SHARED SERVICES CENTERS - sario agency...4 SHARED SERVICES CENTERS Zdroj: SARIO and LUGERA & Makler spol. s r.o. - HR Consultancy, 2009. Existuje niekoľko kritérii, na základe ktorých

1

SHARED SERVICES CENTERS

www.sario.sk


2


www.sario.sk

Región strednej Európy V posledných rokoch je možné pozorovať silnejúci záujem medzinárodných spoločnosti presunúť a centralizovať business centrá do oblasti strednej Európy (ďalej len „CEE“). CEE je vyhľadávaná oblasť najmä pre tie spoločnosti, ktoré chcú založiť tzv. Shared Services Centres alebo Call centrá (ďalej len „SSC“ a „CC“). Podľa údajov, ktoré uviedla Konferencia o obchodne a vývoji (UNCTAD) OSN, viac než 20% zahraničných projektov európskych firiem šlo do tohto regiónu. Podľa diskusného panela spoločnosti Ernest and Young, ktorý sa týkal problematiky SSC a CC a konal sa v Bratislave v roku 2008, od rozšírenia EÚ boli zaznamenané významné posuny spoločnosti zo západnej Európy do strednej a východnej Európy pri výbere miesta pre SSC a CC. Pod atraktivitu tejto oblasti sa podpisujú viaceré faktory, ako napríklad dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, široká znalosť jazykov, geografická a kultúrna blízkosť k západnej Európe, dobre vyvinutá infraštruktúra a nízke mzdové náklady (ktoré by sa nemali vyrovnať na úroveň západnej Európy skorej ako v časovom horizonte 15 rokov). Na základe prieskumu Ernest&Young, aktuálnymi vhodnými miestami sú Bratislava, Brno, Budapest, Wroclav, pričom mestá ako Košice, Bukurešť, Hradec Králové, Trenčín, Ostrava, Sofia a ostatné mestá tohto regiónu sú považované ako miesta vhodné pre ďalšiu vlnu.

Slovensko V roku 2009 poradenská spoločnosť AT Kearney, zostavila Index miest pre globálne služby, pri ktorom použila 43 merateľných kategórii rozdelených podľa faktorov ako: finančná atraktivita, schopnosti a dostupnosť pracovnej sily a zároveň podnikateľské prostredie. V tomto indexe spoločnosť porovnávala a analyzovala 50 miest vhodných pre globálne služby. Slovensko sa v tomto prieskume v rámci regiónu CEE umiestnilo na porozuhodnom 40.-tom mieste a zároveň sa stalo jedenástou najlepšou lokalitou v Európe (na účely porovnania: Česká republika sa umiestnila na pozícií 32, Poľsko na mieste 38, Maďarsko na mieste 37 a Rumunsko na mieste 19). Slovenská ekonomika je prosperujúcou trhovou ekonomikou, ponúkajúcou veľa výhod akými sú: nízke mzdové náklady pre talentovanú a dobre vzdelanú pracovnú silu a takisto aj množstvo cudzích rečí (najmä angličtina a nemčina), priaznivé podnikateľské prostredie a dobrú kvalitu života.

Mnoho medzinárodných spoločností ako Dell, IBM, Hewlett-Packard, AT&T, Lenovo, Accenture a NESS už objavili Slovensko, využili krajinou ponúkajúce výhody a otvorili tu vlastné operačné centrá.

“Čo bolo rozhodujúci faktorom pre premiestnenie sa na Slovensko?”

Veit Dengler, Dell Business Centre Bratislava, General Manager “Medzi rozhodujúcimi a dôležitými faktormi boli právny system, stav ekonomiky, podnikateľská klíma a takisto stav vlády. Najdôležitejším kritériom, samozrejme však boli ľudia. Ľudia boli faktorom, ktorý mal najväčší dopad na rast našej spoločnosti. V roku 2001 by sme neboli povedali, že do roku 2008 tu budeme zamestnávať dvetisíc ľudí. Najskôr sme očakávali založenie business centra na podporu naších nemecky hovoriacich klientov, v ktorom by sme zamestnávali zhruba 300 ľudí. Výsledkom je že teraz máme business centrum v Bratislave a je to miesto, kde máme najvyšší počet naších finančných špecialistov v Európe.” Dnes, Dell European Business Centrum v Bratislave zamestnáva cca. 1450 profesionálov, stal sa teda kľúčovým centrom zdieľaných služieb pre EMEA región.

Rolf Lobreyer, Hewlett Packard, EMEA Delivery Manager "Medzi rozhodujúcimi faktormi, ktoré prispeli k tomu, aby sa Slovensko umiestnilo na mieste číslo 1 v našom prieskume boli veľmi dobré jazykové schopnosti Slovákov, konkurencieschopné hlasové a dátové siete, stabilné politické a ekonomické prostredie a takisto aj geografická poloha Bratislavy, ktorá je veľmi blízko k väčšine naších EMEA klientov, ktorí majú svoje operácie v západnej Európe. Popritom však aj samozrejme blízkosť východnej Európy, ktorá pre nás reprezentuje vznikajúci trh.”

3


www.sario.sk

Marek Gešo, Accenture, marketing director “Okrem výhodnej nákladovej štruktúry, podnikateľského prostredia, skúsenej pracovnej sily, geografická a kultúrna blízkosť Slovenska k veľkým európskym obchodným centrám sú ďalšími dôvodmi prečo sa Accenture rozhodlo založiť svoje centrum na Slovensku. Bratislava poskytuje potrebné podmienky pre tento typ znalostno zameraného biznisu." Zdroj: The Slovak Spectator.

Založené SSC na Slovensku:

Spoločnosť Umiestnenie Poskytované služby Približný počet zamestnancov v roku 2009

IBM (ISC) Bratislava Accounting, Financing, B2B Support, Customer Service

3,500 + plánovaná expanzia

DELL Business Centre Bratislava Finance, Accounting, Marketing, Sales, Technical Support, Customer Service


Hewlett-Packard Slovakia Bratislava

Hardware B2B Support, Application Management


LENOVO European Global Supply Chain Centre

Bratislava Customer and Technical Assistance Centre

620

T-Systems Slovakia Košice IT, Technical Support & Centre for Technology Solutions

1000 + plánovaná expanzia

Sykes Košice Customer Service & Support, Telemarketing

43

Siemens Bratislava IT Solutions, Technical Support 1,040

AT&T Global Network Services Slovakia

Bratislava, Košice CC for Sales, Technical Support, Customer Service, SSC for Finance, Accounting, Billing


T-Com Košice, Prešov, Banska Bystrica, Žilina, Bratislava

Multimedia Services 3,500

NESS Slovakia Bratislava IT Solutions, Technical Support 400

KONE Bratislava Accounting and Financing 150 + plánovaná expanzia

Johnson Controls International Bratislava

Bratislava Finance, Accounting. HR, IT, Sale 450 + plánovaná expanzia

BASF Bratislava SSC for Accounting, IT, HR 40

Accenture Outsourcing Bratislava Finance, Supply Chain & Logistics 500

Accenture Technology Solutions

Bratislava Technical Support & Centre for Technology Solutions

500

O2 Telefonica Banská Bystrica Call centre 95

ON Semiconductor Piešťany EMEA & AMR Customers Service Centre

191

Emerson Network Power Bratislava Technical Helpdesk


Austrian Airlines Bratislava Customer Service, Reservation 50 + plánovaná expanzia

Kraft Foods European Business Services Centre

Bratislava Accounting and Financial Services 1,100

Marcus Evans Bratislava Sales & Conference Production 30 + plánovaná expanzia

Allianz Business Services Bratislava SSC for Finance, IT 100

Sauer-Danfoss Považská Bystrica European Finance Centre 39

Soitron Bratislava IT services, outsourcing 750

4


www.sario.sk

Zdroj: SARIO and LUGERA & Makler spol. s r.o. - HR Consultancy, 2009.

