1

Fakulta masmediáln ej komunikácie UCM v Trnave

IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť

SÚČASNÝ STAV ZAČLENENIA MEDIÁLNEJ VÝCHOVY DO

OBSAHU VZDELÁVANIA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH NA

SLOVENSKU

Záverečná správa z výskumu

Zodpovední riešitelia: PhDr. Viera Kačinová, PhD. Mgr. Viktória Kolčáková

(IMEC)

Ďalší spoluriešitelia: študenti voliteľného predmetu Mediálna výchova na FMK

UCM v škol. roku 2011/2012

Autori výskumnej správy: PhDr. Viera Kačinová, PhD. - Mgr. Viktória

Kolčáková

Recenzenti: Prof. PhDr. Mária Potočárová, PhD., PhDr. Norbert Vrabec, PhD.

Trnava, november 2013

2

Uloženie výstupu:

IMEC, J. Herdu 2, 917 01 Trnava, knižnica UCM 917 01 Trnava

Forma archivácie:

printová, on-line (webová stránka www.medialnavychova.sk)

©IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť, Fakulta

masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, 2013

3

Anotácia

Predmetom riešeného výskumu je zistenie miery a formy zastúpenia mediálnej výchovy

v obsahu vzdelávania na stredných školách na Slovensku v porovnaní v jednotlivých krajoch

Slovenska podľa druhu škôl a zistenie miery vzdelanosti učiteľov mediálnej výchovy na

stredných školách. Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 631 stredných škôl zo

všetkých krajov a okresov Slovenska.

Výskumná správa je výstupom výskumného projektu Medzinárodného centra pre mediálnu

gramotnosť IMEC pri FMK UCM realizovaného v rokoch 2011-2012 zameraného na

zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej výchovy do vzdelávania na

základných a stredných školách na Slovensku.

Kľúčové slová: mediálna výchova, stredné školy, výskum, štátne vzdelávacie programy,

školské vzdelávacie programy, curriculum, vzdelávanie učiteľov, IMEC

Abstract:

The position presents the comparative results of the research's survey targeted on the scale

and the form of the representation of media education in the curriculum at the secondary

schools in the educational system in Slovakia comparing the level in different municipalities

in Slovakia according to obtained level of media education at different schools in the country.

The survey was realized on the representative sample of 631 secondary schools from different

municipalities and countries in Slovakia.

The results represent the outcome of large scale research project realized by the International

centre for media literacy IMEC at FMK UCM undertaken in the periods of 2011-2012,

targetting the mapping of the current area of the implementation of media education into the

curriculum of the elementary education and secondary education in Slovak Republic.

Key words: media education, primary schools, research, state education programs, school

education programs, curriculum, teachers' media education, IMEC

4

OBSAH

Zoznam grafov a tabuliek ........................................................................................................ 5

1. Východiská - mediálna výchova v obsahu vzdelávania na stredných školách podľa

Štátnych vzdelávacích programov .......................................................................................... 6

2. Charakteristika výskumného projektu IMEC .................................................................. 8

2.1 Ciele výskumu .................................................................................................................. 8

2.2 Výskumné otázky ............................................................................................................. 8

2.3 Výskumné hypotézy ......................................................................................................... 8

2.4 Výskumná vzorka ........................................................................................................... 11

2.5 Metodológia a organizácia výskumu .............................................................................. 11

3. Výsledky výskumu a ich interpretácia ............................................................................. 12

3.1 Miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách ....... 12

3.2 Forma výučby mediálnej výchovy na stredných školách ............................................... 22

3.3 Problém nedostatočnej kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy ........................ 31

4. Problémové body výskumu ............................................................................................... 33

5. Závery a odporúčania ........................................................................................................ 34

Použitá literatúra .................................................................................................................... 36

Príloha ..................................................................................................................................... 37

5

Zoznam grafov a tabuliek

Graf č. 1: Zapojené SŠ do výskumu podľa krajov SR ......................................................................... 12

Graf č. 2: Zapojené SŠ do výskumu podľa druhu ................................................................................ 12

Graf č. 3: Zapojené SŠ do výskumu podľa druhu v rámci krajov SR .................................................. 13

Graf č. 4: Zapojené SŠ do výskumu podľa zriaďovateľa ..................................................................... 13

Graf č. 5: Zapojené SŠ do výskumu podľa zriaďovateľa v rámci krajov SR ....................................... 14

Graf č. 6: Mediálna výchova na stredných školách .............................................................................. 14

Graf č. 7: Mediálna výchova na stredných školách v rámci krajov SR ............................................... 15

Graf č. 8: Zastúpenie mediálnej výchovy na gymnáziách v rámci krajov SR ..................................... 16

Graf č. 9: Zastúpenie mediálnej výchovy na SOŠ v rámci krajov SR .................................................. 16

Graf č. 10: Zastúpenie mediálnej výchovy na konzervatóriách v rámci krajov SR ............................. 17

Graf č. 11: Mediálna výchova na verejných stredných školách v krajoch SR ..................................... 17

Graf č. 12: Mediálna výchova na cirkevných stredných školách v krajoch SR ................................... 18

Graf č. 13: Mediálna výchova na súkromných stredných školách v krajoch SR ................................. 18

Graf č. 14: Mediálna výchova na gymnáziách v SR ............................................................................ 19

Graf č. 15: Mediálna výchova na SOŠ v SR ........................................................................................ 19

Graf č. 16: Mediálna výchova na konzervatóriách v SR ...................................................................... 20

Graf č. 17: Mediálna výchova na verejných stredných školách .......................................................... 20

Graf č. 18: Mediálna výchova na cirkevných stredných školách ......................................................... 21

Graf č. 19: Mediálna výchova na súkromných stredných školách ....................................................... 21

Graf č. 20: Formy mediálnej výchovy na stredných školách .............................................................. 22

Graf č. 21: Formy mediálnej výchovy na gymnáziách v SR ................................................................ 23

Graf č. 22: Formy mediálnej výchovy na SOŠ v SR ............................................................................ 24

Tabuľka č. 1: Formy mediálnej výchovy na gymnáziách v rámci krajov SR ..................................... 24

Tabuľka č. 2: Formy mediálnej výchovy na SOŠ v rámci krajov SR ................................................. 24

Tabuľka č. 3: Formy mediálnej výchovy na verejných stredných školách v rámci krajov SR ........... 25

Tabuľka č. 4: Formy mediálnej výchovy na cirkevných stredných školách v rámci krajov SR ......... 25

Tabuľka č. 5: Formy mediálnej výchovy na súkromných stredných školách v rámci krajov SR ....... 25

Graf č. 23: Mediálna výchova formou projektu na stredných školách ................................................. 26

Tabuľka č. 6: Mediálna výchova formou projektu na SŠ v rámci krajov v SR .................................. 27

Graf č. 24: Formy mediálnej výchovy na stredných školách .............................................................. 27

Tabuľka č. 7: Formy mediálnej výchovy na SŠ v rámci krajov SR .................................................... 28

Graf č. 25: Mediálna výchova ako samostatný predmet na stredných školách ................................... 28

Tabuľka č. 8: Mediálna výchova ako samostatný predmet na stredných školách v rámci krajov SR . 28

Graf č. 26: Hodinová dotácia na mediálnu výchovu na SŠ .................................................................. 29

Graf č. 27: Zaradenie mediálnej výchovy do ročníkov na gymnáziách v SR ..................................... 30

Graf č. 28: Zaradenie mediálnej výchovy do ročníkov na SOŠ v SR .................................................. 30

Graf č. 29: Integrovaná mediálna výchova na stredných školách ....................................................... 31

Graf č. 30: Vzdelanie učiteľov SŠ v oblasti mediálnej výchovy .......................................................... 32

6

1. Východiská - mediálna výchova v obsahu vzdelávania na stredných

školách podľa Štátnych vzdelávacích programov

Mediálna výchova je od obsahovej reformy školstva vymedzená ako prierezová téma

v štátnych vzdelávacích programoch pre predprimárne, primárne, nižšie a vyššie sekundárne

vzdelávanie (pre oblasť stredného všeobecného gymnaziálneho vzdelávania). Stáva sa tak

povinnou súčasťou obsahu vzdelávania a v súlade s charakterizovaním prierezových tém (por.

ŠVP pre gymnáziá v SR, 2008, s. 21 - 22) je možné ju realizovať viacerými formami:

1. ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu a vhodných učebných predmetov,

2. ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín (pri profilácii školy),

3. formou projektu či kurzu.

