Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Mgr. Jana Vachmanská

Ľudské práva v primárnom vzdelávaní

Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Prešov 2013

Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

Mgr. Jana Vachmanská

Kontakt na autora:

Základná škola, Kúpeľná 2, Prešov

Jana.vachy@gmail.com

Názov OPS/OSO: Ľudské práva v primárnom vzdelávaní

Rok vytvorenia OPS/OSO:

2013

VI. kolo výzvy

Odborné stanovisko vypracoval:

Mgr. Martina Kovalčíková

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou.

Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Ľudské práva, implementácia práv, Dohovor o právach dieťaťa, výchova k ľudským právam, rešpekt, tolerancia, intolerancia, modelové situácie, vyučovacia hodina, beseda, exkurzia

Anotácia

Cieľom mojej práce bolo spracovať návrh na implementáciu ľudských práv do vyučovania v primárnom vzdelávaní, poukázať na rôzne možnosti ako pracovať s rôznorodou triedou a ako viesť žiakov k tolerancii, ale aj predstaviť širokú paletu možností pri využívaní rôznych foriem vyučovania. Na základe spätnaj väzby dať odporúčania pre pedagogickú prax.

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................................................................................ 5

OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI ........................................................... 6

1 ĽUDSKÉ PRÁVA ................................................................................................................................... 7

1.1 Z histórie a obsahu Dohovoru o právach dieťaťa ............................................................ 7

1.2 Rozvoj vzdelávania v oblasti ľudských práv ...................................................................... 8

2 VYUČOVACÍ PROCES ....................................................................................................................... 11

2.1 Organizačné formy vyučovacieho procesu .......................................................................... 11

2.1.1 Vyučovacia hodina ..................................................................................................................... 11

2.1.2 Vychádzka a exkurzia ............................................................................................................... 12

2.2 Koncepcie vyučovacieho procesu ............................................................................................ 12

3 ĽUDSKÉ PRÁVA V EDUKÁCII ....................................................................................................... 15

3.1 Ľudské práva v obsahu povinných predmetov a triednických hodín ................... 15

3.2 Plán prevencie a eliminácie šikanovania ............................................................................. 16

3.3 Implementácia ľudských práv do vzdelávania pomocou rôznych foriem .......... 17

3.3.1 Besedy a zážitkové učenie s členmi Únie slabozrakých a nevidiacich ............... 17

3.3.2 Porušovanie ľudských práv počas druhej svetovej vojny ........................................ 18

3.3.3 Besedy s príslušníkmi policajného zboru ........................................................................ 20

3.3.4 Exkurzia v špeciálnej základnej škole ............................................................................... 21

3.3.5 Exkurzia po pamätihodnostiach Prešova – kostoly .................................................... 22

3.3.6 Zapojenie sa do súťaže ............................................................................................................ 22

3.4 Modelové situácie ....................................................................................................... .................... 24

ZÁVER ....................................................................................................................... ................................... 28

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV .................................................................................... 29

Zoznam príloh ......................................................................................................... ................................. 30

5

ÚVOD

Sme ľudia.

Bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta žijeme, akú máme farbu pleti, akú vieru vyznávame, ako sa obliekame. Bez ohľadu na to, komu sme sa narodili, prišli sme na tento krásny svet bez majetku, bez oblečenia, bez viery, bez vedomostí, bez schopnosti rozprávať akýmkoľvek jazykom a hlavne bez predsudkov.

Tak, ako rovnako prídeme na tento svet, tak máme aj rovnaké práva. Ako rastieme, ovplyvňuje nás množstvo faktorov, formujeme sa rôznymi spôsobmi, no práva máme stále tie isté.

Sme učitelia. Učíme žiakov čítať, písať, počítať, ..., ale aj pozorne počúvať, neubližovať, rešpektovať, tolerovať, alebo vcítiť sa do pocitov iných. Veďme ich k dodržiavaniu ľudských práv, pripomínajme im že všetky deti bez rozdielu majú rovnaké práva ako oni.

Ľudské práva sú v súčasnej dobe aktuálnou témou, o ktorej sa všade okolo nás diskutuje. Médiá nám približujú prípady porušovania práv dieťaťa, agresívneho správania, prejavy rasovej a etnickej diskriminácie, ale aj neschopnosti prijať a porozumieť menšinovým skupinám. V súčasnom svete prebieha mnoho zmien, vojen a katastrof. Slová ako násilie, šikanovanie a týranie sa skloňujú častejšie ako tolerancia, sloboda a demokracia.

Porozumieť ľudským právam sa dá najlepšie prostredníctvom vlastného zážitku. Takúto možnosť poskytuje každodenný život v škole. V čase, keď som sa začala zaoberať dôležitosťou implementácie ľudských práv, som mala v triede 28 žiakov, z toho 2 integrovaných žiakov (jedného z nich pre intelektové nadanie a jedného s viacerými poruchami učenia), jedného poloslepého žiaka a tri žiačky zo sociálne znevýhodneného prostredia. Bola to veľmi rôznorodá trieda. Hoci sme nemali väčšie problémy v kolektíve, predsa sa občas vyskytli a ja som chcela žiakom ukázať, že ak je niekto iný ako väčšina, neznamená to, že je zlý, alebo by mal byť na okraji spoločnosti. V priebehu štvrtého ročníka sme sa zaoberali ľudskými právami podrobnejšie a spôsob implementácie som popísala v tejto práci.

Cieľom mojej práce teda bolo popísať námety na implementáciu práv dieťaťa do primárneho vzdelávania pomocou rôznych organizačných foriem. Aktivity popísané v mojej práci odporúčam implementovať v treťom alebo štvrtom ročníku základnej školy.

6

OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI

Kontext a rámec

V praktickej časti práce predkladám podrobný popis aktivít a činností, ktoré boli realizované so žiakmi štvrtého ročníka základnej školy. Všetky realizované aktivity boli vykonávané v súlade so školským vzdelávacím programom Základnej školy na Kúpeľnej ulici v Prešove. Pred realizáciou tejto OPS vo svojej triede je potrebné poznať možnosti exkurzií a besied v danom regióne a prispôsobiť si realizované formy práce.

Cieľová skupina

Kategória: učiteľ Podkategória pedagogických zamestnancov podľa §13 zákona č.317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: učiteľ pre primárne vzdelávanie Žiak: žiak 3.-4.ročníka základnej školy. Opis problému

Vo svojej práci poukazujem na problematiku intolerancie medzi deťmi, ktorá častokrát vyústi do šikanovania a neznášanlivosti na základe príslušnosti k rôznym skupinám. Vzhľadom na rôznorodosť mojej triedy, kde boli žiaci nielen z rozdielneho prostredia z hľadiska materiálneho zabezpečenia, ale aj žiak narodený v inej krajine, žiaci rómskej národnosti, žiaci s postihnutím, nadaný žiak, ba aj žiaci patriaci k trom rôznym náboženským skupinám a aj žiaci bez vyznania, rozhodla som sa tejto problematike venovať hlbšie. Navrhované riešenia a odporúčania

V práci popisujem niekoľko metód a foriem, ktoré som využila na to, aby žiaci mali možnosť poznať ľudí s telesným postihnutím, oboznámiť sa s ťažkosťami ľudí žijúcich v nedostatku, spoznať krásu a rôznorodosť kostolov a podobne. Na základe mojich skúseností odporúčam využívať formy a metódy popísané v mojej práci. Overené prínosy OPS

Po realizácii nižšie uvedených aktivít žiaci citlivejšie chápu pocity druhých, najmä tých, ktorým je ubližované. Viac rozumejú pojmom, zväčša používajú správnu terminológiu. Zvládajú rozoznávanie správneho a nesprávneho konania a chceli by pomáhať. Tieto skutočnosti považujem za najväčší prínos mojej práce. Prílohy

V prílohách prikladám niekoľko fotografií z jednotlivých aktivít, ktoré sú podrobne popísané v práci, ako aj niekoľko snímok z prezentácií. Prezentáciu o ľudských právach som si vytvorila sama a vzhľadom na vek žiakov, pozostáva zväčša z obrázkov.

