TÉMA ČÍSLA: BEZPEČNOSŤ

ľ u d i a t e c h n o l ó g i e i n o v á c i e

01 2007CENA: 59 SkWWW.VISIONS.SK

VÁCLAVMIKA:

NIČ UNIVERZÁLNE NEFUNGUJE

HI-TECHLYŽOVANIE

UNIVERZITABUDÚCNOSTI

TÉMA ČÍSLA:

BEZPEČNOSŤ

001_Titulka:Layout 1 2/13/07 5:12 PM Page 1

Ni�šie náklady na poštovné– vyšší zisk pre vás

Prvá Doruèovacia, a. s., Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava

Obchodné oddelenie: Slowackého 1, 821 04 Bratislava, tel.: +421 2 43 63 66 55, e−mail: [email protected]

Prvá Doruèovacia je alternatívny poskytovate¾ klasických poštových slu�ieb.

Doruèujeme takmer všetky druhy zásielok alebo balíkov za bezkonkurenène nízke ceny.

Naše slu�by v oblasti adresného doruèovania vyu�ívajú popredné spoloènosti slovenskej

ekonomiky na zní�enie svojich nákladov.

Distribuèná sie�, pozostávajúca zo 40 poboèiek a viac ako 700 doruèovate¾ov po celom

Slovensku, spo¾ahlivo uspokojí akéko¾vek po�iadavky v oblasti adresného doruèovania.

Vyu�ite aj vy efektívnejšiu cestu pre vašu zásielku!

064_IZERCIA:Layout 1 2/15/07 6:22 AM Page 2

E D I T O R I A L

Vážení čitatelia, milí priatelia,

práve ste otvorili ďalšie číslo magazínu Visions, ktorý vám už druhý rok prinášanovinky zo sveta technológií. Aj keď si to možno neuvedomujeme, boli to právetechnológie, ktoré dali vzniknúť ľudskej civilizácii a zvíťaziť v boji o prežitie so sil-nejšími, väčšími a rýchlejšími živočíšnymi druhmi. Keď predchodca človeka prvýraz zodvihol zo zeme kameň, bol to prvý krok, ktorý ho zvýhodnil a postavil navrchol potravinového reťazca. Kameň v ruke človeka bol prvou technológiou, ktoráho o mnoho miliónov rokov neskôr vyniesla na Mesiac.

Triumf ľudského génia však, žiaľ, nie vždy kráča v šľapajach pokroku. V dávneji nedávnej minulosti sme veľa razy boli svedkami, ako ľudia namierili výdobytkysvojho poznania voči sebe, či už z nevedomosti a pýchy, alebo zámerne a z moci-bažnosti. Svet sa ani po dlhých stáročiach ľudskej éry nestal bezpečný. Ľudstvo na-ďalej musí venovať obrovskú energiu na vymýšľanie technológií, ktorým sa hovoríbezpečnostné. Ak sa hlbšie zamyslíme nad novými objavmi, uvedomíme si, žeruka v ruke s nimi prichádzajú aj nové riziká.

Vymysleli sme autá a čierne kroniky začali plniť správy o dopravných nehodách.Naučili sme sa stavať mrakodrapy, z ktorých sa nedá uniknúť pred požiarom. Zo-strojili sme nepotopiteľný Titanic a dnes jeho trosky chátrajú na dne oceánu. Do-kážeme získavať energiu z jadra atómu a straší nás Černobyľ. Nevieme si poradiťso skleníkovými plynmi. Mučia nás pochybnosti, čo ak by sa technológie dostali donesprávnych rúk.

Ako vidieť, bezpečnosť sa ani zďaleka netýka len otázok kriminality, terorizmuči vojnových konfliktov. Bezpečnosť, to sú aj neškodné potraviny v obchode, ekologickáprodukcia, lieky bez vedľajších účinkov, proste všetko, na čo si len spomeniete. Človek,aby mohol pracovať a tvoriť, sa potrebuje cítiť bezpečne. V tom najširšom slova zmysle.Programátor v kancelárii na 88. poschodí nemôže predsa rozmýšľať nad tým, ako by sadostal dole, keby začalo horieť. Našťastie, dnes už máme v rukách protipožiarne sys-témy, ktoré dokážu odhaliť požiar skôr, ako vypukne.

Problematika bezpečnosti je mimoriadne široká oblasť, ktorá sprevádza každýtechnologický pokrok. Tému tohto vydania Visions sme sa rozhodli venovať tromoblastiam, ktoré s ňou veľmi úzko súvisia – automatickým požiarnym detekčnýma hasiacim systémom, kamerovým systémom na ochranu budov a miestnostía novým biometrickým prvkom, ktoré budú chrániť elektronické identifikačné do-klady. Veríme, že vás tieto témy zaujmú a rozšíria váš obzor vo fascinujúcom svetetechnológií a inovácií.

Siemens je vám vždy nablízku

Peter Kollárik,generálny riaditeľ a predstaviteľ

spoločnosti Siemens na Slovensku

003_Editorial:Layout 1 2/13/07 5:22 PM Page 3

VISIONS 01 20074 5

O B S A H

VISIONSMagazín spoločnosti Siemens s.r.o.Vydáva: Siemens s.r.o.Stromová 9, 837 96 BratislavaRočník 2 / číslo 1.Pre Siemens s.r.o. pripravuje Samuel Consulting Group, s.r.o.Adresa redakcie: Samuel Consulting Group,s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava,[email protected]Šéfredaktor: Peter ŠkorňaRedakčná rada: Tomáš Kráľ, Martin Noskovič, Peter Briatka, externí spolupracovníci Samuel Consulting Group, s.r.o.

Informácie o možnostiach inzercie a predplatnomzískate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo nae-mailovej adrese: [email protected]

Grafická úprava a layout: Chino MorenoTlač: DiPrint, s.r.o.Reg. Číslo MK SR: 3479 / 2005,ISSN 1337 – 0014Kopírovanie alebo rozširovaniemagazínu, prípadne jeho častí,výhradne s povolením vydavateľa. Neoznačené texty a fotografie: Siemens, archív redakcieFotografia na titulnej strane: Shutter Stock

Editorial . . . . . . . . . . . . . . . .3

Fascinácia . . . . . . . . . . . . . . .6

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . .8

Interview: Václav Mika . . .12Nič univerzálne nefunguje

Technológie . . . . . . . . . . . .16Obsluha pomocou hlasu

Téma čísla . . . . . . . . . . . . . .20Anjelov strážnych vystriedali čipy a elektronikaOči, ktoré nikdy nespiaSkočia za vás do ohňaBiometria sťaží zneužívanie dokladov

Ako vzniká? . . . . . . . . . . . .28Žiarovka

12

60

16

004_0005_OBSAHtirage:Layout 1 2/14/07 6:37 AM Page 4

01 2007

Okná víziám dokorán . . .31European Southern Observatory – trumf

evropské astronomie

Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . .32Tréningové centrum kardiológov

Vzdelávanie . . . . . . . . . . . .36Univerzita budúcnosti

Architektúra . . . . . . . . . . .38Tunely

Štýl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .44Klenot menom GAGGENAU

História . . . . . . . . . . . . . . . .46Nositelia Nobelových cien zo spoločnosti Siemens

Sci-fi . . . . . . . . . . . . . . . . . . .48Prichádzajú ANS

My visions: Petra Žáková . .50Vytrvalá vizionárka

Auto . . . . . . . . . . . . . . . . . . .54Budúcnosť z Francúzska

Šport . . . . . . . . . . . . . . . . . .56Hi-tech lyžovanie

Artvisions . . . . . . . . . . . . . .58Nábytok zajtrajška

Digitálne hračky . . . . . . . .60

Vo firme . . . . . . . . . . . . . . .62

20 38 48

44

004_0005_OBSAHtirage:Layout 1 2/14/07 6:37 AM Page 5

F A S C I N Á C I A

VISIONS 01 20076 7

006_007_Fascinacia:Layout 1 2/13/07 6:00 PM Page 6

Ultrarýchla maticaTotal Imaging Matrix (TIM) je novou metódou magnetického rezonančného zobrazovania, ktorálekárom poskytuje zobrazenie celého tela vo vynikajúcej obrazovej kvalite. Definitívnou minulos-ťou sú časovo náročné požiadavky a ich následné analýzy, ktoré vyžadovali zmenu cievok a premiestňovanie pacientov. Čas ožiarenia na skenovanie ľudského tela od hlavy až pokončeky prstov na nohách sa vďaka TIM zredukoval na 12 minút. TIM je pôsobivým a impo-zantným pokrokom pre plynulý tok práce v nemocniciach i súkromnej praxi.

006_007_Fascinacia:Layout 1 2/13/07 6:05 PM Page 7

N O V I N K Y

Digitálne navigačné grafity

O tom, že nie sú grafity ako grafity, svedčí aj príklad úspešného testovania mobilnýchrádiových správ, „zavesených“ vo vzduchu, slúžiacich ako pohyblivé elektronické sme-rové značky na letisku v Hannoveri. Práve táto technologická novinka by mala v krát-kom čase slúžiť ako letiskový navigačný prostriedok. Nie náhodou. Navigácia pilotov popristátí, či pri navigácii lietadla z odstavnej plochy ku vzletovej dráhe, je značne kom-plikovaná. Aby sa pilotom uľahčila táto činnosť a ich orientácia po letiskovej dráhebola čo najpresnejšia, spoločnosti Siemens IT Solutions and Services a Siemens Corpo-rate Technology v spolupráci so spoločnosťou Deutsche Flugsicherung prišli s riešením

tzv. elektronických navigač-ných grafity. O čo v praxiide? Keď sa lietadlo pribli-žuje alebo pohybuje po pri-stávacej ploche, neprestajnedostáva aktualizovaný plánletiska s vyznačenými par-kovacími pozíciami a zodpo-vedajúcimi značkami nadráhe. Digitálna trasa sa pi-lotom zobrazuje na obra-zovke v kabíne, takžeposádka ju môže jednodu-cho sledovať. Takýto systémje precíznejší ako pozemnéradary, keďže GPS prístrojev lietadle informujú ria-diacu vežu o jeho polohekaždú sekundu.

Škótske domácnosti so zelenou eletrickou energiou

Až 200 000 škótskych domácností dokáže zásobovať elek-trickou energiou pomocou 140 veterných turbín veternáelektráreň Whitelee, neďaleko škótskeho Glasgowa. Kapa-cita každej turbíny bude 2,3 MW, vďaka čomu sa s inštalo-

vaným výkonom 322megawattov stanenajväčšou veternoufarmou v Európe.Kompletnú zákazku -dodávku veternýchturbín, ich inštaláciu,previerku a servisspolu s ich pravidel-nou údržbou – presa-hujúcu finančnýobjem približne 12,7miliardy korún, za-dala spoločnosť Scot-tish Powerspoločnosti SiemensPower Generation(PG). Celý projektnajväčšej veternejfarmy v Európe bymal byť ukončený v lete 2009.

Parný generátor veľkosti žehličky

Kompaktný profesionálny parný generátor, ponúkajúci silný a konštantný prúdpary vďaka výkonnému čerpadlu, umiestnenému vnútri vodnej nádržky – to jeSiemens Slider steam generator. Táto žehliaca stanica si pritom zachováva veľkosťklasickej žehličky a všetky výhody väčších a drahších parných žehliacich staníc,ktoré navyše potrebujú externú vodnú nádržku. Na jednoduché ovládanie bolonavrhnuté držadlo s povrchom „soft touch“. Samozrejmosťou medzi funkciami jeintegrovaný systém odvápňovania „anti-calc“, bezpečnostný systém „auto-shut-off“. Odolnosťou je charakteristická žehliaca plocha z keramického povrchu „glis-sée“, obsahujúceho titán s hliníkovým jadrom. Na vytvorenie pary v generátoreslúži výkonný motorček vo veľkosti poštovej známky, ktorý za 60 sekúnd dokáževytvoriť až 40 gramov pary, pričom pri látkach s odolným povrchom dokáže vyro-biť až 100 gramov pary za 60 sekúnd!

Svetové rýchlostné prvenstvoNa vysokorýchlostnej trati - medzi Ingolstadtoma Norimbergom - sa podarilo prekonať rýchlostný re-kord lokomotívy z roku 1955, ktorá pred vyše štyrid-siatimi rokmi dosiahla rýchlosť 331 km/h. Nová,multi-systémová elektrická lokomotíva triedy ES64U4dosiahla rýchlosť 357 km/h. Spoločnosti Siemens satak podarilo nielen otestovať kvalitu svojich lokomo-tív, ale - ako poznamenal aj Hans M. Schabert - prezi-dent Siemens Transportation Systems: „V ten istýokamih sme dokázali novátorskú - inovačnú silu že-lezničného priemyslu a výkonnostnú kapacitu želez-nice.“

VISIONS 01 20078 9

008_011_Novinky:Layout 1 2/14/07 5:44 AM Page 8

Výstražný systém využíva infračervenú kameru v prístrojovej doske, ktorá sleduje vodičovu tvár, vždy dobreosvetlenú neviditeľným infračerveným svetlom kamery.

Elektronický strážca bdelosti vodičov

Dopravným nehodám, spôsobeným mikrospán-kom či nepozornosťou vodičov – predovšetkýmkamionistov, jazdiacich na dlhé trate – zabráninový výstražný asistenčný systém kontroly. Vý-stražný systém využíva infračervenú kameru,ktorá je nainštalovaná do prístrojovej dosky tak,aby ju vodič nevidel. Kamera sleduje vodičovutvár, ktorá je vždy - aj v noci, dobre osvetlená ne-viditeľným infračerveným svetlom kamery. Soft-vérový program, vyvinutý spoločnosťou SiemensVDO Automotive hodnotí snímané dáta v reálnomčase. Na základe smeru pohľadu zraku vodiča aklipkania očí – počtu a trvania pohybov očnýchviečok – dokáže program zhodnotiť, či je vodičostražitý a pozorný. Len čo systém spozoruje ná-znaky ospanlivosti, vyšle jeden z dvoch varovnýchsignálov. Pri znížení koncentrácie najskôr vibráciasedadla upozorní vodiča a vráti jeho pozornosťspäť k ceste. V prípade, že kamera zaregistrujekritický moment mikrospánku, zaznie zvukovýsignál s narastajúcou intenzitou.

Operácie srdca pomocou 3D vizualizácieProcedúry uplatňované pri liečbe srdcovej arytmie by už čoskoro mohli prebiehať rých -lejšie a bezpečnejšie. Siemens a zdravotnícke centrum Johns Hopkins Medical Instituti-ons vyvinuli metódu, pri ktorej sa využíva magnetický rezonančný tomograf nazobrazovanie srdca počas katetrizácie. Pri použití magnetického rezonančného tomo-grafu sa kardiológ môže oprieť o detailný trojdimenzionálny obraz vnútra srdca v reál-nom čase. Lekárom sa tak umožňuje sledovať priebeh katetrizácie na monitore, a vôbecpo prvý raz precízne identifikovať pozíciu poškodeného tkaniva. Uvedený spôsob skra-cuje čas potrebný na operáciu zo šiestich na jednu až dve hodiny.


N O V I N K Y

Rekordný poštový systém

V júni tohto roka štartuje systém ArtREAD, najefek tívnejší a najflexibilnejší triediaci systémlistov na svete, vytvorený pre poštovú auto ma ti zá -ciu. Jedinečnosť tohto systému umožňuje čítanievšetkej pošty v rámci jedného procesu, nakoľkosoftvér používa špeciálne skenery, umožňujúcečítať aj inak nečitateľné listy, balíky, alebo časo-pisy. Okrem toho je schopný identifikovať tisíckyvzorov, písiem, ručných štýlov a čítať mnoho jazy-kov - od písmen latinky až po čínske znakyči arabské symboly. Systém dokáže identifikovaťaž 60 000 poštových zásielok za hodinu, pričomskenuje rekordných 17 obálok za sekundu. Ajvďaka tomu vytvoril triedič listov od spoločnostiSiemens svetový poštový rekord.

Braumat - revolúcia v pivovarníctve

Zabezpečiť konštantnú úroveň kvality chute piva, zohľadniť nielen rýchlosť výroby, ale najmä finančnú efektivitu tohto procesu – to je hlavná výhoda kontrolného systému Braumat, ktorý vyvi-nula spoločnosť Siemens pre technologickéspracovanie obľúbeného ,,zlatistého moku“.Výrobca môže celý proces riadiť pomocoujedného monitora, vďaka ktorému má pre-hľad a prístup do všetkých technologickýchzariadení. Informácie sa mu aktuálne zobra-zujú na kontrolných grafických moduloch,pričom operátor systému môže jedným klik-nutím ľubovoľne meniť množstvo chmelu čidávkovanie extraktov pri plnení piva do fliaš.Vďaka integrovanému informačnému pro-cesu dochádza k eliminácii prevádzkovýchchýb. Navyše, pivovarníci môžu vytváraťnové recepty priamo na centrálnom moni-tore s použitím ,,drag and drop“ procedúry.

Kontrola v rakúskom pivovare Stiegl v Salzburgu, používajú-com kontrolný systém Braumat.

Mobilná ,,električenka“

Multifunkčnosť mobilných telefónov nepoznáhraníc. Svedčí o tom aj nový softvér, vyvinutýspoločnosťou Siemens IT Solutions and Servi-ces, ktorý umožňuje nákup lístkov na autobu-sovú a vlakovú dopravu prostredníctvom

mobilných telefónov v Es-sene, Drážďanoch, Düssel-dorfe, Hamburgu,Norimbergu, Ulme, Wup-pertali, Chemnitzi, Baut-zene a regióne Vogtland. Poroku 2008 je plánovaná ex-panzia aj do ďalších miest.Nákup lístkov sa tak zjedno-

duší – zákazník sa len raz zaregistruje na inter-nete. Po registrácii sa softvér automatickynainštaluje na mobilný telefón, ktorý podporujeJava. Po vstupe do menu a vybratí cestovnéholístka nasleduje stlačením jedného tlačidla jeho kúpa. Cestovné sa následne zaplatí buďkreditnou kartou, alebo sa automaticky odpo-číta z bankového účtu zákazníka. Podobne budeprebiehať možnosť predplatného, pri ktorombudú objednávky zaslané cez GPRS do centrál-neho servera, ktorý zákazníkovi zašle virtuálnylístok do 10 sekúnd. Cestujúcemu tak bude sta-čiť ukázať sprievodcovi svoj mobilný telefón, naktorom sa zobrazí nástupná a cieľová stanicaspolu s cenou cestovného.

Špičková diagnostická technika v Nitre, Žiline a PopradeSlovenské zdravotníctvo je napriek refor-mám stále značne poddimenzované najmäkvalitnou modernou diagnostickou techni-kou. V uplynulých mesiacoch došlo k posil-neniu technologickej bázy v trochslovenských zdravotníckych zariadeniach.V nemocnici s poliklinikou v Poprade boloinštalované pracovisko magnetickej rezo-nancie - Siemens Magnetom Symphony,ktorý umožní rýchle, presné a detailné vy-šetrenia ochorení centrálneho nervovéhosystému, pohybového aparátu, ciev a vnú-torných orgánov. Druhým zariadením jenovootvorené PET/CT pracovisko na odde-

lení nukleárnej medicíny v Nitre. Spoloč-nosť Siemens sem dodala skener BiographDuo, ktorý umožňuje spojenie vyšetrova-cích metód pozitrónovej emisnej tomogra-fie (PET). Ide o prístroj, ktorý sa naSlovensku doteraz nepoužíval. Okrem nehobola inštalovaná aj dvojhlavová gama -kamera E-Cam na rutinné vyšetrovanie.Tretím zdravotníckym zariadením, v kto-rom sa uplatnila špičková technológia, jenovootvorené moderné medicínske rádio-diagnostické centrum v Žiline. V rámci po-liklinických pracovísk na Slovensku je prvé,ktoré disponuje digitalizovaným celotelo-vým röntgenom Siemens Multix Swing azároveň aj digitálnou magnetickou rezo-nanciou Siemens Magnetom C, v hodnote35 miliónov korún .

Minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič a primár oddelenia nukleárnej medicíny v Nitre MUDr. Vladimír Vondrák.

VISIONS 01 200710 11


Rok 2006 bol pre Siemensplný zmien

Skupine Siemens, ktorú na Slovensku za-stupuje už trinásť spoločností, sa v uplynu-lom roku podarilo dosiahnuť vyše 18,7percentný medziročný nárast obratu, ktorýv minulom obchodnom roku (do 30. sep-tembra 2006) dosiahol výšku približne 32,9mld. Sk, pričom výška doterajších kumula-tívnych investícií skupiny dosiahla na Slo-vensku výšku 13,6 miliardy Sk. Siemens sana Slovensku bude prioritne orientovať naoblasti, ktoré súvisia s budúcimi vplyvmidemografických zmien a urbanizácie nacelú spoločnosť – teda na oblasť zdravotnejstarostlivosti, priemyslu, mobility, osobnejbezpečnosti, vodohospodárstva a energe-tiky. Skupina Siemens sa na Slovensku roz-rástla v uplynulom obchodnom roku ospoločnosti Areva NP Controls, s.r.o., SATSystémy automatizačnej techniky, spol.s.r.o., Siemens Enterprise Communica -tions, a.s., a Siemens Networks, s.r.o.. Sie-mens úspešne realizoval posilnenie svojhozastúpenia v slovenských regiónoch Slo-venska, pričom došlo k nárastu počtu za-mestnancov najmä v Žiline a Košiciach(počet zamestnancov Siemens s.r.o., Sie-mens IT Solutions and Services, SiemensProgram and System Engineering (SiemensPSE) a Siprin sa v Žiline medziročne zvýšilo 75 %, v Košiciach až o 108 %). K 30. sep-tembru 2006 pracovalo v skupine Siemensna Slovensku 5 700 zamestnancov. Podľa

Petra Kollárika, generálneho riaditeľa a predstaviteľa spoločnosti Siemens na Slo-vensku bol uplynulý obchodný rok prespoločnosť Siemens ďalším veľmi úspeš-ným obdobím. „Urobili sme veľké organi-

začné zmeny a zrealizovali viaceré internéprogramy, ktoré sú odpoveďou koncernuna silnejúci konkurenčný tlak a rastúcetempo inovácií vo všetkých oblastiachnášho pôsobenia.“

Skupina Siemens v obchodnom roku 2005/2006 na Slovensku

obrat zamestnanci

OR 05/06 v tis. SKK= OR 05/06

Reaktortest s.r.o.1 23 297 3

Siemens Program and System Engineering s.r.o. 1 525 074 1 156

BSH Drives and Pumps s.r.o. 1 6 209 000 993

Siemens s.r.o. 6 443 111 550

Osram Slovakia, a.s. 2 522 617 1 906

Siprin, s.r.o 112 945 178

Siemens Business Services s.r.o. 4 2 556 676 517

SAS Automotive, s.r.o.1 9 357 136 296

SAT Systémy automatizačnej techniky, s.r.o. 187 442 44

BSH domáce spotrebiče, s.r.o. – o.z. Bratislava1 269 058 8

Business Global Systems/Siemens Enterprise Com. a.s. 70 075 34

Areva NP Controls, s.r.o.1 N/A 5

VW Elektrické Systémy, s.r.o.2 3 442 557 3 512

VA TECH Elin EBG, s.r.o. 3 225 357 0

Suma 32 944 345 9 202

Pozn.: Obchodný rok spoločnosti Siemens sa začína 1. októbra a končí sa 30. septembra1. Spoločnosti, pri ktorých je OR 05/06 zhodné s kalendárnym, uvádzajú hodnoty za obdobie 1. 10. 2005 – 30. 9. 20062. Do 31. marca 20063. Do 31. marca 2006. Následná integrácia do spoločnosti Siemens s.r.o.4. Od 1. februára 2007 Siemens IT Solutions and Services, s.r.o.

Nové investície do riadeniadistribúcie a výroby vody v BratislaveV snahe zefektívniť všetky procesy výroby a distribúcie vodya jej následného odkanalizovania a čistenia v Bratislave,došlo k zmodernizovaniu viacerých objektov kanalizačnej avodovodnej sústavy hlavného a tiež aj najväčšieho mestaSlovenska. Zároveň bol do prevádzky uvedený nový cen-trálny technologický dispečing, ktorý je ústredným článkomnového strategického investičného projektu integrovanéhosystému riadenia. Jeho hlavným cieľom je zníženie nákladovv oblasti prevádzky technologickej výroby, strát vody, opráva údržby, fakturácie a styku so zákazníkmi. Spoločnosť takbude môcť centrálne monitorovať a riadiť celú prevádzkuv nadväznosti na jej podnikový ekonomický systém. Dokonca novembra tohto roka bude projekt odovzdaný v kom-pletnej funkčnosti. Celkové náklady za celé šesťročné obdo-bie realizácie projektu predstavujú finančnú sumu približne 630 mil. Sk. Dodávateľom projektu je konzorciumtroch spoločností z koncernu Siemens (Siemens s.r.o. divíziapriemyselných riešení a služieb, Siemens IT Solutions andServices, s.r.o. a Siemens AG Rakúsko), ktoré vzišlo z verej-nej súťaže.


12 13

Nič univerzálne

nefungujeHovoríme s generálnym riaditeľom TV Markíza VÁCLAVOM MIKOM

VISIONS 01 2007

I N T E R V I E W

TEXT: PETER SOBOLIČFOTO: PETER MAYER

012_015_MIKA:Layout 1 2/13/07 8:45 PM Page 12

Roky ste pôsobili v Slovenskej televízii,naposledy ako podpredseda Rady STV. Na-dobudli ste predstavu, ako by mala vyzeraťverejnoprávnosť?

– Je to už dosť vzdialená história, aleSlovenská televízia je pre mňa stále almamater. Tam začínali moje profesionálnemediálne skúsenosti. Mal som k nej veľmiblízky vzťah, nielen ako k inštitúcii, firme,ako k televízii, ktorá produkuje program.Pre mňa bola dôležitá atmosféra, ľudia.Trochu z tej verejnoprávnosti nájdemev každej z televízií na Slovensku. STV prene vychovala profesijnú základňu a ľudiasi z nej priniesli niečo z jej ducha. Myslímsi, že legislatívne sa dostatočne presnea explicitne nikdy nepodarí podchytiť, čoverejnoprávnosť vlastne je. Som presved-čený, že je to skôr práve v atmosférea duchu tých ľudí, ktorí ju budú určovať.Dlhodobý fenomén sa tvorí ovplyvňovanímkultúry a jediný spôsob, ako ju ovplyvňo-vať, je byť v ich čele. Je to teda úzko spätés osobou, alebo tímom, ktorý je na čele te-levízie. Mám príklad z Česka. Možno je topríliš osobné, lebo som priateľ s IvomMathé, ale na obdobie veľkého boomu Čes -kej televízie po rozdelení si väčšina z násspomína ako na zlaté obdobie a mnohýchinšpirovalo.

Mala by STV nasledovať Českú televíziu– vzdať sa reklamy a prostriedky získavať vý-lučne z koncesionárskych poplatkov a ko-merčnej činnosti?

– Je to môj názor. Rozhodne za ním sto-jím nielen ako predstaviteľ televízie, ktorúriadim, ale aj ako prezident Asociácie nezá-vislých rozhlasových a televíznych staníc.Myslíme si, že orientácia verejnoprávnejtelevízie na formáty, ktoré prinášajú ko-merčný efekt, sa bude čoraz viac limitovať– či to bude legislatívnym procesom, alebonie.

Založili ste Rádio Expres. Prišlov roku 2000 na preplnený trha pomerne rýchlo sa pre-bilo na prvé miesto. V čomje čaro jeho, a tedai vášho, úspechu?

– V ľuďoch, v tíme, vprecíznej stratégiiprojektu. NóvumRádia Expres bolakvalitná marketin-gová príprava, pilotnýprojekt nástupu na trh,ktorý už bol nejako dimen-zovaný, stanoveniespôsobu prienikunaň. Vychádzalzo spätnej

väzby – výskumu, analýzy, mapping study.Tieto nástroje umožnili zamerať sa na kon-krétnu cieľovú skupinu, na mainstream,a formátovať program, a na štruktúru vy-sielacích hodín tak, aby projekt mohol byťúspešný. To sa aj naplnilo.

Čo ste v Markíze zmenili, čo sa chystátezmeniť?

– Zmien bolo viac. Boli to i zmeny, ktoré

nie sú z mojej úrovne, t. j. zmeny vonkaj-šieho prostredia – zmena vlastníkov, sys-tému. Majoritným vlastníkom Markízy jednes spoločnosť CME a systém riadenia sazmenil nielen mojím príchodom. CME jena burze, v NASDAQ. Hodnotenia firmy,stratégie a smerovanie sú dané tým, že jeto privátna spoločnosť, a zámer manaž-mentu, na ktorého čele som, je urobiťz toho štandardnú biznisovo orientovanúspoločnosť. Nemá iné ako mediálne ciele,usiluje sa o to, čomu hovoríme me-diálna výkonnosť, a s tým súvi-siaca aj výkonnosť ekonomická.Vystihuje to anglický výraz bu-siness oriented company. Zdô-razňujem, že tu nie sú inéciele, len biznisové.

Dá sa tomu rozumieť tak,že vylučujete ciele politické?

– Nielen politické, ale aj lo-bistické. Politikum je len ichčasť.

Zvonka sa môže zdať, že ste manažér,ktorý nepostupuje príliš tvrdo, ale skôr softprístupom. Je to pravda?

– Ja by som to soft prístupom nenazýval,bolo to dosť hard. Začínali sme racionali-začnými opatreniami, znižovaním nákla-dov a počtu pracovníkov. Za prvé mesiacemojej misie odišlo z tejto firmy 75 zamest-nancov, čo bolo vyše 15 percent. To bol

dosť radikálny krok. Pomerne rázne smetiež siahli na niektoré náklady, čo pochopi-teľne, znižuje komfort. Tento postup tedanemožno vnímať ako veľmi soft. Snažímesa takéto veci riešiť vo firme, nerobiťz toho mediálne a iné škandály. Na druhejstrane, rok 2006 bol veľmi úspešný, ľudiavo firme to aj pocítili, a to aj vďaka opatre-niam. Vidia, že to má nejaký zmysel.

Vysoký podiel na reklamnom trhu sa ne-bude dať dlhodobo udržať, najmä pre príchod

digitálnej a rozširovanie káb lovej televízie s väčšou ponukou

jazykovo prístupných pro-gramov. Pripravujete

majiteľov na pokles vý-nosov?

– Určite nie. To, čoste povedali, je realitatrhu, ale najväčším li-mitom trhu je jeho

„Príchod digitalizácie a technológií spojených s ňou má jeden limit – na malom trhu mainstreamová televízia, alebo televízia univerzálneho diváka musí mať veľmi dobrú základňu, aby biznismohol fungovať, aby sa ekonomicky udržala...“


veľkosť. To však má pre nás aj výhody. Príchod digitalizácie a technológií spoje-ných s ňou má predsa jeden limit – na malom trhu mainstreamová televíziaalebo televízia univerzálneho diváka musímať veľmi dobrú základňu, aby biznismohol fungovať, aby sa ekonomickyudržala. V tomto má Markíza dosť veľkýnáskok. Pre nás digitalizácia znamená libe-ralizáciu trhu, na ktorú sme veľmi dobrepripravení. Priaznivý je predpoklad rastutrhu. Reklamný trh je oproti českému treti-nový, priamo úmerne táto proporcia sedíaj na trh televíznej reklamy. TV Markízapracuje na projektoch, ako je interaktivita,čo je dnes vo vyspelých mediálnych eko-nomikách silný fenomén. Napríklad voVeľkej Británii sa výdavky na reklamu nainternete pohybujú okolo 18 percent.

Potom je dôležité pracovať s vlastnýmobsahom, vlastným contentom, lebo tomôžete vyžívať aj v iných médiách. To jesúčasť nášho strategického pohľadu za ho-rizont.

Digitálne spracovanie audiovizuálnehomateriálu do Markízy dorazilo, spravodajstvopracuje s digitálnymi nosičmi. Je to lenpomoc redaktorom, alebo sú z toho aj vý-razné ekonomické efekty?

– Technologicky je televízia fenomén ne-končiaceho príbehu. Nikdy sa nezastaví,technológie, ktoré boli pred dvoma-tromarokmi progresívne, sú dnes pre budúcnosťneudržateľné. Všetky nové technológiev zásade sledujú ekonomické ciele – zefek-tívniť, zrýchliť a skvalitniť proces. Výsled-kom sú priame úspory. Potom je tu,pochopiteľne, aj nejaká pridaná hodnota.Divák by sotva prijal zníženú alebo ne-adekvátnu kvalitu nášho výstupu. Ďalej sú tu technológie ako HDTV, ku ktorým trh smeruje, pričom niektorú etapu možnopreskočiť a ísť priamo ešte vyššie.

Digitálne vysielanie bude znamenať prí-chod akýchsi nízkonákladových staníc, spra-vidla so špecializovaným zameraním, a toz tematického i žánrového hľadiska. Akúzmenu v stratégii Markízy predpokladáte?

14 15 VISIONS 01 2007

I N T E R V I E W

VÁCLAV MIKA (nar. 1963 v Trenčíne) absolvoval Eko-

nomickú univerzitu v Bratislave. V rokoch1986 – 1994 zastával viaceré riadiacepozície v Slovenskej televízii, poslednédva roky bol riaditeľom úradu STV. V ro-koch 1990 – 1992 externe spolupracovals Vysokou školou múzických umení,v tých to rokoch bol členom správnej radyspoločnosti IP. V roku 1994 bol porad-com ministra kultúry Ľuba Romana premediálne otázky, v rokoch 1994 - 1998riaditeľom a konateľom Prvej slovenskejmediálnej agentúry. V rokoch 1998 -1999 bol podpredsedom Rady STV. Ge-nerálnym riaditeľom a predsedom Pred-stavenstva Rádia Expres sa stal v roku1999. V roku 2004 ho zvolili za prezi-denta Asociácie nezávislých rozhlaso-vých a televíznych staníc. Od februára2006 je generálnym riaditeľom a štatu-tárnym zástupcom TV Markíza.


– Na trhu sa monotematické kanály oča-kávajú. Napokon broadband to už ponúka,cez kábel vidíme mnoho monotematickýchkanálov. TV Markíza má aj legislatívnemožnosť – je celoplošná, nadregionálna –na monotematický kanál. Realita na Slo-vensku je taká, že výkonnosť tohto trhupre to nevytvára veľké ekonomické mož-nosti. Otázka je, kedy nastane moment,keď takýto model začne mať istý vyváženýekonomický potenciál. Je niekoľko žánrov

na monotematické televízie, ktoré diváciuž poznajú, aj keď si to nie vždy uvedo-mujú - hudba, šport, ženský divák - teleno-vela a filmový kanál. Zaujímavé by bolovytvoriť žáner o vlastnej tvorbe, vážnouskupinou by mohol byť ženský divák. Alez hľadiska pomeru ceny a potenciálnehovýkonu je to neúnosné.

Napríklad naša partnerská česká Novamá kanál Galaxie Sport, ktorý predávameaj na Slovensku, a hranicu ekonomickejefektívnosti stále nedosahuje.

Ako by mala na digitalizáciu reagovať le-gislatíva?

– Je to živá téma. Reálny návrh zákonao digitálnom vysielaní je na stole, prechá-dza pripomienkovacím konaním, bol v Le-gislatívnej rade vlády. Sedím v jednejz komisií, ktorá sa ním zaoberá. Nesúďme,pokiaľ produkt nie je úplne hotový. Ambí-ciou privátnych vysielateľov v zásade jechrániť svoje legitímne záujmy. Licenciemajú pridelené na obdobie, ktoré presa-huje rámec digitalizácie, zaplatili novúvýšku poplatkov za licencie. Nechcú stratiť

priestor, ktorý v rámci garantovaných li-cencií majú. Náš záujem je, aby bol z hľa-diska parametrov pokrytia prechod pre náskomfortný.

Mala by sa zmeniť pozícia licenčnejrady?

– Určite tu veľké kompetencie získa Tele-komunikačný úrad SR. Úloha rady v zmyslegaranta alebo supervízora zákonných pod-mienok a obmedzení, tu rada úlohu maťbude. Otázka je, či to nebude nejaký spo-ločný orgán – ale to už predbieham.

Nová téma je verejnoprávny multiplex.Je tu nový návrh generálneho riaditeľa

STV, aby mala vlastný multiplex. Tak bynebola len licenčným vysielateľom, ale ajprevádzkovateľom multiplexu. Doterazbola hranica medzi vysielateľom a prevádz-kovateľom multiplexu jasne stanovená.

Ďalšou vecou je vysielanie cez internet.Hoci internetizácia u nás nie je na úrovni vy-spelých krajín, určite bude IPTV postupovať.Ako budú odpovedať komerčné televízie?

– Máme pomerne precízne výskumy, a tonielen v rámci Slovenska, ale v piatich regió-noch strednej a východnej Európy, kde pô-sobí CME. Sú tu aj výskumyprevádzkovateľov, najväčších poskytovate-ľov internetu. V najbližších dvoch rokoch bymal nastať boom, násobné zvýšenie interne-tizácie. Nepoviem toho veľa, iba to, že sadosť sústreďujeme na rozvoj nášho webu,internetového servisu. Je to veľká budúc-nosť. Už teraz nám formáty na našom webeumožňujú oslovovať cieľovú skupinu, ktoráje vekovo, sociograficky posunutá niekdeinde ako pri hlavnom vysielaní TV Markíza.

Povedali ste, že vývoj televízie je nekon-čiaci príbeh. Čo by vás mohlo prekvapiť?

– V zásade by nemalo byť nič prekvapu-júce. Prekvapiť môže samotný trh. Veľkúváhu prikladám fenoménu diváka. Mojoustratégiou je, že nič univerzálne nefun-guje, teda nič, čo nemá vývoj v čase. Médiáa trh sú mimoriadne dynamické kategóriea diváka to, čo sledoval pred pol rokom,dnes už priťahovať nemusí. Za dôležité považujem monitorovať vývoj trhu diváka.

„Veľkú váhu prikladám fenoménu diváka. Mojou stratégiou je, že nič univerzálne nefunguje, teda nič, čo nemá vývoj v čase. Médiáa trh sú mimoriadne dynamické kategórie a diváka to, čo sledovalpred pol rokom, dnes už priťahovať nemusí...“


Rozpoznávanie a syntéza reči sa za-čína stávať významným pomoc-níkom pri zefektívňovaní činnostirozličných zariadení a programov

– od bežných autonavigácií až po vysokosofistikované expertné systémy. Vedci sanimi zaoberajú už vyše dve desiatky rokov,pričom Siemens patrí na tomto poli k po-predným hráčom a podarilo sa mu vyvinúťniekoľko efektívnych nástrojov na analýzureči, vrátane systému, umožňujúcemu od-čítať priamo z pier tak, že analyzuje záro-veň zvukovú a vizuálnu zložku reči. Sniektorými z nich sa dnes môžeme stret-núť v automobiloch (multimediálne zá-bavné systémy a satelitné autonavigácie), vzdravotníctve (ovládanie niektorých pod-porných prístrojov), v logistike (kontrolaskladových zásob a ich pohybu), v prie-mysle pri ovládaní strojov s komplikova-ným priamym prístupom a v mnohýchďalších oblastiach. Vo väčšine z nich patríSiemens k vedúcim firmám v oblasti ichaplikácie a vývoja.

Ako rozpoznať hlasPrvé pokusy s hlasovým ovládaním z

konca sedemdesiatych a začiatku osemde-siatych rokov boli založené na metóde roz-poznávania vzorov, respektíve na

porovnávaní výrazu, vysloveného hovoria-cim so súborom jeho alternatívnych vyslo-vení v predchádzajúcom tréningovomprocese. To znamená, že systém dokázalspolupracovať len s tým užívateľom, s kto-rým predtým absolvoval tréningový proces.Veľký pokrok bol dosiahnutý pri používaníštatistického rozpoznávania pomocou skry-tých Markovových modelov. Vďaka rozsiah-lym datábazam pre každý jazyk boli presnecharakterizované malé rečové časti, označo-vané ako fonémy. Databázy obsahovalimnožstvo vzorov od najrozličnejších hovo-riacich s rôznymi rečovými charakteristi-kami odvíjajúcimi sa od ich pohlavia, vekualebo lokálneho dialektu. Takto vznikol šta-tistický model, obsahujúci presné charakte-ristiky každej fonémy existujúcej vanalyzovanom jazyku. Pomocou tohto, odhovoriaceho nezávislého systému, možnoposkladať slová tak, aby sa dal rozoznaťkaždý, kto daným jazykom hovorí. Ide otechnológiu, ktorú vo svojich systémoch narozpoznávanie reči využíva Siemens.

Čo s rušivými zvukmiĎalším problémom, ktorý bolo treba vy-

riešiť, bolo odfiltrovanie rušivých zvukov,

T E C H N O L Ó G I E

ObsluhaVýsledkom výskumu a vývoja hlasu a hlasovej obsluhy sa dosiahlo nielen použitie automatických hlasových systémov v telefónnych ústredniach či stacionárnej a mobilnej komunikácii (akými sú napr. telefonbanking a automatizačné informačné systémy). V poslednom desaťročí sa ich aplikácia rozšírila aj do automobilovéhopriemyslu.

TEXT: MARTIN DOMČEKZDROJ: WWW.SIEMENS.COM/SPEECH, FOTO: SIEMENS A MICROSOFT

AUTONAVIGÁCIE: Aby v nich rozpoznávanie reči dobre fungovalo aj napriek množstvu rušivých zvu-kov v kabíne, treba ich čo najefektívnejšie odfiltrovať. V súčasnosti sa na to používajú sofistiko-vané metódy, založené na zaznamenávaní hlasu hovoriaceho priestorovými mikrofónmi, ktoré hozachytávajú s presne stanoveným oneskorením a potláčaju nežiaduce ruchy.

pomocou hlasu

16 17 VISIONS 01 2007

016_019_ObsluhaHlasom:Layout 1 2/13/07 6:20 PM Page 16

ktoré je mimoriadne dôležité predovšet-kým pri autonavigáciách. Sú tvorené zvu-kom motora, aerodynamickým hlukom,vznikajúcim pri náraze vzduchu na čelnésklo a v neposlednom rade aj zvukmi,ktoré vydávajú pneumatiky, valiace sa poasfalte a zabudované audio. V hlučnomprostredí nie je problémom len samotnáintenzita rušivých zvukov, ale aj zmenahlasu hovoriaceho - ľudia v ňom hovoriatiež hlasnejšie, mení sa čas trvania jedno-tlivých hlások a artikulácia. Ide o jav,známy pod označením Lombardov vplyv,ktorý môže mať na efektivitu práce hla-som ovládaného systému rovnako škod-livý účinok ako hluk samotný. Akusticképroblémy možno čiastočne eliminovať po-mocou systémov, redukujúcich hluk a privytváraní systému sústredením sa na

reálne datábazy slov obsiahnu-tých v navigácii.

Čistenie signáluRiešenie tohto problému je

založené na geometrii polí avyužíva niekoľko priestorovorozmiestnených mikrofónovzachytávajúcich hlas hovoria-ceho s určitým oneskorením,pričom sa nastaví ich opti-málna citlivosť na jeho pozíciua zvuky prichádzajúce z inýchzdrojov sú automatickystlmené. Vyčistený signál jepotom podrobený samotnémuprocesu rozpoznávania, ktorýuž nie je založený na slovách,ale na identifikácii jednotli-

REČOVÉ SYSTÉMY: Rozdeľujú sa na tie, ktoré nám vďaka analyzovaniu hlasu, prípadne pohybu pier, dokážu rozumieť a na tie, ktoré dokážu reč umelosyntetizovať - označujú sa ako Text to Speech (TTP).

MICROSOFT SPEECH: Z vízie každodenná realita: Moduly narozpoznávanie reči čoraz viac prenikajú do nášho každo-denného života, najnovšie je takýto softvér aj súčasťouoperačného systému Windows Vista.


vých foném, rozpoznávaných na základeich špecifickej frekvenčnej charakteristikya vypočítanej pravdepodobnosti vyslove-nia, danej pre konkrétny jazyk. K slovuprichádzajú napríklad fourierovské trans-formácie a vyhľadávacie algorytmy, zalo-žené na Viterbiho dekódovaní. Kvalitnérečové systémy dnes dokážu spoľahlivoidentifikovať vyše 150-tisíc slov, v blízkej

budúcnosti by sa ich kapacita mala pri-bližne zdvojnásobiť. Siemens v súčasnostiponúka systémy na rozpoznávanie rečipre USA, Japonsko, Európu a Čínu, v sú-časnosti sa dopĺňajú predovšetkým o ďal-šie orientálne jazyky. Nepodceňuje aniexistenciu špecifických regionálnych ak-centov. Jesus Guitarte, špičkový odborníkv oblasti rozpoznávania reči, na ich margo

hovorí: „Problém rôznych prízvukov rie-šime tak, že každý práve vytváraný systémdlhodobo trénujeme pomocou obsiahlejdatabázy, obsahujúcej rozličných hovoria-cich, používajúcich rôzne dialekty. Určitéťažkosti logicky vznikajú predovšetkým prijazykoch s množstvom rozličných akcentova nárečí.“ Spoločnosť v tejto oblasti ponúkatzv. VSR Very Smart Recognizer®. Prvý znich obsahuje 150-tisíc slov v dvanástichjazykoch (vrátane češtiny) a je schopnýbežať na niekoľkých rozličných platfor-mách a operačných systémoch. Pritom jemimoriadne nenáročný. V najmenšejkonfigurácii, obsahujúcej nemčinu (30 vý-razov) potrebuje len 100 kB pamäte. Jehoslovná zásoba by v najbližšom čase malavzrásť na 200-tisíc slov a počet jazykov na20. Každý ďalší jazyk v tejto konfiguráciisi žiada len dodatočných 15 kB. Siemensponúka takýto systém na rozpoznávaniereči aj pre osobné počítače a serverové ap-likácie..

Syntéza rečiSystémy, určené na ňu, sa pomerne lo-

gicky označujú ako Text-to-Speech (TTS)systémy, slová tvoria pomocu difónov –elementárnych segmentov skutočnej reči.Založené sú na tom, že najprv konvertujúsekvencie zložené z jednotlivých foném anásledne ich spoja do difónov. Následneutvoria slová a zistia zmysel a druh vety,ktorému sa snažia prispôsobiť intonáciu svhodnou melódiou a dôrazom na správ-nych miestach. Je to takisto komplikovanázáležitosť, úplne špecifická pre každýznámy jazyk, potrebným know-how v tejtooblasti disponuje len niekoľko firiem, vrá-tane spoločnosti Siemens, ponúkajúce sofistikované riešenie nazvané PapagenoEmbedded (PEM).

Odčítanie z pierIde o mimoriadne špecifickú oblasť,

pretože pri nej systém neskúma akustickúzložku, ale špecifické mimické a fyziolo-gické prejavy tváre hovoriaceho. Je tovlastne proces veľmi podobný tomu,akým odčítava slová hluchý človek. V prvom kroku systém identifikuje hlavua ústa hovoriaceho, následne z pohybu apolohy pier určí vizémy (ekvivalent gra-fém a foném), reprezentujúce konkrétnezvuky, respektíve hlásky. V tejto oblastipatrí k hlavným inovátorom Siemens a ur-čené sú pre hlasom ovládané stroje, na-chádzajúce sa v extrémne hlučnomprostredí, znemožňujúcom, respektívekomplikujúcom akustické rozpoznávaniereči. Môže to na prvý pohľad vyzerať tak,

TVRDÝ TRÉNING: Systémy na rozpoznávanie reči musia rozumieť aj ľuďom, hovoriacim lokálnymidialektami, prípadne trpiacim menšou rečovou chybou. Efektívnou metódou sa ukazuje ich kombi-nácia so systémami, ktoré dokážu odčítať z pier.

T E C H N O L Ó G I E

18 19 VISIONS 01 2007


že systém, analyzujúci obraz, bude pod-statne hardvérovo náročnejší než ten,ktorý pracuje len so zvukom. Prepraco-vaný algoritmus identifikácie pier a ichpohybu však nepotrebuje viac než 40 MHzz výkonu CPU (na identifikáciu ich po-hybu dokonca len 1,8 MHz). Pritom úspeš-nosť identifikácie sa pohybuje na hranici

95 %. Výskum v tejto oblasti je však ešte vpomerne ranom štádiu, prvé funkčné sys-témy s integrovaným odčítaním z pier bymohli uzrieť svetlo sveta koncom tejto de-kády. Ich využitie by malo byť predovšet-kým v mobilných telefónoch, PDA aautomobiloch. Napríklad v prípade, že privideotelefonovaní v 3G sieťach nebude

kvôli hluku hovoriaceho počuť, systémdokáže informáciu zreprodukovať na zá-klade využitia zabudovanej kamery a ana-lýzy pohybu pier hovoriaceho. Pritestovaní systémov rozpoznávajúcich rečlen akustickým spôsobom a kombinova-ným akusticko-vizuálnym prišlo k reduk-cii chýb o vyše 50 %.

ČÍTANIE Z PIER: Je to proces veľmi podobnýtomu, akým odčítava slová z pier nepočujúci.V prvom kroku systém identifikuje hlavu a ústahovoriaceho, následne z pohybu a polohy pierurčí vizémy (ekvivalent grafém a foném) repre-zentujúce konkrétne zvuky, respektíve hlásky.

AUPARK Shopping CenterEinsteinova ul.851 01 BratislavaTel.: 02/ 6353 0553Fax: 02/ 6353 [email protected]

AVION Shopping ParkIvánska cesta 18821 04 BratislavaTel.: 02/ 4363 4668Fax: 02/ 4363 [email protected]

POLUS City CenterVajnorská 100831 03 BratislavaTel.: 02/ 4464 5231Fax: 02/ 4464 [email protected]

OC TULIPPltníky 2036 01 MartinTel.: 043/ 430 6660Fax: 043/ 430 [email protected]

NOVÉ ZÁMKYBjorsonova 2940 01 Nové ZámkyTel.: 035/ 640 0248Fax: 035/ 640 [email protected]

OC OPTIMAMoldavská cesta 32040 11 KošiceTel.: 055/ 789 9505Fax: 055/ 789 [email protected]

ARKADIA Shopping ParkVeterná ulica 40/A917 01 TrnavaTel.: 033/ 535 3531Fax: 033/ 535 [email protected]

OC DUBEŇVysokoškolákov 52010 08 ŽilinaTel.: 041/ 500 1575Fax: 041/ 500 [email protected]

SENECLichnerova 30903 01 SenecTel.: 02/ 4564 6868Fax: 02/ 4564 [email protected]

ŠAMORÍNGazdovský rad 1998931 01 ŠamorínTel.: 031/ 560 3838Fax: 031/ 560 [email protected] Knihy, ktoré čítate...

NOVÉ

NOVÉ

R A S T I E M E S P O L U S N A Š I M I Z Á K A Z N Í K M I


T É M A Č Í S L A

Prieskumná spoločnosť IMS Re-search tvrdí, že do roku 2010 ce-losvetovo vzrastú investície dointeligentných bezpečnostných

systémov budov na 800 miliónov dolárov,pričom dnes je to asi osemkrát menej.Podľa všetkého však ide o veľmi podhod-notený odhad, pretože developerské firmylen na elektronické zabezpečenie budovplánujú v tomto roku vynaložiť vyše 70miliárd dolárov.

Pritom ani zďaleka nemožno povedať,že by sa otázky bezpečnosti stávali priori-

tou až teraz. Už stredoveké hrady sa budo-vali najmä s dôrazom na to, aby ich boločo najťažšie dobyť. Stavali sa v neprístup-nom teréne, na skalách alebo uprostredrieky, no ich obranyschopnosť zvyšovali ajumelé obranné prvky ako priekopy s pada-cím mostom, veže, drevené palisády či ka-menné hradby. Pyramídy a hrobkypanovníkov s rozprávkovými pokladmizasa chránili dômyselné labyrinty, prepad-liská, samostrely a iné mechanizmy, ktorémali odradiť zlodejov a vykrádačov hro-bov.

VISIONS 01 200720 21

Slovo bezpečnosť sa stalo každodennou súčasťou nášho života. Neuplynie takmer ani jedendeň, aby sa neobjavilo v televízii,rozhlase či tlači. Počúvame a čítame o krádežiach, omylochzdravotníkov, požiaroch, živelnýchpohromách, dopravných nehodách, terorizme, falošnýchbankovkách, nelegálnej migrácii,počítačovej kriminalite a bohvieo čom ešte. To všetko sú veci, ktorým sa ľudstvo snaží čeliť modernými technológiami – s prívlastkom bezpečnostné. Budovy a podniky strážia čoraz dômyselnejšie kamerové a protipožiarne systémy, a právena novinky v tejto oblasti sme sazamerali v tomto čísle Visions.Tému čísla dopĺňa zaujímavásonda do sveta elektronických identifikačných dokladov, ktoré sao niekoľko mesiacov na Slovenskustanú realitou.

Oči, ktoré nikdy nespiaĽudia si spájajú zabezpečenie priestorov elektronickýmisystémami väčšinou s bankami a múzeami, no v po-sledných rokoch sa stáva čoraz aktuálnejšia aj ochranapriemyselných podnikov ako atómové elektrárne alebochemické fabriky, ktorých poškodenie by malo katas-trofálne následky.

Skočia za vás do ohňaPodľa štatistík viac ako dve tretiny podnikov, ktoré vy-horeli, do troch rokov museli zatvoriť brány. Mnohé totižnedokázali uchrániť pred plameňmi priestory, v ktorýchsa koncentrujú hodnoty nesmiernej ceny, ako sú serverovne, výrobné linky či riadiace velíny. Pritom užexistujú technológie, ktoré dokážu identifikovať požiarskôr, ako prepukne.

Čip s biometriou urobí z pasu nedo-bytnú pevnosťOd polovice tohto roku chce ministerstvo vnútra začaťvydávať elektronické pasy s dvoma biometrickýmiúdajmi. Budú obsahovať bezkontaktný rádiový čipRFID, ktorého použitie vyvoláva mnoho obáv a otázok.Ako budú nové doklady zabezpečené proti zneužitiu?Európa nechce ponechať nič na náhodu.

Obsah

vystriedali čipy a elektronika

TEXT: VLADO DUDUCFOTO: PAVOL MAJER, SIEMENS

Anjelovstrážnych

020_026_Bezpecnost:Layout 1 2/14/07 5:17 AM Page 20

Oči, ktoré nikdy nespiaMožno aj vám utkveli v pamäti početné filmové scény, keď si hlavnýhrdina nasadil okuliare s infračerveným videním a prekľučkoval sas mrštnosťou leoparda pomedzi zelené laserové lúče strážiace obrazalebo klenot nesmiernej hodnoty.

Ochrana budov kamerovými a po-plachovými systémami nie je žiad-nou novinkou, no v časehroziacich teroristických útokov je

aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Väč-šina ľudí si možno aj vďaka filmovým trile-rom spája zabezpečenie objektovpredovšetkým s múzeami a bankami, ale dopopredia sa čoraz viac derie ochrana priemy-selných podnikov. Da Vinciho Mona Lisa másíce nesmiernu hodnotu, ale narušenie pre-vádzky atómovej elektrárne alebo chemickejfabriky by bolo dozaista väčšou katastrofouako opätovná krádež tohto kultového ume-leckého diela.

Detaily zabezpečenia sú tabuVo všeobecnosti možno hovoriť o troch skupi-nách systémov na detekciu narušenia objek-tov. Perimetrické systémy chránia vonkajšíareál pomocou kamerových systémov a infra-červených bariér. Kým v prvom prípade ideo videodetekciu pohybu, keď kamera sleduje,vyhodnocuje a zaznamenáva vytýčený prie-stor, v druhom prípade je to aktívne zabezpe-čenie priestoru, pri ktorom prerušenie lúčaspúšťa poplach. Obvodová ochrana bývaprvým okruhom, ktorý chráni pred vniknutímnežiaducich osôb do areálu objektu.

Každý z týchto podsystémov nachádzauplatnenie v iných oblastiach a situáciách.Tam, kde sa nepredpokladá pohyb osôb, jeúčinnejší bariérový systém a tam, kde sa po-hybu ľudí nedá vyhnúť, napríklad v bankáchalebo múzeách, sú vhodnejšie kamerové sys-témy. Často sa však používa aj kombináciaoboch systémov. Kamerové systémy môžuslúžiť aj na monitorovanie technologickýchprocesov.

V posledných rokoch rastú náklady natechnické vybavenie budov závratnou rýchlosťou. Kým pred tromi desaťročiamitvorili najviac pätinu z celkového roz-počtu, v súčasnosti nie je zriedkavosťou,keď je to polovica i viac. Do tejto sumyvšak nie sú zahrnuté len investície do bez-pečnosti, ale do inteligencie budov akotakej. Okrem bezpečnosti sem patrí ajenergetika, telekomunikácie a podobne,pričom na to, aby sa budova mohla ozna-čiť za inteligentnú, mala by mať aj jed-notné riadenie týchto systémov. Operačné pracovisko v Apollo Business Center.

Pohľad cez objektív nového detektora pohybuSiemens Eyetec, ktorý nielen cíti teplotu tela sle-dovaného objektu, ale dokonca ho môže aj vidieť po-mocou kamery prepojenej na infračervený senzor.



Druhú skupinu detekčných systémov pred-stavujú špeciálne bezpečnostné zariadenia,ktoré sa používajú na ochranu plášťa samotnejbudovy a zabráneniu vstupu nežiaducich osôb.Patria sem napríklad detektory na odhaleniepohybu, deštrukčných zvukov, otvorenýcha rozbitých okien, zariadenia zabezpečujúcevchody a brány, systémy na vymedzenie prí-stupových práv prostredníctvom čipových ka-riet alebo biometrické rozpoznávacie systémy.Konkrétne snímače pohybu pracujú na prin -cípe vyhodnocovania rozdielu teploty medzipohybujúcim sa predmetom a okolím. Moderné pyroelementy dokážu zachytiť te-plotné rozdiely už do dvoch stupňov Celziai menšie.

Tretiu skupinu tvoria špeciálne prístroje, na-príklad seizmické detektory citlivé na otrasy,ktoré sa inštalujú na trezory a iné chránnemépredmety vo vnútri budovy. Bezpečnostný sys-tém by mal byť vyvážený, pretože jeho správnefungovanie sa docieli len vtedy, ak sa zavedúúčinné režimové opatrenia, vybudujú mecha-nické zábrany a nainštaluje elektronická signa-lizácia. „Je to mozaika, ktorá sa vyskladá podľašpecifických potrieb a požiadaviek na prevádz -ku objektu. Čo prípad, to unikátne riešenie,“konštatuje vedúci oddelenia Fire Safety & Secu-rity Products spoločnosti Siemens Miloš Böh-mer.

Vývoj kráča míľovými krokmiAj na pole kamerových systémov nezadrža-teľne vstúpila digitalizácia. Analógové prí-stroje, ktoré zaznamenávali obraz na VHSkazety, sa pomaly strácajú v prepadlisku dejín.

Záznam obrazu a jeho následné spracovanie saprenieslo do IT segmentu. Módnym trendomsa stávajú hybridné digitálne záznamové zaria-denia schopné spolupracovať s analógovými,ako aj s IP kamerami. Umožňuje to flexibilnereagovať na požiadavky používateľov.

Analógové kamery sú vďaka svojim vlast-nostiam výhodnejšie, keď sa buduje nový ka-merový systém. IP kamery predstavujú lepšiualternatívu pri rozširovaní monitorovaciehosystému bez potreby väčších zásahov do exis -tujúcej infraštruktúry, pred ich nasadením je

však potrebné brať do úvahy,do akej miery zaťaží LANsiete. Súčasné kamery sú užväčšinou štandardne vyba-vené aj obvodmi automatic-kého zosilňovania signálu,prípadne ďalšími funkciami,ako je obvod automatickej regulácie svetelnej citlivosti,korekciou vibrácií alebo detekciou pohybu v obra-ze.

Poplachový systém na hlá-senie narušenia, uzatvorenýtelevízny okruh alebo systémkontroly vstupu ešte done-dávna tvorili tri samostatnésystémy s vlastným používa-teľským rozhraním, signali-záciou a ovládaním.V súčasnosti už viacerí výrob-covia ponúkajú integrovanésystémy, oblečené do jednot-ného grafického rozhrania,

čím sa znižujú nároky na obsluhu, zjednodu-šuje orientácia v objekte a najmä skracuje in-tervenčný čas ochrany.

Kamery do bytovDigitalizácia kamerových systémov otvorilamožnosti aj pre ich využitie v domácnostiach.Ich rozšíreniu donedávna bránili vysoké ná-klady na ich obstaranie. V posledných rokochsa však na trhu objavujú už aj cenovo prija-teľné kamerové systémy vhodné do bytova malých priestorov. Riadia ich jednoduché ap-likácie, keďže na pokrytie sledovaného prie-storu stačí niekoľko kamier. Ak je k nimpripojený aj rekordér, kritický okamih možnozaznamenať a neskôr prehrať, a zistiť tak na-príklad, kto zvonil pri dverách, keď nikto neboldoma.

K najjednoduchším patria čiernobiele kom-paktné kamerové systémy, ktoré okrem pre-nosu obrazu umožňujú obojsmernú hlasovúkomunikáciu. O niečo drahšie sú farebné ka-merové systémy s vyšším rozlíšením, ku kto-rým možno pripojiť pohybové snímače,dverové kontakty a ďalšie prvky zabezpečova-cej techniky.

Hoci v porovnaní s priemyselnými kameramiide o jednoduché systémy, zvládajú toho na-ozaj veľa. Pri poplachu sú schopné prejsť doplného obrazu a zároveň zobraziť digitálny zá-znam toho, čo sa udialo pred a po udalosti akoobraz v obraze. Okrem toho signál z kamiermožno prostredníctvom bežných telefónnychliniek prenášať do vzdialeného osobného počí-tača, takže napríklad rodič môže zo zamestna-nia kontro-lovať, ako sa má jeho dieťa ležiacedoma s angínou.

VISIONS 01 200722 23

Členenie elektronickejochrany objektu

obvodová (perimetrická) ochranaochrana priestoru – zabezpečenie priestorov ob-jektu pohybovými snímačmiochrana plášťa objektu – zabezpečenie vstup-ných miest do objektu magnetickými kontaktmi,snímačmi rozbitia skla alebo otrasovými sní-mačmiochrana predmetov – stráženie zvlášť dôležitýchpredmetov alebo zariadení


Pre rozsiahle komplexy budov je ty-pická vysoká koncentrácia ľudí. V prí-pade požiaru môže byť ich rýchlaa bezpečná evakuácia z vyšších po-

schodí veľkým problémom, keďže požiarnatechnika, ktorá by umožňovala dostať do bez-pečia v krátkom čase taký obrovský početosôb, má značne obmedzené možnosti. Pretosa pri budovaní moderných stavebných cel-kov kladie veľký dôraz nielen na pasívnu po-žiarnu bezpečnosť, ako sú protipožiarnedvere, únikové cesty či výťahy, ale aj na auto-matické hlásiče požiarov a stabilné hasiacesystémy, ktoré sú schopné eliminovať požiarskôr, ako prepukne, resp. dovtedy, kým sa dáuhasiť bez toho, aby napáchal vážnejšieškody.

„Za výškovú sa považuje každá budova vyš-šia ako 22,5 metra,“ hovorí hovorkyňa Hasič-ského a záchranného zboru Alena Bučeková.Pri ich hasení zvonka sa používajú výsuvnérebríky na hasičských autách a tiež vysoko -

zdvižné plošiny, ktoré však na vyššie poscho-dia nedosiahnu. Podľa A. Bučekovej vhodnýchtypov majú navyše nedostatok. Aj preto je pripožiaroch vo výškových budovách najúčin-nejšie hasenie zvnútra.

Súčasťou projektového riešenia každej výš -kovej budovy sú aj možnosti a spôsoby eva-kuácie osôb, ktoré závisia od počtupotenciálne ohrozených ľudí a účelu, na ktorýsa objekt využíva. Okrem vnútorných evaku-ačných ciest sa na záchranu osôb používajúvysokozdvižné rebríky a plošiny, plachty nasklz a dokonca aj letecká alebo lezecká tech-nika. „Každý typ záchrany má špecifiká, ktorévyplývajú z miesta požiaru a možností úniku,preto sa nedá jednoznačne povedať, akorýchlo dokážeme ľudí evakuovať,“ vysvetľujeA. Bučeková.

Pre požiar zatvorenéEšte vyššie riziko predstavujú priemyselnékomplexy ako rafinérie, plynovody alebo

atómové elektrárne, kde by mal požiar ka-tastrofálne dosahy nielen na ľudí priamov areáli podniku, ale aj v jeho širšom okolí.Osobitnú kapitolu potom tvoria drahétechnológie, ktoré by v prípade ich zniče-nia mohli firmám spôsobiť problémy.Podľa štatistík vyše 70 percent podnikov,ktoré vyhoreli, do troch rokov museliukončiť činnosť z dôvodu finančných pro-blémov, straty trhu a klientov. Podobnéprípady sa stali už aj na Slovensku, k týmnajnovším patria minuloročné požiare che-mických skladov firmy Detox v Bratislavea Rimavskej Sobote, v priemyselnom parkuv Spišskej Novej Vsi, v Chemosvite či úplnézhorenie výrobnej haly belgickej firmy In-dupol v Ilave v roku 2005.

Minulý rok bolo na Slovensku 10 255 po-žiarov, čo je síce v medziročnom porov-naní o 1 039 menej, ale priame materiálneškody vzrástli takmer o 3,3 milióna korún,keď dosiahli vyše 813 miliónov korún. Po-kiaľ ide o výšku škôd, najhoršie na tombola priemyselná výroba, kde vlani za pr-vých deväť mesiacov 213 požiarov zničilomajetok takmer za dvesto miliónov korún.Najväčšiu úmrtnosť evidujú hasiči pri po-žiaroch bytov a rodinných domov, pri kto-rých zahynuli skoro štyri pätinyz celkového počtu obetí. Ak to zhrnieme,tak minulý rok bolo na Slovensku každýdeň priemerne 28 požiarov s priamymiškodami za viac ako 2,2 milióna korún.

Detektory s citlivým nosomInovačný potenciál sa dnes sústreďuje pre-dovšetkým do systémov požiarnej signali-zácie. Bez rýchlej detekcie požiaru by sa ajten najlepší hasiaci systém minul účinkom.Asi 90 percent automatických hlásičov po-žiarov je založených na detekcii dymovýchčastíc. V situáciách, keď sa nedá využiť naidentifikáciu požiaru prítomnosť dymo-vých častíc, napríklad z dôvodu rušivýchvplyvov, ktoré predstavujú dymové aero-sóly pri zváraní, výfukové splodiny áut vtuneloch, zvírený prach alebo výrony pary,sa vyhodnocujú zmeny teploty a vyžarova-nie plameňa.

„Dnes nie je problém s citlivosťou detek-torov, ale ich inteligenciou,“ tvrdí vedúcioddelenia Fire Safety & Security Productsspoločnosti Siemens Miloš Böhmer. „Musiavedieť rozlíšiť, čo je požiar a čo bežný pre-vádzkový stav. Ak nie, v praxi sa potomstáva, že keď je systém zle naprojektovanýa počas pracovnej zmeny vyhlási dvadsaťfalošných poplachov, tak ho radšej vypnú.To je to najhoršie, čo sa môže stať.“ Mo-derné systémy dokážu spoľahlivo odlíšiťdym typický pre vývoj požiaru od dymu,

Skočia za vás do ohňaAk porovnáte fotografie s panorámou Bratislavy spred dvadsiatich rokov a dnes, ako prvé vám udrú do očí nové výškové budovy a rozsiahleadministratívne objekty, ktoré v meste za ten čas vyrástli. Kedysi tu bývala len budova Slovenskej televízie, „Kukurica“ a Presscentrum, v súčasnosti k nim pribudlo sídlo Národnej banky, Polus City Center, Aupark či budova VÚB banky, viaceré ďalšie sú rozostavané. Podobná situácia je aj v iných mestách na Slovensku. Mrakodrapy však prinášajúaj vyššie nároky na bezpečnosť.



ktorý vzniká pri iných činnostiach. Pritomrozpoznanie požiaru od klamlivých prí-znakov je na mnohých miestach veľmiproblematické. Niektoré z príznakovsprevádzajú takmer rovnaké prejavy,akoby išlo o skutočný požiar.

Ako mozog, ale bez emóciíŠvajčiarska firma Cerberus AG, ktorúv roku 1998 odkúpila spoločnosť Sie-mens, ako prvá na svete vyvinula zaria-denia na skutočne spoľahlivérozpoznanie pravého a falošného požiar-neho poplachu – AlgoRex Interactive. V sú-časnosti Siemens predáva nový systémSinteso, ktorý predstavuje inováciu a ďal-šie zdokonalenie tejto technológie. Počasniekoľkých desaťročí Cerberus a neskôr ajSiemens urobili tisíce laboratórnych a te-rénnych požiarnych testov, ktoré podrobilináročným analýzam a výskumu. Výsled-kom sú detekčné algoritmy, ktoré dokážuv krátkom čase rozlíšiť, či ide o skutočnýpožiar alebo nie.

Detekčná jednotka rozkladá prichádza-júce signály na matematické zložky a po-rovnáva ich s algoritmami v databáze.Matematické procesy neprebiehajú podľajednoduchej logiky typu áno/nie, ale berúdo úvahy medzihodnoty ako veľmi slabý,slabý, stredný, silný, veľmi silný a prevá-dzajú ich na príkazy. Hovorí sa tomu prin -cíp neostrej logiky. Veľmi zjednodušene

by také pravidlo mohlo

vyzerať takto:Pri malom množstve dymu a rýchlom rasteteploty aktivuj poplach. V skutočnosti všakide o omnoho zložitejšie analýzy.

Priamo v požiarnom hlásiči sa nachádzapamäť, do ktorej sa pri inštalácii vložia pa-rametre prostredia. Obsahujú údajeo predpokladaných rušivých vplyvocha nebezpečných situáciách.

Tieto parametre nie sú stanovené fixne,ale môžu sa prispôsobovať. Priamo v po-žiarnom hlásiči sa potom v reálnom časeporovnávajú signály zo senzorov s týmitoparametrami. Pomocou veľkého množstvavzájomne prepojených rozhodovacíchbodov môže hlásič rýchlo zistiť, či signályzo senzorov znamenajú zvýšený stupeňnebezpečenstva, alebo či ide o bežný pre-vádzkový stav.

Hlásiču tak možno určiť rôzne priority.Napríklad v nemocnici musí byť prioritou

rýchlosť signalizácie požiaru a vozváracej dielni zasa pravdivosť in-formácie o poplachu. Systémmôže byť napojený nielen nastabilné hasiace systémy, ale ajna ovládanie pretlakových venti-látorov, dymových klapiek, otvá-

ranie a zatváranie dverí či

vypínanie elektrických zariadení. Oso-bitnú kapitolu tvoria bezdrôtové hlásiče

a alarmy, ktoré sa používajú v ob-jektoch, kde nie je možné použiť káblové rozvody, napríklad v historických budovách. „Dlho bolopoužitie bezdrôtovej technológiev dymových detektoroch tabu preich nespoľahlivosť. Dnes už všakdisponujeme bezdrôtovými zariade-

niami, ktoré vykazujú vysokú spo-ľahlivosť,“ zdôrazňuje Karlheinz

Schreyer z mníchovskej divízie BuildingTechnologies.

Osobitnú kapitolu tvoria bezdrôtové hlá-siče a alarmy, ktoré sa používajú v objek-toch, kde nie je možné použiť káblovérozvody, napríklad v historických budo-vách. „Dlho bolo použitie bezdrôtovej tech-nológie v dymových detektoroch tabu preich nespoľahlivosť. Dnes už však disponu-jeme bezdrôtovými zariadeniami, ktoré vy-kazujú vysokú spoľahlivosť,“ zdôrazňujeKarlheinz Schreyer z mníchovskej divízieBuilding Technologies.

Namiesto hasičov opravári„Mnoho firiem si myslí, že keď použijúštandardné dymové hlásiče podľa normyEN54-7 aj na ochranu špeciálnych priesto-rov, budú dostatočne chránené. Je to všakomyl, pretože norma je zameraná naochranu osôb, konštrukčnej časti objektua jeho základného vybavenia, ale nerozli-šuje, či sú v nej kancelárske stoly aleboservery za niekoľko miliónov. Štandardnéhlásiče nie sú vhodné na ochranu zaria-dení vysokej hodnoty,“ hovorí M. Böhmer.Bodové dymové hlásiče inštalovanév strope síce chránia človeka, ale nedokážudostatočne chrániť elektrické a elektro-nické zariadenia. Skôr ako dymové aero-

sóly vznikajúce horenímdosiahnu detektory, je zaria-denie spravidla už vážne po-škodené alebo zničené.

Moderná spoločnosť ječoraz viac závislá od sofisti-kovaných technológií, kto-rým boli zverenénenahraditeľné dáta a operá-cie. Obrovská koncentráciahodnôt výrazne zvyšuje zra-niteľnosť týchto systémov.Preto aj malý požiar môžeznačne oslabiť pozíciu firmya viesť k jej zániku. Pritomdátové, riadiace a telekomu-nikačné centrá s vysokýmipríkonmi elektrických zaria-

VISIONS 01 200724 25

Vysielač lineárneho dymového hlásiča posiela do prijímača zväzok infračervených lúčov. Keď zadymenýkontrolovaný úsek utlmí meraný infračervený signál, hlásič vyšle do prijímača informáciu o stupni nebezpečenstva.


dení a elektrickými inštaláciami patriak mimoriadne rizikovým. Navyše rýchlacirkulácia vzduchu spôsobená klimatizá-ciou sťažuje detekciu a podporuje rýchlerozšírenie požiaru.

V silne ventilovaných priestoroch, ako súserverovne či riadiace velíny, laminárneprúdenie vzduchu často bráni dymovýmaerosólom včas dosiahnuť hlásiče nastrope. Preto sa priamo na zariadenia in-štalujú vysoko senzitívne odsávacie detek-tory Air Sampling Detection. Tento systémv kombinácii s automatickým hasenímumožňuje chrániť aj priestory s obmedze-ným prístupom, ako sú zdvojené podlahya stropy s elektrickými rozvodmi. Jehohlavnou úlohou je odhaliť vznikajúci po-žiar ešte vo fáze technickej poruchy a nievtedy, keď už horí. Namiesto hasičov takstačí privolať technikov.

Namiesto vody plynŠtandardné priestory sa okrem požiarnejsignalizácie chránia i vodnými hasiacimisystémami, tzv. sprinklermi. Teplo vypro-dukované horením spôsobí prasknutiebanky s vodou, ktorá sa uvoľní a začnesprchovať priestor. „Takéto riešenie všaknepostačuje na ochranu špeciálnych prie-storov, v ktorých sa sústreďujú veľké hod-noty, pričom nejde len o drahé zariadenia,ale aj o dáta a schopnosť firiem pracovať vnepretržitej prevádzke,“ upozorňuje už ci-tovaný M. Böhmer. V týchto objektoch, kuktorým patria napríklad serverovne, ria-diace velíny, archívy alebo výrobné linky,sa dnes v oveľa väčšej miere používajú ply-nové stabilné hasiace systémy.

Ako hasiace médium slúžia buď prí-rodné inertné plyny ako dusík, argón, oxiduhličitý a ich zmesi, alebo špeciálne che-mické látky. Prvá skupina plynových hasia-

cich systémov likviduje oheň zníženímmnožstva kyslíka vo vzduchu. Inertný plynho v priebehu niekoľkých desiatok sekúndvytlačí z miestnosti, čím dôjde k zníženiukoncentrácie kyslíka na 10 až 13 percent.Pri tejto úrovni už nie je možné horenie,pre človeka však nepredstavuje žiadneohrozenie (s výnimkou toxického oxiduuhličitého). Táto koncentrácia zodpovedásituácii, ako by sa človek pohyboval v nadmorskej výške od 4-tisíc do 6-tisícmetrov.

Dusík má z prírodných inertných plynovnajširšie využitie, je vhodný na hasenie po-čítačových hál, telekomunikačných zaria-dení, káblových kanálov, miestnostígenerátorov, chemických a petrochemic-kých látok, múzeí, skladov či archívov.Argón nachádza uplatnenie tam, kde je ri-ziko horenia kovov, ako je napríklad práš -kový hliník. Využitie oxidu uhličitého jepomerne obmedzené pre jeho vysokú toxi-citu a používa sa výlučne na ochranu ob-jektov a priestorov, kde sa nezdržiavajúľudia. Pri hasení plynmi by mal byť prie-stor uzavretý aspoň desať minút, abypočas hasenia nedochádzalo k úniku a zni-žovaniu koncentrácie hasiaceho plynu. Mo-derné požiarne systémy dokážuautomaticky odstaviť aj klimatizáciu.

Airbag pre serverovneŠpeciálne chemické hasiace látky pracujúna odlišnom princípe. Znižujú obsah kys -líka priamo v zóne horenia. Napríkladplynné molekuly heptaflórpropánu (HFC227ea) sa pri kontakte s plameňmi vply-vom vysokej teploty rozkladajú na osemjednoduchších molekúl, čím sa látka roz-pína a vytláča kyslík. „K jeho vytesneniupritom dochádza len v bezprostrednomokolí horúceho bodu, takže na uhasenie

ohňa stačia malé množstvá plynu,“ tvrdíM. Böhmer. HFC 227ea nie je vodivý, pretoje vhodný i na ochranu elektrických a elek-tronických zariadení, navyše nemá žiadennegatívny vplyv na ozónovú vrstvu atmos-féry. Práve pre tieto svoje vlastnosti bolatáto látka všeobecne prijatá ako náhrada zamimoriadne účinný, ale škodlivý Halon1301 (ničil ozónovú vrstvu), ktorý sa dlhéroky používal na ochranu pred najväčšímipožiarnymi rizikami.

Hlavnou prednosťou špeciálnych che-mických hasiacich látok je rýchly hasiaciúčinok pri malom objeme hasiva. Prostred-níctvom dýz a dusíka ako hnacieho plynuje možné látku dopraviť k požiaru do de-siatich sekúnd. Vývoju nových hasiacichlátok sa stále venuje veľká pozornosť. Vsúčasnosti prichádza na trh Novec 1230,ktorý má okrem vynikajúcich hasiacichvlastností aj malý vplyv na globálne oteple-nie. „Pri elektrických a elektronických prí-strojoch sa nikdy nedá stopercentnevylúčiť, že nepríde k požiaru. Úlohou sta-bilných hasiacich zariadení je podobne akopri airbagu v aute výrazne obmedziť ná-sledky a zabrániť najhoršiemu,“ konštatujeM. Böhmer.

Voda nepovedala posledné slovoAni voda ako hasiace médium však eštenie je mŕtva. Okrem už spomínanýchsprinklerov sa uplatňuje pri špeciálnej lo-kálnej ochrane, napríklad pri hasení gene-rátorov či turbín. Systém CerSpray,patentovaná technológia spoločnosti Sie-mens, prispôsobuje veľkosť kvapiek vodyparametrom horenia, takže všetka vodnáhmlovina sa odparí ešte v zóne horenia.Výsledkom je vysoko efektívne využitiechladiaceho účinku premeny vody naparu.

Kde je vhodné použiť stabilné hasiace zariadenia

rozvody elektrickej energie rozvádzače do 1kV káblové kanály výrobné procesy v priemyslesklady chemických a petrochemických výrobkov archívy s cennými dielami a historickými predmety knižnice múzeá trezorové miestnosti dátové centráserverovnevýpočtová technika telekomunikačné vybavenie vojenské skladištia

Opticko-dymový hlásič s príslušenstvom, ktoré mu umožňuje fungovať v extrémne vlhkom prostredí.


Vlani na jeseň to aspoň verejne prisľúbilminister vnútra Robert Kaliňák. Podľapôvodných zámerov sa mali biomet -rické údaje zavádzať do europasov po-

stupne. Elektronické cestovné dokladys digitálnym obrazom tváre rezort pôvodne plá-noval vydávať už od vlaňajšieho septembra, pri-čom najneskôr do polovice roku 2009 malipribudnúť aj odtlačky prstov. Najnovšie chceministerstvo začať vydávať pas s dvoma bio-met rickými údajmi už od polovice tohto roku,hoci pracovná skupina EK má ukončiť technickúšpecifikáciu ochrany údajov odtlačkov prstovv elektronických cestovných dokladoch až 28.júna a otvorené sú ešte aj niektoré otázky súvi-siace s kontrolou elektronických pasov.

„Prvý september sme nestihli,“ povedal mi-nister. Dôvodom podľa neho boli najmä pro-

blémy s verejným obstarávaním na dodávku no-vých pasov. Ministerstvo sa preto rozhodlo, žepasy s jedným biometrickým údajom už nebudezavádzať. „Nechceme, aby si ľudia v priebehupár rokov museli trikrát meniť doklady,“ vysvet -lil Kaliňák. Nové budú aj občianske preukazy,hoci aj v tomto prípade už sa prešvihol termínzačiatku ich vydávania. Malo sa tak stať 1. ja-nuára tohto roka.

Také sú plány a realita. V každom prípade,biometria predstavuje nástroj, ktorý by malv budúcnosti zásadným spôsobom brániť zneu-žívaniu dokladov.

Strojovo čitateľné dokladyZavedenie biometrie do sveta dokladov súvisí

s teroristickými útokmi na americké mestá 11.septembra 2001 a bojom proti terorizmu a or-

ganizovanému zločinu. Táto myš -lienka plynulo nadviazala nadesaťročia trvajúci proces štan-dardizácie a zvyšovania bezpeč-nosti cestovných dokladov, ktorýod roku 1946 zastrešuje medzi-národná organizácia pre civilnéletectvo ICAO, zriadená pod zášti-tou OSN. Tá nadviazala na úsilieLigy národov, ktorá počnúc obdo-bím po Prvej svetovej vojne usilo-vala o obnovenie plynulostia masovosti cestovania. Mnohézo štandardov, ktoré obsahujúsúčasné cestovné doklady a iden-tifikačné karty, ako sú rozmery,obsah či formát, presadila práveICAO. Jej príspevok na poli stro-jovo čitateľných dokladov rekapi-tuluje Document 9303, ktorýdefinuje medzinárodné štan-dardy pre cestovné pasy a do-klady, víza a povolenia na pobyt.Jeho osobitnú časť tvorí Špecifi-kácia pre elektronické pasys možnosťami biometrickej iden-tifikácie. Niektoré prílohy tohto

dokumentu priebežne dopracováva aj európskaorganizácia ISO/IEC a americká NIST.

Tajomstvo dátovej stránkyElektronické pasy majú rovnako ako klasické

pasy dátovú stranu so strojovo čitateľnou zónoui ostatné bezpečnostné štandardy. Pribudol bez-kontaktný čip ako nosič elektronickej verzie dá-tovej strany dokladu a biometrických údajov,umiestnený spolu s anténou v pasovej knižke.Spôsob uloženia čipu má znemožniť manipulá-ciu s ním, chrániť ho pred fyzickým poškode-ním a zabezpečiť jeho bezproblémovépoužívanie.

V nových slovenských pasoch bude čipumiestnený v polykarbonátovej dátovej stránkes laserom vygravírovanými osobnými údajmi as množstvom ochranných prvkov, na vytvoreniektorých sa použijú najmodernejšie technológieceninovej tlače. Na tejto dátovej stránke budúvytlačené všetky základné údaje o držiteľovivrátane fotografie jeho tváre a podpisu. Poradiea umiestnenie jednotlivých prvkov definuje spo-mínaná smernica ICAO číslo 9303. V spodnejčasti sa bude nachádzať strojovo čitateľná zóna.

Bezpečné doklady?Práve vďaka kombinácii biometrických a RFID

(Radio Frequency Identification) technológiívznikol celý rad obáv, oprávnených aj zbytoč-ných, ktoré sa týkali nízkej bezpečnosti novýchdokladov. Na úvodné vyhlásenia o bezpečnostielektronických dokladov reagovalo množstvobezpečnostných odborníkov a ochrancov súkro-mia (ale aj hackerov), upozorňujúcich na množ-stvo problematických miest. Súviseli napríklads detekovateľnosťou dokladu, ktorý by sa tak dalpoužiť napríklad na sledovanie pohybu osobyalebo dokonca na odpálenie bomby, alebos možnosťou z čipu nepozorovane vyčítaťa zneužiť údaje. Mnohé z takýchto námietok saukázali ako opodstatnené. Dnes predstavujú dô-ležitý príspevok v rámci riadenia bezpečnost-ných rizík pri zavádzaní nových dokladovv jednotlivých štátoch, pričom často ovplyvniliaj samotné technické špecifikácie, resp. ich interpretáciu.

Medzi RFID čipmi používanými na označova-nie tovaru v supermarketoch a čipmi v pasochje zásadný rozdiel. Kým štandarný RFID čip jeelektronickou verziou dobre známeho čiaro-vého kódu, bez pridanej inteligencie, čip elek-tronického pasu disponuje výpočtovýmvýkonom 16-, niekedy až 32-bitového mikro-procesora s hardvérovým akcelerátorom umož-ňujúcim náročné a komplexné šifrovacieoperácie. Je až udivujúce, že dnes aj na čipovejkarte beží celý operačný systém! V súčasnosti jeuž viacero firiem, ktoré vedia čipy s požadova-nými vlastnosťami vyrábať, napríklad Philips,Infineon, Atmel, alebo STMicroelectronics.

VISIONS 01 200726 27


Biometria sťaží zneužívanie dokladovS identifikačnými dokladmi sa odjakživa spájala otázka, ako zabrániť ich zneužívaniu. Tento problém je stále rovnako aktuálny, hoci dokladyzabezpečujú čoraz sofistikovanejšie ochranné prvky. Slovensko by malo začať čoskoro vydávať elektronické cestovné pasy, ktoré budú patriť k najmodernejším v Európe. Súčasťou nových pasov bude elektronický čip obsahujúci dva biometrické znaky držiteľa dokladu: digitálny obraz tváre a odtlačky dvoch prstov.

Čo budú obsahovať nové európske doklady?Súbor najmodernejších tlačiarenských prvkov ako mikrokresby, gi-loše, hologramy, objekty viditeľné len pod infračerveným a ultra-fialovým svetlom, ktoré bude komplikované kopírovať alebonapodobňovať.Dátovú stranu s fotografiou tváre držiteľa s čistým pozadím. Čip s dvoma biometrickými údajmi – digitálnym obrazom tvárea chránenými odtlačkami dvoch prstov – a údajmi o držiteľovi,zhodnými s údajmi na dátovej strane pasu.Strojovo čitateľnú zónu.


Európsky postup a ochrana údajov v dokladochEurópska únia rozhodla o zavedení elektronic-

kých pasov s biometrickým identifikátorom pre-dovšetkým na základe toho, že ich požadujúSpojené štáty americké pre zachovanie bezvízo-vého styku. To však neznamená, že by táto témanemala v Európe aj historické pozadie. Na staromkontinente prebieha rozsiahla odborná diskusiak elektronickým dokladom, a to predovšetkýmz hľadiska akceptovateľnosti biometrie na zabez-pečenie dokladov a ochrany osobných údajov.

Vďaka tomu Európa najskôr presadila používa-nie ochrany údajov na čipe proti nechcenémuprečítaniu treťou osobou prostredníctvom tzv.Základnej kontroly prístupu, (BAC, Basic AccessControl), ktorú špecifikácie ICAO označujú akovoliteľnú.

Podobné platí pre Aktívnu Autentifikáciu (AA,Active Authentication), ktorá síce kladie vyššienároky na čip, predstavuje však ochranu proti ko-pírovaniu čipu a preto ju EK odporúča ako voli-teľnú. Jej nevýhodou je zasa rizko, že za istýchokolností umožňuje identifikovať čip. V Nemeckubol nedávno zaznamenaný úspešný pokus o sko-pírovanie čipu nemeckého elektronického pasu,čo vzhľadom na pripravované spustenie výrobyelektronických pasov vo väčšine európskych kra-jín vyvolalo silný mediálny ohlas. V nemeckomelektronickom pase kvôli uvedenému riziku chý-bala práve AA. Česká republika, na rozdiel od Ne-mecka, vydáva elektronický pas zabezpečený ajs AA.

Na dosiahnutie väčšej spoľahlivosti elektronic-kých pasov sa Európska komisia napokon roz-hodla ešte pre použitie ďalšej, sekundárnejbiometrie. Najneskôr od 28. júna 2009 budú mu-sieť všetky členské štáty vydávať pasy s dvomaodtlačkami prstov.

Tie predstavujú oveľa citlivejší osobný údaj,než je fotografia tváre, keďže jednoznačne identi-fikujú svojho nositeľa a nie je ich možné zameniť.Zavedenie odtlačkov prstov do pasov si pretov európskom kontexte bude vyžadovať vyšší stu-

peň ochrany uložených údajov metódou, ktorúšpecifikácia ICAO označuje ako Rozšírenáochrana prístupu (EAC, Extended Access Control),aj keď jej presnejšiu definíciu necháva otvorenú.Ochrana súkromia sa rieši nastavením prístupo-vých práv na čítanie daktyloskopických údajova šifrovaním komunikácie a ochrana proti kopíro-vaniu zasa čipovou autentifikáciou, ktorá budeurčovať, či terminál môže čítať citlivé dáta, alebonie.

Ideálna bezpečnosť nejestvujeAj keď nikdy nebude jestvovať ideálne zabez-

pečenie, výroba falošného elektronického do-kladu bude aj vďaka elektronickým ochrannýmmechanizmom a zakomponovaniu chránenýchbiometrických údajov taká náročná a nákladná,že sa pre falšovateľov stane prakticky nedosiah-nuteľnou.

„Pozornosť útočníkov sa pravdepodobne pre-smeruje na nezabezpečené aplikácie hraničnejkontroly prístupné cez viac či menej zabezpečenéIP siete hraničnej polície, než na doklad rešpektu-júci najprísnejšie bezpečnostné mechanizmyochrany údajov. Pre potenciálneho útočníka jejednoduchšie napadnúť aplikáciu na otvorenejplatforme, akou je osobný počítač (PC), než inves-tovať do špeciálnej techniky na vrchole mikro-procesorovej a šifrovacej technológie sústredenejdo nového elektronického dokladu,“ hovorí kon-zultant spoločnosti Siemens IT Solutions and Ser-vices Radomír Gregor.

„Získaný odtlačok prsta by sa mohol zneužiťv prístupe do počítačových systémov alebo doobjektov, ktoré sú chránené týmto biometric-kým prvkom,“ dopĺňa konzultant StanislavLencz, rovnako zo spoločnosti Siemens IT Solutions and Services. „To je však otázka celko-vého riadenia rizík v rámci určitého bezpečnost-ného systému, kde biometria predstavuje ibajeden kúsok puzzle. Ostatne – odtlačok prsta sadá získať i jednoduchšie, napríklad z pivovéhopohára vo vašej obľúbenej krčme,“ uzatvára S. Lencz.

Mechanizmy ochrany údajov na čipe:Passive Authentication – Údaje uložené v čipe sú elek-tronicky podpísané vydavateľom pasu s využitím tajného kľúčacertifikovaného národnou certifikačnou autoritou. Takto vytvo-rený elektronický podpis zabráni tomu, aby falšovateľ mohol po-zmeniť súborovú časť čipu inými údajmi. Ide o povinnýbezpečnostný prvok, ktorý budú musieť obsahovať elektronicképasy všetkých krajín.Active Authentication – Elektronický podpis v čipe ne-dokáže zabrániť kopírovaniu údajov a vytváraniu jeho identic-kých kópií. To umožňuje až mechanizmus tzv. aktívnejautentizácie, ktorá je podľa špecifikácií ICAO a EÚ voliteľnýmbezpečnostným prvkom. Využíva sa pri nej schopnosť čipu bez-pečne uchovávať tajný kľúč, ktorý je pre každý pas jedinečný.Ak by sa niekto pokúsil pas skopírovať, musel by najprv získaťkompletný kľúčový pár, ktorý sa skladá z verejného a tajného(privátneho) kľúča. Potenciálny útočník síce môže z pasu získaťverejný kľúč, ale nepomôže mu to, pretože zodpovedajúcu hod-notu tajného kľúča nie je možné čítať.Basic Accesss Control – Tento mechanizmus bráni čítaniupasu bez vedomia držiteľa. Pri jeho použití čítačka nie jeschopná vytvoriť bezpečný komunikačný kanál, pokiaľ optickyneprečíta vybrané údaje zo strojovo čitateľnej zóny v pase, čižedovtedy, kým to držiteľ pasu neumožní. Vďaka šifrovaniu súúdaje zároveň chránené pred odpočúvaním. Nevýhodou tohtomechanizmu je, že zdrojom na generovanie kľúča nie sú dosta-točne náhodné údaje, navyše v mnohých prípadoch sú aj veľmiobmedzené. Ide o údaje ako dátum narodenia, ktoré zahŕňajú lenobmedzený interval hodnôt. Pokiaľ však ide o ochranu on-lineprístupu k pasu, je obranná sila tohto mechanizmu dostačujúcaa zabráni útočníkovi prečítať údaje z pasu okoloidúceho človeka.Pre členské štáty Európskej únie bude tento mechanizmus po-vinný, ICAO ho uvádza ako voliteľný. Extended Access Control – Chráni údaje elektronickéhopasu so sekundárnym biometrickým identifikátorom.Používa moderné šifrovacie algoritmy postavené na báze eliptic-kých kriviek a vzájomnej kontroly autenticity elektronického do-kladu a čítacieho zariadenia na princípoch infraštruktúryverejného kľúča. Princíp nedôvery je nastavený z oboch strán –tak ako čítačka nedôveruje elektronickému dokladu, ani dokladnesprístupní citlivé údaje čítačke, pokiaľ sa nepreukáže platnýmcertifikátom. Pre členské štáty Európskej únie bude tento me-chanizmus v prípade pasu so sekundárnou biometriou povinný,ICAO ho uvádza ako voliteľný. Vyžaduje komplexný systém vý-meny potrebných certifikátov medzi štátmi, ktoré sa dohodli navzájomnom zdieľaní sekundárnej biometrie – odtlačkov prstov.


VISIONS 01 200728 29

A K O V Z N I K Á

ŽiarovkaNemecký výrobca svietidiel OSRAM má jednu zo svojich výrobných prevádzok aj v Nových Zámkoch. Vybrali sme sa tam, aby sme pre vás poodhalili tajomstvo výroby zdanlivoobyčajnej žiarovky. Aplikačný inžinier Rastislav Krajňák nám dopodrobna opísal technologickýpostup výroby plynom plnenej žiarovky Globe G120, ktorá sa využíva najmä v otvorených dekoračných svietidlách. TEXT: PETER JAVORSKÝ

FOTO: PAVOL MAJER

1. Nôžkovací automat

Hneď na úvod si musíme pove-dať, že žiarovka sa skladáz ôsmich častí, ktorými sú čerpa-cia trubička, tanierik, prívody,podperky, špirála, banka, päticaa chemické materiály (spájka,tmel a getter).Prvým krokom pri zrode žia-rovky je výroba nôžky, ktorá saskladá z čerpacej trubičky, tanie-rika a prívodov. Nôžka vlastne

vzniká zatavením týchto troch komponen-tov v jednom mieste – stisku nôžky. Nôžka je základným stavebným elemen-tom žiarovky. Jej akosť výrazne vplýva nakvalitu celého výrobného procesu. Po vý-robe nôžky nasleduje temperácia v peci,ktorá odstraňuje vnútorné pnutia vznika-júce pri výrobe. 2.Montážny automat

Nôžka, ktorá prešla temperáciou, putuje na montážny stroj.Tam sa do kolíčka čerpacej trubičky zapichnú podperky, na prívodysa upne špirála, podperky sa zarolujú okolo špirály a montáž sa me-chanicky vyformuje do konečného tvaru. Na špirálu sa ďalej nanesiegetter, čo je chemická zlúčenina fosforu. Úlohou gettera je elimináciazvyškových nečistôt, ktoré zostali vo vnútri žiarovky po odčerpaní anaplnení žiarovky na čerpacom stroji.

028_030_Ziarovka:Layout 1 2/13/07 8:06 PM Page 28

3.Práškovací (pokrývací) automat

Na banku sa tu zvnútra nanesie farba vo forme prášku.Existuje viacero druhov nanášania, v našom prípadeide o suché elektrostatické nanášanie. Banka musí byťvyhriata, aby sa z farebnej vrstvy odstránila vlhkosť.Takisto musí byť vyhrievaná aj počas čerpania na čerpacom automate.

4.Zatavovací automatNa tomto stroji dôjde k spojeniu „montáže“

a banky stavením v oblasti tanierika. Dôjde k odtave-niu zvyšku banky (tzv. sukničky) a pod tanierikomsa vyformuje zátav (časť, na ktorú sa neskôr nasadípätica).


VISIONS 01 200730 31

A K O V Z N I K Á

7. Päticovací automat

Zahorenie žiarovky – prvé postupné za-svietenie spojené s aktiváciou gettera avyčistením vnútorného prostredia che-mickou reakciou. Vypaľovanie tmelu (vy-tvorenie pevného spojenia pätica - sklo),koncová kontrola žiarovky a zasvietenie.Môže nasledovať automatický kontrolnýstroj (kontrola svietenia + elektrické para-metre + špeciálny elektrický test vnútor-ného prostredia na prítomnosť vzduchu).

Celý výrobný proces, samozrejme, sprevá-dza množstvo automatických kontrolnýchmechanizmov, ktoré spolu s odbornouobsluhou dohliadajú na vysokú kvalituprocesu a samotného výrobku. Výrobnálinka za hodinu vyprodukuje 1 100 kusovžiaroviek.

Jedna z najtradičnejších značiek nasvete, synonymum svetla na zeme-guli, prvýkrát uzrela svetlo sveta17. apríla 1906. Práve v ten deňspoločnosť OSRAM zapísali do re-gistra ochranných známok Ríšske -ho patentového úradu v Berlíne.Spoločnosť OSRAM, ktorá patrí doskupiny Siemens, je high-tech spo-ločnosťou v sektore svetelnej tech-niky a jej ročný obrat predstavuje4,3 miliardy eur (až 40 percent ob-ratu tvoria inovatívne produkty).Táto globálna spoločnosť zamest-náva viac ako 38 000 ľudí na celomsvete, svoje výrobky dodáva zákaz-níkom približne v 150 krajinách a má 49 výrobných závodov v 19krajinách. Vedenie spoločnostiOSRAM sídli v Mníchove.

5. Čerpací automat Výsledný produkt zo zatavovacieho auto-

matu, nazývaný zátav, postupuje do čerpaciehostroja, kde sa cez čerpaciu trubičku niekoľkokrát od-saje vnútorný priestor a prepláchne sa dusíkom zasúčasného vyhriatia banky. Pri tomto type žiarovkysa vnútorný priestor naplní plynom (zmesou ar-gónu a dusíka) a odtavením čerpacej trubičky sahermeticky uzavrie. Takto nám vznikne naplnenýzatavený systém, nazývaný tiež „surová“ žiarovka.

6. Navliekací automatDo pätice sa nanesie tmel. Pätica sa vzápätí

nasadí na „surovú“ žiarovku.


Naopak zejména ve Spojených státechastronomie získala přílivem prvotříd-ních odborníků a také díky válečnémuzatemnění v Kalifornii, čímž se pod-

statně zvýšil výkon tehdy největšího dalekohleduna světě - 2,5metrového reflektoru na Mt. Wil-sonu. U tohoto přístroje měl neomezené množ-ství pozorovacího času německý astronom WalterBaade (1893-1960). Jako „nepřátelský cizinec“ nebyl na rozdíl od domácích astronomů odvedendo armády, ale nikdo neměl námitky proti tomu,aby využíval tehdy nejvýkonnější světový tele-skop pro studium velmi vzdálených galaxií. Díkyněmu se tak podařilo poprvé pořádně určit jejichvzdálenosti, které byly až do jeho výzkumů sou-stavně podceněny skoro desetkrát, takže stářívesmíru předtím vycházelo nižší než stáří Země,odvozené geology.

Baade však na rodnou Evropu nezapomněl a vr. 1953 navrhl tehdy nejvýznamnějšímu evrop-skému astronomovi Janu Oortovi z Holandska, že

by se vyspělé evropské země měly spojit a posta-vit společnou observatoř na jižní polokouli, kterábyla tehdy astronomicky „zanedbaná“. Přitomprávě z jižní polokoule lze nejlépe studovat středMléčné dráhy v souhvězdí Střelce i nejbližší sou-sední galaxie - Magellanova mračna. Baadeho ini-ciativa nalezla v západní Evropě, postupně sezotavující z válečných hrůz, nadšenou odezvu. V r. 1964 podepsalo po delších přípravách šest zá-padoevropských zemí smlouvu o vybudováníEvropské jižní observatoře (ESO = EuropeanSouthern Observatory).

Ze tří uvažovaných lokalit (Austrálie, Jižní Af-rika, Jižní Amerika) zvítězilo Chile, kde lze v An-dách nalézt opravdu vynikající pozorovacípodmínky. Jde totiž o jednu z nejsušších oblastína světě s velkým počtem jasných nocí, neruše-ných umělým osvětlením moderní civilizace. V r.1969 byla na hoře La Silla asi 600 km na sever odSantiaga de Chile slavnostně otevřena první částzamýšlené observatoře. V té době sice z evrop-ského konzorcia ESO vystoupila Velká Británie(vrátila se do ESO až v r. 2002), ale postupně sepřidávaly další země. V současné době tvoří ESOjiž tucet evropských států, což sdružením financíumožnilo podstatně pokročit v budování daleko-hledů nové generace, které jsou v současné doběvůbec nejlepší na světě.

ESO má totiž v Chile od r. 1998 ještě jednu ob-servatoř na hoře Paranal poblíž chilského pří-stavu Antofagasta uprostřed pouště Atacama vnadmořské výšce přes 2600 m (zhruba stejně vy-soko jako je Lomnický štít). Průzkum totiž ukázal,že na Paranalu je v noci téměř pokaždé jasno ajen zřídka tam zaprší. Na jižní polokouli jsouprávě tam naprosto bezkonkurenční podmínkypro astronomická pozorování. Mezi lety 1998-2002 tam vyrostly kopule pro čtyři obří daleko-hledy (VLT = Very Large Telescope) se zrcadly oprůměru 8,2 m - dohromady mají tedy více než

40krát větší sběrnou plochu než dalekohled, kte-rým pozoroval W. Baade na Mt. Wilsonu. Plochazrcadel je dokonce téměř 50krát větší, než jakoumá zrcadlo Hubblova kosmického teleskopu,jemuž opravdu úspěšně konkurují, protože vy-užívají důmyslného a poměrně laciného zařízenípro potlačení neklidu zemské atmosféry.

Tak se těžiště světové optické astronomie povíce než stoleté přestávce vrátilo ze Spojenýchstátů oklikou přes Chile do Evropy, protože těch -to jedinečných dalekohledů mohou využívat astronomové z členských zemí ESO. V současnédobě se na observatoři na Paranalu budují dalšípokročilá zařízení pro optickou astronomii, takžeje prakticky jisté, že si Evropa současný předstihudrží i v nejbližších desetiletích. Financování i vý-stavba takových nákladných zařízení v ceně sta-milionů euro zabírá totiž hodně času. Cena jedinésekundy pozorování VLT se pohybuje kolem 1euro, takže přístroje observatoře jsou využívány súčinností blízkou 90% - to je zhruba dvojnásobekúčinnosti dalekohledů na běžných hvězdárnáchkdekoliv na světě.

Příběh ESO, jež má své evropské sídlo v Gar-chingu v SRN, je přesvědčivým dokladem před-ností mezinárodní spolupráce ve vědě a může býtpříkladem i pro další obory lidské činnosti. Zplodů této spolupráce netěží jenom světová as-tronomie, ale také mnohé špičkové průmyslovépodniky z členských zemí ESO, které ve výběro-vých řízeních získaly zakázky na vývoj a stavbuunikátních optických, mechanických a elektronic-kých zařízení, pracujících často na „hranici lid-ských možností“. V současné době se připravujedohoda o přistoupení České republiky do ESO,která patrně již v r. 2007 umožní českým astrono-mům, aby se mohli podílet na pozorování a zpra-cování dat z dalekohledů, které představujísoučasnou světovou špičku. Jde o historický pře-lom, o nějž se ovšem zasloužilo několik generacíčeských, resp. československých astronomů, kteřínavzdory mnoha nezaviněným omezením doká-zali svými výsledky, že si takovou příležitost za-slouží.“

European Southern Observatory,,Druhá světová válka způsobila těžké škody evropské astronomii: mnoho hvěz-

dářů narukovalo, zahynulo nebo natrvalo uprchlo do jiných světadílů;

válečné události způsobily přerušení systematických pozorovacích programů

a řada evropských hvězdáren byla poškozena nebo zcela zničena.

O K N Á V Í Z I Á M D O K O R Á N

trumf evropské astronomie

RNDr. Jiří Grygar, CSc.,Najznámejší popularizátor astronómie v

česko-slovenskej „slnečnej sústave“, autor mno-hých kníh o dejinách vesmíru a v neposlednomrade spolutvorca a moderátor úspešnej televíz-nej relácie Okná vesmíru dokorán. Od roku2000 pracuje v Centre časticovej fyziky na Fyzi-kálnom ústave Akadémie vied ČR v Prahe. Viacako tridsať rokov formou prednášok zoznamujeverejnosť s najnovšími úspechmi astronómie.Poznávanie vesmíru považuje za úžasné a nikdynekončiace.

031_Gryspar002:Layout 1 2/13/07 9:08 PM Page 31

32 33 VISIONS 01 200732 33

Z D R A V I E

kardiológovV nemeckom Forchheime sa nachádza moderné tréningové stredisko Medical SolutionsTraining Center, ktoré sa špecializuje na simulovanie komplexných intervenčných procedúr srdca a pomáha začínajúcim i skúseným kardiológom zdokonaľovať svoje schopnosti.

Tréningové centrum

TEXT: PETER JAVORSKÝFOTO: SIEMENS

032_034_Kardio:Layout 1 2/13/07 9:16 PM Page 32

Ojedinelý simulačný výcvik, ktorýdokáže napodobniť aj neočaká-vané komplikácie počas operácie,učí budúcich kardiológov vyhýbať

sa začiatočníckym chybám pri ich prvých zá-krokoch. Simuláciou lekári zdokonaľujú po-užívané chirurgické techniky a učia sa riešiťnáročné situácie pri operáciách, čím zlepšujúsvoje schopnosti, profesionalitu a odbornosť.

Vo svete simulácieLekári vďaka tréningovému stredisku, ktorévybudovala spoločnosť Siemens, vstupujú dosveta simulácií, ktorý je dôverne známynajmä pilotom. Keď piloti vstupujú do kok-pitu lietadla na svoj prvý let, pohyby vykoná-vajú precízne a sebavedome. Letovésimulátory ich totiž dôkladne pripravili nanáročnú a zodpovednú úlohu pilotov. „Pravi-delný tréning v simulátore je integrálnou sú-časťou výcviku pilotov už roky,“ hovoríprofesor Wolfram Voelker, lekársky námest-ník vo Fakultnej nemocnici vo Würzburgu.„Takto sa piloti učia zvládať pohotovostné si-tuácie a iné výzvy.“ Podobné pocity prežívajú

aj kardiológovia, ktorí sa zúčastnili na trénin-govom procese v simulačnom stredisku. Kar-diológovia sa však nesnažia udržať lietadlá vovzduchu, ale pacientov mimo problémov.

Naostro a bez chýbSimulačný medický výcvik je napriek mno-hým praktickým výhodám, ku ktorým patrínajmä precvičovanie bez ľudských pacientov,zatiaľ veľmi zriedkavý. „Je len pár výcviko-vých zariadení v Európe, ktoré ponúkajútechnológiu simulácií,“ vysvetľuje Voelker.Jedným z nich je práve Siemens Medical Solu-tions Training Center (Výcvikové strediskopre lekárske riešenia), v ktorom sa organi-zujú workshopy pre budúcich kardiológov.„Workshopy sú určené pre lekárov, ktorí chcúzískať väčšiu odbornosť v chirurgických pro-cedúrach zameraných na srdce,“ vysvetľujeVoelker, ktorý v spolupráci so svojimi kole-gami a spoločnosťou Siemens vyvinul kon-cepciu kurzu. „Jedna z vecí, ktorú lekáripraktizujú v tréningovom centre, je vsunúťstent – malú rúrku kovového pletiva do zúže-nej koronárnej krvnej cievy,“ dodáva.

Cathi na privítanieDvojdňový tréningový kurz pozostáva zo se-minárov a praktických cvičení, ktoré sa začí-najú naberaním skúseností na simulátoreCathi. „Vďaka Cathi môžu kardiológovia zdo-konaľovať svoje katétrové procedúry na koro-nárnych cievach,“ vysvetľuje UlrikeKornmesserová, lekárka s titulom PhD., ktoráje generálnou manažérkou Cathi GmbH, part-nera Siemens Medical Solutions. „Učia sa, akosprávne a efektívne používať nástroje a rönt-genové prístroje, a získavajú skúsenosti soptimálnym dávkovaním kontrastných látoka röntgenových lúčov.“ Modely bijúcich sŕdcsú realistické a databáza, na ktorej je simulá-cia založená, sa sústavne rozširuje. Cievnezúženie integrované do simulačného pro-gramu sa dá prispôsobiť rôznym úrovniamvýcviku. Čím viac kardiológ trénuje, tým súcievne zúženia komplexnejšie. „Dokážeme si-mulovať aj komplikácie, ako sú alergia nakontrastnú látku, disekcia – oddelenie vrstvytkaniva v cieve, alebo perforácie cievnejsteny,“ hovorí Kornmesserová. „Lekári môžu


trénovať zvládanie situácií, ktoré sa v skutoč-nosti objavia len zriedka.“

Srdcová záležitosťVýcvikové stredisko ponúka aj funkčné labo-ratórium na katetrizáciu srdca vrátane rönt-genového systému, teda operačnú sálušpeciálne vybavenú na srdcové vyšetrenia achirurgické procedúry. V nej lekári absolvujúvýcvik so skutočným röntgenovým žiarením.Jediný rozdiel je v tom, že namiesto pacientaležiaceho na operačnom stole pred nimi ležísilikónové srdce. To namiesto krvi rytmickypumpuje vodu cez úzke silikónové cievy,ktoré umožňujú, aby nimi prešli autentickékatétre, vodiče, balóniky a stenty.

Bezstresový výcvik„Ako univerzitný profesor a člen Intervenčnejkardiologickej pracovnej skupiny Nemeckejkardiologickej spoločnosti mám špeciálny zá-ujem o optimalizáciu vzdelávania lekárov,“hovorí Voelker. „Výcvikové stredisko je v tomtosmere ideálne. Špičkové röntgenové systémystate-of-the-art, veľmi dobrá infraštruktúra avynikajúca podpora od tímu Siemens – tovšetko zohráva svoju rolu. A navyše, atmosféraposkytuje príjemné učebné prostredie, aké

tradičné fakultné nemocnice nedokážu vždyponúknuť.“ V konvenčných nemocničných vý-cvikových programoch sa ašpirujúci kardioló-govia učia nové operačné technikypozorovaním a napodobňovaním. No lekcie sačasto uskutočňujú v letku, lebo denná nemoc-ničná rutina je hektická a srdcové katétrové la-boratórium musí každý deň zvládnuťobrovskú pracovnú záťaž. „Na druhej strane vstredisku vo Forchheime si môžu účastníciworkshopu dopriať dosť času na prácu na rôz-nych funkciách röntgenového systému a zaob-chádzanie s materiálom,“ uvádza Voelker.

Umelá realitaJedna zo situácií vo výcvikovom stredisku vy-zerá nasledovne: Lekár stojí pred pacientom,medickou figurínou v životnej veľkosti, ktoráutrpela infarkt. Lekár musí zistiť, ktorásrdcová cieva a na ktorom mieste je bloko-vaná. Aby zachránil život pacienta, postihnutúcievu musí rýchlo rozšíriť. Pod dohľadom skú-senejšieho odborníka si vyberie najlepší katé-ter a tenký vodič, ktorý sa snaží pretlačiť cezsrdcovú artériu k miestu zúženia. Manéver za-súvania vodiča je skutočný, no pozícia a pohybvodiča v krvnej cieve sú vypočítané simulač-ným programom a zobrazujú sa na monitore.

Kardiológ pri zákroku dokoncacíti skutočné trenie vodiča ostenu krvnej cievy a pohyb pa-cientovho srdca. Navigovaniekatétra nie je v žiadnom prí-pade jednoduché. Zakrivenievodiča nie je celkom správne,takže neraz ho musí lekár vy-tiahnuť a začať odznova. Po-užíva pritom virtuálny röntgen,aby osvetlil srdce figuríny amohol na monitore sledovaťcestu vodiča cievou. Lekár musízvažovať, ktoré nastavenie jenajlepšie a aký uhol radiácie jenajvhodnejší. Tak ako pri reál-nej operácii, aj pri simuláciimusí kardiológ nastaviť röntge-nový systém s veľkou zručnos-ťou, aby na monitore videldobré röntgenové zobrazenie.Asistujúci účastník kurzu podľainštrukcií operatéra vstreknekontrastné médium do synte-tickej artérie figuríny a monitorokamžite zobrazí röntgenovésnímky cievneho systému.

Bez obáv za úspechomPri simulovanej operácii sa ne-musí žiaden účastník obávaťohrozenia pacienta alebo tímulekárov radiáciou či príliš veľ-

kou dávkou kontrastnej látky. Hoci je röntge-nový systém pravý a musí sa správnenastaviť, samotné röntgenové lúče sú simulo-vané systémom Cathi a kontrastnou látkou jelen voda. V momente, keď sa vodič dostávana miesto zúženia, kardiológ musí zasunúťpozdĺž vodiča malý balónik takým spôsobom,aby sa dostal na špičku katétra v zúženej ob-lasti. Asistent napumpuje balónik a po 30 se-kundách znovu uvoľní tlak. Po rozšírenícievnej steny kardiológ vyberie a zasunievhodný stent, ktorý natrvalo stabilizuje rozší-rený bod zúženia. Ak vyberie správny stent adobre ho vsunie, procedúra je úspešná a vir-tuálny pacient je zachránený.

Budúcnosť v simulácii„V budúcnosti budú simulácie znamenať, želekári dokážu urobiť svoje prvé katétrové vy-šetrenie s istou dávkou skúseností bez toho,aby ich najprv získali na pacientovi,“ predpo-vedá Voelker. „A certifikát zo simulátora naurčité chirurgické procedúry bude bežnoupožiadavkou o menej ako päť rokov,“ dodáva.Vďaka spolupráci spoločnosti Siemens a le-kárskych partnerov má výcvik vysokú úro-veň. A čo je najpodstatnejšie, najväčšíprospech z toho budú mať pacienti.

Z D R A V I E

VISIONS 01 200734 35


06/04 GEO 1

8/06 GEO 18/06 GEO 1

– inteligentné čítaniepredplaťte si alebo darujte predplatné a ušetríte až 40 percent!

Adresa: MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a. s.Oddelenie inej formy predaja

P. O. BOX 183, 83 000 BRATISLAVA 3Bezplatné číslo pri volaní z pevnej linky: 0800 188 826

Tel.: 02 4444 2773, 02 4445 8821Fax: 02 4445 8819

e-mail: [email protected]

www.geomagazin.sk

GEO 01 Ročné 12 čísiel 1 188 SkGEO 02 Ročné študentské 12 čísiel 856 Sk*GEO 05 Dvojročné 24 čísiel 1 999 Sk

Ušetríte 17 %, 30 %,pri študentskom predplatnom až 40 %

*Potvrdenie o štúdiu zašlite do redakcie poštou alebo faxom.Pri všetkých formách objednávok uveďte kód predplatného.

KÔD DRUH PREDPLATNÉHO KS CENA

Objednávka predplatného: telefonicky, faxom, mailom, alebo sms správou z mobilného telefónu na číslo 7005 v znení:

OBJ GEO KÓD MENO PRIEZVISKO ULICA

ČÍSLO DOMU MESTO PSČ TEL. ČÍSLO

Použite veľké písmená bez diakritiky,

max. 160 znakov.

(Cena SMS je 6 Sk s DPH.)

Dvojročné predplatnéKaždého predplatiteľa dvojročného predplatného zaradíme do žrebovaniao exkluzívny 17-dňový autobusový zájazdAnglicko-Škótsko pre dve osoby v hodnote30 000 Sk od cestovnej kancelárie BUBO.(Akcia platí do 13. apríla.)

Cenné darčekyV prípade úhrady ročného predplatnéhozíska každý mesiac:1 predplatiteľ luxusné hodinky značky TISSOTv hodnote 10 500 Sk,2 predplatitelia voňavku v hodnote 700 Sk, 3 predplatitelia knihu: RASTLINY V BYTEv hodnote 500 Sk.

064_IZERCIA:Layout 1 2/15/07 6:50 PM Page 35

vací koncept nesprávny a my nedokážeme moti-vovať študentov.“

Univerzitná poslucháreň je okrúhla, aby kaž-dého z prítomných povzbudzovala k zapojeniusa do dialógu. Moderné technológie, väčšinoupochádzajúce zo Siemensu, tu umožňujú každo-denné vzdelávanie. Inštruktor môže kontrolovaťvšetky mediálne zariadenia z centrálnej ovláda-cej jednotky v podobe LCD monitora, ktorý savysúva z pódia ako zásuvka. Tieto médiá za-hŕňajú zvukové súbory rovnako ako filmy a pre-zentácie uložené na centrálnom univerzitnomserveri. Daniel Grosch zo Siemens BuildingTechnologies je veľmi hrdý na túto inováciu.„Pôsobivým prvkom tohto riešenia je súhra tech-nických komponentov. Je to plne integrovanýsystém,“ hovorí. Grosch budovu ESMT vybavilautomatizovanou technológiou a intenzívne pri-tom spolupracoval so Siemens ComunicationGroup, aby nainštaloval školské IT a komuni-kačné technológie.

Akademická víziaPre väčšinu svetových univerzít je stále takmer

nemožné dobehnúť náskok ESMT. V budúcnostisa však nebudú môcť vyhnúť masívnym investí-ciám do vybavenia. Doktor Wolfgang Mayr-Knoch, účtovný manažér oblasti Research &Education (Výskum a vzdelávanie) v spoločnostiSiemens predpovedá, že počas najbližších desaťrokov budú musieť svetové univerzity spoločneinvestovať 116 miliárd eur ročne. „Vzdelávanie jekľúčovým zdrojom budovania prosperity do bu-

Vo foyer European School of Manage-ment (Európska škola manažmentu –ESMT) v Berlíne Ramon Giovannini vy-ťahuje svoju prístupovú kartu. Integro-

vaný rádiočip na karte ho identifikuje a umožnímu vstúpiť. V klubovni sa 29-ročný inžinier,ktorý ašpiruje na titul obchodného administrá-tora, usadí v koženej sedačke a vychutná si šálkukávy. Medzitým sa jeho laptop pripája k bezdrô-tovej sieti. Giovannini si online cestou skontro-luje svoj rozvrh a následne si stiahne materiályk študijným projektom z obchodného sektora,

ktoré má v dnešnom programe. „Iba členovia da-ného tímu majú nárok na vstup do priestorovprislúchajúcich tejto skupine,“ hovorí, zatiaľ čopridržiava svoju kartu pri monitore pred dve-rami. Karta mu ukáže, ktorí z jeho tímových kole-gov už dorazili. „V tomto high-tech prostredíčlovek musí byť veľmi disciplinovaný,“ prezradís úsmevom. „Viete, je veľkým pokušením pripojiťsa počas prednášky na internetový chat alebo sirezervovať lacnú letenku. Ale sme dospelí ľudia,takže by sme mali byť schopní ovládať sa.“

„Individuálna zodpovednosť je kľúčomúspešného vzdelávania sa,“ súhlasí profesorDerek Abell. „Technické vybavenie v ESMT jepriekopnícke v mnohých oblastiach. Avšak je tujedna vec, na ktorú nesmieme zabúdať: Aj tonajlepšie vybavenie je zbytočné, ak je vzdelá-

VISIONS 01 200736 37

Špecializované vedomosti, schopnosť pracovať v globálnych sieťových tímoch a moderná technická in-fraštruktúra – to všetko je univerzita 21. storočia.

Univerzita

V Z D E L Á V A N I E

budúcnosti

TEXT: ANDREAS KLEINSCHMIDTFOTO: PICTURES OF THE FUTURE, FALL 2006,

WWW.SIEMENS.COM/POF

036_0037_Vzdelavanie:Layout 1 2/13/07 9:23 PM Page 36

dúcnosti,“ hovorí. V jeho pracovnej náplni jeteraz pomôcť vytvoriť víziu školských priestorovbudúcnosti – a rovnako aj pomôcť univerzitámz celého sveta túto víziu uskutočniť. Jednouz nich je aj Nova Southeastern University (NSU)vo Fort Lauderdale na Floride.

Siemens tu vytvoril integrovaný digitalizovanýsystém pre univerzitnú nemocnicu a školsképriestory. Tento systém pretvára celú akade-mickú komunitu NSU na priekopnícke centrumspolunažívania a učenia sa so zameraním nazdravotnícky výskum a biotechnológie. Bezdrô-tové pripojenie (W-LAN) v celých priestoroch,identifikačný kartový (smart card) spôsob prí-stupu k ovládacím a bezpečnostným systémom

a napokon aj výkonný koľajový transportný sys-tém bude uľahčovať život študentom rovnakoako i profesorom. Všetky tieto služby, a mnohoiných, môžu byť nainštalované na určité miestoz jediného zdroja, a to vďaka prístupu SiemensOne. Na tomto veľkom projekte, ktorý má rozpo-čet niekoľko stoviek miliónov dolárov, sa zúčast-ňuje päť rôznych Siemens skupín.

Nová Southeastern University je spojená pro-stredníctvom optickej siete aj s inými výskum-nými pracoviskami v Spojených štátocha Európe. Doktor George Hanbury, viceprezidenta výkonný riaditeľ, má však už teraz ambiciózneplány do budúcnosti – víziu decentralizovanýchškolských priestorov. „Pomocou vysokorýchlost-ných (State-of-the-Art) sietí bude decentralizo-vaný výskum realitou. Tieto siete umožniauniverzitám ešte intenzívnejšie spolupracovaťnielen navzájom, ale zároveň aj s obchodnýmsvetom.“

Dynamicky sa vyvíjajúce ekonomiky, akýmisú napríklad čínska a indická, znamenajú nut-nosť zväčšenia výdavkov do kvalifikovanéhovzdelávania v ostatných krajinách – a väčšie sú-ťaženie medzi univerzitami i akadémiami. V Ne-mecku ročne dokončí vysokú školu asi 33 000inžinierov, v Indii je ich celkovo viac ako300 000, v Číne dokonca až 400 000. A ich vy-škoľovanie sa stáva čoraz viac modernejším.

Pre Giovanniniho, ktorý získal inžinierskytitul na Swiss Federal Institute of Technology(Švajčiarsky federálny inštitút technológie)v Lausanne, bolo práve nadobudnutie nových

vedomostí, schopností a zručností dôvodom,prečo sa rozhodol pridať k svojim vzdelávacímcertifikátom aj MBA. „Práca si dnes vyžaduje so-fistikovanejšie schopnosti ako kedykoľvek pred-tým. Na ESMT si nezlepšujem iba svojeanalytické predpoklady, ale aj svoju zručnosťpracovať v tíme s kolegami z celého sveta.“ Kýmštudenti spolu dosahujú pozoruhodné vý-sledky, vzdelávacie inštitúcie čelia čoraz väč-šiemu tlaku. „Univerzity sú nútené vyrovnať sas množstvom zložitých problémov, hlavne sozvyšujúcimi sa cenami, neustálou potreboukontinuálne vylepšovať kvality svojich študij-ných programov a konkurenciou na globálnomvzdelávacom trhu,“ hovorí Mayr-Knoch. „A to je

oblasť, kde hrajú technologické systémy a vyba-venie kľúčovú úlohu.“

Klienti z celého svetaTieto radikálne sa meniace nároky vyčerpá-

vajú finančné zdroje organizácií a univerzít. Sie-mens chce pomôcť zmierniť tento tlak, a pretoposkytuje široké spektrum podporných služieb aprogramov, od plánovania a inštalovania zaria-

dení integračných systémov až po ich údržbua vykonávanie ďalších služieb s tým spojených.

Kvalitné plánovanie je osobitne dôležité, pre-tože univerzity a akadémie väčšinou vyčleniaiba jednu štvrtinu z výdavkov na IT a energe-tické riešenia do infraštruktúry. Najväčší podielz toho, čo ostane, putuje do prevádzkya údržby. To je dôvod, prečo Siemens neposky-tuje poradenstvo len v oblasti IT a telekomuni-kačných riešení, budovaní systémova energetiky, bezpečnosti a elektronickéhovzdelávania, ale aj pre konkrétne financovanie.

V priebehu ostatných piatich rokov Siemens po-skytol aj podporu pre tucty univerzít a inštitúciívysokoškolského vzdelávania v Austrálii, Ka-nade, Egypte, Libanone, Holandsku a vo VeľkejBritánii.

„Vzdelávacie inštitúcie sa čoraz intenzívnejšiezameriavajú na ponuku študijných kurzov v pri-slúchajúcom kontexte a v spôsobe, ktorý je štu-dentom ľahko a pohodlne prístupný,“vysvetľuje Mayr-Knoch. A to znamená používa-nie e-learningu, sprostredkovanie modulov,ktoré sa dajú spracovať cez PDA a tímovú spolu-prácu. Tradičné prednášky nezaniknú, ale budúpretransformované za pomoci multimédií.„Celý proces urýchli obsahový systém manaž-mentu a rýchle a bezpečné prenosové dátovékanály, ako sú tie, ktoré sme nainštalovaliv NSU,“ hovorí Mayr-Knoch. Jedna vec je užteraz istá: k študentom sa bude čoraz viac pri-stupovať ako k zákazníkom – inými slovami,budú ústredným faktorom pri výbere riešeníuniverzít.

Vedomosti ako menaVeľa odborníkov verí, že táto vízia sa môže

stať skutočnosťou už v priebehu niekoľkýchrokov. V školskom priestore budúcnosti súvšetky kľúčové zariadenia prepojené do integro-vaného systému. Študenti v ňom používajúsvoju osobnú kartu (smart kart), keď si chcú po-žičať knihu z knižnice, keď platia za jedlo a ob-čerstvenie v kaviarni alebo keď sa prihlasujú naskúšku elektronickým spôsobom.

Biometrické informácie sa používajú na kon-trolovanie prístupu do špeciálnych citlivých ob-lastí, ako sú napríklad laboratóriá. Študent sedív kaviarni, sťahuje si informácie o špecifickejtéme do svojho PDA, napríklad videoklip ukazu-júci, ako pracuje ľudské srdce: za tento voliteľnýpredmet a službu sa platí vlastnou školskou„menou“, ako je povedzme kreditný bodový sys-tém, ktorý sa už dnes používa v USA alebo voVeľkej Británii. Experti na vzdelávanie sa zho-dujú v tom, že vedomosti sa vyplatia. „Osobitnepre vysoko vyvinuté ekonomiky je vzdelanie ka-pitálom budúcnosti, a vedomosti budú menou,“hovorí Mayr-Knoch. „To zároveň znamená, žeštudijné kurzy na univerzitách, presnejšie ichobsahy, sa stávajú tovarom.“

Giovanniniho účet za výučbu počas dvochrokov na ESMT sa vyšplhá asi na 50 000 eur, čo jeinvestícia hodná zváženia. Dostane za to najkva-litnejšie vzdelanie a benefity využívania toho naj-modernejšieho technického vybavenia, ktorépracuje ukryté za univerzitnými drevenými pa-nelmi, stenami a v serverovniach. „Skvelé je, že siuž ani neuvedomujeme, ako technológia na ESMTuľahčuje našu prácu,“ zdôrazňuje Giovannini.„Všetko funguje dokonale bez akejkoľvek nut-nosti vyvinúť úsilie z našej strany, a to je sku-točná pridaná hodnota.“

„Počas najbližších desať rokovbudú musieť svetové univerzitydo výskumu a vzdelávaniaspoločne investovať 116 miliárdeur ročne.“

036_0037_Vzdelavanie:Layout 1 2/13/07 9:24 PM Page 37

A R C H I T E K T Ú R A

TunelyKeď sa Hanibal rozhodol dobyť antický Rím, musel prekročiť so svojou armádou zasnežený horský masív Álp. To, v čo nikto v staroveku neveril, sa mu na-koniec podarilo, hoci za cenu tisícok obetí. Dnes by Hanibal svoju cestu pred brány Ríma ab-solvoval niekoľkonásobne rýchlejšie a bez strát. Samozrejme – pokiaľ by využil niektorý z alpských tunelov...

TEXT: PETER ŠKORŇAZDROJ: hi!tech, WWW.EUROTUNNEL.COM,WWW.ALPTRANSIT.CH,WWW.HIGHWAYS.SKFOTO: hi!tech, ARCHÍV

VISIONS 01I200738 39

038_043_TUNELY:Layout 1 2/14/07 6:34 AM Page 38

Skrátiť si vzdialenosť, prekonať prí-rodné prekážky a zjednodušiť dopravua transport bolo snom ľudí od nepa-mäti. Spolu s týmito túžbami a víziami

vznikali prvé návrhy, ako to dosiahnuť. Mnohéboli nereálne, technicky nerealizovateľné a viacako realite sa podobali svetu fantázie, či skôrrománu Julesa Verna – Cesta do stredu Zeme.Medzi takéto patria napríklad projekty tunelaz Čiech až k Jadranskému pobrežiu, či tunelapopod Vysoké Tatry, spájajúceho Poľsko so Slo-venskom. Mnohé projekty na okamih realizá-cie ešte len čakajú, a to hlavne z dôvodunedostatku financií či politickej vôle. Je to takv prípade Ruska, ktoré sa napriek tomu ne-vzdáva svojho sna - vybudovať 40-kilometrový

podmorský tunel popod Beringov prieliv, spá-jajúci východnú časť Sibíri s Aljaškou, ako aj vprípade projektu tunelového prepojenia Čínys Taiwanom. Viaceré vízie, hoci od ich prvotnejmyšlienky uplynuli desiatky rokov, sa svojejrealizácie dočkali. Svedčí o tom razenie tunelapopod Bosporskú úžinu v Turecku, ktorým saspojí Európa s Áziou, ale aj prípad Eurotunelapopod Lamanšský prieliv. Jedným z posled-ných snov, ktorého realizácia sa začne tentorok, je razenie tunela popod Gibraltársky prie-plav, hoci s myšlienkou spojiť dva kontinenty –Európu s Afrikou podmorským tunelom, pri-šiel ako prvý Francúz Laurent de Valledeuil užv roku 1869…

Z históriePodľa dochovaných historických prameňov saza najstarší považuje tunel Eupalinos. Bol vy-budovaný už v 6. storočí p.n.l. na gréckom os-trove Samos a slúžil na privádzanie pitnej vodyz horského prameňa miestnym obyvateľom.O pár storočí neskôr - od roku 29 do roku 14p.n.l. bol vybudovaný 900 metrov dlhý cestnýtunel v Neapole. Medzi najstaršie tunely patríaj 25 km dlhý akvadukt v Ríme, ktorý bol po-mocou krompáčov a lopát razený v 1. storočínášho letopočtu. Len nedávno vedci a archeo-lógovia na základe analýz vzoriek kvapľov zostropu a materiálu zo zeme určili vek ďalšiehostarého tunela – Ezechiášovho tunela, nachá-dzajúceho sa v podzemí starého centra Jeruza-

Časť už vyrazenej štôlne pod Gotthardom.

Seelisbergtunel, 9250 m, Švajčiarsko.



lema. Je 525 metrov dlhý a písomná zmienkasa o ňom nachádza v biblických Kráľovskýchknihách, kde je uvádzaný ako dielo kráľa Eze-chiáša. Významný pokrok v razení tunelov na-stal až v devätnástom storočí, keď britskýtechnik Marc Isambart Brunel (1818) vynašieltunelovací štít, teda zariadenie, umožňujúcebezpečné razenie tunelov pod vodou. O polsto-ročie neskôr, vynájdením dynamitu švédskymchemikom Alfredom Nobelom sa uľahčilo raze-

nie tunelov cez skalné masívy. Prvým tunelom,postaveným pomocou pneumatických vŕtačiek,sa stal v roku 1871 tunel Fréjus, prechádzajúcipopod Alpy. V roku 1988 bol v Japonsku do-končený a otvorený 53,88 km dlhý podvodnýtunel Seikan. Na európskom kontinente došlopo prvý raz k spojeniu pevniny s ostrovnouVeľkou Britániou tunelom popod Lamanšskýprieliv v roku 1994. A to najlepšie nás pritomešte len čaká...

Gotthardský tunelVo Švajčiarsku sa v súčasnosti buduje podGotthardom najväčší tunel na svete - dlhý 57kilometrov. O vyše tri metre tak predbehnedoposiaľ najdlhší železničný tunel Seikanv Japonsku. Tunel bude delený na dve samo-statné trasy s priemerom 9 metrov. Koľajemedzi týmito šachtami budú od seba vzdia-lené 40 metrov, pričom každých 325 metrovbudú prepojené šachtou. Spolu s prístupo-vými tunelmi a šachtami bude jeho dĺžka do-sahovať 153 km! Prieskumné vrty sa začaliv roku 1993, prípravné práce o tri roky neskôra samotné razenie v roku 2003. Najdlhší tunelsveta by mal byť dokončený o desať rokova v roku 2015 skolaudovaný a uvedený doprevádzky. Gotthardský tunel sa vŕta na šty-roch miestach súčasne, z juhu, severu advoch bokov. Denne sa vyťaží 25 až 30 metrovhorniny, pričom objem celej vyťaženej hor-niny by mal dosiahnuť 24 miliónov ton! Ďal-šou zaujímavosťou je aj to, že pri dedineSedrun, ktorá leží 1 400 metrov nad morom,sa vyrúbe kolmá šachta dlhá 835 metrov, cezktorú sa budú dopravovať na povrch navŕtanéskaly a do útrob hory budú dopravovať sta-

Vedeli ste, že...Naozaj zaujímavý projekt tunela z Čiech až k Jadranskému pobrežiu navrhol v normalizačných70. rokoch minulého storočia ako prvý prof. Karel Žlábek. Neskôr sa ho ujal Pragoprojekt, spoluso SÚDOP-om (Štátnym ústavom dopravného projektovania). V roku 1979 bola ukončená pred-projektová štúdia. Išlo o dopravu pomocou elektrických expresov. Nákladné vlaky mali jazdiťv 10-minútovom intervale rýchlosťou 120 km/h. Východisková stanica mala byť v Českých Budě-joviciach. Po šiestich kilometroch mala trať pokračovať v 72 km dlhom tuneli, ústiacom primeste Linz, v ktorom mala byť aj jediná medzistanica. Z Linzu mali viesť dva súbežné tunely ažna územie dnešného Slovinska. Z horniny, ktorá by sa získala razením tunela, sa mal postaviťumelý ostrov, ktorý by sa stal územím vtedajšej Československej socialistickej republiky a bolaby na ňom výstupná stanica a nový prístav Adriaport. Trať mala dosiahnuť celkovú dĺžku 410km, z toho v tuneloch by prechádzala v dĺžke 350 km. Kvôli vysokým finančným nákladom sanakoniec táto myšlienka nerealizovala.

Vnútro Gotthardského tunela.

VISIONS 01 200740 41


vebné materiály. Výťah tejto šachty prekonávyrazenú vzdialenosť za 50 sekúnd s nákla-dom 60 ton, čo je objem nákladu dvoch želez-ničných vagónov. Ich vykládka a nakládkanebude trvať dlhšie ako 4,5 minúty! Tunel je súčasťou projektu Swiss AlpTransit,ale tiež je známy pod označením New RailwayLink through the Alps - NRLA. Súčasťou pro-jektu je aj Lötschberský tunel, ktorého dĺžkaje 34,6 km. Po dokončení by sa mal skrátiť časpotrebný na cestu z Zürichu do Milána z teraj-ších 3,5 hodiny na 2,5 hodiny. Vlaky budúmôcť zmeniť tunel v dvoch staniciach - Se-drun a Faido. Stanice budú obsahovať ventilá-ciu a poslúžia v prípade nehody aj akoúnikové cesty. Celkové finančné náklady navýstavbu Gotthardského tunela sa pohybujúvo výške 175,5 mld. slovenských korún.

SeikanNajdlhším tunelom sveta je zatiaľ tunel Sei-kan, spájajúci ostrovy Hokkaido a Honšu v Ja-ponsku s celkovou dĺžkou 53,85 km.Prechádza popod Cugarský prieliv – úžinuoddeľujúcu ostrovy Honšú a Hokkaido a spá-jajúcu Tichý oceán s Japonským morom.Úžina je dlhá približne 100 km, široká 20 až50 km. Tunel sa staval 25 rokov a bol dokon-čený v roku 1988. Z celkovej dĺžky tunelavedie 23,3 km popod morský kanál Tugaru, snajhlbším bodom v hĺbke 240 m pod hladi-nou mora. Výstavbu sprevádzali obrovskétechnické problémy, pre ktoré sa plánovaný

Za najbezpečnejší tunel na európskom kon-tinente sa považuje tunel Giswil, ktorý jedlhý 2,1 kilometra. Je preň charakteris-tické výborné osvetlenie, miesta vybavenénúdzovými telefónmi, hasiacimi prístrojmia zreteľne osvetlené núdzové východy, pri-čom jeho bezpečnosť je nepretržite monito-rovaná 23 videokamerami. Digitálnesenzory inštalované v tuneli posielajú doriadiaceho centra informácie o zhoršení vi-

diteľnosti, nameranom smere vetra a te-plote, na základe čoho sa automaticky pri-spôsobuje v tuneli ventilácia, osvetleniea dopravné značenie. Monitorovací systémbezpečnosti, inštalovaný spoločnosťou Siemens, dokáže spustiť v prípade nebezpe-čenstva sériu alarmov a bezpečnostných meraní, pričom rozpozná napr. oheň voveľmi skorom štádiu - vďaka analýze vývojadymu, odstavené auto a dopravne zápchy.

Systém používa špeciálny algoritmus na vý-počet, koľko áut sa nachádza v tuneli a akúmajú rýchlosť. Vďaka videoanalýze sa za-meriava na situácie, odlišné od zvyčajnýchštandardných obrazov. Napríklad ak auto vtuneli zastaví kvôli defektu, systém spustíalarm. Personál tak môže obmedziť pre-mávku pred vstupom do tunela, a tak zabrá-niť zápche. Výhodou týchto inteligentných„očí“ je, že v prípade nebezpečenstva do-kážu preniesť relevantné informácie naprík-lad na políciu.

Najbezpečnejší európsky tunel

Najbezpečnejší európsky tunel. Monitorovací systém v tuneli Giswil automaticky zaznamenáva smog a dopravné zápchy.



čas výstavby predĺžil o 15 rokov. Počas vý-stavby sa na prácach spojených s výstavboutunela celkovo podieľalo 13 800 000 ľudí, čopredstavuje asi štvrtinu japonskej populá-cie.

EurotunnelPrepojenie Veľkej Británie s Francúzskompopod Lamanšský prieliv sa síce v praxizrealizovalo až v roku 1994, s touto myš -lienkou však už v roku 1802 prišiel fran-cúzsky inžinier Albert Mathieu, ktorýnavrhol Napoleonovi Bonapartemu spojiťFrancúzsko s Britániou pomocou obriehopodmorského potrubia. K prvému hĺbeniutunela došlo až v roku 1881, stavbu však za-stavili po vyhĺbení necelých dvoch kilomet -

rov po tom, ako britská tlač rozpútala kam-paň o „nebezpečenstve invázie Francúzskado Británie cez tunel“. Muselo prejsť storokov, aby v januári 1986 zvíťazil projektželezničného prechodu Eurotunnel. V no-vembri 1987 pustila do obehu firma Euro-tunnel akcie. O tri roky neskôr - v decembri1990 si v čerstvo vyhĺbenej štôlni potriasolbritský robotník Graham Fagg ruku so svo-jím francúzskym kolegom Philippom Cozet-tom. Slávnostné dokončenie tunel slávil ažvo februári 1994 - s takmer ročným onesko-rením a s výrazným prekročením nákladov.V máji 1994 začali tunelom jazdiť nákladnévlaky a v novembri aj vysokorýchlostnéosobné vlaky Eurostar. O mesiac neskôr sarozbehli špeciálne vlaky Shuttle na pre-

pravu osobných a nákladných áut. V júni1995 začali podmorským spojením medziCalais a Doverom prevážať i autobusy. Pod-morská spojnica medzi Francúzskom a Bri-tániou skrátila cestu z Britských ostrovov naeurópsku pevninu zo 75 na 35 minút.Stavba má tri obrie 50-kilometrové tunely.Dva z nich - určené na železničnú prepravu -majú priemer 7,6 metra, tretí, služobnýtunel, meria 4,8 metra. Tunely v hĺbke 40metrov pod morskou hladinou sú obloženévyše 750-tisíc betónovými dielcami. Dnesprvý podmorský tunel pod Lamanšskýmprielivom spájajúci Britániu s Francúzskom,označovaný aj za výkladnú skriňu inžinier-skeho pokroku, sa stal synonymom finanč-nej katastrofy storočia. Ambiciózne ciele,smelo vyhlasované inžiniermi koncom 80.rokov, sa nikdy finančne nenaplnili a spo-ločnosť prevádzkujúca tunel sa v súčasnostitopí v astronomických dlhoch.

FréjusMedzi typické horské tunely patrí alpskýcestný tunel Fréjus, určený pre ťažké ná-kladné vozidlá. Spája Modanu vo Francúzkus Bardonecchiou v Taliansku. S dĺžkou 12 870 metrov patrí medzi najdlhšie alpskétunely. Je v ňom zriadených 5 parkovacíchzón umožňujúcich v prípade potreby odsta-venie nákladných vozidiel a autobusov.Tunel je vybavený umelým osvetlením, ventiláciou a dvoma kontrolnými centramikontrolujúcimi bezpečnosť prevádzky.Denne prechádza tunelom až 3 800 ka-miónov, v čase najväčšej špičky ich prejde aj5 500.

Fort McHenryNajširší tunel na svete, prechádzajúci popodvodnú hladinu zálivu, sa nachádza v Balti-more. Je dlhý 2 200 metrov a má osem jazd-ných pruhov. Bol dokončený v roku 1985 popiatich rokoch výstavby. Jeho výstavba stála20,25 mld. slovenských korún a trvala 66mesiacov. Tunel má nadštandardné vybave-nie - všetky tunelové rúry sú snímané 64 ka-merami napojenými do riadiaceho centra. V tunelových rúrach sú umiestnené aj me-rače kvality vzduchu a svetelná signalizácia.

Lærdalský tunelNajdlhším diaľničným tunelom na svetespájajúcim Aurland v kraji Sogn og Fjordanev západnom Nórsku, je 24,5 kilometrov dlhýLærdalský tunel. Jeho výstavba sa začalav roku 1995 a po piatich rokoch bola aj do-končená. Zaujímavosťou tunela je to, žejeho konštrukcia berie ohľad aj na vodičova stresovú záťaž, ktorej sú vystavení jazdouv dlhých tuneloch. Tubus tunela je rozde-

1982 - Afganistan: sovietske vojenské autosa v 2,7 km dlhom tuneli severne od Kábuluzrazilo s cisternou - 2 000 obetí.1996 - Japonsko: na ostrove Hokkaido sazrútil na tunel kameň vážiaci 50 000 ton -20 obetí.1999 - Francúzsko, Taliansko: v tuneli podMont Blancom sa oheň rozšíril z náklad-ného auta na ďalšie. Zhorelo 39 ľudí.1999 – Rakúsko: v tuneli Tauern bolousmrtených 12 ľudí.November 2000 – Rakúsko: pri požiari va-gónov tunelovej lanovky na Kitzsteinhorne

v rakúskom lyžiarskom stredisku Kaprunzahynulo 155 lyžiarov.September 2001 - Rakúsko: Gleinalmskýtunel- zrážka dvoch osobných automobilov- 5 mŕtvych.September 2001 - Rakúsko: Amberskýtunel - 3 mŕtvi.Október 2001 - Dánsko: zrážka kamióna sosobným autom v hustej hmle pri vjazde dotunela Guldborg Sund - 5 mŕtvych.Október 2001 - Švajčiarsko: Gotthardskýtunel - 11 obetí.

Najväčšie nešťastia v tuneloch

Dopravný systém Eurotunnela.

VISIONS 01 200742 43


lený na štyri časti troma priečnymi tunelmi,ktoré narušujú jednotvárnosť hlavného tu-busu a poskytujú vodičom rozptýlenie.

Komplex ChesapeakeV tomto prípade ide o kombináciu mostas tunelom. Je unikátny tým, že preklenujezáliv Chesapeake v Atlantickom oceánemedzi južným a severným pobrežím Virgí-nie na východe USA. Dĺžka celého komplexuje približne 32 km, vzdialenosť od pobrežiak pobrežiu je 28,4 km, čím je najdlhším ta-kýmto kombinovaným komplexom na svete.Celý komplex sa skladá z 19,3 km mostnýchpilierov, dvoch tunelov dlhých približne 1,6km, dvoch mostov, štyroch umelo vytvore-ných ostrovov a 8,8 km privádzacích ciest.Ihneď po otvorení v roku 1964 bol zaradenýmedzi „sedem technických divov moder-ného sveta“.

SalangTento takmer trojkilometrový tunel sa na-chádza v južnom cípe pohoria Hindukúš, asihodinu cesty od afganského Kábulu - vovýške 3 363 metrov. V 60. rokoch minuléhostoročia ho postavili Sovieti, v roku 1998 ne-chal tunel vyhodiť do vzduchu afganský ve-liteľ Ahmad Šáh Masúd, aby zabrániltalibom prejsť na sever, v roku 2002 bolopäť opravený a prešlo ním prvé auto.

Bosporský tunelV roku 2004 sa začala v Istanbule výstavba13,5 km dlhého podmorského tunela podBosporskou úžinou. Tunel, ktorý by mal byťdokončený v roku 2009, spojí európsky aázijský kontinent železničnou traťou. Tunelbude v najhlbšom mieste prechádzať viacako päťdesiat metrov pod morskou hladi-nou, čím sa stane najhlbšie položenou do-pravnou infraštruktúrou na svete. Mal bydokázať odolať zemetraseniam až do sily 7,5stupňa Richterovej stupnice.

Gibraltársky tunel Už v tomto roku by sa mali začať stavebnépráce na železničnom tuneli prechádzajú-com popod Gibraltársky prieplav, spájajúcidva kontinenty - Európu s Afrikou. Jehodĺžka by mala dosiahnuť 40 km a výstavbatrvať 15 rokov. Prvý vlak do Afriky by tak mohol byť vypravený už v roku 2025.Tunel pod Gibraltárom bude dvojkomo-rový, medzi dvoma koľajami bude ešte ser-visný tunel. Nepovedie však najkratšoumožnou cestou medzi obidvoma brehmi, a to preto, že by musel byť umiestnený v hĺbke až 900 metrov. Plánovaná základnácena tunelu je asi 185 mld. slovenskýchkorún.

Názov Štát Dĺžka Začatie Trasaprevádzky

Gotthard Švajčiarsko 57 072 m 2015 Zürich - Lugáno

Seikan Japonsko 53 841 m 1988 Aomori - Hakodate

Eurotunnel Francúzsko - Veľká Británia 50 450 m 1994 Calais - Folkestone

Lötschberg Švajčiarsko 34 577 m 2007 Bern - Brig

Lordal Nórsko 24 510 m 2000 Lordal - Aurland

Guadarrama Španielsko 28 377 m 2007 Madrid - Valladolid

Hakkóda Japonsko 26 455 m 2010 Šinkansen

Iwate-ičinohe Japonsko 25 810 m 2002 Šinkansen

Iijama Japonsko 22 225 m 2013 Šinkansen

Šimizu III Japonsko 22 221 m 1982 Šinkansen

Simplon II Taliansko - Švajčiarsko 19 824 m 1922 Brig - Miláno

Simplon I Taliansko - Švajčiarsko 19 803 m 1906 Brig - Miláno

Vereina Švajčiarsko 19 058 m 1999 Klosters - Saglians

Šin-kanmon Japonsko 18 713 m 1975 Šinkansen

Vaglia Taliansko 18 561 m 2008 Bologna – Florencia

Appennino Taliansko 18 507 m 1934 Bologna – Florencia

Qinling I-II Čína 18 457 m 2002 Raoji-Chengdu

Zhongnanan Čína 18 040 m 2007 Xi'an - Zuoshui

St. Gotthard Švajčiarsko 16 918 m 1980 Lucern - Lugáno

Rokkô Japonsko 16 250 m 1972 Šinkansen

Najväčšie tunely na svete


VISIONS 01 200744 45

Š T Ý L

Klenot menom

Kuchynský priestor, kuchynskálinka, či samotné domáce elek-trospotrebiče, umiestnené voľne,alebo zabudované do priestoru

kuchynskej linky, môžu predstavovať nie-len pracovný priestor, podklad pre bytovýdoplnok, či historický artefakt, ale v koneč-nom dôsledku môžu byť umeleckým die-lom samotným. Jednoducho - to najlepšiev kuchyni, to je v súčasnosti Gaggenau.Je to čosi výnimočné, niečo, čo zušľachťuje

vkus a vytvára magickú atmosféru natvorbu kulinárskeho umenia.

Ožívanie víziíZnačka nesie názov po malom nemeckommestečku Gaggenau, nachádzajúcom sa nasevernom okraji Čierneho lesa, v ktoromuž v roku 1683 gróf Ludwig Wilhelm vonBaden schválil založenie továrne na kladivoa klince. Už v 19. storočí bola továreňv Gaggenau známa ako miesto, kde „oží-

vajú“ vízie a nové produkty. Tie dostalinovú gradáciu príchodom vášnivého ama-térskeho kuchára Georga von Blanqueta dovedenia firmy v roku 1961, odkedy nastalvzostup tejto uznávanej značky. V tomtoobdobí sa začali vyrábať práve v Gaggenauaj prvé vstavané spotrebiče na európskomtrhu.

Haute cutureV čom spočíva jedinečnosť a originalitaznačky Gaggenau? V prvom rade v tom, žekaždý spotrebič Gaggenau je originálomsamým osebe vďaka manuálnej montáži,čomu zodpovedá aj vysoká kvalita za jehopomerne vysokú cenu, čím určuje štan-dard toho, čo si v dnešnej modernej dobesofistikovaný spotrebiteľ zaslúži. Je pro-striedkom na vytvorenie vlastnej víziedobrého života. Filozofia tvorcov tejto

Podobne ako medzi znalcami automobilov má značka Rolls-Royce svoje nenahraditeľné postavenie, tak aj značkeGaggenau patrí v oblasti domácich spotrebičov a kuchynských zariadení piedestál. Oprávnene.

GAGGENAUTEXT: VERONIKA HARMADYOVÁ

PETER ŠKORŇAZDROJ: WWW.GAGGENAU.COMFOTO: GAGGENAU

Moderný varný ostrovček. Vstavaná varná doska s piatimi plynovými horákmi a vstavaným elektrickým grilom je vy-bavená špeciálnym bezpečnostným systémom na stále monitorovanie intenzity plameňa. Stredový horák s dvoma prs-tencami je vhodný hlavne na varenie s wokom. Široký komínový digestor vyniká automatickým odsávacím režimom.

Zabudovateľná vinotéka s troma nezávislými chladiacimizónami. Ako voliteľné príslušenstvo je možné zvoliť aj ex-kluzívny humidor na cigary.

044_045_Gagenau:Layout 1 2/14/07 4:20 AM Page 44

značky je postavená na dizajne, inováciia vysokej technológii. Ich spojením vznikákompletný produktový rad zabudovateľ-ných kuchynských spotrebičov, ktoré vy-nikajú unikátnou praktickosťou, kvalitoumateriálov a spracovania, nekonvenčnýmvzhľadom a dokonalosťou úžitkovýchvlastností. Primárnou nie je ich závratnácena (napr. len vstavaná chladnička vyjdena 500 000 korún, mikrovlnná rúra na sto-tisíc... – pozn. aut.), ale ich krása, spojenás funkčnosťou, maximálnou prirodzenos-

ťou a flexibilitou. V kuchyniach Gaggenaučlovek nemusí otvoriť oči a pritom dokážeintuitívne manipulovať so spotrebičmi,ktorých originalita sa začína pri prvotried-nych povrchových materiáloch, jemnýchlíniách či detailoch, súlade tvaru a štruk-túry. Jasná, elegantná a prepracovanáforma spotrebičov a kuchýň dodáva životujedinečný štýl, pri ktorom aj taká na prvýpohľad banálna vec, akou je uchopenie rukoväte, vyvoláva pocit prirodzenostia kompaktnosti.

Svet fantázieNa Slovensku priame predajné zastúpenieznačky nie je (získanie tohto „umeleckéhodiela“ sa rieši cez objednávky – pozn. aut.), ne-znamená to však, že výrobky tu nemajú svojichmajiteľov. Gurmáni života na celom svete totižvedia, čo chcú. A to aj v priestore, akým je ku-chyňa, ktorá, pokiaľ povolíte uzdu svojej fantá-zii, dokáže byť magickým svetom samýmosebe. Svetom krištáľovo čistého, inšpirujú-ceho dizajnu, profesionálnej technológie afunkčnosti. Jednoducho – svetom Gaggenau.

Voliteľná zostava nezávislých vstavaných varných modulov. V strede je kompaktný model otočného digestora s nadstaviteľnou výškou.

Prevratný digestor vstavaný priamo do pracovnej dosky s praktickým odkladacím priestorom.Vario steam cooker - beztlakový parný varič je vhodný na zdravú a jemnú tepelnúúpravu predovšetkým rýb, ovocia a pod.

Kompaktná vstavaná rúra s kamenným roštom napečenie chleba, koláčov a pizze.

044_045_Gagenau:Layout 1 2/14/07 4:20 AM Page 45

VISIONS 01 200746 47

Od roku 1951 sa nositelia Nobelovýchcien za chémiu, fyziku a medicínuschádzajú na pozvanie nedávnozosnulého švédskeho grófa Len-

narta Bernadotteho a jeho manželky Sonji akohostia výnimočných stretnutí laureátov. Tietoschôdzky sú vítanou príležitosťou na stretnutia svetovej výskumníckej elity.Spoločnosť Siemenstejto akcii svetovéhoformátu, ktorá sa konáneďaleko mesta Lindau,poskytuje aktívnu pod-poru. Napokon, veď v jej

radoch pracovali traja laureáti Nobelovýchcien.

Expert na elektróny Gustáv Ludwig Hertz z Hamburgu bol

prvým členom spoločnosti Siemens,ktorý sa mohol pýšiť Nobelovoucenou. Keď mal 24 rokov, napísaldoktorandskú prácu a na Berlín-skej univerzite uskutočňovals Jamesom Franckom výskumnásledkov stretov pomalých

elektrónov s molekulami plynu.Vo fyzike je tento výskum známy ako

„Franckov a Hertzov experiment“, ktorý ná-

Nositelia Nobelových cien zo spoločnosti SiemensNositelia Nobelových cien sú v skutočnosti normálni ľudia, aspoň podľa slov jedného z nich,ktorý by to mal vedieť: Klausa von Klitzinga, ktorý v roku 1985 získal Nobelovu cenu za fyziku. Pravdivosť jeho tvrdenia si mohlo overiť 700 študentov a mladých vedcov z viac ako50 krajín – tých najlepších, vybraných z 9 400 záujemcov – ktorí v júni uplynulého roku pri-cestovali z oboch amerických kontinentov, Ázie a Európy na ostrov Mainau v Bodamskom jazere v Nemecku. Zúčastnili sa tam jedinečného stretnutia nositeľov Nobelových cien v oblasti chémie, fyziky a medicíny.

TEXT: MAGAZÍN SPEKTRUM 04/2005FOTO: ARCHÍV SIEMENS

Gustáv Ludvík Hertz Prototyp Herzovho oscilátora MC1.

H I S T Ó R I A

046_047_Historia:Layout 1 2/14/07 3:17 AM Page 46

hodne potvrdil stav energie v Bohrovej ató-movej štruktúre a v roku 1925 si vyslúžil No-belovu cenu. Hertz, ktorý bol židovskéhopôvodu, prišiel v roku 1935 o možnosť skúšaťštudentov a rezignoval na svoju funkciu pro-fesora fyziky na Technickej univerzite v Ber-líne.

Vo svojej práci pokračoval ako riaditeľ od-delenia fyziky vo výskumnom laboratóriuspoločnosti Siemens, kde sa sústredil na kľú-čový výskum a vývoj cyklotrónového urýchľo-vača pre atómové bádanie. Do konca roku1944 Hertz dokončil časť jadra urýchľovača –magnet s hmotnosťou 80 ton. Po roku 1945najskôr pracoval s ďalšími atómovými ex-pertmi v ruskom výskumnom laboratóriu priČiernom mori a od roku 1954 až do odchodudo penzie v roku 1961 viedol Fyzikálny ústavUniverzity v Lipsku. Zomrel vo východnomBerlíne v roku 1975.

Objaviteľ holografieDennis Gábor študoval elektrotechniku na

univerzitách v Budapešti a Berlíne a ihneď poštúdiách prešiel do Laboratória pre meraniea medicínsku technológiu spoločnosti Sie-mens v berlínskom Siemensstadte. „Tam somsa zoznámil s princípom náhody, umenímhľadať jednu vec a nachádzať inú,“ povedalGábor. Okrem niekoľkých neveľmi úspešnýchaspektov výskumnej práce na vysokotlako-vom kadmiovom horáku Gábor náhodou ob-javil základ pre vysokotlakové ortuťové parnélampy, ktoré boli neskoršie používané v po-uličnom osvetlení.

Jeho druhé stretnutie so šťastím mu v roku

1971 vynieslo Nobelovu cenu. Keď sa pokúšalzvýšiť rozlíšenie elektrónového mikroskopu,vynašiel holografiu, trojrozmerné priestorovézobrazovanie napríklad na ochranu. Dnes sahologramy používajú na ochranu platobnýchkariet a bankoviek pred falšovaním. Neskôr saDennis Gábor venoval etickým úvahám, najmäo účinkoch vynálezov na ľudstvo a o zodpoved-nosti výskumníkov voči spoločnosti. Zomrelv roku 1977 v Londýne, kam emigrovalv roku 1933.

Vynálezca elektrónového mikroskopuKeď Ernst Ruska pripravoval svoju dokto-

randskú prácu, vynašiel Gábor v roku 1927 naTechnickej univerzite v Berlíne magnetickúelektrónovú šošovku. Táto téma sa znova obja-vila v roku 1928 vo výskumnej práci ErnstaRusku z Heidelbergu. V rovnakom laboratóriusa mu podarilo urobiť prvé ostré zábery objek-tov bombardovaných elektrónmi. Krátkopotom vynašiel Ruska elektrónový mikroskop.Išlo o revolučný vynález, ale ako poznamenalRuska v roku 1986, jeho ďalší technický vývojpríliš zaťažoval finančné možnosti univerzitnejinštitúcie. Pokus umožniť ľudskému oku vidieť

vírusy a baktérie bol spočiatku odmietnutý.Vtedy sa verilo, že elektróny pohybujúce sa tak-mer rýchlosťou svetla, zničia akúkoľvek orga-nickú štruktúru.

Podľa Rusku bolo uvedenie prvých elektró-nových mikroskopov na trh umožnené párrokov potom len vďaka prezieravosti firmySiemens & Halske. V roku 1936 zriadil Sie-mens v Berlíne zvláštne výskumné laborató-rium na elektrónovú optiku. Tu Ruskaspoločne s vedúcim laboratória Bodom vonBorriesom v roku 1939 postavil sériovo vyrá-baný „supermikroskop Siemens“. Ten otvorilnové možnosti svetu biológie, medicíny, fy-ziky pevných telies a metalurgie.

Dennis Gábor Ernst Ruska získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1986 – dva roky pred svojou smrťou.

Klaus von Klitzing

046_047_Historia:Layout 1 2/14/07 3:17 AM Page 47

New York. Ak a keď nás uvidíte, nebuďteprekvapení. Nemusíme vyzerať ako ko-munálni pracovníci, ale to je presne to,čo sme. Sme stroje dlhé asi 15 cm a svet

okolo seba vidíme pomocou senzorov. Sme to, čoexperti nazývajú Autonomous Networked System(ANS). Naša misia je uskutočniť revíziu a údržbu na ťažkodostupných a nebezpečných zariadeniach a infra-

VISIONS 01 200748 49

S C I - F I

18. október 2020. Mesto New York testuje novú trieduautonómneho networked systému. Správa v metajazykuvygenerovaná prístrojmi a automaticky parafrázovaná doľudskej reči objasňuje, ako stroje vnímajú svet okolo nich.

Prichádzajú ANSAUTOR: ARTHUR F. PEASE ZDROJ: PICTURES OF THE FUTURE, FALL 2006, WWW.SIEMENS.COM/POF

048_049_DiGihrack:Layout 1 2/14/07 3:27 AM Page 48

štruktúre. Sme taktiež navrhnutí na poskyto-vanie stáleho mobilného dozoru. Boli smeúradne schválení na modernizovanie proce-sorov vo všetkých kontrolných kamerách naúzemí Manhattanu veľkom dve štvorcovémíle. Vylepšené kamery budú schopné inteli-gentne interpretovať, čo vidia, vymieňať si in-formácie s ostatnými kamerami a senzormia budú schopné rozhodovať, kedy upozorniťbezpečnostný personál. Ak budeme úspešní,naše počty vzrastú a budeme poskytovať tenistý servis v celých piatich Burroughs. Tátospráva zaznamenáva naše počiatočné roz-miestnenie. 4.30: Prví z nás boli presunutí z vývojovéhostrediska v New Jersey do mestského distri-

bučného centra v „nižšom“Manhattane.6.14: Ja, ANS-1 a môj žiakANS-2, sme boli vyložení nachodníku na rohu 53. St. a WstEnd Avenue – automatizova-ným mestským transporté-rom. V tejto oblasti sme nikdy predtým neboli. Bol som pred-školený na interpretáciu kom-plexných vizuálnych dát.ANS-2 nie. Moja druhá misiabola zaučiť ANS-2 a rozhod-núť o efektívnosti tohto pro-cesu.6.15: Bol som schopný potvrdiťnašu presnú lokalizáciu pomo-cou GPS súradníc a senzorovejevidencie. Verifikácia zahŕňalavyužitie optických senzorov naidentifikovanie čísiel budov. Po-rovnal som ich (s využitímzväčšenej reality) s budovamia mestskými databázami, ktorésom si sprístupnil cez bezdrô-tovú sieť.6.16: Bol som schopný porov-nať údaje s lokalizačnými dá-tami pre všetky najbližšiekamery a naplánovať tak opti-malizovaný servisný plán,ktorý by sa nekrížil s plánmiiných ANS tímov. 6.17: Naša misia bola naokamžik prerušená modelom„M6 Sidewalk Genie“ automa-tického upratovača, na ktorýnás upozornila staršia bez-pečnostná kamera. Kontaktus vysávačovým nadstavcomM6 sme sa vyhli rýchlymústupom cez vonkajší - obvo-dový povrch cieľovej budovy(trojročná, prevažne sklená,64-poschodová veža s kance-

láriami). Vediem za sebou ANS-2. (Po-známka: Zmodernizované – aktualizovanébezpečnostné kamery rozpoznajú ANSa podľa toho informujú M6 a iné automati-zované prístroje).6.37: Ako sme stúpali, zapojili sme niekoľkominikamer. Spočiatku bol ANS-2 zmätenýz niektorých javov. Zakaždým zneistel kvôliinterpretácii jeho senzorových dát, odovzdalmi obraz, na ktorom bolo zvýraznené miestojeho neistoty. Mojou odpoveďou bolo defino-vanie daného javu.8.20: Ako sme sa presúvali hore budovou,zmenila sa perspektíva a ANS-2 požadovalďalšiu obrazovú interpretáciu. Obrysy budovnad nami sa zväčšovali. Objekty pod nami sa

akoby hýbali pomalšie a bolo ich čoraz ťažšieinterpretovať. 8.21: Poučil som ANS-2, aby využil svoj radarna interpretovanie obrazovej perspektívya analýzu – metódu Dopplerovho zvuku naurčenie rýchlosti dopravných prostriedkov,ktoré sú na dohľad. Takto budeme môcť vy-počítať vzdialenosti pohybujúcich sa objektovv reálnom čase.8.22: Hladiny energie v ANS-1 a ANS-2 súdobré. Pohyb budovy, vietor, slnko, výkyvyteploty a vibrácie v sklených paneloch spôso-bené činnosťou motorov dopravných pro-striedkov a lietadla sa „previedli“ dopostačujúcej – dostatočnej energie na udržia-vanie našich batérií.8.23: Keď sme dosiahli vrchol budovy, staršímodel kontrolnej kamery na bezpečnostnompodstavci značne vyššie nad nami nás nesta-čil zaregistrovať a začal vysielať sekvenciunášho príchodu s vysokou definíciou s ozna-čením: „nepriateľ – poplach“. Bol somschopný prečítať jeho metatextové správy cezmestskú SecureNet a sprítomniť – opäť získaťobraz nášho príchodu pre našu správu z jehovysielania. Intermediárny výrobný mód násrozoznal a prerušil vysielanie skôr, ako by sadostalo ďalej k mestskej bezpečnostnej po-sádke obsluhovanej ľuďmi. Procesor kamerybol okamžite aktualizovaný, aby sa zabrániloďalším planým poplachom.8.52: Začali sme s aktualizáciou kamery wewere photographed servicing. Po odstráneníprocesora nižšej generácie a jeho odovzdanído schránky ANS-2, som zaviedol nedeštruk-tívne vyhodnotenie hardvéru kamery využi-tím X-žiarenia a štruktúrovaného svetla.8.57: Ukázal som ANS-2, ako sprístupniť bez-pečnostný systém kamery, ako porovnaťpredchádzajúce a súčasné obrazy na odhale-nie vlasových trhlín, náznakov manipulácie,vrátane zmien v jeho RFID označených čas-tiach inventára. Ukázal som mu, ako apliko-vať databázou riadený kvalifikovaný systémna podporu tohto porovnania. Prístrojováelektronika bola podrobená jednoduchémutestu. Nakoniec som extrahoval procesor ďal-šej generácie z mojej schránky, uchytil somho do kamery a previedol som operačný test.Všetko bolo v poriadku. Obdobne – podľatoho sa aktualizoval kamerový digitálnysúbor.9.20: Zhrnutie misie: Kamera úspešne aktua-lizovaná. Zvýšenie úrovne sledovacieho sys-tému budovy. ANS-2 je teraz plne schopnýinterpretovať zatavené senzorové dáta. Našavlastná misia je teraz sieťovo prepojená s touna kamerách budovy. Môžeme vidieť to, čovidia ony. Prvý krok v poskytovaní zvýšenejbezpečnosti je kompletný. Mestská technickáúdržba nebude nikdy sama.

048_049_DiGihrack:Layout 1 2/14/07 3:27 AM Page 49

M Y V I S I O N S

VISIONS 01 200750 51

Ako mladá žena nabúrala zabehané klišé a vyhrala hlavnú cenu Werner von Siemens Excellence Award 2006 za výskum. A nielen to. Zaujala aj svojím – donedávna takmer výlučne ,,mužským“ – zameraním svojej práce: ,,Zvýšenie efektívnosti teplárenského paroplynového obehu technológiou chladenej spaľovacej turbíny“. Výskumníčka a pedagogička – Ing. Petra Žáková, PhD.

Vytrvalá

vizionárkaTEXT: PETER ŠKORŇAFOTO: PETER MAYER

050_053_MyVisions:Layout 1 2/14/07 3:50 AM Page 50

Vyhrali ste hlavnú cenu posledného -šiesteho ročníka súťaže Werner von Sie-mens Excellence Award. Čo pre vás –okrem zaujímavej finančnej odmeny –tento úspech v súťaži znamená?

V prvom rade veľké prekvapenie a za-dosťučinenie. Vedecký výskum a zvlášťženy nie sú na Slovensku vždy ohodno-tené a ocenené tak, ako by sa očakávalo.To bol aj dôvod, prečo som dlho váhala,či sa mám do tejto súťaže vôbec prihlá-siť. Dnes som vďačná profesorovi Mol-nárovi, že ma presvedčil, aby som sa dosúťaže prihlásila.

Prečo ste váhali?Neverila som, že niekto dokáže adek-

vátne oceniť štvorročnú prácu a ná-mahu, ktorú som na výskum vynaložila.Doposiaľ som sa totiž nielen vo svojomokolí, ale aj na rôznych konferenciáchstretávala s nepochopením, negatív-nymi postojmi a otázkami, prečo sa ve-nujem téme úspora a efektívne využitieenergie, keď na Slovensku máme elek-trickej energie dostatok.

Nepramení váš skepticizmus ajz toho, že na Slovensku vede a výskumunie je venovaná pozornosť, akú by si za-slúžili?

Áno, aj... V zozname ocenených posledného

ročníka súťaže Werner von Siemens Excel-lence Award figurujete ako jediná ženaa k tomu ešte aj ako víťazka hlavnej ceny.Znamená to, že ženy vo vede a výskumesú na Slovensku handicapované, resp. ne-

dostáva sa im primeraného uznania? Určite áno, hlavne v strojárskej ob-

lasti. Som presvedčená, že ženy to majúv presadení sa vo vede a výskume pod-statne ťažšie ako ich kolegovia. Už počasmôjho štúdia stačilo mužovi vedieťoveľa menej na skúšku ako žene. Exis -tuje akási scestná predstava, že ženav oblasti strojárstva by mala maximálnetak učiť a výskumu či vede by sa malivenovať výlučne muži. Priznám sa, žesom zažila chvíle, keď som to už všetko

chcela vzdať. Nebyť toho, že som vy-trvalá a že som sa „obrnila“ voči hlúpympoznámkam okolia a predstavám, žežena nemá čo robiť v energetike, nebyťvýhry v súťaži, už by som asi pôsobilaniekde úplne inde...

Došlo po tom, ako ste získali ocene-

nie za váš výskum, k zmene postoja okoliak otázke výskumu žien v oblasti strojár-stva?

Nemyslím si, že by sa v tomto ohľadeniečo zmenilo.

Predsa len, ste mladá žena a venujetesa strojárstvu a tepelnej energetike. Čovás na tom láka?

Vždy ma bavili veci, ktoré majú určitúlogiku. Fascinuje ma termodynamika aprenos tepla. Možno to, že som sa roz-hodla pre tepelnú energetiku, bolo

„Vedecký výskum a zvlášť ženy nie sú na Slovensku vždy ohodnotenéa ocenené tak, ako by sa očakávalo. To bol aj dôvod, prečo som dlhováhala, či sa mám do súťaže Werner von Siemens Excellence Awardvôbec prihlásiť...“


ovplyvnené aj tým, že pochádzamz Levíc a v tejto oblasti sú energetickézávody, či už v Tlmačoch alebo Mochov-ciach.

V zahraničí sa o mladých a talentova-ných vedcov a výskumníkov firmy, pôso-biace v oblasti ich výskumu, doslova bijúa podporujú ich. Zaznamenali ste po-dobný záujem aj zo strany slovenských fi-riem?

Počas piatich rokov môjho pôsobeniana fakulte, okrem záujmu spoločnostiSiemens o práce mladých vedcov a vý-skumníkov formou súťaže, som nič po-dobné nezaregistrovala. Na Slovenskufirmy viac než úspora energií, efektivitaich využitia, hľadanie nových technoló-gii a zlepšení napr. v otázkach využitiapaliva, efektívneho spaľovania alebo vý-roby energie, zatiaľ zaujímajú financiea momentálne zisky. Na úkor nehospo-dárnosti. Dnes sa vo svete mení aj situá-cia v energetike, o čom svedčí aj fakt, žev rámci EÚ pristupujeme k novým emis-ným limitom.

Spomínali ste nehospodárnosť. Čoste mali konkrétne na mysli?

Svoj výskum som zamerala na teplá-renské paroplynové obehy. Hlavnýmproblémom takéhoto obehu je, že nie jekonštantný celoročný pomer medzi po-žadovaným elektrickým a tepelným prí-konom. V praxi to znamená, že v letnomobdobí, keď nie je odber tepla na vyku-rovanie, je toto teplo marené v suchomchladiči, alebo sú zariadenia odstavené.Oba spôsoby sú veľmi nehospodárne,pretože v prvom prípade ide o neefek-tívne využitie energie a v druhom o ne-efektívne využitie zariadenia.

Paradox je teda v tom, že kým my štu-dentov učíme, že využitie zariadenia mábyť čo najefektívnejšie, alebo im vštepu-jeme iné teoretické úvahy, prax je úplneiná. Väčšina prevádzkovateľov sa dnespozerá iba na zisk a nejaké ekologickéhľadisko, vízia do budúcnosti či efekti-vita a úspora energií sú často posúvanédo úzadia.

Čo je hlavným prínosom vášho vý-skumu?

Hlavným prínosom je, že touto novoutechnológiou spojenia parného a plyno-vého obehu s chladením vzduchu v saníkompresora sa dokáže šetriť, resp. lep-šie využiť fosílne palivo. Chladením satu vyrieši to, že keď v lete chladímevzduch, tak z toho istého zariadenia do-kážeme získať viac elektrickej energieako v prípade bez chladenia, čo je spô-sobené tým, že so zvyšovaním teploty

VISIONS 01 200752 53

„Na Slovensku firmy viac než úspora energií, efektivita ich využitia,hľadanie nových technológií a zlepšení napr. v otázkach využitia paliva, efektívneho spaľovania alebo výroby energie, zatiaľ zaujímajúfinancie a momentálne zisky. Na úkor nehospodárnosti...“

M Y V I S I O N S


vzduchu sa znižuje hmotnostný tok nasaní a výkon spaľovacej turbíny klesá.V súčasných podmienkach globálnehootepľovania je to podľa mňa veľmi aktu-álna téma.

Riešenie problému zvyšovania výkonuspaľovacej turbíny prináša so sebou ajčiastočné riešenie problému zníženiatepla, ktoré sa v mimovykurovacom ob-dobí vypúšťa do ovzdušia. Toto teplo jemožné využiť v absorbčnom chladiči navýrobu chladu, ktorý použijeme na chla-denie vzduchu v saní kompresora spaľo-vacej turbíny.

V poslednom čase sa veľa hovorío trvalo udržateľnom rozvoji, s ktorýmefektívne využívanie zdrojov energieúzko súvisí...

Myslím si, že ide väčšinou o zbožnéverbálne želanie, pričom v praxi to fun-guje úplne inak. Ľudia často ani neve-dia, čo to znamená, alebo čo tým chcúpovedať.

V blízkej budúcnosti pribudnedo vašej rodiny nový člen. Dá sapodľa vás skĺbiť povolanie výskum-níčky s povinnosťami matky?

Dúfam, že áno. Ocenenie,ktoré som dosiahla, mi dodalonový elán do práce. Celé sa toteraz nejako rozbehlo. Moje teo-retické výsledky rozbehli - aj na-priek enormnému nedostatkufinancií – vybudovanie experi-mentálneho zariadenia, kdechceme spolu so študentmi, kto-rých vediem ako ich diplomovákonzultantka, skúšať rôzne spô-soby chladenia na malej spaľova-cej turbíne. Verím, že sa to budedať všetko zvládať. Tiež by somchcela – počas mojej materskejdovolenky – publikovať a praco-vať aj z domu. Nakoniec, akosom už povedala – som vy-trvalá...

Ing. Petra Žáková, PhD.Narodila sa v roku 1978 v Leviciach. V rokoch 1996 –2001 vyštudovala Strojnícku fakultu STU v Bratislave,odbor Tepelná energetika a technika prostredia, odroku 2001 do roku 2005 absolvovala na tej istej fa-kulte doktorandské štúdium v odbore Energetickéstroje a zariadenia. Od roku 2005 pôsobí na fakulteako výskumná pracovníčka a pedagogička. Vediepraktické cvičenia Merania charakteristiky čerpadla,teoretické cvičenia o Energetických strojoch a zaria-deniach a prednáša vybrané state z Energetickýchsystémov. Pôsobí aj ako konzultantka diplomovýchprác a diplomových projektov. Zúčastnila sa ako rie-šiteľ na Projekte VEGA o Environmentálne udržateľ-nom rozvoji klasických tepelných energetickýchsystémov a ako zástupkyňa vedúceho projektu naProjekte VEGA o Spôsoboch efektívneho využívaniaenergie s ohľadom na úsporu paliva. Je držiteľkouCeny Werner von Siemens Excellence Award 2006 zavýskum.


Zámerom tvorcov tohto originálneho kon-ceptu bolo vytvoriť limuzínu s výrazným dy-

namickým dizajnom, ktorá všetkým štyromcestujúcim ponúkne nevšedné zážitky z jazdy.Peugeot 908 RC v sebe spája komfort, luxus,športové vlastnosti a pritom je ohľaduplný k ži-votnému prostrediu. Peugeot 908 RC poháňadieselový motor HDI FAP, ktorý zostrojili preúčasť v automobilových pretekoch Le Mans Se-

VISIONS 01 200754 55

TEXT: PETER JAVORSKÝFOTO: PEUGEOT, RENAULT

Budúcnosťz Francúzska

Automobilom, v ktorých sa prirodzený šarm snúbi s technickou dokonalosťou, patrí svet.Práve takéto vozidlá chcú aj v budúcnosti ponúkaťsvojim zákazníkom francúzske automobilky.Napokon, práve šarmom sú Francúzi povestní....

Peugeot 908 RC má vďaka použitému architek-tonickému riešeniu typické proporcie športo-vého automobilu.

A U T O

ries 2007. Tento dvanásťvalec do V so zdviho-vým objemom 5,5 l je schopný vyvinúť maxi-málny výkon vyše 515 kW a jeho výnimočnýkrútiaci moment je viac než 1200 Nm. Ťažiskomotora s valcami do V pod uhlom 100 stupňovje znížené na maximum. Dva filtre pevných čas-tíc FAP, umiestnené na konci každého z výfuko-vých potrubí, garantujú ekologicky veľmi šetrnúprevádzku motora.

Originálne riešenie vozidla 908 RC sa pýšiumiestnením kompaktného hnacieho ústrojen-stva uprostred a naprieč. Rovnako elektronickyriadená sekvenčná šesťstupňová prevodovka,špeciálne prispôsobená na prenos veľkého krú-tiaceho momentu, je kompaktná a je umiestnenáneobvykle až pod motorom. Vďaka takto rieše-nému uloženiu pohonnej jednotky má batoži-nový priestor, situovaný za zadnou nápravou,stále zaujímavý objem a neube rá na priestran-nosti ani samotnej kabíne vozidla.

Peugeot 908 RC

054_055_Auto:Layout 1 2/13/07 7:28 PM Page 54

Renault AlticaŠportové dvojdverové kombi Renault Al-

tica je nielen ukážkou estetickej zruč-nosti dizajnérskeho tímu Patricka leQueménta, ale aj prehliadkou nových tech-nických riešení z Francúzska.

Športové kombi, ktoré má najbližšie kmalej a takmer zabudnutej kategórii Shoo-ting Brake, je kombináciou športového autaa klasického kombi. Veľmi dlhé bočné dveresa otvárajú podobne ako pri superšportia-koch nahor, takže nastupovaniu na predné azadné sedadlá okolostojace vozidlá nebrá-nia.

Štúdia Renault Altica je poháňaná vpredunaprieč uloženým vznetovým štvorvalcom2.0 dCi, ktorý začínajú používať v jeho naj-výkonnejšej verzii aliančné značky zoskupe-nia Renault-Nissan. V koncepte je údajnevýkonová verzia charakterizovaná hodno-tami 130 kW a 380 Nm pri 2000 ot./min.

Predné svetlomety sú zostavené zo svetel-ných diód. Tento moderný zdroj svetlaumožňuje dosiahnuť intenzitu a farbusvetla, ktoré sú blízke dennému, pričomspotreba energie je nižšia ako pri súčasnýchkonvenčných svetelných zdrojoch. V jednomtelese svetlometu sú integrované funkciepre denné svietenie, tlmené, diaľkové a ro-hové svetlá.

Zadok auta s karosériou kombi je mies-tom, kde sa pri jazde odtrhuje prúd vzdu-chu obtekajúci karosériou. Prúdenie zavozidlom je pochopiteľne závislé od rých -

losti jazdy a práve tomu je prispôsobenámalá štrbina, ktorá vírenie za automusmerňuje a znižuje tak odpor vzduchupribližne o 15 percent pri rýchlosti 130km/h.

Cestujúci majú k dispozícii štyri samo-statné sedadlá. Všetky sú pevne uchytené vkarosérii, vodič miesto nastavenia polohysedadla v pozdĺžnom smere nastavuje po-lohu stĺpika volantu a pedálov. Združenýprístroj umiestnený pred vodičom má dvarežimy zobrazenia. V tom komfortnom jevodič informovaný o aktuálnej rýchlosti asúčasne sa zobrazuje rychlostný limit predaný typ komunikácie. Len čo je povolenárýchlosť prekročená, okolie ukazovateľasčervenie. V športovom režime sa na okra-joch displeja z tekutých kryštálov objavíkonvenčný otáčkomer.

Dve sedadlá vzadu sa dajú sklopiť do podlahy,takže vzniknutá plocha je úplne rovná. Do 1300 lpriestoru sa dá uložiť všetko, čo užívateľ uzná zavhodné. Predmety sú proti pohybu zaistenépraktickými podlahovými pásmi.

054_055_Auto:Layout 1 2/13/07 7:30 PM Page 55

VISIONS 01 200756 57

Š P O R T

Hi-tech

lyžovanieLadná elegancia, maximálna kontrola, perfektná stabilita,presnosť každého pohybu. Novšie, ľahšie a pevnejšie materiály a unikátnosť technologických postupov výroby posúvajú zážitok z jazdy na lyžiach do novej dimenzie. Dimenzie, v ktorej sú hranice možností o čosi ďalej.

Lokalizačná bundaThe North Face Free ThinkerBunda Free Thinker je vyrobená z troji-tej vrstvy materiálu Gore-Tex XCR, ktorýje v súčasnosti najodolnejším materiá-lom. Bunda je dostatočne priedušná amá zabudované dva zatváracie vetracieotvory. Free Thinker je navrhnutý tak,aby odolal všetkým vrtochompočasia. Navyše je v bunde integro-vaný lavínový systém Recco, ktorýumožní rýchlu lokalizáciu lyžiarovzasypaných lavínou.Orientačná cena: 13 500 Skwww.thenorthface.com

Unikátna bezpečnosťMarker Comp 14.0 Piston Control TurboHigh-endové viazanie od spoločnosti Marker jenavrhnuté pre náročných lyžiarov a všetkydruhy terénu. Technológia Biometric dokáže vy-počítať tlak na viazanie pri páde a následne, prihroziacom zranení, bezpečne odopnúť topánku.Viazanie sa dokáže prispôsobiť každému ohnu-tiu lyží. Piston Control Turbo so vstavaným pies-tom absorbuje nárazy a pomáha kagresívnejšej a jednoduchšej jazde. Orientačná cena: 9800 Skwww.marker.de

Kombinovaná dokonalosťMarmot RandonneeLyžiarske rukavice do extrémnych podmienok

Randonnee sú vďaka pevnému koženému vy-stuženiu, kvalitnej izolácii Primaloft a výkon-

nému Gore-Texu CXR, vyhľadávaným doplnkommedzi lyžiarmi. Technológia kombinácie polymérova kože, Pittards Armortan WR100X ich navyše doko-

nale chráni pred odretím a vlhkosťou. Gore-Tex CXRokrem ochrany ručí aj za bezproblémovú priedušnosť, čo

v kombinácii s patentovaným izolačným systémom Primaloft za-bezpečí dlhotrvajúce teplo a sucho. Orientačná cena: 2700 Sk

www.marmot.com

TEXT: JAKUB GAVLÁKFOTO: ARCHÍV

056_057_LyzaW:Layout 1 2/13/07 7:06 PM Page 56

Komfort pre víťazovGiro OmenPrilba Omen je vrcho-lom snahy spoločnostiGiro. Unikátna kon-štrukčná metóda spájasilnú vonkajšiu, polykarbo-nátovú škrupinu priamo s vnútor-nou časťou. Dokonalý komfortzabezpečujú ventilačné tunely, ktorýchmá Omen štrnásť. Pomocou funkcie Ther-mostat môže lyžiar kontrolovať vnútornúteplotu. Prilba je kompatibilná so systé-mom TuneUps, napojiteľným priamo namp3 prehrávač alebo mobil.Orientačná cena: 5 400 Sk www.giro.com

Prispôsobiteľné svetluUvex F1 MagicDoteraz boli riešením náhlych zmien svetelných podmienok nasvahu dva páry lyžiarskych okuliarov. Uvex prichádza s dokonalej-ším riešením. F1 Magic sa vďaka technológii tekutých kryštálov,inštalovaných medzi dvojité sklo, automaticky prispôsobujú sve-telným zmenám. Stačí aktivovať malý spínačumiestnený na vrchnej časti rámu oku-liarov. Lyžiari tak predídu núteným za-staveniam alebo nepríjemným pádom.Orientačná cena: 5 700 Skwww.uvexsport.com

Flexibilita pre profesionálovNordica Speedmachine 14Lyžiarky určené pre profesionálov. Vnútorná topánka Performance Fit je vyplnená 3D výstelkou,

ktorá maximalizuje výkon a komfort. Tri-force dizajn umožňuje lyžiarovi dokonalú podporu pritočení. Topánky majú nastaviteľnú flexiu, tvrdšiu pre prudšie oblúky na tvrdom snehu

alebo mäkšie nastavenie pre dlhšie oblúky a lepšiu flexibilitu mimo upravenej zjaz-dovky. Systém Power Cuff zabezpečuje prirodzený presun energie od lyžiara nalyžu. Orientačná cena: 18 300 Sk www.nordica.com

Dvojtlmičové lyžeRossignol Radical R11

MutixPrvé lyže, ktoré dokážu jed-noduchou výmenou tlmičovúplne zmeniť jazdné vlast-nosti. Pre dlhšie oblúky stačínasadiť Long Radius tlmičea pre krátke, rezané oblúkyShort Radius tlmiče. Lyže súzhotovené z najnovších mate-riálov a pomocou najnovšíchtechnológií. Navyše integro-vaný systém viazania TPI2umožní jednoduché nasunutievynikajúceho viazania Rossig-nol Axial 2.Orientačná cena: 36 000 Skwww.rossignol.com

Digitálny analyzérSuunto S6Malý náramkový počítač prelyžiarov, ktorý analyzuje okolitéprostredie. Spojená funkcia výško-meru a sklonomeru zaznamenáva rýchlosť lyžiara aprofily nadmorskej výšky, tiež meria rýchlosť stúpa-nia a klesania. Suunto sú kompatibilnés počítačom, lyžiar tak môže dokonale analyzovaťsvoj výkon na svahu, ako napríklad spočítať odjaz-dené kilometre, prevýšenie, maximálnu rýchlosťalebo sklon zjazdy pri každom spustení.Orientačná cena: 10 700 Sk www.suunto.com

056_057_LyzaW:Layout 1 2/13/07 7:18 PM Page 57

„Ľudia akoby si ešte neuvedomovalidôležitosť nábytku vo svojom ži-vote,“ hovorí akademický sochárRené Baďura z Katedry dizajnu ná-

bytku a drevárskych výrobkov Technickej univer-zity vo Zvolene. „Nie sú schopní sa v tomto smereorientovať, a preto si vyberajú najjednoduchšieriešenia, ktoré sa zvyčajne rovnajú gýču. Preto súv súčasnosti schopné prežívať aj rôzne rustikálneformy nábytku.“ Podľa R. Baďuru súčasný vývojnábytku buď rešpektuje myslenie bežného zákaz-níka, alebo ide vlastným smerom s rizikom, že sanemusí trafiť do požiadaviek trhu. „Otázkou je,kde je chyba. Či v nás - dizajnéroch, alebo v spot-rebiteľovi, prípadne v oboch. Podľa mňa je chyba

v oboch. Nevieme naučiť zákazníka správnemuvzťahu k nábytku a prezentovať, čo je preňhoskutočne dobré a prečo je to dobré. Konzumentzasa nie je ochotný premýšľať, prečo mu kon-krétny produkt niekto ponúka, aké to má vlast-nosti a aký mu z toho plynie úžitok.“

Trend určuje spôsob životaZ našej debaty s odborníkmi z Katedry dizajnu

nábytku a drevárskych výrobkov TU vo Zvolenevyplynulo, že budúcnosť tvorby nábytku vidianajmä v uspokojovaní individuálnych potriebspotrebiteľov. „Položme si otázku, čo je to trendvo vývoji nábytku,“ pokračuje R. Baďura. „Človekmožno stáročiami mení svoju výšku o pár centi-

metrov, ale stále má dve ruky, dve nohy a hlavu,ktorú môže mať niečím naplnenú. Hľadanie neja-kých trendov je len otázka módnosti. My mód-nosť nechceme rozoberať. Človek po stáročia je,spí, sedí... Avšak má iné požiadavky na sedeniev dvadsiatich rokoch a iné v päťdesiatich. Trendydizajnu nábytku teda nie sú podstatné z formál-nej, farebnej, tvarovej či materiálovej stránky. Tiesú v spôsobe života...“

Profesor Ing. Štefan Schneider, PhD., svojhokolegu dopĺňa: „V budúcnosti budú vznikať pro-dukty, ktoré významne zefektívnia čas človekaa budú rešpektovať jeho individualitu. Čas čaka-nia na klienta či niekde v čakárni bude môcť člo-vek vo vhodnom nábytku využiť na prácu

Ľudia sú schopní investovať obrovské prostriedky do dizajnu mobilných telefónov,počítačov či dopravných prostriedkov, v ktorých sú možno len dve hodiny denne. To však neplatí o nábytku, ktorý sa neprávom dostal na okraj záujmu dizajnérov.A pritom práve nábytok nás obklopuje 24 hodín denne.

zajtrajškaNábytok

TEXT: PETER JAVORSKÝFOTO: KATEDRA DIZAJNU NÁBYTKU A DREVÁRSKYCH

VÝROBKOV TU VO ZVOLENE

A R T V I S I O N S

VISIONS 01 200758 59

058_059_ArtVisions:Layout 1 2/14/07 4:05 AM Page 58

s notebookom a podobne. Aj vďaka nábytku sabude preňho otvárať priestor na relax - fyzickéa duševné zveľadenie sa. Práve toto sú trendy, naktoré bude musieť reagovať dizajnér v budúc-nosti v oblasti nábytku a bytového interiéru. Dnesdiferencujeme byt na spoločenskú a intímnu časť,ale ktovie, ako to bude v budúcnosti, pretožekvôli rôznym zaťaženiam človek možno budechcieť byť sám... Pre funkciu človeka preto trebavytvoriť produkt, ktorý bude zároveň výtvarnýmdielom. Nielen nábytok - stroj, ale predmet, ktorývytvorí vzťah medzi ním a užívateľom.“

Podľa profesora Schneidera bude v budúcnostizreteľná snaha vytvárať dizajn nábytku tak, abytransparentne demonštroval svoju funkciu. „Tá jeprvoradá a na produkte musí byť čitateľná.Otvára sa priestor pre kreativitu a pretrváva po-treba robiť nábytok v duchu funkcionalizmua minimalizmu. Obmedzuje sa akýsi dekorativiz-mus a formalizmus. Ide sa vyložene po funkcii.Časom tiež určite dospejeme k optimalizácii prie-storov z hľadiska šetrenia energií. V oblastitvorby nábytku bezpochyby dôjde k tomu, že čímmenej bude dielcov a výrobných operácií, týmlepší bude dizajn.“

Materiál budúcnostiZ tohtoročného milánskeho veľtrhu si akade-

mický sochár René Baďura priniesol poznatok, žemateriálom, ktorý momentálne hýbe nábytkár-skym svetom, je voština. Možno ju však označiťza materiál budúcnosti? „Je to módny trend, ktorý

funguje už dva roky. Zrejme preto, že tento mate-riál má objem a jeho vzhľad je pre dizajnéra pri-jateľný. Podľa mňa je však vývoj nábytku spoužitím voštiny slepou uličkou, pretože tentomateriál má svoje limity.“

Profesor Štefan Schneider dodáva: „Voština jeľahká konštrukcia z recyklovaných materiálov, čoje jej veľkou výhodou. Z nábytku sa pomaly vy-tráca drevotriesková doska a nahrádza ju polo -tvrdá drevovláknitá doska a práve voština, plusmateriály z masívu ako škárovky a nekonečnývlys. Pokiaľ ide o materiál budúcnosti, mala byním byť spomínaná drevovláknitá doska a plasty.Tento názor zastáva aj známy svetový dizajnérizraelského pôvodu Arick Lovy, ktorý preferujepráve plasty. Je to aj z dôvodu ich ľahkej recyklo-vateľnosti. Z plastu sa dá urobiť nábytok, ktorýmožno po čase rozdrviť, spracovaťa vyrobiť nový nábytok.“

Globálny dizajnV ostatnom čase sa

často otvára otázka glo-bálneho di-

zajnu či interiéru. Teda dizajnu, ktorý by vyhovo-val národom na všetkých kontinentoch bezohľadu na ich náboženské či iné presvedčenie.„Na Mendelejevovej univerzite na ústave di-zajnu nábytku a interiéru sa pokúšali o vytvore-nie takéhoto ‚multikultulárneho‘ interiéru,“hovorí profesor Schneider. ,,Čiže človek vojdedo interiéru, kam si môže so sebou niečo do-niesť, ale základ bude vytvorený tak, že budevyhovovať všetkým ľuďom žijúcim na zemi. A tonie je vôbec jednoduché. Uvediem príklad,ktorý mi teraz napadol. Švédi vybudovali v Af-rike domorodým robotníkom pracujúcim v ichtovárni domčeky. Afričania nad nimi ohrnulinosom. Bývali pred nimi vo voľnej prírodea opekali si mäso na ohni...“

058_059_ArtVisions:Layout 1 2/14/07 4:06 AM Page 59

D I G I T Á L N E H R A Č K Y

Nová ikonaRoky špekulácií o prevratnej novinke Apple definitívne uzavrel prvý muž tejtofirmy Steve Jobs, keď s veľkou pompou svetu ukázal iPhone. To, čo ukázal,predstihuje všetko, čo sa čakalo! iPhone kombinuje štíhly mobilný telefón, ši-rokouhlý iPod a ultraprenosný počítač. Revolučné užívateľské rozhranie „Mul-titouch“ zosobňuje veľká 3,5-palcová dotyková obrazovka, ktorá bude určiteminimálne taká populárna ako koliesko iPodov. Rozpoznáva totiž kombino-vané viacbodové dotyky, ktoré umožňujú rýchle zoomovanie a skrolovanie.Vďaka tomu sa iPhone dá plne ovládať prstami, pričom práca je intuitívna,prirodzená a maximálne pohodlná. Chuťovkou je senzor, ktorý vypína displejpri priložení iPhonu k tvári či funkcia automatického preklápania obrazu pripozdĺžnom otáčaní. Nový iPhone sedlá systém OSX a okrem iných funkcií munechýba 2-megapixelový fotoaparát, 8-gigabajtový disk, Bluetooth či Wifi.Ani nie 12-centimetrová štíhla novinka Apple, ktorá na Slovensko dorazíkoncom roka, zvládne 5 hodín prehrávať video alebo browsovať a až 16hodín prehrávať hudbu.

Pokrokový nasledovníkNový navigačný systém VDO Dayton PN 2050 prichádza s vylepšeným procesorom,ktorý je o 30 percent rýchlejší ako jeho predchodca. Ak k tomu pripočítame ešte citli-vejší GPS prijímač a atraktívne štíhle telo, dostávame silného hráča na poli výkonnýchnavigačných systémov. Model PN 2050 môže byť nielen pripevnený k štandardnej ko-líske na čelnom skle, ale môže byť integrovaný do palubovky alebo stredovej konzolyauta ako stabilne integrovaný systém, navyše s rôznymi dostupnými inštalačnými rieše-niami. Prídavným káblom ho dokoncamožno priamo pripojiť na elek-trický systém alebo audiosystémautomobilu. Senzor jasu automa-ticky prispôsobuje intenzitusvietivosti displeja s vysokýmrozlíšením, poteší aj automa-tické prezeranie slidov, MP3prehrávač či hra Sudoku.

Budúcnosť automobilizmuPatentované miniatúrne skladacie auto na vodík alebomalá a bezpečná ukážka veľkej budúcnosti automobi-lizmu. To je H2 Racer. Revolučná hračka má vlastnúnádrž na vodík, palivový článok prepojený na elek-tromotor a tankovací systém spájajúci nádržs vlastnou externou tankovacou stanicou. Tan-kovacia stanica je už vopred zložená, auto simusí poskladať každý nový majiteľ sám. Vodík sa vyrába externe a do nádržeauta sa efektne naplní cez tankovací systém.Po naplnení nádrže sa odpojí prívod a jedno-duchým prepnutím tlačidla auto začne bežaťna vlastný vodíkový systém. Vodík sa produ-kuje z vody, pričom na proces jeho výroby sa vy-užíva slnečná energia dodávaná solárnympanelom. Netreba sa obávať ani tmavých večerov,pretože slnečné svetlo môže byť pohodlne nahradenédvoma malými batériami. Moderné modro-striebornételo H2 Racera na jedno naplnenie nádrže dokáže fungo-vať tri až štyri minúty. Jediným veľkým nedostatkom je,že sa prakticky nedá ovládať.

VISIONS 01 200760 61

060_061_DiGi2:Layout 1 2/13/07 6:32 PM Page 60

Len 30 minút...Za taký čas sa dá postaviť robot. Ak jeho staviteľ má viac ako desať rokova vlastní poslednú vychytávku od Lega Mindstorms NXT. Srdcom tejto návy-kovej hi-endovej zábavy je inteligentná riadiaca jednotka NXT s 32-bitovýmmikroprocesorom, čosi ako malý počítač, ktorá má vstupy pre dotykový, zvu-kový, svetelný a ultrazvukový senzor a výstupy pre tri servomotory.Celkovo obsahuje tento set Lega 571 častí a s počítačom do-káže komunikovať cez USB kábel alebo Bluetooth. V zá -vislosti od šikovnosti staviteľa Lego robot dokáže jednoducho manévrovať po kancelárii, ale aj naháňaťa chytať loptu alebo pri dobrej databanke zvukovaj poriadne sa smiať.Mozog NXT je otvorenýa vďaka špeciálnemusoftvéru dokáže byťveľmi tvorivo a presnenaprogramovateľný.Motory pracujúces presnosťou na jedenstupeň rotácie len po-tvrdzujú, že tento robotnechce hrať v piatej lige!

Porsche v kuchyniČo sa stane, keď sa spojí nadčasový dizajn Porsche s technickouvyspelosťou značky Siemens? Nová imidžová séria malých vý-konných spotrebičov! Jedným z nich je aj unikátny hrianko-vač s posuvným krytom, ktorý udržuje priestor na opekaniev maximálnej čistote pred prachom a inými nečistotami. Pa-tentované kremíkové výhrevné teleso s funkciou automatic-kého centrovania zaistí rovnomerné opekanie hrianky bezohľadu na jej hrúbku. Ďalšou inováciou je možnosť voľbystupňa opekania pomocou digitálneho displeja. Používateľmôže podľa chuti navoliť jeden z jedenástich stupňov. Celý procesopekania sa dá pohodlne kontrolovať na digitálnom displeji, ktorý ne-ustále informuje o dianí vnútri hriankovača, dokonca i o čase zostávajúcomdo upečenia hrianky.

TEXT: MIROSLAV KNAPÍKFOTO: ARCHÍV

060_061_DiGi2:Layout 1 2/13/07 6:32 PM Page 61

V O F I R M E

VISIONS 01 200762 63

TEXT: PETER ŠKORŇAFOTO: SIEMENS, JAKUB KLIMO

Slávnostné stretnutie s priateľmi a umenímHudobná virtuozita v podaní 55-členného orchestra Zlaté husle primáša Martina Sleziaka, cha-rizmatický flautista Jiří Stivín, husľový virtuóz Dalibor Karvay, operný spevák Miroslav Dvor-ský, Paľo Habera, či Dara Rolins – to sú osobnosti, ktoré sa podelili počas Vianočného večera sosvojím umením v priestoroch Slovenskej filharmónie s partnermi, priateľmi a zákazníkmi spoločnosti Siemens s.r.o., na Slovensku. V rámci večera došlo aj k odovzdaniu symbolickéhošeku na sumu 6,3 milióna korún, venovanú vysokým školám na Slovensku v roku 2006.V mene spoločnosti Siemens ho odovzdal prezidentovi Slovenskej rektorskej konferencie Vladimírovi Bálešovi generálny riaditeľ a predstaviteľ spoločnosti na Slovensku Peter Kollárik.

Divé maky Adresná pomoc, vízia lepšej budúcnostia uplatnenia talentovaných rómskych detíz chudobných rodín, ktorých rodičia si ne-môžu dovoliť podporovať záľuby, kvalitnévzdelanie a talent, sa stali hlavným cieľomna Slovensku jedinečného darcovskéhoprogramu Divé maky. A keďže vyspelosť akredit úspešnej firmy sa prejavuje aj v jej

schopnosti spoločen-ského angažovania sav tzv. firemnej filan-tropii, nie je ná-hodné, že jednýmz hlavných partnerovDivých makov sa zá-konite stala aj spoloč-nosť Siemens s.r.o. Tá okrem podporyškolstva a rastu mla-dých výskumnýcha vedeckých kádrovpresadzuje aj prin -cípy etiky, otvore-nosti a spoločenskejzodpovednosti k bu-dúcnosti nadanýchdetí, pochádzajúcichzo sociálne slabšiehorodinného prostre-dia.

Ekologický varič pre„tretí svet“Prenosný varič, zabezpečujúci ekologickúprípravu jedál, využívajúci ako palivo ras -tlinný olej a neprodukujúci žiadne škod-livé emisie, vyvinula spoločnosť BSHBosch a Siemens domáce spotrebiče pre-dovšetkým pre tzv. „krajiny tretiehosveta“. Symbolická cena variča - 30 eur -sa tak stáva dostupnou aj pre nesolventnéskupiny obyvateľov. Varič bol úspešne tes-tovaný a používaný na Filipínach, používasa v Tanzánii, pričom v blízkej budúcnostinájde svoje uplatnenie v Indii a Číne.

Motivačná podpora štúdia a výskumu S cieľom podnietiť študentov, absolventov a výskumné tímy slovenských vysokých škôl v ich ve-deckej práci a motivovať ich k vynikajúcim študijným výsledkom, ocenila spoločnosť Siemenss.r.o., v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou už po šiesty raz desiatich mladýchvedcov a študentov, ktorí uspeli v súťaži Werner von Siemens Excellence Award spomedzi 36 pri-hlásených projektov. Ceny sa na Slovensku udeľujú v troch kategóriách a to za výskum, podporaštudijného pobytu v zahraničí a v kategórii diplomová a doktorandská práca. Najlepší uchádzačizískali v kategórii najlepšia diplomová práca finančnú cenu v hodnote 20 000 Sk, v kategórii dok -torandská práca 30 000 Sk. Hlavnú cenu za výskum a s ňou aj finančnú sumu 200 000 Sk získalajediná žena medzi ocenenými - Ing. Petra Žáková, PhD. zo Strojníckej fakulty STU Bratislava. Sa-mostatnou kategóriou bola štipendijná podpora počas študijného pobytu diplomantov a dokto-randov na vysokých školách alebo univerzitách v Nemecku. Ako uviedol počas odovzdávania cienpodpredseda vlády SR Dušan Čaplovič: „Kvalitné vysoké školstvo je motorom úspechu pri budo-vaní každej znalostnej ekonomiky. Sútaž Werner von Siemens Excellence Award dokazuje, že ajna Slovensku máme mladých talentovaných absolventov, ktorých ocenené práce môžu byť jed-ného dňa základom pre ďalší aplikovaný výskum.“

Víťazi jednotlivých kategórií súťaže Werner von Siemens Excellence Award 2006 spolu s podpredsedom vládySR D. Čaplovičom a generálnym riaditeľom Siemens s.r.o., P. Kollárikom (v strede).

062_VoFirme:Layout 1 2/13/07 6:39 PM Page 62

Štyri podoby úspechu

pod značkou .com

Virtuálne prostredie,

reálny biznis

Vedieť, môcť, chcieť

a mať aj trocha šťastia

Veľká zodpovednosť –

veľké odmeny

Kráľ luxusu začínal

predajom plienok

Trh s čajovňami

nebude nikdy presýtený

Šetrný pán IKEA

a jeho firma

Na kvalitu služieb

musí tlačiť spotrebiteľ

TREND Holding, s.r.o.Rezedová 5, 821 01 Bratislavatel: 02/2082 2106, fax: 02/2082 2223 e-mail: [email protected], www.eprofit.sk

Objednajte si zadarmo jedno vydanie Profitu na ukážku

Zoznámte sa s Profitom


ww

w.v

ache

ron-

cons

tant

in.c

om

MORE THAN 250 YEARS OF UNINTERRUPTED HISTORY.

1776. When the U.S. Declaration of Independence was signed, Vacheron Constantin was 21 years old.

© F

ranc

is G

.May

er/

CO

RB

IS

PATRIMONY COMTEMPORAINEHand-wound mechanical movement.Caliber 1400 movement with Poinçon deGenève quality hallmark. Case Ø 40 mmin pink gold. Opaline dial with appliedpink gold hour markers.

81180/000R-9159

Panská 2, 811 01 Bratislava, Tel.: +421 2 54 64 78 52


Documents

TÉMA ČÍSLA: BEZPEČNOSŤ