ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

3roãník 27

marec 2017cena 0,90 EUR

Svedectvo lásky k Bohu a blížnym

Sestra Stella, vlastn˘m me-nom Rozália Danková, sa na-rodila roku 1920 vo SvätomKríÏi nad Hronom (dnes Îiarnad Hronom). Rodiãia mali ob-chod s textilom, ktor˘ viedlamatka, lebo otec sa po 1. sve-tovej vojne vrátil domov akoinvalid. Sestra Stella po ‰tú-diách vstúpila roku 1940 doSpoloãnosti Dcér kresÈanskejlásky sv. Vincenta de Paul(DKL). Zaãala pôsobiÈ v Nitre,kde vyuãovala na Rímskokato-líckej dievãenskej ‰kole, ktorúspravovali sestry vincentky.Tu preÏila aj veºké bombar-dovanie mesta a potom ‰i-kanovanie v dobe komunistic-kého reÏimu. V auguste roku1958 bola väznená v Brnea v Prahe.

âo vás udrÏuje v Ïivotnomoptimizme?

Urãite Pán Boh, viera získaná uÏv detstve a snaha ÏiÈ podºa BoÏejvôle.

Aké predmety ste vyuãovaliako odborná uãiteºka?

Najprv som uãila matematiku,deskriptívnu geometriu a v˘tvarnúv˘chovu, potom podºa potreby.Dokonca aj ru‰tinu. Poãas letn˘chprázdnim roku 1944 a 1945 sme samy, mladé sestry uãiteºky, prihlásilipomáhaÈ sestrám v nemocniciach. Jasom pracovala v topoºãianskej ne-mocnici, kde som o‰etrovala parti-zánov.

Boli to Slováci?Áno, ale bolo to utajované, i‰lo

iba o potrebnú sluÏbu, kde-tu slovíã-ko, úsmev…

Ako ste preÏívali veºké bom-bardovanie Nitry roku 1945 a prí-chod ruskej armády?

Na jar roku 1945, keì Rusi bom-bardovali Nitru, bol zasiahnut˘ ná‰kostol, ‰kola, internáty, byty…Nocisme trávili v úkryte, v pivnici.

Pokraãovanie na 10. strane

Sestra Stella poãas rozhovoru pre Svedectvo. Foto Eva Zelenayová

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaMarcové trhance 2Eva ZelenayováNávrat angažovaného umenia

3

Vlado GregorDobro a zlo, záhada odveká 5Róbert TatarčikAgenti sliedili aj v krčmách 6

Otvorený listministerke Lucii Žitňanskej 3Rokovala Výkonná rada PV ZPKO 4

Margita ZimanováSpomienka na všetkých svätých 7P. Amand Macko, OFMVysvätený počas koncentráku 8

NÁŠ ROZHOVOR

14. marecKeìÏe marec je aj mesiac, kedy má ‰tát-

ne v˘roãie Slovenská republika, mali by smesi ho poliaÈ tak˘m lep‰ím sirupom. Alevieme, Ïe tak neurobia v‰etci, okrem komu-nistov ani veºa na‰ich bezdomovcov. Jedenz najväã‰ích filozofov XX. storoãia Martin

Heidegger raz povedal, Ïe bezdomovstvo sa stáva sveto-v˘m osudom. A dá sa povedaÈ, Ïe u nás sa mimoriadnerozmáha, predov‰etk˘m v masmédiách, ktoré dodnesovládajú komunisti. Ale k 14. marcu sa veºmi hodí aj jehouvaÏovanie o pravde. Tú totiÏ podobne ako starí gréckifilozofi, predstavuje ako „alétheiu“, teda odkrytosÈ aleboneskrytosÈ a nie ako v˘sledok nejak˘ch my‰lienkov˘ch kon-‰trukcií a ‰pekulácií. Jednoducho 14. marec pred namiskr˘vali na základe svojich patologick˘ch nezmyslov viacako 40 rokov práve najväã‰í zloãinci na‰ej histórie. A chceliby pokraãovaÈ aj naìalej, no my si ho uÏ skryÈ nedáme.K tejto téme uÏ len jeden citát z kniÏoãky Gordion II.: 14.MAREC – Ameriãania sa nehlásia ani k otrokárstvu, anik svojmu starému rasizmu, ale k USA áno. Ani my sanehlásime k prenasledovaniu Îidov, ale k Slovenskému‰tátu áno.

Majetok je krádežToto je ústredné heslo a základná pouãka ºaviãiarov ce-

lého sveta v‰etk˘ch ãias. Teda pokiaº ho neukradnú oni.Takto naformulované to bolo uÏ v roku 1755 v knihe „Zá-konník prírody“ od francúzskeho „osvietenca“ Morellyho.Jednoducho – ty nekradne‰, nerabuje‰, kdeÏe, ty iba na-stoºuje‰ ten správny spoloãensk˘ poriadok. Ten star˘, v kto-rom si majetok postupne hromadili tí usilovní a schopní,ten treba odstrániÈ. Veì oni sú vlastne v‰etko zloãinci – odpodnikateºov aÏ po kulakov. A lenivec a hlupák, ktor˘ simyslel, Ïe milionárom uÏ teraz bude on, sa dal ºahko naho-voriÈ. AÏ neskôr mu do‰lo, Ïe v‰etko, ão títo komisári roz-kradli aj spravodlivo rozdelili – ale len medzi sebou. Veìpoznáte väã‰ích zlodejov v histórii? Akurát dlhodobo to pri-ná‰a iba rozvrat a úpadok, ako v‰ade, kde sa k vláde do-stane tá najnekultúrnej‰ia ãasÈ národa, ako boli u nás právekomunisti. Staãí sa pozrieÈ na na‰u situáciu, kam sme sa todostali po t˘ch v‰etk˘ch októbrov˘ch, februárov˘ch a no-vembrov˘ch revolúciách, ktoré dodnes tak ospevujú? Veºmistruãne – stali sme sa Ïobrákmi Európy. S druhotriednymitechnológiami a produktmi, a ão je e‰te hor‰ie, s rozvráte-

nou morálkou, ktorú nemá kto naprávaÈ, pretoÏe v‰etkymédiá si ºaviãiari aj so svojou totalitnou mentalitou pone-chali vo svojich rukách. Aj keì im obãas naoko vynadajú doprostitútok. Aby aj naìalej mohli neru‰ene rabovaÈ, pokiaºje e‰te aspoÀ trochu z ãoho.

Îiaº, toto nie je len taká malá historická vsuvka, preto-Ïe mudrci sa uÏ opäÈ prestávajú hanbiÈ a vyskakujú ãímìalej t˘m vy‰‰ie. A práve marazmus, ktor˘ majú na svedo-mí ich otcovia – ãi uÏ ideologick˘ alebo biologick˘, ibanahráva ich choromyseºn˘m v˘vodom o majetku ako o krá-deÏi. âlovek by sa obãas aj zasmial, veì poznáte komickej-‰iu figúrku ako zapáleného marxistu, ktorého platiaoligarchovia? Ale ak sa takíto lúmeni presadia e‰te viac,v ãom je im súãasná politická garnitúra veºmi nápomocná,do smiechu nám opäÈ veºmi nebude...

Rovnosťëal‰ie trhance budú o komunistick˘ch chytráctvach.

Jedno z t˘ch men‰ích je to, keì svoje pojatie rovnosti, kto-ré je maximálne nespravodlivé a dlhodobo by rozvrátilokaÏdú spoloãnosÈ, keìÏe chce, aby sa leniví a hlúpi malirovnako dobre ako usilovní a ‰ikovní, obhajujú t˘m, Ïe ajkresÈanstvo uãí to isté. NuÏ, nie je väã‰í omyl ako transcen-dentnú a morálnu rovnosÈ ºudí pre Bohom, bez ohºadu nato, kto ãím je, opisovaÈ ako nejaké materialistické rov-nostárstvo. Ale komunistick˘ obzor ìalej nesiaha. No staãísi zobraÈ Nov˘ zákon, aby sme súdruhom ºahko ukázali, Ïeich snahy prekrúcaÈ uãenie Cirkvi nemajú v evanjeliách naj-men‰iu oporu. Evidentne sa tak zaãítali do Lenina, Ïe nabibliu im uÏ ãas nezv˘‰il. NielenÏe rovnosÈ v materiálnomzmysle sa nikde nespomína, nanajv˘‰ to, Ïe práve materiál-ne hodnoty sú tie menejcenné (podobenstvo o bohatommladíkovi). Naopak, nájdeme tam viacero príkladov vyloÏe-nej nerovnosti ãi uÏ nerovnakej hodinovej mzdy (robotnícivo vinici), alebo odmeÀovanie podºa zásluh (podobenstvoo desiatich pannách) ãi uznania podnikavosti (päÈ talentov).Nehovoriac uÏ o JeÏi‰ovej odpovedi na otázku, preão hovo-rí v podobenstvách, ktoré v‰etk˘m rovnostárom musiapripadaÈ ako maximálne rúhanie, aj keì tu ide „iba“o poznanie tajomstva: „Lebo kto má, tomu sa pridá a budeopl˘vaÈ, ale kto nemá vezme sa mu i to, ão má.“

No, panvica sa nám nejako zaplnila, takÏe ìal‰ie trhan-ce si necháme na neskor‰í chod...

Ján Liteck˘ ·vedaPredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja l Šéfredaktorka: Eva Zelenayová l Redakčná rada: Ján Košiar(predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová l Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 l Telefón: 02-5263 8156 l e-mail: uzpko@mail.t-com.sk l webová stránka: www.pv-zpko.sk l IČO: 00679879 l Cena jedného výtlačku:0,90 EUR l Celoročné predplatné: 10 EUR l Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. l Číslo účtu v Sberbank Slovensko:SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX l EV: 3851/09 l Tlač: ART&PRESS, s.r.o. l Nevyžiadané rukopisy nevraciame l ISSN: 1338-404X l MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Marcové trhance

Politickí väzni a ľudia prenasledovaníkomunizmom, ktorých morálny postojprispel zásadným spôsobom k odstráne-niu totalitného režimu, vyjadrujú hlbokéznepokojenie nad krokmi Vášho minister-stva, ako bolo presadenie zákona protiextrémizmu a jeho uvádzanie do praxepomocou NAKA a špeciálnych súdov.

Formu otvoreného listu volíme z tohodôvodu, že na náš list zo dňa 12. 9. 2016o zriadení múzea pre zločiny komunizmuste nám dodnes neodpovedali.

Zákon o extrémizme nám najvypuk-lejším spôsobom ukazuje, že nielen staríkomunisti sa masovo vracajú na všetkymožné posty, ale už aj ich spôsoby. Jepredsa nemysliteľné, aby sa v demokratic-kej spoločnosti trestne stíhali osoby pre ta-ké vágne, neurčité a filozofické pojmy akoje smerovanie, názor, nenávisť, sympatie,

fóbie, neznášanlivosť a podobne. Veď jeto právny suterén. Rovnako ako prezump-cia viny. Vo vyspelej a hlavne slobodnejspoločnosti sú trestné navádzanie, pokusyalebo dokonané trestné činy či už násilné,majetkové alebo mravné. Prenasledovať adokonca trestne stíhať niekoho za názorje obrovský zásah do právnych istôt a slo-bôd, ktoré chránia medzinárodné do-hovory, najmä o ľudských právach. Je topopretie základných demokratických hod-nôt a princípov.

Najväčší výdobytok novembra 1989bola práve sloboda slova. „Slobodu“ slo-va sme tu mali aj za komunistov, samozrej-me v hraniciach úzko vymedzených stra-nou. No teraz nám politici opäť chcú vy-medzovať hranice toho, čo je správne,vrátane „správnej“ interpretácie našichdejín, ktorú majú v rukách starí komunisti.

A prenasledovanie sa rozbieha opäť nazáklade ľavičiarskych konštruktov, tento-raz je to rasizmus, homofóbia, gender,revizionizmus, dokonca vo veľkom saoprašuje primitívna stalinská inštrumentá-cia pojmu fašizmus.

Vážená pani ministerka, v krvavýchpäťdesiatych rokoch, do ktorých sa takto„právne“ vraciame a s čím my, politickíväzni, máme svoje skúsenosti, bolo bežné,že mlyny teroru veľmi často zomleli právetých, ktorí ich pomáhali roztáčať. Pretoprijímať treba také zákony, aby nikto v bu-dúcnosti nemohol prekvalifikovať aj Vašečiny a označiť ich ako spoluúčasť na proti-ústavnom potláčaní základných slobôd ademokratických princípov daných ústavouSlovenskej Republiky. S pozdravom

Ing. Ján Litecký Švedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

3

Politickí väzni ko-munizmu si e‰te pamä-tajú, aké angaÏované

umelecké diela vznikali za socializmu.Majster Andrej Rudavsk˘ nejednu svojusochu na‰iel surovo rozbitú. Rád totiÏmodeloval kapliãky. Keì sme pred‰tvrÈstoroãím s nad‰ením vítali slobo-du, zrejme nám ani v sne nenapadlo,Ïe Slovenské národné divadlo pripravíinscenáciu o tragédii rómskej rodinyv âesku, s ktorou uÏ zaãalo v˘chovnepôsobiÈ na ‰kolách. Scéna je popísanáheslami pripomínajúcimi obdobie prvejSlovenskej republiky a nech˘ba na nejani svastika prekrytá sochou Panny Má-rie. UÏ napohºad odpudzujúce „ume-nie“ nehovoriac o podprahovom vnu-covaní odporu voãi prvej slovenskej‰tátnosti a jej tvorcom. Vskutku uvedo-melé umelecké dielo. O niã menej vy-daren˘ je aj plagát poz˘vajúci do kinana Únos. UÏ samotn˘ názov pripomínazavleãenie Michala Kováãa ml. do cu-dziny. Toho Kováãa, ktorému otecudelil milosÈ za podvod v sume 2,3 mi-lióna dolárov, toho Kováãa, ktorého

Dzurindova vláda odmenila prijatím dodiplomacie, toho Kováãa, ktor˘ aj v cu-dzine pokraãoval v podvodníckychpraktikách. Podvod ako hrdinstvo nie jejediné posolstvo filmu. Na plagáte jedvojkríÏ s ak˘msi ukriÏovan˘m a troj-vr‰ie vyrastajúce zo smetiska. OpäÈ tá

istá metafora, ako v Natálke. Tam bolazneuctená patrónka Slovenska, na pla-gáte filmu Únos ‰tátny symbol a kres-Èansk˘ kríÏ. Film bol realizovan˘ s pod-porou RTVS, teda aj pomocou kon-cesionárskych poplatkov obãanov SR.

RTVS sa z verejnoprávneho médiauÏ celkom bez zábran stala ‰íriteºkoupropagandistick˘ch materiálov. TémaMeãiarove amnestie sa dostala do relá-cie Reportéri v takom jednostrannomspracovaní, aÏ z nej úãelovosÈ trãalaako sedliakovi slama z topánok. Hocisa v relácii kon‰tatovalo, Ïe Ústavn˘súd SR rozhodol o amnestiách, Ïe súnezru‰iteºné, ústavn˘ právnik Ján Drgo-nec trval na tom, Ïe zru‰iteºné sú. O ãoteda ide? O kriminalizáciu architekta

druhej slovenskej ‰tátnosti? Aleboo rozvrat právneho ‰tátu? âi o oboje?

Havranova diskusná relácia o al-ternatívnych médiách mala divákovpresvedãiÈ, Ïe patria do skupinykon‰piraãn˘ch a teda zavrhnutiahod-n˘ch. Od onálepkovania kon‰piraãné,nie je ìaleko k oznaãeniu extré-mistické a na prejavy extrémizmu vy-myslela ministerka ÎitÀanská zákon.Ak v‰ak odstránime alternatívnemédiá, súãasne odstránime pluralitumédií. O ão sa to teda usiluje verej-noprávna in‰titúcia? A o ão rezortyspravodlivosti a kultúry? O návrat dopäÈdesiatych rokov?

Sloboda slova je jedn˘m z troch pi-lierov demokracie. Matica slovenská sidovolila pripraviÈ krátke video s úvahouo 14. marci. To, ão nasledovalo, jeukáÏkou neschopnosti ‰tátotvornéhonároda byÈ suverénom na vlastnomúzemí. Aj preto môÏu vznikaÈ hry a fil-my uráÏajúce náboÏenské a národnécítenie Slovákov.

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Návrat angažovaného umenia

Otvorený list ministerke spravodlivosti SR Lucii Žitňanskej

Popierate demokratické hodnoty

V priestoroch ústredia na‰ej organizácie v Bratisla-ve sa 28. februára uskutoãnilo rokovanie V˘konnejrady PV ZPKO. Za úãasti predsedu PV ZPKO Jána Litec-kého ·vedu, ãestného predsedu Arpáda Tarnóczyho,podpredsedu Rafaela Rafaja a takmer v‰etk˘ch pred-sedov regionálnych organizácii schôdzu otvoril a prí-tomn˘ch privítal Ján Liteck˘ ·veda. OspravedlnilneprítomnosÈ predsedníãky RO PV ZPKO v BanskejBystrici Heleny Halkovej z dôvodu nemocniãnej lieãbya predsedu RP PV ZPKO v Bratislave - okolí AntonaMalackého pre pohreb v rodine.

Predseda organizácie informoval prítomn˘ch, Ïe tohto-roãn˘ 13. snem PV ZPKO sa uskutoãní 7. júna 2017 v Brati-slave, na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na·pitálskej ulici ã. 7. Pozvánku dostane 70 delegátov podºakºúãa: jeden delegát na desaÈ ãlenov poboãky. Delegátova kandidátov do funkcií zvolia ãlenovia PV ZPKO na v˘roã-n˘ch ãlensk˘ch schôdzach podºa ãl. 13 stanov organizácie.Zoznam navrhnut˘ch kandidátov do funkcií a delegátovsnemu aj s adresami je nevyhnutné doruãiÈ do bratislavské-ho ústredia PV ZPKO najneskôr do 30. apríla 2017. JánLiteck˘ ·veda oznámil, Ïe nie je v pláne meniÈ stanovy orga-nizácie.

Komu štátne vyznamenanie?Informoval tieÏ o stave podania Ïiadosti o poskytnutie

dotácie z Ministerstva vnútra SR na ãinnosÈ PV ZPKO. Îia-dosÈ bola podaná v riadnom termíne a oãakáva sa príspevokv rovnakej sume ako vlani.

Predsedníctvo PV ZPKO pripravilo návrh na ‰tátnevyznamenanie niektor˘ch ãlenov PV ZPKO. Vláde SR predlo-Ïí v apríli mená, ktoré schválili ãlenovia v˘konnej rady:Michal Melek, in memoriam, ·tefan Novák, Jozef Panáã,Anna Fodorová, Martin Hagara a Arpád Tarnóczy.

V diskusii odzneli rozliãné návrhy na ocenenie zásluhãlenov PV ZPKO za presadzovanie národn˘ch a kresÈansk˘chhodnôt. Zaznel návrh, Ïe by sa mohli udeºovaÈ kaÏdoroãne,

na snemoch PV ZPKO a pri príleÏitosti DÀa boja za slobodua demokraciu 17. novembra. Ján Liteck˘ ·veda poÏiadalpredsedov regionálnych organizácii, aby e‰te do snemuzaslali návrhy na vyznamenan˘ch. V tejto súvislosti duchov-n˘ organizácie Ján Ko‰iar navrhol, aby organizácia poÏiadalaMV SR o mimoriadny príspevok na odznaky, medaily, prí-padne iné predmety symbolizujúce organizáciu PV ZPKO.

Úãastníci v˘konnej rady sa zhodli na tom, Ïe pri príleÏi-tosti v˘roãia Barbarskej noci sa 19. apríla 2017 uskutoãnív Banskej Bystrici spomienková slávnosÈ. Prehovorí na nejpredseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda, prípadne banskoby-strick˘ biskup, ak o to prejaví záujem.

V˘konná rada odporúãa svojim ãlenom aspoÀ raz doroka napísaÈ kritick˘ príspevok do médií alebo ‰tátnymfunkcionárom.

Vyznamenaný za rozbíjačstvo?Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda analyzoval na‰u si-

tuáciu a akceptovanie politick˘ch väzÀov v spoloãnostia upozornil napr. na skutoãnosÈ, koºko cien bolo udelen˘chAntonovi Srholcovi. Pozastavil sa nad faktom, Ïe ich zaãaldostávaÈ od roku 1999, kedy rozbil na‰u organizáciu. Upo-zornil tieÏ na veºmi podobnú neradostnú situáciu politick˘chväzÀov b˘valej NDR, ako ju opisujú vo svojom ãasopiseStacheldraht, ktor˘ je obsahom aj kvalitou veºmi podobn˘ná‰mu Svedectvu.

V diskusii upozornila predsedníãka RO PV ZPKO v Trna-ve Beáta ëureková na prípravu premiestnenia pamätníkapolitick˘m väzÀom v Trnave. Ak nové miesto nebudedôstojné pre pamätník, rozbehnú protestné akcie a budúÏiadaÈ iné miesto.

Spomínali sa ìal‰ie plánované väã‰ie akcie v roku 2017.V Îiline sa uÏ zasa pripravujú na podujatie pri príleÏitosti20. v˘roãia odhalenia protikomunistického pamätníka.Uskutoãní sa v októbri 2018.

Prítomní vyjadrili podporu Matice slovenskej a zároveÀpohor‰enie nad t˘m, Ïe bola nútená stiahnuÈ krátke videoBez 14. marca. (jk,ez)

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Rokovala Výkonná rada PV ZPKOV júni bude 13. snem organizácie

Vedenie PV ZPKO. Foto: Eva Zelenayová

Regionálni funkcionári v Bratislave. Foto Eva Zelenayová

V tomto roku uplynie 100 rokov od najväã‰ej po-hromy, ktorá kedy postihla Rusko a následne veºkú ãasÈsveta – tzv. Veºkej októbrovej socialistickej revolúcie. V krát-kej v˘zve sa ani náznakom nedá vypovedaÈ, ak˘ úpadok,ne‰Èastia a tragédie komunistick˘ reÏim spôsobil. Za v‰etkuhrôzu uvedieme iba jedno ãíslo – 100 miliónov. Tak˘ jetotiÏ kvalifikovan˘ odhad historikov o komunistami zavraÏ-den˘ch obetiach na celom svete v 20. storoãí.

Toto v˘roãie by malo byÈ podnetom pre v‰etky zastupi-teºstvá na Slovensku, aby uÏ koneãne odstránili v‰etky

pomenovania ulíc a námestí po reáliách ãi po funkcio-nároch zloãineckého komunistického reÏimu. Tí nás tuvraÏdili, zatvárali a nakoniec spravili z celého národa Ïobrá-kov Európy. Takéto pomenovania e‰te dodnes stra‰iav mnoh˘ch na‰ich mestách a obciach. Ako príklad uvedie-me pomenovanie veºkej ãasti nábreÏia Dunaja v Bratislavepo agentovi NKVD Ludvíkovi Svobodovi, ão je dodneshanbou hlavného mesta SR, nehovoriac o ìal‰ích názvoch.

Predsedníctvo PV ZPKO

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Výzva pre miestne zastupiteľstvá

Vďaka za jabĺčkaBalíkom jabæãok pote‰il svojich priateºov poãas

rokovania v˘konnej rady pán ªudo Matejov. Na‰iãitatelia poznajú jeho príbeh z obdobia prvej Slo-venskej republiky. Ako vojak armády sa zúãastnilvojensk˘ch operácii, ktoré v ãlánku veºmi podrob-ne opísal. V súãasnosti 97-roãn˘ pán Matejov Ïijev Bánovciach nad Bebravou a okrem jabæãok pris-pel aj na na‰u ãinnosÈ sumou 20 eur. Za v‰etkomu vedenie organizácie i redakcia Svedectva sr-deãne ìakuje a Ïelá BoÏie poÏehnanie. (red)

n Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda zaslal ìal‰í listministrovi ‰kolstva SR Petrovi Plavãanovi, v ktorom ho Ïiadao osobné stretnutie. Predmetom rokovania by mali byÈ hlavneotázky vyuãovania histórie a moÏnosÈ podieºaÈ sa na koncepciiuãebníc dejepisu pre slovenské ‰koly aj z pohºadu väzÀov tota-litného komunistického reÏimu.

n Otvoren˘ list ministerke spravodlivosti Lucii ÎitÀan-skej uverejÀujeme v tomto ãísle Svedectva. ÎitÀanská námdodnes neodpovedala na list z 12. septembra, v ktorompoÏadujeme zriadiÈ dôstojné múzeum pre zloãiny komunistickejtotality pre ‰kolskú mládeÏ.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

l Ako vidno na snímke, vo

vedení regionálnych orga-

nizácií prevládajú Ïeny. l

So záujmom sledoval roko-

vanie v˘konnej rady ãestn˘

predseda PV ZPKO Arpád

Tarnóczy. l Po dlh‰ej odml-

ke zo zdravotn˘ch dôvodov

sa v centrále PV ZPKO uká-

zal ãlen redakãnej rady

Juraj Vrábel.

Foto Eva Zelenayová

Nedávno ma oslovil známy s t˘m,aby som napísal ãlánok o mojomzosnulom otcovi, ktor˘ bol v minulomreÏime sudcom na krajskom súde v Ko-‰iciach. Hoci môj otec sa zaoberal ibanásilnou a ekonomickou kriminalitou,chcem uviesÈ zopár zaujímav˘ch faktov.

Ako je známe, politické procesypoãas socializmu boli vykon‰truované,a o ich v˘sledku bolo uÏ vopred roz-hodnuté. Politické procesy sa zväã‰adiali v krajsk˘ch mestách. V ostatn˘chmestách sa úãelovo prekvalifikovali nain˘ trestn˘ ãin, na základe ktorého bolpotom dotyãn˘ odsúden˘. V praxi toznamenalo, Ïe si na obÏalovaného na‰liin˘ paragraf, aby ho mohli odsúdiÈpodºa právnej normy, ktorá nebolav rozpore s medzinárodn˘m právom.

Uvediem konkrétny príbeh z Ko‰íc.Ist˘ praktizujúci kresÈan, ktor˘ bol riadi-teºom veºkého podniku, nesúhlasils t˘m, aby sa z fondu patriacemu za-mestnancom prerozdelili znaãne vysoké

prémie pre straníckych funkcionárov.Za tento jeho postoj ho zbavili funkciea preradili na miesto stredo‰kolskéhouãiteºa. Keì sa jeho b˘valí kolegoviadozvedeli, Ïe sa zúãastnil na verejnejprocesii, zariadili jeho odsúdenie na polroka. Tento príbeh som sa dozvedel aÏpo páde totality od jeho syna.

V povojnovom âesko-Slovensku sakomunisti prezentovali ako protifa‰istic-kí odbojári, ktorí zohrali v˘znamnú úlo-hu pri poráÏke nacizmu. Na‰i komunistimali na svedomí veºa ºudsk˘ch Ïivotov.No sovietski a ãínski komunisti ve‰ali ºu-dí aj za drobné delikty, len aby sazmocnili ich majetku.

Îiaº, aj dnes sa e‰te nájdu ºudia ob-hajujúci b˘val˘ reÏim. Myslím si, Ïe ko-munizmus ako tak˘ nemá právo jestvo-vaÈ vo svete. Sociálna politika sa totiÏdá robiÈ aj inak, neÏ to robili komunisti.Hlavn˘m omylom marxistickej ideológiebolo popieranie existencie Boha a t˘maj úplné zavrhnutie náboÏenstva ako

takého. Dôsledkom tohto tragickéhoomylu bola náboÏenská perzekúciaa s Àou spojené prenasledovanie ve-riacich ºudí.

Aby ·tB vykázala ãinnosÈ v boji pro-ti nepriateºom reÏimu, mala svojich ºudíaj v krãmách. Tam nasadení agenti sle-dovali ãi niekto neprejavuje proti‰tátnezm˘‰ºanie. Ak sa tak˘ ãlovek na‰iela mal tu smolu, Ïe nemal v rodine ko-munistu, v lep‰om prípade ho ãakalopreradenie na hor‰ie pracovné miestoãi zákaz vycestovaÈ do zahraniãia a jehodeti mali problém dostaÈ sa na vysokú‰kolu. O zverstvách totalitného reÏimusom sa dozvedel tesne pred jehopádom. Musím sa priznaÈ, Ïe som bolvtedy mlad˘ chlapec a pracoval somv ostravskej bani. Chcel som si podaÈprihlá‰ku do strany, aby som dostal byt.Okolnosti sa v‰ak napokon vyvinuli tak,Ïe som z Ostravy odi‰iel skôr ako mipri‰la odpoveì.

Róbert Tatarãik

SPOMIENKY

6

Agenti sliedili aj v krčmách

Angažovaní umelci medzi politikmiExpremiér MikulበDzurinda zaãínal svoju politickú

dráhu v KDH. Kádeháci ako je známe, ustaviãne kritizo-vali vládnu koalíciu v rokoch 1994-1998, lebo vraj pozo-stávala z komunistov. IbaÏe práve vtedaj‰ia garnitúraprijala zákon o protiprávnosti a nemorálnosti komunis-tického systému (1996). Dzurinda neskôr realizoval po-litick˘ projekt SDK, ktor˘m zabojoval o moc. V roku1998 síce voºby jeho strana, v ktorej zaãínal ako hovor-

ca, nevyhrala, ale dokázal okolo seba sústrediÈ dosÈjastrabov túÏiacich po koristi. Îe i‰lo o flexibiln˘ch poli-tikov, bez ak˘chkoºvek ‰krupúº a morálky, svedãí naprí-klad tvorba mladého ‰tudenta priemyslovky zo Spi‰skejNovej Vsi. A opäÈ táto garnitúra projektmi ako Natálkaalebo Únos ukazuje, Ïe im niã nie je sväté. A uÏ vôbecnie kresÈanské hodnoty. PripomeÀme si angaÏovanútvorbu Mikulá‰a Dzurindu z ãias reálneho socializmu.

MikulበDzurinda, III.EA:Pomník vìakyHoci som mlad˘, pochab˘, hoc‘ dokázaÈ chcem viac a viac,uÏ neraz som sa zamyslel, dozadu hlavu obrátiac.A ão som videl? Îivot bohat˘, plynúci v ‰Èastnej krajine,veselé detstvo chlapãenské, v slobodnej, ‰Èastnej rodine.âím rokov viac, ãím star‰í som,t˘m viac sa zam˘‰ºam:Ako to, Ïe domov môj,tepluãk˘ stále mám?!Za to, Ïe neviem, ão zrada, klam,Ïe Ïivot to je pre mÀa dar,nie utrpenie, klamstvo, mar,vìaka ti, slávny Február!Vìaka ti, robotník i roºník,vìaka ti, otec, maÈ,

Ïe môÏem rojãiÈ, stále sniÈ,slobodnej zeme plody braÈ.Premnoho vìaky v srdci mám,Ïe môÏem ‰Èastne dne‰ok ÏiÈ,sneÏienok ráno natrhaÈ,potom zas veãer s milou byÈ.NuÏ poãuj, otec, drahá maÈ,poãúvaj, ‰Èastná moja vlasÈ,keì toºkú radosÈ v du‰i mám,ão v‰etk˘m sºúbim darovaÈ.Nechcem byÈ dlÏník veãit˘,chcem polia, lúky orávaÈa zrno ‰Èastia, slobodydo v‰etk˘ch hriadok zasievaÈ.

(Z almanachu MladosÈ stredo‰kolákov, III. roãník, 1973,

Stredná priemyselná ‰kola Spi‰ská Nová Ves)

MikulበDzurinda, III.EASpomienka na slávne dni„A vloãky padajú. Prikr˘vajú rozkopané ryhy,za‰pinené cesty, holé konáre stromov. Krásnefebruárové veãery! Zohrievaní teplom rodinné-ho krbu si len hmlisto, s námahou dokáÏemepredstaviÈ, Ïe by veºké, pokojne padajúce chu-chvalce snehu mohli zvestovaÈ aj nepríjemnéchvíle. A veru, nie je tomu tak dávno, ão pra-cujúci ãlovek, milujúci svoju vlasÈ, musel bdieÈ,aby sa na‰a domovina neodklonila od správne-ho smeru. Bola to tvrdá, ale slávna skú‰ka.Skú‰ka vo februári roku 1948. V mesiaci, v kto-rom robotník vedno s roºníkom nemohlizaÏmúriÈ bezstarostne oãi, pretoÏe osud bud-úcnosti závisel od ich pevného, rozhodnéhopostoja.“ (Z almanachu

MladosÈ stredo‰kolákov, III. roãník, 1973, Stredná priemyselná ‰kola

Spi‰ská Nová Ves)

Iniciátor stoviek listov ‰tátnym orgánom, jeho predstavi-teºom, médiám i v˘ziev za kresÈanské hodnoty v slovenskomnárodnom Ïivote Ing. Július Homola sa 15. marca doÏíva87 rokov. Bol jedn˘m zo zakladateºov na‰ej organizácie 19.mája 1990. Dlhé roky zastával funkciu podpredsedu orga-nizácie politick˘ch väzÀov v Îiari nad Hronom. Vydal knihubásní „Slovensko vo víchrici“. Pomáhal nám pri odhaºovanípiatich pamätn˘ch tabúº v Îiari nad Hronom. Je tieÏautorom textov na pamätn˘ch tabuliach. V súãasnosti na-písal knihu so zameraním na históriu Slovenska od druhejsvetovej vojny dodnes. Hºadá vydavateºstvo a sponzora najej vydanie.

Veºmi si váÏime jeho skromnosÈ a pracovitosÈ.Prajeme mu do ìal‰ích rokov veºa zdravia, ‰Èastia, a spo-

kojnosti, aby nám i naìalej pomáhal dobr˘mi nápadmia my‰lienkami. Politickí väzni poboãky

v Îiari nad Hronom

Pamätám si na deÀ sviatku v‰et-k˘ch svät˘ch v roku 1951. Vtedy akoosemroãné dievãatko som bola spolus rodiãmi na bratislavskom cintoríne.S oteckom a celou rodinou sme do ‰tr-ku vtláãali svieãky. Drobn˘ ‰trk bol roz-sypan˘ pri múre, na pravej strane,hneì pri vstupe do cintorína. Otecko siz domu zobral noÏík a robil ním otvorydo zeme, aby tam mohol umiestniÈsvieãky. Nielen my sme tam dávalisvieãky, ale aj ìal‰í ºudia, ktorí pri‰li nacintorín.

Po ãase som sa dozvedela, Ïe natom mieste bol pochovan˘ dr. JozefTiso. Nechceli, aby mal na hrobe svieã-ky a preto naÀ vysypali ‰trk. Ale právetento ‰trk naznaãoval, Ïe je tam

pochovaná vzácna osobnosÈ. Tí, ão tonariadili, si neuvedomili, Ïe ºudia topochopia a uctia si tohto ãloveka ajkeì je na jeho hrobe ‰trk? Îe si uctiaãloveka, na ktorého môÏeme byÈ hrdí?Lebo kto by v tej dobe to urobil tak,ako on? Keby nie dr. Jozefa Tisu, ne-viem, ãi by bolo dnes Slovensko namape. Lebo sever by zobrali Poliaci,západ Nemci a juh Maìari. A ão byzostalo zo Slovenska? Niã!

Na‰a mládeÏ nevie niã o históriiSlovenska, lebo nemá o nej pravdivéuãebnice. Viackrát som písomne oslo-vila ministrov ‰kolstva aj nedávno ak-tuálneho pána Plavãana. Îe ‰koly po-trebujú nové uãebnice dejepisu. Îiacimajú iba raz t˘Ïdenne dejepis, ão je

málo. ·tudentky z gymnázia mi neve-deli povedaÈ, kto bol Gustáv Husák.Neuãia sa o Slovensku. Ako budevyzeraÈ na‰a mládeÏ s vedomosÈamiz histórie? To takto chce na‰a vláda?Aby Ïiaci niã nevedeli o Slovensku?Kto je za t˘m, aby na‰a mládeÏnepoznala dejiny svojho ‰tátu? Veìhistória je matkou múdrosti.

Margita Zimanová, rod. Valentová

Nebojme sa rádiaSlovensk˘ rozhlas vysiela ráno od ‰iestej do deviatej

kontaktnú reláciu na vyhlásenú tému. Ak ma zaujme, napí-‰em si text a uvediem aj dátum, kedy som to do Slovenské-ho rozhlasu na telefónne ãíslo 20-325 05 050 hovorila. Tak-to reagujem uÏ od roku 2014 a za ten ãas som pripravila 74ãlánkov, ktoré sa t˘kali aj politick˘ch väzÀov komunizmu.Stalo sa, Ïe ma preru‰ili, ale znovu som zavolala a text sompreãítala do odkazovaãa.

Tohto roku, 2. februára, som napríklad povedala toto:UÏ 27 rokov písomne Ïiadam ministrov ‰kolstva, aby bolivydané nové uãebnice dejepisu pre ‰koly. Niã sa zatiaº neu-dialo. Îiaci sa uãia iba raz t˘Ïdenne dejepis a to e‰te nieo na‰ej krajine – ‰táte.

Oslovila som ‰tudentky gymnázia, kto bol Gustáv Hu-sák? Vôbec nevedeli odpovedaÈ, iba, Ïe oni sa o Slovenskuneuãia. Îiaci majú zmätok po neÏnej revolúcii, lebo vôbecnevedia, ako to bolo od druhej svetovej vojny. Som veºmirozhorãená, keì hovoria o Slovensku, Ïe tu boli fa‰isti. Tovôbec nie je pravda. Fa‰isti boli iba v Taliansku. Ani na‰iniektorí politici nevedia, ão sa dialo v päÈdesiatych rokoch.Bezdôvodne bolo zatvoren˘ch 71 tisíc ºudí, päÈdesiat po-praven˘ch. Nekradli, nezabíjali, ale chceli ÏiÈ v slobodnom‰táte. Na‰i historici nepí‰u pravdu v kronikách. Zamlãujú ju.Kto sa za t˘m skr˘va? Aby na‰a mládeÏ nepoznala na‰u,ale pravdivú históriu? Veì história je matkou múdrosti.Stane sa niekedy náprava?

Gita (Zimanová)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

7

Gratulácia činorodému autorovi

Július Homola v spoloãnosti Jána Ko‰iara (zºava) a Já-

na Liteckého ·vedu (sprava). Foto Eva Zelenayová

Spomienka na všetkých svätých

Sprava Margita Zimanová na bra-

tislavskom cintoríne.

Foto Eva Zelenayová

·estnásteho apríla 2010 uplynulo 60 rokov, ão sa udialanepochopiteºná udalosÈ – kÀazská vysviacka z tzv. sústre-ìovacieho klá‰tora. Mala túto predohru: Vo veºkonoãnomt˘Ïdni roku 1950 boli rehoºníci v âesko-Slovensku násilne sú-stredení do jedného klá‰tora. My, franti‰káni, do klá‰tora sa-leziánov vo Svätom BeÀadiku. DÀa 14. apríla 1950 do‰li dva-ja najvy‰‰í predstavitelia tzv. Cirkevného úradu v BratislavevysvetliÈ nám, Ïe sme boli sústredení, aby nás vrátili„k pôvodnému poslaniu“. Po ich predná‰ke niektorí na‰i spo-lubratia nadhodili, Ïe 16. apríla mám maÈ v Nitre kÀazskú vy-sviacku. Îiadali ich o dovolenie, aby som mohol za t˘m úãe-lom odcestovaÈ. A stalo sa nieão neoãakávané: súhlasili.

V nedeºu 16. apríla som teda cestoval v doprovode dvochtajn˘ch a s jedn˘m spolubratom a to autom bezpeãnosti.V Nitre ma vysadili pri seminári. Zo seminára som i‰iels nitrianskymi bohoslovcami na na‰u vysviacku do katedrály.Po príchode do chrámu som medzi prítomn˘mi spozorovalbrata, str˘ka a tetu. Pre mÀa, väzÀa, to bola veºká útecha.

Krásne obrady kÀazskej vysviacky pre‰li normálne. Potomnasledoval obed pre novokÀazov u pána biskupa Nécseyiho.Bol to veºk˘ kontrast s biednymi pomermi v na‰om koncent-ráku. Po obede som informoval pána biskupa o pomeroch voSv. BeÀadiku. Op˘tal som sa ho na názor o na‰om veºkomprobléme vo Sv. BeÀadiku, o ponuke zo strany ‰tátnej správy,aby na‰i pátri nastúpili na uprázdnené fary. Biskup odporúãalponuku prijaÈ. Svoju otázku som doplnil, ãi je to jeho názoralebo aj názor ostatn˘ch biskupov. Odpovedal, Ïe aj ostatníbiskupi sú za to.

Po rozlúãke s pánom biskupom ma tajní zastavili uÏ navrátnici biskupskej rezidencie. Asi sa obávali toho, Ïe cestoudo seminára by som mohol ujsÈ. Dovolili mi v‰ak v semináriprevziaÈ lieky pre na‰ich spolubratov. V seminári ma ãakalomilé prekvapenie. âakali tam na‰i Ïilinskí veriaci na novok-Àazské poÏehnanie.

Po návrate „domov“ do Sv. BeÀadiku mi cirkevn˘ zmoc-nenec gratuloval ku kÀazskej vysviacke. Na poãesÈ toho dalpripraviÈ praÏenicu. To bolo najslávnostnej‰ie jedlo v na‰ichtamoj‰ích pomeroch.

ëal‰iu nedeºu mi zmocnenec dovolil odcestovaÈ do Pre-‰ova-ªubotíc na primície, av‰ak s podmienkou, Ïe sa dennebudem hlásiÈ na ZNB. Pre‰ovskí príslu‰níci to v‰ak neÏiadali.

Primície pre‰li bez ÈaÏkostí. Dostal som zo Sv. BeÀadikadovolenie zostaÈ doma e‰te desaÈ dní. Keì som sa vrátil,zmocnenec robil u na‰ich bohoslovcoch nábor na práce nastavbe Priehrady mládeÏe v Púchove. Bola to jediná cestak troche slobody. Tam sa ukázal v˘znam toho nepochopi-teºného „áno“ cirkevn˘ch zmocnencov k mojej vysviacke.Mohol som totiÏ tajne denne slúÏiÈ sv. om‰u pre bohoslovcovlazaristov a kapucínov. E‰te vzácnej‰ia bola moja vysviackaneskôr v PTP pre asi stovku bohoslovcov. Mohol som imdenne ‰tyridsaÈ mesiacov podávaÈ sv. prijímanie. Zvlá‰tnouochranou BoÏou ma neobjavili i keì po tom sliedili. Aj v mo-jom prípade sa ukázalo, Ïe Pán Boh dopustí omyly u svojichnepriateºov, aby dosiahol svoje ciele.

P. Amand Macko, OFM

Îivotného jubilea 85 rokov sa3. marca doÏíva jeden zo zakladajú-cich ãlenov organizácie politick˘chväzÀov na Slovensku a dlhoroãn˘podpredseda organizácie Anton Ma-lack˘. Keì ho 23. augusta 1951zatkli, mal 19 rokov. Bol obvinen˘ zvelezrady a ako mladistv˘ odsúden˘na osem rokov ÈaÏkého Ïalára. Pre‰ielväznicami v Leopoldove, Ilave, naPankráci, v Ruzyni i Jáchymove. Naslobodu ho prepustili o päÈ rokov a je-den deÀ po jeho zadrÏaní na indivi-duálne rozhodnutie prezidenta Anto-nína Zápotockého. V novembri 1964sa prípadom A. Malackého a jehospoloãníkov zaoberal na verejnom za-sadnutí Najvy‰‰í súd âSSR v Prahe, nazáklade sÈaÏnosti pre poru‰enie záko-na. Senát kon‰tatoval, Ïe bol poru-‰en˘ zákon v neprospech obvinen˘ch

a rozsudok z roku 1952 v celomrozsahu zru‰il.

V roku 2007 mu prezident repub-liky udelil ‰tátne vyznamenanie Radªudovíta ·túra II. triedy za v˘znamné

zásluhy o demokraciu a ºudské práva.âlenská základÀa blahoÏelá a ìakujeza jeho doteraj‰iu prácu v prospechpolitick˘ch väzÀov.

(red)

SPOMIENKY

8

Vysvätený počas koncentráku

Jubileum Antona Malackého

Anton Malack˘ v deväÈdesiatych rokoch. Foto archív

Slovensko v tomto roku dosiahlo, aby sa200. v˘roãie narodenia Jozefa Miloslava Hur-bana (1817-1888) a 350. v˘roãie narodeniaJána Kupeckého (1667-1740) dostalo medzihlavné v˘roãné svetové jubileá UNESCA 2017za SR. U Hurbana s odôvodnením, Ïe bol v˘-znamn˘m organizátorom slovenského národ-

ného hnutia a kultúrneho Ïivota v 19. storoãí. PoloÏil základymodernej civilizácie na území Slovenska podporovaním záuj-mov ºudí o vlastnú kultúru, jazyk a hºadanie miesta prinajme-nej v rámci slovansk˘ch kultúr. Koncepãne ‰ir‰ie, primeranená‰ho dôstojného miesta medzi stredoeurópskymi i v‰etk˘mi,uÏ vtedy sa formujúcimi európskymi národmi a ‰tátmi. Hocito bolo len veºmi vzdialenou víziou, prinajmenej generácie‰túrovcov, ktorej program i skutky v˘razne formuloval a na-pæÀal v kºúãovom 19. storoãí. Slováci sa mohli realizovaÈ v úpl-nosti, dôsledne i slobodne aÏ vznikom druhej demokratickejslovenskej ‰tátnosti v roku 1993. Hoci ani na‰e predchádza-júce v˘vojové stupne nie sú vôbec zanedbateºné.

Kupecký udával tónV prípade pezinského rodáka Kupeckého akceptovali

jeho medzinárodn˘ v˘znam ako predstaviteºa barokovej maº-by, ktor˘ na prelome sedemnásteho a osemnásteho storoãiaudával tón portrétnej tvorby prinajmen‰om v strednej Európe.Kariéru zaãínal v Ríme, kde sa uãil od talianskych majstrovRafaela, Tiziana, Michelangela, ale i od Rembrandta, ão vyni-kajúco zuÏitkoval. Najmä poãas svojho pôsobenia vo Viedniale i v Norimberku, kde zomrel. Okrem psychologicky hlbo-k˘ch portrétov v˘znamn˘ch a neraz i osobností kráºovsk˘cha vzne‰en˘ch dvorov, zobrazoval aj netradiãné Ïivoty obyãaj-n˘ch ºudí vrátane Ïobrákov. A to uÏ bol znaãn˘ odklon odoficiálnych barokov˘ch tém tlmoãen˘ch neraz aÏ v obradnejpompéznosti. Pezinok uÏ dlh‰ie ponúka poznávaciu trasu postopách Jána Kupeckého, kde na ‰trnástich miestach sa moÏ-no oboznámiÈ s jeho Ïivotom a dielom, odkazujúc neraz naZúbkov Ïivotopisn˘ román Farebn˘ sen. A to nielen v jehorodnom dome, kde má pamätnú tabuºu, ale Ïiaº, nie mú-zeum hodné jeho v˘znamu. TobôÏ so zbierkou diel, ktor˘chje na Slovensku pramálo. S miernou iróniou môÏem pozna-menaÈ, Ïe náv‰teva orientaãne môÏe dopomôcÈ aj nemec-k˘m hosÈom. Pred mnoh˘mi rokmi, vo v˘znamnej galériiv Lipsku, som písomne upozorÀoval a Ïiadal nápravu, abypod skvel˘mi portrétmi Kupeckého opravili, Ïe jeho rodn˘Bösing je Pezinok a neleÏí beim Prag, ale pri Bratislave, hlav-nom meste SR. Dúfam, Ïe sa tak v tichosti stalo, hoci na mojuÏiadosÈ neodpovedali...

Stratený Kodály a Bartók?Pri oboch osobnostiach na‰u voºbu pre UNESCO pod-

porili aj ãeskí a poºskí susedia, nepochybne aj v rámci reci-procity. Slovensko napríklad podporilo maìarskú voºbu skla-dateºa Zoltána Kodályho, ktor˘ sa nielenÏe narodil v Galante,ale aj ‰tudoval v Trnave a priatelil sa s Mikulá‰om Schnei-

derom-Trnavsk˘m. Navy‰e pre svoje skladby ãasto siaholk slovensk˘m hudobn˘m motívom. (Nepomerne viac ich máe‰te slávnej‰í skladateº Béla Bartók, ktorého rodokmeÀ viace-rí na‰i historici a publicisti situujú do slovenského Turca, hocisa narodil v Rumunsku. Ale ani po línii otca nie je jeho pôvodmaìarsk˘ a nemeck˘, o ãom sa prednedávnom uskutoãnilanepriama polemika. Stalo sa tak pri prvom komplexnej‰omnávrate tohto geniálneho skladateºa aj so slovensk˘mi motív-mi v jeho tvorbe do mesta jeho mladosti a ‰túdií Bratislavy.Bolo to na Bartókov˘ch dÀoch v rámci hudobn˘ch Konver-gencií. Vo Viedni uÏ pred mnoh˘mi rokmi uviedli jeho koncertna upravené a prepracované ãisto slovenské motívy. Nám sato opätovne podarilo iba ãiastoãne. Matici slovenskej venovalaÏ ‰esÈtisíc zaznamenan˘ch ºudov˘ch piesní z ãoho smev troch zbierkach vydali iba polovicu. Podobne zostáva aka-demick˘ dlh k jeho nedorie‰enému etnickému pôvodu a cel-kovému kultúrnemu dediãstvu. Podobne pri Franzovi Lisztoviveºmi aktívne publikaãne zápasí hudobn˘ historik MiroslavDemko, poukazujúci na slovenské korene ìal‰ieho geniálne-ho tzv. „maìarského“ skladateºa. A Ïe to nie sú okrajovéa bezv˘znamné spory dokazujú aj zápasy o nominácie nielenv UNESCO, ale aj ãasté polemiky, ktor˘ národ, ‰tát, kultúra jet˘m „prav˘m“ dediãom veºkej osobnosti.)

Neobjavený sv. KlimentSlovenské zastúpenie v UNESCO veºkoryso podporilo

v roku 2017 na svetové jubileum aj poºskú nomináciu tvorcuesperanta Ludwika Zamenhofa ako aj chorvátskeho lingvistua vynálezcu Fausta Vranãiça. V roku 2016 iniciatívne ãeské700. v˘roãie narodenia Karla IV., ale uÏ nie 1100. v˘roãie smr-ti sv. Klimenta (830-916), jedného z v˘znamn˘ch svätcovsedempoãetníkov nominovaného zároveÀ Bulharmi a Mace-dóncami, s podporou Rusov a Poliakov. Pritom my by smemali maÈ k nemu bliωie, lebo patril k najbliωím spolupracov-níkom sv. Cyrila a Metoda. Podieºal sa na vzniku dne‰nej cyri-liky a po odchode z ná‰ho územia zanechal veºa písomn˘chpamiatok. Zomrel v Ochride a tam je pochovan˘ v kostoleSv. Panteleimona, ktor˘ sa stáva nov˘m pútnick˘m cieºom ajSlovákov. PretoÏe podºa anal˘z textov niektor˘ch historikov,mohol maÈ rovnako ako sv. Gorazd, pôvod na na‰om území.

Na pozadí nielen veºk˘ch jubileí, pri ich medzinárodnomdoceÀovaní i neoceÀovaní sa zaiste ãrtajú mnohé otázkyidentity, vitality a schopnosti preÏívania národov i civilizaãn˘chodkazov najtalentovanej‰ích a najv˘znamnej‰ích jednotlivcov.Na‰u nie príli‰ hlbokú reflexiu by mali prehæbiÈ aj odpovede naotázku, preão sme na listinu UNESCA vlani nedostali Vajan-ského, Du‰ana Makovického alebo Juraja Thurzu, preão smenedávno primerane nereflektovali úmrtia veºk˘ch osobnostíastronauta âerÀana i biskupa ZlatÀanského ãi politológaa teológa Michaela Novaka pôvodom zo Spi‰a. Otázne tieÏje, ako sa vyrovnáme s tohtoroãn˘m svetov˘m jubileomHurbana a Kupeckého, ale aj s jubileami prezidenta Tisu,Radlinského i ìal‰ích v celej zloÏitosti.

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Ako sa vyrovnávame s osobnosťami

Pokraãovanie z 1. strany

Vtedy sme sa tieÏ prihlásili na v˘-pomoc na‰im sestrám vincentkám donitrianskej nemocnice. Zriadili tam aj jed-no extra oddelenie pre ranen˘ch vojakovruskej armády. Tam sme spolu s ruskoubari‰Àou o‰etrovali ÈaÏko ranen˘ch, boloich asi dvadsaÈ. Boli to Ukrajinci a cel-kom milí, trpiaci ºudia. Keì mi niektopriniesol biblické obrázky, ruÏence z roz-bitého obchodu, rozdávala som im to.Ubolení pacienti si ich schovávali so slo-vami „pre mámu‰ku, pre bábu‰ku”…

Aké máte dojmy z tej hroznejdoby?

Spomínam si tieÏ, ako sa obãas do-stavila skupina vojakov na ãele s rozkri-ãan˘m dôstojníkom tzv. informbjuro,od ktorého sme sa dozvedeli hroznézprávy o koncentraãn˘ch táboroch, ajo Osvienãime, kde Nemci umiestÀovaliÎidov. Keì videl, Ïe sa tvárim nechá-pavo, oboril sa na mÀa: „Ty to asineverí‰!?...” Oficiálne sme na Sloven-sku takéto informácie nemali, alebo lenmálo, skôr sa to tajilo.

Po roku 1945 nastalo veºké pre-nasledovanie kÀazov, rehoºníkova veriacich kresÈanov. Ako sa todotklo vás?

Îiaº, po vojne boli po‰tátnené v‰etkyna‰e ‰koly a my sme dostávali dekrétyísÈ vyuãovaÈ do rôznych miest okresu.Posledn˘ ‰kolsk˘ rok 1949 - 1950 somuãila v Zbehoch na novozriadenej me‰-tianskej skole. Doprava nefungovala takako dnes, musela som ísÈ pe‰o 5 – 7 kmza kaÏdého poãasia. Neraz, keì som vy-razila z ná‰ho nitrianskeho klá‰tora ránopo sv. om‰i o 7. hodine, vrátila som sa aÏk veãeru. Na konci tohto ‰kolského rokusme v‰etky rehoºné uãiteºky dostali pre-pú‰Èacie dekréty. Nebolo tajomstvom,Ïe nás o krátky ãas násilne vyvezú, akoto urobili pred niekoºk˘mi mesiacmis muÏsk˘mi rehoºami. Vedeli sme v‰ak,Ïe nás môÏu prijaÈ na v˘pomoc do ne-mocníc, kde veºké komunity na‰ich ses-tier e‰te slúÏili. Predsa len nebolo ºahkéokamÏite nahradiÈ také mnoÏstvo perso-nálu (v Martine 150 sestier, v Nitre 70,v RuÏomberku 50, v Levoãi 30, atì).Pred dÀom deportácie pár nás staãilo

ujsÈ do niektorej z na‰ich nemocníc. Jasom v júli 1950 nastúpila do sluÏbyv trenãianskej nemocnici, kde somopatrovala onkologick˘ch pacientova pomáhala som aj v laboratóriu rtg.

Ako dlho ste mohli slúÏiÈ v tren-ãianskej nemocnici ?

PäÈ rokov. Keì nastal veºk˘ príliv no-v˘ch zamestnancov, povedali sme si, Ïeich chceme a budeme s láskou uvádzaÈdo tejto sluÏby, veì i‰lo o dobro pacien-tov. Nebolo to pre nás ºahké, niektoréna‰e sestry takéto situácie nervovonezvládli, podºahli sºubom, vystúpiliz rádu, ba boli prípady, Ïe skonãili aj napsychiatrii.

Pamätáte sa na tú noc, keì vásodváÏali?

Toho 29. augusta veãer e‰te bolonahováranie a sºuby, ale aj poìakovanieza roky sluÏieb. Vyhoveli na‰ej prosbezakonãiÈ na‰e pôsobenie v nemocniãnejkaplnke slávením sv. om‰e. Potom smeuÏ nastupovali do pripraven˘ch autobu-sov s kufríkom najpotrebnej‰ích vecí.Ostatok vraj pride za nami, ão sa v‰aknikdy nestalo.

Vedeli ste kam vás vezú?Nie. Mysleli sme si, Ïe moÏno na Si-

bír…AÏ nad ránom, po prekroãení mo-ravsk˘ch hraníc, utíchli na‰e unavenéhlasy, modlitby a piesne. Na okraji Prahysa zastavovali elektriãky a my sme po-ãuli posme‰né hlasy: „Hele vatikánskéstíhaãky“...

Kam napokon autobusy do-razili?

Do obce Smeãno pri Kladne. Tamsa nachádzal star˘ vyrabovan˘ zámoks veºk˘m parkom a záhradou. Vítali nássúdruhovia z praÏskej Charity a uisÈovali,Ïe keì sa to v‰etko dá do poriadku, bu-de to dom dôchodcov pre PraÏákov,ktor˘ch budeme opatrovaÈ. V úctivostiaÏ preháÀali: „No jo, Slováci vás vyhnalia my vás rádi pfiijmeme!” Jedna z nás,sestra Adelka sa osmelila a povedala:„Ale prosím vás, veì ten príkaz pri‰ieldo Bratislavy z Prahy.” A nastala chvíºaticha.

Koºko sestier vlastne priviezli?V tejto skupine nás bolo do 60.

Choré a staré sestry zostali na Slovenskua umiestnili ich do koncentraãného klá‰-tora. O pár dní nás v Smeãne uÏ rozde-ºovali do skupín a odváÏali na rôznemiesta po âechách a Morave, kde saotvárali nové ústavy pre dôchodcov i pretelesne a mentálne postihnuté deti(Brno, Svitavy, Îatec, Paãlavice, Bílany,aj ìal‰ie, celkom asi 20 miest). PostupnepriváÏali zo Slovenska aj ìal‰ie sestry.V tak˘ch ústavoch sme slúÏili aÏ do roku1990.

VyváÏali aj sestriãky z âiech?Nie, nevyváÏali, dobre sme si rozu-

meli aj s ãesk˘mi rehoºníãkami. Na Slo-vensku sme vraj tvorili nebezpeãnej‰ieÏivly. V Smeãne sme mali moÏnosÈ konaÈsi aj svoje duchovné povinnosti a zúãast-ÀovaÈ sa na svätej om‰i. Ale úradn˘ do-zor a zápis náv‰tev nech˘bali.

Ako dlho ste slúÏili v Smeãne?Osemnásteho augusta 1958 ma

NÁŠ ROZHOVOR

10

Svedectvo lásky k Bohu a blížnym

Sestra Stella so svojimi Ïiakmi. Foto archív

polícia odviezla do väzenia v Brne. Obvi-nená som bola pre tajn˘ kontakt s na‰ímpredstaven˘m pátrom Jánom Hutyrom,lazaristom, ktor˘ sa po úteku z koncent-ráku 8 rokov skr˘val a tajne nám posielalpotrebné úpravy. Vtedy bol policajne vy-‰etrovan˘ aj môj mlad‰í brat Mikulá‰(1926), lekár, ktor˘ tajne lieãil pátra Hu-tyru. Nasilu ho chceli získaÈ na kolaborá-ciu. Odsúdili ma na dva a pol roka „zapodvracanie republiky“ § 78. Sudcusom rozhnevala, keì som na jeho otáz-ku, ãi ºutujem svoj preãin, odpovedala,Ïe nemám ão ºutovaÈ, lebo som konalalen podºa svojho svedomia. Proti rozsud-ku sa odvolal môj brat, ale v Prahe naPankráci trest iba potvrdili. Tamsom preÏila pracovné smenypri páraní smradºavého peria,v spoloãnosti ºudí s mnoÏstvomoplzl˘ch reãí a nadávok. Pred-t˘m v Brne som tieÏ bola na ce-le s prostitútkami a vrahyÀami.Raz za tri mesiace som mohlamaÈ náv‰tevy príbuzn˘ch, noa cigarety od bratov pomohlikrotiÈ moje spoluväzenkyne…

A ako bolo v pardubickejÏenskej väznici?

Tam som bola od januára1959 a tam som sa stretlas mnoh˘mi známymi spolusest-rami. Nás, vincentiek, bolouväznen˘ch najviac. Na‰e sestryboli aj v Îeliezovciach, Ko‰iciacha inde. V rokoch 1948 – 1955 to boloobzvlá‰È ÈaÏke, t˘kalo sa to takmer v‰et-k˘ch na‰ich sestier predstaven˘ch, ktorédostali vysoké v˘mery trestov. Po smrtiStalina sa to trochu zmiernilo a v roku1960 pri‰la veºká amnestia. Pardubickáväznica bola rozdelená na bloky. My, re-hoºné sestry, sme b˘vali v bloku A, ktor˘naz˘vali aj Vatikán. Bolo nás tam na sá-le aj 30 – 40, najviac vincentiek, nasle-dovali boromejky, franti‰kánky, urbánky,kríÏové sestry…Pracovali sme na smeny:‰itie, navliekanie koráliek, v˘roba biÏuté-rie, mohamedánskych „ruÏencov” nav˘voz. SnaÏili sme sa o spoloãné modlit-by, pritom jedna robila stráÏ. Keì násdozorca nachytal, boli aj takéto po-známky: „AÈ se jepti‰ky umodlí k smrti,jenom aÈ neinfikují osadenství...” Za rôz-ne „preãiny” pri‰la „diera”, ãiÏe 1 - 2dni o hlade v pivnici. Ëaωie podmienkymali v bloku E (Hrad) politické trestanky

tzv. „hrabûnky”. Dodnes si spomínamna niektoré osobnosti. Pani Helena Kor-dová bola manÏelkou plukovníka Ale-xandra Kordu, ktor˘ zomrel utr˘znen˘poãas vy‰etrovacej väzby v Prahe – Ruzy-ni. Keì sa jej vrátil dopis s poznámkou„adresát zemfiel”, nervovo sa zrútila.Ujala sa jej pani BoÏena Vacková, uni-verzitná profesorka, odsúdená za Kato-lícku akciu. Helena Kordová sa poãasväzenia ocitla vo väzenskej nemocniciv Prahe na Pankráci, a bola to ona, kto-rej sa úplne zverila uÏ umierajúca Zden-ka Schelingová a porozprávala o tom,ako ju muãili pri vy‰etrovaní. Po prepu-stení pani Kordová v‰etko vyrozprávala

spisovateºovi Habov‰tiakovi a tak sa námo tom zachovalo svedectvo.

Máte veºa vzácnych spomienok.Ako to bolo po odpykaní trestu?

Po prepustení z väzenia som dostalapovolenie, a to „z milosti” ísÈ jedine pra-covaÈ do severného ãeského pohraniãiana Bílej Vodû pri Javorníku, kde bol pra-covn˘ tábor – Charita uÏ od roku 1950.Asi pre 300 rehoºníãok. Na Slovenskosme sa mohli vrátiÈ len v prípade vystú-penia z rádu, v civile.

âo vám pri niesla „Dubãekova”jar?

V tom ãase sme robili V Bílej Vodûna poli a v lesoch. Podmienky sa pomalyzlep‰ovali a v roku 1966 som si mohlaurobiÈ diaºkové ‰túdium o‰etrovateºstvav Brne.

Na jar 1968 pri‰lo veºké prekvape-nie, dostala som pozvávku od generál-nych predstaven˘ch nastúpiÈ do ná‰ho

Materského domu DKL v ParíÏi za sekre-tárku ãesko-slovenskej, juhoslovanskeja rakúskej provincie. Bol to pre mÀa cel-kom nov˘ svet. Stretávala som tam veºaºudí zo Slovenska i âiech. Prichádzaliako pútnici aj k nám do Materskéhodomu na 140 Rue du Bac, kde je kapln-ka Zázraãnej medaily. âasto bolo trebanieão vybavovaÈ na ãesko-slovenskomkonzuláte. Mala som tam priateºskévzÈahy, dokonca som pripravovala dcér-ku jedného ich zamestnanca na 1. sv.prijímanie. Viackrát som sprevádzala na-‰ich pútnikov do Lúrd. DôleÏité boli ajcesty do Ríma, kde b˘vali na‰e generál-ne zhromaÏdenia a pritom audiencie

u pápeÏa vo Vatikáne.Dokedy trvala va‰a

misia v ParíÏi?DeväÈ rokov. V roku

1978 som nastúpila do Do-mova dôchodcov v Pfielouãipri Pardubiciach ako zdravot-ná sestra. V tom ãase bolisestry sv. Vincenta najviacrozmiestnené v âechách, kdebol zriaden˘ aj nበústredn˘provinciálny dom v Mendrikepri Svitavách. SlúÏili sme tamspolu s civiln˘m personálom.Mali sme aj tajné kandidátkya sestriãky. Správca bol siln˘komunista, ale pred namimal re‰pekt, predov‰etk˘m sicenil sluÏbu. Mne sa rad‰ej

vyh˘bal, naz˘val ma vatikánska stíhaã-ka! Mali sme dobrého duchovného otca– dôchodcu, kaplnku, aj ekumenickúspoluprácu s evanjelick˘m farárom. Kon-com roku 1983 odrazu vypukla v na‰ombyte a v okolí policajná razia. Celú nochluk, vy‰etrovanie. Ten poplach vyvolalikomunisti, ako dôvod na odchod na‰ejsluÏby z Pfielouãe. Od roku 1990 somopäÈ “v Nitre, milej Nitre”, kde som pre-Ïila svoju mladosÈ a teraz z BoÏej milostiaj starobu.

Ostáva nám uÏ len slovíãko nazáver.

Heslom ná‰ho vincentského povola-nia je: Caritas Christi urget nos! LáskaKristova nás podnecuje, pobáda slúÏiÈBohu i ºuìom. V‰etko je milosÈ. Vieme,Ïe t˘m, ão milujú Boha, v‰etko slúÏi nadobré (Rim 8, 28a). Amen.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Sestra Stella (vpravo) sa rada venuje deÈom. Foto archív

V súãasnom stave bezprávnych spoloãensk˘ch pomerovje spomienka na 14. marec takmer prejavom extrémizmua po prijatí hanebnej legislatívy osláviÈ tento deÀ uÏ zaváÀa do-ruãením predvolania na v˘sluch. Na rozdiel od deväÈdesiatychrokov minulého storoãia si vznik samostatného Slovenského‰tátu verejne pripomenie azda len h⁄stka odváÏlivcov. Je v‰akpozoruhodné, Ïe k ‰trnástemu marcu sa viaÏu aj iné udalosti,akoby naznaãujúce cestu k ‰tátnosti.

Od roku 1777 zásluhou panovníãky Márie Terézie sav Uhorsku práve 14. marca slávil sviatok sv. Cyrila a Metoda.Práve cyrilometodská tradícia zohrávala v národnom prebú-dzaní Slovákov kºúãovú úlohu. Biskup Moyses roku 1862 spo-loãne s viacer˘mi chorvátskymi a ãesk˘mi cirkevn˘mi hod-nostármi vybavil u pápeÏskej kúrie jeho preloÏenie na 5. júl.Ak by k tomu nedo‰lo, ‰tátne orgány by stáli pred veºkoudilemou ako oslavovaÈ slovensk˘ch zvestovateºov viery.

ëal‰ia magická udalosÈ na‰ich dejín sa odohrala tieÏ 14.marca roku 1848, keì uhorsk˘ snem zasadajúci v Bratislaveprijal zákon o oslobodení poddan˘ch spod urbárskych povin-ností a o zrovnoprávnení v‰etk˘ch obãanov v právach a povin-nostiach. Oslobodenie a zrovnoprávnenie hlavnej masy Slová-kov spod feudálneho útlaku, i keì bolo spoãiatku len na pa-pieri, malo podstatn˘ v˘znam pre emancipáciu národa, ãos odstupom desaÈroãí vytvorilo predpoklad vlastnej ‰tátnosti.

Ústava už v roku 1861UÏ na zaãiatku ‰tyridsiatych rokov 19. storoãia máme do-

loÏené správy, Ïe niektorí Slováci sa chcú odtrhnúÈ od Uhorskaa vytvoriÈ s ostatn˘mi Slovanmi samostatn˘ ‰tát. Meruôsmeroky priniesli konkrétne rie‰enia, v Îiadostiach slovenského ná-roda, v Marcovom prosbopise podanom cisárovi v Olomouciroku 1849, alebo v petiãnom hnutí na jeseÀ 1849, keì Slová-ci Ïiadali oddelenie od Maìarov a vytvorenie samosprávnehoslovenského vojvodstva. V roku 1861 tu bol druh˘ a opäÈ ne-úspe‰n˘ pokus, Viedenské memorandum slovenské predsta-vuje prv˘ ‰tátoprávny dokument obsahujúci aj prvú slovenskúústavu. Nepodarilo sa, no my‰lienka na vlastnú ‰tátnosÈ, i keìprispôsobenú okolnostiam, nezanikla. V roku 1909 americk˘Slovák Adalbert Tholt-Veºko‰tiavnick˘ zverejnil my‰lienkunárodnej nezávislosti. Prvá svetová vojna spôsobila rozpad mo-narchie a Slováci doma i v zahraniãí sa odhodlali vytvoriÈ spo-loãn˘ ‰tát s âechmi. Napriek pokroku ohºadom jazyka, kultú-ry, v obãianskych i sociálnych právach frustrácia bola obrov-ská. Neuplynul ani rok od vzniku âesko-Slovenska a vynorili sapoÏiadavky na zvrchovanosÈ, ktoré obsahovala Pittsburská do-hoda, formulovaná a podpísaná Masarykom. Volanie po auto-nómii Slovenska silnelo aj napriek politick˘m trikom vládnucejgarnitúry a h⁄stky jej slovensk˘ch spojencov. Ale aÏ Mníchov-ská kríza otvorila cestu k jej realizácii. âo Praha roky odmieta-la, 6. októbra 1938 v Îiline sme si sami utvorili. Autonómia sastala skutkom a v novembri ju potvrdilo Národné zhromaÏde-nie. Slováci sa zaradili medzi samostatné národy. âeskí part-neri sa s dualistickou formou ‰tátu nedokázali vyrovnaÈ. Vo

februári 1939 niekoºkí ãeskí politickí a vojenskí predstavitelianaplánovali silové rie‰enie. V pozadí bola diplomacia nacistic-kého Nemecka, ktoré potrebovalo krízu v âesko-Slovensku,aby ju mohlo rie‰iÈ vo svoj prospech. A tak 9. marca 1939 vo-jensk˘ veliteº Bedfiich Homola vyhlásil ‰tatárium a prezidentHácha suspendoval slovenskú autonómnu vládu na ãele s Jo-zefom Tisom. Za jej nového predsedu vymenoval Jozefa Sivákaa o deÀ neskôr Karola Sidora. Politick˘ postup Prahy bolkombinovan˘ s vojensk˘mi opatreniami na Slovensku, komu-nikaãné centrá a verejné budovy obsadilo vojsko a ãeskí ãetní-ci. Puã sa skonãil fiaskom. Viac ako dve stovky slovensk˘chpredstaviteºov usilujúcich sa o r˘chle osamostatnenie Slo-venska bolo internovan˘ch vo väzniciach na Morave, ale oby-vateºstvo Slovenska odpovedalo masov˘mi protestmi v mno-h˘ch mestách. V˘sledkom nepremyslenej akcie bolo len pre-hæbenie chaosu v ‰táte, ão vyhovovalo Hitlerovi. Homolov puãur˘chlil rozpad âesko-Slovenska.

Darilo sa do leta 1944Keì Karol Sidor nereagoval na nemecké ponuky, aby

Slováci vyhlásili samostatnosÈ, obrátili sa na Jozefa Tisu. Akoprezierav˘ politik nerokoval na vlastnú päsÈ, ale cestu k Hitle-rovi si dal odsúhlasiÈ predsedníctvom Hlinkovej slovenskejºudovej strany a do Berlína odletel z Viedne. Hitler vyloÏil kartyna stôl a oznámil, Ïe má úmysel likvidovaÈ zvy‰ok âiech a Mo-ravy. Zdôraznil v‰ak, Ïe o Slovensko nemá záujem a naznaãil,Ïe ak Slováci nechcú byÈ v priebehu niekoºk˘ch dní obsadenísvojimi susedmi, majú okamÏite z Berlína vyhlásiÈ samostat-nosÈ, ktorú bude Nemecko garantovaÈ. Tiso nepodºahol Hitle-rovmu nátlaku, ale trval na ústavnom postupe. E‰te z BerlínapoÏiadal prezidenta â-SR Emila Háchu, aby na nasledujúci deÀzvolal poslancov Snemu slovenskej krajiny na mimoriadnezasadanie. V dopoludÀaj‰ích hodinách 14. marca si poslancivypoãuli jeho referát o náv‰teve u Adolfa Hitlera. Na v˘zvupredsedu Martina Sokola 57 poslancov odhlasovalo utvoreniesamostatného Slovenského ‰tátu. Predsedom vlády sa stalJozef Tiso, podpredsedom Vojtech Tuka. Hoci okolnostii atmosféra vzniku Slovenského ‰tátu naznaãovali malej kraji-ne problematickú budúcnosÈ, obyvateºstvo vystra‰ené ch˘rmio obsadení Slovenska Nemcami alebo Maìarmi prijalo samo-statnosÈ s úºavou a radosÈou. Na mnoh˘ch miestach sa konalispontánne oslavy.

Nasledovalo budovanie vlastnej ‰tátnosti a v tej dobe saudiali veci dobré, menej dobré i veci vyslovene zlé. Napriek to-mu ‰tátna samostatnosÈ v dejinách kaÏdého moderného ná-roda je pozitívnym krokom a tak tomu bolo i u nás. ReÏimmladého ‰tátu sa navonok musel prispôsobiÈ dominanciinacistického Nemecka, ktorého územie bolo sotva dva kilo-metre vzdialené od sídla snemu, prezidenta i vlády. ·ikovnoupolitikou si slovenskí politickí predstavitelia zachovali dostatokpriestoru, aby z európskej kataklizmy národ vyviazol s ãonajmen‰ími obeÈami. Darilo sa to aÏ do leta 1944.

Ivan Mrva

V ZRKADLE ČASU

12

Štrnásty marec

Posledné komunistami riadené voºby sakonali v roku 1986, keì uÏ v Sovietskomzväze zúrila perestrojka a boº‰evick˘ mono-lit menil tvár i spôsoby. V âesko-Slovenskusa pri moci drÏala prestarnutá normalizaãnágarnitúra a tak v‰etko zostávalo pri starom,vrátane volebnej fra‰ky.

Udalosti koncom roka 1989 dnes naz˘-vané „kabátov˘m prevratom“ zásadne zmenili politicképomery u nás a tak v roku 1990 obãania si mohli vybraÈsvojich favoritov spomedzi mnoh˘ch, ãasto nar˘chlo a úãe-lovo vzniknut˘ch politick˘ch strán. V predchádzajúcomobdobí, keì vládla ‰tátostrana, volebné komisie sa dopú‰-Èali volebn˘ch manipulácii. Ale v nov˘ch pomeroch chao-tickej demokracie voliãov manipulovali médiá a aj samotnípolitici. Predseda KresÈansko-demokratického hnutia(KDH) Ján âarnogursk˘ sa svojimi vyhláseniami postaralo to, aby jeho strane poklesol poãet odovzdan˘ch hlasovzhruba o polovicu. K˘m v máji 1990 malo KDH podporu40 percent, v júnov˘ch voºbách získalo len 19,9 percentaa tak z volebného víÈazstva sa te‰il pestrofarebn˘ konglo-merát s dlh˘m názvom, ale krátkym Ïivotom - VerejnosÈproti násiliu (VPN). V nasledujúcich volebn˘ch rokoch(1992, 1994 a 1998) zvíÈazilo Hnutie za demokratické Slo-vensko (HZDS), ktoré malo najväã‰iu zásluhu na vznikua zdarnom v˘voji slovenskej samostatnosti. V zápases nadnárodn˘m frontom strán proti Meãiarovi, niãnezmohli ani volebné víÈazstvá HZDS v rokoch 1998 ani2002, hnutie nedokázalo zostaviÈ koaliãnú vládu.

Prípad MalinováPo ôsmich rokoch Dzurindovho kabinetu v mierne

predsunut˘ch parlamentn˘ch voºbách v júni 2006 zvíÈazilnov˘ politick˘ subjekt Smer, keì získal 29 percent hlasov.Druhé miesto obsadila dovtedy vládnuca Slovenská demo-kratická a kresÈanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS). Smer musel vytvoriÈ koaliãnú vládu a za partnerov sizvolil Slovenskú národnú stranu (SNS) so ziskom 11,7 per-centa hlasov a HZDS (8,8percenta). Z médií sa denne oz˘-val vzlykot, Ïe na Slovensku rastie hydra nacionalizmu a nakonci augusta uÏ mali v rukách aj „dôkaz“. Maìarsky ho-voriacej ‰tudentke s pekn˘m slovensk˘m menom HedvigeMalinovej v Nitre neznámi „nacionalisti“ úhºadn˘m pís-mom namaºovali na akési biele triãko, ktoré v‰ak pri tomtoãine sotva mala obleãené, nápis: Madari za Dunai. Mysteri-óznym prípadom akého od ãias Svätopluka v Nitre nebolo,médiá aj politici mesiace, ba i roky zamestnávali verejnosÈ.Bublina nacionalizmu spºasla a prípad Malinová nakoniecvy‰umel, koalícia vydrÏala ‰tyri roky. Ukázalo sa, Ïe po pre-daji strategick˘ch podnikov a bánk zahraniãiu, vlády naSlovensku získali veºkú nezávislosÈ a uÏ od nich niã nezávi-sí. To do‰lo aj mediálnemu frontu v sluÏbách zahraniãn˘chsponzorov a „nacionalistickú“ vládu nechali viac menej na

pokoji. Hoci vo voºbách 2010 získal Smer-SD aÏ 34,8 per-centa hlasov, nedokázal zostaviÈ vládu, keìÏe ‰tyri stranysa spojili do nadnárodného zlepenca a vládli aÏ do roku2012, keì sa zlepenec rozsypal. Samovláda Smeru potvr-dila, Ïe reãi smeráckych politikov sú v rozpore s t˘m ão ro-bia. âasÈ slovensk˘ch voliãov sa uÏ nabaÏila fráz o spo-loãnej Európe i mene, mnohí si uvedomili, Ïe euro zníÏiloich Ïivotnú úroveÀ a Ïe bruselská únia je reinkarnovan˘Sovietsky zväz pouÏívajúci ºúbivú frazeológiu.

Kotleba v parlamente A tak posledné ‰estkové voºby roku 2016 otriasli slo-

vensk˘m politick˘m aj mediálnym panoptikom. Vyhral ichsíce Smer-SD, ale poãet získan˘ch hlasov oproti roku 2012poklesol o 16 percent. Pre médiá aj politick˘ch komentá-torov kaÏdého druhu bol prekvapením v˘sledok stranyKotleba - ªudová strana Na‰e Slovensko (ªS NS), keìÏe ofi-ciálne preferencie a v˘skumy verejnej mienky jej dávali toº-ko percent asi ako Paliho kapurkovej strane, teda pribliÏne1 percento. Napriek oãierÀujúcej kampani Kotlebovci zís-kali vy‰e 200-tisíc hlasov, ão bolo viac ako osem percent.Stranu volili znechutení obãania a ºudia, ktorí v jeho stranevideli skutoãnú opozíciu. Kotlebov úspech akoby kopírovalto, ão dosiahli ºudáci e‰te v uhorsk˘ch voºbách roku 1896.Väã‰ina rozm˘‰ºajúcich ºudí privítala, Ïe v NR SR budekoneãne zastúpená aj skutoãná opozícia.

Prezident republiky, tradiãné politické strany a ichpredstavitelia, súkromné a tzv. verejnoprávne médiá sarozhodli Kotlebovcov ignorovaÈ a hrubo poru‰ujú zásadydemokracie, politickej a mediálnej kultúry, ão je zl˘m zna-mením pre budúcnosÈ pluralitného spoloãenského systé-mu. Obãanom zostáva len dúfaÈ, Ïe ‰tátny aparát Sloven-sku nepripraví podobn˘ osud ako komunisti Demokratickejstrane roku 1948. Je ale nesporné, Ïe posledné ‰estkovévoºby, ktor˘ch sme boli svedkami opäÈ priniesli veºképrekvapenie.

Ivan Mrva

autor je historik

ZAZNAMENALI SME

13

Voľby v rokoch šesť (V.)

M. Kotleba po skonãení predvolebného mítingu

v Bratislave. Foto Eva Zelenayová

6. marca 1975 zomrel v Ríme pápeÏsk˘ prelát Dr. ·tefanNáhalka, jeden z hlavn˘ch zakladateºov Slovenského ústavusv. Cyrila a Metoda v Ríme.

7. marca 1939 minister zahraniãia Chvalkovsk˘ informo-val nemeckého diplomatického zástupcu v Prahe, Ïe jehovláda dáva Slovákom na slobodné rozhodnutie, ãi chcú ostaÈv ãesko-slovenskom ‰táte, alebo vyhlásiÈ samostatnosÈSlovenska.

11. marca 1939 prezident republiky Hácha vymenovalnovú slovenskú vládu na ãele s Karolom Sidorom. Jej ìal‰ímiãlenmi boli: Jozef Sivák (‰kolstvo a národná osveta), MartinSokol (vnútro), Július Stano (doprava a verejné práce), PeterZaÈko (priemysel, obchod, Ïivnosti a pôdohospodárstvo),Alexander Hrnãár (financie) a Gejza Fritz (spravodlivosÈ).

11. marca 1960 komunistická polícia zatkla a uväznilatajne vysväteného biskupa, jezuitu Jána Chryzostoma Korca.Biskup Korec bol 20. mája odsúden˘ Krajsk˘m súdom v Bra-tislave (predseda senátu Ervín Polakoviã) „pre velezradu“ na12 rokov väzenia, stratu obãianskych práv a vypovedanie zoZápadoslovenského kraja. Väznili ho v Prahe na Pankrácia potom vo Valdiciach pri Jiãíne aÏ do 24. februára 1968.

13. marca 1939 v noci z 12. na 13. marca Dr. Kepplerdostal z Berlína príkaz urobiÈ v‰etko, aby sa Slovensko osa-mostatnilo. Preto sa obrátil na zosadeného predsedu vlády J.Tisu s pozvaním na rozhovor ku kancelárovi Nemecka A. Hit-lerovi. Tiso dve prvé posolstvá odmietol. Ale keì pri‰iel tretíposol s pozvaním, overen˘m nemeck˘m konzulom v Bratisla-ve E. von Druffelom, Tiso sa pobral do Bratislavy a predloÏilvec na rozhodnutie predsedovi vlády Sidorovi, predsedoviSlovenského snemu Sokolovi a ãlenom predsedníctva HSªS-SSNJ. Zi‰li sa v‰etci ãlenovia uωieho predsedníctva HSªS-SSNJ, ãlenovia vlády a ãlenovia predsedníctva Slovenskéhosnemu. Títo ústavní a politickí predstavitelia Slovenska roz-hodli, Ïe Tiso má pozvanie prijaÈ, vypoãuÈ Hitlera, ale kaÏdérozhodnutie rezervovaÈ Snemu Slovenskej krajiny.

Tisu prijal nemeck˘ kancelár Adolf Hitler. Rozhovor trval75 minút. Vo zvyãajnom monológu Hitler Tisovi oznámil, Ïesa rozhodol likvidovaÈ „zvy‰né âesko“ (Resttschechei), ale Ïejeho záujmy sa konãia pri Karpatoch. Ak sa Slovensko roz-hodne pre samostatnosÈ, on je ochotn˘ uznaÈ ju a zaruãiÈSlovákom ich nezávislosÈ.

Tiso Hitlerovi odpovedal, Ïe ºutuje, ale nie je v stave uro-biÈ nijaké rozhodnutie v tejto veci, lebo to patrí v˘luãne dokompetencie Slovenského snemu.

14. marca 1939 o 9. hodine pri‰iel Tiso do Bratislavya hneì zreferoval ústavn˘m a politick˘m ãiniteºom, ktorí hovyslali do Berlína, aká je tam situácia. O 10.57 hod. SnemSlovenskej krajiny otvoril svoje mimoriadne zasadanie, naktorom sa zúãastnilo 57 poslancov z celkového poãtu 63.

Predseda Snemu Martin Sokol vyzval poslancov, aby hla-sovali, ãi sú za samostatn˘ slovensk˘ ‰tát, alebo nie. V‰etciprítomní poslanci povstaním zo svojich miest odhlasovaliutvorenie samostatného slovenského ‰tátu.

Po krátkej prestávke predseda Snemu Dr. Sokol predloÏil

na schválenie Zákon zo dÀa 14. marca 1939 o samostatnomSlovenskom ‰táte, ktor˘ právne kodifikoval vyhlásenie samo-statnosti a pretvoril Snem Slovenskej krajiny na zákonodarn˘Snem Slovenského ‰tátu. Potom prikroãilo predsedníctvoSnemu k vymenovaniu prvej vlády Slovenského ‰tátu. Tvoriliju: Jozef Tiso ako predseda vlády a ministri Vojtech Tuka(podpredseda vlády), Karol Sidor (vnútro), Ferdinand âatlo‰(národná obrana), Jozef Sivák (‰kolstvo), Gejza Medrick˘(hospodárstvo), Ferdinand ëurãansk˘ (zahraniãie), GejzaFritz (pravosúdie), MikulበPruÏinsk˘ (financie), Július Stano(doprava a verejné práce).

21. marca 1982 zomrel v rímskej nemocnici profesor Pá-peÏského orientálneho in‰titútu, v˘znamn˘ historik Slovenskaa slovansk˘ch krajín, kÀaz v˘chodného rítu a ãlen Spoloãnos-ti JeÏi‰ovej Michal Lacko.

23. marca 1939 napadli maìarské vojenské jednotkyúzemie Slovenskej republiky tromi prúdmi z územia Podkar-patskej Rusi, ktorú krátko predt˘m zaãali okupovaÈ.

23. marca 1948 Slovenská národná rada schválila novénariadenie ã. 7/1948 o pracovn˘ch útvaroch, ktoré sa vlastnestali tábormi núten˘ch prác. Obãanov tam uvrhovali bez súd-neho pokraãovania, iba na príkaz trojãlennej komisie pove-reníctva vnútra. Väzni v nich trpeli ãasto v neºudsk˘ch pod-mienkach, ba mnohí aj zahynuli. Podobn˘mi tábormi v celejâSR postupne pre‰lo asi 80 000 obãanov.

23. marca 1968 zvolalo vedenie ZSSR najvy‰‰ích pred-staviteºov ‰tátov Var‰avskej zmluvy (okrem Rumunska) nastretnutie v DráÏìanoch (Dresden), kde v‰etci úãastníci vy-jadrili svoje znepokojenie nad stálym vzrastom. „negatívnychtendencií“ v âSSR.

24. marca 1946 ·tátna bezpeãnosÈ vydala oficiálnusprávu, Ïe na Slovensku odhalila niekoºko proti‰tátnych sku-pín, ktoré udrÏiavali spojenie so slovensk˘mi emigrantmiv Rakúsku a pracovali za obnovenie slovenského ‰tátu. V tej-to súvislosti zaviedli trestné pokraãovanie proti viacer˘mslovensk˘m ‰tudentom (·. Chalmovsk˘, A. K‰iÀant, J. Baã-kor, J. Vicen).

27. marca 1996 Národná rada SR po opätovnom prero-kovaní schválila zákon ã. 125/1996 o nemorálnosti a proti-právnosti komunistického systému. Vyhlásila, Ïe „KSâ a jejodnoÏ KSS sú zodpovedné za spôsob vlády v na‰ej krajinev rokoch 1948 – 1989, a to najmä za cieºavedomé niãenietradiãn˘ch hodnôt európskej civilizácie, národn˘ch a nábo-Ïensk˘ch práv, za úmyselné poru‰ovanie ºudsk˘ch práv a slo-bôd, za justiãné zloãiny vykonané v politick˘ch procesoch, zateror vykonávan˘ proti nositeºom in˘ch názorov, neÏ akézodpovedali uãeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hos-podárstva, za zniãenie tradiãn˘ch princípov vlastníckeho prá-va, za zneuÏívanie v˘chovy, vzdelávania, vedy a kultúry napolitické a ideologické úãely“.

Zákon nariadil uloÏiÈ do vstupnej haly parlamentupamätnú tabuºu s nápisom: Úãastníci protikomunistickéhoodboja sa zaslúÏili o pád komunistického reÏimu a o znovu-nastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vìaka.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

STALO SA

V marci si pripomíname v˘-znamné Ïivotné jubileá t˘chtona‰ich ãlenov a priaznivcov. Spo-míname aj na t˘ch, ktorí sa tejtoslávnosti nedoÏili.

70 rokov

Jozef Zsidro, Kráºov Brod 11.3.194775 rokov

Mária Jedliãková, Prievidza 25.3.1942Ing. Ivana Mravcová, Ivanka pri Dunaji 21.3.1942

81 rokov

Jozefa Matú‰ková, Budmerice18.3.1936

82 rokov

Anna Stra‰iftáková, Modra 29.3.1935AlÏbeta Bajto‰ová, Spi‰sk˘ ·tvrtok 13.3.1935

84 rokov

Ján Bílek, Jablonov 27.3.193385 rokov

Anton Malack˘, ·enkvice 3.3.1932

Alexander Bárta, Bádice 20.3.1932Anna ·tefanová,Spi‰ská Nová Ves 9.3.1932·tefan Jablonick˘, Lak‰árska Nová Ves 1.3.1932

86 rokov

Jozef Panáã, Îilina 11.3.1931Jozef Lauko, Sv. Anton 25.3.1931

87 rokov

Ing. Jozef âuraj, Îilina 19.3.1930Ing. Július Homola, Topoºãianky

15.3.193089 rokov

Ladislav Papán, Îilina 22.3.1928Fridrich Fritz, Martin Záturãie

4.3.192890 rokov

Ján Chlepko, RuÏomberok25.3.1927

91 rokov

Jozef Senko, Trebi‰ov 27.3.1926

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

> Vo veku 93 rokov, 22. februára2017, zomrela Franti‰ka HLAVATÁz Bratislavy, dlhoroãná ãlenka Re-gionálnej poboãky PV ZPKO Bratisla-va-okolie. V rokoch 2000 aÏ 2006expedovala spolu s ìal‰ími dvomipracovníãkami v ústredí PV ZPKO ãa-sopis SVEDECTVO. Posledná rozlúãkasa konala 28. februára 2017 v brati-slavskom krematóriu.

> Vo veku nedoÏit˘ch 82 rokov,15. februára 2017, nás náhle opustilaAnna MICHALINOVÁ z âadce, dlho-roãná ãlenka Regionálnej poboãky PVZPKO v âadci. Posledná rozlúãka sakonala 18. februára 2017 v rímskoka-tolíckom kostole v âadci. Odpoãívajv pokoji. Nezabudneme.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

n Úradné hodiny v kanceláriiPredsedníctva PV ZPKO v Bratisla-ve na Obchodnej ulici ã. 52 súv pondelok a v stredu od 9.00hod. do 13. 00 hod.

UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïemimo úradn˘ch hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie Predsed-níctva PV ZPKO. (r)

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, priatelia. Na‰a organizácia dlho-

dobo zápasí s ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje plány svojej ãinnostibez krytia finanãn˘mi prostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti obrátiÈ sa naVás s v˘zvou o pomoc. Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obraciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈvo Va‰om okolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãasopisu. Ak nebudevychádzaÈ, akoby sme stratili nástroj prezentácie vlastného jestvovania. Azdaneprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ide-álov, za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj naìalej chrániÈ a obhajovaÈ.Záujemcovia o pomoc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svoj príspevok na ãísloúãtu: SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX, alebo sa kontaktuj-te na tel. ãísle 0905 737 790. Darcom úprimne ìakujeme.

Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

Jana Zimenová, Varín 20 EURVincent Takáã, Ko‰ice 5 EUREtela Boríková, Bratislava 5 EURMikulበMajzún, Závod 5 EURMiroslav Nemec, Ludanice 7 EURIng. Mária Brani‰ová,Bratislava 37 EURJozef Olejník, RuÏomberok 10 EURMário âergeÈ, Topoºãany 20 EURMária GaÏáková, Nová Dubnica 40 EURMária Oreská, Malacky 13 EURLívia Brhloviãová, Bratislava 8 EURIng. Daniel Kiaba, Nováky 40 EURErvín BlaÏíãek, Malacky 38 EUR·tefan Benãat, Kozárovce 100 EURTerézia Ferenãiãová, Závod 3 EURElena Petroviãová Súlová, Trnava 10 EURGabriela Hrubá, Levoãa 15 EURMária ·ilhavá, Bratislava 20 EURDominik MuÏila, Doln˘ Kubín 10 EURVojtech Bednár, Trstená 5 EURªubomír Hatala, Prievidza 10 EURJán SvoreÀ, HriÀová 5 EURAlÏbeta Bednárová, Cabaj 5 EURMarián Káãer, Ri‰Àovce 5 EURKvûta Hrá‰ková, Lutila 10 EURAnton Bari‰, Horná Súãa 40 EURStanislav Zahuranec, Spi‰ské Vlachy 20 EURPavol Molitor, Veºké Leváre 8 EURDagmar Pechová, Bratislava 10 EURKatarína ëuri‰ová, Nitrianske Rudno 10 EURFranti‰ek Mrkviãka, Bratislava 6 EURAnton Seleck˘, Bratislava 3 EUROºga Babicová, Bratislava 5 EURFridolín Pe‰ko, Modra 5 EURViliam Horák, Bánovce nad Bebravou 10 EUREmília Gajdo‰ová, Hlohovec 15 EURMiroslav ·túrik, Zliechov 20 EUR·tefan ·matlák, Bytãa 15 EURVavrinec Vaºo, Michalovce 5 EURFranti‰ka Jancová, Ilava 20 EURJana Ko‰útová, Bratislava 20 EURMarta Prekopová, PovaÏská Bystrica 5 EURVavrinec Vaºo, Michalovce 5 EURAnton Tomík, Bratislava 50 EURªudovít Matejov, Bánovce nad Bebravou 20 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie.

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16