GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK

www.zemavek.skCENA 3 €CENA

PRI PREDPLATNOM 2,50 €NOVEMBER 2015

• MILOŠ JAKEŠ: PREVRAT V NOVEMBRI 1989 RIADIL AJ KGB• KORENE A SÚVISLOSTI SÚČASNEJ SÝRSKEJ KRÍZY

• TRI ANGEL – GOOD ANGEL• AKO DOKÁŽE IMUNITNÝ SYSTÉM ROZOZNAŤ RAKOVINU?

SOCIALIZMUSVERZUS

KAPITALIZMUS

BEZ REKLAMY

VĎAK

A PREDPLATITEĽOM

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > NOVEMBER 2015

3

DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUSPRÁVA VO FĽAŠI / 4

EKONOMIKAVÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKYTOTÁLNY ZAHRANIČNÝDLH SLOVENSKA / 28

UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVAVTIAHNU USA RUSKO V SÝRIIDO DRUHÉHO AFGANISTANU? / 10PUTIN ROBÍ PORIADKYNA BLÍZKOM VÝCHODE / 16

PROPAGANDATECHNIKY MANIPULÁCIEFESTIVAL POLITICKEJ PROPAGANDY / 72TRI ANGEL – GOOD ANGEL / 77

BEZ MASKYODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍJENS STOLTENBERG / 82

ALTERNATIVE VITAAKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXUVZNÁŠANIE SA VO VODE − BRÁNA K VLASTNEJ DUŠI / 98

ZDRAVIEAKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTIMUŽ, KTORÝ LÚŠTIPOSOLSTVO CHORÔB / 102

HERBÁROBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODYZÁZRAČNÝ STROM GINK0 / 114

NÁJOMNÍ VRAHOVIAAKO SA ÚČINNE BRÁNIŤPRED ZABIJAKMI SPOTREBYSÓJA: ZÁZRAK, ČI HROZBA? / 108(P)OTRAVINY / 109DIKLOFENAK OHROZUJE VAŠE SRDCE / 110

PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 105CHCETE BYŤ ZDRAVÍ? / 106

JEDEN DEŇREPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNIS NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOMJEDEN DEŇ S NEVIDIACOUKERAMIKÁRKOU / 116

MÚZYZEM & VEK ODPORÚČAKNIHY / 120, FILM / 121HUDBA / 122, HRY / 123KULTÚRNA UDALOSŤ / 124BANKSY / 125

KOREŠPONDENTIAKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETEVZDELÁVANIE AKO BIZNIS / 136

TRIBÚNA15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKYZA DOBRÝ VOLEBNÝ ZÁKON / 137

KORUNNÍ SVEDKOVIAVÝROKY ZASVÄTENÝCH / 29

TÉMA MESIACAPOHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤNIELEN SOCIALIZMUS,AJ KAPITALIZMUS JE PREŽITOK / 34KEDY SA NÁM ŽILO LEPŠIE? / 40KÚSKY ZÁPADU V KRAJINÁCH VÝCHODNÉHO BLOKU / 43SOCIALISTICKÁ A KAPITALISTICKÁ KULTÚRA NA SLOVENSKU / 46STUDENÁ VOJNA A VÁKUUMPO KOMUNISTICKEJ IDEOLÓGII / 50ČÍNSKY A LATINSKOAMERICKÝ EXPERIMENT / 53

SATIRAAKO TO VIDÍME MY / 30

ORBIS PICTUSSVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 56

RENDEZ-VOUSSTRETNUTIE S ČLOVEKOMPREVRAT V NOVEMBRI 1989RIADIL AJ KGB / 64

DÉJÀ VUUDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNEDEMOKRACIA NIKDY NEZVÍŤAZÍ, TOBÔŽ NIE DIKTATÚRA / 78

NEZNÁMI HRDINOVIAPRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍCHCELA ZABRÁNIŤ VOJNE V IRAKU / 86

MYSTICKÉ MIESTALOKALITY NAPLNENÉ SILOUSFINGA / 90

VEDA A TECHNIKADOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIAAKO DOKÁŽE IMUNITNÝ SYSTÉM ROZOZNAŤ RAKOVINU?STÁLE NEVIEME / 94VEDECKÍ „KONŠPIRÁTORI“ / 96

PRÍBEHY ZEMEMYTOLOGICKÉ PRÍBEHYNAŠICH PREDKOVŽIVOT PRYDERIHO / 118

MANDRAGORAKORENE SVETASÚ SKRYTÉ POD ZEMOUBOHOVIA PRILETELI DO EGYPTANA LIETAJÚCICH PYRAMÍDACH / 130

PAVUČINASLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTIMILAN KŇAŽKO / 134

KORENE A SÚVISLOSTI SÚČASNEJ SÝRSKEJ KRÍZY / 20PRÍZNAKY A PRÍZRAKY SLOVENSKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY / 24

PRÁVNA PORADŇAODBORNÍCI RADIA / 112

PREDPLATNÉ ČASOPISU ZEM&VEK NA ROK 2016

IBA PREDPLATNÉ NÁS DRŽÍ NAD VODOUZ PREDAJA V STÁNKOCH A NÁKUPNÝCH CENTRÁCH NÁM NEOSTÁVA VÔBEC NIČ. ODMIETLI SME REKLAMU AJ AKÚKOĽVEK INÚ PODPORU – SME SKUTOČNE NEZÁVISLÍ. LEN VAŠE PREDPLATNÉ NÁM UMOŽŇUJE PREBÚDZAŤ NOVÉ VEDOMIE. PROSÍME,

PODRŽME SA NAVZÁJOM.

Zo srdca Vám ďakujeme.

PREDPLATIŤ SI NÁS MÔŽETE PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK.

CELOROČNÉ PREDPLATNÉ: 33,60 €POLROČNÉ PREDPLATNÉ: 16,80 €

(vrátane poštovného)

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

„MAPA SVETA, NA KTOREJ NIE JE NAZNAČENÁ UTÓPIA, NIE JE HODNA ANI POHĽADU, LEBO VYNECHÁVA ZEM, KAM SA ĽUDSTVO VŽDY POPLAVÍ. A KEĎ TU ĽUDSTVO PRISTANE, ROZHLIADNE SA, A VIDIAC KRÁSNEJŠIU ZEM, ZNOVA TAM ROZOPNE PLACHTY. POKROK JE USKUTOČŇOVANIE UTÓPIÍ.“OSCAR WILDE

Snaha a túžby ľudskej spoločnosti vytvo-riť ideálny štát, dokonalé spoločenstvo, v ktorom bude panovať solidarita, spra-

vodlivosť, sloboda a blahobyt sú predstavami existujúcimi od nepamäti. Túžba žiť šťastne a v takomto prostredí aj vychovávať nové gene-rácie je opodstatnenou požiadavkou zmyslupl-ného života. Všeobecný pud ľudstva dostať sa k čo najväčšiemu podielu na šťastí je generáto-rom vôle ustanoviť rôzne typy vlád. Neexistuje absolútna a ideálna uskutočnená forma vlády, pretože jedni verili, že ju nájdu vo vláde múd-rych a najlepších, čím vznikla šľachta a aristo-kracia, kým iní vložili všetky nádeje do vlády ľudu ako v starovekých Aténach alebo podob-ne ako v Ríme zvrhli demokraciu v zúrivom besnení samotného davu. Inde sa rozhodli pre vládu najbohatších, v Oriente častokrát pre moc despotov. V pohľade na princípy správania sa od seba absolútne líšime, preto ani nemôžeme vravieť o všeobecne prijateľnom globálnom vzorci socio-ekonomickej štruktúry. Peržania spávali s vlastnými dcérami, Gréci to považo-vali za nezákonné, hoci vydržiavanie si mladých

chlapcov vnímali ako správne. Lúpež všeobecne odsudzujeme, Kilikovia ju považovali za ctihod-nosť, Massgéri majú spoločné ženy, Egypťania balzamujú mŕtvych, Paiónovia spaľujú, Tibeťa-nia nakrájajú na 108 kúskov a nechajú supom. Žiadne univerzálne pravdy neexistujú, tak ako nejestvujú žiadne axiómy. Tie tvorí len naša myseľ, aby sa vysporiadala s vnútorným i von-kajším svetom. Racionálne však svet nikdy ne-môže spoznať. V skutočnosti by sme mali byť otvorení všetkým pravdepodobnostiam rovnako ako ideálom a ideám. Dnes je stále aktuálne, ba ešte oveľa naliehavejšie ako predtým, uvažovať nad možnosťami novej formy správy verejného a kultúrneho majetku a samotnom udržaní exis-tencie ohrozeného národa a civilizácie. Bol to Platón, kto vyriekol, že najvznešenejšou a naj-krajšou formou myslenia je tá, ktorá sa vzťahuje na riadenie štátu. Súčasná prevládajúca mentalita politikov a vládcov je dedičstvom Machiavelliho myšlie-nok, ktoré zásadne ovplyvnili politické mysle-nie Západu. Zo slovníkov všetkých tých, ktorí nás majú viesť, sa vytratili slová ako láska, som

SPRÁVA VO FĽAŠI

Foto: Matúš Plecho

4

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

dajú na vedomosti. Preto píše, že „ak nebudú filozofi v štáte vladármi, alebo ak sa nestanú vladári filozofmi, nebude v obci skutočného blaha“. Najlepším zriadením je podľa Platóna vláda najlepších, mudrcov, filozofov – aristo-kracia. Aristoteles za najlepšiu ústavu považo-val ústavu zmiešanú, kde sú zastúpené prvky aristokracie aj demokracie. Absolútne odmie-tal úrok. Písal, že „úroky sú peniaze splode-né z peňazí a tento spôsob ich nadobudnutia protiví sa zo všetkých spôsobov prirodzenos-ti“. Jan Amos Komenský vnímal národ ako množstvo ľudí zrodených z toho istého kmeňa, bývajúcich na tom istom mieste vo svete (ako v spoločnom dome, ktorý nazývajú vlasťou), užívajúc ten istý jazyk, a tým spojených tými istými zväzkami spoločenskej lásky, svornosti a snahy o všeobecné dobro. Komenský považo-val za nevyhnutné podmienky na dosiahnutie šťastia národov predovšetkým zrodenie v hoj-nom počte, obdarenie dobrou zemou na bý-vanie a nemiešanie sa s cudzincami. Jeden z najmúdrejších a najväčších holandských štát-nikov Jan de Witt veľmi trefne poznamenal, že formálna stránka založenia štátu je viac-menej iluzórna a irelevantná, pretože v skutočnosti sa nikdy nestane, aby každý jednotlivec ale-bo každý štátny občan mohol prejaviť svoju vôľu v záležitostiach prevedenia štátnych ak-cií a prejavovaná spoločná vôľa nemôže byť totožná s vôľou každého obyvateľa štátu. Jeho chránenec filozof Baruch Spinoza usudzuje, že „ľudia majú byť spravovaní tak, že hoci o rôz-nych verejných záležitostiach rozmýšľajú inak, predsa len môžu svorne nažívať“. Wilhelm von Humboldt píše o prvom zákone skutočnej mo-rálky: „Vzdelávaj seba samého.“ Druhý zákon: „Pôsob na iných tým, čím si.“ Dnes sa však na scénu dostali prvky, ktoré sú maximálne vzdialené ideálnej spoločnosti. Vytvorilo ich predovšetkým naše ego exaltované prahnu-tím po konzume a peniazoch. A preto je svet ovládaný predovšetkým prostredníctvom nich, stvorených doslova z ničoho. Žijeme vo svete, kde víťazovi patrí korisť. Tento svet sa utvára v školských osnovách našich detí. Našimi pr-voradými úlohami vo formovaní diametrálne odlišnej spoločnosti je zásadným spôsobom

zmeniť školstvo a smerovaním k rozvíjaniu ducha rozvíjať aj budúcnosť národa. Buďme ambasádormi nových myšlienok a nemajme strach zo zosmiešňovania, to je častokrát dô-kazom, že sme na dobrej ceste. Presvedčme kritické percento spoločnosti, že rozhodo-vať o vlastnom osude môže prostredníctvom zmiešanej vlády tých najlepších z nás spolu s rozhodovaním národa v referende. Skutočné, revolučné zmeny sa nikdy netvoria parlament-ným odhlasovaním väčšiny, dejiny vytvára roz-hodná vôľa presvedčenej menšiny. Majme na pamäti, že rozvinuté demokracie, kde majú už viac ako 150 rokov prvky priamej demokracie a prijali štatút trvalej neutrality, majú podob-ne ako vo Švajčiarsku vlastnú zem stráženú domobranou. Tam existuje právo ponechať si po absolvovaní základnej vojenskej služby zbraň – Švajčiarsko totiž odjakživa stálo na systéme domobrany a civilistoch, ktorí slúžili v armáde. Kráčajme cestou duchovej svornosti a vážme si jednotu rozmanitostí. Rovnosť ako taká neexistuje. V univerze, v prírode, medzi ľuďmi nie je rovnosť ničím prirodzeným. Jej jediná a nepopierateľná podoba, ktorej by sme mali podriadiť všetky zákony, je rovnosť v prá-ve na dosiahnutie šťastia. A práve preto by tým najčírejším zákonom malo byť správanie sa k druhému tak, ako chceme, aby sa on správal k nám. Je pravdou, že nech sme už mali akékoľ-vek zriadenie a vlády, žiadnu, hoci najlepšiu, sa nikdy nepodarilo udržať. Prečo? Pretože sme ľudia, ktorí sa napokon vždy rozhodnú pre vlastný a nie všeobecný záujem, lebo rozum nahrádzajú emócie. Vo všetkom tom marazme vôkol nás, vo všetkej tej bolesti, bezmocnosti, utrpení a beznádeji je však len jediný pocit, ktorý to všetko napokon vždy prevyšuje, pre-vyšuje nás všetkých a robí naše dni, včerajšky aj zajtrajšky zmysluplnými. Je to to jediné, čo nás činí lepšími, šťastnejšími, bohatšími a ľud-skejšími. Je to tá jediná a najpravdivejšia esen-cia pominuteľného človeka a jeho nesmrteľnej duše: láska. A to je to pravé meno Boha, v aké-ho napokon veríme my všetci, to je to, odkiaľ sme prišli a kam sa opäť vrátime. A to je to, čo by malo byť základným kameňom našej novej zeme.

zamilovaný, milujem, túžim byť milovaný. Sta-lo sa to prejavom útlocitného a nepatričného slabošstva, čohosi, čo na verejnosť nepatrí, čo spoločnosť nebude akceptovať, pretože ju to jednoducho nezaujíma, nenapĺňa ju to. Prijali sme túto prozaickú hru na „racionálnu realitu“ okyptenú od toho najkrajšieho, čo život ponú-ka. A preto je pred nami čierna priepasť, ktorú dennodenne prehlbujú správy zo sveta stvore-ného pragmatickým, racionálnym, slušným, korektným a demokratickým systémom. Sys-témom, v ktorom nás presvedčili, že sme ako jednotlivci príliš slabí na to, aby sme dokázali obhajovať svoje záujmy, a preto máme túto vý-sadu delegovať na svojich zástupcov. Utilitárna forma ich vládnutia s použitím ľsti, podvodov a krutosti sú úrodou, ktorú Machiavelli zasial vo svojom diele Vladár. V osemnástej kapitole píše, že „vládca nemusí mať nutne všetky klad-né vlastnosti, ale mal by vedieť vzbudiť zdanie, že mu nechýbajú. A naopak, ak ich má, je kraj-ne nežiaduce, aby sa nimi vždy a za všetkých okolností riadil. Nech si je zhovievavý, ľudský, zbožný, úprimný, ale všetko len do času. Ako-náhle vznikne potreba opaku, nesmie zaváhať. Najmä od nového vládcu sa nemôže čakať samá dobrota. Býva okolnosťami doslova pri-nútený konať proti všetkým prikázaniam bo-žím a ľudským, ohnúť sa po vetre, keď sa nedá inak a žiada si to záujem koruny.“ Pruský kráľ Fridrich II., priateľ Voltaira, bol zásadným a rozhodným oponentom machiavelizmu. Bol presvedčený, že vládca má byť prvým služob-níkom štátu. „Len trocha rozumu,“ píše, „nás odlišuje od zvierat, a len dobrota nás zbližuje s tou nekonečne dobrotivou bytosťou, ktorej vďačíme za jestvovanie.“

Prospechársky machiavelizmus, hlboko za-korenený v politickej kultúre západnej civi-lizácie, dnes ešte viac znásobujú jeho klony a deriváty v absurdnom a prázdnom prostredí marketingu politických strán. Proklamovaná služba ľudu sa objavuje len na predvolebných bilbordoch sľubujúc vždy tri-štyri slová, aby ste si ich stihli vložiť do pamäti a voliť tú správnu stranu. Do takejto absurdnej bizarnosti atrofo-val potenciál spoločnosti vyberať si najlepších

spomedzi najlepších. Parlamentný systém po-litických strán je však absolútne zdevastovaná myšlienka o poslaní najvhodnejších služobní-kov vlasti. Parlament už dávno nie je prostre-dím uskutočňovania moci ľudu, ale iba moci jeho zástupcov ovládaných záujmami ekono-mických skupín. Politické strany samy osebe nie sú žiadnym demokratickým nástrojom, práve naopak. Sú to skupiny organizovaného zločinu legitimizujúceho svoju existenciu záko-nodarnou mocou. Byť členom politickej strany znamená vedomé zrieknutie sa vlastných indi-viduálnych pohľadov na svet v mene kolektív-neho rozhodnutia. Politické strany sú vládou časti nad celkom – sú nástrojmi presadzovania spoločných záujmov ich zakladateľov a funkci-onárov vnucujúcich svoje názory a ciele celej spoločnosti. Zápolenie politických strán je ne-vyhnutným vyústením boja o moc – teda boja za presadenie záujmov jednotlivcov vo vedení strán. V skutočnosti ide o diktatúru politických strán, ktorú navonok komunikujú predstiera-ním, že jej ciele sú cieľmi ľudu. Strana vzni-ká, aby vraj zastupovala ľud. Problémom je, že v skutočnosti sa len vytvára mocenské prostre-die klasickej hierarchie, kde vedenie strany za-stupuje jej členov, pričom vodca strany repre-zentuje vedenie. Naučili nás túto frašku, ktorá je v skutočnosti otvorenou diktatúrou, vnímať ako demokraciu, vládu ľudu. Ale to je fatálny omyl a podvod. Korpusom celého politického života v demokracii je deštruktívny boj vlád-nucich a opozičných strán o moc, nie služba ľudu. Pozrite sa na svet okolo seba. Je toto svet vybudovaný a zdevastovaný rozhodnutím ľudu alebo rozhodnutím psychopatov s imidžom dôveryhodných vládcov? Je imperiálna koloni-zácia, dobyvačné vojny, ekonomický útlak, ne-porovnateľné rozdiely medzi bohatstvom elity a zvyškom sveta vôľou ľudu? Samotné piliere západnej demokracie postave-né na gréckej filozofii a rímskom práve sú dnes do obrovskej miery prekrútené a zneužité myš-lienky velikánov myslenia. V Platónovej Politei sa dočítate, že štát je potrebný na uskutočňo-vanie cnosti a najmä spravodlivosti. Štát ako človek vo veľkom musí byť taký organizovaný, aby v ňom vládol rozum, lebo cnosti sa zakla-

76

Z TEMNOTY NA SVETLO

VYVODENIE PRÁVNYCH DÔSLEDKOV S HMOTNOU ZODPOVEDNOSŤOU VOČI VŠETKÝM POLITIKOM A ZODPOVEDNÝM OSOBÁM V RIADIACICH

ŠTRUKTÚRACH ŠTÁTU OD ROKU 1989, V DÔSLEDKU KTORÝCH BOLI POŠKODENÍ SLOVENSKÍ OBČANIA

■KONFIŠKÁCIA MAJETKU VŠETKÝM OSOBÁM A FINANČNÝM SKUPINÁM, KTORÉ NEBUDÚ SCHOPNÉ PREUKÁZAŤ LEGÁLNY SPÔSOB NADOBUDNUTIA MAJETKU

■ZAVEDENIE FUNKČNÉHO REFERENDA AKO NÁSTROJA PRIAMEJ DEMOKRACIE

■ROZPUSTENIE NÁRODNEJ RADY A ZASTAVENIE ČINNOSTI VŠETKÝCH

POLITICKÝCH STRÁN, ZOSTAVENIE VLÁDY NAJLEPŠÍCH ODBORNÍKOV SLÚŽIACICH VLASTI

■ZNOVUZAVEDENIE VLASTNEJ MENY ŠTÁTNOU CENTRÁLNOU BANKOU

POD KONTROLOU SUVERÉNNEHO NÁRODA■

OKAMŽITÉ ZASTAVENIE ČINNOSTI VŠETKÝCH PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV SO ZAHRANIČNOU ÚČASŤOU, KTORÉ NEODVÁDZAJÚ DANE ŠTÁTU

■VYHLÁSENIE REFERENDA O VYSTÚPENÍ SLOVENSKA Z NATO

A PRIJATÍ ŠTATÚTU TRVALEJ NEUTRALITY■

VYVLASTNENIE PÔDY, LESOV, FARIEM A INÝCH PÔDOHOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV VŠETKÝCH ZAHRANIČNÝCH MAJITEĽOV, VYTVORENIE

PODMIENOK PRE TRVALÉ ZVÝHODNENIE SLOVENSKÝCH VÝROBCOV, CHOVATEĽOV A PESTOVATEĽOV NA TRHU S POTRAVINAMI ZABEZPEČUJÚCE

PLNÚ POTRAVINOVÚ SEBESTAČNOSŤ SLOVENSKA■

RADIKÁLNA REFORMA VZDELÁVANIA, ZRUŠENIE EXISTUJÚCICH UČEBNÝCH OSNOV A ZAVEDENIE PREDMETOV VEDÚCICH K ZUŠĽACHŤOVANIU DUCHA

A JEDINEČNOSTI INDIVIDUALÍT AKO ZÁKLADNÉHO KAMEŇA NOVÉHO VEDOMIA SPOLOČNOSTI

■ZAVEDENIE DOMOBRANY VO VŠETKÝCH MESTACH A OBCIACH SLOVENSKA

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

Rusko 30. septembra zásadným spôsobom zasiahlo do vývoja na Blízkom východe rozhodnutím otvoriť vzdušnú ofenzívu

proti ozbrojeným zložkám hnutia Islamský štát (ISIL) v Sýrii. Po zániku Sovietskeho zväzu je v tejto kľúčovej oblasti sveta jediný hegemón: Spojené štáty. Blízkovýchodné krajiny, ktoré sa im zdráhali bezpodmienečne podvoliť, museli rá-tať s tým, že ich Washington bude k tomu nútiť. Farebnými revolúciami, hospodárskym embar-gom, prípadne vojenskou silou.Po takmer štvrťstoročí vydržali vzdorovať zá-morskej superveľmoci len dve: Irán so susednou Sýriou. Nie však rovnakým spôsobom. Sankcia-mi oslabený Irán vyšiel nadnárodnému kapitálu na pol cesty v ústrety a uzavrel s ním kompromis umožňujúci uvoľňovanie sankcií výmenou za otvorenie iránskeho trhu nadnárodným investo-rom. Iránsky jadrový program a jeho údajný tajný vojenský komponent je len zámienkou pre tresta-nie vládnucich ajatolláhov.Medzi hráčov, ktorí sa nesmelo odvažovali vzoprieť nastolenému poriadku v prospech Sý-rie, patrí libanonské šiitské hnutie Hizballáh, časť irackých vládnych kruhov a Čína. Moskva prejavila prvú iniciatívu predvlani, keď pomoh-la odvrátiť chystaný americký vojenský úder na Sýriu výmenou za odovzdanie sýrskeho arzenálu komponentov vhodných na výrobu chemických zbraní medzinárodnej komisii. O to rozhodnejšie začal Washington a jeho blízkovýchodní vazali rozdúchavať ozbrojený odpor proti sýrskej vláde. Pestrá paleta povstalcov – od umiernených až po fanatických radikálov – spolu s oddielmi ISIL, od ktorých sa Západ oficiálne dištancuje, zatlačila sýrsku armádu do hlbokej defenzívy.Kremeľ by sa ťažko odhodlal na vojenský zásah, keby mu Západ nedal zámienku. Keď Washin-gton vlani vytvoril vojenskú koalíciu na leteckú vojnu proti Islamskému štátu, inšpiroval Putina k sformovaniu rusko-iracko-iránskej koalície s rovnakým cieľom. Navyše vďaka pozvaniu sýr-skej vlády medzinárodnoprávne ošetreným.

Rusko si s Izraelom koncom septembra oficiál-ne vyjasnilo formu a náplň svojej leteckej kam-pane proti IS a neoficiálne aj s americkou tajnou službou CIA. Horná komora ruského parla-mentu odobrila letecké zásahy za predpokladu, že pôjde len o letecké (a nie pozemné) zásahy a budú časovo obmedzené. Cieľom je prelomiť postavenia IS zo vzduchu a pripraviť pôdu pre pozemné vyčisťovanie ofenzívy sýrskej armády. Ruské letecké údery sú mimoriadne účinné pri ničení táborov, skladov, infraštruktúry a základ-ní ISIL. Sú neporovnateľne účinnejšie než akcie koalície vedenej Američanmi a logicky provoku-jú k otázke, či Američania a ich klientske štáty na Blízkom východe vôbec bojujú proti výtvoru svojich tajných služieb.USA podpísali 20. októbra s Ruskom memo-randum o porozumení pre minimalizovanie ri-zík pri leteckých útokoch v sýrskom vzdušnom priestore, avšak s dôvetkami, že to nie je dohoda o spolupráci, ani schvaľovanie ruských zásahov v Sýrii. Dokument nezahŕňa zóny spolupráce, ani výmenu informácií. Takýto minimalizmus USA prezrádza zámer Bieleho domu ponechá-vať si voľné ruky na usmerňovanie vývoja na bojiskách podľa uváženia. Jeden z amerických satelitov – malý, ale bohatý emirát Katar, už volal po priamej vojenskej intervencii s „našimi tureckými a saudskoarabskými bratmi“ proti sýrskemu režimu. Za peniaze petrodolárových monarchií Perzského zálivu by Sýriu mohli za-plaviť nájomní mudžahedíni z celého sveta, aby zvrhli sýrsku vládu. Ak by sa Rusko nechcelo nechať vytlačiť zo Sýrie a prísť o jedinú námor-nú základňu v Stredozemí (v Tartuse), ako aj o prestíž, dostali by ho stratégovia Pentagónu do osudovej dilemy. Keby chcelo zachrániť rú-tiaceho sa spojenca a podpora zo vzduchu by nepostačovala, odvážilo by sa vyslať pozemné vojská? A riskovať, že uviazne v Sýrii podobne v Afganistane v decembri 1979? Za arabské petrodoláre sa dajú nakúpiť služby miliónov mudžahedínov.

VTIAHNU USA RUSKO V SÝRII DO DRUHÉHO AFGANISTANU?

UTEČENCI: OBAVA Z DOMINOVÉHO EFEKTU OBCHÁDZA EURÓPUSrbsko, Bulharsko a Rumunsko sú pripravené zavrieť hranice, ak by Viedeň a Berlín siahli k takémuto opatreniu s úmyslom zastaviť laví-nu migrantov prúdiacich do Rakúska a Nemec-ka. Vyhlásil to bulharský ministerský predseda Bojko Borisov po schôdzke s premiérmi Srbska a Rumunska, ktorá prebehla 24. októbra v Sofii.

„Ak Nemecko, Rakúsko a ďalšie štáty uzav-rú hranice, naše tri krajiny budú pripravené urobiť to isté,“ citoval ho bulharský server novinite.com. „Nevystavíme naše krajiny zdr-vujúcemu náporu miliónov (ľudí), ktoré budú prichádzať,“ dodal, a položil viac než rétorické otázky: „Ako dlho potrvá táto vlna? Kde sa všetci tí utečenci zamestnajú? Ako budú integ-rovaní? Kde budú chodiť do školy ich deti?“Sofijský západobalkánsky minisamit mal do-hodnúť spoločný postup vlád týchto troch štá-tov, ktorými prechádza tzv. balkánska migračná trasa z Grécka do Nemecka. Podanie rúk v Sofii malo signalizovať koordinovaný postup troch premiérov o deň neskôr v Bruseli na veľkom sa-mite o európskej utečeneckej kríze a balkánskej migračnej trase. Zvolal ho predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý poslal po-zvaným účastníkom 16-bodový plán na zlepše-nie vzájomnej spolupráce dotknutých štátov. „Ten, kto ho písal, vôbec nechápe situáciu. Skrsol v hlave dobre plateného byrokrata,“ skri-tizoval podľa ČTK chorvátsky premiér Zoran Milanovič Junckerove predstavy.Juncker pozval predstaviteľov všetkých štátov ležiacich na balkánskej migračnej trase vráta-ne nečlenských štátov Macedónska a Srbska. Bol natoľko geograficky presný, že na zozname pozvaných nefigurujú zástupcovia Slovenska

alebo Česka. Nezabudol však na vysokého ko-misára OSN pre utečencov Antónia Guterresa, ktorý s ním a s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zintenzívnia tlak na prítomných balkánskych činiteľov, aby sa neprotivili odo-vzdávaniu národných kompetencií v prisťaho-valeckých otázkach Bruselu. Ten nepodnikne nič bez požehnania OSN a súčasťou „celoeu-rópskeho riešenia“ bude zrejme modifikovaná zvieracia kazajka trvalého mechanizmu na roz-deľovanie neobmedzených počtov migrantov do všetkých členských štátoch EÚ. Teší sa priazni nadnárodných kruhov a OSN, no nie troch stre-doeurópskych mušketierov Slovenska, Maďar-ska a Česka.

INVÁZIA NELEGÁLNYCH MIGRANTOVPOZNAČILA VOĽBY VO ŠVAJČIARSKU

Švajčiari v priebehu leta s rastúcim znepokoje-ním sledovali cunami zväčša nelegálnych mig-rantov do susedného Nemecka. Osemnásteho októbra z toho vyvodili patričné závery pri volebných urnách. V hlasovaní do kľúčovej dol-nej komory parlamentu Nationalrat (Národnej rady) jednoznačne uprednostnili Švajčiarsku stranu práce (SVP, Schweizerische Volkspartei). Získala 29,4 % hlasov a 65 kresiel v 200-člennej Národnej rade – o jedenásť viac než pred štyrmi rokmi. Ostáva jediným politickým subjektom, ktorý dôsledne a dlhodobo bráni v zákonodar-nom zbore záujmy občanov švajčiarskej konfe-derácie zoči-voči rozpínavej homogenizačnej mašinérii Európskej únie.Kým dosiaľ tvorila hlavnú obsahovú náplň volebného programu ľudovcov euroskeptická stratégia o tom, ako si udržať Brusel čo najďalej od tela, tento rok dominovali kapitoly odráža-júce túžbu občanov zabrániť zaplavenie malej

Bojko Borisov

1110

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

listickým zoskupeniam, nad ktorými postupne stráca kontrolu, konať. Zatkla celkovo 16 ľudí podozrivých z podielu na útoku na dobu dvoch mesiacov. Hlavné podozrenie padlo na členov strany Sloboda Oleha Ťahnyboka, ktorá bola jednou z troch najväčších zložiek tzv. Euromaj-danu. Zatknutý bol aj bývalý poslanec za túto stranu Jurij Syroťuk. Ešte v deň útoku opustila vládnu koalíciu Ra-dikálna strana Oleha Ľaška. Ten v priebehu septembra niekoľkokrát verbálne zaútočil na prezidenta Porošenka, keď ho nazval reinkarná-ciou Viktora Janukovyča či najhlavnejším zlo-čincom a korupčníkom v krajine a jeho zvolenie do kresla prezidenta označil za najväčšiu chybu Ukrajincov po revolúcii dôstojnosti (Majdane).

DVA MAJDANY V MOLDAVSKUOd 6. septembra prebiehajú v Moldavsku v pravi-delných intervaloch niekoľkotisícové demonštrá-cie. Protestujúci požadujú odstavenie oligarchov od moci, skoncovanie s korupciou a vrátenie moci do rúk ľudu. Na centrálnom námestí vyrást-lo stanové mestečko, ktoré organizátori pomeno-vali Mestečko dôstojnosti. Vedie ho proeurópske

protestné hnutie s názvom Dôstojnosť a pravda. Podporu im vyjadril aj veľvyslanec USA v Mol-davsku. Druhú zložku protestného hnutia tvorí Socialistická strana a Naša strana, ktoré sa profi-lujú ako ľavicové a proruské.Obe protestné hnutia požadujú odstúpenie vlá-dy, prezidenta a vypísanie nových volieb. Hnev obyvateľstva je namierený aj voči najmocnej-ším oligarchom krajiny, vrátane Vladimira Pla-chotňuka, politika Demokratickej strany Mol-davska, ktorý má z oligarchov v krajine najväčší vplyv. (ps, ab)

NEPOKOJE V ČIERNEJ HOREČierna Hora je posledné štyri týždne dejiskom protestov proti vstupu do NATO a premiérovi Milovi Dukanovićovi, ktorý vstup do NATO iniciuje. Dukanović je pri moci od roku 1991 a jeho vládnutie sa v krajine považuje za autori-társke. Proti nemu sa postavilo zoskupenie pod názvom Demokratski front na čele s Miodra-gom Lekićom, bývalým juhoslovanským diplo-matom. Na proteste, ktorý sa konal 17 .10., ďal-ší z lídrov opozície Andrija Mandić prehlásil: „Ak do soboty nebude zostavená dočasná vlá-da a Dukanović neodstúpi, do Podgorice príde celá Čierna Hora!“ Vtedy bolo zranených zopár ľudí a niekoľkých opozičných politikov zatkli. Na doposiaľ najväčšom proteste 24. 10. rečnilo viacero opozičných politikov a profesorov. Ná-sledne sa presunuli pred úrad vlády, kde požado-vali, aby premiér odstúpil, pričom medzi nimi a budovou stál zástup policajtov. Na proteste

bolo veľa mladých ľudí, ktorý hovorili, že pred-chádzajúce strety medzi policajtmi a protestujú-cimi začali po útokoch mladých chlapcov, plate-ných políciou ako provokatérov. Opozícia okolo 22. hodiny vyhlásila 10-minútové ultimátum. Dav na prítomných ťažkoodencov kričal, aby sa k nim pridali. Proti premiérovi bol namiere-ný pokrik: „Milo lopov!“ (Milo zlodej) Vzápätí pribehol asi 15-ročný chlapec, ktorý rozkýval a zhodil železné zábrany a zozadu z davu začali na policajtov hádzať svetlice. Polícia opätovala paľbu granátmi so slzným plynom. Dav utekal cez blízky most, no na jeho konci boli policajti, ktorí začali strieľať do ľudí. Zasahovať museli lekári.

Exkluzívne z Čiernej Hory Matej Ivanko

alpskej krajiny nezvládnuteľnými masami mig-rantov. Päť a štvrť milióna oprávnených voličov dalo vo volebných miestnostiach jasne najavo, že ak má ich krajina ostať oázou stability, po-riadku a blahobytu v Európe, nesmú jej záko-nodarcovia dopustiť, aby Brusel priamo či ne-priamo určoval zvrchovaným štátom, akú majú či musia mať azylovú a cudzineckú politiku. Druhou najsilnejšou stranou po voľbách ostáva so 43 mandátmi Sociálno-demokratická strana (SP, Sozialdemokratische Partei der Schweiz). Jej poslanci a voliči sa držia línie politickej ko-rektnosti odvodenej od programových zámerov neustáleho zbližovania Švajčiarska s EÚ a even-tuálneho plného členstva. Niet divu, že oproti voľbám 2011 stratila v dolnej komore tri kreslá. Tie si, naopak, prirátajú k dobru tretí najúspeš-nejší Liberáli (FDP, Die Liberalen) združujúci voličov pravého stredu.

ČÍNA VYUŽÍVA SANKCIE VOČI KRYMU NA VYTLÁČANIE AMERICKEJ KONKURENCIERuský finančný dom BajkalBank ako prvý začal na Kryme vydávať a prijímať karty čín-skeho platobného systému UnionPay. Na polo-strove, ktorý sa vlani osamostatnil od Ukraji-ny a pripojil k Rusku, tak preberá zákazníkov medzinárodného platobného systému VISA a MasterCard. Oba museli pozastaviť peňaž-né prevody a iné služby na Kryme v dôsledku uvalenia amerických hospodárskych a finanč-ných sankcií voči tejto bývalej ukrajinskej au-tonómnej republike. Čínsky systém UnionPay pôsobí v Rusku od predvlani a nepodrobuje sa tlaku USA, aby sa pripojil k tzv. medzinárod-ným hospodárskym sankciám proti Krymu. „UnionPay je zatiaľ prvým veľkým medziná-rodným platobným systémom, ktorý bude na Kryme naplno fungovať,“ informovala podľa tlačovej kancelárie SputnikNews riaditeľka krymskej pobočky BajkalBank Olesia Burdu-kovskaja. „Krymskí držitelia platobných kariet môžu platiť za tovary a služby, ako i vyberať pe-ňažnú hotovosť vo viac ako 150 štátoch sveta,“ poznamenáva pakistanský server defense.pk, ktorý poukazuje aj na skutočnosť, že prestížne akademické vydavateľstvo Oxford University Press zobrazuje v aktualizovanej učebnici ze-

mepisu Geog.3 4th edition Student Book Krym ako súčasť Ruska. Aj francúzsky vydavateľ encyklopédií Larrousse zaraďuje v najnovšom vydaní Atlasu sveta 2016 Krym medzi subjekty Ruskej federácie.

VOLKSWAGEN NA PRANIERIEmisný škandál nemeckej automobilky Volk-swagen, ktorý vypukol v USA koncom sep-tembra, nadobudol v priebehu nasledujúceho mesiaca globálny rozsah. Iniciovala ho ame-rická Agentúra pre ochranu životného prostre-dia EPA, keď zverejnila údaje o tom, že VW niekoľko rokov porušoval zákon na ochranu ovzdušia. Dopúšťal sa toho tým, že vybavoval preplňované dieselové motory softvérom, kto-rý umožňoval nastaviť motory počas merania emisií dusíka (NOx) vo výfukových plynoch tak, aby spĺňali zákonné normy. V bežnej pre-vádzke ich však prekračovali desať až štyrid-saťnásobne.Emisný škandál VW dostal pomenovanie Die-selgate. V priebehu týždňa odstúpil šéf koncernu Martin Winterkorn. Nemecký minister dopravy Alexander Dobrindt potom uštedril úder poves-ti najväčšej automobilky sveta, keď priznal, že VW softvérovo manipuloval meraním emisných hodnôt nielen v USA, ale i v Európe. VW za-stavil predaj širokej škály modelov s turbodiese-lovými motormi so zakázaným softvérom, aby ich uviedol do požadovaného stavu. Nákladným bremenom pre VW bude zvolanie okolo desia-tich miliónov vozidiel do servisu. Americkí, japonskí a čínski konkurenti sú s kritickými vý-rokmi voči nemeckému automobilovému obrovi opatrní. I laikovi musí byť jasné, že po softvéri umožňujúcom maskovať skutočné hodnoty oxi-dov dusíka siahali aj oni.

ROZPORY NA UKRAJINE SA STUPŇUJÚRozpory medzi radikálnymi nacionalistami a vládnou garnitúrou na Ukrajine sa od útoku pred parlamentom stupňujú. Na demonštrácii radikálov sa pred budovou parlamentu koncom augusta odohral krvavý útok, pri ktorom zahy-nuli traja policajti a 140 ľudí utrpelo zranenia. Medzičasom podľahol zraneniam aj štvrtý poli-cajt. Vláda začala proti radikálnym a naciona-

1312

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Dokument Akčný plán pre LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019, ktorý predložil šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec do legislatívneho procesu, narazil na nesúhlas. Ako sa v ňom píše, jeho obsah „vychádza z prílohy č. 9 Stra-tégie, ktorá analyzuje práva lesieb, gejov, bi-sexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí“. Občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania podalo proti nemu hromadnú pripomienku s nasledujúcim znením: „Žiadame stiahnuť z legislatívneho procesu Akčný plán pre LGBTI ľudí na roky 2016 – 2019 ako politicky nekorektný a nekom-petentný dokument, ktorý vnáša do slovenskej spoločnosti napätie a nie je v súlade s jej po-trebami, pričom navyše jeho obsah vychádza z materiálu, ktorý neakceptovala ani vláda, ani spoločnosť a bol pripravený jednostranne lo-bistickou LGBTI skupinou.“Ako v odôvodnení uviedla predsedníčka ob-čianskeho združenia Iva Vranská Rojková, akč-ný plán obsahuje také množstvo bodov, ktoré zavádzajú „nadpráva“ pre úzku skupinu obča-nov, zasahujúc do práv väčšiny a vytvárajúc v spoločnosti chaos a zdroj napätia, že ho ne-možno pripomienkovať súborom pripomienok, ale len odmietnuť ho ako celok.Táto príloha má podľa Miroslava Lajčáka v čase prijímania Stratégie ľudských práv len informatívny charakter, a preto nemôže tvoriť obsah dokumentu. Je zarážajúce, že minister zahraničia nedodržal slovo a minister spravod-livosti prevzal gesciu nad materiálom, ktorý má takýto legislatívne nekorektný základ.Popri hrubom zásahu do výchovy a vzdeláva-nia detí, podstaty rodiny a rodičovských práv, slobody vierovyznania, práce učiteľov, kultúry, jazyka a výberu zamestnancov zasahuje do tra-dičných mravných hodnôt, a zároveň slobody prejavu. Tento postup podľa Rojkovej ničí vý-dobytky demokracie a opäť zasieva medzi ľudí strach vyjadriť svoj názor.

PROTEST PROTI PRIPRAVOVANÉMULGBTI PLÁNU

ktoré minister formálne adresoval svojmu ukra-jinskému kolegovi, by v úprimnejšej verzii bolo povinnosťou. Ani neprekvapuje, že v ďalšom kole sa podrobil „výmene názorov“ s koordiná-torom sankčnej politiky USA Danom Friedom na voľby na územiach kontrolovaných „separa-tistami“ či na uplatňovanie sankčného režimu EÚ a USA proti Rusku. Výmena pohľadov na „aktuálne zahraničnopolitické problémy a ich možné riešenia“ s kontroverznou exministerkou americkej diplomacie Madelaine Albrightovou musela byť pre najvyššieho predstaviteľa slo-venskej diplomacie ozajstnou „čerešničkou na torte“ jeho newyorského programu. A zároveň nedobrovoľným poukazom na vazalský status Slovenska voči USA.

NA STATUS NESLOBODNEJ KRAJINYNETREBA VOJENSKÚ ZÁKLADŇU

Zdá sa, že túžba po silnejšom zovretí Sloven-ska do chápadiel NATO nedá spávať viacerým domácim politikom, ktorým je verejná mien-ka srdečne ukradnutá. Najprv malé kontaktné skupiny, potom centrum pre kontrarozvied-kové činnosti a najnovšie styčný integračný tím NATO (NFIU – NATO Force Integration Unit). Takto totiž vyzeralo od leta 2015 na po-zadí predchádzajúcej deklarácie, že SR nebude žiadať zriadenie stálej základne NATO, postup-né odkrývanie celostného pohľadu na úmysly tých, ktorí si za svoju najvyššiu prioritu zvolili obetovanie slobody našej krajiny severoatlantic-kému vojenskému monštru. Na ďalšiu aktivitu NATO plánovanú na území SR zareagovala aj

Slovensko-ruská spoločnosť, ktorá považuje zriaďovanie styčných integračných tímov za ná-vrat k militantnému mysleniu a premiéra Rober-ta Fica vyzvala, aby splnil svoj sľub, že základne NATO môžu byť u nás len na základe referenda. Hoci o vojenskú základňu s letálnymi zbraňový-mi systémami a logistickým zázemím v tomto prípade nepôjde, na status neslobodnej krajiny postačí aj zdanlivo nevinne, ba prívetivo sa tvá-riaca infraštruktúra.

PROVOKÁCIA JOBBIKUV NAJNEVHODNEJŠEJ CHVÍLI

Aby nebolo napätia a problémov nakopených v strednej Európe málo, poslanec maďarského parlamentu a podpredseda extrémistickej pravi-covej strany Jobbik István Szávay si 14. 10. 2015 v Dunajskej Strede otvoril poslaneckú prijíma-ciu kanceláriu a v arogantnej reakcii na výzvu premiéra Roberta Fica i predsedu NR SR Petra Pellegriniho ju odmietol zatvoriť. „Ako posla-nec maďarského parlamentu som prisahal, že budem zastupovať záujmy všetkých Maďarov,“ zdôvodnil svoj kontroverzný krok Szávay. SMK aj Most-Híd sa od jeho zámeru, ktorý považujú za škodlivý a nebezpečný, dištancovali. Maďar-ský minister zahraničia Péter Szijjártó v tele-fonickom rozhovore s Miroslavom Lajčákom označil udalosť za „zbytočnú provokáciu, ktorá spôsobí škody nielen z hľadiska maďarsko-slo-venských vzťahov“. Nie je to prvý raz, čo job-bikovci prilievajú olej do ohňa národnostných vzťahov v štátoch susediacich s Maďarskom. Tentoraz prichádza rušivý moment v čase, keď sa – paradoxne „vďaka“ migrantskej kríze –me-dzi SR a Maďarskom podarilo dosiahnuť kreh-ké spojenectvo. (jup)

TRANSFORMÁCIA NA V3BY MOŽNO DÁVALA ZMYSELV súvislosti s náhlou zmenou postoja Poľska k povinným kvótam začali niektorí členovia združenia V4 hovoriť o jeho dočasnej nefunkč-nosti. Po súhlase s akceptovaním záväzku o prerozdelení migrantov Českom i Maďar-skom sa však nad budúcnosťou tejto skupiny za-čali vznášať vážne pochybnosti. Český premiér Bohuslav Sobotka, zahnaný do kúta, odmietol súdny spor s EÚ s odôvodnením, že „nechce žalobami stupňovať napätie v Európe“. Povin-né utečenecké kvóty sa tak stali pre štáty Vyše-hradskej štvorky testom ich súdržnosti, ktorý dopadol zle. To, že sa hrubému nátlaku väčšiny postupne jeden po druhom poddali, vystavuje združeniu certifikát nespôsobilosti fungovať ďalej ako zmysluplný celok v pôvodnej zosta-ve. Nikdy nebola otázka, či má ešte nejaký vý-znam udržiavať umierajúcu značku V4 nasilu pri živote, aktuálnejšia ako práve teraz, necelé štvrťstoročie od jej založenia. Keďže záujmy poľskej mocenskej elity sa od národných záuj-mov Maďarska, Slovenska i Česka čoraz viac vzďaľujú, bolo by azda načase zvážiť jej trans-formáciu na V3.

