Staré sorty sú „in“Staré a  krajové odrody jabloní a  hrušiek v  školsk ých sadoch, kraj ine a  vo v ýučbe/Metodická príručka

Andrea UHERKOVÁ, Bruno JAKUBEC

Staré sorty sú „in“Staré a  krajové odrody jabloní a  hrušiek v  školsk ých sadoch, kraj ine a  vo v ýučbe

/Metodická príručka pre základné a  stredné školy, ako aj š irokú verejnosť

Andrea UHERKOVÁ, Bruno JAKUBEC

R E A L I Z U J E O D B O R N Ý G A R A N T G E N E R Á L N Y P A R T N E R

Staré sorty sú „in“Staré a krajové odrody jabloní a hrušiek v školských sadoch, v krajine a vo výučbe

Metodické príručka pre základné a stredné školy, ako aj širokú verejnosť

Autori textov: Ing. Andrea Uherková, PhD., Mgr. Bruno Jakubec, PhD.

Autori fotografií: archív CEEV ŽIVICA, Marián Filipek, Zuzana lštvanova, Lojzo Kipila, Bruno Jakubec,

Roman Straňák, Ľudovít Vašš, Andrea Uherková

Zdroje fotografií: www.freeimages.com,

Recenzenti: doc. Ing. Gita Jančová, CSc., Ing. Zuzana Gallayová, PhD.

Jazyková korektúra: Anna Gudzová

Za odbornú úroveň publikácie zodpovedajú autori a recenzenti

Schválené rektorom Technickej univerzity vo Zvolene ako odborná knižná publikácia, evid. číslo EP

81/2019

Náklad: 150 výtlačkov

Vydavateľ: Technická univerzita vo Zvolene, www.tuzvo.sk

Vydanie: druhé rozšírené

Počet strán: 144

Rok vydania: 2019

Tlač: Vienala s.r.o.

Grafická úprava: Mgr. Svetozár Šomšák

Nepredajné

© Technická univerzita vo Zvolene

© Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica

© Ing. Andrea Uherková, PhD.

© PhD., Mgr. Bruno Jakubec, PhD.

ISBN 978-80-228-3142-0

Všetky práva vyhradené. Príručku alebo jej časti je možné kopírovať len pre vzdelávacie účely v rámci

projektu SadOVO. Akékol‘vek iné kopírovanie, použite alebo publikovanie jej častí bez súhlasu autorov nie

je dovolené.

3

4

Obsah

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Staré a krajové odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10Čo sú staré a krajové odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10Rozdelenie odrôd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11„Naše“ miestne a krajové odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12Pôvod starých a krajových odrôd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14Ako vznikajú odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15Zachovávanie odrôd alebo prečo nestačí zasadiť semienko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17Odkiaľ sa k nám dostali . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17Príbehy starých odrôd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18Ovocný strom v minulosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19Význam starých a krajových odrôd ovocných drevín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21Prečo sú staré a krajové odrody ohrozené? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23

Druhy ovocných výsadieb a staré odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28Extenzívne a intenzívne výsadby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .28Typy extenzívnych výsadieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .29

Čerstvé ovocie po celý rok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .31Letné, jesenné a zimné odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .32

Zaujímavosti z ovocného sveta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36Čo jeme v ovocí okrem vitamínov? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .38

Staré odrody v kuchyniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40Symfónia chutí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .40Pestrosť využitia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41Ovocie zblízka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47Školské ovocné sady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .48Kde zháňať staré odrody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .50Nájdi si svojho farmára . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51Bio či nebio? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .52

Príklady dobrej praxe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53Projekt školských ovocných sadov – SadOVO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .53Staré odrody a obnova vzťahu ku krajine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .54Sady, ktoré vzdelávajú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .55Ovocné stromy majú zmysel, ak sú ich plody využité – obnova tradičnej sušiarne ovocia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57Záchrana starých odrôd na príklade projektu bielokarpatský ovocný poklad . . . . . . . .58Ovocné podujatia sú v kurze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .60Varenie zo starých odrôd v hotelovej akadémii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .62

5

Receptárik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65Tradičné ovocné recepty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .65Jablčné recepty na sladko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .68Jablčné recepty na slano . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .69Hruškové recepty na sladko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72Hruškové recepty na slano . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74

Staré a krajové odrody ako súčasť výučby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76Výučba v ovocnom sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77Ako si vytvoriť vlastnú hodinu v záhrade? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .78Organizmy v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .79Čísla v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .80Veda v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81Technológie v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .82Príbehy v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .82Umenie v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .83Pohyb v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .84Družiny v sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .84

Metodické listy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86Prečo chrániť staré odrody? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .87Viete rozoznať intenzívny sad od extenzívneho? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .92Chutné matematické príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .95„Môj výber“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .96Príbehy starých odrôd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100Pátranie po odrodách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108Ktoré ovocie je najväčším cestovateľom? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115Objavovanie pestrosti chutí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120

Podporme život v ovocnom sade . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123

Servis k starým odrodám . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130Plody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130Predaj stromov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130Poradenstvo, starostlivosť, výsadby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131Odrody v praxi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133

Slovník pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .137

Použité a odporúčané zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139

Použité zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139Použité internetové zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140Ostatné použité weby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 141Odporúčané zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 141Odporúčané internetové zdroje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

6

Poďakovanie

Aktivity, ktoré sú v texte spomínané, by sa neuskutočnili bez žiakov a učiteľov z projektu SadOVO, členov tímu projektu Bielokarpatský ovocný poklad, pracovní-kov Správy CHKO Biele Karpaty, Fakulty ekológie a environmentalistiky, členov občianskych združení GenoFond a Pre Prírodu a ostatných dobrovoľníkov a priaz-nivcov . Patrí im veľké ďakujem za niekoľko rokov spolupráce, pri ktorej vraciame staré odrody do krajiny, sadov a na záhrady . Veľké ĎAKUJEME patrí aj celému tímu Sokratovho inštitútu za neustálu podporu, rady a konzultácie počas písania príručky . Za väčšinu použitých fotografií a pomoc ďakujeme najmä mladým ovocinárom Ľu-dovítovi Vaššovi a Zuzane Ištvánovej . Veľká vďaka patrí Nadácii TESCO za potrebnú finančnú podporu v projekte SadOVO . Aj na základe nej môže na školských dvoroch pribudnúť ročne viac ako 100 stromov sta-rých odrôd .

7

Autori príručky

Pôsobíme v Centre environmentálnej a etickej výchovy Živica (Aďa) a na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene (Bruno) . Venujeme sa mapovaniu a záchrane starých odrôd ovoc-ných drevín, ošetrovaniu starých stromov a vysádzaniu nových . Robíme tiež mušty a sušíme ovocie, aby mala záchrana odrôd aj presah do praxe . V projekte školských ovocných sadov SadOVO spolupracujeme so základnými a strednými školami z celého Slovenska, s ktorými sa delíme o naše dl-horočné skúsenosti . Na ich dvoroch spolu sadíme stromy vzácnych starých odrôd jabloní a hrušiek, ktoré môžu následne využívať vo výučbe . Staré odrody vnímame ako naše dedičstvo a zároveň príspevok k podpore lokálnej produkcie . Snažíme sa chrániť staré odrody spôsobom, ktorý dáva nám aj ostatným ľuďom zmysel .

8

Úvod

Milí pedagógovia,sme radi, že sa vám dostala do rúk naša metodická príručka venovaná starým a krajovým odro-dám jabloní a hrušiek. Pokladáme za dôležité, aby aj mladí ľudia vedeli, že dedičstvo v podobe odrôd, ktoré nám tu zanechali naši predkovia, z krajiny mizne. Preto chceme otvárať diskusiu o tejto téme na základných a stredných školách. Mladá generácia, ktorá sa o tejto problematike môže učiť, má neuveriteľnú silu meniť veci a v konečnom dôsledku bude vo veľkej miere rozho-dovať, ako bude naša krajina v budúcnosti vyzerať. A vy máte možnosť ich k tomu nasmerovať.

Radi by sme na nasledujúcich stranách poukázali na rozmanitosť starých a krajových odrôd ovocia, najmä jabloní a hrušiek, ich chutí a využitia, či už vo výučbe, v kuchyniach alebo v kraji-ne. Ich miesto v krajinárskej, záhradníckej tvorbe, ako aj na tanieroch a v reštauráciách by malo byť minimálne rovnaké ako u nových odrôd. Veríme, že vás aj táto príručka o tom presvedčí.

Budeme radi, ak využijete popri tejto príručke aj našu druhú pomologickú publikáciu „50 na 50 – Atlas starých odrôd jabloní a hrušiek“, určenú najmä pre školy. Atlas odrôd nájdete spolu s ďalšími materiálmi na stránke www.sadovo.sk.

Myslíme si, že ovocné sady, či už na školskej záhrade, alebo mimo nej, sú skvelým miestom pre výučbu bežných školských predmetov. Budeme radi, ak vás inšpirujeme preniesť časť výučby von, pod koruny stromov. Aktivity spomenuté v príručke sme pre vás otestovali na konkrétnych školách. Vyučovanie dáva totiž zmysel najmä vtedy, ak je prepojené s praxou a radosťou vás aj vašich žiakov a študentov.

9

Metodická príručka je určená pre základné a stredné školy rôznych zameraní. Jej prvé vydanie v roku 2016 vzniklo v rámci štúdia autorky na Sokratovom inštitúte, ktorý realizuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Druhé, rozšírené vydanie, ktoré práve držíte v rukách, vydávame v rámci Projektu školských ovocných sadov – SadOVO, ktorý realizuje CEEV ŽIVICA, odborne garantuje Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a generálnym partnerom je Nadácia TESCO. Je doplnené o skúsenosti získané prácou v teréne a na školách za uplynulé dva roky.

Čo sa môžu žiaci/študenti naučiť?

• čo sú staré a krajové odrody jabloní a hrušiek;• čím sú jedinečné a prečo ich chrániť;• ako sa dajú staré odrody využiť pre kultúrny a ekonomický rozvoj regiónu;• aké majú staré odrody využitie v kuchyniach;• ako pracovať s témou samostatne a v skupinách prostredníctvom aktivít;• ako využívať pre výučbu ovocný sad;• ako zvýšiť biodiverzitu v sade;• kde nájsť k téme viac informácií.

Poznámka: V texte sa objavuje zaužívaná forma písania názvu odrôd, a to s jednoduchými úvodzovkami hore (napr. ’Jonathan‘). Miestne a krajové odrody sú písané kurzívou a bez úvodzoviek, nakoľko nie sú uznané ako oficiálne odrody (napr. Krvavka).

Príručka je určená pre základné aj stredné školy. Preto používame v texte pojmy žiaci aj študen-ti, pričom vždy pod tým myslíme obe skupiny.

10

Staré a krajové odrodyČo sú staré a krajové odrody

Ovocné stromy sprevádzajú človeka od nepamäti. Pestovať, štepiť a vrúbľovať ich začal už niekoľko storočí pred naším letopočtom. Za vyše dvetisíc rokov vznikli v spolupráci človeka a prírody desaťtisíce odrôd ovocných drevín. Tie sa šírili po svete spolu s ľuďmi a udomácňovali sa v rôznych krajinách, krížili sa medzi sebou, vznikali rôzne semenáče a niektoré z nich boli natoľko zaujímavé alebo kvalitné, že sa z nich stali nám známe odrody.

Aj keď odrody plodín sa vyskytujú v celej botanickej ríši, my budeme hovoriť o ovocí, konkrétne o starých a krajových odrodách jabloní a hrušiek. Skúsme na úvod tieto termíny vysvetliť.

ODRODA (syn. SORTA, VARIETA) je nižšia kategória ako druh a všetky jedince rovnakej odrody majú spoločné charakteristické vlastnosti (ako sú sfarbenie, chuť, vlastnosti šupky, dužiny a iné). Známe odrody sú napríklad jabloň ’Jonathan‘ alebo hruška ’Williamsova‘.

Za staré odrody ovocia sa považujú odrody, ktoré vznikli cca pred rokom 1950, keď sa ešte nevyužívali moderné šľachtiteľské postupy.

Miestne a krajové odrody nemusia byť staré. Charakterizuje ich skôr to, že sú rozší­rené iba v určitej malej oblasti (napr. doline, obci) a nikde inde ich nenájdeme.

Stará odroda ’Smiřické vzácne‘ a miestna odroda Šimkovo

Definovať jednoznačne starú odrodu je však nemožné. Už samotný termín vymedzuje relativitu času a s časom sa mení aj vnímanie odrôd. Aj súčasné odrody sa pravdepodobne raz stanú sta-rými. Napriek tomu sa pojem stará odroda často používa, a to v dvoch rovinách. Prvá vymedzu-je staré odrody dobou vzniku, druhá ekonomickým významom.

• Doba vzniku znamená, že staré odrody sú vznikom naozaj staré a síce, že vznikli (či už ná-hodne alebo boli vyšľachtené) minimálne pred rokom 1950.

• Ekonomický význam znamená, že staré odrody už zväčša nie sú atraktívne pre veľkoprodu-centov ovocia, a teda sa nepredávajú ani neponúkajú na trhu.

O tom, aké odrody budú u nás dostupné na trhu, rozhoduje listina registrovaných odrôd (inak aj sortiment), ktorú vydáva ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky) v Bratislave. Tieto odrody sú potom ponúkané v rôznych záhradníctvach a ovocných škôlkach. V zozname z roku 2015 nie je v listine 50 odrôd jabloní ani jedna stará odroda a len 4 z 20 od-rôd hrušiek sú staré odrody. Ostatné sú moderné, šľachtené v posledných desaťročiach.

11

Rozdelenie odrôd

Existuje viacero pohľadov na problematiku delenia starých odrôd. Jedno z mnohých delení vzniku odrôd používa Hans Thomas Bosch. Za kľúčový považuje rok 1870, kedy začalo masívnej-šie šírenie odrôd lekárom Jeanom Baptistom Monsom. Ten v Belgicku, ktoré sa spolu s Francúz-skom v 17. a 18. storočí stalo kolískou „nových“ kultúrnych odrôd, vypestoval asi 400 „noviniek“, z ktorých sa asi 40 udržalo minimálne do 20. storočia. Odrody delí nasledovne:

Príklad

Odrody historické Odrody klasické Odrody moderné

vznikli pred rokom 1870 vznikli rokoch 1870 – 1950 vznikli po roku 1950

’Parména zlatá zimná‘ ’Boikovo obrovské‘ ’Gala must‘

Veľmi stará odroda z roku 1510. Chuť je renetovitá, výborná. Patrí k najchutnejším stolným odrodám, vydrží aspoň do janu­ára. Kedysi bola jednou z naj­populárnejších odrôd. Je stále rozšírená v starých výsadbách a záhradách.

Nemecká odroda, pravdepo­dobne semenáč, ktorý vznikol pred rokom 1900 z jablka odrody ’Boi kovo‘. Je však menej rozšírená ako pôvodná odroda ’Boikovo‘. Plody sú veľké a ne­pravidelné, vydržia do marca. Využíva sa v kuchyni.

Novšia jesenná odroda z Nového Zélandu, z 90. rokov. Plody má stredne veľké, červenej farby a veľmi dobrej chuti. Vydrží do januára až februára. Atrak­tívna je najmä svojou chuťou, tvarom a sfarbením.

Za staré odrody (anglicky „obsolete varieties“) sú považované podľa niektorých zdrojov tie, kto-ré vznikli, ale najmä sa pestovali a rozširovali pred druhou svetovou vojnou. Táto kategorizácia vyplýva práve z toho, že po vojne, a najmä po roku 1954, nastáva veľký rozmach cieľavedomého šľachtenia, ktoré vyprodukovalo súčasné obvyklé „konvenčné“ odrody ovocia. Iní uvádzajú, že starými odrodami sú tie, ktoré dosahujú vek niekoľko desiatok rokov od svojho vzniku alebo rozšírenia. Samotná časová hranica potom môže byť značne rôznorodá, záleží od individuálne-ho poňatia.

Starú odrodu zvyčajne nenájdeme v obchodoch, na pultoch predaj­ní. Sú však výnimky, napríklad odroda hrušky ’Williamsova‘. Je však trochu iná, ako z voľnej krajiny alebo záhrady. Do predajní sa dostanú iba plody pekné, úhľadné, normované, zvyčajne niekoľkokrát postrie­kané chemikáliami. Odráža sa to na farbe, kvalite šupky, dužiny aj chuti. Našli ste, napríklad, niekedy v jablku alebo v hruške z obchodu červíka?

12

„Naše“ miestne a krajové odrody

Tými najcennejšími sú odrody miestne, lokálne až krajové. Zaužívaný pojem „odroda“ je tu nepresný. „Krajovky“ neboli totiž udržiavané šľachtením a na rozdiel od starých odrôd u nich nedošlo k registrácii do sortimentu.

Miestne (lokálne) odrody sú známe výskytom len na jednom mieste (v jed-nej obci, dedine), prípadne v jednej doline. Krajové odrody majú väčší areál výskytu, napríklad v celom pohorí alebo regióne. Na Honte je to napr. jabloň Hontianska končiarka, na Morave Jader­nička moravská.

Čo sú miestne krajové odrody?• sú originálne v mieste svojho výskytu;• miestne sú rozšírené na malom území (v jednej obci/doline), krajové na väčšom území (napr.

celý región), ale zväčša nepresahujú hranice regiónu;• vyvinuli sa spontánne alebo neprofesionálnym šľachtením miestnych ovocinárov;• nie sú oficiálne úradne uznané za odrody (neprešli odrodovými skúškami);• každá krajina má iné krajové odrody, keďže majú len regionálny charakter;• často majú špecifické využitie a miestne názvy:

→ podľa tvaru (Kozie cecky, Končiarka, Madžie hlavy, Červená homolka); → podľa chuti (Medová, Malinová, Jahodová); → podľa farby (Krvavka, Smolienka); → podľa použitia (Štrudlák) → a iných vlastností a špecifík

Aktivita: Metodický list k učivu s aktivitou Pátranie po odrodách nájdete na str. 108.

13

Niektoré miestne a krajové odrody z Bielych Karpát

Ružová hruška (Ružovka) je typickou miestnou odrodou, ktorá rastie len v regióne Bošáckej doliny, jej výskyt nebol zistený inde. Ovocinárske produkty – pálenka a sušené ovocie z Ružovky, sa z Bošáce vyvážali na pltiach a neskôr železnicou aj do Viedne a Budapešti. Strom Ružovej hrušky na Zabudišovej v Bošáci vyhral súťaž Strom roka 2015.

Odroda: Ružová hruškaLokalita: Bošáca

Odroda: OrešiankaLokalita: Mikušovce

Odroda: ValatinskéLokalita: Moravské Lieskové

Odroda: ŠimkovoLokalita: Adamovské Kochanovce

Odroda: SvätojánskeLokalita: Bošáca – osada Zabudišová

Odroda: MúčkaLokalita: Bošáca – osada Zabudišová

Odroda: HomolkaLokalita: Nová Bošáca

14

Pôvod starých a krajových odrôd

Skôr ako popíšeme pôvod a vznik u nás pestovaných odrôd jabloní a hrušiek, povedzme si niečo málo aj o ostatných, bežne pestovaných ovocných druhoch. Možno budete prekvapení, no len málo druhov, ktoré všeobecne vnímame ako domáce, sa u nás v minulosti vyskytovalo. A ak, tak zväčša nie vo forme, v akej ich poznáme dnes. Prevažná väčšina z nich pochádza z rôznych oblastí Ázie prípadne Stredomoria. Sú to napríklad slivkoviny, marhule a broskyne, vinič, orech kráľovský aj dula. Čo teda jedli naši predkovia? Skutočne domácimi ovocnými drevinami sú skôr maloplodé druhy, ako napríklad liesky, driene, maliny, černice, baza, borievka a niektoré ďalšie, ktoré rástli zväčša divoko v prírode.

No vráťme sa k dvom druhom, o ktorých je táto príručka, k jabloniam a hruškám.

Na našom území sú pôvodné a voľne rastúce druhy jabloň planá (Malus sylvestris) a hruška planá (Pyrus pyraster). Tieto druhy sa však príliš výrazne nepodieľali na vzniku odrôd, ktoré poznáme a o ktorých hovoríme aj v tejto príručke. Všetky odrody jabloní, ktoré poznáme, patria do druhu jabloň domáca (Malus domestica) a hrušiek do druhu hruška obyčajná (Pyrus commu­nis). Tieto vznikli ako krížence viacerých divorastúcich druhov pochádzajúcich najmä z Ázie a u nás sa až následne udomácnili.

Predkom kultúrnej jablone domácej, ktorá zahŕňa všet­ky pestované odrody, sú divoké druhy jabloní.

naše pôvodné druhy pestované druhy –krížence divorastúcich

jabloňdomáca

jabloňlesná

hruškaplaná

hruškaobyčajná

15

Ako vznikajú odrody

Ovocné dreviny sa počas dlhého obdobia pestovania, rozmnožovania a zušľachťovania pri-spôsobili prírodným podmienkam územia, v ktorom sa nachádzajú. Vytvorili rozmanité formy, ktoré sa odlišujú viacerými charakteristikami, no v rámci druhu si stále zachovávajú možnosť vzájomne sa rozmnožovať. Pôvod mnohých nepoznáme, pretože siaha do ďalekej minulosti. Obdobie, miesto a spôsob vzniku iných odrôd sa nám dochoval až z čias antiky. Ak nové odrody objavuje a vytvára v spolupráci s prírodou človek, ide o dobrodružstvo, ktoré často prekračuje dĺžku jedného ľudského života. Kvalitná odroda má preto nesmiernu hodnotu a jej strata je len ťažko nahraditeľná.

Odrody môžu vznikať viacerými spôsobmi, buď len za pomoci prírody alebo aj človeka.

Vznik odrôd

1. náhodný semenáč – do kríženia nevstúpil človek. Nie je známy materský ani otcovský strom, odrodu obvykle niekto objavil až na už plodiacom strome, ktorý vyrástol zo semena.

2. odrodový semenáč – poznáme materský strom, no nevieme, z akého stromu bol opelený. Ani v tomto prípade do procesu nezasiahol človek, no poznáme aspoň jedného z rodičov. Strom nesúci plody novej odrody takisto vyrástol zo semena.

3. mutácia – môže byť spontánna aj umelo vyvolaná. Spôsobujú ju chemické či fyzikálne vlast-nosti prostredia, napríklad žiarenie. Prejaví sa len na časti stromu, ktorý bol vystavený pôso-beniu daného faktora, preto vravíme aj o púčikovej mutácii. Na časti stromu známej odrody tak začnú vznikať plody iných, pozmenených vlastností, teda plody „novej odrody“.

4. zámerné kríženie (šľachtenie, hybridizácia) – je zámerné kríženie odrôd človekom. Po-známe teda aj materský aj otcovský strom, jedince preto krížime na základe očakávaných vlastností. Avšak na to, aby sme vlastnosti nového jedinca spoznali, je potrebné po skrížení odobrať semená plodov materského stromu a vysadiť ich. Až plody týchto nových strom-čekov budú novou odrodou. V súčasnosti je zámerné kríženie hlavným spôsobom, akým sa „tvoria“ a selektujú nové odrody.

Veľké množstvo náhodných a odrodových semenáčov nikdy nenašlo hospodárske uplatnenie, pretože svojimi vlastnosťami neprekonali iné odrody. Je však zaujímavé, aké veľké množstvo kvalitných, dokonca najčastejšie pestovaných odrôd, ako je napríklad ’Golden Delicious‘, ’Jo-nathan‘, ’Pastornica‘ či ’Boscova fľaša‘, vzniklo práve ako náhodné či odrodové semenáče – teda spontánne, bez priameho pričinenia človeka. Ľudia sa vždy snažili nachádzať, vyberať a roz-množovať odrody, ktorých plody boli chutné, veľké a mali iné dobré vlastnosti. Dnes rozšírené moderné odrody však už vznikajú len cieleným šľachtením, no ani to nie je jednoduché. Na zís-kanie novej odrody je potrebné vysadiť tisíce semenáčikov, pretože lepšie vlastnosti ako majú už známe odrody, bude mať len hŕstka. A sme len krôčik od toho, kedy sa začnú vo väčšej miere využívať metódy genetických manipulácií. Do vývoja GMO (geneticky modifikovaných organiz-mov) vkladajú súkromné spoločnosti nemalé finančné prostriedky, preto aj ich používanie bude pravdepodobne patentovo chránené. Podobne ako sa to ukazuje pri iných poľnohospodárskych plodinách, je to postupná cesta obmedzovania možností a nezávislosti malých pestovateľov, nehovoriac už o potenciálnych aj reálnych rizikách pre ľudské zdravie a krajinu. V kontexte také-hoto vývoja má ochrana starých odrôd o to väčší význam.

16

Odrody z textu

’Jonathan‘ – Americká odroda objavená vo Woodstocku okolo roku 1800. Plody sú stredne veľké, vďaka svojej sladkej, jemne korenistej chuti je to jedna z naj-obľúbenejších odrôd. V 20. storočí bola ’Jonatánka‘ významnou tržnou odrodou.

’Pastornica‘ – V roku 1993 bola nájdená ako náhodný semenáč vo Francúzsku. Plody sú pretiahnutého fľaškovitého tvaru, s často sa vyskytujúcim švom po celej dĺžke plodu. Chuť je sladko-kyslá, mierne a príjemne trpká. Konzum-ne dozrieva v novembri až v marci. Je častou odrodou v starých záhradách.

’Boscova fľaša‘ – Náhodný francúzsky semenáč nájdený pred rokom 1793. Plo-dy sú fľaškovito pretiahnuté, šupka mat-ná, do hrdzava. Chuť výborná, sladká, korenistá. Zbiera sa začiatkom októbra, skoro potom dozrieva aj konzumne.

17

Zachovávanie odrôd alebo prečo nestačí zasadiť semienkoPríroda je vrtošivá. Keď pestujeme rastlinu, ker alebo strom zo semena, z jadier, z jedného stromu vyrastú rozmanité jedince s ešte rozmanitejšími, čo sa týka kvality i veľkosti, väčšinou horšími plodmi.

Pokiaľ chceme odrodu zachovať so všetkými vlastnosťami rodičovského stromu, teda ak chce-me mať na strome presne tú istú odrodu, akú má sused alebo starká, množíme ju vegetatívne (nepohlavne), teda z jej odrezkov, bez semienka. Medzi najčastejšie spôsoby patrí štepenie, kedy spájame konárik vybraného stromu s podpníkom, alebo očkovanie, kedy prenášame na podpník iba očko (púčik).

Na šírenie odrôd používame vrúble alebo štepy.

O množení a šírení odrôd jabloní a hrušiek máme záznamy už zo starovekého Grécka a Ríma. V období antiky dosiahlo ovocinárstvo v Grécku a Ríme úroveň, ktorá nebola prekonaná vyše tisícročie.

Theofrastos v Ríme (asi 278 p. n. l.) rozlišuje jablká plané a pestované (mestské) a tiež spomína, že Gréci pestovali 4 hlavné odrody chutných hrušiek. V Ríme (178 p. n. l.) odporúčal pestovanie jabloní Cato, ktorý spomína aj 6 odrôd hrušiek v rímskych záhradách a Plínius ho dopĺňa o ďal-ších 35 odrôd.

Odkiaľ sa k nám dostali Drvivá väčšina starých odrôd, ktoré sa pestujú u nás, nie sú slovenské odrody, ale vznikli rôzny-mi spôsobmi (uvedenými vyššie) v krajinách po celom svete. Sú aj také odrody, ktorých vznik sa datuje už od antiky (napríklad ’API hviezdicovité‘) či stredoveku (’Parména zlatá zimná‘). V slovenských záhradách môžeme nájsť odrody z Európy, Ruska, Ameriky ale aj Nového Zélandu či Austrálie. Dostali sa k nám rôznym spôsobom, prostredníctvom obchodných ciest, spolu s vl-nami osídľovania či návratmi krajanov do vlasti. „Našimi“ sa stali najmä tým, že sa dlhodobým pestovaním v domácich prírodných podmienkach osvedčili. Pestujú sa však u nás už desiatky, niektoré stovky rokov. Dosť na to, aby sme pri pohľade na ne mali „pocit domova“ a spojenia s krajinou.

18

Príbehy starých odrôd

Každá odroda má svoj príbeh. Príbeh o svojom vzniku (nálezcovi/šľachtiteľovi), o rozšírení a uplatnení sa na trhu či v domácnostiach. Mnoho z nich je opradených doslova legendami, ktoré sa – viac či menej, zakladajú na pravde. S tým je spojené tiež to, že údaje o odrodách sa v rôznej pomologickej literatúre (t.j. literatúre venovanej odrodám ovocia) neraz líšia. Je to tak najmä pri starších odrodách, o ktorých vzniku sa nie vždy zachovali vierohodné písomné údaje. A mnohé príbehy nepoznáme. Odišli spolu s ľuďmi, ktorí ich pôvodne pestovali.

Staré ovocné stromy do našej krajiny patria.

U nových odrôd sme si viac-menej istí, ako a kedy vznikali. Pri nich išlo málokedy o náhodu alebo dielo prírody. Nové odrody vznikajú najmä pod rukami šľachtiteľov, ktorí ich cielene krížia za účelom dosiahnutia istých vlastností.

Odrody – noví obyvatelia Ameriky

Šírenie odrôd je dobre vidieť na príklade osídľovania Ameriky. Už prví kolonisti si so sebou priniesli z Európy semená mnohých odrôd ovocia. Pôda však bola kamenistá a málo úrodná, pestovatelia museli byť trpezliví a hľadať vhodné lokality, kde by sa ovocie urodilo. Príroda bola navyše divoká, nie všade sa dalo sadiť. Rástla tu divoká jabloň Malus ioensis. Plody však boli malé, trpké, ťažko požívateľné a nezbierali ich ani pôvodní obyvatelia.

Pútnici si po cestách krajinou naložili do batohov okrem základných vecí aj vrecúška s jadierka-mi jabloní, hrušiek, broskýň a iného ovocia a neskôr aj vrúble zabalené do vlhkých handričiek. Takto vybavení chodili po krajine, sadili stromy a neskôr ich preštepovali. Po cestách z východ-ného pobrežia na západné vysádzali tisíce jadierok a kôstok tam, kam dovtedy nikdy nevstúpil biely človek. Najznámejším z týchto zvláštnych mužov sa stal Jonathan Chapman, zvaný Johny Appleseed alebo po našom „Janko Jadierko“ .

19

Semenáče odrôd sú zväčša menšie a chuťovo nie veľmi dobré. Niekedy to však „vyjde“ dobre a zo semienka vznikne výborná nová odroda.

Keď Johny Appleseed sadil semienka jabloní, písalo sa 18. storočie. Najskôr v Pittsburgu založil sad a na mnohých miestach v osade rodili jeho semenáče, z ktorých zasa vyberal tie najlepšie. Semienka poskytoval ďalším ľuďom, ktorí si chceli zakladať sady. Na jar v roku 1802 sa Johny vybral na ďaleké cesty aj so svojimi semienkami. Sadil stromy, ktoré mali slúžiť pre budúce generácie. Aj vďaka jeho veľkému úsiliu je svet bohatší o odrody ako sú ’Golden delicious‘, ’Red delicious‘, ’Matkino‘, ’Jonathan‘ a iné, ktoré ľudia v Amerike objavili o niekoľko desiatok rokov ako semenáče s výbornými vlastnosťami.

Ale to sú už iné príbehy...

Viac sa dočítate v: Chobotský, P. (2000): Příběhy slavných odrůd. Pavel Dobrovský, BETA, Jiří Ševčík, Praha.

Aktivita: Metodický list k príbehom starých odrôd nájdete na str. č. 100.

Ovocný strom v minulostiPestovanie rôznych odrôd ovocných drevín má na Slovensku dlhú tradíciu. Ovocný strom bol cennou súčasťou rodiny. Zabezpečoval jej obživu, a to nielen počas sezóny dozrievania, ale vďa-ka rôznym spôsobom spracovania a konzervovania po celý rok. Zároveň mali najväčšie jedince na záhradách a v krajine rituálny význam. Sadili sa napríklad pri narodení dieťaťa alebo stav-be domu a ľudia sa pod nimi radi stretávali. Pod ich korunami sa konali rodinné oslavy, neraz i svadby. V krajne slúžili stromy tiež ako orientačný bod. Vidieckej krajine dávali stromy typický ráz a v ľuďoch vyvolávali „pocit domova“.

S niektorými regiónmi je ovocinárstvo späté užšie ako s inými (napr. Biele Karpaty, Hont), pre-tože podmienky prostredia tu boli preň vhodné, prípadne vhodnejšie ako pre pestovanie iných druhov plodín. Pre tieto oblasti je navyše typické roztratené osídlenie – lazy, kopanice. Naprí-klad v kopcovitých oblastiach Bielych Karpát, kde neboli zjazdné cesty, sa vyžadovalo, aby mali ľudia veľké zásoby jedla. Ovocie, ktoré si tu ľudia dopestovali, slúžilo ako plnohodnotná súčasť jedálnička.

20

Úrody ovocia na stromoch pestovaných tradičným spôsobom nebývajú v jednotlivých rokoch vyrovnané. Raz je plodov hojne, inokedy pomenej. Hospodári túto situáciu riešili viaczdrojovým hospodárením (napríklad pestovali ovocie, zeleninu, aj chovali zvieratá) a pestrou druhovou aj odrodovou skladbou pestovaných plodín a druhov ovocia. Obvykle však vznikali prebytky, ktoré nebolo možné skonzumovať v čerstvom stave, ani po kuchynskom spracovaní. Takéto ovocie sa konzervovalo. Varil sa z neho lekvár, pálili destiláty, lisoval mušt, vyrábalo víno, sušilo sa. Práve sušenie patrí medzi najstarší spôsob úschovy ovocia. V oblastiach so silnou ovocinárskou tradíciou sa vyprodukovali ročne desiatky ton sušeného ovocia. Napríklad v Bošáckej doline to bolo ešte v prvej polovici 20. storočia 37 ton ročne.

Kedysi sa z niektorých oblastí ovocie dokonca predávalo do zahraničia – na lodiach do Viedne či Budapešti a lietadlami až do Londýna.

V súčasnosti domáce spracovanie ovocia ustúpilo ponuke prevažne zahraničných potravinár-skych produktov. Strácajú sa vedomosti o pestovaní ovocných stromov, využití jednotlivých druhov a odrôd, o spôsoboch spracovania ovocia, zaniká hmotné aj nehmotné kultúrne dedič-stvo.

V krajine nachádzame aj 150­ročné hrušky, ktoré slúžili viacerým generáciám.

21

Význam starých a krajových odrôd ovocných drevín

Aktivita: Metodický list k učivu s aktivitou Prečo sa oplatí chrániť staré odrody nájdete na str. 87.

Je mnoho dôvodov, prečo sa oplatí zachovávať staré odrody v našich záhradách, sadoch a ná-sledne ich uskladňovať v pivniciach a komorách a využívať v kuchyni.

Aké sú špecifiká starých odrôd?

Naše kultúrno-prírodné dedičstvoPodobne ako si chránime kultúrne pamiatky, by sme si mali chrániť aj pamiatky v podobe dedičstva, ktoré vzniklo súhrou človeka s prírodou. Takým dedičstvom sú aj staré a krajové odrody. Každá odroda má svoj príbeh vzniku a rozšírenia. Odrody boli kedysi veľmi cenené, ľudia ich so sebou nosili vo forme vrúbľov na miesta, na ktoré sa sťahovali a ktoré osídľovali. Príbeh a rozšírenie odrôd teda súvisí aj s pohybom človeka na všetkých kontinentoch. V ich pestovaní a spracúvaní úrody je uložené historické dedičstvo, neviditeľná a často len ústnym podaním zachytená pamäť našich starých rodičov.

Ovocné stromy sprevádzajú človeka odpradávna.

Staré a krajové odrody sú nositeľmi zaují­mavých vlastností.

Pestrosť génov a vlastnostíV prírode to zväčša funguje tak, že čím pestrejší je ekosystém, t. j. čím viac druhov a vzťahov medzi nimi sa v ňom nachádza, tým býva stabilnejší a odolnejší voči rôznym faktorom, ako sú nepriaznivé prírodné podmienky, škodcovia a podobne. Tak je to aj pri diverzite, teda pestrosti starých odrôd. Každá je iná a každej vyhovujú iné podmienky prostredia. Preto čím viac odrôd máme, tým viac si môžeme vyberať, ktorú kde vysadíme (naštepíme), podľa toho, ktorej sa kde darí. Na druhej strane, pestrosť odrôd znamená, že budú mať väčšiu šancu prežiť v meniacich sa podmienkach prostredia (teplotné výkyvy, meniace sa podnebie, množstvo a priebeh zrážok a pod.).

22

Aj moderné odrody sa šľachtia pre rôzne vlastnosti – mnohé odolávajú škodcom alebo mrazom lepšie ako staré odrody. Mínusom moderných odrôd však je, že sa na šľachtenie používa stále menej a menej odrôd, teda gény nových odrôd sú si dosť podobné. Výsledkom sú odrody s po-dobnými sladkými chuťami, ktorým chýba jedinečnosť. Staré odrody, ktoré sa nevyužívajú ani pri šľachtení, upadajú do zabudnutia, hoci sú tiež nositeľmi výborných vlastností.

Rôznorodosť chutí a využitiaStaré a krajové odrody majú vďaka tomu, že sú rôznorodé a pestré, aj pestré využitie pri spra-covávaní a konzumácii. V minulosti sa ovocie spracúvalo v oveľa väčšej miere ako dnes. Ľudia sušili, pálili, robili kompóty alebo mušty z plodov jabloní pre svoju spotrebu, alebo dodávali ovocie na trhy – slovenské, ale aj zahraničné. Vedeli, ktorá odroda je dobrá do koláča, ktorá má korenistú chuť, čo vynikne pri sušení, či z ktorej najviac „tečie“. V súčasnosti sú na trhu moder-né odrody, ktoré slúžia najmä na priamy konzum ako stolové ovocie a chuťovo nevyniknú pri spracovávaní.

Sušiareň bola kedysi súčasťou takmer každej obce v ovocinárskych regiónoch. Obyvatelia si v nej sušili jablká, slivky, hrušky či iné ovocie.

Ovocné stromy často oddeľovali pozemky rôznych vlastníkov.

Staré odrody ovocných drevín plnia v krajine tiež ostatné funkcie, ktoré prináležia aj iným stromom v krajine, ako:

Ekologická funkcia – ovocné stromy majú stabilizujúci účinok v poľnohospodárskej krajine. Zlepšujú mikroklímu, zvyšujú vlhkosť, tlmia teplotné výkyvy, zlepšujú štruktúru a vlastnosti pôdy a hlavne poskytujú domov pre rôzne organizmy žijúce v ich korunách alebo pod nimi.

Krajinársko-estetická funkcia – stromy starých a najmä krajových odrôd vo voľnej krajine dorastajú do veľkých rozmerov, neraz dosahujú výšku aj viac ako 10 metrov. V minulosti slúžili aj ako orientačné body v krajine, ohraničovali pozemky alebo označovali významné miesta. Krajina s ovocnými stromami je „krajšia“ na pohľad.

23

Prečo sú staré a krajové odrody ohrozené?

Odhaduje sa, že na svete je okolo 10 000 – 16 000 odrôd jabloní a okolo 3 000 odrôd hrušiek. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity sa na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia pestovalo okolo 300 odrôd jabĺk. Dnes sa komerčne pestuje prevažne 8 – 10 odrôd. Toto spektrum je veľmi malé, čím prichádzame o kultúrnu odrodovú diverzitu, dedičstvo po našich predkoch, ako aj o chute a tradície viazané na staré odrody.

Ovocinárstvo na Slovensku prechádzalo v minulosti rôznymi etapami. Jeho vývoj poznačili via-ceré udalosti (I. a II. svetová vojna a s nimi spojené politické dohody, zoštátnenie súkromného vlastníctva, kolektivizácia, trhová ekonomika), ako aj prírodné javy (extrémne zimy na prelome rokov 1928 – 1929 a 1939 – 1940).

Z pohľadu výskytu a rozšírenia starých a krajových odrôd ovocných drevín a ich krajinno-ekolo-gického vplyvu sú významné obdobia:

30. roky 20. storočia charakterizujú najmä nasledujúce dve udalosti:

Prechod na nižšie pestovateľské tvary, intenzifikácia pestovania Začala sa rozvíjať ovocinárska produkcia, ktorú nazývame intenzívna, a tá pretrváva až do sú-časnosti. S tým je spojená aj rýchla výmena sortimentu, keďže stromy sa každých pár rokov nahrádzajú novými. Stromy sú na nízkych podpníkoch, často majú max. 2 – 3 m, pri pestovaní sa využíva mechanizácia (stroje) a chemizácia (postreky). Podmienky pestovania diktuje trh, ktorý chce lacné a krásne vyzerajúce plody bez chybičiek krásy.

Stromy v intenzívnych sadoch sú pesto­vané v radoch, pričom v medziradiach je dostatočný priestor na prechod strojov.

Nové odrody síce vyzerajú dokonale, strá­ca sa však spektrum chutí starých odrôd.

Zmeny v sortimente odrôd Ako sme už naznačili, spolu s intenzifikáciou pestovania dochádzalo aj k zmenám v Listine registrovaných odrôd. Tá sa následne prejavuje v sortimente, ktorý ponúkajú ovocné škôlky a záhradníctva. Pestovatelia potom môžu kúpiť legálne iba odrody, ktoré sú v tomto sortimen-te. Sortiment sa z roka na rok mení a staré odrody v ňom vytláčajú nové, produkčnejšie odrody.

24

50. a 60. roky 20. storočia

Zmeny krajinnej štruktúry Súčasťou združstevňovania v 50. a 60. rokoch bolo sceľovanie pozemkov. Malé polia sa spájali do väčších a ovocné stromy medzi nimi sa často vytrhávali buldozérmi (tzv. Stalinove buldo-zéry). Zaniklo mnoho medzí, stromoradí, ale aj solitérnych stromov, čo malo negatívny dopad na celkové fungovanie našej krajiny (napr. vplyv na eróziu pôdy). Proces prešiel niekoľkými fázami a bol ukončený asi v roku 1975. Staré sady boli v tomto procese často menené na polia a lúky, resp . intenzívne obhospodarované sady.

Stromy „na medzi“, ktoré oddeľovali od seba menšie políčka, počas združstevňovania ničili a vytrhávali.

Pozitívom obdobia 50. a 60. rokov však na druhej strane bolo, že sa zakladali čoraz väčšie druž-stevné sady, neraz veľkých rozmerov. Odrody v týchto sadoch sú zväčša staré.

Tieto tri hlavné príčiny sú posilnené nasledujúcimi:

Súčasnosť

Existujúce výsadby sú vo vysokom produkčnom veku a zlom zdravotnom stave Mnohé zo spomenutých družstevných sadov dodnes nájdeme, sú však zarastené a prestarnu-té. Z dnešného pohľadu síce obsahujú staré odrody, ich skladba je však pomerne chudobná, nájdeme tu tak 8 – 10 základných odrôd, ktoré sa v tom čase považovali za najvhodnejšie. V minulosti boli tieto sady vrcholom moderného, a teda aj intenzívneho ovocinárstva, dnes sa na ne pozeráme ako na hodnotné druhovo bohaté výsadby starých dlhovekých stromov, s vyso-kou krajinno-estetickou hodnotou. Je to príklad toho, ako sa za pár desaťročí môže zmeniť náš pohľad na situáciu.

Zanedbané genofondové výsadby (repozitóriá) Génová banka Slovenska spravuje tzv. repozitóriá alebo genofondové výsadby, kde uchováva odrody mnohých poľnohospodárskych plodín aj ovocných drevín. Na existujúcich plochách však často nie sú vysporiadané majetkovo-právne pomery, chýbajú výsadbové plány, znalosť, čo sa v nich nachádza, a tiež je zanedbaná starostlivosť o dreviny. Mnohé z nich sú v zlom stave.

25

Neošetrovaná staršia výsadba sliviek v Moravskom Lieskovom.

Pozrite sa na mapku repozitórií. Ktoré je k vám najbližšie?

Mapa repozitórií

Chýbajúca motivácia pestovať zo strany producentov (pestovateľov) Chýbajúca motivácia pestovať v malom sa netýka len starých odrôd ale celého poľnohospo-dárstva, kam patrí aj ovocinárstvo. Menší pestovatelia nemajú motiváciu produkovať ovocie pre inú ako vlastnú spotrebu, pretože preň chýba odbyt. Súčasný trh nepodporuje malopesto-vateľov. Množstvo ovocia, ktoré sa nachádza v predajniach, je zo zahraničia a v starých sadoch ostáva úroda nepozberaná. Navyše sa v súčasnosti už nejedná o otázku prežitia a samozáso-benia . Bežní ľudia na vidieku nie sú existenčne závislí od dopestovania vlastného ovocia, keďže obchody ho ponúkajú čerstvé a dostupné pre všetkých po celý rok.

26

Mnohé sady v krajine sú zarastené, ľudia ich opustili.

Na pultoch predajní sú jablká dokonale ze­lené a červené. A najmä šťavnaté a určené na priamy konzum.

„Nadštandardné“ nároky spotrebiteľov Na strane spotrebiteľov a konzumentov ovocia sa tiež zmenili nároky, ľudia sa preorientovali na vizuálne dokonalé, rovnako vyzerajúce, šťavnaté a sladké plody z obchodov, ktoré dlho vydržia bez hnitia a sú určené na priamy konzum.

Nedostatok pomológov, ovocinárov, znalcov Kedysi bolo na vidieku veľa ovocinárov aj včelárov, ktorí pestovali, sadili, štepili a tým zacho-vávali ovocné stromy a staré odrody. Tí to učili svoje deti a vnúčatá. V súčasnosti ich je málo a z mladých ľudí takmer nik. Prerušila sa kontinuita odovzdávania znalostí .

Jozef Struhár zo Zabudišovej v Bošáci je jedným z mála predstaviteľov ovocinárov, sadárov a štepárov v strednom veku.

V Mikušovciach v roku 2014 nahradili 2 staršie stromy krajovej odrody Syrec novou výsadbou moderných odrôd.

27

Výruby starších stromov a ich nahrádzanie novými stromami (a odrodami) Mnohé ovocné stromy sa vyrubujú, či už v ovocných alejach a stromoradiach popri cestách, ale aj na záhradách či pri nových výstavbách. Vypiľovaním stromov so vzácnymi odrodami môžeme o ne čoskoro prísť.

K ovocným stromom, ktoré rastú v krajine stovky rokov, by sme mali prechovávať úctu.

28

Druhy ovocných výsadieb a staré odrody

Výsadby môžeme deliť podľa viacerých hľadísk. Najvýpovednejšie je rozdelenie na intenzívne a extenzívne výsadby, ktoré môžeme rozdeliť zasa na viacero typov podľa veľkosti, formy, uspo-riadania a funkčnosti. Na toto rozdelenie sa pozrieme a uvedieme niekoľko príkladov.

Extenzívne a intenzívne výsadby

Aktivita: Metodický list k učivu s aktivitou Viete rozoznať intenzívny sad od extenzívneho? nájdete na str. 92.

Extenzívne poľnohospodárstvo ako aj ovocinárstvo sú obvykle chápané ako protiklad k inten-zívnemu. Výraz extenzívny znamená v preklade rozsiahly, rozširujúci sa, zatiaľ čo intenzívny znamená silný, výkonný, účinný. Extenzívne ovocinárstvo teda ako protiklad môžeme chápať aj ako menej výkonné a účinné. Výkonnosť (intenzívneho) poľnohospodárstva súvisí s voľbou odrody, pestovateľského tvaru, podnože a hlavne s mierou využitia agrotechniky ako obrábanie pôdy, hnojenie, rez, závlaha a ošetrovanie proti chorobám a škodcom.

Intenzívny sad je charakteristický malou vzdialenosťou medzi stromami (tzv. hustý spon), ktoré majú nízky vzrast, začnú rýchlo plodiť a po pár rokoch sa nahrádzajú novými, pretože sa vyčerpajú. „Intenzívne“ však značí, že vstupy sú naozaj veľké, či už vo forme závlah, chemických postrekov, ale aj ľudskej práce. Intenzívne výsadby tiež neplnia v takej miere krajinnoekologické funkcie a neprofituje z nich toľko organizmov, ako je to pri výsadbách extenzívnych. Väčšina súčasných produkčných sadov, ktoré dodávajú úrodu na trh, sú intenzívne.

Extenzívny sad dáva stromom viac priestoru (väčší spon), tie sú vyššie a mohutnejšie. Nie sú tu také intenzívne vstupy, chemizácia sa zväčša nepoužíva, plody sa oberajú ručne alebo sa stria-sajú. Zaraďujeme sem väčšinu starých sadov v záhradách, za humnami či v krajine. Plní mnohé funkcie, nielen produkčnú. Predstavuje oázu života pre mnohé organizmy.

Intenzívny sad Extenzívny sad

29

Väčšina starých odrôd sa nachádza vo forme extenzívnych výsadieb. Nesporné výhody majú, samozrejme, aj výsadby intenzívne. Veď ak by ich nemali, netvorili by väčšinu produkčných sadov v súčasnosti. Prinášajú obrovskú úrodu za krátky čas.

Typy extenzívnych výsadiebExistuje viacero delení pre extenzívne výsadby, vychádzajúcich najmä z veľkosti priestoru medzi jednotlivými stromami a ich korunami. Či sa, napríklad, koruny dotýkajú (uzavreté výsadby), nedotýkajú a sú medzi nimi zreteľné medziradia (otvorené výsadby), alebo sú vysadené úplne voľne a nepravidelne (rozptýlené výsadby). Na to nadväzujú aj podmienky, ktoré vznikajú v jed-notlivých typoch výsadieb (do akej miery sú priaznivé pre opeľovače, náchylné voči prízemným mrazom a pod.).

Podľa voľnejšieho delenia, ktoré je vyjadrením nielen toho, ako výsadby vyzerajú, ale aj aké funkcie plnia, rozlišujeme:

Poľné sady

V minulosti hojne využívaný systém hospodárenia, v súčasnosti sa vyskytujú zriedka. Môžu byť druhovo zmiešané, často sa však sadili minimálne po radoch z jedného ovocného druhu. Základom je využitie pôdy v sade pre pestovanie poľných plodín. Aby sa dalo medziradie trvalo obrábať, boli vysádzané najmä vysokokmene (s korunou vysoko). Veľkou prednosťou bolo, že sa plodiny pod stromami hnojili. Dnes často môžeme nájsť pozostatky poľných sadov, ktoré boli postupne celoplošne zatrávnené, zmysel poľných sadov sa však vytratil.

V medziradiach sa pestovali poľné plodiny.

Vidiecke sady boli rozvoľnené, často sa v nich pásli ovce alebo kravy.

Vidiecke sady

Boli využívané nielen na produkciu ovocia, ale aj pre produkciu krmiva (lúčne sady) alebo pre pastvu hospodárskych zvierat (pastevné sady). Sú celoplošne zatrávnené. Stromy majú vysoké kmene, ktoré umožnia priechod pre človeka, ako aj zvieratá a mechanizáciu.

30

Vidiecke záhrady

Nájdeme v nich rôzne dreviny, nielen ovocné. Sú rôzneho druhu, veku aj kmenného tvaru. Je v nich zväčša menej stromov ako vo vidieckych sadoch. Môžu byť zatrávnené, oplotené alebo neoplotené (záhumienky). Druhová a odrodová pestrosť a miera agrotechnických zásahov urču-je ekologickú hodnotu záhrady.

Vidiecke záhrady môžeme nájsť skoro pri každom staršom dome na vidieku.

Na zamyslenie – kedysi boli súčasťou takmer každej vidieckej záhrady stromy, najčas-tejšie ovocné. Dnes je trend mať ju zatrávnenú a vysadiť si na nej okrasné kríky, boriev-ky alebo tuje. Čo si myslíte, prečo je to tak? Aké problémy z toho môžu vyplynúť?

Aleje a stromoradia

Výsadby stromov, často popri cestách ako aleje (stromy z oboch strán) alebo stromoradia (iba jeden rad stromov), boli v krajine kedysi hojné, najmä za čias Rakúsko-Uhorska. Poskytovali tieň a obživu, okoloidúcim, slúžili ako vetrolamy. Dnes sú u nás často chápané negatívne ako ohrozujúce dopravu. Prestarnuté stromy sa vyrubujú a novými sa nahrádzajú len zriedka.

Aleje boli často vysádzané z ovocných stromov, aby poskytovali obživu.

31

Čerstvé ovocie po celý rok

V dnešnej dobe nie je problém zohnať čerstvé ovocie počas celého roku. Pulty predajní sa prehýbajú pod množstvom pomarančov, mandarínok, banánov či hrozna. Často ide o ovocie exotické, dovážané cez pol zemegule.

Viete však, že jablká a hrušky pestované u nás tiež patria medzi druhy, ktoré sa dajú usklad-niť po väčšiu časť roka? Jablká a hrušky nie sú len sezónnou záležitosťou, ale ovocím, ktoré môžeme aj v čerstvom stave konzumovať celoročne. Preto nemusíme kupovať dovozové jablká, stačia nám plody zo starých stromov v našich záhradách a sadoch.

K tomu, aby sme mohli konzumovať jablká každý deň, stačia dve veci:• vytvorenie si jedálnička zo správnych odrôd;• dobré uskladnenie.

Pokiaľ v záhrade máme, alebo si vysadíme letné, jesenné aj zimné staré odrody a po zbere ich dáme do dobre vetranej pivnice, nie je problém mať každý deň čerstvú dávku vitamínov. Vetra-nie je dôležité, aby sme odstránili etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie. V prípade jeho hromade-nia by sa skrátila doba skladovateľnosti.

Jablko po celý rokOdroda ’Strýmka‘ sa zbiera v októbri a vydrží v dobrej pivnici do júla. V júli už zároveň môžeme zbierať prvé letné odrody ako ’Stark Earliest‘ a v auguste ’Croncelské‘ či ’Astrachán biely‘.

Rozlišujeme dva typy zrelosti plodov: zberovú – kedy je najlepšie plody zbierať zo stromov, a konzumnú – v ktorých mesiacoch plody odrody dozrejú tak, že sa dajú jesť a spracovávať. Medzi týmito zrelosťami je rozdiel najčastejšie mesiac, teda najlepšie je odrodu nechať dozrieť v chladnom vetranom priestore ešte minimálne mesiac, aby dosiahla vyváženú chuť. Väčšina odrôd pri dobrom uskladnení vydrží dlhšie ako mesiac.

’Bernské ružové‘ – švajčiarska odroda, ktorá sa zbiera v sep­tembri, dozrieva v októbri a vy­drží zrelá do konca januára.

’Londýnske‘ – anglická odroda, ktorá sa zbiera v októbri, dozrie­va v novembri a vydrží do apríla.

’Boikovo‘ – nemecká odroda, ktorá sa zbiera v októbri, dozrie­va v januári a vydrží až do júna.

32

Letné, jesenné a zimné odrody

Odrody rozdeľujeme podľa doby dozrievania na letné, jesenné a zimné. Zdá sa, že na gazdov-ských dvoroch a záhradách boli najpopulárnejšie najmä tie zimné. V zime bola totiž o čerstvé ovocie núdza a preto bola cenná možnosť skladovať ovocie aj v neskorších mesiacoch. Zimné odrody sú ešte stále veľmi častou súčasťou starých sadov či prícestných alejí.

letné odrody’Priesvitné letné‘, ’Astrachán biely‘, ’Astrachán červený‘, ’Hodvábne červené‘, ’Charlamowski‘, ’Croncelské‘, ’Fraasovo letné‘, ’James Grieve‘,...

’Giffardova‘, Júlová, ’Clappova‘, ’Clappova červená‘, ’Williamsova‘, ’Williamsova červená‘,...

jesenné odrody

’Gravštýnske’, ’Gravštýnske červené’, ’Hrkáč súdkovitý’, ’Veľkovojvoda bádenský’, ’Peasgoodovo’, ’Cár Alexander’, ’Evino’, ’Pottovo’, ’Wealthy’, ’Signe Tillisch’,...

’Boscova fľaša‘, ’Konferencia‘, ’Kongresovka‘, ’Viennská‘, ’Hardyho‘, ’Charneuská‘,...

zimné odrody

’Kardinál pásikavý‘, ’Malinové holovouské‘, ’Grahamovo‘, ’Bernské ružové‘, ’Matkino‘, ’Landsberská reneta‘, ’Malinové hornokrajské‘, ’Krasokvet žltý‘, ’Kalvil biely zimný‘, ’Londýnske‘, ’Coxova reneta‘, ’Kanadská reneta‘, ’Parkerovo‘, ’Boskoopske‘, ’Ribstonské‘, ’Parmena zlatá zimná‘, ’Blenheimská reneta‘, ’Baumanova reneta‘, ’Strýmka‘,...

’Lucasova‘, ’Dielova‘, ’Krivica‘, ’Parížanka‘, ’Madame Verté‘,...

Odrôd je naozaj veľa a líšia sa aj podľa obdobia zberovej a konzumnej zrelosti.

33

Jablone

Letné odrody

’Priesvitné letné‘(syn. ’Sklenené žlté’, Jakubky) Voči prostrediu prispôsobivá odroda z Pobaltia zo začiatku 19. st. Plody sú stredne veľké, guľovité až tupo kužeľovité. Šupka plodov je svetlozelená, neskoršie žltá, dužina biela až zelenkastá, osviežujúca. Plody sa zberajú koncom júla, vydržia asi dva týždne. Patrí medzi najúrodnejšie a najodolnejšie odrody vôbec.

’James Grieve‘Od roku 1895 známa škót­ska odroda, rozšírená najmä v záhradkách. Semenáč odrody ’Pottovo‘. Plody sú stredne veľké až veľké, tupo kužeľovité. Šupka je žltozelená, dužina žltobiela, veľmi šťavnatá. Plody sa zberajú od konca augusta do polovice septembra, uskladniť sa dajú asi mesiac.

’Borovinka‘(’Charlamowski‘)Pochádza z Ruska. Plody majú krásne červené pruhovanie. Je šťavnatá s kyslou chuťou. Hodí sa na záhrady, hojne rodí, koruna sa skláňa k zemi.

Jesenné odrody

’Pottovo‘Anglická odroda vyšľachtená v roku 1844. Plody majú hladkú lesklú žltú šupku, sú rebrovi­té, chutia sladkokyslo. Vydrží do konca októbra. Strom tvorí menšie, husté koruny.

’Grávštýnske červené‘Púčiková mutácia odrody ’Gráv­štýnske‘. Niektoré klony skôr, viac a pravidelne plodia. Má intenzívnejšiu červenú farbu ako ’Grávštýnske‘. Dužina je jem­nejšia, chuť podobná, sladko­kyslá, výborná. Vydrží do konca októbra. Stromy sú mohutné, koruny sa tiahnu k zemi.

’Hrkáč súdkovitý‘Pravdepodobne nemecká (alebo česká) odroda, z konca 18. st. Plody majú súdkovitý pretiah­nutý tvar. Šupka je svetložltá s jemným červeným žíhaním alebo líčkom. Dužina má sladko­kyslú chuť s korenistou príchu­ťou. Vydrží do Vianoc. Hodí sa na sušenie, výrobu džemov aj vína. Tvorí veľké rozložité koruny.

34

Zimné odrody

‘Krasokvet žltýPochádza zo severnej Ameriky z konca 18. st., pomerne častá. Plody sú nepravidelne kužeľovi­té, hranaté. Šupka je svetložltá, niekedy s líčkom a hnedými lenticelami. Dužina je slad­ká, s korenistou, banánovou príchuťou. Vydrží do apríla. Tvorí kužeľovitú, rozložitú korunu.

‘Strýmka‘Pravdepodobne z Porýnia, z po­lovice 18. st. Plody sú súdkovité až valcovité. Šupka je zelená s červeným žíhaním a mramo­rovaním. Je šťavnatá, kyslastej chuti, bez vône. Vydrží až do júla (!). Používa sa na mušty, džemy, víno, pálenku. Strom tvorí veľké, vztýčené koruny.

‘Parkerovo‘Pochádza z Anglicka zo začiatku 19. st. Plody sú stredne veľké, pravidelné, s drsnou, jemne hrdzavou škoricovou šupkou. Šťavnaté plody sladkokyslej, renetovitej chuti. Vydrží do aprí­la. Stromy majú menší vzrast. Odroda je odolná voči mrazu.

Hrušky

Letné odrody

’Giffardova‘Odroda nájdená v roku 1825 vo Francúzsku ako náhodný se­menáč. Plody majú pravidelný, predĺžený tvar. Šupka je lesklá, svetlozelená s lenticelami, na slnku mramorovo­červená. Dozrieva koncom júla a je vhod­ná len na priamy konzum.

’Williamsova‘Náhodný semenáč z Anglicka z roku 1770. Plody sú veľké, kužeľovité, baňaté, s nepravidel­ným povrchom. Šupka je hladká, v zrelosti žltkastá, miestami hrdzavá. Chuť je sladko pikant­ne­kyslastá, korenistá, veľmi dobrá. Dozrieva v lete týždeň po zbere. Používa sa na konzum, zaváranie i kvas.

’Clappova‘Semenáč odrody ’Hájenka‘ z USA pred r. 1860. Plody sú baňaté, šupka lesklá s líč­kom. Chutí sladko a príjemne korenisto. Zberá sa v auguste, dozrieva do 2 týždňov.

35

Jesenné odrody

’Kongresovka‘Je francúzskeho pôvodu, z roku 1867. Plod je veľmi veľký, baňatý a nepravidelný, pev­ná a lesklá šupka býva žltá a žíhaná. Dužina je šťavnatá, sladkej, mierne korenistej chuti. Zberá sa v septembri a dozrieva o 2 týždne. Strom tvorí štíhle koruny.

’Charneuská‘Náhodný semenáč z Belgicka z roku 1800. Plody sú fľaškovito pretiahnuté, mierne hrboľaté. Šupka je matne lesklá s len­ticelami. Dužina je šťavnatá a jemná, sladko­korenistá. Zberá sa v druhej polovici septembra a dozrieva o 2 týždne. Tvorí vysokú korunu, nepravidelne rozloženú.

’Merodova‘Náhodný semenáč z Belgicka, rok 1819. Plody sú veľké, tupo zaoblené. Šupka je šedo­zelená, dozretá žltá, s lenticelami. Má šťavnatú dužinu sladkej, jemne korenistej chuti. Znáša aj horšie pôdy. Strom pod tiažou plodov ochabuje.

Zimné odrody

’Hardenpontova‘Náhodný semenáč z Belgicka z r. 1750 – 1760. Plody sú veľké, ba­ňaté, šupka silná, farba zelená a neskôr žltá, s líčkom. Chuť je maslovitá, sladkokyslá, výborná. Zberá sa v októbri, vie vydržať až do marca. Strom tvorí men­šie, rozvetvené koruny.

’Dielova maslovka‘Náhodný semenáč z Belgicka z r. 1811. Plod je veľký, baňa­tý, šupka tuhá, zelená, neskôr žltá, s lenticelami. Je šťavnatá, kyslo­sladká, s muškátovou príchuťou. Zberá sa v októbri, vydrží až do januára. Strom tvorí bujnú korunu, ale často má krivý kmeň.

’Krivica‘Náhodný semenáč z Francúzska, z r. 1848. Plod je veľký, v hor­nej časti zakrivený. Šupka je zelenožltá s lesklým, červeným líčkom. Dužina krehká, sladkej, slabo­korenistej chuti. Strom tvorí bujnú, ihlanovitú korunu. Hodí sa do teplejších oblastí.

36

Zaujímavosti z ovocného sveta

Pozor! Prísny zákaz nútiť študentov učiť sa údaje naspamäť!

Aktivita: Metodický list k učivu s aktivitou Ktoré ovocie je najväčším cestovateľom? nájdete na strane 115.

V dnešnej dobe sa dá číslami vyjadriť takmer všetko. My skúsime načrtnúť situáciu s pestova-ním, vývozom a dovozom jabĺk a hrušiek na Slovensku pomocou zaujímavých percent a čísel. Veríme, že vás zaujmú.

Jablká s hruškami mali v roku 2017 tretí najväčší podiel na celkovom dovoze ovocia na Slovensko. Doviezli sa z Poľska, Talianska, Maďarska a z Českej republiky. Zároveň tvorili 25 % všetkého vyveze­ného ovocia zo Slovenska do iných krajín, hlavne do Českej republiky (74,1 %).

Schéma: Slovensko vývoz a dovoz jabĺk a hrušiek v roku 2017

43 998 ton

3 909 ton

13 159 ton

507 ton 0

0

Celkovo sa v roku 2017 vyviezlo 13 159 ton jabĺk a 507 ton hrušiek.

Celkovo sa v roku 2017 k nám doviezlo 43 998 ton jabĺk a 3 909 ton hrušiek.

Posledné údaje o zastúpení pestovaných odrôd v sadoch máme z roku 2005. Vtedy sa vo výsad-bách ešte hojne používali staré odrody ’Jonathan‘ a ’Golden delicious‘. Na grafe vidíme, že ’Gol-den delicious‘ tvoril cca 20 % výsadieb. V nových výsadbách sa takmer nepoužíva. O 10 rokov po prieskume – v roku 2015, sa už ani nevyskytoval v Listine registrovaných odrôd. Ide o starú odrodu, ktorá bola nájdená ako náhodný semenáč v USA. Kedysi bol veľmi vyhľadávaný a ešte stále ho môžeme nájsť na mnohých stromoch v starých záhradách. Nájdeme ho aj na pultoch predajní, keďže sa k nám dováža aj z iných krajín. Vyzerá a chutí však inak, ako keď ho pozbiera-te na záhrade.

37

Graf: Zastúpenie odrôd jabloní v intenzívnych sadoch na Slovensku v roku 2005 (%)

20,9

(%) 28,1

13,811,7

4,3 3,7 3,6 2,7 2,6 2,4 2,3 2,0 1,9

’Gol

den

delic

ious

’

’Jona

than

’

’Idar

ed’

’Sta

rkri

mso

n’

’Ont

ario

’

’Jona

gold

’

’Jona

gore

d’

’Gal

a’ a

klo

ny

’Fuj

i’ a

klon

y

’Bra

ebur

n’ a

klo

ny

osta

tné

’Top

az’

’Rub

inol

a’

0

5

10

15

20

25

30

’Golden delicious‘Zimná americká odroda. Plody sa ku kalichu zužujú, sú rebrovité, zelenožlté až zlatožlté. Má dlhú tenkú stopku. Plody majú aromatickú, sladkú, mierne kyslú chuť s banánovou príchuťou. Vydrží do marca až apríla. Úrodná odroda, trpí chrastavitosťou.

Úloha:

Spýtajte sa rodičov, starých rodičov ale-bo ovocinárov v obci, či nevedia o neja-kom strome odrody ’Golden delicious‘. Pozbierajte z neho pár plodov. Potom kúpte v supermarkete 2 – 3 jablká tej istej odrody. Doneste jablká do školy a porovnajte, čím sa líšia. Prečo je to tak?

Odroda ’Golden delicious‘ je v starších sadoch veľmi častá.

38

Graf: Zastúpenie odrôd hrušiek v intenzívnych sadoch na Slovensku v roku 2005 (%)

(%)20,6

12,0 11,69,1 8,3 7,7

5,7 5,54,0

15,5

0

5

10

15

20

25

’Kon

fere

ncia

’

’Boh

emic

a’

’Will

iam

sova

’

’Dic

olor

’

’Luc

asov

a’

’Bos

cova

fľaš

a’

’Cla

ppov

a’

’Gro

sdem

ange

’

’Eri

ka’

osta

tné

Čo sa týka hrušiek, staré odrody sa ešte udržali aj v komerčných výsadbách. Ešte stále môžeme aj v sadoch aj v obchodoch natrafiť na odrody ako ’Konferencia‘, ’Williamsova‘ či ’Lucasova‘. Skúste si však pri najbližšom nákupe všímať aj to, či ponúkané hrušky pochádzajú zo Slovenska alebo z iných krajín. Viete, že u nás zoženiete napríklad hrušky až z Juhoafrickej republiky? Akú najväčšiu hrušku cestovateľku ste našli v obchode vy?

Čo jeme v ovocí okrem vitamínov?

Určite ste už počuli výrok, že „stačí jedno jablko denne a nebudete potrebovať lekára“. Otázne je, či to platí pri všetkých jablkách. Tak ako v iných pestovaných a postrekovaných plodinách, aj v nich sa často nachádzajú zvyšky, tzv. rezíduá chemických postrekov – pesticídov.

Ak by sme jedli iba jablká a hrušky z našich záhrad a sadov, ktoré neboli chemicky ošetrované, mohli by sme povedať, že do tela dávame iba vitamíny a zdraviu prospešné látky. Ibaže jablká ponúkané v obchodoch ukrývajú, najmä v šupke, aj iné látky.

39

Jablká sú všeobecne druhou najviac postrekovanou plodinou z hľadiska množstva pesticí-dov, ktoré sa používajú na jednotku plochy. Väčšie množstvo pesticídov sa používa už len pri pestovaní viniča. Pesticídy často prekračujú maximálny reziduálny limit (MRL), teda maximálne prípustné množstvo rezíduí (zvyškov), ktoré môžu byť prítomné v plodoch. Tieto rezíduá môžu mať rôzne negatívne dopady na ľudské zdravie.

Podľa Národnej správy o kontrole rezíduí pesticídov v potravinách a detskej výžive v Sloven-skej republike za rok 2013 jablká aj hrušky tieto rezíduá obsahujú. Skúmali sa jablká a hrušky slovenskej produkcie, ako aj z iných krajín EÚ a krajín „tretieho sveta“.

Potravina Počet analyzovaných vzoriekPočet vzoriek s prítomnosťou 2 alebo viac druhov pesticídov

Jablká (SR) 16 5

Jablká (EÚ) 9 6

Jablká (3. krajiny) 3 2

Hrušky (SR) 5 1

Hrušky (EÚ) 5 4

Hrušky (3. krajiny) 9 6

Z tabuľky vidíme, že veľké množstvo analyzovaných vzoriek ovocia obsahuje rezíduá minimálne 2 druhov pesticídov. Niekedy sa stane, že pesticídy v ovocí dokonca prekračujú povolené limity.

Príklad z Veľkej Británie (UK): výskum z roku 2004 pre The Department for Environment, Food and Rural Affairs a The Scottish Executive Environment and Rural Affairs Department

Jablká v sledovaných konvenčných sadoch boli priemerne striekané sedemnásťkrát za rok a 99,2 % z celkovej plochy bolo ošetrených najmenej raz pesticídom. Priemerné ošetrovanie zahŕňalo trinásť fungicídnych postrekov, päť postrekov rastovými regu-látormi, päť postrekov insekticídmi, dva herbicídmi a jeden krát postrek močovinou. Spolu bolo pri ošetrovaní jednej odrody použitých 42 rôznych produktov.

40

Staré odrody v kuchyniach

Pestré využitie rôznych odrôd je jedným z hlavných dôvodov, prečo ich zachovávať. Z nasledujú-cej kapitoly môžu čerpať všetci, ktorí sa zaujímajú o využitie plodov jabloní a hrušiek z kulinár-skeho hľadiska.

Jablkové ruže, šamrole... v Hotelovej akadémii v Piešťanoch voňala jablkami celá kuchyňa.

Symfónia chutí

Tak ako nie sú jablká a hrušky len zelené a červené, tak nie sú len sladké alebo kyslé. Oplývajú rôznymi chuťami. Sú to aj spomínané sladké a kyslé chute, no s rôznou intenzitou a v rôznych kombinciách. Dopĺňajú ich korenisté, takzvané renetovité variácie. Keby ste niektoré odrody jedli so zavretými očami, možno ani neuhádnete, že ide o jablko. Pár z nich má totiž bláznivé príchute – grapefruitovú (’Boikovo‘), banánovú (’Banánové zimné‘) či ananásovú (’Ananásová reneta‘). Každý si môže vybrať tú svoju „naj“ odrodu. Nájdite si ju aj vy!

Jablone

ananásová ’Ananásová reneta‘ renetovitá ’Blenheimská reneta‘

41

sladký ’Red delicious‘ príjemne kyslý ’Batuĺ‘

veľmi šťavnaté, sladkokyslé ’Grávštýnske‘ sladko­korenisté ’Croncelské‘

Pestrosť využitiaOvocie ponúkané v obchodoch slúži najmä ako stolové, teda na priamy konzum. Kúpiť, dať na stôl (kde vydrží niekedy záhadne aj mesiac) a zjesť. Samozrejme, že ho môžete aj odšťaviť alebo použiť do koláča, ale zväčša to nie je ono. Chýba tomu tá správna „šťava“. Staré a krajové odrody ponúkajú pestrú škálu využitia. Každej svedčí niečo iné. Naše staré mamy vedeli, ktoré jablko je dobré na sušenie, ktoré na muštovanie, marmelády, džemy, destiláty, jablčné víno...

My ponúkame na nasledujúcich stranách iba príklady odrôd vhodných na to-ktoré využitie. V skutočnosti je ich omnoho viac a dopátrať sa k nim môžete v starých pomológiách (viď Odpo-rúčanú literatúru na konci príručky).

PRIAMY KONZUM (STOLOVÉ OVOCIE)• Na priamy konzum sú vhodné takmer všetky odrody, len niektoré sú vyslovene vhodnejšie

vďaka svojej delikátnej chuti. Ale vraví sa, koľko ľudí, toľko chutí!

’Ananásová reneta‘, ’Astrachán biely (červený)‘, ’Batul‘, ’Black Ben‘, ’Boskoopské‘, ’Cár Alexan­der‘, ’Coxova reneta‘, ’Croncelské‘, ’Gascoyneho šarlátové‘, ’Gdanský hranáč‘, ’Golden delicious‘, ’Grávštýnske‘, ’Harbertova reneta‘, ’Jadernička moravská‘, ’James Grieve‘, ’Jonathan‘,

’Amanliská‘, ’Avranšská‘, ’Boscova fľaša‘, ’Clappo­va‘, ’Dekanka Robertova‘, ’Dekanka zimná‘, ’Die­lova‘, ’Drouardova‘, ’Dvorná maslovka‘, ’Eliška‘, ’Esperenova maslovka‘, ’Giffardova‘, ’Guyotova‘, ’Hardenpontova‘, ’Hardyho‘, ’Charneuská‘, Jač­mienka, ’Jeanne d‘Arc‘, ’Júlová‘, ’Konferencia‘,

42

’Kanadská reneta‘, ’Kožená reneta jesenná‘, ’Ko­žená reneta zimná‘, ’Krasokvet žltý‘, ’Lebelovo‘, ’Londýnske‘, ’Malinové hornokrajské‘, ’Matkino‘, ’Míšenské‘, ’Ontario‘, ’Panenské české‘, ’Parke­rovo‘, ’Parména zlatá zimná‘, ’Priesvitné letné‘, ’Red delicious‘, ’Ribstonské‘, ’Smiřické vzácne‘, ’Sudetská reneta‘, ’Spartan‘, ’Stark Earliest‘, ’Strýmka‘, ’Wagenerovo‘, ’Waterwlietské mramo­rované‘, ’Wealthy‘, ’Zvonkové‘...

’Kongresovka‘, ’Koporečka‘, ’Krivica‘, ’Lucasova‘, ’Madame verté‘, ’Magdalénka‘, ’Marilatova‘, ’Mechelenská‘, ’Merodova maslovka‘, ’Minister dr. Lucius‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Nagevicova‘, ’Naghinova‘, ’Napoleonova‘, ’Nelisova zimná‘, ’Parížanka‘, ’Pitmastonská‘, ’President Mas‘, ’Salisburyova‘, ’Sixova‘, ’Solanka‘, ’Solnohradka‘, ’Sterkmanova‘, ’Šedá jesenná‘, ’Šedá zimná‘, ’Špinka‘, ’Thirriotova‘, ’Tongréská‘, ’Trévouxská‘, ’Viennská‘, ’Williamsova‘...

KUCHYNSKÉV kuchyniach sa používajú jablká a hrušky najmä do koláčov a iné formy pečenia. Niektoré odro-dy jabloní sa ľudovo nazývajú „štrúdláky“ znamená to, že jedno jablko stačilo na celú štrúdľu.

’Antonovka‘, ’Baumannova reneta‘, ’Blenheimská reneta‘, ’Bernské ružové‘, ’Boikovo‘, ’Borovinka‘, ’Boskoopské‘, ’Cár Alexander‘, ’Citrónové zimné‘, ’Coxova reneta‘, ’Croncelské‘, ’Gascoyneho šarlá­tové‘, ’Golden delicious‘, ’Grahamovo‘, ’Grávštýn­ske‘, ’Harbertova reneta‘, ’Jadernička moravská‘, ’James Grieve‘, ’Jonathan‘, ’Kanadská reneta‘, ’Kardinál pásikavý‘, ’Kožená reneta jesenná‘, ’Krasokvet žltý‘, ’Lebelovo‘, ’Londýnske‘, ’Malino­vé hornokrajské‘, ’Matkino‘, ’Ontario‘, ’Panenské české‘, ’Parména zlatá zimná‘, ’Priesvitné letné‘, ’Red delicious‘, ’Ribstonské‘, ’Smiřické vzác­ne‘, ’Solivarské ušľachtilé‘, ’Sudetská reneta‘, ’Spartan‘, ’Stark Earliest‘, ’Strýmka‘, ’Wagne­rovo‘, ’Waterwlietské mramorované‘, ’Wealthy‘, ’Zvonkové‘...

’Amanliská‘, ’Clappova‘, ’Dekanka Robertova‘, ’Dekanka zimná‘, ’Dielova‘, ’Drouardova‘, ’Dvor­ná maslovka‘, ’Eliška‘, ’Esperenova maslovka‘, ’Guyotova‘, ’Hohensaatenská‘, ’Charneuská‘, ’Je­anne d‘Arc‘, ’Kongresovka‘, ’Koporečka‘, ’Lucaso­va‘, ’Madame verté‘, ’Magdalénka‘, ’Marilatova‘, ’Mechelenská‘, ’Merodova maslovka‘, ’Minister dr. Lucius‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Nagevicova‘, ’Naghinova‘, ’Napoleonova‘, ’Nelisova zimná‘, ’Pastornica‘, ’Pitmastonská‘, ’President Mas‘, ’Salisburyova‘, ’Sixova‘, ’Solanka‘, ’Solnohradka‘, ’Sterkmanova‘, ’Šedá zimná‘, ’Špinka‘, ’Thir­riotova‘, ’Tongréská‘, ’Trévouxská‘, ’Viennská‘, ’Williamsova‘...

43

SUŠENIE• Ovocie sa kedysi sušievalo v tradičných sušiarňach. V ovocinárskych oblastiach ich mali

zväčša v každej obci. Viac o nich nájdete na strane č. 57.

’Batul‘, ’Benheimská reneta‘, ’Boikovo‘, ’Bosko­opské‘, ’Boskoopské červené‘ (vraj najlepšie), ’Citrónové zimné‘, ’Croncelské‘, ’Gdanský hranáč‘, ’Harbertova reneta‘, ’Jonathan‘, ’Kanadská rene­ta‘, ’Kožená reneta jesenná‘, ’Kožená reneta zim­ná‘, ’Kožená reneta jesenná/zimná‘, ’Lebelovo‘, ’Matkino‘, ’Major‘, ’Panenské české‘, ’Parkerovo‘, ’Parména zlatá zimná‘, ’Ribstonské‘, ’Sudetská reneta‘, ’Vilémovo‘, ’Waterwlietské mramorova­né‘, ’Zvonkové‘...

’Amanliská‘, ’Avranšská‘, ’Boscova fľaša‘, ’Clappo­va‘, ’Dekanka Robertova‘, ’Dielova‘, Dúhonatka, ’Giffardova‘, ’Hardyho‘, ’Charneuská‘, ’Júlová‘, ’Konferencia‘, ’Kongresovka‘, ’Koporečka‘, ’Lu­casova‘, Madžie hlavy, Muškatelka, ’Mechelen­ská‘, ’Merodova maslovka‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Nagevicova‘, ’Napoleonova‘, ’Nelisova zimná‘, Orešianka, ’Parížanka‘, ’Pitmastonská‘, ’Solanka‘, ’Solnohradka‘, ’Špinka‘, ’Pastornica‘, ’Salisbu­ryova‘, ’Sterkmanova‘, ’Thirriotova‘, ’Tongréská‘, ’Trévouxská‘, ’Viennská‘...

MARMELÁDY, DŽEMY• O tom, či je odroda vhodná na výrobu marmelád či džemov, rozhoduje najmä konzistencia

dužiny a chuť.

’Citrónové zimné‘, ’Harbertova reneta‘, ’Kožená reneta jesenná‘, ’Míšenské‘, ’Kanadská reneta‘, ’Panenské české‘, ’Strýmka‘...

’Clappova‘, ’Dekanka Robertova‘, ’Solnohradka‘, ’Sterkmansova‘, ’Koporečka‘, ’Merodova maslov­ka‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Napoleonova‘, ’Thirrioto­va‘, ’Viennská‘...

44

KOMPÓTY (ZAVÁRANIE)• Na kompóty sú vhodné najmä odrody s pevnou dužinou, ktorá sa nerozvarí.

’Kardinál pásikavý‘, ’Panenské české‘, ’Priesvitné letné‘, ’Smiřické vzácne‘, ’Strýmka‘, ’Vilémovo‘...

’Avranšská‘, ’Dekanka Robertova‘, ’Eliška‘, ’Guyo­tova‘, ’Marillatova‘, ’Nelliska zimná‘, ’Konferen­cia‘, ’Kongresovka‘, ’Koporečka‘, ’Marilatova‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Napoleonova‘, ’Nelisova zimná‘, ’Parížanka‘, ’Pastornica‘, ’Pitmastonská‘, ’President Mas‘, ’Sixova‘, ’Sterkmanova‘, ’Špinka‘, ’Thirriotova‘, ’Tongréská‘, ’Trévouxská‘, ’William­sova‘...

MUŠTY• Mušt je 100 % ovocná šťava, často nečírená. Aby dlhšie vydržal, pasterizuje sa.• Riadeným kvasením jablčného muštu vzniká Cider. Používajú sa naň rôzne odrody jabĺk,

ktoré je potrebné správne namiešať. Výsledný mušt sa naplní do sudov a necháva sa vyzrieť tak dlho, ako je treba. Následne sa šťava čistí a pasterizuje.

45

’Astrachán biely‘, ’Batul‘, Bernské ružové‘, ’Bis­markovo‘, ’Boikovo‘, ’Cár Alexander‘, ’Citrónové zimné‘, ’Coxova reneta‘, ’Croncelské‘, ’Gdanský hranáč‘, ’Golden delicious‘, ’Grahamovo‘, ’Gráv­štýnske‘, ’Hontianska končiarka‘, ’Jadernička moravská‘, ’James Grieve‘, ’Jonathan‘, ’Kardinál pásikavý‘, ’Kasselská reneta‘, ’Lebelovo‘, ’Lon­dýnske‘, ’Matkino‘, ’Ontario‘, ’Panenské české‘, ’Parména zlatá zimná‘, ’Parkerovo‘,,‘Ribstonské‘, ’Smiřické vzácne‘, ’Solivarské ušľachtilé‘, ’Spar­tan‘, ’Strýmka‘, ’Sudetská reneta‘, ’Wagnerovo‘, ’Waterwlietské mramorované‘, ’Wealthy‘...

’Amanliská‘, ’Boscova fľaša‘, ’Dekanka Roberto­va‘, ’Charneuská‘, ’Hardyho‘, ’Hohensaatenská‘, ’Mechelenská‘, ’Nelisova zimná‘, ’Konferencia‘, ’Koporečka‘, ’Merodova maslovka‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Napoleonova‘, ’Parížanka‘, ’Pastornica‘, ’Pitmastonská‘, ’President Mas‘, ’Salisburyova‘, ’Sixova‘, ’Solnohradka‘, ’Sterkmanova‘, ’Šedá zimná‘, ’Thirriotova‘, ’Tongréská‘, ’Trévouxská‘, ’Viennská‘...

PÁLENIE, DESTILÁTY• Na pálenie slúžili často chutné, šťavnaté krajové odrody. V bošáckej doline to bola medzi

inými napríklad odroda ’Ružová hruška‘.• Veríme, že viete, že alkohol je povolené konzumovať až od 18 rokov. Aj to s rozumom.

’Borovinka‘, ’Boskoopské‘, ’Dekanka Robertova‘, ’Grávštýnske‘, ’Hontianska končiarka‘, ’Jader­nička moravská‘, ’Jonathan‘, ’Kanadská reneta‘, ’Kardinál pásikavý‘, ’Kasselská reneta‘, ’Kožená reneta jesenná‘, ’Panenské české‘, ’Strýmka‘, Syrec, plánky...

’Dvorná maslovka‘, ’Giffardova‘, ’Guyotova‘, ’Hohensaatenská‘, ’Júlová‘, ’Konferencia‘, ’Me­chelenská‘, ’Merodova maslovka‘, ’Muškatelka šedá‘, ’Napoleonova‘, ’Nelisova zimná‘, Ovsienky, ’Pitmastonská‘, Ružová hruška, ’Salisburyova‘, ’Solnohradka‘, Šemendzia, ’Špinka‘, ’Tongréská‘, ’Trévouxská‘, ’Viennská‘, ’Williamsova‘...

46

VÍNO

’Bismarkovo‘, ’Borovinka‘, ’Coxova reneta‘, ’Cron­celské‘, ’Evino‘, ’Gdanský hranáč‘, ’Grávštýnske‘, ’Jonathan‘, ’Kardinál pásikavý‘, ’Koporečka‘, ’Kožená reneta jesenná‘, ’Lebelovo‘, ’Londýnske‘, ’Panenské české‘, ’President Mas‘, ’Smiřické vzácne‘, ’Strýmka‘...

’Dekanka Robertova‘, ’Muškatelka šedá‘

ČATNÍ• Čatní (anglicky chutney) je označenie druhu dochucovacích omáčok, používaných v indic-

kej a juhoázijskej kuchyni. Typické čatní je zmes korenia, byliniek a ovocia alebo zeleniny, obvykle sa podáva s karí alebo s vegetariánskymi jedlami.

renety („kožovky“): ’Boskoopské‘, ’Coxova rene­ta‘, ’Kanadská reneta‘, ’Kožená reneta jesenná/zimná‘...

47

Ovocie zblízka

Poznáte rozprávku o dvanástich mesiačikoch, v ktorej macocha poslala Marušku, aby doniesla jahody, napriek tomu, že bola zima a sneh? Maruška mala hlavu v smútku, pretože išlo o nespl-niteľnú úlohu. V dnešnom svete by to nebol žiadny problém. Maruška by zavítala do super alebo hypermarketu a o chvíľu by doniesla domov krásne červené jahody. Pravdepodobne z Maroka z druhého konca sveta, dopestované v skleníku.

Podobne ako s jahodami je to aj ostatným ovocím a zeleninou. Všimli ste si, že počas celého roka zoženiete skoro všetko, na čo máte chuť? Pulty predajní odrážajú sezónnosť omnoho me-nej ako v minulosti. Keď vojdete v obchode do oddelenia ovocia a zeleniny, nemáte ako zistiť, aké je práve ročné obdobie.

Pri jablkách a hruškách máme tú výhodu, že vďaka širokému spektru starých odrôd môžeme mať dobre uskladnené čerstvé ovocie skoro po celý rok aj z pivnice, nielen z obchodu. Nemusí-me teda kupovať dovážané ovocie z iných krajín (jablká z Talianska či hrušky z Peru). Stačí mať dobre vetranú a chladnú pivnicu alebo iné miesto, kde vieme zimné odrody uskladniť a využívať ich čerstvé počas celého roka.

Kde ich ale zoženieme, ak nie v supermarkete?

Aktivita: Metodický list k učivu s aktivitou Ktoré ovocie je najväčším cestovateľom nájdete na strane č. 115.

48

Školské ovocné sady

Školské areály sú skvelým miestom pre pestovanie ovocných stromov. V minulosti bývalo bež-né, že na školských dvoroch, najmä v menších obciach, rástli jablone či hrušky a učiteľ sa o stro-my spolu so žiakmi staral a učili sa priamo v školskej záhrade. Ako jeden z najvzdelanejších ľudí v obci mal často znalosti aj o ovocinárstve. Školské dvory môžu byť aj dnes útočiskom pre staré odrody a zároveň sa stromy týchto odrôd a celé ovocné sady dajú skvele využiť vo výučbe.

Žiaci sadia ovocné stromy pre generácie, ktoré prídu po nich. V dnešnej dobe sa jedná o veľmi vzácny akt.

Prečo patria stromy starých odrôd ovocia na školské dvory?

• Učíme nezištným činom a trpezlivosti → Úrodu zo stromov, ktoré s nimi vysadíme, totiž budú zberať až ďalšie generácie žiakov.

Vysokokmenné a pomaly rastúce jedince starých odrôd budú prinášať prvú úrodu až o 7 – 8 rokov.

• Vytvárame vzťah ku stromom i k miestu → Keď žiaci vysadia stromy vlastnými rukami, majú k nim iný vzťah, ako keď to urobí za nich

niekto iný. Počas rokov strávených na škole sa môžu o ne starať a sledovať, ako stromy rastú a objavujú sa na nich prvé kvety. Výsadbou alebo naštepením krajových odrôd, kto-ré sú typické pre región a obec, kde sa škola nachádza, zasa posilňujeme vzťah k miestu.

• Naučíme sa pestovať stromy → Správne vysadiť strom, ošetrovať ho a starať sa oň sú zručnosti, ktoré sa mnohí mladí ľu-

dia nemajú dnes kde naučiť. Kedysi išlo často o otázku zabezpečenia potravy pre rodinu, dnes ide skôr o záľubu a čiastočne o snahu o sebestačnosť. U niektorých žiakov môžeme výsadbou školských sadov prebuď záujem o ovocinárstvo, záhradníčenie či samozásobo-vanie.

• Zachraňujeme vzácny genofond → Pestovaním vzácnych odrôd sa výrazným spôsobom podieľame na ich záchrane. Školské

dvory sa tak stanú genofondovými plochami, na ktorých budú odrody a ich gény bezpeč-ne zachovávané. Rozhovormi so staršími obyvateľmi obcí zároveň zachytávame tradičné poznatky a ovocinárske a včelárske dedičstvo.

49

• Vieme, čo jeme → Konzumácia vlastnej úrody je vždy zárukou toho, že vieme, čo a v akej kvalite konzumuje-

me. Plody zo záhrad, pokiaľ ich nestriekame, neobsahujú pesticídy a iné cudzorodé látky. Zbierame ich až v čase zberovej zrelosti a pokiaľ ich treba nechať dozrieť na konzumnú zrelosť, uložíme ich na pár mesiacov do pivnice. Nestane sa však, že konzumujeme plody podtrhnuté (t. j. zberané skôr, než treba) a nedozreté, aké často kúpime v obchodoch.

• Objavujeme pestré chute → Záchrana starých odrôd chutí. Ide totiž o kulinársky zážitok – ochutnávať korenisté, ana-

násové či banánové jablká a medové hrušky. Rôznorodosť ich chutí a využitia sú jednými z hlavných dôvodov, prečo by sme mali staré odrody zachovávať. Ponúkajú omnoho viac ako moderné odrody, ktoré nájdeme v obchodoch. Plody zo školských stromov môžeme využívať počas školských podujatí, Dní zeme či osláv ovocia. Hotelové školy ich navyše môžu používať na hodinách prípravy jedál.

• Podporujeme biodiverzitu miesta → Zakladaním sadov, v ktorých budú rasť vysoké stromy schopné sa dožiť vysokého veku,

podporujeme aj ďalší život v nich, na nich aj okolo nich. Svoj úkryt, potravu či nocľah tu môžu nájsť rôzne druhy organizmov, ktorých výskyt na školských záhradách tak zvýšime.

→ O tom, ako môžeme túto biodiverzitu podporiť, sa dočítate na str. č. 123.

• Stromy využívame pri výučbe → Ovocné sady sú skvelou vonkajšou učebňou. A nielen takou, kde si rozložíme stoly

a lavice, ale sú priamo výskumnou plochou či ateliérom. Dá sa tu bádať, počítať, merať, maľovať či písať literárne diela.

→ Inšpirujte sa aktivitami v sade na strane č. 76.

50

Kde zháňať staré odrodyČo ak školský sad nemáme, alebo nám úrodu ešte neprináša? Po ovocie nemusíme bežať len do obchodu. Existuje mnoho ďalších zdravších alternatív, ako ho získať a tie majú mnoho výhod. Väčšinou podporujú lokálnu produkciu bez chémie, miestnych pestovateľov, posilňujú miestne komunity a oživujú vidiek.

Samozber

Najjednoduchšie je nazbierať si ovocie priamo na záhrade či v sade. Ak máme svoj alebo rodin-ný sad, nemáme nad čím premýšľať. Ak nemáme, môžeme sledovať inzeráty v novinách alebo na internete. Prípadne môžeme osloviť seniorov, ktorí sa už nevládzu starať o svoj ovocný sad a dohodnúť sa na pomoci za samozber.

Kúpa od farmára – predaj z dvora

Nakupovať čerstvé ovocie, zeleninu a iné výrobky sa dá aj priamo u pestovateľov a producen-tov – tzv. „vo dvore“. Kedysi bol tento systém v podstate prirodzený, ľudia predávali u seba doma plodiny a potraviny, ktorých mali väčšie množstvo. Fungovanie tohto systému je rôz-ne, viaceré „dvory“ sú otvorené pre verejnosť stále. Na Slovensku sa tento systém rozbieha na stránke http: //www.predajzdvora.sk/.

Samozber je najstarší a najprirodzenejší spôsob, ako sa dostať k úrode.

Farmárske trhy a tržnice

V tomto systéme sa nechodí za farmárom na farmu či do „dvora“, ale na tzv. farmárske trhy alebo tržnice, ktoré sa organizujú v mestách a obciach na určených miestach. Nevýhodou je, že nie vždy je možnosť si s predajcami vytvoriť blízky vzťah a overiť kvalitu ich produkcie.

Debničkový systém

Ovocie sa dá odoberať spolu s ostatnými produktmi a potravinami aj vo forme tzv. debničiek. Funguje to tak, že farmár (dodávateľ) má sieť odberateľov, ktorým dodáva v dohodnutom dni a čase v týždni debničku v určitej sume. Obsah debničiek sa mení počas sezóny a farmár ich naplní podľa toho, čo vypestuje a vyprodukuje. Tento systém má mnoho variácií. V niektorých prípadoch si môžu zákazníci obsah debničky vyskladať sami podľa toho, čo je v ponuke. Na Slo-vensku tak fungujú napríklad Debničkári (www.debnickari.sk).

51

Komunitou podporované poľnohospodárstvo

Tento systém je opakom k agropriemyselnému poľnohospodárstvu, pretože vytvára podmienky pre rozvoj komunít. Jednotliví spotrebitelia v ňom zväčša nakupujú dopredu podiely z produk-cie farmy, a to buď za finančnú odplatu, alebo si odpracujú svoj podiel priamo na farme. Spot-rebitelia sa zvyčajne vopred dohodnú s farmárom, aké druhy ovocia a zeleniny chcú odoberať a aké veľké objednávky budú mať, aby farmár vedel nastaviť pestovanie plodín.

V komunitou podporovanom poľnohospodárstve si jeho členovia zväčša odpracujú časť úrody priamo na farme.

Komunitné záhrady

Záhrady vznikajú často vo vnútroblokoch bytových domov alebo zástavieb, na okrajoch miest alebo v ich centrách. Iniciátormi sú buď samotní obyvatelia, susedia, alebo organizácie či komu-nity, ktoré sa rozhodnú, že budú využívať určitý priestor na pestovanie ovocia, zeleniny či iných plodín. Priestory pre pestovanie tiež pomáhajú zvýšiť podiel zelene v mestách. Majú aj veľký sociálny rozmer – napomáhajú k častejšiemu stretávaniu sa obyvateľov miest, ktorí dovtedy žili v anonymite. Pre mnohých je to prvý kontakt s pestovaním – najmä pre deti, ktoré sa naučia, že plodiny nevyrástli v supermarkete ale v pôde.

Nájdi si svojho farmáraMožno premýšľate, aké výhody má zháňanie jabĺk, hrušiek či iného ovocia, zeleniny a produktov od farmárov. Prečo neostaneme pri starom známom obchode, kde je isté, že ich vždy zoženie-me pohodlne a rýchlo?

Prvý dôvod je, že v obchode nezoženieme jablká bez postrekov, samozrejme, ak nejde o biopro-dukciu, a ani staré odrody. Obchodníci zvyknú nakupovať vo veľkom, ovocie je často dovážané z iných krajín a málokedy je správne dozreté.

Dôvodov je ale omnoho viac. Pokiaľ využijeme „alternatívne spôsoby“ nakupovania ovocia, ne-dáme darček len svojmu telu v podobe zdravšieho ovocia, ale aj spoločnosti, miestnej ekonomi-ke, životnému prostrediu či sociálnym vzťahom.

52

Prečo je dôležitékupovať jedlo

zblízka?

Budem vedieť,čo jem Získam len

čerstvé potraviny

Kúpimlen zrelé

Objavímpestré chuteOchránim

životné prostredie

Získam potravinys príbehom

Spoznámsvojho dodávateľa

Podporímmiestnu ekonomiku

Prečo je výhodné kupovať jedlo zblízka?

Tip: Naučte sa viac o Alternatívnom poľnohospodárstve aj cez e­learning na stránke http://www.sokratovinstitut.sk/e­learning/files/

Bio či nebio?

Spomenuté systémy (predaj z dvora, debničkový systém a iné) často nemajú certifikát BIO (produkt kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva). Sú založené skôr na dôvere medzi producentom a spotrebiteľom, ktorý vie, že produkcia je aj tak väčšinou čistá a bez chémie, aj keď to nie je ošetrené oficiálne so všetkými byrokratickými náležitosťami.

Ekologické poľnohospodárstvo a jeho systém fungovania u nás ošetruje Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov a zá-kon č. 189/2009 Z. Z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Garantom je Minister-stvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z tohto systému pochádzajú BIOprodukty a ich spracovaním vznikajú BIOpotraviny (musia obsahovať aspoň 95 % bioproduktov).

Značenie produktov a potravín zo Slovenska Značenie produktov a potravín z EÚ

53

Príklady dobrej praxe

Niekoľko nasledujúcich príkladov je dôkazom, že potenciál krajiny a príležitosti pre jej vhodné zhodnotenie sú naozaj veľké. Ponúkame vám inšpirácie, kde a ako sa dajú využiť staré a krajové odrody. Či už v krajinnej tvorbe, v kuchyniach alebo pri práci s verejnosťou.

Dnes do predstáv o tradičnom slovenskom vidieku často nezahŕňame náročnú fyzickú prácu, značnú závislosť od „rozmarov“ prírody a pripútanosť k hospodárstvu. Takéto fungovanie už nekorešponduje s dobou, v ktorej žijeme, preto sa v súčasnom systéme ťažko realizuje. Stále však vnímame potrebu návratov do harmonickej kultúrnej krajiny, ktorú naši predkovia v spolu-práci či boji s prírodou za pomerne dlhé obdobie vytvorili. Sme v nej však viac v pozícii náv-števníkov ako domácich. Naša spoločnosť prešla zložitým kultúrno-spoločenským vývojom, no napriek riadeným zmenám, ktoré sa podpísali na našom vzťahu a najmä chápaní krajiny mnohé hodnoty dodnes pretrvali. Stále existujú prvky hmotného aj nehmotného dedičstva, na ktoré je možné nadviazať. Záchrana starých a krajových odrôd je pritom len špičkou ľadovca. Skutočne dôležité je obnoviť hospodárske aktivity na vidieku, ktoré doň opäť privedú život.

Projekt školských ovocných sadov – SadOVO

V projekte SadOVO, ktorý Živica realizuje od roku 2018, sa zameriavame na staré a krajové odrody jabloní a hrušiek. Cieľom je v spolupráci s odborníkmi vysádzať ovocné vysokokmen-né sady v areáloch základných a stredných škôl. Žiaci s učiteľmi sa tak podieľajú na záchrane vzácnych odrôd a vysadené stromy môžu využívať aj pri výučbe rôznych predmetov. Doteraz sme zasadili viac ako sto stromov rôznych starých odrôd a každý rok by ich malo pribudnúť raz toľko. V projekte sa spája viacero zámerov – ochrana odrodového dedičstva vo forme školských genofondových zbierok, popularizácia problematiky starých a krajových odrôd v školách a tiež inšpirovanie k výučbe vonku, mimo tried. Vrcholom projektu je vždy výsadba sadu pozostáva-júceho zo stromov rôznych odrôd jabloní a hrušiek, ktoré sadia samotní žiaci. Nakoľko stromy nezačnú plodiť hneď, ale až o niekoľko rokov, ide o nezištný akt pre ďalšie generácie žiakov.

Výsadba je tu však až záverečným bodom ročnej spolupráce. Predchádza jej jarná spoločná exkurzia do ovocinárskeho regiónu Bielych Karpát s návštevou starých extenzívnych ovocných sadov, muštárne a sušiarne. Po prázdninách nasleduje jesenný trojdňový ovocinársky kurz a mapovanie odrôd v okolí škôl. Žiaci následne usporiadajú pre celú školu oslavu jesenných plo-dov s názvom Plodobranie, ktorá pozostáva z výstavy odrôd a mnohých sprievodných aktivít, akými sú muštovanie, ochutnávky ovocia či jedál z nich pripravených, kvízy alebo hry. (viac info na str. 61)

Všetky súčasti projektu vedú k tomu, aby vzdelali vybraných žiakov a učiteľov z vybraných škôl v problematike ohrozenia a záchrany odrôd ovocia. Tí sa tak stávajú nositeľmi vedomostí na da-nej škole, kde ich môžu hravou formou odovzdávať ďalej.

54

S vybranými školami pokračuje spolupráca aj v nasledujúcich rokoch po výsadbe. Vtedy nastane čas na výučbu vonku v sade. Dá sa tu totiž vyučovať nielen biológia či prírodopis, ale aj matema-tika, chémia, etika alebo cudzie jazyky. Stačí len mať chuť a byť kreatívny.

Ovocný sad, to nie sú len stromy. Preto sa školy snažíme školy motivovať o doplnenie výsadby aj o prvky na podporu biodiverzity, a teda ďalšieho života v sade. Môžu na to slúžiť včelie úle alebo hmyzie hotely, ktoré tu osadia, alebo vysadené kvetnaté lúky či ovocné kry.

Staré odrody a obnova vzťahu ku krajine

Odrody možno do výsadieb vyberať na základe ich spojitosti s určitým miestom, obcou či regiónom. Dá sa tak vyzdvihnúť ich spoločenský, kultúrny a historický význam. Pokiaľ sa zvolia do výsadieb odrody miestne a krajové, typické pre dané územie, sú často odolnejšie, pretože sú adaptované na miestne podmienky. Zároveň zosobňujú tradíciu ich pestovania a posilňujú lokálnu identitu. Sad alebo aleja okolo cesty v obci, vysadená z miestnych odrôd jabloní či hrušiek, vyzdvihuje charakter daného územia. Krása krajiny je lákadlom pre turistov a výrazom originality obce a jej tradícií.

55

V rámci projektu Moravsko­Slezké ovocné stezky bola vytvorená webstránka a mobilná aplikácia, kde sú zaznačené desiatky ovocných alejí a stromoradí, ktoré sa v regiónoch vysádzajú zo starých a krajo­vých odrôd.

Príkladom využitia typického sortimentu starých odrôd je výsadba sadu, takzvanej „Horákovej štepnice“ (p. Horák bol miestny učiteľ) v obci Podhorie v blízkosti Banskej Štiavnice. Na verej-nom priestranstve tam vyrástol namiesto mestského parčíka sad z odrôd, ktoré sa podarilo zmapovať na území obce.

Sad v Podhorí s odrodami typickými pre obec.

Sady, ktoré vzdelávajúPri pohľade na ovocné sady obvykle vnímame v prvom rade stromy. Avšak skutočným prírod-ným bohatstvom vhodne udržiavaných sadov je najmä vyvážené spoločenstvo divokých druhov rastlín a živočíchov, vyskytujúcich sa v podraste a na ovocných stromoch. Zaraďujeme ich medzi druhovo najbohatšie biotopy strednej Európy. Sú to skutočné biocentrá a biokoridory spájajúce rôzne časti kultúrnej krajiny. Viaceré živočíchy, najmä rôzne druhy hmyzu, motýle, vtáky a drob-né cicavce tu nachádzajú posledné útočiská pre prežitie. V tradičných sadoch sa však nenaučí-me iba o pestrej ríši rastlín a živočíchov. Sú dobrým príkladom komplexnej starostlivosti, ktorá v maximálnej miere využíva prírodné procesy. Takými sú aj dva sady na svahoch Bielych Karpát, ktoré si v krátkosti predstavíme.

56

Sad starých a krajových odrôd ovocných drevín, Správy CHKO Biele Karpaty

Tento sad vznikol za pomoci dobrovoľníkov v rámci projektu Bielokarpatský ovocný poklad na kopaniciach mesta Stará Turá. Na ploche necelých dvoch hektárov je tu sústredených 48 sta-rých a krajových odrôd jabloní a hrušiek nachádzajúcich sa v regióne Bielych Karpát, ktoré boli počas projektu zmapované. Sú tu vysadené najmä typické, no tiež menej časté odrody, každá v dvoch jedincoch. A v čom je hlavný význam a funkcia sadu?

• je repozitóriom, čiže štátom uznanou a chránenou zbierkou genetických zdrojov, stromy sú označené tabuľkami pre ľahkú identifikáciu;

• predstavuje verejnosti prístupnú zbierku genetických zdrojov, ktorá je použiteľná pre ďalšie šírenie, výskum a šľachtenie;

• je ukážkovým príkladom extenzívneho lúčneho sadu, v ktorom postupne vznikajú prvky zvyšujúce biologickú rozmanitosť;

• je priestorom pre realizáciu vzdelávacích podujatí, ako sú ovocinárske a pomologické kurzy, exkurzie a podobne.

Výsadba ovocných stromov sa realizovala za pomoci dobrovoľníkov aj profesionálnych ovocinárov.

Ukážková starostlivosť o lúčny sad v obci Nová Bošáca

Kedysi bola pastva oviec, kôz, koní či hovädzieho dobytka bežnou súčasťou sadov. Dnes, keď je skôr raritou, môže byť turistami a inými záujemcami vnímaná ako atrakcia. Funguje tak napríklad sad Španie v Novej Bošáci. Sad sa nachádza v hornej časti Bošáckej doliny v Bielych Karpatoch a z väčšej časti ho tvorí jabloňovo-slivkový ovocný sad o rozlohe 23 ha. Občianske združenie Pangaea, ktoré sad odkúpilo, obnovuje sad podľa trvalo udržateľných prírodných princípov, s cieľom zachovať genofond starých odrôd a zvyšovať biologickú ochranu a rozmani-tosť. V súčasnosti sa na 12 hektároch obhospodarovanej plochy pasie 46 oviec a 30 kôz. Pastva je celoročná a kvôli záujmom ochrany prírody sa vypása vždy časť sadu s ohľadom na všetky organizmy. Územie ešte nie je ukážkovým lúčnym sadom, ale už teraz vidieť výsledky práce štvornohých bylinožravcov ako aj dvojnohých členov združenia Pangaea, ktorí sa starajú o čiste-nie sadu krovinorezmi, venujú sa starostlivosti o ovocné stromy a odstraňovaniu preschnutých konárov. O význame tohto snaženia hovorí aj veľký záujem zo strany verejnosti, ktorá sad často navštevuje počas rôznych exkurzií, kurzov a workshopov.

57

V minulom roku do sadu pribudli ovce. Chované sú extenzívne, v sade trávia celý rok, aj zimu.

Do sadu Španie chodia na kurzy a exkurzie desiatky ľudí.

Ovocné stromy majú zmysel, ak sú ich plody využité – obnova tradičnej sušiarne ovociaStaré odrody sa dajú propagovať aj vďaka tradičnému spôsobu ich spracovania. Obce v ovoci-nárskych oblastiach Slovenska ešte stále ukrývajú dobové sušiarne, v ktorých si kedysi suši-la ovocie celá dedina. Sušiarne sa vtedy stávali miestom stretnutí mladých aj starých, ktorí spoločne pomáhali s preberaním ovocia, maškrtili „zápečky“, rozprávali si príbehy a zážitky, spievali, piekli v peci zemiaky či iné jedlá a často pri sušiarni zostávali v dobrej nálade do noč-ných hodín. V súčasnosti sa však zväčša nevyužívajú. Domáce ovocie už nie je takou dôležitou súčasťou obživy človeka ako kedysi.

Sušiareň ovocia v Novej Bošáci bola v lete 2015 zrekonštruovaná, aby opäť plnila svoju funkciu ako v minulosti.

Záujemcovia si mohli vyskúšať sušenie ovocia počas prvého veľkého spoločného sušenia, trvajúceho niekoľko dní.

Nie všetky sušiarne však budú ležať ľadom. V časti obce Bošáca s názvom Zábudišová sa na je-seň v roku 2015, po takmer tridsaťročnom odpočinku, jedna sušiareň opäť rozhorela. OZ Pre Prírodu tu spolu s majstrami a dobrovoľníkmi v rámci projektu Pec nám spadla zrekonštruovali

58

tradičnú sušiareň a odovzdali ju pre verejné používanie. V súčasnosti ju spravuje jej majiteľ a suší ovocie miestnym, jednotlivcom, združeniam a rôznym záujemcom z okolia.

Ďalším takýmto pozitívnym príkladom je novo vystavaná zrubová sušiareň ovocia podľa dobo-vých vzorov v obci Horné Saliby. Vznikla v rámci projektu Sladký a zdravý život – ovocná cesta južného Slovenska.

Na oprave sušiarne sa podieľali desiatky dobrovoľníkov, ktorým sa zapáčil nápad sušiareň obnoviť.

Záchrana starých odrôd na príklade projektu bielokarpatský ovocný poklad

V rokoch 2013 – 2015 sa uskutočnila úspešná realizácia projektu Bielokarpatský ovocný poklad. Realizátorom bola Štátna ochrana prírody – CHKO Biele Karpaty. Počas dvoch sezón sme mapo-vali odrody v 21 katastroch obcí. Celému tímu sa podarilo zaznamenať 2 699 jedincov stromov, z ktorých sme určili 184 starých a krajových odrôd jabloní, 93 odrôd hrušiek a 174 jedincov oskoruše (jarabiny oskorušovej). Pre praktickú záchranu týchto odrôd sme v Starej Turej založili

59

genofondový sad. V ňom sme vysadili 69 starých a krajových odrôd jabloní a hrušiek po dvoch jedincoch – výber z toho, čo sme objavili v krajine Bielych Karpát. Sad má výmeru 1,9 ha a slúžiť bude nielen zakladateľom, ale aj širokej verejnosti na rôzne ovocinárske kurzy a vzdelávanie v teréne.

Uskutočnili sa početné popularizačné aktivity s verejnosťou ako jarmoky, výstavy, ovocinárske kurzy a tiež terénne výlety a cvičenia so študentmi.

Jedným z výstupov projektu je založenie občianskeho združenia GenoFond – združenia priate-ľov starých odrôd kultúrnych rastlín a plemien hospodárskych zvierat, podporujúceho starostli-vosť o krajinu, využívanie miestnych zdrojov a spoluprácu.

S projektom boli nadmieru spokojní jeho realizátori i verejnosť a na základe skúseností sa dá podobný projekt realizovať aj na iných územiach na Slovensku či v zahraničí.

Hľadali sme staré a krajové odrody na zá­hradách aj vo voľnej krajine. Pri ich určo­vaní nám pomáhali odborníci zo Slovenska i Českej republiky.

Vysadili sme nový sad starých odrôd v Starej Turej, časť Súš – Lazy. Desiatky dobrovoľní­kov pomáhali v čase i nečase.

Tému sme prezentovali verejnosti na rôz­nych jarmokoch, výstavách a trhoch. Pre deti sme spravili envirovýchovné prednášky v škole.

Usporiadali sme konferenciu, na ktorej sa ľudia z rôznych sektorov inšpirovali v oblasti ovocinárstva a ochrany a tvorby krajiny.

60

Vo februári 2015 sme zorganizovali záve­rečné stretnutie sympatizantov projektu spojené s výmenou vrúbľov, aby si záujemco­via mohli naštepiť staré odrody.

V aktivitách pokračujeme v združení Geno­Fond, ktoré sme založili na konci projektu. V spolupráci s českými kolegami sa najnovšie jeho členovia pustili aj do mapovania odrôd čerešní.

Ovocné podujatia sú v kurzeJablčná slávnosť v Hostětíne

Pekný príklad popularizácie starých odrôd a ich spracovania môžeme vidieť v obci Hostětín na moravskej strane Bielych Karpát. Každú jeseň tu usporadúvajú podujatie Jablečná slavnost. Počas neho tu nájdete jablká vo všetkých podobách – mušt, sušené, pečené aj čerstvo odtrhnu-té zo stromu.

V miestnej muštárni sa celý deň konajú exkurzie pre verejnosť. Muštáreň nadväzuje na projekt mapovania a záchrany krajových odrôd ovocia na moravskej strane Bielych Karpát, do ktorého sa na začiatku 90. rokov zapojili jednotlivci aj mimovládne organizácie združené pod hlavič-kou „Tradice Bílých Karpat“ (označenie dnes slúži ako regionálna značka produktov a služieb). Štyri pätiny produkcie muštárne sú v bio kvalite a mušt z Hostětína sa dodáva aj na Sloven-sko. Po muštárni môžete navštíviť sušiareň ovocia, ktorá je v záhrade Ekologického inštitútu Veronica. Táto tradičná stavba je stále funkčná. Počas sezóny v nej horí oheň a sušia sa chutné plody jesene.

Na slávnosti ochutnajú návštevníci jablká aj v koláčoch upečených miestnymi kuchárkami a ku-chármi. Spoznávať staré odrody môžu na autobusovej zastávke v strede obce, kde je nainštalo-vaná výstava hrušiek a jabĺk. Pomológ tu sprevádza rozmanitosťou odrôd tých, ktorým sa zdajú všetky rovnaké.

Podobných akcií však už začína pribúdať aj na slovenskej strane Bielych Karpát. V Trenčíne sa každoročne odohráva BIOjarmok zameraný na regionálnu produkciu potravín v BIO kvalite, rôzne obce organizujú jablčné slávnosti. Spomeňme aspoň Jablonkové kumštovanie v obci Jablonka, Jablkové hodovanie v rôznych obciach Bratislavského kraja či Jablkovú chuť Hontu v Ladzanoch. Na to, aby tieto aktivity mohli byť realizované kvalitne, musia čerpať z autentici-ty nášho vidieka. Funkčná a tým atraktívna vidiecka krajina je tá, v ktorej sa človek dokáže aj primerane ekonomicky realizovať. Je však otázne, či je to dnes naozaj tak.

61

Určovanie odrôd jabloní nie je jednoduchá záležitosť.

Na BIOjarmoku v Trenčíne sa podával na ná­mestí čerstvý jablčný mušt a návštevníci si mohli pozrieť aj zbierku odrôd z Bielych Karpát.

Plodobranie

Študenti Fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene odštarto-vali akciu pre verejnosť s názvom Plodobranie prvý krát v roku 2012. Hovorí sa na nej o starých odrodách, ich význame a ohrození. Myšlienkou podujatia je, že čím viac ľudí sa dozvie o proble-matike, tým väčšia je možnosť ich v krajine uchovať.

Hlavnou atrakciou Plodobrania býva pestrá výstava odrôd.

Muštovalo sa aj na námestí pred radnicou, okoloidúci Zvolenčania si pripíjali čerstvým muštom.

Iniciatíva organizovať Plodobranie vzišla od samotných študentov, ktorých záverečné práce sa týkajú oblasti starých odrôd jabloní a hrušiek. Zopár ročníkov sa konalo na univerzite, ďalšie na zvolenskej radnici pod hlavičkou študentského združenia TuNaTu, čím sa téma dostala k širšej verejnosti. Sem prišli dopoludnia deti z materských a základných škôl, pre ktoré boli pripravené rôzne hry a aktivity. Popoludnie Plodobrania tradične patrí muštovaniu a ochutnáv-ke a tiež výstave viac ako štyridsiatich starých a krajových odrôd jabloní a hrušiek. Študenti tiež usporiadali súťaž koláčov z jesenných plodov, ktoré verejnosť chutnala a hlasovala za najlepšie z nich.

62

Štvrtý ročník sa odohrával vo vestibule Technickej univerzity vo Zvolene, kde nás navštívili aj žiaci základ­ných škôl.

V súčasnosti sa realizácia Plodobrania presunula najmä na základné a stredné školy po celom Slovensku, kde sa v jesenných mesiacoch koná v rámci projektu SadOVO. Väčšina aktivít sa odohráva rovesníckym vzdelávaním, čiže žiaci učia žiakov. Plodobranie môže byť organizované ako školské podujatie, ktorého sa môžu zúčastniť aj rodičia, starí rodičia alebo širšia školská komunita.

Čo môže byť súčasťou Plodobrania v školách?• výstava starých a krajových odrôd zmapovaných v okolí škôl• porovnávanie starých odrôd zo záhrad a moderných odrôd z obchodu• ochutnávka odrôd a hlasovanie o tú najchutnejšiu• ochutnávka rôznych ovocných produktov (sušené ovocie, šťavy, koláče...)• spoločné muštovanie• ovocné kvízy• ovocná olympiáda (športové aktivity a súťaže v sade s využitím ovocia)• divadielko s tematikou ovocia alebo ovocných stromov• land-art (z rôznofarebných plodov, napr. vytváranie jablčnej špirály)

Varenie zo starých odrôd v hotelovej akadémii

V jeden októbrový deň v roku 2014 sa počas veľkej prestávky pred jedálňou Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch zhromaždili študenti všetkých ročníkov, učitelia aj verejnosť. Prišli obdivovať pestrú škálu starých odrôd jabĺk a hrušiek či ochutnať jablčný mušt. Dôležitou súčasťou podujatia bola výstava dobrôt, ktoré druháci od skorej rannej hodiny chystali v rámci predmetu Technológia výroby jedál. Všetky spájala jedna vec – boli v nich použité staré odrody jabĺk. Prezentovali sa tu šamrole, linecká torta, jablčné ruže alebo bravčové s rozmarínovými zemiakmi a čatní – jablčno-paradajkovou omáčkou (niektoré z receptov nájdete v Receptáriku). Celé doobedie tak mohli študenti, vyučujúci a pracovníci školy zisťovať, aké využitie majú staré odrody pochádzajúce z rôznych krajín sveta. Zaujali ich veľké plody odrody ’Ontario‘, drobná ’Ananásová reneta‘ či kožovky ako ’Boskoopské‘ alebo ’Kožená reneta zimná‘. Zaujímavosťou boli najmä odrody krajové a miestne, ktoré môžeme nájsť len v určitej obci alebo doline. Tie nesú názvy ako Holubičky, Pruháč, Pogáč alebo Šimkovo. Každú z viac ako tridsiatich vystavených odrôd dopĺňal popis možnosti využitia a chute, akou oplýva. Niektoré z nich sú vhodné na pria-my konzum, iné na sušenie, džemy či muštovanie. Študenti mohli ochutnať mušt zo starej švajčiarskej odrody ’Zvonkové‘, ktorý bol, na rozdiel od predávaných sladkých muštov, mierne kyslastý.

63

Výstava odrôd a pripravených jedál spojená s ochut­návkou muštu mala veľký úspech.

Podujatie bolo znamením, že staré odrody pestované ekologickým spôsobom, bez chémie, majú potenciál zaujať miesto v kuchyniach, hoteloch a reštauráciách a čiastočne tak nahradiť chemizované a dovážané odrody dostupné v obchodoch.

Odrody z textu

’Kožená reneta zimná‘ – zimná odroda francúzskeho pôvodu. Plody sú stredne veľké s kožovitou šupkou. Jemná a kreh-ká dužina má renetovitú, korenistú príchuť. Vydržia aspoň do marca. Darí sa jej vo vyšších, slnečných polohách.

’Ontario‘ – zimná Kanadská odroda z roku 1882. Plody sú veľké, sploštené, so šťavnatou, sladkokyslou chuťou, s veľkým obsahom vitamínu C. Vhod-né aj pre diabetikov. Vydržia často až do mája. Strom rastie bujne, vytvára široko guľovitú korunu. Hodí sa aj na zá-krsky.

Šimkovo – miestna odroda nájdená v obci Adamovské Kochanovce pri Tren-číne. Vyšľachtil ho vraj miestny ovocinár pán Šimko. My sme našli 3 jedince toho stromu v starom sade na okraji obce.

6464

október – prezentácia

Asi 20 študentov hoteliérstva počúvalo prezentáciu o využití odrôd v kuchyni.

Po prezentácii nasledovala ochutnávka a spoznávanie starých odrôd prinesených z krajiny Bielych Karpát.

november – varenie

Študenti pripravovali jedlá zo starých odrôd na predmete Technológia výroby jedál.

Vystavené dobroty lákali na výstave pred je­dálňou. Priložené boli aj recepty, ktorými sa mohli návštevníci inšpirovať. Niektoré z nich sú súčasťou nášho receptárika.

65

Receptárik

Na nasledujúcich stranách môžete nájsť zopár jablčných a hruškových receptov, ktoré sa podarilo zozbierať z rôznych kuchárok, od kamarátov alebo známych. Platí, že na ich prípravu môžete použiť akékoľvek odrody jabloní a hrušiek. Na ozvláštnenie receptov a dosiahnutie najlepších chutí vám však pri niektorých receptoch prinášame aj tipy, ktoré odrody sa na ne hodia. Najlepšie pre seba aj pre krajinu však urobíte, ak pôjde o plody domáce alebo z chemicky neošetrovaných sadov.

Prehľad odrôd vhodných na to­ktoré spracovanie nájdete na str. č. 41 – 46.

Použité skratky: ČL – čajová lyžička, PL – polievková lyžica

Tradičné ovocné recepty

Sušené ovocie – hrušky a jablká

Odrody hrušiek vhodné na sušenie: ’Dúhonatka‘, ’Charneuská‘, ’Lucasova‘, Madžie hlavy, ’Muška-telka‘, ’Orešianka‘, ’Parížanka, ’Solanka‘, ’Solnohradka‘, ’Špinka‘, ’Thirriottova‘, ’Viennská‘

Postup: Hrušky alebo jablká zbavíme jadrovníka. Podľa veľkosti nakrájame buď na polovičky (malé hrušky – ’hniličky‘), štvrtinky, osminky, alebo aj na plátky. Podľa toho, či chceme sušené hrušky mať tenšie a chrumkavejšie, alebo naopak šťav-natejšie. Sušiť ich môžeme buď v rúre na veľmi nízkej teplote, alebo na radiátore, prípadne na kozube alebo nad kachľami.

Kaše zo sušeného ovocia

Počas pôstu sa robievali kaše ako hruščanka a jablčanka zo sušeného ovocia. Uvarené suše-né ovocie sa pretlačilo cez sitko, alebo sa suché rozdrvilo v drevenom mažiari či sa pomlelo na mlynčeku. Osladené sa jedlo so zemiakmi v čase pôstu a tiež keď nebolo mlieko alebo penia-ze. Inak sa kaše podávali k mäsu ako príloha.

Hruščanka

Suroviny: 700 g sušených hrušiek, 500 g sušených sliviek, chren podľa chuti

66

Postup: slivky a hrušky namočíme cez noc do vody, ráno ich scedíme, dáme do vody a varíme každé zvlášť. Uvarené slivky vykôstkujeme, hrušky zbavíme jadrovníka a pomelieme na mäso-vom mlynčeku. Vodu z hrušiek si necháme. Pomleté hrušky a slivky zmiešame, pridáme nastrú-haný chren podľa chuti. Hotovú hruščanku môžeme zriediť troškou vody z hrušiek. Podávame napríklad na Veľkú noc k údenému mäsu, klobáse a syru.

Jablčný (hruškový) lekvár

Zrelé jablká (alebo hrušky) sa nakrájajú na štvrtinky, zbavia sa jadrovníka a poukladajú do nádo-by. Na 1 kg ovocia pridáme ¾ kg cukru a trochu škorice. Dusíme do zmäknutia a pretlačíme cez sito. Varíme ich až do zhustnutia. V sklenených pohároch môžeme lekvár skladovať aj niekoľko rokov.

Hruškové pyré

Vhodné odrody na pyré (džemy): ’Clappova‘, ’Solnohradka‘, ’Sterkmansova‘

Suroviny: 2 kg čerstvých hrušiek, 800 g práškového/hnedého (medu), 3 ks anízu, 3 štipky mleté-ho kardamómu, 100 ml citrónovej šťavy, 400 ml vody, 1 polievková lyžica citrónovej kôry z che-micky neošetreného citrónu, 2 lyžičky nastrúhaného čerstvého zázvoru

Postup: Umyté hrušky ošúpeme, nakrájame a vložíme do veľkého hrnca. Pridáme všetky ostatné ingrediencie, varíme, miešame až kým sa hrušky rozvaria. Hotové pyré môžeme na záver roz-mixovať, ale nie je to nutné. Horúce pyré dáme do pohárov. Zaviečkujeme a sterilizujeme 15 – 20 minút. Pokiaľ však rátame s rýchlou spotrebou, nie je potrebné pyré sterilizovať. Podávame teplé alebo studené. Hodí sa napríklad ako náplň do sladkých knedlíkov.

Mušt

Vhodné odrody na mušty: jablone: ’Boikovo‘, ’Citrónové zimné‘, ’Croncelské‘, ’Grávštýnske‘, ’Ja-dernička moravská‘ a iné, hrušky: ’Charneuská‘, ’Pastornica‘, ’Parížanka‘, ’Konferencia‘ a iné

Suroviny: jablká (alebo hrušky), drvič ovocia (alebo hrubé strúhadlo), lis na ovocie, zavárací hrniec, zaváracie poháre alebo sklenené fľaše, teplomer

Postup: Dôkladne umyté jablká zbavené stopiek a jadrovníkov nahrubo nastrúhame alebo dáme do drviča. Nastrúhanú (nadrvenú) zmes vysypeme do sitka vystlaného čistým plátnom a nechá-me odkvapkávať do nádoby (ak máme lis, použijeme ten). Na záver môžeme plátno sťahovať a žmýkať, aby sme získali viac šťavy. Odkvapkanú šťavu si prelejeme do čistých zaváraninových pohárov, uzatvoríme ich viečkom a sterilizujeme štvrť hodiny pri teplote 83 °C.

Tip: Nikdy neplníme fľaše muštom úplne po okraj, počítame so zmenou objemu muštovej šťavy pri sterilizácii. Z 10 kilogramov jabĺk získame viac ako 4 litre jablkového muštu. Čerstvo vylisovanú jablkovú drť (odpad z lisovania) môžeme použiť do kompostoviska alebo nechať skŕmiť hydine (napr. sliepky a morky milujú jablká) a iným hospodárskym zvieratám.

67

Ovocné polievky

Z jabĺk alebo hrušiek sa prekvapivo varili aj polievky a používalo sa pri nich najmä sušené ovo-cie. Rozdeľovali sa na dve skupiny. Prvú skupinu tvorili polievky vyslovene ovocné, v ktorých je sušené ovocie základným prvkom a určuje názov polievky (napr. polievka zo sušených sliviek). Do druhej skupiny polievok sa sušené ovocie pridávalo len na dodanie sladkokyslej chuti. Jeden takýto recept vám prinášame.

Valašská polievka

Suroviny: 100 g hrachu, 40 g sušených sliviek, 50 g sušených hrušiek, hrsť sušených hríbov

Postup: Hrach na noc namočíme a na druhý deň spolu so sušeným ovocím uvaríme v litri mierne osolenej vody. Polievku precedíme a hrach, slivky, hrušky do nej prelisujeme. Nakoniec primiešame hrsť nadrobno pokrájaných, vopred namočených a osolených húb.

Jablkové rezance

Suroviny: 600 g očistených jabĺk, voda, 100 g masla, 100 g práškového/hnedého, 30 g mletých orechov, rezance (široké alebo tenké)

Postup: Uvarené rezance polejeme maslom. Jabl-ká s vodou dusíme. Hotové dáme na rezance, po-sypeme práškovým cukrom a zamiešame. Navrch dáme ešte mleté orechy s práškovým cukrom.

Ladzianske jabĺčka

Suroviny: 4 jablká, 2 vajcia, 60 g práškového cukru, 60 g hrubej múky, 50 g marhuľového lekváru, mletá škorica, vanilkový cukor

Postup: Jablká olúpeme, zbavíme jadra a naplníme lekvárom. Posypeme škoricovým cukrom, uložíme na hlboký, vymastený plech. Z vajec, cukru a múky urobíme cesto, ktoré na ne vyleje-me. Po upečení posypeme práškovým cukrom. (recept z brožúry Jablčný receptár po ladziansky II.)

68

Jablčné recepty na sladko

Tip: Pre správnu voľbu odrôd si môžete pomôcť aj kapitolou o využití starých odrôd v kuchyni na strane 41.

Jablkové ruže

Suroviny: 100 g jabĺk, 250 g lístkového cesta, 50 g práškového cukru, 100 g kryštálového cukru (hnedého), celá škorica, klinčeky

Postup: Najskôr si jablká nakrájame na tenšie plátky, cca 2 – 3 mm. Tie dáme povariť do vody s cukrom, klinčekmi a škoricou. Varíme 3 minúty. Medzitým si rozvaľkáme lístkové cesto na 1 – 2 mm. Nakrájame na prúžky dlhé 3 cm podľa jabĺk – 5 ks uložených cez seba po dĺžke. Jabĺčko musí presahovať cez okraj cesta, pekne zvinieme do tvaru ruže. Dáme na plech vyložený papierom na pečenie a pečieme pri teplote 200 °C cca 20 minút. Po vychladnutí posypeme práškovým cukrom.

Jablká v karameli

Suroviny: 4 zrelé jablká, 200 g hnedého trstinového cukru (čím väčšie jablká, tým viac cukru), nasekané oriešky, 100 ml pitnej vody, hrubšie špajdle alebo zmrzlinové špáradlá, alobal (papier na pečenie), olej

Postup: Dobre umyté jablká necháme uschnúť, potom do ich stredu zapichneme hrubšie špaj-dle alebo zmrzlinové špáradlá. Do menšieho hrnca nalejeme asi 100 ml vody, pridáme cukor a necháme zohriať. Povaríme asi 10 minút, resp. kým hmota neskaramelizuje. Hrniec dáme dole z ohňa, jablká obalíme v karameli, posypeme nasekanými orieškami a položíme na olejom vymastený alobal alebo papier na pečenie.

69

Smoothies

Smoothies vznikajú zmixovaním všetkých surovín a pijeme ich ako nápoj.

Jablkovo-černicové smoothies

Vhodné odrody: letné jablká ako ’Croncelské‘, ’Priesvitné letné‘ (Jakubky), ’Asrachán červený‘, krajové odrody...

Suroviny: 30 ml jablčnej šťavy, 100 ml bieleho jogurtu, 100 g černíc, 2 ČL medu

Jablkovo-zázvorové smoothies

Suroviny: 300 ml jablčnej šťavy, 100 ml mrkvovej šťavy, 2 cm nastrúhaného zázvoru

Jablkovo-špenátové smoothies

Suroviny: 300 ml jablčnej šťavy, 50 g čerstvých špenátových listov, 1/8 ČL muškátového orieška

Vanilková zmrzlina s jablkovou omáčkou

Suroviny: 500 g smotany na šľahanie, 200 g plnotučného mlieka, 1 rozpolený vanilkový struk, 3 žĺtky, 60 g práškový cukor

Omáčka: 2 stredne veľké jablká, 1 PL masla (cca 20 g), 3 PL cukru (cca 30 g)

Postup: Olúpeme jablká, zbavíme ich jadrovníka a nakrájame na kocky. Na panvici roztopíme maslo. Pridáme jablká a pečieme ich, kým sa nerozpadnú. V závislosti od použitej odrody by to malo trvať 5 – 20 minút. Pridáme cukor a miešame, až kým sa celý nerozpustí, približne 3 – 5 minút. Uvaríme mlieko spolu so smotanou a vanilkou. Vymiešame metličkou žĺtka s cukrom, až pokým sa hmota spení. Postupne za stáleho miešania pridávame do zmesi mlieko so smo-tanou. Hmota by mala mať jemnú farbu aj konzistenciu. Ochladenú hmotu nalejeme do misiek a dáme do mrazničky. Po 45 minútach do zmesi primiešame jablčnú zmes. Pomaly mrazíme, pričom každú hodinu hmotu premiešame.

Alternatívou je podávať k zmrzline jablčnú zmes zvlášť ako prílohu.

Jablčné recepty na slano

Čatní s bravčovým mäsom a rozmarínovými zemiakmi

Jablková marináda: 180 ml jablkového pyré, 100 ml paradajkového pyré, 100 ml pomarančovej šťavy, 2 PL trstinového cukru, 2 PL worcesterskej omáčky, 3 strúčiky prelisovaného cesnaku, mleté korenie, soľ

Suroviny: 1,5 kg bravčová krkovička (mäso ideálne z domáceho chovu), 2 kg zemiaky, 125 g maslo, šťava z 1/2 citróna, čerstvý rozmarín, hrubozrnná morská soľ

70

Postup: Marinádu si pripravíme tak, že zmiešame všetky suroviny, jablkové pyré si môžeme na-strúhať sami alebo môžeme použiť aj jablkovú detskú výživu, avšak potom dáme menej cukru. Privedieme v panvici alebo nepriľnavom hrnci do varu, znížime teplotu a za občasného mieša-nia varíme cca 10 minút. Necháme vychladnúť pred naložením mäsa. Marinujeme najlepšie celú noc, najmenej však 2 hodiny. Mäso môžeme upiecť v rúre. Predvarené zemiaky v šupke nakrá-jame na menšie polovičky. V hlbokej panvici si rozohrejeme maslo, soľ a natrhané rozmarínové lístky, pridáme zemiaky, citrónovú šťavu a opekáme do zlatista za občasného miešania, aby prešli všetky chute do zemiakov.

Jablkové čatní

Vhodné odrody: „kožovky“, napr. ’Boskoopské‘, ’Coxova reneta‘, ’Kanadská reneta‘, ’Kožená reneta zimná‘

Suroviny: 500 g jablká, 60 g olej, 15 g šalotka, 170 g cukor, 120 g vinný ocot, 1 ks bobkový list, soľ, čierne korenie, tymian, 10 g zázvor, chilli

Postup: Na oleji opražíme nadrobno narezanú cibuľu s tretinou cukru, kým cukor skaramelizuje. Potom prilejeme ocot, pridáme narezané ošúpa-né jablká, zvyšok cukru, chilli, soľ, korenie, bob-kový list, tymian, zázvor a prikryté varíme na naj-menšom ohni 30 minút, kým omáčka nezhustne. Vyberieme bobkový list a podávame k pečenému mäsu.

Celozrnný chlieb s jablkami a ciderom

Suroviny: 10 g čerstvých kvasníc (pekárenské droždie), 1 ČL cukru, 150 ml vody, 200 g pšeničnej múky, 200 g celozrnnej pšeničnej (alebo ražnej) múky, 1 a ½ čajovej lyžičky soli, 100 g uvarených a popučených zemiakov, 120 ml jablčného cideru, 3 ČL olivového oleja, 1 jablko.

Postup: V miske zmiešame droždie s cukrom a 100 ml teplej vody necháme odstáť 15 minút. Zmiešame múku so soľou a zemiakmi. V strede zmesi urobíme dieru a vlejeme do nej kvások spolu so ciderom, olivovým olejom a zvyšnou vodou. Robíme to pomaly, množstvo vody závisí od typu múky, ktorú použijeme. Ak je treba, prilejeme ďalšiu. Cesto by sa nemalo príliš lepiť a zároveň by malo držať pohromade. Pridáme nastrúhané jablko. Chvíľu cesto miesime a potom položíme do misy vymastenej olejom. Zakryjeme ho utierkou a necháme hodinu kysnúť. Cesto vytvarujeme do bochníka a ak chceme, ozdobíme vrch plátkom (plátkami) jablka. Môžeme doň spraviť niekoľko zárezov. Položíme ho na plech (alebo do pekáča) a necháme kysnúť ďalších 45 – 60 minút. Vyhrejeme rúru na 240 °C a na spodok položíme plech s vodou. Chlieb pečieme na plechu alebo vo forme 10 minút, potom znížime teplotu na 210 °C a pečieme ho do zlatista 30 – 40 minút. Vyberieme a pred podávaním necháme vychladnúť a odstáť.

71

Jablkovo-tekvicová krémová polievka

Suroviny:Vývar: 3 – 4 mrkvy, 1 veľký paštrnák, odrezok zeleru, nové korenie, čierne koreniePolievka: 1 jablko, 250 – 300 g tekvice, 1 zemiak, ½ ošúpanej cibule, 3 strúčiky cesnaku, 1 čerstvá vetvička tymianu, 2 ČL tekvicového oleja, za hrsť tekvicových semiačok

Postup: Spravíme vývar – zeleninu dáme do 1 a ½ litra studenej vody a pomaly privedieme do varu. Varíme približne 45 – 60 minút. Nechá-me chladnúť. Na plech (alebo do zapekacej misy) dáme nakrájané jablko, tekvicu, cibuľu, zemiak a cesnak. Polejeme olivovým olejom, pridáme rozmarín a tymian, osolíme. Pečieme na 180 °C približne 40  inút, potom očistíme tekvicu a všet-ko zmiešame. Rozmixujeme zmes s vývarom a pri-dáme soľ a korenie. Tekvicové semienka osmaží-me na panvici so soľou a lyžicou oleja. Posypeme nimi polievku na tanieri. Dozdobiť ju môžeme aj kvapkami tekvicového oleja.

Šalát z červenej kapusty s jablkami a gorgonzolou

Suroviny: 2 jablká zbavené jadrovníka a nakrájané na plátky, ½ malej červenej kapusty, 100 g v rukách rozmrveného syra gorgonzola (alebo iného syra s modrou plesňou), 2 stonky na tenko nakrájanej zelerovej vňate, 1 granátové jablko

Dressing: 2 PL majonézy, ½ PL horčice, 1 PL medu, štipka kurkumy, šťava z 1 citróna. V prípade potreby môžeme pridať niekoľko lyžíc olivového oleja alebo vody.

Postup: Nakrájané jablká pokvapkáme citrónovou šťavou. Granátové jablko rozkrojíme na polo-vicu a vyberieme z neho dužinu. Kapustu obaríme horúcou vodou a potom nahrubo nastrúha-me alebo nakrájame. Vložíme všetko do šalátovej misy, navrch poukladáme syr, jablká a zeler. Zmiešaním všetkých surovín pripravíme dressing, ktorým pokvapkáme šalát.

Bravčové rebierka s grilovanými jablkami

Suroviny: 4 stredne veľké, menej mastné bravčové rebierka (mäso ideálne z domáceho chovu), 2 jablká, 1 PL pšeničnej múky, ½ ČL rasce, soľ, korenie olej na vyprážanie, pohánka (príloha)

Omáčka: 125 ml vývaru (skúste vývar z bujónu bez umelých prísad z bioobchodu), 1 ČL horčice, petržlenová vňať na ozdobu

Postup: Zmiešame múku s rascou a soľou a obalíme v nej rebierka. Na panvici rozpálime 3 lyžice oleja a vyprážame rebierka 2 – 3 minúty z každej strany. Jablká rozkrojíme na polovicu, osolíme a okoreníme. Jablká pečieme rozkrojené v rúre na 180 °C 10 – 12 minút. Na panvici zohrejeme vývar s horčicou ako omáčku, ktorou jedlo polejeme. Podávame s uvarenou pohánkou ako prí-lohou, s pečenými jablkami a petržlenovou vňaťou.

72

Pečená kačka s jablkami

Suroviny: 1 a ½ kg alebo 2 kg kačky z domáceho chovu, 1 PL sušeného tymianu, ligurčeku alebo estragónu (prípadne 1 PL zmesi všetkých troch), 1 PL sušenej majoránky, soľ a mleté čierne korenie, 1 PL extra panenského olivového oleja, 2 – 3 jablká, ošúpané a nakrájané na osminky

Môžeme pridať viac jabĺk, prípadne šípkový džem.

Postup: Kačku umyjeme, vložíme do hrnca so studenou vodou, pridáme 1 PL morskej soli a ne-cháme stáť aspoň polhodinu, pričom ju aspoň raz otočíme v hrnci. Vytiahneme ju a osušíme papierovými utierkami. Použijeme pinzetu a od-stránime prípadné zostatkové operenie. Kačku posypeme soľou, korením, majoránkou a ďalšími bylinkami podľa chuti. Potrieme ju olivovým ole-jom a dovnútra vložíme pokrájané jablká. Kačicu vložíme do pekáča prsiami smerom nadol a dáme do rúry predhriatej na 230 °C. Zatiaľ misu nepri-krývame. Pečieme po dobu 30 minút, prikryjeme a znížime teplotu na 180 °C. Pečieme približne 2 hodiny, po hodine kačku otočíme (cca 1 hodina pečenia na 1 kg kačky).

Príloha: Pokrm môžeme doplniť jablkami nakrájanými na polovičky, pričom každú jamku naplní-me šípkovým džemom a štipkou tymianu. Po dobu 30 minút ich pečieme vo vyhriatej rúre.

Podávame napríklad so zemiakovou kašou.

Hruškové recepty na sladko

Hruškový koláč s čokoládovo-smotanovou polevou

Vhodné odrody na zaváranie: ’Marillatova‘, ’Eliška‘, ’Nelliska zimná‘, ’Kongresovka‘, ’Konferencia‘

Suroviny: 2 vajcia z voľného chovu, 1 vanilkový cukor, 1 hrnček hnedého/práškového cukru, ½ hrnčeka oleja, 1,5 hrnčeka mlieka (kravského alebo sójového / ovseného), 1 hrnček hladkej múky, 1,5 hrnčeka hrubej múky, pokrájané zavárané hrušky (0,7 dcl pohár), 1 lyžica celého maku, 1 lyžica ľanových semiačok, ½ šálky ovsených vločiek, 5 dkg posekaných mandlí, nastrúhaný zázvor (podľa chuti), 1 prášok do pečiva

Poleva: 1 čokoláda na varenie, ¾ téglika kyslej smotany, strúhaný kokos

73

Postup: Vymiešame kryštálový aj vanilkový cukor s vajcami. Postupne pridávame ostatné suroviny, pričom hrušky až nakoniec. Pečieme asi pol-hodinku na 150 °C. Na upečený koláč natrieme polevu – rozpustenú čokoládu zmiešanú s kyslou smotanou a kokosom.

Pečené medové hrušky

Vhodné odrody na pečenie: ’Clappova‘, ’Dielova‘, ’Charneuská‘, ’Konferencia‘, ’Kongresovka‘, ’Lucasova‘, ’Madamme Verté‘, ’Mechelenská‘, ’Parížanka‘, ’Pastornica‘, Špinka‘, ’Thirriottova‘...

Suroviny: zrelé hrušky, sušený zázvor, maslo, vlašské orechy, mletá škorica

Postup: Zrelé (nie prezreté) hrušky nakrájame na polovice, jadrovníky vydlabeme, stopku odstrá-nime. Nasekáme vlašské orechy. Zapekaciu misu vymažeme maslom, hrušky poukladáme roz-rezanou stranou nahor a potrieme medom. Posypeme orechmi, zázvorom, škoricou a na každú hrušku dáme kúsok masla. Rúru predhrejeme na 170 °C a hrušky zapekáme asi 20 – 30 minút, podľa typu rúry. Čím sú hrušky zrelšie, tým potrebujú nižšiu teplotu aby zmäkli. Pečené medové hrušky dáme na taniere, kde ich ešte podľa chuti môžeme pokvapkať medom, prípadne ozdobiť šľahačkou, roztopenou čokoládou a podobne. Podávame ich teplé hneď po príprave.

Hruškové muffiny s lieskovými orechmi

Suroviny: 250 g hladkej múky, 140 g hnedého cukru, 2 ČL kypriaceho prášku do pečiva, 1 ČL škori-ce, 2 ks vajec, 200 ml kyslej smotany, 1 PL medu, 100 ml rastlinného oleja, 2 ks väčších hrušiek, ½ šálky lieskových orechov

Postup: Hrušky ošúpeme, očistíme od jadra a nahrubo nastrúhame. Vo väčšej mise zmiešame suché suroviny, teda múku, kypriaci prášok, cukor a škoricu. V druhej miske krátko prešľaháme vajíčka a pridáme postupne kyslú smotanu, med a olej. Túto vaječnú zmes nalejeme k suchým surovinám a dôkladne premiešame. Nakoniec vmiešame hrušky. Do plechu na muffiny dáme papierové košíčky a naplníme ich pripraveným cestom, rovnomerne, približne do troch štvrtín. Vrch posypeme sekanými orechmi. Pečieme 20 – 25 minút pri teplote 200 °C. Po upečení necháme krátko vychladnúť na plechu.

74

Špaldový hruškovo-marhuľový koláč

Suroviny:Cesto: ½ kocky droždia, 350 g špaldovej múky, 1 PL oleja, 300 ml čerstvého mliekaObloha: 500 g marhúľ, 500 g hrušiek, ovocný džemMrvenička: 100 g špaldovej múky, 100 g masla, 100 g cukru

Postup: Najprv si urobíme kvások. Do misky rozmrvíme droždie, pridáme štipku cukru a zaleje-me mliekom. Necháme vykysnúť na teplom mieste. Vykysnutý kvások pridáme do misy s preo-siatou múkou. Pridáme 1 PL cukru a prilejeme teplé mlieko. Rukami vypracujeme vláčne cesto (ak je cesto príliš tuhé, pridáme ešte mlieko). Na záver prilejeme olej, ešte premiešame rukami a cesto dáme vykysnúť na teplé miesto (cca 40 minút). Cesto vyvaľkáme a preložíme na ole-jom vymastený plech. Potrieme ľubovoľným džemom alebo lekvárom a navrch poukladáme marhule a hrušky nakrájané na mesiačiky. Na záver posypeme mrveničkou, ktorú sme si urobili z múky, masla a cukru. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov. Koláč je hotový, keď sa začnú odliepať okraje a mrvenička bude krásne zlatistá.

Hruškové recepty na slano

Hrušky plnené syrom a orechmi

Suroviny (na 2 porcie): 3 hrušky, 100 g syra Lučina, 100 g syra s modrou plesňou, 1 lyžica masla, hrsť nasekaných orechov, najlepšie vlašských

Postup: Lučinu, syr a maslo dáme do misky a vy-šľaháme dohladka. Vmiešame nasekané orechy. Hrušky pozdĺžne rozrežeme, ak majú tvrdú šupku, tak ich najskôr ošúpeme. Zaguľatenú spodnú časť zľahka narovno zrežeme, aby sa nekolísali. Nakoniec vydlabeme vnútro, naplníme syrovou zmesou s orechmi a vložíme do zapekacej misy. Necháme zapiecť na 10 – 15 minút asi pri 200 °C. Podávame teplé.

Hruškové čatní

Na čatní môžeme použiť tie odrody hrušiek, ktoré aj na pečenie. Ideálne sú s mäkšou dužinou.

Suroviny: 1 kg hrušiek, 1 ČL škorice, 1 menšia cibuľa, 5 strúčikov cesnaku, 4 papriky (aj pálivé), ty-mian (najlepšie čerstvý), rozmarín (4 vetvičky, najlepšie čerstvé), soľ, lyžička chilli, 1 ČL kurkumy alebo kari, olej

75

Postup: Olúpané hrušky zbavíme jadrovníkov, nakrájame na malé kúsky, podlejeme troškou vody a pridáme malú lyžičku mletej alebo ty-činku celej škorice. Všetko uvaríme domäkka. Na panvicu nalejeme trochu oleja. Keď sa rozpáli, vložíme do nej nakrájanú cibuľu, plátky cesnaku, nakrájané papriky, lyžicu nastrúhaného tymianu, hrsť nasekaného rozmarínu, soľ, korenie a trochu chilli. Nasypeme na panvicu scedené podusené hrušky a poprášime kurkumou alebo kari. Všetko poriadne premiešame, dáme do zaváraninových pohárov, zalejeme olivovým olejom a necháme v chladničke uležať aspoň týždeň. Skvele sa hodí za studena k pečenému a grilovanému mäsu.

Slaný hruškový koláč s gorgonzolou a orechmi

Použijeme veľkú hrušku – napríklad odrodu ’Guyotova‘ alebo ’Kongresovka‘

Suroviny:cesto: 250 g hladkej múky, 125 g masla z chladničky, 1 vajce, soľNáplň: 150 g syra gorgonzola (alebo iného syra s modrou plesňou), 100 ml smotany, 50 ml mlie-ka, 1 hrsť vlašských orechov, 2 vajcia, 1 hruška, 2 šalotky, maslo, soľ, čierne korenie

Postup: Pripravíme si cesto – múku nasypeme na pracovnú plochu, doprostred spravíme jamku, vložíme maslo, vajce, soľ a rýchlo spracujeme na krehké cesto. Zabalíme ho do fólie a necháme aspoň hodinu ležať v chladničke. Rúru si predhrejeme na 180 °C. Rozvaľkaným cestom vyložíme vymazanú formu. Cesto prepichneme na pár miestach vidličkou, dáme naň papier na pečenie, niečím zaťažíme a dáme piecť na 15 minút. Medzitým si pripravíme náplň. Šalotky si nakrája-me na malé kúsky a opražíme na masle. Zľahka vyšľaháme smotanu, vajce a mlieko. Osolíme a okoreníme. Na zapečené cesto rozložíme gorgonzolu nakrájanú na plátky. Na syr rozprestrie-me orestovanú šalotku, nahrubo nakrájané vlašské orechy a nakoniec olúpenú a jadrovníka zbavenú hrušku pokrájanú na kocky. Všetko zalejeme zmesou smotany, vajec a mlieka. Pečieme 20 – 25 minút na 180 °C.

Pečené hrušky plnené kozím syrom

Suroviny: 4 menšie zrelé hrušky s pevnejšou dužinou, 250 g čerstvého kozieho syra, hrsť čer-stvých byliniek (napr. bazalka, tymian, oregano, pažítka), 2 polievkové lyžice medu, 8 tenkých plátkov anglickej slaniny (ideálne však domácej), 8 – 12 lístkov rukoly, soľ, korenie

Postup: Rúru si vyhrejeme na 180 °C. V mise zmiešame syr, bylinky, med, môžeme pridať trochu olivového oleja, aby sa zmes spojila. Osolíme a okoreníme. Hrušky opatrne rozkrojíme tak, aby v jednej polovici ostala zachovaná stopka a odstránime jadrovník. Polovice hrušiek naplníme zmesou a spojíme k sebe. Každú hrušku obalíme plátkom slaniny. Vložíme ich do zapekacej nádoby vyloženej papierom na pečenie. Pokvapkáme olivovým olejom, osolíme a okoreníme. Pečieme asi 30 – 40 minút, kým bude slanina chrumkavá a hrušky krehké. Môžeme experimen-tovať s rôznymi druhmi syrov. Hruška sa vraj hodí ku všetkým.

76

Staré a krajové odrody ako súčasť výučby

Téma starých a krajových odrôd ovocných drevín sa môže zdať špecifickou a náročnou pre za-členenie do bežnej výučby. Keď si však uvedomíme, že je prepojená s témou ovocných stromov v krajine a ich dôležitosti všeobecne, nie je to až také ťažké.

V každej škole je priestor pre túto tému iný. Veríme však, že do veľkej miery to závisí aj od nad-šenia samotných vyučujúcich a ich kreativity. Na nasledujúcich stranách ponúkame nápady na aktivity, ktoré sa dajú využívať v základných a stredných školách. Z veľkej časti ide o námety, ktoré je možné si upraviť a prispôsobiť pre potreby danej školy a vyučovacej hodiny.

Kde sa dá hovoriť o ovocných stromoch v krajine, ovocinárstve a starých a krajových odrodách?

ovocnéstromy

prírodnézdroje

ochrana prírodya krajiny

vzťah človekak prostrediu

alternatívnepoľnohospodárstvo

kultúraa tradície

potraviny,výživa

agroturistika,farmárstvo

zachovaniebiodiverzity

krajinnáekológia

životnýštýl

Ovocné stromy – pojmová mapa

Dajú sa využiť v bežných predmetoch, ako aj v prierezových témach, akými sú Environmentál-na výchova alebo Ochrana života a zdravia. Téma Tvorba projektu a prezentačné zručnosti pri troche fantázie tiež ponúka priestor pre tému starých a krajových odrôd, keďže sa v súvislosti s ňou dajú vypracovať pekné projekty.

77

Výučba v ovocnom sade

Je skvelé, ak sa na školských záhradách zakladajú sady starých a krajových odrôd ovocných drevín. No nemusí to končiť len pri výsadbe a pri čakaní na prvú úrodu. Sady a stromy v nich sú výborným miestom pre výučbu. A to nielen biológie či prírodovedy, ale aj bežných školských predmetov, akými sú matematika, slovenčina, informatika, hudobná výchova či cudzie jazyky. Neveríte?

V tejto kapitole ponúkame niekoľko desiatok námetov na konkrétne aktivity, ktoré nahradia alebo obohatia bežné školské hodiny. Uvádzame aktivity pre čo najširšiu škálu predmetov v základných a stredných školách, ktoré sa dajú učiť v sade alebo pomocou neho. Pri vyučovaní v školskom alebo inom sade ideálne využívajte medzi-predmetové vzťahy, čím školu priblížite reálnemu životu. Pretože škola má význam len vtedy, keď je prepojená s praxou. Prinášame niekoľko tipov na aktivity, ale najlepšie je, keď si pripravíte vlastné – podľa potrieb vašich žiakov a študentov.

Pobyt na čerstvom vzduchu blahodarne pôsobí nielen na naše zdravie a psychickú pohodu, ale zvyšuje aj našu koncentráciu a chuť učiť sa.

Pri aktivitách je uvedené, či ich je lepšie realizovať v mladom alebo staršom sade, no nebojte sa experimentovať a aktivity upravovať podľa vlastných potrieb a nápadov.

ikonky sadov podľa veku

M L A D Ý S A D S TA R Ý S A D M L A D Ý A J S TA R Ý S A D

78

Ako si vytvoriť vlastnú hodinu v záhrade?

Najlepšie sa vyučuje hodina, ktorú si vymyslíme sami. Platí to aj o vyučovaní v školskom sade.

• Snažme sa, aby naša hodina nebola iba pobytom vonku, teda vysvetľovaním učiva pod korunami stromov. Vo výučbe v sade by malo ísť o interaktívnu prácu, kde budú žiaci bádať, zažívať a zisťovať veci priamo v teréne.

• Ak chceme získať nové nápady, môžeme sa obrátiť aj na žiakov. Tí môžu napríklad počas projektového dňa spracovať nejaké učivo a zábavnou formou ho prezentovať v ovocnom sade, prípadne vymyslieť aktivity pre ostatných žiakov z ročníka alebo inej triedy a učiť ich rovesníckym vzdelávaním.

• Pri výbere učiva zvážme, či chceme prezentovať nové učivo, alebo hodinu zameriame na upevňovanie vedomostí. Pri niektorých témach je vhodné, ak ich už žiaci ovládajú a v sade si učivo zopakujú. Iné témy môžeme v sade ukázať na praktických príkladoch a v triede ich potom podrobnejšie vysvetlíme.

• Aktivitu je dobré plánovať priamo v sade a pri príprave si ju prejsť, aby sme videli všetky jej možnosti a vedeli, s čím sa žiaci stretnú. Treba počítať s tým, že si žiaci nebudú počas hodiny v sade písať poznámky, preto by sme mali mať pre nich pripravené podklady, pracovný list, podložky a písacie potreby.

• Pri vytváraní novej vyučovacej hodiny v školskej záhrade môžeme vychádzať z osvedčeného modelu E-U-R. Model E-U-R zachováva čo najviac rysov prirodzeného učenia, je jednoduchý a účinný. Nedá sa vždy využiť pri všetkých aktivitách, najmä pokiaľ sú krátke a čiastkové, ale pri väčšine áno.

EVOKÁCIAÚvod hodiny budeme venovať evokácii (E), počas ktorej vzbudíme záujem žiakov a navodíme otázku. Predtým môžeme rozprúdiť diskusiu o danej téme alebo na úvod pripraviť malý kvíz.

UVEDOMENIEPočas tejto fázy sa uskutočňuje hlavná aktivita v sade. Vo fáze uvedomenia (U) žiaci spoznávajú nové učivo, bádajú, tvoria, alebo sa zúčastňujú zážitkového vzdelávania.

REFLEXIAPočas záverečnej fázy, reflexie (R), si žiaci upevňujú poznatky. Môžeme sa vrátiť k otázkam, diskusii či kvízu zo začiatku hodiny a vyzveme žiakov, aby skúsili zhrnúť, ako to vnímajú teraz, po absolvovaní aktivity.

Na nasledujúcich stranách popisujeme najmä samostatné aktivity (časť uvedomenie). Evo-káciu a reflexiu k nim nechávame na samotných pedagógoch. Inšpirovať sa môžete napríklad na stránke http://projektstepahead.sk/interaktivne-obrazovky/vytvor_si/EUR_model.pdf

Tip: Radi by sme upozornili na možnosť využiť niektoré z nasledujúcich aktivít aj v lese alebo inom poras­te stromov, nielen v ovocnom sade.

E

U

R

79

Veľké množstvo aktivít pre výučbu nielen v ovocnom sade, ale aj na iných miestach v školskej záhrade nájdete v našej metodickej príručke Záhrada, ktorá učí, ktorá je voľne k stiahnutiu na webe www.zahradaktorauci.sk. Nájdete v nej, ako učiť vonku nielen biológiu, ale aj ostatné školské predmety. Tu preto uvádzame iba pár aktivít na inšpiráciu.

Organizmy v sadeJe dôležité si uvedomiť, že ovocný sad nie sú len jablone, hrušky a iné stromy, ktoré máme v školskej záhrade. Žije tu tiež mnoho druhov organizmov, pre ktoré sú stromy a prostredie pod nimi vhodným biotopom a poskytujú im potravu, úkryt, domov či miesto pre odpočinok. Je dôležité viesť žiakov k tomu, aby si uvedomovali dôležitosť všetkých zložiek sadu, nielen samotných stromov.

Mikrovýlet

Predmety: biológia, prírodopis, prvoukaCieľ aktivity: Pozorovať život v sade a stíšiť sa. Uvedomiť si, že sad nie je len o stromoch, ale aj o tom, čo sa deje a žije pod nimi.Pomôcky: nastrihané kúsky špagátu (dĺžka cca 1 m), lupy (zväčšovacie sklíčka), podložky, papie-re, ceruzky

Žiakom rozdáme lupy (nie je to podmienka) a každému dáme 1 kúsok metrového špagátu. Každý si nájde v sade miesto, ktoré sa mu najviac páči alebo ho niečím zaujme. Môže byť na po-vrchu zeme, ale aj na kôre stromu či na inom, prírodnom mieste v sade. Následne si na dané miesto položia vystretý špagát a absolvujú popri ňom „mikrovýlet. Cestujú v ľahu na bruchu alebo sklonení nad špagátom, pričom by hlavu nemali zdvihnúť viac ako 30 cm od neho. Ich úlohou je byť všímavými pozorovateľmi toho, čo sa deje popri špagáte. Na aktivitu im necháme v tichosti aspoň 5 minút. Na záver im rozdáme podložky s papierikmi a ceruzkami, aby si každý sám zaznamenal (zakreslil, zapísal, alebo iným spôsobom uchoval), čo si všimol a zapôsobilo na neho. V diskusii môže každý kto chce prezentovať svoje zistenia a porozprávať o tom, čo videl. Obrázky si môžu žiaci vziať domov ako pamiatku na aktivitu. Aktivita vychádza z českého programu Les ve škole.

Čo v sade žije?

Predmety: biológia, prírodopis, prvoukaCieľ aktivity: Objavovať život v sade a zisťovať, koľko rôznych organizmov v ňom môžeme nájsť.Pomôcky: podložky, papiere, ceruzky, aplikácia PlantNet, atlasy rastlín, živočíchov, húb...

V sade sa nachádzajú rôzne organizmy, ktoré obývajú buď stále alebo dočasne samotné stromy alebo bylinný podrast pod stromami (najmä ak sa často nekosí). Je to mnoho druhov hmyzu, ale aj vtáctvo, plazy či hlodavce. Objavili žiaci opeľovače? Prečo sú v sade dôležité? Skúmať môžeme aj samotné druhy rastlín. Zaujímavé je porovnať bylinný podrast v sade – sadovej lúke a mimo sadu. Nachádzajú sa na stromoch lišajníky alebo machy? Ak áno, o aké druhy ide a čo môžu indikovať (napr. čistotu ovzdušia)? Žiaci môžu skúsiť nájsť v sade čo najviac druhov organizmov. Pokiaľ ich rozdelíme na botanikov, zoológov, mykológov či iných špecialistov, budú sa sústrediť len na svoju skupinu organizmov a na záver si povedia, čo zistili. Pomáhať si pri tom môžu atlasmi, ktoré im poskytneme, alebo voľne stiahnuteľnou aplikáciou PlantNet, ktorá im pomôže identifikovať druhy rastlín.

80

Viac info o aplikácii nájdete na  http://tajnyzivotmesta.sk/

Mladí fenológovia

Predmety: biológia, prírodopis, ekológia, matematika, informatikaCieľ aktivity: Pozorovať a vnímať zmeny na stromoch v priebehu času a pracovať so zistenými údajmi tiež na iných predmetoch (medzi-predmetové vyučovanie)Pomôcky: podložky na písanie a písacie potreby, kalkulačka, prípadne PC a štatistické programy

Strom sa počas roka mení, prechádza cyklickými zmenami. Tie sú navyše ovplyvnené počasím, podnebím, ale aj klímou a jej zmenami, ktorými prechádza v súčasnosti. Na ovocných stromoch môžeme sledovať tzv. fenofázy – fenologické fázy (fáza pučania, kvitnutia, olistenia a podobne) a kriticky premýšľať nad tým, v akom čase prichádzajú a prečo.

Žiaci si môžu viesť aj fenologický zápisník a nástup jednotlivých fáz stromu priebežne sledovať a zapisovať. Táto aktivita sa dá pekne využiť na matematike, na ktorej môžeme počítať kvety na stromoch, percento vykvitnutých pukov a podobne. Výsledky, ktoré budeme zapisovať dlho-dobo, môžeme aj štatisticky spracovať na informatike vo forme grafov. Pokiaľ tak robíme počas viacerých rokov, môžeme vidieť, že jednotlivé fenofázy nastupujú v rôznom čase. To poskytuje priestor na diskusiu o dôvodoch posunu fenofáz. Bolo iné počasie? Prízemné mrazy? Vyskytli sa nejakí škodcovia? Majú na nastúpenie fenofáz vplyv aj klimatické zmeny?

Čísla v sade

Ovocná matematika

Predmety: matematika, informatikaCieľ aktivity: Využiť sad ako praktický objekt pre matematické výpočty a ukázať žiakom, že vzor-ce a čísla sa dajú využiť aj v prírodePomôcky: podložky na písanie, papier, perá, pravítko, prípadne uhlomer

Skúsme najskôr vyzvať žiakov, aby vymysleli čo najviac vecí, ktoré by sa dali na ovocných stromoch merať alebo počítať. Možno im nebudeme musieť ani pomáhať a vymyslia toho veľa sami. Ak sa im to nedarí, alebo chceme od nich zistiť niečo konkrétne, môžeme im v nápadoch pomôcť.

81

Aké uhly zvierajú jednotlivé konáre voči kmeňu stromu? Aké majú jednotlivé stromy prírastky (teda o koľko cm narastú konáriky) za mesiac? Líšia sa prírastky podľa druhu alebo odrody ovocného stromu? Akú plochu zaberajú listy stromu? Vieme na základe tohto odhadu vypo-čítať priemernú produkciu kyslíka za deň alebo za rok? Koľko percent pukov je už vo fáze kvetu? Porovnávajme výsledky z jednotlivých stromov s ostatnými stromami v sade. Ak ich budeme zapisovať dlhodobo, môžeme si viesť z výsledkov štatistiku a spracovávať ju vo forme tabuliek a grafov na informatike. Podobne môžeme tiež porovnávať výsledky zo stromov rôznych odrôd alebo z iných lokalít.

Veda v sade

Kde je chladnejšie?

Predmet: fyzika, geografiaCieľ aktivity: zistiť, ako stromy vplývajú na teplotu a mikroklímu na pozemkuPomôcky: podložky na písanie, písacie potreby, teplomery

Aký rozdiel je medzi teplotou ráno a popoludní? Kedy je najteplejšie a kedy najchladnejšie? Je nejaký rozdiel medzi teplotou na lúke, pod stromami v sade a nad asfaltovou alebo betónovou plochou?

Skúste to so žiakmi zistiť. Vyberte rôzne stanovištia v záhrade, kde jedno bude aj pod korunami stromov, či už v ovocnom sade alebo inde. Na vybraných miestach budú žiaci merať teplotu každých 30 minút a namerané hodnoty zapisovať. Po niekoľkých meraniach nanesme všetky teploty do grafu (ideálne do jedného grafu, aby sme dobre videli rozdiely medzi teplotami na rôznych stanovištiach).

Dôležité je, aby všetky teplomery, ktoré máme, merali teplotu rovnako, a získali sme tak správ-ne výsledky. Aby sme dodržali správny postup merania, mali by sme teplotu merať vždy v tieni (tak, aby na teplomer nedopadalo odrazené ani rozptýlené slnečné svetlo, napríklad v bielej škatuli, do ktorej voľne prúdi vzduch). Na záver môžeme výsledky zhodnotiť a diskutovať, kde a prečo je teplota vyššia alebo nižšia. Aký majú stromy vplyv na mikroklímu a teplotu na pozem-ku?

Čo môžeme urobiť s časťami školského pozemku, kde sú vysoké teploty? Vedeli by sme ich nejak zmierniť a vytvoriť vhodnejšiu mikroklímu? (výsadba zelene a pod...)

82

Technológie v sade

Sad v médiách

Predmet: informatika, mediálna komunikáciaCieľ aktivity: dokumentovať školský sad, vytvoriť mediálny produkt a zverejniť ho a prijať hodno-tenie svojej prácePomôcky: kamera, fotoaparát alebo mobilný telefón, výpočtová technika

Na hodine mediálnej komunikácie vytvoria žiaci redakčné tímy, ktoré pozostávajú z kamerama-na alebo fotografa, režiséra a technikov. Ich cieľom je vytvoriť video reportáž alebo článok s fo-toreportážou. Reportáže môžu byť na rôzne témy, z ktorých si môžu žiacke tímy vybrať, napr.:

• príbeh vzniku a výsadby sadu,• ako spracovať úrodu z ovocného sadu,• ako vyučovať v školskom sade,• inú tému spojenú s ovocným sadom, stromom či plodmi

Žiaci postupne získavajú materiály, triedia ich a vytvárajú mediálne produkty. Tie si môžu pre-zentovať na záverečnej hodine z predmetu a následne uverejniť. Ostatní žiaci môžu byť porota, ktorá bude výsledné diela hodnotiť a pripomienkovať, pričom sa vždy skúsia sústrediť na to, čo sa im na práci danej skupiny páčilo a naopak, čo by oni spravili inak. Zverejnenie mediálnych výstupov môže byť v školskom časopise (foto-reportáž) alebo na webových stránkach školy (video).

Príbehy v sade

Ľudia a ovocné stromy

Predmet: občianska náuka, etické výchova, mediálna výchova, literatúra, informatikaCieľ aktivity: Vytvoriť si vzťah k ovocným stromom, ale i ľuďom prostredníctvom príbehov, posil-ňovanie medzigeneračných vzťahovPomôcky: diktafón, mobil, fotoaparát/kamera, písacie potreby

Určite žijú v okolí školy alebo v obciach, z ktorých pochádzajú žiaci, starší obyvatelia, ktorých život je spojený s ovocnými stromami – či už ide o ovo-cinárov, záhradkárov, včelárov alebo tých, čo ešte zažili sušenie ovocia v tradičných sušiarňach. Dajte za úlohu žiakom nájsť ich a stráviť s nimi nejaký čas. Výstupom môže byť rozhovor, repor-táž do časopisu, video alebo iná forma zazname-nania ich príbehov. Formu im môžete buď určiť, alebo nechať voľnú ruku.

Stromy sú od nepamäti späté s ľuďmi. Tí často poznajú ich príbehy a tradície s nimi spojené.

83

Tip: Príbehy môžu žiaci spracovať vo forme literárneho štýlu a stanú sa tak súčasťou výučby literatúry. Môžu ich tiež pripraviť v cudzom jazyku.

Umenie v sade

Umelci pod korunami

Predmet: výtvarná výchovaCieľ aktivity: vnímať sad ako estetický objekt a povzbudiť u žiakov kreativituPomôcky: podložka, kresliace potreby

Žiaci sa stanú na chvíľu umelcami, ktorí sa budú snažiť zachytiť sad rôznymi umeleckými tech-nikami. K dispozícii im môžeme dať výkresy, pastelky, temperové či akvarelové farby, uhlíky, tuš, ale aj plastelínu či hlinu. Fantázii sa medze nekladú. Pokiaľ si budú chcieť zvoliť ešte inú techniku, na ktorú majú všetko, čo potrebujú, nebráňme im v tom. Sad môžu kresliť, maľovať či modelovať alebo inak znázorniť, pričom si môžu nájsť v ňom svoje miesto. Ak chcú kresliť sad zblízka, alebo zachytiť nejaký detail, môžu ostať pod korunami. Pokiaľ chcú maľovať sad z diaľ-ky, vzdialia sa. Výsledné diela môžeme vystaviť počas podujatí ako sú: Plodobranie – výstava jesenných plodov, Deň Zeme, Deň pôvodných odrôd jabĺk a podobne.

Tip: Žiaci môžu sad/strom zachytávať (maľovať, kresliť alebo fotiť) každý mesiac a na záver roka vytvoriť zo svojich diel kalendár.

Vnímanie zvukov

Predmet: hudobná výchova, družiny, prestávkaCieľ aktivity: ukľudnenie a relaxácia, zameranie pozornosti na zvuky a na to, čo sa deje okoloPomôcky: podložky na sedenie (nie je potrebné)

Nechajte žiakov, nech si so zatvorenými očami sadnú alebo ľahnú pod stromy, na 5 minút spočinú v tichu a snažia sa zachytiť čo najviac zvukov, ktoré k nim prichádzajú. Na záver si všetci otvoria a oči a diskutujú o tom, čo počuli. Vedeli všetky zvuky identifikovať? Ktoré z nich boli prírodné a ktoré umelé, spôsobené človekom? Boli im niektoré vyslovene príjemné a iné neprí-jemné? Zachytil niekto zvuk, ktorý iní nepočuli?

84

Pohyb v sade

Neposedné jablko

Predmet: telesná výchovaCieľ aktivity: zábavný pohyb na čerstvom vzduchuPomôcky: čajové lyžičky, jablká

Ovocie sa dá využívať nielen na konzumáciu v rôz-nych podobách, ale aj na zábavné pohybové hry. Je pri nich dobré využívať primárne obité ovocné popadané zo stromu, aby sme zbytočne neničili nepoškodené plody. V sade môžeme natiahnuť na zem dlhý špagát, čím vytvoríme ľubovoľne dlhú a rôzne zakrútenú dráhu. Môže viesť rovno, ale aj vôkol viacerých stromov alebo prekážok. Dáme žiakom do ruky lyžičku a na ňu si položia jablko. S lyžičkou pred sebou skúsia prejsť dráhu čo najrýchlejšie a keď im jablko padne na zem, začnú opäť zo štartovacieho miesta. Podobnú aktivitu môžu robiť aj s jablkom položeným na hlave.

Družiny v sade

Nájdi svoj strom

Predmety: školská družinaCieľ aktivity: Naučiť sa vnímať stromy aj pomocou iných zmyslov ako je zrak, dôverovať spolužia-kom aj sebePomôcky: šatky na zaviazanie očí

Aktivitu je dobré robiť na mieste, kde rastie viac starších stromov – minimálne toľko, koľko je dvojíc žiakov. Žiaci tieto dvojice vytvoria tak, aby sa im v nich dobre spolupracovalo. Po-tom určíme bod, z ktorého dvojice vychádzajú. Jeden z dvojice má šatku na očiach a druhý ho kľukatými cestičkami dovedie za ruku ku stromu, ktorý mu vyberie. Predtým ukážeme žiakom, ako majú spolužiaka viesť – vedie ho opatrne za ruku, upozorňuje ho na prípadné nerovnosti terénu, aby nezakopol a keď ho dovedie ku stromu, položí mu ruku na kmeň, aby do neho nev-razil. Nevidiaci sa následne snaží strom dôkladne spoznať podľa hmatu – objíme ho, aby zistil hrúbku, hľadá výčnelky a vetvy, zranenia na kmeni a pod. Nesmie však ku stromu nič priložiť, ani ho nijak označiť. Potom ho vidiaci partner odvedie na miesto, odkiaľ vyrážali. Nevidiaci si môže zložiť šatku a jeho úlohou je znova nájsť „svoj strom“. Keď sa mu to podarí, role v dvojiciach sa vymenia. Ak máme čas a žiakov to baví, môžeme im dovoliť aktivitu opakovať viackrát.

Dôležitá je reflexia aktivity, ktorá môže mať presah do etickej a občianskej náuky. Ako sa pri aktivite cítili? Ako to prebiehalo? Čo im šlo dobre a prečo? Kto sa môže cítiť podobne? Treba nevidiacim pomáhať? Ako by ich oslovili? Čo ak odmietnu pomoc?

85

Info: Nenašli ste tu vhodnú aktivitu pre svoj predmet? Pripomíname, že veľké množstvo ďalších aktivít pre výučbu nielen v ovocnom sade, ale aj na iných miestach v školskej záhrade nájdete v našej metodic­kej príručke Záhrada, ktorá učí. Tá je voľne k stiahnutiu na webe www.zahradaktorauci.sk.

Záhrada a ovocný sad ponúkajú skvelé možnosti nielen na výučbu bežných školských predmetov, ale aj na zdravé trávenie času v družinách alebo cez prestávky.

86

Metodické listy

Legenda k metodickým listom

D O B A T R VA N I A P O Č E T Ú Č A S T N Í K O V

P O M Ô C K Y P O P I S A K T I V I T Y

C I E Ľ A K T I V I T Y P O S T U P

R O Z B O R

Poznámka: Nasledujúce aktivity boli testované so žiakmi a učiteľmi základných a stredných škôl, ktorým týmto ďakujeme za spoluprácu.

87

metodický list

Prečo chrániť staré odrody?

popis: Študenti budú diskutovať v skupinkách o kvalitách a vlastnostiach sta-rých odrôd a následne prezentovať svoje zistenia a nápady ostatným.

cieľ aktivit y: Premýšľať nad pozitívami a vlastnosťami starých odrôd, zhod-núť sa na nich a vedieť svoje zistenia odprezentovať celej triede.

doba trvania: 20 minút | počet účastníkov: celá trieda

pomôcky: kartičky s fotkami

postup: Prvá možnosť je, že túto aktivitu zadáme študentom po tom, čo sme s nimi prešli učivo (aspoň úvod) o odrodách (čo sú staré a krajové odrody, prečo sú ohrozené a prečo ich treba chrániť).

Druhá možnosť je, že aktivitu študentom zadáme ešte pred tým, než budú s té-mou (učivom) oboznámení a tak zistia, či majú o nej nejakú predstavu, ktorú si potvrdia/vyvrátia počas preberania daného učiva.

Prefotené kartičky (6 ks) a prineste ich na hodinu. Rozdeľte študentov do šiestich skupín, počet študentov v každej z nich bude závisieť od ich počtu v triede. Každej skupine dajte jednu kartičku a dajte im 5 minút a nasledujúce zadanie:

„Prezrite si fotografiu. Aký je jej súvis so starými odrodami? Pripravte si argumen-ty pre ich ochranu.“

Následne každá skupinka počas 1 – 2 minút ústne odprezentuje ostatným, na čo prišla.

rozbor:• Vedeli všetky skupiny rozviesť vlastnosti odrôd – kľúčové slová, ktoré mali

na kartičkách?• Ktorá kartička robila študentom najväčší problém?• Diskutujte aj o ďalších výhodách pestovania a konzumácie starých a krajových

odrôd.• Vidíte aj nejaké nevýhody spojené so starými odrodami?

88

„Naše“ prírodno­kultúrne dedičstvo

Genofond – súbor génov a vlastností

89

Krajinotvorný prvok

Lokálna produkcia, domáce ovocie

90

Rozmanitosť chutí

Pestrosť použitia

91

Ťahák pre učiteľov

„Naše“ prírodno­kultúrne dedičstvo. Tak ako kul­túrne pamiatky, mali by sme si chrániť aj ovocné

stromy, ktoré sem zasadili naši predkovia.

Genofond – súbor génov a vlastností. Odrody skrývajú jedinečné a užitočné vlastnosti. Navyše

sa môžu využívať v ďalšom šľachtení.

Krajinotvorný prvok. Mohutné, silno rastúce stro­my starých odrôd v krajine často tvoria obrovské

dominanty, tzv. solitéry.

Lokálna produkcia, domáce ovocie. Konzumáciou starých a krajových odrôd zblízka podporujeme

lokálnu spotrebu. Navyše je väčšina tohto ovocia či už zo sadov alebo záhrad nepostrekovaná.

Rozmanitosť chutí. Nie sú len sladké alebo kyslé. Objaviť môžete aj maslové, korenisté, malinové

či grepové chute.

Pestrosť použitia. Jedna odroda je vhodná na su­šenie, iná na mušt, kompóty či pálenku. Prináša­

jú do kuchyne pestrosť.

Poznámka: Celú kapitolu venovanú významu starých a krajových odrôd ovocných drevín nájdete na str. 21.

92

metodický list

Viete rozoznať intenzívny sad od extenzívneho?

popis aktivit y: Pohybovo-rozumová aktivita, študenti vytvoria v triede na základe kartičiek s pojmami 2 skupiny, ktoré budú reprezentovať extenzívny a intenzívny sad.

cieľ aktivit y: Študenti sa naučia rozlišovať medzi intenzívnym a extenzívnym sadom a hľadať charakteristiky, ktoré ich spájajú.

doba trvania: 15 minút | počet účastníkov: celá trieda

pomôcky: kartičky z metodického listu

postup: Túto aktivitu zadáme študentom po tom, čo sme s nimi prešli látku (aspoň úvod) o odrodách (čo sú staré a krajové odrody, prečo sú ohrozené) a tiež základné charakteristiky extenzívneho a intenzívneho sadu.

Vystrihnite z metodického listu charakteristiky sadov, pomiešajte ich a rozdajte študentom v triede. Nevadí, keď je študentov menej ako kartičiek, v tom prípade ich nepoužijete všetky. Ak je študentov viac, použite zopár duplicitne, nevadí to. Dvaja študenti dostanú namiesto papierikov s charakteristikami obrázky sadov – jeden intenzívneho sadu a druhý extenzívneho, pričom nebude popísané, ktorý je ktorý. Študenti majú za úlohu vytvoriť v triede 2 skupiny, pričom jedna bude vy-tvorená zo študentov s kartičkami s charakteristikami extenzívneho sadu a druhá sadu intenzívneho.

Študenti sa budú k sebe postupne pridávať na základe toho, čo prečítajú na kar-tičkách ich spolužiaci. Skupina by sa mala teda postupne zväčšovať. Dvaja ľudia budú mať obrázky a tak môžu byť prvými, ku ktorým sa budú ostatní pridávať, alebo sa pridajú ku skupine až keď bude jasné, aký sad reprezentuje. Môžu si zvo-liť stratégiu, akú chcú, nechajte to na nich a celý proces len v tichosti sledujte bez toho, aby ste do neho zasahovali.

Na záver skupina spoločne identifikuje, o aký sad sa jedná. Postupne každý vo svojom „sade“ prečíta svoju kartičku a ostatní hodnotia, či je zaradený správne. Ak nie, prejde do iného sadu.

rozbor:• Ako to žiakom išlo? Na základe čoho sa rozhodovali? Bola kartička, pri ktorej

sa nevedeli rozhodnúť?• Akú metodiku si zvolili na správne zaraďovanie do dvoch skupín? Spravili by to

s odstupom času inak?• Spýtajte sa, čo bolo pre študentov najťažšie.

93

Skopírujte si metodický list a vystrihnite si jednotlivé položky (okrem nadpisov extenzívny a in-tenzívny sad). Na záver dajte jednotlivým študentom v skupinách do ruky tabuľku, aby si sami skontrolovali, či sú zaradení správne.

Intenzívne výsadby Extenzívne výsadby

nízky pestovateľský tvar (zákrpky, vretená, palmety...)

kmenný tvar stromov (polokmene, vysokokmene)

slabo rastúce, vegetatívne množené podnožesilno rastúce, generatívne množené podnože (semenáče, plánky)

hustý spon – stromy blízko seba (viac ako 2 000 jedincov/ha)

širší spon – stromy ďalej od seba (menej jedincov na jednotku plochy)

oplotenie celého sadu pozemok často neoplotený

moderné šľachtené odrody, často náročné na pôdne a klimatické podmienky

nízka úroveň agrotechniky, obvykle celoplošné zatrávnenie

vysoké náklady na založenie výsadiebnízke náklady na založenie a následné ošetrovanie

rýchly vstup stromov do plodnosti pomalší vstup stromov do plodnosti

relatívne krátka životnosť výsadieb (10 – 15 rokov)

dlhá životnosť stromov (70 – 150 rokov)

cielené produkčná funkcia – „výroba“ ovocia významné mimoprodukčné funkcie

prispôsobovanie sa požiadavkám trhuprodukcia ovocia je často záľubou a má samozásobiteľský charakter

produkcia je zameraná na najväčšiu ekonomickú efektívnosť

produkcia predstavuje vedľajší finančný príjem

intenzívne pestovateľské zásahy obmedzenie chemikálií, hnojív a závlah

tab. č. 1 : Základné rozdiely medzi intenzívnym a extenzívnym sadom podľa Bočeka (2008).

Vystrihnite obrázky a dajte ich dvom ľubovoľným študentom z triedy ako súčasť aktivity.

Tip: Túto aktivitu môžeme so staršími žiakmi robiť aj ako diskusiu. Žiaci vytvoria 2 diskusné skupiny, ktoré budú oproti sebe. Jedna bude prezentovať extenzívny sad a druhá intenzívny. Navzájom budú argumentovať, aké výhody a nevýhody má ten – ktorý sad. Žiaci z jednotlivých skupín môžu zároveň počas prebiehajúcej diskusie prechádzať z jedného „sadu“ do druhého podľa toho, ktorá skupina ich argumentačne viac presvedčí.

94

95

metodický list

Chutné matematické príklady

Nasledujúce príklady môžete použiť na hodine matematiky, ktorú tak prepojíte s výučbou učiva o starých odrodách.

V roku 2012 celková výmera sadov dosiahla 7 829 ha. V tejto výmere sú zahrnuté všetky exten-zívne aj intenzívne ovocné sady, s manipulačnými plochami. Produkčnú výmeru ovocných sadov tvorí 7 048 ha, z toho intenzívne sady tvoria 4 854 ha a extenzívne sady 2 194 ha. U jabloní je intenzívne pestovanie na 2 175,69 ha plochy a extenzívne na 3 685,95 ha, čo je 40 %. U hrušiek je zastúpenie podobné, podiel extenzívnych sadov je 40 %. Na najväčšej výmere (3 685,95 ha) sú pestované jablone, na druhom mieste broskyne (363,15 ha). Výmera sadov sa tiež znížila. V roku 2004 to bolo 11 435 ha, a v roku 2012 už len 7 829 ha.

Príklad 1:O koľko % klesla medzi rokmi 2004 a 2012 výmera sadov na Slovensku? Skúste nájsť informácie, prečo to bolo tak. Čo spôsobilo zmenu?

V roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 klesla na Slovensku spotreba ovocných výrobkov o 6,2 %. Spotreba ovocných výrobkov klesla tiež medziročne o 3 kg na osobu a dosiahla objem 50,6 kg a spotreba čerstvého ovocia klesla o 1,2 kg na osobu na 40 kg na obyvateľa za rok.

Príklad 2:Viete priemernú spotrebu čerstvého ovocia na obyvateľa/rok. Koľko ovocia teda v priemere skonzu­mujú všetci Slováci dokopy, ak počítame s tým, že každý konzumuje priemernú dávku?

Odporúčaná ročná dávka ovocia na obyvateľa je 96,7 kg.

Príklad 3:O koľko kg a koľko % je nižšia súčasná priemerná spotreba (v kg) ovocia za rok oproti odporúčanej?

Spotreba ovocia mierneho pásma u nás tvorila v roku 2011 len 41,3 % z celkového spotrebova-ného ovocia na obyvateľa, z toho najviac jablká (58,9 %). Ovocie z mierneho pásma by ale podľa odporúčaní malo tvoriť 60 % a zvyšok môže byť doplnený južným ovocím.

Príklad 4:Koľko kg jabĺk teda zje v priemere jeden človek za rok? A koľko kg jabĺk je to spolu na všetkých obyva­teľov SR? Keď hodnotu vypočítate, porovnajte ju s množstvom dovezených jabĺk na Slovensko v roku 2017, na začiatku kapitoly Zaujímavosti z ovocného sveta, v tabuľke. Koľko % spotrebovaných jabĺk teda pokryjú tie dovezené?

(Zdroj: Ovocie“ (2013), http://www.vuepp.sk/,16.4.2014, http://cec.truni.sk/vczv/kurzy/skola/model_od­poranch_dvok_spotreby_potravn.html )

96

metodický list

„Môj výber“

popis aktivit y: Denne sa stretávame s potravinami. V obchode sa každý deň rozhodujeme, čo vložíme do svojho nákupného košíka. Podľa čoho si však vyberá-me jednotlivé potraviny? Aké sú naše kritériá? Čo je pre nás dôležité?

cieľ aktivit y: Poukázať na možnosti výberu potravín z viacerých uhlov pohľa-du (environmentálneho, etického, ekonomického). Prostredníctvom interaktív-nej aktivity sa účastníci zamyslia nad tým, čo ich ovplyvňuje pri výbere potravín. Zadefinujeme si, čo je zodpovedná spotreba.

doba trvania: 45 minút | počet účastníkov: celá trieda

pomôcky:• Trieda/školská záhrada• Flipchart/tabuľa• Lepiace „post-ity“• Papiere• Lepiaca guma/magnetky• Perá, fixky• Domáce jablká• Kúpené jablká• Mušt/odšťavené jablká• Jablkový džús• Poháre na ochutnávku pre každého účastníka• 2 sklenené poháre

postup:

1. Krok vpred (10 min.)

cieľ aktivit y: Navodenie atmo-sféry na tému zodpovednej spotreby a výberu potravín.pomôcky: pripravené otázkypostup: Stojíme všetci v kruhu a kladieme účastníkom otázky (pozri otázky nižšie). Kto na otázku odpovie kladne, urobí krok vpred. Kto naopak odpovie záporne, ostáva stáť na svojom mieste. Keď sa väč-šina skupiny ocitne v strede kruhu, začnú účastníci pri kladnej odpovedi robiť kroky dozadu.

97

návrh otázok:

(Otázky by sa mali týkať témy naku-povania potravín, spôsobov výberu potravín, ale odporúčame taktiež zaradiť aj vtipné otázky):

• Kto dnes ráno raňajkoval?• Kto chodieva rád nakupovať?• Kto už bol aspoň raz nakupovať potraviny?• Kto si dnes už kúpil niečo pod zub?• Kto má svoju obľúbenú sladkosť?• Kto si vyberá potraviny podľa krajiny pôvodu?• Koho pri výbere najviac zaujíma zloženie potraviny?• Kto si myslí, že je zodpovedný pri nakupovaní? (Touto otázkou je vhodné ukon-

čiť kolo otázok.)

zhrnutie: Každý z nás bol aspoň raz nakupovať potraviny a niektorí sa pri nakupovaní cítime aj zodpovední. Pozrieme sa teraz na to, čo je pre každého z nás zodpovedná spotreba.

2. Čo je pre mňa zodpovedná spotreba (10 min.)

cieľ aktivit y: Zistiť, čo si žiaci predstavujú pod pojmom zodpovedné stravo-vanie.

pomôcky: lepiace papieriky, perá, tabuľa/veľký papier s nápisom „zodpovedná spotreba potravín“

postup: Žiaci sú vyzvaní, aby na lepiaci papierik napísali, čo si predstavujú pod pojmom zodpovedná spotreba potravín. Po napísaní nalepia papierik nad nápis „zodpovedná spotreba“ na pripravenej tabuli/veľkom papieri.

Učiteľ zhrnie, čo je napísané na papierikoch. Nijako nehodnotíme ani neposudzu-jeme dobrú alebo zlú definíciu. Môžeme sa spýtať doplňujúce otázky, aby nám svoju predstavu viac popísali (no stále ju nehodnotíme).

98

3. Jablko, džús (ochutnávka) (10 min.)

cieľ aktivit y: Ochutnať jablká a jablkové džúsy z rôznych zdrojov. Porovnanie chuti a vzhľa-du.pomôcky: domáce jablká, kúpené jablká, mušt/odšťavené jablká, jablkový džús, poháre na ochut-návku pre každého účastníka, 2 sklenené poháre na porovnanie farby a usadenín muštu/šťavy a džúsu z koncentrátu

postup: Pozveme všetkých účastníkov na občerstvenie z jabĺk a jablkových džúsov. Po ochut-návke sa spoločne rozprávame, ktoré jablko a džús účastníkom chutili a ktoré podľa nich vyze-rajú lepšie a prečo.

Položte účastníkom otázku, ktoré jablko a džús by ponúkli návšteve. V našom prípade sme na otázku „Ktoré jablko a džús by ste ponúkli návšteve?“ dostali prekvapivé odpovede. Aj keď väčšine chutili viac domáce jablká, návšteve by ponúkli tie krajšie, naleštené a kúpené z ob-chodu. Rovnako pri džúse zvíťazila chuť z odšťavených jabĺk, ale návšteve by ponúkli skôr ten kupovaný pre jeho číry vzhľad. Spomenutie reálnej ceny jabĺk a muštov rozprúdi debatu ekono-mickým smerom.

4. Čo nás ovplyvňuje pri výbere (10 min.)

cieľ aktivit y: Uvedomiť si, čo všetko nás ovplyvňuje pri výbere potravín.pomôcky: papiere, fixky, lepiaca guma/mag-netky

postup: Po spoločnej diskusii sa vrátime späť k flipchartu/tabuli a k definícii zodpovednej spotreby. Vyzveme účastníkov, aby ešte raz zhrnuli, čo nás ovplyvňovalo pri ochutnávke jabĺk, pri ponúkaní občerstvenia návšteve (cena, vzhľad, overená chuť, kvalita a pod.)

Podnety zapisujeme na papiere, ktoré prichytávame na tabuľu.

99

zhrnutie: Pri rozhodovaní sa, čo vložíme do nákupného košíka, nie je jedna správna odpo-veď. Vždy však máme na výber a je len na nás, ako a podľa čoho sa rozhodujeme. Či je pre nás dôležitá environmentálna, etická alebo ekonomická stránka potravín. Alebo ich kombinácia.

Poznámka:Na potraviny sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu (napr. environmentálneho, etického, ekonomického, zdravotného…). Environmentálny dopad je vplyv našich potravín na životné prostre­die. Vplýva naň spôsob ich pestovania, produkcie, prepravy, množstvo odpadu z potravín, obaly z po­travín a pod. V etickom rozmere potravín hľadáme, ako sa dotýka produkcia potravín napr. života ľudí v krajine ich pôvodu, v akých podmienkach pracujú ľudia v potravinárskom a poľnohospodárskom priemysle. Etický rozmer sa netýka len ľudí, ale aj spôsobu chovu zvierat, podmienok v akých žijú atď. Pohľad z ekonomickej strany nie je len o samotnej cene potravín, ale napríklad o vplyve dovozu a vývozu potravín na ekonomiku danej krajiny.

Výukový program vznikol v rámci programu Jedlá ZmenaGlobálny vzdelávací program zameraný na konkrétne kroky EYD 2015

100

metodický list

Príbehy starých odrôd

popis aktivit y: Polovica študentov

cieľ aktivit y: Študenti na základe príbehov lepšie pochopia, ako odrody v mi-nulosti vznikali a rozširovali sa. Naučia sa spájať niektoré odrody s ich príbehom. Zlepšia si tiež prácu v skupine a komunikačné zručnosti. Na konci úlohy vedia vymenovať niektoré staré odrody, ich zaujímavú históriu a základné vlastnosti.

doba trvania: 20 – 25 minút | počet účastníkov: celá trieda (ideálne 20 ľudí)

pomôcky: rozstrihané papieriky s časťou charakteristík daných odrôd

postup: Prefotíme si všetky strany metodického listu. Charakteristiky 3 odrôd, kde sú aj ich fotografie, zostanú vcelku a jednotlivé príbehy rozstriháme podľa naznačených čiar. Spolu nám ostane 17 častí z 3 príbehov a 3 veľké charakteristiky odrôd.

Nastrihané papieriky – časti príbehu – porozdávame žiakom. Je dobré ich predtým poriadne zamiešať a nechať žiakov vylosovať si ten svoj. Traja vybraní dostanú väčší papier s charakteristikou odrody (prípadne si ho môžu tiež vylosovať).

Dáme žiakom 2 – 3 minúty, aby si v tichosti prečítali svoj ústrižok.

Príbehy sú tri, a tak aj traja z prítomných žiakov majú začiatky týchto príbehov. Títo vždy začnú nahlas čítať nový príbeh. Môžu sa dohodnúť, kto začne prvý. Úlohou ostatných žiakov je, aby pozorne počúvali a dopĺňali príbeh, keď si budú myslieť, že oni majú časť, ktorá nasleduje. V tom prípade ju prečítajú nahlas. Pokiaľ by bol v triede príliš veľký hluk a prekrikovali sa, môžu sa predtým najskôr prihlásiť. Pokiaľ sa netrafia, hľadáme ďalej žiaka, ktorý má správnu nasledujúcu časť príbehu.

Príbeh sa vždy končí vetou „Táto odroda sa volá...“. Keď prídu žiaci k tejto časti, podarilo sa im vyskladať príbeh jednej odrody. Následne hľadáme žiaka, ktorý má charakteristiku tejto odrody. Ten môže ostatným povedať jej názov, ukázať obrá-zok a prečítať stručnú charakteristiku.

Takto pokračujeme aj s ostatnými dvoma príbehmi. Na záver vedieme so žiakmi diskusiu o tom, čo sa počas aktivity naučili. Poznajú aj nejaké iné príbehy spojené s ovocnými stromami alebo odrodami?

Tip:Pokiaľ je žiakov v triede viac ako 20, vytvoríme zopár dvojíc. Ak ich je menej, môžeme použiť len 2 príbehy.

101

102

Príbeh

Tajomstvo francúzskych detí

V Apremonte vo Francúzsku žila rodina Charmotovcov. Ich najmladší syn Pierre si o svojich vzrušujúcich poznatkoch z prírody písal denník a hľadal vysvetlenia v knižkách. Jedného au-gustového večera v roku 1824 si v rýchlosti urobil poznámku: „Na pokraji lesa pri Sedotovcoch, pri borovici s dvojitým kmeňom, som našiel strom s tromi hruškami. Sú neobyčajne zvláštne, ale ešte tvrdé. Dal som ich do pivnice. Za čas...“ Tu zápis skončil, niečo malého Pierra vyrušilo, alebo zaspal.

Podľa známych čriepkov udalostí, ktoré sa zachovali, sa môžeme domnievať, aký bol ďalší vývoj. Pierre po čase zašiel do pivnice. Našiel hrušku podivného, dlhého, k stopke sa zužujúceho tva-ru, žltej farby s čiernymi bodkami. Posledný dozretý plod zjedol okolo Vianoc. Hruška mala takú skvelú chuť, že o rok, keď plody dozreli, ich ukázal aj svojej sestre. Michèle Charmontová bola teda druhou osobou na svete, ktorá „novú“ hrušku, ktorá neskôr dobyla svet, ochutnala.

Povráva sa, že Michèle tajomstvo o chutnej hruške, ktoré jej zveril brat, neudržala a vyzradila ho raz v kostole pri spovedi farárovi. Ten bol vzdelaný, zaoberal sa botanikou a vedel veľa o pesto-vaní ovocia. Krátko na to požiadal Pierra, aby mu priniesol na ochutnanie pár hrušiek. Ten si, samozrejme, nedovolil farárovu žiadosť odmietnuť.

Keď farár hrušku doma ochutnal, vedel, že je to objav, ktorý môže Apremont presláviť a priniesť mu veľký úžitok. Zašiel teda s Pierrom ku stromu, popísal ho, nakreslil, opísal aj tvar a prie-rez hrušky a všetko poslal do botanickej záhrady v Paríži. Tam jeho list tak zaujal, že o rok sa za hruškou vydala výprava botanikov na čele s riaditeľom záhrady E. Boscom. Keď však uvideli strom, príliš nadšení neboli. Stál tam pokrivený strom na okraji lesa, zjazvený od lezenia a špl-hania detí. Nazbierali si však za košík plodov a keď ich po dozretí v Paríži ochutnali, usúdili, že lepšiu hrušku ešte nejedli.

V januári sa botanici do Apremontu vrátili s rebríkom a s úmyslom odrezať si pár vrúbľov, aby mohli odrodu rozširovať. Zastavil ich však majiteľ lesa, kde hruška rástla, pán Sedot. Statkárovi napadlo, že je to vhodná príležitosť, ako si privyrobiť. Botanikov odohnal od stromu a na ve-čer si dohodli stretnutie v miestnom hostinci. Po dlhých rozhovoroch a mnohých pohárikoch Parížska botanická záhrada vyplatila majiteľovi taký obnos peňazí, že mnohým obyvateľom Apremontu suma vyrazila dych a vyvolala v nich závisť.

Na druhý deň si teda vrúble z hrušky vzali a naštepili ju v botanickej záhrade v Paríži. Padlo mnoho návrhov, ako by sa mohla volať, ale nakoniec sa komisia rozhodla trochu si šplhnúť a nazvať ju po majiteľovi záhrady. Druhé meno dostala podľa tvaru. Oproti tomu, koľko odroda hrušky zarobila za 200 rokov parížskej záhrade, škôlkarom, pestovateľom, priekupníkom a ob-chodníkom, nepredstavovala suma vyplatená Sedotovi ani promile. Táto odroda sa volá...

103

Charakteristika odrody

Boscova fľaša

Vznikla ako náhodný semenáč vo Francúzsku.

Pôvodný názov vznikol na počesť pána Bosca, občas sa však používal aj názov Alexandra.

Strom rastie stredne bujne a pravidelne, často však nakrivo. Na stanovište a výživu je náročná, chrastavitosťou však netrpí. V dreve je málo odolná voči mrazu. Do plodnosti prichádza neskôr, ale potom si ju strom udržuje.

V hruškových oblastiach sa stromu dobre darí. V chladnejších polohách sa namiesto nej vysá-dza odroda ’Salisburyova‘.

Plody sú veľké, fľaškovito pretiahnuté, mierne hrboľaté. Šupka je matná, pri dozrievaní až bronzovo zlato-žltá. Dužina je belavo-žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, sladkastá, s korenistou chuťou výbornej kvality.

Zberá sa koncom augusta a začiatkom septembra, konzumne dozrieva o 2 – 3 týždne. Dobre uskladnená vydrží aspoň do novembra.

Patrí k najchutnejším odrodám. Výborne chutí sušená.

Aj dnes sa dajú nájsť staré stromy tejto odrody v záhradách a vo voľnej krajine.

Boscova fľaša

103

104

Príbeh

Zelený semenáč na konci sadu

Vďaka nadšencom a kolonizátorom, ktorí pri osídľovaní Ameriky vysádzali po krajine staré od-rody jabloní a hrušiek, vznikol tiež sad pána Mullinsa. Sad starých, krivých a podľa neho „mizer-ných“ stromov, ktorý mal na pozemku, mal v pláne celý vyrúbať a zatrávniť.

Prišla však k nemu malá neter a prosila, aby aspoň jeden strom – rastúci na konci záhrady, ka-diaľ chodí dobytok, ponechal. Vraj plodí dobré a sladké jablká, ktoré majú ľudia z farmy a okolia veľmi radi. Aby strýka presvedčila, vyliezla na strom a odtrhla pár pekne vyfarbených plodov, s pomerne dobrou, ale zďaleka ešte nie tou správnou chuťou. Ten jedno z jabĺk ochutnal a pri-volil teda, aby sa strom na mieste ponechal. A tak si mohla neter aj počas nasledujúcich rokov stále zo stromu zbierať jablká, ktoré dobre uložené vydržali až do jari.

O dvadsaťštyri rokov prišiel za pánom Mullinsom v čase zberu úrody robotník Edward Lee. Oznámil mu, že v Luisiane je jedna firma, ktorá sa zaoberá množením ovocných stromov a vraj pred časom niekomu zaplatila pekné peniaze za nejakú novú jabloň. Odporučil pánovi Mullin-sovi poslať pár plodov do firmy. Ten nemal nikdy nič proti zárobku, a tak dal poslať balíkom pár plodov na danú adresu. Jablká cestovali najskôr vozom z farmy do mesta, poštovým vozom a nakoniec vlakom. Cesta trvala štyri týždne a plodom na kráse nepridala.

Pán Stark, majiteľ firmy, mal veľa iných problémov, a tak plody v balíku ležali dlho nepovšim-nuté. Potom niekto z rozvetvenej Starkovej rodiny balík otvoril a jablká ochutnal. Hneď bežal za pánom Starkom, ktorému neomylná intuícia našepkala, že sa mu do rúk dostala odroda mi-moriadnej, do tej doby neznámej aromatickej sladkej chuti. Hneď si predstavil, ako sa neznáme žlté jabĺčko môže tešiť pozornosti najmä u gazdiniek.

Stark si na druhý deň zbalil najnutnejšie veci a vydal sa na dlhú cestu. O niekoľko dní prišiel unavený do mesta zvaného Clay. Keď mu však pán Mullins ukázal starý a spustnutý sad, chcelo sa mu plakať. Potom ho ale majiteľ doviedol k stromu na konci sadu pri dobytčej ceste, vďaka ktorej bol pravidelne prihnojovaný. Na mieste ponúkol pán Stark za strom 5 000 dolárov, čo boli vtedy nie malé peniaze. Pán Mullins nechcel veriť vlastným ušiam, ale počas večere, na kto-rú pána Starka pozval, obdržal hneď zálohu 2 000 dolárov.

Zakrátko po vyplatení prišli Starkovi ľudia a okolo stromu vytvorili veľkú železnú konštrukciu. Malé vrátka v konštrukcii zabezpečili zámkami. To aby nik iný okrem pána Starka zo stromu nemohol brať vrúble. Po čase, keď už mal Stark dostatok vrúbľov, dal železnú konštrukciu zničiť a strom vyrúbať. Škoda. Možno by to bolo miesto pre ovocinárov z celého sveta, kde bola nájde-ná jedna z najdelikátnejších odrôd. Táto odroda sa volá...

105105

Charakteristika odrody

Golden delicious

Vznikla ako náhodný semenáč v USA, nájdený v roku 1890. Pravdepodobne ide o púčikovú mutáciu odrody ’Grimesovo zlatožlté‘ alebo ’Krasokvet žltý‘, ktorým sa chuťou i vzhľadom dosť podobá. Dnes odrodu pozná takmer každý. Je jednou z najpestovanejších odrôd na svete.

Pestovateľsky je veľmi náročná. Kvalitnú úrodu dáva len v najteplejších jabloňových oblastiach. V nevhodných, chladnejších polohách často trpí chrastavitosťou a znižuje sa jej kvalita.

Plody sú stredne veľké, guľovité až kužeľovité, mierne hranaté. Šupka je suchá, zlatožltá, nie-kedy s jemne ružovým líčkom. Dužina je žltá, pevná, jemná, sladkej chuti, výrazne aromatická a dobrá. Aróma je muškátová, niekomu pripomína chuťou banán.

Zbiera sa koncom októbra (čím neskôr, tým lepšie), dozrieva v novembri a dobre uskladnená vydrží do marca až apríla.

Výborná stolná odroda, kedysi sa radila medzi prvotriedne stolné ovocie, draho predávané.

V súčasnosti je jednou z mála starých odrôd, ktoré sa stále pestujú a predávajú aj v našich obchodoch. Často sa však dováža zo zahraničia. V záhradách sa postupne nahrádza odolnejšími a menej náročnými odrodami. Z Goldenu sa vyšľachtili odolnejšie odrody, ako ’B Golden‘, ’Ed Gould Golden‘ a iné. Avšak pre naše stredné polohy existujú aj lepšie podobné odrody. Je tiež dobrým opeľovačom.

Golden delicious

106

Príbeh

Mlsný jazyk grófa Žerotína

Zámocký záhradník Jan Marek to mal ťažké. Gróf Žerotín na Bludově na severnej Morave si natoľko obľúbil odrodu ’Ananásová reneta‘, že iné jablko nechcel ani vidieť. Stále Marka vyzýval: „Tak kde máte do pekla tú Ananásovú renetu? To budem čakať večnosť? Neviete vypestovať dostatok plodov, ktoré mám tak rád?“ Marek s malou dušičkou grófovi odpovedal: „Keď u nás a v širokom okolí každý mladý stromček odíde na rakovinu koreňov. Neviem, čo by som spra-vil, aby som vám vyhovel.“ A vždy to končilo rovnako: „Tak bežte a premýšľajte, ako toho čerta vyhnať.“

Škoda, že záhradník neskúsil jednoduché opatrenie. Mal vykopať ťažkú ílovitú zem a do veľkej jamy naviezť humusovitú, piesčitú zeminu. V nej by rakovinou korene netrpeli. Avšak – dnes vieme mnoho vecí, ktoré sme pred sto rokmi nevedeli.

Marek nad problémom stále premýšľal, až mu napadlo, že skríži ’Ananásovú renetu‘ s ’Kanad-skou renetou‘, s ’Parkerovým‘ a získané semenáčiky ešte s odrodou ’Gdanský hranáč‘. Získať takýmto spôsobom odrodu, ktorá by uspokojila grófov mlsný jazýček, bolo šialené a bola to úlo-ha na pár rokov, ale gróf bol ochotný skúsiť to a čakať. Kým sa mu to podarilo, musela sa grófovi ’Ananásová reneta‘ stále dovážať zo vzdialených sadov.

Jan Marek vybral asi 22 krížencov, spĺňajúcich aspoň čiastočne jeho predstavu. Jeden z nich bol zvlášť nádejný. Záhradník z neho bral vrúble s víziou, že si získa grófovu priazeň. Nová odroda nemala v prvých rokoch výrazne dobré plody, zrejme kvôli nepriaznivému počasiu alebo určitej génovej nestabilite, a tak sa ich Jan ešte neodvážil ponúknuť grófovi. Na tretí rok sa však jablká vydarili, plody boli krásne žlté s červeným žíhaním a bodkami, so žltobielou dužinou výbornej chuti. Bohatá úroda dávala tušiť, že sa Janovi podarilo vyšľachtiť veľmi plodnú jabloň, čo sa v ďalších rokoch potvrdilo.

Bolo tesne pred Vianocami, keď Jan, ktorý nové plody v pivnici často ochutnával, usúdil, že do-zreli do chuti, ktorá je možno ešte lepšia ako ’Ananásová reneta‘. Najkrajšie plody teda priniesol grófovi. Ten si jedno jablko vzal, ochutnal a povedal: „Tak oni to predsa len dokázali! A ja už som si myslel, že sa z toho zbláznia.“ Jan poprosil grófa, aby mu pomohol nájsť vhodný názov pre novú odrodu. Gróf nepristal na možnosť, aby sa volala po ňom. Navrhol názov, ktorý sa bude priaznivo prijímať i za hranicami.

Odroda sa rozšírila a stala úspešnou. Zvykla sa pestovať najmä na palmetách, kordónoch a malých voľných tvaroch, na balkónoch a terasách. Píše sa, že na vysokokmeňoch, na ktorých sa nedala robiť prebierka plodov, rodila plody malé. Dnes nájdeme stromy s ňou len vzácne, no napriek informáciám sa vyskytuje aj na vysokokmenných, veľkých stromoch, ktoré stále rodia chutné plody. Táto odroda sa volá...

107107

Charakteristika odrody

Sudetská reneta

Vznikla koncom 19. storočia, bola vyšľachtená na severnej Morave na šľachtickom dvore.

Pestovateľsky je náročnejšia, v plodných rokoch vyžaduje zmladzovací rez na skvalitnenie plo-dov. Strom rastie stredne bujne, vytvára plocho guľovitú, nepravidelnú korunu. Je odolná voči mrazu, ale náchylná ku chrastavitosti. Vyžaduje výživné pôdy s vlhkejšou klímou.

Plody sú stredne veľké až veľké, guľovité, zdanlivo väčšie, akoby kužeľovité. Sú tiež rebrovité, čiastočne nesúmerné. Šupka je mierne drsná, suchá, neskôr mastná, lepkavá, žltá s červeným líčkom a vystúpenými, nápade bielymi lenticelami. Dužina je žltozelená, zrnitá, šťavnatá, chuti sladkokyslej, jemne korenistej, veľmi dobrej, bez výraznej arómy.

Zbiera sa v polovici októbra, dozrieva v novembri až decembri a vydrží do marca. Prezreté plody rýchlo strácajú chuť.

Plody sú vhodné k priamemu konzumu aj na kuchynské spracovanie.

Odroda je veľmi úrodná, dobre znáša manipuláciu s plodmi a prepravu. Je dobrým opeľovačom. Doteraz je rozšírená najmä v Českej republike.

Sudetská reneta

108

metodický list

Pátranie po odrodách

ideálny termín: jeseň

popis aktivit y: Študenti budú v teréne zisťovať, aké odrody sa pestovali v minulosti a na čo sa vyu-žívali. Navzájom odprezentujú svoje výsledky v triede a na záver spravia ochutnávku z nájdených odrôd.

cieľ aktivit y: Študenti si zlepšia prácu v skupine, komunikačné zručnosti pri oslovovaní miestnych a kreativitu pri tvorbe prezentácie. Na konci úlohy vedia vymenovať niektoré odrody vyskytujúce sa na ich záujmových územiach a najčas-tejšie spôsoby využitia plodov rôznych odrôd. Navyše tak vznikne zbierka plodov, ktorá sa dá využiť pre školskú výstavu alebo oslavu jesenných plodov („Plodobra-nie“)

doba trvania: 10 minút na konci hodiny + práca v teréne + 45 min. (ďalšia celá hodina)

počet účastníkov: celá trieda – skupinky po 4 – 5 ľuďoch

pomôcky:• mapy územia – vytlačené v dobrom priblížení, tak aby ste vedeli rozlíšiť koruny

stromov. Môžete si ich vytlačiť napr. z Google Maps.• podložky na písanie – počet podľa skupín, jeden mapovateľ má mapu, druhý

formuláre,• písacie potreby – čierna fixa, zvýrazňovač, pero,• hrubšie a väčšie papierové vrecká – jedno by malo udržať aspoň 2 kg jabĺk,

6 plodov. Dajú sa kúpiť v papiernictve.• fotoaparát/mobil• formuláre – na jeden list sa obojstranne zmestí 10 zápisov. Formulár nájdete

na konci metodického listu.• väčšie ruksaky – prípadne plátené tašky, • GPS do terénu/mobil s GPS – ak nemáte, nevadí, nie je to až také podstatné.

GPS bude slúžiť najmä pre vás, aby ste sa ku stromu vedeli vrátiť, ak to bude potrebné. Zároveň viete na mape lokalizovať, ktoré stromy ste mapovali a po-užiť to do prezentácie.

109

• oberák – jeden do skupiny. Ak ste šikovní, môžete na strom vyliezť a oberať aj bez oberáka. Nezabudnite ale na BOZP.

• atlasy starých odrôd/pomológie – knihy s odrodami – nie sú potrebné, iba ak veľmi chcete skúsiť určovať odrody v teréne. Použiť môžete atlas starých odrôd 50 na 50, ktorý nájdete aj na stránke www.sadovo.sk.

postup:Úlohu študentom vysvetlíme na konci hodiny, na ktorej sme s nimi prešli učivo o odrodách (čo sú staré a krajové odrody, prečo sú ohrozené a pod.).

Študenti sa stanú „mapovateľmi odrôd“ v obciach alebo ich častiach. Rozdelíme ich do skupín po približne 4 – 5 ľuďoch, ktorí pôjdu spoločne „zmapovať“ jednu obec alebo jej časť. Buď si obec (územie) zvolia podľa miesta bydliska, alebo si skupinka vyberie nejakú obec blízko mesta, kde sídli škola. Na územiach sa študenti dohodnú s vyučujúcim/ou na hodine, keď sa rozdajú mapovacie hárky. Vysvetlíme im, čo budú v teréne robiť.

pokyny pre mapovateľov

• Zameriavajte sa len na stromy s úrodou, z ktorých viete vziať vzorky plodov. Zaujímavé stromy bez plodov si môžete pre vlastnú potrebu zaznamenať do mapy, GPS, odfotiť, ale do mapovacích hárkov ich značiť nemusíte.

• Zaznamenávajte iba jedinečné odrody. Ak nájdete napríklad 3 stromy odrody ’Jonatan‘, alebo sa vám jednoducho bude zdať, že sa jedná o rovnakú odrodu ako ste už našli, zaznamenajte do mapovacieho hárku iba jeden strom tejto odrody a vezmite z neho plody.

Pokiaľ nám ide len o základné zmapova­nie pestrosti odrôd v obci, stačí, ak zae­vidujeme jeden strom z každej odrody.

zber plodov

• Odoberte charakteristické plody z jednotlivých stromov v počte min. 3 kusy. Pokiaľ chcete z nich spraviť v škole väčšiu výstavu, môžete aj viac. Dbajte na to, aby boli zdravé, neotlčené, nečervivé. Berte plody priamo zo stromu, nie popadané na zemi, aby nezačali skoro hniť.

• Označte si fixkou papierové vrecko, do ktorého budete vzorky vkladať. Ideál-ne je vymyslieť si skratku pre lokalitu s číslom stromu, z ktorého vezmete vzor-

110

ky plodov a dátumom zberu. Napr. pre plody z 1. stromu zo Sliača bude na vrecku označenie: „S01“, pre plody z 12. stromu z Vrbova, označenie „V12“. Pod označenie dopíšeme dátum zberu, aby ste vedeli, kedy boli plody dané do vrecka.

• Toto isté označenie si potom zapíšte aj do mapovacieho hárka a tiež GPS prístroja/k fotke. Budete tak vedieť priradiť plody, fotky aj GPS súradnice k sebe.

Pozor:Pokiaľ budete chodiť do terénu vo viacerých skupinách, vždy sa predtým dohodnite, ako budete vzorky označovať, resp, od akého čísla začnete. Vyhnete sa tak tomu, že budú 2 stromy označené rovnakým číslom.

Tip:Ak viete názov odrody, môžete ho tiež napísať na vrecko.

Odfoťte vrecko, strom a plody v nasledujúcom poradí:1. Vrecko s údajmi o vzorke2. Foto stromu, optimálne ak na ňom nie sú ľudia a je vidieť siluetu, formu rastu3. Skupina plodov na zemi v tráve4. Plody na podložke/papierovom vrecku5. Plod na strome

Pre väčšiu efektivitu mapovania je dobré rozdeliť si úlohy. Jeden môže zberať plo­dy, druhý zapisovať a tretí fotografovať.

Pozor:Dbajte na to, aby ste najskôr odfotili označenie na vrecku až potom plody. Budete tak mať poriadok vo fotkách.

• Vložte plody do označeného papierového vrecka.• Zaznačte strom, z ktorého ste vzali plody, do papierovej mapy. Spravte si do mapky bodku

alebo krížik tam, kde stojíte a opäť k tomu napíšte to isté označenie ako na papierovom vrecku (napr. S01).

• Zaznamenajte GPS súradnice stromu – lokalizujte ho. Môžete tak urobiť buď pomocou terénneho GPS prístroja, prípadne GPS lokalizácie v mobilnom telefóne. Niekedy sa to dá spraviť aj tak, že máte GPS (lokalizáciu/satelity) v mobile zapnuté a urobíte fotografiu stro-

111

mu. V informáciách o fotke sa tieto súradnice zjavia. Označte si GPS bod v prístroji/mobile alebo fotku v mobile tým istým označením ako na papierovom vrecku alebo v mapovacom hárku.

• Vyplňte mapovací hárok podľa pokynov nižšie

vypĺňanie mapovacieho hárku

označenie stromuPopisné číslo stromu, to isté označenie, ako na papierovom vrecku a v GPS prístroji (mobile).

druhZakrúžkujte, či sa jedná o jabloň alebo o hrušku.

perspektívnosť Skúste odhadnúť, v akom stave je daný strom podľa nasledujúcej škály.

a. zdravé – dreviny v dobrej kondícii, len mierne poškodené, ktoré vyžadujú iba pravidelnú odbornú starostlivosť

b. perspektívne – dreviny s preschnutou časťou koruny, u ktorých možno predpokladať, že po správnom reze a ošetrení sa v priebehu pár rokov dostanú do požadovanej udržateľnej rodivosti. Nemajú vážnejšie poškodenia, ktoré by ohrozovali ich prežitie.

c. neperspektívne – dreviny choré, s výrazne preschnutou korunou, kde by bol ozdravovací zásah neefektívny. Spoznáte ich podľa vážnych poškodení na kmeni, presychajúcich kostro-vých konárov, postupne presychajúcej koruny, výrazných prejavoch nádorovitej rakoviny.

obvod stromuObvod môžete odmerať meracím pásmom alebo krajčírskym metrom (ak si pomôžete dvaja). Ideálne je merať vo výške 130 cm nad zemou. Ak má strom v tejto výške viac kmeňov, odmerajte všetky.

výška stromuVýšku môžete odhadnúť napríklad tak, že sa jeden človek postaví ku stromu a druhý z diaľky vynásobí jeho výšku až po vrchol stromu. Ak máte výškomer, môžete ho použiť.

poloha stromuTu zakrúžkujte, či ste strom našli v intraviláne, teda v osídlenej časti – v obci (mesto, dedina), alebo v extraviláne, za osídlenou časťou (napríklad ďalej za výstavbou ako solitérne stromy na lúkach, staré sady a pod.)

Tip:Môžete si založiť jeden mapovací hárok iba na mapovanie intravilánu (zastavanej časti obce) a jeden extravilánu (územie ležiace mimo zastavanej časti obce – voľná krajina). Závisí to od toho, aké úze­mia ste si pre mapovanie vybrali, alebo ako konkrétne územie vyzerá.

112

zaujímavostiSem si môžete poznačiť:• údaje, ktoré vám môžu pomôcť nájsť daný strom v budúcnosti: popisné číslo domu, pri kto-

rom sa strom nachádza, meno majiteľa odrody, prípadne názov lokality, kde ste strom našli a pod.

• údaje, ktoré môžu pomôcť určiť odrodu: či už boli plody v čase zberu dozreté, akú máva strom veľkú úrodu, či vidíte na strome – kmeni – miesto štepenia (a teda viete, že ide o odro-du a nie o plánku alebo semenáč), aký má tvar koruny a pod.

Ďalej sem môžete uviesť, či strom trpí rakovinou, alebo inou evidentnou chorobou, ktorá by mohla ovplyvniť výber jedincov pre zber vrúbľov. Ak ho neviete popísať, môžete toto poškode-nie odfotiť.

využitie odrodyAk sa budete rozprávať s majiteľom stromu, resp. človekom, ktorý ho pozná a plody z neho vyu-žíva, môžete sa spýtať, ako konkrétne. Či ich jedia najmä ako stolové ovocie, sušia, robia z nich mušt alebo do koláčov.

uloženie vzoriek

Označeným vreckám s plodmi bude najlepšie v označených debničkách na chladnom a dobre vetranom mieste. Aby ste mali v tom lepší prehľad, môžete si vyčleniť na každú lokalitu inú debničku. Vrecká nezatvárajte, postavte ich do debničky vrchom hore, najlepšie v jednej vrstve. Nepokladajte veľa vreciek na seba.

Vzorky pravidelne kontrolujte, či vám nehnijú. Ak áno, hnilé plody vyberajte zo sáčkov a hádžte do kompostu, aby od nich nezačali hniť ďalšie. Takto uskladnené plody môžeme neskôr využiť na školskú výstavu alebo podujatie s názvom „Plodobranie“ (tip na jeho usporiadanie nájdete na str. č. 112) Vzorky vydržia niekoľko týždňov až mesiac – v závislosti od nazbieraných odrôd a podmienok uskladnenia.

Úlohou je nájsť a zapísať do tabuľky aspoň 5 odrôd jabĺk a 5 odrôd hrušiek (pokiaľ sa hrušky v ich oblasti nevyskytujú – chladnejšie časti Slovenska – skúste zmapovať čo najviac odrôd jabĺk).

Prezentácia výsledkov (nasledujúc a hodina – 45 minút)

Dôležité je nielen samotné mapovanie, ale aj zdieľanie toho, čo žiaci zistili.

113

Úlohou po mapovaní je objavovať rozmanitosť starých odrôd a vytvoriť prezen-tácie zistených výsledkov. Skupina, ktorá bola spolu v teréne ako tím, by mala vy-tvoriť jednu spoločnú prezentáciu s dĺžkou max. 10 minút (ak bolo skupín menej, môže byť aj dlhšia). Je na učiteľovi, či im zadá prípravu prezentácie na domácu úlohu, alebo ju budú robiť v rámci vyučovania (práca na informatike).

Pri príprave prezentácie je vhodný čas na pokus o určenie odrôd, pokiaľ sa im ich nepodarilo identifikovať v teréne. Využiť na to môžu Atlas starých odrôd jabloní a hrušiek – 50 na 50 k stiahnutiu na stránke www.sadovo.sk, prípadne staršie pomológie a atlasy.

Každá skupina bude zistené výsledky prezentovať na nasledujúcej hodine pred triedou. Môže si zvoliť, akým spôsobom (PowerPointová prezentácia, poster, ústne podanie, básnička, pesnička a pod.). Zodpovednosť tak prenesieme na sa-motných študentov a zároveň im umožníme byť kreatívnymi. Do spomenutej prezentácie výsledkov by mala skupina zahrnúť čo najviac vecí, ktoré sa dozve-dela v teréne – fotky, výsledky spracované vo forme tabuliek alebo grafov, mapy s lokalitami mapovania a umiestnením stromov. Rozprávanie môžu doplniť o zau-jímavé príbehy alebo zistenia z terénu. To, ako má vyzerať prezentácia a čo všetko má obsahovať, im môžeme alebo nemusíme bližšie špecifikovať.

Môžu si dať navzájom aj obsiahlejšiu spätnú väzbu k prezentáciám – Čo ocenili? Čo sa im podarilo? Čo mohli spraviť inak?

Na záver môžu žiaci hlasovať za najlepšiu prezentáciu. Je však dobré najskôr prediskutovať pred prezentáciami kritériá hodnotenia a po odprezentovaní zdô-vodniť svoj názor. Žiaci sa tak učia argumentovať a byť konkrétni. Každý napíše na papierik číslo skupiny, ktorej prezentácia sa im najviac páčila a spočítajú sa hlasy. Nie je však cieľom, aby víťazná skupina niečo vyhrala, ale aby sa cítila oce-nená za svoju dobre zvládnutú prácu.

Tip:Spravte si ochutnávku z prinesených odrôd, prípadne hlasovanie o najchutnejšiu. A čo tak spoznávanie chutí so zavretými očami?

Rozbor• Vyskytovali sa niektoré odrody vo viacerých skupinách?• Ktorej skupine sa podarilo nazbierať najviac odrôd?• Aký bol najzaujímavejší názov odrody, ktoré študenti našli?• Koľko rôznych využití mali odrody v minulosti? Na čo sa využívajú dnes? Líšia

sa tieto spôsoby?• Pri ochutnávke pozorujte, či sa líšia odrody od tých, ktoré kúpime v obchode.

114

ter

énn

y m

apo

vací

há

ro

k

ozna

čeni

e st

rom

udr

uhná

zov

odro

dy a

k vi

ete,

príp

adne

ho

voro

výpe

rspe

ktív

nosť

stro

mu

obvo

d st

rom

u v 

cm

výšk

a st

ro­

mu

odha

dom

v 

met

roch

polo

ha

stro

mu

zauj

ímav

osti

(náz

ov lo

kalit

y,

maj

iteľ o

drod

y,

číslo

dom

u a 

pod.

)

využ

itie

odro

dy a

k vi

ete,

od

 maj

iteľa

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

jabl

oňzd

ravý

pers

pekt

ívny

nepe

rspe

ktív

nyin

trav

ilán

hruš

kaex

trav

ilán

115

metodický list

Ktoré ovocie je najväčším cestovateľom?

ideálny termín: zima

Úvaha na úvod:Aké ovocie ste jedli za posledných 48 hodín? Čo myslíte, odkiaľ pochádzalo?

Spýtajte sa vedúcej jedálne, kde kupuje a kde by mohla kupovať ovocie k obedom pre študentov a učiteľov. Ak ste v hotelovej akadémii, spýtajte sa, odkiaľ môžete mať ovocie na predmetoch, kde sa učíte pripravovať jedlá.

popis: Študenti navštívia obchodné reťazce v mieste ich bydliska a budú zisťo-vať, či sa na ich pultoch objavuje domáce ovocie, alebo sa dováža z iných krajín. Zistia tiež, aké možnosti získavania ovocia vo svojom okolí majú.

cieľ: Študenti si uvedomujú, že ovocie ponúkané v obchodoch cestou k nám prekonáva obrovské vzdialenosti, vedia kriticky rozmýšľať a hľadať alternatívy, aké ovocie a odkiaľ sa dá získať z menších vzdialeností.

doba trvania: 10 minút zadanie úlohy na konci hodiny + terénna práca (do-máca úloha) + 25 minút na ďalšej hodine

počet účastníkov: celá trieda, skupiny po 3 študentoch

pomôcky: tabuľka, písacie potreby, tabuľa

postup:

Príprava (10 minút na konci hodiny)

Rozdeľte študentov do trojíc. V triede si na papieriky napíšete názvy obchodov a obchodných reťazcov v mieste vašej školy alebo v najbližšom veľkom meste, počet by mal byť podľa vzorca „počet študentov v triede/3“ (ak je 21 študentov, tak 7 obchodov), aby každá skupina mala iný obchod.

Metodický tip:Ak je v triede veľa študentov a v okolí málo obchodov, môže sa polovica triedy zame­rať na ovocie a polovica na zeleninu.

Zástupca každého tímu si vyžrebuje lístok s názvom obchodu. Tento obchod skupinka v najbližších dňoch navštívi a bude pátrať po rôznom ovocí a krajinách jeho pôvodu.

116

Rozdajte skupinkám hárky s tabuľkami (na konci aktivity). Jedna skupina má 1 hárok. Členovia skupinky si do neho vopred (v škole/doma) napíšu názvy ovo-cia, ktoré jedli za posledný týždeň (vyplnia prvý stĺpec). V obchode dodatočne pohľadajú ovocie, ktoré precestovalo najväčšiu vzdialenosť a ovocie, ktoré nikdy nejedli. Do týchto okienok si zatiaľ nič nepíšu.

Práca v obchodoch (10 minút na konci hodiny)

Každá skupinka si so sebou vezme do obchodu hárok s mapou a tabuľkou. Vpisuje doň názvy krajín, z ktorých ovocie na pultoch pochádza. Zakrúžkujú tie druhy ovocia, ktoré sú zo Slovenska.

Práca na doma (10 minút na konci hodiny)

Doma skupinky dopočítajú, približne koľko kilometrov k nám ovocie precestovalo. Pomôžu si internetom a mapou sveta. Koľko kilometrov museli spolu precestovať všetky druhy ovocia, ktoré si zapísali všetci členovia tímu, že jedli za posledný týždeň (všetky druhy v tabuľke)?

Druhá časť úlohy spočíva v tom, že skupinky sa budú snažiť zistiť, kde v blízkom aj vzdialenejšom okolí školy sa pestuje alebo dá kúpiť ovocie zo slovenských sadov. Zistia, kde sú drobní farmári a producenti, alebo aspoň obchody, ktoré ovocie od nich ponúkajú. Produkuje nejaký pestovateľ ovocie v BIO kvalite, resp. také, ktoré nie je chemicky striekané?

Práca na hodine (25 minút)

Na ďalšej hodine napíšte na tabuľu všetky druhy ovocia, ktoré študenti našli v ob-chodoch. Pripisujte k nim názvy krajín dovozu a približné kilometre, ktoré cestou k nám prekonali.

Porovnajte vzdialenosti dovážaného ovocia s tým, koľko kilometrov sú od školy vzdialené sady, farmy alebo len predajne ponúkajúce miestne ovocie.

Rozbor• Ktoré ovocie z tých, ktoré sa podarilo nájsť, je najväčším cestovateľom? Akú

vzdialenosť pri tom prekonáva?• Diskutujte, ktoré z druhov ovocia nájdených v obchodoch by sa dali dopesto-

vať aj na Slovensku.• Rozlišujete vy pri nákupoch, z akej krajiny si ovocie kupujete?• Skúste sa zamyslieť, čo by ste mohli spraviť vy, aby ste zmenšili vzdialenosť

akú prekonáva ovocie, ktoré jete.• Myslíte, že sa líši ponuka ovocia v obchodoch v závislosti od ročného obdobia?

Nájdeme na pultoch iné ovocie v zime a iné v lete? Ak áno, ktoré druhy?• Ak by v obchodoch predávali iba ovocie zo Slovenska a z blízkeho okolia, ktoré

druhy by mohli predávať a v akých mesiacoch?

117

Tip pre všetky školy:Spravte si sezónny kalendár. Napíšte mesiace v roku a skúste dopísať, aké ovocie v jednotlivých mesiacoch dozrieva a zbiera sa na Slovensku. Podklady a popis aktivity nájdete napr. v príručke Dobrodružná cesta zdravých potravín (voľne k stiahnutiu na stránke Zelenej školy).

Tip pre poľnohospodárske a záhradnícke školy:Skúste nájsť nejaký opustený sad blízko vašej školy, vypátrať jeho majiteľa (pravdepodobne obec) a prevezmite nad ním patronát. Dohodnite sa s majiteľom, či by ste mohli z neho využívať úrodu alebo aspoň v ňom trénovať záhradnícke zručnosti, ošetrovať ovocné stromy, kosiť a pod., čím by zároveň študenti získali prax. Po dohode s majiteľom môžete podať aj projekt v rámci nejakej výzvy, ktoré občas vyhlasujú organizácie alebo firmy a získať peniaze na jeho obnovu. Zviditeľníte tak svoju školu, obec aj ovocný sad.

118

Vyzn

ač n

a m

ape,

z a

kých

kra

jín p

ochá

dza

ovoc

ie, k

toré

si n

ašie

l.

119

Názov obchodu/reťazca:

druh ovocia, ktoré ste jedli posledný týždeň

krajina/krajiny pôvodupribližná vzdialenosť

(v kilometroch)

kilometre spolu:

ovocie z najväčšej vzdialenosti

ovocie, ktoré ste nikdy nejedli

Nájdi názvy sadov/záhrad/predajní, ktoré sa špecializujú na predaj domáceho ovocia:

ovocienázov sadu/záhrady/

predajnevzdialenosť od školy

120

metodický list

Objavovanie pestrosti chutí

ideálny termín: jeseň

popis: Aktivita ukáže študentom pestrosť chutí, farieb, tvarov či rôznych konzistencií dužiny jabĺk. Na vlastných chuťových pohárikoch zažijú, že jablká nie sú len sladké ale-bo kyslé, ale majú rôzne chute a tiež iné vlastnosti, ktoré sa dajú rôzne využívať v kuchyniach.

cieľ: Študenti sú oboznámení s pestrosťou starých odrôd a ich rôznych chutí. Sú si vedomí výhod využitia tejto pestrosti v kuchyniach.

doba trvania: 20 – 30 minút | počet účastníkov: celá trieda

pomôcky: hlasovací lístok (na konci textu), plody rôznych odrôd jabĺk, nožík na krájanie, obyčajné alebo papierové tanieriky na jablká, doska, papieriky s čísla-mi (prípadne názvami odrôd alebo lokalitami, z ktorých pochádzajú)

postup: Zadajte na konci hodiny študentom – aspoň 2 týždne dopredu, aby skúsili doniesť čo najviac odrôd jabĺk, ktoré majú v záhradách, u babky, susedov či v starom sade. Je dobré priniesť z každej odrody aspoň 3 plody. Pri ich zbere nech si poznačia lokalitu a ak vedia, aj názov odrody, jej využitie, prípadne príbeh, ktorý niekto pozná (kedy bola sadená/štepená, odkiaľ pochádza, čo všetko strom prežil a podobne).

Neprepadajte panike, ak nebudete poznať názvy odrôd. Môžete ich iba očíslovať, alebo si pozvať odborníka, ktorý sa téme venuje. Nájsť ho môžete na str. 131.

Na ďalšej hodine donesú študenti odrody. Dajte na tanierik vždy jedno celé jablko, aby študenti vedeli ako vyzerá, a k nemu nakrájajte na plátky 1 – 2 jablká na ochutnávku. Dajte vždy k jablku „súťažné“ číslo, ak poznáte názov odrody, loka-litu, kde bolo zberané a ak viete, aj iné informácie.

Každý študent má v ruke hlasovací lístok a ochutnáva z odrôd. Na hárku bude zaznačovať chuť, akú má podľa neho dané jablko. Priradí mu tiež body od 1 (nie dobrá až zlá chuť) po 5 (výborná chuť).

121

Nakoniec napíšte na tabuľu čísla odrôd. Študenti napíšu ku každej odrode body podľa hlasovacieho lístka. Spočítajte, ktorá odroda dostala najviac bodov. O akú odrodu ide? Prečo študentom najviac chutila?

rozbor:

• Aká bola ochutnávka? Ktoré odrody vám chutili najviac? • Diskutujte o tom, aké chute študenti rozpoznávali a v čom okrem chutí sa líšili

dané odrody.• Vedeli by si predstaviť ich využitie v kuchyni? Ak áno, akými spôsobmi? Ak nie,

tak prečo?• Našli ste medzi prinesenými odrodami nejaké rovnaké? A podarilo sa vám to

zistiť pred alebo po ochutnávke?

Tip:Zahrňte do ochutnávky aj jablká z obchodu. Spoznali ste ich hneď, alebo až po ochut­naní?

Tip:Usporiadajte túto aktivitu ako celoškolskú, spojenú s výstavou odrôd. Môže tiež byť súčasťou podujatia s názvom Plodobranie (inšpirujte sa na str. č. 61)

122

hlasovací lístok

Meno študenta:

č. odrody chuť (dajte krížik) počet bodov (1 – 5)

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

 sladká  kyslá  sladko­kyslá  horká  korenistá  ananásová  banánová  grepová  iná:.......................

123

Podporme život v ovocnom sade

Ovocný sad – to nie sú iba stromy. Sú to aj prítomné pestré spoločenstvá organizmov, ktoré sú súčasťou dôležitých potravinových reťazcov. To, že sú v sade prítomné aj rôzne etáže rastlín, ako stromová, krovitá, bylinná, vytvára pestrosť stanovíšť a zdrojov pre živočíchy. Vznikajú tu rôzne úkryty, miesta pre odpočinok, hniezdiská, miesta pre rozmnožovanie alebo úkryty pred poľnohospodárskymi činnosťami. Taktiež tu živočíchy nachádzajú potravu, ako sú rôzne druhy koristi, nektár či peľ.

Môže sa zdať, že keď vysádzame stromy v mestách, neprilákajú toľko živočíchov ako na vidieku. Opak však môže byť pravdou. Množstvo druhov, či už živočíšnych alebo rastlinných, často do-konca prevyšuje okolité krajinné prostredie. Nie je výnimkou, že počet druhov na km² je v síd-lach často vyšší ako počet druhov na rovnakej ploche v okolitej krajine. Dôležitá je však pritom prepojenosť krajiny a spojitosť vegetácie. Prírodné prvky, parky, sady, lesy, záhrady, cintoríny, otvorené priestranstvá či dokonca budovy a ich strechy poskytujú veľkú rôznorodosť a vytvá-rajú unikátne prostredie pre rozličné druhy. Zároveň tu nachádzajú viac potravy, lebo nie sú v takej miere ohrozované predátormi ako v prírodnej krajine. Samozrejme, je pri tom potrebné zabrániť rizikám vyplývajúcim z pohybu živočíchov, ktoré by mohli byť pre človeka nebezpečné.

Dôležitú úlohu v sade má aj bylinný podrast, nielen samotné stromy.

Pôvodné lúky so starými vysokokmennými ovocnými stromami nazývame tiež sadovými lúkami. Sadové lúky sú jedným z druhovo najbohatších spoločenstiev v Európe aj vďaka prítomnosti rôznych druhov stanovíšť, slnečných aj tiennych miest, lúčnych aj lesných druhov bylín, ale aj kombinovaného využitia ovocných sadov. V niektorých oblastiach sa poloprírodné lúky zacho-vali už iba v kosených sadoch.

Sady a sadové lúky predstavujú útočisko pre vtáky, motýle, rozličné druhy hmyzu a drobné cicavce, pretože tu nachádzajú vhodné podmienky na život. Rastlinná zložka v sadoch však prispieva k rozmanitosti rastlín v rámci sadu, a teda aj zvyšuje množstvo zdrojov pre spoločen-stvá živočíchov, akými sú skupiny článkonožcov alebo vtáky. Veľmi významný podiel na udržanie rovnováhy v sadoch môžu mať niektoré druhy obojživelníkov za predpokladu, že ich nerušený vývoj bude umožnený optimálnymi podmienkami. K tým patrí predovšetkým primeraný vodný zdroj vo vzdialenosti do 2 km (pre obdobie rozmnožovania) a pásma krovín ako útočisko.

124

Aj na školskom pozemku a v ovocnom sade môžeme podporovať a ochraňovať biodiverzitu, teda pestrosť organizmov, ktoré sa v nich nachádzajú. Ako?

• Kosme citlivo a nechajme trávnik rozkvitnúťUrčite máte na školskom pozemku a v okolí ovocných stromov pravidelne kosený trávnik. Viete však, aké druhy by sa tam vyskytovali, ak by ste ich nechali prejaviť sa a nekosili ho až tak často? Môžeme vytvoriť kvitnúcu lúku, ktorá priláka na pozemok oveľa viac opeľovačov. Na všetkých plochách zelene, na trávnikoch i lúkach by pri kosení mali platiť nasledovné zásady so zreteľom na ochranu hmyzu a iných živočíšnych druhov a zároveň s umožnením tvorby semien u jednoročných bylín:

→ v rámci školského sadu (záhrady) ponechajme plochy, ktoré sú kosené len 2-krát za rok (cca pred 15. májom a v septembri – podľa priebehu počasia – s cieľom umožnenia tvorby semien u jednoročných bylín), ako aj plochy, ktoré sú kosené raz ročne (po 15. septembri)

→ kosme školskú záhradu mozaikovito, nie celú naraz, ale napríklad v dvojtýždňových odstupoch

→ väčšie trávnaté plochy kosme postupne, ponechajme zhruba 20 % plochy nepokosenej, aby sa ochránila fauna, ktorá zimuje v trávnatých porastoch

→ začnime s kosením včas zrána, kedy je fauna ešte len pri stopke tráv alebo počas dňa v čase ich dennej aktivity

→ aj pri najfrekventovanejších trávnikoch (určených na pobyt) ponechajme minimálnu výšku trávy 10 cm, aby sa ochránila fauna žijúca na báze stonky

→ pokosenú trávu z trávnika odstraňujme, v opačnom prípade sa plochy obohacujú dusí-kom, čím sa podporuje rast širokolistých burín a ruderálnych rastlín

Pre zachovanie čo najväčšej pestrosti života je dôležité citlivé kosenie, ideálne ručnou kosou.

Porovnanie kosenej a nekosenej plochy pri mozaikovitom kosení.

Viac tipov nájdete v príručkach Prírode blízka údržba mestskej zelene a Príroda v meste, ktoré si môžete stiahnuť na stránke nášho projektu Mestské včely (www.mestske-vcely.sk)

• Vytvorme si kvitnúcu lúkuOkrem zmeny intenzity kosenia je možné cielene dosiahnuť pestré rastlinné spoločenstvo premenou časti trávnika na kvitnúcu lúku. V súčasnosti existujú v obchodnej sieti osobit-né zmesi kvetov „pre motýle” aj „pre včely”. V ponuke je množstvo lúčnych osív, ktoré sa líšia druhovým zložením. Vyberme si také, ktoré je najprirodzenejšie pre oblasť, v ktorej sa

125

nachádzame (malo by to byť osivo so zmesou druhov typických pre prirodzene kvitnúce lúky v našom regióne). Vyhýbajme sa osivám pre poľnohospodárov, majú často nevhodné zlože-nie. Lúku stačí kosiť aspoň raz, ideálne dvakrát ročne kvalitnou ručnou kosou. Ak chceme lúku s mnohými druhmi, nenechávajme pokosenú trávu ležať na lúke viac týždňov, no čím skôr ju zhrabme a využime napr. na kompost alebo mulčovanie, či ponúkneme chovateľom na skŕmenie.

Lúčne osivá sú plné pestrých kvetov. Ideálne, ak zvolíme zmes z regionálnych druhov.

• Vytvorme krovitú etážČím pestrejší bude náš sad a čím viac etáží – úrovní – v ňom budeme mať, tým viac organiz-mov do neho prilákame. Okolie stromov môžeme vhodne doplniť výsadbou jedlých krov a stromov nižšieho vzrastu.

→ Pri výsadbách drevín a krov uprednostňujeme domáce a medonosné druhy. Rovnako sa odporúča uprednostňovať vysádzanie druhov, ktoré poskytujú potravu a úkryt pre vtác-tvo, druhy s jedlými plodmi a pod.

→ Niekoľko príkladov: drieň obyčajný, rakytník rešetliakový, lieska obyčajná, muchovník, arónia čiernoplodá, slivka čerešňoplodá, zemolez kamčatský, zemolez jedlý a iné.

• Vysaďme si záhony pre hmyzAk chceme mať v záhrade čo najviac príležitostí na pozorovanie hmyzu, malo by nám od jari až do jesene vždy niečo kvitnúť. Podarí sa nám to, ak budeme pestovať čo najširšie spek-trum rastlín kvitnúcich v rôznych obdobiach, napríklad šafrany, petúnky, fialky, klinček zá-hradný (karafiát), chrastavce, chren, kôpor, fenikel, floxy, jesenné astry, rozchodníkovec naj-väčší, rôzne druhy bodliakov, ale aj žihľavu, z drevín vŕbu, trnku, krušinu a zemolez a mnohé iné. Môžeme vytvárať záhony špecifické – motýlie pre pastvu motýľov alebo včelie s druhmi, ktoré preferujú včely. Pri voľbe rastlín uprednostňujeme naše pôvodné druhy a overujeme si potenciálnu inváznosť na http://www.sopsr.sk/invazne-web/

• Umiestnime do sadu včelie úleNebojme sa ani včiel v záhrade. Sú to dôležité opeľovače pre naše ovocné stromy a rastliny. Pokiaľ máme školský pozemok dostatočne veľký, môžeme úle umiestniť na najvzdialenej-ší koniec, kam žiaci často nechodia. Ak výletový otvor v úli nasmerujeme smerom von zo školského areálu, nebudeme o nich takmer ani vedieť. Navyše môžeme ich prítomnosť využiť pre vznik včelárskeho krúžku v škole. Keďže ide o systematickú a priebežnú prácu, je pri zakladaní úľov dôležité zvážiť kapacitu, príp. sa dohodnúť s miestnym včelárom. Ak je vaša obec dobre „zavčelená“ a včely by si konkurovali, môžete sa sústrediť na podporu iných opeľovačov ako sú samotárske včely a čmeliaky.

126

Včely sú dôležitými opeľovačmi. Prečo ich nemať aj na školskej záhrade? O tom, ako učiť o opeľovačoch sa dozviete v metodickej príručke „Rozbzučíme naše mesto“, ktorú nájdete tu: https://mestske­vcely.sk/aktu­ality/ako­ucit­o­opelovacoch­pomoze­nova­publikacia/

• Vytvorme úkryty pre živočíchyJe pravda, že pokiaľ sa snažíme mať záhradu a náš ovocný sad s rôznymi typmi stanovíšť, živočíchy si v ňom nájdu úkryt aj samé. K tomu, aby sa v našej záhrade usídlili, im však môže-me pomôcť vytvorením vhodných prvkov. Sú nimi napríklad:

→ včielková stienka: divé alebo samotárske včely ako hodvábnice alebo blýskavky sú prí-buzné včely medonosnej, ktoré ale nežijú vo veľkých spoločenstvách. Z dravého hmyzu sú to hlavne murárky a kutavky. Tie lovia vošky, húsenice, drobné cikády, chrobáky a iný hmyz, ktorý nám v záhradách často spôsobuje škody. Je zaujímavé, že opeľujú stromy aj keď je chladnejšie alebo prší, kedy včely medonosné nelietajú. Príbytok pre ne môžeme vybudovať z nepálených tehál, kameňov, dreva a starých škridiel.

→ hmyzí hotel: vyrába sa osobitne pre samotárske druhy hmyzu. U nás ich žije asi 500 dru-hov, napríklad včely samotárky, čmeliaky, niektoré osy, motýle, pestrice či lienky. Hmyzí hotel by sa mal stavať v blízkosti kvetinových záhonov, kvitnúcich stromov a krov s blíz-kym zdrojom vody a pôdy na stavbu hmyzích hniezd. Domček je tvorený rôznym materiá-lom ako drevo, mach, trstina, bambus, slama, papier, do ktorých sa vyvŕtajú rôzne široké otvory (priemer 0,2 až 2 cm). Použiť môžeme aj tehly a pórovité tvárnice. Tieto druhy materiálov sa v minulosti prirodzene na dvoroch nachádzali, teraz umelo simulujeme podmienky. Najlepšie je vytvárať a ponechávať na pozemku prirodzené hmyzie hotely – kôpku raždia v „zóne bez zásahu“ v odľahlej časti sadu, ponechaný kmeň na pozorovanie rozkladu a pod.

Hmyzí hotel je jednoduchým a populárnym prvkom na záharde, v ktorom sa často ubytuje hmyz už prvý rok po jeho vytvorení.

127

→ suchý múrik (jašetričník) – kôpka skál alebo aj menších kameňov na slnečnom mieste. Poskytuje životný priestor živočíchom vyhľadávajúcim suchšie prostredie, napr. jašte-riciam. Skrýše medzi kameňmi sú zas ideálne pre bezstavovce ako pavúky, samotárske včely, chrobáky, ale aj pre stavovce ako plazy a obojživelníky. Práve jašterice a slepúchy vyhľadávajú suché múriky na vyhrievanie sa na slnku. Vytvárame ich z kameňov rôznych tvarov a veľkostí. Pomedzi ne môžeme vysadiť aj skalničky.

Suchý múrik môže vyzerať rôzne. Kamene môžeme vyskladať aj do tvaru jašterice.

→ hadník – slúži predovšetkým na to, aby hady a jašterice mali bezpečné miesto na roz-množovanie. Ide vlastne o kompost, ktorý je položený na kameňoch rôznej veľkosti, doplnený o tlejúce drevá, kôru a piliny.

→ čmelie domčeky (čmelíny) – čmeliaky sú tiež dôležitými opeľovačmi v záhrade. Aby sme ich prilákali, môžeme im vybudovať tzv. čmelie domčeky. Jedná sa zväčša o drevené koc-ky o rozmere 30 × 30 × 30 cm s odnímateľnou strechou, aby sme ich mohli čistiť. Za vle-tovým otvorom je dobré umiestniť trubicu (chodbičku), ktorá bráni vstupu predátorov. Odvetrávanie zabezpečíme malými dierkami v streche. Vnútro včelínu môžeme vystlať plsťou (ovčou vlnou, ľanom, konope).

Čmelíny, alebo úle pre čmeliaky, sa tiež dajú kúpiť a priamo umiestniť na záhradu.

128

Tip:Inšpirácie na rôzne úkryty pre živočíchy aj s návodmi, ako ich vytvoriť, nájdete napríklad na: www.zahradaktorauci.sk ­ Príručka Záhrada, ktorá učí http://peceoprirodu.cz/wp­content/uploads/2018/03/HB_Ukryty­pro­zivocichy.pdf http://plazyunas.com/aktivity/chcete­mat­na­zahrade­jasterice­alebo­hady/Zaujímavé materiály k opeľovačom nájdete aj na stránke https://mestske­vcely.sk/

Všetky spomenuté prvky (snáď okrem hmyzieho hotela) by mali byť na vzdialenejších a menej rušných miestach v záhrade, aby organizmy v nich mali svoj pokoj. Podrobné návody, ako ich vytvoriť, nájdete na internete alebo v rôznych príručkách.

• Vytvorme divoký kút – miesto plné životaAk máme dostatočne veľký ovocný sad, vyčleňme si v ňom jeden vzdialený kút, ktorý pone-cháme prírode. Môže to byť kút, o ktorý sa nestíhame starať, prípadne ten najvzdialenejší. Toto miesto, náš divoký kútik („zóna bez zásahu“), sa môže stať životným priestorom plným užitočných živočíchov, od hmyzu až po drobné cicavce (napr. ježe). Sledovať vývoj divého kútika je zaujímavé a poučné. Sledujme, aké byliny v ňom budú na začiatku (žihľava, kozono-ha, lastovičník alebo niečo iné). Druhové zloženie kútika sa bude dynamicky meniť a časom sa ustáli. Môžu sa nám v ňom udomácniť aj domáce druhy krov, ako maliny, bazy, divé ruže a iné. Kút neudržujme, nekosme, nekultivujme, sme tu len v úlohe pozorovateľov.

V divokom kúte môžu nájsť úkryt napríkad ježe.

• Nechajme v sade aj odumreté a staré stromyPokiaľ je to možné z dôvodu prevádzkovej bezpečnosti, je veľmi vhodné na vybratých miestach ponechať v záhrade aj stromy s rozličnými dutinami, nakoľko poskytujú úkryt a hniezdne možnosti pre rozličné druhy fauny. Domov a potravu v nich nájdu dutinové hniez-diče, ale najmä mnoho vzácnych druhov hmyzu, ktoré drevo pomaly rozkladajú.

129

Je aj mnoho iných spôsobov, ako do záhrady pritiahnuť život. Toto sú len niektoré z nich. Budeme radi, ak sa ich budete snažiť uplatniť čo najviac. Viac inšpirácií aj s fotografiami nájdete v publikácii Prírode blízka údržba mestskej zelene, z ktorej sme čerpali aj my, prípadne v publikácii Rozbzučíme naše mesto. Voľne k stiahnutiu sú na stránke www.mestske­vcely.sk.

Ďalšie tipy na vytvorenie záhradných prvkov, ako aj ich využitie vo výučbe, sa nachádza v príručke Záhrada, ktorá učí, dostupnej na www.zahradaktorauci.sk.

130

Servis k starým odrodám

V nasledujúcej časti vám ponúkame „servis“ k odrodám, to znamená tipy na platformy, orga-nizácie či inštitúcie, ktoré sa na určitej úrovni odrodám venujú a môžete ich v prípade potreby kontaktovať. V každej sekcii sú uvedené v abecednom poradí.

PlodyKde možno zohnať plody ovocia – jabloní a hrušiek (prípadne iných druhov), aby ste z nich mohli pripravovať chutné pokrmy či robiť ochutnávky? Nedá sa povedať, že v obchodoch ich ne-nájdete. Kúpite v nich plody odrôd jabloní ako ’Golden delicious‘, ’Red delicious‘ alebo z hrušiek ’Konferenciu‘. Ich kvalita je ovplyvnená tým, že sú zväčša chemicky ošetrované a obraté skôr, ako dosiahnu optimálnu zberovú zrelosť. Najjednoduchšie je nazbierať ich zo svojich záhrad, sadov, či rôznych alejí mimo rušných ciest. Ak nemáte svoje, spýtajte sa rodiny, známych, kamarátov, či susedov. Veríme, že nájdete ochotných ľudí, ktorí vám radi venujú pár kusov ovo-cia (napr. za drobnú pomoc). Pokiaľ ani taká možnosť nie je a nechcete ovocie kradnúť z iných stromov, dá sa zvoliť príjemná legálna cesta kúpy ovocia a iných produktov „z dvora“. Prehľad farmárov, ktorí ponúkajú produkty, nájdete na stránke www.predajzdvora.sk.

Predaj stromov

Ovocné stromčeky si môžete kúpiť u škôlkarov. Na Slovensku je v ponuke niekoľkých škôlkar-ských firiem len obmedzený počet starých odrôd. Na staré odrody sa od roku 2018 špecializuje škôlka so sídlom v Moravskom Lieskovom, zrealizovaná v rámci skupiny Ovocný strom (www.ovocnystrom.sk) V okolitých krajinách je situácia odlišná. Napríklad v Českej republike pre-vádzkuje ovocnú škôlku zameranú na staré odrody a menej známe druhy ovocia Radim Pešek v Bojkoviciach na Morave, kúsok od slovenských hraníc (www.stareodrudy.cz). Podpníkom pre ovocné stromy (jablone, hrušky, čerešne, slivky) sú spravidla vhodné semenáče, preto sa takéto

131

výpestky hodia aj do horších pôdno-klimatických podmienok. Stromčeky občas ponúka aj na slovenskej akcii BioJarmok, ktorá sa koná zvyčajne 3. septembrový piatok v Trenčíne. Ďalším škôlkarom je významný český pomológ a propagátor extenzívneho ovocinárstva Stanislav Bo-ček (www.vysokokmeny.cz).

Pokiaľ už máte nejaký sad alebo zasadené stromy v záhrade a neviete, ako sa o ne správne sta-rať, orezať ich alebo chcete pomôcť s určením odrôd, môžete sa obrátiť na niektoré združenia alebo firmy.

Radim Pešek ponúkal na BioJarmoku v Trenčíne rakyt­níky, muchovníky, jarabiny, orechy, ale aj staré odrody jabloní a hrušiek.

Poradenstvo, starostlivosť, výsadby

Matica ovocná, s. r. o.

Ovocinárska firma bola založená v roku 2015 partiou piatich nadšencov a zároveň členov tímu z projektu Bielokarpatský ovocný poklad. Mati-ca ovocná plánuje v blízkej budúcnosti spustiť prevádzku muštárne. V tej bude vyrábať 100 % nečírené, primárne jablčné mušty z úrody pozbe-ranej z okolitých, chemicky neošetrovaných sadov, s prevahou výskytu starých odrôd. Firma ponúka aj iné ovocné dobroty (džemy, ovocné nátierky, sušené ovocie...) a poskytuje záujemcom poraden-stvo a starostlivosť o ovocné stromy.

kontakt: www.maticaovocna.sk, maticaovocna@maticaovocna.sk

132

Ovocný strom, s. r. o.

Staré odrody začínajú novú módu najmä vďaka mladým nadšencom.

Skupina mladých ľudí, ktorých spojil záujem o ovocinárstvo a prírode blízke hospodárenie v krajine. Od roku 2012 sa intenzívne venujú dobrovoľníckej činnosti v záchrane rozmanitosti ovocných odrôd a praktickej ochrane krajiny. Počas rokov získali ovocinárske zručnosti a skúse-nosti v rozsiahlom 12-hektárovom pastvinnom sade. S láskou sa oň starajú a produkujú jablká bez použitia chemických postrekov. Ich zámerom je prinavrátiť krajine a záhradám funkčnosť v podobe návrhov a realizácií kvalitných výsadieb dlhovekých ovocných stromov a poskytovaní odbornej starostlivosti o ovocné stromy. Organizujú tiež odborné kurzy pre verejnosť.

kontakt: www.ovocnystrom.sk, kontakt@ovocnystrom.sk

OZ GenoFond

GenoFond začal v roku 2015 aj s mapovaním odrôd čerešní.

Občianske združenie vzniklo v nadväznosti na projekt Bielokarpatský ovocný poklad. Medzi zakladajúcich členov patria najmä ľudia stojaci za spomínaným projektom, ale aj iní jednotlivci, firmy a inštitúcie – napríklad Slovenský zväz záhradkárov Piešťany alebo NPPC (Národné po-travinárske a poľnohospodárske centrum). Genofond plánuje pokračovať v rôznych aktivitách smerujúcich k záchrane starých a krajových odrôd ovocia, ale aj iných kultúrnych rastlín a ča-som aj hospodárskych zvierat. Združenie je stále otvorené prijímaniu nových členov. Môžete sa doň zapojiť alebo kontaktovať jeho členov ohľadom otázok z oblasti ovocinárstva, starých a krajových odrôd, ošetrovania ovocných stromov a pod.

kontakt: brumburiak@gmail.com, www.facebook.com/ovocnypoklad

133

Pre prírodu, O. Z.

Čoraz viac ľudí sa chce učiť správnej starostlivosti o ovoc­né stromy.

OZ Pre Prírodu vzniklo v roku 1998 v Trenčíne. Od tohto obdobia realizuje aktivity zamerané na ochranu prírodných hodnôt, prioritne na praktickú ochranu prírody, výskum a ekovýchovu. Podporuje tiež aktivity smerujúce k zachovaniu kultúrnych hodnôt a k trvalej udržateľnosti života. Jednou z oblastí pôsobenia je aj starostlivosť o ovocné dreviny, najmä o staré a krajové odrody dávajúce bielokarpatskej krajine nezameniteľné čaro a charakter. Ako držiteľ značky Tradície Bielych Karpát poskytuje združenie komplexnú starostlivosť o ovocné dreviny.

kontakt: www.preprirodu.sk, preprirodu@gmail.com

Odrody v praxiPrinášame príklady z niekoľkých slovenských organizácií, združení a inštitúcií, ktoré sa venujú, či už priamo alebo okrajovo, téme záchrany starých a krajových odrôd.

CEEV ŽIVICA

Centrum environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA je mimovládna nezisková organizácia, ktorá inšpiruje k zme-ne. Venuje sa najmä vzdelávaniu, ekoporadenstvu a ponú-ka priestor na hľadanie seba samého. Prináša inovatívne cesty vo vzdelávaní, nabáda k zodpovednej spotrebe a vedomej skromnosti. Od roku 2018 realizuje projekt škol-ských ovocných sadov SadOVO, v ktorom prepája potrebu zachovania genofondu ovocných drevín a odborné zna-losti s praktickou environmentálnou výchovou. Na výučbu v teréne a na školskom dvore sa sústreďujú aj iné projekty, napr. Záhrada ktorá učí alebo Mestské včely. Všetky sú združené v platforme Hurá von

kontakt: www.sadovo.sk, uherkova@zivica.sk

134

Fakulta ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene

Problematike starých a krajových odrôd jabloní a hru-šiek sa fakulta venuje od roku 2010 na pracovisku Katedra plánovania a tvorby krajiny. Nosnou časťou sú záverečné práce študentov fakulty, v rámci ktorých mapujú katastre rôznych obcí na Slovensku a snažia sa zachytiť ich odrodovú pestrosť, prípadne navrhujú starostlivosť o ovocné sady. Založený je aj školský sad starých a krajových odrôd v lokalite Hrabiny v obci Tŕnie pri Zvolene, ktorý slúži pre praktickú výučbu študentov. Fakulta bola tiež partnerom v projekte Bielokarpatský ovocný poklad a v súčasnosti je odborným garantom projektu SadOVO.

kontakt: www.tuzvo.sk/fee, jakubec@tuzvo.sk

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Génová Banka, Piešťany

Génová Banka bola založená v roku 1996 na VURV Piešťany. Zabezpečuje monitorovanie, zhromažďovanie, hodnotenie, štúdium, identifikáciu a dlhodobé ucho-vávanie genetických zdrojov kultúrnych druhov rastlín. Popri kolekciách genetických zdrojov obilnín, liečivých rastlín, zelenín, ktoré sú uchovávané ex situ a in vitro, banka zhromažďuje genetické zdroje marhúľ a broskýň, ktoré sú uchovávané v poľných kolekciách.

kontakt: http://www.vurv.sk/, vurv@vurv.sk

OZ Jašterica

Občianske združenie obyvateľov Čeboviec, ktoré vzniklo za účelom ochrany čebovskej prírody. Úlohou OZ je okrem iného aj pozbierať, zachovať a šíriť staré a kra-jové odrody poľnohospodárskych plodín. Tento gene-tický materiál je súčasťou kultúrneho dedičstva našich predkov, preto je esenciálne ho zachovať a podať toto bohatstvo nasledujúcim generáciám.

kontakt: www.jasterica.cebovce.sk, jasterica@cebovce.sk

135

OZ Alter Nativa

Alter Nativa, oficiálne zaregistrovaná od roku 2002 ako občianske združenie, vyrástla z projektu Spoločnosti priateľov Zeme Revúca. Pôsobí v obci Brdárka, kde sú obrovské sady starých a krajových odrôd čerešní. V ro-koch 2008 – 2010 združenie realizovalo projekt Miestne, krajové a staré odrody v kontexte potravinovej bezpeč-nosti. Medzi ciele združenia patrilo prispieť k vybudova-niu systému pre záchranu miestnych a krajových odrôd z úžitkových druhov rastlín pestovaných na území Slo-venska, inventarizovať jedince rodu čerešňa (Cerasus), zvýšiť verejné povedomie a informovanosť o systéme Komunitou podporovaného poľnohospodárstva s dôra-zom na úlohu krajových odrôd.

kontakt: www.alter-nativa.sk alternativa@alter-nativa.sk

OZ Campanula

Občianske združenie má dva hlavné projekty – KOZA za riEKOu v nitrianskom parku Hidepark a Ekocentre Bylinka pod Lipkou v Hrušove. V Ekocentre členovia združenia s využitím tradičných remesiel prerábajú starý hontiansky dom. V jeho okolí vzniká permakultúr-na záhrada s rôznymi prvkami a v rámci nej aj ekologic-ký sad so zameraním na staré odrody. Ekocentrum si kladie za cieľ robiť envirovýchovné aktivity, organizovať kurzy a školenia, praktizovať, učiť a zachovávať tradičné remeslá, venovať sa permakultúre, pestovaniu, ochrane starých a krajových odrôd, prírodnému, ekologickému a tradičnému staviteľstvu a spájať ľudí s podobnými záujmami.

kontakt: www.campanula.estranky.sk, ekocentrum.bylinka@gmail.com

136

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Veľká časť výskumu starých a krajových odrôd bola realizovaná najmä Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre pod vedením Doc. Jána Brindzu, CSc., z Katedry genetiky a šľachtenia rastlín. Mapovanie odrôd sa realizovalo na rôznych územiach: v oblastiach Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny, Gemera, Šariša ale aj Bielych Karpát. Bolo publikovaných viacero člán-kov a záverečných projektových správ.

kontakt: www.uniag.sk, verejnost@uniag.sk

Slovenský zväz záhradkárov – okresný výbor v Bardejove

Mesto Bardejov, ako domáci partner, a bardejovskí a gorlickí záhradkári v rámci cezhraničného projektu s názvom „Poľsko-slovenský genofondový sad, zacho-vanie pôvodných odrôd ovocných stromov pohraničia“ vysadili spolu 61 ovocných stromčekov, z toho 52 jabloní a 9 hrušiek, v pestrej odrodovej štruktúre – čo strom, to iná odroda. Niektoré z nich majú svoje špecifické miestne pomenovanie, napr. Čerkutka. Všetky odrody jabĺk a hrušiek boli získané z viacerých lokalít poľského a slovenského pohraničia. Ich zoznam s mapkou miesta nálezu, popisom, legendou a povinnou publicitou pro-jektu sa nachádza v informačnom systéme umiestne-nom priamo v genofondovom sade. O novovybudovaný genofondový sad sa budú starať v rámci trvalej udr-žateľnosti projektu bardejovskí záhradkári. Ovocie zo sadu bude slúžiť nielen potrebám detí z Materskej školy na Nábrežnej ulici v Bardejove, ale aj deťom ostatných materských škôl v meste Bardejov.

kontakt: http://www.zvazzahradkarov.sk/, info@szz.eu.sk

137

Slovník pojmov

extenzívne ovocinárstvo – ovocinárstvo založené na pestovaní v extenzívnych sadoch s prin-cípmi, ktoré s tým súvisia

extenzívny sad – sad, ktorý plní aj iné funkcie ako produkčnú. Dáva stromom viac priestoru, tie sú vyššie a mohutnejšie. Nie sú tu také intenzívne vstupy, chemizácia sa často nepoužíva, oberá sa ručne. Zaraďujeme sem väčšinu starých sadov v záhradách, za humnami či v krajine

genofond – súbor všetkých génov v populácii organizmov, napríklad jedného druhu

genofondový sad (repozitórium, poľná banka) – výsadba združujúca široké spektrum genetic-kých zdrojov určitého druhu, napríklad viaceré odrody ovocných drevín

intenzívne ovocinárstvo – ovocinárstvo založené na pestovaní v intenzívnych sadoch s princíp-mi, ktoré s tým súvisia

intenzívny sad – sad je primárne určený na produkciu na trh, teda pestovateľ chce maximálne výstupy za krátky čas, stromy sú preto blízko seba, menšie, začínajú skôr rodiť, vstupy (voda, energia, práca) sú intenzívne, teda veľké

krajové odrody – vzácne formy druhu ovocných drevín, ktoré neboli uznané za oficiálne odrody a majú len malý areál rozšírenia. Nájdeme ich pod miestnymi názvami často len v jednej obci, doline či regióne. Majú však špecifické vlastnosti, chute a využitie

lenticely – malé, bodkám, bradavičkám alebo chrastičkám podobné útvary, nachádzajúce sa na povrchu plodov. Slúžia na výmenu plynov medzi plodom a vonkajším prostredím a tiež sú pre niektoré odrody špecificky vyvinuté

očkovanie – očkovanie je spôsob štepenia, pri ktorom sa na pripravený podpník prenáša očko – vyzretý púčik so štítkom kôry. Teda nie výhonok (vrúbeľ), ale iba jeden púčik, ktorý sa prenesie za kôru do podpníka

odroda – forma existencie určitého druhu, nie však stupňa premeny na iný druh. Množstvo odrôd je dané mnohotvárnou ekologickou prispôsobivosťou určitého druhu, prispieva k jeho prosperite a zachovaniu. Niektorí autori používajú namiesto odrody pojem kultivar

ovocinár – odborník v odbore ovocinárstvo

ovocinárstvo – môže byť chápané ako špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. V širšom slova zmysle zahrňuje široké spektrum aktivít v rámci starostlivosti o ovocné stromy (škôlkarstvo, štepárstvo, sadovníctvo, pomológiu...)

ovocná škôlka – miesto, kde sa rozmnožujú a pestujú ovocné dreviny

138

pestovateľský tvar – výsledný tvar ovocnej dreviny dosiahnutý dlhodobým používaním rezu a tvarovania (vyväzovania)

plánka – ľudový názov pre divorastúci druh jablone – jabloň lesná (Malus sylvestris) alebo hrušky – hruška planá (Pyrus pyraster), ktoré sa prirodzene vyskytujú na území dnešného Slo-venska. Využívajú sa ako podpníky. Plody z planých jabloní a hrušiek bývajú malé a nie veľmi chutné. Využívali sa najmä na výrobu pálenky

podpník – v pôde koreniaca časť ovocnej dreviny, do ktorej je naštepená ušľachtilá časť (očko alebo vrúbeľ) (http://www.zahradnictvocaklov.sk/) *pozri aj štepenie

pomológia – zaoberá sa opisom biologických vlastností, nárokov na prostredie a vhodnosťou použitia jednotlivých druhov a odrôd ovocných drevín

semenáče – stromy vyrastené zo semienok nielen kultúrnych ovocných drevín. Pokiaľ pozná-me „matku“ (materský strom), nazývajú sa aj odrodové semenáče. Tým sa líšia od plánok, hoci niekedy sa názvy stotožňujú

spon – vzdialenosť medzi jednotlivými vysadenými stromami, udáva sa v tvare a metroch. Spony môžu byť štvorcové, obdĺžnikové, menej často trojuholníkovité, kosoštvorcové alebo kosodĺžnikové. Spon sa líši v intenzívnych a extenzívnych výsadbách – v extenzívnych býva väčší (často aj 10 – 12 m medzi jednotlivými stromami). Záleží od celkového využitia plochy a tipu podpníka

staré odrody – odrody, ktoré vznikli pred rokom 1950, pred nástupom masívneho používania šľachtiteľských postupov. Väčšina z nich vymizla zo sortimentu a už sa nepestuje

škôlkárstvo (ovocinárske škôlkárstvo) – zaoberá sa výrobou ovocinárskeho osiva, podpníkov a škôlkarskych výpestkov (sadeníc, krov, stromčekov). Ak si chcete kúpiť ovocný stromček, tak ho ponúkajú priamo ovocné škôlky

šľachtenie – cielená činnosť zameraná na tvorbu nových odrôd rastlín s cieľom vzniku nových odrôd so zlepšenými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi vlastnosťami

štepenie – činnosť, pri ktorej prenášame časť jednej rastliny (ušľachtilej) na rastlinu druhú (obyčajne planú, alebo na to osobitne určenú). Časť, ktorú prenášame, je buď vrúbeľ, alebo očko a rastlina, na ktorú tieto časti prenášame, je podpník. Štepením a očkovaním rozmnožujeme takmer všetky kultúrne ovocné druhy a ich sorty, ktoré sa nedajú rozmnožovať iným vegetatív-nym spôsobom. Pri štepení, čiže vrúbľovaní, prenášame na podpník časť jednoročného výhonku obyčajne s 3 – 4 očkami a pri očkovaní iba jedno očko z letorastu (www.ovocinarstvo.sk)

vrúbeľ (štep) – nepoškodená časť jednoročného výhonka s niekoľkými púčikmi. Prenáša sa na podpník iného stromu, kam sa „zaštepí“

vrúbľovanie/štepenie – činnosť, pri ktorej sa vrúbeľ (štep) prenesie na podpník. Existujú rôzne spôsoby vrúbľovania, ktoré sa rozlišujú najmä podľa štepených druhov a hrúbky podpníka i vrú-bľa

139

Použité a odporúčané zdroje

Použité zdroje• BENČAŤ, T. (2009): Dendrológia a ekológia drevín. Fakulta ekológie a environmentalistiky.

Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen.

• BOČEK, S. et al. (2008): Ovocné dřeviny v krajině. Sborník přednášek a seminárních prací. Hostětín.

• BOČEK, S. (2013): Možnosti využití starých odrůd ovocných dřevin. In: Strom pro život – život pro strom. XII / Systémová péče o dřeviny.19. - 20. 8. Litoměřice. Společnost pro záhradní a krajinářskou tvorbu. Praha 2013. pp.20 - 29.

• CESNAKOVÁ, K. et al. (2018): Záhrada, ktorá učí. 2. vydanie. CEEV ŽIVICA. 124 pp.

• DADÁK, Z. (1940): Naše ovoce. Knihovna milotického hospodáře č. 67.

• DVOŘÁK, A. et VONDRÁČEK, J. (1969): Malá pomológia 1. Jablká. Státní zemědelské naklada-telství. Praha.

• DZIUBIAK, M. (2004): Collection of the genus Malus Mill. in the Botanical garden of the Polish Academy of Sciences in Warsaw. Journal of Fruit and Ornamental Plant Research. vol. 12, 2004 Special ed.

• GALLAYOVÁ, Z. et al. (2013): Súčasná spoločnosť – výzvy a vízie. Učebné texty. CEEV Živica. Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen.

• GALLAYOVÁ, Z. et al. (2014): Globálne vzdelávanie – kontext a kritika. Učebné texty. CEEV Živica. Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen.

• HUDEKOVÁ, Z. (2016): Prírode blízka údržba mestskej zelene – príručka pre samosprávy. CEEV Živica. 35 pp.

• IVIČIČ et al. (1997): Ovocinárstvo. 4. vydanie. Príroda. Bratislava. 418 pp.

• JAKUBEC, B. et al. (2015): Bielokarpatský ovocný poklad. Záchrana starých a krajových odrôd ovocných drevín v regióne Bielych Karpát. Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Biele Karpaty. ISBN 978-80-89310-87-6. 6.

• KOHOUT, K.(1960): Zakládání a udržování ovocných sadů. Československá akademie věd. Praha. 471 pp.

• LEŠISNKÝ, D. (2008): Produkcia jabĺk v systémoch ekologickej a integrovanej produkcie v Eu-rópe. Ochrana proti škodcom a chorobám. CEPTA – Centrum pre trvalo udržateľné alterna-tívy. Z anglického originálu: Tresnik, S. et al. (2007) PAN – Europe, Pesticide Action Network.

140

• LOSOSOVÁ, Z. et al. (2011): Organic, integrated and conventional management in apple orchards: effect on plant species compositionm richness and diversity. In: Acta Universitatis Agriculturae et Silviculturae Mendelianeae Brunensis. Volume LIX. Brno.

• ŘÍHA, J. (1919): České ovoce. Díl III., Jablka Česká pomologická společnost. Praha.

• TETERA, V. (2003): Záchrana starých a krajových odrůd ovocných dřevin. Český svaz ochrán-ců přírody Bílé Karpaty, Veselí nad Moravou, 80 pp.

• TETERA, V. et al. (2006): Ovoce Bílých Karpat. ZO ČSOP Bílé Karpaty ve Veselí nad Moravou.

• UHERKOVÁ, A. (2015): Zhodnotenie výskytu a rozmanitosti starých a krajových odrôd ovocných drevín v regióne Bielych Karpát. Projekt dizertačnej práce. Technická univerzita vo Zvolene.

• VANĚK, J.(1945): Lidová pomologie. 1. díl. Jablka. Nakladatelství zahradnické literatury. Chrudim.

• VAŠŠ, Ľ. (2014): Využite potenciálu extenzívneho ovocinárstva pre ekologický, kultúrny a ekonomický rozvoj obce Nová Bošáca. Diplomová práca. Fakulta ekológie a environmenta-listiky. Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen.

• ZEVEN, A. C. (1998): Landraces: A review of definitions and classifications. Euphytica 104. Kluwer Academic Publishers. Netherlands. pp. 127 - 139.

• ZO ČSOP BÍLÉ KARPATY (2014): Bílé/Biele Karpaty. 1/204. Základní organizace Českého svazu ochránců přírody BÍLÉ KARPATY (Veselí nad Moravou), Vzdělávací a informační středisko Bílé Karpaty, o.p.s. (Veselí nad Moravou) ve spolupráci se Správou CHKO Biele Karpaty (Nemšová) a Správou CHKO Bílé Karpaty a Krajským střediskem Zlín (Luhačovice).

Použité internetové zdrojeÚKSUP: Ovocie. [cit. 2014-04-16]. Dostupné na internete: <http://www.vuepp.sk/dokumenty/komodity/2013/ovocie.pdf>

ÚKSUP: Listina registrovaných odrôd pre rok 2013. [cit. 2014-01-12]. Dostupné na internete: http://www.uksup.sk/index.php?n=21

141

Ostatné použité weby

• http://www.ovocne-stezky.cz/• http://www.slovenskypacient.sk/jablko-je-vitaminovy-poklad/• http://www.lacomida.sk/konvencna-alebo-bio-produkcia/• http://www.peknetelo.eu/ovocie/jablko/• http://www.pluska.sk/izahradkar/uzitkova-zahrada/ovocie-zelenina/viete-ake-odrody-jablo-

ni-mozete-pestovat.html• http://zelovoc.nazdravie.sk/sk/ovocie/jablko/60/• http://zelovoc.nazdravie.sk/sk/ovocie/hruska/61/• http://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/18790-hruska-cisti-creva-zlepsuje-aj-na-

ladu/• http://www.zdravejedlo.sk/hrusky• http://www.harm.sk/?art=aktualdetail.php&clanokid=492&id=25• http://www.magazinzdravi.cz/hruska• www.predajzdvora.sk• www.hostetin.veronica.cz• http://www.vuepp.sk/dokumenty/komodity/2014/Ovocie2014.pdf• http://slowfood-bb.webnode.sk/slow-food-na-slovensku/• http://www.vurv.sk/pracoviska/vyskumny-ustav-rastlinnej-vyroby-vurv-piestany/geno-

va-banka-slovenskej-republiky/• www.facebook.com/ekocentrum.bylinka• www.facebook/ovocnypoklad• www.facebook.com/OZPANGAEA• www.ovocne-stezky.cz• www.preprirodu.sk• www.vurv.sk

Odporúčané zdroje• ČSOP DĚČÍNSKO et al. (2014): Jeřáb oskeruše včeském středohoří. Ústí nad Labem.

• DVOŘÁK, A. et VONDRÁČEK, J. (1969): Malá pomológia 1. Jablká. Státní zemědelské naklada-telství. Praha.

• INEX SDA(2008): Oskeruše. Strom pro novou Evropu. MŽP ČR, INEX SDA Bílé Karpaty.

• IŠTVÁNOVÁ, Z. (2011): Význam ovocných drevín v katastrálnom území Žibritov pre biodi-verzitu krajiny a zachovanie starých a krajových odrôd. Diplomová práca. Fakulta ekológie a environmentalistiky. Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen.

• KUTINA, J. et al. (1992): Pomologický atlas 2. Zemědelské nakladatelství Brázda.

• MALÍK, T. et al. (1968): Praktické ovocinárstvo. Slovenské vydavateľstvo poľnohospodárskej literatúry. Bratislava.

• MIKO, M. (2002): Genofond ovocných a okrajových druhov. In: Záchrana ohrozeného ge-nofondu starých a krajových odrôd z rastlinných druhov na Slovensku. Zborník z vedeckej konferencie z cyklu biodiverzita. Nitra, 2004.

142

• MIKO, M. (2003): Uchovávanie genetických zdrojov v repozitóriách In: Záchrana ohrozené-ho genofondu starých a krajových odrôd z rastlinných druhov na Slovensku. Zborník z vý-ročného seminára riešenia integrovaného vedecko-technického projektu C519/3 - D 118/VTPC/1998 Záchrana ohrozeného genofondu starých a krajových odrôd z rastlinných druhov na Slovensku. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

• MIKO, M. (2004): Genofond ovocných a okrajových druhov. In: In: Záverečná správa z riešenia vedecko-technického projektu D 118/VTPC/1998 Záchrana ohrozeného genofondu starých a krajových odrôd z rastlinných druhov na Slovensku. Slovenská poľnohospodárska univerzi-ta v Nitre.

• PAGANOVÁ, V. et V., BAKAY, L. ( 2010): Biologické vlastnosti jarabiny oskorušovej Sorbus domestica L. v meniacich sa podmienkach prostredia. Nitra: SPU, 2010. 91 s., ISBN 978-80-552-0425-3.

• ŠPÍŠEK, Z. (2009): Biologie a rozšíření Jeřábu oskeruše na území CHKO Bílé Karpaty. Baka-lářská práce. Univerzita Palackého v Olomouci.

Odporúčané internetové zdroje• ČECHURA, M.: Výhody starých a krajových odrůd ovocných dřevin. [cit. 2014-11-05]. Dostup-

né na internete: < http://www.envic.cz/vyhody-starych-a-krajovych-odrud-ovocnych-drevin.htm >

• HRDOUŠEK, V. (eds.) et al (2003): Oskeruše od A do Z. Staré město u Uherského Hradiště: INEX - SDA Bílé Karpaty a Spolek obnovy venkova v Modré, 64 pp. Dostupné na: <http://www.tvarozna-lhota.net/det.asp?ID=688>.

• HRIČOVSKÝ, I.: Súčasný stav a vízie ovocinárstva na Slovensku [cit. 2014-06-12]. Dostupné na internete: < www.cbks.cz/sbornikRackova01/contrib/s0/Hricovsky.doc>

• CHKO BIELE KARPATY [cit. 2015-01-8]. Dostupné na internete: <http://www.bielekarpaty.sk/uzochrana.html >

• http://www.teraz.sk/regiony/v-podhori-vysadili-15-vzacnych-odrod/166274-clanok.html)• www.archivniodrudy-odrudy.cz• www.arche-noah.st• www.alter-nativa.sk• www.gengel.webzdarma.cz• www.kohaplant.sk• www.obstsortendatenbankl.de• www.ousr.sk• www.prospecierara.ch• www.stareodrudy.org• www.tvarozna-lhota.cz

Staré sorty sú „in“Staré a krajové odrody jabloní a hrušiek v školských sadoch, v krajine a vo výučbe

Metodické príručka pre základné a stredné školy, ako aj širokú verejnosť

Rok vydania: 2019

© Technická univerzita vo Zvolene

© Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica

ISBN 978-80-228-3142-0

Zaujímajú vás lesné škôlky či alternatívne vzdelávanie?

Čítajte čiernu labuť!

www.ciernalabut.sk

Nový portál o témach

ENVIRONMENTSPOLOČNOSŤVZDELÁVANIESPIRITUALITA

čierna labuťR E A L I Z UJ E ŽIVICA

Pravidelným príspevkom vo výške 10 € pomôžeš čiernej labuti, aby bola. Ďakujeme!

ZOBER

NA VEČERU!LABUŤ

fee.tuzvo.sk

Fakulta ekológiea environmentalistiky

príroda je naša učebňa

učíme inak, učíme pre prax

fee.tuzvo.sk

Fakulta ekológiea environmentalistiky

príroda je naša učebňa

učíme inak, učíme pre prax

Aj malá pomoc má veľký význam.

Spoločnosť Tesco má celosvetovú pôsobnosť a všade, kde pôsobí, sa snaží byť dobrým susedom.

Aj preto vznikla na Slovensku Nadácia Tesco, ktorá zastrešuje rôzne aktivity spoločenskej zodpovednosti prostredníctvom grantových programov, projektov a dlhodobej spolupráce s neziskovým sektorom.

Hlavné aktivity Nadácie Tesco sa týkajú podpory miestnych komunít, lokálnych producentov, environmentálnych aktivít či pomoci kolegom a v neposlednom rade boja proti plytvaniu potravinami.

Nadácia18808 - Nadace Tesco_a4_210X297.indd 1 11.1.2019 15:26:06

www.sadovo.sk

„Pestujte stromy pre ich krásu. Keď kvitnú alebo dozrieva ovocie, užite si to ako dar. Vzdajte vtedy

hold prírode, ktorá vám ho dopriala.“

Debasish Mridha