Smilovice, 5. máj 2010

Ministerstvo financií Slovenskej republikywww.finance.gov.sk

Fiškálna politika SR v čase Fiškálna politika SR v čase hospodárskej krízyhospodárskej krízy

Erik BugyiErik BugyiInštitút finančnej politikyInštitút finančnej politiky

Odbor daňových príjmov a fiškálnych analýzOdbor daňových príjmov a fiškálnych analýz

tel.: +421 2 5958 3221 tel.: +421 2 5958 3221

e-mail:e-mail:[email protected]@mfsr.sk

Smilovice, 5. máj 2010

Ministerstvo financiíSlovenskej republiky MF SRMF SR

máj 2010 www.finance.gov.sk 2

Štruktúra prezentácie

• Makroekonomický vývoj

• Fiškálna politika v roku 2009

• Zhodnotenie opatrení z krátkodobého hľadiska

• Fiškálna politika v strednodobom horizonte


máj 2010 www.finance.gov.sk 3www.finance.gov.sk 3www.finance.gov.sk 3

Makroekonomická situácia

• Slovensko je malá a otvorená ekonomika, závislá do veľkej miery od externého prostredia, preto pokles dopytu najväčších obchodných partnerov SR sa premietne aj do vývoja na Slovensku

(rast v %)2008

2009

2010

2011

2012

2009rozdie

lskut. skut.

prog.

prog.

prog.

IX/2008 skut.

Reálny HDP 6,2 -4,7 2,8 3,3 4,5 6,5 -4,7 -11,2

Reálna mzda 3,4 1,3 -0,5 0,9 2,3 4,6 1,3 -3,3

Zamestnanosť 3,2 -2,8 -1,5 0,5 1,1 1,3 -2,8 -4,1

Miera nezam.(stav, v %)

9,6 12,1 12,9 12,3 11,7 9,4 12,1 2,7

Inflácia (CPI) 4,6 1,6 2,1 3,7 3,9 4,0 1,6 -2,4

Saldo bežného účtu PB (v % HDP)

-7,0 -3,2 -3,5 -3,9 -3,4 -2,9 -3,2 -0,3



Fiškálna politika Slovenska v roku 2009

Ciele:• zabezpečenie stability finančného trhu,• zmiernenie vplyvu krízy na reálnu ekonomiku - podpora

agregátneho dopytu, udržanie zamestnanosti a podpora samozamestnávania,

• vytvorenie podmienok pre opätovný dynamický rast ekonomiky po oživení.

Relatívne priaznivá východisková fiškálna pozícia (dlh VS ku koncu

roka 2008 vo výške 27,7% HDP, deficit VS vo výške 2,3% HDP)

Prijaté opatrenia:• opatrenia vo finančnom sektore,• prehodnotenie fiškálnych cieľov,• protikrízové balíčky opatrení.



Opatrenia zamerané na finančný sektor• Finančný sektor ovplyvnený v porovnaní s inými krajinami

minimálne – vysoká ziskovosť (zisk bank. sektora: 575 mil. eur v roku 2007,

509 mil. eur v roku 2008 a 279 mil. eur v roku 2009), vysoká likvidita, nízka expozícia voči rizikovým aktívam, nízka miera nesplácania úverov a stabilné úrokové miery

• Ciele prijatých opatrení: zabránenie prieniku krízy na Slovensko, minimalizovanie prípadných negatívnych vplyvov, posilnenie dôvery a podporu stability finančného trhu

• Konkrétne opatrenia:– Novelizácia zákona o ochrane vkladov – od 1.11.2008 sa zaviedla

náhrada nedostupného vkladu v plnej výške bez stanovenia limitu– Prísnejšie požiadavky na riadenie likvidity bánk a pobočiek

zahraničných bánk s účinnosťou od 15.11.2008



Prehodnotenie fiškálnych cieľov

• Premietnutie nepriaznivého vývoja makroekonomického prostredia

• V roku 2009 deficit verejnej správy dosiahol úroveň 6,8% HDP (návrh rozpočtu bol 1,7% HDP, schválený rozpočet 2,1% HDP), čo ovplyvní aj vývoj v ďalších rokoch