MIROSLAV LAJČÁK SI V NEW YORKU„VYMIEŇAL NÁZORY“

Jubilejné 70. zasadanie VZ OSN sa popri hlav-nom programe stalo príležitosťou na viaceré stretnutia. Pracovný deň ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka v New Yorku 29. 10. bol nimi doslova nabitý. Ak odhliadneme od har-monogramu „povinných jázd“, celý zvyšok dňa mu zabral „ukrajinský bod“. Dá sa usudzovať, že „odhodlanie Slovenska pomáhať Ukrajine s posilňovaním jej energetickej bezpečnosti“,

Miroslav Lajčák a Pan Ki-mun

István Szávay 1514

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Putinova koncepcia je postavená na tom, že ani on sám, ani Rusko ako celok sa ne-pokúšajú určovať, kto je v tej či onej kra-

jine dobrý a kto zlý. To nech si rozhodne každý národ sám. V súčasnom svete chaosu (je jedno, či spontánneho alebo organizovaného) sa Putin a Rusko pustili cestou pomoci ohrozeným náro-dom zachovať si svoju štátnosť, predovšetkým na báze vzájomne výhodnej spolupráce.Tesne po svojom prejave v OSN sa Putin pria-mo zapojil do boja proti Islamskému štátu na Blízkom východe údermi svojich leteckých a kozmických vojsk. Ale urobil to na oficiálnu žiadosť vlády Sýrie a s vedomím OSN. Ako je-diný predstaviteľ inej mocnosti vstupujúci do bojov na Blízkom východe to robí legálne, pod-ľa medzinárodného práva. Predchádzal tomu komentár v jeho prejave v OSN o tom, že určití veľkí hráči uvrhli celý Blízky východ do chaosu. Za tým nasledovala Putinova rečnícka otázka: „Uvedomujete si aspoň, čo ste napáchali?“V tejto súvislosti možno stojí za zmienku zhrnúť zatiaľ verejne nepublikovaný materiál zo strán-ky http://obdumatel.livejournal.com/673.html, tzv. plán preformátovania Blízkeho východu z roku 2010. Ide o plán, na ktorom sa údajne dohodli USA a niekoľko silných sunitských štá-tov, ako je Saudská Arábia, Katar a Turecko, aby dosiahli nasledovné:Ciele sunitských štátov: Zničenie všetkých šiit-ských štátov v regióne, zničenie Izraela a ex-port islamu sunitského vyznania do ostatných oblastí sveta – Rusko, Čína a EÚ. Cieľom bolo dosiahnuť dominantné ekonomické a nábožen-ské postavenie organizátorov plánu 2010, osla-benie islamu šiitského vyznania s následným zjednotením sunitov pod vedením organizáto-rov s ich pokračujúcou masívnou expanziou do sveta.Ciele USA: Oslabenie Ruska, oslabenie Číny, oslabenie EÚ so zachovaním kontroly USA nad ňou. Silná EÚ by mohla požadovať zruše-nie amerických základní. Zničenie Izraela nie je cieľom USA, ale na dosiahnutie vyššie uve-dených cieľov sú USA ochotné obetovať ho. No aj keby suniti dosiahli svoje ciele, poraziť Izrael nebude také jednoduché. Pod zničením štátov sa chápe zničenie štátnosti s následnou desta-

bilizáciou, občianskou vojnou a všeobecným ekonomickým rozkladom (pozri Líbya).Štáty, ktoré majú byť podľa plánu 2010 zničené: Sýria, Irak, Líbya, Egypt, Libanon a Jemen. Akýkoľvek komentár k tomuto bodu je zbytočný, stačí sledovať správy, hoci aj mainstream.Štáty, ktoré majú byť anektované: Bahrajn.Štáty, ktoré majú byť oslabené v krátkodobej per-spektíve: Irán, Izrael.Štáty, ktoré majú byť oslabené v dlhodobej perspek-tíve: Rusko, Čína, EÚ.Hlavným nástrojom, ktorý mal dosiahnuť všetky tieto ciele v jednom kroku, sa stal Islamský štát, ktorý aktívne sponzorujú všetci organizátori plá-nu 2010. A kryjú ho tak, že proti nemu oficiálne „bojujú“.Nástrojom oslabenia Ruska sa mali stať islamské nepokoje v bývalých južných republikách ZSSR a v Číne – v jej južných provinciách s promoslim-ským obyvateľstvom. Prenikanie Islamského štátu do Ruska sa malo diať cez Afganistan, Kaukaz a Krym (stačí si iba domyslieť, čo by sa stalo, keby teraz Krym patril rozvrátenej Ukraji-ne a v Sevastopole by bola základňa USA).Putin v OSN povedal, čo chcel, a následne spus-til vojenskú operáciu v Sýrii. V Sýrii nejde iba o vojenskú akciu za záchranu jedného štátu. Ide tam doslova o boj za celý svet. Rusko, ktoré za-čalo veľmi účinne bombardovať jednotky islam-ských radikálov a Islamského štátu a urobilo za jeden týždeň viac ako celá koalícia pod vedením USA za rok, bojuje za nezávislosť a obnovenie, resp. zachovanie štátnosti Sýrie, ale aj Iraku, Irá-nu, Egypta a zvyšku Blízkeho východu.Celá stratégia Ruska v Sýrii je postavená na tom, ako uchrániť jeden pevný oporný bod na Blízkom východe. Možno to bude Sýria, ale sil-ným kandidátom je aj Egypt. Z jedného pevné-ho bodu bude možné vytvoriť pevný a stabilný región. Potom sa rozbehne spolupráca s cieľom ochrany proti formátovaniu zvonku, resp. prie-bežné vytvorenie regionálneho ekonomického zväzu ako podjednotky mimodolárovej zóny, prí-padne BRICS. Do Putinových plánov sú okrem ekonomických zväzov zahrnuté aj odvetvové zo-skupenia štátov v štýle OPEC, ktoré budú chrá-niť záujmy a spravodlivé rozdelenie svetových nerastných zdrojov.

Peter Čalovka

PUTIN ROBÍ PORIADKY NA BLÍZKOM VÝCHODE

REČ VLADIMIRA PUTINA V OSN NA KONCI SEPTEMBRA BOLA NAJMEDIALIZOVANEJŠOU UDALOSŤOU TOHTOROČNEJ JESENE. VO SVETE

POLITIKY JE MÁLO LÍDROV, KTORÍ NEMENIA KABÁTY A NEHRAJÚ NA DVE STRANY. PUTIN UKÁZAL, ŽE SI NEKLADIE POPULISTICKÉ CIELE, ALE IDE TVRDO ZA POZITÍVNYMI, KONŠTRUKTÍVNYMI A REÁLNE DOSIAHNUTEĽNÝM CIEĽMI.

V TOMTO ZMYSLE JE NA POLI SVETOVEJ POLITIKY VEĽKÝM MÁGOM.

17

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

najmodernejších bojových vrtuľníkov, aby bolo čo na týchto lodiach dopravovať. Čiže Putin zinkaso-val späť peniaze za nedodané lode plus pokutu cca miliardu eur, dlhodobú zákazku na dostavbu lodí, zákazku na 50 vrtuľníkov s ich následnou údržbou a technickou podporou, prísľub vojenskej základne a potenciálne dlhodobé partnerstvo s Egyptom, ktorý je kľúčovou krajinou v regióne.V prvej fáze vojenského zásahu v Sýrii uzavrelo Rusko oblohu nad krajinou. To viedlo k zákazu le-tov USA, Izraela i ostatných krajín nad Sýriou. Vo-jaci tomuto jazyku rozumejú, lebo moderné rakety fungujú podľa princípu „vystreľ a zabudni“. A čo keby náhodou...Čo znamená zatvorené nebo nad Sýriou? Sýria dostala rakety S-300. Aj keď ide o dosť staré modely, stále sú to rakety, ktoré nemajú proti vzdušným (a nielen vzdušným) cieľom vo svete konkurenciu. A protilietadlová a protiraketo-vá obrana RF má aj dokonalejšie rakety S-400 a S-500. Nebo sa začne postupne zatvárať pre tzv. protiraketový štít USA nielen v oblasti Baltiku, Čierneho mora, ale aj nad arabským svetom a ča-som aj nad nebom Južnej a Strednej Ameriky.

A to ponesú USA asi dosť ťažko. V Sýrii dáva Pu-tin najavo, že začnú vznikať zóny protiraketovej obrany RF a jej spojencov ako protiváha protira-ketovej obrany NATO. Nuž, strýko Sam sa asi bude hnevať, ale to bude tak všetko, čo môže robiť. Žiadna špionáž proti letec-kým silám RF. Letecké sily USA si zvykli operovať voči ľuďom ako voči mravcom. Bezpilotné stroje ovládané joystickom, likvidácia cieľov v štýle holly-woodskeho filmu Good Kill, a odrazu sa reči skon-čili a americké letectvo musí sekať dobrotu. Veľká potupa pre vyvolenú krajinu.Rok sme počúvali hlúposti mainstreamu o tom, ako Rusko so svojimi vojakmi útočí na východe Ukrajiny. Už to nik viac nehovorí. Každý dnes chá-pe, že keď 26 Putinových rakiet vyletelo z Kaspic-kého mora z malých vojenských lodí a z obyčajnej dieselovej ponorky, doletelo do Sýrie a presne zasiahlo všetky svoje ciele o vyše tisíc kilometrov ďalej, v takom prípade by do týždňa bola vojna na Ukrajine ukončená niekde na hranici pri Užhoro-de. Ako povedal Putin: „Keby sme začali útok proti Ukrajine, už o hodinu by ste s istotou vedeli, že sme s našou armádou na Ukrajine nikdy neboli.“

Vždy, keď sa nájde politik alebo líder, ktorý hovo-rí pravdu, ostatných politikov to irituje a zvyčaj-ne to vedie k tomu, že ho znenávidia. Problém je totiž v tom, že pravda je ako zrkadlo lži. A ľudia, ktorí klamú, nemajú radi zrkadlo. USA svojou činnosťou prakticky úplne stratili dôveru štátov na Blízkom východe. Neverí im nikto, dokonca ani Izrael. Preto je akčné a transparentné sprá-vanie Putina v tomto regióne chápané arabským svetom doslova ako spása.Problém je však nesmierne komplexný. Putin veľmi múdro a prezieravo hovoril pri Sýrii o zá-chrane štátnosti Sýrie a diplomaticky sa vyhol otázke sunitov a šiitov. Povýšil univerzálny princíp nad stáročia trvajúce, ťažko riešiteľné konflikty. Bolo by naivitou myslieť si, že tieto stáročné konflikty vznikli len tak. Boli kedysi skonštruované formou spoločenského inžinie-ringu Veľkou Britániou. Nástrojom v tej dobe však nebola iba tajná služba, ale aj Východoin-dická spoločnosť.To, čo robia USA v tomto smere dnes, je iba pokračovanie práce Veľkej Británie z doby, keď jej patrili všetky svetové oceány. Ale Spojeným štátom sa šachová partia na Blízkom východe vymkla z rúk. Putin si získal taký veľký kredit začatím operácie v Sýrii preto, lebo v podstate zachraňuje aj USA, ktorým ich malé dieťa-tero-rista – Islamský štát prerástol cez hlavu.Putin v OSN navrhol koalíciu proti Islamskému štátu, podobne ako kedysi existovala antihitlerov-ská koalícia. Hitler bol spoločný nepriateľ. Na to sa nedá nereagovať. Problém treba riešiť pri koreni a Irak, Líbya, Sýria, ktoré sú na pokraji zničenia svojej štátnosti, potrebujú začať svoju re-konštrukciu, tzn. zachrániť svoju stabilitu. Inak naozaj začne masívne formátovanie Blízkeho a Stredného východu a katastrofické sťahovanie národov. Základom sveta, v ktorom žijeme, je štátnosť. Aj keď nastupuje kríza štátnosti ako ta-kej, formátovanie sveta podľa jednej krajiny nie je prijateľným riešením pre nikoho.Američania nemajú Rusov a Putina radi, preto nevstúpia do jeho koalície, a teda pravdepodob-ne budú existovať bok po boku dve koalície proti Islamskému štátu. V jednej budú USA a ich spo-jenci, v tej druhej asi Rusko, Sýria, Irán a Irak, možno Egypt.

Obamovi končí volebné obdobie a bolo by rozum-né dokončiť ho s mierom na Blízkom východe a na Ukrajine, a tak trochu vyriešiť horúce globálne problémy. To môže viesť k situačnému upokojeniu emócií na oboch stranách. Ale iba kvôli americ-kým voľbám. Nebude to nový reset americko-rus-kých vzťahov. Nová studená vojna zašla priďaleko a Rusko získalo v posledných dňoch príliš silnú po-zíciu vo svete, aby to Američania dokázali stráviť len tak. Maximálne sa môže pozastaviť zavedenie ďalších sankcií. Ale v otázke Ukrajiny asi nijaký progres nebude. Tam sa však budú riešiť veci samy cestou štátneho defaultu. Ukrajina ide cestou Lí-bye. Nanešťastie pre nás sa to deje v Európe ako dôsledok americkej podpory a zasahovania.Obama uveril mýtu o možnosti izolovať Rusko a zraziť ho ekonomicky a diplomaticky na kolená. Výsledkom je, že momentálne sa Rusko stáva zo dňa na deň silnejšou, novo nastupujúcou svetovou veľmocou, ktorú uznáva celý arabský a možno aj nearabský svet. V Moskve si podávajú kľučky pred-stavitelia prakticky celého Blízkeho a Stredného východu.Politika USA utrpela v tejto oblasti absolútne fias-ko. Doktrína Spojených štátov „o umiernenej opo-zícii“, ktorú USA vojensky pripravovali, skončila tým, ako sa posledná várka týchto vojakov vycviče-ných USA ihneď po prekročení turecko-sýrskych hraníc vzdala „neumierneným“. Aj s technikou a zbraňami. Čím úspešnejšie je Rusko pri leteckých zásahoch v Sýrii, tým nechutnejšia je propaganda proti nemu o zabitých civilistoch a podobných ne-zmysloch.Naproti tomu Rusko dosiahlo zároveň niekoľko prelomových úspechov. Predovšetkým sa etablova-lo v regióne ako spoľahlivý partner, čím nadviazalo na svoje tradície z dôb studenej vojny. Teraz je už fakticky jasné, že v Sýrii vznikne pozemná, námor-ná a letecká základňa Ruskej federácie. Okrem toho sa ďalšie základne pripravujú, minimálne jedna z nich v Egypte. Dá sa očakávať, že Rusko bude figurovať v regióne ako garant mieru. Asi všet-ci máme ešte v nedávnej pamäti kauzu s francúz-skymi vrtuľníkovými loďami Mistrál, ktoré Oba-ma zakázal Francúzom predať Rusku. Kupuje ich Egypt. Lode boli dimenzované pre ruskú armádnu techniku. Sú to nedostavané polotovary. Rusko dostavia lode pre Egypt, a zároveň mu predá 50

Vrtuľníky Kamov Ka-52 Alligator určené pre Egypt

1918

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

František Škvrnda

KORENE A SÚVISLOSTI SÚČASNEJ SÝRSKEJ KRÍZY

AK EXISTUJE GENIUS LOCI, TAK ÚZEMIE SÝRIE PATRÍ K TÝM, NA KTORÉ UŽ ODDÁVNA PRINÁŠAL VIAC NAPÄTIA, KRÍZ A KONFLIKTOV AKO INDE VO

SVETE. DNES SA TU NACHÁDZA VEĽA KULTÚRNYCH PAMIATOK DOKAZUJÚCICH POMINUTEĽNOSŤ SVETSKÝCH RÍŠ, VZOSTUP A ÚPADOK BOHATÝCH I SILNÝCH.

AKO ZAUJÍMAVOSŤ I MEMENTO SPOMEŇME KRIŽIACKY HRAD CRAC DES CHEVALIERS. STARÚ PEVNOSŤ PRESTAVALI JOHANITI NA NAJVÄČŠÍ HRAD

V SIETI OPEVNENÍ VYBUDOVANÝCH KRIŽIAKMI NA OCHRANU PRED MOSLIMAMI A PREDNEDÁVNOM SA V BOJOCH OKOLO NEHO

ZRAZILI VLÁDNE JEDNOTKY A POVSTALCI.

Súčasné hlavné mesto Sýrie Damask sa v niektorých prameňoch považuje za najstaršie trvalo osídlené mesto na svete.

K najstarším sídlam regiónu patrí aj najväčšie sýrske mesto Aleppo s jedným z najväčších hradov na svete – Citadelou. Bolo to aj jedno z najväčších miest v Osmanskej ríši a význam svojej strategickej polohy na obchodných ces-tách začalo strácať po otvorení Suezského prieplavu.Súčasná sýrska kríza začala v marci 2011 ako jedno z posledných ohnísk chaosu vytvoreného arabskou jarou. V novšej histórii nájdeme viace-ro faktov, ktoré svedčia o tom, že Sýria 20. sto-ročia sa stala objektom zvýšeného, ale zištného záujmu Západu. Sýrsky štát v dnešných hrani-ciach trpí aj neblahým dedičstvom tajnej Syke-sovej-Picotovej dohody, ktorá umelo, rafinovane až zákerne dopredu rozdelila sféry vplyvu na územiach Osmanskej ríše (jej časťou bolo sýr-ske územie od r. 1516) a porušila sľuby dané Arabom. Územie Sýrie bolo v roku 1918 okupované britskými a francúzskymi vojskami. Prebeh-lo tu arabské povstanie a po ňom od 8. marca do 24. júla 1920 existovalo Sýrske kráľovstvo, ktoré bolo i špecifickým vyjadrením myšlienky panarabizmu.Arabskí predstavitelia so svojimi snahami na parížskych mierových rokovaniach nepocho-dili, a tak sa v apríli 1920 vytvorilo mandátne územie Spoločnosti národov (Francúzsky man-dát Sýrie a Libanonu), ktoré existovalo do roku 1946, kedy Sýria získala nezávislosť (Libano-nu udelilo Francúzsko nezávislosť oficiálne už v roku 1943).Z arabských štátov Blízkeho východu má Sýria (a čiastočne aj Libanon) asi najzložitejšiu ná-rodnostnú a náboženskú štruktúru. Vytvára to potenciálny zdroj protirečení politického a so-ciálno-ekonomického charakteru, ako aj kríz a konfliktov, čo získanie a udržanie politickej moci v štáte značne komplikuje. Vnútropolitický vývoj bol od získania nezávislosti poznačený zá-pasmi viacerých politických síl, ktoré využívali na získanie moci aj vojenské prevraty.V rokoch 1958 – 1961 bola Sýria spojená s Egyp-tom do Zjednotenej arabskej republiky, čo bolo

tiež pokusom o realizáciu panarabskej idey. Panarabizmus začal inklinovať k sekularizmu a niekedy aj k socializmu, vystupoval proti kolo-nializmu a zasahovaniu Západu do politického vývoja v arabskom svete.Zjednotenie s Egyptom ukončil vojenský pre-vrat. Ním sa v roku 1963 dostala k moci strana BAAS (Arabská strana socialistickej obrody), ktorá však už vo voľbách v roku 1954 získala v parlamente väčšinu. Po nástupe Háfiza al--Asada do funkcie sýrskeho prezidenta v roku 1971 možno hovoriť o postupne vznikajúcej atmosfére politickej nenávisti Západu (najmä USA) a jeho politicko-mediálnych kruhov voči legitímnej sýrskej vláde.Voči svetsky orientovanému režimu v Sýrii sa zdvihla vlna odporu islamistov, ktorých vplyv v tom čase upadal. Metódy Háfiza al-Asa-da v boji o moc boli bezpochyby iné, ako sú v učebniciach západnej liberálnej demokracie, a v mnohých ohľadoch ich možno, a aj treba kri-tizovať. Dnes vládne Sýrii jeho syn Baššár. Zá-pad však uplatňoval dvojaký meter a čo sa v prí-pade prowashingtonských režimov prehliadalo či nepriamo podporovalo, v prípade režimov, ktoré nešli na ruku USA, sa kritizovalo.Veľkú úlohu v protisýrskom ťažení Západu zo-hral aj fakt, že Sýria si zvolila tzv. cestu socia-listického rozvoja a patrila k najvernejším spo-jencom ZSSR na Blízkom východe. Zostala aj posledným štátom, ktorý po zániku ZSSR a vy-tvorení Ruskej federácie udržiava blízke vzťahy s Moskvou.Na sýrskom území pretrvala z čias ZSSR aj je-diná vojenská základňa RF mimo územia Spo-ločenstva nezávislých štátov – základňa mate-riálno-technického zabezpečenia vojenského námorníctva v Tartuse. Po protichodných infor-máciách o tom, aký bude ďalší osud malej zák-ladne po začiatku sýrskej krízy, sa v lete tohto roku začal zvyšovať počet ruských špecialistov, ktorí tu pôsobili, a podľa mediálnych informá-cií v polovici septembra tam bolo už 1700 osôb. Avšak už v roku 2010 vtedajší hlavný veliteľ rus-kého vojenského námorníctva admirál Vladimir Vysockij uviedol, že od roku 2012 bude prístav schopný prijímať aj veľké plavidlá vrátane kríž-nikov a lietadlových lodí.

2120

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

do občianskej vojny. V roku 2015 proti povstal-com bojujúcim aj za zmenu prowashingtonskej orientácie politiky štátu zasiahla arabská koalí-cia vedená starým spojencom USA v arabskom svete – Saudskou Arábiou. USA sa však v Je-mene prestali „zaoberať“ bojom proti al-Káide.Sýrska kríza sa vyostrovala v čase, keď už napl-no prepukli nepokoje v Líbyi. Zákrok sýrskych bezpečnostných síl proti demonštrujúcim bol bezpochyby príliš tvrdý. Povestné ticho v mé-diách hlavného prúdu však zostalo potom, ako sa v Bahrajne, kde je sídlo veliteľstva 5. flotily USA, s pomocou síl Rady pre spoluprácu arab-ských štátov v Zálive nepokoje vojensky potla-čili.Sýrska kríza sa postupne premenila na nepre-hľadný boj „umiernených“ povstalcov proti le-gitímnej vláde podporovaných zo zahraničia. Do bojov proti vláde sa zapojili aj islamistické sily, v ktorých začal hrať prím Islamský štát Iraku a Levanty. Ten vlani vyhlásil Islamský štát – kalifát na časti územia Sýrie a Iraku. Aj tu sa z mušky Západu stratila al-Káida, ktorá bola roky jeho osudovou hrozbou. Sami po-

vstalci, či už „umiernení“ alebo aj islamistickí, bojujú aj medzi sebou a z času na čas prebieha-jú z jedného tábora do druhého.Vo vývoji sýrskej krízy a faktoroch, ktoré ju ovplyvňujú, nájdeme ešte veľa nejasných miest z minulosti i súčasnosti. Zakončíme tým, že len postoj Moskvy zabránil v septembri 2013 – prvýkrát po rozpade bipolarity – vojensky za-siahnuť Washingtonu a jeho spojencom proti štátu, s ktorým si pod rozličnými zámienkami chceli vyrovnať účty.A na konci septembra 2015 Moskva druhýkrát osudovo zasiahla do vývoja sýrskej krízy. Dô-kladne pripraveným a rozhodným útokom na ciele islamistov ukázala koalícii vedenej USA, ako si predstavuje boj s teroristami, ktorý prispeje k stabilizácii dlhodobo nepokojného štátu i regiónu. Otázne je, či si uvedomí, že ta-diaľ, kade dosiaľ USA a ich spojenci k riešeniu sýrskej krízy pristupovali, cesta k úspechu ne-vedie.

Autor prednáša medzinárodné vzťahyna Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Procesy arabskej jari – ako to dnes už vôbec nie je ťažké dokázať – predstavovali prepra-covaný variant farebných revolúcií: ich trans-formáciu na špecifické sociálno-ekonomické a politické podmienky severnej Afriky a Blíz-keho východu. Generál Wesley Clark, ktorý bol v rokoch 1997 – 2000 na čele Najvyššieho veliteľstva spojených síl NATO v Európe (Sup-reme Head quarters Allied Powers Europe) a z toho titulu velil aj bombardovaniu Juho-slávie v roku 1999, v rozhovore 2. marca 2007 uviedol, že desať dní po 11. septembri 2001 sa dozvedel o rozhodnutí administratívy Geor-gea Busha ml. uskutočniť bezdôvodný preven-tívny útok na Irak. V priebehu ďalších piatich rokov sa mali podniknúť invázie aj do Liba-nonu, Líbye, Somálska, Sudánu, Sýrie a na-koniec Iránu. V mediálnom vystúpení v apríli 2011 doplnil, že USA sa snažili destabilizovať Blízky východ prinajmenšom od roku 1991.O tom, že oblasť Blízkeho východu je predme-tom zvýšeného záujmu západnej (anglo-ame-rickej) teórie medzinárodných vzťahov, ale predovšetkým reálnej politiky, svedčí aj skrat-ka MENA. Ide o akronym z anglických slov Middle East and North Africa (Blízky východ a severná Afrika), ktorý sa v posledných ro-koch čoraz častejšie používa v ekonomickom, politickom i vojenskom význame.Ekonomickú charakteristiku MENA nájdeme napr. na webových stránkach Svetovej banky. V súvislosti s arabskou jarou charakterizoval Freedom House, „nezávislá severoamerická organizácia dozerajúca na šírenie slobody a demokracie po celom svete“, región MENA ako historicky najmenej slobodnú oblasť na svete. V britskom Kráľovskom inštitúte me-dzinárodných vzťahov Chatham House aktu-álne existuje MENA Programme – zameriava sa na politické, ekonomické a bezpečnostné problémy v regióne a sám seba označuje za vedúce centrum jeho politických analýz. Zo-znam možno doplniť o desiatky takýchto „pra-covísk“ na Západe, najmä v USA a vo Veľkej Británii, ale úspešne im sekundujú aj podobne zamerané organizácie v ďalších západných štátoch (členoch NATO a EÚ) vrátane Sloven-ska.

Vzhľadom na historický vývoj Sýrie po zániku Osmanskej ríše ide o jeden z mála štátov na Blízkom východe, do ktorého vnútorných zále-žitostí si (samozrejme, okrem USA) nečiní ná-rok zasahovať Veľká Británia, ale Francúzsko. V krízach vyvolaných na Blízkom východe po-litikou USA v 21. storočí sa prejavil aj paradox „frustrovaných“ bývalých svetových veľmocí – Francúzska a Veľkej Británie, ktorý dokazuje zvyšky koloniálneho sentimentu v nich.Proti vojne v Iraku v roku 2003, kde sa Veľ-ká Británia ponáhľala zaradiť do „koalície ochotných“, zásadne vystupovalo Francúzsko (a viedlo to k najväčšej vnútornej kríze v dote-rajšej existencii NATO). Snahu Washingtonu vojensky zasiahnuť proti Sýrii v roku 2013 zas, naopak, zo všetkých síl podporoval Paríž, ale Londýn sa do tohto nebezpečného dobrodruž-stva nechcel zapojiť. Poslanci dolnej komory britského parlamentu 30. augusta 2013 odmiet-li podporiť návrh uznesenia, ktorý umožňoval vojenský zásah.Dnes však už Francúzsko i Veľká Británia spolu s USA podporujú zvrhnutie Baššára al-Asada za každú cenu. Niekedy to dokonca vyzerá až tak, že by im vôbec nevadilo, keby sa tejto „murín-skej“ úlohy zhostil hoc aj Islamský štát.Arabská jar stále vyzerá ako spontánny proces – ani po takmer piatich rokov od jej vypuknutia sa nenašla nijaká politická sila alebo osobnosť, kto-rá by vytĺkala kapitál z toho, že ju pripravovala. Tragickí hrdinovia arabskej jari – ak aj vznikli, lebo väčšina procesov bola masová a odosobne-ná – zatiaľ nevystúpili z davu. Najkrutejší para-dox arabskej jari – takmer v podobe mystického kto s čím zachádza, s tým zo sveta schádza – sa udial 12. septembra 2012. Pri útoku líbyjských islamistov, ktorým Západ pomohol dostať sa k moci, na konzulát USA v Bengázi, bol zabitý veľvyslanec a traja jeho spolupracovníci.Nijaký sociálno-ekonomický, ani politický či „ľudskoprávny“ problém arabská jar nikde ne-vyriešila ani neodstránila, ale priniesla novú nestabilitu a chaos. Najhoršie v nej dopadla Líbya. Došlo k destabilizácii aj tak sociálno--ekonomicky oslabeného Egypta.Nepokoje boli aj v Jemene, kde však aj pre iné dôvody, ako bola arabská jar, situácia prerástla

2322

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Juraj Pokorný

PRÍZNAKY A PRÍZRAKY SLOVENSKEJ

ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Až donedávna sme pojem „slovenská zahraničná politika“ používali ako hociktorý iný. Síce iba v rela-

tívnom rozsahu vymedzenom objektívnou po-zíciou a významom SR v medzinárodnom kon-texte, ale bez každodenného spochybňovania či negovania. Stačilo zopár mesiacov a zrazu je všetko inak, aj keď zdanlivo tak ako predtým. Prezident, premiér, minister aj parlamentný za-hraničný výbor – tí všetci od istého momentu akoby prestali hovoriť sami za seba a začali sa správať ako v skupinovom tranze. Čoho sme to vlastne svedkami?Pôsobenie nielen rezortu diplomacie, ale faktic-ky všetkých aktérov a spolutvorcov slovenskej zahraničnej politiky vyvoláva v poslednom čase rozpaky. Viacerí apoliticky založení pozorovate-lia dokonca trvajú na tom, že zažívame možno jej najväčšiu defenzívu za uplynulé štvrťstoro-čie. Slovensko sa podľa nich dobrovoľne vzda-lo samostatnej zahraničnej politiky, nahradiac ju potrebou zachovávať tzv. jednotnú líniu EÚ. Tým, že sa nechalo vohnať do ekonomickej vojny s Ruskom, s ktorým na politickej, hospo-dárskej i kultúrnej úrovni až dosiaľ udržiavalo prospešné vzťahy, zradilo svoj bytostný národný záujem a vystavilo samo seba novým druhom ohrozenia.

REZORT DIPLOMACIE:BALANS NA HRANE DVOJTVÁRNOSTIFormálna aj obsahová konformita oficiálnych deklarácií slovenského rezortu zahraničia s pro-

tiruskou rétorikou USA, NATO a EÚ sa podpí-sala aj pod pozitívne hodnotenia jeho činnosti. Skutočnosť, že ich autori prihliadali iba na tento jediný faktor, dodala ich záverom zavádzajúci charakter i celkovú nedôveryhodnosť. Na ma-nipulatívny prístup našich mediálnych mien-kotvorcov, politológov či analytikov sme si už zvykli. Ak však dáva ministerstvu výborné vy-svedčenie súčasný prezident, vzniká už dôvod na isté znepokojenie.Počas dlhotrvajúceho hluchého obdobia (zhru-ba od jesene 2014 do jari 2015) bol najvyšším a v podstate jediným „hovorcom“ Slovenska Miroslav Lajčák. Čím okatejšie nadbiehali jeho vyhlásenia o Ukrajine USA, tým menej bolo počuť Roberta Fica. Šéf slovenskej diplomacie, naopak, mlčal tam, kde mal prehovoriť. Nikdy sa napríklad slovkom nezmienil o nelegitímnosti pučistickej moci v Kyjeve a o nezlučiteľnosti jej diplomatického uznania s európskymi princípmi slobody a demokracie. Fakt, že tak nespravili ani jeho európski kolegovia, nijako neznižuje mieru jeho spoluviny.Aj keď vyvažovanie zahraničnej politiky účelo-vou diplomatickou hantírkou narábajúcou s roz-manitým spektrom významových nuáns patrí medzi štandardné formy medzištátnej komuni-kácie, v zásadných a principiálnych otázkach, keď treba jasne ukázať, na strane čoho stojíme, je akékoľvek zahmlievanie neprípustné. Takzva-ný „balans medzi podielom sovietskej armády na porážke fašizmu a ilegálnou anexiou Krymu“, o ktorom šéf slovenskej diplomacie v máji 2015

25

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

hovoril, obnažil bezradnosť reprezentácie SR a aj skľučujúci fakt, že v skutočnosti ide o jej ba-lans na hrane dvojtvárnosti.Spôsob, akým v ostatných mesiacoch a rokoch šéf slovenskej diplomacie reprezentuje SR, ne-musí ladiť s jej dlhodobými záujmami. Svojimi doterajšími výrokmi do istej miery poprel zahra-ničnopolitickú, vojenskú a špeciálne energetickú líniu deklarovanú dovtedy vládnym kabinetom. Chvíľami vznikal dokonca dojem, akoby Laj-čák – de iure naďalej jeho riadny člen – koor-dinoval svoje vyhlásenia viac s prezidentským palácom ako s premiérom.Postoje slovenských rezortov zahraničia a obra-ny sa niekedy – obzvlášť, keď sa deklarujú na pôde Luxemburgu alebo Bruselu – natoľko pre-krývajú, že ich takmer nie je možné rozoznať. Náznak nepatrného posunu v diplomatickom postoji SR voči Sýrii, ak to tak vôbec možno nazvať, zavanul na októbrovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Luxemburgu. Šéf slovenského rezortu zahraničia v odpovedi na otázku, akú úlohu by mal v procese zohrávať Baššár al-Asad a Rusko, neodporučil vylučovať z neho tých, ktorí majú potenciál byť súčasťou riešenia konfliktu v regióne.Nemožno tým však povedať, že by Sýria výrazne pohla stuhnutými ľadmi slovenskej diplomacie. Z uvedených stanovísk je totiž zrejmé, že civilné rezorty sa v európskych štátoch dostali do vle-ku obranných, fungujúcich ako vojenské filiálky NATO. Miroslav Lajčák by asi riskoval nálepku čiernej ovce Európy, keby oficiálne a nahlas pri-pustil neodškriepiteľné pozitíva ruskej leteckej kampane proti ISIL.

PREDSEDA VLÁDY:MLČANIE, MIMIKRY, ZÁSTUPNÁ AGENDAČo ako je osobnosť šéfa diplomacie pre vnímanie krajiny spoza jej hraníc ťažisková, dôležité a v ur-čitých situáciách rozhodujúce slovo má v demok-racii parlamentného typu ministerský predseda. Ak nie je sám dvojtvárny a teší sa silnej a rešpek-tovanej autorite, nemôže sa mu stať, že niektorí ministri – konkrétne zahraničia a obrany – pri-dávajú zvereným rezortom autonómnu politickú líniu bez kontextu s východiskovým vládnym programom. Práve to sa však, bohužiaľ, stalo.

Fakt, že funkcia premiéra stratila svoj zahra-nično-politický rozmer, zaráža. Robert Fico sa zásadnejším spôsobom prestal vyjadrovať k medzinárodnej pozícii Slovenska či kurzu jeho zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky. Reprezentácie sa navonok zhostili jeho dvaja ministri, ktorí zavše budia dojem, akoby mali na Hviezdoslavovo námestie bližšie ako na Námestie slobody. Od premiéra, ktorého funk-cia má svoj vnútorný, ale aj vonkajší rozmer, by sa pritom žiadalo zásadné slovo k viacerým zá-važným témam, Ukrajinu nevynímajúc.Fico ako hlavný šéf a garant výkonnej moci na Slovensku však namiesto toho, aby sa ich so všetkou vážnosťou chopil, zaujal pozíciu „no comment“. Je dosť neštandardné, že kým sa predseda vlády so zanietením venuje sociálnej či školskej problematike (napríklad zvyšovaniu kapacít materských škôl), časť jeho kabinetu zá-sadným spôsobom mení zahranično-politický kurz i obrannú doktrínu SR. Tento postoj na spôsob mimikry, kombinujúci mlčanie s odvá-dzaním pozornosti k zástupnej agende, iba pre-hlbuje dohady, komu obaja spomínaní ministri skladajú účty. Či už má ísť o vlastné rozhodnu-tie šéfa exekutívy alebo z neho urobil štatistu niekto iný, mal by svoje právomoci buď obhájiť, alebo rezignovať.A práve schopnosť zaujať vecne prijateľný a mo-rálne únosný postoj k Ukrajine sa stal testom premiérovho štátnického umenia pri vyvažova-ní pozície Európy voči Rusku. Ukázalo sa, že „presadzovať svoje záujmy pri zachovaní jednot-ného postoja EÚ“ znamená faktický nezmysel inšpirovaný dvojtvárnosťou. Jednoznačnejší diš-tanc by ocenili jeho voliči aj v prípade ďalších káuz, akými boli napríklad konfrontačné anti-ruské výpady predsedu Európskej rady Donal-da Tuska či z pohľadu medzinárodného práva nezákonné preberanie väzňov z Guantánama na Slovensko.Ako sa najnovšie zdá, až migrantská kríza ko-nečne premiéra Fica prinútila, aby prestal s hrou na mŕtveho chrobáka a využil ju ako zámienku na presmerovanie vychýleného zahranično-poli-tického kurzu SR aspoň v tejto agende na inú koľaj. Ani to však na veci, že minimálne Lajčák a Glváč prestali byť so svojimi vyjadreniami

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

kompatibilní s vládou, akú sme poznali doteraz, priveľa nezmení. Militarizácia Slovenska a jeho začleňovanie do súkolia zlovestnej mašinérie USA je asi nezvratným faktom, ktorému sa ne-vládze vzoprieť ani výrazná osobnosť s najsil-nejšou voličskou základňou v republike, akou je Robert Fico.

PREZIDENT REPUBLIKY:OČIVIDNÁ ODTRHNUTOSŤ OD REALITYÚstavou vymedzené kompetencie prezidenta SR, ktorého funkcia v sebe koncentruje – aj keď skôr v reprezentačnej než výkonnej rovine – pôsob-nosť všetkých rezortov, očividne nestačia napĺňať vyššie nastavené ambície Andreja Kisku. To by v princípe nemuselo prekážať. Ak sa však pokusy o ich prekročenie začnú opakovať pričasto, štát má o jeden problém navyše. Celková argumen-tačná výbava i nešťastný spôsob, akým najvyšší ústavný činiteľ vstupuje do riešenia kľúčových zahraničnopolitických tém, spôsobuje totiž ne-jednotnú pozíciu Slovenska a jeho nečitateľnosť. A to smerom dovnútra, ako i navonok.Hlava štátu síce formálne aj fakticky stelesňu-je vrchného veliteľa ozbrojených síl, no v stave mieru o všetkom podstatnom rozhoduje par-lament, vláda a bezpečnostná rada SR na čele s premiérom. V októbri 2014 prezident v rám-ci svojho nadštandardného vzťahu k USA a NATO vstúpil do právomoci exekutívy a pre potreby „nových obranných opatrení Aaliancie“ ponúkol služby výcvikového strediska Lešť a le-tiska Sliač. Ani táto iniciatíva mu však nesta-čila, a tak na minuloročnom jesennom samite NATO vo Walese prisľúbil zvýšenie rozpočtu na obranu do roku 2020 na úroveň 1,6 % HDP. Prezentácia štátnickej neprofesionality a nezre-losti Andreja Kisku sa týmto neskončila.Odmietavé reakcie, výnimočne naprieč celým politickým spektrom, vyvoláva „prvý nezávislý prezident“ aj svojím rozporuplným angažova-ním sa v migračnej problematike. Tam, kde niet pragmatickej rozvahy či chladnej mysle, nastu-pujú spravidla falošné emócie. Podľa Kiskovej úvahy nás k rešpektovaniu rozhodnutia Rady ministrov EÚ o prerozdelení migrantov viažu dohody o fungovaní Únie a záväzok SR dodržia-vať medzinárodné zmluvy.

„Musíme ukázať, že sme empatickí, že máme európske cítenie,“ vstupuje Slovákom pateticky do svedomia, odvolávajúc sa na symbolický po-čet nám určených migrantov. Na jednej strane pripúšťa, že právo povedať svoj názor a podať žalobu proti verdiktu máme, vzápätí ho však spochybňuje tvrdením, že takýto krok údajne „protirečí smerovaniu slovenskej zahraničnej politiky, ktorej prioritou je udržiavať si spojen-cov a pozíciu krajiny v centre EÚ“.Po jeho prejave prešpikovanom frázami v NR SR na tému migrantov 7. 10. sa niektoré osobnosti, ktoré mal až dosiaľ na svojej strane, dokonca začali dožadovať jeho odstúpenia. Svojský hod-notový rebríček prezidenta SR teda podľa všet-kého príliš nekorešponduje s postojmi väčšiny jej obyvateľov, ani so slobodne či rozvážne mys-liacou hlavou nezávislého štátu.Príkladov na neprofesionálne lapsusy v politic-kej kariére Andreja Kisku by sa dozaista našlo viac. Udivujú napríklad navštevované destiná-cie, ktorých načasovanie, ako i samotný výber právom vzbudzujú podozrenie, že itinerár svo-jich zahraničných ciest nekonzultuje s vládou. Elementárne pravidlo pritom hovorí, že koor-dinovať by ich – možno na rozdiel od Ameri-ky – nemala vláda s prezidentom, ale prezident s vládou.Flagrantná je aj prezidentova historická negra-motnosť či jeho sklon vidieť a chápať udalosti cez ideologický filter. Karhanie šéfa diplomacie RF Sergeja Lavrova za okupáciu ČSSR (1968), ktorá má s dnešným Ruskom a jeho predstavi-teľmi pramálo spoločné, sa v apríli zviditeľni-lo ako top diplomatická blamáž roka 2015. Na svoju očividnú odtrhnutosť od reality poukazuje Kiska zarytým obchádzaním dlhodobej okupá-cie Európy a nemalej časti sveta Američanmi.Zjavný prežitok zmyslu pre pluralitu, presved-čenie a česť sa stali jedným z najcharakteristic-kejších príznakov, a zároveň prízrakov sloven-skej diplomacie. V podmienkach, keď zväzok nesvojprávnych štátov, na ktoré sa EÚ úspeš-ne transformovala, plní lojálne, mlčky a bez výhrad rozhodnutia prichádzajúce z opačnej strany Atlantiku, nemá význam hovoriť naďa-lej o zahraničnej politike takého štátu, akým je Slovensko.

2726

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

TOTÁLNY ZAHRANIČNÝ DLH SLOVENSKA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Výška dlhu je uvedená v mld. USD90

85

80

75

70

65

60

55

50

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0

1985

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Zdroje: NBS, Karol Ondriaš: Socializmus verzus kapitalizmus po 20 rokoch.

28

> SATIRASATIRA >

3130

Osobne si myslím, že svet funguje inak, ako nám to

prezentujú médiá...

To môže povedať len nejaký zakomplexovaný

panic.

Určite pije savo :DČo máte stále s tým chemtrails? Tak ty chceš návrat

totality? Boľševik!!!

Jasné, jasné, a Zem je dutá, že?

Och, ďaľší paranoidný konšpirátor!

A ako? Ovládajú ho iluminátske jaštery,

ty retard?

Ale veď za tvoj posratý život nemôžu Židia!

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

KLÁVESNICA AMERIKANOFILA

Kresby: Rároh

SOCIALIZMUS A KAPITALIZMUS. DVA SYSTÉMY, KTORÉ V ČASE STUDENEJ VOJNY SÚPERILI, ALE DO ISTEJ MIERY SA AJ VZÁJOMNE INŠPIROVALI, A ZÁROVEŇ SA MENILI A VYVÍJALI. DNEŠNÝ ČÍNSKY SOCIALIZMUS S PRVKAMI KAPITALISTICKEJ EKONOMIKY SA UŽ VÝRAZNE LÍŠI OD PÔVODNÉHO „BUDOVANIA KOMUNISTICKEJ SPOLOČNOSTI“. AJ GLOBÁLNY KAPITALIZMUS NADNÁRODNÝCH KORPORÁCIÍ POSUNUL TENTO SYSTÉM ĎALEKO OD NÁRODNÉHO KAPITALIZMU POVOJNOVÝCH DESAŤROČÍ S RELATÍVNE SILNÝMI SOCIÁLNYMI ISTOTAMI. A JE DOBRÉ PRIPOMÍNAŤ SI, ŽE HOCI OBDOBIE SOCIALIZMU BOLO SPOJENÉ S CENZÚROU A NESLOBODOU, BOLI TU AJ MNOHÉ VYMOŽENOSTI, O KTORÉ SME PO PREVRATE V ROKU 1989 PRIŠLI.

TÉMA MESIACA:

SOCIALIZMUSVERZUS KAPITALIZMUS

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Staněk

NIELEN SOCIALIZMUS, AJ KAPITALIZMUS

JE PREŽITOKSOCIALIZMUS PRECHÁDZAL RÔZNYMI VÝVOJOVÝMI FÁZAMI.

LENIN PRIŠIEL V RUSKU NAJPRV S TZV. NOVOU EKONOMIKOU, KTORÁ VYTVÁRALA URČITÉ TRHOVÉ PRINCÍPY. POTOM PRIŠIEL STALINSKÝ KONCEPT TVRDEJ RIGIDNEJ PLÁNOVANEJ EKONOMIKY, KTORÝ SME PREVZALI AJ MY.

PLÁNOVALO SA VŠETKO OD VÝROBY TOALETNÉHO PAPIERA AŽ PO UMIESTNENIE ČLOVEKA NA PRACOVISKU PO SKONČENÍ VYSOKEJ ŠKOLY.

Treba povedať, že napriek tvrdej rigidnos-ti konceptu sa dosiahli mnohé úspechy. Napríklad v konštrukcii textilných strojov

sme boli na svetovej špičke. Boli sme vynikajú-cimi svetovými výrobcami mopedov či potravín.

ROZVOJ POTRAVINÁRSTVA A PRIEMYSLUPotravinárske normy boli omnoho tvrdšie ako dnes, nebolo možné, aby sa na trh dostali výrob-ky, ktoré nesplnili veľmi silné a tvrdé kritéria kvality. Nejaké potraviny sme dovážali, ale pro-dukcia bola vo vysokej miere zabezpečená z do-mácich zdrojov. Takže potravinová bezpečnosť bola na vysokej úrovni aj preto, aby západné kra-jiny nemohli využiť zastavenie dodávok potravín ako formu nátlaku. Potravinársky priemysel bol mimoriadne kvalitný. Mnohé potravinové výrob-ky sa vyvážali.Dnes sa hovorí, že kedysi bolo v poľnohospo-dárstve nesmierne veľa ľudí, pracovalo tam

12 % populácie a bolo to neefektívne a strato-vé. Musím na rovinu povedať, že sú to mýty. Vlastné poľnohospodárske práce predstavo-vali v agrárnom sektore zhruba 30 %, všetko ostatné boli pridružené výroby. V rámci poľ-nohospodárskych družstiev ste mali staveb-níctvo, dopravu, mnohokrát výrobu ďalších technických predmetov. Podľa analýz, ktoré robil Výskumný ústav práce a sociálnych vecí, z tých 12 % robilo v poľnohospodárstve reál-ne 3,5 – 3,9 %, všetci ostatní boli pracovníci v činnostiach nepoľnohospodárskeho charak-teru. Veľkú časť stavebných činností, ale aj činností v oblasti drevospracujúceho alebo ná-bytkárskeho priemyslu robili pridružené výro-by v družstvách. Nerobili väčšinou vo veľkých sériách, ale skôr na zákazku, vlastne predsta-vovali určitý detašovaný druh spotrebného priemyslu, ktorý fungoval mimo spotrebných fabrík.

34

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Celý tento systém fungoval svojím spôsobom aj z hľadiska výdavkov na zdravotníctvo, škol-stvo, dopravu... Veľké bloky obslužnej dopravnej štruktúry, či už autobusovej alebo železničnej, boli jedny z najhustejších v Európe. Zabezpečo-vali dopravu aj do najzaostalejších regiónov, aby ľudia mohli dochádzať do práce, do školy či do zdravotníckych zariadení.Za bývalého režimu sa populačná politika riadi-la aj tzv. novomanželskými pôžičkami a odpočí-tateľnými položkami z vašej dlžoby, ak sa vám narodilo prvé dieťa, druhé, tretie... Takéto silné opatrenia pomohli zvýšiť demografickú vlnu, ktorá sa neskôr v 90. rokoch prejavila ako silný populačný prírastok. Dnes sme v stave, keď po-pulačný prírastok až na malé dočasné výnimky trvalo klesá. Počet detí, ktoré sa dnes rodia, pred-stavuje 50 % počtov, ktoré sa rodili v 70. rokoch.Systém služieb, ktorý fungoval v oblasti zdra-votníckych zariadení či dopravnej obsluhe, bol hlboko prepracovaný. Je pravda, že prevažná väčšina populácie mala málo príjmov, ale štát za-bezpečoval služby. Dnes máme znova veľkú časť populácie chudobnú, ale štát už všetky služby ne-zabezpečuje.Porovnávať mechanicky oba systémy sa nedá. Dnes si za výplatu kúpite viac tovaru, ale v mi-nulosti ste mali mladomanželskú pôžičku alebo ceny energií boli minimálne. A tradovalo sa, že keď niekde neprišiel ku vlaku autobus, aby odvie-zol cestujúcich do mesta, zavolalo sa na miestny výbor strany, ktorý hneď poslal nejaké vozidlo. Áno, bola tu aj ŠtB a prenasledovanie politických oponentov, ale boli aj takéto výhody pre obyčaj-ných ľudí.

DEMONTÁŽ SOCIÁLNEHO ŠTÁTUMálo sa hovorí o tom, že európsky sociálny model vznikol v dôsledku konfrontácie medzi východoeurópskym a západoeurópskym spolo-čenským systémom. Západ chcel dokázať, že sa stará o svojich robotníkov viac ako krajiny v so-cialistickom bloku. Samozrejme, od polovice 80. rokov začala nastupovať neokonzervatívna re-volúcia. V Spojených štátoch to bol Reagan, vo Veľkej Británií Thatcherová. Thatcherová tvrdo a nemilosrdne zatočila s odbormi, zaviedla roz-siahlu privatizáciu.

Zaujímavé je, že privatizácia štátneho majetku v Nemecku alebo vo Francúzsku postupovala v obrovských vlnách až v období 1990 – 2000. Privatizovalo sa všetko, vrátane vlastníctva by-tových fondov, zdravotníckych zariadení a po-dobne. A to všetko prebiehalo až po páde vý-chodného bloku. Plne sa začala realizovať tzv. neokonzervatívna ultraliberálna stratégia štátu, pri ktorej sa štát minimalizuje.Zisky z privatizácie štátneho majetku umožnili západoeurópskym vládam minimálne v období 1990 až 2000 udržať sociálny model v západnej Európe v takej podobe, ako existoval v 60. až 80. rokoch. Západné spoločnosti získali produkč-né kapacity krajín východnej a strednej Európy za zlomok ich reálnej ceny. Pritom východoeu-rópske a stredoeurópske vlády privatizovali aj taký majetok, ktorý bol v západoeurópskych kra-jinách vždy považovaný výlučne za vlastníctvo štátu práve preto, lebo vytváral podmienky pod-nikateľského prostredia. Energetika, doprava, te-lekomunikácie a podobne.Podľa tzv. odborníkov alebo politikov to bolo jednoduché transformovanie neefektívneho so-cialistického systému na efektívny kapitalistický systém. V skutočnosti nevyhral kapitalizmus ako taký, ale jeho ultraliberálna a konzervatívna po-doba.Na Slovensku zohrávala počas socializmu obrov-skú úlohu zbrojná výroba, v podstate celé Považie bolo známe obrovskými zbrojárskymi fabrikami. Veľká časť afrických armád bola vyzbrojená lie-tadlami L39 a L59, motory do nich sa vyrábali v Považskej Bystrici. Nehovoriac o tom, že tento obrovský zbrojný priemysel bol mnohokrát uni-kátny. Spôsob vŕtania hlavní, hlavne ďalekonos-ných húfnic, v Dubnici bol svetový unikát. Táto vysokošpecializovaná strojárska výroba sa po roku 1991 v rámci konverzie zbrojného priemyslu úplne zničila.Na druhej strane je pravda, že tento priemysel nezamestnával až toľko ľudí, aby bol vysvetlením obrovskej a dlhodobej nezamestnanosti, ktorá vznikla po roku 1990. Veľkým zdrojom neza-mestnanosti bolo odbúranie tzv. pridružených výrob z transformovaných družstiev, a potom zánik obrovských fabrík v regiónoch. Až tretím faktorom bola konverzia zbrojného priemyslu.

