Maďarčina na

Slovensku

Názov projektu:

Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na

podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č.

APVV-0689-1

1. Úvod

Obsah prednášky

0. O nás, o vás a o sebe

1. Základné fakty o komunite Maďarov na

Slovensku

2. Jazyk Maďarov na Slovensku

3. Jazykové ideológie

O nás, o vás a o sebe

APVV

Projekt:

Slovenčina v kontexte viacjazyčných

spoločenstiev na Slovensku

Tematické okruhy

1. Vzťah slovenčiny a češtiny

2. Viacjazyčnosť na Slovensku

3. Jazykový manažment, jazykové problémy

na Slovensku

4. Jazykové ideológie a metajazykové

diskurzy na Slovensku

O vás

O sebe

Etnické a jazykové pozadie

„Či môže černoch zmeniť svoju kožu

a leopard svoje škvrny?“

(Jer 13: 23a)

1. Rodinné pozadie

● jazykovo zmiešané už aspoň po štyri

generácie nazad

a) zdroj problémov

b) zdroj bohatstva a radosti

(prvé stretnutie s nimi vo veku 3 rokov)

→ silný motivačný faktor

2. Širšia komunita

a) záujem o jazykovú situáciu i jazykové

procesy

→ zmapovanie jazykovej situácie:

– jazyková ekológia: spolužitie jazykov v

kontexte iných spoločenských javov, ich

fungovanie v jednom „ekosystéme“

– spoločenský bilingvizmus: bilingvizmus

nie(len) jednotlivca, ale celých komunít

– jazyková politika:

a) môže prispieť k riešeniu jazykových

problémov

b) vyriešením jedného však často vzniká

množstvo nových (záludné problémy)

Niektoré publikácie z tejto oblasti

2000. Language negotiations in Slovakia: Views

from the Hungarian minority. Multilingua 19/1–

2, 55–72. V spoluautorstva s J. Langman.

2005. Hungarian in Slovakia. Fenyvesi Anna ed.,

Hungarian Language Contact Outside

Hungary: Studies on Hungarian as a minority

language, 47–88. Amsterdam–Philadelphia:

John Benjamins Publishing Company. V

spoluautorstve s Gizelou Szabómihályovou.

→ opis jazykových procesov:

– dialektológia: väčšia dôležitosť nárečí v

bilingválnych komunitách

– kontaktológia: ďalší zdroj variantnosti

V angličtine:

Contact Varieties of

Hungarian in Slovakia – a

Contribution to their

Description. International

Journal of the Sociology of

Language 120, 111–130.

1999–2000. Types of Loanwords in the Varieties

of Hungarian in Slovakia. Philologia Fenno-

Ugrica 5–6, 15–48.

2001. Kontaktové variety maďarského jazyka na

Slovensku. Irena Bogoczová red., Naše a cizí

v interetnické a interpersonální jazykové

komunikaci, 157166. Ostrava: Ostravská

univerzita, Filozofická fakulta.

2002. Maďarčina na Slovensku štúdia

z variačnej sociolingvistiky. Sociologický

časopis/ Czech Sociological Review 38/4,

409427.

Ďalšie publikácie z tejto oblasti

b) Hľadanie riešení:

→ výučba materinského jazyka v

bilingválnom prostredí, dvojjazyčná

výučba (napr. imerzné bilingválne

programy)

2000. Bilingual versus Bilingual Education:

The Case of Slovakia. Robert Phillipson

ed., Rights to Language. Equity, Power,

and Education. 227–233. Mahwah, New

Jersey–London: Lawrence Erlbaum

Associates.

→ preklad (aj laický preklad v

bilingválnych komunitách):

chýba jeho výučba

→ jazyková kultúra: pácha

väčšie škody ako v

monolingválnych komunitách

→ jazykové ideológie:

ovplyvňujú myslenie ľudí a

tým aj jazykové procesy

(zmeny) – väčšinou nie

pozitívne

2002. Magyar nyelvtervezés Szlovákiában.

Tanulmányok és dokumentumok.

Pozsony: Kalligram Könyvkiadó. (V

spoluautorstve s Gizelou

Szabómihályovou.)

2009. Hungarian in Slovakia: Language

management in a bilingual minority

community. Jiří Nekvapil–Tamah

Sherman eds., Language Management in

Contact Situations. Perspectives form

Three Continents, 49–73. Frankfurt am

Main: Peter Lang. (V spoluautorstve s

Gizelou Szabómihályovou.)

→ jazykový manažment: riešenie

jazykových problémov

Spoločný menovateľ spomenutých

oblastí výskumu

● sociolingvistika

– nie špeciálna jazykovedná disciplína, ale

spôsob nazerania na jazykové skutočnosti

v ich spoločenskej determinovanosti

– jazykoveda s ľudskou tvárou, veda o

jazyku človeka z mäsa a kostí, nie o

abstraktnom jazykovom systéme

„Psia povinnosť“ sociolingvistu

– využiť výsledky výskumov v prospech

komunity, ktorej jazyk skúma

– medzi sociolingvistami ja mnoho

aktivistov, bojovníkov za (jazykové) ľudské

práva

Ako na to?

– boj proti diskriminácii vychádza z Jer 13:

23a: nenúťme černocha vybieliť svoju

kožu, ani leoparda zamaľovať svoje škvrny

– cieľ: zmeniť postoje: čierna koža je pekná,

leopard je pekný – rozmanitosť je hodnota

Právo na jazykový komfort

● právo používať „jazyk lásky“, t.j. jazyk

alebo jazykovú varietu osvojenú si v útlom

detstve od ľudí, ktorí nás milovali

– aby neboli v nevýhode ľudia, ktorých

materinským jazykom je

a) menšinový jazyk

b) nárečie či iná nespisovná varieta

(Maďari na Slovensku: oboje naraz)

Základné fakty o komunite

Maďarov na Slovensku

Čo vieme?

