2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

34

SUBJEKTÍVNY KARIÉRNY ÚSPECH LEKÁROV V SÚVISLOSTI S PRACOVNÝM

STRESOM A INÝMI DETERMINANTAMI

Gabriela Haleková, Ivana Žilková

Abstrakt

Predkladaná výskumná štúdia sa zameriava na subjektívny kariérny úspech lekárov a jeho determinanty

týkajúce sa ich pracovného zaradenia. Cieľom výskumu bolo zistiť, či existuje vzťah medzi subjektívnym

kariérnym úspechom a pracovným stresom, v jeho celkovej miere a v jednotlivých rovinách, a tiež zistiť, či

existujú rozdiely v miere subjektívneho kariérneho úspechu z hľadiska dĺžky praxe, špecializácie

a pracoviska lekárov. Subjektívny kariérny úspech bol skúmaný prostredníctvom Dotazníka kariérnej

spokojnosti (Greenhaus, Parasuraman, & Wormley, 1990), pretože kariérna spokojnosť je považovaná za

najčastejší ukazovateľ subjektívneho kariérneho úspechu. Pracovný stres bol skúmaný prostredníctvom

Dotazníka pracovného stresu a vyhorenia (Hennig & Keller, 1996). Dĺžka praxe, špecializácia a pracovisko

lekárov boli zisťované pomocou vlastných položiek. Výskumný súbor tvorilo 50 lekárov z nemocníc

a ambulancií. Získané údaje boli spracované pomocou jednoduchej korelačnej analýzy a t-testu pre dva

nezávislé výbery. Analýza údajov ukázala, že subjektívny kariérny úspech lekárov bol v negatívnom vzťahu

tak s celkovou mierou pracovného stresu, ako aj so všetkými jeho rovinami (duševná, citová, telesná

a sociálna). Tiež bol zistený rozdiel v miere subjektívneho kariérneho úspechu z hľadiska dĺžky praxe

a špecializácie. Lekári s dlhšou praxou (nad 20 rokov) a lekári špecialisti (odborní) vykazovali vyššiu mieru

subjektívneho kariérneho úspechu ako lekári s kratšou praxou (do 20 rokov) a praktickí (všeobecní) lekári.

Rozdiel medzi lekármi pracujúcimi v nemocniciach a lekármi pracujúcimi v ambulanciách nebol zistený,

rovnako ani rozdiel medzi mužmi a ženami.

Kľúčové slová: subjektívny kariérny úspech, kariérna spokojnosť, pracovný stres, lekári

SUBJECTIVE CAREER SUCCESS OF DOCTORS IN RELATION TO WORK-STRESS

AND OTHER DETERMINANTS

Abstract

The presented research study focuses on subjective career success of doctors and its determinants of the

working environment. The aim of the research was to determine the relationship between subjective career

success and work stress in the overall level and individual levels. A further aim was to identify differences in

subjective career success in terms of length of experience, specialization and workplace of doctors.

Subjective career success was studied through questionnaires The Career Satisfaction Scale (Greenhaus,

Parasuraman, and Wormley, 1990), because career satisfaction is considered as the most common indicator

of subjective career success. Work-related stress was studied through questionnaires The Work stress and

Burnout Scale (Hennig and Keller, 1996). Length of experience, specialization and workplace were detected

using custom items. The sample consisted of 50 doctors from hospitals and ambulances. The data were

processed using a simple correlation analysis and Independent Samples T test. Data analysis showed that

subjective career success of doctors was negatively correlated with work stress in the overall level and also

with all the levels (mental, emotional, physical and social). We also found a difference in the subjective

career success in terms of length of experience and specialization. Doctors with longer practise (over 20

years) and specialists showed higher subjective career success as doctors with shorter practice (under 20

years) and practitioners. There was no difference between doctors working in hospitals and doctors working

in the ambulance and no difference between men and women.

Key words: subjective career success, career satisfaction, work stress, doctors

______________________ Došlo do redakce: 4. 10. 2015

Schváleno k publikaci: 6. 4. 2016

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

35

Úvod

V súčasnosti sa kladie menší dôraz na objektívne ukazovatele úspechu a väčší dôraz na subjektívne

ukazovatele úspechu (Parker & Arthur, 2000). Rôzni autori, napr. Hall a Mirvis (1995) zdôrazňujú

význam psychologického úspechu ako hlavného kritéria, prostredníctvom ktorého sa hodnotí

kariérny úspech. Rovnako Parker a Arthur (2000) považujú subjektívnu kariéru zdôrazňujúcu to,

ako jedinec vníma svoje kariérne úspechy za dôležitejšiu ako externé alebo hmatateľné indikátory,

ako napr. rast platu. V našom výskume sme preto upriamili pozornosť na subjektívny kariérny

úspech, ktorý zachytáva pocity satisfakcie a spokojnosti vo vlastnej kariére. Zároveň nás zaujala

profesia lekárov, pretože lekári sú inými ľuďmi často vnímaní práve cez svoju profesiu.

Sú mnohokrát oslovovaní s prosbou o radu či pomoc aj mimo prácu a v dôsledku toho sú tak

vystavení vysokým nárokom a záťaži, ktorá vyplýva z ich profesie. V tomto príspevku popisujeme

výskumnú štúdiu, ktorej cieľom bolo zistiť, ako je subjektívny kariérny úspech lekárov

determinovaný vybranými charakteristikami ich pracovného zaradenia.