7

1 ĽUDSKÉ PRÁVA

Ľudská bytosť je krehká a zraniteľná. Príroda a spoločnosť v ktorej žije, jej väčšinou umožňuje uspokojenie základných potrieb, no zároveň ju ohrozuje. Preto každá ľudská bytosť potrebuje ochranu pred zanedbávaním, svojvôľou a násilím. Ľudské práva sú oprávnenia priznané jedincovi, ktoré mu umožňujú využívať svoje schopnosti, vedomosti a talent na uspokojovanie svojich potrieb a túžob (Vargová, 2006, s.5). V dnešnej spoločnosti sú mnohí ľudia presvedčení, že ak niečo chcú, alebo po niečom túžia, majú právo na splnenie danej túžby. O práve však môžeme hovoriť len vtedy, ak nám ho zabezpečuje zákon alebo predpis. Ľudské bytosti nie sú rovnaké. Líšime sa navzájom predstavami, povahovými črtami a podobne. No práve základné potreby máme všetci rovnaké, preto ich zabezpečujú a chránia základné ľudské práva, ktorých sa môžu dožadovať všetky ľudské bytosti. Podľa Vargovej (2006, s.5) nie sú akékoľvek požiadavky každého človeka, ale sú to tie práva, ktoré sú zaručené, chránené a zabezpečené zákonom. Na základe týchto zákonných práv máme možnosť niečo konkrétne mať, nejako konať a niečo vyžadovať od jednotlivca alebo od štátu. Samozrejme miera prijatia týchto práv a ich spôsob ochrany závisí od konkrétneho štátu. Niektoré z nich sú tak nevyhnutné pre samotný život, že ich uznávajú všetky civilizované krajiny. Iba ak štátna moc rešpektuje ľudské práva a slobody je legitímna, čiže má nárok na uznanie. Napriek vyspelej spoločnosti, pokroku vo vede a technike, je ešte stále vo svete veľa ľudí a krajín, kde ľudské práva nie sú dodržiavané, kde sloboda nie je samozrejmosťou. Nezabúdajme však, že každé právo v Dohovore je základné a nedá sa oddeliť od ľudskej dôstojnosti a harmonického rozvoja každého dieťaťa. Pokrok pri rozvoji detských práv sa posudzuje podľa toho, ako sú tieto práva rešpektované (Kováčik, 2006, s.7). Pokiaľ chceme žiť v bezpečnej a pokojnej spoločnosti, v ktorej sa dožadujeme určitých práv, musíme aj my rešpektovať práva ostatných, pretože len vzájomným rešpektovaním ľudských práv predchádzame konfliktom medzi jednotlivcami, skupinami, národmi a krajinami.

1.1 Z histórie a obsahu dohovoru o právach dieťaťa

Záujem o riešenie situácie detí vo svete siaha do prvej polovice dvadsiateho storočia: 1923 – päťbodové vyhlásenie o právach detí, tzv. Ženevská deklarácia (Pilátová, Vargová, 2006, s.7), 1959 – desaťbodová deklarácia základných princípov pre blaho a ochranu detí (Pilátová, Vargová, 2006, s.7), 1979 – medzinárodný rok dieťaťa – hodnotenie účinnosti deklarácie po dvadsiatich rokoch, následne sa Valné zhromaždenie OSN rozhodlo spracovať dokument, ktorý by štáty k tejto ochrane nielen vyzýval, ale aj zaväzoval (Obdržálek, Horváthová, 2004, s.46-47), 1989 – Dohovor o právach dieťaťa (Obdržálek, Horváthová, 2004, s.46-47). Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý Valným zhromaždením OSN 20.11.1989. Ratifikovalo ho 191 krajín, okrem dvoch členských krajín, a to Spojených štátov

8

amerických a Somálska. Dohovor sa týka celej škály ľudských práv, ale zvlášť vyzdvihuje tie práva, ktoré hovoria o zabezpečení, ochrane a účasti (Pilátová, Vargová, 2006, s.7). V publikácii Hovorme o právach a zodpovednosti (2006, s.8-9), ktorá bol preložená z angličtiny, je uvedených 42 článkov. V dnešnej dobe niektorí ľudia tvrdia, že deti z bohatých krajín, kde je vysoká úroveň školstva, zdravotníctva a fungujúci súdny systém, nepotrebujú žiadnu ochranu a starostlivosť priznanú Dohovorom, pretože ich práva nie sú porušované. (Kováčik, 2006, s.8). Samozrejme, že toto tvrdenie nie je správne, pretože aj vo vyspelých spoločnostiach môžu byť deti vystavené násiliu, zneužívaniu, chudobe, diskriminácii a podobne. Nesprávnosť takejto úvahy vysvetľuje Kováčik (2006, s.8): „Princíp Dohovoru hovorí jasne o tom, že každý z nás sa rodí s ľudskými právami, čo je zároveň základom každého demokratického právneho poriadku. Ľudské práva nepatria len pár jedincom, nie sú tovarom, ktorý si môže kúpiť len majetný človek. Patria každému človeku rovnako. Toto je základným prvkom Dohovoru a jeho aplikácia značí, že deti z menej rozvinutých krajín majú rovnaký obsah práv, ako ich rovesníci z bohatých krajín. A práve na tomto je potrebné bez výhrad trvať.“

1.2 Rozvoj vzdelávania v oblasti ľudských práv

Súhlasiť s obsahom Dohovoru o právach dieťaťa a zahrnúť jeho dodržiavanie do legislatívy štátu je jedna vec, no pokiaľ sa o ňom nebudeme rozprávať s deťmi a mládežou, pokiaľ im ho nepriblížime a nesprístupnime, nebudeme ich vychovávať a vzdelávať v danej oblasti, nebudú ich dodržiavať. Práve učiteľ je ten, kto zaujíma postoj k diskutovanej problematike. Na hodinách musí vytvárať podnetné prostredie, kde žiaci získavajú nové vedomosti, skúsenosti, zručnosti a návyky (Vargová, 2006, s.4). Mnoho ľudí, najmä z vyspelých krajín, si myslí, že učiť o ľudských právach je zbytočné, pretože v ich krajine nie je porušovanie práv také viditeľné ako v menej vyspelých krajinách. Prečo teda učiť o ľudských právach vysvetľuje Hoffmanová (2005, s.12). Jeden z dôvodov je, že rešpektovanie ľudských práv môže ochrániť svet pred vojnou a genocídou, pretože vojny vznikajú väčšinou na základe presvedčenia o nadradenosti rasy, prípadne z dôvodu náboženskej neznášanlivosti, či neuznávania rovnoprávnosti národov a podobne. Keby každý človek na svete rešpektoval práva ostatných, vojny by nevznikali. Pravdou však je, že v každom z nás je zárodok netolerantného správania, či predsudkov. Väčšinou posudzujeme ľudí skupinovo, na základe skúsenosti s jedným alebo viacerými jej členmi, pričom to môže byť pozitívna aj negatívna skúsenosť. Nemenej dôležitým faktorom je aj to, že sa strácajú tradičné hodnoty sprevádzajúce ľudské spoločenstvo od jeho vzniku. V dnešnej modernej dobe sa vytráca vzájomná úcta a rešpekt. Dnes ľudia myslia predovšetkým na seba a aj deti rodičia vychovávajú k tomu, aby si konali predovšetkým vo vlastnom záujme bez ohľadu na iných. Valné zhromaždenie OSN ešte v roku 1994 vyhlásilo Dekádu výchovy k ľudským právam na obdobie rokov 1995 – 2004, na základe ktorej sa stalo povinnosťou vlád členských štátov OSN pripraviť národné plány na výchovu a vzdelávanie k ľudským právam (Ďurajková, Vargová, 2007, s.8). Národný plán výchovy k ľudským právam (2005, s.3) prijalo Ministerstvo školstva SR vo februári 2005 a bol rozpracovaný na roky 2005 – 2014. Bol zadefinovaný aj pojem

9

výchovy a vzdelávania k ľudským právam a po prvýkrát zverejnený na 52. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v roku 1997. Výchova a vzdelávanie k ľudským právam je vlastne proces výchovy, ktorým je potrebné rozširovať informovanosť, zameranú na vytváranie všeobecnej kultúry, ponímajúcej ľudské práva prostredníctvom vštepovania vedomostí a zručností, ako aj formovania postojov (Národný plán výchovy k ľudským právam, 2005, s.3). Výchova k ľudským právam v základných školách Výchova k ľudským právam ako samostatný predmet neexistuje, no implementuje sa do jednotlivých predmetov. Problematika ľudských práv môže byť začlenená do schválených učebných osnov viacerými spôsobmi: 1. ako samostatný predmet s vyčlenenou hodinovou dotáciou, 2. ako kurz s určeným obsahom a časovou dotáciou, 3. ako súčasť existujúcich predmetov, 4. ako súbor určitých konkrétnych tém, ktoré môžu byť zaradené do veľkého množstva vyučovacích predmetov, 5. kombinácia jednotlivých prístupov. Výhodou samostatného predmetu alebo kurzu je zvýraznenie dôležitosti ľudsko-právnych princípov v učebných osnovách a dosiahnutie väčšieho priestoru na realizáciu a overovanie nových metodických postupov. Výhodou tretej možnosti je, že takéto vzdelávanie zasiahne najväčší počet žiakov. Ak je však predmet orientovaný na obsah a nepoužíva aktivizujúce formy a metódy, potom je tu predpoklad, že ľudsko-právne princípy budú tiež prezentované podobným faktografickým spôsobom, čo nie je dostačujúce. Štvrtá možnosť – tematická integrácia je práve tým prístupom, ktorý mnohí odborníci v oblasti ľudských práv schvaľujú. Tento spôsob ukazuje, že úcta k ľudským právam môže byť životným štýlom, odzrkadľujúcim sa v poznatkoch a hodnotách, ktoré sú zahrnuté v problémovom poli rôznych vyučovacích predmetov. Charakterizované prístupy sa vzájomne nevylučujú. Je však potrebné vybrať si jeden z nich, ktorý zodpovedá daným podmienkam konkrétnej školy. Každé dieťa sa narodí do konkrétneho prostredia, ktoré v ňom počas jeho vývoja tvaruje určité vedomosti, spôsobilosti, postoje a hodnoty. Jeho rodina a škola mu vštepujú mravný poriadok a hodnotový systém, s ktorým rastie a prenáša určité stereotypy správania do svojho ďalšieho života. Iba človek vedený k tolerancii a znášanlivosti odlišností nepovažuje odlišnosť za hrozbu a dokáže vnímať rozmanitosť sveta pozitívne, túži ju poznávať, porozumieť jej vníma ju ako obohatenie vlastného života. Keďže ľudia žijú zväčša v komunitách, kde ich navzájom spája podobnosť, inštitúciou, kde sa stretávajú s rozmanitosťou, či už osobne alebo sprostredkovane, je škola (Matula, Čulíková, 2006, s.10). Je teda potrebné sústrediť sa na osvojenie všeobecných poznatkov a vedomostí veku primeranou formou od intuitívneho a zážitkového osvojenia až po kognitívne poznatky a naopak, od pochopenia pojmov po zručnosti a ich aplikácie do každodenného života. Ľudské práva je potrebné zaviesť do všetkých oblastí edukačného procesu a vytvárať adekvátnu školskú klímu tak, aby sa žiaci naučili konštruktívne riešiť konflikty, aby rešpektovali právo na rasovú, národnostnú, náboženskú, politickú a kultúrnu odlišnosť, aby sa správali zodpovedne voči sebe a ostatným, zúčastňovali sa na humanitárnych

10

aktivitách, akceptovali žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v učení a inými odlišnosťami a boli tolerantní. Podľa Matulu a Čulíkovej (2006, s.11) je výchova k ľudským právam skôr problematikou prijímania stanovísk a metód, než obsahu. Teda ciele nemôžu byť dosiahnuté mechanickým opakovaním faktov, pokiaľ obsah nie je dostatočne implementovaný v školskom prostredí. Podľa Bagalovej a Gogolovej (2007, s.6) vzdelávanie „o“ ľudských právach predstavujú poznatky o existencii dokumentov o ľudských právach (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ľudských právach, Dohovor o právach dieťaťa). Rovnako sem patrí aj pochopenie jednotlivých práv zakotvených v dokumentoch, uvedomenie si potreby rešpektovania práv a ich neodnímateľnosti a nezrušiteľnosti, ako aj informácie o dôsledkoch porušovania ľudských práv. Uplatňovanie ľudských práv nie je možné realizovať bez zručností, rozvinutých osobných a sociálnych kompetencií, čo sa premieta do postojov, ktoré sa prejavujú v konkrétnom konaní. Aby sme to dokázali realizovať, sú potrebné sociálne zručnosti a psycho-sociálne vlastnosti – v tomto prípade komunikačné kompetencie, aktívne počúvanie, empatia a hodnotové postoje. Preto je mimoriadne dôležitá aj metodika výchovy a vzdelávania k ľudským právam a modelovanie ich dodržiavania a vytváranie pozitívnej demokratickej sociálnej klímy v škole. Práve s týmto zámerom sú do škôl zavádzané niektoré programy, napríklad Škola dokorán, Krok za krokom, Šťastné deti, Plán prevencie a eliminácie šikanovania a podobne.

11

2 VYUČOVACÍ PROCES

Vyučovací proces inak nazývame výučba. Je to proces s jasnými cieľmi a postupmi. Vzájomne sa v ňom ovplyvňujú činnosti učiteľa a žiakov, alebo študentov. Vyučovací proces je zameraný na výchovu a vzdelávanie, všestranný rozvoj osobností žiakov a študentov, čiže je zameraný na dosiahnutie stanovených cieľov (Turek, 2010, s.19). Vyučovací proces by mal podľa Tureka (2010, s.19) spĺňať tri základné funkcie: 1.vzdelávaciu – osvojovanie si vedomostí, zručností a návykov žiakmi, 2. výchovnú – formovanie postojov žiakov v duchu humanity a demokracie, 3. rozvíjajúcu – rozvoj motivácie k stálemu sebazdokonaľovaniu sa. To, ako je výchovno-vzdelávací proces vedený, ovplyvňuje, okrem iného, výber metód a foriem práce. Vyučovacie metódy a vyučovacie formy spolu úzko súvisia. Metódy hovoria o tom, ako postupovať, aby sme dosiahli ciele a organizačné formy sa zaoberajú tým, ako je potrebné výchovno-vzdelávací proces organizovať.

2.1 Organizačné formy vyučovacieho procesu

Tak, ako mnohé iné pojmy, ani organizačné formy nie sú v literatúre jednoznačne definované. Uvedieme definície aspoň niektorých autorov: Vinšálek (In: Petlák, 1997, s.170): „Pod pojmom organizačnej formy vyučovania chápeme špeciálne organizovanú činnosť žiakov a učiteľov, ktorá má určitý poriadok a režim.“ Velikanič (In: Petlák, 1997, s.170): „Organizačná forma je organizačné usporiadanie podmienok na realizovanie obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viacerých metód, vhodných vyučovacích prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov.“ Petlák (1997, s.170): „Organizačná forma je časová jednotka zameraná na realizovanie obsahu vyučovania a výchovno-vzdelávacích cieľov, pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy a prostriedky, rešpektujú sa didaktické zásady a je v nej interakcia medzi učiteľom a žiakom.“ Obdržálek (2004, s.224): „Organizačné formy vyučovania – vytváranie podmienok na vyučovanie a uplatňovanie metód pri vyučovaní.“ Ďalej sa budeme podrobnejšie venovať len tým organizačným formám, ktoré sú vhodné pri implementácii ľudských práv do primárneho vzdelávania. 2.1.1 Vyučovacia hodina Velikanič (In: Petlák, 1997, s.172) pod vyučovacou hodinou rozumie takú organizačnú formu vyučovania, pri ktorej učiteľ pracuje s triedou alebo určitou skupinou žiakov a v konkrétnej učebni. Učiteľ má vyučovaciu hodinu podľa stanoveného rozvrhu, v presne vymedzenom čase. Aby dosiahol stanovené vzdelávacie a výchovné ciele pri rešpektovaní didaktických princípov, využíva vhodné metódy a prostriedky. Turek (2010, s.289) vymedzuje vyučovaciu hodinu vzhľadom na dĺžku jej trvania, keď hovorí, že je to základná jednotka triednohodinového systému, ktorá na našich školách trvá 45 minút. Mojžíšek (In: Petlák, 1997, s.172) uvádza, že vyučovacia hodina je relatívne uzavretým útvarom organizácie učebnej práce učiteľa a žiaka. V tomto útvare sú plnené ciele a úlohy vyučovania a výchovy, s didaktickým a výchovným zámerom sú využité vyučovacie, a tiež výchovné metódy. Vo vzťahu k celému systému vyučovania je hodina len komponent v komplexe vyučovacích hodín.

12

Vyučovacia hodina je najčastejšie využívaná organizačná forma vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie hodiny na rôznych školách majú zväčša podobnú štruktúru. Samozrejme žiadnu štruktúru nie je možne brať dogmaticky. Jednotlivé časti môžu mať rozdielnu dobu trvania, prípadne môžu byť úplne vynechané. Štruktúru hodiny ovplyvňujú ciele, učivo, metódy i materiálne prostriedky vyučovacieho procesu, čo znamená, že štruktúra vyučovacej hodiny nie je náhodná a živelná, ale ani nemenná a univerzálna (Turek, 2010, s.291). Aby sa jednotlivé vyučovacie hodiny navzájom líšili a nestali sa nezáživným a stereotypným procesom, je nutné zaktivizovať a zaujať žiakov. Je potrebné, aby učiteľ pristupoval k vyučovaciemu procesu tvorivo a inovatívne, čo je samozrejme časovo náročné. 2.1.2 Vychádzka a exkurzia Podľa Tureka (2010, s.298) je exkurzia umožňuje žiakom poznávať predmety, javy a procesy priamo v pôvodnom prostredí a v typických podmienkach. Zaradzuje ju k mimoškolským organizačným formám vyučovacieho procesu. Podľa Petláka (1997, s.179) umožňuje aj vychádzka aj exkurzia poznávať predmety, javy a procesy v skutočných podmienkach. Dôležité je to, že tým získavajú žiaci komplexnejšie vedomosti. Kancír a Madziková (2003, s.33-34) rozlišujú vychádzky a exkurzie nielen z dôvodu dĺžky trvania. Hovoria o tom, že vlastivedné vychádzky, sú realizované skôr v prírodnom prostredí v rozsahu 1,5 – 3 hodín a exkurzie sú časovo náročnejšie a organizujú sa tak do prírodného ako i výrobného či spoločenského prostredia. Ako vychádzka, tak aj exkurzia majú veľký vzdelávací, ale aj výchovný účinok. Môžu byť zamerané monotematicky (na jeden predmet alebo jav), alebo môžu mať charakter komplexnosti (pozorovanie viacerých predmetov a javov). 2.2 Koncepcie vyučovacieho procesu Okrem klasického vyučovania sa v pedagogickej praxi využívajú aj iné koncepcie vyučovania. Tak ako aj iné pojmy, ani pojem koncepcia vyučovania nie je v didaktike jednoznačne definovaný. V rôznej literatúre sa stretneme dokonca s rozdielnym zaradením koncepcií vyučovania, napríklad do organizačných foriem, alebo metód. Petlák (1997, s.225) uvádza na porovnanie, že:

- Obdržálek a Turek hovoria o koncepciách, - Václavík hovorí o organizačných formách vyučovania (napr. projektové

vyučovanie, diferencované vyučovanie, skupinové a kooperatívne vyučovanie), - Skalková zaraďuje skupinové a diferencované vyučovanie do organizačných foriem

vyučovania, - Maňák a Švec zaraďujú skupinové, kooperatívne, projektové a otvorené

vyučovanie do komplexných vyučovacích metód, - Zelina zaraďuje otvorené a projektové vyučovanie do alternatívneho školstva.

Existuje množstvo metód práce, akými môžu učitelia vo vyučovacom procese pracovať. Pri implementácii ľudských práv do primárneho vzdelávania som využívali rôzne metódy práce.

13

Problémová metóda Základným aspektom tohto postupu je problém. Pri tejto metóde učiteľ neposúva žiakom všetky vedomosti, ale zadáva problémy, ktoré majú žiaci vyriešiť na základe už získaných vedomostí a zručností. Ako uvádza Turek (2010, s.370), pri takomto spôsobe vyučovania učiteľ postaví žiaka pred problém tak, že im dá vyriešiť úlohy, ktoré obsahujú pre žiakov aj neznáme vedomosti. Pri riešení ich motivuje, usmerňuje a vedie. Riešenie problémov je pre žiakov pútavé a zaujímavé, pretože sa dostávajú do roly výskumníkov. Aby sa otázky a úlohy zadávané žiakom stali naozaj problémovými, vymenováva Turek (2010, s.371) takéto požiadavky:

- Problémová úloha má prirodzene vyplývať z učiva. - Má vychádzať zo životnej situácie, aby ľahko upútala pozornosť žiakov. - Zadaná úloha musí obsahovať neznámy prvok. Môžu to byť aj úlohy na aplikáciu už

osvojených vedomostí, ale v nových, či pozmenených podmienkach. - Problémová úloha musí zodpovedať možnostiam a schopnostiam žiakov, čiže ani

veľmi ľahká, ani príliš ťažká. Kooperatívne vyučovanie Podstata spočíva v tom, že žiaci pracujú v malých skupinkách, kde riešia nejakú úlohu, alebo osvojujú si vedomosti. Pri takejto práci je veľmi dôležitá spolupráca, tolerancia, aktívne počúvanie a podobne. Aby bola realizácia kooperatívneho vyučovania efektívna, uvádza Turek (2010, s.366) tieto požiadavky: 1. Zabezpečiť pozitívnu vzájomnú závislosť členov skupiny, pretože závisia jeden od druhého. 2. Zabezpečiť vzájomný kontakt členov skupiny. 3. Posilňovať osobnú zodpovednosť členov skupiny, aby pracoval každý, nielen tí najzdatnejší. 4. Zdokonaľovať interpersonálne a komunikatívne zručnosti žiakov. 5. Usmerňovať prácu skupín tak, aby sa neplytvalo časom pri odbočovaní od témy a zábavu. Projektová metóda Táto metóda spočíva v tom, že žiaci vypracovávajú projekt, a to buď pod vedením učiteľa, alebo individuálne. Tým, že na ňom pracujú, sa vlastne učia. Podľa Petláka (2004, s.149) by mal mať priebeh prípravy projektu túto postupnosť: 1. Spoločné uvažovanie učiteľa a žiakov nad tým, čo by bolo potrebné riešiť. 2. Burza nápadov a tok myšlienok smerujúcich k formulovaniu projektu. 3. Spoločné plánovanie. 4. Premýšľanie o realizácii postupu (čo, ako a prečo). 5. Vytýčenie časového harmonogramu (čo dokedy). 6. Práca skupín alebo jednotlivcov na projekte (rôznymi metódami). 7. Zverejňovanie výsledkov riešenia projektu a jeho častí žiakmi. Brainstorming Táto metóda spočíva v tom, že každý žiak môže vyjadriť svoj vlastný nápad alebo spôsob riešenia, či postup, pričom ostatní žiaci počúvajú, hodnotia, porovnávajú,..., čiže sú aktívni. Najčastejšie sa používa v písanej podobe, aby jednotlivé nápady mohli byť použité aj v ďalšej práci.

14

15

3 ĽUDSKÉ PRÁVA V EDUKÁCII Implementácia ľudských práv do výchovno-vzdelávacieho procesu na základných školách, ale najmä na prvom stupni, nie je jednoduchá. Keďže výchova k ľudským právam ako samostatný predmet neexistuje, je nutná jej implementácia do existujúcich predmetov. Jednotlivé predmety sú roztriedené do siedmich vzdelávacích oblastí (Hauser, 2008, s.10), ktoré vychádzajú z definovania obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií. Keďže nie je presne dané, v ktorom predmete a koľko vyučovacích hodín je potrebné venovať výchove a vzdelávaniu k ľudským právam, stáva sa, že učitelia túto tému obchádzajú, prípadne sa jej venujú len povrchne. 3.1 Ľudské práva v obsahu povinných predmetov a triednických hodín Triednické hodiny Triednická hodina je určená na priame výchovné pôsobenie triedneho učiteľa na osobnosť žiaka a skvalitnenie komunikácie s jeho zákonnými zástupcami. Cieľom triednickej hodiny je riešenie výchovných a vzdelávacích problémov a aktivít v príslušnej triede. Činnosť na triednickej hodine sa riadi podľa plánu triednických hodín, ktorý vypracuje triedny učiteľ na jednotlivé mesiace. Plán triednických hodín schvaľuje riaditeľ školy. Na triednických hodinách je veľmi široký priestor, ktorý je určený práve na vytváranie pozitívnej klímy v triede, kde formou rôznych cvičení a hier rozvíjame sociálne zručnosti. Triednické hodiny sú dôležitým krokom pri ovplyvňovaní atmosféry školy v prospech ľudských práv. Vlastiveda Tematiku ľudských práv možno zakomponovať priamo do tematických celkov, v ktorých sa pozornosť venuje vysvetľovaniu významných udalostí, akými sú napr. vojny. Druhá svetová vojna priniesla obrovské množstvo ľudí bez domova – utečencov. Časti, v ktorých sa hovorí o významných osobnostiach slovenských dejín. Informácie o úlohách a kompetenciách orgánov polície, vzdelávacieho systému a dôležitosť roly masmédií, postoja spoločnosti k odporcom oficiálnej mienky môže byť zvlášť dôležité z hľadiska pochopenia ľudských práv. Z hľadiska ľudských práv je dôležité spomenúť aj členov menšinových skupín. Prírodoveda Výchova k zdravému spôsobu života je tiež oblasť, v ktorej sa možno zaoberať otázkami ľudských práv. Napríklad, žiaci majú nárok na zdravotnú starostlivosť, ale i zodpovednosť za svoje zdravie i za zdravie iných. Slovenský jazyk a literatúra Knihy a básne sú výbornými zdrojmi živého svedectva o ochrane i porušovaní ľudských práv. Zdôrazniť rozvoj úcty k rodičom, k vlastnej kultúre, jazyku a slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote a umení. V predmete Slovenský jazyk a literatúra je možné aplikovať ľudské práva do každého tematického celku. Učiteľ si totiž môže vybrať text, či už literárny alebo neliterárny, na základe ktorého sa dá o ľudských právach rozprávať. Nemusí to však byť len text. Veľmi často je podnetom, či motivačným činiteľom ilustrácia v knihe alebo čítanke.

16

Etická výchova V tomto predmete je najväčší priestor venovaný rozvoju sociálnych zručností. V každom ročníku a skoro v každej téme je možné rozprávať o ľudských právach. Vo štvrtom ročníku je samostatný tematický celok Napĺňanie obsahu Dohovoru o právach dieťaťa: Jednotlivými vzdelávacími oblasťami sa prelínajú prierezové témy. Sú akýmsi návodom na prevenciu a riešenie aktuálnych problémov. Taktiež slúžia na prehĺbenie základného učiva a zdôraznenie aplikačného charakteru. Ich úlohou je prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje a hodnoty, správne sa rozhodovali. Prepájajú rôzne oblasti základného učiva, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania žiakov a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov. (Hauser, 2008, s.10). Prierezových tém je osem. Témy sa prelínajú všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom je nutné brať do úvahy aktuálne potreby žiakov. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód (Hauser, 2008, s.20). Vyššie uvedené možnosti majú všetci učitelia na všetkých základných školách, pretože vychádzajú z platnej legislatívy a sú priamo zakomponované do povinných predmetov, teda do štátneho vzdelávacieho programu. Každá škola má ešte množstvo ďalších možností ako prehlbovať povedomie o ľudských právach. Jednou z možností je vytvárať si samostatné predmety, ktorých obsahom by bola výchova k ľudským právam. Ďalšou možnosťou je zapájanie sa do rôznych projektov zaoberajúcich sa touto problematikou, ale aj vypracovávanie si vlastných (školských) programov na základe platnej legislatívy. 3.2 Plán prevencie a eliminácie šikanovania Naša Základná škola na Kúpeľnej ulici v Prešove, pracuje s ľudskými právami na základe programu „Prevencia a eliminácia šikanovania“. Prioritným preventívnym opatrením základnej školy v oblasti prevencie a eliminácie šikanovania je osvojenie si základného princípu všetkými subjektmi školy „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách !“ Plán prevencie a eliminácie šikanovania každoročne vypracováva výchovná poradkyňa spolu so školskou psychologičkou. Na základe tohto plánu pracujú so svojimi žiakmi ich triedni učitelia na triednických hodinách. Spôsob realizácie si triedni učitelia zvolia samostatne na základe veku žiakov, ich záujmov, klímy v triede, ale aj aktuálnych problémov. Jednotlivé témy učiteľ zapracuje do svojho plánu práce triedneho učiteľa. Každoročne v rámci triednickej hodiny na začiatku školského roka rozprávame o ľudských právach, najmä o Dohovore o právach dieťaťa. Vo štvrtom ročníku som so žiakmi pracovala s prezentáciami, kde sú práva detí nielen vysvetlené, ale aj podložené rôznymi obrázkami a fotografiami. Prezentácie sú interaktívne, čiže žiaci v nich škrtali a krúžkovali (PRÍLOHA 1). Na hodine rozumeli, čo sme rozoberali, vedeli odpovedať na mnohé otázky. Vedeli by však správne reagovať na vzniknuté situácie v bežnom živote? Podľa mňa nie a preto som sa rozhodla venovať im podrobnejšie. 3.3 Implementácia ľudských práv do vzdelávania pomocou rôznych foriem V našej triede sme sa počas školského roka zaoberali ľudskými právami podrobnejšie. Stretli sme sa so zdravotne hendikepovaných a zoznámili sme sa s ich životom,

17

porozprávali sme sa aj o ťažkom živote počas druhej svetovej vojny a po nej. Využívala som rôzne metódy a formy práce: 3.3.1 Besedy a zážitkové učenie s členmi „Únie slabozrakých a nevidiacich“ Naša škola sa zapojila do projektu „Sme medzi Vami“, ktorý zastrešovalo Krajské stredisko Únie slabozrakých a nevidiacich Slovenska so sídlom v Prešove. Cieľom projektu bolo zvýšiť osvetu detí a mládeže k ľuďom so zrakovým postihnutím, rozvíjať sociálne vedomie, posilňovať solidaritu voči hendikepovaným jedincom a odstraňovať komunikačné bariéry. Projekt vznikol na základe potreby informovať mladú generáciu o živote ľudí so zrakovým postihnutím a o prekážkach v ich živote. Keďže mnohí nevedia ako s nevidiacimi komunikovať, radšej nekomunikujú a vyhýbajú sa kontaktu s nimi. Práve takto vznikajú bariéry, predsudky a zbytočný strach vstúpiť do kontaktu s nevidiacou osobou. To je jeden zo spôsobov, ako posilňovať pripravenosť škôl prijať medzi seba spolužiakov s chybou zraku. Žiaci boli rozdelení do štyroch skupín. Každá skupina strávila na jednom stanovišti jednu vyučovaciu hodinu, potom sa vystriedali. Jedna zo skupín mala besedu s nevidiacim pánom Emilom S., ktorý prišiel na besedu predstaviť svojho vodiaceho psa - sučku Toscu. Po ukážke jej schopností a popísaní jej dennodennej pomoci, mali žiaci možnosť pýtať sa na to, čo ich zaujíma. Najčastejšie sa pýtali na to, ako dlho sa učí takýto pes, aby bol vycvičený, koľko stojí, ale žiaci vymýšľali aj všelijaké úlohy a zaujímalo ich, či by ich Tosca dokázala splniť. Na konci besedy si ju mali žiaci možnosť pohladiť. Druhá skupina žiakov mala možnosť vyskúšať si používanie mnohých pomôcok: - Tyflosonar RAY - je malý, ľahký a extrémne citlivý elektronický tyflosonar

vydávajúci akustické, alebo vibračné signály. Jeho ultrazvukové snímanie pomáha rozpoznať prekážky a upozorniť na ich prítomnosť. Umožňuje používateľovi nájsť cestu aj vo väčšom dave ľudí alebo lokalizovať vchody.

- Hovoriaci časový stroj - hodinky so slovenským hlasovým výstupom sú malé, praktické s ľahkým ovládaním. Tieto hodinky rozpoznávajú čas v hodinách, minútach a sekundách, vedia vypočítať a udať aktuálny dátum, deň v týždni, automaticky nastavia letný a zimný čas, ako aj prestupný rok

- PenFriend – pomôcka na identifikáciu predmetov. Ide o prístroj, ktorý slúži na označovanie a hľadanie predmetov označených lepiacimi etiketami. Na etikety v podobe malej nálepky, ktoré sú súčasťou balenia výrobku PenFriend je možné nahrať hlášku podľa predmetu, ktorý chcete označiť. Etiketu potom nalepíte na zvolený predmet a pomocou tzv. hovoriaceho pera PenFriend ju môžete ľahko vyhľadať.

- JAWS - čítač PC obrazovky pre nevidiacich zabezpečí na osobnom počítači prístup k súčasným programom a k internetu napriek tomu, že nevidiaci nevidí na obrazovku. Číta všetky potrebné informácie nevyhnutné pre voľný čas, prácu, komunikáciu s inštitúciami, s priateľmi, pre vzdelávanie i zamestnávanie.

- Colorino - vidí farby je podobným spôsobom, akým ich vidí ľudské oko. Je vybavené „umelým okom“, ktoré rozpoznáva viac ako 150 farebných odtieňov. Dokáže rozpoznať farby objektov a (s určitými obmedzeniami) farby svetla a priehľadných tekutín. Výsledok merania farby je prezentovaný v širokej škále odtieňov prostredníctvom hlasového výstupu, ktoré má tri úrovne hlasitosti a je ho možné pripojiť aj na slúchadlá.

18

Používanie rôznych pomôcok žiakov veľmi upútalo, mnohí by ich chceli mať doma. Žiaci si až postupne uvedomovali, že kým pre nich (zdravých) sú to len hračky, pre nevidiacich sú to veci potrebné pre dennodenné fungovanie v spoločnosti. Tretia skupina mala k dispozícii Braillovské stroje. Sú to mechanické písacie stroje na bodové písmo. Ich prednosťou je jednoduchá obsluha, kvalitná tlač, nízka hlučnosť a vysoká spoľahlivosť. Žiaci mali možnosť prezerať si knihy napísané pomocou takéhoto stroja. Do skupín dostali abecedu a jej prepis v Braillovom písme a s nadšením vyhľadávali jednotlivé písmená a snažili sa „prečítať“ aspoň slovo alebo vetu v knihe. Taktiež mali možnosť napísať si svoje meno na stroji. Hoci sa im príliš nedarilo a často sa mýlili, veľmi ich to zaujalo a opakovane to skúšali. Štvrtá skupina bola pred školou na ulici. Po krátkom vysvetlení ako s bielou palicou chodiť, čo znamenajú výstupky a ryhy na chodníku, ako dať signál prichádzajúcim autám, že chceme prejsť cez cestu mali žiaci zaviazané oči a dostali bielu paličku. Biela palica – môže byť orientačná, signalizačná a oporná. Niekedy sa nesprávne používa názov slepecká palica. Žiaci mali možnosť zažiť, ako ťažko sa nevidiacim prechádza cez cestu, ako im ryhy a výstupky na chodníkoch uľahčujú orientáciu a umožňujú im prejsť cez cestu bezpečne. Výhodou pre žiakov bolo to, že pred školou máme takto upravené chodníky a cesty. Žiaci samostatne prechádzali cez cestu so zaviazanými očami a s bielou palicou. Celý deň bol pre žiakov veľmi zaujímavý. Toto zážitkové učenie bolo pre nich zábavné, veselé (vďaka vzniknutým situáciám) a pútavé. Hoci sa celý deň zabávali, bolo to nesmierne poučné a mnohí zhodnotili, že slabozrakí a nevidiaci majú veľmi komplikovaný život prinášajúci im dennodenné prekážky a starosti. 3.3.2 Porušovanie ľudských práv počas druhej svetovej vojny Exkurzia Dukla - Svidník Koncom septembra 2011 sme sa pripravovali na exkurziu „Dukla – Svidník“, ktorú každoročne absolvujú žiaci štvrtého ročníka. Pred exkurziou sme sa porozprávali o tom, kam ideme, čo nás čaká, ako sa máme správať, dodržiavať bezpečnostné pravidlá a predpisy a podobne. Vo Vlastivede sa žiaci učia o histórii Slovenska a o významných udalostiach, ktoré ovplyvnili ľudí a aj smerovanie štátu. Avšak vzhľadom na vek žiakov, ich rodičov, ale aj starých rodičov, mnohí o druhej svetovej vojne nič nevedia. Cieľom úvodnej motivácie pred exkurziou nebolo naučiť žiakov veľa dátumov, veľa mien a rôzne podrobnosti, ale oboznámiť ich s danou historickou udalosťou čo najjednoduchším spôsobom. Aby mali žiaci predstavu ako veľmi a koľko veľa ľudí zasiahla táto udalosť na celom svete. Na hodine sme si pustili prezentáciu o druhej svetovej vojne (PRÍLOHA 2). Celá prezentácia je pohľadom na mapu, kde sa postupne – tak ako sa boje a nadvláda Nemecka rozširovali – menia vlajky štátov na vlajky fašistického Nemecka, ale aj ako boli postupne porazení. Nie sú tam ani fotografie vojakov, ani zranených, ani zničených miest. Je doplnená pohybujúcimi sa lietadlami, vybuchujúcimi bombami a zvukovými efektmi. Túto prezentáciu vytvoril neznámy autor, do „Zborovne“ ju pridala pani Jana Kyselicová. Žiakom sa táto prezentácia veľmi páčila a boli prekvapení, aké veľké územie zasiahli boje v druhej svetovej vojne.

19

Dňa 4.10.2011 sme spolu s ostatnými žiakmi štvrtého ročníka absolvovali exkurziu na Dukle. Zúčastnili sme sa osláv 67.výročia Karpatsko – duklianskej operácie. Žiaci mali možnosť vidieť veľa vojakov rôznych hodností, ale aj veteránov z vojny (PRÍLOHA 3). Po prehliadke celého areálu a blízkeho okolia sme sa presunuli do Svidníka, kde bola znovu sprístupnená zmodernizovaná reinštalovaná výstava expozície Vojenského historického múzea vo Svidníku. Žiaci si prezreli fotografie, dokumenty, zbrane a uniformy, ale aj lietadlá a delá. Taktiež videli dokument o bojoch v regióne. Sprievodca žiakom pútavo a zanietene porozprával o ťažkom živote v danom období a o význame bojov pre ďalší vývoj Slovenska (PRÍLOHA 4). Pokiaľ by sme ďalej v triede nerozvíjali získané vedomosti a neprehlbovali zážitok, ostala by žiakom pekná spomienka na zaujímavý výlet do minulosti. Beseda s členom „Klubu výsadkárov“ Na vyučovanie som si pozvali hosťa. Bol to pán Jozef T., ktorý je členom Klubu výsadkárov. Stretli sme sa s ním už na Dukle. Triednickú hodinu sme začali motivačným rozhovorom o exkurzii, žiaci rozprávali o tom, čo videli, čo ich zaujalo, čo prekvapilo a podobne. Potom sme im predstavili hosťa. Podľa oblečenia si žiaci mysleli, že je vojak - veterán. Pán T. ich však rýchlo vyviedol z omylu. Nebol pozvaný preto, aby im rozprával o vojne, ale preto, aby im priblížil život detí počas vojny a krátko po nej. Keďže sa narodil na začiatku vojny, na vlastnej koži zažil strach, nedostatok a ťažkosti bežnej obyčajnej rodiny so siedmimi deťmi. Porozprával žiakom, ako sa deti v tom čase hrávali, ako si vyrábali loptu z handier, tzv. rentufku. Taktiež ich zaujalo, ako po vojne chodili do školy, že v jednej triede prvého ročníka ich bolo aj štyridsať, že do tej triedy chodili aj oveľa starší kamaráti, pretože počas vojny do školy chodiť nemohli a podobne. Neuveriteľné pre žiakov bolo tiež to, že pán T. a jeho dvojča mali len jeden (spoločný) pár topánok na zimu. V nosení sa striedali. Bolo to veľmi zaujímavé. Hoci boli žiaci upozornení na možnosť klásť otázky na záver besedy, mnohí to nevydržali a hneď sa pýtali, ak ich niečo zaujalo. Tieto príhody a zážitky zneli pre dnešné deti vyrastajúce v prebytku a veľkých možnostiach priam neuveriteľne. V závere som sa poďakovali nášmu hosťovi a rozlúčili sme sa s ním (PRÍLOHA 5). Triednická hodina Táto triednická hodina nasledovala bezprostredne po besede s členom Klubu výsadkárov. Na začiatok som si bez vysvetľovania a zdôvodňovania pustili video z relácie Ukrajina má talent. Na tomto videu je mladá slečna, ktorá kreslí do piesku. Počas pomalej ruskej piesne kreslí príbeh jednej mladej dievčiny (PRÍLOHA 6). Je to veľmi dojemné video, ktorého úlohou bolo pomôcť sa žiakom vžiť do pocitov ľudí počas vojny. Žiaci pozerali so zatajeným dychom. Nasledovalo priraďovacie cvičenie. Na tabuli je prichystaná pomôcka s napísanými právami detí. Spoločne sme si takto zopakovali Dohovor o právach dieťaťa. Práva detí v detskej reči boli prilepené na tabuli ale nie správne usporiadané. Žiaci priraďovali vysvetlenie práv k jednotlivým právam dieťaťa. Na tabuľu prilepili správne priradené časti pomôcky (PRÍLOHA 7). Ďalšou činnosťou bola práca v skupinách. Každá zo skupín dostala šesť kruhov sivej farby, na ktorých bola na jednej strane nakreslená zachmúrená tvár. Po dohode v skupine žiaci napísali na opačnú stranu kruhu, aké práva boli podľa nich počas vojny porušované a prečo si to myslia. Zapísané kruhy potom lepili na tabuľu, tvárou nahor. Aké práva boli počas vojny porušované slovami žiakov:

- Právo na stravu – lebo nemali dostatok jedla.

20

- Právo na hry – lebo sa báli vychádzať von. - Právo na vzdelanie – lebo nemohli chodiť do školy. - Právo na bývanie – lebo nemali domov. - Právo na výchovu – nemohli vychovávať svoje deti. - Právo na nazývanie svojho štátu vlastným – lebo z neho museli odísť. - Právo na hry – lebo nemali hračky. - Právo na vzdelanie – lebo zbúrali školy. - Právo na stravu – lebo mali málo jedla, boli podvýživení. - Právo na bývanie - lebo nemali kde bývať. - Právo na ochranu a život – lebo ich nikto neochraňoval. - Právo na rovnosť – lebo si to nemyslel Hitler. - Právo na starostlivosť – lebo sa o deti nemohli postarať. - Právo na zdravotnú starostlivosť – lebo bola vojna. - Právo na hru – lebo museli byť doma a ukrývali sa. - Právo na rovnosť – lebo židov zabíjali. - Právo na vychovávanie detí – lebo ich dali do koncentračných táborov.

Aby sme neukončili hodinu takto negatívne, dostali skupiny ešte jeden kruh. Tento ale bol žltej farby a bola na ňom usmiata tvár. Po dohode v skupine mali žiaci napísať, čo pozitívne našli na správaní ľudí počas vojny. Po napísaní opäť nalepili kruhy na tabuľu. Čo pozitívne na správaní ľudí našli žiaci:

- Boli skromní – nemali veľa vecí (opakovalo sa viackrát). - Boli skromní a spojili sa proti nepriateľovi. - Spojili sa štáty, aby dobyli jeden. - Pomáhali si navzájom.

V závere hodiny boli žiaci pochválení za aktivitu a snahu, tabuľa s nalepenými právami a farebnými kruhmi zdobila triedu (na žiadosť žiakov) niekoľko týždňov (PRÍLOHA 8). Pracovné vyučovanie Na hodine pracovného vyučovania si žiaci vyrobili pamätník, ktorý videli na Dukle. Mali k dispozícii maketu. Tú si obkreslili na výkres, vystrihli ju a dokreslili a dolepili obdĺžnikové kamene. Vyrobené pamätníky sme si vystavili v triede (PRÍLOHA 9). 3.3.3 Besedy s príslušníkmi policajného zboru Každoročne organizujeme v spolupráci s policajným zborom z Prešova besedy s príslušníkmi policajného zboru. Chodievame na mestskú políciu, kde nám rozprávajú o svojej neľahkej práci a kde máme možnosť vidieť a kamerový systém nainštalovaný na ochranu občanov a ich majetku. Pri tej príležitosti sa žiaci dozvedia tiež to, ako niektorí naši spoluobčania fyzicky niekoho napadnú. Majú na to rôzne dôvody, no porušujú pri tom práva iných ľudí. Na besedy prichádzajú príslušníci policajného zboru taktiež do školy, kde majú so žiakmi besedy na rôzne témy, medziinými aj na tému šikanovania. Vysvetľujú žiakom, čo to vlastne šikanovanie je, ako sa brániť, čo robiť, komu o tom povedať a podobne. Taktiež nabádajú žiakov, aby sa nebáli povedať niekomu o tom, že im niekto ubližuje, aby poznali linky dôvery a nebáli sa zdôveriť, hoci anonymne aspoň telefonicky. 3.3.4 Exkurzia v špeciálnej základnej škole (hluchonemí, slabozrakí a nevidiaci, s poruchami učenia)

21

Pri príležitosti Európskeho dňa rodičov a škôl, som pozvala na besedu rodičov, aby porozprávali žiakom o svojom povolaní. Na návštevu a besedu prišla aj Mgr. Tatiana K., ktorá pracuje v Spojenej škole Pavla Sabadoša. Rozprávala žiakom ako sa učia žiaci v ich škole, aké rôzne postihnutia majú a akú špeciálnu starostlivosť vyžadujú. Samozrejme sme dospeli k tomu, že je to ich právo – právo na špeciálnu starostlivosť pri postihnutí. Žiakov to veľmi zaujalo a preto nás pani K. pozvala na návštevu do ich školy. Pozvanie sme samozrejme prijali. Okrem obhliadky celého areálu, sme mali možnosť vidieť prácu v prvej triede, kde sú žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou. Počuli sme ako vedia čítať, či písať. Žiaci videli, že sa učia to, čo sa učí aj v bežnej škole, len potrebujú špeciálny prístup a aj špeciálne vyškolených učiteľov. Ďalej sme mali možnosť vidieť triedu, kde sa spoločne učili žiaci piateho a deviateho ročníka. Boli nepočujúci. Porozprávali nám, čo radi robia a aké povolanie si vybrali. Samozrejme to rozprávali v posunkovej reči a ich pani učiteľka nám to povedala nahlas. Deviatačky prejavili záujem prísť sa pozrieť do našej školy. Ďalšou triedou boli žiaci prvého a druhého ročníka, kde jedno dievčatko bolo len tri dni. Učili sa akurát o dopravných prostriedkoch, semaforoch a bezpečnosti na ceste. Ďalej sme sa boli pozrieť v materskej škole. Táto materská škola je iná ako ostatné. Okrem iného preto, že do nej chodia deti z blízka aj z ďaleka. V škôlke sú celých päť dní (aj v noci) už od troch rokov, pretože rodičia ich tak ďaleko nemôžu voziť každý deň. V čase našej návštevy boli deti práve na dvore, okrem jedného chlapca, ktorý bol v triede s pani vychovávateľkou. Ten sa nás bál. Predsa len nebol zvyknutý na toľko detí naraz. Vo všetkých triedach majú po stenách slová s obrázkami, ktoré sa postupne učia. Zistili sme, že aj sluchovo postihnuté deti sa učia to, čo zdravé deti v bežnej škole, aj vybrané slová a slovné druhy. Posunková reč je hlavne na začiatku ako cudzí jazyk, ktorý sa žiaci učia už od materskej školy. Pokiaľ majú nepočujúcich rodičov, tak od malička. Po návrate do našej školy mali žiaci za úlohu napísať, čo ich zaujalo, čím sa líši táto škola od našej a podobne. Niektoré postrehy boli veľmi zaujímavé. Uvádzam ich doslovný prepis, bez úprav, okrem gramatických:

- Je mi ich ľúto, ale sú celkom fajn. - Všetky hodiny mali také ako my, len mali jeden predmet navyše – ILI. - Tie deti vydávali rôzne zvuky, lebo sa nepočujú. - Ja by som to neprežila, keby som mala chodiť domov len na víkend. - Tieto deti potrebujú špeciálnu starostlivosť. - Pre hluché deti je Slovenský jazyk ako Anglický jazyk. - Učia sa dlhšie ako my. - V triedach je veľmi málo detí. - Tie deti, ktoré tam chodia, to musia mať veľmi ťažké. - Na takej hodine IL sa učia vysloviť to písmeno, ktoré nevedia povedať. - V tejto škole sú vlastne tri školy – materská, základná a stredná. - Je správne a dobré, že sa môžu aj tieto deti učiť. - Sú úplne také isté ako my, len majú nejaké postihnutie. - Aby deti aspoň trošku počuli, majú taký strojček. - Bolo to zaujímavé. Videla som niečo, čo sa nedá vidieť každý deň. - Tých detí mi bolo veľmi ľúto, pretože je to ťažké nepočuť seba a iných. - Táto škola sa mi veľmi páčila a uvedomila som si, aké je to strašné, keď niekto

nepočuje. - Väčšina tried mala na dverách prstovú abecedu. - Pre deti je to ťažšie a učiteľky musia mať veľkú trpezlivosť.

22

- Keď sú deti nepočujúce a rodičia počujú, tak sa rodičia musia naučiť posunkovú reč.

- V tejto škole sú veľmi milí a priateľskí žiaci. - Táto škola ma zaujala tým, ako sa tam učia. - Veľmi ich ľutujem. Nepočujúci a počujúci by mali chodiť do jednej školy. Možno

v budúcnosti budú. - Bol to veľmi dobrý zážitok. Bolo by dobré, keby sme si rozumeli. - V triede ich je menej, lebo to potrebujú. - Bolo mi tých detí ľúto, lebo sú akoby odstrkované zo spoločnosti.

Dojmy z tejto exkurzie v nás ešte dlho rezonovali. To, že táto návšteva na žiakov hlboko zapôsobila svedčí aj to, že integráciu nepočujúcich riešili aj v projekte „Hľadá sa európske mesto budúcnosti“. 3.3.5 Exkurzia po pamätihodnostiach Prešova – kostoly Tak ako aj na iných, najmä mestských školách, aj v našej, situovanej v centre mesta, je bežné, že do jednej triedy chodia žiaci rôzneho vierovyznania, či neveriaci. Okrem spoznávania mesta, v ktorom žijeme, bolo cieľom exkurzie po kostoloch v Prešove aj hľadanie rozdielov a naopak vyhľadávanie spoločných čŕt týchto nádherných stavieb. Pozreli sme si tieto svätostánky: Kostol sv.Mikuláša – navštevujú rímo - katolícki veriaci, Grékokatolícky katedrálny chrám sv.Jána Krstiteľa - navštevujú gréko - katolícki veriaci, Evanjelický chrám sv.Trojice – navštevujú evanjelici, Ortodoxná synagóga a židovská motlitebňa – navštevujú príslušníci židovského vierovyznania, Chrám svätého Alexandra Nevského - navštevujú pravoslávni veriaci. Niektoré sme si dôkladne prezreli zvnútra aj zvonku, iné len zvonku. Žiakom sa páčilo najmä to, že hoci sú to všetko kostoly a vo všetkých sa ľudia modlia, vzájomne sa líšia veľkosťou, typom stavby, ale najmä spôsobom výzdoby. Najdôležitejšie bolo, aby si žiaci uvedomili, že to, či je človek veriaci alebo neveriaci, neznamená, že by sme ho za to mali odsudzovať, že nie je podstatné akým spôsobom sa prihovára Bohu, ale ako sa správa k svojmu okoliu. Po exkurzii sme sa v triede ešte porozprávali. Mnohí žiaci vraveli o tom, že jedna babka chodí do jedného kostola a druhá babka do iného a podobne. Niektorí dokonca povedali nahlas, že „je jedno akú máš vieru“, že „každý by mal vyznávať vieru akú chce“ a podobne. 3.3.6 Zapojenie sa do súťaže V apríli 2012 vyhlásilo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v Slovenskej republike a s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu súťaž Hľadá sa európske mesto budúcnosti 2012, v rámci informačno-komunikačného projektu „Európskej únii záleží na tom, EKO sa žije na Slovensku“. Výzva k zapojeniu sa patrila triedam, čiže kolektívu žiakov. Úlohou tried bolo vypracovať projekt mesta : všetko od základov – domy, dopravu, energie, spolužitie s prírodou, povolania, činnosti, trávenie voľného času, atď. Celý projekt mesta mal byť nakreslený a bolo potrebné pripojiť tiež slovný popis nápadov. Tento projekt nás zaujal a preto sme sa rozhodli zapojiť aj my, teda IV.A trieda na Základnej škole na Kúpeľnej ulici v Prešove. Vzhľadom na nízky vek žiakov (9-11 rokov) a ich schopnosť nakresliť celé mesto, plán mesta som kreslila ja a deti pracovali na