Existuje niekoľko kritérii, na základe ktorých sa spoločnosti rozhodujú pre tú, ktorú krajinu pre umiestnenie SSC alebo CC. Najdôležitejšími faktormi sú:

1. Pracovná sila (dostupnosť, schopnosť- vzdelanie, jazykové znalosti, mzdové náklady a produktivita pracovnej sily)

2. Infraštruktúra a priestory (dostupnosť kancelárskych priestorov, nájomné náklady, spoľahlivé telekomunikačné siete, optické káble)

3. Stabilita (politická, ekonomická, podpora investovaniu)

1. PRACOVNÁ SILA

1.1 Dostupnosť a schopnosť

Kľúčovým kritériom pre založenie SSC alebo CC stale ostáva dostupnosť primeranej pracovnej sily. Slovensko má cca. 5,4 milióna obyvateľov, z ktorého približne 2,7 milióna tvorí ekonomicky aktívne obyvateľstvo a zhruba 1,8 milióna z nich je vo veku 20 -39 rokov. Za uplynulé obdobie cca. 1,13 mil. dosiahlo vyššie stredné vzdelanie okolo 0,39 milióna získalo vysokoškolské vzdelanie. Nasledovný graf znázorňuje distribúciu ekonomicky aktívneho obyvateľstva vzhľadom na najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Vzdelanostná štruktúra na Slovensku

0%7%

40%

37%

16%

Bez vzdelania

Základné vzdelanie

Stredoškolské vzdelanie

Stredoškolské odborné

vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2009.

Quimonda- INFINEON Bratislava Centre for IT solutions 100

SwissRe Business Services

Bratislava Finance, IT 150 + plánovaná expanzia

Ariba Košice IT NA

Amylum Trnava-Boleráz Finance 15 + plánovaná expanzia

Danisco Bratislava Accounting 50 + plánovaná expanzia

Erni Slovakia Bratislava IT 23

Henkel Bratislava SSC for Accounting 400

Zurich Insurance Ireland

Bratislava CC, Sales Support NA

Horizon 21 Bratislava IT, administrative services 43

Alcatel/Lucent Bratislava IT & Telecom Development NA

5


www.sario.sk

Vysoký počet ľudí na Slovensku študuje na stredných školách a následne pokračuje v štúdiách na vysokej škole, dôkazom čoho je aj neustále rastúci podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tento pozitívny trend je zdôraznený aj skutočnosťou, že Slovensko dosiahlo najvyšší počet obyvateľstva so stredným, alebo vyšším vzdelaním spomedzi všetkých krajín EÚ a má jeden z najvyšších pomerov vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Celková miera vzdelanosti na Slovensku dosiahla úroveň 99,6%.

Väčšina SSC a CC zamestnáva vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa špecializujú na finančníctvo, účtovníctvo alebo IT, alebo potom absolventov obchodných akadémii špecializujúcich sa najmä na účtovníctvo. Tabuľka, ktorá je uvedená nižšie ukazuje počty študentov a absolventov rôznych typov vysokých škôl na Slovensku:

Rok 2007/2008 2008/2009

Slovenské vysoké školy spolu Počet študentov 187 000 208 072

Počet absolventov 37 000 58 447

Fakulty spoločenských vied Počet študentov 85 000 111 258


Technické fakulty Počet študentov 42 000 66 715


Ekonomické fakulty Počet študentov 41 500 19 859


Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva (čísla sú zaokrúhlené), 2009. Slovensko ponúka veľmi dobre vybudovanú sieť vysokých škôl a univerzít s celkovým počtom 33. V akademickom roku 2008/2009 bolo na slovenských vysokých školách zapísaných cca. 208, 072 študentov, z ktorého očakávaný počet absolventov predstavoval približne 58, 447 absolventov. Nasledovný graf poukazuje na pozitívny, stúpajúci trend vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva, 2009.

Čo sa týka systému vzdelávania a prístup k nemu na Slovensku –je tu vyrovnaný prístup k vzdelaniu. Najväčšie a najznámejšie vysoké školy sa nachádzajú v Bratislave (Komenského univerzita, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, atď.), ďalšie veľké vysoké školy sa nachádzajú v Košiciach ( Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Technická univerzita v Košiciach), v Banskej Bystrici (Univerzita Mateja Bela), v Trnave (Trnavská univerzita), v Prešov (Prešovská univerzita), v Nitre ( Univerzita Konštantívna Filozofa v Nitre), v Žiline (Žilinská univerzita) a v Trenčíne (Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Vysoká škola manažmentu /City University of Seattle).

6


www.sario.sk

Vysoké školy na Slovensku a ich hlavné odbory

Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva, 2009. Okrem vysokých škôl, kvalitných študentov pripravujú aj obchodné akadémie, ako už bolo uvedené vyššie. Gymnázia pripravujú študentov na vysokoškolské štúdium a majú dobrú úroveň čo sa týka aj prípravy v cudzích jazykoch. Tabuľka nižšie poskytuje prehľad obchodných akadémii a gymnázii v regiónoch Slovenska a súčasne poukazuje na ich navštevovamosť v školskom roku 2008/2009, keď počet študentov dosiahol hodnotu 312, 916.

Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva, 2009.

1.2 Jazykové znalosti Slovensko je otvorená trhová ekonomika, ktorá poskytuje kvalitnú pracovnú silu s vysokou úrovňou jazykových vedomostí. Tento fakt patrí medzi najčastejšie dôvody prečo sa Slovensko stáva ideálym miestom pre umiestenie centier zdielaných služieb orientujúci sa tak na trhy strednej Európy ako aj na trhy ostatných európskych krajín. Najrozšírenejším jazykom je anglický jazyk, na druhej strane blízkosť Nemecka a Rakúska sa prejavuje v skutočnosti, že nemčina je druhý najrozšírenejší jazyk. Taktiež je dôležité poznamenať, že väčšina ľudí na Slovensku taktiež hovorí plynule česky, rozumie poľskému jazyku a viac než 11% slovenských obyvateľov vďaka spolužitiu s maďarskou menšinou v južných častiach Slovenska hovorí po maďarsky.

