Santiago de Compostela - itinerár a de Compostela - Itinerar a dennik 2015.pdf · Santiago de Compostela - itinerár a denník 2015 Itinerár: Projekt - Itinerár: Saint Jeean Pied

© Ing. Peter Bartoš,, Hany Meličkovej 16, 841 05 Bratislava, tel. 0903 712723, [email protected], http://www.opos.sk

Santiago de Compostela - itinerár a denník 2015

Itinerár:

Projekt - Itinerár: Saint Jeean Pied de Port - Santiago de Compostella (795,2km) -

Nuestra Seňora de la Barca (115km), spolu 910,2km

0.deň 6. 5. 2015:

Presun Bratislava - Madrid, Madrid Pamplona, Pamplona - Saint Jeean Pied de Port

1.deň 7. 5. 2015:

1. Saint Jeean Pied de Port - 2. Auberge Orrison (7,5km) - 3. Vierge de Bia-kori (3,8km) -

4. Col de Bertarte (5,0km) - 5. Col de Lepoeder (3,9km) - 6. Roncesvalles/Orreaga

(4,6km), 24,8km, 7,5hod, prejdené 24,8km, zostáva 770,4km

2.deň 8. 5. 2015:

6. Roncesvalles/Orreaga - 7. Auritz - 8. Auritzberi (6,3km) - 9. Bizzkareta (5,0km) - 10. Alto

de Erro (9,9km) - 11. Zubiri (3,6km) - 12. Larrasoaňa (5,3km), 26,5km, 7,3hod,

prejdené 51,3km, zostáva 743,9km

3.deň 9. 5. 2015:

12. Larrasoaňa - 13. Zuriain - 14. Irotz (5,8km) - 15. Arieta - 16. Trinidad de 17. Arre

(5,7km) - 18. Pamplona (4,3km) - 19. Cizur Menor (4,5km), 20,3km, 5,5hod, prejdené

71,6km, zostáva 723,6km

4.deň 10. 5. 2015:

19. Cizur Menor - 20. Zariquiegui (5,8km) - 21. Alto del Perdón (2,3km) - 22. Uterga

(3,6km) - 23. Obanos (4,1km), 15,8km, 4,5hod, prejdené 87,4km, zostáva 707,8km

5.deň 11. 5. 2015:

23. Obanos - 24. Puenta la Reina - 25. Maňeru (6,9km) - 26. Cirauqui (2,7km) - 27. Lorca

(5,9km) - 28. Villatuerta (5,9km) - 29. Estella/Lizarra (4,3km), 25,0km, 6,5hod, prejdené


6.deň 12. 5. 2015:

29. Estella/Lizarra - 30. Irache (2,6km) - 31. Azqueta (4,7km) - 32. Villamayor de

Monjardin (1,9km) - 33. Los Arcos (12,2km) - 34. Sansol - 35. Torres del Rio (8,1km),

29,5km, 7,0hod, prejdené 141,9km, zostáva 653,3km

7.deň 13. 5. 2015:

35. Torres del Rio - 36. Virgen del Poyo (2,7km) - 37. Viana (8,3km) - 38. Virgen de Las

Cuevas (2,7km) - 39. Logroňo (6,8km), 20,5km, 4,3hod, prejdené 162,4km, zostáva

632,8km


8.deň 14. 5. 2015:

39. Logroňo - 40. Parque la Grajera (3,9km) - 41. Pantano (2,2km) - 42. Navarrete (6,8km)

- 43. Ventosa (7,2km) - 44. Alto de San Antón (2,0km) - 45. Nájera (8,6km), 30,7km,

7,0hod, prejdené 193,1km, zostáva 602,1km

9.deň 15. 5. 2015:

45. Nájera - 46. Azofra (5,8km) - 47. Ciriňuela (9,km) - 48. Santo Domingo de la Calzada


10.deň 16. 5. 2015:

48. Santo Domingo de la Calzada - 49. Graňón (7,2km) - 50. Redecilla del Camino

(4,7km) - 51. Villamayor del Rio ( 6,8km) - 52. Belorado (4,8km), 23,5km, 5,5hod,

prejdené 237,2km, prejdené 237,2km, zostáva 558,0km

11.deň 17. 5. 2015:

52. Belorado - Tosantos (4,7km) - 53. Espinosa del Camino (3,9km) - 54. Villafranca

Montes de Oca (3,4km) - 55. San Chuan de Ortega (12,6km), 24,6km, 6,3hod,


12.deň 18. 5. 2015:

55. San Chuan de Ortega - 56. Agés - 57. Atapuerca (6,1km) - 58. Cardeňuela (6,5km) -

59. Orbaneja - 60. Castaňares (6,9km) - 61. Albergue Emaus (6,3km) - 62. Burgos (1,9km),


13.deň 19. 5. 2015:

62. Burgos - 63. Tardajos (10,7km) - 64. Rabé de las Carzadas (2,3km) - 65. Hornilos del

Camino (8,1km) - 66. San Bol (5,6km) - 67. Hontanas (4,9km), 31,6km, 7,3hod,


14.deň 20. 5. 2015:

67. Hontanas - 68. San Antón (5,6km) - 69. Castrojeriz (3,8km) - 70. Alto de Mostelares

(3,4km) - 71. San Nicilás de Puenta Fitero (5,7km) - 72. Itero dela Vega (1,9km) - 73.

Boadilla del Camino (8,3km) , 28,7km, 7,0hod, prejdené 349,8km, zostáva 445,4km

15.deň 21. 5. 2015:

73. Boadilla del Camino - 74. Frómista (6,0km) - 75. Población de Compos (3,3km) - 76.

Villarmentero de Campos (5,8km) - 77. Villarcázar de Sirga (5,5km) - 78. Carión de los

Condes (5,7km), 26,3km, 6,0hod, prejdené 376,1km, zostáva 419,1km

16.deň 22. 5. 2015:

78. Carión de los Condes - 79. Abadia de Santa María de Benivivere (5,1km) - 80.

Calzadilla de la Cueta (12,2km) - 81. Lédigos (6,0km) - 82. Terradillos de los Templarios



17.deň 23. 5. 2015:

82. Terradillos de los Templarios - 83. Moratinos - 84. San Nicolás del Real Camino

(5,8km) - 85. Sahagún (7,6km), 13,4km, 3,0hod, prejdené 415,8km, zostáva 379,4km

18a.deň 24. 5. 2015:

85. Sahagún - 86. Calzada del Coto (5,4km) - 87. Calzadilla de los Hermmanillos (8,5km) -

88. El Burgo Ranero (3,5km) - 89. Apartadero (8,7km) - 90. Religios (5,5km), 31,6km,


18b.deň 24. 5. 2015:

85. Sahagún - 86. Calzada del Coto (5,4km) - 87. Bercianos del Real Camino (5,9km) - 88.

El Burgo Ranero (7,5km) - 89. Religios (12,7km), 31,0km, 7,5hod, prejdené 446,8km,

zostáva 348,4km

19.deň 25. 5. 2015:

90. Religios - 91. Mansilla de las Mullas ( 6,3km) - 92. Puente Villrente (6,1km) - 93.

Arcahueja (4,3km) - 94. Puente Casto (4,5km) - 95. León/Catedral (4,0km), 25,2km,

5,7hod, prejdené 472km, zostáva 323,2km

20.deň 26. 5. 2015:

95. León/Catedral - 96. Trobajo del Camino (2,5km) - 97. Virgen del Camino (5,7km) - 98.

Olcina de la Valdoncina (3,5km) - 99. Chozas de Abajo (5,9km) - 100. Villar de Mazarife


21.deň 27. 5. 2015:

100. Villar de Mazarife - 101. Villavante (9,7km) - 102. Hospital de Orbigo (4,8km) - 103.

Villares de Orbigo (2,6km) - 104. Sanitibáňez de Valdeiglesias (2,6km) - 105. San Justo de

la Vega (7,2km) - 106. Astorga, 32,0km, 7,3hod, prejdené 525,7km, zostáva 269,5km

22.deň 28. 5. 2015:

106. Astorga - 107. Muriad de Rechivaldo (4,5km) - 108. Santa Catalina de Somoza

(4,3km) - 109. El Ganso (4,2km) - 110. Foncebadón (5,4km), 25,6km, 6,3hod, prejdené


23.deň 29. 5. 2015:

110. Foncebadón - 111. Cruz de Ferro - 112. Manjarín (4,2km) - 113. El Acebo (3,7km) -

114. Riego de Ambrós (3,5km) - 115. Molinaseca (7,0km) - 116. Campo (3,3km) - 117.

Ponferrada (3,2km), 27,2km, 6,8hod, prejdené 578,5km, zostáva 216,7km

24.deň 30. 5. 2015:

117. Ponferrada - 118. Fuentes Nuevas (7,5km) - 119. Camponaraya (2,5km) - 120.

Cacabelos (5,7km) - 121. Valtville de Arriba ( 4,0km) - 122. Villafranca del Bierzo (5,0km),



25.deň 31. 5. 2015:

122. Villafranca del Bierzo - 123. Pereje (5,3km) - 124. Trabadelo (4,7km) - 125. La

Portela del Valcare - 126. Vega de Valcare (4,6km) - 127. Ruitelán ( 2,4km) - 128. La Faba


26.deň 1. 6. 2015:

128. La Faba - 129. O Cebreiro (4,6km) - 130. da Liňares - 131. Hospital de Condesa

(5,1km) - 132. Alto do Poio - 133. Fonfria (6,4km) - 134. O Biduedo (2,3km) - 135.

Triacastela (6,8km), 26,2km, 6,5hod, prejdené 653,2km, zostáva 142,0km

27a.deň 2. 6. 2015:

135. Triacastela - 136. Renche (5,5km) - 137. Samos (4,5km) - 138. Teiguin (2,3km) - 139.

Veiga de Reiriz (4,3km) - 140. San Mamede ( 4,4km) - 141. Sarria (4,0km) - 142.

Barbadelo (4,1km), 29,1km, 7,3hod, prejdené 682,3km, zostáva 112,9km

27b.deň 2. 6. 2015:

135. Triacastela - 136. San Xil (3,6km) - 137. Montán (3,5km) - 138. Calvor (5,6km) - 139.

San Mamede - 140. Sarria (5,8km) - 141. Barbadelo (4,1km), 22,6km, 5,5hod, prejdené


28.deň 3. 6. 2015:

142. Barbadelo - 143. Peruscallo (4,7km) - 144. Ferreiros (4,4km) - 145. Vilachá (3,7km) -

146. Portomarin (2,4km) - 147. Gonzar (8,0km) - 148. Hospital da Cruz (3,8km), 30,2km,


29.deň 4. 6. 2015:

148. Hospital da Cruz - 149. Ligonde - 150. Areize (5,8km) - 151. Palas de Rei (2,9km) -

152. San Xiao (3,1km) - 153. O Coto - 154. Leboreiro (6,4km) - 155. Mélide (5,6km),


30.deň 5. 6. 2015:

155. Mélide - 156. Boente (5,0km) - 157. Castaňeda (2,8km) - 158. Ribadiso da Baizo

(3,1km) - 159. Arzúa/Centro (2,1km) - 160. A Peroxa (3,3km) - 161. Calle (4,2km) - 162.

