Prof. ThDr. Štefan Janega

Spomienky cirkevného sudcu

Stroskotané manželstvá

BRATISLAVA 2001

vydavateľstvo Ofo Tiémetií

Čís. 571/1995 Imprimatur V Nitre dňa 24. februára 1995 + Mons. František Rábek, pomocný biskup, generál, vikár

Prof. ThDr. Štefan Janega Spomienky cirkevného sudcu Stroskotané manželstvá

© Vydavateľstvo Oto Németh 2001

ISBN 80-88949-27-0

Úvodné slovo

Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia. (Ž 127, 1)

Tieto slová si dali istí novomanželia na svadob­né oznámenie. Ako veriaci kresťania katolíci uza­vreli sviatostné manželstvo. Chceli tak položiť pev­né základy svojej rodine. Po päťdesiatročnom od­stupe vidím, že konali ako uvedomelí kresťania. Nespoliehali sa len na seba, ale s pevnou dôverou sa opierali o pomoc dobrotivého Pána Boha. Dokázali vychovať deti i vnúčatá s pevnými cha­rakterovými vlastnosťami.

Mnoho sa hovorí o rodine. Nielen sv. Cirkev všetko podniká na jej ozdravenie, ale aj svetské spo­ločenstvá a štátnici sa vážne zamýšľajú nad alar­mujúcou krízou rodín. Nemožno sa tomu diviť, veď rodina je základnou bunkou ľudskej spoločnosti. Z rodín vychádzajú noví budovatelia spoločnosti. Rodinné prostredie najviac ovplyvňuje duchovný vývin človeka. Z rodín vychádzajú duchovní veliká­ni, dobrodinci ľudstva, ale aj jeho nepriatelia a vra­hovia ľudského šťastia.

Kto sa púšťa do väčšej stavby, obráti sa na skúse­ného staviteľa, ktorý najprv preskúma terén, lebo bu­dova musí mať bezpečné základy, a až potom vyho­toví plán. V tomto prípade ide len o hmotnú stavbu, ale keď sa kladú základy pre novú rodinu, ide o ne-

5

porovnateľne väčšie hodnoty. Musí sa pamätať na šťastie nielen tých, ktorí budú v tej rodine žiť a z nej vychádzať, ale aj na tých, ktorých oni budú ovplyv­ňovať. Tí, ktorí budú vychádzať z rodiny, budú raz svojím životom, svojím správaním osvecovať široké okolie. Nedaj Boh, aby šírili okolo seba temnotu.

Veľká stavba môže stáť milióny, šťastná a uspo­riadaná rodina má pre človeka rozhodne väčšiu hodnotu ako všetky poklady sveta. Zdalo by sa, že je to prehnané. Ale nie je to tak. Aj tu platia slová nášho Spasiteľa: Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil. (Pozri Mk 8, 36; Lk 9, 25.) Osobné šťastie, pokoj v duši, blaživé prostredie v rodine je viac ako všetky poklady sveta.

Nechcem zoširoka rozoberať vlastnosti dobrej, zdravej rodiny. To by vyžadovalo rozsiahlu a dôklad­nú štúdiu. Nemôžem však nespomenúť tú najzá­kladnejšiu okrasu rodiny, ktorá je zlatom duše i ro­diny. Apoštol národov hovorí: Ako Boží vyvolenci... oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru... Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. (Kol 3, 12-15) Bez ozajstnej, čistej, hlbokej a obetavej lásky sa nevytvorí zdravá rodina.

Sv. Pavol nám ponúka vážne zamyslenie, nád­herný hymnus o láske (1 Kor 13, 1-7). Mali by si ho častejšie premeditovať mladí ľudia, ktorí sa pripra­vujú na manželstvo, ale aj manželia.

Ten istý apoštol hovorí: Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev, veď za ňu vydal seba samého, aby ju posvätil... Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje

ó

svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik ni­kdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. ...A manželka nech si ctí muža. (Ef 5, 25-33)

Aké by to bolo nádherné, keby trvalá a obetavá láska zdobila naše rodiny! Na eucharistickom kon­grese v Budapešti roku 1938 prehovoril minister­ský predseda Imrédy, teda laik, ktorý sa verejne hlásil za katolíka, a medzi iným povedal: „Jediným prameňom udržania dobrej rodiny je láska. Kým nebude manželstvo živené a otepľované kalóriami, vychádzajúcimi z Eucharistie, kým nebude hľadať svoj prameň v Kristovej láske, dovtedy nepochopí pravý zmysel manželskej lásky. Jediný základ pra­vého manželstva je v Eucharistii, v tajomstve lásky.

Spoločnosť, kde nejestvuje láska, nemožno po­menovať vlasťou lásky. Dnešná doba si žiada obno­venie lásky. To je možné len s Eucharistiou, kde sa spojuje idea kríža s ideou Poslednej večere. Bolo by potrebné, aby sa vo svete uskutočnila tá láska, kto­rá vychádza z idey kresťanstva, a táto láska by po­tom tvorila základ pravého manželstva." (P. L. Mattoška, Eucharistia, svety a ľudia, 1938, s, 193n)

Jestvuje vôbec ideálna rodina? Museli by sme ju dlho hľadať. Radi sa stretávame s manželmi, ktorí si rozumejú, rodinné problémy si riešia v tichosti a po vzájomnej dohode, nekričia na seba, nestrpčujú si život, ale si ho uľahčujú, v ťažkostiach sa odovzdá­vajú do Božej vôle, tešia sa zo spoločného žitia.

7

Spoločne sa modlia, spoločne pristupujú k sviatos­tiam. Božia láska živí a upevňuje ich vzájomnú lás­ku. Božia láska vnáša hrejivé teplo do ich sŕdc.

Sme však ľudia, musíme mať na zreteli svoje ľud­ské slabosti. Konfliktné situácie treba riešiť rozumne, pokojne, trpezlivo. Láska je trpezlivá, nerozčuľuje sa, všetko znáša, všetko vydrží. (1 Kor 13, 1-7)

Stretnú sa v manželstve vždy takí ľudia, ktorí s láskou a porozumením dokážu riešiť všetky svoje problémy? Kto nechce vytvárať v rodine podmien­ky na pokojné spolužitie, nemal by vstupovať do manželstva. Prečo by mala byť ukrátená o kúsok vysnívaného šťastia druhá, nevinná stránka?

Doba predmanželskej známosti je veľmi dôleži­tá. Je zásadný rozdiel medzi „zoznámiť sa" a „po­znať sa". Tí, ktorí hodlajú uzavrieť trvalé kresťan­ské manželstvo, mali by sa dokonale poznať, čiže presvedčiť sa, či je oprávnený predpoklad, že po so­báši dokážu žiť v pokoji a v porozumení. Uzavrieť manželstvo po týždennej známosti - aj to sa stalo, je vrcholne riskantné. Známosť nemá byť príliš krátka, ale ani dlhotrvajúca. Vážne známosti, ktoré sa príliš preťahujú, obyčajne sa premenia na hniez­do hriechu a na hriechu sa nedá stavať manželské a rodinné šťastie.

Beda, nerozvážna mládež! Manželský rozvod nie je ideál ani rozumné vý­

chodisko z núdze. Treba však poukázať na príčiny nešťastných manželstiev, aby boli varovným vý-

8

kričníkom pre všetkých, ktorí sa chystajú uzavrieť manželstvo alebo ho nedávno uzavreli.

Treba si dobre uvedomiť, že Cirkev nerozvádza ani neschvaľuje manželské rozvody. Pre kresťana katolíka platí pravda, ktorú Pán Ježiš jasne zdôraz­nil pred farizejmi, ktorí prišli k nemu a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?" On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: ,Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele'? Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje." (Mt 19, 3-6)

Platne uzavreté manželstvo je nerozlučiteľné, žiadna ľudská moc ho nemôže rozviazať. Preto ani cirkevný súd nerozvádza manželstvá, iba zisťuje, či bolo manželstvo platne alebo neplatne uzavreté.

Aj v platnom manželstve sa prihodia problémy, vyskytnú sa ťažkosti, veriaci manželia ich musia riešiť v duchu viery. Pravá láska aj dobro manželov je ovocie vzájomných obetí, znášaných v duchu viery. Boh raní, ale ranu aj obviaže, poraní, ale aj uzdraví. Kristus nás všetkých bez rozdielu volá, aby sme ho nasledovali vo všetkých životných skúš­kach, dáva nám však veľký prísľub, že nás nenechá bez účinnej pomoci.

Problémy v manželstve nemožno riešiť rozvo­dom, ale trpezlivosťou, vzájomným porozumením. Láska je trpezlivá,... dobrotivá,.... nie je sebecká, nerozčuľuje sa... Všetko znáša, všetko dúfa, všetko vydrží. (1 Kor 13, 4nn)

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje

9

jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokor­ný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. (Mt 11, 28-30)

Sú rôzne prekážky, ktoré zneplatňujú manželský súhlas daný pri oltári. Nesmieme však zabúdať, že sú jednotlivci, ktorí klamú, a klamú aj pri oltári. Sú pod­vodníci, ktorí si podvodom získavajú partnera do man­želstva, nejde im o manželstvo, ale smerujú za inými vymoženosťami. Sú aj takí, ktorí pre závažné telesné alebo psychické poruchy sú neschopní vziať na seba záväzky, ktoré vyplývajú z manželstva. Cirkevný súd hľadá pravdu, lebo len pravda oslobodzuje. Ak po­znáte pravdu, pravda vás vyslobodí. (Jn 8, 32)

Ak sa podarí odkryť zneplatňujúcu prekážku manželstva, súd ho vyhlási za neplatné, vtedy sku­točne pravda prinesie veľké oslobodenie nešťast­ným manželom. Vinu na rozpade manželstva najčastejšie nesie jedna stránka. Ľudská zloba je ne­vyspytateľná a egoizmus býva príšerný, a preto sa stáva, že zlomyselní sa usilujú preniesť vinu po roz­pade manželstva na nevinnú stránku. Preto pri cir­kevnom súde sa musí pracovať nestranne a veľmi prezieravo. Ak nemá sudca morálnu istotu o ne­platnosti manželstva, cirkevný zákonník ho zavä­zuje vyhlásiť platnosť manželstva.

Kríza mladých manželstiev

Rád si spomínam na vzácneho profesora pasto­rálnej teológie ThDr. Jozefa Hloucha, neskoršieho

10

biskupa v Českých Budéjoviciach. Veľmi sa usiloval pripraviť nás na všestrannú pastoračnú prácu. Kňaz sa stretá s rôznymi ľuďmi, vzdelanými i nevzdela­nými, múdrymi i nerozumnými, zdravými i chorľa­vými, starými i mladými, bohatými i chudobnými, veriacimi i neveriacimi, nábožnými i bezbožnými, čnostnými i nemravnými.

Raz nás zaviedol do známeho psychiatrického ústavu v Kroméfíži. Riaditeľ ústavu nám venoval niekoľko hodín a previedol nás po všetkých odde­leniach, v ktorých boli hospitalizovaní ľudia s rôz­nymi psychickými úchylkami. Posledná zastávka bola pri tých najnešťastnejších, ktorí úplne stratili ľudskú tvár. Smutný pohľad na človeka, kráľa prí­rody, ktorý musí byť v klietke a zúri ako divé zvie­ra. Keď som vyšiel z tohto ústavu, zdalo sa mi, že celý svet je blázinec.

Podobný pocit ma pochytí, keď sa „zahrabem" do manželských procesov. Vidím pred sebou množ­stvo nešťastných, väčšinou mladých ľudí. Man­želstvo im stroskotalo, lebo nebolo postavené na solídnych základoch. A príčiny bývajú neraz objek­tívne malicherné. Stačí väčšie nedorozumenie a manželstvo sa rozpadá. Tí, ktorí hľadali v ma­nželstve šťastie, stali sa najnešťastnejšími.

Hľadím na ten veľký zástup nešťastných ľudí, je mi ich ľúto. Prežili hroznú haváriu, rozpad svoj­ho nádejného manželstva. Rozvody vyvolávajú ťažké duševné otrasy. A aké nedozerné následky to má obyčajne pre deti! Jedna z tých nešťastníc mi povedala: „Počas rozvodového konania som prežívala najťažšie muky svojho života." Rozvody

11

bývajú krutými operáciami. Bolesti a kŕčovité záchvaty, ktoré im predchádzajú, bývajú ešte ťažšie. A následky týchto manželských havárií? Kto by ich vypočítal!

Kdekto hľadá východisko z tejto všeobecnej krízy mladých manželstiev. Máme predmanžel­ské a manželské poradne, zamedzili však rozpadu manželstiev? Z poradne vedie cesta do advokát­skej kancelárie, kde sa napíše žiadosť o rozvod. Nasledujú stresujúce pojednávania a záver: Manželstvo sa rozvádza. Pýtame sa: Nájde rozve­dená katolícka stránka vnútorné uspokojenie po rozvode? Jasnú odpoveď nájdeme pri cirkevných súdoch. Platné kresťanské manželstvo sa neroz­vádza a kto sa o to pokúša, ten pokoj nenájde.

Keď som sa dal do písania tejto state, dostal sa mi do ruky leták s týmto textom:

„Do pozornosti manželom! Chcete si prehĺbiť svoj vzájomný vzťah, jednotu

rodiny, vzťah k Bohu, otvoriť sa svojmu okoliu? Chcete sa naučiť viesť dialóg? Prihláste sa na manželské exercície!" To znamená: Doprajte si niekoľko hodín na za­

myslenie a zvažujte, čo by ste mohli urobiť pre du­chovné pozdvihnutie svojej rodiny, ako upevniť lá­skyplný manželský zväzok, aby ste mohli žiť v pra­vej rodinnej pohode.

Láska manželská musí byť zakotvená v láske k Bohu. Či nepovedal Pán Ježiš, že bez neho nič nedosiahneme? A taktiež zdôraznil, že preto prišiel, aby umožnil svojim nasledovníkom život v celej plnosti. (Jn 10, 10)

12

Pomoc nešťastným manželom: pokus o zmierenie

Vždy som hľadal možnosti, ako pomôcť manže­lom v krízových situáciách, uvažoval som o spôso­be, ako by sa dalo predchádzať rozvodom. Rozídení alebo rozvedení manželia sú naši nešťastní bratia a sestry. Potrebujú láskavú pomoc. Neraz to boli len malichernosti, na ktorých stroskotalo ich šťast­né spolužitie. Mnoho zmôže dobrá, priateľská ra­da, prípadne ochotná pomoc v nejakej tiesni. V každom prípade musíme mať na mysli duchovné dobro manželov. Netreba sa zľaknúť ani najťažšie­ho prípadu. S trpezlivosťou a múdrou rozvahou sa dá doriešiť veľa manželských problémov.

Vždy je hodno urobiť pokus o zmierenie rozí-dených, rozvadených, prípadne aj rozvedených manželov, ktorí prijali sviatosť manželstva a serióz­ne sa nedá pochybovať o platnosti ich manželskej zmluvy.

Takýchto manželov treba vážne napomenúť a taktne presviedčať, aby zanechali hnev, upodo­zrievanie, nadávky, osočovanie, žiarlivosť a pod., aby si z lásky k Ukrižovanému odpustili, aby sa zmierili a obnovili riadny, spoločný manželský ži­vot. Treba pripomenúť vážnosť Božieho príkazu o nerozlučiteľnosti platného manželstva, ktorý za­väzuje manželov vo svedomí. Pripomenúť im prí­sahu, ktorou sa pred oltárom zaviazali, že sa ne­opustia za žiadnych okolností. Upozorniť ich na nebezpečenstvá, ktoré hrozia obidvom z oddele­ného žitia a ohrozujú aj ich večnú spásu. Zvlášť im

13

klásť na srdce zodpovednosť pred Bohom za vý­chovu detí. Pri rodinných ťažkostiach nech si uve­domujú, že prijatím sviatosti manželstva dostali do zálohy zvláštne sviatostné milosti, aby pomo­cou nich dokázali znášať svoje ťažkosti veľkoduš­ne a záslužne.

Na dôkaz, že sa hodno pokúšať o obnovenie manželského spolužitia rozídených manželov, uve­diem skutočný, možno jedinečný prípad. Prišla ku mne po radu istá pani, ktorú opustil manžel po jed­noročnom spoločnom živote. Našiel si družku, s ktorou žil 40 rokov a mal s ňou päť detí. Keď mu družka zomrela, spomenul si na svoju zákonitú manželku. Prosil ju listom, aby ho prijala k sebe. Uvážte len, ako sa mala zachovať táto žena? Takmer každá by povedala: Kde si bol 40 rokov, tam si zostaň aj naďalej. Ale táto uvažovala v duchu Kristovej lásky. Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. Povedal som jej: „Pre jeho dlhoročnú neveru nie ste povinná prijať ho k sebe, ale ak chcete zachrániť jeho dušu -viem, že to bude pre vás veľká obeta - prijmite ho." Rozplakala sa a o chvíľu s očami plnými sĺz v očiach povedala: „Prijmem ho."

Prišiel. O niekoľko dní ho priviedla k trónu Božieho milosrdenstva, k sviatosti zmierenia. Potom denne spolu pristupovali k svätému prijíma­niu. Márnotratný manžel sa usiloval svojej veľko­dušnej manželke nahrádzať všetku lásku, ktorú jej odopieral po toľké roky. Netrvalo ani rok a privinu­tý, s Bohom zmierený manžel odišiel na večnosť. Pri jeho rakve si manželka zas poplakala, ale od rados-

14

ti, že ho pripravila na večnosť a zachránila jeho do­ráňanú dušu.

Spomeniem iný prípad. Aj usporiadané manžel­stvo môže postihnúť vážna kríza. Nikto netušil, že do istého manželstva sa zahlodáva nebezpečný červ. Manžel totiž odchádzal denne do zamestna­nia do vzdialeného mesta. Tam sa zahľadela do švárneho muža rozvedená žena a tak si ho omota­la, že z času na čas zostával u nej, niekedy aj na dva-tri dni. Manželke to už bolo podozrivé. Jeho výhovorky ju nepresvedčovali. Nakoniec zostal na­trvalo pri zvodkyni. Manželka, ktorá úprimne mi­lovala svojho manžela, nemohla pripustiť, aby si ho privlastnila cudzia žena. Nečudujte sa, keď vám po­viem, na čo sa odhodlala táto oklamaná žena. Vybrala sa raz spolu so svojou svokrou, vyhľadali zvodkyňu, za vlasy ju vytiahli na frekventovanú uli­cu a tam ju poriadne stíkli. To je ovocie lásky! Zvodkyňa ich zažalovala. Je pravda, že ich to dosť stálo, súd im vymeral poriadnu pokutu. Svokra to rada zaplatila, ba tešila sa, že sa jej podarilo vyko­nať husársky kúsok.

Manžel sa však nevracal, hanbil sa. Ale po čase sa ohlásil a prosil manželku, aby ho prijala. Tiež váhala, ale nakoniec mu veľkodušne odpustila a manžel po takejto tvrdej životnej skúške dostal ro­zum, zanechal „pytliactvo" a robil všetko, aby man­želka bola pri ňom šťastná.

Čo dokáže láska! Všetko znesie, všetko pretrpí, na všetko zabudne.

Najčastejšie sa stretávame s takými prípadmi, že spoločný život manželov je natoľko nahlodaný,

15

spolužitie je natoľko naštrbené a manželia sú už ta­kí odcudzení, že nepomôže ani priateľské slovo, ani rozumná rada. Obyčajne vášeň zatemňuje ro­zum. Veľká láska sa zmenila na odpor. Východisko sa hľadá v rozvode. Ľudia bez viery sa s tým uspo­koja. Držia sa zásady: Keď to nevyjde, rozvedieme sa! Ale prečo to nevyšlo? Nenesú na tom vinu sa­mi? Vinný môže byť jeden z manželov, ale často treba hľadať vinu na oboch stranách.

Človek, ktorý nestratil vieru, a ozýva sa u neho prirodzený hlas svedomia, neuspokojuje sa s občianskym rozvodom, hľadá také riešenie, ktoré by obstálo aj pred jeho svedomím, aj pred Bohom.

V takýchto krajných prípadoch sa obracajú ne­šťastní manželia na diecézny cirkevný súd so žia­dosťou o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva.

Preto by som chcel na konkrétnych prípadoch poukázať na príčiny rozpadu manželstiev a skrom­ne upozorniť na možnosti, ako by sa dalo predísť nešťastným manželstvám.

16

Mozaika nešťastných manželstiev

Už dávnejšie ma začala prenasledovať myšlien­ka, aby som napísal aspoň niečo zo svojej dlhoroč­nej skúsenosti pri cirkevnom súde. Budú to prípady neraz veľmi komplikované, kuriózne. Taký je život. Pekné príklady sú hodné nasledovania, zlé zas upo­zorňujú a dôrazne volajú: Nenasleduj nás!

1. Nevestou nasilu

Kde bolo, tam bolo, bolo to asi pred tridsiatimi rokmi. Niekto by namietal: Dnes sa to už nemôže stať. I dnes však platí staré porekadlo: nihil novi sub sole - nič nové pod slnkom. Čas letí, všetko sa mení, len túžba po šťastí je stále tá istá. Čas sa ne­vracia, ale životné tragédie sa opakujú.

Mladý inžinier sa zaľúbil do skromnej, švárnej dievky, ktorá nedávno skončila strednú školu. Dievča sa mu veľmi páčilo, videl sa v jej modrých očiach. Bola to panenská duša a veľmi pekné diev­ča. Našiel si cestu na zoznámenie. Stretol sa s jej matkou, predstavil sa ako inžinier a hneď sa dopy-toval na jej dcéru. Nezabudol pripomenúť, že ju stretáva cestou do zamestnania. Pani matka si po­riadne poobzerala mladého inžiniera a srdce jej po-

17

skočilo. Hneď sa jej zaľúbil. Pomyslela si: to bude partia pre moju Zuzku.

Inžinierovi navrhla, aby ich navštívil, keď bude Zuzka doma. A tak sa aj stalo. Prvé stretnutie - pa­mätný, ale nešťastný deň. Mamka jasala, priam sa zaľúbila do mladého inžiniera, ale Zuzka na ňom nevidela nič očarujúce.

Po niekoľkých mesiacoch známosti prišiel inži­nier so Zuzkou na faru zapísať ohlášky. Neraz som videl, ako Zuzka a jej matka odprevádzali inžiniera na stanicu. Vypozoroval som, že Zuzka sa správa k inžinierovi nápadne odmerane. Preto som snú­bencom položil otázky: Dobre ste si to rozmysleli? Dobre sa poznáte? Beriete sa z lásky a dokážete vy­trvať vedľa seba až do smrti? Na všetky tieto otáz­ky odpovedal pán inžinier rýchlo a presvedčivo. Ale vždy sa pozrel na svoju snúbenicu, akoby mal oprávnenie odpovedať aj za ňu. Zuzka klonila hla­vou, ale hlasno neodpovedala. Nazdával som sa, že tak koná z ostýchavosti.

V dedine bolo mnoho takých, ktorí boli zvedaví na svadobný sprievod, ten sa však dlho neukazoval. Naraz vybehlo auto so snúbencami a svedkami z dvora a rýchlo sa vytratilo z dohľadu zvedavcov. Ktosi poznamenal: idú sa fotografovať.

Príprava na svadbu prebiehala zdanlivo v po­riadku. Ale čo sa stalo?!

Sobáš sa mal uskutočniť v miestnom kostole. Termín bol stanovený na 16. hodinu. Krátko pred 15. hodinou prišiel na faru nevestin brat a oznámil, že sobáš nebude v miestnom kostole, matka vraj po­vedala, že bude v meste P. Príčinu tejto zmeny ne-

18

vedel upresniť, pravdepodobne nechcel. Kňaz mu vydal sobášnu zápisnicu so všetkými dokladmi a pri­ložil povolenie asistovať pri uzavieraní manželstva pre vyhliadnutého farára. Asi o 18. hodine boli sva­dobníci už doma. Na domáce pohostenie prizvali aj miestneho farára. Svadobnú náladu však čosi naruši­lo. Ženích s vnútorným nepokojom pozoroval, že ne­vesta si ho nevšíma, ale s úsmevom sa obracia na svojho družbu, ktorý sedel vedľa nej. Pána inžiniera to nakoniec nahnevalo tak, že bez slova odišiel od stola a vybehol na dvor. Krátko potom pribehla pani matka a rázne zavolala: „Zuza, poď von!" Trvalo to dobrú chvíľu, kým sa vrátili novomanželia k svadob­nému stolu.

Na druhý deň po svadbe sa Zuzka nasťahovala, vlastne ju previezli k manželovi. Asi o dva týždne po svadbe prišiel pán inžinier na faru a prosil o ra­du, čo by mal robiť so svojou manželkou, ktorá si ho vôbec nevšíma, stále odbehuje k rodičom, v do­me ju nič nezaujíma. Keď sa vráti zo zamestnania ani ho neprivíta, v izbe robí všelijaké komédie, kto­ré ho už prestávajú baviť. Preto prišiel poprosiť kňaza, aby mu pomohol urobiť nápravu. Kňaz mu sľúbil, že si prehovorí s rodičmi Zuzky.

Vyhľadal teda najprv otca, lebo sa nazdával, že ten mu dá triezve vysvetlenie Zuzkinho správania voči manželovi. Otec však stručne poznamenal: „Choďte za mojou ženou! To je jej záležitosť!"

Matka sa však dlho zdráhala, nechcela sa pri­znať, že nútila svoju dcéru, aby sa vydala za inži­niera. Kňaz si zavolal susedku, ktorá bola družicou pri sobáši. Bolo to veľmi seriózne dievča, zdravot-

19

ná sestra. Táto povedala: „Príprava na svadbu? To bol hrozný obraz. Zuzka sa nechcela obliecť do sva­dobných šiat, nechcela ísť na sobáš. Trikrát zhodila zo seba svadobné šaty, nakoniec ich roztrhla, lebo priam zúrila. Šaty rýchlo zošili a hneď telefonovali do mesta R, či by Zuzka s inžinierom nemohli uza­vrieť manželstvo tam. V miestnom kostole už mat­ka sobáš nechcela, bála sa, že tam Zuzka urobí so­bášny škandál a hanbu rodine."

Takáto bola príprava na svadbu. Preto zvedavci nevideli svadobný sprievod. Videli len auto, ako vy­behlo z dvora a uháňalo von z dediny.

Zuzka stále pozerala na inžiniera ako na cu­dzieho človeka, nemala oňho záujem. Nebrala si ho z lásky, ale pod surovým nátlakom matky. Matka zúrila a skromné dievča už nenašlo východisko zo závozu.

Ako pochodil inžinier? Zuzka ho opustila a vrá­tila sa do rodičovského domu. Otec to pochopil, matka musela kapitulovať. Matka však aj naďalej napomínala, prehovárala a vyhrážala sa Zuzke, len aby sa vrátila k manželovi. Zuzka už neustúpila, le­bo našla oporu u otca. Ten rázne zasiahol a matka musela ustúpiť. Manželstvo sa rozpadlo ani nie me­siac po svadbe.

Ľahko uhádnuť, kto nesie vinu na rozpade toh­to manželstva. Nerozvážna matka si to nechcela priznať.

Inžinier podal na diecézny cirkevný súd žiadosť o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva. Uviedol aj dôvod neplatnosti: matka hrubým spô­sobom donucovala dcéru do manželstva. Svedkovia

20

pod prísahou potvrdili, že nátlak matky, ktorá núti­la dcéru uzavrieť manželstvo s mužom, ktorého ne­mala rada, bol hrubý, bezočivý. Susedka dosvedči­la, že Zuzka sa k nej takmer denne prichádzala vy­plakať a posťažovať, že matka ju núti vydať sa za muža, ktorého nenávidí.

Kedysi bola u mňa na fare moja nebohá matka. Boli sme pri obede a pani gazdiná nástojčivo ponú­kala pána kaplána, aby si len ešte niečo vzal z pred­loženého jedla. Vtedy moja staručká matka pozna­menala: „Neponúkajte ho! Nasilu sa nedá ani jesť, ani milovať." Skutočne, bez opravdivej, úprimnej a hlbokej lásky nemožno vytvoriť šťastné a trvalé manželstvo.

Manželstvo zaväzuje. Kto vstupuje do manžel­stva, berie na seba závažné povinnosti. Vyžaduje to prvoradý cieľ manželstva: dobro manželov, pokoj­né a usporiadané rodinné prostredie, v ktorom sa môže uskutočňovať dobrá kresťanská výchova detí. Pre manželstvo sa preto musí človek rozhodnúť sám, musí to byť úkon vlastnej vôle, vlastného slo­bodného rozhodnutia.

Rodičia majú právo poučovať, radiť, upozorňo­vať na prípadné nebezpečenstvá, ale nesmú nútiť svoje dieťa do konkrétneho manželstva.

Cirkevný zákonník hovorí, že keď je niekto hrubým spôsobom donucovaný do manželstva -a nátlak môže byť nielen fyzický, ale aj psychický -a jediné východisko, ako sa zbaviť tohto nátlaku a s ním spojeného strachu vidí donucovaná stránka len v uzatvorení manželstva, v takom prípade je manželstvo neplatné. Platné manželstvo môžu uza-

21

vrieť len dve slobodné osoby - muž a žena, a to na základe vzájomného, úplne slobodného rozhodnu­tia. Manželský súhlas musí byť úkonom slobodnej vôle, ktorým sa obidve stránky natrvalo zaväzujú k spoločnému manželskému životu, ktorého cieľom je pokojné spolunažívanie a založenie kre­sťanskej rodiny.

Cirkevný zákonník hovorí: Kán. 1055 § \. Manželskú zmluvu, ktorou muž

a žena ustanovujú medzi sebou spoločenstvo ce­lého života a ktorá svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí, Kristus Pán povýšil medzi pokrste­nými na hodnosť sviatosti.

Kán. 1057 hovorí, že manželstvu dáva vznik súhlas stránok... a manželský súhlas je úkon vôle, ktorým sa muž a žena neodvolateľnou zmluvou navzájom odovzdávajú a prijímajú, aby ustanovili manželstvo.

Kán. 1103: Neplatné je manželstvo uzavreté pod nátlakom alebo z veľkého strachu vyvolaného zvonku, hoci aj neúmyselne, od ktorého aby sa nie­kto oslobodil, je nútený vybrať si manželstvo.

Pri posudzovaní nátlaku si treba všímať povahu dievčaťa a povahu matky. Panovačná, neústupčivá matka ľahko dokáže násilne zmanipulovať svoju tichú, vždy poslušnú dcéru.

Súdny rozsudok: Manželstvo bolo vyhlásené za neplatné!

22

2. Syn v zajatí matky

V predchádzajúcom prípade sme sa presvedčili, že tiché a poslušné dievča môže donútiť do man­želstva tvrdá a nerozvážna matka.

Zdalo by sa, že dnes sa nemôže vyskytnúť taký prípad, že by bol do manželstva donútený muž. Žiaľ, vyskytujú sa aj také prípady, aj keď veľmi zriedkavo.

V podhorskej dedinke žil mládenec, ktorého kaž­dý pochvaľoval. Bol urastený, tichý, nikto ho nepočul zahrešiť, bol poslušný a úctivý k rodičom, nadmieru pracovitý. Mal rád kvetinky. V sobotu, keď dievčen­ce upratovali kostol, došiel aj on do kostola a vždy upravil výzdobu oltárov. Všeobecne bolo známe, že náš Miško má na starosti výzdobu oltárov. Na zába­vy nechodil ani do krčmy. Kto by nechválil takého mládenca. O dievčence nemal záujem.

Aj on sa však raz musel oženiť - mal predsa svo­je roky. A tu miesto neho začala rozmýšľať jeho matka. Zašla k neďalekej susedke a vraví jej: „Mara, ty máš dcéru na vydaj a ja syna, nemohli by sme ich dať dokopy?" Susedke sa návrh zapáčil. Mládenec bol z bohatého dvora.

Mamky sa hneď aj dohodli, že v sobotu pôjdu s mladými na faru napísať ohlášky. Prišla sobota a mamka hovorí synovi: „Obleč sa, pôjdeme napí­sať ohlášky!" Miško zostal zarazený, akoby nero­zumel, čo matka hovorí. Či nechcel rozumieť? Keď mu matka prezradila, že pôjde napísať ohášky so susedových Katarínou, žalostne sa rozplakal.

23

Povedal: „Ja sa jej bojím." „Neboj sa, veď pôjdem s tebou na faru." Nič nepomohlo, mamka dala prí­kaz a Miško sa musel pristrojiť. Na faru išli aj obi­dve mamky. Nastávajúci novomanželia stáli bo­kom. Pán farár nemohol byť návštevou v tomto zložení prekvapený. Na mnohých dedinách bolo totiž zvykom, že na ohlášky nechodili snúbenci sa­mi, ale spolu s nimi išli ich rodičia, aspoň po jed­nom z každej strany.

Katka sa nazdávala, že bude šťastná vedľa ta­kého dobrého chlapca. Svadba prebehla celkom normálne. Svadobná hostina sa pretiahla až do bie­leho rána. Na prvú spoločnú noc pripravila mladá nevesta posteľ a čakala na svojho milého Miška, ale ten sa neukázal. Darmo vyčkávala. Miško sa roz­hodol, že sa pôjde vyspať do sena na povalu. Za se­bou si potiahol rebrík, aby ho nikto nemohol rušiť. Miško sa bál Katky. On nemal zmysel pre rodinný život, jeho náhľady na život boli asi také ako u 10-ročného chlapca.

Sklamaná Katka podala žiadosť o vyhlásenie ne­platnosti svojho manželstva, ktoré uzavrela s dob­ráckym Miškom. Dokázalo sa, že on neuzatváral manželstvo z vlastnej vôle, on robil všetko na roz­kaz svojej matky. To nebola jeho vôľa, ale diktát pa­novačnej matky. Nebolo potrebné sa mu vyhrážať ani donucovať ho telesnými trestami, vzhľadom na jeho detinskú povahu stačil rázny povel matky. Keď sme ho predvolali na výsluch, prišiel, ale nie sám, prišla s ním aj matka, presne tak, ako išla s ním na faru, kde sa napísali ohlášky. Do miestnosti, kde sa konal výsluch, prvá vkročila matka a milý Miško

24

za ňou a, čuduj sa svete, držal sa jej sukne, ako by to robil štvorročný chlapec.

Všeličo sa dá urobiť bez lásky, ba aj z donútenia, ale nedá sa uzavrieť platné manželstvo a vytvoriť šťastná rodina.

Okrem toho do manželstva môže vstúpiť člo­vek, ktorý je duševne zrelý pre manželstvo, ktorý pozná cieľ manželstva, je schopný brať na seba zá­väzky, ktoré vyplývajú z manželskej zmluvy. (Pozri kán. 1095 cirkevného zákonníka.)

Rodičia, nenúťte do manželstva deti, o ktorých viete, že nie sú v stave vytvoriť šťastnú rodinu!

Manželstvo bolo vyhlásené za neplatné!

25

3. Môže počaté, ešte nenarodené dieťa zneplatniť manželstvo?

Neraz dávajú rodičia dobrú radu svojej dcére, prípadne synovi. Majú predsa bohaté životné skú­senosti. Komu viac záleží na šťastí dieťaťa ako jeho rodičom? Často odrádzajú rodičia svoje dieťa od za­mýšľaného manželstva, ak zbadajú na snúbencovi či snúbenici nejaké zlé vlastnosti. Radiť, poúčať, to je právo rodičov.

Žiaľ, často sa stáva, že dcéra si nedá povedať. Potom krátko po sobáši prichádza k rodičom s ťaž­kosťami a žalosťami.

Spomeniem konkrétny prípad. Rozmaznaný jedi­náčik, ktorý nedostal v rodine solídnu náboženskú i mravnú výchovu, obalamutil šikovné dievča svojimi líškavými rečami. K čomu môže viesť známosť s mla­díkom, ktorý nepozná nijaké zábrany a nevie si nič odoprieť? Keď iní holdujú alkoholu, prečo by to aj on nerobil; iní nadväzujú pochybné známosti, klamú dievčatá, prečo by ich nenasledoval? Nič netušiace dievča mu naletelo, dostalo sa pod jeho moc. Jeho dravá vášeň priviedla ju do ošiaľu. Dostavila sa gravi­dita a pod tlakom tejto tvrdej skutočnosti začala diev­čina triezvejšie rozmýšľať. Rodičia aj dcéra si kladú otázku: čo teraz robiť? Má sa vydať za pijana alebo niesť údel slobodnej matky? Matka s dcérou vyhľa­dajú kňaza, pýtajú si radu. Kňaz ich dôrazne varoval pred nebezpečenstvom, ktoré hrozí v rodine už za-

26

ťaženého alkoholika. Preto radil dievčaťu, aby sa pre manželstvo rozhodovala až po narodení dieťaťa.

Alkohol vytvára v rodine peklo. Nakoniec obi­dve uznali, že zamýšľané manželstvo s alkoholikom by bolo trvalé nešťastie. Odchádzala Oľga od kňa­za rozhodnutá, že sa nevydá za toho nešťastníka. O dva týždne prišla Oľga znova a oznámila, že svadba bude, lebo nechce, aby dieťa nemalo otca.-Vychýrená rodina sa nevedela zmieriť s predstavou, že by u nich mohla byť „prespanka."

Krátko po svadbe prišiel milý zať navštíviť svok-rovcov. Potúžený alkoholom priniesol im milý po­zdrav, porozbíjal okná a dolámal dvere. Krátko po narodení dieťaťa tak dobil svoju manželku, že bola posiata modrinami. Každodenná hrôza v dome! Oľga opustila svojho manžela. Nasledoval rozvod a nové, civilné manželstvo. Som presvedčený, že ani toto neprinieslo radosť a duševný pokoj.

V podobnom prípade žiadala o vyhlásenie ne­platnosti svojho manželstva mladá inžinierka. Za svedkyňu si udala svoju sestru. Mal som šťastie ju súdne vypočuť. Veľmi rozvážne hovorila o niekto­rých manželských rodinných problémoch. Pri tej príležitosti mi povedala: „Keby som bola na vašom mieste, nikdy by som nezosobášila dievča, ktoré sa len preto vydáva, že je v požehnanom stave. Mám už štyri deti. Zo skúsenosti môžem povedať, že keď som v požehnanom stave, vždy mám na mysli dieťa, ktoré očakávam. Moja myseľ je ovplyvňovaná tým očakávaným dieťaťom. Takisto aj dievča, ktoré čaká dieťa, nič nevidí, na nič nemyslí, iba na to, že je mat­kou, a čo bude, až sa dieťa narodí. Hneď sa vynorí

27

otázka: čo by povedali ľudia, keby som zostala slo­bodnou matkou? Nechce zostať slobodnou matkou, proti tomu má plno námietok. Nazdáva sa, že všet­ko sa najlepšie vyrieši, keď sa urýchli sobáš. Krutú skutočnosť však vidí až po sobáši, ale už je neskoro."

Manželstvo sa nedalo vyhlásiť za neplatné. Oľga sa rozhodla sama, nikto ju nenútil, ani rodičia. Vedome sa vrhla do nešťastia. Počaté dieťa nerobilo na ňu nátlak. Musí si úprimne povedať: moja vina.

Iným riešením by napríklad bolo, keby pred so­bášom a pred svedkami dôrazne vyhlásila svojmu snúbencovi: „Beriem si ťa iba pod tou podmienkou, že po sobáši úplne prestaneš požívať alkohol. Ak to nedodržíš, navždy od teba odídem aj s dieťaťom."

Raz prišla ku mne asi dvadsaťročná dievka, pý­tala si radu, hovorila: „Mám uzavrieť manželstvo, lebo už čakám dieťa, v ceste mi stojí vážny prob­lém, v povahe ženícha vidím vážne nedostatky." Počas rozhovoru mi ho poriadne vymaľovala: je to surovec, grobian a k tomu aj alkoholik. Priamo som ju prosil, aby vyčkala, a pre manželstvo s otcom dieťaťa sa rozhodla až po narodení dieťaťa. Poslúchla, nevydala sa.

Keď sa dieťa narodilo, prišla s prosbou, aby som pokrstil dieťa. Opýtal som sa jej: „Budete sa vydá­vať za otca vášho dieťaťa?" Bez váhania odpoveda­la: „Za žiadnu cenu. Nechcem žiť s takým surov­com a korheľom." Dieťa si vychováva aj bez otca a myslím, že celkom správnym spôsobom.

Tu som si uvedomil a spomenul na niekdajšiu svedkyňu, ktorá radila: „Radšej zostať slobodnou matkou, ako žiť v rodinnom pekle."

28

Rada nad všetky rady: nezačínať si známosť s neznámym človekom! Nepripustiť bližšie k sebe bezcharakterného človeka! S čistým a panenským srdcom prísť až po oltár. Dnes musí byť opatrný mladík i dievča.

Uvediem ešte jednu zaujímavosť. Mal som raz predkrstný pohovor s rodičmi dieťaťa a krstnými rodičmi.

Krstným otcom bol asi 45-ročný muž, ktorý po­chádzal z pomerne malej dediny. Medzi rečou uviedol: „U nás je asi štyridsať starých mládencov." Pýtam sa ho: „Ako je to možné, v takej malej dedi­ne?" Odvetil: „Ktoré dievča by bolo také hlúpe, aby sa vydalo za korheľa." Kiež by sa nad tým zamysle­li dievky i mládenci.

Uvediem takýto prípad. Príde ku mne muž - do­konca s vysokoškolským vzdelaním - a pokúša sa podať žiadosť o vyhlásenie neplatnosti manželstva, pretože bol donútený uzavrieť manželstvo s dievči­nou, ktorá čaká od neho dieťa. Vyhlasuje, že keby nebola tehotná, nebol by si ju bral. Nečakané te­hotenstvo pokladá za ťažký nátlak.

Dieťa počaté, ešte nenarodené, nemôže vyvíjať na prirodzeného otca ťažký nátlak. Tento „nátlak" si sám zavinil. Cirkevný zákonník (kán. 1103) ho­vorí: „Neplatné je manželstvo uzavreté pod nátla­kom alebo strachom vyvolaným zvonka." Manželstvo je neplatne uzavreté, keď nátlak, ale silný, pochádzal zvonka, od iného človeka, a musí byť taký silný, že nenachádza z neho východisko, je donútený uzavrieť nechcené manželstvo.

29

4. Prefíkaný nátlak

Tie manželské tragédie bývajú neraz veľmi ku­riózne. Čo všetko dokáže vymyslieť ľudská zloba!

O dobré, veľmi cudné a dobre vychované diev­ča sa zaujímal asi o 15 rokov starší pán. Rodičia vzťahu priali. Tešili sa, že zámožný pán sa stane ich zaťom. Lenže dievča malo v očiach uložený iný obraz, iného mladíka, ktorého milovala a ná­dejala sa, že si ju vezme. Vážený pán však stále obskakoval okolo dievčiny a rodičom sa všemožne zaliečal.

Raz išla okolo domu tohto obdivovateľa. Ani sa len nepozrela na ten dom, ba ani jej nenapadlo, že by mala niekedy do neho vkročiť. Ale zamilovaný pán ju zbadal, zastavil ju a pozýval, aby vošla do je­ho domu. Nič netušiace, dobromyseľné dievča voš­lo do jeho domu a tento krok sa stal pre ňu osud­ný. Medzi milučkými rečami jej poukazoval všetky miestnosti a cennosti, potom ju násilne obnažil a odfotografoval v Evinej nahote. Keď sa proti tomu vzpierala a kričala o pomoc, vyvinul proti nej silný nátlak, ktorý vyvolal u hanblivého dievčaťa hrozný strach. Vyhrážal sa jej, že ak sa za neho nevydá, rozšíri tie fotografie po celej dedine, aby sa všetci ľudia presvedčili, aká je ona necudnica. Pred touto hrozbou zostala dievčina bezmocná, ani rodičom sa neodvážila prezradiť, čo sa jej prihodilo. Vyčítala si, prečo len vkročila do jeho domu!

Stále ju prenasledovali chmúrne myšlienky. Stalo sa, čo sa už nedalo odstať.

30

Sobáš sa konal, násilník dosiahol svoje, ale dlho sa netešil zo svojho úspechu. Zúfalé dievča ho opus­tilo a vrátilo sa k svojim rodičom. Nemohla žiť s člo­vekom, ktorého nemilovala a ktorý ju tak prefíkane ponížil. Potom sa zdôverila so všetkým aj rodičom. Až potom jej spadol ťažký kameň zo srdca.

Čo povedať na tento prípad? Každý musí odsú­diť počínanie dospelého, zámožného muža. Bola to z jeho strany bezcharakternosť a výplod slepej váš­ne. Neskúsené dievča zas vletelo do nastavenej sie­te zhýralca.

Mladí ľudia, ktorí sa rozhodujú, že raz chcú uza­vrieť sviatostné manželstvo, čo prakticky znamená trvalý spoločný život, musia sa poznať, ale dôklad­ne. Môžu pristúpiť k oltáru až vtedy, keď si môžu dať uváženú kladnú odpoveď na otázku: dokážeme natoľko zharmonizovať svoje povahy, aby sme moh­li vytvoriť z dvoch duší jednu dušu a z dvoch sŕdc jedno srdce? Toto je ideál! Preto to predmanželské spoznávanie sa je veľmi potrebné. Dôvera však ne­vylučuje ostražitosť. Dnes robia nástrahy nielen muži, ale aj ženy a dievčatá. Hovorí sa, že čert nespí.

Každé dievča, ktoré si chce vytvoriť predpoklad pre pekné a šťastné manželstvo, musí si chrániť svoj najcennejší poklad, svoju neporušenosť, čisto­tu. Každý mladík, ktorý hľadá dobrú, starostlivú manželku a obetavú matku detí, sa vynasnaží, aby si priviedol pred oltár nepoškvrnené dievča. Vyžaduje to osobnú obetu a prezieravosť, ale bez obetí ešte nepovstalo nič veľké a hodnotné.

Aj ten prefíkaný nátlak sa dostal pred cirkevný súd. Rozhodnutie padlo v prospech dievčaťa.

31

Manželský súhlas musí byť úkonom slobodného rozhodnutia. Len vtedy je manželstvo platné. Kto však je donútený k uzavretiu manželstva silným fy­zickým alebo psychickým nátlakom a bez lásky, ne­môže byť viazaný k trvalému manželstvu s nemilo­vanou osobou.

32

5. Na postriežke

Obdivujeme rybárov, ktorí dokážu celé hodiny vysedávať na brehu rieky alebo jazera, hádžu udicu a čakajú na vhodný úlovok. Podobne poľovníci sa zas ukrývajú v húštine alebo za kríkom a bez po­hybu vyčkávajú, až sa objaví srnka alebo diviak. Aj ten najmenší úlovok prináša radosť vášnivému po­ľovníkovi.

Na postriežku chodia obyčajne muži. Donedávna to aspoň tak bývalo. Dnes však „nosia nohavice" aj mnohé ženy. A aj ony, najmä mladé, chodia na „postriežku". Nechodia však s puškami a udicami, lebo nelovia ryby alebo diviaky či srnky, ale nastavujú pasce mužom.

Pozrime sa na jednu „poľovnícku na postriežke"! V istom mestečku, neďaleko od stanice je útul­

ná kaviareň. Vošla do nej šumná dievčina a sadla si tak, aby mala dobrý výhľad ku dverám. Čaká na „korisť", je na „postriežke". A vhodná „korisť" sa aj objavila. Do kaviarne vkročil šikovný mladík, ktorý sa jej hneď pozdával.

Privolala ho k svojmu stolu, obsypávala ho než­nými rečičkami, kde-tu sa dotieravo dotkla jeho ru­ky, iskrivými pohľadmi sa mu zarezávala do tváre. Chcel odísť, aby nezmeškal autobus, ktorým sa mal dostať do svojej vzdialenej dediny, ona ho však zdržiavala, lebo mala svoj plán. O chvíľu sa mladík pozrie na hodinky a zistí, že mu odišiel posledný spoj. Čo teraz? Ako sa dostane domov? Šarmantná dievčina sa vynašla a ponúkla mu pomoc. Pomôcť

33

niekomu v núdzi a ešte s veľkou ochotou, to by mo­hol byť prejav kresťanskej lásky. Hovorí mu, že má doma dve izby, môže u nej pokojne prespať a za­včas ráno pôjde rovno do práce. Ponuku prijal, a tá sa mu stala osudnou. O dva týždne mu dievčina oznámila, že je v druhom stave. Čo mal robiť, za­čal sa v duchu pripravovať na svadbu. Je otcom, musí si ju vziať.

Ubiehali týždne, snúbenci sa občas stretávali a pomaly sa pripravovali na svadbu. Náš mládenec sa na ňu aj tešil, prečo by aj nie? Veď si privedie do domu dievča z mesta, také veselé stvorenie, ktoré mu preukazuje vrelú lásku na každom kroku. Nádejal sa, že bude mať šťastné manželstvo.

Zosobášili sa. Dieťa sa narodilo, síce predčasne, ale manžel z toho nerobil nijaké závery. Deti sa predsa rodia nielen v deviatom, ale aj v ôsmom i siedmom mesiaci a môžu sa dokonca narodiť aj eš­te o niečo skôr.

Manželka však často odchádzala, niekedy aj na dlhší čas - podľa jej udania - k blízkemu príbuzné­mu, ktorý býval vo vzdialenom meste. Znepokojovalo ho to, ale mal manželku rád, všeličo jej vedel prepáčiť. Nakoniec však tá milovaná a tak nežne milujúca žienka opustila svojho manžela a nasťahovala sa k svojmu „príbuznému", ktorý bol v skutočnosti prirodzeným otcom dieťaťa. Nič ne­tušiaceho mládenca „ulovila", lebo jej milenec v tom čase ešte nebol rozvedený.

Vynikajúca „poľovnícka", s vynikajúcou straté­giou! Mohla sa stať slobodnou matkou a vyčkať, až sa rozvedie jej milenec so svojou zákonitou man-

34

želkou, ale ona nechcela byť slobodnou matkou, ra­dšej si „zapoľovala", aby ulovený mladík načas za­kryl jej hanbu.

Takto pochodil dedinský mládenec, ktorý poza­budol, že dnes chodia na postriežku aj dievčatá, aby ulovili nič netušiaceho mladíka, z ktorého by si chceli urobiť dočasného alebo trvalého partnera. Táto mala „súcit" so svojou korisťou, chytila ho síce do siete, ale po krátkom čase ho pustila na slobodu, do prírody.

Rozvod bol jednoduchý, bez problémov. Poľovnícka sa priznala k podvodu a prirodzený otec dieťaťa sa priznal k otcovstvu. Podvodom vylákaný súhlas k manželstvu zneplatňuje manželstvo. Kán. 1098: Kto uzatvára manželstvo oklamaný podvo­dom, vykonaným na získanie súhlasu ohľadne ne­jakej vlastnosti druhej stránky, ktorá svojou priro­dzenosťou môže ťažko narušiť manželské spolu­nažívanie, uzaviera ho neplatne.

35

6. Podvod Panic a panna - dve vzácne slová v našom slovní­

ku označujú tých, ktorých ozdobou je anjelská čnosť - sv. čistota. Sv. Cirkev, naša spoločná matka, nemôže nezdôrazňovať mládeži, že jej najdrahším duchov­ným pokladom je práve táto čnosť. Preto ideálom našej mládeže je a bude: čistý a čistá až k oltáru.

A od sobáša ťa zaväzuje manželská čistota, spo­jená s manželskou vernosťou. Pri uzatváraní sviatostného manželstva pod prísahou sa zaväzujú novomanželia, že si zachovajú vernosť po celý čas, pokiaľ ich smrť nerozdvojí. Mnohé manželstvá by neboli stroskotali, keby sa bolo pamätalo na túto prísahu. Žiaľ, zabúdajú už, zabúdajú ženy. Dievčatá, prečo lákate ženatých mužov k nevere? Uvedomte si, že rozbíjate rodinu, deťom beriete ot­ca! A ty, manžel a otec detí, pozri si častejšie ten symbol vernosti, snubný prsteň, a zachovaj sa vša­de tak, aby si mohol vždy spokojne pozrieť do očí svojej milujúcej, obetavej manželke!

Každý normálny muž pri vstupe do manželstva dúfa, že zakotví v usporiadanom rodinnom kruhu, každá dievčina túži po materstve. Aká nešťastná bola kedysi Anna, manželka Elkanova (1 Sam 1, 2), keď ju Pán nepožehnal deťmi. Pred svätostánkom v Šile vylievala bôľ svojho srdca a prosila, aby jej dobrotivý Boh dožičil radosť z dieťaťa. Jej prosba sa zmenila v radostnú skutočnosť. Stala sa matkou Samuela, veľkého duchovného vodcu Izraela.

Dedinský mladík bol zamestnaný v meste a tam si našiel dievča. Nazdával sa, že je to poklad, ktorý ho

36

bude obšťastňovať po celý život. Po nejakom čase mu milá oznámi, že čaká dieťa. Po takýchto zvestiach obyčajne nasleduje sobáš. Tak sa stalo aj v tomto prí­pade, lebo mladík bol presvedčený, že je otcom oča­kávaného dieťaťa. Pri svadobnej hostine si všimol, že neveste prišiel blahoželať s veľkou kyticou riaditeľ podniku, v ktorom bola zamestnaná. Bol priam une­sený toľkou pozornosťou riaditeľa. Gratuláciou sa však jeho pozornosť nekončila. Pán riaditeľ častejšie prichádzal k nim na návštevu. Mladý manžel si uve­domoval, že ten vrelý vzťah pána riaditeľa sa nevzťa­huje na oboch, ale patrí výlučne manželke. Pán ria­diteľ ešte radšej prichádzal na návštevu, keď sa do­zvedel, že manžel nie je doma. Tak ho viackrát našiel v dome, keď sa vrátil z práce v nepredvídanom čase. Začal upodozrievať manželku, ale zatiaľ len v duchu.

Začali škriepky a nedorozumenia. Niet divu, v manželovom srdci to už vrelo. Raz došlo k nedo­rozumeniu kvôli dieťaťu. Manželka v rozhorčení vykríkla: „Čo ťa do dieťaťa, však aj tak nie je tvoje!" Táto výpoveď mu otvárala oči a všeličo vyvolávala z pamäti. Nakoniec sa obrátil na prokuratúru. Žia­dal, aby sa zistilo otcovstvo dieťaťa, lebo má vážne podozrenie, že nie je jeho.

Prokuratúra nariadila odborné vyšetrenie prípa­du. Výsledok: manžel bol úplne vylúčený z otcov­stva. Pod tlakom tejto skutočnosti sa manželka pri­znala a za otca dieťaťa označila svojho riaditeľa. Ten sa potom rozviedol so svojou manželkou a vzal si tú, ktorá oklamala dobromyseľného mladíka.

Pýtame sa: prečo dievčina oklamala tohto mlá­denca? Prečo mu chcela prisúdiť otcovstvo?

37

Klamstvom, podvodom ho získala pre manželstvo, aby v ňom mala poistku. Nemala ešte istotu, či sa pán riaditeľ kvôli nej rozvedie.

U starých Izraelitov bola zaužívaná zvyklosť, že novomanželia začali spoločný život až po roku od zásnubných obradov, ktoré boli zároveň sobášnymi obradmi. Ten rok bol vyčkávacou lehotou, aby mal manžel istotu, že si berie pannu, prípadne dievča, ktoré nečaká dieťa od iného.

Nebola by vhodná takáto regula aj dnes? Určite nie! Demoralizovaná žena by sa nezastavila ani pred tajne vykonanou interrupciou, len aby dosiahla svoj cieľ.

Predpokladom šťastných manželstiev môže byť iba mravná obnova mládeže. Ako môžu vytvárať šťastné manželstvá takí jedinci, ktorí počas vážnej známosti udržujú aj ďalšie intímne vzťahy?

Príslovie hovorí: nekupuj mačku vo vreci! Kto hodlá uzavrieť manželstvo, má si poriadne preveriť svojho budúceho partnera, a to po zdravotnej, psy­chickej i morálnej stránke.

Nejedného ženie do známosti len nízka vášeň. Čoskoro sa dostavia následky. Uzatvárajú sa manžel­stvá, ale až pod tlakom gravidity dievčaťa, neraz bez úprimnej lásky a bez zrelého rozhodnutia. Začnú spoločný život a čoskoro zistia, že sa k sebe nehodia, začas si strpčujú život a potom sa rozídu a rozvedú.

Drahí bratia a milé sestry, nezačínajte si s ľuďmi bez pevných životných zásad, bez hlbšej viery, s ľuď­mi, ktorí nemajú žiadne morálne zábrany, lebo títo často podvádzajú, klamú, a to aj pri takých závaž­ných okolnostiach, ako je uzatváranie manželstva.

Preto zvýšená opatrnosť nadovšetko!

38

7. Byt novomanželov

Čítal som o jednej vyspelej krajine, v ktorej sa zachováva nepísaný zákon, podľa ktorého muž sa má ženiť až potom, keď má isté zamestnanie a má usporených niekoľko tisíc na zariadenie domácnos­ti. Je to múdra a praktická zvyklosť. Viackrát som počul uštipačnú poznámku na adresu zaťa: prišiel do nášho domu v jedných trenírkach. Starostlivá matka pripravuje slušnú výbavu svojej dcére, ale nemala by zabúdať, aby aj syn bol primerane pri­chystaný na začiatok rodinného života.

Pekná je to vec, keď mladí manželia začínajú spo­ločný život s primeranou výbavou. To je tá hmotná stránka. Oveľa dôležitejšia je duchovná výbava mla­dých ľudí. Manželstvo sa buduje na úprimnej láske a rodina sa upevňuje vierou. Požehnanie viery sa jas­ne prejaví v spoločnom rodinnom živote, vo vzájom­nom porozumení a v spokojnom spolunažívaní. Vzorné kresťanské rodiny nájdeme tam, kde si novo­manželia priniesli so sebou živú vieru a obetavú lásku.

Rodina nemôže lietať vo vzduchu, potrebuje pri­merané bývanie. Tak je to v širokej rodine lietav-cov, vtákov. Každý pár si pripraví samostatný byt, svoje hniezdo, v ktorom vychováva svoje mláďatá. Nakoľko je to len možné, mali by sme novomanže­lom dopriať samostatný byt, v krajných prípadoch aspoň najnutnejšie súkromie. Mnohé rodiny stros­kotali, lebo nemali samostatný byt, svoje súkromie. Horšie to dopadne tam, kde sa do mladých ľudí dik­tátorský miešajú rodičia, najmä matky.

39

Predmanželská známosť je potrebná, aby sa mladí vzájomne dobre poznali. Ale do manželstva nech vstupujú až potom, keď sa presvedčia, že si budú uľahčovať a spríjemňovať spoločný život.

Čas známosti má ešte jedno závažné poslanie. Snúbenci si musia doriešiť všetky otázky, problémy, ktoré by mohli narušiť ich pekné vzťahy. Medzi tie­to závažné otázky patrí aj budúce bývanie. Musia sa dohodnúť, kde a ako budú bývať po sobáši. Vždy som kládol snúbencom pri predmanželskom poho­vore otázky: Kde budete bývať? Ak budete u ro­dičov, máte tam zaistené to najnutnejšie súkromie? Nebudú do vás rušivo zasahovať rodičia? Budete prispievať rodičom na stravu, na udržovanie do­mácnosti? Dohodli ste sa o tom s rodičmi? Pomerne málo je takých prípadov, že novomanželia sa môžu hneď po sobáši nasťahovať do vlastného bytu. Obyčajne prechodne zostávajú u rodičov, jedných alebo druhých. Ideálom by bolo, aby sa mladí ľudia pred rodičmi dohodli, kde budú bývať. Táto doho­da musí byť bezpodmienečne doriešená ešte pred sobášom. Prečo? Mnohé manželstvá sa rozpadli preto, lebo sa mladí po sobáši nevedeli dohodnúť, kde budú bývať.

Uvediem aspoň dva prípady z mnohých. Počas vojenskej služby sa zoznámil mladík

z väčšieho mesta s dedinským dievčaťom. Proti zná­mosti nikto nič nenamietal. Mladí sa k sebe ozaj ho­dili. Sobáš sa konal ešte počas vojenskej služby že­nícha. Brali sa z úprimnej vzájomnej lásky, obidva­ja mali úmysel natrvalo žiť v peknej zhode a zacho­vať si vernosť. Teda uzavreli platné manželstvo.

40

Čo sa však stalo, keď sa vrátil mladý manžel do civilu? Prišiel k manželke a volal ju, aby išla bývať k nemu do mesta, k jeho rodičom, kde budú mať pre seba dve samostatné miestnosti. Jeho rodičia už našli aj zamestnanie pre nevestu. Svojej manželke vysvetľoval, že chce bývať v meste preto, lebo tam má výhodné zamestnanie a všetky predpoklady na pekný rodinný život. Lenže mladá manželka ne­chcela opustiť svojich rodičov. Bola navyknutá na svoju rodinu, svojich blízkych príbuzných. Jej mat­ka, ktorá nebola zamestnaná, varila, upratovala, prala, starala sa o celú domácnosť. Dcéra si žila vo veľkom pohodlí - matka ju zhýčkala. Dva roky sa na­vzájom naťahovali, jeden pozýval k sebe druhého, až to omrzelo manžela a podal žiadosť o rozvod.

Platné manželstvo sa rozpadlo len preto, lebo si rozumne nedoriešili otázku, kde budú bývať po so­báši. Na otázke nedoriešeného bývania zomrelo šťastie manželov. Či to nie je na uváženie?

Keď jedno zdôrazňujem, nemôžem zabudnúť na druhé. Musím pripomenúť, že pravá láska je tr­pezlivá, takú si musia snúbenci priniesť k oltáru a vložiť do manželskej zmluvy, lebo bez trpezli­vosti sa nedajú vytvoriť ideálne podmienky spoloč­ného bývania.

Spomeniem iný obdobný prípad. Dvaja mladí ľudia sa stretli v malebnom rekreačnom prostredí. Obidvaja si tam liečili malú zdravotnú chybičku, ktorá nebola prekážkou vážnej známosti. Mládenec s pekným zamestnaním býval u rodičov na západnom Slovensku. Pochádzal z početnej ro­diny, kde dostal dobrú náboženskú výchovu.

41

Dievča bolo jediným dieťaťom rodičov, ktorí bý­vali pod Tatrami. Silno bola napojená na rodičovský dom, kde hlavným dirigentom bola matka. Jej skry­tou túžbou bolo udržať si dievku pri sebe, preto ce­lú réžiu svadby vzala na seba. Budúci zať sa jej ľú­bil, ale ako ho presvedčiť, aby jej nezobral dcéru priďaleko? Vedela, že budúci zať pochádza z úprim­ne veriacej rodiny, a bola si tiež vedomá, že veriaci katolík pokladá manželstvo za trvalý, nerozlučiteľ­ný záväzok, preto došla k záveru, že cirkevný sobáš bude najistejšou zárukou, že svoju manželku ne­opustí za žiadnych okolností. V miestnom kostole nechcela sobáš mať, aby jej manžel na vysokom poste neprišiel o zamestnanie. Zariadila sobáš v meste, ďaleko od bydliska.

Pred sobášom budúci zať len tak letmo spome­nul, že by mohli po sobáši bývať u jeho rodičov, kde je dosť miesta, prípadne v meste, kde je za­mestnaný, tam má prisľúbený byt od podniku. S bývaním u jeho rodičov nesúhlasili, ale proti dru­hej možnosti nič nenamietali.

Po sobáši bolo všetko ináč. Svokra hneď navr­hovala zaťovi, aby býval u nich, že mu určite nájde zamestnanie. Sľubovala, ale nenašla. Potom zas mladá pani mala námietky, že nemôže ísť do mes­ta, kde je zamestnaný manžel, lebo by tým utrpel jej zdravotný stav. Výhovorky a námietky sa stále opakovali a rôzne odôvodňovali, až nakoniec mla­dý pán požiadal o rozvod. Žiadal aj o vyhlásenie ne­platnosti svojho manželstva z viacerých príčin, ale pred cirkevným súdom neuspel. Prečo? Obidvaja vstupovali do manželstva úplne slobodne, nikto ich

42

nenútil, brali sa z lásky, manželský súhlas bol úpl­ne bezchybný.

Bolo to platne uzavreté manželstvo a znovu musím pripomenúť, že šťastie mladých manželov umrelo preto, lebo si pred svadbou nedoriešili otáz­ku, kde budú bývať po sobáši. Každý mal svoju predstavu o spoločnom bývaní. Chyba sa stala, že sa nedohodli pred sobášom. Otázku spoločného bý­vania nestačí len nadhodiť, tá musí byť rozumne a do dôsledkov doriešená, aby z toho vyšla vzájom­ná záväzná dohoda.

Matky, nemiešajte sa do šťastného manželstva svojich detí! Predstavím vám matku, ktorá stále na­liehala na svojho syna, aby išiel k nej bývať spolu s nevestou. A keď sa nevesta nechcela k nej presťa­hovať, lebo ju poznala a tušila problémy, nahovára­la matka syna, aby sa s manželkou rozviedol. Našťastie láska k žene bola mocnejšia ako láska k matke, presne podľa slov: Preto opustí muž otca, matku a bude sa pridržiavať svojej manželky.

Často sa poukazuje na veľký počet rozvodov. Nezabúdajme, že vinu na tom nemajú vždy len mladí ľudia, ale neraz aj ich nerozvážni rodičia.

Po platne uzavretom manželstve nemôže nasle­dovať rozsudok neplatnosti. Manželia sa rozídu, prípadne aj rozvedú, ale skutočné životné šťastie je stratené.

43

8. Nechcel deti

Kresťanské manželstvo vyžaduje ako podstatné vlastnosti trvalosť, nerozlučiteľnosť a manželskú vernosť, ale základným cieľom manželstva je zalo­ženie rodiny. Toto má mať na zreteli každý dospelý kresťan katolík, ktorý hodlá uzavrieť sviatostné manželstvo.

Teda podstatné vlastnosti kresťanského manžel­stva sú: Nerozlučiteľnosť, manželská vernosť a ochota s láskou prijať deti. Kto by vylúčil z man­želského súhlasu čo len jednu z týchto podstatných vlastností, neuzavrie platné manželstvo. Kto sa roz­hodne pre manželstvo, má do neho vstupovať s čis­tým, úprimným úmyslom.

Predstavme si napríklad budovu, ktorej všetka záťaž spočíva na troch pilieroch. Keď zbúraš jeden z nich, žrúti sa celá budova. Tak je to aj s manžel­stvom. Sobášny obrad sa môže vykonať bez najmenšej chyby. To zistí človek očami a ušami. Kto však vnikne do ľudskej mysle? Tam môže byť ulo­žený podvod, klamstvo a rôzne výhrady.

Pozrime sa na tento prípad. Štyridsaťročnému mužovi zomrie manželka. Zostanú mu tri neza­opatrené deti. Jeho položenie nie je ľahké. Príde zo zamestnania, doma ho čaká ďalšia rozmanitá prá­ca. Varí, perie, pracuje v záhrade atď. Hľadá si po­mocníčku. Vyhliadne si staršiu dievku, ktorá preja­ví ochotu, že sa mu bude starať o deti. Počas zná­mosti jej neraz spomenie, že by nechcel mať ďalšie deti. Dievča však neberie vážne tieto jeho pripo-

44

mienky. Nádeja sa, že až budú spolu, upustí od ta­kéhoto zámeru a sama sa raz stane šťastnou mat­kou svojho vlastného dieťaťa.

Zosobášia sa a po svadbe zisťuje, že jeho naráž­ky boli cieľavedomé. On vstupoval do manželstva s pevným rozhodnutím, že sa bude všemožne vy­hýbať riadnym manželským stykom, aby nenastalo počatie.

Dievčina dlho čakala na partnera, a keď ho naš­la, veľmi sa sklamala. Keď sa presvedčila, že vo svo­jom zámere je neoblomný a v manželke vidí len slúžku a hračku svojich rozmarov, opustila ho a po­žiadala o rozvod a neskoršie o vyhlásenie neplat­nosti svojho manželstva. Bola to oprávnená žiadosť. Dokázalo sa, že muž úmyselne vylúčil z manžel­ského súhlasu deti. Takéto manželstvo je neplatné, lebo je namierené proti samej podstate manželstva. Manželstvo je sviatosť, Božia ustanovizeň, veľká sviatosť (pozri Ef 5, 32), no nie hniezdo nečistoty.

Uvediem podstatnú časť z obradu sviatosti man­želstva. Prv než snúbenci pristúpia k sobášnej zmluve a vyjadria svoj manželský súhlas, dostanú tri otázky:

/. Rozhodli ste sa uzavrieť sviatostné manžel­stvo. ...Preto sa vás pred Bohom a Cirkvou pýtam: Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné?

2. Ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vo vzá­jomnej úcte po celý život?

3. Chcete si založiť rodinu. Pýtam sa vás pred Bohom a Cirkvou. Ste ochotní s láskou prijať deti ako Boží dar a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi?

45

Kladnou odpoveďou na tieto otázky prehlasujú snúbenci, že chcú uzavrieť sviatostný manželský zväzok, ktorý vyžaduje tri podstatné vlastnosti: ne­rozlučiteľnosť, manželskú vernosť a láskyplné pri­jatie detí.

Toto sa zdôrazňuje v manželskom súhlase: Beriem si M. za svoju manželku/svojho man­žela. Sľubujem pred všemohúcim Bohom, že jej (jemu) budem verným manželom (vernou manželkou) a že ju (ho) nikdy neopustím ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, a že ju (ho) budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Kto chce napadnúť neplatnosť manželstva pre

vylúčenie niektorej podstatnej vlastnosti zo strany druhého partnera, musí dokázať, že manželský súhlas simuloval, čiže slovami sľuboval, ale v duchu vylučoval, predstieral pravdu, čiže v skutočnosti klamal.

46

9. Manželstvo s podmienkou

Pohania obdivovali prvých kresťanov, keď videli ich vzájomnú lásku a veľkodušnú pomoc. Ukazovali na nich: pozrite sa, ako sa milujú. Svätý Lukáš ho­vorí, že tvorili akoby jednu dušu, jedno srdce.

Toto je ideál, ktorý by sa mal realizovať v každej rodine. Manželia by mali byť dokonale zjednotení zväzkom lásky, z dvoch duší by sa mala stať jedna duša, z dvoch sŕdc jedno srdce. Šťastná rodina, kde žijú manželia v porozumení, keď majú rovnaké zmýšľanie, rovnaké náhľady na život, ten istý sve­tonázor. Veriaci muž sa môže dobre cítiť v rodine len vtedy, keď má pri sebe veriacu manželku. Túžime po rodinách, v ktorých sa manželia spoloč­ne modlia, spoločne navštevujú nedeľné a sviatoč­né sväté omše, spoločne pristupujú k sviatostiam. V takýchto rodinách sa darí aj výchova detí. Obidvaja manželia vnášajú do duší svojich detí to­ho istého ducha viery a mravov. V usporiadanej ka­tolíckej rodine vládne jedna duša, jedno srdce.

Po takejto rodine túžila mladá vzdelaná žena s pekným zamestnaním. Dozvedel sa o nej ľahko­myseľný mladý muž, ktorý hľadal ženu, na úkor ktorej by sa mohol priživovať a pri jej dobrom zá­robku by nemusel sústavne a svedomito pracovať. Bývali ďaleko od seba, nemohli sa často schádzať, preto mladá lekárnička nemala možnosť hneď na­hliadnuť do jeho nevereckej duše. Keď prišiel na ná­vštevu v nedeľu, vždy ho pozývala na svätú omšu. Spočiatku sa jej zdalo, že to robí s takou ochotou,

47

ako keď ho pozýva na prechádzku. Postupne si vše­ličo začína všímať úprimne veriaca duša. Badala, že v kostole stojí bez záujmu ako telefónny stĺp. Preto pri rozhovoroch častejšie pripomínala, že ona si predstavuje šťastné manželstvo len vtedy, keď obi­dvaja sú úprimne veriaci ľudia. Pozorne ho sledova­la a čakala na nejaký prejav jeho viery. A konečný jej úsudok o nápadníkovi? Veľká ľahostajnosť a po­vrchnosť vo viere. Takého muža nechcela mať pri sebe.

Preto ho vyzvala, aby sa jej zaprisahal, že je ve­riaci človek. Pritom nezabudla dodať: „Ja chcem uzavrieť manželstvo len s veriacim človekom." Keď vypočul túto jej kategorickú podmienku a nechcel ju stratiť, zaprisahal sa, že je veriaci, že mu záleží, aby aj ich deti boli po katolícky pokrstené a nábo­žensky vychovávané.

Krátko po tejto epizóde sa zosobášili. Ale čosko­ro sa vykľulo čierne kurča zo škrupiny. Manžel ne­chcel chodiť na svätú omšu. Dôvod? Vraj si chce v nedeľu odpočinúť a upokojiť nervy. Na svätú spo­veď nešiel, lebo - ako hovoril - nemá nijaké hriechy. Otvorene si robil posmešky z veriacich ľudí. Pri druhom dieťati bol zásadne proti krstu. Ukázal sa ako bezočivý a bezcharakterný ateista. Manželka sa stále za neho modlila, dúfala, že sa spamätá, pre­to ho nechcela hneď opustiť, už aj kvôli deťom. Nádej umiera posledná.

Trpezlivosť má tiež svoje hranice. Nešťastná man­želka došla k záveru, že musí zachrániť deti pred zhubnou nákazou, ktorú širil ich otec. Preto sa roz­hodla pre radikálny rez, jednoducho ho opustila.

48

Hoci bola veriaca a zvyknutá prinášať obety, muse­la to urobiť v záujme detí, ktoré chcel ateizovať.

Podala na cirkevný súd žiadosť o anulovanie manželstva. Dokázalo sa, že milý pán vieru len predstieral, jeho manželský súhlas bol chybný, ne­mal úmysel dodržať, čo sľúbil. Dokázalo sa, že bol a zostal ateistom. Pred manželkou sa zaprisahal, že je veriaci, ale to bola falošná prísaha. Manželka chcela uzavrieť manželstvo len s veriacim partne­rom a na sobáš išla s podmienkou: moje manžel­stvo bude platné len vtedy, ak ženích je veriaci člo­vek. Nazdávala sa, že k oltáru ide s veriacim člove­kom, ale v skutočnosti išla s ateistom. Bola okla­maná. Podmienka, ktorú vložila do manželského súhlasu, sa nesplnila, preto manželstvo bolo ne­platne uzavreté.

Klamal ju počas celej známosti, oklamal ju aj pri oltári. Kedysi sme prejednávali pri súde podobné sporné miešané manželstvo a vtedy niekdajší pred­seda súdu poznamenal: „Kto vždy klame, o tom sa dá s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že klame aj pri oltári, pri skladaní manželského sľubu. Manželstvo, ktoré sa uzaviera s klamstvom na perách, nemôže byť Božím dielom."

Z katolíckych rodín majú vychádzať veriaci kres­ťania katolíci. Zárukou takejto rodinnej výchovy môžu byť len takí manželia, ktorí svoju úprimnú vieru aj prežívajú. Z rodín, kde je viera len prázd­nou formalitou, nemôžu vychádzať skutočne veria­ci ľudia.

Cirkev svätá povoľuje za určitých podmienok aj manželstvá s rozličným náboženstvom partnerov,

49

ba aj také manželstvá, v ktorých jedna stránka je nepokrstená, bez vyznania, bez príslušnosti k neja­kej náboženskej spoločnosti. Tie podmienky sú: ne­katolícka stránka sa osvedčí pred svedkami, že súhlasí, aby boli všetky deti po katolícky pokrstené, v katolíckom duchu vychovávané a svojej katolíckej stránke nebude prekážať v plnení všetkých nábo­ženských povinností. Ak tieto záruky dáva priro­dzene čestný človek, predpokladá sa, že aj dodrží, čo sľúbil. Kto daný sľub porušuje hneď po sobáši, u toho ťažko predpokladať, že uzavieral manželstvo s čistým úmyslom.

Žiaľ, miešané manželstvá nepriniesli sv. Cirkvi veľa radosti. Príčinou toho sú vierolomní ľudia, čo sľubujú, dávajú čestné prehlásenia, záruky, ale ich neplnia. Takéto nesúrodé manželstvá by sa mali po­voľovať len vtedy, keď katolícka stránka dáva oprávnenú záruku svojím uvedomelým kresťan­ským životom, že dokáže udržať katolíckeho ducha v rodine aj za ťažkých okolností, aj napriek prípad­nému tlaku nekatolíckej stránky.

50

10. Známosti vojakov

Slovenský mladík so stredoškolským vzdelaním nastúpil na základnú vojenskú službu do Čiech. Mal príležitosť pohybovať sa po veľkom historic­kom meste.

Nie je to nič mimoriadne, keď sa dievčence ob­zerajú po šikovných uniformovaných chlapcoch, a títo zas radi vyhľadávajú známosti, aby mali prí­jemnú spoločnosť pri sobotňajších a nedeľných vy­chádzkach.

Stalo sa, že šarmantná aranžérka sa na zábave za­hľadela do driečneho slovenského vojačika. Stretávali sa a známosť sa utužovala. Vojenská služ­ba sa skončila, ale známosť pokračovala, a keď sa ne­mohli často stretávať osobne, aspoň listy si vymieňa­li. Nakoniec sa rozhodli, že svoju vzájomnú lásku spečatia sobášom. Katolícky mladík žiadal, aby bol sobáš na Slovensku v katolíckom kostole. Súhlasila, veď aj ona bola pokrstená. Na všetko pristala, túžila totiž po dobrodružstve. Výlet na Slovensko a všetko, čo sa dialo okolo svadby v rázovitej slovenskej de­dinke, bolo pre ňu takmer dobrodružným zážitkom.

Svadba bola spestrená veselými folklórnymi zvykmi, o dobrú náladu nebolo núdze. Po sobáši sa obidvaja vrátili do Čiech. Ona tam mala nielen dobré zamestnanie, ale aj staré a milé známosti. A našlo sa zamestnanie aj pre urasteného a praco­vitého Slováka.

Začal spoločný život dvoch mladých ľudí. Každý mal svoju povahu, svoje záľuby, svoj životný štýl.

51

Mladý pán by bol najradšej sedel doma a tešil sa so svojou vyvolenou holubičkou. Mladá pani však bo­la navyknutá na spoločnosť, rada si chodievala po­sedieť do kaviarne, podebatovať si tam so svojimi priateľmi, nechýbala ani na jednej zábave, veď vša­de sa stretávala so svojimi ctiteľmi.

Náš Janko spomínal pri súdnom výsluchu: „Krátko po sobáši som išiel s ňou do kaviarne. Udivovalo ma, že ju pozdravovali a milým úsme­vom vítali viacerí dôstojníci. Zarábal som pomerne dosť, ale manželke to nestačilo. Našla mi zamest­nanie kdesi na pohraničí v drevárskom podniku. Tam som zarobil o dvetisíc korún viac. Nevýhoda bola v tom, že som bol ďaleko od manželky, vracal som sa k nej po dvoch týždňoch. Jej to vyhovovalo, nechýbal som jej. Mnohí ju obletovali.

Keď podnik skončil svoje poslanie, musel som si hľadať novú prácu. O prácu nebolo núdze, ale záro­bok bol omnoho menší. Vtedy nastali medzi nami váž­ne roztržky. Moja drahá Libuška mi otvorene poveda­la, že pri takých zárobkoch nemá o mňa záujem. Nakoniec ma fakticky vyhnala. Nezostávalo mi nič iné, len sa vrátiť na Slovensko k svojim rodičom. Našiel som si zamestnanie v neďalekom meste a čakal som, že zmení svoje odmietavé stanovisko voči mne, ale darmo som čakal. Všetko možné som podnikal, pí­sal som jej, občas som jej telefonoval do zamestnania, len aby sa náš vzťah upravil, ale nepochodil som."

Tento mladý muž si založil na Slovensku novú rodinu. Ako človek vychovaný katolíckymi rodičmi túžil po usporiadanej rodine, ktorej základom je sviatostné manželstvo.

52

Podal si žiadosť na diecézny cirkevný súd, aby je­ho prvé manželstvo, ktoré uzavrel v kostole s Libušou, bolo vyhlásené za neplatné. Prišiel totiž k presvedčeniu, že Libuša nemala úmysel uzavrieť trvalé, nerozlučiteľné manželstvo a v ňom zachová­vať manželskú vernosť. Súd vypočul žiadateľa, kto­rý dôkladne vykreslil criarakter svojej manželky. Boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí priniesli dosť svetla do tohto nevydareného manželstva. Tak na­príklad, keď sa Libuša vrátila do Čiech po cirkev­nom sobáši, pýtali sa jej priatelia a príbuzní, ako to bolo na slovenskej svadbe, a ona vravela: „To vám byla veliká legrace v kostele i na hostine." Iný sve­dok poznamenal: „V kostole pred oltárom sa stále obzerala, rozprávala, smiala. Zdalo sa, že si vôbec neuvedomuje vážnosť chvíle." Sobášny obrad bol pre ňu - ako sa sama vyjadrila - „legrace", čiže čisto bezduchá, formálna a dokonca zábavná záležitosť.

Cirkevný súd sa viackrát pokúšal predvolať Libušu na výsluch. Lenže ona na výzvu Interdiecézneho cirkevného súdu v Prahe nereago­vala. Čo tu robiť, ako dokázať s morálnou istotou, že to manželstvo bolo neplatne uzavreté, že len ona má vinu na rozpade manželstva? Nešťastný muž prišiel ku mne a prosil, aby som mu pomohol dostať sa z toho nešťastného manželstva. Povedal som mu: „Rád by som vám pomohol, ale musel by som sa osobne s ňou stretnúť a dostať od nej takú výpoveď, ktorá by ma presvedčila o neplatnosti manželstva."

Jedného krásneho dňa sme sa vybrali od Trenčína autom do západných Čiech. Vyhľadal som ju. Bývala v krásnej vile v blízkosti lesa na okraji

53

mesta. Zazvonil som, ozvali sa deti a oznámili mi, že pani Libuša príde až po 14. hodine. Našiel som si vhodné miesto a tam som vyčkával na jej príchod. Pokúšam sa znovu, otvorila mi mladá pani a z jej po­hľadu som mal pocit, že ma vyhodí. Vedľa nej stáli dve odrastené deti, možno sa ma zľakla. Ale keď vi­dela, že nevyzerám na zbojníka, pozvala ma do obý­vačky. Pomaly sa rozprúdil rozhovor. Vyvíjal som všetko úsilie, aby som sa dozvedel, čo som hľadal. Samozrejme, muselo predchádzať „captatio benevo-lentiae". Medzi rečou som sa jej opýtal: „Keď ste uzavierali manželstvo na Slovensku, mali ste vtedy úmysel natrvalo žiť s Jankom?" Vtedy vstala z fotel­ky, roztiahla ruky a slávnostne vyhlásila: „Prosím vás, co jsme v stredoveku? Kdo by vydržel s jedním mužem po celý život!"

Originálne priznanie mladej aranžérky. Otázku som ešte raz zopakoval s menšou obmenou: „Mali ste vtedy úmysel, že sa raz rozídete, keď vám Janko nebude vyhovovať?" Odpoveď: „To jsem predpokla­dala, že se naše manželství jednou rozpadne."

Bol som rád, že dlhá cesta nebola zbytočná. Poďakoval som sa milej Libuši za láskavé prijatie, odišiel som do blízkeho lesa a tam som si zaznačil všetko, čo mi povedala. Od susedov som sa dozve­del, že pani Libuša žije so starým, slobodným advo­kátom. Prečo nie? Zdedí po ňom krásnu vilu. Keď večerom odchádza do kaviarne alebo na zábavu, starý pán ju vraj prosí: „Libuško, jen se mi vrať!"

K Jankovi sa Libuša nevrátila, žije si svojím ži­votom, podľa svojej vierouky a morálky. Má svoj vlastný životný štýl.

54

Po anulovaní manželstva Janko prijal sviatostné manželstvo a je spokojný pri svojej skromnej manžel­ke, ktorá mu vychováva deti v kresťanskom duchu.

Pred cirkevným súdom sme už riešili viacero podobných rozvrátených manželstiev. Naši chlapci počas prezenčnej vojenskej služby nadväzujú zná­mosť s dievčatami, ktorých minulosť nepoznajú. Najčastejšie sú to prelietavé kukučky, ktoré súčasne udržujú viacero intímnych známostí. Keď sa dosta­via následky, vyberú si toho, ktorý sa im najlepšie pozdáva. Lenže čomu sa naučili za slobodná, to opakujú aj po sobáši. Do manželstva vstupujú s predstavou, že manžel bude dobrou clonou, za ktorou sa ukryjú aj iní milenci.

Skúsenosť radí každému mladíkovi, aby konal podľa osvedčeného príslovia: desať ráz meraj a až potom strihaj! Najprv si zisti, čo je to za dievča, s ktorým chceš nadviazať známosť. Vyzvedaj sa, z akej rodiny pochádza, či sa správa podľa mrav­ných kresťanských zásad, či nevyhľadáva pochybné známosti, či nie je túlavé. Veľmi dôležité je tiež zis­tiť, či sa v rodine, z ktorej pochádza dievča, nevy­skytujú príbuzní, ktorí trpia rôznymi psychickými problémami či chorobami. Z takýchto rodín dosť často vychádzajú jedinci, ktorí sa skôr-neskôr duševne zrútia, najmä keď narazia na väčšiu záťaž, bez ktorej nie je mysliteľný rodinný život.

Preto, mládenci, radím zvýšenú opatrnosť, os­tražitosť!

Kto vylúči z manželského súhlasu niektorú pod­statnú vlastnosť manželstva, vernosť alebo trvalosť, uzatvára neplatné manželstvo.

55

11. Náhodné stretnutie

Ostražitosť radím nielen mládencom, ale aj diev­čatám.

Zastavila sa u mňa známa zdravotná sestra s veľ­mi natešenou, až rozjarenou tvárou. Čo ju dovied­lo? Prišla sa pochváliť, že sa vo vlaku stretla so sym­patickým mladíkom, ktorý hneď prejavil o ňu záu­jem. A hneď sa informovala, aké doklady bude po­trebovať k cirkevnému sobášu. Pred dvoma dňami sa s ním stretla a na tretí deň už by chcela zbierať doklady k sobášu. Pýtam sa jej: „Viete niečo o rodi­ne, z ktorej pochádza ten mladík? A poznáte jeho minulosť, jeho zdravotný stav?

Vážnu známosť môžete nadviazať s takým mladí­kom, o ktorom máte istotu, že je veriaci človek, že je telesne i duševne zdravý, že nie je zaťažený nijakou vášňou. Ak dovolíte, opýtam sa na neho miestneho pána farára, s ktorým sa dobre poznám a verím, že mi dá vecné a pravdivé informácie. Príďte o týždeň, dovtedy určite dostanem správu o vašom idole a o je­ho rodine." Súhlasila s mojím návrhom.

Netrvalo to ani týždeň a dostal som odpoveď. Môj známy kňaz mi napísal: „Menovaný X.Y. je na prvý pohľad milý človek. Pochádza z rodiny, ktorá je dosť zaťažená alkoholizmom. On sám je chorý človek, niekoľkokrát bol už hospitalizovaný na psy­chiatrii, v zdanlivom normále sa udržuje len liekmi a pravidelne chodí na kontrolu do nemocnice."

Keď som jej oznámil správu o jej fešákovi, bo­lestne sa rozplakala. Hovorím jej: „Teraz plačte, len

56

s

sa vyplačte, ale keby ste sa zaňho vydali, plakali by ste po celý život. Jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že skôr alebo neskôr sa dostane do ústavu pre mentálne chorých."

Oplakala svoju nádej, ale šťastie ju neminulo. Vyhliadol si ju za manželku trochu starší, ale se­riózny pán.

Muž, zaťažený pokročilou a nevyliečiteľnou schizofréniou, nemôže uzavrieť šťastné ani platné manželstvo. Človek s touto psychickou úchylkou nemôže vziať na seba záväzky, ktoré vyplývajú z manželského súhlasu.

57

12. Známosť z nemocnice

Zdravotné sestry majú možnosť nadviazať zná­mosť s pacientmi, o ktorých sa starajú. Býva to šťas­tie, ale neraz aj nešťastie.

Zdravotná sestra Marienka nadviazala známosť v nemocnici na chirurgickom oddelení. Ležal tam mladík po vážnejšom úraze ruky. Keďže nemusel stále ležať, motal sa po nemocnici, akoby stále niečo hľadal. Marienka bola veľmi prostoreká, s každým sa dala do reči. To sa zapáčilo hospitali­zovanému mladíkovi, ktorý bol ináč zdravý, iba no­sil poviazanú ruku po plastike. S Marienkou nad­väzoval rozhovor nielen na izbe, ale sliedil za ňou všade, kde ju len mohol zastihnúť. Ozvala sa sym­patia na oboch stranách. Krátko po prepustení z ne­mocnice sa zasnúbili a asi o pol roka uzatvorili manželstvo. Mohlo to byť pomerne dobré manžel­stvo, ale... Len to ale...

Zdravotná sestra si nedala ani toľko námahy, aby sa informovala o svojom vyvolenom, ktorý bý­val v neďalekej dedine.

Po sobáši zistila, že mu idú veľmi na chuť pohá­riky, a to nielen pivové, ale viac tie s tvrdým alko­holom. Tak ho mala rada, že mu takmer každý deň priniesla aspoň jednu-dve fľašky piva, a v dome ni­kdy nechýbala fľaška rumu alebo slivovice. Prečo by mu neurobila radosť, veď ho má rada?! Svoju lá­sku mu prejavovala aj takto.

Čo všetko dokáže zaslepená láska! Prvé týždne sa mladý pán ešte ako-tak držal, ale keď ju už mal

58

v hrsti, keď už čakala dieťa, ukázal svoju prirodze­nú tvár. Denne prichádzal opitý a tie reči?! Chrlil zo seba tie najošklivejšie slová. Detí pribúdalo tak­mer každý rok. Keď dorastali, kŕmil ich oplzlými slovami a uvádzal ich do nemravného života. Ovocie sa ukázalo. Deti v živote stroskotali. Život s milovaným manželom sa premenil Marienke na peklo. Kto jej ho pripravil? Ona sama.

Partnera si treba poobzerať zo všetkých strán, ale rozhodne pred sobášom. Po sobáši je už nesko­ro! Lepšie zvoliť si doživotný slobodný stav ako nie­koľkoročné „peklo" v rodine.

Alkohol zaúradoval. Zbožňovateľ alkoholu predčasne dokončil svoju pozemskú púť, ale Marienka naďalej znášala následky rodinného ne­šťastia - trpkú bolesť v srdci a nevydarené deti.

V tomto prípade si uvalila na plece ťažké bre­meno - alkoholika. Stretávame sa pri cirkevnom sú­de aj s takými prípadmi, keď sa neopatrný mláde­nec zamiluje do alkoholičky. Ako sa môže cítiť mla­dý muž, keď príde popoludní z práce domov a man­želku nájde ležať opitú. Príde domov hladný, ale obed nemá pripravený. A keď sa to opakuje niekoľ­kokrát, niet divu, že vznikajú hádky, zvady, roz­chody, rozvody.

59

13. Schizofrénia

Opíšem tu niekoľko prípadov manželstiev schi­zofrenikov, s ktorými som sa stretol vo svojej praxi.

Janka, zdravotná sestra, nadviazala známosť s veľmi slušným mladíkom. Páčil sa jej, lebo mal jemné správanie, počas známosti ju neobťažoval. Pochádzal z usporiadanej rodiny. Páčilo sa jej, že bol úprimne nábožný a vídavala ho často pristupo­vať k sviatostiam. Naoko všetky predpoklady pre pekné manželstvo.

Po svadbe pozorovala u neho všelijaké prejavy čudáctva. Začalo ju to znepokojovať, tušila, že za tým je čosi nepríjemné. So všetkým sa zdôverila psychiatrovi. Ten konštatoval zjavné príznaky schi­zofrénie. Netrvalo to dlho a jej milý manžel musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Až potom sa do­zvedela, že on už dlho trpí schizofréniou. Pred man­želstvom bol trikrát na dlhšom nemocničnom liečení.

Vrátil sa z nemocnice, ale jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. Nakoniec musel byť natrva­lo izolovaný v ústave ako nebezpečný schizofre­nik.

Janka požiadala o anulovanie svojho manžel­stva. Po dôkladnom prešetrení tohto prípadu bolo manželstvo definitívne vyhlásené za neplatné.

60

2.

Asi tridsaťročná pôrodná asistentka sa rozhodla pre manželstvo. Poznala istého muža, ktorý bol za­mestnaný v miestnej továrni. Kto by sa bol nazdá­val, že tento človek je chorý?! Každý ho pokladal za slušného a pracovitého muža. Jeho tajomstvo po­znal len miestny obvodný lekár.

Jedného dňa prišla ku mne spomínaná pani a s hrôzou mi oznamuje, čo sa jej dvakrát priho­dilo v dome. V noci sa prebudí na nejaký šuchot a v hroznom úľaku vydá zo seba taký výkrik, akého len bola schopná. Čo sa stalo? Pred sebou vidí svojho manžela, ako jej s kosou mieri pod krk. Chytila mu kosu oboma rukami a trvalo to dosť dl­ho, kým sa dostala z toho šoku. O niekoľko dní sa to opakovalo. Z jeho očí sršalo čosi divoké. Po týchto psychických šokoch si začala v mysli pre­mietať jeho predošlé správanie. Všeličo sa jej po­zdávalo predtým u neho divné, ale neprikladala tomu nejakú vážnosť. Láska zakrýva množstvo ne­dostatkov. Ale po tých nočných prepadoch hľada­la pomoc. Radil som jej, aby poprosila závodného lekára o vysvetlenie - ten má jeho zdravotnú kar­tu a môže jej odborne poradiť. A tak aj urobila. Dozvedela sa, že jej manžel je schizofrenik, a to v ťažšom stave. Rozumný lekár ju varoval pred prípadným ďalším nepredvídaným činom manže­la. Po tejto rade sa aspoň na noc izolovala, spáva­la v inej izbe a za sebou si zamkla. Choroba neu­tíchla, začal ju prenasledovať aj cez deň. Preto sa rozhodla natrvalo s ním skončiť. Požiadala okres-

61

ný súd o rozvod a diecézny cirkevný súd o anulo­vanie manželstva.

Keď som prišiel vypočúvať tohto schizofrenika, môj dobrý priateľ, ktorý bol delegovaný za zapiso­vateľa, mi vyčítal: „Divím sa ti, že sa zaoberáš tým­to prípadom. To je rozhodne platné manželstvo. Ten muž je veľmi slušný človek." Povedal som mu: „Zatiaľ vyčkaj, úsudok si urob až po skončení výslu­chu a prešetrení celého prípadu."

Najprv som vypočul žalobkyňu, ktorá veľmi plas­ticky opísala svoje utrpenie pri chorom manželovi. Počúvalo sa to ako rozprávka o strašidlách. Potom prišiel manžel. Zdalo sa, že je to normálny človek, len­že o niektorých už zistených skutočnostiach sa vy­jadroval ako o snoch. Vypočuli sme aj lekára. To bol vrchol „detektívky". Môj dobrý priateľ, ktorého som vyššie spomenul, mal z toho zážitok, pretože nie­ktoré opisované príhody boli úsmevné. „Raz prišiel ku mne," hovoril lekár, „a predpísal som mu nejaké lieky a primeranú stravu. Odišiel z ordinácie, o chvíľu sa vrátil a s najväčšou vážnosťou ma upo­zornil: ,Pán doktor, stravu ste mi predpísali, prečo ste mi na recept nenapísali aj kuchárku, ktorá mi to jedlo pripraví, lebo ja si to neviem pripraviť'".

Popletená myseľ, rozštiepená osobnosť. Dokázalo sa, že je to schizofrenik, ktorý sa

udržuje v norme len liekmi. Aj toto manželstvo bo­lo vyhlásené za neplatné.

62

3. Koľko schizofrenikov, toľko je aj modelov schi­

zofrénie. Stretol som sa pri súde aj s veľmi nábož­ným schizofrenikom. Počas týždňa sa správal cel­kom pokojne, až na menšie výnimky. Večer sa dlho modlieval, čo rodine nevadilo. Ale hrôza na nich prichádzala, keď sa blížila nedeľa.

Manželia bývali v meste, kde bolo viac kostolov. V nedeľu ráno vyšiel mladý pán z domu, aby mo­hol byť už na prvej svätej omši. Dopoludnia ponav-števoval všetky kostoly, chodil z jednej omše na druhú. Popoludní zas navštevoval pobožnosti a večerné sväté omše. Domov sa vracal, až sa za­tvorili brány posledného kostola.

Keď sa blížil večer, všetci domáci boli nervózni, s napätím čakali, čo zas vyvedie milý zaťko. Prišiel do domu, rázne zavelil, aby si všetci pobrali ružen­ce a padli na kolená. Museli sa modliť dotiaľ, dokiaľ „modleník" nepovedal dosť. Niekedy sa mohli odo­brať na nočný odpočinok neskoro po polnoci.

Beda, keby ho neboli poslúchli. Skúšali to, ale vtedy nastala v dome hrôzovláda. TÍkol hrnce, ta­niere, ale aj svojich neposlušných domácich.

Aké východisko z tejto situácie? Rozvod a po ňom ubytovať „pobožného schizofrenika" v samo­statnom byte.

Nasledovalo samozrejme aj vyhlásenie neplat­nosti manželstva.

Schizofrénia je rozštiepenie osobnosti. Niekedy sa zdá, že v tom človekovi sú dve „ja". Nikdy sa ne­dá s istotou predpovedať, čo vyvedie. Jeho správanie

63

je neraz protichodné, akoby v ňom boli dve osoby s úplne rozdielnym zameraním. Táto choroba môže mať útlmy, ale človek ňou postihnutý nie je schop­ný vziať na seba závažné povinnosti, ktoré vyplý­vajú z prijatia sviatostného manželstva. Takéto osobnosti nedokážu vytvárať rodinnú pohodu. Najväčším nebezpečenstvom sa môžu stať pre deti.

Jeden schizofrenik sa hodil pod vlak, lebo za­túžil po rýchlom vstupe do vrcholnej blaženosti. Iný v záchvate trudomyseľnosti zadusil svoje malé deti a sám sa hodil pod vlak.

Schizofrenici sú chorí ľudia. Musíme mať s nimi súcit. Sú nešťastní, ale nemôžeme dopustiť, aby do nešťastia privádzali nevinných ľudí.

Manželstvá, v ktorých jedna stránka trpí schi­zofréniou pred sobášom a prejavuje sa aj po sobáši, teda v čase uzatvárania manželstva je len utlmená, vyhlasujeme za neplatné. Manželstvo má veľké a zodpovedné poslanie. Rodina má dávať spoloč­nosti zdravých, morálne dobre vychovaných jedin­cov, ktorí budú prínosom aj pre spoločnosť. Človek psychicky narušený, veľmi labilný, nie je schopný prevziať na seba túto úlohu.

4. Pri svojej dlhoročnej činnosti pri cirkevnom súde

stretol som sa už s viacerými schizofrenikmi. Vo všet­kých prípadoch boli touto chorobou postihnutí muži. Výnimočný prípad bol, keď bola touto chorobou po­stihnutá žena. Bol to veľmi komplikovaný prípad.

64

Žena si všíma maličkosti, obyčajne veľmi dbá na svoj zovňajšok. Aj tie najmenšie nedostatky „krásy" zastiera rúžom, púdrom, oblekom a pod. Tak sa mi zdalo, že v prípade, o ktorom chcem hovoriť, žena a ženy okolo nej sa usilovali veľmi maskovať aj schi­zofréniu.

Krátko po sobáši prekvapilo muža čudné sprá­vanie manželky. Nazdával sa, že sú to ženské vrto­chy. Často sa opakovali silné hysterické výbuchy. Nepripúšťala si ho k telu. Správala sa k nemu ako k cudziemu človekovi. Prichádzal k záveru, že asi nemala úprimný úmysel uzavrieť pravé manželstvo. Nenašiel u nej ani náznak nežnej lásky, akú očaká­val od manželky. Vyzvedal sa, či ju nenútili do ma­nželstva. Pochyboval už nielen o nedostatku pravej lásky, ale aj o tom, či vôbec mienila uzavrieť trvalé manželstvo. Často sa rozčuľovala, kričala až revala na neho a zaháňala ho preč. Videl, že život pri nej nemožno znášať, preto ju opustil.

Obrátil sa na cirkevný súd so žiadosťou o vyhlá­senie neplatnosti svojho manželstva. Ako dôvod ne­platnosti uviedol: nedostatočný manželský súhlas zo strany ženy.

Vyšetrovaním sa všeličo zistilo, ale najmä to, že Vlasta máva silné hysterické záchvaty, ale nebola presvedčivo dokázaná hystéria v takom vysokom stupni, ktorá by mohla byť príčinou neplatnosti manželstva.

Žiadateľ sa neuspokojil s rozsudkom. Vyzvedal sa ďalej, zisťoval pravú príčinu jej čudného správa­nia. Pomohla mu známa lekárka. Dostala sa k zá­važným dôkazom, že menovaná netrpí bežnou hys-

65

tériou, ale schizofréniou. A tu sa mu začali otvárať oči a pomáhala mu pamäť. Z mnohých zážitkov, ktoré si odniesol zo spoločného života, si robil uzá­very. Dôkazov sa nahromadilo nadostač. Zistil na­koniec, že Vlasta sa liečila na schizofréniu pred so­bášom i po ňom. Rodičia šikovne zakrývali jej cho­robu po celé roky. Návštevy u lekárov dokázali vy­svetľovať prijateľným spôsobom.

V novej žiadosti uviedol manžel ako dôvod ne­platnosti manželstva schizofréniu ženy.

Jeden overený zážitok žiadateľa uľahčil prácu aj sudcovi.

V deň svadby, krátko pred odchodom do kosto­la, prišiel si ženích pre nevestu v sprievode družbov. Ženíchovi však nedovolili prístup k neveste. Spolu s družbami a hodovníkmi musel čakať na dvore vy­še hodiny. „Čo sa stalo?" pýtali sa všetci. Všelijako by sa dalo vysvetľovať to dlhé čakanie. Stáva sa, že nevestu postihne nevoľnosť. Pri jednom sobáši mi nevesta dvakrát odišla od oltára pre nevoľnosť. Že­níchovi povedali: „Vlaste prišlo veľmi zle, musela si ľahnúť, preto sa začala neskoro obliekať." Ako sa neskoršie dokázalo, toto nebolo pravé vysvetlenie čakania, ale zakrývanie inej skutočnosti.

Pravdivá príčina meškania však bola iná. Nevesta sa dostávala skoro do nepríčetného stavu, doľahla na ňu ťažšia duševná záťaž v súvislosti s blízkym sobášom. Zavolali rýchlo známu lekárku a tá ju dávala do poriadku, aby bola schopná posta­viť sa pred oltár. Tá bezprostredná príprava na sobáš natoľko zaťažila jej psychiku, že sa začali prejavovať príznaky strachu, nepríčetnosti, abnormálneho

66

zmýšľania. Teda krátko pred sobášom sa dostala do stavu, keď nebola schopná zodpovedného úsudku.

Nakoniec sa poprezrádzali všetky tajnosti. Milá Vlasta už viac rokov chodí na psychiatriu, na kon­troly a preliečenie. Viackrát bola aj dlhšie hospita­lizovaná na psychiatrickom oddelení. Rodičia sa po­starali, aby bola zamestnaná vo vedľajšom meste, kde sa ľahšie zakrývalo jej vážne ochorenie.

Po dôkladnom prešetrení prípadu bolo sporné manželstvo vyhlásené za neplatné kvôli dlho pretr­vávajúcej schizofrénii u ženy.

Mladí ľudia odjakživa nadväzovali a budú nad­väzovať známosti. Cieľom známosti nie je iba prí­jemný čas strávený spoločnými prechádzkami, ná­vštevami kina a tobôž hýrenie alebo ukájanie níz­kych vášní.

Samotné slovo „známosť" zdôrazňuje jej význam: spoznať sa!

Už starí hovorievali: v zdravom tele zdravý duch. Manželstvo, rodina, si vyžaduje telesne a duševne zdravých ľudí. Manželstvo nie je len odovzdávanie sa jeden druhému, ale ukladá veľké a zodpovedné povinnosti. Prvoradým cieľom ma­nželstva je založenie rodiny a výchova detí. Často počúvame: hlavná vec je zdravie! Len zdraví ro­dičia môžu mať zdravé deti. Zdravie je najväčšie a najdrahšie dedičstvo, ktoré odovzdávajú rodičia deťom. Z dieťaťa treba vychovať čestného, charak­terného človeka. Prvými vychovávateľmi sú ro­dičia. Môže byť učiteľom a vychovávateľom dušev­ne chorý človek? Nie je nijakým tajomstvom, že sklony k duševným chorobám sa veľmi často dedia.

67

Mladým ľuďom sa odporúča, aby sa v čase zná­mosti presvedčili, či ich partner je telesne a dušev­ne zdravý. Musia sa oboznámiť s jeho povahovými vlastnosťami a tiež s jeho rodinou, či sa v nej nevy­skytujú psychické poruchy.

Preto, snúbenci, pozor! Najprv sa dôkladne spo-znajte a až potom sa rozhodnite, po rozumnej a triezvej úvahe.

68

14. Vypočítavosť

Nie bezdôvodne vzniklo úslovie: neberie si ba­bu, ale gabu. Hmota láka, ale dokáže človeka aj oslepiť. A slepý ľahko môže upadnúť do jamy.

V istej reštaurácii sedí dôstojník - kapitán. Práve od neho odchádza čašník, aby mu priniesol objedna­né jedlo. Z aktovky si vytiahne noviny a zahĺbi sa do čítania. Do reštaurácie prichádza sviatočne oblečený sedliak, a keď vidí až tri voľné miesta pri dôstojníko­vi, pozdraví a prisadne si. Netrvá dlho a nadviaže rozhovor s dôstojníkom. „Pán kapitán, čo je nové vo svete a v našej politike?" Bolo toho dosť. Bol začiatok roku 1946. Prišiel čašník a priniesol dôstojníkovi jed­lo. Sedliakovi predložil jedálny lístok. Ani doň ešte nenazrel, hneď prikazuje čašníkovi: „Prineste dva ko­ňaky, liter tokajského a mne držkovú."

Koňaky boli na stole a uskutočnil sa slávnostný prípitok dôstojníka s bohatým sedliakom. Ráno ani jeden z nich netušil, aké šťastie im prinesie nastá­vajúci deň. Sedliak zdvihne kalištek a ponúka: „Nazdravie, pán kapitán!" Rozhovor o politike pre­stal, lebo sedliaka zaujímala dôležitejšia otázka. Všimol si, že kapitán nemal prsteň. Pomyslel si: ta­kéhoto šikovného a urasteného zaťa by som potre­boval.

Téma ďalšieho rozhovoru sa vnukala. Sedliak už ďalej neokolkoval, ale vysypal zo seba všetko, čo ví-rilo v jeho mysli. Hovorí: „Mám dve dcéry, staršia je zdravotná sestra a mladšia bude tohto roku ma­turovať na ekonomickej škole. Staršia má práve 22

69

rokov, rád by som bol, keby sa už vydala, aby som mal po jednej starosti. Mám iba tie dve deti, a pre­to som si povedal, že každej dám polovicu z rolí a slušnú sumu v hotovosti. Večer sme sa s manžel­kou rozhodli, že tomu, kto si vezme staršiu dcéru, dáme stotisíc korún a prepíšem na neho desať hek­tárov poľa.

Takáto ponuka sa, samozrejme, zapáčila dôstoj­níkovi, hneď vstal, podal ruku sedliakovi a prehlá­sil: „Beriem si ju." Zásnubná zmluva bola uzavretá. Natešený otec rozkázal priniesť ďalšie koňaky. Zapili si a tým spečatili zmluvu.

Kapitán ani len nevidel svoju budúcu nevestu. Myslíte si, že si bral mačku vo vreci? Rozhodne nie, lebo on si nebral „babu", ale „gabu" a túto po­znal a videl. Nevesta nevidela svojho, vlastne ot­com vyvoleného, ale tešila sa, lebo jej ho vymaľoval v tých najkrajších farbách.

Zaujímavé je, že kapitán ani len nešiel hneď ob­zrieť ponúknutú krásavicu. Mal naporúdzi výho­vorku: „Mám pred sebou veľmi súrne a neodklad­né povinnosti." Bez ťažkostí si ju mohol obzrieť, veď bývala v dedine, ktorá bola vzdialená od histo­rickej reštaurácie najviac pätnásť kilometrov. On však poprosil svojho budúceho svokra, aby zariadil všetko potrebné na svadbu. Otec nevesty sa zavia­zal, že všetko vybaví na M N V a na farskom úrade a termín svadby mu oznámi. Tak sa aj stalo. Ženích-dôstojník sa dostavil do domu už známeho svokra, ale ešte neznámej nevesty, dva dni pred svadbou. Vtedy po prvý raz uvidel svoju budúcu manželku. Čo si vtedy myslel, to nikomu nepovedal. Prezradil

70

to neskôr svojim priateľom a potom pri súdnom výsluchu. Pred sobášom mal na mysli len tých sto­tisíc korún a desať hektárov poľa.

Svadba prebehla v medziach normy. Najšťastnejší bol otec. Veď vydával dcéru a dostal zaťa po vôli. Zať bol spokojný, že svokor dodržal slovo, a čo sľúbil, to aj splnil. Nikto nevidel na sva­dobnej paráde ani najmenšiu chybičku. Pekný za­čiatok, ale aký bude koniec?

Český básnik Zeyer napísal: „Slová sú kliatbou citov." V obmene by sme to mohli povedať o tomto manželstve. Ženíchove slová, sľuby, vyznania lásky a vernosti sa stali koreňom kliatby. Už na druhý deň po svadbe odišiel milý zať za svojimi povinno­sťami a svoju nevestu opustil rozľútostenú. Čakala ho v najbližší víkend, ale darmo. Neprišiel ani o dva týždne. Ukázal sa až po mesiaci, ale len na niekoľko hodín. Čím ďalej, tým zriedkavejšie boli návštevy milého zaťa. Darmo túži mladá žienka po svojom milom. Dosť je krásavíc, ktoré obletujú mla­dého kapitána. Má na výber. Nakoniec sa manžel­ke úplne odcudzil.

Ako sa neskoršie priznal, od prvého stretnutia cítil voči nej odpor. Nebol to jeho typ. Moletka s ťarbavou rečou nemohla okúzliť súceho dôstojní­ka.

Ako skončilo toto manželstvo? Obohatený dôs­tojník natrvalo opustil svoju zákonitú manželku a vybral si dievča spomedzi svojich ctiteliek.

Opustená manželka podala žiadosť o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva. Cirkevný súd vyhlá­sil to manželstvo za neplatné, lebo manžel nechcel

71

manželstvo, to nebolo jeho cieľom, on chcel do­siahnuť bohatý úlovok, on nechcel „babu", ale „ga-bu". Vylúčil z manželského súhlasu samotné man­želstvo. Už pred sobášom mal vyhliadnuté dievča, s ktorým zamýšľal spojiť svoj život.

Bez predchádzajúceho vzťahu sa dá sotva vy­tvoriť šťastné manželstvo. Vážny vzťah dvoch ľudí je prostriedok, ktorého cieľom je poznať partnera, presvedčiť sa, či chce uzavrieť manželstvo z čistej, úprimnej lásky a bezvýhradne sa viazať s milova­nou osobou až do smrti.

Preto pozor! Mnohí sú zameraní na hmotu, mnohí škúlia za veľkým venom. Hmota vábi, hmo­ta oslepuje. Kto hľadá „gabu", ten ju bude vždy uprednostňovať pred „babou".

72

15. Manželstvo na inzerát

Boli časy, keď naši muži odchádzali za zárob­kom do cudziny. Lákala ich Amerika, neskôr a] Francúzsko. Pracovité ruky statočného slovenského robotníka zožali neraz bohatú úrodu.

Odišiel do Ameriky chudobný muž z Pohronia. Doma zanechal manželku s malou dcérkou. Po ro­koch sa vrátil s usporenými dolármi. Dcéru našiel ešte slobodnú. Bolo to dobré dievča, ale nemalo šťastia. Každý si všimol na nej istú chybičku krásy. Zbohatnutý, už sebavedomý otec si povedal: dcéru musím vydať, aby mi nezostala na ocot. Dal do no­vín inzerát. V ňom sľuboval, že prijateľnému zaťo­vi daruje luxusné auto.

Práve číslo novín s týmto inzerátom si kúpil v Bratislave istý námorník. Prvé strany novín ho veľmi nezaujímali, iba kde-tu si prečítal nadpis článku. Prešiel športovú rubriku a potom hľadal zaujímavosti v oznamoch a rôznych ponukách. Keď prečítal sľubný inzerát o aute, od radosti za-jasal a v prítomnosti svojich kolegov slávnostne vyhlásil: „Idem do toho, nezáleží mi na žene, hlavná vec, aby som dostal auto. Keď budem mať auto, so ženou sa rozvediem." Auto totiž bolo je­ho dávnym snom.

V najbližší voľný deň si zašiel na Pohronie a predstavil sa otcovi, ktorý v inzeráte sľuboval au­to. Mladík sa mu na prvý pohľad zapáčil, veď bol pekného vzhľadu a mal slušné vystupovanie. Mladí sa teda zoznámili. Nádejný zaťko prišiel občas aj na

73

návštevu a takmer každý týždeň sa pripomenul lis­tom. Železo predsa treba kuť, pokiaľ je žeravé.

Svadba sa uskutočnila, ale auto na neho neča­kalo. Bolo to pre neho prvé sklamanie. Nazdával sa totiž, že auto ho už bude čakať na dvore nevesty. Nevestin otec bol už skúsený človek. Vyše dvadsať rokov sa pohyboval v cudzom svete, život ho vše-ličomu naučil. Hovoril si: „Auto mu dám, ale je po­trebné, aby sa najprv osvedčil, či je ho hoden."

Mladý zať sa činil. Tak sa správal, aby robil do­jem, že manželstvo berie vážne. Narodilo sa prvé dieťa. Námorník bol sväto-sväte presvedčený, že auto sa ukáže v deň krstín. Zas ho však nečakalo. Prišlo druhé sklamanie. Svokra pochytilo silné po­dozrenie, že milý zať hrá len divadlo. Opäť odložil vyplnenie svojho sľubu. Narodil sa druhý chlapec. Vtedy si svokor pomyslel: už má dve deti, dvoch po­darených chlapcov, dúfam, že sa bude pridŕžať svo­jej manželky a bude sa starať o rodinu. Zavolal za­ťa a išli kúpiť auto. Značku si vybral sám zať. Šťast­ného svokra odviezol domov a povedal mu: „Idem si ho ešte lepšie vyskúšať, dokiaľ máme naň záru­ku. Zdá sa mi, že motor nepracuje pravidelne."

Milý zaťko išiel vyskúšať auto, ale viac sa ne­vrátil. Otec i dcéra sa všemožne usilovali, aby sa vrátil k rodine, ale všetko bolo márne. On sa ne­chcel viazať manželstvom, chcel len auto a man­želský súhlas len predstieral, simuloval, vylúčil z neho podstatnú vlastnosť, nerozlučiteľnosť, ba samo manželstvo. Vstúpil do manželstva s tým úmyslom, že len dotiaľ bude pri manželke, dokiaľ nedostane auto.

74

Nezabúdajme, že sú aj vypočítaví nápadníci. Vzťah na inzerát len zriedkavo prináša šťastie. Mali možnosť dobre sa spoznať?

Manželstvo bolo vyhlásené za neplatné.

75

16. Ženích - „lekár"

Staršia dievka z Ponitria sprevádzala svoju tetu na kontrolu do trenčianskej nemocnice. V čakárni bolo rušno. Boli tam väčšinou ženy, čakali, kedy príde na ne rad.

Medzi rečami poprezrádzali, odkiaľ ktorá pri­chádza, takto neformálne sa predstavovali a zo­znamovali. Rozhovory boli veľmi pestré. Čo všet­ko sa tam mohol človek dozvedieť! Niektoré sa vychvaľovali svojimi deťmi, iné sa sťažovali na svojich manželov alebo na znepriatelených suse­dov. Do debaty zasiahla aj naša stará dievka Terka: „Ja mám svoj dom, žijem si sama, robím si, čo chcem a ako chcem. Čo má zo života napríklad moja suseda, je vydatá, ale trápenia má cez hlavu, muž jej prichádza z roboty skoro každý deň opi­tý." Tvárila sa pritom, ako by bola najšťastnejšia žena na svete.

Do rozpravy zasahovali samé ženy, ale ani jed­nej nenapadlo, že by niekto mohol mať záujem o ich reči. A predsa tam bol ktosi, kto už dávno hľa­dal šťastie, ale akosi sa mu ho nedarilo nájsť. Bol to asi tridsaťročný muž, ktorý sa zatúlal do ambulan­cie interného oddelenia. Nemal tam čo robiť, cho­rý nebol, nikto ho tam nevolal. Potuloval sa po meste, došiel až k nemocnici a vtedy mu huplo do hlavy: choď sa pozrieť, ako to vyzerá v nemocnici! Zabočil na interné oddelenie.

Prisadol si k čakajúcim, aby nebol nápadný, a načúval. Reči starých babičiek ho nezaujímali.

76

Boli tam aj mladšie ženy, ale s chorľavým výzorom. Tie ho nelákali.

Ale tá slobodná dievka, ktorá má svoj dom, pri ňom záhradu a slušné zamestnanie, tá ho začala za­ujímať. Mal živú fantáziu a už si pripravoval plány do budúcnosti. Ale ako sa len k nej dostať? Uvedomil si, že ak chce niečo dosiahnuť, musí sa držať a vystupovať ako slušný človek a tváriť sa in­teligentne.

Využil preto prvú príležitosť, ktorá sa mu na­skytla. Chorú tetu zavolala zdravotná sestra k leká­rovi. Mladý pán sa šikovne priblížil k slobodnej diev­ke a predstavil sa jej ako lekár. Vypytoval sa na cho­robu tety a hneď jej ponúkol, že jej zadováži účinné cudzozemské lieky. Pochválil sa, že len nedávno sa vrátil zo zahraničia, kde sa oboznamoval s najnovší­mi lekárskymi poznatkami. Bol vraj tu v nemocnici u svojho priateľa, tiež lekára. Onedlho sa chystá odísť na dlhší čas do Ameriky. Bude to študijná ces­ta. Rád by tam išiel už s manželkou. Zatiaľ je slo­bodný, ale dúfa, že v najbližších týždňoch si nájde skromné dievča, ktoré by ho ochotne sprevádzalo do cudziny. A okrem toho jej ešte všeličo pohovoril, vá­bivými predstavami naplnil jej myseľ. Nakoniec si vyžiadal jej adresu a prisľúbil, že príležitostne ju nav­štívi. Lúčenie bolo veľmi milé a srdečné.

Dievka horela šťastím. Cestou domov i doma snívala o krásnej budúcnosti. Zatiaľ nikomu neho­vorila o nepredvídanej, mnohosľubnej príhode. Túžobne však očakávala návštevu milého lekára, ktorý prejavil o ňu záujem. Pevne bola presvedče­ná, že ak príde k nej na návštevu, ako prisľúbil, bu-

77

de to znamenať, že raz sa stane pani doktorovou. A aj prišiel. Susedy si pošepkávali, že k Terke prišiel akýsi „veľký pán".

Teraz už Terka nevedela udržať svoje veľké ta­jomstvo. Zdôverila sa svojmu staršiemu bratovi, po­rozprávala sa o tom s tetou, so susedkami. Chýr o ženíchovi-lekárovi sa niesol po celej dedine. Nejedna ženička si povzdychla: aké šťastie má tá naša Terka! Dlho čakala na ženícha, ale sa aj dočka­la a ešte akého! Kto by bol povedal, že v tridsiatke príde po ňu lekár, a hovorí sa, že pôjde do Ameriky.

Netrvalo dlho a milý lekár prišiel s návrhom, že by sa mohli zasnúbiť a prípadne o mesiac vystrojiť svadbu.

Keď sa chorľavé ženičky dozvedeli, že u Terky je zas ten chýrečný lekár, prichádzali k nemu, sťažo­vali sa na rôzne choroby a žiadali ho o pomoc. Hneď aj prejavil nevšednú ochotu. Na také niečo bol aj pripravený, mal pri sebe striekačku a injek­cie. Ženičky utešoval a liečil svojimi injekciami. Babičky boli šťastné a dúfali, že dobrý pán doktor im prinavráti zdravie. Veď je taký milý! Aké boli niektoré z nich hrdé, čo boli s Terkou príbuzné, aj keď veľmi vzdialené, že budú mať lekára v rodine. Mať lekára v rodine, to predsa nie je maličkosť.

Zásnuby sa vykonali a stanovil sa aj termín svad­by. Ženích prisľúbil, že sobášiť príde pán biskup z Trnavy, s ktorým sa dobre pozná, a že zaobstará aj dychovku. Pripomenul, že privezie so sebou ví­no, koňaky a iné liehoviny. Nevesta sa postará už len o rodinné pohostenie. Z jej strany malo byť 20 ľudí a z jeho strany dvaja priatelia. Rodičov vraj už

78

nemá a dvaja súrodenci bývajú v Amerike. Tých na­vštívia po svadbe. Postarať sa o pohostenie niekoľ­kých ľudí nebolo pre Terku veľkou záťažou. Robila to s nevšednou radosťou.

Dva týždne pred termínom svadby priniesol že­ních potrebné doklady a išli napísať ohlášky na fa­ru. Všetko bolo v poriadku. Nikto netušil, čo sa skrýva pod tou strojenou eleganciou mladého žení­cha, o ktorom letel chýr, že je lekárom svetového formátu.

Pán lekár ordinoval, aj keď len načierno, pri každej návšteve Terky. Čo mal robiť, keď ho o to žiadali dobromyseľné ženičky?

Nadišiel deň svadby. Sobáš mal byť popoludní. Všetci s napätím čakali príchod pána biskupa, kto­rý mal asistovať pri sobáši svojho priateľa, lekára. Asi hodinu pred sobášom išiel ženích na poštu, aby sa opýtal na biskupskom úrade, či je pán biskup už na ceste. Neveste predtým povedal: „Musíme ve­dieť, kedy presne príde pán biskup, aby sme ho mohli slávnostne privítať." Vrátil sa z pošty a všet­ci boli sklamaní. Z biskupského úradu mu vraj oznámili, že pán biskup nemôže prísť, hoci sa veľ­mi tešil na priateľovu svadbu, lebo má u seba ne­predvídanú návštevu vládnych činiteľov. Preto musí sobášiť miestny pán farár. Taktiež čakali, že príde slávna dychovka z Moravy. Čakali, ale sa nedočka­li. Sľúbená dychovka neprišla. Ďalšie sklamanie. Narýchlo pozháňali miestnych muzikantov, aby as­poň oni oživili svadobný sprievod.

Keď sa sprievod uberal do kostola, celá dedina bola na nohách. Všetci boli zvedaví na pána bisku-

79

pa a tiež na vychýrenú moravskú dychovku. Neprišli si však na svoje. Videli len známe tváre do­mácich muzikantov a po biskupovi ani chýru, ani slychu.

Sobáš sa vykonal, svadobná hostina sa odbavila. Všetko sa dialo ako obvykle. Jedlo sa, pilo, spieva­lo. Nálada bola dobrá. Prečo aj nie? Veď majú le­kára medzi sebou. Mladoženích sa zdržal pri svojej žienke len dva dni. Hovorilo sa, že odcestoval do Prahy, aby si tam zariadil cestu do Ameriky. Svojej manželke radil, aby predala dom, lebo ho nebude potrebovať. Po návrate z Ameriky bude pôsobiť v niektorej nemocnici vo väčšom meste. O niekoľ­ko dní sa vrátil a svojej Terke vykreslil život v Amerike. Tá všetkému verila, hoci už dostala prie­zračné poučenie z minulých dní. Sľuboval, že príde sobášiť biskup, ale neprišiel. Na svadbe mala hrať slávna dychovka z Moravy, tiež nebola. Všetky vý­davky spojené so svadbou zaplatila Terka. Pán dok­tor neprispel ani halierom. Svadobné šaty si kúpila Terka za svoje. A teraz - čuduj sa svet! Pred so­bášom kupovali spolu snubné prstene. Terke pove­dal, aby si ich vybrala podľa svojho vkusu. V tomto sa ukázal snúbenec veľkorysým. Ale keď bolo treba platiť, povedal Terke, že nanešťastie má pri sebe len doláre, aby to ona zaplatila, však jej to vráti po vý­mene valút. Terka vôbec nerozmýšľala, každé slovo svojho milého lekára považovala za neomylnú pravdu. Zaslepená láska nič nevidí, všetkému verí. Neuvažovala. Kde sa však vyžaduje správny úsu­dok, tam musí pracovať rozum, a nie vášnivými cit­mi opantané srdce.

80

Po krátkej návšteve zas sa odobral mladý pán do Bratislavy, kde mal vraj vybavovať súrne záležitos­ti. O dva dni dostala Terka telegram od svojho mi­lého muža, aby pricestovala do Bratislavy, kde on už vybavuje cestu do Ameriky a potrebuje jej pod­pis. Tento raz sa Terka so všetkým zdôverila svojmu staršiemu bratovi, ktorý sa vážne zamyslel, a pre­tože všeličo sa mu už zdalo podozrivé, zaúradoval jeho sedliacky rozum a svojej sestre Terke rázne po­vedal: „Nikde nepôjdeš! Ja si to musím všetko vy­šetriť."

Brat začal stopovať. Najprv išiel po radu na far­ský úrad, kde predniesol všetky svoje pochybnosti a podozrenia o manželstve Terky s „lekárom". Z do­kladov mu pán farár vyčítal všetky údaje, ktoré chcel vedieť o osobe lekára. Potom nasledovalo sú­kromné vyšetrovanie. V mieste jeho trvalého poby­tu zistil, že nie je katolík, ako bolo uvedené na krstnom liste, ale evanjelik; a nie je lekár, ale ošet­rovateľ a pastier kráv. Ďalej zistil, že krstný list bol sfalšovaný. Pečiatka sa zdala byť pravá, ale na fare, kde mal byť krstný list vystavený, sa k podpisu ni­kto nepriznával, ba v matrike pokrstených ho ani nenašli

Na návod svojho brata podala Terka na diecéz­ny cirkevný súd žiadosť o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva.

Veľmi zaujímavé bolo vyšetrovanie tohto ku­riózneho prípadu. Nebol to lekár, ale podvodník, človek s veľmi bujnou fantáziou. On nechcel ženu, rozhodne nie Terku, chcel dostať do ruky peniaze, ktoré by bol vylákal od nej za predaný dom. Prečo

81

ju volá do Bratislavy, kde na ňu čakal s dvoma pria­teľmi? Nemal ešte horšie úmysly? Kto vždy a stále klame, klame aj pri oltári. Po prešetrení všetkých skutočností súd nemal ťažkú úlohu s vynesením rozsudku. Podvodník nechcel manželstvo, ale znač­nú sumu peňazí.

Poučenie pre všetky dievčatá: nenadväzujte váž­nu známosť s mužom, ktorého nepoznáte! Najprv si overte, či to nie je podvodník, darebák, alkoho­lik, odkiaľ je, z akej rodiny pochádza, akého je ná­boženstva a všetky ostatné potrebné údaje.

82

17. Vydatá sa vydáva

Prvou podmienkou platného manželstva pre ka­tolíka je, aby prijal sviatostné manželstvo tou for­mou, ktorú predpisuje cirkevný zákon. To zname­ná: sobáš sa vtedy platne uzatvára, keď pri ňom asistuje oprávnený kňaz v prítomnosti dvoch sved­kov. Ako kvalifikovaný môže platne asistovať pri uzavieraní manželstva diecézny biskup na území svojho biskupstva, miestny farár vo svojej farnosti alebo nimi riadne delegovaný iný kňaz. Podstatou sobášneho obradu je manželská zmluva medzi slo­bodným mužom a slobodnou ženou. Cieľ manžel­stva je založenie rodiny. Manželská zmluva má dve podstatné vlastnosti: nerozlučiteľnosť a manželskú vernosť.

V mysli ľudí vo všeobecnosti je utvrdená mien­ka, že platné manželstvo je to, ktoré bolo uzavreté v kostole pred kňazom a dvoma svedkami. Toto je len tá vonkajšia stránka manželskej zmluvy. Sobášny obrad môže byť formálne vykonaný správ­ne, a napriek tomu v niektorých prípadoch môže byť manželstvo neplatné uzavreté. Pýtajme sa, či nestojí konkrétnemu manželstvu v ceste nejaká vážna prekážka, ktorá ho samočinne zneplatňuje. Tie prekážky nemusia byť všeobecne známe, obja­via sa až po sobáši. Príčinu neplatnosti hľadáme u jednej alebo druhej stránky, prípadne u obidvoch.

Predstavme si konkrétny prípad. Dvaja ľudia, muž a žena, hodlajú uzavrieť sviatostné manžel­stvo. S touto žiadosťou prídu na farský úrad. Kňaz

83

musí mať záujem zistiť, či žiadatelia budú môcť uzavrieť platné sviatostné manželstvo. Preto - ak to považuje za potrebné - kladie žiadateľom otázky, na ktoré čaká jasné a jednoznačné odpovede. Napríklad: Ste slobodní, mládenec a dievča, vdovec a vdova? Máte úmysel uzavrieť trvalé, nerozlučiteľ­né manželstvo? Chcete vytrvať vedľa seba až do smrti? Nevylučuje niektorý z vás manželskú ver­nosť z manželského súhlasu? Zamýšľate udržiavať intímnu známosť popri manželovi (manželke) aj s inou osobou? Nie je medzi vami rozlučujúca pre­kážka blízkeho pokrvného príbuzenstva? Ak nie­ktorý zo snúbencov nie je katolík, kňaz sa pýta: Boli ste už sobášený na úrade alebo v nekatolíckom kostole? Nie je niektorému z vás manželstvo iba prostriedkom na dosiahnutie bohatstva, kariéry a pod.? (V takom prípade by dotyčný nechcel sa­motné manželstvo, ale niečo iné, čo túži dosiah­nuť.) Neuzavierate manželstvo s nejakou podmien­kou? Napríklad: beriem si pannu, ale ak pannou nebude, manželstvo bude neplatné, alebo: ak sa to nevydarí, rozvediem sa. Nebol niekto z vás donú­tený do manželstva? Nezískala jedna stránka druhú pre manželstvo len podvodom? A viacero podob­ných otázok by kňaz mal snúbencom predložiť.

Z viacerých dôvodov môže byť manželstvo ne­platne uzavreté, hoci sobášny obrad sa vykonal presne podľa platných cirkevných predpisov.

Konkrétny prípad: Mladý muž pracoval v Čechách, domov na

Slovensko sa vracal po týždenných alebo dvojtýž­denných zmenách.

84

V zamestnaní sa všelijako stravoval, dosť často bol len na suchej strave. Raz si zašiel do reštaurácie a tam pri posedení stretol mladú ženu. Všetko mu naznačovalo, že je slobodná. Ani jedným slovom nenaznačila, že by bola vydatá alebo rozvedená. Vždy bola ochotná a pripravená sa s ním stretnúť. Toto jej správanie pokladal mladý muž za presved­čivý dôkaz, že musí byť slobodná, keď nemá nijakej zábrany pre spoločné stretnutia. Preto aj nadviazal s ňou vážnu známosť. Neskôr sa priznal, že ho oča­rila svojou krásou.

Známosť nielen udržiaval, ale prechovával v se­be predsavzatie, že si ju raz povedie k oltáru. Jeho krásavica ho však predbehla a prvá navrhla, aby sa zosobášili.

Mladý muž súhlasil s návrhom, ale dal pod­mienku: manželstvo chcem uzavrieť v kostole a v rodnej obci na Slovensku, lebo tak si to praje moja rodina.

Snúbenica s nadšením prijala jeho podmienky. Priamo sa tešila, že sobáš sa nebude konať v blíz­kosti jej bydliska, ba aj to zdôvodnila: „Nechcem, aby si ma obzerali všelijakí zvedavci. V cudzom prostredí sa budem cítiť spokojnejšia a šťastnejšia."

Mladý muž skončil prácu v podniku, s ktorým mal pracovnú zmluvu a odišiel k rodičom na Slovensko, lebo sa mu naskytla príležitosť zamest­nať sa blízko domova.

O nejaký čas si zavolal snúbenicu, aby prišla k nemu, aby mohli spoločne pripraviť svadbu. Keď prišla, išli na faru - ako sa hovorilo - zapísať ohláš­ky. Snúbenec nepotreboval krstný list, o ňom bol

85

záznam v knihe krstov miestnej farnosti. Snúbenica však nedoniesla so sebou krstný list, ma­la poruke iba rodný list. Kňaz bezpodmienečne žia­dal krstný list. Sľúbila, že hneď napíše domov, aby jej ho poslali. Prišla na náuku na faru, ale krstný list znova nedoniesla. Vyhovárala sa, že oň žiadala, ale ešte ho nedostala. Farár čakal na krstný list až do dňa sobáša. Nakoniec sa pokúšal telefonicky spojiť s farským úradom, kde mala byť snúbenica pokrs­tená, aby mal istotu o jej krste a slobodnom stave. Cirkevný sobáš sa zaznačuje v knihe krstov do poz­námky. Nepodarilo sa mu spojiť s farským úradom. Uspokojil sa s čestným prehlásením nevesty, ktorá prehlásila a podpisom to potvrdila, že je pokrstená a slobodná. Na svadbu prišli z Čiech dve mladé že­ny, ktoré čestne prehlásili, že vyhlásenie nevesty je pravdivé.

Potom sa konal cirkevný sobáš v miestnom far­skom kostole. Všetko prebehlo v poriadku. Hudba sprevádzala svadobníkov do kostola i z kostola. Ľu­dia obdivovali švárnu nevestu a niektorí aj závideli Petrovi, že si doviedol z Čiech takú roztomilú žien­ku. Svadobná hostina bola spojená so všetkými miestnymi zvyklosťami. Veselo sa spievalo a tanco­valo.

Keď bola svadobná hostina v najlepšom prúde, vtrhol do miestnosti rozzúrený neznámy muž a za­reval na ženícha: „Ako si sa ty odvážil odviesť mi manželku a ešte sa s ňou aj zosobášiť?" Nasledoval celý rad vyhrážok a nepríčetný chlap sa chcel do­stať k ženíchovi a neveste. Svadobníci ho však vy­tlačili z miestnosti, aby zabránili prípadnej tragédii.

86

Keby sa im to nebolo podarilo, ktovie, ako by sa bo­la skončila táto svadobná fraška.

Vieme si predstaviť, aká situácia nastala vo sva­dobnom dome. Všetko sa rozchádzalo. Nevestu dobre uschovali pred rozhnevaným zákonitým manželom. Hostia boli vyjavení, ženích oklamaný, nevesta učupená v úkryte.

Klamala nevesta, klamali svedkyne. Duchovný dostal ponaučenie, že od neznámych ľudí nemožno očakávať pravdivé čestné prehlásenie. V dnešnom svete je čestné prehlásenie veľmi problematické. Mnoho sa klame a od ľudí, ktorí zvyknú klamať, nemožno očakávať, že nám povedia pravdu.

Opatrnosť káže: potvrdiť slová čierne na bie­lom. Nedivme sa preto, že úrady žiadajú zdanlivo zbytočné doklady. Čím častejší budú klamári, tým potrebnejšie budú svedectvá hodnovernosti, prav­dovravnosti.

87

18. Impotencia

Pred sviatkom Všetkých svätých prijali sviatosť manželstva dvaja mladí ľudia, urastený mladík a driečne štebotavé dievča. Mladík bol jedináčik, dievča pochádzalo z viacčlennej rodiny. Obidvaja mali slušné zamestnanie. O vzájomnej láske sa ne­dalo nijako pochybovať. Mali sa radi ako holúbky na košickej turni. Rodičia z oboch strán sa tešili zo šťastia svojich detí. Po svadbe bývali novomanželia v dome manželových rodičov. Bol to poschodový dom, manželia mali nadostač svojho súkromia.

Stalo sa však čosi neobvyklé, ba nepochopiteľné. Mladá žena, predavačka bola v zamestnaní aj v do­poludňajších hodinách na Štedrý deň. Natešená sa vracala z obchodu k manželovi. Ako by aj nie, veď po prvý raz mala spoločne s manželom prežívať sviatky pokoja a radosti. Štebotavá Alenka príde k domu, otvorí dvere podbrania a tam vidí na hro­made vyhodené všetky svoje veci, ktoré si priniesla z rodičovského domu. Zastala ako omráčená. Čo to má znamenať? Skúša otvoriť dvere do bytu, ale tie boli zamknuté. Búcha, volá, ale nikto sa neozýva, nikto jej neotvára. Znovu búcha, klope, volá, chcela by sa dostať dovnútra, vyčakáva, že sa niekto ozve. Keď zistila, že do domu sa už nedostane, s plačom odchádza k rodičom. Šťastie, že bývali v tom istom meste. Aj pre tých to bola „bomba" do predvianoč­nej nálady. Podvečer sa znova pokúšala dostať sa

88

k manželovi, znova nadarmo. Zúfalá sa vrátila k ro­dičom, kde v slzách prežívala Štedrý večer. Potom milý pán manžel odniesol vyhodené Alenkine veci potajomky k dverám jej rodičov. To bol znak, že Alenka už nemá pri ňom miesta.

Naša nešťastná Alenka predsa len dúfala, že jej muž zmúdrie a príde si pre ňu. Veď ju mal rád. Ten však neprišiel. Viackrát sa mala s ním stretnúť v meste na ulici, aj sa chcela k nemu dostať, po­rozprávať sa s ním, ale milý Ľuboš, keď zbadal, že sa chce k nemu dostať, dal sa do behu, aby sa ne­mohla k nemu ani priblížiť

Spolužitie sa nedalo obnoviť. Usilovali sa o to aj jej rodičia. Nepochodili. Ľubošova matka zanevre­la na Alenku, mala len jediného syna, manžel jej krátko po svadbe syna umrel, zostal jej len syn, na ktorého preniesla lásku, ktorou obšťastňovala ne­bohého manžela. Žiarlila na nevestu a popudzova-la syna proti nej. Bez jej popudu asi by nebol Alenku vyhodil.

Alenka požiadala okresný súd o rozvod, ktorý dosiahla hneď po prvom pojednávaní. Nebolo tam nijakých závažných problémov, lebo z manželstva nepochádzali deti. V rozsudku však bolo pripome­nuté, že manželia si nerozumeli po intímnej stránke.

Alenka sa nazdávala, že Ľuboš nepristupoval k manželstvu s úprimnou láskou, že lásku len pred­stieral, prípadne vylúčil z manželského súhlasu nie­ktorú podstatnú vlastnosť manželstva. Preto požia­dala cirkevný súd o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva z dôvodu nedostatočného, chybného súhlasu zo strany muža.

89

Začalo sa dôkladné vyšetrovanie sporného man­želstva. K akému záveru však mohol dospieť súd, keď obaja partneri vyhlasovali, že po dvojročnej známosti sa brali slobodne, bez nátlaku a z úprim­nej lásky? Svedkovia jednomyseľne priznávali to is­té, nikomu z nich ani len nenapadlo, že by sa títo manželia mohli raz rozísť. Zo všetkých svedeckých výpovedí sa nedal vyloviť ani náznak na simulova­nie manželského súhlasu zo strany muža. Preto roz­sudok znel: manželstvo treba pokladať za platné.

Tento prípad mi nedal pokoja. Je možné, aby sa veľká láska dvoch po uši zamilovaných ľudí mohla za necelé dva mesiace premeniť na najhrubší odpor, na nenávisť? Aj veľká láska môže vyprchať, ale to vyžaduje svoj čas a musí to mať primeranú príčinu.

Zavolal som si nešťastnú mladú ženu. Pracujem s paragrafmi, so suchými právnickými predpismi, ale ľúto mi je nešťastných mladých ľudí. Veď majú pred sebou ešte kus života, ktorý je veľkým Božím darom. Veľkou, nezaslúženou milosťou je, že môžem žiť, pracovať a blažené prežívať všetku dob­rotu a krásu, ktorú Boh rozsial okolo nás.

Pokúšal som sa pomôcť týmto nešťastným ľuďom, preto som povedal predvolanej nešťastnej že­ne: „Pani, ste dospelá žena, máte za sebou tvrdú ži­votnú skúšku, vo vašom vlastnom záujme vás žia­dam a prosím, lebo mám na zreteli vaše šťastie, po­vedzte mi podrobne všetko o vašom spoločnom ži­vote, najprv ako prebiehala vaša známosť, potom pr­vé dni a týždne po svadbe. Chcem, aby ste mi jasne a pravdivo povedali všetko o vašom intímnom živo­te." Alenka sa rozhovorila, lebo už prežila tvrdú ži-

90

votnú lekciu pri rozvode, a vyhlásila, že medzi nimi po celý čas spoločného života nedošlo ani raz k riad­nemu intímnemu manželskému styku. Prečo? Pre jeho psychickú, aspoň relatívnu impotenciu, čiže pre jeho neschopnosť vykonať riadny pohlavný styk.

Impotencia muža, či už je organického alebo psychického pôvodu, či je úplná a trvalá, alebo len relatívna, vzhľadom k určitej osobe, zneplatňuje manželstvo, lebo je zásadne proti hlavnému cieľu manželstva, a to je založenie rodiny, čo vyžaduje schopnosť vykonať taký intímny styk, ktorého dô­sledkom môže byť počatie a zrodenie dieťaťa.

Rozvedená manželka podala novú žiadosť o vy­hlásenie neplatnosti svojho manželstva na základe psychickej, aspoň relatívnej impotencie muža.

Súd vykonal dôkladné vyšetrenie tohto prípadu a manželstvo vyhlásil za neplatné. Svoju impotenciu priznal aj sám muž. Druhostupňový súd dekrétom potvrdil rozsudok prvostupňového diecézneho súdu.

Alenka sa vydala za iného muža a je dnes šťast­nou matkou zdravého synčeka.

2. Viola, ktorá žila so svojím manželom Patrikom

plných sedem rokov, predložila cirkevnému súdu žiadosť o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva.

Čo ju pohlo k takémuto kroku? Svoju žiadosť zdôvodnila lekárskym svedec­

tvom. Odborný lekár potvrdil, že Viola je „virgo inatacta" - neporušená panna. Žiadosť bola podaná

91

5. októbra 1992 a lekárske svedectvo bolo vystave­né 29. septembra 1992. Je možné, aby mladá a zdravá žena, ktorá túžila po materstve, po sied­mich rokoch spoločného života s manželom bola neporušenou pannou? Nad takouto skutočnosťou sa musí sudca pozastaviť.

Súd poveril dvoch odborných lekárov, aby zistili, či priložené svedectvo o panenstve žiadateľky je prav­divé. A obidvaja lekári po vykonanej prehliadke pod prísahou prehlásili, že Viola je neporušenou pannou.

Viola tvrdila, že preto sa nestala matkou, lebo Patrik nie je schopný vykonať riadny manželský styk. A nešťastný manžel sa chlapsky priznal, že po viacerých pokusoch sa presvedčil o svojej úplnej impotencii.

Proces bol jednoduchý, manželstvo bolo vyhlá­sené za neplatné.

3.

Viktor a Hedviga uzavreli manželstvo. Hedviga svedčila, že sa brali z úprimnej vzájomnej lásky. Také presvedčenie mali všetci svedkovia.

Po sobáši sa pokúšal Viktor o manželský styk, ale bezvýsledne, nikdy nedošlo k riadnemu man­želskému spojeniu. Nakoniec sa Hedviga zdôverila matke so svojimi ťažkosťami v intímnom živote. Tá ich poslala k pánovi farárovi. Tam sa Viktor priznal, že ani raz nedokázal vykonať riadny pohlavný styk. Farár im radil, aby sa obrátili na odborného lekára. Viktor sa zariadil podľa tejto rady, navštívil lekára

92

a podľa jeho návrhu sa podrobil operácii, ale aj po operácii bol stav rovnaký.

Viktor sa nedal vypočuť, ale jeho priznanie pred kňazom, ktoré sa stotožňovalo s výpoveďou Hedvigy, a po odbornej mienke lekára mohol sudca s morál­nou istotou vyhlásiť toto manželstvo za neplatné.

4. Skromná dievčina Eva nadviazala známosť

s mládencom Adamom. Počas ročnej známosti sa správal Adam veľmi slušne. Dievča sa tešilo, že pôj­de k oltáru ako panna.

Po sobáši sa Adam viackrát pokúšal o pohlavný styk, ale - ako obidvaja rovnako vypovedali - každý pokus bol bezvýsledný. Po dvoch rokoch spoloč­ného života sa Eva zdôverila svojej matke s man­želskými ťažkosťami. Svokra hneď poslala Adama k lekárovi, ktorý začal s liečbou, ale aj po dvojroč­nej liečbe nenastalo zlepšenie. Lekár prezradil Eve, že Adam navždy zostane impotentný.

Najlepším dôkazom Adamovej impotencie boli svedectvá dvoch lekárov, podľa ktorých Eva aj po piatich rokoch manželského spolužitia bola nepo­rušenou pannou.

Príznaky Adamovej impotencie sa prejavovali hneď po sobáši. Niet divu, že sa medzi manželmi stupňovala nervozita, vznikali hádky pre každú maličkosť, Adam začal navštevovať krčmu a alko­holom zaháňal svoj neúspech v manželskom a ro­dinnom živote.

93

Pre trvalú impotenciu Adama bolo manželstvo definitívne vyhlásené za neplatné.

5 .

