SLOVENSKY TVŽDENN VYCHODÍ KAŽDÝ PIATOK.

A d r e s s a na dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky : „ S l o v e n s k ý T ý ž d e n n í k " (Budapest, VIII., Márla-u. 15.) Číslo účtu v pošt. spor.: 15040. — Cislo telefonu: József 12-97. | BODAPESTUHSKT RlIUDATBLSRf SPOLOK ÍIČJrOL.

Hlavný redakior: I PREDPLATNÉ: Do Uhorska a Rakúska: 5 korún, do Nemecka — m LA N HODŽA. Z= 6 k o r u n > d o ostatného cudzozemská 8 korún na celý rok. =

Predplatky i Ameriky zasielajú sa na B a n k of E u r o p e , F l r a t A v e n u e . ^ = = o o r 74-th S t r e e t , New-York. Cltv .

Majiteľ a vydavateľ: | Administrácia si mOie povlimnúf len na túto adresu zaslaných reklamácii. Jednotl ivé ofela v Uhorsku a Rakúsku po 8 ha l ierov .

Ročník X1L U Pešfbudine, v piatok, 17. apríla I9f4. Číslo 16.

Sjazd národností nemafarských. Nikdy sa ešte toľko nehovorilo o rozděleni

ríše rakúsko-uhorskej ako teraz, odkedy od­padly od Turecka všetky európske neturecké kraje. Ako je to vôbec možné, že vážni poll-tikovia i náčelni ľudia ríši susedných už dosf zjavne hovoria o tom, že by bolo treba Ra­kúsko a] Uhorsko rozkúskovať? To je možné jedine preto, že všetci naii susedia rátajú s nespokojnosťou rôznych národnosti aj v Ra­kúsku aj v Uhorsku. Hla, pre nespokojnosť národov slovanských a rumunských sa otria­sajú fundamenty Habsburgskej riše? To značí, že je to dnes už otázka svetovej politiky, či sa nám Slovanom a Rumunom deje krivda a či nie. To je už nie len naša vec. Veškerá ríšska i pol svetovej politiky sa točí okolo toho, či si Rakúsko a Uhorsko raz národnou rovnoprávnosťou svoje národy raz na vždy získa alebo či si ich národnou krivdou, hlavne maďarizáciou odcudzí. Naša riša je ako složitý stroj, v flomž sa punktovne musi každé ko­liesko zachytávať do kolieska susedného, ináč Stroj zastane. Tak sa vidi, že sú v tomto ríš­skom stroji mnohé kolieska zodraté. Treba ich nahradiť novými, ináč odumře celá mašina.

Od roku 1866., teda od 48 rokov ešte ne­hrala naša národnostná otázka v živote riši európskych taký významný zástoj ako dnes. A v týchto časoch, čo sú až tehotné veľkými novotami, nemajú naši ľudia kde predniesť, čo myslia, čo pre svoje národy požadujú. Niet ich temer ani len vo snemovni. Ale čo Je teraz hlavné, nie sú národne uvedomelé čiastky ná­rodov nemaďarských zastúpené v delegáciách, v sbore tom, kde sa robi politika ríšska aj zahraničná, kde zástupcovia národov môžu riecť: toto od riše požadujeme a toto jej dá­vame, aby bola mocná, veliká, aby trvala ja­kožto útulná domovina malých národov v južno-východnom kúte Európy . . .

Toto všetko nemajú naši zástupcovia kde riecť.

A predsa musia to dakde riecť. Svet upo­zornil sa na nás, keď prehovoril o naše| veci Status Viator a BjOrnson. Tým skôr sa musi upozorniť, keď dychtivo zvedavé nakúka, Jakú ozvenu bude mať v Rakúsko-Uhorsku pred-vlaflajši výbuch od Balkána.

Dôverníci národne prebi daných miliónov ľudstva nemaďarského nedostali miesta v sne­moch a v delegáciách, nech sa teda sljdu na Spoločnom veľkom sjazde. Nech sa sijdu nie len Slováci a Srbi a Rumuni, ale aj národne smýšfajúci a proti maďarizácii sa brániaci Nemci. Taktiež nech by boli na ňom zastúpení Rusini, budiaci sa ešte len teraz k ľudskému a národnému povedomiu.

Takýto návrh uzrel svetlo sveta v rumun­skom časopise Qazeta Transilvanlei a my Slováci si môžeme tento návrh osvojiť.

Maďarskí šovinigti veslovali v člne uhorskej politiky sami, celé storočie. Ale Jejich veslo­

vanie zahnalo čln štátu do krútňavy a pred smrtonosné skallny. Pozor, aby sa nám čln neroztroskotal I My potrebujeme aj chceme túto rišu a] tento štát: len by sme chceli povedať, ako by sa ten štát aj tá naša riša musely pre-obrazíť, aby v nich každý národ tak bol spo­kojný, že by nikdo nemohol špekulovať na ne­spokojnosť národov.

Uhorsko chcelo držať tento stáť dľa receptu maďarsko- šovénskeho — a tento recept sa do-kĺzal, £e je jed. Probujme tento štát vykuro­vať spravedlnosťou. Povedzme, jako chceme zabezpečiť ľudu výživu, aby neutekal preč, akú chceme obnovu poľnohospodársku. Akú chceme obnovu v štátne] politike národnostnej. Ako si predstavujeme svoje miesto medzi susednými štátmi a národami.

Predložme riši a svetu svoj program politiky štátne], hospodárskej, národnostnej, ríšskej a zahraničnej.

Malá menšina probovala držať tento štát spôsobom neprirodzeným. Snáď by ho udržalo spravedlivé maďarské aj nemaďarské obyva­teľstvo bez magnátov a šovénov spôsobom prirodzeným.

V máji budú v Pešti delegácie panskej triedy národa panujúceho. Či by nemohly vtedy za­sadnúť aj delegácie národov utlačených?

POUTlCKÍJREHIiflD. Delegácie. V stredu doniesol úradný list

kráľovský prípis, dľa ktorého sa delegácie svo-lávajú na 28. aprila, tento raz do Budapešti. Poneváč v Rakúsku ríšska rada nezasedá, čle-nami rakúskej delegácie budú ti isti, ktori boli počas minule] delegácie, členov uhorske| dele­gácie ale nái snem vyvolí zaraz, ako sa po veľkonočných prázdninách sijde. AJ opozícia a H nvati budú mať členov v nej. — Z príleži­tosti týchto delegácii — ako sa najnovšie z Viedne oznamuje — přijde aj kráľ do Pešti, čo doteraz bolo otázne, lebo sa kráľ bol počas návštevy nemeckého cisára Vilhelma vo Viedni trochu prechladli a povrávalo sa všeobecne, že v jeho zastúpení otvor! delegácie trónnou rečou následník trónu František Ferdinand. Ná­sledky spomenutého prechladnutia ale zmizly už celkom a tak príchodu kráľa do Pešti nestoj! nič viac v ceste. Členovia delegácii sljdu sa 28. apríla (v utorok) na poludnie v budinskom kráľovskom paláci, kde kráľ najprv delegácii rakúskej a potom uhorskej prečíta trónnu reč. V ten istý de M popoludní v zahraničnom vý­bore rakúskej delegácie predostre gróf Berch-told Svoje expozé (zprávu) o zahraničných po­meroch. — Povráva sa, že vojenská správa žiadať bude nových 420 miliónov na vojenské lode, ktorý obnos by sa ovšem mal rozdeliť na 10 rokov a mala by sa zaň postaviť nová, 4 kusy obnášajúca divízia dreadnoughtov. Nech je ale akokoľvek, ani tieto delegácie nedonesu pre daňovníkov nič dobrého.

Slovenskí sociálni demokrati odbývali cez veľkonočné sviatky v Prešporku svoj štvrtý sjazd. Na sjazde boli zastúpení českí socialisti posl. Nemcom a maďarskí Bucbingerom. Vo svojich rečiach si slovenskí socialisti a] sami uznali, že bola ich politická a hospodárska

práca nedostatočná. Ohradili sa proti tomu, že sa v Ružomberku zakladá osobitná slovenská socialistická strana aj s osobitným časopisom. Bola reč aj o založení slovenského sekretariátu v Mikuláši, ale sa tento sekretariát toho času ešte neuskutočni pre nedostatok peňazí. Slo­venskí socialisti sa ponosovali, že im maďarskí súdruhovia dávajú síce peňažné podpory, ale vraj málo. Proti maďarským socialistom sa ohlašovaly aj také hlasy, že sú ohľadom ma­ďarského šovinizmu nie lepší ako maďarské panské strany. Vo svojich politických usnese-niach vynadali socialisti sloven kej národne] strane, to že vra] „mešlákom", vynadali vôbec kde-komu, kdo sa k nim nehlási a uznali za dobré dať celému svetu múdre naučenia. Zo sjazdového rokovania má význam pre širšiu verejnoit vlastne len to, že v ohľade národno­stnom požadujú aj socialisti spravedlnost a rovnoprávnost. V usneseni sjazdu hovorí sa medzi iným:

Sjazd stojí na tom stanovisku, že len taká národnostná politika v Uhorsku Je zdravá a udržateľná, ktorá zaisťuje slovenskému ľudu, aby v svojom jazyku dovolal sa svojho práva, docielil vzdelania v svojom materinskom Ja­zyku a v svoje] reči uplatniť sa mohol vo ve­rejnom živote.

S|azd slovenské] sociálnej demokracie žiada ako výron § 4. uhorsko-krajinského sociálno­demokratického programu preto pre slovenský ľud:

1. Občianske slobody, spolčovaciu, shroma-žďovaciu, stahovaciu, koaličnú, tlačovú slobodu, všeobecné rovné volebné právo s tajným hla­sovaním do snemu, stolice a obce;

2. aby v súdobnfctve v záujme spravodlivosti a občianstva pojednávaly sa spory v jazyku stránky;

3 aby vo verejnej správe používalo sa reči ľudu a v autonomii sa každý občan mohol vo svojom jazyku uplatniť;

4. vyučovanie slovenskej mládeže v elemen­tárnych, pokračovacich (opakujúcich), učňov­ských a odborných školách v slovenskej reči;

5. zrušenie všetkých tých ustanovizni, ktoré v ochrannom robotníckom zákonodarstve zne­možňujú uplatnenie sa robotníctva maďarskej reči neznalého.

Slová by teda už boly. Delnfctvo bude teraz čakať patrne ten bo] a tú prácu.

Do výkonného výboru zvolení sú: Lehocký, Benda, Pocisk, Štetka, Kellner, BOhm, Kubal z Prešporku; okrem toho majú právo vysielať do výkonného výboru zástupcu Slováci z Vie­dne, z Pešti a z Hornovidieku.

Do dozorného výboru zvolení sú: Strybal, Boučo a Fidllk; za náhradníkov: Krman, Jur-kovič, Michallk.

Mierni Sasl — proti národnostným Nem­com. Tisza nemá šťastia so svojou národno­stnou politikou. Rumuni a Slováci ho chytajú za slovo, robia s nim próby a tisnú ho svo­jimi zákonitými požiadavkami. Nemci ale, ač boli predtým s vládou ako Jeden muž, začínajú sa od vládnej strany odvracať. Pravda, nepôjde to bez ťažkosti. Mierni Sali sú len voči vláde mierni, ale tým sú prísnejší proti tým dvom poslancom, čo pre maďarizácia vystúpili z vlá­dne] strany. Jednomu z nich, Kopoflovi, dala vládna saská klika odhlasovať nedôveru. Ale ešte aj v okresnom voličskom výbore našiel Kop o ň 12 prívržencov proti 31 vládnym. AJ proti Brancovi probujú dať odhlasovať nedôveru. Branč Je vlastne vodcom celého nového ne-

•J

Strana 2 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Citlo 16

mecko-národného ruchu a preto by bo cbceli shlasovat v jeho vlastnom okrese v Slbine. Na pondelok je tam svolaná okresná voličská schôdzka a vládni Saši sa usilujú všemožne, aby aj Branca oslabili voličskou nedôverou. Oni by vlastne chceli, aby aj Branč aj Kopoň sloiill mandáty, lebo že boli na tom základe zvolení, aby patrili ku vládnej strane. Voči to­muto poukazuje BranČ aj Kopoň na to, že je to sice pravda, ale na základe národnostného zákona. Keď sa Tisza tak bezohľadne vyjadril proti národnostnému zákonu, týmto činom že prestáva záväzok a] pre saských poslancov. A z tohoto dôvodu nechce složit a ani nesloíl mandát ani Kopoň ani Branč.

Gróf Károlyl a RusL Veľmi húževnaté sa dril chýr, že g«5f Karolyl jednak len pôjde do Petrohradu, vyhľadávať pre Maďarov ruskú pria­zeň. Darmo je, s maďarskými iovlnisty je zle, už a] Nemci sa od nich odvraca|ú a Maďari by bez všetkej opory ani za týždeň nemohli udržaí v Uhrách svoju nadvládu. Do tých čias nám maďarskí šovinistl nadávali do panslávov a že do Ruska ikúlime — kým sa ich náčel­ník a vodca neodhodlal sám škúlit do Ruska, a to hneď oboma očima. Keď bol nebožtík Múdro A v Moskve, roku 1867, išli ho ukame­noval, že vra] vlast zrádza. Clm jeho hanili, to má byf teraz u maďarského magnáta Káro-lyiho vlastenecká zásluha. Najsmutnejšie je ale to, že v Petrohrade čakajú Károlylho s otvo­reným náručím celé politické strany. Vraj i známy gróf Bobrinskl. Tito ruskí vysoko-poli-tikáni nám vše odkazovali, že viak sú oni naii bratia, aby sme sa len na nich spoliehali. A teraz sa idú bratříčkovat s maďarskými magnát­mi, ichž politika nám ide na národný život.

Útek z ostrova slobody. Vstúpil do života nový tlačový zákon s dvojnásobnými a eite väčilmi kauciami a so itvornásobnými poku­tami a s desaťnásobnou prísnosťou. Prvý ná­sledok sa Javi v tom, že sa tie noviny, čo vy-chodia blízko Horvatska, už prenášajú na hor-vatské územie, lebo tam niet ani kaucie ani pokút. Novosadské srbské časopisy sa už pre­nášajú za Drávu.

Chystajú zákon o „rehabilitácii". Dľa te­rajších zákonov človek raz trestaný pre prečin alebo zločin spáchaný zo ziskuchtivosti, niesol následky toho cez celý život a nemohol byf ku príkladu ani zvolený za predstaveného obce alebo do iného úradu, bárs vec sama o sebe bola celkom malicherná a fahala za sebou po­trestanie sebe charrnejšie. Spomenutý návrh zákona má tieto nemilosrdné ustanovenia zmier­niť, potažné vyzdvihnut, ak patričný trestaný behom určiť sa majúcich rokov sa statočne chová a on sám patričný súd o to požiada,

aby boi vyhlásený za bezúhonného, alebo iným slovom, aby bol rehabilitovaný. Po takomto vyhlášeni pretrpený trest v žiadnom poťahu verejného života nebude mat pre patričného viac žiadnych obmedzujúcich následkov. Návrh tohoto zákona minister pravosúdia čo najbližšie predlož! snemu.

Nový tlačový zákon a zákon o po­rotných súdov.

Vo smysle pred nedávnom vydaného mini-sterského nariadenia vstúpil nový tlačový zá­kon do života na Veľkú noc, dňa 12. apríla 1914. a súčasne s nim vstúpil do života aj nový zákon o porotných súdov, čo (e to zač ten tlačový zákon, o tom sme sa svojho času obšírnejšie rozpísali, teraz len pripomenieme toľko, že ešte aj podajedné vládne časopisy z obavy pred ustanoveniami zákona o hmotnej zodpovednosti vydavateľov, postavili si za zod­povedných redaktorov advokátov-kriminalistov, ktorí budú mat posudzoval a opravovať každý pod tlač ist majúci článok. Z tohoto istého zreteľu aj istá peštianska banka, ktorá bola složila kaucie za podajedné časopisy, kaucie tieto teraz väčšmi ohrožené, vypovedala a dotyčné časopisy budú si muset svoju, odteraz zduplo-vanú kauciu od inakiaľ zaopatriť. Složenie týchto zvýšených kaucii má byt za rok prevedené. Tu pripomenieme, že prvú tlačovú pravotu dľa tohoto nového zákona dostal socialistický Ča­sopis „Népszava", fiskus žaloval hned vo veľ­konočnom čísle vyšly jeden článok.

Čo sa ale zákona o porotách týka, v utorok sa už dľa ustanovenia zákona tohoto pojed­návalo. Predsedovia porotných súdov všade pripomenuli tento nový zákon a hneď pri prvej príležitosti, pri pojednávaní pešrlansko-vidie-ckej poroty vyšla na svetlo jeďn? z tých mno­hých nesrovnalosti, ktoré nový zákon tento ne­upravil. Predseda súdu i a notárom totiž dľa nového poriadku majú byt přítomni pri porade porotcov, nezmenená ostala ale prisahá po­rotcov, že do vynesenia výroku o pojednáva­nej veci s nikým iným nebudú sa shováraf, ako len so spolupnretcami. Jeden z porotcov s od­volaním sa na toto, tú prísahu složit nechcel, lebo vraj predseda súdu nie je porotca a v danom páde nedá sa vyhnúl tomu, aby sa s nim, s neporotcom, o pojednávanej veci do reči nedal. Vec bola tak vážna, Že sa súd musel utiahnuť a potom upokojil dotyčného porotcu, že vraj predseda súdu tým ustanove­ním zákona stáva sa členom poroty a tak sa na neho to obmedzenie vzťahovať nemôže. Na toto osvedčenie porotca potom složil prísahu. V Kečkeméte ale stal sa ten pád, že keď pred­seda odstránil obecenstvo na čas svojho re-zumé (výklad pojednávaného pádu) nechcel povoliť dvoch dôverníkov so strany obrany, čo

zavdalo podnet ku podaniu nulity. A takýchto nesrovnalosti vyskytne sa behom času ešte viac, čo ale ani niet div pri tom chvate, s akým snem tento zákon odbalduchoval.

Za slovenskú školu. Myjava, dňa 13. apr. 1914.

Už dávno nepanovala u nás tak radostná nálada jako teraz, na Veľkonočné sviatky Jako keby slnko z modrej, jasnej, usmievavej ob­lohy budilo k životu nielen prírodu, stromy a rastlinstvo, ale aj celý teraz už nie vrbovský, ale myjavský volebný okres, ktorý od Istého času ležal mŕtvy, alebo v hlbokom spánku. Oživly kopanice, zahemžily sa jak mravenčie kopce mestečká 1 dediny, lebo každý či roľ-nlk-sedliak, ČI remeselník, či v čiernom ka­báte inteligent, každý spěchá a ponáhla sa do miestnosti, v nichž vyložené sú na podpisova­nie prosboplsné hárky o školy. Z* dva dni ti­síce podpisov zjavilo sa na hárkoch — prosiac, volajúc, kričiac k vysokej vláde: „Daj nám, keď už nie chleba, (veď toho si my zarobíme) ale školy, slovenské školy, tak začiatočné, jako aj hospodárske a priemyselné*. A v tejto pro­sbe, v tomto volaní, v tomto kriku je toľko súzvuku, toľko stlačenej, |ak prútky v jedon celok sviazanej sily, že nemožno ju oslyšať, nemožno jednotnú vôľu tisleov, ba miliónov ľudí nechat nevyplnenú. Šioly nám dajú, bo ich daf musia, keď aj neprosíme: lebo je to naše ľudské i božské právo IM .Jdouce po všem světe, učte všecky národy" povedal pán Kristus. A keď slovenský národ je tiež k |eho obrazu stvorený, preto aj nás musia učit, a] my musíme dostať svoje školy I

V takomto povedomí každý občan s tvárou, ktorá Žiari oduševnenou radosťou, podpisuje k vláde prosbopis nasledujúceho obsahu:

„My, dolupodplsanl občania myjavského volebného okresu pred stierame k uhorské­mu krajinskému snemu tú prosbu, Že — verne zásade slobodnej výučby — nech sa uzná to právo slovenského ľudu, aby sa na všetkých stupňoch verejnej výučby tak v štátnych, ako i v obecních a v cirkevných školách vzdelával mohol svojim materinským Jazykom a aby si mohol zakládat obecnie a cirkevné školy s vyučovacou rečou sloven­skou. Z tohoto vyplývajúc, prosíme upravit ub. kr. ministerstvo osvety, aby na Myjave

BESEDNICU. Sambation.

Rusky napísal Juraj Volln. Prel. B. M.

— Dedko, kde je ráj? — opýtal sa malý chlapček starého deda.

Dedo sa smutne usmial, pohladil vnuka po hlavičke a riekol:

— Za riekou Sambationom. — A Je v ráji dobre ? — opytoval sa chlapec. — Veľmi pekne, miláčku. Tam je šfastle.

Vždy šťastie a pre všetkých šťastie. — A nikdo neplače? — V ráji niet tiz. Len radosti. Len úsmevy.

. Chlapec sa zamyslel. — Dedko, — riekol rýchle a v očiach ble­

skla mu radostná myšlienka: — tak teda možno presťahoval sa do raja I

— Není možno, dieťatko, nenl možno. — Prečo? — Ráj je za riekou Sambationom. — No, tak teda možno přeplavat riekou? — Nie, miláčku. Nelzä preplávať Sambation.

Sambation je strašná rieka. Ona búri jako vo­

dopád. Mnoho, macho chrabrých ľudi chcelo přeplavat Sambation, ale zahynuli v jeho hlubině.

— A ani na parníku nelzä přeplavat? — Neha, miláčku. Naj vS í ši parník, a čo by

bol celý vykuvaný zo železa, rozbije sa na triesky, keď vpláva do vôd Sambationa.

Chlapec premýiľal niekoľko minút a potom zase povedal:

— Dedko I A prečo nevystavia most ponad ten Sambation? Veď sa aj ponad vodopády sta­vajú mosty!

— Neha, dieta. Sambation Je strašný prúd. Na ňom vládne vefrá búrka, takže ani neha sa k nemu priblížiť. Vietor smetá siipy a kamene Jako suché lístie. A dělnici ohluchnú hlukom a oslepnú od ohnivých výstrekov driev, než začnú pracovat.

— Je to teda niečo takého jako vulkán? — Ale vulkán utichne, kdežto rieka Samba­

tion nikdy. — A ďaleko |e rieka Sambation? — Nie. Celkom blízko, — odpovedal dedo.

Chlapcovi sa viedlo zle. Otec ležal přikovaný k posteli nevyliečiteľnou nemocou. Zlá macocha

morila chlapca hladom a huoild nadávkami a bitim. Často a horko plakával chlapec. Šiel k dedkovi.

— Dedko, a kedy prejdeme do raja, kde nenl ani tiz ani žalosti?

— Až sa ukľudni rieka Sambation — odpo­vedal dedo.

— A kedy to bude? — Sadni si. Poviem ti to — riekol raz dedo

na chlapcove prosby. Chlapec sadnul a zatajil dych. — Tak vidíš, dieta mo|e, — začal dedo —

Sambation je strašná rieka. Ale jestli niekedy ziichne, upokojí sa len na okamžik, to nebude ľudom treba ani lodlek, ani korábov, ani par­níkov. Jako po atlasovom koberci prestúpime na tú stranu Sambationa, kde je ráj.

— A kedy nastane ten okamžik? — Neviem, či nastane skoro či pozde, ale

nastane — odpovedal dedo. Keby ľudia chceli, už dávno by ten okamžik bol nastal.

— A čo sa musi robit, aby nastal? — opý­tal sa chlapec.

— Treba nekrivdil jeden druhému. Treba, aby sa len za jeden deň neprellalo na svete ani jednej kvapky krve, ani Jednej slzy; aby vojln

Chcete maf pekná školu? Najlepšie vystav! vám ju aj na splá­tky staviteľ: :o:

M. 1». HSRIHINC BUDAPEST, VIL, Veres Pálaé-n. 19

Oslo 16

-

SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK

behom krátkeho času hospodársku alebo priemyselná odbornú Školu s naukosdelnou rečou slovenskou na štátne trovy postavilo, Spolu v myjavskom volebnom okrese už jest­vujúcim a zaloíiť sa majúcim štátnym ško­lám za naukosdelnú reč slovenčinu ustálilo".

Ivanov.

Dve české organizácie* — Valné shromaidenle roMckej „Ústřední /ednoty českých hospodářských společenstev*. — Srlaďujůca schôdza „Sdruženi venkovského itvnostnlctva (remeselníkov)*. — Zástupca na­šeho „Ústredného družstva* na pražských

schôdzkach. — Cez veľkonočné Sviatky boli v Prahe zástup­

covia českého roľníctva i remeselníctva. Roľ­níci mali valné shromaždenie ústredia svojich vyše 2000 družstiev a spokojne a pyšne si skladali účty zo svojho družstevného šafárenia.