Brea (5,9km) - 163. Pedrouso Arca do Pino (5,8km), 33,2km, 8,3hod, prejdené


31.deň 6. 6. 2015:

163. Pedrouso Arca do Pino - 164. Amental (4,3km) - 165. San Paio (4,1km) - 166.

Lavacolla (2,2km) - 168. Monte de Gozo (5,3km) - 169. Santiago de Compostela (5,1km),

21,0km, 5,3hod, prejdené 795,2km, zostáva 0,0km, do Nuestra Seňora de la Barca

zostáva 115,0km

32.deň 7. 6. 2015:

169. Santiago de Compostela - 170. Carbalal (4,6km) - 171. Alto do Vento (4,4km) - 172.


Alto do Mar do Ovellas (5,1km) - 173. Ponte Maceira (3,0km) - 174. Negreira (4,0km),


33.deň 8. 6. 2015:

174. Negreira - 175. Camiňo Real (4,1km) - 176. A Pena (3,8km) - 177. Vilaserio (4,6km) -

178. Cornado (2,2km) - 179. Santa Marina (6,0km) - 180. Bon Xesús (2,8km) - 181. Corzón

(5,7km) - 182. Olveiora (4,0km), 33,2km, 8,3hod, prejdené 850,5km, zostáva 59,7km

34.deň 9. 6. 2015:

182. Olveiora - 183. Hospital (5,2km) - 184. Ermita de Nuestra (5,4km) - 185. Ermita San

Pedro Martír (3,5km) - 186. Caminos Chaňs4,4km) - 187. Sardiňeiro (7,2km) - 188.

Hermedesuxo (3,2km) - 189. Fistereira (3,0km), 31,9km, 7,8hod, prejdené 882,4km,

zostáva 27,8km

35.deň 10. 6. 2015:

189. Fistereira - 190. San Salvador (3,3km) - 191. Padris (5,1km) - 192. Lires (4,5km) -

193. Frixe (2,2km) - 194. Morquintán (4,2km) - 195. Muxía (6,2km) - 196. Nuestra Seňora

de la Barca (3,3km), 27,8km, 7,3hod, prejdené 910,2km, zostáva 0,0km

36. deň 11. 6. 2015: Presun Nuestra Seňora de la Barca - Santiago de Compostela -

Madrid - Bratislava

Denník:

0.deň 6. 5. 2015:

Presun Bratislava - Madrid, Madrid Pamplona, Pamplona - Saint Jeean Pied de Port

Cakame na dvore na taxi. Pribehne Hugo a tesi sa na vylet. Po chvili zisti, ze zostava doma

a smutne skloni hlavu.

Let O. K. az na to, ze nam nedali ani vodu. Este, ze sme mali vlastne zasoby.

Z letiska mame hned taxi a o 15 minut sme na stanici. Ani jeden Spaniel nevie po

slovensky, tak neviem naco ich je 50 milionov.

Vlak mal turisticku triedu vypredanu, tak sme isli 1 triedou, co bolo drahsie ako let do

Madridu. A to sme este hodinu cakali na listky a odbavenie bolo ako na letisku.

V Pamplone sme mali este zaparene rite z vlaku a uz sme sedeli v taxi do SJPDP. Je tu asi

25 ubytovni a hotelov, ale vsetko je obsadene. V registracnej kancelarii nam po pol hodine

telefonovania vybavia ubytovanie na sukromi. Dedek sa usmieva, vsetko vsak smrdi ako by

mal v skrini schovanu skapatu macku. Sme vsak radi lebo pod holym nebom by to nebolo

bohvie co.

Ideme na pivo a futbal. 0,25 dl za 2,5Eur. FCB vyhrali. Dame si 2 x 3 piva. Pri plateni sa


tvarime, ze sme mali iba 4 piva, nakolko druha casnicka zabudla 2 nablokovat. Dnes som

uz dostatocne podporil spanielsku ekonomiku aj ked sme momentalne vo Francuzsku.

Za prvy den sme minuli cca 400 Eur

bez leteniek. Ak to pojde tymto tempom

za tyzden sme doma.

Buen Camino!

1.deň 7. 5. 2015:

1. Saint Jeean Pied de Port - 2. Auberge Orrison (7,5km) - 3. Vierge de Bia-kori (3,8km) -

4. Col de Bertarte (5,0km) - 5. Col de Lepoeder (3,9km) - 6. Roncesvalles/Orreaga


Z domaceho pana sa vykuzlil carovny dedek. Pripravil nam na spanie relativne dobru izbu s

dvomi postelami. Az na ten puch. Rano nam pripravil ranajky. O plateni za ubytovanie a

stravu nechcel ani pocut. Tak sme usetrili 50eur. Takze neprideme domov o tyzden, ale o

sedem dni.

Rano vyrazame o 7,30. Mame je zle,

nez vyjdeme z dediny osabluje celu

ulicu.

Pred nami je uz asi 100 putnikov. Vsetci

sa pred nami zenu akoby mal byt

koniec sveta. Za dve hodiny vsak uz

posedavaju a mi ich v pohode

predbiehame. Kopec nema konca kraja.

Zo par krat si myslime, ze sme uz hore,

ale za horizontom sa vzdy objavi novy

kopec. Po siestich hodinach a 21km

sme hore. Celu cestu oproti nam fuka


vietor akoby za prehrany zapas obesili trenera Pepe Guardiolu. Niekedy musime zastat, aby

nas nesfuklo z cesty. Potacame sa ako po flame u Andelu. Prekonali sme stupanie 1300m.

Uz sme si mysleli, ze bude vsetko OK, ale klesame 600m na 5km. Mame toho plne zuby. Ja

nesiem 14kg. Mam z domu este 3 litre vody. Kto by to vyhodil.

O 14,30hod sme v ciely dnesnej etapy.

Ideme sa ubytovat do ubytovne s

kapacitou cca 300 ludi. O 16,00 je plne

obsadene. Ubytovna je vo vnutri ako

spaci vagon s kojami pre styroch ludi.

Je tu vsak cisto a zatial ziaden puch.

Obchod ziadny, len par restauracii, tak

si davame turisticke menu za 10 eur.

Predtym dve piva po 3,50eur. Velke.

Neviem kde nabrala sprievodkina sumy

uvadzane v bedekry. Otlaky zatial nie

su. Voda z domu je vypita. Zajtra

uvidime. To najhorsie mame hadam uz za sebou.

Buen Camino!

2.deň 8. 5. 2015:

6. Roncesvalles/Orreaga - 7. Auritz - 8. Auritzberi (6,3km) - 9. Bizzkareta (5,0km) - 10. Alto

de Erro (9,9km) - 11. Zubiri (3,6km) - 12. Larrasoaňa (5,3km), 26,5km, 7,3hod,


Vo vagone kde sme spali bolo na nasom poschodi ubytovanych 72 ludi, takze v noci to tam

funelo a chrapalo ako v medvedom brlohu. Celu noc som citil nejaky puch, ktory ma okrem

chrapania tiez budil. Rano som zistil, ze to boli moje ponozky, ktore som mal zavesene nad

hlavou. Dnes budem mudrejsi.


5,45hod budicek. Hygiena, zhltneme buchtu co sme si vcera kupili a o 6,30hod este za tmy

vyrazame. Mama nesabluje. Podla bedekra 100m stupanie a 600m zostup. Tych 100

metrovych stupani vsak bolo tusim osem, takze oproti vcerajsku ziadna vyhra a klesani bolo

adekvatne k tomu.

O 12,00 hod uz zase ledva prepletame

nohami, mame tri prestavky, 14,10hod

sme v ubytovni. Dnes to nie je vagon s

kojami, ale mistnost s 30 volne

stojacimi postelami. Postele su

poschodove. Sprvu som mal obavy, ze

budem mat z toho fobiu. Par piv a vino,

ktore nam nalial majitel predajne

potravin, kde sme nakupili vsak

dosiahlo ocakavany ucinok a uz su mi

vsetci ukradnuti. V obchode s

potravinami mali dvor so stolami, a tak

sme si tam dve hodinky posedeli.

Ubytovani vsak nesmia vsak chrapat a pustat otravne latky a plyny. To mozem iba ja.

Ceny uz nesledujem, ked sme smadni

pijeme, ked sme hladni jeme. Na

veceru mame dnes suchu stravu, co

sme nakupili v obchode. Dali sme si tri

kozervy tuniaka. Tuniaka. Nie ako u

nas doma pomlety odpad. Bol to cely

kus masa. K tomu este dvadsat deko

syra, polovicu bagety a potom sme to

isli splachnut miestnym pivom.

10 dni mame mat slnecno bez dazda s

teplotami od 18C do 32C. Nech to

vydrzi. Teploty vsak mozu byt nizsie.

Berieme magnezium, ktore zatial ucinkuje. Otlaky sa nam zatial vdaka vychodenym

topankam vyhybaju. Aby to vydrzalo. Dnes som prederavil jednu ponozku, zajtra este vydrzi

a pojde do kosa. Slipy mne osobne zatial nesmrdia, takze naco ich prat kazdy den, ved ich

mam zatial iba treti den.

Aj ked sme vypili vodu z domu, stale ma batoh 12 kg. Jedno plece ma zacina ominat, takze

asi nieco dam mame. Ved ona ma iba 11kg.

Internet je tu ako na takej urovni ako v Afghanistane, a aj ked sa pripojim nejde nic odoslat,

takze neviem kedy Vam poslem toto co pisem. Pisem pomaly, lebo Vy aj tak neviete rychle


citat. Na dnes koncim je 20,45 hod a uz vsetci na izbe lezia hore bradou ako aj ja. Tiez im

dali tieto dva dni zabrat.

Zajtra je podla itinerara trasa 20,3km.

Nieco vsak asi pridame a spravime si

rezervu pre pripad dazda alebo velkej

teploty. Uvidime co povedia nohy.

Buen Camino!

3.deň 9. 5. 2015:

12. Larrasoaňa - 13. Zuriain - 14. Irotz (5,8km) - 15. Arieta - 16. Trinidad de 17. Arre

(5,7km) - 18. Pamplona (4,3km) - 19. Cizur Menor (4,5km), 20,3km, 5,5hod, prejdené


Kombincia piva a cerveneho vina nalievaneho domacim v potravinach sa ukazala ako

nevhodna kombinacia. Celu noc sa prevalujem. Mozno je to tym, ze zase vsetci chrapu

akoby im za to platili. Zatky v usiach su platne tak ako abstinentovi plny bar. Budem sa

musiet naucit aj ja nieco cim by som sprijemnil spanie ostatnym. Putnik z krajiny

vychadzajuceho slnka to vzdava a o 3,50hod vstava a vyraza na cestu. Ja tiez nespim a tak

by som mohol zobrat nejaku brigadu a zapisovat casy odchodu. Akurat si tu teraz niekto

prdol a este to aj doprevadil vzdychom ako sa mu ulavilo. A potom, ze Slovaci nemaju

kulturu.

5,15hod vstavame, mama nemoze,

spat, resp. pocuvat to chrapanie.