V každom regióne existovala obrovská fabrika, podnik, ktorý zabezpečoval zamestnanosť, pri-spieval na kultúru, dopravu, ekonomický rozvoj a podobne, aby sa všade zabezpečila plná zamest-nanosť, a zároveň mal každý región svoju nosnú fabriku. Na Myjave to bola napríklad Armatúrka Myjava, v Senici Senický hodváb, na Považí zbro-járske fabriky a na východe fabriky ako Chemlon Humenné. A tieto podniky zamestnávali tisíce ľudí, vytvárali hlavný skelet zamestnanosti v kaž-dom regióne. Môžeme dnes diskutovať o tom, či výroba v týchto podnikoch bola efektívna alebo neefektívna, ale na jednej strane industrializova-la Slovensko a na druhej strane vytvárala dosta-tok pracovných miest.Dnes sa tvrdí, že naše výrobky boli technicky menej kvalitné ako tie západné, no nebolo to také jednoznačné. Boli fázy, keď bola spotreb-ná elektronika podstatne vyspelejšia na Západe, ale aj fázy, v ktorých sme Západ dobehli. Veľká časť škodoviek sa vyvážala do Nemecka, Anglic-ka, Francúzska... Samozrejme, boli určené istej, menej solventnej klientele. Ale ich kvalita bola dostatočná a naozaj mali pri exporte úspech.

Na druhej strane je pravda, že mnohé fabriky vyrábali nekvalitné výrobky, ktoré by sa vonku neuplatnili, a produktivita práce sa mnohokrát vykazovala skôr číselne, ako by existovala reálne.

STAROSTLIVOSŤ O OBYČAJNÝCH ĽUDÍV súčasnosti sme očarení z duálneho vzdeláva-nia, ale vtedy bolo úplne bežné v každej väčšej fabrike. Každý veľký podnik mal vo vnútri svoje učilište, ktoré pripravovalo odborné kádre pre firmu samotnú, a časť absolventov odchádzala do okolitých firiem. Učitelia, ktorí vyučovali teoretické predmety, boli financovaní štátom, majstri odborného výcviku boli financovaní podnikmi. Tento duálny systém teraz prácne obnovujeme a tvárime sa, že sme objavili boh-viečo. Treba však jasne povedať, že sa nikdy nepodarilo zladiť potreby a zdroje kvalifikova-ných pracovníkov napriek tomu, že sme mali plánované hospodárstvo. To bol aj jeden z dô-vodov, prečo sa celé roky používali umiestenky, ktoré vám po skončení vysokej školy garantova-li miesto. Znamenalo to, že vás posunuli tam, kam vás posunúť chceli.

3736

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

radoxné, lebo to zraňuje jedných aj druhých. Ak totiž masa nebude nakupovať, spoločnosť založe-ná na spotrebe skončí. Na druhej strane aj bohatí majú majetok väčšinou virtuálny tým, že vlastnia akcie firiem a nehnuteľnosti, ktorých hodnota je určovaná spoločenským úzusom. Stačí zmena ich hodnoty a majetok sa scvrkne z miliárd na miliónovú sumu.

ČAKÁ NÁS NOVÁ SPOLOČNOSŤ?Toto všetko vedie postupne k vyhroteniu nielen finančných problémov, aké v roku 2008 spôso-bili obrovskú krízu, ktorú sme dodnes nepre-konali. Ale tentoraz dochádza aj k hromadeniu geopolitických, spoločenských a technických problémov naraz v rovnakom časovom úseku. A preto niektorí vedci začínajú hovoriť o ďal-šom postkapitalistickom vývoji, niektorí to na-zývajú informačnou spoločnosťou, iní kontro-lovanou alebo neomarxistickou spoločnosťou. Súčasné obdobie môžeme nazvať – a teraz sa to odvážim povedať kacírsky – obdobím konver-gencie princípov západu a východu. Vstupujeme do novej fázy vývoja, v ktorej pravdepodobne

dôjde k formovaniu nového obrazu spoločnos-ti, založenom zrejme na zmenách technológií, životného prostredia a geopolitickom prerozde-lení moci na planéte.Staré systémy prestávajú fungovať úplne, zlyhá-vajú a nové systémy nie sú kodifikované. Vytvára sa určitá architektúra nových systémov, ale stále nie je dosť životaschopná na to, aby nahradila starý systém. Vzniká teda prechodné obdobie chaosu a problémov. Možné sú dve alternatívy. Prvá je, že obdobie chaosu a problémov potrvá ešte dlho a bude pôsobiť mimoriadne deštruk-tívne na celú planétu, vrátane bežného obyva-teľstva a elít. Alebo budeme vďaka vhodným katalyzátorom schopní urýchliť proces transfor-mácie, tentoraz bývalého kapitalizmu na novú štruktúru inej spoločnosti. A ten proces bude podstatne kratší a bude znamenať menšie obete ako pomalý proces prechodu. Odpoveď na túto dilemu dá pravdepodobne najbližší vývoj a vý-voj v strednodobom horizonte.

Autor je ekonóm a prognostikEkonomického ústavu SAV.

Čo sa týka farmaceutického a potravinárskeho priemyslu, tie prešli úplne do zahraničných rúk. Dnes máme ekonomiku s omnoho väčším podie-lom súkromného sektora ako vo väčšine krajín západnej Európy. Dokonca v oblasti bytového fondu sme sa dostali až do takej absurdity, keď je 95 % v súkromných rukách. Na jednej strane stredná a staršia veková vrstva ostáva vo vlast-ných bytoch, ktoré sprivatizovala v 90. rokoch, a na druhej strane mladá vrstva obyvateľov môže získať byty jedine hypotekárnymi pôžičkami. Na základe toho sa na 30 rokov stávajú otrokmi fi-nančného systému, žijú pod tlakom, majú prob-lémy s chorobnosťou, počtom detí, nezamestna-nosťou.

KONIEC KLASICKÉHO KAPITALIZMUPo transformácii strednej a východnej Európy na západný systém sme zistili, že aj tento západný systém sa transformoval do nového modelu. Do-konca odpor voči tomuto modelu je v západných krajinách nezrovnateľne väčší ako v strednej a východnej Európe. Čo je základnou charakte-ristikou tohto modelu? Globalizácia obrovským spôsobom zmenila pozíciu národných vlád a eko-nomík. O úspešnosti krajín rozhodujú transnaci-onálne korporácie, ktoré podnikajú v desiatkach krajín, majú státisíce zamestnancov, presúvajú produkčné systémy, ako sa im to hodí, nie z hľa-diska národného plánu, ale z hľadiska globálneho a planetárneho trhu.Nikde nemáte istotu zamestnania, zotrvania produkčných kapacít. Ak to nie je výhodné, pro-dukčné kapacity sa v krajine zavrú a nikto sa nestará o sociálne dôsledky zániku tisícov pra-covných miest. Vznikli fenomény ako pracujúca chudoba – to znamená, že síce pracujete, ale váš príjem stačí iba na základné potreby. Objavili sa agentúrni pracovníci, ktorí znamenali akékoľvek odstránenie záruk vybojovaných odbormi v 70. a 80. rokoch.Na druhej strane dochádza k úplne novému pre-pojeniu geopolitiky a ekonómie, čo sa prejavilo hlavne po roku 2000. Dnes už mnohokrát nejde o zisk a konkurencieschopnosť, ale o snahu do-siahnuť maximálne geopolitické efekty. Stačí sa pozrieť, čo sa deje na ropnom trhu v súvislosti s ťažením ropných pieskov, krakovaním a frako-

vaním zemného plynu, vo väzbe na ovládnutie energetických a komoditných trhov. A to už ne-hovorím o takých skutočnostiach, ako sú poli-tické sankcie, používanie ekonomického nátlaku a podobne, čo skutočne už nemá nič s klasickými úvahami o tzv. slobodnom trhu.Nehovoriac o tom, že väčšina trhov je dnes rozde-lená medzi nadnárodné subjekty. Korporácie sa vzájomne prepájajú, vytvárajú obrovské nadná-rodné aliancie, ktoré diktujú podmienky v oblasti energetiky, dopravy, telekomunikácií a podobne. Okrem toho v mnohých krajinách (arabské kraji-ny, Čína, Rusko...) došlo k vytvoreniu fenoménu, ktorý predtým neexistoval a nazýva sa suverénne fondy. Sú to štátne fondy, ktoré podporujú expan-ziu súkromných firiem. Transnacionálne firmy expandujú tam, kam to od nich politické elity vlastnej krajiny požadujú. Toto všetko znamená, že vznikol nový hybrid, ktorý by sme mohli na-zvať štátno-monopolistický globalizovaný kapita-lizmus.Je pritom paradoxné – a mne to pripadá mimo-riadne absurdné, aby na jednej strane ekonómo-via uznávali, že o planetárnom trhu rozhoduje približne osemtisíc transnacionálnych korporácií ovládajúcich 90 % svetového obchodu s tovarom a službami, ale na druhej strane ekonomická veda zostáva na úrovni, kde operuje s hrubým ná-rodným produktom, národnou ekonomikou a ná-rodným inflačným tokom. Hoci aj samotná OSN vrátane OECD má analýzy, ktoré ukazujú, že chybovosť výpočtu národného HDP je viac ako 10 – 30 % práve preto, lebo štátne orgány nemajú informácie o finančných transferoch transnacio-nálnych korporácií.To, čo sa nazýva transferové oceňovanie (trans-fer pricing), vlastne úplne poprelo klasickú ju-risdikciu štátnych orgánov a vedie k tomu, že transnacionálne firmy, ktoré majú najväčšie zis-ky, platia najmenšie dane. Vo významnej miere to prehlbuje príjmovú polarizáciu spoločnosti, čo znamená zásadné prehlbovanie rozdielov medzi úzkou bohatou elitou a chudobnejúcou prevaž-nou väčšinou populácie v jednotlivých krajinách. Ak 5, 7, 10 % populácie zhrabne 90 % majetku vyprodukovaného v danom teritóriu, tým ostat-ným zostávajú iba úvery a dlhy. Úzkej elite ostáva obrovské finančné bohatstvo, ale pritom je to pa-

3938

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

KEDY SA NÁM ŽILO LEPŠIE?

mi odporcami a stúpencami epochy socializmu nemá jednoznačnú líniu – vinie sa naprieč rodi-nami, manželstvami, susedstvami, pracoviskami, združeniami. Spomínanie „v dobrom“ na 40-roč-né obdobie, keď bola vedúca úloha komunistickej strany nespochybniteľná, prebieha zvyčajne v úz-kom, striktne uzavretom rodinno-spoločenskom kruhu.

NAJVIAC DETÍ POČAS NORMALIZÁCIEVzhľadom na nespočetné kvantum pokusov o definíciu životnej úrovne postačí, ak ju zúžime na atribúty, u ktorých prevláda väčšinová zho-da. Podľa toho je potom životná úroveň miera uspokojovania hmotných i nehmotných potrieb jednotlivca či skupiny a súhrn podmienok, v kto-rých sa toto uspokojovanie odohráva.Väčšina Slovákov má dlhodobý pocit, že ich ži-votná úroveň klesá, či v lepšom prípade stagnuje. Podľa telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia ho vlani malo takmer 87 % responden-tov, pričom opak si myslelo len 12,4 %. Z času na čas ich v tom utuží selektívna štatistika, ktorá prezentáciou vybraného segmentu nabáda na za-myslenie. To len potvrdzuje, že samotný pojem životnej úrovne predstavuje zložitý komplex fak-tov, čísel a pocitov.Nedávno vzbudila bezmála senzáciu informácia, že na Slovensku sa paradoxne najviac detí rodilo počas najtvrdšej normalizácie. Čím si tento „baby boom“ vysvetliť? Okrem iného aj propopulačnou politikou na začiatku 70. rokov, keď štát postavil ročne 45-tisíc lacných bytov, na ktoré poskytoval výhodné mladomanželské pôžičky. To vytvorilo v krajine priaznivú pôdu pre populačnú explóziu: zo vtedajších stotisíc ročne narodených detí dnes prichádzajú na svet sotva dve tretiny.

RELATÍVNA CHUDOBANAPRIEK EKONOMICKÉMU RASTUPri porovnávaní životnej úrovne bývalej ČSSR a súčasnej SR musíme vziať do úvahy aj odlišnú štartovaciu pozíciu Slovenska po rozdelení fe-derácie (1993), keď bol daňou za samostatnosť zvýšený tlak na štátny rozpočet a rast nezamest-nanosti.Štatistické ukazovatele životnej úrovne majú síce exaktnú výpovednú hodnotu, samotný po-

jem je však oveľa komplexnejší, pretože okrem strohých číselných a faktických údajov zahŕňa aj oveľa zložitejšiu psychologickú zložku. Naprí-klad kým v roku 2003 dosahovala podľa vlaňaj-ších údajov českého štatistického úradu životná úroveň v SR iba 55 % priemeru EÚ (ČR 77 %), v roku 2013 stúpla až na 76 % (ČR 80 %). Zda-lo by sa, že vďaka jej dynamickejšiemu rastu na Slovensku sme si vychutnávali závrat z raketo-vého letu namiereného k blahobytu. Takáto kon-štrukcia je však absurdná a obstojí nanajvýš ako slabý vtip.Rast životnej úrovne za posledných desať rokov sa často dáva do súvislosti so vstupom SR do EÚ, ktorý prilákal strategických investorov a vytvoril 130-tisíc pracovných miest. Hoci Slovensko sa po roku 2004 vzchopilo a až do začiatku krízy (2009) sa tešilo renomé „európskeho tigra“, bežní ľudia sa z toho nenajedli. Na východe krajiny sa platy stále pohybujú medzi 400 až 500 eurami, čo je úroveň priemernej mzdy spred desiatich rokov (oproti 969 eur v 2. kvartáli 2015). Pod hranicu absolútnej chudoby, v ktorej žije miliar-da ľudí, sme síce neklesli, neznamená to však, že relatívna chudoba je u nás neznámy pojem. Podľa EU SILC 2014 sa pod jej hranicou ocitlo skoro 700-tisíc ľudí so zárobkom nižším ako 60 % prie-merného čistého príjmu (337 eur).

STRHUJÚCA PROGNÓZA NA ROK 2020V porovnaní s Českom, ktoré sa po minulé roky držalo stabilne na stupienku šiestej naj-nižšej nezamestnanosti v EÚ (6,9 %), osciluje u nás armáda ľudí bez práce v uplynulom de-saťročí medzi 12 a 15 %. Makroekonomická predikcia, ktorú minulý rok vypracoval finanč-ný rezort ČR, však sľubuje Slovensku rastový trend: svojím HDP na obyvateľa sa približuje k eurozóne o jeden percentuálny bod medzi-ročne. Vlani sme tak dosiahli 71 %, pri odhade tohtoročných 72 % z priemeru 15 pôvodných členov eurozóny.Ani v celosvetovom rebríčku HDP na jedného obyvateľa nevyzeráme najhoršie: podľa údajov Svetovej banky sa vlani nachádzalo nad nami 40 a pod nami 145 krajín! Ak si k tomu pridá-me ďalšie priaznivé štatistiky – druhú najvyš-šiu životnú úroveň z krajín V4 a rýchly eko-

Komparatívna štúdia o životnej úrovni za socializmu a v súčasnosti dodnes ne-vznikla. Niežeby išlo o utopickú, vedecky

nezvládnuteľnú úlohu – profesionálne štatistické organizácie by sa jej s aplikovaním rokmi osved-čených metodických postupov dokázali zhostiť zodpovedne. Čo im v tom teda bráni? Chýbajúca spoločenská objednávka, odhodlanie, odvaha?

NEJEDNOTNÁ DELIACA ČIARAObjektívnosti historickej retrospektívy bráni aj známy sklon človeka hodnotiť časy minulé v oveľa priaznivejšom svetle a v neposlednom rade i jeho minimálna vôľa odfiltrovať emotívnu zložku pri zaujímaní hodnotiacich postojov. Na druhej stra-

ne, k celkovej neochote hodnotiť obdobie tzv. reál-neho socializmu prispievajú aj ideologicky motivo-vané pokusy označiť verejné priznanie kladného vzťahu k tejto dobe za trestný čin. Tzv. jáchymov-ská lož, čiže „popieranie zločinov komunizmu“, ho kladie dokonca na úroveň popierania holokaustu. Prívrženci tohto zákona sa dopúšťajú toho istého pošľapávania princípov slobody a demokracie ako ich komunistickí predchodcovia.Staršie generácie sa ku kontroverzným témam o minulosti vyjadrujú zväčša rezervovane. Boja sa zhoršenia medziľudských vzťahov, mobingu na pracovisku, prípadne diskriminácie v kariérnom postupe. Komplikovanosť historického sporu zvýrazňuje fakt, že deliaca čiara medzi zarytý-

41

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

nomický rast predbiehajúci „vyspelú západnú Európu“ –, čo je potom príčinou našej nespo-kojnosti? Odpoveď znie: ekonomický rast ne-znamená automaticky rast životnej úrovne.Prognóza na magický rok 2020 znie v podaní českého ekonóma Davida Marka z firmy Delo-itte strhujúco: SR vraj dosiahne vyššiu životnú úroveň ako ČR, ktorej ekonomika bude rásť v rokoch 2016 až 2020 „len“ o 1,7 % ročne, a zvýši sa tak na 86 % priemeru EÚ. Sloven-sko by však vďaka rýchlejšiemu 3-percentné-mu rastu s úrovňou 90 % priemeru EÚ malo svojho českého suseda na konci dekády pred-stihnúť.

NA ZÁVER ZA HRSŤ NOSTALGIEPred uzávierkou nášho mesačníka vyhlásil istý obchodný reťazec tematický „retro týždeň“. V ponuke sme mohli nájsť napríklad legendár-ne rumové pralinky, vanilínový cukor, obľú-benú ruskú zmrzlinu, kakaový termix, ryžové burizóny, salámu Vysočina či pivo Budvar – to všetko v tradičnom „dobovom“ balení ako vy-šitom zo socializmu! O čo tu vlastne malo ísť,

keď je zrejmé, že nie o rehabilitáciu komunis-tického režimu?Je na každom, aby si pod týmto neštandardným, vcelku milým nápadom predstavil, čo uzná za vhodné. Možno malo byť jeho nekomerčným poslaním vyvolať za hrsť nostalgických spomie-nok na život bez politických intríg a existenčných problémov. Na systém, ktorý namiesto pestrého sortimentu a luxusne zabalenej nekvality ponúkal chutné pečivo či provokatívne voňajúcu čerstvo zomletú kávu. Na čarovné okamihy, keď pred Mi-kulášom doviezli prvé mandarínky a šťastní ľudia na ne čakali v dlhočizných radoch.„Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky,“ riekol Hé-rakleitos z Efezu pred 2500 rokmi. V súlade s emóciami nezaťaženým postojom k minulos-ti neostáva iné, než so starogréckym filozofom súhlasiť: návrat smerom opačným je blud. Socia-lizmus ako niekdajší pokus o iný spôsob pokra-čovania ľudstva vyčerpal všetky svoje možnosti a – rozpadol sa. Pravdaže, nie úplne samovoľne, ale s cieľavedomým pričinením západného sveta, ktorý sa stal faktickým víťazom 44-ročnej stude-nej vojny.

Juraj Pokorný

KÚSKY ZÁPADU V KRAJINÁCH

VÝCHODNÉHO BLOKU

V ZDANLIVO MONOLITNOM, HOMOGÉNNOM A HERMETICKY UZAVRETOM SOVIETSKOM BLOKU EXISTOVALO NIEKOĽKO VÝNIMIEK,

KTORÉ S PRIŽMÚRENÍM OČÍ A BENEVOLENCIOU MOSKOVSKÝCH VLADÁROV USKUTOČŇOVALI EKONOMICKÝ EXPERIMENT NA BÁZE TZV. REFORMNÉHO SOCIALIZMU. Z POHĽADU JEDNOTLIVCA ZBAVENÉHO MOŽNOSTI PRIAMEJ KONFRONTÁCIE SO ZÁPADOM SA TAK VYTVORILA ALTERNATÍVA, KTORÁ V KOMBINÁCII S PRVKAMI „LATENTNÉHO KAPITALIZMU V SOCIALIZME“

PRINIESLA RELATÍVNE PRESVEDČIVÝ VÝSLEDOK.

Nešlo, pravdaže, iba o faktory rýdzo ekonomické. Bola to zároveň ambícia uvoľniť prostredníctvom systémového

hybridu ideologické napätie, vniesť do čoraz hustejšej, nedýchateľnej atmosféry trošku čer-stvého vzduchu – jednoducho spraviť život člo-veka napriek oddanosti ideám marxizmu-leni-nizmu a záverom zjazdov komunistických strán bohatší, plnší a v istom zmysle aj znesiteľnejší.

MAĎARSKOJeden z najoriginálnejších pokusov v tomto smere podniklo Maďarsko. Tento „najvesel-ší barak v lágri“ (ako ho vo svojej indexovej knižke Tisíc a jeden vtip z roku 1969 pome-noval jej autor Ján Kalina) bol semeniskom svojskej politickej satiry, no aj magickou des-tináciou pre turistov z „bratských socialistic-

kých krajín“, ktorí sa sem chodili príležitostne nadýchať „Západom nasiaknutého“ vzduchu. Budapešť – hoci nehýrila typickými prvkami rozvinutého kapitalizmu ako jej viedenská konkurentka – mala Slovákom, Čechom, Po-liakom či Bulharom vždy čo ponúknuť. Za-hraničný tovar na pultoch tvoril asymetrický mix východnej a západnej proveniencie, čo v uzavretom vákuu socialistických ekonomík znamenalo čosi nevídané.Jeden z najliberálnejších a najotvorenejších režimov v rámci ideologicky vzduchotesného bloku začal po potlačení ľudového povstania (1956) improvizovať s modelom, ktorému pri-schol epiteton gulášový socializmus. Na roz-diel od Titovej Juhoslávie či Ceausescuovho Rumunska, ktorí na nezávislosť svojej vnútor-nej i zahraničnej politiky nedali dopustiť, bolo

4342

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

tívneho podnikania s prvkami kapitalistického riadenia. Ku vtedajšiemu renomé najdynamic-kejšieho podniku ho priviedol František Čuba, ktorý zavedením motivačných faktorov práce dosiahol výrazné úspechy v jeho expanzii do ZSSR, Vietnamu, Egypta, Talianska a NSR.V slušovickom zámere však nešlo, ako by sa mohlo zdať, o zriadenie akéhosi „laboratória s karanténou“ priamo v srdci konzekventne centrálne riadenej ekonomiky. Tajomstvo jeho úspechu, na ktorom sa od roku 1970 podieľalo 6000 zamestnancov, možno vysvetliť motivač-ným sloganom: „Každý človek je k práci pri-nútený alebo inšpirovaný.“ Podľa dostupných údajov dosiahli tržby Agrokombinátu v roku 1989, keď sa vyšplhal na zenit svojho rastu, výšku 7 miliárd korún, pričom bol v takmer 830-miliónovom zisku.Zavádzaním moderných poľnohospodárskych postupov a počítačových technológií ponúk-lo družstvo alternatívu platnej reality. Popri výrobno-pestovateľskej činnosti zaviedlo aj pridružený výrobný program – výrobu pneu-matík, biochémie a počítačovej techniky radu

TNS – „Ten Náš Systém“ (1985 – 1989), ur-čenej pre agrárny sektor. Agrokombinát roz-široval svoje aktivity aj do ďalších oblastí: predaj importovaného zahraničného tovaru vo vlastných predajniach Kvatro, organizácia konských dostihov, budovanie testovacích tra-tí pre Audi či založenie vlastnej leteckej spo-ločnosti.Cielená likvidácia Slušovíc zo strany novej štátnej moci, ktorej výsledkom bola nedôvera zákazníkov a neochota bánk požičiavať pe-niaze, viedla nakoniec k rozdrobeniu a zániku družstva. Nehľadiac na uznanlivé aj osočujúce slová, slušovický experiment sa osvedčil iba v kontexte príslušnej doby. Z pohľadu odchá-dzajúceho i nastupujúceho politického režimu bol totiž príliš kontroverzný na to, aby sa za-kladanie ďalších pokusných ostrovčekov podľa tohto vzoru ujalo aspoň v česko-slovenskom prostredí. A tak sa stal Agrokombinát Slušo-vice izolovaným počinom, na ktorý si staršie ročníky spomenú aj vďaka chutnému, no na tie časy drahému smotanovému jogurtu (4,90 Kčs) s cuketou namiesto ovocnej zložky.

Maďarsku niečo také dopriate iba so zhovieva-vým súhlasom Moskvy. Zámeru zlepšovať ži-votné podmienky ľudí však bránilo centrálne plánované hospodárstvo, výroba bez odbytu, útlm hospodárskych reforiem či rast zahranič-ného zadlženia, ktorý v 80. rokoch dokopal krajinu do hlbokej ekonomickej recesie.Spotrebná elektronika značiek Philips, Sony či Toshiba – v Prahe, Bratislave alebo Var-šave nemysliteľná – tvorila v kapitalizmom „šmrncnutej“ Budapešti súčasť ponuky vybra-ných obchodov. Nešlo pritom o etablovanú sieť s autorizovaným obchodným zastúpením. Budapeštianske bulváre s pestrofarebnou pe-šou zónou, uvoľnenou atmosférou, svetovou gastronómiou a pohostinnosťou pripomínali západoeurópske metropoly. Hojnosť a pestrý sortiment tovaru v obchodných domoch boli výsledkom inde nepredstaviteľnej legalizácie súkromného podnikania malého formátu za éry lídra Maďarskej socialistickej robotníckej strany Jánosa Kádára.

JUHOSLÁVIACharakterovo odlišný typ reformnej ekono-miky predstavovala v druhej polovici mi-nulého storočia vtedajšia Juhoslávia, ktorej prezident Josip Broz Tito, iniciátor Hnutia nezúčastnených krajín, sa dištancoval od ri-gidného sovietskeho vzoru. Vydal sa vlastnou cestou, ktorej podstatou bol od roku 1950 typ nezávislého socializmu – tzv. titoizmus. Za jeho vzoprenie sa diktátu Moskvy zaradi-li západné krajiny Juhosláviu účelovo do tzv. slobodného sveta. V rámci ekonomickej refor-my ponechal Tito podnikom voľnejšiu ruku v nakladaní so ziskom. Tieto čiastkové úpravy však nemohli zvrátiť skutočnosť, že na konci jeho vládnutia čelila krajina hlbokej ekono-mickej depresii.Nadšené superlatívy zo strany Slovákov, kto-rým sa podarilo vybaviť si dovolenku na Jadrane, však nemohli odrážať objektívny obraz o životnej úrovni v celej juhoslovan-skej federácii, kde prevládali vypuklé rozdiely medzi zväzovými republikami (napr. Slovin-sko verzus Macedónsko). K známym reáliám každého prímorského štátu na Balkáne patrí

aj nerovnaká rozvinutosť infraštruktúry v tu-risticky exponovaných pobrežných oblastiach a vo vnútrozemí, čo výrazne ovplyvňuje aj cel-kové príjmy a životnú úroveň obyvateľstva.

RUMUNSKODo zoznamu experimentálnych modelov patrí aj vtedajšie Rumunsko pod vedením Nicolae Ceausescua, až do roku 1989 prezidenta a šéfa Komunistickej strany Rumunska. Na jednej strane obávaný diktátor so silným kultom osobnosti, na strane druhej odporca bezvý-hradnej autority ZSSR usilujúci sa o vyvážený vzťah so západnými krajinami. Tie v ňom pre kritiku sovietskej invázie do Československa či Afganistanu a odmietnutie sovietskych zá-kladní na svojom území túžili vidieť trójskeho koňa vo vnútri Varšavskej zmluvy. Ani to však nemohlo spochybniť totalitnú podstatu jeho vládnutia.Pomocnou barličkou hospodárskeho rastu v Rumunsku mal byť proces systematizácie, ktorý však zlyhal a krajine spôsobil vysoký zahraničný dlh, nedostatok potravín a pohon-ných hmôt, čo vyústilo do zavedenia prídelo-vého systému na potraviny (1981) a ekonomic-kého kolapsu. V tejto situácii Ceausescu našiel peniaze na megalomanské stavby v Bukurešti (Bulvár veľkých víťazstiev socializmu a Palác ľudu). Toto všetko nakoniec urobilo z Rumun-ska jediný štát v Európe, ktorý zvrhol komu-nistickú moc popravou jej najvyšších predsta-viteľov (1989).Na vodcoch reformných socialistických krajín je paradoxný – a tým sa vlastne aj odlišova-li – ich postoj k sovietskej intervencii v kontra-revolúciou zmietanom Československu. Kým Kádár i Tito ju nakoniec podporili, pretože bola z ich pohľadu menším zlom než prípad-né víťazstvo domácich „reakčných síl“, Ceau-sescu ju ostro odsúdil, čím si vyslúžil náklon-nosť a finančnú podporu Západu.

ČESKOSLOVENSKOStojaté vody u nás mierne rozčeril fenomén Agrokombinátu Slušovice (založeného v roku 1952 pod názvom JZD Slušovice), známy ako „socialistický zázrak“ a jediný príklad alterna-

4544

Lukáš Perný

SOCIALISTICKÁ A KAPITALISTICKÁ

KULTÚRA NA SLOVENSKU

AK CHCEME PÍSAŤ O VZŤAHU KULTÚRY A SOCIALIZMU, NAJVHODNEJŠIE BUDE ZAČAŤ JEJ SLOVENSKÝM ZAKLADATEĽOM LACOM NOVOMESKÝM, KTORÝ AKO PRVÝ ZO SLOVENSKÝCH POLITIKOV PONÚKOL UCELENÝ A PROGRESÍVNY KONCEPT KULTÚRY V ČSSR. REALIZÁCIA JEHO

PLÁNU VŠAK SKONČILA V 50. ROKOCH, KEĎ HO OBVINILI Z BURŽOÁZNEHO NACIONALIZMU A ZATKLI.

Časť jeho plánov sa však realizovať podari-lo a plody jeho práce vo funkcii poverení-ka pre školstvo a osvetu existujú dodnes:

založenie Slovenskej národnej galérie, Slovenskej filharmónie, obnovenie Slovenskej akadémie vied, rozširovanie kultúry na vidiek a do malých miest – kultúrne domy, knižnice, kiná, ochotníc-ke divadlá, osvetové strediská a ďalšie ustanoviz-ne, ktoré dnes viac-menej už iba dožívajú.Socialistická kultúra mala v dejinách dve zásad-né etapy: avantgardu – časy leninského Ruska, obdobie tesne po revolúcii 1917, keď sa pod vply-vom západných avantgárd hľadalo vyjadrenie novej kultúry budúcnosti, a socialistický realiz-mus – obdobie stalinizmu, ktoré sa od roku 1932 snažilo vytvoriť oficiálnu umeleckú doktrínu, do veľkej miery inšpirovanú antikou a klasicizmom, ale aj ďalšími smermi. V 60. rokoch nastal ďal-ší zvrat, ktorý priniesol do kultúry nové prvky zo západu – vo filme to bola nová vlna, v hudbe vplyv bigbítu, v literatúre a divadle absurdná drá-ma, existencializmus, nadrealizmus.V tomto čase sa prejavuje etapa tzv. neskorej moderny opätovne spojenej s avantgardou a ab-

strakcionizmom, ktorej stopy môžeme dodnes pozorovať napr. na socialistickej architektú-re – budova SNG, SPU, most SNP, Hotel Kyjev, Slovenský rozhlas, Hotel Bôrik, Hotel Baník, Budova NR SR... Na umelecké diela bolo v rám-ci stavieb legislatívne určené určité percento nákladov od 0,5 do 2 %, vďaka čomu vzniklo nespočetne veľa fontánok, mozaík, reliéfov, mo-numentálnych sôch, abstraktných plastík. Ešte v 50. rokoch vznikol zaujímavý koncept verejné-ho priestoru, ktorý zahrňoval spoločné átrium pre voľnočasové aktivity a športové vyžitie, det-ské kútiky, lavičky, zeleň – tento koncept dodnes funguje a vracajú sa k nemu aj súčasní architekti. Obrat nastal pri budovaní veľkých tzv. panelá-kov, ktoré poskytli lacné a efektívne bývanie pre nové industriálne menšie byty 50. rokov – avšak za cenu straty ľudskosti.Filmy v 50. rokoch boli značne zamerané na bu-dovanie nového modelu spoločnosti, prinášali ideologicky (triedny boj) interpretované historic-ké udalosti či rozprávkové príbehy. Príkladom je husitská trilógia Otakara Vávru, kde boli husiti zobrazení ako revolučné hnutie bojujúce za prá-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

46

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

tá politická satira: Telecvoking, Apropo TV, Mu-choviny, O 3 štart a podobne. Vznikajú aj detské programy ako Majster N alebo Kakao.V 90. rokoch prekvitá hudba danceflooru – MC Erik a Barbara, Salco, Maduar, šlágru a ľudo-vej zábavy – rastie popularita Senzusu, Ande-ra z Košíc, relácie Repete a kedysi zakázaného punku a hard rocku. Vznikajú aj prvé hudobné relácie ako Deka Hity, po roku 2010 prichádza vlna hip hopu a rapu, ktorá pokračuje prakticky dodnes.Od 90. rokov preniká do kultúry fanatický an-tikomunizmus a radikálne popieranie socialis-tickej minulosti s jasným zameraním na Západ (Hanákov film Papierové hlavy sa zdal byť nepri-merane jednostranný aj pre filmársky tím, ktorý ho chcel pôvodne podľa autorových slov zostri-hať). V atmosfére novej slobody vzniká aj množ-stvo kvalitných umeleckých filmov, alternatív-nych divadiel, odvážnych výtvarných projektov či nanovo vydanej kedysi zakázanej literatúry.Zmeny nastávajú po silnejšej hypermodernej komercializácii televízií (pod vplyvom nátlaku korporácií), keď sa kapitalistická kultúra radika-

lizuje aj kvôli konkurencii čoraz populárnejšie-ho internetu – vysielajú sa primitívne reality šou typu Vyvolení, Big Brother, neskôr Farmár hľadá ženu, nekonečné seriály a mydlové opery typu Panelák, a programy, kde sa otvorene popierajú princípy etiky a morálky verejným znevažova-ním ľudí (verejné zoznamovanie, talentové šou, zámeny manželiek a pod.). Vypadávajú vzdeláva-cie, umelecké programy a dokumentárne filmy. Vznikajú ešte nekvalitnejšie dcérske projekty televízií a posledné ostrovy kvalitnej kultúry sa objavujú už iba vo verejnoprávnych médiách.Vzniká nadmerná prevaha komercie nad kva-litou, preplnenie reklamou a prispôsobovanie sa masovému divákovi. Zásadný rozdiel medzi kultúrou socialistickou a kapitalistickou spo-číva v tom, že kým pri socialistickej je priorit-nou osveta kolektívu, no s obmedzením slobody slova, pri kultúre kapitalistickej je významná akumulácia kapitálu – jednotlivci sa definujú vo vzťahu k podnikaniu na trhu s pocitom umelec-kej slobody, no viazanej na predajnosť.

Autor je kulturológ a hudobník.

va chudoby. Triedny boj je aplikovaný aj v roz-právkach ako Byl jednou jeden král či Císařův pekař a Pekařův císař.Napriek tomu, že televízie propagujú antikomu-nistickú rétoriku, fetiš seriálov, rozprávok a fil-mov z tohto obdobia je stále prítomný, najmä po-čas sviatkov. Zneužívajú televízie pocit nostalgie za socializmom a „starými dobrými časmi“ na zvýšenie sledovanosti? Čím to je, že sa Slováci nedokážu stotožniť napríklad s rozprávkami ob-dobia fordovského kapitalizmu, ale, naopak, je im blízky ruský Mrázik, čarodejnica Saxana, ro-mantické Tri oriešky pre Popolušku? Prečo je ideo-logická kriminálka Major Zeman stále atraktívna aj pre kapitalistické televízie? Šesťdesiate a se-demdesiate roky boli zlatým obdobím pre rozvoj umenia, a to aj napriek neslobode a ofi ciálnej doktríne. Vzniklo množstvo diel s vysokým hod-notovým posolstvom a umeleckou kvalitou.Sedemdesiate roky priniesli surrealistické roz-právkové komédie ako Létající Čestmír, Mach a Še-bestová, Dívka na koštěti, Konec vodníků v Čechách či Arabela. Šesťdesiate roky boli vo filme prelomo-vé vďaka vplyvu novej západnej vlny, ktorej čes-koslovenská modifikácia sa stala inšpiráciou pre celosvetovú kinematografiu. Nové avantgardné kamerové prístupy, nové témy ovplyvnené exis-tencializmom, ale aj zakomponovanie nehercov do filmových diel bolo výsledkom tvorcov filmu z Barrandova vyškolených západom.Aj v rozhlase vznikali pôvodné rozhlasové hry, rozprávky, spravodajské okruhy, z ktorých dodnes bohato čerpá aj súčasná RTVS. V 60. ro-koch vzniká aj hitparáda Československého roz-hlasu Houpačka hudobného kritika Jiřího Černé-ho. Hudobníci dostávali priestor aj v televíznych programoch 5xP a Triangel. V Martine vznikol Slovenský festival politickej piesne, ktorý, mimo-chodom, preslávil Petra Nagya a paradoxne na ňom vystúpil aj Václav Havel. Progresívna hu-dobná scéna zorganizovala koncom 60. rokov tri veľké bítové festivaly, ktoré sa stali významným podujatím pre spojenie slovenskej a českej bigbí-tovej hudobnej kultúry – vystúpili tu Blue Effect, Prúdy, Olympic, Soulmen, ale aj zahraničný The Nice. Od roku 1975 sa pravidelne konali Brati-slavské jazzové dni, od roku 1966 veľký festival československej populárnej hudby Bratislavská

lýra, na ktorom vystúpilo aj mnoho zahranič-ných interpretov.A čo Západ a socialistická kultúra? Západná verzia ľavicového radikalizmu bola v 60. rokoch spojená s kontrakultúrou študentských hnutí, hippies a hudobnou revolúciou – vymedzovala sa voči východnému modelu štátneho byrokratiz-mu, ale aj voči západnému kapitalizmu. Západní komunisti nadväzovali na pôvodnú avantgardnú funkciu kultúry v socializme ako zdroj pretvore-nia spoločnosti (do značnej miery inšpirovaní Trockým, Maom, Engelsom, neomarxizmom a novou ľavicou). Napriek tomu, že západná kontrakultúra bola nastavená proti kapitalizmu, stranícke orgány ju vnímali ako zdroj dekaden-cie a nebezpečného úpadku. Revoltujúca mlá-dež bojujúca za svoje sociálne práva, proti Viet-namu a proti kapitalistickému spôsobu života bola skrotená kompromismi v podobe reforiem v USA, NSR a Francúzsku.Socialistická kultúra je teda pojem pomerne ši-roký, avšak súčasná oficiálna doktrína ju spája len s negatívami bývalého režimu ako symbol neslobody, útlaku a nalinajkovanému konceptu. Kultúra v kapitalizme síce získala väčšiu slobo-du, ale je odkázaná sama na seba, prípadne na svojich mecenášov – korporácie. Kým v minulos-ti bola problémom cenzúra, dnes je to podmiene-nosť zisku, ktorá sa často prejaví na kvalite a pri-spôsobovaní umenia masovému spotrebiteľovi.Ťažko povedať, kde končí a kde začína slovenská kapitalistická kultúra po roku 1989, pretože vo verejných inštitúciách dodnes marginálne do-žívajú vzorce socialistickej kultúry v zmysle ig-norovania ekonomického ukazovateľa. Po roku 1989 prichádza do kultúry sloboda vyjadrenia, grantové podpory, tretí sektor a s ním spojené ekonomické a ideologické záujmy, decentralizá-cia inštitúcií, rozvoj súkromného sektora a ko-mercie, falošná depolitizácia, liberalizácia a sa-mofinancovanie kultúry.Po roku 1989 sa privatizujú filmové štúdiá Koli-ba a vznikajú prvé komerčné televízie, ktoré po-stupne etablujú najmä americké komédie 80. ro-kov, prvé komerčné Televízne noviny, zábavné šou ako Jožo Pročko pokúša, Vilomeniny, argentínske telenovely, tzv. rodinné seriály typu Alf, Šou Billa Cosbyho. Pod vplyvom mečiarizmu vzniká boha-

4948

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

STUDENÁ VOJNA A VÁKUUM PO KOMUNISTICKEJ IDEOLÓGII

Napriek tomu však všetci zbrojili a napríklad Československo malo jednu z najsilnejších a dobre vy-

zbrojených armád v socialistickom tábore. Keď však prišiel koniec komunistického historického experimentu, prakticky ihneď vznikli základy nasledujúcej studenej voj-ny, podobne ako koniec prvej svetovej vojny a versaillský mier predurčili začiatok druhej svetovej vojny. Korene tejto novej vojny sú ideologické.Komunizmus vznikol, keď v období raného kapitalizmu kresťanská civilizácia zlyhala vo svojom najzákladnejšom bode – v učení o lás-ke k blížnemu. Bohatí ľudia, ktorí generovali kapitál pomocou práce pracujúcej väčšiny, nedokázali zohľadniť jej potreby. Komuniz-mus nevznikol preto, aby potlačil kresťan-stvo, ale preto, lebo kresťanstvo v Európe v kritickej chvíli ustúpilo zo svojich pozícií a dovolilo spoločnosti postaviť sekulárny bla-hobyt nad svoje základné duchovné hodnoty. Nie náhodou sa jedna z prvých verzií komu-nistického manifestu nazývala proletársky katechizmus.Komunizmus sa so svojím zjednodušeným chápaním sveta a hodnôt stal najmocnejšou ideológiou na svete. Preto po jeho páde auto-maticky nastalo vo svete obrovské ideologické vákuum. Začali sa objavovať naivné vízie sve-ta ako bol Fukuyamov Koniec dejín snívajúci o budúcom svete liberálnej demokracie ako o definitívnom spoločenskom zriadení, ktoré sa už nemá kam vyvíjať, lebo spoločenský vý-voj sa pádom socializmu ukončil.Málo ľudí si uvedomovalo, že komunizmus bol postavený na kresťanskej vízii spravod-livého sveta, prítomnej ako vrodený ideál v každom človeku. Paradoxne najsilnejším kandidátom na novú dominantnú svetovú ideológiu je islam. Islam ako náboženstvo má pocit, že si na rozdiel od kresťanstva zachoval svoje hodnoty. Nepriznáva klasic-ké „hriechy“ ako je voľný sex či hnutie za slobody homosexuálov, ktoré kresťanstvo v EÚ a USA obetovalo na oltár blahobytu, a usiluje sa o vybudovanie spoločnosti v cen-tre s Bohom. Cieľom väčšiny moslimských

krajín je vybudovať tzv. boží štát. Možno sa v osvietených arabských krajinách cirkev a štát chápu ako oddelené organizácie, ale mnoho ostatných krajín moslimského sveta stále má víziu svojej krajiny ako kráľovstva pod vládou Alaha. Je to paradox, ale kresťan-stvo takúto víziu božieho štátu dávno strati-lo. Naposledy o ňom vážne uvažoval Karol Veľký a posledným slabým pokusom o tento model bolo České kráľovstvo s Fridrichom Falckým a jeho manželkou britskou princez-nou Alžbetou, ktorí nastúpili na český trón na začiatku 17. storočia v túžbe vybudovať vzorové protestantsko-kresťanské a moderné európske kráľovstvo postupne sa rozširujúce ďalej.Napriek tomu však ľudia po takejto dobrej a spravodlivej spoločnosti podvedome túžia. Preto keď vznikol Islamský štát, okamžite mal tisíce stúpencov ochotných zomrieť „za lepšiu budúcnosť“. Ak nepochopíme podstatu Islamského štátu a výzvu, ktorú v sebe tento civilizačný fenomén skrýva, vznikne z toho tretia svetová vojna, a tá bude náboženskou vojnou.Možný tretí svetový konflikt má svoj dôležitý kontext. Ten je však veľmi komplexný a ťažko čitateľný, pretože s nástupom informačných technológií sa dominantným prostriedkom ovládnutia sveta stáva manipulácia a propa-ganda. Svedectvom toho je informačný chaos v médiách, kde je pre bežného čitateľa či divá-ka stále ťažšie odlíšiť pravdu od manipulova-nej agitácie a zastieracích lží.Pád ideologických blokov, ktoré síce delili svet na dve časti, ale na druhej strane garantovali vyše pol storočia bez vojen v Európe, ZSSR a v USA, otvoril Pandorinu skrinku starých potláčaných krívd a konfliktov. Preto vznikla potreba zaplniť ideologické vákuum, ktoré po tejto zmene nastalo.Západ na čele so Spojenými štátmi studenú vojnu vyhral, a preto mu zostala pozícia naj-silnejšej veľmoci a jediného svetového hege-móna. Ani Západ, ani USA však nevedeli, čo si s menovaným ideologickým vákuom počať. Bývalý komunistický Východ mal príliš veľa starostí s vlastným prežitím, aby dokázal tie-

KEĎŽE KOMUNIZMUS BOL VEĽMI DOBRE VYMYSLENOU IDEOLÓGIOU, BOL NATOĽKO ÚSPEŠNÝ, ŽE NA TO, ABY BOLO MOŽNÉ ZASTAVIŤ HO, SA MUSEL

SPOJIŤ CELÝ KAPITALISTICKÝ SVET. A SVET SA TAK ROZDELIL NA DVA TÁBORY, KTORÉ V RÁMCI STUDENEJ VOJNY STÁLI PROTI SEBE AKO NEPRIATELIA NA ŽIVOT A NA SMRŤ. TO VŠAK MALO OBROVSKÚ VÝHODU, KTORÚ SI VÄČŠINA ĽUDÍ NEUVEDOMOVALA. ĽUDIA V EURÓPE, USA A V ZSSR ŽILI V MIERI. BOLA TO KONFRONTÁCIA, KTORÁ V PODSTATE NIKDY NEPREŠLA DO REÁLNEHO OZBROJENÉHO KONFLIKTU, A VZHĽADOM NA ROVNOVÁHU SÍL V OBOCH TÁBOROCH ANI NEMALA ŠANCU PREPUKNÚŤ DO NAOZAJSTNEJ VOJNY.

51

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

to otázky riešiť. USA, hľadajúc doktrínu pre nový svet, začali prepadať falošnej ilúzii, že pozícia jedinej silnej veľmoci vo svete im dáva právo zasahovať do diania v iných re-giónoch, prípadne organizovať chaos, a ná-sledne ho korigovať v zmysle proamerickej predstavy o usporiadaní sveta.Týmto konaním začali USA strácať svoj vlastný ideologický základ ako svetová opo-ra demokracie a postupne sa stávali jej brz-dou. Keďže USA nemajú žiadnu serióznu konceptuálnu ideológiu (inú ako svoje obo-hacovanie a ochranu vlastných záujmov na úkor ostatného sveta), ktorú by mohli po-núknuť spoločenstvu ostatných krajín, vo svete vzniklo ešte jedno vákuum – mocen-ské. Vznikla situácia, keď sa vo svete začal formovať nový (predbežne iba ekonomický) hegemón. Najprv to bola Čína. Tá si však za-chovala svoju komunistickú ideológiu. Síce v značne reformovanej podobe, ale stále je to ideológia jednej strany. Čína si je toho vedo-má, a preto ide cestou budovania ekonomic-kej hegemónie.