Základné otázky

1. Početnosť (materinský jazyk, národnosť)

a) problém pre Maďarov

b) problém pre Slovákov

2. Územie

a) čo znamená „zmiešané územie“?

b) mestá s najvyšším počtom maďarského

obyvateľstva

c) mestá s najvyšším percentuálnym

podielom maďarského obyvateľstva

3. História

a) vznik menšiny

b) dôležité udalosti

4. Menšinové práva

a) právne postavenie všeobecne

b) konkrétne právne predpisy

5. Jazyk I.

a) maďarský jazyk všeobecne a maďarský

jazyk na Slovensku (napr. slová)

b) jazykové problémy

6. Jazyk II.

a) slovenský jazyk Maďarov na Slovensku

b) jazykové problémy

7. Jazykové ideológie

a) pojem

b) konkrétne ideológie

8. Osobné skúsenosti s ľuďmi, resp. s

regiónmi s maďarským obyvateľstvom

Do záhlavia

Osobné údaje

a) miesto narodenia

b) miesto trvalého bydliska v súčasnosti

c) materinský jazyk

d) znalosť iných jazykov

Čo sme nevedeli (?)

1. Početnosť

Absolútny počet a percentuálny

pomer

2. Etnické a jazykové územie

a) zmiešané územie a zmiešané okresy

– oficiálne: celé okresy sa považujú za

územie so zmiešaných obyvateľstvom

!!! etnické hranice sú na väčšine území dosť

stabilné v zmysle, že na sever od nich

Maďari takmer vôbec nežijú (ale nie naopak)

nie je odôvodnené považovať celé okresy

za zmiešané

Maďari v SR

Pre porovnanie I.

Memorandum Matice slovenskej

(1861)

Pre porovnanie II.

Maďari v SR

Administratívne členenie SR

Dôsledky administratívneho

členenia

● iba dva okresy s numerickou väčšinou

Maďarov

● ani jeden kraj s relatívne vysokým počtom

Maďarov

Lokality s najvyšším počtom

maďarského obyvateľstva

• Komárno - 18 506 (53,9%)

• Dunajská Streda – 16 752 (74,5%)

• Bratislava – 14 119 (3,4%)

• Nové Zámky – 8 863 (22,4%)

• Kolárovo – 8 201 (76,7%)

• Šamorín – 7 309 (57,4%)

• Rimavská Sobota – 7 298 (29,6%)

• Veľký Meder – 6 696 (75,6%)

• Štúrovo – 6 624 (60,7%)

• Košice – 6 382 (2,7%)

Lokality s najväčším

percentuálnym podielom

maďarského obyvateľstva

• Gabčíkovo – z 5 361 obyv. 87,9%

• Kolárovo – z 10 696 obyv. 76,7%

• Veľký Meder – z 8 859 obyv. 75,6%

• Dunajská Streda – z 22 477 obyv. 74,5%

• Kráľovský Chlmec – z 7 698 obyv. 73,7%

• Čierna nad Tisou – z 3 885 obyv. 62,3%

• Štúrovo – z 10 919 obyv. 60,7%

• Veľké Kapušany – z 9 406 obyv. 59,6%

• Šahy – z 7 621 obyv. 57,8%

• Tornaľa – z 7 509 obyv. 57,7%

• Šamorín – z 12 726 obyv. 57,4%

• Komárno – z 34 349 obyv. 53,9%

• Fiľakovo – z 10 817 obyv. 53,5%

Prekrytie

• Komárno

• Dunajská Streda

• Kolárovo

• Šamorín

• Štúrovo

• Veľký Meder

• Kolárovo

• Veľký Meder

• Dunajská Streda

• Štúrovo

• Šamorín

• Komárno

Ktorý jazyk je väčšinovým

etnikom na južnom Slovensku?

Jazyková minorita a majorita

● pojem jazykovej minority (menšiny) a

majority (väčšiny) sa nedefinuje iba

kvantitatívne, ale aj z hľadiska

mocenských pomerov

→ jazyková minorita je spoločenská

skupina, ktorá nedisponuje štátnou alebo

politickou mocou, resp. disponuje menšou

mocou ako iná, majoritná skupina

– vo väčšine prípadov počet jej členov je

menší ako počet členov majoritnej skupiny

!!! na základe tejto definície napr. Slováci na

južnom Slovensku nie sú menšinou, lebo

štátna a politická moc je na celom

Slovensku v rukách Slovákov

– vďaka demokratickému systému Maďari

na lokálnej úrovni disponujú určitou

mocou, ale táto je veľmi obmedzená

(z väčšej časti Slováci rozhodujú napr. o

tom, čo sa vyučuje v maďarských školách,

kade pôjde rýchlostná cesta, koľko financií

pôjde zo štátneho rozpočtu na rozvoj v

jednotlivých regiónoch atď.)

Minoritný a majoritný jazyk

● minoritný (menšinový) jazyk: jazyk, ktorý v

spoločnosti nemá dominantné postavenie

a) z hľadiska statusu

b) najčastejšie aj z hľadiska počtu

hovoriacich

● majoritný (väčšinový) jazyk: jazyk, ktorý

má v spoločnosti dominantné postavenie

a) hľadiska statusu

b) najčastejšie aj z hľadiska počtu

hovoriacich

Prezrádza to aj jazyk

1. vplyv maďarčiny na slovenčinu na juhu

Slovenska: „existujúci“

2. vplyv slovenčiny na maďarčinu na juhu

Slovenska: neporovnateľne väčší

3. História

a) vznik: 1918 (1920)

b) najdôležitejšie obdobia a udalosti

– 1918–1938: prvá republika

– 1938: viedeňská arbitráž

– 1938–1945: v Maďarsku

– 1945–1948: obdobie bezprávia (strata

občianstva, vysídlenie do Maďarska,

deportácia do Čiech, zákaz používania

jazyka atď.)