Teoretické východiská

Kariéra a kariérny úspech

V dávnejších dobách bola kariéra často spojená s predstavou postupu z pozície na pozíciu po

pomyselnom rebríku. V súčasných definíciách kariéry sa už mieša aj holistický a humanistický

pohľad. Znamená to, že kariéra je čím ďalej, tým viac súčasťou životnej dráhy, ktorá môže

ovplyvňovať spokojnosť a kvalitu života. Spolu s teóriou kariéry sa postupne vyvíjalo aj ponímanie

kariérneho úspechu. Podľa toho sa rozlišujú dva druhy kariérneho úspechu, objektívny kariérny

úspech a subjektívny kariérny úspech (Kirovová, 2007, 2011). Objektívny kariérny úspech je

verejne prístupný a týka sa sociálnej role jednotlivca a oficiálnej pozície (Arthur, Khapova, &

Wilderon, 2005). Súvisí s vonkajším zhodnotením a je hodnotený prostredníctvom externých

stanovísk, napr. vzdelania, pracovnej pozície, ktorú jedinec zastáva alebo zastával, rozsahu

právomoci a zodpovednosti, výšky platu atď. (Nabi, 1999). Subjektívny kariérny úspech je založený

na vlastnom zhodnotení svojej kariéry, preto je najčastejšie definovaný ako individuálne vnímanie

úspechu, vnímanie dosiahnutia úspechu, vyhliadky do budúcnosti, uznanie a spokojnosť (Nabi,

1999; Arthur et al., 2005; Kuijpers & Scheerens, 2006). V priebehu vývoja spoločnosti sa postupne

mení príklon k niektorému z uvedených druhov kariéry a kariérneho úspechu. Približne do 70.

rokov 20. storočia bol kladený dôraz na objektívnu kariéru. V priebehu 80. rokov začal postupný

odklon od objektívnej kariéry a začal vzrastať význam skúmania subjektívnej kariéry (Kirovová,

2007, 2011; Malinová, 2011). Presadilo sa teda vymedzenie akcentujúce vnútorné hľadisko kariéry,

ktoré vychádzalo z toho, ako kariéru hodnotí sám jedinec (Hall, 2004). „Subjektívny kariérny

úspech vypovedá o individuálnej, subjektívnej interpretácií kariéry, o subjektívnej interpretácií

subjektívnych a objektívnych údajov a o subjektívnych významoch objektívnej kariéry“ (Kirovová,

2007, s. 24).

Medzi ukazovatele subjektívneho, psychologického úspechu patria: radosť z práce, pocit

zmysluplnosti práce, zvyšovanie osobného potenciálu, spokojnosť zamestnancov v práci, kvalita

pracovného života, rovnováha a spokojnosť pracovného a mimopracovného života, autonómia,

sloboda, rovnováha v živote, celková spokojnosť a i. (Sojka, 2007). Vo výskume sú ako hlavné

ukazovatele subjektívneho kariérneho úspechu najviac používané spokojnosť so životom, pracovná

spokojnosť (Jugde & Bretz, 1994) a kariérna spokojnosť (Greenhaus, 2003).

Práve kariérnu spokojnosť sme si v našom výskume stanovili ako hlavný ukazovateľ subjektívneho

kariérneho úspechu. Kariérna spokojnosť je definovaná ako psychologický konštrukt, ktorý

vyjadruje spokojnosť jedinca v jeho živote, predovšetkým v pracovnom živote. Ide o spokojnosť

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

36

jedinca s vonkajšími a vnútornými aspektmi kariéry, tiež s platom a možnosťami rozvoja v kariére.

Tento psychologický konštrukt bol meraný rôznymi spôsobmi, dodnes sa však za najlepšiu škálu

považuje Career satisfaction scale, ktorá bola vytvorená Greenhausom, Parasuramanom

a Wormleym v roku 1990 (Hofmans, Dries & Pepermans, 2008).

Špecifiká lekárskej profesie

Keďže väčšina ľudí strávi podstatnú časť života v práci, v ideálnych prípadoch by mala práca

prinášať uspokojenie, dávať príležitosti k uplatneniu vlastných kompetencií a možnosti

sebarealizácie. Naopak, nepriaznivé pracovné podmienky sa môžu stať zdrojom stresu a záťaže, čo

v konečnom dôsledku môže viesť k pracovnej či kariérnej nespokojnosti. Nakoľko lekárska profesia

patrí medzi najohrozenejšie profesie zasiahnuté stresom a syndrómom vyhorenia, v našom výskume

sme zamerali pozornosť práve na kariérnu dráhu lekárov, ktorá je do značnej miery ohrozovaná

pracovným stresom.

Nároky, ktoré sú kladené na lekára nie sú malé. Lekári sú okolím väčšinou vnímaní cez svoju

profesiu a často sú oslovovaní ľuďmi s prosbou o pomoc. Svoju prácu prenášajú do súkromia. Sú

tak vystavení vysokým nárokom a záťaži, ktoré vyplývajú z ich profesie, môžu byť pohltení

stresom a to vedie až k psychickému vyhoreniu (Beran, 2010). Zdravotníci sú vystavení rade

emocionálne vyhrotených situácií, ktoré sú sprevádzané zákrokmi na ľudskom tele, vyrovnávajú sa

so strachom, pocitom bezmocnosti, beznádejou pacientov, s urgentnými situáciami,

s neliečiteľnými chorobami alebo sa konfrontujú so smrťou. Prítomný môže byť aj strach

z rozhovorov s pacientmi o ich rodinných alebo sexuálnych problémoch, strach z nákazy

a vykonávanie mnohých telesných vyšetrení. Stres v práci zdravotníka spôsobuje aj statické

zaťaženie, napr. operačné sály alebo asistencia pri lôžku, tiež nepravidelná strava, narušenie

spánkového rytmu, kontakt s chemikáliami a liekmi, dezinfekcia a pod. Zdravotníci musia často

druhým spôsobovať bolesť a oznamovať nepríjemné správy pacientom a rodinným príslušníkom.

Po psychickej stránke táto profesia vyžaduje nutnosť byť stále v strehu, byť zodpovedný,

monitorovať a pružne reagovať na aktuálnu situáciu a závažné dôsledky pochybenia a má vysoké

nároky na pamäť. Dôraz je tiež kladený na neustále vzdelávanie sa, ale samotná práca sa stáva

často rutinnou s malými viditeľnými výsledkami (Snopková, 2007). Ptáček, Kuželová a Čeladová

(2010) zaradzujú medzi špecifické zdroje záťaže u lekárov nárast administratívnej záťaže,

nezrozumiteľnosť a nejasnosť prebiehajúcich zmien, neefektívne a časté zmeny v organizácií,

profesijnú neistotu a nízku podporu profesionálneho rastu.