Školy sa tak môžu rozhodnúť, akým spôsobom povinne integrujú mediálnu výchovu do

obsahu vzdelávania. Cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy je:

„umožniť žiakom, aby si osvojili stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi

médií a ich produktmi a súčasne rozvinúť u žiakov spôsobilosť - mediálnu kompetenciu t.j.

zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, viesť žiakov k

tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v

ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia

svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu, vychovať žiakov ako občanov schopných vytvoriť

si vlastný názor na základe prijímaných informácií, formovať schopnosť detí a mládeže

kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne

formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne

mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať (tamže,

s. 22 – 23).

V prípade stredných odborných škôl mediálna výchova nie je vymedzená ako povinný

vzdelávací obsah vo forme prierezovej témy. Do štátnych vzdelávacích programov, ktoré

určujú záväzný obsah vzdelávania pre skupiny odborov sa však od roku 2008 problematika

parciálne začlenila. V rámci zadefinovaných tzv. kľúčových kompetencií, ktoré sa majú

zakomponovať do všetkých vzdelávacích oblastí a ich rozvoj sa požaduje pre všetky typy

SOŠ na Slovensku je vymedzená tzv. spôsobilosť využívať informačné technológie. Jedným z

požadovaných výstupov v rámci uvedenej spôsobilosti je tiež: „posudzovať vierohodnosť

rôznych informačných zdrojov, kriticky pristupovať k získaným informáciám a byť mediálne

gramotný“ (ŠVP pre skupinu študijných odborov Hutníctvo… 2008, s. 30). V rámci rozvoja

tzv. spôsobilosti byť demokratickým občanom sa zase požaduje: „pochopiť globálnu povahu

sveta a úlohu jednotlivca v ňom, rozvoj masovokomunikačných prostriedkov, dopravných

prostriedkov, masovej turistiky a komunikačných systémov“ (tamže, s. 31). V rámci rozvoja

tzv. všeobecnej kompetencie sa požaduje: „rozvíjať finančnú a mediálnu gramotnosť“ (tamže,

s. 32). Mediálna gramotnosť, resp. mediálna kompetencia je výstupom (cieľovou kategóriou)

procesu mediálna výchova.

Prvky mediálnej výchovy je možné ďalej nájsť v obsahových štandardoch slovenského

jazyka a literatúry, kde si žiaci: „dopĺňajú informácie prostredníctvom filmu, televízie,

videoprogramov, vnímajú účelnosť modernej reklamy, oboznamujú sa s používaním

časopisov, rozlišujú a rozpoznávajú brakovú a komerčnú literatúru“ (tamže, s. 61). Ďalšie

prvky mediálnej výchovy sa tiež nachádzajú v povinnom obsahu vzdelávania pre špecifické

skupiny študijných odborov ako napr. 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I., 85 Umenie

a umeleckoremeselná tvorba II. (ŠVP, 2010, s. 35 - 38) a ďalších. Z analýzy štátnych

vzdelávacích programov vyplýva, že miera požadovaného záväzného obsahu z mediálnej

výchovy nie je pre všetky SOŠ rovnaká. Pre vybrané typy stredných odborných škôl sa

požaduje jej realizácia vo väčšej miere.

7

Z analýzy a porovnania platnej záväznej pedagogickej dokumentácie pre gymnáziá a

SOŠ je tiež zrejmý odlišný dôraz na mediálnu výchovu ako povinný obsah vzdelávania a

z toho vyplývajúca rozličná požadovaná miera rozsahu realizácie mediálnej výchovy na

stredných školách. Zadefinovaním mediálnej výchovy ako prierezovej témy pre gymnáziá

explicitne vyplýva povinnosť začleniť ju do obsahu vzdelávania, v spôsobe definovania témy,

resp. jej cieľov je tu tiež zrejmý komplexnejší prístup k problematike. V prípade SOŠ nie je

pre školy natoľko zjavná povinnosť realizovať danú problematiku. V spôsobe jej vymedzenia

v štátnych vzdelávacích programoch v rámci povinnej zložky vzdelávania sa tu na ňu nekladie

priamo dôraz, je tu však obsiahnutá. V prípade SOŠ je tiež zrejmý parciálny prístup

k problematike.

Stredné odborné školy však v praxi mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania

začleňujú podobne ako gymnáziá, v rámci vymedzenia profilácie školy, resp. dotvárania

učebného obsahu v školských vzdelávacích programoch. Podľa našich zistení sa tu pritom

opierajú tiež o záväznú pedagogickú legislatívu pre gymnaziálne vzdelávanie a zároveň

reagujú na aktuálnu spoločenskú potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania.

V niektorých prípadoch reagujú priamo na požiadavku zriaďovateľa (napr. Stredná odborná

škola sv. Jozefa Robotníka v Žiline), resp. samotní učitelia vybraných predmetov vyvíjajú

vlastnú iniciatívu v tejto oblasti (reagujú na vzdelávacie ponuky vybraných inštitúcií,

zúčastňujú sa kurzov z oblasti mediálnej výchovy a následne problematiku vyučujú v rámci

svojho učebného predmetu - ako napr. Stredná zdravotnícka škola v Považskej Bystrici, kde

sa mediálna výchova začlenila do slovenského jazyka a literatúry). Je tiež zrejmé, že školy

reagujú na výzvu MŠ SR, ktoré v pedagogicko-organizačných pokynoch platných pre všetky

druhy a typy škôl na Slovensku stanovuje: „odporúča sa implementovať do obsahu

jednotlivých učebných predmetov mediálnu výchovu ako prierezovú tému štátnych

vzdelávacích programov a podľa možností škôl zaraďovať ju ako samostatný predmet do

školských vzdelávacích programov.“ (2010, s. 8).

8

2. Charakteristika výskumného projektu IMEC

Školská prax dokazuje, že mediálna výchova sa na stredných školách vyučuje, až doteraz však

u nás chýbalo komplexnejšie zmapovanie a analýza stavu a to na všetkých stupňoch

vzdelávania. Štátny pedagogický ústav realizoval v mesiacoch máj – jún 2009 na základných

školách a osemročných gymnáziách prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť skutočný stav a

problémy zapracovania mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania. Do dotazníkového

prieskumu sa zapojilo len 124 základných škôl a 4 osemročné gymnáziá - vyplnilo ich spolu

282 učiteľov (Adamcová, 2010, s. 1), čo predstavuje nízku reprezentatívnosť výsledkov. Na

Slovensku úplne absentovalo zmapovanie súčasného stavu zavedenia mediálnej výchovy na

stredných školách.

Nedostatočnú situáciu v oblasti mediálnej výchovy sa podujal riešiť vo svojom výskumnom

projekte IMEC v rokoch 2011-2012. Jednou z hlavných úloh Medzinárodného centra pre

mediálnu gramotnosť, ktoré pôsobí na FMK UCM v Trnave je: „mapovanie stavu mediálnej

výchovy v domácom i zahraničnom kontexte a realizovať výskumné projekty v oblasti

mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti“ (http://www.medialnavychova.sk/?page_id=1371).

Výskum bol zameraný na zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej

výchovy do obsahu vzdelávania na slovenských základných a stredných školách. Výsledky

stavu výučby mediálnej výchovy na základných školách sú prezentované v osobitej

výskumnej správe.

2.1 Ciele výskumu

1. Zistiť mieru zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách

v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl (gymnázium, stredná

odborná škola; verejná, cirkevná, súkromná).

2. Zistiť prevládajúcu formu výučby mediálnej výchovy na stredných školách

v jednotlivých krajov Slovenska podľa druhu škôl (integrovaná ako súčasť vybraných

učebných predmetov, samostatná ako samostatný predmet, krúžok, projekt, resp. iné).

3. Zistiť mieru vzdelanosti (kvalifikácie) učiteľov mediálnej výchovy na stredných

školách na Slovensku.

2.2 Výskumné otázky

1. Aká je miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách

v porovnaní podľa druhu škôl v jednotlivých krajoch Slovenska?

2. Prevláda na stredných školách v jednotlivých krajoch Slovenska (podľa druhu škôl)

integrovaná forma výučby mediálnej výchovy v porovnaní so samostatnou formou

výučby?

3. Aká je miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na stredných školách na

Slovensku?

2.3 Výskumné hypotézy

H1 Vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo vyšší počet stredných škôl (podľa

jednotlivých druhov), kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje v porovnaní

s počtom škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje.

9

H2 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na gymnáziách vo väčšej miere

ako na stredných odborných školách.

V rámci uvedených hypotéz sme zisťovali, do akej miery stredné školy majú začlenenú

mediálnu výchovu v obsahu vzdelávania tak, ako ich k tomu zaväzuje štátny vzdelávací

program explicitne a s väčším dôrazom v prípade gymnázií a okrajovo v prípade SOŠ.

V prípade SOŠ predpokladáme, že väčšina z nich reflektovala aspoň v minimálnej miere

požiadavky štátnych vzdelávacích programov, spoločenskú potrebu začleniť mediálnu

výchovu do obsahu vzdelávania a tiež usmernenia MŠ SR v tejto oblasti. Zároveň avšak

predpokladáme, že väčší dôraz na výučbu mediálnej výchovy budú klásť gymnáziá, tak ako

ich k tomu zaväzujú štátne vzdelávacie programy. Celkovo sme zisťovali, aké sú rozdiely

v rozsahu výučby mediálnej výchovy medzi jednotlivými krajmi a druhmi škôl (viď tiež H4).

H3 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na súkromných a cirkevných

školách vo väčšej miere ako na verejných školách.

Pri formulovaní hypotézy sme vychádzali z definovanej povahy vzdelávania na cirkevných a

súkromných školách a tiež z predpokladaného zvýšeného záujmu o problematiku mediálnej

výchovy ako špecifickej vzdelávacej potreby zo strany cirkevných škôl.

„Cieľom cirkevnej a súkromnej školy a školského zariadenia je popri kvalitnom vzdelávaní

a výchove poskytovať alternatívny obsah výchovy a vzdelávania, nové metódy a formy. Ich

vznikom sa zabezpečuje naplnenie práva rodičov na výber školy a školského zariadenia pre

svoje deti podľa presvedčenia a svedomia, ako aj vytvorenie konkurenčného prostredia, s

možnosťou zvýšenia motivácie pre zlepšovanie školského systému“1.

Súkromné a cirkevné školy na Slovensku majú preto v súlade s uvedeným edukačným cieľom

väčší priestor pri tvorbe vlastných učebných obsahov, pričom zároveň je pre nich záväzný

vzdelávací obsah podľa štátnych vzdelávacích programov. Nadradenie prierezových tém vo

výučbe na uvedených druhoch škôl predstavuje spôsob, ako prispieť k vytvoreniu

konkurenčného prostredia vo vzdelávaní a zároveň prostriedok zvýšenia motivácie pre

štúdium žiakov na školách.

Problematike mediálnej výchovy ako vzdelávacej téme na rôznych úrovniach vzdelávacích

inštitúcií, ktorá zahrnuje aj úroveň školského vzdelávania sa venuje zvýšená pozornosť v

cirkevných dokumentoch a v príspevkoch odborníkov na danú problematiku z cirkevných

kruhov.2 Na cirkevných školách je mediálna výchova navyše súčasťou učebných osnov

náboženskej výchovy.

O problematiku mediálnej výchovy bol záujem zo strany cirkevných škôl v rámci vyššie

uvedeného projektu experimentálneho overovania. Piaristické gymnázium v Trenčíne bolo

jedným zo štyroch škôl, ktoré sa do projektu zapojili na základe vyžiadanej účasti na

Ministerstve školstva SR.

1 Výchova a vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW:

<http://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-v-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/. 2Pozri napr. BENEDIKT XVI: Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI k 41. svetovému dňu spoločenských

komunikačných prostriedkov Deti a komunikačné prostriedky: výzva pre výchovu z 20. mája 2007. 2 s. In:

www.kbs.sk;

Gabriel Paľa z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove uvádza v rámci vlastnej

reflexie nad novou koncepciou osnov náboženskej výchovy Katechéza bez médií - média bez morálky potrebu:

„skutočne vážne sa zaoberať problematikou spoločenských komunikačných prostriedkov v katechéze, školskej

katechéze, či konkrétne na náboženskej výchove„ [online]. [cit. 2009-07-07]. Dostupné na WWW:

<http://katechet.cirkev.cz/konference/i-vkk/program/gabriel-pala-i-vkk/>

10

H4 Na všetkých druhoch stredných škôl v jednotlivých krajoch Slovenska bude prevládať

integrovaná forma výučby v porovnaní so samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt).

Pri formulácii nášho predpokladu sme vychádzali z definovania mediálnej výchovy ako

prierezovej témy. Prierezové tematiky sa podľa štátnych vzdelávacích programov „spravidla

prelínajú cez vzdelávacie oblasti“, t. z. ich obsah sa začleňuje do vybraných učebných

predmetov (ŠVP pre gymnáziá v SR, 2008, s. 21). Aj keď charakter prierezovej témy

predurčuje mediálnu výchovu k tomu, aby sa stala súčasťou iných oblastí vzdelávania, je

možné, aby podľa návrhu školy využili voľné hodiny a vo vlastných učebných plánoch

(školských vzdelávacích programoch) vymedzili mediálnu výchovu ako samostatný učebný

predmet. Viaceré stredné školy v súčasnosti vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný

predmet (Kačinová, 2010, 43 - 44), nebolo však až doteraz zistené o aký presný počet škôl sa

jedná a tiež či sú rozdiely vo forme výučby medzi gymnáziami a SOŠ.

H5 Miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na stredných školách nepresiahne 50

% bez ohľadu na druh a sídlo školy.

Hoci miera kvalifikovanosti učiteľov je dôležitým indikátorom rozsahu realizácie mediálnej

výchovy na školách a závisí od nej podstatným spôsobom kvalita jej výučby na školách, v

súčasnosti nie sú známe presné údaje o počtoch kvalifikovaných učiteľov z predmetnej

oblasti. Situácia v danej oblasti je definovaná ako nedostatočná (Petranová, 2011, s. 17), je

zrejmá absencia najmä kontinuálnych vzdelávacích programov učiteľov z mediálnej výchovy.

Na Slovensku sa však v súčasnosti realizujú viaceré krátkodobejšie i dlhodobejšie vzdelávacie

projekty z danej oblasti zastrešované štátnymi inštitúciami, ktoré majú priamo v kompetencii

ďalšie vzdelávanie pedagógov, resp. aktivitu tu preberajú súkromné inštitúcie (v súčasnosti

chýba tiež spracovaný prehľad vzdelávacích inštitúcií, ktoré ponúkajú v rôznych formách

vzdelávanie z mediálnej výchovy pre učiteľov).

Najvýznamnejší z nich je Kvalifikačné štúdium predmetu mediálna výchova pre učiteľov

stredných škôl FMK UCM v Trnave. Uvedený vzdelávací projekt v súčasnosti ako jediný na

Slovensku umožňuje stredoškolským učiteľom získať úplnú kvalifikáciu na vyučovanie

samostatného predmetu mediálna výchova. Tento dvojročný vzdelávací program vo februári

2011 úspešne absolvovalo prvých 27 učiteľov z celého Slovenska. V minulosti FMK UCM

realizovala projekt Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania,

v rámci ktorého sa tiež uskutočnilo vzdelávanie pedagógov.

Učiteľa sme v našom výskume považovali za kvalifikovaného, vychádzajúc pritom

z popísanej reality, ak absolvoval aspoň jednu z uvedených krátkodobých či dlhodobých

foriem vzdelávania z predmetnej oblasti:

a) akreditovanú formu vzdelávania

b) tréning učiteľov

c) krátkodobý kurz vzdelávania.

11

2.4 Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvoril základný súbor 753 gymnázií a stredných odborných škôl (ďalej len

SOŠ) z 8 krajov a vyšších územných celkov a 79 okresov podľa zoznamu dostupného na

internetovej stránke Ústavu informácií a prognóz školstva

http://www.uips.sk/registre/zoznamy-skol-sz-v-exceli.

Informácie bolo následne možné získať celkovo o 631 stredných školách (ide o školy, ktoré sa

do výskumu zapojili). Stav mediálnej výchovy na 122 školách nebolo možné zistiť z dôvodu

neposkytnutia údajov zo strany škôl, resp. nedostupnosti údajov (na internetových stránkach

škôl sa nenachádzali učebné plány, resp. školské vzdelávacie programy). Výskumné výsledky

pokrývajú 84 % všetkých gymnázií a SOŠ na Slovensku.

