Upload
slnko
View
392
Download
21
Embed Size (px)
DESCRIPTION
ŠP
Citation preview
pecilna pedagogika - ttnicov otzky
1. Pojem, predmet a cie pecilnej pedagogiky
Z lat. specialis=osobitn, grc. paidagogik tachn=umenie vchovy
pecilna pedagogika vedn oblas v sstave pedagogickch vied. Zaober sa teriou
a praxou vchovy, edukcie det, mldee a dospelch vyadujcich pecilnu
starostlivos z dvodu mentlneho, senzorickho, somatickho postihnutia alebo
naruench komunikanch schopnost, i psychosocilneho naruenia, alebo z dvodu
inch pecifickch danosti, porch uenia, sprvania. Zarauj sa sem aj jedinci s
vnimonm nadanm a talentom, i inmi pecifickmi potrebami.
Predmetom je skmanie podstaty a zkonitost vchovy a vzdelvania postihnutch z
aspektu etiolgie (nuka o princh vzniku chorb), symptomatolgie, korekcie, metd
edukcie, reedukcie (prevchovy) a tie profylaxie (predbench ochrannch
lieebnch opatren) neadekvtneho vyrovnania sa s postihnutm a jeho dsledkami, i
inmi pecifickmi danosami.
Cieom pecilnej pedagogiky v praxi je vychovva, vyuova a vzdelva postihnutch
alebo naruench jednotlivcov tak, aby sa o najskr a o najdkladnejie vntorne
vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktor z neho vyplvaj,
o najpozitvnejie prispsobili spolonosti a boli spsobil i relatvne plnohodnotn
ivot ako tvorcovia, konzumenti i ochrancovia hodnt vytvorench cieavedomou
innosou.
Pri tchto vchovnch snaeniach sa plne vyuvaj potencilne monosti jedinca, jeho
motivcia, prirodzen kompenzan schopnosti, kreativita a in danosti. Uplatuj sa
pecilne metdy vchovy a vyuovania, modifikovan obsah vzdelvania pri
modifikovanch organizanch formch vchovy a vyuovania za dslednm
uplatovanm poiadavky individulneho prstupu k vychovvanmu. Pritom sa
vychdza z poznania jeho danosti a dispozci pre vchovu a vzdelvanie zskanch
prostrednctvom pecilnopedagogickej diagnostiky.
V zujme dosiahnutia urench cieov mus sa pecilna vchovn starostlivos zaa o
najskr u od narodenia, resp. o najskr od vyskytnut sa defektu, poruchy i
naruenia. To si vyaduje spoluprcu s rodimi postihnutch det, ktor si tie musia
osvoji zkladn metdy a princpy pecilnej vchovy. Okruh zujmu a psobenia
pecilnej pedagogiky sa tmto roziruje z dieaa na jeho rodiov, o vyaduje
dsledne vybudovan systm poradn a inch pecializovanch zariaden.
Vzhadom na integran tendencie, ktor sa v sasnosti uplatuj, aby sa
postihnut i naruen deti, ak im to stav dovol, vychovvali v podmienkach bench
kl pre intaktnch, spoluprca a usmernenie tchto kl sa dostva do popredia ako
jedna z alch loh pecilnej pedagogiky. Poradensk aktivity sa tmto roziruj aj
na uiteov a vychovvateov. Takto spolon a vzjomne sa dopajce silie
napomha cieavedome a systematicky:
-rozvin potencionlne monosti det na maximum
-sprostredkova im v. vedomosti a spsobilosti a vycvii ich vo vetkch nvykoch,
ktor si mu osvoji
-pripravi a uspsobi ich na to, aby zskan poznatky, spsobilosti a nvyky uplatnili
vo svojom ivote tak, aby v om ili ako najsamostatnej a najaktvnej jednotlivci.
pecilna pedagogika pln cel rad loh, ktor maj pomerne heterognny charakter. Z
toho dvodu predstavuje zloit, vntorne viacnsobne lenen systm. Vzhadom na
tto skutonos nie je celkom jednoznan, i mono o nej hovori ako o homognnom
"vednom odbore", alebo radej o "vednej oblasti", kde oznaenie zastreuje systm
vednch discipln, ktorch integranm systmovo-tvornm prvkom je to, e sa
zaoberaj edukciou postihnutch, naruench jedincov alebo jednotlivcov so
pecilnymi potrebami na jednej strane a diferencujcim prvkom to, e je to systm
vednch discipln, z ktorch kad sa zaober problematikou edukcie inho druhu
postihnutia i naruenia, alebo pecilnych potrieb.Ich integrujcim initeom je
potreba poznvania veobecne platnch zkonitost pecilnopedagogickch javov a
procesov, pecilnopedagogickej edukcie, skmania podmienok, priebehu a vsledkov
edukcie, skmanie historickho vvoja odboru, metd zskavania vedeckch
poznatkov, intitucionlnej sstavy, kde sa pecilny edukan proces uskutouje.
Diferencujcim initeom je skutonos, e edukan proces sa realizuje u det a
mldee, ktor maj pribline rovnak druh postihnutia i naruenia. To vytvra uie
zameran odbor, pecializovan na uie koncipovan predmet, pritom vntorne
diferencovan v rmci danho postihnutia alebo naruenia. Naprklad pedagogika
mentlne postihnutch m svoju vntorn truktru ako je teoretick zklad,
metodolgia, histria, teria vyuovania, teria vchovy, metodiky vchovy a
vyuovacch predmetov mentlne postihnutch.
2. Miesto pecilnej pedagogiky v sstave vied, hranin odbory a pomocn vedy
V sasnosti sa teria a prax vchovy a vzdelvania jedincov vyadujcich pecilnu
starostlivos oznauje ako pecilna pedagogika, ale i ako defektolgia. Vetky tieto
nzvy vystihuj svoj cie /rehabilitciu, resocializciu, revalidizciu, kompenzciu,
korekciu, reedukciu/, svoj predmet /vchovu a vzdelvanie postihnutch jedincov/ a
miesto, kde sa vchovno-vzdelvac proces uskutouje.
V naej terminolgi, vzhadom na tradcie a chpanie odboru, je potrebn termny
defektolgia a pecilna pedagogika chpa relatvne oddelene, nakoko kad m svoj
vlastn osobitn vznam. Vychdzajc z ucelenho chpania loveka ako jednoty
bio-psycho-socilnych faktorov aj vedn odbor o defektnom /postihnutom, naruenom/
jedincovi mono vymedzi, ako shrn poznatkov z oblasti patobiolgie, patopsycholgie
a socilnej patolgie, ktor shrne vytvraj komplexn vedn odbor
multidisciplinrneho charakteru oznaovan ako humnna defektolgia. ie,
definujeme ju ako irokokoncipovan vedn odbor, ktorho predmetom je skmanie
zkonitosti rozvoja socializcie postihnutho jedinca z hadiska pecilnej pedagogiky,
patobiolgie, psycholgie, socilnej patolgie, kybernetiky a inch odborov.
Predmetom pecilnej pedagogiky je skmanie zkonitosti spojench s vchovou,
vzdelvanm a rozvjanm postihnutho jedinca. Vo vzahu ku humnnej defektolgi
m uie zameranie. pecilna pedagogika ako vedn odbor resp. vedn oblas
predstavuje relatvne ucelen, integrovan a vntorne diferencovan, logicky
usporiadan systm vedeckch poznatkov o pecilnopedagogickch javoch, procesoch,
ako aj o ich vzjomnej interakci, ktor sa buduje na zklade vsledkov
vedeckovskumnej a vedecko-bdateskej innosti. Za kritrium vedeckosti
jednotlivch poznatkov sa povauje monos ich empirickej verifikcie.
pecilnopedagogickmi javmi v tejto svislosti sa rozumej tak kategrie a ich
nositelia, akmi s naprklad postihnutie, postihnut jedinec, naruenie, naruen
diea, handicap, handicapovan jedinec, pecifick potreby, diea so pecifickmi
potrebami, akovychovvatenos, akovychovvaten diea a pod.
pecilnopedagogickmi procesmi sa v tejto svislosti rozumej aktivity oznaovan
pojmami, ako naprklad pecilna edukcia, vchovn rehabilitcia, korekcia,
stimulcia, reedukcia, kompenzcia a pod.
Podstatu pecilnej pedagogiky tvor interakcia medzi pecilnopedagogickmi javmi a
procesmi. Vedeck poznatky pecilnopedagogickch javov a procesov sa zskavaj
prostrednctvom vedeckch metd, ktor umouj prenikn od vonkajch prejavov k
podstate. Pramene zskavania poznatkov pre tento odbor s: archvne materily,
zachoval prvne a pedagogick normy, daje zachovalch knininch a
asopiseckch diel, vronch sprv a kronk pecilnych kl a zariaden, obrzkov a
in materil, uebn pomcky, kompenzan technika, vpovede ijcich pamtnkov a
in zdroje. V sasnosti je u viacero historickch materilov, dokumentcie a dajov
sstredench v Mzeu pecilneho kolstva na Slovensku v Levoi, ktor bolo otvoren
v roku 1990. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave je pecilnopedagogick kninica.
Spolonos pre pecilnu a lieebn vchovu na Slovensku, ktor zastreuje vetkch
pecilnych pedaggov v minulosti vydvala asopis Otzky defektolgie a toho asu
vydva asopis Efeta.
pecilna pedagogika vzhadom na svoj predmet patr v najirom svojom vzname do
sstavy vied o loveku. V uom vzname do systmu pedagogickch vied. V rmci
tchto tvor relatvne samostatn vedn odbor /vedn oblas/ pozostvajci so irie,
veobecnejie koncipovanej pecilnej pedagogiky a uie zameranch jej jednotlivch
pecializci - odborov. pec. pedagogika pri plnen svojho poslania kooperuje s celm
radom svzanch vied, kt. poznatky vyuva pri formulovan svojich cieov, a to pri
opisovan udskho jedinca, u ktorho sa maj dosiahnu urit ciele. Tieto vedy sa
oznauj ako pomocn. K nim patr: etika, logika, estetika, patopsycholgia,
patobiolgia, socilna patolgia, psycholingvistika, bionika, teria informcie,
semiotika.
Etika - zaober sa skmanm morlky. pec. pg. pomha pri formulovan vchovnch
cieov z etickho hadiska, vzhadom na osobitosti, ktor vyplvaj z postihnutia alebo
naruenia. Dobre uskutoovanou vchovou mono u postih. det a mldee dosiahnu,
aby pomocou autoregulcie vedeli ovlda svoje socilne sprvanie a usmerova ho
tak, aby to zodpovedalo poiadavkm mravnho sprvania sa.
Logika - veda o pravidlch a spsoboch sprvneho myslenia a poznvania poskytuje
poznatky na formulovanie cieov vchovy mysliaceho loveka. Navrhuje, ako by tieto
procesy mali prebieha, naznauje, v ktorch oblastiach sa mu vyskytn v dsledku
postihnutia prekky pri realizci poznvacch procesov. Pomha vytvra teoretick
kontrukty o tom, ak by mal by postih. jedinec po pec.-pedagogickej vch.
intervenci.
Estetika - veda o krse. Pomha z formlneho i obsahovho aspektu pri formulovan
vchovnch cieov zameranch na rozvoj estetickch citov a potrieb. V citovej vchove
s poznatky z estetiky vemi dleit. Pre postihnutch m vek vznam.
Patopsycholgia - u postihnutch skma osobitosti utvrania a vvinu psychickch
procesov, vlastnost a stavov, utvranie ich osobnosti. Poskytuje poznatky o
postihnutom jedincovi z psychologickho aspektu.
Patobiolgia - zaober sa anatomickmi, fyziologickmi a morfologickmi osobitosami,
etiolgiou, priebehom a prognzou chorobnch zmien. Z tchto hadsk opisuje jedinca.
Socilna patolgia postihnutch - zaober sa skmanm negatvnych javov v
spolonosti a ich dsledkom pre postihnutch. Negatvne javy sa prejavuj deviantnm
sprvanm sa takchto jedincov. Je to tak sprvanie, ktor sa odchyuje od
spoloenskch, mravnch a prvnych noriem.
Psycholingvistika - skma re a jej vnmanie v zvislosti od truktry prslunho
jazyka. Opisuje osobitosti reovch procesov - reovho sprvania sa u postihnutch a
naruench.
Kybernetika - umouje systmov prstup k ponmaniu loveka a jeho skmania. Pre
pecilnu pedagogiku m osobitn vznam najm teria informci a komunikci, ktor
umouj uplatova nov prstupy k skmaniu komunikcie, v rmci
vchovno-vzdelvacieho procesu, identifikova bariry a kompenzova ich.
Bionika - vedn odbor kybernetiky. Zaober sa biologickmi systmami, prijmanm,
zaznamenvanm a spracvanm informci, monosami koopercie medzi udskm
organizmom a elektronickmi systmami. Na takto zskanch poznatkov sa zaklad
modern elektronick protetika. Pre pecilnu pedagogiku poskytuje teoretick
poznatky na vysvetlenie a skmanie takch zloitch psychickch a inch procesov,
ktor zatia nemono priamo skma.
Semiotika - teria o systmoch znakov. Pre pecilnu pedagogiku m vek vznam,
vzhadom na skutonos, e komunikcia pri viacerch druhoch postihnutia sa realizuje
pomocou znakov. Naprklad: bodov psmo pre nevidiacich, znaky pre nepoujcich a
pod. - Optimlne volen znaky s v tchto prpadoch predpokladom optimlnej
komunikcie. Druh skupinu vednch odborov, z poznatkov ktorch pec. pedagogika
erp tvoria tzv. hranin odbory. To s tak odbory, ktorch v centre svojho zujmu
stoj tie lovek, ale zaoberaj sa nm z inho aspektu. Ich poznatky maj pre
pecilnu pedagogiku mimoriadny vznam. S to najm medicnske disciplny,
pedagogika, psycholgia, biolgia, sociolgia. Z medicnskych discipln patria sem
lekrske odbory: pediatria, neurolgia, oftolamolgia, otorinolaryngolgia, foniatria,
ortopdia, psychiatria, kolsk hygiena a alie. Z pedagogiky najm teria vchovy a
vyuovania. Zo psycholgie vvinov psycholgia, veobecn psycholgia, pedagogick
psycholgia a psycholgia osobnosti. Z biolgie najm genetika a antropolgia.
aliu skupinu hraninch odborov tvoria vedn odbory, predmetom ktorch je taktie
lovek, ale postihnut alebo naruen, i jedinec so pecifickmi potrebami. Sem
patria: Humnna defektolgia - irokokoncipovan vedn odbor, ktorho predmetom je
skmanie zkonitosti rozvoja a socializcie postihnutho i naruenho jedinca z
hadiska pecilnej pedagogiky, patopsycholgie, socilnej patolgie, patobiolgie a
inch vednch odborov. Prostriedkom socializcie je rehabilitcia jedinca.
Lieebn pedagogika - intervenuje prostrednctvom pecilnych psychoterapeutickch
metd, ako je muzikoterpia, arteterpia, pohybov terpia, dramatoterpia,
biblioterpia a pod. Tieto nuky o socializci postihnutch sa dosahuj ich komplexnou
rehabilitciou.
Hranin odbory
a/ Intaktn jedinec- pedagogika
-psycholgia
-sociolgia
-biolgia
b/ Postihnut jedinec- nuka o postihnutch (humnna defektolgia)
-lieebn pedagogika
Pomocn vedy
a/ Normatvne- etika
-logika
-estetika
b/ Deskriptvne1/ priame- patopsycholgia
- patobiolgia
- socilna patolgia
2/ nepriame- psycholingvistika
- bionika
- teria informcie
- semiotika
3. Systm pecilnej pedagogiky
pec. pg. predstavuje vo svojom integrovanom celku mnostvo systematicky
usporiadanch poznatkov teri a praxi edukcie postihnutch, naruench jedincov.
Tieto poznatky sa daj zoskupi poda kritri, ktor maj
a/veobecn zameranie - platn na vetky druhy postihnut, naruen a pecilnych
potrieb
b/pecifick uie zameranie - platn pre urit druh postihnutia, naruenia i
pecilnej potreby.
Takto vznik:
1/Systm pecilnej pedagogiky vo veobecnom zameran
2/Systm pecilnej pedagogiky v uom zameran
1/Systm pecilnej pedagogiky vo veobecnom zameran sa del na tieto disciplny:
-Veobecn zklady pecilnej pedagogiky /termny, pojmy, predmet, systm/
-Historiografia pecilnej pedagogiky /odboru, intitci, vzdelvanie pecilnych
pedaggov/
-Metodolgia pecilnej pedagogiky /metodolgia vskumu, diagnostika
-Filozofia pecilnej pedagogiky
-Teria komunikcie postihnutch
-Vchovn rehabilitcia /zsady, metdy edukcie, metodiky predmetov/
-Nuka o pecilnych kolch a zariadeniach /systm, riadenie/
-Komparatvna pecilna pedagogika
-pecilna pedeutolgia /vzdelvanie, uplatnenie sa, alie vzdelvanie/
2/Systm pec. pedagogiky v uom zameran sa del poda druhu postih., naruenia
al. pec. potreby:
-Pedagogika mentlne postihnutch - psychopdia
-Pedagogika zrakovo postihnutch - tyflopdia
-Pedagogika sluchovo postihnutch - surdopdia
-Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench - somatopdia
-Pedagogika det s naruenou komunikanou schopnosou - logopdia
-Pedagogika psychosocilne naruench - lieebn pedagogika
-Pedagogika s viacnsobnm postihnutm
-Pedagogika s poruchami uenia
-Pedagogika s poruchami sprvania - etopdia
-Pedagogika vnimone nadanch a talentovanch
Poda interpretcii poznatkov o pecilnopedagogickch javoch a procesov z rznych
svetonzorovo-filozofickch pozci, mono P leni na:
1.kresansk
2. materialistick
3.antropozofistick
4. psychoanalyticky orientovan
5.behavioristick
6. kognitivistick
7.kontruktivistick
8. humanistick
9.pragmatick
10. P vychdzajce z inch vchodsk
Etopdia zaober sa vchovou a vzdel. soc. naruench alebo akovychovvatench
det a mldee. Sleduje priny a prejavy sprvania loveka mimo spoloen. normy a
had monosti reeduk. a primeran starostlivos. Somatopdia /gr.sma-telo/ sa
zaober vchovnmi, vzdelvacmi a veobecne spoloenskmi svislosami telesne
postihnutch, s chormi demi a mldeou, telesne oslabenmi, jedincami s
obmedzenou pohyblivosou alebo neschopnosou pohybu vbec. Tto neschopnos
pohybov me by primrna, ako nsledok handicapu alebo sekundrna, ktor zhoruje
celkov zdravotn stav.
Vetky dielie pecilnopedagogick disciplny sleduj jednotliv handicapy a poruchy,
jednak z hadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hadiska dopadu na osobnostn a
socilny rozvoj loveka. Nie vdy je ak postihnutie tou najvou zaou pre ivot
jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vdy znamen viu mieru defektivity
/postihnutie socilnych vzahov a poruchu integrity osobnosti/. Mnoho zvis od typu
osobnosti handicapovanho, na jeho schopnosti vyrovna sa s nronou a krzovou
situciou / ktorou handicap je/, a na postoji blzkeho i irieho prostredia. ahk
znevhodnenie loveka me so sebou nies ak defektivitu a naopak vznamn
pokodenie me by aj formou normality. pecilnu pedagogiku chpeme, ako
pedagogick odbor, ktor sleduje komplexn rozvoj osobnosti dieaa s ohadom na
jeho pecilne vchovn a vzdelvacie potreby v oblasti fyzickej, psychickej i socilnej.
4. Terminolgia, zkladn princpy v pecilnej pedagogike
Postihnutie - relatvne trval vrazn nedostatok integrity alebo funkcionovania
udskho organizmu alebo jeho vznamnej asti. Poda rozsahu a dsledkov pokodenia
sa rozoznva :
postihnutie - relatvne ireparabiln pokodenie
naruenie - relatvne reparabiln pokodenie
ohrozenie - prpady, pri ktorch ak sa neposkytne pec. vchovn starostlivos, me
nasta naruenie.
Postihnutie alebo defekt sa me vyskytova v oblasti:
somatickej (deformity, malformcie, chronick choroby, zdravotn oslabenie,
porazov stavy)
senzoriky - zraku (slepota, slabozrakos, tupozrakos, strabizmus)
- sluchu (hluchota, zvyky sluchu, nedoslchavos)
rei (NKS, ktor sa me prejavi ako vroden chyba rei alebo zskan porucha rei)
mentlnych funkci (mentlna retardcia rzneho druhu a stupa, demencia)
psychosocilnej (psychopatia, sociopatia)
Zdravotne postihnut osoba- ktorkovek osoba, ktor si nie je schopn zaisti, plne
alebo iastone, potreby benho spoloenskho ivota v dsledku vrodenho i
zskanho nedostatku fyzickch alebo duevnch schopnost. Zdravotne postihnut
osoby maj okrem inch prv prvo na lekrske, psychologick a funkn oetrenie,
vrtane protetickch a ortopedickch pomcok, na lieebn a socilnu rehabilitciu,
vzdelanie, pracovn rehabilitciu, poradenstvo, pomoc pri pracovnom umiestnen a
alie sluby, ktor im umonia max. rozvin ich schopnosti a zrunosti a urchlia
proces ich zalenenia al. nvratu do spolonosti.
iak so pecilnopedagogickmi potrebami- diea s akmkovek postihnutm alebo
naruenm, navtevujce matersk, zkladn, stredn kolu alebo in kolu. Vyaduje
systematick odb. starostlivos pec. pedagga (prpadne aj spoluprcu so
psycholgom, odb. lekrmi a inmi odbornmi pracovnkmi).
OSOBY SO PEC. POTREBAMI - relatvne heterognna skupina osb, ktor z nejakho
dvodu sa vrazne odliuj od benej populcie. Sem patria deti s poruchami sprvania
al. uenia, ale i deti talentovan a nadan.
HANDICAP - zporn dsledok defektu na innos postihnutho jedinca,
znevhodnenie. Zasahuje kvalitu a kvantitu samotnej innosti jedinca, jeho socilne
postavenie a vzahy.
HAND. JEDINEC - na zklade svojho defektu je znevhodnen v kol. prci, vo
vkonnosti a v soc. vzahoch
DEFEKT - /z lat. defectus = chyba, porucha, nedostatok/ - nedostatok v integrite
organizmu, ktor me ma formu orgnov, alebo funkn a vyskytuje sa v oblasti
psychickej, senzorickej i somatickej, dsledkom oho jedinec vyaduje pecilnu
starostlivos. Synonymom defektu je termn p o s t i h n u t i e, viac pouvan v
kolskej terminolgi. Defekt z hadiska vekosti odchlky od normy znamen najv
odklon.
DEFEKTIVITA - porucha integrity loveka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktor sa
prejavuje poruchou spoloenskch vzahov medzi defektnm jedincom a jeho
spoloenskm prostredm. Znakmi defektivity s: vzjomn psobenie medzi
postihnutm a prostredm, relatvne dlhodob trvanie, ktor sa me zlepova,
zhorova, ale i vymizn. Ide tu v podstate o poruchu spoloenskch vzahov.
CHYBA - vyjadruje miernejiu odchlku od normy ako defekt. Spravidla je vvinovo
podmienen.
PORUCHA /NARUENIE/ - vyjadruje tie odchlku od normy. Zskava sa poas ivota a
m reparabiln charakter, vyskytuje sa v pestrejej kle (poruchy uenia, poruchy
sprvania, naruenie kom. schopnosti).
ANOMLIA - /z grck. a=ne, zpor, nomos=zkon, pravidlo/. Je to relatvne trval
negatvna odchlka od normy v oblasti somatickej i psychickej, alebo v ich kombinci.
Nepovauje sa za patologick stav.
DEVICIA - /z lat. via=cesta, deviatio=odboenie z cesty/. Tka sa sprvania, m sa
jedinec stva npadnm, odkloujcim od normy. Napr. sexulne devicie.
DEFORMITY - /z lat.deformitas=znetvorenie, zohavenie/ s to somatick devicie.
REHABILITCIA - /z lat. re=znovu, op, habilitas= spsobilos, schopnos/
znovupsobenie, optovn dosiahnutie spsobilosti. Oznauje sbor aktivt zameranch
na socializciu postihnutho jedinca.
RESOCIALIZCIA - od voden od slova socializcia /z lat. socialis=drun,
spoloensk/, znamen zapjanie do pracovnho a spoloenskho ivota. Ide o jedinca,
ktorho sprvanie vyboilo z rmca prvnickch a etickch noriem a treba ho op do
nich vtesna.
EDUKCIA - shrn vchovnch, vyuovacch a vzdelvacch aktivt v dsledku, ktorch
sa postihnut jedinec stva relatvne vychovanm alebo vzdelanm.
REEDUKCIA - /z lat.re=sp, educatio=vchova, prevchova/ je to shrn
pecilnopedagogickch aktivt zameranch na rozvjanie nevyvinutch funkci, alebo
na pravu poruench funkci /hybnosti, sluchu, zraku/.
KOMPENZCIA - /z lat. compensatio=vyrovnanie, vyvenie/. Sbor aktivt
zameranch na vyrovnanie alebo nahradenie znenho vkonu orgnu i funkcie
pravou alebo zvenm funkcie inch orgnov, funkci.
