ž)

Číslo 13.

Slováci a volebné právo.

Pán gróf Štefan T i s z a v poslednom zasadnutí volebnoprávnej komissie pove­dal znovu reč proti volebnej reforme. Pán gróf Štefart Tisza rečou svojou chce rato­vať svoju vrstvu a zkazonosnú politiku do-savadných 50 rokov. Chce umelým spôso­bom obživiť tú klassu, ktorá aby mohla byť živá, teše životné korene Nemaďarom, slovom, pracujúcemu ľudu nemaďarské­mu. Pán gróf Tisza vie, že. nech sám pra­cujúci ľud vlasti našej dostane spravodlivé volebné právo, vtedy zmizne s povrchu i on i jeho vrstva, žijúca jedine do tých čias, kým bude ľud z práva vydedený.

Pán gróf Tisza vo svojej reči chváli nás Slovákov až do neba; chváli nás s celou oduševnenosťou, že sme počas války ver­ne plnili svoju povinnosť voči vlasti, že sme hrdinsky bojovali; no a predsa voleb­né právo dať nám nechce. Ba zrovna po­hrozil sa, že pôjde do boja krutého proti každému, kto by sa opovážil dať našej ot­čine zastupiteľstvo také, aké zodpovedá národnostnému i spoločenskému sostave-niu našej krajiny.

My Slováci v tejto poslednej hodine, v ktorej konečne prišlo na pretras také ob­novenie volebného práva, ktoré by vládu v našej otčine mohlo vyňať z rúk pano­vačnej menšiny a ktoré by tú vládu složilo do rúk všetkým uhorským kmeňom a vrst­vám rovnako a spravodlivé; v tejto posled­nej hodine voláme: C h c e m e v š e ­o b e c n é , r o v n é , p r i a m e , t a j n é a p o v i n n é v o 1 e b né p r á v o . Chce­me volebné právo všeobecné, dané všet­kým mužom a ženám. Keď je mladík schopný a súci už v 18—20. roku na ťo, aby bránil otčinu, aby krv cedil za otčinu — a Slovák skoro každý to činil — nuž nech sa mu dá volebné právo. Keď dievča už v 18—20. roku je schopné za bratov, za otca robiť robotu ťažkú, roľnícku a do­rábať pre vlasť chlieb, keď je súce deti ro­diť a mať o ne starosť, má dostať aj všetky

V Prešporku, dňa 22. marca 1918.

' práva, teda aj právo volebné. Toto voleb­né právo nech je už z týchto dôvodov rovné, nepodmienené ani majetkom, ani

| platením daní, lebo je známo a uznáno, že | kažuá daň sa převaluje na bedrá spotre-! biteľa, už či je tá daň nepriama, napríklad

potravná, a či priama.

Toto všeobecné; rovné volebné právo nech sa neodoberá ani osobám trestaným. A prečo? Preto, lebo odpykáním trestu za poklesok stáva sa občan plnoprávnym, a odňatím volebného práva bol by nevinne trestaný podruhýkrát. Každý nech je voli­čom, a každý volič nech volí sám, zo svo­jej vlastnej vôle. Nech volí teda ľud a nech volí tajne. Preč s veškerým kmotorstvom pri voľbách, preč s násilníctvom, preč s protekciou, preč s korupciou.

My pána ministra Vá-szonyiho návrh tak, ako ho známe a tak, ako ho dozaista i panovníkovi predložil za dostatočný a spravodlivý nedržíme a ne­uznávame, neuznávame už aj preto, lebo pán minister Vázsonyi je ochotný na ná­vrh Tiszov prijať aj akési m ó d o s i t á-s e, zmeny pri volebnom práve. My sa obávame, že tu bude spáchaný klam vo smere dvojakom. Po prvé, proti ľudu, kto­rý dychtí za .volebným právom, aby sa mohol uplatniť na prospech svoj, i za tým účelom, aby vymazal z krajinskej politiky závrátníctvo strany Tiszovej, prevádzané pod titulom verejno-právnej politiky, ná­rodnostného nebezpečenstva, samo­statnej armády, samostatnej banky atď. atď. Po druhé: prjoti milovanému pa­novníkovi, ktorý vo volebnej obnove hľa­dá uspokojenie ľudu a ktorý si želá stvoriť štátoprávny stav stály, garantovaný sa­mými záujmami ľudu a jeho striezlivým smýšľaním.

Tohoto sa my obávame. No zato ne­tratíme ešte vieru v to, že sa náš pán kráľ

Ročník 9.

