ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

TERORIZMUS AKO DESTABILIZUJÚCI ČINITEĽ SÚČASNOSTI

MARTIN CHARVÁT

2006

TERORIZMUS AKO DESTABILIZUJÚCI ČINITEĽ SÚČASNOSTI

BAKALÁRSKA PRÁCA

MARTIN CHARVÁT

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Libor Gašpierik, CSc.

Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.) Dátum odovzdania práce: 09. 06. 2006

ŽILINA 2006

ABSTRAKT

CHARVÁT, Martin: Terorizmus ako destabilizujúci činiteľ súčasnosti. [Bakalárska

práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra

bezpečnostného manažmentu. Vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Libor Gašpierik,

CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár v odbore občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI

ŽU, 2006. (50 s.)

Obsahom bakalárskej práce je objasnenie problematiky terorizmu. V prvej kapitole

popisuje základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné ak sa máme touto problematikou

seriózne zaoberať. Ďalšie kapitoly poukazujú na stav a historický vývoj terorizmu,

vplyv terorizmu na spoločnosť a v záverečnej fáze rozoberá spôsoby boja proti

terorizmu, ktoré sú zamerané aj na prostredie Slovenskej republiky.

Kľúčové slová: teror, terorizmus, antiterorizmus, teroristická organizácie, spoločnosť,

boj proti terorizmu.

ABSTRACT

CHARVÁT, Martin: Terrorism as a destabilizing factor of the present. [Bachelor

thesis]. Žilina University in Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of

Security management. Supervisor of bachelor thesis: doc. Ing. Libor Gašpierik, CSc.

Stage of qualification: Bachelor in Department of Civil Security. Žilina: FŠI ŽU, 2006.

(50 pgs.)

Content of the bachelor thesis is explanation terrorism problem. In first section

describes basic concepts, that are necessary, if we want serious dealt by this problem.

Additional parts suggest state of historic terrorism development, influence terrorism on

society and the last stage analyze manners fight against terrorism, that are bearing also

in enviroment of Slovak republic.

Key words: terror, terrorism, counterterrorism, terrorist organization, society, fight

against terrorism.

PREDHOVOR

Terorizmus by sa dal v skratke charakterizovať ako premyslené, politicky motivované

použitie násilia na vytvorenie neistoty u čo najväčšieho počtu ľudí. Avšak toto je len

jedna z možných charakteristík na popísanie tohto javu. V skutočnosti neexistuje

všeobecne platná definícia terorizmu. Ak však budeme tohto moderného nepriateľa

bližšie poznať a nezostaneme voči nemu ľahostajní, môžeme v budúcnosti prispieť

k eliminácii jeho pôsobenia, alebo byť aspoň obozretnejší v situáciách, ktoré sa týkajú

nás samých a mať možnosť vyhnúť sa tak jeho primárnym, alebo sekundárnym

následkom. Aj to bol jeden z dôvodov prečo som si zvoli práve danú problematiku.

Ak sa pozrieme na terorizmus v širších súvislostiach, tak nespôsobuje len obrovské

materiálne škody a straty na ľudských životoch. Je len otázkou času, kedy niekoho

napadne zvýšiť straty po teroristickom útoku takým spôsobom, že ochromí

akcieschopnosť záchranných zložiek určených na zdolávanie následkov a minimalizáciu

škôd napr. narušením komunikačných sietí, čím sa eliminujú možnosti spojenia medzi

riadiacimi a zásahovými zložkami, alebo úmyselným preťažením komunikačných

kanálov, ktoré sú tak nevyhnutné v prvotných fázach po útoku. Dôležité je preto

vybudovať efektívny bezpečnostný systém, ktorého slabé miesta budú objavené skôr,

ako sa objaví potenciálny terorista. Veď už počas štúdia nám je zdôrazňované, že

systém je taký bezpečný, ako bezpečný je jeho najslabší článok. A je určite v záujme

všetkých, aby tento článok bol čo najsilnejší. Ale zároveň si treba uvedomiť –

stopercentná bezpečnosť neexistuje! Opatreniami môžeme toto riziko len obmedziť, nie

úplne odstrániť.

V neposlednom rade by som rád vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí ma podporovali a

akýmkoľvek spôsobom mi pomáhali pri tvorbe tejto bakalárskej práce.

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne pod odborným vedením

vedúceho záverečnej práce doc. Ing. Libora Gašpierika, CSc. a všetku použitú literatúru

som uviedol v zozname literatúry.

V Trenčíne, 5. júna 2006 ...................................................

OBSAH

ÚVOD................................................................................................................................. 7

1 TERORIZMUS................................................................................................................. 9

1.1 POJEM TERORIZMUS ................................................................................................ 9

1.2 DEFINÍCIA TERORIZMU .......................................................................................... 10

1.3 ĎALŠIE POJMY SÚVISIACE S TERORIZMOM............................................................. 13

2 STAV A VÝVOJ TERORIZMU ........................................................................................ 15

2.1 STRUČNÝ HISTORICKÝ PRIEREZ VÝVOJA TERORIZMU ............................................ 15

2.1.1 TERORIZMUS OD STAROVEKU PO VEĽKÚ FRANCÚZSKU REVOLÚCIU............... 15

2.1.2 TERORIZMUS DO ZAČIATKU 2. SVETOVEJ VOJNY ............................................ 16

2.1.3 TERORIZMUS POČAS 2. SVETOVEJ VOJNY........................................................ 18

2.1.4 TERORIZMUS V POVOJNOVOM OBDOBÍ DO ROZPADU BIPOLÁRNEHO SVETA .... 18

2.1.5 TERORIZMUS PO ROZPADE BIPOLÁRNEHO SVETA............................................ 20

2.2 TERORIZMUS AKO BEZPEČNOSTNÁ HROZBA .......................................................... 21

2.2.1 ZÁKLADNÉ DRUHY A TYPY TERORIZMU ......................................................... 21 U

2.2.2 ĎALŠIE ASPEKTY TERORIZMU......................................................................... 24

2.3 SLOVENSKÁ REPUBLIKA A TERORIZMUS................................................................ 24

3 VPLYV TERORIZMU NA SPOLOČNOSŤ ......................................................................... 28

3.1 CIELE TERORISTICKEJ ČINNOSTI V SÚČASNOSTI..................................................... 28

3.2.1 PRÍČINY VZNIKU TERORIZMU.......................................................................... 29

3.2.2 MOTIVÁCIA TERORISTOV ............................................................................... 30

3.2.3 FAKTORY PODPORUJÚCE RAST TERORIZMU .................................................... 31

3.3 PROSTRIEDKY TERORISTOV NA PRESADZOVANIE SVOJICH CIEĽOV......................... 32

3.4 TERORIZMUS - VÝZVA PRE 21. STOROČIE .............................................................. 34

3.4.1 TERORIZMUS „VERZUS“ SPOLOČNOSŤ ............................................................ 35

3.4.2 BUDE VO SVETE MENEJ TERORU? ................................................................... 37

4 BOJ S TERORIZMOM.................................................................................................... 39

4.1 PRÍSTUPY K POLITIKE BOJA PROTI TERORIZMU ...................................................... 40 U

4.2 PRINCÍPY BOJA PROTI TERORIZMU ......................................................................... 41

4.3 PROSTRIEDKY BOJA PROTI TERORIZMU.................................................................. 43

4.3.1 BOJ OČAMI BUDÚCNOSTI ................................................................................ 46

4.4 BOJ PROTI TERORIZMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ................................................ 47

4.4.1 BEZPEČNOSTNÁ SITUÁCIA VO SVETE A JEJ DOPAD NA SR............................... 48

4.4.2 CIELE NÁRODNÉHO AKČNÉHO PLÁNU BOJA PROTI TERORIZMU V SR .............. 50

5 ZÁVER ......................................................................................................................... 52

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ................................................................................... 54

ZOZNAM PRÍLOH ............................................................................................................ 56

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

EÚ - Európska únia

ETA - Baskická vlasť a sloboda

FBI - Federálny úrad pre vyšetrovanie (Federal Bureau of Investigations)

GMT – Greenwich Mean Time

GPS - Global Positioning System

IRA - Írska republikánska armáda

KHK - Konfederácie ľudí Kaukazu

KKK - Ku-Klux-Klan

LTTE - Tigri oslobodenia tamilského ELAMU

MV SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MO SR - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

MZV SR - Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

NATO - Severoatlantická obranná aliancia

NSA - Národná bezpečnostná agentúra USA (National Security Agency)

OBSE - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

OOP - Organizácia pre oslobodenie Palestíny

OSN - Organizácia spojených národov

SAS - Special Air Service

SIS - Slovenská informačná služba

SR - Slovenská republika

SRN - Spolková republika Nemecko

TPC/IP - Transport Control Protocol / Internet Protokol

UCK - Kosovská oslobodzovacia armáda

USA - Spojené štáty americké

VOS - Vojenské obranné spravodajstvo

VSS - Vojenská spravodajská služba

WAN - Wide Area Network

WTC - Svetové obchodné centrum (World Trade Center)

ZHN - Zbrane hromadného ničenia

ZSSR - Zväz sovietskych socialistických republík

ÚVOD

Západná spoločnosť sa pôsobením faktorov globalizácie dostala do priamej

konfrontácie so svetom islamu. Islamský svet už nie je iba zdrojom protikladov,

obrovské bohatstvo verzus chudoba, ale i samovražedného a štátneho terorizmu. Tým

však nechcem povedať, že každý moslim je terorista. Avšak trauma moderného sveta

globalizácie, plodí v krajinách islamu extrémizmus spojený s náboženským

radikalizmom v boji proti vplyvom Západu. Musíme brať do úvahy aj fakt, že islamská

civilizácia je dnes jedinou kultúrnou oblasťou, v ktorej neexistuje žiadna plnohodnotná

demokracia. Ak dáte ľudom na výber medzi obranou slobody a jej stratou, je v povahe

ľudí zvoliť si možnosť prvú. Uhol pohľadu na terorizmus sa zásadne zmenil

11. septembra 2001, po najväčšom teroristickom útoku uskutočnenému proti symbolom

moci najsilnejšej krajiny sveta, a ktorého dôsledky otriasli nielen USA, ale aj celým

svetom.

Zaoberať sa historickými koreňmi terorizmu je zložitý problém, ale je určite

neoddeliteľnou súčasťou uvedenia do tak zložitej problematiky akou terorizmus bez

pochyby je. Historický prierez terorizmu v tejto práci odhaľuje etapy vývoja len

v zjednodušenej podobe, ktorá slúži na utvorenie predstavy o postupnom formovaní

terorizmu. Poukazuje aj na terorizmus ako bezpečnostnú hrozbu, uvádza jeho druhy,

typy, ďalšie aspekty a pojednáva o možnostiach prejavov terorizmu v Slovenskej

republike.

Ak sa zameriame na časť „vplyv terorizmu na spoločnosť“ zistíme, že úlohou tejto asi

jednej z najaktuálnejších tém súčasnosti, je konkretizovanie cieľov teroristickej činnosti,

príčin vzniku, faktorov podporujúcich jeho rast, ako aj to, že terorizmus sa stal vďaka

svojmu globálnemu dosahu výzvou pre 21. storočie. Nesmieme zabudnúť na to, že

v posledných rokoch ide hlavne o kvalitatívny nárast útokov nadobúdajúcich

brutálnejšie formy namierené proti živým cieľom – ľudom. Útoky sú plánované tak, aby

spôsobovali väčšie straty na životoch. Paradoxom je fakt, že napriek rastúcej kvalite

útokov, náklady na ich realizáciu radikálne klesajú. A tak sa nám priam črtá otázka:

Bude v budúcnosti vo svete menej teroru? Odpoveďou je prehľad teroristických útokov

roku 2005, ako aj vyjadrenia kompetentných, zaoberajúcich sa týmto problémom

detailne.

Záverečná kapitola pojednáva o prístupoch, princípoch a prostriedkoch boja proti

terorizmu. Zároveň sa snaží poukázať na pripravované projekty, ktoré by v budúcnosti

mali uľahčiť, alebo zlepšiť možnosti boja proti terorizmu. Dôležitou súčasťou tejto

tematickej časti je aj zohľadnenie bezpečnostnej situácie vo svete aj jej dopad

na Slovenskú republiku, ako aj boj proti terorizmu v podmienkach SR.

Cieľom tejto práce je vo všeobecnosti sa zamerať vo svojich jednotlivých častiach

na uvedenie do problematiky terorizmu, jeho postupným historickým vývojom,

vplyvom terorizmu na spoločnosť a obsiahnuť aj jednotlivé pohľady na boj proti tomuto

celosvetovému fenoménu. Má rozšíriť často skreslený pohľad nezainteresovaných ľudí

na tento problém, ktorý sa týka každého z nás a poukázať na skutočnosti, o ktorých

mnohí z nás nemajú ani tušenie.

1 TERORIZMUS

1.1 POJEM TERORIZMUS

Presné, vecne správne a jednoznačné vymedzenie základných pojmov má veľký

význam v rôznych oblastiach praxe. Slúži k efektívnej a bezproblémovej komunikácii

medzi zainteresovanými1 subjektmi. Osobitnú dôležitosť nadobúda hlavne v nových

oblastiach poznania objektívnej reality. Takouto oblasťou a predmetom zvýšeného

záujmu je v súčasnej dobe fenomén2 terorizmus. Ak sa máme touto problematikou

seriózne zaoberať, musíme v prvom rade skúmať a jasne definovať východiskový

pojem – teror, terorizmus a v nadväznosti na to aj ďalšie s ním súvisiace pojmy.

Používanie termínov teror, terorizmus má svoju genézu3. Ich pôvod je v latinských

slovách teror (strach, hrôza) a terrere (vydesiť, vystrašiť). Do európskych jazykov

začali tieto slová prenikať prostredníctvom francúzskeho jazyka od 14. storočia [4].

Samotné slovo „teror“ má však pôvod na Kanárskych ostrovoch, konkrétne na ostrove

Gran Canaria, v horskom mestečku TEROR. V tomto mestečku bol v roku 1718

výbuchom zničený kostol. Meno mestečka sa potom stalo synonymom pre označenie

násilného zastrašovania, likvidovania a potláčania ľudí [10]. Postupom času sa jeho

význam menil, ale strach, vyvolávanie strachu, obáv a neistoty, ako jeho základná

charakteristika, sa nezmenila. Nie však každý jav spojený so strachom môžeme označiť

ako terorizmus. Závisí to hlavne od zdroja či príčiny vyvolávania strachu. Rozličné

zdroje vytvárajú rôznu psychologickú kvalitu pocitov strachu, s ktorými sa človek

vyrovnáva špecificky – inak vo vojne, inak pri živelných pohromách, inak v osobných

krízových situáciách a inak pri organizovanej činnosti teroristov [4].

Ak vylúčime zdroje šírenia strachu, ktoré sa nepokladajú za teroristické, ako napr.

regulárne vojny, ozbrojené stretnutia, gerily atď. (tieto pojmy sú vysvetlené v časti 1.3),

vytvorí sa nám zúžený priestor zdrojov nezákonnej činnosti, ktorého súčasťou je aj

terorizmus. Vznikli nám tak konkrétne podmienky na analýzu súčasného terorizmu

a jeho definícií.

1 interesovať sa (lat.) - zaujímať sa 2 (gréc.) úkaz, jav, skutočnosť, ako sa nám vec javí; v ideologickej filozofii subjektívny jav, jestvujúci len vo vedomí, neodrážajúci objektívnu skutočnosť 3 (gréc.) pôvod, vznik, proces vznikania

Podľa J. CHMELÍKA prostriedkom terorizmu je teror, ktorý znamená použitie násilia,

alebo hrozbu násilím. Nezainteresovaní, nezúčastnení občania, ktorí sú spravidla terčom

teroristických útokov, sú zabíjaní len preto, že existujú a že ich smrť, únos a pod. môžu

byť psychologicky, alebo politicky využité. Ideológia terorizmu je rôznorodá, závisí

hlavne na politickom a ideologickom zameraní extrémistického hnutia. Napr. ideológia

menšinových a národnostných skupín (reprezentovaných napr. Írskou republikánskou

armádou – IRA, Baskickým hnutím, Organizáciou pre oslobodenie Palestíny

a ďalšími)4 je samostatnosť územia, na ktorom pôsobia, a vytvorenie nového štátu.

Anarchistické skupiny, ktoré majú svoje zastúpenie aj v Slovenskej republike,

nevytvárajú žiadne teroristické akcie, ale zameriavajú sa proti politickému systému

v danom štáte. Neonacistické a krajne pravicové skupiny, reprezentované hlavne hnutím

SKINHEADS, sa zameriavajú proti cudzincom, prisťahovalcom, Rómom a ďalším

minoritným5 skupinám občanov [2].

1.2 DEFINÍCIA TERORIZMU

Je pozoruhodné, že napriek viacerým pokusom neexistuje všeobecná zhoda o presnej

definícii terorizmu. Tento sociálnopolitický jav má komplikované pozadie a prejavuje

sa v rôznych formách v určitých regiónoch sveta. Formy terorizmu sa v závislosti

od vnútropolitickej situácie štátov v danom regióne a od finančných prostriedkov

dostupných jednotlivým teroristickým organizáciám stále vyvíjajú [3].

Aj napriek rozsiahlemu výskumu a zainteresovanom úsilí štátnych orgánov

v jednotlivých krajinách i aktivít medzinárodných organizácií doposiaľ nebola prijatá

jediná spoločná medzinárodne platná definícia terorizmu ako základného pojmu.

Ku zhode nedošlo ani na pôde OSN a taktiež ani na pôde medzinárodného tribunálu

v holandskom Haagu, ktorý prijal kompetencie v rozhodovaní vo veciach vojnových

zločinov a zločinov proti ľudskosti. Stav patovej situácie6 vôbec nie je náhodný.

Na prvý pohľad jednoznačný a teda aj jednoduchý činiteľ terorizmu má neobyčajne

zložito členené filozofické, gnozeologické7, historické, sociálne politické, náboženské,

sociálne demografické, národnostné a etnické korene, ktoré definovanie terorizmu, ako 4 Príloha A – Niektoré teroristické organizácie 5 (lat.) menšinový 6 nerozhodnej situácie 7 (gréc.) vzťahujúce sa na teóriu vedeckého poznania, na gnozeológiu, čo je vedecká teória poznania skúmajúca zdroje a možnosti , prostredníctvom ktorých môže človek poznať skutočnosť

historického a sociálne spoločenského stavu neobyčajne komplikujú. A to nielen v jeho

prejavoch, ale aj v oblasti jurisdikcie8. Totiž terorizmus sa doposiaľ nepodarilo

jednoznačne začleniť ani pod autoritu ustanovení a paragrafov, vojenského

humanitného práva, definovaného v známych Haagskych dohovoroch [8].

Teror, či terorizmus sa nedá stotožňovať ani s obvyklými kriminálnymi zločinmi

a dokonca ani s brutálnymi formami organizovaného zločinu. Okrem iného, aj to je

jedna z fundamentálnych9 príčin, pre ktorú aktuálne formy terorizmu zostávajú mimo

pôsobnosť jurisdikcie medzinárodného tribunálu. S postihom terorizmu tak, aby bol

z pohľadu medzinárodného práva takpovediac úplne čistý, majú nemalé problémy aj

právne systémy vyspelých demokracií. Napokon, poukazuje na to aj príklad

internovania10 okolo 600 osôb, upodozrievaných, či obviňovaných z účasti na činnosti

celosvetovo pôsobiacej teroristickej organizácie Al-Kaida11, od januára 2002

zadržiavaných na americkej vojenskej základni Guantanámo, na Kube12 [8].

Problémy obyčajne vznikajú v okamihu, keď sa má definovať komplementárny13

pojem, čo nie je terorizmus. Obsahy oboch uvedených pojmov sa nesmú navzájom

prekrývať, ak nemajú byť zdrojom nedorozumení a z toho vyplývajúcich nesprávnych

trestno-právnych interpretácií.

Snaha o konsenzus v názore na túto problematiku vyvolala v spoločenských vedách

diskusiu, ktorej koniec je v nedohľadne. Žiadna zo stoviek známych definícií terorizmu

totiž nedokázala uspokojiť potrebu všeobecne akceptovanej interpretácie. Vo svojej

podstate nedokázala popísať špecifické charakteristiky tohto javu. Tvrdenie, že „ten kto

je pre jedného teroristom, je pre druhého bojovníkom za slobodu“, sa stalo klišé14, ale

súčasne aj najväčšou prekážkou účinného boja proti teroristickej hrozbe [7].

8 jurisdikcia (lat.) súdnictvo, súdna právomoc 9 (lat.) základných, podstatných, hlavných 10 (lat.) väznenia, uväznenia, 11 Príloha A – Niektoré teroristické organizácie 12 Spojené štáty americké začali prepravu zajatcov hnutia TALIBAN a ďalších osôb podozrivých zo spolupráce s teroristickou organizáciou Al-Kaida, 10. januára 2002. Na základni Guantanámo na Kube bolo internovaných viac ako 600 osôb z 36 krajín [8]. 13 (lat.) doplnkový, dopĺňajúci, dodatočný 14 (franc.) ošúchaná, nadmerne používaná ustálená fráza, metafora

V práci „Střet civilizací“ americký profesor Huntington uvádza, že: „Terorizmus je

historicky zbraňou slabých, t.j. tých, ktorí nedisponujú konvenčnou15 vojenskou

silou.“ [1]. Nedostatok politických nástrojov a konvenčných síl sa terorizmus snaží

kompenzovať nekonvenčnými silami a prostriedkami. Z toho nutne vychádza aj

stratégia16 a taktika17 terorizmu. V jednotlivých frekventovane realizovaných akciách sa

kladie dôraz na výber atraktívnych objektov útoku, vhodného miesta a okamihu

vykonania akcie, a pod., aby sa docielil maximálny propagandistický efekt vyvolania

strachu. Treba však poznamenať, že Huntingtonova charakteristika terorizmu sa

vzťahuje len na neštátny terorizmus [4].