KOREKCIA - /z lat. correctio=nprava, polepenie/. Pouva sa na oznaenie aktivt,
ktor s zameran na npravu, pravu chybnej funkcie, orgnu alebo sprvania sa.
Defektolgia sa vnma ako ir vedn odbor a P ako u vedn odbor, ktor je len
sasou defektolgie.
5. Osobnos postihnutho a naruenho jednotlivca
OSOBNOS je osobitn shrn individulnych vlastnosti loveka a sasne aj jednotka s
uritou truktrou. Kad lovek m osobitn, individulny celkov charakter
somatopsychickch vlastnosti, ktor reaguje na vplyvy okolitho sveta osobitnm
spsobom. Osobnos teda nie je len shrn psychickch vlastnost, ale aj jednotou
vzjomne svisiacich vrodench a zskanch, vntornch a vonkajch morfologickch a
funknch podmienok, ktor sa vplyvom vonkajieho prostredia vytvraj v rmci
biologicky danch hranc.
Osobnos je syntetickm pojmom, ktor zahruje vetky osobitosti udskho
organizmu, tak psychick, ako aj somatick, celho aktvne konajceho loveka, od
narodenia a po jeho smr. Z psychickho aspektu je osobnos plnm, nepretritm
komplexom duevnch javov, osobitm shrnnm znakom duevnho ivota, v ktorom
sa prelnaj: temperament, zujmy, schopnosti a charakter. Do pojmu osobnosti patria
procesy, spsoby poznvania, utvrania vzahov a adaptcie jednotlivca. Tto
viacdimenzionlna defincia osobnosti je univerzlne platn, to znamen, e plat pre
kad osobnos teda aj naruen resp. postihnut., handicapovan. Nevystihuje
kvalitatvne znaky naruenej osobnosti. Vvin dieaa, je to vlastne vzjomn
psobenie prostredia a indivdua, a jeho vroden a zskan, vonkajie a vntorn,
morfologick a funkn predpoklady, pre ktor charakteristickm znakom je
dynamizmus. Jeho naruenie sa d vystihn len v tomto vzahovom rmci a to tak, e
njdeme faktory, ktor spsobili postihnutie a ich nsledky. Priebeh vvinu naruenej
osobnosti sa zjavne li od vvinu zdravej osobnosti, naruen osobnos je zjavne in
ako zdrav osobnos.
PRINY NARUENIA A JEHO PRIMRNE NSLEDKY.
Pri definovan prin, nie je mon predloi pln zloit reazec prin a ich primrnych
nsledkov v celej jeho zloitosti. Jedna urit prina me ma nielen jeden druh
nsledkov, ale rozlin typy klinickch obrazov a primerane tomu aj rozlin druhy
naruenej osobnosti. A naopak za rozlinmi obmenami naruenej osobnosti mu by
viacer priny a urit klinick obraz me vznikn v dsledku shrnu rozlinch
prin. Pokodenie osobnosti je teda multikauzlne /m viac prin/ a multifaktorilne
/existuje tu viacero initeov/.
Priny delme na dve vek skupiny:
1. Predkoncepn - pred poatm /tka sa rodiov/
2. Pokoncepn - postkoncepn
1. a/ Geneticky podmienen, dedinos pri vzniku naruenej osobnosti dedin
prenos gnmi m urit lohu. Pri vskyte slabomysenosti, sluchovej poruchy,
alkoholizmu v rodine alebo v prbuzenstve, pomerne asto vznik mentlna retardcia,
hluchota a pod.
b/ Priemyseln kodliviny /ortu, olovo/ v prostred , v ktorom rodiia ij
c/ Nesprvna viva a iarenie /rtg. iarenie/ rodiov
d / Infekn ochorenia / zpal peene, zpal prunc mums/ rodiov
2. a/ Prenatlne - v priebehu vntromaternicovho ivota mu psobi rozlin
kodliv faktory. Dleit je kedy, v ktorom obdob embryonlneho ivota jednotliv
faktor psob. Patria sem infekn ochorenia matky ako je rubeola, ospky, mums a
pod., ktor mu vyvola mentlnu retardciu, Downov syndrm, zmyslov poruchy a
poruchy hybnosti rzneho stupa /detsk mozgov obrny/. Toxoplazmza, ktor
roziruj zvierat me spsobi rzne vvinov abnormality, pokodenie nervovej
sstavy. In ochorenia matky napr. srdcov, oblikov, poruchy krvnho obehu,
hormonlne poruchy vyvolvaj mentlnu retardciu. Avitaminza matky /nedostatok
vitamnov A, B2, D / a extrmne hladovanie matky spsobuj vvinov abnormality
/mikrocefaliu mal a nedostatone vyvinut mozog/. Mechanick vplyvy na plod a
uvanie kodlivch liekov mu vyvola abortus potrat.
b/ perinatlne pokodenia poas produ. Prod me by predasn, abnormlny,
dlhotrvajci. Diea me ma otoen pupon nru okolo krku. Poas produ me
nasta krvcanie do mozgu, ktor vyvol hypoxiu /nedostatok kyslka/ a spsobuje
najrozlinejie pokodenia celej nervovej sstavy u jedincov. alm nebezpeenstvom
je fyzick pokodenie pri prode, ktor sa tka jednak pokodenia nervovej sstavy,
ale tie telesnch deformt. Vznikaj niektor typy ahkch mozgovch dysfunkci,
retardcie mentlneho i telesnho vvinu.
c/ postnatlne poprodn pokodenia s vsledkom nepriaznivch okolnosti v
priebehu ivota loveka. Hlavnm zdrojom handicapov s ochorenia ako je
novorodeneck ltaka, zpaly mozgu, endokrinn poruchy, poruchy metabolizmu,
infekn ochorenia, ktor psobia kodlivo na centrlnu nervov sstavu, m nsledne
vznik mentlna retardcia, poruchy hybnosti a zmyslov poruchy. alej s to razy,
dsledkom oho dochdza k plnm alebo iastonm stratm funkcie zmyslovch
orgnov.
Tieto priny sa povauj za vntorn tzv. endognne, priny vznikajce vo vntri
organizmu a pokodzujce vvin indivdua.
Exognne vonkajie priny tzv. psychosocilne naruenia vplyvom prostredia. Ich
nsledky s vemi rznorod. Vdy spsobuj naruenie osobnosti a mu vies a k
neurzam. Diea od narodenia me by vystaven kodlivm psychosocilnym
vplyvom. Rodina, kola, vchovn zariadenie i pracovisko poda charakteru vzahov
me z vchovnho hadiska vplva na jedinca kladne a aj kodlivo v irej i v uej
svislosti. Chbanie matky, resp. rodiny, zl rodinn prostredie, rozvody, zmeny
prostredia, striedanie prostredia, vemi vysok poiadavky na uenie, chudobn a
jednotvrne podnety a zitky, uniformn podmienky vchovnch zariaden,
obmedzenie pohybu a hry, nejednotn vchova, prli prsna, alebo rozmaznvajca,
zanedbvajca, nedsledn. Zitky z nespechu v kole, vsmech spoluiakov, zitok
tzv. inkapacity /v svislosti obst s vkonom, obava zo slabieho vkonu/ a pod.
Tieto kodliv vplyvy s mimoriadne nebezpen, pretoe v interpersonlnych vzahov,
v spolunavan, ktor je pre loveka nevyhnutn, sa prejavuj ako circulum vitiosus
bludn kruh. asto aj sm lovek je pvodcom kodlivch vplyvov a sasne nimi aj
sm trp. kodliv psychosocilne vplyvy maj mimoriadne vek vznam aj pri vzniku
psychopatickch ochoren, ktorch pvod ete nie je dostatone objasnen najm pri
hraninch poruchch osobnosti, ale tie pri vzniku psychz duevnch ochoren.
Vetky uveden priny a ich primrne nsledky, ktor mu psobi resp. mu sa
vyvin v priebehu ontogenzy, spsobuj naruenie osobnosti. Toto naruenie me
by reverzibiln zvratn, lieiten aj vylieiten a me by ireverzibiln,
nelieiten, resp. nevylieiten. Mentlna retardcia, slepota, poruchy hybnosti s
ireverzibiln. Porucha rei a psychosocilne poruchy s reverzibiln, lieiten aj
vylieiten. Zle od stupa a druhu postihnutia a tie od asovho faktoru, kedy
postihnutie vzniklo.
Najnepriaznivejiu prognzu maj vroden pokodenia, alebo pokodenia zskan do 2.
roku ivota. asov faktor m aj pozitvny vznam, ak pri vasnom diagnostikovaniu
vrodench, v dojenskom veku zskanch pokoden je zabezpeen ich skor odborn
starostlivos lieba, vchova, rozvjanie, mono narueniu /zle od stupa
pokodenia/ preds, zmierni ho, alebo aspo v znanej miere ovplyvni. V prpadoch
pokoden, ku ktorm dochdza u v neskorom veku ivota dieaa /najm choroby a
razy/, m vek vznam vvinov rove, ktor diea u dosiahlo. Je teda dleit,
ak rove malo z hadiska vvinu osobnosti predchdzajce obdobie, ak kodliv
faktor psob na rozvoj osobnosti a tie i sa vytvoria optimlne podmienky na jej al
rozvoj. V takchto prpadoch napr. organick pokodenie nervovej sstavy v zvislosti
od stupa pokodenia me psobi regresiu dosiahnutej rovne, demenciu /padok/
ke vvin osobnosti v alom obdob vyvja disharmonicky, obmedzene.
6. Socializcia v pecilnej pedagogike/z lat. socialis=drun, spoloensk/
Je to proces zalenenia jednotlivca do spolonosti, po strnke pracovnej /vchovnej a
vzdelvacej/, spoloenskej a subjektvnej /v zmysle sebeuplatnenia a
sebauspokojenia/. lovek sa stva plnohodnotnou osobou, ktor sa aktvne zastuje
na spoloenskom a kultrnom ivote danej spolonosti. V socializanom procese ide o
vzahy vzjomnho psobenia medzi spolonosou a jednotlivcom poas celho ivota.
Kad etapa ivota detstvo, mlados, dospelos i staroba m svoje osobitosti.
V socializci dieaa je dleit, aby ilo v harmonickej rodine, v ktorej s dobr
vzjomn emocionlne vzahy medzi vetkmi jej lenmi, ale hlavne medzi matkou a
dieaom. Diea sa v rodine oboznamuje so spoloenskmi normami, hodnotami a fixuje
ich formou rznych socilnych nvykov. Osvojuje si vzory sprvania, spsobov celkovej
socilnej komunikcie. V rodine sa vytvra zklad sociokultrnych vlastnost a
hodnotovho systmu jedinca, formuje sa morlka, citov a vov sfra, identifikcia
so socilnymi lohami. V kole sa diea zapja do irokej siete socilnych vzahov,
pozci a loh v rozlinch zoskupeniach, a tm sa na ne aj adjustuje.
Socializcia dospievajcich nadvzuje na vsledky socializcie v detstve. alej sa
rozvja a upevuje hodnotov systm, vzory a normy sprvania. Mlad lovek sa
pripravuje na samostatn ivot v spolonosti /na povolanie, zaloenie si vlastnej rodiny,
as v spoloenskch zoskupeniach/. Zaleovanie jednotlivca do spoloenskch
vzahov prebieha aj v dospelosti, poas celho ivota sa klad naho nov poiadavky,
ktor mus zvldnu.
Najvznamnejou podmienkou socializanho procesu je vchova a vzdelvanie. Cel
socializan proces sa realizuje v rozlinch intitcich, z ktorch s najdleitejie
rodina a kola. Plnia lohu socializanch initeov, ku ktorm patria najm skupiny
rovesnkov, socilne skupiny na pracovisku a rzne osoby, s ktormi jednotlivec
vstupuje do rznych dlhie trvajcich vzahov. Ak s uveden initele nejakm
spsobom naruen, mu ma na rzny negatvny vplyv, naruujci jeho socializciu.
Socializcia postihnutch jedincov m svoje pecifickosti, dan druhom a stupom
postihnutia a naruenia v istom veku. Postihnut maj saen podmienky pri zalenen
sa do spolonosti. Ich socializcia me by saen u v rodinnom prostred tm, e
postihnut deti klad vysok nroky na svojich rodiov. Rodiia sa ako doku
vyrovna s postihnutm svojho dieaa, mali by dosta kvalifikovan radu a pomoc pri
rieen vchovnch problmov. Socializcia postihnutch sa vinou uskutouje v
pecilnych kolch a zariadeniach, kde sa pouvaj pecilnopedagogick metdy a
prstupy. Nevhodou tchto zariaden je, e diea sa socializuje pre prostredie
postihnutch jedincov, a nie pre ben ivot. V sasnosti sa u rozvja proces
integrovanej vchovy postihnutch s intaktnou populciou.