Hygiena a o 6,00hod vyrazame. Tma

ako v ... Zabludili sme, neviem si to

vysvetlit, ved to sa nam nestava ani v

Sastine a to je uz co povedat. Mama

nesabluje. Zase. Po 15min sa

pripajame k oficialnej trase. Ked sa

nestratime v borovom lese nemozeme

sa stratit ani na trase, ktora je znacena

kazdych 100m. Tu by nezabludil ani

urban man Stefan.


9,30hod Pamplona. Okrem hradu a parkov by to tu bolo ako v trochu lepsej Petrzalke. A

krajsich panelakov. Nefotime nic, vsetko co tu maju mame aj my doma. Bykov dnes

nepustaju, takze nemusime utekat. S batohmi nemame najmensi chut nieco obzerat a tak

ideme bez zastavky cez cele mesto. Je to tuna asi abstinentsky narod, alebo im to mozno

nariadil mestsky urad, ale su tu iba nealkoholicke kaviarne, takze si uz slapeme pomaly po

jazykoch. Konecne. Na konci mesta knajpa. Mlada za pultom mi ponuka po dva deci piva,

mam chut sa jej opytat ci nedostala upal, ale radsej ju rychle presvedcim na velke a

zachranim tym dva zivoty.

11,15 hod podla bedekra sme v ciely

dnesnej etapy. Nenasli sme zase

ziadny senk a tak pokracujeme dalej. V

potravinach velkych ako polovica

garaze v Stupave kupujem nanuky a

qautros banananos. Nanuky si

nenechavame k veceri, hned ich

zjeme. Qautros bananos si davam do

capice, ktoru si pripevnim na popruh

batoha. Osudova chyba. Nez ich za

dve hodiny zjeme mam hlavu cervenu

ako Gusto na znamke pred 25 rokmi.

K 20,3km podla bedekra pridavame

este 11,7km a koncime o 15,30hod v

Uterge. V hosteli je zase izba s cca 25

postelami, dnes su vsak predelene

prieckami ako vo vagone. Je to prd

platne, lebo zo vsetkych stran

prichadzaju zvuky a plyny.

Po hydiene si chceme dat 30min

pauzu. Ostavame az do 19,45hod, cim

sme skoro prelezali zaplatene menu.


Po veceri vsetci utekaju do pelechov, my jedini dvaja robime ciasnickam nervy a sedime pri

pive a internete na spanielsky sposob az do zaverecnej o 22,00hod.

Vsetci tu prepletaju ledva nohami. My

tiez. Mama dostala dva otlaky, ja jeden.

Asi som vcera prechvalil vychodene

topanky. Dam im este jednu sancu.

Mozno skoncia na smetisku dejin skor

ako si predstavovali. Vratane nas.

Dnes som vyhodil prve tielko a tricko.

Hned mam o 20dkg lahsi batoh. Chcel

som vyhodit aj prederavenu ponozku

zo vcerajska. Rozmyslel som si to.

Jedna diera ziadna diera. Zajtra mi

este posluzi. Slipy su O. K. Nemusim

ich este otacat na druhu stranu a tak s

nimi pokracujem dalej. Ved su skoro

nove. Este nemaju ani 10 rokov, tak si

s nimi este jeden dva dni uzijem. Pokial

sa mi ovsem neprihodi nejaka nemila

prihoda, napr. blato na ihrisku.

Koncim, vsetci tu chrapu akoby bola

sutaz kto dlhsie vydrzi, len neviem ci

chrapat alebo pocuvat. Caute.

Buen Camino!

4.deň 10. 5. 2015:

19. Cizur Menor - 20. Zariquiegui (5,8km) - 21. Alto del Perdón (2,3km) - 22. Uterga

(3,6km) - 23. Obanos (4,1km), 15,8km, 4,5hod, prejdené 87,4km, zostáva 707,8km

Vcera sme mali k veceri lentilkovu

polievku, pecene kura a zmrzlinu. Z

lentilkovej polievky sa vyklula

sosovicova, ale bola taka husta, ze sa

nedala ani vyliat. Z peceneho kurata sa

vyklula noha, ktoru odrezali

maratonskemu bezcovi alebo

padnutemu putnikovi. Zmrzlina bola

tiez dobra. Dostali sme k tomu flasu

vina a flasu vody. Vsetko sme

skonzumovali, nenechali sme nic na

zlievanie pre putnikov na dalsi den.


Po vcerajsej etape, ktora bola profilom podobna tej z predosleho dna a cca 30km sme boli

utahani ako klienti uradu prace. Ale spat sme isli az po 23,00hod.

V ubytovni to funelo a chrapalo ako na chmelovej brigade. Mama nelenila a hned sa k nim

pridala, aby si nemysleli, ze ona to nevie. O chvilu hrala prve husle.

Ja som sa este zo dve hodiny

prevaloval. Konecne som prvy raz

pocas tury zaspal. O chvilu ma zobudil

suchot ubytovanych. Pozriem na

hodinky, je 3,12hod. Kam sa vsetci

ponahlaju? Maju nocny pochod alebo

posledny musi upratat po vsetkych?

Otocim sa na druhu stranu. Pohyb v

izbe stale pokracuje. Pozriem znovu na

hodiny a opat je 3,12hod. Miesto hodin

mam zapnuty vyskomer. Pozriem z

okna. Slnko svieti a vsetci prchaju ako

pred cholerou. Je 6,30hod. 7,10hod

odchadzame predposledni. Predposledni a hladni.


Je nedela. Vsetko je zatvorene. Skoro ako v Spanielsku. O 10,30hod nachadzame prvy

otvoreny obchod. Daveme si bagetu s prosutom, qautros bananos, hnusne pivo z

plechovice a pokracujeme.

Po ceste idem na velku. Po troch

dnoch je to kopa ako torta od Dr.

Oetkera. Trha sa mi hygienicka

vreckovka. Ziaden okoloiduci neprejavi

zaujem, aby mi to oblizol. Skoda, ze tu

nie je Hugo. Prvy krat by mal svoj

oblubeny zakusok a este by dostal aj

pochvalu.

Krajina sa meni. Kopce a lesy sa

stracaju. Sire lany obilia striedaju male

policka, vinohrady, sady a plantaze.

Profil trasy je zhruba polovicny oproti

predchadzajucim dnom.

Dediny a mestecka su ako cez kopirak.

Historicke centrum s kostolom a

radnicou, pripadne nam absolutne

neznamou zrucaninou. Okolo su domy

ako v rakuskych, resp. talianskych

Alpach. Akurat je na nich menej dreva

a viac kamena.

O 13,00 hod nachadzame prvu knajpu.

Konecne poriadne pivo. Vypijeme a

vlecieme sa dalej pomaly ako nocny spoj. Cesta nema konca kraja. Kilometre nepribudaju.

Hodiny sa vlecu. Ako Hugovi pred krmenim.

O 14,45hod. sme konecne v ubytovni.

Dostavame jedny z poslednych miest.

O hodinu je vsetko obsadene. V horsej

ubytovni sme este neboli. Nejako to

prezijeme.

Ideme do dediny. Ziadna restauracia a

nenasli sme ani potraviny. Tak si dame

iba v kazdom bare co sme stretli

cestou pivo. Spolu styri. V jednom si

mama objedna neznamu poziven.

Vykluje sa z toho omeleta so sparglou.

Ja neznamym pozivniam neverim a

objednavam si nieco ako croasant. Je


to vsak z listkoveho cesta a plnene maglajzom s kakaom. Davaju mi to ohriat a k tomu dve

vidlicky. Jednu malu. Jednu velku. Asi tu nepoznaju priborove noze. Bude to asi zaostaly

kraj.

Internet ako vcera. Takze ziadne

prekvapenie.

Takmer som zabudol, ze sme dnes

skoncili v Estelle/Lizarre, kde sme mali

podla bedekra prist az zajtra ako do

cielovej etapy. Prvych nieco vyse

100km mame za sebou. Mame cely

den k dobru. Hlasia vsak az 34C.

Potom ma prist dazd. Tak si v pripade

potreby zoberieme nahradne volno.

Nepribudol mi ziaden otlak. Mama ich

uz ma tolko ako nezamestnany cigan.

Urcite jej k tomu pohly aj sportove

ponozky co si nakupila na Vase rady. Tie co kupila mne zostali doma. Ja som si vzal take,

cez ktore je vidiet na druhu stranu. Zatial funguju.

Cely den nam prazilo slnko na lavu

stranu. Na hlave mam teda bicolor ako

na polskej zastave.

Derava ponozka odolava. Svina. Drzi

sa ako svokra vysiaca z balkona.

Davam si ju aj zajtra. Slipy odolavaju

tiez. Zatial na nich nie su ziadne Adidas

pasiky.

Je 20,00hod a uz sme v pelechu. Zajtra

vyrazime skoro rano. Ak nebudem mat

na hodinach zapnuty vyskomer.

Buen Camino!

5.deň 11. 5. 2015:

23. Obanos - 24. Puenta la Reina - 25. Maňeru (6,9km) - 26. Cirauqui (2,7km) - 27. Lorca

(5,9km) - 28. Villatuerta (5,9km) - 29. Estella/Lizarra (4,3km), 25,0km, 6,5hod, prejdené


Dnesna noc bola ako z hororu. V ziarovke bolo este zerave vlakno a uz to zacalo. Ako

cvrcky po zapade slnka. Podo mnou zabozrut, vedla mna pojedac pecenych klobas a pod


nim makaron. Drevena priecka medzi postelami je ako reproduktor. Zvuk mam vyborny.

Obraz mi nechyba. Dve hodiny sa prevalujem. Potom sa zacnem prevalovat setrne tak, aby

som vsetkych zucastnenych pobudil. Mama robi na mna cmuk cmuk, lebo si mysli, ze ja

chrapem trojhlasne. Ani ona dnes nespi. Hlboko sa vsak myli. Moje prevalovanie chvilu

zabera, ale potom nic. Mama vstava a chce zabozruta pridusit jeho vlastnymi ponozkami.

Rozmysli si si to a ide radsej iba na wecko. …Prichadzam s novou taktikou. Predstieram

astmaticky zachvat kasla. Vsetci co nespia to hned pochopia a pridavaju sa. No to som si

pomohol! Teraz vsetci kaslu! Kasel strieda chrapanie a ja nespim aj tak. A je to! Lala la,

lalala lala la, ... Potom vsak neviem o kolkej v noci akoby vsetko zazrakom prestalo. Mozno

som iba od unavy zaspal.

Rano vstavame o 5,15hod. 6,05hod.

vyrazame. Nakolko sme vcera nenasli

potraviny, tak mame ranajky takmer

ako v Leopoldove. Studena voda,

chyba iba obusok. Vcera ked sme

sedeli na pive sme videli usmiatych

obyvatelov krajiny vychadzajuceho

slnka ako si pysne vykracuju s

bagetami. Kde pak se ty kurvy

sikmovokí dozvedeli kde sou tady

potraviny?

Domy v dedinach a mesteckach menia

svoj styl. Takmer vsetko je stavane z

kamena a neomietnute. EU by im uz konecne mala dat prikaz, aby si tie svoje staroveke

baraky zateplili a niekomu spravili kseft.

