Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ PO�NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Láte�ka, PhD.
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.
Štrukturálne fondy a ich dopad na slovenskú ekonomiku Bakalárska práca
Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Vedúci práce: Ing. Roman Seren�éš, PhD. Michaela Horváthová
Nitra 2008
2
Die Zusammenfassung
In der Bachelorarbeit haben wir uns auf die Auswertung der Sch�pfung der
Finanzmittel aus Strukturfonds im Zeitraum 2004 - 2006 konzentriert. Das Ziel der
Bachelorarbeit war den Einfluss der Sch�pfung auf die Entwicklung der slowakischen
Wirtschaft festzustellen.
Mit dem Beitritt in die Europäische Union erlangte die Slowakische Republik das
Recht die Mittel aus den Strukturfonds und dem Kohäsivfond zu sch�pfen. Zu den
Strukturfonds geh�ren: der Europäische Fond für regionale Entwicklung (EFRE), der
Europäische Sozialfond (ESF), der Europäische Ausrichtungs - Garantiefond für die
Landwirtschaft EAGFL) und der Finanzinstrument für die Ausrichtung der Fischerei
(FIAF). Die Finanzmittel haben wir auch aus gegenständlichen Fonds ISPA, PHARE,
SAPARD gesch�pft. Auf dem Summet, der am 12. - 13 Dezember 2002 in Kopenhagen
stattfand waren die Verbindlichkeiten der EU gegenüber der Slowakischen Republik.
Die Slowakische Republik im Rahmen der Struktrumassregeln in der H�he von 1 560
Mill. EUR ratifieziert. Von dieser Summe sind für die Struktrurfonds 1 050,3 Mill. EUR
und für dem Kohäsivfond 509,7 mil. EUR ausgegliedert. Die Slowakische republik die
Finanzmitteln aus den Strukturfonds sch�pfen k�nnte, musste sie den Nationalen
Entwicklungsplan, die Ziele, Definition von Prioritäten und Massnahmen, die nicht nur aus
den Mitteln der Strukturfonds sondern auch aus den �ffentlichen Quellen finanziert
werden, ausarbeiten.. Dieser Plan wird durch den Operationellen Programm (OP) oder die
Sektor - Operationellen Programe (SOP) : SOP Industrie und Dienstleistungen, SOP -
Menschliche Ressourcen, SOP - Landwirtschaft und ländliche Entwicklung (LuLE) und
OP - Grundinfrastruktur realisiert.
Der Schlüsselvergleich in der Bachelorarbeit war der Vergleich der Finanzmittel, die
von der EU und nationalen Finanzquellen für die Realisierung von verschiedenen
Projekten gekommen sind. Dies stellt eine von Formen der gemiensamen Finanzierung dar.
Die Informationen, die in Bachelorarbeit benutzt wurden, haben wir von den
Besprechungen mit Arbeitern des Ministeriums für Ausbau und regionale Entwicklung der
Slowakischen Republik, aus erreichbarer Literatu bezüglich der Problematik erworben und
aus internet.
Schlüsselw�rter:
die Europäische Union, die Struktrufonds, die Priorität, die Massnahme, der Nationale
Entwicklugsplan, die Sektor Operationellen Programm
3
Abstrakt V práci sme sa zamerali na vyhodnotenie �erpania finan�ných prostriedkov zo
štrukturálnych fondov za obdobie rokov 2004 - 2006. Cie�om bakalárskej práce bolo zisti�
vplyv �erpania na vývoj slovenskej ekonomiky.
Vstupom do Európskej únie získalo Slovensko právo �erpa� prostriedky zo
štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu. K štrukturálnym fondom patria: Európsky
fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky po�nohospodársky
usmer�ovací a záru�ný fond, Finan�ný nástroj na usmer�ovanie rybolovu. Finan�né
prostriedky sme �erpali aj z predvstupových fondov ISPA, PHARE, SAPARD.
V d�och 12. - 13. decembra 2002 sa konal samit v Kopenhagene, kde boli
ratifikované záväzky Európskej únie vo�i Slovenskej republike. Slovensku boli priznané
finan�né prostriedky vo výške 1 560 miliónov EUR, pre štrukturálne fondy bolo
vy�lenených 1 050,3 milióna EUR a pre Kohézny fond 509,7 milióna EUR. Ak chcela
Slovenská republika �erpa� tieto prostriedky musela vypracova� národný rozvojový plán,
v ktorom boli definované ciele, priority a opatrenia súvisiace s �erpaním. Plán je
realizovaný prostredníctvom opera�ných programov resp. sektorových opera�ných
programov. Programy sú nasledujúce: SOP Priemysel a služby, �udské zdroje,
po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka, opera�ný program základná infraštruktúra.
K�ú�ovým porovnaním v práci bolo porovnanie finan�ných prostriedkov, ktoré boli
vy�lenené z EÚ a národných finan�ných zdrojov na realizáciu rôznych projektov. Je to
jedna z foriem spolufinancovania.
Informácie použité v bakalárskej práci sme získali z pohovorov s pracovníkmi
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, z dostupnej literatúry,
ktorá rieši danú problematiku a z internetu.
K�ú�ové slová:
Európska únia, štrukturálne fondy, priorita, opatrenie, národný rozvojový plán,
sektorový opera�ný program
4
�ESTNÉ VYHLÁSENIE
�estne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce. Nitra ................................... ................................................. podpis autora BP
5
PO�AKOVANIE
Touto cestou vyslovujem poakovanie pánovi Ing. Romanovi Seren�éšovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce a kontrolórovi z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Ing. Petrovi �ur�enkovi za poskytnutie údajov, cenné rady a pripomienky. Nitra ............................... .................................................. podpis autora BP
6
POUŽITÉ OZNA�ENIE
EAGGF - Európsky po�nohospodársky usmer�ovací a garan�ný fond
ERDF - Európsky fond regionálneho rozvoja
ESF - Európsky sociálny fond
EQUAL - Iniciatíva zameraná na podporu medzištátnej spolupráce pri presadzovaní
nových prostriedkov boja so všetkými formami diskriminácie na trhu práce
EÚ - Európska únia
EUR - mena euro
FIFG - Finan�ný nástroj na usmer�ovanie rybolovu
HA - hektár
HDP - hrubý domáci produkt
INTERREG - Iniciatíva zameraná na medzinárodnú spoluprácu
ISPA - predvstupový program na podporu budovania enviromentálnej a dopravnej
infraštruktúry
JPD - jednotný programový dokument
KF - Kohézny fond
LEADER - Iniciatíva zameraná na rozvoj vidieka
NBS - Národná banka Slovenska
NUTS - systém kategorizácie územno-štatistických jednotiek vypracovaný
Eurostatom
OP - opera�ný program
PPA - Pôdohospodárska platobná agentúra
PHARE - predvstupový program na budovanie inštitúcií a na podporu
investícií
SAPARD - predvstupový program na podporu reštrukturalizácie
po�nohospodárstva a rozvoja vidieka
SOP - sektorový opera�ný program
SKK - Slovenská koruna
ŠR - štátny rozpo�et
ŠF - štrukturálny fond
URBAN - Iniciatíva zameraná na hospodársku a spolo�enskú obnovu
zaostalých miest a mestských �astí
7
OBSAH OBSAH .................................................................................................................................7
1 PREHAD O SÚ�ASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.............................8
Vybrané názory autorov na štrukturálne fondy EÚ ...............................................................8
Vybrané názory autorov na regionálnu politiku ..................................................................13
2 CIE PRÁCE....................................................................................................................18
3 METODIKA PRÁCE A MATERIÁL..............................................................................19
4 VÝSLEDKY PRÁCE......................................................................................................20
4.1. Regionálna politika a štrukturálne fondy únie ..............................................................20
4.1.1 História vzniku európskych fondov ako nástroja regionálnej politiky Európskej únie
.............................................................................................................................................20
4.2 Význam regionálnej politiky pri rozvoji regiónov a lokalít v Európskej únii ...............22
4.3 Predvstupová pomoc......................................................................................................24
4.4 Eurofondy ako nástroje regionálnej politiky .................................................................26
4. 4. 1 Rozdelenie regiónov Slovenska pod�a cie�ov ..........................................................31
4.4.2 Národný rozvojový plán .............................................................................................32
4. 4 Analýza podpory rozvoja školstva cez štrukturálne fondy..........................................35
4.5.1 Analýza podpory rozvoja po�nohospodárstva a vidieka cez štrukturálne fondy........38
5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV ......................................................41
6 POUŽITÁ LITERATÚRA ..............................................................................................43
PRÍLOHY
1 ks CD
8
1 PREH�AD O SÚ�ASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
Vybrané názory autorov na štrukturálne fondy EÚ
Pod�a Gozoru, V. (2005)
So vstupom Slovenska do EÚ sa pre regióny nášho štátu otvorili nové možnosti alšieho
rozvoja. Hoci Európa predstavuje jednu z ekonomicky najprosperujúcejších oblastí sveta,
nie všetky jej regióny majú vzh�adom na prírodno-geografické podmienky, históriu
a alšie faktory, ktoré ur�ujú ich sociálno-ekonomický rozvoj v prebiehajúcom procese
globalizácie svetovej ekonomiky, rovnakú štartovaciu pozíciu a šancu �eli� výzvam
meniaceho sa ekonomického prostredia.
Koš�o, T. (2006)
Opatrenia na podporu po�nohospodárstva a vidieka sú financované prevažne
z Usmer�ovacej sekcie (EAGGF) a národného rozpo�tu rozli�nými podielmi pod�a
jednotlivých opatrení. Spravidla sa žiadate� podpory podie�a na financovaní, pokia� nejde
o neziskové projekty. Model financovania je obdobný ako bol v SAPARD-e, to znamená,
že ide o projektové financovanie. Investície do po�nohospodárskych podnikov sú
najvýznamnejším opatrením sektorového opera�ného programu, pretože má napomôc�
prekona� dlhodobé zaostávanie odvetvia v technologickej obnove a modernizácii. Forma
podpory je priama nenávratná dotácia.
Miži�ková, �. (2007)
Nové programové obdobie je jedine�nou príležitos�ou na lepšie zameranie podpory
z nového fondu rozvoja vidieka na rast, zamestnanos� a trvalú udržate�nos�. Európsky
právny rámec bol už stanovený, takže �lenské štáty vypracovávajú svoje národné plány
a programy rozvoja vidieka. V strategických usmerneniach Spolo�enstva sa navrhujú
k�ú�ové �innosti pre každý súbor priorít.
�udvíková, I. (2004)
ITMS je informa�ný monitorovací systém pre podporu riadenia, posudzovania vhodnosti
použitia, monitorovania a financovania zo štrukturálnych fondov EÚ. Jeho plná verzia bola
spustená ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR d�om pristúpenia SR do EÚ
9
a dodávate�om sa stala firma Siemens Business Services, s.r.o. V priebehu prvého roka od
jej zavedenia užívatelia tohto systému, ktorými sú predovšetkým ministerstvá ako riadiace
a sprostredkovate�ské orgány, ich platobné jednotky, ale aj vyššie územné celky, odhalili
niektoré závažné nedostatky. Tieto je potrebné odstráni� na dosiahnutie plne efektívnej
databázy pre transparentné zhodnocovanie ú�innosti využívania prostriedkov zo
štrukturálnych fondov v rámci jednotlivých programových dokumentov vytvorených
v programovacom období 2004-2006.
Pokriv�ák, J. (2006) konštatuje, že od roku 1962 sa využívali zdroje Európskeho
po�nohospodárskeho usmer�ovacieho a záru�ného fondu na financovanie Spolo�nej
po�nohospodárskej politiky. Záru�ná sekcia fondu slúži na trhové intervencie (vývozné
subvencie, priame platby) a usmer�ovacia sekcia sa využíva na štrukturálnu politiku
v po�nohospodárstve (zlepšenie štrukturálnej výroby a tým zvýšenie produktivity sektora.
V roku 1988 prešli štrukturálne fondy reformami, išlo o Európsky fond regionálneho
rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky po�nohospodársky fond - usmer�ovacia sekcia
a Finan�ný nástroj pre usmer�ovanie rybolovu. Reforma štrukturálnych fondov zárove�
nav�šila prostriedky, ktoré sa mohli použi� na štrukturálnu politiku. Ciele pomoci
štrukturálnych fondov sa týkajú podpory zaostávajúcich regiónov, pomoci
po�nohospodárom ako aj rozvoja vidieckych území. Štrukturálna politika je financovaná
z rozpo�tu EÚ len �iasto�ne. Na spolufinancovaní sa podie�ajú aj národné rozpo�ty
a vlastné zdroje realizátorov projektov.
Belajová, A. - Fáziková, M. (2004) uvádzajú, že EÚ podporuje štrukturálnu
a regionálnu politiku prostredníctvom týchto nástrojov:
• štrukturálne fondy
• Kohézny fond
• iniciatívy spolo�enstva
• Európska investi�ná a rozvojová banka
Sektorové opera�né programy sú zamerané na jeden alebo nieko�ko sektorov, avšak
s výrazným regionálnym aspektom. Každý SOP má vytý�ené ciele, stanovuje si vlastné
priority a sústavu opatrení na dosiahnutie vytý�ených cie�ov. SOP sú vypracované
ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sú zodpovedné za jednotlivé sektory v spolupráci
so socio-ekonomickými partnermi na základe princípu partnerstva a v súlade s cie�mi
a prioritami ustanovenými v Národnom rozvojovom programe.
10
• podnikate�ské subjekty
• samosprávne kraje a nimi založené právnické osoby alebo združenia
• obce a nimi založené právnické osoby alebo združenia
• mimovládne organizácie a iné právnické osoby
Drahošová, A. - Fáberová, I. - Gazdová, �. (2003) poukazujú, že nato, aby
Slovenská republika mohla �erpa� v skrátenom programovacom období 2004-2006
finan�né prostriedky zo štrukturálnych fondov, musí ma� vypracovaný tzv. Národný
rozvojový plán. Tento plán definuje ciele, priority a opatrenia, ktoré sú financované nielen
z prostriedkov štrukturálnych fondov, ale aj z národných zdrojov. Národný rozvojový plán
pripravila slovenská strana spolu so zástupcami Európskej komisie. Je základom pre
uzatvorenie zmluvy, ktorá má podobu tzv. Rámca podpory spolo�enstva. Popisuje oblasti,
do ktorých je podpora smerovaná, výšku pridelených finan�ných prostriedkov, ako aj
pravidlá pride�ovania financií zo strany Európskeho spolo�enstva. Slovenská republika
chce dosiahnu� úrove� prevyšujúcu 54% priemeru HDP na obyvate�a v krajinách EÚ.
Tento nárast zabezpe�ia finan�né príspevky do oblasti rozvoja priemyslu a služieb
dopravnej infraštruktúry, životného prostredia, po�nohospodárskej produkcie, rozvoja
vidieka a podpory rozvoja �udských zdrojov.
Bielik, P. (1999) štrukturálne fondy EÚ sú nástrojmi politiky hospodárskej
a sociálnej súdržnosti EÚ s cie�om zníži� rozdiely v stupni rozvoja regiónov a podpori�
hospodársky rast menej vyvinutých oblastí. Tvoria ich:
Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund -
ERSF), ktorý bol založený v roku 1975 s cie�om financova� štrukturálny rozvoj zaostalých
oblastí a podporova� národné programy, ktoré boli síce vypracované v rámci jedného štátu,
ale môžu prispieva� k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Financuje napríklad investície
do tvorby pracovných príležitosti, miestne rozvojové projekty a pomoc malým firmám.
Európsky sociálny fond (European Social Fund - ESF), ktorý vznikol v roku 1958
s cie�om rieši� otázky týkajúce sa zamestnanosti, ktoré vznikajú v súvislosti
s hospodárskou integráciou EÚ. Ide predovšetkým o financovanie rekvalifika�ných
kurzov, prípravy na povolanie a o pomoc nezamestnaným.
Európsky fond pre po�nohospodársku orientáciu a záruku taktiež nazývaný aj
ako (Európsky po�nohospodársky usmer�ovací a garan�ný fond - European Agricultural
Guidance and Guarantee Fund - EAGGF), ktorý bol založený v roku 1962 na podporu
11
spolo�nej po�nohospodárskej politiky. Finan�ne podporuje rozvoj vidieka a pomoc
farmárom najmä v zaostávajúcich regiónoch. Garan�ná sekcia tohto fondu podporuje aj
rozvoj vidieka v rámci Spolo�nej po�nohospodárskej politiky vo všetkých �astiach EÚ.
Fond sa delí na dve sekcie:
1. Garan�ná sekcia - zaoberá sa financovaním opatrení na podporu cien
a stabilizácie trhu.
2. Orienta�ná sekcia - poskytuje financie na verejné projekty, ktoré sa realizujú
s cie�om zlepši� výrobu, spracovanie a odbyt po�nohospodárskych výrobkov.
Finan�ný nástroj na riadenie rybolovu (Financial Instrument for Fisheries
Guidance - FIFG), ktorý pomáha adaptova� a modernizova� rybolovný priemysel.
Autor alej uvádza aj iné fondy prostredníctvom ktorých EÚ poskytuje finan�né
prostriedky ako napríklad:
Európsky investi�ný fond, ktorý bol založený v roku 1992 a poskytuje záruky na
úvery malým a stredným podnikom na projekty schválené Európskou investi�nou bankou.
Fond súdržnosti, ktorý vznikol v roku 1993 v rámci Zmluvy o Európskej únii a slúži
na financovanie projektov v oblasti ochrany životného prostredia a dopravných
infraštruktúr v najmenej bohatých krajinách EÚ, (tzn. v krajinách, ktorých národný
dôchodok na jedného obyvate�a sa rovná 75% priemerného dôchodku komunitárnych
krajín).
Fige�, J. - Adamiš, M. (2004) prostriedky štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
majú pre podnikate�skú sféru ve�ký význam, budú dop��a� národné zdroje, ale nesmú ich
nahrádza�, t.j. Slovensko nemôže znižova� svoje verejné výdavky smerujúce do regiónov
a nahrádza� ich prostriedkami z fondov EÚ. Finan�né prostriedky z týchto fondov
znamenajú pre SR dodato�ný zdroj, ku ktorému je ešte potrebné pripo�íta� národné
kofinancovanie z verejných a súkromných zdrojov. Štrukturálne fondy a Kohézny fond sú
pre podnikate�ov ve�kou výzvou. Na jednej strane podnikatelia budú môc� získa�
nenávratné finan�né prostriedky z EÚ a z verejných prostriedkov SR cez realizáciu
projektov oprávnených na financovanie z fondov a na druhej strane sa môže zapája� do
realizácie súkromných a verejných projektov týchto fondov ako dodávate� �i zostavovate�.
Pri ich ú�elovom a efektívnom využívaní vytvárajú tzv. pákový efekt rozvoja
a napomáhajú ekonomickému rastu a rozvoju. V kone�nom dôsledku prostredníctvom ich
pôsobenia možno zmobilizova� rozvojové aktivity (súkromné a verejné) a zvyšova�
životnú úrove�.
12
Potrebné je zdôrazni�, že štrukturálne fondy a Kohézny fond sú založené na
projektoch. Ak sa SR chce priblíži� k stanovenému limitu �erpania, musí vypracova�,
vybra� a realizova� kvalitné projekty, ktoré budú sp��a� prísne podmienky stanovené
právnymi predpismi EÚ.
Základným predpokladom prijímania finan�nej pomoci a dotácií z európskych
fondov po vstupe je vybudovanie a zavedenie Integrovaného administratívneho
a kontrolného systému. Jeho vytvorenie a fungovanie je k�ú�ovým nástrojom na prijímanie
finan�ných prostriedkov po vstupe do EÚ, predovšetkým priamych platieb.
Prnová, M. (2004) píše, že záujemcovi o finan�né prostriedky slúži do termínu
schválenia a vydania schém štátnej pomoci ako pomôcka Programový doplnok
k sektorovému opera�nému programu. V tomto programovom doplnku sú v každom
opatrení uvedené:
• �o je cie�om opatrenia, popis a výsledok
• kto môže by� kone�ný prijímate� pomoci
• kategórie investícií pod�a Nariadenia komisie �.438/2001
• základné predpoklady prijate�nosti projektu
• forma a výška pomoci nenávratného finan�ného príspevku
• oprávnené aktivity
Hajšel, R. (2003) uviedol postup pri získavaní finan�ných prostriedkov z fondov EÚ.
�lenský štát EÚ predloží Európskej komisii tzv. rozvojový plán, ktorý by mal zah��a�
analýzu situácie, stratégiu riešenia problému, dôsledky na životné prostredie a finan�né
odhady národných zdrojov a zdrojov EÚ, potrebných na realizáciu projektu. Komisia spolu
s �lenským štátom a daným regiónom vypracuje alší dokument, v ktorom vymedzí
priority rozvoja a formy spoluú�asti únie. Po �om nasledujú sektorové a opera�né
programy a takisto dokument, zh��ajúci rozvojový plán a žiados� o podporu. Komisia na
jeho základe prijme rozhodnutie o poskytnutí, �i neposkytnutí podpory. Je to naozaj zložitý
proces, ktorý bude však musie� dodrža� aj Slovensko. V roku 1992 vytvorila EÚ aj
Kohézny fond, ktorého cie�om bolo urýchli� ekonomické vyrovnávanie krajín s priemerom
HDP nižším ako 90 percent EÚ. Oprávnenie na� mali iba štyri krajiny únie: Grécko,
Portugalsko, Španielsko a Írsko, pri�om peniaze smerovali najmä do budovania
infraštruktúry, súvisiacej so životným prostredím a dopravou. Hoci štrukturálne fondy
a Kohézny fond tvoria iba 0,5% HDP únie, pre menované štáty to boli vždy ve�ké sumy.
13
Napriek celkovému úspechu vyvolala štrukturálna politika EÚ aj niektoré otázky: �o
s rozdielmi medzi vydelenými a vy�erpanými peniazmi? Je spravodlivé podporova�
regióny s upadajúcim priemyslom, keže ide o �innos�, ktorá je vlastne v rozpore
s pravidlami konkurencie? �o s regiónmi, ktoré sa stanú bohatými na základe štatistického
efektu prijatia ešte chudobnejších štátov?
Vybrané názory autorov na regionálnu politiku
V sú�asnosti je základom pre realizáciu regionálnej politiky zákon �. 503/2001 Z.z.
o podpore regionálneho rozvoja, ktorý nadobudol ú�innos� 1.1.2002. Pod�a tohto zákona
sa pojmom región rozumie územne vymedzený priestor na tvorbu a uskuto��ovanie
regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého alebo tretieho stup�a pod�a
klasifikácie štatistických územných jednotiek. Regionálny rozvoj je trvalý rast
hospodárskeho a sociálneho potenciálu regiónu, �o zvyšuje jeho hospodársku úrove�,
výkonnos�, konkurencieschopnos� a životnú úrove� jeho obyvate�ov. Región prispieva
k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju krajiny.
Podpora regionálneho rozvoja sa uskuto��uje v súlade s programovaním na základe
nasledujúcich programových dokumentov:
• Národného plánu regionálneho rozvoja SR,
• Regionálneho opera�ného programu,
• Sektorového opera�ného programu,
• Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávy kraja,
• Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce.
Ako uvádzajú Fáziková, M. - Belajová, A. - Fekete, P. - Schwarcz, P. - Gozora,
V. (2006) regionálna politika predstavuje jednu z najvýznamnejších politík Európskej únie.
Jej úlohou je vyrovnáva� disproporcie v dosiahnutej úrovni hospodárskeho rozvoja
jednotlivých regiónov únie. Kone�ným cie�om regionálnej politiky je vytvorenie
podmienok pre rovnomerné osídlenie jednotlivých regiónov a rovnomerný rozvoj
ekonomických aktivít v menej rozvinutých oblastiach.
Európska regionálna politika je politikou solidarity. Viac ako tretina rozpo�tu
Európskej únie slúži na zmiernenie rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov a nerovností
v postavení svojich ob�anov. Cie�om regionálnej politiky únie je prispieva� k rozvoju
zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácií úpadkových priemyselných oblastí,
14
k ekonomickej diverzifikácií vidieckych oblastí, kde je po�nohospodárstvo na ústupe, �i
k revitalizácii zanedbaných mestských �astí. Pritom sa kladie dôraz na tvorbu pracovných
miest. Cie�om je teda zlepši� stav ekonomickej, sociálnej a územnej „súdržnosti“ únie.
Regionálna politika umož�uje spojenie okrajových regiónov s hlavnými centrami
hospodárskeho rastu pomocou dia�nic, rýchlostných železníc, �i letísk. Vo vzdialených
regiónoch vznikajú malé a stredné podniky. Zlepšuje sa životné prostredie v niekdajších
priemyselných oblastiach postihnutých zne�istením. Regionálna politika EÚ od roku 2000
výrazne prispievala k ekonomickému rozvoju v kandidátskych krajinách (teraz už nových
�lenských štátoch EÚ). Ich prijatím sa rozdielnosti vo vnútri únie ešte viac preh�bili. Únia
musí naraz rieši� rozsiahle potreby nových �lenských krajín i pretrvávajúce �ažkosti
v ostatných krajinách únie. Európska regionálna politika sa preto stáva nevyhnutnos�ou
viac ako kedyko�vek predtým.
Šibl, D. (2004) konštatuje, že v rámci Európskej únie nie sú všetky oblasti rovnako
rozvinuté. Existujú ekonomické a sociálne rozdiely, ktoré sú stále ve�mi výrazné.
Vytvorenie jednotného trhu medzi štátmi EÚ prináša riziko, že hospodársky rozvoj sa bude
sústredi� do rozvinutých oblastí a menej vyspelé oblasti budú stále viac zaostáva�.
Regionálne disproporcie sa tým budú prehlbova� a môžu ohrozi� súdržnos� spolo�enstva.
Toto si �lenské štáty uvedomili pri formulovaní zmluvy o EÚ, v ktorej úvode sa hovorí
o cie�och únie, ktoré môžeme chápa� ako ciele regionálneho usporiadania.
Belajová, A. - Fáziková, M. (2004) definuje regionálnu politiku ako súbor cie�ov
a opatrení, ktoré majú vies� k znižovaniu rozdielov v sociálno-ekonomickej úrovni
regiónov. Konkretizácia cie�ov, opatrení i nástrojov vychádza z konkrétnej situácie
krajiny. Je to koncep�ná a výkonná �innos� štátu, územnej samosprávy a alších
zainteresovaných subjektov, ktorých cie�om je prispieva� k vyváženému rozvoju regiónov
aktivizáciou nedostato�ne využívaného hospodárskeho, sociálneho a prírodného potenciálu
s cie�om znižova� rozdiely medzi rozvojovou úrov�ou regiónov. Regionálnu politiku je
potrebné chápa� ako integrálnu sú�as� hospodárskej politiky štátu.
Fischler, F. (2004) považuje za vidiecky región viac než len vymedzenie ur�itého
priestoru alebo podielu obyvate�stva. Ide o základný hospodársky a sociálny model,
o podstatnú sú�as� nášho európskeho spolo�enského systému. Zastáva názor, že vidiecke
regióny sú multifunk�nými priestormi, ktorých význam pre celú spolo�nos� rastie. Ako
15
lokalita bývania a hospodárska politika ponúkajú pre �udí na vidieku priestor pre množstvo
aktivít, priestor pre po�nohospodárstvo a lesníctvo, remeslá a živnosti, priemysel a podniky
poskytujúce služby. Sú nenahradite�né pre udržanie enviromentálnej rovnováhy, pre
ochranu životapotrebných zdrojov a pre udržanie genetickej mnohotvárnosti. Okrem toho
ponúkajú aj ideálne možnosti relaxácie a oddychu. Zárove� obohacujú naše moderné
spolo�nosti zachovávaním tradícií a kultúrneho dedi�stva.
Kubrická, M. (2005) píše, že Európska únia poskytuje krajinám, ktoré sa 1. mája
2004 stali jej novými �lenmi a tiež tým, ktoré sa na vstup ešte len pripravujú, rozsiahlu
pomoc. Aj napriek tomu, že Európska únia je ako celok jedna z najprosperujúcejších
oblastí s vyspelou ekonomikou, existujú rozdiely medzi niektorými jej štátmi. Rozdielna je
aj socio-ekonomická úrove� jednotlivých regiónov. Niektoré sú vysoko rozvinuté a iné
naopak zaostávajúce a upadajúce.
Pomoc Európskej únie pre zaostávajúce regióny sa neobmedzuje len na finan�né
príspevky. Prostredníctvom regionálnej politiky Európska únia dohliada na rozvojové
aktivity plánované na miestnej úrovni. Tam, kde je to nevyhnutné, dop��a regionálna
politika vnútorný trh a menovú úniu.
Belajová, A. - Gabašová, R. (2003) uvádzajú, že nižšia úrove� ekonomického
rozvoja vidieckych regiónov, ktorých sprievodným znakom je menšia ponuka pracovných
príležitosti, vyššia miera nezamestnanosti a nižšia úrove� dôchodkov si vyžaduje, aby sa
vidieckym regiónom venovala vä�šia pozornos� tak cez regionálnu politiku ako aj cez
odvetvové politiky a to systémovými ako aj nesystémovými opatreniami.
Cez systémové opatrenia je potrebné rieši�:
• budovanie infraštruktúry najmä telekomunika�nú sie�, vodovodnú
a kanaliza�nú sie�,
• podporu multifunk�ného po�nohospodárstva, kde je potrebné posilni� najmä
funkciu krajinotvornú a ekologickú,
• cez sociálnu politiku (da�ové a odvodové zvýhodnenia) podpori� ekonomickú
�innos� postavenú na využívaní miestnych prírodných a �udských zdrojov
a tradícií,
• samosprávnymi dotáciami podpori� aj meste�ká, ktoré predstavujú póly rozvoja
vo vidieckych regiónoch.
16
Nesystémovými opatreniami (cez programy) podporova�:
• budovanie vidieckych inštitúcií (poradenské a podnikate�ské informa�né centrá,
vzdelávacie centrá pre výchovu miestnych lídrov),
• vypracovávanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónov
a obcí
• udržiavanie a rozšírenie verejnej zelene v katastrálnych územiach obcí.
Pod�a Samsona, Š. (2001) predmetom regionálnej politiky sú regióny a ich
sociálno-ekonomický vývoj. Región predstavuje územie vymedzené na základe
rovnorodosti znakov, pri�om ide o autonómny podsystém s vysokým stup�om
spolo�enskej, ekonomickej, urbanistickej a kultúrnej integrity, odlišujúci sa od ostatných
v krajine špecifickou štruktúrou v odvetví, štruktúrou vonkajších a vnútorných vz�ahov
a nodalitou. Štruktúra regiónu je výsledkom využívania regionálneho potenciálu a s �ou
súvisiaceho postavenia regiónu v ekonomike krajiny.
V dôsledku rôznych podmienok existujú regióny s rôznym stup�om rozvoja a teda
s rozdielmi v ekonomickej a tým aj v sociálnej oblasti. Táto skuto�nos� vyvoláva aktivitu
lokálnych a regionálnych samospráv a orgánov verejnej správy. Práve ú�elom regionálnej
politiky je upravi� priestorovú alokáciu vytvorenú trhom. Je motivovaná snahou
vyrovnáva�, resp. zmier�ova� regionálne ekonomické nerovnováhy v národnom
hospodárstve. Praktizuje sa to pomocou regula�ných opatrení štátu, ktoré sú vypracované
a koordinované s regionálnymi správami, pri rešpektovaní záujmov regiónov. Obsahom
regionálnej politiky sú tak ekonomické, ako aj neekonomické štrukturálne charakteristiky.
Na ú�innos� riadenia systému regionálnej politiky vplýva celý rad predpokladov,
ako sú napríklad:
• systémové - rad nástrojov, vplývajúcich na správanie sa aktivít pôsobiacich
v priestore
• inštitucionálne - vytvorenie systému inštitúcií regionálnej politiky, na
centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni,
• legislatívne - právne normy upravujúce postavenie regionálnej politiky
v systéme riadenia štátu
• organiza�né - sústava vzájomne prepojených administratívno-ekonomických
a samosprávnych jednotiek.
17
Hajšel, R. (2003) uviedol, že hoci je EÚ bohatá, rozloženie tohto bohatstva nie je
rovnomerné. Bolo by naozaj naivné dúfa�, že v každom kúte únie budú rovnaké
podmienky a že vo všetkých regiónoch bude rovnaká vô�a rieši� vyskytujúce sa problémy.
Ve�ké ekonomické a sociálne rozdiely existujú nielen medzi štátmi, ale aj v samotných
krajinách. Keby sme priemer EÚ vyjadrili hodnotou 100, potom by ekonomická úrove�
Londýna bola 240 a v gréckom Ipeirose asi 40. Približne štvrtina z vyše 200 regiónov
nedosahuje ani 75 percent priemernej úrovne EÚ. Prí�iny pretrvávajúcej chudoby sa
rôznia, niekde ide o upadajúce priemyselné oblasti s vysokou nezamestnanos�ou, inde
o bývalé nerentabilné po�nohospodárske regióny s nízkym za�udnením. Nízku
ekonomickú úrove� �asto sprevádza zvýšená kriminalita. Ú�innejšie ako na národnej
úrovni sa tieto rozdiely dajú odstra�ova� spolo�ným úsilím v rámci celej únie, ktorá si ctí
princípy solidarity bohatších s chudobnejšími.
