číslo 2 Nenatočím fi lm, kým vládne Berlusconi · ktorého sa už od mladosti pokladá. „Chcel som byť cigánom, putovať a cestovať, dívať sa na spoločnosť a rozprávať

Nenatočím fi lm, kým vládne Berlusconi

Piatkový úvodný ceremoniál bol na hrane. Art Film Fest otvoril Wrestler.

Režisér Darren Aronofsky opäť neza-prel povesť „žánrového mága“ fi lmo-vého plátna.

Wrestler svojou drsnou autenticitou posúva hranice jeho doterajšej tvorby.

Aronofsky sa predstavil experimen-tálnym, nekonvenčným debutom Pi. Už v prvej snímke predznamenáva inovatívnosť fi lmárskych postupov, zobrazujúc klaustrofóbnu atmosféru človeka upadajúceho do duševného šialenstva. Jeho vizionárstvo dosahuje vrchol v kritikmi oceňovanej a dnes už

kultovej „junkie“ snímke Rekviem za sen. Po šesťročnej prestávke prišla sno-vá sci-fi romanca Fontána s priamym odkazom: „Dokonči to!“

Aronofsky dokončuje. V protiklade.Wrestler ukazuje bolesť, za ktorú sa platí. Bolesť, ktorá nás zabáva. Bolesť, na ktorú sa (ne)chceme pozerať.

Hyperrealistická herecká poloha Mickeyho Rourka vracia fi lmovú hviezdu opäť na výslnie. Jeho postava Randy ‚The Ram‘ Robinson je bývalá superstar športu zvaného wrestling. Wrestling má málo spoločné so špor-tom. Wrestling je zábava. Krv tečie

podľa dohovoreného scenára. Víťaz je vopred stanovený. Príde kolaps. Prídu otázky. Ako pokračovať ďalej.

Randy je fi gúrka z 80. rokov so všetkými nevkusnými znakmi. Prežívá z jedného dňa na druhý. Nemá maje-tok, fungujúcu rodinu, ani vzťah. Život žije na doraz. Živí ho jeho dávno zašlá sláva, divadlo s tvrdými pravidlami. Snaží sa vybojovať každodenný kus normálneho života.

The Ram je fi lmovým obrazom Mickeyho Rourka. Jeho hviezda v 80. rokoch prudko vyletela do výšin. Po čase prišiel strmý pád so všetkým, čo

k tomu patrí. Rourke nemusí nič pred-stierať, on niečo veľmi podobné prežil. Randy ‚The Ram‘ Robinson je vzkriese-nie Mickeyho Rourka. Od slávy, drôg, alkoholu, zranenia v boxerskom ringu až po Zlatý glóbus za hlavnú úlohu, nomináciu na Oscara a Zlatého leva za fi lm na festivale v Benátkach.

Alexandra Ševčíková

Wrestler posúva hranice. Na doraz

Zažil zlatú éru talianskej ki-nematografi e, v ktorej sa zro-dili diela, čo píšu fi lmovú his-tóriu. Kultovou sa stala jeho snímka Tančiareň, v ktorej geniálne zobrazil cez tanec a hudbu dôležité momen-ty dejín 20. storočia. Jeden z najznámejších talianskych režisérov za posledných 50 rokov. A čerstvý držiteľ oce-nenia Art Film Festu Zlatej kamery Ettore Scola.

Už máte na konte nominácie na Oscara,

ocenenia z prestížneho Cannes či Berlinale,

Donatellových Dávidov, Cézarov. Čo pre vás

znamená cena Zlatá kamera, ktorú ste zís-

kali na Art Film Feste? Je ako klinec do rakvy. Cena za

celoživotné dielo, akou je aj Zlatá ka-mera, sa dáva starým ľuďom. Takže pre mňa to znamená, že už patrím do múzea.

Zažili ste zlatú éru talianskeho fi lmu so

skvostnými režisérmi ako Federico Fellini

či Roberto Rossellini. Zopakuje sa to ešte

niekedy?