Okrem toho je tu Rusko, ktoré síce bolo osla-bené, ale je to jeden z bývalých svetových hegemónov. Rusko je krajina, ktorá po stá-ročia prežívala neuveriteľne ťažké historické skúšky a v zásade z nich vždy vychádzala ako víťaz. Po páde komunizmu sa Rusko ocitlo v situácii, keď muselo bojovať o svoje preži-tie pod dozorom USA a Západu, čo si vyža-dovalo tváriť sa pokorne, ale pritom v tichos-ti a tajne znovu budovať svoju ekonomickú a vojenskú moc. To Rusko spolu so starým lišiakom Putinom dokázalo. V rámci terajšej vojny v Sýrii si Rusko znovu získava medzi-národný rešpekt, bývalú autoritu a v oblasti medzinárodných projektov a spolupráce sa nepochybne stáva svetovým lídrom.Je jedno, aké sú momentálne aktuálne dok-tríny preventívneho rýchleho jadrového úde-ru proti nepriateľovi na tej či onej strane. Aj keď sa vojna posúva do sféry robotiky, sci-fi, nemysliteľných rýchlostí a presnosti a aj vyš-šie do vesmíru, využitia sieťových stratégií či absolútnej komunikácie a prehľade o ne-priateľovi, je vysoko pravdepodobné, že na reálnu svetovú vojnu si nikto netrúfne. Pre-teky vo vojenských technológiách a neustá-la rovnováha viac-menej na úrovni parity to nedovolia.To znamená, že ak bude globálna vojna, bude to vojna najmä v rovine ideologickej. A to je oblasť, kde majú zatiaľ všetci naj-väčší hráči obrovské medzery. Vrátane Rus-ka. Hovoríme tu o absencii životaschopnej konceptuálnej ideológie pre budúci svet. Jediným kreditom USA aj Ruska (možno v určitom zmysle aj Číny) v tejto situácii sú ich mnohoročné skúsenosti mierového, a do-konca priateľského súžitia s inými nábožen-stvami a kultúrami.A my na Slovensku? Každopádne musíme v rámci možnej výstavby regionálneho vojen-ského centra NATO počítať s tým, že Rusko na nás presmeruje minimálne jednu raketu Iskander (s jadrovým nosičom), hoci aj z ma-lej ponorky pod hladinou Kaspického mora. Dolet 4000 km, presnosť ± 3 m. Ideológia je ideológiou, ale o prízemných veciach vo svete globálnej konfrontácie rozhodujú vojaci...

Patrik Sloboda

ČÍNSKY A LATINSKOAMERICKÝ

EXPERIMENTPÁD ŽELEZNEJ OPONY A ROZPAD SOVIETSKEHO ZVÄZU V PRIEBEHU KRÁTKEHO OBDOBIA 1989 – 1991 POCHOVAL V EURÓPE A V POSTSOVIETSKOM PRIESTORE

POLITICKO-HOSPODÁRSKY MODEL TZV. REÁLNEHO SOCIALIZMU. ROZPAD SOVIETSKEHO BLOKU VŠAK NEVYVOLAL REŤAZOVÚ

REAKCIU V ÁZII A LATINSKEJ AMERIKE. NAOPAK, MIMOEURÓPSKE OBMENY SOCIALIZMU PREUKÁZALI NA PRELOME

TISÍCROČIA POZORUHODNÚ ŽIVOTASCHOPNOSŤ, I KEĎ S KRÁTKYM DYCHOM.

VYPRÁZDNENÝ POJEMKaždá z krajín, ktorá po páde železnej opony pokračovala socialistickou cestou rozvoja, vy-vinula vlastné adaptačné mechanizmy na preži-tie v náročnom období globálnej ofenzívy neo-liberalizmu. Spôsob, akým nadnárodný kapitál nastoľoval nový svetový poriadok prostredníc-tvom koordinovaného postupu investorských kruhov, nedával Číne a Vietnamu inú možnosť, ako sa prispôsobiť, hrať podľa amerických pra-vidiel a využívať všetky výhody z toho plynúce, kým sa vietor neobráti. Komunistické vedenie čínskeho štátu „odideologizovalo“ hospodársky život krajiny a kooptovalo nové podnikateľské elity do najvyšších straníckych orgánov. Spo-ločne potom dozerali na premenu najľudnatej-

šej krajiny planéty na priemyselnú dielňu sveta. Cynicky pritom pozorovali deindustrializáciu euroatlantického Západu s plným vedomím, že podobný osud čaká Čínu, keď zosilnie. Hyb-ridný čínsky socializmus postavený na plnej podriadenosti nadnárodným investorským kru-hom žije na požičaný čas. Tikajú mu hodiny. Čím rýchlejšie rastú v Číne mzdy a výrobné náklady, tým skôr sa investori začnú presúvať z ríše stredu do lacnejšieho okolia. Tento pohyb už nastal. Dočasne z neho profituje susedný Vietnam so svojím satelitom Laosom, keď pred-vídavo skopírovali čínsky štátny kapitalizmus pod kuratelou komunistickej strany, alibisticky označovaný domácou propagandou za „socia-lizmus s osobitnými charakteristikami“.

5352

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

rolu štátu, v dôsledku čoho pekinskí globalisti posilňujú svoje postavenie. Nemalá časť z nich sníva o nahradení Pax Americana, t. j. svetové-ho poriadku podľa amerických pravidiel hry, na Pax Sinica, t. j. na čínsky matrix. K socia-lizmu má táto alternatíva veľmi ďaleko.

ZLOMENÁ KUBAV Latinskej Amerike nadobúdal socializmus v 21. storočí inú podobu a obsah. I tam sa po-kúšali nájsť prijateľný mix socializmu s kapi-talizmom. Na Kube s uchovaním mocenského monopolu komunistickej strany, inde pod ve-dením ľavicových strán a koalícií.Kuba tvorí osobitnú kapitolu. Spojené štáty ju pred polstoročím potrestali hospodárskou blo-kádou za vyvlastnenie amerických podnikov bez primeranej kompenzácie. Kľúčové slovo vtedy bolo „primeranej“. Havane sa po strate sovietskeho protektora a mecenáša nepodari-lo nájsť adekvátnu náhradu. Sklamala Čína, ktorú okrem ťažby surovín a zemného plynu z ložísk v Mexickom zálive Kuba príliš nepri-ťahovala. Venezuelský socialista Hugo Chávez poskytoval Kube v rokoch 2002 – 2012 mno-homiliardové injekcie, no po jeho úmrtí v mar-ci 2013 sa prestarnutí bratia Castrovci v Hava-ne necítili byť schopní naďalej odolávať tlaku USA a otvorili „ostrov slobody“ americkému kapitálu. Gringovia zo severu sa nenáhlia, čo vyvoláva dojem, že nechávajú 84-ročného prezidenta Raula a 89-ročného exprezidenta Fidela dožiť v pokoji. Konzervatívnym špič-kám komunistickej straníckej hierarchie prav-depodobne ponechávajú čas na balenie kufrov. „Pragmatickému krídlu“ poskytujú príleži-tosť – podobne ako vo východnej Európe v ro-koch 1988/89 – na vybudovanie zástupných podnikateľských sietí, ktoré sa včas zapoja do „veľkej privatizácie“. Z ich kruhov vzápätí vzí-du kubánski oligarchovia.

PÍŠŤALA ZO SEVERUSkon charizmatického Huga Cháveza v boles-tiach metastáz rakoviny v marci 2013 podlo-mil postavenie ľavice Južnej Ameriky. Nové-mu prezidentovi Madurovi chýba Chávezov magnetizmus a výrečnosť na medzinárodných

fórach. Štafetu najagilnejšieho predstaviteľa a propagátora socializmu prevzal bolívijský prezident Evo Morales, no jeho krajina ne-disponuje venezuelským ropným bohatstvom a nemá vo svete dostatočnú váhu. Ekvádor a jeho ľavicový prezident Rafael Correa sú na tom podobne. Jedinou ťažkou váhou, kto-rá dosiaľ odolávala návratu k neoliberalizmu a uskutočňovala ľavicovú politiku v prospech všetkých spoločenských vrstiev vrátane nízko-príjmových, je Brazília. Vyše desať rokov roz-deľovala príjmy štátu v prospech nemajetných vďaka stúpajúcemu vývozu surovín a agropro-dukcie do Číny.Pokles cien na svetových trhoch – a to platí aj pre iných juhoamerických vývozcov – posky-tol režisérom farebných revolúcií príležitosť zahryznúť sa do všetkých prezidentov subkon-tinentu, ktorí odmietajú tancovať podľa píš-ťaly zo severu. Tá vyžaduje jediné: zavádzať úsporné opatrenia, rozpredávať majetok štátu, prenechať iniciatívu v rámci hospodárskych reforiem nadnárodným korporáciám a likvido-vať sociálne vymoženosti pracujúcich. Socia-lizmus 21. storočia v Latinskej Amerike upadá do agónie.

Vládnuce komunistické stranícke špičky sa potrebami pracujúcich príliš nezapodievajú. Ani o triedny boj už nestoja a zameriavajú sa na udržiavanie harmónie medzi všetkými vrs-tvami spoločnosti. Ak treba, potláčajú odpor proti prehlbovaniu sociálnej nerovnosti. Kým čínske hospodárstvo ako celok rástlo tempom prevyšujúcim desať percent ročne, rezko stú-pala životná úroveň pracujúcich a v krajine panoval sociálny mier. Akýkoľvek pokles ras-tu pod sedem percent, čo je súčasný stav, túto optickú idylku narúša.

ČÍNSKA CESTA ZLYHÁVA„Historické víťazstvo Číny. Má viac miliar-dárov ako Američania,“ zvestoval nadšene denník Hospodárske noviny 15. októbra svoj-mu segmentu čitateľov. Za povšimnutie stojí posledný odsek spomínanej správy: „Čína prekonala v počte ľudí patriacich k strednej triede Spojené štáty a má najpočetnejšiu stred-nú triedu na svete. Teraz ju tvorí zhruba 109 miliónov ľudí, zatiaľ čo v USA je to približne 92 miliónov.“ To, čo vyzerá na prvý pohľad

chvályhodne, odráža desivú skutočnosť. Kra-jina – nominálne socialistická – s 1,4 miliardy obyvateľov má iba 109 miliónov príslušníkov strednej triedy. Pripočítajme niekoľko milió-nov milionárov plus miliardárov a zistíme, že jeden a štvrť miliardy Číňanov živorí v chu-dobe a biede. Osobitná cesta čínskeho socia-lizmu 21. storočia zlyháva. Krajina s turboka-pitalistickým hospodárskym modelom ostáva diktatúrou pod vedením komunistickej strany, ktorá dopúšťa, aby čínsky socializmus atro-foval na čínsky fašizmus, aký pred 90 rokmi zaviedol taliansky diktátor Mussolini, t. j. do inštitucionálneho prepojenia záujmov štátu a korporácií do jedného systému.Stranícke politbyro v Pekingu sa už dávnejšie rozštiepilo na dve frakcie. Prvá – globalistic-ká, je ochotná dopúšťať prehlbovanie sociál-nej nerovnosti a zvyšovať stávky v globálnom špekulatívnom finančnom kasíne. Druhá – národne cítiaca, sa pokúša o vymanenie čín-skeho hospodárstva z globálneho finančného matrixu. Hospodárske reformy, ktoré prijíma čínska vláda, oslabujú kontrolnú a regulačnú

5554

FRANCÚZSKO > ORBIS PICTUSORBIS PICTUS > TURECKO

Foto: Burhan Ozbilici, SITA / AP Foto: David Vincent, SITA / AP

Vojnová loď BPC Vladivostok (BPC – Bâtiment de Projection et de Commandement) triedy Mistral, vyrobená vo Francúzsku, opúšťa 5. 3. 2014 prístav Saint Nazaire. Plavidlo, ktoré môže na svojej palube prevážať 16 bojových vrtuľníkov, 700 vojakov a 50 obrnených vozidiel, malo byť pôvodne určené pre ruské ozbrojené sily. Prezident François Hollande však nakoniec podľa-hol silnému tlaku USA a 23. 9. pod zámienkou udalostí na Ukrajine rozhodol, že jeho novým majiteľom bude Egypt. Odbyt dvoch vrtuľníkových lodí tým síce zachránil, no dôveryhodnosť Francúzska a jeho zbrojného priemyslu nenapraviteľne poškodil. (jup)

Expert na výbušniny sa dostavil na miesto jedného z dvoch súbežných samovražedných útokov v Ankare, ktoré si 10. 10. v centre tureckého hlavného mesta vyžiadali 86 obetí a takmer 190 zranených. Podľa miestnych úradov ich mohli mať na svedomí extrémisti z ISIL, kurdskí akti-visti či krajne ľavicoví militanti. Spolupredseda prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) Selahattin Demirtas však tvrdí, že brutálny teroristický čin mal byť namierený proti schádzajú-cim sa účastníkom mierového zhromaždenia (sympatizantom HDP), ktorí na ňom chceli vyzvať k väčšej demokracii a ukončeniu obnoveného násilia medzi kurdskými povstalcami a tureckými bezpečnostnými silami. Ako vidno, nestabilná situácia v  jednom z kľúčových členských štátov NATO sa čoraz viac zamotáva a vymyká kontrole. (jup)

VEĽKÁ BRITÁNIA > ORBIS PICTUSORBIS PICTUS > KAZACHSTAN

Foto: Alexej Nikolsky, RIA Novosti / AP Foto: Leon Neal, Pool Foto / AP

Prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching začal 20. 10. 2015 vystúpením v  britskom parlamente a večerou s kráľovnou Alžbetou II. v londýnskom Buckinghamskom paláci oficiálnu štátnu návštevu. Faktom však je, že jej deklarovaný cieľ stmeliť ekonomické väzby medzi oboma krajinami už teraz zatieňujú obavy Londýna z rastúceho ekonomického vplyvu Pekingu v Spoje-nom kráľovstve. (jup)

Zľava doprava: predseda Najvyššej rady Eurázijskej ekonomickej únie arménsky prezident Serž Sarkisian, prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, prezident Kazachstanu Nursultan Na-zarbajev, prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a prezident Kirgizska Almazbek Atambajev na samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktoré sa konalo 16. 10. 2015 v hlavnom meste bývalej sovietskej Kazašskej republiky Astane. Podaním rúk spečaťujú svoje odhodlanie vzoprieť sa svetovému politicko-ekonomickému poriadku. (jup)

ŠVÉDSKO > ORBIS PICTUSORBIS PICTUS > UKRAJINA

Foto: Max Black, SITA / AP Foto: Maja Suslin, TT News Agency / AP

Novinári a fotografi sa 12. 10. 2015 zhromažďujú v hlavnej budove švédskej Kráľovskej akadémie vied, kde počas tlačovej konferencie vyhlásili víťaza Sveriges Riksbank 2015 – Nobelovej ceny za ekonómiu 2015, ktorým sa stal škótsky ekonóm Angus Stewart Deaton (1945) za svoje celoživot-né vedecké dielo venované analýze spotreby, chudoby a blahobytu. Dúfajme, že aj za príspevok k zmierneniu priepasti medzi teóriou a praxou. (jup)

Hnutie občianskeho odporu proti kyjevskej pučistickej moci pokračuje v napĺňaní dohody o stiah-nutí ťažkých zbraní z Doneckej oblasti. Na priebeh odsunu neďaleko Novoazovska, hraničného mesta na juhovýchodnom cípe Ukrajiny, nedôverčivo dozerá jeho ozbrojený príslušník (v main-streamovej terminológii „proruský separatista“). (jup)

USA > ORBIS PICTUSORBIS PICTUS > USA

Foto: Evan Vucci, SITA / AP Foto: Pablo Martinez Monsivais, SITA / AP

Kybernetický útok nemusí prichádzať vždy z Ďalekého východu. Riaditeľ CIA John Brennan reaguje počas tlačovej konferencie v  ústredí CIA v  Langley vo Virgínii na tvrdenie mladého amerického hakera, že sa mu podarilo nabúrať do jeho súkromného e-mailového konta a zverej-nil dokumenty vrátane zoznamu adries z Brennanovho súboru kontaktov. Podľa nepotvrdených informácií malo ísť o študenta strednej školy, ktorý chcel týmto protestovať proti americkej za-hraničnej politike. (jup)

Trpký výraz na tvári amerického vodcu Baracka Obamu na spoločnej tlačovej konferencii s čín-skym prezidentom Si Ťin-pchingom v Ružovej záhrade Bieleho domu 25. 9. naznačuje, že nevyjas-nených tém pribúda. Napríklad analýzy kybernetickej bezpečnosti priviedli USA k podozreniu, že v posledných troch týždňoch pravidelne dochádzalo k útokom čínskych hakerov, zameraným na duševné vlastníctvo amerických firiem. Prehovorí im Si Ťin-pching do duše? (jup)

Marián Benka, Tibor Eliot Rostas

PREVRAT V NOVEMBRI 1989

RIADIL AJ KGB

BÝVALÝ GENERÁLNY TAJOMNÍK ÚV KSČ MILOŠ JAKEŠ JE AJ VO SVOJOM VEKU 93 ROKOV STÁLE V DOBREJ KONDÍCII.

A STÁLE JE ROZHODNÝM OBHAJCOM SOCIALISTICKÉHO SYSTÉMU, KTORÝ POVAŽUJE ZA NAJLEPŠIE MOŽNÉ USPORIADANIE SPOLOČNOSTI, AK MÁ BYŤ JEJ PRIORITOU DÔSTOJNÝ ŽIVOT PRE ČO NAJŠIRŠÍ OKRUH ĽUDÍ. SPOLU S NÍM SME

SA VRÁTILI K NIEKTORÝM ZLOMOVÝM MOMENTOM SOCIALISTICKÉHO ČESKOSLOVENSKA.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Opodstatnenie malo jedno: zachovať základy dovtedajšej politiky a odstraňovať nedostatky, ktoré tu boli. Ale perestrojka bola demontáž socializmu. S Gorbačovom so sa stretol niekoľ-kokrát a veľmi dobre sme si rozumeli. Páčil sa mi jeho demokratický prístup. Gorbačov prišiel s myšlienkou Európskeho domu, ktorej cieľom bolo zrovnať oba systémy, aby proti sebe ne-bojovali. Ale nezamýšľal sa nad tým, prečo ho kapitalisti tak chvália. Dokonca Gorbačovov po-radca Šachnazarov vyhlásil, že Európsky dom musí byť vybudovaný aj za cenu, že sa vzdajú so-cializmu. Vodcovia kapitalistických štátov boli, samozrejme, prefíkaní a využili túto slabosť so-vietskeho vedenia.Gorbačov hľadal takú lacnú, ale nereálnu cestu. Na záver sa zišli generálni tajomníci všetkých socialistických krajín (u nás som už nebol gene-rálnym tajomníkom ja, ale Karel Urbánek), aby zrušili Varšavskú zmluvu a RVHP. Nepovedali ani slovo o tom, že treba zrušiť aj NATO.

Naznačujete tým, že perestrojka bola riadená alebo ovplyvňovaná zo Západu?Nedávno bol zverejnený prejav Ronalda Rea-gana z roku 1984 pred americkou rozviedkou. A Reagan si v tom prejave kládol otázku, ako zničiť Sovietsky zväz. Vojensky? To je príliš veľké riziko. Ekonomicky? Ťažko. ZSSR rastie dvakrát rýchlejšie ako USA. To hovoril Reagan. Takže jedine ideologicky. Reagan v spomína-nom prejave vyzdvihol tri prednosti Sovietskeho zväzu: centrálne plánovanú ekonomiku, organi-zácie strany v každom meste, na každom pra-covisku, a ľud, ktorý je ochotný uskromniť sa v mene riešenia problémov štátu. A u nás rôzni „tlčhubovia“ tvrdili, aká je sovietska ekonomika slabá.

Nie je pravda, že sme si prejedli budúcnosť, socialistická ekonomika už mlela z posledného a bolo len otázkou času, kedy sa zrúti?To je totálna lož. To dnes všetko krachuje. Dnes žijeme 25 rokov čiastočne z toho, čo bolo vytvo-rené za socializmu. A väčšinu sme už prejedli. Miliardové hodnoty sme predávali zahranič-ným kapitalistom pod cenu pri stanovenom kurze 38 korún za dolár. Oficiálny kurz dolára

bol 10 – 12 korún. Národné výbory rozpredali väčšinu objektov, ktoré si ľudia postavili svojpo-mocne v rámci akcie zet. Ponovembrová garni-túra prevzala republiku vo vynikajúcom stave v porovnaní s tým, v akom je dnes.

Ako ste vnímali udalosti v novembri 1989? Na jednej strane sa dnes hovorí o rôznych záku-lisných hrách tajných služieb a zinscenovanom prevrate. Na druhej strane národ asi musel byť nespokojný, keď vyšiel do ulíc...Po prvé, do ulíc nevyšiel národ, vyšla Praha. Až po generálnom štrajku, keď už bolo jasné, že dôjde k zmenám, sa ľudia pripojili. Ale mimo Prahy bol všade pokoj. Niečo sa dialo aj v Brati-slave, ale inak nič podstatné.No nezhody boli aj v samotnej strane. Nespoko-jenci bojovali za urýchlenie zmien a ich snaha smerovala k tomu, aby zbavili stranu postave-nia, ktoré mala. Najväčšia chyba, ktorá sa v po-vojnovom období stala, bolo zapísanie vedúcej úlohy komunistickej strany a marxizmu-leniniz-mu do ústavy. Prečo by sme mali občanov via-zať nejakou ideológiou a tým, že je tu niekto na

Ako ste vnímali rok 1968 a pokus o vytvo-renie „socializmu s ľudskou tvárou“?Socializmus je založený na triednom prístu-pe a tento prístup sa v roku 1968 opúšťal. Čo to chcelo byť – „socializmus s ľudskou tvárou“? Buď máte socializmus, alebo kapi-talizmus. Nič medzi tým neexistuje. Vážne nedostatky ako represie v 50. rokoch strana odsúdila. Ale snahy o vytvorenie nejakého nového socializmu museli nevyhnutne viesť ku krachu.Treba si uvedomiť jedno: socializmus sme vtedy budovali v podmienkach studenej voj-ny. Takže všetko nemohlo byť normálne. Západ sa nás snažil zničiť. A preto kapita-listický svet tlieskal Dubčekovmu vedeniu. A potom prišli až také výkriky, ako keď vte-dajší vedúci oddelenia obrany a bezpečnosti začal uvažovať, či by sme nemali vystúpiť z Varšavskej zmluvy. Vtedy už bolo jasné, kam chcú priviesť spoločnosť. Alebo tá nad-radenosť, keď predstavitelia ústredného vý-boru odmietli ísť do Varšavy na rokovanie s našimi spojencami.

Nakoniec v auguste vojská Varšavskej zmluvy vstúpili do Československa. To bolo v poriadku?Samozrejme, že som mal voči tomu pocitové výhrady ako takmer každý. Ale chápal som, že tie vojská sem nevstúpili preto, aby porazili socializmus. Naša hranica bola jediná hranica otvorená voči Západu. Všade inde boli sovietske vojská. A keby Dubček splnil sľuby, ktoré dal Brežnevovi v telefonických rozhovoroch, tie voj-ská by sem nikdy nevstúpili.

O aké sľuby išlo?Kádrové zmeny vo vedení. Alebo poriadok v tla-či. A neustúpili, ani keď boli vojská už za našimi hranicami. Všetko mohlo dopadnúť inak, keby vo vtedajšom vedení sedeli štátnici a nie ľudia, ktorým išlo predovšetkým o slávu, o obdiv ľudu. Ale „ľud“ boli hlavne novinári, ktorí ovplyvňo-vali verejnú mienku.

Ďalší pokus o reformovanie socializmu však prišiel v druhej polovici 80. rokov priamo z inicia-tívy Sovietskeho zväzu ako perestrojka. Uznáva-te, že mala svoje opodstatnenie?

Foto: Matúš Plecho

6766

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Hegenbart, okrem iného člen Rady obrany štátu, a generál Lorenc, prvý námestník ministra vnút-ra a šéf štátnej bezpečnosti a ďalší sa rozhodli využiť zhromaždenie študentov na zvrhnutie straníckeho vedenia KSČ, smerovať v rozpore s plánom pochodu sprievod študentov na Ná-rodnú triedu a tam proti študentom zasiahnuť. Štátna bezpečnosť zinscenovala na Národnej triede smrť študenta Šmída, aby Pražania vyšli do ulíc protestovať. Problémom bolo, že vedenie strany nemohlo pomenovať vinníkov zásahu, čo vyvolalo protesty v celej krajine. Niektorí členo-via ÚV KSČ v tejto rozjatrenej atmosfére poža-dovali zvolanie ÚV KSČ, ktorý sa konal 24. no-vembra. Výsledok je známy – prevrat v strane. Rezignovalo celé vedenie strany a zvolilo sa nové, ktoré odovzdalo moc opozícii a podporilo voľbu Havla za prezidenta. Na mimoriadnom zjazde v decembri 1989 toto nové vedenie od-súdilo činnosť strany a zaujalo kritický postoj k socializmu. Dôsledky porážky sú likvidácia socializmu a nástup kapitalizmu so všetkými negatívnymi dôsledkami pre väčšinu občanov. Zaujímavé je, že v septembri 1989 sa v hoteli Paríž v Prahe konalo stretnutie s veľvyslancami krajín NATO, ktorého sa zúčastnil Hegenbart, Lorenc a Lenárt bez toho, aby o jeho priebe-hu informovali vedenie strany. Osobne som sa o stretnutí dozvedel v novembrových dňoch, ob-sah nepoznám doteraz. Tvrdenie Hegenbarta, že som bol informovaný, je lož.

Vravíte, že jedným z osnovateľov udalostí v novembri 1989 bol aj Rudolf Hegenbart. Ten to však rázne odmieta, tvrdí, že v ten deň ho zá-merne odviezli mimo Prahy. Zároveň však vraví, že akcia bola pripravená, štáby západných mé-dií rozostavané, a tak divadlo na Národnej trie-de mohlo začať. Hegenbart vraví, že mocenský boj sa vtedy odohrával predovšetkým v podzemí Prahy, kde boli hybnou silou ambiciózni zväzáci s kontaktmi na Západ. Kto teda vydal pokyn na zásah na Národnej triede?Vo vašej otázke je aj odpoveď. Ako uvádzate, Hegenbart bol zámerne odvezený mimo Prahy. Prečo asi? Aby mal alibi. Súhlasím, že súčas-ťou snáh zmeniť vedenie strany bol aj predse-da SZM Mohorita. Kto dal priamo rozkaz – ak

bol vydaný, mi nie je známe. Parlamentná ko-misia to nezistila. Jej išlo predovšetkým o to, aby oznámila národu, že išlo o vystúpenie ľudu, o prejav jeho nesúhlasu s vládnutím komunistic-kej strany a zakrylo sa, že celý zásah bol cielene organizovaný tak, ako potvrdil hlavný aktér – mŕtvy študent Živčák alias Růžička, príslušník ŠtB. Je isté, že svoj záujem mali aj zahraničné rozviedky vrátane KGB.

Toto je mimoriadne zaujímavý moment. Existujú materiály, v ktorých sa spomína vôľa Moskvy, aby sa prevrat uskutočnil a vedenie sa vymenilo. Aký bol podľa vás dôvod na riadenie týchto udalostí prostredníctvom KGB?Okolo 22. novembra bola po vládnej línii zasla-ná informácia z Moskvy konštatujúca, že čes-koslovenské vedenie nemá dôveru, je potrebné vybrať nové, a ak takíto ľudia v strane nie sú, vybrať niekoho, kto ju má. Ďalej bolo zdôraz-nené, že ZSSR má dostatok síl, aby znemožnil prípadné nasadenie armády proti protestujúcim občanom. Keď to na sovietskom veľvyslanectve oznámili podpredsedovi vlády ČSSR Obzinovi, bol zdrvený a konštatoval, že je koniec socializ-mu.

Nie je to vlastne hrôzostrašné zistenie? Hrô-zostrašné v tom, že osud našej krajiny určil KGB s mediálnou podporou Západu? Toto ste mali na mysli vo vašom legendárnom a častokrát zosmieš-ňovanom výroku, že sa cítite osamotený ako kôl v plote?Výrok ako kôl v plote sa netýkal pocitu osame-losti, tú som necítil. Týkal sa vzťahu vedenia strany a členov strany. Jednoducho sa nemožno spoliehať, že vedenie môže všetko zariadiť. Roz-hodnúť môže, ale splniť uznesenie nemožno bez aktívnej účasti členov. Teda bol to apel na akti-vitu členov i občanov, ktorí rozhodnú o koneč-nom výsledku. Miestne problémy musia riešiť základné organizácie strany a samospráva.

Ako ste vy osobne prežívali udalosti 17. novem-bra?Najprv som nič netušil. Lorenc mi volal asi o siedmej alebo ôsmej večer: „Súdruh Jakeš, de-monštrácia skončila, boli tu nejaké potýčky, ale

veky určený byť pánom? To viedlo k nezdravým postojom v strane: nám sa nemôže nič stať, lebo máme v ústave vedúcu úlohu. Viedlo to k určitej pasivite.

Ale nejaké zmeny v štáte predsa len prebiehali.Gorbačovova perestrojka vniesla do spoločnosti aj strany nepokoj a vzbudila neprimerané očaká-vania. Súčasne aktivizovala kritiky socializmu. Vo vedení došlo k zmenám. Gustáv Husák na odporúčanie niektorých členov vedenia opustil kvôli svojmu veku funkciu generálneho tajomní-ka, ďalej vykonával prezidentskú funkciu a zo-stal členom predsedníctva strany. Do uvoľnenej funkcie generálneho tajomníka zvolili mňa. Stalo sa tak na zasadnutí ÚV KSČ v novembri 1987. Na zasadaní som predniesol návrh progra-mu československej prestavby, ktorý bol pred-tým prerokovaný a schválený predsedníctvom ÚV KSČ.Na realizáciu tohto programu bolo prijatých viacero opatrení. Rozbehli sa práce na príprave zjazdu KSČ plánovaného na máj 1990. V tejto súvislosti sa pripravoval nový program strany

a úprava stanov strany. Strana ešte pred pre-vratom predložila Národnému zhromaždeniu návrh vypustiť z ústavy článok týkajúci sa vedú-cej úlohy a marxizmu-leninizmu. Návrh novej ústavy spracovaný pred prevratom to už neob-sahoval. Ďalej prebiehali práce na príprave no-vej päťročnice s výhľadom na 20 rokov a nový program strany. Všetky tieto dokumenty mali byť prerokované na schôdzach strany, v národ-nej fronte a s občanmi. Výsledok diskusie mal byť využitý pre spracovanie konečnej verzie pre zjazd. Prebiehali aj práce na zrušení výjazdo-vých doložiek, konalo sa významné zasadnutie ÚV KSČ k otázkam urýchlenia uplatňovania vedy a techniky, k ekologickej problematike, školstvu, k práci strany. Strana prijala dôležité rozhodnutia k ekonomickej reforme, ktorá mala byť spustená 1. januára 1990. Podľa nového zákona boli už zriadené národné podniky a za-mestnanci si prvýkrát zvolili riaditeľa a rady pracovných kolektívov.

A ako presne došlo k prevratu?Situáciu komplikovalo, že sovietska perestrojka aktivizovala aj opozičné sily v krajine a nespoko-jencov v strane. Tí sa domnievali, že napĺňanie programu postupuje pomaly a obviňovali z toho vedenie strany. Mali v pláne využiť na to pred-pokladané decembrové zasadnutie ÚV KSČ. Predstavu zverejnil na svojej stránke Rudolf Hegenbart, vedúci branno-bezpečnostného od-delenia, kooptovaný člen ÚV KSČ. Prišiel s plá-nom zmobilizovať Pražanov, aby sa zhromaždili okolo Pražského hradu v čase zasadania a poža-dovali odstúpenie predsedníctva strany. K tomu však nedošlo, pretože sa rozhodli využiť na ten-to cieľ oslavy výročia Medzinárodného dňa štu-dentstva. Za aktívnej účasti príslušníkov ŠtB bol sprievod nasmerovaný na Národnú triedu, kde došlo k stretu s policajnými zložkami napriek tomu, že predsedníctvo ÚV KSČ pri prerokú-vaní zabezpečenia osláv Medzinárodného dňa študentstva zdôraznilo, že k tomu nesmie dôjsť. Predsedníctvo konanie osláv prerokovalo a zdô-raznilo, že v prípade problémov sa nesmie proti študentom policajne zasiahnuť. Organizátori osláv dali záruku, že priebeh osláv bude dôstoj-ný, skutočnosť však bola iná.

Foto: Matúš Plecho

6968

všetko je v poriadku, odchádzam do Bratislavy.“ Ale potom mi naraz začali chodiť iné správy, tak som začal zisťovať, čo sa to vlastne stalo. Volal som Jaroslavovi Prokopcovi (českému ministrovi zdravotníctva), nech mi povie, ako je to s tými zranenými ľuďmi, ktorých sú vraj plné nemocnice. A Prokopec hovorí: „Pozri sa, nejakí zranení tam boli, ale oni majú všade po nemocniciach pozorovateľov a každého, kto bol ošetrený, hlásia ako niekoho, kto bol zranený na tej demonštrácii.“Tak som hneď na druhý deň ráno dal pokyn zvolať na večer predsedníctvo. A na predsed-níctve nám Lorenc do očí klamal. Nepriznal sa, kto to zorganizoval. Preto sme nemohli na situáciu reagovať hneď. Ale reagovali vzbúren-ci, ktorí mali na svojej strane niektorých členov ústredného výboru. Reagovali zvolaním ústred-ného výboru. Ten sa zišiel, vedenie strany rezig-novalo, boli zvolení iní a odovzdávanie moci sa rozbehlo.

Chcela skupina okolo Hegenbarta a Lorenca pôvodne zachovať socializmus?Samozrejme, že chceli. Chceli byť pri moci, viesť stranu a vytiahnuť opatrenia, ktoré sa pripravova-li, akoby to bola ich zásluha. Potom však vstúpili do hry ľudia podporovaní zo Západu. Z celého priebehu prevratov v socialistických krajinách vo východnej Európe je zrejmé, že išlo vždy o rov-naký postup. Po prvé sa našiel niekto z vedúcich činiteľov, kto s podporou Gorbačovových ľudí organizoval rozloženie vedenia strany a jeho zvrhnutie. Prevrat v strane bol základnou pod-mienkou prevratu v štáte, zamatového odovzda-nia moci a následných zmien. Oslabenie strany dokončil mimoriadny zjazd KSČ, ktorý tiež vy-lúčil bývalých členov vedenia, zvolil Ladislava Adamca za predsedu strany a Vasila Mohoritu za generálneho tajomníka ÚV KSČ. Po tomto zjaz-de a zvolení Havla za prezidenta sa strana začala rozpadať, státisíce členov z nej vystúpilo, a tí, kto-rí zostali verní, sa stali predmetom útokov silne-júceho antikomunizmu. Priestor na to vytvorili dva zákony: Zákon o protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu a Lustračný zákon. Oba zákony sú v príkrom rozpore s ľudskými práva-mi. Hon na komunistov mal zelenú a dvere ku

kapitalizmu otvorené cestou privatizácie a rešti-túcie. Tento scenár sa uplatnil vo všetkých európ-skych socialistických krajinách.

Obdobiu socializmu sa dnes vyčíta, že sa ne-dodržiavali ľudské práva, nebola sloboda slova, v kultúre i médiách panovala cenzúra. Napríklad náš časopis je mimoriadne kritický voči súčas-nému politickému systému, zahraničnej politike USA a vedú sa proti nemu isté útoky, ale vychá-dzame. Nedokážem si predstaviť, že by za socia-lizmu podobne legálne vychádzal časopis, ktorý by otvorene kritizoval vtedajší systém a politiku Sovietskeho zväzu. Ako to vnímate? Máme dnes viac slobody ako vtedy?Nie je to také jednoduché. Cieľom kapitalizmu bolo sťažiť podmienky fungovania socializmu, zastaviť ho a zlikvidovať. A to bolo spojené s obrovskou propagandistickou činnosťou voči nám. Takže sme boli vo vojne s kapitalizmom. A počas vojny to tak býva, že ten, koho napá-dajú, sa bráni. A chce vylúčiť možnosť, aby bol jeho režim zvrhnutý. Preto sa snaží zastaviť podvratné tendencie, aby mal pokoj na to hlav-né – pretvorenie spoločnosti. Mali sme zákon na ochranu republiky, ale taký zákon bol aj za prvej Československej republiky, vtedy za jeho porušenie zatvárali komunistov. Kapitalizmus mal svojich kritikov a opozíciu, ale nikdy nečelil snahe zlikvidovať ho.Za daných okolností sme tieto opatrenia museli mať. Otázka je, či boli vždy využívané rozumne. Ten boj proti nám sme museli obmedziť a potla-čiť. Aj administratívne. Nikdy sme nepovedali, že v procese budovania socializmu tu bude ne-jaká absolútna sloboda, ale jasne sme povedali, že tu bude diktatúra proletariátu. A nie demok-racia. Samozrejme, že sa tie pomery postupne uvoľňovali tam, kde to bolo možné. S cirkvou sme napríklad mali najprv konflikty a potom to ustalo.Minule ma pozvali na jedno diskusné stretnutie, že tam budem mať oponenta a budem prekva-pený. Prídem tam, nejaký zarastený chlapík sa mi predstavil: „Ja som Čuňas.“ Hovorím: „Ja vás nepoznám a nikdy som o vás ani nepočul.“ A tým som ho strašne urazil, lebo to bol čelný predstaviteľ avantgardnej skupiny Plastic Pe-

ople. Oni si hádam mysleli, že ich na každom predsedníctve riešime. Začal mi vyčítať, že bol zavretý. Hovorím: „Pozrite sa, to by som musel najprv vidieť váš súdny spis, takto môžem ťaž-ko reagovať. Ale poviem vám jedno: vy ste si z vlastnej vôle vybrali svoju cestu, tak ste museli očakávať aj následky. Ale tie státisíce ľudí, ktoré po privatizácii vyhodili z práce, voľbu nemali.“

Ako vnímate súčasné tendencie posúvania NATO k ruským hraniciam, navyše za okolnos-tí, keď je aj Slovensko vystavené tlaku na prijatie vojsk NATO a budovanie základní? Ešte v roku 1991 vtedajší generálny tajomník NATO Man-

fred Wörner prehlásil, že ak sa zjednotí Nemec-ko, NATO sa nebude rozširovať.To nemožno pripustiť, odmietam to. Ide o poli-tiku vnútenú Európe. Pánom v NATO sú USA, ako z hľadiska vojenského, tak politického. Vy-týkajú Gorbačovovi, že pri zrušení Varšavskej zmluvy nepožadoval zrušenie NATO. Stal sa opak. Po porážke socializmu v európskych kra-jinách sa všetky okrem Ruska, Ukrajiny, Bielo-ruska a bývalej Juhoslávie stali členmi NATO. Je potrebné usilovať o zrušenie NATO, ktoré obhajuje záujmy USA usilujúce o svetovládu. Práve Rusko je prekážkou k dosiahnutiu týchto cieľov Spojených štátov.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Foto: Matúš Plecho

7170

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Artur Bekmatov

FESTIVAL POLITICKEJ

PROPAGANDYPREDSTAVTE SI TROJDŇOVÝ SEMINÁR ORGANIZOVANÝ MLÁDEŽNÍCKYM

ZDRUŽENÍM NIEKTOREJ Z ĽAVICOVÝCH ALEBO NÁRODNÝCH STRÁN, NA KTOROM BY VYSTUPOVALI ROVNAKO NÁZOROVO ORIENTOVANÍ NOVINÁRI, BEZPEČNOSTNÍ

ANALYTICI, ALE HLAVNE BÝVALÍ A SÚČASNÍ POLITICI. PREDSTAVTE SI, ŽE BY PARTNEROM TAKÝCHTO PODUJATÍ BOLI ALTERNATÍVNE MÉDIÁ A OBČIANSKE ZDRUŽENIA ORIENTOVANÉ NA VÝCHODNÚ EURÓPU A TAKÝTO SEMINÁR BY SA

KONAL NA AKADEMICKEJ PÔDE, KTORÁ MÁ ZOSTAŤ APOLITICKOU.

Niekoľko dní nato by zrejme nasledovali palcové titulky vo všetkých denníkoch, verbálne protesty aktivistov, ako aj kul-

túrnych a intelektuálnych autorít o zneužití aka-demickej pôdy na šírenie „kontroverzných“ názo-rov. Po festivale MOVE Slovensko, ktorý sa konal v najväčšom internáte v Mlynskej doline, však nikto ani neštekol.

POLITIKA NA AKADEMICKEJ PÔDEOrganizátorom festivalu bolo občianske združe-nie Nová generácia, ktoré malo ešte donedávna status mládežníckeho združenia SDKÚ-DS. Po nezhodách so súčasným vedením sa Nová gene-rácia vzdala svojej pozície v štruktúrach SDKÚ--DS, no prepojenie na bývalé vedenie strany bolo zrejmé už pri letmom pohľade na spíkrov – bývalý minister školstva za SDKÚ-DS Eugen Jurzyca, bývalá ministerka spravodlivosti za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská (dnes Most-Híd), bývalý minister obrany za SDKÚ-DS Martin Fedor (dnes Sieť), ďalej bývalý komunálny politik SDKÚ-DS, dnes primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a, samozrejme, bývalý minister financií za SDKÚ-DS Ivan Mikloš s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom. Dnes obaja radia vláde na Ukrajine.Bývalej elite SDKÚ-DS sekundovali v diskusiách aj ďalší politici, ale opäť len z pravicového spek-tra – Martin Klus (SaS), Martin Poliačik (SaS), Katarína Cséfalvayová (Sieť), Ján Budaj (Zmena zdola), Miloš Moravčík (KDH) či Miroslav Ka-dúc (OĽaNO). Ak k tomu pripočítame zástupcov médií ako Denník N, SME, .týždeň či Trend do-plnených o známe „firmy“ z prostredia mimovlád-nych organizácií ako Transparency International, INESS či IVO, dostaneme jednostrannú skladbu diskutujúcich bez známky akejkoľvek objektivity. Pritom len v júli podala samotná Nová generácia podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu pre nevyváženosť televíznych diskusií. Cez vestibul „Štúraku“ vchádzame do haly Uni-verzitného pastoračného centra, ktoré poskytlo organizátorom svoje priestory. Pri vchode čakajú dvaja členovia Novej generácie, ktorí majú na sta-rosti prezenčnú listinu a rozdávanie programov s propagačnými materiálmi. „Ale poprosím sluš-ne,“ hovorí dievčina v tričku Novej generácie pri vchode Matúšovi, keď sa predstaví ako fotograf

mesačníka Zem&Vek. Na otázku, v čom myslí, že nebude slušný, sa dievčina mierne zarazí.

HON NA KONŠPIRÁTOROV„Bonbónik“ prvého večera v podobe Lampy so Štefanom Hríbom odpadol, pretože hlavný pro-tagonista (a zrejme jediný, lebo iní diskutujúci neboli pri Lampe uvedení) musel odcestovať do zahraničia. Prvý večer si tak najväčšiu pozornosť získala diskusia s názvom Dosah konšpiračných teórií a propagandy na internete. Diskutujúci: Jaroslav Naď z think-tanku CEPI, politológ SaS Martin Klus a Juraj Smatana, ktorého organizá-tori uviedli v programe ako odborníka na konšpi-rácie. Ak by sa ešte našiel niekto, kto by v tejto zostave očakával ak nie polemiku, tak prinajmen-šom diskusiu, bol by prekvapený.Už pri prvej otázke moderátora Mária Nicoli-niho (zakladateľ a čestný prezident Euroatlan-tického centra) sa konšpirácie zúžili na „ruskú dezinformačnú kampaň“. Niekoľkokrát skloňo-

vali spojenia ako „niekoľko stoviek spolupra-covníkov FSB“ či „finančné toky zo spravodaj-ských služieb“. Avšak bez uvedenia konkrétneho dôkazu zo Slovenska. Martin Klus dokonca vyhlásil, že „niektoré politické strany majú zá-ujem na šírení konšpiračných teórií“. Neskôr za tieto strany označil Smer-SD, ĽSNS a SNS. Jaroslav Naď, ktorý sa nedávno zviditeľnil or-ganizovaním vítania amerického konvoja na hranici, povedal, že v prebiehajúcej informačnej vojne „bojujeme o charakter režimu“. Na otázku z publika, či mu nechýba názorový oponent, od-povedal síce kladne, ale jedným dychom dodal, že nikto z názorových oponentov – narážajúc na docenta Františka Škvrndu a docenta Eduar-da Chmelára, vlastne nie je kompetentný s ním diskutovať.

Foto: Matúš Plecho

Martin Klus (vľavo), Jaroslav Naď, Mário Nicolini (vpravo)

73

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Martin Poliačik a univerzálny diskutér, spisovateľ Michal Hvorecký. Napriek tomu, že poslední dva-ja menovaní mali v roku 1989 desať, resp. trinásť rokov, na úvod si veľmi živo zaspomínali na obdo-bie vlády KSČ.V hodnotení ponovembrového vývoja zaznelo zo strany rečníkov určité sklamanie z naivných očakávaní obyvateľstva, ako aj z vývoja v politike, ktorú Ján Budaj nazval surovou partokraciou. Ďa-lej sa diskutujúci zhodli v tom, že ponovembrová spoločnosť zanedbala výchovu mládeže k váženiu si slobody, čo Michal Hvorecký označil za príčinu absencie skutočnej občianskej spoločnosti. Podľa poslanca SaS Poliačika je sloboda „stav, v ktorom sa obmedzuješ len sám – čím viacej dokážeš po-súvať hranice svojich vlastných obmedzení bez toho, aby na niečo narazili, o to si slobodnejší“.Ján Budaj si v ďalšom priebehu diskusie dokonca mierne „zakonšpiroval“: „Zatiaľ najväčšie liberál-ne demokracie na svete, aké boli, priniesli skoro totálnu stratu súkromia a ja s úžasom sledujem, ako málo ľuďom to vadí. Ako si totálne naivne myslia, že keď nič zlé nerobím, tak sa mi nič ne-stane za to, že mi sťahujú dáta, že ma všade cez

bankomat či telefón odsledujú.“ Líder novembro-vej revolúcie však podrobil kritike aj médiá. „Oli-garchovia skúpili médiá. Netvrdím, že sme všetci ovládaní. Chvalabohu, nie – môžeme sa stretať, surfovať na internete, zháňať si informácie. Ale verte, že vlastnenie televízií a médií, k akému do-šlo – že sú úplne, skoro bez výnimky, rozdelené medzi miliardárov, ktorí majú konkrétne ekono-mické záujmy voči štátu a využívajú ich – je veľmi rizikový stav. A na Slovensku okolo toho chodí-me po špičkách,“ neubránil sa Budaj konšpirácii, za ktorú by sa nemusel hanbiť nejeden redaktor Zem&Vek.

AKO DZURINDA CLINTONA PRESVIEDČALBývalý premiér Mikuláš Dzurinda uzatváral druhý večer festivalu. Vo svojej prednáške s ná-zvom Ako posunúť Slovensko vpred? sa venoval najmä reformám svojich vlád a zaspomínal si aj na svoje rokovanie s prezidentom Clintonom o vstupe Slovenska do NATO: „Na konci mu ho-vorím, pán prezident, ale ja mám tému. ,Povedz-te.’ Slovensko chce do NATO. ,Zmeškali ste vlak.’ Je mi to ľúto, nemáme takú konfiguráciu, akou

„Prečo by som mal s človekom, ktorý nie je od-borníkom na medzinárodné vzťahy, a tvári sa, že je odborníkom na medzinárodné vzťahy a učí medzinárodné vzťahy, napríklad na Ekonomickej univerzite, chodiť do diskusie a legitimizovať ho, keď nie je nič iné ako bývalý komunista a eštebák. A preto nemôže pokračovať v práci na Minister-stve zahraničných vecí, a tak išiel do akademickej sféry a tam svoje pseudoinformácie šíri medzi študentmi,“ povedal Naď, a doplnil: „Prečo by som mal debatovať s niekým, kto sa tvári, že je rektorom nejakej Akadémie médií, nemá poňatia o medzinárodných vzťahoch, ale vyjadruje sa ku všetkému? Prečo by som mal s takým človekom chodiť do diskusie?“So zaujímavou myšlienkou prišiel v diskusii aj Juraj Smatana. Najprv poukázal na fakt, že od-porcovia NATO majú na sociálnych sieťach často obrovskú prevahu, „no bublina vyfučí pri verej-ných akciách“. Na otázku, ako vníma fakt, že na protesty pred ruskú ambasádu, prípadne na zhro-maždenia za členstvo SR v NATO chodí podstat-ne menej ľudí, odpovedal:„V demokracii sa predsa nerozhoduje podľa toho, kto koľko ľudí privedie na námestie. Akú má nor-málny, zamestnaný človek motiváciu ísť na ná-mestie, na proNATO demonštráciu? Ten, ktorý je frustrovaný, nespokojný so súčasným stavom, má silnú motiváciu vyjsť na námestie a protestovať pro-ti NATO, lebo sa mu to nepáči. Tak tam prídu všet-ci, lebo to chcú zmeniť. Tí, ktorí sú so status quo spokojní, alebo im aspoň nevadí, tak tam jednodu-cho nemajú dôvod chodiť. Vyvodzovať z mecha-nického spočítania ľudí na námestí, koľko je pro-NATO a koľko proti NATO, je smiešne. Prečo by mali prísť všetci priaznivci NATO na námestie?“

MIKLOŠ: „KTO BY NEPOZNAL ZEM&VEK?“Bývalý minister financií Ivan Mikloš spomínal vo svojej prednáške na obdobie dvoch vlád Mi-kuláša Dzurindu, pričom jeho posolstvo bolo jasné: Slovensko môže byť úspešné len s neolibe-rálnym modelom ekonomiky. Krajina podľa neho v posledných rokoch profituje zo zotrvačnosti reforiem dvoch Dzurindových vlád. „Dlhodobo budú úspešné tie krajiny, v ktorých vznikne širší konsenzus na neustálych, permanentných zme-nách a reformách založených na princípe slobod-

nej súťaže, štíhleho a efektívneho štátu, nízkej miere prerozdeľovania, ekonomickej a politickej slobody. Ako je to napríklad v Írsku a Estónsku. Slovensko je príkladom krajiny, ktorá vyskočila a je jednou z najúspešnejších transformujúcich sa krajín doteraz, ale, žiaľbohu, vývoj ukazuje, že nielenže sa v reformách nepokračuje, ale ony skôr vyprchávajú, v niektorých oblastiach sa rušia,“ po-vedal Mikloš ku koncu prednášky.„Mesačník Zem&Vek, poznáte?“ odpovedali sme Ivanovi Miklošovi na otázku, odkiaľ sme, pred krátkym rozhovorom po prednáške. „Poznám, poznám. Kto by nepoznal?“ usmial sa Mikloš, ktorý momentálne pôsobí ako poradca minister-

ky financií na Ukrajine. Mesačne tam trávi sedem až desať dní. „Na jednej strane sa urobilo za rok a pol od Majdanu viac ako za dvadsaťpäť rokov doteraz, na druhej strane, z pohľadu toho, čo je treba urobiť po tých desaťročiach deformácií aj z komunizmu, je treba urobiť oveľa viac. Takže cesta bola začatá, je správna, ale či bude úspeš-ná, je ešte otázne,“ zhodnotil začaté reformy na Ukrajine.Samotný priebeh Majdanu považuje Mikloš za legálnu zmenu moci bez nadmernej angažova-nosti západných krajín. „V každej krajine na svete majú vplyv aj západné aj východné krajiny. Ale nerád by som dával odpovede, ktoré by mohli byť zneužívané – viem predsa, s kým sa rozprávam. Samozrejme, že normálny, štandardný, legitímny vplyv mali a majú aj západné krajiny. Čo je prob-lém, že Rusko tam uplatňuje nelegitímny vplyv a agresiu,“ dodal Mikloš.