Región Počet

obchodných akadémii

Počet študentov

2007/2008

Počet gymnázii

Počet študentov

2007/2008

Počet študentov

2008/2009

Slovensko 62 24218 246 99931 312 916

Región Bratislava 10 3753 45 17183 40 116

Región Trnava 6 2554 21 8493 30 600

Región Trenčín 5 2881 19 9076 32 570

Región Nitra 6 2571 26 11160 37 757

Región Žilina 11 3786 28 13635 44 550

Región Banská Bystrica 7 2628 31 11125 34 455

Región Košice 6 2212 39 14412 47 979

Región Prešov 11 3833 37 14847 44 889

7


www.sario.sk

S výučbou cuzdích jazykov na Slovensku sa začína už v rannom veku začínajúc na základných školách a pokračujúc na stredných školách, dôkazom sú aj nasledovné tabuľky: Zastúpenie cudzích jazykov vyučovaných na slovenských základných školách v r. 2008/2009

Cudzie jazyky

Základné školy

Počet žiakov %

Anglický 302,616 65.54

Nemecký 84,949 18.40

Ruský 10,340 2.24

Francúzský 2,872 0.62

Španielský 360 0.08

Talianský 43 0.01

Iné 155 0.03

Žiadne 89,549 19.39

Celkový počet žiakov dolsiahol úroveň 261,715. Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva, 2009. Zastúpenie cudzích jazykov vyučovaných na slovenských stredných školách v r. 2008/2009

Cudzie jazyky

Gymnáziá Odborné školy Konzervatóriá

Počet študentov % Počet študentov % Počet študentov %

Anglický 97,066 97.24 144,893 74.73 1,403 64.30

Nemecký 64,275 64.39 109,622 56.54 558 25.57

Ruský 15,483 15.51 7,205 3.72 287 13.15

Francúzský 5,839 5.85 10,879 5.61 117 5.36

Španielský 6,321 6.33 1,289 0.66 20 0.92

Talianský 634 0.64 216 0.11 394 18.06

Iné 132 0.13 161 0.08 0 0.00

Žiadne 5 0.01 3,056 1.58 154 7.06

Celkový počet študentov na gymnáziách (vrátane prípravných škol pre VŠ štúdium) dolsiahol úroveň 91,821 a odborné školy predstavovali 193, 898 študentov, zastúpené boli aj konzervatóriá s počtom študentov 2,182. Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva, 2009. Nasledujúce zobrazenie poukazuje na celkové percento cudzích jazykov vyučovaných na slovenských stredných školách v r. 2009/2010

Anglický jazyk 82,24%

Nemecký jazyk 58,96%

Francúzský jazyk 7,76%

Ruský jazyk 5,69%

Španielský jazyk 2,58%

Talianský jazyk 0,42%

Zdroj: Inštitút informácií a prognóz školstva, SARIO prepočty, 2009.

8


www.sario.sk

1.3 Mzdové náklady a produktivita pracovnej sily Slovensko stále profituje z relatívne nízkych mzdových nákladov. Samozrejme, existujú aj iné krajiny, kde sú mzdové náklady ešte nižšie ako v krajinách CEE ale z globálneho pohľadu – zasadené do geografického, ekonomického a politického rámca – krajiny strednej a východnej Európy stále predstavujú najlepšiu voľbu a to najmä vďaka podobnosti kultúr. Vývoj miezd na Slovensku je popísaný v tabuľke uvedenej nižšie a poukazuje na vývoj priemernej mesačnej mzdy (okrem započítania sociálnych odvodov) na Slovensku v období 2002-2008. Poďla údajov Štatistického úradu SR, priemerná mzda v prvom polroku 2009 dosiahla 721.40EUR, a v treťom kvartéli roka 2009 dosiahla 722.51 EUR. Samozrejme je potrebné aj rozlišovať regionálne a sektorové odlišnosti pri porovnávaní mzdových úrovní.

Year 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 1.polrok

2009 3Q

Mesačná priemerná mzda (EUR)**

268 286 316 346 395 448 504 596 723

721.40 722.51

* hrubá mes.mzda bez zarátania odvodov do Soc.poisťovne vo výške 35.2% platené zamestnávateľom ** mzdy v EURO sú vypočítané na základe priemerného výmenného kurzu SKK/EUR v príslušnom roku *** výška minimálnej mzdy na SR v 2009 dosiahla 295.50 EUR. Zdroj: Štatistický úrad SR, 2009.

Priemerné mesačné mzdy a cena práce v r. 2008*

Slovensko ČR Poľsko Maďarsko

Priemerná mesačná mzda € 723 € 942 € 843 € 792

Odvody do sociálneho systému platené zamestnávateľom

35.2% 26.0% 14.93%–18.16%

29%

Celkové mesačné náklady € 977 € 1,187 € 969 – € 996

€ 1,022

*Pre celkový výpočet ceny práce zamestnávateľa, je potrebné započitať aj náklady vyplývajúce z príspevkov do sociálneho system. Na Slovensku príspevky do Soc.poiťovne predstavujú skryté náklady, sú limitované nahor, pre rok 2010 s maxim. hodnotou 2,892.12 EUR a všetky zárobky nad touto hodnotou neviažu povinnosť odvodov do sociálneho system SR. Zdroj: Štatistický úrad SR, 2009; prepočty ČSOB, 2009 a Sociálnej poisťovne, 2009. Miera nezamestnanosti klesla z 19.2% v r. 2001 na 9.6% v r. 2008. Vývoj miery nezamestnanosti bol v tomto období ovplyvnený silným ekonomickým rastom. Vzhľadom na ekonomickú krízu, miera nezamestnanosti sa postupne zvyšovala, v decembri 2009 evidovala 12,7 %. Zaznamenaný nárast miezd zodpovedá zvýšeniu kvalifikácie pracovnej sily a kvalitatívnych ukazovateľov. Dôkazom sú aj štatistické analýzy Eurostatu, ktoré tatkiež poukazujú na zvýšenie slovenskej produktivity práce a posúvajú Slovensko na prvé priečky v hodnotení EU27.

9


www.sario.sk

Produktivita práce v regióne CEE podľa počtu odpracovaných hodín (EU 27 = 100)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008f

Slovakia Czech Republic Poland Hungary Bulgaria Romania

Poznámka: Produktivita práce na zamestnanca, HDP vyjadrené v štandardoch kúpnej sily na zamestnanca v porovnaní s EU27 (EU27 = 100) Zdroj: Eurostat, epp.eurostat.ec.europa.eu, 2009.

Štatistické údaje, ktoré boli uvedené vyššie poskytujú všeobecný prehľad, ale takisto dávajú analógiu o vývoji miezd v oblasti SSC a CC. Zvýšenie miedz v oblasti SSC sa očakáva v najbližších 3-5 rokov na úrovni 5% v čo dokazuje stabilný vývoj v tejto oblasti. Nasledujúce tabuľky poskytujú mzdový prehľad odborníkov z oblastí sluźieb: Informačné technológie a telekomunukácie štatisticky vyhodnotené spoločnosťou Trexima v r. 2008, ako aj mzdové trendy v účtovných a finančných, IT a telekomunikačných službách podľa kalkulácií LUGERA & Makler spol. s r.o. - HR Consultancy vyhodnotené za r. 2009:

INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE A TELEKOMUNIKÁCIE

Priemerné mzdy v regiónoch SR (EUR/mes.) v r. 2008

Bratislava Trnava Banská Bystrica Nitra Trenčín Žilina Košice Poprad

Computer and other relevant activities

1,833 1,017.50 893.95 884.03 1,236 1,122.51 1,214.21 1,202.46

Programmers 1,715.7 1,239.31 1,340.49 865.95 1,133.9 1,179.29 1,342.61 NA

Software designers and analysts 1,943.15 1,047.73 1,240.83 1,262.7 966.15 1,117.79 1,409.82 989.29

Other experts in connection with IT 1,820.4

1,193.87 1,035.9 1,002.9 991.95 982.4 1,056.75 1,004.37

Telecommunications engineers and technicians

1,507 965.76 1,428.51 913.07 932.26 1,273.15 1,118.44 916.72

Zdroj: Trexima, 2008.