Na vsetkych kopcoch okolo je vidiet

veterne parky. Neviem si vysvetlit co tu

robi Greenpeace aj so svojimi

duhovymi bratmi z Rainbow Pride.

Trestuhodne sa nevenuju zachovaniu

povodnemu razu krajiny. Asi uz

miestnych dovydierali a dostali

zaplatene, a teraz skumaju dalsie

moznosti lahkeho zarobku. Buzerant

ako buzerant. Len ma oblecene ine

triko.

Pozeram sa po okoloiducich a vidim, ze

95 percent si vybralo obuv podla

doporuceni bedekrov. Vsetci maju tazku obuv, akoby isli do Himalaiji. Druhi extremisti uz

maju poriadne otlaky a tak si to zase vykracuju v sandaloch, resp. v lahkych teniskach.


Kazdu chvilu stretavame niekoho, kto si osetruje otlaky. Necudujem sa tomu, ze niektori uz

maju nohy tak oblepene, ze im nie su nohy ani vidiet.

Chodniky su dobre znacene. Mala cast

je asfaltova, polovica kamenna drt a

zvysok kamenne chodniky ako u nas v

Karpatoch.

Rano prechadzame cez dve dediny. Je

tam vsak mrtvo, akoby tam prave riadil

mor. O 10,00 hod. uprostred pola je

pojazdny bufet. Otvoreny. Davame si

bagetu s ciganskou na spanielsky

sposob, quatro bananos, pivo z

plechovky a nieco od fialovej kravy.

Pokracujeme dalej. Zrazu ma zacne

tlacit. Nie je to vsak topanka. Sme

uprostred maleho mestecka. Vsetko je

pozatvarane, iba pod branami maju

napojove automaty so stolmi a

stolickami. WC asi zabudli postavit.

Mam chut spravit im tam peknu

homolu. Asi by to nevizeralo moc

esteticky, nakolko nemam so sebou

slovensku vlajku, ktoru by som zapichol

na vrchol, aby vedeli od koho maju

pozdrav a aby pochopili, co si myslim o

ich sluzbach.

Pokracujeme dalej. O chvilu sme na

namesti ako z talianskeho filmu. Bar

vedla baru a plne namestie stolov,

stoliciek a slnecnikov. Spravim co treba

a davame si po jednom chladenom.

Vyborne. Po polhodine pokracujeme

dalej.


Uprostred pola zase dejawi. Znovu ma

tlaci. A znovu to nie je topanka. Znovu

je to dielo ako torta od Dr. Oetkera.

Keby som to vedel mohol som s nimi

spravit sponzorsku zmluvu. Oni by nam

zaplatili vylet a ja by som niesol

reklamu Pecieme s Dr. Oetkerom.

Stala sa mi pri tom este mala nehoda.

Pri utierani sa, mi vietor sfukol tricko a

bolo to tam. Neboli to tri pasiky od

Adidasu, ale jeden poriadny pasik od

hovna. Nevadi. Tricko som mal od

Redingu, kde uz treti rok nepracujem a

tymto som im dal definitivne najavo na co ich potrebujem. Tricko konci vecer v kosi. Este ich

mam pat, takze zatial je co odhadzovat. Akurat musim zmiernit tempo, aby som nemusel

tricka nakoniec kupovat.

O 14,10 hod sme v ciely dnesneho

pochodu. Je to Torres del Rio. Za

dvadcat Eur na hlavu si objednavame

ubytovanie, veceru a ranaky o 7,00hod.

Takze si trochu pospime. Na vecery

nas obsluhuje cerstva tridsiatnicka,

ktora obsluhuje akoby bola prvy den vo

svojom kratkom zivote v zamestani.

Hned pri prvom stole flasou odrozbila

zo skla na stole. Objednavame si

kremovu pollievku so zeleninou. Je to

vsak nejaka polievka z mrazenej

zeleniny, ktora je tak slana, ako cerstvo

nasoleny zamrznuty chodnik. Prirodne

bravcove s hranolkami ujde a tak zase

vypijeme celu flasu cerveneho vina,

aby ho nemuseli zlievat a zajtra davat

dalsim hostom. V bare si dame este po

malom pive a ideme spat. Uz je pomaly

23,00hod. takze koncim.

Buen Camino!


6.deň 12. 5. 2015:

29. Estella/Lizarra - 30. Irache (2,6km) - 31. Azqueta (4,7km) - 32. Villamayor de

Monjardin (1,9km) - 33. Los Arcos (12,2km) - 34. Sansol - 35. Torres del Rio (8,1km),


Dnes v noci sme mali zasa paradny

gala program. Uz ked si lahol vedla

nasich posteli, vedeli sme, ze to dobre

nedopadne. Makaron velkosti brava

vyzrateho na zakalacku. Zo zaciatku sa

choval distingvovane. Ked sa zotmelo

spustil. Bol to taky rachot, ze prehlusil

aj kostolne zvony odbijajuce cas.

Spustil som protiofenzivu. Zacal som

sa na posteli vrtiet ako kura na razni a

narobit pri tom co najvacsi hluk. Nic. V

druhom kole spustam predstierany

zachvat astmatickeho kasla. Nic. Nikto

sa dnes ku mne nepridava. Nikomu to

asi nevadi, alebo vsetci spia. Sebci. V

tretom kole nanho spustim zopar

vybranych vulgarizmov. Nic. Ked je to

po zahoracky asi mi nerozumie. Mam

chut zatlct mu doprostred cela klinec,

aby to vyzeralo ako samovrazda. Kde

tu vsak najdem klinec a kladivo?

Domaci to pred turistami dobre

poschovavali. Asi vedia preco a nechcu mat opletacky s policiou. Mama nanho stokrat

cmuka. Nic. Prvu signalnu sustavu ma totalne vypnutu. Spokojne si tu lezi ako zmrznuty

datel v sibirskom lese. Nastastie pred piatou vstava a odchadza a my si mozme konecne

hodinu a pol pospat.

6,30hod vstavame. Davame si dietne

ranajky a o 7,10hod. odchadzme medzi

poslednymi.

Dnes mame v plane iba cca 21km,

lebo k nasledujucej noclaharni je to

dalsich 13km.

Slnko pecie hned zrana. Vcera bolo

31C, dnes 32C a zajtra ma byt az 35C.


Hned za dedinou je pojazdny bufet. Nezastavujeme, pred chvilou sme jedli a pili.

Pokracujeme dalej, napriek tomu, ze pred bufetom pripita Nemka robi reklamu na

nealkoholicke napoje. Kedy to stihla?

O 9,30hod. vchadzame do prvej

dediny. Zase dejawi. Zase namestie

ako z talianskeho filmu. Bar vedla

baru. Pred nimi na ulici stoly a stolicky.

Zase ma tlaci. Zase to nie je topanka.

Rychle navstivim inkriminovanu

miestnost a potom objednavam dve

chladene a dve bagety. Sme v

siedmom nebi. Ako malo staci cloveku

ku spokojnosti. Staci ked sa neposerie

a dostane vypit a najest. Mali by si to

niekde vyskusat vsetci vecne

nespokojni a na vsetko pindajuci

Slovaci.

O 12,15hod. sme v cieli dnesnej kratkej etapy. Mesto sa vola Logrono. Podla bedekra

mame stale jeden den k dobru.

Po hygiene ideme dvakrat na pivo.

Vypijeme a rychle sa vraciame na

ubytovnu. Vonku je vsetko rozpalene

od praziaceho slnka. Na ubytovni si

dame biedne menu a ideme spat o

20,30hod. Zajtra chceme skoro vstat,

aby sme sa vyhli paliacemu slnku.

Dufam, ze dnes tu nebude ziadny

koncertmajster so svojim kontrabasom,

ktory tu bude vyhravat bez ohladu na to

ci sa nam to paci alebo nie. Makarona

zo vcerajska sme videli pred druhou

ubytovnou. Len aby nedal niekomu zo

svojich kmenovych prislusnikov nas

popis s instrukciou, ze sme fanusikovia

prebdelych noci.

Otlaky sa mi zatial vyhybaju. Mam iba

jeden maly. Mama uz ma na kazdej

nohe po tri.

Ponozka s jednou dierkou stale

odolava naporu kilometrov. Slipy su


OK. Po siedmych dnoch su stale vo vybornom stave. Dnes som ich kontroloval oproti slnku.

Ziadna turisticka znacka.

Idem spat. Buen Camino!

7.deň 13. 5. 2015:

35. Torres del Rio - 36. Virgen del Poyo (2,7km) - 37. Viana (8,3km) - 38. Virgen de Las

Cuevas (2,7km) - 39. Logroňo (6,8km), 20,5km, 4,3hod, prejdené 162,4km, zostáva

632,8km

Chrapajuci sa na nas stale lepia ako

sopel na rukav. Asi maju pocit, ze

mame zalozeny fanclub chrapajucich.

Teraz to su dvaja pripiti obyvatelia

vecne zeleneho ostrova. Samozrejme,

ze spia hned vedla nas. Este pred

spanim s nevinnym usmevom kazdu

chvilu vravia Sorry! a pustaju mordy, ze

yperit je oproti tomu neskodny parfem.

Pri tom si este pochvaluju ake

obdivuhodne dielo vytvorili. Po

vecierke spustaju koncert. Zacinam so

svojim obvyklym repertoarom. Nic vsak

nezabera. Keby tak bolo kladivo a dva klince. Unaveny zaspavam. V noci sa zoparkrat

znovu zobudim. Konecne je tu rano.

5,10hod. budicek, hygiena. Uz som stratil vsetky zabrany. Robim co najvacsi hluk, aby

ostatni nezaspali. Na ranajky mame studenu vodu, obuskom sa tu nikto neohana a tak o

5,50hod. vyrazame v ustrety teplemu dnu. Uz teraz je 23C.

Celu hodinu ideme cez modernu cast

mesta Logrono. Zasa je to ako trochu

lepsia Petrzalka. Celkovy dojem vsak

kazia velke a parky a zony oddychu.

Take plytvanie. Ved by tu mohlo stat

tolko peknych panelakov alebo

nakupnych centier.

Na ranajky vsak mame predsa nieco. V

zelovoci som vcera kupil qautros

bananos. Od fialovej kravy som nekupil

nic a presiel som ku konkurencii od

Nestle.


9,30hod. Prvy otvoreny bufet. Vsetci sa nalievaju patokmi z brazilskych a indickych plantazi.

My zostavame pri nasom obvyklom rannom menu. Bageta a chladeny polliter. Oproti nam

sedici usmievavy obyvatel krajiny vychadzajuceho slnka asi uz zjedol bagetu, ktoru si vcera

urobil po navsteve predajne potravin. Stale mi nie je jasne ako ju kazdy den vysnori.

Objednava si pomaranc a dzus. Pozera na nas co to mame za desiatu. Nechapovo krutiac

hlavou si mysli, no tito dvaja sa sto rokov pri tejto neracionalnej strave nedoziju. Potom

vytiahne kusok nedojedenej cokolady. Odlomi si z nej a zvysok zabali a schovava. Po chvili

si to rozmysli. Cokoladu rozbaluje. Obal z nej hadze do kosa. Cokoladu si pribaluje do

mikrotenoveho sacku, v ktorom uz ma nakrajanu a od tepla roztecenu klobasu. Dobru chut!

