Vychodia tri razy do tyídiia : v utorok. Štvrtok a <ÍOOOTII Predplatná ffna pre Rakiisko-l'ho'S.ii na telý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrf roka 5 k., na me­siac 2 k.Jednotlivé iMsIa po 10 h

Do rudzniř i i i í ik i i .

na celý iok 30 k.

Predplatná cena na Štvrtkové čísla je:

pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 h.

Do cudzozemská: na celý rok 7 k.

Jasipis posiela sa len sku-i točne predplateným.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Bočník XLVIII. Sobota, 13. januára 1917. Číslo 5. iiiuuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiNiiiiiiii luiiiiiiiiiiiiintmiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiniHiiiiiiiii íiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiinuiiiiiinQiiiiiiniiiiiiiiiiiiuiiiMW

Petrohrad, 10. januára. Ministrapredsedu a ministra obchodu Trepova a ministra výučby dali na odpočinok. Senátora a člena ríšskej rady knieža Galicyna vymenovali za ministrapredsedu.

Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dna 10.

januára. Východné bojiště: Medzi ústím Putny a Fok

sanmi odhodili sme nepriateľa za Scref. S obidvoch strán Susity Rusi a Rumuni robia próby vysvo­bodit sa zpod tlaku nášho vojska protinápadmi, spojenými s veľkými obeťami. Ich námahy nemalý úspechu. Tu nepriateľ i v dva posledné dni zas ztratil územia, 900 ľud! padlo mu do zajatia a pri šiel o tri strojové pušky. Ďalej na polnoc u cis. a kráľ. vojsk nebolo zvláštnejšej udalosti.

Talianske a juho-východné bojiště: Ničoho, čo by hodno bolo oznámiť.

Námestník šéfa generálneho štábu Hôfer, poľný maršalleutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho veliteľstva. Dňa 10. januára.

Východné bojiště. Front princa Leopolda: Sil­nejšie ruské útoky od Rigy na juho západ i mnohé výpady menších oddielov medzi pobrežímA-Na^ ročským jazerom ostaly i včera bez ÚSE_#0£IUV 5 I J °

Front arcikniežaťa Jozefa: RusiA^Rúmuni márne probovali nazad vydobyí im vvtŕhríuté vý­šinové pozície s oboch strán SusitWSjl dojiny. Tuhé protiútoky stroskotaly sa s krvayýnXztra-tami. Od Kasinskej doliny na sever a juh zatT^ŕ čili sme nepriateľa ďalej. V bojoch dvoch p$é ných dní dostalo sa do' našich rúk 9 officierov, 900 vojakov a 3 strojové pušky.

Skupina Mackensena: Od Foksian na sever podarilo sa nám postaviť sa^na ľavom brehu Putny. Medzi Foksanmi a Fundenmi prinútili sme ubitého protivníka vzdať sa svojich pozícií za Putnou a prejsť za Sereť. 550 zajatých. V ústí Rimnicu—Sa-ratu udržali sme útokom vydobyté pokroky proti viac nepriateľským výpadom.

Západné bojiště: Pri búrke a daždi malá bo­jová činnosť. Len na Ancre delostrelecké boje.

Macedonský front: Nočné útoky na Strume boly odrazené.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Lugano, 10. januára. »Corriere delia Sera« zvestuje z Athén: Taliansky poslanec Bosdari oddal 8. januára večer ultimátum gréckej vláde. Ultimátum sa pridŕža vojenských požiadaviek a sľubuje, že venizelisti neprídu od mora; dáva vláde dva týždne času na úplné vykonanie požiadaviek nóty od 31. decembra.

Paríž, 10. januára. »Petit Parisien« píše: Ak kráľ neprijme výmieniek v určenom čase, vyhlásia pretrhnutie diplomatických stykov. Generál Sarrail postará sa sám o slobodu a istotu svojho vojska.

Berlín, 10. januára. »Lokalanzeiger« píše z Kodane: »Berlingske Tidende« zvestuje z Pa­ríža, že Sarrail na konferencii ministrov v Ríme žiadal značné posily pre úspech cffenzív, čo mu i jednohlasne povolili. Posily majú byť hlavne z ruského vojska.

Londýn, 10. januára. Na shromáždění priateľskom Pokoju, ktoré svolali na včera Snowden a Ramsay Macdonald, prítomní pretŕhali neprestajne rečníkov. Niekoľkí vojaci vybehli na tribúnu a vyhnali Snow děna a Macdonalda. Potom sa rečnilo za pokračo­vanie vo vojne.

Amnestia dr. Kramářovi a spoločníkom.

Vojenským súdom vo Viedni na smrť boli odsúdení Karol Kramář a Aloiz Rašín pre zločin velezrady na základe 58. §. c) trestného zákona a pre zločin proti vojenskej moci štátu na základe 322. §. vojenského trestného zákona, tajomník Národních Listov Vincent Červinka s advokátskym úradníkom Jozefom Zamazalom pre zločin vyzve-dačstva na základe 321. §-u vojenského trestného zákona. Nullitu odsúdených najvyšší súd krajin­skej obrany o'dvrhol. 20. novembra 1916. Teraz, už v novom roku, boli Jeho Veličenstvom omilo­stení tak, že miesto smrtného trestu dr. Kramář dostal 15 rokov žalára, dr. Rašín 10 rokov, Čer­vinka a Zamazal po 6 rokov žalára.