Nemyslím si, že sa budú opakovať takí režiséri. Lebo fi lm závisí od kon-textu, rozpráva o skutočnosti. V tom je aj realizmus mojich fi lmov, preto-že rozpráva o Taliansku, ktoré práve vyšlo z vojny, a zažívalo problémové roky. Smola v našej kinematografi i bola tá, že mnohí režiséri stratili po

zlatej ére lásku pre skutočnosť a za-čali točiť skôr autobiografi cké fi lmy. Všetci boli rovnakí. Hovorili o sebe a imitovali kultúry iných krajín. Zača-li používať televízny jazyk a tým pá-dom sa stratili veľké osobnosti. Ale to už neplatí po minulé roky. Režiséri sa konečne pozreli von z okna, a pre-stali sa pozerať len do zrkadla. V tom vidím veľkú nádej. Máme teraz fi lmy ako Gomorra či Il Divo, ktoré odzr-kadľujú Taliansko dnes.

Vy ste sa vo svojich fi lmoch vždy poze-

rali von z okna - na realitu a v snímkach

ste zachytili a zobrazili dôležité historické

udalosti. Ako napríklad vo vašom slávnom

fi lme Tančiareň, kde ste sa „pretancovali“

najdôležitejšími momentami francúzskych

dejín 20. storočia. Aké udalosti zo súčasnos-

ti by ste si vzali ako námet pre fi lm?

Taliansko bolo vždy bohaté na témy aj autorov. V súčasnosti u nás panujú škandály, deje sa veľa smut-ných vecí, z ktorých sa dajú čerpať podnety a točiť fi lmy. Bolo obdo-bie 70. rokov, keď sa Rossellini sťa-žoval na realitu, ktorá podľa neho neponúkala žiadne podnety na nakrúcanie. Ale nemôžeme predsa vyhlásiť vojnu Nemecku len preto, aby sme mali námet na nakrúcanie takých krásnych fi lmov, ako točil Rossellini.

Vaša talianska kolegyňa, Chiara Caselli,

ktorá minulý rok dostala na Art Film Feste

cenu Hercova misiu, ostro kritizovalo režim

Berlusconiho. Vy tvrdíte, že kým bude on

pri moci, vy fi lm nenakrútite. Je to pravda?

Čo som povedal, platí. Berlusconi drží v rukách masovokomunikač-né aj vzdelávacie prostriedky. Mal som projekt na fi lm, schválený scenár, mal mi v ňom hrať Gérard Depardieu. Ale nenakrútil som ho

práve preto, že by bol v produko-vaný spoločnosťou, ktorú vlastní Berlusconi. Pre mňa musí mať fi lm morálny podnet, a mne sa v prí-pade nakrútenia snímky za Berlus-coniho peniaze morálka priečila. text: Zuzana Kizáková foto: Eduard Genserek

Nedeľa 21. júna 2009 Denník 17. ročníka Art Film Festu ● číslo 2 ● ZDARMA

● Wrestler na Art Film Feste24. 6. o 13. 00 Tatra Banka Cinema26. 6. o 20. 45 ODA

AFF_02.indd 1AFF_02.indd 1 6/20/09 8:55:45 PM6/20/09 8:55:45 PM

Denník 17. ročníka Art Film Festu Nedeľa 21. júna 2009

Prvá hviezda na Moste slávyNežije v svete šoubiznisu, hoci je

hviezdou prvej triedy. Jeremy Irons žije rád ako „normálny“ človek. A vraví, že pre neho svet plný refl ek-torov a červených kobercov zname-ná len jediné: že ho poznajú aj ľudia, ktorých on nepozná.

Nesmierne charizmatický herec, ktorý má za sebou slávne fi lmy ako Lolita, Swannova láska, Misia či Po-sadnutosť, si včera poobede prevzal ocenenie Art Film Festu Hercova mi-sia. Plaketu so svojim menom vlast-noručne pripevnil na Most Slávy.

„Mosty sú veľmi dôležité veci. V Británii veríme, že sú to nadpri-rodzené miesta, lebo vás dostanú z jedného miesta na druhé. Mosty sú na to, aby sme uzatvárali priateľ-stvá. A mosty sú na to, aby sa zbližo-vali kultúry, aby sa zbližovali krajiny. Som rád, že robím v medzinárod-nom biznise a že práce, ktoré odve-diem v Kanade, Spojených štátoch, Anglicku, sa na fi lmovom plátne tu u vás. Takže fi lm je tiež istou formou mostu,“ hovoril Irons. Nesprával sa ako hviezda, čo si príde pre cenu, lebo sa to patrí. Ale ako človek, kto-rý si naozaj a nehrane s dávkou po-kory váži, čo všetko sa mu živote do-stalo. Veď slávnym sa nestal zo dňa na deň. Prešiel si dlhú cestu. Keď

sa ako mladý živil upratovaním či opatrovaním starých a chorých ľudí. A hoci možno právom pasovať Jere-myho Ironsa za absolútnu hviezdu, a mohol by si dovoliť čokoľvek, pri

osobnom kontakte pôsobí ako bez-prostredný a veľmi galantný muž.

