Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
Turecko
Krajina ktorú som navštívil
Michal Briak 3.E
2013
Obsah
Úvod ............................................................................................................................... 3
1. Poloha, rozloha, administratívne členenie................................................................. 4
2. Mustafa Kemal Ataturk ............................................................................................ 5
3. Geologický vývoj....................................................................................................... 6
4. Povrch ....................................................................................................................... 6
5. Pôdy.......................................................................................................................... 6
6. Podnebie a klimatické oblasti.................................................................................... 7
7. Vodstvo..................................................................................................................... 8
8. Obyvateľstvo ............................................................................................................ 8
9. Istanbul...................................................................................................................... 8
10. Ťažba a priemysel....................................................................................................... 10
11. Poľnohospodárstvo.................................................................................................... 10
Záver........................................................................................................................... 11
Bibliografické údaje................................................................................................... 12
Úvod
Vo svojej práci sa budem venovať Turecku, pretože je to zatiaľ asi najzaujímavejšia
krajina ktorú som navštívil. Komplexnú charakteristiku krajiny som však musel značne
zostručniť kvôli rozsahu práce. Verím, že sa Vám moje spracovanie bude páčiť.
1. Poloha, rozloha, administratívne členenie
Turecko sa rozkladá na polostrove Malá Ázia, nazývaná aj Anatólia, na rozhraní dvoch
svetadielov- Európy a Ázie, asi medzi 36. a 42. rovnobežkou severnej šírky. Celková rozloha
je 779 452 km2, čo zodpovedá asi 16 násoboku rozlohy Slovenska, z čoho len 23 485 km2 asi
3% patrí Európe a 743 635 km2- 97% patrí Ázii. Vzdialenosť najvzdialenejších bodov je
1565 km a šírka 650 km. Hlavným mesto je Ankara.
Od východu susedí s Gruzínskom, Arménskom, Iránom, na juhu s Irakom, Sýriou, na západe
je to Grécko, Bulharsko. Suchozemská hranica má 2631,5 km. Zem je z 3 strán obklopená
morom: na severe- Čierne a Marmarské more, na západe- Egejské more a južné brehy
obmýva Stredozemné more. Prírodná hranica je 7126 km. Európsku časť od ázijskej oddeľujú
prielivy Bospor a Dardanely a Marmarské more, ktorého vody tvoria jediné spojenie medzi
Čiernym a Stredozemným morom. Dĺžka prielivu je asi 60 km, šírka sa pohybuje medzi 1,2 -
5 km.
Turecko je štátnym zriadením republika (Turkyie Cumhuriyeti), úradným jazykom je
Turečtina. Je to centralistický štát rozdelený na 80 vilajetov (provincií), ktoré sa ďalej členia
na ilce (okresy) a tie na náhíje (obvody). Na čele štátu stojí prezident v súčasnosti Suleyman
Demirel, ktorý je už od r. 1960 vodcom tureckých konzervatívcov a lídrom strany DYP
(Dogru Yol Partisi- Strana správnej cesty). 2. veľká prozápadne orientovaná politická strana
je ANAP (Anavatan Partisi- Vlastenecká strana), ktorej dva zásadné činy natrvalo ovplyvnili
krajinu- liberalizácia hospodárstva a rozvoj exportu a turistického priemyslu.
Turecko je od roku 1952 Členom NATO
Obr. č. 1 - Politická mapa Turecka
2. Mustafa Kemal Ataturk
Nazývaný „Otec Turkov“. Jeho podobnizne sa nachádzajú naozaj všade: v policajných
budovách, na poštách, za bankovými prepážkami , je na bankovkách, všade sú po ňom
pomenované ulice. Takmer 60 rokov po smrti (zomrel r. 1938) je tak súčasný ako asi žiadny
iný politik 20. storočia. A naozaj, Mustafa Kemal, ktorému parlament r. 1934 udelil čestný
titul Ataturk „Otec Turkov“ je architektom moderného Turecka.
Narodil sa r. 1881, v dvanástich rokoch bol prijatý na vojenskú akadémiu. Roku 1915 v
hodnosti generála neočakávane zvíťazil nad britskými vojskami u Gallipoli. Od r. 1919 viedol
revolučné hnutie usilujúce o obnovu suverenity Turecka a odstránenia feudálneho islamského
systému. Pod jeho vedením Turecké armády v roku 1922 dobyli dnešné územie Turecka.
Mustafa Kemal sa stal historicky prvým prezidentom r. 1923, kedy bola vyhlásená Turecká
republika. Mustafa má zásluhu na vytvorení moderného Turecka podľa vzoru západných
štátov. Zrušil arabské písmo, nahradil zákony islamu právnym systémom. Islam sa stal
súkromnou záležitosťou a ženy získali volebné právo.
Jeho politický odkaz, kemalizmus, určoval takisto aj po jeho smrti politický život Turecka a
Ataturk je v srdci národa stále prítomný- ako za svojho života.
Obr. č. 2 - Mustafa Kemal Ataturk
3. Geologický vývoj
Ázijské Turecko, Anatólia, má rozmanitý geologický charakter. Pontské pohorie sa delí na
západnú a východnú časť. Východná časť, geologicky mladšia je pokrytá silnými vrstvami
vulkanického pôvodu. Hora Veľký Ararat vo východnom Taure je tiež vulkanického pôvodu.
Najstarší horský masív malej Ázie je západný Taurus. Zo širokej náhornej plošiny v okolí
mesta Kayseri čnie do výšky 3916 m vyhasnutá sopka Erciyas. Celou Malou Áziou prechádza
monolitný masív orámovaný po všetkých stranách horskými chrbátmi, ktoré v strednej
Anatólii vytvárajú ohromnú kotlinu. Na mnohých miestach sú vulkanické pohoria
obdivuhodne meniace ráz krajiny. Na východnej hranici sa Arménsko- kurdská vulkanická
náhorná plošina, zvrásnená výraznými kužeľmi vulkánov a kráterov skláňa do oblasti Araratu,
ktorého výška sa následkom sopečnej činnosti znížila z pôvodných 4500 m na 2910. Jeho
grandiózny kráter s priemerom okolo 8 km je z časti vyplnený hlbokým jazerom.
PAMUKKALE- 15 000 ročný jedinečný prírodný fenomén, jeho meno v preklade znamená
„bavlníkový hrad“.
4. Povrch
Centrálnu Anatolskú náhornú plošinu obklopuje na juhu mohutné pohorie Taurus
dosahujúce výšky 5000 m a na východnej a severnej strane je to Pontské pohorie. Turecko sa
teda člení do rôznych geologických oblastí.
Anatólia – Turecká náhorná plošina leží v priemere vo výške 900 m. suchú plošinu obklopuje
pásmo vysokých pohorí.
Egejská oblasť je západne sa zvažujúca plošina, ktorá sa tiahne od Anatólie k pobrežiu
Egejského mora. Nad plošinou sa do výšky 2490 m zdvíha hora Ulu Dagi (bájny Olymp).
Pohorie Taurus tvorí masívnu stenu a strmo sa zvažuje do vnútrozemia z výšky 3000 m.
Pontské pohorie sa tiahne pozdĺž Čierneho mora vo výške 2000 m. východné pásmo je
podstatne vyššie, dosahuje až 4000 m, vo východnom Turecku nadväzuje na Arménsku
vysočinu a na severovýchode potom na Kaukaz. Príkre svahy hôr, ktoré spadajú až k pobrežiu
Čierneho mora, robia krajinu neobývateľnou a nevhodnou pre bývanie.
5. Pôdy
Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej časti pokryté lesom a
málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne horskými lúkami, ktoré časť
roku slúžia ako pastviny. Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej
časti pokryté lesom a málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne
horskými lúkami, ktoré časť roku slúžia ako pastviny. Tradične sa obrába rôznorodá pôda v
rovinách širokých horských údolí a na pobreží. Medzi najúrodnejšie patrí pôda v údolí
veľkých riek. Na pobreží Čierneho mora je pôda červená. V posledných rokoch sa vinicami
zúrodňujú veľké plochy polostepnej pôdy. Len pri okrajoch strednej Anatólie a na európskom
území Turecka je černozem.
6. Podnebie a klimatické oblasti
Turecko sa rozkladá v subtropickom pásme, ale prevažne vysokohorský charakter krajiny
spôsobuje v rôznych pásmach veľké klimatické rozdiely. Spoločným znakom je len dlhé leto.
V stredomorskej oblasti je leto suché a zima mierna a daždivá. Takisto aj v prímorskej oblasti
Egejského mora teplota neklesá pod bod mrazu a jar a jeseň sú veľmi teplé. V dosahu
Čierneho mora nie je klíma až tak mierna. Leto je síce veľmi teplé, ale jeseň a jar sú len
mierne a zima je chladná. Na pobreží sneh nezostáva dlho, ale vysokohorské vrcholy majú
snehovú vrstvu po celý rok. Veľké množstvo zrážok padá hlavne na východnom pobreží
čierneho mora.
Úplne odlišné podnebie prevláda v strede krajiny. Vysoké hory, ktoré na všetkých
stranách obklopujú Anatóliu, zabraňujú prenikaniu morských vplyvov. Zima je tu dlhá a v
januári a februári teplota môže klesnúť až na -40 °C. Rýchle striedanie teplôt sa vyskytuje
aj na jar a jeseň. Jar je väčšinou krátka, ale daždivá a po nej nasleduje teplé a suché leto.
Najpríjemnejšie obdobie v roku je jeseň, spočiatku suchá a mierne teplá, neskôr so silnejúcim
vetrom a poklesom teplôt. Zima sa ohlasuje až koncom roku prudkými dažďami. Čím ďalej
od pobrežia, tým menej zrážok.
Na východe Turecka sa nachádza niekoľko klimatických pásiem ktorých rozdiel teplôt
môže dosahovať až 70°C. Vo východnej Trácii je silný vplyv kontinentálneho počasia so
severnými vetrami, a teda mierna zima s krátkou snehovou pokrývkou. Istanbul s úžinami má
zimné dažde občas zmiešané so snehom a so silným vetrom, ale v podstate je počasie po celý
rok mierne. Nie príliš teplé leto trvá od mája do augusta. V septembri začínajú teplé dažde.
Daždivých dní je až 100.
7. Vodstvo
Väčšina tureckých riek má horský charakter. Pretože rieky tvoria na horských tokoch
veľké množstvo vodopádov, nezamŕzajú ani v zime. Sú však nesplavné aj vtedy, keď
dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na
jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa
často v úbohú spleť potokov.
Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká
tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene
východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami. Na
pobreží čierneho mora pramenia rieky: Kizilirmak, Sakarya, Yesilirmak a Corak. Najväčšia z
riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu. Stovky horských riečok sa vlievajú do
Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan a Ceyhan.
8. Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Turecka sa prudko zvyšuje z 12 mil. v r. 1923, vzrástol jeho počet až na
65, 66 mil. patrí s ročným priemerom 1,8% medzi krajiny s vysokým prirodzeným
prírastkom. Hustota zaľudnenia je 83 obyv./ km2. Osídlenie je nerovnomerné. Husto sú
osídlené pobrežné oblasti, najredšie osídlený je juhovýchod len 6 obyv./km2, približne 2/3
obyvateľstva žije na vidieku. Najľudnatejšie mestá sú Istanbul 12 mil., Ankara 3 mil., Izmir 2
mil., Adana a Bursa 1 mil. hlavnými etnickými skupinami sú Turci 86%, Kurdi 10%, Arabi.
82% obyvateľstva je gramotných. Až 99% obyvateľov sú moslimovia a 1% kresťania.
Odhaduje sa, že detí v predškolskom veku je okolo 20% a viac ako 50% obyvateľstva je v
produktívnom veku (15- 60 r)
9. Istanbul
Istanbul je svojou rozlohou a počtom obyvateľov je najväčším európskym mestom. K jeho
12 mil. pribúda ročne ďalší pol milión. Menšiny ako Gréci, Arméni a Židia sa rátajú už len na
tisíce. Naopak do mesta sa prisťahovalo veľa kresťanov. Je to hospodárska, vzdelanostná a
mediálna metropola.
Istanbul má dve úplne odlišné tváre: jednu obrátenú na Európu a jednu poznamenanú
islamom. V mestskej časti Fatih len ťažko môžete stretnúť ženu bez závoja alebo bez dlhého
bieleho plášťa s šatkou na hlave. To je neprístupná, tradicionalistická a islamom poznamenaná
časť mesta. Žiariace nákupné centrum „Galleria“ je plná mladých ľudí žijúcich moderný život
západnej kultúry. Pre mnoho ľudí nie je Istanbul žiadnou vlasťou, len miestom, kde síce
musia žiť, ale len ťažko žiť môžu. V roku 1992 bol postavený Galatský most, ktorý spája
historickú časť mesta s prístavnou štvrťou Galata.
Najznámejšie turistické miesta Istanbulu:
Galatská veža
Veľký Bazar
Palác Topkapi
Eyup- hrobka Prorokovho vlajkonosiča
Modrá Mešita
Obr. č. 3 - Modrá mešita
10.Ťažba a priemysel
Turecko ťaží nerastné suroviny ako: čierne uhlie, chrómová ruda, olovo, zinok, síra, soľ.
Zásoby železnej rudy a uhlia umožňujú rozšírenie oceliarskeho priemyslu. Blízko irackých
hraníc sú aj náleziská ropy ktoré však nie sú hlavnou časťou ťažobného priemyslu. Hutnícky
priemysel sa sústreďuje pri pobreží Čierneho mora, spracovateľský priemysel sa zameriava na
výrobu vozňov, poľnohospodárskych strojov, výrobu traktorov a automobilov, chemický a
najmä textilný, vlnársky a potravinársky priemysel.
Istanbul a Izmir, najvýznamnejšie priemyselné oblasti kovospracujúceho a
elektropriemyslu. Bavlnársky priemysel je rozšírený hlavne v Istanbule, Izmire a Kaiseri.
Turecký priemysel pracúva tabak, pri čom Turci patri medzi najväčších spotrebiteľov
tabakových výrobkov na svete.
Výrobu elektriny zaisťujú priehrady postavené na všetkých významných vodných
tokoch. Elektrickú energiu používa 70% obyvateľstva.
11.Poľnohospodárstvo
Je kľúčovým odvetím hospodárstva. Hlavné plodiny sa v jednotlivých oblastiach
čiastočne líšia: pšenica a ostatné obilniny prevládajú v Anatólii, bavlna s veľmi kvalitným
tabakom v Egejskej oblasti, daždivá Pontská oblasť najviac vyhovuje pre pestovanie ryže,
horské svahy sa využívajú k pestovaniu ovocných stromov, hlavne lieskových orechov a fíg.
Živočíšna výroba spočíva predovšetkým v chove oviec pre vlnu a mäso. Tiež je bežný chov
kôz, zvlášť angorské plemeno pre svoju vysoko kvalitnú vlnu.
ZáverTurecko môžeme považovať za azda najvyspelejšiu Islamskú krajinu ktorá sa podobá
ideálu západnej kultúry. Verím, že som Vám mojim projektom dodal nové poznatky
o tejto zaujímavej krajine a teraz máte ešte viac dôvodov ju navštíviť a presvedčiť sa na
vlastné oči o jej prírodnej krásne a turistickom potencionály.
Bibliografické údaje
http://www.ibesip.cz/cz/ridic/cestujeme-automobilem/autem-do-zahranici/turecko/turecko-udaje
http://www.europskaunia.sk/turecko
http://www.infoplease.com/ipa/A0108054.html