Križo, P. (2006) ekonomické a sociálne nerovnosti v rámci Európskej únie sú
zna�né. Medzi štrukturálnymi problémami dominujú regionálne rozdiely. Odrážajú sa
najmä v problémoch ve�kej nezamestnanosti a príjmoch medzi regiónmi Európskej únie.
Európska únia, ktorej rozpo�et definujeme v stovkách miliárd eur, vy�le�uje viac
ako tretinu svojho rozpo�tu na riešenie regionálnej politiky. Definujeme ju ako politiku pre
ob�anov, �udí, ktorým pomáha pri h�adaní zamestnania, zlepšení životných podmienok
v jednotlivých krajinách. V dôsledku rozširovania EÚ sa toto integra�né zoskupenie stalo
heterogénnym celkom a musí �eli� vážnym problémom v rozvoji jednotlivých regiónov.
Zna�né ekonomické rozdiely medzi chudobnými a bohatšími regiónmi, ktoré sa vyjadrujú
životnou úrov�ou a nezamestnanos�ou, pretrvávajú aj naalej. Pri poh�ade na 250
regiónov EÚ sú rozdiely ešte zrete�nejšie. Vytvorenie jednotného vnútorného trhu si
vyžaduje rieši� tento problém, pretože �udia aj peniaze sa budú s�ahova� do miest, kde je
vytvorené lepšie prostredie. Najsilnejšie regióny získavajú najviac a hrozí nebezpe�enstvo
preh�benia alších disproporcií.
Hlavným nástrojom sú štrukturálne fondy. Aj ke tieto fondy vzh�adom na svoju
kapacitu nedokážu úplne odstráni� regionálne disproporcie v rámci EÚ, môžu výrazne
pomôc� pri riešení tohto problému. Predpokladom úspešnosti realizovaných programov nie
sú len finan�né prostriedky, ale aj ich odborná príprava, posudzovanie a realizácia dota�nej
politiky na všetkých úrovniach.
18
2 CIE� PRÁCE
Cie�om bakalárskej práce je zhodnoti� �erpanie finan�ných prostriedkov zo
štrukturálnych fondov EÚ a ich dopad na ekonomiku Slovenskej republiky za obdobie
rokov 2004 - 2006.
Budeme sledova� výšku finan�ných prostriedkov, ktoré boli pridelené na jednotlivé
sektorové opera�né programy, ciele ako základ pre posúdenie vplyvu na vývoj slovenskej
ekonomickej situácie. Finan�ná výpomoc je smerovaná a využívaná na také projekty, ktoré
podporujú rozvoj jednotlivých regiónov.
Výsledky práce sú rozdelené do piatich �astí. Cie�om prvej a druhej je
oboznámenie sa s regionálnou politikou, štrukturálnymi fondmi, ich históriou vzniku
a významným vplyvom politiky pri rozvoji regiónov.
Tretia až piata �as� vlastnej práce je zameraná na analýzu �erpania predvstupovej
pomoci zo štrukturálnych fondov, charakteristiku jednotlivých fondov ako nástrojov
regionálnej politiky, rozdelenie finan�ných prostriedkov na obdobie rokov 2004 - 2006.
Osobitná pozornos� je venovaná analýze doterajšieho �erpania a formám využívania
poskytnutých prostriedkov v rámci sektorového opera�ného programu udské zdroje -
podpora rozvoja školstva a sektorového opera�ného programu Po�nohospodárstvo a rozvoj
vidieka v skrátenom programovacom období 2004 -2006.
V závere práce venujeme zna�nú pozornos� novým návrhom na zlepšenie,
zjednodušenie �erpania nenávratných finan�ných prostriedkov.
19
3 METODIKA PRÁCE A MATERIÁL
Informácie, ktoré budú použité v bakalárskej práci získame z dostupnej literatúry,
ktorá rieši danú problematiku, z internetových portálov a z pohovorov s pracovníkom
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Metodika práce
nadväzuje na stanovené ciele bakalárskej práce. Je dôležité dodržiava� platné zásady pri jej
spracovaní.
Pri vypracovaní bakalárskej práce bol použitý nasledujúci postup:
1. Štúdium odbornej literatúry so zameraním na danú problematiku
Prvotným impulzom pre spracovanie danej témy bakalárskej práce bolo
preštudovanie dostupnej literatúry a iných odborných publikácií, aby sme lepšie pochopili
ciele, priority a úlohy štrukturálnych fondov. Objektom skúmania bola podpora školstva
a po�nohospodárstva.
2. Charakteristika predmetu skúmania
Predmetom skúmania bolo hlavne skúmanie využívania podporných prostriedkov
z rozpo�tu únie a ich následná implementácia pod�a jednotlivých sektorových opera�ných
programov a cie�ov. Hlavnou prioritou využívania fondov je znižovanie regionálnych
rozdielov.
3. Spôsob získavania informácií a ich zdroje
Potrebné informácie sme získali nasledujúcimi spôsobmi:
� z rôznych implementa�ných správ Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, PPA
� z internetových portálov, ktoré sa venujú danej problematike
� z osobných pohovorov s pracovníkom Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky
4. Použité metódy vyhodnotenia skúmanej problematiky
Na spracovanie a vyhodnotenie získaných údajov boli použité klasické indexové
a štatistické metódy , ktoré sa využívajú pri výpo�toch trendov vo vývoji jednotlivých
ukazovate�ov. Získané �íselné údaje sa viažu k sú�asnosti ako aj k skrátenému
programovaciemu obdobiu rokov 2004 - 2006.
Použili sme nasledujúce vz�ahy:
1. Finan�né prostriedky na 1 ha = Prostriedky zo štrukturálnych fondov/výmera
2. Finan�né prostriedky na 1 obyvate�a = Prostriedky zo štrukturálnych
fondov/po�et obyvate�ov
20
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1. Regionálna politika a štrukturálne fondy únie Európska regionálna politika je predovšetkým politikou solidarity. Je spôsobom,
ktorým Európska únia poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom, pomáha pri problémoch
v priemyselných oblastiach, pri modifikovaní vidieckych oblastí s upadajúcim
hospodárstvom a pri regenerácií spustnutých �astí regiónov a miest. Regionálna politika je
tiež politikou pre �udí. Pomáha im nájs� si prácu a zlepši� životnú úrove� vo svojej
krajine, regiónoch, mestách a dedinách. To je dôvod, pre�o je potrebné aby boli
vybudované a opravené dia�nice, rýchlostné cesty, vlakové trate a letiská, ktoré spájajú
od�ahlejšie �asti krajiny s hlavnými centrami s vyšším ekonomickým rastom. Priaznivým
znakom sú aj zvyšujúce sa investície v týchto regiónoch. Tento želaný efekt poukazuje na
fungujúcu európsku regionálnu politiku, ktorá by nevznikla bez sú�innosti s miestnymi
orgánmi.
�lenské štáty, regióny, miestne orgány a Európska komisia musia spolupracova� ruka
v ruke. Národné orgány definujú svoju stratégiu rozvoja a realizujú ju, zatia� �o Európska
komisia zabezpe�uje, aby tieto regionálne stratégie zapadli do celkového obrazu
Európskeho spolo�enstva a monitoruje, kontroluje využívanie finan�ných prostriedkov
pridelených na tieto aktivity. V tomto kontexte už boli prijaté špeciálne nástroje, aby sa
dosiahlo udržate�ného rozvoja vo všetkých oblastiach ako napr.: životné prostredie
a dopravné siete. Úspech európskej regionálnej politiky je založený na pevnom partnerstve
a spolupráci s národnými a miestnymi orgánmi a ich schopnosti prijíma� inovácie.
4.1.1 História vzniku európskych fondov ako nástroja regionálnej politiky Európskej únie
História za�iatkov regionálnej politiky v Európe siaha až do obdobia po prvej
svetovej vojne a ve�kej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch 20. storo�ia, ktoré vyvolali
nutnos� zamera� hospodársku politiku štátu i na znižovanie regionálnych disparít. Obnova
vojnou zni�eného hospodárstva po 2. svetovej vojne bola alším k�ú�ovým okamihom,
ktorý prispel k tomu, že regionálna politika sa stala neoddelite�nou sú�as�ou
hospodárskych politík štátov v Európe.
Z h�adiska zjednocovania regionálnej politiky na úrovni Európskych spolo�enstiev
bolo prvým krokom podpísanie Rímskej zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho
spolo�enstva (1957), v ktorej preambule bola definovaná potreba „ posilni� jednotu svojich
21
ekonomík a zabezpe�i� ich harmonický rozvoj zmenšením rozdielov existujúcich medzi
rôznymi regiónmi a zaostávania znevýhodnených regiónov“. V tom istom roku bol
založený Európsky sociálny fond, nasledovaný založením Európskeho
po�nohospodárskeho usmer�ovacieho a záru�ného fondu. V tomto prvom období sa
regionálnej politike nevenuje zvláštna pozornos�. Je vnímaná ako národná záležitos�
�lenských štátov. Dôvodom sú i pomerne homogénne podmienky v šiestich zakladajúcich
�lenských štátoch ( Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko,
Taliansko). V roku 1975 bol vytvorený Európsky fond regionálneho rozvoja s cie�om
prerozdelenia prostriedkov v prospech chudobnejších �lenských štátov. V roku 1985 bola
Radou Európy prijatá Európska charta miestnej samosprávy. Okrem iného obsahovala
návrh, aby sa zdroje samosprávy z centra krajiny nerozde�ovali plošne, ale pod�a potrieb
jednotlivých regiónov a aby neboli ú�elovo viazané.
V roku 1986 po vstupe ekonomicky menej vyspelého Španielska a Portugalska,
ktorému predchádzal vstup Grécka (1981) vzrástla potreba zásadnej regionálnej politiky
znižujúcej nerovnosti medzi �lenmi EÚ. �alším krokom k reforme regionálnej politiky
boli obavy z nerovnomerného rozdelenia výhod užšej ekonomickej integrácie medzi
jednotlivé regióny a príjmové skupiny v rámci spolo�enstva po dobudovaní jednotného
vnútorného trhu do roku 1992, ktoré predpokladal Jednotný európsky akt z roku 1986.
Z týchto dôvodov bola do Jednotného európskeho aktu vložená osobitná kapitola „
Hospodárska a sociálna súdržnos�“ ako základ pre cielenú kohéznu politiku, ktorá by
kompenzovala negatívne dopady jednotného trhu na južné štáty a iné menej rozvinuté
regióny.
Vo februári 1988 Európska rada v Bruseli pristúpila k zásadnej reforme
štrukturálnych fondov. Rozšírili sa prostriedky na financovanie európskej kohéznej
politiky pridaním nového zdroja k doteraz využívaným fondom - príjmy na báze HDP
�lenských štátov sa zaviedli 4 princípy, ktoré sa odvtedy aplikujú v rámci štrukturálnej
politiky : koncentrácia, programovanie, partnerstvo a doplnkovos�.
V roku 1993 vstúpila do platnosti Zmluva o Európskej únii ( Maastrichtská zmluva).
Vytvorila predpoklady na pokra�ovanie ekonomickej integrácie v smere vytvorenia
hospodárskej a menovej únie. Zmluva opä� zdôraznila potrebu posilni� hospodársku
a sociálnu súdržnos�. Predpokladala založenie Kohézneho fondu na financovanie projektov
v oblasti infraštruktúry a životného prostredia pre 4 ekonomicky najslabšie �lenské štáty.
V decembri 1993 Európska rada rozhodla o finan�nom pláne EÚ do roku 1999,
pri�om tretinu spolo�ného rozpo�tu prisúdila podpore kohéznej politiky, �o predstavovalo
22
138,2 mld. EUR pre obdobie 1994 - 1999. Popri 3 štrukturálnych fondoch bol zriadený
štvrtý - Finan�ný nástroj na riadenie rybolovu. V roku 1997 Amsterdamská zmluva
deklarovala dôležitos� kohézie a podpory zamestnanosti, �ím pod�iarkla potrebu
spolupráce kohéznej a sociálnej politiky v smere znižovania nezamestnanosti.
Na Berlínskom summite v marci 1999 Európska rada prijala Agendu 2000, ktorá
obsahuje finan�ný rozpo�et EÚ pre programovacie obdobie 2000 - 2006. Pre štrukturálnu
politiku v �lenských štátoch bolo vy�lenených 213 mld. Eur. Agendou 2000 sa štrukturálna
politika reformovala. Ako reakcia na o�akávané rozšírenie EÚ boli v kapitole štrukturálne
operácie zavedené 2 nové podkapitoly - pred vstupová pomoc a rozšírenie. K už
fungujúcim pred vstupovým fondom Phare a Sapard sa pre kandidátske krajiny pridal
program ISPA. Dôležitým posunom sa stalo uplatnenie princípu koncentrácie, �o viedlo
napr. k redukcii prioritných cie�ov kohéznej politiky zo 7 na 3 v nasledujúcom
programovacom období.1
4.2 Význam regionálnej politiky pri rozvoji regiónov a lokalít v Európskej únii
Hoci Európa ako kolíska západnej civilizácie predstavuje jednu z ekonomicky
najprosperujúcejších oblastí sveta, nie všetky jej regióny majú vzh�adom na prírodno-
geografické podmienky, históriu a alšie faktory, ktoré ur�ujú ich sociálno-ekonomický
rozvoj v prebiehajúcom globálnom procese rovnakú štartovaciu pozíciu a schopnos� �eli�
výzvam meniaceho sa prostredia. Ignorovanie týchto skuto�ností by mohlo ma� za
následok prehlbovanie disparít medzi regiónmi a následné narastanie sociálneho pnutia
v spolo�nosti, �o by v kone�nom dôsledku znamenalo prekážku pre rozvoj Európskej únie
ako celku. Hlavný princíp regionálnej politiky EÚ je finan�ná solidarita v prospech menej
rozvinutých regiónov a sociálnych skupín a udrža� jej konkurencieschopnos�. Výraznou
mierou pomáha pri ich „konvergencii“ - približovaní sa k tým vyspelejším. V rozvinutých
regiónoch poci�ujú pravda odlišné osobitné potreby, najmä v oblasti
konkurencieschopnosti a raste zamestnanosti a aj tu smerujú nástroje tejto politiky. �asto
sa výraz regionálna politika spája s politikou územnej súdržnosti (kohézie).
Rozšírenie EÚ zvä�šilo regionálne disparity medzi jednotlivými regiónmi �lenských
štátov. Údaje o nich každoro�ne monitoruje v regionálnom i celoštátnom porovnaní
Eurostat. Na vyrovnávanie týchto rozdielov investuje EÚ zna�né prostriedky, po�as
nasledujúcich siedmych rokov (programové obdobie 2007 - 2013) to bude rekordných
1 Kolektív autorov.: Regionálna politika Európskej únie, Prvé vydanie, Delegácia Európskeho spolo�enstva, 2002,34s, ISBN 80-89102-01-8
23
347,41 mld. eur. Investícia do regionálnej politiky bola významná už v predchádzajúcom
období a únia pre �u vy�lenila tretinu rozpo�tu EÚ aj v rokoch 2000 - 2006 (213 mld.
eur). Slovenskej republike z tohto balíka pripadne viac ako 11,588 miliárd eur (v bežných
cenách 2004).
Na definitívnej podobe pravidiel novej kohéznej politiky sa dohodli inštitúcie EÚ
v lete 2006 prijatím balíka nariadení o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde. Na
jese� 2006 doplnili nariadenia strategické usmernenia komisie. Vychádzajúc z týchto
dokumentov sa regionálna politika EÚ bude venova� novozadefinovaným cie�om :
� konvergencia
� rast konkurencieschopnosti a zamestnanosti
� európska územná spolupráca
� otázky
� inštitucionálne vz�ahy
Regionálna politika je obsiahla téma a nemožno ju posudzova� v európskych
politikách �isto kategoricky a geograficky. Na jej plánovaní a neskoršom riadení sa
zú�ast�ujú všetky relevantné inštitúcie EÚ, no predovšetkým sú to komisia a parlament.
Významnú úlohu zohráva aj Výbor regiónov ako legitímny hlas všetkých volených
predstavite�ov regiónov v EÚ.2
2 http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj., dostupné d�a 21. marca 2007
24
4.3 Predvstupová pomoc
Cie�om predvstupovej pomoci EÚ bolo podpori� prípravu asociovaných krajín na
vstup do únie, a to po právnej, inštitucionálnej i ekonomickej stránke. Predvstupová pomoc
sa riadila iným - menej náro�ným režimom ako štrukturálne fondy a Kohézny fond.
Jedným z poslaní predvstupových fondov bolo preto pripravi� v kandidátskych krajinách
ú�inné mechanizmy, efektívne inštitúcie a kvalitný personál pre využívanie týchto alších
objemom vä�ších fondov EÚ, ktoré sa im otvoria po ich vstupe do únie. Týmto spôsobom
malo by� napríklad PHARE a SAPARD prípravou na štrukturálne fondy a ISPA prípravou
na fond kohézny.
Tri predvstupové nástroje :
Najstarší z nich program PHARE, ktorý za�al v roku 1989 slúžil na skvalit�ovanie
inštitúcii, administratívy a štátnych orgánov s cie�om zabezpe�i� správnu aplikáciu práva
spolo�enstva a podporova� nové investície v sociálnej a hospodárskej oblasti, kde sú
najviac potrebné (infraštruktúra, obchod, sociálne nástroje). Ak sa zameriame na riadenie
programu PHARE za posledných pár rokov bol dosiahnutý pokrok v oblasti
programovania, koordinácie a riadenia kapacít. Racionalizácia implementa�ných štruktúr
zvyšuje transparentnos�, zabra�uje rozptylu pe�ažných prostriedkov posilnením
implementa�ných agentúr, ktoré sú zodpovedné za riadenia a implementáciu programov
financovaných EÚ. Celková alokovaná suma pre SR pre finan�né memorandá 1998 - 2001
predstavuje spolu 275.405.728 EUR.
Tabu�ka 1: Súhrnný preh�ad prostriedkov EÚ z fondu PHARE k 15.10.20023
Finan�né memorandum Celkovo alokované v EUR 1998 73.456.749 1999 87.630.000 2000 58.818.979 2001 55.500.000 Spolu 275.405.728
3 Zdroj www.euractiv.sk
25
SAPARD špeciálny predvstupový program pre po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka
podporoval úsilie kandidátskych krajín prida� sa k spolo�nej po�nohospodárskej politike
EÚ od roku 2000. Obsahoval ve�ké množstvo nástrojov týkajúcich sa prispôsobovania
štruktúry po�nohospodárstva, kvality potravín a ochrany spotrebite�a, rozvoja vidieka,
ochrany životného prostredia a technickej pomoci. V programe SAPARD bolo riadenie
decentralizované. tento prístup umož�oval koncentrovanie centrálnych úradov
a vybudovanie administratívnych kapacít pre implementujúce vidiecke rozvojové
opatrenia, ktoré mali pomôc� absorbova� finan�né prostriedky. V rámci realizácie tohto
programu bolo k 1.8.2003 prijatých 497 žiadostí o projekt v celkovej výške finan�ného
príspevku 3,5 mld. SKK. Z uvedeného po�tu je 211 schválených zmlúv v celkovej výške 1
mld. 120 mil. SKK. Prvá platba prebehla 1.11.2002. K 1.8.2003 bolo zo 497 prijatých
zmlúv 22 vyradených.
ISPA nástroj pre štrukturálnu politiku, ktorý sledoval líniu Kohézneho fondu pri
financovaní výstavby ve�kých projektov v oblasti životného prostredia a dopravy. Rôzne
partnerské nástroje a špecifická predvstupová pomoc boli ur�ené aj pre Maltu, Cyprus
a Turecko. Prvé prostriedky pre program pre Slovenskú republiku boli presunuté
z Európskej komisie na ú�et Národného fondu v októbri 2001. Celkovo obdržal Národný
fond na devízový ú�et v NBS finan�né prostriedky vo výške 13 879 562 EUR (stav
k 31.5.2002).
26
4. 4 Eurofondy ako nástroje regionálnej politiky
Nástrojmi regionálnej politiky EÚ sú štyri štrukturálne fondy a Kohézny fond,
Iniciatívy spolo�enstva.
K štrukturálnym fondom Európskej únie patria:
Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund -
ERDG)
Je ur�ený na hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie cestou znižovania
rozdielov medzi tzv. znevýhodnenými regiónmi (regióny, kde prebieha hospodárska
a sociálna konverzia), ako aj medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Finan�ná pomoc
je ur�ená najmä na:
� podporu malých a stredných podnikov
� podporu produktívnych investícií
� rozvoj infraštruktúry
� posilnenie miestneho rozvoja.
Kone�ným cie�om pomoci z tohto fondu je udržiavanie existujúcich a vytváranie
nových pracovných príležitosti, �o je prvoradým predpokladom napredovania spolo�nosti
v zmysle trvalo udržate�ného rozvoja.
Európsky sociálny fond (European Social Fund - ESF)
Je hlavným finan�ným nástrojom, ktorým Európska únia transformuje svoje
strategické ciele v oblasti politiky zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na
zlepšenie odbornej kvalifikovanosti, alej na systémy vzdelávania a následný rast
pracovného potenciálu ob�anov spolo�enstva. Fond bol založený zmluvou z Ríma d�a
25.3.1957 a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ.
Pomoc zo sociálneho fondu je nasmerovaná na:
� zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného
života,
� boj proti dlhodobej nezamestnanosti,
� u�ah�enie integrácie mladých �udí do pracovného procesu,
� adaptáciu pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle,
� vyrovnanie príležitostí pre ženy a mužov,
� integráciu postihnutých osôb do pracovného života.
27
Európsky po�nohospodársky usmer�ovací a záru�ný fond (European Agricultural
Guidance and Guarantee Fund - EAGGF)
Je finan�ným nástrojom štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ, ktorý podporuje
adaptáciu po�nohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny
v po�nohospodárstve, na rozvoj po�nohospodárskej infraštruktúry a politiky rozvoja
vidieka (druhý pilier Spolo�nej po�nohospodárskej politiky spolo�enstva), obnovy vidieka,
vidieckeho dedi�stva a lesov. Fond je rozdelený do dvoch sekcií:
1. usmer�ovacia sekcia podporuje opatrenia rozvoja vidieka
2. záru�ná sekcia operuje v oblastiach, z ktorých príjmy majú charakter dotácií
ur�ených na zachovanie po�nohospodárskej produkcie a využívanie po�nohospodárskej
pôdy v rôznych oblastiach a za rôznych podmienok, ako aj na podnecovanie exportu
po�nohospodárskej produkcie mimo krajín EÚ.
Finan�ný nástroj na riadenie rybolovu (Financial Instrument for Fisheries
Guidance - FIFG)
Je špeciálny fond ur�ený na štrukturálnu reformu sektora rybolovu, pomáha
adaptova� a modernizova� rybolovný priemysel. Oblasti smerovania prostriedkov z tohto
fondu sú:
� pomoc pri adaptácii a modernizácii rybného hospodárstva,
� podpora regiónom, ktoré �elia štrukturálnym, spolo�ensko-ekonomickým
problémom spojeným s reštrukturalizáciou odvetvia rybného hospodárstva.
Kohézny fond bol vytvorený v roku 1993 ako nástroj na podporu najmenej
prosperujúcim štátom EÚ. Podpory z tohto fondu môžu �erpa� �lenské štáty, ktorých HDP
nepresahuje 90% priemeru krajín EÚ. Na rozdiel od štrukturálnych fondov je ur�ený pre
štáty ako celky a nie pre jednotlivé regióny. V Slovenskej republike Kohézny fond
nadväzuje na predvstupový fond ISPA. Riadiaci orgán pre Kohézny fond je orgán
zodpovedný za všeobecné riadenie a koordináciu operácií KF na národnej úrovni.
V Slovenskej republike plní úlohu Riadiaceho orgánu pre Kohézny fond Ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zabezpe�uje koordináciu �inností v oblasti
Kohézneho fondu navonok - vo�i Európskej únii, a zárove� zabezpe�uje koordináciu
a výkon konkrétnych �inností v zmysle kompeten�ného zákona v rámci SR.
Kohézny fond prispieva k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti
spolo�enstva a môže prispieva� k financovaniu projektov alebo ich fáz v oblasti dopravy
28
a životného prostredia, ktoré sú technicky a finan�ne nezávislé. Celkové náklady na
projekt, etapu projektu alebo skupinu projektov musia vä�šinou tvori� minimálne 10
miliónov euro, pri�om výška pomoci z Kohézneho fondu sa u vä�šiny projektov pohybuje
v rozpätí 80-85% verejných alebo ekvivalentných výdavkov. Konkrétna výška pomoci sa
ur�uje pod�a typu projektu, ktorý má by� realizovaný. Prijatie daného projektu podlieha
rozhodnutiu �lenskej krajiny a následne rozhodnutiu Európskej komisie. Projekty sú
spravované národnými orgánmi a ich implementáciu kontroluje Monitorovací výbor, ktorý
zasadá pravidelne dvakrát ro�ne.
Iniciatívy spolo�enstva predstavujú špecializované programy zamerané na
odstra�ovanie disparít v rôznych oblastiach. Ide o iniciatívy EQUAL, INTERREG,
URBAN a LEADER.
Iniciatíva Equal je zameraná na podporu riešení a odstra�ovaní diskriminácie,
nerovností na trhu práce a sociálnej exklúzie. Je financovaná z Európskeho sociálneho
fondu.
Interreg podporuje cezhrani�nú spoluprácu v rámci EÚ a spoluprácu medzi
národnými, regionálnymi, lokálnymi inštitúciami v rámci spolo�enstva.
Urban je iniciatívou spolo�enstva zameranou na obnovu miest a podporu ich trvalo
udržate�ného rozvoja.
Leader podporuje vytváranie sietí a h�adanie nových stratégií vo vidieckych
lokalitách.
Slovenská republika je v skrátenom programovacom období oprávnená �erpa�
podporu z iniciatív Equal a Intereg. Využívanie prostriedkov z týchto iniciatív sa riadi
zvláštnymi programovými dokumentmi.
Ako každá iná verejná inštitúcia a jej verejné programy, aj štrukturálne fondy
Európskej únie majú svoje programovacie obdobia. V rámci štrukturálnych fondov
v sú�asnosti beží programovacie obdobie 2007 - 2013.
Za istých podmienok je každá �lenská krajina EÚ oprávnená �erpa� prostriedky zo
štrukturálnych fondov EÚ. Podmienkou �erpania je príprava základných dokumentov,
ktorými sa �erpanie fondov riadi po�as sedemro�ného obdobia. Programové dokumenty
predložené vládami �lenských krajín musia odráža� základné priority štrukturálnej pomoci,
ktoré stanovuje Európska komisia vo forme cie�ov.
Na posudzovanie a hodnotenie potrieb regiónov, ako aj na ur�enie vhodnosti
jednotlivých nástrojov regionálnej politiky EÚ pre konkrétne regióny sa používa metodika
NUTS (La nomenclature des unites territoriales Statistiques) - Územná štatistická jednotka,
29
vytvorená Štatistickým úradom EÚ. Ú�elom metodiky NUTS bolo vytvorenie jednotnej
klasifikácie územných jednotiek v rámci EÚ. Metodika NUTS sa využíva na štatistické
monitorovanie a analyzovanie sociálnej a ekonomickej situácie v regiónoch spolo�enstva.
NUTS teda poskytuje štatistické dáta pre potreby prípravy a následného hodnotenia
regionálnej politiky EÚ.
Regióny sú na základe systému NUTS rozdelené do 5 kategórií (NUTS I, II, III, IV,
V), pri�om NUTS I, II, III predstavujú úrove� regionálnu a NUTS IV, V úrove� lokálnu.
Pod�a po�tu obyvate�ov sú regióny zaraované do jednotlivých kategórií takto:
� NUTS I 3.000.000 - 7.000.000 obyvate�ov
� NUTS II 800.000 - 3.000.000 obyvate�ov
� NUTS III 150.000 - 800.000 obyvate�ov
Na základe metodiky NUTS bolo územie Slovenskej republiky rozdelené
nasledovne:
Tabu�ka 2: Územná systematizácia regiónov Slovenskej republiky pod�a metodiky NUTS
Jednotka Po�et Územný celok SR NUTS I 1 Slovenská republika NUTS II 4 Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko NUTS III 8 Kraje Slovenskej republiky NUTS IV 79 Okresy Slovenskej republiky NUTS V 2883 Obce Slovenskej republiky Zdroj: Národný rozvojový plán
Z h�adiska rozde�ovania finan�ných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je
dôležitá najmä úrove� NUTS II, teda úrove� regiónov.
Východiskovým dokumentom pre finan�né rámce pre využívanie prostriedkov zo
štrukturálnych opatrení (štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu) bol materiál Európskej
komisie „Spolo�ný finan�ný rámec na obdobie 2004 - 2006 pre prístupové rokovania“ zo
d�a 30. januára 2002. V zmysle dokumentu bol v súlade s finan�nými rámcami
stanovenými v Berlíne v roku 1999 vy�lenený finan�ný balík na štrukturálne opatrenia v
objeme 25 567 mil. EUR pre 10 kandidátskych krajín na skrátené programovacie obdobie
2004 - 2006. Podiel Slovenskej republiky na uvedenom balíku predstavoval 1 750 mil.
EUR, t. j. približne 6,9 %. Pomer medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom pre
všetky kandidátske krajiny bol stanovený na 67 % : 33 %.
30
Vyjednávania k finan�ným a rozpo�tovým záležitostiam prístupového procesu
prebiehali po�as roka 2002 vo viacerých etapách medzi predsedníctvom Rady ministrov,
Európskou komisiou a kandidátskymi krajinami. Ukon�ením prístupových rokovaní s
Európskou komisiou na summite v d�och 12. - 13. decembra 2002 v Kodani bola pre
Slovenskú republiku potvrdená výška záväzkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu pre skrátené programovacie obdobie 2004 - 2006.
Tabu�ka 3: Záväzky EÚ vo�i kandidátskym krajinám v rámci štrukturálnych operácií
pod�a jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych
cenách roku 1999 v mil. EUR
Rok Štrukturálne fondy Kohézny fond Štrukturálne opatrenia spolu 2004 3718 2617 6335 2005 5123 2152 7275 2006 6415 2822 9237 Spolu 15256 7591 22847
Zdroj: www.finance.gov.sk
Po ukon�ení prístupových rokovaní boli schválené záväzky EÚ pre Slovenskú
republiku v rámci štrukturálnych opatrení vo výške 1 560 mil. EUR (6,9 % z celkových
záväzkov pre kandidátske krajiny), z �oho pre štrukturálne fondy je vy�lenených 1 050,3
mil. EUR a pre Kohézny fond 509,7 mil. EUR. Vzh�adom k tomu, že Európska únia v
skrátenom programovacom období 2004 – 2006 uplat�ovala postupné zvyšovanie
príspevku (phasing-in), ro�né záväzky pre Slovenskú republiku sa preto postupne
zvyšovali. V tabu�ke �íslo 2 sú znázornené nasledujúce údaje.
Tabu�ka 4: Záväzky EÚ vo�i SR v rámci štrukturálnych operácií pod�a jednotlivých
rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 v mil.
EUR
Rok Štrukturálne fondy Kohézny fond Štrukturálne opatrenia spolu 2004 261,50 174,40 435,90 2005 351,5 143,60 495,10 2006 437,3 191,70 629,00 Spolu 1050,30 509,70 1560,00
Zdroj: www.finance.gov.sk
31
4. 4. 1 Rozdelenie regiónov Slovenska pod�a cie�ov
V rámci štrukturálnej politiky sú definované tri prioritné ciele, ktoré sú sú�asne aj
hlavnými cie�mi zoh�ad�ujúcimi finan�nú pomoc EÚ:
Cie� 1 je zameraný na podporu a rozvoj štrukturálnych zmien regiónov so
zaostávajúcim rozvojom, tzv. zaostalých regiónov. Sú to regióny, ktorých HDP na
obyvate�a meraný paritou kúpnej sily je menší ako 75% priemeru EÚ. V oblastiach cie�a 1
žije v sú�asnosti 22,2 percent obyvate�ov EÚ. Na podporu slúži Európsky fond
regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Finan�ný nástroj na usmernenie rybolovu
a Európsky po�nohospodársky usmer�ovací a záru�ný fond. Pre regióny zaradené pod
tento cie� bolo vy�lenených v programovacom období 2004-2006 921 mil. EUR (v stálych
cenách roku 1999).
Cie� 2 je zameraný na podporu hospodárskej a spolo�enskej premeny oblastí, ktoré
�elia štrukturálnym �ažkostiam. Patria sem najmä oblasti, ktoré prechádzajú sociálno-
ekonomickými zmenami v priemysle, službách, upadajúce vidiecke oblasti, mestské �asti
nachádzajúce sa v �ažkostiach a krízou postihnuté obce závislé od rybolovu. Na podporu
cie�a je ur�ený Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond. Pre
regióny zaradené pod tento cie� bolo vy�lenených v programovacom období 2004-2006 33
mil. EUR (v stálych cenách roku 1999).
Cie� 3 je zameraný na rozvoj �udských zdrojov, adaptáciu a modernizáciu systému
zamestnanosti, odborného výcviku, podporu prispôsobovania a modernizáciu politík
a systémov vzdelávania.
� podpora aktívnych stratégií na trhu pracovných síl vedúcich k zníženiu
nezamestnanosti
� podpora prístupu k trhu práce, špeciálne je kladený dôraz na osoby ohrozené
sociálnou izoláciou
� zvyšovanie pracovných príležitostí prostredníctvom vzdelávacích programov
a celoživotného vzdelávania
� podpora rovnocenných príležitostí pre mužov a ženy
Na podporu cie�a je ur�ený Európsky sociálny fond. Pre regióny zaradené pod tento
cie� bolo vy�lenených v programovacom období 2004-2006 40 mil. EUR (v stálych cenách
roku 1999).
32
Tabu�ka 5: Rozdelenie regiónov Slovenskej republiky pod�a cie�ov
Cie� Región Podpora zo štrukturálneho fondu Cie� 1 Banskobystrický, Košický,
Nitriansky, Prešovský, Tren�iansky, Trnavský, Žilinský
ERDF, EAGGF, FIFG, ESF
Cie� 2 Vybrané územie Bratislavského kraja (Bratislava III,IV, V, okresy Malacky, Pezinok, Senec)
ERDF, ESF
Cie� 3 Bratislavský kraj ESF Zdroj: www.strukturalnefondy.sk
Tabu�ka 6: Preh�ad rozdelenia finan�ných prostriedkov alokovaných na obdobie 2004 - 2006 v mil. EUR
Verejné zdroje
EÚ + národné verejné zdroje + súkromné
Zdroje EÚ Štátny rozpo�et
Celkom EÚ + národné verejné zdroje
Súkromné zdroje
Cie� 1 1766,31 1041,04 382,83 1423,87 342,44 Cie� 2 121,17 37,17 41,06 78,23 42,94 Cie� 3 102,62 44,94 41,57 86,51 16,11 Celkom 1990,1 1123,15 465,46 1588,61 401,49 Celkom % 100 56,44 23,49 79,93 20,07 Zdroj: Koncepcia financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov
na roky 2004 - 2006
4.4.2 Národný rozvojový plán
Podmienkou pre �erpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov bolo vypracovanie
Národného rozvojového plánu. Tento plán je základným programovým dokumentom
uskuto��ovania štrukturálnej a regionálnej politiky Slovenskej republiky pre obdobie
rokov 2004-2006. Poskytuje komplexný poh�ad na sú�asný stav regiónov Slovenska
a bariéry ich rozvoja. Definuje rozvojové priority a spôsob ich dosiahnutia. Obsahuje ciele,
stratégiu a s tým spojený finan�ný a implementa�ný rámec. Bol vypracovaný s cie�om
zvýši� konkurencieschopnos� zaostalých regiónov a ich výkonnos� pri rešpektovaní trvalej
udržate�nosti a tak zmierni� rozdiel v úrovni HDP na obyvate�a Slovenskej republiky
oproti priemeru �lenských štátov EÚ.
Národný rozvojový plán zárove� zabezpe�uje funk�nos� regionálnej politiky
v symbióze so strednodobými hospodárskymi prioritami Slovenska.
33
Plán je realizovaný prostredníctvom tzv. opera�ného programu (OP) alebo
sektorových opera�ných programov (SOP):
• SOP - Priemysel a služby
• SOP - udské zdroje
• SOP - Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka
• OP - Základná infraštruktúra
Gestorom celkového vypracovania plánu bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja SR. Jeho úlohou bolo zabezpe�i� prípravu a monitorova� priebeh �erpania
finan�ných prostriedkov. Plán analyzuje makroekonomické prostredie, hospodársku
a sociálnu situáciu Slovenska, špecifické analýzy jednotlivých sektorov. Riadiacimi
orgánmi zodpovednými za jednotlivé opera�né programy sú tieto ministerstvá:
Tabu�ka 7: Štruktúra riadiacich orgánov jednotlivých programov
Opera�ný program Riadiaci orgán OP Základná infraštruktúra Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka Ministerstvo po�nohospodárstva SR SOP �udské zdroje Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR SOP Priemysel a služby Ministerstvo hospodárstva SR Zdroj: Národný rozvojový plán
4.4.2.1 Opera�ný program Základná infraštruktúra
Cie�om opera�ného programu je zvýši� konkurencieschopnos� regiónov SR
spadajúcich pod cie� 1. Tento program má 3 priority :
Priorita 1 - dopravná infraštruktúra - zameriava sa na odstránenie nevyhovujúcich
parametrov dopravnej infraštruktúry, zlepšenie dopravnej dostupnosti zaostávajúcich
regiónov.
Priorita 2 - enviromentálna infraštruktúra - zameriava sa na podporu opatrení
smerujúcich na ochranu životného prostredia.
Priorita 3 - lokálna infraštruktúra - zameriava sa na zlepšenie stavu infraštruktúry
škôl, školských zariadení, sociálnej a zdravotnej infraštruktúry so zameraním na
rekonštrukciu a výstavbu objektov a ich technologického vybavenia, na zlepšenie
infraštruktúry sociálnej a zdravotnej starostlivosti so zameraním na rekonštrukciu
a výstavbu objektov sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ako i na budovanie
opatrovate�ských a resocializa�ných centier.
34
4.4.2.2 Sektorový opera�ný program Priemysel a služby
Je zameraný na podporu kapacít a zlepšenia konkurencieschopnosti slovenského
priemyslu a služieb. Opera�ný program má 2 základné priority:
Priorita 1 - rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja
domáceho rastového potenciálu - podpora podnikate�ských subjektov s cie�om dosiahnu�
ich konkurencieschopnos� na trhoch EÚ.
Priorita 2 - rozvoj cestovného ruchu - posilnenie cestovného ruchu v regiónoch,
podpora aktivít v rámci cestovného ruchu a podpora využívania potenciálu cestovného
ruchu na Slovensku.
4.4.2.3 Sektorový opera�ný program Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka
Cie�om je zaisti� trvalý rozvoj po�nohospodárskeho sektora, zvýšenie jeho
konkurencieschopnosti a prispôsobenia sa podmienkam európskeho trhu. Má 2 priority:
Priorita 1 - podpora produktívneho po�nohospodárstva, podpora adaptácie
po�nohospodárskeho sektora na podmienky európskych trhov, podpora produktivity
po�nohospodárstva.
Priorita 2 - podpora trvale udržate�ného rozvoja vidieka, znižovanie negatívnych
vplyvov po�nohospodárstva na životné prostredie.
4.4.2.4 Sektorový opera�ný program �udské zdroje
Zameriava sa na opatrenia, ktoré pokrývajú problematiku rozvoja aktívnej politiky
trhu práce, rovnosti príležitostí na trhu práce a podporu sociálnej inklúzie, rozvoja
celoživotného vzdelávania a prispôsobovania pracovnej sily. Program má tieto priority:
Priorita 1 - rozvoj aktívnej politiky trhu práce. Cie�om je zvýšenie zamestnate�nosti
a flexibility trhu práce prostredníctvom posil�ovania aktívnej politiky trhu práce, prevencie
dlhodobej nezamestnanosti a integrácie mladých �udí a sociálne znevýhodnených skupín.
Priorita 2 - posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitosti na trhu práce. Je
zameraná na podporu príležitosti na trhu práce, princípu rovnosti príležitosti,
zamestnanosti potenciálne sociálne vylú�ených skupín a jednotlivcov.
Priorita 3 - zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich
na trh práce. Hlavným zámerom priority je zaisti�, aby pracovná sila disponovala
schopnos�ami, ktoré vyžaduje trh práce.
35
Všetky vyššie uvedené opera�né programy sú zamerané na regióny spadajúce pod
cie� 1, to znamená na regióny, ktoré vykazujú hodnotu HDP menšiu ako 75% priemeru
HDP v EÚ. Sú to regióny všetkých vyšších územných celkov okrem Bratislavského
samosprávneho kraja.
Graf 1: Alokácia finan�ných prostriedkov pre jednotlivé opera�né programy v SR v mil.
EUR
Zdroj: Koncepcia financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov
na roky 2004 - 2006
4. 4 Analýza podpory rozvoja školstva cez štrukturálne fondy
Ministerstvo školstva SR implementuje prostriedky ESF v rámci:
• Sektorového opera�ného programu Z - 4 opatreniach (2 opatrenia technická
pomoc) a 1 podopatrenie
• Jednotného programového dokumentu BA - 4 opatreniach (2 opatrenia technická
pomoc)
SOP �Z 2 686 083 238 Sk
JPD BA 927 751 775 Sk
Poznámka: Uvedené finan�né alokácie sú prepo�ítané kurzom 38 SKK/EUR
a predstavujú zdroje ESF a zdroje ŠR ur�ené na spolufinancovanie.
OP Základná infrašt ruktúra 422,36
SOP P riemysel a služby151,21
SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka 102,99
SOP �udské zdroje284,48
36
Hodnota zazmluvnených projektov predstavuje:
� v prípade SOP Z výšku 2 616 050 tis. Sk
� v prípade JPD BA výšku 922 015 tis. Sk
Po�et zazmluvnených projektov predstavuje k 31.12.2007:
� v prípade SOP Z 552 zmlúv
� v prípade JPD BA 214 zmlúv
Graf 2: �erpanie finan�ných prostriedkov SOP udské zdroje
Zdroj: Informácia o �erpaní finan�ných prostriedkov ESF v rezorte školstva v programovom období 2004 - 2006
37
Graf 3: �erpanie za zdroj ESF - SOP udské zdroje v tis. SKK
2989166 60574931
129505401253142339
2004
2005
2006
2007
Zdroj: Informácia o �erpaní prostriedkov ESF v rezorte školstva v programovom období 2004 - 2006
Prí�iny nízkeho �erpania finan�ných prostriedkov -
� vysoký po�et projektov s relatívne nízkou alokáciou
� nedostato�ný po�et zamestnancov administrujúcich žiadosti o platbu spojený s ich
fluktuáciou
� zložitý systém finan�ného riadenia - administratívna náro�nos� spracovania žiadostí
o platbu
� nedostato�ná výška poskytnutej zálohovej platby
Prijaté opatrenia zo strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky -
� zjednodušenie finan�ného riadenia
� zvýšenie výšky zálohovej platby
� personálne posilnenie útvarov administrujúcich žiadostí o platbu
� vytvorenie novej sekcie ekonomiky pre štrukturálne fondy EÚ s cie�om zabezpe�i�
efektívne využívanie prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ
� zvyšovanie odbornosti zamestnancov administrujúcich žiadostí o platbu
� vydanie a aktualizácia príru�iek, metodických pokynov s cie�om eliminácie zvýši�
kvalitu predkladaných žiadostí o platbu
� školenia pre kone�ných príjemcov pomoci
38
4.5.1 Analýza podpory rozvoja po�nohospodárstva a vidieka cez štrukturálne fondy
Prijímanie projektov na jednotlivé opatrenia SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj
vidieka bolo ukon�ené v roku 2006. Po�as roka 2007 PPA prijímala len projekty v rámci
opatrenia �. 2.5 Technická pomoc (13 prijatých projektov), �ím sa k 31.12.2007 dosiahol
celkový po�et prijatých žiadostí – 3 057 s požadovanou výškou nenávratného finan�ného
príspevku 18,89 mld. Sk. V sledovanom období (01.01. – 31.12.2007) sa �innos�
oddelenia uzatvárania zmlúv zamerala na dovyhodnotenie projektov prijatých v rokoch
2005-2006 a prijatých projektov v rámci Technickej pomoci pod�a platných interných
manuálov a vypracovávanie dodatkov k už uzatvoreným zmluvám. Po�as roka 2007 sa
rozhodlo o definitívnom schválení resp. vyradení 255 žiadostí, z nich 74 bolo schválených
s podpísanou zmluvou a 181 vyradených.
Proces vyhodnotenia projektov pre alšie opatrenia ešte trvá (je potrebné rozhodnú�
o 17 projektoch). Disponibilné limity finan�ných prostriedkov sú už nakontrahované
v plnej výške. Do 31.12.2007 už bolo nakontrahovaných 100,2 % (9,746 mld. Sk)
z celkových finan�ných limitov na roky 2004-2006 (9,727 mld. Sk) pri prepo�te
finan�ných limitov kurzom 38 Sk/1€.
PPA prijala do 31.12.2007 projekty pre SOP v objeme žiadaných príspevkov
presahujúcom 194% celkového finan�ného limitu pre SOP po�nohospodárstvo a rozvoj
vidieka na roky 2004 – 2006. Z uvedeného dôvodu PPA už neo�akáva zverejnenie výziev
na predkladanie projektov. Na základe uvedeného môže PPA iba zoh�adni� doterajšie
skúseností pri plánovaní a príprave metodických postupov v novom programovacom
období.
Graf 4: Po�et prijatých žiadostí k 31.12.2007 pod�a opatrení v %
Po�et prijatých žiadostí k 31.12.2007 pod�a opatrení v %
Pozemkové úpravy7,6%
Diverzifikácia po�n. �inností
4,0%
Akvakultúra0,6%
Vzdelávanie4,0%
Technická pom oc1,1%
Spracovanie rýb a propagácia rybých
výrobkov0,4%
Inv. do po�n. podnikov
62,6%
Zlepšenie sprac. po�n. produktov
12,0%
Lesy - ziskové inves tície
1,8%
Lesy - neziskové inves tície
5,9%
Zdroj: PPA Správa o vyhodnotení výziev SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka k 31.12.2007
39
Tabu�ka 8: Schválené a vyradené projekty za jednotlivé výberové kolá aj v
percentuálnom vyjadrení
V
ýber
ové
kolá
Priorita /opatrenie
Názov opatreniaPo�et prijatých žiadostí
Objem žiadaných finan�ných prostriedkov v tis. Sk
Po�et uzatvorených zmlúv
% schvál. projektov (zmlúv) z prijatých žiadostí
Objem schválených finan�ných prostriedkov v tis. Sk
Po�et vyradených projetkov
% vyradených projektov z prijatých žiadostí
1.1 Inv. do po�n. podnikov 712 3 433 142 672 94% 3 039 543 40 6%
1.2Zlepšenie spracovania a predajnosti po�n. produktov
159 1 635 692 121 76% 1 324 788 38 24%
2.1.1 Lesy - ziskové investície 17 57 493 14 82% 34 255 3 18%
2.2.1 Spracovanie rýb 6 35 671 6 100% 34 135 0 0%
2.2.2 Akvakultúra 1 3 750 1 100% 3 749 0 0%
2.1.2 Lesy - neziskové investície 44 144 886 32 73% 107 927 12 27%
2.3.2 Diverzifikácia po�n. �inností 28 235 563 20 71% 162 232 8 29%
2.2.2 Akvakultúra 3 8 916 2 67% 3 038 1 33%
2.3.1 Pozemkové úpravy 59 384 972 59 100% 384 972 0 0%
2.4 Vzdelávanie 22 19 015 18 82% 14 048 4 18%
2.1.1 Lesy - ziskové investície 39 150 773 30 77% 116 434 9 23%
2.1.2 Lesy - neziskové investície 52 220 315 42 81% 136 927 10 19%
2.3.2 Diverzifikácia po�n. �inností 60 530 432 47 78% 404 158 13 22%
1.1 Inv. do po�n. podnikov 1 203 6 929 089 259 22% 1 722 757 943 78%
2.2.1 Spracovanie rýb 5 31 701 2 40% 9 454 3 60%
2.2.2 Akvakultúra 15 79 944 8 53% 47 839 7 47%
2.3.1 Pozemkové úpravy 22 147 066 22 100% 147 066 0 0%
2.4 Vzdelávanie 35 40 197 24 69% 28 281 11 31%
3.ko
lo
2005 1.2
Zlepšenie spracovania a predajnosti po�n. produktov
208 3 352 224 46 22% 1 064 889 162 78%
4. K
olo
2005 2.4 Vzdelávanie 22 24 840 20 91% 20 401 2 9%
1.
Kol
o 20
06 2.3.2 Diverzifikácia po�n. �inností 34 319 027 21 62% 184 503 12 35%
2.
Kol
o 20
06 2.1.2 Lesy - neziskové investície 84 373 352 11 13% 51 478 62 74%
3.
Kol
o 20
06 2.3.1 Pozemkové úpravy 148 471 548 148 100% 469 585 0 0%
4. K
olo
2006 2.3.1 Pozemkové úpravy 3 6 204 3 100% 6 204 0 0%
5. K
olo
2006 2.4 Vzdelávanie 42 57 126 23 55% 26 647 18 43%
2.5 Technická pomoc 34 203 762 28 82% 201 587 3 9%
3 057 18 896 701 1 679 55% 9 746 899 1 361 45%Celkom:
1. K
olo
2004
2. K
olo
2004
1. K
olo
2005
2. K
olo
2005
Zdroj: PPA Správa o vyhodnotení výziev SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka k 31.12.2007
40
Tabu�ka 9: : Vývoj a štruktúra záväzkov EÚ vo�i SR v rámci štrukturálnych operácií
pod�a jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych
cenách roku 1999 v mil. EUR
Hodnota ukazovate�a Index Ukazovate�
2004 2005 2006 3/1 3/2 Štrukturálne fondy 261,50 351,50 437,30 1,67228 1,24 Kohézny fond 174,40 143,60 191,70 1,0992 1,33496 Spolu 435,90 495,10 629,00 1,44299 1,27045 Tabu�ka 10: Výška �erpaných finan�ných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na 1 obyvate�a v danom kraji v SKK
Kraj Po�et obyvate�ov Prostriedky zo ŠF
Výška prostriedkov na 1 obyvate�a
Bratislavský 606753 1394769822 2298,74 Nitriansky 716560 2670082334 3726,25 Tabu�ka 11: Výška �erpaných finan�ných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na 1 ha po�nohospodárskej pôdy v danom kraji v SKK
Kraj Výmera po�nohospodárskej pôdy v ha
Prostriedky zo ŠF
Výška prostriedkov na 1 ha pôdy
Bratislavský 95044 1394769822 14674,99 Nitriansky 469187 2670082334 5690,87
41
5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV V závere bakalárskej práce sme sa zamerali na vyhodnotenie vplyvu �erpania
finan�ných prostriedkov prijatých z rozpo�tu Európskej únie v skrátenom programovacom
období rokov 2004 - 2006.
Po�as krátkeho sledovaného obdobia sme mali možnos� oboznámenia sa s celkovým
fungovaním realizácie podpory, po�núc administratívnou, technickou a kon�iac
regionálnou pripravenos�ou využíva� tieto prostriedky a prípadné nedostatky odstráni�
v novom programovacom období. Prioritou pre sprístupnenie fondov bolo vytvorenie
zložitej siete rozhodovacích, implementa�ných a monitorovacích výborov, agentúr ktoré
mali za úlohu zabezpe�i� bezproblémové využívanie schválených prostriedkov
a dodržiava� pravidlá. Tento krok sa prejavil v narastajúcej byrokracii týchto procesov.
Projekty realizované z tejto formy finan�nej výpomoci sú sprevádzané vysokou
efektívnos�ou a návratnos�ou investovaných finan�ných prostriedkov. Na jednej strane
pomáhajú zaostávajúcim regiónom, ale na druhej strane sa stále viac prehlbujú rozdiely
medzi regiónmi navzájom. Vznikajú ve�ké nepomery medzi západom a východom našej
krajiny. udia žijúci v týchto podmienkach si nemôžu dovoli� využívanie trhových služieb
a ich potenciálny rast je pribrzovaný až zastavovaný.
Národné politiky nedokážu jednotlivo poskytnú� a zabezpe�i� ekonomický rast,
popula�né trendy a sociálnu solidaritu. Preto je úlohou Európskej únie ochra�ova�
spolo�né dobro a uchováva� ho pre nasledujúce generácie. Významnú úlohu v tomto
procese predstavuje regionálna politika spolu so štrukturálnymi fondmi. Tri prioritné ciele
majú zabezpe�i� dobudovanie základnej infraštruktúry, podporu rozvoja priemyselných,
vidieckych a mestských oblastí a modernizovanie systémov vzdelávania a podporu
zamestnanosti. Infraštruktúra musí ma� pevný základ, lebo bez neho nie je možný rozvoj
technicky vylepšenej Európy. Preto je potrebné implementova� programy rozvoja
�udských zdrojov na zvýšenie povedomia �udí. Pretože iba motivovaný a sebavedomý
�lovek je ve�kým prínosom pre kreatívnu spoluprácu a napredovanie podniku. Takýmto
spôsobom sa pripisuje rovnako ve�ký význam malým a stredným podnikov ako ve�kým.
Na ve�kos� podniku vplýva ve�a faktorov ako sú po�et zamestnancov, alokácia
investi�ných prostriedkov, rozvoj a inovácia. Malé a stredné podniky sú v niektorých
prípadoch vnímané ako záplaty v trhovom mechanizme. Opak je však pravdou. Majú viac
možností na získanie prostriedkov a v kone�nom dôsledku ich vedia efektívnejšie využi�
ako ve�ké podniky. Významným krokom pri rozvoji daného podniku sú aj dostato�ne
kvalifikované pracovné sily, viera že to �o robia je dobré pre nich ako aj pre celú
42
spolo�nos�. �asto sme svedkami situácií, že to �o je na Slovensku novinkou, nová
technika, softvér je vo vyspelých krajinách dávnym a samozrejmým štandardom. Preto je
potrebné podporova� a realizova� cezhrani�nú spoluprácu za ú�elom získania nových
informácií, pou�enia sa z chýb iných.
Finan�ná pomoc zo štrukturálnych fondov je uskuto��ovaná na základe
vypracovaných národných plánov rozvoja, v ktorých sú uvedené konkrétne ciele, priority
a opatrenia. �erpanie prostriedkov a realizácia projektov je ve�mi zd�havou záležitos�ou.
Preto jednou z priorít národného plánu na programovacie obdobie 2007 - 2013 je
odstránenie tohto nedostatku. Výhodou nového plánu je aj to, že nie celkom dobre
vypracovaný projekt musí by� hne zamietnutý na realizáciu. Je tu možnos� na základe
pripomienok projektových manažérov a príslušných kontrolórov opravi� chyby v projekte
a nanovo poda� žiados� o �erpanie prostriedkov z fondov. Pri správnej implementácii
týchto programov sa dá dosiahnu� multiplika�ný efekt, ktorý naštartuje celé hospodárstvo
únie správnym smerom.
Finan�né prostriedky vplývajú aj na rozpo�et štátu. Je teda potrebné korigova�
nákladové položky v súlade s nap��aním stanovených priorít. Musí by� zvolená optimálna
verzia. Pri nap��aní týchto úloh je nutné dodržiava� záväzky Slovenskej republiky
vzh�adom na prijatie eura a nezvyšova� deficit verejných financií. Na obyvate�ov má
�erpanie pozitívny vplyv. Hlavne v súvislosti s inováciou, rozšírením ponuky a kvality
poskytovaných služieb. Dopad na životné prostredie je tiež dobrý, keže sa dbá
a upozor�uje na ekologicky nepoškodzujúce prostriedky.
Ve�kým problémom pri spolufinancovaní projektov sú vznikajúce kurzové rozdiely,
ktoré spôsobujú riziko strát finan�ných prostriedkov v dôsledku posilnenia kurzu
slovenskej koruny vo�i euru a žiadostiam o finan�ný príspevok pre jednotlivé projekty.
Z uvedenej situácie vyplýva vysoký stupe� ohrozenia projektov. Pri vypracovaní finan�no
- ekonomických analýz do žiadosti o projekt sa výmenný kurz pohyboval na ove�a vyššej
úrovni ako v sú�asnosti. Kone�ní prijímatelia nepredvídali také rapídne posilnenie
slovenskej koruny vo�i euru. Pod�a platnej koncepcie systému finan�ného riadenia
v prípade ak kone�ný prijímate� vy�erpá alokáciu vyjadrenú v eurách, pri�om záväzky
vo�i dodávate�ovi sú uvedené v slovenských korunách nebudú vyriešené, rozdiel hradí
kone�ný prijímate� z vlastných zdrojov. Kone�ní prijímatelia požiadali o urýchlené
riešenie vzniknutej situácie, keže je ohrozená realizácia projektov. Príjemcovia nie sú
schopní pri posilnení kurzu realizova� záväzky. Požadujú, aby rozdiely znášali
vnútroštátne orgány.
43
6 POUŽITÁ LITERATÚRA
1. BABITZ, M. - HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania, Transparency International Slovensko, Bratislava 2005, s. 12, 14, 15, ISBN 80-89244-00-9 2. BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVÁ, M.: Regionálna ekonomika, SPU Nitra 2004, s. 178, 248, ISBN 80-8069-344-7 3. BELAJOVÁ, A. - GABAŠOVÁ, R.: Faktory ovplyv�ujúce rozvojovú úrove� vidieckych regiónov, In, Transforma�né súvislosti agrárneho sektora a rozvoja vidieka, Vidiek - Šanca pre rozvoj IV. Nitra 2003, s. 152, ISBN 80-8069-269-6 4. BIELIK, P. - HRON, J. - OKENKA, I. - PODOLÁK, A. - SVATOŠ, M. - TVRDO , J.: Ekonomika po�nohospodárstva a EÚ. II. Prepracované vydanie SPU Nitra a �ZU Praha, 199.s. 262, ISBN 80-7137-616-7 5. DRAHOŠOVÁ, A. - FÁBEROVÁ, I. - GAZDOVÁ, .: Prechod od predvstupovej pomoci k štrukturálnym fondom, II. prepracované a doplnené vydanie, Delegácia Európskej komisie v SR, Bratislava 2003, s. 80, ISBN 80-89180-00-0 6. FÁZIKOVÁ, M. - BELAJOVÁ, A. - FEKETE, P. - SCHWARCZ, P. - GOZORA, V.: Príprava absolventov vysokých škôl pre implementa�né a platobné agentúry, Informácie o EÚ, SPU Nitra 2006, s. 103, 106, ISBN 80-8069-785-X 7. FIGE, J. - ADAMIŠ, M.: Slovensko na ceste do Európskej únie, Kapitoly a súvislosti, Zastúpenie Európskej komisie v SR, Bratislava 2004, s. 176, ISBN 80-89102-07-7 8. FISCHLER, F.: Leader: Ideas and Iniciatives for Rural Development, Brussel 2004 http://europa.eu.int/rapid/pressReleasesAction 8. GOZORA, V.: Projektový manažment II, SPU Nitra 2005, Vydala Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU v Nitre v elektronickej forme 9. HAJŠEL, R.: Slovensko a Európska únia, druhé doplnené a prepracované vydanie, Delegácia Európskej komisie v SR, Bratislava 2003, s. 29, 30, 33, 34, ISBN 80-89102-05-0 10. KOŠ�O, T. - SZOVICS, P. - ŠEBO, A. - TÓTH, M.: Podnikové financie, SPU Nitra 2006, s. 114, 115, ISBN 80-8069-725-6 11. KRIŽO, P.: Zborník vedeckých príspevkov z medzinárodnej konferencie, Regióny - vidiek - životné prostredie 2006, SPU Nitra 2006, s. 245, 246, ISBN 80-8064-704-4 12. KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike, Sprievodca iniciatívami, NARMSP, Bratislava 2005 13. UDVIKOVÁ, I.: ITMS - monitorovanie �erpania finan�ných prostriedkov zo štrukturálnych celkov, Regionalistické perspektívy 2006 [elektronický zdroj] : vedecká a pedagogická konferencia s medzinárodnou ú�as�ou, 2.-3. február 2006, Lu�enec. - Nitra
44
SPU 2006, s. 93 - 96, ISBN 80-8069-723-X 14. MIŽI�KOVÁ, . - UBREŽIOVÁ, I.: Podnikanie malých a stredných podnikov, SPU Nitra 2007, s. 67, ISBN 978-80-8069-877-5 15. POKRIV�ÁK, J.: História spolo�nej po�nohospodárskej politiky EÚ, Európska únia, prednáška �. 4, 2006 16. PRNOVÁ, M.: Cesta úspešného projektu pre podnikate�a v oblasti priemyslu a služieb mimo bratislavského kraja, Úrad vlády Slovenskej republiky, Bratislava 2004, ISBN 80-88707-63-3 17. RATAJ, V. - RYBANSKÁ, M. - JUREKOVÁ, Z. - BOREKOVÁ, B. - W�LCZOVÁ, T.: Metodika písania závere�ných prác na SPU v Nitre, SPU Nitra 2007, s. 83, ISBN 80-8069-328-5 18. SAMSON, Š. a kol.: Regionálna ekonomika Košice, Ekonomická fakulta TU v Košiciach, 2001, s. 28, 234, ISBN 80-7099-716-8 19. ŠIBL, D.: Postavenie Slovenska v Európskej únii, Ekonóm, Bratislava 2004, s. 249, ISBN 80-225-1865-4 20. Európska komisia: Regionálna politika Európskej únie: Pre�o je regionálna politika nevyhnutná, Vydavate�: Delegácia Európskej komisie v SR 2002, s. 35, ISBN 80-89102-01-8 21. Zákon �. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja z 18. 10. 2001 22. Národný rozvojový plán z roku 2003 na programovacie obdobie 2004 - 2006 23. Ministerstvo školstva - Informácia o �erpaní prostriedkov ESF v rezorte školstva v programovom období 2004 - 2006 24. http://www.euractiv.sk (2007-3-21) 25. http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3935 (2008-3-11) 26. http://www.strukturalnefondy.sk/Default.aspx?CatId=3 (2008-4-10) 27. Informa�né letáky vydané Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky
45
PRÍLOHY
46
Príloha �. 1
VÚC Opera�ný program PrioritaPo�et projek
tov
Celkové oprávnené výdavky
Po�et projek
tov
Spolufinancovanie projektov zo zdrojov ŠF
a ŠR (bez VZ)
Po�et projektov v
realiz.
Prostriedky �erpané zo zdrojov ŠF EÚ
Spolufinancovanie zo ŠR (bez VZ)
Prostriedky �erpané zo zdrojov ŠF a ŠR
(bez VZ)
11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 8 42 069 049,00 Sk 3 21 323 714,40 Sk 3 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 1 4 634 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 9 46 703 049,00 Sk 3 21 323 714,40 Sk 3 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 45 569 402 576,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 24 193 544 460,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 31 357 096 595,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 100 1 120 043 631,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 1 46 426 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 1 46 426 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 495 8 130 333 122,88 Sk 256 2 554 982 291,72 Sk 225 785 780 197,81 Sk 777 217 614,34 Sk 1 562 997 812,15 SkCelkom 495 8 130 333 122,88 Sk 256 2 554 982 291,72 Sk 225 785 780 197,81 Sk 777 217 614,34 Sk 1 562 997 812,15 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 159 1 529 140 553,56 Sk 73 747 141 519,80 Sk 72 155 177 480,50 Sk 155 089 071,25 Sk 310 266 551,75 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 941 6 966 247 179,02 Sk 405 2 047 251 805,23 Sk 405 327 744 275,06 Sk 316 433 144,12 Sk 644 177 419,18 SkCelkom 1100 8 495 387 732,58 Sk 478 2 794 393 325,03 Sk 477 482 921 755,56 Sk 471 522 215,37 Sk 954 443 970,93 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 26 180 680 203,00 Sk 10 38 518 158,50 Sk 9 8 116 437,95 Sk 7 349 259,74 Sk 15 465 697,69 Sk41.2 Dostupnos� 6 230 202 175,30 Sk 5 85 367 166,54 Sk 5 22 134 959,94 Sk 19 921 464,00 Sk 42 056 423,94 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 52 137 075 150,65 Sk 16 19 623 912,10 Sk 15 4 256 640,64 Sk 3 868 357,57 Sk 8 124 998,21 Sk41.4 �udské zdroje 30 158 761 741,46 Sk 14 32 392 550,95 Sk 14 2 985 548,13 Sk 2 686 993,36 Sk 5 672 541,49 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 31 196 389 054,51 Sk 16 47 555 622,85 Sk 16 11 685 357,08 Sk 10 613 724,46 Sk 22 299 081,54 SkCelkom 145 903 108 324,92 Sk 61 223 457 410,94 Sk 59 49 178 943,74 Sk 44 439 799,13 Sk 93 618 742,87 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 1 771 350,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 1 771 350,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 16 74 408 038,39 Sk 2 2 767 952,67 Sk 2 1 308 107,23 Sk 1 177 296,60 Sk 2 485 403,83 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 9 92 182 755,00 Sk 2 35 061 375,00 Sk 2 8 398 346,45 Sk 7 790 910,21 Sk 16 189 256,66 SkCelkom 25 166 590 793,39 Sk 4 37 829 327,67 Sk 4 9 706 453,68 Sk 8 968 206,81 Sk 18 674 660,49 Sk51.1 Zamestnanos� 31 138 265 336,00 Sk 23 58 152 276,76 Sk 23 12 491 965,39 Sk 10 167 170,98 Sk 22 659 136,37 Sk51.2 Podnikanie 35 103 416 000,00 Sk 32 85 416 000,00 Sk 32 18 450 016,16 Sk 14 249 806,45 Sk 32 699 822,61 Sk51.3 Adaptabilita 26 287 005 677,00 Sk 20 60 002 265,00 Sk 20 22 594 703,91 Sk 14 371 211,94 Sk 36 965 915,85 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 38 129 561 881,00 Sk 38 60 470 627,00 Sk 38 13 645 786,12 Sk 8 785 625,72 Sk 22 431 411,84 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 2 15 481 512,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 132 673 730 406,00 Sk 113 264 041 168,76 Sk 113 67 182 471,58 Sk 47 573 815,09 Sk 114 756 286,67 Sk
Celkom 2008 19 583 094 409,77 Sk 915 5 896 027 238,52 Sk 881 1 394 769 822,37 Sk 1 349 721 650,74 Sk 2 744 491 473,11 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 213 4 385 900 524,11 Sk 48 826 813 480,60 Sk 33 229 486 341,91 Sk 129 663 699,75 Sk 359 150 041,66 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 77 3 157 378 892,23 Sk 12 541 384 692,01 Sk 12 277 350 789,99 Sk 142 955 080,06 Sk 420 305 870,05 SkCelkom 290 7 543 279 416,34 Sk 60 1 368 198 172,61 Sk 45 506 837 131,90 Sk 272 618 779,81 Sk 779 455 911,71 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 112 544 071 209,60 Sk 31 101 321 719,00 Sk 31 40 645 943,97 Sk 9 413 608,57 Sk 50 059 552,54 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 219 993 663 580,75 Sk 39 169 672 529,50 Sk 39 19 781 465,65 Sk 6 466 316,55 Sk 26 247 782,20 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 329 1 450 514 077,26 Sk 92 273 796 228,51 Sk 92 42 394 355,77 Sk 12 395 558,51 Sk 54 789 914,28 SkCelkom 660 2 988 248 867,61 Sk 162 544 790 477,01 Sk 162 102 821 765,39 Sk 28 275 483,63 Sk 131 097 249,02 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 340 3 750 816 599,51 Sk 169 1 080 412 741,96 Sk 169 522 746 887,33 Sk 297 918 883,27 Sk 820 665 770,60 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 158 904 524 544,00 Sk 118 506 219 725,10 Sk 118 256 260 265,95 Sk 77 497 638,99 Sk 333 757 904,94 SkCelkom 498 4 655 341 143,51 Sk 287 1 586 632 467,06 Sk 287 779 007 153,28 Sk 375 416 522,26 Sk 1 154 423 675,54 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 16 9 002 957 553,47 Sk 13 6 012 990 603,77 Sk 12 3 295 618 040,38 Sk 943 506 297,02 Sk 4 239 124 337,40 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 72 4 296 261 298,59 Sk 40 1 438 084 126,99 Sk 40 681 599 285,02 Sk 375 230 579,80 Sk 1 056 829 864,82 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 381 4 540 769 196,42 Sk 85 581 238 202,72 Sk 75 316 748 293,79 Sk 71 477 419,37 Sk 388 225 713,16 SkCelkom 469 17 839 988 048,48 Sk 138 8 032 312 933,48 Sk 127 4 293 965 619,19 Sk 1 390 214 296,19 Sk 5 684 179 915,38 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 1 5 667 255,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 4 18 085 599,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 5 23 752 854,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.2 Dostupnos� 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.4 �udské zdroje 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 47 308 370 277,23 Sk 2 2 313 342,00 Sk 2 1 326 930,24 Sk 442 310,11 Sk 1 769 240,35 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 15 103 966 349,76 Sk 6 26 335 871,66 Sk 6 2 338 735,42 Sk 736 321,53 Sk 3 075 056,95 SkCelkom 62 412 336 626,99 Sk 8 28 649 213,66 Sk 8 3 665 665,66 Sk 1 178 631,64 Sk 4 844 297,30 Sk51.1 Zamestnanos� 37 159 308 950,06 Sk 27 71 425 019,56 Sk 27 29 069 078,52 Sk 9 941 985,14 Sk 39 011 063,66 Sk51.2 Podnikanie 23 247 259 660,00 Sk 18 72 439 997,00 Sk 18 30 444 847,87 Sk 10 148 286,59 Sk 40 593 134,46 Sk51.3 Adaptabilita 3 27 489 786,00 Sk 3 27 341 364,95 Sk 3 15 362 924,73 Sk 5 120 974,81 Sk 20 483 899,54 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 3 30 704 503,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 66 464 762 899,06 Sk 48 171 206 381,51 Sk 48 74 876 851,12 Sk 25 211 246,54 Sk 100 088 097,66 Sk
Celkom 2050 33 927 709 855,99 Sk 703 11 731 789 645,33 Sk 677 5 761 174 186,54 Sk 2 092 914 960,07 Sk 7 854 089 146,61 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 214 3 701 457 013,31 Sk 62 579 509 310,02 Sk 55 138 311 804,78 Sk 108 630 393,03 Sk 246 942 197,81 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 102 5 373 842 159,38 Sk 15 783 473 627,21 Sk 15 322 664 273,18 Sk 173 005 592,15 Sk 495 669 865,33 SkCelkom 316 9 075 299 172,69 Sk 77 1 362 982 937,23 Sk 70 460 976 077,96 Sk 281 635 985,18 Sk 742 612 063,14 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 32 206 807 229,00 Sk 10 31 553 230,00 Sk 10 14 647 694,96 Sk 3 628 544,47 Sk 18 276 239,43 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 92 429 736 259,50 Sk 20 75 769 856,29 Sk 19 10 192 503,61 Sk 3 293 490,08 Sk 13 485 993,69 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 234 1 029 404 828,20 Sk 78 292 239 348,30 Sk 78 52 893 882,45 Sk 15 134 253,98 Sk 68 028 136,43 SkCelkom 358 1 665 948 316,70 Sk 108 399 562 434,59 Sk 107 77 734 081,02 Sk 22 056 288,53 Sk 99 790 369,55 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 170 1 467 851 114,20 Sk 70 291 328 877,60 Sk 70 145 304 201,39 Sk 84 567 184,13 Sk 229 871 385,52 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 143 866 261 559,82 Sk 97 374 463 010,15 Sk 97 179 939 780,83 Sk 64 595 843,11 Sk 244 535 623,94 SkCelkom 313 2 334 112 674,02 Sk 167 665 791 887,75 Sk 167 325 243 982,22 Sk 149 163 027,24 Sk 474 407 009,46 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 4 404 969 200,00 Sk 3 345 068 850,00 Sk 3 171 984 388,14 Sk 56 643 160,78 Sk 228 627 548,92 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 46 5 612 612 262,74 Sk 22 277 991 829,98 Sk 22 128 703 815,60 Sk 61 456 584,73 Sk 190 160 400,33 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 305 4 335 360 576,54 Sk 81 473 059 919,05 Sk 77 213 609 776,96 Sk 45 819 445,91 Sk 259 429 222,87 SkCelkom 355 10 352 942 039,28 Sk 106 1 096 120 599,03 Sk 102 514 297 980,70 Sk 163 919 191,42 Sk 678 217 172,12 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 1 343 464,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 1 343 464,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 1 0,00 Sk 1 0,00 Sk 1 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.2 Dostupnos� 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.4 �udské zdroje 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 1 0,00 Sk 1 0,00 Sk 1 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 24 233 249 732,55 Sk 7 42 406 048,26 Sk 7 20 186 376,17 Sk 5 383 033,67 Sk 25 569 409,84 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 73 169 778 479,13 Sk 31 24 948 707,27 Sk 31 4 964 366,08 Sk 1 488 840,38 Sk 6 453 206,46 SkCelkom 97 403 028 211,68 Sk 38 67 354 755,53 Sk 38 25 150 742,25 Sk 6 871 874,05 Sk 32 022 616,30 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 61 43 043 703,00 Sk 32 12 105 877,39 Sk 32 2 837 980,60 Sk 861 496,46 Sk 3 699 477,06 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 8 29 811 098,70 Sk 6 25 134 148,78 Sk 6 17 974 756,42 Sk 4 793 268,40 Sk 22 768 024,82 SkCelkom 69 72 854 801,70 Sk 38 37 240 026,17 Sk 38 20 812 737,02 Sk 5 654 764,86 Sk 26 467 501,88 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.1 Zamestnanos� 10 47 532 645,00 Sk 6 15 857 849,70 Sk 6 7 856 489,70 Sk 2 618 831,11 Sk 10 475 320,81 Sk51.2 Podnikanie 24 129 003 953,00 Sk 19 51 000 000,00 Sk 19 24 847 987,13 Sk 8 282 670,15 Sk 33 130 657,28 Sk51.3 Adaptabilita 7 43 670 566,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 2 12 841 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 3 4 968 300,50 Sk 3 4 968 300,50 Sk 3 2 778 723,09 Sk 926 241,96 Sk 3 704 965,05 SkCelkom 46 238 016 464,50 Sk 28 71 826 150,20 Sk 28 35 483 199,92 Sk 11 827 743,22 Sk 47 310 943,14 Sk
Celkom 1556 24 142 545 144,57 Sk 563 3 700 878 790,50 Sk 551 1 459 698 801,09 Sk 641 128 874,50 Sk 2 100 827 675,59 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 173 3 498 813 541,03 Sk 40 644 123 342,46 Sk 34 173 045 749,27 Sk 73 514 076,06 Sk 246 559 825,33 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 43 1 824 273 696,46 Sk 7 89 699 124,63 Sk 6 53 821 360,24 Sk 35 877 351,28 Sk 89 698 711,52 SkCelkom 216 5 323 087 237,49 Sk 47 733 822 467,09 Sk 40 226 867 109,51 Sk 109 391 427,34 Sk 336 258 536,85 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 83 362 914 119,00 Sk 26 75 750 624,20 Sk 26 28 096 912,95 Sk 6 678 680,94 Sk 34 775 593,89 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 195 977 105 735,40 Sk 22 115 134 569,50 Sk 22 11 146 132,25 Sk 3 405 073,26 Sk 14 551 205,51 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 352 1 399 036 790,55 Sk 118 393 823 781,90 Sk 118 61 763 164,72 Sk 17 194 014,08 Sk 78 957 178,80 SkCelkom 630 2 739 056 644,95 Sk 166 584 708 975,60 Sk 166 101 006 209,92 Sk 27 277 768,28 Sk 128 283 978,20 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 302 2 988 542 398,68 Sk 169 935 152 505,39 Sk 169 431 844 679,53 Sk 257 779 421,28 Sk 689 624 100,81 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 121 679 174 294,36 Sk 88 371 184 919,65 Sk 88 155 247 146,53 Sk 44 030 414,04 Sk 199 277 560,57 SkCelkom 423 3 667 716 693,04 Sk 257 1 306 337 425,04 Sk 257 587 091 826,06 Sk 301 809 835,32 Sk 888 901 661,38 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 5 1 135 065 660,00 Sk 5 1 076 886 660,00 Sk 5 156 788 139,17 Sk 52 262 713,08 Sk 209 050 852,25 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 52 3 304 203 821,62 Sk 19 794 841 436,89 Sk 19 445 836 019,99 Sk 214 455 394,35 Sk 660 291 414,34 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 410 5 877 241 021,97 Sk 152 475 144 902,32 Sk 145 261 315 958,60 Sk 59 457 894,10 Sk 320 773 852,70 SkCelkom 467 10 316 510 503,59 Sk 176 2 346 872 999,21 Sk 169 863 940 117,76 Sk 326 176 001,53 Sk 1 190 116 119,29 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 2 13 896 856,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 2 13 896 856,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.2 Dostupnos� 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.4 �udské zdroje 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 91 586 756 403,46 Sk 15 60 853 734,74 Sk 15 30 250 812,78 Sk 8 629 427,38 Sk 38 880 240,16 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 30 236 418 070,74 Sk 7 56 948 970,60 Sk 7 26 216 526,43 Sk 6 991 073,52 Sk 33 207 599,95 SkCelkom 121 823 174 474,20 Sk 22 117 802 705,34 Sk 22 56 467 339,21 Sk 15 620 500,90 Sk 72 087 840,11 Sk51.1 Zamestnanos� 37 132 301 776,90 Sk 37 119 244 314,90 Sk 37 46 652 684,76 Sk 15 092 946,20 Sk 61 745 630,96 Sk51.2 Podnikanie 9 28 806 930,00 Sk 6 20 000 000,00 Sk 6 5 491 762,41 Sk 1 830 587,92 Sk 7 322 350,33 Sk51.3 Adaptabilita 16 38 680 368,00 Sk 13 26 227 142,36 Sk 13 10 574 481,63 Sk 3 210 020,41 Sk 13 784 502,04 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 3 8 048 410,00 Sk 3 8 000 000,50 Sk 3 4 178 299,97 Sk 1 392 766,72 Sk 5 571 066,69 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 2 9 053 773,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 67 216 891 257,90 Sk 59 173 471 457,76 Sk 59 66 897 228,77 Sk 21 526 321,25 Sk 88 423 550,02 Sk
Celkom 1926 23 100 333 667,17 Sk 727 5 263 016 030,04 Sk 713 1 902 269 831,23 Sk 801 801 854,62 Sk 2 704 071 685,85 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 229 4 414 236 715,08 Sk 56 1 125 973 240,42 Sk 44 474 665 947,11 Sk 276 690 913,39 Sk 751 356 860,50 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 92 3 621 562 634,69 Sk 13 428 525 464,44 Sk 13 210 077 216,18 Sk 109 474 091,78 Sk 319 551 307,96 SkCelkom 321 8 035 799 349,77 Sk 69 1 554 498 704,86 Sk 57 684 743 163,29 Sk 386 165 005,17 Sk 1 070 908 168,46 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 60 241 264 967,00 Sk 15 45 669 253,50 Sk 15 12 831 858,57 Sk 2 949 497,00 Sk 15 781 355,57 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 190 710 247 511,39 Sk 33 165 313 537,66 Sk 33 30 704 403,95 Sk 9 642 195,91 Sk 40 346 599,86 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 281 2 168 592 110,71 Sk 98 327 642 778,29 Sk 98 59 373 459,28 Sk 17 225 429,24 Sk 76 598 888,52 SkCelkom 531 3 120 104 589,10 Sk 146 538 625 569,45 Sk 146 102 909 721,80 Sk 29 817 122,15 Sk 132 726 843,95 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 232 3 244 961 832,60 Sk 110 959 263 513,56 Sk 110 486 672 627,38 Sk 270 935 985,11 Sk 757 608 612,49 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 114 629 696 409,14 Sk 81 320 757 317,20 Sk 81 170 071 749,06 Sk 52 985 196,33 Sk 223 056 945,39 SkCelkom 346 3 874 658 241,74 Sk 191 1 280 020 830,76 Sk 191 656 744 376,44 Sk 323 921 181,44 Sk 980 665 557,88 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 8 2 674 681 539,76 Sk 5 1 625 165 885,76 Sk 5 1 092 907 099,54 Sk 362 940 362,26 Sk 1 455 847 461,80 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 65 3 868 765 255,31 Sk 27 897 575 071,31 Sk 27 318 882 236,65 Sk 104 741 776,66 Sk 423 624 013,31 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 618 7 595 875 966,41 Sk 208 767 667 183,27 Sk 202 424 676 977,39 Sk 92 947 785,98 Sk 517 624 763,37 SkCelkom 691 14 139 322 761,48 Sk 240 3 290 408 140,34 Sk 234 1 836 466 313,58 Sk 560 629 924,90 Sk 2 397 096 238,48 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.2 Dostupnos� 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.4 �udské zdroje 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 33 248 765 256,90 Sk 11 9 596 530,55 Sk 11 2 516 535,56 Sk 798 521,74 Sk 3 315 057,30 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 184 369 275 204,52 Sk 29 25 699 087,97 Sk 29 8 601 814,27 Sk 2 373 412,61 Sk 10 975 226,88 SkCelkom 217 618 040 461,42 Sk 40 35 295 618,52 Sk 40 11 118 349,83 Sk 3 171 934,35 Sk 14 290 284,18 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 51 308 668 013,98 Sk 6 43 260 223,14 Sk 6 30 066 738,58 Sk 8 243 340,30 Sk 38 310 078,88 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 2 17 692 425,79 Sk 1 10 813 960,00 Sk 1 8 537 330,84 Sk 2 276 621,56 Sk 10 813 952,40 SkCelkom 53 326 360 439,77 Sk 7 54 074 183,14 Sk 7 38 604 069,42 Sk 10 519 961,86 Sk 49 124 031,28 Sk51.1 Zamestnanos� 12 23 917 576,00 Sk 12 23 707 049,50 Sk 12 8 397 125,86 Sk 2 799 041,88 Sk 11 196 167,74 Sk51.2 Podnikanie 14 67 795 512,00 Sk 9 33 068 200,00 Sk 9 10 282 220,55 Sk 3 427 407,56 Sk 13 709 628,11 Sk51.3 Adaptabilita 15 54 797 046,00 Sk 7 27 461 151,00 Sk 7 13 727 342,39 Sk 4 575 780,91 Sk 18 303 123,30 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 6 72 151 422,00 Sk 4 13 000 000,00 Sk 4 994 244,62 Sk 331 414,88 Sk 1 325 659,50 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 3 9 053 773,00 Sk 3 9 053 773,00 Sk 3 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 50 227 715 329,00 Sk 35 106 290 173,50 Sk 35 33 400 933,42 Sk 11 133 645,23 Sk 44 534 578,65 Sk
Celkom 2209 30 342 001 172,28 Sk 728 6 859 213 220,57 Sk 710 3 363 986 927,78 Sk 1 325 358 775,10 Sk 4 689 345 702,88 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 179 5 071 982 916,54 Sk 43 365 624 572,27 Sk 36 118 244 194,08 Sk 101 352 169,06 Sk 219 596 363,14 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 60 2 706 557 579,41 Sk 6 192 300 000,00 Sk 6 113 586 635,13 Sk 78 713 359,13 Sk 192 299 994,26 SkCelkom 239 7 778 540 495,95 Sk 49 557 924 572,27 Sk 42 231 830 829,21 Sk 180 065 528,19 Sk 411 896 357,40 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 43 220 726 106,00 Sk 12 64 929 109,00 Sk 12 16 796 890,64 Sk 4 126 997,83 Sk 20 923 888,47 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 114 451 347 132,23 Sk 24 89 864 499,35 Sk 24 7 879 036,89 Sk 2 406 067,46 Sk 10 285 104,35 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 232 895 674 529,29 Sk 68 184 900 043,45 Sk 67 24 116 187,10 Sk 6 598 331,56 Sk 30 714 518,66 SkCelkom 389 1 567 747 767,52 Sk 104 339 693 651,80 Sk 103 48 792 114,63 Sk 13 131 396,85 Sk 61 923 511,48 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 642 8 251 311 249,63 Sk 328 2 212 547 834,61 Sk 328 1 351 837 579,04 Sk 591 596 836,89 Sk 1 943 434 415,93 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 83 476 447 071,47 Sk 62 271 050 543,90 Sk 61 154 661 732,96 Sk 46 857 997,11 Sk 201 519 730,07 SkCelkom 725 8 727 758 321,10 Sk 390 2 483 598 378,51 Sk 389 1 506 499 312,00 Sk 638 454 834,00 Sk 2 144 954 146,00 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 1 193 000 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 61 3 203 308 429,87 Sk 33 723 636 395,13 Sk 33 312 220 748,17 Sk 119 315 179,29 Sk 431 535 927,46 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 456 4 407 432 829,02 Sk 132 739 080 226,26 Sk 126 535 501 996,60 Sk 119 012 321,56 Sk 654 514 318,16 SkCelkom 518 7 803 741 258,89 Sk 165 1 462 716 621,39 Sk 159 847 722 744,77 Sk 238 327 500,85 Sk 1 086 050 245,62 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 6 31 033 908,00 Sk 2 10 380 058,00 Sk 2 2 143 823,25 Sk 2 143 823,75 Sk 4 287 647,00 SkCelkom 6 31 033 908,00 Sk 2 10 380 058,00 Sk 2 2 143 823,25 Sk 2 143 823,75 Sk 4 287 647,00 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.2 Dostupnos� 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.4 �udské zdroje 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 68 418 328 790,46 Sk 8 22 299 146,85 Sk 8 4 960 010,09 Sk 1 359 784,62 Sk 6 319 794,71 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 30 300 917 749,90 Sk 6 29 924 895,21 Sk 6 13 227 443,92 Sk 3 527 318,40 Sk 16 754 762,32 SkCelkom 98 719 246 540,36 Sk 14 52 224 042,06 Sk 14 18 187 454,01 Sk 4 887 103,02 Sk 23 074 557,03 Sk51.1 Zamestnanos� 8 44 070 320,00 Sk 8 31 340 683,10 Sk 8 12 095 642,33 Sk 3 994 798,52 Sk 16 090 440,85 Sk51.2 Podnikanie 19 81 661 759,00 Sk 11 27 505 680,00 Sk 11 2 810 413,90 Sk 936 804,77 Sk 3 747 218,67 Sk51.3 Adaptabilita 5 48 240 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 3 35 137 080,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 35 209 109 159,00 Sk 19 58 846 363,10 Sk 19 14 906 056,23 Sk 4 931 603,29 Sk 19 837 659,52 Sk
Celkom 2010 26 837 177 450,82 Sk 743 4 965 383 687,13 Sk 728 2 670 082 334,10 Sk 1 081 941 789,95 Sk 3 752 024 124,05 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 210 3 936 772 285,07 Sk 61 514 137 138,76 Sk 50 232 911 189,11 Sk 146 636 968,06 Sk 379 548 157,17 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 38 863 012 626,02 Sk 4 52 000 000,00 Sk 4 27 999 996,91 Sk 23 999 997,56 Sk 51 999 994,47 SkCelkom 248 4 799 784 911,09 Sk 65 566 137 138,76 Sk 54 260 911 186,02 Sk 170 636 965,62 Sk 431 548 151,64 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 27 164 852 954,00 Sk 7 28 855 830,00 Sk 7 6 453 366,68 Sk 1 352 433,74 Sk 7 805 800,42 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 60 342 740 772,75 Sk 4 30 004 536,00 Sk 4 2 717 229,43 Sk 905 743,91 Sk 3 622 973,34 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 187 931 092 049,62 Sk 50 165 868 132,96 Sk 50 27 476 145,35 Sk 7 394 367,05 Sk 34 870 512,40 SkCelkom 274 1 438 685 776,37 Sk 61 224 728 498,96 Sk 61 36 646 741,46 Sk 9 652 544,70 Sk 46 299 286,16 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 207 2 683 805 262,00 Sk 86 584 412 297,45 Sk 86 341 354 463,04 Sk 162 729 821,80 Sk 504 084 284,84 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 63 553 130 577,40 Sk 57 303 908 780,85 Sk 57 132 127 385,12 Sk 46 387 132,45 Sk 178 514 517,57 SkCelkom 270 3 236 935 839,40 Sk 143 888 321 078,30 Sk 143 473 481 848,16 Sk 209 116 954,25 Sk 682 598 802,41 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 1 105 705 010,00 Sk 1 105 705 010,00 Sk 1 11 319 729,71 Sk 3 773 242,76 Sk 15 092 972,47 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 46 1 593 637 074,11 Sk 16 385 141 217,17 Sk 16 186 637 453,03 Sk 66 978 746,46 Sk 253 616 199,49 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 303 3 865 729 334,10 Sk 70 353 302 821,28 Sk 63 207 003 934,28 Sk 47 621 299,89 Sk 254 625 234,17 SkCelkom 350 5 565 071 418,21 Sk 87 844 149 048,45 Sk 80 404 961 117,02 Sk 118 373 289,11 Sk 523 334 406,13 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 3 17 098 720,00 Sk 1 5 903 000,00 Sk 1 991 204,45 Sk 991 204,46 Sk 1 982 408,91 SkCelkom 3 17 098 720,00 Sk 1 5 903 000,00 Sk 1 991 204,45 Sk 991 204,46 Sk 1 982 408,91 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.2 Dostupnos� 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.4 �udské zdroje 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 30 20 705 281,56 Sk 23 15 607 779,48 Sk 23 5 990 890,42 Sk 1 688 129,03 Sk 7 679 019,45 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 8 34 162 102,00 Sk 5 14 087 638,35 Sk 5 4 639 114,95 Sk 1 237 097,33 Sk 5 876 212,28 SkCelkom 38 54 867 383,56 Sk 28 29 695 417,83 Sk 28 10 630 005,37 Sk 2 925 226,36 Sk 13 555 231,73 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.1 Zamestnanos� 4 20 694 100,00 Sk 2 16 100 000,00 Sk 2 5 049 931,59 Sk 1 683 310,57 Sk 6 733 242,16 Sk51.2 Podnikanie 2 8 142 600,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.3 Adaptabilita 16 153 281 388,20 Sk 11 69 091 284,60 Sk 11 22 630 947,44 Sk 6 449 045,31 Sk 29 079 992,75 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 2 20 224 000,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 24 202 342 088,20 Sk 13 85 191 284,60 Sk 13 27 680 879,03 Sk 8 132 355,88 Sk 35 813 234,91 Sk
Celkom 1207 15 314 786 136,83 Sk 398 2 644 125 466,90 Sk 380 1 215 302 981,51 Sk 519 828 540,38 Sk 1 735 131 521,89 Sk11.1 Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového poten 138 4 353 257 906,44 Sk 42 740 348 926,49 Sk 34 240 526 185,87 Sk 133 936 208,81 Sk 374 462 394,68 Sk11.2 Rozvoj cestovného ruchu 56 4 159 365 869,22 Sk 9 658 559 753,40 Sk 9 376 634 220,47 Sk 154 816 137,80 Sk 531 450 358,27 SkCelkom 194 8 512 623 775,66 Sk 51 1 398 908 679,89 Sk 43 617 160 406,34 Sk 288 752 346,61 Sk 905 912 752,95 Sk12.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 29 164 865 329,00 Sk 6 20 985 484,70 Sk 6 3 879 838,11 Sk 969 959,24 Sk 4 849 797,35 Sk12.2 Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 60 450 902 054,00 Sk 10 107 474 126,50 Sk 10 3 711 537,49 Sk 1 060 620,50 Sk 4 772 157,99 Sk12.3 Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce 155 870 300 241,40 Sk 35 159 306 308,72 Sk 35 23 946 180,03 Sk 7 049 286,46 Sk 30 995 466,49 SkCelkom 244 1 486 067 624,40 Sk 51 287 765 919,92 Sk 51 31 537 555,63 Sk 9 079 866,20 Sk 40 617 421,83 Sk13.1 Podpora produktívneho po�nohospodárstva 393 6 059 966 939,96 Sk 197 1 272 159 771,48 Sk 197 761 028 775,30 Sk 338 574 298,34 Sk 1 099 603 073,64 Sk13.2 Podpora trvalo udržate�ného rozvoja vidieka 58 612 201 102,55 Sk 48 285 267 677,77 Sk 48 147 746 826,76 Sk 56 477 703,12 Sk 204 224 529,88 SkCelkom 451 6 672 168 042,51 Sk 245 1 557 427 449,25 Sk 245 908 775 602,06 Sk 395 052 001,46 Sk 1 303 827 603,52 Sk14.1 Dopravná infraštruktúra 6 572 925 580,00 Sk 6 570 169 486,00 Sk 6 111 675 752,01 Sk 36 175 450,76 Sk 147 851 202,77 Sk14.2 Environmentálna infraštruktúra 42 2 518 549 493,69 Sk 21 746 280 359,65 Sk 21 351 616 933,99 Sk 110 788 358,95 Sk 462 405 292,94 Sk14.3 Lokálna infraštruktúra 294 4 235 867 033,16 Sk 91 608 526 199,20 Sk 88 344 367 325,15 Sk 72 371 391,26 Sk 416 738 716,41 SkCelkom 342 7 327 342 106,85 Sk 118 1 924 976 044,85 Sk 115 807 660 011,15 Sk 219 335 200,97 Sk 1 026 995 212,12 Sk21.1 Podpora hospodárskej �innosti a trvalo udržate�ného rozvoja cie�ového územia 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.1 Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk31.2 Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania 1 2 668 920,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 1 2 668 920,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.1 Cezhrani�ná spolupráca v ekonomike 12 65 702 131,00 Sk 5 13 408 652,45 Sk 5 5 872 414,46 Sk 1 565 977,21 Sk 7 438 391,67 Sk41.2 Dostupnos� 2 67 933 149,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk41.3 Cezhrani�né organiza�né štruktúry a siete 17 53 590 362,00 Sk 13 8 878 702,85 Sk 13 3 900 799,43 Sk 1 040 213,22 Sk 4 941 012,65 Sk41.4 �udské zdroje 2 37 246 462,00 Sk 1 3 648 000,00 Sk 1 1 970 562,93 Sk 525 483,45 Sk 2 496 046,38 Sk41.5 Udržate�ný územný a environmentálny rozvoj 15 84 857 534,92 Sk 9 40 255 054,82 Sk 9 12 455 307,48 Sk 3 969 057,99 Sk 16 424 365,47 SkCelkom 48 309 329 638,92 Sk 28 66 190 410,12 Sk 28 24 199 084,30 Sk 7 100 731,87 Sk 31 299 816,17 Sk42.1 Rozvoj infraštruktúry 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk42.2 Socio-ekonomický rozvoj 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 SkCelkom 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0 0,00 Sk 0,00 Sk 0,00 Sk43.1 Sociálny a kultúrny rozvoj a tvorba sietí 28 35 462 599,01 Sk 24 14 536 075,41 Sk 23 6 497 209,46 Sk 1 833 323,02 Sk 8 330 532,48 Sk43.2 Udržiavanie krajiny a rozvoj turizmu 6 37 255 362,20 Sk 4 30 593 493,34 Sk 4 14 813 264,96 Sk 3 950 204,00 Sk 18 763 468,96 SkCelkom 34 72 717 961,21 Sk 28 45 129 568,75 Sk 27 21 310 474,42 Sk 5 783 527,02 Sk 27 094 001,44 Sk44.1 Cezhrani�ná sociálna a hospodárska spolupráca 30 143 272 373,16 Sk 5 20 672 391,10 Sk 5 7 971 234,60 Sk 2 298 481,10 Sk 10 269 715,70 Sk44.2 Cezhrani�ná doprava a životné prostredie 5 60 131 739,00 Sk 1 4 512 400,25 Sk 1 261 236,60 Sk 69 663,09 Sk 330 899,69 SkCelkom 35 203 404 112,16 Sk 6 25 184 791,35 Sk 6 8 232 471,20 Sk 2 368 144,19 Sk 10 600 615,39 Sk51.1 Zamestnanos� 12 72 294 016,00 Sk 8 20 745 754,00 Sk 8 8 691 324,15 Sk 2 897 108,11 Sk 11 588 432,26 Sk51.2 Podnikanie 10 42 051 090,00 Sk 6 20 500 000,00 Sk 6 4 730 935,10 Sk 1 576 978,58 Sk 6 307 913,68 Sk51.3 Adaptabilita 13 52 609 296,00 Sk 11 28 409 415,55 Sk 11 7 883 896,59 Sk 2 653 999,99 Sk 10 537 896,58 Sk51.4 Rovnos� príležitostí 5 16 006 640,00 Sk 3 10 000 000,00 Sk 3 4 060 968,23 Sk 1 353 657,57 Sk 5 414 625,80 Sk51.5 Žiadatelia o azyl 5 20 008 181,00 Sk 4 20 008 180,00 Sk 4 12 356 255,56 Sk 4 118 751,98 Sk 16 475 007,54 SkCelkom 45 202 969 223,00 Sk 32 99 663 349,55 Sk 32 37 723 379,63 Sk 12 600 496,23 Sk 50 323 875,86 Sk
Celkom 1394 24 789 291 404,71 Sk 559 5 405 246 213,68 Sk 547 2 456 598 984,73 Sk 940 072 314,55 Sk 3 396 671 299,28 Sk14360 198 036 939 242,14 Sk 5 336 46 465 680 292,67 Sk 5 187 20 223 883 869,35 Sk 8 752 768 759,91 Sk 28 976 652 629,26 Sk
zdroj: ITMS, stav k 10. 04. 2008Stav implementácie ŠF v jednotlivých VÚC pod�a OP a priorít k 10. 04. 2008 (bez TA, národných a nadregionálnych projektov)
Bratislavský kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
Ban
skob
ystrický kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
Žilinský kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
Koš
ický kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
Prešo
vský kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
Nitrians
ky kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
Tren�ians
ky kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
Trna
vský kraj
11. SOP Priemysel a služby / MH SR / ERDF
12. SOP �udské zdroje / MPSVR & MŠ SR / ESF
13. SOP Po�nohospodárstvo a rozvoj vidieka / MP SR / EAGGFu
& FIFG
14. OP Základná infraštruktúra / MVRR SR / ERDF
21. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 2 / MVRR SR / ERDF
31. JPD NUTS II - Bratislava Cie� 3 / MPSVR SR & MŠ SR / ESF
41. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Rakúsko - SR
Celkom
Nakontrahované žiadosti o NFPPrijaté žiadosti o NFP
42. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / Po�sko - SR
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
44. NP Program susedstva / MVRR SR / Ma�arsko-SR-
Ukrajina
51. EQUAL
43. CIP INTERREG IIIA / MVRR SR / SR - �R
47
![SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE …crzp.uniag.sk/Prace/2011/M/AF190657F3104469AB74FA62025E893… · Obr. 16 [Ako reklama na FB ovplyv uje nakupovanie produktov] 34](https://img.pdfslide.net/doc/110x75/5f322713cb5ae60e845df829/slovensk-po-nohospodrska-univerzita-v-nitre-crzpuniagskprace2011maf190657f3104469ab74fa62025e893.jpg)