HVORECKÝ, POLIAČIK A BUDAJ O SLOBODEĎalšia zaujímavá debata sa týkala slobody v našej krajine. Na november 1989 si zaspomínal jeden z jeho protagonistov Ján Budaj, poslanec za SaS

Foto: Matúš Plecho

Ján Budaj (vľavo), Martin Poliačik a Michal Hvorecký (vpravo)

Ivan Mikloš 7574

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

bolo Česko, Poľsko a Maďarsko. Začal som sa po-tiť, hovorím, pán prezident, ale ja mám takú konfi-guráciu. ,Hej? Tak povedzte.’ Tak som mu povedal double S: Slovakia – Slovenia, a začal sa rehotať. ,Keby bola k tomu taká väčšia ryba.’ A pýtam sa ho, čo je to „bigger fish“? ,No keby tak chceli Bul-hari alebo aj Rumuni.’ Taký povzbudený mu ho-vorím, že máme ešte aj Baltov. Vtedy mi Clinton hovorí: ,Rusko to nikdy nedovolí.’ Viete, aký som odchádzal z Bieleho domu zbitý? To bolo v marci 1999. O päť rokov som mal hlavný prejav spome-dzi premiérov siedmich krajín, ktoré vstupovali do NATO. Päť rokov od vety, keď mi americký prezident povedal, že moja krajina nemá šancu,“ povedal bývalý premiér.V diskusii ho potešila najmä otázka, či má Sloven-sko potenciál zjednotiť v postojoch štruktúry EÚ, aby tak bola Únia plnohodnotným partnerom pre Rusko a USA. Dzurinda sa vyjadril, že Sloven-sko takýto potenciál jednoznačne má, ale hlavne by sme mali prichádzať so svojimi riešeniami:

„Takto to musím byť stále ja, kto z opozície povie, že kým nepošleme stotisíc vojakov do Sýrie, tak tam nebude pokoj. Rusi sú tam už nasáčkovaní, Amíci sa už spamätali a idú tam tiež, až sa bojím, či sa nebudú potkýnať jeden o druhého. Akú au-toritu má Európa, keď takto vajatá?“

REKTORÁT O PODUJATÍ NEVEDELZaujímavý je pohľad na partnerov a sponzo-rov podujatia. Na prvom mieste figuruje Nadá-cia Hannsa Seidela, pomenovaná po politikovi z nemeckej Kresťansko-demokratickej strany. Na svojej stránke nadácia píše, že „mladí ľudia potrebujú predovšetkým mať jasne vysvetlené po-litické otázky a vzťahy, ak majú byť motivovaní k prevzatiu zodpovednosti. V skratke: demokra-cia vyžaduje politickú výchovu“.

Ďalej môžeme medzi sponzormi a partnermi nájsť Nadáciu Konrada Adenauera, Centrum Wilfrieda Martensa pre európske štúdiá (na stránke sa charakterizuje ako oficiálny think--tank Európskej ľudovej strany), Republikovú úniu zamestnávateľov či Inštitút pre moderné Slovensko, ktorý bol neoficiálnou vzdelávacou štruktúrou SDKÚ-DS. Vo svojich materiáloch píše, že IPMS „vznikol ako občianske združenie v marci 2007 s cieľom vytvoriť priestor pre ďal-šie vzdelávanie ľudí, ktorí vyznávajú stredopra-vé hodnoty, ľudí názorovo blízkych SDKÚ-DS, s osobitným dôrazom na vzdelávanie členskej základne“. V správnej rade IPMS figurujú Mi-kuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Iveta Radičová, Eduard Kukan, Milan Hort či Štefan Hudec – všetko bývalí predstavitelia SDKÚ-DS. Politic-ký festival mediálne podporila agentúra SITA a portál aktuality.sk.Vedenia univerzity sme sa opýtali, ako je mož-né, že na akademickej pôde, kde žije približne sedemtisíc študentov, vôbec povolili jasne poli-tické podujatie. Podľa rektorátu UK organizátori MOVE Slovensko komunikovali len s Univerzit-

ným pastoračným centrom. „Univerzitné pasto-račné centrum je samostatnou jednotkou, ktorá nepodlieha Univerzite Komenského. Priestory v bratislavskej Mlynskej doline si prenajíma na základe platnej nájomnej zmluvy. Napriek týmto skutočnostiam vedenie univerzity nebolo o akcii informované,“ povedala Andrea Földváryová z rektorátu UK. Na Slovenskej technickej univer-zite však festival medzi študentmi aktívne propa-govali. Viacero študentov STU nám potvrdilo, že pozvánky na MOVE Slovensko im prišli na štu-dentský mail priamo z rektorátu. Nová generácia odpovede na naše otázky do uzávierky tohto vy-dania nezaslala.

Tibor Eliot Rostas

TRI ANGEL – GOOD ANGEL

Niekde v televízii išiel spot, kde smutný detský hlas hovoril, ako mu v liečbe s rakovinou pomáha Dobrý anjel. Ani-

mácia predstavila nemocničnú posteľ s hadička-mi. Tie do detského bojujúceho telíčka dopravu-jú tu správnu pomoc, ktorej by sa mu od tejto spoločnosti inak nedostalo. Na prvý pohľad si asi väčšina povie: ako dobre, dokonca niekam do neba možno pošle Kiskovi „kiss“. To však prehliadli pointu. Základný moment je vyzbie-rať peniaze na zadlžovaní ľudí, potom akože vrátením časti z tohto zisku v Dobrom anjelovi spraviť marketing, no a napokon byť archanje-lom samotným. Ak 1,3 milióna ľudí dopustilo, aby sa z kšeftára s ich vlastným zadlžovaním a úpadkom stal prostredníctvom marketingu Dobrého anjela, vyrobeného v reklamnej agen-túre Wiktor Leo Burnett, prezident, máme ešte veľa práce. Ale dobrou správou je, že 1,3 milióna nie je väčšina. Tou druhou dobrou správou je, že mnohým z tých, ktorí sa nechali podviesť, to už došlo. Vo chvíli, keď som videl ten spot, pocho-pil som, že vidím priam esenciu toho, prečo sme ako spoločnosť v tejto katastrofe. Tento spot je synergiou toho najhoršieho tváriac sa ako to naj-lepšie. Spojilo sa tu citové vydieranie prostred-níctvom zneužitia dieťaťa chorého na rakovinu, implicitné propagovanie (v drvivej väčšine) ne-efektívnej liečby rakoviny a marketing „dobro-tivosti“ prezidenta SR, ktorý zadlžoval vlastný národ a profitoval z toho. Je to však veľmi dob-rá didaktická pomôcka. Poznáte 3D obrázky? Niekto v nich vidí skryté motívy hneď, iní po dlhom čase, niektorí vôbec nikdy. Aj tu je to tak. Niekomu je dovolené v tom spote, a najmä v im-pulze k motivácii k tomu celému, vidieť jedno, druhému zas to, o čom píšeme. Vždy máme na výber. Viete, načo títo ľudia potrebujú potlesk? Aby sa pokúsili vykúpiť. Jestvujú však hranice, za ktorými ani najlepší marketing nespraví z da-rebákov cnostných.

O podvode a zneužití Dobrého anjela napokon celkom jasne vraví aj jeho spoluzakladateľ Igor Brossmann. V tlači sa objavili správy, že Kisku považuje za klamára, ktorý „brutálne porušil“ dohodu. Podľa nej zakladatelia Dobrého anjela nebudú výsledky tejto charity využívať v politike. Pre mesačník Stratégie priznal, že „je to úplne iné ako na začiatku. Vlastne, už dávno to začalo byť iné. Niekedy v 2008-om som začal mať intenzív-ny pocit, že ma Andrej už od prvopočiatku Dob-rého anjela klame. A nielen mňa, ale najmä ľudí, ktorí nám nezištne pomáhali. Niekedy v roku 2010 sa mi to definitívne celé poskladalo. Tisíc zdanlivých drobností z minulosti. Zrazu som na-plno pochopil, že Andrej od začiatku vošiel do Dobrého anjela nie preto, aby pomáhal iným, ale preto, aby iní pomáhali jemu. Pochopil som, že všetci tí, ktorí sme venovali čas a peniaze Anjelo-vi, sme v skutočnosti od začiatku financovali po-litickú kampaň jednému človeku. Keďže som to nedokázal zmeniť, a nechcel som sa na tom ďalej podieľať, tak po dlhom zvažovaní som začiatkom roka 2011 odišiel zo všetkých výkonných funkcií. To som už vedel, že ide na prezidenta. Odvtedy Andrejovi prajem len to najlepšie – čo najďalej odo mňa.“ Samotná Kiskova kampaň, ktorú si financoval z vlastných zdrojov, oficiálne viac ako dvojnásobne presiahla presne stanovenú hrani-cu 132 775 eur. A tak si mohol dobrý archanjel z biznisu so zadlžovaním a marketingom útrap dovoliť minúť 350 000 eur. Je doteraz najdrahšia kampaň skutočne vizitkou dobrej anjelskej duše, alebo Fausta? Machiavelli vo svojom Vládarovi píše o tvrdosti a ľsti, ktorou treba dosiahnuť moc. Táto Quatro lesť má však oproti Niccol±vi jeden veľký bonus navyše: vytvára moc jedného, ktorý sa podelením o zisk nad nakazením spoločnosti zároveň tvári, že lieči jej smrteľne choré deti... Ak by bola zdravá, nepotrebuje vyzbierať peniaze na liečenie detí, ale lieči ich, rovnako ako má pocti-vých, statočných a čestných na svojom čele.

Foto: Matúš Plecho

Mikuláš Dzurinda

7776

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Gustáv Murín

DEMOKRACIA

NIKDY NEZVÍŤAZÍ, TOBÔŽ NIE DIKTATÚRA

„O AMERICKEJ DEMOKRACII MÔŽEME HOVORIŤ LEN V MINULOM ČASE, NIE V SÚČASNOSTI – NIE JE UŽ VIAC REALITOU.“BÝVALÝ PREZIDENT USA JIMMY CARTER V ROZHOVORE

PRE HUFFINGTON POST, 3. 8. 2015

Je pozoruhodné, ako sa v údajne najdemo-kratickejšej z demokratických krajín práve vďaka väčšine jednoduchých Američanov

podarilo republikánskym jastrabom na čele s Bushom Jr., Cheneym, Rumsfeldom a naj-novšie McCainom presadiť alternatívu starých diktatúr. Karel Kryl to nazval (s ohľadom na havlovskú verziu) – demokratúra. A aby sme sa neplietli – na oboch pobrežiach USA je tenká vrstva ľudí rozhľadených a zapálených v pro-spech demokracie. Tých rozhľadenejších však pravidelne valcujú masy rozptýlené na obrov-ských pláňach stredozápadu, kde žijú ľudia, kto-rých naozaj nezaujíma komplikovanosť sveta za hranicami ich pozemku. Táto vedome nevedo-má masa, vedená republikánskymi dobrodruh-mi a kšeftármi, je pre svetovú demokraciu smr-teľne nebezpečná.Ako sa píše v knihe Amerika proti svetu – v čom je iná a prečo ju nemajú radi (A. Kohut a Bruce Stokes, vyd. Slovart, 2006): „Vyše tri štvrtiny

Američanov si myslia, že Spojené štáty by sa mali deliť o vedúcu úlohu vo svete s inými kra-jinami. Američania teda rozhodne neprejavujú túžbu vybudovať americké impérium, a už vô-bec nedávajú svojej vláde na to mandát.“ Toľ-ko teória. Ale keď Francúzsko odmietlo ísť do druhej okupácie Iraku ospravedlňovanej klam-stvom, vo Washingtone masovo škrtali v reštau-ráciách z menu francúzske hranolky (pommes frites) a národ ovládol bojkot francúzskych vín.

NEVIDITEĽNÁ „TVÁR NEPRIATEĽA“Lenže akokoľvek je americký národ zmilitari-zovaný, predsa len môžu viacerí o účelnosti ta-kéhoto „vývozu smrti“ pochybovať. A aj častá zmena „tváre nepriateľa“ by mohla vyvolať do-jem, že Američanov už vo svete fakticky nikto nemá rád. Až prišiel spásny útok na Dvojičky a s ním aj iste spontánne (neobviňujme „bushis-tov“ z vedomej geniality) riešenie, z ktorého vy-rástla celá ideológia bushizmu.

Vojna s terorizmom je pozoruhodný trik, ako dostať príliš slobodných občanov pod totálnu kontrolu. A domnelý nepriateľ (všetci moslimo-via, ale aj ktokoľvek iný, čo sa hodí) ani nemá veľa šancí vysvetliť, že nie je nepriateľ. Cieľ je prostý – hľadá sa nielen vonkajší, ale aj (ako to poznáme už od čias Stalina aj svätej inkvizície) vnútorný nepriateľ. A všetci sú podozriví, vrá-tane dojčiat! Zdá sa vám to absurdné? V aprí-li 2001 zatkli vo washingtonskom metre tajní policajti 12-ročné dievčatko za to, že vošlo do metra s hranolkami a jedlo ich. Privolaní unifor-movaní policajti jej nasadili putá a donútili ju, aby im vydala šnúrky od topánok pre prípad, že by sa rozhodla od hanby na mieste obesiť. Vtedy tá absurdnosť vzbudila ešte pozornosť. Dnes je toto šikanovanie považované za samozrejmosť, priam vlasteneckú nevyhnutnosť!Neviditeľná „tvár nepriateľa“ sa tak nenápadne rozšírila z teroristov na kohokoľvek nepohodl-ného, a preto podozrivého. Čo je proti tomu komunistická diktatúra?! Hoci na Stalina ešte nemajú, blížia sa dokonalosti ovládnutia más vlastných aj cudzích.

TÍ, KTORÍ EŠTE ODPORUJÚ DEMOKRATÚREUž v roku 1952 slávny americký politik a dip-lomat Adlai Stevenson povedal: „Tragédiou na-šich dní je atmosféra strachu a z nej rezultujúce represie, keď je sloboda myslenia obmedzovaná pod pláštikom patriotizmu.” Aké predvídavé slová pre dnešok, keď slobodu myslenia Ame-ričanov obmedzila bushovská administratíva nebývalou hystériou falošného patriotizmu. Tá umožňuje označiť každého kritika tohto reži-mu za neamerického ako v najhorších časoch Výboru pre neamerickú činnosť senátora Mc-Carthyho. Ale tých statočnejších to, našťastie, neodradilo.V roku 2003 rezignoval otvoreným listom na protest proti plánom napadnúť nelegitímne Irak vedúci diplomat na veľvyslanectve USA v Até-nach J. Brady Kiesling. Z rovnakých dôvodov odišla otvoreným listom z diplomatických slu-žieb aj prvá zástupkyňa americkej diplomatickej misie v Mongolsku Mary A. Wrightová.Verejný protest vzniesla aj skupina 26 vyso-kopostavených amerických diplomatov a ge-

nerálov. Medzi nimi aj Avis T. Bohlen, bývalý tajomník ministerstva zahraničných veci pre kontrolu zbrojenia, a H. Allen Holmes, bývalý šéf špeciálnych operácií. „Raz sa budeme veľmi hanbiť za túto časť našich dejín,“ povedal pri tej príležitosti jeden z nich Chas Freeman.Otvoreným listom pani Laure Bushovej odmiet-la v septembri 2007 poetka Sharon Oldsová jej pozvanie na udeľovanie National Book Critics Circle Award a následné pozvanie do Bieleho domu, pretože „prvá dáma reprezentuje admi-nistratívu, ktorá okrem iného tajne unáša ľudí do iných krajín, aby ich tam mučila pre údajný náš záujem“.V prípade protestnej rezignácie admirála Wil-liama J. Fallona, vtedajšieho najvyššieho veli-teľa USA na Blízkom východe, si po prvýkrát trúfol vzdorovať bushizmu už aj jeden z najvyš-ších amerických veliteľov. Odvahu odporovať tejto tristnej politike malo pozoruhodne veľa amerických diplomatov, vojakov a vládnych úradníkov. A napriek tomu bol vyliečený alko-holik Bush Jr. opäť zvolený za prezidenta masou „jednoduchých Američanov“! Nádeje teda vkla-dali tí druhí do ďalších prezidentských volieb s demokratickým kandidátom, ktorý prinesie svetu nekonfrontačnú politiku a prestane so samoúčelným štvaním. S veľkou pompou bol za prezidenta zvolený Barack Obama, vzápätí dekorovaný titulom nositeľa Nobelovej ceny za mier. Ale symbol bushizmu, väznica nikdy ne-odsúdených a ani neobvinených v Guantáname, ďalej prekvitá. Ani demokrat Obama nedokáže pod tlakom vojensko-priemyselného komplexu splniť svoje sľuby.

NAMIESTO DEMOKRACIEDIKTATÚRA BOHÁČOVBývalý prezident USA Jimmy Carter v rozhovo-re pre Huffington Post povedal, že bez ohľadu na to, do akej miery boli USA diktatúrou v ro-koch 1981 – 2002 (od Reagana po Busha Jr.), v roku 2015 je to ešte horšie. Komentoval tak dva federálne zákony odsúhlasené piatimi re-publikánskymi sudcami (Citizens United 2010 a McCutcheon 2014). Tieto dve historické rozhodnutia umožňujú neobmedzené tajné financovanie (vrátane zahraničných peňazí)

7978

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

vo väzení.“ A nám všetkým odkázal: „Stali ste sa ovcami, stali ste sa všetci Američanmi.“

ČO SA ZMENILO?Už spomínaná kniha Kohuta a Stokesa založe-ná na dlhodobých prieskumoch po celom svete uvádza, že dva roky po vyhlásení vojny proti te-rorizmu sa „prehlbuje priepasť, ktorá ich (USA) oddeľuje od starých spojencov. Naše zistenia obsahovali mnohé náznaky zhoršujúceho sa globálneho imidžu Ameriky. Výskum, ktorý sa uskutočnil po dobytí Bagdadu v roku 2003, uká-zal, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa okruh ľudí s priaznivými názormi na Spojené štáty zmenšil takmer v každej krajine, kde boli k dispozícii porovnateľné údaje...“To je teda pekný skok od slobodomyseľnej kra-jiny, ktorá sa od začiatku stavala za najväčšieho ochrancu základného ľudského práva na slobo-du slova. A stačil jeden Patriot Act z roku 2001 podpísaný Bushom Jr. a Amerika sa stala obeťou vlastnej paranoje. Kohut a Stokes konštatujú: „Vplyvné osobnosti z väčšiny oblastí sveta vyjad-rili presvedčenie, že kľúčovou príčinou útokov z jedenásteho septembra bola politika Spojených štátov. Správa konštatuje, že ľudia vo väčšine re-giónov síce podporujú boj proti terorizmu, mno-hí však pokladajú reakciu Spojených štátov za prehnanú.“Časopis Newsweek priniesol reportáž o tom, ako si protiteroristickí kovboji musia vymýšľať prípa-dy terorizmu na letiskách a podozrivé osoby, aby dostali prémie. Prípadov masového šikanovania cestujúcich a ich vrážd je na samostatnú štúdiu.Orgazmický vrchol tohto autoteroru dosiahli bushisti po bombovom útoku v Bostone, keď bez súhlasu ústavných orgánov zaviedli na úze-mí mesta fakticky stanné právo. Jeho obeťou sa mohol stať ktokoľvek – zrušili celú dopravu, za-kázali vychádzanie, umlčali komunikácie. A to všetko len krátko po tom, ako si prezident Obama dovolil zapochybovať, či USA naozaj potrebujú taký hypertrofovaný bezpečnostný aparát. Tak mu ukázali, akí sú užitoční.

ČO NÁS ČAKÁ?Budú nám USA tentoraz príkladom premeny najdemokratickejšej krajiny na diktatúru? Pro-

titeroristické zákony začali s obľubou preberať aj iné západné štáty, medzi ktoré sa radíme už aj my. Ale kým vo Veľkej Británii, ktorá sa chváli svojou až opičou láskou k USA, sú občania fakticky všade v meste sledovaní ka-merami, u nás to demokracia ešte nevzdala. Vďaka podaniu poslanca Martina Poliačika na ústavný súd už bol schválený zákon zaväzujú-ci všetkých mobilných operátorov archivovať všetky naše hovory pol roka vyhlásený za pro-tiústavný.Obávam sa, že v USA by dnes žiadneho pred-staviteľa Kongresu ani nenapadlo obracať sa na ústavný súd vo veci špehovania a obmedzova-nia ľudských práv amerických občanov. Stačí, že sa ich pár pridalo k demonštrácii za novelu imigračného zákona a osem kongresmanov za Demokratickú stranu šupli policajti do cely. To sa, našťastie, u nás ešte stále nestáva. Rovnako sa nestáva, že by policajt v panike začal za bie-leho dňa z vlastnej profesijnej nemohúcnosti po niekom strieľať. Ale Amerika nám už zo zná-mych dôvodov ukrajuje z občianskych slobôd a práv. Ak to dosiahne mieru blízku diktatúre, tak skôr skrytú, technologickú. Nepôjde o dik-tatúru jednotlivca, ale skrytej vplyvnej skupiny. Nebudú sa pokúšať o priamu cenzúru, ale pod-ľa vzoru knihy 1984 Orsona Wellsa nahradia cenzúru ohlušením más balastom informácií. A ak sa predsa len nejaká nebezpečná v tej zá-plave informačných prefabrikátov objaví, dajú jej nálepku konšpiračnej teórie. V čipovaní ľudí sa im otvárajú nové nevídané možnosti kontro-ly más. Majú ešte jednu výhodu – všade inde by takáto politika nekonečného zbrojenia jedného dňa skrachovala z nedostatku financií. USA sú unikátne tým, že krachujú každý rok, ale to je len kongresové divadielko, ktoré hravo vyriešia bez ohľadu na stranícku príslušnosť tým, že si ďalšie ničím – len naivnou vierou – nekryté do-láre jednoducho dotlačia.Je to tak, demokracia nikdy nezvíťazí nastálo. Útechou však je, ako potvrdzuje Zweig, že ani diktatúra. A ak ste nerušene dočítali až sem, stále je nádej...

Článok v celej neskrátenej podobe nájdete na www.zemavek.sk.

amerických politických aj súdnych kampaní. Mimochodom, pravý opak snáh o transparent-nosť financovania volebných kampaní na Slo-vensku.Huffington Post nazval tieto zákony dvomi naj-extrémnejšími proaristokratickými rozhodnu-tiami federálneho najvyššieho súdu v dejinách krajiny vôbec. Výraz „aristokratický“ je adekvát-ny nášmu výrazu „oligarchický“. Carter k tomu dodáva: „Ohrozuje to podstatu toho, čo urobilo Ameriku veľkou krajinou v jej politickom systé-me. Teraz je to len vec oligarchie s neobmedze-nou politikou úplatkárstva ako podstatou pre získanie nominácie na prezidenta alebo mož-nosti byť zvolený prezidentom. A to isté platí aj pre voľbu guvernérov, senátorov a členov Kon-gresu.“Veď si len uvedomme, že Obama na svoje zno-vuzvolenie potreboval rekordnú a pre iných ne-dostižnú takmer miliardu dolárov! To nevybral z vlastného vrecka, ani sa mu na to nemali šancu poskladať voliči. Ktosi to zaplatil. Ktosi, komu je jedno, či v Bielom dome vládne osol alebo slon (symboly strán demokratov a republikánov).

Veď zbrojiť sa neprestalo. A keď sa Obamov de-mokratický predchodca Clinton pokúsil zavrieť zbytočné zahraničné a obmedziť domáce vojen-ské základne a redukovať armádu, hneď mal na krku aféru s Lewinskou a hrozbu impeachmentu (potupného zbavenia funkcie). Cukor aj bič na amerických prezidentov je pevne v rukách super-bohatej anonymnej špičky americkej spoločnosti. Ostatné je len „chlieb a hry“ podľa vzoru Rím-skej ríše, ktorá svoje pôvodné republikánske zása-dy demokracie vymenila za diktatúru cisárstva.Svoje sklamanie z Obamovej bezmocnosti vy-slovil aj momentálne najprominentnejší kritik bushizmu režisér Oliver Stone: „Zo Spojených štátov je krajina posadnutá národnou bezpečnos-ťou a všetko tomu podriaďuje.“ A aj keď nie sú krvilační republikáni momentálne pri moci, na festivale v Karlových Varoch povedal: „Americká vláda môže všetko – a ak sa rozhodne, že som nebezpečný, budem nebezpečný. Vyhlási ma za takého...“ Autor televízneho seriálu Nevypove-daná história Spojených štátov na otázku SME, ako strávi najbližší Deň nezávislosti, odpovedal: „Tým, že budem nažive. A dúfam, že to nebude

8180

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Kresba: Tibor Eliot Rostas

JENS STOLTENBERG(*1959)

Patrik Sloboda

NEMÁ SKUTOČNÚ PRÁVOMOCSkutočným bosom v NATO je Supreme Allied Commander Europe (SACEUR), po slovensky vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe, ame-rický generál Philip Breedlove. Od založenia vo-jenského paktu v apríli 1949 patril tento post len Američanom. Štvorhviezdičkový generál Breedlo-ve je sedemnástym v poradí. A generálny tajomník? Funkciu najvyššie postave-ných civilistov v NATO prenecháva Washington tradične Európanom. Vyšportovaný Nór s diplo-matickými manierami v krvi je pätnástym v pora-dí. Na jeho stoličke predtým sedel verbálne ostrejší Anders Fogh Rasmussen (2009 – 2014) z Dánska, ktorý nahradil Holanďana Jaapa de Hoopa Schef-fera (2004 – 2009). Pred ním tam pôsobil Škót George Robertson, ktorého kráľovná povýšila do šľachtického stavu krátko predtým, ako sa v Bru-seli ujal funkcie.

Škót, Holanďan, Dán a Nór – všetko príslušníci malých národov, ktoré vo svojich novodobých de-jinách nepreukázali osobitnú priebojnosť. Nórom počas 2. svetovej vojny prischla prezývka národ kvislingov, t. j. kolaborantov s okupačnou mocnos-ťou. Vidkun Quisling bol v rokoch 1942 – 1945 ministerským predsedom a pozval nacistické Nemecko, aby obsadilo jeho vlasť. Dosadenie po-voľného civilistu z malej krajiny známej svojou poddajnosťou za maskota vojenskej organizácie zaručuje Spojeným štátom bezproblémové vladá-renie v dobe, keď stupňujú napätie s jedinou vojen-skou jadrovou superveľmocou, ktorá ich dokáže rozniesť na prach – s Ruskou federáciou.

PREČO PRÁVE STOLTENBERGBežní Európania si začali všímať rúcanie vzťahov Západu s Ruskom od prevratu na Ukrajine vo feb-ruári minulého roka a od osamostatnenia Krymu

PRÍVETIVÁ TVÁR VOJENSKÉHO PAKTU

GENERÁLNY TAJOMNÍK SEVEROATLANTICKEJ ALIANCIE JENS STOLTENBERG SA ROZHODNE NEMÔŽE SŤAŽOVAŤ NA NEDOSTATOK

CESTOVATEĽSKÝCH PRÍLEŽITOSTÍ. FUNKCIE SA UJAL 1. OKTÓBRA MINULÉHO ROKA A ODVTEDY NALIETAL NESPOČETNÉ TISÍCE KILOMETROV AKO HLAVNÝ

PREDSTAVITEĽ MEDZIVLÁDNEJ ORGANIZÁCIE, KTORÁ PO PÁDE ŽELEZNEJ OPONY A ROZPUSTENÍ VARŠAVSKEJ ZMLUVY NIELENŽE NEZANIKLA, ALE OBRASTÁ

CELÚ PLANÉTU. PRVORADÝM POSLANÍM TOHTO ELEGANTNÉHO NÓRA JE ROBIŤ POLITICKÝ MARKETING NATO A STARAŤ SA O TO, ABY EXPANZIA

VOJENSKÉHO PAKTU NEZADRŽATEĽNE POKRAČOVALA.

82

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

ROBOTNÍCKA POLITICKÁ ARISTOKRACIANa heslá o ochrane ľudských práv obyvateľov utláčaných diktatúr majú Nóri a ostatní Škan-dinávci už dávno vypestovaný pavlovovský pritakávajúci inštinkt. Systematické uplatňova-nie sociálneho inžinierstva prebieha v Nórsku tradične pod taktovkou Robotníckej strany. Tú ovláda posledných 60 rokov jedna rodina: Stol-tenbergovci. Sú robotníckymi politickými patri-cijmi, ktorí sa pýšia sociálnym cítením.Cestu k moci vydláždil Jensovi jeho otec Thorvald Stoltenberg. Už v roku 1960 odišiel s ročným Jensom a celou rodinou do Belehra-du slúžiť ako veľvyslanec Nórskeho kráľovstva v Juhoslávii. V období 1979 – 1981 bol minis-trom zahraničných vecí a dvakrát (1987 – 1989 a 1990 – 1993) stál na čele nórskej diplomacie. Počas ročného medziobdobia zastupoval Nór-sko v OSN a stal sa vysokým komisárom OSN pre utečencov. Pred trinástimi rokmi spoluza-kladal Radu krajín Baltského mora (Council of the Baltic Sea States), dôležitý nástroj na získa-vanie myslí a sŕdc v postsovietskych baltských štátoch pre expanzívne zámery NATO. Z postu nórskeho ministra zahraničných vecí prešiel v roku 1993 do funkcie osobitného poverenca generálneho tajomníka OSN pre bývalú Juho-sláviu. Niesol plnú zodpovednosť za operácie mierových jednotiek UNPROFOR. Plných 20 rokov (1998 – 2008) viedol nórsky Červený kríž.Jensova mama Karin Stoltenbergová, rodená Heibergová, bola genetička, feministka a ak-tivistka za reformy rodinnej politiky štátu. V štátnom aparáte to dotiahla najďalej ako štát-na tajomníčka (námestníčka ministra) obchodu a dopravy (1986 – 1987).Jensova o rok mladšia sestra Camilla Stolten-bergová vyštudovala medicínu, ktorú uplatňo-vala vo vedecko-výskumnej činnosti. Od augus-ta 2012 vedie Nórsky inštitút verejného zdravia. Zaslúžila sa o vybudovanie Registra národného zdravia zaváňajúceho mnohým Nórom šľachti-teľskou eugenikou.Zvláštnu kapitolu tvorila Jensova mladšia ses-tra Nini Stoltenbergová. Ako príslušníčka rodiny Stoltenbergovcov bola od mladosti ce-lebritou a začala sľubnú kariéru v šoubiznise.

Nepreslávila sa ako herečka, ale ako otvorená narkomanka závislá od heroínu a hovorkyňa za práva obetí tejto tvrdej drogy. V júli minulého roku jej podľahla.Jensova manželka Ingrid Schulerudová spravi-la kariéru na ministerstve zahraničných vecí, kde sa špecializovala na Pobaltsko a strednú Európu. V apríli 2015 ju vláda vyslala do Bruse-lu ako nórsku veľvyslankyňu v Belgicku.

PRIAM PREDURČENÝJens žil politikou od útleho detstva a vychová-vali ho ako budúceho štátnika. Po návrate z po-vinnej vojenskej služby v armáde vyštudoval ekonómiu v Osle. Ako 25-ročný prevzal post predsedu mládežníckej organizácie Robotníc-kej strany. To a rodinné konexie mu uľahčili vstup do novinárskej profesie v straníckom denníku Arbeiderbladet, kde pôsobil tri roky (1979 – 1981) ako redaktor. Nasledovali kres-lá vo vláde. Najprv ako štátny tajomník na mi-nisterstve životného prostredia (1990 – 1991), neskôr ako minister priemyslu a energetiky (1993 – 1996), a potom ako minister financií (1996 – 1997). Prvýkrát ho na čelo dosluhujú-cej vlády vynieslo v marci 2000 odstúpenie pre-miéra Bondevika. Rok premiérovania využil na presadzovanie neoliberálnych demontážnych zásahov do úlohy štátu v národnom hospodár-stve a spustenie procesu okliešťovania sociál-nych a zamestnaneckých práv občanov.Zaoceánski neoliberáli boli nadšení, ako ply-nulo sa mu podarilo pootočiť kurz Robotníckej strany, ktorú viedol od roku 2002, k pravému stredu. Šiel v osvedčených šľapajach vodcu brit-skej Labour Party Tonyho Blaira. Nórsky pet-rodolárový emirát prosperoval, Nóri časom pre-stali reptať na výpredaj sociálneho štátu, a tak mohol Stoltenberg v septembri 2005 vyhrať voľby a vytvoriť koaličnú vládu. To isté, hoci s komplikáciami, zopakoval v septembri 2009.Transformácia hodnotového sveta Nórov do-siahla v septembri takú mieru, že Stoltenber-gova Robotnícka strana prestala byť ťahúňom doprava. V tom ju predbehla Konzervatívna strana, ktorá zostavila aj koaličnú vládu, a tým dovolila driečnemu päťdesiatnikovi Stoltenber-govi odísť k NATO do Bruselu.

v nasledujúcom mesiaci. Tí pozornejší postrehli výbušný prejav rastúceho napätia v auguste 2008, keď gruzínska figúrka Západu prezident Saakašvi-li nariadil nedomyslený vojenský útok na Južné Osetsko, kde malo Rusko rozmiestnené poriad-kové jednotky. Osemdňová juhoosetská vojna pre-behla v podvečer globálnej finančnej krízy, ktorá trvá dodnes. Nadnárodný kapitál ju „riešil“ podob-ne ako pred ôsmimi desaťročiami: militarizáciou národných ekonomík, v súčasnosti so zámerom podriadiť si neposlušnú Moskvu alebo ju vojensky prinútiť k pádu na kolená.Vazalské európske štáty sa na tomto novodobom ťažení na východ podieľajú zväčša bez veľkej hor-livosti, no nevykazujú aktívny odpor. Organizácie NATO a EÚ, ktorým naivne odovzdali mnohé zvrchované práva, prešli pod kontrolu USA pria-mym alebo nepriamym spôsobom. Nórsko zho-dou okolností nie je v EÚ, no jeho územie susedí na severe v Barentsovom mori s Ruskom a je od polovice minulého storočia vojensky kontrolované Pentagónom bilaterálnymi dohodami a Severoat-lantickým paktom.Pohľad na mapu Európy ukazuje, aké dôležité musí byť pre Pentagón čo najrýchlejšie ovládnutie pobrežného priestoru Baltského mora a zúženie tamojšieho manévrovacieho priestoru pre ruskú flotilu. Výber Škandinávcov Rasmussena a Stol-tenberga na čelo politickej reprezentácie Aliancie bol do značnej miery namierený na Švédov a Fí-nov a všeobecne na Severoeurópanov. Poveda-né pojmami súčasného jazyka, má „upgradovať operačný systém ich vedomia a myslenia“ zo zá-kladnej polohy pokojnej škandinávskej mierumi-lovnosti a neutrality do ustráchanej rusofóbie. Vo Švédsku a Fínsku prebieha úporný mediálny a pro-pagandistický zápas o verejnú mienku, aby sa čo najskôr podarilo vyrukovať s výsledkami priesku-mov dokazujúcimi vôľu väčšiny respondentov vstúpiť do NATO. Od toho sa bude odvíjať ďalší priebeh presvedčovacích a lobistických parlament-ných kampaní v prospech odobrenia potrebných ústavných zmien.

ODMENA ZA HORLIVOSŤStoltenberg medzitým rozvíja svoju „náborovú kampaň“ na Balkáne, kde zaangažoval Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu do akčného plánu

pre členstvo. Gruzínsku, Ukrajine a Macedónsku prisľúbila Aliancia členstvo pred siedmimi rok-mi na svojom bukureštskom samite. Stoltenberg viedol 14. a 15. októbra zasadanie veľvyslancov Severoatlantickej rady v čiernohorskej metropole Podgorica. Tlačové agentúry ho otitulkovali frá-zami ako „Čierna Hora dúfa, že v decembri do-stane pozvánku do NATO“, no slovenská TASR dodala veľavravnú podrobnosť: „Veľvyslanec USA pri NATO Douglas Lute dnes povedal, že medzi 28 členmi Aliancie sa „postupne rodí konsen-zus“ ohľadne zaslania pozvánky Čiernej Hore. Zdôraznil však, že takýto krok bude závisieť od ďalšieho pokroku v presadzovaní reforiem zame-raných proti korupcii a krokov smerujúcich k zvy-šovaniu podpory domácej verejnosti pre členstvo v NATO.“Takže zvyšovanie podpory. Masívne masírovanie mozgov čaká najmä hostiteľskú Čiernu Horu, kde je trojštvrtinová slovanská väčšina obyvateľov ortodoxného vierovyznania a pociťuje duchovnú spriaznenosť s Ruskom. Jednou z ciest na vyhnu-tie sa námietkam či váhavosti západobalkánskych štátov voči plnej vojenskej podriadenosti západné-mu vojenskému kolosu je predkladanie integrač-ného projektu v oblasti obrany a bezpečnosti ako vábidlo vstupu do EÚ. Čierna Hora, ktorá používa euro ako svoju menu, hoci nie je v eurozóne, po-važuje kompletné začlenenie do EÚ za samozrej-mosť. O symbiotickom prepojení EÚ s NATO sa pritom Čiernohorcom podrobnejšie nehovorí.Vyzdvihnutie Jensa Stoltenberga na post maneký-na NATO, t. j. generálneho tajomníka paktu, ne-bolo náhodné. Šarmantný muž v strednom veku ako premiér a šéf Nórskej strany práce nezískal v parlamentných voľbách 2013 nadpolovičnú väč-šinu a namiesto úvah o sformovaní koaličnej vlády hodil uterák do ringu. Vo výhľade mal čosi lepšie: odchod na prestížnejší post do hlavného stanu NATO v Bruseli, aby tam vystriedal mediálne me-nej uhladeného Rasmussena. Stoltenberg potvrdil oddanosť Aliancii vervou, s akou na jar 2011 vy-slal nórske stíhačky F-16 s príslušným personálom ničiť zo vzduchu odpor oddielov verných Mua-marovi Kaddáfímu. Spoluobčanom a domácemu parlamentu to predal ako „podnikanie všetkých potrebných opatrení na ochranu líbyjského civil-ného obyvateľstva pred vlastným diktátorom“.

8584

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

Peter Hafner

CHCELA ZABRÁNIŤ

VOJNE V IRAKUSUSAN LINDAUEROVÁ PRACOVALA MEDZI ROKMI 1993 AŽ 2002 PRE

VIACERÝCH ČLENOV KONGRESU A V ROKOCH 1995 AŽ 2003 BOLA TAJNÝM PROSTREDNÍKOM (TZV. BACK CHANNEL) MEDZI AMERICKOU ADMINISTRATÍVOU

REPREZENTOVANOU CIA A DIA A VYBRANÝMI KRAJINAMI AKO LÍBYA, IRAK, JEMEN, SÝRIA, EGYPT, MALAJZIA. POTOM, AKO SA STALA NEPOHODLNOU, JU

ZATKLI A DLHÉ ROKY VYŠETROVALI NA ZÁKLADE ZÁKONA USA PATRIOT ACT.

Zaujímavé je pozadie samotného zákona s rozsahom 7000 strán, ktorý bol pripra-vený americkým ministerstvom spravod-

livosti ešte pred útokmi z 11. septembra 2001. Kongresu bol prvý návrh predložený už o týž-deň 19. septembra ešte pod názvom Anti-Terro-rism Act. O mesiac neskôr 23. októbra 2001 bol predložený Snemovni reprezentantov, deň nato bol schválený v celom svojom rozsahu bez jedi-nej zmeny (proti hlasoval iba Ron Paul), ďalší deň prešiel Senátom (proti bol iba jeden senátor Russ Feingold) a 26. októbra nadobudol podpi-som prezidenta G. W. Busha účinnosť.

Podľa vyjadrení Susan sa tento zákon inšpiro-val Stalinovým trestným zákonom z 50. rokov, na základe ktorého vznikol KGB a riadil sa ním aj systém sovietskych gulagov. Tento zá-kon medziiným umožňuje tzv. tajné obvinenie (samotný obvinený, ani jeho zákonný zástupca nie je informovaný, čoho sa obvinenie týka), tajné dôkazy, ku ktorým nemajú prístup ani počas súdneho procesu, tajná výpoveď veľkej poroty atď. Tento zákon je v rozpore aj so sa-motnou ústavou USA, preto je jeho účinnosť dočasná a Kongres pravidelne hlasuje o jeho obnovení. V júni 2015 bol tento zákon doplne-

ný o USA Freedom Act, ktorý upravuje masové sledovanie občanov americkými spravodajský-mi službami.V roku 2008 predstúpila Susan Lindauerová prvýkrát pred verejnosť, a následne odhalila viacero šokujúcich zistení zo svojej dlhoroč-nej spolupráce so CIA, čím sa zaradila medzi mnohých tzv. whistle blowerov, ktorí zverejni-li fakty o protispoločenskej činnosti na najvyš-ších miestach americkej administratívy.

TAJNÉ ROKOVANIAS PREDSTAVITEĽMI IRAKUOd mája 1995 zabezpečovala komunikáciu za zatvorenými dverami (tzv. back channel) s líbyjskou vládou, od augusta 1996 s irackou vládou, teda počas obdobia najtvrdších sankcií zo strany Spojených štátov a OSN (do konca roka 1996 si podľa správy OSN vyžiadali smrť celkovo 500 000 irackých detí mladších ako 5 rokov). Túto komunikáciu zastrešovala CIA, konkrétne Richard Fuisz, a Susan Lindauerová bola ako tzv. CIA asset (aktívum CIA) pros-tredníkom pri výmene všetkých informácií.

Tieto rokovania priniesli v novembri 2000 reál-ne výsledky vo forme dosiahnutia rámcovej do-hody s irackými predstaviteľmi, ktorá zahŕňala bezpodmienečné inšpekcie zbraňových systé-mov, spoluprácu v boji proti terorizmu, vrátane pozvania vyšetrovacieho tímu FBI, ktorý by dostal povolenie na vyšetrovanie, vypočúvanie a zatýkanie podozrivých priamo na irackom území. V priebehu leta 2001 sa táto dohoda rozšírila aj o poskytnutie exkluzívnych kontrak-tov pre americké korporácie v oblasti ropného priemyslu (ťažba ropy, stavba ropovodov a infra-štruktúry), budovania kompletnej infraštruktú-ry telekomunikácií, vybavenia nemocníc, far-maceutického priemyslu, dopravy atď. Na toto všetko bola iracká vláda ochotná bezvýhradne pristúpiť pod tlakom sankcií trvajúcich celú de-kádu, bez jediného výstrelu, a to ešte pred uda-losťami z 11. septembra 2001. Z pochopiteľných dôvodov boli všetky tieto informácie a výsledky rokovania tajné a nesmeli sa dostať na verejnosť, či už na americkej alebo irackej strane.Po útokoch z 11. 9. sa však situácia zmenila. Paradoxne sa nezvýšil tlak na Saudskú Ará-

Susan Lindauerová hovorí fakty o 11. septembri v americkom meste Seattle

8786

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

Jej protivojnové postoje a návrhy mierových riešení, či už s irackou stranou alebo Líbyou, mali za následok, že po spustení „vojny proti terorizmu“ s ňou CIA prestala udržiavať sty-ky. Stala sa doslova nepriateľom štátu, prečo ju FBI v marci 2004 zatkol a vyšetroval ako „neregistrovaného agenta zahraničnej vlády“. Nasledujúci rok strávila vo väzení na leteckej základni Carswell Air Force Base v Texase, súdne procesy sa skončili až začiatkom roku 2009. Nikdy jej však nebola preukázaná vina.Niekoľkokrát bola účelovo vyhlásená za práv-ne nespôsobilú postaviť sa pred súd (oficiálna diagnóza znela porucha opozičného vzdoru) napriek tomu, že jej psychický stav nevykazo-val žiadne známky mentálnej poruchy. Súd-na moc a médiá sa snažili vytvoriť dojem, že ide o psychicky narušenú osobnosť, ktorá nedokáže rozlíšiť skutočnosť od fikcie. Opäť jednoznačná podobnosť so Stalinovým komu-nistickým režimom, ktorý zatváral nepohodl-ných disidentov do psychiatrických liečební a vyhlasoval ich za nesvojprávnych (celkovo bola takmer tretina politických väzňov v So-

vietskom zväze zatvorená v zariadeniach pre duševne chorých). Sudca Michael Mukasey, ktorý v roku 2006 vyhlásil Susan za neschop-nú postaviť sa pred súd, sa v nasledujúcom roku stal generálnym prokurátorom USA. Je známy aj tým, že vyšetroval poistnú udalosť nájomcu WTC Larryho Silversteina, ktorému priznal náhradu za zničenie oboch veží v pl-nej výške (napriek tomu, že poistné plnenie sa vzťahovalo iba na jednu z nich). V súčasnosti je tento bývalý sudca poradcom kandidáta na amerického prezidenta Jeba Busha.Susan všetko rozoberá vo svojej knihe Extre-me Prejudice (Extrémna zaujatosť). Upozor-ňuje, že podobných osudov, ako bol ten jej, je v Spojených štátoch viacero, len sa im ne-dostáva žiadnej mediálnej pozornosti a pre-biehajú za zatvorenými dverami vo väzeniach na vojenských základniach. Odkrýva pozadie amerických spravodajských služieb, zneužíva-nie zákonov a súdnej moci na perzekvovanie osôb, ktorých postoje a správanie sú v rozpo-re s mocou ovládajúcou Spojené štáty a ich politiku.

biu, odkiaľ pochádzala väčšina údajných te-roristov, ani na Pakistan, ktorého vláda pre-viedla hlavnému z útočníkov Muhammadovi Attá v roku 2001 finančnú čiastku 100 000 dolárov, ale na Taliban, ktorý im mal posky-tovať útočisko (napriek tomu, že väčšinu času pôsobili v Nemecku a Spojených štátoch), a následne aj na Irak, ktorý bol regionálnym lídrom v boji proti terorizmu. Pre Saddámov sekulárny režim totiž predstavoval islamský radikalizmus skutočnú hrozbu, pričom išlo o opodstatnené obavy týkajúce sa aj zvrhnu-tia samotnej vlády islamistami, ktorí by mohli využiť ťažkú ekonomickú a sociálnu situáciu spôsobenú sankciami.

INFORMÁCIE O PRIPRAVOVANÝCHÚTOKOCH NA WTCV apríli 2001 dostala Susan od svojho kontak-tu v CIA Richarda Fuisza prvýkrát informáciu o pripravovanom sprisahaní, ktorého cieľom bol teroristický útok na budovy Svetového ob-chodného centra v New Yorku prostredníctvom únosu civilných lietadiel, pričom mali hroziť veľké straty na životoch. Očakávalo sa aj použi-tie miniatúrneho termonukleárneho zariadenia (tzv. kufríková atómová bomba) americkej vý-roby, ktorá mala spôsobiť zrútenie samotných budov.Jej úlohou bolo získať v nasledujúcom období akékoľvek informácie týkajúce sa týchto pláno-vaných útokov od irackej strany. Zo strany Ame-ričanov však nešlo o prosbu – v prípade, ak by takúto informáciu Iračania neposkytli a neskôr sa ukázalo, že takúto vedomosť mali, pohrozili im priamym vojenským zásahom, aký Irak vo svojej histórii ešte nezažil. Je dôležité zdôrazniť, že toto varovanie a vyhrážanie sa vojnou pochá-dzalo doslovne od „najvyššej úrovne americkej vlády, ktorá presahuje riaditeľa CIA aj ministra zahraničných vecí“. To boli v tom čase iba tri osoby – prezident George W. Bush, viceprezi-dent Dick Cheney a minister obrany Donald Rumsfeld. Nielenže tak dokázateľne mali infor-mácie o pripravovaných útokoch, ale vyhrážali sa Iraku priamym vojenským zásahom.Susan na požiadanie CIA začiatkom augusta 2001 kontaktovala aj úrad generálneho pro-

kurátora Johna Ashcrofta, ktorý mal medzi jednotlivými spravodajskými agentúrami zhromaždiť informácie o pripravovaných te-roristických útokoch. Pre Ashcrofta nebola podľa jeho vlastného vyjadrenia táto informá-cia ničím novým, napriek tomu nepodnikol žiadne kroky, aby sa tomuto útoku zabránilo.Šiesteho augusta 2001 dostal americký prezi-dent do vlastných rúk známe upozornenie od spravodajských služieb, v ktorom bola infor-mácia o bezprostrednej hrozbe teroristických útokov. CIA poskytla americkej vláde počas leta 2001 celkovo vyše sto takýchto správ. Dô-kazom o vedomosti Bushovej administratívy a spravodajských zložiek je aj zatknutie člena teroristickej siete al-Kájda Zacariasa Mous-saouiho 16. augusta 2001 agentmi FBI, ktorý navyše vydal varovanie o zatknutí tohto hľa-daného teroristu spájaného s útokmi na WTC všetkým bezpečnostným zložkám USA.

PERZEKÚCIA A DISKREDITÁCIASUSAN LINDAUEROVEJKomunikácia Susan Lindauerovej s členmi Kongresu smerovala k zastaveniu pripravova-nej vojny proti Iraku a zrušeniu sankcií, pre-tože jej už vtedy bolo jasné, že žiadne zbrane hromadného ničenia sa v Iraku nenájdu, a na-vyše akýkoľvek vojenský zásah je zbytočný, lebo Iračania sú ochotní pristúpiť na všetky podmienky, ktoré si americká administratíva stanoví. V rokoch 2000 – 2003 napísala cel-kovo jedenásť oficiálnych listov svojmu rodin-nému príslušníkovi Andrewovi Cardovi, ktorý v tom čase zastával funkciu personálneho šéfa Bieleho domu, kde apelovala na mierové rieše-nie, zrušenie plánov na inváziu do Iraku a po-núkala riešenie celej krízy prostredníctvom rokovania s irackou stranou.

Andrew Card

8988

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

SFINGAEGYPT

Ako sa tvrdí, Sfinga je vytesaná z jedného kusa horniny, aby vydržala čo najdlhšie a odolávala času, akurát laby boli vytvorené z pálených te-hál. Je vysoká 20, dlhá 73,5 a široká 14 metrov (šírka hlavy 4,5 a dĺžka 10 metrov). V priebehu svojej existencie bola väčšinou zaviata a vždy ju vladári po čase vykopali, až kým sa znova nestra-tila pod nánosmi piesku. V novších dejinách tak spravil aj Napoleon. Mladému Tut mosovi IV. sa vo sne zjavila Sfinga a sľúbila mu, že ak ju vykope z piesku, stane sa faraónom. Naposledy bola vyhrabaná v roku 1925. K jej vážnejšiemu

Socha Sfingy je najväčším a najstarším dielom, aké sa nám zachovalo. Egyptská Sfinga postavená na pláni Rostau v Gíze

vykazuje dokonalé proporčné rozmery medzi jednotlivými časťami hlavy, nosom, očami a ušami. Je to obdivuhodné dielo starovekých sochárov s telom leva a hlavou človeka, ktoré symbolizovalo fyzickú silu, duchovnosť a inteli-genciu. Sfingy sa umiestňovali pri vchodoch do kláštorov a neskôr ako strážcovia hrobiek. Lev symbolizoval najvyvinutejšie zviera a posledné štádium zvieracieho vedomia pred človekom.

ARCHEOLÓGIA MLČÍ, SKLÁŇA HLAVU V TAJNOM OSTYCHU, PRETOŽE BY MUSELA ODVOLAŤ ISTÉ DOMNIENKY VYDÁVANÉ ZA TEÓRIE,

KTORÉ EŠTE PRED PÁR ROKMI TAK DÔVERNE ŠÍRILA.PAUL BRUNTON

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI

ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.90

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTAMYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

poškodeniu došlo v 18. storočí, keď slúžila ako terč mameluckého delostrelectva.Grécki a rímski historici prisudzujú egyptskej civilizácii oveľa vyšší vek ako dnešná egypto-lógia, a to až 24 000 – 36 000 rokov, keď tu vládli tzv. šemsu hor (stúpenci Hóra). Vie sa, že minimálne 4500 rokov bolo podnebie v Egypte suché a takmer bez zrážok. Vytvorenie Sfingy sa už tradične pripisovalo faraónovi Chefrenovi (Rachef). Sú však na nej stopy vodnej erózie, čo predpokladá jej oveľa vyšší vek ako sa bežne udáva. Vek Sfingy sa pomaly posúva o 2500 až 4500 rokov ďalej do histórie než sa predpokla-dalo. Skala vyzerá, akoby pod ňou po stáročia podtekala voda, čo u okolitých hrobiek v Gíze nevidieť. Preto geológ Robert M. Schoch vylu-čuje, že by Sfinga bola z obdobia faraóna Che-frena a jej vek posúva do neolitickej periódy. Murry Hope tvrdí, že Chefren ju len zreštau-roval, pričom nahradil pôvodnú leviu hlavu svojou podobizňou, ktorá trochu fantasticky prisudzuje leviu podobu bytostiam zo Síriusa. So Síriusom ju spája aj Robert Temple, ktorý odhalil zaujímavosti o kmeni Dogonov a ich poznatky o Síriuse.Geológovia sa všeobecne domnievajú, že Sfin-ga, ktorá nesie stopy vodnej erózie, musela za-žiť potopu okolo rokov 10 000 – 15 000 p. n. l. V tomto období končila aj posledná doba ľado-vá. V tejto oblasti boli pravidelné zrážky pred 7000 rokmi. Reinhard Habeck predpokladá pô-vod Sfingy na 10 000 rokov p. n. l. a zamýšľa sa nad možnosťou existencie vyspelej civilizácie, ktorú spomínajú egyptské mýty. Návštevníci, ktorým sa pripisuje rozmach egyptskej ríše, mali prísť z „mora svetla“ na slnečných bár-kach. Staroveký historik Hérodotos tvrdil, že v Egypte malo slnko dvakrát zapadať tam, kde teraz vychádza, a dvakrát vychádzať tam, kde dnes zapadá. Schwaller de Lubicz to vysvetlil takto: Môže to byť odkaz na kolísanie zemskej osi. Jej presúvanie má za následok, že zhruba každých 2000 rokov slnko vychádza proti iné-mu znameniu zverokruhu. Egypťania by v ta-kom prípade počítali svoju históriu 1,5 cyklu spätne (36 000 rokov).V seriáli Okom boha Hóra sa podoba leva (le-vice) vysvetľovala ako cyklus medzi vekom

Leva a Vodnára a Sfinga sa spomínala ako naj-starší merač času. Prvý dátum, ktorý je na nej zaznamenaný, je Zep-Tepi, prvopočiatok času, začiatok civilizácie po potope sveta. Druhý dá-tum mal označovať poslednú katastrofu, nám známu biblickú potopu sveta, pred asi 13 000 rokmi. Táto katastrofa mala súvisieť s konšte-láciou Leva. V čase rovnodennosti (dní Maat) vychádza slnko presne pred Sfingou. V Knihe mŕtvych sa píše o dvoch sfingách a jednej pyra-míde, ktoré priamym pohľadom do slnka v deň rovnodennosti strážia prístup do kráľovstva boha Sokara – ríše mŕtvych. Sfinga sa pozera-la na súhvezdie Leva pred 12 960 rokmi, teda v polovici kozmického roku trvajúceho 25 920 rokov. Kozmický rok je obeh našej slnečnej sústavy okolo centra Galaxie. Slnko prejde po-stupne všetkými 12 znameniami zverokruhu, zotrvanie v jednom trvá 2160 rokov. Asi okolo 11 500 rokov p. n. l. sa lev na Zemi pozeral na Leva na nebi. Ako hore, tak i dole (znel jeden z Hermesových – Thovtových zákonov). Vtedy sa na nebi objavil aj Sírius, pre Egypťanov veľmi významná hviezda.Sfinga mohla mať pred tisícročiami aj hlavu Anubisa, ktorý by viac korešpondoval so so-chami podobného tvaru. Okrem toho Anu-bis mal šakaliu hlavu, Sothis (Sírius) je Psia hviezda v súhvezdí Veľkého psa. Aj Sumeri volali Sírius Psia hviezda. Koptský historik Mas’udi tvrdil, že Veľká pyramída bola posta-vená kráľom Suridom 300 rokov pred svetovou potopou. Približne každých 11 500 rokov do-chádza k zmenám polarity a nik nevie prečo. V staroindickej knihe Visuddhimagga (ktorá mala uchovať múdrosť predpotopného sveta) sa píše, že bolo sedem vekov a jeden od druhé-ho bol oddelený celosvetovou katastrofou. Zrejme ani bohovia jej nevedeli zabrániť – ale-bo nechceli.Jasnovidec Edgar Cayce predpovedal objave-nie „siene záznamov“ medzi Nílom a Sfingou: „Keď sa slnko zdvihne z vody, dopadne hranica tieňa medzi laby Sfingy, ktorá bola ustanovená strážkyňou až v neskoršej dobe, a nesmie sa do nej vstúpiť spojovacími komorami (z pra-vej laby), kým sa nenaplní čas a neprejavia sa premeny v tejto sfére ľudskej skúsenosti. Táto

sieň leží medzi Sfingou a riekou (Níl).“ Malo k tomu dôjsť koncom 20. storočia. Ale aj Héro-dotos spomínal labyrint pod Gízou, kde majú byť uložené poznatky minulých civilizácií. Ako píše Brunton v knihe Tajnosti egyptské, za ňou a po oboch stranách sa rozkladá takzvané Mesto mŕtvych, oblasť, ktorá sa hemží hrobka-mi. Kerstin Simoné v knihe Thovt – Brány At-lantídy spomína existenciu rozsiahlych tunelov pod Gízou.Oficiálne sa roky 10 000 – 12 000 p. n. l. pova-žujú za ukončenie doby ľadovej, čo by celkom sedelo s predpokladanou katastrofou a prav-depodobným zničením Atlantídy. A 10 000 rokov je aj vek jednej hrobky v Gíze, zistený rádiouhlíkovou analýzou. Dvaja beduíni, kto-rí ju objavili, krátko nato ochoreli a zomreli. Bolo to v rámci tajného sovietskeho projektu s názvom Isis. Český spisovateľ Vladimír Liš-ka píše o ňom v knihe Tajný projekt KGB, ktorý vyšiel na svetlo sveta po odtajnení sovietskych archívov.V 60. rokoch minulého storočia mal ZSSR veľ-mi dobré vzťahy s Egyptom a prezidentom Ná-

sirom a pomáhal mu budovať silný nezávislý štát. Archeológovia vo vojenských uniformách tu vtedy odkrývali prastarú hrobku – skrytú podzemnú mastabu. Isis (Eset) bola bohyňa starého Egypta, manželka Osirida, Hórova matka. Osiris zostupujúci na Zem v lietajúcom člne bol zakladateľom prvej dynastie. Pred od-krytím mastaby archeológovia objavili zvlášt-ny znak, ktorý v preklade znamenal „návštev-ník z hviezd“. Ďalší nápis konštatoval návrat okrídleného boha a varoval pred ochrannou bariérou hrobky. Po nadvihnutí veka sarkofágu sa z nej vyvalil hustý biely dym, načo jeden človek z výskumného tímu upadol do bezve-domia. Existuje aj čiernobiely filmový záznam tejto udalosti, ako vedci v plynových maskách skúmajú hrobku a sarkofág. V hrobke boli rôz-ne debny (spolu 15) a v sarkofágu dvojmetrová múmia, ktorej vek udáva stránka worldtruth.tv na 13 000 rokov. Mala neobvyklý tvar lebky s veľkým mozgom a úzkou tvárou. Na pláni v Gíze sa nachádza aj známa Veľká pyramída, ktorá sa neprávom nazýva aj Cheopsova, ale o nej možno niekedy nabudúce.

9392

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

ktorý vzniká pri jeho dlhodobom nedostatku, ale tam je mechanizmus jasný a na pochopenie metabolickej dráhy odkazujem na učebnice.Vráťme sa však k rakovine. Podľa niektorých vedcov vzniká v organizme každého z nás asi 100 000 nádorových buniek denne. A nič. Náš imunitný dozor všetky zlikviduje jedna radosť. Ak si skúsime zrátať, koľko nádorových buniek vznikne u každého jedinca za celý život, musí-me prísť k záveru, že rakovina je vlastne veľmi zriedkavá. Zomiera na ňu „len“ tretina civili-zovanej populácie, pričom väčšina vo vyššom veku. Problém liečby nádorov (mám na mysli lieky, nie chirurgiu, rádioterapiu či čary vúdú, okiadzanie, tancovanie s pávím perom v zadku či hltanie vlastného moču a p.) spočíva v tom, že tie koťuhy nádorové bunky sa neuveriteľ-ne podobajú na normálne. Ba čo viac, podoba s embryonálnymi bunkami je takmer taká ako u jednovaječných dvojčiat.Ale ako je teda možné, že bunky imunitného systému nejaké rozdiely „vidia“ a zlikvidujú (do istého času) všetky tie nádorové koťuhy, ktoré im prídu do cesty? Keby to tak nebolo, asi by nebola civilizácia, a ani my. Nedožili by sme sa ani veku, v ktorom by sme boli schopní plodiť deti. Nikto z nás bez výnimky by sa nedožil ani prvého ročníka základnej školy. Zomreli by sme na rakovinu. Imunitný dozor je to, čo nám bolo dané bez akejkoľvek našej vedomej zásluhy. Vie byť aj veľmi tolerantný. Dieťa v maternici (vrá-tane placenty) má len polovicu znakov od mat-ky. A ono sa vyvinie, príde na svet bez úhony. A znovu – nebyť tolerancie imunitného systému voči plodu (ktorý je v podstate parazitom), ne-narodilo by sa ani jedno dieťa.Tieto zákonitosti platia, samozrejme, v celej ríši cicavcov. Skúste si, milí otcovia, dať pod kožu kúsok kože vlastného dieťaťa (v nijakom prípa-de to naozaj neskúšajte!!!). Ten imunologický ohňostroj by ste asi nechceli zažiť. A koniec koncov by to isté čakalo aj matku, ak by nebola samodruhá. Takže čo je to, čo sú bunky imunit-ného dozoru schopné „vidieť“, a tak rozpoznať nádorové bunky? A prečo sa táto schopnosť nie-kedy oslabí? Dobre čítate, oslabí. Nikdy nevy-mizne úplne. Aj v konečných fázach nádorové-ho ochorenia sa imunitný systém snaží, robí čo

môže. Ak by ste akýmkoľvek spôsobom zničili aj tie zvyšky snaženia, namiesto pokojného roz-tápania snehu na svahoch hory by sme tu mali lavínu.Viem, o čom píšem. Počas svojej sýtej onkolo-gickej praxe som sa stretol s pacientmi, ktorí boli na smrť chorí. Imunitný dozor sa oslabil, nádor narástol. V istom bode však začal postup-ne miznúť. Pomaly, pomaličky, ale predsa. Mak-roorganizmus trpel – horúčky, triašky, slabosť. A v istom bode – všetko prešlo. Zmizol nádor, vrátila sa chuť do jedla, zmizli teploty. Len ta-kýchto pacientov bolo a je málo, veľmi málo. Ale sú. To znamená, že mechanizmus záchrany existuje, len ho treba objaviť a vyniesť na svetlo Božie. Trošku ho nakopnúť, nasmerovať. Keby sa to podarilo, žili by sme dlhšie? A bez rakovi-ny? Neviem. Teraz však cítim istú bezmocnosť. Keď toho bolo na oddelení už priveľa, mladý sa spýtal staršieho: „Čo by sme ešte mohli skúsiť?“ Odpoveď znela: „Blato z cintorína.“ Pozrel naň-ho nechápavo: „A to pomôže?“ „Nie, ale aspoň si zvykne.“

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

Ak nádoru či nádorovým bunkám priradíme štatút parazita, musí nám napadnúť, že je to hlúpy pa-

razit. Veď ktorý kapor si vypustí vodu z vlastné-ho rybníka? Ale rakovinový parazit si ju vypustí tak dokonale, že s hostiteľom zaniká aj on. To nemá logiku, a už vôbec nie logiku správania sa parazita. Ten pekne „v tichučku, teplučku“ papá, vyciciava svojho hostiteľa dlho, predlho. Čím dlhšie, tým lepšie. A nádorový zúrivec niekedy zabije organizmus, z ktorého vyšiel, aj za niekoľko týždňov. Rakovine ako takej nero-zumieme. Vieme toho veľa, poznatky sa chrlia takým tempom, že ich ani v uzulinkej oblasti, ktorej sa venujeme, nestihneme sledovať.Tento aspekt exponenciálneho rastu poznatkov o nádorových bunkách priam vyzýva opýtať sa: „Prečo teda rakovinu nevieme vyliečiť alebo ju vyliečime len zriedka?“ Skúsim použiť odpo-veď múdreho profesora z Bazileja. Pretože asi 80 % týchto poznatkov je „odpad“ a „hlúposti“.

No veď hej, ale aj pri najpesimistickejšom sce-nári je 1 % poznatkov pravdivých a ich objem narastá tiež exponenciálne. Tak prečo nám to nejde?Teraz nemám na mysli borcov, ktorí vyliečia rakovinu megadávkami vitamínu C. Ako píšu, céčko nesmie byť syntetické, musí byť prírodné. Na jednu prírodnú dávku treba asi tonu kapusty. Mimochodom, céčko je veľmi vďačný objekt používaný na liečbu väčšiny chorôb. Od rako-viny cez poliomyelitídu (detskú obrnu) a čierny kašeľ, na dosiahnutie dlhovekosti... Len večná škoda, že desaťtisíce lekárov (vrátane mňa) na to od jeho objavu v roku 1927 zatiaľ neprišlo. Nehovoriac o tom, že chemicky je to kyselina L-askorbová a jej podanie vo vysokých dávkach môže tak okysliť organizmus príjemcu, že vy-pukne riadna zábava. Zo živočíchov nevie céč-ko syntetizovať okrem človeka ešte morča, ka-pybara a niektoré druhy primátov. Samozrejme, že céčko potrebujeme. Stačí spomenúť skorbut,

Ján Lakota

AKO DOKÁŽE IMUNITNÝ SYSTÉM ROZOZNAŤ RAKOVINU?

STÁLE NEVIEMERAKOVINA JE DEFINOVANÁ AKO NEKONTROLOVANÝ RAST ZMENENÝCH

NORMÁLNYCH (ODBORNE TRANSFORMOVANÝCH) BUNIEK, KTORÉ SVOJÍM RASTOM SPÔSOBIA SMRŤ HOSTITEĽA. NA PRVÝ POHĽAD JE TÁTO DEFINÍCIA

V PORIADKU. NIEČO SA ZVRHNE, „ZBESNIE“, A NAKONIEC ZNIČÍ SVOJHO HOSTITEĽA, Z KTORÉHO PÔVODNE VYŠLO. RAKOVINE SA KEDYSI

HOVORILO AJ DIVÉ MÄSO. ALE NIEČO TU NIE JE V PORIADKU.

9594

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Milan Pullmann

VEDECKÍ „KONŠPIRÁTORI“

VEDA NIE JE NEOMYLNÁ A NA ROZDIEL OD ORTODOXNÉHO NÁBOŽENSTVA JE SCHOPNÁ KORIGOVAŤ SVOJE TVRDENIA POD VPLYVOM RIADNE OVERENÝCH FAKTOV. STARÉ PRAVDY NEBÝVAJÚ VŽDY

VEČNÉ, NO ČASTO SÚ DO KRVI BRÁNENÉ PANCIEROM ZOTRVAČNÉHO MYSLENIA. NEÚNAVNÝM POCHYBOVAČOM ZREJME AJ V SÚČASNOSTI

HROZÍ POSMECH A STRATA MIESTA.

Odmocnina z dvoch 1,414213562373... je najstarším „známym“ iracionálnym číslom (číslo, ktoré nemožno vyjadriť

ako podiel celých čísel). Objav druhej odmocni-ny pripisujeme matematikovi Pytagorovej školy Hippasovi okolo roku 500 pred naším letopoč-tom. Dokázal, že veľkosť uhlopriečky jednotko-vého štvorca nemožno presne vyjadriť zlomkom.

Podľa povesti (vtedy nepoznali termín konšpi-račná teória) zvrhli pytagorejci Hippasa z lode do mora a utopili (v inej, milosrdnejšej verzii ho vysadili na neobývanom ostrove), aby tento ne-pohodlný objav zostal utajený. Pytagorejci totiž považovali všetky čísla za racionálne a zjavne mali bližšie k vražde než k pravde (a k fanatic-kej sekte než k dnešnej vedeckej obci).

V období renesancie na prelome šestnáste-ho a sedemnásteho storočia začal intenzívny vývoj fyziky. Galileo Galilei (1564 – 1642) kládol veľký dôraz na experimentálne ove-renie teoretických úvah. V roku jeho smrti sa narodil Isaac Newton, ktorý ako 45-roč-ný vydal spis Philosophiae naturalis principia mathematica, najslávnejšiu vedeckú knihu vôbec. Zovšeobecnenia ho priviedli k zákonu všeobecnej gravitácie. No ani Newton nebol neomylný. Jeho časticovú teóriu svetla revido-vali v 19. storočí, hoci už jeho súčasníci Hooke a Huygens namietali, že svetlo má skôr vlnový charakter (dnes hovoríme o vlnovo-časticovej povahe).Planckovi, autorovi predpokladu, že za istých podmienok môže energia nadobúdať len ná-sobky veľmi malej hodnoty nazvanej kvantum (jeden zo základných poznatkov kvantovej me-chaniky), radil jeho stredoškolský profesor, aby šiel študovať niečo iné, pretože fyzika už nemá budúcnosť. Ešte v roku 1895 prezident britskej Kráľovskej spoločnosti (niečo ako akadémia vied) lord Kelvin tvrdil, že „lietajúce prostried-ky ťažšie ako vzduch sú čírym nezmyslom“. O osem rokov neskôr už bratia Wrightovci po prvýkrát uskutočnili let motorovým lietadlom hustejším ako vzduch.V roku 1905 Albert Einstein vyrazil súčasní-kom dych špeciálnou teóriou relativity. Na-hradil v nej Newtonove predstavy o priestore a čase a zahrnul teóriu elektromagnetického poľa. Z Einsteinových rovníc vyplývalo, že vesmír sa buď zmršťuje, alebo rozpína. V tých časoch pokladali vesmír za statický, a tak sa Einstein snažil zvýšiť dôveryhodnosť svojej rovnice doplnením tzv. kozmologickej konštan-ty, ktorá umožňovala statický vesmír. Keď as-tronóm Edwin Hubble spozoroval, že sa vesmír skutočne rozpína, Einstein zavrhol konštantu ako svoj najväčší omyl. Moderná kozmológia ju však znovu zaviedla. Na základe presných meraní rýchlosti vzďaľovania ďalekých galaxií sa totiž zdá, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľu-je a v novom poňatí práve konštanta urýchľuje rozpínanie vesmíru.Všeobecnú platnosť teórie relativity ohrozili neutrína, ktoré v novembri 2011 leteli zdan-

livo väčšou rýchlosťou ako svetlo vo vákuu z CERN-u do talianskeho detektora OPERA. O niekoľko mesiacov sa potvrdilo, že to spô-sobil nesprávne pripojený kábel od počítača k prijímaču signálu GMS. Rozdiel tvorilo asi 70 nanosekúnd, teda miliardtín sekundy. Krát-ko pred prvým aprílom hovorca OPERY An-tonio Ereditato a fyzikálny koordinátor Dario Autiero rezignovali.Einsteinov nástupca Stephen Hawking v janu-ári 2014 zasa krátkym článkom Information Preservation and Weather Forecasting for Black Holes bez jediného vzorca oznámil zrušenie ho-rizontu udalostí, legendárnej rekvizity čiernych dier. Namiesto neho zvestoval akýsi domnelý horizont, ktorý hmotu a energiu uväzní iba dočasne. Keď ju vypustí, výsledná informácia má byť natoľko pozmenená a chaotická, že je takmer nemožné interpretovať ju, čo Hawking prirovnáva k predpovedi počasia.Vedci desaťročia rozoznávali sedem kryštalo-grafických sústav: jednoklonnú, trojklonnú, trojuholníkovú, štvorcovú, kosoštvorcovú, ku-bickú a šesťuholníkovú. Päťuholníková sústava chýba, pretože pravidelný päťuholník má vnú-torné uhly 108°, čo je číslo, ktoré sa v 360 na-chádza 3,33-krát. Preto nie je možné zostrojiť periodickú mozaiku z pravidelných päťuholní-kov. Ako sa však v roku 1982 pod elektrónovým mikroskopom na univerzite Johna Hopkinsa ukázalo, existujú aj päťuholníkové mozaikové štruktúry. Dan Šechtman z izraelského Tech-nionu pozoroval v Baltimore difrakčný obra-zec rýchlo ochladenej zmesi mangánu, paládia a hliníka a nechcel veriť vlastným očiam: vy-kazoval desaťnásobnú symetriu. Šechtman síce v kváziperiodické kryštály uveril, ale ostatní nie. Držiteľ Nobelových cien za chémiu a mier Linus Pauling sa vyjadril, že kvázi kryštály na rozdiel od kvázi vedcov neexistujú a až do svo-jej smrti v roku 1994 názor nezmenil. Šéf Tech-nionu odporučil Šechtmanovi preštudovať si základy kryštalografie a o pár dní mu dal vý-poveď. Mlyny vedy melú síce pomaly, ale isto, a tak sa v roku 2011 dočkal Nobelovej ceny za chémiu aj Šechtman. Predtým jeho výsledky potvrdili nezávislé tímy s inými kovovými zme-sami.

97

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

Zuzana Mosná

VZNÁŠANIE SA VO VODE − BRÁNA K VLASTNEJ DUŠI

ÚPLNÉ UVOĽNENIE. TO JE TO, ČO CÍTI ČLOVEK V HUSTEJ SLANEJ VODE V NÁDRŽI ČI MALOM BAZÉNE S MINIMÁLNYM ALEBO ŽIADNYM SVETLOM. DOKONALÉ UVOĽNENIE TELA, A TEDA AJ MYSLE, KEĎ DUŠI NIČ NEBRÁNI,

ABY DALA NAJAVO NEPREJAVENÉ. HOVORÍ SA TOMU FLOATING.

Techniku vznášania sa v nádrži so sla-nou vodou prvýkrát použil vedec John C. Lilly v roku 1954 na testovanie efek-

tov pri zmyslovej deprivácii. John Lilly bol americkým doktorom, psychonautom, neuro-vedcom, psychoanalytikom, filozofom, spiso-vateľom a vynálezcom. Výskum robil najprv v nádobách, do ktorých bol ponorený celý s dýchacou maskou. Neskôr vytvoril nádrž na vznášanie sa v slanej vode. V ďalších vý-skumoch sa zaoberal aj komunikáciou s del-fínmi a hlavne skúmal na sebe pôsobenie psy-chedelických drog v kombinácii s f loatingom. Vo svojich raných výskumoch vyvinul spôsob elektrostimulácie mozgu a do vedy sa zapí-sal tzv. Lillyho vlnou. Používa sa na meditáciu a ovládanie mysle.

Meno Lilly sa mu stalo osudným ± vznášať sa nad vodou ako lotosový kvet (angl. waterlilly) a zachytávať čisté vedomie, ktoré v rôznych starobylých kultúrach od Egypta po celú Áziu lotos symbolizuje. Nádrže na floating sú vo svete veľmi rozšírené. Komerčne sa využívajú v rôznych wellness centrách práve pre efekt hl-bokého uvoľnenia napätia.Lillyho vynález bol založený na jeho hypoté-ze, že mozog oddelený od vonkajších stimulov akoby zaspí, a tak sa prebudia hlbšie sféry ve-domia. Terapia v nádrži trvá väčšinou hodinu až hodinu a pol. Posledných dvadsať minút často končí prechodom z beta a alfa moz-gových vĺn na théta vlny, ktoré sa vyskytujú pred spánkom a pri vstávaní. Tento stav sa dá využiť na následné zvýšenie kreativity, rie-

98

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

a sám sebou ako tam. Už len prijatie skutoč-nosti, že sa môžete cítiť sami sebou bez ťarchy sveta a je to také jednoduché ako vznášať sa na hladine Mŕtveho mora, z vás môže urobiť vy-rovnanejšiu bytosť, ktorá nerieši problémy pod hladinou a pod tlakom, ale necháva ich vznášať sa vedľa tela a mysle, až kým sa samy prečistia. Tým nechá do svojej mysle a tela prúdiť očistné energie vedomia kým skutočne je a čo má v ži-vote robiť.John Lilly a jeho skúsenosti s floatingom mali veľmi zvláštny, až nadprirodzený charakter. Jeho myseľ bola schopná prijímať vysielanie iných bytostí, ktoré mu popisovali svoje zámery na Zemi. Začal vidieť aj prehliadané zdroje in-špirácie, nádrž sa preňho stala zdrojom nových myšlienok, impulzov a riešení.„Svoje ľudské telo nechal byť. Prestal vnímať svoju ľudskú myseľ. Stal sa jediným bodom vedomia v prázdnom, nekonečnom priestore vyplnenom svetlom. Z diaľky sa k nemu priblí-žili dve entity, dve bytosti. Nastala trojstranná výmena čistých myšlienok, významov a pocitov bez slov“ (z knihy John C. Lilly – Vedec). By-tosti sa mu predstavili ako zástupcovia úradu pre riadenie náhod na Zemi. Tento pozoruhod-ný fakt dokazuje jeho ďalší život, v ktorom bol akoby usmerňovaný nejakou vyššou silou, aby robil výskum a všetko, čo na to potreboval, mu samovoľne prichádzalo do cesty. Bytosti mu oznámili, že musí získať celistvý pohľad na myseľ ako entitu, ktorá nie je obsiahnutá v mozgu. V nádrži neskôr experimentoval aj s dávkami LSD a ketamínu. V týchto stavoch strácal individuálne „ja“ a stal sa „my“, ktoré označil ako „sieť tvorenia“. Stretol sa tu s bytos-ťami ± tvorcami vesmírov, ktoré ho oboznámili so spôsobmi svojej práce. Lillyho kolega zažil po užití ketamínu v nádrži návrat na začiatok vývoja človeka.John Lilly však prepadol výskumu natoľko, že žil mimo ľudskej reality. Prechádzal len stavmi vnútornej a mimozemskej reality a sieťou tvore-nia, kde hľadal odpovede a užíval si vnímanie rôznych svetov a vesmírov. Jeho výskum bol taký intenzívny, že muselo prísť napomenutie „zhora“. V opojnom nadšení po užití drogy si Lilly neuvedomil, že tento svet ovládajú fyzikál-

ne zákony, a mal nehodu. Avšak aj táto nehoda bola podľa mimozemských bytostí nimi zma-nipulovaná tak, aby si Lilly mohol uvedomiť, že nemá ďalej užívať chemické psychedelické látky, má si byť vedomý svojho tela a jeho rege-neračných schopností, a hlavne sa deliť o svoje informácie s ostatnými, čo pri užívaní drog ne-dokázal, pretože bol príliš uzavretý a ulietal si na týchto realitách sám.Počas liečby zranení si však uvedomil, že žiadne látky nepotrebuje a hlavné je byť uvoľ-nený. Tieto bytosti tým chceli dať najavo, že vnímaniu ich reality nič nebráni a netreba ju nahrádzať inými látkami. Jediné, čo skutočne stačí, je naladiť sa na tento zámer – poznávať seba samého a „my“. Dokonca ani nádoba na floating nie je nutnosťou, dôležité je len pre-svedčenie, že vízie nie sú len výplodmi mysle, ale realitou, ktorá sa odohráva v nesmiernom vesmíre za oponou viečok a tela. Človek po-tom dokáže vnímať bežnú realitu oveľa zmys-luplnejšie a bohatšie. Sme produktom vývoja mnohých vesmírov a zámerov, všetky informá-cie sa uchovávajú, a teda k nim môžeme mať prístup všetci bez rozdielu. Je potrebné vedieť, súčasťou čoho sme a aké alternatívne budúc-nosti nás čakajú v závislosti od našich zámerov a rozhodnutí. Je však isté, že keď sa rozhodne-me dobre, na pomoc nám prídu „bytosti, ktoré to tu riadia“.Tieto bytosti Lillymu ďalej oznámili, že ľud-stvo má možnosť rozhodnúť sa, či bude život na Zemi pokračovať, alebo bude vyhladený spôsobmi, ku ktorým speje ľudstvo samo svo-jím neadekvátnym správaním. Poučili ho, aké je dôležité mať zodpovednosť za vedecké po-znatky a pre prežitie je dôležité, aby mali ľu-dia súcit so všetkým živým. Vyzdvihli význam ženského intuitívneho citu pre ďalší život na Zemi.Ľudia po floatingu hovoria, že keby túto tera-piu absolvovalo 10 % ľudí na Zemi, svet by bol hneď oveľa krajším a pokojnejším miestom (pozri aj na internete: Float Nation Full Movie). Floating môžete najbližšie vyskúšať v Banskej Bystrici, Prahe či Viedni. Urobiť si ho môžete aj vo vlastnom bazéne – stačí vám na to teplá voda, veľa soli, tma a ticho.

šenie problémov či lepšie učenie. Terapia sa vedecky skúmala v USA aj Švédsku a zistilo sa, že redukuje bolesť a stres. Relaxačný stav tiež znižuje krvný tlak a vytvára maximálny prietok krvi.Návštevníci uvádzajú veľmi príjemné, až ne-uveriteľné skúsenosti. Niektorí vidia v tme svetlá, iní zažívajú uvoľnenie od všetkých fy-zických či psychických ťažkostí, dokážu sa naladiť na svoje telo a život oveľa vedomejším spôsobom, ako keď sú ich zmysly zavalené po-sudzovaním prostredia. Dokonalé uvoľnenie nie je iba telesného charakteru, telo a myseľ sú stále vzájomne prepojené, keď sa uvoľní jedno, uvoľní sa aj druhé. Väčšinou je pre ľudí veľmi ťažké uvoľniť svoju myseľ, pretože zmysly sú stále aktívne.Preto je meditácia taká dôležitá, učí nás, ako nevnímať zmysly a naladiť sa aj na nevnímanie myšlienok. Určite sa vám veľakrát stalo, že telo vás prestalo bolieť, keď ste zabudli, že vás bolí, a tak to platí aj naopak. Keď telo v dokonalom uvoľnení zabudne na samo seba, aj myšlienky sa vyčistia a ostanú len tie dôležité, na ktoré sa tre-

ba pozrieť ako nezávislý pozorovateľ. Veľa ľudí dokázalo touto metódou dokonalej relaxácie a očistením mysle zmeniť svoj život. Pochopili, že bloky, ktoré si spôsobujú v živote, sú ich voľ-bou, rovnako ako je voľbou byť uvoľnený.Môžete zmeniť zamestnanie, vyliečiť sa alebo zmeniť čokoľvek, čo vás ťaží. Keď sa raz nala-díte na frekvenciu dokonalého uvoľnenia, vždy vám to pripomenie, aký stav v živote je dôleži-tý – vznášať sa ako pierko na hladine vesmír-neho oceánu. Aj keď len na hodinu v nádrži so slanou vodou si dokážete tento stav znova a znova pripomínať, až pochopíte, že je to vaša prirodzená schopnosť ± byť uvoľnený. Pred-stavte si, ako komunikujete s ľuďmi ako doko-nale uvoľnený človek; je jasné, že taká komu-nikácia je založená na prijatí a láske. Možno máte dojem, že sa to nedá udržať, že svet nie je dokonalé miesto, kde necítiť nič nepríjemné, ale vždy máte na výber: uvoľniť sa, alebo sa zablokovať.Chlapec, ktorý trpel leukémiou a mal obrovské bolesti, raz vyskúšal floating a popisoval, že všetky bolesti ustúpili a nikdy sa necítil lepšie

Nádrž určená na floating

101100

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Rüdiger Dahlke učí, že telo a duša sú prepojené a choroba a jej príznaky nám jasne dávajú najavo, v čom robíme v ži-

vote chyby a čoho by sme sa mali vystríhať. Podľa neho majú ľudia opakovane také telesné problémy, ktoré rezonujú s ich neriešenými ale-bo potlačovanými problémami či spormi. Je to muž, ktorý propaguje zdravý spôsob stravova-nia a ide pri tom aj príkladom – neje mäso, ani živočíšne produkty.Ako dlhoročný vegán je zdravý, a tak sa aj cíti. Nepije, nefajčí, neje stužené tuky... Vegánstvo odporúča aj svojim pacientom. Výlučne rastlin-ná strava je preňho aj akýmsi protipólom toho, čo sa deje vo svete, napríklad v podobe ničenia životného prostredia na planéte, hladomoru či humanitárnych katastrof. Protipólom k tomu, ako neľudsky sa človek správa k zvieratám pri ich chove, keď ich zabíja pre vlastnú potrebu. Dahlke sa verejne vyjadruje, že jedením mäsa sa do nášho tela dostávajú aj všetky rezistentné

kmene a na druhej strane sa vývojom rezisten-cie voči nim stávajú antibiotiká neúčinnými.Na našu otázku, aká je podľa neho súvislosť medzi zlým zaobchádzaním ľudí so zvierata-mi a zložením ľudskej stravy, odpovedá: „Keď sú zvieratá na jatkách, keď idú na popravu, ich krv je plná neurotransmiterov a streso-vých hormónov. No a my, samozrejme, s tým mäsom jeme aj ich hormóny a prenášame na seba vibrácie strachu, ktorý zvieratá pociťujú v čase ich vraždenia.“ Na tému chovu prasiat sa už verejne vyjadroval a tvrdí, že tieto zvieratá nie sú špinavé, najšpinavší sú ľudia. Práve ľu-dia ich nútia žiť vo vlastných výkaloch a o pár mesiacov ich ženú na jatky. A ešte sa im hovorí špinavé prasce. Je to podľa neho projekcia a je nám z toho zle, pretože bravčové mäso nám ne-prospieva. Najmä keď tieto inteligentné a citli-vé zvieratá čakajú na porážku a vedia, čo sa im stane. A opakuje, že ten predsmrtný strach sa prenáša aj na nás. A ani tých, ktorí o tom nič

Robert Lattacher

MUŽ, KTORÝ LÚŠTI POSOLSTVO CHORÔB

ZNÁMY A UZNÁVANÝ NEMECKÝ LEKÁR, PSYCHOTERAPEUT, ODBORNÍK NA PSYCHOSOMATIKU A SPISOVATEĽ RÜDIGER DAHLKE NEDÁVNO OPÄŤ PO VIAC

AKO TROCH ROKOCH ZAVÍTAL NA SLOVENSKO. VZRASTOM MENŠÍ A NENÁPADNÝ MUŽ MÁ VEĽKÚ CHARIZMU. A VYŽARUJE Z NEHO POKOJ.

nevedia, to podľa Dahlkeho pred dôsledkami nechráni. To neplatí pre vegetariánov a vegá-nov.Dahlke cíti spoluzodpovednosť za spoločenské problémy. Napríklad k téme utečencov nám povedal: „Myslím si, že aj táto téma je naša zodpovednosť. Berieme im stravu, ich jedlo a kŕmime ním zvieratá, ktoré potom idú na jat-ky. A tým, že im berieme jedlo, je viac hladu. Vyrábame veľké množstvo zbraní, potom im ich dodávame, a preto je tam vojna a hlad. Ale z vojny a hladu deti nenakŕmite a z tohto dô-vodu potom utekajú zo svojich krajín. A kam? Do bohatých štátov. Takže sme za to spoluzod-povední.“Rüdiger Dahlke je autorom štyroch desiatok kníh, známym sa stal najmä vďaka trilógii, kto-rej prvý diel sa volá Choroba ako cesta a vyšiel v roku 1983. Dahlke ju napísal spolu s kolegom nemeckým psychológom a psychoterapeutom Thorwaldom Dethlefsonom. Druhá v poradí sa volá Choroba ako reč duše a tretia Choroba ako symbol. Jeho knihy boli preložené do 24 jazy-kov sveta.

Zaujímavou je aj publikácia Zákony šťastia a úspechu – Psychológia peňazí. Autor sa v nej okrem významu peňazí venuje aj zákonom re-zonancie a polarity, ktoré s peniazmi súvisia. Jednotlivé kapitoly osviežuje meditatívnymi otázkami. Dahlke v nej vyvracia mnoho zau-žívaných ilúzií a „právd“ o peniazoch. Okrem iného aj mylný názor, že čas sú peniaze. Podľa neho peniaze poskytujú mnohým ľuďom klam-ný pocit bezpečia a mnohokrát ich prostred-níctvom dedičstva dostávajú do závislosti. Pre iných sú peniaze aj náhradou za absenciu lásky. Na našu otázku, čo si vlastne o peniazoch myslí, odpovedal: „Peniaze sú vlastne dobrá vec, je to prostriedok obchodu, ale keď ich zneužívame na špekulácie, sú prostriedkom moci. Dnes žije-me v dobe určitého náboženstva peňazí, všetko sa krúti okolo nich.“Okrem písania kníh je Dahlke aktívny aj ako lek-tor. V roku 1989 založil v nemeckom Johannis-kirchene lekárske centrum, kde vytvoril miesto pre vzdelávanie, semináre, ako aj duchovnú psy-choterapiu. V roku 2010 zakladá iné vzdelávacie centrum s názvom TamanGa, tentoraz so síd-

Foto: Robert Lattacher

103102

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

lom v rakúskom Štajersku. Jeho súčasťou je aj pestovanie ovocia a zeleniny z vlastných zdrojov v bio kvalite.Témy jeho prednášok, seminárov a kurzov v eu-rópskych krajinách a vo svete sú rôzne – hovo-rí o obrazoch a príčinách chorôb, vegánstve, zdravom stravovaní, psychosomatike, vedomom pôste, rozširovaní vedomia, meditácii a podob-ne. Dahlke sa vyjadruje k citlivým témam spo-ločenského, medicínskeho i politického života. Upozorňuje aj na to, že Európu riadia starí muži a ľudia uverili, že to dokážu. Poukazuje na vyso-ký vek prezidentov, ministrov i celého Európske-ho parlamentu. V tejto súvislosti cituje anglic-kého dramatika G. B. Shawa, ktorý povedal, že starí ľudia sú nebezpeční tým, že im už nezáleží na budúcnosti. A Dahlke verejne dodáva, že ne-môžu vidieť budúcnosť, pretože žiadnu nemajú. Ľudia však nemajú toľko času, aby nechali tých starých chlapov robiť stále rovnaké chyby. Pod-ľa neho ich doháňa vlastná zlá minulosť, s kto-rou sa nedokážu vyrovnať. Ako dodáva, mali by sa hrať s vnúčatami, aby sa dostali k dieťaťu vo svojom vnútri. No muži to nerobia, pretože

sa boja, že by vyzerali detinsky. Akcentuje, že v súčasnosti je najvyšší čas začať používať žen-ský princíp a ženské riešenia. Na otázku, čo je podľa neho výsledkom toho, že Európu či svet riadia často starí ľudia, nám Dahlke odpovedal: „Vojna, hlad a na druhej strane nadbytok. Keby svet riadili ženy, ktoré majú minimálne tri deti, vyzeralo by to inak, pretože ženy myslia viac na budúcnosť, na budúce generácie.“Veľká sála Strediska kultúry na Vajnorskej ulici v Bratislave bola 18. septembra úplne plná. Šesť-desiatštyriročný Dahlke prišiel s prednáškami na tému zákony osudu – pravidlá hry pre život a „peace food“ – strava pre pokoj v duši. V tej druhej sa opäť zaoberá aj vzťahom človeka k chovu zvierat a ich zabíjaniu. Hovorí, že z 80 miliónov Nemcov má dnes syndróm vyhorenia 11 miliónov a 4 milióny majú depresie. Oba sta-vy sa vyznačujú apatiou a letargiou: „Verím, že je tam súvislosť, pretože stále jeme náladu apa-tie, letargie a depresie a spolu s mäsom jeme vib-ráciu strachu.“Hovorí, že kedysi sedliaci zabíjali na svojom dvore zvieratá jednotlivo. Dnes existuje pred-

pis, že sa to musí robiť hromadne na bitún-koch. Zvieratá tam stoja v zástupoch, čakajú na svoju smrť a vidia umierať svojich druhov. Ich panika a strach sa zvýšili práve nariade-ním Európskej únie. A Dahlke sa pýta: „Prečo to tí eurobyrokrati robia? Sú takí zlomyseľní? Chcú, aby sme mali panické ataky?“ Podľa neho ide o lobizmus v prospech veľkých spo-ločností.„Len dve odvetvia – medicína a finančníc-tvo, minuli v roku 2014 miliardu dolárov na lobistov – to je oficiálne číslo. Lobisti chodia do Bruselu a rozdeľujú peniaze pre politikov, profesorov a žurnalistov, a toto je výsledok. V konečnom dôsledku platí iba reč nábožen-stva peňazí,“ povedal na prednáške Dahlke. Pripomína, že zo všetkých zvierat sa najhoršie zachádza s teľatami a najväčší mučiteľ zvierat nie je ten, kto udrie svojho psa, ale človek, kto-rý konzumuje teľacie mäso: „Ľudia, ktorí jedia teľacie mäso, sú buď nevedomí, alebo sú to vedomí sadisti. A prečo sa teľatá mučia? Pre-tože 26 rokov existuje štúdia, ktorá dokazuje, že kto často konzumuje červené mäso, môže dostať rakovinu hrubého čreva. Preto zoberú teľa a oddelia ho od matky. Plače, kričí za ňou, zoslabne a keď ho zarežú, krvi sa v ňom nedo-režú – krv je v nich akoby oddelená od mäsa, a potom ide akože o biele mäso.“Mierová, vegánska strava prináša podľa Dahl-keho ideálnu váhu, odľahčenie tráviaceho trak-tu, zvýšenie bdelosti, zlepšenie pohybu, men-šiu potrebu spánku, lepšiu náladu, spomalenie starnutia či lepšiu fyzickú kondíciu. Prispeje aj k znižovaniu hladu vo svete a ako preven-cia pred ekologickými katastrofami v podobe klimatických škôd. Varuje, že všetko zo zabi-tých zvierat sa dnes spotrebováva a napríklad z ich lebiek, ktoré sa vyvaria, sa robí želatína a predáva sa ako gumové medvedíky pre deti. V rastlinách je v skutočnosti viac bielkovín ako v mäse. „Najsilnejšie zvieratá sveta konzumujú rastliny – gorily, slony, byvoly – a ja... Ako ve-gána sa vás zvieratá prestanú báť. Po 40 rokoch praxe lekára neviem o žiadnej inej lepšej rade, ktorá by bola po všetkých stránkach života lep-šia a všestranne účinnejšia, než prejsť na túto stravu,“ tvrdí Dahlke.