Position Bratislava Žilina Košice

Mesačná hrubá mzda v EUR

JAVA TEAM

10


www.sario.sk

Java TL 2,477 2,154 2,369

Senior Java Developer (+4 yoe) 2,477 2,154 2,369

Java Developer (1-4 yoe) 1,681 1,462 1,608

Junior Java Developer (u2 yoe) 1,150 1,000 1,100

.NET TEAM

.NET Senior Developer (+4 yoe) 2,300 2,000 2,200

.NET Developer (1-4 yoe) 1,592 1,385 1,523

.NET Junior (u2 yoe) 1,062 923 1,015

Testing TEAM

Senior Tester (+4 yoe) 1,769 1,538 1,692

Tester (1-4 yoe) 1,327 1,154 1,269

Junior Tester (u2 yoe) 929 808 888

Network TEAM

Network Engineer 1,681 1,462 1,608

Junior Network Engineer 1,062 923 1,015

SAP

Junior Engineer 1,200 1,000 1,100

Advanced Engineer/Consultant 2,100 1,700 1,900

ABAP developer 1,900 1,400 1,700

Business Analyst

Junior Analyst 1,100 1,000 1,000

Senior Analyst 2,000 1,800 1,850

Project Manager

Project Manager 2,500 1,800 2,000

Team Leader

Team Leader 2,300 1,700 1,900

Solution Architect

Solution Architect 2,700 2,000 2,300

Database Administrator

Junior 1,000 800 900

Senior 1,700 1,400 1,500

Help Desk Support

Junior 1,000 800 900

Senior 1,300 1,000 1,100

WEB Design

Junior 1,100 900 1,000

Senior 1,600 1,300 1,450

CIO (intl. company, over 200 employees)

CIO 4,500 2,700 3,000

Zdroj: LUGERA & Makler spol. s r.o. - HR Consultancy, 2009.

ÚČTOVNÍCTVO A FINANČNÉ SLUŽBY

ÚČTVOVNÍCTVO – Ročné hrubé mzdy vyjadrené v EUR Nižšie Priemer

€ €

CFO 59,748 99,576

11


www.sario.sk

Finance Director 47,796 83,625

Financial Controller 23,904 41,496

Finance Manager 31,872 65,724

Management Accountant 23,904 29,880

Cost Accountant 15,936 19,920

Part Qualified Accountant 13,944 16,932

Accounts Assistant 9,960 11,952

Inter-Company Accounts 11,952 15,936

Audit Manager 47,796 73,692

Auditor 31,872 45,804

Business Analyst 13,944 18,924


ZDIELANÉ ÚČTOVNÉ SLUŽBY – Ročné hrubé mzdy vyjadrené v EUR

Nižšie Priemer

€ €

SSC Director 59,748 79,668

Accounts Payable Manager 27,888 31,872

Accounts Receivable Manager 27,888 31,872

General Ledger Manager 31,872 35,844

Accounts Payable Supervisor 17,928 21,912

General Ledger Team Leader 19,920 23,904

Accounts Receivable Team Leader 17,928 21,912

Business Process Reengineering Specialist 15,936 19,920

Business Process Reengineering Team Member 9,960 13,944


VŠEOBECNÉ ÚČTOVNÍCTVO a PLATBY – Ročné hrubé mzdy vyjadrené v EUR

Nižšie Priemer

€ €

Bookkeeper 13,944 17,928

Accounts Payable 9,960 12,552

Accounts Receivable 9,960 12,552

Credit Manager 17,928 20,916

Credit Control (3+ yrs experience) 13,944 16,932

Credit Control (1-3 yrs experience) 11,148 13,548

General Ledger Clerk 11,952 14,940

Payroll Supervisor 15,936 18,924

Payroll Clerk 9,960 12,552

Accounts Clerk (3 yrs experience) 13,944 15,936

Accounts Clerk (2 yrs experience) 11,148 12,552

Accounts Clerk (1 yr experience) 9,960 10,956


12


www.sario.sk

2. INFRAŠTRUKTÚRA Strategická geografická poloha Slovenska predstavuje ideálnu platformu pre prístup k dynamicky rastúcim trhom strednej a východnej Európy, rovnako ako aj pre krajiny západnej Európy. Mnoho významných európskych tranzitných koridorov prechádza Slovenskom prepájajúc tak západnú a východú časť európskeho kontinentu. Pre účely SSC & CCS, prvoradým významom z pohľadu infraštruktúry predstavuje dobre rozvinutá sieť IT a telekomunikačnej infraštruktúry, ako aj infraštuktúra letectva, železničnej a cestnej siete. Letecká, železničná a cestná infraštruktúra Možnosť lietať do Európy a zvyšku sveta je tiež zabezpečený cez medzinárodné letisko Viedeň (cca. 60 km od Bratislavy), Letisko Budapesť (cca. 180 km od Bratislavy) a Letisko Praha, (cca. 351 km od Bratislavy). Medzi hlavné slovenské letiská, ktoré zabezpečujú pravidelné európske, charterové lety: Bratislava, Poprad, Košice, Piešťany, Žilina a Sliač. Zoznam pravidelných letov z hlavných letísk SR:

Letisko Destinácia

Bratislava

Alicante, Bazilel/Mulhouse, Birmingham, Bologna, Bristol, Brussels, Brussels-Charleroi, Dublin, Düsseldorf-Weeze, Edinburg, Frankfurt-Hahn, Gerona , Košice, Liverpool, London-Stansted, Manchester, Milan-Bergamo, Moscow-Svo, Paris-Beauvais, Pisa, Poprad/Tatry, Prague, Rome-Ciampino, Rome-Fiumicino, Stockholm-Skavsta, Tel Aviv.

Košice

Bratislava, Prague, Vienna, Poprad/Tatry, Milan-Bergamo

Žilina Prague

Poprad/Tatry Dublin, London-Luton, Manchester, Košice, Bologna, Bratislava, Warszawa, Brussels, Basel

Podľa údajov Slovenskej správy ciest, slovenská cestná sieť sa skladá z 17.916 km ciest a diaľnic, vrátane 159 km diaľnic, 3275 km kategórie 1. triedy, 3686 km kategórie 2. triedy ciest a 10402 km kategórie 3. triedy. Medzinárodné cesty typu "E" v dĺžke 1539 km, medzinárodné cesty "TEM" dosahujú 935 km a "TEN-T" koridory predstavujú 929 km. Dĺžka mestských ciest predstavuje 25.942 km. Hustota cestnej siete je 529,1 km/tis. km2 a 4,8 km/tis. obyvateľov. Slovenská cestná sieť zahŕňa 384 km prevádzkovaných diaľnic s plánovanou výstavbou na 350 km diaľnic, ktorá by mala spojiť východnú a západnú časť Slovenska diaľnicami do konca roka 2012. Slovenská železničnej infraštruktúra bola v posledných dvoch rokoch ohodnotená podľa ratingu Moody Investors Service ako A1 / Aaa.sk s perspektívou stability, ktorá bola dosiahnutá vďaka neustálej modernizácii železničnej infraštruktúry, železničných koridorov a nádraží, realizáciou nových železničných tratí, modernizáciou teleinformačných sietí MOTIS2, spájaním EÚ koridorov v Bratislave s priamym spojením na letisko, na železničnú sieť (projekt TEN-T), ako je napríklad modernizácia trate zahrnutá v pan-európskych koridoroch. V roku 2008, celková dĺžka železničných spravovaných tratí na SR dosiahla 3623 km. Z toho 3592 km bolo aktívne v prevádzke. Z celkovej dĺžky železníc na Slovensku, viac ako 1000 km bolo dvojkolajových, takmer 2 500 km jednokolajových. V osobnej preprave sa dosiahli: 31,917 tis. vlkm, and 8,129 mil. Hrtkm, v nákladnej preprave: 17,415 tis. vlkm and 21,015 mil. hrtkm.

