SPRÁVA O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE ZÁSADY … · 2013-06-21 · Na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

1

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

SPRÁVA

O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE

ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

ZA ROK 2009

BRATISLAVA 2010

2

3

© Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 2010

Autori: Kolektív autorov – odborných pracovníkov SNSĽP Editorka: JUDr. Anna Zachová Redakčná úprava: Mgr. Jana Galbavá

4

OBSAH

ÚVOD .................................................................................................................................. 7

Všeobecná časť: ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA ............................................................ 12

1. OSOBNÉ PRÁVA A SLOBODY ................................................................................... 12 1.1. Právo na život ..................................................................................................................... 12

1.2. Zákaz mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania .................... 13 1.2.1. Zlé zaobchádzanie s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach ... 15 1.2.2. Prípad Mustafa Labsi ..................................................................................... 17

1.3. Osobná sloboda .................................................................................................................. 17

1.3.1. Dĺžka väzby – novela Trestného poriadku ...................................................... 18

1.3.2. Zriadenie/nezriadenie detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce ....................................................................................................... 19

1.3.3. Obchodovanie s ľuďmi. Predĺženie doby udeľovaného tolerovaného pobytu obetiam obchodu s ľuďmi zo súčasných 40 na 90 dní..................................... 20

1.3.4. Násilie páchané na ženách a deťoch, domáce násilie ...................................... 21 1.4. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena ..... 23

1.5. Právo na súkromie .............................................................................................................. 25 1.5.1. Ochrana osobných údajov .............................................................................. 26

1.6. Právo na vlastníctvo ........................................................................................................... 27 1.6.1. Vyvlastňovanie, rešpektovanie práva na vlastníctvo pri výstavbe diaľnic ....... 27

2. OBČIANSKE, POLITICKÉ PRÁVA A PRÁVA CUDZINCOV ......... ........................... 34

2.1. Volebné právo .................................................................................................................... 34

2.1.1. Voľby v roku 2009 a rozhodovanie Ústavného súdu SR vo veciach týkajúcich sa volieb ........................................................................................................ 35

2.2. Účasť žien na správe vecí verejných .................................................................................. 36 2.3. Účasť zástupcov menšín na správe vecí verejných ............................................................ 37

2.4. Občianska participácia – vplyv občanov na rozhodovanie o veciach verejných ............... 38 2.5. Sloboda prejavu a právo na informácie .............................................................................. 41

2.5.1. Tlačový zákon v praxi .................................................................................... 42

2.6. Petičné právo ...................................................................................................................... 44 2.7. Právo pokojne sa zhromažďovať a právo slobodne sa združovať ..................................... 46

2.7.1. Rozpustenie/nerozpustenie občianskeho združenia Slovenská pospolitosť ..... 46 2.7.2. Incident počas zhromaždenia v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta .... 48

2.8. Právo na azyl ...................................................................................................................... 50

2.8.1. Zákon o azyle, možnosť požiadať o bezplatnú právnu pomoc, utečenci v Humennom .................................................................................................. 50

2.8.2. Novela zákona o pobyte cudzincov ................................................................ 51

2.8.3. Proces integrácie azylantov ............................................................................ 53

2.8.4. Zamestnávanie cudzincov počas hospodárskej krízy ...................................... 55 2.8.5. Asistovaný dobrovoľný návrat ....................................................................... 55

3. PRÁVA HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE ............................................ 57

3.1. Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu ....... 57

3.1.1. Zamestnanci vo firmách zahraničných investorov v SR – ich práva a pracovné podmienky .................................................................................. 58

5

3.1.2. Mobbing, bossing a šikanózne správanie na pracoviskách .............................. 60

3.1.3. Sociálne podniky v praxi ............................................................................... 61

3.2. Právo na bývanie ................................................................................................................ 61

3.2.1. Vysťahovanie občanov bytovky Stráže vo Zvolene ........................................ 62 3.2.2. Nové tendencie v oblasti bývania súvisiace s rómskym obyvateľstvom .......... 63 3.2.3 Postavenie domov nižšieho štandardu v Bánovciach nad Bebravou – anketa .. 64

3.3. Právo na vzdelanie ............................................................................................................. 65 3.3.1. Schvaľovanie individuálnych študijných plánov v rámci vysokoškolského

štúdia ............................................................................................................. 66 3.3.2. Riešenie financovania súkromných centier špeciálnopedagogického

poradenstva ................................................................................................... 67 3.4. Právo na sociálne služby .................................................................................................... 69

3.4.1. Zákon o sociálnych službách v praxi .............................................................. 70

3.4.2. Podmienky v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov ........................... 71

3.5. Právo na ochranu zdravia ................................................................................................... 74 3.5.1. Práva pacienta................................................................................................ 74 3.5.2. Prístup k zdravotnej dokumentácii – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva .............................................................................................................. 75 3.5.3. Poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky 77

3.5.4. Národný program sexuálneho zdravia v Slovenskej republike ........................ 80

3.6. Právo na ochranu životného prostredia .............................................................................. 82 3.6.1. Zmeny v legislatíve........................................................................................ 83 3.6.2. Skládka v Pezinku ......................................................................................... 84 3.6.3. Tichá a Kôprová dolina .................................................................................. 87

4. PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A INÝCH MENŠÍN ..................................................... 88

4.1. Práva národnostných a etnických skupín ........................................................................... 88 4.1.1. Program Dekády začleňovania rómskej populácie do roku 2015 .................... 89 4.1.2. Novela zákona o štátnom jazyku .................................................................... 91

4.2. Práva ľudí so zdravotným postihnutím .............................................................................. 93 4.2.1. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – proces ratifikácie

v Slovenskej republike ................................................................................... 94 4.2.2. Pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony ľudí s duševnými

poruchami a ľudí s mentálnym postihnutím ................................................... 96

4.2.3. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia po roku účinnosti .......................................................................... 96

4.2.4. Odstraňovanie informačných bariér vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím .................................................................................................... 98

4.2.5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007/ES o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave ...................................... 99

5. PRÁVA SPOJENÉ S UPLATŇOVANÍM ĽUDSKÝCH PRÁV ................................ 100

5.1. Právo na účinný právny prostriedok nápravy ................................................................... 100

5.1.1. Špeciálny súd a Špecializovaný trestný súd ................................................. 101

5.2. Právo na nezávislý a nestranný súd .................................................................................. 103 5.2.1. Disciplinárne konania voči sudcom .............................................................. 103

5.3. Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ...................................................................................... 104

5.4. Právo na efektívny výkon súdneho rozhodnutia .............................................................. 105 5.4.1. Prieťahy v konaní ........................................................................................ 105

5.4.2. Ľudské práva a exekúcie .............................................................................. 106

6

5.5. Poskytovanie právnej pomoci zo strany inštitúcií podporujúcich presadzovanie a ochranu ľudských práv ................................................................................................ 107 5.5.1. Verejný ochranca práv ................................................................................. 108

5.5.2. Centrum právnej pomoci ............................................................................... 109 5.6. Novelizácia zákona o mediácii ......................................................................................... 110

6. EXTRÉMIZMUS ......................................................................................................... 112 6.1. Trestný zákon a extrémizmus ........................................................................................... 113 6.2. Prejavy násilia s pravdepodobným rasovým motívom ................................................... 115

6.3. Prejavy extrémizmu a prejavy hanobenia národa, rasy a presvedčenia .......................... 116

6.4. Zneužívanie zhromažďovacieho a združovacieho práva a práva na slobodu prejavu ..... 117 6.4.1. Zhromaždenia členov krajne pravicových hnutí a protirómske zhromaždenia . 117 6.4.2. Extrémizmus na športových podujatiach ...................................................... 119

6.5. Zneužívanie slobody prejavu a prejavy extrémizmu, šírenie extrémizmu na internete ... 120

Osobitná časť: ZÁSADA ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA A ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE ................................................................................... 122

1. UPLATŇOVANIE ANTIDISKRIMINA ČNÉHO ZÁKONA ..................................... 122

1.1. Posudzovanie dočasných vyrovnávacích opatrení ........................................................... 124

2. DÔVODY DISKRIMINÁCIE ...................................................................................... 127 2.1. Dôvod diskriminácie – pohlavie ...................................................................................... 127

2.1.1. Tehotenstvo ako dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe .... 129

2.2. Dôvod diskriminácie – príslušnosť k národnosti a etniku ................................................ 130 2.2.1. Výstavba oplotení v blízkosti obydlí príslušníkov rómskej národnosti .......... 132

2.3. Dôvod diskriminácie – zdravotné postihnutie .................................................................. 135 2.4. Dôvod diskriminácie – vek .............................................................................................. 138 2.5. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie ................................................................ 140 2.6. Alternatívne a iné dôvody, ktoré sa v praxi vyskytujú ako diskriminačné ...................... 141

3. ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE V OBLASTIACH CHRÁNENÝCH ANTIDISKRIMINA ČNÝM ZÁKONOM ................................................................... 143

3.1. Pracoviská a trh práce....................................................................................................... 143 3.1.1. Problémy zákazu diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a pri prepúšťaní 146 3.1.2. Personálne agentúry ako dôležitý partner na trhu práce ................................ 147

3.2. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní .......................................... 148

4. PROSTRIEDKY PRÁVNEJ OCHRANY – KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S PORUŠENÍM ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZA NIA .. 154

4.1. Mediácia ako mimosúdne riešenie sporov vo veciach diskriminácie .............................. 155

4.2. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania 155

ZÁVER ............................................................................................................................. 161

Príloha č. 1 ........................................................................................................................ 164 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií .................................................................... 164

Príloha č. 2 ........................................................................................................................ 168 Zoznam skratiek ...................................................................................................................... 168

7

ÚVOD

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (Stredisko) ako nezávislá právnická

osoba plní nezastupiteľné úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv

dieťaťa a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Stredisko bolo zriadené zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 1994 na

základe medzinárodnej zmluvy, a to Dohody medzi vládou Slovenskej republiky

a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské

práva – oznámenie MZV SR č. 29/1995 Z. z.

Na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov pôsobí Stredisko aj ako jediná

slovenská inštitúcia pre rovnosť t. j. pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého

zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.

Vzhľadom na túto legislatívnu úpravu má Stredisko v organizácii slovenskej

spoločnosti mimoriadne, osobitné postavenie. V rámci štruktúr Organizácie Spojených

národov (OSN) má Stredisko postavenie Národnej inštitúcie pre ľudské práva so statusom B

(NHRI) v súlade s Parížskymi princípmi1 a v rámci Európskej únie (EÚ) pôsobí ako

špecializovaná inštitúcia pre oblasť antidiskriminácie, tzv. National Equality Body. Hoci

takéto spojenie nie je na medzinárodnej scéne bežné, možno konštatovať, že prepojenie

špeciálnej antidiskriminačnej agendy s univerzálnym základom podpory a ochrany

ľudských práv prináša pozitívne výsledky.

Na základe tohto svojho postavenia Stredisko monitoruje a hodnotí dodržiavanie

základných práv a slobôd vrátane práv dieťaťa, ako aj dodržiavanie zásady rovnakého

zaobchádzania v Slovenskej republike. V zmysle § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 308/1993 Z. z.

o zriadení Strediska v znení neskorších predpisov (zákon o Stredisku) Stredisko na tento

účel najmä:

- monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv (vrátane práv dieťaťa) a dodržiavanie

zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona,

1 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 48/134 z 20. decembra 1993.

8

- zhromažďuje a poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej

republike,

- uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov v oblasti ľudských práv

(vrátane práv dieťaťa), zhromažďuje a šíri informácie v tejto oblasti,

- pripravuje vzdelávacie aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ľudských právach,

o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, o zákaze diskriminácie,

- zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie (vrátane mediácie),

- zastupuje účastníkov v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého

zaobchádzania,

- vydáva odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania

podľa antidiskriminačného zákona,

- vykonáva nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie,

- vypracúva a uverejňuje správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou,

- poskytuje knižničné služby,

- vypracúva správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania

v Slovenskej republike, publikuje ich (v tlačenej podobe) a zverejňuje prostredníctvom

internetu.

Kompetencie, ktoré Stredisko vykonáva na medzinárodnej scéne súvisia s členstvom

Strediska v medzinárodných inštitúciách a Stredisko ich získalo svojím aktívnym a iniciatívnym

pôsobením v týchto inštitúciách.

- ako Národná inštitúcia na ochranu a podporu ľudských práv (NHRI) a člen Európskej

regionálnej skupiny NHRIs (European Regional Group of NHRIs) sa podieľa na

vypracovávaní analýz a prípravách hodnotiacich správ a stratégií, ako aj koncepčných

materiálov Európskej regionálnej skupiny NHRIs,

- ako Equality Body a člen Equinetu (sieť národných orgánov pre rovnosť) sa zúčastňuje na

činnosti pracovných skupín a podieľa sa na vypracovávaní analýz a hodnotiacich správ

týkajúcich sa oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania,

- okrem toho sa Stredisko podieľa na výskumno-monitorovacej činnosti v rámci

ChildONEurope – európskej siete inštitúcií skúmajúcich práva detí so sídlom vo Florencii,

je stálym členom a podieľa sa na príprave odborných materiálov, odporúčaní a záverov

AGE (Európska platforma pre starších) pri EK v Bruseli.

9

Činnosť Strediska logicky vyúsťuje do určitých výstupov, záverov a zistení. Medzi

najvýznamnejšie výstupy Strediska každoročne patrí Správa o dodržiavaní ľudských práv

vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike a Správa o dodržiavaní práv

dieťaťa. Kompetencia na každoročné vypracovávanie správ o dodržiavaní ľudských práv

v Slovenskej republike vyplýva Stredisku tak z § 1 ods. 4 zákona o Stredisku, podľa ktorého tieto

správy vypracúva a zverejňuje každoročne do 30. apríla, ako aj z bodu 3 písm. a – iii) Parížskych

princípov. Rozšírenie obsahu Správy o posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania upravila

novela zákona o Stredisku (zákon č. 85/2008 Z. z. účinný od 1. apríla 2008) a právomoc

uverejňovať nezávislé správy týkajúce sa diskriminácie zverujú Stredisku ako Equality Body

tzv. antidiskriminačné smernice Európskej únie.2

Na základe stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktoré poukazovalo na absenciu

pravidelného monitorovania a hodnotenia uplatňovania a dodržiavania práva dieťaťa,

Stredisko už tretí rok vypracováva a predkladá verejnosti aj samostatnú správu o dodržiavaní

práv dieťaťa v Slovenskej republike.

Koncepčným zámerom predloženej Správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady

rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike v roku 2009 (Správa) je vo Všeobecnej časti

poskytnúť všeobecné, ale zároveň obsažné hodnotenie dodržiavania základných ľudských práv

a v Osobitnej časti podrobnejší (ucelený) pohľad na dodržiavanie zásady rovnakého

zaobchádzania v istom limitovanom priestore.

Pre štruktúru Správy (výber základných ľudských práv) sa preto vo Všeobecnej časti

zvolilo teoretické východisko delenia ľudských práv podľa predmetu, ktoré bolo v záujme

veci – tam, kde si to vyžaduje charakter skúmaného práva – niekedy kombinované

s obsahovým ponímaním ľudských práv. Správa o dodržiavaní ľudských práv sa tak v prvej,

všeobecnej časti zameriava na:

1. Osobné práva a slobody

2. Občianske, politické práva a práva cudzincov

3. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

4. Práva národnostných a iných menšín

5. Práva spojené s uplatňovaním ľudských práv

6. Extrémizmus

2 Napríklad článok 12 ods. 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES a článok 20 ods. 2 písm. c) Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES.

10

V Osobitnej časti „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie“

štruktúra zodpovedá dôvodom a oblastiam chráneným antidiskriminačným zákonom.

V súlade so zadefinovanou štruktúrou prerokovanou Správnou radou Strediska3 –

uznesenie č. 200 z 12. októbra 2009, tvoria obsah Správy tie základné ľudské práva a slobody,

ktorých nedostatočná ochrana, resp. porušovanie rezonovali v roku 2009 v našej spoločnosti

a boli predmetom kritiky či verejnej a odbornej diskusie, ako aj diskriminačné konanie

s akcentom na dôvody a oblasti chránené antidiskriminačnou legislatívou. Vzhľadom na

rozsah sledovanej problematiky a priestorové limity sa v úvode každej kapitoly uvádzajú len

stručné všeobecné informácie o garantovaní práv, ktorými sa predmetná kapitola zaoberá,

najvýznamnejšia medzinárodná úprava a vnútroštátna ústavná úprava. Jednotlivé zákonné

úpravy, prípadne iné všeobecne záväzné právne predpisy sa uvádzajú len v prípade, že v roku

2009 došlo k ich zmenám, ktoré ovplyvnili uplatňovanie skúmaných práv, alebo tam, kde sa

to vzhľadom na povahu skúmaného práva javilo ako nevyhnutné.

V niektorých prípadoch sú uvádzané aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

vo vzťahu k Slovenskej republike z roku 2009. Hoci ku konaniam, o ktorých Európsky súd

v roku 2009 rozhodoval, došlo podstatne skôr než v roku 2009, uvádzajú sa tieto rozsudky

ako významné precedensy, upozorňujúce na konanie/nekonanie, činnosť/nečinnosť, ktoré je

potrebné z hľadiska ochrany ľudských práv eliminovať.

Pri tvorbe Správy bolo hlavnou ambíciou Strediska poskytnúť objektívny, pravdivý

a aktuálny obraz o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za rok 2009. Preto sa

Stredisko obrátilo so žiadosťou o spoluprácu pri posudzovaní dodržiavania ľudských práv na

široký okruh mimovládnych organizácií pôsobiaci v oblasti ľudských práv a akademickú obec.

Súčasne Stredisko na základe § 1 ods. 5 zákona o Stredisku požiadalo o poskytnutie podkladov

3 Členmi Správnej rady Strediska v zmysle § 3a ods. 1 zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Strediska v znení

neskorších predpisov v roku 2009 boli: JUDr. Juraj Horváth – predseda Správnej rady, vymenovaný predsedom Národnej rady SR, Prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc. – podpredsedníčka Správnej rady, vymenovaná prezidentom Slovenskej republiky, Prof. PhDr. Gustán Dianiška, CSc., vymenovaný dekankou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, JUDr. Alena Mátejová, vymenovaná ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Mgr. Anton Martvo ň, PhD., (do 2. júna 2009 JUDr. Marek Števček, PhD.), vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Mgr. Marián Meszároš, (do 24. júla 2009 JUDr. Henrieta Antalová), vymenovaný Verejným ochrancom práv, Ladislav Richter, vymenovaný predsedom vlády Slovenskej republiky na návrh mimovládnych organizácií, Prof. PhDr. Jaroslav Straka, DrSc., vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Doc. JUDr. Vladimír Vrana, PhD., vymenovaný dekankou Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

11

a údajov aj orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy

a verejnoprávnej inštitúcie. Celkovo Stredisko oslovilo 231 orgánov, organizácií a inštitúcií,

z ktorých odpovedalo a poskytlo relevantné údaje a podklady 120 oslovených.4

Značnú časť validných a aktuálnych údajov Stredisko získalo aj z monitorovacej

a výskumnej, či inej odbornej činnosti v rámci plnenia úloh Strediska, pri preverovaní podnetov

a informácií klientov, ktorí sa na Stredisko obrátili so žiadosťami o poradenstvo a pomoc, ako aj

z vlastných poznatkov a skúseností zamestnancov Strediska a jeho regionálnych kancelárií.5

Veríme, že predkladaná Správa bude prínosom nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre

ďalší rozvoj systému ochrany ľudských práv v Slovenskej republike.6

4 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií pozri v Prílohe č. 1. 5 V rámci Projektu „Poradenské služby za účelom vybudovania regionálnych administratívnych kapacít

Slovenského národného strediska pre ľudské práva“, realizovaného s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodový fond, Stredisko v roku 2007 otvorilo 7 regionálnych kancelárií (v Nových Zámkoch, v Kysuckom Novom Meste, v Donom Kubíne, v Kežmarku, v Humennom, v Rimavskej Sobote a vo Zvolene).

6 V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2006 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa všetky názvy pozícií a profesií v tejto správe rovnocenne vykladajú v ženskom aj v mužskom rode.

12

Všeobecná časť

ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA

1. OSOBNÉ PRÁVA A SLOBODY

Osobné práva a slobody (tradičné osobnostné práva) tvoria spolu s občianskymi

a politickými právami základný pilier ľudských práv a z historického hľadiska predstavujú

práva prvej generácie. Sú to základné ľudské práva, ktoré sa kreovali, resp. boli sformulované

a zakotvené už v prvých medzinárodných dokumentoch o ľudských právach. Predstavujú

základné normatívy celej medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv, od ktorej sa odvíja aj

ochrana vnútroštátna.

Slovenská republika ako štandardný demokratický štát garantuje dodržiavanie

medzinárodného štandardu základných ľudských práv, a tak ako po minulé roky, ani v roku 2009

sme nezaznamenali závažné systémové porušenia základných ľudských práv v tejto oblasti. To

však neznamená, že by sa v tejto oblasti, predovšetkým pri uplatňovaní, výkone a ochrane týchto

práv, nevyskytli žiadne problémy, nedostatky či zmeny, na ktoré je potrebné upozorniť.

1.1. Právo na život

„Právo na život je najzákladnejším ľudským právom a východiskom k iným právam.“7

Preto je zakotvené vždy v úvodných normotvorných ustanoveniach najdôležitejších

medzinárodných dokumentov o ľudských právach.8

Na vnútroštátnej úrovni je toto právo garantované článkom 15 Ústavy Slovenskej republiky

(Ústava SR), ktorý právo na život priznáva každému a zároveň priznáva právo nebyť pozbavený

života. Ochranu pred svojvoľným pozbavením života poskytuje predovšetkým Trestný zákon

v Osobitnej časti – 1. hlave.

Zákonná úprava kriminalizujúca zavinené usmrtenie človeka sa v sledovanom období

nezmenila. Ako vyplýva zo štatistiky Ministerstva vnútra SR, v porovnaní s predchádzajúcimi

dvomi rokmi sa znížil počet vrážd zistených v roku 2009, a to na 80 (v roku 2007 to bolo 89

a v roku 2008 94). Percento objasnenosti sa v roku 2009 pohybovalo okolo 86 %, čo

7 Svák, J.: Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práv). 2.

rozš. vyd. Žilina : Poradca podnikateľa, 2006, s. 149. 8 Napr. článok 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a jeho Protokoly č. 6 a č. 13, článok 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a jeho Opčné protokoly, článok 4 Amerického dohovoru o ľudských právach.

13

predstavovalo zvýšenie objasnenosti cca o 6 %. Znepokojujúca je však skutočnosť, že medzi

páchateľmi týchto zločinov boli aj traja mladiství.

V súvislosti s právom na život a jeho ochranou v zmysle tzv. pozitívneho záväzku

štátu je potrebné spomenúť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (Európsky súd) vo

veci Dvořáček a Dvořáčková proti SR. Išlo o prípad mladej ženy, ktorá zomrela vo veku 23

rokov, pretože jej srdcová chyba nebola po narodení riadne liečená.

Ešte v roku 1987 manželia Dvořáčkovci s dcérou iniciovali konanie pred súdom, kde si

uplatnili náhradu škody z dôvodu, že zdravie ich dcéry bolo vážne a nenapraviteľne poškodené

v dôsledku nedostatkov v postnatálnej starostlivosti, ktorá jej bola poskytnutá v zdravotníckom

zariadení. Prvostupňový súd v roku 1990 žalobu zamietol. Po zrušení rozsudku bola vec vrátená

okresnému súdu, ktorý stále vo veci koná. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdili, že nečinnosť

okresného súdu prerástla v odopretie spravodlivosti. Európsky súd vo svojom rozsudku z 28.

októbra 2009 pripomenul, že článok 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(Dohovor) prikazuje štátu nielen zdržať sa „úmyselného“ pozbavenia života, ale tiež uskutočniť'

primerané kroky na ochranu života osôb, ktoré podliehajú jeho jurisdikcii (pozitívny záväzok).

Tieto princípy sa uplatňujú aj v oblasti verejného zdravia, a preto Európsky súd rozhodol, že

došlo k porušeniu článku 2 Dohovoru v jeho procesnej časti, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1

Dohovoru a že dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažovateľom spoločne spravodlivé

zadosťučinenie a náhradu nákladov a výdavkov.

1.2. Zákaz mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania

„Korene a pôvod všetkých ľudských práv a slobôd sa spájajú s existenciou ľudskej

bytosti a s ľudskou dôstojnosťou.“9 Preto rešpektovanie fyzickej a duševnej integrity patrí

k podstate ochrany ľudských práv, pričom najvýraznejšie sa táto skutočnosť prejavuje práve

pri zákaze mučenia.

Zákaz mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je na

medzinárodnej úrovni zakotvený v článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a v článku 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Jeho

dodržiavanie a kontrolný mechanizmus je v rámci európskeho priestoru zabezpečené Európskym

dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania

9 Zachová, A.: Ochrana osobnej slobody v zmysle článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. In: Právo na ochranu osobnej slobody : (Zborník z celoštátneho odborného seminára s medzinárodnou účasťou k príležitosti 60. výročia založenia Rady Európy). Bratislava : Akadémia Policajného zboru , 2010, s. 17.

14

a v rámci univerzálneho systému ochrany ľudských práv Dohovorom Organizácie Spojených

národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu

alebo trestaniu.

V súvislosti s medzinárodnou úpravou zákazu mučenia v rámci univerzálneho systému

ochrany ľudských práv Stredisko opätovne, tak ako po predchádzajúce roky, pripomína

vhodnosť urýchlenia prístupových procesov k Opčnému protokolu k Dohovoru proti mučeniu

a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý bol

prijatý OSN v roku 2002 a ktorý (podľa oficiálnej štatistiky OSN) do konca roka 2009

podpísalo 64 a ratifikovalo 50 členských štátov OSN.

Na vnútroštátnej úrovni zabezpečuje ochranu pred mučením a neľudským zaobchádzaním

článok 16 ods. 2 Ústavy SR. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť

krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania

alebo trestania (Dohovor proti mučeniu) vytvoril kontrolný mechanizmus rešpektovania ľudskej

dôstojnosti osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody alebo trestané, a to zriadením Európskeho

výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania

(CPT). Členov CPT volí Výbor ministrov Rady Európy (po jednom za každý členský štát

Dohovoru proti mučeniu) z nezávislých a nestranných odborníkov z rôznych oblastí „s vysokými

morálnymi kvalitami a známymi svojimi znalosťami v oblasti ľudských práv“.10 Členovia CPT

v pravidelných intervaloch vykonávajú v členských štátoch návštevy s cieľom posilniť ochranu

osôb pozbavených osobnej slobody pred mučením a neľudským zaobchádzaním alebo

trestaním. Návštevou miest, kde sa nachádzajú osoby pozbavené slobody, sa CPT snaží odhaliť

prípadné nedostatky, upozorniť na ne kompetentné orgány a prostredníctvom permanentného

dialógu so zmluvnou stranou prispieť k zlepšeniu stavu v danej oblasti. CPT nie je inšpekčný

orgán a jeho úlohou nie je sankcionovať.

V roku 2009 vykonal CPT v Slovenskej republike už svoju štvrtú periodickú návštevu.11

Návšteva sa uskutočnila v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009 a v rámci nej navštívil výbor 18

policajných pracovísk, 3 zariadenia policajného zaistenia pre cudzincov a 6 zariadení na výkon

väzby a trestu odňatia slobody. Odporúčania CPT sa dotýkajú napr. techník používaných pri

zadržaní a súvisiaceho policajného výcviku, či zvýšenia efektivity a nezávislosti vyšetrovania

sťažností na zlé zaobchádzanie zo strany polície. Pozornosti CPT neunikol ani prípad zlého

10 Článok 4 ods. 2 Európskeho dohovoru proti mučeniu. 11 Prvá pravidelná návšteva sa uskutočnila v roku 1995, druhá v roku 2000 a tretiu pravidelnú návštevu

Slovenskej republiky CPT vykonal v dňoch 22. februára až 3. marca 2005.

15

zaobchádzania s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach, ktorý sa stal len 3 dni

pred jeho návštevou. V tejto súvislosti CPT konštatoval, že „v porovnaní s predchádzajúcimi

návštevami na Slovensku dostal CPT iba niekoľko obvinení zo zlého zaobchádzania počas

policajného vypočúvania a/alebo väzby. Ale široko publikovaný incident z 21. marca 2009

týkajúci sa zlého zaobchádzania so šiestimi mladistvými Rómami na policajnom oddelení

v Košiciach upozornil na to, že slovenské úrady musia zostať obozretné a stále propagovať

a presadzovať princíp nulovej tolerancie pri zlom zaobchádzaní zo strany policajtov“.12

Spomínanej kauze sa podrobnejšie venuje osobitná podkapitola 1.2.1.

Hoci predmetná správa CPT obsahuje viacero výziev a širokú škálu odporúčaní,

v úvodných poznámkach v bode 2. sa konštatuje: „Výsledky návštevy v roku 2009 ukazujú, že

v porovnaní s predchádzajúcimi návštevami CPT na Slovensku sa vo všeobecnosti zlepšilo

zaobchádzanie zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva s osobami, ktorým bola

obmedzená osobná sloboda. Predovšetkým, delegácia CPT dostala menej obvinení zo zlého

zaobchádzania a javilo sa jej, že príslušníci orgánov presadzovania práva sú si viac vedomí

toho, že zlé zaobchádzanie so zadržanými osobami je neakceptovateľné.“ 13 Ďalším pozitívnym

zistením je skutočnosť, že správa CPT po prvýkrát neobsahuje výzvu a odporúčania na

zabezpečenie informovanosti orgánov presadzovania práva o Dohovore proti mučeniu a o

úlohách a právomoci CPT počas návštevy.14

V súvislosti so zákazom mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo

trestania je potrebné pripomenúť, že nielen v zmysle štrasburskej judikatúry, ale aj

z rozhodovania Ústavného súdu SR je zrejmé, že ochrana poskytovaná na základe zákazu

mučenia sa vzťahuje aj na prípady vyhostenia a vydania osoby do krajiny, kde jej hrozí riziko

takéhoto zaobchádzania. V Slovenskej republike v tejto oblasti už druhý rok rezonoval prípad

Mustafa Labsiho, ktorému je venovaná samostatná podkapitola 1.2.2.

1.2.1. Zlé zaobchádzanie s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach

Košickí policajti zadržali dňa 21. marca 2009 šiestich rómskych chlapcov, ktorí lúpežne

prepadli ženu a predviedli ich na obvodné oddelenie na bezpečnostnú prehliadku. Zo

zverejneného videozáznamu, ktorý bol vysielaný v Slovenskej televízii 7. apríla 2009, je

12 Bod 16, s. 13 Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej

Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. 13 Bod 13, s. 12 Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej

Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. 14 Celý text Správy pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej Európskym

výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je prístupný na http://www.cpt.coe.int/documents/svk/2010-01-inf-svk.pdf.

16

zrejmé, že policajti nútili chlapcov vo veku 10 až 16 rokov, pod hrozbou fyzického násilia, aby

sa vyzliekli donaha a vzájomne si dávali facky. Navyše boli vystavovaní zastrašovaniu psami.

Stredisko toto konanie príslušníkov polície jednoznačne kvalifikovalo ako porušenie

článku 16 ods. 2 Ústavy SR a článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Súčasne sa obrátilo na Ministerstvo vnútra SR (MV SR) – sekciu kontroly

a inšpekčnej služby so žiadosťou o informácie o postupe zodpovedných orgánov v danom

prípade vrátane vyšetrenia rasového motívu konania ako mimoriadne závažnej okolnosti

prípadu a o prijatí preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie takýmto zlyhaniam.

Z odpovedí sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR z 22. júna 2009 a 8. marca 2010

vyplýva, že vyšetrovanie vykonáva odbor inšpekčnej služby. Dozor vykonáva prokurátor

Generálnej prokuratúry SR. Počas vyšetrovania bolo vznesené obvinenie proti siedmim

príslušníkom PZ v Košiciach pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §

326 Trestného zákona (TZ) a pre zločin vydierania podľa § 289 TZ. Podľa ďalších

(medializovaných) informácií deviati príslušníci polície – piati z Pohotovostnej motorizovanej

jednotky (PMJ) a štyria príslušníci služobnej kynológie – boli prepustení z výkonu služby na

pokyn ministra vnútra SR a prezidenta Policajného zboru SR pre podozrenie zo spáchania

trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ a vydierania podľa § 189

TZ. Z funkcie bol odvolaný aj riaditeľ a zástupca riaditeľa košickej PMJ, riaditeľ a zástupca

riaditeľa obvodného oddelenia PZ SR Košice – Juh, ako aj vedúca oddelenia košickej

služobnej kynológie.15

Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovanie tejto udalosti ešte nie je ukončené, sekcia

kontroly a inšpekčnej služby MV SR sa nevyjadrila k možnému rasovému motívu.

V rámci preventívnych opatrení MV SR vydalo rozkaz ministra vnútra SR č. 21/2009

o úlohách na zabránenie porušovania ľudských práv a slobôd príslušníkmi Policajného zboru

a príslušníkmi Železničnej polície pri vykonávaní služobných zákrokov a obmedzovaní osobnej

slobody účinný od 24. júla 2009, ktorým boli uložené a do konca roka prevažne aj realizované

viaceré opatrenia preventívneho charakteru (prehodnotenie psychologických testov – sprísnenie

kritérií, psychologické hodnotenie policajtov každých päť rokov, špecializovaný výcvik

policajtov, priebežné vyhodnocovanie správania sa policajtov počas zákrokov, rozšírenie

vzdelávacieho programu na Akadémii PZ v Bratislave na tému ľudských práv).

15 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list). Dostupné na:

http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=15739.

17

1.2.2. Prípad Mustafa Labsi

V roku 2009 pokračoval prípad alžírskeho občana Mustafu Labsiho, ktorej sa

podrobne venovala Správa za rok 2008.16

Mustafa Labsi mal byť pôvodne vydaný do Alžírska, kde by mu ale podľa jeho slov

hrozilo riziko mučenia a podrobovania krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Obrátil sa preto na Ústavný súd, ktorý ešte v roku 2008 rozhodol o porušení jeho práva nebyť

mučený a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) o prípustnosti vydania do Alžírska

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mustafa Labsi sa zároveň obrátil aj na Európsky súd pre

ľudské práva (Európsky súd), ktorý vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého pán Labsi

nemôže byť vydaný do Alžírska. Alžírčan sa tak ocitol v situácii, keď na jednej strane má na

Slovensku zákaz pobytu, na druhej strane ho nemožno vydať či vyhostiť. V roku 2009 sa

prípad pertraktoval najmä v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o azyl. Krajský súd

v Bratislave vo februári 2009 zrušil rozhodnutie Migračného úradu MV SR, ktorý Labsimu

v októbri 2008 zamietol žiadosť o azyl. Sudca rozhodnutie odôvodnil tým, že úrad

nezabezpečil dostatočný rozsah informácií z krajiny, odkiaľ Labsi pochádza a poukázal na to,

že Migračný úrad MV SR nezabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by odôvodnili,

prečo mu azyl nemá byť udelený.

V júni 2009 Migračný úrad MV SR opätovne rozhodol o neudelení azylu z dôvodu, že

žiadateľ nespĺňa zákonné podmienky; v októbri 2009 Krajský súd v Bratislave toto

rozhodnutie potvrdil.17 Podľa informácie od zástupkyne SR pred Európskym súdom pre

ľudské práva sťažnosť pána Mustafu Labsiho podaná na Európsky súd zatiaľ nebola vláde SR

oficiálne oznámená.18

Hoci pán Labsi opakovane presviedčal verejnosť aj médiá, že jeho želaním je žiť na

Slovensku s manželkou a synom, koncom roka 2009 zo Slovenska ušiel a bol zadržaný

v Rakúsku. Späť na Slovensko bol eskortovaný 11. marca 2010.

1.3. Osobná sloboda

Rešpektovanie fyzickej a duševnej integrity človeka ako ľudskej bytosti je základným

atribútom aj práva na osobnú slobodu.

16 Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike za rok

2008. Bratislava : Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2009. 175 s. 17 Mustafa Labsi azyl nedostane. In: Spravodajstvo SITA, 28. októbra 2009 [disk, interná databáza]. 18 Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, Kancelária zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva

evidovaná 17. februára 2010.

18

Osobná sloboda je na medzinárodnej úrovni garantovaná článkom 9 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach a článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Na vnútroštátnej úrovni je garantovaná článkom 17 Ústavy SR.

Tieto ustanovenia takmer zhodne zaručujú osobnú slobodu a vymedzujú dôvody

a spôsoby jej prípadného pozbavenia. K obmedzeniu osobnej slobody nemôže dôjsť inak ako

z dôvodov a spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.

1.3.1. Dĺžka väzby – novela Trestného poriadku

Väzba je prostriedkom na zabezpečenie prítomnosti obvineného na procesných

úkonoch v trestnom konaní, zabraňuje mu v recidíve alebo v pokračovaní trestnej činnosti a

tiež v marení dôkazov trestnej činnosti. Predstavuje závažný zásah do osobnej slobody

obvinenej osoby, pričom v zmysle článku 17 ods. 5 Ústavy SR možno do väzby vziať osobu

iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Zároveň je však

nevyhnutné pripomenúť, že aj osoba vzatá do väzby je chránená prezumpciou neviny a väzba

nie je trestom za spáchaný skutok. Preto je nevyhnutné, aby maximálna dĺžka väzby bola

stanovená zákonom. Súčasne je povinnosťou súdov dbať o to, aby doba väzby obvineného

v rámci maximálnej hranice neprekročila nevyhnutnú dobu.

Maximálnu dĺžku väzby určuje Trestný poriadok v prvej časti, štvrtej hlave, prvom

diele. Úpravy rozhodovacieho mechanizmu a dĺžky väzby sa v roku 2009 dotkli dve

novelizácie Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). Zákonom č. 5/2009 Z. z., účinným

od 1. februára 2009 sa okrem iného zmenil rozhodovací mechanizmus vo väzobných veciach

a zákonom č. 97/2009 Z. z., účinným od 20. marca 2009 bola predĺžená maximálna lehota

väzby v trestnom konaní zo štyroch rokov na päť, pričom však predĺženie maximálnej lehoty

väzby v trestnom konaní musí byť viazané na rozhodnutie súdu tak, aby boli splnené kritériá

podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR. To znamená, že celková lehota väzby v trestnom konaní spolu

s jej predĺžením nesmie presiahnuť 60 mesiacov.

Kým úpravu rozhodovacieho mechanizmu väzby možno považovať z hľadiska

ochrany práva na osobnú slobodu za pozitívny vývoj, predĺženie maximálnej dĺžky väzby až

na päť rokov treba vnímať ako výnimočné opatrenie zamerané na ochranu spoločnosti pred

osobami obvinenými zo spáchania mimoriadne závažných zločinov. Domnievame sa preto, že

vzhľadom aj na okolnosti, ktoré viedli k prijatiu tejto novely, by bolo vhodné prijať aj

opatrenia na zefektívnenie a urýchlenie postupov orgánov činných v trestnom konaní tak, aby

19

„trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní“,19 pri

rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb a nemusela byť

predlžovaná lehota väzby.

1.3.2. Zriadenie/nezriadenie detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce

Procesu zriaďovania detenčného ústavu, ktorý by mal zabezpečovať liečbu pacientov

so súdne nariadenou ochranou liečbou sa venovala aj Správa za rok 2008.20

Vláda SR ešte na svojom zasadnutí 9. júla 2008 uznesením č. 489 rozhodla o zriadení

detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce. V detenčnom ústave môžu byť –

podľa vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR – umiestnení pacienti celého spektra

psychiatrických diagnóz (F0 – F9) v prípade, že svojim správaním spĺňajú kritéria pre

umiestnenie. Najčastejšie ide o poruchy osobnosti, poruchy správania a adaptačné poruchy.

Kapacita navrhnutého detenčného pracoviska mala byť 36 izieb. Projektová

dokumentácia bola dopracovaná na základe podkladov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ

SR), Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a stanoviska hlavnej odborníčky MZ SR v

špecializačnom odbore psychiatria. Stavebné práce na vybudovanie detenčného ústavu sa

v tomto období odhadovali približne na 18 mesiacov. Prevádzka zariadenia mala byť zahájená

do 31. decembra 2009. Jeho zriadenie sa však opäť presunulo, tentoraz z dôvodu nedostatku

financií v dôsledku hospodárskej krízy.

Rozpočtovým opatrením Ministerstva financií SR č. 22/2009 zo dňa 2. novembra

2009 Ministerstvo financií SR uvoľnilo finančné prostriedky účelovo určené na zriadenie

detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a na splnenie úlohy uznesenia

vlády SR č. 489/2008 zriadiť a sprevádzkovať detenčný ústav pri Psychiatrickej nemocnici

Hronovce. Termín bol určený na 31. december 2010.

Pokiaľ sa v správe za rok 2008 konštatovalo, že „v súčasnosti sa v ústavných

zariadeniach poskytujúcich psychiatrickú starostlivosť nachádza približne 30 – 40 pacientov,

ktorí sú adeptmi na umiestnenie v detenčnom ústave“,21 treba doplniť, že v roku 2009

nastúpilo do psychiatrických nemocníc po skončení výkonu trestu odňatia slobody na účely

výkonu súdom nariadeného psychiatrického liečenia ďalších 13 osôb.

Napriek objektívnej situácii (hospodárska kríza) Stredisko opätovne hodnotí celú

situáciu za neúnosnú a obáva sa, že nadobúda už chronický charakter.

19 Pozri § 1 zákona č. 301/2005 (Trestný poriadok). 20 Cit. dielo v odkaze č. 16, s. 17, 18. 21 Tamže, s. 18.

20

1.3.3. Obchodovanie s ľuďmi. Predĺženie doby udeľovaného tolerovaného pobytu obetiam obchodu s ľuďmi zo súčasných 40 na 90 dní

Slovenská republika je z medzinárodného hľadiska považovaná za zdrojovú a taktiež za

tranzitnú krajinu prevažne mladých ľudí, s ktorými sa obchoduje za účelom prostitúcie alebo inej

formy sexuálneho zneužívania. Podľa informácií poskytnutým Úradom boja proti organizovanej

kriminalite Prezídia Policajného zboru22 bolo v roku 2009 evidovaných 9 prípadov obchodovania

s ľuďmi, pričom boli objasnené 3 prípady, čo predstavuje objasnenosť 33,33 %. Obeťami týchto

trestných činov bolo 7 žien, pričom v jednom prípade mala obeť menej ako 18 rokov. Zo

šiestich páchateľov bola stíhaná jedna žena, pričom 4 zo všetkých páchateľov boli recidivisti.

Aj keď posledné 3 roky naznačujú klesajúcu tendenciu trestnej činnosti,23 môže ísť

skôr o dôsledok otvorenia hraníc a s ním súvisiace problémy pri odhaľovaní cezhraničnej

trestnej činnosti, než o faktické zlepšenie situácie. V roku 2009 nebol udelený žiaden

tolerovaný pobyt osobe, ktorá sa stala obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi.24

V roku 2009 bol vypracovaný a prijatý zákon č. 594/2009 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. S účinnosťou od 15. januára 2010

predlžuje obdobie udelenia tolerovaného pobytu cudzincovi – obeti trestného činu

obchodovania s ľuďmi na 90 dní (pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, t. j. do 15.

januára 2010, bolo možné takýmto osobám udeliť tolerovaný pobyt len na 40 dní).

Podľa dôvodovej správy je tento návrh v súlade s Národným programom boja proti

obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 – 2010, ktorý schválila vláda SR v apríli 2008, ako aj

s odporúčaním Výboru OSN pre drogy a kriminalitu (UN ODC), aby sa zrovnoprávnilo

postavenie cudzincov pri poskytovaní ochrany s postavením obetí obchodovania s ľuďmi –

občanov SR.

Dôležitú úlohu v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi hrá prevencia

a informovanosť potenciálnych obetí. V roku 2009 prebehla rozsiahla informačná kampaň

upozorňujúca na bezplatnú Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (reklamné

bannery na www.azet.sk, plagáty formátu A4, mediálny spot odvysielaný na STV). Taktiež

Asociácia komunitných centier zrealizovala preventívne aktivity v rómskych osídleniach

formou školení, resp. seminárov (celkovo sa ich zúčastnilo 245 osôb).

V rámci programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi financovaného MV

SR prevádzkuje Medzinárodná organizácia pre migráciu od 1. júla 2008 Národnú linku pomoci

22 Odpoveď Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite evidovaná 25. februára 2010. 23 V roku 2006 bolo zaznamenaných 19 trestných činov obchodovania s ľuďmi, v roku 2007 to bolo 13 a v roku 2008 11 trestných činov. 24 Odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície z 3. marca 2010.

21

obetiam obchodovania s ľuďmi. Bezplatná linka 0800 800 818 je určená na poskytovanie

pomoci a informácií osobám, ktoré sa mohli dostať do rizikových situácií a na prevenciu vzniku

takýchto situácií. Linka zaznamenala v roku 2009 1073 hovorov, z ktorých 639 volaní bolo bez

odozvy na strane volajúceho. Z prijatých hovorov bolo v 234 prípadoch poskytnutá konzultácia,

vo zvyšných prípadoch išlo buď o omyl, alebo o zneužitie linky. Ako vyplýva zo zápisu

z rokovania Expertnej skupiny pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi z 18. decembra

2009: „ Čo je mimoriadny úspech, že prostredníctvom uvedenej linky bolo identifikovaných 5

obetí obchodovania s ľuďmi, čo je aj u medzinárodného hľadiska unikát“25.

1.3.4. Násilie páchané na ženách a deťoch, domáce násilie

Napriek nespornej snahe medzinárodných organizácií, štátnych orgánov aj mimovládneho

sektora je násilie páchané na ženách stále existujúcim, a vôbec nie zanedbateľným faktorom

v našej spoločnosti.

Aj keď v roku 2009 podľa štatistiky MV SR poklesol počet evidovaných prípadov

trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona zo 497 z roku

2008 na 369 v roku 2009, ako aj trestného činu znásilnenia podľa § 199 TZ z 152 v roku 2008

na 136 v roku 200926, domnievame sa, že pri stále vysokej latentnosti tejto trestnej činnosti je

potrebné aj naďalej venovať problematike domáceho násilia a násilia páchaného na ženách

a deťoch sústredenú pozornosť.

Za pozitívny krok v boji proti domácemu násiliu možno považovať zákon č. 491/2008

Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. decembra 2008 novelizoval zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore. Táto novela oprávňuje príslušníka Policajného zboru (policajt) vykázať z bytu alebo

domu a zakázať vstup do bytu alebo domu a jeho bezprostredného okolia osobe, ktorá násilím

ohrozuje spolubývajúce osoby na dobu 48 hodín.

Uvedená novela zákona bola pre potreby polície podrobnejšie špecifikovaná interným

predpisom, a to Rozkazom prezidenta PZ č. 95/2008 z 12. decembra 2008, ktorý vychádzajúc

zo zákona presne stanovuje podmienky a postup, za ktorých môže policajt osobu násilníka

vykázať zo spoločného bytu.27

25 Zápis z rokovania Expertnej skupiny pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sa uskutočnilo dňa

18. decembra 2009. 26 Pri trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §§ 201 a 202 TZ sa počet v podstate nezmenil (387 v roku

2008 a 385 v roku 2009). 27 Nesvadba, A. – Duraj, M.: Právne aspekty vykázania z obydlia. In: Právo na ochranu osobnej slobody :

(Zborník z celoštátneho odborného seminára s medzinárodnou účasťou k príležitosti 60. výročia založenia Rady Európy. Bratislava : Akadémia Policajného zboru , 2010, s. 41–49.

22

Novela zákona o Policajnom zbore priniesla i zmeny týkajúce sa TZ a Občianskeho

súdneho poriadku (O. s. p.), a to predovšetkým skrátenia lehoty na rozhodnutie o návrhu na

predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. zo 7 dní na 48 hodín od doručenia

návrhu, ktorý má všetky potrebné náležitosti.

Podľa informácie Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru bolo

v roku 2009 na území Slovenskej republiky celkovo realizovaných 229 vykázaní z obydlia,

v rámci toho bolo podaných celkovo 44 návrhov na predbežné opatrenie súdom a súdy

z uvedeného počtu návrhov vydali celkovo 28 predbežných opatrení. Iba v jednom prípade bola

proti predbežnému opatreniu súdu podaná sťažnosť, ktorú však krajský súd zamietol.

Vzhľadom na to, že posúdenie závažnosti konania násilníka v konkrétnom prípade

domáceho násilia závisí od odbornej úrovne policajta vykonávajúceho vykázanie z obydlia,

kladie sa veľký dôraz na zvyšovanie odbornej úrovne policajtov vykonávajúcich tieto zákroky.

Pokiaľ ide o vzdelávanie policajtov v problematike identifikácie domáceho násilia pri

aplikácii oprávnenia policajta vykázať osobu násilníka zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona

č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, najvhodnejšou metódou pre identifikovanie

domáceho násilia je použitie tzv. metódy SARA, ktorú s veľmi pozitívnym výsledkom

používajú už štvrtý rok policajti v Českej republike, ako aj v ďalších štátoch. Uvedená metóda

je chránená autorskými právami, avšak občianskemu združeniu Pomoc ohrozeným deťom –

Centrum Nádej v Bratislave sa podarilo získať výhradnú licenciu na školenie policajtov

uvedenou metódou v Slovenskej republike. Pod odbornou garanciou špecialistov z

Policajného zboru SR a spoločne s jeho lektormi budú psychológovia z uvedeného občianskeho

združenia vykonávať školenia policajných pedagógov zo všetkých policajných škôl

v tematickom okruhu využitia metódy SARA pri identifikácii domáceho násilia.

S vyššie uvedenou problematikou súvisí aj plnenie úlohy vyplývajúcej z Národného

akčného plánu prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012, a to

vypracovanie monitorovacej správy o postupoch polície pri aplikácii oprávnenia vykázať

násilnú osobu zo spoločného obydlia v zmysle § 27a vyššie citovaného zákona. Na základe

monitorovacej správy bude expertná skupina pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného

na ženách a v rodinách pri Rade vlády pre prevenciu kriminality zvažovať legislatívny

návrh na zmenu dĺžky doby vykázania osoby násilníka zo spoločného obydlia, ktorá je

v súčasnej dobe v trvaní 48 hodín (na porovnanie: v Českej republike a v Rakúsku je doba

vykázania v trvaní 10 dní).28

28 Odpoveď Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru z 12. apríla 2010.

23

1.4. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena

Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena

patrí k základným osobným právam. Ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej

a intímnej sféry každej osoby, ktorá zahŕňa ľudskú dôstojnosť, česť, dobré meno i osobné

údaje, zakotvuje na vnútroštátnej úrovni čl. 19 Ústavy SR.

V rámci európskeho právneho prostredia patrí právo na ochranu osobnosti k jednému

z najsilnejších. V súvislosti s týmto právom môže dochádzať, a v praxi aj reálne dochádza,

k stretu s ďalšími ľudskými právami a slobodami, a to predovšetkým s právom na informácie

a slobodou prejavu. Podľa Ústavného súdu SR sa všetky základné práva a slobody chránia len

v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva či slobody.

Neobjektívne, skresľujúce, stereotypné a zavádzajúce informácie v médiách sú

príkladom, keď dochádza pri „uplatňovaní slobody prejavu“ k porušovaniu práva na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.

Rada STV v roku 2009 evidovala dve sťažnosti súvisiace s oblasťou ľudských práv.

Diváčka poukázala na to, že vo vysielaní Slovenskej televízie absentujú kvalitné slovenské

programy určené pre deti a mládež. V druhom prípade sa jednalo o sťažnosť na jednostranné

spracovanie príspevku v rómskom magazíne. Sťažovateľka poukázala na nekorektnosť,

neetickosť a jednostrannosť pri spracovávaní príspevku tým, že jej nebolo umožnené vyjadriť

sa k problému zaradenia rómskej žiačky do špeciálnej triedy v škole, ktorú zastupuje.

Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá dohliada na zabezpečenie všestrannosti

informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielania, ako aj na objektívnosť a nestrannosť

spravodajských programov, bolo v roku 2009 v súvislosti s publikovaním informácií v médiách,

doručených 18 sťažností na porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Z nich bolo 5

opodstatnených a Rada uložila vysielateľom sankciu vo forme pokuty, 1 sťažnosť bola

neopodstatnená a 12 konaní nebolo ešte ukončených.

V roku 2009 bolo Rade doručených 8 sťažností v súvislosti s reprodukciou

stereotypov a predsudkov o menšinách (národnostných, etnických, sexuálnych a iných) a

intolerancie k istým skupinám ľudí (osoby so zdravotným postihnutím, sociálne

znevýhodnení a pod.). Všetky sťažnosti vrátane sťažnosti Strediska z 30. júla 2009

namietajúcej diskriminačný tón časti relácie Teleráno, ktorá bola odvysielaná televíziou

Markíza dňa 29. júla 2009, Rada posúdila ako neopodstatnené. Stredisko napriek tomu

24

zastáva názor, že v predmetnom bloku relácie Teleráno došlo k paušálnemu zosmiešňovaniu

žien vodičiek motorových vozidiel, a tým k diskriminačnému konaniu.

Asociácia vydavateľov regionálnej tlače na Slovensku (Asociácia) v roku 2009

neevidovala sťažnosti na neobjektívnosť informácií regionálnej a lokálnej tlače vo vzťahu k

menšinám v zmysle národnostnom alebo inom. Podľa skúseností Asociácie je komunikácia

uvedených tém v regionálnej a lokálnej tlači menej než v iných médiách poznačená

neznášanlivosťou, resp. stereotypmi a predsudkami. Asociácia nemá informácie o zhoršení

situácie ohľadom objektívnosti informovania o menšinách slovenskou regionálnou a lokálnou

tlačou. Nezaznamenali ani sťažnosti na regionálnu tlač v súvislosti s publikovaním informácií,

ktoré by boli v rozpore so základnými ľudskými právami.