Determinanty subjektívneho kariérneho úspechu lekárov

Lekári sú pre náročnosť svojej profesie mnohokrát objektom záujmu výskumníkov. Ako sme už

vyššie naznačili, ich subjektívny kariérny úspech, resp. kariérna spokojnosť, je determinovaná

stresom, ako aj mnohými ďalšími faktormi spočívajúcimi v ich práci. Svedčia o tom aj mnohé

výskumné štúdie (napr. Amoafo, Hanbali, Patel, & Singh, 2015; Balch, Shanafelt, Sloan, Satele, &

Freischlag, 2011; Bovier & Perneger, 2003; a i.).

Visser, Smets, Oort a Haes (2003) skúmali subjektívnu spokojnosť, stres a syndróm vyhorenia

u 2400 holandských lekárov pracujúcich v nemocniciach. Výsledky preukázali, že lekári boli

v strese, no aj tak boli subjektívne spokojní. Konkrétne u 55% respondentov sa ukázalo vysoké

riziko stresu, zatiaľ čo 88 % respondentov uviedlo vysoké uspokojenie v práci. Faktory súvisiace so

stresom boli: zasahovanie práce do domáceho prostredia, nárast konfliktov a spoločenský tlak.

Faktory súvisiace so spokojnosťou boli: financie a zlé riadenie. Shanafel et al. (2009) taktiež

popísali štúdiu o kariérnej spokojnosti a syndróme vyhorenia u amerických chirurgov. Na vzorke

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

37

8000 lekárov bola preukázaná veľká miera syndrómu vyhorenia. Medzi chirurgmi bol jediným

prediktorom kariérnej spokojnosti syndrom vyhorenia, avšak aj napriek jeho vysokej frekvencii a

nízkej duševnej kvalite života, chirurgovia boli väčšinou spokojní so svojou kariérou. Ďalším

výskumom v tejto oblasti bol výskum kariérnej spokojnosti u amerických lekárok, ktorí uskutočnili

Frank, McMurray, Linzer a Elon (1999). Skúmali osobné a profesionálne charakteristiky

v súvislosti s kariérnou spokojnosťou, túžbou stať sa opäť lekárkou a s túžbou zmeniť špecializáciu,

v ktorej pracujú. Výsledky ukázali, že ženy sú vo svojej kariére spokojné, ale niektoré z nich by aj

zmenili špecializáciu (40%) a lekárkou by sa možno nechcelo stať znova okolo 30 % z nich.

Lekárky špecialistky ukázali vyššiu spokojnosť ako všeobecné lekárky. Medzi prediktormi

kariérnej spokojnosti sa vyskytol aj pracovný stres, kontrola v práci, plat a pohlavie. S veľkou

kariérnou spokojnosťou bol výrazne spojený vyšší vek, menej pracovného stresu, menej kontroly

práce a len mierne nadmerné množstvo práce.

Dyrbye et al. (2009, 2010, 2013) tiež preskúmali pracovný život, profesionálnu spokojnosť

a syndróm vyhorenia v kariére lekárov v USA. Skúmali rozdiely medzi mužmi a ženami,

špecializáciou a praxou. Vykonali prierezovú štúdiu, ktorá zahŕňala veľkú vzorku lekárov zo

všetkých špeciálnych odborov. Skúmali lekárov, ktorí boli v praxi menej ako 10 rokov, 11-20 rokov

alebo viac ako 20 rokov. Výsledky ukázali, že lekári s praxou 11-20 rokov, čiže v strednej kariére,

mali najnižšiu spokojnosť s ich špecializáciou a ich rovnováhou medzi pracovným a súkromným

životom, mali najvyššiu mieru emocionálneho vyčerpania a vyskytol sa u nich syndróm vyhorenia.

Mladší lekári mali nižšiu spokojnosť v kariére a nižšiu mieru stresu ako starší lekári. Rovnako aj

Leigh et al. (2002) skúmali kariérnu spokojnosť u lekárov a to z hľadiska ich špecializácie, veku,

pracovnej doby a príjmu. Až 70% lekárov uviedlo, že sú spokojní vo svojej kariére. Čo sa týka

veku, bolo zistené, že mladší lekári sú vysoko spokojní v kariére, no o percento vyššie sú

spokojnejší starší lekári. Vyšší príjem je spojený s veľkou spokojnosťou, no pracovná doba

s nespokojnosťou. Landon, Reschovsky a Blumenthal (2003) popisujú vo svojej štúdií, ktorá

prebehla v rokoch 1997-2001, zmeny v kariérnej spokojnosti lekárov. Ich reprezentatívnu vzorku

tvorili všeobecní a špecializovaní lekári. Výsledky ukázali, že celková úroveň spokojnosti sa

v tomto časovom období nijako dramaticky nemení, no ukázalo sa, že o niečo spokojnejší sú

špecializovaní ako všeobecní lekári.

Výskumný cieľ a hypotézy

Mnohé zahraničné výskumy sledujú lekársku profesiu (okrem vyššie spomenutých napr. Al-Zubair,

Al-akhali, & Ghandour, 2015; Casalino & Crosson, 2015; Crompton & Lyonette, 2011, Goetz,

Musselmann, Szecsenyi, & Joos, 2013; Heponiemi, Kouvonen, Virtanen, Vänskä, & Elovainio,

2014; Shanafelt, Boone, Tan, Dyrbye, et.al.,2012; ai.). Dokazujú tak skutočnosť, že ide o náročnú

profesiu, kde stres, záťaž a ďalšie špecifiká práce ovplyvňujú subjektívnu spokojnosť s kariérou. Na

Slovensku však takémuto výskumu nie je venovaná dostatočná pozornosť. Cieľom nášho výskumu

bolo preto priblížiť subjektívny kariérny úspech, resp. kariérnu spokojnosť lekárov determinovanú

vybranými charakteristikami ich pracovného zaradenia. Cieľom bolo konkrétne:

a) zistiť, aký vzťah existuje medzi subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom

u lekárov,

b) zistiť, či sa líši miera subjektívneho kariérneho úspechu lekárov v závislosti od vybraných

charakteristík ich pracovného zaradenia, konkrétne od dĺžky praxe, špecializácie a pracoviska.

H1: Predpokladáme, že subjektívny kariérny úspech lekárov bude v negatívnom vzťahu s

pracovným stresom (v celkovej miere aj v jednotlivých rovinách).

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

38

H2: Predpokladáme rozdiel v miere subjektívneho kariérneho úspechu lekárov v závislosti od:

a) dĺžky praxe, v prospech lekárov s dlhšou praxou,

b) špecializácie, v prospech odborných (špecializovaných) lekárov,

c) pracoviska, v prospech lekárov pracujúcich v ambulanciách.

Metóda

Výskumný súbor

Výskumný súbor tvorilo 50 lekárov z vybraných ambulancií a nemocníc vo veku 25 až 75 rokov

(M=46.52, SD=14.10). Z toho bolo 25 mužov (M=49.88, SD=14.13) a 25 žien (M=43.16,

SD=13.53). Z hľadiska dĺžky praxe bol výskumný súbor rozdelený len na dve skupiny, vzhľadom

na nedostatočný počet respondentov, a to na skupinu lekárov s praxou do 20 rokov (N=23)

a lekárov s praxou nad 20 rokov (N=27). Z hľadiska špecializácie bol súbor rozdelený na skupinu

odborných (špecializovaných) lekárov (N=30) a praktických (všeobecných) lekárov (N=20).

Z hľadiska pracoviska súbor tvorili tiež dve skupiny, a to lekári pracujúci v ambulanciách (N=26)

a lekári pracujúci v nemocniciach (N=24).

Výskumné nástroje

Vo výskume boli použité dva štandardizované dotazníky doplnené o vlastné položky zisťujúce

demografické údaje a údaje týkajúce sa charakteristík pracovného zaradenia, konkrétne dĺžky praxe,

špecializácie a pracoviska. Prvý z použitých nástrojov bol Dotazník kariérnej spokojnosti

(Greenhaus, Parasuraman, & Wormley, 1990) zisťujúci mieru subjektívneho kariérneho úspechu.

Druhým použitým nástrojom bol dotazník pracovného stresu a vyhorenia (Hennig & Keller, 1996).

Dotazník kariérnej spokojnosti (The Career Satisfaction Scale) (Greenhause et. al., 1990) meria

spokojnosť s kariérou, ktorá je ukazovateľom subjektívneho, psychologického kariérneho úspechu.

Okrem celkovej spokojnosti s rozvojom kariéry hodnotí rozsah, v akom zamestnanec dosiahol

uspokojivý vývoj smerom k cieľom týkajúcich sa zárobku, povýšenia a rozvoja schopností (Fields,

2002). Dotazník obsahuje 5 položiek, úlohou respondentov je odpovedať na 5-stupňovej škále od

1(silne nesúhlasím) do 5 (silne súhlasím). Čím je hrubé skóre vyššie, tým je miera kariérnej

spokojnosti vyššia. Nástroj je validný a reliabilný, koeficient reliability ‒ Cronbachova alfa sa

v štúdiách pohybuje v rozsahu od .83 do .89 (Fields, 2002). Podľa Hofmansa et al. (2008) bola táto

škála použitá vo viac než 240 štúdiách (napr. Judge a kol., 1995) a je považovaná za najlepší

dostupný nástroj na meranie kariérnej spokojnosti v literatúre. V našom výskume bola zistená

hodnota reliability pomocou výpočtu koeficientu Cronbachovej alfy =.841.

Dotazník pracovného stresu a vyhorenia je sebaposudzovací dotazník, ktorý vytvorili

psychológovia Hennig a Keller (1996). Dotazník určuje, do akej miery sú centrálne psychofyzické

funkcie respondenta zasiahnuté stresom a tiež to, ako významná je respondentova celková

náchylnosť k stresu a syndrómu vyhorenia. Dotazník pozostáva z 24 výrokov, ktoré sú rozdelené do

štyroch rovín, a to: duševná rovina, citová rovina, telesná rovina, sociálna rovina. Podľa nich je

možné určiť, v ktorej z oblastí má respondent viac prejavov stresu či až syndróm vyhorenia. Jedinec

sa k jednotlivým položkám vyjadruje na 5-stupňovej škále, pričom platí: vždy (4body), nikdy (0

bodov). Výsledky sa vyjadrujú jednak ako doménové skóre (skóre jednotlivých rovín) a tiež ako

celkové skóre, ktoré získame súčtom bodov zo všetkých štyroch rovín. Celkové skóre vyjadruje

celkovú mieru náchylnosti k stresu až syndrómu vyhorenia. Maximálna možná hodnota celkového

skóre môže byť 96 bodov, minimálna 0 bodov. Vyššie skóre znamená väčšiu náchylnosť k stresu či

až k syndrómu vyhorenia. Dotazník je validný a reliabilný. Hodnoty Cronbachovej alfy v našom

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

39

výskume boli pre celkové skóre =.903 , pre subškály duševná rovina =.758, citová rovina =.788,

telesná rovina =.652, sociálna rovina =.738.

Postup zberu a štatistického spracovania údajov

Zber údajov prebiehal v mesiacoch február a marec 2015. Do výskumu boli príležitostným výberom

vybraní lekári pracujúci v ambulanciách ako aj lekári pracujúci v nemocniciach (vyberali sa len

zariadenia štátnej sféry so súhlasom riaditeľov vybraných zariadení). Respondentom bola batéria

nástrojov administrovaná osobne v papierovej forme, návratnosť bola 30 %. Zozbierané dáta sme

spracovali pomocou štatistického programu SPSS 20.0 for Windows, pričom bola použitá

deskriptívna štatistka pre opis súboru, výpočet koeficientu Cronbachovej alfy na overenie reliability

použitých nástrojov, výpočet Skewness pre overenie normality rozloženia získaných údajov

(Tabuľka 1) a pre overenie jednotlivých hypotéz sme použili Pearsonov a Spearmanov korelačný

koeficient (H1), t-test pre dva nezávislé výbery (H2).

Tabuľka 1: Normalita rozloženia údajov - koeficienty zošikmenia (skewness)

Poznámka: N – počet respondentov; hodnota skewness od -1 do 1 predstavuje normálne rozloženie údajov

Výsledky

V tabuľke 2 uvádzame výsledky korelačnej analýzy (Pearsonov „r“ a Spearmanov „R“ korelačný

koeficient) pre vzťah medzi subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom v celkovej

miere ako aj v jednotlivých rovinách.

Skewness N

Dĺžka praxe ,217 50

Pracovisko ,083 50

Špecializácia -,421 50

1. oblasť PS – duševná rovina 1,154 50

2. oblasť PS – citová rovina ,684 50

3. oblasť PS – telesná rovina ,422 50

4. oblasť PS – sociálna rovina 1,357 50

Celková PS

Celková KS

,910

,126

50

50

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

40

Tabuľka 2: Korelačné koeficienty medzi SKÚ a pracovným stresom v celkovej miere

a v jednotlivých rovinách (duševná, citová, telesná, sociálna)

CMPS Duševná r. Citová r. Telesná r. Sociálna r.

R p R p r p r p R p

SKÚ -.511 .000 -.529

.000 -.437

.001 -.419 .002 -.326 .021

Poznámka: SKÚ – subjektívny kariérny úspech, CMPS – celková miera pracovného stresu,

R – korelačný koeficient; p – signifikancia

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že prostredníctvom korelačnej analýzy bol zistený štatisticky

významný negatívny vzťah medzi subjektívnym kariérnym úspechom a celkovou mierou

pracovného stresu (r = -.511, p = .000 ). Taktiež boli zistené štatisticky významné negatívne vzťahy

medzi subjektívnym kariérnym úspechom a duševnou (R = -,529), citovou (r = -,437), telesnou (r =

-,419) a sociálnou (R = -,326) rovinou pracovného stresu. Zistené vzťahy boli štatisticky významné,

signifikancia dosahovala hodnoty od .000 do .021. Subjektívny kariérny úspech lekárov je teda

podľa výsledkov nášho výskumu tým vyšší, čím nižšia je celková miera pracovného stresu ako aj

miera stresu vo všetkých jeho rovinách. Hypotéza H1 sa nám potvrdila.

Ďalším čiastkovým cieľom bolo zistiť, či existujú rozdiely v miere subjektívneho kariérneho

úspechu lekárov z hľadiska ich dĺžky praxe, špecializácie a pracoviska. Pre zaujímavosť sme do

výskumu medzi nezávislé premenné zahrnuli aj pohlavie. Na zistenie rozdielov sme použili t-test

pre dva nezávislé výbery, ktorého výsledky sú v Tabuľke 3.

Tabuľka 3: t-test pre dva nezávislé výbery - rozdiel v SKÚ z hľadiska dĺžky praxe, špecializácie,

pracoviska a pohlavia

M SD T Df p

SKÚ Prax do 20 r. 3,05 ,730

-3,325 46,177 ,002 Prax nad 20 r. 3,85 ,971

SKÚ Praktickí 2,94 ,767

2,445 46,420 ,018 Odborní 3,50 ,851

SKÚ Ambulancia 3,88 ,635

,140 46,157 ,889 Nemocnica 3,85 ,716

SKÚ Muži 3,93 ,671

,674 47,303 ,674 Ženy 3,80 ,677

Poznámka: SKÚ- subjektívny kariérny úspech, M – priemer, SD – štandardná odchýlka,

Df – stupne voľnosti, p - signifikancia

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že boli zistené štatisticky významné rozdiely v subjektívnom

kariérnom úspechu lekárov z hľadiska dĺžky praxe (p=.002) a špecializácie (p=.018). Lekári

s dlhšou praxou nad 20 rokov (M=3.85) vykazujú vyššiu mieru subjektívneho kariérneho úspechu

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

41

ako lekári s kratšou praxou (M=3.05). Vyššiu mieru subjektívneho kariérneho úspechu dosahujú

odborní (špecializovaní) lekári (M=3.50) ako praktickí lekári (M=2.94). Pracovisko a pohlavie sa

v tomto prípade nepreukázali ako štatisticky významné determinanty subjektívneho kariérneho

úspechu lekárov. Hypotéza H2a-b sa potvrdila a H2c sa nepotvrdila.

Diskusia

V predkladanom príspevku analyzujeme problematiku subjektívneho kariérneho úspechu lekárov.

Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, aké charakteristiky týkajúce sa pracovného zaradenia lekárov

determinujú ich subjektívny kariérny úspech. Konkrétnym cieľom bolo zistiť, či existuje vzťah

medzi subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom a tiež zistiť, či existuje rozdiel

v miere subjektívneho kariérneho úspechu lekárov z hľadiska ich dĺžky praxe, špecializácie

a pracoviska. Vo výskume boli k tomu stanovené dve hypotézy.

V hypotéze H1 sme predpokladali, že existuje štatisticky významný negatívny vzťah medzi

subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom, jednak v jeho celkovej miere, ako aj

v jeho jednotlivých rovinách. Tento predpoklad bol potvrdený, nakoľko bol zistený štatisticky

významný negatívny vzťah medzi subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom

v celkovej miere i v jednotlivých rovinách, konkrétne v duševnej, citovej, telesnej a sociálnej

rovine. Znamená to, že kariérna spokojnosť a teda subjektívny kariérny úspech lekárov je tým

vyšší, čím nižšia je miera pracovného stresu. Naše zistenia sa zhodujú so zisteniami Vissera et al.

(2003), ktorí zistili, že na kariérnu spokojnosť pôsobí stres v práci. Lekári sú subjektívne spokojní

vo svojej kariére tým viac, čím nižšie je riziko stresu. Naše zistenia sa taktiež zhodujú so zisteniami

Franka et al. (1999), ktorí zistili, že medzi prediktormi kariérnej spokojnosti sa vyskytol pracovný

stres. Osoby, ktoré boli zasiahnuté stresom a ktoré trávili príliš veľa času v práci boli ohrozené.

Vysoko namáhané osoby môžu byť preto v ohrození, sú nespokojní v práci, čo môže viesť k

opusteniu profesie alebo zmene špecializácie. S veľkou kariérnou spokojnosťou bola výrazne

spojená nižšia miera pracovného stresu, kontrola práce a len mierne nadmerné množstvo práce.

V štúdií Shanafelta et. al (2009) bolo tiež zistené, že lekári, konkrétne chirurgovia sú vo svojej

kariére spokojní aj napriek nízkej duševnej kvalite života. Náš výskum teda potvrdzuje skutočnosť

a predpoklad odvodený na základe zahraničných štúdií, že stres v práci je významnou

determinantou spokojnosti v práci a v kariére. Okrem pracovného stresu sa však ako významné

determinanty kariérnej spokojnosti lekárov preukázali aj iné pracovné charakteristiky, čo sme sa

taktiež snažili overiť na vzorke našich lekárov.

V hypotéze H2 a) – c) sme predpokladali rozdiely v miere subjektívneho kariérneho úspechu

z hľadiska dĺžky praxe, špecializácie a pracoviska lekárov. V hypotéze H2a) sme predpokladali, že

lekári s dlhšou praxou (nad 20 rokov) budú preukazovať významne vyššiu mieru subjektívneho

kariérneho úspechu ako lekári s kratšou praxou (do 20 rokov). Táto hypotéza sa nám potvrdila a

naše zistenia teda podporujú zahraničné zistenia, kde napr. Leigha et al. (2002) zistili, že mladší

lekári sú vysoko spokojní v kariére, no o percento vyššie sú spokojnejší starší lekári. Frank et al.

(1999) vo svojom výskume tiež zistili, že s vysokou kariérnou spokojnosťou je spojený vyšší vek,

teda viac rokov praxe. Naše zistenia sú čiastočne v zhode aj so zisteniami Dyrbyeho et al. (2009),

ktorí zistili, že lekári s praxou 11-20 rokov, čiže v strednej kariére mali najnižšiu spokojnosť s ich

výberom špecializácie a ich rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a mali najvyššiu

mieru emocionálneho vyčerpania. Rovnako aj Fielden a Peckar (1999) na základe svojho výskumu

tvrdia, že tlak na mladších nemocničných lekárov je veľký v porovnaní so staršími nemocničnými

lekármi. Starší lekári majú väčšie postavenie a úlohy, majú viac kontroly nad pracovným zaťažením

ako mladší lekári. Stav rozporu a neistota zamestnania sú základným duševným zdrojom stresu

u mladších nemocničných lekárov, ktoré sú spojené s nedostatkom uznania od starších.

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

42

Ďalšia hypotéza H2b), v ktorej sme predpokladali, že odborní (špecializovaní) lekári budú

preukazovať významne vyššiu mieru subjektívneho kariérneho úspechu ako praktickí (všeobecní)

lekári, sa taktiež potvrdila. Naše zistenia sa tak zhodujú s výskumnými zisteniami Landona et al.

(2003), ktorí vo svojej štúdií zistili, že o niečo spokojnejší sú špecializovaní ako všeobecní lekári.

Rovnako Frank et al. (1999) svojim výskumom potvrdzujú, že lekárky špecialistky preukazujú

vyššiu spokojnosť ako všeobecné lekárky. Tieto zistenia možno pripísať napr. tomu, že

špecializovaní lekári sú viac spokojní s výberom špecializácie, môžu dosahovať vyššie vertikálne

postupy v zamestnaní, verejnosťou sú vnímaní odbornejšie v porovnaní s praktickými lekármi.

Na rozdiel od dvoch predchádzajúcich hypotéz sa hypotéza H2c) nepotvrdila, pretože nebol zistený

štatisticky významný rozdiel v subjektívnej kariérnej spokojnosti medzi lekármi pracujúcimi

v ambulanciách a lekármi pracujúcimi v nemocniciach. Síce v doterajších výskumných zisteniach

neevidujeme výskum, v ktorom by bol zisťovaný rozdiel v kariérnej spokojnosti lekárov v závislosti

od ich pracoviska, Xiaojun, Xuerui a Liping (2013) uskutočnili výskum, v ktorom zistili, že lekári

pracujúci v nemocniciach majú zhoršený zdravotný stav a majú viac zdravotných problémov

vzniknutých ako dôsledok stresu, na základe čoho sme predpokladali, že to môže do určitej miery

ovplyvňovať kariérnu spokojnosť. Náš predpoklad však nebol potvrdený, preto v rámci našej

vzorky neplatí, že pracovisko lekárov ovplyvňuje ich kariérnu spokojnosť.

Pri zisťovaní rozdielov v subjektívnom kariérnom úspechu sme nezávislé premenné doplnili

o ďalšiu, a to pohlavie. Nebol však zistený štatisticky významný rozdiel medzi mužmi a ženami

v miere subjektívneho kariérneho úspechu, čo sa zhoduje napr. so zistením Stampsa (1994), ktorý

vo svojej štúdií tvrdí, že ženy lekárky majú kariérnu spokojnosť rovnako vysokú ako muži.

Limity výskumu

V tejto časti považujeme za dôležité poukázať na obmedzenia nášho výskumu, ktoré spočívajú

predovšetkým vo výbere výskumnej vzorky a následne v možnostiach zovšeobecnenia výsledkov.

Výskumná vzorka bola vyberaná príležitostným výberom, pričom oslovení boli lekári z Prešova

a jeho blízkeho okolia a neboli oslovovaní lekári z viacerých miest Slovenska, nezaručujeme preto

reprezentatívnosť vzorky a tým pádom ani úplnú zovšeobecniteľnosť výsledkov. Vyvodené závery

sú platné pre náš výskumný súbor, teda lekárov z Prešova a okolia. Ideálne by bolo osloviť lekárov

z viacerých regiónov Slovenska, čo môže byť podnetom pre ďalší výskum. Limitom našej štúdie je

tiež nízky počet respondentov vo vzorke. Nízku návratnosť dotazníkov pripisujeme časovému

a pracovnému vyťaženiu lekárov.

Za ďalšie ohrozenie internej validity výskumu možno považovať aj zvolenú metódu na zber dát.

Ako Spector (2006) uvádza, dotazníkový zber údajov, v rámci ktorého majú respondenti možnosť

hodnotiť samy seba, môže spôsobiť rôzne skreslenia. Pri dotazníkovom zbere údajov postoj osoby

môže byť ovplyvnený buď povahou otázky, alebo spôsobom, akým je otázka položená. S týmto

fenoménom súvisí aj sociálna žiadúcnosť, ktorá sa vyskytuje najčastejšie pri meraní sociálne

citlivých tém, akým pracovný stres či syndróm vyhorenia môžu byť. Tento efekt sociálnej

žiadúcnosti môže taktiež viesť k rôznym skresleniam. V našom výskume sme nezaviedli žiadne

opatrenia voči tomuto efektu, napr. využitím lži škály, čo považujeme za ďalšie obmedzenie nášho

výskumu.

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

43

Záver

Lekárska profesia je pre svoju náročnosť často objektom záujmu výskumníkov. Svedčia o tom aj

mnohé zahraničné štúdie týkajúce sa subjektívneho kariérneho úspechu a kariérnej spokojnosti

lekárov. Na Slovensku je však tomu venovaná malá pozornosť, preto bolo zámerom nášho výskumu

priblížiť túto problematiku a overiť platnosť zahraničných zistení na vzorke našich lekárov. Prvým

cieľom našej práce bolo zistiť, aký vzťah existuje medzi subjektívnym kariérnym úspechom

a pracovným stresom. V našom výskume sa potvrdila existencia štatisticky významného

negatívneho vzťahu medzi týmito premennými. Ďalším cieľom bolo zistiť, či je rozdiel v miere

subjektívneho kariérneho úspechu lekárov z hľadiska ich dĺžky praxe, špecializácie a pracoviska.

Bolo zistené, že starší lekári a odborní (špecializovaní) lekári vykazujú vyššiu mieru subjektívneho

kariérneho úspechu ako mladší lekári a všeobecní lekári. Medzi lekármi pracujúcimi

v nemocniciach a lekármi pracujúcimi v ambulanciách nebol zistený rozdiel v miere subjektívneho

kariérneho úspechu.

Literatúra

Al-Zubair, N.M., Al-akhali, M.S., & Ghandour, I.A. (2015). Stress among dentists in Yemen. The Saudi

Journal for Dental Research, 6(2), 140-145.

Amoafo, E., Hanbali, N., Patel, A., & Singh, P. (2015). What are the significant factors associated with

burnout in doctors? Occupational Medicine, 65(2), 117-121.

Arthur, M., Khapova, S., & Wilderom, C. (2005). Career success in a boundaryless career world. Journal of

Organizational Behavior, 26, 177-202.

Balch C.M., Shanafelt T.D., Sloan J.A., Satele D.V., & Freischlag J.A. (2011). Distress and career

satisfaction among 14 surgical specialties, comparing academic and private practice settings. Ann Surg,

254(4), 558-568.

Beran, J. (2010). Lékařská psychologie v praxi. Praha: Grada.

Bovier, P.A., & Perneger, T.V. (2003). Prediscotrs of work satisfaction among physicians. European Journal

of Public Health, 13(4), 299-305.

Casalino, L.P., & Crosson, F.J. (2015). Physician satisfaction and physician well-being: should anyone

care? Professions and Professionalism, 5(1).

Crompton, R., & Lyonette, C. (2011). women's career success and work–life adaptations in the accountancy

and medical professions in Britain. Gender, Work & Organization, 18(2), 231-254.

Dyrbye, L.N., Varkey, P., Boone, S.L., Satele, D.V., Sloan, J.A., & Shanafelt, T.D. (2009). Physician

satisfaction and burnout at different career stages. Mayo Clinic Proceedings, 88(12), 1358-1367.

Dyrbye, L.N., Massie F.S., Eacker A., Harper, W., Power, D., Durning, S.J., Thomas, M.R., Moutier, Ch.,

Satele, D., Sloan, J., & Shanafelt, T.D. (2010). Relationship between burnout and professional conduct and

attitudes among US medical students. JAMA, 304(11), 1173-1180.

Dyrbye, L. N., Varkey, P., Boone, S. L., Satele, D. V., Sloan, J. A., & Shanafelt, T. D. (2013). Physician

satisfaction and burnout at different career stages. Mayo Clinic Proceedings, 88(12), 1358-1367.

Fielden, S.L, & Peckar, C.J. (1999). Work stress and hospital doctors: a comparative study. Stress Medicine,

15, 137-141.

Fields, D. L. (2002). Taking the measure of work: a guide to validated scales for organizational research

and diagnosis. Thousand Oaks, CA: Sage.

Frank, E., McMurray, J.E., Linzer, M., & Elon, L. (1999). Career satisfaction of US women physicians

results from the women. Archives of Internal Medicine, 159(13), 1417-1426.

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

44

Goetz, K., Musselmann, B., Szecsenyi, J., & Joos, S. (2013). The influence of workload and health behavior

on job satisfaction of general practitioners. Family Medicine, 45(2), 95-101.

Greenhaus, J.H., Parasuraman, S., Wormley, W.M. (1990). Effects of Race on Organizational Experiences,

Job Performance Evaluations, and Career Outcomes. The Academy of Management Journal, 33(1), 1990, p.

64-86.

Greenhaus, J. H. (2003). Career Dynamics. In W. Borman, D. R. Ilgen, R. J. Klimoski, I. B. Weiner (Eds.),

Industrial and Organizational Psychology (pp.519-540). New Yersey: John Wiley & Sons.

Hall, D.T. (2004). The protean career: A quarter-century journey. Journal of Vocational Behavior, 65(1), 1-

13.

Hall, D. T., & Mirvis, P. H. (1995). Careers as lifelong learning. In A. Howard (Ed.), The changing nature of

work (pp. 323-361). San Francisco: Jossey-Bass.

Henning, C. & Keller, G. (1996). Antistresový program pro učitele: projevy, příčiny a způsoby překonání

stresu z povolání. Praha: Portál.

Heponiemi, T., Kouvonen, A., Virtanen, M., Vänskä, J. & Elovainio, M. (2014). The prospective effects of

workplace violence on physicians’ job satisfaction and turnover intentions: the buffering effect of job

control. BMC Health Services Research. Retrieved from

http://bmchealthservres.biomedcentral.com/articles/10.1186/1472-6963-14-19

Hofmans, J., Dries, N., & Pepermans, R. (2008). The Career Satisfaction Scale: Response bias among men

and women. Journal of Vocational Behavior, 73(3), 397-403.

Jugde, T. A., & Bretz, R.D. (1994). Political Influence Behavior and Career Success. Journal of

Management, 20(1), 43-65.

Jugde, T. A, Cable, D.M., Boudreau, J.W., & Bretz, R.D. (1995). An empirical investigation of the predictors

of executive career success. Personnel Psychology, 48(3), 485-519.

Kirovová, I. (2007). Kariéra v souvislosti s přechodem k postindustrialismu. Ostrava: TUO.

Kirovová, I. (2011). Od tradiční kariéry k současným kariérním koncepcím. Československá psychologie,

55(4), 316-334.

Kuijpers, M.A.C.T., & Scheerens, J. (2006). Career Competencies for the Modern Career. Journal of Career

Development, 32(4), 303-319.

Landon, B.E., Reschovsky, J., & Blumenthal, D. (2003). Changes in Career Satisfaction Among Primary

Care and Specialist Physicians, 1997-2001. The Journal of the American Medical Association, 289(4), 442-

449.

Leigh, J.P., Kravitz, R.L., Schembri, M.,. Samuels, M.S., & Mobley, S. (2002). Physician Career Satisfaction

Across Specialties. Archives of Internal Medicine, 162(14), 1577-1584.

Malinová, L. (2011). Rozvoj profesní kariéry. Praha: Oeconomica.

Nabi, G. R. (1999). An investigation into the differential profile of predictors of objective and subjective

career success. Career Development International, 4, 212-224.

Parker, H., & Arthur, M. B. (2000). Careers, organizing, and community. In M.A. Peiperl, M.B. Arthur, R.

Goffee, & T. Morris (Eds.), Career frontiers: New conceptions of working lives (pp. 99-121). Oxford:

Oxford University Press.

Ptáček, R., Kuželová, H., & Čeladová, L. (2010). Syndrom vyhoření u lékařů. Zdravotnictví a medicína.

Retrieved from http://zdravi.e15.cz/clanek/mlada-fronta-zdravotnicke-noviny-zdn/syndrom-vyhoreni-u-

lekaru-453591

Shanafelt, T.D., Balch, CH.M., Bechamps, G. J., Russell, T., Dyrbye, L., Satele, D., Collicott, P., Novotny,

P.J., Sloan, J., & Freischlag, J. A. (2009). Burnout and career satisfaction among American surgeons. Annals

of Surgery, 250(3), 463-471.

2016, roč. 10, č. 1 Výzkumné studie

45

Shanafelt, T.D., Boone, S., Tan, L., Dyrbye, L.N., Sotile, W., Satele, D., West, C.P., Sloan, J., & Oreskovich,

M.R. (2012). Burnout and satisfaction with work-life balance among US physicians relative to the general

US population. Jama Internal Medicine, 172(18), 1377-1385.

Snopková, I. (2007). Burn-out syndrom čili syndrom vyhoření. Sestra. Retrieved from

http://zdravi.e15.cz/clanek/sestra/burn-out-syndrom-cili-syndrom-vyhoreni-313491

Sojka, L. (2007). Kvalita pracovného života a súvisiace konštrukty. Prešov: FM PU.

Spector, P. E. (2006) Method variance in organizational research. Organizational Research Methods, 9, 221

– 232. doi: 10.1177/1094428105284955.

Stamps, C. (1994). Issues in Physician Satisfaction: New Perspectives. Arbor MI: Health Administration

Press.

Visser, M.R.M., Smets, E.M.A., Oort, F.J., & Haes, H.C.J.M. (2003). Stress, satisfaction and burnout

among Dutch medical specialists. Journal list, 168(3), 271–275.

Xiaojun, Ch., Xuerui, T., & Liping, L. (2013). Health Problem and Occupational Stress among Chinese

Doctors. Chinese Medicine, 4(1), 1-6.

Údaje o autorkách

Bc. Gabriela Haleková je študentkou magisterského stupňa štúdia psychológie na Inštitúte

psychológie Prešovskej univerzity v Prešove. Zaujíma sa obzvlášť o oblasť kariérneho poradenstva,

preto sa vo svojej bakalárskej a diplomovej práci venuje práve problematike kariéry a kariérneho

úspechu.

Kontaktné údaje:

Adresa: Inštitút psychológie FF PU, Ul. 17. novembra 1, 080 01 Prešov, SR

E-mail: gabrielahalekova@gmail.com

Mgr. Ivana Žilková je internou doktorandkou na Inštitúte psychológie Prešovskej univerzity

v Prešove, kde pokračuje v štúdiu po absolvovaní bakalárskeho a magisterského stupňa. Na inštitúte

sa venuje výučbe seminárov Vývinovej psychológie a Psychologickej diagnostiky. Zaoberá sa

štúdiom a výskumom kariérneho vývinu a úspechu a kariérnych kompetencií.

Kontaktné údaje:

Adresa: Inštitút psychológie FF PU, Ul. 17. novembra 1, 080 01 Prešov, SR

E-mail: ivanka.zilkova@gmail.com

_____________________________

Haleková, G., & Žilková, I. (2016). Subjektívny kariérny úspech lekárov v súvislosti s pracovným

stresom a inými determinantami. E-psychologie [online], 10(1), 34-46.

Dostupné z http://e-psycholog.eu/pdf/halekova_zilkova.pdf