Slovakian Question Answer

7/23/2019 Slovakian Question Answer

1/31

Zkaz telesnch

trestov det

Otzky a odpovede

BUDOVANIEEURPYPREDETIASD

ETMI


2/31

Zkaz telesnch

trestov det

Otzky a odpovede

Budovanie Eurpy pre deti a s demi

www.coe.int/children


3/31

vod ...........................................................................................................................................................................................................................................5

1. o s telesn tresty det? .....................................................................................................................................7

2. Preo by sa telesn tresty det mali zakza? ..............................................9

3. Ako dosiahnu zkaz telesnch trestov? ............................................................ 19

4. Otzky, odpovede a vyvrten tvrdenia .......................................................... 31

Poznmky k textu .............................................................................................................................................................................41

alie informcie .............................................................................................................................................................................43

Obsah

3

Anglick vydanieAbolishing corporal punishment of children

Questions and answersISBN 978-92-871-6310-3

Franczske vydanieLabolition des chtiments corporels des enfants

Questions et rponsesISBN 978-92-871-6309-7

Oficilne texty s v anglitine a francztine.

Tto brora bola vytlaen s vekorysou podporou fnskej vldy.

Dizajn oblky: Graphic Design Studio of the Council of EuropeIlustroval Gabriel Pagonis/ Council of Europe

Council of EuropeF-67075 Strasbourg Cedex

Council of Europe June 2008


4/31

4 5

vod

Podobne, ako ke v minulosti Rada Eurpy viedla systematick kampas cieom zbavi Eurpu trestu smrti, dnes pracuje na naplnen svojej vziekontinentu bez telesnch trestov. Bi ud je zl ... deti s tie udia.

Deti maj rovnak prvo na repektovanie ich udskej dstojnosti a fyzickejintegrity a na rovnak ochranu v rmci zkona ako dospel. Medzinrodna regionlne prvne dokumenty z oblasti udskch prv ustanovuj povin-nos vetkch 47 lenskch ttov Rady Eurpy bezodkladne zmeni svojprvny poriadok a prija vzdelvacie a in opatrenia s cieom zakza aodstrni vetky telesn tresty det, vrtane trestov v kruhu rodiny.

Od roku 2006 tento cie u nie je len regionlny stal sa globlny. Podasprvy o tdii generlneho tajomnka OSN Violence against Children(Nsilie na deoch), predloenej Valnmu zhromadeniu OSN, sa ako cieovtermn na veobecn zkaz telesnch trestov stanovil rok 2009. Eurpa si vtomto smere pona spene do oktbra 200 7 telesn tresty zakzala viacako tretina lenskch ttov a najmenej osem alch krajn sa zaviazalo navestrann reformu.

Deti nie s mini osoby s mini udskmi prvamip.


5/31

6 7

Bitie dospelch sa nazva napadnutie.Bitie zvierat sa nazva krutos.

Bitie det je pre ich dobro.

1. o s telesn tresty det?

Poda jednej z monch definci je telesnm trestom kad akcia na potres-tanie dieaa, ktor by sa povaovala za nezkonn napadnutie, keby bolanamieren proti dospelej osobe. Dospel doku vemi tvorivo vymapecilne vrazy, aby zmiernili svoj neprjemn pocit z udierania dieaa

capn, plesn, donner des fesses, picchiare, dar un azote. Ale pre dieato vetko znamen len jedno nsilie.

Vbor pre prva dieaa, orgn monitorujci plnenie Dohovoru OSN o pr-vach dieaa, zdrazuje, e ochrana udskch prv si vyaduje zkaz vet-kch telesnch trestov vrtane tch najmiernejch a zkaz kadho inhokrutho alebo poniujceho trestania. Vo svojom veobecnom komentri(autoritatvnom vklade povinnost ttov vyplvajcich z Dohovoru o pr-vach dieaa), ktor vbor vydal v roku 2 006, definuje telesn alebo fyzicktrest ako:

akkovek trest, pri ktorom sa pouva fyzick sila s myslom spsobihoci len miernu boles alebo nepohodlie. Vo vine prpadov ide oudretie (capnutie, plesnutie, buchnutie) det rukou alebo inmprostriedkom biom, palicou, opaskom, topnkou, varechou at. Patrsem vak napr. aj kopanie, trasenie alebo strkanie det, krabanie, tpanie,hryzenie, ahanie za vlasy alebo za ui, ntenie, aby zaujali nepohodlnpolohu, plenie, obarenie alebo nten poitie (napr. deom sa vymvaj

sta mydlom alebo ich ntia prehltn tipav korenie). Poda nzoruvboru s vetky telesn tresty bez vnimky poniujce. Okrem tohoexistuj aj in, netelesn formy trestov, ktor s takisto krut a poniu-

jce, a ktor s preto v rozpore s dohovorom. Patr sem napr. trestanie,ktorho cieom je diea znevi, poni, pokori, postavi do pozcieobetnho barnka, ohrozi, zastrai alebo zosmieni.1


6/31

8 9

2. Preo by sa telesn trestydet mali zakza?

udsk prva sa nekonia na prahu vho domu.

Existuje cel rad presvedivch dvodov na zkaz telesnch trestov det.Telesn tresty:

poruuj prva det na repektovanie ich fyzickej integrity, udskej ds-

tojnosti a rovnakej ochrany v rmci prva. V mnohch prpadoch mutelesn tresty ohrozi prvo det na vzdelanie, rozvoj, zdravie a dokoncaaj ich prvo na ivot;

mu deom spsobi vnu fyzick aj psychick ujmu;

uia deti, e nsilie je prijatenou a primeranou stratgiou na rieeniekonfliktov alebo na dosiahnutie toho, aby ostatn robili to, o od nichchc;

nie s innm prostriedkom na zabezpeenie disciplny. Existuj pozi-tvne spsoby uenia, prevchovy a zabezpeenia disciplny det, ktors z hadiska vvoja det vhodnejie, a ktor prispievaj k budovaniuvzahov zaloench na dvere a vzjomnom repekte;

v prpade, e ich prvny poriadok povouje, sauj zabezpeenie ochra-ny det pouitie istch foriem alebo istej miery nsilia na deoch sa totipovauje za prpustn.

Rada Eurpy je zaloen na zsadch repektovania prvneho ttu adodriavania udskch prv a zkladnch slobd. Pri ratifikcii Eurpskehodohovoru o udskch prvach a Eurpskej socilnej charty alebo revido-vanej Eurpskej socilnej charty lensk tty prijmaj zvzn povin-nos repektova udsk prva vetkch ud patriacich pod ich prvomoc vrtane vetkch det. V poslednch dvoch desaroiach intitcie RadyEurpy oraz draznejie vystupuj proti telesnmu trestaniu det.

Vbor ministrov Rady Eurpy odsdil telesn tresty a navrhol ich zkazvo viacerch odporaniach prijmanch od roku 1985: v odporaniach


7/31

o nsil v rodine (1985), o socilnych opatreniach svisiacich s nsilm vrodine (1990), o zdravotno-socilnych aspektoch zneuvania det (1993) ao politike na podporu pozitvneho rodiovstva (2006).

V roku 2004 Parlamentn zhromadenie vyzvalo Vbor ministrov, aby vovetkch lenskch ttoch urchlene vyhlsil koordinovan a sstredenkampa za pln zkaz telesnch trestov det. Parlamentn zhromadeniepripomna spen snahu Rady Eurpy o zkaz trestu smrti a vyzva ju, abyz Eurpy o najskr urobila znu bez telesnho trestania det.

Na svojom treom summite v roku 2005 hlavy ttov a vld Rady Eurpyoptovne potvrdili zvzok chrni prva det. Program Budovanie Eurpypre deti a s demi je odpoveou na mandt udelen Rade Eurpy s cieomzabezpei integrovan prstup k podpore prv det a na rozhodnutie tre-tieho summitu vypracova program zahajci socilne, prvne, vzdelva-cie a zdravotn aspekty rznych foriem nsilia na deoch.

V roku 2006 komisr Rady Eurpy pre udsk prva Thomas Hammarberguverejnil koncepn materil o telesnom trestan pod nzvom Prvoneby bit je aj prvom dieaa (The right not to be hit, also a childrensright).2Vo svojom prejave pred Parlamentnm zhromadenm v roku 2007vyhlsil, e prvm krokom, ktor treba urobi, je zkonom zakza kadformu nsilia na deoch i u v kole, v inch zariadeniach alebo doma.

Eurpske normy v oblasti udskch prv a telesn tresty

Dstojnos kadho loveka je zkladnou a vedcou zsadou medzin-

rodnho prva v oblasti udskch prv. Vetci udia sa rodia slobodna sebe rovn, o sa tka ich dstojnosti a prv tak sa zana lnok 1Veobecnej deklarcie udskch prv Organizcie Spojench nrodov. Natomto zklade sa dnes jednoznane uznva, e medzinrodn a regionl-ne dokumenty o udskch prvach poaduj zkaz a odstrnenie vetkchtelesnch trestov det.

Eurpsky sd pre udsk prva (sd) vo svojich rozsudkoch v oraz irejmiere odsudzuje telesn tresty najskr vo vzenskom systme a v kolcha v poslednom ase aj v rodine. Aj z jeho alch rozhodnut jednoznane

10 11

vyplva, e zkaz telesnch trestov neznamen poruenie skromia rodinyalebo nboenskch prv. V rozsudkoch tkajcich sa det sd v oraz irejmiere uplatuje normy Dohovoru OSN o prvach dieaa.

Zkaz telesnch trestov neporuuje prva rodinyani slobodu vierovyznania

V roku 1982 Eurpska komisia pre udsk prva posdila ako neprijatensanos, ktor podali ist vdski rodiia. R odiia tvrdili, e zkaz fyzickhotrestania det rodimi, ktor vdsko zaviedlo v roku 1979, poruuje ichprvo na repektovanie rodinnho ivota a slobodu vierovyznania. Akolenovia slobodnej protestantskej cirkvi v tokholme povaovali telesntresty za nevyhnutn a toto svoje presvedenie zdvodovali odkazmi nabiblick texty. Komisia dospela k zveru, e vdsky zkon o napadnut inejosoby nie je neobvykl ani nemerne prsny:

Skutonos, e sa nerob iadny rozdiel medzi zaobchdzanm s demi zostrany ich rodiov a rovnakm zaobchdzanm s cudzou dospelou oso-bou, sa poda nzoru komisie neme povaova za zasahovanie doskromnho a rodinnho ivota saovatea, pretoe dsledky napad-nutia s v obidvoch prpadoch rovnak Komisia kontatuje, e rozsahpsobnosti vdskeho zkona o napadnut a obaovan je normlnymopatrenm na kontrolu nsilia, a e rozrenie psobnosti zkona aj naben fyzick trestanie det rodimi m za cie chrni potencilneslabch a zranitench lenov spolonosti.3

V podobnom rozhodnut zo septembra 2000 sd jednomysene a bezpojednvania zamietol sanos jednotlivcov prepojench na skupinuskromnch kresanskch kl v Spojenom krovstve, ktor tvrdili, euplatovanie zkazu telesnch trestov v skromnch kolch poruujeprva rodiov na slobodu vierovyznania a n a rodinn ivot.


8/31

12 13

Vhrady voi primeranmu trestaniu det rodimi

Eurpsky sd pre udsk prva m vhrady k pojmu primeran trestaniezo strany rodiov. V septembri 1998 sd jednomysene rozhodol, e teles-n trestanie istho anglickho chlapca zo strany jeho nevlastnho otcabolo poniujcim trestanm a poruovalo lnok 3 Eurpskeho dohovoru

Hal, mete mi poveda, o je primeran trest?

o udskch prvach (A v. Spojen krovstvo , 1998).4Trestn sthanie protinevlastnmu otcovi chlapca bolo v Spojenom krovstve zastaven s od-vodnenm, e trestanie bolo primeran. Eurpsky sd pre udsk prvarozhodol, e zodpovednos za dan stav mala vlda Spojenho krovstva,

pretoe vntrottny prvny poriadok povoujci primeran trestanienezaruoval primeran ochranu det, ani inn odradenie. Sd nariadil,aby Spojen krovstvo vyplatilo chlapcovi, ktorho opakovane udieralizhradkrskou podperou, odkodn vo vke 10 000 libier.

V rozsudku vynesenom v prpade A v. Spojen krovstvo sa cituj lnkyDohovoru OSN o prvach dieaa vrtane lnku 19, poda ktorho ttymusia chrni deti v starostlivosti rodiov alebo inch osb pred vetkmiformami telesnho alebo duevnho nsilia.

Poda judikatry Eurpskeho vboru pre socilne prva, ktor monitorujedodriavanie Eurpskej socilnej charty a revidovanej Eurpskej socilnejcharty, by vetky lensk tty mali zakza vetky telesn tresty a in poni-ujce zaobchdzanie s demi alebo ich trestanie, a drazne podporovaostatn administratvne a vzdelvacie opatrenia s cieom uzna a uplatovaprva det na ochranu.

V roku 2001 vbor vo svojom veobecnom stanovisku uviedol, e na zkladelnku 17 obidvoch chrt:

je potrebn zkonom zakza kad formu nsi lia na deoch, i u vkole, v inch zariadeniach, v rodine alebo inde. Vbor je alej tohonzoru, e je potrebn zkonom zakza aj kad in formu poniuj-ceho trestania alebo zaobchdzania s demi, a e tento zkaz by sa malkombinova s primeranmi trestnoprvnymi alebo obianskoprvnymisankciami. [Vbor uvdza, e] povauje za neprijaten, aby spolonos,ktor zakazuje akkovek formu fyzickho nsilia medzi dospelmi,akceptovala, e dospel mu pouva fyzick nsilie proti deom. 5


9/31

14 15

Telesn tresty det odsudzuj aj ostatn orgny OSN zriaden na zkladedokumentov o udskch prvach vrtane Vboru pre hospodrske, socilnea kultrne prva, Vboru pre udsk prva alebo Vboru proti mueniu.

V roku 2005 vbor vydal rozhodnutia o kolektvnych sanostiach, ktorproti lenskm ttom podala Svetov organizcia proti mueniu. Vborkontatoval, e zvzky vyplvajce z oboch chrt poruili tri tty, ktornezaviedli inn zkaz telesnch trestov v rodine. V roku 2006 na zkla-de druhej sanosti v tej istej veci kontatoval, e uvedenho porueniasa dopustil aj tvrt tt. Po preskman sprv lenskch ttov o plnenoboch chrt vbor nezistil iadne alie poruenie z uvedenho dvodu.

Veobecn normy udskch prv a telesn tresty

Dohovor OSN o prvach dieaa dovedna ratifikovalo a zaviazalo sa dodr-iava 193 krajn, vrtane vetkch lenskch ttov Rady Eurpy. Tentodohovor ustanovuje aj povinnos chrni deti v starostlivosti rodiov aleboinch osb pred vetkmi formami telesnho alebo duevnho nsilia(lnok 19). Jeho monitorovac orgn, Vbor pre prva dieaa, dslednevyklad tento dohovor ako dokument poadujci zkaz vetkch telesnchtrestov.

Na zklade preskmania sprv, ktor podali vetky zmluvn strany doho-voru, Vbor pre prva dieaa systematicky odpora, aby sa tento zkazvslovne ustanovil v prvnom poriadku, a aby sa spjal so zvyovanmpovedomia a vzdelvanm verejnosti.

V jni 2006 vbor vydal veobecn komentr tkajci sa prva det naochranu pred telesnm trestanm a inmi krutmi alebo poniujcimi for-mami trestania. Vbor zdrazuje:

Venovanie sa otzke veobecnho akceptovania a tolerovania telesnchtrestov det a ich zkaz v rodine, v kole a v inch prostrediach je viacne len povinnosou zmluvnch strn dohovoru. Je zrove kovoustratgiou na potlanie a na prevenciu vetkch foriem nsilia v spo-lonosti

Len o sa tto prax [telesn trestanie] stane verejne znmou, jasne sauke, e je v priamom rozpore s rovnakmi a neodatenmi prva-mi det na repektovanie ich udskej dstojnosti a telesnej integrity.Vzhadom na ich osobitos, stav poiatonej zvislosti a stupe vvinu,ich jedinen udsk potencil a tie ich zranitenos deti potrebuj skrv ne men rozsah prvnej aj inej ochrany pred vetkmi formaminsilia.6 Bitie det je lekciou zo zlho sprvania.


10/31

16 17

tdia generlneho tajomnka OSN o nsil na deoch

Poda tdie generlneho tajomnka OSN o nsil na deoch (tdia OSN) bysa do roka 2009 mal zavies veobecn zkaz telesnch trestov. iadnensilie na deoch nemono ospravedlni; kadmu nsiliu na deochmono predchdza to je kov posolstvo sprvy o uvedenej tdii,ktor bola predloen Valnmu zhromadeniu OSN v oktbri 2006.7

Nezvisl expert Paulo Srgio Pinheiro, ktorho v roku 2003 Kofi Annanpoveril vedenm prce na tdii OSN, hovor v jej vode, e nsilie na

deoch existuje v kadej krajine sveta bez rozdielu kultry, triedy, vzdela-nia, prjmu i etnickho pvodu:

Nsilie na deoch sa povauje za spoloensky prijaten v kadom regi-ne a asto sa deje v slade so zkonom a so shlasom ttu, o je vrozpore so zvzkami v oblasti udskch prv a s vvinovmi potrebamidet.

tdia by mala znamena zvrat koniec ospravedlovania nsilia dospe-lch na deoch bez ohadu na to, i sa akceptuje ako tradcia alebo sapouva pod zsterkou zabezpeenia disciplny. V odmietan nsilia nadeoch neexistuje iadny kompromis. Vzhadom na svoju jedinenos svoj potencil a zranitenos, svoju zvislos od dospelch deti potre-buj skr viu ne meniu ochranu pred nsilm. 8

V sprve sa odpora zakza vetky formy nsilia na deoch, v rodine ajvo vetkch inch prostrediach, vrtane vetkch telesnch trestov a inchkrutch, neudskch alebo poniujcich foriem trestania.

V tdii OSN sa hovor o nsil na deoch v rznych prostrediach, v ktorchsa vyskytuje, ponc domcnosou a rodinou:

Nsilie na deoch v rodine sa me asto odohrva v kontexte zabez-peenia disciplny a me ma podobu telesnho, krutho alebo poni-ujceho trestania. Tvrd zaobchdzanie a trestanie v rodine je benvo vyspelch aj v rozvojovch krajinch. Poda vsledkov prieskumov avlastnch vyhlsen det poas regionlnych konzultci uskutoova-nch v rmci tdie, deti zdrazovali telesn a psychick ujmu, ktorim spsobuj uveden spsoby zaobchdzania, a navrhovali pozitvne

a inn alternatvne spsoby zabezpeenia disciplny. 9

Rada Eurpy zohrala kov lohu pri prprave tdie OSN a angauje saaj pri kontrole plnenia odporan tdie v Eurpe. Cieom iniciatvy RadyEurpy proti telesnmu trestaniu je dosiahnu zkaz vetkch telesnchtrestov a podporova pozitvne rodiovstvo a kultru nensilia, aby vetky

deti mohli prei detstvo bez nsilia.

Rok 2009 je cieovm dtumom pre veobecn zkaz telesnch trestov.


11/31

18 19Zkaz telesnch trestov je zrove podporou pozitvneho rodiovstvap.

3. Ako dosiahnu zkaztelesnch trestov?

Na zkaz vetkch telesnch trestov det je potrebn kombincia formlnejprvnej reformy, opatren na ochranu a prevenciu a inch, predovetkmvzdelvacch opatren, aby sa spolonos odvrtila od akceptovania nsil-nho a poniujceho trestania. Zkaz telesnch trestov v prvnom poriad-

ku je sce nevyhnutnm predpokladom, ale sm osebe nie je dostatonouzrukou udskch prv det. O existujcich prvnych predpisoch a o prvedet na ochranu musia by informovan rodiia, odbornci pracujci s demi,deti samotn, aj irok verejnos.

Na zruenie telesnch trestov je preto potrebn intenzvna prca prinaj-menom v troch oblastiach:

prvna reforma;

reforma politiky (najm opatrenia na prevenciu a ochranu);

zvyovanie povedomia.

Prvna reforma

Zkaz telesnch trestov znamen vytvorenie prvneho rmca, v ktorom sjednoznane zakzan telesn tresty det a je zabezpeen ochrana detpred napadnutm kadho druhu, vrtane napadnutia v kruhu rodiny.

Vo vetkch lenskch ttoch existuj zkony zakazujce myselnnapadnutie inej osoby. Problmom je, e v mnohch spolonostiach tietozkony deom neposkytuj rovnak mieru ochrany ako dospelm. Prvnepredpisy alebo judikatra (zvykov prvo) niektorch ttov naalej obsa-huj osobitn ustanovenia, ktor umouj ospravedlni alebo odvodnibitie det ako je napr. primeran trestanie, zkonn prevchova at.Prvny poriadok alch ttov sce takto zdvodnenie neumouje, aletradin postupy pri vchove det, ktor sa odraj v politickch posto-

joch a asto aj v sdnych rozhodnutiach, schvauj nsilie na deoch pod


12/31

zsterkou zabezpeenia disciplny. K telesnmu trestaniu det dochdzav rznych prostrediach vrtane kl, pobytovch zariaden, nhradnchrodn, zariaden dennej starostlivosti, justinho systmu, v kontexte det-skej prce, aj v rmci vlastnej rodiny.

V kadom tte existuj prvne predpisy zakazujce krut zaobchdza-nie s demi alebo zneuvanie det, ktor sa vak nevykladaj ako zkazvetkch telesnch trestov v kadom prostred. Hoci k Dohovoru OSN oprvach dieaa pristpili vetky tty a v niektorch z nich je dohovorsasou vntrottneho prva, ani to nesta na zabezpeenie zkazu.

V rmci prvnej reformy je potrebn odstrni vetky existujce zdvod-nenia alebo ospravedlnenia, ktor by mohli zabrni rozreniu platnostiustanoven o fyzickom napadnut aj na napadnutie det s cieom ich tres-tania. Aby sa rodinm a celej spolonosti vyslal jednoznan signl, eudretie dieaa je rovnako neprijaten a nezkonn ako udretie inej osoby,treba vslovne zakza telesn tresty a in krut alebo poniujce formytrestania.

Nesta, ak najvyie sdy ttu rozhodn, e telesn tresty s nezkonn;ich rozsudky mu zrui in rozhodnutia s vyou prvnou silou, ktorurit telesn trestanie povouj. Zkaz mus by vslovne ustanoven vlegislatve.

Ako vysvetuje Vbor pre prva dieaa vo Veobecnom komentri . 8:V situcii tradinho akceptovania nsilnch a poniujcich foriem tres-tania det si oraz viac ttov uvedomuje, e nesta jednoducho odvo-

la shlas s pouvanm telesnch trestov a vetkch ich zdvodnen.Potrebn je vslovn zkaz telesnch trestov a ostatnch krutch aleboponiujcich foriem trestania v obianskej a trestnej legislatve, aby boloabsoltne jasn, e udrie alebo plesn i apn diea je rovnakonezkonn, ako keby ilo o dospel osobu, a e trestnoprvne predpisyo napadnut sa v rovnakej miere vzahuj aj na tento typ nsilia bezohadu na to, i sa oznauje ako zabezpeenie disciplny i primeranprevchova.10

Odmietanie zkazu telesnch trestov v rodine niekedy vyplva z presved-enia, e zkaz by mal za nsledok trestn sthanie a uvznenie tiscok

rodiov. To by rozhodne nebolo v prospech det. Vbor pre prva dieaaalej ttom rad:

Zsada rovnakej ochrany det a dospelch pred napadnutm, a to aj vrmci rodiny, neznamen, e vetky zisten prpady telesnho trestania

det ich rodimi by mali vysti do trestnho sthania rodiov. Podazsady de minimis t. j. e prvo sa nezaober trivilnymi zleitosami sa menej zvan prpady napadnutia medzi dospelmi dostan predsd len za vemi vnimonch okolnost; to ist plat pre menej zva-n fyzick napadnutie det. tty musia prija inn mechanizmy naoznamovanie a postupovanie prpadov. Hoci vetky oznmenia o nsilna deoch by sa mali riadne vyetri a mala by sa zabezpei ochranadet pred vznamnejou ujmou, cieom by malo by, aby rodiia prestalipouva nsiln alebo in krut alebo poniujce tresty, a aby predtrestanm dali prednos podpornm a vzdelvacm zsahom.

Vzhadom na zvisl postavenie det a na jedinen a dvern rodinnvzahy sa rozhodnutia o trestnom sthan rodiov alebo o inom oficil-nom zsahu do rodiny musia robi vemi opatrne. Vo vine prpadovby trestn sthanie rodiov zrejme nebolo v najlepom zujme ich det.Poda nzoru vboru by trestn sthanie a in radn kony (napr. oda-tie dieaa rodine alebo fyzick oddelenie pchatea) mali prichdzado vahy len vtedy, ak sa povauj za nevyhnutn na ochranu dieaapred vznamnejou ujmou a zrove s v najlepom zujme dieaa.

Primeran pozornos sa mus venova aj nzorom dieaa zodpovedaj-ca jeho veku a rovni.11

Do oktbra 2007 viac ako polovica lenskch ttov Rady Eurpy telesntresty zakzala, alebo sa tak zaviazala urobi v blzkej budcnosti. Trebadfa, e aj ostatn tty urchlene prehodnotia svoju legislatvu a pred-loia do parlamentu nvrhy potrebnch reforiem. Vchovn inok mema aj samotn proces prvnej reformy, ak ho vlda spolu s politickmi aobianskymi ldrami vyuije na zdraznenie prva det na rovnak ochranuich udskej dstojnosti.

20 21


13/31

22 23

Reforma politiky

tty maj povinnos komplexne a v sinnosti prslunch sektorov rea-gova na vetky formy nsilia na deoch. Spolu so zkazom telesnch tres-tov je potrebn zavdza opatrenia a sluby na prevenciu nsilia, innochranu det a na pomoc detskm obetiam.

Vskumy ukazuj, e nsiliu mu zabrni rzne intervencie. Napr. nsiliev domcom prostred mono vrazne obmedzi prostrednctvom zkonov,politk a opatren na posilnenie a podporu rodn, zameranch aj na komu-

nitn a spoloensk faktory, ktor s ivnou pdou pre nsilie.

Politika na podporu pozitvneho rodiovstva

V odporan Rady Eurpy z roku 2006 o politike na podporu pozitvnehorodiovstva sa zdrazuje rozhodujca loha verejnch orgnov pri pod-pore vzdelvania k pozitvnemu rodiovstvu a vzdelvania o prvach det.Obsahuje usmernenia, ktorch cieom je pomc lenskm ttom prijmapolitiku na pomoc rodiom.

Dnen rodina me by vemi odlin od tradinho modelu nuklernejrodiny z minulosti. Rozmanitos ivotnch tlov v dnenej dobe vedie kvzniku novch konceptov partnerstiev a vchovy det. Rodinn jednotkysa bez ohadu na svoju truktru musia vyrovnva s novmi druhmi tlakovvyplvajcimi z rapdnych a hlbokch zmien v spolonosti, ktorm sa musiaprispsobi. Hospodrske a socilne faktory s pre rodiov asto zdrojom

stresu a mu nara ich snahu o vykonvanie rodiovskej lohy a o vlast-n osobn rozvoj.

Zmenilo sa aj nazeranie na deti. Na deti sa u nepozer najm ako nabudce dospel osoby, ale uznva sa ich potencil by aktvnymi a ui-tonmi lenmi rodiny aj spolonosti. Deti maj vetky prva a ich nzo-rom na zleitosti, ktor sa ich priamo dotkaj, by sa mala venova prime-ran pozornos; mali by ma pln prstup k informcim, s ktormi majby oboznmen. Zodpovednos za pomoc pri vyuvan tohto potencilumaj ich rodiia.

Nikto nechce by negatvnym rodiom, ale ak je vlastne pozitvnyrodi? Vraz pozitvne rodiovstvo oznauje tak sprvanie sa rodiov,ktor uspokojuje najlepie zujmy dieaa: starostlivos, zverenie zodpo-vednosti, uznanie a usmerovanie, ktorho sasou je aj vymedzenie hra-

nc umoujce pln rozvoj dieaa. Zkladom pozitvneho rodiovstva jeuznanie udskch prv det a teda aj nensiln prostredie, v ktorom rodiiana rieenie konfliktov a na uenie det disciplne a repektu nepouvajtelesn ani psychicky poniujce tresty. Predstavuje tak alternatvy k nsi-liu, ktor s prispsoben stupu vvinu a situcii kadho dieaa. Musa pohybova od humornho spsobu upokojovania mladch det a povyzvanie starch det, aby opravili pokoden vec alebo napravili to, ourobili nesprvne. Ak sa situcia stane prli emocionlne vypt, rodiiaby mali zauja od nej odstup a vrti sa k jej rieeniu neskr. Rodiia sa ktelesnm trestom vinou uchyuj vtedy, ke s prli vystresovan a jed-noducho stratia kontrolu.

Eurpa rastie s prvami det.


14/31

24 25

o potrebuj deti

Aby rodiia pomohli svojim deom naplno vyui ich potencil, mali by imposkytova:

starostlivos.Rodiia by mali uspokoji potrebu lsky a bezpeia svojich

det;truktru a usmernenie.To znamen, e rodiia uria a sami dodriavajnormy vhodnho sprvania, e poukazuj na nevhodn sprvanie a spre svoje deti dobrm vzorom. Deti potrebuj ma vymedzen hranicea potrebuj by usmerovan v zujme vlastnho bezpeia a rozvojavlastnch hodnt;

uznanie.Deti musia ma pocit, e ich ostatn vidia, povaj a ceniasi ich ako osoby. Rodiia musia prejavova zujem o kadodennzitky svojich det, pova ich a snai sa pochopi ich nzory;

zverenie zodpovednosti.Prehlbuje dveru det vo vlastn schopnosti,posiluje ich osobn sebakontrolu a schopnos ovplyvova posto-

je a sprvanie sa ostatnch.

S cieom pomc svojim deom osvoji si pozitvne sprvanie, rodiiaby mali:

venova im pravideln a pozitvnu pozornos v kadom veku. Ke detirast, patr sem aj uvedomovanie si a budovanie dobrch vzahov srovesnkmi a zujem o dobr vkon v kole;

pomc im pochopi mon dsledky ich rozhodnut;

podporova dobr sprvanie prostrednctvom pozornosti a pochvaly aprehliadania menej zvanho neiaduceho sprvania;

sprva sa tak, ako by chceli, aby sa sprvali ich deti, komunikova s demis repektom a ukza im, ako kontruktvne riei konflikty.

o potrebuj rodiia

Kad rodi chce by pre svoje diea dobrou matkoualebo dobrm otcom. Niekedy sa to d dosiahnu

len ako. Rodiovstvo me by nielen radostn

a prjemn, ale aj stresujce. Rodiia pretopotrebuj podporu, aby mohli prekonva

stres, zvlda konflikty a ovlda hnev.

Mnoh rodiia delia svoj as a energiumedzi rzne povinnosti (zamestnanie,starostlivos o deti, starostlivos o star-ch lenov rodiny). as strven sdemi je vemi vzcny rchlo uplyniea nikdy sa nevrti. Pozitvne rodiov-stvo si vyaduje, aby rodiia a detimali monos strvi spolu dostatokasu. Obzvl dleit to je v prvchrokoch ivota dieaa, ale netreba

zabda na to, e aj adolescenti potre-buj, aby im rodiia boli k dispozcii.

Vek vznam m aj to, aby si rodiia akodospel osoby nali as sami pre seba, aby

venovali pozornos svojej vlastnej potrebeintimity, spoloenskch vzahov a oddychu.

Pre rodiov je dleit tak politika zamest-nanosti a opatrenia starostlivosti o deti, ktor im

umonia zosladi rodinn a pracovn ivot.

Rodiia sa mu vea poui, ak o svojich sksenostiachhovoria s inmi rodimi, priatemi a prbuznmi. Rodiia mu


15/31

26 27

vyuva aj odborn sluby, naprklad vchovu k rodiovstvu, ktor priamopodporuje rodiovsk lohu, alebo nepriame sluby, ako je napr. provterapia. Poiadanie o pomoc nie je prejavom slabosti, ale zodpovednosti.Na to, aby rodiia mohli inne plni svoju rodiovsk lohu, by svojimdeom k dispozcii, poskytova im podporu a usmernenie, potrebuj zdrojea podporu. tty by mali zabezpei, aby verejnos bola o takchto mo-nostiach informovan a aby k nim rodiia a odbornci pracujci s demimali prstup.

Pozitvne rodiovstvo m vea pozitvnych vedajch inkov

Deti lepie vychdzaj s ostatnmi. Maj menej ruivch behaviorlnych aemocionlnych problmov a otvorenejie prejavuj svoje obavy a zkos.Ak sa s nimi zaobchdza s ctou, je pravdepodobn, e aj ony bud s ctouzaobchdza s ostatnmi, vrtane vlastnch det. Pozitvne rodiovstvopomha deom, aby sa samy stali pozitvnymi rodimi.

Rodiia maj lepie vzahy so svojimi demi, s pozitvnej a dslednej,vmi veria v svoje rodiovsk schopnosti, s menej vystresovan, menejdeprimovan, menej vbun vo vzahu k svojim deom a hroz menieriziko, e s nimi bud zle zaobchdza. Doku lepie vyvi rodinn apracovn povinnosti a maj menej vzj omnch konfliktov.

iaduce sprvanie najlepie podporuj a neiaduce sprvanie najlepiepotlaj rodiia, ktorch ich deti repektuj. Na to je potrebn, aby rodiiauznali a pripustili, e aj oni robia chyby, a aby zrove prijali zodpovednosza vlastn sprvanie sa ako rodiov a za kvalitu svojho vzahu s dieaom

(namiesto toho, aby vinu zvaovali len na diea).V novch dokumentoch Rady Eurpy v odporan o politike na pod-poru pozitvneho rodiovstva z roku 2006, Rodiovstvo v sasnej Eurpe pozitvny prstup a Nzory na pozitvne rodiovstvo a vchova bez nsilia 12 sa podrobne hovor o takomto novom type rodiovstva a odra sa vnich najnov vvoj v tejto oblasti. Hoci tieto nzory na deti sa ete nestalisasou vetkch politickch programov v Eurpe, v odbornch kruhochsa ich vplyv pociuje u dlhiu dobu. Postupne sa oraz vmi presadzujv prve aj v praxi, hoci nie v rovnakej miere v kadej krajine.

Zvyovanie povedomia

V porovnan s otzkami, ako je sexulne nsilie a pracovn vykorisovaniedet, telesnmu trestaniu det mdi venuj len mal pozornos. Ako zd-razuje tdia OSN, mdi hraj stredn lohu pri utvran nzorov a priovplyvovan socilnych noriem, ktor maj vplyv na sprvanie. Otzkatelesnho trestania by sa mala sta predmetom verejnho zujmu a malby sa vytvori priestor na diskusiu o tchto otzkach a na hadanie rieen.Bez zvenia povedomia bude ak zabezpei irok a trval prevenciua zmenu sprvania.

Prva det sa tkaj ns vetkch.


16/31

28 29

Nevyhnutn kroky na dosiahnutie zkazu na papieri aj v praxi

Prvna reforma

Zabezpei, aby psan prvo ani zvykov prvo neumoovalo ospra-vedlni pouvanie telesnch trestov rodimi alebo inmi osobami;

zabezpei, aby sa trestnoprvne predpisy o napadnut v rovnakom rozsahuvzahovali aj na napadnutie det s cieom ich trestania;

zavies vslovn zkaz vetkch telesnch trestov a inho poniujcehoalebo znevaujceho zaobchdzania s demi alebo ich trestania, spravidlaprostrednctvom obianskeho prva; zkaz by sa mal vzahova na vetkyprostredia, v ktorch diea ije;

poskytova usmernenia tkajce sa nleitho vykonvania tchto zkonovs cieom chrni a podporova udsk prva det veobecne a zabezpeovanajlepie zujmy det konkrtne.

Politick opatrenia

Zabezpei fungovanie komplexnch systmov na predchdzanie nsiliua ochranu det na vetkch rovniach;

zabezpei, aby telesn tresty a in znevaujce a poniujce spsobyzabezpeovania disciplny det v rodine spadali pod definciu domcehonsilia alebo nsilia v rodine, a aby sa stratgie na odstrnenie trestajce-ho nsilia na deoch stali sasou stratgi na boj proti domcemu nsiliu

a nsiliu v rodine; zabezpei, aby rodinn sdy a ostatn prvky justinho systmu citlivo

zohadovali potreby det a ich rodn;

budova kapacity subjektov, ktor pracuj s demi a s ich rodinami;

podporova pozitvne a nensiln formy vchovy det, rieenie konfliktov

a vzdelvanie budcich rodiov, rodiov a ostatnch poskytovateovstarostlivosti, uiteov a irokej verejnosti;

zabezpei dostupnos poradenstva a primeranej podpory pre vetkchrodiov a najm rodiov, ktor vchovu det pociuj ako stres;

zabezpei, aby deti mali prstup k dvernm radm a k poradenstvu aposkytn im pomoc pri podvan sanost proti nsilnmu zaobch-dzaniu;

zabezpei inn a primeran formy ochrany det, ktor s zvl zrani-ten voi kodlivmu a poniujcemu trestaniu napr. det so zdravot-nm postihnutm;

zabezpei, aby deti a mlad udia mali monos vyjadrova svoje nzorya zapja sa do plnovania a vykonvania aktivt zameranch na zkaztelesnch trestov;

monitorova innos zkazu prostrednctvom pravidelnho skmaniasksenost det s nsilm v rodine, v kole a v inch prostrediach. Malo bysem patri aj hodnotenie inku zkazu telesnch trestov na sluby naochranu det a na rodiov.

Zvyovanie povedomia

Zabezpei vestrann zvyovanie povedomia det a vetkch osb,ktor s nimi ij a pracuj, ako aj irokej verejnosti, o zkaze vetkchtelesnch trestov a inho neudskho alebo poniujceho zaobchdza-nia s demi a poniovania det;

zabezpei vestrann zvyovanie povedomia o udskch prvach detvrtane prva na repektovanie ich udskej dstojnosti a telesnej integrity.