Na Stredisko sa v roku 2009 obrátilo niekoľko sťažovateľov, ktorí poukázali na

porušovanie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu

mena zo strany niektorých pracovníkov médií. Išlo o viacnásobné sťažnosti na pracovné

metódy externej redaktorky TV Markíza. Občan poukázal na to, že redaktorka ho

s kameramanom nasnímala na ulici a tento záber vsunula do reportáže s negatívnym

obsahovým zameraním. Občan sa obrátil na Radu pre vysielanie a retransmisiu a zároveň

podal trestné oznámenie na polícii za poškodenie dobrého mena a úmyselnú diskreditáciu

jeho osoby. Ďalšia sťažovateľka poukázala na postup tej istej redaktorky TV Markíza, ktorá

v reportáži zameranej na diskreditáciu sťažovateľky, použila výpoveď svedka, ktorého

kameraman nasnímal bez hlavy, so zmodulovaným hlasom a bez uvedenia mena. Klientka sa

obrátila na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá za nedodržanie objektívnosti

spravodajstva v danej reportáži udelila TV Markíza sankciu.

Možno konštatovať, že na Slovensku reálne dochádza zo strany niektorých

pracovníkov médií k porušovaniu Etického kódexu novinárov a k porušovaniu práva na

ochranu osobnosti.

Médiá majú v spoločnosti výrazný mienkotvorný vplyv. Preto Stredisko považuje za

mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečilo zachovávanie rovnováhy medzi spomínanými

ústavnými právami, právom na informácie, slobodou prejavu a právom na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.

25

1.5. Právo na súkromie

Na medzinárodnej úrovni zakotvuje právo na súkromie článok 17 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach a článok 8 Európskeho Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor).

Ústava SR garantuje právo na súkromie (na rozdiel od medzinárodnej úpravy) vo

viacerých článkoch, keď hovorí o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1) alebo

o ochrane pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2).

Neoddeliteľnou súčasťou práva na súkromie je aj ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o osobe (čl. 19 ods. 3), nedotknuteľnosť jej

obydlia (čl. 21 ods. 1 – 3) a ochrana osobných údajov a listové tajomstvo (čl. 22).

V súvislosti s namietaným porušením niektorého z uvedených článkov Ústavy SR

vydal Ústavný súd SR v roku 2009 celkovo 25 rozhodnutí, ale len v jednom prípade

rozhodol o porušení práva na súkromie. Prípad sa týkal odpočúvania a zaznamenávania

telefonických hovorov sudcu všeobecného súdu, ktoré sa uskutočnilo na základe viacerých

rozhodnutí krajského súdu v rokoch 1999 a 2000. V konkrétnom prípade sa o vzťahu

odpočúvania a práva na súkromie Ústavný súd SR vyslovil nasledovne: „Odpočúvanie a

zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky z podstaty veci možno považovať za zásah do

práva na súkromie fyzickej osoby. V súvislosti s rozvojom telekomunikačných technológií,

a najmä rozvojom mobilnej siete, treba považovať komunikáciu medzi rôznymi osobami

prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky za jeden z hlavných kanálov medziľudskej

výmeny informácií. Súčasťou práva na súkromie je nepochybne aj dôvernosť obsahu informácií

šírených takýmto spôsobom, a to nielen vo verbálnej forme, ale aj vo forme zasielaných

písomných či obrazových správ.“29 Uvedeným prípadom sa v roku 2009 zaoberali aj okresné

súdy v Bratislave a Senici, na ktoré sa sudca obrátil v súvislosti s únikom záznamov

z odpočúvania, keďže tieto záznamy sa objavili aj v médiách. Súdy priznali sudcovi

nemajetkovú ujmu spolu v hodnote vyše 280 tisíc eur (osem a pol milióna slovenských korún).

Rozhodnutia ešte nie sú právoplatné, MV SR sa v oboch prípadoch odvolalo.30

Porušenie práva na súkromie vo vzťahu k Slovenskej republike konštatoval aj

Európsky súd vo svojom rozhodnutí z 9. júna 2009 v prípade Kvasnica vs. SR.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že odpočúvaním jeho telefónu v roku 2000

bolo porušené jeho právo na súkromie garantované v čl. 8 Európskeho dohovoru. O svojom

odpočúvaní sa dozvedel z anonymného listu, neskôr bol informovaný, že kópie prepisov 29 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 117/07-33. 30 Zdroj: http://www.sme.sk/c/5187901/vnutro-ma-platit-za-odposluchy.html. Cit. 4. apríla 2010.

26

z odpočúvania sa dostali do médií a dokonca boli voľné prístupné na internete. Právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je absolútne, v zmysle čl. 8 ods. 2

Európskeho dohovoru môže štát do tohto práva zasiahnuť v prípadoch, keď je to v súlade so

zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti,

ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Vláda tu síce priznala

odpočúvanie, zároveň však tvrdila, že zásah do sťažovateľových práv bol zákonný

a ospravedlniteľný. Súd však pri rozhodovaní poukázal na viaceré nedostatky, ktoré neboli

v súlade s požiadavkou zákonnosti a nevyhnutnosti zásahu. Samotný sudca krajského súdu,

ktorý dal súhlas na odpočúvanie priznal, že žiadosti o odpočúvanie boli síce podávané

písomne, ale polícia ich spravidla odôvodňovala ústne a sudca z časových dôvodov obvykle

nemal čas preštudovať si celý spis a overiť dôvody uvádzané políciou. Sudcovia sa preto

museli spoliehať na informácie uvedené v žiadosti, čo predpokladalo určitý stupeň dôvery.

Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s prijatým rozhodnutím odpočúvať, aj keď podozrenie voči

sťažovateľovi mohlo byť následne rozptýlené. Toto údajne nebolo nijako neobvyklé a stávalo

sa to v cca 10 – 20 % prípadov.

Na základe uvedeného prišiel Európsky súd k záveru, že proces rozhodovania a dozoru

v súvislosti s vykonaným odpočúvaním nebol v súlade s požiadavkou zákona a zásah do

sťažovateľovho práva na súkromie nespĺňal požiadavku „nevyhnutnosti v demokratickej

spoločnosti“. Sťažovateľ nepožadoval žiadne finančné odškodnenie, za dostatočnú satisfakciu

považuje samotné rozhodnutie Európskeho súdu.

1.5.1. Ochrana osobných údajov

Ochrana osobných údajov je na národnej úrovni zverená do pôsobnosti nezávislého

orgánu, ktorým je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Podľa Úradu na ochranu osobných údajov SR (úrad) sa prípady porušovania zákona

o ochrane osobných údajov šetria v rámci inšpekčnej činnosti úradu. V roku 2009 úrad

zaevidoval 108 takýchto oznámení od fyzických osôb a 36 podaní od iných subjektov, teda

celkovo bolo prijatých 144 oznámení. Najčastejšie išlo o neoprávnené nakladanie s osobnými

údajmi zo strany (bližšie neurčených) prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. Úrad uvádza,

že 47 podaní bolo vyhodnotených ako neopodstatnených. Úrad v roku 2009 uložil 19 pokút

v úhrnnej výške 27 446,19 Eur. Úrad vydal 161 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov

a nápravu v súlade s § 46 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov, čo je nárast

27

oproti predchádzajúcemu roku o vyše 120 %.31 Úrad v roku 2009 inicioval aj jedno

oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

Úrad v roku 2009 poskytol 674 vysvetlení, pričom najčastejšie riešené otázky sa týkali

súhlasu dotknutých osôb, zodpovedných osôb, monitorovania priestorov kamerovým

systémom, povinností prevádzkovateľov, bezpečnosti spracúvania osobných údajov a rodného

čísla. Úrad riešil aj otázky spojené s ochranou osobných údajov, ktoré presahujú národné

hranice v spolupráci s partnerskými organizáciami členských štátov EÚ a Rady Európy.

1.6. Právo na vlastníctvo

Právo vlastniť majetok sa na vnútroštátnej úrovni priznáva podľa článku 20 ods. 1

Ústavy SR každému. Vlastníctvom sa pritom rozumie oprávnenie vlastníka predmet

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

V európskom kontexte ochrany ľudských práv je ekvivalentom práva na vlastníctvo

právo na pokojné užívanie majetku, ktoré je podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznané každej fyzickej alebo

právnickej osobe, pričom nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne

pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, samotné vlastníctvo je za

určitých okolností obmedziteľné, či dokonca zrušiteľné. Vlastnícke právo teda nie je

absolútnym právom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je však

možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

V súvislosti s obmedzovaním vlastníckeho práva, resp. v súvislosti s vyvlastňovaním,

či núteným obmedzením vlastníckeho práva rezonovala výraznejšie vo verejnosti v roku 2009

téma aplikácie opatrení na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

V roku 2009 nedošlo v súvislosti s výstavbou diaľnic a ciest pre motorové vozidlá

k legislatívnym zmenám.

1.6.1. Vyvlastňovanie, rešpektovanie práva na vlastníctvo pri výstavbe diaľnic

Výstavba diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je témou, ktorú pozitívne prijíma väčšina

verejnosti. Výstavba diaľnic je jednoznačne verejným záujmom. Nové cesty prinesú našej

31 Odpoveď Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky z 1. marca 2010.

28

spoločnosti ekonomické výhody, pričinia sa o regionálny rozvoj a pod. Na dosiahnutie tohto

cieľa ale cesta musí viesť cez pozemky, ktorých vlastníkom vo väčšine prípadov štát nie je. Ak

však existuje verejný záujem, vlastnícke právo možno v nevyhnutnej miere, na základe zákona

a za primeranú náhradu obmedziť (nútené obmedzenie), či dokonca zrušiť (vyvlastnenie).

Kým v rokoch 2007 – 2008 sa vytváralo optimálne legislatívne zázemie na urýchlenú

výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, rok 2009 už priniesol prvé výsledky v podobe

prvých kilometrov nových ciest a stavebného ruchu v lokalitách plánovaných nových

dopravných tepien.

Proces prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá začal výrazne

akcelerovať v roku 2007. Vtedajšou legislatívou upravené vyvlastňovacie konanie bolo v praxi

veľmi zdĺhavé, a tak boli na návrh Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky (MDPT SR) prijaté viaceré opatrenia,32 ktoré mali pomôcť urýchliť dostavbu

základnej siete diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v termíne do roku 2010.

V roku 2008 bolo prostredníctvom zákona č. 86/2008 Z. z.,33 zákona č. 219/2008 Z. z.34

a hlavne prostredníctvom kľúčového zákona č. 540/2008 Z. z.35 prijatých niekoľko ďalších

urýchľovacích opatrení na úrovni legislatívnych zmien.36

Zmeny a doplnenia zákona č. 669/2007 Z. z.37 prijaté počas roku 2008 smerovali

nielen k zásadnému rozšíreniu zoznamu diaľnic, na ktoré sa vzťahujú jednorazové

32 Novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie

prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 275/2007 Z. z.); prijatie zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov; nelegislatívne opatrenie - rozhodnutie MDPT SR realizovať výstavbu diaľnic cez tzv. PPP projekty (verejno-súkromné partnerstvá).

33 Zákon č. 86/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

34 Zákon č. 219/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

35 Zákon č. 540/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36 Ďalšie legislatívne zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

37 Riešenie akcelerácie výstavby diaľnic, ktoré zákon č. 669/2007 Z. z. ponúka, považujú niektorí právni experti za kontroverzné, pretože pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia už nebude povinnosťou stavebníka preukázať, že je vlastníkom pozemku (resp. že má k pozemku iné právo, ktoré ho na stavbu na ňom oprávňuje). Podľa § 2 ods. 1 písm. a) postačí, ak preukáže, že „urobil úkon na získanie“ takéhoto práva.

29

mimoriadne opatrenia (z 538 na 12), ale aj k zavedeniu mechanizmov, ktoré zvýhodňujú

dohodu o výkupe pozemku alebo stavby oproti vyvlastneniu.

Samotný zákon č. 669/2007 Z. z. vyvolal v radoch opozičných i koaličných poslancov

a poslankýň vlnu kritiky a ich nesúhlas viedol 10. januára 2008 k podaniu návrhu na začatie

konania o súlade právneho predpisu na Ústavný súd SR.39 Navrhovatelia v návrhu na začatie

konania o súlade napadnutých ustanovení s označenými článkami ústavy a dodatkového

protokolu Ústavnému súdu SR požadovali, aby pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení

až do rozhodnutia vo veci samej.

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 11. novembra 2009 predbežne

prerokoval návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodol o jeho

prijatí na ďalšie konanie bez pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení. K uzneseniu

pripojili spoločné odlišné stanovisko sudkyňa Ľudmila Gajdošíková a sudcovia Juraj Horváth,

Ján Luby a Lajos Mészáros.40 V ňom odôvodňujú svoj nesúhlas s rozhodnutím pléna

Ústavného súdu SR o nevyhovení návrhu na pozastavenie účinnosti.

Na tlačovej konferencii Ústavného súdu SR v Košiciach 24. februára 2010 sa

predsedníčka Ústavného súdu SR vyjadrila, že plénum Ústavného súdu SR bude rozhodovať

o súlade niektorých ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych

opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (o tzv.

vyvlastňovacom zákone) „koncom jari alebo začiatkom leta“. Podľa slov predsedníčky

Ústavného súdu SR: „Rozhodnutie bezprostredne pred voľbami by sa mohlo stať nástrojom

politického boja ako koalície, tak aj opozície. Ústavný súd Slovenskej republiky nechce a

nebude spolutvorcom predvolebnej kampane ktorejkoľvek strany politického spektra.“41

O vyjadrenie k problematike vyvlastnenia v Slovenskej republike v roku 2009 sme

požiadali MDPT SR, Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. (NDS) a krajské stavebné úrady (KSÚ).

K zaslaným otázkam sa z 8 KSÚ nevyjadril KSÚ v Bratislave a KSÚ v Trnave. Nasledujúce

informácie prinášame z odpovedí jednotlivých subjektov.

K súčasnej praxi vyvlastňovania pozemkov z titulu výstavby diaľnic a ciest pre

motorové vozidlá nám MDPT SR42 spolu s NDS43 zhodne zaslalo nasledujúce vyjadrenie:

„Ak vlastník nehnuteľnosti, určenej právoplatným územným rozhodnutím na zastavanie 38 Stav k 1. aprílu 2008. 39 Pozri: http://www.concourt.sk/podanie.do?id_spisu=109435. Cit. 12. apríla 2010. 40 PL. ÚS 19/09-53 - Odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej, sudcov Juraja Horvátha, Jána Lubyho

a Lajosa Mészárosa vo veci sp. zn. PL. ÚS 19/09, http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_ spisu=325090. Cit. 12. apríla 2010.

41 Tamže. 42 Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 4. marca 2010. 43 Odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti z 2. marca 2010.

30

líniovou stavbou vo verejnom záujme, nesúhlasí s dobrovoľným prevodom vlastníctva, resp.

nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti ako predávajúcim a

stavebníkom ako kupujúcim,44 nastupuje možnosť použitia inštitútu vyvlastnenia ako krajného

prostriedku zásahu štátu získať vlastnícke právo k veci proti vôli jej vlastníka, a to na základe

zákona, vo verejnom záujme, za primeranú náhradu a iba v nevyhnutnej miere. Nakoľko

vyvlastnenie predstavuje problematický a časovo náročný proces, stavebník diaľnic a

rýchlostných ciest – líniových stavieb dáva pri majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníckych

vzťahov prednosť konsenzu a tento inštitút využíva naozaj len v krajnom prípade.“

KSÚ v Banskej Bystrici dodáva, že v prípadoch, kde sa nedohodnú vlastníci pozemkov

s investorom stavby v ponukovom konaní, t. j. v konaní o dobrovoľnom odpredaji pozemkov,

resp. o dočasnom obmedzení práv, postupuje navrhovateľ tak, že predkladá návrh na

vyvlastnenie pozemkov potrebných pre riešenú stavbu cesty príslušnému stavebnému úradu,

ktorým je podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. miestne príslušný krajský stavebný úrad. Vo

vyvlastňovacom konaní, ktoré zvyčajne uskutočňuje stavebný úrad v mieste stavby s najväčším

počtom účastníkov (vlastníkov pozemkov) na príslušnom obecnom úrade (zasadačka, resp.

kultúrny dom), sa ešte dá pristúpiť po objasnení problému k zmluvným vzťahom. Z konania

sa vypracováva zápisnica, do ktorej sa zapracovávajú vznesené námietky účastníkov konania,

o ktorých sa môže ešte stále rozhodnúť v prospech účastníkov, znamená to teda, že sa môže

pristúpiť aj k zmene výšky náhrady, zámene pozemkov a pod., okrem zmeny trasy, ktorá je

určená už vo vopred vydanom a právoplatnom územnom rozhodnutí, ktoré platí dva roky.

Tento postup riešia príslušné ustanovenia stavebného zákona a teda po ich preštudovaní si

každý vie urobiť obraz o celom konaní.45 KSÚ v Trenčíne spresnil, že zároveň vo funkcii

druhostupňového orgánu preskúmava a podľa potreby napráva aj postup stavebných úradov

pri vyvlastňovaní v ich vecnej príslušnosti. Informoval nás taktiež o príprave nového

právneho predpisu – zákona o vyvlastnení pozemkov a stavieb,46 ktorého cieľom je zakotviť

právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Samotné prerokovanie

pripravovaného nového stavebného zákona bude podľa zaslanej informácie uskutočnené až v

novom volebnom období.47

44 Alebo k uzatvoreniu dohody o zriadení vecného bremena a pod. (poznámka). 45 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici z 1. marca 2010. 46 Uznesením vlády SR č.196/2009 bol Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a

doplnení niektorých zákonov 11. marca 2009 schválený, s pripomienkami prijatými na rokovaní vlády. Vláda SR poverila svojho predsedu predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady SR na ďalšie ústavné prerokovanie a ministra výstavby a regionálneho rozvoja uviesť tento návrh v Národnej rade SR. (http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/753015E1596A2BF3C12575700037A876?OpenDocument. Cit. 12. apríla 2010).

47 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Trenčíne z 1. marca 2010.

31

Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorá zabezpečuje výstavbu diaľnic a

rýchlostných ciest, v roku 2009 zaevidovali 176 podaní návrhov na vyvlastnenie, 135

vyvlastňovacích konaní, 111 vydaných rozhodnutí a 9 odvolaní. Všetky uvedené vyvlastňovacie

konania vykonával príslušný krajský stavebný úrad. Ako spresnilo MDPT SR, obmedzenie

vlastníckeho práva je možné v zmysle platného stavebného zákona uskutočňovať iba v

nevyhnutnej miere (trvalý záber – teleso cesty, dočasný záber pozemkov – prekládky

inžinierskych sietí), vždy vo verejnom záujme, v súlade so zákonom. Náhrada sa poskytuje podľa

znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom pre oblasť stavebníctva.

Na úrovni jednotlivých KSÚ boli zaznamenané nasledovné informácie:

KSÚ v Prešove v roku 2009 evidoval 143 návrhov na vyvlastnenie, vykonal 224 konaní

o vyvlastnení a vydal 224 rozhodnutí o vyvlastnení. Proti 5 rozhodnutiam o vyvlastnení bolo

podané odvolanie.48

KSÚ v Banskej Bystrici v roku 2009 obdržal 120 návrhov na vykonanie

vyvlastňovacích konaní a teda aj na vydanie vyvlastňovacích rozhodnutí. V priebehu

vyvlastňovacích konaní došlo k dohode v 19 prípadoch, t. j. navrhovateľ a investor zobral

návrh na vyvlastnenie späť a stavebný úrad v dôsledku toho vyvlastňovacie konania zastavil.

Zo 101 vyvlastňovacích návrhov bolo teda vydaných 95 vyvlastňovacích rozhodnutí a v 5

prípadoch boli tieto konania prerušené z dôvodu, že účastníci predložili svoje protiposudky

o oceňovaní nehnuteľností, ktoré boli predložené na posúdenie Ústavu súdneho inžinierstva

v Žiline. V jednom prípade bolo proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu prvého stupňa podané

odvolanie na odvolací orgán, ktorým je v danom prípade ústredný orgán štátnej správy, t. j.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVaRR SR) v Bratislave, ktoré

prvostupňové rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové konanie a rozhodnutie.

KSÚ v Trenčíne za rok 2009 evidoval jeden návrh na vyvlastnenie pozemkov z titulu

výstavby diaľnic. Konanie nie je ukončené právoplatným rozhodnutím.

KSÚ v Žiline v roku 2009 uskutočnil konanie a vydal 112 vyvlastňovacích rozhodnutí

pre účely výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. V tomto počte sú započítané aj

rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva pre účely výstavby diaľnic a ciest pre

motorové vozidlá, ktoré platí len počas výstavby a za náhradu (tzv. dočasné a ročné zábery

nevyhnutné na prekládku sieti, stavebné dvory a pod.). Odvolanie proti vyvlastneniu ani

dočasnému obmedzeniu vlastníckeho práva nebolo podané.49

48 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Prešove zo 4. marca 2010. 49 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Žiline z 25. februára 2010.

32

V priebehu roku 2009 bolo na KSÚ v Nitre evidovaných: 42 návrhov na vyvlastnenie

a obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám pre rýchlostnú cestu „R1 Trnava –

Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok“, stavby

„R1 Nitra, západ – Selenec“, „R1 Selenec – Beladice“, „R1 Beladice – Tekovské Nemce“.

Uskutočnilo sa 42 konaní, bolo vydaných 84 rozhodnutí o vyvlastnení a 96 rozhodnutí o

obmedzení vlastníckeho práva. V zákonnej lehote účastníci konania podali 9 odvolaní. 1

odvolanie bolo podané po zákonnej lehote t. j. bolo oneskorené. 7 rozhodnutí o vyvlastnení,

resp. obmedzení vlastníckeho práva MVaRR SR ako odvolací orgán potvrdilo. 2 rozhodnutia

boli zrušené a vrátené KSÚ v Nitre na nové konanie (2010). 131 rozhodnutí nadobudlo

právoplatnosť, v ostatných prípadoch účastníci konania po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení

dobrovoľne uzatvorili kúpne zmluvy, resp. zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. V týchto

prípadoch bolo konanie zastavené zápisom v spise.50

KSÚ v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, v roku 2009

evidoval 1 návrh na vyvlastnenie podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Bolo

vedené 1 vyvlastňovacie konanie, na základe ktorého bolo vydané 1 vyvlastňovacie

rozhodnutie, podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu bolo

podané odvolanie. V odvolacom konaní odvolací orgán (MVaRR SR), napadnuté

rozhodnutie tunajšieho úradu potvrdil.51

V súvislosti s možnosťou právneho zakotvenia práva vlastníka nehnuteľnosti rokovať

priamo s investorom o podmienkach prevodu vlastníctva MDPT SR uviedlo, že platná právna

úprava pamätá aj na právo vlastníka nehnuteľnosti dotknutej investičnou činnosťou vo

verejnom záujme rokovať priamo s investorom podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona.

Vlastník je priamo oslovovaný investorom stavby s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy,

pričom výzva musí obsahovať náležitosti podľa príslušných ustanovení stavebného zákona.

Zaslaním tejto výzvy (doručuje sa doporučene do vlastných rúk v obálke s doručenkou) sa

začína písomné rokovanie s vlastníkom o návrhu kúpnej zmluvy, pričom ak je to potrebné a

ak to vlastník žiada, investor s ním rokuje aj osobne. KSÚ v Košiciach dodáva, že podľa §

110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno

dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Ustanovenie § 112 ods. 3 stavebného zákona

upravuje obsah návrhu na vyvlastnenie, ktorého súčasťou je aj dôkaz o tom, že pokus o

získanie práva k pozemku alebo stavbe dohodou bol bezvýsledný.

50 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Nitre z 23. februára 2010. 51 Odpoveď Krajského stavebného úradu v Košiciach z 22. februára 2010.

33

Názor na požiadavku viacerých občianskych iniciatív na prechod vyvlastňovacieho

konania do kompetencie súdov nie je v prípade oslovených subjektov jednotný. MDPT SR a

NDS uviedli, že občianskymi iniciatívami požadovaný prechod kompetencií pre konanie o

vyvlastnení zo stavebného úradu ako orgánu štátnej správy na súdy, pri ich súčasnom

zaťažení, nie je optimálnym riešením. Za súčasnej organizácie súdnictva, počtu prípadov na

súdoch a na čas ich rozhodovania nie je ministerstvo naklonené tomu, aby vyvlastňovacie

konania prešli na súdy. Majetková príprava stavieb vo verejnom záujme, akými diaľnice a

rýchlostné cesty podľa § 108 ods. 2 písm. f) sú, by sa neúnosne predĺžila. Za tejto situácie

podľa MDPT SR postačuje, že mimoriadnym opravným prostriedkom rozhodnutí správnych

orgánov o vyvlastnení je možnosť ich preskúmania súdom. Je to významný inštitút, ktorým sa

napĺňa právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Tento názor zdieľa aj KSÚ

v Prešove a KSÚ v Žiline. Podporujúce stanovisko k možnosti prechodu vyvlastňovacieho

konania do kompetencie súdov naopak vyjadrili KSÚ v Banskej Bystrici a KSÚ v Nitre.

Neurčito sa k iniciatíve vyjadril KSÚ v Košiciach a KSÚ v Trenčíne, pričom práve v Trenčíne

predpokladajú za reálny prechod druhostupňového konania (t. j. konania o odvolaní), a to

podľa už pripravenej novej právnej úpravy.

MDPT SR a NDS uviedli, že počas roku 2009 bola v troch prípadoch vyvlastnenia

vlastníkom zaberanej pozemkovej nehnuteľnosti vznesená požiadavka poskytnúť náhradu vo

vecnom plnení. Nakoľko Národná diaľničná spoločnosť, a. s. voľnými pozemkami nedisponuje,

môže dotknutému vlastníkovi poskytnúť len náhradu v peniazoch, podľa trhovej ceny určenej

znaleckým posudkom. KSÚ v Prešove a KSÚ v Trenčíne uviedli, že náhradná nehnuteľnosť

(vecná náhrada) za vyvlastňované pozemky v roku 2009 nebola poskytnutá, vlastníci tieto

nežiadali. Náhradná nehnuteľnosť za vyvlastnený pozemok bola na úrovni KSÚ v Banskej

Bystrici žiadaná zo strany vlastníkov od investora v 2 prípadoch, keď ale vlastníkom nebolo zo

strany investora vyhovené. KSÚ v Nitre a KSÚ v Košiciach nás informovali, že za vyvlastnenie

a obmedzenie vlastníckeho práva bola v roku 2009 poskytnutá len peňažná náhrada.

MDPT SR, NDS ani KSÚ za rok 2009 neevidovali sťažnosť ku konaniu o vyvlastnení z

titulu verejného záujmu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

34

2. OBČIANSKE, POLITICKÉ PRÁVA A PRÁVA CUDZINCOV

Ochrane občianskych a politických práv sa venuje významná pozornosť tak na

medzinárodnej, ako aj na národnej úrovni. Na medzinárodnej úrovni obsahuje základnú úpravu

občianskych a politických práv väčšina medzinárodných dokumentov, upravujúca základné

ľudské práva a slobody (napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd či Charta základných práv a slobôd).

Na vnútroštátnej úrovni sú zakotvené v treťom oddiele druhej hlavy Ústavy SR.

Konkrétnu úpravu a garancie ich výkonu a ochrany obsahujú osobitné zákony. Článok 31

Ústavy SR obsahuje ojedinelý ústavný princíp, podľa ktorého zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Podľa Ústavného súdu SR tento

princíp nemá povahu práva zaručeného jednotlivcovi, „jeho obsahom je záväzok Národnej

rady Slovenskej republiky pri prijímaní zákonov upravujúcich politické práva a slobody

schváliť iba také zákony, ktorými sa umožní a ochráni slobodná súťaž politických síl v

demokratickej spoločnosti“.52

2.1. Volebné právo

Jedným zo základných predpokladov slobody a demokracie v spoločnosti je aj

uplatňovanie (zavedenie) všeobecného a rovného volebného práva.

„Volebné právo zahŕňa najmä právo voliť a byť volený, ďalej právo účasti na

navrhovaní kandidátov prostredníctvom politických strán a hnutí, alebo pri navrhovaní

nezávislých kandidátov prostredníctvom skupín občanov. S tým súvisí aj právo účasti na

predvolebnom boji a právo na informácie o politických programoch predstavovaných

jednotlivými kandidátmi. Volebné právo napokon zahrnuje právo domáhať sa preskúmania

zákonnosti priebehu volieb.“ 53

Aktívne volebné právo (právo voliť) predstavuje jednu z foriem účasti obyvateľstva na

správe vecí verejných, pasívne volebné právo (právo byť volený) je súčasťou práva na prístup

k verejným funkciám.

52 PL. ÚS 19/1998 53 Nesvadba, A. – Zachová, A.: Teória štátu a práva. 2. doplnené vyd. Bratislava : Akadémia PZ v Bratislave,

2008, s. 49.

35

Na medzinárodnej úrovni upravuje tieto práva napr. článok 25 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, článok 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj články 39 a 40 Charty základných

práv Európskej únie.

Na vnútroštátnej úrovni zaručuje tieto práva článok 30 Ústavy SR. Ústava SR v článku

30 ods. 1 zaručuje obmedzené volebné právo aj cudzincom s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do

orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Právo zúčastňovať sa na správe vecí

verejných slobodnou voľbou v súčasnosti upravuje v Slovenskej republike 5 samostatných

zákonov,54 ktoré upravujú niektoré podmienky výkonu a prekážky vo výkone volebného

práva odlišne.

Vzhľadom na mimoriadny význam volebného práva pre existenciu a fungovanie

demokratickej spoločnosti Stredisko opätovne (tak ako v správe za rok 2008) odporúča

zjednotiť „volebnú“ legislatívu.

2.1.1. Voľby v roku 2009 a rozhodovanie Ústavného súdu SR vo veciach týkajúcich sa volieb

V roku 2009 sa na Slovensku konalo viacero volieb, a to prezidentské voľby, voľby do

Európskeho parlamentu, voľby do VÚC a v niektorých obciach aj doplňujúce komunálne

voľby. Voľby sa konali na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním. Ani v roku 2009 sa nevyhli podozreniam z manipulácie ich priebehu a výsledkov,

ani podaniam, ktoré z týchto dôvodov adresovali niektorí občania Ústavnému súdu SR.

Na Ústavný súd SR bolo v roku 2009 doručených 11 podaní týkajúcich sa volieb. 7

podnetov sa týkalo komunálnych volieb, z toho 4 podnety sa týkali volieb do VÚC, 3 podnety

prezidentských volieb a 1 podnet volieb do Európskeho parlamentu. V súvislosti s týmito

podnetmi Ústavný súd SR ešte nerozhodol a nevyslovil porušenie ústavnosti alebo zákonnosti.

Ústavný súd SR v rámci podaní týkajúcich sa volieb v roku 2009 zaevidoval 4

námietky v súvislosti s podozrením z kupovania hlasov voličov.55 Podnety v súvislosti

54 Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho

odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov. Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho

poriadku. Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu. 55 Odpoveď Ústavného súdu SR z 3. marca 2010.

36

s volebnými sťažnosťami riešil Ústavný súd SR v rámci konania podľa čl. 129 Ústavy SR,

alebo iným spôsobom.

V obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves sa v roku 2009 konali voľby až štyrikrát.

Okrem prezidentských volieb, volieb do Európskeho parlamentu a volieb do VÚC, tu boli aj

doplňujúce voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, pretože Ústavný súd SR v

septembri v roku 2008 zrušil platnosť volieb do samosprávnych orgánov obce. Doplňujúce

komunálne voľby tu vyústili do hromadnej bitky, pri ktorej musela zasahovať polícia.

V súvislosti s doplňujúcimi komunálnymi voľbami v Žehre zaevidoval Ústavný súd SR opäť

dve sťažnosti. Jednu volebnú sťažnosť podala skupina väčšia ako desať percent z

oprávneného počtu voličov a ďalšiu sťažnosť napádajúcu výsledky volieb podal kandidát na

starostu, ktorý skončil v poradí ako druhý. Obaja navrhovatelia v sťažnostiach tvrdili, že

počas volieb bola porušená tajnosť hlasovania, lebo sto až dvesto voličov pri úprave

volebných lístkov sprevádzala ďalšia osoba, pričom medzi sprevádzajúcimi boli aj kandidáti

na poslanca. Tvrdili tiež, že sa udiali aj ďalšie skutočnosti naznačujúce, že voľby boli

zmanipulované. Ani v tomto prípade Ústavný súd SR ešte nerozhodol.

2.2. Účasť žien na správe vecí verejných

Ďalším nevyhnutným predpokladom fungovania demokratickej spoločnosti je

primerané zastúpenie jednotlivých skupín obyvateľov vo volených orgánoch verejnej moci.

Napriek faktu, že ženy predstavujú v našej spoločnosti štatisticky väčšinu,56 ich skutočné

zastúpenie v rozhodovacích a riadiacich pozíciách je dlhodobo nedostatočné a v mnohých

prípadoch skôr symbolické.

V roku 2009 sa uskutočnili viaceré voľby, ktoré mohli zlepšiť zastúpenie žien vo

volených orgánoch. Pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, tak zo všetkých 184

kandidátov a kandidátok predstavovali ženy 28,2 %, napokon sa do Európskeho parlamentu

dostalo 5 žien, čo znamená výsledné 38 % zastúpenie Sloveniek v Európskom parlamente.

Slovensko tak o 3 % prevyšuje európsky priemer, keďže celkovo ženy tvoria v Európskom

parlamente 35 %. Oveľa horšie však vyznievajú ukazovatele zastúpenia žien v politike na

národnej úrovni. V súčasnej dobe je zo 150 poslancov v parlamente len 27 žien, čo predstavuje

18 %, zo 16 členov vlády sú len dve pozície zverené ženám, ministerka spravodlivosti je

zároveň aj podpredsedníčkou vlády. Percentuálne zastúpenie žien vo vláde je 12,5 %.

56 Podľa dostupných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky tvorili ženy k 31. decembru 2009 51,39 %

všetkých obyvateľov. Informácie o počte obyvateľov sú dostupné na http://portal.statistics.sk/showdoc.do? docid=4471. Cit. 11. apríla 2010.

37

V roku 2009 sa uskutočnili aj voľby do vyšších územných celkov. Na post predsedov

a predsedníčok kandidovalo z 57 kandidátov len 5 žien (necelých 9 %), pričom až v 4 z 8 krajov

nekandidovala ani jedna žena. Kandidátky na miesta poslankýň tvorili celkovo 20,4 %, najviac

žien pritom kandidovalo v Bratislavskom kraji (takmer 24 %), najmenej ich kandidovalo

v Žilinskom kraji (len 5,4 %).57 Celkové zastúpenie žien v regionálnych zastupiteľstvách je

v súčasnosti na úrovni 15 % (61 žien poslankýň v porovnaní s 355 mužmi poslancami), najvyššie

zastúpenie žien majú Bratislavský a Trenčiansky kraj (24 %), najmenej žien nájdeme v Prešove

(len 6 %).58

Dňa 8. apríla 2009 bola uznesením vlády SR č. 272/2009 schválená Národná stratégia

rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013, pričom medzi prioritné oblasti, ktoré si v aktuálnych

podmienkach Slovenskej republiky vyžadujú strategickú a komplexnú podporu a zvýšenú

podporu zo strany rozhodujúcich subjektov patrí aj oblasť verejného a politického života,

participácie a reprezentácie. Dosiahnuť vyvážené postavenie a zastúpenie žien a mužov

v rozhodovacích a mocenských pozíciách je prvým z operačných cieľov stratégie. Ako ďalšie

problémy v oblasti verejného a politického života stratégia označuje o. i. nevyvážené

zastúpenie žien a mužov vo verejnom a politickom živote, rodovú stereotypizáciu, nízku

podporu rozšírenia dostupných služieb súvisiacich s oblasťou verejného a politického života,

reprezentáciou a participáciou či nedostatočné uplatňovanie rodových hľadísk pri tvorbe

verejných politík a verejných rozpočtov.

2.3. Účasť zástupcov menšín na správe vecí verejných

Účasť na správe vecí verejných je jedným zo základných práv národnostných menšín.

Na medzinárodnej úrovni zakotvujú účasť menšín na správe vecí verejných medzinárodné

dokumenty OSN, napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj

dokumenty Rady Európy, napr. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Na

vnútroštátnej úrovni upravujú práva národnostných menšín články 33 a 34 Ústavy SR, pričom

právo príslušníkov národnostných menšín zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa

národnostných menšín a etnických skupín je výslovne garantované v článku 34 ods. 2 písm.

c) Ústavy SR.

Poradným a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť národnostnej

politiky a pre oblasť implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov

57 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/vuc2009/. 58 Zdroj: Databáza Európskej komisie. Dostupné na: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=774&langId

=en&intPageId=657.

38

v zmysle jej článku 7 ods. 4 je Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a

etnické skupiny (Rada).

Rada koordinuje úlohy, ktoré vyplývajú pre vládu SR vo vzťahu k príslušníkom

národnostných menšín a etnických skupín z Ústavy SR, z medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná, a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a

spolupracuje pri ich realizácii najmä s ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej

správy, orgánmi územnej samosprávy, mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti

ľudských práv, vedeckými pracoviskami a akademickými inštitúciami. V roku 2009 zasadala

Rada celkovo štyrikrát.

Hoci sa voľby do samosprávnych krajov VÚC v roku 2009 niesli v duchu nízkej

volebnej účasti, pozoruhodná bola pomerne vysoká volebná účasť Rómov, ktorí tak mohli

ovplyvniť dianie v regionálnych parlamentoch. Na základe výsledkov volieb však treba

konštatovať, že zatiaľ čo maďarská menšina sa dokázala presadiť a podieľať sa tak na

verejných rozhodnutiach, rómska menšina úspešná nebola.

Do regionálnych parlamentov sa dostali celkovo len dvaja príslušníci rómskej

menšiny. Jeden poslanec do regionálneho prešovského samosprávneho kraja a druhý do

košického samosprávneho kraja. Celkovo na post župana samosprávneho kraja kandidovali

štyria rómski kandidáti. Ani jeden z nich neuspel.59

Podľa informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky sa údaje tykajúce sa

etnického a národnostného zloženia poslancov, ako aj županov či starostov a primátorov

štatisticky nesledujú, pretože údaje o etnickom a národnostnom pôvode nie sú uvádzané na

žiadnej kandidátnej listine pri žiadnom type volieb. Ani jeden volebný zákon takúto

povinnosť kandidátom neukladá.

2.4. Občianska participácia – vplyv občanov na rozhodovanie o veciach verejných

Občianska participácia je v súčasnosti frekventovaným pojmom v slovníku mnohých

komunálnych politikov, ale aj rôznych občianskych aktivistov. Mnohí obyvatelia sa však

mylne domnievajú, že ich možnosť participovať na rozhodovacích procesoch je obmedzená

len na obdobie volieb alebo referenda. Občianska participácia je široký pojem, ktorý ľuďom

umožňuje zúčastňovať sa rozhodovacích procesov, kontrolovať tieto procesy, vyjadrovať svoj

názor, zoskupovať sa s inými obyvateľmi a presadzovať svoje iniciatívy.

59 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list). Dostupné na: http://rnl.sk/modules.php?name=News&file

=article&sid=16987.

39

Jedným zo spôsobov ako môžu občania poukázať na existujúci problém, vyjadriť svoj

názor k zámerom obce či navrhnúť konkrétne aktivity je aj možnosť vystúpiť s príspevkom na

obecnom či mestskom zastupiteľstve. S otázkou, nakoľko občania využívajú túto možnosť

participovať a príp. ovplyvňovať činnosť obecného zastupiteľstva, sme sa obrátili na vybrané

mestá. Zasadnutia obecného zastupiteľstva sú zo zákona zásadne verejné, ak na rokovaní požiada

o slovo poslanec NR SR, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Podľa zákona

sa slovo môže udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.60

Z listu primátora Bratislavy vyplýva, že na zasadnutiach Mestského zastupiteľstva

(MZ) hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy občania často využívajú možnosť

vystúpiť na týchto zasadnutiach. V prípade, že požiadajú o vystúpenie, je im to v plnej miere

umožnené. Občania najčastejšie vystupujú a vyjadrujú sa k otázkam územného plánu mesta,

k majetku mesta, životnému prostrediu, k doprave v meste, ako aj k mestskej hromadnej

doprave, k problémom súvisiacich s cintorínmi, najmä k poplatkom za hrobové miesta a

k otázkam kultúrneho rozvoja mesta.

Z vyjadrenia mesta Banská Bystrica vyplýva, že občania sú na jednotlivé zasadnutia MZ

pozývaní formou zverejnenej pozvánky na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica, ako aj na

internetovej stránke mesta. Pre občanov sú zverejnené všetky predkladané materiály na

internete, a tak isto priamo v rokovacej miestnosti majú občania k dispozícii aj písomný

materiál. Majú vyhradené miesta na sedenie priamo v rokovacej miestnosti a aj na balkóne.

Občania sa zúčastňujú na jednotlivých rokovaniach MZ v menšom počte, no v prípade

prerokovania závažných problémov sa zúčastňujú vo väčších počtoch, ako napr. pri problémoch

s MHD, prijímaní VZN, zrušení školy, riešení problematiky zhoršeného životného prostredia.

Na zasadnutiach mestského zastupiteľstva pritom vystupujú občania k jednotlivým bodom na

základe Rokovacieho poriadku, kde je uvedené, že o udelení slova záujemcovi z radov

verejnosti rozhodujú poslanci hlasovaním. Poslanci svojim hlasovaním umožnili občanom

vystúpiť k riešenej problematike. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 24. júna 2008

poslanci prijali uznesenia č. 236/2008-MZ, ktorým sa zaručilo to, že v rámci programu MZ je

zaraďovaný bod „Slovo pre verejnosť“ v trvaní 30 minút, kde môžu občania vystúpiť so svojimi

problémami, námetmi a pod., bez potreby odhlasovať ich vystúpenie poslancami MZ. Túto

možnosť využilo v období od 24. júna 2008 do 26. januára 2010 23 občanov a občianskych

združení mesta.

60 § 12 ods. 4 a 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

40

Inú skúsenosť ohľadne záujmu obyvateľov o túto formu participácie majú Košice –

Staré mesto. Zasadnutia MZ sú verejné a sú prístupné každému občanovi, ktorý má záujem sa

ich zúčastniť, napriek tomu je podľa vyjadrenia mesta účasť občanov na zasadnutiach MZ

sporadická a nízka. V priebehu zasadnutia MZ, v súlade so schváleným rokovacím

poriadkom, majú občania možnosť vystúpiť a predniesť svoje návrhy, resp. požiadavky

súvisiace s program, túto možnosť občania nevyužívajú. Občania môžu svoje námety,

pripomienky a žiadosti vzniesť aj pri osobnom stretnutí so starostom mestskej časti a

v priestoroch úradu je zriadená schránka na prijímanie písomných podnetov od občanov.

Okrem toho môžu občania v priebehu poslaneckých dní vznášať svoje návrhy a

požiadavky priamo príslušným poslancom, ktorí boli zvolení za daný obvod, v ktorom občan

býva. Táto forma komunikácie je najrozšírenejšia a využilo ju ročne približne 110 občanov.

Najčastejšie sa požiadavky občanov pritom dotýkajú samosprávnych funkcií mestskej časti a

mesta a sú zamerané na riešenie dopravy a dopravnej infraštruktúry, mestského mobiliára,

verejného poriadku a údržby verejnej zelene, udržiavania čistoty verejných priestranstiev či

zariadení pre šport a rekreáciu.

Možnosť zúčastňovať sa zasadnutí MZ využívajú aj obyvatelia Trenčína. V roku 2009

požiadali o možnosť vystúpiť na zasadnutí MZ v troch prípadoch, pričom podľa Rokovacieho

poriadku MZ v Trenčíne je umožnené občanovi vystúpiť na zasadnutí MZ po odsúhlasení

jeho vystúpenia poslancami. Vystúpenia sa týkali petície „Za zachovanie súčasného stavu a

rozlohy lesoparku Brezina a plôch verejnej zelene mesta Trenčín“ (1 občan) a občianskej

petície proti budovania AUPARKU v meste Trenčín, kde vystúpili dvaja občania.

V Trnave boli v priebehu roka 2009 vznesené dve požiadavky na vystúpenie, v oboch

prípadoch to bolo občanom umožnené. Prejednávanou problematikou bolo poskytnutie

príspevku mesta na činnosť subjektu a výška dotácie; v oboch prípadoch išlo o riaditeľov

súkromných materských škôl.

Význam zapojenia sa občanov do rozhodovacích procesov je aj témou Európskeho

týždňa miestnej demokracie, ktorý od roku 2007 organizuje Rada Európy. Cieľom tejto aktivity

je zvyšovanie povedomia o miestnej demokracii a presadzovanie myšlienky demokratickej

účasti občanov na miestnom živote. V roku 2009 sa Európsky týždeň miestnej demokracie

organizoval vo všetkých členských krajinách Rady Európy od 12. do 18. októbra 2009. Jeho

účelom bolo zvýšiť povedomie európskych občanov o práci miestnej samosprávy a informovať

ich o možnostiach účasti na rozhodovacom procese na miestnej úrovni.

41

Na Slovensku sa do akcie zapojili viaceré kraje, zoznam uskutočnených aktivít možno

nájsť na internetovej stránke Ministerstva vnútra, v sekcii Verejná správa.61 Do akcie sa

zapojili aj viaceré školy, napr. v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa ich zapojilo až 27.

Viaceré z nich pripravili deň otvorených dverí, návštevu rôznych zariadení, ktoré spravuje

samospráva, rozhlasové relácie i informačné panely. Počas celého týždňa sa v školách v

jednotlivých okresoch kraja uskutočnili besedy s volenými predstaviteľmi – poslancami,

primátormi alebo starostami.62

2.5. Sloboda prejavu a právo na informácie

Sloboda prejavu je jedným z hlavných pilierov demokratickej spoločnosti a jednou zo

základných podmienok jej rozvoja a rozvoja každého človeka.63

Na medzinárodnej úrovni je garantovaná vo väčšine medzinárodných dokumentov

upravujúcich základné ľudské práva a slobody (napr. článok 19 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd či článok 11 Charty základných práv Európskej únie).

Na vnútroštátnej úrovni je sloboda prejavu a právo na informácie upravené

predovšetkým v článku 26 Ústavy SR. Sloboda prejavu a právo na informácie zahŕňa aj právo

slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

V súvislosti s uplatňovaním slobody prejavu je potrebné pripomenúť, že aj v roku

2009 dochádzalo k individuálnym prípadom zneužívania slobody prejavu, ktorým sa venujú

iné časti tejto Správy (pozri časť 1.4. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a ochranu mena, s. 23, ako aj časť 6.4. Zneužívanie zhromažďovacieho

a združovacieho práva a práva na slobodu prejavu, s. 118).

Pozornosť verejnosti v roku 2009, nielen vo vzťahu k slobode prejavu, upútalo

zverejnenie prehlásenia „Päť viet“, pod ktoré sa podpísalo 105 sudcov a sudkýň, s pripojením

výzvy, ktorou sa obrátili na prezidenta, premiéra a poslancov. Týmto prehlásením podpísaní

sudcovia a sudkyne vyjadrili svoje vnútorné presvedčenie, že „pracujú v priestore, kde sa

popierajú ich práva na slobodu prejavu a slobodu názoru“. 64 Okrem charakterizovania

problémov a príčin, ktoré, podľa ich názoru umožnili v súdnom systéme vznik nepriaznivého

61 Podrobnejšie informácie o vykonaných aktivitách sú na http://www.minv.sk/?europsky-tyzden-miestnej-

demokracie. 62 Zdroj: http://www.bbsk.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/DE5DEFC1F9ABC22FC12574DE003664D6. 63 Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Handyside vs. Spojené kráľovstvo zo 7. decembra 1976. 64 Stovka sudcov: Pracujeme v strachu a neslobode. Správa agentúry ČTK, zo dňa 2. 10. 2009. Zdroj:

http://hnonline.sk/slovensko/c1-38496560-stovka-sudcov-pracujeme-v-strachu-a-neslobode.

42

stavu, predložili Ústavnoprávnemu výboru NR SR aj návrhy riešení (napr. návrh

legislatívnych zmien v statusových zákonoch sudcov). O svojej iniciatíve informovali aj

kompetentné orgány Európskej únie, Rady Európy a stavovskú organizáciu sudcov International

Association of Judges (IAJ-UIM). Na základe tejto iniciatívy vyslovilo Ministerstvo

zahraničných vecí USA vo svojej Správe o dodržiavaní ľudských práv za rok 200965 určité

obavy týkajúce sa integrity súdnictva v SR. V októbri 2009 bola zriadená aj webová stránka pre

sudcov a širokú verejnosť (www.sudcovia.sk), na ktorej možno verejne diskutovať o stave

súdnictva a možnostiach jeho zmeny.66

V súvislosti s podmienkami uplatňovania práva na informácie došlo v roku 2009 na

medzinárodnej úrovni k významnej udalosti. 17. júna 2009 bol v Rade Európy predložený na

podpis nový medzinárodný dohovor – Dohovor Rady Európy o prístupe k verejným

informáciám. Ide o prvý medzinárodný dohovor, ktorý sa špeciálne týka práva na informácie,

a preto Stredisko odporúča, aby Slovenská republika zvážila urýchlenie prístupového procesu

k tomuto dohovoru.

Pokiaľ ide o uplatňovanie práva na informácie v roku 2009 v SR dochádzalo, tak ako

v predchádzajúcom roku, k individuálnym porušeniam. Kritike verejnosti sa nevyhli niektoré

medializované prípady, napr. zmluva o predaji emisných kreditov AAU medzi Ministerstvom

životného prostredia a americkou firmou Interblue Group, keď pôvodne neboli zverejnené

niektoré informácie s odôvodnením, že sú predmetom obchodného tajomstva. Kompletné

znenie zmluvy o predaji kvót emisií CO2 zverejnilo MŽP SR v júni 2009.67

Verejný ochranca práv za uplynulý rok činnosti preukázal porušenie práva na

informácie, zaručené článkom 26 ods. 1 Ústavy SR v 9 prípadoch.

2.5.1. Tlačový zákon v praxi

Tlač a sloboda tlače má v demokratickej spoločnosti výnimočné postavenie. Sloboda

tlače patrí k základným politickým slobodám, bez ktorých je fungovanie demokracie

nemysliteľné. 1. mája 2008 začal na Slovensku platiť nový tlačový zákon (zákon č. 167/2008

Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve).

Popri práve na opravu, ktoré v inej podobe platilo aj podľa predchádzajúceho

tlačového zákona, zaviedol nový zákon aj právo na odpoveď a právo na dodatočné oznámenie

65 2009 Human Rights Report: Slovakia. Dostupné na: http://www.state.gov/g/drl/rls/hrrpt/2009/eur/136057.htm 66 Prečo vzniklo Päť viet a Výzva, zo dňa 16. 9. 2009. Dostupné na: http://www.sudcovia.sk/index.php?option=

com_content&view=article&id=70:preco-vniklo-pat-viet&catid=35:dokumenty&Itemid=27. 67 Znenie zmluvy dostupné na: http://www.cas.sk/clanok/120766/emisie-sme-predali-za-5-05-eura-ukazala-

zverejnena-zmluva.html. Cit. 11. apríla 2010.

43

a spresnil práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní týchto práv, práva a povinnosti

vydavateľov periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, vzťahy

medzi verejnosťou (fyzickými a právnickými osobami) a vydavateľmi periodickej tlače a

tlačovými agentúrami. Právo na odpoveď nie je v Európe novým inštitútom, využíva sa v

zákonodarstve najmenej dvanástich krajín, ktoré sú členmi Európske únie (v niektorých je

dokonca upravené v ústave), ako aj v ďalších iných európskych krajinách.

Hoci zákon počas jeho schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, politickej opozície

a niektorých medzinárodných organizácií pre možné ohrozenie slobody tlače, tieto obavy sa

v praxi nepotvrdili.

Napriek tomu je podľa vyjadrenia Slovenského syndikátu novinárov nedostatkom

tlačového zákona nevyváženosť práv a povinností, chýbajúca definícia cenzúry, komplikovaná

úprava práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Ani podľa vyjadrenia Asociácie

vydavateľov regionálnej tlače na Slovensku (AVRT) tlačový zákon nezabezpečuje vyváženú

ochranu, pretože poskytuje neprimerane veľké možnosti verejnej správe, prípadne aj

podnikateľskému sektoru.

Podľa AVRT prevažná časť žiadostí o opravy a odpovede bola v roku 2009 zo strany

politikov. Hlavnú príčinu, prečo občania v porovnaní s politikmi a firmami využívajú právo

na odpoveď minimálne, vidí AVRT v tom, že obsah médií sa neporovnateľne viac priamo

dotýka politikov a firiem a ich záujmov než ostatných občanov.

Výskum na tému ako sa využíva v slovenských denníkoch právo na opravu a právo na

odpoveď od prijatia tlačového zákona68 zisťoval, ako sa inštitút práva na odpoveď a inštitút

práva na opravu využíva v troch mienkotvorných slovenských denníkoch: SME, Pravda a

Hospodárske noviny. Z výskumu vyplýva okrem iného to, že obavy, podľa ktorých mali byť

novinové strany zaplavené publikovanými opravami a odpoveďami sa nenaplnili.

Tlačový zákon priniesol v roku 2009 aj prvé rozsudky. Väčšinu žiadostí o odpoveď,

ktoré noviny dostali, odmietli uverejniť, pretože nespĺňali potrebné náležitosti. Súdy priniesli

precedensy, ktoré hovoria, či vydavatelia postupovali správne. Častým dôvodom, prečo médiá

odmietajú uverejniť odpoveď je, že dotknutá osoba sa nebráni proti skutkovým tvrdeniam, ale

hodnotiacim úsudkom, čo však zákon nepovoľuje.

