STATE  FILOZOFIA Roč. 56, 2001,  č.  5 

PENIAZE AKO SYMBOL MODERNEJ KULTURY 

OLGA SISÁKOVÁ, Katedra filozofie FF PU, Prešov 

SISÁKOVÁ, O.: Money as the Symbol oí 'Modern Culture FILOZOFIA 56, 2001, No 5,  p.  291 

The  paper  is  based on  the analysis o f  G. Simmeľs book  The Philosophy  of Money (1900).  It  focuses on Simmeľs interpretation of economical  and  macrosociological issues  based  on  the  philosophical  conception  o f   money,  which  symbolizes  the whole value world of modern culture.  It  sheds  light  first o f  all  on  Simmeľs aesthe­tical  perspective  and  his  apllying  aestheitical  cathegories  of  detachment  and  ana­logy to show the parallels between the economical  and  spiritual spheres, especially between  the  development  of  monetary economy  and  the  tendency  to  individuali­zation.  intellectualization, and  to opposing the objective and  the subjective  in  mo­dern  culture.  In  conclusion  it  shows how Simmeľs  fundamental ideas and  attitudes combine  in  his reconstruction of modern way of life. 

K e ď  z o  súča sne j  pe r spek t ívy  s l e du j eme  t akme r  vyp lnený  k ruh  kr i t ických  hodno t en í  n á šho  ku l tú rneho  smerovan i a ,  ľ ahko  z is t íme,  ž e  p rocesy ,  k to ré  sa  z n e poko j u j ú c o  r ozv i ­nuli  v organizác i i  s oc i á l neho  a d u chovného  ž ivo ta  mode r n e j  spo ločnos t i  k on c a  2 0 .  s t o ­ročia ,   boli   oč iv idné  u ž  n a  j e h o  zač ia tku .  P r e to  sa  pokú s ime   o  návra t   k j e d n e j  z p rvých  ana lýz  mode r n e j  kul túry ,  k to rá  zachy táva l a  s ymp t ómy   v čase ,  k eď  eš te   len  inkubova l i .  Kvôl i  o b nov e  vn ímavos t i  p r e  p r í t omnosť  a  relat ivizáci i  výn imočnos t i  n á šho  s pô sobu  re ­f lexie  mode r n e j  d o b y  v rá t ime  sa  ku  koncepc i i  mode r n e j  kul túry ,  a k o  j u  preds tavi l  G e o r g  S imme l   v kn ihe  Filozofia  peňazí  ( 1900) ,  ok r em   iného  a j  pre to ,  ž e  j e h o  d i agnózy  ver i f i ­kova lo  ce l é  naše  s toroč ie .  

Z á u j em  o S imme l a  a k o  j e d n é h o   z k las ických t eo re t ikov  moderni ty   d n e s   z  rôzny ch  d ôvodov  p rež íva  r enesanc iu  ( [20] ,   162 a n . ) .  J e  t o  pochop i t e ľné ,  ak  j e h o  t vo rbu  s ledu­j eme  z o  súča sne j  f i l ozo f i cke j ,   soc io log icke j ,  ku l tú ro log icke j ,  e s te t i cke j   a  d e j i nno f i l o zo ­f icke j   perspekt ívy .   Sús tava   teore t ických   koncepc i í ,   sebare f lex i í ,   kr i t ických  teór i í ,  d i agnóz ,   poc i tov   a  va rovan í ,   k to rá   vzn ik la   z uvedených   hľad ísk   medz i   n ami   a n im .  j e  z rozumi t e ľná   len  v t om to  p repo jen í .  V o  vzťahu  s o  s imme lov skou   inšpi rác iou su  f i l ozo ­f icky s i tuovane j š i e  a j  neskorš i e  skve lé  ana lýzy  t eo re t ikov  mod e r n e j  ku l tú ry  ­  č a s t o  eš te  mladš ích  S imme lových  súčasn íkov   a ne skô r  ž i akov   ­ M a x a  Webe r a ,  Gyo r g y a  Lukacsa ,  Geo r g a  San tayanu ,  G e o r g a  He rbe r t a  Mead a ,  Erns ta  B locha ,  S ig f r i eda  Kracaue r a .  M a x a  Sche le ra ,  Wa l t e r a  Ben j am ina ,  T h e odo r a  Ado rna ,  E r i cha  F r omma ,  Erns ta  Cass i re ra ,  A r ­no lda  Geh l ena ,  a l e  a j  neskorš ích  pok račova t e ľov  f i lozof i e  ž ivota ,  f i l o zo fov ,  s oc io lógov  a  es te t ikov  po s tmode rny  ­  len n a  i lustráciu u v eďme  napr .  J e an a  Baudr i l l a rda ,  Z ygmun t a  Baumana ,  An t honyho  G idden s a ,  R icha rda  Senne ta  či Dav ida  Fr i sbyho .  

P ráca  Filozofia  peňazí  pa t r í  d o  tzv.  soc io log ického  obdob i a ,   v k t o r om  S imme l  v y ­tvoril  novú  pa r ad igmu  v soc io log icke j  teóri i   a svo ju  d ráhu  f i lozofa  podr i ad i l  e t ab lovan iu  soc io lóg ie  a k o  a k adem i cke j  d isc ipl íny  a  legi t ímnej  oblas t i  vedy .  V ý z n am  t oh t o  z áme r u  v de j inách   soc io lóg ie   S imme l a   p ome r n e  j edno s t r anne   s ignova l ,   č omu   a j   s ám   unika l  

Knižnica  Fi lozof ického ú s tavu  S A V  

Filozofia 56,  5  K ! 6  ÍT)  G íl S 0  v  8  •  J  2 9 1  

813  64  B R A T I S L A V A  

v pos ledne j  d ekáde  s vo j e j  tvorby .  Pre to  s a  pokús ime  a spoň  č ias točne  vyňať  d i e lo  z o  s o ­c io logického kontex tu  d iskusi í  a pr ibl íž iť  h o  v p ô vodnom  zmys le  a k o  f i lozof iu  mode r n e j  kultúry.  

U ž  dobov í  recenzent i  (G .  Schmol le r ,  G .  H.  Mead ,  E.  Durkhe im,  K.  Joe l ,  P. A l tman   v a  i., azda  a ž  n a  Durkhe ima ,  k to rý  h o  označi l  z a  hybr idnú  ne leg i t ímnu špekulác iu ,  vy j ad ­ru júcu  reali tu r a z   v sub jek t ívnych  t e rmínoch  a ko  umenie ,  r a z  abs t rak tne  a k o  v eda  ( [2] ,  328 ) )  oceni l i  d iagnos t i ckú  ci t l ivosť d ie la   a akceptova l i  j e h o  ne j ednoznačnos ť  a k o  výni ­močnosť :   a k o   ekonomickú   t ému   v ax io log icke j   interpretácii .   Pri jal i  j u  a k o   " f i lozof iu  času"   (K..  Joel ) ,   " dokumen t   relat ivis t ickej   interpretácie   ex is tenc ie"   (P .   A l tman) ,   " j ed­noducho   br i lan tnú"   ana lýzu   ducha   kapi ta l izmu  (M .   Webe r ) ,   a k o   d ie lo ,   k to ré   "de ­monšt ru je . . .   hodno tu   f i l ozo f i ckého   hľad iska   v pr í s tupe   k e konomicke j   v ede "   (G .   11 Me a d )  ([7] ,   197;  [ l ] ,   130;  [12] ,   146). T a kme r  j e dno zn a čn e   priradi l i   Filozofiu  peňazí  < k t akým  porovna teľným  pr í spevkom  soc iá lne j   teór ie ,   a k ým   bola   Du rkhe imova   p r áca  O  deľbe  spoločenskej  práce  a l ebo   Ma rxov   Kapitál.  Zá roveň   h o   neohraniči l i   n e j akou  j e d n o u  disc ip l ínou ( ekonómiou ,  h is tór iou,  soc io lógiou ,  psycho lóg iou) ,   Čo  z odpoveda l o  S imme lovým z áme rom ,  t ým .  k toré  fo rmulova l  expl ic i tne ,   i t ým,   k torými   impl ic i tne   re­agoval   n a   v iaceré   vzťahové   rámce .   V úvode   p ráce   napokon   napísa l :   "Zmyse l   a  účel ce lého   diela  j e   len j e d e n :  od   povrchu   hospodá r skeho  d ian ia   v iesť   č iaru   k po s l edným hodno tám a k  v ý z n amom   vše tkého   ľudského ."   ( [15] ,   V I I )   V ie sť   č iaru  znamena l o   ísť v  intenciách Nie t z scheho ,  demys t i f ikovať  a rekonš t ruovať  fakty  ž ivota ,  po s t upovať  "od   > pov rchu"   k "zmyslu" ,   k  rekonšt rukci i  významového  "ce lku"  ž ivota .  T ým ,  ž e  život   ľudí.  teda  ich  konan ie  a k o  nachádzan ie  zmys lu ,  s kúma   v pr ies tore  ekonomicke j  výmen>,  k d e  pe rmanen tne   p reb ieha jú   p rocesy   hodnoten í ,   vč l eňu j e  hospodá r ske   fakty  d o  ax ios fé ry ,  č ím  dokazu j e  možno s ť  f i l ozo f i ckého  spracovania  e konomicke j  témy.   S tým súvisí  a j  me ­todolog ický  z áme r  "vybudovať  nové  poschod ie  nads tavby   h is tor ického ma t e r i a l i /mu" ,  a t o  tak .  " aby  zahrnu t ím hospodá r skeho  života  d o  príčin duchovne j  kultu Í \  bo l a  z acho ­vaná  j e h o  exp lanačná  hodnota ,  a le  aby  bo lo  možné  vidieť  hospodá r ske  fo rmy a k o  výsle­dok   hlbších  axio logických.   psychologických ,   ba  meta fyz ických   p r e d p ok l a d o \ "   ( (15) .  VIII) .   Taký to   druh   ana lýzy   vy ž adu j e   určenie   vzťahu  empi r i ckého   faktu  a  f i lozof i e  Súčasťou  S imme love j   me tódv   je  vždy   vvber   a  k ladenie   obmedzen í   V každe j   f o rme  výskumu  hľadá  hranice,  k torými  p rechádza  myšl ienkový p ohyb  z exak tne j  fo rms  d o  fi­lozof ickej ,  F i lozof ia  j e  " pod"  hran icou  empi r i cke j  ved>  t am,  k d e  fo rmu lu j e  p r e dpok l a d ) ,  ale  mus í   ísť  "nad"   hranicu   f ragmentá rnych   obsahov   empi r i e   a  "dop ln i ť   o b r a z   sve ta  uza tvára júc imi  p o jmam i  a vz t iahnuť   ich n a  ce los tnosť  ž ivo ta"  ( [15] ,  V) .  Z áme r om  p r áce  j e  ce los tnosť  zmys lu   ľudského  ž ivo ta   ­ j e  t o  f i lozof ická  poin ta ,  k torú  S imme l  v z ť ahu j e  n a   ce lok   mode rn e j   kul túry.   Konečný   f i lozof ický  e fek t  do s ahu j e  o b r a z om  mod e r n é ho  sveta,  k to rým hýbu   a k torý  ov láda jú  peniaze ,  dôkazom,  ž e  každý  detai l   ž ivo ta  ( t eda  a j  ekonomický ,   soc io logický,   psycholog ický   fak t )  m á  vnútorný  význam   a zá roveň   vy j ad ­ru j e  a spo luutvára  širší významový  celok.  

J e  známe ,  ž e  p re tenz ia  Filozofie  peňazí  bo la  soc iá lnof i lozof ická ,  resp.  mak ro soc io ­logická  ­  vy tvoren ie  konz is ten tne j  t eór ie  mode rne j  spoločnost i ,   k torá   by  p o d obn e  a k o  o  štyri  r oky  neskô r  Webe r ov a  p ráca   Protestantská  etika  a  duch  kapitalizmu  bo l a  p ro ­t iváhou h is tor ického  mater ia l izmu.  S imme love  analýzy   a konš t ruovan ie  ob razu  mod e r ­n e j   d o by   sa   však   vyhýba   t rad ičným  súvis los t iam  a  typizác iám  soc iá lnof i lozof i ckých .  

292 

histor ických  a ekonomických   interpretácií ,   k toré   zdôrazňova l i   význam  renesanc ie ,   o ­svietenstva,   buržoáznych   revolúci í   a p r iemyse lne j   revolúc ie   v o  vzťahu   k p r e chodu   o d  t radičnej  spoločnos t i   k mode rne j ,  a koncen t ru je  sa  na  j e d n u  súvis losť  spo ločenského  ž i ­vota  ­ n a  p roce s  ekonomicke j  výmeny ,  k tore j  méd i om  sú peniaze .  

S imme lov  teore t ický  pr í spevok   ­  nové  poschod ie  nads tavby   ­  p r eds t avu j e  z lož i tý  útvar,   v k to rom pen iaze  n a j e d n e j   s t rane "sú  len pros t r iedkom,  mate r iá lom a l ebo  pr ík la ­d om  na  zobrazen ie  vzťahov. . . "  ( [15] ,  V )  a n a  s t rane d ruhe j  s ymbo lom  zas tupu júc im  ce lé  významové  un ive rzum mode rn e j  kultúry.  N a  zobrazen ie  vzťahov  medz i  pov rchovými ,  "na j  fo rmálne j š ími ,   naj real is t ickejš ími   a n a j  náhodně j š ím i  j a vm i "   a  "na jh lbš ími   p rúdmi  indiv iduálneho  ž ivo ta   a d e j í n "   ( [15] ,   VII )   po t r ebu j e  s fo rmu lovať   f i lozof ické  p r edpo ­klady  a ukázať ,  a k o  poved i e  čiaru od  povrchu   k na jh lbš ím súvis los t iam.  On to log i ckým východ iskom j e  teór ia   skutočnost i   ( zobrazovaná   v evo lučne j  s chéme   funkc ioná lne j  d i ­ferenciácie   a  integrácie) ,   ep i s temologickým  p redpok ladom j e   re lac ionálna   koncepc i a  poznan ia  a  relat ivist ická teória pravdy,  axio logický r ámec  ana lýz  tvor í  kombinác ia  ax io ­logického ob jek t iv izmu  a subjek t iv izmu,  kompromi s  medz i   novokan tovskou   f i lozof iou  hodnô t   a  rakúskou  ekonomickou  školou  (Menge rovou   a Bóhm­Bawe rkovou  ekonomi c ­kou  teór iou ,   k torá  j e  za ložená   na  výmene ,   nie  n a   produkci i   ­  a ko  n a  t o   upozorni l   D .  Fr isby ( [5] ,  339) ) .  Def in i t ívnym re fe renčným r ámcom j e  f i lozof ia  ž ivota ,  p re to  napr iek  zdôrazňovan iu  S imme lovho  plural izmu  a re la t ivizmu sa  a ko  stabi lné  a priori  j e h o  úvah a  interpretácii   p r i j íma  total i ta ž ivota ,  a ko  to  vo  svo jom  hodnoten í  zdôrazni l  G .  Lukac s  ( |  I I |.  100).  Keďže  výberovosť  S immelove j  opt iky  vs tupu je  už  d o  fo rmulovan ia  p r ed ­pokladov,  b ude  výhodne j š i e  z ačať  interpretáciu p ráve  odt iaľ .  

S immelovu   pozíc iu   charakter izujú   dva   č lánky  viery:  a priori   total i ty  ž ivota  a  presvedčenie ,  že  každý  detail  ž ivota  zá roveň  vy j ad ru j e  i spo luutvára  významový  ce lok .  T o  vyžadu j e  j e d n a k  výber   fak tov  určených na  zobrazenie ,   jednak pohľad  z j ednocu júc i  ich  d o  významove j  súvislost i .   V S immelove j  teórii   h i s tor ického chápan ia  t o  vy j ad r u j e  odl íšenie  v ecného  a  f i lozof ického  aspektu  diela,  resp.  udalost i  ( v o  Filozofii  peňazí  j e  t o  odl í šenie  skutočnost i  p eňažného  hospodárs tva  od  hodnoten ia  j e h o  dôs l edkov   v kul túre) .  F i lozof ický aspekt   sa  s p á j a  s  iným spôsobom analýzy,  n e ž  j e  vecná  deskr ipc ia ,  č o  S im­mel  charak te r izu je   " ako   istý  výklad,   za fa rben ie   a  individuálne  výberový   akcent   sku ­točná"   ( [15] ,   V).  J e   t o   pr i ja t ie   es te t ickej   p r izmy  a k o   "opt iky  ž ivo ta"   a f i l ozo f i cké  konš t ruovanie  p redmetu  ana lýzy  ( ako  to S immel  vyloži l   v me todo log icke j  prác i  Základ­né  otázky  sociológie:  indivíduum  a  spoločnosť  z  r.  191 7).   a  v  konečnom dôs ledku  j e  to  perspekt ivis t ická  interpretácia   s kan tovskou   recidívou.   Výs ledkom  inte lektuálnych  ab ­strakcií   a es te t ickej  perspekt ívy  sú  interpretačné ka tegór ie   a vedúce  teore t ické  pr incípy,  ktorým sa  eš te  b u d eme  venovať .  Nakon iec ,  a priori   totali ty ž ivo ta  va lo r i zu je  j e h o  de ta i ­ly,  p r ičom  sku točným  pros t r i edkom  ich  zhodnoten ia   sú  br i lantné  S imme love   so ­c iá lnopsychologické   analýzy.   T ie to   d o   významne j   mie ry   súvisia   a j   s j e h o  by tos tným este t ickým  za ložen ím  a,  a k o   t o   kongeniá lne   vystihol  G .   Lukacs .   "s   j eho   záľubou  v kval i ta t ívnom  a un iká tnom,   s j e h o  pôž i tkom  z odhaľovan ia  rozmani tých  or ig iná lnych predmetných  oblast í ,  k toré  by iní  v svo j e j  ťažkopádnos t i  videli  a ko  neoddel i teľnú  j e d n o ­tu"  ([1 1],  100).  Psycholog ickú  vn ímavosť   a umelecký  spô sob  prezentác ie  oceňova l i  u ž  S immelovi   súčasníci ,   a le   a j  neskorš í   interpretátori   pokladal i  j e h o  es te t ickú  op t iku   za  p ravé  f i lozof ikum j e h o  die la  ( [4] ,  50 ­53 ;  [7], 20 ­21 ,  75 .  84 ­85 ;  [5],  198). 

F i lozo f i a  5 6 ,  5  293 

Estet ický př ís tup  upla tňoval  v šade  o k r em  prvých  p r ác  z o  soc io log ie  a mo rá l ne j  f i­lozofie .   Presadzova l   h o   v pros t redí ,   k toré   pod ľ a   ana lýz  W .   Lepen ie sa   pe s tova lo   istý d ruh   ant iscient is t ickej   ideo logie   zdô r azňu júce j   d i cho tómiu   poéz i e   a  vedy ,   poéz i e  

/ 

a  civi l izácie a tď.   a k to rého  a tmos fé ru  vys t ihovala  Di l theyova  téza  " Ísť  ces tou  v edy  tak,  aby  nakoniec  pr iv ied la  k poéz i i" ,  a k o  a j  n ázo r  Nie tzscheho ,  ž e  ume l covo  v iden ie  z o dpo ­vedá  opt ike  ž ivota  ( [22] ,  285 ­315 ,  302) .  Estet ický pos to j  ­  "es te t ický pan t e i zmus"  ­ S im ­mel  vyjadr i l  expl ic i tne  v štúdii  Sociologická  estetika  ( 1896) ,  k d e  p odobn e  a k o  ne skô r  v o  Filozofii  peňazí  tvrdi l ,  ž e  každý  j a v  skutočnost i  umožňu j e  es te t ické  skúman ie :  "Ka ždý  bod  skrýva  možno s ť  o s loboden ia  p r e  abso lú tne  es te t ickú významnosť   a dos t a t očne  za ­os t renému poh ľ adu   z k a žd ého  bodu   zažiar i   ce l á   krása ,   ce lý   zmyse l   sve ta  a k o  ce lku . "  ( [17] ,   199) Zachy ten ie  ce lku  j e  f i l ozo f i ckým (me ta fyz i ckým)  ideá lom,  k torý  p r evy šu j e  číry analyt ický f ak t  vedy .  S imme lova  es te t ická opt ika ,  a k o  j u  načr to l   v s pom ínane j  š túdi i  a  real izoval   v o   väčš ine   prác ,   j e   komp l exným  me todo log i ckým  po s t o j om .   U ž  v zák l adnom  pr ib l ížení   j e   z r e jmé ,   ž e   n e j d e   o es te t ic izmus,   a l e   o pe r spek t iv i zmus  a  intepretačnú pa rad igmu ,  k torú  n emôžu  nahrad iť  exak tné  o dpoved e  vedy .  A j  S imme lov  z áme r  zob raz i ť  vzťahy   r eá lneho  ekonomického  ž ivo ta   s  ideálnymi  "po tenc iami   byt ia"  vyžadova l  vysokú  abs t rakciu ,  k torá  b y  unies la   " t ranspozíc iu"  ekonomických  c i e ľov  d o  oblasti  duchovných  hodnô t .  T u  dokonca  dával  p r ednosť  umen iu  p red  f i lozof iou ,  p r e tože  umenie ,  a j  k eď  n ám  pr ib l i žu je   iba  f r agmen t  ž ivota ,  p o c i ť u j eme  a k o  da r   a oboha t en i e ,  za t iaľ   č o   f i lozof ia  v zh ľ adom   na   veľkosť   s vo j ho  p rob l ému   akoby   v iac   s ľubova l a   n e ž  dáva la   ( [15] ,   VII I ) .  N a   t r ansponovan ie   významových   súvis lost í   použi l   ana lóg iu   a k o  kompromi s  ob razu   a p o jmu ,  a k o  al ternáciu  es te t ického   a  teore t ického.   Uplatni l   p r i tom faktor  ods tupu  (nielen  a k o   es te t ickú  ka tegór iu)  medz i   f i lozof ickou ,  teore t ickou  a l e bo  umeleckou  fo rmác iou  a p rak t ickým byt ím.  

Exemplá rnou  j e  z toh to  hľad i ska  e s e j  Dobrodružstvo  / o  súboru   f  ilozofická  kultúra (1911) .   S immel   tu   o dvod zu j e   interpretáciu  z p redpok ladu ,   že  každá   naša   skúsenosť  a konanie  m á  dvo j aký  význam.  N a j e d n e j   s t rane  je to  sebes tačná  p lnosť  b e / p r o s t r e dn eho  záži tku,   na   d r uhe j   istá  konf igurác ia  vzťahu   s o  š irš ím  ob s ahom   ž ivota   Dob rod ruž s t vo  spoč íva  v t om,  a ko  záž i tok  vys tupu je  z o  súvislosti  ž ivota,   ľ ým to  pohybom   vý n imočnos t i  s a  však zá roveň  s p á j a  s j e h o  cen t rom  a n adobúda  a koby  p ráve  t ýmto  cen t rom  vyž ivo­vanú,  sebes tačnú   f o rmu  podobnu   ume leckému   dielu,   ľ ým  sa  dob rod ružs tvo ,  p o d o bn e  a k o  ume lecké  die lo ,  vn íma  a k o  urči tý ce lok,  a k o  uzavre tá  udalosť .  A  prav c  vďaka  t omu  dobrodružs tvo   i umen i e   sú  p r i j ímané   tak,   " akoby   j e d n o   i d r uhé   n e j akým   s pô sobom  zhŕňa lo   a vyče rpáva lo  ce lok  ž ivo ta"  ( [20] ,  44 ­46 ,  47 ) .  Ob i d v e  f o rmy  sa  s í ce  v ymyka j ú  z p rúdu   ž ivota ,   a le   v okamihu   in tenz ívneho  záž i tku   sú  ana log ické   ce lku   ž ivo ta   ( [20] ,  47 ) .  Dokonca  a k o  dob rod ruž s tvo  mô ž e  sa  poc i ťovať  život  a k o  ce lok ,  ak   k n emu  z au j ­m eme  pos to j ,  a k ým  sme  schopn í  p r i j a ť  ume lecké  d ie lo ,  ak  z ods tupu  sub  specie  aeterm­tatis  d okážeme  vzh l i adnuť  n a  život .  

Podobnou  t ranspoz íc iou  S immel  konš t ruu je  o b r a z  mode rn e j  kul túry,  k to re j  č a sťou  j e  ekonomický   p roce s   v ýmeny   s r ozhodu júcou   ú lohou   peňaz í .   Pen iaze   sú   ana lóg iou  zmyslu  mode rn e j  doby :  ich ob s ahom  j e  hodno t a  všetkých vecí  b e z  n ich  s amých ;  sú  nad ­individuálne,  p re tože  vy j ad ru j ú  vzťahy  medz i  vše tkými   individuálnymi   vecami ;  vďaka  svo je j  všeobecnos t i  m a j ú  pen iaze  stálu hodno tu ;  sú  nerela t ívne,  p re tože  výkyvy  hodno ­tení   nevyp lýva jú   z  ich  vzťahov   k vec iam,   a le   z o   vzťahov   medz i   vecami ;   t ak t iež   sú  

294 

nadsub jek t ívne  ( [16] ,  76 ­84) .  V o  vys tupňovan í  byt ia  p eňaz í  n a  ú roveň  ideá lneho  byt ia  č is te j   f o rmy   v id íme   f i lozof i ckú  pre tenz iu   S imme l a   p r ip í sať   vše tky   uvedené   a t r ibú ty  peňaz í  ce los tnému zmys lu   ľudského  ž ivota .  A k  to t iž  f i l ozo f i ckým významom peňaz í  j e  to,   ž e   vy j ad ru j ú   v š eobecnosť   bytia,   vzorec ,   p od ľ a   k to rého   veci   do s t áva jú   vý znam  a  v z á j omnos ť  vzťahov  ( [16] ,  84) ,  po t om  f i lozof i cký  ana logon  mus í  p r eds t avovať  r ovna ­ko   sub l imovaná   idea.   Pod ľ a   S imme la   k a ždá   e pocha  m á  t akú to   centrá lnu  ideu  ( [20] ,  135­136) .  A k  sú  t eda  pen iaze   v mode rne j  spoločnos t i  s ymbo lom  p redme tných  vz ťahov  ekonomicke j   výmeny ,  mus í   ex is tovať   vyvažu júc i ,   r ec ip ročný   f i lozof i cký  symbo l   a f i r ­mat ívneho ,   au ten t i ckého  ž ivota ,   t eda   idea   či  p r inc íp  ž ivota ,  k torý  S immel  v o  Filozofii peňazí  c e z  me ta fo ru   peňaz í   n ep r i amo   temat izova l   a neskôr   expl ic i tne   vyjadr i l   ok r em  iného  v ese j i   Konflikt  modernej  kultúry.  K otázke ,   a k o   ten  istý  symbo l ,   t.j.  pen iaze ,  môž e   byť   vhodný   n a   vy jadren ie   oboch   fo r iem  byt ia   ­  e konomického   ž ivo ta  a duchovného  ž ivota ,  k to ré  však spo luvytvára jú  byt ie  kul túry   ­  s a  vyjadr i l   v z áve r ečne j  pasáži   Filozofie  peňazí:  "V   skutočnost i  j e  význam  a zmyse l   oboch   tých to   fo r i em  r e ­latívny,  t.j.  k a ždá  nachádza   logickú  a psycholog ickú  možno s ť  p omôc ť  výkladu   t a j om ­stva  sveta   v t e j  d r uhe j ,  p ro t ik ladne j . "  ( [16] ,  567 ­568 )  Zn amen á  to ,  ž e  t ie to  p ro t ik ladné  tendenc ie  mus i a  m a ť  istú významovú  súvis losť .   V t om to  zmys le  ekonomickú  t ému  nao ­z a j  mo ž n o  zv l ádnuť  f i lozof icky ,   resp.  estet icky.  

Ana lóg ia   n emá   v me tod ike   S immelových   tex tov   pos tavenie   iba  es te t icko­ teore­t ického  pros t r iedku  mode lovan i a   či  expl ikácie ,   ale j e  odvodená   od   k ľúčových   t eo re ­tických  pr inc ípov   j e h o   chápan ia   reality  a kogn i t ívno­hodno t i ace j   č innost i .  V  Sociologickej  estetike  z dô r a zňu j e  dual i tu ,   v k to re j  s a   p r e j avu j e  život   r a z  a k o  zápas ,  inokedy a ko  komp romi s  a l ebo  kombinác i a  oboch  ( [17] ,   197).  Duá lna  š t ruktúra  sve ta  j e  výs ledkom  rozos túpen ia   sub jek tu   a ob jek tu ,   č ím  podľa   S imme la   vznikol   a j   f u nd a ­mentá lny  dua l i zmus   v kul túre .  V o  Filozofii  peňazí  s p á j a  p roce s  d i fe renc iác ie  p ôvodne j  j e dno ty   s u spoko jovan ím  sub jek t ívnych  po t r ieb   a vzn ikom preds tavy   o ob j ek t í vne j  h od ­note.  Vychádza  z momen tu  vzniku  po t reby ,  k eď  v edomie  a ko  tužba  vyv í j a  ob rovský  t lak na  ob jek t   a p r idáva  m u  hodno tu .  T ým  sa  akcent  p r e súva  na  ob jek t ,  p re tože  t e raz  ob j ek t  a k o  hodno tný  zač ína  vymedzova ť  túžbu .  Pod   jeho t lakom sub jek t  p res táva  vn ímať  svet  a k o   záp lavu   indi ferentných  p r edme tov ,   na s tupu je   d i ferenciác ia ,   v zn ika jú   rozd ie lne  možnos t i ,   a  tým  prefe renc ia .  T á t o   fáza  zač ína  v tedy,  k eď   ustupil   p rvo tný  n ápo r  t užby  a sub jek t   vyberá  už  z  odstupu,  opatrnejšie.  A ž  odd ia len ie  tužby od  bezp ro s t r edného  u ­spoko jen ia ,  t eda  odd ia len ie  sub jek tu   a ob jek tu ,  vy tvára  hodno t i ace  v edomie ,  k to r é  r o z ­poznáva ,  po rovnáva   a p r i sudzu j e  hodno ty  ( [16] ,   15­24).   V dual i te  sve ta ,   v skutočnos t i ,  "že   surovš ie   a n ižš ie   nachádza   zmyse l   svo j e j   exis tencie   v t om ,   ž e   j e   nos i t e ľom a pozad ím  j em n é h o   a vysokého"   ( [17] ,   199),  S immel   v id í   z d r o j   es te t icke j   d imenz ie .  Estet ická hodno t a  tu  vzn iká  nie len  z p redpok ladu  duali ty,   a le  p r edovše tkým koex i s t en ­ciou,   resp.   rec iproc i tou   pro t ik ladných  p rvkov .   V S imme love j   koncepc i i   skutočnos t i  ( a  t omu   zodpoveda j ú c e j   každe j   interpretáci i)   dual i tu  v yva žu j e   " regula t ívny   pr inc íp  sveta,   p od ľ a   k to rého   vše tko   in te raguje   s o   všetkým. . ."   ( [6] ,   5 )   Dynam ik a   interakci í  (Wechselwirkung),  a l ternácia   prot i rečivých  pr inc ípov   v p rocese   poznan i a   i konan i a   sa p r e j avu j e  tak,  ž e  p ro t ik ladné  p rvky  si n avzá j om  prepož ič i ava jú  v ý zn amy  a l e bo  ich k om ­

r 

p lementá rne  dop ĺňa jú .  T en t o  pe rmanen tný  rec ipročný vzťah  S imme l  pok l adá  z a  mech a ­n izmus  poznan ia ,  hodno ten ia ,  soc iác ie   i ekonomicke j  výmeny .  T o ,  ž e  v ý znam  vec í  a l ebo  

Fi lozof ia  56 ,  5  295 

udalost í   j e   výs l edkom  interakci í   s  inými  vecami   a l ebo   uda losťami ,   v id íme   u ž  v psycho log icke j  t endenci i  c h ápa ť  vonka j š í  svet  n a  zák lade  vnú to rne j  skúsenos t i .   Takis­to   vtedy,  k e ď   v p rocese   poznan ia   a ana log icky  a j  v p roce se  hodno t en i a  c h c eme  urč iť  d ĺžku pr iamky.  K eď ž e  p r i amka  n emá  vnú to rnú  d ĺžku ,  m o ž n o  j u  zme r a ť   len  v o  vzťahu  k d ruhe j   p r i amke   ( [16] ,   66) .   Len  v z á j omné   po rovnávan ie   a p repož ič i avan ie   u tvára  mieru .   Chápan i e   sve ta  j e  mo ž n é   len  vďak a  vý znamovému   dop ĺňan iu   a vyvažovan iu .  Tou t o   t endenc iou   v kon t inuá lnom  pohybe   mys len ia   S imme l   z d ô vodňu j e   použ i t i e  analógie .  

Vecnou   s t ránkou   S imme lovho   skúman ia   bol   p roce s   e konomicke j   výmeny ,   t eda  sku točné  ekonomické  konan ie  ľudí.  P r inc íp  v z á j omného  pôsoben ia  sa  tu r ovnako  funda ­mentá lne  pre jav i l  a k o  t endenc ia  č loveka  vyvažovať  svo j e  podmienené  byt ie  n ieč ím ne ­podmienene   významným.   T á t o   t endenc ia   ovplyvni la   vývo j   peňaz í ,   d okonc a   "v  n ich  hodno ta  vecí ,  c h ápaná  a k o  ekonomická  vzá jomnosť ,  našla  na jč i s te j š í  výraz ,  s vo j e  vyvr­cholen ie"  ( [16] ,  73) .  Rovnako ,  a k o  vzn ik  hodno ty  bol v šeobecne  výs l edkom rozos túpe ­nia  subjek tu   a ob jek tu ,   a j   "ob jek t ívna"   hodno ta   peňaz í   vznikla   a k o   vy j ad ren i e  depersona l i zovane j ,   p r edme tne j   s t ránky  ekonomického   p rocesu :   "S lovom  ­  uza tvára  S immel   ­  v pen iazoch  sa  s telesni la  vzdia lenosť ,  k torá  rozbi la  p rvo tnú  j e d no t u  sub jek tu  a objektu . . . "   ( [16] ,   8 4 )   T ým t o   rozbi t ím  akoby   sa  vec i ­p redmety   emanc ipova l i  a ekonomická  v ýmena  sa  odpú ta l a  od  sub jek t ívne j  túžby  i ob j ek tove j  kvali ty.  Ro z vo j om  peňažného  hospodár s tva  a koby  sa rozvinul  p redovše tkým ten to  momen t ,  t.j. / e  p en i aze  s a  stali s ymbo l om  p redme tných  vzťahov .  Pr i tom nie sú  iba s ymbo lom ,  sú  zá roveň  sku ­točnosťou,   ktorá  zah ŕňa   vše tky ekonomické  vvznamy  vecí   a vzťahov .  T á t o  sku točnosť  *  + 

má  podľa  S imme la  konkré tne  dôs l edky  v h is tor ickom rozvoj i  kul túry.  Pre  vývo j  kul túry  m á  u S immela  konšt i tut ívny význam fak tor  individual izácie   J e  t o  

š i roký emanc ipačný  proces ,  k torý  s a  nevyčerpáva   len  rozš i rovan ím s l obod )  j edno t l i vca  a  r ozvo jom sub jek t ívne j  kul túry.   Individual izácia   a ko   univerzál  n e j  š ia  tendencia   je  p o ­kračovaním  ak tov   d i fe renc iác ie ,   d e ľ by   p ráce   íť  tu  vzniknuté   diťerentné  d áva   \ c c i am .  vzťahom,   ľ uďom  odl išnosť ,   hodnotu ,   charakter is t ickosť ,   individuali tu  Podpo ru i c   ju peňažné  hospodár s tvo  tým,  ž e  o s loboden ím o d  naturá lne j  výmenv  a substanCnej  stránkv peňazí   (ich  symbol i zác iou )   p odne cu j e   v spoločnost i   j av \   ( nap r   byrokrac iu ,   p r ávne  normy,  mechan i zmy  ekonomi cke j  komunikác ie ,  nové  inšti túcie a t ď   ),  k toré   v komplexe ,  t.j.  pozitívne  i nega t ívne ,   p odpo r u j ú   individual izáciu  a k o   ak t ívny   vývo jový   fak tor  kultúry.   K eďž e   S imme l   s l edu j e   tú to   tendenciu   na   osi   ind iv íduum  ­  spo ločnosť  d iachrónne   i synchrónne ,  dokáž e  rozpoznať ,  ž e  a j  po t lačenie  s l obody   a  individual i ty  n a  urči tých vývo jových  s tupňoch  j e  p rechodné ,  b a  s táva sa p r edpok l adom budúce j  s l obody  ([16] ,   359) .   Evo lúc i a   hospodárs tva   od   na turá lneho   k p eňažnému   p r ed s t avu j e   rad emanc ipačných  momen tov ,  k to ré  v o  svoj ich  konkré tnych  p re j avoch  a významoch  tvor ia  "substanciálny  a funkc ioná lny  pok rok   kul túry".   Pen iaze   o s l obodzu jú   ľudí ,   p re tože   im rozväzu jú   ruky   p r e   špecia l izác iu .   T á t o   d i fe renc iác ia  zá roveň   f r agmen ta r i zu j e  č i nnosť  i psych iku   č loveka ,  j e h o  j e d no t a   sa  rozpadá ,   resp .   individual i ta   s a   s t iera  v peňažných  vzťahoch  ([16] ,  270 ­274 ) .  O b e  t endenc ie  súvis ia   s cha rak te rom d e ľby  p ráce   v mode r n e j  spoločnost i  a s  mes t skou   kul túrou.   Ras túcu   nezávis losť   tu  neu t ra l i zu je   fakt ,  ž e   indivi­duá lna  s l oboda  sa  rozv í j a  v pen iazmi  r edukovaných  vecných  vzťahoch  ([ 16), 280 ) .  J e  t o  n a j e d n e j  s t rane  " s loboda  z peňaz í" ,  p re tože  "vlas tnenie  peňaz í  n a jmen e j  a b so r bu j e  našu  

296 

individual i tu"   ( [16] ,   3 06 )   a a k o   "hnu teľné"   v las tn íc tvo  umožňu j e   nebýva lú   soc iá lnu  a duchovnú  mobi l i tu .  N a  d ruhe j  j e  t o  s loboda  b e z  "poz i t ívneho  ob s ahu"   ­  a symet r i cká ,  r iskantná,   a neka lku lova teľná  ( [16] ,  315) .  Vysvet len ie  faktu ,  ž e  s l oboda  z p eňaz í  j e  iba  potenciá lna ,   fo rmálna ,  nega t ívna ,  j e  p o d ľ a  S imme la  dôlež i té  p r e  pochopen i e  mode r n e j  doby ,   p re tože   ukazu je ,  p r e čo  p roce s   individual izácie   p lod í   t ak  m á l o  spoko jných   ľud í  teš iacich  s a  s lobode .  T e n t o  poci t   spá ja l  S imme la   s mnohými   ume lcami   a  f i l ozo fmi  t e j  d oby   a  stále  z n ov a   h o   a k o   poc i t   mode rných   ľudí   po tv rdzu jú   soc iá lnopsycho log ické  výskumy.  

U ž  vzn ik  peňaz í  a k o   indi ferentne j  miery,  k torá  j e  nad  poznan ím,  S imme l  pok l adá  z a   prevra tný   k rok  v o  vývoj i   kul túry.   S tupňovan ie  t e j to   funkc ie  s a  od r á ž a   v d u chovne j  s f é r e  a ko  t endenc ia   k symbol izác i i .  J e j  súčasťou  j e  ok rem  iného a j  to,  ž e  spo ločenský  život  r egu lu jú  stále pr í sne jš ie  p rav id lá  a no rmy ,  a poznan ie  ľahšie  zv láda  kvali tu t ým ,  ž e  j u  zachy táva   v  s chémach   a  č ís lach.   Skrátka,   rozv í j a  s a  ž ivo tná   fo rma ,  k torá  z n amená  "zásadný  obra t  kul túry   k  intelektuálnost i"  ( [16] ,   1  10). Tendenc iu   intelektuál izácie  p od ­nietil  r ozvo j   p eňažného   hospodárs tva   a dominanc ia   intelektu  p ren iká   spä tne   sve tom peňaz í .   P re tože   tak,   a k o   r o zum   ob jek t ívne  od ráža   skutočnosť ,  a j  pen iaze   ind i fe ren tne  s to ja  nad  sve tom ekonomických  z á u jmov  a výmeny .  N a  t e j to  spo ločne j   indiferentnost i  a ob j ek t iv i zme   j e   podľa   S imme la   za ložený   vzťah   rac ional i s t ického  mys len ia  a  peňažného  sys tému mode r n e j  spoločnost i  ( [16] ,  455 ) .   Pen iaze   a r o zum  akoby   si  p re ­požičiaval i   v las tné   pa ramet re   v p rocese   v z á j omne j  podpory .   Spo lu   však  d áva j ú   štýlu mode rne j  d o by  dominan tné  duchovné  čr ty  ­  ob j ek t iv i zmus  a ka lku lu júcu  funkc iu .  S im­mel  j u   vidí   v teore t ických  snahách   uchopiť   a  in terpre tovať   ce lok   sve ta   v  "č íse lne j  s chéme"   a t en to   ideál  novoveke j  ma tema t i cke j  p r í rodovedy  preniesť  a j  d o  duchovných  vied,   dokonca   p renášať   ar i tmet ický   p r i emer   d o   pol i t ických  uspor iadan í   ( a ko   zn ie  S imme lova   krit ika  demokrac ie ) .  T ú t o  mera júcu ,   váž iacu ,   ka lku lu júcu   pods ta tu   novo ­vekého   ducha   symbo l i zu j e  s immelovský   sociá lny  ty p  ­  "vypoč í tavý   č lovek" .   S imme l  robí   rad mikroana lýz ,  aby  ukázal ,  a k o  ob jek t iv i zmus   a ka lku lu júca  f unkc i a  peňaz í  p r e ­niká  každodenným  ž ivo tom.   Napr ík lad   ukazu je ,   a k o   možno s ť   "poč í tať   v d robných" ,  a  tým  presne jš ie   vymedzova ť   hodnoty  a hranice   sociá lnych  vzťahov ,   odsunu l a   s ta­romódnu   veľkorysosť   zaokrúhľovan ia   a podniet i la   os t rosť   a ma l i che rnosť   hodno ten í  v ekonomickvch   i medz i ľudských  vzťahoch   (I  161. 4 6 " ) .  S immelov  ob r a z  mode r n ého  ži­#  ^  I I  

volného   štýlu  m imor i adne   plast icky  ukazu je ,  a k o   poč í t a júce  mys len ie   obos t r e lo  c e h  život .  

V o  väčš ine  ana lýz  mode rne j  kul túry  sa  ob j avu jú  atribút}',  k toré  poukazu j ú  n a  j e j  dvo jznačnos t '  a prot i reč ivosť .  S immel  t ieto čr ty odvodzova l   z n e j ednoznačného  pô sobe ­nia peňazí :  n a j e d n e j   s t rane  s t imulu jú  ob jek t ivác ie  z áme rov  ľudí.  t eda  sám mechan i zmus  fo rmovan ia  kul túry,  n a  s t rane  d ruhe j  uvoľňu jú  j e j  už  s f o rmované  te leo log ické  š t ruktúry.  Na jvý razne j š i e  sa  to   p remie ta  d o  prot i rečenia   ob jek t ívne j   a sub jek t ívne j  kul túry.  O b ­jek t ívnu  kultúru S imme l  chápe  v š i rokom zmys le  a ko  svet č loveka ,  a k o  výs l edok  ob j e k ­tivácií   ob sahov   indiv iduálnej   psychiky   a f ixác ie   sub jek t ívne   a soc iá lne   významného .  Indivíduá par t ic ipujú  n a  ob jek t ívne j  kul túre  nielen  v aktoch  j e j  tvo rby ,  a le  a j  n a  p r ak ­t ickej   apl ikáci i   j e j   vzo rov   v o   s vo j om   konaní .   Zmyse l   kul túry  j e   p r á v e   v j e j   s ub ­j ek t í vnom.   du š evnom   zúročení .   V mode r nom   živote   sa  však   naopak   p r e j a vu j e   t lak k objekt iv izáci i   (t.j.  k t ake j   objekt iváci i ,   k torú   ved ie   snaha   o ob jek t ívnosť )   z a   c enu  

F i lozo f i a  5 6 .  5  297 

úpadku   sub jek t ívne j   kul túry:   "Nádhe ra   a v e l ko s t   súčasne j   ku l tú ry  j e   v ana l og i ckom zväzku  s r íšou p la tónských  ideí:  v kul túre  s a  a ž  d o  dokona los t i  rozv inu l  ob j ek t í vny  duch  b e z  p l ameňov  a t ieňov,  c h ýb a  tu  hodno t a  ž ive j  d u š e  osobnos t i . "  ( [16] ,  4 9 8 )  V  t e j t o  t ra­g icke j  asymetr i i  S imme l  v id í  kr i t ický momen t  mode r n e j  kul túry.  J e  t o  pes imis t i cký  tón ,  v k to rom r e zonu j e  Nie tzsche ,   a  v  neskorš ích  p r ácach   z f i l ozo f i e  kul túry s a  t en to  mo t í v  stále viac  p r eh lbu j e  a v rchol í  v ana lýze  dua l i zmu  ž ivo ta  a f o rmy  v ese j i  Konflikt  moder­nej  kultúry  ( 1918) .  V o  Filozofii  peňazí  S imme l  preds tavi l  a j  r ad  ďa l š í ch  in terpre tačných kategóri í   a  ideí,   p omocou   ktorých  vytvoril  j e d n u   z prvých   teóri í   modern i ty   a z á roveň  j e d n u   z p rvých  imanen tných  krit ík j e j  kul túry.  T i e t o  idey  inšpirovali  n i ekoľko  gene rác i í  f i lozofov ,   soc io lógov   a kul turo lógov.   Do t e r az   však   nep rekonanou   os ta la   Filozofia peňazí  a k o  encyk lopéd ia  a f enomeno lóg i a  vnú to rného  ž ivo ta  mode rných  ľudí .  

S imme lova   interpretácia  m á  charakter is t ický  pr iebeh:   zob r azovan ím   rozman i tých  deta i lov ž ivo ta  i nduku j e  vý znamové  súvislost i ,  n a značu j e  t endenc ie  a l ebo  k r eu j e  nadča ­sové   ž ivo tné   f o rmy .  A j  v o   Filozofii  peňazí  a k o   zúčas tnený   pozo rova t e ľ   r ekonš t ruu j e  z  f r agmen tov  f o rmu  ­  štýl ž ivo ta  mode rných  ľudí.  K eďž e  vždy  r e f e r u j e  n a  totali tu ž ivota ,  a j  p eňažnoekonomickú  t ému  vy l aďu j e  k bodu ,  k d e  cít iť  j e h o  pulz .  Pokúša  s a  zobraz iť ,  ako  pen iaze  vp lýva jú  n a  t r ans fo rmác ie  soc iá lneho  pr ies toru,  t empa  a ry tmu  doby .  K eďž e  pu lzu júc i   ž ivot   n emôž e   spú tať   d o   teore t icke j   s chémy ,   up la tňu je   es te t ickú  op t iku  i ka tegór ie  ­  štýl,  od s tup  a duá lně  po jmy .  Vychádz a  z o  v šeobecne j š i eho  p redpok ladu ,  ž e  es te t ická op t ika  p r ib l i žu je  sku točnosť  k tomu ,  č o  pok l adáme  za  významné ,  a  tým n ám   ju pr ib l ižuje ,   a le   z á roveň   vytvára   ods tup   od   bezpros t rednos t i   a konkré tnos t i   p redmetov  

v 

( [17] ,   199).  Šty l izácia  nie len  v umen í ,   a le   a j   v soc i á lnom  ž ivo te  j e   d i š t ancovan ím a pr ib l ižovaním.  Štýl mode r n ého  ž ivota  vyžadu j e  fo rmu  a m a ť  f o rmu  s tá le  viac  z n amená  ma ť  es te t ické  kvali ty.  Tu t o  tendenciu   k estet izáci i  podpo ru j ú  peniaze ,  p r edovše tkým tak, ž e  ods tup  t r ansponu jú  d o  soc iá lneho   a morá lneho  pr ies toru.  Tu  od s t up  symbo l i zu j e  cu ­dzinec ,  k torý  mô ž e  byť  a j  b l ízko,  a le  vy j ad ru j e  h o  a j  "obava  z do tyku"  ( [16) ,  511 ;  [17) .  2 1 2 )   ­  v z á j omné  odcudzen ie   a an imozi ta  na jb l ižš ích   ľudí.  V pen iazmi  ov l ádane j ,  reif i ­kovane j   kul tuře   s a   d imenz i a   ods tupu   up la tňu je   tak,   ž e   konečne   c ie le   sa  zahml ieva jú ,  t úžby   od roču jú   a vzdialenost i   vnú torných   vzťahov   sa  p red lžu jú ,   t akže   v k on e čnom  dôs ledku  cudz inec  j e  v nás .  T o  vše tko  spä tne  vplýva  na  spo ločenské  v / ť ahy   i na  p o hvb  peňaz í   a vynucu j e  si  r e fo rmulác iu  štýlu. T ým ,  k to  š ty l izu je  mater ia l  ž ivota  d o  svmetr ic ­ko­ ry tmických s chém  mode r n e j  doby ,  j e  r o z um  podpo rován )   s i lou peňaz í .  R o z um   lo i ­mu j e  sociá lny ž ivo t  a k o  kon t ro lova teľný  neosobný  sys tém,   a t o  n a  úkor   in t ímnejš ieho ,  nepredv ída teľného   a  v  mn o h om   i rac ionálneho  p r i rodzeného   sveta .   Pre to   ak   sa  voči  racional i tě  mode r n e j  spo ločnos t i  p r e sadzu jú  es te t izu júce  t endenc ie  č loveka   k štyl izácii  soc iá lneho   i o s obného   ž ivota ,   S imme l   t o   pok l adá   z a   v las tné   t endenc ie   "duše" ,   k to rá  t ak to  sme ru j e  k  integri te   a p lnost i  ž ivota .  H l boko  pa r adoxný  j e  p r i tom  fakt ,  ž e  "pen i aze  sú  symbolom. . .  o n e j  nevys lov i teľne j  j e d no t y  byt ia"  ( [16] ,  547) ,  a le  zá roveň  ma j ú  súvis ­losť  s j e h o  pro t i reč ivými  t endenc iami .   Skutočnosť ,  ž e  s a  mô ž u  s p á j a ť  s t ý m ,  č o   je  v o  vzťahu   k ž ivotu   a f i rmác iou   i a l ienáciou,   spoč íva   v  ich  re la t iv izu júce j  funkc i i ,  k to rá   s a  pod ľ a  S imme l a  f i l ozo f i cky  re levantne  p r e j avu j e  v t om,  ž e  pen iaze   re la t iv izujú  zmyse l  mode rn e j  kul túry.  

298 

L I T ERATÚRA  

[  11  A L TMANN ,  S .  P . :  " S imme l   s P h i l o s ophy  o f  M o n e y "  ( rec . ) .  In :  Georg  Simmel.  Critical Assesment.  Vo l .   1. E d .  b y  D .  F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  Yo rk ,  Rou t l e d g e  1994 .  

12J  " D U RKH E IM S  R e v i ew  o f  G e o r g  S imme l   s Ph i l o s oph i e  d e s  Ge l d e s . "  In:  Georg  Simmel. Critical  Assesment.  Vo l . 1 .  E d .  b y  D .  F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  York ,  Rou t l e d g e  1994 .  

[ 3 ]   F R I SBY ,  D . :  "G e o r g  S imme l :  Firs t  Soc io log i s t  o f  Mode rn i t y . "  In:  Georg  Simmel.  Critical Assesment.  V o l .  3 .  E d .  b y  D .  F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  Yo rk ,  Rou t l e d g e  1994 .  

[ 4 ]   F R I SBY ,  D . :  " T h e  Aes t he t i c s  o f  Mo d e r n  L i f e :  S imme l ' s  In te rp re ta t ions . "  In :  Georg  Simmel. Critical  Assesment.  Vo l . 3 .  E d .  b y  D .F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  Yo rk ,  Rou t l e d g e  1994 .  

[ 5 j   F R I SBY ,  D . :  " T h e  Wo r k s . "  In:  Georg  Simmel.  Critical  Assesment.  Vo l .  2 .  E d .  b y  D .  F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  York ,  Rou t l e dg e  1994.  

[ 6 ]   F R I SBY ,  D . :  "G e o r g  S imme l  a n d  soc i a l p sycho logy . "  In:  Formal  Sociology  ( Ed .  L .  Ray ) .  Un ive r s i ty  o f  Lanca s t e r  1991.  

171  FR I SBY ,  I) . :  Sociological  Impressionism.  2 n d  ed .  Rou t l e d g e  1992 .  (8]   S IMMEL ,  G . :  On  Individuality  and  Social  Forms.  Selected  Writings.  E d .  a nd  wi th  an  

In t roduc t ion  b y  D .  N .  Lev ine ,  Un ive r s i t y  o f  C h i c a g o  P r e s s  1971 .  [9]   K A U F FMANN ,  M . :  Struktur  und  Dynamik  sozialer  Prozesse.  M l i n chen   1990 .  I lOj   L I CHTBLAU ,  K. :  Georg  Simmel.  F r a nk f u r t  a m  Ma i n   1997.  [ 1 11  L UKACS ,  G . :  "G e o r g  S imme l . "  In:  Georg  Simmel.  Critical  Assesment.  Vo l .   1. E d .  b y  

I). F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  Yo rk ,  Rou t l e d g e  1994.  [ 121  M EAD ,  G .  II . :  "Rev i ew :  Ph i l o s oph i e  d e s  Ge lde s . "  In:  Georg  Simmel  Critical  Assesment. 

Vol .   1. E d .  b y  I).  F r i sby .  L o n d o n  a n d  N e w  Yo rk ,  Rou t l e d g e  1994 .  / 

1131  NOVO SA I ) .  V. : Osud  a  voľba.  Max  Weber  ako  diagnostik  modernej  kultúry.  B ra t i s l ava .  Ir is  1997.  

114 ]  S CAFF ,  L. A . :  "Web e r ,  S imme l  a nd  t h e  soc io l ogy  o f  cu l tu re . "  In:  Formal  Sociology  ( E d .  L. Ray) .  Un ive r s i t y  o f  Lanca s t e r   1991.  

[ 151  S IMMEL ,  G . :  Philosophie  des  Geldes.  8.  Au f l . .  Be r l in   1987.  [ 16 ]   S IMMEL ,  G . :  Filozofia  pieniqdzy.  P rek l .  L e o  Ba lmon t .  Wa r s z awa  1904.  1171  S IMMEL .  G . :  "Soz i o l og i s ch e  Aes the t i k . "  In: G.  Simmel:  Gesamtausgabe.  H r s g .  v o n  O .  

Ramms t ed t .  F r a nk f u r t  a m  Ma i n :  S u h r k amp  1992.  Bd .  5.  Au f s ä t z e  u n d  Ab h a n d l u n g e n  1894 ­1900 .  

[ 181  S IMMEL ,  G . :  Socjologia.  Wa r s z awa ,  P W N  1975 .  119]  S IMMEL ,  G . :  "D i e  GroBs täd te  u n d  d a s  Ge i s t e s l eben . "  In: G.  Simmel.  Gesamtausgabe. 

Hrsg .  v o n  O .  Ramms t e d t .  F r ank fu r t  a m  Ma i n :  S u h r k amp  1995.  Bd .  7.  Au f s ä t z e  u nd  Abh a nd l u n g e n   1901 ­1908 .  

[20]   S IMMEL ,  G . :  Peníze  v moderní  kultuře  a jiné  eseje.  P r aha ,  Soc i o l og i cké  nak lada te l s tv í  1997.  

[ 21 ]   S IMMEL ,  G . :  " V o m  We s e n  d e s  h i s to r i s chen  Ve r s t ehen s . "  In:  Das  Individuum  und  die Freiheit.  Essays.  Be r l i n   1984 .  

[ 22 ]   L E PEN I E S ,  W . :  Trzy  kultury.  Socjologia  mi^dzy  literaturq  i naukq.  P o z n a ň .  Wy d awn i c t w o  Po zn aň s k i e  1997.  

P r í s p evok  vzn iko l  v  r ámc i  g r a n t ove j  ú l o hy  č.  1 / 7327 /20  

Do c .  P hD r .  O l g a  S i s áková ,  CS c .  Ka t e d r a  f i l ozo f i e  F F  P U  ul.  17. n o v emb r a   1 0 8 0  0 1  P r e š ov  S R  

F i lozo f i a  56 ,   5  299