„Žijem veľmi rodinný život. S mo-jou rodinou v dvoch, troch domoch na ostrove v Anglicku. Stretávam sa s normálnymi ľuďmi, farmármi, ná-morníkmi, muzikantmi, jazdcami na koni. A dúfam, že som schopný pri-nášať do svojej práce tú krásnu oby-čajnosť života,“ hovoril na včerajšej tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach.

Bol vychovaný v prostredí, ktoré nežilo spojené s umením. „Iba zried-ka som chodil do kina či divadla. No ako malý chlapec som si v nedeľu v škole zvykol pozerať na starom

projektore staré fi lmy. Vtedy som spoznal Charlieho Chaplina, ktorý ma absolútne dostal. Rozosmial ma, rozplakal ma. Ale až oveľa neskôr som začal uvažovať nad tým, čo spravím vo svojom živote,“ hovoril. Hercom sa stal, pretože túžil žiť von-ku zo spoločnosti, ako outsider, za ktorého sa už od mladosti pokladá. „Chcel som byť cigánom, putovať a cestovať, dívať sa na spoločnosť a rozprávať príbehy ľudí. Po 35 ro-

koch kariéry môžem povedať, že som stvárnil úžasné postavy, vďa-ka ktorým som mohol preskúmať okraje ľudského správania, a pre-veriť zúfalstvo našich životov,“ vy-svetlil. „V bežnom živote hráme na mnoho strún. Existujú tam struny, ktorých sa nedotkneme, napríklad struna vraha. Na strunu lásky si zase zabrnkáme možno raz, dva razy. Snažím sa rozozvučať všetky struny v sebe. Úžasné na herectve je, že ste schopný experimentovať s týmito strunami svojej osobnosti,“ zdôraz-nil Irons.

A poklonu týmto duchaplným slo-vám zložil počas tlačovej konferen-cie Ironsovi aj jeho herecký kolega Jaromír Hanzlík, ktorý si na konci festivalu preberie rovnaké ocene-nie, Hercovu misiu. „Chcel by som vám skloniť poklonu za to, čo ste povedali. Sme tá istá krvná skupina, myslím, že sme si veľmi blízki názo-rovo. Každé jedno slovo, ktoré ste povedali, by som podpísal vlastným menom. Som veľmi šťastný, že som sa mohol zoznámiť so svojim herec-kým idolom,“ povedal Hanzlík, ktorý sa po skončení tlačovej konferencie s Ironsom odfotografoval.

text: Zuzana Kizáková foto: Eduard Genserek

Tajomstvo podzemia a Medzi 4 – 5, 6 13. 00 Artkino Metro Trenčín

Tajomstvo podzemia je nový do-kument Pavla Barabáša. Pozerá sa do neznáma, pod povrch, do sloven-ských jaskýň.

Portrét významného slovenského umelca predstaví dokument Medzi 4 – 5,6 režiséra Vlada Balca. Vykresľuje kameramana Vincenta Rosinca.

DELIKATESY NA DNES

Machan19. 00 Tatra Banka Cinema

Na juhoázijský kontinent nás pri-vedie režijný debut Taliana Uberta Pasoliniho, ktorý získal na minulo-ročnom festivale v Benátkach dve ceny. Režisér na Art Film Feste osob-ne uvedie snímku. Podáva príbeh barmana a predavača ovocia, ktorí v každodennej africkej realite bojujú o prežitie a majú obrovský sen. Žiť v nádhernom západnom svete.

Samson a Dalila15. 15 ODA

Snímka ocenená na ostatnom Can-nes Zlatou kamerou je z prostredia pôvodných austrálskych obyvate-ľov. Dalila a Samson žijú v izolovanej aborigínskej komunite v púštnej oblasti strednej Austrálie. Život sa tu odvíja v stereotypnomcykle. Chlapec a dievča čoskoro zistia, že život mimo ich spoločenstva je krutý. Napriek všetkému nájdu v sebe zaľúbenie.

Kým sa skončí tento fi lm a Koliba 18. 30 Artkino Metro Trenčín

Zo strednometrážnych dokumen-tov sa predstaví snímka Tomáča Hučka Kým sa skončí tento fi lm. Je portrétom slovenského scenáristu a dramaturga Tibora Vichtu.

Režisérka Zuzana Piussi predstaví dokumentárnu detektívku Koliba o osudoch slovenskej kinematografi e.


Nedeľa 21. júna 2009 Denník 17. ročníka Art Film Festu

Krst knižky Ostáva človek – Martin Slivka 16. 30 Tatra banka Cinema

Vymenovať všetky aktivity, ktorými sa počas svojho živo-ta zaoberal Martin Slivka, by zabralo viac než jeden riadok. Pre fi lmárov zostane najmä vy-nikajúcim dokumentaristom, a Človekom. Seriózne fakty, aj úsmevné spomienky obsahuje kniha Ostáva človek – Martin Slivka, ktorú vydala produkč-ná fi lmová spoločnosť TRIGON PRODUCTION, s.r.o. Kniha voľne nadväzuje na fi lmovú snímku Martina Šulíka - Martin Slivka – Muž, ktorý sadil stromy. Vznikla v produkcii TRIGONu a premiéru mala v roku 2007. Srdečne vás pozývame na diskusiu s vydava-teľom – fi lmovým producentom Patrikom Paššom, produkčnou projektu Hanou Matisovou, au-tormi Rudolfom Urcom, Ingrid Mayerovou a René Lužicom. Po krste sa bude premietať sloven-ský fi lm Nebo, peklo, zem.

POZVÁNKY NA DNES

OSKAR RÓZSA - PARTNERSHIP21. 00, Festivalová kaviareň

K festivalovej atmosfére sa primieša moderný fusion jazz.Uvádzať Oskara Rózsu v sloven-skom hudobnom svete nie je potrebné. Basgitarista, produ-cent, dirigent a skladateľ v jed-nej osobe predstaví svoj vlastný projekt Partnership. Sekundo-vať mu budú výnimočný Mar-tin Valihora na bicích, Ondro Krajňák na klávesoch a Michal Bugala na gitare.

Zakladateľ skupín Free Faces a Barfl ies spolupracoval s po-prednými slovenskými spevák-mi a hudobníkmi, okrem iných napríklad s Dežom Ursínym, Richardom Müllerom, Jarom Filipom, Mariánom Vargom a Janou Kirschner. Oskar Rózsa je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu. Komponoval hudbu k niekoľkým divadelným pred-staveniam a fi lmom.

RESUME

Bridges are importantHe doesn‘t live in the world of

show business, despite being a fi r-st-class star. Jeremy Irons likes to live like a „normal“ person. And he says that for him, the world full of spotlights and red carpets means one thing only: that he is known by people he doesn‘t know. This immensely charismatic actor, whose career has included fi lms such as Lolita, Swann in Love, The Mission and Damage, accepted the Actor‘s Mission Award yester-day afternoon. He personally fi xed a plaque bearing his name to the Bridge of Fame.

„Bridges are very important things. In Britain we believe that they are supernatural places, be-cause they take you from one place to another. Bridges stand for sealing friendships. And brid-ges stand for bringing cultures together, for bringing countries together. I‘m glad that I work in an international business and that work that I carry out in Ca-nada, the USA and England ends up on-screen here. And so fi lm is also a certain form of bridge. And

I hope that when you cross this bridge and see actors‘ names, that you will remember the fi lms that have captivated you,“ he said.

Irons didn‘t behave like a star coming to pick up a prize that belongs to him, but like a person who really, genuinely and with a dose of humility appreciates everything that life has given him. After all, he didn‘t become famo-us overnight. He has come a long way, given that as a young man he made a living cleaning and caring for the ill and elderly. And while the role of absolute star might suit Jeremy Irons, and he could aff ord anything, in person he gives the impression of an ordinary, easygo-ing and very gentlemanly man.

„I live a very private life, with my family and my animals in two, three houses on an island in England. I meet normal people, farmers, sailors, musicians, horse-back riders. And I hope that I‘m able to bring this beautiful norma-lity of life into my work,“ he said at yesterday‘s press conference in Trenčianske Teplice.

I belong in a museumHe experienced the golden

age of Italian cinema, during which fi lms were born that made cinema history.

One of his fi lms, Le bal, beca-me a cult classic, in which he brilliantly depicted important moments of 20th century his-tory through dance and music. One of the most distinguished Italian directors of the past fi f-ty years. And the latest bearer of Art Film Fest‘s Golden Came-ra prize, Ettore Scola.

You have Oscar nominations, prizes

from the prestigious festivals from-

Cannes and Berlinale, a David di Dona-

tello and Césars under your belt. What

does the Golden Camera prize, which

you‘ve received at Art Film Fest, mean

to you?

It‘s like a nail in the coffi n. A pri-ze for lifelong work like the Gol-den Camera is given to old pe-ople. So for me that means that I already belong in a museum.

You experienced the golden age of

Italian fi lm with superb directors such

as Federico Fellini and Roberto Rossel-

lini. Do you think it will ever happen

again?

I don‘t think such directors will happen again. Because fi lm is dependant on context, it talks about reality. Hence the realism of my fi lms, that‘s why they talk about the country, about Italy, which had just emerged from the war, and went through some problematic years.

The pity about our Italian cine-ma is that after the golden age many directors lost their love for real life and began to shoot more autobiographical fi lms. They were all the same. They talked about themselves and imitated the cultures of other countries. They began to use television lan-guage and with that lost great personalities. But that doesn‘t apply anymore after these last years. Directors fi nally started looking out the window and stopped just looking in the mir-ror. In that I see great hope. We now have fi lms like Gomorrah and Il Divo, which refl ect Italy today.

Hoci je Art Film Fest prehliadkou fi lmového umenia, každoročne po-teší aj fanúšikov kvalitnej hudby. Už dnes privíta Trenčín na Mierovom námestí pozoruhodnú kapelu od našich západných susedov, Bratov Ebenovcov, ktorých lídrom je známy

moderátor a herec Marek Eben. Na Art Film Feste vystúpia Bratia Ebe-novci s rockovou rytmikou skupiny Vladimíra Mišíka ETC Band. O Bra-toch Ebenovcoch sa hovorí ako o najzvláštnejšej skupine v histórii

českej populárnej hudby. Neriadia sa totiž žiadnymi zákonmi šoubiznisu, ale vlastnými chuťami. Traja bratia, Kryštof, Marek a David, vstúpili na scénu koncom 70. rokov. Úspech od začiatku žali ich vtipné texty, ktorých autorom bol Marek Eben, dnes už

známy herec a moderátor. V muzike Bratov Ebenovcov sa od preplietala vážna hudba, folk, rock či džez. Ne-možno ich preto onálepkovať žiad-nym hudobným štýlom. A preto sú jedineční. (kiz)

Originálni Ebenovci


Denník 17. MFF Artfilm Trenčianske Teplice – Trenčín. ● Redakcia: Zuzana Kizáková, Alexandra Ševčíková. ● Preklad: Michael Dove. ● Grafická úprava: Andrej Šimkovič. ● Vizuál AFF: Juraj Meszáros

Denník 17. ročníka Art Film Festu Nedeľa 21. júna 2009

PROGRAM SOBOTA 20. 6. 2009 / SATURDAY

Trenčianske TepliceTatra banka cinema10:30 Prírodná tanečníč-ka / Native Dancer (CF), r. Guka Omarova, 2008, KZ/RU, feature / hraný, 87´13:00 Chorus Line / A Cho-rus Line (DNC), r. Richard Attenborough, 1985, US, feature / hraný, 113´16:30 Ostáva človek - Mar-tin Slivka prezentácia publikácie spoločnosti Tri-gon + Nebo, peklo....zem / Heaven, Hell...Earth (SS), r. Laura Siváková, 2009, SK/CZ, feature /hraný, 85´

19:00 Machan / Machan (CF), r. Uberto Pa-solini, 2008, IT/LK, feature - hraný, 109‘23:30 Americký astronaut / The American Astronaut (LNS), r. Cory McAbee, 2000, US, feature / hraný, 91́Kino Prameň10:00 W. / W. (AW), r. Oliver Stone, 2008, US/ HK, featu-re / hraný, 129´12:30 Krásky noci / Beau-ties of the Night (COM), r. René Clair, 1952, FR, 85 ,́ fea-ture / hraný15:00 Limonádový Joe aneb Koňská opera / Le-monade Joe (CLT),

r. Oldřich Lipský, 1964, CS, feature / hraný, 84´17:30 Dvojnohý koník / Two- Legged Horse (AW), r. Samira Makhmalbaf, 2008, IR/FR, feature / hraný, 101́20:30 Zlaté opojenie / The Gold Rush (CLT), r. Charles Chaplin, 1925, US, feature / hraný, 82´Sprievodné podujatiaKursalón10:00 Tlačová konferencia Ettore Scola (GC), TK / PC ΩSK, ΩengHOSTIA: Peter Hledík, Etto-re Scola12:00 Tlačová konferencia k fi lmu Proměny (CF)TK / PC, ΩEngHOSTIA: Peter Nágel, Ne-lly D.Jenčíková, Tomáš Ře-hořek, Karel Roden, Viktor Mayer13:00 Tlačová konferencia k fi lmu Ženy môjho muža (SS)TK / PC, ΩEngHOSTIA: Silvia Panáková, Anna Polívková, Eva Ban-dor, Ľubomír Paulovič, Sla-vena Liptáková, Ivan VojnárMierové námestie Tren-čín20:30 Bratia EbenovcikoncertFestivalová kaviareň

Trenčianske Teplice22:00 Každý večer naživo s Oskarom Rózsom / live evenings:Oskar Rózsa Partnership Unlimited, DJ Stevie

TrenčínFestivalové kino ODA11:00 Večierok / The Party (COM), r. Blake Edwards, 1968, US, feature / hraný, 96´13:00 Svojráz národného lovu / Peculiarities of the National Hunt (COM), r. Alexander Rogožkin, 1995, RU, feature / hraný, 93´15:15 Samson a Dalila / Samson & Delilah (CF), r. Warwick Thornton, 2009, AU, feature / hraný, 101́18:15 Grófka / The Coun-tess (EC),r. Julie Delpy, 2009, GE/FR, feature / hraný, 94´20:45 Londýnska rieka / London River (EC), r. Rachid Bouchareb, 2009, FR/DZ, fe-ature / hraný, 87Bažant kinematograf22:00 Moonwalker / Mo-onwalker (DNC), r. Jerry Kramer, Jim Blashfi eld, Co-lin Chilvers, 1988, US, feature / hraný, 93ArtKino Metro

10:30 Krátke fi lmy I / Shorts I(SH1)13:00 Tajomstvo podze-mia / Mystery of Underg-round (SS), r. Pavol Barabáš, 2009, SK, docum., 16´Medzi 4-5,6 / Between 4-5,6 (SS)r. Vlado Balco, 2009, SK, do-cum., 40´ 15:30 Krátke fi lmy II / Shorts II(SH2)18:30 Kým sa skončí tento fi lm / Before This Film Is Over (SS),r. Tomáš Hučko, 2009, SK, docum., 53´Koliba / Koliba (SS), r. Zuza-na Piussi, 2009, SK, docum., 44‘21:00 Umieranie za dlhé-ho dňa / The Long Day´s Dying (CLT),r. Peter Collinson, 1968, UK, feature / hraný, 93´CINEMAX18:00 Štvanec IRA / Fifty Dead Men Walking (EC), r. Kari Skogland, 2008, UK/ CA, feature / hraný, 118´20:30 Proměny / Meta-morphoses (CF), r. Tomáš Řehořek, 2009, CZ/IT, featu-re / hraný, 79´

REKLAMNÍ PARTNERI • PARTNERS

SLOVAK SEASONPARTNER

GENERÁLNI REKLAMNÍ PARTNERI • GENERAL PARTNERS

OFICIÁLNY PREPRAVCATRANSPORT PROVIDER

LOGISTICKÝ PARTNERLOGISTICS PARTNER

MEDIÁLNI PARTNERI • MEDIA PARTNERS OFICIÁLNI DODÁVATELIA • OFFICIAL SUPPLIERS

HLAVNÍ MEDIÁLNI PARTNERI • MAIN MEDIA PARTNERS

HLAVNÍ REKLAMNÍ PARTNERI • MAIN PARTNERS


Documents

číslo 2 Nenatočím fi lm, kým vládne Berlusconi · ktorého sa už od mladosti pokladá. „Chcel som byť cigánom, putovať a cestovať, dívať sa na spoločnosť a rozprávať