Po roku a pol účinnosti možno konštatovať, že tlačový zákon na jednej strane

rešpektuje medzinárodnoprávnu úpravu ochrany slobody prejavu (tak v rámci univerzálneho

68 Realizovaný Mgr. Branislavom Ondrášikom, MA, PhD. z Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy

práva v Bratislave pod názvom: „The Slovak Press Law: History and Its Impact on Free Media (Slovenský tlačový zákon: Jeho história a dopad na slobodu médií“).

44

systému ochrany ľudských práv, ako aj v rámci systému ochrany ľudských práv

reprezentovaného Radou Európy) a je v súlade s ochranou slobody prejavu (slobody tlače)

zakotvenou v článku 26 Ústavy SR, no na strane druhej poskytuje vyváženú ochranu

základných osobnostných práv – osobitne práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena, v zmysle medzinárodných dokumentov, článku 19

Ústavy SR a odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.

2.6. Petičné právo

Petičné právo je garantované v článku 27 Ústavy SR a bližšie podmienky jeho

uplatňovania upravuje zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, pričom oprávnenou osobou

je každý, kto dovŕšil 18 rokov. Podpisy však môže zhromažďovať už aj osoba, ktorá

dovŕšila 16 rokov.

Petícia je písomná žiadosť, ktorú podávajú občania Slovenskej republiky na príslušný

orgán, t. j. orgány verejnej správy v prípadoch vecí verejných alebo v prípade spoločenského

záujmu. Každú petíciu je potrebné adresovať vždy kompetentnej inštitúcii, ktorá sa ňou môže

ďalej zaoberať. Petíciou možno žiadať, až na niektoré výnimky, všetko to, čo podávajúci

považuje za opodstatnené. Podávanie petície nie je časovo obmedzené, pričom v niektorých

prípadoch môžu viesť k vyhláseniu referenda k danej otázke, situácii či stavu, napr. návrh

zmeny cestovného poriadku autobusovej linky. Petíciou však nemožno vyzývať na

porušovanie základných práv a slobôd ani zasahovať do nezávislosti súdu (ods. 2 a 3 článku

27 Ústavy SR). Petícia nesmie ani vyzývať k porušovaniu Ústavy a právnych predpisov SR,

popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich

národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a

sociálne postavenie, alebo k roznecovaniu nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov alebo

k násiliu alebo hrubej neslušnosti (§ 1 ods. 3 zákona o petičnom práve).

Petičné právo občanov ukladá orgánu verejnej správy povinnosť prijať petíciu, ak

spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o petičnom práve, prešetriť ju a v zákonnej

lehote podať stanovisko.

Petície 2009

V súvislosti s výkonom petičného práva v roku 2009 zaznamenali orgány verejnej

správy početné aktivity.

45

V Nitre riešili v roku 2009 najviac petícií za posledné štyri roky. Magistrát mesta Nitra

vyhodnotil 22 petícií ako opodstatnených a 11 ako neopodstatnených. Petície sa týkali

napríklad zrušenia kafilérie, zrušenia prevádzky pohostinstva, či vybudovania parkovísk.

Všeobecne, v minulom roku klesol aj počet sťažností zo strany občanov mesta Nitra. (17.

marca 2009, SITA).

Petícia za vysielanie rádia Patria mala na začiatku apríla už 15 000 podpisov a ich

počet neustále stúpal. Petícia bola iniciovaná na základe myšlienky rovnocenného postavenia

maďarčiny so slovenčinou v oblastiach obývaných občanmi maďarskej národnosti

a myšlienky za obnovu pôvodného rozsahu vysielania Rádia Patria pre národnostné menšiny.

(11. apríla 2009, ČTK).

Poslanci mesta Brezno pod tlakom verejnosti, podporeného petíciou, zmenili svoje

rozhodnutie, ktoré sa týkalo pôvodného rozhodnutia z februára 2008 ohľadne osady Hlavina.

Išlo o výstavbu bytov a následného zvýšenia štandardu pre rómske rodiny. Primátor prejavil

snahu pomôcť týmto rodinám, ale poslanci podľahli tlaku protestujúcich občanov a zrušil

pôvodné rozhodnutie týkajúce sa rozširovania osady. Občania (ktorí podali petíciu) sa

sťažovali najmä na zhoršenie bývania, zníženie hodnoty ich nehnuteľností, či zníženie

bezpečnosti a ohrozenie ich majetku. Po zrušení tohto plánu sa nastolila otázka vytypovať inú

lokalitu pre toto rozšírenie. (15. apríla 2009, TASR).

Petícia so snahou o vyvolanie referenda proti predaju Bardejovských lesov bola

iniciovaná občianskou iniciatívou, ktorá sa snažila zabrániť predaju 1 300 hektárov lesa

súkromnej spoločnosti z obavy o jeho zdevastovanie. (16. apríla 2009, SITA).

Petícia s názvom „Stop uránu“ bola iniciovaná slovenským Greenpeace a na

Slovensku bola propagovaná kampaňou s názvom Ekologická stopa. Proti ťažbe uránu sa

vyzbieralo už 100 tisíc podpisov a touto témou by sa mala zaoberať aj NR SR. (17. apríla 2009,

Mikuláš Jesenský).

Petícia s názvom Červená pre Štefana Harabina bola iniciovaná zo strany občianskych

aktivistov aliancie Fair-play v spojení s inými občianskymi združeniami, ktorí protestovali proti

zvoleniu Štefana Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. (10. apríla 2009, SITA).

MV SR evidovalo za rok 2009 osem petícií, pričom nikto nenamietal na MV SR

porušenie petičného práva.

46

2.7. Právo pokojne sa zhromažďovať a právo slobodne sa združovať

Právo pokojne sa zhromažďovať a právo na združovanie občanov sú právami, ktoré

zaraďujeme do tzv. práv prvej generácie. Ide o politické práva, ktoré veľmi úzko súvisia so

slobodou prejavu.

Slobodu zhromažďovania a združovania v medzinárodnoprávnej úprave garantuje čl.

21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 11 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 12 Charty základných ľudských práv

Európskej únie.

Na vnútroštátnej úrovni je toto právo zaručené článkom 28 a 29 Ústavy SR.

Právo na zhromažďovanie nie je absolútnym právom a za určitých, v zákone presne

vymedzených podmienok, môže byť obmedzené. Zo samotného obsahového vyjadrenia tohto

práva v medzinárodnej i vo vnútroštátnej úprave vyplýva, že sa zaručuje právo pokojne sa

zhromažďovať. Požiadavka „pokojne“ je jednak základnou ústavnou podmienkou výkonu

tohto práva, ale na druhej strane zakladá pozitívny záväzok štátu zabezpečiť pokojný priebeh

každého zhromaždenia.

Výkon zhromažďovacieho práva má slúžiť občanom na využívanie slobody prejavu a

ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení

verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

Podrobnú úpravu zhromažďovacieho práva obsahuje zákon č. 84/1990 Zb.

o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

Neoddeliteľnou súčasťou zhromažďovacieho práva je aj zákaz podmieňovať

zhromaždenia akýmkoľvek predchádzajúcim povolením orgánu verejnej správy.

2.7.1. Rozpustenie/nerozpustenie občianskeho združenia Slovenská pospolitosť

Najvyšší súd SR zrušil dňa 1. júla 2009 rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o rozpustení

extrémistického občianskeho združenia Slovenská pospolitosť (SP) a vrátil ho Ministerstvu

vnútra SR na opätovné konanie. Predmetné konanie na NS SR iniciovalo občianske združenie

SP – podaním opravného prostriedku v súlade s § 12 zákona o združovaní občanov proti

rozhodnutiu ministerstva o jeho zrušení, a to z nasledovných dôvodov:

Pred samotným rozpustením občianskeho združenia SP ministerstvo zaslalo

združeniu „upozornenie“ zo 7. novembra 2008, v ktorom konštatovalo, že SP vyvíja

činnosť, ktorej cieľom je roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z národnostných,

rasových, náboženských a politických dôvodov, pričom SP mala sledovať dosahovanie

47

svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Ministerstvo preto SP

upozornilo a vyzvalo, aby od takejto činnosti upustila. Ministerstvo v predmetnom liste

zároveň upozornilo, že „v prípade, že občianske združenie bude v uvedenej činnosti naďalej

pokračovať, Ministerstvo vnútra ho rozpustí“. 69 Predmetné upozornenie bolo ministerstvom

odoslané 11. novembra 2008. Dátumom doručenia upozornenia občianskemu združeniu SP

bol 18. november 2008, čo bol posledný deň zákonnej lehoty na prevzatie upozornenia

ministerstva združením.

Medzitým však už ministerstvo svojim rozhodnutím z 13. novembra 2008 občianske

združenie SP rozpustilo. V odôvodení predmetného rozhodnutia ministerstvo odcitovalo zo

stanov občianskeho združenia schválených v roku 2003 jeho hlavný cieľ, ktorým malo byť

„podporovať fyzický a duševný rast každého člena združenia, prehlbovať vedomosti o histórii

zvykoch a poslaní Slováka a Slovanov, propagovať všeslovanskú vzájomnosť, slovanskú

kultúru a tradície, spolupracovať s Maticou slovenskou, Štúrovou spoločnosťou a ďalšími

spoločenskými organizáciami, ako aj so slovenskými krajanskými spolkami a organizáciami

v zahraničí, pričiniť sa za ochranu morálky a napomáhať k zamedzeniu šírenia drog, alkoholu,

pornografie, prostitúcie a úžery, chrániť a zveľaďovať slovenskú prírodu, pomáhať pri

ochrane pamiatok a archeologického výskumu, organizovať a zastrešovať kultúrne

a športové podujatia, vydávať časopisy, knihy a rôzne iné publikácie, tiež audiovizuálne

nosiče najmä s tematikou slovanstva. Ministerstvo ďalej len všeobecne uviedlo, že pod

uvedenými cieľmi vyvíjaním činnosti prostredníctvom pochodov a šírením informácií cez

internetové stránky roznecuje nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových

náboženských a politických cieľov, čím sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré

sú v rozpore s Ústavou SR a zákonmi v rámci ktorých propaguje protižidovské

a protiľudské konanie Dr. Jozefa Tisa, znevažuje postavenie osôb iných rás a národnostných

menšín a tým šíri neznášanlivosť a nenávisť v občianskej spoločnosti. V závere

odôvodnenia svojho rozhodnutia ministerstvo zhodnotilo, že občianske združenie SP bolo

na uvedené konanie upozornené písomne listom zo 7. novembra 2008 a vyzvané, aby od

uvedených činností upustilo (vyvíjanie uvedených činností pritom ministerstvo ako správny

orgán malo za jednoznačne preukázané), avšak občianske združenie SP aj po upozornení

pokračovalo v tejto činnosti, preto bolo potrebné ho rozpustiť.

69 Dostupné na: http://pospolitost.wordpress.com/2008/11/20/vyzva-na-rozpustenie-slovenskej-pospolitosti-je-

v-rozpore-s-pravom-i-logikou/. Cit. 1. apríla 2010.

48

Dôvodom rozpustenia SP tak podľa ministerstva bolo porušovanie ustanovení § 4

písm. a) a b) zákona č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, podľa

ktorých „Nie sú dovolené združenia:

a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov

pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské

vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov,

podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony,

b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.“

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie ministerstva,

uviedol,70 že rozhodnutie o rozpustení občianskeho združenia je vážnym opatrením, ktoré

môže byť prijaté len na základe zákona. Senát ďalej skonštatoval, že ministerstvo vo výzve

adresovanej SP nepomenovalo činnosti, od ktorých má upustiť, iba odcitovalo príslušný

paragraf zákona. Na tieto skutočnosti poukazovali ešte pred vydaním rozhodnutia NS SR,

okrem predstaviteľov SP, aj zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií pôsobiacich

v oblasti ľudských práv, podľa názoru ktorých pri rozpustení každého občianskeho združenia

je MV SR povinné v rozhodnutí opísať konkrétne skutky a aktivity združenia, ktoré sú podľa

ministerstva v rozpore so zákonom a na základe ktorých bolo združenie rozpustené.

Výzva bola navyše doručená až po zrušení občianskeho združenia SP, to znamená že

SP nedostala ani možnosť odstrániť resp. napraviť skutočnosti v nej vytýkané. Pritom podľa §

12 ods. 3 písm. c) zákona o združovaní občanov, ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja

činnosť, ktorá je v rozpore s § 4 tohto zákona, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho,

aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho

rozpustí. Tieto zákonné podmienky však v prípade rozpustenia občianskeho združenia SP

(vzhľadom na okolnosti súvisiace s doručovaním) fakticky splnené neboli.

2.7.2. Incident počas zhromaždenia v súvislosti s návštevou čínskeho prezidenta

Počas návštevy čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa na Slovensku došlo dňa 18. júna 2009

na zhromaždení pred prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave

k medializovanému incidentu. Ten spočíval v konfliktoch a fyzických potýčkach medzi

skupinkou osôb patriacich k slovenským aktivistom (upozorňujúcich na nedodržiavanie ľudských

práv v Číne) a osôb čínskej národnosti (vítajúcich prezidenta ČĽR), zúčastnených na

zhromaždení pred prezidentským palácom ako aj v následnom zásahu polície, v rámci ktorého

70 Zdroj: Denník Pravda zo dňa 12. augusta 2009.

49

bolo zadržaných 9 osôb (3 Číňania a 6 Slováci), medzi nimi aj občiansky aktivista a predseda

Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál.

Incident počas zhromaždenia a následný zásah polície vyvolal viaceré otázky, pričom

sa najviac pertraktovalo „nepovolené“ zhromaždenie, nekonanie či konanie slovenskej polície

pri napádaní slovenských občanov neznámymi mužmi čínskej národnosti a samotný zásah

polície smerujúci proti slovenským aktivistom a ich následné zadržanie.

Samotné zadržanie Ondreja Dostála a ďalších aktivistov zdôvodnila polícia

neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa. Ondrej Dostál svoje zadržanie hodnotil ako

„drsné“. Podľa jeho vyjadrenia sa však následne k nemu polícia správala slušne a telefonicky

sa s ním skontaktoval aj minister vnútra. Prepustený bol cca po 5 hodinách ako poškodený.

Podľa bratislavského krajského policajného riaditeľa71 pri incidente si pán Dostál chránil

majetok, keďže skupinke aktivistov, s ktorými bol na námestí, chcel prívrženec opačného

tábora zobrať transparent. Dostál však podľa riaditeľa neposlúchol policajta, preto ho z

námestia odviedli, a až potom sa vysvetlilo, ako k incidentu došlo.

V súvislosti s organizovaním zhromaždenia slovenských aktivistov je potrebné

upozorniť na možné pochybenie Krajského súdu v Bratislave. Usporiadanie zhromaždenia,

ktoré oznámil organizátor Ondrej Dostál mestskej časti Bratislava – Staré Mesto bolo

starostom zakázané. Proti zákazu zhromaždenia preto organizátor podal na Krajský súd v

Bratislave opravný prostriedok dňa 15. júna 2009, hneď nasledujúci pracovný deň po tom, čo

mu bolo rozhodnutie o zákaze zhromaždenia doručené. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb.

o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov mal súd o zákaze zhromaždenia

rozhodnúť do troch dní od podania opravného prostriedku. Lehota na rozhodnutie súdu teda

končila dňa 18. júna 2009. Súd však o opravnom prostriedku podanom Dostálom nerozhodol v

zákonom stanovenej lehote troch dní, ale až 14. júla 2009, t. j. po 29 dňoch. Súd napadnuté

rozhodnutie o zákaze zhromaždenie rozsudkom zo dňa 14. júla 2009 zrušil ako nezákonné, čím

potvrdil, že rozhodnutie starostu mestskej časti o zákaze zhromaždenia bolo v rozpore so

zákonom. Predmetné rozhodnutie súdu však bolo doručené až po termíne zhromaždenia.

Z uvedených dôvodov podal Ondrej Dostál sťažnosť na Ústavný súd SR, v ktorej

namietal, že nedodržaním zákonom stanovenej trojdňovej lehoty pre rozhodnutie o opravnom

prostriedku proti zákazu zhromaždenia krajský súd porušil jeho právo na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

71 Zdroj: Spravodajstvo SITA 18. júna 2009.

50

podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo pokojne sa zhromažďovať podľa článku 28 Ústavy

SR. V predmetnej veci ešte Ústavný súd SR nerozhodol.

2.8. Právo na azyl

V zmysle článku 53 Ústavy SR poskytuje Slovenská republika azyl cudzincom

prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ide o jediné právo, ktoré

garantuje Ústava SR len cudzincom. Uvedené právo nie je absolútne. Podľa Ústavy SR azyl

možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.

Právo na azyl znamená pre cudzinca „právo domáhať sa jeho poskytnutia spôsobom, v konaní

a na orgánoch upravených zákonom, existenciu ktorého predpokladá aj článok 53 Ústavy“.72

Týmto zákonom je zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (zákon o azyle).

Na úrovni Európskej únie garantuje právo na azyl článok 18 Charty základných práv

Európskej únie, podľa ktorého sa právo na azyl zaručuje dodržiavaním pravidiel Ženevského

dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 týkajúcich sa postavenia utečencov a

v súlade so Zmluvou o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Rok 2009 potvrdil klesajúcu tendenciu v počte osôb žiadajúcich o azyl.73 O azyl

požiadalo 822 osôb, azyl bol udelený 14 osobám (1,7 %), 98 osobám bola poskytnutá tzv.

doplnková ochrana (11,92 %). Najviac žiadateľov pochádzalo z Pakistanu (168 osôb),

nasledovali žiadatelia z Gruzínska (98 osôb), Moldavska (73 osôb), Ruskej federácie (72 osôb),

Indie a Vietnamu (57 a 56 osôb).

2.8.1. Zákon o azyle, možnosť požiadať o bezplatnú právnu pomoc, utečenci v Humennom

Podrobnú úpravu azylového konania, podmienky udelenia azylu, formy poskytovanej

medzinárodnej ochrany a iné práva a povinnosti účastníkov azylového konania upravuje

zákon o azyle. Od svojho prijatia bol zákon viackrát novelizovaný, ostatná novela vykonaná

zákonom č. 451/2008 Z. z. nadobudla účinnosť 1. decembra 2008. Hlavným cieľom uvedenej

novely bolo zabezpečenie transpozície čl. 15 smernice Rady 2005/85/ES (Právo na právnu

pomoc a zastúpenie), ktorý ukladá členským štátom Európskej únie zabezpečiť poskytnutie

právnej pomoci pri odvolaní voči zamietavému rozhodnutiu v azylovom konaní.

72 Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 7/02-25 z 27. marca 2002. 73 Rok 2005 – 3549 žiadateľov, rok 2006 – 2849 žiadateľov, rok 2007 – 2542 žiadateľov, rok 2008 – 909

žiadateľov. Zdroj: Migračný úrad SR.

51

Túto službu zabezpečuje Centrum právnej pomoci (CPP). Poskytovaniu právnej

pomoci v azylových veciach sa venujú 5 zamestnanci centra v kanceláriách Bratislava,

Košice a Humenné. V priebehu roka 2009 CPP dostalo celkovo 47 žiadostí, právna pomoc

bola poskytnutá 45 žiadateľom. Výsledkom poskytovanej právnej pomoci je jeden udelený

azyl, v iných prípadoch sa dvakrát nekonalo zastupovanie z dôvodu neposkytnutia súčinnosti

a úteku žiadateľa hneď po podaní žiadosti, štyrikrát prevzal právne zastupovanie advokát alebo

mimovládna organizácia. Vo viacerých prípadoch bolo konanie vrátené späť na nové konanie

na prvostupňový súd, príp. Migračnému úradu SR. Žiadatelia sa obracajú na CPP formou

písomnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.74 CPP pri vybavovaní azylovej agendy

spolupracuje s Ligou za ľudské práva, s ÚPSVaR v Trenčíne, s IOM a UNHCR.

V roku 2009 sa Slovenská republika pozitívne postavila k žiadosti Vysokého komisára

OSN pre utečencov Antónia Guterresa o spoluprácu pri presídlení palestínskych utečencov,

uviaznutých v utečeneckom tábore Al Waleed v Iraku na hraniciach so Sýrskou arabskou

republikou. Podstatou tohto presídlenia bola preprava palestínskych utečencov a osôb pod

ochranou UNHCR z Iraku, ich dočasné umiestnenie na území Slovenskej republiky a

následné presídlenie do tretej krajiny. Na základe uvedeného boli uskutočnené viaceré

rokovania medzi zástupcami Úradu UNHCR, IOM a MV SR, ktorých výsledkom bola dohoda

stanovujúca podmienky tohto humanitárneho transferu. V predmetnom období sme sa obrátili

na Migračný úrad MV SR so žiadosťou o poskytnutie podrobnejších informácií k celému

transferu. Podľa získaných informácií tvorilo 98-člennú skupinu Palestíncov 37 detí, 34

mužov a 27 žien,75 pričom najstarší člen mal 77 rokov a najmladšie dieťa 4 mesiace.

Samotný príchod sa uskutočnil v stredu 26. augusta 2009 krátko pred šiestou hodinou

ráno, kedy pristálo na košickom letisku lietadlo s palestínskymi utečencami. Utečenci boli

pôvodne umiestnení v utečeneckom tábore Al Waleed v Iraku na hraniciach so Sýrskou

arabskou republikou, kde však žili v zlých podmienkach. Ich pobyt na území Slovenska bol

len dočasný, stanovený dohodou na obdobie 6 mesiacov. Podľa získaných informácií

obdobnú pomoc palestínskym utečencom poskytlo okrem Slovenska napr. Rumunsko.

2.8.2. Novela zákona o pobyte cudzincov

Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o pobyte cudzincov) bol od svojho prijatia novelizovaný niekoľkokrát. Zatiaľ

posledná zmena bola vykonaná zákonom č. 594/2009 Z. z., prijatým 1. decembra 2009 74 Odpoveď Centra právnej pomoci z 3. marca 2010. 75 Odpoveď Migračného úradu Ministerstva vnútra SR z 20. augusta 2009.

52

a účinným od 15. januára 2010. Podľa dôvodovej správy cieľom novely je transpozícia

nových právnych predpisov Európskej únie a taktiež riešenie niektorých problémov, ktoré sa

vyskytli v aplikačnej praxi. Takmer všetky navrhnuté zmeny možno rozdeliť do troch

hlavných oblastí – zmeny v udeľovaní víz, v udeľovaní jednotlivých druhov pobytov

a v administratívnom vyhosťovaní a zaisťovaní cudzincov.

Vzhľadom na schválenie tzv. Vízového kódexu Spoločenstva sa vypúšťajú niektoré

ustanovenia o vízach. Jednoznačne sa ustanovuje, že cudzincom sú vydávané dva typy víz –

schengenské a národné. Na rozdiel od schengenských víz, pri ktorých zavádza Vízový kódex

povinnosť odôvodniť neudelenie víza, ako aj možnosť odvolať sa proti neudeleniu, pri

národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza,

ako aj nemožnosť odvolať sa proti ich neudeleniu.

Zmeny v udeľovaní pobytov vychádzajú podľa dôvodovej správy prevažne z

poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa okruh cudzincov, ktorým sa bude udeľovať

prechodný pobyt na účel podnikania – tento druh pobytu bude možné udeliť aj osobám

konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Pri prechodnom pobyte na účel

zamestnania určité skupiny cudzincov (prevažne pôjde o cudzincov, ktorí sú vyslaní na

územie Slovenskej republiky) nemusia žiadať o povolenie na pobyt do 90 dní pobytu (môžu

pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosť o udelenie povolenia na prechodný

pobyt na účel zamestnania si podajú na policajnom útvare). Obdobný postup (nevyžadovanie

povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu) platí aj pri študentoch a cudzincoch vykonávajúcich

osobitnú činnosť. Zamestnávateľom pribudla povinnosť oznamovať policajnému útvaru

skončenie pracovnoprávneho vzťahu s cudzincom, a to do troch pracovných dní. V praxi sa

totiž vyskytovali prípady, keď cudzinec neoznámil, že sa mu skončil pracovnoprávny vzťah, a

tým aj účel pobytu. Povolenie na prechodný pobyt možno podľa novej úpravy viazať aj na

liečenie a dobrovoľnícku činnosť.

Pokiaľ ide o administratívne vyhostenie, tak v samotnom rozhodnutí musí v súčasnosti

policajný útvar určiť aj konkrétnu krajinu, do ktorej je cudzinec vyhostený. Na žiadosť

cudzinca je polícia povinná poskytnúť mu písomný preklad častí rozhodnutia o vyhostení v

jazyku, ktorému rozumie. Dôvodom na vyhostenie sa stalo aj predloženie cudzích, falošných

alebo pozmenených dokladov pri kontrole v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Cudzincom,

ktorí predložia takýto doklad pri hraničnej kontrole, teda ešte pred vstupom na územie SR,

môže byť uložený zákaz vstupu na územie SR až na 5 rokov. V praxi sa totiž vyskytovali

prípady, keď cudzinec predložil napr. pozmenený doklad, ale vzhľadom na to, že nevstúpil na

naše územie SR, ho nebolo možné administratívne vyhostiť a zakázať mu vstup. Bol mu iba

53

odopretý vstup a následne sa takýto cudzinec mohol pokúsiť prekročiť vonkajšiu hranicu na

inom hraničnom priechode.

Vo vzťahu k zaisťovaniu cudzincov došlo k možnému predĺženiu lehoty zaistenia

cudzinca o ďalších 12 mesiacov (k pôvodným 6 mesiacom), ak je predpoklad, že jeho

administratívne vyhosťovanie bude trvať dlhšie, pretože cudzinec nespolupracuje s políciou alebo

jeho domovský štát mešká s vydaním náhradného cestovného dokladu. Počas doby zaistenia majú

zástupcovia mimovládnych organizácií prístup do útvarov policajného zaistenia pre cudzincov,

a to na základe súhlasu riaditeľa zariadenia. Policajnému útvaru pribudla povinnosť v

pravidelných intervaloch opakovať cudzincovi poučenie o jeho právach a povinnostiach.

Vzhľadom na krátku aplikačnú prax uvedenej úpravy sa nebudeme venovať

posudzovaniu vplyvu a možným problémom uvedenej legislatívy.

2.8.3. Proces integrácie azylantov

Integrácia cudzincov predstavuje v poslednom období jednu z kľúčových myšlienok

migračnej politiky EÚ. Rozprúdenie intenzívnej diskusie o otázkach vzájomného pôsobenia

migračnej a integračnej politiky a o ich dosahu na hospodárske a sociálne ciele EÚ primälo

štáty EÚ k tvorbe svojich integračných plánov.

Koncepcia integrácie cudzincov v SR bola schválená vládou SR 6. mája 2009

uznesením č. 338/2009. Z hľadiska časového horizontu predstavuje dlhodobejšiu víziu na

obdobie približne desiatich rokov, pričom výraznejší nárast počtu cudzincov v SR sa

predpokladá asi od roku 2015. Dokument navrhuje legislatívne, organizačné a praktické

opatrenia pre integráciu cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky.

Koncepcia predpokladá vznik Rady vlády SR pre migráciu a integráciu. V záujme

zlepšenia koordinácie a súčinnosti medzi jednotlivými subjektmi participujúcimi na

realizácii migračnej politiky v časovom horizonte do roku 2010 predpokladá aj

transformáciu súčasných úradov zaoberajúcich sa problematikou cudzincov, migrácie, azylu

a integrácie do jednotného orgánu a vytvorenie Imigračného a naturalizačného úradu

Slovenskej republiky.

Podľa informácií Migračného úradu MV SR bol uznesením vlády SR č. 467/2009 zo

dňa 24. júna 2009 schválený štatút Riadiaceho výboru pre migráciu a integráciu cudzincov,

ktorý ako prierezový koordinačný medzirezortný orgán začal svoju činnosť realizovať.76

76 Odpoveď Migračného úradu MV SR z 11. marca 2010.

54

Medzirezortná expertná komisia pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie cudzincov

(MECOMIC)77 na svojich zasadnutiach identifikuje problémové oblasti zo strany štátnej

správy a samosprávy, spolupracujúcich partnerov a vedeckej obce a upozorňuje na viaceré

problémy (napr. nízka miera akceptácie cudzincov na území SR zo strany majoritnej

spoločnosti, celková nepripravenosť spoločnosti z hľadiska personálno-kapacitných zdrojov,

nedostatok finančných zdrojov na riešenie integračných opatrení a pod.). Na ostatnom

zasadnutí MECOMIC-u v novembri 2009 boli predstavitelia spolupracujúcich rezortov

vyzvaní na dôsledný a zodpovedný prístup k realizácii jednotlivých bodov uznesenia vlády

SR č. 338/2009 ku Koncepcii integrácie cudzincov SR a implementácii integračných opatrení

(Koncepcia). Konštatovalo sa, že na realizáciu koncepcie je potrebná nielen politická podpora

vyslovená vládou SR schválením Koncepcie, ale aj ďalšia harmonizácia právnych predpisov

Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie v oblasti

migrácie a integrácie. Potrebný je aj ďalší rozvoj inštitucionálneho rámca nevyhnutného na

implementáciu politík v tejto oblasti, v kontexte jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na

realizácii integračnej politiky. Nevyhnutné je tiež vyčleniť potrebné finančné prostriedky v

návrhu rozpočtov jednotlivých rezortov na realizáciu integračných opatrení, a to počnúc

rozpočtom na rok 2010, ako aj zabezpečiť prenos kompetencií v tejto oblasti zo štátnej správy

na orgány územnej samosprávy.78

Podľa Hodnotenia začleňovania žiadateľov o azyl a azylantov v Slovenskej republike

s ohľadom na ich vek, pohlavie a iné odlišnosti sa „v Slovenskej republike realizuje

integračný program predovšetkým na základe projektov financovaných z Európskeho fondu

pre utečencov (ERF). Projekty realizujú jednotlivé mimovládne organizácie a rozsah

integračných služieb, ktoré na ich základe poskytujú, závisí od výšky navrhnutých

a schválených finančných prostriedkov na Ministerstve vnútra SR. Integračné projekty pritom

implementujú viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa o finančnú podporu svojich projektov

uchádzajú v postavení konkurentov. Nižšia úroveň vzájomnej koordinácie týchto

mimovládnych organizácií, ale aj samotný proces schvaľovania finančných prostriedkov majú

za následok rozdiely v poskytovanej úrovni a rozsahu integračnej pomoci v jednotlivých

projektoch, a teda aj jednotlivých častiach územia Slovenskej republiky“.79

77 Zriadená rozhodnutím ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 55/2007. 78 Odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 9. marca 2010. 79 Hodnotenie začleňovania žiadateľov o azyl a azylantov v Slovenskej republike s ohľadom na ich vek,

pohlavie a iné odlišnosti : Spoločná správa o zisteniach MFT za rok 2009. Bratislava : UNHCR, 2010, s. 3.

55

2.8.4. Zamestnávanie cudzincov počas hospodárskej krízy

Aj zamestnávanie cudzincov v roku 2009 (tak ako zamestnanosť všeobecne) poznačila

prehlbujúca sa hospodárska kríza, čo sa prejavilo výrazným poklesom udelených povolení na

zamestnanie cudzincov v celej Európskej únii. Odzrkadlilo sa to najmä v náraste počtu odňatých

povolení na zamestnanie cudzinca z dôvodu ukončenia pracovného pomeru pred uplynutím

obdobia určeného v povolení na zamestnanie. Na základe oznámenia úradov práce o odňatí

povolenia na zamestnanie cudzincovi, úrad pre hraničnú a cudzineckú políciu odníme cudzincovi

aj povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a cudzinec musí územie SR opustiť.

Podľa vyjadrenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) bolo najviac

povolení na zamestnanie cudzinca odňatých v prvom štvrťroku 2009. Pomer udelených a

odňatých povolení na zamestnanie cudzincov sa v minulých rokoch pohyboval na úrovni 5:1, v

roku 2009 sa zmenil takmer na 1:1. K 31. decembru 2009 evidovali na úradoch práce,

sociálnych vecí a rodiny 2656 cudzincov s platným povolením na zamestnanie na území

Slovenskej republiky, z toho 2 039 mužov a 617 žien. Počet cudzincov, u ktorých sa

povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorých úrady práce vedú na

Informačných kartách, je 1 285, z toho 951 mužov a 334 žien. Takže celkový počet

predstavuje 3 941 evidovaných cudzincov. K 31. decembru 2009 evidovali na úradoch práce

11 323 občanov EÚ, z toho 9 218 formou pracovnoprávneho vzťahu a 2 105 vyslaných na

výkon práce na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu. Celkový počet

cudzincov a občanov vedených v databázach úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom

ich zamestnania je k 31. decembru 2009 je 15 264, z toho 12 254 mužov a 3 010 žien.80

2.8.5. Asistovaný dobrovoľný návrat

V roku 2009 sa s pomocou IOM (Medzinárodnej organizácie pre migráciu) – Úrad

IOM v Slovenskej republike vrátilo zo Slovenska do svojej domovskej krajiny 139 migrantov.

IOM im zabezpečila asistovaný dobrovoľný návrat vďaka programu asistovaných

dobrovoľných návratov, ktorý sa na základe dohody s Ministerstvom vnútra SR realizuje na

Slovensku už od roku 1998.

Program dobrovoľných návratov je určený neúspešným žiadateľom o azyl

a migrantom, ktorí sa na území Slovenska zdržiavajú nelegálne. IOM zabezpečuje humánne

návraty do krajín pôvodu a pomoc pri začleňovaní do života iba tým záujemcom, ktorí

80 Odpoveď Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z marca 2010.

56

z vlastnej vôle prejavia záujem vrátiť sa domov. V roku 2009 spustila IOM o tomto programe

prvú celoslovenskú informačnú kampaň.

Prvá časť kampane prebiehala od augusta do novembra 2009 v Bratislave, Trnave,

Nitre, Trenčíne, Topoľčanoch, Žiline, Zvolene, Košiciach a v Prešove a bude pokračovať aj

v roku 2010. Kampaň v roku 2009 bola úspešná, čo sa prejavilo aj na zvýšenom počte

volaní na informačnú linku 0850 211 262, ktorý sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím

strojnásobil. Počet migrantov, ktorí nemali povolenie na pobyt, nenachádzali sa v zariadení

MV SR a využili možnosť vrátiť sa domov s programom IOM, stúpol z nuly v roku 2008 na

47 v roku 2009.81

81 Časť 2.8.5. bola so súhlasom IOM – Úrad v Slovenskej republike spracovaná na základe tlačovej správy

IOM uverejnenej na www.iom.sk.

57

3. PRÁVA HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva radíme z historického hľadiska delenia

základných ľudských práv a slobôd do druhej generácie ľudských práv. Je to skupina práv,

ktorých rozsah i uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni závisí predovšetkým od ekonomických

možností štátu.

Na medzinárodnej úrovni ich upravujú najmä Medzinárodný pakt o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach a Európska sociálna charta, Revidovaná Európska sociálna

charta, ako aj príslušné články Charty základných ľudských práv Európskej únie a jednotlivé

čiastkové dohovory medzinárodnej organizácie práce (ILO) či dokumenty Svetovej

zdravotníckej organizácie (WHO).

Na vnútroštátnej úrovni sú síce deklarované v článkoch 35 až 43 Ústavy SR, ale ako

vyplýva aj z taxatívneho vymedzenia v článku 51 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v

čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú. V praxi to znamená, že tieto práva sú špecifikované v príslušných

zákonoch z dôvodu (vzhľadom na problematiku) ich nevyhnutnej osobitnej zákonnej úpravy.

Vzhľadom na široký rozsah celej oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv

sa v tejto kapitole venujeme len tým právam, v súvislosti s úpravou ktorých sa v roku 2009

upozorňovalo na možné problémy, alebo došlo k určitým zmenám v legislatíve či praxi.

3.1. Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu

Medzinárodný rámec predmetnej právnej úpravy predstavujú najmä ustanovenia

článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, články

2–8 II. časti Revidovanej Európskej sociálnej charty a článok 31 Charty základných práv EÚ

a ďalšie medzinárodné zmluvy v rámci systému ILO či WHO.

Právo na primerané pracovné podmienky je na vnútroštátnej úrovni deklarované v

článku 36 Ústavy SR ako právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, ktorým

sa zamestnancom okrem práva na primeranú odmenu za vykonanú prácu garantuje aj ochrana

proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, ochrana bezpečnosti a zdravia

pri práci, najvyššia prípustnú dĺžka pracovného času, primeraný odpočinok po práci,

najkratšia prípustná dĺžka platenej dovolenky a právo na kolektívne vyjednávanie.

58

Právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je viazané na existenciu

pracovnoprávneho vzťahu a prislúcha všetkým jeho účastníkom v pozícii zamestnanca (bez

ohľadu na jeho štátnu príslušnosť). Uvedených základných práv je možné domáhať sa len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú,82 napríklad Zákonník práce, zákon

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o minimálnej mzde a ďalšie.

3.1.1. Zamestnanci vo firmách zahraničných investorov v SR – ich práva a pracovné podmienky

Na skutočnosť, že spôsob výkonu práce u niektorých zahraničných zamestnávateľov,

ktoré u nás pôsobia kratšiu dobu nie je často zlučiteľný s našim právnym systémom,

morálnymi a ľudskými zásadami, napr. označovanie zamestnancov farebnými páskami,

agresívne správanie zo strany vedúcich pracovníkov k podriadeným, poukázal vo svojom

stanovisku Národný inšpektorát práce.83

Na porušovanie Zákonníka práce nadnárodnými spoločnosťami pôsobiacimi najmä

v odvetví obchodu, predovšetkým v oblastiach dodržiavania dĺžky pracovného času

(nedodržiavanie týždenného pracovného času pri zamestnancoch pracujúcich v dvojzmenných

a trojzmenných prevádzkach), nadčasová práca (neevidovanie a nepreplácanie nadčasovej

práce), nočná práca, odpočinok zamestnanca (nedodržiavanie nepretržitého odpočinku v

týždni zamestnanca) upozornila aj Konfederácia odborových zväzov.84

S podobnými podnetmi od zamestnancov, prevažne výrobných spoločností konateľov

z Ázie, sa stretávajú aj zamestnanci Strediska. Klienti sa sťažujú na nedodržiavanie

Zákonníka práce v súvislosti s nadčasovou prácou, nedostatkom odpočinku medzi

jednotlivými zmenami, nedodržiavaním prestávok v práci, ale aj fyzickými trestami či

ponižovaním zamestnancov.

Spoločnosť KIA Motors Slovakia, s. r. o. v odpovedi na otázky Strediska ozrejmila

svoju firemnú kultúru a dodržiavanie práv zamestnancov. Táto spoločnosť zavedením

preventívnych inštitútov môže slúžiť ako príklad dobrej praxe v otázkach prevencie

diskriminácie a sexuálneho obťažovania v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnanci založili

odborovú organizáciu a so spoločnosťou uzatvorili kolektívnu zmluvu. V spoločnosti okrem

odborovej organizácie založili aj radu Harmony ako poradný orgán, zložený z volených 82 Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR: „Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až

46 tejto Ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“ 83 Odpoveď Národného inšpektorátu práce z 18. februára 2010. 84 Odpoveď Konfederácie odborových zväzov z 5. marca 2010.

59

zástupcov zamestnancov, ktorej cieľom je riešenie pracovných problémov priamo

s vedením spoločnosti.

Jednou zo zahraničných firiem, v ktorej zamestnanci dlhodobo poukazujú na problémy

v pracovnoprávnych vzťahoch, je kórejská spoločnosť YURA Corporation Slovakia s. r. o.,

ktorá má svoje výrobné závody v Rimavskej Sobote a v Hnúšti, v regióne, ktorý je v miere

nezamestnanosti v rámci Slovenska dlhodobo na 1. mieste.

Stredisko (prostredníctvom svojich regionálnych zástupcov) na základe viacerých

podnetov zrealizovalo v tejto spoločnosti, v závode v Rimavskej Sobote, nezávislé

zisťovanie, monitoring dodržiavania práv zamestnancov. Zisťovanie bolo zamerané na

posúdenie celkovej situácie a reálny stav v tých oblastiach pracovnoprávnych vzťahov, v

ktorých zamestnanci poukazovali na údajné porušovanie ľudských práv a obmedzovanie

osobnej slobody.85

Z uvedeného zisťovania vyplynulo, že spoločnosť doteraz pre svojich zamestnancov

nerealizovala žiadne vzdelávacie aktivity, školenia, semináre, čo možno hodnotiť ako

nedostatok tejto spoločnosti a jeden z možných dôvodov vzniku nedorozumení a napätých

vzťahov medzi zamestnancami a vedením. Informácie sú zamestnancom poskytované len

individuálne, na základe ich požiadaviek a pripomienok. Ako nedostatok tejto spoločnosti

možno vnímať aj to, že v porovnaní s niektorými zahraničnými spoločnosťami pôsobiacimi

na Slovensku, táto spoločnosť nemá vypracovaný Etický kódex. Má vypracované „Pravidlá

správania sa vo vzťahu k zamestnancom“ a „Firemné zásady pre pracovníkov spoločnosti

YURA Corporation Slovakia, s. r. o.“, ktoré len čiastočne, nie však úplne, nahrádzajú

obsahovú podstatu Etického kódexu.

Ako pozitívum možno hodnotiť fakt, že táto spoločnosť zamestnáva vo výrobnom

závode v Rimavskej Sobote aj zdravotne postihnutých ľudí, zamestnáva tiež výrazné

percento ľudí, ktorí dosiahli len základné vzdelanie, a ktorí by vzhľadom na minimálne

príležitosti zamestnať sa v ekonomicky zaostalom regióne Gemera boli pravdepodobne

dlhodobo nezamestnaní.

85 Zisťovanie sa realizovalo štandardnými formami nezávislého zisťovania: prezretie výrobných priestorov,

nazeranie do príslušných pracovnoprávnych dokumentov a osobné rozhovory so zamestnancami a zástupcami zamestnávateľa, ako aj pomocou dotazníka. Dotazník pre zamestnancov bol zameraný na prejavy správania a formu komunikácie zamestnávateľa so zamestnancami, na výskyt obmedzovania možnosti vyjadriť sa k pracovným povinnostiam, k plneniu pracovných úloh, vystavovanie tlaku direktívnou alebo agresívnou formou komunikácie zo strany zamestnávateľa, na výskyt vyhrážok, prejavov slovného a fyzického násilia, útokov na osobnosť zamestnancov.

60

3.1.2. Mobbing, bossing a šikanózne správanie na pracoviskách

Stredisko a jeho regionálne kancelárie riešili v roku 2009 vyše 260 podaní týkajúcich

sa mobbingu, bossingu, prípadne šikanózneho správania na pracoviskách. Počty riešených

prípadov majú z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Najviac podnetov je z oblasti školstva.

Zamestnanci a zamestnankyne poukazovali na neprimerané zaobchádzanie, nevhodný prístup

zo strany nadriadených zamestnancov, rozporuplné pokyny od nadriadených. Takéto

správanie zamestnávateľa v niektorých prípadoch vyústilo až do výpovede buď zo strany

zamestnávateľa alebo zamestnanca.

Mnohé obete šikanózneho správania na pracovisku sa boja prípad riešiť, ak sú ešte

v pracovnom pomere, aby neprišli o svoju pracovnú pozíciu. Často sa v týchto prípadoch

začínajú brániť až vtedy, ak im zamestnávateľ doručí výpoveď. Často takéto správanie zo

strany zamestnávateľov spôsobuje u obetí aj zdravotné a psychické problémy, ochorenia,

ktoré môže niekedy vyústiť aj do invalidity.

K celkovej situácii neprispieva ani fakt, že oficiálne štatistiky týkajúce sa mobbingu,

bossingu a šikanovania sa v Slovenskej republike (SR) nevedú a výskumov v uvedenej oblasti

je v SR žalostne málo.

Podľa informácií Národného inšpektorátu práce (NIP) táto inštitúcia riešila 20 podaní

týkajúcich sa mobbingu a bossingu, no ani v jednom z nich inšpektori práce nekonštatovali

porušenie zákona. Z ich vyjadrenia vyplýva, že nie je jednoznačne možné preukázať

mobbing, bossing a šikanovanie, a preto spory v pracovnoprávnej oblasti môže vyriešiť jedine

súd (avšak väčšina sťažovateľov údajne takéto riešenie odmieta). Inšpektoráty práce

poukazujú na to, že vnímanie diskriminácie, mobbingu a bossingu u zamestnávateľov

a zamestnancov nie je vždy správne interpretované, napr. osobné spory medzi vedúcim

zamestnancom a jeho podriadeným sú často vnímané ako bossing len preto, že sa jedná

o nadriadeného zamestnanca. Zo skúseností inšpektorátov práce vyplýva, že mnoho

zamestnancov nežiada v prípade problému zamestnávateľa o nápravu hneď, ale nechá, hlavne

zo strachu, situáciu dospieť tak ďaleko, až je neriešiteľná.86

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny obdržalo v roku 2009 4 sťažnosti na

mobbing a bossing na pracoviskách, z toho 2 sťažnosti štátnych zamestnancov na mobbing,

ktoré boli z dôvodu príslušnosti postúpené Úradu vlády SR, 2 sťažnosti boli prešetrované

v rámci pôsobnosti príslušných úradov práce, v jednom prípade sa nepodarilo metódami

a formami kontrolnej činnosti ani potvrdiť, ani vyvrátiť námietky sťažovateľa na mobbing,

86 Odpoveď Národného inšpektorátu práce z 18. februára 2010.

61

druhý prípad bol z dôvodu príslušnosti postúpený na riešenie NIP. Obete vo všetkých

prípadoch označovali za osobu, ktorá ich šikanuje, nadriadeného zamestnanca. Dôvody

obete mobbingu/bossingu neuvádzali.87

V rámci posudzovania tejto problematiky je negatívnym zistením skutočnosť, že mnohí

zamestnávatelia nemajú vypracovaný systém účinných opatrení proti možnému šikanovaniu.

Absentujú etické kódexy, prípadne pracovné poriadky, ktoré by riešili problematiku

diskriminácie, mobbingu a bossingu na pracovisku. Na pracoviskách nie sú vytvorené ani

etické komisie, ktoré by prípadné spory mohli nezávisle posudzovať.

3.1.3. Sociálne podniky v praxi

Jedným z opatrení aktívnej politiky trhu práce, určených najmä pre znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie, bolo aj založenie pilotných sociálnych podnikov. Tieto podniky

vznikli najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, ako sú Gemer, Spiš a

Orava. V sociálnom podniku tvoria aspoň 30 percent zamestnancov najmenej počas 12

kalendárnych mesiacov zamestnanci, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli

znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie.

Fungovanie a opodstatnenosť tohto opatrenia aktívnej politiky trhu práce sa nevyhlo

niektorým kritickým ohlasom, ktoré poukázali aj na problematické fungovanie sociálneho

podniku ARVIK v Bardejove. Tento bol neskôr na základe nedostatkov zistených

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zrušený.

Sociálne podniky majú na Slovensku reálne opodstatnenie a do budúcnosti majú

význam v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti; tam, kde žijú ľudia, ktorí sú

ohrození chudobou, alebo ktorí žijú v chudobe. Je preto nevyhnutné naďalej zabezpečovať

také podmienky (vrátane kontrolných opatrení), aby tento zámer aktívnej politiky trhu práce

splnil svoj plánovaný cieľ, a to pomôcť znevýhodneným skupinám obyvateľov uplatniť sa

na trhu práce.

3.2. Právo na bývanie

Napriek celkovému poklesu nezákonných vysťahovaní zo strany miest a obcí boli

prípady vysťahovania zaznamenané aj v roku 2009. Dôvodom pre vysťahovanie naďalej

ostával údajný záujem mesta alebo obce o opravu či rekonštrukciu daného objektu. Niektoré

indície však poukazujú aj na ich širší zámer, a to profitovaním z veci (predajom objektu)

87 Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z marca 2010.

62

a zároveň „zbavením sa“ neplatičov (aj na úkor osôb schopných platby uhradiť). Prax

poukazuje aj na zneužívanie nedostatočného právneho vedomia dotknutých osôb, zvyčajne

pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dôkazom toho je napríklad

skutočnosť, že po prevzatí právneho zastúpenia vo veci renomovanou inštitúciou z oblasti

ochrany ľudských práv nadobudlo riešenie a záver podstatne iný rozsah a dopad - pozitívny

pre zastúpených občanov.

Významným precedensom, ku ktorému došlo v roku 2009 v oblasti práva na bývanie,

je rozhodnutie Okresného súdu Prešov. Ten rozhodol, že Mesto Sabinov, ako aj Ministerstvo

výstavby a regionálneho rozvoja SR, porušili zásadu rovnakého zaobchádzania. 88

O nástrojoch zabezpečenia primeraného štandardného bývania príslušníkov sociálne

vylúčených rómskych komunít hovorí aj Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované

skupiny obyvateľstva a model jej financovania. Súčasne zakazuje segregáciu, ktorá sa môže

prejaviť napr. aj formou výstavby prehlbujúcej priestorovú a sociálnu segregáciu.

3.2.1. Vysťahovanie občanov bytovky Stráže vo Zvolene

Od februára 2009 sa regionálny zástupca Strediska vo Zvolene intenzívne venoval

problematike vysťahovania občanov bytovky Stráže vo Zvolene. Z dôvodu plánovanej

rekonštrukcie celého objektu sa malo 51 nájomníkov, väčšinou rómskeho pôvodu, z toho 36

neplatičov, vysťahovať. Nájomné zmluvy s obyvateľmi boli uzatvárané vždy len na jeden

mesiac, pričom sa im predlžovali. Situácia sa zmenila v apríli 2009, keď sa zreálnili obavy

obyvateľov bytovky, že budú vysťahovaní.

Stredisko pri riešení tohto problému spolupracovalo aj s Občianskym združením

ANNWIN z Banskej Bystrice. Zástupcovia oboch inštitúcií navštívili dotknutých občanov

v mieste ich bydliska a v marci iniciovali osobné stretnutie s predstaviteľmi MsÚ Zvolen, a to

aj za účasti primátora mesta Zvolen a ďalších zamestnancov MsÚ Zvolen.

Jednotlivé návrhy a ďalšie kroky sa následne konzultovali v regionálnej kancelárii

Strediska vo Zvolene, pričom dotknutí občania boli priamo informovaní o možnostiach

riešenia tejto problematiky. Primátor mesta prisľúbil, že občanom bytovky na Strážach bude

po dobu rekonštrukcie poskytnuté dočasné náhradné ubytovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že

väčšina nájomníkov sú neplatiči, títo sa obávali o riešenie či prípadné neriešenie ich situácie.

Preto zástupca Strediska prerokoval túto tému nielen s vedúcou právneho odboru, ale aj s

vedúcou odboru sociálnych vecí, zdravia a rodiny MsÚ Zvolen, pričom mesto Zvolen 88 Bližšie v Osobitnej časti 4.2. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého

zaobchádzania, s. 159.

63

prisľúbilo riešiť situáciu v prospech tých, ktorí nemajú finančné pohľadávky – nedoplatky

voči mestu. Krátko nato boli niektorým občanom doručované výzvy na vypratanie z bytov,

pričom boli upozornení na možné následky neuposlúchnutia tejto výzvy. Tento krok dotknutí

občania vnímali veľmi emotívne a negatívne a požiadali zástupcu Strediska o spísanie žiadosti

na MsÚ Zvolen o predĺženie nájomnej zmluvy. Tejto žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko

mesto Zvolen už plánovalo podávať návrhy na súd na vypratanie objektu. Tento krok opäť

dotknutí občania vnímali veľmi citlivo a s nevôľou. Občania opätovne očakávali

zabezpečenie kontinuity bývania v bytovke na Strážach. Následne zástupca Strediska

kontaktoval Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Úrad potvrdil, že

dotknutí nájomníci nemôžu byť vyprataní bez súdneho rozhodnutia, takže sa situácia

čiastočne upokojila. Postupne však dospela do štádia, keď poslednému nájomcovi skončil

nájomný vzťah s mestom Zvolen a nájomná zmluva im nebola predĺžená. Predstavitelia

mesta Zvolen potom argumentovali tým, že žiadny občan nie je v žiadnom právnom vzťahu

voči mestu ohľadne práva k nájomnému bytu, a teda im ako mestu nevyplýva zákonná

povinnosť o udelenie náhradného ubytovania. Napriek tomu sa zástupca Strediska opätovne

stretol s predstaviteľmi mesta Zvolen, ktorí prisľúbili náhradné a dočasné ubytovanie tzv.

platičom, t. j. 15 občanom. Mesto Zvolen poskytlo bezdetným nájomníkom ubytovanie

v Útulku pre bezdomovcov a rodinám s deťmi, no len jednému z rodičov ubytovanie v

krízových centrách v Banskej Bystrici a Handlovej. Niektorí občania boli napokon

ubytovaní aj priamo v meste Zvolen.

V liste primátora mesta Zvolen sa uvádza, že MsÚ Zvolen prijal deväť žiadostí

o poskytnutie náhradného ubytovania, pričom išlo prevažne o platičov, ktorí si plnili

povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy v čase jej platnosti. Postupne však pribúdali

žiadosti z radov neplatičov. V riešení bolo 31 prípadov, resp. domácností, spolu 106 osôb.

Vyriešených bolo 23 žiadostí, z toho v 10 prípadoch bolo umožnené ubytovanie v útulku

„Nádej“ vo Zvolene a v Domove pre osamelých rodičov v Banskej Bystrici. V jednom

prípade bolo zabezpečené ubytovanie v Lučenci pre celú rodinu. V 12 prípadoch bolo

poskytnuté dočasné bývanie pre celé rodiny v bytoch vo Zvolene.

3.2.2. Nové tendencie v oblasti bývania súvisiace s rómskym obyvateľstvom

Kým v roku 2008 rezonovali v médiách kauzy vysťahovávania Rómov, v roku 2009 sa

objavili nové tendencie v podobe výstavby múrov. Najviac medializovaným prípadom bola

výstavba múru v obci Ostrovany (bližšie v Osobitnej časti 2.2.1. Výstavba oplotení v blízkosti

64

obydlí príslušníkov rómskej národnosti, s. 132). Udalosťou, ktorá vzbudila všeobecnú

pozornosť, bola aj stavba v meste Michalovce. Následne sa objavila správa, že takýchto

stavieb je na Slovensku viac (ako napr. v obci Sečovce), len sa o nich verejne nehovorí.

Hoci vo vyššie uvedených lokalitách (východného Slovenska) boli zo strany

majoritného obyvateľstva najčastejšími podpornými argumentmi pre výstavbu múru ochrana

majetku, zabrániť krádežiam, zamedziť znečisťovaniu prostredia, múr ako protihluková stena,

stena na squash či iné športové aktivity, spoločným menovateľom týchto stavieb môže byť

neriešená kriminalita zo strany samosprávy. Významnou skutočnosťou, na ktorú poukázalo aj

Stredisko vo svojom odbornom stanovisku k výstavbe múru v Ostrovanoch, môže byť aj

chýbajúca komunikácia na úrovni samosprávy obce a jej obyvateľov.89

Vychádzajúc z vládnej koncepcie bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva, je

možné múr vnímať ako fyzickú bariéru v zmysle priestorového oddelenia rómskeho

a nerómskeho obyvateľstva. Takéto oddelenie (odrážajúce mieru sociálnej nerovnosti

v spoločnosti, meste či obci) nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu segregáciu. Obce

a mestá v tomto prípade (bez ohľadu na mieru náročnosti) sú povinné dodržiavať zásadu

rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že antidiskriminačný zákon ustanovením § 2

stanovuje, že priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou

zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo

zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Navonok neutrálny predpis, rozhodnutie,

pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou je možné považovať

za nepriamu diskrimináciu.

3.2.3 Postavenie domov nižšieho štandardu v Bánovciach nad Bebravou – anketa

Radnica mesta v Bánovciach nad Bebravou sa rozhodla riešiť problematiku

rekonštrukcie troch bytoviek na ul. K Nemocnici svojráznym spôsobom.

Dňa 14. novembra 2009, v čase konania volieb do zastupiteľstiev samosprávnych

krajov, mali občania mesta možnosť hlasovať o vysťahovaní približne 700 občanov prevažne

rómskej národnosti z bytoviek nachádzajúcich sa v centre mesta prostredníctvom ankety.

Pôvodne mali Bánovčania vyjadriť svoj názor na problematiku umiestnenia

a budovania nových bytov pre obyvateľov bytoviek v referende, ale napokon zastupiteľstvo

z finančných dôvodov pristúpilo k anketovému hlasovaniu, ktorého sa zúčastnilo iba 22,2 %

89 Bližšie pozri Stanovisko Strediska z 22. januára 2010. Dostupné na: http://www.snslp.sk/.

65

oprávnených voličov mesta, a tak sa jednoznačne nerozhodlo, kde by sa byty mali budovať.

I napriek takémuto výsledku vypísalo mesto na rekonštrukciu zničených bytoviek v centre

mesta verejnú súťaž s tým, že firma, ktorá by súťaž vyhrala, by bola okrem rekonštrukcie

zaviazaná aj zabezpečením náhradného bývania pre ich obyvateľov, avšak s trvalým pobytom

mimo územie mesta. Kritika mimovládnych organizácií zasadzujúcich sa za dodržiavanie

ľudských práv národnostných menšín sa v tomto prípade týkala toho, že mesto sa tým zbavilo

zodpovednosti riešiť kritickú situáciu svojich občanov. Predmetom kritiky bolo aj to, že

zhotoviteľ pri obsadzovaní bytov bude preverovať schopnosť budúcich nájomníkov dlhodobo

uhrádzať nájomné a služby spojené s užívaním bytov a rešpektovať vyjadrenia mesta Bánovce

nad Bebravou k nájomníkom, čo by znamenalo, že do bytoviek by sa po ich rekonštrukcii

mohlo vrátiť len minimum pôvodných nájomníkov. Prípadom sa zaoberá aj Úrad

splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (Úrad splnomocnenca).

Stredisko požiadalo o vyjadrenie k tejto záležitosti aj primátora mesta Bánovce nad

Bebravou. Podľa jeho písomného vyjadrenia bol mestskou radou uznesením č. 21/2009,

bod B/22 (pôvodné uznesenie č. 20/2009 bod C/1) zaviazaný vyhlásiť verejnú obchodnú

súťaž s cieľom renovácie bytových domov. Výsledkom verejnej obchodnej súťaže sa

podľa jeho slov zaoberalo aj rokovanie mestského zastupiteľstva 23. februára 2010, ktoré

problematiku rómskej komunity opätovne dôkladne, za prítomnosti občanov prebralo

a vzalo na vedomie informatívnu správu o stave rómskej komunity na ul. K Nemocnici

v Bánovciach nad Bebravou.

Na jednej strane tak mesto s cieľom riešiť problematiku marginalizácie rómskej

komunity uznesením č. 22/2010, bod B/13 schválilo Koncepciu riešenia problémov rómskej

komunity v najbližších rokoch, na druhej strane aj naďalej pretrváva iniciatíva mesta

vysťahovať obyvateľov spomínaných bytoviek mimo územia mesta podľa podmienok

obchodnej verejnej súťaže, ktorá má byť podľa uznesenia č. 21/2009 z 15. decembra 2009

primátorom vyhlásená najneskôr do 31. januára 2010.

3.3. Právo na vzdelanie

Právo na vzdelanie je upravené na medzinárodnej úrovni v článkoch 13 a 14

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v článkoch 28 a 29

Dohovoru o právach dieťaťa, v článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj v článku 14 Charty základných ľudských práv Európskej únie.

66

Na vnútroštátnej úrovni je právo na vzdelanie zakotvené v článku 42 Ústavy SR,

podľa ktorého sa právo na vzdelanie priznáva každému, pričom občania majú právo na

bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách.

V roku 2009 sa pokračovalo v komplexných legislatívnych zmenách školského

systému, ktoré začali v roku 2008 prijatím zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov o výchove a vzdelávaní.90

3.3.1. Schvaľovanie individuálnych študijných plánov v rámci vysokoškolského štúdia

Základným právnym predpisom pre oblasť vysokoškolského vzdelávania je zákon

č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (zákon o vysokých

školách). Hoci sa vzdelávanie na vysokých školách uskutočňuje formou kreditového

systému, ktorý umožňuje vytvoriť si určitý študijný plán, zákon o vysokých školách

umožňuje v zmysle § 100 najmä študentom so zdravotným postihnutím študovať podľa

individuálneho študijného plánu.

Vzhľadom na to, že zákon presne neupravuje podmienky schvaľovania individuálnych

študijných plánov ani v prípade študentov so zdravotným postihnutím, Stredisko sa zaujímalo,

či sa tento spôsob štúdia na vybraných vysokých školách aj využíva. Konkrétne, či interné

predpisy univerzít a jednotlivých fakúlt obsahujú možnosť schváliť individuálny študijný plán

90 Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 496/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky č. 269/2009 Z. z. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 308/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 236/2009 Z. z. o školskom internáte Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 37/2009 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.

67

študentom, ktorí o to požiadajú, za akých okolností je možné danú žiadosť schváliť a či

univerzity evidujú nejaké sťažnosti študentov, ktoré sa týkajú odmietnutia schváliť

individuálny študijný plán. Naše otázky sme adresovali univerzitám v krajských mestách.

Väčšina univerzít odpovedala na otázku týkajúcu sa úpravy schvaľovania

individuálnych študijných plánov v interných predpisoch, že predpisy univerzity túto oblasť

priamo neupravujú, pretože je upravená v študijných poriadkoch jednotlivých fakúlt. Takmer

každá univerzita uviedla, že študenti študujúci v kreditovom systéme si môžu vytvárať osobný

študijný plán. Všetky univerzity potvrdili, že v odôvodnených prípadoch môžu dekani alebo

prodekani jednotlivých fakúlt schváliť individuálny študijný plán. Niektoré univerzity uviedli

i príklady a citácie zo študijných poriadkov a dôvody pre individuálny študijný plán

študentov, ktorí oň požiadajú. Uvádzali napr. tehotenstvo a materstvo študentiek, zdravotné

dôvody, reprezentácia v športe, zahraničný pobyt študentov.

Vychádzajúc z jednotlivých odpovedí je zrejmé, že každá žiadosť sa posudzuje

individuálne. Ani jedna z univerzít doposiaľ neriešila sťažnosť, ktorá by sa týkala odmietnutia

schváliť individuálny študijný plán študenta. Niektoré univerzity (napríklad UMB v Banskej

Bystrici) uviedli, že na fakultách pôsobia rôzni koordinátori pre kreditový systém i pre

študentov so zdravotným postihnutím, ako aj študijní poradcovia, ktorí môžu pomôcť

študentom zorientovať sa v tvorbe študijných plánov. Všetky univerzity potvrdili, že žiadosti

študentov o individuálny študijný plán boli schválené.

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že univerzity nemajú v zásade výhrady

k umožneniu študovať študentom i v rámci individuálnych študijných plánov.

3.3.2. Riešenie financovania súkromných centier špeciálnopedagogického poradenstva

Centrá špeciálnopedagogického poradenstva sú zriaďované podľa § 130 a 131 zákona

č. 245/2008 Z. z. (školský zákon). Prioritným cieľom týchto centier je poskytovať odborné

služby deťom so zdravotným postihnutím a deťom so špeciálnymi potrebami. Neštátne

zariadenia tohto typu zabezpečujú proces školskej integrácie v materských, základných

a stredných školách. Poskytujú pravidelný diagnostický a terapeutický proces, aby si mohli

deti plniť školskú dochádzku. Klienti týchto centier majú zabezpečenú starostlivosť

psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, rehabilitačného a sociálneho pracovníka.

Zamestnanci centier tiež vykonávajú terénnu prácu; navštevujú deti, žiakov a študentov

priamo v školách.

68

V apríli 2009 schválila NR SR novelu (zákon č. 179/2009 Z. z.) zákona č. 597/2003 Z. z.

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších

predpisov. Zároveň s uvedeným zákonom bol pozmeňujúcim návrhom poslancov novelizovaný

i zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a samospráve v znení neskorších predpisov,

v ktorom sa stanovili podrobné pravidlá financovania neštátnych umeleckých škôl, jazykových

škôl, materských škôl, špeciálnych materských škôl a školských zariadení, podľa ktorých obce

v období rokov 2010 a 2011 poskytnú na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy

a poslucháča cirkevnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy a cirkevného školského

zariadenia dotácie vo výške najmenej 88 % z dotácie na žiaka základnej umeleckej školy,

poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej

pôsobnosti obce.

Asociácia neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva (Asociácia)

zastáva názor, ktorý tlmočila viacerým príslušným inštitúciám vrátane Strediska, že uvedený

obsah ustanovenia § 6 ods. 12 písm. g) zákona o štátnej správe v školstve a samospráve v

znení tejto novely porušuje viacero právnych predpisov (princíp rovnosti zakotvený v Ústave

SR, ako aj princíp rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu

zriaďovateľa definovaný školským zákonom). Svoje stanovisko odôvodnila tým, že takto

navrhnutým ustanovením nie je garantovaná ani minimálna dotácia pre súkromné centrá

špeciálnopedagogického poradenstva, ktorú by mala samospráva týmto zariadeniam

poskytnúť a výšku dotácie stanoví samospráva len na základe svojho rozhodnutia.

Na možné dopady novely sa Stredisko informovalo vo vybraných súkromných

centrách špeciálnopedagogického poradenstva. Konkrétne, či sa zmenila situácia v oblasti

financovania súkromného centra po účinnosti novely (1. septembra 2009), ako sú súkromné

centrá financované a či majú nejakú podporu zo strany samosprávneho kraja alebo obce.

Všetky súkromné centrá špeciálnopedagogického poradenstva sa zhodli v tom, že

ide o „porušenie princípu rovnosti vo vzťahu k súkromným centrám ŠPP v zmysle zákona

č. 179/2009 Z. z. Uvedené znenie vytvára podmienky pre porušenie princípu rovnosti pri

financovaní zariadení, pretože presne neurčuje sumu, ktorá má byť zariadeniam poskytnutá zo

sumy zaslanej zo Štátnej pokladne, t. j. môže sa pohybovať od 1 Eura až po 100 %

poskytnutej sumy“.

Ako sme sa dozvedeli z odpovedí, v praxi sa financovanie súkromných centier

realizuje pomocou príspevkov z obce na základe hlásenia o počte klientov do 15. roku veku a

zo samosprávneho kraja na základe hlásenia o počte klientov nad 15 rokov veku života.

69

Súkromné centrá uviedli, že po septembri 2009 sa museli vysporiadať s obmedzeniami

súvisiacimi s krízovými opatreniami.

Súkromné centrá z Nitry a Košíc však uviedli, že v roku 2010 dotácie na ich činnosť nebudú

obmedzené a získajú plnú výšku. Súkromné centrum z Levíc naopak uviedlo, že v roku 2010

získa zo strany mesta iba dotáciu vo výške 40 percent z potrebnej sumy financií.

Z uvedených informácií jednoznačne vyplýva, že súčasné financovanie súkromných

centier si vyžaduje určitú presnú reguláciu, alebo priame financovanie prostredníctvom

štátnej pokladnice.

3.4. Právo na sociálne služby

Právo na sociálne služby, resp. na prístup k sociálnym službám vyplýva z práva na

sociálne zabezpečenie, ktoré je na medzinárodnej úrovni garantované článkom 9 Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, článkom 34 Charty základných

ľudských práv Európskej únie a článkom 12 Európskej sociálne charty a Revidovanej Európskej

sociálnej charty. Právo na prospech zo sociálnych služieb je samostatne upravené v článku 14

Európskej sociálnej charty a Revidovanej charty.

Rešpektovanie týchto medzinárodných dohovorov sa na vnútroštátnej úrovni premietlo

do článku 39 Ústavy SR, keď tu upravené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, možno bezpochyby chápať ako právo

na sociálne zabezpečenie. Odsek 2 článku 39 Ústavy SR potom upravuje právo na takú

pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, teda sociálnu

pomoc. Prostriedkom na realizáciu sociálnych práv upravených v článku 39 Ústavy SR sú

sociálne služby.

Sociálne služby boli počas roka 2009 konkrétne upravené zákonom č. 448/2008 Z. z.

o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní v znení neskorších predpisov.

MPSVaR SR od zákona o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009,

očakávalo, že jeho prijatím sa dosiahne väčšia variabilita sociálnych služieb. Prostredníctvom

individuálneho rozvojového plánu poskytovania sociálnych služieb (sociálne služby „šité na

mieru“ klienta) bude možná lepšia aktivizácia klienta. Zákon zaviedol nové druhy sociálnych

služieb a odborných činností, ako aj sociálne služby orientované na vybrané skupiny klientov,

komunitné plánovanie, zvyšovanie kvality a odbornosti pri poskytovaní sociálnych služieb,

akreditáciu vzdelávacích programov. Pri poskytovaní sociálnych služieb malo dôjsť k

70

previazanosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Zákon rieši zabezpečenie nezávislého

dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb, zvýšenie objektivity posudzovania odkázanosti

na opatrovateľskú službu a odkázanosti na pomoc inej osoby (Barthelov index) a garantovaný

prístup registrovaných subjektov k finančnému príspevku pri vybraných sociálnych službách

(na základe rozhodnutia VÚC alebo obce o odkázanosti občana).

Vzhľadom na fakt, že nástupom roka 2009 došlo na Slovensku k úplnej rekonštrukcii

poskytovania sociálnych služieb,91 venujeme v správe krátky priestor aj získaným skúsenostiam

z praxe po roku účinnosti zákona o sociálnych službách.

Vzhľadom na niektoré negatívne signály, ale aj priame skúsenosti s prijímaním klientov

do domovov sociálnych služieb vrátane domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov, sa

Stredisko v rámci uplatňovania práva na prístup k sociálnym službám zameralo práve na túto

špeciálnu problematiku.

3.4.1. Zákon o sociálnych službách v praxi

NR SR schválila zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení

zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (zákon o sociálnych službách) 30.

októbra 2008 s účinnosťou od 1. januára 2009.

Prijatie zákona o sociálnych službách sprevádzali námietky zo strany samospráv

i mimovládnych organizácií, ktoré vyjadrili svoj nesúhlas s niektorými ustanoveniami.

Skúsenosti so zákonom v praxi potvrdili, že niektoré výhrady, ktoré sprevádzali prijatie

zákona boli opodstatnené. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb namietajú zavedenie

diskriminačných prvkov pri výbere poskytovateľa sociálnej služby, pretože sociálne zariadenie si

občan nevyberá sám, ale prostredníctvom VÚC a obce, ktoré, podľa ich názoru preferujú štátne

zariadenia a pre nedostatok financií čakateľov nechávajú v poradovníkoch a neumiestňujú ich

v neverejných zariadeniach. Podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnych službách má síce fyzická osoba

právo výberu služby, ale striktne sa určuje povinnosť VÚC alebo obce ako postupovať pri

zabezpečovaní služieb, čiže za určitých podmienok.92

Hoci podľa medzinárodných štandardov majú azylové domy pre týrané a tehotné ženy

zaručovať anonymitu, bezpečnosť a bezplatnosť, podľa zákona o sociálnych službách sa ženy

v núdzi musia hlásiť na VÚC a obciach, ktoré im azylové zariadenie vyberú.

91 § 111 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní sa zrušuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 92 Odpoveď Žilinského samosprávneho kraja z 8. marca 2010.

71

VÚC a obce poukazujú na ďalšie problémy s implementáciou zákona o sociálnych

službách. Ide najmä o dlhý a náročný administratívny proces pre občanov žiadajúcich

o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a následne požiadanie o zabezpečenie tejto

služby, hlavne ak ide o občana ťažko zdravotne postihnutého, chorého a odkázaného na

pomoc ostatných, nerovnosť pri platení úhrad za sociálnu službu pre občanov, ktorí sú

odkázaní na takúto službu po novom, v porovnaní s občanmi, ktorí boli umiestnení ešte podľa

zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci – rozdielnosť platieb za rovnakú starostlivosť.

Zákon o sociálnych službách rieši a upravuje poskytovanie sociálnych služieb predovšetkým

u dospelých občanov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci však špeciálne pristupoval

aj k deťom do 18 rokov a upravoval platenie úhrady pre deti (neplatili napr. za bývanie,

atď.), medzi obslužné činnosti patrí aj upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne a

šatstva, toto pomenovanie „bývalého zaopatrenia“ je problematické pre klientov

ambulantnej sociálnej služby, ktorí sú v zariadení do 4 hodín, nie sú vyriešené vzťahy

v prípade občanov, ktorým sa poskytovala sociálna služba s celoročným pobytom na

základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného do 31. decembra

2008 v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadili obce. Ak tieto zariadenia nie sú

v niektorých prípadoch financované účelovými dotáciami z Ministerstva financií SR obce

ich zo svojho rozpočtu nedokážu naďalej prevádzkovať ako zariadenie sociálnych služieb.

Zákon o sociálnych službách však v § 106 ods. 6 uvádza zákonnú povinnosť poskytovať

sociálnu službu tejto fyzickej osobe naďalej.93

3.4.2. Podmienky v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov

Jednou z priorít Strediska v rámci monitoringu a výskumu v roku 2009 bol monitoring

dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u klientov zariadení pre

seniorov v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv.

Východiskom monitoringu boli najmä skúsenosti s riešením podnetov od klientov

zariadení doručených na Stredisko týkajúcich sa nerešpektovania základných práv a slobôd

vrátane diskriminácie a rôznych foriem zlého zaobchádzania, ako aj námet pedagogických

pracovníkov Fakulty sociálnych štúdií Vysokej školy v Sládkovičove na monitoring

vybraných zariadení sociálnych služieb z hľadiska dodržiavania práv klientov.

93 Odpoveď Žilinského samosprávneho kraja z 8. marca 2010.

72

Zámerom Strediska preto bolo monitorovať dodržiavanie a ochranu ľudských práv

a zásady rovnakého zaobchádzania vrátane rôznych foriem zlého zaobchádzania94 s klientmi

zariadení sociálnych služieb pre seniorov v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, ako aj

monitorovanie prevencie týchto javov vo vybraných zariadeniach so zreteľom na dopady

implementácie zákona o sociálnych službách.

Monitoring zariadení sa uskutočnil prostredníctvom osobných návštev zamestnancov

Strediska. Celoslovenský záber sa zabezpečil využitím personálnych kapacít regionálnych

kancelárií a výskumných zamestnancov Strediska v Bratislave.

Bolo navštívených 16 zariadení – dve zariadenia v územnej pôsobnosti každej

regionálnej kancelárie a Strediska. Ich zriaďovateľom bol vyšší územný celok, obec alebo

mesto. Vzhľadom na zvolenú metodiku95 bolo potrebné, aby návštevu vykonali vždy dvaja

zamestnanci Strediska. Terénny zber údajov prebehol v mesiacoch január – február 2010, teda

po uplynutí roku od účinnosti zákona o sociálnych službách.

Vzhľadom na obmedzený rozsah Správy poukazujeme len na najdôležitejšie zistenia.

Na základe monitoringu možno konštatovať, že neboli zaznamenané vážne porušovania

ľudských práv klientov zo strany ošetrujúceho personálu a poskytované sociálne služby boli

v súlade s podmienkami zachovávajúcimi ľudskú dôstojnosť.

Navštívené zariadenia pre seniorov sa nachádzajú väčšinou v príjemnom prostredí so

záhradou, parkom, prípadne iným priestranstvom vhodným na prechádzky alebo posedenie.

I keď dostupnosť je do niektorých zariadení ťažšia, keďže sa nachádzajú na periférii mesta,

môže to niektorým obyvateľom vzhľadom na pokojnú a tichú lokalitu skôr vyhovovať.

Bezbariérovosť je riešená formou výťahov, vzhľadom na to, že ide zväčša o staršie budovy.

Väčšina zariadení však poskytuje starostlivosť viac ako 100 klientom, v niektorých

prípadoch až 240, čo i napriek poskytovaniu kvalitných služieb môže na klientov v porovnaní

s ich domácim prostredím pôsobiť neosobne a spočiatku stresujúco. Izby boli väčšinou

jednolôžkové, dvojlôžkové a trojlôžkové.

94 Pod zlým zaobchádzaním sa rozumie správanie, ktoré nerešpektuje ľudskú dôstojnosť. Môže mať podobu

mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a trestania, ale aj podobu neúcty k právam človeka, nerešpektovania jeho autonómie, súkromia alebo práva na spoluúčasť v procese rozhodovania o jeho vlastnom živote, či zneužívanie závislosti na poskytovanej starostlivosti alebo jej prehlbovanie.

95 V priebehu návštevy výskumná dvojica uskutočnila štandardizovaný rozhovor s riaditeľom/riaditeľkou zariadenia alebo iným zodpovedným/nou pracovníkom/čkou, podľa možností najmenej dva krátke pološtandardizované rozhovory s náhodne vybranými klientmi/kami zariadenia, pozorovanie podmienok a pomerov v zariadení prípadne nahliadnutie do interných predpisov zariadenia a dokumentácie klientov.

Z návštevy sa vyhotovili záznamy z rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi a klientmi, ako aj záznamy z pozorovania. Výber navštívených zariadení sa uskutočnil na základe odporúčaní zo Strediska a Fóra pre pomoc starším.

73

Zariadenia mali vypracované organizačné, prevádzkové, pracovné a domáce

poriadky ako aj poriadok na úschovu vecí. Etický kódex niektoré zariadenia samostatne

vypracovaný nemali, ale bol súčasťou domáceho poriadku. Registre telesných a netelesných

obmedzení klientov pri priamom ohrození života alebo zdravia klientov alebo iných osôb

v niektorých zariadeniach neviedli. V prípade potreby telesných a netelesných obmedzení

používali zábrany na postele a lieky na upokojenie podľa predpisu lekára. V jednom

zariadení v časti domova sociálnych služieb použili popruhy z dôvodu agresivity klienta

a ohrozenia jeho okolia.

Nedostatkom v niektorých zariadeniach je, že klienti nemajú k dispozícii signalizačné

prístroje pri posteliach, ktorými by mohli v prípade potreby privolať ošetrujúci personál.

Riaditelia zariadení uvítali záujem Strediska zisťovať dopady legislatívnych zmien na

oblasť sociálnych služieb pre seniorov rok po uvedení zákona o sociálnych službách do praxe.

Upozornili na úskalia, ktoré so sebou tento zákon priniesol a poukázali najmä na

komplikovanosť a zdĺhavosť nového systému preposudzovania klientov podľa stupňa

odkázanosti, ktorý vo väčšine prípadov nezodpovedá reálnemu aktuálnemu stavu klienta,

keďže posudkoví lekári prehodnocujú klientov len podľa predložených dokumentov, bez

toho, aby klientov osobne videli a vyšetrili. Opätovné posúdenie klientov podľa nového

systému si bude vyžadovať okrem iného aj zvýšenie personálnych kapacít a zároveň

finančných nákladov pre zariadenie. Neústretovým voči klientom sa ukázal § 8 ods. 4 zákona

o sociálnych službách, ktorý ustanovil, že ak fyzická osoba má vydané právoplatné

rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada, obec alebo vyšší

územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej

služby uvedenej v § 34 až 41 (vrátane zariadenia pre seniorov) najneskôr do 60 dní odo dňa

doručenia žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci, vyššiemu

územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším

územným celkom. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že klient bude môcť byť

umiestnený v zariadení, ktoré sa nachádza ďaleko od miesta jeho pôvodného bydliska, resp.

od bydliska jeho rodiny, pričom tendenciou dneška je umožniť starému človeku zostať čo

najdlhšie v jeho prirodzenom domácom prostredí.

Riaditelia by uvítali zlepšenie spolupráce a komunikácie s odbormi sociálnych vecí

vyšších územných celkov a miest, ako aj vyjasnenie si svojich kompetencií. Riaditelia tiež

poukazovali aj na absenciu terénnej sociálnej práce s cieľom vyhľadávania klientov, ktorým

by bolo vhodné poskytovať starostlivosť v zariadeniach pre seniorov. Pracovníci zariadení

74

špecializujúcich sa na klientov s duševnými chorobami vyjadrili istú obavu z ohrozenia

bezpečnosti v zariadeniach.

Klienti v pološtandardizovanom rozhovore vyjadrili väčšinou spokojnosť s poskytovanou

starostlivosťou a rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a na práci personálu oceňovali najmä ochotu

a ústretovosť.

3.5. Právo na ochranu zdravia

Medzinárodnoprávnej úpravy práva na zdravie sa týka článok 13 Európskej sociálnej

charty a Revidovanej sociálnej charty, táto téma je upravená aj vo viacerých dohovoroch

Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V článku 12 Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je toto právo vyjadrené tak, že „štáty

uznávajú právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického

a duševného zdravia“.96

Právo na ochranu zdravia je na vnútroštátnej úrovni zakotvené v článku 40 Ústavy SR.

Vychádzajúc však z článku 51 Ústavy SR, všetky vzťahy podľa článku 40 Ústavy SR musia byť

upravené zákonom.

3.5.1. Práva pacienta

Práva pacientov sú zakotvené v mnohých medzinárodných dokumentoch, predovšetkým

v Európskej charte práv pacientov.

Najdôležitejšie práva pacientov v Slovenskej republike sú deklarované v Charte práv

pacientov v Slovenskej republike (Charta) z roku 2001. Cieľom Charty je uľahčiť občanovi

orientáciu v jeho základných ľudských právach a slobodách v oblasti zdravotníctva. Práva

pacientov v Slovenskej republike sú zakotvené a konkretizované vo viacerých zákonoch,

pričom právo na zdravotnú starostlivosť je definované ako právo na využívanie výhod

zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné.

Vo veci uplatňovania práv pacienta sa Stredisko obrátilo na Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou (Úrad).

V roku 2009 úrad riešil celkom 1 846 podaní a do konca roku z týchto podaní ukončil

1 581, t. j. 85,6 %. V porovnaní s rokom 2008 došlo k nárastu v počte prijatých podaní o 182.

96 Kráľ, J.: Ľudské práva v Slovenskej republike. [Bratislava : Bonus Real], 2004, s. 112.

75

Pokiaľ ide o ich štruktúru, 1 836 podaní bolo kvalifikovaných ako podnet, 9 podaní bolo

kvalifikovaných ako sťažnosť a 1 podanie bola petícia.97

Z vecného hľadiska sa najväčší rozsah podnetov týkal správneho poskytovania

zdravotnej starostlivosti – 66,8 %. V súvislosti s ich riešením úrad vykonal 1 049 dohľadov, z

toho 803 dohľadov na mieste – teda u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V rámci dohľadu

sa potvrdilo, že 19,6 % podnetov bolo opodstatnených a 80,4 % (843) podnetov bolo

neopodstatnených. Z hľadiska štruktúry podnetov a sťažností prijatých úradom v roku 2009

prevládala najmä: nespokojnosť s postupom pri liečbe, pričom najviac podnetov súviselo s

úmrtím, neetický prístup zdravotníckeho pracovníka k pacientovi, nedostatky v organizácii práce.

Úrad v roku 2009 uložil v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti 119 pokút

priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, úradom bolo uložených 78 opatrení na

odstránenie zistených nedostatkov. V 45 prípadoch úrad podal návrh na uloženie sankčných

opatrení VÚC. Úrad v roku 2009 podal 3 trestné oznámenia. V súvislosti so správnym

poskytovaním zdravotnej starostlivosti 1 trestné oznámenie a s podozrením na nezákonný

postup lekára 2 oznámenia. V rámci činnosti odbornej komisie predsedu úradu zriadenej na

posudzovanie závažných a nejasných prípadov, ktoré vznikli v súvislosti so šetrením

poskytovanej zdravotnej starostlivosti, bolo v roku 2009 na 4 odborných komisiách

prerokovaných 9 prípadov. Z nich 2 boli nezhody (rozpor medzi pitevným nálezom

a klinickou diagnózou) a 7 komplikovaných prípadov v súvislosti so šetrením poskytovanej

zdravotnej starostlivosti.98

Podľa vyjadrenia úradu sa v roku 2009 právo správne poskytovanej zdravotnej

starostlivosti v porovnaní s minulým obdobím z hľadiska štatistických ukazovateľov úradu

percentuálne zlepšilo.

Stredisko požiadalo o vyjadrenie aj Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR). Podľa

odpovede MZ SR odbor kontroly, vládneho auditu a sťažností MZ SR nezaznamenal v roku

2009 nárast podaní namietajúcich diskrimináciu v oblasti poskytovania alebo prístupu k

zdravotnej dokumentácii v porovnaní s rokom 2008.

3.5.2. Prístup k zdravotnej dokumentácii – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci K. H. a ďalší proti SR z 28. apríla 2009

konštatoval, že došlo k porušeniu práva sťažovateliek na rešpektovanie súkromného

97 Zdroj:https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=1&matEID=2675&docEID=112476

&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1&AspxAutoDetectCookieSupport=1. Cit. 13. apríla 2010. 98 Odpoveď Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 3. marca 2010.

76

a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (Európsky dohovor) a práva na prístup k súdu v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru tým, že sťažovateľkám bolo znemožnené vyhotoviť si fotokópie ich zdravotných

dokumentácií, čím mali sťaženú pozíciu pri podávaní žalôb o náhradu škody.99

Rómske ženy sa dožadovali prístupu k dokumentácii, pretože sa domnievali, že boli

protiprávne sterilizované. Osem rómskych žien, ktoré nemohli po pôrode cisárskym rezom

otehotnieť, sa od leta 2002 domáhalo v nemocniciach v Krompachoch a Prešove prístupu k ich

zdravotným dokumentáciám. Potom, čo im a ich právničkám nemocnice úplný prístup k

zdravotným dokumentáciám (vrátane zhotovovania fotokópií) odmietli, sa ženy obrátili so

žalobami na príslušné vnútroštátne súdy a následne i na Ústavný súd SR. Slovenské súdy ich

žaloby zamietli s odôvodnením, že majú právo len na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie

a robenie si výpiskov, avšak nie na zhotovenie fotokópií. Rómske ženy sa v auguste 2004

obrátili so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva (Európsky súd). Vo svojej sťažnosti

tvrdili, že zabránením prístupu k zdravotnej dokumentácii vo forme fotokópií došlo k porušeniu

ich práv podľa Európskeho dohovoru, konkrétne článku 8 (garantujúci právo na súkromný a

rodinný život) a článku 6 ods. 1 (garantujúci právo na prístup k súdu). Rómske ženy tvrdili, že

prístup k ich zdravotným dokumentáciám vo forme zhotovenia si fotokópií bol nevyhnutný s

ohľadom na zabezpečenie dôkazov v prípadnom súdnom konaní, ktoré mali v úmysle iniciovať

voči nemocniciam. Fotokópie zdravotných dokumentácií požadovali i preto, že chceli zabrániť

ich strateniu alebo zničeniu. Dokumentácie niektorých rómskych žien sa totiž medzičasom

údajne stratili. Slovenská vláda v odpovedi namietala, že odmietnutie prístupu k

dokumentáciám bolo nevyhnutné, keďže nemocnice chceli zabrániť ich zneužitiu. Európsky súd

konštatoval, že prístup k zdravotnej dokumentácii predstavuje súčasť práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života. Európsky súd podotkol, že nenašiel žiaden relevantný dôvod

na to, aby im nebolo umožnené získať fotokópie zo zdravotnej dokumentácie, do ktorej mohli v

zmysle vtedy platného zákona nahliadnuť a robiť si z nej výpisky. Rovnako nevidel dôvod,

prečo a ako by pacienti mohli zneužiť údaje z vlastnej zdravotnej dokumentácie. Európsky súd

ďalej uznal argument sťažovateliek, že bez fotokópií zdravotnej dokumentácie nemali dostatok

informácií o svojom zdravotnom stave a mali sťaženú pozíciu pri prípadnom podávaní žalôb o

náhradu škody. Z tohto dôvodu Európsky súd rozhodol, že došlo k porušeniu práv

garantovaných článkom 8 a 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a priznal každej zo sťažovateliek

spravodlivé zadosťučinenie a náhradu nákladov a výdavkov.

99 Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K.H. a ďalší vs. SR (sťažnosť č. 32881/04).

77

Hoci Slovenská republika podala Európskemu súdu žiadosť o opätovné preskúmanie

tejto veci Veľkou komorou, senát piatich sudcov Veľkej komory Európskeho súdu 6.

novembra 2009 tejto žiadosti nevyhovel, v dôsledku čoho rozsudok nadobudol právoplatnosť.

3.5.3. Poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky

Jednou z foriem zdravotnej starostlivosti je, podľa zákona č. 576/2004 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

v znení neskorších predpisov, i lekárska služba prvej pomoci.

Lekárska služba prvej pomoci je v § 2 ods. 20 citovaného zákona definovaná ako

zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej

starostlivosti a ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia. V rámci

všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej

v rozsahu minimálnej verejnej siete poskytovateľov.

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve stanovuje a definuje minimálnu

verejnú sieť poskytovateľov, pevnú sieť poskytovateľov, koncovú sieť poskytovateľov

a verejnú sieť poskytovateľov (§ 5 až § 6a).

Minimálnu verejnú sieť poskytovateľov upravuje od 1. januára 2009 nariadenie vlády č.

640/2008 Z. z. o minimálnej verejnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré priamo

ustanovuje pôsobenie lekárskych služieb prvej pomoci na počet obyvateľov Slovenskej republiky.

V súvislosti s tým rezonovala počas roka 2009 v spoločnosti a v médiách problematika

poskytovania lekárskej služby prvej pomoci (LSPP). Aj Stredisku boli adresované podnety, v

ktorých bola namietaná najmä dostupnosť tejto zdravotnej starostlivosti pre znevýhodnené

skupiny obyvateľstva.

Na základe žiadosti Výboru NR SR pre zdravotníctvo predložilo MZ SR v marci 2009

analýzu poskytovania LSPP v SR. Ministerstvo uviedlo v tejto analýze 3 možné modely

riešenia LSPP. Prvý model predpokladal zrušenie LSPP, pričom dostupnosť nepretržitej

zdravotnej starostlivosti by bola zabezpečená u konkrétneho poskytovateľa, s ktorým má

občan uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Druhý model predpokladal, že

kompetencie zriaďovať a manažovať systém poskytovania LSPP zostanú VÚC s malými

modifikáciami, tak ako je to dnes a posledný model predpokladal také vymedzenie

geografickej dostupnosti a zdravotného obvodu, na základe ktorého vznikne pevná sieť LSPP

s presne určeným miestom pôsobenia.

78

Na základe uvedeného oslovilo Stredisko MZ SR a všetky samosprávne kraje. Na otázku,

v akom štádiu je navrhovaná úprava LSPP ministerstvo odpovedalo, že v súčasnosti ešte nie je

rozhodnuté, ktorý z uvedených modelov sa bude realizovať a uplatňovať. Poskytovanie LSPP je

stále nezmenené a riadia ho samosprávne kraje. Ministerstvo zastáva názor, že „LSPP je

relatívne predimenzovaná, čo súvisí s lokálnymi tlakmi na poskytovanie tejto služby bez

reálneho náhľadu na fungovanie tohto systému, a vedie k nespokojnosti lekárov slúžiacich

LSPP kvôli vyššej pracovnej záťaži a nižším príjmom ambulancie LSPP a tým nižšiemu

odmeňovaniu”. MZ SR iniciovalo pracovné stretnutie všetkých zainteresovaných do LSPP, a to

predstaviteľov jednotlivých VÚC, Slovenskej lekárskej komory, Komory zubných lekárov,

Asociácie poskytovateľov LSPP v SR ako aj Asociácie súkromných lekárov v SR, s cieľom

nájsť spoločné riešenie fungovania LSPP prijateľné pre všetky zúčastnené strany.

Stredisko tiež zaujímalo, ako bude pripravovaná úprava LSPP zohľadňovať

dostupnosť pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. MZ SR zastáva názor, že dostupnosť

je vo vzťahu k znevýhodneným skupinám obyvateľstva adekvátna.

Na samosprávnych krajoch sa Stredisko informovalo o dostupnosti LSPP v danom

samosprávnom kraji a počte sťažností adresovaných samosprávnemu kraju na

poskytovanie LSPP.

V Banskobystrickom samosprávnom kraji je dostupnosť LSPP hodnotená ako

optimálna. Samosprávny kraj v danej oblasti spolupracuje so všetkými relevantnými subjektmi.

Navrhoval ponechanie súčasnej siete LSPP pri zohľadnení geografického a demografického

členenia kraja. Samosprávnemu kraju boli adresované 3 sťažnosti na nesprávny postup lekárky,

na prevádzkovanie LSPP a na nedodržanie rozpisu služieb v LSPP.

Bratislavský samosprávny kraj odmieta celkové zrušenie poskytovania LSPP. Ako

dôvody uvádza, že v tomto samosprávnom kraji je vysoká migrácia, vysoká hustota

obyvateľstva a pôsobí tam množstvo študentov. Poukázali na skutočnosť, že „z pohľadu

jednotlivých regiónov je teda zrejmé, že nie je možné navrhnúť jednotné riešenie LSPP pre

celú republiku a že jej organizácia nemôže byť jednotná“. V odpovedi Bratislavského

samosprávneho kraja je podrobne rozpísané poskytovanie LSPP, ako aj záver, že LSPP v

Bratislavskom kraji je mierne poddimenzovaná, čo spôsobuje zhoršenú dostupnosť v časti

Bratislavy (okres Bratislavy IV a časť okresu Bratislava III) a obyvateľov okresu Senec”.

Poskytovanie LSPP ako nesprávne bolo namietané v 14 sťažnostiach.

V Košickom samosprávnom kraji zodpovedá podľa odpovede dostupnosť LSPP

potrebám všetkých skupín obyvateľstva. Košickému samosprávnemu kraju bolo adresovaných

79

5 sťažností, týkali sa i samotného výkonu LSPP a tiež nevykonávania povinností poskytovateľa

LSPP a nenastúpenia do LSPP.

V Prešovskom samosprávnom kraji je zabezpečená LSPP v každom okresnom meste,

to zodpovedá i návrhu samosprávneho kraja, ktorý predložili MZ SR ako pripomienky k

úprave LSPP. Na poskytovanie LSPP nezaznamenali v Prešovskom samosprávnom kraji

žiadnu sťažnosť.

Dostupnosť LSPP pre všetkých obyvateľov Trenčianskeho samosprávneho kraja je

zabezpečená minimálne v každom okrese jedným poskytovateľom lekárskej služby prvej

pomoci pre dospelých, lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast a v štyroch okresoch

kraja majú špecializovanú zubnolekársku službu prvej pomoci. Trenčianskemu samosprávnemu

kraju bola adresovaná jedna sťažnosť na poskytovateľa LSPP.

Dostupnosť LSPP v odbore všeobecné lekárstvo v regióne Trnavského samosprávneho

kraja nie je problémom ani pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Trnavský samosprávny

kraj (TTSK) ďalej v odpovedi poznamenal, že „odbor zdravotníctva a humánnej farmácie

TTSK je presvedčený, že LSPP pri súčasne existujúcej sieti staníc záchrannej zdravotnej

služby predstavuje odliv finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia a je

zneužívaná pacientmi, ktorí nevenujú pozornosť svojmu zdravotnému stavu“. V priebehu

roku 2009 boli podané Trnavskému samosprávnemu kraju 3 sťažnosti na činnosť LSPP.

Žilinský samosprávny kraj sa podieľal na analýze poskytovania LSPP pre MZ SR, ktorej

súčasťou boli aj návrhy na riešenie LSPP v Žilinskom kraji, ktoré zohľadňovali demografické a

geografické podmienky kraja so zachovaním dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Dostupnosť LSPP v Žilinskom kraji vychádza z potrieb obyvateľov a hodnotia ju ako

primeranú. Z analýzy, ktorú samosprávny kraj realizoval v roku 2009 vyplynulo, že využívanie

LSPP po 22.00 hodine je minimálne a po 24.00 hodine temer žiadne. Žilinskému

samosprávnemu kraju boli adresované 3 sťažnosti týkajúce sa najmä poplatkov za LSPP.

Z uvedeného vyplýva, že úprava poskytovania LSPP si vyžaduje širokú

zaangažovanosť všetkých relevantných subjektov, pričom rozhodujúcu pôsobnosť by mal mať

samosprávny kraj, ktorému sú známe všetky špecifiká a osobitosti daného regiónu, ktoré

môže zohľadniť pri navrhovaní úpravy poskytovania LSPP a realizovaní jej poskytovania.

80

3.5.4. Národný program sexuálneho zdravia v Slovenskej republike

Ešte v decembri 2008 MZ SR navrhlo zrušenie úlohy, ktorou ho vláda SR v roku 2003

zaviazala vypracovať „Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia“.100

Definitívne sa o tom rozhodla vláda SR 21. januára 2009. Namiesto dokumentu zásadného

systémového charakteru navrhovalo MZ SR problematiku sexuálneho a reprodukčného

zdravia riešiť v rámci tzv. „Národného programu starostlivosti o ženu a matku“. Ten mal byť

predložený na rokovanie vlády v termíne do 30. júna 2009.101

Niekoľko mimovládnych organizácií zaslalo hneď pri zverejnení zámeru MZ SR voči

tomuto návrhu hromadnú pripomienku a vyzvali vládu SR, aby sa vrátila k riešeniu

problematiky ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia prostredníctvom komplexného

programového dokumentu. Príprava „náhradného“ dokumentu zameraného „len“ na ochranu

reprodukčného zdravia, by bola podľa ich názoru nedostatočným riešením, odporujúcim

základným ľudskoprávnym a ženskoprávnym princípom, keďže účinná ochrana sexuálneho a

reprodukčného zdravia si vyžaduje komplexný a systematický prístup.102

Návrh „Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné

zdravie v Slovenskej republike“ predložilo MZ SR 14. mája 2009 na medzirezortné

pripomienkové konanie.103 Ako je uvedené v predkladacej správe k materiálu, účelom a

dôvodom predloženého návrhu národného programu bolo rozpracovanie stratégie Svetovej

zdravotníckej organizácie (SZO) v oblasti reprodukčného zdravia.104 Obsah návrhu NP tvorili

100 MZ SR tak urobilo po tom, čo v marci 2008 návrh bezúspešne predložilo po 4 rokoch na rokovanie vlády. Už

v priebehu pripomienkového konania (29. 11. - 14. 12. 2007) odznelo k predmetnému materiálu množstvo pripomienok zásadného charakteru jednak zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov, ale aj zo strany viacerých občianskych združení a cirkevných organizácií. Medzi kľúčové sporné body pôvodného materiálu patrili oblasti: plánované rodičovstvo, bezpečná interrupcia a služby zabezpečujúce jej výkon, sexuálne a reprodukčné zdravie mladistvých, sexuálna výchova na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia, prevencia a manažment neplodnosti alebo výhrady týkajúce sa ekonomickej náročnosti zabezpečenia realizácie programu a výhrady týkajúce sa nejednoznačnosti a nepresnosti termínov a navrhovaných riešení.

101 Uznesenie vlády SR č. 56/2009. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/appl/material. nsf/0/5C55F931E86 939C8C125754C00446888/$FILE/Zdroj.html a http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnos t/clanek.phtml?id=1173702. Cit. 13. apríla 2010.

102 Bližšie pozri text vrátane verejnej pripomienky na: http://www.oad.sk/?q=sk/node/246 alebo http://www.sme.sk/c/4230771/mimovladky-nesuhlasia-s-nevypracovanim-programu-sexualneho-zdravia. html. Cit. 13. apríla 2010.

103 Zdroj:https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=1&matEID=1487&langEID=1& Aspx AutoDetectCookieSupport=1.

104 Predkladacia správa ďalej zdôvodňuje: „Princípy zahrnuté v Deklarácii svetového zdravia, upravené v máji 1998 na 51. valnom zhromaždení SZO ‘Zdravie pre všetkých 21‘, ktoré tvoria rámec pre politiku zdravotnej starostlivosti regionálneho úradu SZO v Európe (WHO Copenhagen, 1999) a majú základný význam pre tvorbu stratégie. Ďalšie dokumenty, ktoré boli použité ako východiská pre tvorbu tejto stratégie, sú: Správa z medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (Káhira 1994) a Globálne posúdenie implementácie akčného plánu konferencie o populácii a rozvoji, prezentované na Mimoriadnom valnom zhromaždení OSN v New Yorku (1999).“ Dostupné na: https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=1&matEID =1487&doc EID=57281&docFormEID=13&docTypeEID=4&langEID=1&tStamp=20090528085501810, 13. apríla 2010.

81

tri oblasti: oblasť starostlivosti o ženy od detstva cez adolescenciu až po starobu, oblasť

bezpečného materstva a oblasť reprodukčného zdravia. Prioritnými cieľmi NP boli: i) zlepšenie

kvality a dostupnosti zdravotníckych služieb reprodukčného zdravia, ii) monitoring a kontrola

sexuálne prenosných infekcii (SPI) vrátane HIV/AIDS, iii) prevencia onkologických chorôb a

ich skríning a iiii) prevencia a manažment domáceho násilia a sexuálneho zneužívania, ako aj

prevencia obchodovania so ženami (trafficking) v súlade s platnou legislatívou a

medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná tak, aby bol dosiahnutý maximálny

potenciál zdravia a kvality života pre všetkých obyvateľov SR.

K predloženému návrhu predložili mimovládne organizácie „Hromadnú pripomienku

skupiny mimovládnych organizácií k návrhu Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné

materstvo a reprodukčné zdravie, predloženého Ministerstvom zdravotníctva SR (číslo materiálu

12568/2009-OZS)“,105 ktorá obsahovala 4 všeobecné pripomienky a 18 pripomienok

k jednotlivým častiam materiálu, všetky zásadného charakteru, ako aj rad podnetných návrhov.

Napriek tomu, že podľa názoru MZ SR príprava materiálu bola zameraná na citlivý

prístup ku všetkým skupinám spoločnosti a predložený návrh bol v súlade

s medzinárodnými dohovormi, ktoré SR podpísala, nepodarilo sa dosiahnuť dohodu

s cirkvami a inými náboženskými inštitúciami. Väčšina z nich ho naďalej odmietala ako

celok a navrhla jeho stiahnutie.

MZ SR si uvedomovalo, že za týchto okolností nedosiahne v dohľadnej dobe

konsenzus v rámci celospoločenskej diskusie a preto požiadalo o odklad predloženia návrhu

„Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie v

Slovenskej republike“ (NP) na rokovanie vlády v termíne do 30. októbra 2010.

Jedným z problémov, ktorý by mal byť riešený v rámci NP, je aj dostupnosť

antikoncepcie pre všetky skupiny obyvateľstva. Problém sa akcentuje práve v súvislosti so

znevýhodnenými (sociálne slabšími) skupinami obyvateľstva. Poukazuje sa na slabú osvetu a

informovanosť, nedostatok finančných prostriedkov a pod., ktoré sú reálnymi prekážkami

prístupu k antikoncepcii. Na základe navrhovaného NP by mala byť otázka dostupnosti

antikoncepcie riešená cez zamýšľanú „Stratégiu dostupnosti poskytovania služieb

plánovaného rodičovstva a dostupnosti všetkých antikoncepčných metód pre najširšie vrstvy

obyvateľstva s osobitným zameraním na marginalizované a iné ohrozené skupiny obyvateliek

a obyvateľov do roku 2011“. Vypracovať dlhodobé programy dostupnosti antikoncepčných

105 Zdroj: http://www.poradna-prava.sk/dok/HP%20MVO%20Nar%20program%20reprozdravie_MV_OaD_

Poradna_QLF_270509.pdf. Cit. 13. apríla 2010.

82

metód pre rôzne skupiny obyvateľstva má MZ SR v pláne postupne v termíne do roku 2014

(ak bude „Národný program“ tohto roku prijatý).106

MZ SR v súvislosti so snahou o zlepšenie zdravia rómskej populácie realizuje od roku

2007 cestou vybraných regionálnych úradov verejného zdravotníctva „Program podpory

zdravia znevýhodnenej rómskej komunity“, ktorý koordinuje Úrad verejného zdravotníctva

SR. V rámci riešenia uvedeného programu pracujú v teréne (v segregovaných a separovaných

rómskych osídleniach a lokalitách) 30 komunitní pracovníci zdravotnej výchovy, ktorí

zabezpečujú v oblasti zdravotnej výchovy komunikáciu medzi cieľovou skupinou – obyvateľmi

segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít - a lekármi, sestrami, pôrodnými

asistentkami, verejnými zdravotníkmi a šíria zdravotnú osvetu a informovanosť v komunite.

Pôsobenie prostredníctvom komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy je

zamerané na viaceré problémové oblasti, o. i. aj na prevenciu infekčných ochorení (vrátane

očkovania), či sexuálne a reprodukčné zdravie – zodpovedné rodičovstvo, atď. Pozitívne

výsledky získané v súvislosti s realizáciou programu je možné udržať len v súčinnosti s

cieľovou skupinou – obyvateľmi segregovaných a separovaných rómskych osídlení, a to

dodržiavaním zásad pri udržaní zdravého životného štýlu a aktívnej spolupráci pri zmene

svojej zdravotnej a životnej situácie.107

V tejto súvislosti sa Stredisko domnieva, že dostupnosť antikoncepcie pre znevýhodnené

skupiny obyvateľstva by pravdepodobne bolo možné riešiť aj prijatím rezortných dočasných

vyrovnávacích opatrení.

3.6. Právo na ochranu životného prostredia

Právo na ochranu životného prostredia je základným právom garantovaným

v článkoch 44 a 45 Ústavy SR. Podľa týchto ustanovení každý má právo na priaznivé životné

prostredie, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie, nikto nesmie nad mieru

ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje; štát má

dbať o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť

o životné prostredie a zabezpečovať ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne

žijúcich živočíchov. Podrobnosti o uvedených právach a povinnostiach ustanovuje zákon.108

106 Tamže. 107 Tamže. 108 Týmto zákonom je najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

(spolu s vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.), zákon č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a množstvo osobitných predpisov.

83

Podľa článku 55 Ústavy SR každý má aj právo na včasné a úplné informácie o stave

životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Ako základný a určujúci ústavnoprávny rámec, ktorý vymedzuje vzťah medzi ochranou

prírody, resp. životného prostredia vo všeobecnosti a využívaním vlastníctva, je možné uviesť

ustanovenie článku 20 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho

zneužiť na ujmu iných, alebo v rozpore so všeobecne záväznými záujmami chránenými

zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne

pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom“ spolu s ods. 3 článku 44 Ústavy

SR, podľa ktorého „nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať

životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky“. Otázku vzťahu využívania vlastníctva

a ochrany prírody riešil už aj Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 22/06, v ktorom okrem

iného uviedol, že: „opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody

obmedzujú okrem dotknutej skupiny vlastníkov aj ďalšie subjekty práva, sledujúc legitímny cieľ

ochrany ekologickej stability a trvalé udržiavanie a obnovovanie a racionálne využívanie

prírodných zdrojov, keďže sa prostredníctvom svojho vlastníctva priamo alebo nepriamo

podieľajú na využívaní uvedených prírodných zdrojov, alebo majú možnosť sa na ich využívaní

podieľať, pričom ochrana a zachovanie týchto zdrojov prispieva k ochrane a zachovaniu

hodnoty samotného vlastníctva dotknutých vlastníkov“ .109

V priebehu roka 2009 rezonovalo v spoločnosti niekoľko prípadov súvisiacich

s právom na ochranu životného prostredia. Medzi nimi aj nedostatky vyčítané zo strany EK

(spájané s „ohrozením eurofondov“) a následné legislatívne zmeny, prípady poukazujúce na

nedostatočnú možnosť účasti verejnosti pri povoľovaní projektov so značným dopadom na

zdravie a životné prostredie, ako aj problematické vzťahy medzi ochranou životného

prostredia a vlastníckymi právami, resp. využívaním vlastníctva.

3.6.1. Zmeny v legislatíve

Po kritike zo strany Európskej únie (EÚ), týkajúcej sa nedostatočnej transpozície

európskych smerníc do právneho poriadku SR, bol s účinnosťou od 1. septembra 2009

novelizovaný zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon), tak aby bol v súlade a príslušnými smernicami EÚ.

Novelou sa ustanovila nová úprava stanovenia navrhovaných činností a najmä ich

zmien, ktoré budú podliehať povinnému hodnoteniu, zisťovaciemu konaniu alebo vydávaniu

109 Nález Ústavného súdu SR je dostupný na www.concourt.sk.

84

vyjadrení, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na

životné prostredie. V tejto súvislosti bola do zákona vložená nová príloha č. 8a s názvom

„Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“, ktorú bude navrhovateľ činnosti povinný doručiť

na príslušný orgán. Na základe vyplneného oznámenia príslušný orgán rozhodne, či pôjde

o zmenu, ktorá bude podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, alebo nie.

Nebolo vyriešené kritizované vylúčenie občanov z povoľovacích konaní o ochrane prírody.

Z ďalších významných zmien v právnej úprave životného prostredia treba uviesť nový

zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a vyhlášku MŽP SR č. 314/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o

fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon

bol prijatý v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch a nariadení Komisie, ktoré boli

prijaté na jeho vykonanie. Predmetom jeho úpravy sú povinnosti fyzických osôb a

právnických osôb, ktoré nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi,110 výrobkami a

zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností

uložených týmto zákonom alebo osobitným predpisom (väčšinou nariadenia Komisie).

Stanovuje tiež podmienky na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ukladá

povinnosť evidencie a oznamovacej povinnosti, upravuje podmienky na získanie odbornej

spôsobilosti na nakladanie s určitými fluórovanými skleníkovými plynmi. V súvislosti s

prijatím tohto zákona došlo tiež k novelizácii ďalších predpisov, konkrétne zákona č. 401/1998

Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, zákona č. 478/2002 Z. z. zákona o ovzduší111 a

zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.6.2. Skládka v Pezinku

V priebehu roku 2009 v spoločnosti aj naďalej rezonoval prípad skládky odpadov

v Pezinku. Skládka sa nachádza približne 280 metrov od obydlí a 400 metrov od centra mesta.

Proti skládke zorganizovali odporcovia skládky v minulosti demonštrácie a protestné pochody

z Pezinka do Bratislavy. Podľa aktivistov je skládka v rozpore s územným plánom mesta.

Odporcovia skládky odpadov argumentujú zdravotnými dôsledkami skládok a tým, že sa

nechcú stať regionálnym smetiskom.

110 Čl. 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých

fluórovaných skleníkových plynoch (Ú. v. EÚ L 161, 14. 6. 2006) v platnom znení. 111 Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za

znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)

85

22. januára 2009 MŽP SR rozhodlo, že skládka odpadov v Pezinku sa buduje

zákonne. Cieľom mimoodvolacieho konania bolo prešetriť zákonnosť postupu Slovenskej

inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Ministerstvo v postupe a rozhodovaní SIŽP nezistilo

žiadne pochybenie. MŽP SR súčasne zrušilo predbežné opatrenie, ktoré vydalo v tejto veci

25. novembra 2008 spoločnosti Westminster Brothers. 27. januára 2009 mesto Pezinok a

občianski aktivisti žiadali Najvyšší súd SR, aby zmenil rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave, zrušil integrované povolenie vydané SIŽP na výstavbu skládky a vrátil im vec na

nové konanie. Zároveň žiadali o odklad vykonateľnosti povolenia skládky, ktorým by sa

zachoval faktický stav dovtedy, kým bude rozhodnuté o zákonnosti jej povolenia.112 25.

februára 2009 riaditeľ Inšpekcie životného prostredia v Bratislave po ústnom konaní

spojenom s obhliadkou stavby v rámci kolaudácie skonštatoval, že pezinská skládka je

budovaná v súlade s projektovými dokumentmi. Mesto Pezinok sa na ústnom kolaudačnom

konaní spojenom s obhliadkou skládky nezúčastnilo, podľa prednostu Pezinka ich totiž na

pozemok nevpustili. 17. apríla 2009 Najvyšší súd SR pozastavil prevádzku skládky odpadov

neďaleko mesta Pezinok. V uznesení Najvyššieho súdu SR sa uvádza: „Ú čelom odkladu

vykonateľnosti nie je dočasná úprava pomerov účastníkov do okamihu vydania konečného

rozhodnutia vo veci samej, ale naopak, výnimočná ochrana niektorých účastníkov konania

pred účinkami napadnutého a súčasne právoplatného rozhodnutia správneho orgánu.“ Podľa

Najvyššieho súdu SR pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia postačujú dôvodné obavy, že

by na strane žalobcu mohla nastať závažná ujma. Najvyšší súd SR teda zabezpečil, že na

skládku v Pezinku nebolo možné voziť žiaden odpad a to napriek tomu, že už bola

skolaudovaná. 28. mája 2009 Najvyšší súd SR zrušil všetky povolenia súvisiace s novou

skládkou, ktoré boli vydané štátnymi orgánmi, a označil ich za nezákonné. Súd rozhodol, že

celé povoľovacie konanie musí začať odznova a v súlade so zákonom.

28. októbra 2009 Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu

SR z 28. mája 2009, kým nerozhodne o sťažnosti EKOLOGICKEJ SKLÁDKY, a. s.. Tá v

sťažnosti namieta porušenie svojich ústavných práv. Rozhodnutie Ústavného súdu SR si

EKOLOGICKÁ SKLÁDKA, a. s. vysvetlila tak, že môže na skládku zvážať odpad, k čomu

aj od 29. októbra 2009 dochádza. 12. novembra 2009 Pezinčania požiadali Ústavný súd SR,

aby im sprístupnil rozhodnutie, na základe ktorého EKOLOGICKÁ SKLÁDKA, a. s.

zaváža skládku odpadom. Ústavný súd SR 4. decembra 2009 tejto žiadosti nevyhovel.

112 Zdroj : http://www.vyvlastnenie.sk/kauzy/pezinok-skladka/.

86

Pezinčania sa v boji proti skládke obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, pod

ktorú sa podpísalo viac ako 8000 ľudí. V nej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich

z Aarhuského dohovoru.

Podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, SIŽP ako správny orgán v

integrovanom povoľovaní vykonáva svoju činnosť podľa svojich kompetencií, ktoré vymedzujú

všeobecne záväzné právne predpisy SR, najmä zákon č. 245/2003 Z. z., a v tomto duchu

postupovala aj pri povoľovaní skládky odpadov „Skládka odpadov – Pezinok“. Ani v

mimoodvolacom konaní MŽP SR nenašlo na postupe SIŽP žiadne pochybenie. Podľa vyjadrenia

MŽP SR sa teda skládka odpadov v Pezinku v súčasnosti prevádzkuje v súlade s prijatými

uzneseniami, ako aj s podmienkami integrovaného povolenia. 2. decembra 2009 Inšpektorát

životného prostredia (IŽP) Bratislava na základe skutočnosti, že Ústavný súd SR začal v tej istej

veci konať skôr, konanie zastavil, a v súčasnosti SIŽP čaká na rozhodnutie Ústavného súdu SR.113

Na otázky Strediska ohľadom skládky reagovalo svojim vyjadrením aj mesto Pezinok.

„Podľa názoru mesta Pezinok je prevádzkovanie skládky odpadov protizákonné, keďže na

takúto činnosť neexistuje zákonné povolenie. Pôvodné povolenie na prevádzkovanie skládky

odpadov, ktoré vydala SIŽP, Inšpektorát a ktoré následne potvrdila SIŽP, Ústredie v konaní

na druhom stupni, bolo totiž právoplatne zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.

mája 2009. Na základe ústavných sťažností podaných spoločnosťou EKOLOGICKÁ

SKLÁDKA, a. s. Ústavný súd SR odložil len vykonateľnosť tohto rozsudku, pričom týmto

nebola dotknutá jeho právoplatnosť. Práve v dôsledku pretrvávajúcej právoplatnosti rozsudok

Najvyššieho súdu SR naďalej platí, a teda naďalej je zrušené vyššie uvedené povolenie na

prevádzkovanie skládky odpadov v Novej jame. Nakoľko prevádzkovaním (ukladaním

odpadu) bez zákonného povolenia sa prevádzkovateľ – BRICORP DEVELPOMENT, s. r. o.

dopúšťa páchania iného správneho deliktu, mesto na túto skutočnosť upozornilo príslušný

správny orgán – Slovenskú inšpekciu životného prostredia, IŽP Bratislava. Zároveň vo veci

skládky prebiehajú aj iné konania na príslušných súdoch a správnych orgánoch.“114

Vzhľadom na to, že mesto Pezinok považuje skládku a jej prevádzkovanie za

protizákonné, plánuje aj naďalej využívať všetky zákonné možnosti a podnikať právne kroky,

aby došlo k zrušeniu skládky, ktorej existencia je, podľa názoru mesta Pezinok, v rozpore s

platným územným plánom mesta.

Stredisko považuje (aj v tejto súvislosti) za dôležité opätovne pripomenúť, že

v záujme ochrany práva životného prostredia je nevyhnutné upraviť kompetencie samospráv

113 Odpoveď Ministerstva životného prostredia SR z 8. marca 2010. 114 Odpoveď mesta Pezinok z 12. marca 2010.

87

tak, aby mohli vo väčšej miere ako doposiaľ rozhodovať o skládkach odpadu na svojom

katastrálnom území.

3.6.3. Tichá a Kôprová dolina

Uvedené národné prírodné rezervácie sú predmetom zvýšenej pozornosti najmä

ochranárskych združení a aktivistov už od roka 2004, kedy bolo v Tatrách po veternej smršti

zničených vyše 12 000 hektárov lesa. Odvtedy prebiehali spory medzi zástupcami

ochranárskych združení na jednej strane, a Štátnymi lesmi, a. s. a MŽP SR na strane druhej,

týkajúce sa možnosti/nemožnosti ťažby kalamitného dreva v tamojších lesných porastoch.

Medzi najdôležitejšie udalosti roka 2009 súvisiace s touto témou je možné zaradiť nasledovné.

V januári 2009 Ústavný súd SR nálezom115 rozhodol, že Generálna prokuratúra SR

postupovala pri riešení trestného oznámenia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (VLK), ktoré

sa týkalo ťažby v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Tichá a Kôprová dolina, v rozpore so

zákonom. VLK podal ešte v apríli 2007 trestné oznámenie, podľa ktorého dochádza ťažbou v

NPR Tichá a Kôprová dolina k trestnému činu poškodzovania životného prostredia. Ústavný

súd SR rozhodol, že Generálna prokuratúra SR postupovala v rozpore so zákonom a bolo tak

porušené ústavné právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a to domáhať sa

zákonom stanoveným postupom svojho práva pred orgánmi Slovenskej republiky. Ústavný súd

SR vo svojom rozhodnutí zakázal Generálnej prokuratúre SR porušovať práva združenia VLK a

prikázal sa opätovne zaoberať ich podnetom a vyjadriť sa k postupu nižších prokuratúr.

Európska komisia ukončila 14. apríla 2009 konanie voči SR v kauze Tichá a Kôprová

dolina, ktoré začala v júni 2007 pre porušenie smerníc EÚ v navrhovaných územiach Natura 2000

v Tatrách a Nízkych Tatrách. Dôvodom na začatie konania mali byť zásahy v Tichej a

Kôprovej doline pri spracovaní kalamity bez ich posúdenia podľa smernice o biotopoch.116

Ministerstvo životného prostredia SR koncom októbra 2009 oboznámilo dotknutých

účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia smerujúceho k vydaniu súhlasu na žiadateľom

(Štátne lesy TANAP) požadovanú činnosť a k povoleniu výnimky pre žiadateľa v národných

prírodných rezerváciách v Tichej a Kôprovej doline.117

115 Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 232/08-54. 116 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich

rastlín. 117 Odpoveď Ministerstva životného prostredia SR č. 8957/2009-2.2 z 29. októbra 2009. Dokument dostupný na:

http://www.wolf.sk/sk/clanky/ticha-dolina-je-opaet-ohrozena-tazbou-aktualizovane, stiahnuté 12. apríla 2010.

88

4. PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A INÝCH MENŠÍN

Ochrana práv prešla z hľadiska medzinárodnej úpravy zaujímavým vývojom.

Univerzálny systém ochrany ľudských práv spájal ochranu práv menšín zásadne s ochranou

základných ľudských práv a slobôd.118 Neskôr sa „od pôvodného všeobecne prijatého

ponímania základných ľudských práv a slobôd postupne vyčleňuje úprava zákazu

diskriminácie z rôznych dôvodov, ochrana práv menšín...“119 a boli prijímané medzinárodné

dohovory upravujúce tieto špecifické okruhy.120 Aj v rámci európskeho systému ochrany

ľudských práv sa špeciálne úpravy ochrany menšín vyvíjali popri tzv. všeobecných

dohovoroch (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európska sociálna

charta a Revidovaná Európska sociálna charta, Charta základných práv Európskej únie)

postupne.121 Z uvedeného vyplýva, že práva menšín sú neoddeliteľnou súčasťou základných

ľudských práv a slobôd.

Preto sa posudzovaniu ľudských práv príslušníkov menšín v Slovenskej republike

budeme venovať (tak, ako v predchádzajúcich rokoch) aj v správe za rok 2009.

V tejto kapitole sa zameriame na práva národnostných menšín a práva ľudí so

zdravotným postihnutím. Iným, v spoločnosti rovnako významným skupinám, ako sú

napríklad ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou a z určitého hľadiska i migranti, sa

venujeme v správe na iných miestach všeobecnej časti, respektíve osobitnej časti týkajúcej sa

zásady rovnakého zaobchádzania.

4.1. Práva národnostných a etnických skupín

Dodržiavaním ľudských práv národnostných menšín a etnických skupín, ako aj

jednotlivcov patriacich k menšinám sa zaoberáme prierezovo v celej správe za rok 2009 a preto

v tejto časti upozorníme na niektoré skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ich rozvoj a postavenie. Pri

hodnotení dodržiavania ľudských práv menšín je potrebné zdôrazniť, že v súlade s povinnosťou

rešpektovať prirodzené ľudské práva a ľudskú dôstojnosť, dominujúca väčšina nesmie vo

118 Strážnická, V. - Šebesta, Š.: Človek a jeho práva : (Medzinárodná úprava ochrany ľudských práv). Bratislava :

JUGA, 1994. 119 Tamže, s. 81. 120 Napríklad Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1966), Dohovor o

odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Dohovor o právnom postavení utečencov (1951) v znení protokol o postavení utečencov (1967), Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutí (2007) a ďalšie.

121 Napríklad Európska charta regionálnych a menšinových jazykov (1992), Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín (1995) a ďalšie úpravy v rámci EÚ a OBSE.

89

vzťahu k príslušníkom menšiny prehlbovať ich znevýhodnenie (diskrimináciu). Ľudia v

menšinovom postavení, tak ako to zakotvuje Ústava SR a ďalšie medzinárodné dokumenty,

potrebujú aj osobitné práva, ktoré dominujúca väčšina nepotrebuje.

V roku 2009 sa práv národnostných menšín dotkla najmä novela tzv. jazykového

zákona, ktorá vyvolala nielen politickú, ale aj širokú spoločenskú diskusiu.

Postaveniu národnostných menšín na Slovensku sa aj v roku 2009 venovala i Rada

vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

4.1.1. Program Dekády začleňovania rómskej populácie do roku 2015

Dekáda rómskej inklúzie 2005 – 2015 je medzinárodná iniciatíva 12 krajín Európy,

ktorá spája zúčastnené vlády, medzinárodné inštitúcie a rómsku občiansku spoločnosť.

Dekáda predstavuje prvé spoločné úsilie zamerané na zmenu života Rómov v Európe.

Do Dekády sa zapojili tieto štáty: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká

republika, Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko

a Španielsko. Slovinsko zatiaľ vystupuje v pozícii pozorovateľa. Hlavným cieľom Dekády je

podpora aktivít na posilnenie sociálneho začlenenia (sociálnej inklúzie) Rómov v Európe

vrátane pozdvihnutia ich ekonomického statusu.

Program Dekády sa zameriava na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť,

zdravie a bývanie a tri vzájomne súvisiace témy: chudobu, diskrimináciu a rodovú rovnosť.

Každá krajina si vytvorila svoj vlastný akčný plán, ktorý vychádza z existujúcich vládnych

politík a stratégií.

Slovenský národný akčný plán vypracovali pracovné skupiny pre jednotlivé priority

zložené zo zástupcov Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, Ministerstva

školstva SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Štatistického úradu SR, mimovládnych

organizácií, ako aj predstaviteľov Rómskeho fóra mladých, a stanovili ciele v 4 prioritných

oblastiach, ktoré by sme mali dosiahnuť do roku 2015.

„VZDELÁVANIE

* všetci rómski chlapci a dievčatá absolvujú ZŠ

• všetci rómski chlapci a dievčatá absolvujú prípravu do ZŠ v predškolskom zariadení,

• 15 % rómskych žiakov, ktorí ukončia základné vzdelanie, navštevuje gymnázium,

• 50 % rómskych žiakov, ktorí ukončia ZŠ, navštevuje SOU, SOŠ,

• 0 % rómskych žiakov nesprávne diagnostikovaných v ŠZŠ a ŠVZ,

• o 15 % znížiť počet rómskych detí zaradených v ŠZŠ a ŠVZ,

• zníženie pomeru Rómov s neukončením vzdelaním o 50 %,

90

• vytvoriť systém ponuky (legislatívne a vzdelávacie podmienky) pre ukončenie stupňa vzdelania.

ZAMESTNANOSŤ

• vzdelávanie zamestnancov štátnej správy na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti predchádzania všetkým formám diskriminácie,

• zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania evidovaných uchádzačov o zamestnanie, s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce,

• zvyšovanie zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom integrácie občanov so zdravotným postihnutím na trh práce,

• uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy pre trh práce zodpovedajúcich požiadavkám pracovných miest a individuálnym potrebám uchádzačov o zamestnanie,

• podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie ako prostriedku zvyšovania zamestnateľnosti, najmä znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a osôb odkázaných na dávku v hmotnej núdzi,

• posilniť úlohu preventívnych opatrení s cieľom zamedziť vzniku nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti,

• umožniť uchádzačom o zamestnanie prístup k získaniu základného vzdelania a získaniu základných zručností (čítanie, písanie, počítanie), sociálnych zručností, k vzdelávaniu a príprave pre trh práce a prístup k stredoškolskému vzdelávaniu,

• zníženie dlhodobej nezamestnanosti a zvýšenie motivácie zamestnávateľov k zamestnávaniu dlhodobo nezamestnaných vrátane identifikácie bariér na strane dopytu po práci pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie,

• pomáhať riešiť problémy jednotlivcov a skupín žijúcich v komunitách ohrozených sociálnou exklúziou prostredníctvom komunitnej sociálnej práce a ovplyvňovať ich sociálnu situáciu tak, aby boli schopní integrovať sa do spoločnosti a zároveň rozšíriť ich možnosti využívať nástroje aktívnych opatrení na trhu práce,

• vytvorenie nových pracovných miest; zvýšenie motivácie, stimulácie a vzdelanostnej úrovne rómskej populácie; rozvoj a osvojenie si potreby participácie na riešení svojich sociálnych udalostí; šírenie osvety v oblasti hygieny, vzdelávania, školstva, zamestnanosti,

• naučenie klientov rómskej národnostnej menšiny základným sociálnym a komunikačným zručnostiam; rozvoj pracovných inkubátorov a podpora samozamestnávania.

ZDRAVIE • vytvoriť verifikovanú databázu údajov o zdraví a nerovnostiach v zdraví medzi rómskou komunitou a

majoritnou spoločnosťou a medzi jednotlivými rómskymi komunitami navzájom ako základ efektívnych zdravotníckych intervencií,

• zlepšiť prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti a zvýšiť informovanosť Rómov o poskytovanej zdravotnej starostlivosti,

• zlepšiť informovanosť a aplikáciu princípov plánovaného rodičovstva, opatrení na predchádzanie pohlavne prenosným ochoreniam,

• dosiahnuť priemer preočkovanosti u rómskej populácie blížiaci sa priemeru majoritnej populácie.

BÝVANIE • vybudovanie technickej vybavenosti v rómskych osadách,

• výstavba bytov v rómskych osadách,

• výstavba bytov pre Rómov,

• obnova existujúcich bytov,

• majetkovo-správne vysporiadanie pozemkov.“

91

Slovenska republika prevzala predsedníctvo Dekády 1. júla 2009 a potrvá do 30.

júna 2010.122

Počas predsedníctva SR sa konalo 17. zasadnutie medzinárodného riadiaceho výboru

Dekády v dňoch 22. – 23. septembra 2009 v Spišskej Novej Vsi a v rámci slovenského

predsedníctva sa konal 19. – 20. novembra 2009 v Poprade medzinárodný odborný seminár

Tvorivosť a inovácia vo vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Účastníci

seminára sa pripojili k výslednému dokumentu konferencie Právo na vzdelanie pre každé

dieťa: odstraňovanie prekážok a podpora začleňovania rómskych detí, ktorá sa konala v dňoch

2. – 3. júna 2009 v Belehrade.

Popri všeobecných odporúčaniach, prijali účastníci aj niektoré odporúčania v oblasti

špeciálnych škôl pre Slovensko:

- zjednotiť poradenský systém v slovenskom školstve (Centrá pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie a Centrá špeciálnopedagogického poradenstva) do jedného celku,

- aktívne posudzovať a kontrolovať prácu poradní (najmä súkromných) prostredníctvom

kontrolného mechanizmu školskej inšpekcie,

- využívať nástroje na uplatnenie začleňovania rómskej populácie, a to najmä:

o mobilizáciou komunitných zdrojov na rozvoj potenciálu rómskej komunity a na

vytváranie adekvátneho edukačného prostredia. Do tejto mobilizácie je nevyhnutné

zapojiť najmä rómske komunity,

o využitím existujúcich technických (už existujúce budovy a technika), personálnych

(existujúci vyškolení profesionáli) a finančných (vytvorenie viaczdrojového

financovania) zdrojov najmä na lokálnej úrovni,

o spoluprácou štátnych a neštátnych inštitúcií na riešení jej začleňovania.123

4.1.2. Novela zákona o štátnom jazyku124

NR SR prijala 30. júna 2009 novelu zákona o štátnom jazyku. Podľa Dôvodovej

správy bola dôvodom novelizácie potreba pripraviť novelu zákona, ktorá by zabezpečila

vyššiu účinnosť a vykonateľnosť tohto zákona, a tým prispela k zlepšeniu starostlivosti

122 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list).

Dostupné na: http://rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=16771. 123 Zdroj: Romano nevo ľil (Rómsky nový list). Dostupné na:

http://rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=16954. 124 Zákon č. 318/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o

štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

92

o štátny jazyk a k upevneniu postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka v SR a tiež

to, že si ju „vyžiadala predovšetkým nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka

vo verejnom styku“.125

Prijatím novely došlo k nasledovným zmenám v zákone:

a) explicitné vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o štátnom

jazyku,

b) zakotvenie povinnosti všetkých štátnych orgánov, orgánov samosprávy a verejnej správy

ochraňovať štátny jazyk a aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania jazykového zákona,

c) úloha ministerstva kultúry schvaľovať a uverejňovať kodifikovanú podobu štátneho jazyka

na svojej stránke,

d) spresnenie a doplnenie úpravy používanie štátneho jazyka v úradnom styku,

e) spresnené používanie štátneho jazyka pri geografických názvoch,

f) doplnená a zmenená úprava používania štátneho jazyka v oblastiach verejného styku –

masmédiá, knižné publikácie, vysielanie audiovizuálnych diel pre deti, informácie pre

verejnosť, verejné podujatia a zhromaždenia,

g) zmenená a doplnená úprava používania štátneho jazyka v tzv. „ostatných oblastiach

verejného styku“ (hospodárstve, službách, v zdravotníctve atď.),

h) spresnenie podmienok dohľadu nad dodržiavaním zákona vrátane práv a povinností osôb

vykonávajúcich dohľad a povinností kontrolovaných subjektov,

i) zakotvenie možnosti ukladania pokút a

j) predkladanie správ (ministerstvom kultúry) o stave používania štátneho jazyka vláde.

Zmeny v zákone o štátnom jazyku vyvolali kritiku predovšetkým zo strany zástupcov

maďarskej národnostnej menšiny, niektorých mimovládnych organizácií či podnikateľských

subjektov, ktorým sa podarilo vzbudiť pozornosť nielen na domácej scéne, ale aj napr. na

pôde OBSE alebo Európskeho parlamentu. Podľa ich vyjadrení mali byť úpravy v zákone

namierené proti príslušníkom maďarskej menšiny, ktorých mal zákon obmedziť v používaní

maďarčiny a (v často spájaných súvislostiach s chýbajúcim zákonom o menšinách) porušovať

práva menšín.

Proti zákonu vystúpili aj politici v Maďarsku vrátane poslancov maďarského

parlamentu, ktorí v spoločnom vyhlásení (20. júla 2009) požiadali Slovensko, aby zrušilo

prijatý jazykový zákon. Niekoľkí (prevažne maďarskí) „europoslanci“ pertraktovali zákon aj

125 Dôvodová správa – všeobecná časť k zákonu č.318/2009 Z. z.

93

na pôde Európskeho parlamentu. Eurokomisár pre viacjazyčnosť Leonard Orbana odporučil,

aby Slovensko pozorne dohliadalo na to, ako sa legislatíva bude uplatňovať v praxi. Prijatým

zákonom sa zaoberal tiež vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek.

Vo svojom posudku126 z júla 2009 potvrdil súlad novely s medzinárodnými dokumentmi.

Súčasne poukázal aj na pochybnosti týkajúce sa nepresnej terminológie a zavádzania zákona

do praxe. Svoje stanovisko k veci osobne prezentoval aj v septembri 2009 pri návšteve

v Bratislave na zasadnutí Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny.127

Nejasnosti okolo zákona o štátnom jazyku majú doriešiť „Zásady vlády SR k zákonu

Národnej rady SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov“ prijaté vládou v decembri 2009.128 Pri príprave „zásad“ Ministerstvo kultúry SR

(MK SR) spolupracovalo s Úradom vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných

menšín, ktorého väčšina odporúčaní bola zapracovaná do ich textu. Cieľom zásad je

zjednotenie výkladu ustanovení zákona o štátnom jazyku vrátane postupu MK SR pri výkone

dohľadu nad dodržiavaním tých ustanovení zákona o štátnom jazyku, ktoré podliehajú

dohľadu Ministerstva kultúry podľa § 9 zákona o štátnom jazyku, pri ukladaní sankcií MK SR

podľa § 9a tohto zákona, ako aj pri spolupráci s odbornými slovakistickými pracoviskami v

súvislosti s prerokovávaním a schvaľovaním kodifikovanej podoby štátneho jazyka.

4.2. Práva ľudí so zdravotným postihnutím

„Ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako plnoprávni občania a majú

právo na dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život a plné zapojenie do

spoločnosti“, uvádza sa na webovej stránke Európskej Únie.129 Umožniť takýmto osobám

využívať rovnosť príležitostí je podstatou aj dlhodobej stratégie EÚ na zabezpečenie ich

aktívnej účasti v spoločnosti. Hlavným prvkom Európskej stratégie v oblasti zdravotného

postihnutia (2004 – 2010) je akčný plán pre zdravotne postihnutých. V sekcii Európskeho

parlamentu venovanej osobám so zdravotným postihnutím sa zdôrazňuje, že do roku 2010 by

Európska komisia chcela dosiahnuť zlepšenie ich vyhliadok na zamestnanie, dostupnosti

zamestnania a nezávislého života. Európsky parlament a ďalšie inštitúcie EÚ si osvojili tento

prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím: „Zdravotne postihnuté osoby sú zahrnuté do

126 Zdroj: http://www.sme.sk/c/4944441/vollebaek-s-jazykovymi-pokutami-narabajte-opatrne.html. 127 Záznam zo zasadnutia dostupný na http://mensiny.vlada.gov.sk/data/files/4939.pdf. 128 Schválené uznesením vlády SR č. 933/2009, platné od 1. januára 2010. 129 Bližšie na http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=429&langId.

94

rozhodovacieho procesu na základe európskeho princípu: ‚Nič o ľuďoch so zdravotným

postihnutím bez ich účasti‘.“

V snahe o aktívne začlenenie a plnú účasť zdravotne postihnutých osôb v spoločnosti

v súlade s medzinárodnými princípmi ochrany ľudských práv prijala OSN Dohovor o právach

osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou sa jeho ratifikáciou stane

aj Slovenská republika.

4.2.1. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – proces ratifikácie v Slovenskej republike

Stredisko každoročne, od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným

postihnutím, zdôrazňovalo vo svojich správach potrebu jeho ratifikácie a implementácie.

Vzhľadom na to, že 9. marca 2010 Národná rada SR súhlasila svojim uznesením

s ratifikáciou Dohovoru i s jeho opčným protokolom, zrekapitulujeme v tejto kapitole celý

proces vzniku a ratifikácie s dôrazom na jeho hlavné princípy.

Text Dohovoru spolu s jeho opčným protokolom schválilo Valné zhromaždenie OSN

13. decembra 2006. Dohovor bol otvorený na podpis 30. marca 2007.130

Vláda SR na svojom zasadnutí 5. septembra 2007 prijala uznesenie, v ktorom súhlasila

s podpisom Dohovoru a odporučila ho prezidentovi SR podpísať s výhradou ratifikácie.

Prezident SR podpísal Dohovor 26. septembra 2007, čím Slovenská republika vyjadrila vôľu

stať sa zmluvnou stranou Dohovoru a ratifikovať ho.

Gestorom ratifikácie a implementácie Dohovoru je MPSVaR SR. Do procesu

ratifikácie sa aktívne zapojilo i Stredisko svojim stanoviskom reagujúcim na proces ratifikácie

a pripomienkovaním prekladu textu Dohovoru i opčného protokolu. Dohovor patrí do

kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré v zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy SR vyžadujú pred

ratifikáciou súhlas NR SR. NR SR vyjadrila súhlas s ratifikáciou Dohovoru a jeho opčného

protokolu svojim uznesením zo dňa 9. marca 2010. Podpísaním ratifikačnej listiny

prezidentom SR bude ratifikačná fáza ukončená. Dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá

priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podľa článku 7

ods. 5 Ústavy SR má Dohovor prednosť pred zákonmi, keďže ide o medzinárodnú zmluvu

o ľudských právach a základných slobodách.

130 Do platnosti vstúpil 3. mája 2008.

95

Dohovor je prvý medzinárodný právne záväzný dokument vo vzťahu k ľuďom so

zdravotným postihnutím. Je vnímaný ako významný a dôležitý moment (iniciatíva) v histórii

medzinárodnej, ale i národnej politiky týkajúcej sa zdravotného postihnutia. Pre štáty, ktoré sa

ním rozhodnú riadiť ako zmluvné strany Dohovoru, predstavuje vo vzťahu k ľuďom so

zdravotným postihnutím nielen právny text, ale i víziu a návod ako postupovať pri tvorbe a

realizácii politík obsahujúcich i problematiku zdravotného postihnutia. Cieľom vytvorenia

Dohovoru nebolo kreovanie nových špecifických práv vo vzťahu k ľuďom so zdravotným

postihnutím, ale zdôraznenie, že vzniknuté bariéry, s ktorými sa títo ľudia v spoločnosti

stretávajú a ktorým čelia, by mali byť odstránené. Účelom Dohovoru je poskytnúť podporu

pri zabezpečovaní plnohodnotného, rovnakého a efektívneho užívania ľudských práv

zdravotne postihnutými, bez diskriminácie, na rovnakom základe s ostatnými v spoločnosti

a podporovať úctu k ich dôstojnosti. Dohovor je označovaný ako silný nástroj (signál)

aktívnej participácie ľudí so zdravotným postihnutím na ochrane svojich práv. Dohovor je tiež

označovaný ako začiatok reformy politík zaoberajúcich sa zdravotným postihnutím. Prináša

nový moderný pohľad na zdravotné postihnutie; takzvaný posun od medicínskeho modelu

zdravotného postihnutia k sociálnemu. Zdôrazňuje potrebu prijímania primeraných úprav, ich

neprijatie považuje za formu diskriminácie, a potrebu realizácie pozitívnych opatrení (positive

measures) v rôznych oblastiach spoločenského života. Hovorí o „mainstreamingu“

zdravotného postihnutia a univerzálnom dizajne pri poskytovaní služieb, pričom je potrebné

brať do úvahy dostupnosť, a to nielen fyzického prostredia, ale i informácií.

Prijatím a ratifikovaním opčného protokolu k Dohovoru sa umožňuje jednotlivcom

i skupinám osôb so zdravotným postihnutím podať sťažnosť vzniknutému Výboru OSN pre

práva osôb so zdravotným postihnutím. Opčný protokol umožňuje štátom a jednotlivcom

lepšie pochopiť obsah štandardov zakotvených v Dohovore pri ich aplikácii na konkrétnu

životnú situáciu. Môže pomôcť zabrániť vzniku diskriminačných situácií a porušovaniu

ľudských práv, stimulovať zmeny v tvorbe legislatívy týkajúcej sa zdravotného postihnutia,

zvyšovať povedomie verejnosti o tejto problematike.

Osobitný význam má samotná aplikácia a implementácia Dohovoru. Dohovor

obsahuje vo svojich článkoch monitorovací mechanizmus a určuje podmienky, ktoré by mala

spĺňať národná monitorovacia inštitúcia. Jednou z nich je i aktívna spolupráca a konzultácie

s organizáciami združujúcimi ľudí so zdravotným postihnutím, čo je aj jedným z hlavných

princípov Dohovoru.

96

4.2.2. Pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony ľudí s duševnými poruchami a ľudí s mentálnym postihnutím

V článku 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa týka

spôsobilosti osôb so zdravotným postihnutím na právne úkony, sa zdôrazňuje, že každá osoba

je spôsobilá na právne úkony a v prípade, ak je to potrebné, zaistí sa osobe so zdravotným

postihnutím podpora pri rozhodovaní.

Upúšťa sa teda od inštitútu pozbavovania spôsobilosti na právne úkony a nahrádza sa

inštitútom podporovaného rozhodovania. Uvedenej problematike sa v Slovenskej republike

venujú rôzne občianske združenia. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím

v SR sa realizáciou projektu „Spoločne proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím“

snaží o presadenie zmien a reformy v posudzovaní a právnom uznaní konania osôb

s mentálnym postihnutím. Združenie na podporu svojich aktivít iniciovalo vznik koalície proti

diskriminácii, ako aj tri okrúhle stoly venujúce sa reforme opatrovníctva, ktorá úzko súvisí

s danou problematikou.

Cieľom iniciatívy je zavedenie mechanizmov podporovaného rozhodovania do

slovenského právneho poriadku, najmä do ustanovení Občianskeho zákonníka. Zavedením

uvedených mechanizmov sa majú rešpektovať princípy autonómie, slobody, proporcionality

a subsidiarity vo vzťahu k ľuďom s mentálnym postihnutím a s duševnými poruchami.

Základným východiskom návrhu je, aby zákon neobsahoval možnosť pozbavenia spôsobilosti

na právne úkony, ako aj to, aby obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bolo len krajným

prostriedkom ochrany človeka s postihnutím. Občiansky zákonník a ďalšie príslušné právne

predpisy by mali zaviesť právnu ochranu dospelých ľudí s mentálnym postihnutím

a duševnými poruchami. K zavedeniu týchto mechanizmov už pristúpilo viacero európskych

krajín vrátane Českej republiky a Maďarska.

4.2.3. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia po roku účinnosti

1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vzhľadom na to, že implementáciu novoprijatého právneho predpisu malo počas roka

2009 monitorovať MPSVaR SR, obrátilo sa Stredisko so žiadosťou o vyjadrenie týkajúce sa

aplikácie citovaného zákona práve na toto ministerstvo.

97

Ministerstvo vo svojej odpovedi uviedlo, že citovaný zákon novým spôsobom

upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia. Predovšetkým upravuje právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali sa

bariéry, s ktorým sa stretávajú. Jeho cieľom je ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred

sociálnym vylúčením, pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti. Upravila sa lekárska a sociálna

posudková činnosť, vyhotovovanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a

parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Ďalej pôsobnosť

štátnych orgánov v oblasti kompenzácie, konanie, režim spracovania osobných údajov a

sankcie v prípade zneužitia poskytovaného peňažného príspevku na kompenzáciu. S cieľom

zvýšiť objektivitu posudzovania znevýhodnení a poskytovania peňažných príspevkov na

kompenzáciu sa novým spôsobom vymedzila odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím na kompenzácie a osobitne sa upravila odkázanosť fyzickej osoby s

ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

s hygienou. Ustanovili sa podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na

kúpu zdvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne

vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov a zariadení na

účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, čím sa zvýšila

objektivita poskytovania tejto formy pomoci.

Opatreniami, ktoré vydalo MPSVaR SR, sú okrem zoznamu pomôcok, stavebných

prác, stavebných materiálov a zariadení určené aj maximálne zohľadňované sumy z ceny

pomôcok, stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení. Zvýšila sa sadzba na jednu

hodinu osobnej asistencie. Zaviedol sa valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných

príspevkov na kompenzáciu. Zákon upravil aj podmienky poskytovania peňažného príspevku

na opatrovanie, ktorý je určený pre fyzické osoby vykonávajúce opatrovanie fyzickej osoby s

ťažkým zdravotným postihnutím v domácnosti. Tento peňažný príspevok sa poskytuje v

paušálnej výške tým osobám, ktoré vykonávajú opatrovanie a zároveň je im poskytovaný

niektorý z vybraných druhov dôchodkov. Rozšíril sa aj okruh fyzických osôb pri poskytovaní

peňažného príspevku na opatrovanie a zároveň je tento peňažný príspevok možné poskytnúť

aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva

s ňou (spoločný trvalý alebo prechodný pobyt). Taktiež sa zaviedla možnosť poskytnúť tento

peňažný príspevok aj externým študentom.

98

Ministerstvo ale súčasne upozornilo, že „doterajšia aplikácia zákona však preukázala

rôzne interpretácie vybraných ustanovení zákona príslušnými úradmi práce, sociálnych vecí

a rodiny“. Ministerstvo na základe uvedeného a v záujme zabezpečenia jednotného

uplatňovania zákona pripravilo do legislatívneho procesu novelu zákona č. 447/2008 Z. z. o

peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

Z toho vyplýva, že aplikáciu uvedeného zákona v praxi a jeho prípadné novelizácie

bude potrebné i naďalej sledovať a monitorovať prípadné aplikačné problémy.

4.2.4. Odstraňovanie informačných bariér vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím

Informačné bariéry sú jedným zo známych druhov bariér, s ktorými sa stretávajú ľudia

so zdravotným postihnutím. Stredisko vo svojich predchádzajúcich správach upozorňovalo najmä

na stav odstraňovania bariér zo strany rôznych verejných inštitúcií a orgánov štátnej správy.

V súčasnosti považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že okrem

architektonických bariér, teda bariér fyzického prostredia sa ľudia so zdravotným postihnutím

rôzneho druhu stretávajú často s informačnými a komunikačnými bariérami v spoločnosti,

i keď existujú rôzne medzinárodné i národné dokumenty a plány obsahujúce záväzok tieto

bariéry postupne odstraňovať.

Hoci už existujú zásady a štandardy webových stránok rešpektujúce dostupnosť pre

ľudí so zdravotným postihnutím, i v súčasnosti sa na rôznych webových stránkach môžeme

stretnúť s prekážkami rôzneho druhu (napríklad vo forme obrázkov bez zvukového sprievodu

a podobne), ktoré neumožňujú zdravotne postihnutým získať potrebné informácie.

Organizácie ľudí so zdravotným postihnutím, ako i špecializované inštitúcie (napríklad

Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami pri Univerzite Komenského)

realizujú rôzne semináre, kde oboznamujú širokú i odbornú verejnosť s informačnými

a komunikačnými bariérami, mechanizmami a postupmi, ktoré slúžia na ich odstraňovanie.

Základnou myšlienkou odstraňovania spomínaných bariér je zdôraznenie práva prístupu ľudí

so zdravotným postihnutím k informáciám v pre nich dostupnej a zrozumiteľnej forme, ako je

napríklad posunková reč, Braillovo písmo a ľahkočitateľná (zrozumiteľná) forma pre ľudí

s mentálnym postihnutím. Toto právo obsahuje i najvýznamnejší dokument vo vzťahu

k ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorým je Medzinárodný dohovor OSN o právach osôb

so zdravotným postihnutím. Bude preto potrebné neustále sledovať a monitorovať, ako sa

99

uskutočňuje odstraňovanie informačných bariér, najmä zo strany verejných inštitúcií

pôsobiacich na rôznych úrovniach, od lokálnej až po národnú.

4.2.5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007/ES o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave

Dňa 3. decembra 2009 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady

o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave č. 1371/2007/ES. Základom

novej právnej úpravy EÚ sú záväzné pravidlá deklarované Dohovorom o medzinárodnej

železničnej osobnej doprave (COTIF), Dodatkom A – CIV k COTIF a Všeobecnými

prepravnými podmienkami pre železničnú prepravu osôb (GCC-CIV/PRR). Cieľom

Nariadenia je posilniť ochranu cestujúcich v osobnej železničnej doprave, zlepšiť kvalitu a

efektívnosť železničných služieb.

Nariadenie má svoj význam i vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorých

ochrana práv je Nariadením tiež posilnená. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. privítala

túto iniciatívu Európskej únie, keďže výrazne pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť

železničnej dopravy.

Plné a dôsledné plnenie Nariadenia vo vnútroštátnej aj medzinárodnej preprave však

bude vyžadovať dlhodobejšie a systémové opatrenia a zdroje. Nariadenie je preto zatiaľ plne

uplatniteľné iba v oblasti medzinárodnej železničnej osobnej prepravy. Pre vnútroštátnu

diaľkovú železničnú osobnú prepravu boli dňa 4. septembra 2009 Železničnej spoločnosti

Slovensko, a. s., Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR udelené výnimky

z plnenia niektorých ustanovení Nariadenia na obdobie piatich rokov. Okrem iného sa

výnimky týkajú i článkov ustanovujúcich pomoc na železničnej stanici a vo vlaku ako aj

prístupnosti. Pre vnútroštátnu mestskú, prímestskú a regionálnu železničnú osobnú prepravu

boli Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií

SR udelené trvalé výnimky z uplatňovania všetkých ustanovení nariadenia okrem niektorých

článkov. Práva a povinnosti cestujúcich vo vnútroštátnej železničnej osobnej preprave na

území Slovenskej republiky sú upravené v citovanom nariadení, v príslušných všeobecne

záväzných právnych predpisoch vnútroštátneho právneho poriadku SR a v Prepravnom

poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (PP ZSSK).

100

5. PRÁVA SPOJENÉ S UPLATŇOVANÍM ĽUDSKÝCH PRÁV

Zakotvenie jednotlivých práv a slobôd osôb v ústave, zákonoch alebo medzinárodných

dokumentoch by samo o sebe neposkytovalo ich dostatočnú a efektívnu garanciu. Ako uvádza

literatúra, „charakteristickou črtou demokratického a právneho štátu je poskytnúť občanovi

právne prostriedky na ochranu jeho práv pred neoprávnenými zásahmi štátu alebo iných

subjektov, pred odopieraním jeho práv a na vynútenie ich rešpektovania. Zaručiť vymožiteľnosť

práv a slobôd je predovšetkým úlohou súdov“,131 alebo: „Bez práva na súdnu ochranu by

vymedzenie samotných práv nemalo svoj zmysel. To sa týka tak ľudských práv vymedzených

v Európskom dohovore, ako aj celého vnútroštátneho právneho poriadku.“132

Z uvedených východísk, ako základných predpokladov fungovania právneho štátu,

možno jednoznačne vyvodiť nevyhnutnosť riadneho fungovania súdnictva.

5.1. Právo na účinný právny prostriedok nápravy

Za základný medzinárodný právny rámec „prístupu k spravodlivosti“ možno

považovať právo na spravodlivý proces vyjadrené v článku. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (Európsky dohovor), alebo článok 14 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, spolu s právom na účinný právny prostriedok nápravy,

ktoré garantuje článok 13 Európskeho dohovoru.

Dôležitou zmenou v systéme ochrany ľudských práv v rámci EÚ bolo pre všetky jej

členské štáty (výnimky dojednané pre Veľkú Britániu a Poľsko, uplatňovanie Charty si

osobitne dojednala aj Česká republika133) nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy dňa 1.

decembra 2009. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv EÚ (Charta) stala

súčasťou primárneho práva EÚ s rovnakou silou ako zmluvy. Lisabonská zmluva nezakotvila

jej celý text, obmedzuje sa len na odkaz na znenie Charty v čl. 6 Zmluvy o EÚ, ktorý znie:

„1. Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej

únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má

rovnakú právnu silu ako zmluvy. Ustanovenia Charty žiadnym spôsobom nerozširujú

právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Práva, slobody a zásady v Charte sa

131 Repík, B.: Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ, 1999, s. 9. 132 Svák, J.: Ochrana ľudských práv (z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva). 2.

rozš. a dopl. vyd. Žilina : Poradca podnikateľa, 2006, s. 337. 133 Vyhlásenie ČR k Charte základných práv EÚ. Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUri

Serv.do?uri=OJ:C:2010:083:0001:0012:SK:PDF.

101

vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII Charty, ktorými sa

upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa

v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.

2. Únia pristúpi k Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.

3. Základné práva, tak ako sú zaručené Európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské

štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.“

Konkrétnu úpravu práv súvisiacich s uplatňovaním ľudských práv Charta obsahuje

vo svojej šiestej hlave „Spravodlivosť“ (čl. 47 – 50). Podľa čl. 47 Charty - Právo na účinný

prostriedok nápravy a na spravodlivý proces:

„Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok

ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna

pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc

potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.“

Vysvetlenie134 k citovanému ustanoveniu uvádza, že prvý odsek je síce založený na

článku 13 Európskeho dohovoru, ochrana v práve Únie je však rozsiahlejšia. Celý článok 47

sa vzťahuje na inštitúcie Únie a členské štáty, pokiaľ vykonávajú právo Únie, a to s ohľadom

na všetky práva zaručené právom Únie.

Úpravu práv súvisiacich s dodržiavaním základných práv a slobôd na vnútroštátnej

úrovni obsahujú články 46 – 50 Ústavy SR zakotvujúce „právo na súdnu a inú právnu ochranu.“

5.1.1. Špeciálny súd a Špecializovaný trestný súd

Medzi veľmi frekventované témy v roku 2009 patril aj vývoj udalostí okolo

Špeciálneho súdu (ŠS) a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorých existencia a pôsobenie (najmä

ŠS) už od ich zriadenia v roku 2004 názorovo rozdelili politikov, odbornú aj laickú verejnosť.

Predtým „Špeciálny súd“ teraz „Špecializovaný trestný súd“ so sídlom v Pezinku patrí do

sústavy súdov SR. Koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých

to ustanovuje Trestný poriadok. Svojím postavením a kompetenciami má predstavovať účinný

134 Pozri Ú. v. EÚ C 303/02, 14. decembra 2007 (Vysvetlivky k Charte).

102

nástroj v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Je prvostupňovým súdom a má

postavenie krajského súdu.135

Vo februári 2008 podala skupina 46 poslancov Národnej rady SR návrh Ústavnému

súdu SR na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy,

v ktorom žiadali, aby ÚS nálezom vyslovil nesúlad viacerých ustanovení zákona č. 458/2003

Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (a dotknutých ustanovení súvisiacich noriem) s Ústavou, s Dohovorom o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Dohovorom OSN proti korupcii.136

Nálezom z 20. mája 2009137 vyslovil ÚS SR nesúlad zákonnej úpravy s viacerými

ustanoveniami Ústavy SR a s Dohovorom OSN proti korupcii.

Uvedené rozhodnutie ÚS SR bolo vnímané pomerne rozporuplne, čomu nasvedčuje už

samotný výsledok hlasovania sudcov ÚS SR pri rozhodovaní v pomere 7:6 (odlišné

stanoviská zaujalo 6 sudcov ÚS). Obavy zo zrušenia Špeciálneho súdu vyjadrili aj

mimovládne organizácie, ktoré spustili kampane za jeho zachovanie.

Situácia, ktorá vznikla po vyhlásení nálezu ÚS SR, znepokojila aj väčšinu členov vlády

SR, ktorá sa preto rozhodla formou legislatívnych zmien zabrániť úplnému zrušeniu

Špeciálneho súdu. Bolo však potrebné vyriešiť vec ešte pred účinnosťou nálezu ÚS SR

(zverejnením v Zbierke zákonov), pretože nadobudnutím účinnosti nálezu by došlo k strate

účinnosti mnohých ustanovení zákona o zriadení Špeciálneho súdu a po ďalších 6 mesiacoch aj

k strate platnosti (a zániku ŠS) a zároveň k vzniku viacerých problémov, z ktorých najväčšie

obavy vyvolávali najmä: možnosť obvinených v závažných kauzách dostať sa na slobodu,

možnosť vzniku nároku časti odsúdených na obnovu konania, prechod neukončených vecí na

okresné súdy a ďalšie. Neistú situáciu po vyhlásení nálezu ÚS SR využili hneď niekoľkí z

obžalovaných v kauzách prejednávaných pred ŠS, ktorých pojednávania museli byť odročené

z dôvodu existencie prekážok v ďalšom pokračovaní procesov.

Preto bol už na rokovaní vlády 27. mája 2009 schválený návrh zákona

o Špecializovanom trestnom súde. Jeho cieľom bolo zriadenie Špecializovaného trestného

súdu v sústave súdov SR, tak aby kontinuálne nadviazal na činnosť Špeciálneho súdu. Ako

uvádza dôvodová správa, „kľúčovým ustanovením bolo definovanie prechodu výkonu

súdnictva, t. j. oprávnenie Špecializovaného trestného súdu zriadeného podľa tohto zákona

135 Viac pozri na: http://www.specialnysud.sk/. 136 Vyhlásený v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 434/2006 Z. z. 137 PL. ÚS 17/08.

103

konať v právoplatne neukončených veciach, ktoré sú súčasťou agendy Špeciálneho súdu

zriadeného podľa doterajších predpisov“.

Návrh nového zákona reagoval na nález ÚS predovšetkým nasledovnými zmenami:

rozšírila sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o niektoré nové skutkové podstaty

trestných činov, novelizovali sa ustanovenia týkajúce sa povinnosti sudcov doterajšieho

Špeciálneho súdu podrobiť sa bezpečnostným previerkam a upravená bola aj výška

funkčného príplatku. Špecializovaný trestný súd bol zriadený ako samostatný súd so

špecializovanou agendou v oblasti trestného práva, ktorého pôsobnosť má byť zameraná na

ochranu pred korupciou, organizovaným zločinom a dôsledkami trestných činov vyššej

spoločenskej nebezpečnosti.

NR SR schválila tento návrh 18. júna 2009 ako zákon č. 291/2009 Z. z.

o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od

17. júla 2009. Za jeho schválenie hlasovalo 119 zo 135 poslancov.

5.2. Právo na nezávislý a nestranný súd

Základným právnym rámcom tohto práva je článok 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa

ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch uvedených zákonom aj na inom orgáne

Slovenskej republiky“ a článok 6 ods.1 v prvej vete Dohovoru: „Každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“

Nezávislosť a nestrannosť súdov garantuje aj článok 141 Ústavy SR ako základnú

charakteristiku súdnictva – jedného zo základných pilierov demokratického právneho štátu.

V súvislosti s nezávislosťou súdnictva sa v roku 2009 objavili určité okolnosti

indikujúce problémy v justícii.

5.2.1. Disciplinárne konania voči sudcom

K spochybňovaniu nezávislosti a nestrannosti súdnictva na Slovensku prispelo

v priebehu roku 2009 aj niekoľko prípadov sudcov a sudkýň, ktorí boli, podľa ich vyjadrení,

vystavení rôznym neštandardným praktikám, ako napr. nátlaky pri ich rozhodovaní

v konkrétnej veci, preradenia, zneužívanie disciplinárnych postihov a ďalšie. Pokiaľ ide

o disciplinárne postihy, časť z nich mali tvoriť sudcovia, ktorí sa určitým spôsobom dostali do

104

konfliktu resp. nestotožnili sa s postupmi bývalého ministra spravodlivosti.138 Väčšina

z týchto disciplinárnych konaní ešte prebieha. Predseda vlády SR vyhlásil, že v Slovenskej

republike „nie je možné ani teoreticky niekoho stíhať za prejavený názor“.139

K záležitostiam sa vyjadrila vo svojom vyhlásení z októbra 2009 aj celorepubliková

rada Združenia sudcov Slovenska, najväčšia stavovská organizáciou sudcov v SR, podľa

ktorej sudcovia by nemali byť disciplinárne stíhaní za prejavenie svojho názoru.

5.3. Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom. Prostredníctvom tohto ustanovenia poskytuje Slovenská

republika ústavnú záruku, že orgán verejnej moci bude o právach oprávnených osôb

rozhodovať v súlade so zákonom a že postup uskutočnený v mene orgánu verejnej moci bude

správny. V prípade odklonu od tejto záruky Slovenská republika preberá zodpovednosť za

porušenie práva priznaného osobe.140

Podrobnejšiu úpravu obsahuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý upravuje

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej

samosprávy pri výkone samosprávy, a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a

právo na regresnú náhradu. Podľa zákona je potrebné nárok vopred predbežne prerokovať na

základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom, a až v prípade, ak príslušný

orgán nárok na náhradu škody alebo jeho časť neuspokojí do šiestich mesiacov, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde.

Ústrednú evidenciu všetkých žiadostí a uhradených náhrad škôd podľa zákona vedie

Ministerstvo financií SR; evidencia je prístupná aj na webovej stránke. Stredisko sa

osobitne obrátilo na Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR v súvislosti so

situáciou v roku 2009, vzhľadom na to, že práve tieto 2 ministerstvá sa v evidencii

vyskytujú najčastejšie.

138 Disciplinárnu zodpovednosť sudcov podrobne upravuje vo svoje tretej časti zákon č. 385/2000 Z. z.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 139 Zdroj: www.sudcovia.sk. 140 Drgonec J.: Ústava Slovenskej republiky : Komentár. Šamorín : HEURÉKA, 2007.

105

Podľa odpovede Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2009 ministerstvu doručených

122 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, 6 nárokov bolo

uspokojených. Zo zvyšných žiadateľov, ktorým nebolo vyhovené, podalo 36 voči

ministerstvu žalobu. Celkovo bolo v roku 2009 vyplatených 1.927,7 €.141

Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) nevedelo Stredisku poskytnúť žiadne údaje,

keďže nevedú samostatnú evidenciu žiadostí ani uspokojených nárokov, čo však Stredisko

považuje za chýbajúci štatistický indikátor, ktorý by mala táto inštitúcia vyhodnocovať.

5.4. Právo na efektívny výkon súdneho rozhodnutia

Obsahovo je toto právo upravené v článku 46 Ústavy SR. Viaceré subjekty, vrátane

ÚS SR aj tento rok v komunikácii so Strediskom poukázali v súvislosti s dodržiavaním

ľudských práv v Slovenskej republike na to, že najzávažnejším problémom stále zostáva

zabezpečenie vymožiteľnosti práva, teda zabezpečenie efektívnej súdnej, resp. inej

právnej ochrany.

5.4.1. Prieťahy v konaní

Podľa informácií poskytnutých ÚS SR právo na konanie v primeranej lehote

(bezprieťahové konanie) je najčastejšie sa vyskytujúcim právom, ktorého porušenie namietajú

účastníci súdneho konania na ÚS SR. V celkovom hodnotení nárast týchto podaní kulminoval

v roku 2005 (913 ústavných sťažností). V roku 2009 nápad predstavoval 688 ústavných

sťažností, pričom v roku 2009 ÚS SR konštatoval porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR v

271 veciach. V 258 prípadoch priznal ÚS SR sťažovateľom v uvedených veciach finančné

zadosťučinenie z titulu nemajetkovej ujmy spojenej s porušením ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v celkovej výške 863.740,07 €.

Predsedníčka ÚS SR iniciovala 7. decembra 2009 odbornú poradu na túto tému.

Účastníci rozpravy prijali resumé, v ktorom sa zhodli na niektorých problémoch, ktoré

prieťahy spôsobujú, a navrhli aj možnosti riešenia. Pomalý výkon spravodlivosti podľa nich

ovplyvňuje okrem iného aj nedostatočná profesionálna úroveň zodpovedných subjektov v

rozhodovacom procese, nedostatočná úroveň súdnych rozhodnutí a ich výkon, znížená kvalita

administratívneho aparátu, rezervy v systéme vzdelávania. Dôsledne je treba riešiť obštrukcie

v konaní, ktoré možno pripísať advokátom. Z tohto pohľadu navrhli zaoberať sa aj

prípadnými zmenami advokátskych taríf. Navrhli aj opätovne posúdiť kreovanie inštitútu

141 Odpoveď podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky z 18. marca 2010.

106

štvorročného obdobia sudcov. Súhlas s vymenovaním sudcu bez časového obmedzenia

prezidentom Slovenskej republiky by udeľovala Súdna rada Slovenskej republiky. Zaviesť

disciplinárnu zodpovednosť pre sudcov, ktorí nerešpektujú názor vyšších súdov, resp. ÚS SR

navrhol predseda NS SR. Nemalú váhu prisúdili aj analýze poznatkov od kontrolných

orgánov a následným školeniam a metodickým príručkám pre všetky zložky.

Prieťahy v súdnom konaní (porušovanie práva na spravodlivé súdne konanie) patria aj

medzi najčastejšie namietané práva na Európskom súde.

Zo 42 prípadov, ktoré boli zo strany Európskeho súdu v roku 2009 oficiálne oznámené

vláde SR sa 39 prípadov týkalo práve prieťahov v konaní. Európsky súd vyhlásil celkovo 39

rozsudkov proti Slovenskej republike. Z uvedeného počtu v 29 prípadoch rozhodol

rozsudkom o porušení článku 6 Dohovoru v časti zaručujúcej právo na prerokovanie veci v

primeranej lehote (niektoré z týchto rozsudkov sa však týkali aj porušenia iných práv). Ako

spravodlivé zadosťučinenie priznal sťažovateľom celkovo 139.798,- € (pripomíname však, že

niektoré z týchto prípadov sa týkali aj iných porušení a v týchto prípadoch nie je možné

osobitne vyčísliť spravodlivé zadosťučinenie priznané za porušenie práva na prerokovanie

veci v primeranej lehote a za iných práv).

5.4.2. Ľudské práva a exekúcie

Ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu sa týka aj nútený výkon súdnych

rozhodnutí. Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného

výkonu súdnych a iných rozhodnutí svojou činnosťou závažným spôsobom zasahuje do

základných ľudských práv a slobôd občanov, napr. do vlastníckeho práva či do

nedotknuteľnosti obydlia. Preto musí exekútor pri výkone svojej činnosti postupovať v súlade

so zákonom, nestranne a nezávisle.

Stredisko sa aj v roku 2009 stretlo s viacerými prípadmi namietaného nezákonného

postupu v súvislosti s exekúciami. „Obeťami“ boli väčšinou starší ľudia a ľudia zo

znevýhodneného sociálneho prostredia.

Napríklad v regionálnej kancelárii Strediska v Kežmarku boli evidované prípady, kedy

nebanková spoločnosť poskytla úver viacerým rómskym rodinám a to tak, že pracovník tejto

nebankovej spoločnosti osobne chodil po rómskych osadách a presviedčal ich o výhodnosti

takejto pôžičky a zároveň im poskytol finančnú hotovosť. Konkrétne – sťažovateľka si od tejto

nebankovej spoločnosti požičala sumu 10.000,- Sk a mala úver splatiť poštovými poukážkami,

ktoré dostala na mieste v sume 820,- Sk mesačne celkom 24 krát (820 x 24 = 19.600,- Sk podľa

107

zmluvy). Z doložených a uhradených platieb sa zistilo, že sumu, ktorú sa zaviazala splatiť,

dávno uhradila a táto suma aj s pokutami za omeškanie dosiahla 27.000,- Sk. Exekútor napriek

tomu, bez toho, aby si vyžiadal informácie či dôkazy aj od tejto sťažovateľky, nariadil exekučne

konanie s povinnosťou uhradiť ďalších 26.900,- Sk. Takže za požičanie sumy 10.000,- Sk mala

sťažovateľka nakoniec uhradiť za asistencie exekútora 53.900,- Sk.

Obdobne si sťažovateľka vzala nebankový úver, ktorý splatila, hoci s niektorými

splátkami bola v omeškaní. To nebankovej spoločnosti spolu s exekútorom stačilo na to, aby

požiadali o založenie nehnuteľnosti a vklad do katastra. Ten však bol následne, za pomoci

regionálnej kancelárie Strediska, súdom zrušený.

Aj tieto skúsenosti Strediska ukazujú, že takéto prípady nie sú ojedinelé, a naďalej sa

rozmáhajú. Rôzne inštitúcie uzatvárajú zmluvy, ktoré sú zjavne proti dobrým mravom,

s cieľom získania neprimeraného zisku a so stanovením úrokových sadzieb a splátok, ktoré je

možné považovať za nemorálne a úžernícke. Občania niekedy prichádzajú o celý majetok,

dochádza k vyprataniu domu a k následnej strate majetku.

Je zarážajúce, že sa to často stáva za asistencie exekútorov, teda osôb, ktoré sú zo

zákona povinné dodržiavať pri výkone svojej činnosti základné práva a slobody občanov.

Občania sa nevedia brániť, pretože sú v nevýhodnom postavení, životné situácie ich nútia

pristúpiť na nevýhodné a rizikové zmluvy, často bez nároku domáhať sa spravodlivého

konania. Uplatňujú sa skôr nároky tzv. nebankových subjektov, ktorí i napriek zjavnému

porušovaniu dobrých mravov nebývajú postihované.

V exekučných konaniach sa najviac odráža nízke právne vedomie občanov,

predovšetkým tých zo sociálne slabého prostredia. Veľmi často totiž dochádza k tomu, že

občania nevyužijú ani len základnú možnosť danú Exekučným poriadkom vzniesť námietky

proti exekúcii.

5.5. Poskytovanie právnej pomoci zo strany inštitúcií podporujúcich presadzovanie a ochranu ľudských práv

Podporu a ochranu ľudských práv, ako svoj záväzok vyplývajúci nielen

z medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov, ale i z vnútroštátneho systému ochrany

ľudských práv, realizujú jednotlivé štáty, okrem iného, aj vytváraním orgánov a inštitúcií

zabezpečujúcich ochranu jednotlivcov pred porušovaním ľudských práv a základných

slobôd, poskytujúcich právnu pomoc a služby a slúžiacich na monitorovanie a vzdelávanie

v tejto oblasti.

108

Inštitucionálny rámec právnej pomoci a služieb v oblasti ochrany a presadzovania

ľudských práv, ktorý predstavuje v Slovenskej republike viacero subjektov, sa v roku

2009 nezmenil.

Problematikou ľudských práv, národnostných menšín a etnických skupín sa na úrovni

vlády i naďalej komplexne zaoberá sekcia ľudských práv a menšín Úradu vlády SR, ktorá tiež

rieši podnety osôb namietajúce porušenie základných práv a slobôd. Svoje nezastupiteľné

úlohy v roku 2009 plnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.142

5.5.1. Verejný ochranca práv

Významnou inštitúciou na ochranu základných ľudských práv a slobôd je Verejný

ochranca práv (VOP) so sídlom v Bratislave. Pôsobí od roku 2002 v oblasti ochrany

základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri riešení ich porušovania zo

strany orgánov verejnej správy a ďalších orgánov verejnej moci, ak je ich konanie,

rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. VOP každoročne predkladá

Národnej rade SR Správu o činnosti, v ktorej uvádza svoje poznatky o dodržiavaní

základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy za

predchádzajúce obdobie, a svoje návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.

Stredisko sa každoročne listom adresovaným Kancelárii VOP informuje o počte

vybavených podnetov týkajúcich sa diskriminácie a o postupe v prípade preukázania

diskriminácie. Za rok 2009 sa Stredisko informovalo aj na uplatňovanie kompetencie VOP

v zmysle § 21 ods. 3 zákona o Verejnom ochrancovi práv, týkajúcej sa možnosti namietať

nesúlad právnych predpisov v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Kancelária VOP

Stredisko informovala, že eviduje presné štatistické údaje o preukázaných porušeniach

základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb v zmysle Ústavou a zákonom

ustanovenej pôsobnosti VOP. V priebehu roku 2009 nebolo preukázané ani jedno porušenie

ľudských práv a slobôd v zmysle článku 12 Ústavy SR. Kancelária VOP síce presné

štatistické údaje pokiaľ ide o podania mimo jeho pôsobnosti nevedie, poskytla však

informáciu, že počas roka 2009 sa na VOP s podnetom namietajúcim diskrimináciu obrátilo

viac ako 100 sťažovateľov. Z nich viac ako polovica podnetov nespadala do vecnej

pôsobnosti antidiskriminačného zákona. Podnety vecne spadajúce pod antidiskriminačný

zákon sa týkali oblasti pracovnoprávnych vzťahov a oblasti sociálneho zabezpečenia.

142 Viac informácií o činnosti Strediska možno nájsť v Ročnej záverečnej správe o činnosti za rok 2009

zverejnenej na jeho webovej stránke www.snslp.sk.

109

VOP sa zaoberá každým podaním, a postupuje v zmysle zákona o verejnom

ochrancovi práv. Je oprávnený postúpiť podnet prokuratúre – takto postupoval v dvoch

prípadoch namietajúcich diskrimináciu. Ak išlo o namietanie diskriminačnej legislatívy,

obrátil sa i na príslušné výbory Národnej rady SR. Z vlastnej iniciatívy a nad rámec svojich

zákonných povinností VOP poskytuje tiež základné právne usmernenia aj v prípadoch, ktoré

nepatria do jeho pôsobnosti, a to v rozsahu súvisiacej platnej právnej úpravy, možností

riešenia problému, prípadne odkazu na vecne príslušné orgány a inštitúcie.

Právomoc uvedenú v ustanovení § 21 ods. 3 zákona o verejnom ochrancovi práv,

podľa ktorého verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125

ods. 1 Ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR ratifikovala

a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať návrh na začatie

konania pred ÚS SR, v roku 2009 VOP nevyužil. V súvislosti s predchádzajúcim návrhom na

začatie konania pred ÚS SR – podaným v roku 2007, vzal verejný ochranca práv v roku 2009

svoj návrh v predmetnej veci čiastočne späť a zároveň požiadal ÚS SR o pripustenie zmeny

návrhu. K uvedenému došlo na základe žiadosti skupiny občanov, ktorá iniciovala podanie

prvého návrhu a súčasne z dôvodu zmeny súvisiacej právnej úpravy.

5.5.2. Centrum právnej pomoci

Strediskom každoročne oslovuje aj Centrum právnej pomoci (CPP) poskytujúce

právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi. V roku 2009 Stredisko zaujímalo, nesplnenie

ktorej zo zákonných podmienok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a zastupovania

bolo najčastejším dôvodom zamietnutia žiadostí žiadateľov, koľko žiadostí o poskytnutie

právnej pomoci bolo v priebehu roka 2009 odmietnutých z dôvodu nesplnenia zákonnej

podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., t. j., že osoba sa nenachádzala

v stave materiálnej núdze a aký postup CPP odporúčalo žiadateľom v prípade nesplnenia

uvedenej podmienky.

CPP vo svojej odpovedi uviedlo nasledovné informácie:

Najčastejšími dôvodmi nepriznania právnej pomoci boli nepreukázaná materiálna núdza

a bezúspešnosť sporu z dôvodu zmeškania lehoty alebo iných zákonných dôvodov. V

minimálnom rozsahu nebola priznaná právna pomoc z dôvodu, že hodnota sporu neprevyšovala

výšku minimálnej mzdy. Podmienka, aby sa osoba nachádzala v materiálnej núdzi, nebola

splnená v prípade 117 žiadostí. CPP aj v takých prípadoch klientov písomne upozorňuje, ako

110

majú v predmetnej veci pokračovať, poskytuje im vzory právnych podaní, v prípade záujmu

klientov im centrum skontroluje, príp. upraví vyplnené vzory pred podaním na súd.

CPP v roku 2009 riešilo podnety týkajúce sa diskriminácie v oblasti pracovnoprávnych

vzťahov. V rámci zlepšenia prístupu k spravodlivosti uskutočňuje CPP aj mediačné služby;

uskutočnilo spolu 18 mediácií, z toho 14 v oblasti občianskeho práva, 2 v oblasti rodinného

práva a 2 v oblasti pracovného práva.

* * *

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že inštitúcie podporujúce presadzovanie a ochranu

ľudských práv majú veľký význam a nezastupiteľné miesto v mechanizme slúžiacom na

ochranu ľudských práv a slobôd.

5.6. Novelizácia zákona o mediácii143

V oblasti poskytovania mediácie ako mimosúdneho riešenia sporov bola

najdôležitejšou udalosťou v roku 2009 príprava novely zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii

a doplnení niektorých zákonov. Novela mala tiež upraviť ustanovenia Notárskeho poriadku

zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Novelou zákona o mediácii sa mala

okrem iného prevziať do právneho poriadku SR Smernica Európskeho Parlamentu a Rady č.

2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných

veciach, cieľom ktorej je uľahčiť prístup k alternatívnemu riešeniu sporov a podporovať

riešenie sporov v priateľskom duchu prostredníctvom nabádania na používanie mediácie a

zabezpečením vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním. Novela má priniesť

aj viacero zmien do procesu mediácie; najvýznamnejšou je skutočnosť, že počas mediácie

prestanú plynúť premlčacie a prekluzívne lehoty.

Navrhovanú novelu zákona o mediácii pripomienkovali viaceré občianske združenia

združujúce mediátorov na Slovensku a svoje výhrady k nej vyslovilo aj Stredisko.

Pripomienky sa týkali predovšetkým toho, že navrhované zmeny majú finančný

a administratívny dopad na účastníkov dohody o mediácii, čo v praxi môže mať negatívny

vplyv na využívanie mediácie na Slovensku.

Navrhovaná novela však bola na rokovanie Národnej rady SR predložená bez

zapracovania týchto pripomienok. Novela nadobudne účinnosť 1. júla 2010. Transponovaná

smernica mala priniesť výhody všetkým, ktorí chcú riešiť svoje spory mimosúdnou cestou, ale

143 Zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.

111

vzhľadom na niektoré ustanovenia novely sa Stredisko obáva opačného efektu. Proces

mediácie sa skomplikuje, pretože na začiatku si budú musieť dať všetci účastníci mediácie

úradne overiť podpisy na dohode o začatí mediácie. Dohoda o začatí mediácie bude musieť byť

následne registrovaná v Notárskom centrálnom registri listín, a až jej registráciou sa mediácia

začne. Povinné registrovanie každej dohody o začatí mediácie notárom nielenže predĺži

a predraží proces mediácie, ale nezodpovedá ani požiadavke na zachovanie dôvernosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Stredisko konštatuje, že tieto zmeny budú mať

negatívny dopad na klientov inštitúcií poskytujúcich mediáciu ako verejnú službu, teda

bezplatne. Zníži sa dostupnosť mediácie pre žiadateľov Strediska o právnu pomoc, ak sa cítia

byť diskriminovaní, ako aj pre klientov Centra právnej pomoci, ktorí sa nachádzajú

v materiálnej núdzi.

Stredisko sa obáva, že zavedenie povinnosti registrácie v Notárskom centrálnom registri

a úradného overovania podpisov môže na klientov uvedených inštitúcií pôsobiť odradzujúco.

112

6. EXTRÉMIZMUS

Vzhľadom na alarmujúci nárast prejavov intolerancie motivovanej nenávisťou voči

príslušníkom iných rás, národov, národnostných či etnických skupín, prípadne náboženstiev

alebo len inak vyzerajúcich či zmýšľajúcich, začalo Stredisko už v roku 2008 mapovať túto

problematiku prostredníctvom monitoringu médií špeciálne zameraného na prejavy rasizmu,

xenofóbie a antisemitizmu. Súčasne vyčlenilo túto tému do samostatnej kapitoly Správy,

hoci z pohľadu ľudských práv ide o prierezovú tému týkajúcu sa širokého spektra práv

a slobôd počnúc právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, končiac slobodou prejavu,

zhromažďovacím a združovacím právom a ďalšími.

V rámci monitoringu médií Stredisko v roku 2009 zaznamenalo 899 správ, čo je

v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 392 správ viac. Tento nárast je mimoriadne

znepokojujúci, pretože odzrkadľuje aktuálne dianie v spoločnosti. Správy v uplynulom roku

informovali najmä o udalostiach v súvislosti s protirómskymi zhromaždeniami v Šarišských

Michaľanoch, Krompachoch a Hnúšti a tiež v súvislosti s výstavbou múru v Ostrovanoch.

V médiách aj v roku 2009 ešte rezonovali udalosti z predchádzajúcich období, napr.

prípad Hedvigy Malinovej, o ktorej monitoring médií zachytil 5 správ. Médiami sledované

bolo v roku 2009 t. j. štyri roky od tejto tragickej udalosti, vyšetrovanie a súdne pojednávanie

vo veci vraždy Daniela Tupého. K prípadu vraždy Karola Sendreia z pred 8 rokov na

policajnej stanici v Revúcej monitoring zaznamenal 8 správ, a to vzhľadom na skutočnosť, že

Najvyšší súd SR 17. septembra 2009 svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Krajského

súdu z februára 2008, podľa ktorého dvaja policajti boli odsúdení na 8,5 roka a ďalší dvaja na

7 a 4 roky väzenia. V prípade útoku na americkú basketbalistku tmavej pleti zo 6. apríla 2008

Okresný súd v Košiciach v máji 2009 jedného z dvoch útočníkov podmienečne prepustil

a druhého podmienečne odsúdil. Jeden z útočníkov sa dopustil už viacerých rasovo

motivovaných trestných činov a stále čelí obvineniu z rasového útoku zo septembra 2008,

keď spolu s ďalšími štyrmi napadli na Sídlisku nad jazerom v Košiciach piatich Rómov,

pričom používali aj rasové nadávky.

Problematike rozpustenia/nerozpustenia Slovenskej pospolitosti sa venuje samostatná

kapitola (pozri Všeobecná časť 2.7.1. Rozpustenie/nerozpustenie občianskeho združenia

Slovenská pospolitosť, s. 46).

113

Podľa údajov Generálnej prokuratúry SR došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi

len k miernemu nárastu počtu trestne stíhaných páchateľov pre rasovo motivované trestné

činy. Páchatelia tohto druhu trestnej činnosti vyjadrovali najmä verbálnym spôsobom

sympatie k fašizmu, k hnutiam potlačujúcim základné práva a slobody. Ďalej išlo o slovné,

ale i fyzické prejavy ponižujúce určité etnikum alebo rasu, pričom najväčší počet

zaznamenaných útokov bol vedený na adresu židovskej komunity, ako aj rómskeho etnika. V

predchádzajúcom roku sa nezmenil ani podiel mladistvých na páchaní rasovo motivovanej

trestnej činnosti. Skladba páchateľov rasovo motivovaných trestných činov zostala za

uplynulé obdobie prakticky rovnaká ako po predchádzajúce roky. Páchateľmi sú v prevažnej

miere mladí ľudia, pričom najsilnejšie skupiny tvoria i naďalej obvinení vo veku od 20 do 24

rokov (25 osôb) a mladiství (35 osôb).

V roku 2009 bolo podľa štatistík Prezídia policajného zboru v Slovenskej republike

evidovaných celkovo 132 trestných činov s rasovým motívom. Väčšina, t. j. 93 trestných

činov bolo z dôvodu verejného prejavenia sympatií najmä používaním zástav, odznakov,

rovnošiat alebo hesiel ku skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo

hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, 14 prípadov

podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, 9

trestných činov podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, 7 trestných činov

hanobenia národa, rasy a presvedčenia, 2 trestné činy výroby extrémistických materiálov, 2

prípady rozširovania extrémistických materiálov, 1 trestný čin prechovávania

extrémistických materiálov.

6.1. Trestný zákon a extrémizmus

V novembri 2008 predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR do legislatívneho procesu

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov. Dôvodom predloženia návrhu zákona podľa Predkladacej správy

k návrhu144 bola evidovaná „gradácia násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku

ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolností, ktoré v predchádzajúcich

obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite“. MS SR tak reagovalo na

prípady výtržníckeho správania sa skupín divákov na športových podujatiach, spojeného

s prejavovaním názorov, resp. s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv

a slobôd osôb. Ďalšími dôvodmi boli prípady podnecovania k násiliu alebo nenávisti z dôvodu 144 Predkladacia správa dostupná na: http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/8068F2951D323B6C41257

500004E8934/$FILE/Zdroj.html. Cit. 13. apríla 2010.

114

rasy, farby pleti alebo národa, na verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti

ľudskosti alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie.

Súčasne MS SR navrhlo sprísniť postih na niektoré z týchto konaní, ktoré boli aj dovtedy

považované za trestné činy.

Návrh zákona bol prijatý 16. júna 2009 s účinnosťou od 1. septembra 2009 ako zákon

č. 257/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) v znení

neskorších predpisov.

Zákon č. 257/2009 Z. z. uvádza definíciu extrémistickej skupiny (§ 129 ods. 2),

extrémistického materiálu (§ 130 ods. 8 a 9), osobitného extrémistického motívu (§ 140 písm.

d/ a f/), definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým

motívom (§ 140a). Upravuje skutkové podstaty trestných činov násilia proti skupine

obyvateľov podľa § 359 a výtržníctva podľa § 364 a v dotknutých skutkových podstatách

dvanástej hlavy osobitnej časti (§ 421 až § 424) a ustanovuje nové skutkové podstaty v tejto

hlave – § 422a až § 422c a § 424a.

Hoci boli do Trestného zákona vnesené pojmy ako extrémizmus a odvodené adjektíva,

novela jednoznačne nedefinuje pojem „extrémizmus“. Keď napríklad v § 129 ods. 3 sa pod

extrémistickou skupinou na účely Trestného zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb

na účely spáchania trestného činu extrémizmu, nie je na základe zákona jednoznačné, čo pod

pojmom extrémizmu zákonodarca myslel. Istý odvodený výklad pojmu môžeme však nájsť v

§ 140a, v ktorom sú trestné činy extrémizmu definované ako „trestný čin podpory a

propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422,

výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov

podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa – 422c, hanobenia národa,

rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k

niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa §

424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f)“.

Zákonom č. 257/2009 Z. z. došlo k premenovaniu názvu 12. hlavy osobitnej časti

Trestného zákona, ktorá znie „Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy

terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové“ a taktiež premenovaniu názvu jej Prvého dielu

na „Trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu“. Pri trestných

činoch uvedených v 12. hlave osobitnej časti Trestného zákona (okrem trestného činu

podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421

a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu

115

podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424) sa nepremlčuje

trestnosť týchto činov a vykonateľnosť uloženého trestu.

Prijatím zákona č. 257/2009 Z. z. bol z Trestného zákona vynechaný pojem

„holokaust“. Pôvodná trestnosť verejného popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo

ospravedlňovania holokaustu sa pri súčasnom rozšírení trestnosti takýchto prejavov aj vo

vzťahu k iným obdobným zločinom (teda nielen holokaustu, ale aj genocíd a zločinov proti

ľudskosti a pod.) a sprísnení postihu nahrádza novým ustanovením § 424a (a dopĺňa

úpravou § 138 ods. 8 a 9 a novými skutkovými podstatami podľa § 422a až 422c), ktoré

postihujú verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale

všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných proti skupine

osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa,

národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre

predchádzajúce kritériá identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto

skupinu osôb alebo jednotlivca.145

Možno konštatovať, že zákon č. 257/2009 Z. z. na jednej strane síce rozšíril a upravil

Trestný zákon tak, aby korešpondoval s aktuálnymi formami a obsahmi extrémistickej trestnej

činnosti, na druhej strane je tu však stále evidentná potreba precíznejšie upraviť

a modifikovať niektoré ustanovenia a sporné miesta.

6.2. Prejavy násilia s pravdepodobným rasovým motívom

V tejto oblasti Stredisko v médiách zaznamenalo, okrem uvedeného prípadu zlého

zaobchádzania s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach (pozri Všeobecná časť

1.2.1. Zlé zaobchádzanie s rómskymi chlapcami na policajnej stanici v Košiciach, s. 15)

nasledovné prípady fyzického napadnutia:

5. 4. 2009 v Bratislave na Panónskej ceste v autobuse linky č. 91 štyria útočníci vo veku 19 –

27 rokov napadli desiatich mužov rómskej národnosti. Páchatelia cestujúcich kopali, bili

lopatou a verbálne im nadávali. Po privolaní polície bol útočník v krátkej dobe zadržaný.

26. 4. 2009 sa neďaleko Košíc v skorých ranných hodinách násilím a vyhrážaním dobýjal do

domov, v ktorých bývajú Rómovia pracovník SBS. Vykopával dvere, rozbíjal okná a vystrelil

do vzduchu. Obyvatelia privolali políciu, ktorá páchateľa zadržala.

9. 5. 2009 v Devínskej Novej Vsi po rozpustení nedovoleného punkového koncertu dvaja

príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ) bratislavského krajského riaditeľstva 145 Dôvodová správa dostupná na: http://www.rokovanie.sk/appl/material.nsf/0/FC90CC57DD62DE26C

125750D002E27A0/$FILE/Zdroj.html. Cit. 13. apríla 2010.

116

polície hrubo napadli jedného zo štyroch mladíkov, ktorí ich rozhodnutie neuposlúchli. Obaja

príslušníci boli potrestaní.

20. 5. 2009 došlo v rámci školského výletu k napadnutiu a k ublíženiu na zdraví 16 ročného

chlapca iným 16 ročným chlapcom. Dôvodom útoku boli údajne dlhšie vlasy.

31. 5. 2009 v bratislavskej Mlynskej doline došlo k napadnutiu študenta z Kene, ktorý sa

vracal na internát. Útočníci po ňom hádzali kamene čím mu spôsobili zranenie hlavy.

Hospitalizovaný bol 4 dni a na útočníkov podal trestné oznámenie.

7. 6. 2009 v obci Zohor vo večerných hodinách 20 ročný mladík strelil plynovou pištoľou do

hlavy 61 ročného muža rómskej národnosti, ktorý bol na prechádzke so svojou družkou.

18. 6. 2009 v jednom z Košických podnikov napadla skupinka mužov dvoch študentov

z Čadu, ktorí práve odchádzali na internát. Spočiatku im verbálne nadávali, potom ich fyzicky

napadli a kopali. Útok zaznamenala bezpečnostná kamera.

9. 8. 2009 v Rimavskej Sobote vo večerných hodinách došlo k bitke medzi prívržencami

hnutia skinheads a Rómami. K podobnému incidentu prišlo približne v polovici augusta

v Močenku medzi skupinou mladých ľudí a obyvateľmi rómskej národnosti z Hornej

Kráľovej potom, čo údajne Rómovia napadli 21 ročného mladíka.

22. 8. 2009 na Kollárovom námestí v Bratislave, na zastávke MHD došlo k vzájomnému

útoku s ublížením na zdraví medzi trojicou neonacistov a dvomi mladými mužmi rómskej

národnosti. Nebolo však jasné kto koho prvý napadol.

28. 12. 2009 sa neznámy muž telefonicky vyhrážal obyvateľom rómskej národnosti

z Klenovca vypálením osady. Svoj úmysel oznámil aj polícii. Stíhaný je na slobode.

6.3. Prejavy extrémizmu a prejavy hanobenia národa, rasy a presvedčenia

K veľmi závažným prejavom hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k

národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti možno v roku 2009 zaradiť protirómske výroky

Mariána Kotlebu v jeho predvolebných propagačných materiáloch vo voľbách na predsedu

Banskobystrického samosprávneho kraja. Parlament Rómov na neho v tejto súvislosti podal

trestné oznámenie. Marián Kotleba získal 10 % podporu obyvateľov Banskobystrického

samosprávneho kraja a celkove z deviatich kandidátov skončil na štvrtom mieste. Snahy

extrémistických hnutí vniknúť a uspieť v politickom systéme vo voľbách v roku 2010 sa

prejavili aj založením politickej strany Ľudová strana Naše Slovensko, ktorej lídrom je bývalý

vodca Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba. Na druhej strane snahou občianskeho

združenia Južanská rada na sebaurčenie je založenie strany za autonómiu južnej časti

117

Slovenska pod názvom Maďarská občianska strana za rovnoprávnosť. Obidva tieto extrémy

na slovenskej politickej scéne považuje Stredisko za veľmi nebezpečné.

Na znepokojivý nárast rasistických nálad v spoločnosti upozornila v roku 2009 aj štvrtá

pravidelná správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii uverejnená 26. mája 2009.

6.4. Zneužívanie zhromažďovacieho a združovacieho práva a práva na slobodu prejavu

Hoci podľa informácií Prezídia Policajného zboru SR zhromaždenia, ktoré sa

uskutočnili v priebehu roka 2009, nemožno označiť ako zhromaždenia extrémistov, keďže

organizátori a účastníci neboli právoplatne odsúdení za extrémistický trestný čin, je potrebné

upozorniť na výrazný nárast zhromaždení, ktoré možno považovať za zneužívanie

zhromažďovacieho práva a práva na slobodu prejavu.

6.4.1. Zhromaždenia členov krajne pravicových hnutí a protirómske zhromaždenia

V roku 2009 došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k výraznému nárastu

zhromaždení členov krajne pravicových hnutí na Slovensku. Prehľad uskutočnených

stretnutí, ktorý však pravdepodobne nie je úplný, zachytáva aktivity v tejto oblasti v SR

republike i v blízkom zahraničí, ktorých častými účastníkmi sú aj sympatizanti obdobných

hnutí zo Slovenska:

14. 2. 2009 sa v centre Budapešti pri príležitosti výročia boja nemeckých a maďarských

fašistických jednotiek v meste zhromaždilo približne dve tisíc neonacistov z viacerých krajín

Európy. Zhromaždenia sa zúčastnili aj členovia neonacistických hnutí zo Slovenska. V ten

istý deň sa konalo podobné stretnutie v Drážďanoch, na ktorom polícia zatkla aj dvoch

Slovákov, ktorých neskôr prepustila.

14. 3. 2009 v súvislosti so 70. výročím vzniku Slovenského štátu sa na Hodžovom námestí

v Bratislave zišlo približne 200 prívržencov hnutí krajnej pravice, aby si pochodom

z námestia smerom k Martinskému cintorínu k hrobu Jozefa Tisa uctili jeho pamiatku.

Z bezpečnostných dôvodov a obáv, aby nedošlo k stretu s účastníkmi stretnutí, ktoré

vyjadrovali nesúhlas s týmto pochodom, polícia v spolupráci s radnicou starého mesta

stretnutie neonacistov rozpustila po tom, ako Marián Kotleba, predseda Slovenskej

pospolitosti, zakričal gardistický pozdrav.

23. 4. 2009 sa v obci Dolné Zahorany na južnom Slovenku stretli členovia a priaznivci

maďarského extrémistického hnutia 64 žúp s cieľom náboru nových členov. Stretnutie bolo

118

pôvodne naplánované na 22. 4. v obci Fiľakovo. Podobné akcie sa uskutočnili aj v Dunajskej

Strede a v Šamoríne. Plánované boli aj v Moldave nad Bodvou a v Košiciach.

20. 4. 2009, pri príležitosti 120. výročia narodenia Adolfa Hitlera, sa v Ústí nad Labem konal

pochod českých a slovenských neonacistov.

25. 7. 2009 sa v maďarskom Györi uskutočnil koncert skinheadských skupín aj za účasti

kapiel zo Slovenska.

8. 8. 2009 v Šarišských Michaľanoch, sa konalo protestné zhromaždenie približne dvoch

stoviek sympatizantov krajne pravicových hnutí, podporené aj miestnymi obyvateľmi, ako

reakcia na útok dvoch mladistvých obyvateľov osady v Ostrovanoch na 65-ročného

dôchodcu. Napriek tomu, že iniciátorom protestu bolo OZ Slovenská pospolitosť, stretnutie

nikto oficiálne nenahlásil. Neohlásený protest, ktorý sa konal na futbalovom ihrisku nechal

starosta obce rozpustiť. Protestujúci výzvu starostu neuposlúchli. Polícia ich začala z ihriska

vytláčať. Po zaistení Mariána Kotlebu začali protestujúci na policajtov hádzať pyrotechniku

a kamene.

14. 8. 2009 sa v Prešove uskutočnil pochod za účelom vyjadrenia protestu proti policajnému

zásahu v Šarišských Michaľanoch.

15. 8. 2009: plánovaný pochod, ktorý sa mal konať v centre Budapešti pri príležitosti 22.

výročia smrti Rudolfa Hessa, maďarská polícia zakázala spolu s ďalšími deviatimi

podujatiami súvisiacimi s týmto pochodom. Stretnutí sa malo zúčastniť približne 200 000

stúpencov pravicových hnutí v Európe.

22. 8. 2009 sa v Krompachoch uskutočnilo ďalšie protestné zhromaždenie Slovenskej

pospolitosti s rovnakým cieľom ako v Šarišských Michaľanoch. Protestu sa zúčastnilo

približne 500 ľudí aj za účasti miestnych obyvateľov.

V ten istý deň niekoľko členov krajne pravicových hnutí podporilo protestnú akciu proti údajne

nespravodlivému uväzneniu príslušníka hnutia skinhead za vraždu Róma vo Svitavách.

25. 8. 2009 pochodovali v Nových Zámkoch členovia extrémistických hnutí.

29. 8. 2009 sa konalo protirómske stretnutie v Turzovke. Stretnutia sa zúčastnili aj členovia

extrémistických hnutí z Čiech. V ten istý deň pochodovali členovia združenia Nové slobodné

Slovensko obcou Ostrovany do Ražnian a odtiaľ sa presunuli do Spišského Podhradia.

5. 9. 2009 sa konalo ďalšie stretnutie Slovenskej pospolitosti v Krompachoch. Protest sa

uskutočnil pod dohľadom policajtov a trval asi 4 hodiny.

18. 9. 2009 v Košiciach sa stretlo približne 150 stúpencov krajne pravicových hnutí.

Stretnutie trvalo približne 3 hodiny bez väčšej podpory obyvateľov Košíc.

119

26. 9. 2009 Marián Kotleba na opakovanom zhromaždení v Hnúšti predstavil novú politickú

stranu Naše Slovensko.

17. 11. 2009 sa v Lipanoch v okrese Sabinov približne 300 ľudí zúčastnilo zhromaždenia

organizovaného združením Nové slobodné Slovensko. Účelom stretnutia bola najmä kritika

polície, politiky, médií a Rómov.

21. 11. 2009 Slovenské hnutie obrody usporiadalo v Poprade pochod zo Železničnej stanice

k pamätníku Jozefa Bonka. Matica slovenská poskytla hnutiu priestory a podieľala sa aj na

organizácii prednášky.

5. 12. 2009 na neohlásenom stretnutí v centre Bánoviec nad Bebravou musela zasahovať polícia.

6.4.2. Extrémizmus na športových podujatiach

Dňa 1. novembra 2009 vstúpilo do platnosti ustanovenie § 10 zákona č. 479/2008 Z. z.

o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických

podujatí, ktoré ukladá organizátorovi futbalových a hokejových podujatí dvoch najvyšších

celoštátnych súťaží s kapacitou štadióna nad 2 000 účastníkov alebo pri organizovaní

podujatí, ktoré sú označené organizátorom podujatia, obcou alebo Policajným zborom za

rizikové, zriadiť pri vchodoch a východoch z priestorov pre účastníkov podujatia a v

priestoroch určených pre účastníkov podujatia funkčný kamerový zabezpečovací systém,

ktorý umožní identifikáciu tváre fyzickej osoby. Podľa vyjadrenia Úradu justičnej

a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru SR sú zatiaľ kamerovým systémom

vybavené len tri štadióny. Udalosti na štadiónoch v priebehu roka 2009 zatiaľ nesvedčia o

tom, že by prijatím spomínaného zákona došlo k zlepšeniu situácie v oblasti diváckeho

násilia. Monitoringom médií Stredisko v roku 2009 zaznamenalo nasledovné športové

udalosti sprevádzané výtržnosťami divákov:

8. 4. 2009 v ligovom futbalovom zápase medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava

fanúšikovia Slovana urážali senegalského futbalistu v drese Trnavy. Urážky boli namierené

proti jeho farbe pleti.

11. 4. 2009 vo futbalovom zápase medzi klubmi DAC Dunajská Streda a Spartakom Trnava

prišlo k vzájomnej bitke medzi fanúšikmi, ktorá rozprúdila aj záujem národných politických

strán Maďarska a Slovenska.

2. 6. 2009 v súvislosti s oslavami 90. výročia založenia klubu ŠK Slovan Bratislava vedenie

klubu usporiadalo priateľský zápas s futbalovým klubom FC Neapol. Zápas sa však

120

nezaobišiel bez výtržností zo strany fanúšikov Slovana. Bezprostredne po ukončení zápasu

fanúšikovia vbehli na ihrisko a zaútočili na bezpečnostnú službu a hasičov.

30. 7. 2009 sa konal v Žiline futbalový zápas tretieho predkola Európskej ligy UEFA medzi

klubmi MŠK Žilina a chorvátskym Hajduk Split. Zápas bol sprevádzaný výtržnosťami zo

strany chorvátskych fanúšikov ešte pred zápasom. Po tom, ako sa nedostali na štadión,

v centre zaútočili na policajtov a reštauračným zariadeniam a podniku MHD spôsobili

materiálne škody.

6. 8. 2009 počas futbalového zápasu medzi MFK Košice a MŠK Žilina, fanúšikovia

košického klubu urážali dvoch hráčov Žiliny (pokrikmi proti ich farbe pleti).

22. 8. 2009 pred futbalovým štadiónom počas zápasu medzi Trnavou a Ružomberkom polícia

zadržala 29 ročného muža, ktorý verejne hajloval a pokrikoval fašistické heslá.

28. 10. 2009 počas zápasu medzi klubmi DAC Dunajská streda – ŠK Slovan Bratislava, ktorý

bol vyhlásený za vysoko rizikový, musel rozhodca kvôli nevhodnému správaniu sa fanúšikov

zápas na 10 minút prerušiť. Fanúšikovia hádzali na hraciu plochu svetlice a mince z ktorých

jedna zasiahla hráča do hlavy.

6.5. Zneužívanie slobody prejavu a prejavy extrémizmu, šírenie extrémizmu na internete

V roku 2009 monitoring médií zaznamenal 15 správ týkajúcich sa nebezpečenstva

šírenia extrémizmu na internete. Z obsahu správ vyplýva, že v poslednom roku výrazne stúpla

iniciatíva príslušníkov neonacistických skupín zhromažďovať a zdieľať osobné údaje, fotky

a iné podrobné informácie o odporcoch pravicovo extrémistických hnutí prostredníctvom

internetu pod heslom „pamätaj si tváre a mená zradcov našej rasy, všetci zaplatia za svoje

zločiny“. Keďže sú tieto stránky registrované na zahraničných internetových serveroch

predovšetkým v USA, ich vytváranie nie je v Slovenskej republike v rozpore s Trestným

zákonom. Stredisko však túto skutočnosť jednoznačne hodnotí ako zneužívanie práva na

slobodu prejavu.

Podľa odpovede Prezídia Policajného zboru SR bola v roku 2009 verejná

internetová sieť pravidelne monitorovaná. Všetky prejavy verejne publikované a

prezentované boli vyhodnocované, a v prípade podozrenia, že došlo k naplneniu znakov

skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, boli informácie o nich odstúpené orgánom

činných v trestnom konaní. 146

146 Odpoveď Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru z 8. marca 2010.

121

Protirómske tendencie sa objavili aj na internetovom portáli Facebook, kde sa vyskytlo

viac takýchto skupín. Najväčšiu, s takmer 70 000 členmi, pod názvom „Žiadne výhody

cigánom“ administrátor Facebooku na podnet OZ Ľudia proti rasizmu z portálu odstránil.

Internetová televízia Slovenskej národnej strany zverejnila reportáž svojho poslanca z Brezna,

v ktorom sa na adresu rómskeho etnika vyjadroval hanlivo a podľa názorov odborníkov až na

hranici zákona.

122

Osobitná časť

ZÁSADA ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA A ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE

1. UPLATŇOVANIE ANTIDISKRIMINA ČNÉHO ZÁKONA

Rok 2009 znamenal piaty rok platnosti a účinnosti zákona č. 365/2004 Z. z. o

rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon alebo

ADZ). Tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, spočívajúce

v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy,

príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej

orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného

zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Poskytuje ochranu pred diskrimináciou v niektorých oblastiach spoločenského života, ako sú

pracovnoprávne a obdobné právne vzťahy, sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť,

poskytovanie tovarov a služieb a vzdelávanie, a ukladá povinnosť prijímať opatrenia na

ochranu pred diskrimináciou a prihliadať na dobré mravy. Pre prípad porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania tento zákon ustanovuje prostriedky právnej ochrany.

V porovnaní s rokom 2008, v ktorom boli prijaté 2 novely tohto zákona (zákon č.

85/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2008 a neskôr zákon č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od

15. októbra 2008), v hodnotenom období nedošlo k jeho novelizácii. O uvedených novelách

antidiskriminačného zákona sme podrobnejšie písali v Správe o dodržiavaní ľudských práv

v SR za rok 2008.

Možno konštatovať, že prepracovaná podoba zákona je už druhý rok dostatočným

právnym nástrojom na presadzovanie rovnosti jednotlivcov i skupín, spôsobilým reálne

v praxi zabezpečovať ich ochranu pred diskrimináciou.

Aj v roku 2009 bola naša spoločnosť konfrontovaná s prípadmi diskriminačného

správania a porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, ktorými sa zaoberalo aj Stredisko.

Z hľadiska oblastí chránených antidiskriminačným zákonom jednoznačne dominovalo

zamestnanie. Ďalšími oblasťami v porovnateľnom zastúpení boli vzdelávanie, zdravotná

starostlivosť a poskytovanie tovarov a služieb. Najfrekventovanejšími chránenými dôvodmi,

123

pri ktorých dochádzalo k diskriminácii, boli príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,

rod/pohlavie, vek, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia, rasa a farba pleti.

Podľa monitoringu spracovaného Strediskom sa v médiách v roku 2009 objavilo 152

správ informujúcich o diskriminácii v niektorých oblastiach života našej spoločnosti

a z rôznych dôvodov. Samotné Stredisko riešilo 1571 podaní namietajúcich porušenie

ľudských práv a diskrimináciu, z nich 912 vybavilo jeho 7 regionálnych kancelárií.

Ekonomická kríza sa negatívne prejavila najmä v pracovnoprávnych vzťahoch.

Evidentný bol nárast diskriminácie u osôb (mužov a žien) s vyšším vekom, tehotných žien

a matiek starajúcich sa o deti a to nielen pri hľadaní práce, ale aj pri ich prepúšťaní zo

zamestnania, najmä z organizačných dôvodov. Vek, rod a rodinný stav boli najčastejšími

dôvodmi diskriminácie. Zníženie možnosti zamestnať sa prehlbovalo stratu pracovných

návykov u dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa naďalej len ťažko uplatnili, resp. neuplatnili

na trhu práce.

Novým fenoménom v hodnotenom období bol prístup niektorých zamestnávateľov

k vybavovaniu sťažností zamestnancov a zamestnankýň, ktorí namietali porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania zo strany svojich nadriadených alebo kolegov a kolegýň. Namiesto

splnenia si povinnosti odpovedať na sťažnosť namietajúcu diskrimináciu a napĺňať povinnosť

prevencie prijímať opatrenia pred diskrimináciou, zamestnávatelia ju často vedome

obchádzali a presúvali zodpovednosť na obete diskriminácie, uplatňujúc pri ich vybavovaní

ustanovenia zákona o sťažnostiach, a to napriek tomu, že sťažnosť na porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania a na diskrimináciu sa neposudzuje podľa zákona o sťažnostiach.

Takéto správanie Stredisko identifikovalo tak u orgánov štátnej správy, v územnej

samospráve, ale aj v niektorých výrobných podnikoch.

V roku 2009 v slovenskej spoločnosti rezonovali aj rasovo motivované útoky na

Rómov a prípady segregačných tendencií niektorých miest a obcí voči Rómom, ktoré sa

prejavovali aj stavaním múrov oddeľujúcich obydlia rómskych a nerómskych obyvateľov.

Rok 2009 však nezaznamenal výraznejšiu zmenu v rozhodovaní súdov, ktorá by bola

v prospech obetí diskriminácie, uplatňujúcich si svoje právo na rovnaké zaobchádzanie

a odstránenie diskriminácie. Nedôvera osôb dotknutých diskrimináciou k súdnym rozhodnutiam

v diskriminačných veciach, obava z trov konania a z prieťahov v súdnom konaní, nasmerovala

obete diskriminácie k širšiemu využívaniu mediácie ako vhodného nástroja mimosúdneho

riešenia sporov.

V roku 2009 boli aj evidentné snahy gejov a lesieb o sebaurčenie v spoločnosti

a uzákonenie registrovaných partnerstiev.

124

1.1. Posudzovanie dočasných vyrovnávacích opatrení

Stredisko je podľa § 8a antidiskriminačného zákona tou inštitúciou, ktorej sú štátne

orgány povinné, po priebežnom zmonitorovaní a vyhodnotení, podávať správy o

opodstatnenosti ďalšieho trvania prijatých dočasných vyrovnávacích opatrení (DVO).

Stredisko však ani v roku 2009 nezaznamenalo zvýšenie počtu štátnych orgánov, ktoré

by pre znevýhodnené skupiny, za podmienok stanovených antidiskriminačným zákonom,

využili možnosť prijímať DVO.

Stredisko dostalo odpovede na otázky súvisiace s DVO z Ministerstva zdravotníctva

SR, z Ministerstva kultúry SR, z Ministerstva životného prostredia SR, z Ministerstva

dopravy pôšt a telekomunikácií SR a z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a

z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Ministerstvo školstva SR na zaslané otázky, týkajúce sa aj DVO, neodpovedalo.

Ministerstvo zdravotníctva SR s cieľom zlepšiť zdravie rómskej populácie

pokračovalo v realizácii Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity.

Program realizujú vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva a koordinuje ho Úrad

verejného zdravotníctva SR. Cieľovou skupinou komunitných pracovníkov zdravotnej

výchovy sú obyvatelia segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít.

Zdravotno-výchovné pôsobenie je zamerané na viaceré problémové oblasti, akými sú osobná

hygiena; prevencia infekčných ochorení a sexuálne a reprodukčné zdravie.

Ministerstvo kultúry SR vytvára priestor na podporu dočasných vyrovnávacích

opatrení v rámci grantových programov Kultúra národnostných menšín a Kultúra

znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktoré sú zamerané najmä na rovnosť príležitostí v

oblasti menšinových kultúr, a tiež predchádzanie diskriminácii a multikultúrne iniciatívy.

Priority a kritériá týchto programov každoročne aktualizuje. Aj v roku 2009 podporovalo

tvorbu nástrojov smerujúcich k vyrovnávaniu šancí, k odstraňovaniu stereotypov a

predsudkov, informačných bariér v prístupe ku kultúre pre znevýhodnené skupiny

obyvateľstva a tiež k eliminácii všetkých foriem násilia. Konkrétne z grantového programu

Kultúra národnostných menšín boli priority programu akcentované smerom k deťom a

mládeži so zdravotným postihnutým. V tejto súvislosti boli v roku 2009 realizované kultúrne

aktivity ako sú napr. tvorivé umelecké dielne a letné tvorivé tábory pre rómske deti a mládež a

osvetovo-vzdelávacie aktivity k odbúravaniu informačných bariér pre osoby so zdravotným

postihnutím (vzdelávací projekt Okná múzeí dokorán v spolupráci s Národnou radou občanov

so zdravotným postihnutím v SR).

125

Z odpovedí Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva dopravy pôšt

a telekomunikácií SR vyplynulo, že v roku 2009 nemali prijaté žiadne dočasné

vyrovnávacie opatrenia.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR nemá zadefinovanú kategóriu

osobitných dočasných vyrovnávacích opatrení. Uskutočňuje však viacero aktivít a opatrení

smerujúcich k odstráneniu rôznych foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia

a znevýhodnenia vyplývajúceho z príslušnosti k ohrozeným skupinám obyvateľov, ktoré sú

zamerané na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi.

V rámci svojej dotačnej politiky v oblasti výchovy a vzdelávania poskytuje dotácie

určené na podporu prístupu ku vzdelávaniu, podporu pravidelného plnenia povinnej školskej

dochádzky a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu. Cieľom poskytovania dotácií je motivovať

žiakov z nízkopríjmových rodín k dosahovaniu pozitívnych študijných výsledkov, čo by im

malo zlepšiť šance na ďalšie vzdelávanie na stredných a neskôr na vysokých školách,

a následne ich umiestnenie na trh práce. Aj v roku 2009 pokračovalo napĺňanie schválených

národných projektov ako „Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo

nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce“; „Podpora samozamestnania

uchádzačov o zamestnanie“; „Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím“;

„Podpora uplatnenia občanov ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku globálnej

finančnej krízy“, ktorých konečným prijímateľom bolo Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny. Cieľom týchto projektov je zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej

nezamestnanosti prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania evidovaných

nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce.

V zmysle Systému koordinácie implementácie horizontálnej priority marginalizované

rómske komunity (HP MRK) na roky 2007 – 2013 ich koordináciu zabezpečuje Úrad

splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Za implementáciu uvedených opatrení sú

zodpovedné sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom – Sociálna implementačná

agentúra a Fond sociálneho rozvoja.

Na základe vyjadrenia Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity sa

o uplatňovaní dočasných vyrovnávacích opatrení v SR hovorí najmä v súvislosti s rómskym

obyvateľstvom. U prevažnej väčšiny Rómov je dlhodobo monitorovaná vysoká miera

sociálneho a ekonomického znevýhodnenia.

Uplatnenie dočasných vyrovnávacích opatrení sa podľa mnohých odborníkov ukazuje

ako jediná cesta k vyrovnaniu trvalého znevýhodnenia Rómov na trhu práce, v bývaní a vo

126

vzdelávaní. Pre adekvátne a efektívne uplatnenie dočasných vyrovnávacích opatrení majú

kľúčový význam dostupné dáta o situácii rómskeho obyvateľstva v SR. Na základe

uvedeného Úrad splnomocnenca v roku 2009 realizoval v spolupráci s primátormi miest a

starostami obcí monitoring o situácii rómskeho obyvateľstva v SR. Spracované výsledky budú

slúžiť na sformulovanie návrhov prípadných DVO za aktívnej účasti Strediska.

V hodnotenom období sa na Stredisko neobrátil ani jeden štátny orgán, ktorý by mu

podal správu o monitorovaní a hodnotení prijatých dočasných vyrovnávacích opatrení

s cieľom prehodnotenia ich ďalšieho trvania. Príčinu možno vidieť v nejasne formulovanom

ustanovení § 8a ods. 4 antidiskriminačného zákona o podávaní správ Stredisku, ako aj v

nejednoznačnom názore odbornej verejnosti a dotknutých orgánov na aplikáciu inštitútu

DVO v praxi.

Pretože v roku 2009 nebola prijatá zmena ADZ, ktorá by rozšírila počet subjektov

oprávnených na prijímanie DVO, Stredisko opätovne poukazuje na to, že zaradenie obcí,

vyšších územných celkov a zamestnávateľov medzi osoby oprávnené prijímať DVO by

mohlo pomôcť zabezpečovať rovnosť príležitostí v praxi a plniť očakávania v súvislosti

s odstraňovaním sociálneho a ekonomického znevýhodnenia, ako aj znevýhodnenia

vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia.

V hodnotenom období neprebiehala ani širšia diskusia zainteresovaných štátnych

inštitúcií, na tému DVO a preto má Stredisko ambíciu v roku 2010 túto tému zviditeľniť.

127

2. DÔVODY DISKRIMINÁCIE

2.1. Dôvod diskriminácie – pohlavie

Diskriminácia na základe pohlavia je ťažšie identifikovateľná a reálne má negatívny

vplyv na jedno z pohlaví. Prevládajúce stereotypy, ktoré určujú nerovnaké postavenie žien

a mužov, sú však vo všeobecnosti vnímané ako prirodzené a spoločnosťou tolerované.

Stredisko v minulom roku riešilo niekoľko desiatok prípadov namietanej rodovej

nerovnosti. Najčastejšie bolo namietané materstvo ako dôvod nerovnakého zaobchádzania,

niekoľko prípadov sexuálneho obťažovania, prípady ukončenia pracovného pomeru z dôvodu

tehotenstva a podobne. Prevažná časť týchto prípadov poukazovala na nerovnaké

zaobchádzanie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu.

Zo správy o kontrole, ktorú vykonali Inšpektoráty práce (IP147) vyplýva, že

zamestnávatelia mali stanovené kritériá pri poskytovaní mzdy také, ktoré boli rovnaké pre

mužov a ženy. Boli zistené 2 nedostatky – z toho v 1 prípade to bola diskriminácia podľa

pohlavia. Druhý zistený nedostatok sa týkal nedodržania zásady poskytovania rovnakej mzdy

za prácu rovnakej zložitosti dvom zamestnankyniam, došlo k nedodržaniu všeobecnej

rovnosti v odmeňovaní (mimo aspektu pohlavia). Tu však treba podotknúť, že mnohokrát sú

vo vedení zamestnávateľov, kde pracujú prevažne ženy, muži, prípadne, mzdové rozdiely sú

zdôvodnené inou pracovnou náplňou, ktorú však vyššie finančne ohodnotení (väčšinou muži)

reálne nevykonávajú.

Rovnako inzeráty a písomné pracovné ponuky sú gramaticky uvedené do jedného

rodu, čo navodzuje dojem aj nástupu do zamestnania podľa pohlavia. Zamestnávatelia pred IP

prevažne vyjadrovali názor, že nemajú záujem o pracovníka podľa pohlavia, ale o pracovníka,

ktorý odvedie riadne prácu u zamestnávateľa.

Pri porovnávaní rovnakej odmeny za prácu sa pri výkone IP porovnávala mzda

v základe, t. j. základná mzda pri nástupe do zamestnania, minimálna mzda, ako aj ostatné

náhrady, ktoré má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi. Počas výkonov

inšpekcie práce vo väčšine kontrolovaných subjektov neboli zistené nedostatky, ktoré by mali

priamu súvislosť s uplatňovaním diskriminačného prístupu v odmeňovaní zamestnancov

podľa pohlavia. Napriek všeobecnému presvedčeniu, že muži na tej istej pozícii majú vyššie

147

Záverečná správa Národného inšpektorátu práce z previerok zameraných na kontrolu dodržiavania ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa diskriminácie (úloha č. B/49/09).

128

platy ako ženy, nikto z oslovených inštitúcii, okrem Konfederácie odborových zväzov, to

nepotvrdil, rovnako to zatiaľ nepreukázali súdne konania.

Konfederácia odborových zväzov vo svojom liste148 poukázala na problémy, ktoré sa

týkajú rozdielneho odmeňovania mužov a žien. Stretli sa s nimi pri analýze kolektívnych zmlúv,

kde sa uvádza, že ženy na rovnakom pracovnom poste ako muži sú zárobkovo znevýhodnené.

V apríli 2009149 bola schválená Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013.

Účelom Stratégie bude na nasledujúcich 5 rokov primerane reagovať na celospoločenské

procesy s cieľom zabezpečiť implementáciu rovnosti žien a mužov de iure a de facto.

Za výzvu v rámci implementácie dohovoru CEDAW môžeme na Slovensku označiť aj otázku

rodovej segregácie vo vzdelaní, ktorá ústi do rodovej segregácie trhu práce. V oblasti

vzdelania, ako aj ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie na Slovensku pretrvávajú pomerne

silné rodové stereotypy. Vzdelanostná úroveň žien je na Slovensku približne rovnaká ako u

mužov (aj v oblasti vysokoškolského vzdelania), je však rodovo segregovaná, ženy prevažujú

v humanitných smeroch štúdia. Kompetentné inštitúcie vo svojich dokumentoch plánujú

zintenzívniť zavádzanie opatrení, ktoré by zvýšili záujem žien o vzdelávanie v tých

profesiách, ktoré sú dosiaľ považované za mužské a ktoré by odstránili neproporcionalitu v

tejto oblasti, ale výsledky zatiaľ nie sú dostatočne viditeľné. Jednou z hlavných bariér, ktoré

bránia naplneniu takto stanoveného cieľa, je pretrvávajúce stereotypné vnímanie úlohy mužov

a žien v spoločnosti. Napriek tomu, že sú chlapci a dievčatá vzdelávaní spoločne,

odovzdávaný výchovný obsah nie je rovnaký. Rodová segregácia v oblasti vzdelávania sa

prenáša aj na trh práce. Pomer žien a mužov na trhu práce je pomerne vyrovnaný, rodová

segregácia sa však prejavuje hlavne vo výške mzdy. Napriek vyhovujúcej legislatíve nebola

na Slovensku dosiahnutá rovnosť v odmeňovaní žien a mužov. Mzdové rozdiely medzi

mužmi a ženami v Slovenskej republike pretrvávajú.150

148 Odpoveď Konfederácie odborových zväzov z 5. marca 2010. 149 Uznesenie vlády SR č. 272/2009 z 8. apríla 2009. 150 Porovnanie hrubých mesačných miezd mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére, III. štvrťrok 2009:

Podnikateľská sféra Nepodnikateľská sféra EUR/mes. EUR/mes.

Celá SR Muži Ženy Celá SR Muži Ženy 809,60 896,52 685,62 659,05 749,49 624,17

Zdroj: TREXIMA

129

V praxi sa často stretávame aj s nepriamou diskrimináciou žien (neudeľovanie odmien

zamestnankyniam, ktoré mali prekážku v práci, napríklad ošetrovanie člena rodiny, čiastočné

úväzky, ktoré sú v porovnaní s plným úväzkom inak finančne ohodnotené a podobne).

2.1.1. Tehotenstvo ako dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Za diskrimináciu z dôvodu pohlavia ADZ (§ 2a ods. 11 písm. a), smernice Európskej

únie, ako aj judikatúra Európskeho súdneho dvora považuje i tehotenstvo a materstvo.

Tehotenstvo a biologické materstvo je fáza rodičovstva, v ktorej je treba chrániť unikátny

vzťah matky a dieťaťa. Pri preukazovaní diskriminácie na základe tohto dôvodu sa

nevyžaduje existencia porovnateľnej osoby (komparátora). Teda, ak sa v prípade tehotnej

ženy preukáže, že zaobchádzanie s ňou je menej priaznivé, považuje sa toto konanie za

priamu diskrimináciu. Smernica Európskej únie č. 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti

príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti

a povolania (prepracované znenie) v článku 2 písmeno c) hovorí, že diskriminácia zahŕňa

menej priaznivé zaobchádzanie s určitou ženou, vzťahujúce sa na tehotenstvo a materskú

dovolenku v zmysle Smernice č. 92/85/EHS. Smernica Európskej únie 92/85/EHS o zavedení

opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok,

pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok stanovuje okrem iného v článku

10 zákaz prepustenia tehotnej ženy. Zákaz prepustenia sa vzťahuje na celé obdobie

tehotenstva a materskej dovolenky okrem výnimočných prípadov, ktoré nesúvisia so stavom

tehotenstva či materstva, a povoľujú ich vnútroštátne predpisy a prax. Smernica ďalej

obsahuje podmienku, že ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v spomínanom období, musí

písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia. Aby sa neuskutočňovali

protiprávne prepustenia, majú členské štáty povinnosť prijať opatrenia na zlepšenie ochrany

tehotných zamestnankýň, tých, ktoré sú krátko po pôrode, alebo dojčiacich zamestnankýň.

V rámci rozhodovacej činnosti Európskeho súdneho dvora sa ustálil nasledovný

názor: „niet pochýb o tom, že nemožno porovnávať situáciu ženy, ktorá kvôli svojmu

tehotenstvu zistí, že je nespôsobilá na vykonávanie úloh, na ktoré bola prijatá so situáciou

muža, ktorý je podobne nespôsobilý zo zdravotných alebo iných dôvodov“. Európsky súdny

dvor tiež zdôrazňuje, tak ako sa to uvádza v preambule Smernice 2006/54/ES, že „uznáva

pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania legitímnosť ochrany biologických podmienok

žien počas tehotenstva a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku

na dosiahnutie skutočnej rovnosti“.

130

Stredisko i počas roka 2009 riešilo prípady, v ktorých bola namietaná diskriminácia

z dôvodu tehotenstva. Hoci je v Zákonníku práce i v iných pracovnoprávnych predpisoch

stanovená ochrana okrem iných skupín zamestnancov i tehotných žien, Stredisku boli

adresované viaceré sťažnosti týkajúce sa najmä prepustenia zamestnankýň v skúšobnej dobe.

Jedna so sťažovateliek čelila tejto skúsenosti i napriek tomu, či práve preto, že postupovala

v zmysle pracovnoprávnych predpisov, ktoré vyžadujú oznámenie tehotenstva písomnou

formou. Krátko po oznámení tehotenstva využil jej zamestnávateľ právo skončiť pracovný

pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, čo vykonal vo forme písomného oznámenia.

Dôvod tehotenstva sa teda stále javí ako fenomén, s ktorým sa zamestnávatelia

odmietajú zaoberať, a ako riešenie nachádzajú často skončenie pracovnoprávneho vzťahu

s tehotnou zamestnankyňou. I keď presné štatistiky prepustených tehotných žien v skúšobnej

dobe neexistujú, možno vysloviť názor, že tento trend má vzrastajúcu tendenciu na trhu práce.

Skúšobná doba, kedy sa obe strany, ako zamestnávateľ, tak i zamestnankyňa, môžu

rozhodnúť bez ďalších formálnych postupov a záležitostí pracovnoprávny vzťah skončiť, sa

javí ako obdobie, v ktorom je toto právo na strane zamestnávateľov často zneužívané.

Z uvedeného vyplýva, že bude potrebné posilniť ochranu na strane tehotných žien, ale

i poskytnúť zamestnávateľom pomoc vo forme nástrojov, ktoré budú pre nich i pre tehotné

zamestnankyne prospešné, čo by malo byť jednou z úloh príslušných inštitúcií.

2.2. Dôvod diskriminácie – príslušnosť k národnosti a etniku

Základným nástrojom vlády Slovenskej republiky v oblasti prevencie a redukcie

diskriminácie, rasizmu, xenofóbie či intolerancie je Akčný plán predchádzania všetkým

formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

V poradí už piaty Akčný plán je na obdobie rokov 2009 – 2011.

Napriek opatreniam vlády SR môžeme konštatovať, že etnická diskriminácia je na

Slovensku pretrvávajúcim javom. Rómovia sú dlhodobo vylučovaní z trhu práce a pre

nepriaznivý zdravotný stav, nedostatočné vzdelanie a sociálny status majú obmedzené

možnosti zúčastňovať sa na spoločenskom živote.

Diskriminácia má vo väčšine prípadov formu nepriamej diskriminácie, obťažovania,

pokynu na diskriminácie a nabádanie na diskrimináciu.

Potvrdzujú to aj výsledky Eurobarometra 2009. Slováci považujú za druhú

najrozšírenejšiu diskrimináciu práve diskrimináciu na základe etnického pôvodu (49 %).151

151 Bližšie informácie nájdete na: http://ec.europa.eu/slovensko/documents/news/archive/eb-diskriminacia.pdf.

131

Stredisko a jeho regionálne kancelárie poskytovali právnu pomoc v 15 prípadoch,

v ktorých žiadatelia namietali diskrimináciu z dôvodu príslušnosti k rómskemu etniku.

Z týchto prípadov bol 1 prípad týkajúci sa diskriminácie pri prístupe k tovaru a službám, 6

prípadov diskriminácie pri prístupe k zamestnaniu, 1 prípad sa týkal diskriminácie pri prístupe

k vzdelaniu a 7 prípadov diskriminácie pri prístupe k bývaniu. Z týchto prípadov boli 2

opodstatnené, ďalšie sú v konaní. Na prelome rokov 2008 a 2009 Stredisko uskutočnilo

úspešnú mediáciu v prípade namietanej diskriminácie zamestnankyne zamestnávateľom

z dôvodu etnickej diskriminácie. Prípade bol ukončený mediačnou dohodou a zamestnankyňa

bola aj finančne odškodnená.

Stredisko poskytovalo právne poradenstvo aj Rómom, v 26 prípadoch, ktoré sa

netýkali diskriminácie.

Regionálna kancelária Strediska v Humennom riešila v roku 2009 podnet rómskej

občianky namietajúci diskrimináciu v prístupe k tovaru a službám – neobslúženie v lekárni.

V tomto prípade bolo v spolupráci s obchodnou inšpekciou a OZ Poradňou pre občianske a

ľudské práva v Košiciach vykonané nezávislé šetrenie (testing), ktoré nepotvrdilo

diskrimináciu z dôvodu rasy a etnicity pri prístupe k tovaru a službám.

Slovenská obchodná inšpekcia zrealizovala v roku 2009 dve kontrolné akcie zamerané

na diskrimináciu rómskych občanov v reštauračných a pohostinských zariadeniach, jednu

v spolupráci s OZ Poradňa pre občianske a ľudské práva. V oboch prípadoch sa predmet

podania potvrdil.

Štátne školské inšpekcie v jednotlivých krajoch riešili 1 podnet namietajúci

diskrimináciu rómskeho žiaka z dôvodu vylúčenia rómskych žiakov z účasti na exkurzii

učiteľkami základnej školy. Sťažnosť bola prešetrená s výsledkom, že je neopodstatnená.

Z listu Národného inšpektorátu práce nie je možné jednoznačne určiť, či sa medzi

podnetmi namietajúcimi diskrimináciu nachádzal aj podnet namietajúci diskrimináciu z

dôvodu rasy alebo etnicity, a či bol aj takto vyhodnotený.

Aj Verejný ochranca práv sa zaoberal podnetmi, ktoré namietali diskrimináciu aj

z dôvodu etnicity, ich počet však Stredisku neupresnil.

OZ Poradňa pre občianske a ľudské práva svoje prípady v čase prípravy Správy

o dodržiavaní ľudských práv v SR za rok 2009 ešte len sumarizovala. V roku 2009

poskytovala právne zastupovanie na súdoch v 10-tich konaniach, v ktorých bolo namietané

porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v prístupe k tovarom a službám, sociálnemu

zabezpečeniu a zamestnaniu. Z týchto prípadov tri prípady skončili mimosúdnym urovnaním,

v jednom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie prvého stupňa zamietnutím žaloby a vo

132

veci bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR, ostatné konania ešte nie sú ukončené. OZ

poskytovalo aj právne zastupovanie 16 klientom/klientkám v 5 trestných konaniach (pre

podozrenie zo spáchania trestného činu podnecovania k rasovej nenávisti alebo hanobenie

rasy, prípadne zneužitia právomoci verejného činiteľa s rasovým motívom).152

2.2.1. Výstavba oplotení v blízkosti obydlí príslušníkov rómskej národnosti

Na základe mediálnych správ o výstavbe múru v obci Ostrovany vykonalo Stredisko

v zmysle § 1 ods. 2 písm. g) zákona o Stredisku v obci nezávislé zisťovanie. Súbežne Stredisko

oslovil aj Úrad splnomocnenca, ktorý požiadal o odborné stanovisko, či v predmetnej veci došlo

k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zaobchádzania.

Nezávislé zisťovanie spočívalo okrem posúdenia veci z právneho hľadiska aj

v návšteve zamestnancov Strediska v obci Ostrovany. Cieľom bolo pozorovanie atmosféry

v obci, vykonanie neformalizovaných rozhovorov s rómskymi a nerómskymi obyvateľmi.

Dôležitou súčasťou bola aj obhliadka panelového oplotenia spôsobom, aby bolo možné zaujať

stanovisko k zásadným otázkam, napríklad či novovybudované oplotenie bráni miestnym

Rómom využívať verejné prístupné miesta, či sa zmenila situácia vo využívaní miestnych

komunikácii a či dochádza na základe postaveného oplotenia k segregácii miestnych Rómov

a pod. Zistenie vyššie uvedených skutočností malo napomôcť posúdeniu či postavením

panelového oplotenia došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle

antidiskriminačného zákona. Následne sa Stredisko obrátilo aj na starostu obce Ostrovany,

aby sa k predmetnej veci vyjadril. Skúmal sa územný plán obce, financovanie stavby, proces

schvaľovania výstavby, dôvody, ktoré k nej viedli, preventívne opatrenia prijaté obcou a pod.

Z odpovede starostu vyplynulo, že deklarovaným cieľom výstavby oplotenia, na

súkromných pozemkoch alebo na hranici pozemkov, bola ochrana dotknutých obyvateľov obce

pred sústavným vnikaním cudzích osôb na pozemky, pred krádežami ich ovocia, zeleniny a

paliva. Obec sa opierala o zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, predovšetkým o § 3 ods. 2 písm. f) a § 4. Podľa vysvetlenia starostu obce

poškodzovaní vlastníci pozemkov najprv nahlasovali krádeže oceľových stĺpikov

a poškodzovanie existujúceho oplotenia, ako aj opakované krádeže úrody na polícii. Nakoľko

k nájdeniu páchateľov nedošlo, podania boli odkladané. Na otázku Strediska aký bol počet

a charakter sťažností evidovaných oprávnenými orgánmi obce starosta uviedol, že „od roku

1991 poškodení občania nahlasovali krádeže polícii. Podľa vyjadrenia starostu páchateľ

152 List od Poradne pre občianske a ľudské práva z 18. februára 2010.

133

v týchto kauzách bol vždy neznámy. V ostatnom čase poškodené osoby riešili vec sťažovaním

sa na obecnom úrade a žiadosťou o súčinnosť starostu pri riešení sporu. Štátna polícia podania

eviduje.“ Hoci predloženie štatistiky podaní o krádežiach by v tomto prípade mohlo byť

považované za podporný a vierohodný materiál starostových tvrdení, starosta takúto štatistiku

nepredložil a tak miera rozsahu škody neznámymi páchateľmi zostala neidentifikovaná.

Z ďalšej časti odpovede vyplýva, že oplotenie bolo financované z rozpočtu obce,

zámer bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom (OZ). K tomuto vyjadreniu starosta zaslal

zápisnice z rokovaní OZ, uznesenia OZ k výstavbe oplotenia, hlasovanie OZ o uzneseniach,

výber dodávateľa, vyhlásenie výberového konania a vyjadrenia k ohláseniu drobnej stavby.

Z hľadiska preventívnych opatrení starosta v odpovedi odpísal podporné rozvojové

programy z minulosti. Podľa štatistiky uvedenej v liste sa prostredníctvom viacročnej komunitnej

sociálnej práce v obci, založenej na partnerstve medzi ETP Slovensko a obcou Ostrovany

podarilo zamestnať 86 občanov Rómov, nasmerovať k dokončeniu vzdelania 18 občanov a 4

nezamestnaní si otvorili drobné podnikanie. Poukázal na skutočnosť, že viac ako 29 chudobných

rodín si doteraz zrekonštruovalo svoje byty a domy využitím uvedenej mikro pôžičky a 15 rodín

je zapojených do sporiaceho programu, pričom 8 z nich sporenie ukončili a pripravujú sa na

rekonštrukciu svojich bytov a domov. Obec ma ambíciu začať v roku 2010 s výstavbou bytov

nižšieho štandardu, v súčasnosti finalizuje prevody vhodných pozemkov na obec.

Na jednej strane je preto potrebné vyzdvihnúť iniciatívu obce pristúpiť k projektovým

aktivitám aj vzhľadom na dosiahnuté výsledky – zamestnanie časti Rómov, rekonštrukcia bytov

pre časť Rómov a hodnotiť ich pozitívne, na druhej strane obec by mala venovať väčšiu

pozornosť výberu takých projektov, ktoré by s prihliadnutím na špecifiká obce boli čo

najvhodnejšie. Kvantita projektových aktivít nie je automaticky garanciou zlepšenia

koexistencie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva a vytvorenie nediskriminačného prostredia.

Starosta bol Strediskom požiadaný aj o vyjadrenie k predošlým postupom a aktivitám,

ktoré od roku 1991 zrealizoval na riešenie pertraktovaného problému – krádežiam. Okrem

opatrenia – ústneho vplývania (upozorňovania) rómskeho obyvateľstva, že nemajú

poškodzovať a vnikať na pozemky susedov, zo strany terénnych sociálnych pracovníkov

obce, ostatných zamestnancov obce a poslancov OZ, sa starosta nezmienil o iných

opatreniach, ktoré by viedli k náprave a prevencii. Starosta obce sa nevyjadril, či on sám sa

snažil tento problém komunikovať s obyvateľmi osady, alebo to ponechal len na komunitných

pracovníkov. Preto je na mieste otázka, či uvedené opatrenia možno kvalifikovať ako

dostatočné a vyčerpávajúce.

134

Múr mal byť podľa informácii starostu súčasťou sociálno-vzdelávacieho centra, ktoré

obec má údajne v úmysle vystaviť v rómskej osade. K tomuto bodu starosta pripojil

informáciu, že centrum je zakomponované v územnom pláne obce, ktorý schválilo obecné

zastupiteľstvo uznesením č. 4/1999-B/1 dňa 9. júna 1999 a že vynaložené prostriedky na

územný rozvoj obce sú podľa potreby pre celú obec. Z informácie poskytnutej starostom

nebolo zrejmé či stavba múru má byť základom pre výstavbu tohto centra, prípadne akú úlohu

múr v súvislosti s plánovaným centrom zohráva.

Závery Strediska boli nasledovné:

Pri posudzovaní, či je možné postavenie murovaného oplotenia v Ostrovanoch

považovať za diskriminačné konanie podľa ustanovení antidiskriminačného zákona, Stredisko

skonštatovalo, že tento konkrétny prípad nie je možné subsumovať pod žiadnu z oblastí, ktorú

antidiskriminačný zákon chráni. Napriek skutočnosti, že posudzovaný problém nespadá pod

žiadnu z oblastí chránených antidiskriminačným zákonom, nie je možné zásadu prevencie,

výslovne vyjadrenú v § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona, obmedziť len na určité oblasti.

Preto Stredisko skonštatovalo, že prevencia pred diskrimináciou nebola v konaní obce

uplatnená dostatočne. Stredisko pripustilo možné nedodržanie alebo porušenie práv

chránených inými predpismi a upozornilo aj na negatívny dopad takéhoto konania na

formovanie postojov verejnosti. Odporúčania, ktoré Stredisko navrhlo na jednotlivé dotknuté

subjekty, ako aj podrobnosti celého prípadu sú uverejnené na webovej stránke Strediska.153

Príslušné koncepčné materiály vlády SR, orientované na skupiny obyvateľstva v SR

s okrajovým/znevýhodneným postaveným (Národný akčný plán SR k Dekáde začleňovania

rómskej populácie 2005 – 2015; Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny

obyvateľstva) uvádzajú, že umiestňovanie stavieb nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu

segregáciu, ale musí byť prostriedkom integrácie obyvateľov dotknutej rómskej komunity.

Merateľnou hodnotou je vzdialenosť umiestňovania stavieb od obcí, ale aj prístup obidvoch

zložiek obyvateľstva k verejne poskytovaným službám.

V prípade preukázanej potreby má obec oprávnenie použiť i rázne, efektívne a

dočasné opatrenia v úzkej súčinnosti so zodpovednými štátnymi inštitúciami.

Obce a mestá by teda mali prijímať účinné opatrenia na prevenciu segregácie. Medzi

najdôležitejšie oblasti, kde by sa tieto opatrenia miestnych autorít ako riešiť problémy

153 Odborné stanovisko Strediska zo dňa 22. januára 2010. Dostupné na: http://www.snslp.sk.

135

rómskych obyvateľov mali realizovať, patrí územné plánovanie, bytová a sociálna politika

a miestny ekonomický rozvoj.

Múry, ktoré v roku 2009 vyrástli v Ostrovanoch, ale aj v iných mestách SR, sa stávajú

faktickým symbolom rozdeľovania ľudí. Ide o fenomén s cieľom zabezpečiť stavebnou bariérou

oddelenie problémového etnického osídlenia Rómov od obydlí Nerómov. Pri takomto postupe

fakticky dochádza aj k ich spoločenskému oddeleniu. Aktuálna situácia neprispieva k

zlepšovaniu vzťahov medzi nerómskym a rómskym obyvateľstvom a ani nedáva základ na

integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti. Naopak, znižuje sociálnu súdržnosť medzi ľuďmi.

V našej spoločnosti pretrváva potreba verejnej diskusie o existujúcich sociálnych

rozdieloch, o ich tolerovateľnej miere, o separácii a začínajúcej segregácii niektorých skupín

obyvateľov, o úrovni tolerancie k nim a o podmienkach akceptácie takýchto obyvateľov.

Posudzovanie vzniknutej situácie by malo byť postupne oprostené od negatívnych

emócií, predsudkov a stereotypných názorov, s dôrazom na dodržiavanie hodnôt ako sú

zodpovednosť za svoje konanie a rešpekt k cudziemu vlastníctvu.

Formovanie a scitlivovanie verejnej mienky k začleňovaniu rómskych komunít do

spoločnosti, poskytovanie dostatku objektívnych informácií môže výrazne ovplyvniť aj

vyvážené prezentovanie tejto témy v médiách.

2.3. Dôvod diskriminácie – zdravotné postihnutie

Kvalita života občanov so zdravotným postihnutím závisí okrem iných faktorov najmä

od možnosti ich ekonomickej a sociálnej participácie na udalostiach spoločenského diania.

Najvypuklejšie sa diskriminácia tejto skupiny osôb prejavuje na trhu práce. Aj keď skúsenosti

s diskrimináciou na trhu práce má väčšina dospelej populácie Slovenska, ľudia so zdravotným

postihnutím ju vnímajú citlivejšie.

Pracovné možnosti ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2009 komplikovala aj

hospodárska kríza, počas ktorej sa počet voľných pracovných miest výrazne znížil. Vzhľadom

na to, že v súčasnosti je vo viacerých regiónoch Slovenska situácia na trhu práce

problematická, možnosti tejto skupiny ľudí zamestnať sa boli aj v roku 2009 veľmi malé. Na

trhu práce je zdravotný stav aj naďalej veľmi častým dôvodom nerovnakého zaobchádzania.

Aj keď novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2008,

priniesla viacero možností na zvyšovanie konkurencieschopnosti tejto skupiny ľudí pri

uplatňovaní sa na trhu práce, táto skupina ekonomicky aktívneho obyvateľstva aj v roku 2009

narážala na množstvo predsudkov a umelo vytváraných bariér zo strany zamestnávateľov.

136

Šance zdravotne postihnutých ľudí pri hľadaní práce sú približne o polovicu menšie

v porovnaní s ostatnými uchádzačmi o prácu. Pomoc pri vstupe na trh práce uchádzačom o

zamestnanie so zdravotným postihnutím poskytujú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny

a niektoré mimovládne organizácie, zväzy a agentúry podporovaného zamestnávania. Pre túto

skupinu uchádzačov sa zo strany ÚPSVaR v rámci aktívnych opatrení na trhu práce realizujú

rôzne pilotné, regionálne a národné projekty. Agenti pre pracovné miesta, ktorí pôsobia

v rámci ÚPSVaR, zisťujú požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov, pracovné

podmienky u zamestnávateľov a sledujú situáciu na trhu práce.

Medzi najzraniteľnejšie skupiny na trhu práce patria ľudia s kombinovaným

postihnutím hluchoslepota a ľudia s mentálnym postihnutím. Mentálne postihnutí ľudia

dosahujú vzdelanie na úrovni špeciálnych základných škôl a praktických škôl a väčšinou sa

zamestnávajú v chránených dielňach. Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine

občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj

svojich zručností a schopností. Hluchoslepota spôsobuje extrémne ťažkosti v oblasti výchovy

a vzdelávania, v spoločenskom živote, v mobilite a v prístupe k informáciám, čo zároveň

komplikuje možnosti uplatnenia sa ľudí s týmto postihnutím v pracovnej oblasti.

Na základe novely zákona o službách zamestnanosti ponúka ÚPSVaR zamestnávateľom,

ktorí majú záujem vytvoriť pracovné miesta pre zdravotne postihnutých občanov, viaceré

možnosti ich podpory. Patria medzi ne aj príspevky orientované na chránené dielne alebo

chránené pracoviská. Slovenský zväz telesne postihnutých (Zväz) však upozorňuje na to, že

v roku 2009 mnohé chránené dielne zanikli a podmienky uplatnenia sa zdravotne

postihnutých v spoločnosti sa v roku 2009 zhoršili. Vplyv na to mala pravdepodobne aj

pretrvávajúca hospodárska kríza. Zväz vnímal rozdiely v diskriminácii zdravotne postihnutých

mužov a žien na trhu práce aj v roku 2009, a podľa ich stanoviska sa oproti roku 2008 tieto

rozdiely ešte prehĺbili. Z pohľadu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím pretrváva

vysoká bariérovosť (fyzická aj komunikačná). Jednou z ciest, ako zlepšiť situáciu zdravotne

postihnutých v tejto oblasti, je podľa Zväzu potreba lepšie materiálne aj finančne zabezpečiť

mimovládne organizácie, ktoré zastupujú túto skupinu občanov.

Problematike zdravotne postihnutých občanov sa venuje aj Národná rada občanov so

zdravotným postihnutím v SR (NROZP). Združuje občanov rôznych druhov zdravotného

postihnutia: hluchoslepých, chronicky, mentálne, psychicky, sluchovo, telesne a zrakovo

postihnutých, ale aj ďalších. Snahou rady je vzájomná spolupráca pri presadzovaní lepších

životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím na národnej, regionálnej a

medzinárodnej úrovni.

137

Ako príklad dobrej praxe možno uviesť službu pre zdravotne postihnutých občanov pri

hľadaní práce, ktorú zaviedol internetový pracovný portál www.profesia.sk. Služba umožňuje

takýmto občanom uviesť informáciu o svojom zdravotnom postihnutí v životopise, ktorý si

vytvorili na danej stránke. Pri zriaďovaní tejto služby portál spolupracoval s NROZP v SR. S

ich odbornou pomocou vznikla sekcia venovaná zamestnávaniu zdravotne postihnutých

občanov, ktorá prináša potrebné informácie nielen pre túto znevýhodnenú skupinu ľudí, ale aj

pre zamestnávateľov, ktorí majú záujem ľudí so zdravotným postihnutím zamestnať.

Ďalším príkladom dobrej praxe je vytvorenie prvej špecializovanej chránenej dielne,

poskytujúcej služby motoristom v rámci celej Slovenskej republiky.

Stredisko v roku 2009 riešilo niekoľko prípadov namietanej diskriminácie občanov

so zdravotným postihnutím. Najčastejšie sa vyskytovali v oblasti pracovnoprávnych

vzťahov. Zamestnávatelia aj naďalej používali voči zamestnancom so zdravotným

postihnutím praktiky v podobe rôznych pracovných obmedzení, ukončovali s nimi

prednostne pracovný pomer a podobne.

V prípade ťažko zdravotne postihnutej ženy, ktorá pracovala v štátnej organizácii na

odbornej pozícii, a obrátila sa na Stredisko s tým, že zamestnávateľ jej dal výpoveď

z organizačných dôvodov (pričom tieto podľa jej názoru spočívali v diskriminácii), Stredisko na

základe šetrenia vyjadrilo podozrenie, že došlo k porušeniu zásady nediskriminácie. Preto

Stredisko iniciovalo neformálne stretnutie zamestnávateľa a zamestnankyne, ktorého cieľom

bolo zistiť bližšie súvislosti, ale najmä dostať odpovede na otázky súvisiace s namietanou

diskrimináciou. Z tohto stretnutia vzišla dohoda oboch strán riešiť problém mimosúdne –

mediáciou. Mediácia, ktorú vykonalo Stredisko bola úspešná. Došlo k podpísaniu dohody a

ťažko zdravotne postihnutá klientka bola vzatá späť do pracovného pomeru v danej organizácii.

Na základe uvedených skutočností, aj skúseností Strediska, možno konštatovať, že

niektorí zamestnávatelia na Slovensku ešte stále nie sú stotožnení s potrebou včleňovať aj

zdravotne postihnutých ľudí do pracovného procesu. Túto skupinu občanov vnímajú v pracovnom

procese skôr ako príťaž. Zdravotne postihnutých občanov je potrebné aj v kontexte

pracovnoprávnych vzťahov vnímať komplexne, z pohľadu vzdelanostného, sociálneho,

psychologického aj etického a snažiť sa im na základe ich potrieb vytvárať podmienky na ich

včlenenie sa do pracovného a spoločenského života. Prijatím a realizáciou primeraných úprav

v prospech ľudí so zdravotným postihnutím sa títo stávajú rovnocennou pracovnou silou

v mnohých pracovných oblastiach a obavy z ich zamestnávania sú preto neopodstatnené.

138

2.4. Dôvod diskriminácie – vek

S používaním veku ako kritéria pre priznanie rôznych práv alebo uloženie povinností sa

stretávame dennodenne v rôznych oblastiach spoločenského života. Takéto rozlišovanie sa

všeobecne považuje za prirodzené a užitočné. Problém však nastáva, ak sa pokračuje

v rozlišovaní osôb z dôvodu ich veku v oblastiach, kde na to nie je žiaden dôvod a kde to zákon

dokonca výslovne zakazuje.

Na úrovni práva Európskej únie je diskriminácia z dôvodu veku zakázaná v oblasti

zamestnania a zárobkovej činnosti. Smernica Rady 2000/78/ES zároveň umožňuje členským

štátom určiť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nebudú diskrimináciou, ak v kontexte

vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom

a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné. Smernica ďalej príkladmo

uvádza, čo môžu takéto rozdiely v zaobchádzaní zahrňovať.

Novela antidiskriminačného zákona, účinná od 1. apríla 2008, nad rámec tejto smernice

zakotvila zákaz diskriminácie z dôvodu veku na všetky chránené oblasti, t. j. popri

pracovnoprávnych a iných právnych vzťahoch aj na oblasť sociálneho zabezpečenia, zdravotnej

starostlivosti, vzdelávania a poskytovania tovarov a služieb. Zákon zároveň pripúšťa rozdielne

zaobchádzanie z dôvodu veku v prípade, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného

cieľa a na jeho dosiahnutie je nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Preto diskrimináciou z dôvodu veku nie je určenie minimálnej alebo maximálnej vekovej

hranice ako podmienky na vstup do zamestnania; určenie osobitných podmienok na prístup k

zamestnaniu alebo odbornému vzdelávaniu a osobitných podmienok na výkon zamestnania

vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie alebo osoby s

opatrovateľskými povinnosťami a ak je účelom týchto osobitných podmienok podpora

pracovného začlenenia týchto osôb alebo ich ochrana a podmienky minimálnej vekovej

hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým

výhodám v zamestnaní.

Vek patrí nielen podľa výskumov, ale aj podľa skúseností Strediska medzi najčastejšie

dôvody diskriminácie na trhu práce. Potvrdzujú to aj výsledky Eurobarometra 2009,154 podľa

ktorého Slováci považujú za najrozšírenejšiu práve diskrimináciu na základe veku (64 %

opýtaných). Z prieskumu verejnej mienky vyplýva, že v porovnaní so spoluobčanmi v rámci

EÚ sa Slováci vo vyššej miere stretávajú pri pracovných pohovoroch s diskrimináciou na

základe veku (až 69 % opýtaných Slovákov – 48 % občania EÚ).

154 Zdroj: http://ec.europa.eu/slovensko/documents/news/archive/eb-diskriminacia.pdf.

139

V roku 2009 sa v porovnaní s rokom 2008 situácia na trhu práce v súvislosti

s diskrimináciou z dôvodu veku výrazne nezmenila, vplyvom hospodárskej krízy mala dokonca

stúpajúcu tendenciu. Z informácií poskytnutých napr. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v Kežmarku vyplýva, že úradu bolo nahlásené jedno hromadné prepúšťanie, v rámci ktorého

má zamestnávateľ v roku 2010 prepustiť 69 zamestnancov, pričom až 50 z nich je vo veku nad

50 rokov.155 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade bolo v roku 2009 nahlásených 6

hromadných prepúšťaní, z ktorých boli 4 aj realizované. Zo štruktúry prepustených

zamestnancov z hlásených hromadných prepúšťaní vyplýva, že z celkového počtu 176

prepustených je 78 osôb vo veku nad 50 rokov.156 Aj keď na základe uvedených údajov nie je

možné jednoznačne konštatovať diskrimináciu z dôvodu veku, pretože nemáme k dispozícií

vekovú štruktúru všetkých zamestnancov v konkrétnom podniku, uvedené údaje len potvrdzujú

skúsenosti Strediska, na ktoré sa tieto osoby následne obracajú.

Z prieskumu realizovaného v roku 2009 zástupkyňou regionálnej kancelárie Strediska

v Nových Zámkoch na vzorke 296 respondentov, ktorý mapoval postoje, stereotypy

a skúsenosti zamestnávateľov s vekovou diskrimináciu v pracovnoprávnej oblasti vyplýva, že

väčšina oslovených zamestnávateľov (79,73 %) pripúšťa diskrimináciu na slovenskom trhu

práce. Pričom najčastejšie sa to deje z dôvodov veku (30,29 %).

Prieskum zisťoval aj preferencie zamestnávateľov pri prijímaní zamestnancov do

pracovného pomeru a nakoľko pri výbere zamestnancov zohrávajú úlohu predsudky

a stereotypy. Zamestnávatelia podľa vyjadrenia preferujú pri prijímaní do zamestnania

kritérium kvalifikácie (47,95 %) a dĺžku praxe (35,62 %). Požiadavka veku sa umiestnila na

treťom mieste (4,11 %). Napriek tomu, že k diskriminačným požiadavkám sa priznalo len

malé percento zamestnávateľov, realita je taká, že na trhu práce sa s diskrimináciou stretávajú

aj relatívne mladé vekové skupiny (už 40 – 45 ročných) zamestnancov, ale aj absolventi

a mladí ľudia do 25 rokov veku.157

Prieskum sa venoval aj otázke, aké výhody a nevýhody zamestnávateľom vyplývajú zo

zamestnávania starších zamestnancov v porovnaní s mladšími vekovými skupinami. Za najväčší

nedostatok starších zamestnancov považovali zamestnávatelia v 81,08 % neovládanie cudzích

jazykov, tesne na druhom mieste označili nedostatočné počítačové zručnosti (74,32 %). Naopak

na starších zamestnancoch oceňujú ich bohaté pracovné skúsenosti (93,24 %), zodpovednosť

(79,73 %) a lojalitu (78,83 %). Väčšina zamestnávateľov hodnotí starších zamestnancov

155 Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku z 2. marca 2010. 156 Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade z 2. marca 2010. 157 Zozuľáková, M.: Ageizmus a veková diskriminácia : Rigorózna práca. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva

a sociálnej práce sv. Alžbety, 2009.

140

v porovnaní s mladšími pozitívnejšie. Vyšší vek ako determinant pracovných schopností

zamestnancov sa nepreukázal v postojoch zamestnávateľov ako významný.

Predmetom zisťovania bola tiež atraktívnosť a šance na trhu práce rozličných

uchádzačov a tiež rodová a veková percepcia zamestnávateľov. Túto percepciu jednoznačne

odmietlo 14,86 % zamestnávateľov, ostatní sa rozhodovali na základe pohlavia a veku. Šance

žien na trhu práce sú podstatne menšie ako mužov, ženy by uprednostnilo iba 20,27 %

zamestnávateľov. Najvyššie šance získať zamestnanie pripisujú zamestnávatelia mužom

stredného veku (31,08 %), naopak najnižšie šance majú paradoxne mladšie ženy (1,35 %).

Predpokladáme, že tento postoj v značnej miere ovplyvňujú aj častejšie materské a rodičovské

povinnosti mladších žien.158

2.5. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie

V roku 2009 sa v SR znovu otvorila téma registrovaných partnerstiev osôb rovnakého

pohlavia a jej začlenenia do legislatívneho rámca.

V Európe sú registrované partnerstvá v Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Islande, v

Spojenom kráľovstve, Nemecku, Česku, Slovinsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Francúzsku

v Portugalsku a aj v Rakúsku. Možnosť uzavrieť homosexuálne manželstvo existuje v

Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európy manželstvo homosexuálnych párov uznali

Kanada, niektoré štáty USA a Argentína.

Európsky parlament (EP) vyzval štáty na zmenu ich legislatívy v prípade párov rovnakého

pohlavia. Hoci tento návrh podporili aj niektorí poslanci Európskeho parlamentu za Slovenskú

republiku, nie je táto požiadavka v súčasnom období prioritou legislatívneho procesu.

Homosexuálne páry na Slovensku teda nemajú právo uzatvárať registrované partnerstvá,

a preto sa cítia byť diskriminované. Registrovaným partnerstvom sa táto menšina snaží priblížiť

majorite a dosiahnuť väčšie práva v oblasti vzájomného informovania o zdravotnom stave, v

otázkach dedenia, vyživovacej povinnosti v prípade rozchodu partnerov, alebo v prípade

pôžičiek, ktoré by mohli získať za výhodnejších podmienok už ako registrovaný pár. V bežnom

živote sa osoby s rovnakou sexuálnou orientáciou stretávajú s obťažovaním, šikanovaním a s

nepriateľským správaním. Ako zamestnanci a zamestnankyne často nemôžu využívať rôzne

benefity, pretože sa vymykajú tradičným rodinným normám.

V roku 2009 sa iniciatíva Inakosť obrátila aj na Verejného ochrancu práv o pomoc pri

realizácii obsahu výzvy EP. VOP pripustil, že práve táto téma otvára priestor na diskusiu 158 Zozuľáková, M.: Ageizmus a veková diskriminácia : Rigorózna práca. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva

a sociálnej práce sv. Alžbety, 2009.

141

o chápaní rovnosti danej v Ústave SR. Tento podnet bol vôbec prvým podnetom na tému

diskriminácie pre sexuálnu orientáciu, ktorou sa zaoberal Verejný ochranca práv od začiatku

fungovania jeho kancelárie (21. januára 2009, SITA).

Podľa prieskumov verejnej mienky slovenská verejnosť nemá problém s prijatím zákona

o životnom partnerstve medzi osobami rovnakého pohlavia. Väčšina ľudí v prieskume vyjadrila

podporu práva na informácie o zdravotnom stave partnera, voľno v zamestnaní pri úmrtí

a zabezpečovaní pohrebu a vecí s ním súvisiacich. Viac než polovica respondentov sa vyjadrila

kladne aj k vyživovacej povinnosti medzi partnermi, k bezpodielovému vlastníctvu a dedeniu

v prípade úmrtia jedného z partnerov. Z tohto prieskumu vyplýva, že je potrebná reálna

komunikácia medzi zainteresovanými stranami, a nie je dôvod prečo by mala byť táto snaha

odsúdená na neúspech (7. októbra 2009, SITA).

2.6. Alternatívne a iné dôvody, ktoré sa v praxi vyskytujú ako diskrimina čné

Chápanie pojmu diskriminácia je v spoločnosti veľmi rôznorodé a ani v súčasnosti nemá

pevné kontúry. Pojem a koncept diskriminácie je pre väčšinu obyvateľstva stále značne nejasný

a veľmi často sa stáva, že intenzívny vnútorný pocit neprávosti a krivdy si ľudia stotožňujú

s pojmom diskriminácia. Väčšina ľudí vníma diskrimináciu nad rámec určený

antidiskriminačným zákonom.159 Aj z tohto dôvodu namietali na Stredisku diskrimináciu

obyvatelia patriaci k rôznym sociálne slabším skupinám z rôznych alternatívnych dôvodov,

ktoré antidiskriminačný zákon neuvádza.

Jeden z najrozšírenejších dôvodov sa týka osôb, ktoré majú zápis v registri trestov.

V roku 2009 sa na Stredisko obrátilo viacero osôb, ktoré namietali diskrimináciu pri uchádzaní

sa o zamestnanie z dôvodu zápisu v registri trestov. Voči bývalým odsúdeným možno

v spoločnosti pozorovať výrazný sociálny dištanc. Ako najväčšiu krivdu to vnímajú osoby po

výkone trestu odňatia slobody, pretože vzhľadom na ich záznam v registri trestov, je málo

pravdepodobné, že si nájdu zamestnanie. Takmer každý zamestnávateľ dnes vyžaduje

bezúhonnosť. Prepustené osoby, ktoré si dlhodobo nedokážu nájsť prácu, často následne

páchajú trestnú činnosť, ktorej výsledkom môže byť opätovný výkon trestu odňatia slobody a

„istota bývania a stravy“. V zariadení na výkon trestu.

159 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)v znení neskorších predpisov, zakazuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

142

Ďalším, v praxi sa vyskytujúcim problémom, je diskriminácia skupiny obyvateľov, ktorí

sa od majority odlišujú sociálnou odkázanosťou, prípadne vážnymi sociálnymi problémami. Ich

uplatňovanie práva na prácu, je značne okliešťované v závislosti od príslušnosti k určitej

sociálnej skupine. Príkladom sú bezdomovci, z ktorých sa mnohí nedokážu preukázať

občianskym preukazom, a preto nie sú prijímaní ani na brigádnické práce.

Aj dlhodobá nezamestnanosť uchádzača o zamestnanie je veľmi frekventovaným a

aktuálnym problémom. Hoci nezamestnanosť sa podľa antidiskriminačnej legislatívy SR

nepovažuje za dôvod diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania, v praxi sa ním často stáva.

V rámci stereotypov zamestnávateľ od dlhodobo nezamestnaných očakáva znížené osobnostné

či pracovné kvality a obvykle takým uchádzačom o zamestnanie pripisuje nepodložené

charakteristiky. Tieto umelo vytvorené obrazy negatívne ovplyvňujú aj snahu tých, u ktorých k

zníženiu pracovných návykov nedošlo a pokúšajú sa zapojiť do pracovného procesu.

Stredisko v roku 2009 zaznamenalo aj prípady, kde sťažovatelia namietali tzv. „rečovú

diskrimináciu“. Mnoho osôb sa cítilo byť „rečovo diskriminovaných“ pri uchádzaní sa

o zamestnanie v medzinárodných spoločnostiach, kde bolo požiadavkou používať cudzí jazyk v

každodennej praxi. Predovšetkým však išlo aj o pozície, pri ktorých konkrétna náplň práce

nevyžadovala každodennú (alebo aj sporadickú) komunikáciu v cudzom jazyku. Mnohí sa cítili

byť na pracovisku diskriminovaní, ak boli v práci nútení komunikovať v inom ako v rodnom

jazyku, pokiaľ sa práca vykonávala na území Slovenskej republiky.

Postoje mnohých obyvateľov, najmä v pozícii zamestnávateľov a poskytovateľov

tovarov jednotlivcom alebo skupinám osôb, ktorí sa vymykajú „štandardu“, sú poznačené

predsudkami voči „inakosti“. Na zmenu týchto postojov je mimoriadne dôležité zvyšovať

informovanosť a právne vedomie verejnosti o témach ľudských práv a diskriminácie.

143

3. ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE V OBLASTIACH CHRÁNENÝCH ANTIDISKRIMINA ČNÝM ZÁKONOM

3.1. Pracoviská a trh práce

Ako už bolo uvedené, v porovnaní s rokom 2008 sa situácia na trhu práce v súvislosti

s diskrimináciou v roku 2009 výrazne nezmenila, aj keď vplyvom hospodárskej krízy mala

stúpajúcu tendenciu.

V roku 2009 inšpektoráty práce riešili 74 podaní namietajúcich diskrimináciu, z toho

opodstatnených bolo 17. Vyše 50 % podávateľom odporučili inšpektoráty riešiť vec súdnou

cestou, resp. im bolo odporučené obrátiť sa na Stredisko. V kontrolovaných subjektoch,

v ktorých boli zistené nedostatky v oblasti diskriminácie, neuložili inšpektoráty pokuty, ale

nariadili odstrániť zistené nedostatky. Podľa vyjadrenia NIP počet podaní namietajúcich

diskrimináciu klesol a z celkového počtu podaní tvorí oblasť diskriminácie len veľmi malú časť,

čo je dlhodobý trend. Poukazujú na to, že samotní zamestnanci nedostatočne ovládajú svoje

práva a povinnosti, a tým vytvárajú predpoklady pre diskrimináciu. Do pozornosti dávajú

zamestnávateľov, ktorí majú na vysokej úrovni vypracovaný etický poriadok, ktorý môže

pôsobiť ako preventívny prvok.160 Žiaľ, skúsenosti Strediska ukazujú, že existencia samotného

etického kódexu ešte neznamená, že ide o pracovisko, kde sa dodržiava zásada rovnakého

zaobchádzania; často ide iba o naplnenie formálnej stránky a praktické využitie je neefektívne.

NIP v tejto súvislosti opätovne poukázal na fakt, že je problematické preukázanie

existencie diskriminácie zamestnanca, a preto by sa podnety namietajúce diskrimináciu mali

riešiť súdnou cestou. Avšak len malé percento diskriminovaných sa obráti na súd, čo

potvrdzujú aj správy zo súdov, ktoré evidujú minimálne množstvo takýchto žalôb. Na druhej

strane však treba konštatovať, že aj súdnych rozhodnutí v prospech obetí diskriminácie je

žalostne málo.

Výnimku tvoria tzv. antidiskriminačné žaloby sudcov, ktorí ich v roku 2009 podali

cca 150. Stredisko však v tejto veci vyslovilo názor, že v tomto prípade išlo o nerovnaké

postavenie sudcov upravené zákonom, nie o ich diskrimináciu upravenú v antidiskriminačnom

zákone. Platná právna úprava sama o sebe nemôže predstavovať porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania podľa ADZ. K nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní

by došlo napríklad vtedy, ak by za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty, pri porovnateľných

pracovných výkonoch a výsledkoch práce boli sudcovia odmeňovaní rozdielne u toho istého 160 Odpoveď Národného inšpektorátu práce z 18. februára 2010.

144

zamestnávateľa. O diskrimináciu by mohlo ísť aj vtedy, ak by na tom istom pracovisku súdu

mali vyšší funkčný príplatok sudcovia – muži oproti sudkyniam – ženám.

V súvislosti so zložitým preukazovaním diskriminácie mnohé odborové organizácie

a odborové zväzy zdieľajú rovnaký názor. Väčšina z oslovených organizácií a zväzov sa

domnieva, že platná legislatíva vytvára reálne predpoklady pre zabránenie diskriminácii

a vytvára vhodné právne podmienky pre rovnaké zaobchádzanie.

Z kompetencií úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva aj kontrolná činnosť,

ktorá sa v roku 2009 realizovala v 14 prípadoch. Kontroly boli zamerané na dodržiavanie § 14

a § 62 ods. 2 a ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, pričom nedostatky neboli zistené.

Ústredie ÚPSVaR zaevidovalo 3 podnety od občanov, ktoré namietali porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu (zverejnené ponuky zamestnania,

pracovná inzercia), ale prešetrením sa nezistila opodstatnenosť týchto podnetov.161

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva aj povinnosť zamestnávateľov,

personálnych a sprostredkovateľských agentúr zverejňovať pracovné ponuky formou inzercie,

ktoré sú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Stredisko oslovilo listom aj

personálne a sprostredkovateľské agentúry, ktoré takisto ako mnohí zamestnávatelia

uverejňujú diskriminačné inzeráty, niektoré je možné vyhodnotiť ako inzeráty, ktoré

uchádzačov diskriminujú priamo, nepriamo, ale sú to aj inzeráty s tzv. latentným

diskriminačným vyjadrením, ktoré môžu mať diskriminačný dopad na uchádzača/uchádzačku.

Podľa vyjadrenia pracovno-personálnej agentúry Index Nosluš, s.r.o. ich agentúra

zabezpečuje zásadu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v oblasti prístupu

k zamestnaniu napr. aj tým, že pri ponukách práce neuvádza požiadavky na zaslanie

fotografie, diskriminačné otázky nie sú súčasťou výberových kritérií ako napr. pohlavie,

národnosť, vierovyznanie a pod.162 Tieto vyjadrenia sú však v rozpore s realitou, nakoľko

uvedená personálna agentúra často zverejňuje diskriminačné inzeráty, napr. vyžadovaním

fotografie na rôzne pracovné pozície, a to aj robotnícke.

Stredisko riešilo v roku 2009 zvýšený počet podaní v pracovnoprávnej oblasti, ako

napríklad neplatné skončenia pracovného pomeru, nevhodné pracovné podmienky, problémy

pri preukazovaní choroby z povolania, skončenia pracovných pomerov donútením

k popísaniu dohody bez uvedenia dôvodu, aby zamestnávateľ nemusel vyplatiť odstupné,

ďalej zámerné neprideľovanie pracovných úloh zamestnankyni, neposkytnutie dostatočných

161 Odpoveď Ústredia práce, soc. vecí a rodiny SR z 9. marca 2010. 162 Odpoveď z pracovno-personálnej agentúry Index Nosluš z 19. apríla 2010.

145

informácií k vykonávanej činnosti, udelenie sankcie za porušenie pracovnej disciplíny za

neuposlúchnutie príkazu, ktorý bol v rozpore so zákonmi. Masívne bol v podnetoch

namietaný mobbing a bossing, a to zo strany širokého spektra zamestnávateľov (štátna správa,

samospráva, verejnoprávne inštitúcie a súkromní podnikatelia).

Pribudlo aj prípadov namietanej diskriminácie z dôvodu pohlavia (prevažne

tehotenstvo a materstvo), zdravotného postihnutia a etnicity. Niekoľko vysokoškolsky

vzdelaných rómskych žien s pedagogickou špecializáciou pre špeciálne školy namietalo, že

napriek tomu, že spĺňali kvalifikačné predpoklady, ovládali rómsky jazyk, pričom

v špeciálnych školách sú umiestnené prevažne rómske deti, boli prijatí nerómski uchádzači,

dokonca bez danej špecializácie. Avšak prevažne z dôvodov, že prípadný súdny spor by im

len zhoršil postavenie na trhu práce, neboli ochotné tento problém ďalej riešiť. V inom

prípade nebolo možné preukázať diskrimináciu pre etnicitu uchádzačky preto, že škola

rómsku pedagogičku už zamestnávala.

V minulom roku Stredisko identifikovalo nárast diskriminačných prípadov, ktoré bolo

potrebné riešiť veľmi opatrne, pretože dotknuté osoby sa obávali neoprávneného postihu

(viktimizácie).

Treba, žiaľ, konštatovať, že často boli tieto obavy v súvislosti so zložitým

preukazovaním diskriminácie oprávnené. V súčasnosti napríklad prebieha súdne konanie vo

veci žaloby na ochranu osobnosti, podanej nadriadeným na kolegyňu, ktorá ho obvinila zo

sexuálneho obťažovania. Túto skutočnosť potvrdilo aj Strediskom vykonané nezávislé

zisťovanie. Od podania žaloby boli prakticky všetky pojednávania odročené pre neúčasť

navrhovateľa alebo jeho právneho zástupcu, čo však obeť diskriminácie cielene vystavuje

ďalšiemu stresu a dlhšej viktimizácii.

Pri preverovaní prípadov sa aj Stredisko stretáva s urážlivými slovami a vyhrážaním sa

zo strany zamestnávateľov. Objavili sa prípady, že na príkaz nadriadených zamestnanci

spisujú petície o tom, že nikto nikdy nebol na pracovisku diskriminovaný, čo v pozadí

výskumov o tom, čo všetko ľudia vnímajú ako diskrimináciu, pôsobí skôr kontraproduktívne.

Aj keď v roku 2009 Stredisko zaznamenalo pokles podaní týkajúcich sa nerovnakého

zaobchádzania pri prijímaní do zamestnania najviac ohrozených skupín, nemusí to znamenať, že

sa situácia zmenila, ale iba to, že po predchádzajúcich skúsenostiach tieto skupiny rezignovali na

hľadanie práce a často sa uchádzajú o podradné pozície, prípadne prácu už vôbec nehľadajú.

V práci sa zástupcovia Strediska často stretávajú s nepochopením podstaty

diskriminačného správania a jeho identifikácie v konkrétnych prípadoch, a to nielen u laickej,

ale aj u odbornej verejnosti. Východiskom v tejto nepriaznivej situácii môže byť spolupráca

146

zainteresovaných inštitúcií formou vzdelávacích aktivít, organizovaním okrúhlych stolov,

workshopov a spoločný postup v prípadoch namietanej diskriminácie, čím by v praxi prišlo

k eliminácii diskriminácie.

3.1.1. Problémy zákazu diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a pri prepúšťaní

Ekonomické problémy v spoločnosti súvisiace so svetovou hospodárskou krízou, ktoré

začali na sklonku roku 2008, sa najmä v období od januára 2009 prejavili v počtoch prijatých a

následne vybavených podnetov IP o porušovaní hlavne pracovnoprávnych predpisov

zamestnávateľmi. V hodnotenom období 2009 bolo vybavených celkom 6 289 podnetov, čo

v porovnaní s rokmi 2006, 2007 a 2008, kedy bol počet podnetov relatívne rovnaký, predstavuje

nárast o 1 693 podnetov. Situáciu v jednotlivých častiach Slovenska určite ovplyvňuje miera

nezamestnanosti a nedostatočný počet vhodných pracovných miest. V súčasnosti sa situácia

v možnosti zamestnať sa ešte zhoršuje. Tento stav ovplyvňuje správanie zamestnancov vo

využívaní prostriedkov na ochranu pred diskrimináciou a z tohto pohľadu treba posudzovať aj

štatistické hodnotenie roku 2009, ktoré v porovnaní s rokom 2008 vykazuje pokles počtu

podnetov zameraných na diskrimináciu o 10 %. Je totiž prirodzené, že zamestnanci, v snahe o

udržanie si pracovného miesta, menej upozorňujú na porušovanie právnych predpisov počas

trvania ich pracovnoprávneho vzťahu, a tým menej na nerovnaké zaobchádzanie.

Podľa overených informácií, ktoré získalo Stredisko, došlo pri niektorých hromadných

prepúšťaniach k prepúšťaniu prevažne starších ľudí a žien – matiek. Aj správy z niektorých

oslovených ÚPSVaR potvrdzujú, že prevažne boli prepúšťané ženy, čo však súviselo so

štruktúrou zamestnávateľov, ktorí nahlásili hromadné prepúšťania. Vysoké percento

prepustených bolo vo veku 45 – 60 rokov, mnohí prepustení boli občanmi so ZŤP.

Niektoré úrady potvrdzujú aj závery z výskumov, že priemerný vek prepustených žien

bol 45,5 rokov. Žiaden úrad však nepovažoval štruktúru prepustených zamestnancov za

diskriminačnú pre absenciu možnosti identifikovať konkrétny zákonom chránený dôvod.

Úrady neevidujú osobitne občanov na základe ich etnicity a národnosti, a tak údaje

o prepustených Rómoch, prípadne iných národnostných menšinách, nie sú k dispozícii.

Napriek tomu, že v praxi by sa organizačné zmeny mali dotknúť menej výkonných

zamestnancov, mnohí zamestnávatelia sa nechali ovplyvniť svojimi predsudkami a zo

zamestnania odchádzali aj veľmi kvalitní zamestnanci zo zákonom chránených skupín, čo

však môže v konečnom dôsledku len zhoršiť finančné problémy niektorých zamestnávateľov.

147

Ešte stále sa nevyužívajú v dostatočnej miere iné formy zamestnania, ako napríklad domácka

práca, telepráca a podobne.

3.1.2. Personálne agentúry ako dôležitý partner na trhu práce

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie

z dôvodov chránených antidiskriminačným zákonom a dôvodov uvedených v zákone

o službách zamestnanosti163 sa vzťahuje i na oblasť prístupu k zamestnaniu.

Zákon o službách zamestnanosti v § 14 ods. 2 zakotvuje, že občan má právo na prístup

k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v

pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným

zákonom, ktorým je antidiskriminačný zákon. V oblasti služieb zamestnanosti, kam patrí

okrem iného i sprostredkovanie zamestnania, zohrávajú dôležitú rolu i personálne agentúry.

Personálne agentúry vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia na sprostredkovanie

zamestnania za úhradu, ktoré vydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na dobu

neurčitú. Presné podmienky týkajúce sa sprostredkovania zamestnania za úhradu stanovuje

zákon o službách zamestnanosti v § 25 až 28.

Hoci personálne agentúry nie sú priamo jedným zo subjektov pracovnoprávneho

vzťahu, majú významnú rolu na trhu práce i pokiaľ ide o presadzovanie zásady rovnakého

zaobchádzania a nediskriminácie, najmä v oblasti práva na prístup k zamestnaniu a povolaniu.

V tejto súvislosti Stredisko zaujímalo, ako uvedenú úlohu vybrané personálne

agentúry spĺňajú, či realizujú vzdelávacie aktivity v tejto oblasti určené pre svojich

zamestnancov, manažérov a klientov, či si tieto agentúry vytvárajú vlastné etické kódexy

a pravidlá obsahujúce povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz

diskriminácie. Stredisko ďalej zaujímalo, či sa personálne agentúry venujú podpore

manažmentu rozmanitosti, či upozorňujú svojich klientov pri sprostredkúvaní ponúk práce, že

sa dopúšťajú, alebo by sa mohli dopustiť porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Otázky

Strediska sa týkali i možnej existencie osobitných programov pre uchádzačov o zamestnanie

patriacich k znevýhodneným skupinám obyvateľstva.

Na položené otázky zareagovali dve z viacerých personálnych agentúr. V odpovediach

zdôraznili, že pohovoru sa môže zúčastniť každý uchádzač o zamestnanie. Diskriminačné

otázky a fotografie nie sú súčasťou výberových kritérií v rámci pohovorov. Pokiaľ ide

o podporu manažmentu rozmanitosti, jedna z personálnych agentúr upozornila na to, že

163 Zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

148

dlhodobo zamestnáva porovnateľný počet žien. Podľa odpovedí personálne agentúry majú

etický kódex a pri riešení praktických záležitostí z neho vychádzajú. Súčasťou školení

budúcich zamestnancov personálnych agentúr je i oblasť nediskriminačného výberového

procesu. Osobitnú pozornosť jedna z personálnych agentúr venuje posielaniu profilu

zamestnanca, ktorý nesmie byť v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Profil neobsahuje

ani fotografiu, meno a kontaktné údaje. Z odpovedí personálnych agentúr ďalej vyplýva, že

jedna sa priamo venuje podpore manažmentu rozmanitosti, hoci neuviedla ďalšie podrobnosti,

a druhá mu nevenuje osobitnú pozornosť, ale ho aplikuje v praxi, a to priamo zamestnávaním

zamestnancov rôznej národnosti, vierovyznaní a etník. Obe personálne agentúry zhodne

uviedli, že klient odmietajúci ktorúkoľvek skupinu uchádzačov o zamestnanie na základe

diskriminačného dôvodu, nie je pre nich správnym obchodným partnerom. Jedna z nich

zdôraznila, že klientov na danú skutočnosť i upozorňuje, najmä ak by sa porušenie zásady

rovnakého zaobchádzania týkalo príslušníkov rómskej národnosti. Personálne agentúry

nevenujú osobitnú pozornosť uchádzačom o zamestnanie zo znevýhodnených skupín

obyvateľstva, ku všetkým údajne pristupujú rovnako, a nie diskriminačne. Je však potrebné

konštatovať, že získané informácie nedávajú komplexnú odpoveď na to, ako si personálne

agentúry v skutočnosti osvojili úlohu dôležitého „hráča“ na trhu práce v oblasti presadzovania

zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

V budúcnosti bude preto potrebné začať spolupracovať s personálnymi agentúrami

a zamerať vzdelávacie aktivity v uvedenej oblasti práve na tieto významné subjekty. A to i pri

poznaní, že ich postavenie do veľkej miery ovplyvňuje i stav celkovej zamestnanosti

a vytváranie ponúk práce, nakoľko boli jedni z tých, ktorých sa ekonomická a finančná kríza

dotkla do značnej miery.

3.2. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia,

zdravotnej starostlivosti, vo vzdelávaní a poskytovaní tovarov a služieb vrátane bývania

ustanovuje na európskej úrovni smernica rady 2000/43/ES len s ohľadom na rasový alebo

etnický pôvod.

Slovenský antidiskriminačný zákon ide v tomto smere nad rámec európskej úpravy

a zakazuje diskrimináciu v uvedených oblastiach nielen z dôvodu rasy a príslušnosti

k etnickej skupine, ale aj z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, príslušnosti

149

k národnosti, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a

rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo

sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Treba však pripomenúť, že zásada

rovnakého zaobchádzania sa v zmysle § 5 ADZ uplatňuje len v spojení s právami osôb

ustanovenými osobitnými zákonmi upravujúcich konkrétnu oblasť právnych vzťahov.

Sociálne zabezpečenie

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňuje

v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, pokiaľ ide o prístup a

poskytovanie sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,

doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod.

Na Stredisko sa často obracajú osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov cítia

diskriminované práve v oblasti sociálneho zabezpečenia. Po preverení všetkých skutočností je

ale potrebné často konštatovať, že problém spočíva v nedostatočnej informovanosti osôb o ich

právach a povinnostiach v konaní so Sociálnou poisťovňou. Príčinou sa ukázali zmeškanie

lehoty, alebo nepredloženie všetkých relevantných dokladov.

Nezriedka však problém spočíva aj v samotnej Sociálnej poisťovni, v odbornosti

a v osobnostných predpokladoch jej zamestnancov, pretože príčinou sťažností býva

neprimeraná dĺžka konania, neposkytnutie dostatočných informácií, problémy v osobnej

komunikácií a pod. Napriek viacerým podnetom adresovaných Stredisku sa v priebehu roka

2009 ani v jednom prípade nepotvrdila existencia diskriminácie v oblasti sociálneho

zabezpečenia. S otázkou týkajúcou sa počtu a obsahu podnetov namietajúcich diskrimináciu

v oblasti poskytovania sociálnych služieb sa Stredisko obrátilo na vyššie územné celky.

Odpoveďami zareagovalo 7 krajov, avšak žiaden z nich údajne neriešil sťažnosť týkajúcu sa

zásady rovnakého zaobchádzania.164

Zdravotná starostlivosť

Zákaz diskriminácie v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti upravuje okrem

ADZ aj zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti či Charta práv pacienta.

164 Žilinský samosprávny kraj uviedol 12 podnetov a sťažností, tieto sa ale mali týkať nespokojnosti klientov

v zariadeniach v súvislosti s poskytovanými službami, resp. s konkrétnym zamestnancom zariadenia.

150

Podľa informácií poskytnutých Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

v priebehu roka 2009 riešil úrad len jeden podnet namietajúci diskrimináciu z dôvodu

príslušnosti k rómskej národnosti. Tento podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený.

Zamestnanci Strediska sa v rámci svojej práce stretávajú aj s podnetmi

a sťažnosťami na prácu lekárov od osôb, ktoré sa cítia „diskriminované“, napr. v prípade,

keď musia platiť za lieky, alebo ak sa im lekár nevenuje s dostatočnou pozornosťou.

V priebehu roka 2009 Stredisko ani v jednom prípade nepotvrdilo diskrimináciu v oblasti

poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Stredisku bol v roku 2009 doručený podnet predsedu Únie nevidiacich a slabozrakých

Slovenska, organizácie združujúcej ľudí so zrakovým postihnutím v Slovenskej republike, ktorá

sleduje aj situáciu v oblasti kategorizácie zdravotníckych pomôcok úplne alebo čiastočne

uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Upozornil Stredisko na nerovnaké

zaobchádzanie v oblasti zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k osobám – diabetikom so

zrakovým postihnutím. Za nerovnaký prístup označili obsah vydávaných Opatrení Ministerstva

zdravotníctva SR, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo

čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. V skupine D zoznamu

zdravotníckych pomôcok sa nachádzajú zdravotnícke pomôcky pre diabetikov. V danom

zozname ako základný funkčný typ glukomeru, ktorý sa poistencom poskytuje na základe

lekárskeho poukazu bez doplatku, je určený glukomer bez hlasového výstupu a iných

špeciálnych úprav. Je to typ pomôcky, ktorý nemôžu samostatne využívať osoby nevidiace,

prakticky nevidiace a slabozraké – neprečítajú namerané údaje z displeja prístroja, prípadne ich

prečítajú len s veľkými ťažkosťami. V zozname zdravotníckych pomôcok pre diabetikov sa

nachádza glukomer s hlasovým výstupom. Hlasový výstup umožňuje čítať údaje z jeho displeja.

Pre objasnenie treba dodať, že ide o jediný, pomerne lacnejší glukomer, ktorý môže uvedená

skupina osôb so zdravotným postihnutím používať samostatne. Tento typ glukomeru môže

poistenec získať až po úhrade doplatku 75 % z jeho celkovej ceny. K možnému porušeniu

princípu rovnakého zaobchádzania tak dochádza v tom, že zatiaľ čo poistenec bez zrakového

postihnutia má možnosť získať na základe zdravotného poistenia funkčne vyhovujúci glukomer

bez akéhokoľvek doplatku, poistenec so zrakovým postihnutím ho môže získať len po úhrade

nemalého doplatku.

V tejto súvislosti sa Stredisko obrátilo na MZ SR s otázkami týkajúcimi sa zaraďovania

zdravotníckych pomôcok do kategorizačného zoznamu, predovšetkým aké kritériá sú

zohľadňované pri zaraďovaní zdravotníckych pomôcok do zoznamu týchto pomôcok, úplne

151

alebo čiastočne uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia a aké konkrétne kritériá musí

spĺňať zdravotnícka pomôcka zaradená ako základný funkčný typ v uvedenom zozname.

MZ SR vo svojej odpovedi uviedlo, že kritériá kategorizácie sú určené § 21 zákona

577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného

zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z. z.), ďalej, že základný funkčný typ zdravotníckej

pomôcky poskytuje poistencovi s určitým zdravotným postihnutím alebo určenou chorobou

vyhovujúci funkčný efekt, ktorý je rovnocenný s inými porovnateľnými typmi alebo

vyhotoveniami, má požadovaný estetický vzhľad, požadovanú životnosť a cenu.

Na otázku, či boli MZ SR adresované sťažnosti týkajúce sa výšky cien

zdravotníckych pomôcok v roku 2009 a či sa zohľadňujú námietky k ich cenám pri ich

zaraďovaní do kategorizačného zoznamu, MZ SR v odpovedi upresnilo, že podľa § 22 zákona

577/2004 Z. z. žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych

pomôcok a o úradné určenie ceny podáva ich výrobca alebo ním splnomocnený zástupca

ministerstvu. Pri kategorizácii MZ SR prihliada na údaj o cene od výrobcu alebo dovozcu v

štáte, v ktorom má sídlo výrobca zdravotníckej pomôcky, ak je v ňom zdravotnícka pomôcka

registrovaná, alebo vo všetkých členských štátoch Európskej únie, v ktorých je registrovaná.

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že glukomer bez hlasového výstupu

zaraďovaný ako základný funkčný typ nespĺňa podmienku vyhovujúceho funkčného efektu

pre skupinu osôb diabetikov so zrakovým postihnutím, ale i starších ľudí, a tým sa stávajú

znevýhodňovaní.

Zaradenie glukomeru s hlasovým výstupom sa Stredisku javí ako nepriama

diskriminácia, pretože ide o predpis navonok pôsobiaci neutrálne a sledujúci legitímny cieľ,

avšak podmienky na jeho dosiahnutie nespĺňajú mieru primeranosti a nevyhnutnosti.

Vzdelávanie

Pre oblasť vzdelávania sú v súvislosti so zákazom diskriminácie okrem

antidiskriminačného zákona dôležité aj zákony upravujúce právne vzťahy pri poskytovaní

jednotlivých stupňov vzdelávania, ako je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) alebo zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Oba zákony obsahujú

v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania priamy odkaz na

antidiskriminačný zákon. V súčasnosti platný a účinný školský zákon obsahuje explicitný

zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, samotnú definíciu segregácie

152

ale neposkytuje. Z informácií poskytnutých štátnymi školskými inšpekciami vyplýva, že len

štátna školská inšpekcia v Bratislave a Košiciach sa zaoberala podnetmi namietajúcimi

diskrimináciu. Inšpekcia v Bratislave riešila 5 podnetov, ktoré sa týkali najmä zaraďovania

žiakov do tried (napr. s rozšíreným vyučovaním niektorého predmetu), do športového krúžku,

na exkurziu, výlet a pod., pričom v jednom prípade bola namietaná diskriminácia z dôvodu

etnického (rómskeho) pôvodu žiakov základnej školy. Podľa informácií z inšpekcie boli

všetky námietky vyhodnotené ako neopodstatnené, takže neboli uložené ani ďalšie opatrenia.

Košická inšpekcia sa zaoberala podnetom namietajúcim diskrimináciu v prípade vylúčenia

rómskych žiakov z exkurzie učiteľkami ZŠ, anonymná sťažnosť bola prešetrená a inšpekciou

vyhodnotená ako neopodstatnená.

V špeciálnych školách je evidentné zastúpenie prevažne rómskych detí. Ich

začleňovanie do bežných tried v základných školách, kde by sa učili spolu s deťmi majoritnej

časti spoločnosti, by však určite vytváralo podmienky pre ich lepšie zapájanie do aktívneho

života a následne na trh práce.

Vo vzťahu k dodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania so žiakmi a študentmi so

zdravotným postihnutím je dôležitá požiadavka stanovená v § 2 ods. 3 ADZ, podľa ktorej

dodržiavanie rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred

diskrimináciou. Zákon o vysokých školách v súvislosti s podporou študentov so zdravotným

postihnutím v § 100 zakotvuje, že vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre

študentov so zdravotným postihnutím, vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby, bez

znižovania požiadaviek na študijný výkon. K zodpovedajúcim podmienkam štúdia patrí

umožnenie štúdia podľa individuálneho študijného plánu, v odôvodniteľných prípadoch

predĺženie dĺžky štúdia s odpustením poplatkov za štúdium a zabezpečenie podmienok

súvisiacich s návštevou školy študentov so zdravotným postihnutím. Téme schvaľovania

individuálnych študijných plánov sa Správa podrobnejšie venuje v podkapitole 3.3.1.

Všeobecnej časti Správy.

Poskytovanie tovarov a služieb

Zákon 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obsahuje v súvislosti so zákazom

diskriminácie v § 4 len stručný odkaz na antidiskriminačný zákon, v zmysle ktorého je

predávajúci povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania

v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. Predávajúci zároveň

153

nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený

na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

Slovenská obchodná inšpekcia evidovala v roku 2009 47 podnetov týkajúcich sa

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, z ktorých 11 bolo opodstatnených, 27

neopodstatnených a 9 podnetov je v štádiu riešenia. Podľa poskytnutých informácií bolo

nerovnaké zaobchádzanie so spotrebiteľom zistené v 33 prevádzkach, pričom išlo najmä

o účtovanie dvojakých cien pri predaji toho istého tovaru, resp. poskytnutí služby rovnakej

kvality, odmietnutie predaja výrobkov spotrebiteľovi, ktoré boli vystavené alebo inak

pripravené na predaj a o neposkytnutie služby rómskych občanom. Z informácií poskytnutých

Slovenskou obchodnou inšpekciou ďalej vyplýva, že v roku 2009 boli uskutočnené 2

kontrolné akcie zamerané na diskrimináciu rómskych spoluobčanov v reštauračných

a pohostinských zariadeniach, pričom v oboch prípadoch sa podnet podania potvrdil.

Skutočnosť, že diskriminácia v oblasti poskytovania tovarov a služieb je pre niektoré

skupiny občanov každodennou realitou, potvrdzujú aj informácie poskytnuté Poradňou pre

občianske a ľudské práva v Košiciach, ktorá v roku 2009 poskytla právne zastupovanie 23

klientom v 10 konaniach, pričom prípady sa týkajú namietaného porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania v prístupe k tovarom a službám, k sociálnemu zabezpečeniu a k zamestnaniu.

Na základe podnetu sa v roku 2009 Stredisko zaoberalo upozornením na skúsenosť

mnohých rodičov, ktorí sa dennodenne stretávajú so zákazom vstupu s kočíkom do predajní

alebo rôznych prevádzok poskytujúcich služby. Uvedená prax bola Strediskom v

stanovisku165 vyhodnotená ako diskriminácia z dôvodu pohlavia a rodinného stavu.

165 Stanovisko zo 6. júla 2009.

154

4. PROSTRIEDKY PRÁVNEJ OCHRANY – KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S PORUŠENÍM ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA

Neochota obetí diskriminácie riešiť svoju situáciu súdnou cestou spočíva v celkovej

nedôvere v súdny systém, finančnej a časovej náročnosti súdneho konania, ale aj v nedostatku

informácií a neznalosti prostriedkov právnej ochrany. Preto naďalej pretrváva dlhodobo nízky

počet právoplatných rozhodnutí zapríčinený aj nedostatkom podaní.

S otázkou ohľadne počtu podaní týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania sa Stredisko obrátilo na jednotlivé súdy. Viacero súdov nezaznamenalo

a neriešilo v priebehu roku 2009 žiaden takýto návrh (napr. okresný súd v Žiline, Pezinku,

Piešťanoch, Košice 1, Košice 2, Senica). Ojedinele sa vyskytli návrhy (Bratislava 4 – l

žaloba, Nové Zámky – 1 návrh, Rimavská Sobota – 3 návrhy). Prekvapením preto bola

informácia Okresného súdu Bratislava 1, ktorý v priebehu roka 2009 zaznamenal 106

návrhov. To však súvisí s prípadmi tzv. platovej diskriminácie sudcov všeobecných súdov

oproti sudcom bývalého Špeciálneho súdu. Druhým „rekordérom“ v počte návrhov za rok

2009 je na základe získaných informácií Okresný súd Bratislava 5 s 24 návrhmi a Okresný

súd v Martine so 16 návrhmi.166

Napriek iniciatíve Strediska z predchádzajúcich rokov, aby súdy do svojich štatistických

hodnotení zaradili aj identifikáciu „podané a rozhodnuté kauzy súvisiace s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania podľa dôvodov a oblastí ADZ“, stále neexistuje žiadna evidencia

prípadov v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, preto majú uvedené

informácie len orientačný charakter.

Stredisko tak opakovane poukazuje na nevyhnutnosť doplniť aktuálnu štatistiku

spracovávanú jednotlivými súdmi a aj centrálne o uvádzaný štatistický identifikátor. Tieto údaje

Stredisko považuje za nevyhnutné pre plnenie úloh, vyplývajúcich mu zo zákona o Stredisku,

akými sú monitorovanie a hodnotenie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania či

kompetencia vypracúvať a uverejňovať správy a odporúčania o otázkach súvisiacich

s diskrimináciou.

Vzhľadom na dôvody uvedené v úvode tejto časti Správy je významným prostriedkom

ochrany práv obetí diskriminácie mediácia, ktorej je venovaná samostatná kapitola. Vzhľadom

166 Podrobnejšie pozri časť 4.3. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

155

na jej osobitný význam je preto neustále potrebné zvyšovať informovanosť zainteresovaných

subjektov o možnosti využívať mediáciu v sporoch podľa antidiskriminačného zákona.

4.1. Mediácia ako mimosúdne riešenie sporov vo veciach diskriminácie

Stratégie riešenia diskriminácie sú rôzne a predstavujú nástroje rôznej intenzity od

zmierneho riešenia sporu mimosúdne prostredníctvom mediácie, podaním podnetov kontrolným

orgánom, medializáciou – zverejnením skutočností a využitím tlaku médií až po súdnu ochranu.

Obeť diskriminácie môže súbežne využiť viaceré postupy, alebo zvoliť ich postupnosť.

Stredisko v roku 2009, tak ako v predchádzajúcich rokoch, poskytovalo v rámci pomoci

obetiam diskriminácie aj mediáciu, o ktorú prejavuje záujem čoraz viac žiadateľov o pomoc.

Nárast záujmu súvisí aj so zvyšovaním informovanosti o tomto spôsobe riešenia sporu vo

veciach súvisiacich s diskrimináciou a jeho výhodách. Celkove bol zvolený mediačný postup

v 13 prípadoch, z toho sa v 3 prípadoch spor ukázal ako nevhodný na mediáciu, v 3 prípadoch

odstúpil od mediácie iniciátor, v 6 prípadoch s mediáciou nesúhlasil respondent. V dvoch

prípadoch sa obe strany dohodli na riešení svojho sporu mediáciou a za pomoci mediátoriek zo

Strediska bola dosiahnutá dohoda.

Pokiaľ ide o štruktúru mediačných prípadov riešených na Stredisku išlo výhradne

o spory vzniknuté v pracovných vzťahoch, resp. v zamestnaní. V dôvodoch v týchto prípadoch

dominoval predovšetkým rodinný stav (7) a tehotenstvo (1), mobbing a bossing (3). V ďalších

prípadoch bol dôvodom vek, zdravotné postihnutie. Z demografického hľadiska mali

o mediáciu v absolútnej prevahe záujem ženy (12:1).

Potvrdením efektívnosti využívania foriem mimosúdnych urovnaní vrátane mediácie bol

aj prípad, ktorý riešila v minulom roku Poradňa pre ľudské a občianske práva v Košiciach.167

Išlo o prípad diskriminácie v oblasti poskytovania tovarov a služieb z dôvodu etnickej

príslušnosti. Tento prípad bol úspešné ukončený formou mimosúdneho urovnania.

4.2. Súdne konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania

Podľa § 9 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona každý má podľa tohto zákona právo na

rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv

na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä

167 Zdroj: http://www.poradna-prava.sk/go.php?p=5.

156

domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania,

ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Už v predchádzajúcich správach o dodržiavaní ľudských práv Stredisko poukazovalo

na pretrvávajúci problém pri efektívnom presadzovaní zásady rovnakého zaobchádzania,

spočívajúci v nedostatku domácej judikatúry, o ktorú by sa bolo možné oprieť pri posudzovaní

prípadov porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona

a súvisiacich osobitných zákonov.

Podobne ako ostatné roky sa Stredisko preto snažilo zistiť, aká bola v tejto oblasti

situácia v priebehu roka 2009. Ministerstvu spravodlivosti SR a všetkým krajským

a okresným súdom Stredisko adresovalo otázky týkajúce sa podaných návrhov/žalôb

súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a rozhodnutých (z toho právoplatne

rozhodnutých) prípadov.

Zo strany Ministerstva spravodlivosti SR bolo Stredisko informované,168 že

výkazníctvo Ministerstva spravodlivosti SR poskytuje údaje o pohybe súdnych agend (nápad,

vybavené, nevybavené atď.) iba v celkových číslach bez podrobnejšej špecifikácie.

Ministerstvo zároveň uviedlo, že systém súdnej štatistiky eviduje len skončené veci. Nové

žaloby a prebiehajúce konania sa nesledujú. Ministerstvo preto z rezortnej štatistiky nemá

žiadne informácie o právoplatne skončených súdnych sporoch za roky 2005 – 2009 týkajúcich

sa práva na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou podľa zákona č. 365/2004

Z. z. v znení neskorších predpisov (alebo súvisiacich osobitných zákonov).

Informácie, ktoré Stredisku poskytli jednotlivé krajské súdy mali rôzny obsah

a charakter, prípadne sme odpovede nezískali (Krajský súd Prešov). Ako sme boli

napríklad informovaní zo strany Krajského súdu v Košiciach, dožiadaniu Strediska nebolo

možné vyhovieť, pretože krajský súd o požadovaných údajoch o skladbe súdnych konaní

evidenciu nevedie.

Krajský súd v Bratislave nezaznamenal v roku 2009 ani jeden návrh na začatie

konania, kde predmetom konania bolo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa

zákona č. 365/2004 Z. z. a ani jedna vec nebola v roku 2009 právoplatne skončená. Pokiaľ

ide o výsledky v jednotlivých okresných súdoch, pôsobiacich v obvode Krajského súdu v

Bratislave, zaznamenané boli nasledovné výsledky:

- Okresný súd Bratislava I prijal v roku 2009 spolu 106 návrhov s predmetom sporu

porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z., pričom 168 Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR z 5. marca 2010.

157

rozhodnutý bol jeden spor, avšak rozsudok doposiaľ z dôvodu priebehu odvolacieho

konania nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,

- Okresný súd Bratislava II – podané boli dva návrhy, rozhodnutý žiaden,

- Okresný súd Bratislava III – konania súvisiace s porušením zásady rovnakého

zaobchádzania neeviduje,

- Okresný súd Bratislava IV – podaná bola jedna žaloba, ktorá sa týka porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z., v ktorej zatiaľ nebolo

právoplatne rozhodnuté,

- Okresný súd Bratislava V – podaných bolo 24 návrhov sudcov týkajúcich sa porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania,

- Okresný súd Malacky v roku 2009 nezaregistroval žiadne podanie týkajúce sa zásady

rovnakého zaobchádzania, ani žiadna vec nebola rozhodnutá,

- Okresný súd Pezinok v roku 2009 nezaznamenal žiadne návrhy týkajúce sa porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania a žiadna vec nebola v 2009 právoplatne rozhodnutá.

Krajský súd v Banskej Bystrici poskytol nasledovné informácie z okresných súdov

(OS) vo svojom obvode:

- na OS Banská Bystrica bolo v roku 2009 podaných osem návrhov, ktoré sa týkali

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.

Rozhodnuté bolo v jednej veci, ale táto ešte nie je právoplatne skončená.

- OS Veľký Krtíš roku 2009 uviedol, že boli podané 2 návrhy v zmysle

antidiskriminačného zákona, ktoré podali sudcovia Okresného súdu vo Zvolene,

a ktoré sa týkali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (veci boli OS prikázané

Krajským súdom v Banskej Bystrici). Rozhodnuté boli dve veci, (bližšie

nešpecifikované či ide o uvedené žaloby a či bolo rozhodnuté právoplatne).

- na OS Brezno v roku 2009 nebol podaný žiadny návrh podľa antidiskriminačného

zákona. Jedna vec je v konaní, zatiaľ nie je právoplatne skončená.

- OS Rimavská Sobota uviedol že v roku 2009 boli podané tri návrhy týkajúce sa

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona (vo

všetkých prípadoch boli navrhovateľmi sudcovia okresných súdov v obvode

pôsobnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici a predmetom sporu je náhrada

nemajetkovej ujmy). Ani jedna z uvedených vecí nebola v roku 2009 rozhodnutá. V

roku 2009 boli právoplatne rozhodnuté dve veci týkajúce sa porušenia zásady

158

rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Jedna vec bola skončená

zmierom, druhá rozsudkom OS, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol, v

spojitosti s rozsudkom krajského súdu, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Podľa informácií Krajského súdu v Nitre bol v jeho obvode v priebehu roku 2009

podaný 1 návrh na začatie konania týkajúci sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

podľa zákona č. 365/2004, ktorý sa vedie na OS Nové Zámky. Na Krajskom súde v Nitre a

ani na okresných súdoch v jeho obvode nebolo rozhodnuté o žiadnych veciach týkajúcich sa

antidiskriminačného zákona.

Krajský súd v Trenčíne informoval, že v roku 2009 na ich súde bol podaný 1 návrh

vo veci týkajúcej sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného

zákona. V predmetnom konaní ide o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia

Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 10/2009 o poskytovaní sociálnych služieb. Vo veci

bol dňa 10. februára 2010 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené, vo

zvyšku týkajúcom sa porušenia § 9 zákon č. 365/2004 Z. z. bol návrh zamietnutý. Vec nie je

právoplatne skončená. Žiadna vec týkajúca sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

podľa antidiskriminačného zákona nebola právoplatne rozhodnutá v roku 2009 na tomto

súde. V jednom konaní bolo rozhodnuté o zrušení rozsudku okresného súdu Trenčín zo dňa

14. novembra 2008, č. k. 11C/259/2005-162 o vyplatenie nemajetkovej ujmy, kde sa

žalobca ako pracovník žalovaného domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy z dôvodu jeho

diskriminácie v zamestnaní (porušovania zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ZP).

Vec bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. apríla 2009 zrušená a vrátená v napadnutej

časti súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave uviedol, že v obvode tohto súdu neboli podané žiadne žaloby

týkajúce sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona

a neboli rozhodnuté žiadne označené veci.

Krajský súd v Žiline uviedol, že samotný krajský súd a podľa informácií z okresných

súdov ani okresné súdy v jeho obvode (Okresný súd Žilina, Čadca, Námestovo,

Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín) neevidovali v roku 2009 podanie návrhov

týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného

zákona, ani právoplatné rozhodnutia v právnych veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.

159

Na Okresnom súde Martin bolo v roku 2009 podaných 16 návrhov týkajúcich sa

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa citovaného zákona, o žiadnom z nich

však nebolo v roku 2009 právoplatne rozhodnuté.

Stredisku poskytli informácie tiež jednotlivé okresné súdy, z ktorých uvádzame:

- OS Košice I, OS Košice II a OS Košice okolie, OS Piešťany a OS Senica uviedli, že

v roku 2009 nebola podaná žiadna žaloba, ktorá by sa týkala porušovania zásady

rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. V roku 2009 taktiež

nebola rozhodnutá ani jedna vec, ktorej predmetom konania by bolo porušenie

zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.

- na OS Kežmarok nebol v roku 2009 podaný žiadny návrh na začatie konania týkajúci

sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákon č. 365/2004 Z. z. V roku

2009 bola na OS Kežmarok právoplatne ukončená 1 vec týkajúca sa porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.

Zisťovanou skutočnosťou bolo tiež podávanie, prípadne rozhodovanie súdov

o verejných žalobách. Žiaden zo súdov, ktoré Stredisku poskytli požadované informácie,

tzv. verejnú žalobu nezaevidoval a o žiadnej ani nerozhodol.

V júni 2009 bol medializovaný rozsudok Okresného súdu Prešov zo 17. júna 2009,

v ktorom OS Prešov rozhodol, že mesto Sabinov a Ministerstvo výstavby a regionálneho

rozvoja SR konali diskriminačne, keď rómskych obyvateľov z centra mesta presťahovali do

bytov nižšieho štandardu mimo súčasnej zástavby mesta.169 Občianske združenie Občan

demokracia a zodpovednosť, ktoré v tomto prípade sprostredkovali právnu pomoc, a podalo

žalobu pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pre príslušnosť navrhovateľov k

rómskemu etniku, na svojej stránke www.oad.sk k danému rozsudku uviedlo, že žaloba

vychádzala aj z toho, že poskytovanie bývania nesmie v zmysle nášho právneho poriadku a

medzinárodných dohovorov prehlbovať priestorovú, spoločenskú a ani etnickú segregáciu.

Súd rozhodol, že mesto porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania jednak nevhodným

výberom lokality, ktorá prehlbuje segregáciu, a zároveň tým, že do tejto lokality

presťahovalo len Rómov, hoci aj iní občania bývajúci v centre mesta sa nachádzali v

rovnakej situácii. Súd tiež rozhodol, že aj Ministerstvo výstavby pri poskytovaní dotácie na

výstavbu bytov nižšieho štandardu konalo diskriminačne; k tomu súd uviedol, že ak by

ministerstvo dostatočným spôsobom skúmalo, pre akú skupinu obyvateľstva výstavba bude

a kde sa má nachádzať, plnilo by tak aj pozitívny záväzok štátu prijímať opatrenia na

169 Zdroj: http://korzar.sme.sk/c/4894237/sud-romov-v-sabinove-segregovali.html. Cit. 9. apríla 2010.

160

ochranu pred diskrimináciou. Tiež by tak zistilo, aký dopad môže mať poskytnutá dotácia

pre danú skupinu obyvateľstva, a túto by neposkytlo, resp. nemalo poskytnúť, čím by sa

vzhľadom na finančnú situáciu mesta Sabinov výstavba neuskutočnila.

Podľa dostupných informácií mesto Sabinov využilo opravný prostriedok voči

tomuto rozhodnutiu súdu. Napriek tomu, že odvolací súd rozhodnutie okresného súdu môže

zmeniť, Stredisko považovalo za dôležité informovať o tomto rozsudku vzhľadom na jeho

precedentný charakter v tejto oblasti. Okresný súd Prešov sa pri rozhodovaní významne

zaoberal antidiskriminačnou legislatívou v úzkej spojitosti s medzinárodnými dohovormi

a súvislosťami z nich vyplývajúcimi.

Stredisko v roku 2009 podalo žaloby a prevzalo zastupovanie v 3 prípadoch týkajúcich

sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. V dvoch z nich Stredisko zastupuje

zamestnankyne v žalobe o neplatnosť výpovede a o určenie povinnosti zamestnávateľa upustiť

od porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu proti

zamestnávateľovi, ktorého zriaďovateľom je VÚC Prešov. V treťom prípade zastupuje

Stredisko žalobkyňu v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy pre porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania v jej predchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu. Konania prebiehajú na OS

Humenné a OS Martin, v žiadnom z nich zatiaľ nebolo rozhodnuté.

* * *

Napriek tomu, že téma diskriminácie je na Slovensku dosť často pertraktovaná a

medializovaná, je obsah a význam tohto pojmu stále nezrozumiteľný veľkej časti populácie (v

niektorých prípadoch žiaľ, aj odbornej).

Preto, podobne ako v predchádzajúcich správach, Stredisko akcentuje potrebu

pokračovať v zlepšení informovanosti o európskej a národnej antidiskriminačnej legislatíve tak

u osôb/aktérov priamo zúčastnených na regionálnej a lokálnej úrovni, ktorí bývajú označovaní

ako diskriminujúce osoby, ako aj u osôb, ktoré sa v zamestnaní, vo vzdelávaní, pri

poskytovaní tovarov a služieb, v zdravotníctve a v sociálnom zabezpečení stávajú obeťami

diskriminácie alebo viacnásobnej diskriminácie. Ochota štátnych orgánov a samospráv vytvárať

a podporovať preventívne antidiskriminačné politiky v úzkej spolupráci s ľudskoprávnymi

inštitúciami a mimovládnymi organizáciami (aj formou dočasných vyrovnávacích opatrení), ale

aj zvýšenie miery podieľania sa diskrimináciou ohrozených skupín na živote a riadení

spoločnosti môže prispieť k pozitívnemu formovaniu spoločenských nálad a postojov a

k postupnému odstraňovaniu rôznych foriem diskriminácie a bariér v presadzovaní rovnosti

v živote našej spoločnosti.

161

ZÁVER

Hoci hodnotenie dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike býva každoročne

predmetom viacerých správ uverejňovaných slovenskými aj medzinárodnými inštitúciami

a mimovládnymi organizáciami, dovoľujeme si na tomto mieste zdôrazniť, že jedine

Stredisko je zo zákona povinné a oprávnené vypracovať a zverejňovať každoročne Správu

o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania. Takéto oprávnenie

vyplýva Stredisku, ako jedinej NHRI a Equality Body v Slovenskej republike, aj z citovaných

medzinárodných dokumentov.170

Preto je každoročnou ambíciou Slovenského národného strediska pre ľudské práva pri

vypracúvaní Správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania

v Slovenskej republike poskytnúť slovenskej aj zahraničnej verejnosti viac-menej komplexný

pohľad na aktuálny stav ľudských práv v Slovenskej republike, na ich uplatňovanie

a dodržiavanie, ako aj na opatrenia legislatívnej i nelegislatívnej povahy na úrovni štátnej

správy a územnej samosprávy, ktoré boli v Slovenskej republike v priebehu roka prijaté,

prípadne nadobudli účinnosť.

Túto ambíciu by ani pri hodnotení za rok 2009 nebolo možné naplniť bez účinnej

spolupráce všetkých orgánov verejnej správy (počnúc ústrednými orgánmi štátnej správy až po

orgány obecnej samosprávy), verejnoprávnych inštitúcií, akademickej obce a mimovládnych

organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv. Preto veľmi pekne ďakujeme všetkým

spolupracujúcim orgánom, organizáciám a inštitúciám za ich ústretový prístup a za konkrétne,

obsažné a predovšetkým objektívne a využiteľné podklady. Je nám skutočne ľúto, že

z hľadiska rozsahu Správy nebolo možné všetky podklady a stanoviská do správy zapracovať.

Pre Stredisko sú však aj nezapracované podklady a informácie významným zdrojom

poznatkov a určite budú využívané pri vypracúvaní odborných stanovísk a čiastkových správ,

pri nezávislom zisťovaní či pri výskumoch a v publikačnej činnosti. Zoznam spolupracujúcich

orgánov, organizácií a inštitúcií je uvedený v Prílohe č. 1.

Rok 2009 možno z hľadiska rozvoja systému ochrany ľudských práv a slobôd

charakterizovať aj ako rok zbierania/nadobúdania skúseností s uplatňovaním viacerých

významných zákonov ovplyvňujúcich tento systém v praxi (napr. zákon o sociálnych

službách, tlačový zákon, školský zákon a pod.). Aj keď pri príprave niektorých zákonov

170 Pozri Úvod.

162

i k platným zneniam niektorých z nich (predovšetkým v sociálnej oblasti) sa vyskytli kritické

pripomienky, všeobecne možno konštatovať, že legislatívne, ale aj iné kroky, ktoré štátne

orgány a iné zainteresované subjekty v Slovenskej republike v roku 2009 uskutočnili, v snahe

o posilňovanie ochrany a uplatňovanie ľudských práv, predchádzanie ich porušovaniu

a s cieľom odstraňovania diskriminácie, boli v slovenskej verejnosti prijímané pozitívne.

Na základe skutočností uvedených v tejto Správe možno vo všeobecnosti konštatovať,

že v Slovenskej republike v roku 2009 nedochádzalo k porušeniu systému ochrany ľudských

práv a základných slobôd, či k plošnému porušovaniu ľudských práv, alebo k výraznému

porušovaniu ľudských práv v rámci určitej oblasti.

Slovenská republika ako štandardná demokratická krajina uznáva a dodržiava

všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná,

a záväzky vyplývajúce pre ňu z členstva v medzinárodných organizáciách na ochranu

ľudských práv a z pristúpenia k medzinárodným dohovorom o ľudských právach. Dôkazom

toho je aj členstvo Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve od

júna 2008 do júna 2011 a jej medzinárodne rešpektované aktivity v tejto oblasti.171 Za prejav

uznania na medzinárodnom fóre treba považovať aj zvolenie Slovenskej republiky v októbri

2009 za člena Výkonnej rady UNESCO172 na štyri roky.

Napriek tomu v Správe poukazujeme na určité problémy a nedostatky súvisiace

s ochranou a uplatňovaním niektorých ľudských práv a základných slobôd v roku 2009

v Slovenskej republike. Niektoré z nich, napríklad neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní,

majú, žiaľ, už chronický charakter a k tomuto nelichotivému označeniu sa podľa názoru

Strediska približuje už aj problém nezriadenia detenčného ústavu a roztrieštenosť volebnej

legislatívy. Prinajmenšom znepokojujúci je trend určitej zhovievavosti (časti spoločnosti) k

prejavom intolerancie motivovanej nenávisťou voči príslušníkom iných rás, národov,

národnostných či etnických skupín, prípadne náboženstiev, ku krajne pravicovým hnutiam či

dokonca k rasovo motivovanému násiliu.

171 Napríklad na svojom 13. zasadnutí dňa 24. marca 2010 schválila rada OSN pre ľudské práva Rezolúciu

o predĺžení a posilnení mandátu pracovnej skupiny pre nový Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa vytvorenej v júni 2009. Slovensko sa v rámci tejto pracovnej skupiny profilovalo ako líder a podstatnou mierou sa podieľalo na príprave rezolúcie a rokovaniach o nej. Predsedom pracovnej skupiny je zástupca Slovenskej republiky pán Drahoslav Štefánek.

172 Výkonná rada má 58 členov a je rozhodovacím orgánom UNESCO, ktorý medzi zasadnutiami Generálnej konferencie zatupuje 193 členských štátov UNESCO. Medzi priority UNESCO, ako univerzálnej, špecializovanej organizácie OSN pre vzdelávanie, kultúru a vedu, patrí aj podpora a ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody tlače a práva na informácie.

163

Vychádzajúc zo svojich rozšírených úloh a kompetencií Stredisko v roku 2009

venovalo zvýšenú pozornosť najmä zisteniam a problémom, ktoré sú obsahom Osobitnej časti

Správy. Monitoringom, výskumnými, vzdelávacími či informačnými aktivitami bude

reflektovať tieto citlivé oblasti porušovania zásady rovnakého zaobchádzania aj v roku 2010 a

snažiť sa jej porušovaniu predchádzať a hľadať pozitívne riešenia.

164

Príloha č. 1 Zoznam spolupracujúcich orgánov a organizácií

1. Asociácia fakultných nemocníc SR

2. Asociácia slovenských kúpeľov

3. Asociácia vydavateľov regionálnej tlače

4. Centrum právnej pomoci

5. Denník Pravda - Perex, a.s

6. ELVOD, a.s.

7. Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy v Sládkovičove

8. Generálna prokuratúra SR

9. Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže

10. INDEX NOSLUŠ, spol. s r.o.

11. Informačná kancelária Rady Európy

12. Kancelária verejného ochrancu práv

13. Kia Motors Slovakia, spol. s r.o.

14. Konfederácia odborových zväzov

15. Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici

16. Krajský stavebný úrad v Košiciach

17. Krajský stavebný úrad v Nitre

18. Krajský stavebný úrad v Prešove

19. Krajský stavebný úrad v Trenčíne

20. Krajský stavebný úrad v Žiline

21. Krajský súd v Banskej Bystrici

22. Krajský súd v Bratislava

23. Krajský súd v Košiciach

24. Krajský súd v Nitre

25. Krajský súd v Trenčíne

26. Krajský súd v Trnave

27. Krajský súd v Žiline

28. Lugera & Maklér, spol. s r.o.

29. Magistrát hlavného mesta Bratislava

165

30. Mestský úrad Bánovce nad Bebravou

31. Mestský úrad Banská Bystrica

32. Mestský úrad Michalovce

33. Mestský úrad Pezinok

34. Mestský úrad Prešov

35. Mestský úrad Sečovce

36. Mestský úrad Trenčín

37. Mestský úrad Trnava

38. Mestský úrad Zvolen

39. Mestský úrad Žilina

40. Miestny úrad Bratislava – Staré mesto

41. Miestny úrad Košice – Staré mesto

42. Migračný úrad MV SR

43. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

44. Ministerstvo kultúry SR

45. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR

46. Ministerstvo spravodlivosti SR

47. Ministerstvo spravodlivosti SR – kancelária zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva

48. Ministerstvo spravodlivosti SR – sekcia medzinárodného a európskeho práva

49. Ministerstvo vnútra SR

50. Ministerstvo zdravotníctva SR

51. Ministerstvo životného prostredia SR

52. Nadácia otvorenej spoločnosti

53. Najvyšší súd SR – odbor dokumentácie, analytiky a zahraničných stykov

54. Národná diaľničná spoločnosť

55. Národné centrum zdravotníckych informácií

56. Národný inšpektorát práce

57. Okresný súd Bratislava I

58. Okresný súd Bratislava II

59. Okresný súd Kežmarok

60. Okresný súd Košice – okolie

61. Okresný súd Košice I

166

62. Okresný súd Malacky

63. Okresný súd Nové Zámky

64. Okresný súd Piešťany

65. Okresný súd Prievidza

66. Okresný súd Senica

67. Okresný súd Žilina

68. OZ SPOJE

69. Prešovská univerzita v Prešove

70. Rada STV

71. Sekretariát Rady vlády SR pre seniorov a Rady vlády pre osoby so zdravotným postihnutím

72. Slovenská demokratická a kresťanská únia

73. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

74. Slovenský odborový zväz zamestnancov obrany

75. Slovenský syndikát novinárov

76. Slovenský zväz bytových družstiev

77. Slovenský zväz telesne postihnutých

78. SOZ sklárskeho priemyslu

79. SOZ verejnej správy

80. Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja

81. Súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva pre poruchy učenia a správania

82. Školské inšpekčné centrum Košice

83. Školské inšpekčné centrum Nitra

84. Školské inšpekčné centrum Trnava

85. Školské inšpekčné centrum Žilina

86. Štátna školská inšpekcia

87. Trnavská univerzita v Trnave

88. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

89. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

90. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

91. Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja

92. Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

93. Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru Obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie

167

94. Úrad Bratislavského samosprávneho kraja

95. Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR

96. Úrad justičnej a kriminálnej polície Prezídia PZ

97. Úrad Košického samosprávneho kraja

98. Úrad na ochranu osobných údajov

99. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok

100. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce

101. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky

102. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad

103. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota

104. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves

105. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen

106. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina

107. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

108. Úrad Prešovského samosprávneho kraja

109. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

110. Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja

111. Úrad Trnavského samosprávneho kraja

112. Úrad Žilinského samosprávneho kraja

113. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví

114. Ústavný súd SR

115. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR

116. Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie

117. VIA IURIS – Centrum pre práva občana

118. Združenie odborárov jadrovej energetiky

119. Združenie slovenských spotrebiteľov

120. Žilinská univerzita v Žiline

168

Príloha č. 2 Zoznam skratiek

ADZ, antidiskrimina čný zákon - Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

predpisov

AVRT - Asociácia vydavateľov regionálnej tlače na Slovensku

COTIF - Dohovor o medzinárodnej železničnej osobnej doprave

CPP - Centrum právnej pomoci

CPT - Európsky výbor na zabráneniu zlého zaobchádzania

DVO - Dočasné vyrovnávacie opatrenia

EP - Európsky parlament

ERF - Európsky fond pre utečencov

ESD - Európsky súdny dvor

EÚ - Európska únia

Európsky súd - Európsky súd pre ľudské práva

Charta - Charta základných ľudských práv EÚ

IOM - Medzinárodná organizácia pre migráciu

IŽP - Inšpektorát životného prostredia

KOZ - Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky

KSÚ - Krajský stavebný úrad

LS PP - Lekárska služba prvej pomoci

MECOMIC - Medzinárodná expertná komisia pre oblasť pracovnej migrácie a integrácie

cudzincov

MDPT SR - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Migra čný úrad - Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

MPSVaR SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

169

MV SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MVaRR - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

MZ - Mestské zastupiteľstvo

MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

NDS - Národná diaľničná spoločnosť

NHRI - Národná inštitúcia pre ľudské práva

NIP - Národný inšpektorát práce

NP - Národný program starostlivosti o ženu a matku

NPR - Národná prírodná rezervácia

NR SR - Národná rada Slovenskej republiky

NROZP - Národná rada občanov so zdravotným postihnutím

NS SR - Najvyšší súd Slovenskej republiky

O. s. p. - Občiansko súdny poriadok

OKS - Občianska konzervatívna strana

OS - Okresný súd

OSN - Organizácia Spojených národov

OZ - Obecné zastupiteľstvo

PMJ - Pohotovostná motorizovaná jednotka

Rada - Rada vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny

SIŽP - Slovenská inšpekcia životného prostredia

SP - Slovenská pospolitosť

Správa - Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania

v Slovenskej republike v roku 2009

Stredisko - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

SZO - Slovenská zdravotnícka organizácia

TT SK - Trnavský samosprávny kraj

170

TZ - Trestný zákon

ÚPSVaR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrad splnomocnenca - Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

Ústava - Ústava Slovenskej republiky

VLK - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK

VOP - Verejný ochranca práv

VÚC - Vyšší územný celok

VZN - Všeobecne záväzné nariadenie

WHO - Svetová zdravotnícka organizácia

ZP - Zákonník práce

ZŤP - Zdravotne ťažko postihnutý

Zväz - Slovenský zväz telesne postihnutých

Documents

SPRÁVA O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV VRÁTANE ZÁSADY … · 2013-06-21 · Na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane