Svetová zimná univerziáda

Téma: Majstrovstvá sveta v ºadovom hokeji 2011

TyFaVKaDvadsaÈ rokov

vzdelávania sociálnej práce

nám priniesla bronz

2

Milí ãitatelia ná‰ho spoloã-ného univerzitného ãaso-pisu. Oslovujem vás v‰et-k˘ch v zastúpení novéhovedenia Univerzity Ko-menského na zaãiatku je-ho misie. S úctou ku v‰et-k˘m predchodcom a ve-deniam, ktor˘ch mená sa navÏdy spojili s menomnajstar‰ej slovenskej uni-verzity a so snahou nad-viazaÈ na jej akademickúhistóriu, tradície, kultúru.Od jej zakladateºov, prv˘chuãiteºov, ‰tudentov, v‰et-k˘ch na scéne univerzityi za Àou, ktorí v ãasoch

lep‰ích i Èaωích spoloãne viedli kormidlo vzdelávania a vzdelanosti,bádania a v˘skumnej ãinnosti, akademickosti. Budeme sa snaÏiÈ po-kraãovaÈ v trende zvy‰ovania atraktívnosti Na‰ej univerzity tak, ako ju nastavili na‰i predchodcovia. Je pre mÀa cÈou, Ïe môÏem v redak-ãnej rade prevziaÈ Ïezlo po p. doc. MUDr. Dúbravovi, CSc., ako aj nadviazaÈ na prácu ãlenov redakãnej rady.

Na‰a univerzita patrí nám v‰etk˘m, bolo by v˘borné, keby súãas-ne prezentovala a reprezentovala ão naj‰ir‰ie spektrum informácií a názorov na univerzite a v‰etky stránky Ïivota na‰ej alma mater. Pritejto príleÏitosti si dovoºujem osloviÈ vás v‰etk˘ch so ÏiadosÈou o spo-luprácu pri prezentovaní va‰ich úspechov, názorov, postrehov. Veì ajnajmen‰í úspech kohokoºvek na univerzite je úspechom spoloãn˘m.

V redakcii máme predstavy o niektor˘ch námetoch na roz‰íreniespektra a atraktivity informácií v ãasopise. Jedna z nich je, Ïe ãasÈ kaÏ-dého ãísla Na‰ej univerzity bude informaãne „monofakultnej‰ia“; po-stupne by sa kaÏdá fakulta predstavovala v kºúãov˘ch informáciách,tak˘ch, ktoré nie sú prísne ‰tatistické, alebo ktoré vykazujeme, ale skôrbudú atraktívne obsahom a obrazom informácií. Plánujeme pokraão-vaÈ v príprave rozhovorov s absolventmi Univerzity Komenského, kto-rí dosiahli pracovné, ãi kariérne a iné úspechy, a t˘m reprezentujú na‰uuniverzitu aj naìalej. Budeme sa v‰ak te‰iÈ, Ïe nám do redakcie na-pí‰ete akékoºvek námety na rubriky, témy, ãokoºvek, ão by ste chceliv Na‰ej univerzite ãítaÈ. Lebo ãasopis Na‰a univerzita bol vÏdy tak ,̆ak˘ sme si ho spoloãne pripravovali.

Vyberáme – aspoÀ flashovo:BlahoÏeláme: p. prof. ·imkovi z Lekárskej fakulty a p. Dr. Pe-

cháÀovej zo Slovenskej akadémie vied za opakovan˘ ‰piãkov˘ publi-kaãn˘ úspech v Journal of Hypertension za unikátne vedecké po-znatky; mil˘m svetov˘m bronzov˘m univerziádnym hokejistkám; p. prof. Dankovi k inaugurácii za dekana JLF; p. doc. âepãianskemuz FTV· k Ïivotnému jubileu.

Te‰íme sa: Bruselu sa ani trochu nepozdáva návrh na realokáciuuniverzitn˘ch eurofinancií z v˘skumu a v˘voja na diaºnice; z Národnéhoworkshopu o podpore profesijného rozvoja zaãínajúceho uãiteºa or-ganizovaného Pedagogickou fakultou; z revolúcie stravovania a zo zmeny kultúry na Mlynoch Eat & Meet; na Majstrovstvá v ºado-vom hokeji; na ‰piãkov˘ch maturantov, ktorí sa stanú ‰tudentmi na‰ejuniverzity; z úspe‰nej fakultnej vedeckej konferencie doktorandov na JLF UK; z medzinárodnej vedeckej konferencie Realita a vízia so-ciálnej práce organizovanej Pedagogickou fakultou; zo sympózií prezáchranárov organizovan˘ch Lekárskou fakultou.

ëakujeme: p. prof. ·tvrtinovej z Lekárskej fakulty za milé vyznania a spomienky; kolegom z linky podpory IT za sluÏbu akademickej obci.

Bolo pre nás cÈou: privítaÈ na pôde univerzity 11 zahraniãn˘ch hos-tí úãastníkov projektu ExchangeAbility; privítaÈ na pôde univerzity de-legáciu z Malajzijskej federácie.

Radi vás privítame: na Hodine otázok s nov˘m vedením UK; na T̆ Ïdni farmaceutického vzdelávania a kariéry.

Du‰an Me‰ko, prorektor UK

Poznámka k titulnej strane:

Hlavná fotografia: druÏstvo Ïien v ºadovom hokeji, v ktorom UK na Svetovej zimnej univerziáde reprezentovali aj na‰e ‰tudentky, po víÈaznom zápase proti USA. Vedºaj‰ia fotografia: tréner druÏstvaÏien v ºadovom hokeji Mgr. Igor Andrejkoviã, PhD., z FTV· UK s kapi-tánkou Ivetou Karafiátovou. Viac na strane 4. Fotozdroj: FTV· UK

O B S A H

EditoriálEditoriál 2

Inaugurácia dekana JLF UK v Martine 3

DeÀ otvoren˘ch dverí pre maturantov na „mat-fyze“ 3

ExchangeAbility – podpora mobilít ‰tudentov

so ‰pecifick˘mi potrebami 4

Svetová zimná univerziáda nám priniesla bronz 4

Správa zo senátu 5

V skratke 5

T̆ ÏdeÀ farmaceutického vzdelávania a kariéry 5

Hodina otázok s nov˘m vedením UK 5

FTV· Ïije prípravami na majstrovstvá sveta

v ºadovom hokeji 6

Dnes je v˘sledok nielen ‰portov ,̆ ale najmä komerãn˘ 7

Linka podpory IT slúÏi pouÏívateºom uÏ dva roky 9

Prezradili ste nám o sebe 10

Fedor ·imko a Oºga PecháÀová – po druh˘krát

hosÈujúcimi editormi v ãasopise Journal of Hypertension 11

DvadsaÈ rokov novodobej histórie vzdelávania

sociálnej práce 12

XV. fakultná vedecká konferencia JLF UK 12

Sympóziá pre záchranárov 13

Národn˘ workshop o podpore profesijného rozvoja

zaãínajúceho uãiteºa 13

Dvojnásobn˘ olympionik docent âepãiansky

oslávil osemdesiatku 14

Na obzore päÈdesiatka 14

Komiks 15

English Summary 15

UÏ Ïiadne „jedálÀové blues“ 16

·tudenti, skontrolujte si svoje konto na internáte! 16

Druhé kolo prihlasovania na Student Regata 16

3S P R A V O D A J S T V O

Slávnostná inaugurácia dekana Jesseniovejlekárskej fakulty UK v Martine (JLF), na ktorej bol rektorom UniverzityKomenského prof. RNDr. Karolom Miãietom,PhD., uveden˘ do funkcie dekanaprof. MUDr. Ján Danko, CSc., sa uskutoãnila dÀa 21. februára 2011 v Aule JLF UK v Martine.

Lesk slávnostnej inaugurácii pridala úãasÈ pred-staviteºov Îilinského samosprávneho kraja a mes-ta Martin, poslancov NR SR, rektorov slovensk˘chuniverzít, dekanov fakúlt UK, prorektora UK, deka-nov slovensk˘ch a ãesk˘ch lekárskych fakúlt, ria-

diteºov nemocníc spolupracujúcich s JLF UK a ìal-‰ích reprezentantov vedeck˘ch, náboÏensk˘ch a kultúrnych in‰titúcií. Do posledného miesta zapl-nili Aulu JLF UK ãlenovia akademickej obce a ìal‰íhostia.

Slávnostn˘ akt inaugurácie dekana JLF UK v Martine sa zaãal správou Akademického senátuJLF UK o priebehu volieb kandidáta na funkciu de-kana JLF UK, ktorú predniesla predsedníãka AS JLF UK prof. MUDr. Gabriela Nosáºová, DrSc.

Následne nov˘ dekan JLF UK prijal od rektoraUK insígnie fakulty a sºúbil, Ïe vynaloÏí v‰etky svo-je sily na ìal‰í rozvoj JLF, ktorá je uÏ niekoºko rokovlídrom medicínskeho vzdelávania na Slovensku.

Profesor Ján Danko viedol fakultu uÏ dve funkã-né obdobia, v rokoch 2000 – 2007, a dobre poznájej silné aj slabé stránky. V príhovore zdôraznil, Ïe hlavn˘m poslaním fakulty je vychovávaÈ tak˘chlekárov, ktorí budú schopní aplikovaÈ kvalitné vzde-

lanie a získané vedomosti v praxi. Uvedenému cieºutreba podriadiÈ proces ìal‰ieho rozvoja fakulty: vy-tvoriÈ prijateºné podmienky ‰tudentom pre ‰túdium,zoptimalizovaÈ priebeh pedagogického procesu nafakulte a zvy‰ovaÈ jeho kvalitu, postaraÈ sa o dôs-tojné sociálne prostredie pre ‰tudentov aj pedagó-gov, zv˘‰iÈ úroveÀ technického zabezpeãenia v˘uã-by, hlavne v prostredí Univerzitnej nemocnice v Martine. Je potrebné pokraãovaÈ v ìal‰om rozvojivedeck˘ch aktivít fakulty, zhodnotiÈ kvalitu vedeckejpráce na jednotliv˘ch pracoviskách, zlep‰iÈ kontro-lu a reálnosÈ realizácie programov doktorandského‰túdia. V rámci ‰pecializaãného ‰túdia chce fakul-ta zv˘‰iÈ poãet akreditovan˘ch odborov a poãet pri-hlásen˘ch ‰tudentov na jednotlivé akreditovanépracoviská. Nov˘ dekan otvoril diskusiu o potrebereagovaÈ na reálne poÏiadavky praxe a akreditovaÈnov˘ ‰tudijn˘ program zubné lekárstvo.

V prejave zdôraznil, Ïe chce rozvíjaÈ „studentfriendly“ fakultu zaloÏenú na part-nerskom dialógu medzi pedagó-gom a ‰tudentom. Chcel by viesÈ fakultu, ktorá by bolaschopná presadzovaÈ viac kom-petencií v zmysle hesla „univerzi-ta je pre fakultu, a nie fakulta preuniverzitu“.Celá akademická obec JLF UKpraje novému dekanovi úspe‰néfunkãné obdobie, ktorého v˘-sledkom bude ìal‰í rozvoj na‰ejfakulty.doc. RNDr. SoÀa FraÀová, PhD.,

JLF UK v Martine

Inaugurácia

dekanaJLF UK

v Martine

DeÀ otvoren˘ch dverí (DOD) na FMFI UK organizujeme od vzniku fakulty kaÏdoroãne.Ostatn˘ch 15 rokov bol vÏdy v prvú júnovústredu. Na DOD sa zúãastÀujúväã‰inou ‰tudenti gymnázií,okrem maturitn˘ch roãníkov,ktorí v tom ãase konãia ‰túdium. UÏ dlh‰ie rezonuje na fakulte my‰lienka, Ïe by bolo uÏitoãné usporiadaÈ e‰tejeden DOD pre maturantov.Termín by mal byÈ v ãase, keìsa rozhodujú kam po maturite.

Prv˘ DeÀ otvoren˘ch dverí, na ktor˘ sme pozvali maturantov,sa uskutoãnil 16. februára 2011.Je to moÏno tro‰ku neskoro vzhºa-dom na blíÏiaci sa koniec februára,

keì konãí termín prihlá‰ok na fakultu. Termín bolv‰ak spojen˘ s ukonãením 6 t˘ÏdÀov trvajúcejv˘stavy Fúzia energia budúcnosti. Túto v˘stavuspoluorganizovala fakulta.

ÚãasÈ okolo 250 ‰tudentov prekroãila oãaká-vania organizátorov. Nakoºko program sa zaãalo 16.00 hod. a trval do veãern˘ch hodín predpo-kladali sme, Ïe prídu len ‰tudenti z blízkeho okolia.Náv‰tevu sme v‰ak mali aj z Ko‰íc. Dobrú náladunavodil hneì od zaãiatku dekan fakulty prof. Ma-sarik. Predstavil tieÏ neãakan˘ch hostí. Rektor UKprof. Miãieta upozornil prítomn˘ch, Ïe sú nielen na pôde najlep‰ej fakulty na Slovensku, ale zároveÀna pôde najlep‰ej univerzity. Nበabsolvent z roku1991, momentálne minister obrany Mgr. Galko, si zaspomínal na svoje ‰túdium na „mat-fyze“ a kon‰tatoval, Ïe je hrd ,̆ Ïe túto fakultu absolvoval.

Na‰ou snahou bolo, aby gymnazisti odchá-dzali v dobrej nálade, s pocitom, Ïe sa dozvedelinieão nové a zaujímavé, a Ïe im to bolo podanéprístupnou formou. V tomto duchu boli koncipo-vané jednotlivé 25-minútové predná‰ky z oblastiaplikácií matematiky, fyziky i informatiky. UÏ náz-vy naznaãovali, Ïe sa je na ão te‰iÈ (doc.Marko‰ová – Svet sietí, RNDr. Tóth – Meteorit Ko-

‰ice, doc. Boìa – Rozumieme ekonómii?, doc.Kundracik – Varenie vajíãka mobilom?, Mgr. Vinafi– Naão sú biológom informatici a informatikombiológovia?, Mgr. Matejka – Ako praãlovek varil na plazme, aÏ k˘m ho netrafila).

V‰etky predná‰ky mali vìaãn˘ch poslucháãov,ktorí ne‰etrili potleskom. Cez prestávku bol hojnenav‰tevovan˘ „stánok“ ‰tudijného oddelenia, kdepracovníãky na ãele s vedúcou pani Parolkovouodpovedali na konkrétne otázky v súvislosti s prijímacím konaním a ‰túdiom. Náv‰tevníci sa kontaktovali aj s pani prodekankou doc. Par-dubskou. Domov si odná‰ali tieÏ písomné mate-riály. Prezentovala sa aj ·tudentská komora aka-demického senátu a niektoré firmy, ktoré majúzáujem o na‰ich absolventov.

Z hºadiska organizátorov a tieÏ pozitívnychodoziev náv‰tevníkov priamo na mieste dopadol1. DOD pre maturantov dobre. Zrejme budeme aj v budúcnosti okrem tradiãného DOD v júni or-ganizovaÈ kaÏd˘ rok aj podujatie pre maturantov.Náv‰tevníci opú‰Èali univerzitnú pôdu po zhliad-nutí závereãnej laserovej ‰ou v dobrej nálade oko-lo pol deviatej veãer.

Martin Bellu‰, FMFI UK

DeÀotvoren˘ch

dverípre maturantov

na „mat-fyze“

S P R A V O D A J S T V O4

Záujem o medzinárodné ‰tudentské mobility z roka na rok rastie. ProgramErasmus uÏ vyuÏili stovky ‰tudentov aj z Univerzity Komenského. Okremnov˘ch poznatkov získali skúsenosÈ z medzinárodného a medzikultúrneho prostredia, otestovali si vlastnú pripravenosÈ na nezávisl˘ Ïivot, získali nové kontakty, nadviazali priateºstvá.

Na tomto programe sa zúãastÀujú aj ‰tu-denti so zdravotn˘m postihnutím. Tvoria nepa-trn˘ zlomok percenta v‰etk˘ch „erasmákov“ a ich poãet na celoeurópskej úrovni v˘raznenerastie ani napriek moÏnosti získaÈ ‰peciálnygrant na krytie zv˘‰en˘ch nákladov súvisiacichs ich zdravotn˘m postihnutím. Dôvodov je veºa– nároãnou a dlhotrvajúcou prípravou poãnúc,nedostatkom relevantn˘ch informácií o prístup-nosti hostiteºského prostredia a podporn˘chsluÏieb pre osoby so zdravotn˘m postihnutímkonãiac.

Krokom k podpore vy‰‰ieho zapojenia ta-k˘chto ‰tudentov do mobilitn˘ch programov je aj jednoroãn˘ medzinárodn˘ projekt „Ex-changeAbility: Fostering mobility of studentswith special needs“, do ktorého je zapojená aj UK. Koordinátorom projektu je UNICA (Net-work of universities from the Capitals of Eu-rope), partnermi sú organizácia Erasmus Stu-dent Network a univerzity z Belgicka, Estón-ska, Cypru, Maìarska a Slovenska.

V rámci projektu zavítali na UK jedenástizahraniãní hostia. Náv‰teva sa uskutoãnila v t˘Ïdni od 30. 1. do 4. 2. 2011. Hostia z Bel-gicka, Talianska a Estónska, vrátane ‰tudentovso zdravotn˘m postihnutím, nav‰tívili vybranéfakulty a internáty UK, prezreli si mesto, otes-tovali prístupnosÈ mestskej hromadnej dopravy,absolvovali stretnutia so zástupcami univerzitya fakúlt, diskutovali a vymieÀali si skúsenosti so ‰tudentmi so zdravotn˘m postihnutím o podmienkach ‰túdia a systéme podpory. Ne-zabudnuteºn˘m bolo stretnutie s úspe‰n˘mislovensk˘mi paralympionikmi, z ktor˘ch viacerísú alebo boli ‰tudentmi UK. SúãasÈou progra-mu bol aj seminár „Studying abroad with disa-bility – when dreams become reality“.

Na zabezpeãení programu sa popri Centrepodpory ‰tudentov so ‰pecifick˘mi potrebamiUK a ‰tudentoch so zdravotn˘m postihnutímpodieºali aj ãlenovia organizácie ErasmusStudent Network na UK. Ocenili príleÏitosÈbliωie sa zoznámiÈ so ‰pecifikami ‰túdia a Ïivo-ta so zdravotn˘m postihnutím, ão im pomôÏe

pri organizovaní podujatí pre Erasmus ‰tuden-tov v budúcnosti. Bliωie informácie o projektenájdete na: cezap.sk/projekty/exchangeability/.

E. Mendelová, Centrum podpory ‰tudentov

so ‰pecifick˘mi potrebami UK

ExchangeAbility –podporamobilít ‰tudentovso ‰pecifick˘mipotrebami Zahraniãní hostia zavítali aj na UK, kde sa stretli so zástupcami univerzity.

Foto: Branislav Králik

Na 25. Svetovej zimnej univerziádev tureckom Erzurume v dÀoch 27. 1. – 6. 2. 2011 sa zúãastnilo 15 ‰tudentov z Univerzity Komenskéhopod vedením trénerov hokejistov Dr. IgoraTótha, PhD., z FTV· UK a Dr. Vladimíra·Èastného, CSc., z PriF UK a zástupkyne

vedúceho v˘pravy PaedDr. DankyMa‰lejovej z FMFI UK. V celkovom hodnotení zúãastnen˘ch 52 krajín sveta sa Slovenská republika umiestnila na 7. mieste so ziskom ‰tyroch zlat˘cha troch bronzov˘ch medailí.

DruÏstvo Ïien v ºadovom hokeji, ktoré tvoriliaj ‰tudentky UK (Barbora Bremová, VeronikaâerÀanová, Janka âulíková, Mária Herichová,Barbora KeÏmarská, Monika Kvaková, MartinaStaroÀová), získalo pod vedením trénerov Mi-roslava Karafiata a Mgr. Igora Andrejkoviãa,PhD., z FTV· UK bronzovú medailu. ·tudent-ky zo Slovenska poãas turnaja prehrali lens celkov˘mi víÈazkami turnaja Kanaìankamia Fínkami a koneãné tretie miesto si vybojovalipo nároãnom súboji s favorizovan˘mi Ameri-ãankami.

Piate miesto získalo druÏstvo muÏov v ºado-vom hokeji, v ktorom UK reprezentovali BorisJankovsk ,̆ Denis Legersk ,̆ Marek Miku‰oviã,Matú‰ Rais, Ivan Slávik a ªubomír Va‰koviã.

Z UK sa univerziády zúãastnili aj Mojmír No-sẠv disciplíne skoky na lyÏiach a Peter Îi‰kav beÏeckom lyÏovaní.

LM

DruÏstvo Ïien v ºadovom hokeji s bronzov˘mi medailami. Fotozdroj: FTV· UK

Svetovázimná

univerziáda nám priniesla

bronz

5V S K R A T K E

V t˘Ïdni od 4. do 9. apríla 2011 organizujeFarmaceutická fakulta UK (FaF UK) unikátny projekt T˘ÏdeÀ farmaceutickéhovzdelávania a kariéry – TyFaVKa 2011,prv˘ svojho druhu na Slovensku. Jeho cieºom je predstaviÈ fakultu ako lídra farmaceutického vzdelávania na Slovensku, prepojiÈ edukaãné a propagaãné aktivity fakulty a jej partnerov ãi poskytnúÈ platformu na diskusiu o nov˘ch v˘zvach a trendochvo farmaceutickom vzdelávaní.

T̆ ÏdÀom farmaceutického vzdelávaniaa kariéry si FaF UK pripomína 70. v˘roãie za-loÏenia slovenského farmaceutického vysoké-ho ‰kolstva. V roku 1941 bol vydan˘ prv˘ ‰tu-dijn˘ a skú‰obn˘ poriadok ‰túdia farmácie –práve na UK.

TyFaVKa 2011 je urãená nielen ‰tudentom,

ale aj lekárnikom z praxe a ostatn˘m farma-ceutick˘m odborníkom. „Program ponúka‰tudentom príleÏitosÈ zúãastniÈ sa ‰pecific-k˘ch kurzov, kde si roz‰íria svoje vedomostiv rozmanit˘ch oblastiach farmaceutick˘chãinností, v rámci Farmaceutického trhu prácemôÏu získaÈ informácie o svojich kariérnychmoÏnostiach od potenciálnych zamestnáva-teºov zo sféry farmácie a zdravotníctva, na Majstrovstvách v lekárenskej komunikáciisi môÏu zasúÈaÏiÈ a overiÈ si svoje profesionál-ne schopnosti a na ·tudentskej vedeckejkonferencii si môÏu vypoãuÈ prezentácie svo-jich kolegov, alebo aj predstaviÈ v˘sledkyvlastn˘ch v˘skumov,“ uviedol prv˘ prodekanFaF UK doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD.

SúãasÈou programu TyFaVKa 2011 sú aj

semináre pre lekárnikov z praxe a pedagogic-ká konferencia o novom ‰tudijnom programe,ktor˘ sa na fakulte pripravuje. „Na nej plánuje-me otvoriÈ diskusiu o aktuálnych nárokoch na nበprodukt – absolventa farmácie, s cie-ºom zabezpeãiÈ, aby absolvent na‰ej fakultybol vzdelan˘m a profesionálne sebavedom˘mpartnerom pre lekárov a ostatn˘ch odborní-kov,“ doplnil doc. J. Klimas.

Prv˘ roãník projektu TyFaVKa 2011 sa zaãí-na v pondelok 4. apríla 2011 aktivitou Va‰esrdce – metodika biochemick˘ch meranív lekárni. Podrobn˘ program je k dispozícii na webovej stránke FaF UK:www.fpharm.uniba.sk/tyfavka.

Andrea Kuãerová, Oddelenie vzÈahov s verejnosÈou UK

Na prvom zasadnutí Kolégia rektora UK dÀa14. februára 2011 odovzdal rektor UK vyme-núvacie dekréty nov˘m prorektorom.

Na snímke si dekrét preberá doc. RNDr. Ing.ªudomír ·lahor, CSc. (vpravo).

Univerzitu Komenského nav‰tívili dÀa 14. feb-ruára 2011 hostia z Malajzijskej federácie.Rektor Management and Sciece University(MSU) v Kuala Lumpur Prof. Dato’ Wira MohdShukri Ab. Yajid, dekan lekárskej fakulty MSU,prezident malajzijskej lekárskej komory a mi-nister zdravotníctva Malajzie Datuk Seri LiowTiong Lai sa stretli s rektorom UK KarolomMiãietom, prorektorom UK Ivanom Ostrov-

sk˘m, dekanom Lekárskej fakulty UK (LF) Pe-trom Laba‰om a dekanom Farmaceutickejfakulty UK Jánom Kyseloviãom. LF a Univer-zitná nemocnica Bratislava sa uchádzajúo povolenie získavaÈ zahraniãn˘ch ‰tudentovz Malajzie a ‰tátov ASEAN a o akceptáciu dip-lomov UK v tejto oblasti. Podºa dekana Laba‰aby po dodaní potrebn˘ch dokladov mohli byȉtudenti prijatí uÏ v nasledujúcom roku, a tonielen na LF, ale i na iné fakulty UK. Náv‰tevunásledne prijal aj minister zdravotníctva IvanUhliarik.

V Slovenskom národnom múzeu sa dÀa 17. februára uskutoãnila predná‰ka zaklada-teºa humánnej genetiky a súdneho znalca v oblasti genetiky doc. RNDr. Vladimíra Feráka,CSc. Vo svojej predná‰ke odpovedal na otáz-ku „âo o nás prezradí na‰a DNA?“ Vìaka inte-raktívnym prvkom si náv‰tevníci mohli vys-kú‰aÈ fungovanie objavov a vynálezov. Po-dujatie bolo súãasÈou projektu Majstri ducha –Osobnosti vedy a techniky na Slovensku.

Univerzitnou vysokou ‰kolou je od 24. februá-ra aj Katolícka univerzita v RuÏomberku.Kon‰tatovala to Akreditaãná komisia.

LM

Akademick˘ senát UK (AS UK) na za-sadnutí dÀa 9. februára 2011 na návrhrektora schválil vymenovanie piatich no-v˘ch prorektorov. Senát spracoval a vydalpetíciu k ohrozeniu kráteného financova-nia vedy (viì www.uniba.sk/?vyhlasenie),ktorá bola per rollam schválená Akade-mick˘m senátom UK dÀa 11. 2. 2011o 12.00 hod., následne odoslaná minis-trovi Figeºovi a ministrovi Jurzycovi a me-dializovaná. O oboch uzneseniach smepodrobnej‰ie informovali v minulom ãísle.

Do predsedníctva senátu bol zvolen˘doc. Martin Putala z Prírodovedeckej fa-kulty UK namiesto prof. Karola Miãietu.AS UK tieÏ schválil správu o ãinnosti AS UK za rok 2010 a tri Ïiadosti o prená-jom nehnuteºností.

LM

Správazo senátu

S P R A V O D A J S T V O

Milí ‰tudenti,

príìte sa zoznámiÈ s nov˘m vedením Uni-verzity Komenského v Bratislave a podisku-tovaÈ o tom, ão vás trápi i te‰í, ão by stechceli na UK zmeniÈ a vylep‰iÈ...Na stretnutie s vami sa te‰ia rektor UK prof. RNDr. Karol Miãieta, PhD., a prorekto-ri UK.Kedy? 30. marca 2011 (streda) o 17.00 hod.Kde? Auditórium Maximum, Právnickáfakulta UK, 2. poschodie, ·afárikovo nám.ã. 6

Oddelenie vzÈahov s verejnosÈou UK

HODINA OTÁZOKs nov˘m

vedením UK

O Z N A M Y

T̆ ÏdeÀfarmaceutického

vzdelávania a kariéry

T É M A : M A J S T R O V S T V Á S V E T A V Ľ A D O V O M H O K E J I 2 0 1 16

Slovensko bude v období 29. apríla – 15. mája 2011 dejiskomMajstrovstiev sveta v ºadovom hokeji 2011. Na túto v˘nimoãnú ‰portovú i národnú udalosÈsa pripravuje aj Fakulta telesnej v˘chovya ‰portu UK (FTV·). Aj o tom sme sa pozhovárali s Mgr. ªuborom Tománkom, PhD.,‰tudijn˘m prodekanom FTV· UK.

• Ako sa FTV· pripravuje na majstrovstvá svetav hokeji?Pripravujeme sa najmä po stránke odbornej.

Sprievodn˘m programom majstrovstiev sveta budemedzinárodné trénerské sympózium. Na‰i kolegoviadoc. Eugen Laczo a Dr. Igor Tóth sú na Àom priamozainteresovaní ako predná‰ajúci. Na sympózium sa prídu vzdelávaÈ tréneri zo v‰etk˘ch krajín. Popripodujatí, ktoré má fanú‰ikovsk˘ náboj, je pre na‰ufakultu odborná ãasÈ zaujímavej‰ia.• Na majstrovstvách sa niektorí va‰i ‰tudenti zú-

ãastnia ako pozorovatelia.FTV· sa popri vysoko‰kolskom ‰túdiu venuje

aj ìal‰ím formám vzdelávania. Medzi nimi je aj vzde-

lávací program pre získanie kvalifikácie trénera III. stupÀa. Máme tu 35 frekventantov, medzi ktor˘-mi sú b˘valí hráãi, dnes tréneri. Popri programe, kto-r˘ absolvujú na na‰ej fakulte, absolvujú ãasÈ progra-mu priamo na majstrovstvách sveta.• Ovplyvnil nejako záujem o konanie majstrov-

stiev sveta aj záujem o ‰túdium na va‰ej fakul-te?Nemyslím si, Ïe záujem o ‰túdium bol ovplyvnen˘

konaním majstrovstiev sveta. Vy‰‰í záujem v‰ak ref-lektujeme uÏ dlhodobej‰ie. Za posledn˘ch päÈ rokovsa na denné ‰túdium ‰pecializácie ºadov˘ hokej hlá-silo od 33 – 56 ‰tudentov. Neotvárali sme v‰ak ex-terné bakalárske ‰túdium ºadového hokeja. Na zá-klade dobrej a dlhoroãnej spolupráce so Sloven-sk˘m zväzom ºadového hokeja, od budúceho aka-demického roka otvárame ako prvú lastoviãku ‰pe-ciálne zameranú skupinu trénerstvo ºadového hoke-ja v externej forme. Pre dne‰n˘ch trénerov je tovhodná alternatíva k dennej forme ‰túdia. Kvôli tomustúpol poãet uchádzaãov na 98. O dennú formumalo v tomto roku záujem 50 uchádzaãov a o exter-nú 48. Naãasovanie je symbolické, pretoÏe práve po ukonãení majstrovstiev otvoríme aj externé ‰túdium.• Zaznamenali ste v minulosti v˘razné skoky

v záujme o ‰túdium hokeja v závislosti od toho,ako sa ná‰mu muÏstvu aktuálne darilo?Celkovo máme relatívne stabiln˘ poãet uchádza-

ãov o bakalárske ‰túdium z maturitn˘ch roãníkov.Väã‰inou je pre nich rozhodujúci ‰port ako tak˘a príslu‰nosÈ ku konkrétnej ‰portovej ‰pecializácii je len jedn˘m z dôvodov. Vzhºadom na spektrumna‰ich ‰tudijn˘ch programov je podºa mÀa neprav-depodobné, aby v˘kyvy v úspe‰nosti národnéhotímu ovplyvnili poãetnosÈ prihlasovania. Väã‰ina záu-jemcov sú ‰tudenti, ktorí sa dlhodobo venujú ‰portupopri základnej a strednej ‰kole a chcú pokraãovaÈvo svojom Ïivotnom ‰t˘le alebo sne a snaÏia sa pre-dæÏiÈ si kariéru.• Koºko ‰tudentov roãne prijíma fakulta na ‰pe-

cializáciu ºadov˘ hokej a aké predpoklady mu-sia spæÀaÈ?Na bakalárske ‰túdium prijímame pribliÏne 90 ‰tu-

dentov na ‰tudijn˘ program trénerstvo a 90 ‰tuden-tov na ‰tudijn˘ program trénerstvo a uãiteºstvo pred-metu telesná v˘chova. ZároveÀ si volia jednu z 34rôznych ‰portov˘ch ‰pecializácií. Musia absolvovaÈtalentovú skú‰ku zameranú na pohybovú v˘konnosÈ.Tu sa ukáÏe, koºkí z nich spæÀajú stanovené predpo-klady. Toto ãíslo sa môÏe v jednotliv˘ch rokochodli‰ovaÈ, av‰ak priemerne ‰pecializáciu ºadov˘hokej ‰tuduje roãne desaÈ aÏ dvadsaÈ hokejistov. • Ak˘ je záujem o ‰pecializáciu ºadov˘ hokej

v porovnaní s in˘mi ‰portov˘mi ‰pecializácia-mi?ªadov˘ hokej patrí do prvej trojice najÏiadanej‰ích

‰pecializácií spolu s futbalom a kondiãn˘m tréner-stvom.• V ãom je vysoká ‰kola pre vrcholového ‰por-

tovca, ktor˘ uplatnenie v kariére uÏ získal, pri-danou hodnotou?V niektor˘ch ‰portoch sa dá ‰kola a prax veºmi

dobre skæbiÈ. ·portovci totiÏ vedia pretaviÈ teoreticképoznatky zo ‰koly do praxe. Ale aj odhliadnuc od toho, kaÏd˘ ‰portovec raz odíde do ‰portovéhodôchodku. Práve na ãas, keì odíde do dôchodkualebo sa mu nebodaj stane úraz, by mal maÈ otvo-rené „zadné dvierka“. Po ukonãení ‰portovej kariérysa o to ºah‰ie vie zaradiÈ do spoloãnosti. B˘valí ‰por-tovci tak získavajú povolanie, ktoré vykonávajú plno-hodnotne a kvalifikovane a sú v prostredí, ktoré im je blízke a poznajú ho.• Ktor˘ch absolventov FTV· povaÏujete za ho-

kejové esá slovenského hokeja?Jedn˘m z na‰ich absolventov, ktorí s fakultou in-

tenzívne spolupracuje aj v oblasti vzdelávania, je doktor Ján Filc. Myslím si, Ïe je stelesnením úspe-chu v ºadovom hokeji. Máme absolventov, ktorí ab-solvovali diaºkové ‰túdium trénerstva, ãiÏe neuniver-zitnú formu vzdelávania. Sú medzi nimi takmer v‰et-ci extraligoví tréneri. V súãasnosti sa snaÏíme pri-pravovaÈ vzdelávacie programy pre hráãov, ktorív blízkej dobe ukonãia svoju kariéru. Popri vrcholo-vej zaoceánskej kariére nemali moÏnosÈ sa vzdelá-vaÈ. Na túto situáciu sa snaÏíme reagovaÈ, ale smelimitovaní rôznymi predpismi. Z generácie velikánov by som e‰te menoval docenta Jána Star‰ieho, ktor˘bol majstrom sveta ako hráã, aj ako tréner. • Po tom, ão sa slovenskí hokejisti v roku 2002

stali v Goteborgu majstrami sveta, viacerí ve-rejní ãinitelia sºubovali zlep‰enie podpory ho-keja a v˘stavbu zimn˘ch ‰tadiónov. Aká je si-tuácia dnes?V na‰ej spoloãnosti je to tak, Ïe kaÏdá veºká inves-

tícia, ktorá presahuje rámec jednej in‰titúcie a mámestsk ,̆ krajsk˘ alebo národn˘ charakter, je závisláod rozhodnutí zastupiteºsk˘ch orgánov. Vtedydochádza k t˘mto javom, Ïe vznikajú politické tlakya aj pod vplyvom dosiahnut˘ch v˘sledkov sa s agendou narába tendenãne. V kaÏdom prípadev˘stavba ‰tadiónov pre ºadov˘ hokej je finanãnenákladná. Anal˘zy z okolit˘ch krajín ukazujú, Ïe v˘-hodnej‰ie sú multifunkãné ‰portoviská ãi zariadenia.Na pomery na‰ej ‰koly je optimálne vyuÏívaÈ krátko-dob˘ prenájom ºadovej plochy na zimnom ‰tadiónev Dúbravke. Otázka ‰portovísk by mala byÈ v národ-nej koncepcii, a to nielen pre ºadov˘ hokej, ale prev‰etky ‰porty. âo sa t˘ka prístupnosti ‰portovíska ich kvality máme e‰te ão doháÀaÈ. Na petrÏalskejstrane Dunaja dnes napríklad neexistuje jediná ‰por-tová hala.

Lenka Mlynãeková

FTV·Ïije

prípravamina

majstrovstvásveta

v ºadovomhokeji

7T É M A : M A J S T R O V S T V Á S V E T A V Ľ A D O V O M H O K E J I 2 0 1 1

• Ako vyzerá príprava ‰tudentov trénerstva ãi uãiteºstva ºadového hokeja (ªH)?Príprava budúcich hokejov˘ch trénerov sa us-

kutoãÀuje v dvoch ‰tudijn˘ch programoch: tré-nerstvo ãi trénerstvo a uãiteºstvo v bakalárskoma magisterskom stupni. Bakalárske ‰túdium sa zameriava na problematiku ‰portovej prípravymládeÏe, magisterské ‰túdium sa venuje proble-matike ‰portovej prípravy seniorského a vrcholo-vého ºadového hokeja. SúãasÈou ‰túdia je okremteórie aj didaktická a metodická ãasÈ, ktorá je prebudúce trénerské majstrov-stvo podstatná spolu s obsa-hom vedn˘ch odborov, akoanatómia, fyziológia, bioché-mia, pedagogika ãi psycho-lógia v aplikovanej podobepre ºadov˘ hokej. V súãas-nosti máme na fakulte, ob-razne povedané, tak˘ vysok˘poãet ‰tudentov ‰pecializá-cie ªH, Ïe by sme mohli zlo-ÏiÈ minimálne dve akademic-ké hokejové muÏstvá senio-rov. Predná‰am 53 ‰tuden-tom ‰pecializáciu ªH. Ak jepríprava a ‰túdium trénerstvasystematická, má absolventv praxi veºké ‰ance. K hlb‰ie-mu skvalitneniu vzdelávaniaa praktickej v˘uãby na‰ich‰tudentov by jednoznaãnepomohol v budúcnosti vlast-n˘ akademick˘ seniorsk˘ ho-kejov˘ v˘ber. Mohol by vys-tupovaÈ napríklad pod hlaviã-kou FTV· v 1. hokejovej ligeSR. KeìÏe ho nemáme, takpre denn˘ch ‰tudentov t˘mklesá nádej na súvislú aktív-nu hráãsku ãinnosÈ poãas‰túdia v Bratislave. ZároveÀstúpajú na nich aj ‰portovénároky v hokejov˘ch klu-boch. Nakoniec sa rozhodu-jú buì pre jednu alebo druhúvec. V danej chvíli by im urãi-te pomohol e‰te v˘raznej‰í

formát individuálneho ‰tudijného plánu, ak˘ má-me. Trénerstvo ãi uãiteºstvo ºadového hokeja je moÏné ‰tudovaÈ aj na Trénerskej akadémii pri FTV· UK. Zabezpeãujeme 3-roãné externé‰túdium pre b˘val˘ch vrcholov˘ch hráãov vo vy‰‰om veku a ‰tudentov popri zamestnaní,ktorí po absolvovaní získajú titul bakalár. • Aké sú nároky na hokejového trénera?

Nároky na hokejového trénera sa vo svetovomhokeji úmerne zvy‰ujú s nárokmi na hru. Sú ãímìalej, t˘m vy‰‰ie. Trénerstvo je veºmi nároãné po-

volanie súvisiace s pedagogick˘m a psycholo-gick˘m zameraním v praxi. Nakoniec, v hokejibol zru‰en˘ remízov˘ stav! Hrajú sa predæÏeniaa strieºajú penalty. Aj to svedãí o tom, Ïe kaÏd˘chce iba vyhrávaÈ. Dôsledkom je enormn˘ tlakna hráãov, trénerov, na ich úspe‰nosÈ, odbor-nosÈ, získané skúsenosti a vzdelanie. Dnes je v˘-sledok nielen ‰portov ,̆ ale najmä komerãn .̆ Je to vhodná reklama klubu, mesta, regiónu,krajiny ãi ‰tátu. OvplyvÀuje príjmy z marketingua sponzoringu. V medzinárodnom hokeji, kde

Dnes je v˘sledoknielen ‰portov ,̆ ale najmä komerãn˘

·tudenti slovensk˘ch univerzít na Svetovej zimnej univerziáde 2011 po v˘hre 3 : 2 nad ãesk˘m tímom

Trénerstvo a uãiteºstvo ºadového hokeja je moÏné ‰tudovaÈ na Fakulte telesnej v˘chovya ‰portu UK (FTV·). Vedúcim Úseku ºadového hokeja – ‰pecializácie trénerstvo je tu PaedDr. Igor Tóth, PhD., z Katedry hier FTV· UK. Na fakulte odborne pôsobí od roku 1993. V súãasnosti je uÏ piatu sezónu za sebou aj asistentom hlavného trénera na poste hokejového videokouãa v extralige SR. Poãas majstrovstiev sveta v ºadovom hokeji a zimn˘ch olympijsk˘ch hier priamo v televíznom ‰túdiu poskytuje hokejové rozborya odborné zápasové anal˘zy pre divákov. „Som rád, Ïe môÏem a mám tú moÏnosÈ ‰ir‰iuverejnosÈ vzdelaÈ, objasniÈ podstatu vecí, vysvetliÈ herné situácie, príãiny ch˘b a ‰ancí hráãov poãas vrcholov˘ch podujatí,“ hovorí o svojej vá‰ni. V rozhovore sme sa ho sp˘tali na odbornú prípravu hokejistov.

T É M A : M A J S T R O V S T V Á S V E T A V Ľ A D O V O M H O K E J I 2 0 1 18

sa chce nበhokejov˘ tréner udrÏaÈ a uplatniÈ, je v˘hodou, ak má za sebou vydarenú hráãskukariéru, ale aj odborné vysoko‰kolské trénerskévzdelanie. Tréner by mal byÈ prirodzenou autori-tou, mal by byÈ schopn˘ re‰pektovaÈ „druhého“a vhodne komunikovaÈ. V neposlednom rade je dôleÏit˘m faktorom jeho anglická jazyková vy-bavenosÈ, nielen ak pôsobí v zahraniãí, ale aju nás doma, nakoºko beÏne kouãuje cudzincov.• ·pecializácia ºadov˘ hokej je jedna z troch

najpopulárnej‰ích ‰pecializácií na va‰ej fa-kulte. Preão je to podºa vás tak?Te‰í ma, Ïe patríme k najobºúbenej‰ím na fa-

kulte. Keì som zaãínal pôsobiÈ na katedre hier,

uãil som dokopy do 10 ‰tudentov ‰pecializácie.Dnes je to 5 – 6-krát viac. Záujem o toto ‰tú-dium je veºk˘ a ja zaÀ cítim na predná‰kach zod-povednosÈ. A keì vás to aj baví, ide to akosi ºah-‰ie. ·tudenti vedia, ão môÏu a nemôÏu a ão mu-sia. Mám zásadu: o problematike sa u mÀa veºadiskutuje, p˘tam sa ich ãasto na názor. Mojepredná‰ky konãím pravidelnou vetou: „âo a pre-ão vás na predná‰ke zaujalo?“ Musia sa vyjadriÈ!T̆ m viem, ãi ma sledovali, alebo nie. Veºakrátsom in‰piráciu dostal práve z druhej strany – od ‰tudentov. Podºa mÀa je ‰pecializácia popu-lárna aj vìaka v‰eobecnej popularite hokeja me-dzi ºuìmi. Hokejisti dosiahli pre SR lep‰ie medzi-národné úspechy ako v in˘ch kolektívnychhrách. Hokej urãite patrí k národn˘m ‰portom na Slovensku. Fandia mu aj Ïeny, nielen muÏi.Veì poãas majstrovstiev sveta ãi zimn˘ch olym-pijsk˘ch hier si ºudia presúvajú pracovné doby,berú dovolenky a namiesto v˘uãby sa vyhlasujúna ‰kolách „hodiny sledovania veºkoplo‰n˘chobrazoviek“ v telocviãni. A u nás to tieÏ vrie, aka-demická pôda sa zaoberá aktuálnou témou –hokej. • Kde v‰ade sa môÏu uplatniÈ absolventi ‰tu-

dijn˘ch programov trénerstvo ãi trénerstvoa uãiteºstvo v ºadovom hokeji?Absolventi trénerského ‰tudijného programu

sa orientujú na trénerskú ãinnosÈ doma a v za-hraniãí. Sú z nich ãasto tzv. profesionálni tréneriv útvaroch talentovanej mládeÏe najskôr v kate-góriách hokejovej mládeÏe (prípravky, Ïiactvo)a neskôr pre dorast, juniorov ãi muÏov. Tí najlep-‰í a najvytrvalej‰í absolventi sa uÏ prepracovali

medzi trénerov do najvy‰‰ej domácej seniorskejsúÈaÏe – do extraligy (Turaz, Ozimák, ·i‰ka, Hu-sár a iní). Îiaº, väã‰ia ãasÈ klubov˘ch funkcioná-rov spoãiatku svojim mlad˘m trénerom z FTV·nedôveruje, a preto trvá ist˘ ãas, neÏ presvedãiao svojich odborn˘ch a pedagogick˘ch kvalitách.Absolventi trénerstva a uãiteºstva sa dokáÏuokrem spomínaného uplatniÈ aj ako ‰portovímanaÏéri mládeÏe, telocvikári ãi telov˘chovnípedagógovia na ‰portov˘ch základn˘ch a stred-n˘ch ‰kolách. Dokonca sú riaditelia ‰kôl. âasÈna‰ich absolventov sa odborne uplatnila v zahra-niãí (âesko, Rakúsko, Nemecko, Bielorusko,·védsko, Nórsko, USA a Kanada). Existuje tieÏ

ãasÈ absolventov, ktorí sa uplatnili v inej pracov-nej oblasti väã‰inou z ekonomick˘ch dôvodov.Medzi najznámej‰ích absolventov denného ‰tú-dia patria uznávaní a úspe‰ní hlavní tréneri repre-zentácie âSSR a SR: Ladislav Horsk ,̆ Ján Star-‰í, Vladimír ·Èastn ,̆ Ján Filc, Miroslav Kimiján,Igor Tóth ãi hráãka Petra Pravlíková zo ZOH

2010. Medzi úspe‰n˘ch absolventov b˘valéhodiaºkového ‰túdia trénerov ªH patria napríkladb˘valí a súãasní reprezentaãní tréneri âSSR a SR: Jozef Golonka, Ján Selvek, Ján ·terbák,Július ·upler, Miroslav Miklo‰oviã, Ernest Bo-kro‰, Franti‰ek Hossa, Vincent Lukáã, Ján Ja‰-ko, Jergu‰ Baãa, Peter Oremus, Jinfiich Novotn˘a ìal‰í extraligoví a juniorskí reprezentaãní tréne-ri Slovenska. • Aké materiálne podmienky na prípravu

majú v súãasnosti mladí hokejisti? MôÏu rá-taÈ aj s podporou ‰tátu ãi miestnych in‰titú-cií?ªadov˘ hokej patrí medzi materiálovo i finanã-

ne pomerne nákladné ‰portyna Slovensku. Vie sa aj o rela-tívnom demografickom pokle-se v ãlenskej hokejovej základ-ni. Úmerne tomu je potrebnévytváraÈ podmienky mlad˘ma nadan˘m hokejistom. BlíÏia-ce sa Majstrovstvá sveta 2011môÏu priniesÈ v tomto smerevlnu oÏivenia záujmu o hokeju najmen‰ej generácie a rasttalentov. Najãastej‰ie sú mladíhokejisti závislí od podporycelej rodiny. Keì sa v‰ak chce,dá sa tento ‰port zvládaÈ zme-nou rodinn˘ch priorít v beÏnejslovenskej rodine a úpravami v ekonomickom rozpoãte.Podporou je aj mesto, ktorédlhodobo prenajme hraciu plo-chu. Nadácie úspe‰n˘ch slo-vensk˘ch ‰portovcov, Minis-terstvo ‰kolstva, vedy, v˘sku-mu a ‰portu SR ãi Slovensk˘zväz ºadového hokeja vediapodporiÈ financovaním v˘strojepre hráãov, zmluvn˘mi tréner-mi a podobne. V oblasti mate-

riálnej vybavenosti a technickej podpory je dô-leÏité upriamiÈ pozornosÈ zvlá‰È na dorasteneckúa juniorskú kategóriu v hokeji, kde je pred pra-hom seniorského hokeja najväã‰í „úhyn“ sloven-sk˘ch nadan˘ch hokejistov.

Lenka Mlynãeková

·tudenti trénerstva ºadového hokeja v externej forme

9Ľ U D I A Z A S C É N O U

·tefan Jantolák je zrejme najmlad‰í pracovník, ktor˘ vedie tím na UK. Nemal e‰te ani bakalársky titul a uÏ riadil tím ºudí, ktorí pomáhajú zamestnancom aj ‰tudentom UK s ich problémami (tzv. incidenty) s v˘poãtovou technikou a v‰etk˘m, ão s t˘m súvisí a obãas aj nesúvisí. ·tuduje automatizáciu, zaujímasa o obchodovanie na burze a na univerzitevedie linku podpory IT (CePIT).

• Skús priblíÏiÈ pracovisko CePIT.Je to linka podpory informaãn˘ch technológií,

ktorá slúÏi pouÏívateºom IT na univerzite. Keì na-razia na problémy s IT, s ktor˘mi si nevedia samiporadiÈ, toto je správne miesto, kam môÏu zavo-laÈ. K dispozícii sme od 7.00 do 20.00 hod. cezpracovné dni a od 9.00 do 12.00 hod. cez víken-dy a sviatky. Práve osla-vujeme na‰e druhé na-rodeniny.• Kto vám najãastej-

‰ie volá?Závisí to od obdobia.

Keì sa podávajú E-pri-hlá‰ky, vtedy volajúzáujemcovia o ‰túdium.Potom prichádza obdo-bie E-ubytovania, nás-ledne príde skú‰kovéobdobie, takÏe rie‰imeotázky ohºadom AIS-u(zápisy na skú‰ky, odo-vzdávanie prác). V sep-tembri a októbri volajúprimárne ‰tudenti, ktorísa ubytúvajú na interná-te a nevedia sa pripojiÈna sieÈ. Okrem toho po cel˘ rok volávajú za-mestnanci s rôznymiproblémami.

• Aké najzaujímavej‰ie problémy ste rie‰ili?Zaujímavé to b˘va vtedy, keì ãlovek zavolá

s problémom, ktor˘ sa net˘ka IT. Napríklad smerie‰ili zaseknutie vo v˘Èahu, otázku, kde a ãi jemoÏné na internáte odloÏiÈ bicykel a problém so zamknutou miestnosÈou. V‰etk˘m spomenu-t˘m sme pomohli.• Ako hodnotí‰ IT úroveÀ pouÏívateºov

na UK?Je to ÈaÏké zov‰eobecniÈ, keìÏe nám volajú

práve tí, ktorí nevedia problém vyrie‰iÈ. Alebonaopak volajú takí, ktorí uÏ naozaj vyãerpali v‰et-ky moÏnosti. Osobne si v‰ak myslím, Ïe aj keìide o netechnick˘ch pouÏívateºov, niektorí by mohli maÈ lep‰ie vedomosti z IT. Im samot-n˘m by to pomohlo zjednodu‰iÈ prácu a u‰etriÈãas. My sme ale pripravení pomôcÈ kaÏdému. • Akú máte úspe‰nosÈ rie‰enia problémov?

V priemere 50 % problémov vyrie‰ime priamomy, s ostatn˘mi incidentmi postúpime k techni-kom, prípadne ìal‰ím kompetentn˘m. Reálneteda s pomocou ostatn˘ch pracovníkov vyrie‰i-me skoro v‰etky problémy. Navy‰e máme infor-maãn˘ systém, do ktorého my, aj ostatní zúãast-není zapisujú postup rie‰enia a priebeÏne ho kontrolujeme. Îiadne hlásenie od pouÏívateºasa teda nestratí.• Ako vyzerá postup rie‰enia zloÏitej‰ieho

problému?PouÏívateº nám zatelefonuje na linku 02/592

44 944, kde nበoperátor zapí‰e v‰etky dostup-né informácie a ak to technické podmienky umoÏÀu-jú, sám poradí s rie‰ením problému. Ak toto nieje moÏné, prostredníctvom informaãného systé-mu zasiela incident obratom pracovníkom ‰pe-cializovan˘m na príslu‰nú sluÏbu. Títo buìvyrie‰ia incident sami, alebo hºadajú rie‰enia na internete, prípadne sa obrátia na ìal‰ích ‰pe-cialistov, niekedy aj mimo UK. âasy rie‰enia sa zaznamenávajú. Keì je incident vyrie‰en ,̆vráti sa späÈ operátorovi, ktor˘ kontaktuje pouÏí-vateºa a op˘ta sa ho, ãi môÏe potvrdiÈ vyrie‰enieproblému. Overujeme napríklad, ãi uÏ pri‰iel po-Ïadovan˘ toner, ãi uÏ funguje pripojenie na sieÈ a pod. Pre zaistenie kvality navy‰e náhodne vy-bran˘m pouÏívateºom zavoláme s odstupom ãa-su e‰te raz a p˘tame sa ich, ako boli celkovospokojní s rie‰ením ich problému. SnaÏíme sa tak sústavne zvy‰ovaÈ kvalitu na‰ich sluÏiebtak, Ïe aj samotné zvy‰ovanie kvality je integro-vanou súãasÈou na‰ej práce. • Ako dlho trvá rie‰enie incidentu?

Ako som uÏ povedal, cca. 50 % vyrie‰ime

na poãkanie. Ostatné sú veºmi individuálne.MôÏe to trvaÈ od dvoch hodín, k˘m k pouÏíva-teºovi príde technik aÏ do niekoºk˘ch dní. Najdlh‰íincident sa rie‰il dva mesiace.• Hovorí sa, Ïe administrátori sa vÏdy najprv

p˘tajú, ãi ste uÏ skúsili poãítaã vypnúÈ a zapnúÈ. Máte aj vy takúto zázraãnú for-mulku?Na poãudovanie tento spôsob veºmi ãasto

pomáha, ale my ãastej‰ie odpovedáme: „s t˘mtosa musíte obrátiÈ na va‰e ‰tudijné oddelenie.Úradné hodiny sú...”• Pozoruje‰ pokrok u pouÏívateºov?

Urãite áno, bolo to pekne vidieÈ napríklad na E-ubytovaní. Prv˘ rok podpory sme telefoná-ty rátali v stovkách, o rok neskôr to bola menejneÏ polovica. Podobn˘ trend je aj pri ostatn˘chsystémoch. Veºmi pomáha, Ïe na väã‰inu systé-mov máme jedno heslo. Keì sa s t˘m pouÏíva-telia nauãili pracovaÈ, poãty incidentov v˘znamneklesli.• Ako reagujú pouÏívatelia?

Keì sprostredkujeme vyrie‰enie ich problému,dostaneme pozitívnu spätnú väzbu. Ak ale rie‰e-nie problému viazne (napr. me‰kajú nákupy, nie sú tonery), sme to my, ktorí ten hnev schytá-me. Niekedy fungujeme ako nárazník.• Ako reagujete na nahnevan˘ch pouÏívate-

ºov?SnaÏíme sa ãloveka vypoãuÈ a kon‰truktívne

mu vysvetliÈ, ak˘ je stav veci.• Ako hodnotí‰ tím pracovníkov CePITu?

Na linke sa priebeÏne strieda sedem ºudí, ktoríspolu vytvorili v˘born˘ kolektív veºmi dobre zapa-dajúci do CITu. Teambuildingové iniciatívy ãastovychádzajú od nich. Hoci sluÏbu má väã‰inou lenjeden, ãasto v kancelárii dobrovoºne zostávajúviacerí. Je tam naozaj dobrá atmosféra.• Poãul som, Ïe tu máte slávny kaktus...

Zistili sme, Ïe keì niekomu vyrozprávame ná‰problém, obãas sami nájdeme rie‰enie. Ale za-berá to ãas daného ãloveka, tak sme si na tozaobstarali kaktus. Je tak˘m na‰im maskotom.V‰elião s ním konzultujeme. • âo je tvojím snom?

âo sa t˘ka práce, bol by som rád, ak by sa ITveci na UK dali nakupovaÈ v reálnom ãase.Problémy by sa tak rie‰ili r˘chlej‰ie. A chcel by som, aby nám vydrÏal tak˘to kolektív na linkepodpory IT aj v CITe, to sa hºadá Èaωie.

Matú‰ Kováãik, Centrum informaãn˘ch technológií UK

Linkapodpory

ITslúÏi

pouÏívateºom uÏ

dva roky

Zamestnanci Centra podpory informaãn˘ch technológií (CePIT) rie‰ia problémy s v˘poãtovou technikouzamestnancov a ‰tudentov UK. ·tefan Jantolák je ‰tvrt˘ zºava.

P R E Z R A D I L I S T E N Á M O S E B E10

• Miesto narodenia: Nitra• Vek: 53 rokov

• âím ste chceli byÈ ako dieÈa?Mala som veºmi ‰Èastné detstvo. Prvé rokysom preÏila v Zlat˘ch Moravciach, kde mojamama pracovala ako magistra farmácie vlekárni. âasto mávala noãné sluÏby a ja sidodnes pamätám tú nádhernú vôÀu lekárne.KeìÏe otec pracoval ako chemick˘ inÏinierv Bratislave a prichádzal domov len na nede-ºu, detstvo som väã‰inou trávila so svojou sta-rou mamou. Moja stará mama – aleboomama, ako som ju volala, bola veºmi múdraÏena. Nauãila ma, Ïe najdôleÏitej‰ia vecv Ïivote ãloveka je láska. MoÏno tu niekde saneskôr zrodila moja túÏba staÈ sa lekárkou,pretoÏe v tomto povolaní je nutné lásku roz-dávaÈ a, samozrejme, aj ju vedieÈ prijímaÈ. • âo ste ‰tudovali a preão práve tento odbor? VÏdy som mala vzÈah k prírode a osud to takzariadil, Ïe nakoniec to bola medicína. ·tudo-vala som na Lekárskej fakulte UK v Bratislave,odbor v‰eobecné lekárstvo. • Aké cudzie jazyky ovládate?Anglick ,̆ nemeck ,̆ maìarsk˘ a rusk .̆• âo vám napadne, keì sa povie „práca“?UÏ som spomínala moju starú mamu – onama nauãila, Ïe Ïiadna práca, ktorú ãlovekrobí, nie je hanbou, pokiaº ju ãlovek robídobre. Preto, ak sa povie „práca“, napadnemi viacero vecí. Po prvé ja pracujem rada.MoÏno to bude znieÈ v dne‰nej dobe akosiãudne, ale ja mám rada svoje zamestnanie –prácu lekára, aj prácu uãiteºa. Mám rada svo-jich pacientov, mám rada svojich ‰tudentov.âasto, keì v popoludÀaj‰ích hodináchodchádzam dve – tri hodiny predná‰aÈ, somna zaãiatku unavená, ale ‰tudenti ma svojímelánom a moÏno svojou mladosÈou „nabijúenergiou“ a ja som po predná‰ke ãerstvej‰ia.Vo veãern˘ch hodinách ‰tudujem odbornúvedeckú literatúru a v tomto ãase aj pí‰emmoje odborné ãlánky. PísaÈ ma nesmiernebaví, dokonca môÏem povedaÈ, Ïe pri písanírelaxujem. TieÏ relaxujem pri domácich prá-cach – ja napr. rada Ïehlím – je to ãas, kedypri tejto mechanickej práci môÏem rozvíjaÈsvoje my‰lienky, plánovaÈ svoju vedeckúprácu, rozm˘‰ºaÈ o svojich pacientoch,v duchu si pripravovaÈ predná‰ky pre medikov.• Ako rada trávite voºn˘ ãas?Rada pracujem v záhrade, mám radosÈz toho, keì sa mi urodí nieão, ão som zasa-dila. Práve teraz mi v záhradke rozkvitli sne-Ïienky a nesmelo sa zaãali vystrkovaÈ zozeme aj narcisy a tulipány. V lete rada plávam

v prírodn˘ch jazerách,v zime zasa na t˘chtojazerách korãuºujem. • UprednostÀujete te-levíziu alebo knihy?Preão?Jednoznaãne knihy.Vyrástla som na Tar-zanovi a Winnetouovi,neskôr to boli detek-tívky, dnes si rada pre-ãítam Ïivotopisy sláv-nych ºudí – naposledyto bol Ïivotopis Leo-narda da Vinciho, kto-rého autorom je vyni-kajúci Dmitrij MereÏ-kovskij. Rada v‰akmám aj poéziu – pre-dov‰etk˘m MilanaRúfusa, Rabindra-nátha Thákura a JánaSmreka. • Prezradíte nieãoo svojej rodine?Celá na‰a rodina jenejak˘m spôsobomspätá s UniverzitouKomenského. MôjmanÏel je taktieÏ vysoko‰kolsk˘ uãiteº a lekár– patológ na LF UK. Mám jedného syna, ktor˘pred dvoma rokmi skonãil Lekársku fakultuUK a pracuje ako rádiológ. O mojich rodiãochsom uÏ nieão naznaãila, mama skonãilaFarmaceutickú fakultu UK, pracovala najprvv lekárni a neskôr, po presÈahovaní doBratislavy na V˘skumnom ústave humánnejbioklimatológie. Otec vy‰tudoval Chemicko-technologickú fakultu STU, neskôr sa ‰pecia-lizoval na imunochémiu a pracoval ako vyso-ko‰kolsk˘ profesor na Katedre imunológie LF UK. • âo vás dokáÏe zarmútiÈ? ªudská závisÈ a hlúposÈ. A tieÏ nedostatokvºúdnosti a pokory. Dne‰n˘ svet je py‰n˘a arogantn .̆ Úspech sa meria len a lenpeniazmi. Ale skutoãn˘ Ïivot je o inom –o spokojnosti a pokoji v du‰i. Pokoj v du‰iv‰ak môÏeme dosiahnuÈ, len keì máme po-koru – teda schopnosÈ uznaÈ, Ïe niekto je ajlep‰í, kraj‰í ãi múdrej‰í ako my. • âo vás dokáÏe rozosmiaÈ?Neviem, ãi máte na mysli smiech alebo ra-dosÈ. RadosÈ mi dokáÏe spôsobiÈ veºmi veºavecí – poãnúc od krásneho slneãného rána,pohºadu do záhrady na zasneÏen˘ strom,nádherná noãná obloha posiata hviezdami,

rozkvitnuté sneÏienky... Mohla by som meno-vaÈ takto do nekoneãna. RozosmiaÈ madokáÏe vtipná pasáÏ v knihe, dobr˘ film ãihumorná Ïivotná situácia. • Máte obºúbenú osobnosÈ?MoÏno aj preto, Ïe som veriaci ãlovek je premÀa najväã‰ou osobnosÈou pápeÏ Ján PavolII. Môj obºúben˘ básnik je Milan Rúfus, nielenpre jeho prenádherné básne, ale aj preto, Ïesom mala moÏnosÈ bliωie spoznaÈ aj jehorodinu. VÏdy, keì som sedela s nimi pri stole,cítila som, Ïe v tejto rodine vládne láska.Mojím obºúben˘m hercom je Milo‰ Kopeck ,̆hereãkou Stella Zázvorková a ‰portovcomhokejista – brankár Ján La‰ák.• Máte nejak˘ skryt˘ talent?Ako dieÈa som recitovala, dodnes rada pred-ná‰am. E‰te aj dnes si niekedy zvyknemdoma svoje predná‰ky nahlas povedaÈ pred-t˘m, ako ich prednesiem pred poslucháãmi.Skryté talenty by mali hodnotiÈ skôr iní, ako ja.Ja môÏem povedaÈ len toºko, Ïe moja rodinama prez˘va „holubica mieru“ a priateliaa známi tvrdia, Ïe som diplomat. • Aké hodnoty sú pre vás v Ïivote najdôleÏi-tej‰ie?NajdôleÏitej‰ou hodnotou je pre mÀa rodina.Rodinné zázemie je nevyhnutné k tomu, abyãlovek mohol v pokoji ÏiÈ a pracovaÈ.

Prof. MUDr. Viera ·tvrtinová, CSc.,

prodekankaLekárskej fakulty UK

V septembri 2010 vy‰lo v ãasopiseJournal of Hypertension ‰peciálne ãísloguest editorov prof. MUDr. Fedora ·imka,CSc., z Lekárskej fakulty UK v Bratislavea RNDr. Oºgy PecháÀovej, DrSc., zo Slovenskej akadémie vied s názvomRemodelling of the heart and vessels in experimental hypertension: advancesin protection. (J Hyperten 28, suppl. 1, 2010, 1-62.).

âasopis Journal of Hypertension s impaktfaktorom 5,0 je uznávan˘ ako najlep‰í hyper-tenziologick˘ ãasopis v Európe. Ponuka robiÈhosÈujúceho editora ‰peciálneho ãíslav takom renomovanom ãasopise je vo vedec-kej komunite povaÏovaná za v˘znamné uzna-nie medzinárodného kreditu pozvan˘ch edito-rov a ich pracovísk. Zriedkavou je aj skutoã-nosÈ, aby boli tí istí editori (dokonca externí)pozvaní dvakrát bezprostredne za sebou, akosa to stalo prof. ·imkovi a Dr. PecháÀovej.Okrem aktuálneho suplementa hosÈovali ajv suplemente 6 z roku 2009: „Recent trendsin hypertension treatment: perspectives fromanimal studies“.

Guest editorstvo tohto ãísla je vlastne ajocenením predchádzajúcej editorskej prácehosÈujúcich editorov. Rovnako ako v minulomroku aj v tomto ãísle sú obaja hosÈujúci edito-ri autormi piatich prác z desiatky publikova-n˘ch, ão je veºmi zriedkavé.

Hypertenzia je dnes svetovou epidémioua záchrann˘ kolos sa len pomaly h˘be z mies-ta. Cieºom hºadania nov˘ch prístupov lieãbyvysokého tlaku nie je len jeho redukcia na

optimálne hodnoty, ale dosiahnutie benefituza hranicou normalizácie hemodynamickejsituácie cielenou ochranou periférnych,hypertenziou alterovan˘ch orgánov.

NáplÀou ‰peciálneho ãísla je hºadanienov˘ch ciest protekcie voãi tzv. remodeláciisrdca a ciev. Termín „remodelácia“ môÏe byÈaj pre medicínsky vzdelaného ãitateºa dosÈhmlist˘ pojem. Kedysi sa namiesto pojmuremodelácia pouÏíval v˘raz hypertrofia ºavejkomory. Ide o zväã‰enie masy srdca akoodpovede na chronické zv˘‰enie tlaku, protiktorému musí srdce pracovaÈ. Hypertrofia jesíce adaptaãn˘ dej, ktor˘m srdce prekonávahemodynamické preÈaÏenie (väã‰ia masasvaloviny = väã‰ia práca pri nezv˘‰enej spo-trebe energie), ale na druhej strane, ‰truktúratakéhoto myokardu nie je fyziologická.Hypertrofick˘ rast je patologick˘ dej, keìdochádza k neadekvátnemu zmnoÏeniu väzi-va, zhor‰eniu prekrvenia myokardu, poruchejeho elektrick˘ch vlastností a po‰kodeniufunkcie, v dôsledku ãoho srdce predãasnezlyháva.

Hºadanie nov˘ch ciest ochrany tzv. hyper-tenzného srdca je do urãitej miery nielen ces-tou k prevencii srdcového zlyhania, ale ajinfarktu myokardu a náhlej smrti a táto oblasÈje vy‰e 50 rokov jednou z ústredn˘ch témkardiológie. Málo známou je v‰ak skutoãnosÈ,ktorú deklarujú editori uÏ v úvodnom ãlánku,Ïe dosiahnutie pôvodnej veºkosti srdca – tzv.regresia hypertrofie nemusí znamenaÈ návratk pôvodnému myokardu, a to ani v oblastigenotypu ani fenotypick˘ch manifestácii.In˘mi slovami, regresia hypertrofie nie je film

hypertrofia pusten˘ odzadu dopredu a niekaÏdá regresia musí byÈ automaticky víÈaz-stvom. Cieºom je dosiahnuÈ takú reverziuhypertrofie ºavej komory, aby sa zredukovalaexcesívna fibróza, zlep‰ila funkcia srdcaa normalizovala koronárna kapacita.

Hoci názov robí dojem ãisto experimentál-neho zamerania, experimentálne práce sastriedajú s klinick˘mi úvahami. Suplementumdokázalo skæbiÈ základn˘ v˘skum s klinickoupraxou a ukázalo smer, ak˘m by sa v˘sledkyz animálnych experimentov mohli vyuÏiÈv humánnej medicíne. ZávaÏnosÈ témy pri-tiahla aj spektrum renomovan˘ch pozvan˘chautorov: profesori Reiter, Weber, Unger,Meervala, Steckelings, Delgado patria medzisvetovú ‰piãku vo vedeck˘ch oblastiach, kto-r˘mi sa zaoberajú. Náklad suplementa asi1600 kusov zaruãuje, Ïe sa uverejnené my‰-lienky dostanú k stovkám ãitateºov.V˘znamnou je tieÏ skutoãnosÈ, Ïe s pozvan˘-mi autormi nadviazali hosÈujúci editori priateº-ské pracovné vzÈahy.

O kvalite suplementa môÏe nasvedãovaÈ ajskutoãnosÈ, Ïe hlavní editori po vyjdení ‰pe-ciálneho ãísla ponúkli profesorovi ·imkovimiesto ãlena editorial boardu v ãasopiseJournal of Hypertension.

Vydanie uvedeného suplementa predsta-vuje v˘znamn˘ medzinárodn˘ publikaãn˘poãin a je mimoriadnou reprezentáciouLekárskej fakulty UK v Bratislave, UniverzityKomenského, Slovenskej akadémie vied aslovenskej kardiologickej vedy ako takej.

prof. MUDr. Fedor ·imko, CSc., LF UK

11A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

– po druh˘kráthosÈujúcimi editormi

v ãasopise

Journal ofHypertension

Fedor ·imko a

Oºga PecháÀová

Pri príleÏitosti osláv 20. v˘roãia vzniku prvej katedry sociálnej práce na Slovensku sa v dÀoch 10. – 11. februára 2011 na Pedagogickej fakulte UK (PdF UK) uskutoãnila medzinárodná vedecká konferencia Realita a vízia sociálnej prácepod zá‰titou predsedníãky vlády SR prof. PhDr. Ivety Radiãovej, PhD.

Konferencia bola nielen pripomenutím 20-roã-nej existencie sociálnej práce na Slovensku akovednej disciplíny, ale tieÏ poukázaním na realitusociálnej práce prostredníctvom teórie, v˘sku-mov a realizovanej praxe. Podujatie bolo zároveÀpríleÏitosÈou pre bilanciu doteraj‰ieho v˘vojasociálnej práce na Slovensku, ako aj moÏnosÈoukonfrontácie pôvodn˘ch cieºov a plánov so sku-toãn˘m v˘vojom tohto odboru. Cieºom konferen-cie v‰ak bolo hlavne spoloãne kreovaÈ víziuv tvorbe modern˘ch koncepcií vzdelávaniasociálnych pracovníkov. Konferencia bola urãenánielen zástupcom vzdelávacích in‰titúcií sociálnejpráce na Slovensku a v âechách, ale aj riadiacima odborn˘m pracovníkom v sociálnych organizá-ciách, pracovníkom a dobrovoºníkom nezisko-vého sektora, no a v neposlednom rade aj ‰tu-dentom odborov sociálna práca. V priestorochPdF UK sa podujatia celkovo zúãastnilo 123úãastníkov z akademickej obce a z praxe, z tohobolo 19 úãastníkov zo zahraniãia. Na konferencii

odznelo 50 príspevkov. Program konferencie sa zaãal slávnostn˘mi

príhovormi profesorky Ivety Radiãovej a profesorkyAlice Vanãovej, dekanky PdF UK. Hlavn˘ referátpredniesol emeritn˘ profesor Manchester Me-tropolitan University a ãestn˘ profesor St. GeorgesUniversity of London profesor Malcolm Payne.

DvojdÀov˘ program konferencie prebiehalv troch odborn˘ch sekciách (Vzdelávaniev sociálnej práci – jednota versus pluralita,Teoretické kontexty SP – teória a v˘skuma sociálna politika, Klienti/klientky a sociálnezmeny – moÏnosti a limity praxe SP), ktoré viedliokrem domácich pedagógov aj traja profesorisociálnej práce z troch rôznych vysok˘ch ‰kôl.

Na spoloãnom závereãnom zasadnutí úãast-níkov konferencie v pléne boli naformulované v˘-stupy z konferencie v podobe nasledujúcich téz:– sociálnu prácu je potrebné naìalej rozvíjaÈ

ako multidisciplinárnu vedu;– sociálna prax potrebuje ‰tandardy ako nástroj

zvy‰ovania kvality práce s klientom;– tvorba ‰pecializovan˘ch ‰tudijn˘ch programov

v odbore sociálna práca;– potreba rozvoja postgraduálneho vzdelávania

za spolupráce ‰pecializovan˘ch pracovísk z praxe;– potreba skvalitniÈ vzdelávací proces, posilniÈ

ekonomické vzdelanie sociálnych pracovníkov; – rozvíjaÈ moÏnosti praktického vzdelávania;– roz‰íriÈ priestor pre kvalifikovanú odbornú dis-

kusiu aj prostredníctvom ãasopisu Sociálnípráce/Sociálna práca a in˘ch karentovan˘chodborn˘ch ãasopisov;

– Asociácia vzdelávateºov v sociálnej práci by malazlep‰iÈ spoloãensk˘ aj odborn˘ status ‰tudentov,absolventov a pedagógov sociálnej práce;

– zaloÏiÈ Komoru sociálnych pracovníkov narie‰enie spoloãensko-politicko-legislatívnychproblémov profesie;

– v prospech efektivity práce so sociálnym klien-tom pracovaÈ v multidisciplinárnych tímoch;

– vzdelávatelia, verejní ãinitelia a legislatívci bymali preniesÈ pozornosÈ z intervencie v sociál-nej práci na prevenciu ako nástroja na zvláda-nie sociálnych problémov ‰tátu;

– spolupracovaÈ s médiami;– legislatívne, finanãne a sociálne ukotviÈ profesiu

terénneho sociálneho pracovníka;– prijaÈ národn˘ program dein‰titucionalizácie

sluÏieb pre klientov. Recenzovan˘ zborník príspevkov bude

k dispozícii v septembri 2011.

doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD., Mgr. Katarína âavojská, PdF UK

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K12

DvadsaÈ rokov

Katedra sociálnej práce PdF UK usporiadala vedeckúkonferenciu, aby poukázala na realitu sociálnej práce

prostredníctvom teórie, v˘skumov a realizovanej praxe.Zúãastnila sa na nej aj predsedníãka vlády SR Iveta

Radiãová. Fotozdroj: PdF UK

novodobej histórievzdelávania sociálnej práce

Stalo sa uÏ tradíciou, Ïe kaÏd˘ rok sa v prv˘ februárov˘ t˘ÏdeÀ koná v Martinepod zá‰titou dekana Jesseniovej lekárskejfakulty UK (JLF UK) fakultná vedecká konferencia. Na tejto konferencii prezentujúv˘sledky rie‰enia grantov UK najlep‰í doktorandi a ãerství absolventi doktorandského ‰túdia v biomedicínskych,ako aj v nelekárskych ‰tudijn˘ch programoch na JLF UK. Tento rok sa dÀa 4. februára 2011 konala v Martine uÏjubilejná XV. fakultná vedecká konferencia,na ktorej prednieslo svoje práce 23 doktorandov – rie‰iteºov grantov UK.

Konferencia nadväzovala na dvojdÀov˘ kurzmetodológie vedeckej práce pre doktorandov1. roãníka JLF UK, organizovan˘ v Martine vdÀoch 2. – 3. februára 2011 s podporou pro-jektu Európskeho sociálneho fondu (ESF)

pod názvom „Podpora rozvoja ºudsk˘ch zdro-jov s vyuÏitím najmodernej‰ích metód a foriemvzdelávania na JLF UK v Martine“.

Z predná‰ok na konferencii zaujali najmäpráce rie‰ené v spolupráci s klinick˘mi, teore-tick˘mi, predklinick˘mi a diagnostick˘mi praco-viskami. Pozoruhodnou bola predná‰ka MUDr.Antona Dziana, PhD., z 1. Chirurgickej klinikyo sledovaní polymorfizmov génov biotransfor-maãn˘ch a DNA reparaãn˘ch enz˘mov vovzÈahu k vzniku karcinómu pºúc, ktorá predsta-vila v˘sledky spolupráce s Ústavom lekárskejbiochémie JLF UK.

Podobne prezentácie MUDr. Romana Fiolkuo hypermetylácii tumor-supresorick˘ch génovako markerov skorej diagnostiky endometriál-neho karcinómu, MUDr. Ivany Kapustovejo anal˘ze pro-apoptotick˘ch genetick˘chzmien ako nového markera urãenia biologic-kého profilu a rizika vzniku karcinómu prsníka,

Mgr. Veroniky Janu‰icovej o detekcii nukleo-v˘ch kyselín a expresii ºudského papilomavíru-su v prevencii karcinómu krãka maternice aMUDr. Ivety ·vecovej o vyuÏití fetálnej DNAv krvi matky v prenatálnej diagnostike patológieplodu boli potvrdením rozvinutej vedecko-v˘skumnej spolupráce medzi Gynekologicko-pôrodníckou klinikou a Ústavom molekulovejbiológie JLF UK. Táto efektívna vedecká spolu-práca bola umoÏnená najmä vìaka vytvoreniuCentra excelentnosti pre perinatologick˘v˘skum na Gynekologicko-pôrodníckej klinikeJLF UK v rámci podpory Operaãného programuV˘skum a v˘voj, financovaného z fondov EÚ.

V˘sledky medzinárodnej spolupráce pred-stavila vo svojej predná‰ke o iónov˘chkanáloch aktivovan˘ch kyselinou v nociceptív-nych neurónoch inervujúcich paÏerák Mgr.Lenka Surdeníková z Ústavu patologickej fyzio-lógie JLF UK, ktorá pracovala na tejto proble-matike na Johns Hopkins Universityv Baltimore, USA. âasÈ z v˘sledkov tejto prácebola publikovaná aj v renomovanom vedeckomãasopise Cell v ãlánku, v ktorom bola Mgr.Surdeníková spoluautorkou. Svojou vedeckouúrovÀou v‰ak zaujali aj ìal‰ie prezentácie dok-torandov JLF UK – rie‰iteºov grantov UK, ktorésa na tomto mieste nedajú v‰etky vymenovaÈ.

doc. MUDr. Ján Sta‰ko, PhD., JLF UK v Martine

XV. fakultnávedecká

konferenciaJLF UK

Katedra pred‰kolskej a elementárnejpedagogiky (KPEP) Pedagogickej fakultyUK (PdF UK) v spolupráci so Základnou‰kolou Dr. Milana HodÏu s M· Palisádyv Bratislave uskutoãnila dÀa 31. januára2011 národn˘ workshop s názvomPodpora profesijného rozvoja zaãínajúceho uãiteºa v pracovnej (‰kolskej) komunite.

Workshop bol organizovan˘ pod zá‰titoueurópskeho projektu INNOTE (Induction forNovice Teachers), do ktorého je zapojen˘chsedem európskych krajín, ktoré vzájomnespolupracujú na vytvorení najlep‰ích osve-dãen˘ch postupov, aktivít pre pomoc prizaãleÀovaní novo kvalifikovan˘ch uãiteºov do‰kolskej komunity s cieºom podporiÈ ichzaãiatky pedagogickej kariéry.

Urãen˘ bol riaditeºom ‰kôl, vedeniu ‰kôl,zástupcom samosprávneho kraja i uãiteºom,aj zaãínajúcim uãiteºom, zaujímajúcim sao podporu zaãínajúceho uãiteºa v praxi naSlovensku.

Národná koordinátorka pre INNOTE pro-jekt za slovensk˘ch partnerov, doc. PaedDr.Adriana Wiegerová, PhD., privítala v‰etk˘chzúãastnen˘ch a následne otvorila workshop,ktor˘ bol rozdelen˘ do dvoch ãastí. âasÈworkshopu bola venovaná trom hlavn˘mpredná‰kam spojen˘m s diskusiami.Predná‰ka Mgr. Moniky Szimethovej predsta-vila samotn˘ projekt INNOTE, participujúcichpartnerov, ako aj ciele a úlohy projektu.Vysvetlila, ako je z pohºadu projektu definova-n˘ zaãínajúci uãiteº, mentor a adaptaãná fáza.Uviedla tieÏ niekoºko rozdielností v indukcii,ktoré vyplynuli z komparácie jednotliv˘chkrajín. V druhej predná‰ke na tému Podporazaãínajúcich uãiteºov v odbornom rozvojiv pracovnom spoloãenstve – Ako to realizovaÈ?

hovorila Mgr. Alena Lampertová o samotnejindukcii zaãínajúceho uãiteºa z teoretickéhopohºadu v SR. Dôraz kládla najmä na vyme-dzenie pojmu zaãínajúci uãiteº, uvádzajúciuãiteº i proces adaptaãného vzdelávania.Prízvukovala potrebu ich vzájomného vzÈahua vzájomnej spolupráce. Na predná‰ku struã-ne nadviazala Mgr. ·tefánia Fe‰ková, PhD.,ktorú dopæÀala pani riaditeºka Mgr. EtelaHessová. Obe sú rie‰iteºkami projektu INNO-TE z participujúcej základnej ‰koly. Dr.Fe‰ková rozprávala o ‰kolskej realite, o induk-cii zaãínajúceho uãiteºa v Z· Dr. Milana HodÏuv Bratislave. Po nej mala doc. PhDr. MilotaZelinová, CSc., predná‰ku o príprave budú-cich uãiteºov z pohºadu KPEP. Zameriavala sana aktuálne moÏnosti ‰tudentov ako budú-cich zaãínajúcich uãiteºov a príleÏitosti posky-tované KPEP v blízkej budúcnosti.

Druhá ãasÈ dÀa sa niesla v praktickomduchu v tematicky zameran˘ch skupinách.Úãastníci boli rozdelení do troch skupín, z

ktor˘ch kaÏdá sa orientovala na jednu tému.Doc. Zelinová sa zaoberala uvádzajúcimi uãi-teºmi, ich v˘berom a podporou uvádzajúcehouãiteºa smerom k zaãínajúcemu uãiteºovi. Mgr.Szimethová vo svojej skupine rie‰ila proble-matiku zainteresovan˘ch strán pre podporuzaãleÀovania, ich roly a povinnosti. V tretejskupine sa rie‰ila otázka realizácie samot-ného zaãleÀovania, ktorú viedla Mgr.Lampertová. Zúãastnení sa premiestÀovali zoskupiny do skupiny, kde mohli prispieÈ svojimpostrehom a komentármi k danej téme.

V závere workshopu sa v˘stupy z jednotli-v˘ch skupín prezentovali. Moderátorom dis-kusií bol poãas celého dÀa a závereãnéhozhodnocovania Mgr. Marek Klaãko.Workshop bol prínosn˘ pre obe strany.Pre zúãastnen˘ch sú cenné informácie hneìz dvoch aspektov. Mohli sa podeliÈ o svojeproblémy, postrehy a Ïivotné skúsenostit˘kajúce sa zaãleÀovania zaãínajúceho uãiteºado praxe, ale aj problémy, s ktor˘mi sa stretá-va uvádzajúci uãiteº i riaditeº ‰koly. Okremtoho praktické rady, skúsenosti ãi tipy od uãi-teºov z praxe pomohli aj ãlenom projektu zKPEP, ktorí získané poznatky z tohtoworkshopu spracujú do adekvátnej podobya poinformujú ostatn˘ch ãlenov projektuINNOTE o aktuálnom stave indukcie naSlovensku z pohºadu uãiteºov v praxi.

Mgr. Monika Szimethová, PdF UK

Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je jedn˘m z pilierov prevenciepotenciálneho po‰kodenia pacienta. V teoretickej forme je definované v legislatívnych normách SR, ktoré urãujúzloÏky sústavného vzdelávania aj príslu‰né organizácie zodpovedné za priebeÏnú evidenciu a hodnotenie zdravotníckehopracovníka v stanovenom intervale. Lekária záchranári záchrannej zdravotnej sluÏby(ZZS) si vìaka aktívnej podpore prednostuKliniky urgentnej medicíny a medicínykatastrof LF UK prof. MUDr. Ota Masára,PhD., a dekana LF UK prof. MUDr. PetraLaba‰a, PhD., môÏu dopæÀaÈ vedomosti a získavaÈ aktuálne poznatky prostredníctvomúãasti na vedeck˘ch odborn˘ch sympóziách s medzinárodnou úãasÈou,zameran˘ch na dialóg záchranára a akútneho pacienta.

V podmienkach poskytovania neodkladnejzdravotnej starostlivosti v teréne sa posádkyZZS denne stretávajú so zástupcami rôznychmedicínskych odborov a spoloãne participujú

na záchrane pacienta v zmysle princípu reÈazepreÏitia. Od úrovne a kvality vzájomnej spolu-práce sa odvíja perspektíva preÏitia pacientaa v neposlednom rade kvalita ìal‰ieho Ïivota.Základom efektívnej spolupráce je komunikáciapostavená na fundovanosti zdravotníka a re‰pek-te voãi kolegovi ‰pecialistovi na konkrétnomúseku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

V priebehu troch vedeck˘ch sympózií, ktorésa uskutoãnili v minulom roku a pokraãujúv tomto roku, vznikol cenn˘ priestor na diskusiuv rámci budovania multiodborovej spolupráce.Spätná väzba od úãastníkov podujatí deklarujeskutoãnosÈ, Ïe sympóziá sú Ïiaduce, potrebnéa na‰li svoje miesto v mozaike moÏnostízveºaìovania fundovanosti nielen záchranárov.Predná‰ky profilovan˘ch odborníkov zoSlovenska a âeskej republiky budú so súhla-som autorov publikované v oficiálnom zborníku.Priz˘vanie kolegov zo zahraniãia patrí k aktivi-tám zveºaìujúcim a udrÏujúcim medzinárodnévzÈahy so zámerom stabilizovaÈ prestíÏ emanci-povaného odboru urgentná medicína. KaÏdésympózium malo svoju tvár, motto, poslaniei cieºovú skupinu.

Vedeck˘ i organizaãn˘ v˘bor zrealizoval tietotri vedecké odborné sympóziá s medzinárod-nou úãasÈou:– Záchranár – odborník v neodkladnej predne-

mocniãnej starostlivosti dÀa 14. 10. 2010 vUniverzitnej nemocnici Milosrdní bratiav Bratislave, na ktorom odznelo 14 predná‰ok,

– Záchranár a akútny pacient dÀa 8. 12. 2010v Nov˘ch teoretick˘ch ústavoch LF UKv Bratislave pod zá‰titou dekana LF UK prof.Laba‰a s 12 predná‰kami,

– Záchranár, detsk˘ pacient, intoxikácie dÀa 2.2. 2011 v Nov˘ch teoretick˘ch ústavoch LF UKv Bratislave pod zá‰titou dekana LF UK prof.Laba‰a, na ktorom odznelo 20 predná‰ok.Náv‰tevnosÈ, úroveÀ kvality i medializácia

sympózií zaznamenáva vzostupnú krivku, ão jepre vedeck˘ i organizaãn˘ v˘bor veºkou v˘zvoupre zotrvanie v aktívnej ãinnosti. Na jeseÀ sadÀa 7. 9. 2011 uskutoãní IV. Vedecké odbornésympózium s medzinárodnou úãasÈou „Zá-chranár, 5 Ïivlov, krízov˘ manaÏment“ na LF UK.

Zuzana Ta‰ká, záchranárka – ‰pecialistka

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K 13

Sympóziá

Národn˘ workshopo podpore profesijného rozvoja

zaãínajúceho uãiteºa

pre záchranárov

Dvojnásobn˘ olympionik docent âepãianskyoslávil osemdesiatku

·tartovaÈ dvakrát na olympijsk˘ch hrácha obsadiÈ dve ‰ieste miesta, dvakrát na majstrovstvách sveta a okrem 4. miesta sa postaviÈ na stupeÀ víÈazov za druhé miesto, byÈ ‰tvrt˘ na majstrovstváchEurópy, alebo získaÈ devätnásÈ titulov majstra âeskoslovenska, to sa nepodarív‰etk˘m ‰portovcom. Doc. PhDr. Ladislavâepãiansky, CSc., z Fakulty telesnej v˘chovy a ‰portu UK (FTV· UK) to dokázal.

Ako mlad˘ odborn˘ asistent sa venoval behuna lyÏiach a kanoistike. Po príchode na FTV· UKodborne pôsobil v ‰pecializáciách beh na lyÏiacha vodná turistika, neskôr vyuãoval kanoistikua problematiku brannej v˘chovy.

Poãas pôsobenia na katedre brannej v˘chovysa vo veºkej miere zaslúÏil o rozvoj technick˘ch‰portov na FTV· UK, ako napr. ‰portová streºba,biatlon, rádiov˘ orientaãn˘ beh, para‰utizmus.

Publikoval nielen v oblasti kanoistiky, ale ajbrannej v˘chovy. Po roku 1990 sa podieºal napráci katedry turistiky a ‰portov v prírode, kdevyuãoval kanoistiku, ale aj vodnú turistiku. Ajz pohºadu jeho b˘valého ‰tudenta môÏem potvr-diÈ, Ïe si poãas kurzovej formy v˘uãby vybudovalsvojimi vedomosÈami a prístupom u ‰tudentovprirodzenú autoritu, prerastajúcu do vzájomn˘chsympatií.

Okrem odborného pôsobenia vo vzdelávaníbol aj aktívnym ‰portovcom. V kanoistike (kajakK 1 na 1000 m a K 1 na 10 000 m) obsadil naHrách XVI. olympiády 1956 v Melbourne dve‰ieste miesta. V roku 1962 na majstrovstváchsveta obsadil v K 1 na 10 000 m druhé miesto.V kanoistike získal titul „majster ‰portu“.

Úspechy na majstrovstvách âeskoslovenskasme uÏ spomenuli. Snáì e‰te na doplnenie, Ïekanoistike sa venoval od roku 1948 (ãlen oddie-lu Jednota Trenãín). Bol súãasne aj jedn˘mz reprezentaãn˘ch trénerov, ktorí pripravovalikanoistov na Hry XX. Olympiády 1972v Mníchove. Konkrétne pripravoval ãlenov ‰tvor-kajaku (Kadnár, Souãek, Kvasil, Bohutínsky),ktor˘ sa prebojoval do finále.

Poãas svojho pôsobenia v ‰portovom hnutízastával mnoho v˘znamn˘ch funkcií. Pôsobil ako

predseda V˘boru zväzu kanoistiky Slovenskéhoústredného v˘boru âeskoslovenského zväzutelesnej v˘chovy a súãasne bol ãlenom predsed-níctva Slovenského ústredného v˘boru âesko-slovenského zväzu telesnej v˘chovy. Zastával ajfunkciu predsedu oddielu r˘chlostnej kanoistikySlávia UK Bratislava. Bol ãlenom predsedníctvaâeskoslovenského olympijského v˘boru. Aj voZväzarme (Zväz pre spoluprácu s armádou)pôsobil vo viacer˘ch funkciách vo zväzoch tech-nick˘ch ‰portov.

Slovensk˘ olympijsk˘ v˘bor (SOV) ocenil doc.âepãianskeho v roku 2003 vyznamenanímStrieborné kruhy SOV a v roku 2007 sa stalãestn˘m ãlenom SOV.

VáÏen˘ pán docent, do ìal‰ích rokov vám pra-jeme pevné zdravie a optimizmus. Ad multosannos!

Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK

J U B I L E Á14

• 2. februára 1931 – narodil sav Nitrianskej Strede

• 1949 – 1953 – ‰tudoval naPedagogickej fakulte Slovenskej univerzity kombináciu telesná v˘chova – filozofia

• 1953 – pracoval ako uãiteº na Vojen-skej ‰kole Jana ÎiÏkuv Bratislave

• 1954 – 1964 – pôsobil ako odborn˘asistent na Katedre telesnej v˘chovyVysokej ‰koly ekonomickej

• 1964 – 2007 – pôsobil na FTV· UK• 1970 – získal titul CSc.• 1971 – 1990 – viedol Kabinet resp.

Katedru brannej v˘chovy na FTV· UK• 1976 – získal titul docent

V zdravom tele zdrav˘ duch. Pln˘ch 49 rokov vyznávajú túto filozofiu futbalistiSlávie Medik pri Lekárskej fakulte UK (LF UK). Ich v˘roãné hodnotenie v polovicifebruára potvrdilo ÏivotaschopnosÈ my‰lienok zakladateºov krúÏku: aktívne sa staraÈ o zdravie, propagovaȉport ako jeho najlep‰iu prevenciu, pestovaÈpriateºstvo a solidaritu. Du‰ou kolektívu jejeho zakladateº a od zrodu jedin˘ predsedaFutbalového oddielu Slávia Medik MilanPrekop. B˘valému vedúcemu Katedry telesnejv˘chovy na LF UK v˘datne pomáhajú ìal‰íspoluzakladatelia a nad‰enci prof. Ing.ªudovít Bergendi, DrSc., doc. MUDr. JozefMentel, CSc., a Ing. Rudolf Nemec.

Tento ‰portov˘ krúÏok je pozoruhodn˘ z via-cer˘ch hºadísk. Z jeho radov vy‰li viacerí dekaniLF UK, ba i rektor univerzity (prof. MUDr. Juraj·vec, DrSc.), viacerí poslanci FZ âSFR aj NR SR(MUDr. Emil KriÏan, Ing. Rudolf Nemec, prof.Juraj ·vec, MUDr. Peter Osusk˘), ‰portoví repre-zentanti âSSR (Ján Star‰í, Alexander Bínovsk˘),viacerí v˘znamní vedci a lekári s renomé v ne-mocniciach nielen v Bratislave, ale i v mestáchzväã‰a západného Slovenska. Celkovo ich boloviac ako sto.

V minulosti nielen trénova-li, ale aj hrali zápasy na turna-joch lekárskych fakúlt v Brne,Olomouci, Bratislave, Ban-skej Bystrici a v mestách,kde sa usadili po vysoko‰kol-skom ‰túdiu odchovanci FOSlávia Medik. ëal‰ou zvlá‰t-nosÈou je, Ïe ani tí, ktor˘mvek a zdravie nedovolia uÏnaháÀaÈ loptu, nie sú „odpí-saní“. „Futbalová streda“, naktorú sa v‰etci ãlenovia te‰ia,

má totiÏ dve roviny – ‰portovúa spoloãensko-relaxaãnú. Nav˘sledok zápolenia aktívnychhráãov sú zvedaví tí, ktorí imodovzdali ‰tafetu – b˘valí pro-fesori a lekári. Na pravideln˘chpozápasov˘ch posedeniach

vládne Ïiv˘ dialóg.Predseda krúÏku promovan˘ pedagóg Milan

Prekop na v˘roãnej schôdzi ocenil skutoãnosÈ,Ïe z 35 aktívnych ãlenov vy‰e 20 stále chodí dotelocviãne. V roku 2010 sa stretli 42-krát.Pochválil organizaãn˘ i pedagogick˘ vklad svoj-ho nástupcu PaedDr. Róberta VaÏana, ktor˘manaÏuje dianie v telocviãni a kronikára doc.MUDr. Jozefa Mentela, CSc., za precízne spra-covanie kroniky a ‰tatistík. Poìakoval sa ajdvom sponzorom. âlenov fakultného oddielupozdravil dekan LF UK prof. MUDr. Peter Laba‰,CSc. Vyzdvihol najmä tú jedineãnosÈ, Ïe napriekrôznym medicínskym profesiám a funkciám si stále s rovnakou vervou ako v prv˘ch rokochnachádzajú cestu k sebe, prejavujú priateºstvoi solidaritu s predo‰lou generáciou ãlenov a ‰íriadobr˘ zvuk LF UK. ZaÏelal im, aby aj ìal‰ích 50rokov bolo pre rekreaãn˘ch futbalov˘ch medikovrovnako úrodn˘ch ako doteraj‰ie. Vedenie FOSlávia Medik sa rozhodlo spracovaÈ ich doreprezentatívnej publikácie, ktorá by mala ozdobiÈ v budúcom roku oslavu 50. jubilea.

PhDr. Michal Kri‰ko, LF UK

Na obzore päÈdesiatka

Zdroj: Archív Národného ‰portového centra

K O M I K S 15

E N G L I S H S U M M A R Y

• Inauguration of the DeanThe Dean of the Jessenius Faculty of Medicine of ComeniusUniversity (CU), Professor Ján Danko was inaugurated inthe Assembly Hall in Martin on 21 February 2011. Pg 3

• Day of Open DoorThe Faculty of Mathematics, Physics and Informatics of CUorganized their "Day of Open Door" for those who are inte-rested in studies on 16 February. The event was attended by250 high school graduates from all around Slovakia. Pg 3

• We Received Bronze in the Winter UniversiadeSlovakia won 4 gold and 3 bronze medals in the WinterUniversiade 2011, which took place in Erzurum, Turkey bet-ween 27 January and 6 February, and ended up in 7thplace among 52 countries in the world. Among Slovak stu-dents there were 15 from Comenius University. The bestresult of our students was accomplished in women's icehockey. They won a bronze medal. Pg 4

• ExchangeAbilityForeign student mobility rises every year. The number ofhandicapped students makes only a fraction of a percenta-ge of these students. An international project of UNICA(Network of universities from the Capitals of Europe) focu-ses on the mobility of students with special needs. The uni-versity hosted 11 foreign participants on the project on 31January. Pg 4

• The Question Hour with New CU ManagementStudents can meet with new management of CU on 30March at 1700 and discus various topics with the Rectorand Vice-Rectors. Pg 5

• Week of Pharmaceutical Education and CareerThe Faculty of Pharmacy of CU is organizing a unique pro-ject "The Week of Pharmaceutical Education and Career2011" between 4 and 7 April. It is dedicated to students,pharmacists and pharmaceutical specialists. The programincludes courses, the Pharmaceutical Job Fair, theChampionship in Pharmacy Communication, the StudentScience Conference and other activities. The faculty willcelebrate its 70th anniversary this year. Pg 5

• ShortlyThe Rector of CU declared new Vice-Rectors on 14 February.Guests from Malaysia - the Rector of Management andScience University (MSU) in Kuala Lumpur, the Dean ofMedical Faculty of MSU, the President of the MalaysianMedical Chamber and the Minister of Health Care met withthe Rector of CU on 14 February. Pg 5

• Faculty of Sports is Preparing for the World ChampionshipThe Slovak Republic will be hosting the Ice Hockey WorldChampionship 2011. The Faculty of Physical Education andSports of CU will be participating in it. Pg 6 - 8

• Fedor ·imko - Guest Editor of Journal of HypertensionProfessor Fedor ·imko from the Faculty of Medicine of CUand Doctor Oºga PecháÀová from the Slovak Academy ofSciences were asked to be the guest editors of the maga-zine Journal of Hypertension for the second time. The issuenamed "Remodelling of the heart and vessels in experi-mental hypertension: advances in protection" was pub-lished in September 2010. The two specialists also pub-lished five works in the issue. Pg 11

• 20 Years of Education in Social WorkThe Department of Social Work of CU celebrated its 20thanniversary on 10 - 11 February by organizing an interna-tional science conference "Reality and Visions of SocialWork" that was attended by the Prime Minister of SlovakiaProfessor Iveta Radiãová. The conference focused on pre-vious development of social work, research and reality, butmainly on creating a concept of education of social wor-kers. Pg 12

• 15th Faculty Science Conference in the Jessenius Fa-culty of MedicineThe conference gives an opportunity for PhD students andfresh PhD graduates to present their research in biomedici-ne and non-clinical study programs. This year it took placeon 4 February. Pg 12

• Symposiums for Rescuers Doctors and rescuers could attend one of the internationalsymposiums on dialog of a rescuer and an acute patientbetween October 2010 and February 2011. The symposi-ums are important from the aspect of continuing education.Pg 13

• National workshop on Novice Teachers' SupportThe Department of Pre-school and Elementary Pedagogyof CU organized a workshop on Novice Teachers'Professional Development Support on 31 January. Pg 13

• Football Team Slávia Medik Almost 50 Years OldThe football players of Slávia Medik by the Faculty ofMedicine of CU commemorated the team's 49th anniversa-ry. Many leaders of CU or their faculties, politicians andathletes once used to play on this team. On the occasion ofthe 50th anniversary they would like to present a new bookabout the team's history. Pg 14

• Another Modern Cantina for StudentsSince November 2010 students living in dorms have beenable to use a new modern cantina "Eat & Meet". Menuoffers variability of food, the cooks are pleasant and theenvironment is bright, modern and hygienic. Pg 16

LM

16

NA·A UNIVERZITA ãasopis Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa: ·afárikovo nám. ã. 6, 818 06 Bratislava • Tel: 02/59 24 43 46 •e-mail nasa.univerzita@rec.uniba.sk • http://www.uniba.sk/nu • Predseda redakãnej rady: prof. MUDr. Du‰an Me‰ko, PhD., prorektor UK. âlenovia: RNDr. Martin Bellu‰, FMFI UK, PhDr.Helena Bernadiãová, LF UK, ThDr. Dávid Benka, PhD., EBF UK, Mgr. Ivica Bumová, PhD., FSEV UK, doc. RNDr. SoÀa FraÀová, PhD., JLF UK, doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD., FaF UK,RNDr. Zuzana Kovaãiãová, PhD., FM UK, JUDr. Gabriela Kubíãková, CSc., PraF UK, Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK, doc. PhDr. Eva Tkáãiková, CSc., PdF UK, doc. RNDr. Lídia Turanová,PhD., PriF UK, doc. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD., FiF UK • Vedúca redaktorka: Mgr. Lenka Mlynãeková • Grafická úprava a tlaã: KASICO, a. s., Bratislava • Uzávierka 1. kaÏdého mesiaca •

Š T U D E N T S K Ý Ž I V O T

Koniec univerzálnej hnedej omáãke (UHO)a nevrl˘m tetám so sieÈkami na vlasoch.Na Mlynoch zaãala revolúcia v ‰kolskomstravovaní.

V‰etci si veºmi dobre pamätáme na ãasy,keì sme s veºkou nevôºou pozerali na dobreznámy v˘tvor tiet kuchárok. Tzv. UHO, tedauniverzálna hnedá omáãka na rôzne spôsoby,sa nám dokonale vryla do pamäti. Aj pretomnohí z nás pociÈujú averziu voãi spoloãnémustravovaniu v ‰kolsk˘ch jedálÀach. Av‰ak voVysoko‰kolskom mesteãku ª. ·túra naMlynoch uÏ niekoºko mesiacov ukazujú, akovyzerá kvalitné stravovanie. Garantujem vám,Ïe UHO (ani tvorbu jej podobnú) tam nenájdete.

V novembri minulého roku bola dokonãenáprestavba tzv. starej jedálne. Na Átriov˘chdomkoch v bloku AD – U bola do prevádzkyuvedená nová jedáleÀ, ktorá dostala názov Eat& Meet. OkamÏite si získala srdcia zástupov,dovtedy „stepujúcich“ v dlhoãizn˘ch radochpred novou jedálÀou Venza, ktorá bola dovte-dy jedinou schopnou na internátoch. T̆ mpádom skonãila éra dlh˘ch radov na átriov˘chdomãekoch. Vìaka premyslenému systémus pultmi a naloÏen˘mi pokrmami sa ãakaniezmen‰ilo na minimum. A na opaãnej stranepultov stoja upravení a milí kuchári, ktorí podºapotreby nakladajú nové porcie.

âo je v‰ak v jedálni najdôleÏitej‰ie, je jedlosamotné. Ponuka je dosÈ ‰iroká. Mohli by smetvrdiÈ, Ïe kaÏd˘ si tam nájde nieão svoje. Menusa neopakuje a nestáva sa, Ïe sa ‰tudent ocit-ne v situácii, Ïe jedin˘m „jedl˘m“ pokrmom jelen soté s ryÏou.

Celá kuchyÀa je pod taktovkou filipínskeho‰éfkuchára Olivera Buriasa, ktor˘ stavil na kla-siku v kombinácii s exotikou. A ak niekomuv˘ber nevyhovuje, môÏe si daÈ v „LIVE menu“cestoviny alebo vypráÏan˘ syr, ktor˘ mu spra-via na poãkanie. Ak dostanete chuÈ na nieãomen‰ie, v chladiacich boxoch sú ‰alátyalebo sladké dezerty. A v‰etko to dopæÀa nie-koºko druhov nápojov.

Prostredie jedálne nie je také nehostinné,ako si na to pamätáme z detsk˘ch ãias.Vìaka veºk˘m oknám je tam vÏdy dostatokdenného svetla. Na stoloch nenájdeme Ïiadnunevkusnú a nehygienickú „lagírku“. Sú ãistéa dosÈ veºké, aby sa tam zmestilo ão najviacºudí a pokrmov. To, Ïe v‰ade je dosÈ miesta jev˘hodou, pretoÏe jedáleÀ si za krátku dobu zís-kala mnoho stravníkov. V neposlednom rademôÏu byÈ lákadlom aj ceny. Po uplatnení ‰tu-dentskej dotácie stojí hlavné jedlo od 0,70 eur.Teda, za 2,50 eura sa ‰tudent ozaj kráºovskynaje.

JedáleÀ je otvorená aj pre ‰irokú verejnosÈ,túÏiacu po lacnom a dobrom stravovaní. Staãísa dostaÈ cez vrátnicu a priplatiÈ ku kaÏdémujedlu euro navy‰e. A ak ovládate angliãtinu,nemãinu, ‰panielãinu, filipínãinu, alebo srbãinu,vyuÏijete aj va‰e jazykové znalosti. ·éfkuchárOli, ãasto prechádzajúci pomedzi stoly, siv t˘chto reãiach s vami veºmi rád pohovorí. A nielen o jedle.

Aj vìaka príjemnému hudobnému podmazujedáleÀ Eat & Meet spæÀa to, ão deklaruje jejnázov. Je t˘m najlep‰ím miestom na stretnutiesa pri jedle. A dokazuje, Ïe stravovaÈ sa dázdravo, lacno a príjemne aj v ‰kolskej jedálni.

Nech Ïije jedálenská revolúcia a roz‰íri sa aj do in˘ch objektov na‰ej univerzity.

Eva ·meringaiová, ‰tudentka Ïurnalistiky 1. roka Mgr. ‰túdia, FiF UK

„jedálÀové blues“

·tudenti,skontrolujte sisvoje kontona internáte!

Od 23. februára si môÏete skontrolovaÈva‰e platby na internátoch a v jedálÀach VM Mlyny a ·D DruÏba. Na tento úãel bola zriadená sekcia E-peÀaÏenka na webovej stránkemoja.uniba.sk.

Konto vám poskytne bezpeãn˘ a trans-parentn˘ prehºad o tom, ako ste pouÏiliva‰e peniaze. SluÏby E-peÀaÏenky môÏuvyuÏívaÈ v‰etci ‰tudenti a zamestnanci UK.E-peÀaÏenka pokr˘va sluÏby ubytovania astravovania, v blízkej dobe pribudne ajmoÏnosÈ tlaãenia dokumentov na univer-zitn˘ch tlaãiarÀach v Mlynskej doline.

V prípade potreby môÏete kontaktovaÈCentrum podpory IT (CePIT) na ãísle02/59 244 944 v pondelok aÏ piatokv ãase 7.00 – 20.00 h a cez víkend v ãase9.00 – 12.00 h. Túto sluÏbu pre vás pri-pravili VM Mlyny a ·D DruÏba v spoluprácis Centrom informaãn˘ch technológií UK.

Centrum informaãn˘ch technológií UK

Poãas apríla 2011 sa bude konaÈ druhékolo prihlá‰ok na podujatie ‰tudentskejorganizácie a ‰tudentskej online televíziemc2 „Student Regata 2011“, ktoré sa usku-toãní v Chorvátsku. ZaÏite aj vy t˘ÏdeÀ namori, pln˘ zábavy, relaxu a aktívneho oddy-chu spojen˘ so súÈaÏou v jachtingu.Nepotrebujete jachtárske znalosti, staãí vám

dobrá nálada a chuÈ zaÏiÈ nieão nové.Organizátor sa te‰í na poãetnú úãasÈ na prihlasovaní. Viac na www.studentrega-ta.sk.

Podujatie podporuje aj Univerzita Ko-menského.

mc2

Druhé koloprihlasovania naStudent Regata

Ilustraãné foto. Zdroj: mc2

UÏ Ïiadne