• Voľné pôsobenie automatických stabilizátorov (príspevok vo výške 1,2% HDP v porovnaní so scenárom bez krízy)

• Nepriaznivý vplyv straty potenciálneho produktu na rozpočet – príspevok k zhoršeniu deficitu približne vo výške 2,5% HDP



Protikrízové balíčky (1)

• Vláda SR prijala súbory opatrení na zmiernenie vplyvov globálnej krízy v troch etapách (približne 70 opatrení):– prvý balík v novembri 2008 a jeho aktualizáciu v decembri

2008– druhý a tretí balík vo februári 2009

• Vplyvy opatrení (v ESA95): 0,4% HDP v roku 2009 a 0,6% HDP v roku 2010 z rozpočtu verejnej správy a po 0,2% HDP v rokoch 2009 a 2010 z fondov EÚ

• Financovanie prostredníctvom viazania výdavkov verejnej správy zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 0,5% HDP

• Opatrenia:– s dočasným vplyvom v rokoch 2009 a 2010– s trvalým vplyvom



Protikrízové balíčky (2)Opatrenia s dočasným vplyvom (realizované v rokoch 2009 a

2010):

• Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane u DPFO a zvýšenie zamestnaneckej prémie

– podpora strednej resp. nízkej príjmovej skupiny– zvýšenie NČZD zvýši mesačný príjem zamestnancov o 9,35 eur (s

hrubou mzdou do 1474 eur) a zvýšenie zamestnaneckej prémie o 15,09 eur mesačne pre daňovníkov s príjmom na úrovni minimálnej mzdy

• Zníženie odvodov pre SZČO – zníženie sadzby poistného do rezervného fondu solidarity (jeden z poistných fondov) z 4,75% na 2%

• Opatrenia v sociálnej oblasti – udržanie zamestnanosti a príspevky pre tvorbu nových pracovných miest

• Šrotovné – už ukončené opatrenie – prejav solidarity v rámci EÚ, koordinovaný postup odporúčala aj EK

• Poskytovanie pomoci občanom, ktorí v dôsledku krízy stratili schopnosť splácať úver na bývanie (prvé 3 mesiace – nulový záujem)



Protikrízové balíčky (3)

Opatrenia s trvalým vplyvom:

• Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov u DPH zo 60 dní na 30 dní – zlepšenie cash flow firiem

• Zmeny v daniach na zlepšenie podnikateľského prostredia (možnosť odpočtu DPH v neskoršom zdaňovacom období, skupinová registrácia za platiteľa tejto dane, zjednodušenie daňovej evidencie pre malých podnikateľov)

• Stimuly pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi

• Zvýšenie základného imania SZRB a Eximbanky – podpora podnikania (proexportné projekty, malé a stredné podniky)

• Infraštruktúrne projekty (PPP projekty v oblasti výstavby diaľnic)



Odhad vplyvu prijatých opatrení

• Vplyv na ekonomiku možno odhadnúť prostredníctvom fiškálnych multiplikátorov – krátkodobé vplyvy fiškálnych stimulov

• Fiškálne multiplikátory z odhadu OECD pre jednotlivé členské krajiny (Interim Outlook 2009)

• Tieto boli aplikované na jednotlivé protikrízové opatrenia na Slovensku


Fiškálne multiplikátory

• Východisko - výsledky modelov v najvyspelejších ekonomikách

• Upravené pre jednotlivé členské krajiny o: – otvorenosť ekonomiky (vyššia otvorenosť ekonomiky -

nižšia účinnosť multiplikátorov) a – vplyv krízy na správanie ekonomických subjektov

(nižšia účinnosť multiplikátorov)

• Predpoklady:– Nezmenená menová politika– Nemeniace sa očakávania ekonomických subjektov– Neuvažuje sa s efektom prelievania stimulov medzi

ekonomikami– Neuvažuje sa s dlhodobými efektmi opatrení (vplyv na

produkčnú stránku ekonomiky)



Fiškálne multiplikátory pre Slovensko

Interpretácia:• Kumulatívne efekty na úroveň HDP• Fiškálna politika účinná pri stimulácii voľných

výrobných kapacít, z dlhodobého hľadiska však nedochádza k zmene potenciálneho produktu


1. rok 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok

Spotreba vlády 0,28 0,38 0,34 0,28 0,20

Investície vlády 0,69 0,89 0,80 0,65 0,47

Transfery domácnostiam 0,20 0,38 0,34 0,28 0,20

Transfery podn. subjektom

0,08 0,14 0,13 0,10 0,08

Ostatné výdavky 0,08 0,14 0,13 0,10 0,08

Daň z príjmov FO 0,12 0,24 0,21 0,17 0,13

Ostatné dane a iné príjmy

0,08 0,14 0,13 0,10 0,08Zdroj: OECD Interim Outlook


Odhadovaný vplyv opatrení vlády SR

• Najvýznamnejší vplyv z PPP projektov• Ostatné protikrízové opatrenia s minimálnym

vplyvom


(medziročné % zmeny HDP) 2009201

0201

12012 2013

Protikrízové opatrenia: 0,3 1,3 0,3 -0,2 -0,3 - Opatrenia s vplyvom podľa ESA95 0,1 0,1 0,0 0,0 0,0 - Vrátenie nadm. odpočtov DPH 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 - Zvyšovanie zákl. imania št. podnikov 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 - PPP projekty (výstavba diaľnic) 0,2 1,1 0,3 -0,2 -0,3Viazanie výdavkov ŠR -0,2 -0,1 0,0 0,1 0,1Spolu 0,1 1,2 0,4 -0,2 -0,3 - príspevky k rastu reálneho HDP 0,1 1,2 -0,9 -0,6 -0,1



Fiškálna politika v strednodobom horizonte• Udržanie fiškálneho stimulu v strednodobom

horizonte by malo nežiaduce efekty (crowding-out, zmena v správaní ekonomických subjektov), zároveň v rozpore s cieľom dlhodobej udržateľnosti verejných financií – potreba fiškálnej konsolidácie

• Na základe vývoja v roku 2009 – Slovensko zaradené pod EDP:– Odporúčanie začať s konsolidáciou od roku 2010– Odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 (pri

priemernom konsolidačnom úsilí 1% HDP ročne)


Rozpočet verejnej správy 2010-2012

• Zohľadňuje odporúčania Rady EÚ

• Konsolidačná stratégia založená na:− úsporách vo výdavkoch verejnej správy (najmä tovary a

služby a kapitálové výdavky – v roku 2010 klesnú v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 o 1,2% HDP),

– pomalšej indexácii kľúčových výdavkových položiek v porovnaní s rastom HDP, zahŕňa obozretnú mzdovú politiku (v rokoch 2009 až 2012 klesnú výdavky na mzdy o 1,1% HDP),

– ukončení platnosti protikrízových opatrení (zlepšenie salda vo výške 0,4% HDP v roku 2011).


2008

2009

2010

2011

2012

Saldo VS -2,3 -6,8 -5,5-

4,2-3,0

Hrubý dlh VS27,7

35,7

40,8

42,5

42,2



Ďakujem za pozornosť


Otázky na diskusiu

• Akým spôsobom reagovala vláda ČR na vplyv globálnej krízy na českú ekonomiku?

• Ako vnímate prijatie protikrízových opatrení v ČR?

• Existuje štúdia o ich efektívnosti?


Documents

Smilovice, 5. máj 2010