""

ľahkým spôsobom sprostí všetkých nesve domitých politikov, ktorí sú len práve pre to silní, lebo kopú hlbokú hrádzu medzi kráľa a medzi ľud, aby sa títo dvaja čini telia nikdy nesišli.

My dúfame v to, že náš pán kráľ bude postupovať s prísnosťou spravedlivou a že prevedie s terajšou.vládou volebné právo také, ktoré aj nám Slovákom dá zastupite-ľov na snem v toľkom počte, v koľkom si zasluhujeme a nám patrí.

Stane-li sa tak, vtedy náš pán kráľ si postaví v srdciach Slovákov pomník nehy­núci.

F. T o m á n e k .

Svetová vojna Pokoj s Ruskom.

Ratifikovanie pokoja.

Uhorská telegrafická kancellária oznamuje: Ruský ľudový komissár zahraničných zé ležitostí zahraničnému ministrovi Rakúsko-Uhorska a Nemecka poslal nasledovný iskro-vý telegramm:

Mimoriadny veľkoruský kongress sovie­tov, zastupiteľov robotníkov, vojakov, sed­liakov a kozákov 16. marca roku 1918. v meste Moskve ratifikoval smluvu pokoja, ktorú Rusko 2. marca tohto roku s ústred­nými mocnosťami v Breste Litovskom uza­vrelo.

Nemecká úradná zpráva so dňa 18. marca. V južnej Ukrajine obsadili sme Nikolajev. Z ostatných bojišť niet nič nového. Ludendorff, prvý hlavný kvartier-majster.

Bojište Rumunské. Záležitosť pokoja.

Prestávka vo vyjednávaní s Rumunskom.

Z Bukarešti oznamujú: Argentoianu, prvý! rumunský delegát 14. marca z Jassy vrátil sa do Bukurešti a oznámil, že vláda Ava-reseuva zaďakovala z vnútorno-politických príčin, ktoré nesúvisely so záležitosťou po­koja. Poneváč následkom tohto poverenie dosavádnych rumunských delegátov pre­stalo, vo vyjednávaní o pokoj predbežne na­stala prestávka. Jednotlivé podvýbory ale pokračujú v poradách.

Marghiloman ostal ministerským pred­sedom.

Rumunský krár poveril Marghilomana so zostavením novej vlády. Vláda nová je so-stavená pod predsedníctvom Marghilomano-vým. Členovia vlády sú všetcia priatefmi ústredných mocností.

Talianske bojiště. Úradná zpráva so dňa 18. marca. Niet čo oznámiť.

Náčelník generálneho štábu.

Úradná zpráva so dňa 19. marca. Nič nového.

Náčelník generálneho štábu-

Úradná zpráva so dňa 20. marca. Niet významnej udalosti.

Náčelník generálneuo štábu.

•ojfšte nemecko-francúzske Nemecká úradná zpráva so dňa 18. marca. A r m á d y g e n e r á l m a r š a l i a ded i­

ča b a v o r s k é h o t r ó n u R u p p r e c h -t a : Vo Flandrii od Armentiéresu na sever, ďalej v súvise s výpadmi, ktoré Angličania urobili na oboch brehoch kanála La Bassée, delostrelecká činnosť na viac miestach sa zvýšila, na ostatných časťach frontu ale zo­stala obmedzená.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o t r ô-n u a Q a l l w i t z a : Medzi Oise a Aisne od Reimsu na sever a na jednotlivých odse­koch Champaagne dělostřelba ožila. Na oboch brehoch Maasu ale zvýšenou silou celý deň trvala.

F r o n t g e n e r á l m a r š a l l a wiirt-t e m b e r g s k é h o k n i e ž a ť a Al­b r e c h t a : Na lotharingskom fronte a y prostredných Vogézoch časom delostrelecká činnasť.

Na celom fronte bola veľmi živá letúňska činnosť. Francúzski letúni na nemocničné osady v Le Thouri, ktoré dobre možno po­ňať, hodili bomby. My sme včera sostrelili 22 nepriateľských lietadiel a 2 viazané vzducholode. Vo februári na nemeckých frontoch nepria­

telia utratili 18 viazaných vzducholodí a 128 lietadiel. My sme utratili 61 lietadiel a 3 viazané vzducholode.