2.5 Metodológia a organizácia výskumu

Výskum sme zrealizovali v období od polovice novembra 2011 do konca januára

2012. Zber údajov prebehol v troch základných fázach, výsledky sme zisťovali kombináciou

viacerých kvantitatívnych a kvalitatívnych empirických výskumných metód, aby bolo možné

zabezpečiť objektívnosť výsledkov. Výskumné metódy sme zvolili v súlade s vymedzenými

cieľmi a v závislosti od povahy výskumu.

prvá fáza zberu údajov: obsahová analýza učebných plánov resp. školských

vzdelávacích programov dostupných na webovských stránkach škôl

druhá fáza zberu údajov: dotazníková metóda ako hlavná výskumná metóda (na

školy bol distribuovaný dotazník formou e-mailu).

tretia fáza zberu údajov: telefonické dopytovanie (s vedením školy - riaditeľom,

resp. zástupcom alebo vyučujúcim mediálnej výchovy) vo vybraných prípadoch

prebehlo osobné štandardizované interview so zástupcom vedenia školy, resp.

učiteľom mediálnej výchovy priamo na školách.

Na zbere výskumných údajov participovalo 33 študentov 1. ročníka magisterského štúdia

masmediálnej komunikácie povinne voliteľného predmetu Mediálna výchova na FMK UCM

v Trnave pod odborným vedením troch zodpovedných riešiteľov projektu z IMEC-u.

12

3. Výsledky výskumu a ich interpretácia

Vo výskumnej správe prezentujeme výsledky v súlade s nastolenými výskumnými otázkami

a hypotézami. Graf č. 1 prezentuje rozloženie škôl zapojených do výskumu podľa početnosti

podľa jednotlivých krajov Slovenska. Najviac škôl 115 bolo z prešovského kraja, nasledoval

banskobystrický kraj s 89 strednými školami a nitriansky kraj s 88 školami.

Graf č. 1

3.1 Miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách

Východiskom skúmania zastúpenia mediálnej výchovy na stredných školách podľa

jednotlivých druhov bolo primárne rozlíšenie gymnázium a stredná odborná škola. Ďalšie

druhové rozlíšenie škôl podľa zriaďovateľa tvorila verejná, cirkevná a súkromná škola.

Z celkového počtu škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku bolo 205 gymnázií so štvorročným,

osemročným a kombinovaným štúdiom, 415 SOŠ a 11 konzervatórií. Graf č. 2 zobrazuje

percentuálne zastúpenie škôl podľa druhu.

Graf č. 2

13

Najpočetnejšiu kategóriu škôl zapojených do výskumu tvorili stredné odborné školy. Najviac

ich bolo z prešovského kraja (celkovo 77 škôl) a najmenej z trnavského kraja (celkovo 38

škôl). Z gymnázií bolo do výskumu zapojených najviac z prešovského kraja (celkovo 38 škôl)

a najmenej z trnavského kraja (celkovo 17 škôl). Najmenej početnú kategóriu tvorili

konzervatóriá. Z celkového nízkeho počtu 11 zapojených škôl boli najviac 4 z bratislavského

kraja, z troch krajov: trenčianskeho, prešovského a košického neboli zastúpené žiadne

gymnáziá. Viď graf č. 3.

Graf č. 3

Z celkového počtu stredných škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku bolo 463 verejných (73

%), 107 súkromných (17 %) a 61 cirkevných (10 %) škôl. Zastúpenie škôl podľa druhu

zriaďovateľa zobrazuje graf č. 4.

Graf č. 4

14

Graf č. 5

Najviac zastúpenou kategóriu škôl vo výskume boli verejné školy a to z prešovského kraja

(celkovo 78 škôl) a najmenej z bratislavského kraja (celkovo 47 škôl). Zo súkromných škôl

bolo najviac v bratislavskom kraji (celkovo 25 škôl) a najmenej v trnavskom kraji (celkovo 6

škôl). Z cirkevných škôl bolo najviac v prešovskom (celkovo 17 škôl) a najmenej v trnavskom

kraji (celkovo 2 školy).

V súvislosti so skúmaním celkovej miery zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu

vzdelávania na stredných školách v rámci skúmanej vzorky sme zistili, že mediálna výchova

sa vyučuje celkovo na 361 stredných školách na Slovensku, čo predstavuje 57 % škôl

zapojených do výskumu. Z dotazníkového prieskumu a z analýzy základných pedagogických

dokumentov vyplýva, že na 270 školách, čo predstavuje 43 % škôl zapojených do výskumu

sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme (graf. č. 6).

Graf č. 6

15

V súvislosti so skúmaním miery zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na

stredných školách v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl v rámci

skúmanej vzorky a overovania hypotézy č. 1: Vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo

vyšší počet stredných škôl (podľa jednotlivých druhov), kde sa mediálna výchova v obsahu

vzdelávania vyskytuje v porovnaní s počtom škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu

vzdelávania nevyskytuje sme porovnali zistené počty škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje

(podľa jednotlivých druhov škôl) s počtami škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje a to v

jednotlivých krajoch Slovenska.

Zistili sme, že vo všetkých krajoch Slovenska je celkovo vyšší počet škôl, kde majú mediálnu

výchovu začlenenú v obsahu vzdelávania ako počet škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu

vzdelávania nenachádza s výnimkou nitrianskeho a prešovského kraja.

Graf č. 7

V týchto krajoch je počet škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje celkovo nižší ako počet

škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje (pomer 32 : 56 v nitrianskom kraji a 49 : 66

v prešovskom kraji) (graf. č. 7).

Z výsledkov ďalej vyplýva, že najviac sa vyučuje mediálna výchova v bratislavskom kraji,

celkovo na 58 školách a v banskobystrickom kraji na 52 školách. Najmenej sa vyučuje

mediálna výchova v nitrianskom kraji (celkovo na 32 školách).

Pri porovnávaní zastúpenia mediálnej výchovy na gymnáziách v krajoch Slovenska (graf č. 8)

sme zistili, že vo všetkých prípadoch sú počty škôl v krajoch, kde sa mediálna výchova

vyučuje výrazne vyššie v porovnaní s počtami škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje.

Tesné rozdiely sme zaznamenali len v prípade nitrianskeho kraja (pomer 15 : 13).

16

Graf. č. 8

Pri skúmaní situácie na SOŠ sme zistili, že v troch krajoch Slovenska (bratislavskom,

trnavskom, trenčianskom) výraznejšie prevládajú počty škôl, kde sa mediálna výchova

vyučuje ako nevyučuje. V bratislavskom kraji bol pomer 30 : 17, v trnavskom 27 : 11

a v trenčianskom 26 : 11. V dvoch krajoch Slovenska je výrazne vyšší počet škôl, kde sa

mediálna výchova nevyučuje v porovnaní s počtami škôl, kde sa mediálna výchova

vyučuje. Išlo o prípad nitrianskeho kraja (pomer 41 : 17) a prešovského kraja (pomer 54 :

23) V prípade žilinského a banskobystrického kraja boli rozdiely medzi školami menšie (o

1 školu) v neprospech škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje (graf č. 9).

Graf. č. 9

Z celkového počtu 11 zapojených konzervatórií z celého Slovenska sa mediálna výchova

vyučuje na troch, a to na jednom v bratislavskom kraji a na dvoch žilinských konzervatóriách.

Na ostatných ôsmich školách tohto druhu sa mediálna výchova nevyučuje, alebo sa do

výskumu nezapojili, prípadne sa konzervatórium v danom kraji nenachádza.

17

Zastúpenie MV na konzervatóriách v krajoch SR

1

0 0 0 0

2

0 0

3

2

1

0

2

0 0 00

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

BA kraj NT kraj TT kraj TN kraj BB kraj ZA kraj PO kraj KE kraj

Učí sa

Neučí sa

Graf. č. 10

V druhovom rozlíšení podľa zriaďovateľa sme zistili, že na verejných stredných školách

v dvoch krajoch Slovenska je pomer škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje vyšší ako

počet škôl, kde sa téma vyučuje: v nitrianskom (45 : 21) a prešovskom (48 : 30) (graf č. 11)

Na cirkevných školách sa mediálna výchova vo všetkých krajoch vyučuje vo väčšej miere ako

nevyučuje. V trenčianskom (6 : 0) a prešovskom kraji (11 : 6) je pomer škôl, ktoré danú

oblasť vyučujú výrazne vyšší ako pomer tých, ktorí ju nevyučujú (graf č. 12). V prípade

súkromných škôl až 4 kraje vykazujú vyšší výskyt škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu

vzdelávania nevyskytuje (nitriansky 7 : 5, banskobystrický 9 : 7, žilinský 9 : 1 a prešovský 12

: 8) (graf č. 13).

Graf č. 11

18

Graf. č. 12

Graf č. 13

V súvislosti s overovaní hypotézy č. 2 „Mediálna výchova bude začlenená do obsahu

vzdelávania na gymnáziách vo väčšej miere ako na stredných odborných školách“ sme

zisťovali, či je početnosť výskytu mediálnej výchovy závislá od druhu škôl.

Zo zistení vyplýva, že z celkového počtu gymnázií zapojených do výskumu sa mediálna

výchova vyučuje na 159 (78 %) a na 46 (22 %) gymnázií sa nevyučuje (graf. č. 14).

19

Graf č. 14

Z celkového počtu SOŠ zapojených do výskumu sa podľa výsledkov mediálna výchova

vyučuje na 199 školách (48 %) a na 216 (52 %) SOŠ sa nevyučuje (graf. č. 15). V prípade

11 konzervatórií, ktoré sa zúčastnili na výskume len 3 z nich majú mediálnu výchovu

začlenenú v obsahu vzdelávania a na 8 z nich sa podľa zistení mediálna výchova nevyučuje

(graf č. 16). 3

Graf č. 15

3 Vzhľadom na nízky počet konzervatórií, kde sa vyučuje mediálna výchova sme daný druh strednej školy

v rámci vyhodnocovania výsledkov ďalej nezohľadňovali ako osobitú kategóriu.

20

Graf č. 16

Zo zistenej početnosti vidíme väčšiu preferenciu výučby mediálnej výchovy na gymnáziách

v porovnaní so strednými odbornými školami (grafy č. 14 - 16). Kým na gymnáziách je

celkový pomer 78% : 22% v prospech škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje, na SOŠ je

pomer 48% : 52% v prospech škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje.

V súvislosti s overovaním H3 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na

súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných školách sme zistili, že

mediálna výchova sa vyučuje na 266 verejných stredných školách (57 %) a nevyučuje sa na

197 (43 %) verejných školách (graf č. 17). Z celkového počtu cirkevných škôl až 46 uviedlo,

že mediálnu výchovu vyučujú (75%) a v 15 prípadoch (25 %) nevyučujú (graf č. 18).

V prípade súkromných škôl je väčšina tých, ktorá mediálnu výchovu nemá začlenenú v

obsahu vzdelávania, podľa výsledkov je tomu tak až v 58 prípadoch (54 %). Mediálna

výchova sa vyučuje na 49 školách (46 %) (graf č. 19).

Graf č. 17

21

Graf č. 18

Graf č. 19

Z celkových zistených výsledkov vyplýva, že na takmer polovici škôl (43 %) zapojených do

výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme. Výsledky tiež dokazujú

výraznejšie rozdiely v realizácii mediálnej výchovy medzi jednotlivými krajmi Slovenska a

jednotlivými druhmi stredných škôl. Náš predpoklad, že vo všetkých krajoch Slovenska

bude celkovo vyšší počet stredných škôl (podľa jednotlivých druhov), kde sa mediálna

výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje ako počet stredných škôl, kde sa mediálna

výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje (H1) sa nám nepotvrdil.

Ako dokazujú výsledky, náš predpoklad sa potvrdil len v prípade gymnázií vo všetkých

krajoch. Náš predpoklad, že väčšina SOŠ bude reflektovať potrebu začleniť mediálnu

výchovu do obsahu vzdelávania sa na základe výsledkov nepotvrdil. Rozdiely v prípade

zistených údajov za celé Slovensko však nie sú výrazné. Podľa zistení takmer polovica

stredných odborných škôl – 48 % mediálnu výchovu v súčasnosti už má vymedzenú v obsahu

vzdelávania, čo je pozitívne, je však zrejmé, že väčšina SOŠ - 52 % (čo sa prejavilo špeciálne

22

v prešovskom a nitrianskom kraji) nereflektuje potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu

vzdelávania ani v minimálnej miere (ako ich k tomu zaväzuje platná pedagogická

dokumentácia). Príčiny daného stavu sa pokúsime zodpovedať v závere výskumnej správy.

Naopak potvrdil sa nám predpoklad (H2), že mediálna výchova bude začlenená

do obsahu vzdelávania na gymnáziách vo väčšej miere ako na stredných odborných

školách. V tejto súvislosti je však prekvapivý údaj, že až na 22 % z gymnázií zapojených do výskumu

sa mediálna výchova nevyučuje, nakoľko je, ako sme uviedli, od roku 2008 na tomto druhu

škôl povinnou súčasťou obsahu vzdelávania.

V protiklade s naším predpokladom (H3), že mediálna výchova bude začlenená do obsahu

vzdelávania na súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných

školách, je zjavná väčšia preferenciu výučby mediálnej výchovy na cirkevných a verejných

školách v porovnaní so súkromnými.

3.2 Forma výučby mediálnej výchovy na stredných školách

Zároveň sme skúmali preferenciu formy výučby mediálnej výchovy na stredných školách.

V súlade s hypotézou č. 4 sme predpokladali, že na všetkých druhoch stredných škôl

v jednotlivých krajoch Slovenska bude prevládať integrovaná forma výučby v porovnaní so

samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt). Pri formulácii nášho predpokladu sme vychádzali

z definovania mediálnej výchovy ako prierezovej témy. Z výsledkov vyplýva, že na školách prevláda integrovaná forma výučby. Ako samostatnú

formu majú mediálnu výchovu zaradenú na 153 školách (29%), ako integrovanú na 298

(56%) z celkového počtu škôl a inú formu uviedlo 78 škôl (15%) (graf č. 20)4. Na

jednotlivých druhoch škôl v niektorých krajoch Slovenska sa využívajú pomerne rovnomerne

obidva typy výučby, resp. na viacerých školách sa realizujú integrovaná i samostatné formy

výučby súčasne a viaceré zo samostatných foriem súčasne.5

Formy mediálnej výchovy na SŠ

29%

56%

15%

Samostaná forma Integrovaná forma Iná forma

Graf č. 20

4 Vo výsledkoch je započítaný aj zistený výskyt štyroch foriem výučby na konzervatóriach, ktoré však v súlade

s vyššie uvedeným nie sú osobitne vyhodnocované. 5 V rámci celkového hodnotenia výskytu mediálnej výchovy na školách podľa foriem je každá škola započítaná

podľa toho aké formy uviedla, pričom platí, že pokiaľ uviedla, že uplatňuje viaceré z rovnakých foriem, je tu

započítaná v danej forme len raz.

23

Na gymnáziách celkovo prevláda výučba mediálnej výchovy v integrovanej forme

v porovnaní so samostatnou v pomere 54:32 % (graf č. 21) a na SOŠ v pomere 59 : 26 % v

prospech integrovanej formy) (graf č. 22). Pokiaľ zohľadníme, že školy zároveň využívajú vo

veľkej miere aj ďalšie formy výučby mediálnej výchovy, dominancia integrovanej formy nie

je výrazná, hoci vzhľadom na jej definovanie ako prierezovej témy by sa to predpokladalo.

Do kategórie iné, ktorú uviedlo celkovo 15 % škôl (na gymnáziách 14 % a na SOŠ 15 %)

patrí napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu

s besedou.

Na gymnáziách je najväčší percentuálny rozdiel medzi samostatnou a integrovanou formou

výučby v žilinskom kraji (3:15 v prospech integrovanej formy výučby), najmenší

v trenčianskom kraji, kde je pomer vyrovnaný (9:9) (tabuľka č. 1). Na SOŠ je to bansko-

bystrický kraj, kde v najväčšej miere prevláda integrovaná forma výučby v pomere ku

samostatnej (6:24) a najmenší rozdiel v pomere obidvoch foriem je v prešovskom kraji

(11:19) v prospech integrovanej (tabuľka č. 2).

V rámci porovnávania foriem výučby podľa zriaďovateľa škôl je to v prípade verejných

škôl banskobystrický kraj, kde sa najviac realizuje mediálna výchova v integrovanej forme

v porovnaní so samostatnou (14:36) a trenčiansky kraj, kde je pomer medzi obidvomi druhmi

najmenší (16:21) (tabuľka č. 3). V prípade cirkevných škôl je najväčší percentuálny rozdiel

medzi integrovanou a samostatnou formou v žilinskom kraji (7:0) v prospech integrovanej

a najmenší v trnavskom kraji (1:1) (tabuľka č. 4).

Najväčší percentuálny rozdiel medzi jednotlivými formami výučby na súkromných školách je

v bratislavskom kraji (10:5) a v bansko-bystrickom kraji (7:2) v prospech integrovanej

formy). Najmenší rozdiel vo výskyte integrovanej a samostanej formy výučby je opäť

v dvoch krajoch, v košickom a nitrianskom rovnako (3:2). Na žilinskych súkromných školách

prevláda samostatná forma v porovnaní s integrovanou (pomer 1:0).

Graf č. 21

24

Graf č. 22

Tabuľka č. 1

Tabuľka č. 2

25

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 4

Tabuľka č. 5

26

Z celkových zistení vyplýva, že H4 sa nám nepotvrdila.6

Vyšší výskyt samostatnej formy výučby mediálnej výchovy na stredných školách spôsobuje

najmä vysoký výskyt projektovej formy. Tá má podobu tvorby školského časopisu, rádia resp.

televízie či školského webu. Z celkového počtu škôl uviedlo až 132 škôl, že využívajú danú

formu vo výučbe mediálnej výchovy. Tvorbu časopisu uviedlo spolu 114 škôl (86%),

televízie resp. rádia 13 škôl (10%), školskú webovú stránku 5 škôl (4%). (viď graf č. 23).

Najviac školských časopisov majú v bratislavskom kraji 20.

Graf č. 23

6 V rámci kontroly a prehodnotenia spracovaných výsledkov sme dospeli v niektorých prípadoch k rozdielnym

údajom, ako boli publikované v príspevku: KAČINOVÁ, V. – KOLČÁKOVÁ, V.: Spôsoby začlenenia

mediálnej výchovy do obsahu školského vzdelávania na slovenských stredných školách. In: Mediálna výchova a

kultúrna identita - Megatrendy & médiá 2012. Trnava : FMK UCM, 2012, 978 – 80- 8105-393-1- s. 70 – 92.

Rozdiely, ktoré nastali v dôsledku nepresného zápisu a vyhodnotenia dát sa ukázali najmä v rámci dosiahnutých

výsledkov pri porovnávaní foriem výučby medzi školami v jednotlivých krajoch podľa druhov. Školy tu boli

započítané podľa celkového počtu foriem výučby, ktoré uviedli, teda údaje najmä pri samostatnej forme tak boli

nadhodnotené (správne viď komentár 5). Zároveň v príspevku bolo nesprávne vyhodnotená príslušná hypotéza,

ktorá sa nám v dôsledku výskytu mediálnej výchovy na trenčianskych gymnáziách nepotvrdila. Hypotéza sa nám

nepotvrdila aj v dôsledku výskytu foriem výučby mediálnej výchovy na trnavských cirkevných školách

a žilinských súkromných školách. V uvedenom príspevku je tiež predmetná hypotéza uvedená ako H3, nakoľko

prezentovala len čiastkové výsledky, ktoré nezahrnovali porovnávanie výskytu mediálnej výchovy na školách

podľa druhu zriaďovateľa (viď H3 záverečnej správy z výskumu).

27

Tabuľka č. 6

Je tiež zrejmé, že školy vo veľkej miere využívajú tzv. disponibilné alebo voľné hodiny a vo

vlastných učebných plánoch (školských vzdelávacích programoch) vymedzujú mediálnu

výchovu ako samostatný učebný predmet. Z celkového počtu sa na 53 stredných školách

vyučuje mediálna výchova ako samostatný predmet či krúžok, čo predstavuje 10%

z výskumnej vzorky (graf č. 24). Najviac škôl (10) vyučuje mediálnu výchovu ako

samostatný predmet, či krúžok v prešovskom kraji (rabuľka č. 7). Z celkového počtu

stredných škôl, ktoré vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný predmet ju 20 (38%)

vyučuje ako povinný predmet, 22 škôl (41%) ako nepovinný predmet resp. krúžok. 8 (15%)

škôl zaradilo mediálnu výchovu ako povinne voliteľný predmet a 3 (6%) ako nepovinne

voliteľný (graf č. 25). Najviac skôl (5) vyučuje mediálnu výchovu ako povinný predmet

v nitrianskom a košickom kraji, ako krúžok ju má zaradenú do obsahu školského vzdelávania

v najväčšom počte škôl (8) prešovský kraj. Školy využívajú na realizáciu mediálnej výchovy

ako samostatného predmetu rôzne formy súčastne (tabuľka č. 8).

Graf č. 24

28

Tabuľka č. 7

Graf č. 25

MV ako samostatný predmet na SŠ v krajoch SR

0

5

10

15

20

25

Povinný 2 5 2 2 1 2 1 5 20

Povin. - vol. 1 0 2 2 0 1 1 1 8

Nepov. - vol. 0 0 0 1 0 1 0 1 3

Nepov./Krúžok 5 3 1 3 0 2 8 0 22

BA kraj NT kraj TT kraj TN kraj BB kraj ZA kraj PO kraj KE kraj SPOLU

Tabuľka č. 8

29

V trenčianskom kraji na gymnáziách je vyšší počet škôl, ktoré realizujú mediálnu výchovu v

samostatnej forme výučby v porovnaní s integrovanou. Zaujímavosťou je trenčianske

Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, kde sa vyučuje mediálna výchova v porovnaní

s inými školami výraznejšie formou samostatného predmetu. Mediálna výchova je uvedená

ako povinný učebný predmet v 1. ročníku gymnázia vo štvorročnej forme štúdia s dotáciou 1

hodina týždenne, v 3., 4. a v 5. ročníku v osemročnej forme štúdia s rovnakou hodinovou

dotáciou (Školský vzdelávací program ISCED 3 A - gymnázium, 2009, s. 40). Predmetné

gymnázium bolo zároveň školou, ktorá sa zúčastnila projektu experimentálneho overovania

ŠPÚ Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách

a osemročných gymnáziách, súčasťou ktorého bolo aj zaškolenie učiteľov z danej oblasti.

Stredné odborné školy v porovnaní s gymnáziami vo všetkých krajoch výraznejšie

uprednostňujú integrovanú formu vzdelávania. Najmenší rozdiel medzi formami výučby,

pričom prevažuje integrovaná forma sme zaregistrovali na SOŠ v trenčianskom kraji.

Pri skúmaní miery začlenenia mediálnej výchovy do školských vzdelávacích programov sme

ďalej zisťovali, v akej hodinovej dotácii realizujú túto oblasť vzdelávania. Najväčší počet 304

škôl (85%) uviedlo, že nemajú presne vymedzenú hodinovú dotáciu pre mediálnu výchou. Ide

najma o školy, ktoré uviedli, že ju vyučujú integrovanou formou. V časovej dotácii pol

hodiny týždenne vyučuje mediálnu výchovu 5 škôl (1%). Sú to najmä školy, ktoré ju vyučujú

jedenkrát za dva týždne v rozsahu jednej hodiny v podobe samostatného predmetu. Jednu

hodinu týždenne venujú mediálnej výchove na 27 školách (8%). V časovej dotácii dve hodiny

týždenne vyučujú mediálnu výchovu na 16 školách (4 %) a viac ako dve hodiny týždenne len

na dvoch školách (1%). Inú formu hodinovej dotácie uviedlo 5 škôl (1%). (graf č. 26 ) Ide

najmä o blokové vyučovanie, raz ročne/polročne.

Graf č. 26

V rámci výskumu sme zisťovali tiež zaradenie výučby mediálnej výchovy do jednotlivých

ročníkov na jednotlivých druhoch stredných škôl (graf č. 27). Zo získaných údajov vyplýva,

že sa jej výučba realizuje vo väčšej miere v 1. a v 2. ročníku na gymnáziách so štvorročným

štúdiom. Uviedlo to celkovo 83 škôl. Na stredných odborných školách je to predovšetkým 2.

ročník, kde sa vyučuje mediálna výchova (graf č. 28).

30

Graf č. 27

Graf č. 28

Z dosiahnutých výsledkov tiež vyplýva, že stredné školy integrujú mediálnu výchovu

v prevažnej miere do učebných predmetov, resp. vzdelávacích oblastí slovenský jazyk

a literatúra (celkovo 156 škôl), občianska výchova, resp. náuka o spoločnosti (celkovo 153

škôl), etika (celkovo 121 škôl) a umenie a kultúra (celkovo 103 škôl) (graf č. 29).

31

Graf č. 29

3.3 Problém nedostatočnej kvalifikovanosti pre učiteľov z oblasti mediálnej výchovy

Ďalej sme skúmali mieru kvalifikovanosti učiteľov z oblasti mediálnej výchovy na stredných

školách, od ktorej podstatným spôsobom závisí kvalita výučby. Predpokladali sme, že

nepresiahne 50 % bez ohľadu na druh školy a sídlo školy. Za mieru kvalifikovanosti sme

považovali, ak učiteľ absolvoval aspoň jednu z nasledovných foriem vzdelávania:

a) akreditovanú formu vzdelávania

b) tréning učiteľov

c) krátkodobý kurz vzdelávania.

