Sociálna stratifikácia

Sociálna stratifikácia Je vyjadrením existencie sociálnych nerovností v konkrétnej

spoločnosti. Čím sú sociálne nerovnosti (vertikálna sociálna diferenciácia) medzi ľuďmi markantnejšie, tým sa sociálna stratifikácia stáva viditeľnejšou.

Čím je spoločnosť sociálne homogennejšia (jav nivelizácie ako formy zmierňovania sociálnych nerovností), tým existuje väčšia motivácia zo strany indivíduí po odlíšení sa od ostatných.

Predstavuje systém hierarchického usporiadania rôznych kategórií obyvateľstva v spoločnosti, na základe ich sociálneho statusu

Výsledkom takého hierarchického usporiadania sociálnych statusov je vznik sociálnych vrstiev (social classes).

Sociálna stratifikáciaSociálna stratifikácia je črtou celej spoločnosti a nie reflexiou

individuálnych rozdielov a odlišností.

Rozvrstvenie spoločnosti na sociálne vrstvy pretrváva v čase a sociálne nerovnosti sa reprodukujú z generácie na generáciu.

Sociálna stratifikácia je univerzálnym javom, ale podľa typu kultúry, počtu obyvateľstva, hospodárskeho systému je rôznorodá.

Keďže sociálna stratifikácia vyjadruje sociálne nerovnosti v spoločnosti, existuje tiež tendencia sociálne nerovnosti ospravedlniť systémom vier, ideológiou, alebo ich vysvetľovať ako prirodzené a legitímne.

Sociálny statusPredstavuje miesto alebo pozíciu, ktorú v konkrétnej

spoločnosti indivíduum zastáva.

Askriptívny: pripísaný indivíduu (napr. dieťati narodenému v šľachtickej rodine alebo v inač privilegovanom spoločenstve sa pripisujú tituly, ktoré ho oprávňujú zastávať privilegované postavenie vo vzťahu k ostatným) Kastovný a otrokársky stratifikačný systém

Získaný: dosiahnutý na základe podaného výkonu (napr. absolvovaním všetkých troch stupňov vzdelávania, získaním prestížnych symbolov v podobe akademických a vedeckých titulov a iné.) Stavovský a triedny stratifikačný systém

Sociálny status

Sociálny status jedinca

Bohatstvo (wealth)

Moc (power)

Prestíž (prestige)

Sociálny statusStatusová konzistentnosť

Vyjadruje stupeň uniformity sociálneho postavenia indivídua v rozličných dimenziách sociálnych nerovností.

Ide o zhodu alebo podobnosť sociálneho postavenia v dimenziách vlastníctva bohatstva, uplatňovania moci a požívania spoločenského rešpektu.

Čím je stratifikovaný systém otvorenejší (napríklad triedny stratifikačný systém), tým je konzistentnosť statusu nižšia.

Naopak, čím je stratifikačný systém uzavretejší (napríklad kastovný alebo otrokársky stratifikačný systém), tým je konzistentnosť sociálneho statusu vyššia.

Udržateľnosť sociálnych nerovnostíZákladnou príčinou, prečo sociálne nerovnosti

pretrvávajú celé generácie je existencia ospravedlňujúcich ideológií.Ideológie: kultúrou podmienené viery a presvedčenia,

ktoré ospravedlňujú spoločenské zriadenie, ako tiež existujúce nerovnosti medzi ľuďmi

Napríklad: Presvedčenie, že bohatí ľudia sú šikovní a pracovití a naopak, že chudobní ľudia sú leniví predstavuje ideologický základ ospravedlnenia príjmových nerovností. Príjmové nerovnosti medzi ľuďmi sa chápu ako správne.

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnostiTézy Kingslea Davisa a Wilberta Moora (štruktúrno –

funkcionalistické hľadisko)

Sociálna stratifikácia ma pozitívnu funkciu na fungovanie spoločnosti.

Sociálne rozvrstvenie existovalo v rôznej podobe v každej známej spoločnosti

Keďže niektoré povolania sú pre fungovanie spoločnosti významnejšie a pre ich výkon je nevyhnutný talent, dlhá a nákladná príprava, potom sú prirodzene vyššie odmeňované a ostatní ich majú v úcte.