Ludendorff, prvý hlavný kvartier-majster,

ChÝrv. f Dr. Jozef Dérer. Opäť o jednoh© sloven­

ského priekopníka a vážneho obrancu slo­venčiny, máme menej. Syn, Dr. Ivan D é-r e r priniesol nám smutnú zvesť, že dňa 20. marca zomrel jeho otec Dr. Jozef D é r e r slovenský pravotár v Malackách. Neni Slo­váka v Prešporskej stolici, ktorý by nebol znal rázného muža, muža to neohroženého, muža slovenského Dr. Jozefa Dérera; jehož meno bude vždy jasne zapísano v srdciach našich. Zosnulý, ako pravotár, účinkoval zdarné, náš ľud slovenský našiel v nom vždy úprimného zastavateľa. V Malackách po­žíval veľkú priazeň a úctu nielen od našich ľadí, lež aj od politických protivníkov na­priek tomu; že bol stĺpom slovenského du­cha v celom stupavskom okrese. Nehynúcich zásluh si získal pri organisovaní volieb Ru­bínových a volieb Jurigových. Pravdu ho­voriac, nebyť Dr. Dérera, voľby naše slo­venské neboly by v Prešporskej stolici tak

liladko išly; to pripísať treba len jeho veľkej auktorite, akej sa tešil aj so strany úradov. Studenti slovenskí našli v ňom svojho do­brého otca, podporoval ich slovom i skut­kom. Každý oheň, vzplanuvší posledne medzi mladými, hasil a dusil slovami mieru a doro­zumenia sa. Varoval od každého neroz-mysleného kroku, ktorý by škodiť mohol ná­rodu. Zosnulý pravotár žil svojmu povola­niu ako muž celý, opravdový; a ako taký miloval úprimne Slovákov; a za národné ich záujmy cele sa obetoval. Zomrel v silnom mužnom ešte veku. Pohrab bude v sobotu dňa 23. marca o 9. hodine predpoludním v Malackách. Po zosnulom truchli jeho manželka a viac dobrých detí. Česť budíž jeho pamiatke!

Ivánka. O našej obci vedia čitatelia na­šich novín, že tu máme farára, ktorý velice vlastenčí tak, že do kostola čisto slovenskej obce uvádzal maďarčinu. Takí ľudia obyčaj­ne chcú ťaEýmtb oočlnaním nečo prikrývať. Včuľ sa vykľulo šidlo z vreca, jaký je náš Martini vlastenec. Ze chudobu nemiluje, to srne sa presvedčili v tejto vojnovej biede. Chudoba dobre vedela, že má zemiakov i jačmeňa i kukurice nazbýt a myslela si. že však bárs aj tak vyzerá jako by samú kuku­ricu jedol — aj tak mľázga, keď žvácha — predsa že všetok ten zbytočný jačmeň a ku­kuricu nezjie a preto mnohí ho prosili, aby aspoň kilečko doprial pre ubiednené, hladom morené deti opustených vdov. On však krutým srdcom jak tá skala odmrštil chu­dobných. No mysleli sme si, keď už nedo­praje chudobe, súc takým tuhým vlasten­com, že nebude šáliť štát, vlasť uhorskú. A čo Vám nevykvitlo? Prišla rekvirácia. Pý­tali sa ho na č e s t n é s l o v o , či má zby­točného, uschovaného? A on na čestné slo­vo — jak Peter Krista — zaprel, že nie. Išli na poval. A tu plno kukurice a iného zbožia a zemiakov viac jak 30 metrákov našli uschovaných. Chudoba sa potešila, že dola­pili neprajného ukryvača. Pán farár kde je vaša česť, keď že ste na čestne slovo takto • tvrdili lož? Kde je vaše vlastenectvo, kto­rým vždy tak odfukujete, keď že ste chceli ošvinglovať vlasť? V mene tej chudoby, ktorú ste tak ukrutne odbili, nedoprajúc jej zemiačka, voláme a očakávame od vrch­nosti, že keď vedeli byť prísni oproti roľní­kom, nedajú sa vyšvinglovať tomuto pánovi z omáčky. Uvidíme tú spravodlivosť. Nikto ho neľutuje, ba odbitá chudoba si povráva slovenské porekadlo: prišiel na psa mráz. Dobre mu tak, lebo že je nedobrý, dokazuje tým, že nie len že toho neľutuje, ale ešte far­níkom z kazateľne Judášov spomínal, lebo sa domnieval, že tí ho ohlásili. Kto je Judáš, ten, kto chce vlasť ošvinglovať ači kto pre chudobu chce mať zemiaky? To je predsa bezočivosť, svoju vinu chceť zastrčiť inému za ňadra. — Chudobná.

Svätá povinnosť katolíkov. Vratislavský knieža-biskup A. B e r t r am vo svojom pôstnom pastierskom liste vyzýva veriacich medzi iným aj k tejto povinnosti: K du­chovným zbranňám patrí v prvom rade tlač. Knieža-biskup pýta sa veriacich vo svedo­mí, zdáliž všetci svoju povinnosť voči kato­líckej tlači vykonali a ju podporovali. Ver­nosť ku kaolíckej tlači — praví biskup — je vyznavačkou povinností v terajšej po­hnutej a vážnej dobe.

Najstarších domobrancov pustia domov. Jeho Veličenstvo kráť rozkázal prepustiť z vojenskej služby najstarších landšturmistov, a síce: roku 1867, 1868 a 1869 narodených.

Narodení r. 1867 majú byť prepustení od 15. marca najneskôr do konca májá; r. 1868 na­rodení od 1. júna najneskôr do 15. septem­bra; roku 1869 narodení od 16. septembra najneskôr do 31. decembra r. 1918.

Knieža-primas za kňazov. Kardinál knieža primas dr. Ján Černoch kapitálom 100.000 korún zväčšil tú fundáciu, ktorej úroky do­siaľ obracali na honorovanie dekanskýck služieb. Z tejto príležitosti arcipastier naria­dil, aby nabudúce úroky celej fundácie v rovnakom pomere boly rozdelené medzi de­kanov a námestných dekanov.

Pozor na klamárov. Zo Straží nám sdelu-jú tento prípad: Prišla sem jedna mladá že­na i s dievčaťom a dopytovala sa na ulici, že kde bývajú tí dvaja starí ľudia, čo majú sy­na v zajatí. Keď sa o starcoch dozvedela, prišla k ním a rozpovedala starcom, že jej otec bol s ich synom v zajatí a aj teraz sá spolu vo Sliezsku, avšak nemôžu sa pustiť na cestu domov, lebo nemajú peňazí a ich oblek je veľmi roztrhaný. Dám Vám túto radu, vraví mladá osoba starcom: Moja matka pôjde za otcom, ak chcete, môžete s ňou ísť aj vy za synom svojím. My bývame v Zohori oproti chrámu v hrubom žltom do­me, každé dieťa Vám ukáže dom náš, len sa opýtajte na meno Anton M a t e j o v i č. Ja musím ísť ešte na Humenca a v Kútoch ak bude možná sa sídeme. Stará matka od radosti jásala, že bude môcť svojho synáčka videť; rýchlo vychystala sa do Zohoru k Matejovičom. Ale v Zohori nik mena tohoto nepoznal, darmo sa teda dopytovala, kde býva Matejovič Anton, nikto, nikto nevedel jej povedať, ani pán notár, ani pán rychtář na obecnom dome, Ba tu jej zrovna pove­dali: Starenku, Vy ste oklamaná; v Zohori žiadon Matejovič nebýva. Celá nastrašená išla domov do Straží, Súc skonaná, veď šla pešky, v Kútoch čakala na vlak. Tá udajná Zohoranka prišla znovu do Straží a to do do­mu tých dvoch starcov, ktorí majú syna v za­jatí. Starý Komárek nebol doma, pracoval v poli aj so sluhom. Mladá Zohoranka prišla za ním do poľa s týmito slovami. Tetička ma poslali za Vami, aby som Vám pomáhala, kým neprídu zo Zohoru. Starý Komárek sa tešil náramne tomu, a chválil svoju starú po­lovičku, že naňho tak myslí a pošle mu po­moc k práci. Dal sluhovi kľúč, aby šiel s mladou tetičkou domov. Mladá tetička po­pozerala si v dome všetko a všade, ešte i postel. Tu v posteli našla 10 korún. Sluhovi dala 10 korún a rozkázala mu, aby jej pri­niesol za 2 koruny čokolády a za 2 koruny aby si kúpil niečo pre seba. Stařeček príduc domov, mladá Zohoranka začne rečňovať: Poslala som slufiu do Šaštína pre šnórky na střevíce, ale akosi neskoro prichodí. Staře­ček ponúkol sa k službám, však ja šnórky prinesiem, kto vie, kade chalan blúdi? Keď sa stařeček so šnórkami vrátil, mladá Zo horanka zmizla, už jej nebolo. Stařeček šiel do komory a tu vidí, že mu zmizlo 50 kg

'

Číslo 13. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINE Straw, i.

masti, všetka múka a všetok mak. Z komína šunky zmizly tiež; keď toto všeťk* zbadal, ihneď zvedel, koho mal v dome. Bola uňho jedna prefíkaná, všetkými masťami mastená švindlerka. Žandári na oznámenie bežali do Kútov a chytili tu istú ženu, a našli u nej trochu múky a 900 korún peňazí. Pustili ju na slobodu. Vyšetrovanie trvá. Ľudia, dajte si pozor na každú osobu, ktorá k Vám príde a neverte na slepo nikomu, ani slepo nedô­verujte v každom!

