podobnú snahu bolo možné pozorovať aj u prezidenta B. Clintona, i keď táto je podmiene-ná skôr straníckym vývinom v parlamente.23) Najlepšie to dokumentuje fakt, že Senátamerického kongresu úplne zablokoval kreovanie nových sudcov federálnych súdov v po-sledných dvoch rokoch prvého funkčného obdobia prezidenta G. Busha ml.

Na rozdiel od USA je vplyv politiky na výber sudcov všeobecných súdov v Európev menšom rozsahu, čo je spôsobené aj osobitným modelom vzniku sudcovskej funkcie.V európskom modeli je totiž rozhodujúca skupina kandidátov na sudcovskú funkciu tvo-rená mladými ľuďmi, ktorí spravidla ešte nemali ani len možnosť politickej aktivácie,24) čovšak neznamená, že napríklad na Slovensku je mimo pozornosti politických strán.

1.2 Subjekty legitimizujúce sudcov

Z pohľadu subjektov legitimizujúcich sudcov vykonávať súdnu moc história i súčas-nosť prináša všetky možné zdroje legitimity a ich vzájomnú kombináciu. V zásade možnotieto zdroje hľadať v:

– ľude (spoločnosti),

– štáte (orgánoch verejnopolitickej moci),

– stave (sudcovskom alebo všeobecne právnickom).

Pôvodne diametrálne odlišné prístupy k osobnostnej legitimite sudcov medzi USAa kontinentálnou Európou sú v ostatnom období obohacované na jednej i druhej straneprvkami, ktoré predznamenávajú určitú konvergenciu. Príkladom môžu byť prvé pokusyv niektorých západoeurópskych krajinách (Taliansko, Francúzsko, Holandsko) výnimočnepripustiť aj iný variant spôsobu výberu sudcov, ktorý sa už priamo približuje modelu výbe-ru sudcov v krajinách common law. Ide tu o výber sudcov z právnikov na vrchole svojej ka-riéry, ktorí presvedčili o svojej odbornej erudícii napríklad bohatou odborno-publikačnoučinnosťou a najmä schopnosťou zovšeobecňujúceho myslenia tak potrebného pre sud-covskú tvorbu práva ako najpregnantnejšieho prejavu aktuálnej politizácie súdnej mociv Európe.25) Zároveň tieto tendencie vychádzajú aj z pragmatického poznania kvalitatív-nej odlišnosti práce sudcu prvostupňového súdu a sudcu najvyššieho súdu. Kým prvýje pri rešpektovaní všetkých záruk sudcovskej nezávislosti z pohľadu charakteru svojej

22

SÚDNA MOC A MOC SUDCOV NA SLOVENSKU1

.2S

ubje

kty

legi

timiz

ujúc

esu

dcov

23) GOLDMAN, S.: Judicial Selection under Clinton: A Midterm Examination. In: Judicature, LXXVIII,N0 6, s. 276 – 291.

24) MESTITZ, A. – PEDERZOLI, P.: Vzdelávanie a výber sudcov, prokurátorov a obhajcov v Taliansku,Francúzsku a Nemecku, Justičná revue č. 5/1993, s. 44.

25) Pritom si tu treba uvedomiť všetky možné pozitíva, ale aj negatíva (napríklad o korporativizme spo-jenom s ignoráciou práva), na ktoré upozorňuje A. Garapon. GARAPON, A.: Le gardien des promes-ses. Paris, Odile Jacob 1996. Pozri tiež: HOROWITZ, D. L.: The Courts and the Social Policy. Wash-ington, The Brooking Institution 1978; FISS, O.: The Forms of Justice. In: Harvard Law Review,1979, XCIII.

23

THE JUDICIARY AND THE POWER OF JUDGES IN SLOVAKIA

1.2

Sub

ject

sle

gitim

isin

gju

dges

presidency, although this was conditioned by the congressional political development.23)

And this may be well documented by the fact that the U.S. Senate completely blocked theappointment of new federal judges in the last two years of the first presidential term ofPresident Bush Jr.

Unlike in the United States, the impact of politics on filling the judicial posts in the ge-neral courts in Europe is less significant, which is caused by a different pattern of appoin-tment to the judicial office. In the European model, the decisive group of candidates forjudgeships are young people who have usually not even had a chance to be politically ac-tive yet.24) Nonetheless, this does not mean that in the Slovak case it would be outside ofinterest of political parties.

1.2 Subjects legitimising judges

As for the subjects legitimising judicial power to exercise judicial duties, both the his-tory and the presence show various sources of legitimacy and some of their combina-tions. In principle, these sources can be found in

– the people (the society),

– the state (public/povernmental bodies),

– professional affiliation to judicial or general legal community.

Originally diametrically opposite approaches to personal legitimacy of judges in theUnited States and on the Continent have in recent years been mutually affected on bothsides, now showing some elements of convergence. This applies for example to the firstattempts in several West European countries (Italy, France, Netherlands) to permit anot-her method of judicial selection closely approaching the model used in the common lawcountries, that is to select judges from among lawyers at the top of their careers who haveproved expertise and erudition by abounding publication activities and the potential formaking generalisations which is so vital for judicial thinking and judge-made law, this be-ing the most specific manifestation of politicisation of the judicial power in Europe.25) Atthe same time, these tendences are based on a pragmatic understanding of qualitativedifferences between the work of judges of the first instance courts and the supreme court

23) GOLDMAN, S.: Judicial Selection under Clinton: A Midterm Examination. In: Judicature, LXXVIII, N0

6, pp. 276 – 291.

24) MESTITZ, A. – PEDERZOLI, P.: Vzdelávanie a výber sudcov, prokurátorov a obhajcov v Taliansku,Francúzsku a Nemecku, Justičná revue issue no. 5/1993, p. 44

25) The positive points as well as negative points should be considered here (for instance, corporatismand ignorance of the law) as emphasised by A. Garapon. GARAPON, A.: Le gardien des promesses.Paris, Odile Jacob 1996. See also: HOROWITZ, D. L.: The Courts and the Social Policy. Washington,The Brooking Institution 1978; FISS, O.: The Forms of Justice. In: Harvard Law Review, 1979, XCIII.

práce administratívnym pracovníkom (v najpozitívnejšom zmysle slova),26) ktorý perfekt-ne ovláda súdny proces, tak v práci druhého miznú línie deliace jurisdikciu, legislatívua administratívu.27) Perfektné a profesionálne zvládnutie tajov súdneho konania je veľa-krát pre neho menej použiteľné ako práve iný „typ myslenia“ spojený so schopnosťousamostatnej tvorivosti pri výklade práva. Zatiaľ sa v kontinentálnej Európe (a čiastočne aju nás) táto tendencia prejavila pri výbere sudcov ústavných súdov, ktoré symbolizujú eu-rópske ústavné demokracie.28) To sú však ďalšie úvahy, ktoré výber sudcov posúvajú doroviny riešenia otázok demokracie a legitimity sudcov29) a práve v tejto rovine sa v najbliž-šom období budú zrejme aj v kontinentálnej Európe vyvíjať jednotlivé modely spôsobovvýberu sudcov.

Ľud ako zdroj legitimity sudcov je nepochybne z pohľadu demokracie prioritný. V pra-xi však práve systém kreácie sudcovskej funkcie založený na reprezentatívnom mandátemôže viesť od demokracie k jej popretiu či vytvoreniu ilúzie demokracie. Výber sudcovpriamo ľudom bol dominantný pri vzniku väčšiny štátov USA. Postupne však od tohtomodelu stále viac štátov USA upúšťa a aj tam, kde sa zachoval do súčasnosti (najtypickej-ším príkladom je štát Texas), je podrobovaný permanentnej kritike. Predmetom kritiky nieje ani tak pomerne malá účasť voličov na voľbách republikových sudcov, ktorá sa pohybu-je väčšinou hlboko pod 20 %, ale skôr metódy využívané v rámci volebnej kampane. Oso-bitne otázne je najmä využívanie:

– súdnych procesov na sebaprezentáciu sudcu opätovne kandidujúceho na sudcov-skú funkciu,30)

– prostriedkov na nákladné volebné kampane, ktoré často a ochotne poskytujú advo-káti.

Napriek tomu, že obidve tieto možné ohrozenia sudcovskej nezávislosti sa v praxi ob-medzujú (prvé v rámci systému opravných prostriedkov a druhé vhodnou legislatívou, na-príklad stanovením maximálnej výšky finančných prostriedkov poskytnutých na volebnúkampaň sudcu od jedného subjektu), stále viac štátov upúšťa od priamej voľby sudcovľudom, resp. snaží sa ju kombinovať aj s inými zdrojmi legitimity.

Orgán verejno-politickej moci je druhým možným zdrojom legitimity sudcov a najväč-ším jeho rizikom je možnosť politickej ingerencie. Toto riziko sa priamo úmerne zvyšujes absenciou časovo neobmedzeného funkčného obdobia sudcov a s deficitom demokra-tickosti štátneho režimu, v ktorom sa uplatňuje. Na rozdiel od modelu priamej voľby

24

SÚDNA MOC A MOC SUDCOV NA SLOVENSKU1

.2S

ubje

kty

legi

timiz

ujúc

esu

dcov

26) ROSENBLOOM, D. H.: Public Administrators and the Judiciary: the new „partnership“. In: Public Ad-ministration Review č. 47/1987.

27) Pozri UNGER, R. M.: Law in Modern Society. New York, The Free Press 1976.28) Pozri KLOKOČKA, V.: Ústavní zřízení evropských států. Praha, Linde 1996.29) Pozri SARTORI, G.: Ingegneria costituzionale comparata. Bologne, il Mulino 1995.30) Napríklad Najvyšší súd USA v rozhodnutí vo veci Estes v. Texas, 1964, 381 U.S. 532 zrušil rozhod-

nutie apelačného súdu v Texase z dôvodu, že sudca pripustil televízne prenosy zo súdneho kona-nia, aby sa v ňom mohol prezentovať svojim voličom.

25

Galéria / Gallery

Cambyseov súd / The Judgement of Cambyses Part 2» autor: Gerard David » Groeninge Museum, Brugge