1

MILAN RÚFUS – básnik tichaMILAN RÚFUS – básnik ticha

básnik, prekladateľbásnik, prekladateľ

** 10.12.1928 Závažná Poruba10.12.1928 Závažná Poruba

†† 11.01.2009 Bratislava11.01.2009 Bratislava

"Obrovské hodnoty Božie nahromadil "Obrovské hodnoty Božie nahromadil tento básnik a každý si z nich tento básnik a každý si z nich môže vziať toľko, koľko vládze.“ môže vziať toľko, koľko vládze.“

/Ján Grešo, ev. pastor//Ján Grešo, ev. pastor/

„„Na báseň si treba nažiť.“Na báseň si treba nažiť.“

„„To podstatné je mlčanie.“To podstatné je mlčanie.“

Milan RúfusMilan RúfusROZPRÁVKAROZPRÁVKA

(úryvok)(úryvok)

Povedz, čo som už mohla viacej. Povedz, čo som už mohla viacej. Len podobenstvo vymyslieť Len podobenstvo vymyslieť

a prebúdzať to vo vás spiace, a prebúdzať to vo vás spiace, aby ste mohli cítiť svet. aby ste mohli cítiť svet.

A uhádli už mimo vrenia, A uhádli už mimo vrenia, čo vašou krvou preteká, čo vašou krvou preteká,

v čom asi, v čom je ľudská cena. v čom asi, v čom je ľudská cena. Kde je začiatok človeka? Kde je začiatok človeka?

„„Báseň a modlitba sú sestry. Báseň a modlitba sú sestry. Pozvi ich k sebe, stôl im prestri."Pozvi ich k sebe, stôl im prestri."

„„Ja som na báseň musel čakať, Ja som na báseň musel čakať, ako sa čaká na lásku." ako sa čaká na lásku."

2

MODLITBA K MENINÁM

(venované dcére Zuzanke)

Milan Rúfus

Pane, čo najviac milujem,to každý deň má mena.

Dovoľ mi padnúť pred Tebou.Hlbšie než na kolená.

 Pohlaď mi svojou pravicou

jej navždy detské čelo.Nech tvoj dar Bytia môže niesť

tak, aby nebolelo.

Pohlaď jej dušu, bielučkúholubicu jej tela.

Nech tvoj dar Bytia prijímatak, aby netrpela.

Toto je moja modlitba.Naozaj, Bože,

Celá.

3

Milan RúfusMilan Rúfus

Básnik sa modlí za detiBásnik sa modlí za deti

Nevedia prečo,Nevedia prečo,

no veľmi im to treba.no veľmi im to treba.

A možno ešte viacej ako chleba.A možno ešte viacej ako chleba.

Aby im v duši pusto nebolo.Aby im v duši pusto nebolo.

Aby ich mali radi okolo.Aby ich mali radi okolo.

Aby im bolo mäkko Aby im bolo mäkko

ako v mame.ako v mame.

Keď bolia veci, ktoré nepoznáme,Keď bolia veci, ktoré nepoznáme,

tu každé dieťa,tu každé dieťa,

plaché ako laň,plaché ako laň,

na hlave musí cítiť teplú dlaň.na hlave musí cítiť teplú dlaň.

Bože,Bože,

o takú dlaň ťa ľudské mláďa prosí.o takú dlaň ťa ľudské mláďa prosí.

V čase, keď ešte ani nevie, kto si.V čase, keď ešte ani nevie, kto si.

Našiel ťa hore ten džavot tenkých Našiel ťa hore ten džavot tenkých

hláskov?hláskov?

Našiel. Dal si im liek.Našiel. Dal si im liek.

A nazval si ho láskou.A nazval si ho láskou.

Milan RúfusMilan Rúfus

Deti sa modlia za básnikaDeti sa modlia za básnika

Daj, Bože, nášmu ujoviDaj, Bože, nášmu ujovi

tie najšťastnejšie slová.tie najšťastnejšie slová.

Aby sa, keď ich vysloví,Aby sa, keď ich vysloví,

sám s nami zaradoval. sám s nami zaradoval.

Dopraj mu slovo blažené,Dopraj mu slovo blažené,

aby ním za nás riekolaby ním za nás riekol

to, čo my rieknuť vládzemeto, čo my rieknuť vládzeme

len slzami a smiechom.len slzami a smiechom.

Veď ak tú báseň nezložíVeď ak tú báseň nezloží

a pomýli sa v slove, a pomýli sa v slove,

kto naše srdcia vyloží, kto naše srdcia vyloží,

kto za ne všetko povie? kto za ne všetko povie?

Dohovorme sa, Bože náš,Dohovorme sa, Bože náš,

a každý spravme krôčik:a každý spravme krôčik:

Ty jeho slovám požehnášTy jeho slovám požehnáš

a my mu dáme oči.a my mu dáme oči.

4

5

6

MILAN RÚFUSMILAN RÚFUS

Hľadanie rodičaHľadanie rodiča

Prázdno je, Bože, chýbaš nám.Prázdny je priestor, t u i t am.Jeho hrôza i veleba.Prázdno je, Bože, bez Teba.

Prázdno je slze vo víčku,Prázdno je slze vo víčku,prázdno je uhľom v  prázdno je uhľom v 

ohníčku,ohníčku,prázdno je deťom v  prázdno je deťom v 

starobe,starobe,prázdno je tráve na prázdno je tráve na

hrobe.hrobe.

A ľudská duša, plachá myš,dieročku hľadá do chleba,tak jej je smutno bez Teba. Chýba do nej tvoj tichý kríž.

Pomysli, Bože, pomysli.Pomysli, Bože, pomysli.To nie Ty, no my sme To nie Ty, no my sme

odišli.odišli.Ale my predsa prídemeAle my predsa prídeme

zo zeme, k Tebe, do zo zeme, k Tebe, do zeme.zeme.

Veď ten, kto nežil na zemi,nevie, kde more pramení,nemôže ani do neba.Prázdno je, Bože, bez Teba.

Buď teda, maj nás trochu Buď teda, maj nás trochu rád.rád.

Keby si nebol, pod i  nad,Keby si nebol, pod i  nad,vo vnútri veci, okolo,vo vnútri veci, okolo,

všetko, čo je, by nebolo.všetko, čo je, by nebolo.

7

8

9

Matička Božia,Matička Božia,Ty deťom dvakrát milá!Ty deťom dvakrát milá!

Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.

Nechaj nám starkú.Nechaj nám starkú.Aby mi dlho žila.Aby mi dlho žila.

Starká má pre mňa času, koľko chcem.Starká má pre mňa času, koľko chcem.

Starká je vľúdna.Starká je vľúdna.Má Boží pokoj v duši.Má Boží pokoj v duši.

Starká sa o nás s nikým nedelí.Starká sa o nás s nikým nedelí.

Má času ľúbiť nás.Má času ľúbiť nás.A nič ju nevyruší.A nič ju nevyruší.

Pri nej má týždeň sedem nedelí.Pri nej má týždeň sedem nedelí.

Matička Božia,Matička Božia,Ty, ktorú poznáme,Ty, ktorú poznáme,

a vieme o Tebe,a vieme o Tebe,ozvi sa na môj hlas.ozvi sa na môj hlas.

Nechaj nám starkú.Nechaj nám starkú.My spolu niečo máme.My spolu niečo máme.To nikto viac už nemá.To nikto viac už nemá.

Okrem nás.Okrem nás.

10

MILAN RÚFUS MILAN RÚFUS DEŤOMDEŤOM

F E N O M É NF E N O M É N

„„Anjeličku, môj strážničku,Anjeličku, môj strážničku,sadnime si na lavičku.sadnime si na lavičku.

Už ťa asi krídla bolia.Už ťa asi krídla bolia.Lietaš so mnou dookola,Lietaš so mnou dookola,strážiš si ma, chrániš si ma...“strážiš si ma, chrániš si ma...“

„„Deti strážiť to je drina.Deti strážiť to je drina.Božie klbká nepokoja,Božie klbká nepokoja,neposedia, nepostoja,neposedia, nepostoja,

robia, ako radosť káže, robia, ako radosť káže, premôžu ňou všetky stráže.“premôžu ňou všetky stráže.“

„„Anjeliček múdry, Anjeliček múdry, biely,biely,už ti krídla oťaželi.už ti krídla oťaželi.

Sadnime si na lavičku,Sadnime si na lavičku,zlož si ruky pod hlavičku,zlož si ruky pod hlavičku,pospi si!“pospi si!“

„„A na tú chvíľu,A na tú chvíľu,kým mi sníček vráti silu,kým mi sníček vráti silu,

kto to vezme?“kto to vezme?“

„„Pánboh z neba.Pánboh z neba.Bude strážiť mňa i teba.“Bude strážiť mňa i teba.“

11

Úryvok

Čas ako oráč ostrím pluhuČas ako oráč ostrím pluhu

už kyprí nádej storakú.už kyprí nádej storakú.

A nad brázdami jeho pluhuA nad brázdami jeho pluhu

vták nesie pieseň v zobáku.vták nesie pieseň v zobáku.

Nuž, zbohom buď. Tak už sa zberám.Nuž, zbohom buď. Tak už sa zberám.

Ku novým búrkam, k novým vieram,Ku novým búrkam, k novým vieram,

už cvendží srdca ľahký cval.už cvendží srdca ľahký cval.

Mier tvojim snom. Mier tvojim perám.Mier tvojim snom. Mier tvojim perám.

No nikdy, nikdy nezapieram:No nikdy, nikdy nezapieram:

Ja som ťa veľmi miloval.Ja som ťa veľmi miloval.

(List jednej žene)

ÚryvokÚryvok

Spí tvoja bolesť vznešená a sladká.

Mária, Matka,

oroduj za nás u drsného súdu.

Za mužov, ktorí sú i ktorí mužmi budú.

Naveky snom i ranami

bdie neha ženy nad nami.

(Materstvo)(Materstvo)

12

Z u z a n k aZ u z a n k aMilan RúfusMilan Rúfus

  Slnko. Tep mojich žíl.Slnko. Tep mojich žíl.A moje horké nebo.A moje horké nebo.

  Či ma Boh povýšil,Či ma Boh povýšil,

či pokoril ma tebou?či pokoril ma tebou?

Akože uhádnuť,Akože uhádnuť,on svoje gesto chráni.on svoje gesto chráni.

I svoj dar i svoj prútI svoj dar i svoj prút

nesie v tej istej dlani.nesie v tej istej dlani.

Pokoril, povýšil...Pokoril, povýšil...

Zabudni také slová.Zabudni také slová.A potom dýchni lenA potom dýchni lenvánku na teplú dlaň:vánku na teplú dlaň:

„Ešte som nikoho„Ešte som nikohoaž tak nemiloval.až tak nemiloval.

Ešte som od láskyEšte som od láskyneplatil takú daň.“neplatil takú daň.“

13

Milan RúfusMilan Rúfus

R o z l ú č e n i e R o z l ú č e n i e

Mám ústa plné tvojich Mám ústa plné tvojich úst.úst.Mám dlane plné tvojich Mám dlane plné tvojich dlaní.dlaní.V lebke jak vietor v V lebke jak vietor v roklináchroklináchmi šumí hlas tvoj mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný.rozvzlykaný.

Odpusť, tak odpusť.

Skončené.Stud ostrú čepeľ do mňa tasí.Vo chvíli toľko tušenej,že kríž môj vidieť musela si.

A hoci teplom záludnýmA hoci teplom záludnýmnás plachá nádej vo nás plachá nádej vo snách hreje,snách hreje,ten, kto ti povie: ten, kto ti povie: zabudni,zabudni,je pravdivejší od nádeje.je pravdivejší od nádeje.

Deň, ktorý tepe do zmyslov,jak rozvíril, tak stíši boje.Z úst zlíže penu horkých slov.A z tváre oheň slzy tvojej.

14

Milan RúfusMilan Rúfus

Prosba k básniProsba k básni  Ten, čo ti slúžil, ostarel.Ten, čo ti slúžil, ostarel.Ale ty ostaň mladá.Ale ty ostaň mladá.A hovor ľuďom bez bázne,A hovor ľuďom bez bázne,čo máš i nemáš rada.čo máš i nemáš rada.  Veď nemiluješ iba to,Veď nemiluješ iba to,čo Bytiu stojí v ceste.čo Bytiu stojí v ceste.Čo odmieta niesť bremenoČo odmieta niesť bremenotam, kde ty prosíš: neste!tam, kde ty prosíš: neste!  A nemáš rada iba to,A nemáš rada iba to,čo ohrozuje krásu.čo ohrozuje krásu.On ostarel už.On ostarel už.Ale tyAle tychráň sviežosť svojho hlasu.chráň sviežosť svojho hlasu. Potrvaj.Potrvaj.Zem je primaláZem je primaláa svet sa po nej valí.a svet sa po nej valí.Keby si aj ty zlyhala,Keby si aj ty zlyhala,čo už by sme tu mali?čo už by sme tu mali?

15

MILANOVI RÚFUSOVI MILANOVI RÚFUSOVI

Ivana Krajčíková Ivana Krajčíková (Zo spomienky, vďačnosti a lásky)

Slovami krásu zachytiť,myšlienkou hĺbku vyjadriť,veršom sa Bohu priblížiť,básňou naučiť život žiť.

Hodno tu bolo, Majstre, byť. 

Kto načrel z básne, prameňa,z riadkov, kde slovováhu má a zdroj svoj

priamo u Teba,

pookrial a musel padnúť na kolená,bo pochopil, že dar

čo vlastnil si,rozdal si do haliera,

vediac, že máš ho nie pre seba. 

Vďaka ti, Majstre,za slovo i za ten kúsok neba,

si v Modlitbičkách ukryla v nich i zlomok seba.

 Čím si nás všetkých poznačil,

nech uchová sa, nech dá vznik,čomu si nás tu naučil,čomu si veril, čomu žil.

 Nech žije vo mne, nech je v nich...

16

24. 1. 2010, Prešov 16

Post skript

Milan Rúfus: Milan Rúfus:

AŽ DOZRIEME (úryvok)

Ó, POÉZIA! POCHVÁLENÁ BUĎ,

TVOJE PRÁVO ÚŽASNÉ,

ŽE S ČISTÝM SRDCOM NA KOLENÁCH

LEN MOŽNO VSTÚPIŤ DO BÁSNE.

Ďakujem

Ivana