2.1 IT a Telekomunikačná infraštruktúra Slovensko môže poskytnúť SSC a CC vysokokvalitné a spoľahlivé telekomunikačné siete a optické káble. Najväčším prevádzkovateľom na tomto trhu je fixný operátor T-Com, ktorého majoritným akcionárom je Deutsche Telekom – T-Com má plne digitalizovanú sieť. T-Com má takisto podiel v mobilnom operátorovi T-Mobile, ktorý je zároveň druhým najväčším mobilným operátorom na Slovensku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kvalitatívna úroveň internetového pripojenia na Slovensku dosahuje jednu z najvyšších úrovni v EU. Telekomunikačný trh je plne liberalizovaný, preto sú cenu tlačené vzájomnou

13


www.sario.sk

konkurenciou čo najnižšie. Na Slovensku pôsobia 3 mobilní operátori – už spomínaný T-Mobile, ďalej Orange a tretím operátorom je spoločnosť Telefónica O2, ktorá prišla na trh v roku 2007. V nižšie uvedenej tabuľke uvádzame najväčších poskytovateľov pripojenia na internet (zoznam je zoradený podľa výšky obratu v roku 2008):

Telekomunikačný operátor Poskytovateľ internetového

pripojenia Poskytovateľ dátových služieb

Orange Slovensko Slovak Telekom Orange Slovensko

T-Mobile Slovensko Orange Slovensko T-Mobile Slovensko

Slovak Telekom T-Mobile Slovensko Slovak Telekom

Telefónica 02 Slovakia Swan eTel Slovensko

ToWercom, GTS Slovakia GTS Slovakia

Digi Slovakia Slovanet Swan

Swan eTel Slovensko Slovanet

GTS Slovakia WiMax Telecom Slovakia Dial Telecom

Zdroj: IT Yearbook, 2009. ICT siete V porovnaní s krajinami EÚ, dosahuje Slovensko nižšiu mieru širokopásmového pripojenia. Kým priemerná sadzba v EÚ-27 je 21,7% a 24,7% v EÚ-15, Slovensko dosiahlo úroveň 9,6%.Táto situácia rozhodne poskytuje príležitosť pre budúci rast. Slovensko tatktiež postupne dobieha mieru pripojenia sa domacností k internetu, v súčasnosti dosahuje cca. 58% v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 64%. Medzi najčastejšie druhy pripojenia patria: modem / dial up / ISDN-20, 7%, DSL - 24,2%, ostatné širokopásmové pripojenia - 38,2%, mobilný telefón s pripojením na internet (prijať UMTS) - 37,4%. Štatistiky ukazujú, že až 63,2% domácností na Slovesnku má PC a 38,8% TV s digitálnym pripojením, zároveň cca. 88,5% Slovákov používať mobilný telefón. V spoločnostiach, až 98,3% podnikov má prístup k internet, 99,1% aktívne využíva pri práci PC. Medzi preferované druhy spojenia patria: modem / ISDN - 33,8%, DSL - 57%, ostatné broadband - 27,2%, bezdrôtové (mobilné) - 24,9% (Q1/2008).

Širokopásmový internet a Optické siete

Kombinované pokrytie 5.3Mbps Flash-OFDM, 3.6Mbps HSDPA/HSUPA a 2.0Mbps WiMAX mobilné technológie; vyznačené miesta sú pokryté optickými káblami s kapacitou až do 120.0Mbps

14


www.sario.sk

Vodcovské krajiny v Broadband v r. 2008 –2009 Inovatívne ekonomiky Slovensko v kategórii TOP inovačných ekonomík

Slovensko sa v kategórií TOP inovačných ekonomík umiestnilo na pozícií 41 z celkových 66 krajín a zároveň z pohľadu BQS TOP Zmeny r. 2008-2009 obsadilo 13.priečku:

SLOVAKIA

Zdroj: ITAS, Broadband Quality Study, 2009. V roku 2009, v ohodnotení kvality širokopásmosmového internetu dosiahlo Slovensko takmer 40 pozíciu, ktoré krajinu kategorizovalo do skupiny krajín ktoré pohodlne užívajú dnešné aplikácie, ako napríklad: Hong Kong, USA, Nemecko alebo Francúzsko a čoskoro dosiahne status vyspelých krajín, akými sú: Kórea, Japonsko s priemerným skóre 65. Kvalita širokopásmosmového internetu (BQS*) podľa krajín v r. 2009

(*BQS sa vypočítava na základe normalizovaných hodnôt: Download a Upload priepustnosť a latencia) Zdroj: ITAS, Broadband Quality Study, 2009. Digitálne vysielanie (DVB-T) najneskôr v roku 2012 úplne nahradí analógové televízne vysielanie. DVB-T poskytuje príležitosť pre nové televízne kanály, vyššiu konkurencie a mala by účinne zvýšiť celkovú ponúkanú kvalitu. V roku 2009 Telekomunikačný úrad SR oznámil výzvu na predkladanie ponúk na verejné súťaže týkajúce sa rôznych frekvencií prídely.

15


www.sario.sk

2.2 Kancelárske priestory Jedným z ďalších rozhodujúcich faktorov sú vysokokvalitné kancelárske priestory za rozumnú cenu. Toto je jeden z dôvodov, prečo je väčšina SSC a CC umiestnená v Bratislave, kde je najširšia ponuka takýchto priestorov. Bratislava sa nachádza v západnej časti Slovenska, na hranici s Maďarskom a Rakúskom. Je to hlavné mesto Slovenská, ktoré má asi 430 000 obyvateľov, pričom toto číslo nie je konečné, nakoľko v ňom nie sú zahrnutí aj obyvatelia, ktorí dochádzajú do Bratislavy na dennej báze a takisto ľudia, ktorí žijú v Bratislave v prenájme. Bratislava je zároveň jediné hlavné mesto sveta, ktoré hraničí s dvoma cudzími krajiny, pričom leží asi 60 km od Viedne a zhruba jednu hodinu jazdy od Budapešti a hranice s Českou republikou. Toto mesto je zároveň aj sídlom univerzít s dôrazom na jazyky, ekonómiu a technické vedy. Mesto takisto profituje z blízkosti Viedne a Budapešti. Napriek veľkej konkurencii zo strany týchto miest, zostane Bratislave aj naďalej miesto číslo jedna pre investorov v oblasti SSC a CC. Trh s kancelárskymi priestormi v Bratislave prechádza dynamickým vývojom. Predpokladaná absorpcia trhu je 50 000 m2 ročne. Dnes je na trhu s kancelárskymi priestormi asi 1,2 m2 kancelárskych priestorov, pričom do konca roka 2009 by malo pribudnúť ďalších 300 000 m2. v rokoch 2009 až 2010 bude dokončených asi 27 realitných projektov, ktoré sa postarajú o prísun kancelárskych priestorov v objeme asi 450 000 m2. Samozrejme, najdôležitejším faktorom dopytu je vždy cena. Zatiaľ čo priemer na v minulých rokoch bol na úrovni 15-16 EUR/m2 vďaka malej ponuke, momentálne je priemerná cena 9-14 EUR/m2 v závislosti od lokality a vybavenia. Táto cena je možná vďaka neustále sa rozrastajúcej ponuke. Tieto ceny sa vzťahujú na tzv. A priestory. Ceny tzv. B priestorov neustále klesá vďaka rastúcej ponuke v segmente A. Momentálne dokážu najväčší nájomníci stlačiť cenu A priestorov na úroveň pod 10 EURO/m2.