Z českého remeselníctva, bývajúceho po de­dinách, prichodí veľká čiastka k tomu presved­čeniu, že mu bude najvýhodnejšie, keď sa v ohľade politickom prípoji k roľníctvu a v ohľa­de organizačnom keď si vyboduje spoločné sdruženie, ktoré by mohlo hájiť remeselnícke záujmy. Takúto organizáciu si zakladali teraz če^kl vidiecki remeselníci.

Česká roľnícka strana ui aj dosiaľ venovala remeselníctvu mnoho pozornosti a práce. Je­dnoho remeselníka, Mašatu, aj dala zvolit za rISskeho poslanca a prijala ho do svojho ríš­skeho klubu.

Z take|to shody rofnfcko-remeselnicke| môžu vykvitnúť len výhody pre obidve tieto výrobné vrstvy.

České roľníctvo slúži dnes so svojou orga­nizáciou za vzdor veškerému roľníctvu v lone slovanských národov. To bola radost, videť ten celý rad znamenitých českých roľníkov na veľ­konočnom sjazde.

Tvrdšie nad oceľ je zabezpečená budúcnosť národa, ktorý má takú chrbtovú kost, jako tito ! inteligentní, pevni, pokrokumilovnf, vysokovzde- ! lani, udatní Českí roľníci.

Čo znamenajú takf českí roľníci, aké zaujl-ma|ú v národe miento, len si pozrite:

Roľník Anton Švehla je vlastne spolu s Udržalom a Práškom a Stankom dnes najväč­šia veľmoc v celom českom národe. On je predsedom všetkých Českých poslancov na sneme kráľovstva českého. Stanek zase — tak, ako do vlaňajška Udržal — predsedá v naj­mocnejšom poslaneckom českom klube vo Viedni. (Český národ má na viedenskej ríšskej rade 108 poslancov a z toho |e 38 roľníkovi) Tam bol na veľkonočných schôdzkach poslanec Sedlák, tiež roľník, jeden z najvynikajúcejších

členov ríšskej rady vo Viedni. On bol ešte spolupracovníkom a tajomníkom v staročeskom klube pod nebožtíkom Riegrom, .otcom národa". Tam bol na schôdzkach a] niekdajší rakúsky minister orby, Prášek, tiež roľnik, potom pred­seda Jednoty poslanec Dvcřák, aj našemu slo­venskému obecenstvu osobne známy, výtečný náš priateľ, r. k. farár Krolher, podpredseda českého ústredia.

Zástupcovia roľníctva a družstiev poschodiu sa zo všetkých českýrh strán, tak, že sa ohromná dvorana na Žoflne takmer naplnila.

Valné shromaždenie malo priebeh dôstojný. Mimo účtov boly na dennom poriadku aj Čia­stočné volby do správy a dozorného výboru, ktoré sa vykonaly napospol takmer jednomy-selne.

Okolo predsedníckeho stola zasadla si sprá­va Ústrednej Jednoty a hostia, z nichž meno­vite srdečne a okázale vítalo shromaždenie zá­stupcu našeho Ústredného družstva, Hodžu. Medzi hosťami bol a] zástupca družstevného ústredia z Dalmácie a potom zástupcovia z mi­nisterstva orby a zo všetkých českých zemských vyšších úradov.

Hlavnejšie výsledky činnosti českého Ústre­dia ukazujú tieto číslice:

Do Ústredia patrilo 2082 hospodárskych a úvěrných družstiev. Týmto opatrovalo ústredie ívyštcov aj v minulom zlom roku takmer 27 miliónov korún (26 868,000 —) a požičalo iným tiež asi toľko: 27 a 7» milióna korún.

Hospodárskych potrieb a strojov prostredko-valo ústredie svojim družstvám za 5,426 967 korún; roľníckej úrody a výroby im predalo za 5,087,000 korún.

Zpomedzi zmien osobných významné bolo len zadakovanie dosavádneho predsedu Jednoty, poslanca Dvořáka. Zaďakoval preto, lebo je súčasne aj predsedom českej roľníckej banky a nestihol zastávať oba úrady. Na jeho miesto si zvolila správa Jednoty Ferdinanda Kllnderu, roľníka. Meno Klinderovo znajú mnohí a] na Slovensku. On bol pred pár rokmi vodcom roľníckej výpravy do Argentiny a spísal o tejto ceste znamenitú knižku. Vlani zase bol študo­vat družstevnú organizáciu v Itálii a aj o tejto ceste vydá knižku po tieto dni.

* Čo sa týka zástupcu našeho Družstva na

shromážděni Jednoty, privítal ho predseda pri zahájeni skromaždenia peknou rečou a vyslovil našich družstvám srdečné blahoželanie k pote­šiteľnému a rýchlemu vývinu našej organizácie a vyzdvihol našu družstevnú činnost s pochva­lou menovite preto, lebo sa musíme borif proti takým prekážkam, o Jakých inde nechyroval Hodža sa poďakoval za privet a poukázal na to, že slovenské roľníctvo člmdiaľ tým lepšie chápe, aká mu osožná bude družstevná orga­

nizácia a že my na tejto ceste nepoddajné vy­trváme. A to vzdor tomu, že politické vrchnosti tu i tam ešte aj pokutujú našich ľudi pre druž­stvá, ba že nás raz aj žandári rozohnali, tak, že ich ešte aj minister vnútra zavrátil, u nehož sme 8i vymohli slobodu schôdzok. Hodžovu reč prijalo shromaždenie s priateľským a hluč­ným súhlasom a náš pokrok vzalo na známost so všeobecným oduševnením.

* Po shromážděni pozvali našeho zástupcu a]

na schôdzku remeselnícku, kde vítal Hodžu predseda Anton Švehla, pripomenúc aj to, že proti Hodžovi už zase začínajú 8 prenasledo­vaním a zatváraním, ako keby bo tým sklátili I Hodža poukázal v odpovedi na to, že sme my doma na také mesačné, ale aj ročné maličkosti už dost obstoine zvyknutí a to že u nás ni­koho neskláti. Ohľadne organizácie remeselní­cke! podotknul, že Je remeslo vlastne všade medzi dvoma mlynskými kamefiami, medzi veľkokapitálom a medzi organizovaným del-nfctvom a samo je bez organizácie. Najrozum­nejší postup je ten, keď sa remeselníctvo pri­mkne k roľníctvu í z tohoto spojenia vzniká zdarila stredostavovská politika.

O novej roľníckej a pozemko­vej politike

píše nemecký národohospodár dr. Witt-Knutien vo svojom spise „Bauernfrage und Agrarreform in Russland" medzi iným nasledovné;

„Treba uznaf, že ruské agrárne zákony, vy­dané po roku 1905, nema|ú sebe rovných v celej všeobecne! agrárne] historii, tak día ich zásadnej vážnosti, ako i dľa spôsobu, ako sa uskutočňujú. Pravda, Jejich blahodárne následky pre sedliacke hospodárstvo nepřijdu razom, ešte bude treba počkat na ich vplyv. No, nelzä tajiť, Že je v nich rozhodný obrat k lepšiemu v hi­storii ruského sedliackeho hospodárstva."

Tak ocenil člen sekcie medzinárodného roľ-nlcko-hospodárskeho ústavu v Ríme roľnlcko-hospcdársku obnovu v Rusku.

V Prusku za 30 rokov rozdelili okolo Jednoho milliona hektárov 406000 vlastníkom. (Hektár Je vyše pol druha katastrálneho Jutra, asi 17). V Austrii podelili za 20 rokov (1887—1907) iba 77.000 hektárov 11.000 vlastníkom. V Bavorsku za posledného štvrť stoletia podelili 88.000 hek­tárov, v Švédsku za 87 rokov iba 181/, mill

schoval svoj meč d•> pošvy; aby pán rozvi­nul ruku, zaťatú v päsf nad hlavou otroka; aby silný po bratsky objal slabého; aby ani jeden ston bitého, ani jeden výkrik bijúceho nerušil tichost vo svete.. A lakmile nastane taký oka­mžik, hned ztichne veľká búra S imbafiona, hneď sa zastav! prúd jeho vín. A spoja sa oba brehy a ľudia vojdú do raja.

Chlapec 3a tichúnko spýtal: — A prečo to ľudia neurobia ? Či oni nechcú

do raja prijať? — ô, oni by veľmi chceli do raja, ale oni

nevedia o Sambalime a nemôžu sa dohovoriť. — Tak ja pôjdem a poviem im o ňom. Starý dedo sa usmial, ale nepovedal nič.

Ch'apec sa dal do práce. Sused švec mu po­hrozil pastou, keď začal ho napomínat, aby sa nerval. Dva opilci, ktorí sa popadli, poriadne ho namlátili

Ale chlapec neztratil smělost. — Dedko, nenechám to I Veď sú ľudia nie

tak hlúpi, oni porozumejú, že im v ráji bude lepšie — vravel chlapec.

— Pomoz ti Pán Bôb, diala, — odpovedal dedo a smutne, smutne sa usmieval.

Chlapec sa učil vo škole. Tu pripadlo mu na myseľ pozvat si na pomoc

kamarádův. Každému zvlášf rozprával o straš­

ne] rieke Sambationu i o prekrásnom ráji, ktorý je na jej druhom brehu, i o tom, Jako možno us mieriť veľkú búrku Sambationu. Mnohí z ka-marádov mu uverili, zvláště ti ubohf, ktorí mu­seli znášať bitku, často plakat a hladovať. A od tej doby, čo oni zvedell tajomstvo Sambationu, prestali plakat a v jich očiach zasvitol smelý prelud.

A rozišli sa po meste, po všetkých končinách, vnikli v prlzemky i podstrešla, k bohatým í chudobným a všade hovorili:

— Nekrivdite nikomu. Nebite nikoho — aby ztichla rieka Sambation.

Ale vo škole boli zlí rváči, ktorí sa jim vy­smievali, začínali rvačky, žalovali učiteľovi na chlapca i |eho kamarádov.

Učiteľ si ich zavolal: — Rieka Sambation? A kde je? Ukáž mi ju

na mapel Ale ani na jednej zo zemepisných máp ne­

našli rieky Sambationa. A učiteľ víťazoslávne doložil: — Nesmie sa verif bájkam hlúpeho deda,

ale učencovi, potvrdenému vládou I A chlapca, jako hlavného vinníka zavrel do

zátvoru. * * *

Prešlo mnoho rokov. Chlapec vychodil školu i univerzitu, a stal

Sa z neho dobrý človek.

Dobrý človek vstúpil v život. Dobrý človek uvidel ľudské trampoty a smilovával sa nad ľudským zármutkom. Dobrý človek zakúsil i lásky, i zrady, i nenávisti í ohavnosti ľudskej. Ale dobrý človek stále ešte blúznil o ráji, kde neni slz. A vždycky bol dobrý človek so sla­bými proti silným, s utlačovanými proti utla-čiteľom.

Hľadajúc rá] všeobecného šťastia, vrhal sa dobrý človek od jednej pravdy k druhej a od­dával sa každej z nich s celým žiarom milujú­cej duše. Ale všetky bo zklamaly. I unavil sa dobrý človek. Pravda považovala sa za lož, a dobrý človek trápil sa v zúfalstve.

A tu si raz zpomnel na prvý prelud svojho života. Zpomnel na tajomstvo rieky Sambationu. o ktorom mu rozprával starý dedo.

I stalo sa jasným človeku to, čo chlapcovi zdálo sa tajomnou bájkou.

Rieka Sambation, to sú — prúdy ľudskej krve a sĺz, zvuky stonov a náreku. Blízko tečie Sambation — všade. A hluchota i slepota pri­pravuje človeka o šťastie.

A dobrý človek vedel, jak usmierif búrku Sambationa.

A tak, ako kedysi vo škole, začal sbieraf druhov, aby šli k ľudom a hlásali lásku a mier.

Poslal som už predplafok?

Strana 4 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK Cisto 16

hektárov, tedy asi 2—3 mill, za desaťročie, za rok po 200 tisíc. A v Ruska za pät rokov po­delili zeme pre 2 mllllony sedliackych dvorov: 17 mlttlonov desatín. (Desatina — o niečo me-ne| ako hektár.) To Je vzrast nikde nevídaný a neslýchaný, vzrast obra. (Dáta sú vzali z re-feritu ministerstva hospodárstva: .Rezultáty ro­bot za posledné pafietle 1909—1913.")