Emília mala veľmi slušného chlapca. Pri pre­chádzkach sa hanbil chytiť ju za ruku. Veľmi zried­kavo sa stalo, že pri stretnutiach ju veľmi jemnuč-ko pobozkal.

Títo „anjelskí" snúbenci uzavreli manželstvo. Len raz sa pokúsil Tomáš o pohlavný styk.

Zostal veľmi sklamaný po tomto neúspešnom po­kuse. Mal totiž už predtým známosť s inou dievči­nou a pri nej sa presvedčil o svojej neschopnosti.

Keď matka zbadala, že Emília chodí akási zne­chutená a Tomáš pobehuje do krčmy, čo sa jej ako skúsenej žene nepozdávalo, pochytila svoju dcéru a otvorene sa jej opýtala: „Čo je to medzi vami? Ča­káš dieťa alebo nie?" Vtedy sa Emília rozplakala. Hanbila sa totiž zdôveriť matke so svojimi ťažkosťa­mi. Ale teraz už musela s pravdou von. Matka všet­ko pochopila a hneď poradila dcére, aby sa rozišli. Vedela, že manželstvo s takými ťažkosťami sa dá vyhlásiť za neplatné.

Tak sa aj stalo. Tomáš sa ku všetkému priznal.

6. Dievka z chudobnej rodiny padla do očí dobre

situovanému štátnemu zamestnancovi. Známosť tr-

94

vala dosť dlho. Mladý pán - ako sa zdalo - roz­mýšľal, uvažoval, či sa má oženiť. Dievka strácala trpezlivosť a dala ultimátum: buď sa vezmime, ale­bo sa rozíďme!

Sobáš sa uskutočnil. Spoločný život bol veľmi krátky. Manžel podal žiadosť o rozvod. Deti nema­li, rozvod prešiel veľmi hladko. Dievčina si našla iného mládenca, a keď sa dostala do požehnaného stavu, svedomie sa jej ozývalo. Žila len v občian­skom manželstve, nemohla pristupovať k sviatos­tiam, dieťa bude treba pokrstiť... Ani jej druhý man­žel nebol spokojný. Hľadala pomoc, ale nikto jej ne­podal pomocnú ruku. Kto by jej uveril, že jej prvý manžel je impotentný, keď platil výživné na svoje nezákonné dieťa? Všelikade hľadala pomoc, ale každý jej povedal, že nikto neuverí jej svedectvu o impotencii bývalého manžela, keď platí výživné na dieťa.

Uplakaná a nešťastná prišla ku mne a prosila ma, aby som jej pomohol dosiahnuť vyhlásenie ne­platnosti predchádzajúceho manželstva.

Dlho som rozmýšľal, či sa mám ujať tejto záleži­tosti. Keď už dlho stála a usedavo plakala, videl som v nej prenešťastnú Magdalénu a spomenul som si na toho nespravodlivého sudcu z evanjelia a začal som rozmýšľať. Žena odvrhnutá s veľkými dušev­nými ranami na okraj cesty - ako ten ozbíjaný Žid na ceste z Jericha - prosí o pomoc. Ide o jej dušu.

Požiadal som ju, aby mi jasne a pravdivo osvet­lila svoj vzťah k manželovi, a prečo si myslí, že jej manžel trpí takou telesnou chybou, že nie je schop­ný riadneho pohlavného aktu. Svitla v nej iskierka

95

nádeje a rozhovorila sa. Zdalo sa mi, že rozpráva vecne a úprimne. Preto som sa nad ňou zmiloval a prisľúbil som jej pomoc. Povedal som jej, že jej budem robiť advokáta, aby som ju dostal z toho ne­šťastia. Trápilo ma, že som ju nechal toľko prosiť. Uložil som si teda pokutu. Ja som jej sľúbil pomoc, ona mi musela sľúbiť, že mi nebude ponúkať ani najmenšiu odmenu.

Vyžiadal som si adresu tej ženy, s ktorou mal mať jej manžel Klement dieťa. Pomyslel som si: Matka je vždy istá, ale o otcovi to nemusí vždy pla­tiť. Zašiel som za tou ženou, chcel som sa dozve­dieť, či je Klement otcom jej dieťaťa. Na túto otáz­ku mi nechcela dať odpoveď. Domyslel som si, pre­čo nechce prezradiť pravdu. Len to mi potvrdila, že Klement platí na dieťa výživné.

Dal som jej ďalšiu otázku: „Prečo ste sa s ním nezosobášili?" „Nepáčila sa mi jeho povaha a ne­bola by som pri ňom šťastná." Spýtal som sa: „Neviete, či nemal Klement nejakú známosť aj pred vami?" „Mal." „Ako sa volala a kde býva?" Tu som zistil to, čo som chcel. Dozvedel som sa, že mal vážnu známosť s istou dievčinou na Záhorí. Zašiel som aj za ňou. Pýtam sa jej: „Prečo ste nechali Klementa?" Odpoveď: „To nie je muž, len sa chla­pi, ale nič nedokáže." „Chcete povedať, že je im­potentný, že nie je schopný vykonať pohlavný styk?" „Áno, to chcem povedať." Aj tejto som dal podobnú zvedavú otázku: „Nemal pred vami zná­mosť s inou slečnou?" „Ale áno, s jednou Moravankou od Kyjova." Dala mi adresu, aj k nej som zašiel a ona mi to isté tvrdila, čo predošlá.

96

Mal som konečne istotu, že pravdou je to, čo mi tvrdila Klementova manželka Rozália. Ale prečo Klement platí výživné na dieťa? A tu sa natíska otáz­ka: je to vôbec jeho dieťa? Stopoval som ďalej. Ľu­dia všeličo vedia. Po dedinách sú aj verejné tajom­stvá. Zistil som si mená niekoľkých vierohodných a dobre informovaných ľudí v tej dedine, kde žila slobodná matka dieťaťa, na ktoré platil Klement výživné. Nakoniec som sa dozvedel veľké tajom­stvo: dotyčná dievčina si začala počas frontových udalostí s nejakým vojakom, ktorý odišiel do ďale­kého sveta, a o jeho osude viac nevedela. Chytila si preto Klementa a vyhlásila ho za otca dieťaťa. Vyhovárať sa nemohol, lebo k nej chodil. Priznať sa k impotencii sa zas hanbil. Platil výživné, aby všet­ci ľudia vedeli, že on je chlap na mieste.

Konečným rozuzlením celého prípadu bol po dlhých prieťahoch až zdravotný záznam. Čo tvrdili jeho opustené známosti, to dosvedčovali lekári.

97

19. Príčiny impotencie

Mnohým sa zdá skoro neuveriteľné, že impo­tencia by mohla byť častou skutočnosťou pri man­želských procesoch. Žiaľ, realita je taká! V rozsud­koch občianskeho súdu býva neraz poznámka: ne­rozumejú si v intímnej oblasti. Táto poznámka však nie je jednoznačná, často nebýva zdôvodnená.

Príčiny impotencie sú rôzne a majú aj rôzne príznaky počas známosti, teda pred manželstvom a po sobáši. Upozorňujem, že impotenciu nesmie­me zamieňať s neplodnosťou, ktorá nie je rozluču­júcou prekážkou manželstva. V cirkevnom práve máme dva výrazy: „impotentia generandi" a „im-potentia coeundi".

„Impotentia coeundi", čiže neschopnosť muža vykonať riadny pohlavný styk, z ktorého by mohlo nastať počatie dieťaťa. Preto neschopný je ten muž, ktorý sa nemôže svojím pohlavným údom (penisom) dostať do pošvy (vagíny) ženy a tam vyliať semeno, aby mohlo nastať oplodnenie. Takáto neschopnosť u muža je rozlučujúcou prekážkou manželstva. Manželstvo uzavreté s takouto chybou je neplatné, lebo nevedie k podstatnému cieľu manželstva, čiže znemožňuje založenie rodiny, plodenie detí.

Táto impotencia je buď relatívna, alebo absolút­na. Relatívna impotencia je u muža vtedy, keď ne­môže vykonať riadny pohlavný styk len s určitou ženou, obyčajne pre nejaké psychické zábrany. Absolútna je vtedy, keď nie je schopný vykonať riadny pohlavný styk so žiadnou ženou.

98

Impotencia absolútna i relatívna zneplatňuje man­želstvo.

Impotencia sa môže vyskytnúť aj u ženy, s kto­rou by nemohol žiaden muž vykonať riadny po­hlavný styk.

„Impotencia generandi" je u tých manželov, ktorí môžu spolu riadne pohlavne žiť, ale nenastá­va oplodnenie. Príčina môže byť buď u muža, ale­bo u ženy, prípadne aj u obidvoch.

Neschopnosť oplodnenia, čiže neplodnosť, nie je prekážkou manželstva, nezneplatňuje manželský súhlas.

Po objasnení právnych termínov uvediem nie­koľko prípadov na ilustráciu.

Sympatický dedinský mladík sa zamiloval do šar­mantného dievčaťa, zamestnaného v meste. Obdivoval jej vonkajšiu krásu. Mala pôvabné modré oči, ktoré sa jagali uprostred rumencových líc. Svojím obliekaním ešte zvyšovala svoju príťažlivosť.

Známosť bola primerane dlhá, mali sa veľmi ra­di. Čím bližšie bol náš Jarko k svadbe, tým viac ho spaľovala túžba po jeho vyvolenej Jožke, až ho na­koniec spálila.

Zosobášili sa. Ten silný, zdravý muž sa stal pri Jožke úplne bezmocným. Stačilo, že sa k nej pri­blížil, a hneď sa presvedčil o svojej bezmocnosti. Nebol schopný vykonať riadny, dokonalý intímny styk. Bola to záležitosť psychiky. Išlo o psychickú

99

impotenciu. Silné psychické vzrušenie dokáže člo­veka pozbaviť mnohých schopností.

Ten istý muž - po vyhlásení neplatnosti manžel­stva - uzavrel nové manželstvo s dievčaťom, ktoré nebolo obdarené toľkým pôvabom, ale predsa sa stal šťastným otcom troch spoločných detí.

2.

Skromné stvorenie, 28-ročné dievča, pochádza­júce z katolíckej rodiny, uzavrelo manželstvo so slušným mladým mužom. Po siedmich rokoch manželského života podala manželka žiadosť o vy­hlásenie neplatnosti svojho manželstva na diecézny cirkevný súd. V žiadosti uviedla, že sa túžila stať matkou, lebo má veľmi rada deti, ale jej túžba sa nenaplnila. K žiadosti priložila potvrdenie lekára-gynekológa, že je neporušenou pannou.

Zo svojho manželského života uviedla: „Manžel bol spočiatku veľmi slušný, ale pomaly sa priúčal na pijatiku a nakoniec takmer denne pri­chádzal domov opitý a jeho správanie mi spôso­bovalo veľké trápenie. Myslela som si, že do­kážem znášať údel bezdetnej ženy, ale po manže­lových výčinoch v domácnosti som už nemala na to dostatok síl."

So svojimi ťažkosťami sa zdôverila kňazovi, kto­rý jej poradil, aby si podala žiadosť o vyhlásenie ne­platnosti manželstva. Aj tak urobila. Ako dôvod ne­platnosti manželstva uviedla neschopnosť manžela vykonať riadny pohlavný styk.

100

Cirkevný súd požiadal dvoch lekárov odborní­kov o prehliadku žiadateľky, či je skutočne nepo­rušenou pannou. Obidvaja lekári jednomyseľne po­tvrdili, že u menovanej je neporušená panenská bla­na. Záver znel: virgo inatacta - neporušená panna.

Manžela súd vyzval, aby sa tiež podrobil lekár­skej prehliadke, ale to odoprel. Nechcel sa tiež do­staviť k súdu na výsluch. Toto jeho správanie a dô­sledné odmietanie výsluchu a prehliadky je veľmi príznačné a mnohovravné. .

Pre správanie impotentných mužov je charakte­ristické oddávanie sa pijatike, útek z domu, vyhý­banie sa manželke, hrubé správanie sa k manželke, neochota dať sa vypočuť pred súdom a odmietanie lekárskej prehliadky.

Po nevydarenom pokuse o manželský styk povstáva u muža obava, či sa mu to podarí po dru­hý, tretí raz ... Po nevydarených niekoľkých po­kusoch nastáva obyčajne u neho pocit menejcen­nosti, začína sa hanbiť pred vlastnou ženou, preto ju nerád vidí pri sebe, odmieta čo len nejaký ná­znak ženinej láskavosti, svoj neúspech začína za­píjať alkoholom. Nakoniec manželka opúšťa man­žela, ale častejšie manžel opustí manželku a úplne na ňu zanevrie.

3. Príčina impotencie býva často psychická. U nie­

ktorých partnerov sa objavuje strach z intímneho spolužitia len na začiatku spoločného manželského

101

života. Pri pokojnejších povahách sa dostane intím­ny život manželov do normálnych koľají.

Sú však prípady, kedy si impotenciu privolal sám muž. Koreňom tohto nešťastia býva časté a dl­hodobé svojvoľné ukájanie. Najmä nedospelých mladíkov treba na tento fakt upozorňovať. Nešťastný ten, kto zabíja v sebe mladícku silu, mr­začí pritom jasnosť rozumu a kope si hrob životnej radosti. Buď preto ku každému láskavý, ochotný každému pomôcť, ale voči sebe buď prísny! Len se-baobetou vychováš zo seba hodnotnú osobnosť!

4. Veľmi zriedkavý je prípad, keď sa muž, postih­

nutý impotenciou, prizná k svojej chorobe. S inými neduhmi sa ľudia aj chvália, často sa o nich rozprá­vajú. V tomto prípade ich opantáva hanblivosť, obá­vajú sa, že budú v očiach iných menejcenní. Preto sudca má v takýchto prípadoch neľahkú úlohu. Ako dokázať impotenciu? Aj lekár robí svoj záver po­väčšine na základe pacientovho priznania. Niektorý pacient aj pred lekárom zatajuje skutočnosť. Dokázať organickú impotenciu, keď neschopnosť spôsobuje vážna telesná chyba, nie je ťažké. Ale do­kázať psychickú impotenciu býva problematické.

Sudca musí hľadať cesty, rôzne spôsoby, ktoré by ho mohli priviesť k správnemu a spravodlivému záveru. Spomeniem skutočný prípad.

Istá kuchárka dostala za manžela muža, ktorý sa veľakrát neúspešne pokúšal vykonať riadny pohlav-

102

ný styk. Pod tlakom svojho osobného nešťastia opus­til ešte nešťastnejšiu manželku a našiel si zamestna­nie ďaleko od nej, aby sa nepokúšala k nemu dostať.

Okrem manželky, ktorá žiadala vyhlásenie ne­platnosti manželstva z dôvodu mužovej impoten­cie, nikto nevedel povedať niečo konkrétnejšie k to­muto spornému prípadu. Manželka sa totiž nikomu nezdôverovala so svojimi intímnymi ťažkosťami. Nehovorila o tom ani svojej najbližšej priateľke, ba ani svojej vlastnej matke.

Ako pomôcť tejto osobe? Vyzvedal som sa, kto z rodiny, spomedzi súrodencov manžela je mu naj­bližší, s kým sa najdôvernejšie stretáva. Dozvedel som sa, že najčastejšie sa stretáva so svojou sestrou a vo všetkom sa jej zdôveruje. Vyhľadal som ju a po­prosil, aby zašla k svojmu bratovi a dozvedela sa od neho, prečo nemal v manželstve deti, hoci žili spo­lu sedem rokov. Vysvetlil som jej, že to bude v jeho záujme povedať pravdu, prípadne bude môcť uza­vrieť nové a šťastné manželstvo. Sestra aj sľúbila, že si s ním prehovorí. O krátky čas sa ohlásila, že už sa rozprávala s bratom. Potom som ju pod prísahou vy­počul a prehlásila, že sa priznal ku všetkému. Preto nemali v manželstve deti, lebo nemohol vykonať riadny intímny styk, hoci sa o to viackrát pokúšal.

Po tomto výsluchu som napísal list nešťastnému mužovi, v ktorom som ho veľmi úctivo a láskavo poprosil, aby mi napísal, prečo nedošlo medzi ním a manželkou k riadnemu pohlavnému styku. Odpoveď bola už naozaj chlapská. Zdôveril sa sestre a teraz mal odvahu napísať to na papier a tak uľahčiť prácu sudcovi.

103

Láskavý a ľudský prístup k nešťastnému člove­kovi otvára cestu k jeho srdcu, neraz hojí vnútorné mučivé bolesti.

5. Dievča, vychované v duchu kresťanskej morál­

ky, nadviaže známosť s mladíkom, o ktorom nebo­lo počuť nič pohoršujúceho. Je šťastná, že sa k nej správa veľmi slušne, až odmerane. Sexuálne ju ne­obťažuje, ako to skúsila pri iných mladíkoch, ktorí už pri prvých stretnutiach netajili svoju vášeň a na­liehali na jej čistú dušu.

Teší sa, že si konečne našla chlapca, po akom túžila. Už boli zasnúbení a aj vtedy si len s akousi neistotou dovolil chytiť ju za ruku.

Lenže ten chlad pokračoval aj po svadbe. Predsa však dúfala, že si časom na seba navyknú a vytvorí sa medzi nimi pekný intímny vzťah. Toho sa však nedočkala. Mladý pán nemal o ňu záujem. Zistila však, že sa nevyhýba mužskej spoločnosti, že rád chodí do spoločnosti mladších mužov. Akési podo­zrievanie ju pochytilo, keď sa dozvedela, že občas sa stretáva aj so staršími mužmi, ktorí nemali naj­lepšiu povesť.

Keď príde zo zamestnania, doma ho nič nebaví, hneď kamsi beží. Dozvie sa, že jej „cnostný ma­nžel" vyhľadáva akési pochybné mužské známosti. Čo by sa vám mohlo utajiť na dedine?! Nebola to len prázdna, vymyslená bublina, ale žiaľ, smutná realita. Stretával sa s homosexuálmi.

104

6.

105

Starší mládenec František žil so svojou staručkou matkou. Predstava, že mu raz matka zomrie a on zostane sám, mu naháňala veľký strach. Preto sa usiloval zoznámiť sa so staršou dievkou, ktorá by sa oňho starala po matkinej smrti. Už počas známosti sa pokúšal o pohlavný styk, ale bezvýsledne. Keď dievčina chcela prerušiť s ním známosť, nahovoril jej, že má v Amerike brata, ktorý mu pošle taký liek, ktorým sa upraví jeho schopnosť natoľko, že bude schopný vykonať riadny pohlavný styk. Zosobášili sa, ale nepomohol ani americký liek. Manželka ho definitívne opustila a žiadala o anulovanie manžel­stva pre mužovu impotenciu. V tomto prípade dva­ja lekári potvrdili, že muž má vrodenú telesnú chy­bu, takže nikdy nebude schopný vykonať manžel­ský styk. Jeho pohlavný úd nebol vôbec vyvinutý.

20. Kvetinka na mraze

V malom, ale útulnom mestečku vyrastalo diev­čatko pod starostlivou ochranou dobrých rodičov. Mali len túto jedinú dcérku. Bolo to vytúžené a vrúc­nymi modlitbami vyprosené dieťa. Opatrovali si ho ako oko v hlave. Základnú školu vychodila v rodnom mestečku, gymnázium navštevovala v neďalekom meste. Stále bola pri rodičoch, ktorí si ju chovali ako bábätko. Veď to bola záležitosť ich srdca, stále na ňu upierali svoj zrak. S úzkostlivou obavou ju sledovali, len aby sa jej niečo nestalo, aby sa náhodou nedo­stala do spoločnosti roztopašných dievčat. S rodičmi sedávala pri stole, pred televízorom, s rodičmi cho­dievala na prechádzku. Keď maturovala, každý mal dojem, že sa v jej tvári zračí obrázok desaťročného dievčaťa. Ozaj ako kvetinka vypestovaná v útulnej, teplej obývačke. Vyneste ju na mráz a za jednu mra­zivú noc stratí svoju krásu, ba život.

Naša Vierka bola takou kvetinkou. Rodičia mali radosť z jej úspechu na strednej škole, kde zmatu­rovala s vyznamenaním. Prečo by jej nedopriali vy­sokoškolské vzdelanie? Veď na to mali. Zaneste ta­ký milý kvietok do veľkomesta, kde sa po uliciach pohybuje veľa salónnych levov, ba aj žralokov. Stretol sa s ňou mladý inžinier. Neodolal jej zjavu. Vyhľadával ju, až sa k nej dostal. Dievča netušilo ani najmenšie nebezpečenstvo, nebolo pripravené na veľkomestské nástrahy.

Známosť sa začala, keď bola Vierka v posled­nom ročníku Vysokej školy ekonomickej. Rafi-

106

novaný lovec dievčenských sŕdc ju omámil. Aj na strednej škole sa o Vierku zaujímal jeden jej spolu­žiak. Bolo to však len študentské rojčenie, ktoré sa nemohlo zmeniť na vážnu známosť, lebo vtedy bo­la pod mocnou ochranou rodičov. Vtedy sa nikto neodvážil na ňu zraniteľné útočiť, lebo by bol na­razil na tvrdý odpor rodičov.

Vo vysokoškolskom internáte všeličo videla, o všeličom počula a fantázia dokresľovala chýry a skúsenosti. Zvodom veľkomestského, ľahtikárske­ho inžiniera neodolala. Jeho rečičky, jeho správa­nie a dotieravé spôsoby boli ako silný mráz, ktorý za pár hodín ošklbe stromy o lístie a kvety o všetku krásu. Kto sa pohybuje na okraji podmoknutého riečišťa, tomu stačí jedno neopatrné pošmyknutie a rúti sa do dravého prúdu.

Keď sa rodičia dozvedeli o tejto známosti, už bo­lo neskoro. Nápadník sa im neľúbil, nevideli v ňom charakterného človeka. Okrem toho nemal pevné náboženské presvedčenie. Jeho viera bola hlboko pod bodom mrazu. V rodine nedostal náboženskú výchovu. Potajomky ho dala pokrstiť babička. V ro­koch dospievania a aj neskoršie žil si svojským, ľah­tikárskym štýlom, nepoznal pevné morálne zásady, aké majú zdobiť uvedomelého kresťana.

Rodičia prehovárali, radili, napomínali, presvied­čali svoju ratoliestku, aby zanechala toho dobyva-teľa, ale ich varovné slová zostali bez ozveny. Iba jedno si vymohli, aby sa sobáš konal v katolíckom kostole. Ženích na to pristal, ale pred cirkevným sobášom si nevykonal sviatostnú prípravu, ktorá je samozrejmosťou pre veriaceho katolíka. Aj tu uká-

107

zal svoju tvár. Rodičom zostávala akási neurčitá ná­dej, že časom sa predsa len zapojí do cirkevného spoločenstva.

Sobáš sa konal v rodnom mestečku nevesty. Po sobáši bývali novomanželia u ženíchových rodičov. Vierka sa nazdávala, ba verila, že jej ťažko vybojo­vaný manžel sa bude viac zdržiavať doma, že budú spoločne chodiť na prechádzky, spoločne do kina, divadla, na koncerty a aj na návštevy k známym a priateľom. Krásne si vysnila spoločný život s man­želom. Ale bol to len jej sen. Na druhý alebo tretí deň po sobáši išiel milý manžel na nejakú oslavu u priateľa, ale žienku si nevzal so sebou.

Chcela ísť s ním, veď toho priateľa poznala, ale on jej to neodporúčal, nechcel, aby ho sprevádzala. Pravdepodobne by mu tam bola prekážala. Z osla­vy prišiel až ráno. Vierka sa neskôr dozvedela, že oslava skončila krátko po polnoci a milý Vierkin manžel sa neponáhľal k manželke, ale odpočinul si u svojej priateľky. To bolo pre Vierku prvé veľké sklamanie, ktoré veľmi ťažko prekonávala. A tých sklamaní, ešte bolestnejších, počas dvojročného spolužitia bolo viac.

U Vierky sa ozýval hlboký cit pre materstvo, ale jej partner ju tým nechcel „zaťažovať". A dôvod? On si chcel svojsky napĺňať život. Keď sa Vierka presvedčila, že pre svojho manžela je len príleži­tostnou hračkou, chvíľkovým potešením, že sa ne­usiluje ukázať jej aspoň kúsok úprimnej a obetavej lásky, našla si byt a odsťahovala sa od manžela.

Pán manžel tým nebol prekvapený ani užialený. Už ho omrzela, vyhľadával ďalšiu korisť. Vierka si

108

musela trpko vyčítať a uznať, že chybu urobila vte­dy, keď počas známosti vyhovela jeho rozmarom.

Najprv požiadala o rozvod, a keď ho dosiahla, obrátila sa na náš diecézny súd a žiadala vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva z dôvodu nedostatoč­ného, chybného manželského súhlasu zo strany muža, lebo bola presvedčená, že nemienil uzavrieť trvalé manželstvo a nemal úmysel zachovávať man­želskú vernosť.

Cirkevný súd vypočul obidve zainteresované stránky a viacerých svedkov. Výpovede Vierkiných rodičov a svedkov boli veľmi zaujímavé a podopreli odôvodnenosť žaloby. Obžalovaný manžel medzi iným povedal: „Ja som sa chcel oženiť, chcel som uzavrieť manželstvo s Vierkou, ale chcel som aj zo­stať sám." Komentár k tejto vete dala Vierka a po­tvrdili to aj svedkovia. On chcel mať pri sebe man­želku, ale chcel byť sám, t. j. nechcel založiť rodinu, nechcel deti, vylúčil z manželského súhlasu pod­statnú časť manželstva: deti. Chcel mať manželku, ale nevylúčil možnosť príležitostne nadväzovať aj počas manželstva intímne známosti s inými osoba­mi. Tým vylúčil z manželského súhlasu podstatnú vlastnosť manželstva: vernosť. S takýmto úmyslom uzatvorené manželstvo nie je sviatosť, ale obyčajný holubník, miesto nemravnosti, zahadzovanie man­želky, šliapanie po jej ľudskej dôstojnosti.

Muž, ktorý vstupuje do manželstva, si musí uvedomiť, že si neberie otrokyňu, ale z čistej a úprimnej lásky si privádza do domu osobu, ktorá má nárok na ľudsky dôstojný život. Len v pohan-stve bola žena hračkou v rukách muža. Syn Boží si

109

berie telo z panenskej matky Márie. Kristus povýšil manželstvo na sviatosť. Kresťanská rodina má byť a zostať svätou Božou ustanovizňou. V tejto po­svätnej rodine má svoje vznešené miesto žena i muž. Obidvaja manželia, muž i žena, majú vytvá­rať v sebe Boží chrám, v ich dušiach má prebývať Duch Svätý, teda bohatstvo Božej lásky.

Preto sa muž musí s úctou a čistou láskou vinúť k svojej manželke. Manželka zas má odplácať man­želovi jeho obetavú lásku a starostlivosť svojou od­danosťou. Takúto rodinu, kde vládne život v celej plnosti, vytvoria len tí manželia, ktorí sa častejšie stretávajú s eucharistickým Spasiteľom, ktorí prijí­majú sviatostného Spasiteľa do svojich čistých duší. Ak nebudete jesť moje telo... nebudete mať v sebe život, teda život v plnej kráse, hovorí Pán.

Bez Boha a na hriechu nemožno vytvárať ro­dinné šťastie.

Príčinou neutešeného rodinného života býva hriechom naplnená predmanželská známosť. Keď sú naším ideálom usporiadané a láskou naplnené rodiny, ideálna má byť aj príprava na rodinu a ňou je: čistota až po oltár.

110

21. Rozvod na svadobnej hostine

Bol som kedysi pozvaný k svadobnému stolu. Bolo to vo veľkej, priestrannej sále. Nálada bola vý­borná a kapela vyzývala do tanca. Už po prvom občerstvení sa veselo roztancovali najmä mladí ľu­dia, družice a družbovia. Starší medzi sebou deba­tovali a obzerali sa po mladých. Niektorí si aj po­vzdychli, keď si spomenuli na svoju zašlú mladosť.

Vtedy jedna staršia pani poznamenala, že na každej svadbe sa uzatvárajú ďalšie svadby. Často sa totiž stáva, že práve pri svadbách sa nadväzujú no­vé známosti, aj vážne, ktoré sa zavŕšia sobášom.

Tak to bolo aj v nasledujúcom prípade. Vydávala sa istá úradníčka. Za družicu si povolala svoju kole­gyňu, s ktorou ju viazalo veľmi úprimné priateľ­stvo, veď pracovali už viac rokov v jednej kancelá­rii. Za družbu jej pridelila svojho brata, staršieho mládenca. Aj družica Anička bola vo veku, kedy sú už jej rovesníčky povydávané. Anička sa nazdávala, že jej družba musí byť dobrý človek, keď má takú dobrú, milú sestru. Nebola to len jej mienka, ale aj kolegyňa - nevesta jej ho prichvaľovala, že je dobrý a statočný muž. Záležalo jej totiž na tom, aby sa brat oženil a priviedol do domu dobrú nevestu, kto­rá by bola oporou pre rodičov.

Nesmieme si namýšľať, že deti tých istých ro­dičov sú rovnaké, veď aj výzorom bývajú rozdielne, ale aj povahou, ba aj mravmi. V apoštolskom zbore

111

bol svätý Ján, ale aj Judáš. Mohli by sme vari pove­dať, že z tej istej rodiny môžu vychádzať „anjeli", ale aj „diabli".

Naša Anička teda dostala za družbu nevestinho brata Lojzka. Zoznámili sa, známosť sa veľmi ne-preťahovala a chceli sa vziať. Anička videla na Lojzkovi len dobré vlastnosti. Iba jedno ju trochu zarážalo, že mnoho rozprával, ba neraz trepal dve na tri. On si to odvykne, myslela si Anička, keď ho budem na to upozorňovať.

Svadobná hostina sa konala v blízkom motores­te. Hostí bolo veľa, hudba vyhrávala, nálada bola výborná. Ženích si mohol dovoliť honosné pohos­tenie, veď pochádzal zo zámožnej rodiny.

Takéto dedinské svadby bývajú atrakciou, najmä pre mládencov. Býva zvykom, že do tanca sa pri-kmotria aj takí, čo nepatria k svadobníkom. Pri sto­loch sa popíja, veselo debatuje, vyspevuje. Niektorým sa už príliš rozviazali ústa, ba odzneli aj nemiestne reči. Už nehovorí rozum, ale pálenka.

Vonku obskakujú mládenci z blízkej dediny, kto­rí prišli obzrieť svadbu. Zvedavo sa tlačia k otvore­ným oknám. Ktosi sa nad nimi zmiloval a priniesol im fľašu ostrého. Popili si a aj oni začali vyspevovať.

Ženích sa pozabudol a prekročil mieru v pohá­rikoch. Nič mimoriadne tým neurobil, iba sa pre­zradil, ukázal svoju pravú tvár. Nevesta totiž neve­dela, že jej vyvolený patrí do cechu milovníkov al­koholu. Keď mal milý Lojzko už poriadne pod ča­picou, zbadal, že mládenci poskakujú pri motores­te. Vtom sa mu čosi prisnilo v rozpálenej hlave. Zazdalo sa mu, že mládenci preto obliehajú moto-

112

rest, lebo mu chcú odlákať nevestu. Vybehol zrazu od stola, vrhol sa na mládencov, pochytil fľašu a tí-kol hlava-nehlava. V tej ruvačke vrhol sa na jed­ného z nich a bol by ho dotíkol na smrť, keby ne­boli vybehli svadobníci zo sály a urobili koniec sva­dobnej bitke. Nepríčetný ženích sa vrátil do miest­nosti, hrubo a grobiansky vynadal neveste a jej ro­dičom. Aj na týchto sa chcel vrhnúť. Po tomto vý­stupe ženícha svadobníci opúšťali miestnosť a po­berali sa domov. Nevesta odpadla po tomto strese na zem a ležala v bezvedomí. Kriesili ju, liali jej vo­du do tváre, aby ju priviedli k vedomiu, ale márne. Preto zavolali pohotovosť a odviezli ju do nemocni­ce. Až tam ju dostali z toho ťažkého šoku.

Keď sa v nemocnici prebrala a uvedomila si, čo všetko sa odohrávalo pri svadobnej hostine, najmä to ženíchovo škandalózne počínanie, vyhlásila: „Nikdy sa nevrátim k tomu opitému Lojzovi!" A tak aj uro­bila. Z nemocnice išla rovno k svojim rodičom.

Na druhý deň prišli pre ňu Lojzovi rodičia a pro­sili ju, aby išla k manželovi. Nešla, zostala neob­lomná. Podvečer prišla jeho prepobožná teta a pre Boha ju prosila, aby zmenila svoje rozhodnutie. Táto ju obmäkčila. Vrátila sa, ale dôrazne pripome­nula: „Iba raz to ešte skúsim." Vybrala sa s tetou k Lojzovi, ktorý býval v tretej či štvrtej dedine. Nazdávala sa, že Lojzo bude teraz milým Lojzkom, že sa jej ospravedlní a odprosí ju. On však nič také nemal v pláne urobiť. Pri jej príchode urobili svok-rovci akési svadobné „poprávky", akoby na zmie­renie. Zmierenie sa obyčajne zapíja. Tak to urobil aj Lojzo a zas si poriadne vypil. Namiesto odprosenia

113

jej nadal a upodozrieval ju, že ona povolala tých mládencov, aby mu urobili hanbu. Nie mládenci mu urobili hanbu, tú si urobil sám.

Naša Anička sa presvedčila, že pri Lojzovi jej ne-svitá šťastný život, preto ho ani nepripustila k sebe a natrvalo odišla od neho k rodičom.

Čo robiť s takým manželstvom? S takým ku­rióznym, ktoré sa rozbilo v deň svadby, pri sva­dobnom stole?

Je isté, že toto manželstvo bolo v tom čase plat­ne uzavreté. Brali sa z lásky, úplne dobrovoľne, bez najmenšieho nátlaku, z manželského súhlasu ani jeden nevylúčil niektorú podstatnú vlastnosť ma­nželstva, ani jeden neuzavieral manželstvo s neja­kou podmienkou. V takom prípade, keď súd ne­môže s mravnou istotou vyhlásiť neplatnosť man­želstva, musí svojím rozsudkom potvrdiť, že man­želstvo bolo platne uzavreté.

Nakoľko v tomto prípade manželstvo bolo plat­ne uzavreté, ale nebolo dokonané manželským sty­kom, bolo možné požiadať Svätého otca o zvláštnu milosť. Svätý otec totiž mocou „kľúčov" môže zrušiť také manželstvo, ktoré bolo platne uzavreté, ale nebolo dokonané.

Tak sa stalo aj v tomto prípade.

114

22. Sobáš s pištoľou

Každá vojna prináša skazu. Zomiera mnoho ne­vinných ľudí, hmotné škody sa nedajú vyčísliť, ale najhroznejší následok každej vojny je mravný úpa­dok. Stráca sa ľudskosť a zavládnu alarmujúce výči­ny zdivočených ľudských tvorov.

Posledná svetová vojna bola hrozná. Kto by si vedel predstaviť, aká by mohla byť ďalšia, keby sa ľudstvo nespamätalo. Hrôzostrašné koncentračné tábory, mučenie a odstreľovanie nevinných ľudí, to je hanba dvadsiateho storočia.

Počas poslednej svetovej vojny odviedli si rozto­pašní vojaci víťaznej armády jednu ruskú dievku do svojho tábora. Tajne si ju schovávali, bola im hrač­kou roztopaše. Keď ju už nemohli u seba ukrývať, nechceli ju zastreliť, ale pod výstrahou nahovorili jedného slovenského vojaka, aby si ju vzal za ženu. Silnému tlaku podľahol. Život je každému drahý a namierený revolver dokáže vydierať.

Dvaja dôstojníci vzali so sebou vojaka a dievku, zašli na najbližší rímsko-katolícky farský úrad a žiadali kňaza, aby ich zosobášil. Ten to odmietol urobiť. Usiloval sa vysvetliť im, prečo to nemôže urobiť. Sobášiť bude len vtedy, keď prinesú obi­dvaja doklad, že sú katolícky pokrstení, prijali už sviatosť zmierenia a Eucharistiu a prinesú svedec­tvo o slobodnom stave. Dievka ani to nevedela, či je pokrstená.

Vojaci sa presvedčili, že nepochodia u žiadneho kňaza. Preto sa rozhodli, že použijú násilie, aby

115

mohli dosiahnuť svoj cieľ. Odišli do ďalšej farnosti a tam hneď pri vstupe do fary namierili revolver na kňaza a diktátorský vyhlásili: „Ak týchto dvoch ne-zosobášiš, hneď ťa zastrelíme!" Kňaz im chcel všet­ko vysvetľovať ako ten predošlý, ale neboli ochotní počúvať. Na zastrašenie vystrelili vedľa neho, aby si uvedomil, že ďalší odpor zaplatí životom.