4 Otzky odpovede


17/31

30 31Rok 1669: Jeden iv chlapec podal britskmu parlamentu protestn

petciu proti nsiliu v kolch

4. Otzky, odpovedea vyvrten tvrdenia

Naozaj to bol?

no! Poda lnku 12 Dohovoru OSN o prvach dieaa maj deti prvovyjadrova svoje nzory na vetky zleitosti, ktor sa ich dotkaj, a prvona to, aby sa ich nzorom venovala primeran pozornos. Deti nm zana-

j hovori o tom, ako vemi im telesn trestanie ubliuje. Ako Paulo SrgioPinheiro vysvetuje vo svojej sprve predloenej Valnmu zhromadeniuOSN v oktbri 2006:

Poas celho prieskumu deti sstavne vyjadrovali naliehav potrebuzastavi vetko toto nsilie. Deti podvaj svedectv o ujme nielenfyzickej, ale aj o vntornej ktor im toto nsilie spsobuje, a ktorete znsobuje fakt, e dospel ho akceptuj a dokonca schvauj.

Vldy musia uzna, e situcia je naliehav, hoci nie je nov. Dospel sana deoch dopaj nsilia, ktor po cel stroia zostvalo skryt predzrakom a sluchom verejnosti. Ale dnes, ke sa rozmery a inky nsiliana deoch stvaj viditen, deti u nemono necha aka na innochranu, na ktor maj bezpodmienen prvo.13

inkami telesnho trestania sa zaober mnostvo vskumov, ktor pre-svedivo potvrdzuj jeho potencilne kodliv vplyv, tak krtkodob ajdlhodob. V roku 2002 bola uverejnen meta-analza 88 vskumnchtdi pod nzvom Corporal punishment by parents and associated child

behaviours and experiences(Telesn trestanie det rodimi a svisiace typysprvania a zitky det), ktor presvedivo poukazuje na rizik. 14Jej zveryvak nie s prekvapiv a v istom zmysle ani nie s podstatn. Na zdvodne-nie zkazu bitia ien alebo starch osb predsa nemusme zisova vsledkyvskumu jeho inkov je to vec zkladnch prv.

Ako aleko pokroil zkaz v Eurpe?

aleko, ale stle nie dos! Telesn tresty sa v eurpskych kolch zaalizakazova u pred niekokmi storoiami. Prvou krajinou, v ktorej existuj


18/31

zznamy o ich zkaze, bolo Posko stalo sa tak v roku 1783. Do roku 1900nasledovali alie tty vrtane Rakska, Belgicka a Fnska. Sovietsky zvzzakzal telesn tresty v roku 1917.

V Spojenom krovstve dolo k prvmu zaznamenanmu pokusu o namie-tanie proti telesnm trestom v kole v roku 1669, ke jeden iv chlapecpredloil parlamentu petciu v mene det tohto nroda na protest protineprijatenej krivde, ktor sa pcha na naej mldei, a ktor svis sobvyklmi tvrdmi spsobmi vynucovania kolskej disciplny v tejto kra-

jine ale pln zkaz vo vetkch britskch kolch sa dosiahol a o tri

storoia neskr.

Dnes prakticky vetky lensk tty Rady Eurpy prijali opatrenia na zkaztelesnch trestov v kole. V niektorch krajinch sa zkaz vzahuje aj nairok okruh zariaden a alternatvnych foriem starostlivosti o deti, ktorposkytuj ttne aj skromn a dobrovon organizcie. V niektorchprpadoch m vak zkaz skr podobu administratvneho opatrenia alebousmernenia ne jednoznanej legislatvnej normy. V mnohch krajinch sazkaz ete dsledne nepresadzuje a treba mu venova neprestajn pozor-nos. V prpade mimostavnch foriem starostlivosti vrtane pestnskejstarostlivosti a opatrovania det existuj rozdielne prvne predpisy, priomv niektorch ttoch maj poskytovatelia takejto starostlivosti rovnakprvo pouva telesn tresty ako rodiia.

Reforma, ktorej cieom bolo oda rodiom prvo uklada telesn tresty,sa zaala v 50. rokoch minulho storoia. Vo vdsku bolo v roku 1957 z

Trestnho zkona vypusten ustanovenie zbavujce rodiov viny za sp-sobenie menej zvanch poranen pri telesnom trestan a v roku 1966 saz Kdexu rodiov a porunkov vypustilo alie ustanovenie, ktor povoo-valo pokarhanie. vdsky prvny poriadok odvtedy rodiom nedovoujepouva telesn tresty a trestnoprvne ustanovenia tkajce sa napadnu-tia sa v rovnakej miere vzahuj aj na napadnutie dieaa s disciplinrnymelom. Tieto tich reformy vak ete neboli dostaton a v roku 1979sa vdsko stalo prvou krajinou na svete, ktor ustanovila vslovn zkaztelesnch trestov. Kdex rodiov dnes ustanovuje: Deti maj nrok na

starostlivos, bezpeie a dobr vchovu. Pri zaobchdzan s demi sa musrepektova ich osobnos a individualita a nemono ich podrobi telesnmutrestaniu ani inmu poniujcemu zaobchdzaniu.

V obdob poslednch 25 rokov sa postupne pripjali aj alie krajiny. Do

oktbra 2007 uskutonilo prvnu reformu s cieom zakza telesn trestydet 17 lenskch ttov. V tchto krajinch deti povaj ochranu zkonabez ohadu na to, kde sa nachdzaj a kto je pchateom doma, na ulici,v zariadeniach dennej starostlivosti, v kole a vo vetkch intitcich.V niektorch, ale zatia nie vo vetkch tchto ttoch, sprevdza prvnureformu zvyovanie povedomia a vzdelvanie verejnosti o prvnych pred-pisoch a o prve det na ochranu a propagcia pozitvneho rodiovstvabez nsilia. Vzhadom na hlbok tradin korene zvyku bi deti je jasn, evzdelvac proces mus by nepretrit.

Preo je tak ak vzda sa bitia det?

Mnoh dospel si ete stle zamieaj moc s prvom. Keby pre dospelchvrtane politikov bola tto otzka ahk, u dvno by sme boli uznali, edeti maj plne rovnak prvo ako my ostatn na repektovanie ich udskejdstojnosti a fyzickej integrity a na rovnak ochranu poda zkona. Vlastneby sme pravdepodobne uznali, e deti, ktor vstupuj do ivota ako vemimal a vemi krehk bytosti, maj prvo na viu ochranu ne dospel.

Dospel sa len ako vzdvaj toho, o ete stle vnmaj ako svoje prvobi deti a ubliova im v mene disciplny alebo kontroly. Zd sa, e je todsledok ich osobnej sksenosti. Vinu ud vade na svete ich rodiianiekedy udreli. Vina rodiov udrela svoje vlastn deti, ke rstli. Pretoenechceme zma zle o svojich rodioch alebo o sebe ako o rodioch,mnoh udia vrtane politikov a mienkotvorcov, ba dokonca aj udia pso-

32 33


19/31

34 35

biaci v oblasti ochrany det, maj problm vnma telesn tresty ako zklad-n otzku rovnosti a udskch prv, akou v skutonosti s. Nejde o to, abysa hadala vina rodiia konaj v slade so socilnymi oakvaniami alenadiiel as na posun smerom k pozitvnym, nensilnm vzahom s demi.

Cie eliminova telesn tresty jednoducho znamen, e pln ochranu prednapadnutm a inm krutm alebo poniujcim trestanm, ktor my dospelsami pre seba povaujeme za samozrejm, treba rozri aj na deti.

Prieskumy verejnej mienky ukazuj, e vina

ud je proti oficilnemu zkazu telesnch trestovVsledky prieskumov verejnej mienky veobecne zvisia od spsobu for-mulcie otzok a od informovanosti respondentov. Ak bud ma udia kdispozcii pln informcie o tejto problematike, o existujcej nerovnostiv miere ochrany det a o ele zkazu, zkaz pravdepodobne podporia. Vkadom prpade vak plat, e v tejto i v inch otzkach, ako je napr. nsi-lie proti enm alebo rasov diskrimincia, politici musia verejn mienkuusmerova a nie ju koprova, vychdzajc z ich absoltnej povinnosti voblasti udskch prv zabezpei, aby zkon v plnom rozsahu ochraovaludsk dstojnos det rovnako ako udsk dstojnos dospelch. Takmervetky lensk tty, ktor zakzali vetky telesn tresty, tak urobili v pred-stihu pred verejnou mienkou, avak vo verejnej mienke rchlo dolo kobratu v prospech tejto zmeny. O pr rokov pri pohade sp asneme, eboli asy, ke sa bitie det povoovalo a schvaovalo.

Ak sa bud rodiia musie vzda pouvaniatelesnch trestov, nebud deti nakoniecrozmaznan a nedisciplinovan?

Nie. Skuton disciplna nie je zaloen na sile. Vyviera z pochopenia, vz-jomnho repektu a tolerancie. Mal deti s spoiatku absoltne zvisl ake rast, vaka usmerovaniu a podpore dospelch najm rodiov saz nich stan zrel osobnosti s potrebnou sebadisciplnou. Telesn trestydeti nenauia tomu, ako by sa mali sprva. Naopak, bitie det je lekciou

zo zlho sprvania sa. U deti, e ich rodiia, ktorch by mali milova arepektova, povauj za prijaten pouva nsilie na rieenie problmovalebo konfliktov. Deti sa uia aj z toho, o ich rodiia robia, nielen z toho,o hovoria. Telesn tresty a in poniujce formy trestov nie s iadnou

alternatvou pozitvnych vchovnch prostriedkov, ktor namiesto toho,aby deti rozmaznvali, ich uia myslie na druhch a na dsledky svojhokonania.

tty maj povinnos podporova pozitvne rodiovstvo a odporanieVboru ministrov o politike na podporu pozitvneho rodiovstva im k tomuposkytuje potrebn usmernenie.

V detstve ma bili a nijako mi to neublilo. Vlastneby som nebol tam, kde som dnes, keby ma mojirodiia neboli fyzicky trestali.

Ako to viete? Nik z ns nevie, o by sa z ns stalo, keby ns rodiia nikdyneudreli alebo neponiovali. Kok z tch, poda ktorch im to nijako neub-lilo, nepriznvaj, ako ich zraovalo, ke si dospel osoby, ku ktorm malinajbliie, mysleli, e ich mu nieo naui len tak, e im spsobia boles?

udia zvyajne zan bi deti vtedy, ak aj oni sami v detstve zaili bitku,hoci vskum ukazuje, e sa potom asto ctia previnilo. Napriek tomu ajnaalej svoje deti bij, najm ak si u inak nevedia poradi. Nem vznamobviova predchdzajce genercie z toho, e bili deti, pretoe konali vslade s prevldajcou kultrou tej doby. asy sa vak menia a spolonossa vyvja. Ak uznme, e deti s nositemi prv, je potrebn urobi kroky naskonenie leglnosti a spoloenskej prijatenosti nsilia na deoch podob-ne, ako ke spolonos urobila kroky k tomu, aby sa prestalo akceptovansilie proti enm.


20/31

Rodiia maj prvo vychovva svoje deti tak,ako uznaj za vhodn. Malo by sa im v tom brni len vkrajnch prpadoch, ako je napr. zneuvanie det.

udsk prva sa nekonia pred vchodom do vho domova. Deti majrovnak prvo na ochranu pred bitm ako vetci ostatn lenovia rodiny apoiadavka, aby zkon chrnil deti u nich doma, nie je o ni vm zsa-hom do skromia ako poiadavka, aby mui prestali bi svoje eny. DohovorOSN o prvach dieaa zaviedol pojem rodiovskej zodpovednosti, poda

ktorho zkladnm cieom rodiov by mali by najlepie zujmy ich det.Deti nie s majetkom svojich rodiov.

Je vek rozdiel medzi bitm dieaaa lskyplnm capnutm.

Tento rozdiel je z prvneho hadiska nepodstatn! Hoci v prvom prpadesa spsob via fyzick boles, oba spsoby sa nachdzaj na stupnicinsilia a oba poruuj prvo dieaa na rovnak repekt. Spolonos nevy-medzuje iadne hranice a nepoka sa ospravedlni iadnu mieru nsilia,ke nepripa nsilie proti enm alebo starm osobm. Preo by to malarobi v prpade det? Malo by by pritom zjavn, ak nebezpen je robiprepojenie medzi lskou a ubliovanm. Lskypln capnutie je protire-enm najhrubieho zrna. Tento zdanlivo nevinn vraz je zsterkou, zaktorou sa me ukrva poruovanie prv.

Svoje deti capnem len preto, aby si neublili.Capnutie nie je ochrana! Rodiia musia neprestajne pouva fyzick pros-triedky na ochranu svojich det, najm v dojenskom a tlom veku. Je toprirodzen sas rodiovskej lohy. Ak sa diea plaz smerom k ohu,alebo ak vybehne na nebezpen cestu, je len samozrejm, e rodiiapouij fyzick prostriedky na jeho zastavenie uchopia ho, zodvihn,upozornia na nebezpeenstvo a porozprvaj mu o om. Ako vysvetujeVbor pre prva dieaa vo V eobecnom komentri . 8:

36 37

Vbor uznva, e vykonvanie rodiovskej lohy a starostlivos o deti,najm v dojenskom a tlom veku, je spojen s astmi fyzickmi akcia-mi a zsahmi na ich ochranu. Je to vak nieo plne in ako myseln atrestajce pouitie sily, ktorho cieom je spsobi urit stupe bolesti,nepohodlie alebo ponenie. My ako dospel poznme rozdiel medzi

fyzickou akciou s cieom chrni a napadnutm s cieom tresta. O niaie nie je takmto spsobom rozliova aj akcie, ktor sa dotkajdet. Prvo kadho ttu explicitne alebo implicitne umouje pouina ochranu osb nevyhnutn silu netrestajceho charakteru.15

Pouvanie telesnch trestov vyplvaz mjho nboenstva.

Sloboda nboenskho vyznania neme by v rozpore s udskmi pr-vami. Ako Vbor pre prva dieaa jednoznane uvdza vo Veobecnomkomentri . 8:

Niektor udia pouvaj na ospravedlnenie telesnch trestov nbo-ensk dvody tvrdiac, e z niektorch vkladov nboenskch textovvyplva nielen odvodnenos, ale priam povinnos ich pouvania.Slobodu vierovyznania pre kadho zaruuje Medzinrodn pakt oobianskych a politickch prvach (lnok 18), ale vyznvanie nboen-stva alebo viery mus by v slade s repektovanm udskej dstojnosti

a fyzickej integrity ostatnch ud. Slobodu vyznva nboenstvo alebovieru mono odvodnene obmedzi s cieom chrni zkladn prva aslobody inch osb.16

Je potrebn, aby nboenstvo hlavnho prdu a spolonos ako celokodsdili nboenskch extrmistov, ktor obhajuj ritulne bitie det pros-triedkami urenmi na tento el. Aj popredn osobnosti nboenskhoivota sa dnes zapjaj do kampane za zruenie vetkch telesnch tres-tov. Na Svetovom zhromaden cirkv za mier, ktor sa konalo v roku 2006v japonskom Kjte, vye 800 nboenskch ldrov podporilo odhodlanie


21/31

38 39

cirkv bojova proti nsiliu na deoch, a vyzvalo vldy, aby prijmali zkonyv slade s Dohovorom o prvach dieaa a zakzali vetko nsilie vrtanevetkch telesnch trestov.

Ak sa telesn tresty det ustanovia ako trestn in,proti tiscom rodiov sa zane vies trestnsthanie a ovea viac det bude umiestnenchdo starostlivosti ttu.

Nejde o to, aby sa rodiia dostali do vzenia. Ide o podporu pozitvneho

rodiovstva. V oraz vom pote krajn, kde sa telesn trestanie povaujeza trestn in, sa nezistili iadne dkazy o zven potu trestnch sthanproti rodiom. Zkazom telesnch trestov si lensk tty plnia svoje povin-nosti v oblasti udskch prv det. V prvom rade to m vzdelvac el akosme u uviedli, ide o vyslanie jasnho signlu do skromia domova, eudrie diea je rovnako neprijaten a nezkonn ako udrie ktorkovekin osobu. Prostrednctvom usmernen urench pre vetkch, koho satka ochrana det, vrtane polcie a prokuratry, by sa malo zabezpei,aby sa uplatovanie zkona zameriavalo na najlepie zujmy dieaa. Nie jepravdepodobn, e by trestn sthanie alebo in radn zsahy boli v pros-pech det pokia nie s jedinm spsobom, ako zarui potrebn ochranudet pred vznamnejou ujmou.

Zkaz telesnch trestov povedie len k tomu, e detibud vystaven ete ovea horiemu zaobchdzaniu

citovmu traniu, poniovaniu alebo zatvraniu.Deti maj prvo na ochranu nielen pred telesnm trestanm, ale aj predinmi krutmi alebo poniujcimi formami trestania alebo zaobchdzania.Prvnu reformu treba spoji so zvyovanm povedomia a propagcioupozitvnych, nensilnch vzahov s demi. Rodiia by svojim deom chcelizabezpei o najlep tart do ivota. Rodiia, ktor bij svoje deti, z tohonemaj dobr pocit zvyajne ich to rozru a ctia sa previnilo. Vinarodiov by preto uvtala radu, ako zabrni konfliktom s demi a ako ichriei. Politika pozitvneho rodiovstva pomha rodiom dosiahnu, aby deti

pochopili, akceptovali a repektovali pravidl (disciplnu) bez pouitia ak-kovek nsilia, fyzickho alebo citovho. Ak namiesto toho, e deti budemebi a poniova, ich zaneme vnma ako osoby a nositeov rovnakch prv,ak mme my vetci ostatn, zlep sa rodinn ivot ns vetkch.

Nao do toho zaahova zkon? Nestailoby jednoducho vychovva rodiov k tomu,aby nepouvali telesn tresty?

Na zruenie telesnch trestov treba jedno aj druh. iadna in monosneexistuje udsk prva znamenaj, e deti u dnes musia ma prinaj-menom rovnak prvnu ochranu ako dospel v rodine aj vade inde.Prvny poriadok je sm osebe vznamnm vchovnm prostriedkom aprvnu reformu zakazujcu telesn trestanie treba samozrejme spoji aj sovzdelvanm verejnosti a rodiov. Zkaz bude motivova rodiov, aby ha-dali pozitvne spsoby vchovy svojich det. Odbornkov, politikov a mdiabude zasa motivova k tomu, aby toto vzdelvanie personlne zabezpeilia realizovali. Rada Eurpy je pripraven rodiom aj odbornkom pomc vtejto nronej prci.

Poznmky k textu


22/31

40 41Deti potrebuj viac ochrany, nie menej.

1. Vbor OSN pre prva dieaa: Veobecn komentr . 8, 2006, ods. 11.

2. The right not to be hit, also a childrens right, koncepn materil Thomasa Hammarberga,komisra Rady Eurpy pre udsk prva, 6. jn 2006. Pozri: (speeches, Hammarberg).

3. Eurpska komisia pre udsk prva: rozhodnutie o prijatenosti, Sedem jednotlivcov v. vdsko,

1982; sanos . 8811/79. Pozri: < http://www.echr.coe.int/echr/> (case law, Hudoc).4. Eurpsky sd pre udsk prva. A v. Spojen krovstvo , 1998. Pozri .

5. Rada Eurpy: Eurpsky vbor pre socilne prva, Veobecn stanovisko k lnkom 7 (ods. 10)a 17,Zvery XV-2, zv. 1, Veobecn vod, s. 26.

6. Vbor OSN pre prva dieaa, cit. dielo, ods. 3 a 21.

7. Sprva nezvislho experta o tdii OSN Nsilie na deoch: vod, ods. 1. Pozri: .

8. Tamtie, ods. 1-2.

9. Tamtie, ods. 41.

10. Vbor OSN pre prva dieaa, cit. dielo, ods. 34.

11. Tamtie, ods. 40-41.

12. Parenting in contemporary Europe a positive approach and Views on positive parenting andnon-violent upbringing. Council of Europe Publishing, 2007.

13. Pinheiro, Paulo Srgio: World Report on Violence against Children, s. 5 . eneva: United NationsSecretary-Generals study on violence against children, 2006.

14. Gershoff, Elizabeth Thompson: Corporal punishment by parents and associated child beha-viours and experiences: A meta-analytic and theoretical review. In: Psychological Bulletin, 2002,zv. 128, . 4, s. 539-79.

15. Vbor OSN pre prva dieaa, cit. dielo, ods. 14.

16. Tamtie, ods. 29.

alie informcie


23/31

42 43Ochrana det si vyaduje strategick prstup.

O Rade Eurpy jej orgnoch a intitcich

Rada Eurpybola zaloen v roku 1949 ako najstaria celoeurpska orga-nizcia pre udsk prva v Eurpe. Jej cieom je rozvja spolon a demok-

ratick princpy na zklade Eurpskeho dohovoru o udskch prvach aalch referennch textov o ochrane jednotlivca. Bliie informcie o jejlenstve, histrii, orgnoch a intitcich a o jej sasnch aktivitch pozrina jej domovskej strnke: .

Budovanie Eurpy pre deti a s demi(Building a Europe for and with chil-dren) je komplexn program, ktorho cieom je podporova prva deta chrni deti pred vetkmi formami nsilia. Webov strnka programuponka informcie o hlavnch aktivitch, dokumentoch a prvnych tex-toch Rady Eurpy a sprvy tkajce sa prv det, vrtane informcii oCeloeurpskej akcii proti telesnm trestom det (2008). Nvtevnci strnkynjdu informcie o prvnych pravch tkajcich sa telesnch trestov vovetkch 47 lenskch ttoch; informcie pravidelne aktualizuje Globlnainiciatva za odstrnenie vetkch telesnch trestov det. Pozri: .

Vbor ministrov Rady Eurpy je rozhodovacm orgnom Rady Eurpy.Tvoria ho ministri zahraninch vec vetkch lenskch ttov alebo ichstli diplomatick zstupcovia v trasburgu. Vbor je vldnym orgnom, vktorom mono rovnoprvne diskutova o nrodnch prstupoch k probl-mom eurpskej spolonosti a zrove kolektvnym from, v rmci ktorhosa formuluj eurpske odpovede na tieto vzvy. Spolu s Parlamentnmzhromadenm je vbor strcom zkladnch hodnt Rady Eurpy amonitoruje plnenie zvzkov lenskmi ttmi. Pozri .


24/31

44 45

Relevantn odporania Vboru ministrov

Odporanie Rec(2006)19 o politike na podporu pozitvneho rodiovstvaa dvodov sprva k odporaniu

Odporanie Rec(2005)5 o prvach det ijcich v pobytovch zariade-niach

Odporanie . R (93)2 o zdravotno-socilnych aspektoch zlho zaobch-dzania s demi

Odporanie . R (90)2 o socilnych opatreniach svisiacich s nsilm v

rodineOdporanie . R (85)4 o nsil v rodine

Vetky odporania Vboru ministrov mono njs na webovej strnke vborualebo na strnke Budovanie Eurpy pre deti a s demi na adrese(hlavn prvne texty).

Parlamentn zhromadenie je zloen z lenov nrodnch parlamen-tov 47 lenskch ttov Rady Eurpy. Zasad tyrikrt do roka s cieomprediskutova aktulne otzky, vyzva tty na prijatie iniciatv a podasprvy. Otzky, ktormi sa Parlamentn zhromadenie zaober, si vybe-raj samotn zvolen poslanci, priom vldy eurpskych krajn zast-pen v Rade Eurpy Vborom ministrov s povinn reagova.Pozri: .

Relevantn odporania Parlamentnho zhromadenia

Odporanie 1778 (2007) o detskch obetiach odstrnenie vetkchforiem nsilia, vykorisovania a zneuvania

Odporanie 1666 (2004) o celoeurpskom zkaze telesnch trestov

Vetky prvne texty Parlamentnho zhromadenia mono njs na webovejstrnke Parlamentnho zhromadenia alebo na strnke Budovanie Eurpy

pre deti a s demi na adrese (key legal texts).

Komisr pre udsk prvaje nezvislou intitciou v rmci Rady Eurpy smandtom podporova povedomie o udskch prvach a ich dodriavanie

v lenskch ttoch. Komisr pre udsk prva spolupracuje so irokmokruhom medzinrodnch a nrodnch intitci a s mechanizmami namonitorovanie oblasti udskch prv. K najvznamnejm medzivldnympartnerom radu patr Organizcia Spojench nrodov a jej pecializo-van agentry, Eurpska nia a Organizcia pre bezpenos a spolupr-cu v Eurpe. rad zko spolupracuje aj s poprednmi mimovldnymiorganizciami pre udsk prva, vysokmi kolami a think-tankami.Pozri: .

Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (CETS . 005), znmypod skrtenm nzvom Eurpsky dohovor o udskch prvachnadobudolinnos v septembri 1953. Dohovor ustanovuje obianske aj politickprva a slobody, ktor s zkladom udskch prv v Eurpe. Na rozdiel odDohovoru OSN o prvach dieaa dohovor neobsahuje iadne ustanoveniapecificky zameran na deti a mlde, hoci niektor prva, napr. prvo navzdelanie, sa vzahuj najm na deti. V lnku 1 dohovoru sa vak hovor,e tty kadmu priznvaj a nie zavzuj sa, e priznaj o je znenietypick pre vinu medzinrodnch zmlv v om uveden prva a slo-body. Deti maj teda nrok na ochranu ich udskch prv. Tento dohovor

je zvzn pre vetky lensk tty Rady Eurpy. Dohovor mono njs naadrese Treaty Office s udanm uvedenho sla edcie zmlv Rady Eurpy

(ETS). Pozri .

Eurpsky sd pre udsk prva bol zriaden v roku 1959. Sd predsta-vuje systm na vykonvanie dohadu vytvoren na zklade Eurpskehodohovoru o udskch prvach s cieom zabezpei dodriavanie zvzkovlenskch ttov vyplvajcich z dohovoru. Kad zo 47 sudcov sdu (ichpoet je rovnak ako poet ttov, zmluvnch strn dohovoru) kon akoskromn osoba a nezastupuje iaden tt. lnok 34 ustanovuje, e sdme prijma sanosti od ktorhokovek jednotlivca, ktor sa povau-


25/31

46 47

je za pokodenho poruenm prv zaruench dohovorom. Nerob saiaden rozdiel medzi mumi a enami, cudzincami a vlastnmi obanmi,dospelmi a maloletmi. Aj neplnolet diea sa preto me obrti priamona Eurpsky sd pre udsk prva. Sd prijal prelomov rozhodnutia onsil na deoch, vrtane telesnho trestania. Vber relevantnej judikatryo prvach det mono njs na webovej strnke Budovanie Eurpy predeti a s demi a vetky rozhodnutia a rozsudky s prstupn prostred-nctvom on-line databzy sdu, Hudoc. Pojednvania mono sledovaprostrednctvom webcastu. Vetky informcie o histrii sdu, jeho orga-nizcii, stave jednotlivch prpadov a judikatre pozri na adrese:

Eurpska socilna charta(1961, CETS . 035) a revidovan Eurpska socil-na charta(1996, CETS . 163) zaruuj hospodrske a socilne udsk prvaa dopaj Eurpsky dohovor o udskch prvach. Mnoh z prv zarue-nch v tchto dvoch chartch sa vzahuj na deti a vo viacerch prpadochide o ich prva od narodenia a po dospelos. Revidovan charta obsahujeustanovenia, ktor maj pecifick vznam pre deti, a ktor chrnia detiako lenov rodiny. Charty mono njs na adrese Treaty Office s udanmuvedenho sla CETS. Pozri: .

Eurpsky vbor pre socilne prva monitoruje slad prva a praxe sEurpskou socilnou chartou a s revidovanou Eurpskou socilnou chartou.Prijma zvery tkajce sa nrodnch sprv a rozhodnutia o skupinovchsanostiach. Od prijatia protokolu z roku 1995 mu skupinov sanostiEurpskemu vboru pre socilne prva predklada niektor medzinrodnorganizcie zamestnvateov a odborov, niektor mimovldne organizciea organizcie zamestnvateov a odbory z dotknutej krajiny. Konanie oskupinovch sanostiach je obzvl inn pri ochrane prv det, pretoesanosti je mon podva aj v ich mene. pln informcie o Eurpskomvbore pre socilne prva mono njs na jeho webovej strnke na adresedomovskej strnky Rady Eurpy (human rights)

O Organizcii Spojench nrodov

Organizcia Spojench nrodov (OSN) vznikla v roku 1945 a jej lenmis prakticky vetky uznan tty sveta. Od roku 1948, ke bola prijat

Veobecn deklarcia udskch prv, OSN vypracovala vye 60 zmlvzameranch na tak problematick oblasti, ako je otroctvo, vkon spra-vodlivosti, genocda, postavenie uteencov a menn alebo udsk prva.Vetky tieto zmluvy s zaloen na konceptoch nediskrimincie, rovnostia uznvania dstojnosti kadho jednotlivca, z oho jednoznane vyplva,

e platia pre kadho, vrtane det. Deti maj teda nrok na prva a ochra-nu poda Dohovoru Organizcie Spojench nrodov o prvach dieaa avetkch ostatnch zmlv tkajcich sa udskch prv.

Dohovor OSN o prvach dieaaje prvm prvne zvznm dokumentom,ktor obsahuje pln zoznam udskch prv pre deti politick, obianske,socilne, kultrne a hospodrske prva. tyri kov zsady dohovorus nediskrimincia, najlepie zujmy dieaa, prvo na ivot, zachovanieivota a rozvoj a repektovanie nzorov dieaa. Kad prvo zakotvenv dohovore je prirodzenou sasou udskej dstojnosti a harmonickhovvoja kadho dieaa. Dohovor o prvach dieaa je platnou medzin-rodnou zmluvou s najvm potom ratifikci, ale asto sa uvdza, e je ajnajastejie poruovanou zmluvou.

Vbor OSN pre prva dieaaje orgnom zloenm z 18 nezvislch exper-tov, ktor monitoruje uplatovanie Dohovoru o prvach dieaa ttmi,

zmluvnmi stranami. Uverejuje vklad ustanoven dohovoru vo formeveobecnch komentrov o tematickch otzkach, prijma zverenstanovisk a rozhodnutia v podobe odporan a kadorone organizujediskusn de s cieom podpori lepie chpanie dohovoru a jeho inkov.

tdia generlneho tajomnka OSN o nsil na deochje vrazom globlnejsnahy o podrobn zmapovanie povahy, rozsahu a prin nsilia na deocha o navrhnutie jednoznanch odporan na opatrenia zameran na jehoprevenciu a rieenie. Pozri: .


26/31

48 49

O vldnych aj mimovldnych aktivitch

Do oktbra 2007 zmenilo svoju legislatvu s cieom zakza vetky teles-n tresty det sedemns lenskch ttov Rady Eurpy. S to: Raksko,Bulharsko, Chorvtsko, Cyprus, Dnsko, Fnsko, Nemecko, Grcko, Maarsko,Island, Lotysko, Holandsko, Nrsko, Portugalsko, Rumunsko, vdsko aUkrajina.

Vldy mnohch z tchto ttov uskutonili informan kampane a kampa-ne na zvyovanie povedomia s cieom pomc dosiahnu, aby sa verejnosodklonila od tchto iroko pouvanch prostriedkov na zabezpeeniedisciplny a akceptovala nov legislatvu. Kov prcu v terne pritomvykonvali mimovldne organizcie, ombudsmani pre deti, vldy a mnohalie subjekty. Niektor krajiny dokonca zriadili linky pomoci pre rodiovaj pre deti. Cel rad aktivt a kampan s cieom zmeni legislatvu, postojea sprvanie sa v sasnosti uskutouje aj v krajinch, kde zkon telesntresty ete stle povouje. Vsledkom je irok kla zdrojovch dokumen-tov pre rodiov aj pre samotn deti, a pre vetkch odbornkov pracujcichs demi bez ohadu na to, ak prvnu pravu telesnch trestov uplatujedan krajina.

Program Budovanie Eurpy pre deti a s demi vs pozva, aby ste saoboznmili s dostupnmi zdrojmi vo vaej krajine aj mimo nej. Na vod samono zamera na alej uvedench partnerov Rady Eurpy. Pomocou k-ovho slova telesn tresty (corporal punishment) mete na ich webo-vch strnkach vyhada najrznejie materily z celho sveta nzory,kampane, materily pre koliteov, prvne aktualizcie, publikcie, balky

pomcok (toolkits), tatistick daje, informcie o pozitvnom rodiovstvea o vchovnom psoben bez pouitia nsilia at. Njdete tam aj uitonlinky na in webov strnky.

The Child Rights Information Network CRIN(Sie informci o prvach die-aa) je globlnou sieou na renie informci o Dohovore OSN o prvachdieaa medzi mimovldnymi organizciami, agentrami OSN, medzivld-nymi organizciami, vzdelvacmi intitciami a almi odbornkmi naprva dieaa. Pozri: .

The European Network of Ombudspersons for Children ENOC (Eurpskasie ombudsmanov pre deti) je neziskovm zdruenm nezvislch intitcipre prva det. Jej cieom je povzbudi o najirie uplatovanie DohovoruOSN o prvach dieaa, podporova kolektvny lobing za prva det, vymie-a si informcie, prstupy a stratgie a podporova nezvisl orgny pre

deti. Pozri: .

The Global Initiative to End all Corporal Punishment of Children(Globlnainiciatva za zruenie vetkch telesnch trestov det) je mimovld-nou organizciou, ktor poskytuje informcie o relevantnch normchudskch prv, kovch rozsudkoch, globlnom pokroku smerom kzkazu telesnch trestov, vskumoch a linkch na materily o pozi-tvnych a nensilnch vzahoch s demi. Zriadila webov zdroje prerodiov a uiteov o vchovnom psoben bez telesnch trestov:Pozri: .

Save the Children (Zachrme deti) je nezvisl globlna organizcia nazmenu a zlepenie ivota det v dlhodobom meradle. Psob vo vye 120krajinch a svojich prvrencov povzbudzuje k tomu, aby psobili na roz-hodovacie orgny a mienkotvorcov s cieom dosiahnu zmenu politk apostupov na miestnej aj globlnej rovni a zabezpei, aby sa prva detstali realitou. Organizcia Save the Children vedie kampa proti telesnmtrestom v mnohch krajinch a vypracovala vemi uiton materily pretto kampa. Pozri: .

The National Society for the Prevention of Cruelty to Children (NSPCC)(Nrodn spolonos na ochranu det pred tranm) vznikla v roku 1884 akodobroinn organizcia so sdlom v Spojenom krovstve. Jej kov hod-noty vychdzaj z Dohovoru OSN o prvach dieaa a jej cieom je zastavizl zaobchdzanie s demi v kadom smere prostrednctvom liniek pomoci,podpory zranitenm rodinm, kampan za zmeny zkonov a zvyovania


27/31

50 51

povedomia o zlom zaobchdzan. NSPCC vedie vynikajce kampane protizlmu zaobchdzaniu s demi a uverejuje asopis pre rodiov YourFamily. Pozri: .

Vybran publikcie

Daly, Mary (zost.): Parenting in contemporary Europe a positive approach. Council of Europe Publishing, trasburg 2007.

Gershoff, Elizabeth Thompson: Corporal punishment by parents and asso-ciated child behaviours and experiences: A meta-analytic and theoretical

review. In: Psychological Bulletin, 2002, zv. 128, . 4, s. 53979.

Eliminating corporal punishment a human rights imperative for Europeschildren, plne prepracovan druh vydanie. Council of Europe Publishing,trasburg 2007.

Hindberg, Barbro: Ending corporal punishment: Swedish experience of effortsto prevent all forms of violence against children and the r esults. Ministerstvozdravotnctva a socilnych vec a Ministerstvo zahraninch vec, vdsko2001.

Ending legalised violence against children Global report 2007. GlobalInitiative to End All Corporal Punishment of Children, 2007.

Goicoechea, Pepa Horno: Love, power and violence a comparative analysisof physical and humiliating punishment patterns . Save the Children Spain,2005.

Harper, Kate, et al.: Ending physical and humiliating punishment of children Manual for Action. Save the Children Sweden a International Save theChildren Alliance, 2005.

Hart, Stuart (zost.): Eliminating corporal punishment the way forward toconstructive child discipline. Unesco, Franczsko 2005.

Implementation handbook for the Convention on the Rights of the Child, plneprepracovan druh vydanie (obsahuje podrobn analzu jurisprudencieVboru pre prva dieaa (tretie vydanie sa pripravuje)). Unicef, 2002.

Views on positive parenting and non-violent upbringing . Council of EuropePublishing, trasburg 2007.

Pinheiro, Paulo Srgio: World report on violence against children ; rozrenvydanie sprvy o vyie uvedenej tdii OSN obsahuje prpadov tdie,

najlepiu prax a odporania. United Secretary-Generals Study UnitedNations Publishing, eneva 2006.

Willow, Carolyne Hyder, Tina: It hurts you inside children talking aboutsmacking. National Childrens Bureau a Save the Children, Londn 1998.

Poznmky


28/31

52 53Cieom kriminalizcie telesnch trestov nie je posiela rodiov do vzenia.


29/31

54 55


30/31

56


31/31

Zkaz telesnch trestov det

Otzky a odpovede

Preo by nemalo by povolen udiera det z disciplinrnych dvodov? Ak prvo m tt zasa-

hova do spsobu vchovy det? Ako mono zmeni postoje verejnosti smerom k pozitvnemu

vykonvaniu rodiovskej lohy bez nsilia? O tchto a mnohch alch otzkach sa hovor vpublikciiZkaz telesnch trestov det Otzky a odpovede, brore pre rodiov, politikov, prvnikov,

obhajcov zujmov det a alie osoby, ktor pracuj s demi, z ktorch vetci maj prirodzen

zujem o ich blaho.

Tto brora pozostvajca zo 4 ast obsahuje definciu telesnch trestov det; uvdza medzi-

nrodnoprvne dvody pre zkaz telesnch trestov; hovor o tom, ako dosiahnu tento zkaz; a

napokon vyvracia mty a obavy verejnosti spojen s touto otzkou. Trestanie det je z fyzickho

hadiska nsilnm aktom a poruuje udsk prva det. Kad tt v Eurpe m prvnu povinnos

pripoji sa k 17 eurpskym ttom, ktor u prijali zkony na pln zkaz vetkch telesnch

trestov det.

www.coe.int/children

Documents

Slovakian Question Answer