V literatúrach je množstvo existujúcich definícií a názorov. Rozdeľujú sa spravidla

do štyroch skupín:

1. definície akademické – vypracované vedeckými pracovníkmi so snahou

o maximálnu objektívnosť,

2. definície vládnych autorít – teda orgánov, ktoré zodpovedajú a riešia praktické

problémy boja proti terorizmu a jeho dôsledky,

3. názory (nie definície) verejnosti – a to tej časti, ktorá je potenciálnym objektom

terorizmu. Tieto názory sú spravidla prezentované médiami, alebo výsledkami

verejného prieskumu,

4. sebareflexia18 teroristov a ich sympatizantov [4].

Ako najvhodnejšia definícia charakterizujúca terorizmus sa mi javí tá, ktorá je uvedená

v štúdii MO SR:

„Terorizmus je metóda vzbudzovania strachu prostredníctvom opakovaných násilných

(nezákonných) aktov, vykonávaných tajným, alebo skrytým spôsobom – jednotlivcami,

skupinami či štátnymi orgánmi – z idiosynkratických19, kriminálnych, ideových,

sociálnych a najmä politických dôvodov, pričom bezprostredné obete násilia nie sú

spravila pravým objektom teroru. Nepravými objektmi útoku sú ľudia, alebo technické

systémy, obvykle vyberané náhodne (príležitostné objekty) z pravého objektu, alebo

zámerne (reprezentatívny či symbolické, alebo kľúčový objekt). Pravým objektom

15 konvenčný (lat.) spoločensky bežný, dohovorený, dohodnutý, ustálený konvenciou, zvykom, spôsobom 16 (gréc.) súhrn zámerov a činností človeka, ktoré používa na dosiahnutie svojho cieľa 17 (gréc.) prostriedky na uskutočňovanie strategického plánu 18 reflexia (lat.) úvaha, uvažovanie 19 idiosynkratický (gréc.) založený na idiosynkrázii, t.j. zvláštna citlivosť; neprekonateľný, chorobný odpor proti dačomu

násilných aktov je verejnosť s jej inštitútmi a hlavným cieľom ich ovplyvňovanie

(zastrašovaním, donucovaním alebo propagandou)“ [4, s. 22].

Túto definíciu som si zvolil práve preto, že zahŕňa aj nové formy terorizmu a asi najviac

v princípe vyhovuje pre účely tejto práce.

1.3 ĎALŠIE POJMY SÚVISIACE S TERORIZMOM

Ďalšie pojmy, súvisiace s pojmom terorizmus som vybral na doplnenie a rozšírenie

pojmového aparátu používaného v tejto práci a dúfam, že ich stručná charakteristika

bude postačujúca na pochopenie vzájomného kontextu kde budú tieto pojmy použité.

Teror – politika zastrašovania a potláčania spravidla politických, alebo ideových

protivníkov, uskutočňovaná cestou extrémne drsných násilníckych spôsobov,

alebo donútenia až po fyzické zničenie či deštrukciu [4].

Terorizovať – terorom prenasledovať, zastrašovať, obmedzovať, brzdiť násilnými

prostriedkami. Alebo tiež – presadzovať tvrdo a nevyberavo svoju vôľu [4].

Terorista – osoba vykonávajúca teror individuálne, alebo v rámci teroristickej

organizácie (skupiny) [4].

Teroristická organizácia – neštátna alebo štátna skupina osôb určená na vykonávanie

dlhodobej teroristickej činnosti, alebo dočasne vytvorená skupina (komando)

na splnenie len jedného špecifikovaného teroristického aktu (akcie). Neštátne

organizácie spravidla nemajú také materiálne zabezpečenie ako štátom podporované

skupiny. Preto sú členovia neštátnych organizácii odhodlaní použiť veľmi radikálne

technológie a spôsoby, a podľa okolnosti spojené i so sebaobetovaním [4].

Teroristické akty (akcie) – násilné, nezákonné útoky jednotlivých teroristov, alebo ich

skupín na náhodne, alebo zámerne vybrané ciele – objekty (osoby alebo technické

objekty), ktorých hlavným cieľom je manipulácia verejnosti zastrašovaním,

donucovaním alebo propagandou [4].

Regulárna vojna – vojna vedená pravidelnými ozbrojenými silami (armádami),

v ktorej sa spravidla dodržiavajú príslušné medzinárodné konvencie [4].

Neregulárna vojna – vojna vedená neregulárnymi ozbrojenými silami, alebo vojna

vedená regulárnymi silami porušujúcimi medzinárodné konvencie [4].

Gerilová vojna – malá (drobná) vojna, vedená malými pohyblivými, spravidla

nepravidelnými, jednotkami (oddielmi) odbojového hnutia domáceho obyvateľstva proti

objektom okupačnej moci, ktorá disponuje spravidla početnými dobre vyzbrojenými

a vycvičenými ozbrojenými silami so zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou.

Činnosť gerily sa zameriava na diverziu20 a nástrahy, využíva prekvapenie a podporu

miestneho obyvateľstva. Do gerily môže byť zapojené aj pravidelné vojsko, ktoré

pôsobí v tyle protivníka. Gerila sa uplatňuje aj v rámci občianskej vojny. Rozlišuje sa

dedinská a mestská gerila. Pokiaľ gerila dodržiava medzinárodné konvencie21 vedenia

vojny, nepokladá sa za nezákonnú. V opačnom prípade nadobúda charakter teroristickej

činnosti [4].

Antiterorizmus (kontraterorizmus, protiterorizmus) – opak pojmu terorizmus. Boj

proti terorizmu vedený všetkými, spravidla zákonnými prostriedkami. Zahŕňa komplex

opatrení v oblasti legislatívy, prípravy špecialistov a špeciálnych jednotiek na boj

s terorizmom a ich operatívne využívanie, riadenie spravodajských služieb a orgánov

krízového manažmentu na monitorovanie situácie a činnosti teroristických organizácií

a ich neštátnych i štátnych sponzorov, na informovanie a prípravu obyvateľstva,

budovanie a prevádzkovanie efektívneho záchranného systému, financovanie a logistiku

a v oblasti medzinárodnej spolupráce [4].

Protiteroristická organizácia – špeciálne vytvorený a pripravovaný riadiaci orgán

vlády, alebo výkonný prvok ozbrojených síl, resp. iných súčastí podriadených štátnej

správe a samospráve, určený na boj proti terorizmu a likvidáciu následkov jeho útokov

[4].

Protiteroristická operácia – organizovaná akcia protiteroristických organizácií proti

identifikovaným zdrojom terorizmu, vykonávaná spravidla v rámci národnej, alebo

medzinárodnej súčinnosti protiteroristických orgánov, s cieľom paralyzovať22 tieto

zdroje, alebo zmariť realizáciu teroristických aktov, ktorých príprava bola včas

odhalená [4].

20 (lat.) rozvratná činnosť; záškodníctvo; postup snažiaci sa odvrátiť dačiu pozornosť od vlastného počínania 21 dohovory, dohody 22 (gréc.) zamedzovať, zamedziť vplyv, činnosť dakoho alebo dačoho

2 STAV A VÝVOJ TERORIZMU

2.1 STRUČNÝ HISTORICKÝ PRIEREZ VÝVOJA TERORIZMU

Terorizmus sprevádza vývoj ľudskej spoločnosti v celej jej histórii. V závislosti

od konkrétnych spoločenských podmienok sa v jednotlivých dejinných obdobiach

prejavoval v rôznych podobách. Menili sa jeho ciele, metódy, formy a používané

prostriedky. Spravidla nepôsobil izolovane, ale bol prepojený s inými formami násilia,

najmä ozbrojeného – s vojnami, povstaniami, vzburami, revolúciami a pod. Ak sa

v súčasnosti venuje terorizmu mimoriadna pozornosť, potom je to predovšetkým pre

jeho výrazný politický charakter, ako aj preto, že jeho „moderná podoba“ a úsilie

presadiť sa ako alternatívna metóda riešenia hlavných problémov či rozporov vývoja

súčasného sveta sa stáva natoľko nebezpečná, že už dnes spôsobuje obrovské obete

a ohrozuje civilizačné hodnoty. V budúcnosti môže vážne ohroziť i existenciu celého

ľudstva, lebo jeho fanatická podoba nepozná obmedzenia a pred ničím sa nezastaví. Ak

chceme pochopiť podstatu teroru a terorizmu, treba ho poznať ako každý iný

spoločenský fenomén, v jeho historickom vývoji a súvislostiach [4].

2.1.1 TERORIZMUS OD STAROVEKU PO VEĽKÚ FRANCÚZSKU REVOLÚCIU

Po rozpade antického sveta a nástupu feudalizmu teror nezanikol, išlo vlastne len

o pokračovanie metód charakteristických pre obdobie antiky. Masové vyvražďovanie,

politické vraždy, mučenie, popravy ukrižovaním, kameňovaním, napichovaním na kôl,

predhadzovaním divej zvery a iné brutálne fyzické násilie sa nepokladalo za niečo

neobvyklé. Teror bol dokonca uzákonený aj v rímskom trestnom zákonníku.

V oblasti Perzského zálivu od 11. storočia, až do polovice 13. storočia pôsobila

moslimská sekta assassinov. Nájomní vrahovia – assassines23 - v Perzii a Sýrii za úplatu

či spoločenskú výhodu vraždili kohokoľvek, kto bol mocnými označený a nebolo

možno ho žiadnym spôsobom presvedčiť, aby zmenil svoje názory či postoje [18].

23 Assassines – nájomní vrahovia, ktorí vraždili pomocou dýky a údajne pred vykonaním aktu užívali

hašiš [4]. Assassinovia (z arabského hašíšíjún) sú predchodcami dnešných tzv. islamských teroristov.

Meno Assassinovia, znamenajúce „používatelia hašiša“, im dali ich moslimskí nepriatelia. Oni sami seba

nazývali fidáíjún, z arabského fidáí t.j. ten, kto je pripravený obetovať život pre svoju vec [21].

Ako špecifickú formu terorizmu v stredoveku môžeme považovať náboženský

terorizmus prezentovaný inkvizičnými súdmi jezuitov a iných cirkevných inštitúcii

proti náboženským odporcom, reformátorom, kacírom, odpadlíkom od viery podľa

uznávaných postupov ako napr. „kladiva na čarodejnice“ – upaľovanie, lámanie

v kolese, vypichovanie očí atď. boli len zlomkom neľudských foriem mučenia. Praktiky

s teroristickými prvkami sa uplatňovali aj v stredovekom svedskom súdnictve na

vynútenie priznania viny.

Terorizmus v tomto historickom období možno označiť ako primitívny, bez právnych

obmedzení. Teroristické praktiky sa spočiatku považovali za bežné zastrašovacie formy

vládnutia a vedenia vojen. Až neskôr, pod vplyvom kresťanskej teológie sa ich

používanie vymedzilo zákonmi. Zásadný prelom vo vývoji terorizmu nastal v období

Veľkej francúzskej revolúcie, najmä v rokoch 1793 - 1794, po zvrhnutí kráľa, jeho

poprave a nastolení moci Výboru pre verejné blaho. V tomto období sa predtým

používané metódy zastrašovania a represie politických protivníkov nezákonnými

spôsobmi stali zákonnými prostriedkami oficiálnej štátnej politiky. Vznikol štátny

terorizmus s „vládou teroru“ [4].

2.1.2 TERORIZMUS DO ZAČIATKU 2. SVETOVEJ VOJNY

Teror a terorizmus sa po porážke Napoleona pri Waterloo a obnove rojalistického

režimu vo Francúzsku vyvíjal v nových podmienkach usporiadania Európy na základe

dohôd Viedenského kongresu z roku 1814 – 1815. Jeho pôvodné a nové formy sa

praktikovali najmä v revolúciách 19. a na začiatku 20. storočia, v koloniálnych

a občianskych vojnách, v priebehu 1. svetovej vojny a po nej za situácie vytvorenej

Versaillskou mierovou zmluvou. S technologickým pokrokom vznikali aj nové ešte

krutejšie formy teroru, ale i boja proti nemu. Štátna moc využívala v revolučných

rokoch 1848 – 1849 dobre vycvičené a vyzbrojené vojsko na neľútostné potláčanie

povstalcov a rebelov, ktorí vystúpili proti šľachte. V Rusku, s cieľom destabilizácie

režimu, anarchisti za základe Bakuninovej teórie revolúcie vykonali bombový atentát

na cára. Podobný atentát zorganizovala srbská tajná organizácia Čierna ruka v Sarajeve

v roku 1914 na následníka trónu Ferdinada d´ Este a jeho manželku, čo sa považovalo

za príčinu vzniku 1. svetovej vojny. Cieľom bolo vypudenie Rakúšanov z Bosny

a Hercegoviny a jej pripojenie k Srbsku [4].

V Rakúsko – Uhorsku sa pod vplyvom osvietenstva a ideí všeslovanskej vzájomnosti

rozvíjal boj za národnú svojbytnosť utláčaných slovanských národov – Čechov,

Slovákov, Chorvátov a ďalších národov. Štátna moc bojovala proti týmto snahám

zákonnými a nezákonnými prostriedkami. V Uhorsku sa násilná maďarizácia stala

oficiálnou politikou terorizmu budapeštianskej vlády. Príkladom toho na Slovensku

bolo zrušenie Matice slovenskej, slovenských gymnázií a prenasledovanie a väznenie

národných buditeľov. Najhrubšou teroristickou akciou v tomto smere bola vražda

štrnástich a odsúdenie tridsiatich ôsmich občanov Černovej, zhromaždených pri

náboženskom obrade 27. 10. 1907 [4].

Politiku teroru pri svojich výbojoch veľmi často používali koloniálne mocnosti

na potláčanie odporu domorodcov pri obsadzovaní ich území. Počas 1. svetovej vojny

sa teror používal na oboch bojujúcich stranách. Nemecká armáda pod zámienkou boja

proti partizánom vyvražďovala civilné obyvateľstvo. Íri sa snažili o oslobodenie proti

britskej nadvláde a vytvorenie vlastného štátu. Po potlačení povstania v Dubline

a popravení 16 organizátorov reagovali vytvorením IRA (Írska republikánska armáda)

a založili politickú strany Sin Féin (My sami). IRA rozpútala teroristickú vojnu proti

britskej moci a tá nakoniec v roku 1921 musela súhlasiť s vytvorením samostatného

írskeho štátu. Obrovské rozmery nadobudol terorizmus po sociálnych revolúciách

v roku 1917 v Rusku. Takzvaný „Červený teror“ bol namierený proti zvyškom cárskej

moci a buržoázii. Koncentračné tábory, branie rukojemníkov a popravy bez súdu boli

bežné. Teror organizoval štátny orgán, povestná a obávaná Čeka na čele s F. E.

Dzeržinským. Rovnako krutý bol „biely teror“ namierený proti boľševikom. Za obeť

terorizmu padlo na oboch stranách státisíce ľudí. Ani skončenie občianskej vojny

neznamenalo koniec štátneho teroru. Do absolútnych rozmerov prerástlo nástupom

moci Stalina. Až patologické „megazabíjanie zradcov a nepriateľov“ pokračovalo až

do Stalinovej smrti v roku 1953. Podobná odroda štátneho terorizmu sa praktikovala

vo fašistických štátoch, no najmä v Nemecku po nástupe vlády na čele s Hitlerom

v roku 1933. Vo vybudovaných koncentračných táboroch boli mučené a popravované

desaťtisíce ľudí. V Spojených štátoch pôsobila pravicová rasistická organizácia KKK

(Ku-Klux-Klan) a iné extrémistické organizácie [4].

Obdobie od Veľkej francúzskej revolúcie približne do začiatku 1. svetovej vojny je

charakterizované ústupom štátneho terorizmu a rastom protištátneho terorizmu

praktikovaného revolučnými či anarchistickými organizáciami. Po vzniku totalitných

režimov v medzivojnovom období nastala renesancia štátneho terorizmu [4].

2.1.3 TERORIZMUS POČAS 2. SVETOVEJ VOJNY

Druhá svetová vojna, najväčší vojnový konflikt v histórii ľudstva, bola zápasom

medzi svetovými silami demokracie a zlom krajnej pravice - rasistickým

extrémizmom. Na okupovaných územiach dochádzalo k nevídaným ukrutnostiam,

k obrovskej intenzifikácii24 a systematizácii25 teroristických praktík. Okupačné vojská

zámerne drancovali dobyté regióny i celé štáty. Veľa nevinných civilných obyvateľov

padlo za obeť aj pri použití atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Najbrutálnejší

terorizmus rozpútali Nemci na dobytých územiach Sovietskeho zväzu. Teroristické

praktiky uskutočňovali tak špeciálne komandá Nemecka, ako aj samotná nemecká

armáda. Krutý teror bol vedený proti partizánom ako aj voči civilnému obyvateľstvu.

V plynových komorách bolo vyhubených vyše 6 miliónov Židov a státisíce nevinných

ľudí [4].

V priebehu 2.svetovej vojny vyvrcholil štátny terorizmus fašistických štátov v ich

nehumánnej okupačnej politike, genocíde a barbarizácii vedenia vojny. Súčasne

s rastom odbojového hnutia na okupovaných územiach a vojenských operácií

protifašistickej koalície, sa popri zákonných formách vedenia vojny praktikovali aj

také, ktoré mali charakter teroristických aktov [4].

2.1.4 TERORIZMUS V POVOJNOVOM OBDOBÍ DO ROZPADU BIPOLÁRNEHO SVETA

Po skončení 2. svetovej vojny dlho očakávaný mier však na celom svete nezavládol.

Fašizmus bol síce porazený, ale vojna vytvorila podmienky na vznik bipolárneho sveta

a národnooslobodzovací boj v kolóniách. Nezanikol ani terorizmus. Koloniálne

mocnosti sa nechceli dobrovoľne vzdať svojich výsad. Čím úpornejšie na nich trvali,

tým krvavejšie boje sa rozvinuli. Tak tomu bolo vo Vietname, celej Indočíne,

na Filipínach, v Malajzii, v Indonézii a na Blízkom východe, no najmä v Izraeli, ktorý

skoro 2000 rokov v tomto priestore neexistoval. V druhej polovici 20. storočia, ešte 24 (lat.) zväčšovaní, zosilňovaní 25 (gréc. – lat.) zatrieďovaní vecí a javov podľa určitých znakov

do rozpadu bipolárneho sveta, koloniálny systém z hľadiska politického usporiadania

formálne zanikol. Dekolonizačné vojny začínali spravidla činnosťou tajných

„teroristických“ skupín proti koloniálnym orgánom moci a domácim kolaborantom26.

Ich aktivity mali spočiatku gerilový charakter drobných bojov, postupne vyústili

do ofenzívy veľkých zoskupení vojsk s charakterom normálnej vojenskej operácie [4].

Do vývoja sveta tohto obdobia zasiahli aj veľmi nebezpečné krízové situácie a vojny.

Priamo sa v nich angažovali vedúce veľmoci bipolárneho sveta USA a ZSSR. Bola to

vojna v Kórei (1950 – 1953), vo Vietname (1965 – 1975) a v Afganistane (1979 –

1989). Achillovou pätou a zdrojom nebezpečného medzinárodného terorizmu, aj

po odstránení koloniálnej moci, sa stali štáty Blízkeho východu. Tu sa rozhorel legálny

i nelegálny boj Izraela s jednotlivými odbojovými skupinami Palestínčanov (v roku

1964 združených do OOP – Organizácia pre oslobodenie Palestíny27), za vytvorenie

samostatného štátu Palestíny. OOP, nové teroristické organizácie, spravidla

na náboženskom základe, napríklad Čierny september (1967), Hizballah (1983), Hamas

(1987) a ďalšie28, ktoré rozpútali džihád29 proti Západu a inovercom vôbec. Tieto

organizácie odmietajú rokovanie a orientujú sa na také formy terorizmu, ako sú únosy

lietadiel, samovražedné útoky a pod. Ich pôsobenie nadobúda, a podľa môjho názoru,

v súčasnosti už nadobudlo celosvetový charakter [4].

Ani ostatný svet nezostal po 2. svetovej vojne ušetrený od terorizmu. Rozvinula sa,

alebo sa obnovila tajná teroristická činnosť separatistických30 skupín, napríklad

organizácie ETA – Baskická vlasť a sloboda (Španielsko a Francúzsko), Írskej

republikánskej armáde – IRA (Severné Írsko), Tamilské tigre oslobodenia Elamu

(Srílanka), a pod. [4].

Obdobie po 2. svetovej vojne do rozpadu bipolárneho sveta je charakteristické

uplatňovaním moderných metód a foriem terorizmu, oživením činnosti ľavicových

anarchistických skupín, vznikom medzinárodného terorizmu a jeho podpory niektorými

fundamentalisticky a inak orientovanými štátmi [4].

26 kolaborant (lat.) spolupracovník; za druhej svetovej vojny v krajinách okupovaných fašistami spolupracovník s nepriateľom; zradca 27 Príloha A – Niektoré teroristické organizácie 28 Príloha A – Niektoré teroristické organizácie 29 (arab.) svätá vojna vedená v záujme rozšírenia alebo obrany islamu 30 separatizmus (lat.) hnutie majúce za cieľ odlúčiť určitú časť od väčšieho celku; snaha po oddelení, o utvorenie samostatného štátu

2.1.5 TERORIZMUS PO ROZPADE BIPOLÁRNEHO SVETA

Rozpad bipolárneho sveta na konci 80. rokov 20. storočia sa stal významným

zlomovým bodom v moderných dejinách ľudstva. Zo sveta bipolárneho sa stal svet

multipolárny. Katastrofické scenáre vývoja sveta sa začali korigovať31. Multipolarita

však nevyriešila všetky problémy. Popri pretrvávajúcich problémoch vznikli aj

problémy nové. Priestor pre terorizmus sa rozšíril najmä do južných častí bývalého

Sovietskeho zväzu. Ožili staré nacionálne a náboženské spory v Zakaukazsku

(Karabach, Abcházsko), na severnom Kaukaze (Čečensko, Osetsko, Dagestan)

a v stredoázijských republikách (Uzbekistane, Kazachstane, Kirgizsku a Turkménsku)

i na Ukrajine a Kryme s protiruským zameraním podporovaným zo zahraničia.

Terorizmus v ostatných častiach sveta, aj po rozpade bipolarity, rozvíjal svoje praktiky

nezníženým tempom. Niektoré aktivity, predtým orientované proti Sovietskemu zväzu

sa zamerali, najmä po vojne v Perzskom zálive, na USA a Izrael [4].

Charakteristickým rysom tohto obdobia je, že riziká veľkých vojen pominuli,

ale terorizmu sa neutlmil. Naopak, nadobudol nové ešte nebezpečnejšie dimenzie.

Zosilnel štátny terorizmus, financovanie tajných medzinárodných teroristických skupín

niektorými štátmi na podporu ich politiky. Budujú sa špeciálne základne na výcvik

teroristov a teroristických skupín, teroristi prvý raz použili zbrane hromadného ničenia

(otravné a biologické látky), rastie neriadený obchod so zbraňami [4].

Vyvrcholením terorizmu tohto obdobia je útok na tokijské metro otravnou látkou

sarín32 v marci 1995 a útok na Svetové obchodné centrum (WTC)33 v New Yorku

a Pentagón v USA 11. 9. 200134, ktorý si vyžiadal tisícky ľudských obetí. Vzápätí na to

sa objavili prvé prípady teroristických útokov pomocou veľmi nebezpečného bojového

prostriedku – antraxu [4]. 31 (lat.) opravovať, naprávať 32 SARIN (O – izopropyl – metyl fluorfosfonát) je bojová otravná látka s nervovoparalytickým účinkom. V chemicky čistom stave bezfarebná kvapalina, podobná vode, bez výraznejšieho zápachu. Technický produkt je sfarbený do žlta so slabou vôňou po ovocí [5]. Táto vysoko nebezpečná bojová chemická látka bola vyvinutá Nemeckým Wermachtom počas 2. svetovej vojny [17]. 33 Svetové obchodné centrum, po anglicky Word Trade Center (WTC) bolo tvorené širokým komplexom siedmich budov, nachádzajúcich sa na Dolnom Manhattane v meste New York v USA. V komplexe sídlilo približne 430 amerických i zahraničných korporácií a firiem. Ako veľké finančné a ekonomické centrum bolo dlhé roky symbolom amerických globálnych, technologických a finančných úspechov. Dňa 11. septembra 2001 bolo katastrofálne zničené náletmi unesených dopravných lietadiel v rámci série teroristických útokov na USA [27]. 34 Reakciou USA na útoky z 11. septembra 2001 bola vojna v Afganistane, niekedy označovaná ako Vojna proti Talibanu, armádou USA oficiálne aj ako Operácia Trvalá sloboda a Britmi ako Operácia Veritas [27].

2.2 TERORIZMUS AKO BEZPEČNOSTNÁ HROZBA

Terorizmus sa stal jednou z hlavných príčin vyvolávajúcich vážne reálne hrozby

bezpečnosti štátov, ich občanov, majetku, demokratického zriadenia a prirodzeného

rozvoja ľudskej spoločnosti a jej civilizácií. Je to forma násilia v princípe nemorálna

a nehumánna. K tejto metóde sa uchyľujú sily, ktoré svoje činy často maskujú

a ospravedlňujú bojom za pokrokové a zákonné záujmy svojich prívržencov.

V začiatočných fázach vývoja sa terorizmus praktikoval prevažne vo vnútroštátnom

rámci a ohrozoval najmä jednotlivcov či konkrétnu skupinu ľudí. V období

protikoloniálnych vojen sa národný rámec terorizmu rozšíril na medzinárodný.

Za posledných 50 rokov sa ukázalo, že teroristi sledujú politické ciele aj za hranicami

svojho štátu. Terorizmus sa stal hrozbou pre štáty či skupiny štátov, ba i civilizácie.

Udalosti v USA ukázali, že terorizmus rozšíril arzenál svojich prostriedkov a foriem

a tak sa stal najaktuálnejšou súčasnou hrozbou aj pre svetové veľmoci [4].

2.2.1 ZÁKLADNÉ DRUHY A TYPY TERORIZMU

Podľa pôvodu či autorov (aktérov) terorizmu sa rozlišuje:

štátny terorizmus35 – otvorené alebo utajované používanie teroristických metód

štátnou mocou proti jej oponentom domácim i zahraničným. Jeho objektom môžu

byť národnostné menšiny, náboženské skupiny a pod.,

neštátny terorizmus – sponzorovaný z neštátnych, niekedy i zo štátnych zdrojov,

ktoré ho zneužívajú na svoje účely. Ide o používanie „neprimeraného“ nátlaku

rôznymi nepovolenými tajnými skupinami alebo i povolenými mimovládnymi

organizáciami, ktoré prekračujú rámec povolenej činnosti a vyvíjajú neodôvodnený

nátlak na vládne autority,

individuálny terorizmus – praktikovaný jednotlivcami, často psychicky narušenými,

na vyriešenie medziľudských sporov (pomsta atď.), alebo na získanie určitých výhod

(financie, informácie, materiál a pod.). Môže a nemusí mať politický podtext [4].

Podľa rozsahu teroristickej činnosti sa terorizmus člení na:

medzinárodný – obsahuje širokú škálu internacionálnych prvkov, ako napríklad

útoky realizované na území iného štátu, podpora teroristickej skupiny iným štátom,

35 Štátny terorizmus je zvláštnou formou terorizmu. Označené krajiny podľa predstaviteľov USA sú: Sudán, Sýria, Irán, Irak, Jemen, Afganistan – Taliban – Al-Kaida, KĽDR, Kuba a Somálsko [16].

útoky na príslušníka iného štátu atď. [4]. Na prelome 20. a 21. storočia takúto formu

v najprepracovanejšej podobe predstavuje Usáma bin Ládinom36 založená a riadená

celosvetová sieť organizácie Al-Kaida [8].

vnútroštátny – dotýka sa len vnútorných záujmov určitého štátu, na území ktorého sa

praktikuje. Môže byť dôsledkom napr. stretnutia dvoch politických strán, alebo

záujmových, prípadne nacionalistický skupín. Jeho dôsledku nepresahujú štátnu

hranicu, ale niekedy sa môže eskalovať aj mimo nej [4].

Podľa príčin vzniku a šírenia existuje terorizmus:

politický – vzniká ako dôsledok ostrého politického boja medzi krajne

orientovanými politickými stranami s cieľom získať alebo udržať si moc v štáte,

ideologický – vzniká v dôsledku stretu záujmov ideológií (napr. náboženských)

s cieľom získať alebo udržať si vplyv v záujmovom priestore,

sociálny – je stimulovaný zlou ekonomickou situáciou a z toho vyplývajúceho

sociálneho napätia,

kriminálny – sleduje hlavne kriminálne ciele (zisk peňazí, majetku, informácií

a pod.),

nacionalistický (etnický, rasistický) – vzniká v dôsledku stretu záujmov rás, národov,

etník. Prejavuje sa napr. likvidáciou majetku, verbálnymi alebo fyzickými útokmi,

ale aj fyzickou likvidáciou príslušníkov inej rasy.,

idiosynkratický – prejavuje sa ako chorobný odpor voči určitej kategórii osôb, ktoré

sa líšia svojou politickou a ideologickou (náboženskou) orientáciou alebo patria

k inému národu, či rase. Vzniká kombináciou príčin politických, ideologických,

etnických alebo rasistických.,

psychopatologický – zdrojom je fanatické náboženstvo. Teroristi zneužívajú duševne

choré osoby alebo osoby, ktorých psychika bola narušená zámerne (podávanie drog,

nedostatok spánku, obmedzenie bielkovín v potrave, nedostatok spánku atď.)

na vraždy, či samovražedné útoky [4].

36 Usāmah bin Muhammad bin `Awad bin Lādin, všeobecne známy ako Usáma bin Ládin, momentálne „najhľadanejší“ muž na svete, je považovaný za vodcu organizácie Al-Kaida, sunnitskej islamskej teroristickej siete, ktorá stojí za viacerými útokmi na civilná a vojenské ciele po celom svete. Je pokladaný tiež za osnovateľa a financovateľa teroristických útokov z 11. septembra 2001 v USA, pri ktorých zomrelo minimálne 2752 ľudí [28].

Terorizmus podľa objektov útoku:

terorizmus zameraný na likvidáciu pravých objektov – predstaviteľov vlády,

vysokých štátnych úradníkov, lídrov politických strán atď. s cieľom fyzicky ich

zlikvidovať, zdiskreditovať alebo zastrašiť,

terorizmus zameraný na nepravé objekty – napr. na verejnosť, prostredníctvom

ktorých sa robí nátlak na vládu, politické strany, hnutia, náboženstvá, národnosti,

ideológie, alebo útok na informačné systémy, ktorých vyradenie ochromí štátnu moc

a oslabí ekonomiku štátu. Môže ísť aj o útoky na materiálne objekty (úrady,

prevádzky), alebo symbolické objekty (historické pamiatky, symboly štátu...) [4].

Podľa použitých násilných prostriedkov sa terorizmus obyčajne člení na:

terorizmus konvenčný (klasický) – „klasický“ v tomto prípade znamená terorizmus

používajúci klasické (konvenčné) prostriedky (výbušniny, strelné zbrane,

horľaviny), rovnako ako aj klasické metódy (atentáty, únosy, zadržiavanie

rukojemníkov a pod.),

terorizmus nekonvenčný (superterorizmu, hyperterorizmus) – čiže terorizmus

využívajúci ZHN (zbrane hromadného ničenia). Podľa publikácie Inštitútu obrany

a bezpečnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky z roku 2004 má 12 štátov

program na výrobu nukleárnych zbraní, 28 štátov vlastní balistické strely, 13 štátov

biologické zbrane a 16 chemické zbrane [6]. K najfrekventovanejším v súčasnosti

patria jeho špecifické súčasti: nukleárny, resp. rádiologický, chemický a biologický

terorizmus, napr. krádeže jadrového, chemického a biologického materiálu a jeho

následné zneužitie, napr. na skonštruovanie jadrovej zbrane, alebo inej zbrane

hromadného ničenia [4]. Do tejto kategórie zaraďujeme aj informačný terorizmus,

ktorý spočíva v nezákonnom prenikaní do informačných systémov s cieľom zničiť,

zneužiť, odcudziť alebo zmeniť v nich obsiahnuté informácie. Patrí

k najmodernejším a najperspektívnejším, no i k najnebezpečnejším typom terorizmu

[4]. Taktiež sem patrí psychologický terorizmus, ktorý spočíva v ovplyvňovaní

názorov a deformovaní vedomia ľudí pre dosiahnutie rôznych cieľov.

Charakteristickou črtou informačného a psychologického terorizmu je absencia

fyzického násilia na osobách [15].

Uvedená typológia terorizmu je výsledkom skúmania terorizmu ako spoločenského -

historického javu, ktorý sa postupne vyvíjal rovnako ako sociálne, ekonomické,

kultúrne, politické a ďalšie podmienky života.

2.2.2 ĎALŠIE ASPEKTY TERORIZMU

Okrem hrozby terorizmu môžeme v súčasnosti sledovať i nárast významu inej

bezpečnostnej hrozby, ktorú môžeme označiť príponou asymetrická37 –

organizovaného zločinu. Z dôvodu neexistencie jednotnej definície terorizmu je veľmi

ťažké určiť presné hranice medzi týmito dvoma činiteľmi. Na závažnosti pridáva aj

skutočnosť, že dochádza k prerastaniu oboch typov hrozieb, ktoré tak vzájomne

vytvárajú multiplikátor svojej sily.

Pre ilustráciu závažnosti tejto hrozby môžeme uviesť fakt, že hrubý ročný obrat

globálnej kriminálnej ekonómie je bilión dolárov, pričom obchod s narkotikami tvorí

polovicu tejto sumy. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že viac ako pol bilióna dolárov

sa preperie ročne s využitím svetových finančných systémov. V konečnom dôsledku

môžeme v budúcnosti čeliť okrem iných bezpečnostných hrozieb aj konfliktu nášho

sveta s takto adaptovaným podsvetím [6].

Omnoho nebezpečnejšie ako načrtnutý problém je spájanie sa medzinárodného

organizované zločinu s inými rovnako nebezpečnými činiteľmi. Ako príklad sa dá

dobre použiť spojenie s už spomenutým terorizmom. Terorizmus sa totiž po skončení

studenej vojny musel adaptovať na nové prostredie, pričom obojstranne výhodná

symbióza s medzinárodným organizovaným zločinom je preň viac ako vítaná38.

2.3 SLOVENSKÁ REPUBLIKA A TERORIZMUS

Je terorizmus naozaj aktuálnou hrozbou aj pre Slovenskú republiku? Myslím,

že výstižnou odpoveďou na túto otázku je citát: „Nie je nič nebezpečnejšie, než si

myslieť, že u nás sa to nestane, že u nás to nie je možné, a ak sa aj náhodou niečo

stane, tak určite nie mne.“ [13, s. 27]. 37 (gréc.) nesúmerná 38 Ako ilustráciu je možné uviesť situáciu počas vlády Talibanu a Al-Kaidy v Agranistane, Hizballáhu v Libanone či Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) počas Kosovskej krízy. V prvom prípade Taliban a Al-Kaida financovali svoje operácie z výnosov obchodu s narkotikami. Podobne postupuje Hizballáh. V treťom prípade UČK inkasovala „clo“ za prepravu 80-90 % heroínu pre Európu. Tento trend pomohol zvýšeniu statusu albánskeho organizovaného zločinu v Európe [6].

Aj keď podľa štúdie londýnskeho strediska World Markets Research Centre z roku

2003 v rebríčku štátov ohrozovaných terorizmom Slovensko zaujalo 159 priečku

z celkového počtu 189 posudzovaných krajín táto hrozba tu stále existuje. Podľa toho

istého zdroja takéto postavenie predstavuje len mierne riziko ohrozenia, pričom štúdia

vychádza z piatich kritérií možnej indikácie teroristických aktivít: - podľa motivácie

teroristov a teroristických organizácií, - podľa rozsahu teroristických aktivít

v minulosti, - podľa dostupnosti a schopnosti v danej krajine plánovať a uskutočňovať

teroristické aktivity, - a podľa schopnosti vlády a špeciálnych služieb štátu predchádzať

a efektívne čeliť teroristickým útokom [8].

Terorizmus ako hrozba je aktuálna aj pre Slovenskú republiku a má hneď niekoľko

príčin a z nich vyplývajúcich podôb:

Po prvé:

Slovenská republika sa hlási k tým civilizačným hodnotám, ktoré väčšina teroristických

organizácií vníma ako všeobecné zlo a je proti nemu odhodlaná bojovať všetkými

dostupnými prostriedkami. Slovensko otvorene deklaruje svoje integračné ambície

a uskutočňuje aktívne kroky na ich napĺňanie, čím sa spolupodieľa na procese

globalizácie. Časť populácie v zahraničí aj na domácej pôde to prijíma kontroverzne, čo

vyvoláva rôzne formy živelného aj organizovaného odporu. Aktuálne poznatky

i skúsenosti ukazujú, že tento odpor môže nadobúdať až podobu rôznych teroristických

aktivít [15].

Po druhé:

Na území SR sa podobne ako v prípade iných štátov rôznych formách presadzujú ich

politické, ekonomické, kultúrne a iné záujmy a taktiež záujmy rôznych

medzinárodných inštitúcií, obchodných, priemyselných a finančných organizácií, ktoré

sú objektmi a cieľmi teroristických útokov všade na svete. Diplomatické zastupiteľstvá,

úrady pobočiek finančných, obchodných a priemyselných spoločností i rokovania

medzinárodných inštitúcií sú personifikáciou toho, čo teroristické organizácie vnímajú

ako protivníka a preto ich považujú za ciele svojich útokov. Okrem toho spravodajská

agenda teroristických organizácií skúma a analyzuje, kde je terén pre ich útoky

najvýhodnejší (napr. z hľadiska bezpečnosti alebo účinnosti). Teritórium SR môže byť

vyhodnotené z viacerých príčin ako „výhodný terén“ a teda i priestor potencionálnych

teroristických aktivít [15].

Po tretie:

Na území SR, s hustou osídlenosťou a rozvinutým komunikačným systémom sa

na relatívne malej ploche nachádza mnoho citlivých objektov životne dôležitej a aj

z bezpečnostných dôvodov problematickej infraštruktúry: jadrové elektrárne a ďalšie

energetické zariadenia, produktovody s tranzitom do ďalších európskych krajín, vodné

nádrže, priemyselné závody so špeciálnymi výrobnými programami, dôležité

komunikačné trasy a uzly, riečne prístavy a prekladiská, letiská a ďalšie, vrátane

vojenských posádok, skladov a ďalších prvkov infraštruktúry. Ak sa tieto objekty stanú

cieľom teroristických útokov, nemusí dôjsť len k energetickým výpadkom či

hospodárskym stratám, ale predovšetkým k vážnym priemyselným haváriám

a ekologickým katastrofám s ťažko predvídateľným dopadom na životné prostredie

a existenčné istoty obyvateľstva [15].

Po štvrté:

Územie SR svojím geopolitickým umiestnením v Európe a taktiež geografickými

charakteristikami sa prirodzene stáva výhodným koridorom na ilegálnu migráciu

rôznych komunít, na pašovanie drog, zbraní a ďalších produktov. Navyše – nachádza sa

v priestore, do ktorého môžu byť prenesené konfrontačné strety rôznych zločineckých

organizácií a dokonca aj rôzne prejavy regionálnych konfliktov. Vznik a eskalácia

takýchto krízových situácií môže vyvolať masovú a ťažko zvládnuteľnú migráciu rôzne

motivovaných komunít, čo je prostredie umožňujúce živelnú aj riadenú infiltráciu

zločineckých a teroristických skupín každého druhu. Pritom prevažne hornaté

a zalesnené Slovensko s priechodnými horskými hrebeňmi a dolinami a veľkým

množstvom účelových horských objektov je súčasne prostredím mimoriadne vhodným

pre zriaďovanie základní s dlhodobejšou pôsobnosťou, výcvikových táborov,

zásobovacích trás, ako aj rôznych konšpiratívnych pracovísk [15].

V skratke sa dá povedať, že terorizmus by sa mohol na území SR prejavovať

v nasledujúcich variantoch:

- činnosť cudzích teroristických skupín operujúcich na našom území zameraná proti

cudzím štátnym príslušníkom, zahraničným zastupiteľským úradom a organizáciám,

- teroristické akcie cudzích teroristických skupín proti významným objektom ako

prostriedok vydierania alebo odvety za angažovanie sa Slovenska v protiteroristickom

boji,

- teroristické akcie jednotlivcov alebo extrémistických skupín voči vlastným občanom,

alebo cudzincom - migrantom, majúce rasové, alebo etnické motívy [10].

3 VPLYV TERORIZMU NA SPOLOČNOSŤ

Ako vplýva terorizmus na spoločnosť? Čo tak začať výrokom amerického prezidenta

G. Busha, ktorý po teroristickom útoku na WTC (Svetové obchodné centrum) v New

Yorku z 11. 9. 2001 v Národnej Katedrále dňa 14. 09. 2001 povedal:

„Iba tri dni vzdialení od týchto udalostí, Američania ešte nemajú historický odstup. Ale

naša zodpovednosť k dejinám je už jasná: odpovedať na tieto útoky a zbaviť svet zla.

Vojna bola proti nám zvedená úskokom, podvodom a vraždou. Tento národ je

mierumilovný, ale zúrivý keď je vyprovokovaný k hnevu. Konflikt začal načasovaný

a podľa podmienok iných. Skončí spôsobom a v hodinu našej voľby.“ [25, s. 10].

A v nadväznosti si dovolím odcitovať vodcu teroristickej organizácie Al-Kaida Usáma

bin Ládina:

„Vy ste ten národ, ktorý skôr ako vládnutie podľa Alahovej šaríe vo svojej ústave

a zákonoch dáva prednosť vymýšľaniu vlastných zákonov podľa želania a vôle.

Oddeľujete náboženstvo od svojej politiky, v protiklade s prírodou, ktorá potvrdzuje

absolútnu autoritu Boha, vášho Stvoriteľa. Vy ste najhoršie civilizácia, akej svedkom

bola história ľudstva.“ [21, s. 17].

3.1 CIELE TERORISTICKEJ ČINNOSTI V SÚČASNOSTI

Všeobecným cieľom súčasného svetového terorizmu je zmeniť existujúcu globálnu

politický situáciu vo svete, alebo ovplyvniť smer jej ďalšieho budúceho vývoja.

Hlavným cieľom každej teroristickej akcie, označovaným tiež ako pravý cieľ, je

manipulácia či ovplyvňovanie verejnosti ako celku prostredníctvom médií. Verejnosť

však nie je homogénnym cieľom. Vždy je rozdelená do troch hlavných častí a to:

1. časť – časť verejnosti, proti ktorej je zamerané násilie teroristického aktu,

2. časť – tvoria ju sympatizanti a podporovatelia teroristov,

3. časť – verejnosť, ktorá je v danom momente indiferentná39 či neutrálna, teda tá,

ktorá nesympatizuje ani s teroristami, ale ani terorizmus neodsudzuje [4].

39 ľahostajná, nevšímavá, nedostatočne výrazná; bezvýznamná

Zmyslom útoku na tú časť verejnosti, ktorá je objektom násilia je ovplyvniť ju tak, aby

spôsobila destabilizáciu režimu, jeho následné vyprovokovanie k odvetnej násilnej

činnosti, ktorá povedie k jeho skompromitovaniu a k prejavom spoločenskej

nespokojnosti. Súčasne každý teroristický útok znamená prezentáciu prítomnosti

terorizmu. Úspešný útok povzbudí a zároveň rozšíri tú časť verejnosti, ktorá

sympatizuje alebo priamo podporuje terorizmus. Teroristi sa pri každom akte snažia

z indiferentnej časti verejnosti získať na svoju stranu maximum ľudí i za cenu, že časť

prejde na protiteroristické pozície. Platí tu jednoduchá súvislosť - hlavné (pravé) ciele

sa dosahujú pomocou realizácie nepravých cieľov, ktorými môžu byť zámerne alebo

náhodne vybrané objekty alebo osoby, ktoré bývajú spravidla nevinné a bezbranné.

3.2.1 PRÍČINY VZNIKU TERORIZMU

Je na vine islam? „Väčšina moslimov nie sú fundamentalisti a väčšina

fundamentalistov nie sú teroristi, ale väčšina súčasných teroristov sú moslimovia

a hrdo sa k tomu hlásia.“ [21, s. 15].

Ak chceme poznať príčiny vzniku a šírenia terorizmu, je potrebné sa naň pozerať

z hľadiska všeobecného, technokratického, politologického a z hľadiska jeho

efektívnosti.

sociologické hľadisko – súvisí s akýmkoľvek aktom násilia ako prostriedku

na získanie výhody. Mnoho štátov a skupín terorizmus používa ako bežný nástroj

na presadzovanie svojich politických cieľov, iné terorizmus podporujú alebo

teroristickým skupinám poskytujú pomoc,

technokratické hľadisko - vysoký rozvoj vedy, technológií a životnej úrovne

umožňuje teroristom ľahko získať „ničivejšie“ prostriedky na zastrašovanie (ZHN)

a zaútočiť na najzraniteľnejšie, spravidla nie dobre chránené ciele (napr. obchodné

centrá, školy, štátne inštitúcie). Nedostatočne vybudované kontrolné mechanizmy

a opatrenia sťažujú včasné odhalenie záujmov teroristov,

politologické hľadisko – teroristi nie sú len „osamelí šialenci“ (ako sa často

pejoratívne40 označujú), ale sú často členmi organizovanej skupiny, ktorá pevne verí

v správnosť svojej veci, pre ktorú sú schopní vykonávať teroristické akcie, ale aj

zomrieť, 40 hanlivo, zhoršujúco

hľadisko efektívnosti – mnohé teroristické aktivity „rozhýbali“ svetové mocnosti

a spoločenstvá k činnosti. Boli prostriedkom na vyvolanie tzv. „dominového efektu“

keď odštartovali kroky, ktoré viedli nielen k zastaveniu určitých procesov, ale aj

k zmene politickej mapy sveta [4].

3.2.2 MOTIVÁCIA TERORISTOV

motivácia ideologická – tento typ teroristov má spravidla extrémnu politickú,

rasovú, etnickú alebo náboženskú orientáciu. Aktérmi sú spravidla profesionálne

pripravení ľudia – špecialisti.

motivácia experimentálna – takíto teroristi túžia po rozruchu, sú zvedaví na funkciu

svojho zariadenia alebo metódy, ktoré vymysleli a použili (napr. hackeri).

motivácia vandalistická (ničiteľská) – podstatou činnosti takýchto teroristov je

ideosynkratizmus. Môžu trpieť duševnými chorobami alebo sú pod vplyvom drog.

V tomto prípade ide spravidla o kriminálny čin (napr. útoky na cintoríny).

motivácia zisková – teroristi spáchajú skutok, s cieľom získať finančný alebo iný

zisk (napr. tajné informácie), potrebný na ďalšiu teroristickú činnosť. Aktérmi sú

profesionálne pripravení ľudia – špecialisti.

motivácia afektová – teroristi svoj skutok spáchajú pod vplyvom silného sklamania

z medziľudských vzťahov. Čin má viac kriminálny podtext.

motívom je získať uznanie – aktérmi nie sú teroristi, ktorí sledujú politické ciele.

Terorista s nasadením vlastného života zabráni zinscenovanému teroristickému

útoku s cieľom získať popularitu či získať verejné uznanie. Skutok je však

nebezpečný v tom, že môže vyvolať paniku a chaos a môže dôjsť k zraneniu alebo

usmrteniu nevinných osôb [4].

Treba poznamenať, že k zásadnej zmene motivácie teroristov došlo po skončení

studenej vojny. V dôsledku straty podpory, ktorej sa mu dostávala zo strany oboch

blokov je to pochopiteľné. Ideologicky motivovaný terorizmus ustúpil do úzadia a

na jeho miesto nastúpil terorizmus motivovaný prevažne nábožensky a nacionalisticky.

3.2.3 FAKTORY PODPORUJÚCE RAST TERORIZMU

Na vzniku a šírení terorizmu sa podieľa niekoľko faktorov, medzi ktoré patria najmä

tieto:

Spoločenské faktory

úspechy terorizmu – každý teroristický útok, ktorý splnil svoj cieľ a pri ktorom

neboli jeho aktéri potrestaní, je povzbudením a zároveň výzvou pre ostatných

teroristov na vykonanie nových teroristických útokov,

neúspechy kontraterorizmu – ak vládnuci systém zlyhal v boji proti terorizmu

a neprejavil potrebnú rozhodnosť a akcieschopnosť,

rozširovanie „demokracie“ do takých oblastí, kde je napr. tolerované, prípadne

legalizované používanie drog, vytváranie súkromných polovojenských

bezpečnostných organizácií a pod. bez zavedenia účinných kontrolných

mechanizmov,

organizovaný zločin – ako prostriedok na prenikanie do štruktúr štátneho aparátu

a možnosti ovplyvňovať jeho činnosť vo svoj prospech [4].

Ekonomické, politické a ideologické faktory

egoizmus jednotlivcov, skupín, ale i štátov – na jednej strane neochota prispôsobovať

sa svetovým vývojovým trendom, na druhej strane bezohľadné presadzovanie

vlastných záujmov, tiež násilné vnucovanie hodnôt jednej civilizácie iným

civilizáciám,

udržiavanie ľudí v nevedomosti – poskytovanie nepravdivých informácií, informačné

embargá, neposkytovanie informácií, bránenie ľuďom vo vzdelávaní a ich výchova

k nenávisti [4].

Sociálne faktory

zvyšovanie rozdielu životnej úrovne medzi bohatými a chudobnými, a to nielen

medzi jednotlivcami, ale i medzi štátmi a národmi [4].

Faktory pôsobiace na utlmovanie a zadržiavanie terorizmu sú presným opakom

faktorov podporujúcich terorizmu.

3.3 PROSTRIEDKY TERORISTOV NA PRESADZOVANIE SVOJICH CIEĽOV

Prostriedky, ktoré teroristi používajú na splnenie svojich cieľov nie je možné

považovať vždy za akt terorizmu, pretože tieto prostriedky môžu používať aj

kriminálne živly, psychicky narušené osoby a pod.

Bombový útok – pod týmto pojmom rozumieme všetky útoky s použitím výbušných

látok rôzneho druhu (klasické trhaviny, zápalné látky, nukleárne nálože). Cieľom

útoku je fyzická likvidácia vytypovaných osôb, zničenie symbolických objektov,

alebo významných zariadení. Objektom útoku môžu byť predstavitelia vlády, školy,

verejná doprava, letiská, vlakové a autobusové stanice, jadrové a iné elektrárne,

vodné diela, miesta s veľkou koncentráciou ľudí a pod. Útočníkmi sú osoby, ktoré

prešli špeciálnym výcvikom a sú často ochotní pri útoku obetovať aj svoj život.

Forma vykonania – použitie výbušných mechanizmov, veľkých dopravných

vozidiel, lietadiel a lodí najčastejšie vezúcich trhaviny a zápalné látky.

Útok biologickým, chemickým a rádiologickým materiálom – Cieľom útoku je

vyvolať paniku medzi ľuďmi, a tým vydierať predstaviteľov vlády pred prijatím

určitých krokov či opatrení napr. kontaminovaním vody. Objektom útoku môžu byť

vodné zdroje a ich rozvody, ako aj objekty uvedené v odseku o bombových útokoch.

Útočníkmi sú taktiež osoby, ktoré prešli špeciálnym výcvikom. Forma vykonania –

materiál môže byť rozšírený formou biologického oblaku pomocou rozprašovacieho

zariadenia, odparovaním nebezpečnej látky (napr. odložené balíky alebo listové

zásielky), alebo primiešaním do potravín, krmív, vody a pod.

Únosy a zadržanie rukojemníkov – Cieľom je vytvoriť priestor na rokovanie

s predstaviteľmi štátnej a politickej moci, výmena väznených spoločníkov, alebo

zabezpečenie únikovej cesty na určité územie, na ktoré sa nemôžu teroristi dostať

legálnym spôsobom. Objektom môžu byť štátni činitelia, ale aj „radoví“ občania

každého veku. Útočníkmi sú najčastejšie profesionáli, ale v niektorých prípadoch aj

psychicky narušené osoby. Formy vykonania – samostatná akcia alebo súčasť inej

teroristickej operácie. Osoby sú zavlečené do pripravených úkrytov, alebo ide

o zabarikádovanie sa v určitom objekte a pod.

Vydieranie – v tejto oblasti je hranica medzi kriminálnou činnosťou a terorizmom

takmer nerozoznateľná.

Zastrašovanie a vyhrážanie sa (hrozba) – vyhrážanie sa predovšetkým bombovým

útokom je jedna z najstarších metód činnosti teroristov. Cieľom je vyvolať zmätok

a mimoriadne opatrenia, ktoré vedú k prerušeniu určitej činnosti (napr. činnosť

letiska). Len približne 2 percentá hrozieb majú reálny základ a z celkového počtu

vyhrážok je možné prisúdiť teroristom len asi 10 percent. Najčastejšie túto metódu

používajú psychicky narušené osoby, ktoré sa chcú vyhnúť určitej povinnosti (napr.

aj deti škole). Oznámenie je formou telefonátu, písomne, alebo prostredníctvom

iných osôb.

Sabotáže a rozvratné operácie (diverzie) – Rozvracaním označujeme sústavné

a systematické pokusy o narušenie existujúceho spoločenského systému.

Vykonávateľmi sú spravidla sympatizanti teroristov a nie priamo teroristi. Ide

o úmyselné poškodenie zariadení a prístrojov, znehodnotenie materiálov,

nedodržanie technologických postupov a pod.

Dezinformácia a propaganda – samy o sebe nie sú teroristickým aktom, pretože

chýba jeden z atribútov terorizmu, ktorým je „vyvolanie hrôzy a strachu“. Cieľom je

formovať spoločenské vedomie napr. podávaním klamlivých informácii,

premysleným psychologickým nátlakom.

Vraždy významných osôb – sú zvláštnou formou demonštrácie násilia a sú účinnou

zbraňou teroristov. Cieľom je fyzická likvidácia „prekážajúcej“ osoby, ktorá má

významné spoločenské postavenie, alebo vyvolanie paniky v určitej spoločenskej

vrstve. Napadnutie musí zaistiť širokú publicitu a pozornosť verejnosti. Útoky

bývajú vykonané s použitím strelných zbraní, granátov, alebo výbušnín.

Deštrukcia elektronických, počítačových a informačných systémov – bezprostredne

nie sú teroristickým aktom. Cieľom sú počítačové siete rôzneho charakteru,

navádzacie, informačné a iné systémy, ktorých deštrukcia môže spôsobiť vážne

škody napr. deštrukcia navádzacieho systému spôsobí havárie lietadiel, lodí atď.

Cieľom však nemusí byť len deštrukcia týchto zariadení, ale aj získanie alebo zmena

informácii, alebo implementácia počítačového vírusu, ktorý v systéme napr. nariadi

prevod financií na iné konto, alebo spôsobí „samovoľnú“ aktiváciu zbraňových

systémov a pod. [4].

3.4 TERORIZMUS - VÝZVA PRE 21. STOROČIE

Terorizmus nie je možné vnímať len ako súhrn brutálnych incidentov, ale ako

historický a sociálne spoločenský jav. Existuje mnoho štatistík monitorujúcich

teroristické aktivity v ich vývoji. Stručné zhrnutie teroristických akcií a operácií

v jednotlivých rokoch obsahuje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka 1 Počet teroristických akcií podľa rokov [8].

ROK POČET AKCIÍ

1977 279

1978 353

1986 897

2000 55

2001 81

2002 118

2003 120

Ten istý zdroj uvádza, že v rokoch 1970 až 1984 na následky terorizmu zahynulo okolo

41 000 ľudí a ďalších 24 000 bolo zranených, pričom oproti minulosti viac ako

polovica teroristických útokov nadobúdala brutálnejšie formy, namierené

predovšetkým proti živým cieľom – ľudom. Výsledky monitorujúce obdobie rokov

2000 až 2003 poukazujú skôr na kvalitatívny nárast teroristických aktivít, ako

na kvantitatívny, a to z toho dôvodu, že výkaz počtu usmrtených osôb je len súčtom

nepresných údajov [8].

V roku 2004 bol zaznamenaný prudký nárast teroristických útokov kvôli Iraku

a Afganistanu – oproti roku 2003 stúpol počet vážnych teroristických útokov41 až

na trojnásobok.

Ku kvantitatívne aj kvalitatívne „najhorúcejším“ oblastiam teroristických aktivít patrí

geopolitický priestor Stredného východu (Izrael, Palestína, Libanon, Sýria), kaukazský

región Ruskej federácie, Balkán, najmä s jeho albánskym separatizmom v srbsko-

macedónskom pohraničí, Španielsko s problémom baskického separatizmu a čiastočne

41 útoky, pri ktorých zomrel aspoň jeden človek alebo škoda presiahla 10-tisíc dolárov [23].

aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v súvislosti s emancipačnými

víziami severoírskych nacionalistov. Od mája 2003 sa k týmto teroristickými aktivitami

exponovaným oblastiam pričlenil aj Irak. Medzi ďalšie oblasti patrí Afganistan,

indicko-pakistanské pohraničie a niektoré štáty juhovýchodnej Ázie a hispánskej

Ameriky. Od prelomu 20. a 21. storočia významovo narastá najmä ideovo-politická

dimenzia medzinárodného terorizmu. V nej do ústrania odchádza napríklad baskický

separatizmus, personifikovaný teroristickými aktivitami ETA, severoírsky

separatizmus, personifikovaný aktivitami IRA a naopak do popredia sa kreujú rôzne

prejavy islamského fundamentalizmu, prenikajúceho aj do európskeho prostredia. Je

zameraný najmä na boj proti dvom úhlavným nepriateľom „Veľkému Satanovi

a Križiakom“, personifikovanými Spojenými štátmi americkými a ich spojencami

a proti „Malému Satanovi“, personifikovanému štátom Izrael a svetovým židovstvom.

Na túto skutočnosť výstražne poukazuje aj naďalej eskalujúci42 vývoj vzťahov medzi

Izraelom a Palestínou, tragický teroristický útok na železničné stanice v Madride

11. marca 2004, ktorý si vyžiadal 191 mŕtvych a okolo 1 600 zranených, bombové

útoky v Malajzii, Indonézii a v Afganistane a napokon aj deštruktívny vývoj v apríli

2004 v Iraku. Z tohto pohľadu je terorizmus očividne jednou z najaktuálnejších výziev

pre 21. storočie [8].

3.4.1 TERORIZMUS „VERZUS“ SPOLOČNOSŤ

Posledná vlna terorizmu je spojená a s agresívnym náboženským fundamentalizmom,

ktorý vyplýva z komplexných príčin. Patria medzi ne tlaky modernizácie, kultúrne,

spoločenské a politické krízy a odcudzovanie sa mladých ľudí žijúcich v zahraničných

spoločnostiach. Tento fenomén je aj súčasťou našej vlastnej spoločnosti.

Tokio

Posledný krát použila zbrane hromadného ničenia príslušníci japonskej extrémistickej

sekty Om Šinrihjo v tokijskom metre v marci roku 1995. Na následky otravnej látky

SARIN zahynulo 12 ľudí a ďalších 1 400 bolo zranených [8]. Dva roky pred tým,

členovia Om Šinrihjo postriekali ulice Tokia spórami antraxu [33].

42 stúpajúci

11. september 2001 „trochu inak“

Útoky v USA a iné podobné akcie sa vyznačujú dvoma rysmi: ochota páchateľov

spáchať samovraždu a brutalita tých, ktorí ich poslali. Takýto čin nemožno nijako

ospravedlniť, nech ho spáchal ktokoľvek. Indície poukazujú na akciu organizácie

Al-Kaida. Na vyhladenie vyše dvoch tisícok ľudí vo WTC v New Yorku vrátane

neameričanov i moslimov sa v islamskom práve nedá nájsť ospravedlnenie ani

v islamskej histórii precedens43. Reakcia mnohých Arabov a moslimov na útok proti

tzv. dvojičkám bol šok a hrôza nad hroznou skazou a masakrom, spolu s hanbou

a hnevom, že to bolo spáchané v ich mene a v mene ich viery. To bola odpoveď

mnohých, ale nie všetkých. Reakcie v arabskej tlači sa zmietali medzi odmietnutím

a súhlasom. Prevládlo však tvrdenie, že ani moslimovia, ani Arabi to nemohli urobiť

a naskytlo sa množstvo iných vysvetlení. Často sa využívala príležitosť, aby sa

poukázalo na to, že Američania si to zavinili sami. Katalóg amerických zločinov, ktoré

sa citovali, je dlhý a podrobný.

Usáma bin Ládin jasne vyjadril, ako chápe tento boj – vychvaľované hodnoty

amerického spôsobu života sú považované za zločiny a hriechy. Slobodné voľby

znamenajú, že americký ľud si slobodne vyberá svojich vládcov, a preto musí byť braný

na zodpovednosť a trestaný za zločiny týchto vládcov – teda niet nevinných civilistov.

Podľa Usámu je najhoršia zo všetkého odluka štátu od cirkvi. Základnou príčinou tohto

postoja je skutočnosť, že v súčasnosti je Amerika vnímaná ako symbol toho, čo sa

rôznym spôsobom označuje ako Západ, kresťanstvo, alebo všeobecnejšie za krajiny

neveriacich. Založenie Al-Kaidy a následné vyhlásenie vojny Usámom bin Ládinom je

nepochybne začiatkom novej zlovestnej fázy konfliktu.

Iniciátorom bin Ládinových činov, ako sám uviedol, bola americká prítomnosť

v arabskom svete počas vojny v Perzskom zálive – znesvätenie posvätnej pôdy

moslimov [21]. Aj Bin Ládinove poznámky v interview s Johnom Millerom z ABC

News ešte z 28. mája 1998 sú mimoriadne odhaľujúce:

„V uplynulom desaťročí sme videli úpadok americkej vlády a slabosť amerického

vojaka, ktorý je ochotný viesť studenú vojnu a nepripravený bojovať v dlhých vojnách.

To sa ukázalo v Bejrúte, kde námorná pechota utiekla pod dvoch výbuchoch. To

43 (lat.) predchádzajúci obdobný prípad slúžiaci ako príklad alebo ako ospravedlnenie neskorších podobných prípadov

dokazuje, že môžu utiecť za menej ako 24 hodín, a zopakovalo sa to aj v Somálsku. Naša

mládež bola prekvapená nízkou morálkou amerických vojakov... po niekoľkých

výbuchoch porazení utekali... Zabudli na to, že sú svetovým vodcom a vodcom nového

svetového poriadku. Odišli, ťahajúc so sebou svojich mŕtvych a svoju hanebnú

porážku.“ [21, s. 18].

Pre Usámu bin Ládina a jeho prívržencov vyhlásenie vojny USA znamená obnovenie

boja za náboženskú nadvládu nad svetom, ktorá sa začala v 7. storočí, je to nová

príležitosť. Dnes je Amerika, podobne ako v minulosti Rím a Byzancia, príkladom

degenerovanej a demoralizovanej civilizácie, pripravenej na to, aby bola zvrhnutá.

Avšak napriek svojej slabosti je aj nebezpečná.

Je tu však aj naliehavejší problém. Ak vodcovia Al-Kaidy dokážu presvedčiť islamský

svet, aby prijal ich názory, potom čaká dlhý a krutý boj nielen Američanov. Európa,

najmä západná, je dnes domovom veľkej a rýchlo rastúcej moslimskej komunity. Mnohí

Európania začínajú ich prítomnosť pociťovať ako problém, niektorí dokonca ako

hrozbu. Skôr či neskôr sa Al-Kaida a s ňou spojené skupiny zrazia s ďalšími susedmi

islamu – Ruskom, Čínou, Indiou, ktorí sa môžu ukázať menej chúlostiví ako

Američania v použití sily proti moslimom a ich svätyniam. Keby sa predstavy

fundamentalistov naplnili, boli by vo svojej vojne úspešní, svet bude musieť čeliť

novým, závažným výzvam.

3.4.2 BUDE VO SVETE MENEJ TERORU?

„Rok 2005 bol veľmi zlý. Nielenže útokov pribudlo, ale boli naplánované tak, aby

spôsobovali väčšie straty na životoch.“ povedal Sean McGough, odborník

na terorizmus z Birminghamskej univerzity [23]. Svet sa podľa neho ani v roku 2006

úľavy nedočká, ba naopak. Musí sa pripraviť na nové obete útokov, teroristi budú

chcieť udrieť ešte tvrdšie ako doteraz.

Terorizmom minulý rok najviac trpel Irak, kde aj podľa ešte neúplnej štatistiky

amerického Národného protiteroristického centra došlo k vyše 2000 útokov. Ušetrený

však nebol ani zvyšok sveta. Atentáty na londýnske metro, hotely v Jordánsku

či egyptskom Šarm aš-Šajchu a turistické letoviská na Bali už však nie sú len miestnymi

incidentmi. „Terorizmus potrebuje medzinárodné publikum. A to musí byť šokované.“

[23, s. 7]. Mňa však šokovalo tvrdenie Victora Cormasa, amerického odborníka

na potláčanie terorizmu, ktorý povedal: „Jedným z hlavných zdrojov príjmov

medzinárodného terorizmu sú dobročinné organizácie.“ [23, s.7]. To znamená,

že v rukách teroristov mohla skončiť napr. aj časť peňazí vyzbieraných na charitu po

cunami v juhovýchodnej Ázii. Je to určite veľmi „citlivý“ problém, pretože slovo

charita má dobrý zvuk medzi ľuďmi.

Netreba však zabúdať aj na ďalší fakt súčasnosti. Náklady na teroristické útoky

exponenciálne klesajú - New York a Washington 500 000 dolárov, Madrid 10 000

dolárov, Beslan 8 000 eur a Londýn menej ako 1 000 libier [23].

Tabuľka 2 Najhoršie teroristické útoky v roku 2005 [23].

Dátum

útoku

Miesto

útoku

Počet

mŕtvychPopis útoku

7.

júl

Londýn

Veľká Británia 52

Štyria samovražední atentátnici odpálili bomby

v batohoch v 3 vlakoch metra a 1 autobuse.

23.

júl

Šarm aš-Šajch

Egypt 70

Traja samovražední atentátnici zaútočili na

letoviská pri Červenom mori.

1.

október

Bali

Indonézia 20

Terčom troch samovražedných atentátnikov sa

stali turistické lokality.

29.

október

Naí Dillí

India 62

Útočníci odpálili bomby v autobuse a na

trhovisku.

9.

november

Ammán

Jordánsko 59

Samovražední atentátnici zaútočili na tri

hotely.

(Počty mŕtvych sú vrátane útočníkov.)

4 BOJ S TERORIZMOM

„Ak odstránite jedného, nahradí ho tucet ďalších. Už to nemá nič s bin Ládinom. Ten

skončil. Ale zostáva symbolom, ktorý ovplyvňuje mladých moslimov na celom svete.“

[23, s. 7].

Či už z právneho, alebo všeľudského hľadiska, teror, terorizmus, teroristické akcie

(operácie) nemajú svoje pravidlá. Zvolené formy a taktika ich realizácie sú spravidla

účelové, vysoko flexibilné a tým aj ťažko predvídateľné. Aj to je jeden z dôvodov

zložitosti a obtiažnosti účinného boja s terorizmom.

Po brutálnych teroristických útokoch na tokijské metro v marci 1995 (34 osôb mŕtvych

a viac ako 100 zranených), sérii teroristických útokov na území Ruska v rokoch

1995 – 2002 (zajatie 1 200 rukojemníkov v nemocnici v Buďonovsku, výbuch

v obytnom dome v Bujnaksku – 64 mŕtvych a dvakrát v Moskve – 293 mŕtvych) a

na americké mestá New York a Washington v roku 2001 (viac ako 3 000 mŕtvych

a nezvestných) si musel celý svet uvedomiť, že boj proti medzinárodnému terorizmu je

úloha, ktorej sa nesmie nikto vyhýbať a že proti stratégii a taktike medzinárodných

teroristických sietí nestačí len demonštrácia a použitie sily. Tento problém sa musí

riešiť predovšetkým pravdivou identifikáciou príčin vzniku terorizmu a hľadaním ciest

na ich odstránenie. Inou otázkou je samozrejme, či sa na riešenie zistených príčin nájde

politická vôľa a tiež dostatok prostriedkov [4].

Samotná história boja proti terorizmu je rovnako stará, ako samotný terorizmus.

Vývojovým tendenciám terorizmu sa musel prispôsobovať aj boj s ním – niekedy viac

a niekedy menej úspešne. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že až do nedávna

ťahal „protiterorizmus“ za kratší koniec. Príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť,

že v boji proti terorizmu sa prijímali opatrenia na riešenie dôsledku teroristického aktu

a málokedy sa prihliadalo na potrebu prevencie. Neskúmali sa dôkladne príčiny, prečo

terorizmus vzniká, resp. pravé príčiny nechceli byť videné.

Boj proti terorizmu predstavuje komplex opatrení v procese jeho poznávania

a odhaľovania, v oblasti vnútroštátnej politiky a medzinárodnej spolupráce, legislatívy,

činnosti spravodajských a ďalších špeciálnych služieb a taktiež aktívneho uplatňovania

preventívnych a aj represívnych opatrení štátu a jeho inštitúcií buď proti predvídaným,

alebo už prebiehajúcim, či latentným teroristickým aktivitám. Mnohostrannosť opatrení

boja proti terorizmu do značnej miery vyplýva z typológie jeho prejavov, stratégie

a taktiky, uplatňovaných metód, rozsahu a prirodzene aj používaných prostriedkov [8].

V tradičnom poňatí zahrňuje boj proti terorizmu dve skupiny aktivít:

protiterorizmus (antiterrorism) – obranné, pasívne či preventívne opatrenia

zamerané na zníženie zraniteľnosti osôb a objektov (majetku) voči teroristickým

aktom pre prípady, že by sa im nedalo predísť alebo zabrániť. Môžu zahrňovať aj

obmedzené použitie vojenskej sily,

kontraterorizmus (counterterrorism) – ofenzívne opatrenia, ktoré zahŕňajú celý

komplex opatrení na predchádzanie, odstrašenie a rýchlu reakciu na teroristické

aktivity vo všeobecnosti [9].

4.1 PRÍSTUPY K POLITIKE BOJA PROTI TERORIZMU

Skúsenosti z riešenia rôznych foriem teroristických akcií v nedávnej minulosti ukázali,

že sú možné tri prístupy štátu, ako vzniknutú situáciu riešiť.

prvým prístupom je ustúpiť vo všetkých požiadavkách teroristom. Z hľadiska

taktického môže byť tento prístup úspešný, ale zo strategického hľadiska vedie tento

prístup k narastaniu teroristických aktivít a môže viesť až k veľkej kríze

v konkrétnom štáte s pravdepodobnými negatívnymi dôsledkami aj na širší región

a celkovú stratégiu boja proti terorizmu.

druhým prístupom je vyjednávaním s teroristami dosiahnuť čo najväčší vlastný

úspech za čiastočné ústupky teroristom. Tento prístup je viac blízky európskym

krajinám, ktoré niekedy z taktického hľadiska ustúpia niektorým požiadavkám

teroristov v snahe, napríklad dosiahnuť čo najrýchlejšie prepustenie svojich

občanov. Takýto postup môže mať strednodobý úspech pre konkrétnu krajinu,

ale sťažuje pozíciu krajín, ktoré sú menej bohaté a nie sú vojensky silné.

V konečnom dôsledku, v prípade terorizmu spojeného s extrémnym náboženským

fundamentalizmom, nemá nádej na dlhodobejší úspech.

tretím možným prístupom je nerobiť za žiadnych okolností ústupky teroristom.

Zástupcom tohto prístupu sú predovšetkým Spojené štáty americké. Podľa tejto

protiteroristickej politike, vláda USA nikdy neurobí žiadne ústupky teroristom

zadržujúcim oficiálne alebo súkromné osoby krajiny. Nepristane na výkupné,

prepustenie zločincov z väzenia, na zmenu svojej politiky, alebo na súhlas s inými

aktmi, ktoré by boli povzbudením pre teroristov. V súčasnosti sme svedkami,

že vyjednávať s teroristami odmietajú aj iné krajiny – Ruská federácia v prípade

obsadenia jedného z moskovských divadiel alebo Južná Kórea a Taliansko v prípade

únosu svojich občanov v Iraku [9].

4.2 PRINCÍPY BOJA PROTI TERORIZMU

Cieľ boja proti terorizmu

Všeobecným cieľom boja proti terorizmu je neutralizácia teroristických skupín

pasívnymi a/alebo ofenzívnymi opatreniami. Neutralizáciu teroristických skupín nie je

možné chápať len ako fyzickú likvidáciu jej členov, ale aj ako elimináciu zdrojov ich

vzniku a financovania. Smrť jedného teroristu vo väčšine prípadov znamená jeho

glorifikáciu44 za martýra45 a objavenie sa nových teroristov [9].

Spojenie úsilia

Boj proti terorizmu vyžaduje spojenie úsilia mnohých inštitúcií a jednotlivcov

na národnej úrovni a vlád štátov na medzinárodnej úrovni. Jedným z najdôležitejších

a najcitlivejších predpokladov tvoriacich mozaiku spoločného úsilia je dobre fungujúca

spravodajská služba, ktorej úloha spočíva v zistení prečo, ako a kedy teroristi chcú

uskutočniť útok. Druhú rovinu tvorí medzinárodná spolupráca, ktorá umožňuje získať

také poznatky o činnosti teroristických organizácií, resp. vytvoriť také protiteroristické

sily, ktoré nemožno dosiahnuť len vlastnými silami (vytváranie účelových koalícií,

zoskupení špeciálnych síl a pod.) [9].

Legálnosť

Legálnosť nie vo svojej podstate problémom boja proti terorizmu, pretože právo

na sebaobranu je vo všeobecnosti uznávané a mnohé štáty súhlasia s názorom,

že teroristický akt je zločinom tak v mieri, počas konfliktu i v období vojny. Vojna

v Iraku však ukázala, že súčasné medzinárodné právne normy neodzrkadľujú

dostatočne zmenu globálneho bezpečnostného prostredia [9].

44 (lat.) oslavu, oslavovanie, zvelebenie, zvelebovanie 45 (gréc.) trpiteľa, mučeníka

Trpezlivosť, vytrvalosť a sústavnosť

Toto sú tri základné atribúty úspešnosti boja proti terorizmu. Identifikácii

a paralyzovaniu teroristov v krajine alebo v regióne, kde je medzi nimi

a obyvateľstvom úzka spolupráca, predchádza často veľmi ťažká a aj zdĺhavá politická

a spravodajská práca. Pokračovanie operácie v Afganistane či príprava operácie v Iraku

to jasne dosvedčuje. Veľmi náročné je aj presadzovanie preventívnych opatrení

do života spoločnosti, pretože ľudia a inštitúcie, kým nie sú samé bezprostredne

ohrozené terorizmom, sa neradi nechávajú obmedzovať. Svedkami toho sme

predovšetkým v leteckej doprave, zvlášť pri zámorských letoch. Kontrola cestujúcich

v leteckej doprave sa od septembra 2001 radikálne sprísnila [9].

Zdržanlivosť

Zdržanlivosť v kontexte boja proti terorizmu je dôležitá tak pri stanovovaní cieľov, ako

aj pri dodržiavaní legálnosti. Predčasné uskutočnenie akcie proti jednotlivým teroristom

môže byť kontraproduktívne46, ak nezaručí neutralizáciu celej teroristickej skupiny.

Podobne, ak sa prijmú príliš prísne opatrenia na kontrolu obyvateľstva a zdrojov, môže

to viesť k nelegitímnosti a zbytočnej iritácii47 civilného obyvateľstva [9].

Bezpečnosť (minimalizácia strát)

Bezpečnosť je samozrejmou požiadavkou v každej operácii nielen v protiteroristickej.

Protiteroristické operácie musia byť naplánované tak, aby sa minimalizovalo riziko

ľudských, materiálnych a finančných strát predovšetkým nezainteresovaného civilného

obyvateľstva, ale aj nasadených protiteroristických síl a prostriedkov. Opatrenia boja

proti terorizmu musia v sebe zahŕňať zdravotnícke zabezpečenie, operačnú bezpečnosť

[9].

Informačné pokrytie

Od aktuálnosti, presnosti, rozsahu a hodnovernosti spravodajských informácií závisí

úspešnosť každej protiteroristickej akcie. Spravodajské služby musia byť schopné

okrem základných informácií (sila teroristov, ich schopnosť, vybavenie, logistické

kapacity, profily lídrov, zásobovanie zdroje a taktika) poskytnúť aj špecifické

informácie (ciele teroristických skupín, prepojenie, indikácie o ich ochote zabiť alebo

zomrieť za svoju vec a pod.).

Jedným z určujúcich princípov boja s organizovaným terorizmom je nezmieriteľnosť

46 protiproduktívne 47 iritovať (lat.) dráždiť, podráždiť, znervózňovať, rozčuľovať

k jeho nositeľom. V praxi to znamená, že exponenti48 terorizmu by v žiadnom prípade

nemali uniknúť trestu na základe existujúceho práva, nemali by sa s nimi uzatvárať

žiadne dohody o znižovaní prijatého trestu, v antiteroristických operáciách a pri

prenasledovaní a zatýkaní teroristov sa musí postupovať rozhodne, ale obozretne

a taktiež by sa mali presadzovať a uplatňovať čo najprísnejšie pravidlá a sankcie voči

podporovateľom teroristických organizácií. Ďalším princípom boja s organizovaným

terorom je akceptovanie skutočnosti, že v boji proti jeho rôznorodým prejavom je

masívna vojenská sila spravidla len málo účinná. Úspech väčšinou závisí od kvality

jedného z prostriedkov boja proti terorizmu, uvedeného v nasledujúcej kapitole (4.3),

a to je - spravodajská činnosť [14].

4.3 PROSTRIEDKY BOJA PROTI TERORIZMU

Diplomacia

Je rozhodujúcim prostriedkom boja proti súčasnému medzinárodnému terorizmu, ktorý

prekračuje hranice štátov. V súčasnosti sú teroristické skupiny rozmiestnené po celom

svete a bojovať proti takej teroristickej sieti, akou je napríklad Al-Kaida pôsobiaca

na celom svete, si vyžaduje koordinované úsilie veľkého množstva participujúcich

štátov. Ale aj diplomacia, ako prostriedok boja proti terorizmu, má svoje limity. Ťažko

predpokladať, že by sa teroristi podriadili zmluvám, alebo rezolúciám OSN [9].

Trestné právo

Zabezpečiť stíhanie teroristov trestnými senátmi je najzložitejšou úlohou boja proti

terorizmu. Trestný súdny systém môže vo veľkej miere pomôcť redukovať terorizmus

mnohými spôsobmi. Jedným z nich je dlhodobé uväznenie lídrov teroristických skupín

a dlhodobo pripravovaných vykonávateľov teroristických aktov a súčasne znemožní,

utlmí alebo oddiali uskutočnenie teroristickej aktivity, pretože príprava teroristov nie je

krátkodobou záležitosťou. Nie však všeliekom a v prípade samovražedných útokov aj

irelevantným [9].

48 (lat.) zástupcovia, splnomocnenci

Monitorovanie a obmedzovanie finančných tokov

Peniaze sú najdôležitejšou súčasťou prípravy každého teroristického aktu. Regulácia

finančných tokov na podporu terorizmu sa spravidla uskutočňuje dvoma spôsobmi:

• zmrazením účtov jednotlivcov, teroristických skupín a štátov, ktorí terorizmus

sponzorujú,

• zákazom materiálnej podpory teroristom.

Úsilie o prerušenie financovania teroristov však predstavuje dve úskalia, s ktorými je

potrebné rátať:

• terorizmus je financovaný z krátkodobých peňazí (predaj drog, ilegálne

obchodovanie so zbraňami a iné kriminálne aktivity),

• tok teroristických peňazí je extrémne ťažko sledovať (falošní majitelia účtov,

finanční sprostredkovatelia, kombinácia legitímnych a nelegitímnych fondov, dary

a pod.) [9].

Použitie ozbrojených mocenských prostriedkov

Pod ozbrojenými mocenskými prostriedkami je potrebné chápať špeciálne jednotky,

policajné sily, ozbrojené sily a pod. Tento pojem nie je možné zužovať ani len

na políciu, ani len na vojenské sily. Veľmi striktne musia byť rozdelené úlohy, aby

nemohlo dôjsť k duplicite. Čo sa týka použitia ozbrojených (vojenských) síl. najväčším

limitujúcim faktorom ich použitia je skutočnosť, že teroristi nevyužívajú bežné

konvenčné vojenské metódy boja [9].

Spravodajský činnosť

Ide o najmenej viditeľný, ale vo svojej podstate najdôležitejší a najúčinnejší,

ale i najzložitejší prostriedok boja proti terorizmu. Kvalitné a v reálnom čase dostupné

informácie si vyžadujú infiltráciu agentov do teroristických skupín, alebo priamo v nich

získať spolupracovníkov. Skupiny sú väčšinou malé, podozrievavé voči novým členom

a vyznačujú sa veľmi dobrou operačnou bezpečnosťou [9].

Cieľom tejto stratégie je identifikovať pozície jednotlivých členov a organizačných

prvkov vo vnútri organizačnej štruktúry teroristickej organizácie, ako aj zistiť ciele

a plány vedenia, odhaliť konšpiratívne49 krytie organizácie, sieť jej podporovateľov,

výcvikové a logistické základne, finančné zdroje a ďalšie skutočnosti, na ktorých

49 (lat.) tajné, utajené pred verejnými úradmi, podzemné

činnosť teroristickej organizácie priamo či nepriamo závisí. Na základe takéhoto

spravodajského rozpracovania potom možno potenciál infiltrovanej organizácie buď

využiť v širšej operácii, alebo túto organizáciu paralyzovať najúčinnejším a najmenej

bolestivým spôsobom.

Takúto prax pomerne úspešne uplatňovali agenti špeciálnych služieb Spojeného

kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v boji proti skupinám radikálneho

ozbrojeného krídla IRA. V jednotlivých kampaniach pritom osobitnú úlohu zohrávali

nasadené operačné jednotky 22. pluku SAS. Po dôslednom spravodajskom

rozpracovaní záujmového objektu úspešne v praxi uplatňovali pripravené pasce

a nástrahy, pomocou ktorých zatýkali príslušníkov akčných jednotiek IRA a nezriedka

ich aj fyzicky likvidovali priamo pri teroristických akciách [14].

Napriek uvedenej účinnej skúsenosti, spravodajské rozpracovanie takých organizácií

akými sú napríklad Al-Kaida, ozbrojené skupiny palestínskych radikálov, či

čečenských separatistov a im podobných, je nezriedka problematické. Väčšinou je

limitované nielen spoľahlivým konšpiratívnym krytím, ale aj inými charakteristickými

aspektmi. V ich prípade ide napr. o náboženský fundamentalizmus50 a rodový

tradicionalizmus51, lojálnosť52 až fanatickú oddanosť programu a ambíciám vlastného

hnutia a jeho exponentom, hierarchiu všeobecných hodnôt, ale tiež o tradície rodovej

pomsty (v prípade zrady či zlyhania), osobitný výklad čestnosti a pod., čo predstavuje

významný morálny a psychologický činiteľ a súčasne účinnú bariéru pred infiltráciou

nežiaduceho pôsobenia z vonkajšieho prostredia.

Spôsobom, akým možno proti terorizmu uspieť, je len lepšia spolupráca tajných

služieb, spojená so zlepšovaním začlenenia najrizikovejších skupín do spoločnosti.

„Hoci bezpečnostné opatrenia pomáhajú, polícia a armáda môžu nebezpečenstvo len

zmenšiť. Je preto lepšie snažiť sa aj o to, aby sme mladých moslimov dostali na našu

stranu.“ [23, s. 7]. Treba si však uvedomiť, že stopercentná bezpečnosť neexistuje

a myslím, že existovať ani nebude.

50 (lat.) najkonzervatívnejší a najdogmatickejší smer súčasného náboženského hnutia a myslenia 51 (lat.) pokračovanie v tradíciách; zachovávanie tradícií; lipnutie na tradíciách 52 (franc.) kladný postoj k zriadeniu, k vláde, k zákonom a pod.

Terorizmus je neoddeliteľným sprievodným javom vývoja spoločnosti. Aj keď sa

usilujeme zásadné problémy vyvolávajúce terorizmus riešiť, v súčasnosti úplná

eliminácia terorizmu nie je možná. Ľudia sú odsúdení terorizmu čeliť a naučiť sa s ním

žiť.

4.3.1 BOJ OČAMI BUDÚCNOSTI

V posledných rokoch sme svedkami rastúcej snahy o zdokonalenie a rozšírenie

možností boja proti terorizmu a vytvorenie bezpečnejšieho spoločenského prostredia.

Ako príklad možno uviesť návrh na prijatie smernice o zadržiavaní údajov

z telefonickej a mailovej komunikácie Európskou komisiou. Oporným bodom obhajcov

tohto návrhu je boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, ale ich argumenty sa

neopierajú o žiadnu expertízu vplyvu. Oponenti, obávajúci sa zneužitie ukladaných

údajov, pokrstili smernicu názvom „Veľký brat“. Systém Veľkého brata by mal byť

schopný zatriediť a zachytiť napríklad čas a dĺžku hovoru, telefónne číslo volajúceho,

ale aj jeho meno a adresu. „S touto smernicou sa každého mobilný telefón a webový

prehliadač stane spôsobom, ako vás môže Veľký brat sledovať. Už nikdy nebudete

sami,“ vyhlásil napríklad Erik Joseffson z medzinárodnej Nadácie pre slobodnú

informačnú infraštruktúru [20, s. 18]. Viac odhaľujúce je tvrdenie šéfa výboru

europarlamentu pre občianske slobody Alexandra Alvara Nuna, podľa ktorého by

priemerná telekomunikačná spoločnosť a internetový provider museli ukladať

od dvadsať – do štyridsaťtisíc terabitov navyše. „V papierovej podobe by to

predstavovalo desať miliónov kilometrov vysokú hromadu popísaného papiera. To je

ekvivalent desiatich stohov dokumentov, z ktorých každý by dosiahol zo Zeme na

Mesiac.“

[20, s. 20].

Naskytá sa nám tak dôležitá otázka: Kto zaplatí náklady? Pre Slovak Telecom by sa

náklady vyšplhali do sto miliónov korún, na desiatky miliónov ich odhadujú T-Mobile

a Orange. Kritici preto smernici vyčítajú nízky efekt pri stíhaní zločincov či boji proti

terorizmu. Aj tak si teroristi ľahko nájdu cestu, ako sa vyhnúť vystopovaniu na základe

zadržiavaných údajov. Ak by však bola smernica prijatá, EÚ by mala tvrdšie pravidlá

o uchovávaní dát než napríklad USA, ktoré sú vo vyhlásenej vojne proti terorizmu. Nie

je to paradox?

Ďalším zo systémov budúcnosti, ktorý sa dá tiež ľahko zdôvodniť bojom proti

terorizmu, je pripravovaný „európsky“ navigačný systém nazvaný Galileo, ktorého plné

uvedenie prevádzky sa odhaduje na rok 2010 a celkové náklady na jeho vybudovanie

na 3,6 miliardy eur. Tento systém by malo tvoriť 30 družíc. Prognózy tiež hovoria

o tom, že jeho všestranne využiteľné služby, zväčša bezplatné, by malo v roku 2020

malo využívať 2,5 miliardy ľudí.

Niektorí ľudia ocenia krížom-krážom zosieťovaný svet menej. Zvlášť v strehu sa oplatí

byť napr. aj teroristom, pretože Galileo nie je iba čisto civilným projektom, ako sa javí

v oficiálnych deklaráciách – jeden zo signálov, takzvaný PRS, budú využívať iba vlády

EÚ a ich armády. Revolučnosť Galilea, oproti americkému GPS (využívaného aj pri

navádzaní 60 percent zvrhnutých bômb v Iraku), či ruskému Glonassu (známeho svojou

vysokou nákladnosťou), má byť: v pokrytí, presnosti (odchýlka 1 meter), či v nevídanej

využiteľnosti. Skeptik by však dodal, aj v zneužiteľnosti. Všadeprítomné zosieťovanie

a kontrolné oko štátu, ktoré je pri záujme o bezpečnosť je ešte ako-tak znesiteľné.

Ale len v prípade liberálnych demokracií. Stačí si predstaviť, že by služby GPS

a Galilea mali k dispozícii Hitler či Stalin...

Ďalším z problémov je čo najlepšie nadstavenie systému, pretože napr. jednodňový

výpadok by podľa súčasných odhadov spôsobil v roku 2020 škodu okolo 6 miliárd eur.

Problém však nie je finančný. Kľúčová otázka je: je vybudovanie Galilea naozaj také

potrebné? Rusi (spolu s Indmi) zamýšľajú nad obnovou Glonassu tak, aby mohol USA

a EÚ kontrolovať. USA svoj systém GPS neustále modernizujú a tak rozdiely

v budúcnosti medzi oboma systémami budú zanedbateľné. Vysoký štátny funkcionári,

ako napr. francúzsky minister zahraničia Philippe Douste-Blazy, alebo Jacquest Chirac,

označili Galilea za „symbol nezávislosti EÚ“ [19, s. 40].

Je teda takto chápaný navigačný systém v záujme Slovenska či iných štátov EÚ, alebo

ide len o prestíž? Snahou je pravdepodobne zmiernenie neviazanosti Európy na USA.

4.4 BOJ PROTI TERORIZMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Slovenská republika je jednou z krajín, v ktorej sa domáci ani medzinárodný terorizmus

doteraz otvorene neprejavil. Napriek tejto skutočnosti si uvedomuje nevyhnutnosť boja

proti nemu a odsudzuje všetky jeho formy. Riziko teroristického útoku súvisí nielen

s vnútornou, ale aj zahraničnou politikou štátu. Slovenská republika ja členom všetkých

inštitúcií (OSN, NATO, EÚ, OBSE, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj

a Rady Európy) bojujúcich proti terorizmu a považujúcich túto oblasť za jednu zo

svojich priorít a preto si plne uvedomuje podstatné zvýšenie ohrozenia svojho územia

aj obyvateľstva. Preto v nadväznosti na Akčný plán EÚ na boj proti terorizmu schválila

vláda svojim uznesením č. 369/2005 Národný akčný plán boja proti terorizmu [24].

4.4.1 BEZPEČNOSTNÁ SITUÁCIA VO SVETE A JEJ DOPAD NA SR

Najnovšie teroristické útoky zvýrazňujú potrebu úsilia celého medzinárodného

spoločenstva v boji proti terorizmu. Vzhľadom na globálnosť teroristických sietí aj

odpoveď na útoky musí byť celosvetová. V rámci vyhodnotenie bezpečnostnej situácie

vo svete, najväčšie globálne teroristické hrozby predstavuje aj naďalej teroristická sieť

Al-Kaida a lokálne radikálne militantné skupiny, ktoré sú pod jej vplyvom. Teroristická

sieť Al-Kaida a jej pridružené organizácie sa už udomácnili aj na teritóriu EÚ. Svoju

prítomnosť a silu demonštrovali ničivými útokmi proti civilnému obyvateľstvu

v Madride v marci 2004 a londýnskymi útokmi z júla 2005.

Destabilizovaná situácia v Iraku viedla k nárastu terorizmu, k radikalizácii miestnych

islamských skupín a militantných povstalcov a k eskalácii nábožensky motivovaných

nepokojov medzi šiítskou, sunnitskou a kurdskou časťou obyvateľstva. Snahou

teroristov a militantov je prinútiť vlády, účastné v rámci spojeneckej koalície

pod vedením USA, aby stiahli svoje sily z Iraku [24].

Mimo regiónu Blízkeho východu sa môže preniesť napätie z palestínsko-izraelského

konfliktu, nakoľko na celosvetový džihád vyzývajú aj skupiny pôsobiace v Európe.

Obavy vznikajú aj v dôsledku prekvapivého víťazstva radikálneho hnutia HAMAS

v parlamentných voľbách v Palestíne.

Ďalším rizikovým faktorom v oblasti Blízkeho východu je Irán s jeho jadrovým

programom. Vznikli pochybnosti, či výskum bude slúžiť len na mierové účely, alebo

ide o pokus o výrobu a šírenie jadrových zbraní. Po tom, čo predstavitelia Irány

odmietli výzvy OSN na zastavenie tohto programu, zazneli zo strany USA na jeho

adresu výrazy ako „centrálne banka terorizmu“.

Vplyv radikálneho islamizmu, reprezentovaného viacerými militantnými organizáciami

vrátane Al-Kaidy, sa čoraz viac prejavuje aj v čečenskom konflikte. Dôkazom je útok

islamských militantov z októbra 2005 v Naľčiku, v Ruskej federácii. Ako príklad

možno uviesť aj nedávne protesty moslimských organizácií proti kresbám uverejneným

vo svetových denníkoch. Naznačili tým, že urážka ich náboženského cítenia môže byť

v budúcnosti ďalším z dôvodov na spáchanie teroristických akcií.

SR aktívne uplatňuje medzinárodné právne nástroje boja proti terorizmu a

vo vnútroštátnom právnom poriadku prijíma príslušné opatrenia na realizáciu všetkých

záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných protiteroristických zmlúv, ako aj iné

opatrenia na prevenciu a potláčanie terorizmu. Subjekty štátu (MV SR, MO SR, MZV

SR, SIS, VOS, VSS a ďalšie) trvalo monitorujú aktuálnu úroveň regionálnej

bezpečnosti v jednotlivých častiach sveta a ich dopad na vnútornú bezpečnosť SR [24].

Aktívna účasť jednotiek ozbrojených síl SR v krízových regiónoch prestavuje

významný prvok pri eliminácii hrozby globálneho terorizmu. Dočasne sa však tieto sily

stávajú potenciálnym cieľom teroristických aktivít s priamym dopadom

na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike [24].

4.4.2 CIELE NÁRODNÉHO AKČNÉHO PLÁNU BOJA PROTI TERORIZMU V SR

Diagram 1 Strategický záväzok Slovenskej republiky [24].

Strategický záväzok Slovenskej republiky (vyplývajúci zo stratégie EÚ na boj proti terorizmu)

- boj proti terorizmu pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv, - bezpečnejší štát, ktorý svojim občanom umožní žiť v priestore slobody,

bezpečnosti a spravodlivosti

oblasti činnosti, ktoré z neho vyplývajú:

PREVENCIA Zabrániť, aby sa ľudia uchyľovali k terorizmu riešením faktorov alebo príčin, ktoré môžu viesť k radikalizácii a náborom v Európe a vo svete.

OCHRANA Chrániť občanov a infraštruktúru a znížiť našu zraniteľnosť voči útokom, a to okrem iného lepšou bezpečnosťou na hraniciach, v doprave a kritickej infraštruktúre.

STÍHANIE Stíhať a vyšetrovať teroristov na našom území a vo svete; prekaziť ich plány, cesty a komunikáciu; narušiť ich podporné siete; odrezať ich od financií, znemožniť im prístup k útočným prostriedkom a postaviť ich pred spravodlivosť.

REAKCIA Pripraviť sa na zvládnutie a zmiernenie dôsledkov teroristického útoku zlepšením spôsobilosti na odstraňovanie následkov, koordináciu reakcie a uspokojovanie potrieb obetí.

Prevencia:

- narušovať aktivity štruktúr a jednotlivcov navádzajúcich iných na terorizmus,

- zabezpečiť prevahu hlasov hlavného prúdu pred hlasmi extrémizmu,

- presadzovať bezpečnosť, spravodlivosť, demokraciu a príležitosť pre všetkých,

- pokračovanie vo výskume, vzájomnej výmene analýz a skúseností v tejto oblasti

na medzinárodnej úrovni [24].

Ochrana:

- hodnotenie hrozby a rizika,

- bezpečnosť reťazca zásobovania,

- ochrana kritickej infraštruktúry,

- bezpečnosť prepravy,

- hraničná kontrola,

- zlepšenie bezpečnosti identifikačných a cestovných dokladov,

- zapojenie sa do vízového informačného systému a schengenského informačného

systému druhej generácie,

- analýzy medzinárodnej bezpečnostnej situácie,

- ochrana ďalších potenciálnych cieľov [24].

Stíhanie:

- plné využívanie Europolu a Eurojustu na uľahčenie policajnej a súdnej spolupráce

a brať do úvahy analýzy hrozieb vykonávané situačným centrom,

- pokračovanie v implementácii práva EÚ, ratifikácií medzinárodných dohovorov

a revízii vnútroštátneho právneho poriadku,

- pokračovanie vo vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí cudzích štátov,

- získavanie, analýza a výmena informácií,

- zamedzovanie pohybu a aktivitám teroristov,

- policajná a justičná (súdna) spolupráca,

- zabránenie financovania terorizmu a zneužívania neziskového sektoru,

- obmedziť teroristom prístup ku zbraniam a výbušninám [24].

Reakcia:

- doriešenie otázok krízového riadenia,

- schopnosť EÚ rýchlo aktivovať civilné zložky v reakcii na teroristický útok,

- schopnosť rýchlo aktivovať vojenské zložky v reakcii na teroristický útok,

- včasné varovanie pred teroristickými útokmi,

- schopnosť efektívne koordinovať nasadenie zložiek v reakcii na útok,

- pomoc obetiam [24].

5 ZÁVER

V súčasnosti sme svedkami toho, ako západ pomaly stráca svoje dominantné

postavenie, svoju moc, ktorá sa presúva k nezápadným spoločnostiam. Sme svedkami

obrovského napredovania ázijských krajín ako napr. Čína. Čoraz častejšie dochádza

ku konfliktom medzi západom a bývalými koloniálnymi oblasťami tretieho sveta, ako aj

s islamom. Aj v nedávnej minulosti islamský svet zodvihol vztýčený prst

po publikovaní karikatúr proroka Mohameda. Bola to výstraha, ktorá by sa nemala

končiť len mávnutím rukou.

Teroristické útoky posledných rokov nás presvedčili o tom, že je potrebné investovať

množstvo finančných prostriedok do opatrení proti terorizmu. Budú však tieto opatrenia

dostatočné? Veď väčšina prostriedkov je použitých na budovanie nových

bezpečnostných a monitorovacích systémov. Môže však nový bezpečnostný systém

odstrániť motiváciu teroristov, príčiny ich hnevu a beznádeje? Prečo všetci ukazujeme

prstom len okolo seba a nesnažíme sa odhaliť skutočné príčiny vzniku terorizmu? Na

jednej strane dokážeme bombardovať nevinné obyvateľstvo v snahe dolapiť teroristov,

na druhej strane posielame týmto ľudom, ktorým sme zobrali všetko, humanitárnu

pomoc aby nezomreli od hladu. Sme predsa ľudskí! Niektoré krajiny sveta rozmýšľajú

nad tým, že odpustia dlhy chudobným krajinám. Sú ochotné zriecť sa peňazí, ktoré by aj

tak nikdy nedostali. Nechováme sa náhodou ako úžerníci, ktorí bohatnú a žijú z biedy

chudobných a skutočné príčiny terorizmu nechceme vidieť?

Zredukovať však problém terorizmu iba na otázku chudoby, či nevzdelanosti, by bolo

príliš jednoduché a jednostranné. Mnohí z atentátnikov pochádzajú zo stredných vrstiev

a majú dobre platenú prácu, a už vôbec nepatria medzi nevzdelaných ľudí. Je treba sa

zamyslieť nad tým, čo vedie teroristov k útokom, k nenávisti ku všetkému cudziemu,

k ochote obetovať svoj život. Prečo napr. prezident Parvíz Mušarráf, ktorý sa vydáva

za veľkého spojenca USA, nezruší pakistanské náboženské školy madrásy, ktoré sú

baštou najkonzervatívnejšieho radikálneho islamu, v ktorých sú vychovávaní študenti

vedení k nenávisti k Západu a jeho hodnotám? Pretože by to vyvolalo obrovskú vlnu

nepokojov a napätia čo je určite dosť pravdepodobné? Alebo je dôvodom fakt,

že madrásy väčšinou financujú saudskoarabskí šejkovia? Terorizmus, ako neoddeliteľná

súčasť vývoja spoločnosti v celej jeho histórii, určite tak ako aj bol, aj zostane

nechcenou hrozbou ohrozujúcou celosvetové spoločenstvo. Potvrdzuje to aj fakt,

že terorizmus sa stal zbraňou slabých proti silným a nástrojom silných na upevňovanie

svojej moci voči slabým.

Táto práca nechce vyriešiť všetky problémy, rozobrať všetky oblasti, spôsoby prejavu,

ani opatrenia týkajúce sa terorizmu a ani to nebolo jej cieľom. Dúfam však, že dokázala

bližšie popísať niektoré otázky, ktoré boli do tejto chvíle pre niektorých

nezainteresovaných ľudí len veľkou neznámou. Verím, že sa v najbližšom čase podarí

medzinárodným organizáciám a inštitúciám nájsť a prijať spoločnú definíciu

„terorizmu“, že ľudstvo prestane byť benevolentné voči zdrojom možného vzniku

terorizmu a bude stíhať všetkých, ktorí terorizmus používajú ako nástroj

na presadzovanie svojich politických cieľov.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] HUNTINGTON, S. P. 2001. Strět civilicazí. Boj kultur a proměna světového řádu,

Praha: Rybka Publisher, 2001. ISBN 80-86182-49-5

[2] CHMELÍK, J. 2001. Extremismus a jeho právní a sociologické aspekty, Praha:

Linde Praha, 2001. ISBN 80-7201-265-7

[3] KLAVEC, J. 2004. Terorizmus ako politický fenomén, Bratislava: Univerzita

Komenského Bratislava, 2004. ISBN 80-223-1915-5

[4] KULICH, M. a kol. 2002. Terorizmus – destabilizujúci fenomén súčasnosti a boj

proti nemu, Bratislava: MOSR, Inštitút obrany a bezpečnosti, 2002.

[5] KURUCZ, J. 2002. Možnosti biologického a chemického terorizmu, Liptovský

Mikuláš: Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši, 2002. ISBN 80-8040-173-X

[6] OLEXA, M. – ONDREJCSÁK, R. a kol., 2004. Hodnotenie bezpečnostného

prostredia, Bratislava: MO SR, Inštitút obrany a bezpečnosti, 2004.

[7] SAMSON, I. 2003. Medzinárodný terorizmu – implikácie pre Slovensko, Bratislava:

Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Bratislava, 2003.

[8] ŠVRLO, P. – SVETLÍK, M. – NIŽŇANSKÝ, J. Terorizmus – aktuálna výzva pre

21. storočie, Bratislava: MO SR, Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií, 2004.

[9] TARASOVIČ, V. a kol. Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2003 –

2004, Bratislava: MO SR, Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií, 2004.

[10] HOFREITER, L. 2002. Bezpečnostný manažment, Žilina: FŠI ŽU, 2002.

ISBN 80-7100-953-9

[11] REITŠPÍS, J., - MESÁROŠ, M., - KRIŽOVSKÝ, S. 2004. Bezpečnostné zložky,

bezpečnostné služby a ich legislatíva, Košice: FŠI ŽU detašované pracovisko

Košice, 2004. ISBN 80-8070-294-2

[12] IVANOVÁ, M. - ŠALINGOVÁ, Z. – Maníková. 1983. Slovník cudzích slov,

Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983.

[13] FAIX, Š. 2004. Terorizmus u nás? Nemožné? 1. časť. In: Obrana, 2004, roč. 12,

č. 21, s. 26 – 27.

[14] ŠVRLO, P. 2002. Terorizmus – aktuálna výzva svetu (3). In: Obrana, 2002,

roč. 10, č. 19, s. 10 - 11

[15] ŠVRLO, P. 2002. Slovensko a terorizmus. In: Obrana, 2002, roč. 10, č. 19, s. 11

[16] JURAN, Ľ. 2002. Terorizmus – fenomén organizovaného zločinu. In: Alarm

magazín, 2002, roč. IV, č. 1, str. 24 - 29

[17] KEMENYÍK, Š. – REŠETÁR, J. 2001. Boj proti modernému terorizmu

zaisťovanie bezpečnosti obyvateľstva. In: Alarm magazín, 2001, roč. III, č. 4,

str. 8 - 11

[18] ČESENEK, V. – SUCHÁNEK, J. Terorismus – informace o jeho vzniku a

současném stavu, Praha: Institut pro výchovu a vzdělávaní

[19] HANUS, M. 2006. Galileo už číha. In: týždeň, 2006, č. 8, str. 38 – 41

[20] REMIAŠ, P. 2006. Európa k Veľkému bratovi ústretovejšia ako Amerika. In:

TREND, č. 1, str. 18 - 20

[21] SORBY, K. 2005. Fenomén terorizmus. In: História, 2005, roč. 5, č. 5, s. 15 - 18

[22] ŠIŠULÁK, M. 2004. Informácie a poučenie z činnosti po teroristickom útoku z

11. marca v Madride. In: Civilná ochrana, 3/2004, 2004, roč. 6, č. 3, s. 25 - 26

[23] ŠURGOŠ, M. – ČAPLOVIČ, M. 2006. Bude vo svete menej teroru? Znalci sa

obávajú opaku. In: Pravda, 4. január 2006, str. 7

[24] Národný akčný plán boja proti terorizmu – REV1 2006, Bratislava:

www.government.gov.sk (02.05.2006)

[25] Národná bezpečnostná stratégia USA:

http://www.mepoforum.sk/index.php?id=80&downid=69 (01. 02. 2006).