V projekte všeobecněl obnovy hospodárskeho ministerstva okrem úloh meliorácie (zlepienia, pozdvihnutia agrlkultúry), sú ešte dve úlohy: zemědělské ústrojstvo sedliakov v ruskej Europe i Ázii a využitie prírodných bohatství. Za po­sledných 5 rokov vydalo ministerstvo 511 a pol milliona rubľov. A tu je aí podivná vec, temer vietky tieto vydania zaokrylo ministerstvo vlast­nými dôchodkami (z lesných, rybných a země­dělských majetkov), ktorých bolo 510 millionov rublov.

Švédsko po stoleté) agrárnej kultúre, vložiac do pôdy ohromné kapitály, vydáva na sedliacko-bospodárske podniky 52 kopejok na desatinu, Belgicko 1 rubef, Prusko 1 rubel 33 kopejok, Ohorsko (pre pánovi) a Norvéžsko po 1 ruble. Rusko pod ministrom KrivoSeJnom vydáva len 36 kop. na desatinu. Jestfi sa chcú porovnal v zemekultúrnom ohľade s Uhorskom a Norvéž-okom, musia zdvihnúf hospodársky rozpočet do pol milliardy nie za päf rokov, ale za jeden rok.

Ža posledné pafietle sa ztrojnásobnila spotreba sedliackych hospodárskych strojov, lepších se­mien a umelých hnojiv v oblasti sedliackeho hospodárstva. Rozmnožilo sa číslo sedliacko-hospodárskych arteíov a spolkov. Miesta do­stalo 10.000 poľnohospodárskych učiteľov, celá armáda učiteľov pracuje na roliach a lúkách.

Za r. a( rokov, prvých a najtrudnejiich, poda­rilo sa podeliť a ustrojil 17 millionov desatín. Pre vysťahovalcov za Úralom Je prichystané 18 millionov desatín a ustrojeno dva milliony pri ílébo zemědělského obyvateľstva (350 tisíc no­vých hospodářství). Do poriadku priviedli 77 millionov desatín štátnych (kazionných) lesov, ktoré dávajú 40 proc. hrubého dôchodku. Za­ložený je vyšil sedUacko-hospodáraky ústav vo Voroneži, prekonané sú ohromné zavodřlujúc: kanály — dva v Zakavkazl na Mugapskej stepi a Jeden (Romanovský) v Turkestane. Táto ka­nalizácia je úzko spojená s ruskou kolonizáciou, s pestovaním bavlny a druhých južných rastlín, ktoré rýchlo vrátia štátu Investičný kapitál.

So zavodnením púšti treba zúrodniť i hlavy ľudí, aby mohly využiť i dary prírody. Pred 5 rokmi malý mimoškolské lekcie 48.000 poslu­cháčov na 415 miestach a roku 1912. číslo se­dliackych poslucháčov prevýšiio pol druha mil­liona (1,647.231 ľudí) a prednášky dialy sa na 20.000 miestach. Boly prekrásne schôdzky nie­len v zakrytých miestnostiach, ale i pod holým nebom. Roľnícky národ sa ptebúdza. K týmto 20.000 prednáškam doložte ešte 4000 (za c8ť rokov) sedliacko-hospodárskych výstaviek. D >-ložte 1350 pôžičkových miest, 740 zrno-čistia-clch závodov, množstvo skladov hospodárskych Strojov, semien, hnojiv. Výdavky Štátu na toto dieio za päť rokov vzrástly s 82 tisíc na 2.6 mih. rubľov. A tak cíalej v tomto smere. Zdá ta, že v týchto čisliciach rastie prostonárodné iii&tle. Dľa MeflŠikova.

rJQSPQOrlBSKY PBEHbBO. Hospodárske a úvěrné družstvo v

Smolinsku. Smollnsko je malá, asi 1000 duil počítajúc*

obec v Nitrianske) v senickom okrese a tieto dni utvorilo sa tam družstvo, do ktorého sa hned 25 roľníkov, mladších a starších, dalo za­písať. Na utvárajúcom shromážděni rečnil z' poslanec Pavel Blaho a dru*s!vn sríadílo ?a

V Rakúsku niet zemiakov. Vlani sa po celom Rakúsku iba veľmi zriedka kde zemiaky vydařily, následkom čoho citl sa v nich velký nedostatok, čo je menovite pre kraje chudo­bnejšie, kdo ony tvoria hlavnú čiastku výživy ľudskej, opravdová pohroma. Aby sa hrozia­cemu nebezpečiu hladovej biedy vyhlo, smero­dajné kruhy obrátily sa na Nemecko, zkadiaľ v poslednom čase dovezené bolo do 2000 va­gónov zemiakov a v apríli přijde ešte 3000 vagónov. O nás bola úroda zemiakov trocha lepšia, ale čo sa nezpotrebovalo pre kuchyne pálenice a škrobárne, to sa vyviezlo do Ha­liče, kde sa nedostatok zemiakov objavil už včaššie.

Petrolejové pramene v Gbeloch (v Ni­trianske!) ukazujú sa byť výdatnými a vyvŕtali tam už tretiu studňu, ktorá dáva nattu tej istej akovosti ako tie prvé dve. Teraz, keď už .pri­šli tomu na spôsob", idú veci i pri nafte i pri podzemnom plyne hladko, a tak vŕtať sa bude po celom choíáre. Pre štátnu pokladnicu sú tieto pramene „nájdeným grošom".

ZO ZAHRANIČIA. Gréci sa nepracú do vlastnej koie. Vše­

tkým svojim bývalým spojencom, a| Srbom a] Bulharom, nasľubovali Gréci, ie budú o jejich rodákov na novodi bytých územiach po bratsky pečovat. Vra| dľa všetkých príkazov otcovskej starostlivosti. Ved aj mali príčinu, lebo Gréci len tak získali, že Využili najprv Bulharov proti Turkom a potom Srbov proti Bulharom. Ale ako sa potom javila tá otcovská starostli­vosť? Najsamprv začali prenasledovať svojich nových poddaných srbské) národnosti a teraz vystrájajú celé hrúzy proti svojim občanom rodu bulharského. A Sice tak, že sa Bulhari z grécke] Macedónie už dávajú na útek. lebo im začina byt život pod gréckou vládou nesnesi­telný.

Gréci hubia Bulharov v celom pohraničnom pásme. Grécki vojaci a četníci (žandári) kaž-dodermne ako dáku zver chytajú bulharských mužov a ich odvádzajú, nikdo nevie kam. Úbohé ženy potom odchodia do Solúna pátrsf

nasledovne: Správa: Ondrej Petrdi, Viktor Michálek st., Ján Rehák, Michal Nemec (oba mládenci), Stefan Balga. Účtovníkom je Fran­tišek Michálek. Družstvo jednohlasne prijalo stanovy našim Ústredím navrhnuté a samo se­bou sa rozumie, přičlení sa ku nemu.

Skalické družstvo pre speňaženie rudo­vého priemyslu malo 31. marca svcje IV. riadne valné shromaždenie. S malým, 6000 korunovým kapitálom dosiahol sa obrat 46542 K 60 bal. a rozpredalo sa hotového tovaru za 23 271 K 30 hal., — o 6605 K viar, ako roku 1912. Družstvo malo členov 210 s 304 po­dielmi a z |ara roku 1913. usporiadalo vý­stavku v Koline nad Labem a v máji spolu s martinskou „Lipou" vo Viedni. V novembri bola výstava v Čáslavi, potom v Chrudimi v Čechách a všetky štyri výstavky doniesly druž­stvu okrem slušného hmotného zisku neobyčajne skvelý zisk mravný, nakoľko menovite výstava vo Viedni najma pričinením za Je) protektora získaného českého veľmoža gófa Seilerna, obrá­tila pozornosť tých najpoprednejších tried na ľudový priemysel slovenský. Čistý zisk obnáša 954 K 34 hal. a uzavrelo sa vyplácať dividendu 5%- — Po prevedených volbách dr. Okánik, dekan skalický, navrhnul, aby družstvo tohoto leta usporiadalo v Skalici umělecko priemyslovú výstavu, na ktorú na návrh pani M. Bcorovef majú sa pozvať aj slovenskí maliari.

HLASY Z OBECENSTVA. Tlsici chvália všeobecne známy a obľúbený Ju­

no krém' masť na tvár, lebo kdo Ju úpotrebuje, istôt ne opeknie. Pehy, pupence a Iné tvár špatiace fraky za krátky čas skapú » patrif ný dostane hladkú a svie­žu tvár. Teeiiic .Juno krému" stoji K 1*20 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie ob­jednat tak, ked vopred zaäkte K 230, za ktorý obnos dostane Juno krém" k tomu patriace mydlo a národ k upotrebeniu bez vSetkých iných poštových výdav­kov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostať u dr. Eugena Pllttnera, Heszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na tuto adresu. Dávajme si pozor n« zdravie, lebo je to

náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám mô­žeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpi na žalúdkové bofařti a kŕče alebo nemá dobiého apetftn, nech hneď uživ* .Kalvarské aromatické kvapky*. 20 kvapák dostatí, aby přestaly hneď všetky boľastl a napravily žalúdok. Cena ífaáky 50 hal. Poštou zasie­lajú sa najmenej 4 fľašky za vopred poslaný obnos K 2*30 franko alebo na dobierku. Pri každej sáslelke je priložený návod k opotrebeniu. Dostať u dr. Euge­na ňittnera, Beszterxsebánya. 26B8

Vezmite teda doplsnfcu a pfiTe na tú to adresu elte dnes.

LUHAČOVICE Rozkošná poloha - Celková návšteva 15.000 osôb. - Zdravotne osvedčené kys'é vody. -

Pastilky.

I MILÝM SLOVENKAMI Výbavy, prádlo pekné a trvácne spraco- I vane, biely tovar vlnený a bavlnený, kraj­ky, švajčiarske výšivky vám ponúka

II ANNA ZEMANOVA r LIB&TÁTE (Čechy). Na harchejy barevné 15% slevy.

|j Žiadajte vzorky I Budete dobre otalúieiJIgjj

Chýrny liek! Na liečenie zrádnlka (padúcej nemoce) (nemoc

sv. Valentína) na oslabnutle nervov, nervové kŕče a iné podobné nemoce odporuč1 si na každý p* d užívanie „EPILEPTICON"-a od dr. Weila. Paslile tieto majú výtečný účinok a sú dľa mienky a tvrde­nia tunajších a cudzozemských lekárov tým najlep. šim prostriedkom, hlavne proti nemoci sv. Valen­tína. 1 škstulk;, obsahujúca 60 pasiiliek na 1 me­siac a} s dôkladným návodom užívali*stoji K7—, franko po pršte K 8 —. Prosíme objednávanie v našich hlavných skladoch pre Uhorsko: lekárŕla |o-zefa Tôrflka, Budapest, Vi., Király-u. 12/99, Ján Filo, Budapest, Vlil., Mátyás-tér 3/99. Lékárna Sal­vátor, Prešporok 98 2969

• • 8 F A MÚUNE LATKY pre pá­na* a dámy kúpite naftepUe

• Tr UKNft ^ ^ ar^"" « u znúmtf firmy:

Prokop Sfeorkovský « syn HUMPOLEC

Vetky vyber .Vzorky na tlodost ochotne franko. Cechy.

Čitateľky tohoto časopisu upozorňujeme na výbornú kolínsku cikorku, ako aj obrúbené kávy fíkové žitné a sladové. o*

naimodarnejAle látky za ceny veľmi mierne icííiä Súkna

J. P. Pultar, Brno, Veselá ul. 6. predtým Lužný o Trlioa.

Bohaté a úpravné v/.orniky výhrad­ne pre pánov krajčírskych majstrov.

K nastávajúcej míatbe upozorňujeme ctených hospodárov, aby si pred zaopatrením motora alebo mláfacej garnitúry vyžiadali na každý pád najprv nabidku od firmy B. DÉNES, komandiiná spoločaosí, Budapest V., bipót-kôrút 15. k t o r á má zastupi te ľs tvo J . KRÁTKEHO, f a b r i k y na s t r o j e v PŘEROVE. Obrázkový cenník a rozvrh cien zasielame zdarma! Dopisuje sa v slovenskej reči.g|

SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK

po stopách svojich milých, a obyčajne — mame.

Keď by tieto smutné zvesti pochádzaly od samých Bulharov, dalo by sa namietaf, že Bul­hari zveličujú. Ale nové chýry o gréckych ukrutnostiach pochodia z prameňa srbského, ktorý veru iste nedríl stranu Bulharom.

Srbský veliteľ zahraničnej línie Kosta Simič, videl jednej noci niekcľko gréckych vojakov čosi niesť. Na pokrik srbskej pohraničnej stráže odhodili vojaci náklad a ušli n.upät na grécke územie. Druhého dňa naill na tom mieste mr­tvolu jedného bulharského vojaka eite so svie-iimi ranami.

Vo väzeniach v Solúne stále umierajú celé rady bulharských väzňov, jejich mrtvoly ležla-vajú a) po 2—3 dni v záchodoch. Dokázalo sa, že onemocnělých Bulharov otravujú v gré­ckych nemocniciach silnými dávkami chininu. Bulharskému kňazovi Christ vi Sipkarevovi ná­silím naliali do úst štyri lyžice hustého chiní­nového roztoku (|edu) Úbožiak skonal.

Bulharov, ktorí sa dostali pod vládu srbskú, nátľlm obracajú Srbi na Srbov; tých, čo sa dostali pod vládu grécku, násilne gréčtia Gré­ci. Hrozbami a bitím ich nútia vstupoval do gréckej cirkvi a kdo sa nepodrobí, budto ho dokaličia alebo vyženú.

Srbi a nemecký kapitál. Kráľovstvo srb­ské, tak sa zdá, čim dlaí tým dôslednejšie stužuje priatefstvo s kapitálom nemeckým a tak ovéera a] a berlínskou nemeckou politikou. Teraz vydala srbská vláda stavbu železnice zo Skoplja do Bitolje nemeckej firme Berg & Comp. Stavbu dráhy Bitoí—Ochrida—Trlbra dostala tiež nemecká firma Lenz & Comp.

Ruskí šovinisti. Aj v slovanskom Rusku sú diví sovinisti a na žalosf ich vláda primoc po­slúcha. Teraz robia krik, aby vláda zakázala použivaf Jazyka polského a maloruského vo všetkých schôdzkach, aby rozpustila všetky poľské a maloruské spolky a aby zabránila vydávaf časopisy a knihy po malorusky a po poľsky. Takíto šialenci sú stálou prekážkou slovanskel mvšlienkv.

Pozor! Pozor! Veľkú úsporu docielite len p iamyra nákupom dámskych a všetkých prá­dlových látok u známe] a chválenej firmy

ADOLF SOUMAR, r u č n á • m e o h . t k a l o o v n a v OleSnio í u N o v é h o M e s t a n a d Matu j i , Č e c h y . Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade.^

Tr . z Vzorky zdarma a franko. ffi

ZPRÁVY, — f Jakub Arbes Český národ zase za­

stihla boľastná ztráta, zomrel mu jeden z jeho najlepších spisovateľov a romanopiscovi Jakub Arbes v 74. roku plodného života svojho. A>o syn chudobných rodičov mal isf v 14. roku na remeslo obuvnícke, ale na nahováranie niekto­rých priateľov rodiny, ktori videli jeho vlohy, dostal sa na reálku, kde mu bol profesorom Ján Neruda, ktorý veľmi blahodarne vlíval na chlapca a si ho obľúbil. Po zkončenej reálke prešiel na techniku a vrhnul sa s veľkou chu­ťou a] na štúdium filozofie. Po odbavených ško­lách stal sa spisovateľom a pracoval najsamprv v „Hlase", v Kutne| Hore redigoval „Vesnu" a roku 1868 preiiel do redakcie „Národních Listov* ako ich zodpovedný redaktor. Tehdaj-šie politické pomery v Čechách ale neboly prajné smeru, ktorý menovaný časopis zastával a v rokoch 1873—74 odsedel si musel pol­druha rohá v žalári. Ako beletrista bol zvlá­štnym zjavom v literatúre ŕeskej, nadaný bo­hatou obrazotvornosťou vytváral veci nové, pí­sané vytríbeným jazykom a neobyčajnou techni­kou. Z početných prác jeho najvynikajúcejšie sú: Ethiopská lilie (1886), Messiáš (2 diele), Mravokárne románky, S/. Xaverius, Fředmčit-ské arabesky atď. V posledné roky žil vo veľmi stiesnených pomeroch a pomoc, ktorú mu ná­rod čeiký za jeho zásluhy poskytnúf chcel, došla už neskoro.

— Smrť. V Pivnici (Báčka) zomrel na tu­berkulózu 27. marca Študent Michal Močko v 19. roku svojho života. Nebohý bol žiakom kupeckej školy v Novom Sade, ale pre cho­robu musel štúdium zanechaf. Posledné dni svojho života trávil u otca, obchodníka v Piv­nici. Boi presvedčený a horlivý Slovák. Pilne rozširoval slovenské knihy a Časopisy. Pohrab mal v nedeľu, 29. marca, za veľkej účasti obe­censtva. Nech mu je zem ľahká I

— Vyznačenie. Nášho rodáka dra Jozefa Urama, chirurga Rochusovej nemocnice v Bu­dapešti, vyznačil spolek srbského Červeného kríža križoM za zásluhy, nadobudnuté v Srb­sku počas balkánskej vojny liečením ranených a chorých vojfnov. Ku novšiemu vyznačeniu blahoželáme.

— „Novina". Takto sa volá nová vydava­teľská spoločnosť, utvorená na Veľkú noc v Ružomberku. „Novina" bude vydávaf v Pa-ričkovej tlačiarni časopis „Prúdy" a mimo toho ešte aj iné časopisy a Knihy. Táto „no­vina" neznamená obvyklú novinu, ale nezoranú zem. Ohľadom vzdelanosti jest u nás na Slo­vensku ešte nepreorane] pôdy toľko, že budú m.?f vydavatelia plné ruky vďačnel práce.

— Oprava. Do dopisu „Cirkevného pred­stavenstva" z Holiča, uverejneného v čísle 15. Slov. TÝžd., v t hly sa niektoré nemilé tlačové chyby. Prvá je v 21. riadku od hora, kde má staf miesto v bláznivé)hlave v blúznivej hlave, druhá v 7. riadku od spodku: miesto po ne­vinných — po novinách, čo na žiadosf dopis poiiavšieho cirkevného predstavenstva týmto opravujeme.

— Ruský súd odsúdil slovanského učen­ca na dva roky do väzenia. I nám Slová­kom |e znamé a miié meno učenca B dven de Kurtné (Baudouin de Courtenay). On bol driev v Krakove na univerzite, chodieval aj na Slovensko a pi jal o našom národnom a politickom položeni a o našich dejinách krásné pojednania. Potom odišiel na ruskú univerzitu do Petrohradu a aj tam si ziskal všeobecná úctu. Cár ho aj vymenoval za „skutočného tajného radcu". Tým hroznejšie sa predesil teraz celý vzdelaný svet nad chýrom, že Bo-doena kruté odsúdili pre politické poburova­nie. Bodoen vydal knižku o národných a územných samosprávach. Písal o tom, že je Rusko už priliš obrovské a že ho nemôže jedna vláda spravovat. Treba vraj podeliť Rusko na kraje, kde by sa pjtom aj rôzne národy mohly volnejšie spravovat. Lebo vraj láska k bliinému sa nedokazuje tým, keď štát ľudí c\ celé národy prenasleduje. Vôbec vraj treba zrušit všetky nadpráva. Vieram treba vraj daf slobodu a ľud neslobodno držaf v otroctve. Za takéto myšlienky odsúdil Bodoena súd na dva roky do pevnosti. Nad výrokom zhrozili sa v Rusku všetci, ešte aj len zpiatočnlcke strany. Vynikajúci pravotári podujali jeho obranu pred apelačným súdom a jest nádej, že vyšší súd výrok nad Bodoenom zruší.

— Či gróf Károlyi predá roľníkom zeme — alebo: či bude zo psa slanina? To už vie krajina, že nug át Károiyi hlása ústami blahobyt ľudu a všeobecné volebné právo a ešte aj socialisti ha neraz oslavujú ako pro­roka demokracie. Lenže roľníci obce Nsgy-szénás nenašli na grófovi Károlyimu dosiaľ ešte ani mak demokratizmu ani ľudomilstva, ačkoľvek má tam u nich majetok. A síce má tam 4157 jutár. Obec Nagyszénás má 3500 duši, ale zemi má celá obec len asi 300 jutár. Ostatok držia v hrsti magnáti, aj Károlyi. Pekne ho už dávno prosia, aby im to predal, že mu slušne zaplatia, veď on má ešte vyše 100.000 jutár inde, nech im vraj toto prepusti, bo inak nebudú mat z čoho žif a budú mustf sa s/a-hovať do Ameriky. A Károlyi aj dá parcelovat, ale komu predá? Notárovi. Obecný notár a jeho kamaráti kupujú Károlyiho zeme na špe­kuláciu. Vyženú ceny do vysoká a budú zdie­rať. Károlyi by to jedným šmahom mohol za-raedriť, aj by pri tom ešte leoSle obIS' '. L?nž

TRŽNÉ CENY V BUDAPEŠTI 15. APRÍLA 1914.

Plodiny.

Pšenica, potiská

zadunajská.

peštianská

bsnitska

báčska

77 kg 78 79 77 78 7 i 77 78 79 77 78 79 77 78

-ová

Raz, I-triedná, nová , stredná. . . . .

Jačmeň na kŕmenie, letný, I-trledny, nový .

„ na kŕmenie, letný, II triedny, n c ý .

Ovos, I-triedny . . . . . H tri dny . . . .

Kukurica, uhorskí, nová . Zemiaky pre kuchyňa,

slovenské biele . n M ružové

žlté .

C E N A

od do

100 kg 25-40 25-10 25-55 2515 2525 25-35 25-20 25-30 2535 2515 .5-25 25-30 25-30 25-40 i -90 196

14-45

1 4 -15-80 15-30 13-65

4-20 4-70 5-75

25-80 25-90 6-05

25-50 25-55 V5-70 25-60 25-65 25-80 25-50 25 60 25-75 25.65 25-70 20-30 19-85

15 —

14-35 16-40 15-70 13 90

4-30 4-90 5-95

Zemiaky pre kuchyňu, , zadunajské, biele . . „ , ružové ,

žlté. . . Zemiaky hospodárske,

slovenské biele . . . „ zadunajské biele. . .

Seno, I-triedne lúčne . . . . » Il-triedne , . . . .

M l ý n a k e v ý r o b k y . (Okrem múky.)

Pienlčné otruby, jemné . . . „ » hrubé . . .

Ražné otruby Jačmenné krúpy a krupica . . Mlýnsky kůkol

Z v i e r a c i e p r o d u k t y . Vajcia, potiské

. košíkové (vyberané) Bravčová masf, pesfská . . . Slanina, mestská, 3-kusová . .

» , 4-kusová . . , údená

Z v i e r a t á na p o r á f t k u . Voly, uhorské kŕmené, I-triedne

» , , II tiiedne . . - . . IH-tiledne

C E N A

100 kg

I4M kOSOY

1IT5-I7 100kg

10810 živel t u

od do

4-20 4-70 5-50

3-50 3-40 8-60 6 -

1070 11 — 10-60 1090 1 2 -

83-50 1*—

I40-— 130-— 118*-1 3 0 -

8 2 -6 2 -52--

4-30 4-90 5-60

3-70 3-60

10-20 8-20

11*10 11-40 10-70 11-30 12-20

84*-

1 4 1 -1 3 1 -1 1 9 -

96-F0--60-

Voly, strakaté kŕmené, I-triedne n m » H-trledne n m m IH-triedne

Kravy I-trledne m II Iriedne . Ill triedne

Byci I triedni , II-triedni , III-trledni

Svine, kŕmené: * mladé ľahké, pár 250 kg . .

, stredné . 250 300 kg » fažké , vyše 300 ,

staré stredné „ 300—400 , , ťažké n vyše 400 ,

C E N A

100 kg íl-TIJ lábj

1 kg illlB] člsts]

vib]

od

88--62-50-— 74*-6 4 -5 V -7 4 -6 0 -48*-

1-50 1-38 1*36 1*28

•io

0?.— 8 > ' -fO-— 82 — 72-— 6'-— 84 — 72 — Í 8 - —

1-66 1*56 1-48 !-34

• ú k a . (Priemerné ceny budapešťských mlynov.)

Pšeni ná múka, čisto 0 1 2 3 cena za l OÚ kg i s vrecom K 38-80 38*20 3720 35:20

ť. 4 5 6 7 K 35-20 3Í-20 3 3 - 3 1 -

Ražná múka, číslo 0 0/1 I H cena za 100 kg i s vrecom K 31-80 30-60 2920 22*—

*) Čistá váha u sviň počíta sa tak, že zo živej váhy 1 páru srazi sa 45 kg a 4°/0.

• t r a t i a 6 SLOVENSKY TÝŽDENNÍK Číslo 16

on |e magna*, on dá fudu pekné slová, ale zárobok a výiivu to nedá ľudu, ale notárovi.

— Oheň. V 2*iine chytil sa dom Gabriela španlola, aupca so železom a od toho chytil sa I krov susedného mestského d* mu. H>slčla viak zavčasu zakrrčili a udusili oheň. Skoda obnáša 30000 korún.

— Odbor českosŕovanskej jednoty v Uh. HradiStl ootacia sa Ku slovanské) verejnosti so žiadosť u, aby mu do 30 apríla láskavé oznámené boly letné byty — poloha miesta, železničné spojenie, b.lžkosf zahrady, hory a vody na kúpanie, počet miestnosti a spô« b stravovania — (ch cena a doba nájmu s uda nim správnej adresy, ktorý podá pntom po­trebné informácie interessentom, krásne SI ven-tko naie a jeho lud poznal a s nami priateľské styky naviazať chce|úciro. Zprávy tejto veci sa týkajúce buďte tdresované na Obchodná ikolu tamie.

— Pasy z Uhorska do Srbska m; jú byť behom tt>a lebo -~as J zrušené.

_ Vražedlná bitka na trnavskej stanici sa odohrala v Zelený štvrtok. D vi ja vojaci chceli a|sf a Žandár ich chytal. |eden vojak bol od 71. pešieho pluku, druhý bol od 72. pluku z Preiporku. Boli spolu zatvorení a tam sa dohovorili, ie akonáhle im vätenle vypríl, ujdú do Ameriky. Obliekli sa do civilných šiat, Sišli Sa na trnavskej stanici • čakali tren­čiansky vlak. Zpozoroval ich ale žandár Si uermann aj S nosičom Roítášr m Keď to vojaci zbadali, dali sa na úttk. Žandári sjce chytili jednfho z nich, ale ten sa bránil. Žindár ho okrlkol, že ak sa hne, nuž že ho zastreli. Na to ale vytiahni vojak z vrecka revolver a štyri razy strelil. Žandár K*i hneď zodrel, Rjštái dostal ľahšiu ranu. Medzitým boli zo stanice ohlásili vec žandárom v meste; ti sa dostavili a vo|aka, čo strieľal, chytili. Ten druhý ušiel,

— Automobilové nešťastie. V Pešti bý­vajúci statkár Jdlius M ich bel cez sviatky i s rodinou na svojom majetku v Abonyi, zkadiaf sa v utorok všetci chceli vrátiť n svojom au­tomobile. Mašlniata (š< fér) iste z nalodenia

řazdovho, hnal automobil zběsile, pri Malej ešti, uf v susedstve hlavného mesta, sa ale

stalo, Ie sa kone akéhosi povozu od automo­bilu počaly plašiť a šofér chcejúc im vyhnúť, zakäroval na bok V tom ale dejacbal po ší­nach cestu križujúcich vozeň elektrickej že­leznice, šofér uhnul ešte viac a automobil sa do priekopy prevrhol, pri čom všetci čo na ňom sedeli, vyleteli z nebo von. Sám Mllch ostal na mieste mrtvý, jeho manželka a ši fér sú ťažko raněni, kdežto dve deti a guvernantka utrpěly Iba menšie úrary.

Zapamätajte si 1. Že Scottova Emuls ia je jediná dto Scottov-

ho návodu sostavená, a už takmer od 40 ro kov pochvalne známa Lebertran Emul3ia.

2. Scottova L e b e r t r a n -Emuls ia je výlučne z najlepších olejových a iných podobných prvo­triednych surovín sostavená. Preto je už sama v sebe vždy rovnocenná a účinkujúca.

3. S c o t t o v a - L e b e r t r a n Emulsia je chutná, lahko strovíteľná, pritom dodáva chuř k iedlu a je posilňujúcim prostriedkom, tak pre star­ších ako aj pre dietky.

4. Scottova Emulsia, vďaka skvelému Scotto-vému návodu, môže sa držať, účinok jej je v lete práve tak dobrý ako aj v zime. Ale vidy len Scottova Emulsia a žiadna iná

Cena pov«inei skleničky 2 K 90 k K austanlu TO vietkých ickir iach. Keď u á t e t e SO kal. T po-J'orých aniaikscb na SCOTT u. BOVNH O. m. H. Wleti, VIII. « odvolíte la M tento časopis, do­stanete rax lednu xaslelku bezplatne od MrsktoreJ lekárni. ->M

NESTLÉ-ho lei dávno osvedčená.

Škatulku na zkúáku, ako aj lekársky návod o výchove cietok bezplatne posiela firma HENRI NESTLE, Wien, I., Bibersárasse 24. D. 3030

Oéatí mm l a c n o c e l a r o d i n a I K r á s n e zbytky látok n a s u k n e oblaky, halenky, blúzy, košele atď. nových, pekných vzo lek 5 k i l o g r a m o v ý b a l í k z a 18 k o i ú n l e p é l d r u h 14 k o r ú n franko na dobierka zasiela

a . Jelínek, l. M i tkalcovna T imnmú (lorara). Veftnl vrelé odporúčame 1 Kdo zkést, kúpi z a a e ! Žiadajte 5 kg. nj s k a l k a t Za zbytkov vzorky neposielam

Prsktapajács noOnki látok Jiro M 2laúaji« ucrtjl

Vzdor veľkej d r a h o t e môže si každý za- :

opatriť lacné, pri tom krásne hodinky, kdo si < vyžiada cenník od známej firmy Max Bôhnel, \ Wien IV. Margarethensir. 27/67. Odvolávajte sa na náš oznam I

Odkazy administrácie. / N. v Bz. Doálo, do 1. apríla 1915. - J. Tr. Kr.

v Svj. B Doilo, do 15 íebr. 1915. Bude teraz chodit na udanú sdressu. — U. J. v A. K. Od K. peniaze došiv a máte zaplatené do I. septembra 1914.

Zodpovednv relaktor: MILAN HODŽA.

I. o d d i e l . Všetky drnby remeňov, vrchné čiastky a potreby pre obuvníkov.

II. o d d i e l . Všetky druhy remeňov a potreby pre remenárov a seiHárov.

A d o l f B r i i i l , P o z s o n y (Prešporok) Széplak u. 4.

R r \ r í i \ ; i ň t r n pravú karpatskú, čistú, pôvodnú. A J U I U V I C I V U slivovicu stolovú sriemsku, čistú pôvodnú. Kárp tské horké žalúdočné bylinné, všetky tri druhy v 3>/, litr. pletených flailach 1 Uter za K 240. A m a r o l pravé, bylinné, červené, telesné zdra­votné vino. C h i n o l , zdravotné žalúdočné vino, obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou výbnrnou lie­čebnou silou dokázané pri chudokrevnos:!, bledničke a žalúdkových chorobách, povzbudzuje chuf k ]edlu a napomáha troveme. Cena. prvéh-. p/Wodná veľká flaša K 3 40, druhého pôvodná veľká flaia K 360 v 5 Ku. poát. zásielkach, obsahujúcich z prvého 1, z druhéhe 2 flaáe. bezplatné balenie, vyplatené dobierkou zasiela f.ud. S t e i n d l v S k l a b i n e j . Turčianska stolica. 28»

Vzorky e t A l o b a r e v n e t t o k a n a f a a u , seflre., o h a f o r d u , g r é d i u . a lpkovlny, a k o I b a r o h a t v , f l a n a l u , i t r u k a u , m a n f t e a t r u a p o d o b a * za-

NAJLEPŠIA KÁVA!! S a n t o s , zelená, vyberaná . . . kg. po K 285 S a n t o s , obyčajná, jasná, vyberaná, kg. po K 2°80 B a n t o e P e r l , malozrnková, veľmi

j-mná kg. po K 3' — C u b a , pravá, veľkozrnková, veľmi

J-mná . kg. po K 3*50 C u b a , prostredné zrnká, veľmi Jemná kg. po K 3 40 Aj rôzne Iné dri hy kávy a čaju, v p o š t o v ý c h b a l i k o e h 4*/4 k g . n e t t o (trebárs aj viac dru­hov) f r a n k o a bez akýchkoľvek iných výloh na

bársktoré miesto v monarchii zasiela firma:

MATE S. HERO. H U M E Poštová sciirái k* č. 65. 2997

Na žiado8f zaš lem cenník z d a r m a a f r a n k o .

•lala zdarma a f r a a k o 1 podel f i r m a

BENJAMIN HEJZLAR, tka loovda a závod xastatatofalr*

v Bystrém u Nov. Města n. Metuji Čechy. Objednávky vyie 20 korún vyplatení t 6% slevou. Ďalej laalelam balík dobrých zbytkov od 3 a t do 15 m. dlhých 40 m kanalasových '8 a? iz; cm i t r k a . . . sa K W— 4 m. kanaiasovych a zefirových za K i9"— 40 m. l-a íellrových a krlzetovtch 78 a t 120 Hrká K 22-— 40 m. tunelových a barchetovycb ta K 20-— Zbytky tieto sú dobre a trvácne zabarvené žiadna uhnité a preležané ieplety. :o: Kdo objedná, bufa late spokojný. Každý obdrtl tiet pekný nástenný Kalends; úplne zdarma.

" s *

i

Súkna Súkna Súkna a módna látky pre pánov a dámy dodá Vám najlacnejšie stará firma

J. Skorkovský v Humpolci (íechy). Dodávam tiež dľa miery vkusne vy­hotovené panské obleky najnovšieho strihu za cenv veľmi mierne. Naj­lepšie je zastať s'arý, dobre prilie­hajúce šaty na mieru.

Spoľahliví poriadni zástupcovia sa prijmú.. iiada.te si vzorkvl Presne adresovati]

hotových p e r f n z dobrého českého perla I Plnení v kustom červenom na klnäu C ha dlhá 180/1.0 on spolu s dvoma poduškami každá 80/00 cm. s novým, in* k m a trvalý%: petlm k 16 — Polopá-perové K 0 -. Páperové K 24 —. Cyha sama K 10—, K 12—, K 14'— a K 16' - . Podniká sama K 3 — , K 3 SO a K 4 —. Dvojité cyhv '00/ 40 cm. K 13 —. K 14 80. K 17-50 a K 2ľ—. K tomu po­

utka 911/70 cm. K 4 40. K 5-20 a K 5 50 za 5 kg e t de .rerti K 0 40, l ipi 'e K 1 2 - , ral lepiieK 16 —, po.oblele !• Vf. K 17 —, dobra, nové biele postelné perie bes prachu K 4-—, snahoblf Ie

K 30 —, lrptle K 36• - , najleptie panské K 45-—. 5 kf ncdrlspa-né nalklbane so ilv husi K 26 - a K 30—. Bicie k os lankové pi v vyvetrané K S'—, lepíle K 8 — , najlepšie, jemné prsové perle K 8-50 sa '/t k í , íedé páperie '/s » í " <'&0 a k 3-—. — Zasiela sa banko na dobieraa, pr i zamenení treba nahradif poštovné. 2954

Žigmund Lederzr. lanovlci n Ohiavoo 136 D Klatov, bebf.

Rudolf Manderla p r e d t ý m A. VALENTA

Prešporok (Pozsony) Dunajská ul. 42. Odporúča údeniny, mäso a iné mäsité

výrobky.

Singerove šijacie streje! Celkom nová malá Singerka za K 60-—, dobre

opravená pre domácnost a pre re­meslo od K 2 4 — vyše I Na sklade má

dozei Habán Bottapest, VH, Biriiássy-íÉP II. u .

Obrázkový cenník poilem na iladosf zdarma

2309

Nepremokavé plachty stohy, kraraárske biidy, na vozy, lokomotívy, plááte, kapuce, zástery a t * Potom kanafasy a Iné tkalcov­ské druhy vo veficom výbere, rfalej Z B Y T K Y UBMT 41 attni . . . n I M- lŕ«i vintni trajiM inti 4 a. n I i l l kisíteat 41 a i tm . . u I íl - ksttU wlirott aulttt, 1 ku n K MO trial birtaau, U ailrsr n l S - . Hiw*U „ I ku u t ť t t tllklf I a m i . . . n K ntOtDtaat satiftCI „ I 1« B ! 111 atď. — Vzorky od ostatných druhov na požiadanie = = s cennfkami zdarma o<l tksicovne =====

Ferdinand Mesfan, výroba nepremokavých l í t e k

Byst ro u Nového Mesta n/Met. ( Č e c h y ) . 2683

W*¥?*¥¥¥*¥¥¥¥¥¥*¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥

Pôsobí Uám starosti 7 kde dobre a lacno kúpite • tfcáôaite tovary pre ]srné a letné obdobie ? Tak pište si pre nádhernú kolekciu vzoriek z a f í r o v , fcanafaeov, oxi< rdov, kryzetov, dámskych lál k, modrotlače, satinov, délenev. cajek na mužské oMeky Í ttf naie) eo • ácej

.— • .• tkalcovně •-—.

HUDEC A LOCHMAN, Nové M a s l o n a d Met. Cechy, ktorú zdarma a franko obdrtite k obxretiu.

V ň Zásielky od K 20-- franko. Výrobné ceny.

¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥¥

¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥

Cislo 16 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK

DROBNÉ OZNAMY Za drobné oznamy plati sa vždy vopred, a sice 5 halierov za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačené slovo 10 halierov. K nabídkám k sňatku a ku všetkým takým oznamom, kde došlé pří­hlasy expeduje administrácia, treba priložiť 20 halierov na porto. Pri dotazoch treba priložif Známku na odpoveď, alebo upotrebiť dvojitú (odpo-= = vecľovú) dopisnicu. ^ ^ = ^ = Z e m vifmi dobre sa dá obrábaf pre všetko, 178

Citár, 9 km. od stanice ugos (Banát). Zasiate je

45 jutár raže. Zem nie je zaplavovaná vodou a nie je močálovitá Predá sa i 8 ( sivom za • bnos I34.CG0 korún. Bližšie zprávy podá Milan P. Jovanovlč, Uj-vidék. 3006

P i e c k y n a r e p u , p l u ­hy, bránv, kultivátory do­dá ť várňt Č e r v i n k a a C i h á k , Č e l á k o v i c e , Cechy. Cenniky zd; nna a franko. Obchodníkom vý­hody. 2993

K d o s t r a t i l adresu, to­mu oznamujeme, že naj-Tavnejšiu žitnú kávu za­siela firma F r . R a j n y é , P r a h a V r é o v i c e , 5 kg za K 380 1 s darkom.

Ploohél Elegantné I

„Tangold" h o d i n k y

• o v é l N o v é ! Zák. c h r á n e a e I I Moje p ô v o d n í -Tsneold* hodin­ky, ploché sú Je-dioo u náhradou za pravé zlaté hodin­ky a dľa samých o d b o r n í k o v od

Sravých zlatých odlnlík v cene

100 korún sú nie k rozoznanlu. Elegantná plochá

tasona. 3021 Cena za kus otvo­

rené K 8" -a dvojitým vrch­

nákom . . . . K 10'— Za trvanlivost a dobrý chod 3 ročná písomná záruka. Na do­

bierku posiela: Zasielateľský dom hodiniek a

zlatých p r e d m e t o v

M a x B o h n e l , WIEN, IT. Margarethenstrasse 27/67. Pôvodný továrny cenník zdarma.

P r i j m e m 14—17 ročného mla ika za oomáceho slu­hu. Stt>nek, okresm sudca, Kôr ú t 5 .voVacove,Vác.

3020

Lacné české perie . Ä I kilo hne­

dého pára­ného K í 7 — , lepšie K 2*), jolobiele K 3•»!, bleleK 480, Tahké

páperlsté K *—,výtečná ja­kost K 7 20.najlep*leho druhu K 8-40. Hnedé páperie Kŕ —, biele K 12'—, najjemnejšie prsné páperie K 14-40. Úplné postele i červeného hustého Inletu, spodná plachta veľká 180/16 cm. po K 10—. 12—, 1 5 - 1 8 - 2 -r; 200/140 cm. po K 13—, 15—, 18—, 21-—; havnica 80/58 cm po K 3 — , 3-50, 4 —. 90/TO cm. po K 4-50, 5 50, e •—, z i kusov pozostávajúci ro-sArový madrac na poster po K 27 —, lep^l K 33 —. Objednávky za vyše K 10-— posielam vyplatené. Neho­diace sa zamenlm aleb p e n í z e vrátim. Na próbu a cenník zdarma. 2970

A r t h u r W o l l n e r , Lobzy 344. g Flínt, Čechy.

Michel Sarudy, o b u v n í k 2818

BUDAPEST, VII I . , T i s z a K a l m é n t é r 12.

% # & % « » « & Š p e c i á l n a o V ô b e t á -r e n v O o m a X e l i c i a e h u P ř e r o v a n a M o r a v a p o n ú k a i Vajcia od pri­ma druhov prvými cena­mi vyznaCených, vypesto­vaných niekotkoročným vý­berom od najlepších no­snic z druhov importova­ných: vlašek koroptve íja-rablcové) kus 20 halierov, obrovských Plvmoulhek krŕ huleovi ých, Wyandntek bielych, pestrej barvy, Wy-andotek zlatých, Wyando-tek strieborných, sedmi­hradských sliepok holokr-kých B krásnym chocho­lom, Holanďaniek čiernych, Rhode-Islandek červených po 30 hal., zvláště obrov­ských Brah.iianek bielych a Orplngtonek zlatožltých kus 36 hal. Vajcia perli­čiek strieborných, po 30 hal., obrovských kačien pekingských 40 hal. kus. V?jcia moriek (krut) 80 hal. Objednávky v bezpe­čnom praktickom obalu s návodom ku podsadeniu a výchove kureniec, kíorý pribalí zdarma, vybavuje obratom a zaručuje úplnú čistokrevnosf a oplodne­nie. Pochvalné uznania zo všetkých krajov. 3026

F i r m a Friss Zigmond a i dr. Dtctor Ouido, Prvá ( uhorská dlelň na výrobu pohrabných potrieb a okra • šlo vanie umrčich truhál za­šle na požiadanie cenník zdarma a franko. Úplne zariaďuje pohrabné ob­chody, Budapest. VI., Le-hel-u. č. 8. 2578

Dám o o á r e n d y od 15. aL.gu-ta Ferkov doia proti h sti icu Fejdich, v Petrov-ci, 4 izby, dve kuchyne, dve komory. Michal Ferko, Petrôcz, 16., Bžcs m. 3020 P e k n é a t r v a n l i v é fci-£ m y kto chce mať nech piše hneď na dolu podpí­saného. S hotovujem od sviatku z boksovho re­meňa pre mužskich od K 18 do K 3 >, z čierrej te-lacej kože m' cné do ro­boty od K 16 do K 28. Tiež aj pre ženské a pre deti. Miera postačí stupif nohou na papier a vôkol ceruzou okrašlovat. Pro-bujte a zkúste 1 And ej Hildas, čižmársky majster v Natfl, ku (Nagylak, Csa-n á d m.) 3022

Z e l e n i n u novú 1 starú zasiela v fdvných denných cenách F. Černý, zahrad­ník, Budapest, Vácti utea 81. 3029

K d o vieft a e h c e ě r o ­ta.f o y n o v é n o ž e ? Pii-hlásif sa môzeS k vodnej j íle v Hornej Nitrianskej za kompanistu alebo za árendátora. Odpredaj sho-toveného přejímám na se­ba. Příhlasy prosia do konca mája do administrá­cie tohoto čas pisu. 3028

JOZEF TAVIK, údenár a obchodník s de­

likatesami /«15 BUDAPEST, VII I ., R ô k k S z i l é r d u . A. 14.

Žádejte na ukázku zdarma nejstarší a ncjvetš lllus-trovaný ieský hospodársky tý­

denník „ H o s p o d á r s k y L i s t "

v Chrudimi Pallet, předplať K 5.—. Předplatitelé obdrtl zdarm 1 velký Eckertuv h .spod Kalen­dář pro rok 1914. Administrace .Hnspqdářskéko Liatu" v Chru­dimi, Cecky. 2785

Si ilárí, sklenári, čalúnici pozor. Vedlajši zárobok. Z á s t u p c u prijme ku pre­dávaniu z á c l o n so sa-motočtm a vyšívanou o-zdobou, drevených a ša-logátrov.J. Hruška v Polici nad Metuji. Cechy. Piste o vzorky. 2986

Slováci navštevuj te

Grand-kaviareň REMY Budapešť, Vlil., József-kôrut 4.

(oproti Národnému divadlu). Na najživšom mieste. Výtečné spojenie elektrickou s nádražiami. Slovenské časopisy, slovenská ob­sluha. Pre slovenských rodákov osobitné rezer­vované miesto. • Štyri telefony. • Lavné ceny.

M a j i t e l i JULIUS KÁLMÁN. 2843 |

Senzačný zjav prírodný ZO. storočia!! Týmto upozorňujem, že nechcem robit platenú re­klamu, ako sa to v podobných prípadoch veľmi často stáva, ale každému z c e l a z a d a r m o sdtľuj m, ako som moje n i e k o ľ k o r o č n é f a z k é :

loir* bolenie pluc, ' ^ H a a t h m u M s o m á r s k y k a é e f ú p l n á v y l i e č i l a . Tento domáci prostriedok môže si každý zaopatřit veľmi lacno. Račte pripojiť frankovánu obálku.3027 P a n i B. K o l e n a k á , V r é o v i o a u P r a h y Cechy.

I

ZBYTKY n a l k r a l i l a

nakúpite na lacnejšie jedine u zná­mej solídnej firmy ALOIS STODO­LA, prvý zašiel, závod V CHROU-STOVICiCH, Čechy. 1 balík 50—60 metrov zbytkov od 3—10 m. dlhé, dámskych módnych látok na šaty a blůzy, kansfasov, pláten, z'firov, barchetov atď. za K 24'— dobier­kou a vyplatené alebo polovičné ba­

líky za K 12"— nefrankovane. K objednávke obdržíte zdarma cenný predmet, odvolávajte sa však na „Slo­v e n e * Tvirlpnnik • ?895

SVOJ K SVOJMU 1 Do D o l n e j B á č k y h o s p o d á r o m

Najlepšie a najdokonalejšie sušiarne na c h m e l svojho patentu dodáva

J a r o s l a v V l t a v s k ý , majiteľ železnej fabriky a mernik, bývalý hlavný mernik firmy |án Linhart. Býva v Ra­kovníku (Rakovitz, Cechy.) 3B13 Hlavný zástupca pre Uhorsko: J . KUBÍNY, PETROVEC

N a j l e p š í n á k u p n ý p r a m e ň Šijacích strojov, kto­r í vám dlhé roky bez chyby p r a c o v t budú VeHcá Sine rka« s člnkom za K 60—80 Central Bobbin za

K 120—160.

F. MATUŠKA v L l p t o w a k o m 8 « . H i k u l A ě l . Sllevárna železa, ocele, liatiny, autngenicki ipájanle ko­

vov, dielna na šijacie a hospodárske stroje. Ž i a d a j t e h n e ď o b r á z k o v ý c e n n í k .

# # Hľadám solid lych zástupe >v na dobrú proviiiu. 4

m A k c i o v ý k a p i t á l K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 . R e z e r v n é a p o i s t n é ' f o n d y K

m v y ž e K 2 5 , 0 0 0 . 0 0 0 . A d r e a a t e l e g r a m u i Ž i v n o s t e n s k á , P r a h a , m

m T e l e f o n č i a l o 2 2 5 , 3837 a i n é . m

0 FILIÁLNY i Brno. Cea. Budějovice. Prýdek-Nllste-, Brado (v letnej ae- tf]

0 sóne), Hradec Králové, Jihlava. Karlove Vary. Klatovy. Krakov. Lvov. g

Mělník. Olomouc, Opatia, Mor. Ostrava. Pardubice, Plsek, Plzsn. Pro- 03 •téjov. Tábor, Tr loat a Vied n, L. Herrengaaae 12.

M řvi m V y b a v u j e i v š e t k y o b c h o d y b a n k o v é a t r a n s a k c i e r

p r i e m y s l o v é . m Z a o p a t ř u j e p r e o b d o b i e c e s t o v n é i a k k r e d i t f v y r m [ o v e r o v a c i e l i s t y ) , v ý p l a t y v c u d z o z e m s k ú , c u d z i e ä H v a l u t y a m i n c e j a k o r u b l e , m a r k y , f r a n k y atď. g m P r e n a j í m a l s a f e s d e p o t ( b e z p e č n o s t n é s c h r á n k y ) , s W 3024 t2f E i t g i R a B g r o i K a t ^ R g ŕ o i K « ^ g ^ g R g t ^ R n R g ŕ » i ŕ » i ^ ^ ^ g t g j R g ^ g R g ŕ g j R g B a i

Pozsonyi fBdélIemez-. facement-. asphalt- És Blszigetelä lemezgyór K. C. MENZEL, továrna na strechovú lepenka, drevený 3013 cement a isolačné platne

v Prešporku (Pozsony) dodáva uznané najlepšiu pieskovú le­penku Asphaltovú lepenku. Natieradlo

a a ^ ^ ^ na lepenkové strechy. iaQ i^tf Dechet (teer). Asphalt.

%. Patent stavebnú lepenka ku ^ • v l l r ^ vysušeniu vlhkých stien a

^ S a H L ako náhradu klenby pre o-• A bydlla a maítale. Prevezme

_?_S. úplné pokrytie striech, as-f ť H ^ ^ faltovanle a Isolovanle s

9 B I F patent, stavebnou lepenkou.

a ^ J y ^ Rozpočty bezplatne.

I M F P M C D * o » á r ň a n a k l a -

WW C r i I V C I m v í r e a p l a n i n a

v P r e š p o r k u ,

Pozsony. U s t a v na v y p o ž ič iawanie k l a ­

v í r o v .

Telefon i 104. 2976

| Firma T. MAHR, kamenársky majster v Prešporku (Pozsony) Štefánia u. 26. zhotovuje všetky fcatnenáiske práce, sochy svätých, krypty a mausolea, naj­väčšie náhrobné pomníky, všetky kostolné p r á c e : oltáre, kazateľne, krstiteľ­nice a opravy týchto v najľavnejšlch cenách. 3002 I

ZEMSKÍ. PnOMYSLOVJi BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST. založená Živnostenskou bankou v Prahe.

zmenáreň: V.. Ferencz József tér 6. Filiálka v MUNKAČI.

BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. (palác .ORESHAM')

Talaarafkckt adraaa „IBDUSTRIALť'. r ňi-66

Telefony 131-66 l 111-70

Ú i e t a uhorskej p a i t o v e ] apor i temy t. 2S120 Účet a rakaskei poatovej spor i te rn j t . I0S588. Učet a boa. h e r c . p o í t . ipor l te rny t . 8186.

Účastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE je K 80,000.000 — a rezervy vyäe . . . K 20,000.000--

Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště d o l á r o v , m o r i a k • r o b low. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a A m a r l k o a .

SLOVENSKY TÝŽDENNÍK

r--".

Clilo 16

Každý desiaty Mm zadarmo 28 metrov véby f na košele, kdo objedná niektorý druh tohoto tovaru. Každý b a d e spokojný. 40 metrov veľmi pekných zbytkov, kanafasu, ze-

firu, šotlšu, plátna atď. t a K 20-— 40 metivv zbytkov H. jjkosll . . . » . 1 6 — 20 metrov plátnu, bieleho, silného, 100 cm. Ši­

roké za K 12 -20 metr. žirrlngu bieleho, celkom jemn. » , 12 — Páata »i o cantsik • vzorky, ktoré zdarma zasielam. Stá a stá poďakovacích listov po ruke.

ALOIS DOUBRAVA, Ikalcoíoa, Náchod c. 4. (Čechy). 3003

EQSffiSEGXílSraaaaEG

-o e

s

I G

Založené r. 1876.

PRAHA-ZIZKOV, HUSOVA TR. ó. 3 2 . : odporucuje sa pri nákupu :

všetkých hospodárskych

strojov s potr ieb! Obsluha vzorná a rýchla.

Obr zkové cenníky zdarma a vyplatené. 3005

S

Pokladnice § aabMtovi skrine a polty na /R\ knihy, KASETY a niklové ^

éPORNICKY %. ( p * 4 k o r u n á e h ) 38J4 Sg)

Fr. Procházka a spol. § Dol. Kounice (Morava). @

:<»><o)(S)© (SKôKô)©©© NallepW tetky nákupný pľ-tneM | — « ( * M A H a n a l

1 lii tire, dobré,páranéKí—, lepíte K 2-40. prima polobltli K 2-m, Mrie K \~,bfetepúpt--ís« K 8-:0. 1 les veľmi ftmní. mehobkU páraní K 6 « , K I - , 1 kspúptror* tlvé K B—, < T•-, biele liuini K to-—. n»|)íninei-

ilr pápait i i t K Í 2 - . -rt } kt objednávke: lr»ikc,

n O I O V « P O « -BIS* no. modríao. OIe!ebo alebe íitébo nwk!.-gii, 1 per'-x 1*0 cm. dlha, 120 cm. široká, a dvo­ma hlavnicami, kaldá PT cm dlhá, flOcm. álroká. naplnená i no­vým sivým, vennl trvanlivým ftmnprn perím K 1B-—, folopápe-rove K 20--, pňptrovi K 24.-. Jednotlivé' periny: K 13-, K If-, K 14-. K 16- . hlamlcr K 3 '-. K 3 50. K 4 - . perán 300 cm. dlhá 1«) cm. tirokt K 13 - . X 14-, K UTO, K I7KL K 2 1 - . Htamkt 0U cc . dlM70Ca.»ircM K 490, K 5-20, K 5 70. Spodne perli/ x" sUn«bo strílkorfho geMn !*) cm dlfce, 11C (m. ši­

roké X 12¾ K 14-80 24T4 Ztoldkv na dobierku od IT 12'— tranko. Zámena dovolená. Za nezodpovedajúce vrátka peniaze, it Várati) naalt M M i '

S. BENISCH. OEŠEľiJCB C 531. (Cechy).

? j i t 20 korún I objednávky za-I slelam Iranko, I íodvábne lye-[natsy, ingl. ze-[ Hry, bstlsty, vo-

aly, uelér.y

O d p o r ú č a m e firma 2866

FR. HUDEC, tkaicovna

Nové Mesto n. Met. (Cechy).

57. Hm efainlny, zefjry, I kanafasy, oxlor-dy, krlsety, d»-, masky, platan, I prádlo, sýpkoví-1 ny, jtoln* i írstilti ' Prtílo, . C e l k y . 1 <

Kdo ohoe xtý. t o v a r , n a a m l a u n a a objadnswf! — T r v a n l i v é

v ý b o r n á tHstdané

ZBYTKY at U m. dlhé, ako: kanafasy, plátno, prtitieradli, zeftry, modrá tlač, *éi>y, Hfony, grtaety a tne 3 6 a * 4Q M a t r a v s a t a k o r á n , nafteptich za K K'—

zasietr. na dobierku račna tkalcovna

it . m i m u soft BBtóos, bn. Vzorhf nezasielam a rftal'ku st dľa potreby attanortt. tSSľ Katdý b u d * apukujnýl

BSBE5T0V0O BŘIDUO<

iinaj.iiiinniiwtiin^ Jtfl

Tovtiplia v Dvore Králové n|LabemBVÍJ9sto!QViciacli

Čechy.

Čo je Eoniťŕ Eonlt je výborná moderná

škrydla na pokrývanie, ktorá v konkurencii s cudzími vý­robkami vydobila si prvé mie­sto. Žiadajte prospekty! Cen­trálna kancelária v Hradci Králové, Čechy. zw

2704

Grádits anglický panský krajčír.

Búda poof. Vili, Németh-utca t 34.

ZÔSTERY a SUKNE

i UtnboTovanhn a| inaktle oz4obeo<, i kanafasu, krl-zelu, iotjiau, klotu atď. od-porúfit bálefine lacno len pre • b o h a d a i l k * * to-várAa konfekCaích odevav

Fr. Sehnal, Lomnice

n a d P o p . ( Č a o h y ) . G e n n i k f z d a r m a . Výroba pracovných ptasta. p/e rtctkf obory. 2B40

Věhlasná, od 40 let tisíckrát vyzkoušená a osvědčená

antiseptická

Pražská domáci mosf chrání před znečištěním, zanícením ran. zmirňuje bclesti, urychluje za­hojení a jest jejim mnohostranným působením také co změkčující výtaí-ná masť v každé domácnosti nevy­

hnutelná. I krabice 70 h, post prou předesláni K 3T,S postlali se 4 krabice, oroti K 7 — 10 krabic franku na veik. stanic. Rakouskc-Uherskn. Hlavni D í ľ p A f l f a P R c. k. dvorní sklad " • r K r t U l ' E n , dodavatel

líkárna .u řernébo orla', v PRAZE III-203, rob Nerudovy ultra.

Sklady v lékárnách celcho Rakouska, VÝSTRAHA)

Velkeré cástt obala opatřeny Json

ionloocbraDDOQZDflUikBa V B n d a p e ä t i mají na skladě-lékárny p p . : I. v TOi Király-utca, Andrassv-út, Sandor Baila, lek, Hunni í , Hrzsebet-kórút, L. Braun, Dr Leo F.ggcr a ). Egger,

Korány! Lajos. 2M5

Lacne perie a páperie

1 kg. tedeho driapanário paria K 2 - , lepila K 2-40, polobiele KM, páperia"-(

I C - , prsná k 12--, ad Ikf

rtíkO-K 8 - . 7--

pafcrM trank*.

naljeianejált tlela prfma K

Hotové postele a a a a i M . íarYanéka, madríhe, JliSw au**. Meiabo jank:i^v t 'lartnx vslkett asi iHIIZl *«.. s 2 rmm.ijKil velkosti axt KM) esa. ooststoínc aaplaenr i fiívf m ladfas t rv idai p. lite K 1 8 - , (Milapápcrlai K 30--, páperí* K 34—. r-ertaaaamjtné K 10--, ! » - , 14 - , 19--. vai'kífc po K S—. 3-Sfl, < - . I^raiy aXIiáll o n . «1*4. k JS-—. I S - . ia-_ ítri* |T0«p: vtTk* K 4-SO, B-—. 3 30. Spodní r»futy a nallapalcL-iai|l 14 in .v«rke K 1 3 - , II,-• i*slels od K 10'— tranko aa

<ior>;erku. alebo za vopred potlant obaoa

!: I

j) MUX. B E R G E R , D E S E H I C E , 6 . 1 7 9 4 , (Čechy), | ZtraU rjlú'eni,. Zámcaa dOforaaa. alabo aa paataza vráta. Bohato llostrovaná cepnlky oc rfe'Wň.) po^efnebo t o n r u tdarm<ti 25ti iil

M a j e t k y sú na predaj v Novohradskej a v Hontianskej, menšie i vacäle, cd 30 JuiAr na vyše, I so staviskami. Vývod podá T o m a i Blakap v Batáž-Darmotácb {Bal;ssagyarmat, Té-u. 21.)

3019

Krčma do prenájmu. Obec Karlova dávs do prenájmu obecný dom, t. j . krčmu pri hradskej z Mošoviec do Turč . Sv. M a r ­tina vedúcej. P o z o s t á v a : jedna izba prepravená, pitvor, kuchyňa, skliepok, komora, dreváreň mašial s chlievcaml, pivnica, pri dome lúčka a te leninová záhradka. Příhlasy treba poslať predstavenstvu obce Turóckárolyfalu, u. p . Rákó-Prioócz. Miesto možno zaujať od 24. apríla t. r.

3023 A n d r e j P a k á n . rychtář.

Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna a koilárňa ED. KOKORA A SPOL. V PŘEROVE, MORAVA. O d p o r ú č a . P a r n é a b e n z i n o v é m l á f a c i e g a r n i t ú r y n a j n o v š e j k o n š t r u k c i e .

P a r n é iokomobily a ocelovými vinltými ohnfataml od S—IO HP, najmenšia spotreba uhlia. Banainowé motory od 2 - 2 0 HP bezvadné pra­cujúce pri nepatrnej spotrebe benzinu. P o r a é a aanxlnové mlafa6lry s dvolltým čisteným s cepovým bubnom, rostriedbvacim valcom a trierom, na žiadosť s prístrojom k odstráneniu plevy a ohrabkov. Elovétory k malým a vefkým garnitúram. Liay (praaa) na slamu, ručné viazanie slamy alebo so aamovlazačom. Pa-t e n t a é kamania ératownfky s kolmo postavenými mlynskými kamenaml na pohon motorom alebo lokomobilou. M a o a a t ro ja na obilie a repu t vrchným a spodným vý­sevom a s prístrojom na rozmetávanie hno­jív. Taktiež všetky Iné hospodárske stroje s najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevedení. Všestranná záruka. Výhodné pla­tebně podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.

kVi» »• 41 tä i j 1¾^.¾¾.¾

Tlačou Budapeštianskeho nakladatelského spolku účasflnarskej spoločnosti. Budapest, Vili., Maria-u. č. 15.