Ultimátum dohody Holandsku. Anglické vyslanectvo v Haagu v mene anglickej vlá­dy, taktiež v mene americkej vlády žiada, aby Holandsko vydalo celý svoj lodný pro­stor štvordohode proti primeranej náhrade. Holandskej vláde dali 8 dňový termín. Jestli Holandsko nesplní túto žiadosť štvordohody, budú všetky holandské lode v Amerike a na širom morí rekvirované pre štvordohodu.

Rek víro vanie Hchvy je nariadené. Sdělili sme, že minister orby mestám a stoliciam poslal nariadenie, v ktorom vyzýva majite­ľov, ktorí majú vyše 50 kusov lichvy, aby lichvu ponukli armáde. Minister súčasne upovedomil stolice a mestá, že nakoľko by sa ani takto nepodarilo zaopatriť pre armá­du na zabitie potrebnú lichvu, rekvirovanie stane sa nevyhnutným. Toto nariadenie bolo vydané 21. februára a teraz minister poľné­ho hospodárstva stoliciam a mestám poslal nové' nariadenie, v ktorom predbežne v 13 stoliciach nariadil rekvirovať lichvu.

Nový mešťanosta Prešporku. Prešporský mešťanosta Teodor B r o l l y nedávno ozná­mil, že zaďakuje. Brolly do apríla ostane v úrade, ale vtedy na každý pád odstúpi. V utorok mestský výbor vydržiaval zasadnu­tie, na ktorom za mešťanostu kandidovali námestného mešťanostu Teodora K u m 1 i-ka.

Zprávy o prípravách na západnom bojišti. K' väčším vojenským podniknutiam neprišlo tento týždeň, ale prípravy konajú sa ohrom­né. Vo Francúzsku podniknuto bolo niekoľko výzvedných útokov s oboch strán. — V Ta­liansku dosiaľ útoky zahájené neboly, ale i tuná sú prípravy v plnom prúde.

Veľký výbuch munície vo Francúzsku. Na kolí Paríža v Courtneuve v Bourgesi veľ-é sklady munície vyletěly do povetria. Ako

teraz z Berlína oznamujú s Courtneuvom hraničiace časté mesta Aubervilliers a Bour-ges tak vyzerajú, ako dáke bombardované mesto. V Courtneuve neostalo kameňa na kameni. V okruží viac kilometrov mnoho dielní je porúchané a prácu v nich museli za­staviť. V dielňach mnoho robotníkov zomre­lo a mnoho bolo ranené. V celom Paríži oblo­ky sú vybité tak, že sú ulice pokryté kusami skla a granátov. Strašný tlak povetria aj vo Versaillesi a Dullomieresi vtlačil obločné tably. Kupola parížskej národnej knižnice sa srútila. Dľa luganskej zprávy na okolí Parí­ža a vo Versillesei vybúšil jedon million granátov.

3000 haličských uprchlíkov židov zdržuje

Ea dosiaľ v Prahe. V Prahe dľa zpráv hod-loverných neni potravných článkov, ale pre ýchto židov je biela pšeničná múka na ma­

cesy. Opili sa pri vlámaní. Vo Viedni v V. okre­

se v noci slyšal strážnik z obchodu Theodo­ra Hofstättera hlasité chrápanie. Zobudil majiteľa a vošli spolu do obchodu. Tam na zemi ležali zpití dvaja muži, 25 ročný Fran-

(tišek Hauser a 20 ročný Alfred Kneisel, kto­rí sa do obchodu vlámali a tuná sa tokaj­ským vínom tak dlho posilňovali až padli na zem a usnuli. Boli ozbrojení revolvera-mi. Opitých zlodejov odniesli do žalára.

Sviatok prešporskej university. Teraz vy­menovaní professori filosofickej fakulty pre­šporskej university všetcia boli už v Pre­šporku. V nedeľu predpoludním o 10. hodine

prišli do auly university a složili úradnú prí­sahu. Po prísahe utvorila sa nová filosofická fakulta, dekanom ktorej je dr. Július Korniss, prodekanom ale dr. Július Zolnai, Univer­sita potom vydržiavala slávnostné valné shromaždenie, počas ktorého rektor Finkey pozdravil novú fakultu, na ktorej v ponde­lok ráno už započali prednášať.