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že celkovo len malé percento škôl 10 % (60 škôl) uviedlo,

že ich učitelia absolvovali nejakú formu vzdelávania. 29 (5 %) z nich uviedlo akreditovanú

formu vzdelávania a 24 škôl (4 %) krátkodobú formu vzdelávania, resp. formou tréningu 7

škôl (1 %) (graf č. 30). Len zástupcovia nízkeho počtu škôl uviedli i rozsah vzdelávacej

formy, resp. inštitúciu v rámci ktorej vzdelávanie absolvovali. Na 7. školách uviedli učitelia

vzdelávanie v rozsahu do 10 hodín, na 8. školách od 10 - 50 hodín, na 4. školách od 51 – 100

hodín a na 11. nad 100 hodín. Zo vzdelávacích inštitúcií, kde učitelia absolvovali vzdelávanie

to boli najmä FMK UCM v Trnave a Metodicko-pedagogické centrá. Z uvedeného vyplýva,

že H5 sa nám potvrdila.

Na Slovensku v súčasnosti absentujú vzdelávacie možnosti pre učiteľov základných

i stredných škôl z mediálnej výchovy. Program vzdelávania z oblasti mediálnej výchovy pre

učiteľov prebehol pod záštitou FMK UCM v Trnave v rámci projektu KEGA 34255/06

Koncepcia výučby predmetu Mediálna výchova na stredných školách v rokoch 2008, 2009.

Hoci bol určený pre stredoškolských učiteľov, zúčastnili sa ho tiež učitelia pôsobiaci na

základných školách. V súčasnosti na program nadväzuje Kvalifikačné štúdium predmetu

mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl, ktoré realizuje IMEC, resp. FMK

UCM. Projekt v súčasnosti ako jediný na Slovensku umožňuje stredoškolským učiteľom

získať úplnú kvalifikáciu na vyučovanie samostatného predmetu mediálna výchova. Tento

dvojročný vzdelávací program vo februári 2011 úspešne absolvovalo prvých 27 učiteľov

z celého Slovenska, kurz pre učiteľov pokračuje aj v roku 2013, zúčasťnuje sa ho 12 učiteľov.

32

Z neziskových a ďalších súkromných inštitúcií, ktoré sa angažujú vo vzdelávaní učiteľov

z mediálnej výchovy to bol napríklad spoločný projekt Nadácie Orange a Nadácie pre deti

Slovenska Mediálna výchova a ochrana detí pred nebezpečným (nevhodným) obsahom,

ktorého cieľom bolo pripraviť a zrealizovať inovačný vzdelávací program pre učiteľov

základných a stredných škôl zameraný na ochranu detí pred nebezpečným obsahom

a bezpečné využívanie moderných informačných technológií. Dva tréningy učiteľov prebehli

v októbri 2010 vo Zvolene a v Bratislave, dva v Brezne a Poprade v máji a júni 2011, v roku

2012 sa realizovalo školenie pre učiteľov v Žiline. Podľa dostupných informácií sa aktuálne

program nerealizuje.

Graf č. 30

33

4. Problémové body výskumu

Objektívnosť dosiahnutých výskumných výsledkov sme sa snažili zabezpečiť

predovšetkým využitím kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych výskumných metód,

vo fáze ich aplikácie v rámci zberu údajov sme indikovali nasledovné problémy, ktoré by

mohli do určitej miery ovplyvniť kvalitu získaných výsledkov:

- kvalitatívnu metódu obsahovej analýzy základných pedagogických dokumentov bolo

možné aplikovať len v obmedzenej miere, nakoľko väčšina škôl uvedené dokumenty

nemá zverejnené na svojich webovských stránkach,

- pri realizácii dotazníkovej metódy sme čiastočne narazili na problém neochoty

zástupcov vedenia školy, resp. učiteľov spolupracovať (odpovedať na otázky) – danú

problematiku nepovažovali za prioritnú z hľadiska svojich záujmov, resp. neochota

odpovedať vo viacerých prípadoch vyplývala z preťaženosti inými pracovnými

úlohami, či nedostatočnej znalosti skúmanej problematiky; v niektorých prípadoch

sme zaznamenali neschopnosť zástupcov vedenia školy či učiteľov presne

zodpovedať problémové otázky, preto nie je možné vylúčiť riziko istej miery

formálneho resp. nekompetentného zodpovedania problémových otázok zo strany

učiteľov; na druhej strane sme však zaznamenali na viacerých školách ústretovosť

a ochotu zapojiť sa do výskumu,

- pri realizácii výskumu a pri tvorbe výskumného nástroja sme predpokladali základnú

znalosť podstaty problematiky mediálnej výchovy u učiteľov, čo sa ukázalo miestami

ako problematické (viď tiež záver správy),

- zapojenie študentov do výskumu vo fáze zberu údajov by mohlo predstavovať isté

riziko nedostatočného zistenia, resp. skreslenia údajov, ktoré sme sa snažili eliminovať

najmä výberom študentov (išlo o študentov, ktorí disponujú znalosťou problematiky -

navštevujú predmet mediálna výchova v rámci štúdia), odborným vedením

a motiváciou študentov. Získané výskumné dáta boli zároveň vo fáze vyhodnotenia

a interpretácie výsledkov podrobené kritickej analýze zo strany zodpovedných

riešiteľov projektu, ktorá mala vylúčiť chybovosť a prípadné skreslenie výsledkov.

34

5. Závery a odporúčania

Výskum, ktorý sme realizovali na stredných školách v oblasti mediálnej výchovy vo

všetkých krajoch Slovenska mal deskriptívny charakter, jeho cieľom bola diagnostika

súčasného stavu. Z prezentovaných výsledkov vyplýva, že stredné školy síce podľa

platnej záväznej pedagogickej dokumentácie majú povinnosť začleniť mediálnu výchovu

do obsahu vzdelávania, robia tak však v nedostatočnej miere. Zistený stav je, ako sa

nazdávame, dôsledkom:

- nedostatočnej úrovne vzdelanosti učiteľov z mediálnej výchovy, z čoho vyplýva

slabé povedomie učiteľov o podstate mediálnej výchovy a jej učebných cieľoch

(z odpovedí učiteľov vzťahujúcich sa k témam, ktoré preberajú so žiakmi v rámci

mediálnej výchovy vyplynulo, že mnohí si zamieňajú mediálnu výchovu (keď sa

médiá stávajú predmetom a obsahom výučby) s tzv. mediálnou didaktikou, kde

sa média stávajú prostriedkom výučby,

- nedostatku didaktických materiálov z problematiky, ktoré by boli pre učiteľov

pomôckou v začlenení témy do výučby,

- slabej propagácie významu začlenenia mediálnej výchovy ako edukačnej témy

do obsahu vzdelávania, s čím súvisí nezáujem učiteľov o danú problematiku.

Na základe zistených výsledkov v závere predkladáme návrhy a odporúčania v rámci

podnietenia efektívneho rozvoja školskej mediálnej výchovy, rozdelené do troch

ťažiskových oblastí:

Oblasť výskumu:

- realizovať výskumy zamerané výlučne na analýzu obsahovej stránky výučby

mediálnej výchovy na školách, aby bolo možné zistiť mieru skutočných znalostí

učiteľov o podstate, cieľoch a témach mediálnej výchovy (resp. zistiť do akej miery

odlišujú mediálnu výchovu od tzv. mediálnej didaktiky),

- navrhovať a riešiť ďalšie druhy výskumných projektov v predmetnej oblasti; v našom

prípade išlo o orientačný výskum, ktorého cieľom bolo opísať stav foriem zavádzania

mediálnej výchovy na stredných školách; to má predstavovať východisko pre riešenie

náročnejších výskumných problémov zameraných na zistenie príčin daného stavu,

problémov, ktoré súvisia s výučbou mediálnej výchovy na školách, výskumných

problémov zameraných na zistenie a porovnávanie kvality a efektivity výučby

mediálnej výchovy na školách (kvalitatívny rozbor cieľovej, obsahovej a didaktickej

zložky výučby mediálnej výchovy, testovanie a evalváciu kvality výstupov výučby v

podobe dosiahnutých učebných výsledkov žiakov – nadobudnutých vedomostí,

schopností z parciálnych problémových okruhov mediálnej výchovy).

Oblasť odbornej prípravy učiteľov:

- zvýšiť ponuku kvalitného vzdelávania pre pedagógov považujeme za ťažiskovú

aktivitu z hľadiska efektívnej realizácie mediálnej výchovy na školách; je potrebné sa

pritom zamerať na krátkodobé i kontinuálne formy vzdelávania a orientovať ich

špecificky na jednotlivé formy výučby mediálnej výchovy na školách; vzdelávacie

inštitúcie ponúkajúce odbornú prípravu učiteľov z predmetnej oblasti by mali

realizovať vzdelávacie programy pre učiteľov „šité na mieru“ škôl, ktoré by

vychádzali z konkrétnych potrieb škôl v predmetnej oblasti,

35

- vytvoriť kvalitné didaktické materiály ako podporné prostriedky v rámci systému

odbornej prípravy učiteľov, ktoré by ponúkali metodické námety na realizáciu

rôznych foriem mediálnej výchovy v rámci jej výučby na školách (špeciálne pre

oblasť projektových foriem vzdelávania, ktoré sa na školách v nezanedbateľnej miere

využívajú); takéto pomôcky v súčasnosti absentujú,

- zabezpečiť systém poradenstva a konzultantstva pre pedagógov z mediálnej výchovy,

čo predstavuje výzvu pre špecializované inštitúcie v danej oblasti, predovšetkým

IMEC, v ktorého kompetencii ako jedinej inštitúcii na Slovensku je plniť aj túto úlohu

podobne ako aj zabezpečovať nasledujúcu oblasť z mediálnej výchovy.

Oblasť osvety a propagácie:

- zvýšiť osvetu a propagáciu problematiky mediálnej výchovy medzi učiteľmi, ale

i v širšom povedomí u verejnosti; zamerať sa na zdôvodnenie významu začlenenia

mediálnej výchovy ako povinnej zložky obsahu vzdelávania, aby sa tak zvýšila

motivácia učiteľov vyučovať daný obsah či už ako samostatnú alebo integrovanú

zložku výučby a predišlo sa len formálnemu „realizovaniu“ mediálnej výchovy na

školách.

36

Použitá literatúra

1. ADAMCOVÁ, Ivana: Mediálna výchova v ZŠ. Výsledky dotazníkového prieskumu.

Bratislava : ŠPÚ, 2009. 9 s. [online]. [cit. 2010-10-06]. Dostupné na WWW:

<http://www.statpedu.sk/sk/ news/view/33>

2. Charakteristika centra IMEC – Centra mediálnej gramotnosti. [online]. [cit. 2012-04-

16]. Dostupné na WWW: <http://www.medialnavychova.sk/?page_id=1371>

3. KAČINOVÁ, Viera: Ako ďalej s mediálnou výchovou v slovenskom školstve? In

Mediálna výchova v otvorenom priestore. Zborník príspevkov z konferencie 20.

ročníka Ceny Dunaja. Bratislava : Ex-production, 2010, s. 40 – 55. ISBN 978-80-

970604-5-9

4. KAČINOVÁ, V. – KOLČÁKOVÁ, V.: Spôsoby začlenenia mediálnej výchovy do

obsahu školského vzdelávania na slovenských stredných školách. In: Mediálna

výchova a kultúrna identita - Megatrendy & médiá 2012. Trnava : FMK UCM, 2012,

978 – 80- 8105-393-1- s. 70 – 92.

5. PAĽA, G.: Katechéza bez médií - média bez morálky [online]. [cit. 2009-07-07].

Dostupné na WWW: http://katechet.cirkev.cz/konference/i-vkk/program/gabriel-pala-

i-vkk/

6. Pedagogicko-organizačné pokyny na škol. rok 2010/2011. Bratislava : MŠ SR, 2010,

62 s. online]. [cit. 2012-04-16]. Dostupné na <WWW: http://www.ksutt.sk/

predprimarky/legislativa/cl2.pdf>

7. PETRANOVÁ, D.: Pedagógovia na ceste za mediálnou gramotnosťou. In: Mediálna

výchova v kontexte celoživotného vzdelávania pedagógov. Zborník z kolokvia

konaného dňa 25. Októbra 2011 na Žilinskej univerzite v Žiline. /Ed. R. Turská, V.

Tanító, M. Záborský. Žilina : FHV, 2011, s. 8 – 19. ISBN 978-80-554-0467-7

8. Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého v Trenčíne. Školský vzdelávací program.

ISCED 3 A – gymnázium. Trenčín : Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, 2009,

462 s. [online]. [cit. 2012-01-03] Dostupné na <WWW: http://piar.gtn.sk/index.php?

option=com_phocadownload&view=file&id=2:kolsk-vzdelvac-program&Itemid=340

9. Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike. ISCED 3A – Vyššie

sekundárne vzdelávanie. Bratislava : ŠPÚ, 2008. 40 s. [online]. [cit. 2009-06-20].

Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/documents//16/vzdelavacie

_programy/statny_ vzdelavaci_program/isced3a_jun30.pdf>

10. Štátny vzdelávací program pre skupiny študijných odborov 22 Hutníctvo. SSttuuppeeňň

vvzzddeellaanniiaa:: ÚÚppllnnéé ssttrreeddnnéé ooddbboorrnnéé vvzzddeellaanniiee -- IISSCCEEDD 33AA.. Bratislava : ŠIOV, 2008.

131 s. [online]. [cit. 2012-04-16]. Dostupné na WWW: <www.siov.sk/ext_dok-svp-

isced-3a-22/11560c>

11. Štátny vzdelávací program pre skupiny študijných odborov 82 Umenie a

umeleckoremeselná tvorba I., 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. Úplné

stredné odborné vzdelanie. ISCED 3A. Bratislava : ŠIOV, 2010, 177 s. Dostupné na

WWW:<http://www.siov.sk/vdok_simple-82--85-umennie-a-umeleckoremeselna-

tvorba-i--ii/11930s12038c>

12. Výchova a vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. [online]. [cit. 2013-03-

28]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-v-

sukromnych-a-cirkevnych-skolach/

37

Príloha

ODPOVEĎOVÝ HÁROK

Identifikačné údaje o škole:

Názov školy:

Adresa školy:

URL adresa školy: (príp. URL adresa, kde je umiestnený školský vzdelávací program)

Meno riaditeľa, zástupcu: (príp. meno osoby vyučujúcej mediálnu výchovu)

Druh školy:

a) Gymnázium s osemročným štúdiom

b) Gymnázium so štvorročným štúdiom

c) Stredná odborná škola

d) Konzervatórium

e) Iné:

Predmetné otázky:

1. Ako sa na školách vyučuje mediálna výchova?

a) Samostatný učebný predmet

A1 povinný

A2 povinné voliteľný

A3 nepovinne voliteľný

A3 nepovinný

b) Mediálna výchova je integrovaná do iných vzdelávacích oblastí (vyučuje sa ako súčasť

vybraných učebných predmetov):

B1 slovenský jazyka a literatúra

B2 umenie a kultúra (hudobná výchova, výtvarná výchova, estetická výchova)

B3 etická výchova

B4 informatická výchova resp. informatika

B5 občianska výchova resp. náuka o spoločnosti

B6 náboženská výchova

B7 iné: (doplňte) anglický jazyk

c) Projekt (aký, napr. školský časopis, študentský web ap.) (doplňte)

d) Iné (napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu

s besedou ap.) (doplňte)

e) Na škole sa neučí v žiadnej forme

2. V ktorom ročníku sa na školách vyučuje mediálna výchova

a) vyšší stupeň osemročného gymnázia (kvinta, sexta, septima, oktáva), ročník: .... (doplňte)

b) SOŠ, ročník:.............. (doplňte)

c) štvorročné gymnázium, ročník.............. (doplňte)

d) na škole sa neučí v žiadnej forme

38

3. V akom celkovom hodinovom rozsahu sa vyučuje mediálna výchova na školách?

a) 0,5 hod. týždenne

b) 1 hod. týždenne

c) 2 hod. týždenne

d) viac ako 2 hod. týždenne

e) nemá presne vymedzenú hodinovú dotáciu (učí sa ako súčasť iných predmetov)

f) na škole sa neučí v žiadnej forme

4. Absolvoval učiteľ mediálnej výchovy nejakú formu vzdelávania z predmetnej oblasti?

a) Áno: akreditovanú formu vzdelávania v hodinovom rozsahu:...............................

b) Áno: tréning učiteľov v hodinovom rozsahu:..........................................................

c) Áno: krátkodobý kurz vzdelávania v hodinovom rozsahu:.......................................

d) Nie

5. Prosím doplniť názov inštitúcie (prípadne názov kurzu), kde učiteľ absolvoval vzdelávanie

z mediálnej výchovy (ak je relevantné).

Ďakujeme!