Vminulom čísle sme písali o množstve zdraviu škodlivých chemikálií v čistiacich

prostried koch, ktoré bežne používame v našich domácnostiach. Pritom existuje množstvo ove-rených receptov na prírodné domáce prostried-ky.Univerzálny prostriedok na umývanie podlahyNa tri litre vody pridajte deciliter octu a pár kva-piek obľúbeného éterického oleja – vynikajúci je pomarančový, citrónový, mandarínkový, levandu-ľový, citrónová tráva...Prostriedok na čistenie toaletyZmiešajte pol pohára prášku do pečiva, desať kva-piek čajovníkového oleja a štvrť pohára octu.Dezinfekcia kúpeľne a toaletyZmiešajte pol pohára vody a 1,5 polievkovej lyžice kastílskeho mydla s 20 kvapkami čajovníkového oleja. Tento prípravok používajte ako sprej. Po na-nesení a krátkom pôsobení ho zotrite handričkou.Domáci čistič na oknáZmiešajte hrnček liehu, hrnček vody a lyžicu octu. Zmesou naplňte fľašu s rozprašovačom, na-striekajte a okná vyleštite.Čistenie kobercovNavlhčite soľ, votrite do koberca, nechajte asi hodinu pôsobiť a vysajte vysávačom. Na vyčiste-nie škvŕn a oživenie farieb vyskúšajte teplú vodu s pridaním octu, ktorú použijete ako tepovací prí-pravok.Prostriedok na nábytokZmiešajte štvrť hrnčeka octu s hrnčekom olivové-ho oleja a pridajte pár kvapiek citrusového oleja. Použite na drevené povrchy v dome.Prací prostriedokPotrebujete mydlo na pranie, 300 gramov práško-vej sódy na pranie, 15 kvapiek esenciálneho oleja podľa vlastného výberu a desať litrov vriacej vody. Mydlo nastrúhajte najemno a rozmiešajte ho v časti vriacej vody. Po rozpustení pridajte sódu a miešajte až do úplného rozpustenia. Postupne prilievajte zvyšnú vriacu vodu. Nechajte vychlad-núť a pridajte esenciálny olej. Nechajte 24 hodín postáť.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

105104

SILNE ZÁSADOTVORNÉ MIERNE ZÁSADOTVORNÉ NEUTRÁLNE MIERNE KYSELINOTVORNÉ SILNE KYSELINOTVORNÉ

pH 8,5 pH 8,5 – 8 pH 8 pH 8 – 7,5 pH 7,5 pH 7,5 – 7 pH 7 pH 6,5 pH 6,5 – 6 pH 6 pH 5,5 pH 5 pH 5 – 4

RIASY AGAR,

MELÓN,

KANTALUP,

ČILI,

SUŠENÉ FIGY,

CHALUHY,

MANGO,

LIMETKY,

PAPÁJA,

PETRŽLEN,

MORSKÉ

RIASY,

ŠPARGĽA,

HROZNOVÉ

VÍNO

ŠPARGĽA,

ČAKANKA,

ČERSTVÉ

OVOCNÉ

A ZELENINOVÉ

ŠŤAVY,

BYLINNÝ

ČAJ,

SLIVKY

UMEBOSHI,

HROZIENKA,

HRUŠKY,

KIVI,

ANANÁS,

STÉVIA,

CHLORELLA,

SPIRULINA,

MLADÝ

HRÁŠOK,

KONOPNÉ

SEMIENKA,

SUROVÝ

MAK,

MAKOVÉ

MLIEKO,

MATERSKÉ

MLIEKO,

ZÁZVOR,

EGREŠE

JABLKÁ,

MARHULE,

AVOKÁDO,

BANÁNY,

DYŇA,

JAHODY,

MALINY,

RÍBEZLE,

OSTRUŽINY,

ČERSTVÉ

DATLE,

ČERSTVÉ FIGY,

GRAPEFRUIT,

GUAVA,

HURMIKAKI,

BROSKYNE,

NEKTARINKY,

CESNAK,

ŠALÁT,

ŠPENÁT,

LISTOVÁ

ZELENINA,

MRKVA,

ZELER,

KOKOSOVÝ

OLEJ,

ALFA ALFA,

KLÍČKY,

BYLINKY,

MORSKÁ SOĽ

CVIKLA,

PAPRIKA,

BROKOLICA,

KARFIOL,

KAPUSTA,

KEL,

PAŠTRNÁK

KALERÁB,

KVAKA,

KUKURICA,

TEKVICA,

ZEMIAKY

SO ŠUPKOU,

MLADÉ

FAZULE,

NEPRAŽENÉ

KAKAOVÉ

BÔBY,

SLADKÉ

ZEMIAKY,

KAROBOVÝ

PRÁŠOK,

ALOE

VERA,

POMARANČE,

NEPASTERIZOVANÝ

JABLČNÝ

OCOT

UHORKA,

ARTIČOKY,

BAKLAŽÁN,

PÓR,

ČEREŠNE,

VIŠNE,

GAŠTANY,

OKRA,

PARADAJKY,

SUROVÉ

HUBY,

CIBUĽA,

ČERSTVÝ

KOKOS,

MED,

RUŽIČKOVÝ KEL,

ČERSTVÉ

OLIVY,

TAMARIND,

NEPRAŽENÝ

KAKAOVÝ

PRÁŠOK,

MISO,

TARO,

RYŽOVÝ

OCOT,

SIRUP

Z AGÁVY,

NEPASTERIZOVANÉ

PIVO

AMARANT,

PŠENO,

KVINOA,

REBARBORA,

PARADAJKY,

REĎKOVKY,

CHREN,

BIO SÓJOVÉ

BÔBY

FERMENTOVANÉ,

BIO SÓJOVÉ

MLIEKO,

BIO TOFU,

BIO TEMPEH,

LAHÔDKOVÉ

DROŽDIE,

NEPASTERIZOVANÉ

KOZIE MLIEKO,

PANENSKÝ

OLIVOVÝ OLEJ,

ZA STUDENA

LISOVANÝ

ĽANOVÝ OLEJ,

MANDLE,

LIESKOVÉ

ORECHY,

SEZAMOVÉ

SEMIENKA,

BAKLAŽÁN,

VAJEČNÉ ŽĹTKY

SUROVÉ

KRAVSKÉ

MLIEKO,

PANENSKÉ

OLEJE

(OKREM

OLIVOVÉHO

A ĽANOVÉHO),

NESLADENÝ

JOGURT

Z NEPASTERIZOVANÉHO

MLIEKA,

SMOTANA

Z NEPASTERIZOVANÉHO

MLIEKA,

MASLO

Z NEPASTERIZOVANÉHO

MLIEKA,

SRVÁTKA

VARENÁ

ŠPALDA,

BRAZÍLSKE

ORECHY,

PEKANOVÉ

ORECHY,

PISTÁCIE,

SUROVÉ

VAJEČNÉ

BIELKY,

COTTAGE SRR,

MÄKKÉ SYRY,

ZAVARENÉ

OLIVY,

VARENÁ

FAZUĽA,

SUŠENÉ SLIVKY,

ČERSTVÉ SLIVKY,

ČUČORIEDKY,

SUŠENÝ

KOKOS,

BRUSNICE,

ĽANOVÉ

SEMIENKA,

PASTERIZOVANÉ

KOZIE MLIEKO,

MASLO

Z PASTERIZOVANÉHO

MLIEKA

VARENÁ

ŠOŠOVICA,

JAČMEŇ,

MAKADAMOVÉ

ORECHY,

KEŠU,

VLAŠSKÉ

ORECHY,

PASTERIZOVANÉ

MLIEKO,

JAVOROVÝ SIRUP,

JAČMENNÝ SIRUP,

PASTERIZOVANÝ

MED,

FRUKTÓZA,

MELASA,

HORČICA,

MUŠKÁTOVÝ

ORECH,

VARENÉ

OTRUBY,

NEOCHUTENÝ

POPKORN,

ŽITO,

ŽITNÝ CHLIEB,

SLNEČNICOVÉ

SEMIENKA,

TEKVICOVÉ

SEMIENKA

VARENÁ

POHÁNKA,

RYŽOVÉ

CHLEBÍČKY,

CELOZRNNÉ KREKRY

A CEREÁLIE,

CELOZRNNÉ

CESTOVINY,

DOMÁCI

CELOZRNNÝ

CHLIEB,

RYŽA ČERVENÁ,

RYŽA HNEDÁ,

RYŽA BASMATI,

PŠENICA,

OVSENÉ

VLOČKY,

TVRDÉ SYRY,

TVAROH,

BRYNDZA,

KEČUP,

MAJONÉZA,

KLASICKÁ

SÓJOVÁ

OMÁČKA,

VARENÉ

ZEMIAKY,

CHLIEB

S KLÍČKAMI

MORSKÉ

PLODY,

RYBY,

VÍNO,

SIRUPY,

KONZERVY,

ZAVÁRANINY,

OSLADENÉ

CEREÁLIE,

MÜSLI,

PŠENIČNÉ

KLÍČKY,

CELOZRNNÝ

CHLIEB,

SLADKÁ

ŠĽAHAČKA,

SLADENÉ

A PASTERIZOVANÉ

DŽÚSY,

SLADENÉ

JOGURTY,

SLADENÉ

MLIEKA,

DOMÁCI

TABAK

KURACIE

MÄSO,

MORČACIE

MÄSO,

DIVINA,

ZAJAC,

MARMELÁDY,

HNEDÝ CUKOR,

KLASICKÁ

ČOKOLÁDA,

CESTOVINY,

RYŽA,

KRUPICA,

PŠENIČNÝ

CHLIEB,

PŠENIČNÉ

PEČIVO,

CUKRÍKY,

SLADENÉ

LIMONÁDY

A NÁPOJE,

ENERGETICKÉ

NÁPOJE,

KÁVA

ČIERNY ČAJ,

ALKOHOL,

PIVO,

OCOT,

KUCHYNSKÁ SOĽ

HOVÄDZIE

MÄSO,

BRAVČOVÉ

MÄSO,

JAHŇACIE

A TEĽACIE

MÄSO,

BIELY

CUKOR,

BIELA

MÚKA,

KOLÁČE,

TORTY,

LIEKY,

CIGARETY,

ÚDENINY

A MÄSOVÉ

VÝROBKY,

KOLA

pH 9

MLADÝ

JAČMEŇ,

CITRÓN,

ČERVENÝ

MELÓN,

RELAXÁCIA,

HLBOKÉ

DÝCHANIE,

MEDITÁCIA,

LÁSKAVOSŤ,

LÁSKA,

RADOSŤ,

ŠŤASTIE

pH 4

UMELÉ

SLADIDLÁ,

PREPRACOVANIE,

HNEV,

ŽIARLIVOSŤ,

STRACH,

STRES

Ak nie je špecifikované, platí, že ovocie, zelenina, orechy a semienka sú v surovom stave.Bio = bez GMONepasterizované mlieko znamená v bio kvalite, pretože v klasických chovoch sa zvieratá kŕmia GMO krmovinami.

CHCETE BYŤ ZDRAVÍ? JEDZTE ASPOŇ 80 % ZÁSADOTVORNÝCH POTRAVÍN A NIE VIAC AKO 20 % KYSELINOTVORNÝCH, RADUJTE SA ZO ŽIVOTA A VYVARUJTE SA STRESU

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIANÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Sója patrila po desaťročia medzi najvy-hľadávanejšie potraviny moderného ži-votného štýlu. Nutriční odborníci v nej

videli hotový zázrak. Odporúčala sa dospelým, deťom aj dojčatám. Vegetariánom nahrádza-la mäso, obéznym pomáhala chudnúť a tým, ktorí netolerujú mlieko, poslúžila ako jeho ná-hrada. Superpotravina, ktorá chránila konzu-mentov pred chorobami srdca, osteoporózou či nádorovými ochoreniami.V minulom storočí sa v USA rozpútala kam-paň na podporu konzumovania sóje. Nástup tejto kultúrnej plodiny na svetové trhy však sú-visel so záujmom amerických potravinárskych firiem vyrábať z nej nový a lacný rastlinný olej, ktorý začal z kuchýň vytláčať masť a pal-mové oleje. Popularite sóje prospelo aj tvrde-nie amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, že jej denné konzumovanie je zdraviu prospešné, pretože znižuje riziko ochorenia srdca.Sójové potraviny, ponúkané spočiatku iba v špecializovaných obchodoch zameraných na zdravú výživu, sa postupne udomácnili aj na pultoch supermarketov, a to v najrozma-nitejších podobách (sójové syry, múka, mlie-ko, zmrzlina, olej, jogurty, párky, tyčinky). Kontroverzná strukovina sa však vyskytuje aj v množstve ďalších potravín.Pri ospevovaní sóje sa často poukazovalo na to, že je základom ázijskej gastronómie. Nepo-vedalo sa však, že v Ázii sa konzumuje výlučne fermentovaná sója, ktorá je v procese kvasenia zbavená nebezpečných látok. Najmodernejšie výrobky v USA či Európe však procesom fer-mentácie neprechádzajú. Znamená to, že ne-bezpečné toxíny v nich nie sú neutralizované! Závažným problémom je aj genetická modifi-kácia. Približne 90 % všetkej sóje pestovanej v USA je geneticky modifikovaných, aby farmá-ri mohli používať silné herbicídy.

Mnohé štúdie potvrdili, že konzumáciou priemy-selne spracovaných nefermentovaných sójových bôbov si môžeme poškodiť zdravie. Problémy zvyčajne nastávajú po ich dlhšom užívaní a vo väčšom množstve.Sójový olej obsahuje transmastné kyseliny (rov-nako ako stužené margaríny), ktoré sa spájajú s autoimunitnými a nádorovými ochoreniami. Konzumácia sójového oleja navyše znižuje imu-nitu a zvyšuje hrozbu infekčných ochorení. Sója obsahuje vysoký podiel fytátov, ktoré na seba viažu vápnik, horčík, železo a zinok, a nedovolia tak organizmu využiť tieto dôležité minerály vo svoj prospech. Medzi najväčšie hrozby patrí vy-soký obsah rastlinných hormónov fytoestrogénov v sójovom mlieku pre dojčatá. U chlapcov môžu mať na svedomí oneskorenie telesného vývoja, do-konca vývoj ženských čŕt (rast pŕs). U dievčat sú fytoestrogény zodpovedné za predčasný nástup puberty. Výskumy potvrdili, že dojča, ktoré denne kŕmia sójovou výživou, akoby zjedlo päť antikon-cepčných tabliet denne! Sója vedie aj k neplodnos-ti, pretože znižuje hladinu testosterónu. Navyše obsahuje genistín, ktorý rýchlo zabíja ľudské sper-mie. Obsahuje aj látky potláčajúce funkciu štít-nej žľazy. Stačí už jeden pohár sójového mlieka denne. U detí, ktorým sa podávalo sójové mlieko, boli zaznamenané početné prípady chorobného zväčšenia štítnej žľazy a narušenia jej funkcie. Lektíny, saponíny a inhibítory trypsínu môžu zas vyvolať chronické ochorenia tráviaceho traktu a viesť aj k narušeniu funkcie podžalúdkovej žľa-zy. Hemaglutinín vyvoláva abnormálne zrážanie červených krviniek. Ak sa teda rozhodnete konzumovať sóju, siahajte výlučne po produktoch z fermentovanej sóje – kvalitných sójových omáčkach a fermentovaných syroch tempeh, miso, natto. Sója zbavená anti-nutričných látok ohrozujúcich zdravie sa stáva bohatým zdrojom bielkovín, probiotík a vitamí-nov.

Juraj Pokorný

SÓJA: ZÁZRAK, ČI HROZBA?

Jana Rostasová

(P)OTRAVINYSLNEČNICOVÝ CHLIEB BEZ LEPKUZloženie: zemiakový škrob, ryžová múka, zemiakové vločky (zemiaky, emulgátor: difosforečnany, antioxidant: estery mastných kyselín s kyselinou askorbovou, antio-xidant: disiričitan sodný, farbivo: kurkumín), slnečnicové semienko 9 %, kukuričná múka, jedlá soľ, sušené droždie (droždie, emulgátor: sorbitan monostearát), zahusťo-vadlo: guarová guma, rasca, cukor, farbivo: amoniakový karamel, múku upravujúca látka: fosforečnany vápenaté, antioxidant: kyselina askorbová, kyselina citrónová.

MUFFINY – JABLKO, ŠKORICA, OVSENÉ VLOČKYZloženie: pšeničná múka, cukor, celozrnné ovsené vločky 10 %, fruktóza, sušené jabl-ká 3 %, (s oxidom siričitým), kypriace lásky(uhličitany sodné, glukono-delta-laktón, difosforečnany), vláknina, škorica mletá 0,3 %, jedlá soľ, aróma.E435 polysorbát 60 (polyoxyetylén-sorbitan-monostearát) – vo väčšom množstve môže spôsobovať hnačku.E412 guarová guma – pochádza zo semien Cyamopsis tetragonolobus, vo vyšších dáv-kach môže spôsobiť nevoľnosť, plynatosť a kŕče, alergické reakcie, znižuje hladinu cholesterolu.Difosforečnany – v menších dávkach sa považujú za bezpečné látky, vysoké dávky však môžu spôsobiť nerovnováhu v tele a zapríčiniť nedostatok vápnika.Disiričitan sodný – podobne ako všetky siričitany môže spôsobiť astmatický záchvat, nevoľnosť, hnačku, bolesti žalúdka, hlavy, sennú nádchu, chronickú žihľavku, ato-pický ekzém. Obzvlášť nebezpečné pre astmatických pacientov. Pri výskumoch na krysách sa zistilo negatívne ovplyvňovanie schopnosti rozmnožovania.E220 oxid siričitý – syntetický plyn vznikajúci horením síry. Používa sa ako konzer-vant, antioxidant a rastlinné bielidlo. Ničí vitamín B1 (tiamín) a môže spôsobovať aj poruchy metabolizmu (nevoľnosť, bolesti žalúdka, poškodenie čreva) a bolesti hlavy.Fruktóza – ovocný cukor, už viackrát spomínaný, zodpovedný za obezitu. Z tráviace-ho traktu sa vstrebáva rovno do krvného obehu.

ZDOBENIE PESTRÉZloženie: cukor, modifikovaný kukuričný škrob, rastlinný tuk palmový, glukózový si-rup, potraviny s farbiacim účinkom (koncentrát z požltu farbiarskeho, citróna, slad-kých zemiakov a reďkovky), protihrudkujúca látka (mastenec), farbivo (brilantná mod-rá FCF).E133 brilantná modrá – vyrobená synteticky z uhoľného dechtu. Vo vysokých dáv-kach spôsobuje tvorbu usadenín v obličkách, astmu, žihľavku či iné alergické reakcie.

CRÉME OLÉZloženie: cukor, modifikovaný kukuričný škrob, aróma, zahusťovadlo (karboxymetyl-celulóza), farbivá (kurkumín, karotény).

109108

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Klasická medicína vtedy vsádza na „utlmovače“, ktoré potláčajú bolesť a údajne liečia zápal. Viacerí siahame

po „osvedčených“ (podľa reklamy) veraloch, voltarenoch a podobne. Tieto lieky majú spoloč-nú účinnú látku, a tou je diklofenak. Podľa do-stupných informácií je to slabá kyselina, ktorá patrí do skupiny liekov nazývaných nesteroidné antireumatiká. Nedávne rozsiahle štúdie však poukázali na množstvo rizikových faktorov, ktoré užívanie liekov s obsahom diklofenaku môže vyvolať – infarkt myokardu i ďalšie riziká súvisiace so srdcovo-cievnym systémom.Ak fajčíte, máte cukrovku, vysoký krvný tlak alebo ste infarkt nebodaj už prekonali, užívanie diklofenaku pre vás predstavuje obrovské hazar-dovanie so zdravím. Aj preto tieto lieky na pred-pis s vyšším obsahom účinnej látky dostali do svojich príbalových letákov jasné pravidlá. Pri vysokom krvnom tlaku, problémoch so srdcom a podobne ich užívať nesmiete. Tieto pravidlá

však zatiaľ platia iba pre liekové formy na celko-vé podanie, čiže tablety, kapsuly, čapíky alebo injekcie. Niektoré liekové formy sú iba na pred-pis, no niektoré sú voľne dostupné – napríklad gély či mastičky.Problém, na ktorý upozorňuje aj Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL), je krátkodobé používa-nie liekových foriem s obsahom diklofenaku bez lekárskeho predpisu. Ak ich chcete užívať, dajte si aspoň tú námahu, že si prečítate príbalový le-ták a rozhodne zvážte, či áno alebo nie! Uvede-ná štúdia Farmakovigilančného výboru Európ-skej liekovej agentúry (EMA) zistila aj to, že dlhodobé a celkové užívanie diklofenaku (čiže podávanie tabliet alebo injekcií) má nežiaduce účinky na srdce i cievny systém. Riziko je naj-mä vtedy, ak sa užívajú vysoké dávky (150 mg denne) a dlhodobo. Preto výbor na základe výsledkov rozsiahlej štúdie navrhol základné pravidlá. Okrem iného aj to, že lekári by počas dlhodobej liečby mali priebežne zvažovať, či je

Magdaléna Svančarková

DIKLOFENAK OHROZUJE VAŠE SRDCE

užívanie lieku stále nutné. Podstatné je aj to, aby sa pacienti, ktorí majú alebo mali problémy so srdcom a cievnym systémom, týmto liekom vyhýbali.Takisto si dajte pozor na to, aké ďalšie lieky okrem tých s obsahom diklofenaku užívate. Diklofenak nie je vhodné kombinovať s inhi-bítormi ACE (lieky na liečbu srdcového zlyha-nia a krvného tlaku). Väčšinou sa neodporúča kombinovať tieto liečivá s diuretikami, liekmi na krvný tlak a podobne. Aj súčasné podávanie liečiv s obsahom diklofenaku a kyseliny acetyl-salicylovej spôsobuje znižovanie hladiny diklo-fenaku a zvyšuje pravdepodobnosť výskytu ne-žiaducich účinkov.Bolesť môže častokrát poukazovať aj na rôz-ne iné závažné problémy. Podľa metódy, kto-rá sa volá osteopatia, môže napríklad bolesť v pravom ramene poukazovať na problémy so žlčníkom a bolesť chrbta môže súvisieť so stre-som. Táto metóda vníma človeka komplexne so vzájomným súvisom medzi orgánmi, a preto sa stanovovanie diagnózy nesústreďuje iba na lokálny problém. Metóda predstavuje vyšetro-vanie i liečbu dotykom, počas ktorej sa hma-tom rozlišujú problémové tkanivá a zápalové miesta v tele pacienta. Nejde však o ľudové

liečiteľstvo, ale o metódu uznávanú odborník-mi v mnohých krajinách, ku ktorej sa osteopat dopracuje dlhoročným štúdiom, znalosťou hmatových techník a vedomosťami z iných odborov, ako je napríklad anatómia. Vo svete je táto metóda pomerne známa, u nás je skôr v začiatkoch.Bolesť kĺbov sa dá s dobrými výsledkami liečiť alternatívne aj pomocou surovín dostupných v domácnosti. Podľa portálu www.health-digezt.com je uhorková šťava výborným liekom, ktorý odstraňuje kyselinu močovú spôsobu-júcu bolesť kĺbov. Sú aj ďalšie možnosti, ako ovplyvniť bolesť kĺbov. Prvým je jednoznačné schudnutie, pridanie pohybu do životného štýlu, najlepšie takého, aký vám vyhovuje. Vo všeobec-nosti sa odporúča bicykel a plávanie. Vyskúšajte akupunktúru, ktorá v tejto oblasti dokáže do-siahnuť výborné výsledky. Vynikajúce účinky môžete dosiahnuť aj s citrónom. Kôru z dvoch citrónov dajte do pohára a naplňte ho olivovým olejom. Zavrite ho a nechajte stáť dva týždne. Potom aplikujte na gázu a priložte na postihnu-té miesto, obaľte igelitom a šatkou a nechajte pôsobiť cez noc. Okrem uvedených možností môžete ako prevenciu vyskúšať aj starú známu metódu – trhať žihľavu holými rukami.

RANNÉ STUHNUTIE, BOLESŤ KĹBOV. U NIEKOHO MÔŽE SIGNALIZOVAŤ IBA ZÁŤAŽ, ČI UŽ Z PRÁCE ALEBO Z NESPRÁVNEHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU

A POSEDÁVANIA. MIGRUJÚCA BOLESŤ V TELE ZASE ČASTO POUKAZUJE NA „OBYČAJNÉ“ CHRÍPKOVÉ OCHORENIE. AK VŠAK VSTÁVATE RÁNO S BOLESŤOU

V RAMENE, LAKTI ČI V KOLENE A TRVÁ TO TRI MESIACE V PODSTATE BEZ PRESTÁVKY, ODBORNÍCI ZVYKNÚ HOVORIŤ O CHRONICKEJ BOLESTI.

111110

PRÁVNA PORADŇA > ODBORNÍCI RADIA ODBORNÍCI RADIA > PRÁVNA PORADŇA

Odpovede vypracúva tím našich spolupracu-júcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy na-píšte PRÁVNA PORADŇA.

PRÁVNA PORADŇAOBČIANSKY PREUKAZ BEZ ČIPUChcel by som sa informovať, či sa dá nejakou ces-tou odmietnuť nanútený čipový občiansky preukaz. Dá sa nejakou slovnou alebo písomnou formuláciou zažiadať o starý formát občianskeho preukazu bez čipu?Dávid Boron

Na úvod uvádzame, že danú problematiku upravu-je Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preuka-zoch. Občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) pre-ukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Sloven-skej republiky (ďalej len „štátne občianstvo“) a ďal-šie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa uvedeného zákona.Je nutné zdôrazniť, že občiansky preukaz je povin-ný mať každý občan, ktorý dovŕšil pätnásty rok veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej repub-liky. Okrem iných povinností má občan povinnosť požiadať o vydanie nového preukazu do 30 dní od neplatnosti starého občianskeho preukazu.Zásadnú zmenu zákona priniesla jeho novela v roku 2012, ktorá zaviedla termíny „elektronický čip“ a „bezpečnostný osobný kód“, pričom elektro-nický čip obsahuje údaje, ktoré sú zapísané, alebo údaje, ktoré možno zapísať do občianskeho preu-kazu podľa zákona. Do elektronického čipu mož-no zapísať i ďalšie údaje, a ak to nie je možné pre nedostatok miesta, je na občanovi, ktoré údaje určí na zápis.Bezpečnostný osobný kód spolu s občianskym pre-ukazom slúži na potvrdenie totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačnými systé-mami orgánov verejnej správy alebo s inými fyzic-kými či právnickými osobami. Po dobu platnosti občianskeho preukazu môže držiteľ bezpečnostný osobný kód zmeniť. Je namieste zdôrazniť, že zá-kon pamätá i na osoby, ktoré si povinnosti nesplnia a označuje za priestupcu toho, kto:a) úmyselne použije neoprávnene pozmenený ob-čiansky preukaz alebo zneužije cudzí občiansky preukaz,b) úmyselne zničí alebo poškodí občiansky preu-kaz,

c) sa neoprávnene zmocní cudzieho občianskeho preukazu,d) vykoná alebo si vedome nechá vykonať neopráv-nené zmeny v občianskom preukaze,e) poskytne inej osobe občiansky preukaz na účely jeho zneužitia,f) prijme občiansky preukaz ako predmet záložné-ho práva alebo ho odoberie pri vstupe do objektu, na pozemok alebo v súvislosti s poskytovaním slu-žieb,g) sa nedostavil na výzvu okresného riaditeľstva alebo zastupiteľského úradu na vybavenie žiadosti týkajúcej sa občianskeho preukazu,h) neodkladne neodovzdá občiansky preukaz, hoci je povinný tak urobiť,i) ani po opakovanej výzve nepredloží doklady po-trebné na vydanie občianskeho preukazu,j) nepožiada o vydanie občianskeho preukazu v le-hote určenej týmto zákonom,k) odovzdá občiansky preukaz ako predmet zálož-ného práva alebo ho odovzdá pri vstupe do objek-tu, na pozemok alebo v súvislosti s poskytovaním služieb,l) neodkladne neohlási zničenie, poškodenie, stra-tu, odcudzenie alebo zneužitie občianskeho preu-kazu,m) po zákonnej lehote si ani po opakovanej výzve neprevezme občiansky preukaz,n) poruší povinnosť chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím,o) poruší inú povinnosť uvedenú v tomto zákone, ak sa takým konaním sťaží plnenie úloh verejnej správy.Za uvedené priestupky uloží príslušný orgán poku-tu od 16 až do 331 eur. Vzhľadom na vyššie uvede-né nie je možné požiadať o občiansky preukaz bez čipu. Ak v stanovenej lehote nepožiadate o nový občiansky preukaz s čipom, vystavujete sa riziku uloženia pokuty až do výšky 331 eur. Je pravdou, že pri komunikácii s orgánmi verejnej správy ale-bo s inými fyzickými či právnickými osobami vám postačí aj cestovný pas, v niektorých prípadoch aj s potvrdením o prihlásení k trvalému pobytu či s rodným listom, no nič to nemení na skutočnosti,

že sa vystavíte riziku uloženia vysokej pokuty pre nesplnenie svojej povinnosti byť držiteľom občian-skeho preukazu.Odpoveď vypracoval: Mgr. Alexander Rakovský

ODMIETNUTIE PLATOBNEJ KARTYObčas sa mi stane taká nemilá vec, že chcem zapla-tiť kartou a predajca mi povie, že sa to dá, ale len od sumy napr. 10 eur, čo sa mi akosi nezdá. Ak mám čím zaplatiť, v predajni je terminál a ja nemám hoto-vosť – môže ma niekto takto odbiť?M. Ďurík

Na Slovensku uhrádzajú náklady spojené so zabez-pečením procesu bezhotovostnej platby platobnou kartou obchodníci. V bežnom obchodnom platob-nom styku si niektoré obchodné prevádzky určili minimálny limit pre realizáciu platby platobnou kartou, na druhej strane obchodník musí umožniť platbu kartou zákazníkovi pri akejkoľvek sume.Zákon o platobných službách problém minimál-nych limitov na platbu kartou neupravuje. Ak ob-chodník viackrát odmietne platbu kartou pre nízku hodnotu nákupu, hrozí mu za porušovanie tejto po-vinnosti sankcia zo strany príslušnej banky. V kraj-nom prípade s ním môže banka dokonca okamžite rozviazať zmluvu na predmetné služby.Ak sa váš problém bude opakovať, odporúčame vám obrátiť sa na príslušnú banku, ktorá vám pla-tobnú kartu vydala alebo upovedomiť formou po-dania Slovenskú obchodnú inšpekciu o takomto odmietnutí platobnej transakcie.Odpoveď vypracovala: Mgr. Lenka Janatová

KOMU PATRÍ BYT PO ROZVODE?S manželom sme sa rozviedli pred 4 rokmi, ale ne-vyporiadali sme si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vlastníme byt, v ktorom bývalý manžel nebýva, odsťahoval sa k priateľke, pričom byt uží-vam ja s deťmi, bývalý manžel neprispieva na jeho chod a prevádzku. Platí iba alimenty. Ako máme riešiť vzniknutú situáciu – som vlastníčkou iba ja, alebo aj manžel?Monika Janáková

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manžel-

stva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedné-ho z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím man-želstva alebo mu bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zánikom man-želstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spo-luvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiada-niu dohodou alebo nebolo na základe návrhu po-daného do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, v prípade hnuteľných vecí platí, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníc-tva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných ma-jetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.Zákon ďalej ustanovuje, že ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhod-nutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená vyššie.Vo vašom prípade teda platí status quo, že nehnu-teľnosť – byt vlastníte v podielovom spoluvlastníc-tve každý v jednej polovici vo vzťahu k celku a za-riadenie bytu a všetky veci, ktoré v ňom sú a užívate ich, sú vo vašom výlučnom vlastníctve. Ak by ste sa chceli s bývalým manželom vyporiadať za finanč-nú náhradu v jeho prospech, je potrebné uzatvoriť dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníc-tva k jeho polovici tak, že ho vyplatíte a stanete sa výlučnou vlastníčkou bytu. Na to, aby bola takáto zmluva účinná, musí byť vložená do katastra. Pri jej vyhotovení odporúčam využiť služby odborní-ka – advokáta.Odpoveď vypracoval: Mgr. Alexander Rakovský

113112

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

Vladimír Líška

ZÁZRAČNÝ STROM

GINK0ZDRAVIE A POCIT DOKONALÉHO ŠŤASTIA SÚ MOŽNÉ LEN VTEDY,

AK ČLOVEK ŽIJE V HARMÓNII S PRÍRODOU. MICHIO KUSHI

Liečiteľ Jiří Cingroš v knihe Sám sobě doktorem odporúča na dosiahnutie vy-sokého veku okrem iného aj objímanie

stromov, s pravou rukou hore a ľavou dole. Podľa Manfreda Himmela dodá päťminúto-vé objatie stromu (najmä borovice, smreku a jedle) človeku viac energie ako polhodinová pránajáma (jogové dýchacie techniky).Píše o tomto rituáli ako o najlepšej a najľahšej technike regenerácie v strednej a severnej Eu-rópe, ktorá nám umožní udržovať si vysoký energetický potenciál aj v starobe. Tam, kde sa nachádza energetický obal stromu, ucítime zmenu teploty. Môžeme mentálne poprosiť strom o energiu, objať ho alebo aj priložiť čelo ku kmeňu, naladiť sa, predstaviť si čistú energiu, ako prúdi cez naše ruky, a keď príde pocit, že nadišiel čas, odpojiť sa od stromu a poďakovať.Grécky filozof Anaxagoras (500 rokov p. n. l.) pripisoval stromom dušu, Indiáni ju volali tie-

ňom. Tento tieň – auru, éterický obal, môže-me za šera aj vidieť (ak je strom na svetlom pozadí), keď sa večer alebo skoro ráno pozrie-me vnímavejšie. Traduje sa, že tam, kde dnes stojí Chrám sv. Víta v Prahe, sa nachádzal po-svätný háj slovanského boha Svantovíta.Medzi najstaršie stromy patrí ginko dvojla-ločné (Ginkgo biloba), ktoré rastie na Zemi už viac ako 150 miliónov rokov, od druhohôr, keď zástupcovia nahosemenných rastlín do-siahli najväčší rozvoj. Dnes je jediným žijú-cim zástupcom nahosemenných rastlín z če-ľade ginkovitých a tvorí monotypickú triedu s jedným radom, čeľaďou i druhom. Dorastá do výšky 30 metrov a kvitne skoro na jar. Táto živá fosília pochádza z Japonska a Číny, kde sa vysádzala v parkoch, záhradách a pri chrá-moch. Prirodzene rastie len v čínskom pohorí Tianmu Shan.Zaujímavé je, že aj keď má opadavé listy, patrí k ihličnatým stromom. Zvláštne kožovité vejá-

rovité listy sú mimoriadne liečivé, vyrába sa z nich známy extrakt. V Číne sa používal na liečebné účely už pred 5000 rokmi. Na západe sú jeho liečivé účinky známe len odnedávna, kým v Číne sa popisujú už pred tisícročiami v herbári Pen Tsao Ching.Ginko sa môže dožiť okolo 2000 rokov. Plody sú jedlé (môžu sa variť alebo pražiť), ale pách-nu charakteristickou arómou. Preto sa vysá-dzajú len samčie stromy, ktoré nemajú plody. Je to veľmi odolný strom voči škodcom, kli-matickým zmenám a prírodným živlom. Nie je náročný na pôdu a neprekáža mu znečis-tené mestské ovzdušie. Po atómovom útoku USA na Japonsko to bol prvý strom, ktorému začali klíčiť listy. Prežil aj atómový výbuch len kilometer od epicentra.V Ázii ide o posvätný strom, ktorému sa v ob-dobí padania lístia chodia ľudia klaňať a s ná-božnou úctou zbierajú opadané zlatožlté lístie. Vysádzal sa pri chrámoch v Kórei, Japonsku a v Číne, kde ho poznajú odnepamäti. V Ne-mecku bol nazývaný Goetheho stromom. Do Európy sa dostal vďaka Holanďanom v ro-koch 1727 – 1737, botanik Carl Linné ho opí-sal v roku 1771.Pekný tvar jeho listov pripomína srdce a pľú-ca. Ginko je známe pre vysoký obsah f lavo-noidov s mnohými liečivými účinkami: posil-ňuje imunitu, pomáha pri pocite studených nôh a rúk (poruchách prekrvenia), pri závra-toch, zlom krvnom tlaku, hučaní v ušiach, zhoršenom zraku a sluchu, proti bolestiam hlavy, poruchám pamäti, proti depresiám, pri bojazlivosti, kožných problémoch, omrz-linách, alergiách. Podporuje funkcie mozgu, imunitu a krvný obeh, dodáva energiu pri ná-ročnejších činnostiach, chráni bunky, znižu-je riziko krvných zrazenín, udržuje duševnú sviežosť u starých ľudí, pomáha pri rakovi-ne a artérioskleróze, prečisťuje organizmus. Ginko je veľmi dobrá prevencia infarktu, mozgovej príhody, Alzheimerovej a Parkin-sonovej choroby. Profesor Dušan Zachar ho odporúča aj pri strese. Vo všeobecnosti sa používa predovšetkým na lepšie zásobovanie tkanív kyslíkom a živinami a zlepšenie cirku-lácie krvi.

115114

Magdaléna Svančarková

JEDEN DEŇS NEVIDIACOU KERAMIKÁRKOU

Prší. Stojím vonku pred vežiakom v betó-novej Dubnici nad Váhom. Vyťahujem z tašky telefón a vytáčam číslo. „Zdravím,

pani Zelisková. Poraďte mi, ako sa k vám dosta-nem? Čo vidíte z okna?“ Krehká žena v telefóne odpovedá: „Vidím predajňu so záhradkárskym náradím.“ „Aha, tak to už nájdem,“ odpovedám a ruším hovor. Vo výťahu rozmýšľam nad svojou hlúpou otázkou. Čo vidíte?Pri dverách ma čaká milá žena – nevidiaca ke-ramikárka Soňa Zelisková. Pozdravím a pred-stavím sa. „Nemám rada vtipy na tému uhádni, kto som,“ vysvetľuje mi svoje nemilé skúsenosti. Ocitám sa v priestoroch, kde na každej poličke nájdem hrnčeky, mištičky. „Dáš si kávu?“ pýta sa ma Soňa, s ktorou sme si už stihli potykať. Voda v kanvici vrie, Soňa zalieva. „Bez kávy nežijem,“ hovorí so smiechom žena, ktorá naj-radšej pracuje neskoro v noci. Pri stole pijeme z krásnych hrnčekov. Nedá mi neopýtať sa, či pije zásadne iba zo svojich. „Stane sa mi, že aj z iného. Veď treba likvidovať aj tie, čo som ke-dysi dostala,“ vysvetľuje.Keramika je jej život, a preto ňou rada obdarúva blízkych. „Niekedy mám pocit, či to neprehá-ňam. Ale veď vyrábam veľmi ekologickú kera-miku, pretože nepotrebujem elektrinu na svie-tenie,“ vtipne poznamenáva, a pridáva aj veselú príhodu. „Keď sme bývali v predchádzajúcom byte, veľmi často sa mi stávalo, že išli známi okolo a hovorili mi: aj som sa chcel zastaviť, ale keď ste nesvietili...“Pýtam sa, ako sa vlastne dostala ku keramike. „Do 26 rokov som pracovala ako učiteľka v ma-terskej škôlke. Keď som išla na materskú, mala som rizikové tehotenstvo pre cukrovku prvého

typu. Lekári zistili, že sa mi veľmi kazia oči. Keď sa narodil syn Matej, na desiaty deň po pô-rode mi praskla sietnica na pravom oku a odvte-dy som už na to oko nikdy nevidela. Postupne sa mi zhoršil zrak aj na ľavom oku. Po roku som prestala vidieť úplne. Keď išiel Matej do školy, rozmýšľala som, čo budem robiť ďalej,“ spomí-na.„Videla som 26 rokov a 26 rokov som nevide-la, tento rok to chcem zmeniť,“ smeje sa Soňa. Na chvíľu sa odmlčí, a potom sa vracia v spo-mienkach do ťažkého obdobia. „Bola som v šoku, v depresii, ako budem vychovávať bá-bätko, načo budem manželovi. No vo vzťahu sú dôležitejšie iné veci,“ dodáva. V tom období za-čal jej manžel chodievať za prácou do Rakúska. A Soňa s ním išla tiež. Ich domáca Regina stava-la keramické pece a jeden večer jej dala do ruky kus hliny. Podarilo sa jej vytvoriť reliéf kvetu. Regina si všimla jej dobré hmatové i estetické cítenie a presvedčila ju, aby sa takejto práci ve-novala.Hrnčeky dávam do drezu a na stole ma čaká hru-da hliny. Idem si vyskúšať prácu na hrnčiarskom kruhu. Veľmi mi to nejde, mám pocit, že kruh sa točí so mnou, ale po chvíli je to už lepšie. Soňa ma naviguje a ide jej to skvele, pretože už 15 rokov prednáša na školách a vedie keramické krúžky. A nehovorí iba o keramike, ale aj o sve-te nevidiacich: „Učím deti hovoriť, že nie som slepá, ale nevidiaca. Podľa mňa je nevidiaci ten, kto má choré oči, ale pritom môže dobre vidieť rôzne veci. A slepý je ten, kto má zdravé oči, ale nevidí to, čo vidieť má. Chcela som si u detí ove-riť, či porozumeli. Pýtam sa ich: Deti, aká teda som, keď vás nevidím? A ony: Neviditeľná...“

Preberie moju misku na hrnčiarskom kruhu a o chvíľu už vyzerá tak, ako som chcela. Pre-chádzame do druhej miestnosti. Tu vezme do rúk malú myšku-pokladničku, ktorú ešte treba dorobiť. Pribúdajú jej ušká i otvor na mince. „Nebude to potom škoda rozbiť, keď sa napl-ní?“ pýtam sa s obavami. „Neboj sa, otvor je dosť veľký, mince sa budú dať vytriasť,“ ubez-pečuje ma.

Pomaly sa zberám na odchod. Nevidiacu kera-mikárku Soňu Zeliskovú však čaká ešte rušné popoludnie: „Každý piatok máme úniu nevidia-cich, idem tam, a večer prídu dievčatá z Ladiec, ktoré si založili keramickú dielňu.“ Odchádzam s myšlienkami, že treba zasúvať stoličky, vždy sa predstaviť a ostatné je v podstate tak ako u nás vidiacich, no neubránim sa pocitu, že ob-čas dosť slepých na podstatné veci.

Foto: Magdaléna Svančarková

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

116

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Keltský príbeh

ŽIVOT PRYDERIHO

Rhiannon, dcéra podsvetného boha Eveydda Starého, sa zasľúbila Pwyllovi, vládcovi Dyfedu, ktorý sa do nej zamilo-

val, keď ju raz zbadal ísť okolo na bielom koni. Na zásnubnej hostine sa však ako jeden z hostí objavil aj Gwawl, jej bývalý snúbenec, ktorý tiež patril k podsvetným silám. Požiadal Pwylla, aby mu splnil jedno želanie a dostalo sa mu veľkory-sého uistenia, že môže mať všetko, čo len bude chcieť.Gwawl však menoval Pwyllovu snúbenicu a hos-tinu, ktorú vystrojila. Ak si chcel Pwyll zacho-vať svoju česť, neostávalo mu nič iné ako súhla-siť. Rhiannon však nijako netúžila vydať sa za Gwawla, a tak Pwyllovi odhalila, ako by mohol svojho soka v láske poraziť.Keď potom po roku Gwawl usporiadal svadob-nú hostinu, Pwyll sa dostavil prezlečený za žob-ráka a žiadal, aby mu ženích naplnil vak jedlom. Vak bol však magický: žiadne množstvo jedla ho nedokázalo naplniť, jedine ak by, ako tvrdil Pwyll, dovnútra vliezol urodzený muž a zošlia-pal jeho obsah. Gwawl sa toho teda ujal. Pwyll ho vo vreci zavrel a jeho sluhovia bili Gwawla vo vaku kyjmi tak dlho, kým nebol donútený prosiť o milosť a nesľúbil, že sa vzdá všetkých svojich nárokov na Rhiannoninu ruku. Tak sa Rhian-non stala Pwyllovou manželkou.Po čase priviedla na svet syna. Sotva ho však po-ložila do kolísky a zaspala, objavil sa znetvorený pazúr, ktorý snáď poslal z podsvetia rozhneva-ný Gwawl, a dieťa uniesol. Rhiannonine slúžky, ktoré jej pomáhali pri pôrode, sa obávali, aby vina nepripadla na ne. Preto pomazali Rhian-

non tvár krvou, aby to vyzeralo, že svoje dieťa roztrhala. Aby odčinila svoj domnelý zločin, musela potom slúžiť na hrade svojho manžela. Stála pri kameni, z ktorého sa nasadalo na koňa, a všetkým prichádzajúcim ponúkala, že ich za-nesie na chrbte do paláca.Chlapca našiel až v noci na prvého mája Teiron Twryv Vliant. Držal vo svojej stajni stráž pri žrebnej kobyle, lebo mu každý rok o takomto čase mizli čerstvo narodené žriebätká. Zistil, že mu ich odnáša znetvorený pazúr, a keď na neho zaútočil, vyrval mu nielen žriebätko, ale aj novonarodeného chlapčeka. Teiron sa ho ujal ako vlastného syna. Keď dieťa trochu vyrástlo, všimol si, že sa nápadne podobá na Pwylla a po-važoval za svoju povinnosť vrátiť dieťa jeho pra-vým rodičom. Tak bola Rhiannon oslobodená od trestu a chlapec dostal meno Pryderi, preto-že ju vyslobodil zo zármutku.Keď Pryderi dospel na muža, zamiloval sa do Kigvy, dcéry Gwynna Gohoywa, a zobral si ju za ženu. Po otcovej smrti zdedil titul vládcu Dyfedu. Gwawlovi príbuzní však po celý ten čas spriadali plány na pomstu a teraz Gwawlov bratranec Llwyd, syn Kilkoeda, uvrhol na Pryderiho panstvo kliatbu. Pryderi, Kigva, Rhiannon a jej nový manžel Manawyddan, ktorí zostali sami v celom kraji, sa vydali na lov. Pryderi však uviazol v podsvetnom hrade pripútaný k zlatému vedru. Rhiannon, ktorá ho nasledovala, postihol rovnaký osud. Obaja zostali uväznení, kým ich Manawyddan neza-chránil a nepremohol Llwydove kúzla ľstivos-ťou a úskočnosťou.

Pryderi zahynul vo vojne medzi kráľovstvami Dyfed a Gwynedd. Konflikt vyvolal vlastne Gwydyon, syn čarodejníka Dona, aby svojmu bratovi umožnil zmocniť sa Goewin, panny, ktorá mala v období mieru za úlohu udržať vo svojom lone nohy ich strýka Matha. Preto podvodom vymámil od Pryderiho jeho prasce, ktoré mu venoval podsvetný boh Arawn – vtedy jediné domestikované prasce v keltskom svete. Aby ich Gwydyon získal, prišiel v preoblečení na Pryderiho dvor a ponúkol mu výmenou za prasce kone, psy a k nim kompletné vybavenie.

Keď bola dohoda uzatvorená a Gwydyon do-hnal prasce domov do Gwyneddu, Pryderi zis-til, že všetko, čo týmto obchodom získal, Gwy-dyon vyčaroval z húb, a huby bolo to jediné, čo zo všetkých zvierat a ich výstroja zostalo.Pryderi sa vydal Gwydyona prenasledovať, ale v súboji s ním padol. Gwydyona a Gilwaethwy-ho potom prenasledoval Math spolu s celým svo-jím rodom. Keď ich konečne dostihol, premenil najprv oboch bratov na rok na jeleňa a laň, a po-tom na ďalšie dva roky na párik vlkov a divo-kých prasiat.

119118

Program nájdete na www.cine-max.sk.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZYTÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME

V SPOLUPRÁCI S Program november 2015

FILM

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY Daladierovi jeho hlasom niektoré dôležité vety a prehlásenia. Papagája za dramatických okol-ností unesie český novinár Pavel a na základe papagájových kontroverzných citácií Daladiera rozpútava medzinárodný politický škandál.

INTERSTELLARSci-fi / DrámaUSA, 2014, 169 min.Réžia: Christopher NolanHrajú: Matthew McConaughey, Anne Hathaway, William Deva-ne, Michael Caine, Wes Bentley,

Jessica Chastain, Casey Affleck, John LithgowNáš čas na Zemi sa chýli ku koncu. Tím vý-skumníkov sa odhodlá na najodvážnejšiu misiu v histórii ľudstva: vycestujú z našej Galaxie a ich cieľom bude zistiť, či má ľudstvo budúcnosť me-dzi hviezdami. Oceňovaný režisér Christopher Nolan (trilógia Temný rytier, Počiatok) prichádza s ďalším prelomovým filmom. Vo filme si okrem iných zahral aj držiteľ Oscara Matthew McCo-naughey (Klub poslednej nádeje), držiteľka Osca-ra Anne Hathaway (Bedári, Diabol nosí Pradu). Scenár k filmu napísali Jonathan a Christopher Nolanovci.

MACBETHDráma / HistorickýVeľká Británia / Francúzsko / USA, 2015, 113 min.Réžia: Justin KurzelHrajú: Michael Fassbender, Ma-rion Cotillard, David Thewlis,

Elizabeth Debicki Príbeh neohrozeného bojovníka, ktorého zrazia na kolená ambície a túžba po moci. Klasická Shakespearova tragédia sa vracia na plátna v no-vej verzii nadväzujúcej na vlnu britských adap-tácií diel génia alžbetínskeho divadla, v ktorých žiari súčasná herecká elita. Macbeth (Michael Fassbender) je obávaný škótsky vojvoda, ktorý sa nebojí zúrivých bitiek. Keď si vypočuje veš-tbu, že bude kráľom, uverí. Netuší, akú veľkú cenu bude musieť zaplatiť. Cestu ku korune dláždi smrť a úklady, ktoré nakoniec pohltia Macbetha i jeho ctižiadostivú ženu (Marion Co-tillard).

AIDA ZO SYDNEYArtmax opera (záznam)10. 11. 2015, 145 minútHudba: Giuseppe VerdiHrajú: Latonia Moore, Walter Fraccaro, Milijana Nikolic, Mi-chael Honeyman

V opere Aida sa Verdimu majstrovsky podarilo dať do protikladu intímne srdcové záležitosti a veľkoleposť sveta – kde kráľovstvá zažívajú vzostupy a pády a piesky času sa nikdy nezasta-via. Pre túto operu hádam neexistuje väčšie javis-ko ako prístav ožiarený svetlami mesta a siluetou slávnej opery v Sydney, zvýraznenou zapadajú-cim slnkom. Handa Opera v prístave v Sydney sa stala typickou súčasťou tamojšej kultúrnej scény kombinujúcou všetko, čo je v Sydney úžasné: svetová opera, šampanské a gurmánske zážitky, západy slnka a predstavenie na samotnom okraji prístavu. Skôr, ako sa nad prístavom rozozvučia prvé tóny opery, sa na príprave podujatia podie-ľa viac ako 700 ľudí. Aida je najväčšou operou, aká kedy bola na opernom javisku predstavená. Uprostred všetkých tých dych berúcich výjavov, slávneho Víťazného pochodu, bojových scén a starovekých chrámov je srdce plné emócií. Ešte dlho po tom, ako na oblohe zblednú svetlá ohňostrojov a Amneris zaspieva svoju poslednú tichú modlitbu, vám v mysli ostane majstrovstvo tejto historickej opery.

STRATENÍ V MNÍCHOVEKomédia / DrámaČesko, 2015, 105 min.Réžia: Petr ZelenkaHrajú: Martin Myšička, Tomáš Bambušek, Marek Taclík, Mar-cial Di Fonzo Bo, Stanislas Pier-

ret, Jana Plodková, Miroslav Škultéty, Václav Ne-užil, Jiří Rendl, Jitka SchneiderováSir P, deväťdesiatročný papagáj šedý, ktorý kedysi patril Eduardovi Daladierovi, sa na pozvanie ria-diteľa Francúzskeho kultúrneho inštitútu ocit-ne v roku 2008 v Prahe ako živá relikvia z dôb Mníchovskej dohody. Sir P dodnes opakuje po

VELKÁ TRANSFORMACEKaren Armstrongová (2012)484 stránMedzi rokmi 800 – 300 p. n. l. zažil svet doslova explóziu nových náboženských koncepcií. Ale pre-čo sa práve Sokrates, Buddha,

Konfucius, Jeremiáš a Lao-c’ – okrem iných – objavili v rozpätí týchto piatich storočí? A prečo boli ich úvahy o ľudstve také podobné? Karen Armstrongová skúma toto fenomenálne obdobie i rôzne prepojenia medzi vtedajšou rozmanitou skupinkou filozofov, mystikov a teológov.

NESMRTEĽNOSŤStephen Cave (2014)304 stránKniha britského filozofa skúma, ako sa na nesmrteľnosť pozerali rôzne civilizácie, pričom rozlišuje štyri základné typy príbehov, kto-

ré sa v rôznych obmenách tiahnu celými ľudský-mi dejinami. Každý kriticky rozoberá a prichá-dza k prekvapujúcemu záveru. Kniha roka podľa časopisu New Scientist sa pohybuje na hranici histórie a filozofie, no rozpráva aj o technickom pokroku, ktorý nič nezmenil na ľudskej túžbe po večnosti. V knihe dostáva priestor egyptská kráľovná Nefertiti, ale aj Alexander Veľký či prí-beh o Frankensteinovi. Ilustrujú našu túžbu po nesmrteľnosti a rozmanité podoby, aké môže nadobudnúť. Podľa autora práve urputná ľudská snaha vzoprieť sa smrteľnosti urobila z našej ci-vilizácie to, čím je.

BOD ZLOMUMalcolm Gladwell (2007)256 stránAko je možné, že sa niektoré zme-ny v spoločnosti odohrávajú neu-veriteľne rýchlo? Prečo v nejakom meste náhle klesne kriminalita?

Ako sa z nejakého výrobku nebo knihy stane módny hit? Americký novinár Malcolm Gladwell sa na takéto zmeny pozerá optikou epidémií. Nie-

ktoré zmeny sa šíria spoločnosťou ako vírus, ak na to nájdu vhodné prostredie a nositeľa. V knihe nabitej pozoruhodnými výsledkami psychologic-kých a sociologických výskumov autor vysvetľu-je, prečo sú niektoré nápady a myšlienky nákaz-livé, a popisuje typy ľudí, vďaka ktorým sa môžu rozšíriť rýchlosťou sociálnej epidémie.

CO CHVILKU KŘIČÍ NAJEVIŠTI SVĚTA. SARABANDAIngmar Bergman (2005)160 stránText knihy je inšpirovaný ojedi-nelou osobnosťou Bergmanovho strýka Karla Akerbloma. Tento

podivín, vynálezca a duševne labilný muž sa už objavil napríklad vo filme Fanny a Alexander. Bergman sa sústredil na zvláštny vzťah 54-roč-ného strýka a jeho 22-ročnej snúbenice Pauly a, samozrejme, na jeho neodvratný koniec. V Sara-bande (titul odkazuje na barokový tanec) po 30 rokoch vracia na scénu Johana a Mariannu – ústrednú dvojicu z filmu Scény z manželského ži-vota. Dvojica bohatšia o desiatky rokov odlúčenia sa opäť stretáva a bilancuje. Do ich rozhovorov vstupuje Johanov syn Henrik a jeho dcéra Karin.

SLOVANSTVOA SVET BUDÚCNOSTIĽudovít Štúr (2015)210 stránĽudovít Štúr sa venuje aj možnos-tiam oslobodenia slovanstva spod útlaku cudzích národov. Nastoľu-

je nutnosť spojenia sa Slovanov a zvýšenia ich sebavedomia. Podľa Štúra sú Slovania závislí od rodinného života spojeného s občinou, v ktorej vidí ideálnu formu územnej správy. Vytvorenie nadnárodnej vlády im bolo cudzie, a tak si nevy-tvorili veľký štát, v dôsledku čoho ľahko podľahli nepriateľovi. Autor ďalej porovnáva Západ s Vý-chodom, skúma fungovanie západnej Európy a jej postoj k Východu. Vychádza z predpokladu, že národy Západu svoje historické poslanie už splnili, ich duchovnosť sa vyčerpala, a tak prichá-dzajú na rad národy Slovanov, ktorých duchov-nosť ešte len čaká na svoje historické uskutočne-nie.

121120

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HRY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA V tejto hre sa môžete premeniť na vodcu jed-ného z mocných rodov Západozeme – Star-kovcov, Lannisterovcov, Targaryenovcov, Martellovcov, Greyjoyovcov, Tyrellovcov či Baratheonovcov. V desiatich kolách sa potom snažíte ovládnuť čo najviac miest a pevností v Západozemi. Ale aby ste usadli ako vládca na Železný trón, budete sa musieť veľa snažiť. Zvolíte cestu diplomacie, klamstva alebo sa po-kúsite vziať trón do svojej moci silou? V boji môžete využívať špeciálne karty reprezentujú-ce hrdinov vašich rodov ako veliteľov.Na začiatku hry dostane každý hráč armádu s pechotou, rytiermi, strojmi na obliehanie a loďami, žetóny rozkazov a ďalšie potrebné komponenty. Každý získa aj balík jedinečných kariet svojho rodu, ktoré sa používajú v bit-kách proti súperom ako velitelia.Každé kolo hry má tri fázy: fázu Západozeme, plánovaciu fázu a fázu akcií. Prvá z nich pred-stavuje bežné i zvláštne udalosti v krajine, kto-ré môžu mať vplyv na hráčov. Najdôležitejšie je asi plánovanie. Hráči pomocou žetónov taj-ne udelia rozkazy všetkým svojim jednotkám. Tu je dôležitá diplomacia a dedukcia: Dá sa veriť spojenectvám, ktoré ste uzavreli? Zradíte svojho spojenca a vytiahnete na neho s armá-dou? Hráči si môžu dávať rôzne sľuby, ale tie nikdy nie sú záväzné. Výsledkom sú napínavé vyjednávania, ktoré často končia zradou hod-nou Západozeme. Vo fáze akcií sa vykonajú rozkazy a dochádza k bitkám. Ak sa vaše ar-mády stretnú v boji, môžete ich posilniť karta-mi svojho rodu. Nakoniec rody upevnia svoje sily v oblastiach, ktoré kontrolujú, a v ďalších kolách môžu vďaka tomu vylepšiť svoje pozície v zápase o Železný trón i v boji proti hordám divochov.Hra končí v okamihu, keď niektorý z hráčov ovláda sedem oblastí s pevnosťou alebo hra-dom. Ak k tejto situácii nedôjde do konca de-siateho kola, zvíťazí rod, ktorý má takých ob-lastí najviac.V predaji je už druhé vydanie hry, ktoré okrem upravenej grafiky a jasnejších pravidiel obsahuje aj komponenty z herných rozšírení A Clash of Kings a A Storm of Swords a ďalšie novinky.

HRA NA HRU O TRÓNYTáto spoločenská hra vznikla na motívy popu-lárnej fantasy ságy Georgea R. R. Martina Pie-seň ľadu a ohňa a ešte populárnejšieho televíz-neho seriálu Hra o tróny, ktorý nakrútili na jej motívy a stal sa jedným z najsledovanejších tele-víznych seriálov súčasnosti. Treba podotknúť, že na rozdiel od často bezduchej televíznej zábavy si tento seriál svoju popularitu zaslúžil prepracovaným dejom, dramatickými zvratmi a realistickou psychológiou postáv, ktoré nie sú čierno-bielo zlé alebo dobré, no každá z nich sa vyvíja a zvádza zložité vnútorné zápasy.

Kráľ Robert Baratheon je mŕtvy a fiktívna ríša Západozem sa pripravuje na občiansku vojnu. Starkovia – hrdí strážcovia severného Zimohra-du, rozprávkovo bohatí súrodenci Lannisterovci, rozptýlený rod Targaryenovcov, v žilách ktorého koluje krv vymretých drakov – tí všetci i ďalší sa usilujú získať Železný trón a vládu nad všetkými siedmimi kráľovstvami Západozeme.

FOALSWhat Went DownDĺžka: 48:23Rok vydania: 2015Fešní nervní chlapci z Oxfordu s meravým pohľadom nám pred-stavujú svoj najhlučnej-

ší a najtvrdší album. Vznikal v dvestoročnom mlyne na juhu Francúzska, kde si v neďalekej dedine Vincent van Gogh odrezal ucho a ne-skôr navštevoval psychiatrickú liečebňu, a ka-pela tu tiež našla svojich hudobných démonov. Prevedie nás hrubým zvukom gitár a ostrých syntetizátorov až k punkovo naliehavej nálade, kde lietajú mikrofóny a telo vám trhá na kusy (skladby What Went Down, Snake Oil, Moun-tain At My Gates s efektným 360-stupňovým videoklipom pripomínajúcim film Počiatok). Do melanchólie nás naspäť dostane ľúbostná balada Give It All vytvorená z vokálov a zopár akordov či spirituálno-melancholická A Knife in the Ocean.

SÓLEYAsk the DeepDĺžka: 36:00Rok vydania: 2015Krehká islandská spe-váčka a multiinštru-mentalistka Sóley Ste-fánsdóttir (poznáme ju

z indie folkovej formácie Seabar) spája na svo-jom druhom štúdiovom albume minimalistic-ké pesničky s elektronikou. Krehká pianistka citlivo mieša chvíľu jemné piano, chvíľu or-ganové tóny, potom strašidelnú basovú líniu s nabrúsenou gitarou, ťažkými bicími a vy-tvára temne pulzujúce rozprávkové vlnenia so zlým koncom. Jemný ženský vrstvený vokál speváčky sa nesie nad pochmúrnou krajinou a mrazivými hororovými legendami, z kto-rých už niet cesty späť. Server The Line of Best výstižne prirovnal novinku k horúcemu objatiu v náruči kostlivca.

DAVID GILMOURRattle That LockDĺžka: 51:19Rok vydania: 2015Gitarová hviezda legen-dárnej skupiny Pink Floyd, špičkový hudob-ník, ktorého nemusíme

veľmi predstavovať a čas mu nemôže ubrať kva-litu. Po deviatich rokoch prichádza so sólovým albumom, kde sa mieša maximálna sila toho najlepšieho, čím sa Pink Floyd preslávil – inštru-mentálna skladba 5 A.M. s emotívnym „pink-floyďáckym“ gitarovým sólom, Gilmourov spev v akustickej Faces of Stone ozdobený lesným ro-hom a akordeónom pripomínajúcim Dark Side of the Moon, smutná a melancholická Dancing Right in Front of Me s gitarovým sólom ulietajú-cim do iných sfér. Album je mozaikou intímnych príbehov a drám, ktoré sa mohli odohrať v jeden deň. V typicky unášajúcej gitarovej snovej atmo-sfére objavíme päť textov Gilmourovej manželky Polly Samson, výborný zvuk Philipa Manzanera (Roxy Music) a skončíme v džezovo-bluesových náladách.

COCOROSIE Heartache CityDĺžka: 44:29Rok vydania: 2015Dve sestry, dve nezbed-né margarétky (českej režisérke Věre Chytilo-vej by sa určite páčili)

Bianca a Sierra Casady prichádzajú na svojom novom albume s hravou bláznivou náladou tzv. freak folku. Akákoľvek snaha zaškatuľkovať túto dvojku stroskotáva s každou neuchopiteľ-nou nahrávkou a úplne odlišnou pódiovou pre-zentáciou, ktorá albumu vždy predchádzala či po ňom nasledovala. Ocitneme sa v koláži ka-kofonických zvukov starožitných hracích skri-niek, zvonkohier, podivných starých hračiek, vŕzgajúcich škatuliek miešajúcich sa s hipho-povými prvkami. Nad tým všetkým sa vznáša-jú nežné ženské vokály prerušované bizarnými hovorenými textami a uletenými recesnými prezentáciami.

123122

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZYMÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ

BANKSY(KTO TO JE?)

Svetoznámy pouličný umelec, ktorého identita nie je známa. Vieme však o ňom niekoľko faktov, ktoré o sebe sám povedal.Vyrastal v anglickom meste Bristol. Má okolo 40 rokov a sprejovať začal v 90. rokoch. Známym sa stal po roku 2000, keď začal využívať šablónovú techniku. Jeho diela sú vtipné a satirické, no vždy nesú hlbšiu myšlienku. Venuje sa hlavne témam ako je politika a sociálny život dnešnej spoločnosti. Možno ich nájsť po celom svete, pre-važne však v Bristole, Londýne, New Yorku a v neposlednom rade aj na stenách v Izraeli. Veľké množstvo z jeho diel bolo odstránených z dôvodu „vandalizmu“.V minulosti obleteli internet správy o jeho dolapení. Po čase sa však ukázalo, že boli nepravdivé. O jeho identite sa konal verejný prieskum, v ktorom na otázku: „Chceli by ste poznať pravú identitu Banksyho?“ dve tretiny odpovedali: „Nie! Kult by mal zostať kultom.“

?

NEDOCENENÉ UMENIE ZDOLAA DOSTOJEVSKIJ V NÁRODNOM DIVADLENovember ponúka množstvo podujatí, ktoré nedostávajú priestor v „mienkotvorných“ mé-diách, pretože to nie je pre ne dosť atraktívne. Ak sa zameriame na hudbu, prvá pozvánka bude smerovať do Pubu u Zeleného stromu v Bratislave. Predstavte si spojenie bluesroc-ku, psychedelického a miestami progresívneho rocku, funku a džezu – tak znejú Bluesradiers (skupinu môžete najbližšie vidieť 10. 11.). Sku-pina sa stala laureátom medzinárodnej súťaže Blues Aperitiv 2013 a Objavom roku Sloven-skej bluesovej spoločnosti 2010. Pravidelným hosťom tohto projektu je jeden z najlepších džezrockových bubeníkov 70. rokov Peter Sza-pu (známy predovšetkým zo skupiny Fermáta).

Ak máte radi kubánske rytmy, na tom istom mieste odohrá 13. 11. koncert Azúcar Cuba-na – neskutočne energickú šou kubánskej hud-by (salsa, merengue, bachata, čača, rumba) so speváčkou Janelys Fernández Díaz. Keď si chcete posedieť pri skutočne kvalitnom ragti-me, rozhodne navštívte Pub u Zlatého Bažanta 2. alebo 16. 11., kde vám novembrový deň sprí-jemní bratislavský Ragtime band pod vedením Ivana Malinovského. Profesionálni hudobníci, ktorých kvalitu overil čas (skupina funguje už od roku 1963), podávajú famózne sólové im-provizácie do klasických pesničiek od džezo-vých velikánov. Na všetky uvedené podujatia

je voľný vstup, a napriek tomu majú pomerne nízku návštevnosť. Títo kvalitní hudobníci si pritom určite zaslúžia viac pozornosti.„Niet cnosti, ak neexistuje nesmrteľnosť,“ zaznelo v sále. Okrem Nevesty hôľ, ktorej re-cenziu sme uviedli v minulom čísle, patria k najsilnejším inscenáciám divadelnej sezóny jednoznačne Dostojevského Bratia Karama-zovovci (24. 11.) v réžii Romana Poláka. Toto silné existenciálne dielo je v dnešnej zložitej dobe mimoriadne aktuálne. Štvorhodinová fi-lozofická drenáž o otázkach existencie Boha, zmysle života, morálke, zodpovednosti, etike a hriechu, dobre a zle... Ťažké témy, po kto-rých sa človek zastaví a prehodnocuje celý svoj život. Podobne ako Nevesta hôľ (kolektív tvorcov je podobný), aj Bratia Karamazovovci prekvapili bohatou scénografiou Pavla Borá-ka, atmosférickou hudbou Lucie Chúťkovej a excelentnou choreografiou Stanislavy Vlče-kovej. Melancholický Alexander Bárta pôso-bí skutočne autenticky, rovnako ako prejavy šialenstva Tomáša Maštalíra či inscenovanie vraždy v podaní Milana Ondríka. Najslabšou stránkou sú rušivé a zľahčujúce komediálne prvky Kostelného (pripomínajúce jeho kome-diálno-seriálové úlohy, ako napr. cyklické opa-kovanie slovíčok a pod.) či ironické komentáre Jany Oľhovej, ktoré by síce boli skvelé v ko-médii, ale toto dielo je na tento druh humoru príliš temné. Grušenka v podaní Táne Pauho-fovej je taká autentická, že človek akosi nevie rozoznať, či je jej vášeň hraná alebo pravá. Rola šialenej Lise (Danica Matušová) miesta-mi dojíma až k slzám a rád by som ocenil aj skutočne excelentný rétorický prejav Jána Ga-loviča počas súdnej scény. Nad tým všetkým tróni herecký a rétorický megatalent Dušan Jamrich.Milovníci opery a baletu SND si 7. 11. môžu pozrieť známe Čajkovského Labutie jazero v choreografii Mariusa Petipa a Leva I. Iva-nova s magickou scénografiou Josefa Jelínka a 11. 11. legendárneho Verdiho Nabucco v réžii Zuzany Gulhuus pod taktovkou dirigenta Ras-tislava Štúra.

Lukáš Perný

Hudobná skupina Bluesraiders

124

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZYMÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Dove of Peace (2005)

„Na čo sa pozeráš?"

What Are You Looking at Security Camera (2014)

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZYMÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

One Nation Under CCTV (2008)Government Spies (2014)

„Jeden národ pod CCTV" (bezpečnostný kamerový systém)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

BOHOVIA PRILETELI DO EGYPTA NA LIETAJÚCICH PYRAMÍDACH

MILOŠ MATULA JE FILMOVÝM A HUDOBNÝM PRODUCENTOM, CESTOVATEĽOM, SPISOVATEĽOM, EZOTERIKOM, ŠPECIALISTOM NA

STARÝ EGYPT A DÁVNE CIVILIZÁCIE. NAPÍSAL KNIHY ACHNATON A NEFERTITI, FARAONI SLUNCE, DVOJDIELNE HVĚZDY EZOTERICKÉHO NEBE, 2013 – HVĚZDNÁ

BRÁNA K NOVÉMU VĚKU A AJ ROZPRÁVKOVÝ PRÍBEH Z ČIAS STARÉHO EGYPTA ZAKLETÝ OSTROV. SPOLU SO ZOŠOU KINKOROVOU JE AUTOROM KNIHY

DĚJINAMI ZA POZNÁNÍM ASTROLOGIE.

Miloš, otvorene hovoríš o starých bohoch a lo-gicky ich berieš ako mimozemšťanov. Pritom ak-ceptuješ aj existenciu jediného boha, univerzálnej prvotnej energie. Je zaujímavé, že mnoho ľudí verí v boha, ktorého nevideli, ale neveria na mimozem-šťanov, aj keď nám o nich naši predkovia zanecha-li množstvo odkazov. Prečo je tu snaha ateistickej a darvinistickej vedy spoločne s kresťanskými cirkvami čo najdlhšie uchovať kresťansko-židov-sko-darvinistický svetonázor o výnimočnosti a je-dinečnosti človeka?Ťažko povedať v krátkosti. Obdivoval som prá-cu mnohých egyptológov a nezávislých bádate-ľov, ale neskôr, keď som začal chodiť do Egyp-ta, som zistil, že všetko je inak alebo aspoň veľa je inak. Egyptológia sa stáva mŕtvou vedou, pretože nedokáže reflektovať najnovšie nálezy v Egypte bez toho, aby podkopala svoje učenie,

ktoré je zrelé na prepis. Ale aj v egyptológii sa objavujú osvietení odborníci, ktorí prekračujú strnulé dogmy, napríklad kanadská egyptolo-gička Carmen Boulterová, nezávislý egyptológ Stephen Mehler z USA alebo bývalý riaditeľ Egyptského múzea Charlottenburg v Berlíne Diettrich Wildung. Aj napriek tomu sa zdá, že egyptológiu pomaly nahrádza kemetológia – veda starovekého Kemetu (Egypta) založená na ústnej tradícii, ktorú si jej držitelia odovzdávajú z otca na syna po tisícročia.

Ako si vysvetľuješ, že tak dlho očakávaný zla-tý vek Tep-Zepi, neprišiel? Namiesto toho akoby bolo ešte viac vojen, násilia, kedykoľvek môže začať veľká zničujúca vojna USA s Ruskom, kto-rá by neskončila inak ako celosvetovou katastro-fou...

Nie každá zima sa hneď vzdá svojej vlády, a tak zimné čľapkanice občas trvajú až do jarných dní. Obdobné je to aj vo veľkých časových cyk-loch. Píšem o tom vo svojich knihách. Tak ako mali Mayovia, Toltékovia či Aztékovia svojich päť sĺnk (vekov), rovnako to mali aj starovekí Egypťania, tí ich však mali aj pomenované: Cheprer, Ra, Oon, Aton a Amon. Teraz sa na-chádzame na konci veku Amona, ktorý v sebe nesie energie skrytosti, úpadku, smrti, márne-nia a zničenia. Podľa starovekých Egypťanov sa pomaly posúvame opäť do veku prvého sln-ka – veku Cheprera, ktorý súvisí s narodením, východom slnka, zrodením nového dňa či veku.

A podobne ako Mayovia by sme sa mali rado-vať! Chápem, že ten proces je zdĺhavý, ale na jeho konci nás čaká skutočne niečo nové – lep-šie!

Ako tvrdíš, pyramídy neboli hrobky. Prečo ich oficiálna egyptológia stále považuje za hrob-ky?Mám taký pocit, akoby egyptológovia využíva-li znalosti laickej verejnosti, inak si to neviem vysvetliť. Hrobky sa v staroegyptčine nazývali Per – Ka, chrámy Per – Ba a pyramídy Per – Ne-ter = domy neter/neteret, teda domy božských energií. Všetky prvotné a najstaršie pyramídy

Foto: archív Miloša Matulu

131130

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

odňaté. Zrejme je tým myslená čierna diera a jej silná gravitácia...Toto učenie poznali Mayovia od bohov po-dobne ako starovekí Egypťania. Stretol som sa osobne s najväčším odborníkom na tzv. mayský kalendár, čo je zbierka magických a kozmologických textov, nielen kalendárny systém, s Carlom Johanom Callemanom, kto-rého si veľmi vážim a robil som s ním aj rozho-vor. Avšak nezhodli sme sa v dvoch veciach. On tvrdí, že Mayovia dostali toto učenie od bohov nejakým „kanálom“, ja tvrdím, že to bolo fyzicky, teda osobným stretnutím. Svoje presvedčenie dokladám vo svojej knihe mno-hými svedectvami nielen z miest nych stredo-amerických pyramídových lokalít a múzeí, ale aj od mayských šamanov, lebo s mnohý-mi som sa stretol osobne. Druhým sporným bodom bola Venuša. Tvrdím, že prechody Venuše sú pre mayský kalendár podstatné, lebo sú zakódované v mayských pyramídach aj stélach. Markantné to je najmä v hondu-raskom Copáne, čo bývali také mayské Atény, teda centrum vzdelanosti. C. J. Calleman je opačného názoru. Učenie Mayov je skutočne galaktické a učí nás o tom, že práve temná trhlina je vlastne taká hviezdna brána. Je v centre našej Galaxie. Hoci sa vedelo, že z tohto stredu prúdi mohutná energia, v pod-state len nedávno bol tento stred potvrdený ako čierna diera.

Známy jasnovidec Edgar Cayce tvrdil, že dejiny Egypta začali okolo roku 10 500 p. n. l. inváziou ľudí z Kaukazu a neskôr z Atlantídy. Mali šedé alebo modré oči a svetlé vlasy. Lynn Picknettová a Clive Prince v knihe The Templar Revelation tvrdia, že kresťanstvo bolo odnožou starovekého egyptského náboženstva spätého z bohyňou Eset a bohom Usirom, a teda, že naša kultúra nemá vôbec židovsko-kresťanské korene, ale egyptsko-kresťanské. Čo by si k tomu pove-dal?V knihe Achnaton a Nefertiti, faraóni Slunce pí-šem, že bohovia prilietali na lietajúcich pyra-mídach do Egypta už pred 50 000 rokmi. Do-konca jeden z mojich učiteľov – držiteľ ústnej tradície Abd’el Hakim Awyan tvrdil, že to bolo

pred 80 – 90000 rokmi! Dnes je jasné, že išlo o bytosti z vyšších svetov, zo Síriusa, Orionu, Plejád alebo z hviezd Alnitak, Kochab či Thu-ban a z mnohých ďalších. Mnohí z týchto bohov zostali tu na Zemi dlhšie, niektorí založili prvé božské dynastie v Egypte tak, ako to vo svojej knihe opisujem. Až oveľa neskôr prichádza migrácia z Atlantídy. Pravdou je, že bohovia boli plavovlasí, mali modré oči a ich výška bola takmer štyri metre. Niektoré rasy boli napoly ľudské, napoly zvieracie. Som presvedčený, že dnešní ľudia nemajú potuchy, s akou mágiou sa počas počatia nového panovníka pracovalo. To neboli nežné sexuálne hry v príjemnom, in-tímnom prostredí paláca, to bol rituál! Rituál, ktorého sa zúčastnili všetci veľkňazi a v mas-kách – predstavujúc určitých bohov – svojou silou a magickými schopnosťami privolávali do lona kráľovnej božskú bytosť, dá sa teda pove-dať bytosť z vyšších dimenzií. Nie náhodou mal každý faraón päť mien a jedno z nich bolo Hó-rovo – božie meno.Keď sa pozrieme na staroegyptské mystické texty, na kabalu aj Bibliu, je jasné, že zdroj je jediný – Egypt. Napríklad žalm 104 je okopí-rovanou časťou veľkého Achnatonovho básnic-kého diela Hymnus na boha Atona. Kabala aj kresťanstvo prevzali všetko z mystických textov starovekého Egypta.

Miloš, dokážeš úžasne rozprávať o starove-kom Egypte. Keby si mal takú možnosť, čo by si preniesol z ríše Kemet do dnešných čias?Každý faraón musel byť maateju, teda napĺňať všetky podoby maat. Maat bol aspekt pozitív-nych vlastností života. Maat však bola aj nete-ru – bohyňa, ktorá nad týmito cnosťami dohlia-dala. A čo by som vrátil z Egypta sem k nám do 21. storočia? Nielen maat, spravodlivosť, prav-du, ale aj veľkosť ducha, lásky a svetla. Kaž-dý, kto chcel v Egypte niečo znamenať, či už v štátnej správe alebo nejakom chráme, musel byť mágom. Aj bežní pisári museli vyštudovať aspoň základný sedemročný cyklus magických štúdií zakončený zasvätením. Keby všetci naši politici a predstavitelia verejného života boli zasvätenci, ako to bývalo v starovekom Egypte, náš svet by vyzeral inak.

mali kanály s pripojením na vodu. Prečo? No pretože voda je nosič energie! Tieto pyramídy boli nielen chrámy zasvätenia, ale vlastne aj niečo ako transformátory energie. A práve tým, že tie pyramídy na pláni Rostau stáli, všetci neskorší preddynastickí aj dynastickí faraóni k nim vzhliadali s úctou a obdivom. A chceli byť pochovaní v ich blízkosti, rovnako tak ako boli neskorší králi či biskupi pochovávaní v ka-tedrálach. A tak tie veľké napodobňovali ma-lými, hoci nepoznali stavebnú technológiu. Tie malé satelitné pyramídky sú teda skutočnými hrobkami.

Čo si myslíš o bohovi s telom človeka a hlavou psa (šakala, líšky, vlka) Anubisovi (Anupovi)? Psia hviezda sa volala najjasnejšia hviezda oblo-hy Sírius (hviezda bohyne Isis). Bola označova-ná symbolom psa, mohlo by ísť o boha – mimo-zemšťana zo Síriusa?Binárna hviezda Sírius mala na starovekých Egypťanov nesmierny vplyv. Bohyňa Eset (grécky Isis) odtiaľ priniesla kalendár, ktorý bol založený na východoch Síriusa. Zaujímavé je, že je v korelácii s mayským Tzolkinom.Už od svojho detstva som vedel, že bohovia sta-rovekého Egypta takto vyzerali, nebolo to len archetypálne zobrazovanie, ako neustále tvrdí folklórna egyptológia. Archeologické nálezy, ktoré prebehli v tichosti niekedy pred siedmimi až desiatimi rokmi v juhovýchodnej Afrike, mi dávajú za pravdu: našli sa kostry bytostí napo-ly ľudských, napoly zvieracích s veľkosťou cca štyri metre, čo všetko zodpovedá aj ústnym tra-díciám.Anup, Eset, ale aj Sachmet boli neteru – bo-hovia, ktorí prišli do Egypta zo Síriusa. Medzi Egyptom a Síriusom existovala hviezdna brána. Egypťania uctievali nielen naše Slnko – Ra, Re či Atona, ale najmä slnko Síriusa. Veď s prvot-ným objavením sa Síriusa začínali v Egypte aj záplavy. Áno, pes, teda Anup, bol strážcom prahu, Duatu. Ale zároveň som presvedčený, že aj faraón Achnaton bol inkarnáciou bytosti zo Síriusa.

Neviem sa ubrániť myšlienke, že silná snaha Egypťanov o zachovanie vlastnej múmie, vlast-

ných pozostatkov tela, bola viera v možnosť vzkriesenia fyzického tela, resp. jeho klonovanie bohmi v ďalekej budúcnosti. Inde som čítal, že balzamovanie tiel zomrelých malo za následok zachovanie astrálneho tela...Po prvé, starí Egypťania verili v nesmrteľnosť a pripravovali sa na znovuzrodenie. Na to slú-žili hrobky a sarkofágy. Majme však na pamä-ti, že toto sa týkalo najmä faraóna, jeho rodi-ny a kňazskej elity. Bežní občania si nemohli dovoliť mumifikáciu, ani drahé hrobky, hoci verili v nesmrteľnosť. Po druhé, balzamované telo po určitú dobu skutočne uchovávalo as-trálne telo, a tak sa mohli kňazi týmto telom napájať na astrálne sféry. Tiež sa mohlo stať, že časť astrálneho tela bola pripútaná k múmii tak silno, že dodnes môžu mať ľudia reinkar-novaní z tejto doby psychické ťažkosti. A po tretie, tým, že sa určité rituály po tisícročia opakovali z preddynastického Egypta až po dynastické obdobie, mohol byť pôvodný účel ľahko zabudnutý a rituály mohli po tisícro-čiach zapadnúť do trikov a povier. Keď čítate texty, ktoré som uviedol v časti svojej knihy s názvom Kapitoly o vycházení z hmotného světa do bezbřehé záře (egyptológovia ich moderne nazývajú Knihy mŕtvych), neubránite sa doj-mu, že muselo ísť o niečo záhadnejšie a mys-tickejšie. Bohovia museli cestovať do svojich hviezdnych domovín určitými medzigalak-tickými plavidlami – teda nie tými bárkami, ako ich vídame na stenách hrobiek. A keďže veľakrát išlo o vzdialené hviezdy, museli byť počas určitej časti letu v hibernácii. Poznáte predsa všetky tie hibernačné lôžka zo sci-fi filmov. Nezdajú sa vám podobné práve tým egyptským sarkofágom?

V knihe 2013 – Hvězdná brána k novému věku spomínaš astronomické vedomosti Mayov. Od-kiaľ mohli mať takéto mimoriadne vedomosti? Mayovia vedeli, že slnečná sústava sa kruhovým pohybom približuje a vzďaľuje od stredu na-šej Galaxie Mliečnej dráhy a tento cyklus trvá 25 625 rokov. Používali aj časové cykly dlhé 64 miliónov rokov. Jedna z legiend hovorí, že ak sa štyri rohy Zeme usadia na temnej trhline, otvorí sa nebeská kozmická brána a duše budú

133132

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

MILAN KŇAŽKO

Milan Kňažko sa narodil 28. augus-ta 1945 v Horných Plachtinciach. Jeho otca odsúdil komunistický re-

žim za protištátnu činnosť. Po skončení sta-vebnej priemyselnej školy nastúpil na VŠMU, kde ho na druhýkrát vzali na odbor herectvo. V roku 1967 absolvoval svoj filmový debut a v rokoch 1968 – 1970 získal štipendium na Medzinárodnej filmovej akadémii vo francúz-skom Nancy. V tom období počas pražskej jari obaja Kňažkovi bratia Ján a Vladimír z ČSSR emigrovali.Kňažko sa po štúdiách zamestnal v divadle. Najprv v Divadle na korze, neskôr na Novej scé-ne a Slovenskom národnom divadle. Vo filmoch stvárňoval okrem iných postáv aj hrdinov býva-lého režimu, napríklad nadporučíka Ľudovíta Kukorelliho, kapitána Jána Nálepku, zahral si aj v ideologicky ovplyvnených minisériách Vo-jaci slobody a Komunisté.V októbri 1989 vrátil titul zaslúžilý umelec, ešte predtým podpísal výzvu Václava Havla Něko-lik vět. V novembri 1989 sa spolu s Jánom Bu-dajom postavil na čelo protestov na Slovensku, patril k zakladateľom Verejnosti proti násiliu. Po revolúcii pôsobil ďalší rok ako poslanec Sne-movne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, a zároveň poradca nového prezidenta Václava Havla. Po prvých ponovembrových voľbách,

ktoré vyhrala VPN, sa Kňažko vrátil na Sloven-sko do prvej vlády Vladimíra Mečiara. V nej pôsobil ako tzv. minister bez kresla, neskôr mu bol pridelený vznikajúci rezort zahraničia – mi-nisterstvo medzinárodných vzťahov. Po spo-roch s časťou vedenia VPN v roku 1991 Kňažko s Mečiarom zo strany odišli a založili HZDS. V rokoch 1992 – 1993 pôsobil ako podpredseda vlády a minister zahraničných vecí.Po neskorších sporoch s Vladimírom Mečiarom Kňažko odchádza aj z HZDS a zakladá najprv Alianciu demokratov a neskôr Demokratickú úniu, ktorá sa pred voľbami 1998 stáva súčas-ťou Dzurindovej SDK, a po vyhratých voľbách zasadá na post ministra kultúry. V ďalšom ob-dobí opúšťa aj SDK a spolu s Dzurindom zakla-dajú SDKÚ.„Založil som vždy stranu, aby zodpovedala tej skutočnosti, ktorou je. Preto som mal vážne vý-hrady voči VPN aj HZDS, keď som zistil, že HZDS sa vnútri mení, že je niečo iné, tak som odtiaľ odišiel a založil Alianciu demokratov. S ďalšími odídencami sme založili Demokratic-kú úniu. Keď bolo treba vytvoriť koalíciu, aby sa neopakoval Mečiarov režim, tak bolo treba vytvoriť SDK, aby sme boli silnejší. Keď som zistil, že SDK dávajú prednosť malým stranám, založil som SDKÚ. Už som nemal ďalšie sily, motiváciu a ambície zakladať ďalší subjekt, tak

som odišiel z politiky,“ okomentoval Kňažko svoje aktivity v politike pre Hospodárske no-viny.V čase pôsobenia v kresle ministra kultúry mu-sel Kňažko vysvetľovať financovanie výstavby lukratívnej vily na Slavíne. „Mňa nevyhnali na tribúnu ekonomické problémy. A nehanbím sa za to, že nie som chudobný. Nebývam v pane-láku, ani v ňom bývať nechcem. Stavbu svojej vily viem do koruny vydokladovať,“ povedal v roku 2001 pre SME.

V rokoch 2003 – 2007 pôsobil bývalý tribún novembra 1989 ako generálny riaditeľ TV JOJ, ktorú v tom čase vlastnil Ivan Kmotrík. V roku 2013 sa Kňažko pokúsil o návrat do po-litiky. Najprv ako kandidát na prezidenta SR, kde skončil na štvrtom mieste za Andrejom Kiskom, Robertom Ficom a Radoslavom Pro-cházkom, a o pol roka neskôr bojoval o kreslo primátora Bratislavy. V týchto voľbách opäť nevyhral a skončil tretí za Ivom Nesrovnalom a Milanom Ftáčnikom.

„Podiel militantného zásahu Ruska je nespochybniteľný, je treba s tým bojovať a skutočne zatiaľ nič lepšie ako sankcie nikto nevymyslel.“

SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE

K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO

AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

134

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNAKOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Prednedávnom ma zaujala spoveď bývalej mi-lenky Steva Jobsa o ich vzťahu a spoločnej

dcére Lise, ktorú uverejnil britský Dailymail. Po jeho smrti v roku 2011 sa veľa popísalo o pozadí jeho geniality počnúc detstvom u adoptovaných rodičov až po jeho súkromný život, v ktorom vraj nedokázal byť ani zďaleka taký úspešný ako v tom profesionálnom. Chrisann Brennan hovorí o jeho citovom deficite a veľmi nízkom EQ prejavujúcich sa v emocionálnej prázdnote a živelnom fungovaní na teoretických princí-poch, ktoré poznal. Jeho duchovný rozmer bol limitovaný na úrovni obsesného narcizmu – per-fekcionizmu, ktorý dal jeho genialite maximál-ny možný rozmer. Mikropočítačová revolúcia v 70. rokoch dotiahla firmu Apple na piedestál úspešnosti vo svete moderných počítačových technológií, vďaka ktorej firma roztočila ce-losvetový obchod. Ale Jobs v tých časoch nedo-kázal prijať fakt, že sa stal otcom, a odmietal akúkoľvek ľudskú zodpovednosť či otcovské povinnosti. Sám priznal, že svet obchodu v ňom pomaly, ale isto zabíja akúkoľvek ľudskosť a on stráca pojem o tom, čo je etické a čo nie.Tento príbeh evokuje akýsi zjednodušený po-hľad na to, akým smerom sa uberá pretech-nizovaný svet nových generácií, ktoré už bez predsudkov a zaváhania žijú v kolotoči svojich neobmedzených materiálnych „potrieb“. Nie je to inak ani v Turecku, kde práve vzdelávací sys-tém amerického modelu učí, ako byť za každú cenu úspešný, pretože výška zárobku priamo súvisí s ukončeným vzdelaním.V krajine, kde sa každý rok hlási na vysoké školy 1,5 milióna študentov a školy nie sú schopné tie-to kapacity pokryť, je logické, že rivalita a systé-mom trénovaná posadnutosť byť čo najúspešnej-ší je jediná možná cesta ako prejsť hustým sitom a získať možnosť zadarmo študovať na prestíž-nych štátnych univerzitách, ktorých úroveň je

ešte stále nadštandardná. Prinajlepšom dostať sa na nejakú súkromnú s primeraným štipen-diom. Ak sa vám to nepodarí hneď na prvýkrát, o rok máte o 50 % nižšie šance. Kvalitné vzdela-nie je v krajine doslova megabiznisom.Klasická rovnica hovorí: ak chceš v budúcnos-ti dobre zarábať, potrebuješ na to diplom alebo Alahovo šťastie. Ľudia ešte stále tomuto klišé veria a chcú veriť. Preto utrácajú za súkromné vzdelanie svojich detí neprimerané množstvo peňazí. Už na základných školách sa začína tré-ning ako zvládnuť náročný test za minimálny čas 40 minút (jednej vyučovacej hodiny). Vo štvrtom ročníku riešia žiaci množstvo testov, priemerný počet bodov v nich zodpovedá urči-tej známke, ktorá je potom na vysvedčení. Tu nepomôže prižmúrené oko učiteľa, neprilep-ší ani žiadna ústna skúška. Takto to ide až do ôsmeho ročníka, keď je situácia už doslova psy-chopatologická. Žiak začína školský rok v stra-chu a strese, ako zvládne dve celoštátne skúšky, ktoré rozhodnú o jeho ďalšom osude. Každá zlá odpoveď je ako samovražda, pretože cesta späť neexistuje.Tento bezduchý spôsob bifľovania, tréning mechanickej zručnosti krúžkovania odpovedí prinajhoršom vylučovacou metódou, si hovorí vzdelávací systém, ktorý vraj obsahuje maximál-ne množstvo informácií v teoretickej rovine, no v praxi je absolútne nepoužiteľný. Systém kni-ha – domáca úloha – skúška je štandardná kla-sika tureckého školstva, ktorá funguje dodnes aj vo vyučovaní cudzích jazykov. Tento absolútne neefektívny spôsob už zarezonoval pri nespo-četných revíziách školského systému, ktorý sa mení s novým ministrom školstva. Zelenú už dostali medzinárodne uznávané systémy, to však zďaleka nestačí.Spoločnosť totiž bezducho prahne po akade-micky zdatnom „robotovi“, ktorý má ideálne zapadať do globálneho ekosociálneho systému, kde je miera slobody priamo závislá od jeho fi-nančného bohatstva. Pár generácií ešte odrastie, kým sa systém vráti späť k základným princí-pom, v ktorých zmyslom učenia nie je úspech, ale nadšenie pre nové vedomosti a slobodné pát-ranie po ich uplatnení, ako to už veľmi šikovne pochopili Fíni.

Henrieta DogrukolTurecko

VZDELÁVANIE AKO BIZNIS

Na Slovensku si veľa ľudí myslí, že voleb-ný zákon nie je dobrý. Situácia by sa

mohla zmeniť, ak by účasť vo voľbách bola povinná. Za komunistov účasť povinná ne-bola, Slovákov hnala do volebných miestnos-ti vrelá láska ku komunistickej strane, inými slovami – strach. Po zavedení povinnej de-mokratickej povinnosti dostaviť sa za plentu vo volebnej miestnosti by si slovenskí voliči postupne uvedomili, že každý je účastníkom správy verejných záležitostí, a tak by sa mohol začať postupný proces vylepšenia spoločnosti.Po páde totality sa udomácnil názor, že za socializmu akýsi zákon ukladal voličom po-vinnosť zúčastniť sa volieb. Taký zákon ne-nájdete: komunisti mali iný prostriedok, ako dosiahnuť 99-percentnú účasť vo voľbách. Bol to strach voličov zo sankcií, ktoré ne-boli až také viditeľné, ale o to efektívnejšie. Dnes musí volič vhodiť do urny obálku so zo-znamom iba jednej strany, do ktorej sa musí zamilovať, aby bol jeho hlas platný. Súčasné mainstreamové médiá nechcú zasiať polopa-tistickým servírovaním pravdy o minulosti a dnešku v hlavách svojich konzumentov po-chybnosti o sebe samých a systéme. Médiám ide o to, aby neboli nevdojak obvinené z ini-ciatívy presadzovať povinnú účasť vo voľ-bách. Veď koľko slovenských konzumentov indoktrinovaných minulosťou, resp. týmito médiami by sa od nich odvrátilo! A týmto všetkým sa nevoliči zaraďujú medzi infantil-ných ignorantov. Vie sa dobre, že nízka účasť vo voľbách vyhovuje etablovaným stranám aj tým, ktoré vznikajú pred každými voľbami a v ďalších sa stávajú „lúzermi“. To sa stalo aj v posledných voľbách do Európskeho par-lamentu.Prax povinnej účasti existuje v šiestich člen-ských krajinách EÚ. Novelizovaný ústavný

volebný zákon na Slovensku by občanom uk-ladal povinnosť zúčastniť sa volieb a dostaviť sa za plentu vo volebnej miestnosti. Za ňou by volič mohol urobiť viac úkonov, a to:1. buď sa zamilovať iba do jednej strany zo všetkých ponúknutých a vložiť do obálky jej listinu,2. ukázať svoje rozčarovanie zo všetkých strán ponúknutých na zaľúbenie a vhodiť do volebnej urny iba prázdnu obálku,3. alebo prečiarknuť donesenou červenou fix-kou všetky volebné listiny, a až potom ich vho-diť v obálke do urny.Nový zákon by volebnej komisii ukladal vy-kazovanie počtu obálok s takým obsahom, nielen pokrytecky ich vykázať ako neplatné hlasy.Pokuta vo výške 20 eur za neúčasť vo voľbách v spomenutých starých členských krajinách EÚ je dostatočne motivujúca. Otázka je, koľ-kých voličov na Slovensku by táto suma na-hnala do volebnej miestnosti? Možno treba uvažovať o nejakej nefinančnej motivácii do-vtedy, kým by sa na Slovensku neudomácnil taký vzťah k 20 eurám, ako je v tých šiestich krajinách.Je to jednoduché a neurážalo by to hrdosť a peňaženku slovenského voliča. Pri prvej ne-účasti v hocakých voľbách by sa nič nedialo, takisto ani po druhej a ďalšej neúčasti. Ak by však dotyčnému voličovi napadlo dostaviť sa k nejakým voľbám, volebná komisia by mu oznámila, že sa nenachádza v zozname voli-čov a mohol by sa zúčastniť len za cenu za-platenia poplatku rovno na mieste, povedzme tých 20 eur. A neobstála by ani argumentácia liberálov, že to by bolo násilím na voličovi, čo si dovoľovali iba komunisti, a demokrati si takú špinavosť voči spoluobčanom dovoliť ne-smú.

Marek Kráľ

ZA DOBRÝ VOLEBNÝ ZÁKON

137136

ZEM VEK

RedakciaZEM VEKGEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍKMesačník / Ročník 3 – 11/2015Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 6. 11. 2015

ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 BratislavaE-mail redakcie: zemavek@zemavek.skwww.zemavek.skPredplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot RostasZástupca šéfredaktora: Marián BenkaRedaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda,

Artur Bekmatov, Peter Čalovka, Vladimír Líška, Milan Pullmann

Art director: Maroš BlaškoObchodné oddelenie: Jana ZigováE-mail: zemavek@zemavek.skJazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

Autori fotografií a ilustrácií:strana 5, 8 – 9, 32 – 33, 64 – 68, 71 – 76: Matúš Plechostrana 56 – 63, 135: SITA/APstrana 11, 14: TASRstrana 13: Ludwik Rudnickistrana 15: www.alfahir.hustrana 103: Robert Lattacherstrana 117: Magdaléna Svančarkovástrana 131: archív Miloša Matuluilustračné foto: shutterstock

VydavateľSOFIAN, s. r. o.Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVAKorešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.skIČO: 44 564 058

Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214E-mail: r.gregus@henrietta.skwww.henrietta.sk

TlačK&M, a. s.Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevkyod čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13ISSN 1339-2360© SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016Celoročné predplatné: 33,60 €

Polročné predplatné: 16,80 €(vrátane poštovného)

KUSOVÉ PREDPLATNÉDecembrové číslo si môžete

objednávať do 20. novembra 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. 12. 2015

Telefonické objednávky: 0915 895 328v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

ARCHÍV ZEM VEKAk ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,

navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

www.zemavek.sk

BESEDY S ČITATEĽMI

BANSKÁ ŠTIAVNICA11. 11. 2015 o 16:00 h

Reštaurácia Pod Galériou, Trojičné nám. 8

KOMÁRNO12. 11. 2015 o 16:00 h

Knižnica Józsefa Szinnyeiho, (v hudobnom oddelení na prvom poschodí)

Ul. Eötvösa č. 35

ZEM&VEK UŽ VYSIELAOD 16. 11. 2015 O 20:30 ZAČÍNAME VYSIELAŤ Z BRATISLAVSKÉHO ŠTÚDIA

Každý pondelok od 20:30 do 22:30 sa vo vysielaní rádia Slobodný vysielač môžete stretávať s redaktormi mesačníka Zem&Vek a ich hosťami. Priestor bude mať aj diskusia s vami. Tešíme sa na vás. Dopočutia, priatelia.

Živé vysielanie nájdete na www.slobodnyvysielac.sk.

138

„Systémová ilúzia oddelenia je dokonalým nástrojom na podmanenie más. „Rozdeľuj a panuj“ funguje po tisícročia.Nahraďme konečne tú zámerne vštepovanú rivalitu za koordinovanú spoluprácu. Sústreďme sa na to, čo nás spája a povznesie bližšie k vzájomnému cieľu, ktorým je zdravá Zem a vek šťastia i hlbších ľudských hodnôt. Je nás omnoho viac so spoločným zámerom šírenia svetla v temnote nevedomia než si myslíme. Chcime len vidieť to prepojenie s celkom. My všetci sme totiž spolutvorcami tejto neviditeľnej, no zato citeľnej siete dobra. Voľba je na každom z nás, kto ako prispeje.“

Suverenopredstaviteľ uvedomelého hip hopu, textár a cestovateľ