Ruskí zajatci nebudú teraz ešte prepustení do vlasti. Úradne sa oznamuje, že naproti kolujúcim zprávám nenastávajú v pracov­ných oddielov ruských zajatcov žiadne zmeny že neni dovoleno zajatcom týmto poskytovať dákej zvláštnej výhody alebo svobody. Ruskí zajatci teda ešte zaměňova­ní nie sú, a zostávajú naďalej na svojich pra­covných miestach.

Ukrajinské obilie koncom júna. Dľa„Voss. Ztg." oznamujú niektoré časopisy, že pre obtíže, ktoré stoja v ceste dodávkam obilia z Ukrajiny, sotva dojde obilie pred koncom červňa. — To by sme sa teda ešte hodne načakali!

Úžasná vražda. Z Liptova nám píšu, že v Palúdzke ku istej Droppovej, starene 75 ročnej vlámal sa v noci zlodej; starenu že­lezom ovalil po hlave, prerezal jej hrdlo a potom jej zo skryne ukradol 70 korún. Vrch­nosť zlodeja stopuje.

Položenie v Rusku. Petrohradské zprávy nenechávajú verejnosť v pochybnostiach, že panstvo bolševikov sa v najbližšej dobe srúti a že Rusko je na ceste k monarchii. Bolševická vláda presídlila do Moskvy. V Moskve konal sa veľký sjazd sovetov, ktorý ratifikoval smluvu mieru s ústrednými moc­nosťami.

Amnestia v Uhorsku. Podobnú amnestiu, aká bola pri narodení princa-Karola udelená v Rakúsku, udelil kráľ i v Uhorsku.

Krakovský „Kuryer Codzienny" bol pre svoje ostré oppozičné stanovisko v poľskej otázke úradne na neurčitý čas zastavený.

Redaktor Bohdan Pavlu zajatý. Dľa „N. Fr. Presse" tvrdí sa vo viedenských kru­hoch, že bývalý redaktor „Národných Li­stov" B o h d a n P a v l u bol zajatý Nem­cami v boji u Bachmaše v Ukrajine.

Slovenský lit. spolok „Národ" vo Viedni, V., Orohgasse 8, usporiada dňa 1. apríla 1918 vo Veľkonočný pondelok v miestnostiach pána Hégera, V., Margarethenplatz č. 7 d i-v a d e l n ý v e č i e r o k . — Program: 1. J a k o n a š i e l J a k u b m e t l u na z l ú T e k l u. Ludová veselohra v 7 obrazoch od J. Frohlicha. Z českého preložila si. Anička Prelec. Osoby: Jakub Tichý, hospodár 6. kruchú, Ján Liška; Tekla Kollárova, pozdej-šie Tichá, Anička Prelec; Marienka, jej cho-vanica, Marienka Veselá; Zuzka a Ondrej, vo službe u Tekly, Lízka Hladíkova a Ste­fan Mellner; Michal Kremeň, rychtář, Mi­chal Ozábal; Janík, jeho syn, Michal Czellá-ry; Šimon, podomový kupčič, žid, Valerian Veselý. Medzi prestávkou hudba. — 2. L u-d o y é s p e v y so sprievodom klavíru: SI. Marienka Veselá, si. Anička Prelec. Čistý zisk venuje Sa ku prospechu válečných si­rôt. Vstupné: pre dospelých K L50, pre detí 50 hal. Začiatok presne o 6. hod. večer. Čle­novia príjmu sa. v nedeľu večer pri spolko­vej schôdzy. O hojnú účasť prosí V ý b o r .

Liečivosť ovocia. Istý vynikajúci lek"ár držal preänäšEu veí-

mi poučnú o líečivosti ovocia. Podávame niektoré druhy ovocia ako lieky naším čita­teľom.

Pri mnohých chronických chorobách sa ukázalo, že ovocie má veľkú liečivú silu.

Človek sa zadiví, jak veľký posilujúci vliv majú niektoré druhy ovocia na svalstvo una­veného tela. Ovocie prispieva aj ku tvore­

niu normálnych šťav žalúdkových, čím |é podstatne usnadněno strávenie iných potra­vin, a zároveň usmrcuje ovocná kyselina množstvo bakterií, žijúcich v žalúdku.