Prprava na povolanie tchto jednotlivcov m svoje obmedzenia aj v tom, e je vopred
vymedzen len ist okruh profesi, ktor postihnut a naruen mu vykonva. Ist
socializan funkciu v naej spolonosti plnia aj organizcie, obhajujce prva a lepie
postavenie postihnutch a naruench v spolonosti. Cieom socializcie postihnutch
jedincov je dosiahnu o najvhodnejie a najspenejie zapojenie do spolonosti, ich
pracovn, spoloensk a osobn uplatnenie. pecilnopedagogickmi prostriedkami sa
vytvraj podmienky sebarealizcie postihnutch, a tm sa odstrauj /zmieruj/
dsledky ich postihnut.
Socializcia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a socilnej rovine. Je podmienen
sociabilitou. Stupe dosiahnutej socializcie postihnutch je podmienen tm, do akej
miery sa podarilo defektivitu prekona. Rozliuj sa tieto stupne: (poda miery
zapojenia postih. jednotlivca do pracovnho a spoloenskho ivota)
a/integrcia /z lat. integer=neporuen/ t.j. pln zapojenie postihnutho jedinca do
spolonosti zdravch ud, vo vchove a vzdelvan, v pracovnom uplaten i v
spoloenskom ivote. Tm sa stva plne samostatnm a nezvislm, subjektvne sa
vyrovnal so svojm postihnutm.
b/adaptcia /z lat.adaptatio=prispsobenie/, postihnut jedinec sa doke zapoji do
spoloenstva, len za uritch podmienok. Je samostatn len za uritch okolnosti a
ohadov na individulne vlastnosti, schopnost a potreby jedinca. Napr. sluchovo
postihnut za pomoci navacieho apartu.
c/utilita /z lat. utilis=uiton/, postihnut jedinec sa realizuje v spolonosti len za
predpokladu celoivotnej ochrany a pomoci druhch ud. Jeho pracovn a spoloensk
uplatnenie sa me realizova len pod dohadom a vedenm. Mentlne a telesne
postihnut v stavoch socilnej starostlivosti.
d/inferiorita /z lat.inferior=ni/ neschopnos pracovnho a spoloenskho zaradenia.
Jedinci s plne nesamostatn a odkzan na starostlivos inch, s vylenen
/segregovan/ zo spolonosti. ako telesne a mentlne postihnut v azylovch
stavoch /celoivotn starostlivos/.
rove socializcie postihnutch jedincov zvis od vzahu nepostihnutch k
postihnutm, ktor by sa mal formova u od tleho veku v rodine a v kole.
Resocializcia (navrtenie) - proces, v ktorom postihnut jedinec nsledkom plnho
prekonania svojej defektivity, resp. vylieenia je schopn sa zapoji bez problmov do
spoloenskho a pracovnho ivota.
7. Norma, normalita v pecilnej pedagogike
Norma: stav, vlastnos a proces, ktor nevybouje z priemeru benosti alebo zo
zauvanch i predpsanch pravidiel. Normalita znamen stav, ktor zodpoved
obvyklosti, pravidelnosti alebo oakvaniu. Normalita sa me tka somatickej,
psychickej alebo socilnej strnky loveka. Normalita a abnormalita sa spjaj s
manifestovanmi prejavmi (znakmi, vsledkami, dajmi) u jednotlivca vo vzahu k
urenm normm alebo kritrim v nasledovnom chpan: v tatistickom, v socilnom,
v medicnskom, v psychologickom, v pecilnopedagogickom
- normlny vvin m nevratn charakter, uskutouje sa v asovom slede, v
urench obdobiach, poda zkonitost, vyven, bez neiaducich chyliek /anomli/,
chpeme ho ako funkciu veku a initeov vvinu
- anomlny vvin vyvolan patognnymi faktormi, spomal sa, zamedz vvin, a
zmen smer
- predasn vvin ke dosiahnut stupe vvinu prekrauje oakvan hodnoty poda
normy vnimone nadan, talentovan
a) ustrnul vvin je dsledkom psobenia patognnych faktorov, pri kt. nedochdza k
vvinu orgnu alebo funkcie (diea sa narod bez oka, ucha, je slep, alebo hluch - nie
je vyvinut ucho)
b) obmedzen vvin - znamen, e orgn alebo funkcia sa od zaiatku ivota vyvjaj
bez obmedzenia (MP, vroden nedoslchavos, slabozrakos, poruchy citovch vzahov)
c) oneskoren vvin - m reverzibiln (vrtny) charakter vtedy, ak je poskytnut vasn
lekrski, pec. Pg alebo socilna intervencia (det zo soc. oneskorenho prostredia)
d) preruen vvin - je tak dsledok psobenia patognnych faktorov, e vvin
orgnu alebo funkcie sa nhle spomal, alebo plne preru. Detsk demencie, mozgov
disfunkcie
e) pochyben vvin - je tak anomlia vvinu, pri kt. orgn alebo funkcia, alebo ich.
kombincie sa vyvjaj, ale nesprvnym smerom (mlad delikventi)
1. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA DOBY VZNIKU
a/ Poruchy prenatlne vznikaj vplyvom nepriaznivch okolnosti v obdob pred
narodenm loveka.
b/ Poruchy perinatlne s dsledkom nronho, neetrnho alebo dlhotrvajceho
produ a inch nepriaznivch okolnost v poprodnej dobe .
c/Poruchy a handicapy postnatlne s vsledkom nepriaznivch okolnost poas ivota
loveka, ktor limituj normlny vvin v oblasti telesnej, psychickej a socilnej.
2. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA STUPA
a/ahk handicapy a poruchy s identifikovaten ako u osb vyadujcich osobitn
starostlivos, tak aj v benej populci. Ide tu o problmy, ktor pri citlivom prstupe k
nm s zvldnuten benmi pedagogickmi prostriedkami a nevyaduj osobitn
intitucionlnu starostlivos.
b/Handicapy a poruchy strednho stupa s to telesn, psychick alebo socilne
znevhodnenia, ktor vyaduj vemi pecilny prstup. Obyajne komplikuj ben
kolsk dochdzku a s rieen za pomoci pecilnych kolskch a vchovnch
intitci poda typu a stupa znevhodnenia.
c/ak poruchy a handicapy znamenaj zsadn naruenie integrity osobnosti a ich
socilnych vzahov. asto s klasifikovan ako postihnutia znemoujce vzdelvanie a
podstatne limituj i vchovu. Vyaduj pecializovan prstup. Osoby takto naruen s
umiestnen v pecilnych zariadeniach /stavy socilnej starostlivosti/, pretoe ich
denn starostlivos v bench kolskch a v rodinnch podmienkach je prli nron a
nezvldnuten.
3. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA DRUHU
a/Mentlne poruchy rzne prejavy a formy obmedzenia alebo subnormality
rozumovch schopnost loveka. Prejavuj sa jednak chbajcim potencilom
schopnost, jednak spomalenm alebo vymiznutm existujcich funkci / mentlna
retardcia, demencia, slabomyselnos/.
b/Poruchy telesnho vvoja vznikaj dsledkom ochoren, razov alebo straty hybnost.
Ich prejavy s vemi variabiln a nsledky pre ivot loveka s spojen jednak s ich
rozsahom, jednak s vzbou na alie obmedzenie, zmyslovho alebo mentlneho typu.
Zvltne postavenie maj dnes chronick choroby, alergick ochorenia a stavy spojen
so stratou imunity a obrany schopnosou organizmu.
c/Poruchy komunikcie ukrvaj v sebe niekoko druhov problmov, ktor obmedzuj
alebo dokonca znemouj normlny priebeh komunikcie a celho ivota jedinca.
Handicap nastva v oblasti prijmania podnetov, v oblasti ich identifikcie a v tvorbe
novch produktov. Medzi tieto poruchy patria poruchy zmyslov - zraku a sluchu a
poruchy rei.
d/Kombinovan poruchy predstavuj spojenie dvoch alebo viac porch. Z vchovnho
a socilneho hadiska zsadnm problmom je, e s ako diagnostikovaten a tm
ich vchovn a socilna starostlivos neme by vykonvan jednoducho a izolovane.
Napr. kombincia telesnho a rozumovho postihnutia, spojenie straty sluchu a zraku/.
e/Poruchy sprvania sa popisuj ako zsadn odchlky spoloensky uznvanch a
vyadovanch noriem pre sprvanie loveka. Tieto normy s dan jednak systmom
zkonnch a prvnych opatren v danej spolonosti, jednak vsledkom historickej
tradcie a zvykov prezentujcich sa vo verejnej mienke. o do rozsahu, zvanosti
medzi poruchy sprvania patria vvinov anomlie vyplvajce z vchovnho
prostredia alebo z istej banality /ako je vzdorovitos, zlozvyky/, tak aj zvan
antisocilne, patologick prejavy /agresivita, ikanovanie, lpen vrada apod./
Z hadis.vznamnosti a dopadu na vvin osobnosti a ich vonk.vzahy, poruchy
sprvania sa delia na 3 skupiny:
- disocilne sprvanie relatvne mlo zvan, odstrniten a zvldnuten za
pouitia bench pedagogickch prostriedkov. S to vvinov odchlky, alebo viazan
na stavy po raze, po traumch i u socilnych alebo emonch, ktor s postupne
zvldnuten racionlne i emocionlne / napr. vzdorovitos detsk, adolescentn odpor
voi autorite, apatie, agresie, ako nsledok stresu v rodine a pod./
- asocionlne sprvanie u predstavuje urit riziko a nebezpeie pre normlny vvin
osobnosti jedinca. Sekundrne s potom aj zsadnm problmom pre spolonos ako
celok, pretoe prejavuj sa najm v socilnych vzahov. Do tejto skupiny sprvania sa
zarauje cel komplex zvislostnho sprvania, krdee, sebavrady a pod.
- antisocilne sprvanie je tak, ktor je vrazne zameran primrne alebo sekundrne
pokodi, obmedzi prva druhch. Je to prejav socilnej patolgie. Patr sem: vrada,
patologick agresivita, zneuvanie a obmedzovanie veobecnch prva najm
nedospelch.
Triedenie /klasifikcia/ postihnutch jedincov
Klasifikcia, zatriedenie postihnutch jedincov sa uskutouje na dvoch rovniach.
Prvou je oznaenie hlavnch skupn, ie ide o klasifikciu poda druhu postihnutia a
druhou je ich vntorn rozlenenie, ie ide o klasifikciu poda stupa. Hlavn skupiny
s dan tzv. hlavnmi symptmami, ktor determinuj charakter postihnutia so
zreteom zaradenia do sprvneho vchovno-vzdelvajceho /event. i pracovnho/
procesu. Hlavn skupiny s:
-mentlne postihnut: oligofrnia a demencia
-zmyslovo postihnut
zrakovo: slepota a slabozrakos
sluchovo: hluchonemota, ohluchlos, zbytku sluchu, nedoslchavos,
-reovo naruen: bezrenos a sluchonemota, neurzy rei, straty rei, orgnov
poruchy rei a chyby vslovnosti
-telesne postihnut, chor a oslaben: stavy po obrnch, razov stavy, vvinov chyby
konatn, chronick choroby obmedzujce lokomociu, srden chyby, alergick
choroby, choroby dchacie, kostn
-emocionlne postihnut: zhrnut do celkovej skupiny akovychovatench
-kombinovane postihnut: slepohluchonemota, mentlna slepota, mentlna
hluchonemota, mentlne a telesne postihnutia
Je samozrejm, e niektor postihnutia sa nedaj tak jednoducho oddeova, e asto
ide o ist kombinciu, pretoe kad orgnov i funkn zmena me sa premietnu do
psychiky postihnutho. Vntri hlavnch skupn existuj alie hadisk zatriedenia:
-in symptmy, ktor existuj popri hlavnom prznaku a determinuj truktru
naruenej osobnosti
-stupe postihnutia
-asov faktor /kedy dolo k postihnutiu a kedy sa zaala pecilnopedagogick
starostlivos/
-rove intelektu
-rove rozlinch schopnost
-monos socializcie
8. Vvin, vvinov anomlie
Vvin dieaa a jeho mon anomlie patria medzi vemi zvan problmov oblasti
pecilnej pedagogiky. Na zklade diagnostickch zverov so zameranm na vvin a
jeho pecifik sa volia metdy a obsah stimulcie, korekcie, rehabilitcie a edukcie. Aj
urenie prognzy vychdza z dosiahnutej rovne vvinu v jednotlivch oblastiach
svisiacich s vychovvatenosou a vzdelvatenosou.
Vvinom sa oznauje proces pozitvnych a kvantitatvnych zmien organizmu (orgnu
alebo funkcie), ktor sa realizuje v uritom asovom slede. Ide o interakciu medzi
endognnymi (vntornmi) genetick informcie a hereditrne (biologicky dedin)
initele a exognnymi (vonkajmi) faktormi vchova a prostredie. Vsledkom
psobenia uvedench faktorov je, e organizmus prechdza zmenami - vvinom, v
dsledku ktorho m tendenciu nrastu a zdokonaovania sa (zskanm novch
vlastnosti kvalitatvne vych, pozitvnu zmenu proporci a pod.) Tento vvin sa
oznauje ako normlny.
Normlny vvin m ireverzibiln (nezvratn) charakter, prebieha v jednosmernom
asovom slede, v uritch obdobiach, poda urench zkonitost, jednotliv vvinov
faktory psobia vyvene, v dsledku oho vvin prebieha bez neiaducich anomli.
Opakom normlneho vvinu s vvinov anomlie spsoben patognnymi faktormi,
ktor poda svojej povahy a skladby mu negatvne ovplyvova vvin od
spomalenia a po jeho zamedzenie (nulitu) alebo zmeny jeho smeru.
Od abnormlneho vvinu je potrebn odli vvin predasn, akcelerujci, pri ktorom
aktulny stav v dosiahnutom stupni vvinu uritej schopnosti vrazne prekrauje
oakvan hodnoty poda normy. Takto jedinci s oznaovan ako vnimone nadan a
talentovan. Vyaduj tie pecilnopedagogick prstupy, upraven obsah vzdelvania,
teda pecilnu starostlivos. Je iaduce, aby sa ich talent vhodne rozvjal, ale pritom
aby sa nezanedbal vestrann a harmonick rozvoj osobnosti vo vetkch ostatnch
oblastiach.
Vvin loveka prebieha v troch sfrach: v biologickej, psychickej a socilnej. Pre
potreby pecilnej pedagogiky pri globlnom prstupe a hodnoten je potrebn ucelen
globlny pohad na loveka z hadiska jednoty tchto troch sfr. Anomlny vvin je
multifaktorilne podmienen, podiel jednotlivch patognnych faktorov me by rzny
a rzne mu by aj vsledky ich psobenia. Dsledky psobenia patognnych faktorov
sa prejavuj vo vvinovch anomlich. Mu ma rznu formu a dosiahnu rzny
stupe v ase posudzovania. Existuje cel rad monch kategorizci vvinovch
anomli. Pre potreby pecilnej pedagogiky ich delme na:
- ustrnut vvin je dsledkom takho psobenia patogn. faktorov, e k vvinu orgnu
alebo jeho f.nedochdza. Sem sa zarauje vroden slepota, hluchota, plne nevyvinut
orgn /konatina/, al. aj tzv. morlna slepota.
- obmedzen vvin, urit orgn alebo jeho funkcia sa u od zaiatku ivota vyvja
obmedzene a nikdy nedosiahne stupe normlneho vvinu. Sem mono zaradi
niektor formy mentlnej retardcie, vroden nedoslchavos, slabozrakos, alebo v
oblasti telesne postihnutch vroden malformcie /odchlky tvaru orgnu/, vroden
poruchu citovch vzahov.
- oneskoren vvin je reverzibiln pri vasnom poskytnut lekrskej,
pecilnopedagogickej alebo socilnej intervenci. Jeho zaiaton fza je podobn
obmedzenmu vvinu. Rozdiel je v tom, e pri tejto forme je intenzvnej efekt na
vasn intervenciu a mono sa pribli k normlu, km u obmedzenho tento ostva
trvalo limitovan. Naprklad oneskoren vvin rei, oneskoren vvin motoriky -
chdze.
- preruen vvin - vvin orgnu i funkcie sa nhle spomal alebo plne preru. Z
hadiska prognzy tento stav me ma stagnujci charakter, alebo v alom priebehu
me ma dynamick formu /zhorujci stav, i postupne zlepujci/. Sem patria
detsk demencie, mozgov dysfunkcie, ochrnutia.
- pochyben vvin orgn alebo funkcia sa sce vyvjaj, ale neiaducim scestnm
smerom, ktorho vsledok je patologick. Me sa tka asti alebo celku. V socilnej
oblasti je to vvin delikventnej osobnosti.
Uveden anomlie vvinu sa mu vyskytova bu relatvne samostatne, alebo
nsledne, napr. po preruenom vvine nasleduje scestn alebo oneskoren a pod.
Anomlie sa mu tka biologickej, psychickej alebo socilnej sfry, i ich kombinci,
manifestujc sa v rznych stupoch intenzity. Vemi vysok je interindividulne
podmienen variabilita, z oho vyplva potreba globlneho prstupu posdenia
vvinu, i jeho anomli u dieaa, ktor vyaduje multidisciplinrny tmov prstup.
Vvin a jeho mon anomlie predstavuj multifaktorilne podmienen fenomn, vemi
zloit tak z etiologickho. ako aj symptomatologickho aspektu..
9. Edukcia v integrovanch a relatvne segregovanch podmienkach
Integrcia iakov so pecilnopedagogickmi potrebami/z lat.integrare=sceova/. Je to
koncepcia pec. vchovy a pec. vzdelvania ako organickej zloky veob. vchovy a
vzdelv., a to v tom zmysle, e sa m deom vyadujcim pec. starostlivos
poskytova v rmci bench vchov. a vzdelvacch initci a nie oddelene. Postihnut
i naruen diea m prvo na to, aby mu spolonos poskytovala tie ist prleitosti a
podnety na jeho vvin, ako poskytuje jeho zdravm rovesnkom.
Segregcia sa zdvodovala tm, e je potrebn odbremeni rodiov, ktor nemaj
monosti, ani prostriedky, a u vbec nie vzdelanie na ich vchovu a vyuovanie.
Neskr sa ukzalo, e pecilnopedagogick intitcie nie vdy plnia oakvanie
verejnosti a me v nich djs k deprivci, ba i k inm narueniam postihnutch.
Ide tu aj o nehumnnos vytrhova deti z ich prirodzenho rodinnho prostredia a z
neho potom vyplvajce odcudzenie postihnutch det od rodiov, ochladnutie
srodeneckch vzahov. Tie, aby sa nepostihnut deti i dospel nauili i s
postihnutmi, povaovali za samozrejmos pomha im a hlavne ich chpa a
repektova. Pri integrci aie a ako postihnutch jedincov popisuj sa tri ich formy
vchovy:
1.miestna - postihnut deti sa vzdelvaj v tej istej budove ako nepostihnut, ale vo
vyhradench priestoroch, triedach. Kontakty s nepostihnutmi s obmedzen alebo len
sporadick.
2.socilna - vchova a vzdelvanie sa uskutouj v odlinch priestoroch, ale
dochdza k pomerne pravidelnmu stretvaniu sa postihnutch s nepostihnutmi. Na
ihriskch, v jedlach, v mimok. aktivitch.
3.funkn - postihnut deti navtevuj kolu /triedu/ s nepostihnutmi demi, maj
rovnak uebn osnovy a vchovn tandardy.
Pokia ide o miernejie poruchy a naruenia napr. emocionlne naruenia, naruenie
schopnosti naui sa ta, psa alebo pota, mierne poruchy sprvania, ahk
mozgov dysfunkciu a pod. je samozrejme silie o integrciu ete naliehavejie.
Naprklad dyslektick a dyskalkulick deti na hodiny tania sa prerauj z tried do
vybranch uebn vybavench pecilnymi pomckami. Z vyuovacch predmetov, v
ktorch deti vykazuj deficity, sa iaci neklasifikuj. V praxi sa v naich zkladnch
kolch realizuje kolsk integrcia v dvoch formch:
1. Individulna integrcia v benej zkladnej kole v mieste bydliska, diea je zaraden
v benej triede.
2. Integrcia v pecilnych triedach zkladnch kl , kde s zaraden iaci s uritm
druhom postihnutia.
Celkovo sa ukazuje, e integrcia je, alebo me by pre niektor postihnut deti, resp.
niektor druhy i stupne postihnutia nadmernou zaou pre samotn diea. A tak aj tu
plat, e sce integrova, ale len vtedy, resp. len natoko, nakoko je to naozaj v
prospech jednotlivho postihnutho dieaa. Segregcia vchovy v pecilnych kolch
a zariadeniach umouje:
- homogenizciu triedy z hadiska druhu a stupa postih., po uvanie kompenzanej a
didaktickej techniky
- postup rovnakm tempom, monos skupinovej aplikcie, adekvtneho obsahu
vzdelvania, metd a foriem
- odbornos pedagga z hadiska pecilnej pedagogiky
- pecifick pravu priestorov pre potreby edukcie v rozsahu postihnutia
- v pocit spolupatrinosti v rmci triedy
- monos astejieho dosahovania a prevania spenosti
- monos poskytovania komplexnej rehabilitanej starostlivosti v pecializov.
zariadeniach koly i stavu
- poskytovanie vieho rozsahu vchovnej starostlivosti /celodenn, celotdenn, i
celomesan /
- pre pecilne koly zariadenia vytvra odborn bzu na rozvjanie praxi prslunej
pracovnej edukcie
- pri pecilnych kolch a zariadeniach viu monos efektvneho vyuvania uie
pecializovanch rehabilitanch ustanovizni
Stupne integrcie:
1.socilna integrcia postihnut sa zastuje vetkch spoloenskch aktivt
2.inhibovan as- zahruje osoby, u ktorch postihnutie vyvolva urit nevhody,
znamenajce mierne obmedzenie plnej asti na spoloenskom ivote.
3.zmiean as v dsledku postihnutia as na spoloenskom ivote je obmedzen
na komunitrne vzahy ako rodinn, pracovn a pod.
4.ochudobnen vzahy obmedzenie vo fyzickch, psychickch, alebo v socilnom
vvoji
5.redukovan vzahy jedinci s schopn udriava vzahy iba k vybranmu lovekovi
alebo skupine
6.naruen vzahy ide o jedincov neschopnch udriava trvalejie vzahy s
ostatnmi umi, zmeny v sprvan psobia negatvne aj v prostred prirodzenej
skupiny. S to spoloensky izolovan osoby, ktorch miera schopnosti integrcie je
nezistiten pre ich izolovanos. S to najm prpady plnej segregcie.
Integrcia a socilne aspekty.
Integrcia je vo svojom poat multidisciplinrny jav, ktor sa tka otzok filozofickch,
etickch, sociologickch, psychologickch, pedagogickch, zdravotnckych,
ekonomickch, politickch a legislatvnych. Nzory na integrciu sa vyvjaj v priebehu
asu. Znan poet postihnutch sa k integrcii stavia kladne za predpokladu, e bud
splnen vetky poiadavky, aby bol iak v benej kole na hornej hranici svojich
monost. Diea by nemalo by spoluiakmi a uitemi trpen. Uitelia bench Z sa
integrcie obvaj z dvodu nevedomosti poiadaviek, ktor bud na ne kladen pri
integrovanej forme vzdelvania.
Rzne bvaj aj nzory rodiov, via as rodiov sa ako zmieri s tm, e diea m
by vzdelvan mimo rodinu, m sa pridruuje socilna izolcia. Diea takto strca
svoje socilne zzemie.
Integrcia a jej psychologick aspekty.
Postihnut iaci sa lia mierou svojich rozumovch schopnost. Tak, ako to bva medzi
intaktnmi demi, vyplvaj aj ich osobn ambcie a plny tkajce sa ich vzdelvania
a profesijnho uplatnenia. Deti sa vak mu vyznaova svojimi pecifickmi vlohami
a nadanm, mu ma vyhranen svoje osobn zujmy, ktor by chceli realizova.
Postihnut diea bva znane ovplyvnen aj svojou emocionlnou nestabilitou,
potrebuj viu citov oporu. Pri rieen svojich problmov potrebuj osobu, ku ktorej
maj dveru. Postihnut deti sa navzjom lia potrebou socilnych kontaktov a mierou
socilnej citlivosti. Socilne a psychick problmy nespovaj len v povahe, alebo
hbke a miere postihnutia, ale aj v tom, ako lovek postihnutie preva a prijma. Toto
sa tka aj rodiov.
Pedagogick aspekty integrcie.
Skor pomoc postihnutm by mala by poskytovan v rodine, ktor je schopn
stimulova ich psychick rozvoj. Ak m by vzdelanie iakov s MR efektvne a vies k
prprave pre ivot, mali by by vyuovan v kude tried so znenm potom iakov a
uitelia so psychopedickou kvalifikciou. Kontakt s nepostihnutmi vrstovnkmi by mal
by zaisten najm v mimokolskch atmosfrach, zujmovch krkoch, kolskch
kluboch a vade, kde deti nadvzuj socilne kontakty.
Integrovan vzdelvanie
V druhej polovici minulho storoia sa v eurpskych kolch objavili ako MP deti.
Nielen vtedy, ale aj potom ich povaovali za prpady na oetrovanie. Zriadenie pec.
kl bolo historicky dleitm krokom. Ich cieom je umoni postihnutm iakom poda
i ch schopnost, spoluas na spoloenskom ivote. Ich zavedenm sa uznalo prvo
postihnutch na vzdelanie. Prve pre postihnut deti s v dejinch vzdelvania
pokusom o odstrnenie panujcej segregcie a izolcie postihnutch jedincov.
Minulosou presadzovan diferencicia pecilnych kl bola prinou a aj dsledkom
oddelenia postihnutch det z benho prdu vzdelvania a ich vzdelvania v
pecilnych kolch.
m viac sa deom poskytovala pecilna starostlivos, tm viac sa prehlboval rozdiel
medzi postihnutmi a zdravmi iakmi. Preto sa stle viac vyaduje, aby sa
vzdelvanie v pecilnych kolch presvalo do kl benho typu. Nie je aleko doba,
ke boli postihnut deti delen na vzdelvaten a nevzdelvaten na cel ivot. Tto
situcia zvisela od rovne kolstva, ktor nemalo k dispozcii koly a zariadenia pre
vzdelvaten deti s ami formami MP. Dodnes nikto nedal uspokojiv odpove i s
udia s MP vzdelvaten a kde zana a kon hranica vzdelvania a rove ich
rozumovch schopnost. Segregovan pedagogika vychdza z chpania loveka, ktor
sa orientuje na jeho odchlky a defekty a pecializuje sa na postihnutch jedincov. V
popred pedagogickej pozornosti s obmedzenia oznaovan ako individulne
nedostatky tchto ud. Ako protiklad je integratvny prstup, ktor chpe loveka ako
biologicky, psychologicky a socilne integrovan jednotku. Takto lovek, s tmito
predpokladmi, ije ivot, ktor mu umouje jeho prostredie. Postihnutch ud
nememe chpa ako individulny osud, ale ako spoloensk fenomn.
10. Profesionlna orientcia postihnutch jednotlivcov
Dleitou lohou v rmci edukanej innosti na pecilnych kolch je profesionlna
orientcia postihnutch jedincov. Ide tu o skmanie dispozci, zujmov a motvov
iakov. Na zklade zskanch poznatkov sa jedinec zmerne vchovne ovplyvuje, aby
vsledkom profesionlnej orientcie bola relatvne o najvhodnejia voba povolania, na
jej zklade o najvhodnejia profesionlna prprava, o je zkladnm predpokladom
socilnej integrcie tchto jedincov.
Profesionlnu orientciu postihnutch jedincov mono charakterizova ako cieavedom,
multifaktorilne podmienen vchovn proces, ktor sa uskutouje na zklade
rozpoznania individulne podmienench dispozci aj zujmov, pri ktorom sa tieto
zosladia s poiadavkami kladenmi na profesionlnu prpravu. Tento proces vrchol
vobou povolania. Z hadiska umiestnenia profesionlnej orientcie v procese
profesijnho vvinu handicapovanch ju mono zaradi do etapy predprofesionlnej
prpravy, ktor sa asovo lokalizuje do obdobia, poas ktorho jedinec navtevuje
zkladn pecilnu alebo osobitn, i pomocn kolu. V istom zmysle slova v tejto
etape mono hovori aj u chovancov v stavoch socilnej starostlivosti v nich
oddeleniach, kde sa v rmci diagnostiky skmaj monosti ich pracovnho zcviku.
lohou tejto etapy je poskytn jedincom zkladn poznatky, kolsk spsobilosti /
tanie, psanie a potanie/, zrunosti a nvyky, ako ich aj profesionlne orientova
tak, aby napriek ich evidentnej psychickej, biologickej ako aj socilnej nezrelosti, boli
schopn voli si relatvne najprimeranejie povolanie.
Na tto etapu nadvzuje etapa profesionlnej prpravy. Tto sa spravidla uskutouje v
strednch odbornch uilitiach, alebo v odbornch uilitiach, tie na pecilnych
strednch kolch. Odborn vcvik sa me realizova, okrem koly, aj u inch
prvnickch i fyzickch subjektoch. lohou profesionlnej prpravy je poskytn
komplexn predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolan. Ide o rozrenie
veobecnovzdelvacch poznatkov, o poskytnutie potrebnch teoreticko-odbornch
poznatkov zo zvolenej profesie, o osvojenie profesionlnych pohybov, konov a
operci potrebnch pre praktick vkon povolania spojench s nleitmi
profesionlnymi nvykmi a postojmi.
alou etapou profesionlneho vvinu je etapa profesionlnej adjustcie. Nasleduje
tesne po ukonen profesionlnej prpravy a nstupu do zamestnania. Je to vemi
dleit obdobie, pretoe absolvent prvkrt zana pracova relatvne samostatne, bez
kolskho zzemia. Ak absolvent nezvldne zalenenie do prce, me nasta jeho
zlyhanie spojen aj so socilnym zlyhanm i inmi negatvnymi sprievodnmi javmi.
Zverenou etapou profesionlneho vvinu je etapa profesionlnej integrcie, v rmci
ktorej pracovnk sa stva sasou pracovnho kolektvu, tento akceptuje, a je nm tie
akceptovan. V rmci tejto etapy sa alej zdokonauje v profesi, jeho pracovn
vkonnos stpa a po dosiahnutie kulminanho bodu, po ktorom v dsledku veku
pracovn vkonnos pomaly kles.
Uplatnenie sa postihnutho jedinca v podmienkach sae na trhu pracovnch sl
predpoklad vemi dobr zvldnutie vetkch etp profesijnho vvinu, ale
predovetkm profesijn orientciu. Sprvna voba povolanie je predpokladom dobrho
uplatnenia sa v sa na trhu pracovnch sl.
Zloit, multifaktorilne podmienen proces profesionlnej orientcie mono pri istej
simplifikci a zoveobecnen znzorni na
jednoduchom modeli, v ktorom s naznaen podmienky jeho funkcionovania v rmci
socilneho systmu. model str.50
Z modelu je zrejm, e v rmci socilneho systmu vystupuj v procese profesionlnej
orientcie dva zkladn komponenty socilneho systmu: jednotlivec a intitcia.
Zkladom fungovania procesu je jedinec, ktor m zujem o urit profesiu,
a takisto je potrebn intitcia, na ktorej sa me na dan povolanie pripravi. Zo
zkladnho vzahu indivdua a intitcie potom vyplva cel rad alch zloitch
vzahov a podmienok.
Kad intitcia si na profesionlnu prpravu kladie cel rad poiadaviek. Na ich
splnenie mus ma jedinec urit predpoklady dispozcie. Tieto potom intitcia
hodnot v rmci poznvacch /rozpoznvacch diagnostickch/ aktivt, km jedinec
svoje predpoklady dva do vzahu k poiadavkm v rmci sebahodnotenia. Vsledky
hodnotenia i sebahodnotenia potom vrazne ovplyvuj rozhodovac proces, vsledkom
ktorho je voba povolania. Cel tento zloit proces sa realizuje v uritom socilnom
prostred, ktor proces do istej miery ovplyvuje, priom i proces sptne psob na
socilne prostredie.
V rmci procesu profesionlnej orientcie stoja proti sebe poiadavky intitcie /pre
profesiu/ a individulne podmienen dispozcie jednotlivca /psychick, somatick a
socilne/. Na jednej strane vonkajia motivcia vyplvajca z poiadaviek, na druhej
strane vntorn motivcia vyplvajca z objektvnych faktorov psobiacich na jedinca,
akmi s: zujem, profesionlne predstavy a elania, snaha imitova rodiov, i in
vzory. Podstatou profesionlnej orientcie je rozpoznanie jednotlivch komponentov a
ich harmonizovanie.
Voba povolania bude relatvne spen, ak vina komponentov procesu
profesionlnej orientcie je v slade. Ide najm o slad poiadaviek vyplvajcich z
profesie a z individulnych dispozci postihnutho jedinca. Poiadavky s spravidla
formulovan a uren tzv. profesiogramoch, ktor v rmci uebnch odborov
naznauj napr. kolsk vedomosti, psychick predpoklady, somatick poiadavky
/napr. poiadavky na orgnov systmy, na motoriku, senzoriku a pod./ a cel rad
alch potrebnch na prpravu i uplatnenie sa v danej profesi. Z poiadaviek vychdza
vonkajia motivcia, ktor sa usiluje vzbudi zujem a silie pripravova sa v danom
povolan.
Oproti objektvnym poiadavkm s subjektvne danosti jedinca. Tieto s predmetom
zvenej pozornosti, pretoe preddeterminuje rozhodovac proces. Subjektvnym
faktorom je zujem a elanie jedinca z hadiska monosti uskutoni relny a irelny
variant /napr. sta sa pilotom/, z hadiska trvanlivosti trval a nestly meniaci, z
hadiska zameranosti na jednu profesiu alebo na viacero variant a pod.
alm faktorom s predstavy jedinca o budcom povolan. Vstinos predstv a ich
slad so skutonosou taktie me ma rznu mieru. Dleit lohu zohrvaj
profesionlne informcie, ktor umouj zska relnejie predstavy o budcom
povolan. Ich poskytovanie je jednou z dleitch poslan profesionlnej orientcie. Ak
si uvedomme, e postihnut jedinec v ase profesionlnej orientcie a nslednej voby
povolania je psychicky, ale i socilne nie celkom zrel, je jednoznane, e pecilny
pedagg vo funkci triedneho uitea i poradcu pre vobu povolania m mimoriadne
zodpovedn poslanie. Toto poslanie spova v sstavnom poznvan individulnych
predpokladov jedinca pre profesionlnu prpravu, v poskytovan vstinch informci o
profesich, o ktor jedinec jav zujem, o cieavedomom veden k sebepoznvaniu a k
sebahodnoteniu jedinca tak, aby relne odhadoval svoje predpoklady na elan
profesiu.
Osobitn vznam m vasn rozpoznanie monch kontraindikci, ktor by mohli
iastone alebo plne znemoni profesionlnu prpravu, i uplatnenie sa v uritch
povolaniach. Predovetkm tu ide o zdravotn poiadavky /napr. alergie s
kontraindikciou pre cel rad pracovnch innost, kde sa me vyskytova kontakt s
alergnom ltkou vyvolvajcou alergiu u maliarov, natieraov s ktormi
syntetickmi farbami a pod./, alebo zvraty pri prcach, ktor sa vykonvaj vo
vkach a pod. Profesionlna orientcia u postihnutch jedincov sa zvyajne realizuje v
tchto formch:
a/v rmci pecilnopedagogickej diagnostiky /zisovanie profesionlnych zujmov a
elan, individulnych dispozci jedincov pre profesiu, miery informovanosti o zvolenej
profesi, monch kontraindikci a pod./
b/v rmci vchovnho psobenia v informatvnej zloke /poskytovanm informci o
profesi/, vo formatvnej zloke / vies jedinca cieavedomm vchovnm psobenm k
relnemu sebahodnoteniu vo vzahu k poiadavkm vyplvajcim zo elanej profesie/.
Profesionlna orientcia vrchol vobou povolania. Po nej nasleduje profesionlna
prprava. Vhodn profesionlna prprava je zkladnm predpokladom pre pracovn
integrciu jedinca do spolonosti.
Uplatnenie postihnutch v spoloenskej praxi
Zujem o povolanie postihnutch det je potrebn vzbudi a rozvja. Ak sa vytvrania
zujmov o budce povolanie ivelne vyvja, diea sa neskr me cti sklaman.
Neme sa vzbudzova zujem o nron, alebo neprimeran povolanie, vzhadom na
postihnutie. Pri vobe povolania je potrebn vychdza z adekvtnych monost a
schopnosti postihnutho jedinca, aby neskr pracovn innos nezhorovala a
nekomplikovala celkov stav postihnutho. Naopak, prca m by prirodzenou a stlou
pracovnou rehabilitciou, aby pomhala udriava a poprpade aj zlepova dan
postihnutie. Uplatnenie postihnutch v spoloenskej praxi predstavuje vemi irok
klu profesi. Svis s edukanm procesom a socializciou resp. resocializciou
postihnutch.
Absolventi pecilnych kl so zmyslovm postihnutm pri zachovalch inteligennch
schopnostiach s schopn dosiahnu aj vysokokolsk vzdelanie. Telesne postihnut s
uitemi, lekrmi, prvnikmi, ininiermi, poda ich telesnch a motorickch schopnost
mu sa vyui v rozlinm remeslm a zamestna v rznych profesich. Sluchovo
postihnut s aj pecilnymi pedaggmi surdopdmi, niektor s tlmonci
nepoujcich, in s vyuen najm v odevnch profesich ako krajri, nvrhri
odevov. Zrakovo postihnut s dobr hudobnci, niektor s aj absolventmi konzervatri,
uitemi hudby, niektor s vyuen masri, ladii hudobnch nstrojov, knihviazai,
telefonisti. Mentlne postihnut pracuj v profesich primeranch ich postihnutiu ako
s: tesri, pomocn murri, maliari. Dievat sa uplatuj v zhradkrskych profesich
a v opatrovan starch ud. Psychosocilne narun po reedukci a npravnej korekci
mu vykonva a aj vykonvaj ben profesie. Uplatnenie postihnutch v praxi zvis
v plnej miere od ich socializcie resp. resocializcie.
11. Zsady princpy pouvan v pecilnej pedagogike
V pecilnej pedagogike zsadami sa rozumej zkladn pouky, pravidl, smernice,
ktor sa maj zachovva v pecilnej vchove. To je vber metd, foriem a
prostriedkov vchovy a vzdelvania postihnutch, naruench jedincov.
Zkladn kategrie zsad s:
-veobecne pedagogick
-veobecne didaktick
-pecilnopedagogick
-pecilnodiddaktick
K pecilnopedagogickm zsadm sa prirauje:
a/zsada prevencie - shrn aktivt zameranch na predchdzanie vskytu handicapov
/defektnch jedincov/ vchovnmi, lieebnmi a socilnymi opatreniami
b/zsada komplexnosti - starostlivos o postihnutch vo vetkch zlokch a oblastiach
c/zsada jednotnosti - koordinovan riadenie starostlivosti
d/zsada dispenzarizcie - o najvasnejie evidovanie a sledovanie kadho
postihnutho jedinca
e/zsada optimlneho prostredia - /aspo pokusn/ zaraovanie vetkch postihnutch
do vyej kategrie vchovno-vzdelvacch zariaden, aby im boli poskytovan o
najkvalitnejie podnety pre svoj vvin
f/zsada socilizcie /resocializcie/ - zameranie starostlivosti na aktvne a socilne
prospen zapojenie vetkch postihnutch do spolonosti
K pecilnodidaktickm zsadm sa zarauje:
a/zsada reedukcie - sstavn rozvjanie vetkch postihnutch, naruench alebo
oslabench orgnov a ich funkci v procese vzdelvania
b/zsada kompenzcie - rozvjanie a ncvik nhradnch innost tam, kde reedukcia
pvodnej funkcie do iaducej miery nie je mon
c/zsada rehabilitcie - sstavn mnohostrann psobenie na osobnos postihnutho
jedinca s cieom jeho uspsobenia relatvne plnohodnotne i
Tieto zsady dostvaj v jednotlivch odboroch pecilnej pedagogiky konkrtnu
podobu. Naprklad v logopdie to je:
-zsada sprvneho reovho vzoru - kad, kto komunikuje s dieaom, by mal
poskytova bezchybn reov vzor
-zsada minimlnej akcie - s dieaom sa rozprva tak hlasno ako je to mern stupu
postihnutia
-zsada substitcie - t.j. neopravova chybn vslovnos hlsky, ale vyvodzova ju ako
nov a pod.
Pri rozvjan pohybovch a dorozumievacch schopnost u postihnutch sa uplatuj
zsady:
- vvinovosti, reflexnosti rytmizcie hybnosti a rei, komplexnosti, kolektvnosti
primeranosti, individulneho prstupu
V pecilnej pedagogike je potrebn pamta na veobecne platn zsady:
-najprv poznaj, potom vychovvaj
-nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutho
-vychovvaj nielen postihnutho, ale aj jeho okolie
- zameraj sa na vyuvanie a rozvoj kompenzanch mechanizmov postihnutho
jedinca
-vytvraj a rozvjaj sprvne funkcie postihnutho
-posiluj osobn city a citov prevanie u postihnutho
-uvouj tenzie, stavy naptia u postihnutho
-spjaj podnety a reakcie do celkov v zujme vyvolania vch inkov.
12. Metdy pouvan v starostlivosti o postihnutch a naruench jednotlivcov
Metdy pecilnej pedagogiky
Rehabilitcia - /znovuuspsobenie/ - sbor aktivt zameranch na socializ. post.
jedinca.
Resocializcia - /v svislosti s psychosocilne naruenmi jedincami/ - zapjanie
jedinca do pracovnho a spoloenskho ivota.
Edukcia shrn vchovnch, vyuovacch a vzdelvacch aktivt v dsledku ktorch sa
postihnut, naruen alebo jedinec so pecilnymi potrebami stva relatvne
vychovanm alebo vzdelanm.
Reedukcia - /prevchova/ - shrn pecilnych aktivt zameranch na rozvoj
nevyvinutch funkci alebo na pravu poruench /nehybnos, sluch, zrak/.
Kompenzcia aktivity zameran na vyrovnanie alebo nahradenie znenho vkonu
orgnu i funkcie pravou alebo zvenm innosti inch orgnov, funkci /aj
kompenzcia obsahu vzdelvania/.
Korekcia aktivity zameran na npravu, pravu alebo opravu chybnej funkcie, orgnu
alebo sprvania sa.
Vchovn rehabilitcia:
shrn pecilno-pedagogickch aktivt zameranch na socializciu jedinca
spsobuje pozitvne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti
podporuje terapeutick aktivity
m psychoterapeutick poslanie
Komplexn rehabilitcia shrn multidisciplinrnych aktivt zameranch na zmiernenie,
predchdzanie alebo odstraovanie nepriaznivch dsledkov postihnutia v prospech
optimlnej socializcie.
Formy komplexnej rehabilitcie:
Lieen rehabilitcia - farmakoterapia, chirurgick terapia, podporn lieba,
vodolieba...
Vchovn rehabilitcia pecilna edukcia, reedukcia, korekcia, stimulcia
Socilna rehabilitcia psychoterapia, kompenzan pomoc, ekonomick
zabezpeenie, prvna pomoc, spoloensk osvetov...
Pracovn rehabilitcia ergoterapia, profesionlna orientcia, profesionlna prprava,
podporovan zamestnanie
Vber metd zvis od viacerch initeov:
-od druhu a stupa postihnutia, naruenia
-od cieov a obsahu ich vzdelvania
-od vybavenia koly i postihnutch, naruench jedincov vhodnou kompenzanou
technikou.
Existuj rzne druhy delenia, ale pre potreby vyuovania ich delme na veobecn,
modifikovan /metdy pouvan u intaktnch det modifikovan pre potreby
postihnutch/ a na pecilne /pouvan len pre pecilne koly/. alie delenie je
poda:
a/ logickho postupu, poda ktorch sa rozvja uivo a to je:
-metda analytick a syntetick
-metda induktvna a deduktvna
-metda genetick a dogmatick
b/ prostriedkov zmerov, ktor pri vube prevldaj:
-metdy motivan
-metdy expozin /monologick, heuristick, problmov/
-metdy samostatnej prce
-metdy mimovonho uenia
-metdy fixan
-metdy diagnostick a klasifikan
Pri adaptci tchto metd druhu a stupa postihnutia, naruenia vznikaj pecilne
metdy, ktor sa uplatuj pri mentlne, zrakovo alebo sluchovo postihnutch. U
mentlne postihnutch metdy sa opieraj o prirodzen zujmy dieaa, o jeho
potreby, psychick a telesn monosti a o poiadavky obsahu a rozsahu uiva. U
sluchovo postihnutch metdy sa zameriavaj na zaiaton tvorbu rei. Metda me
by syntetick, ktor vychdza z predpokladu, e nepoujci vyjadruje svoje mylienky
len posunkovou reou. Metda analyticko-syntetick vychdza zo slov a viet, ktor sa
rozkladaj na slabiky a na hlsky a tie sa potom spjaj do slov.
Globlna metda vychdza z reovch celkov, ktorch vslovnos sa sluchovo
postihnut snaia napodobni, je tzv. orlna re. V materinskej metde ide o
pochopenie o je to rozprva a o zachytenie rytmu rei.
Dleitou sasou metd s pecilne metodiky, ktor s zameran na vyuovanie
jednotlivch predmetov a spsobilosti, ktor si deti maj osvoji. Ide tu o konkrtne
spsoby a postupy individulne volen a prispsoben druhu a stupa postihnutia,
naruenia. Medzi najznmejie pecilne metodiky patria postupy zameran na
osvojenie dorozumievacch spsobilosti postihnutch, naruench. Napr. u nevidiacich
je to metodika tania a psania pomocou bodovho psma, u telesne postihnutch
metodiky psania kpom, protzou, stami, nohami a pod.
Metdy vyuovania s spsoby usporiadania a realizcie vyuovacej innosti uitea na
dosiahnutie vyuovacch cieov. Ich vber zvis od viacerch initeov:
od druhu a stupa postihnutia alebo naruenia iakov
od cieov a obsahu ich vzdelvania
od vybavenie koly i iaka vhodnou kompenzanou technikou
Pre potreby vyuovania postihnutch delme metdy na:
veobecn
modifikovan (pouvan u intaktnch iakov modifikovan pre potreby postihnutch)
pecilne (pouvan len pre pecilne koly)
Metdy delme aj poda:
a/ logickho postupu, poda ktorch sa uivo rozvja:
analytick a syntetick
indukatvna a deduktvna
genetick a dogmatick
b/ prostriedkov a zmerov prevldajcich pri vyuovan:
motivan
expozin
metdy samostatnej prce
metdy mimovonho uenia
fixan
diagnostick a klasifikan
Pri adaptcii tchto metd poda druhu a stupa postihnutia alebo naruenia vznikaj
pecilne metdy. Proces vyuovania sa realizuje v nasledujcich etapch:
1.vodn (vstupn) prce
2.bezprostredn pozorovanie toho, o om sa deti uia
3.konkrtna expresia (vyjadrenie v rznych formch)
Poda spsobov sprostredkovania informci vo vyuovacom procese roroznvame
metdy:
viacnsobnho opakovania informci
nadmernho zvraznenia informci
zapojenia viacerch kanlov do prijmania informci
optimlneho kdovania
intenzvnej sptnej vzby
algoritmizcie obsahu vzdelvania
Dleitou sasou metd s pecilne metodiky, ktor mu by zameran na
vyuovanie predmetov alebo spsobilost, ktor si iaci maj osvoji. Ide o konkrtne
spsoby a postupy individulne volen a prispsoben druhu a stupu postihnutia.
13. Vskumn metdy v pecilnej pedagogike
Nstrojom poznania s vedeckovskumn metdy, prostrednctvom ktorch bdate
prenik od skmania vonkajch znakov pecilnopedagogickch javov a procesov k ich
podstate, k objaveniu zkonitost, kauzlnych vzahov a pod. Zskanie validnch
vsledkov predpoklad pouvanie adekvtnych vskumnch metd. V tejto svislosti
treba poukza na skutonos, e predmetom vedeckovskumnej innosti je postihnut
alebo naruen jedinec, resp. jeho vchova, vyuovanie a vzdelvanie, o si
nevyhnutne vyaduje, aby sa pri vbere, aplikci a interpretovan zskanch vsledkov
akceptovala tto skutonos.
Vskumn metdy musia spa viacero podmienok, akmi s:
validita platnos vsledkov zskanch danou vskumnou metdou u postihnutch
skmanch osb
reliabilita spoahlivos vsledkov zskanch danou metdou u postihnutch
skmanch osb aj pri jej viacnsobnom opakovan.
Vskumn metdy napomhajce formulova vskumn problm
1.Literrne opieraj sa o tdium literrnych prameov, ktor sa doposia zaoberali
danou vskumnou problematikou. Na zklade tdia svzanej literatry mono uri,
do akej miery s k dispozcii poznatky o skmanom jave alebo procese a na zklade
tchto formulova vskumn problm, ciele, lohy vskumu a napokon aj hypotzy,
ktor v danej svislosti vskumnk predpoklad.
2.Historick zameriavaj sa na skmanie danho v problmovej oblasti z historickho
aspektu. Kedy a kto sa problmom zaal zapodieva, ako sa vyvjali nzory spojen s
danou problmovou oblasou, etapy v ktorch problm prechdzal vo svojom vvoji,
zhody a odlinosti v prstupoch vskumnkov k rieeniu a pod.
Vskumn metdy zameran na zskavanie empirickch dajov
1.Pozorovacie metdy k najfrekventovanejm metdam skmania
pecilnopedagogickch javov a procesov patr pozorovanie. Vina autorov
pozorovanie definuje ako cieavedom, zmern vnmanie pecilnopedagogickch
javov a procesov, so zameranm na odhalenie podstatnch vzahov a svislost. Na
zvenie presnosti a innosti pozorovania slia rzne spresovacie pomcky a
techniky. Vhodou pre pozorovatea je bezprostrednos situcie, priama as,
neviazanos vsledkov na vedomosti alebo spsobilosti pozorovanch, nevyaduje sa
aktvna spoluprca s pozorovanm. Nevhodou je neopakovatenos situcie, pasivita
pozorovatea a pod.
2.Expozin metdy k expozinm metdam sa spravidla zarauj: dotaznk,
rozhovor a riaden rozhovor.
