dobrovoľný príspevok29. november 2015 1. adventný týždeň

Roráty su mariánske sv. omše slávené pred svitaním v období Adventu, zvlášť

. Ich korene siahajú do obdobia Karla IV., ktorý zaviedol tradíciu pravidelných ranných mariánskych omší, ktoré sa konali po celý rok.

Ich názov pochádza z prvých slov vstupného latinského spevu Rorate caeli desuper - “Rosu dajte, nebesá, zhora a z oblakov nech sa leje spravodlivosť, otvor sa, zem, nech sa urodí spása.” (

popisuje úpenlivú modlitbu Izraela, ktorý prežíva ťažký čas v Babylonskom zajatí. Blúdi v tme, no tá nie je definitívna. Tak ako na

po stáročia

v Európe

Na roráty chodili každý deň počas Adventu celé rodiny. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat a nesúc lampáše smeroval i do kosto la. Obraz o tcov p r e š l i a p á v a j ú c i c h c e s t u v s n e h u nasledovaných deťmi a matkami, ktoré často niesli najmenšie deti na rukách, patrí k spomienkam mnohých ľudí v Čechách a na Slovensku.

Iz 45,8) Tento spev dobre vystihuje charakter obdobia adventu, ale aj situácie, v ktorej sa človek, rovnako ako aj celý svet nachádza. Očakáva príchod sľúbeného Spasiteľa.

V prvej časti spev slovami Písma

začiatku svieti na adventnom venci jedna sviečka, tak je jedinou nádejou Izraela (ako aj človeka a sveta) Boh, ku ktorému sa môže obrátiť, ktorý je vždy prítomný, blízko v každej situácií.

V druhej časti sa posúvame o krok ďalej - ľud už nie len popisuje zúfalú situáciu, ale priznáva, že je spôsobená jeho vlastným odvrátením sa od Boha (Iz 64,4-7). Ľútosť nad vlastným hriechom vytvára miesto pre odpustenie - .

Svetla pribúda, keď v tretej časti ľud prosí, aby Boh splnil dávne prísľuby a poslal “toho, ktorého má v úmysle poslať” - baránka (Iz 16,1), ktorý vezme jeho bremeno (Iz 14,25) a zacháni ho.

Veniec sa celý rozžiari vo chvíli, keď v štvrtej časti prehovorí Boh: “Potešujte, potešujte môj ľud.” (Iz 40,1). “Veď ja som Hospodin, tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj spasiteľ.” (Iz 43,3). Pán odpovedá na modlitbu svojich vyvolených, uisťuje ich o svojej blízkosti, všemohúcnosti a sľubuje záchranu a oslobodenie (Iz 51,14-15).

Roráty svojim formulárom sústredia pozornosť na Pannu Máriu, Bohorodičku, cez ktorú prišiel do sveta Kristus, a ktorá spolu s cirkvou očakáva jeho druhý príchod.

rozsvecuje ďalšiu sviecu

,,Rosu dajte, nebesá...”Zuzana Matisovská

V sobotu, 5. decembra 2015 o 11:00 sa v Crow-Aréne v Košiciach uskutoční benefičný hokejový zápas kňazov. Nastúpia v ňom proti sebe výbery kňazov košickej a spišskej diecézy. Je to v našich končinách jedinečná udalosť – zdá sa, že prvá svojho druhu. Zápas má char i ta t ívny rozmer. Výťažok z dobrovoľného vstupného chceme venovať na

rozvoj diela našich spolubratov kňazov Maroša Kuffu a Petra Gombitu. Ich prácu pre ľudí v núdzi chceme podporiť takouto netradičnou formou.

Ako bývalý kaplán v Sabinove a zároveň účastník zápasu Vás srdečne pozývam v spomínanú sobotu do Košíc. Žehnám vám a prajem pokojný čas Adventu.

Pozvanie na hokejový zápasJozef Kohut, prefekt košického seminára

flist@rimkat.skflist@rimkat.sk 32 číslo 44/2015 ročník X. 29. november 2015 www.farnostsabinov.skwww.farnostsabinov.sk

Ahojte deti!

VEDIEŤ PODELIŤ SA – to je naše motto do tohtoročného adventu.

Stále, keď sa dokážeme o niečo podeliť so svojím súrodencom alebo kamarátom, je to dobré. Ale my chceme byť takí, akým je Pán Ježiš, ktorý sa o nás každý deň stará. Preto sa chceme podeliť o naše sladkosti s chlapcami a dievčatami, ktorých nepoznáme a tiež ľúbia sladkosti ako my všetci, ale ich mamky a ockovia musia peniažky použiť na iné veci, ktoré doma potrebujú.

Preto ťa povzbudzujem, aby si aj ty skúsil nájsť niečo svoje, čím by si mohol naplniť Adventnú banku sladkostí pri vchode do kostola. Pred vianočnými sviatkami tieto sladkosti budú rozdelené deťom, ktoré to potrebujú. Nezabúdaj, že nebeský Ocko vie o každom jednom, aj tom najmenšom dobrom skutku, ktorý urobíme. Takto môžme urobiť obrovskú radosť nielen deťom, ale aj jemu.

Myslíme si, že máme čas. Rátame s ľuďmi, ktorých máme radi. Keď sme s nimi, považujeme za samozrejmé, že s nimi budeme ešte nespočetne veľakrát, a keď sa s nimi lúčime, sme si istí, že sa s nimi skôr či neskôr budeme zvítavať. Myslíme si, že si môžeme dovoliť mlčať, nehovoriť s nimi o veciach, o ktorých chceme, lebo bude ešte veľa lepších príležitostí sa ich na niečo opýtať, povedať im alebo im dať najavo, akí sú pre nás vzácni. Sme presvedčení, že si môžeme dovoliť luxus na niekoho sa hnevať, zazerať a byť urazení. Myslíme si, že máme celý život na to − byť dobrí, ľúbiť druhých – nemusí to byť práve dnes a práve týchto ľudí. Nepochybujeme o tom, že je pred nami ešte veľa dní, kedy sa budeme môcť začať pravidelne modliť, snažiť sa počúvať Boha, veľa chvíľ, kedy mu budeme môcť dať priestor konať v našom živote. Myslíme si, že dnes môžeme pokojne sedieť v zóne svojho pohodlia, čakať na správnu chvíľu, čas, keď budeme lepšie pripravení urobiť to, čo

od nás Boh chce. Sme presvedčení, že môžeme, ba máme právo strácať čas sledovaním prázdnych seriálov, čítaním bulvárnych denníkov a prezeraním zbytočných príspevkov a fotiek na sociálnych sieťach. Je nám jasné, že nám patrí „oddychovať“, že bude ešte veľa času hrať sa s našimi deťmi či rozprávať sa manželkou/manželom. Žijeme, akoby sme tu boli večne. No mýlime sa.

Nech je tento advent časom, kedy budeme stáť v pravde. Keď spolu s Terezičkou začneme vďačne prijímať každý deň, každú chvíľu ako to jediné, čo máme v rukách, ako milosť navyše od milosrdného Otca, ako jedinú príležitosť odpovedať na jeho lásku. Príjmime ho nanovo - a každé ráno znova - do všetkého čo žijeme a poprosme ho, aby sa stal centrom toho všetkého. Aby nás očistil od toho, čo je treba, aby sme mohli neustále a stále viac zakúšať jeho blízkosť. Blízkosť toho, ktorý raz príde a neustále prichádza ako Emanuel - “Boh s nami”.

Prajeme vám požehnaný adventný týždeň. Vaši animátori a kaplán Ľuboš

,,Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!” 2 Kor 6,2Zuzana Matisovská

Sv. pápež Ján XXIII. Peter Špireng

Angelo Guseppe Rocalli, sv. Ján XXIII., pápež, bol nedávno vyhlásený za svätého. V týchto dňoch si pripomíname výročie jeho narodenia (25.11.1881). Do dejín sa zapísal odvážnym zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa konal v Ríme(1962-65). Koncil zaviedol mnoho potrebných pre cirkev dneška v oblasti kanonického práva, ekumenizmu, liturgie, jednotlivých životných stavov a mnohých ďalších. Pápež povedal: ,,Nepovedieme dejinný súdny proces. Nebudeme sa pokúšať zistiť, kto mal pravdu a kto bol vinný. Zjednoťme sa a ukončime svoje spory.“

Rovnako ako pápež František, aj sv. Ján XXIII. sa vyznačoval pokorou a skromnosťou. Po zvolení za pápeža vydal pokyn novinám Osservatore Romano, aby v súvislosti s jeho osobou nepoužívali výrazy ako ,,hlbokoctené ústa“, ,,vzletné slová“, ,,vznešené poučenia“, ,,najsvätejšie kroky“, ale aby sa písalo

reforiem

jednoducho: pápež šiel, povedal, urobil atď.Keď mu zistili rakovinu žalúdka, odmietol

dať sa operovať. Chcel sa dožiť otvorenia koncilu. Viedol si ,,Denník duše” a krátko pred smrťou, si do neho zapísal: ,,Som ako sv. Martin – Ani smrti sa nebojím, ani života sa nezriekam.“ Nech je nám jeho svedectvo spojenia veľkej odvahy a pokory inšpiráciou pre tento adventný čas.

Veď moju lodičkuSv. Terézia z Lisieux

Život môj – okamih, hodinka prchajúca,život môj – chvíľka, bublinka z riečnych pien. Ty to vieš, Bože môj, že láska k tebe vrúca

má dnešok práve len!

Ľúbim ťa, Ježišu, s tebou mi duša plesá,aspoň dnes splň mi najsladšej lásky sen!

Nech tvoj zjav kráľovsky zas na mňa usmeje sapre dnešok práve len!

Tma halí budúcnosť, na nej tak nezáleží,nevymodlím si zajtrajší nový deň.

Srdca hlas zachovaj, ukry ma v tieň svoj svieži,pre dnešok práve len!

Túžim ťa uvidieť na svetlom brehu večnom,Sprievodca Nebies, čo nesieš pochodeň,veď moju lodičku vo víchre nekonečnom

aspoň dnes práve len!