S y r o v é j a b l k o napríklad podporuje trávenie, zamedzuje zácpu a rozptyluje cho­robné tvorenie sa kyselín. Nemocných na horúčku jablko osviežuje. Jablko obsahuje fosfor a je preto veľmi výhodné pre staršie osoby, ktoré trpia na vápenatenie cév. Jabl­ko je okrem toho výtečným posílením pre slezinu a tak pre modzok. Jablko činí ďalej znamenité služby ai pri krčných a bronchiál­nych katarhoch. Pokrájame jabĺčko na ten­ké koláčiky, nalejeme na ne vrelej vody, ne­cháme chvíľu stáť, scedíme a jako čaj osla­díme odvar podľa chuti.

C i t r o n je perlou medzi ovocím. Jeho šťava čistí krv a preniká a čistí všetky sliznice a žlazy tela. Trvale a mierne použí­vaný citron oživuje mrtvé miesta sliznic. To možno pozorovať zvláště v krku. Citrónová šťava rozpúšťa nerostné útvary dnavé a reu­matické usazeniny a usmrcuje huby (zá­škrt.)

F í k y a d a t l e sú výtečnou potravinou, sušením vsak pozbývajú čiastočne svojich špeciálnych účinkov.

H r u š k y sú veľmi záživné, obsahujú vápna, potrebného pre tvorenie sa kostí. Sú rozpúšťané hlavne slinami a vylučované lad-vinami. Obťažujú však žalúdok, niesú-li dobre rozžuvané a pôsobia aj zácpu.

S l i v k y sú tiež veľmi záživné. Účinkujú na čreva, preto pri nemiernom ich požití a pri dráždivosti čreva nastáva prôjem. Slivky majú sa požívať lúpané1.

H r o z n y čistia krv, pľúca, játra a spod­nú časť tela.

J a h o d y obsahujú mnoho fosforu a sú preto vynikajúcou potravinou pre nervy. Požité vo veľkej miere spôsobujú však ho­rúčku. V''*W

R a j s k é j a b I č k a sú medzi ovocím a zeleninou; prenikajú ľadviny a čistia krv. Pri lišajoch, vyrážkach a všeliakej nečistote krve liečivým svojím účinkom ďaleko pre­vyšujú skutočné ovocie.

O r e c h y obsahujú nervový tuk, najmä orechy kokosové, ale musia byť zralé.

Prísna ovocná dieta účinkuje blahodarne na osoby, ktoré trpia na tučnotu alebo na chorobu játer. Dľa „N. L."

Slovenské piesne.

Zapáda slniečko tam za dialné hory; ale zato zajtra zase sa vynorí.

II. Vynorí sa pôvynde, nastane deň nový; ale čo mňa do toho? pre mňa viac deň neni.

III. Viac ma neteší už deň ni slnca jas milý; lebo mňa už všetci známi všetci, všetci opustili.

IV. Mával som ja tatíčka milého, dobrého;

ale smrť ho skosila de hrobu tmavého.

Mal som ja i mamičku veľmi milovanú; ach; aj tú mi odniesli pod zem tú studenú.

VI. A milenka spanilá, dievča ako ruža; tá tiež na mňa smutného na vždy zapomněla:

Vil. 1 priatelia známi, ktorých som mal kedysi; aj tí všetci tiež na mňa všetci zapomněli.

VIII. Nuž keď si tak rozmýšľam, že som len sám v svete; zažiadam si, bych už bol tam, kde brečtan kvitne.

IX. Tam, kde brečtan zelený vinie sa kol kríža; tam,, kde už spočíva má mamička.milá.

X.

Tam už niet viac zármutku jako v svete býva;, tam si už len každý sám sladký spánok driema.

Eliáš E b e r h a r d , vojak'.

SBSľíiISffit áBfcfeutr

Výkaz. Aby stála „Braíovsláva v Bratislave1" po-»

pri hrobe starej slávy, pri divnom Devíne v, kúte dumného Dunaja s mútnou od slz Mo­ravou na ceste stredom sveta, k tomu ciefu novšie venovali: Katarína Vilém, Viedeň kor. 100.— Katarína Macek, Viedeň Helena Tapšiková, Viedeň Julia a Mariška Ružičková, Viedeň-. . Martin Srna, Vajnory . Katarína Krajčovič, Prešporok . . . . Josef Kostolanský, Prešporok . . . .