Slapeme dalsie tri hodiny bez

prestania. Slno uz pece jedna radost.

Krajina sa uplne zmenila. Sire lany

obilia vystriedali nekonecne dlhe

vinohrady. Sem tam olivovy haj. Poda

je cervena ako spartansky dres. V

strede vinohradov stoji vysoky stoziar s

mnozstvom anten. Pri vinohradoch su

na husto rozmiestnene studne. Pri

kazdej studni je stoziar s prijimacou

antenou, ktora zapina automaticke

zavlahy. Ale su hlupi ti Spaniely.

Vsetko mozne si zautomatizuju a

potom sa cuduju aku velku maju nezamestnanost. Kolko ludi by sa pri zavlahach mohlo

zasivat. Potom k nam vozia vino co liter to Euro. Vyborna kvalita aj cena. Hlavne pre

homelesakov a klientov pracovneho uradu.

Pred dvanastou konecne narazame na

pojazdny bufet. Plechovkove pivo, ktore

si tu davame by som v ziadnom pripade

nevymenil za oroseny polliter aj keby

bol uz vzdialeny len desat metrov. K

pivu kupujem obligatnych qautro

bananos.

Cestou sledujem ake maju putnici

batohy. Vacsina ma velkost zhruba ako

my. Niektori vsak podstatne vacsie.

Nezavidim im. Niektore partie idu uplne

nalahko s mini batohom. Tymto ano.

Maju batohy, do ktoreho by sa nevosla

ani dvojlitrova flasa Corgona. Po case zistujem, ze to su francuzski a spanielski spekulanti.

Jeden z nich vzdy ide autom do cielovej stanice a vezie pre vsetkych vystroj. To sa im

potom ide. Vecer mam nutkanie prerezat im pneumatiky.


13,30hod dochadzame do mesta

Najera. Ked vstupime do ubytovne

mama chce utiect. Ma strach, ze za

prespatu noc tu bude musiet aspon

tyzden drhnut dlazku. Ja vsak ostavam

a robim dobre. Cena je ako inde 10

Euro. Zatial najlepsie ubytovanie.

Vyzera to ako prerobeny mestiansky

dom s priechodzimi izbami. Na izbe

sme iba osmi. Izby maju pootvarane

dvere, lebo vsetky nemaju okna. Takze

nas je tu zasa ako hadov. Uvidime co

prinesie noc.

Vyrazame do mesta. Davame prve chladene. Barmanka ho capuje do poharov prave

vytiahnutych z mrazaku. Sme vyprahnuti, tak nam chuti vyborne aj keby bolo ako polievka.

Po vcerajsom nepodarenom menu

skusame najst predajnu potravin. Je po

16,00hod. Vsetko je vsak zatvorene.

Vraciame sa na ubytovnu. Davame si

hodinu a pol oddych. Vyrazame znovu

za nakupmi. Stale to iste. Po pol hodine

najdeme obchod. Kupujeme bagetu,

prosuto, tuniaka, syr a uhorku. Od

Nestle sa znuvu vraciame k fialovej

krave. Dobre to maju ti Spanieli

vymyslene. Nebudu predsa predavat

potraviny kazdemu kto si zmysli. Este

by ich turisti uplne vyzrali.

Vraciame sa na ubytovnu. Co sme nakupili hned zjeme. Mame bagety aj na dalsi den.

Dame si este dve orosene a ideme do pelechu.

Mesto Najere je zablchavena diera, kde nie je co pozerat. Stredom mesta tecie rieka. Brehy

su osiate travou a pekne pokosene. Hraju sa tam deti a polihuju ludia. Teraz mi dochadza,

ze oni slapu po trave. Taka nehoraznost, mali by im to zakazat a oplotit.

Buen Camino!

8.deň 14. 5. 2015:

39. Logroňo - 40. Parque la Grajera (3,9km) - 41. Pantano (2,2km) - 42. Navarrete (6,8km)

- 43. Ventosa (7,2km) - 44. Alto de San Antón (2,0km) - 45. Nájera (8,6km), 30,7km,



Vecer mama spustila dychovku. Nech

vidia, ze aj my na to mame. O chvilu

vsak nemala sancu. Z kazdej strany sa

hlasi konkurencia. So svojim

repertoarom rezignujem hned na

zaciatku. K tomu cez okno bolo pocut

hluk baviacich sa ludi a premavku. Po

polnoci chvilami zaspavam a chvilami

nadavam.

Unaveni z noci vstavame o 5,30hod.

Odchadzame o 6,10hod. Mamu boli

pata a tak sa pomaly vlecieme. Vsetci

nas predbiehaju. Cestou dojedame

vcerajsiu bagetu a fialovu kravu.

O 8,30hod. sme v prvej dedine a na

pocudovanie je tu otvoreny bufet.

Davame si tocene. Ostatni sa venuju

svojim teplym napojom. Spolocne sa

cuduju, lebo este nikdy nevideli ako sa

ranajkuje pivo. Je mi jasne, ze este

neboli na Slovensku. To by videli, ze

ranajkovat sa daju aj ine nezamrzajuce tekutiny.

V ochode kupujem obligatnych qautro

banananos.

Krajina sa zmenila. Vinohrady opat

nahradili lany obilia od jedneho obzoru

po druhy. Teren je mierne zvlneny. Cim

pokracujeme dalej na zapad, tym je v

mestach a dedinach vacsia spina. Za

francuzskymi hranicami sa mi ani

nechcelo verit, ze sme v Spanielsku.

Vsade rano upratovali, zametali a

polievali ulice. Tu je uz nad vsetky

pochybnosti jasne, ze sme v

Spanielsku.

Po dvoch hodinach je v poli vidiet bufet.

Nie je to vsak bufet. Chlap s vyzorom

pustovnika v mnisskom habite predava putnicke suveniry. Bez slova pritom robi na

okoloiducich psie oci, aby si nieco kupili. Pustovnik to vsak asi nebude. Za stankom mu stoji

mercedes velkosti mensieho kriznika. Image je image. Kseft je kseft.


Po troch hodinach je v poli pojazdny bufet. Nema vsak stol a ani stolicky a tak sa napijeme

vlastnej vody a vlecieme sa dalej.

Pred dvanastou sme v ciely dnesnej

etapy. Mesto sa vola Santo Domingo

de la Calzata. Je tu pekne historicke

centrum. Ostatne je fadne a spinave.

Planoval som, ze si spravime trocha

naskok, ale kedze mamu stale boli

pata som rad, ze sme prisli aspon sem.

Nevadi, stale mame jeden den k dobru

oproti bedekru.

O 14,00hod. ideme do mesta. Na

namesti si davame po tri male, lebo

nemaju velke pohare. Vyskusame aj

tmave. Pri vedlajsom stole pojedaci

pecenych klobas jedia nejake

vyprazane sulky. Casnicke ukazem,

aby nam to tiez priniesla. Ked to mozu

jest oni, tak sa z toho neotravime snad

ani my. Zjeme to. Som vsak rad, ze

neviem co to je. Inak by to musela zjest casnicka. Mozno to boli vyprazane lupane krevety

alebo ina morska haved. Bolo to biele, trocha tuhe a obalene v struhanke. Vyzeralo to ako

nejake tycinky velkosti prsta.

Ideme na izbu. Vyuzivame situaciu, ze zatial nikto nechrape a do 18,30hod. spime. Na

veceru kupujem v obchode kopiu predosleho dna. Na kravu som zabudol. Nevadi. Ved

zajtra nejaku stretnem. Moznou uz v

prvom bare.

Vonku sa vyrazne ochladilo. Zajtra ma

byt iba 16C a prsat. Nemuselo by.

Mamu stale boli noha, natiera si ju

mastou, dava si ibalgin a po vecery

nejdeme uz ani na pivo. Pod oknom

nam vyhrava dychovka a rozdavaju

nieco na sposob predvolebneho

gulasu. V sobotu su nejake volby.

Nezaujimaju ma. Koncim, chcem si

chvilu pospat kym vonku neprestanu

hrat a nezacnu na izbe.

Buen Camino!


9.deň 15. 5. 2015:

45. Nájera - 46. Azofra (5,8km) - 47. Ciriňuela (9,km) - 48. Santo Domingo de la Calzada


Zaspavam skorej ako vonku skonci

predvolebna kapela a vnutri zacnu hrat

dychove nastroje putnikov. V noci sa

sice prevalujem, ale hned zase zaspim.

Konecne som sa vyspal. Asi som si uz

zvykol, alebo som bol uz taky ukonany,

ze mi to bolo jedno.

4,30hod. zacina na izbe pohyb. Aby

sme stihli nejakych este spiacich

pobudit, tak sa pridavame aj my a

vstavame. Uz sme stratili takmer

vsetky zabrany a nerobime si problem,

ze by zrovna kvoli nam nemohol niekto

spat. Zatial sa balime pri baterke.

Verim, ze pride rad aj na svetlo v izbe.

5,10hod. vychadzame za hlbokej tmy.

Je zima, cca 10C. Za mestom sa

pridava vietor. Davame si kapuce na

hlavy. Stale je zima. A akurat teraz

ziadny kopec, kde by sme sa zohriali.

Na ranajky bola na ubytovni studena

voda. Cestou dojedame bagety zo

vcerajska. Vydrzali nam az do obeda.

Rano som nasiel na chodbe tycinku

musli. Nesiel som ju ohlasit na Sraty a

nalezy, ale hned som ju zabavil v

prospech slovenskerj delegacie. Kedze

nemame fialovu kravu, tesim sa ako ju

po bagetach zjeme. Tolko krat som ju

prekladal z jedeneho vrecka do

druheho, ze nez prisiel cas, aby sme ju

zjedli bola prec. Asi sa vratila

povodnemu majitelovi. Pan Boh dal,

pan Boh vzal. Mal som ju hned rano na

tajnasa zjest. Ale o com by som Vam potom pisal.


Od rana je cela obloha zatiahnuta. Nikde ani kusok cistej oblohy. Moj barometer v

hodinkach ukazuje stupajuci tlak. Tam hore vsak na to nedbaju. Posialaju nam prve kvapky

dazda. Vycitavo sa pozriem hore. Dazd hned prestava. To sa opakuje niekolko krat. Isto to

vsak nie je tym, ze by tam hore dbali na moj nazor. Rozprsi sa. Vytahujeme navleky na

batohy. Skor nez ich navlecieme je po dazdi. Navleky nechavame na batohoch. Uz nepadne

cely den ani kvapka. Ak by tie navleky fungovasli ako odplasovace dazda, tak ich budeme

nosit celu cestu.

Rano prechadzame cez styri dediny,

nikto vsak o nas nejevi zaujem. Ani

tulave macky kedze sme im nedali nic

zrat. Ideme 5 a pol hodiny v kuse, az

prichadzame do mestecka Belorado.

To mal byt povodny ciel nasej etapy.

Vsetko okrem jedneho baru je

zatvorene. Tu si davame tradicne

slovenske stavbarske ranajky a

pokracujeme az do osady Espinosa del

Camino. Zase mame nejake km k

dobru. Dnes sme presli cca 32km. Este

dobre, ze dnes bolo zima. Pivo nam

nechybalo a vystacili sme si s vodou co

sme mali so sebou.

Krajina je mierne zvlnena, sem tam

nejaky kopec a kusok lesa. K lanom

obilia sa pridavaju polia hrachu a bobu.

Domy tu nie su take honosne ako pri

francuzskych hraniciach a o

architekture tu ani nechyrovat. Vsetko

su tu len pozliepane stare barbizne.

Vratane nasej ubytovne.

Ubytujeme sa okolo 13,00hod. Mala

ubytovna pre 10 ludi. Oproti cez cestu

ma ten isty majitel restauraciu.

Ubytujeme sa a ideme do restauracie

na prieskum. Davame jedno velke

tocene a pokracujeme dalej v

prieskume osady. Za pat minut je po

prieskume a navyse je zima ako v

ciganskej bytovke. Vraciame sa spat

do restauracie. Davame si menu na

vyber. Polievka, este nevieme aka,


lebo nazov nie je uvedeny. K tomu hovadzi steak. Polievka na prvy pohlad vyzerala ako

vyvarena voda z rezancov, ale je vyborna a su v nej aj tie rezance. Dostali sme jej za dve

porcie, k tomu bagetu. Toto by nam uz k najedeniu stacilo. Steak je na tenko urezany. Nie

ako u nas. Serviruju k nemu grilovanu cervenu a zelenu papriku. A samozrejme bagetu. Az

na tie prilohy obed ako doma. Konecnesme sa riadne najedli. Na zaver ako dezert zmrzlina.

Mama si dava este kavu. Zabudol som este na obligatnu flasu cerveneho, ktore

samozrejme vypijeme. Domaci naradosteny tym, aku trzbu sme mu urobili nas este pohosti

miestnym likerom.

Odchadzame z restauracie. Pytam sa

mami, kde mame ubytovnu. Vravi tu, tu

som sedela na lavicke. Otvaram jedny

dvere, nic. Otvaram druhe dvere, nic.

Chystam sa ich silou mocou otvorit.

Vybehne majitel ubytovne z

restauracie a ukazuje nam, ze sa

chceme vlamat do cudzieho domu a

nasa ubytovna je presne opacnym

smerom. Smejeme sa az nam slzy

tecu. Majitelovi ubytovne tiez.

Majitel nas este pozoruje ci trafime na

ubytovnu a urehotany odchadza k

svojim zakaznikom. Dame si na

ubytovni dvadsat neratanych. O

20,15hod. si ideme doplnit tekutiny.

Majitel nas prekvapi pivom

nacapovanym do zamrznutych poharov

a tak si to radi este raz zopakujeme.

Konecne pekny den za nami. Skoro by

som zabudol. Na zaver objednavam

qautro bananos na ranajky.

Dnes som ziadnu kravu nestretol. Ani

tu fialovu. Nevadi. Zajtra je tiez den.

Mamu boli noha uz menej. Kupili sme

ibalgin 600. Prehlusi jej to bolest.

Okrem toho sme kupili aj nejaku mast

na opuchliny, ktorou si to tiez natiera.

Mama ma uz asi desat otlakov. Ja

mam stale iba ten jeden. Treti den ma


uz bolia prsty na nohach, asi tam mam natiahnute slachy. Pouzijem maminu medicinu.

Uvidime.

Ponozka s jednou dierou odolava

poctu kilometrov ako nezamestnany

pozvankam na konkurzy. Mama mi

dnes nedopatrenim oprala moje slipy.

Tak som sa uz tesil kedy ich odhodim.

Pripravene mam bielej farby. Tie

oprane su tmave. Na tych bielych bude

vidiet kazde hovno. Neverim, ze by so

mnou vydrzali desat dni. Idem spat.

Buen Camino!

10.deň 16. 5. 2015:

48. Santo Domingo de la Calzada - 49. Graňón (7,2km) - 50. Redecilla del Camino

(4,7km) - 51. Villamayor del Rio ( 6,8km) - 52. Belorado (4,8km), 23,5km, 5,5hod,


Ubytovna bola mala pre desat ludi.

Neboli tam poschodove postele. Izby

boli styri. Nikto nam nechrapal a tak

sme si pospali do 6,00hod. O 6,30hod

vyrazame. Cez okno vidim domaceho

ako uz nieco robi v kuchyni. Asi je

chory, ci nemoze spavat, ked o

takomto case este nespi. Alebo nie je

Spaniel.

Vonku je zima a fuka vietor. Je iba

10C. Davame si rano kosele na

prepotene tricka z predchadzajuceho

dna. Dve hodiny ideme do kopca.

Mama to po prvom kilometri vzdava. Vyzlieka si tricko s dlhym rukavom. Ja nie. Este som

sa ani nestihol zahriat na prevadzkovu teplotu a mama je uz spotena. Rozmyslam, ci si este

nieco neobleciem. Obloha je cela zamracena a len prsat a prsat. Barometer v hodinkach

ukazuje stupajucu tendenciu tlaku. Dnes sa toho drzia aj tam hore.


Krajina sa zasa zmenila. Polia

vystriedali kopce s lesmi a lukami.

Cestou zjeme qautro bananos. Po

dvoch hodinach stupania mierne

klesame nekonecnych 13km cez les.

Bufet nikde. Konecne prichadzame o

10,00hod. do dediny San Chuan de

Ortega. Nazov je honosny. Jedinny

bufet uz taky nie je. Radsej sme sa

mali vonku napit vody. Capovane

nemaju a tak si davame flaskove

nejasneho povodu a kvality. Vypijeme

ho iba preto, ze sme to zaplatili. K pivu

si davame nejaku plnenu placku z listkoveho cesta. Ja tvrdim, ze je to naplnene hovnom.

Mama tvrdi, ze je to naplnene sardinkami s cibulou. Chutna to ako hovno. Mama vravi, ze je

to naplnene sardinkami s cibulou, ale chutna to ako hovno. Mozno to aj hovno je. Navyse je

v bufete zima ako v senku U andelu uprostred zimy. Taketo bufety by mali zo zakona zrusit.

Nic nam nedaju, a len nas oberu o peniaze a cas.

Pred dvanastou sme v dalsej dedine a

tu si napravime chut capovanym a

bagetou.

Cca o 14,00hod dochadzame do

dediny Cardanuela. Mame za sebou

dnes cca 29km. Najdeme ubytovnu.

Zase je mala pre 12 ludi. Objednavame

si menu na veceru a ranajky. Do

16,00hod. si pospime a ideme na

prieskum do dediny. Ukaze sa, ze

skumat nie je co a tak po chvili

koncime v jednom zo styroch bufetov.

Dostavame pivo v ladovych pollitroch a

tak si to este radi zopakujeme.

Menu v ubytovni bolo vyborne. Bola to

vsak stredoeuropska strava a nie

spanielske gebuziny. K tomu obligatna

flasa cerveneho a mozme ist spat.

Ponozka dnes dobojovala a dorazila na

koniec svojej pute. Uz cestou som citil, ze sa mi na nej zvacsila diera na pate. Ked som

zastal, mama si myslela, ze si idem dat novu. Ja som ju vsak iba otocil tak, ze patu som mal

na priehlavku a priehlavok na pate. Vyzerala ako nova. Vecer vsak uz definitivne skoncila v


kosi. Vyhodil som ju. Tu druhu vsak nie. Ved este mam v batohu zopar jej podobnych A ked

zasa nejaku prederiem, tak ich sparujem. Kupil som ich u zlteho muza pat parov za jedno

euro. Vyborne kupa. Sparovane nebudu mat rovnaky odtien, resp. farbu. Dufam vsak, ze

ma kvoli tomu modna policia nebude vlacit po bulvari.

Ako som uz pisal, mama mi oprala

nedopatrenim slipy, ktore som v nedelu

planoval vyhodit. Kolko biologickeho

materialu tymto trestuhodne znicila.

Ved keby som musel ist do nemocnice

na vysetrenie, nemuseli by mi robit

ziadne odbery. Stacilo by do

laboratoria poslat slipy.

Buen Camino!

11.deň 17. 5. 2015:

52. Belorado - Tosantos (4,7km) - 53. Espinosa del Camino (3,9km) - 54. Villafranca

Montes de Oca (3,4km) - 55. San Chuan de Ortega (12,6km), 24,6km, 6,3hod,


Uz druhu noc sme sami na izbe. Ked

sme si konecne zvykli na

spolubyvajucich, tak sme sami. To

zase budu nervy nez sa

aklimatizujeme.

Vstavame o 5,20hod. Ranajky mame v

jedalni pripravene. Domaci ich tam dal

uz vcera vecer, aby nemusel kvoli nam

vstavat. Spekulant.

6,10hod. sa vydavame na cestu. Je

zima 9C, fuka vietor. Obloha je zase

cela zakryta mrakmi. Len prsat a prsat.

Padne par kvapiek. Vietor dazd odozenie a my naradosteni pokracujeme dalej.

Po hodine prichadzame na okraj Burgosu. Cele dve hodiny ideme cez predmestie, kde su

priemyselne zony a nakupne centra. Cesta je ako podla pravitka, ziadna zakruta. Mohli by

tu pristavat aj lietadla. Je to na obesenie.


Po dvoch hodinach konecne prichadzame do mesta. Ale tam je to take iste. Ulice dlhe ako

babske reci a baru nikde. Po dalsej hodine konecne bar, kde si davame tocene. Kusok za

barom je katedrala velkosti Hradcian. Ideme na chvilu dovnutra a pokracujeme dalej.

Turisticke znacky zrazu zmiznu a na

krizovatke velkosti futbaloveho

stadionu nevieme ako dalej. Zjavi sa

pani. Oslovim ju svojou perfektnou

spanielcinou so slovnou zasobou

patnast slov. Musim mat aj perfektny

prizvuk. Pani hned na stvrty raz

pochopi co od nej chceme. Taha nas

kdesi bokom a hovori rio rio. Je to asi

rieka. Ja vsak uz medzitym objavim

znacku a chcem ist po nej. Pani vsak

neoblomne trva na svojom a nedbala

by nas odviest az do Santiaga, lebo

cesta, ktoru nam ukazuje ona je kratsia. Pochopi vsak, ze nas nepresvedci. Lucime sa a

vyprevadza nas svojim pohladom. Pri obede bude detom hovorit o nevdacnych turistoch zo

Slovenska.

Dalsiu hodinu ideme na koniec mesta. Na chvilu sa k nam pridava Cech co prave vcera

prisiel do Burgosu a ide nasim smerom. Prehodime par slov. My ho vsak v jeho tempe

zdrzujeme a tak nam o chvilu mizne za obzorom.

Prichadzame k dalsej dedine. Stoji tam

vila Amalka v teplakovej suprave a o

hmotnosti dvoch vriec cementu. Je

nedela pred obedom, ktovie ci uz ma

doma navarene. Snazi sa nam

nahovorit, aby sme nesli podla

ukazovatelov smeru, ale nas posiela

uplne na opacnu stranu. Mame

podozrenie, ze je to nekala konkurencia

voci ubytovniam na kraji nasledujucej

dediny a zamerne nas posiela na druhu

stranu, aby sme tieto ubytovne obisli.

Nenechavame sa presvedcit. Ona vsak

stale trva na svojom. Tak ideme podla nej. Ona dlho za nami pozera, ci sme nezisli z cesty.

Prichadzame na stavbu niekolkych krizovatiek ciest. Vilu Amalku by som najradsej zhodil do

kanala. Stojime uprostred obrovskeho staveniska. Nasej cesty niet. Po chvili vsak zbadame

ukazovate smeru. Stretavame putnikov, ktori nas rano pred tromi hodinami predbehli. Oni

vilu Amalku neposluchli, a tak si cestu o niekolko kilometrov dlhou obchadzkou predlzili.


Neviem si predstavit, ze by u nas niekto v nedelu pred obedom stal na krizovatke a

usmernoval turistov. Dakujeme Ti vila Amalka!

O 13,00hod. sme v dedine Tardajos.

Presli sme 25 km. Ubytujeme sa v

penzione. Ja sa chcem osprchovat.

Mama je vsak smadna a trva na tom,

ze ideme na pivo. Sice nerad, ale idem.

Objednavam pivo a chystam sa platit.

Pride Cech, ktoreho sme stretli rano.

Trva na tom, ze pivo plati on, nakolko

sme prvi ludia, ktorych stretol v

Spanielsku. Dalsiu rundu beriem ja.

Vravime o tom, ake ma mama otlaky.

Hned nam ponukne na ne nejaku

masticku od toho vyrobcu ako su

naplaste na otlaky. Dufam, ze nie je ich obchodny zastupca na cestach. Peniaze vsak

nechce. Tak beriem dalsiu rundu. Po dvoch hodinach sa rozchadzame. Cech ma v plane

prejst denne styridsat kilometrov. Drzim mu palce. Ked vsak bude v kazdej krcme pit tolko

piva, bude musiet cez den spat a chodit iba v noci, aby nas uz nestretol.

Po pive si zdriemneme a ideme do dediny, za pat minut ju obideme a tak si ideme jedno

dat. Objednavam menu na vecer.

Vcera bolo menu vyborne. Kremova pikantna polievka. Kuracie spodne nohy udusene na

sposob paprikasu s hranolkami. Cerstve jahody s cukrom. Ako doma.

Dnes je predjedlo zlte rizoto, v ktorom plavaju krevety, musle a kuracie kridla. Som hladny,

ale nie az tak moc, aby som to zjedol. Ked je to cele spolu na tanieri vyzera to ako

celotyzdenny prehlad jedalneho listka. Zajtra to mozu znovu predat. Zachrani to rostbeaf s

hranolkami. Chyba tatarska. Pozerame pri veceri futbal. Cigani zase vyhrali.

Dnesne stretnutia su akoby ich riadil Matrix. Kto vsak riadi Matrix?

Dnes sme treti den v samostatnej izbe. Som zvedavi, kto si na tych chrapajucich zvykne.

Vychadzkove ponozky, ktore si davam po obede skvele drzia fazonu bez oprania uz 11 den.

Tiez su z produkcie zlteho muza za cenu jedno euro za pat kusov. Akurat su trochu menej

vyprate a vyblednute. Napriek tomu, ze ich mam uz 11 den, nie a nie sa zlomit. Je to jasne.

Kvalita sa nezaprie.

Buen Camino!

12.deň 18. 5. 2015:

55. San Chuan de Ortega - 56. Agés - 57. Atapuerca (6,1km) - 58. Cardeňuela (6,5km) -

59. Orbaneja - 60. Castaňares (6,9km) - 61. Albergue Emaus (6,3km) - 62. Burgos (1,9km),



V noci nas nikto nebudil chrapanim a

tak vstavame cerstvo vyspati o

5,30hod. Odchadzme o 6,00hod.

Mama si dava tricko s dlhym rukavom.

Tak si dam aj ja koselu. Dobre robim.

Vonku je 9C. Fuka slaby vietor. Obloha

je vsak konecne jasna.

Na ranajky mame iba studenu vodu.

Vecer nebolo kde cosi kupit pod zub.

O 8,30hod. prichadzame do dediny,

kde su otvorene potraviny. Vidim sipku s napisom bar 150m. Bar je az za zakrutou a tak

nevidime ci je otvoreny. Ako sa neskor ukaze zatvoreny je. Ved pre koho by ho o takomto

case otvarali.

V potravinach kupujeme dve velke bagety so sunkou, dos bananos, jablko a dve

plechovkove. Bagety su prilis velke a tak si jednu davame zabalit a zjeme ju az po ceste.

12km ideme cez pole a luky.

Nekonecna cesta. Prichadzame do

dediny, kde si v prvom bare davame

tocene.

Pokracujeme dalsich 10km nez

prideme na ubytovnu. Mama po ceste

zakopne o kamen a padne ako vrece

zemiakov. Nastastie sa jej nic nestane.

Ma iba malu cestnu lisaj na tvari a

oskrete plece pod trickom.

O 14,00hood. sme v ubytovni v dedine

Castrojeriz. Hned po ubytovani sa ideme na pivo. Stretavame tam Cecha povodom z

Pardubic. Stretli sme ho pred tromi dnami. Ledva vliekol nohy za sebou. Topanky ho tlacili.

Mal ich nerozchodene a doma v nich presiel iba z domu do pekarne.

Pocas rozhovoru sa ukaze, ze byva v Duseldorfe a je lekar pediater. Co viac treba pre

mamu! Hned mu poukazuje svoje otlaky a neumyte nohy. On nevaha, vytiahne sterilnu ihlu

do striekacky a mame otlaky poprepichuje a dezinfikuje. Navyse este aj zaplati pivo! Mama

ide na izbu. Zoberiem dalsiu rundu a nez sa dostanem na izbu je 18,00hod.

Osprchujem sa a idem si na chvilu lahnut. Ked sa preberiem je 21,00hod. prec. Takze

veceru uz mame za sebou. Ranajky tiez. Budem musiet Matrix vypnut. Od zajtra sa

vraciame k povodnemu rezimu. Najprv sprcha. Pivo az potom. Smad je svina.

Buen Camino!


13.deň 19. 5. 2015:

62. Burgos - 63. Tardajos (10,7km) - 64. Rabé de las Carzadas (2,3km) - 65. Hornilos del

Camino (8,1km) - 66. San Bol (5,6km) - 67. Hontanas (4,9km), 31,6km, 7,3hod,


Stvrty den po sebe spime v izbe pre

dvoch. Dobre vyspani vstavame o

5,30bod. Ved kto by nebol vyspany po

12,00hod. spanku. Kupu ranajok sme

vcera prespali. Davame si teda iba

vybornu studenu vodu z vodovodu a o

6,10hod. odchadzame.

Vonku je zase cela obloha zamracena.

V noci trocha sprchlo.Teplota je 9C a

fuka silny vietor. Mama sa nespoti ani

pri stupani cca 350m. A to uz je co

povedat. O mne ani nehovorim. V

priebehu dna mraky zmiznu a svieti

slnko. Vietor vsak stale fuka a celu

cestu musime mat na hlavach kapuce.

Teplota nevystupi nad 14C.

Sme na nahornej plosine. Kopcom

akoby niekto odrezal vrcholy a su

vsetky rovnako vysoke. Zase ideme tri

hodiny cez nekonecne luky a polia s

obilim. V poli stretneme

velkopodnikatela s obcerstvenim rozlozenom na stoliku velkosti dvoch papierovych

vreckoviek. Kupujem tradicnych qautro bananos. Nic ine na jedenie aj tak nema.

V zaludkoch nam vyhravaju cigani ako

na ciganskom bale. Konecne bar a

otvoreny. Prveho koho stretneme v

bare je Cech, ktoreho sme stretli pred

dvomi dnami v Tardajose a popili s nim

pivo. Z jeho planu, ze denne prejde

40km nie je nic. Ked sme sa pred

dvomi dnami rozlucili, mal v plane, ze v

ten den este prejde 30km. Ked odisiel,

po dvoch hodinach zistil, ze v bare kde

sedel s nami na pive zabudol bundu, a tak sa musel pre nu vratit. Prehodime este par slov.

On odchadza a mi ideme ranajkovat. K obligatnej bagete si vsak vzhladom k zime, ktora je

vonku nedavame pivo, ale kavu. Cim prekvapujeme nielen seba, ale hlavne nasich

spoluputnikov. Nechapavo krutia hlavami a maju obavy o nase zdravie.


O tri hodiny sme v dalsom bare. A

znovu Cech z rana. Beriem mu pivo.

My si k pivu davame akusi buchtu. Po

vcerajsku bez vecera sme este stale

vyhladovani a tak nam chuti skvele.

Cech si prisada k nasmu stolu.

Vytiahne z batohu krabicu ibalginu a

mame z nich za hrst odsype. Beriem

vsetkym dalsie pivo. Vypijeme a lucime

sa.

Mamu rozbolelo koleno a tak koncime

v dedine Boadilla del Camino. Je

12,15hod. Presli sme dnes iba cca

19km. Vcera cca 30km. Spolu sme uz presli cca 350km. Jeden den mame k dobru oproti

itineraru. Dufam, ze sa mame koleno popravi a budeme pokracovat v pohode dalej. Na

ubytovni si mama dala na koleno lad a za hrst ibalginu, co dostala.

Pred vcera som vyberal peniaze z

bankomatu. Napisem, ze chcem 1000.

Ponuka mi iba 300. Znovu to

zopakujem. Zase iba 300. Tak vyberam

dvakrat po 300. Svine kapitalisticke.

Vedia co robia. Za kazdy vyber v

zahranici si uctuju 6Eur.

Miestne pivo je na moje pocudovanie

velmi dobre. Dalo by sa povedat, ze sa

vyrovna slovenskym. Nie je to vsak

Heineken ani Amstel, ktore tu tiez

capuju a ochutnali sme ho, ale miestna

znacka San Miguel. A to capovanie!

Ako z ucebnice! Ci je to v hotely alebo poslednej knajpe, mlady capujuci alebo stary, muz

alebo zena. Vsetci pivo nacapuju na jeden krat a na vrch spravia decentnu penu. Pred

capovanim vzdy odpustia bokom zvetrane pivo z kohutika a az potom capuju do pohara.

Niekde este do poharov prave vytiahnutych z mraziacich boxov. Hotovy raj pre pivarov. Nie

ako v jednej nemenovanej krcme na Zahori, ktora sa vola U Andelu. Veduca tam capuje

pivo na pat krat, zlevkuje ho z jedneho pohara do druheho a caruje s pivom ako alchymista

za splnu mesiaca. Niekto by mal uz na nu zavolat pivnu policiu od vyrobcu piva, nech vidia

aku reklamu robi ich pivu svojim vycapnickym umenim.

Putnici su tu z celeho sveta. Alebo ako raz povedal raz jeden cigan su tu z celeho sveta a aj

od inakial. Bieli, zlti, cierni, dlhonosi, sikmooki, mladi, stari, zdravi, chori, veriaci, ateisti.

Vsetci vsak maju jeden ciel. Prist do SDC. Niektori uz idu niekolko rokov, kazdy rok si

spravia zopar etap a na dalsi rok pokracuju. Vsetci sa pozname podla musli, ktore mame


zavesene na batohoch. Niektori idu subezne s nami. Raz predbehnu oni nas, potom my ich.

S inymi sa vidime iba jeden den, resp. iba chvilu. Vsetci sa vsak vzdy navzajom zdravime a

usmievame sa na seba, akoby sme boli stari znami. Vecer spolu sedime pri veceri a

kazdemu je jedno kto je kto, z akeho dovodu je na puti, alebo odkial kto prisiel, ci odkial

pochadza.

Dnes sme ubytovani v spolocnej

ubytovni. Je tu 12 posteli. Obsadenych

je vsak iba sest. Uz sme si odvykli po

styroch nociach od rusenia, no hadam

to nejako prezijeme. Ved pat ludi

chrape menej ako dvadsatpat ludi.

Ked sa ubytujeme, tak uz iba

polehujeme. Mamu stale boli koleno a

pata, tak si dava obklady. Vonku je sice

jasno, ale fuka tam vetrisko, ze by

clovek nevyhnal von ani svokru.

Dedina je mala. Obchod ziadny.

Objednavame si na ubytovni menu.

Polievka je dobra, husta, na sposob nasej svieckovej omacky, su tam vsak pridane

zemiaky. Druhy chod je kare. Ma to zvlastnu vonu. Je to opecene na oleji. Uz ked to okolo

mna nesu chyta sa ma z tej vone fobia. Neviem vsak ci to je udene maso alebo to bolo

nalozene v nejakom naleve. K tomu hranolky a oprazene papriky. Cele to plava v oleji ako

sardinky. Uz ked sa na to pozriem a ucitim vonu dviha sa mi zaludok. Po vcerajsej pivnej

diete sa vsak premaham a snazim sa najest. S kazdym sustom sa mi to tlaci naspat do

hrdla. Nastastie je na stole chlieb, ktorym to po kazdom hlte tlacim dolu. Najradsej by som

vsak odbehol od stola a nakrmil tym sliepky. Ked dojem je na tanieri este tolko oleja, ze by

som na tom vyprazil rezne pre rotu vojakov. Panovi, ktory prisiel neskorsie nesu druhy chod.

To je uz na mna privela, uz pri pohlade na to sa vidim ako mam hlavu pichnutu v

zachodovej misi. Dopijeme rychle flasu cerveneho, flasu vody a o siedmej sme uz zasa v

posteli.

Zajtra rano ma byt 5C s vetrom. Tak si to uzijeme. Ak vobec pojdeme. Idem spat. Pokial

nebudem kazdu chvilu konzultovat s Davidom dnesne menu.

Buen Camino!

14.deň 20. 5. 2015:

67. Hontanas - 68. San Antón (5,6km) - 69. Castrojeriz (3,8km) - 70. Alto de Mostelares

(3,4km) - 71. San Nicilás de Puenta Fitero (5,7km) - 72. Itero dela Vega (1,9km) - 73.

Boadilla del Camino (8,3km) , 28,7km, 7,0hod, prejdené 349,8km, zostáva 445,4km


Po veceri som sa stale prehadzoval a

mal nutkanie ist konzultovat podarenu

veceru so zachodovou misou. K tomu

chrapanie a silne pukanie dreveneho

stropu, ktory odolaval naporu vetra.

Konecne zaspim.

Rano vstavame posledni. Je 7,15hod.

Davame si v bare kontinentalne

ranajky. Chceme ostat v noclaharni

cely den, aby si mama odpocinula,

kedze ju stale boli koleno. Majitel vsak

rezolutne nesuhlasi a tvrdi, ze to ma

pripravene pre dalsich putnikov.

Neviem sice akych. Vcera to mal

obsadene na dvadsatpat percent.

8,15hod. odchadzame. Ranny chlad je

uz prec, vietor nefuka, obloha jasna.

Dve hodiny ideme do najblizsej dediny

Fromista sest km. Nejdeme, vlecieme

sa. Okoloiduci obdivuju mamine koleno. Kazdy radi co mame robit. Nikto vsak nepomoze.

Ako na Slovensku.

Ideme k lekarovi na zdravotne stredisko. Mama sa zacne vyzliekat uz na recepcii, lebo si

mysli, ze je uz u lekara. Recepcny to uvita. Jeho kolegina vsak mamu zastavi. Recepcny to

prijme s nepochopenim a skaredo na svoju koleginu zazera. Stredisko je velke. Lekarov

plno. Kym nas vsak zoberu na radu cakame akoby boli plne chodby pacientov. Ako na

Slovensku. Po prehliadke sa dozvieme to, co sme uz vedeli aj sami. Dva, tri dni pokoj,

ibalgin, mast na koleno. V lekarni vsetko kupujeme a este aj bandaz na koleno.

Mame sa ide lepsie a tak ideme do

najblizsej dediny tri km. Nie je tam

ubytovna a ani v nasledujucej. Zajdeme

az do dediny Villarmentero de Compos.

Za cely den sme spolu odkryvali 15km.

Je 14,00hod.

Pred dedinou vidime reklamu

ukazujucu k ubytovni. Vyzera ako velky

honosny dom. Je to vsak omyl.

Ubytovna je objekt pred rodinnym

domom. Vyzera to tu ako v ciganskej kolonii. Je to zmes nesurodych stylov. Kazde okno

ine, kazde dvere ine, kazda stena ina. Ako lastovicky ked lepia hniezdo a kazda ho lepi z

ineho materialu. V arealy ubytovne je tiez postaveny indiansky vigvam, budky v style


vesternu, sud prerobeny na spanie a dalsie architektonicke skvosty a uzitocne predmety zo

smetiska. Sme vsak radi, ze mame strechu nad hlavou a ostavame.

Veduci je ako z filmu o hippies zo

sestdesiatych rokov. Vyzera ako

pernikovy tata, ktory si prave odskocil

od plotny. V bare visi vlajka EU. Miesto

hviezdiciek mariska. Veduci je

Holandan, ktory absolvoval trasu do

SDC z Holandska. Na spiatocnej ceste

sa tu zastavil a teraz tu robi uz stvrty

rok dobrovolnika. Ale inak je uplne v

pohode. Este nie sme ani osprchovani

a mame uz nesie na koleno lad. Kde sa

vzal, tu sa vzal, zrazu je tu lekar.

Neviem, ci ho zavolal veduci, alebo ci

sem v ramci dobrovolnictva chodi

pravidelne. Prezrie mamine koleno. Po prehliadke sa dozvieme to, co sme uz vedeli aj sami.

Dva, tri dni pokoj, ibalgin, mast na koleno. Slubi, ze o dve hodiny sa este zastavi a znovu

pozrie koleno. Nezastavi sa. Ako na Slovensku. Veduci ubytovne vsak nema najmensi

problem, aby sme zostali tak dlho, ako bude treba.

Moznost stravovania tu nie su. Veduci

sa vsak vyhrazal, ze pripravi ranajky.

Dali sme si teda iba qautro bananos a

flaskove pivo. Idem spat.

Buen Camino!

15.deň 21. 5. 2015:

73. Boadilla del Camino - 74. Frómista (6,0km) - 75. Población de Compos (3,3km) - 76.

Villarmentero de Campos (5,8km) - 77. Villarcázar de Sirga (5,5km) - 78. Carión de los

Condes (5,7km), 26,3km, 6,0hod, prejdené 376,1km, zostáva 419,1km


Noc bola celkom v pohode vzhladom na ubytovnu, v ktorej sme boli. Vstavame zasa

posledni, je 8,00hod. Pripravene su kontinentalne ranajky. Najeme sa a mame na dnes

fajront. Mama sa ubytuje v spolocenskej miestnosti. Ja chodim ako tiger v klietke. Pozeram

cez okno ako okolo nas prechadzaju putnici. Idem sa prejst do osady. Je tu zo dvadsat

domov a tak som o desat minut spat. Sadnem si vonku na dvore a vyhrievam sa na slnku. O

chvilu pridu mraky a vietor. Odchadzam spat do izby.

Ked som rano prezeral areal

podrobnejsie, zistil som, ze su tu este

dalsie objekty. Su tu kanalizacne

skruze, v ktorych su polozene dosky a

da sa v nich spat. Je tu vyradena

maringotka, stary pojazdny bufet,

medzi stromami natiahnute visice siete,

stany. Vsetko pripravene na spanie.

Kazdy si moze vybrat podla svojej

chuti. Po dvore behaju dvaja somary,

dvaja psy, krdel husi a krdel sliepok.

Dedinska idyla.

Spim do 14,00hod. Prichadza

dobrovolny lekar. Bol tu aj vcera, ale my sme uz spali. Nazberalo sa mu uz tuna pat

pacientov. Pozera mame na nohu a hovori, aby sme ukoncili put.

Veduci ma vezie autom do Fromisty

kupit listky na vlak. Stanica je vsak

zatvorena. Pokracujeme do Palencie.

Kupujem listky na vlak. Vlak odchadza

o 21,05hod. Veduci mi hovori, ze nie je

problem, aby nas vecer odviezol na

stanicu. Ked vsak mame vecer ist,

hovori mi, ze si myslel, ze odchadzme

az nasledujuci den. Pri vareni vecere

stihol vypit dve flase cerveneho. Jeho

spanielsky pomocnik mi objednava na

19,30hod. taxi. Samozrejme, ze pol

hodiny meska. No nakoniec pride. Na

stanici zistujem, ze listky na vlak mi

poobede predali az na nasledujuci den. Chcem ich vymenit. Ospaly predavac ma

presviedca, ze sa to neda a dalsi vlak ide az rano. Obzeram sa kde by som zohnal taxi do

Madridu. Pristupi slecna studujuca v Nemecku a pyta sa co potrebujem. Vysvetlim jej to.

Zrazu ide vsetko.


Pred jedenastou sme v Madride. Mamu

uz musia po stanici vozit na voziku. Na

letisku tiez. Chceme vytlacit listky.

Podari sa nam to az pri druhom

terminale na druhom konci letiska.

Pomohol nam Slovak vracajuci sa zo

studii v Spanielsku. Do odletu to na

letisku nejeko prezijeme. Pokial mamu

zoberu do lietadla, nakolko nemoze

sama chodit. Zajtra rano sme doma.

Mozno.

Raz sa sem mozno vratime. Mozno v jeseni. Mozno na buduci rok. No najskor uz nikdy.

Niektore sny zostanu snami. Toto je posledna sprava. Tu o maminej nohe bude pisat uz

niekto druhy.

Buen Camino!

Poznámka: Posledné tri fotografie som nafotil v roku 2016, keď sme sa vrátili tam, kde sme

v roku 2015 skončili našu cestu. Na poslednej fotografii sú naše topánky, ktoré sme na

ubytovni nechali v roku 2015.



Documents

Santiago de Compostela - itinerár a de Compostela - Itinerar a dennik 2015.pdf · Santiago de Compostela - itinerár a denník 2015 Itinerár: Projekt - Itinerár: Saint Jeean Pied