[26] ŠEBEJ, F. 2006. Arafat: leganda či zločinec?:

http://www.tyzden.com/index.php?w=art&idart=1408&idiss=13. (30. 04. 2006)

[27] Terorizmus: http://sk.wikipedia.org/wiki/Terorizmu (30. 01.2006)

[28] Usáma bin Ládin: http://sk.wikipedia.org/wiki/Us%C3%A1ma_bin_L%C3%A1din

(30. 04.2006)

[29] Útoky z 11. septembra 2001:

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Atoky_z_11._septembra_2001 (30. 01.2006)

[30] Výbuchy v Londýne 7. júla 2005: http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDbuchy

_v_Lond%C3%BDne_7._j%C3%BAla_2005 (30. 01. 2006)

[31] Výbuchy v Londýne 21. júla 2005: http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDbuchy

_v_Lond%C3%BDne_21._j%C3%BAla_2005 (30. 01. 2006)

[32] Najmenej 88 ľudí zahynulo a viac ako 200 bolo zranených pri bombových útokoch

v Egypte v meste Šarm aš-Šajch:

www.vasaeuropa.sk9.11.05\...,index.phpi=2766.htm (09. 11. 2006)

[33] European security strategy 2003. A secure Europe in a better world, Brussel:

http://ue.en.int/nedoes/omsUpload/78367.pdf (01. 02. 2006).

ZOZNAM PRÍLOH

PRÍLOHA A: NIEKTORÉ TERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE

PRÍLOHA B: PROTITERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE

PRÍLOHA C: TERORISTICKÉ ÚTOKY

PRÍLOHA D: NIEKTORÉ SPRAVODAJSKÉ SLUŽBY A SPÔSOBY ZÍSKAVANIA

STRATEGICKÝCH INFORMÁCIÍ

PRÍLOHA A: NIEKTORÉ TERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE

Al-Fatah (Al-Asífa) – hnutie za národné oslobodenie Palestíny, organizácia vedená

Jásirom Arafatom53 až do jeho smrti v roku 2004. V priebehu roka 1968 sa pripojila

k Organizácii za oslobodenie Palestíny a o rok neskôr získala vedúce postavenie.

Hlavných predstaviteľov Al-Fatahu z Jordánska vyhnali v roku 1970 jordánske

ozbrojené sily na príkaz kráľa Husajna. Izraelská invázia do Libanonu v roku 1982

viedla k rozptýleniu tejto organizácie do niekoľkých krajín: Tuniska, Jemenu, Alžírska

a Iraku. Od roku 1960 Al-Fatah poskytoval výcvik širokej škále teroristických

a povstaleckých skupín. Situácia sa zmenila koncom 80. rokov, keď sa Arafat verejne

dištancoval od terorizmu, čo vytvorilo základy blízkovýchodného mierového procesu,

ktorý prebieha dodnes. Arafat podpísal v roku 1993 Deklaráciu princípov mierového

spolužitia s Izraelom, v ktorej odsúdil terorizmus a násilie. Činnosť Al-Fatahu,

donedávna aj Jásira Arafata, je zameraná na vybudovanie samostatného palestínskeho

štátu [4]. (Obrázok 1 Jásir Arafat)

Al-Kaida – organizácia saudského milionára, vodcu a organizátora a tiež priameho

finančného sponzora rôznych islamských teroristických organizácií Bin Ládina Usámu

bin Muhammada. Predovšetkým je spájaná s podporou islamských

fundamentalistických organizácií, ako je libanonský Hizballáh, alebo egyptský Džihád.

Vodca bin Ládin v občianskej vojne v Afganistane podporoval hnutie Taliban, ktoré

malo pod kontrolou väčšinu krajiny. Financoval výcvikové teroristické tábory v Sudáne,

na Filipínach, a v Afganistane. Financoval aj jednotky islamských fundamentalistov

v severnej Afrike, Čečensku. Tadžikistane a Bosne. Vďaka obrovskému majetku (5

miliárd dolárov) sa mu podarilo vytvoriť súkromnú teroristickú sieť operujúcu

v globálnom meradle a zameranú predovšetkým na americké ciele. Okrem násilných

operácií uskutočňuje propagandistickú a spravodajskú činnosť, s cieľom vytvoriť

celosvetovú Organizáciu islamskej spásy, ktorá ovplyvní globálny politický

a ekonomický vývoj [4]. (Obrázok 2 Usáma bin Ládin)

53 Jásir Arafat, vlastným menom Abdel Rahman Abdel Rauf al-Kudva al-Husajni, narodený 24. augusta 1929 v Káhire, zomrel v parížskej nemocnici 11. november 2004, pochovaný v Káhire. Najznámejší palestínsky politik, ale aj vodca teroristickej skupiny Al-Fatah [26].

Basajevova skupina – nazvaná podľa čečenského poľného veliteľa Šamila Basajeva,

ktorý sa stal známym v priebehu rusko-čečenskej vojny v rokoch 1994-1996.

V Čečensku sa v roku 1991 pripojil k jednotkám Konfederácie ľudí Kaukazu (KHK).

O rok neskôr sa podieľal na vojnových operáciách v Abchádzku. V roku 1994

absolvoval niekoľkomesačný gerilový výcvik v Afganistane. Po návrate sa zapojil

do protiruskej vojny v Čečensku a rýchlo si tu získal povesť veľmi schopného

a odvážneho veliteľa. To potvrdil 14. júna 1995, keď spolu s dvoma stovkami

ozbrojených mužov prenikol do ruského vnútrozemia a obsadil mesto Buďonovsk

a zajal viac ako dvetisíc rukojemníkov. Táto operácia okamžite sústredila pozornosť

svetovej verejnosti na čečenský problém a pravdepodobne prispela k rýchlejšiemu

ukončeniu vojny v Čečensku. V apríli 1996 bol Basajev zvolený za veliteľa ozbrojených

síl Čečenskej republiky. Avšak keď kandidoval na prezidentský úrad získal vo voľbách

len 24 % hlasov. Jeho hlavným cieľom je porážka a vytlačenie ruského vplyvu z oblasti

Kaukazu a jeho nahradenie islamským režimom [4]. (Obrázok 3 Šamil Basajev)

Džihád – jedna z egyptských islamských extrémistických skupín, ktorá vyvíja aktivitu

od konca 70. rokov. V súčasnosti je pravdepodobne rozdelená na dve frakcie. Prvá je

pozostatkom pôvodného Džihádu, vedeného Abduom al-Zumarom. Druhú, ktorá sama

seba nazýva Predvoj víťazstva, alebo Nová skupina Džihádu, vedie dr. Ajman al-

Zawahrí. Cieľom oboch frakcií je zvrhnúť vládu prezidenta Husního Mubaraka

a premeniť Egypt na islamský štát. Džihád sa špecializuje na ozbrojené útoky proti

vysoko postaveným egyptským úradníkom. Skupina je napríklad zodpovedná za atentát

na prezidenta A. Sadata v roku 1981, bombový útok a vraždu ministra vnútra Hasana al-

Alfi v roku 1993, pokus o zavraždenie egyptského ministerského predsedu v tom istom

roku. Ďalšími cieľmi teroristických útokov sú príslušníci egyptského bezpečnostného

personálu, kresťanskí pútnici a západní turisti. Džihád disponuje dobrým technickým

zázemím, ktoré mu umožňuje získať zdroje kvalitných informácií. Hlavná operačná

zóna organizácie je v oblasti Káhiry. Podľa neoverených informácií však jej príslušníci

operujú i v Afganistane, Pakistane a Sudáne [4]. (Obrázok 4 Ajman al-Zawahrí)

ETA – (Euskadi ta Askatasuna, Baskická vlasť a sloboda) – teroristická skupiny

založená v roku 1959. Jej cieľom je vytvoriť podmienky na vznik nezávislého

baskického štátu. Baskovia sú veľmi starým kultúrnym národom, ktorého korene

siahajú pravdepodobne do oblasti Kaukazu. Útoky ETA sú zamerané predovšetkým

proti španielskym vládnym inštitúciám, najmä proti bezpečnostnému aparátu. Finančné

zdroje na svoju činnosť ETA získava hlavne z únosov, bankových lúpeží a vydierania.

Počet aktivistov skupiny nie je známy, odhaduje sa na niekoľko stoviek členov

a podporovateľov. Jej operačná zóny leží predovšetkým v baskických autonómnych

regiónoch v severnom Španielsku a v juhozápadnom Francúzsku. Značnú pozornosť

vyvolali bombové útoky proti rekreačným centrám. Ich cieľom bola prezentácia skupiny

v oznamovacích prostriedkoch a poškodenie turistického priemyslu uvedených krajín.

Podľa dostupných údajov jej členovia absolvovali výcvik v Líbyi, Libanone

a v Nikaraguy [4]. (Obrázok 5 Logo ETA)

Hamas (Islamské hnutie odporu) – odnož islamskej organizácie Moslimskí bratia.

Od roku 1987 sa Hamas a Islamský džihád čoraz častejšie uchyľovali k terorizmu proti

Izraelu. Táto organizácia neuznáva existenciu Izraela. Odmieta akékoľvek politické

dohody Arabov s Izraelom a svätú vojnu považuje za jediný možnú prostriedok

na dosiahnutie svojich náboženských a politických cieľov. Použitie terorizmu proti

Izraelu považuje za legitímne. Svoju súčasnú podobu militantného hnutia získal

po vypuknutí palestínskeho povstania v roku 1987. Teroristické akcie Hamasu sú

zamerané proti izraelským civilným a vojenským cieľom, proti Palestíncom

spolupracujúcim s Izraelom a proti svojmu najväčšiemu politickému rivalovi Al-Fatahu.

Operačná oblasť Hamasu leží prevažne na okupovaných územiach, na území Izraela

a Jordánska. Prostriedky dostáva od emigrantov, z Iránu, od súkromných osôb

v Saudskej Arábii a z iných arabských štátov. Dlhodobým cieľom hnutia je založenie

islamského štátu na celom území Palestíny od pobrežia Stredozemného mora po rieku

Jordán [4]. (Obrázok 6 Logo Hamas)

Hizballáh (Strana božia, Organizácia revolučnej spravodlivosti) – extrémistická

šíitska organizácia, ktorej názov je odvodený z verša Koránu: „Hizballáh Hum Al

Ghalibum“ (Strana božia je strana víťazov). Vznikla v Libanone a jej cieľom je dať

libanonskému šiítskemu obyvateľstvu politické postavenie, ktoré by zodpovedalo jeho

počtu v krajine. Základnou podmienkou je vytvorenie Libanonskej islamskej republiky,

ktorá by sa svojím charakterom približovala Iránu. Jej orientácia je silne proti západná

a proti izraelská. Hizballáh je rozdelený na tri vetvy: civilnú (Islamský výcvik),

vojenskú (Islamský odpor) a politickú. Hlavná operačná zóna organizácie je v údolí

Bekáan, v južných štvrtiach Bejrútu a v južnom Libanone. Za obdobie svojej existencie

vybudovala v Európe, Afrike, Južnej a Severnej rozsiahlu konšpiračnú sieť buniek,

ktoré sú schopné okamžitého operačného nasadenia. Prakticky všetku podporu

Hizballáhu poskytuje iránsky režim a zahrňuje financie, výcvik, zbrane, výbušniny,

politickú a diplomatickú pomoc [4]. (Obrázok 7 Logo Hizballáh)

Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP)

Bola založená roku 1964, po porážke arabských armád v šesťdňovej vojne. Keďže

pravidelný boj zlyhal, bolo načase vyskúšať iné metódy. Cieľom novej formy

ozbrojeného zápasu nevoli vojenské ani iné vládne zariadenia, ktoré sú zvyčajne dobre

strážené, ale verejné miesta a zhromaždenia každého druhu, ktorých väčšinou civilné

obete nemajú nič spoločné s vyhlasovaným nepriateľom. Arabskí teroristi 70. a 80.

rokov dali najavo, že vedú vojnu za arabskú alebo palestínsku národnú vec, nie

za islam. Je však tiež faktom, že väčšina vodcov a aktivistov OOP boli kresťania.

Napriek mediálnemu úspechu OOP nedosiahla výraznejšie úspechy tam, kde sa o to

najviac usilovala – v Palestíne. V každej arabskej krajine, okrem Palestíny, národovci

dosiahli svoje ciele – porážku a odchod cudzích vládcov a vytvorenie nezávislých štátov

s vlastnými vodcami. Sloboda a nezávislosť sa istý čas používali ako synonymické

a zameniteľné termíny. Počiatočné skúsenosti s nezávislosťou však ukázali, že to bol

žalostný omyl. Nezávislosť a sloboda sú značne odlišné veci a veľmi často získanie

jednej znamenalo koniec druhej. Cudzích vládcov nahradili domáci tyrani, skúsenejší,

obratnejší, lepšie poznajúci domáce pomery, ale o to menej obmedzovaní vo svojej

tyranii [21].

Tigri oslobodenia tamilského ELAMU – LTTE – je najsilnejšia tamilská skupina

založená na Srí Lanke v roku 1976. Jej cieľom je nezávislý tamilský štát, na čo používa

nezákonné metódy, ako napríklad krádeže finančných prostriedkov a zbraní.

Teroristické útoky sú zamerané najmä na súčasné, ale aj bývalé významné osobnosti

politického a vojenského života. Bežne používa politické vraždy ako jednu z hlavných

metód boja. Organizácia disponuje približne 10 – tisíc ozbrojencami, ďalších 5 -6 tisíc

sa pripravuje v špeciálnych výcvikových táboroch. LTTE kontroluje väčšinu severného

a východného pásma pobrežia. Jej operačná zóna však pokrýva územie celého ostrova.

Hlavným zdrojom podpory, a to nielen materiálnej, ale aj propagandistickej, sú početné

tamilské komunity žijúce v zahraničí, najmä v USA, Európe a v Ázii [4].

(Obrázok 8 Logo LTTE)

Popular Front for the Liberation of Palestine – PFLP – Ľudový front za oslobodenie

Palestíny – marxisticko-leninská skupiny, ktorú založil v roku 1967 Georg Habáš

a funguje ako jedna zo súčastí OOP. Po Al-Fatahu je jednou z najdôležitejších

organizácií v palestínskom hnutí Obhajcov panarabskej revolúcie. V období 1970 –

1977 uskutočnila viacero teroristických útokov s medzinárodným dosahom. Počet

členov sa odhaduje na 800. Operačnou zónou je územie Sýrie, Libanonu, Izraelu

a okupovaných území. V roku 1993 táto organizácia vystúpila proti mierovej dohode

s Izraelom, ktorú spoločne podpísali Jásir Arafat a Jicchak Rabin a prerušila spoluprácu

s OOP. V súčasnosti sa vyznačuje silnými protiizraelskými útokmi a tiež proti

umierneným Arabom. Odtrhnutím od PFLP v roku 1968 vznikol aj Ľudový front

za oslobodenie Palestíny – hlavné veliteľstvo, PFLP-GC. Členovia tejto organizácie sa

špecializujú na samovražedné akcie. Materiálnu a vojenskú podporu dostávajú zo Sýrie,

ďalšiu podporu z Lýbie a Iraku [4]. (Obrázok 9 Logo PFLP)

Real IRA – Írska republikánska armáda – teroristická organizácia, ktorá je

za spojenie rozdeleného Írska. Vznikla v roku 1919 na základe iniciatívy strany Féin

z tzv. Írskych dobrovoľníkov, ako zložka hnutia za samostatnosť. Zakladateľom bol

Michael Collins. V rokoch 1922 – 1923 viedla IRA v Írsku občiansku vojnu, za čo ju

vláda postavila mimo zákona. Od roku 1931 pôsobí ilegálne. Metódou boja sú

teroristické útoky na predstaviteľov politiky, ozbrojené útoky na príslušníkov britskej

armády v Severnom Írsku a tiež bombové útoky proti cieľom v celom Anglicku [4].

UCK (Ushtria Clirimtare e Kosoves – Kosovská oslobodzovacia armáda) –

polovojenská teroristická organizácia, ktorá bola vybudovaná za vojny v bývalej

Juhoslávii. Jej ciele neboli nikdy jasne prezentované, ale sú založené na albánskom

nacionalizme. Zahraniční pozorovatelia usudzujú, že jej prvotným cieľom bola

samostatná republika Kosovo a neskoršie pripojenie k Albánsku. Jadro UCK tvoria

etnickí Albánci, ktorí bojovali proti Srbom spoločne s chorvátskymi a moslimskými

oddielmi. Od roku 1997 príslušníci UCK intenzívne útočili na srbské oficiálne inštitúcie

a zabíjali Albáncov, ktorí kolaborovali so Srbmi. Počet dobre vycvičených mužov UCK

sa pohybuje od 15 000 do 20 000. Mnohí absolvovali profesionálnu bojovú prípravu

a náročný výcvik typu komandos, ale aj výcvik v bývalej juhoslovanskej armáde. Po

roku 1998 bojovníci UCK dostali do výzbroje útočné pušky, protitankové rakety,

mínomety, odstreľovacie pušky a protiletecké guľomety. Podstatnú časť svojich potrieb

financuje UCK z predaja drog a z kriminálnych operácií, ktoré realizuje s albánskou

mafiou. Po leteckých útokoch NATO na územie bývalej Juhoslávie na jar 1999, sa UCK

stala inštitúciou, ktorá prevzala moc a stala sa partnerom pre politické rokovania

a udržuje veľmi dobré vzťahy s diplomatmi mnohých krajín, vrátane USA a SRN.

Na základe rokovaní o politickej budúcnosti Kosova sa UCK zaviazala na

demilitarizáciu a odovzdala väčšinu zbraní príslušníkom síl OSN. Podľa uzatvorených

zmlúv sa má organizácia postupne premeniť na politickú stranu. Časť jej členov prešla

do armády a polície [4].

Teroristické organizácie podľa USA

Spojené štáty americké zverejnili zoznam 28 zahraničných teroristických organizácií.

Medzi ne boli zahrnuté tieto skupiny:

1. Abu Nidal Organization (ANO)

2. Abu Sayyaf Group (ASG)

3. Armed Islamic Group (GIA)

4. Aum Shinrikyo (AUM)

5. Basque Fatherland and Liberty (ETA)

6. Al-Gama a al-Islamiyya (Islamic Group, IG)

7. Hamas (Islamic Resistance Movement)

8. Harakat ul-Mujahidin (HUM)

9. Hizballah (Party of God)

10. Islamic Movement of Uzbekistan (IMU)

11. Al-Jihad (Egyptian Islamic Jihad)

12. Kahane Chai (Kach)

13. Kurdistan Workers Party (PKK)

14. Liberation Tigers of Tamil Eelam (LTTE)

15. Mujahedin-e Khalq Organization (MEK)

16. National Liberation Army (ELN) – Colombia

17. Palestine Islamic Jihad (PIJ)

18. Palestine Liberation Front (PLF)

19. Popular Front for the Liberation of Palestine (PFLP)

20. PFLP – General Command (PFLP-GC)

21. Al-Qaida

22. Real IRA (RIRA)

23. Revolutionary Armed Forces of Colombia (FARC)

24. Revolutionary Nuclei (formerly ELA)

25. Revolutionary Organization 17 November

26. Revolutionary Peoples Liberation Army/Front (DHKP/C)

27. Shining Path (Sendero Luminoso, SL)

28. United Self-Defense Force/Group of Colombia

PRÍLOHA B: PROTITERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE

GEG (Gendarmerieeinsatzkommando, Cobra) – protiteroristická jednotka rakúskeho

žandárstva, považovaná za jeden z najlepších protiteroristických útvarov na svete.

Je známa unikátnymi a veľmi tvrdými metódami výcviku, dokonalým plánovaním

taktických operácií a rôznym velením. Vznikla v roku 1973 ako špeciálna jednotka

v Bad Voslau. Provokujúcim impulzom na jej vytvorenie boli pokusy palestínskych

teroristov zabrániť židovským imigrantom, aby používali Rakúsko ako prestupnú

stanicu na ceste do Izraela. Na základe úspešného zásahu nemeckého komanda vkauze

únosu lietadla Lufthansy v roku 1977, došlo k reorganizácii tejto špeciálnej policajnej

jednotky v Bad Voslau, známej pod menom Cobra. Jej prvým veliteľom bol povestný

plukovník Johannes Pechter, špecialista na vedenie podobných operácií. Veľmi skoro

nadviazala úzke vzťahy s nemeckou GSG 9, izraelskými Sayeret Mat´kal a Ya´ma´m,

britskou SAS, francúzskou GIGN, belgickou ESI a holandskou BBE. Mužstvo jednotky

tvoria výhradne dobrovoľníci vo veku 22 – 35 rokov [4].

GIGN (Groupement d´Intervention de la Gendarmerie Nationale) – špeciálna

operačná jednotka francúzskej polície, ktorá vznikla v roku 1973. Pôvodne mala 2

oddiely, GIGN 1 a GIGN 4. Ich operačným priestorom bola oblasť západného a južného

Francúzska. V roku 1976 boli tieto oddiely spojené a vytvorili jednu jednotku. Adepti

na službu sú podriadení prísnemu výberu, v ktorom sú testované ich psychické, telesné

a strelecké schopnosti. Príslušníci jednotky podstupujú veľmi tvrdú prípravu, zameranú

na rozvoj bežeckých schopností, obratnosti a prekonávanie prekážok. Mimoriadna

pozornosť sa venuje rozvoju streleckých schopností, nácviku boja zblízka, špeciálnej

taktike a osvojeniu znalostí z oblasti pyrotechniky. Na jedného úspešného uchádzača

pripadá v priemere stovka neúspešných [4].

GSG 9 (Grenschutzgruppe 9, Skupina pohraničnej stráže č. 9) – špeciálna

protiteroristická jednotka založená v roku 1972 po tragédii na mníchovských

olympijských hrách. Miesto jej stálej dislokácie je vo Sv. Augustíne, blízko Bonnu.

Útočné skupiny tejto jednotky sú rozdelené do jednotlivých sekcií podľa špecializácie.

Uchádzači o službu sa môžu prihlásiť až po minimálne 30 mesiacoch odslúžených

v polícii. Vlastná služba je prakticky stálou prípravou a príslušníci skupiny venujú

tréningu 50 – 70 hodín týždenne. Skupina má k dispozícii unikátny informačný systém,

ktorý priebežne spracúva všetky dostupné informácie, priamo či nepriamo súvisiace

s terorizmom. GSG 9 sa preslávila zásahom v Mogadiše. Z hľadiska vybavenia

a schopností patrí medzi najprestížnejšie protiteroristické jednotky [4].

SAS (Special Air Service) – jednotka britského kráľovského letectva, pôvodne určená

na špeciálne a spravodajské operácie v nepriateľskom tyle. Vznikla v priebehu

2. svetovej vojny. Koncom 60. rokov sa v dôsledku rastúceho počtu teroristických činov

začala zaoberať aj bojom proti terorizmu. Je zaujímavé, že SAS nie je personálne

stabilnou jednotkou. Pravidelné striedanie pododdielov (vždy po 6 mesiacoch) je

umožnené kvalitným výcvikom a vysokou odbornosťou všetkých členov SAS. Operácie

sú spravidla založené na veľmi dobrom prieskume operačného priestoru a kvalitnom

spravodajskom zázemí a špičkovej technike. Pre SAS je tiež charakteristická vysoká

úroveň koordinácie a plánovania operácií, čo svedčí o profesionálnych kvalitách

veliacich dôstojníkov. Jednou z ich najúspešnejších operácií, ktorá prebiehala

v priamom prenose pred zrakmi televíznych divákov, bol zásah proti teroristom

na iránskom veľvyslanectve v Londýne v roku 1980 (známa tiež pod názvom

NIMROD) [4].

Sayeret Mat´kal (General Staff Reconnaissance Unit 269, Prieskumná jednotka

generálneho štábu 269) – špeciálna protiteroristická jednotka generálneho štábu

izraelskej armády, ktorú sformoval v roku 1957 izraelský dôstojník Avrah Arnan.

Pôvodne bola určená na realizáciu prísne tajných spravodajských misií na

nepriateľskom území. Aj v súčasnosti operuje výhradne mimo územia Izraela.

Organizácia a systém výcviku boli prevzaté od britskej SAS. V roku 1959 bol

do jednotky prijatý Ehud Barak, ktorý sa neskôr stal jej veliteľom. Bol považovaný

za originálneho vodcu, nekonvenčne uvažujúceho, charizmatického a veľmi statočného

vojaka. I keď išlo o vysoko utajovanú jednotku, Sayeret Mat´kal významne ovplyvnila

i činnosť izraelských vojenských síl. Práve tu boli vyvinuté originálne metódy infiltrácie

pomocou vrtuľníkov. Najznámejšou akciou bola záchranná operácia na letisku Entebbe

v Ugande, pri ktorej bola oslobodená viac než stovka cestujúcich. Podľa neoverených

informácií je táto jednotka zodpovedná i za smrť Arafatovho námestníka a hľadaného

teroristu Abú Džiháda v roku 1988 [4].

PRÍLOHA C: TERORISTICKÉ ÚTOKY

Útoky z 11. septembra 2001

Obrázok 10 World Trade Center (WTC). Obrázok 11 World Trade Center (WTC).

boli sériou koordinovaných útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001.

Podľa oficiálneho vyšetrovania 19 mužov spojených so sieťou militantných islamských

organizácií Al-Kaida unieslo 4 komerčné lietadlá. Dve narazili do Svetového

obchodného centra v New Yorku, čím spôsobili pád obidvoch veží tejto stavby. Tretie

lietadlo narazilo do budovy vedenia Ministerstva obrany USA - Pentagónu vo Virgínii.

Štvrté lietadlo spadlo do neobývanej oblasti v Pensylvánii v dôsledku snahy pasažierov

ovládnuť lietadlo [29].

Ciele, ktoré sa teroristom podarilo zničiť alebo zasiahnuť, neboli vôbec vybrané

náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia

na večnej panoráme Manhattanu, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA.

Pentagón ako sídlo Ministerstva obrany USA, a tým ako hlavné veliteľstvo ozbrojených

síl, pôsobilo a pôsobí i naďalej ako symbol vojenskej sily krajiny, ktorú radikálni

islamskí teroristi z duše nenávidia tak, ako i Izrael. Je veľmi pravdepodobné, že lietadlo

letu č. 93 malo zasiahnuť tretí dominantný sektor americkej spoločnosti. Po úderoch

na ekonomický a vojenský sektor, sa hlásil ako strategický cieľ práve sektor politický.

Už len špekuláciami dostaneme odpoveď, do akej miery prispeli k záchrane politických

objektov a najmä ľudí v nich či v okolí (Biely dom, Kapitol a pod.) samotní pasažieri,

ktorí sa voči štyrom únoscom postavili, a do akej miery americké vojenské letectvo,

ktoré malo lietadlo ako vražednú zbraň zostreliť [29].

Každopádne teroristický útok, ktorého katastrofálny obraz doslova obletel celý svet, si

odniesol do histórie nezvratný podiel na rozsiahlych dôsledkoch, a to v takmer každej

oblasti ľudského života. Útoky spojili rivalov, ovplyvnili počínanie politikov, zasiahli

do štátnych rozpočtov, zanechali ťažké stopy v ekonomike USA i sveta, určili

smerovanie dejín na najbližšie roky, ukázali ľuďom sveta, čo to znamená pravý a

skutočný terorizmus. Nuž, najhlbšie a zároveň najbrutálnejšie zasiahli samotné rodiny,

blízkych a priateľov tisícok mŕtvych, ktoré si krutým a obzvlášť násilným spôsobom

vynútili [29].

Náhly a prekvapivý útok teroristov na ciele v Spojených štátoch amerických ponoril na

niekoľko mesiacov svet do strachu a obáv. Už si nikto nemohol byť ničím istý, stať sa

môže čokoľvek. Američania boli náhle olúpení o falošný pocit bezpečia a

nedotknuteľnosti svojej krajiny. Zakúsili pravý teror, dokonca vo svojej dosiaľ

najtragickejšej podobe [29]. Teroristický útok na svetové obchodné centrum – WTC

a Pentagón bol pre spravodajské služba prekvapením. Bezpečnostné služby napriek

špičkovému technologickému vybaveniu nedokázali eliminovať riziko terorizmu

v zabezpečení vnútornej a vonkajšej spravodajskej ochrany štátu. Ich jednostranné

zameranie iba na podporu businessu (priemyselné – vedecko-technologické

spravodajstvo a podpora zahraničných ekonomických záujmov štátu) sa ukázalo

vo svojich dôsledkoch ako chybné. Je to i dôsledok nepochopenia potrieb všestranného

využitia metód a prostriedkov spravodajskej činnosti proti medzinárodnému terorizmu –

organizovaného zločinu. Skúma sa otázka či ide o zlyhanie ľudského faktoru či

zanedbanie technickej stránky spravodajskej činnosti. Globálne systémy pre

odpočúvanie a monitorovanie komunikačných sietí najmä ECHELON a CARNIVORE

nepreukázali svoju účinnosť. Ako sa ukázalo, že technológie nie sú riešením, pretože

spravodajské služby pomocou nich nedokázali zachytiť a odhaliť komunikáciu

teroristov čo spochybňuje ich význam. Dôraz v boji proti terorizmu v spravodajstve sa

zvýši na využite ľudských zdrojov HUMINT [16].

MADRID 11. marec 2004

Útoky v Madride boli sériou koordinovaných teroristických bombových útokov proti

vlakovému systému v Madride v Španielsku. Odohrali sa ráno 11. marca 2004 a zabili

celkom 191 ľudí, viac ako 1500 bolo zranených. K útoku prišlo na štyri vlakové

súpravy v desiatich vagónoch na jednej trati v priebehu 6 minút od 07:39 do 07:45 hod.

Na trati bolo v tom čase v pohybe 20 vlakových súprav smerujúcich do Madridu. Denne

sa tu prepraví 200 000 pasažierov. Celá organizácia záchranných a likvidačných prác sa

začala prostredníctvom koordinačného strediska tiesňového volania linky 112 mesta

Madrid. V počiatočnej fázy záchranných prác boli problémy s preťažením

telekomunikačnej siete a s nedostatkom zdravotníckeho personálu [22].

LONDÝN

7. júl 2005

V čase, keď v hlavnom meste Británie rokovali lídri najvyspelejších krajín sveta a

Ruska a deň po získaní letných olympijských hier, prišiel nečakaný útok. Začal sa

niekoľko minút pred deviatou a v priebehu necelej polhodiny vybuchli ďalšie tri nálože

v troch staniciach metra. Stanice boli po treťom výbuchu uzatvorené. V tej chvíli sa

všetci domnievali, že dopravný kolaps súvisí s výpadkom elektriny. Pol hodinu na to

vybuchla nálož v poschodovom autobuse na Russellovom námestí. Pri útoku bolo

zabitých 52 ľudí a viac ako 700 bolo zranených. K teroristickým útokom v Londýne sa

na internete prihlásila islamistická skupina, ktorá si hovorí Tajná skupina džihádu a Al-

Kaidy v Európe [30].

21. júl 2005

Dva týždne po výbuchoch zo 7. júla v Londýne sa 21. júla 2005 objavili ďalšie celkove

4 výbuchy, ktoré však neboli také silné ako naposledy. Udiali sa na staniciach metra

Shepherd's Bush, Warren Street a Oval a v autobuse v Bethnal Green. Výbuchy sa

uskutočnili simultánne a ako reakcia na ne bola prerušená prevádzka metra. Zranený bol

jeden človek [31].

ŠARM AŠ-ŠAJCH (EGYPT) 23.JÚL 2005

Šarm aš-Šajch sa nachádza na juhu Sinajského polostrova. V roku 2002 mu UNESCO

udelilo titul „Mesto mieru“. Je považované za klenot egyptského turizmu, ale aj miesto

významných diplomatických rokovaní.

Explózia auta na starom trhovisku bola nasledovaná dvomi ďalšími explóziami

v prístave Naama, kde bolo odpálené auto pred hotelom Ghazala Gardens Hotel a ďalšie

auto neďaleko hotela Moevenpick Hotel. Výbuchy po sebe nasledovali v priebehu

niekoľkých minút krátko po 01:00 lokálneho času (22:00 GMT), teda v čase kedy boli

bary a trhovisko plné domáceho obyvateľstva a turistov. Najničivejším výbuchom bol

úder autom, ktoré vrazilo podľa očitých svedkov priamo do hotela Ghazala Gardens

Hotel. Niekoľko stoviek metrov od tohto miesta vybuchla bomba v zaparkovanom aute

neďaleko hotela Moevenpick Hotel a populárneho nočného zábavného centra, ktorá

rovnako spôsobila značné materiálne škody ako aj straty ľudských životov. V priestore

starého trhoviska, vzdialeného od udalostí predchádzajúcich výbuchov okolo

4 kilometrov, výbuch zabil 17 ľudí. Celkovo si bombový teroristický útok v Šarm aš-

Šajch vyžiadal 52 obetí a okolo 200 ľudí bolo zranených [32].

Paradoxom je, že letovisko malo do teroristického útoku povesť najlepšie stráženého

letoviska v Egypte. Vojenské a policajné kontroly boli bežné na každom kroku. Všade

sa turisti stretávali s detektormi kovov – pri vstupe do komplexov, do jednotlivých

hotelov a na recepciách. A napriek tomu všetkému sa teroristom podarilo udrieť

a zaznamenať „úspech“. Podarilo sa im zasadiť zdrvujúci úder egyptskej ekonomike,

pretože turizmus je hlavným zdrojom štátnych príjmov, tvorí viac ako 11 % HDP

(2003) a príjmy z turistiky rastú ročne o 25 %. Turizmus je proste – jeden z pilierov

egyptskej ekonomiky. Facku od islamistov tak dostali obyčajní Egypťania, z ktorých

každý desiaty občan žije z cestovného ruchu.

PRÍLOHA D: NIEKTORÉ SPRAVODAJSKÉ SLUŽBY A SPÔSOBY ZÍSKAVANIA

STRATEGICKÝCH INFORMÁCIÍ

Významné svetové spravodajské služby, ktoré sa zaoberajú zhromažďovaním –

triedením – analýzou a syntézou strategických informácií sú napr. NSA (National

Securita Agency – Národná bezpečnostná agentúra – USA), GCHQ (Government

Communications Headquarters – Štátna centrála pre komunikácie VB). Obe uvedené

organizácie celosvetovou sieťou oporných bodov (monitorovacích základní pozemného

a kozmického odpočúvania) a satelitných systémov, monitorujú všetky komunikačné

siete a svojim vládam tak zabezpečujú informácie pre koncipovanie bezpečnostnej

zahraničnej obrannej a hospodárskej politiky. Získavanie informácií je činnosťou

celosvetového rádiového odpočúvania (sieť Echelon – pozemná komunikácia

s prenosom on-line dát medzi sústavou pozemných staníc systému v USA, Veľkej

Británii, Kanade, Austrálii a Novom Zélande. Marisat, odpočúvanie podmorských

káblov, satelitný systém Big Ear – Veľké ucho, pozemná a kozmická komunikácia),

delí sa na informačné zdroje:

- SIGINT – zachytávanie rôznych typov rádiového signálu, ktoré i v súčasnosti

ostáva najdôležitejšou metódou spravodajskej práce, signálne spravodajstvo,

- COMINT – monitorovanie komunikačných spojov (spôsoby fulltextovej analýzy),

- ELINT – informácie získané záchytmi monitorovaním elektronického vysielania,

- HUMINT – informácie získané ľudskými zdrojmi, tajnými agentmi,

- IMINT – obrazové informácie prieskumných družíc.

Americké tajné služby používajú okrem klasických metód sledovania tiež niekoľko

moderných systémov. Medzi najznámejšie patria špionážna sieť ECHELON ako

celosvetový projekt signálneho spravodajstva e-mailov, faxov, telefónov a ďalších

komunikačných sietí pričom využíva služby 120 amerických prieskumných

a komunikačných satelitov v kozmickom priestore a počítačový systém CARNIVORE

(DCS 1000) pre sledovanie e-mailov siete WAN a Internetu cez komunikačnú protokol

TPC/IP. Najmenšie detaily na zemskom povrchu môže zachytiť a zaznamenať

optoelektronický kozmický prieskum, ktorý je nepretržite vykonávaný poprednými

svetovými kozmickými veľmocami USA, Ruskou federáciou a Francúzskom,

ale i ďalšími štátmi ako napr. Veľkou Britániou, Čínou, Japonskom, Indiou a Izraelom.

Kozmický prieskum má rad nesporných výhod. Neexistujú tak žiadne hranice štátov,

protivník obyčajne nevie, z ktorej družice je pozorovaný. Podrobné informácie sa tak

môžu získavať prakticky z ľubovoľnej časti sveta predovšetkým krízových oblastí.

Prieskumné družice časti sveta predovšetkým krízových oblastí. Prieskumné družice sa

významne podieľajú na získaní aktuálnych informácií prakticky z celého priestoru

Afganistanu a susedných štátov, Iraku, Balkánu a ďalších oblastí sveta. Američania mali

ešte pred začatím vzdušných úderov, dobrá prehľad o využívaní základní Talibanu,

prevádzke leteckých základní afganskej armády, o skladoch, komunikáciách, jednotách

protivzdušnej obrany družicami podľa typu operačného nasadenia:

a) spravodajské, Big Bird (Veľký vták), Chalet, Key Hole (Kľúčová dierka) KH

11, KH 12, Lacrosse, IKONOS, Advancet Crystal,

b) elektronické odpočúvanie, viac ako 40 družíc, Magnum, Chalet, Elint

(Elektronic Intelligence), NAVY – White Cloud – Navy Remonte Ocean

Sensing Satellite,

c) včasnej výstrahy, DSP – Defense Support Programme, SED – Sensor

Evolutionary Development,

d) telekomunikačné, SDS (Satelite Data System), vojenské DSCS (Defense

Satellite Comunications Systém), sieť TDRS,

e) navigačné, GPS (Global Positioning System) – NAVSTAR,

f) meterologické, DPMS (Defense Meterological Satellite Programme) [16].

Na prieskumné účely sú tiež využívané snímky zemského povrchu komerčných družíc

diaľkového prieskumu amerických LADSAT a IKONOS, francúzske SPOT

s rozlišovacou schopnosťou fotografického prieskumu 0,5 m a v multispektrálnom

prieskume 10 – 20 m. Organizácie NSA a GCHO navzájom úzko spolupracujú

(monitorovacie stanice NSA sú na území Veľkej Británie), pričom GCHO prenajíma

pre svoje potreby (VB) časť monitorovacej siete NSA zameranej na záujmové regióny

a zabezpečuje dešifrovanie vybraných zachytených informácií pre NSA. Podľa

dostupných materiálov, špičkovú technológiu predstavujú americké družice typu SIGIT

(Signal Intelligence) s označením BIG EAR, ktoré s hmotnosťou 2,5 tony,

s predpokladanou životnosťou 60 rokov, s dvomi anténami každá o dĺžke 23 m,

z ktorých jedna má zachytávať všetky druhy elektronických signálov (rádiové,

televízne, telegrafické, telefonické i faxové). Zachytené údaje sú na palube družice

spracované, zašifrované a pomocou druhej antény odvysielané na jednu z 11

pozemných monitorovacích staníc systému ECHELON, ktorú náhodne vybral palubný

počítač družice. Uvedené satelity sú na povrchu pokryté absorpčnou hmotou

elektromagnetického žiarenia ako „neviditeľné lietadlá“ typu Stealth, čo sťažuje ich

zameranie zo zemského povrchu. Už niekoľko rokov softvérová firma Microsoft

odmieta obvinenia rôznych počítačových komunít, že údajne vo svojich operačných

systémoch po dohode s NSA má zakomponované „zadné vrátka“, umožňujúce vstup

do systémov z internetu a ich preskúmanie cez sieťový protokol TCP/IP. Tiež, že

podobne je možné zistiť registračné číslo mikroprocesoru Intel-u. Obavy vyvoláva

aktivácia operačného systému Windows XP zameraná na číslo BIOS-u počítača.

Bundeswehr mal v tomto smere prijať určité bezpečnostné opatrenia pre používané

informačné systémy [16].

KEY HOLE (Kľúčová diera) – systém prieskumných družíc USA.

Kamery týchto družíc rozlíšia na zemskom povrchu predmety veľkosti krabičky

zápaliek či zväzku kľúčov, tiež pozorovanie v oblasti infračerveného spektra, ktoré

registruje každú odchýlku teploty od normálu v okolí ako je živočíšne teplo alebo

motory vozidiel a lietadiel na pristávacej dráhe ešte niekoľko hodín po pristáti. Družice

typu KH majú rozmery veľkosti autobusu, sú tiež vybavené elektronickými prístrojmi

určenými k odpočúvaniu pozemných komunikácií takmer všetkých druhov. Družice

dokážu poskytnúť podrobný obraz bojiska, situáciu v tyle protivníka obrazovými

informáciami IMINTu (Imaginery INTellience) ako lapače informácií prenášaných

rádiovým signálom, ktoré predstavujú podstatnú časť taktického obranného

spravodajstva [16].

Ďalšie svetové významné spravodajské služby sú:

FBI (Federal Bureau of Investigations) – Federálny úrad pre vyšetrovanie –

federálna kriminálna polícia a kontrašpionážna služba USA,

CIA (Central Intelligence Agency) – Ústredná spravodajská a špionážna služba

USA,

MI5 (Military Intelligence department 5) – Vojenská spravodajská služba odbor 5,

známa tiež pod názvom Security Service – Bezpečnostná služba VB, britská

kontrašpionážna služba, ktorá je oficiálne podriadená Ministerstvu vnútra,

NCIS (National Criminal Intelligence Service) – úlohou NCIS, vytvorenej zo

spravodajských jednotiek polície a colnej správy, je získavať a vyhodnocovať

informácie o závažnej kriminalite a najnebezpečnejších zločincoch a tieto

poskytovať polícii a ďalším bezpečnostným službám a príslušným orgánom štátnej

správy a moci [16].

SIS – Slovenská informačná služba – patrí medzi štátne spravodajské bezpečnostné

služby Slovenskej republiky a plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia,

vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom zákonom NR SR č.

46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. V rozsahu svojej pôsobnosti získava,

sústreďuje a vyhodnocuje informácie týkajúce sa:

a) činnosti ohrozujúce ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť

Slovenskej republiky,

b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky,

c) aktivite cudzích spravodajských služieb,

d) organizovanej trestnej činnosti a terorizme,

e) skutočnostiach, ktoré môžu vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy

Slovenskej republiky,

f) ohrození alebo úniku informácií a veci chránených podľa osobitného predpisu

(zákon o ochrane utajovaných skutočností), alebo medzinárodných zmlúv, alebo

medzinárodných protokolov [11].