Maria Rákócy, Prešporok Andrej Belko, Prešporok Ochaba Qašparová, Ráb Maria Slováček r. Ralbovský, Ostrihom Ján Lukša, Hrabovka Juraj Blahošeriš, Hrabovka Emrich Štefan, Mor. sv. Jány . . . . Stefan Polák Burán, Kúty Juliška Polák Burán Kúty Miluška Polák Burán, Kúty

Boženka Polák Búran, Kúty Štefan Damborský, Kopčany . . . . Martin Andráš, Tlucska

Pavel Zimka, Malá Přítrž Jozef Mičik, Angern

Jozef Kakalík, V. Šenkvice Andrej Zimka, Turzovka Jozef Nagy obuvník, Modru Viktor Macek, Štěpánov

Jozef Zimányi, Prešporok Štefan Šefčík, Tótgurab Peter Ondrejča, Valtašúr Štefánia Ondrejča, Valtašúr

20.— 10.— 6.—

10.—

20.—

15.— 5.— 5.— 5.—

20.— 5.— 5.-,

10.— 10— 5.— 3.— 2.— 6.—

29.— 20.—

4.— 7.— 2.—

10.— 10.—

6.— 10.— 4.— 44-

Ján Pukančík, Mokrýháj . . . . . . Pavel Stašek, Trnovec Vendelín Valentiny, Puhov , Magdaléna Paštika, Prešporok . . . . Maria Paštika, Modra Anna Jakubec, Kúty Pavel Horný, Podhradie . . . . . . Jozefína Kuchta, Bošác Michal Monzmann, Pframa Michal Potočný, Pframa Šimun Cekovský, Tátraháza Aleks Cekovský, Tátraháza , Maria Šimlovič r. Brezovák, Bogoszló . , Julianna Držík, Bogoszló Filip Brezovský, Vágdebrôd . . . . . , Jozef Kuruc chovanec, Mikosfalu . . . Arnold Zárecký, Prešporská Bystrica .

N. N. pri Váhu Eduard Starišok, Mosód J am rich Šimonova, Csejte Cedro Ondrejova, Trenčín . . . . Jozef Mičieta pekár, Rovné ,

Spolu kor. Predošlé nadplatky činia ,

Spolu kor.

3 . -5.— 3 . -

18.— 5.— 5.— 4

14.— 5 — 5.— 2 . -3 . -5 . -2.-. 2 . -3.—

50.— 10.—

3 . -

5.—

10.— 3 . -

525.—

032.84 .557.84

Prosíme o ďalšie príspevky! Záhorská rofnícka banka uč. spol.

*£S ;I

l(^^](sa>)lg£žS)ESg<ä)j

Brúsenie valcov pre iiparov.

Upozorňujeme pánov mlynárov :¾. 01 na to, že sme zariadili pre celé j J $ okolie najmodernejšie stroje W,

na brúsenie yálcoy. Ktorý pán mlynár má válce k

brúseniu, nech si ich pošle na našu adressu :

Valcový mlyn

ZohQrshBj RQl'níÉej bonhy Zohor (Pozsonym.) I

MALÝ OZNAMOVATEĽ Hľadá sa

ku detom do privátneho domu učiteľka, katolíčka, slovenskú reč ovládajúca, ktorá by deti pripravila v reči maďarskej do školy vyššej. Plat slušný, ktorý sa ustáli dľa dohovoru. Hlásif sa môže aj ovodáška. Příhlasy treba zasíat do redakcie „Slov. pudových Novín", Prešporok (Pozsony, Magas-Ut 3. sz.)

f f¥T•V••^^T•TTT¥ ' •VVVTTV^ , TTTT^TTTV^r

I žiadajte k uStRom v ad­ministrácii

I * PRAíit lil., Mostecká 7 levné - populárni - veselé MALE HUMOR!

ékJkMAáAAAAAAAA

Ifici, Srslie UÉŮ M&\ Sereffská Ľudová banka úč. sp. vSeredí a jej filiálka v Trnave na Doínej hrubej uí. t 35. ktoré tanky sú najistejšie pre vkladá eiov preto, lebo sú založené na Širokých vrstvách nášho rolníc­keho ľudu. Tieto banky prevád-Kaju všetky, možné obchody, za-iiieňafú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo- -dárskych strojom, lacno a vý- I-hodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, sia stavbu atď. pôžička, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhľadá

Sereďskú fudovú banku úč, spol. v Seredi

a j'ej filiálku v Trnave Dol.ii hrabá ulica číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúžia %• t:

! - /

T Zohorí proti škole Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3 a v Prešporskej Bystrici prijímajú • vďačíte opatrujú úspory (vklady) našich roľníkov a remeselníkov.

Zaoberaj ťi sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obslúžil vždy a v každom prípade.

Bratia, sestry, Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

Htklaiattfik*, fcs»t»a»i*í*ka t k*ftkt»ck* ipelok, fkffe mk m trrff*rkfl. I«i»o*, SMtktíir raritu Skílífc. »#*»!* kr*|. viflaaw,

Strana 4. '_. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 13.