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnostiNaopak existujú povolania, ktoré pre fungovanie spoločnosti

nemajú primárny význam a pre ich výkon sa nevyžaduje talent alebo dlhá príprava. Preto sa prirodzene spájajú z nižšou odmenou a menším rešpektom zo strany ostatných.

Funkcionálna dôležitosť pozície pre spoločnosť a miera jej gratifikácie odmenou, mocou alebo prestížou, vytvára základne sociálne nerovnosti.

Táto stratégia podľa Davisa – Moora podporuje produktivitu a výkonnosť, vedie ľudí, aby nasledovali vyššie odmeny a tým pracovali usilovnejšie, dlhšie a lepšie.

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnostiSociálne nerovnosti a latentný konflikt

(kofliktualistické hľadisko)

Sociálna stratifikácia vyjadruje stav, kedy niektorí ľudia sú v spoločnosti zvýhodňovaní (prostredníctvom privilégií, obsadenia prestížnych pracovných pozícií, vysokých odmien) a naopak ostatní sú znevýhodňovaní (podriadenie sa príkazom a zákazom, ktoré určujú zvýhodnení, obsadenie málo prestížnych pracovných pozícií, zabraňovanie sociálnej vzostupnej mobility)

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti Tézy Karla Marxa

Základným spoločenským vzťahom a faktorom vzniku sociálnych nerovností v spoločnosti je vzťah ľudí k prostriedkom výroby (buď k týmto prostriedkom majú prístup a legitímne ich môžu vlastniť, alebo naopak ich prístup je obmedzený a teda sú zbavený možnosti ich legitímneho vlastnenia)

Rozdielnosť postavenia v spoločnosti vyplýva zo základného vzťahu: vlastníctvo kapitálu alebo výrobných prostriedkov, alebo naopak vlastníctvo energie pre výkon práce.

Kapitalistická spoločnosť reprodukuje triednu štruktúru z generácie na generáciu. K tomu dochádza spôsobom, že získané bohatstvo sa dedí z generácie na generáciu a podlieha akumulácií. Každá nová generácia má lepšie východiskové pozície pre akumuláciu kapitálu.

Vykorisťovanie a útlak v kapitalistickej spoločnosti dôjde do etapy, kedy robotnícka väčšina spoločne zvrhne kapitalizmus a nastolí nový socialistický systém s kolektívnym vlastníctvom výrobných prostriedkov

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnostiTézy Maxa Webera

Sociálna stratifikácia vyjadruje multidimenzionálne umiestnenia sa jednotlivca v spoločnosti

Tri rôzne dimenzie nerovnosti

Ekonomické nerovnosti sú vyjadrené v termínoch „triedy“ – resp. vrstvy (class)

Nerovnosti pôvodu sú vyjadrené v termíne „status“ alebo spoločenská prestíž

Mocenské nerovnosti v termíne „moc“ (power)

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnostiSociálne nerovnosti a sociálne interakcie v spoločnosti

(prístup symbolického – interakcionalizmu)

Sociálne postavenie jedinca ovplyvňuje jeho každodenné interakcie

V mnohých spoločenstvách ľudia primárne vstupujú do rovnocenných sociálnych interakcií. Teda, ľudia nadväzujú interakciu s rovnako alebo podobne postavenými ľuďmi

K tomu dochádza preto, keďže ľudia určitého sociálneho postavenia obývajú rovnaký sociálny priestor, ktorý je odlišný od sociálnych priestorov iných sociálnych vrstiev.

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnostiV rôznom sociálnom prostredí, ľudia používajú variabilný

jazykový kód, ktorý ich odlišuje od iných sociálnych vrstiev. Charakter symbolického prejavu je často identifikačným znakom patričnosti jedinca do určitej sociálnej vrstvy.

O sociálnom postavení človeka hovoria okrem iného spotrebiteľské zvyky, spôsob obliekania, trávenie voľného času, členstvo v rôznych organizáciách

Termínom „očividná spotreba“ (conspicious consumption) sociológovia označujú „nakupovanie a používanie tovarov, kvôli vyjadreniu svojho sociálneho postavenia v spoločnosti.

Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti