ovládal dvanásť jazykov,nepoužíval y a nevenoval sa láske

Ľudovít Štúr:Slovensko sa môže popýšiť množstvom veľmi významných osobností, ktoré nám môže závidieť celý svet. Koncom tohto roka si pripomíname 200 rokov od narodenia kodifi kátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára a poslanca uhorského snemu Ľudovíta Velislava Štúra. Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú bohatý osobný archív s množstvom skutočných lahôdok zo života tohto velikána.

● Ľudovít Štúr sa vo svojej spisovnej slovenčine, ktorú uzákonili spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Milos lavom Hodžom v roku 1843 na základe stredoslo-venských nárečí, pridŕžal známeho „píš ako počuješ“. Nepoužíval y/ý, všade sa písalo len i/í. Miesto ä sa písa-lo a alebo e (žrieba, najme), nepoznal ľ, ale len l (lavá noha), ô sa písalo ako uo. Dvojhlásky ia/ie sa písali ako ja, je. Nepí-salo sa „mal, povedal, písal…“ ale „mau, povedau, písau…“.

● dôvodom, prečo sa tak veľmi snažil dať slovenskému ľudu spisovný jazyk, bolo, aby ho pozdvihol sociálne a kultúrne. To však mohol urobiť len vtedy, keď pre ľud vypracuje dôkladný národný a politický program. No, a presvedčiť ich mohol len v jazyku, ktorý by zjednocoval všetky spo-ločenské skupiny a triedy.

● Ľudovít Štúr ovládal okrem slovenčiny ďalších dvanásť jazykov. V jeho školskej písanke nájdeme krasopis z latinčiny, maďarčiny, nemčiny, gréčtiny a slovakizo-vanej češtiny z rokov 1827 - 1829. Okrem toho však vedel aj po francúzsky, poľsky, srbochorvátsky a rusky. Učil sa aj po hebrejsky a anglicky, istý čas koketoval s myšlienkou študovať indický jazyk. „Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indickou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židov-činu sem vzal hore a francoužštinu“, píše

Vedeli ste, že…

Jedna z iba dvoch existujúcich snímok Ľudovíta Štúra sa nachádza v depozitoch SNK. Je to fotografia členov Slovenskej depu-tácie u cisára Františka Jozefa I. v Olomouci z 20. marca 1849. Ľudovít Štúr ako hybná sila odporu voči dlhodobému utláčaniu Slovákov Maďarmi smeroval svoje nádeje k cisárskemu dvoru. Panovníkovi Františkovi Jozefovi I. predložili Prosbopis Slovákov o uznanie slo-venského národa a provinciálne osamostat-nenie Slovenska.

Ľudovít Štúr v liste Pavlovi Čendekovičovi 9. mája 1835. Samozrejme,

nie všetky jazyky ovládal aktívne, pretože v prípade niektorých z nich to ani nebolo možné.

● ľúbostné a manželské vzťahy a zväzky po-kladal za prekážku v oddanej práci pre ná-rod. Bytostné obetovanie sa práci a službe pre národ vyžadoval nielen od seba, ale aj od svojich druhov a spolupracovníkov. Takto vzhliadal aj k manželstvám svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov Sama Chalupku a Jozefa Miloslava Hurba-na, ktorého dokonca od svadby odhováral.

● aby podporil zavádzanie jazyka do praxe, vydával Slovenskje národňje novini a napí-sal diela Nárečja slovenskuo alebo potre-ba písaňja v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846).

„Originál školskej písanky, listov písaných priateľom a diel Ľudovíta Štúra, ako aj ďalšie hodnotné a zaujímavé publikácie sa nachádzajú vďaka projektu Digitálna knižnica a digitálny archív v zdi-gitalizovanej podobe na stránke www.dikda.eu. Digitalizácia knižničných dokumentov zo zbierok SNK prebieha v špecializovanom pracovisku vo Vrútkach, ktoré je vybavené najmodernejšími špičkovými technológiami“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Z knihy NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ:„Oj, vitaj, vitaj, slovenčina naša, ty dcéra Slávy pekná, rovnoprávna, ale dávno utajená pred svetom! Vitaj nám sto ráz, ty verná družica Slováka, ktorá za roveň jeho Váhu hneď prudko trieliš

a udieraš silne ako on o veličizné ska-liská i zalomcuješ srdcom, hneď sa nesieš bystro i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekmi i pošumieva po nich, ľúbezne gago-táš a hneď zas ideš ticho a vážne ako Váh náš v údoliach úzkych hlbočinami a pláňami i ako on tam podunieva a oči naň hľadiaceho poti-chučky zaberá, ticho so sebou pojímaš i srdce ukolembáš: oj, vitaj, vitaj, slo-venčina naša!“

tam podunieva a oči

Ľudovít Štúr v liste Pavlovi Čendekovičovi 9. mája 1835. Samozrejme,

nie všetky jazyky ovládal aktívne, pretože

Z knihy POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ„Oj, vitaj, vitaj, slovenčina naša, ty dcéra Slávy pekná, rovnoprávna, ale dávno utajená pred svetom! Vitaj nám sto ráz, ty verná družica Slováka, ktorá