ŕ

Domáce zprávy. 11. januára.

Sněmová oppozícia neprestáva brojit proti Tiszovi.

V svojom »Magyar Hirlape« Andrássy chválľ že sa v Rakúsku utvorila silná vláda. On že si vždycky žiadal, aby v Rakúsku bola silná vláda, aby mohla pinií svoje úlohy. Bolo by vraj ne­šťastie, keby tohto času zodpovědnost padala len na uhorskú vládu. »Len silná rakúska vláda môže obstát v tých obrovských rakúskych problémoch, ktorých rozriešenie môže účinkovať i na Uhorsko — ako je na pr. česká otázka. Vždy som pova­žoval za potrebné, aby uhorská ústavnost bola v rckúskej ústavnosti doplnená, pritom za sve­tovej vojny pokladal som za nedobrú vec, že ne­bolo možnosti počut v parlamentoch ministra za­hraničných diel. Isté, že je zmena tohoto stavu po­merne zmenšila Tiszovu moc v monarchii.

Včera na sneme ministerpredseda predložil návrh zákona, ktorým zvečni sa pamiatka nebo­hého kráľa.

Keď minister vnútorných diel predkladal návrh zákona o pamiatke hrdinských vojakov, gróf Teodor Batthyány zvolal: »Všeobecné volebné právoI«

Štefan Rakovszky poznove zaznačil svoj návrh

o volebnom práve vojakov, bojujúcich v terajšej vojne.

Proti barónovi Gabrielovi Danielovi, bývalému ministrovi a teraz podpredsedovi vládnej strany, oppozicia vykutila, že u vojenského ministra Vil-helmovi' Sebastianimu konal vojenské liferantstvo. Konal ho vraj za 300.000 korún.

Vec Sebastianiho u vojenského ministerstva bola záležala, barón Daniel vtedy sa podujal, že ju vykoná. Vyšlo na javo, že v ministerstve šéf sekcie Jerzabecki povedal Sebastianimu tieto slová:

»Jeho excellencia pán minister Krobatin dal ma zavolat k sebe, aby som preskúmal vašu vec. Povedal mi pán minister, že bol u neho vo vašej veci barón Gabriel Daniel, ktorému — ako ja znám — vy sľúbili ste 300.000 korún. Upozorňujem vás, že jestli je vaša vec slušná, nepotrebujete intervencie vysokých pánov. Slušnú my vybavíme i bez takej intervencie. A už nám je primoc toho, aby v takýchto veciach vefkf páni chodili k nám.«

»Magyarország«, orgán Károlyiho strany, v tejto nepeknej veci každý deň vie niečo nového.

BESEDNICA. O kráse a zdraví.

Keď človek predtým, kým sa chodievalo v auguste na shromaždenia, prišiel do Martina, prvé, čo mu vzbudilo pozornost, boly pekné slo­venské dievčatá. Keď sa v prvý večer pri diva­delnom predstavení zdvihla opona, človek ťažko zdržal výkrik: »AhI«

V utešených krojoch rad mladých dievčat. Hádam boly tie kroje len na nich také pekné — ale dievčatá boly krásne. Líčka ružové, postavy štihlé, biele zúbky ako perličky, človek mimovoľne vzdychol:

»Chvala Bohul krásna je tá naša mládeži* A potom na bále, a pred zábavou, a na vychádzke pod Stráne — všade pekné, zdravé, mladé diev­čatá. V niektorý rok až ťažko bolo posúdiť, ktorá je najkrajšia?

A to bolo tak, čo raz som prišla do Martina, vždy ma prekvapila krása nášho dorastu. Zo vše­tkých slovenských krajov sa tam sišly naše devy, od Tatier až po Báčku, aby sme aspoň raz do roka i my mali spoločenský život.

1 toto zničila vojna. Už tri roky sme sa ne-sišli. V lete budú tri roky, čo sme nevideli našej dievčenskej mládeže, na ktorú sme a môžeme byť pyšní.

Oh, slovenské dievčatá, kedy vás zasa uvi­díme?! Kedy sa potešia naše oči a srdcia nad

Z mojich veršov. M. Bázus.

Novoročná modlitba. Hospodinel

Z hmiel svit prvý vstáva, rumencom — hľa, nezažiaria zore nad Kriváňom bielučkým a snfutným, nové slnko nepobozká rieky, mestečká a viesky osiralé, ani oči moje nepofúbi, ktoré — po ťažkých snoch — mdlé a slabé prosia dnes — oh, úpenlivé prosia... — Hospodinel túžby moje poznáš, vidíš stúpať pary z útrob mora: mnoho ich je., mnoho., mnoho., mnoho., ale jednak dovoľ nehodnému služebníku pár slov poníženýchl — Rozptýľ tie hmly, nechže zžiaria zore nad Kriváňom bielučkým a smutným, nechže slnko nové bozká rieky, mestečká a viesky osiralé, poľúbiac i moje smutné oči, ktoré jak dve hviezdy zaskvejú sa ďakujúc ti vďačne... vrúcne... vrelo... — Nuž a žehnaj i tej mojej piesni, by som vedel tešiť rodné srdcia, mocne spievať — že nám zhynúť nedáš, ale zdvihneš roh náš — iste zdvihneš v novom roku . . Hospodinell Amen.

I/I. 1917.

Rozvravte sa znova! Bralá naše, vzrastie z rodnej pôdy, kedys' hlučné (dnes však — po ozvenel) bralá%naše, čo ste také nemé?

čo ste také nemé?? Prv — hoc ste i neovládly blesky, ale hlas váš čistý bol a rezký, keď kto zvolal na doline — zaraz odbily ste, znásobily náraz zvukov., všakver? rozvravely ste sa .

vašou krásnou mladosťou? I my sme tam bývaly za mladi, i náš životný román sa tam odohral, — kedy uvidíme zasa vás?

Niet odpovedi na otázku, kedy to bude; ale raz to predsa len musí prísť; a vtedy s radosťou uvidíme zas, čo i teraz vieme: že je slovenská rassa pekná, nevyžitá, zdravá — či v ľude, či v intelligencii. '

Na Rimanov našej doby sa vraví, že sú pekní, ale Rimanky — nie; zato sú Španielky krásné, a mužskí nie. Že je Parížanka nie pekná, len sa zdá ňou byť, to všetci vieme.

My Slováci máme veľký kapitál krásy a zdravia; teraz ide o to, udržať tento kapitál a pri­spieť k nemu, nestroviť ho; lebo po vojne nastane nová, tichá a dlhá vojna: ktorý národ bude mať najviac silných, zdravých detí! V ktorom národe bude treba viac kolísok, ako truhiel, tomu národu patrí budúcností

Až sa to zdá podivným, že osud, budúcnosť národa leží v rukách zdravých, silných, mladých dievčat, ktoré budú povolané, keď sa vydajú, da­rovať národu nových bojovníkov.

Lenže ktoré dievčatá budú povolané k tomu? Nie najbohatšie, ale najzdravšie, — tie, ktoré prí­roda stvorila k tomu, aby sa staly manželkami a matkami čím viac zdravých detll

Preč s falošnou haneblivosfoul My potrebu­jeme tak silnú novú generáciu, ako každý národ; ba viac: lebo sme malý národ. Slaviani sú mnoho­detní, a beda tomu národu, kde sa ženy boja detí.

a dnes?... Ticho!! slovka neozve sa, či kto hanu kydá, či kto chváli... Bralá naše, snáď vás začarali, a či vás des skľúčil, že sa vzňala nad dolinou búrka nebývalá rozvztekliac tok krotulinkej riečky, zdruzgnúc v drieku nanajkrajšie smrečky, rozmetúc i striech pár — strach vás jíma? a či ochroměl cit, či snáď vina, že duch trpel, až ste — dokonaly?? Bralá naše, precitnite — z diali heslo žitia nového sa nesie, stíchne búrka, v dodrúzganom lese sadienka sa ujme .. už i vzchodí, nádej verných vzklíči z rodnej pôdy: nezhynie, kto sám sa nepochová... Bralá naše, rozvravte sa znova!

rozvravte sa znova!! 2/1 917.

U krbu. Oj, rúčky, rúčky, mäkkunké rúčky, oviňte hlavu po fahulinku... po tichučký! — Nesiete tepla v chvíľku pravú: poličky ostrý mráz mi spína, a zima v srdci... zima... zima, bo z mnohých očú, ktoré stretám, ak šľahne teplo — iba kde-tam lúč . . dva.. • i tie sa ľahko lomia, keď hľadím ľuďom do svedomia za čas i chvá iac, jak svet žiada .. no, zbridf sa to — kameň padá, a zgigne húska čierna. . biela, viac nezrúc na mňa, ako zrela, a jestli neujme aj z úcty, však jakživ mi to neodpustí, aj márne sa ja myjem... bránim, že veď to mojím povolaním — je veta!!. . Ešte Bohu chvála, že mám krb, na ňom ohník sála, i očká mám, čo uveria mi, že nie som vôbec dáky planý, i rúčky mám, čo milovane mi uložia skráň v mäkké dlane, v nich cítim tiecť krv teplú., žhavú.

Oj, rúčky, rúčky, mäkkunké rúčky, oviňte hlavu... a ja vás zľúbam..

9/1 917. po tichučký!

Kronika. — Piata vojenská pôžička. Upisovanie na

piatu vojenskú pôžičku v ĚRiorsku je zakľúčené. V Báčke v Subotici podpísali bezmála 20 millionov korún, v Novom Sade 18 millionov, v Miškovci vyše 13 millionov, v Trenčíne 10 millionov korún.

— Najvyššia cena šusterskej roboty. V Päti-kostoloch mestský magistrát dostával žaloby na šustrov. Keď si obecenstvo horko-ťažko opatrilo podošvy, šustri za svoju robotu brali takú ne­svedomitú cenu, že v celom meste bola z toho rozhorčenost. Mestský magistrát uznal teda za potrebné ustanoviť najvyššie ceny Obuvníckej roboty.

— V kostoloch pokrytá živnosť. V Šarkade, v Biharskej stolici, vojsko pri rekvirovaní malo

Úžasné konzekvencie toho vidíme vo Francúzsku V Amerike sa utvorila liga, ktorá bojuje proti tomu, aby nevyšli na tie isté chodníky, ako Fran cúzsko.

Krásne mladé dievča je niečo utešeného, ale pekná mladá matka so zdravým malým deckom je ešte krajší obraz. Lebo dievča je len sľub; žena s dieťaťom je splnenie sľubu.

A' každý rozumný, mladý mužský nech myslí pri ženbe nielen na účastiny a sporiteľničné vklady svojej budúcej, ale i na to, aký kapitál telesnej sily a zdravia mu prináša do manželstva...

No a krásy... Základ krásy je — zdravie Slovenské dievčatá, vám patrí dnes moje

slovo. Usilujte sa byť zdravými — a budete i pekné! Viem, že každé dievča túži za svojou krásou,

veď je to najprirodzenejšia jej túžba. Len cesty ku kráse sú často nie pravé.

Ničoho netreba, len vrátiť sa k prírode. Ne­bojte sa slnca, povetria; nebojte sa fyzickej práce, pite mlieko, a nie kávu, čaj, alebo víno, choďte zavčasu spať, umývajte sa denne ráno a večer, kúpajte sa, robte dlhé prechádzky na čerstvom povetrí, športujte, korčuľujte sa, hrajte sa s ka­marátkami na loptu — nemusí to byt na tennise, — nejedzte ostrých jedál, ani moc mäsa, žite proste, chráňte svoju fantáziu od mrzkých obrazov, cvičte si telo gymnastikou a plávaním — a budete pekné.

A toto je najmodernejšia a najistejšia cesta ku kráse.

'

f

;

podozrenie, že zbožie ukryli i do kostolov. Poručík Selecký so svojimi vojakmi išiel najprv do kato­líckeho kostoľá; tam pod Svätým Hrobom našli šesf vriec kukurice. Tiež pod bajonetmi išli potom do kostola kalvínskeho, v ktorom pod organom našli päí mier pšenice. Farári, katolícky i kalvínsky, osvedčili, že oni o veci nemali vedomosti.

— Nemčina rečou diplomatickou. Predsed níctvo nemeckého spolku na ochranu jazyka sa usnieslo požiadať ríšskeho kancellára, aby pri rokovaní o pokoj užívala sa len nemčina, a aby ani jedna reč nepriateľov nebola pripustená.

— Výstavka obrazov zhorela. V Santandere v Španielsku oheň zničil výstavku obrazov. Zni-iené sú vraj obrazy Velasqueza, Murilla, Van Dýka a Leonarda da Vinciho, i veľká sbierka vzác­nych kníh.

— Advokáti na Morave. Koncom minulého roku bolo na Morave 398 advokátov. V samom Brne bývalo ich 117.

— Závadné knižky. V Čechách krajinská rada nariadila vylúčiť zo školských knižníc všetky spisy J. S. Machara, ako i Temno od Aloiza Jiráska a jeho rozličné iné spisy o husitskej dobe.

— Koburgovské hory v Uhorsku. Banka u-horských producentov dreva nadobudla si právo na využitie Koburgovských lesov v Uhorsku. Drevo, ktoré takto bude speňažené, cenia na 30 millionov korún. Tomu k vôli banka zamýšľa utvoriť zvláštnu Ačastinársku spoločnosť.

— Nový vynález Marconiho. Marconi vynašiel bezdrôtové telefonovanie, ktoré umožňuje dávať hovorené rozkazy s lodi na loď. Prístroj účinkuje na vzdialenosti 30 námorných míľ v staniciach, ktoré majú sťažne aspoň 30 metrov vysoké.

Kobylky v Argentíne. V Argentíne je toho roku hrúza kobyliek. Pomáhajú'si proti nim jedo­vatými plynmi, čo sa naučili z europejskej vojny. Chlor pomáha najlepšie. V chvíli keď sa mračná kobyliek spúšťajú na zem, privítajú ich chlorovými parami. Kobylky popadajú mrtvé.

Slovami Krista žijúci. (Dokončenie.)

A Kristus radom ponavštievoval tý. cimi očami, a Magdalena i čez diaľku duší.

Vzblklo jedno karbunkalové oko a§£ajdvalo sa: — Žížnim! Kristus nakrnul sa nad ním, perám

jeho pier a bdiace oko sa zavrelo. Posledný v reťazi vystrel ruku, aby u

jivšieho sa vtiahol do svojho šíku. A kdesi zas zavznel akýsi hlas: — Mať moja... Ó . . . len mať moja. . A Kristus ukázal na královnu, ktorá bola jeho

matkou, čo zaraz za nim nasledovala v reťazi, držal ju za ruku, jej plášťom zakryl plačúceho a povedal:

— Ajhľa, tvoja mať! A posledný v reťazi zasa vystrel ruku. Ticho preriekol akýsi hlas, ako lúč na vlnistej

vode: — Samotný som žil, bez matere, bez domu.

Samotný som umrel! A Kristus sa ozval: — Ešte dnes budeš so mnou v raji. Posledný v reťazi zasa vystrel ruku. Žeravé oko sa iskrilo: — Vždy som bol tvoj. V živote stál

stupňov tvojho oltára, a teraz, Bože môj môj, prečo si ma opustil!?

dotŔnuI^^-

A kustos sa neozval, len objal svojho sluhu, ako tešiaci sa, blažený kráľ dávno očakávavého svojho druha kráľa.

A posledný v reťazi vystrel ruku. Reťazový pochod sa vzdiaľoval. Duša slov natoľko zatíchla, že ich už Magda­

lena neslyšala. A duša toho v sivom obleku sa opýtala: — Poznala si ich? Magdalenina myšlienka odvetila: — Áno. Tá staro*STará legenda. Že človečen­

stvo obťažuje ešte pamiatka odvekej kliatby. Ale Aristos ju sníme s neho. Za každých sto rokov side na zem, v núdzi a trápení ohláša potešujúce slová, a keď sedemkrát sedemdesiatsedem ráz vypovie slová, upravené na lotra, kliatba zmizne.

Sivý pochod kývnul: — Vaše legendy sú pekné, ale my ich už

nepoznáme. My už nepoznáme zeme a stoletia. Čo je nám priestor, čo je nám čas 1 My len pravdu poznáme v ktorej sme a ktorá je v nás. A naša pravda je Kristus!

Magdalenina duša zas sa opýtala: — Nuž- kto sú títo? Svätí? A ukázala na dlhú reťaz. Ten v sivom rúchu

zas zapieral: — Neni sú tu svätí. To sú vyvolení mučiaci

seba. S ktorými Kristus podelil poslednú kvapku kalicha olivetského. Dal im pocítiť trpkosť svojho pohára a ťarchu svojho kríža. Slovami bolestného Človeka hovorí k nim i oni k nemu. Oni sú žijúci slovami Krista. A že blízko boli ku Človeku-Kristovi, i Boh Kristus je blízko nich. Po smrti dotiaľ budú bdieť, kým ich Kristus svojím bozkom a svojím slovom ku sebe nepozve, a vtedy ten posledný v reťazi podá ruku novoprichodiacemu. A keď po uplynutí časov reťaz bude doplnená, posledného zasa Kristus chytí za ruku a bude hotový najkrás-nejší ruženec božského čela, veniec bezmenných mučeníkov.

Kým ten v sivom obleku hovoril, reťazový pochod čo raz sa vzdiaľoval

Na kraji lesa zastal. Ale prvej, nežli by sa bol pohrúžil do mimozemskej, smutnej, čiernej noci, Kristus sa obrátil a pozdvihnutou pravicou kývnul

roti dvom cestujúcim. otom spolu so sprivodom zmizol v hmle. .agdalena pozrela na toho v sivom rúchu,

kťóŕetí© tvár bola zduchovnele blažená, ako tých druhých ležiacich sôch. A jej myseľ sa spýtala:

— Teba volal? ten v sivom rúchu odvetil:

Mňa nevolal, lebo ja súm už u neho.

A keď Magdalena zavrela oči, zasa stál vonku na tmavom, cudzom poli, Kristove ústa náhly sa na jej čelo a posledný v reťazi oproti nej vystrel svoju ruku. — Preložil: J. Gr. Orlov.

som u , Bože

Telo mladého dievčaťa musí pracovať — to je tajomstvo krásy, no nie v zaprášených, bezvzduš­ných kancelláriach, ale doma, pri rodičoch, v ku­chyni a v domácnosti; tu kvitne krása.

Miloská Venuša, tento ideál všetkých časov a všetkých dôb, nikdy nemala mídra na sebe. Ale zato plávala v mori, gymnastizovala, ležala na slnci, a povetrie previevalo cez jej ľahký odev. Ktoré dievča by sa opovážilo povedať, že je takej hrdej krásy, ako bola ona?!

A Venuša Kapitolská? a Medičejská? Čo obdi­vujeme na nich? Utešené, zdravé, silné a pritom krásné telo! Lenže príroda dá len základ, človek musí ten základ vyvinovat!

Preč u mladých dievčat s vysokými goliermi, preč s mídrom, dlhými a úzkymi sukňami vyso­kými opätkami! '

U nás sa nekladie dosť veľká váha na telesný vývin našich dievčat. Hodiny a hodiny strávia pri »ručných prácach« — a tu musím výčitku robiť materiam, že to dovolia.

Mladé dievča nech sa naučí šiť, štopkat, čo je v domácnosti treba, ale — pre Bohal netrápte p n nevkusnými zbytočnými »ručnými prácamil« Pošlite ich v zime sánkovať, ródlovať, postavte ich na ski (vrav: ši), kde je to možné, a prídu vám nazad s červenýma lícami, zdravé, veselé, s úžas­ným hladom — samý život, samý kvetl

A netrápte ich »cvičením« na klavíri. Oby­čajne po viacročnom učení nevedia niečo korrektne zahrať; teda len opravdivé hudobné talenty nech sa »cvičia« na klavíri.

Ostrý hvizd samochodu. Magdalena zdvihte hlavu so stola. Svetlo slnka

oslepovalo jej oči a ruku strieškou podniesla ku čelu. Pred ňou stála mať:

— Zaraz, mamička drahál Hľaď, zasa som zaspala. Nemôžem za t o . . . Ale sa soberám a ak chceš, zaraz môžeme odísť.

Magdalena sa divila, že mať nemá kárajúceho slova. Potom zbadala, že mať v ruke drží akýsi list Len na list pozerala, a nie na trasúce sa mat­kine pery. 1 pučúvala:

— Vidíš, Magdalena, ja som vedela, že Im­rich. . čo som yše hovorila o ňom.. .

Magdalena zatvorila oči a tak hmatala za listom.

A len jedno slovo mala, zvonivý, čistý výkrik: — Dokonané je! Jej mať sa nazdávala, že Magdalena jej vetu

završuje a divila sa, že na tvári nebolo jej, ani stopy po starom, ustatom zúfaní.

A v lete ich pošlite von — neľutujte toho času — nech idú do poľa, nech behajú, skáču, ak sa im chce; nech robia poľnú robotu, nech pracujú v záhrade, — len nech nehltajú pri zlom svetle alebo potajomne knihy, ktoré rozbúria ich fantáziu, alebo im dajú falošný obraz života. Nech nosia v lete ľahké šaty, a nebudú sa ponosovať na »prechladnutie« a nádchu. Nech žijú s prírodou a v prírode, a uvidíte osoh takej výchovy 1 Nebudú zvädnuté, bledé, zunované, nebudú túžit len za zá­bavami. Ale zato dovoľte im i zábav, lebo „mladosť neni staroba* — a čo je mladé, nech je mladým; nič nebolí vo vyššom veku tak, »ko zle strávená mladosi! Aký krásny pohľad, keď tancuje pekné, zdravé dievča. Tá harmonia, tá grácia pohybov, to absolútne panovanie nad telom svojím.

Takto vychované devy sú potom obyčajne duševným a etickým ideálom: absolútna povedomá čistota tela a ducha... A za takýmito dievčatmi túži každý národ — a tým viac taký malý, slabý národ, ako sme myl

Každé slovenské dievča, ktoré sa nevydá za Slo­váka, ale iného, znamená pre nás ohromnú ztrátu; lebo to znamená, že celú rodinu, a kto vie, akú výtečnú rodinu, sme ztratili. My musíme dbať o to, aby sme mali čím viac slovenských domácností a v detských izbách čím viac vese­lého detského kriku. Lebo keď je tam ticho, to znamená pokoj hrobu, nenapredovanie; naše dievčatá by malý čím viac zostávať v domác­nostiach, lebo my potrebujeme gazdiné, domáce panie, a len potom úradníčky, učiteľky atď. A tu

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Slovenské peňažníctvo v roku 1916.

Ťažko je vlastne o našom peňažníctve niečo písať, lebo minulého roku nedotknul sa temer nikto tohto predmetu- Nikto nikde nás s ním neobznamoval, nečítali sme nijakej úvahy ani o celkovej situácii spoločného peňažníctva, ani o jed­notlivých ústavoch. Naši odborníci zamlkli a ne­vieme, v akom položení sú naše ústavy, podniky a hospodárstva.

Jednako možno všeobecne pozorovať v našich peňažných ústavoch veľký príliv, malý odbyt a s týmto spojený veľký prebytok peňazí. Je to prirodzený následok dlhej vojny. Krajina potrebuje k vedeniu vojny všetky možné suroviny a pro­dukty prírody i obecenstva pre vojsko a vojnu samú. Za tieto produkty a suroviny obecenstvo dostáva protihodnotu v peniazoch, čím nastáva za takú dlhú dobu v obecenstve veľký prebytok peňazí, tým väčší, že sme od cudziny izolovaní a odkázaní výlučne na zásoby domáce.

Ale abych sa pridŕžal len nášho peňažníctva, musím povedať, že tieto prebytky peňazí u obe­censtva tečú v prevažnej väčšine do ústavov a ústavy preto tiež pracujú s veľkým prebytkom groša, ba skoro bych povedal, nepoměrný príliv groša robí im už ťažkosti. Nevedia, čo si počať, kde umiestiť groše, práve tak, ako nevedeli v ro­koch 1911—12, kde a ako si peniaz opatriť, ked bola veľká poptávka so strany obecenstva.

Pomáhajú si i snížením úrokov od uložených peňazí, lebo samy nemajúc možnosti ich výhodne uložiť, by zrovna doplácaly na ne; no neobránia sa predsa týmto spôsobom, lebo obecenstvu pe­ňazí stále len přibývá a odnesie ich predsa, čo i na menší úrok, ako na doterajší, do banky na zúrokovanie. Tento spôsob teda veci nepomôže, ebo peňažný ústav nesmie snižovat úroky od vkladov prípadne až na nullu, lebo mu nesmie byt záujmom znechutiť si obecenstvo, prípadne zbaviť sa ho.

Akým iným spôsobom by sa mal vyvážiť tento tak veľký nepomer, je ťažko povedať a vzhľa­dom na neurčitú budúcnosť nemožno nič určitého pre budúcnosť narádzať. Zaiste i našich finanč­níkov hatí nepredvídateľná budúcnosť v akých­koľvek podujatiach a nevedia, ktorým smerom sa vrhnúť, ale jednako možno im azda vytýkať, že sú trocha nehyonf a tým, že nepodnikajú ničoho, vyvolili si zo zla čo najhoršie. Nehýbeme sa, ne­opovážíme sa do ničoho, neurobíme samostatne nového kroku. To iste každý uzná, že kto dnes

mi prichodí na um, čo Goethe vravel k svojmu Eckermannovi o tomto temate: »Ako keby mala láska do činenia s rozumom! U mladého dievčaťa milujeme celkom iné veci. Ľúbime v nej to, čo je pekné, mladistvé, žartovné, prítulné, milujeme jej povahu, jej chyby, jej kapřice, — ale neľúbime v nej len jej rozum 1«

Nechcem, aby si naše mladé dievčatá myslely, že Goethe mal úplne pravdu; — on i rozum ľúbil u svojej Christiany Vulpius, no a Frau von Stein bola jeho najväčšia láska. Každý mužský neni Goethe, ale každý mužský sa rád díva na pružnú, švižkú, zdravú peknú postavu mladej devy. Ak je k tomu čerstvá, veselá, zdravá a dobrá gazdiná, tak to ešte viac účinkuje, chvála Bohu! ako naj­krajšia strana gruntoknižná...

Oh, slovenské dievčatá — pripravujte sa usi­lovne pre svoju budúcnosť: buďte zdravé a pekné! Povážte, že chlieb zamiesit je o moc zdravšia a lepšia robota, ako sedieť po kancelláriach a že byt dobrou gazdinou, vedieť si veci podeliť a roz­deliť je viac hodno, ako všetky kursy sveta.

Lebo príroda sa strašne pomstieva. Ona stvo­rila ženu za manželku a matku, a beda ked z ne­pochopenia alebo iných príčin nedosiahne svojho cieľa...

Užitočným členom ľudskej spoločnosti byť je vždy možné; ale najkrajšie je predsa, a nech to zostane navždy cieľom a túžbou našich dievčat: byt manželkou a materou! N.

stojí majetkové na tej číslici, na ktorej stál i pred vojnou, nepokročil nič, ale upadol a schudobnel veľmi. Mali by sme premýšľať s zosilňovaní a rozmnožovaní našich ústavov a podnikov, v kto­rých by sa dobre uložily terajšie prebytky.

Vid'me príklad na peňažníctve Uhorska. V mi­nulom roku vznikly v Uhorsku 183 nové akciové spoločnosti oproti 86 novým akciovým spoločnostiam v roku 1915. Súhrnný akciový kapitál týchto činí 233,609.000 korún oproti 43,617 000 korunám roku 1915. Akciový kapitál už jestvujúcich spoločností (ústavov) rozmnožil sa o 278,908.850 korún oproti 82,443.325 korunám; súhrnné čisté zvýšenie ak­ciových kapitálov peňažných ústavov Uhorska (po odrátaní ústavov likvidovavších a zaniknutých) činí 4754,830.480 korún oproti 56,972.400 korunám; v roku 1915.

Vzrast roku 1916 oproti 1915-mu roku je vyše deväfnásobný. Vidíme tu pri zakladaní a rozmno­žovaní kapitálov peňažných ústavov Uhorska veľké vzplanutie, ohromný rozmach, ale slovenské pe­ňažné ústavy stoja s akciovým kapitálom na tom samom mieste, kde stály ešte v 1913. Ako veľmi by sme potrebovali väčších ústavov! —

Tiež pozoruhodný- úkaz je podnik Peštianskej maď. obchodnej banky, ktorá zakladá s 20 milli onmi korún peňažný ústav pre záujmy hospodár­stva. Ústav tento postavil si za cieľ zvýšiť hospo­dársky úver k vôli intenzívnejšiemu obrábaniu zeme, prenajímať a ďalej do prenájmu dávať veľké tisícjutrové majetky, zariaďovať príkladné hospo­dárstva atď.

Bolo by treba rozmýšľať o nejakom obživení nášho peňažného trhu a hospodárskeho života.

tk

Spolkové zprávy. M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n o s ť .

Poslali pt. pp.: Soběslav Sobek: koral a dve mušle. Ján Šúr: cigánsku knižočku »Le Devleskero

Čavo.« Michal Vyšný zo Sokolč: Urbár osady Kom

jatnej1. Eva Kasanická zo Sokolč: starobylú šatku a

krambličku. Ján Országh: sedem vojenských odznakov.

V. Vraný tajomník.

K n í h t l a č i a r s k y úč. s p o l o k v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

prijme na stálu prácu

IMF* sadzača. " 9 1 Miesto treba nastúpiť hneď.

• 11111111111111111111111111111111111111

Úradníčka hľadá

g čistotné dievča,! B vo varení úplne zbehlé. H

Hlásiť sa môže i vdova. Dobré, stále miesto. Plat dľa dohovoru. • • Oľga Gabrišová, Námestovo, (Oravská stolica).

HBHHSBBSIBIBSBHBHBHS

Pre každého potrebnou knihou je

Ĺudová zdravověda Napísal dr. V. Šrobár.

Formát 8°, strán H69ps 8(5 rozličnými vyobra­zeniami. Dielo vydalo dolupodpisaué n^klada-t-Mvii. Cena broš. výii»ku K 3 60, vinz.Ké'ŕ.O, poštou o 20 hal., rekommaudovunc o 40 h. viac.

Dr. Vavro Šrobár sobral v tejte knihe so zreteľom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vedieť každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek zdravie vo všetkých ne­

prajných okolnostiach neporušené zachoval.

OBSAH: Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šat­stvo. III. O vode IV. O pôde. V. O výžive a po­krmoch. VI. PrÍDytok. VII. O osvětlovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej dospe­losti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

I UPOZORNENIE. Následkom zdraženia materia- j j lov počítame teraz každd väzbu o 80 halierov i

viac, aKo je horeudaná normálna cena.

Objednávky vybavuje:

Kníhtlačiarsky úč . spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Kníhtlačiarsky účast, spolok • Turčianskom Sv. Martine

odporúča pozornosti veľacteného obecenstva svoju m o d e r n e s na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIÄREŇ. Akékoľvek knlhtlaciarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhptovi vkusne

a za mierne ceny.

•r

1

E níhilačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine z =

vydal a odporúča

nasledovné knihy: Sobrané Diela Sretozára Hurbana Yajanskébo.

Vychádzajú vo sväzkoch 15— 30-hárkových. Dosial vyšle 12 sväzkov; ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jedno­tlivých sväzkov g udaním obsahu a cien dla nášho so-znamu kníh.

Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. tíväzok Ĺ Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 2-40

viazaný so zlatorezom Sväzok I I Oddiel lyrický. Druhé vydanie Brošir.

viacaoý so zlotorezom Sväzok III. Oddiel epický. Broširovaný . . . .

viazaný so zlatorezom Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný

viazaný so zlatorezoírs ..

3-60 4 — 560 4 — 5 60 3 — 4-20

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch J5—20-hiukových. Po­drobný seznam dosial vyšlých 5 sväzkov s uve­dením obsahu dla nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých aväzkov: broširovaných viazaných

Prostonárodné slovenské povesti. Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu

Quo

E

• I H l f f f l I • • • • • • « • • • • * > • * • • •

Hľadáme perfektnú T slovensko - maďarskú

|korešpodentku| s viacročnou praxou.

4 ^ Nábidky s udaním nárokov adressovať:

J Zemskej průmyslověj banke v BUDAPEŠTI, V., Ferencz-József tér 6.

SvrMavosf, prašinu, výsypy $ najúčinlivejšie odstráni »Počerná masf«

(»Barna zsir«.) Malý téglik K 1.60; veľký téglik K 3—; rodinná dávka K 9'—! S návodom o upotrebovaní. Objednávky adresssujte:

Dr. FLESCH E. »Korona«-gyógytára, Gyór/14. I

Zo Španielska. z á p i s k y o © s t o v e t 1 : © r & K o r n e l a S t o d o l u .

Formats*, C ť u a K j poštou o 5 halierov viae, strán 68. LJ_

Dostať i každom kníhkupectve i u vydavateľa

Kníhtlačiarskeho úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n ©

( T u r ó c z s z e n t m á r t o n ) .

V a d i S r Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewiczs. Preloíil Pavel Halaša. Tri sväzky s krásnymi itlusiiác.anii Broäirované . .

viazané

Spevy Sama Chalúpku, strán íeo, 8°. Ceuii broširovanéuo výtisku

viazaný v plame so zlatorezom

Sládkcvič Andrej: Spisy Básnické. S ÍÍÍOK L broširovaný .

viiuaný . » . . . . -Sväzok II. broširovaný . •

viazaný B o t t o J á n : S p e v y , s podobizňou * životo­

pisom. Tretie vydanie. Brošir. vo skvostnej väzbe

K o t l í n . Komán od Svetozára Hurbana Vajanského. Broširovaný

viazaný

P r o t i p r ú d u . Román od Eleny Maróthy Soité-szovť). Broširovaný

viazaný

V a l g a t h a . Historická poves! od Ľudovíta Kubé-uilio. Cena

V s k u t o č n e j s lužbe, povesť od i. N. PO-iíipenka. ľ/eložila Bohdana Škultéty. Cena . .

S l o v á c i . Vývin ich nArodhého povedomia. Na­pínal Julius Botto. Sväzok I. (rozobratý). Sv. IL

2-— 3-20

4SO

„ 9 — ,. 12--

1-50 2 50

160 2 80 2-— 3-20

240 4-20

4 — 5-50

Cena

I. S. Turgenev: Zápisky poľovníka. Broširované Viazané

Z á b O r s k ý J o n á š . Nákres životopisný. Na­písal Ju ius Botto. Strán 72, 8*. Broširovaný , .

K a r o l K u z m á n y . Pamätník na storočie jeho narodenia. Sošit L Cena

M a i k o t e n t i . Historická povést od Samuela Tomášika. Cena

T r e n č i a n s k y M a t ú š . p0ve»ť od Viliama Paulíny Totha. Otrna

R o m á n o v á Bibl iotéka. vyšiy s ročníky po 7 sväkov, obsah jú hlavne preklady diel popredný;h inoreói vých spisovateľov. Podrobný

a ceny jednotlivých sväzkov dla nášho

3 —

. - »

1-80

3-60 4 60

„-•60

» 1—

, — M

. - •€0

SO?. M i l l II

sozua'nii kníh.

Rozširujte Mroilnie Noiiny!

P O S p O l i t é Č í t a n i e . Sbierka lacných pouč­ných spisov.

Sošit I. Slovenské Memorandum r. 1861. Napísal Jozef Škultéty. Formát 8°, str. 64. Cena . . .

Sošit II. Michal M. Hodža. Životopisný nákres. Na stororn í pamiatku jeho narodenia napísal Juliua Botto. Formát 8°, strán 68. Cena

Sošit III. Zdravotníctvo v rodine. Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena

Sošit IV. Hospodárska čítanka. Diel prrf. B po­dobiznou Daniela Licharda. S bohatým obsahom poučných článkov. Strán 164. Cena

Sošit V. Slovenská otázka od kone* 18. letia. Napísal Stefan M. Daxner. Cena .

40 kal t 60 hal.

40 h*l

K 1 -

80 h*i.

• I . t Následkom zdraženia materiálov U p 0 Z 0 ľ n 6 n i 6 ! počítame teraz každú väzbu

o 80 halierov viac, ako sd horeudané normálne ceny.

Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku velký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadame pošleme hocikomu zdarma a franko.

^ ei o b s a h i n z e r á t o v r e d a k c i a n i e j e z o d p o v e d n á .

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavatel: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine,