Techniky urgentnej zdravotnej starostlivosti - E-learning SZUelearning.szu.sk/repository/6._UZS_FINAL2012.pdf · Techniky urgentnej zdravotnej starostlivosti Program rozvoja SZU Moderné

Techniky urgentnej zdravotnej starostlivosti

Program rozvoja SZU

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť

Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Bratislava, SZU, 2012

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

2

Recenzoval: Dr.h.c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc doc. MUDr. Milan Májek, Csc.

Zostavovateľ: PhDr. Zuzana Rybárová, PhD. Autorský kolektív PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.

Bc. Alena Dudeková

PhDr. Jana Michňová, PhD.

Bc. Peter Porubský

Učebné texty sú určené študentom študijného programu Urgentná zdravotná starostlivosť

Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej

univerzity. Učebné texty boli pripravené v rámci operačného programu Vzdelávanie - projekt

Program rozvoja SZU.

ISBN 978 – 80 – 89352 – 62 - 3 EAN 9788089352623

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať do

informačných systémov a ani inak rozširovať (elektronicky, fotografickou reprodukciou

a pod.) bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov autorských práv.

Publikácia neprešla jazykovou korektúrou.


3

Predhovor

Urgentná zdravotná starostlivosť je odbor sa zoberajúci sa poskytovaním prednemocničnej

starostlivosti, ktorá zaisťuje základné liečenie náhlych chorôb a poranení. Správne poskytnutá

prvá pomoc u naliehavých stavov môže odvrátiť vážne ohrozenie zdravia, alebo aj smrť. Pre

tieto ciele musí byť zdravotnícky záchranár dôkladne pripravený po teoretickej, ale aj

praktickej stránke.

Učebné texty Techniky v urgentnej zdravotnej starostlivosti sú koncipované podľa aktuálnych

trendov používaných v prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. Obsahujú výber základných

informácií, organizácie práce v záchrannej zdravotnej službe a techník používaných

v urgentnej zdravotnej starostlivosti vrátane špeciálnych techník, ktoré sú súčasťou

záchrannej zdravotnej služby a ktoré musí študent bezpodmienečne ovládať.

Texty obsahujú úvodnú kapitolu venovanú organizácii práce zdravotníckeho záchranára

v záchrannej zdravotnej službe so zameraním na hygienicko-epidiologický režim a

bezpečnosť záchranárov. Nasledujúce kapitoly popisujú technické postupy zdravotníckych

záchranárov pri jednotlivých naliehavých situáciách, ktoré sa využívajú pri poskytovaní prvej

pomoci, ako aj imobilizačné techniky, monitorovanie vitálnych a fyziologických funkcií.

Úlohy na záver každej kapitoly poskytujú dostatočný priestor na tvorivé myslenie a aplikáciu

teoretických poznatkov do klinickej praxe každého študenta.

Didakticky nadväzujú na učebné texty Techniky ošetrovateľstva a tvoria súčasť komplexnej

inovácie vyučovania predmetu Ošetrovateľské techniky v odbore urgentná zdravotná

starostlivosť.

Učebné texty boli pripravené v rámci operačného programu Vzdelávanie - projekt Program

rozvoja SZU. Vďaka realizovanému projektu majú študenti k dispozícii aj nové modely

a trenažéry.

Veríme, že predkladané učebné texty prispejú k skvalitneniu vyučovania predmetov

Ošetrovateľské techniky, Prvá pomoc a Urgentná zdravotná starostlivosť.

za autorský kolektív

PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.


4

Obsah

1 Záchranná zdravotná služba (Bc. Alena Dudeková) 5

1.1 Prednemocničná starostlivosť 5

1.2 Materiálno-technické vybavenie ZZS 6

1.3 Hygienicko-epidemiologický režim 9

1.3.1 Zásady hygieny zamestnancov ZZS 10

1.3.2 Osobné ochranné pracovné prostriedky v záchrannej službe 11

2 Kardiopulmonálna resuscitácia (PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.) 13

2.1 Definícia, úlohy a ciele KPR 13

2.2 Základná kardiopulmonálna resuscitácia 14

2.3 Postup pri poskytovaní základnej kardiopulmonálnej resuscitácie dospelých 15

2.3.1 Kontrola vedomia 15

2.3.2 Spriechodnenie dýchacích ciest – manéver „prst- brada“ 16

2.3.3 Kontrola dýchania 18

2.3.4 Stláčanie hrudníka 19

2.3.5 Dýchanie z pľúc do pľúc 20

2.3.6 Stabilizovaná poloha 22

2.4 Kardiopulmonálna resuscitácia detí 23

3 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom (PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.) 25

3.1 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u dospelých 25

3.2 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u detí 28

3.2.1 Postup vypudenia cudzieho telesa u detí nad 1 rok po pubertu 28

3.2.2 Postup vypudenia cudzieho telesa u dojčiat do 1 roka 29

4 Imobilizácia pacienta (Bc. Peter Porubský) 31

4.1 Základné imobilizačné pomôcky a techniky 32

5 Prekotný pôrod v prednemocničnej starostlivosti (PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.) 36

6 Monitorovanie vitálnych funkcií v prednemocničnej starostlivosti

(PhDr. Jana Michňová, PhD.) 40

6.1 Dýchací systém 41

6.2 Kardiovaskulárny systém 47

7 Intraoseálne podávanie liečiv v záchranných službách (Bc. Alena Dudeková) 51


5

1 Záchranná zdravotná služba

Ciele

Priblížiť organizáciu práce na Záchrannej zdravotnej službe.

Mať prehľad o minimálnom materiálno-technickom vybavení na Záchrannej

zdravotnej službe.

Poznať zásady hygienicko-epidemiologického režimu záchranára.

Uvedomiť si potrebu používania ochranných osobných pracovných prostriedkov.

1.1 Prednemocničná starostlivosť

Prednemocničná starostlivosť zaisťuje základné liečenie náhlych chorôb a poranení. Správne

poskytnutá prvá pomoc u naliehavých stavov môže odvrátiť vážne ohrozenie zdravia alebo aj

smrť. V podstate ide o súbor jednoduchých účelných opatrení, ktoré môžu byť poskytnuté

improvizovanými prostriedkami bezprostredne na mieste nehody.

Cieľom je odvrátiť komplikácie, predísť im a uľahčiť rýchle uzdravenie.

V Slovenskej republike prednemocničnú starostlivosť okrem každého občana, ktorý má

povinnosť poskytnúť prvú pomoc, zabezpečujú zložky záchrannej služby. Podľa zákona

284/2007 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe organizáciu práce zabezpečuje:

operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby,

poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie.

Poskytovateľ (ambulancia Záchrannej zdravotnej služby) je základnou zložkou integrovaného

záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom území podľa

pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému. Ambulancia prijíma

pokyny operačného strediska na zásah a zabezpečenie neodkladnej starostlivosti a

zabezpečuje vykonanie zásahu na základe zhodnotenia stavu osoby.


6

1.2 Materiálno - technické vybavenie ZZS

Stanica záchrannej zdravotnej služby je stacionárne pracovisko, na ktorom sa zdržiava

zásahová skupina záchrannej zdravotnej služby a ambulancia záchrannej zdravotnej služby

mimo času výjazdu. Zabezpečuje dvadsaťštyrihodinovú zdravotnú starostlivosť nepretržite.

Ambulancia ZZS slúži na výkon zdravotnej starostlivosti, na prepravu na miesto zásahu

a transport pacienta.

Je veľkým prínosom že do právnych predpisov bol zapracovaný zákon č. 579/2004 Z.z. o

záchrannej zdravotnej službe, novelizovaný zákon č.284/2008 Z.z., ktoré riešia danú

problematiku samostatne a Vyhláška č. 334/2010 o rozsahu praxe zdravotníckeho záchranára.

Materiálno-technické vybavenie sa riadi podľa zákona č.30/2006 Z.z. a príslušných

novelizácií, ktorý určuje požiadavky na výbavu základného zariadenia záchrannej služby

doplnený vestníkom MZ SR čiastka 10-12, zo dňa 20.marca 2009.

Materiálno - technické vybavenie stanice záchrannej zdravotnej služby

Stanovisko

1. spoločný priestor - je denná miestnosť s kuchynskou linkou, slúži na prípravu

a konzumáciu jedla počas služby, na denné aktivity službukonajúcej posádky. Súčasť

dennej miestnosti je aj pracovný stôl na ktorom sa vykonávajú administratívne úkony

vyplývajúce z pracovnej náplne zamestnancov,

2. šatne a umývadlo - slúžia na prezliekanie do pracovného oblečenia a na osobnú

hygienu rúk,

3. WC, sprchovací kút, miestnosť na čistiace a dezinfekčné potreby,

4. pohotovostný sklad zdravotníckeho materiálu s uzamykateľnými skriňami,

5. oddelený priestor alebo trezor na uchovávanie liekov obsahujúce omamné

a psychotropné látky,

6. spojovacie prostriedky - stacionárna rádiostanica, telefón- pevná aj mobilná sieť.

Miestnosti stanice ZZS sú vybavené nábytkom s ľahko umývateľným povrchom, podlahy sú

ľahko umývateľné a dezinfikovateľné. Steny tiež pokrýva umývateľný materiál. Upratovanie

zabezpečuje dodávateľ upratovacích činností, ktorý zodpovedá za čistotu prostredia.


7

Vozidlo

Typ vozidla ako aj konkrétne vybavenie technických parametrov je definované Ministerstvom

zdravotníctva. Pri vozidle sa určujú technické parametre vozidla ako aj minimálne požiadavky

na výbavu. Vozidlo je k dispozícii nepretržite a v prípade porúch je poskytovateľ povinný

odstrániť alebo zabezpečiť vozidlo v určitom čase (do jednej hodiny).

Technické vybavenie

1. Výkon agregátu (motora) podľa normy STN EN 1789,

2. brzdový systém podľa normy STN EN 1789,

3. minimálne vybavenie zdravotníckou technikou a ďalším zdravotníckym materiálom

ustanovené technickou normou STN EN 1789,

4. ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky

upravenej aj pre transport inkubátora navyše musí mať taký ambulantný priestor aby

na ošetrovanie pacienta bol zabezpečený požadovaný ergonomický priestor určený

technickou normou STN EN 1789.

Základné materiálne vybavenie sanitného vozidla

Ambulantná časť vozidla musí podľa zákona o záchrannej zdravotnej službe spĺňať

nasledovné parametre, ktoré sa vyžadujú nie len na prácu ale aj na povolenie o prevádzke.

Transportná technika

polohovateľné nosidlá z nájazdovou plošinou,

transportné kreslo- schodolez,

vákuový matrac, dlhá chrbticová doska, plachta na prekrytie pacienta.

Vybavenie na znehybnenie končatín a chrbtice

súprava na znehybnenie končatín- rôzne veľkosti,

krátka chrbticová doska,

prostriedok na znehybnenie krčnej chrbtice.

Vybavenie o starostlivosť o dýchacie cesty

stacionárne tlakové nádoby- O2 fľaša 10l a 2l,

dýchací vak- ambuvak, s maskami pre všetky vekové skupiny,

vybavenie na inhaláciu kyslíka,

prenosná batériová odsávačka + nabíjací adaptér 12V ( napr: wienman Acuvac Basic).

Vybavenie o starostlivosť o krvný obeh

Lineomat ( napr: Braun),

defibrilátor automatický/ LP 12,


8

infúzna pumpa,

infúzne roztoky a lieky,

pomôcka na pretlakové podávanie infúzii,

pomôcka na podávanie zohriatych roztokov,

lieková terapia podľa normy.

Vybavenie na základnú diagnostiku:

tlakomer + fonendoskop,

glukomer,

diagnostická lampa,

pulzný oxymeter pre rôzne vekové skupiny.

Obrázok 1 Tlakomer (fotodokumentácia – vlastný zdroj)

Zdravotnícky materiál:

obväzový materiál,

infúzne roztoky a lieky,

jednorázové sterilné pomôcky,

fixačné pomôcky pri poranení krčnej chrbtice.

Vybavenie pri život ohrozujúcich stavoch:

defibrilátor automatický/ LP 12,

EKG 12 zvodové, externý kardiostimulátor,

monitorovacie zariadenie na invazívne a neinvazívne meranie vitálnych funkcií,

set na zaistenie dýchacích ciest- magilove kliešte, intubačné kanyly, laryngoskop

určené pre všetky vekové skupiny,

detektor tracheálne trubice,

set na koniotómiu alebo koniopunkciu,

nazogastrické sondy,

transportný prenosný prístroj.


9

Obrázok 2 Defibrilátor CORPULUS Obrázok 3 Defibrilátor LP (fotodokumentácia – vlastný zdroj) (fotodokumentácia – vlastný zdroj)

1.3 Hygienicko-epidemiologický režim

Stanica ZZS: Čistenie podlahy a zariadenia priestorov stanice vykonáva poverený

zodpovedný zamestnanec záchrannej zdravotnej služby v určených intervaloch, navlhko a s

použitím detergentov.

Dezinfekcia priestorov stanice sa vykonáva jeden krát za týždeň určeným

dezinfekčným prípravkom.

Obnova náterov stien stanice je vykonávaná v určených intervaloch.

Očista exteriéru vozidla ambulancia sa vykonáva vo vyhradených priestoroch podľa

poskytovateľa, minimálne však jeden krát za týždeň alebo podľa potreby. Za

udržiavanie čistoty exteriéru vozidla je zodpovedný vodič alebo zdravotnícky

záchranár vo funkcii vodiča.

Očista a dezinfekcia interiéru vozidla je vykonávaná vždy:

pred ukončením pracovnej zmeny,

po transporte (ošetrení) pacienta s infekčným prenosným ochorením (alebo

s podozrením na infekčné ochorenie), s prenosným parazitárnym ochorením,

po transporte (ošetrení pacienta s otvorenými alebo infikovanými ranami), alebo

rozsiahlymi popáleninami,

pri kontaminácii interiéru vozidla biologickým materiálom (krv, zvratky, telesné

tekutiny, výlučky, plodová voda),

pri znečistení interiéru vozidla mechanickými nečistotami, chemikáliami, ropnými

produktami.

Interiér vozidla: dezinfekcia je vykonávaná navlhko s použitím detergentov, dezinfekcia je

vykonávaná určeným dezinfekčným prostriedkom, po nanesení sa prostriedok musí nechať

zaschnúť na povrchu.


10

Vnútorné plochy: úložné priestory v ambulantnom priestore sa vykonáva podľa potreby v

prípade znečistenia, minimálne však jeden krát za týždeň určenými prostriedkami.

Prístrojová technika: ako defibrilátor, ventilátor, manžeta tlakomeru, fonendoskop,

laryngoskop a pod.

Pri očiste a dezinfekcii interiéru a exteriéru vozidla sú zamestnanci povinní používať

ochranné rukavice. Za očistu a dezinfekciu ambulantného priestoru a vybavenia ambulancie

ZZS je zodpovedný zdravotnícky záchranár. Za očistu kabíny vodiča vozidla je zodpovedný

vodič alebo zdravotnícky záchranár vo funkcii vodiča.

Každá technika a pomôcka musí byť očistená a dezinfikovaná po každom použití a nutná

povinná očista minimálne jeden krát za týždeň. ( podobné ako sanitárny deň v nemocniciach)

1.3.1 Zásady hygieny zamestnancov ZZS

Zamestnanci sú povinní dodržiavať zásady hygieny pri výkone svojho povolania, pričom sú

povinní vykonať očistu rúk a pokožky vodou, mydlom a následnú dezinfekciu určeným

prípravkom a to vždy po styku s pacientom alebo biologickým materiálom.

Zamestnanci sú povinní používať ochranné osobné pracovné prostriedky (OOPP)!

ochranný pracovný odev - (vždy počas zásahovej činnosti a v priebehu celej pracovnej

zmeny),

ochrannú pracovnú obuv - (vždy počas zásahovej činnosti),

ochranné rukavice - (vždy počas zásahovej činnosti pri kontakte s pacientom a

biologickým materiálom),

tvárovú masku - (pokiaľ si to okolnosti zásahu vyžadujú),

ochranné okuliare - (pokiaľ si to okolnosti zásahu vyžadujú),

bezpečnostnú prilbu - (pokiaľ to okolnosti zásahu vyžadujú),

špeciálny ochranný odev- (pri vysoko rizikových zásahoch).

Obrázok 4 Ochranné osobné pracovné prostriedky (fotodokumentácia – vlastný zdroj)


11

1.3.2 Ochranné osobné pracovné prostriedky v záchrannej službe

Pomôcky OOPP zabezpečuje zamestnávateľ a povinnosťou zamestnanca je používanie

daných pomôcok. Zároveň sú povinný pri výkone svojho povolania vykonávať očistu rúk

a pokožky mydlom a následnou dezinfekciou určeným prípravkom a to vždy po styku

s pacientom alebo biologickým materiálom. Medzi základné pomôcky používané

v záchranných službách patria:

Ochranný pracovný odev sa používa vždy počas zásahu počas celej pracovnej zmeny.

Každý zamestnanec je povinný pri nástupe do pracovnej zmeny preobliecť sa do pracovného

odevu. Daný odev musí byť v nepremokavej úprave s reflexnými pásmi. Ochranný odevov

musí byť označený nasledovne:

1. Na hrudníku na ľavej strane vpredu musí byť umiestnená menovka s menom a

priezviskom alebo identifikačná karta,

2. na chrbte nápis zo znakom podľa legislatívy,

3. dva reflexné vodorovné pásy so šírkou 5 až 10 cm, s dĺžkou najmenej 25 cm,

vzdialené od seba 5 až 10 cm, pričom poloha ani jedného z pásov na stojacej osobe

nesmie byť nižšie ako 90 cm nad úrovňou vozovky,

4. vyhradený znak záchrannej zdravotnej služby tvorí biely kruh z červeným lemom, v

strede je umiestnený symbol modrej hviezdy života s bielym znakom hada na palici.

Nad hviezdou v polkruhu je umiestnený nápis Záchranná zdravotná služba a pod

hviezdou je umiestnený názov miesta pracoviska.

Obrázok 5 Výhradný znak záchrannej zdravotnej služby (Vyhláška č.30/2006)

Ochranná pracovný obuv má chrániť zamestnanca pred úrazom, pošmyknutím, elektrickým

prúdom, vlhkosťou a má byť vhodná pred každým počasím. Musí spĺňať kritéria ako pevná

a odolná podrážka, spevnenie členka, ľahko čistiteľná.

Ochranné rukavice rozoznávame chirurgické a vyšetrovacie rukavice. Podľa výkonu na

ktorý sa používajú poznáme sterilné a nesterilné. Sú určené na jedno použitie a mali by sa

vyznačovať pevnosťou a používať vždy pri kontakte z pacientom.


12

Ochranná rúška ide o jednorázovú pomôcku, ktorá má chrániť pred kapôčkovou infekciou,

prašnosťou. Bakteriálna účinnosť je väčšia ako 98%. Materiál musí byť nedráždivý

a príjemný na pokožku. Zamestnanec by ju mal používať vždy pri nebezpečenstve a ochrane

pred nákazami dýchacích ciest.

Ochranné okuliare majú zabrániť poškodeniu oka mechanickým poškodením a zabrániť

poškodeniu pri žiarení. Musia byť pohodlné a nesmú brániť zamestnancovi pri výkone

povolania. Najčastejšie sa využívajú pri dopravných nehodách, na stavbách a v priemyselných

parkoch pri zásahu.

Bezpečnostná prilba chráni pre poranením hlavy pri mechanickom alebo tepelnom účinku.

Musí byť priliehavá, primeraná pevná a odolná. Používa sa pri dopravných nehodách,

stavbách a pri činnostiach, kde je možné riziko poškodenia.

Špeciálny ochranný odev: odev, ktorý sa používa na ochranu pracovného odevu pri

rizikových pacientov. Slúži na ochranu pre biologickým, chemickými a inými látkami.

Kontrolné otázky a úlohy

1. Vysvetlite pojem prednemocničná zdravotná starostlivosť.

2. Vymenujte základné materiálno-technické vybavenie a rozdeľte ich do jednotlivých

kategórií podľa legislatívy.

3. Opíšte hygienicko-epidemiologický režim v záchrannej zdravotnej službe.

4. Urobte rozbor základných ochranných pracovných prostriedkov.

5. Vymenujte právne predpisy využívané v záchrannej zdravotnej službe.


13

2 Základná kardiopulmonálna resuscitácia

Spracované podľa:

European Resuscitation Council Guidelines for Resuscitacion 2010

Ciele

Definovať kardiopulmonálnu resuscitáciu, jej úlohy a ciele.

Popísať indikácie základnej kardiopulmonálnej resuscitácie.

Poznať a demonštrovať postup základnej kardiopulmonálnej resuscitácie.

Poznať a demonštrovať postup a techniku stabilizovanej polohy.

Ovládať technický postup a rozdiely KPR u detí.

2.1 Definícia, úloha a ciele KPR

Kardiopulmonálna resuscitácia je súbor postupov slúžiacich na udržanie či obnovenie

prietoku okysličenej krvi mozgom u osoby postihnutej náhlym zlyhaním jednej alebo

viacerých životných funkcií.

Úlohy a ciele KPR

odvrátenie klinickej smrti

zachrániť život

obnoviť zdravie

obmedziť na minimum zneschopnenie postihnutia (trvalé následky)

Zásada – zahájiť alebo kedy ukončiť!!!!!!!!

Nezahájenie KPR

dopredu je určené „neresuscitovať“ (terminálne štádium)

pacient má známky istej smrti

preukázateľne uplynul od zástavy krvného obehu čas 15 m u dospelého 20 m

u dieťaťa

za podmienok normotermie; pri hypotermii sa interval predlžuje až na 40 min.


14

V prípade neistoty zahájime KPR vždy!!!!!

Ukončenie resuscitácie

ak sa obnoví krvný obeh a dostatočné dýchanie

ak nás vystrieda kvalifikovaná pomoc a pokračuje v rozšírenej KPR

k neodkladná resuscitácia v trvaní najmenej 30 min pri inom rytme ako KF neviedla k

obnove ZŽF; v prípade KF sa doba predlžuje na 60 min, v prípade podania

trombolytika na 90 min

ak počas resuscitácie neprišlo najmenej 20 min k známkam okysličenia organizmu

(zúženie zorníc, obnovenie laryngeálnych reflexov, merateľná SpO2)

ak je záchranca úplne vyčerpaný

Ukončiť rozšírenú KPR môže iba lekár!!!!

2.2 Základná kardiopulmonálna resuscitácia

Základná (neodkladná) kardiopulmonálna resuscitácia zahŕňa zabezpečenie priechodnosti

dýchacích ciest a podporu dýchania a obehu. Poskytujú ju všetci občania bez špeciálneho

vybavenia a pomôcok okrem ochrannej pomôcky. Je poskytovaná na mieste vzniku náhlej,

život ohrozujúcej situácie. Ide o poskytnutie prvej pomoci.

Indikácie základnej KPR

Zastavenie dýchania. V prípade primárneho zastavenia dýchania srdce ešte niekoľko minút

prečerpáva krv s minimálnymi kyslíkovým zásobením do mozgu a ostatných orgánov.

Zastaveniu obehu sa dá zabrániť včasnou aplikáciou resuscitačných postupov pri zastavení

dýchania alebo obštrukcii dýchacích ciest.

Primárne zastavenie dýchania vzniká pri- topení, NCMP, obštrukcii dýchacích ciest cudzím

telesom, úrazoch elektrickým prúdom, otravách, IM, inhalačných poraneniach dýchacích

ciest, predávkovaní drogami, bezvedomí akéhokoľvek pôvodu.


15

Zastavenie obehu (srdca). Ak srdce nie je schopné udržať efektívnymi svalovými

kontrakciami adekvátnu perfúziu orgánov a tkanív označujeme tento stav ako zastavenie

obehu. Prichádza aj k zastaveniu prečerpávania okysličenej krvi. Kyslíkové zásoby

v základných životných orgánoch sa vyčerpávajú za niekoľko sekúnd. K zastaveniu obehu

prichádza pri týchto poruchách srcového rytmu:

komorová fibrilácia (KF),

komorová tachykardia (bez hmatateľného pulzu na veľkých cievach) (KT),

asystólia,

elektrická aktivita bez hmatateľného pulzu (napr. elektro-mechanická disociácia).

2.3 Postup pri poskytovaní základnej kardiopulmonálnej resuscitácie dospelých

Diagnostika základných životných funkcií a zhodnotenie stavu postihnutého sú kľúčovými

momentmi pri zastavení obehu. Pri poskytnutí základnej KPR je potrebné myslieť na

bezpečnosť. Myslí sa tým bezpečnosť seba (záchrancu), okolia a postihnutého.

Každý krok základnej kardiopulmonálnej resuscitácie musí začínať diagnostickým postupom:

kontrolou vedomia - "zistiť, či postihnutý reaguje" a dýchania -"diagnostikovať zastavenie

dýchania",

Pre laikov je dostatočnou indikáciou na začatie kardiopulmonálnej resuscitácie, že pacient

nereaguje a nedýcha normálne, alebo vôbec nedýcha.

2.3.1 Kontrola vedomia

Pri zisťovaní vedomia postihnutého chytíme za ramená a jemne s ním zatrasieme.

Je potrebné sa opýtať “Ste v poriadku?” alebo “Počujete ma?”

Ak postihnutý odpovedá

Necháme ho v polohe v akej sme ho našli (ak mu nehrozí ďalšie nebezpečenstvo).

Privoláme pomoc

Ošetríme postihnutého a pravidelne sledujeme jeho zdravotný stav do príchodu

pomoci


16

Ak postihnutý neodpovedá

Je potrebné zakričať o pomoc, nechať postihnutú osobu v polohe v akej sme ju našli a

uvoľniť dýchacie cesty manévrom “prst- brada”.

Ak to nie je možné, otočíme postihnutého na chrbát a a potom spriechodníme

dýchacie cesty.

Obrázok 6 Kontrola vedomia (ERC Guidelines, 2010)

2.3.2 Spriechodnenie dýchacích ciest – manéver „prst- brada“

Najdôležitejším krokom pre úspešnosť základnej kardiopulmonálnej resuscitácie je okamžité

zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. U postihnutých v bezvedomí je najčastejšou

príčinou obštrukcie dýchacích ciest zapadnutie jazyka.

U postihnutého v bezvedomí sa koreň jazyka prikláňa na epiglotis a spôsobuje obštrukciu

dýchacích ciest. Jazyk je spojený s dolnou čeľusťou, jej vysunutie dopredu odťahuje jazyk od

zadnej steny hltanu a vchod do dýchacích ciest sa uvoľňuje.


17

Obrázok 7 Zapadnutie jazyka (Török, 2006) Obrázok 8 Spriechodnenie dýchacích ciest –

„manéver prst-brada“ (ERC Guidelines 2010)

Manéver „prst-brada“ sa docieli ak si záchranca kľakne k hlave postihnutej osoby. Jednu

ruku položí na čelo postihnutého a opatrne zakloní hlavu. Končeky prstov jeho druhej ruky

položí na stred brady a nadvihne ju. Následne je potrebné skontrolovať, či postihnutá osoba

normálne dýcha. Laici by mali ovládať tento manéver na udržanie priechodnosti dýchacích

ciest úplne dokonale.

Obrázok 9 Manéver predsunutia sánky (Török, 2006)

Predsunutie dolnej čeľuste postihnutého je manéver spriechodnenia dýchacích ciest, ktorý by

mali ovládať profesionálni záchranári. Technika predsunutia dolnej čeľuste je pri udržiavaní

priechodnosti dolných dýchacích ciest veľmi efektívna, ale aj veľmi únavná a technicky

náročná. Manéver predsunutia sánky u pacientov s podozrením na poranenie krčnej chrbtice

je najbezpečnejší postup na udržanie priechodnosti dýchacích ciest.

Docieli sa ťahom dopredu oboma rukami za uhlami sánky, so súčasným zakláňaním hlavy

dozadu. Lakte záchrancu sú uložené na podložke, na ktorej pacient leží.


18

2.3.3 Kontrola dýchania

Pri diagnostike zastavenia dýchania je potrebné udržiavať priechodné dýchacie cesty –

manévrom „prst-brada“.

Pozerajte, počúvajte a cíťte známky dýchania - „vidím, počujem, cítim“. Nakloňte sa nad

postihnutého asi 30 cm, hlavu máte otočenú k hrudníku postihnutého. Pozerajte na hrudník, či

sa dvíha, počúvajte zvuky pri dýchaní a na líci sa snažte cítiť dych postihnutého.

Prvých pár minút pri náhlom zastavení srdca môže byť u postihnutého tzv. agonálne

dýchanie. Prejavuje sa nepravidelným lapaním po dychu.

Diagnostika dýchania by nemala trvať dlhšie ako 10 sekúnd!!!

Pri akýchkoľvek pochybnostiach, že dýchanie nie je prítomné, alebo pri agonálnom dýchaní,

je treba postupovať akoby dýchanie prítomné nebolo.

Obrázok 10 Kontrola dýchania (ERC Guidelines, 2010)

Ak postihnutý dýcha

postihnutého uložíme do stabilizovanej polohy a udržiavame priechodné dýchacie

cesty. Je potrebné postihnutého kontrolovať, či dýcha normálne až do príchodu

záchrannej služby.


19

Ak postihnutý nedýcha, alebo keď dýchanie nie je normálne

pošleme niekoho pre pomoc a pre automatický externý defibrilátor. Ak je záchranca

sám použije mobilný telefón na aktiváciu tiesňovej linky. Postihnutého záchranca

opúšťa len v nevyhnutnom prípade. Začíname s kardiopulmonálnou resuscitáciou.

2.3.4 Stláčanie hrudníka

Stláčanie hrudníka vedie k obehu krvi mechanizmom zvýšeného vnútrohrudníkového tlaku

a priameho stláčania srdca. Stláčanie hrudníka vytvára malý ale nutný obeh do mozgu

a srdcového svalu, čím zvyšuje pravdepodobnosť úspešnosti defibrilácie.

Obrázok 11 Stláčanie hrudníka (ERC Guidelines 2010)


20

Technický postup stlačenia hrudníka:

Kľakneme si po boku postihnutej osoby v úrovni hrudníka. Dlaň jednej ruky položíme na

stred hrudníka (dolná časť hrudnej kosti). Dlaň druhej ruky položíme na chrbát prvej

a zovrieme prsty. Prsty sa nesmú dotýkať hrudníka. Vystrieme ruky nad postihnutú osobu

a zatlačíme kolmo na hrudnú kosť. Hrudník stlačíme minimálne 5 cm a nie viac ako 6 cm. Pri

uvoľnení tlaku na hrudník ruky ostávajú priložené na hrudníku, pričom sa hrudník vráti do

pôvodnej polohy. Pri stláčaní hrudníka sa neopierame o hrudník. Opakujeme to rýchlosťou

najmenej 100/min (nie však viac ako 120/min). Stlačenie a uvoľnenie by malo trvať rovnaký

čas. Počas stláčania hrudníka minimalizujeme prerušenia. Stláčame tak, aby za 1 min bolo

vykonaných aspoň 60 stlačení.

2.3.5 Dýchanie z pľúc do pľúc

Úlohou ventilácie počas kardiopulmonálnej resuscitácie je udržiavanie priemernej úrovne

okysličenia krvi a odstraňovanie CO2.

Obrázok 12 Dýchanie z pľúc do pľúc (ERC Guidelines 2010)


21

Technický postup dýchania z pľúc do pľúc:

Dýchacie cesty treba spriechodniť manévrom “prst-brada”. Ruku z čela presunúť na nos a

stlačiť ho na mäkkej časti.nosa aby sme zabránili úniku vydychovaného vzduchu. Ústa

postihnutého treba chrániť ochrannou rúškou. Následne sa nadýchneme, perami pevne

obopneme ústa postihnutého a plynule vdychujeme vzduch do postihnutej osoby. Sledujeme,

či sa pri nádychu dvíha hrudník. Jeden vdych by mal trvať 1 sekundu. Pomer vdychu a

výdychu je 1:1. Pri výdychu sledujeme, či hrudník klesá. Vykonávame 2 účinné vdychy a

následne začíname stláčať hrudník (30x).

Na zabezpečenie dostatočnej oxygenácie a ventilácie musí byť vdýchnutý objem vzduchu

okolo 500 ml. Ak je vdychovaný objem vzduchu väčší ako 500 ml nie je ventilácia

efektívnejšia, ale naopak, tlak vzduchu vo faryngu môže prekročiť otvárací ezofageálny tlak a

byť príčinou distenzie žalúdka. Okrem toho hyperventilácia zvyšuje stredný vnútrohrudný

tlak, čo zhoršuje venózny návrat krvi do hrudníka a zvyčajne nezlepší tkanivovú oxygenáciu

a elimináciu CO2.

Ak sa nepodarí dosiahnuť účinné dýchanie treba:

skontrolovať priechodnosť dýchacích ciest (opakovať manéver “prst-brada),

prezrieť dutinu ústnu, či v nej nie sú prítomné zvratky alebo iné cudzie teleso,

nevykonávať viac ako dva vdychy a pokračovať v stláčaní hrudníka.

Ak sú prítomní dvaja, alebo viac záchranárov mali by sa striedať každé 2 minúty, aby

neprišlo k ich vyčerpaniu pričom striedanie by malo zabrať čo najmenej času.

Obrázok č 13 Základná neodkladná resuscitácia dospelých (ERC Guidelines, 2010)


22

2.3.6 Stabilizovaná poloha

Do stabilizovanej polohy ukladáme pacientov, ktorí sú v bezvedomí a majú zachované

ostatné životné funkcie. Slúži nám na zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest a taktiež

ako prevencia aspirácie žalúdočného obsahu. Do stabilizovanej polohy neukladáme

pacientov, uktorí majú poranenie alebo predpoklad na poranenie chrbtice. Poloha by mala

byť stabilná so záklonom hlavy a bez akéhokoľvek tlaku na hrudník, ktorý by oslaboval

dýchanie.

Obrázok 14 Postup uloženia postihnutého do stabilizovanej polohy (ERC Guidelines, 2010)

Technický postup stabilizovanej polohy:

Kľakneme si vedľa pacienta a uistíme sa, že má obe nohy vystreté. Ruku, ktorá je k nám

bližšie ohneme v lakti do pravého uhla s dlaňou smerujúcou nahor. Druhú ruku preložíme cez

hrudník tak, aby chrbát ruky smeroval k lícu postihnutého. Vzdialenejšiu dolnú končatinu

zohneme v kolene, chodidlo zostáva na zemi. Priťahujeme vzdialenejšiu nohu v kolene

pridržaním ruky k lícu a tým pretočíme postihnutého k sebe. Upravíme vrchnú nohu, aby bola

uložená do pravého uhla. Upravíme polohu hlavy, aby zostala v záklone a v prípade

zvracania aby tekutiny alebo zvratky mohli vytekať voľne z úst na podložku. Pravidelne

u postihnutej osoby kontrolujeme dýchanie. Stabilizovaná poloha sa využíva aj u detí.


23

2.4 Kardiopulmonálna resuscitácia detí

Principiálne nie je žiaden rozdiel medzi KPR u dospelých a detí, ale vzhľadom na špecifiká

detského veku, a to hlavne u detí mladších ako 12-14 rokov (puberta), je potrebné upozorniť

na niektoré rozdiely pri aplikácii kardiopulmonálnej resuscitácie.

KPR DETÍ - POROVNANIE

ERC Guidelines 2010

Obrázok 15 Rozdiel KPR detí (ERC Guidelines, 2010)

resuscitáciu dieťaťa vykonávame 5-timi úvodnými vdychmi

vzduch vdychujeme 1 – 1,5 sek a sledujeme dvíhanie hrudníka

Dýchanie z pľúc do pľúc

Dieťa od 1 roka po pubertu

vykonávame so záklonom hlavy – „manéver prst-brada“

Dieťa do 1 roka - batoľa

má neutrálnu polohu hlavy s nadvihnutím brady


24

Stláčanie hrudníka

u všetkých detí stláčame dolnú polovicu hrudnej kosti (hrudnú kosť stláčať o šírku

jedného prsta nad mečovitým výbežkom),

hĺbka stlačenia hrudníka – 1/3 predozadného priemeru hrudníka

Dieťa od 1 roka po pubertu

stláčanie vykonávame 1 alebo 2 rukami

Dieťa do 1 roka - batoľa

stláčanie vykonávame dvoma prstami

stláčanie hrudníka vykonávame dvomi metódami

• ak je záchranca sám – stláčanie sterna končekmi prstou

• ak sú dvaja alebo viac záchrancov – metódou s obopnutím hrudníka- priložiť

oba palce bruškami vedľa seba na dolnú tretinu sterna s končekmi

smerujúcimi k hlave dojčaťa, zvyšok rúk roztiahnuť tak, aby prsty obopínali

dolnú časť hrudného koša a končeky prstou podopierali chrbát dojčaťa.

zdravotníci kontrolujú pulz, laici vedomie, dýchanie a pohyby.


1. Vysvetlite definíciu, úlohy a ciele kardiopulmonálnej resuscitácie.

2. Vyhodnoťte základné životné funkcie – predveďte na modeli.

3. Na modeli demonštrujte základnú kardiopulmonálnu resuscitáciu – stláčanie

hrudníka, dýchanie z pľúc do pľúc.

4. Popíšte a objasnite rozdiel technického postupu základnej kardiopulmonálnej

resuscitácie u dospelých, detí a novorodencov.

5. Názorne ukážte technický postup uloženia pacienta do stabilizovanej polohy

a vysvetlite význam použitia.


25

3 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom

Ciele

Rozpoznať príznaky obštrukcie dýchacích ciest.

Oboznámiť sa s technickým postupom spriechodnenia dýchacích ciest u dospelých.

Priblížiť technické postupy pri obštrukcii dýchacích ciest u detí v jednotlivých

vývojových obdobiach.

Nadobudnúť zručnosti pri jednotlivých technikách vypudenia cudzieho telesa

z dýchacích ciest.

Súčasťou základnej podpory životne dôležitých funkcií je odstránenie cudzieho telesa z

horných dýchacích ciest. Ide o situáciu, ktorá vzniká náhle a často sa tento stav zamieňa za

"srdcový záchvat". Vyskytuje sa predovšetkým u ľudí počas jedenia, kedy postihnutý

prestáva náhle dýchať, objavuje sa cyanóza a bez zjavnej príčiny upadá do bezvedomia.

Cudzie teleso môže spôsobiť v dýchacích cestách čiastočnú alebo úplnú nepriechodnosť

dýchacích ciest.

3.1 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u dospelých

Pri podozrení na nepriechodnosť dýchacích ciest spôsobenú cudzím telesom je potrebné sa

pýtať postihnutého:

Dusíte sa?“

Ak má postihnutý (či dieťa alebo dospelý) príznaky ľahkej obštrukcie, t.z. že dokáže

rozprávať, kašlať a dýchať povzbudzujeme ho ku kašľu a sledujeme jeho zdravotný stav.

Ak postihnutý nie je schopný rozprávať, kašlať alebo dýchať ide o ťažkú obštrukciu

dýchacích ciet.


26

ÚČINNÝ KAŠEĽÚČINNÝ KAŠEĽ

•• plače, rozpráva plače, rozpráva

•• hlasný kašeľhlasný kašeľ

•• možnosť nadýchnutiamožnosť nadýchnutia

•• pri vedomípri vedomí

NEÚČINNÝ KAŠEĽNEÚČINNÝ KAŠEĽ

•• neschopnosť rozprávaťneschopnosť rozprávať•• tichý, nepočuteľný kašeľtichý, nepočuteľný kašeľ•• neschopnosť dýchaťneschopnosť dýchať•• cyanózacyanóza•• postupná strata vedomiapostupná strata vedomia

PRÍZNAKY OBŠTRUKCIE DC CUDZÍM TELESOMPRÍZNAKY OBŠTRUKCIE DC CUDZÍM TELESOM

prítomnosť svedkovprítomnosť svedkovkašľanie / duseniekašľanie / dusenie

náhly vzniknáhly vznikpočas hry s malými kúskami, počas jedeniapočas hry s malými kúskami, počas jedenia

V. Dobiáš podľa ERC Guidelines 2005V. Dobiáš podľa ERC Guidelines 2005

Obrázok 16 Dusenie Obrázok 17 Príznaky obštrukcie dýchacích ciest

(ERC Guidelines, 2010) (Dobiáš, 2005)

Postup vypudenia cudzieho telesa u dospelých s ťažkou obštrukciou

1. Úder medzi lopatky

Postavíme sa k postihnutému zboku alebo zozadu. Postihnutého je potrebné predkloniť

dopredu. Dlaňou ruky vykonať 5x rázny úder chrbta (miesta medzi lopatkami). Ak sa cudzie

teleso vypudí, prestať a skontrolovať ústnu dutinu.

2. Stlačenie brucha (Heimlichov manéver)

Ak sa cudzie teleso nepodarí vypudiť, vykonáme Heimlichov manéver (stlačenie brucha).

Postavíme sa za postihnutého, objímeme ho zozadu v hornej časti brucha a presvedčíme sa,

že je predklonený.

Jednu ruku zatneme v päsť s palcom skrytým dovnútra. Položíme ju do stredu medzi pupok

a hrudnú kosť postihnutého. Päsť uchopíme druhou rukou a päť krát prudko zatlačíme

smerom k sebe, potom pustíme. Ak sa prekážka uvoľní, nie je potrebné vykonať stlačenie 5x.

V prípade, že sa cudzie teleso z dýchacích ciest neuvoľní opakujeme sériu úderov a stlačení

dovtedy, kým sa cudzie teleso nevypudí z dýchacích ciest, alebo dovtedy, kým postihnutý

neupadá do bezvedomia.

Ak postihnutý upadne do bezvedomia vykonávame Heimlichov manéver v leže. Robíme ho

maximálne 5x, alebo ho ukončíme v prípade vypudenia cudzieho telesa.


27

Obrázok č 17 Algoritmus pre liečbu obštrukcie dýchacích ciest cudzím telesom u dospelého (ERC Guidelines,

2010)

Postup Heimlichovho manévru u ležiacej osoby (v bezvedomí)

Postihnutý leží na chrbte, s hlavou uloženou v strednej rovine. Záchranca si obkročmo kľakne

nad postihnutého, časť dlane (časť bližšie k trupu) priloží v strede tela postihnutého tesne pod

mečovitý výbežkom na brucho postihnutého. Druhú ruku položí na prvú a opakovane stláča

brucho smerom k hlave postihnutého.

Alebo si kľakneme z jednej strany tesne vedľa postihnutého. Jednu ruku zatneme v päsť

s palcom skrytým dovnútra. Položíme ju do stredu medzi pupok a hrudnú kosť postihnutého.

Päsť uchopíme druhou rukou a prudko zatlačíme smerom k hlave postihnutého.

Obrázok 19 Heimlichov manéver (Török, 2006) Obrázok 20 Heimlichov manéver u ležiacej osoby (Török, 2006)


28

3.2 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u detí

Postupy pri vypudení cudzieho telesa z dýchacích ciest u detí sú podobné ako u dospelých.

Rozdiel je u detí do 1 roka a u detí nad 1 rok. U dojčiat do 1 roka sa nestláča brucho ale

hrudník, lebo hrozí riziko poranenia brušných orgánov.

3.2.1 Postup vypudenia cudzieho telesa u detí nad 1 rok po pubertu

Tento postup používame pri ťažkej obštrukcii dýchacích ciet, ak nie je dieťa schopné

rozprávať, kašlať alebo dýchať.


Dieťa je potrebné predkloniť dopredu s hlavou mierne nadol.

Dlaňou ruky vykonať 5x úder do miesta medzi lopatkami.

2. Stlačenie hrudníka (Heimlichov manéver)

Ak nepomôžu údery medzi lopatky a dieťa je pri vedomí, stláčame hornú časť brucha

(Heimlichov manéver).

Objímeme dieťa zozadu v hornej časti brucha a presvedčíme sa, že je predklonené.

Jednu ruku zatneme v päsť s palcom skrytým dovnútra. Položíme ju do stredu medzi pupok

a hrudnú kosť dieťaťa. Päsť uchopíme druhou rukou a päť krát prudko zatlačíme smerom

k sebe. V prípade, že sa prekážka uvoľní, nie je potrebné vykonať stlačenie 5x. V prípade, že

sa cudzie teleso neuvoľní opakujeme sériu úderov a stlačení. Každé dieťa, ktoré sa podrobilo

stlačeniu, musí byť vyšetrené lekárom!

Obrázok 21 Heimlichov manéver u detí od 1 roka po pubertu (Török, 2006)


29

Postup pri bezvedomí:

Ak v ktoromkoľvek kroku pomoci dieťa upadne do bezvedomia je potrebné uložiť dieťa na

chrbát, na rovnú podložku, uvoľniť dýchacie cesty (skontrolovať cudzie teleso ak je

viditeľné,

skúsiť ho vybrať prstom, pri neúspechu neopakovať), skontrolovať dýchanie. Ak dýchanie

nie je prítomné zahájiť kardiopulmonálnu resuscitáciu.

3.2.2 Postup vypudenia cudzieho telesa u dojčiat do 1 roka

Pri ťažkej obštrukcii dýchacích ciest, ak dojča nedokáže plakať, kašlať alebo dýchať

postupujeme podľa nasledovného postupu.


Položíme dojča tvárou dolu na svoje predlaktie, pričom hlava smeruje nadol. Je portebné

podopierať telo a hlavu dieťaťa. Taktiež môžeme údery do chrbta urobiť po uložení dieťaťa

bruchom a hrudníkom cez kolená záchrancu, kedy je hlava mierne dolu, pričom hlavu dieťaťa

držíme v dlani jednej ruky.

Následne aplikujeme 5 silných úderov hranou dlane medzi lopatky dieťaťa.

Skontrolujeme ústnu dutinu, končekmi prstov odstránime prípadnú prekážku. Ústnu dutinu

nevytierame prstami!

Obrázok 23 Úder medzi lopatky (ERC Guidelines, 2010)

2. Stlačenie hrudníka

K sa týmto spôsobom nepodarilo odstrániť cudzie teleso z dýchacích ciest je potrebné dojča

otočiť na chrbát, tvárou hore na predlaktí.


30

Končekmi dvoch prstov stáčať hrudnú kosť v strede myslenej čiary medzi bradavkami

dojčaťa asi na šírku prsta pod myslenou čiarou. Prudko zatlačíme 5-krát smerom k hlave,

rýchlosťou asi jedno stlačenie za 3 sekundy.

Obrázok 24 Stlačenie hrudníka (ERC Guidelines, 2010)


1. Popíšte príznaky diagnostiky ľahkej a ťažkej obštrukcie dýchacích ciest.

2. Na figuríne demonštrujte postup vypudenie cudzieho telesa s dýchacích ciest pri

ťažkej obštrukcii dýchacích ciest u dospelého pacienta.

3. Na figuríne demonštrujte postup vypudenia cudzieho telesa s dýchacích ciest pri

ťažkej obštrukcii dýchacích ciest u dieťaťa do 1 roka.


31

4 Imobilizácia pacienta

Ciele

Priblížiť všeobecnú problematiku imobilizácie pacienta v prednemocničnej

starostlivosti.

Poznať a demonštrovať základné imobilizačné pomôcky a techniky v záchrannej

zdravotnej službe.

Dokázať vybrať a použiť najvhodnejšiu metódu na imobilizáciu pacienta.

Pri poraneniach spôsobených pôsobením vonkajších síl dochádza takmer vždy k

poškodeniam tkanív, mäkkých štruktúr, kostí a orgánov. V takýchto prípadoch treba

postihnutého alebo jeho časť znehybniť. Preto sa vám pokúsime v tejto kapitole stručne

popísať základné a najčastejšie používané imobilizačné pomôcky a postupy.

Všeobecne

Hneď po úraze a do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci si pacient sám nachádza úľavovú

polohu. Je to poloha, v ktorej pacient najmenej pociťuje bolesť a spôsobený diskomfort.

Pokiaľ je možné imobilizovať pacienta alebo končatinu v takejto polohe, treba tak urobiť.

Mala by sa ale čo najviac približovať fyziologickej alebo anatomickej polohe. Netreba

zabúdať ani na analgetickú premedikáciu v rámci kompetencií zdravotníckeho záchranára

ešte pred tým, ako začneme s pacientom alebo končatinou manipulovať. Dávku analgetika

treba prispôsobiť veku, váhe a výške. Podaniu analgetika predchádza samozrejme poriadne

odobratá anamnéza, najmä či pacient nemá alergiu na nejaký liek.


32

4.1 Základné imobilizačné pomôcky a techniky

Schantzov golier, fixačný golier Philadelphia – používa sa na fixovanie pri podozreniach

z poranenia krčnej chrbtice. Golier nakladajú dve osoby pričom prvá je za hlavou

postihnutého a v jemnej extenzii fixuje hlavu v pozdĺžnej osi krčnej chrbtice. Druhá osoba

zatiaľ šetrne nakladá golier.

Obrázok 25 Schantzov golier Obrázok 26 Nakladanie Schantzovho goliera (fotogaléria – vlastná tvorba) (fotogaléria – vlastná tvorba)

Obrázok 27 Naloženie Schantzovho goliera (fotogaléria – vlastná tvorba)


33

Chrbticová doska (backboard) s fixáciou hlavy – používa sa pri podozreniach poranenia

chrbtice. Poraneného na ňu nakladáme takým spôsobom, aby sa s ním čo najmenej hýbalo.

Najčastejšie používaným spôsobom je fixovanie čo najväčším počtom osôb v pozdĺžnej osi

chrbtice a naklonenie na stranu, pričom jedna osoba podsunie pod postihnutého chrbticovú

dosku. Postihnutý sa na ňu opatrne položí a zafixuje sa popruhmi. K hlave sa upevní fixátor

hlavy. Takto fixovaného pacienta ja možné počas transportu, pri potrebe zvracať, otočiť o 90

stupňov.

Obrázok 28 Naloženie chrbticovej dosky (backboard) s fixáciou hlavy (fotogaléria – vlastná tvorba)


34

Vákuový matrac – môže sa použiť pri takmer ktoromkoľvek poranení, pretože celkovo fixuje

pacienta v celom rozsahu jeho dĺžky. Najčastejšie sa používa pri poraneniach chrbtice, kde

pacienta fixovaného na chrbticovej doske položíme do vákuového matraca, vyformujeme

okolo tela a vysajeme vzduch. Tým je pacient celkovo fixovaný. Aj transport je menej

traumatický pre chrbticu a miechu. Významné je aj jeho použitie pri úrazoch bedrového kĺbu,

kde nie je možné dosiahnuť znehybnenie poraneného kĺbu inak ako pomocou vákuového

matraca.

Vákuové dlahy rôznej veľkosti – slúžia na fixovanie končatín, keď treba postihnutú

končatinu znehybniť. Nakladať by ju mali dvaja záchranári, pričom jeden drží končatinu

v jemnej extenzii a druhý pod ňu podsunie dlahu. Končatina by sa mala dať, pokiaľ je to

možné, do fyziologickej alebo anatomickej polohy. Po obvode sa zafixuje a pumpou vysaje

z nej vzduch, následkom čoho dlaha stvrdne. Končatinu nielen znehybní, ale aj bráni

ďalšiemu opuchu.

Krammerove dlahy – dajú sa pekne vyformovať, aby kopírovali končatinu. Slúžia na

fixovanie končatín, keď treba postihnutú končatinu znehybniť. Nakladať by ju mali dvaja

záchranári, pričom jeden drží končatinu v jemnej extenzii a druhý pod ňu podsunie dlahu.

Končatina by sa mala dať, pokiaľ je to možné, do fyziologickej alebo anatomickej polohy.

Následne sa obväzom obviaže končatina spolu s dlahou.

Chrbticová vesta – slúži na vyprosťovanie postihnutého z auta pri dopravných nehodách

s podozrením na úraz chrbtice. Musia ju nakladať minimálne dve osoby. Sediaceho

postihnutého jemne posunieme dopredu za stáleho fixovania chrbtice v pozdĺžnej osi.

Následne za neho zasunieme chrbticovú vestu a fixujeme popruhmi hlavu a hrudník.


35

Obrázok 29 Naloženie chrbticovej vesty (fotogaléria – vlastná tvorba)

Záverom by sme chceli ešte pripomenúť zopár priorít. Základom je šetrnosť, nezhoršenie

stavu pacienta, bezbolestnosť a traumatický transport. Bohužiaľ naše cesty tieto veci často

krát znemožňujú. Preto netreba zabúdať na analgéziu v rámci kompetencie záchranára. Treba

predchádzať zväčšovaniu edému, aby končatina, ak by si to vyžadovalo poranenie, mohla byť

čo najskôr operovateľná. Kvôli tomuto sa nesmie pacientovi podávať nič per os. Nemenej

dôležitá je aj dobrá rehydratácia a doplnenie objemu, nakoľko pri zlomeninách dochádza

k stratám krvi z objemu. Pri niektorých zlomeninách tento objem nie je zanedbateľný

(napríklad pri zlomenine stehna môže byť strata až 1500 ml).


1. Vymenujte základné imobilizačné pomôcky a techniky.

2. Demonštrujte technický postup naloženia Schantzovho goliera a fixačného goliera

Philadelphia.

3. Vo dvojici názorne ukážte naloženie pacienta na backboard, krátku chrbticovú dosku

a vákuový matrac.

4. Vo dvojici demonštrujte naloženie Krammerových a vákuových dlách.


36

5 Prekotný pôrod v prednemocničnej starostlivosti

Ciele

Poznať fyziologický pôrod a pôrodné doby.

Vykonať a poznať základné kroky zdravotníckeho záchranára pred pôrodom.

V rámci kompetencií záchranára vedieť odviesť prekotný pôrod.

Poznať a demonštrovať techniku ošetrenia rodičky a novorodenca a ich transport do

nemocničného zariadenia.

Prekotný (veľmi rýchly) pôrod postihuje najmä viacrodičky. Od fyziologického pôrodu sa

odlišuje časovým priebehom. Najideálnejšie je aby bola rodička dopravená do špeciálneho

zariadenia. Ak to nie je možné, vykonávame pôrod na mieste alebo v ambulantnej záchrannej

službe.

1. Prvá doba pôrodná- otváracia- charakteristická je pravidelnými a účinnými

kontrakciami, končí zájdením bránky

2. Druhá doba pôrodná- vlastný pôrod- nastáva pôrod dieťaťa

3. Tretia doba pôrodná- prichádza k porodeniu placenty

4. Štvrtá doba pôrodná- popôrodná- riziko popôrodného krvácania

Vybavenie pôrodného balíčka: 2 sterilné rúšky, tampóny, 2 svorky, 2 odberové skúmavky

na natívnu krv, ihla, peán.

Vybavenie balíčka závisí od dodavateľskej firmy. V prípade ak niektoré pomôcky nie sú

prítomné v balíčku, treba ich doložiť.

Záchranár zisťuje: abnormality podľa tehotenskej knižky (termín pôrodu rodičky, pátra či

nejde o predčasný pôrod počet predchádzajúcich gravidít, komplikácie v predchádzajúcich

graviditách, rizikovosť súčasnej gravidity, či navštevovala poradňu), odtok plodovej vody,

silné krvácanie, pravidelné kontrakcie po 5- 10 minútach aj bez odtoku plodovej vody, či sa

jedná o prvorodičku alebo viacrodičku, prítomnosť kŕčov.


37

Prvá doba pôrodná

zabezpečiť základnú hygienu, pripraviť čisté plachty, osušky,

umyť ruky,

skontrolovať, či rodička má odstránené všetky časti odevu prekážajúce pri pôrode,

zabezpečiť polohu rodičky (polosed s pokrčenými dolnými končatinami v kolenách,

alebo v leže na chrbte s pokrčenými kolenami, pri silnom krvácaní nohy spolu a vo

zvýšenej polohe),

plochu pod telom rodičky prekryť sterilnou rúškou,

skontrolovať rodidlá, prítomnosť hlavičky v pošvovom vchode, krvácanie,

upozorniť rodičku na pomalé a hlboké dýchanie medzi kontrakciami, počas kontrakcií

plytké a rýchlejšie dýchanie.

Druhá doba pôrodná

Začínajúci pôrod rozpoznáme tým, že rodička pociťuje nutkanie tlačiť, udáva tlak na

konečník (ako na stolicu), odchod stolice, nutkanie na vracanie, silné sťahy v krátkych

intervaloch, objavenie sa hlavičky dieťaťa v pošvovom vchode.

ak je rodička otvorená na 5 prstov (10 cm) je potrebné začať s pôrodom,

očistíme rodidlá – najskôr pretieme jednu stranu pyskov (jedným tampónom) smerom

ku konečníku, následne druhú stranu pyskov (druhým tampónom) a nakoniec

pretieme stred,

vyzveme rodičku aby zatlačila ,

pri kontrakcii, keď dochádza k vypudeniu plodu, rodičku treba upozorniť:

rodička sa zhlboka nadýchne ústami aj nosom,

zatvorí oči, pritlačí bradu na hrudník a zatlačí ako na stolicu,

počas celej kontrakcie je nutné tlačiť, väčšinou na dva až tri nádychy,

medzi kontrakciami netlačiť, dýchať zhlboka,

dlaňou pravej ruky treba chrániť hrádzu (stláčať a prevliekať cez hlavičku), ľavou

rukou pridržuje rodiacu sa hlavičku,

objaví sa hlavička plodu v pôrodných cestách: hlavičku je nutné skloniť smerom dolu,

aby sa porodilo horné ramienko, potom hlavičku jemne zdvihnúť smerom k bruchu,

aby sa porodilo dolné ramienko, nikdy neťahať.

Po pôrode ramienok necháme dieťa vytlačiť z pôrodných ciest prirodzeným spôsobom. Ak je

pupočník omotaný okolo krku dieťaťa treba ho odmotať.


38

Dieťa položíme medzi stehná matky, okamžite vyutierame tvár do sucha a vytlačíme tekutinu

z dutiny ústnej a nosa. Ak dieťa nezačne plakať do 30 sekúnd začíname s taktilnou

stimuláciou (dotykovou) – dráždením piet a trením chrbátika.

Podviažeme pupočník, asi 10 cm od dieťaťa, na dvoch miestach asi 2- 3 cm od seba svorkami

alebo šnúrkami. Podviazanie musí byť pevné. Do dvoch striekačiek odobrať placentárnu krv.

Medzi podviazanými svorkami pupočnú šnúru prestrihnúť sterilnými nožnicami. Na

placentárnu časť pupočnej šnúry pri pošvovom vchode naložíme peán a sledujeme jeho

zostup.

Dieťa treba dosucha vyutierať suchou látkou a zabaliť do ďalšej teplej suchej látky

ošetriť pupočník novorodenca omotaním a prekrytím sterilným štvorcom,

novorodenec môže byť uložený na matkinej hrudi,

záchranár u novorodenca kontroluje vedomie- plač, krik, dýchanie, farbu kože,

pohyby, grimasy tváričky – stanoví Apgarovej skóre.

III. doba pôrodná- porodenie placenty

Pôrod placenty môže nastať 20- 60 minút po pôrode dieťaťa, preto je vhodné rodičku

transportovať do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. V prípade, že nie je

z nejakého dôvodu transport možný, pôrod placenty vykonávame na mieste pôrodu

dieťaťa.

Placenta musí byť porodená samovoľne, bez ťahania za pupočník, vylúčená

kompletná s pupočníkom a plodovými obalmi

Potrebné je sledovať odlúčenie placenty (zostup peánu). V mimoriadnych

podmienkach, keď nemáme pôrodný balíček zatlačením nad lonovú sponu. V prípade

odlúčenia placenty sa pupočná šnúra pohybuje.

Ak má rodička nutkanie tlačiť, môže zatlačiť ako pri pôrode dieťaťa, placenta sa

porodí na jedno zatlačenie.

Krvácanie je pri pôrode placenty prirodzené, jednorazové krvácanie pri odlúčení

placenty býva aj väčšie.

Po pôrode placenty je nutné skontrolovať úplnosť placenty, placentu zložiť a odložiť

do vrecka a transportovať spolu s dieťaťom a matkou.

Počas transportu je potrebné neustále sledovať vitálne funkcie matky aj dieťaťa ako aj

zabezpečiť rýchly šetrný transport. Rodičku transportujeme v polohe na chrbte so spojenými

a pokrčenými dolnými končatinami aby sme obmedzili krvácanie.


39


1. Popíšte jednotlivé pôrodné doby.

2. Vymenujte obsah pôrodného balíčka a pomôcky potrebné k pôrodu.

3. Popíšte úlohy záchranára v prvej dobe pôrodnej.

4. Na figuríne prakticky demonštrujte postup záchranára v druhej dobe pôrodnej.

5. Vysvetlite význam tretej doby pôrodnej.

6. Popíšte riziká a starostlivosť o rodičku a novorodenca v popôrodnom období počas

transportu do nemocnice.


40

6 Monitorovanie vitálnych funkcii v prednemocničnej starostlivosti

Ciele

Poznať základne monitorovanie dychovej frekvencie, dychovej hĺbky a rytmu.

Ovládať rozdiely fyziologického a patologického dýchania.

Mať vedomosti o najčastejších komplikácií pri meraní oxymetrie pulzným

oxymetrom.

Poznať princíp merania kapnometrie a kapnografie.

Rozpoznať základné poruchy rytmu na EKG.

Rozpoznať najčastejšie poruchy pulzovej frekvencie.

Monitorovanie vitálnych funkcií je jednou zo základných činností v prednemocničnej

starostlivosti. Monitoring je definovaný ako opakované alebo kontinuálne meranie vitálnych

funkcii pacienta pomocou prístrojov – monitorov. Údaje získané monitorovaním nám slúžia

k detekcii abnormalít v životne dôležitých funkciách, sú podkladom pre rozhodovanie

o terapeutických intervenciách, sledovanie účinnosti liečby a pod. Tieto informácie sa

následne posudzujú v závislosti od celkového stavu pacienta. Hoci v súčasnej dobe je na trhu

dostupné veľké množstvo monitorov, ktoré merajú súčasne všetky základné vitálne funkcie,

vždy je dôležitý správny úsudok záchranára, ktorý údaje vyhodnocuje.

V prednemocničnej starostlivosti sa realizuje predovšetkým neinvazívne monitorovanie –

monitorovanie bez narušenia integrity kožného krytu. Tento spôsob monitorovanie je pre

pacienta takmer úplne bez rizík. Závažné komplikácie však môžu nastať pri nesprávnej

interpretácií získaných dát, čo v konečnom dôsledku môže znamenať ohrozenie života

pacienta.


41

6.1 Dýchací systém

V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti v rámci hodnotenia dýchacieho systému

monitorujeme dychovú frekvencie, hĺbky a rytmu respirácie, oxymetriu a kapnometriu.

Monitorovanie dychovej frekvencie, hĺbky a rytmusu respirácie

Dýchanie alebo respirácia (lat. respiro; spiro = dýchať) je výmena základných plynov –

kyslíka a oxidu uhličitého medzi organizmom a prostredím. Pri sledovaní dýchania potrebné

zhodnotiť frekvenciu, rytmus, hĺbku dýchania ako aj sprievodné dychové fenomény.

Frekvencia dýchania

Počet nádychov (výdychov) za minútu. Priemerná hodnota frekvencie dýchania závisí od

veku. Frekvencia dýchania je u:

novorodenca 40-45 nádychov (výdychov) za minútu

dieťaťa 25-30 nádychov (výdychov) za minútu

dospelého 12 – 20 nádychov (výdychov) za minútu

Tachypnoe je zrýchlené dýchanie, teda viac ako 20 nádychov (výdychov) za minútu u

dospelého. Môže predstavovať až 100 nádychov (výdychov) za minútu. Tachypnoe sa

vyskytuje pri zvýšenej potrebe kyslíka. Môže sa vyskytnúť aj fyziologicky - pri telesnej

námahe, psychickej záťaži, pôsobením tepla a pod. Patologicky sa dychová frekvencia

zvyšuje napr. pri bolesti, horúčke (na 1 °C stúpa frekvencia približne o 7 nádychov

(výdychov) za minútu), ochoreniach srdca, pľúc a anémii.

Bradypnoe sa označuje ako spomalené dýchanie, u dospelého menej ako 12 vdýchnutí za

minútu. Bradypnoe je fyziologické napr. v spánku alebo pri veľkom uvoľnení. Patologicky

sa vyskytuje napr. pri poškodení centrálneho nervového systému, napr. úrazoch hlavy

a mozgu, otravách (napr. benzodiazepinami), ochoreniach metabolizmu ako pokročilá

hypotyreóza

Apnoe je zastavenie dýchania. Najčastejšiou príčinou apnoe môže byť obštrukcia dýchacích

ciest, ochrnutie centra dýchania alebo dýchacieho svalstva a pod.


42

Hĺbka respirácie

Pri zmenách kyslíkovej potreby organizmu sa nemení iba počet nádychov za minútu, ale sa

mení aj objem vzduchu každého nádychu. Pri nádychu sa do dýchacích ciest a pľúc dostane

fyziologicky 500 - 600 ml vzduchu. Tento vzduch sa zmieša so vzduchom, ktorý sa ešte

nachádza v pľúcach. Zmeny v hĺbke dýchania sú nasledovné:

prehĺbené dýchanie – hyperpnoe,

plytké dýchanie – hypopnoe.

Rytmus dýchania je pravidelný sled približne rovnako hlbokých nádychov (výdychov); čas

od jedného nádychu k ďalšiemu je rovnako ako objem nádychu konštantný. Dýchanie

zdravého človeka je pravidelne a rovnako hlboké. Časový pomer inspíria a expíria je

približne 1:2, t. j. výdych trvá dvakrát dlhšie ako nádych.

Samotné monitorovanie dýchania v prednemocničnej starostlivosti je realizované súčasne

s monitorovaním KVS systému, pretože dýchacie pohyby hrudníka sú snímané pomocou EKG

elektród. Na monitore vidíme numericky znázornenú frekvenciu dýchania a dychovú krivku,

z ktorej môžeme analyzovať odchýlky v hĺbke a rytme respirácie.

Patologické vzory dýchania

Kussmaulovo dýchanie (acidózne dýchanie) je abnormálne prehĺbené, ale pravidelné

dýchanie. Vyskytuje sa pri metabolickej acidóze, napr. pri diabetickej alebo uremickej kóme.

Telo sa vo zvýšenej miere snaží vydychovať CO2, aby sa upravila nízka hodnota pH.

Obrázok 30 Kussmaulovo dýchanie (Nečas, 2007)

Cheyneovo-Stokesovo dýchanie je typické periodicky sa vracajúce zoslabenie a zosilnenie

dýchania s malými prestávkami: plytké nádychy sa postupne prehlbujú a potom sa znova

stávajú plytkými s následnou apnoickou pauzou. Po prestávke v dýchaní, trvajúcej niekedy

viac ako 10 sekúnd, nastupujú najprv plytké, potom hlbšie nádychy (výdychy). Cheyneovo-

Stokesovo dýchanie sa vyskytuje pri ťažkých poškodeniach centra dýchania, ale aj pri

srdcových ochoreniach v dôsledku spomalenej cirkulácie krvi.


43

Obrázok 31 Cheyneovo-Stokesovo dýchanie (Nečas, 2007)

Biotovo dýchanie. Pri dýchaní sa striedajú viaceré rovnomerne hlboké a silné nádychy

(výdychy) s pravidelne sa vracajúcimi typickými prestávkami v dýchaní. Môže sa vyskytnúť

u novorodencov, najmä u predčasne narodených, ale nie ako príznak choroby. U dospelých sa

vyskytuje u pacientoch so zvýšeným vnútrolebečným tlakom, napr. pri zápale mozgových

blán (meningitíde) alebo pri úrazoch hlavy a mozgu.

Obrázok 32 Biotovo dýchanie (Nečas, 2007)

Lapavé dýchanie je dôležitým príznakom, pretože sa vyskytuje krátko pred zastavením

činnosti srdca a dýchania. Je charakteristické jednotlivými lapavými nádychmi (výdychmi),

medzi ktorými sú dlhé pauzy. V prípade výskytu lapavého dýchania je nevyhnutné začať

kardiopulmonálnu resuscitáciu. Začatie KPR v štádiu lapavých dychov výrazne zvyšuje

šancu na úspech.

Oxymetria

Ide o metódu, ktorá je určená na zistenie saturácie krvi kyslíkom alebo saturácie tkanív

kyslíkom (transkutánna, tkanivová oxymetria). Meranie môže prebiehať neinvazívne –

pulzná oxymetria, cerebrálna oxymetria, transkutánna oxymetria alebo invazívne – jugulárna

oxymetria, tkanivová oxymetria. V prednemocničných podmienkach sa využíva neinvazívna

pulzná oxymetria.


44

Pulzná oxymetria je najčastejšie používaná neinvazívna metóda na zistenie saturácie krvi

kyslíkom v arteriálnej časti riečiska. Miesta snímania sú prsty horných končatín alebo ušné

lalôčiky (vzhľadom k cirkulačným pomerom detekujú ušné snímače zmeny skôr, ako na

prstoch končatín). Princíp pulznej oxymetrie je založený na princípe, že absorpcia svetla

hemoglobínom závisí od jeho nasýtenia kyslíkom. Počas snímania vysielajú dve diódy

červené a infračervené svetlo cez pulzujúcu časť riečiska (od pulzujúceho riečiska je

odvodený názov metódy – pulzná oxymetria). Fotodetektor meria vysielané žiarenie

prechádzajúce cez cievne riečisko a zaznamená množstvo žiarenia, ktoré krv absorbuje.

Vychádza sa z princípu, že oxygenovaný hemoglobín pohlcuje menej svetla v infračervenej

oblasti ako redukovaný hemoglobín. Percentuálny výsledok je pomer kyslíku

a hemoglobínu. Fyziologické hodnoty saturácie krvi kyslíkom sú medzi 93-99 % (priemer 95

%), čo zodpovedá PaO2 80-90 mmHg.

Vyšetrenie si nevyžaduje špeciálnu prípravu. Presnosť merania môže byť znížená veľmi

ostrým svetlom, vlhkosťou prsta, lakom na nechty (predovšetkým modrý, zelený, čierny

a červený lak) alebo použitím umelých nechtov. V príprave pacienta je preto potrebné

eliminovať uvedené rušivé vplyvy.

Pulzný oxymeter sa aktivuje po vložení prsta (nechtom nahor) do meracej jednotky oxymetra.

Na získanie presných výsledkov sa odporúča držať oxymeter v úrovni srdca alebo hrudníka.

Pulzný oxymeter detekuje prítomnosť prsta v meracej jednotke a automaticky rozsvieti

displej. Po stabilizácii signálu (asi 10 s) sa odčítavajú hodnoty saturácie krvi kyslíkom a

frekvencie srdca na displeji. Dôležitá je kontrola a správna interpretácia výsledkov. Pulzová

frekvencia snímaná pulzným oxymetrom by sa mala zhodovať s pulzovou frekvenciou

snímanou z EKG. V prípade, že sa frekvencie nezhodujú, nemôžeme výsledky saturácie

považovať za presné. Počas merania by mal byť snímač chránený pred priamym svetlom

(slnečné žiarenie, žiarivka). Meranie môže byť kontinuálne alebo intermitentné.

Špeciálne upozornenia!!! Pulzná oxymetria nemá výpovednú hodnotu pri nižšie

uvedených stavoch!!!!!

Intoxikácia oxidom uhoľnatým – vzniká karboxyhemoglobín, ktorý má rovnakú schopnosť

absorbovať svetlo ako oxyhemoglobím, preto pri tejto intoxikácii meriame falošne zvýšenú

hodnotu saturácie kyslíka.


45

Methemoglobulinémia – detekujeme sa SaO2 okolo 85 %. Methemoglobin má rovnaký

absorbčný koeficient ako oxyhemoglobin. Methemoglobulinémia preto vedie k falošne nízkej

hodnote SaO2, ak je skutočná hodnota vyššia ako 85 % a k falošne vysokej hodnote, ak je

skutočná hodnota SaO2 nižší ako 85 %.

Anémia – pri anémii detekujeme falošne vysokú hodnotu SaO2, lebo pri nízkej koncentrácii

erytrocytov sú prítomné erytrocyty dobre saturované.

Polyglobulinémia – detekujeme falošne nízke hodnoty SaO2.

Kapnometria, kapnografia

Kapnometria, kapnografia je veľmi senzitívna invazívna metóda, ktorá meria koncentráciu

oxidu uhličitého (ETCO2: end-tidal CO2) vo vydychovanom vzduchu. Hodnota sa môže

udávať číselne – kapnometria alebo graficky v podobe krivky – kapnografia. Monitorovanie

ETCO2 môže prebiehať ako samostatné jednorazové meranie alebo kontinuálne meranie,

ktoré je súčasťou homodynamickej monitorovacej sústavy. Endexpiračná koncentrácia CO2

je za normálnych podmienok asi o 0.5 - 1 kPa (3-6 mm Hg) nižšia ako arteriálna koncentrácia

(PaCO2). Rozdiel narastá so zväčšujúcim sa mŕtvym priestorom. Kapnometria, kapnografia

znižuje nutnosť častých odberov krvi podľa Astrupa.

Kapnografy, kapnometre tieto prístroje fungujú na princípe spektrofotometrie. Pri

monitorovaní meria fotodetektor množstvo infračerveného žiarenia absorbovaného dýchacím

cestami v priebehu nádychu a výdychu. Absorpcia žiarenia sa mení v závislosti na

koncentrácii oxidu uhličitého.

Poznáme dva typy prístrojov:

Side stream (micro stream): prístroj odsáva zmes z dýchacieho okruhu tenkou hadičkou do

analyzátora. Nevýhodou je, že môže prísť ku kontaminácii vydychovanej zmesi čerstvou

zmesou a merania je realizované s malým časovým oneskorením.

Main stream: meracia komôrka ja priamo súčasťou dýchacieho okruhu. Nevýhodou je, že

zväčšuje mŕtvy priestor a mechanické čidlo konštrukcie zaťažuje okruh v blízkosti pacienta.


46

Obrázok 33 Side stream kapnograf (Syrovátka, Deyl , 2001) Obrázok 34 Main stream kapnograf

(Syrovátka, Deyl , 2001)

Indikácie pre monitorovanie:

- detekcia správnej intubácie

- neinvazívne sledovanie tenzie alveolárnej hladiny oxidu uhličitého

- detekcia obnovenia srdcovej činnosti po KPCR

- účinnosť UPV, zistiť interferenciu pacienta s ventilátorom (pridychovanie)

Príčiny zvýšenia ET CO2: zvýšenie produkcie pri teplote, sepse, hypermetabolizme,

hypoventilácia, porucha dýchacieho prístroja

Príčiny zníženia ET CO2: zníženie produkcie pri podchladení, zastavenie obehu, pľúcny

embolizácia, hypotenzia, hyperventilácia (zmeny nastupujú pomaly a plynule), poruchy

výmeny plynov pri pľúcnom zlyhávaní (zmeny nastupujú veľmi rýchlo), porucha ventilátora

(prisávanie vzduchu z okolia), nesprávna intubácia.

Zmeny na kapnografickej krivke: sklon vzostupnej časti kapnografickej krivky znázorňuje

dynamiku výdychu a hlavne pri riadenej ventilácii nepriamo odpovedá priechodnosti

dýchacích ciest. Nepravidelná krivka pri riadenej ventilácie – prejav interferencie

s ventilátorom. Pozvoľný nárast krivky (t.j. expiračná fáza) je typická pre chronickú

obštrukčnú bronchopulmonálnu chorobu.

Príprava pacienta spočíva vo vysvetlení výkonu pacientovi (ak je pri vedomí). V prípade, že

je pacient v bezvedomí na UPV, kapnometria, príp. kapnografia si nevyžaduje špeciálnu

prípravu. Príprava spočíva len v prekontrolovaní funkčnosti kapnometra, prekalibrovanie

prístroja podľa odporúčania výrobcu s kalibračným plynom s presne definovanou

koncentráciou CO2 a zapojenie do okruhu ventilátora podľa typu kapnometra.


47

Počas monitorovania záchranár sleduje tvar krivky, venuje pozornosť náhlym vzostupom

alebo poklesom hodnoty ET CO2. Zmenu ET CO2 o 10 % je potrebné hlásiť lekárovi.

Záchranár musí pravidelne kontrolovať snímač, prítomnosť znečistenia (hlienov, spúta,

vody). Okrem samotného ET CO2 je dôležité monitorovať aj ostatné vitálne funkcie.

Monitorovanie ET CO2 je zväčša realizované pacientom na UPV, preto monitorovanie končí

extubáciou príp. dekanyláciou pacienta. Špeciálna starostlivosť o pacienta nie je nutná.

Komplikácie nie sú známe.

Špeciálne upozornenie

U pacientov so zastavením obehu klesá ET CO2 k nule. Mierny vzostup je dôkazom účinnej

KPR, prudký vzostup je prejavom hemodynamicky účinnej akcia srdca a kompenzácie

respiračnej acidózy.

6.2 Kardiovaskulárny systém

Monitorovanie EKG

Monitorovanie EKG je základom monitorovania srdcového systému. Údaje získané z EKG

nás informujú o srdcovej frekvencii, srdcovom rytme, ischemických zmenách, účinkoch

liekov, funkcii kardiostimulátora a pod. Na monitore, kde je možné sledovať len jednu EKG

krivku, nastavujeme záznam odpovedajúci zvodu číslo II., pretože je tam najlepšie viditeľná

vlna P. Štandardne sa používa troj alebo päťzvodového EKG. Hoci nám kontinuálne

monitorovanie poskytuje cenné informácie o činnosti KVS, je nevyhnutné u pacientov

natočiť štandardné 12 – zvodové EKG.

Princíp EKG záznamu je založený na snímaní elektrických signálov, ktoré spôsobujú

zmršťovanie svalov. Tie pre všetky svaly tela, okrem srdca, prichádzajú z mozgu a sú k

svalom vedené pomocou nervov. Srdce tvorí výnimku – vytvára si vlastné elektrické

impulzy. Túto elektrickú aktivitu srdca je možné zmerať pomocou z bodov rozmiestených po

tele.

Špeciálna príprava na monitorovanie EKG nie je potrebná. Správna interpretácia výsledkov

však závisí od správnej polohy samolepiacich EKG elektród, preto problémom môže byť

nedostatočné priľnutie elektród, čo môže byť ovplyvnené napr. ochlpením, nadmerným

potením alebo znečistením hrudníka. V príprave je preto potrebné eliminovať tieto vplyvy.


48

Obrázok 35 EKG záznamy porúch srdcového rytmu (Nečas, 2007)

Komplikácie - je to neinvazívna metóda, pri ktorej sa nevyskytujú závažné komplikácie,

okrem komplikácií, ktoré súvisia s nesprávnou interpretáciou výsledkov. Najčastejšou

komplikáciu priamo súvisiacou s monitoringom EKG je podráždenie a začervenanie pokožky

pri dlhšom nalepení elektród.

Monitorovanie TK

Krvný tlak (TK) je hydrostatický tlak, vyvíjaný krvou na steny ciev. Tlak krvi má

výpovednú hodnotu o funkčnosti srdca a stave ciev. Akákoľvek porucha jedného alebo

druhého sa na tlaku krvi prejaví. Samotné vyšetrenie tlaku krvi v prednemocničnej

starostlivosti sa vykonáva digitálnymi tlakomermi, ktorú sú súčasťou monitoru. Princíp

merania pozostáva z nafúknutia manžety na vyšší tlak, ako je v cievach, nastane prerušenie

prúdenia krvi. Pomalé vypúšťanie vzduchu z manžety, a teda aj znižovaním tlaku, umožňuje

prístroju zachytiť nástup tzv. Korotkovových šelestov, ktoré sa objavujú vtedy, keď sa tlak v

cievach vyrovná s tlakom v manžete. Tento tlak sa nazýva systolický tlak, ktorý sa stratí pri

ďalšom uvoľňovaní vzduchu z manžety (znižovaní tlaku). Nameraný tlak v momente, kedy sa

stratia šelesty, sa nazýva diastolický tlak. Digitálne meranie TK je plne automatické a miesto

ortuťovej stupnice je používaný počítačový procesor a výsledok merania tlaku krvi sa zobrazí

na digitálnom displeji.

Vyšetrenie TK nevyžaduje žiadnu mimoriadnu prípravu. Dôležité je správny výber veľkosti

manžety podľa obvodu ramena a jej naloženie. Na obnaženú ruku sa umiestni manžeta nad

lakťovú jamku. Na manžetách digitálnych tlakomerov je označené miesto a. brachialis.

Manžetu je potrebné navinúť tak, aby označené miesto bolo umiestnené nad priebehom

artérie. Označené miesto je nutné priložiť v mieste priebehu artérie.


49

Monitorovanie pulzovej frekvencie

Pulzová frekvencia je veľmi dôležitým ukazovateľom činnosti KVS systému. Samotný pulz

(tep) je tlaková vlna, ktorá vzniká napnutím steny cievy vplyvom zrýchleného prúdenia krvi

pri vypudením krvi z ľavej srdečnej komory do aorty. Zmena pulzovej frekvencie veľmi úzko

súvisí so zmenami zdravotného stavu.

Priemerný srdečný pulz má hodnotu okolo 72 úderov za minútu, u ľudí s dobrou fyzickou

kondíciou a u športovcov aj nižší - okolo 40 úderov za minútu.

Bradykardia je stav, keď je rytmus srdca pomalý pod 60 úderov za minútu. Príčinou môže

byť nesprávna funkcia SA uzla, predsieňovo-komorová blokáda a pod. Srdcové komory sa

počas bradykardie nesťahujú dostatočne často a nie sú schopné dodať potrebný objem krvi do

tela. K základným príznakom bradykardie patria únava a časté mdloby. Úplná predsieňovo-

komorová blokáda môže viesť k zastaveniu srdca a v dôsledku nedokrvenia mozgu k

odpadnutiu a náhlej smrti.

Tachykardia je zrýchlený pulz. Môže sa vyskytnúť aj fyziologicky, pri psychickej

a fyzickej záťaži. Patologicky sa vyskytuje pri poruchách na samotnom srdci, najmä

prevodovom systéme, ale aj pri iných závažných život ohrozujúcich stavoch napr. šok.

V prípade, že nemáme dostupný monitor, pulz je možné nahmatať na väčších tepnách

umiestnených blízko pod povrchom tela, najlepšie na miestach, kde je artéria podložená

kosťou. Najčastejším miestom palpácie je arteria carotis, arteria radialis, arteria ulnaris,

arteria femoralis.

Pri dostupnosti monitora môžeme využiť na zistenie srdcovej frekvencie pulznú oxymetriu,

kde súčasne monitorujeme SpO2 a frekvenciu srdca.

Srdcová frekvencia snímaná zo saturačného klipu

Pulzný oxymeter detekuje prítomnosť prsta v meracej jednotke a automaticky rozsvieti

displej. Po stabilizácii signálu (asi 10 s) sa odčítavajú hodnoty saturácie krvi kyslíkom a

frekvencie srdca na displeji. Dôležitá je kontrola a správna interpretácia výsledkov. Pulzová

frekvencia snímaná pulzným oxymetrom by sa mala zhodovať s pulzovou frekvenciou

snímanou z EKG. V prípade, že sa frekvencie nezhodujú, nemôžeme výsledky saturácie

považovať za presné.

Komplikácie - je to neinvazívna metóda, pri ktorej sa nevyskytujú komplikácie. Komplikácie

môžu nastať iba pri zlej interpretácii výsledkov.


50

Srdcová frekvencia snímaná z EKG

Pri monitorovaní srdcovej frekvencie z EKG používame 3-zvodové alebo 5-zvodové

samolepiace elektródy. Monitor analyzuje EKG krivku a numericky znázorňuje srdcovú

frekvenciu :

- meraním intervalov P - P (frekvencia predsiení)

- meraním intervalov R - R (frekvencia komôr)

Špeciálna príprava na monitorovanie srdcovej frekvencie z EKG nie je potrebná. Správna

interpretácia výsledkov závisí od správnej polohy samolepiacich EKG elektród, preto musia

byť splnené všetky podmienky ako pri EKG monitoringu.


1. Objasnite rozdiely dychovej frekvencie, hĺbky a rytmusu respirácie.

2. Aké komplikácie môžu vzniknúť pri meraní oxymetrie pulzným oxymetrom.

3. Vysvetlite rozdiel medzi kapnometrom a kapnografom.

4. Prakticky vykonajte natočenie a zhotovenie záznamu EKG.


51

7 Intraoseálne podávanie liečiv v záchranných službách

Ciele

Poznať zásady pri zavádzaní intraoseálnej ihly ako súčasť kompetencií

zdravotníckeho záchranára.

Poznať anatómiu miesta vpichu a rozpoznať riziká pri nesprávnom zavádzaní

intraoseálnej ihly.

Poznať indikácie a kontraindikácie pri zavádzaní a podávaní liečiv do intraoseálneho

prístupu.

Rozpoznať osobitosti podania u dospelého a detí.

V rámci urgentnej zdravotnej starostlivosti sa medzi techniku podávania liečiv do organizmu

zaradil nový prístup, ktorý nie je štandardný ale je porovnateľný z periférným prístupom a to

intraoseálny prístup.

Ide o spoľahlivý prístup do kostnej drene dlhých kostí (epifýzy a metafýzy), ktoré svojou

anatómiou majú bohaté cievne zásobovanie, ktoré vedie priamo do cievneho riečiska dokáže

okamžité podanie väčšieho množstva tekutín do organizmu.

Výhoda intraoseálneho podania je v rýchlom zavedení pri časovej tiesni, v jednoduchej

manipulácii (v prípade nastreľovacie ihly) a ktorá je zvlášť v urgentnej zdravotnej

starostlivosti dôležitá.

Indikácia podania osoby v bezprostredne život ohrozujúcich stavoch (napr. KPR,

kvantitatívne poruchy vedomia, popáleniny, astmatický a epileptický záchvat, všetky štádia

šoku, polytrauma....)

Lokalizácia vpichu: proximálná tíbia, distálny femur, hlavice humeru, distálny radius.

Pri zavádzaní je dôležité nezabudnúť, že epifýza je oddelená od metafýzy rastovou

platničkou – dané miesto je kritické a pri zavádzaní intraoseálnej ihly sa danému miestu

musíme vyhnúť, aby nedošlo k jeho poškodeniu.

Dreňová dutina dlhých kostí v skutočnosti obsahuje tzv. ,,nekolabovateľne" žily, pretože sú

podporované kostnou matrix. Aplikované liečivá aplikované intraoseálnym podaním sa

rýchlo dostávajú do obehu a rýchlo vedia doplniť chýbajúci objem tekutín.


52

Obrázok 36 Anatómia dlhej kosti (Rossetti, Thompson, Miller, 1985)

Indikácie podania. Podanie liečiv intraoseálne je indikované v život ohrozujúcich stavoch

(šok, ktorý je spôsobený traumou alebo dehydratáciou, zastavenie krvného obehu,

popáleniny, astmatický záchvat...) a v prípade kedy zavedenie periférneho katétra bolo trikrát

neúspešné.

Kontraindikácie podania

osteopetrosis (mramorová kosť)

osteogenesis imperfecta (tzv. krehká kosť)

zlomenina v mieste vpichu

zápal v mieste vpichu

Aplikácia liečiv

Do intraoseálneho prístupu môžu byť podávané všetky roztoky a lieky, ktoré podávame aj

venózne (kryštaloidy a koloidy, adrenalín, amiodaron, analgetiká, celkové anestetiká,

katecholamíny, bikarbonát sódny, a iné...).

Neodporúča sa podávať 40% glukóza, z dôvodu možného poškodenia tkaniva.

Typ intraoseálnej ihly

Manuálna aplikácia – daná aplikácia je určená len pre dospelých. Ihla sa zavádza krúživým,

pohybom na správne zvolenom mieste.

Mechanická aplikácia – v práci najčastejšie zvolená vystrelovacia, po priložení na dané

miesto mechanicky upevním ihlu.


53

Obrázok 37 Mechanická ihla (BIG sytém, 2011) Obrázok 38 Manuálna ihla (BIG sytém, 2011)

Pomôcky na zaistenie intraoseálneho prístupu

Dezinfekčný roztok, jednorazové rukavice, lokálne anestetikum (pri RZP nie je povinné),

intraoseálna ihla ( vystreľovacia alebo ručná), striekačka, spojovacia hadička, sterilné

prekrytie, leukoplast, fyziologický roztok.

Technika zavádzania intraoseálnej infúzie

1. informovať pacienta o výkone (ak je pri vedomí),

2. imobilizujeme končatinu (mierne extrarotovaná),

3. miesto vpich vydezinfikujeme aseptickým roztokom – dvakrát , ak je pacient pri

vedomí v posádke RLP aplikovať lokálne anestetikum,

4. palpačne určím miesto aplikácie

detský pacient – proximálna časť tíbie – 2cm mediálne a 1cm nadol pod

tuberositas tibie (výbežok),

dospelý pacient – proximálna časť tíbie – 2cm mediálne a 2cm nahor pod

tuberositas tibie (výbežok),

5. priložíme intraoseál a aplikujeme podľa typu ihly,

ručná ihla – vyvynieme tlak na ihlu a spolu s točivým pohybom dovtedy, kým sa

nezaznamená pokles odporu,

vystrelovacia ihla – priložíme ihlu, uvoľníme poistku a zatlačením vystrelíme

ihlu,

6. keď je ihla zavedená na správnom mieste, odstráni sa mandrén, naložíme striekačku

a aspirujeme obsah kostnej drene (potvrdím umiestnenie ihly),

7. miesto vpichu prekryjeme a upevníme ku končatine.


54

Obrázok 39 Miesto zavedenia (Rossetti, Thompson, Miller, 1985)

Správnosť zavedenia

Zavedenie je úspešné, ak po aspirácii je ihla v kostnej dreni (pri zavedení počujeme zvuk pri

prieniku kostnou hmotou), dobrá fixácia, potvrdenie aspiráciou a voľný prienik infúzie bez

vznikajúceho infiltrátu.

Upozornenie!!!

Nesprávne zvolené miesto – ak by bola ihla zavedená proximálnejšie hrozí nebezpečenstvo

poškodenia rastových zón a ak distálnejšie, kosť v tomto bode je pevnejśia a penetrácia je

komplikovanejšia.

V prípade neúspešného zavedenia – ak aj po zavedení nie je možná aplikácia, daný prístup

sterilne prekryjeme a ihla sa extraktuje až v nemocničnom zariadení.


1. Porovnanie indikácie a kontraindikácie aplikácie podania intraoseálnej ihly.

2. Vo dvojici sa nacvičte lokalizáciu miesta vpichu.

3. Nacvičujte správnu techniku zavedenia.


55

Použitá literatúra:

ADAMS, B. 1999. Sestra a akutní stavy od A po Z. Praha : Grada 1999. 488 s. ISBN 80–

7169–893–8.

BUCHANCOVÁ, J. a kolektív. 2003. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin:

Vydavateľstvo, 2003.1132 s. ISBN 80-8063-113-1.

BYDŽOVSKÝ, J. 2010. Tabulky pro medicínu prvního kontaktu. Praha: Triton, 239 s. ISBN

9788073873516.

DOBIÁŠ, V. 2006. Prednemocničná zdravotná starostlivosť. Martin: Vydavateľstvo Osveta,

2006. 157 s. ISBN 80-8063-214-6.

DOBIÁŠ, V. 2007. Prednemocničná urgentná medicína. Martin: Vydavateľstvo Osveta,

2007. 381 s. ISBN 978-80-8063-255-7.

D'URBANO, J. 2009. Capnography - The "Other" Vital Sign (Part-1). [online]. 2009.

[citované 10.10.2011]. Dostupné na: http://www.rtspace.com/profiles/blogs/capnography-

the-other-vital

FRANĚK, O. 2007. Limity přístrojového vyšetřování a monitorování v PNP. [online]. ZZS

HMP – ÚSZS, 2007. [citované 1.3.2010]. Dostupné na:

http://www.zachrannasluzba.cz/odborna/moni_text.htm

HABALOVÁ, J. at al. 2010 Využití regionální mozgové symetrie jako neinvazivní metody ke

sledovaní pacientů v neurointenzívni péči. In: Cesk slov. Neurolo.,2010, 73/106, 285-293.

HAMAN, P. 2010. Základy EKG. [online]. Plzeň, 2010. [citované 3.10.2011]. Dostupné na:

http://ekg.kvalitne.cz/obsah.htm

HERVEY, T. K.- McHALE, J. V. 2004. Health Law and the European Union. Cambridge

University Press, 2004 . 540 s. ISBN 0 521 605245.

KAPOUNOVÁ, G. 2007. Ošetřovatelství v intenzívní péči. Praha : Grada. 2007. 350s. ISBN

978-80-247 1830-9.


56

KLENER, P., et al. 2006. Propedeutika ve vnitřním lékařství. Praha : Galén, 2. Vydanie.

2006. 325 s. ISBN 8072624296

KRÁLINSKÝ, K.- PETRÍK, O.- GENŠOR. F., et al. 2008. Urgentni medicína, In: 4/2008,

Urgentná medicína, roč. 11, 2008, č.3, s. 27 – 29. ISBN 1212-1924.

Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách na pracovisko. [online]. [citované 1.3.2010]. Dostupné na: <

http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/

Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. [online]. [citované 1.3.2010]. Dostupné

na: < www.employment.gov.sk>

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a

používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov [online]. [citované 1.3.2010].

Dostupné na: < http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/

NEČAS, E., et al. 2007. Patologická fyziologie orgánových systémů 1. Praha : Univerzita

Karlova , 1. vydanie. 2007. 377 s. ISBN 9788024606156.

ROSSETTI, V. - THOMPSON, B.M. - MILLER, J. et al: 1985. Intraosseous infusion: An

alternative route of pediatric intravascular access. [online]. citované 10.10.2010. Dostupné

na: < http://emedicine.medscape.com/article/908610-overview >

RŮŽIČKA, J. a kol. 2007. Transkutánní oxymetrie. In: Pracov. Lék., 59, No. 1-2, 2007, s.

43-45.

SYROVÁTKA, L.- DEYL ,I. 2001. Přínos kapnometrie v PNP. In: Anest. intenziv. med.,

2001. č. 3. s. 151-154.


57

The Royal Children's Hospital. Victoria. Intraosseous Access. [online]. citované

10.10.2010. Dostupné na internete: <

http://www.rch.org.au/clinicalguide/cpg.cfm?doc_id=9747>

TÖRÖK, P. 2006. Základné diagnostické a terapeutické postupy - vrátane KPR pri

niektorých náhlych stavoch bezprostredne ohrozujúcich život. Interný materiál Vranovskej

nemocnice, n.o., 2006. 46 s.

TRENKLER, Š. 2010. Odporúčania Európskej resuscitačnej rady pre resuscitáciu 2010.

online. citované 13.06.2010. Dostupné na: http://www.ssaim.sk/.

URBANOVÁ, A. 2010. Zásady ochrany zdravia pri práci v ambulancii rýchlej zdravotnej

pomoci. Bratislava 50 s.

Vestník MZ SR, čiastka 10 - 12. Normatívna časť: Výnos Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe. Dňa

20 marca 2009, ročník 57.

Vyhláška č.30/2006 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe zo

dňa 9. januára 2006. online. citované 10.2.2010. Dostupné na:

<http://www.zbierka.sk/zz/predpisy>

Vyhláška č. 334/2010 Z. z., Vyhláška č. 334/2008 ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 321/2005 Z.z. o rozsahu praxe

v niektorých zdravotníckych povolaniach zo dňa 9 júla 2010. online. citované 10.2.2010.

Dostupné na: < http://portal.gov.sk >

Vyhláška č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku

zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia zo dňa 27. augusta 2007. online.

citované 10.2.2010. Dostupné na: < http://www.uvzsr.sk >

Vyhláška č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole

prenosných ochorení zo dňa 10. decembra 2008. online. citované 10.2.2010. Dostupné na:

< http://www.uvzsr.sk >


58

Zákon č. 576/2004 Z.z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. online. citované

30.11.2007. Dostupné na: < http:// www.zzz.sk>

Zákon 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov z dňa 2. februára 2006. online. citované 10.2.2010. Dostupné na: <

http://www.zbierka.sk>

Zákon 129/2002 Z.z, o integrovanom záchrannom systéme z dňa 15. februára 2002. online.

citované 28.1.2010. Dostupné na: < http://www.zbierka.sk>

Zákon 284/2008 Z.z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej

zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona c. 351/2005 Z. z. a

o zmene a doplnení niektorých zákonov z dňa 2. júla 2008. online. citované 28.1.2010.

Dostupné na: < http://www.zbierka.sk>

ZEMANOVÁ, K. 2005. Jugulární oxymetrie. [online]. 5/2005, citované 28.10.2011

Dostupné na: http://www.zdn.cz/clanek/sestra/jugularni-oxymetrie-298072

Documents

Techniky urgentnej zdravotnej starostlivosti - E-learning SZUelearning.szu.sk/repository/6._UZS_FINAL2012.pdf · Techniky urgentnej zdravotnej starostlivosti Program rozvoja SZU Moderné