3.Experimentlne metdy experiment predstavuje tak vskumn situciu, kde
vskumnk aktvne zasahuje do pecilnopedagogickch procesov a javov za presne
vopred urench podmienok, priom overuje hypotzy, v ktorch predpoklad urit
zkonitosti, ktormi sa dan proces alebo jav riadi.
4.Kazuistick metda je zaloen na starostlivom tdiu a zhodnoten vetkch
dostupnch psomnch a inch materilov, ktor svisia s problmom vskumu.
5.Rozbor vsledkov innosti produkty iackej innosti mu poskytova vemi cenn
daje pre pecilnopedagogick vskum. Ide tu o vsledky z rznych oblast udskch
aktivt viazanch na kolu. Mono ich rozdeli na niekoko okruhov:
Hodnotenie psomnch prc
Hodnotenie vtvarnch a inch produktov innosti
Hodnotenie vsledkov pracovnej innosti
6.Testovacie metdy testom sa spravidla rozumie tandardn sbor otzok alebo
loh a odpoved na ne, resp. ich rieenie.
7.Prstrojov metdy vekou vhodou prstrojov je ich presnos v registrcii a
minimalizovanie chb pri snman dajov.
Metdy zameran na spracovanie zskanch vsledkov
1.Matematicko-tatistick spracovanie vsledkov spova najm v usporiadan
zskanch selnch dajov, a to tak, aby bolo mon prostrednctvom nich, poda
zvolenho spsobu spracovania, bu porovnva vznamnos rozdielov hodnt, alebo
zisova vzahy medzi jednotlivmi premennmi, priom mono hodnoti daje
skmanch osb jednotlivo, alebo zoskupench do skmanch skupn, z ktorch jedna
je spravidla experimentlna a druh kontrlna.
2.Logick analza a syntza spovaj predovetkm v urovan kritri, poda
ktorch sa daje triedia do zoskupen. Sasou je presn vymedzenie pojmov,
vsledkom ktorho je tzv. operacionlna defincia urujca znaky na triedenie.
3.Indukcia a dedukcia indukcia je mylienkov postup, kde sa postupuje od
jednotlivho k veobecnmu, km pri dedukcii od veobecnho k jednotlivmu.
4.Metda porovnvania (komparcie) spova v mylienkovom alebo praktickom
porovnvan vybranch znakov poda urench kritri vzhadom na frekvenciu vskytu,
intenzitu a pod.
5.Zoveobecnenie podstata zoveobecnenia pri spracovan empirickch dajov
spova v mylienkovch postupoch, pri ktorch sa na zklade vskytu uritch znakov
alebo vlastnost u skmanch osb, vyslov zoveobecujci sd alebo sudok, ktor
veobecn platnos vskytu uvedenho znaku alebo vlastnost za danch okolnost.
Vanov (2005) uvdza tieto vskumn metdy:
A/Metdy vskumu prevane kvantitatvneho charakteru:
-pozorovanie,
-interview (vskumnk kladie respondentovi otzky, aby zskal vhodn odpovede na
rieenie vskumnho problmu),
-metda verblnych vpoved (ide o zznamy verblnych vpoved subjektov, ktormi
sprevdzaj svoje mylienkov innosti),
-dotaznk (ide o hromadn zisovanie dajov),
-obsahov analza textovch dokumentov (kvantitatvne, alebo kvalitatvne skmanie
textovch dokumentov),
-projektvna metda (ide o mnohoznan podnety, ktor sa predloia skmanmu
subjektu, aby umonili lepie poznanie niektorch strnok jeho osobnosti),
-sociometerick metdy (zisuj truktru, vzjomn vzby a vzahy v malch
socilnych skupinch),
-experiment,
-prognostick metdy (slia na prognzovanie pedagogickch javov a procesov),
-metdy tatistickej deskripcie, analzy a hodnotenia,
-metdy logickej teoretickej deskripcie, posudzovania a hodnotenie (ide o mylienkov
spracovanie zskanch dajov).
B/ Metdy vskumu prevane kvalitatvneho charakteru
-kazuistick metdy zameran na jednotlivca (opis a rozbor skmanej osoby
kompletn psomn dokumentcia o om, in sprostredkovan informcie i vlastn
pozorovane),
-kazuistick metdy zameran na triedu, skupinu, kolu,
-pozorovanie,
-interview,
-metda verblnych vpoved,
-projektvne metdy,
-metdy kolskej etnografie,
-metdy historickej etnografie edukcie,
-metdy edukanej historiografie,
-metdy filozofovania o vchove,
-metdy porovnvacej pedagogiky mentlne postihnutch,
-metdy analzy dajov kvalitatvneho vskumu,
-metda ukotvenej terie.
14. Systm intitci pre postihnutch a naruench jednotlivcov
Sstava pecilnych kl pozostva zo:
1.sstavy zkladnch kl pre mlde vyadujcu pecilnu starostlivos
2.sstavy strednch kl pre mlde vyadujcu pecilnu starostlivos
3.sstavy pecilnych zkladnch kl s redukovanm obsahom vzdelvania
4.sstavy pomocnch kl /pecilnych zkladnch s vrazne redukovanm obsahom
vzdelvania/
5.sstavy odbornch uil
pecilne zkladn koly poskytuj iakom vchovu a vzdelvanie primeranm
spsobom a upravenm obsahom vo vzahu k ich postihnutiu. S to zkladn koly:
-pre sluchovo postihnutch
-pre zrakovo postihnutch (slabozrakch, so zvykami zraku,nevidiacich)
-pre deti s NKS (reovo chybnch, nehovoriacich)
-pre telesne postihnutch
-pri zdravotnckych zariadeniach (detskej lieebni, detskej kpenej lieebni,
ozdravovni)
-pre akovychovvatench (pri diagnostickom centre, pri reedukanom detskom
domove)
pecilne stredn koly poskytuj iakom odborn vzdelanie primeranm spsobom a
upravenm obsahom vo vzahu k ich postihnutiu i narueniu. Ukonuj sa vykonanm
zverenej skky alebo maturitnej skky. Zriauj sa ako:
-pecilne stredn odborn uilitia
pre sluchovo postihnutch
pre zrakovo postihnutch
pre telesne postihnutch
pre naruench psychosocilnym vvinom
pri reeduaknom domove
-pecilne gymnzia (pre sluchovo postihnutch, pre zrakovo postihnutch, pre telesne
postihnutch)
-pecilne stredn koly /odborn koly/ (pre sluchovo, pre zrakovo a pre telesne
postihnutch)
Pre deti s rozumovmi nedostatkami sa zriauj pecilne koly /predtm osobitn
koly O/. Pre deti s viacermi chybami sa zriauj pecilne koly pre mentlne
postihnutch a: sluchovo postihnutch, zrakovo postihnutch, nehovoriacich,
akovychovvatench, zdravotnckych zariadeniach, deti s naruenm
psychosocilnym vvinom
Pre deti, ktor maj tak nedostatky v rozumovom vvine, e sa nemu vzdelva ani
na osobitnej kole, ale pritom s schopn osvoji si aspo zkladn prvky vzdelania sa
zriauj pomocn koly. kola m desa ronkov a len sa na tyri ddelenia /ni,
stredn, vy a pracovn/. Sem patria pomocn koly pre viacnsobne postihnutch,
okrem inho aj pre deti slepo-hluch.
Pre mentlne postihnutch absolventov pecilnych kl sa zriauj odborn uilitia, v
ktorch sa pripravuj na povolania v uebnch odboroch s upravenm uebnm
plnom. Zriauj sa aj pre viacnsobne postihnutch. Zaraovanie postihnutch do
pecilnych kl a zariaden. Postihnut jedinci s zaraden do pecilnych kl a
zariaden na zklade dkladnho diagnostikovania, ktor pozostva zo
pecilnopedagogickho vyetrenia, psychologickho vyetrenia /testy/, z odbornch
lekrskych vyetren a pozorovan sprvania sa dieaa. S zaraden do prslunch kl
/vyie uvedench/ na zklade typu a stupa postihnutia. Deti predkolskho veku s
zaraden do predkolskch zariaden - pecilnych materskch kl v slade s
vekovmi, individulnymi osobitosami a s osobitosami vyplvajcimi z postihnutia.
pecilne matersk koly:
-pre deti mentlne postihnut
-pre deti zmyslovo postihnut /sluchovo a zrakovo/
-pre deti telesne postihnut
-pre deti s naruenou komunikanou schopnosou
-pre deti s viacnsobnm postihnutm
Komplexn rehabilitan starostlivos pre postihnutch a naruench sa uskutouje v
sstave intitci, ktor v rozdielnej miere a forme zabezpeuj starostlivos v
jednotlivch zlokch rehabilitcie:
vo vchovno-vzdelvacej
v lieebno-preventvnej
v socilnej
Miera a forma starostlivosti je vekou mierou determinovan skutonosou, i ide o
jedinca s rodinnm zzemm, ktor je ochotn a schopn as potrieb zabezpei, alebo
o jedinca odkzanho vo zvenej miere na pomoc spolonosti. Mono tu hovori o
komplexnej rehabilitanej starostlivosti alebo jej jednotlivch zlokch v integrovanch
podmienkach alebo v segregovanch podmienkach, kde zabezpeovanie je v
kompetencii intitci v plnom rozsahu, alebo o kombinovanej forme, kde
zabezpeovanie sa del medzi rodinn zzemie a intitcie.
Sstava pecilnych kolskch zariaden
Sasou vchovno-vzdelvacej sstavy s aj kolsk zariadenia, ktor sa prioritne
zameriavaj na oblas vchovy a zujmovho vzdelvania. kolsk zariadenia sa lenia
na:
vchovno-vzdelvacie zariadenia
pecilne vchovn zariadenia
poradensk zariadenia
zujmovo-vzdelvacie zariadenia
kolsk elov zariadenia
Vchovno-vzdelvacie zariadenia
S to vchovno-vzdelvacie intitcie uren pre deti a mlde, aby v slade s
vekovmi, individulnymi osobitosami, ako aj osobitosami vyplvajcimi z
postihnutia, vytvrali podmienky pre hrov, zujmov a oddychov innos, pre
rozvjanie nadania a pecifickch schopnost a tvorivosti, v neposlednom mieste aj pre
prpravu na vyuovanie. Patria sem:
predkolsk zariadenia (matersk kola, pecilna matersk kola)
kolsk klub, kolsk stredisko zujmovej innosti a centrum vonho asu
domov mldee
kola v prrode
pecilne vchovn zariadenia
Maj lohy v svislosti s ochranou det pred patosocilnymi javmi, pri vkone stavnej
a ochrannej vchovy.
zariadenia vchovnej prevencie
zariadenia nhradnej vchovy
Poradensk zariadenia
pedagogicko-psychologick porada
zariadenia pecilno-pedagogickho poradenstva
Zujmovo-vzdelvacie zariadenia
jazykov kola
ttna jazykov kola
ttny stenografick stav
kolsk elov zariadenia
zaridenia kolskho stravovania
zariadenia praktickho vyuovania
zariadenia sluieb kole
Sstava intitci zujmovch organizci a nadci
Na komplexnej starostlivosti o postihnutch a naruench jedincov vznamnou mierou
participuj aj nadcie a zujmov zvzy pre postihnutch. Ich innos m charakter
spravidla:
prvnej a morlnej ochrany postihnutch
uspokojovania ich potrieb
alieho vzdelvania
uspokojovania kultrnych a rekreanch potrieb postihnutch
poradenskej innosti
socilnej rehabilitcie
pomoci pri obstarvan kompenzanch pomcok
15. Porovnvacia pecilna pedagogika
Porovnvacia pecilna pedagogika je odborom pecilnej pedagogiky, ktorho
predmetom je skmanie a porovnvanie vchovno-vzdelvacch sstav pre deti a
mlde vyadujcu pecilnu starostlivos v nadvznosti na filozofick a teoretick
vchodisk, z ktorch vychdzaj. Porovnva aj ciele, obsah, formy a obsah prpravy
pecilnych pedaggov. Porovnvanie sa me realizova bu synchrnne (asovo
sbene), t.j. k uritmu vymedzenmu termnu, alebo chronologicky (v asovom
slede, ako po sebe nasledovali). Z hadiska filozoficko-teoretickch vchodsk U.
Bleidick (1985) rozoznva 4 zkladn koncepcie:
normatvnu pecilnu pedagogiku, ktor si osobitne vma ciele a vsledky, ktor sa
usiluje pecilna vchova dosiahnu. Sem zaraujeme kresansky orientovan
koncepcie vchovy, ale aj smery vychdzajce z antropozofickej filozofie
empirick-deskriptvnu pecilnu pedagogiku, ktor sa usiluje sksenosou zska o
najviac empiricky zskanch dajov, tieto zoveobecuje a opisuje
dialekti