Staré Mesto (Bratislava I) Centrum Bratislavy, Staré mesto, je atraktívna časť mesta s pešími zónami a historickými budovami. Nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú tu sú používané často an obchodné účely, pričom na prízemí sa nachádzajú obchodné priestory a kancelárie alebo ubytovacie priestory sa nachádzajú na všetkých ostatných vyšších poschodiach. Oblasť starého mesta je charakteristická priestormi typu B a C s obmedzenými parkovacími možnosťami.

Oblasť prístavu a širšieho obchodného centra (Bratislava I & II) Oblasť prístavu a širšieho obchodného centra sú nové obchodného zóny s množstvom kancelárskych priestorov. Nachádzajú sat u veľké developerské projekty ako Apollo, Bratislava Business Center, v ktorých majú svoje priestory nájomníci ako HB Reavis, Orange, HVB Bank, SAP alebo Citibank. V tejto časti sa nachádza aj najvyššia budova v Bratislave – Tower 115 a takisto ďalší projekt Eurovea.

16


www.sario.sk

Nové Mesto (Bratislava III) Nové Mesto je charakteristické modernými budovami a takisto rekonštruovanými staršími budovami. Najznámejšie projekty, ktoré sa tu nachádzajú sú Millenium Tower I a II, kde sú nájomníkmi spoločnosti ako IBM a T-Mobile. Nachádza sa tu aj developerský projekt Lakeside park.

.

Petržalka (Bratislava V) Na južnom brehu Dunaja, medzi diaľnicou D1 a dvoma mostami sa nachádza nový priestor pre kancelársky a retailový development. Digital Park bol dokončený koncom roka 2006, momentálne sa pracuje na jeho druhej fáze. V tejto oblasti sa nachádza Aupark veža.

Zoznam niektorých developerských projektov zameraných na kancelárie:

Meno projektu Rozloha v m2:

Prenájom (EURO)

Lokalita Termín dokončenia

Developer: Website:

Apollo Business Center II. 79,000

10.50 – 14.50

Bratislava II 3Q/2008

HB Reavis Group www.apollobc.sk

Aircraft 11,000 11.20 Bratislava II

1Q/2009 Aircraft Diagnostic Company

NA

Bratislava Business Center III

11,000 NA Bratislava II 2Q/2009

CA Immo International

www.caimmointernational.com

Business Center Bratislava II 7,500

10.50 – 13.20

Bratislava II NA

Business Center Bratislava

www.bcb.sk/en

City Business Centre III-IV 17,500 9,00 -12,80

Bratislava II Q1/2010

HB Reavis Group www.cbc.sk

17


www.sario.sk

Centropark 15,000 NA Bratislava V

Q4/2008 East-West Business Park

NA

Digital Park II 40,000 Starting at 11.00

Bratislava V

Q1/2009 Penta Investments

www.digitalpark.sk

Emporia Towers 22,000 10.75 – 12.50

Bratislava V Q3/2009

Quinlan Private Golub www.qpgolub.com

Eurovea 23,500 15.00 - 17.00

Bratislava I Q4/2009 Ballymore Properties

www.eurovea.sk

Forum Business Center 37,000 NA

Bratislava II Q4/2010

HB Reavis Group www.hbreavis.com

Galvaniho Business Center III

16,500 12.50 Bratislava III Q2/2008

Lindner (Immorent) www.iuris.sk

Galvaniho Business Center IV

22,000 10.50 Bratislava III Q4/2009

Lindner (Immorent) www.iuris.sk

Lakeside Park I 25,000 10.50 – 14.50

Bratislava III

Q2/2008 TriGranit www.lakesidepark.sk

Lakeside Park II 45,000 NA Bratislava III

Q1/2010 TriGranit www.lakesidepark.sk

Millennium Tower III

18,000 NA Bratislava III

Q1/2010 TriGranit NA

Olympia 10,000 NA Bratislava II

Q2/2010 Atlas Real www.atlasreal.sk

Panorama City 20,000 NA Bratislava II Q4/2010

J&T Real estate www.jtrealestate.sk

Račianske Mýto Office Tower

5,200 NA Bratislava II

NA IPR www.iprslovakia.sk

River Park 29,000 20.00 Bratislava I Q3/2009 J&T Real estate www.jtrealestate.sk

Trade Center II 7,200 9.50 Bratislava II

Q3/2007 Vered www.tradecenter.sk

Twin City 54,000 NA Bratislava II 2013

HB Reavis Group www.hbreavis.com

Westend quadrant

30,000 NA Bratislava IV

Q3/2010 J&T Real estate

www.jtrealestate.sk

Westend square 17,000 NA Bratislava IV

Q3/2009 J&T Real estate

www.jtrealestate.sk

Zdroj: SARIO, CB RICHARD ELIS, King Sturge, Colliers International, Trend 2008

Regionálne miesta

Nakoľko trh je pomerne saturovaný v Bratislave, development kancelárskych priestorov sa ďalej rozšíril do iných slovenských miest. Podľa analýzy Ernst and Young's Shared services roundtable, Košice a Trenčín sú považované za mestá číslo 2. Ak zoberieme do úvahy factor vzdelania Žilina, Banská Bystrica, Nitra, Prešov a Trnava sú mestá, ktoré by mali byť takisto braté do úvahy. Košice sa nachádzajú vo východnej časti Slovenska, sú druhé najväčšie mesto na Slovensku a stávajú sa sľubným miestom pre investorov z oblasti SSC a CC. Uvádzame zároveň príklady niektorých investorov,

18


www.sario.sk

ktorí sa tam už presídlili: T-Systems tam má Technical Support & Centre for Technology Solutions, AT&T a T-Com majú v Košiciach Call centra. Jednou z výhod Košíc je aj blízkosť ďalšieho väčšieho slovenského mesta – Prešov. Prešov je tretie najväčšie slovenské mesto, ktoré je spojené s Košicami prostredníctvom asi 40 km diaľnice. Spolu majú Košice a Prešov viac ako 300 000 obyvateľov a takisto každé z týchto miest má vysokú školu. Prešovská vysoká škola je zameraná na jazyky a spoločenské vedy, zatiaľčo Košice sú zamerané viac na technické vedy, medicine, či ekonomiku. Ďalším pozitívom Košíc je medzinárodné letisko a skutočnosť, že dosiaľ v meste nie je zahustené SSC alebo CC a tým pádom je tu stale dostatok pracovnej sily. Pre zahraničných pracovníkov sú Košic vhodné aj z titulu, že sa jedná o väčšie mesto, kde žije relatívne silná komunita Američanov z dôvodu US Steel a takisto je tu pobočka americkej obchodnej komory. Trnava je z väčších miest najbližšie k Bratislave, pričom sat u nachádza vysoká škola so zameraním na techniku a jazyky. Je dostatočne blízko k Bratislave, čo zároveň dovoľuje dochádzať z a do hlavného mesta. Ďalšou výhodou je prítomnosť najväčšieho zamestnávateľa v meste – spoločnosť PSA Peugot. V meste zatiaľ neexistujú SSC a CC. Trenčín je mesto na západnom Slovensku s vynikajúcim dopravným napojením na Bratislavu a vysokými školami zameranými na ekonomiku a technické vedy. Nitra je štvrté najväčšie mesto na Slovensku a je zároveň sídlom university zameranej na jazyky. Nitra je podobne ako Trenčín zhruba hodinu jazdy autom od Bratislavy. Banská Bystrica má centrálnu polohu a leží zhruba 2,5 hodiny cesty autom od Bratislavy. V meste sídli vysoká škola zameraná na jazyky a ekonomiku. V meste má CC Telefonica O2. Žilina je posledným z krajských miest v tejto analýze – nachádza sa v severnej časti Slovenska, pričom je aj sídlom technickej vysokej školy, čo je určite zaujímavý poznatok pre spoločnosti zo sektora IT. V meste už má Siemens centrum technickej podpory, ktoré zamestnáva zhruba 500 osôb. V krajských mestách, ktoré sme uviedli vyššie stale neexistuje dostatok priestorov typu A, pričom ceny prenájmu v týchto mestách sú porovnateľne nižšie ako v Bratislave. Túto skutočnosť má napraviť čoskoro výstavba nových projektov. Priemerná výška prenájmov*: Lokalita Žilina Košice Trnava Banská Bystrica

Prenájom 5.25 – 7.75 5.75 – 9.00 7.50 -10.50 5.25 – 8.25

Zdroj: King Sturge Zoznam developerských projektov ponúkajúcich kancelársky priestor v krajských mestách:

Meno projektu: Priestor

na prenájom:

prenájomEUR /m2/mesiac:

Lokalita: Dátum dokončenia:

Developer: Website:

Business Centre Košice I-II

10,000 NA KOŠICE

Q4/2009 VSH Development

www.bck.sk

River Business Center

16,000 NA

KOŠICE Q4/2009

East Development

Company NA

Cassovar 17,000 NA KOŠICE

Q4/2009 Global Group www.cassovar.sk

Central park 4,500 NA KOŠICE

Q2/2011 Letterstone Slovakia

www.central-park.sk

Aupark Tower Košice

13,800 NA KOŠICE

2011

HB Reavis Group

www.hbreavis.com

19


www.sario.sk

Trade Center Košice

8,000 NA KOŠICE

Q3/2007 Vered www.tradecenter.sk

Europa Business Center 7,200 8,00-12,00

BANSKÁ BYSTRICA

2Q 2008 VAV Invest

www.europabc.sk

Mikado Office House 2,200 NA

NITRA

4Q 2008

LL Real Invest

www.llrealinvest.sk

VBC Business center

5,000 8,00-9,00 NITRA

3Q 2007

DYNAMIK HOLDING

www.vbc.sk

Masaryčky 6,000 NA TRENČÍN 2Q/2008

Z.A.I.C.

www.centrum-masarycky.sk

CISS City

30,000 NA

ŽILINA

2009

CISS www.cisscity.sk

Europark 12,000 NA

ŽILINA

2009

SSiM www.ssim.sk

Business Center Trnava

5,000 NA TRNAVA

Q1/2009 Karavela www.karavela.sk

Zdroj: SARIO, CB RICHARD ELIS, King Sturge, Colliers International, Trend, 2008.

Náklady prenájmu

Mestá na Slovensku ponúkajú široký výber nehnuteľností, kancelárskych priestorov vhodných pre účely zriadenia centier zdielaných sluzieb. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad cien pri prenájme v jednotlivých regiónoch SR:

Kancelárske priestory

Región Cena/EUR/m2/rok

Bratislava 120 - 150

Trnava 90 - 110

Trenčín 60 - 100

Nitra 90 - 110

Žilina 84 – 100

Banská Bystrica 66 - 133

Košice 50 - 120

Prešov 40 - 100

Zdroj: SARIO, 2009.

20


www.sario.sk

3. Stabilita a podpora Stabilita Politickú situáciu na Slovensku možno charakterizovať ako stabilnú. Stabilitu Slovenska posilňuje aj členstvo krajiny v mnohých medzinárodných organizáciách a politicko-ekonomických, bezpečnostných zoskupeniach akými sú EÚ, OECD, NATO, OSN, členstvo v Schengene, a v neposlednom rade od 1.1.2009 vstup Slovenska do eurozóny. Pri hodnotení vývoja stability ekonomického prostredia na Slovensku je možné vychádzať zo štatistických analýz EÚ, Eurostatu, MMF, Index ekonomickej slobody podľa Heritage Foundation. Vychádzajúc z týchto informácií, v roku 2007 rast HDP na Slovensku zaznamenal 10.4%, najvyšší v rámci krajin EÚ. Následne v roku 2008, rast HDP poklesol na 6.4% a obhájil tak druhé miesto v EÚ rebríčku. Dôsledkom globálnej ekonomickej krízy, MMF predpokladá rast HDP na úrovni -4.7% v roku 2009, a pre rok 2010 pozitívny rast HDP vo výške 3.7%, ako jeden z najvyšších v rámci krajín EÚ. Analýzy Eurostatu poukazujú na pokles HDP v Euro zóne (EU16) o 0.2% a v rámci EU27 o 0.3% v priebehu 2.stvrťroka 2009, pri porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Práve v priebehu tohto obdobia Slovensko vykazovalo najvyšší rast spomedzi EÚ na úrovni +2.2%, nasledované Slovinskom (+0.7%) a Poľskom (+0.5%). Index ekonomickej slobody Heritage Foundation z roku 2009 zaradil Slovensko pozíciu číslo 36, nasledované Českou republikou z pozície 37, Maďarsko na mieste 44 a Poľsko na pozícií 82. Ratingové hodnotenie Slovensko je vnímané ako otvorená, trhová ekonomika, ktorej schopnosť a ochota splácať záväzky, poďla ohodnotení prestížnych ratingových agentúr, predurčuje krajinu na investičnú úroveň. Poďla klasifikácie Dun & Bradstreet z augusta 2009, Slovensko je krajinou s nízkym rizikom návratnosti investícií, napriek svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Na základe hodnotenia Standard and Poor, sa Slovensko stalo lídrom stredoeurópskeho regiónu. Napriek finančnej kríze, ktorá spôsobila hodnotenie niektorých krajinách smerom nadol, Slovensko si udržiava svoj pozitívny impulz a má najlepšie hodnotenie vo V4, uznaných so stabilným výhľadom. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o najnovšom rebríčku kreditu krajiny aj posľa hodnotení: Moody a Fitch, Standard and Poor a OECD ukazuje pomer rizika krajiny.

Krajina Standard and Poor’s

Moody’s Fitch OECD Country Risk (čím nižšie číslo, tým lepšie)

Slovensko A+ (Stabilný) A1 (Stabilný) A+ 0

Česká A (Stabilný) A1 (Stable) A+ 0

Poľsko A- (Stabilný) A2 (Stable) A- 2

Maďarsko BBB- (Stabilný) Baa1

(Negative) BBB 0

Zdroj: Standard & Poor’s, Moody’s, Fitch; OECD Report, 2009.

Podnikateľské prostredie Správa Svetovej banky- Doing Business Report stanovuje opatrenia obchodných predpisov a ich presadzovanie v 183 ekonomikách a vybraných mestách na sub-národnej a regionálnej úrovni.Metodika sa týka týchto oblastí: začatie podnikania, zamestnávanie pracovníkov, platenie daní (19% rovná daňová sadzba na Slovensko a 0% daň z dividend), vynucovanie zmlúv, ochrana investorov, ukončenie podnikania a obchodovania cez hranice.

21


www.sario.sk

42 4447

53 55

72 74

0

10

20

30

40

50

60

70

80

Slovakia Bulgaria Hungary Slovenia Romania Poland CzechRepublic

Vychádzajúc z tejto správy, Slovensko získalo najlepšiu pozíciu medzi všetkými krajinami strednej a východnej Európy, čo sa týka celkového ohodnotenia podnikateľského prostredia: Zdroj: World Bank Group – Doing Business Report 2010, 2009

Priame zahraničné investície Slovensko úspešne realizovalo stovky investičných projektov pochádzajúcich z rôznych krajín, zahŕňajúc široké spektrum priemyselných odvetví. Najvýznamnejšie investičné projekty pochádzali z Nemecka, J.Kórey, Rakúska, Francúzska a Talianska a významne ovplyvnili ekonomický rast krajiny. Celková hodnota prílevu PZI na Slovensku dosiahla 25,806.01 mil. EUR do 31.12.2008:

0

3 000

6 000

9 000

12 000

15 000

18 000

21 000

24 000

27 000

30 000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

million EUR

FDI inflow per year (million EUR)

FDI inflow per year incl. reinvested profit (million EUR)

Inward FDI position (million EUR)

Zdroj: NBS, 2009.

Podpora investícii Vlády krajín podporujú investície tým, že poskytujú investorom štátnu podporu a to rovnako zahraničným ako aj tuzemským investorom s konečným cieľom podporiť a zvýšiť zamestnanosť, znížiť regionálne rozdiely, podporiť ekonomický rast krajiny.

22


www.sario.sk

Podľa nového zákona o investičnej pomoci, aj SSC patria na Slovensku do kategórie oprávnených projektov, ktoré sú podporované. Ide o projekty, v ktorých spoločnosť poskytuje služby s vysokou pridanou hodnotou, podporujúce zamestnanosť kvalifikovaných expertov, centrá pre vývoj počítačových programov, ako aj centrá zákazníckej podpory. V prípade, ak sa investor rozhodne žiadať o regionálnu pomoc na tento typ projektu, je potrebné, aby vynaložil minimálne 1, 16 mil. EUR na obstaranie hmotného a nehmotného investičného majetku, pričom aspoň 50% minimálnej výšky investície musí byť krytých vlastným imaním a zamestnávať aspoň 30% zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Investičný projekt musí byť zrealizovaný do troch rokov (36 mesiacov) od schválenia regionálnej pomoci. Oprávnenými nákladmi pre účely poskytovania regionálnej pomoci sa považujú náklady na obstaranie: pozemkov, budov, technologického a strojového vybavenia, nehmotný investičný majetok (licencie, know-how), mzdové náklady. Pre SSC/CC projekty môže investor čerpať regionálnu pomoc formami investičnej pomoci akými sú: finančné príspevky, daňové úľavy, príspevky na nové pracovné miesta resp. aj formou prevodu majetku štátu/obce na investor za zvýhodnenú cenu. Výška, kombinácia a vzájomný pomer investičných stimulov závisia iba od rozhodnutia investor, ich súčet hodnôt stimulov však nesmie presiahnuť maximálnu intenzitu regionálnej pomoci. Európska komisia preto schválila maximálnu možnú výšku pomoci, ktorá môže byť poskytnutá investorovi v jednotlivých regiónoch SR (% z oprávnených nákladov) nasledovne: pre región Bratislava je to 0% (od 1.1.2009), pre Západné Slovensko 40 %, pre Stredné Slovensko 50% a Východné Slovensko je to 50%:

Zdroj: SARIO, Regionálna pomoc- investičné stimuly, 2010.

23


www.sario.sk

4. SWOT ANALÝZA SSC NA SLOVENSKU

Silné stránky - excelentné jazykové znalosti, zvlášť angličtina, nemčina, francúžština, španielčina, taliančina, čeština, madarčina a iné stredoeurópske jazyky zahrňujúc aj ruštinu - veľké množstvo študentov na univerzitách a obchodných akadémiach vďaka pôrodnému boomu v 80tych rokoch - viac než 208 000 vysokoškolských študentov a 58 000 VŠ absolventov v akademickom r. 2008/2009 - politická stabilia a vysoký ekonomický rast - euro ako oficiálna mena od roku 2009 - rovná daň vo výške 19% (systém zakazuje dvojité zdanenie a neexistujú žiadne dane na dividendy) - vysoká miera lojality a nízka miera opotrebovania sa zamestnancov - excelentná kvalita života a výrazná kultúrna rozdielnosť vďaka blízkosti k Maďarsku a Rakúsku - výborne vybudovaná infraštruktúra - dynamicky sa vyvíjajúci rast trh s kancelárskymi priestormi typu A - geografické umiestnenie v blízkosti trhov EU - ľahká dostupnosť – v rámci 30 min. cesta do Viedne po IA (najväčšia v oblasti CEE) a Bratislava IA - rovnaké, resp. Málo odlišné časové zóny - kultúrna blízkosť - rozumné náklady na prácu - už založené a fungujúce CC & SSC

Slabé stránky - relatívne malá zásoba vhodnej pracovnej sily v porovnaní s Českou republikou a Poľskom - Bratislava a Košice sú jediné väčšie mestá vhodné na fungovanie veľkých SSC & CC - nedostatok vhodných kancelárskych priestorov mimo Bratislavy – tento problem by však mal byť vyriešený v relatívne krátkej dobe

Príležitosti - pretrvávajúci záujem investorov presunúť Contact & Shared Services Centres do tohto regiónu - záujem veľkých spoločností presunúť služby do regiónu CEE - schopnosť Bratislavy a Košíc pritiahnuť skúsených a vzdelaných ľudí z ostatných časti Slovesnka, dokonca z Poľska a Českej republiky (e.g. DELL) - nové “hot spots” (krajské mestá) s dostatočnou zásobou pracovnej sily a nízkym nákladmi na fungovanie - transfer komplikovanejších SSC aktivít do regiónu CCE

Hrozby - konkurencia zo strany okolitých krajín, ktoré ponúkajú relatívne dostatočnú zásobu pracovnej sily - relatívne vysoký počet prichádzajúcich nových CCs & SSCs naraz môže spôsobiť problémy v dostatku pracovnej sily

24


www.sario.sk

www.sario.sk

Slovak Investment and Trade Development Agency Martinčekova 17 821 01 Bratislava Slovak republic Tel: +421 2 58 260 100 Fax: +421 2 58 260 109 e-mail: [email protected]

Documents

SHARED SERVICES CENTERS - sario agency...4 SHARED SERVICES CENTERS Zdroj: SARIO and LUGERA & Makler spol. s r.o. - HR Consultancy, 2009. Existuje niekoľko kritérii, na základe ktorých