Nedivme sa tomuto kňazovi, keď pod takou hrozbou asistoval pri sobáši. Vedel zo skúsenosti, že armáda smrťou trestala každý odpor. Vojak do­stal dovolenku a ženu si odviedol k svojim rodičom na Slovensko. Nešťastné dievča sa takto aspoň za­chránilo pri živote.

Vojak sa mylne nazdával, že sobáš vykonaný v kostole je vždy platný aj pred Bohom, a preto diev­ča pokladal za svoju manželku. Žila u „manželo­vých" rodičov vyše pol roka, až dotiaľ, kým nepriš­la ruská armáda na Slovensko. Dievča videlo v so­báši iba prostriedok na svoju záchranu. Keď ruská armáda prešla cez celé Slovensko, využila najbližšiu príležitosť a ušla od svojho „manžela". Sám nevedel, kam sa podela. Iste sa usilovala dostať sa do svojej vlasti, do svojho domova k svojim najdrahším.

Keď sa Tatiana nevracala, obrátil sa mladý muž na cirkevný súd a žiadal vyhlásenie neplatnosti man­želstva, ktoré bolo uzavreté pod dvojnásobnou hrozbou.

Najprv bol vypočutý žiadateľ, aby sa súd mohol dôkladne oboznámiť so sporným prípadom. Potom sme sa obrátili na Arcibiskupský úrad v Krakove, aby vypočul farára, ktorý asistoval pri tomto sobáši. Výpoveď kňaza a vojaka sa úplne stotožňovala. K zá-

116

pisnici o vypočutí kňaza priložil arcibiskupský úrad prípis, ktorým zdôvodnil a vysvetlil počínanie kňa­za, ktorý konal pod ťažkou hrozbou. Rozhodne by nebol asistoval pri sobáši, keby ho neboli k tomu do-nucovali so zbraňou. V tom ťažkom čase sa podobné vyhrážky neraz premenili v tragickú skutočnosť.

V tomto prípade nevesta rozhodne nemala úmy­sel uzatvárať trvalé manželstvo, pravdepodobne ani nebola pokrstená, ďalej obe stránky uzatvárali manželstvo len pod nátlakom a takisto aj kňaz bol násilím donútený asistovať pri sobáši. To nebola sviatosť, ale fraška, ktorú vytvoril revolver.

117

23. Sobáš„panny"

Čoho všetkého sú schopní ľudia! Vrahovia sú nielen medzi mužmi, ale aj v radoch nežného žen­ského pohlavia.

Inteligentný pán z väčšieho mesta sa vybral na návštevu svojho priateľa, ktorý býval na dedine. Bolo krásne nedeľné popoludnie. Vyšli si na pre­chádzku. Prešli kúsok cesty a zbadajú, že z jedného dvora práve vychádza dievča okrúhlejších tvarov. Či chceli alebo nechceli, museli sa pristaviť pri usmievajúcej sa dievčine. Bola to priateľova suseda. Priateľ mu ju predstavil, potom prehodili medzi se­bou niekoľko bežných viet, a pretože im toto náhodné stretnutie prišlo vhod, požiadali ju, aby sa k nim pripojila a spríjemnila im sviatočnú popolud­ňajšiu prechádzku. Kto by sa bol nazdal, že z tohto náhodného stretnutia sa vykľuje vážna známosť.

Od tejto nedele častejšie sa objavoval spomína- . ný Karol na dedine. Nepriťahoval ho tam len pria­teľ, ale viac jeho susedka. Prichdázal na návštevu skoro každý týždeň. Za pekného počasia si vyšli za dedinu a tam na tichej cestičke pod košatými stromami prežívali šťastné chvíle. Karol sníval o budúcom rodinnom šťastí, svojej krásavici vy­kresľoval predstavu o budúcom spoločnom živote v manželstve. Neraz jej pripomínal, že v meste sa mu ponúkajú viaceré dievčence, lenže on si chce založiť rodinu so skromným dievčaťom, ktoré je zachovalé, čisté, ktoré nemalo intímne známosti s inými mužmi.

118

Boženka načúvala a premýšľala o jeho záme­roch a požiadavkách, o vlastnostiach, ktoré hľadá u svojej budúcej manželky, a bola v rozpakoch. Kládla si otázku, ktorého si vybrať. Naraz má totiž dvoch nápadníkov. Už dávnejšie sa poznala s istým učiteľom zo susednej dediny. Ten často za ňou cho­dieval a ona ho tiež navštevovala. Bola to už vážna známosť a do toho prišiel nový nápadník. Božena stála pred ťažkým rozhodovaním.

Zjav nového nápadníka začal mocnejšie dolie­hať na jej srdce. Čas však súril, preto sa musela rýchlo rozhodnúť. A rozhodnutie padlo: srdce dám novému nápadníkovi. Napriek tomu zostal ešte je­den nevyriešený problém. V jej mysli to vrie. Ako sa len vyrovnám s prvým nápadníkom? Veď živú stopu našej vzájomnej lásky už nosím pod srdcom! Našla jediné východisko, ktoré schválila aj jej mat­ka: urýchliť svadbu!

A tak sa aj stalo. Pri najbližšej návšteve predložila Božena Karolovi návrh, aby sa čím skôr zosobášili. Matka ešte výraznejšie súrila so svadbou. Ľudia si vraj v dedine všeličo povrávajú, všeličo vymýšľajú, že už sa dlho vláčia spolu. Karol pristal na všetko. Hneď sa dohodli, že aspoň začas budú bývať na dedine.

Pri posledných návštevách pred sobášom oplý­val Karol nevšednou spokojnosťou. Pred Boženou a jej matkou sa nadšene vyjadroval, že je nesmier­ne šťastný, že si našiel skromné a dobré dievča. Teší sa vraj najviac tomu, že bude mať za manželku čis­té a panenské dievča. Jeho ideálom bolo mať pri ol­tári pannu. Nikdy by si nevzal za manželku také dievča, ktoré už poznalo iného muža.

119

Svadba sa konala. Všetko prebehlo v najväčšom poriadku. Karol sa cítil šťastný pri svojej Boženke. Jeho pôvodným ideálom bolo štíhle a vysoké diev­ča, napriek tomu si vzal Boženku, ktorá bola mo­letka. Hlavná vec, že bola skromná a nevinná. Karol denne odchádzal do zamestnania do mesta a s radosťou sa vracal k svojej manželke.

Jedného dňa, necelé tri mesiace po svadbe, sa Karol vrátil zo zamestnania, ale Boženku nenašiel doma. Svokra mu vraví: „Odviezli ju do nemocni­ce, lebo začala krvácať." Ustarostený manžel sa hneď vybral do nemocnice. Vyhľadal ošetrujúceho lekára a vyzvedal sa na príčinu krvácania. Lekár sa ho s údivom pýta: „A vy ako manžel neviete, čo sa stalo s vašou manželkou? Predsa porodila, ale ne­bola pri nej pôrodná asistentka a pre neodborný zá­sah nastalo krvácanie."

Vieme si predstaviť, aké zúfalé a spletené myš­lienky vírili v hlave tohto muža. Bral si Boženu v presvedčení, že je panna, a hľa! Vrátil sa domov, vypytoval sa na všetko, ako sa to stalo. Svokra sa tvárila, ako by ani nebola do tej veci zasvätená.

Dieťa sa narodilo úplne vyvinuté, ale sa nenaš­lo. Dve ženy, matka a dcéra sa spolčili a vymysle­li diabolský plán: Karol chcel mať len pannu, pre­to sa nesmie dozvedieť, že si v druhom stave od iného. Nesmie sa dozvedieť o narodení dieťaťa. Preto bolo pred sobášom dohodnuté, že budú bý­vať pri matke.

Najzávažnejšia otázka: prečo sa dieťa nenašlo, keď sa narodilo? Narodené dieťa hodila matka do kachieľ, kde zhorelo. Dieťa ešte pred narodením

120

odsúdili na smrť a vymysleli si aj domáce krema­tórium.

Keby Boženu nebolo postihlo životu nebezpeč­né krvácanie, nebola by sa dostala do nemocnice a jej manžel by sa nebol dozvedel skutočnú pravdu. Bol to diabolsky premyslený zločin, ale pravda vyš­la najavo. Nemocnica žiadala prešetriť podozrivý prípad. Lekári chceli vidieť dieťa. Kam sa podelo? Kriminálka odhalila vraždu novorodeniatka a odsú­dila vinníčky.

Nešťastný manžel, ktorý si bral „panenskú" mo­letku, netušil, že pod jej oblými tvarmi sa skrýva materstvo. Vrátil sa z nemocnice, vzal si svoje veci a navždy opustil dom, v ktorom zažil veľké životné sklamanie.

Čo povedal cirkevný sudca na tento prípad, myslím, že netreba ani hovoriť.

Čo dokáže ľudská zloba!

121

24. Včeličky

Obdivujeme včielky, tie malé Božie stvorenia, ktoré usilovne preletujú z kvetu na kvet, zbierajú medovinu a znášajú ju do svojich odborne, ba ume­lecky vytvorených zásobární, do voskových plástov.

Sú však aj také „včielky", ktoré nezbierajú med, ale roznášajú jed a nešťastie do sŕdc ľahkoverných a nerozvážnych mládencov.

Dobré dievča sa netúla po nociach, nevyhľadá­va pochybné známosti s mužmi, ktorí nemajú pev­né morálne zásady, nevysedáva v kaviarňach, kde sa premrhá veľa drahocenného času. Nechcem spo­mínať alkohol a iné nešváry, ktoré nemôžu byť ozdobou slušnej dievčiny.

Mnohí mládenci už doplatili na „včely" tohto druhu. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Niekoho očarí dievča veselej povahy, ktoré možno vidieť na každej zábave, diskotéke. Iní obdivujú tie dievčatá, ktoré sa suverénne pohybujú v mužskej spoločnos­ti. Kto čo hľadá, to aj nájde.

Prelietavé, vnútorne nestále dievčatá nielen vyhľa­dávajú obdivovateľov, ale sa nazdávajú, že našli šťastie, keď poriadne pokrútili krk ohlúpenému mládencovi. Koľkí sa už priznali: bol som slepý, nerozmýšľal som.

Absolvent ekonomickej školy dostal miesto v banke. Svoju mladosť prežíval v malej dedinke,

122

učupenej v malebnej doline. Odtiaľ dochádzal aj na strednú školu. Naraz sa dostal z tichej dedinky do rušného mesta. V prvých týždňoch mestského po­bytu sa oboznamoval s novým prostredím. Jedného večera sa zatúlal na zábavu, kde vyhrávala cigánska kapela. Do tanca si vybral vymaľované dievča, kto­ré chcel vytočiť, ale nakoniec ono zatočilo s ním. Potom skoro každý týždeň chodievali spolu na zá­bavu. Cigánska hudba veľmi lákala koketné dievča. Zábava za zábavou, sympatia k sympatii, až z toho vznikla vážna známosť.

Známosť sa skončila, ako to už býva, sobášom. Boli mladí a hovorí sa, že mladosť je veselosť. Deti ne­mali ani nečakali, museli nejako vypĺňať voľný čas.

Chodievali na zábavy, výlety. Chceli využiť mla­dosť, deti by im boli zavádzali. Čo mal robiť mladý manžel?

Musel poslúchať svoju veselú Cilku. Hovorievala mu: „Sme ešte mladí, ale len raz, v mladosti si musíme užiť život."

Počas jednej zábavy, ako si manžel vykrúcal svo­ju Cilku, pribehol k nim cigánsky primáš, požiadal manžela, aby mu dovolil zatancovať si s jeho man­želkou. Neprikladal tomu zvláštny význam, ale sta­lo sa to isté aj pri ďalšej zábave. Neskôr si všimol, že sa Cilka akosi túžobne obzerá po primášovi, ba neraz pribehla k nemu a s milým úsmevom sa mu prihovára. Keď tancovala s manželom, zazerala na primáša akoby vyčkávala, kedy si ju príde vyžiadať, aby si mohla s ním zatancovať. Manžela už pochy-távalo vážne podozrenie. Jej správanie naznačova­lo, že sa citovo naväzuje na cigánskeho primáša.

123

Otvorene jej povedal, že sa mu nepáči to koketova­nie a vykrúcame sa s Cigánom a žiadal ju, aby už mala s ním pokoj. Spočiatku sa vyhovárala, že ona s ním nemá nič spoločné, neskoršie však neznášala mužove narážky, vznikali preto medzi nimi zvady, roztržky. Vzťahy medzi manželmi sa zhoršovali, pr­votné citové teplo ochladlo.

Nanešťastie nemali deti, Cilku nič nedržalo do­ma, hľadala rozptýlenie, vábila ju cigánska hudba. Lenže hudba bola iba clonou, ktorá mala kryť ná­klonnosť k primášovi.

Jedného dňa sa vrátil milý manžel zo zamestna­nia, ale na svoje veľké prekvapenie manželku ne­našiel doma. Obvykle ho vždy čakala, dokončieva­la obed. Tentoraz nenašiel Cilku, nenašiel prichys­taný obed. Nazdával sa, že sa niekde zdržala. Ča­kal, že sa vráti, ale neprichádzala. Čakal až do no­ci, ale nadarmo. Ľahol si, zaspať však nemohol, le­bo jeho myseľ bola zaplavená húšťavou myšlienok. Včasráno sa vybral k svokrovcom. Nazdával sa, že tam bude, ale ani tam ju nenašiel. Aj jej rodičia bo­li z toho šokovaní.

Napadla ho skoro neuveriteľná myšlienka: ne­bude u primáša? Nešiel do zamestnania, za každú cenu sa chcel stretnúť s manželkou. Najprv si zistil prímasovu adresu, sadol na bicykel a bežal k nemu, ale byt bol zamknutý. Po viacdennom pátraní sa do­zvedel, ale len od jej rodičov, že Cilka ušla spolu s primášom do istého mesta na východnom Slovensku.

Sklamaný a uštvaný manžel bol pripravený všet­ko jej odpustiť, na všetko zabudnúť, len o jedno ju

124

prosil, aby sa vrátila. Bral si ju predsa z lásky. Prosil ju, aby začali odznova, lenže Cilka nereagovala na jeho úpenlivé prosby.

Manželstvo skončilo rozvodom. Náš utrápený Cyril požiadal cirkevný súd, aby

prešetril platnosť jeho manželstva, ktoré uzavrel pred dvoma rokmi s Cilkou. Ako dôvod neplatnos­ti uviedol chybný manželský súhlas zo strany ženy, ktorú vážne upodozrieva, že nemala úmysel uza­vrieť trvalý manželský zväzok a pravdepodobne iš­la do manželstva s predsavzatím, že nebude zacho­vávať manželskú vernosť.

Súd vypočul zainteresované stránky, viacerých svedkov, ale neplatnosť manželstva sa nedala doká­zať. Všetko nasvedčovalo, že sa brali zo vzájomnej lásky, Cecília bola v čase uzatvárania manželstva odhodlaná navždy vytrvať pri manželovi a zacho­vávať mu vernosť.

Keď som vypočul Cecíliu, opýtal som sa jej: „Prosím vás, ale úprimne, povedzte mi: ste šťastná pri cigánskom primášovi? Nebanujete, že ste opus­tili Cyrila?" Dostal som zaujímavú odpoveď. Veľmi bolestne sa rozplakala. Nechal som ju, aby sa vy­plakala. Keď sa utíšila, dodala: „Bola som mladá, nerozvážna, navyknutá meniť priateľov. Stratila som všetko. K manželovi sa už nemôžem vrátiť, on si založil novú rodinu, má už dve deti."

Cecília si sama vykopala hrob svojho šťastia, ale otrávila život aj svojmu zákonitému manželovi. Aj Cyril si musel povedať: moja vina! Mal si radšej vy­hliadnuť skromné dievča a nie prelietavú včielku. V manželstve sa mal viac venovať svojej vyvolenej

125

polovičke. Sám sa priznal, že sa k nej správal dosť chladne, čo mu Cecília aj často vyčítala.

2.

Všimnime si iný prípad. Ako príčinu nešťastných manželstiev treba čas­

to označiť aj rodičov, ktorí zanedbali svoju základ­nú povinnosť, výchovu detí. Inou príčinou býva ne­pochopiteľná nerozvážnosť mladých ľudí. Bolo by rozumné donekonečna ospravedlňovať ľahkomy­seľnosť snúbencov? Mohli by sme to robiť, ale po­tom by museli ľudia prijať a schváliť mienku starých židovských učiteľov, podľa ktorých je člo­vek do tridsiateho roku svojho života len chlapec, dievčatko a až potom po tridsiatke sa stáva mužom a ženou.

Švárny mládenec Jaroslav, na ktorého ešte čaka­la základná vojenská služba, sa zaplietol s mladým dievčaťom, o ktorom sa sám presvedčil, že už mala viacerých priateľov. Aj sama sa k tomu priznala. Jemu to však nevadilo. Pri súdnom výsluchu to zdô­vodnil slovami: „Bola pekná, mal som ju veľmi rád."

Veľmi ťažko sa lúčil so svojou Katkou, keď od­chádzal na vojenčinu. Keď sa jeho priatelia vracali z „opušťáku" do kasární, upozorňovali ho, aby jej neveril, lebo ona to s ním nemyslí vážne, pri zába­ve ju videli, ako sa dôverne objíma s inými mlá­dencami. Napriek tomu vrhal sa ako slepý do jej ne­čistého náručia. Hnal ho dravý pud. Jeho premile-ná Katka ho prišla navštíviť aj do kasární, ale ne-

126

prišla sama, sprevádzal ju istý mladík. Katka len na­oko udržiavala známosť s Jaroslavom, ktorý si vy­konával vojenskú službu v Prahe. Súčasne sa dô­verne stýkala aj s iným mladíkom, ktorý ju bol ochotný takisto z veľkej lásky sprevádzať až do Prahy, keď išla navštíviť Jaroslava.

Asi tri týždne po tejto návšteve oznámila Katka Jaroslavovi, že je v druhom stave. Trochu ho to pre­kvapilo, ale nebral to tragicky. Katkina rodina na­liehala, aby uzavreli len občiansky sobáš. O cirkev­ný sobáš mala zas zvýšený záujem Jaroslavova mat­ka. Rodičia sa dohodli a bol aj cirkevný sobáš.

Katkini rodičia vybavili všetky formality k so­bášu. Veľmi im totiž záležalo na tom, aby sa Katka čím skôr vydala, lebo mali s ňou dosť starostí pre jej prelietavý život. Vedeli, že strieda mládencov veľmi často. Teraz sa tešili, že dostanú šikovného zaťa.

Sobáš sa uskutočnil. Jaroslav hneď po sobáši odišiel k vojsku, lebo dostal len trojdňovú priepust­ku na sobáš. Počas vojenskej služby navštívil Jaroslav svoju manželku Katku asi trikrát. Po ná­vrate z vojenčiny bývali u Katkiných rodičov. Zdalo sa, že všetko pôjde medzi manželmi dobre. Narodil sa im chlapček, pribudlo starostí, ale nie pre Katku. O dieťa sa väčšinou starala Katkina matka alebo ba­bička. Toto odbremenenie vedela využívať nepo­sedná Katka. Všetko ju vábilo dostať sa von z domu, ozývala sa túžba vidieť známe tváre, pobaviť sa s dávnymi priateľmi, posedieť si v kaviarni, zatan­covať si na diskotéke. Prečo by si nemohla ešte niečo užiť pri tej obmedzovanej slobode? A tak na­novo začal jej obľúbený životný štýl. O dieťa bolo

127

postarané a ona si mohla spokojne chodiť po návš­tevách. Jaroslav sa vráti domov zo zamestnania, ale Katku nenájde doma. Túlala sa neraz celé popolud­nie, ba aj dlho do noci.

Jaroslav hľadal východisko z tohto rozhádza­ného rodinného života. Dúfal, že náprava nastane, keď sa odsťahujú od rodičov. Požiadal podnik o pri­delenie bytu. Dostal ho. Katka sa s dieťaťom pre­sťahovala do nového bytu. Jaroslav sa čoskoro po­staral aj za pomoci svojich rodičov, aby mali vkus­ne zariadený byt. Aj napriek tomu náprava v rodi­ne nenastala. Katka odnášala dieťa k svojej matke, a tak mohla pokračovať vo svojich záľubách. Keď bol Jaroslav doma, jemu zverila dieťa do opatery a išla sama na „návštevy". Lenže tie Katkine „výle­ty" neboli nevinné návštevy. Čoskoro vyšlo najavo, že sa dôverne stretáva s mládencom, ktorý ju spre­vádzal do Prahy na návštevu Jaroslava počas jeho vojenskej služby. Stalo sa, že večer odišla z domu a vrátila sa až ráno. Jaroslav bol bezradný, nedoká­zal prekaziť Katke jej túlavý život. Mali svoj samo­statný byt, Jaroslav ho vkusne zariadil, aby sa v ňom Katka dobre cítila. Ani táto skutočnosť však manželstvu nepomohla.

Raz prišiel zo zamestnania, dom našiel zam­knutý, ale Katku v ňom nenašiel, len dieťa, ktoré sa zachádzalo od plaču. Čakal, že sa Katka o chvíľu vráti, dieťa predsa nemožno nadlho nechať samot­né. Našťastie, že prišiel skôr z práce. Na Katku vy­čkával celé hodiny. Nevedel pochopiť nesvedomi-tosť ženy, ktorá ponechá bez dozoru v dome štvor­mesačné dieťa na celé hodiny. Podobné a dosť čas-

128

té Katkine spôsoby priviedli Jaroslava až po hrani­cu trpezlivosti. Napomínal ju, prehováral, aby sa zdržiavala doma pri dieťati a starala sa o domác­nosť. Nedosiahol nápravu. Preto sa rozhodol prob­lém radikálne riešiť. Išiel k svokrovcom a prosil ich, aby sa sami pokúsili priviesť dcéru k poriadnemu manželskému a rodinnému životu. Pripomenul im, že ak si s ňou neurobia poriadok, požiada o rozvod a môžu si ju vziať k sebe.

Rodičia nič nepodnikli. Krátko nato sa presťa­hovala premilená Katka k rodičom a Jaroslav po­žiadal o rozvod.

Po rozvode sa Katka zosobášila s mládencom, s ktorým nadväzovala styky pred sobášom. Aj z tohto civilného zväzku sa narodilo jedno dieťa. Tohto druhého partnera však taktiež ubila svojím správaním, že ju nakoniec vyhnal z domu a rozvie­dol sa s ňou.

Katka však nemôže žiť sama. Našla si nového partnera v cigánskej kolónii.

Koho obviňovať z toľkého nešťastia? Nenesú veľký kus viny aj rodičia Katky? Nestačí deti len ži­viť, obliekať, ale nadovšetko vychovávať podľa pev­ných mravných zásad.

129

25. Nanútené manželstvá

Nádejné môžu byť len tie manželstvá, ktoré uzavierajú slobodní ľudia a úplne slobodne, bez vonkajšieho nátlaku, po zrelom rozhodnutí a z čis­tej, úprimnej a obetavej lásky.

Slobodu rozhodovania pri výbere partnera tiež veľmi zdôrazňuje cirkevný zákonník. Manželstvo uzatvorené z donútenia, pod ťažkým vonkajším ná­tlakom, ktorému sa donucovaný nedokáže vyhnúť, a jediné východisko ako sa zbaviť vyvolaného stra­chu z predvídaných ťažkostí vidí iba v tom, že sa podvolí vôli donucovateľa. (Kán 1103.)

Dnes je skoro neuveriteľné, že by rodičia mohli donútiť svoju dcéru, prípadne syna do konkrétneho manželstva. Môže otec alebo matka donútiť dcéru, aby sa vydala za takého muža, ktorého z tej duše nenávidí? Žiaľ, stretávame sa aj s takými prípadmi.

Boli časy, kedy rodičia najprv „zosobášili" polia, najprv vyšpekulovali, ako by sa dali pospájať role a vytvoriť väčšie gazdovstva a podľa tohto hospo­dárskeho plánu zosobášili deti.

Nebývalo to len na dedinách, v roľníckych ro­dinách, ale podobné mocenské, politické a hospo­dárske záujmy sa uplatňovali v kráľovských a šľach­tických rodinách. Dnes si deti nedajú natoľko roz­kazovať od rodičov. Práve častejší je opak, deti uza­tvárajú manželstvá proti vôli rodičov.

Žiaľ, aj dnes sa stáva, že rodičia z rôznych, ne­raz malicherných príčin vyvíjajú silný, najmä psy­chický tlak na svoje dospelé deti a donucujú ich

130

uzavrieť manželstvo s takou osobou, ku ktorej ich neviaže bezpodmienečne potrebná úprimná láska.

V istej rodine mali na vydaj dve dcéry, staršiu Terku a mladšiu Alenku. Obidve mali už nápadní­kov. Mládenec, ktorý sa zaujímal o staršiu dcéru, koncom septembra prišiel s návrhom, že by si prial, aby bol sobáš ešte pred adventom. Vianoce by chcel sláviť už spolu s manželkou. Do svadby boli ešte dva mesiace. Návrh ich neprekvapil, lebo si boli istí, že Terku neopustí. Iba termín ich tro­chu zaskočil.

V dome bola predsa aj mladšia Alenka, aj o tú mal záujem mládenec, ktorý sa matke - teda budú­cej svokre - veľmi pozdával. Matke sa ľúbil, ale Alenka ho nemala rada.

Tu zasiahol diktátor rodiny, a tým bola matka. Vyhlásila: „Budú naraz dve svadby, bude sa vydávať Terka, ale aj Alenka." Proti tomuto diktátu nič ne­zmohla Alenka, ale ani jej otec. Nejeden človek by si postavil otázku: je možné, aby jedna žena tak kruto dirigovala celú rodinu? Jasnú odpoveď na tú­to otázku dostaneme až potom, keď sa opýtame na jej povahu tých, ktorí ju najlepšie poznali.

Vlastný manžel ju takto charakterizoval: „Je panovačná. Čo si vezme do hlavy, presadzuje aj násilím a nikto ju nepresvedčí o opaku." Takúto mienku mali o nej aj deti. Alenka povedala: „Matka rozkazuje celej rodine, aj otec ju musí re-

131

špektovať." Viacerí svedkovia sa vyjadrili, že man­žel je pod papučou. Čo má robiť, keď nechce mať v dome peklo.

Pravým opakom matky bola dcéra Alenka. Každý ju poznal ako tiché, bojazlivé, poslušné diev­ča. Napriek tomu sa Alenka bránila proti útoku, ktorý týral jej citlivé srdce. Svojmu nápadníkovi otvorene povedala, že ho nechce, lebo ho nemá ra­da, nech za ňou nechodí, nenávidí ho, lebo sa pre­svedčila, že ju klame a bezdôvodne je žiarlivý. Jej odpor voči nemu sa vystupňoval, keď sa dozvedela, že je surový v správaní a s mládencami sa bíjava.

Svojej matke stále opakovala, že ho nemá rada, že sa zaňho nevydá, lebo ho nenávidí z celej duše. Svoj postoj k vnucovanému ženíchovi ukázala aj vtedy, keď odoprela ísť blahoželať jeho matke na meniny. Keď sa už blížil deň sobáša, matka sa za­každým rozkričala, keď jej Alenka vzdorovala. Revala na dcéru a päsťami ju búchala do chrbta. Toto bezcitné počínanie matky úplne roztriaslo psychiku Alenky.

V predvečer cirkevného sobáša mal byť občian­sky sobáš. Alenka sa vzoprela a nechcela ísť. Celá rodina sa zbehla okolo nej a nútili ju, aby išla na so­báš a nerobila cirkus. Zo všetkého bola natoľko roz­rušená, že strácala vedomie. Museli ju natierať al­pou, aby sa nezrútila.

Zakaždým, keď Alenka hovorila matke, že sa nevydá za toho, ktorého jej nanucuje, matka hrom-žila, nadávala jej „ty sprostaňa, trúba", vyhrážala sa jej, „zabijem ťa, vlasy ti vytrhám, čo si pomyslia ľudia, veď už celá dedina vie, že bude svadba..."

132

Alenka prosila aj otca, aby jej pomohol preho­voriť matku, aby nenástojila na tej svadbe. Ale ani on nič nezmohol, aj toho matka preškolila, ako sa vyjadrila Alenka.

Nakoniec išla na sobáš, ale vo veľkom rozrušení, vreckovkou namočenou do alpy si stále utierala tvár.

Príčinu poznali len jej najbližší. Prežívala veľkú nevoľnosť, v povedomí bola veľmi ubitá, lebo robi­la to, čo nechcela, musela sa postaviť pred oltár ve­dľa toho, ktorého nenávidela.

Aký mohol byť výsledok? Išla na sobáš proti svo­jej vôli, nie z vlastného rozhodnutia. Vnútri nená­videla ženícha. Kládla odpor, aký len vedela vyvi­núť. Len silný nátlak zo strany matky ju dohnal do toho manželstva. Nevidela východisko z tej ne­šťastnej situácie. Išla na sobáš, ale po niekoľkých týždňoch manžela opustila. Bola rozhodnutá radšej stratiť život ako žiť s nenávideným človekom.

Takéto nanútené manželstvo je v rozpore nielen s cirkevným, ale aj prirodzeným zákonom.

2. Neschvaľujeme počínanie rodičov, ktorí donu-

cujú svoje deti, aby uzavierali manželstvo s nemilo­vanou osobou. Chybu robia aj mladí ľudia, ktorí sa nezdôverujú rodičom vo vážnych veciach.

Darina, osemnásťročné dievča, už dlhšiu dobu udržiavalo dôvernú známosť s Róbertom. Keď sa to rodičia dozvedeli, veľmi prísne zakázali Darine stretávať sa s ním naďalej. Nemohli zniesť, aby sa

133

ich dcéra schádzala s mládencom z takej rodiny, ktorú oni podceňovali. Pokladali by to za hanbu do­stať sa do rodiny s ľuďmi, ktorých každý má za nič. Predsa nemôžu pripustiť, aby utrpela na dobrom mene ich vážená rodina.

O Darinu sa uchádzal aj iný mládenec, ktorý bol prijateľný pre otca. Darina ho však nemala ra­da, bol jej nesympatický. Akoby aj nie! Bola už v požehnanom stave a otcom jej dieťaťa bol Róbert.

Rodičia za žiadnu cenu nechceli pripustiť, aby sa Darina vydala za Róberta. Keď sa otec dozvedel, že Darina ho neposlúcha a naďalej udržuje známosť s Róbertom, bil ju, vyhrážal sa jej tými najvulgár-nejšími slovami. Matka na ňu tiež naliehala, pre­sviedčala ju, aby zanechala Róberta a vydala sa za Milana, ktorého jej stále vnucoval otec.

Darina robila chybu, že sa nezdôverila aspoň svojej matke, že už čaká dieťa od Róberta. Bála sa prezradiť toto svoje tajomstvo. Prenikala ju hrôza, keď si predstavila, ako by zúril otec, keby sa do­zvedel, že čaká dieťa od nenávideného Róberta.

Pod tlakom otca a pod vplyvom strachu sa vy­dala za Milana. Nasťahovala sa k nemu, lebo tak rozhodol otec. A teraz začala plniť svoj premyslený plán. Hneď po sobáši ukázala Milanovi, že ho ne­má rada, že sa vydávala len z donútenia. Nechcela ho k sebe pripustiť, odopierala mu manželský styk. Nastali hnevy, zvady, roztržky. Darina si uvedomi­la, že pred Milanom dlho neudrží svoje tajomstvo, preto ho opustila a nasťahovala sa k Róbertovi. Milan požiadal o rozvod a neskôr o vyhlásenie ne­platnosti svojho manželstva, lebo to nebolo man-

134

želstvo. Darina zatajila pred Milanom závažnú vec, ktorá sama o sebe by bola rozbila manželstvo. Taktiež nemala úmysel uzavrieť sviatostné manžel­stvo, ktorého podstatné vlastnosti sú nerozlučiteľ­nosť a vernosť. Na sobáš išla s tým úmyslom, že raz Milana opustí a bude patriť milovanému Róbertovi. V tomto formálnom obrade si vyhľadala vhodný prostriedok na zakrytie svojho tajomstva.

Vinu nesú tí rodičia, ktorí nútia svoje deti do manželstva. V tomto prípade väčšiu vinu má ne­vesta, ktorá zneužila sviatostný obrad na zakrytie hriechu, svojej hriešnej známosti.

3. Ingríd si už počas vysokoškolského štúdia našla

dôverného priateľa. Bola to vážna známosť hneď od počiatku.

Uchádzal sa však o ňu istý profesor, ktorý po­chádzal z tej istej dediny. Prv než s ňou nadviazal známosť, navštívil jej matku a prezradil, že má o Ingridu vážny záujem. Matke sa to veľmi zapáči­lo a hneď to oznámila dcére. Tá však zaprotestova­la, napísala matke, že sa za neho nikdy nevydá, le­bo už má priateľa, ktorého veľmi miluje.

Energická matka rázne zakročila a pohrozila dcére, že ak odmietne toho profesora, aby sa jej na oči neukazovala, že ju vyženie z domu. Kam sa má podieť chudobné dievča?

Viacerí očití svedkovia tvrdili, že matka hrubým donucovaním nútila dcéru vydať sa za profesora,

135

ktorý jej bol nesympatický, ktorého si nevedela za­milovať, lebo jej srdce už bolo úplne oddané prvej láske.

Matka ju predsa donútila k sobášu. Ale ženích nemal z Ingridy radosť od prvého dňa spoločného života. Presvedčil sa, že Ingrid ho vôbec nemá rada, správa sa voči nemu nielen chladne, ale úplne od­mietavo. Sám uznal, že taký život by bol veľmi kru­tý pre obidvoch. Podal žiadosť o rozvod a Ingrid, ce­lá šťastná, sa mohla oddať svojej prvej láske.

4. Čo všetko dokážu popliesť a dopliesť energické

mamky! V tomto prípade sa dali dve dohromady. Jedna mala 35-ročného syna. Matka ho stále pobá­dala, aby sa už oženil. Upozorňovala ho, že nebu­de stále pri ňom, veď má už vyše sedemdesiat ro­kov. Čo budeš robiť, keď sa pominiem? On jej na to: Veď by som sa aj oženil, ale žiadna ma už ne­chce, každá hľadá mladšieho.

Druhá mamka mala zas 20-ročnú dcéru, o kto­rú sa zatiaľ nikto neuchádzal.

Mládenec si nevedel nájsť dievča, dievka zas ne­mala pytača. Šikovné mamky to zariadili. Dohodli sa, že dajú svoje deti dohromady. Ferka nebolo tre­ba nútiť, ten súhlasil s návrhom mamky. Keď však matka spomenula Betke, že by sa mala vydať za Ferka, hneď sa vzoprela proti takému plánu a vy­hlásila, že ona nechce takého „starygáňa". Matka

136

začala kričať: „A musíš si ho vziať!" a pritom dupa-la od zlosti do zeme. Betka sa prehorko rozplakala. Matka neustúpila a po celé týždne dennodenne do nej hučala, vyhrážala sa jej všetkým možným zlom, až ju nakoniec tak psychicky dotíkla, že sa sobáš Ferka a Betky uskutočnil.

Svadba sa konala, ale manželstvo trvalo len 28 dní. Betka neznášala nanúteného muža. Jeho prí­tomnosť vyvolávala v nej strašný odpor. Preto ho opustila. Je pravda, že ju mamka zas nútila, aby sa vrátila k zákonitému manželovi. Vtedy sa Betka po­stavila pred matku a rozľútostnená vyhlásila: „Zabite ma! K nemu sa nevrátim. Radšej chcem smrť ako žiť s mužom, ku ktorému cítim nepreko­nateľný odpor."

Ako mamky splietli toto manželstvo, museli sa postarať o rozvod a vyhlásenie neplatnosti man­želstva.

5. Inteligentné dievča končí strednú odbornú ško­

lu. Pochádza z rodiny, kde vládne tvrdý režim. Matku musia poslúchať nielen deti, ale aj manžel podlieha jej veleniu. Darilo sa jej to, lebo manžel bol dobrák od kosti. Mal rád deti, podnikal všetko, aby boli deti dobre pripravené do života. Chcel mať v rodine pokoj, preto radšej držal jazyk za zubami. Mužovo správanie veliteľke vyhovovalo, a tak na­dobudla vedomie, že len ona je povolaná v rodine rozkazovať.

137

Keď bola Anička pred maturitou, matka vy­hliadla pre ňu mládenca Filipa, ktorého pobádala, aby ju občas navštívil v meste, kde študovala. On tak aj robil. Lenže Anka si Filipa nevedela obľúbiť, bol jej nesympatický. Keď ju navštívil, nechcela ísť s ním na prechádzku. Matka však vyvíjala všetko úsilie, aby presvedčila svoju Aničku, že jej dobre chce. Nebila ju, ale keď sa už vrátila domov po ma­turite, dennodenne ju prehovárala, vnucovala Filipa. Anička začala matke odporovať a tá jej dá­vala primeranú odpoveď, vyhrážala sa jej, že ju vy-ženie z domu. Zvady boli na dennom poriadku. Anička sa bála matky, pochytával ju strach, keď si uvedomila, kde sa potom podeje, až ju matka vyže-nie z domu.

Prihodilo sa však niečo nečakané. Asi tri mesia­ce pred svadbou spadla Anička zo stromu a utrpela vážny úraz hlavy. Ukázala sa mozgová porucha, ktorá narušila jej psychiku.

Po tejto príhode už nedokázala vzdorovať mat­ke, ešte viac sa jej bála. Závažný svedok hovoril, že ten úraz značne utlmil jej duševnú činnosť, čím sa úplne dostala pod moc matky.

Matka dosiahla svoje. Filip a Anička sa zoso­bášili. Všetci svedkovia tvrdili, že Anička veľmi ža­lostne plakala pred civilným sobášom. Plakala, nad svojím nešťastím, nevedela si predstaviť život s člo­vekom, ktorého nemala rada.

Po sobáši neznášala jeho prítomnosť, preto aj odmietala spať so ženíchom v jednej miestnosti. Všetko pred sobášom a po ňom nasvedčovalo, že nevstupovala do manželstva z lásky a zo slobod-

138

neho rozhodnutia, ale pod tvrdým psychickým ná­tlakom zo strany matky.

Manželstvo sa rozpadlo a bolo vyhlásené za ne­platné.

139

26. Vylučuje deti

Mnoho sa hovorí o ozdravení rodiny. Ale ako ju ozdraviť? Rodičia si musia uvedomiť, že ich povin­nosťou je tak vychovávať deti, aby raz s čistým a pravým úmyslom pristupovali k sviatosti manžel­stva, ktoré je základným kameňom rodiny.

Klement a Klára ešte ako študenti na vysokej škole nadviazali známosť a v intímnom priateľstve zotrvávali vyše roka.

Klára brala tú známosť na smrť vážne, verila, že sa zosobášia a založia si rodinu. Preto častejšie za­vádzala reč na deti. Mala rada deti. Často spomí­nala svoju staršiu sestru a jej deťúrence, s ktorými prežíva pri návšteve milé chvíle. Ona si predstavo­vala rodinu s deťmi, s ktorými sa bude môcť láskať. Ale Klement, keď Klára narážala na deti, vždy pri­pomínal, že deti by jej prekážali, pretože nemá do­končené štúdium. O deťoch nerád nielen hovoril, ale aj nerád počúval.

Vzali sa, ale aj po sobáši kategoricky odmietal deti. Všetko robil, len aby nenastalo počatie. Čo tým vlastne sledoval? Pred sobášom povedal svoj­mu priateľovi, že v manželstve s Klárou nevidí per­spektívu. On bol „prorok", predvídal, že sa to man­želstvo rozpadne, preto ani nechcel mať deti, aby nemal záväzky, nemusel platiť výživné.

Pristal na sobáš, lebo nechcel stratiť Kláru, kto­rú potreboval ako hračku počas štúdií. Keď skončil školu, našiel si zamestnanie v takom prostredí, kde sa nemohla uplatniť Klára. S Klárou skoncoval

140

a hľadal ďalšiu korisť. Klement vstupoval do ma­nželstva s úmyslom, že manželstvo sa rozpadne, a preto na prvom mieste vylúčil deti z manželského súhlasu.

Kto siaha na podstatný cieľ manželstva, ten ne­uzatvára platné manželstvo. Nešťastie si privolala sama Klára, lebo sa dala zahodiť. Keď ju Klement pošliapal, potom ju odhodil ako kus zašpinenej handry.

141

27. Simulácia ženy

Úradníčka, obletovaná viacerými ctiteľmi, si osvojila veľmi voľný, bezzásadový životný štýl. Nazdávala sa, že bude natrvalo patriť všetkým, kto­rí sa jej zaliečali. Ale čo sa prihodilo? Dostala sa do druhého stavu. Musela sa preto zamyslieť a roz­hodnúť sa, či zostane slobodnou matkou, alebo sa vydá. Vymyslela si však svojskú stratégiu. Uvažovala: Slobodnou matkou predsa nemôžem zostať, mnohí by ma odsúdili, niektorí by sa mi smiali, že som si nevedela poradiť; rozhodne by to bola pre mňa veľká hanba.

Rozhodla sa, že nezostane slobodnou matkou, vydá sa, ale len načas. Ako sa rozhodla, tak aj uro­bila. Niekoľko mesiacov po narodení dieťaťa pove­dala svojmu manželovi: „Nemám o teba viac záu­jem, môžeš sa hneď odo mňa odsťahovať, zajtra po­dávam žiadosť o rozvod."

Táto Elvíra uzavrela manželstvo len formálne, ale úmyselne vylúčila z manželského súhlasu pod­statnú vlastnosť, nerozlučiteľnosť. Manželský súhlas len predstierala, simulovala. (Kán. 1101 § 2.)

Rozviedla sa, lebo manžel by jej bol prekážal. Jej želaním bolo, a taký bol aj jej úmysel, ktorý vlo­žila do manželského súhlasu, viesť voľný život, po­kračovať v tom štýle, aký viedla pred sobášom.

142

28. Simulácia muža

Daniela sa zoznámila s Petrom a milovala ho prílišnou, až slepou láskou. Napriek tomu Peter sa správal voči nej dosť chladne, bez vážnejšieho záuj­mu. Daniela sa nazdávala, že si ho nakloní, keď sa mu oddá. Veľmi sa však sklamala. Keď sa dostala do požehnaného stavu, Peter ju priamo nútil, aby sa podrobila interrupcii.

Rodičia zas naliehali na Petra, aby nenechal Danielu v hanbe, aby sa s ňou zosobášil. On však stále odďaľoval sobáš, vždy si našiel na to nejakú výhovorku. Nakoniec sa dohodli a určili si aj deň sobáša. Pár dní pred stanoveným termínom poslal budúci ženích Daniele telegram, že sa nejde ženiť, nebude žiadna svadba. Aj svojim vlastným rodičom stále opakoval, že sa nebude ženiť.

Predsa však zmenil svoje rozhodnutie. Čo nedo­kázala snúbenica svojou láskou, to dokázala jeho matka. Bola veľmi nešťastná, že sa jej syn nechce že­niť, vziať si Danielu, ktorá čaká dieťa. Rozľútostnená matka povedala synovi: „Ty budeš príčinou mojej smrti!" Rýchlo sa obliekla a ako zbavená zmyslov utekala z domu smerom k blízkej rieke. Peter sa naľakal, že si chce vziať život, bežal za ňou a uspo­kojoval ju, že sa ožení, ako si to sama praje. Matka sa teda vrátila domov s vynúteným sľubom.

Sobáš sa uskutočnil, ale manželia žili spolu len niekoľko týždňov.

143

Keď sa toto nevydarené manželstvo dostalo pred cirkevný súd, Peter sa priznal, že manželský súhlas len predstieral, simuloval.

Ako to dokázať? Všimnime si jeho správanie pred sobášom:

Danielu úprimne nemiloval, nemal o ňu záujem, termín svadby dvakrát odvolal. Na sobáš išiel len kvôli matke, keď sa prebudil u neho cit úcty a lás­ky k matke. Počas známosti s Danielou sa stýkal aj s inými ženami.

Daniela vypovedala, že po sobáši sa správali ako cudzí ľudia, akoby ani k sebe nepatrili. Peter jej po­vedal, že ju nenávidí a takisto aj dieťa.

Výpovede stránok sa potvrdili viacerými výpo­veďami svedkov.

Peter nechcel manželstvo, pri oltári len pred­stieral súhlas, simuloval.

3. Takzvaná katolícka rodina dala Cirkvi a spoloč­

nosti iba jediné dieťa. Bol to chlapec a dali mu me­no Ľuboš. Podľa zdedenej zvyklosti dali ho aj po­krstiť. V usporiadanej katolíckej rodine prvými uči­teľmi, vychovávateľmi a apoštolmi sú rodičia. Sprostredkujú deťom vieru, naučia ich poznávať Krista, zamilovať si jeho vznešenú náuku, osvojiť si zásady kresťanskej morálky.

V našom prípade sa rodičia postarali, aby Ľu­boš pristúpil aj k prvému sv. prijímaniu. Tam sa však skončila jeho náboženská výchova. Rodičia

144

nenavštevovali nedeľné a sviatočné bohoslužby a podľa ich príkladu ani Ľuboš nenavštevoval sv. omšu. Rodičia nepristupovali k sviatostiam, ne­prijímal ich ani Ľuboš. Chlapec „rástol bez báz-ne a bez kázne". Počas školskej dochádzky nena­vštevoval hodiny náboženskej výchovy. Vyrástol z neho nielen praktický, ale skoro uvedomelý ateista.

Ako u každého mladíka, ozývali sa aj u neho telesné žiadostivosti. On však nepoznal nijaké morálne zábrany, vyhľadával príležitosti na uko­jenie tých dravých túžob. Zoznámil sa s diev­čaťom, ktoré čoskoro vyhovelo jeho ľúbostným požiadavkám.

Keď Magdaléna čakala dieťa, rodičia si konečne uvedomili, že treba urýchlene ukončiť dlhotrvajúcu známosť sobášom. Ľuboš však nemal záujem o so­báš. On chcel mať dievča, ale nie manželku.

Keď Magdaléna videla, že Ľuboš neberie na ve­domie jej vážne položenie ani sa nezaujíma o dieťa, ktoré sa už hlási, vyčítala mu, že si ju nevšíma ani neopätuje jej lásku a oddanosť. Ľuboš jej povedal: „Ak sa ti neľúbim, nemusíme sa brať, ja nemám záujem o sobáš. Na dieťa ti budem platiť."

Toto kruté Ľubošovo počínanie, jeho celkový nezáujem o ňu, hoci sa mu úplne oddala a má pri­niesť na svet aj jeho dieťa, priviedlo Magdu do zú­falej situácie. So všetkým sa zdôverila rodičom a tí začali na Ľuboša naliehať a presviedčať ho: „Čaká­te už dieťa, ak chcete aj naďalej spolu nažívať, musíte sa zosobášiť. Čo by povedali ľudia, keby ste žili len tak nadivoko, bez sobáša?"

145

On však nechcel ani občiansky a tým menej cir­kevný sobáš. Spojili sa rodičia z oboch strán a na­koniec ho prehovorili a naviedli na cirkevný sobáš. Pred cirkevným sobášom musel ísť na predmanžel­ský pohovor na faru. Išiel, ale zo všetkého, čo tam počul, robil si posmech. Neuznával nerozlučiteľ­nosť manželstva, manželskú vernosť. Hovoril, že to sú staromódne zvyky. Moderný človek sa musí držať zásad vedeckého svetonázoru.

Niet divu, že pred sobášom s takými názormi nepristúpil k sviatostiam. Po svadobnej hostine ne­zostal pri neveste, ale vrátil sa do domu svojich ro­dičov. Nechcel ani to, aby Magda išla za ním, ne­chcel začať spoločný život. Jednoducho nemal o ňu záujem, lebo Magda, ktorá o niekoľko týždňov oča­kávala narodenie dieťaťa, nemohla byť hračkou je­ho rozmarov. Občas sa prišiel len ukázať. Keď mu Magda niečo vytýkala, správal sa k nej grobiansky, ba neštítil sa ju aj uderiť.

Ľuboš nielenže nemal záujem o Magdalénu, ktorá mu porodila zdravé dievča, ale nechcel vôbec manželstvo uzavrieť. Dostavil sa na sobášny obrad, ale len preto, že „si to priali babičky", on chcel naďalej žiť ako slobodný, nemal totiž úmysel uza­vrieť trvalé manželstvo.

A tak sa stalo, že o nejaký čas požiadal o roz­vod. Potom nešťastná matka Magdaléna požiadala cirkevný súd o vyhlásenie neplatnosti manželstva. Ako dôvod neplatnosti uviedla: Ľuboš vylúčil z man­želskej zmluvy podstatu manželstva, samo manžel­stvo a takisto aj jeho podstatnú vlastnosť, nerozlu­čiteľnosť. Pri sobáši nehovoril pravdu, klamal, ma-

146

nželský súhlas simuloval. Iné hovoril, iné zamýšľal. Jasne to dokazovalo jeho vyjadrovanie a počínanie pred i po sobáši.

Prečo vznikajú také nešťastné manželstvá? Namiesto odpovede dám otázku: prečo vstupujú dievčatá do manželstva, ktoré je na prvý pohľad po­chybné?

4. Veronika a Václav chodili spolu vyše päť rokov.

Nebola to čistá známosť, celé roky sa intímne stre­távali. Václav sa nechcel zaťažovať deťmi. Čo všet­ko chcel mať ešte pred sobášom! Najprv byt, potom auto, chatu, rád cestoval.

Po tej dlhej známosti aj vlastná matka nahová­rala a presviedčala Václava, aby sa s Veronikou zo­sobášil, aby neutrpela na dobrej povesti. Robila tak preto, lebo Veroniku mala rada, páčila sa jej. Václav však nemal chuti do ženby. Čo bolo toho príčinou? Prečo natoľko preťahoval známosť? Veronika mala zvláštnu povahu. Nemal istotu, či to manželstvo ne-stroskotá.

Václavova matka vypovedala, že sa mladí často hádali. Veronika mala agresívnu povahu. Keď mat­ka prehovorila Václava a naklonila ho k sobášu, Veronika sľubovala, že sa zmení, ale zostalo všetko po starom. Ukázalo sa, že Václav neodďaľoval so­báš bezdôvodne, pri Veronikinej povahe nemal záruku, že sa vytvorí pokojná a znesiteľná atmosfé­ra v rodine. Preto sa dôsledne vyhýbal aj po sobáši

147

takým stykom, po ktorých by mohlo nastať počatie. Nechcel mať záväzky po predvídanom rozvode. Na svadobnú cestu išli do Afriky. Veronika dúfala, že tam príde do požehnaného stavu, ale Václav aj tak dával najavo, že nechce mať deti.

S týmto zámerom, ktorý vyvolala Veronika svo­jou povahou, išiel Václav do manželstva. Pozitívnym úkonom vôle vylúčil z manželského súhlasu nerozlučiteľnosť a deti.

Veronika túžila po deťoch. Keď nemohla man­žela nakloniť, aby jej doprial radosť z materstva, zdôverila sa viacerým svojim priateľkám so svojím nešťastím. Čo počuli od nej krátko po sobáši, to aj dosvedčili.

Svoje nešťastie si zavinila Veronika svojou háda­vou povahou. Mohlo to byť krásne manželstvo, aj preto, že si ju svokra veľmi obľúbila, bola to jej pr­vá nevesta. Počínanie Václavovo tiež nemožno schvaľovať. Preťahovaním známosti zavádzal svoje dievča, čo nesvedčí o čistom charaktere, podobne ako aj simulovanie manželského súhlasu.

Manželstvo stroskotalo a skončilo sa rozvodom. Cirkevný súd vyhlásil manželstvo za neplatné.

5 .

Zuzka s vysokoškolským vzdelaním sa zoznámila s Rudolfom, mladým inžinierom. Pochádzala z prí­kladnej katolíckej rodiny, kde dostala dobrú výcho­vu. Zuzka sa nazdávala, že každý je taký dobromy­seľný ako ona, že vždy úprimne rozmýšľa a hovorí.

148

Zuzka dúfala, že bude mať pri Rudolfovi šťastné manželstvo. Bol pokrstený, pred sobášom pristúpil aj k sviatostiam, pretože to kňaz "bezpodmienečne vyžadoval. To bola jeho druhá spoveď v živote, ho­ci už mal 28 rokov. Ako sviatosť zmierenia pred so­bášom, tak aj cirkevný sobáš pokladal za zbytočnú formalitu. Neveste výslovne povedal, že jemu stačí občiansky sobáš. Jeho názor na manželstvo, ktorý neraz opakoval pred Zuzkou: keď sa manželstvo nevydarí, treba sa rozísť.

Akú mal Rudolf výchovu? O tom nám dáva naj­lepšie svedectvo jeho otec, ktorý sa otvorene pri­znal, že je ateista. O svojej manželke hovoril, že občas ide do kostola aj na spoveď. Rafinovaným spôsobom, nie násilím, usiloval sa paralyzovať aký--taký vplyv manželky na deti a sám robil všetko, aby deti odviedol od náboženstva. Robil to pro­stredníctvom turistiky a športu. Najviac mu záleža­lo na synovi. Cez soboty a nedele odchádzal s ním do prírody, zbierali liečivé rastliny, hríby, navštevo­vali hrady, zámky, v zime zas lyžovali. Na každý ví­kend bol pripravený bohatý a príťažlivý program. Otec netajil, ale otvorene povedal, že to robil pre­to, aby ho odviedol od kostola. Zámerne ho vycho­vával bez Boha. Podarilo sa mu to.

Pre Rudolfa bol cirkevný sobáš exkurziou. Ako si obzeral zámky, tak si pri sobáši obzeral kostol. Sám sa priznal, že pristal na sobáš v kostole, aby urobil radosť svokrovcom.

Ako sa rozpadlo toto manželstvo? Zuzka bola dva týždne na liečení v kúpeľoch.

Natešená sa vracala domov. Ale aké prekvapenie ju

149

čakalo? Miesto milého bozku jej Rudolf oznamuje: „Dnes som podal žiadosť o rozvod." Vieme si pred­staviť, aký to bol pre ňu šok. Nikdy ju neupozor­ňoval, že sa hodlá s ňou rozviesť a naraz ju omráči takou správou. Rudolf udržiaval už dávnejšie - mož­no ešte pred sobášom - známosť s kolegyňou z úra­du. Rozvod veľmi rýchlo dosiahol, lebo z manžel­stva sa zatiaľ nenarodili deti.

Rudolf neuznával sviatostný ráz manželstva, ktoré predpokladá nerozlučiteľnosť a manželskú vernosť. S týmto svojím názorom vstupoval do man­želstva. Jeho manželský súhlas bol od koreňa chyb­ný, a preto manželstvo bolo neplatne uzavreté.

Od otca dostal ateistickú výchovu, neuznával zásady kresťanskej morálky, presadzoval svoju vôľu a záľubu.

150

29. Vylúčenie vernosti

Mladý inžinier sa stretol so zdravotnou sestrou. Mali veľmi rozdielne povahy. Igor nevyhľadával spo­ločnosť, rád pracoval v záhrade, mal záľubu v ti­chom domáckom živote. Vlasta lietala na všetky stra­ny. Ona dala podnet k známosti. Igor mal veľmi uľah­čenú prácu, nemusel totiž chodiť za Vlasťou, ona ho vyhľadávala v jeho byte, hoci býval v dosť vzdiale­nom meste. Niekedy prišla k nemu v neskorých večerných hodinách, takže sa už nemohla vrátiť do­mov k rodičom. Sama ho nabádala k intímnym sty­kom. Tri dni pred sobášom sa mu priznala, že mala už dôverné známosti s dvoma mládencami. Prosila Igora, aby jej to odpustil. Čo mal robiť, keď hostia už boli pozvaní a všetko bolo pripravené na svadbu.

Veľmi ju prosil, aby mu v manželstve zachová­vala vernosť, aby nevyhľadávala iné známosti. Prikývla mu, že vernosť je krásna vec, ale neza­budla pripomenúť, že manželský život podľa viery sa jej zdá príliš viazaný a krutý.

Vlasta vyšla z rodiny, kde sa vôbec nežilo podľa viery, náboženské povinnosti sa neplnili, bola to ro­dina odcudzená kresťanským zásadám.

Jej najbližšia priateľka tvrdila, že už počas stre­doškolského štúdia nadväzovala viacero dôverných známostí. Chlapcov často menila, nikdy nebola úprimná, zjavne klamala, nedalo sa jej veriť, vede­la sa výborne pretvarovať.

151

Ako neviazané žila pred sobášom, v takom štý­le pokračovala a] po svadbe. Dva mesiace po svad­be ju manžel pristihol v hoteli s cudzím mužom. Pritom stále udržiavala známosť s mladíkom, s kto­rým sa stýkala aj pred sobášom. Obyčajne k nej chodieval vtedy, keď manžel nebol doma, prípadne bol na služobnej ceste.

Ani Vlasta, ani jej najbližší príbuzní neboli ochotní dostaviť sa na výsluch, nereagovali na po­zvanie cirkevného súdu. Im stačil rozsudok okres­ného súdu. Cirkevný sobáš bol pre Vlastu čírou for­malitou, išla do manželstva s tým úmyslom, že ne­preruší bývalé známosti, ba bude vyhľadávať aj ďal­šie. Vždy klamala, klamala aj pred oltárom.

Vidíme, aké je veľmi dôležité pred začatím vážnej známosti dôkladnejšie nahliadnuť do sú­kromného života vyhliadnutého partnera alebo partnerky.

Vylúčenie vernosti, podstatnej vlastnosti kres­ťanského manželstva, z manželského súhlasu, zne-platňuje samo manželstvo.

2. Lekár sa stretne s mladou dievčinou, ktorá štu­

duje na strednej zdravotníckej škole. Do jej rodiny ho uvedie priateľ. Nebola to však náhoda, ale na­aranžovaná návšteva. Dievča bolo obdarené všet­kými prirodzenými vlastnosťami, ktoré mohli upú­tať pozornosť mladého muža. Vzťah sa teda nad­viazal.

152

Keď sa však nápadník dozvedel, že Sabina nad­väzuje známosti aj s inými mužmi, otvorene jej oznámil, že ich vzťah sa končí. Dozvedela sa to jej matka, a tá predsa nemohla pripustiť, aby ju Demeter opustil, keď sama známosť naplánovala. Poslala za ním manžela, a ten všelijakými vyhráž­kami nútil Demetera a prehováral ho, aby si Sabinu vzal. Demeter sa dal prehovoriť, ale od Sabiny žia­dal, aby mu čestne sľúbila, že nebude vyhľadávať pochybné známosti. Sľúbila, ale sľub nebol úprim­ný. Aj po sobáši sa stýkala s viacerými mužmi, čo bolo jasne dokázané. Pred sobášom neverná snú­bencovi, po sobáši neverná manželovi. S takýmto úmyslom išla do manželstva. Mladí robia chyby, ale kto im k tomu uľahčuje cestu? Mladí sa neraz učia od starých. Beda otcom-učiteľom a matkám-učiteľ-kám, ktorí vedú deti do časného nešťastia a večnej záhuby!

153

30. Vylúčenie nerozlučiteľnosti

Pred niekoľkými desaťročiami boli v móde mlá­dežnícke brigády, ktoré mali všelijaké poslanie. Mali to byť školy budovateľského nadšenia. Boli to neraz príležitosti k mravným pádom; vytváralo sa tam také prostredie, kde sa lámali charaktery. Príležitosť robí zlodeja. Spoločne pracovali mladíci a dievčatá. Bola to predsa len mládež, ktorá je v štá­diu výchovy, v morálnych zásadách dosť labilná.

Bol tam mladý inžinier Bedrich. Bol síce pokrs­tený v katolíckom kostole, o čo sa postarala jeho babička, ktorá sa hlásila k inej náboženskej spoloč­nosti. Nie div, že nemal ani tie najelementárnejšie náboženské vedomosti. V mravnom ohľade nepo­znal nijaké zábrany. Robil si to, čo chcel, čo sa mu zapáčilo. Bol to prelietavý mladý muž, rád flirtoval s dievčatami.

Na brigáde sa zoznámil s dievčaťom, ktoré ma­lo pred sebou posledný ročník Vysokej školy eko­nomickej. Po zoznámení, ako v ošiali, začali hneď dôverne žiť. Napodobňovali iných.

Zlatica sa dostala do ťažkého položenia. Zistila, že ich dôvernosti nezostali bez následkov. Pochádzala z katolíckej rodiny, kde sa prísne re­špektovali kresťanské zásady. Svojej matke sa však bála prezradiť svoj poklesok. Zdôverila sa iba svo­jej staršej, už vydatej sestre. Tá radila urýchliť so­báš. Aj Zlatica uznala, že jediné východisko, ako

154

sa dostať z toho ťažkého, mučivého položenia bu­de sobáš.

Bedŕichovi oznámila, že čakajú dieťa a hneď mu pripomenula, že sobáš musí byť v kostole, lebo ináč by sa nemohla ukázať matke a najmä babičke na oči.

Ako zareagoval Bedfich? Ukázal sa v celej duševnej nahote. Tvrdil, že cirkevný sobáš je zby­točná záležitosť. Nerozlučiteľnosť manželstva po­kladal za mátoženie zaostalých ľudí. Otvorene jej napísal: „Čo myslíš, že budeme stále žiť spolu? To by sme boli nenormálni. Ak sa nám to nevydarí, ro­zídeme sa. Každý si potom nájdeme vhodnejšie partnerstvo."

Zlatica podnikala všetko, len aby ho dostala do kostola. Sľúbila mu, že zariadi, aby bol sobáš vyko­naný potajomky, aby nemal z toho nijaké problé­my. Modlikala, prosila ho, aby jej urobil aspoň tú radosť, že bude sobáš v kostole. Pripomínala mu, že aj on bol pokrstený v katolíckom kostole. Prosila ho, aby sa nad ňou zľutoval, lebo by ju matka vy­hnala, keby sa nezosobášila v kostole, a babička by umrela od žiaľu. Prisľúbil, že pôjde na sobáš do kostola, aby „boli babičky spokojné".

Aj Bedfichova babička sa tešila, že sa chlapec bude už ženiť. Nie však preto, že sobáš bude v kos­tole, ale tešila sa, že do rodiny príde dobré dievča. Ostatná jeho rodina sa tešila, že si konečne založí rodinu a nebude preletovať od jedného dievčaťa k druhému.

Zlatica vyhľadala istého kňaza, ktorý bol spria­telený s ich rodinou. Potom obidvaja prišli k nemu a požiadali ho, aby ich zosobášil. Dohodli sa, že

155

o tri dni bude sobáš. Kňaz predpokladal, že všetko je v poriadku, keď nevesta pochádza z dobrej kato­líckej rodiny, a povedal im, aby sa aj duchovne pri­pravili na prijatie sviatosti manželstva. Zlatica hneď na druhý deň pristúpila k sviatostiam. Keď sa pri­znala Bedfichovi, že prijala sviatosť zmierenia, vy­smial sa jej a robil si posmech zo svätej spovede.

Bedfich nemal záujem o spoločný manželský ži­vot. V prvých mesiacoch po svadbe ju ešte občas navštívil, bola pre neho príťažlivá, ale o pol roka po sobáši sa už neukázal. On si nechcel založiť rodinu natrvalo, riadil sa podľa svojich názorov, chcel byť „normálnym" človekom, lebo len „nenormálni" do­kážu žiť spolu natrvalo.

Manželstvo sa rozpadlo. Jeho rodina sa tomu nečudovala. Všetci predvídali, že on v manželstve nevydrží dlho, ani dieťa ho nelákalo, ani neudrža­lo pri manželke.

Bedfich išiel do manželstva s úmyslom, že sa raz rozvedie, teda vylúčil z manželského súhlasu nerozlučiteľnosť, ale aj manželskú vernosť.

Zlatica zas doplatila na svoju nerozvážnosť, že sa dala strhnúť citom a vášňou do područia ľahko­verného a nestáleho mladého muža, a potom na­liehala na cirkevný sobáš, keď mohla predvídať, že manželstvo sa skončí rozvodom.

156

31. Manželská kuriozita

Raz prišli saduceji, ktorí tvrdili, že niet vzkrie­senia z mŕtvych, k Pánu Ježišovi a pýtali sa ho: „Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. Takisto aj druhý a tretí až po sied­meho. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Nuž, ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkrie­sení? Veď ju mali všetci." Ježiš im odpovedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi." (Mt 22, 25-30)

Podobne by sa mohol pýtať moderný „saducej" Aurel: ktorá z mojich manželiek bude po mojom boku, až nás Pán povolá na večnosť? Aurel bol kres­ťan, bol platne pokrstený, ale nepatril do kresťan-sko-katolíckeho spoločenstva.

Po prvý raz ako mladý muž uzavieral manžel­stvo s katolíckym dievčaťom. Ako evanjelik viedol si ju do evanjelického kostola. Katolícke dievča sa dalo zlomiť a vyhovelo ženíchovým rodičom. Po troch rokoch sa manželstvo rozpadlo a Aurel po­žiadal o rozvod. Toto manželstvo nebolo platne uzavreté, lebo katolícke dievča je viazané uzavierať manželstvo podľa platných predpisov Katolíckej cirkvi. Bolo by bývalo platné, keby bol sobáš v ka­tolíckom kostole, pred dvoma svedkami a s dišpen­zom (po oslobodení) od prekážky miešaného nábo­ženstva. Keďže sa tieto právne náležitosti nesplnili, manželstvo bolo neplatné.

157

Po rozvode uzavrel druhé manželstvo s rozve­denou katolíčkou. Aurel nemal záujem o cirkevný sobáš v evanjelickom kostole. Jeho nevesta Albína súhlasila s občianskym obradom. Ako rozvedená sa ani nemohla sobášiť v katolíckom kostole, lebo jej manžel žil a ich manželstvo bolo platne uzavreté v katolíckom kostole.

Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Zdalo sa, že tretie manželstvo Aurela bude šťastné a platné. Zoznámil sa totiž s dobrým katolíckym dievčaťom a sobáš uzavreli v katolíckom kostole po predbež­nom dišpenze od miešaného náboženstva. Po troch rokoch aj toto manželstvo skončilo rozvodom, o ktorý požiadal opäť Aurel.

Štvrté manželstvo uzavrel Aurel s rozvedenou katolíčkou. Bol len občiansky sobáš, pre katolícku rozvedenú stránku ani iný nebol možný. Jej prvé manželstvo, ktoré uzavrela s katolíkom v katolíc­kom kostole, nebolo vyhlásené za neplatné a man­žel jej ešte žil. Ani so slobodnou katolíčkou by ne­bol mohol Aurel uzavrieť sobáš v katolíckom kosto­le, lebo sa predpokladalo, že jeho tretie manželstvo, ktoré uzavrel v katolíckom kostole podľa platných noriem cirkevného práva, bolo platne uzavreté.

Aj toto štvrté manželstvo skončilo rozvodom. Na obzore sa rysuje piate manželstvo.

Neúnavný, štyrikrát rozvedený muž sa zoznámi so staršou katolíckou dievkou, ktorú požiada o ruku. Táto mu hneď otvorene dala najavo, že len vtedy pristúpi na jeho požiadavku, keď bude môcť uza­vrieť platné katolícke manželstvo, teda sviatosť man­želstva. O občiansky sobáš nemala záujem.

158

Obrátili sa na istý farský úrad o informácie, čo by mali podniknúť, aby sa dal uskutočniť ich sobáš v katolíckom kostole. Dostali odpoveď, že sobáš by sa dal uskutočniť až potom, keď cirkevný súd tre­tie Aurelovo manželstvo vyhlási za neplatné. Bolo to manželstvo, ktoré uzavrel Aurel so slobodnou katolíčkou v katolíckom kostole po predbežnom dišpenze od miešaného náboženstva. Bol predpo­klad, že to bolo platné manželstvo v zmysle cir­kevného práva.

Aurel sa obrátil na cirkevný súd so žiadosťou o prešetrenie platnosti či neplatnosti spomenutého manželstva. Proces sa začal a vykonalo sa dôkladné prešetrenie sporného manželstva. Boli vypočuté obidve zainteresované stránky a viacero svedkov. Na prvostupňovom cirkevnom súde sa dokázalo a po revízii rozsudku druhostupňový súd potvrdil, že Aurel neuznával manželstvo za trvalý zväzok, ktorý by mal viazať manželov za každých okolnos­tí až do smrti jedného z nich. V mysli mal presve­dčenie, že keď sa manželstvo nevydarí, možno ho zrušiť rozvodom. S týmto úmyslom a presvedčením uzavieral všetky manželstvá. Možnosť rozvodu po­dľa vlastného uváženia nebola u Aurela jednodu­chým omylom alebo nejakou nevedomosťou, že kresťanské náboženstvo viaže natrvalo, u neho to bol trvalý náhľad ako pevná zásada, zakotvená v mysli a zakotvená aj do manželského súhlasu.

Pri sobáši vylučoval z manželského súhlasu pod­statnú vlastnosť manželstva, a preto aj jeho tretie manželstvo bolo neplatne uzavreté. Túto chybnú predstavu o manželstve vložil do samotného úkonu

159

vôle. Chcel uzavrieť manželstvo, ale bez podstatnej vlastnosti, trvalosti, nerozlučiteľnosti.

Kto samým úkonom vôle vylúči z manželského súhlasu nerozlučiteľnosť alebo manželskú vernosť, alebo deti, automaticky zneplatňuje manželstvo.

160

32. Rôzne druhy závislostí

Dnes sa často spomínajú drogy, ktoré sa vysky­tujú v rozmanitých formách. Človek, ktorý je ot­rocký závislý, je akoby posadnutý zlým duchom. Má natoľko zoslabnutú vôľu, že sa nedokáže zriecť toho, čo škodí telu, duši, rodine i spoločnosti. Drogou môže byť alkohol, fajčenie, kartárstvo, te­levízor, automat i neviazaný sex.

Mladý muž závislý na automatoch sa pokúša uzavrieť manželstvo. Uvedomuje si, že keby sa o je­ho probléme dozvedela partnerka alebo partner, ne­došlo by k manželstvu. Preto zatajuje svoju otrockú vášeň. Partnera získava klamstvom, podvodom.

Na podvode sa však nedá stavať rodinné šťastie, dobro manželov.

Súkromný podnikateľ sa oddal hre na automa­toch. Obchod mu prekvital. Tovar objednával vo veľkom, ale faktúry neplatil, lebo nemohol platiť, nemal z čoho. Všetko, čo získal v podniku, prehral v automatoch. Každý deň celé hodiny premárnil pri hazardnej hre. Dlžoba narastala, podniku hrozil krach. Pritom nadväzoval známosť so slušným diev­čaťom, ktoré nič nevedelo o jeho vášni a jeho dlžo­bách.

Dobre vedel, že keby partnerka vedela o jeho pol­miliónovej dlžobe a jeho hazardnej vášni, nikdy by sa

161

za neho nevydala. Preto všemožne tajil svoju vášeň nielen pred svojím dievčaťom, ale aj pred rodičmi.

Po sobáši prichádzal mladý pán neskoro domov, niekedy až na druhý deň, nemal záujem o domác­nosť, často chýbali nejaké peniaze aj v rodine. Utrápená manželka začala sledovať počínanie man­žela a pomáhali jej v tom aj iní. Keď prišla na stopu manželovho hazardérstva, bezpodmienečne žiada­la, aby s tým skoncoval. Sľuboval, ale sľub nesplnil, lebo vášeň už bola tak zakorenená v jeho povahe, že sa jej nedokázal zriecť. Preto manželka požiada­la o rozvod a nakoniec aj cirkevný súd o vyhlásenie neplatnosti manželstva. Ako dôvod uviedla, že len podvodom bola zlákaná do manželstva.

2. Veľmi silnou drogou je neskrotená sexuálna

vášeň. Istý nešťastník začal známosť s dievčaťom, ktoré sa nazdáva, že je jeho jediným pokladom. Dotyčný však má v zálohe ďalšie lásky. Pár dní pred sobášom sa milkoval s inou priateľkou a počas sva­dobnej hostiny ho našli kdesi v zákutí v objatí ďal­šej priateľky. Po sobáši víkendy neprežíval doma s manželkou, ale s predošlými známosťami. Manželstvo bolo pre neho iba formalitou, ktorá maskovala jeho bezuzdné vášne. Išiel do manžel­stva s úmyslom, že nepretrhne staré známosti, ale bude si žiť aj v manželstve svojským životným štý­lom v otroctve vášní. Takýto muž neuzaviera plat­né manželstvo, lebo z manželského súhlasu vylu-

162

čuje podstatnú vlastnosť manželstva - vernosť. Išlo by slušné dievča za toho, kto má úmysel poletovať po krásaviciach ako včielka po kvetoch? Človek za­ťažený takou neskrotenou vášňou nikdy nedokáže vytvoriť podmienky pre dobro partnera.

3.

Matka si všimla, že jej päťročné dievčatko zo­stáva zádumčivé, neúprimné. Odťahovalo sa od matky a pred otcom sa priam triaslo. Čo sa len sta­lo s tým milým stvorením? Matka sa zhrozila, keď našla krvavé stopy na prádle dievčatka. Išla k leká­rovi do nemocnice a ten zistil, že dieťa bolo zneu­žité vlastným otcom. Nebola to však jeho prvá obeť. Od puberty vyhľadával dievčatká a pri nich ukájal svoje nízke pudy. Nezastavil sa ani pred svo­jím vlastným dieťaťom, ktoré poznačil na celý ži­vot. Je schopný takýto perverzný človek vytvoriť podmienky pre dobro manželov, vytvoriť prostre­die, v ktorom by sa pekne formovali deti? Človek posadnutý pedofíliou nemôže uzavrieť platné man­želstvo.

Ľudia, ktorí idú do manželstva s takýmito mo­rálnymi defektmi alebo psychickými chorobami ne­môžu uzavrieť platné manželstvo, ktoré vyžaduje nielen manželskú vernosť, nerozlučiteľnosť, ale aj prirodzené predpoklady, ktoré zaručujú vytvorenie dobra manželov a rodinnú pohodu. Perverzná vášeň nemôže vytvoriť šťastné manželstvo, ale lot-rovskú peleš.

163

Predmanželská známosť je potrebná, ale nesmie príliš dlho trvať. Má to byť čas, počas ktorého sa majú snúbenci dokonale poznať, aby sa presvedči­li, či dokážu vytvoriť z dvoch sŕdc jedno srdce a z dvoch duší jednu dušu.

164

33. Blud ako droga

Bola sobota. V miestnom farskom kostole mala o 15. hodine uzavrieť Dáša sviatostné manželstvo s jej milým Viktorkom.

Krátko pred poludním sa Viktor kamsi veľmi po­náhľa. Stretne sa s priateľom, ktorý sa ho pýta: „Kamže sa tak veľmi ponáhľaš? Azda ideš pre sva­dobnú kytičku? Dášenka by si zaslúžila peknú kyti­cu ako prejav tvojej veľkej lásky." Viktor: „Kyticu už mám doma. Idem k psychologičke." „Prosím ťa, načo?" „Akosi mi zlyháva psychika. Potrebujem vzpruhu do dnešnej slávnosti."

Dáša bola presvedčená, že Viktor ju veľmi vrúc­ne miluje. Študovala na vysokej škole. Kvôli nej Viktor opustil zamestnanie v bydlisku a presťahoval sa do mesta, kde študovala Dáša. Túžil sa dostať k nej čím bližšie, aby ju mohol čím častejšie vidieť. Dášini rodičia však neboli nadšení jej známosťou. Všeličo postrehli na Viktorovi, preto upozorňovali dcéru, že to nie je partner pre ňu. Nadarmo vy­znelo každé rodičovské slovo. Dáša sa už videla v náručí Viktora. Ošiaľ lásky je tiež droga. Už pred sobášom sa dozvedela, že Viktor navštevuje klub osamelých mužov, chodí do akejsi spoločnosti cti­teľov orientálnych kultov, ale nepokladala to za po­dozrivý signál pre plánovanú rodinu.

Svadba sa uskutočnila. Prišlo prvé i druhé dieťa. Dášini rodičia sa nazdávali, že v manželstve ich

dcéry je všetko v poriadku. Posťažovať sa rodičom sa Dáša odvážila až potom, keď už nevládala znášať

165

situáciu v rodine. Čo sa stalo? Viktor často odchá­dzal z domu a hovoril, že sa stretáva s veľmi inteli­gentnými priateľmi. Do domu prinášal brožúrky a knihy orientálnych náboženstiev a najmä takú li­teratúru, ktorá zbožňovala akéhosi guru Sri-Chinmoy, čo naznačovalo, že bol úplne opantaný akýmsi orientálnym duchovným smerom či spiritu­alitou. Na stôl si postavil obraz zbožňovaného gu­ru, pri obraze horela sviečka a milý Viktorko sa vo veľkom pohrúžení klaňal svojmu idolu. Keby sa bol iba sám oddával tomuto kultu, možno by bolo man­želské spolužitie pokračovalo, ale on donucoval aj manželku, aby zanechala svoje kresťanské presved­čenie a pridala sa k nemu.

Deti nevodieval v nedeľu do kostola, ale do lesa a tam im vtĺkal do hlavy, aby objímali stromy, lebo z nich vychádzala sila. Často absolvoval akési ob­radné behy. Manželke to už nedalo pokoja a zača­la ho sledovať. Čo vám len zistila! Behal s nejakou dámou a na konci behu sa láskyplne objímali. Na všetky tieto extravagancie mal dosť času, ale pre ro­dinu nie.

Starosť o deti a ich výchovu jej naháňali strach. Dáša stále prehovárala svojho manžela, aby prestal s tými bludmi. Nepomohlo to. Hrozila rozvodom, ani to ho neodstrašilo. Učením svojho guru bol už dokonale opantaný. Nakoniec ho Dáša opustila a s deťmi sa presťahovala k rodičom, lebo psychic­ký nápor nezvládla a musela navštevovať psychiat­rickú ambulanciu.

Keď sa Viktor zoznámil s Dášou, nebol pokrste­ný. Kvôli nej prijal aj krst. Formálne sa stal kresťa-

166

nom, ale záväzky, ktoré vyplývajú z kresťanského manželstva a najmä z prijatia sviatosti krstu neza­chovával. Hovoril, že si uctí Krista, ale klaňal sa gu-ruovi.

Prečo sa vlastne rozpadlo toto manželstvo? Pre Viktora bol sobášny obrad iba formalitou, jeho man­želský súhlas bol chybný. Sľuboval, že s láskou bu­de prijímať deti a vychovávať ich v duchu viery, len­že už v čase uzavierania manželstva bol celou dušou oddaný falošnému kultu. Dáša ho žiadala, aby spálil všetky knihy, ktoré podonášal do domu, lebo v opačnom prípade sa rozvedie. Sľúbil, že tak urobí. Knihy však nespálil, ale pod zámkou uzavrel ako veľký poklad v pivničnej miestnosti. Tie jeho „múdrosti" mu boli milšie ako manželka a deti.

Keby už pred sobášom bola Dáša vedela, že Viktor je pod vplyvom takejto spirituality, nebola by sa za neho vydala. Pred sobášom tajil svoju filo­zofiu, len aby si ju získal, lebo bol presvedčený, že by ho Dáša neprijala za manžela, keby bola vedela o jeho poblúdení.

Rodina sa len vtedy šťastne rozvíja, žije v poko­ji a porozumení, keď v nej vládne jeden duch. Kresťanská rodina plní svoje poslanie vtedy, keď manželov spája Kristus, jeho pravda a láska. Chemické drogy ničia telesné i duševné sily a úpl­ne ochromia vôľu človeka. Taký človek neraz aj uzná, že robí zle, ale nedokáže si drogu odoprieť a zrieknuť sa vlastného vraha.

Aj blud, ktorý zatemní rozum, stáva sa drogou. Podobne ako alkoholik si povie: nikdy nevezmem pohárik do ruky, ale pri najbližšej príležitosti sa zas

167

napije. Zbaviť sa nadmerného fajčenia, pitia alko­holu, bludných názorov, dokáže len ten, kto sa chce prevychovať a zoceľovať svoju vôľu. My kre­sťania máme mocný liek na očistenie mysle a upev­nenie vôle: úprimné pristupovanie k sviatosti zmie­renia. Tak sa môžeme pretvárať stále na krajší Boží chrám, kde Duch Svätý bude prinášať svoje milosti, ktoré nám pomôžu posilniť oslabenú vôľu.

Nie bezdôvodne hovorí náš Spasiteľ: Bezo mňa nič nedosiahnete! Poďte ku mne všetci,... a ja vás posilním.

168

34. Sobáš chybný po formálnej stránke

Anna zo západného Slovenska sa zoznámila s mládencom, ktorý pochádzal zo samého východu krajiny. Vzťah košatel a Anne ani nenapadlo opýtať sa Vasila, akého je náboženstva. Chodieval s ňou do kostola, pristupoval aj k sviatostiam. Preto bola svätosväte presvedčená, že je katolík. Vasil si prial, aby sobáš bol v jeho rodnej obci, kde má všetku ro­dinu. Tam deň pred sobášom Anna zistila, že Vasil je gréckokatolík. To jej nevadilo, pretože vedela, že gréckokatolíci patria do našej Katolíckej cirkvi.

Sobáš sa konal v miestnom gréckokatolíckom kostole.

O nejaký čas po sobáši zistila mladomanželka novú informáciu. Kostol bol gréckokatolícky, ale v čase sobáša v ňom účinkoval pravoslávny kňaz. Keby bola Anna vedela, že pri sobáši bude asistovať pravoslávny kňaz, rozhodne by bola trvala na tom, aby bol sobáš v katolíckom kostole.

Anna ako rímskokatolícka bola viazaná uzavrieť manželstvo takou formou, akú predpisuje cirkevný zákonník, čiže pred kompetentným katolíckym kňazom a pred dvoma svedkami.

Manželstvo bolo vyhlásené za neplatné pre chybnú formu sobášneho obradu.

Keby chceli manželia naďalej spolu žiť, museli by obnoviť právoplatný manželský súhlas, prípadne zvláštnou milosťou obsiahnuť nápravu manželstva od základu.

169

35. Ruskí chlapci

Nevyspytateľné sú Božie cesty! Na svete nenáj­deme ani dvoch ľudí, ktorí by boli úplne rovnakí. Podobne aj životné cesty ľudí sú veľmi rozmanité. Život každého človeka je ojedinelý román. V krát­kosti naznačím príbehy dvoch chlapcov.

Počas prvej svetovej vojny dostal sa do ruského zajatia istý mladý slovenský muž ako príslušník uhorskej armády. Tam sa zoznámil s vdovou, mat­kou troch synov. Dvaja odrastení sa dostali do re­volučného víru.

Pri matke zostal najmladší, len sedemročný chlapec. Slovenský zajatec túžil po vlasti, usiloval sa vymaniť z toho revolučného chaosu a dostať sa do svojej rodnej dediny. Cítil však, že ho čosi moc­nejšie priťahovalo k opustenej vdove Anastázii. Rozhodol sa, že si ju vezme so sebou. Preto ju na­hováral na ďalekú cestu a v ružových farbách jej predstavoval život v jeho rodnej dedinke. Anastázia však dlho váhala, jej materinské srdce žialilo za stratenými synmi, veľmi túžila ešte raz ich uvidieť. Dennodenne očakávala ich príchod a dúfala, že ich ešte uvidí. Čakala, ale neprichádzali. Hlad a obava, že stratí aj posledného syna, ju donútili, aby sa da­la pod ochranu zdravého, silného muža Ondreja. Nebolo to ľahké rozhodovanie. Srdce prirástlo

170

k rodnej Moskve a krvácalo za nezvestnými synmi. Vzala so sebou svojho najmladšieho syna, svojho miláčika, a so zdatným Slovákom sa vybrali na dl­hú cestu, od Moskvy až po Kriváň. Trvalo to celé týždne, kým sa dostali k hraniciam Slovenska. Väčšinou putovali pešky, len kde-tu sa niekto nad nimi zmiloval a odviezol ich aspoň niekoľko kilo­metrov. Boli odkázaní na pohostinnú lásku dob­rých ľudí a živili sa len z almužny.

Konečne sa dostali pod tatranský Kriváň. Malý Boris hneď začal chodiť do školy. Medzi deťmi sa rýchlo naučil po slovensky. Ujal sa ich miestny pán farár a pripravil ich na prijatie do Katolíckej cirkvi. Ondrej a Anastázia prijali sviatosť manželstva. O rok sa im narodila dcérka Tatiana.

Borisko bol tichý, poslušný chlapec, rád miniš-trovával. Keď dokončil ľudovú školu, rodičia roz­hodovali, kam ho dať. V rozhodovaní im pomohol pán farár. Postaral sa, aby sa dobrý chlapec z chu­dobnej rodiny dostal na gymnázium. Po maturite sa sám Boris rozhodol, že nastúpi do kňazského semi­nára. Kňažstvo sa stalo jeho ideálom. Jeho túžba sa splnila a v roku 1937 bol vysvätený za kňaza.

Aké nevyspytateľné sú Božie cesty! Od Moskvy putuje do ďalekej cudziny, kde sa stane kňazom. Aké asi predstavy mala Anastázia, keď sa jej naro­dil najmladší syn Boris a keď ho po prvý raz vzal na ruky jeho otec Nikolaj? Bola by vtedy uverila, že raz bude s tým chlapčekom putovať do ďalekej kra­jiny a on sa tam stane katolíckym kňazom?

Po celý život bolo badať na tvári ruského chlap­ca a už kňaza akýsi utajený smútok za rodným kra-

171

jom a žiaľ za nezvestnými bratmi. Pokúšal sa ich vypátrať pomocou medzinárodného Červeného kríža, ale nepodarilo sa mu to.

Nie v rodnej, ale v slovenskej zemi tíško odpo­čívajú jeho ubolené nohy, ale duša sa teší v blíz­kosti Toho, ktorému zasvätil svoj život.

Boris nemal problémy s „manželstvom". Našiel si nevestu a tou bola farnosť, ktorú spravoval, kto­rej daroval celé svoje srdce.

2. Na konci druhej svetovej vojny si priviedol slo­

venský vojak Rastislav z Ruska vdovu Oľgu s malým chlapcom Nikolajom.

Ondrej z predošlého príbehu bol katolík. V tej rodine sa žilo podľa zásad katolíckeho nábožen­stva. Rastislav, ktorý si priviedol Oľgu s Nikolajom, bol zas evanjelik, chcel, aby sa aj Nikolaj stal evan­jelikom. Oľga si priniesla z domu úctu a lásku k pravosláviu, preto nemala veľký záujem, aby Nikolaj bol evanjelikom. Srdce jej bolesť zvierala, keď videla, ako Rastislav vedie Nikolaja na konfir-máciu. Vplyvom prostredia, v ktorom sa Nikolaj pohyboval, sa nestal evanjelikom, ale skôr praktic­kým ateistom.

Nikolaj uzavrel občiansky sobáš s katolíckou dievčinou, ale po dvoch rokoch sa s ňou rozviedol. Toto manželstvo pokladáme za neplatné, lebo ka­tolíčka bola viazaná uzavrieť manželstvo takou for­mou, akú predpisuje cirkevný zákonník.

172

Ako rozvedený išiel navštíviť svoju babičku do Ruska. Zoznámil sa tam s dievčaťom, s ktorým sa zosobášil, ale len na úrade. Toto manželstvo sa zda­lo niektorým problematické. Prečo? Predpokladali, že obidvaja boli nepokrstení a manželstvo nepo­krstených, aj na úrade uzavreté, podľa prirodze­ného zákona sa predpokladá za platné. Ani Nikolaj, ani jeho druhá manželka nevedeli predložiť dokla­dy o krste. Aj s touto sa rozviedol a vrátil sa na Slovensko k svojej matke.

Hľadal ďalšie šťastie. Zoznámil sa so staršou uči­teľkou. Sobáš bol na úrade. Učiteľka bola veľmi hysterická, preto aj túto opustil, a požiadal o roz­vod. Toto manželstvo bolo určite neplatné, lebo učiteľka ako katolíčka je viazaná uzavrieť manžel­stvo podľa cirkevného zákonníka.

Po štvrtý raz sa zoznámil so slobodnou katolíč­kou. Nikolaj si ju veľmi obľúbil, bol ochotný - ako sa sám vyjadril - aj do ohňa pre ňu skočiť. Janka ho tiež mala rada, páčil sa jej, mal pekné vystupovanie, slu­šné zamestnanie, ale nemala istotu, či po troch roz­vodoch je aj pred Bohom slobodný. Preto mu polo­žila podmienku: v známosti budeme pokračovať až potom, keď budem mať istotu, že si slobodný. Ja chcem uzavrieť sviatostné manželstvo, aby som mohla žiť plným kresťanským životom. Môj ženích musí byť nielen slobodný človek, ale musí pristupo­vať k sobášu s čistým a úprimným úmyslom, že chce so mnou žiť až do smrti, a bude mi bezvýhradne verný. Janka sa nedala zotročiť citmi, išla do toho veľmi opatrne, najmä keď si uvedomila, že má pred sebou človeka, ktorý je už trikrát rozvedený.

173

Nikolaj sa obracal na katolíckych kňazov, vypy­toval sa, za akých podmienok by mohol uzavrieť so­báš v katolíckom kostole.

Akousi okľukou dostal sa mi do ruky zložitý problém Nikolaja. Zavolal som si ho, aby mi do­podrobna porozprával o svojom živote. Vyrozprával mi svoj kostrbatý životopis. Základná otázka bola: „Ste pokrstený? Ak ste pokrstený, má­te o tom hodnoverný doklad?" Na túto otázku mi nevedel odpovedať. Kto to potom môže vedieť? Najistejšiu odpoveď by sme mohli dostať od matky. Dozvedel som sa od neho, že matka mu ešte žije. Dal mi jej presnú adresu. Žije pri Rastislavovi, kto­rý si ju priviedol z Ruska.

Požiadal som preto jedného nášho sudcu, aby vyhľadal Nikolajovu matku a dozvedel sa od nej, či bol Nikolaj pokrstený, kde a kým. Sudca výborne splnil svoje poslanie. Oznámil mi, že bolo pre neho veľkým šťastím stretnúť sa s Nikolajovou matkou Oľgou. Je to veľmi inteligentná žena, pochádza zo šľachtickej rodiny a jej blízky príbuzný bol pravo­slávnym kňazom. Potom na svoju česť a pred Bohom prehlásila, že Nikolaja pokrstil pravoslávny kňaz, jej blízky príbuzný. Krst sa konal v ich dome. Podľa toho Nikolaj je príslušník Pravoslávnej cirkvi.

Podľa zákonov Pravoslávnej cirkvi každý, kto je pokrstený v Pravoslávnej cirkvi, platné manželstvo uzaviera vtedy, keď sobášny obrad vykonáva pra­voslávny kňaz a k obradu pridá slávnostné novo-manželské požehnanie.

Vzhľadom na túto skutočnosť prvý sobáš Nikolaja s katolíčkou na úrade bol neplatný. Takisto

174

bol neplatný sobáš, ktorý uzavrel v Rusku na úrade a podobne aj občiansky sobáš s učiteľkou. Nikolaj, ktorý krstom patrí do Pravoslávnej cirkvi, môže platne uzavrieť manželstvo len pred pravoslávnym duchovným podľa predpísaného obradu. Katolícke dievčatá, s ktorými uzavrel Nikolaj občiansky so­báš, boli viazané uzavierať manželstvo podľa pred­pisov Katolíckej cirkvi, čo sa nestalo.

Hoci bol Nikolaj trikrát sobášený a trikrát roz­vedený, mohol sa zosobášiť s katolíčkou v katolíc­kom kostole, ale s dišpenzom od prekážky mieša­ného náboženstva.

Nikolaj sa pričinením svojej manželky, obozná­mil s učením Katolíckej cirkvi, stal sa katolíkom a žije v usporiadanom rodinnom živote.

Aké nevyspytateľné sú Božie cesty! Po akých cestách, po mnohých okľukách prichádza neraz človek k pravému cieľu a nájde pokoj svojej duše.

175

36. „Dobro" manželov

V živote človeka veľa znamená dobrá vôľa a ochota. Tieto vzácne vlastnosti vždy nestačia. Poviem to jednoduchým príkladom: chcem odniesť vrece, v ktorom je 90 kíl pšenice. Skúšam si ho vy­hodiť na plece, ale nevládzem to urobiť. Pozoruje ma asi trinásťročný, urastený šuhaj, pribehne ku mne a ponúka sa: „Ujo, ja vám to odnesiem." Chcel to urobiť, bola u neho vôľa i ochota, ale nemá na to potrebnú silu. Dvíhanie ťažkých vriec nemôžem zveriť chlapcom.

Niečo podobné sa neraz vyskytuje aj v manžel­stve.

Šumná deva, zdravotná sestra, sa stretne s mla­dým, urasteným mužom. Láska na prvý pohľad. Vzájomná sympatia čoskoro prerastie vo vážnu známosť. Medzi rečami obdivovateľ prezrádza, že je už na invalidnom dôchodku. Zarazená dievčina sa vyzvedá, ako sa mohol na dôchodok dostať taký mladý muž. Majstrovsky jej to vysvetlil: „Pri práci som mal úraz, odviezli ma do nemocnice. Rana sa rýchlo hojila. Vtom ma napadla myšlienka, ako by som sa poľahky dostal k invalidnému dôchodku. Predstieral som rôzne choroby, klamal som leká­rov, nakoniec mi uverili a uznali ma za invalidného dôchodcu." V zamilovanom ošiali sa dievčina uspo-

176

kojila s týmto vysvetlením. Láska nielen zaslepuje, ale aj rozum okráda o triezve usudzovanie. Prišlo zasnúbenie a rozhodli sa, že sa čoskoro zosobášia.

Ako snúbenci si naplánovali, že dovolenku strá­via spoločne v Taliansku. Naskytol sa im vhodný autobusový zájazd. Zvedaví a zamilovaní snúbenci sa potulujú po veľkom talianskom meste, kde nara­zili na zmrzlinára. Dievčina neodolala sladkému pokušeniu. Hneď si rozkázala väčšiu porciu. Nazdávala sa, že zaľúbený fešák jej to automaticky zaplatí. Miesto veľkorysosti nastalo prvé trpké skla­manie. Surovo sa na ňu vyrútil a podráždene volal: „Myslíš si, že som milionár, aby som pri tebe utrá­cal peniaze na zbytočnosti?"

Prvý raz sa Terka horko rozplakala pri svojom zamilovanom partnerovi; nariekala celú noc. Zdanlivo maličkosť, ale tie jeho grobianske reči za­siahli jej citlivé srdce. Láska však všetko znesie, všetko pretrpí, na všetko zabudne. Zamilovaný snú­benec sa zbadal, a preto bol opatrnejší, šikovnejšie zakrýval svoju povahu a hrubé osobné nedostatky.

Známosť sa predsa ukončila sobášom. Na tretí deň po sobáši chcela Terka navštíviť svojich ro­dičov, milý manžel jej to však nedovolil, ba priamo zakázal. Tento kategorický zákaz sa opakoval aj v nasledujúce dni. Druhý meč do srdca.

Terka vstupovala do manželstva s túžbou stať sa šťastnou matkou. Asi mesiac po svadbe Terka ozná­mila svojmu manželovi Izidorovi, že je asi v dru­hom stave. Izidor však miesto toho, aby sa potešil, že bude otcom dieťaťa, ktoré mu dá milovaná man­želka, tvrdo zareagoval a obvinil ju, že dieťa ne-

177

môže byť jeho, že musí mať nedovolenú známosť s iným mužom. V mladej rodine nastalo peklo. Surové upodozrievanie a výčitky sa stali akoby kaž­dodenným chlebom ubolenej Terky. Niekedy Izidor zúril ako šialený.

Pourážaná Terka sa nazdávala, že jej Izidorko prestane s upodozrievaním, keď sa narodí dieťa. Nádejala sa, ale darmo. Narodilo sa zdravé dieťa. Terka bola šťastná, ale Izidorko požiadal súd, aby dal úradne zistiť, kto je otcom dieťaťa. Krvnú skúš­ku žiadala potom aj Terka. Výsledok skúšky potvr­dil Izidora ako otca dieťaťa.

Keď Izidor nepochodil na tomto fronte, začal no­vú ofenzívu proti Terke. Vypisoval polícii a súdu, aby zadržali jeho manželku, lebo rozkráda štátny maje­tok a ukradnuté veci z nemocnice odnáša svojim ro­dičom. Riaditeľovi nemocnice zas písal, aby dal uro­biť kontrolu na pracovisku jeho ženy a aby zistil, aké má správanie voči pacientom, lebo sa dozvedel, že ich týra a neľudsky s nimi zaobchádza. Riaditeľ ne­mocnice dal prešetriť správanie Terky a v úradnej správe, ktorú poslal súdu, uviedol: „Terka má ko­rektné správanie, svedomito si plní svoje povinnosti má nevšedne milý prístup k pacientom, láskavo im pomáha a požíva v nemocnici všeobecnú úctu."

Boj však neprestal. Izidor predložil súdu žiadosť, aby dieťa bolo zverené do jeho opatery, lebo man­želka je nenormálna, psychicky úchylná. Súd prijal jeho žalobu a začalo sa vyšetrovanie. Súd dal vyšet­riť predovšetkým žalobcu. Traja odborní znalci: psychiater, psychológ, ošetrujúci lekár predložili sú­du obšírnu správu o zdravotnom stave Izidora so

178

záverom: „Menovaný je schizoidný psychopat." Preto odporúčali súdu, aby dieťa nebolo zverené do jeho opatery, a keby aj dostal povolenie ho navšte­vovať, mohol by tak urobiť len raz do mesiaca a len v prítomnosti matky dieťaťa a ešte jedného svedka.

Po týchto nevydarených pokusoch sa usiloval Izidor uniesť chlapca z domu Terkiných rodičov, ale to sa mu nepodarilo.

Terka požiadala o rozvod a okresný súd jej vy­hovel.

Môže takýto človek uzavrieť platné manželstvo? Má predpoklady vytvoriť dobro manželov v spoloč­nej domácnosti? Môže vziať na seba záväzky, ktoré vyplývajú zo sviatostného manželstva, a to nielen za­chovať manželskú vernosť a nerozlučiteľnosť, ale vy­tvoriť dobro manželov, usilovať sa o vzájomnú po­moc a usilovať sa o také prostredie v rodine, aby sa tam mohli vychovávať deti? Takýto človek vyzerá na­vonok normálne, zdá sa byť dobrým a čestným člo­vekom, ale nie je duševne vyzretý, nemá základné predpoklady pre založenie kresťanskej rodiny.

2. Iný prípad! Anička dostala dobrú kresťanskú vý­

chovu v usporiadanej rodine. Stretla sa s mladíkom, ktorý mal slušné postavenie a prejavoval o Aničku vážny záujem. Zistila však, že nepraktizuje nábo­ženstvo, neplní si povinnosti, ktoré zaväzujú kresťa­na katolíka. Zistila, že bol pokrstený, ale stal sa uve­domelým vyznávačom ateistického „vedeckého"

179

svetonázoru. Keď začal hovoriť o manželstve, dala mu podmienku: „Vydám sa za teba, ale len vtedy, keď mi nebudeš prekážať v plnení mojich kresťan­ských povinností, nebudeš proti pokrsteniu detí a ich katolíckej výchove." Sľúbil, ale po sobáši konal opačne. Nechcel, aby bolo dieťa pokrstené. Len na nátlak Aničkinej matky dieťa dostalo milosť krstu.

V nedeľu chcela ísť Anička na svätú omšu, jej mi­lý manžel ju zamkol v byte, kľúč si vzal so sebou a ona musela zostať doma. Chcela kričať o pomoc k susedom, ale bála sa manžela, že tým vrhne zlé svetlo na neho a on jej to vynahradí poriadnou bit­kou.

Milý Karol nebral manželský intímny život ako vzájomné láskyplné oddanie. Najprv ubil svoju cha­trnú žienku, takže bola celá modrá, a potom žiadal od nej pohlavný styk. Raz ju tak dobil, že bola hos­pitalizovaná v nemocnici pre ťažký otras mozgu.

Strach, ktorý pociťovala v jeho blízkosti, bol ta­ký veľký, že sa ho rozhodla opustiť, odišla k ro­dičom aj s dieťaťom a po odchode z nemocnice po­žiadala o rozvod.

Cirkevné právo (v zákonníku z roku 1917) ho­vorilo, že cieľom manželstva je:

1) zrodenie a výchova detí a 2) „mutuum adiutorium" - vzájomná pomoc. Nový cirkevný zákonník z roku 1983 na prvé

miesto kladie „bonum coniugum" - dobro manželov a až potom zrodenie a výchovu detí. Je celkom zrej­mé, že dvaja slobodní ľudia, muž a žena, ktorí uza­vierajú kresťanské manželstvo, zaväzujú sa pred Bohom, že budú žiť vedľa seba v obetavej vzájom-

180

nej láske až do smrti a budú zachovávať manželskú vernosť. Toto sú základné a podstatné vlastnosti kres­ťanského manželstva. V spoločnom manželskom ži­vote sa dá žiť vtedy, keď každý z nich je schopný vy­tvárať v rodine také ovzdušie, kde si manžel a man­želka vychádzajú v ústrety, vzájomne si pomáhajú obetavou láskou i v ťažkých životných okolnostiach.

Učiteľom nemôže byť ten, kto nevie ani čítať; nemôže byť vodičom ten, kto nevie ovládať volant. Mohol by byť pilotom, kto nemá k tomu potrebné odborné znalosti? Ani lekárom nemôže byť, kto ne­má medicínske vzdelanie a odbornú prax. Platné manželstvo nemôže uzavrieť človek s takými psy­chickými defektmi, ktoré pretvoria rodinné pro­stredie na peklo, ako to robí zúrivý psychopat ale­bo nevyliečiteľný schizofrenik.

Vážne poučenie, ale aj napomenutie: prv než začneš vážnu známosť, zisti či partner alebo part­nerka, dokáže žiť v rodine ľudsky dôstojne, či je te­lesne a duševne zdravý(á). Človek s vážnymi psy­chickými poruchami nemôže uzavrieť kresťanské manželstvo, ktoré vyžaduje plnenie vážnych záväz­kov. Nemôže vychovávať deti človek, ktorý to nemá v poriadku ani v hlave, ani v srdci.

181

37. „Apoštol" manželských rozvratov

/.

Prišiel ku mne mladý muž, nie z vlastnej vôle, ale na naliehanie otca. Pochádzal z katolíckej rodi­ny. Veľkou záhadou bolo pre mňa všetko, čo som sa od neho dozvedel. Ako vysvetliť počínanie tohto muža, ktorý vyšiel z katolíckej rodiny? Jeho rodičia pravidelne navštevovali nedeľné bohoslužby, pri­stupovali k sviatostiam.

Mladý muž, Andrej, sa zosobášil s dievčaťom z uvedomelej kresťanskej rodiny. Zamestnal sa v podniku, kde už dlhé roky horlivo apoštoluje jeho­vista. Všetkými možnými prostriedkami pôsobí na dobromyseľných ľudí, v krásnych farbách im pred­stavuje „voľnejší" spôsob života. Aj Andrej naletel na jeho sladučké reči. Zbadala to manželka, pozorovala jeho nezvyčajné správanie. Nedokázala načúvať jeho pomýlené názory; prosila ho, modlikala, aby pre­rušil spojenie s tým „apoštolom". Nedal si povedať, nepočúval už ani svojich vlastných rodičov. Utrápená manželka sa posťažovala svojim rodičom. Tí ho rázne napomenuli, aby prestal navštevovať stretnutia sektárov. Keď neposlúchol, rodičia si vzali dcéru k sebe, aby nebola vystavená stálym psychic­kým stresom.

„Apoštoli", ktorí rozbíjajú manželstvá svojimi bludmi, sú veľkí nepriatelia ľudskej spoločnosti.

182

Len usporiadané rodiny môžu byť základom uspo­riadanej spoločnosti. Pre úprimne veriaceho kresťa­na platí upozornenie: vieru si chráň ako oko v hla­ve a upevňuj si ju úprimným a častým stretávaním sa s eucharistickým Spasiteľom.

2.

V tom istom podniku, kde pracoval Andrej, bol zamestnaný aj istý inžinier. Zosobášil sa s inteli­gentným dievčaťom, ktoré pracuje na zodpoved­nom mieste vo verejnej správe. Dvaja súci ľudia mohli vytvoriť ideálnu kresťanskú rodinu. Predstava o manželstve bola krásna, až ideálna. Sen sa však neuskutočnil. Do tohto manželstva pre­fíkaným spôsobom zasiahol spomenutý jehovistic-ký apoštol, ktorý opantal mladého muža natoľko, že manželka nedokázala znášať jeho pomýlené ná­zory, až ho nakoniec opustila. To práve čakal jej opustený manžel. Požiadal o rozvod, aby mohol spojiť život s osobou, ktorá bola blízka tejto sekte.

Preto odôvodnené je želanie sv. Cirkvi, aby mla­dí ľudia nadväzovali známosť s takými partnermi, ktorí sú zárukou, že v ich rodine sa bude udržovať rýdzi kresťanský život, život podľa nefalšovanej Kristovej pravdy.

183

Doslov

Keď prejdeme oddelenia väčšej nemocnice, bo­lesť nám zovrie srdce z toľkej ľudskej biedy. Keď sme vonku, vydýchneme si a ďakujeme Pánu Bohu za veľký dar zdravia.

Dúfam, že to tak bude aj s vami, milí bratia a sestry, keď si prezriete túto mozaiku nešťastných manželstiev. Ona nám nepodáva celkový pohľad na manželstvá, ako ani nemocnica nie je obrazom ce­lého ľudstva.

Nešťastné manželstvá sú alarmujúce signály, ktoré chcú upozorniť na nebezpečenstvá, čo hrozia rodinám. Chcel som vyzdvihnúť aspoň niektoré okolnosti, ktoré bývajú príčinou celoživotného ne­šťastia. Ak sa im vyhnete, máte nádej a predpoklad pre rodinné šťastie v dobrom manželstve.

185

Všetkým, ktorí chcú prijať sviatosť manželstva radím:

1. Ľahkomyseľne, bez uváženia nezačínaj vážnu predmanželskú známosť.

2. Na prvom mieste si over, či tvoj partner, part­nerka, je kresťansko-katolíckeho náboženstva. Spomínam si na prípad, keď sa snúbenica až na fare pri písaní ohlášok dozvedela, že jej že­ních je bez vyznania.

3. Dokonale skúmaj povahu svojho partnera, aby si vedel, či dokážeš žiť s ním v pokoji a poro­zumení po celý život.

4. Vyzvedaj sa na minulosť partnera, partnerky a na rodinu, z ktorej pochádza.

5. Za žiadnu cenu nezačínaj známosť s alkoholi­kom.

6. Skúmaj, či tvoj'partner (partnerka) chce pri te­be vytrvať až do smrti a zachovať ti vernosť.

7. Over si, či tvoj partner je zdravý telesne i duševne.

8. Ešte pred manželstvom si musíte definitívne doriešiť, kde budete bývať po sobáši, aby ste tam mali aspoň to najpotrebnejšie súkromie.

Q. Na manželstvo sa pripravuj vrúcnou modlit­bou a častejším pristupovaním k sviatostiam, aby ste pristúpili k oltáru s nepoškvrneným srdcom.

10. Ochotne si vypočuj triezve rady a poučenie skúsených rodičov!

187

Obsah

Úvodné slovo 5 Beda, nerozvážna mládež 8 Kríza mladých manželstiev 10 Pomoc nešťastným manželom: pokus o zmierenie.. 13 Mozaika nešťastných manželstiev 17 1. Nevestou nasilu 17 2. Syn v zajatí matky 23 3. Môže počaté, ešte nenarodené

dieťa zneplatniť manželstvo? 26 4. Prefíkaný nátlak 30 5. Na postriežke 33 6. Podvod 36 7. Byt novomanželov 39 8. Nechcel deti 44 9. Manželstvo s podmienkou 47 10. Známosti vojakov 51 11. Náhodné stretnutie 56 12. Známosť z nemocnice 58 13. Schizofrénia 60 14. Vypočítavosť 69 15. Manželstvo na inzerát 73 16. Ženích - „lekár" 76 17. Vydatá sa vydáva 83 18. Impotencia 88 19. Príčiny impotencie 98 20. Kvetinka na mraze 106 21. Rozvod na svadobnej hostine 111 22. Sobáš s pištoľou 115 23. Sobáš „panny" 118

189

24. Včeličky 122 25. Nanútené manželstvá 130 26. Vylučuje deti 140 27. Simulácia ženy 142 28. Simulácia muža 143 29. Vylúčenie vernosti 151 30. Vylúčenie nerozlučiteľnosti 154 31. Manželská kuriozita 157 32. Rôzne druhy závislostí 161 33. Blud ako droga 165 34. Sobáš chybný po formálnej stránke 169 35. Ruskí chlapci 171 36. Dobro manželov 176 37. Apoštol manželských rozvratov 182 Doslov 185

190

Prof. ThDr. Štefan Janega Spomienky cirkevného sudcu Stroskotané manželstvá

Jazyková úprava Mgr. Katarína Valábková Vydalo vydavateľstvo Oto Németh v roku 2001 Prvé vydanie

ISBN 80-88949-27-0