1

• geografia (ge – Zem, grápho – píšem, opisujem)

• veda o krajinnej sfére Zeme

• vznikla z praktických potrieb človeka poznať krajinu, v ktorej žil (patrí k najstarším vedám na svete)

• prvé geografické poznatky - národy starovekého východu – Mezopotámie a Egypta.

• tie prevzali starovekí Gréci – Eratosthénes (otec geografie – žil na prelome 3. a 2.stor. pred n.l.) – vo svojom diele Geografika – zhrnul vtedajšie poznatky o Zemi = položil základy geografie

• vypočítal prvý pomerne presný odhad veľkosti Zeme

2

• v Eratosthénesovom diele pokračoval rímsky vedec – Strabón – prvý veľký cestovateľ.

• opisoval krajiny z topografického hľadiska

• najvýznamnejším predstaviteľom antickej geografie – Ptolemaios

• zostavil súpis bodov na zemskom povrchu s ich geografickými súradnicami a s návodom na zhotovenie mapy Zeme – geografiu chápal ako kartografiu (zakresľovanie, zobrazovanie Zeme).

• zaviedol geocentrický systém.

• 1. objektom geografie je celá Zem

• 2. poznávacia úloha geografie

• 3. geografia je všeobecnovzdelávacou vedou

3

• NOVOVEKÁ GEOGRAFIA

• v 15. storočí – začína sa renesancia geografie v Európe,

• opäť bol prijatý názor že Zem je guľatá – v súvislosti s tým sa zrodili aj objavné cesty do Ameriky (K. Kolumbus r.1492) a uskutočnila sa prvá plavba okolo sveta (F. Magalhães r.1519 – 1522).

• geografia plnila hlavne informačnú funkciu (mala prevažne opisne – regionálny charakter).

• Rotačný a obehový pohyb telies slnečnej sústavy je známy od čias Mikuláša Kopernika (r.1543) – heliocentrická sústava - Zem rotuje okolo svojej vlastnej osi každý deň a vykonáva ročný pohyb okolo Slnka

Isaac Newton (r.1643 - 1727) zdôvodnil pohyb vesmírnych telies príťažlivými silami – gravitačný

zákon.

• NOVODOBÁ GEOGRAFIA

• vzniká koncom 19. a zač. 20 stor. – rozvoj špecializovaných terénnych výskumov (geologických, hydrologických, pedologických a najmä biogeografických) – plnili požiadavky na vyžívanie prírodných zdrojov.

• v 20. a 30. rokoch minulého storočia - dokončilo sa poznávanie bielych miest na mape sveta - pokrok geografie už nebol spojený s objavovaním nových území, ale s podrobným štúdiom „starých“, často už dobre známych oblastí (tento smer sa rozvíja aj dnes).

4

• Zmena geografie za 2 000 rokov:

• 1. Zúžil sa objekt geografie – už nie celá Zem, ale iba jej povrchová časť (krajina)

• 2. Geografie už nie je len opisná veda – je to veda, ktorá poskytuje vysvetlenie geografických javov

• 3. Zmenilo sa zameranie a význam geografie – už nie je len všeobecno-vzdelávacou vedou, ale je vedou s výrazne praktickým zameraním.

Objekt geografie

• krajinná (geografická) sféra

• geosféry – koncentricky usporiadané vrstvy, ktoré utvárajú Zem

– prírodné

– človekom vytvorené

Vertikálny prierez Zemou

5

Prírodné pripovrchové geosféry

– litosféra, zemská kôra, georeliéf

– atmosféra – troposféra

– hydrosféra

– biosféra

– pedosféra

• tvoria systém poprepájaný vzájomnými vzťahmi – fyzickogeografická sféra (prírodné prostredie ľudskej spoločnosti)

• objekt výskumu fyzickej geografie

Človekom vytvorená sféra

– obyvateľstvo Zeme a produkty jeho činnosti (sídla, priemyselné a poľnohospodárske závody, komunikácie, ...)

• humánnogeografická (socioekonomická) sféra

• objekt skúmania humánnej geografie

Krajinná sféra

• fyzickogeografická sféra + humánnogeografická sféra

– navzájom prepojené vzťahmi

• objekt skúmania geografie

• ohraničenie

– horná hranica troposféry (10 km) / ozónová vrstva (30 km)

– dolná hranica 4-5 km (mikroorganizmy) / Mohorovičičova plocha diskontinuity (30 km) – mení sa rýchlosť šírenia zemetrasných vĺn

6

Krajina

• ľubovoľný komplexný výrez z krajinnej sféry, ktorý obsahuje časti všetkých jej geosfér

– prírodné hranice – nížinná, horská, ...

– človekom utvorené hranice – poľnohospodárska, mestská, ..., politická hranica (štát, kraj, ...)

Metódy geografie

• priestorovosť

– štruktúrny prístup – rozmiestnenie objektov na povrchu

– regionálny prístup – charakter oblastí, regiónov

– horizontálne vzťahy

• syntetickosť

– vzájomné vzťahy medzi geosférami

– vertikálne vzťahy

Funkcie geografie

• poznávacia

– poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou

• vzdelávacia

– opisuje a vysvetľuje javy

• praktická

– environmentálne problémy