– 1948–1968: obdobie „socialistickej

demokracie” I.

– 1968: pražská jar

– 1969–1989: obdobie „socialistickej

demokracie” II. (tzv. konsolidácia)

– 1989– obdobie „nacionalistickej

demokracie”

4. Právne postavenie

Ústava Slovenskej republiky

Ústava SR, čl. 6

(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.

(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

Ústava SR, čl. 33

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.

Ústava SR, čl. 34

(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä

– právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru,

– právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku,

– združovať sa v národnostných združeniach, – zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.

Podrobnosti ustanoví zákon.

A čo financie?

Právo na úmernú čiastku z rozpočtu na

danú oblasť, napr. kultúru, školstvo?

Ústava SR, čl. 34

(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

Práva navyše?

1. hlavné právo: osvojiť si druhý jazyk,

„okrem toho“ ešte navyše aj

2. právo na vzdelanie vo vlastnom jazyku a

právo používať ho

vzniká dojem, ako keby išlo o práva

navyše, nad to, čo majú Slováci

Ústava SR, čl. 34

c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Ústava SR, čl. 34

(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

Naopak neplatí?

Výkon práv Slovákov

a) smie ohrozovať celistvosť etnického

územia danej menšiny

b smie viesť k diskriminácii menšinového

obyvateľstva?

Zákon o štátnom jazyku

(zákon č. 270/1995 Z. z.)

Úvodné ustanovenie

1) Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk.

2) Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky.

(3) Zákon neupravuje používanie liturgických jazykov. Používanie týchto jazykov upravujú predpisy cirkví a náboženských spoločností.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy.

Štátny jazyk a jeho ochrana

(1) Štát

(a) utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom,

Štátny jazyk a jeho ochrana

(b) utvára podmienky na vedecký výskum štátneho jazyka a jeho historického vývinu, na výskum miestnych a sociálnych nárečí, stará sa o kodifikáciu štátneho jazyka a o zvyšovanie jazykovej kultúry.

Iba väčšinový jazyk treba

chrániť?

– žiadne podobné jednoznačné ustanovenia

o vytváraní podmienok na osvojenie a

rozvíjanie menšinových jazykov neobsahuje

a) ani zákon o štátnom jazyku,

b) ani menšinový zákon

A čo používanie?

– vytváranie vhodných podmienok na

používanie JE sčasti kodifikované v zákone

o používaní jazykov menšín:

[...] Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. [...] § 2, (3)

Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov. § 7 (2)

Zákon o používaní jazykov

národnostných menšín

(zákon č. 184/1999 Z. z.)

§ 1

(1) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka používať jazyk národnostnej menšiny (ďalej len „jazyk menšiny“). [...]

Okrem...

– „nepríznakovým prípadom” je aj v prípade

menšín používanie slovenského jazyka

(2) Jazykom menšiny sa na účely tohto zákona rozumie kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka; jazykom menšiny je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.

– ide o autochtónne menšiny

(nie novších imigrantov)

Používanie jazyka menšiny v

úradnom styku

§ 2

(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15% obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

Informovanie verejnosti v jazyku

menšiny § 7

(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi používajú aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.

Jazyková krajina

Zmeny nie vždy k lepšiemu

Kauza Ekel

Okoličná na Ostrove - História

Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1229.

Obec sa spomína pod názvom Ekly. Ďalšie

doložené názvy sú: Ekl (1261), Ekled

(1425), Ekel, Ekell (1495), Okoličná na

Ostrove (1948), maď. Ekel.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku,

2. časť

Zákon o používaní menšinových

jazykov

(3) Označenie obce v jazyku menšiny sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže uvádzať aj pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu. Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma. § 4

Jazyk Maďarov na

Slovensku

Špecifiká

● pramenia zo špecifík samotnej komunity

● najdôležitejšie špecifikum:

– komunita žije v podmienkach

menšinového bilingvizmu

Čo to prináša?

1. jazyk je v podradnom postaveni;

2. sčasti popri ňom, sčasti namiesto neho sa

používa aj iný jazy, t.j. slovenský;

3. jazykové prvky a pravidlá jedného jazyka

majú vplyv na prvky a pravidlá v druhom

jazyku (t.j. spôsobujú v ňom zmeny)

Tri faktory

1. menšinová situácia (podradné postavenie

prvého jazyka)

2. situácia dvojjazyčnosti (druhý jazyk ako

konkurentný nástroj dorozumievania)

3. druhý jazyk (ako systém)

Menšinová situácia

1. väčšia miera nárečovosti

2. konzervativizmus (zaostávanie)

tieto nepovažujeme za kontaktové javy

(obidve vidíme v mnohých menšinových

komunitách vo svete)

Situácia dvojjazyčnosti

– vplyv situácie dvojjazyčnosti:

situačný kontaktový efekt

jazykové dôsledky:

situačné kontaktové javy

Druhý jazyk

– vplyv konkrétnych prvkov a pravidiel

druhého jazyka na prvý jazyka:

prípadový kontaktový efekt

jazykové dôsledky:

prípadové kontaktové javy

Situačný kontaktový efekt

Situácia dvojjazyčnosti môže byť:

1. (relatívne) stabilná

2. nestabilná

toto v zásadnej miere determinuje

charakter a mieru kontaktového efektu

kontinuum stabilná nestabilná

!!! pre nedostatok času budeme hovoriť iba o

kontaktovom efekte v podmienkach

stabilného bilingvizmu

1. bilingvistti sú v menšej miere vystavení

svojmu prvému jazyku ako monolingvisti

2. (mnohí) majú k dispozícii aj druhý jazyk, aj

v tom môže (pohodlne) komunikovať

dve strany tej istej mince

Situačný kontaktový efekt

Jazykové dôsledky menšej

vystavenosti

1. jazykový deficit

2. jazykový lapsus a jazyková neistota

Jazykový deficit

najviac „trpiace” variety:

1. standardný dialekt

2. odborné registre

3. formálnejšie štýlové variety

Jazykový lapsus

● dochádza k nemu, keď si hovoriaci nevie

spomenúť na jazykový prvok alebo

pravidlo, ktoré ináč pozná

Jazykový neistota

● nedostatočná jazyková intuícia

– najmä v prípade menej frekventovaných prvkov a štruktúr

– zvyčajne sa týka iba niektorých registrov jazyka

Druhá jazyk ako alternatíva

Výber kódu

1. Typicky (avšak nie výlučne) sa vybrerá

prvý jazyk, keď je preferovaným jazykom

všetkých účastníkov interakcie

2. Zvyčajné kompromisné riešenie: vyýber

obidvoch jazykov (v určitom type komuníť)

– striedanie kódov

Striedanie kódov

● druh bilingválnej komunikácie, v ktorej

hovoriaci používa dva jazyky, resp. prvky a

pravidlá z dvoch jazykov v tom istom

diskurze

!!! bez toho, aby sekvencie patriace k

odlišnýim jazykom boli obsahovo podobné

Prepínanie kódov

● namiesto definície príklad

T: Oszt te tudsz arró, hogy kevered a nyelvet? A: Igen. T: Oszt+/. A: Nerobí mi to žiadne veľké problémy! (.)

Druhý to rozumie (.) oné (.) keď to rozumie druhý, tak (.) prečo.

T: Oszt kivel szoktad keverni a nyelvet? A: Hmmm avval+//. ugyan akivel+//. aki aki más

is keveri a nyelvet. [nevet] Ha beszénék egy magyarral logikus, hogy nem hajigálnám bele a szlovák szavakat! (.) Tak by som tak by som hovoril čisto maďarsky (igaz-e).

T: Oszt tudná beszéni tiszta magyarú? A: Persze, hogy tudnák beszéni tiszta

magyarú+/. T: /-Oszt hogy ha-/+… A: /-Tak by som si to-/ viac uvedomil, nie?!

Teraz abszolútne, keď rozumie aj ten druhý, tak čo. (.) Či to prehadzujem skade-tade to mu je jedno aj druhému aj (.) mne.

T: Oszt van még valaki olyan, rajtam kívül, akivel így beszélsz?

A: Nincs.

T: Ilyen össze-vissza? (..) Nincs?

A: Nincs. [nevet]

T: Akkor inkább vagy vagy Ö szlovákú beszélsz valakivel jobban, vagy pedig inkább magyarú, nem?

A: No. (..) Nekem mindegy, ha nem tud magyarú nebudem tam hádzať (..) maďarské slová, (.) ani so Slovákom, ani s Maďarom slovenské. (..) Ale tebe je to jedno, tak aj mne je to jedno (..) aj kazete je to jedno [nevetnek] tá zožere všetko. (.)

T: Ost mé, szerinted mé beszélünk mink ilyen…(..)

A: No tak zvyk. (..)

T: Mi mindig így beszéltünk? [nevet] (..)

A: Nem annyira, de +… A to je už taký hlúpy zvyk no, (.) mne to je jedno, (.) mne to nevadí. (..)

T: Nekem se. (.) Én nem is tudom elképzelni, hogy másképp beszélnék veled. (..)

(Husáriková 2003:142–143)

Hento-toto az anyanyelvről

● „döbbenten fülelek…”

● ”ilyen nyelvi vegyes felvágot-

tat még nem hallottam…”

● „megálljatok csak, prísahám

bohu, megírlak benneteket,

kiscsajok…”

● „Ki tudja, vajon ‘megmenthe-

tők-e’ még ezek ketten, és

vajon tudatosítják-e, hogy

valami megengedhetetlen

történik velük.”

● ”Tenni kellene valamit:.

Szóljon, akinek van ötlete…”

Juhász Katalin, Új Szó, 2002. április 2.

Prípadový kontaktový

efekt

● bilingvisti nie sú schopní úplne oddeliť od

seba svoje jazyky

→ často sa stáva, že konkrétne prvky a

pravidlá druhého jazyka vplývajú na

používanie prvého jazyka

● to prináša dva druhy rozdielov v porovnaní s

mnolingválnymi varietami daného jazyka:

1. abszolútne

2. frekvenčné

Abszolútny kontaktový

efekt

● transfer (jeden z druhov striedania kódov)

● interferencia a prevzatia

Transfer – príklad

Soha nem tévedtem, képzejétök ē xx, még a szomszédba vót egy potraviny, élelmiszer-üzlet, és az a főnöknő mindig átgyött oda hozzám, Irénke °leltár van, nem adná neköm össze ezököt a számokot, fú, de °tizenöt perc alatt mindönt kiszoroztam neki, minden kész volt, HOTOVO. Azt mondta, az a, INVENTÚRÁ-t, aki csinát, az a férfi, az a vót frajer-om vót, az nagyon sokat futott utánnom, annyi nápad-ník-om vót, mind a ménkű, nehogy asziggyé-tök, hogy én olyan ēdobni való vótam!

És aszonta nekem, hát, te nagy vagy, aszongya, tudtam mindíg, hogy nagy vagy aszongya, °eeggy hiba nem volt benne, aszongya, űtek a °hhárky-k, inventárne hárky-k vótak vala+//. a FIRMÁ-bo, vagyis hát, ilyen helyeken csinátok leltárokot, ott mindönki úgy remegött, mmos mi lesz, INVENTÚRA, ugye, Ježiš Mária, °ssemmi nem vót, megcsinátom nekik, még azoknak is. °Mmi mindönt én átugortam v mojom živote. Všeličo. A bolo to veľmi zaujímavé, csak annyit mondok nektek. (Sill 2004)

Interferencia a prevzatia

● na všetkých úrovniach jazykového

systému:

– fonetické varianty

– fonologický systém

– fonetické a fonologické pravidlá

– systémové morfémy

– pravidlá slovosledu

– slovesné väzby

– špecifiká na úrovni textu atď.

Opačný príklad – akcent v

druhom jazyku

Relatívny kontaktový efekt

Frekvenčné rozdiely

● najmä v syntaxi a morfológii

● ale aj v lexike (štylistické prevzatia)

Príklad: zdrobneliny

● v slovanských jazykoch frekventovanejšie

ako v maďarčine

● v maďačine na Slovensku o niečo

frekventovanejšie ako v maďarčine v

Maďarsku, ale menej frekventované ako v

slovenčine

● 1995: vybrať tvar, ktorý sa do vety lepšie

hodí, resp. je prirodzenejší:

1. Azt hiszem, ebéd után mindenkinek jól esik egy … –

mondta a háziasszony kedves mosollyal. a) kávé b)

kávécska

2. Miért sírsz, kis bogaram? Megütötted a …

a) kezecskédet? b) kis kezedet?

3.a) Éhes vagy, kis bogaram? Adjak egy kis kenyérkét?

4.b) Éhes vagy, kis bogaram? Adjak egy kis kenyeret?

A kicsinyítő képzős forma választásának aránya a Fv és a

Hu mintában

3.7%

44.4%

37.0%

1.9%

33.6%

16.0%

0

10

20

30

40

50

kávécska kezecskédet kenyérkét

Szl.

M o .

Jazykové ideológie

● myšlienky a myšlienkové systémy slúžiace

na interpretáciu a legitimáciu faktov

týkajúcich sa akýchkoľvek aspektov jazyka

a narábania s ním

(jazykový systém, používanie jazyka,

situácia jazykových komunít, vzájomný

vzťah jednotlivých jazykov atď.)

→ toto je chápanie ideológií v tejto

prednáške

– ide o idey, ktoré sú:

1. verbalizované, jasne artikulované,

2. v diskurzoch sa však často objavujú aj

nepriamo, implicitne alebo

3. práve ich úplná absencia v diskurze

poukazuje na ich prítomnosť v myslení

autora

Prečo sa zaoberať

jazykovými ideológiami?

Úloha jazykových ideológií

● sú súčasťou kultúry každého jazykového,

resp. rečového spoločenstva

– silne ovplyvňujú názory ľudí na

konkrétnosti týkajúce sa jazykov, resp.

jazykových javov a tým aj jazykové

správanie hovoriacich, ako aj interpretáciu

ich správania inými hovoriacimi

Jazykové ideológie

a jazykové zmeny

– jazykové zmeny sú dôsledkami

jazykového správania hovoriacich

→ jazykové ideológie majú prostredníctvom

ovplyvňovania jazykového správania

hovoriacich vplyv aj na jazykové zmeny

!!! aj na osud menšinových jazykov!!!

Možný vplyv jazykových

ideológií na jazykové zmeny

a) môžu ovplyvniť priebeh existujúcich

zmien (spomaliť, zrýchliť, obmedziť a pod.)

b) môžu spôsobiť vznik nových zmien

c) zvrátiť prebiehajúcu zmenu

Jazykové ideológie

a jazykové stratégie

– jazykové ideológie hrajú rozhodujúcu

úlohu v jazykovej stratégii a jazykovej

politike rozličných kultúrnych,

ekonomických, politických atď. inštitúcií

(medzi nimi aj štátnych), ktoré sa bytostne

týkajú menšinových jazykov

Jazykové ideológie a záujmy

● sú za nimi rozličné kultúrne, ekonomické,

politické a iné záujmy (skupín) hovoriacich

→ dalo by sa povedať, že jazykové

ideológie spôsobujú, že sú otázky jazyka a

používania jazyka vnímané v zhode s

kultúrnymi, ekonomickými, politickými atď.

záujmami konkrétnych spoločenských

skupín

Priezračnosť jazykových

ideológií

– jazykové ideológie sú ich prívržencami

väčšinou propagované nie ako ideológie,

nie ako jeden z možných, rovnako dobrých

alternatívnych náhľadov, ale ako jediný

správny náhľad na veci jazyka

!!! táto neviditeľnosť im dáva moc: keďže si

ich ľudia neuvedomujú, ani ich

nespochybňujú – ani lingvisti!!!

– jazykové ideológie neovplyvňujú iba

jazykový manažment (jazykovú kultúru,

jazykové plánovanie), resp. riešenie

jazykových problémov, ale aj lingvistické

výskumy, a to od výberu témy výskumu, cez

metodologické otázky až po spracovanie a

interpretáciu výsledkov výskumu

!!! ideologické nazeranie na jazyk môže aj

umŕtvovať potrebu skúmať jazykovú

skutočnosť, a tak sa vystaviť

nebezpečenstvu, že výskumy spochybnia

účelnosť danej ideológie

Jazykové ideológie ako vodítka

→ jazykové ideológie sú pre ľudí vodítkom k

„správnemu”, „ideálnemu”

– používaniu jazyka

– postoju k jazykovým otázkam a

problémom

– manažmentu jazykových problémov v

súkromnom živote i v spoločnosti

Príklady

Príklad č. 1

Zdroj:

NyKk. I–II. 1980–1985. Kovalovszky Miklós–

Grétsy László főszerk., Nyelvművelő

kézikönyv. (Jazykovokultivačná príručka)

Budapest: Akadémiai Kiadó.

Hoci v živote jazyka vidíme tak výhodné ako aj nevýhodné zmeny, ich konečný výsledok – ako o tom svedčia dejiny jazyka – ukazuje smerom k zdokonaľovaniu. Avšak úlohou jazykovej kultivácie je práve to, aby zabránila šíreniu zbytočných, škodlivých javov alebo aby ich pomáhala čo najrýchlejšie potlačiť a eliminovať, na druhej strane aby užitočné zmeny, výhodné vývinové tendencie posilňovala, podporovala. (NyKk. I: 18)

– defektivizmus: presvedčenie, že v jazyku

môžu existovať jazykové formy, ktoré bez

ohľadu na komunikačnú situáciu môžeme

kvalifikovať ako „nevhodné”, „nevýhodné”,

„nesprávne”, „zlé”, „skazené”

– utopizmus: presvedčenie, že

(štandardný) jazyk sa neustále zdokonaľuje,

jazykové zmeny (alebo ich časť) sú teda

„vývojom”

1. Explicitne sformulované

ideológie

2. Implicitne prítomné ideológie

– necesizmus: presvedčenie, že v jazyku

existujú formy, ktoré je možné kvalifikovať

bez ohľadu na komunikačnú situáciu ako

„zbytočné”, a kvôli tomu aj „nesprávne”

– damnificizmus: presvedčenie, že v

jazyku existujú javy, ktoré „škodia” iným

javom alebo samotnému jazykovému

systému, a tieto sú bez ohľadu na

komunikačnú situáciu „nesprávne”

– expertizmus: vo všeobecnosti

presvedčenie, že jazykoví „experti” na

základe svojich odborných vedomostí lepšie

vedia, aké jazyky, variety, jazykové normy

daná komunita potrebuje, ako laickí hovoriaci;

z hľadiska jazykovej správnosti presvedčenie,

že jazykové formy, ktoré experti považujú za

správne, sú bez ohľadu na komunikačnú

situáciu správnejšie ako tie, ktoré považujú

za menej správne alebo nesprávne

3. Neverbalizovaná ideológia

Z čoho vidíme, že ide o

ideológie?

→ myšlienky o jazyku (jazykových zmenách

a ich ovplyvňovaní expertom)

→ ich úlohou je zjavne legitimovať činnosť

expertov: k tomu, aby ich činnosť bola

zmysluplná, musia existovať nevýhodné

zmeny, javy, ktoré škodia jazyku, ale

konečný efekt musí byť pozitívny (jazyk sa

musí vyvíjať, a nie upadať), veď bez toho by

ich činnosť nemala zmysel a perspektívu

– jazykoví experti svojou činnosťou (t. j.

metajazykovým diskurzom) vytvárajú dojem

o svojej užitočnosti, dokonca

nenahraditeľnosti

– týmto nielen vplývajú na laických

hovoriacich, ale ich aj ovládajú: nabádajú

ich, aby namiesto svojho jazykového citu

počúvali na nich → závislosť

→ ide o ideológie aj v užšom zmysle slova

Príklad č. 2

Z podkladového materiálu pripraveného k

novej maďarskej ústave v Prezidentskej

kancelárii MR

Škodlivé jazykové javy dnešnej doby nie sú nové, ale ničia náš jazyk v oveľa väčšej miere ako pred niekoľkými desaťročiami. Zrýchlenie denného rytmu, rozšírenie elektronickej pošty prináša posilnenie inštrumentálneho charakteru používania jazyka. >>>

<<< Mnohí si myslia, že ich nové komunikačné formy z nejakej príčiny oslobodzujú od náročného a správneho spôsobu formulácie, ako aj od pravidiel pravopisu. Tento spôsob nazerania [„szemlélet“] je ortieľom smrti nad maďarským jazykom.

Je čas rozvážne konať na odborných základoch, cieľavedome a osvietene, aby sme nemuseli čeliť nezvratnému úpadku materinského jazyka!

– existujú jazykové formy, ktoré sú

„škodlivé“, „ničia“ jazyk

– ← damnificizmus: presvedčenie, že v

jazyku existujú javy, ktoré „škodia” iným

javom alebo samotnému jazykovému

systému, a tieto sú bez ohľadu na

komunikačnú situáciu „nesprávne”

→ integrovaná ideológia: svet je plný

škodlivých vecí (mnohé zvieratá, rastliny,

alkohol, drogy atď.)

Explicitné ideológie

– ← korekcionizmus: presvedčenie, že

jazykové formy zodpovedajúce pravidlám

„jazykovej správnosti“ sú bez ohľadu na

komunikačnú situáciu správnejšie, lepšie

ako tie, ktoré nie sú

– ← ortografizmus: presvedčenie, že

jazykové formy v písanom jazyku

zodpovedajúce pravidlám pravopisu sú ab

ovo, bez ohľadu na komunikačnú situáciu

lepšie ako tie, ktoré nie sú v zhode s

pravidlami pravopisu

→ tiež integrované ideológie: normatívnosť

správania sa je bežný kultúrny jav

– deštruktivizmus: presvedčenie, že

používanie jazyka „nevhodným spôsobom“

môže jazyku uškodiť, môže priniesť úpadok

do jazyka

(← integrovaná ideológia: mnoho vecí sa

poškodí alebo pokazí, keď sú používané

nevhodným spôsobom)

Implicitné ideológie

– dekadentizmus: presvedčenie, že

výsledkom jazykových zmien môže byť aj

úpadok jazyka, tomu sa však dá zabrániť –

aj keď len do určitého bodu – kultivovaním

jazyka (mierna forma dekadentizmu)

→ integrovaná ideológia (v mimojazykovom

svete je bežná skúsenosť, že sa veci kazia,

idú zlým smerom, dochádza k úpadku)

– dnes typicky laická ideológia

→ dnes ide o laickú ideológiu, v jazykovej

kultúre oficiálne už prekonanú (viď

utopizmus v príklade č. 1)

!!! tu sa však stáva nástrojom

jazykovopolitického konania

← slúži na legitimáciu opatrení na posilnenie

pozície maďarského jazyka (namiesto toho,

aby sa posilňovala pozícia menšinových

jazykov, ktoré by to skutočne potrebovali)

– perfekcionizmus: presvedčenie, že

jediným správnym spôsobom používania

jazyka je „verbálna náročnosť“; „verbálna

ležérnosť“ škodí jazyku

!!! tu sa dokonca vyskytuje dosť extrémna

formulácia, podľa ktorej nenáročné

používanie jazyka vedie k jeho smrti

→ integrovaná ideológia (perfekcionizmus je

známy aj v iných oblastiach, pod týmto istým

menom)

Príklad č. 3

Hoci meno tohto jedla [„tükörtojás“] vzniklo ako kalk z nemeckého Spiegelei, nepovažujeme ho za nesprávne, veď sa už úplne udomácnilo, a nie je v protiklade so spôsobom nazerania („szemlélet“) v našom jazyku.

(NyKk. II: 1123)

1. Explicitne sformulované ideológie

týkajúce sa jazykovej správnosti

– udomácnilo sa: domesticizmus

– nie je v protiklade so spôsobom nazerania

v maďarskom jazyku: z príkladov, ktoré

nasledujú (tükörfordítás, tükörírás,

tükörpaplan, tükörponty) vidieť, že myslia na

systémovosť: systemizmus

→ tieto ideológie sa tu vzťahujú na slovo

tükörtojás, čiže ide o mikroúroveň

2. Implicitne prítomná ideológia týkajúca sa

jazykovej správnosti

– prečo treba odôvodňovať, že je toto slovo

správne?

– spojka hoci

→ purizmus ako dominantná ideológia

Definícia týchto ideológií

● tieto ideológie sa pravdepodobne vždy

vzťahujú na mikrojednotky, preto aj ich

definícia zahŕňa iba mikroúroveň:

Domesticizmus: presvedčenie, že

udomácnené jazykové formy sú nezávisle

od komunikačnej situácie správnejšie ako

menej udomácnené alebo neudomácnené.

Systemizmus: presvedčenie, že jazykové

formy, ktoré sú lepšie integrované do

jazykového systému a sú v harmonickej

jednote s tradičnými vyjadrovacími

spôsobmi jazyka, sú nezávisle od

komunikačnej situácie správnejšie ako tie,

ktoré sú menej integrované.

Purizmus: presvedčenie, že jazykové formy

domáceho pôvodu sú nezávisle od

komunikačnej situácie správnejšie ako tie,

ktoré sú prevzaté alebo kalkované z iných

jazykov.

→ táto ideológia sa (menej typicky) môže

vzťahovať aj na jednotky na makroúrovni:

Purizmus: presvedčenie, že spôsob

vyjadrovania sa, ktorý uprednostňuje

jazykové formy domáceho pôvodu je ab ovo

hodnotnejší (aj správnejší) ako ten, v ktorom

je veľa prevzatých a kalkovaných foriem.

Jazykové problémy a

jazykové ideológie

!!! čo členovia nejakého rečového

spoločenstva považujú za jazykový

problém a čo nie a za aký závažný ten-

ktorý problém považujú, závisí v nemalej

miere od toho, z hľadiska akej ideológie

dané situácie, resp. jazykové udalosti

interpretujú

– tá istá situácia alebo udalosť sa môže javiť

a) v jednom spoločenstve alebo pre jedného

človeka ako závažný jazykový problém

b) pre druhé spoločenstvo alebo druhého

jedinca zostáva nepovšimnutý

c) daná jazyková situácia alebo udalosť sa

môže dokonca vnímať ako niečo

pozitívne, obohacujúce dané spoločenstvo

alebo jedinca

Príklad č. 1

Menšinové (kontaktové)

variety

– pluricentrizmus maďarského jazyka:

používa sa vo viacerých štátoch aj v

písanej, formálnej podobe

– používajú ho aj inštitúcie (napr.

administratívne orgány, školy, kultúrne

ustanovizne)

– v dôsledku pluricentrizmu maďarského

jazyka vznikli tzv. štátne variety

maďarského jazyka (napr. v Rumunsku,

na Slovensku, v Srbsku, na Ukrajine)

– sú to kontaktové variety

(podobne sa uvažuje aj o pluricentrizme

slovenského jazyka, aj keď autochtónne

slovenské komunity v zahraničí sú omnoho

menšie a menej diferencované)

– tieto variety ohrozujú:

– jednotu maďarského jazyka

(homogenizmus) a tým aj maďarského

etnika (nacionalizmus)

– čistotu jazyka (purizmus)

(veď značná časť odlišností je kontaktovým

javom z väčšinových jazykov)

Menšinové variety ako závažný

problém

Neverbalizovaná ideológia

– jazyk je stotožňovaný s jeho štandardným

dialektom (štandardizmus)

(lebo o žiadnom jazyku ako takom nemožno

povedať, že je „jednotný“)

!!! niektorí dokonca popierajú i existenciu

týchto variet

– popieranie problému je jednou zo stratégií

zaobchádzania s problémami

– ideológie ako „závoj”

– vznik a existencia týchto variet je

prirodzeným jazykovým procesom, a preto

sám o sebe nie je žiadnym problémom

(neutralizmus)

!!! tieto variety dokonca poukazujú na

životaschopnosť maďarského jazyka

v zahraničí, ktorý sa prirodzeným spôsobom

prispôsobuje odlišným podmienkam,

v ktorých tieto spoločenstvá žijú

Menšinové variety ako

bezproblémové

– tieto variety treba hodnotiť pozitívne,

keďže:

a) vyjadrujú lokálnu identitu hovoriacich

(vernakularizmus)

b) tým, že zmenšujú vzdialenosť medzi

jazykmi, uľahčujú osvojenie si druhého

(štátneho) jazyka a preklad z jedného

jazyka do druhého (regionalizmus)

Menšinové variety ako prínos

c) podobne možno tento stav hodnotiť

z hľadiska pluralistickej ideológie, veď

vieme, že „varietas delectat“

d) okrem toho niektoré jazykové formy

vznikajúce v zahraničných varietach

maďarského jazyka môžu vniknúť do

maďarského jazyka v Maďarsku a tak ho

obohatiť (opulizmus)

Príklad č. 2

Menšinové jazyky

Menšinové jazyky ako závažný

problém

– ak v jednom štáte žije spolu viac jazykov, je

to nebezpečné:

a) ohrozuje to jednotu a stabilitu štátu

(homogenizmus)

b) ohrozuje to jednotu národa (nacionalizmus)

a jeho hegemónne postavenie (majoritizmus)

c) ohrozuje to väčšinový jazyk (protektivizmus)

– ak si príslušník jazykovej väčšiny osvojí

menšinový jazyk, považuje sa to za prejav

jazykového útlaku menšiny väčšinou,

dokonca za „odnárodnenie“ a za „asimiláciu“

– ak samotný hovoriaci prijme tieto

ideológie, tak môže považovať ovládanie

menšinového jazyka za problém, môže mu

spôsobiť neustálu frustráciu, že je v

niektorých situáciách „nútený“ používať

menšinový jazyk

Menšinové jazyky – samo o

sebe nie sú problém

– prítomnosť viacerých jazykov je normálny

stav, ktorý treba zobrať na vedomie

– povinnosťou štátu je zabezpečiť jazykové

práva (najmä autochtónnym) menšinám

– problémom nie je prítomnosť menšinových

jazykov v krajine, ale nevôľa štátu

zabezpečiť hovoriacim týchto jazykov

jazykové ľudské práva (liberalizmus)

– ak to takto vníma aj hovoriaci, ktorý si

prirodzeným spôsobom osvojil menšinový

jazyk, tak je pre neho jeho používanie

„normálnou“ vecou, nerozmýšľa o ňom, ale

možno si svoje jazykové znalosti ani

obzvlášť neoceňuje

Menšinové jazyky ako prínos

– prítomnosť menšinových jazykov je niečo,

čomu sa treba tešiť:

a) prispieva to k jazykovému a kultúrnemu

bohatstvu krajiny (pluralizmus)

b) menšinové jazyky patria ku konštitučným

znakom území, na ktorých žijú ich hovoriaci

(vernakularizmus)

– ak to takto vníma aj hovoriaci, ktorý si

prirodzeným spôsobom osvojil menšinový

jazyk, tak môžu byť jeho jazykové znalosti

pre neho zdrojom radosti a hrdosti, veď

„koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom“

(pluralizmus)

– hovoriaci si tiež môže ceniť možnosť

nadviazať úprimné, „neoficiálne“ vzťahy s

príslušníkmi iného etnika (regionalizmus,

internacionalizmus)

Boj medzi ideológiami

– protichodné ideológie môžu ovplyvňovať aj

toho istého jedinca a spôsobovať mu

vnútornú rozpoltenosť

– preklad úryvku z interview so Slovákom

pochádzajúcom z Južného Slovenska

(povolaním chemik, neskôr informatik),

hovoriacim plynule po maďarsky, žijúcom v

čase uskutočnenia interview (r. 1994) v

Nemecku

Zozačiatku som si vypožičiaval z knižnice v Šahách iba slovenské knihy. Potom, keď som mal tak jedenásť rokov, možno dvanásť, vypožičal som si prvú maďarskú knihu. Ešte aj dnes sa pamätám, že vtedy som mal taký pocit, že to, že som si vypožičal maďarskú knihu, je znakom určitej... zrady. Že ja som týmto... urobil niečo zlé. Veľmi dobre sa pamätám na tento pocit.

← vidíme tu boj medzi jazykovým

nacionalizmom, ktorý bol jednou z

dominantných ideológií československého

štátu aj v rokoch totality, aj keď pod rúškom

„proletárskeho internacionalizmu“, a

skutočným jazykovým internacionalizmom a

pluralizmom, ktoré boli dominantné v rodine

(rodičia boli repatrianti z Maďarska)

!!! zvíťazil pluralizmus!

[...] Neskôr som vnímal ako veľmi výhodné, že viem čítať po maďarsky. Nie jazyk kníh rozhodol, či si ich prečítam, ale obsah. Moje nákupné cesty do Maďarska boli zväčša nákupmi kníh. Po maďarských knihách som si rýchlo našiel cestu k nemeckým, anglickým aj ruským knihám. Vo Viedni, Mníchove, Bratislave, Budapešti poznám najlepšie kníhkupectvá a knižnice.

Namiesto záveru