23

čiastkových úlohách. Veľmi sa snažili a podarilo sa im vypracovať nielen objemný, ale aj veľmi hodnotný projekt. Spočiatku sme sa o „našom meste“ veľa rozprávali, žiaci navrhovali, čo by sme mali do daného projektu zahrnúť. Hoci sa zapojili všetci žiaci, niektorí aj viacerými príspevkami, je ešte veľa nápadov, ktoré by bolo možné realizovať. Jednotlivé príspevky, ktoré žiaci vypracovávali bez mojej pomoci, sa líšia nielen po vizuálnej stránke, ale aj po formálnej a obsahovej. Je veľmi pozitívne, že aj žiaci so slabšími vzdelávacími výsledkami a z málopodnetného prostredia prispeli svojou prácou a svojim nápadom do tohto projektu. Zhodli sme sa, že mesto budúcnosti by nemalo byť len ekologické, aby prospievalo nášmu fyzickému zdraviu, ale mali by v ňom byť rešpektované ľudské práva, aby sa aj naše „vnútro“ vyvíjalo v „zdravom prostredí“. Preto mnohé deti písali o rovnoprávnosti a podpore hendikepovaných ľudí, nezamestnaných a podobne. Vychádzali sme z informácií získaných na internete, na hodinách prírodovedy a vlastivedy, na exkurziách a z rozhovorov v škole a doma. Po vypracovaní jednotlivých príspevkov sme vyberali „nášmu mestu“ meno. Návrhy podávali deti, hlasovaním vyhral názov : EKOPOLIS. Čo všetko sme do tohto projektu zahrnuli:

- Povinné triedenie odpadu. - Vybudovanie čističiek odpadových vôd. - Využívanie solárnej, veternej a vodnej energie. - Ekologické farmy. - Doprava v meste bude zabezpečená

a) električkami, ktoré budú premávať kyvadlovou formou v štyroch smeroch, kolmo na centrum mesta, b) trolejbusmi, ktoré budú premávať v niekoľkých okruhoch a budú križovať električkové trasy, c) autami na elektrický pohon, d) bicyklami, pre ktoré bude veľmi veľa parkovacích plôch.

- Doprava mimo mesta bude realizovaná elektrovlakmi, prípadne autami. - Bývanie v meste bude v málopodlažných bytových domoch, aby ľudia

nepotrebovali výťahy, alebo v rodinných domoch. - Vzdelávacie inštitúcie budú na jednom mieste v centre mesta, aby rodičia

nejazdili po celom meste autami a neznečisťovali tak prostredie. - V meste bude povinné vyučovanie posunkovej reči, aby nepočujúci neboli

vopred vylúčení z bežného života, na základe nemožnosti komunikovať. - Nezamestnaní budú pracovať (ako verejnoprospešné práce) za poukazy,

ktoré bude pracujúcim vydávať (po zaplatení daní) mesto. - V centre mesta bude park. - Okolo parku budú stromy a kríky, ktoré budú oddeľovať rekreačnú zónu od

firiem, úradov, nemocnice, škôl, kultúrnych inštitúcií, reštaurácií a podobne. - Športoviská budú prístupné pre verejnosť za malý poplatok, ktorý pokryje

režijné náklady. - Všetky budovy v meste budú mať bezbariérový prístup.

Celý projekt mal skoro 60 strán formátu A4. Po vyhodnotení súťaže sme boli pozvaní do Bratislavy na vyhodnotenie projektu. Šesť najlepších projektov z celého Slovenska bolo ocenených. Náš projekt získal čestné ocenenie, odniesli sme si aj vecné ceny. Vybrané časti projektu nájdete v prílohách (PRÍLOHA 10).

24

V celej podkapitole 3.3 je podrobne rozpísané ako som sa v priebehu niekoľkých mesiacov venovala ľudským právam, ich chápaniu a dodržiavaniu. Po každej hodine sme sa o tom, čo sme videli a zažili porozprávali, no na ako dlho a do akej miery si to budú žiaci pamätať som nevedela. Aby som zistila, či sa u žiakov zvýšilo povedomie o ľudských právach a či si dokážu predstaviť ako sa cítia utláčaní, rozhodla som sa pre hranie rolí. Vymyslela som si modelové situácie a spôsob, ako sme sa im venovali, nájdete v nasledujúcej podkapitole. 3.4 Modelové situácie Na triednickej hodine som žiakov rozdelila do piatich skupín. Každá skupina (okrem jednej) dostala na papieriku popísané dve situácie. Ich úlohou bolo si počas 10 minút pripraviť scénku, v ktorej by nám danú situáciu zahrali. Po zahraní každej modelovej situácie mali žiaci možnosť povedať, ako by reagovali, pričom sme nehodnotili správnosť reakcie. Modelové situácie (MS): 1. Počas cesty do školy vidíš, ako sa tvoji spolužiaci vysmievajú staršiemu dievčaťu. Dokonca mu vzali dlhú bielu paličku a robia na ňu všelijaké grimasy. 2. Vojdeš do potravín. Dievča na vozíčku sa snaží dosiahnuť na keksy, ktoré sú položené na vyššej polici. V obchode je niekoľko ľudí, no všetci sa tvária, že ju nevidia. 3. Na autobusovej zastávke vidíš skupinu detí s učiteľkou, ktorí vydávajú rôzne zvuky a rozprávajú sa posunkami. Ľudia sa im vyhýbajú a dvaja tvoji kamaráti na nich ukazujú prstom a smejú sa z nich. 4. V škole vyhlásia zbierku používaných hračiek a kníh, ktoré by škola poslala do krajín, kde je vojna. 5. Do tvojej triedy príde nový spolužiak. Má čierne vlasy a tmavé oči. Chodí vždy čistý, ale jeho oblečenie je nemoderné a niekedy mu je aj malé. Cez prestávky sa snaží prihovoriť ostatným deťom, no všetci ho od seba odháňajú, nikto sa s ním nechce kamarátiť. 6. Prídeš do novej školy. Odprevadia ťa do novej triedy. Predstavíš sa. Pán učiteľ ťa pošle sadnúť si. Ideš si sadnúť, no jediné voľné miesto je pri Rómke, ktorá sa na teba z diaľky pekne usmieva. 7. Do tvojej triedy príde nová žiačka. Je pekne oblečená, má krásne dlhé vlasy, ale na nose veľké okuliare s hrubými sklami. Dokonca má niekoľko pomôcok, ktoré jej pomáhajú. Pani učiteľka vám povie, aby ste jej pomáhali, pretože slabo vidí. 8. Na Facebooku nájdeš prosbu o radu. Jedno dievča sa pýta, čo má robiť, ak ju všetci odstrkujú, lebo je židovka. Ten istý problém má aj jej mladší brat. 9. Do tvojej triedy chodí chlapec, ktorý stále všetkým rozkazuje, ale najmä jednému chlapcovi, ktorý je nízky a chudý. Často sa mu vyhráža, že ho zbije, ak nespraví to, čo on povie. Raz nájdeš toho vystrašeného chlapca na školskom dvore plakať. Táto aktivita sa im veľmi páčila, do rolí sa vžili a hrali s nadšením. Bolo zaujímavé sledovať žiakov a ich reakcie. Dozvedela som sa, že sa skutočne prehĺbilo povedomie o ľudských právach, ako aj schopnosť vnímať porušovanie práv aj vo svojom okolí. No stále som si nebola istá, že by vedeli (aspoň väčšina) ako správne zareagovať. Pri rozoberaní reakcíí žiakov sa totiž stávalo, že niektorí vôbec nereagovali, prípadne vraveli to, čo by podľa mňa nespravili. Aby som sa dozvedela skutočné názory žiakov na danú situáciu, na ďalšiu triednicku hodinu som si pripravila dotazník, v ktorom boli tie isté modelové situácie, no pod každou bola otázka: „Čo spravíš a prečo?“. Dotazník bol

25

anonymný, žiaci uvádzali len svoje pohlavie. Názory a reakcie žiakov boli rôzne, uvediem len niektoré: 1.MS: - Prišla by som k nim a povedala by som im, že ona je nevidiaca, nech jej dajú

pokoj. Lebo viem, že sa nemáme vysmievať ľuďom, ktorí nevidia. - Poviem im, aby jej ju vrátili a nevysmievali sa jej, lebo ja som to už raz zažila a je

to nepríjemné. - Prišla by som k nim a začala im dohovárať. Lebo to, čo robia nie je správne. - Zavolal by som políciu a zlostil by som sa, že čo robia chorému a vysmievajú sa. - Nič, lebo ich je veľa. - Ja by som asi išiel preč, lebo by som sa bál. - Poviem im, nech vrátia paličku, lebo sa bez nej nevie orientovať, lebo nevidí

a takým ľuďom, ktorí majú nejakú poruchu, treba pomáhať. 2.MS: - Keď tam dosiahnem, tak jej ich podám, alebo porosím niekoho, lebo ostatní si ju

nevšímajú. - Podám jej tie keksy, lebo si myslí, že si máme pomáhať bez ohľadu na rasu, farbu

pleti, farbu vlasov alebo na ochorenia. - Nič. Tváril by som sa , že ju nevidím, lebo to nie je môj problém. - Podám jej keksy, lebo ak by som jej ich nepodal, možno by jej ich nedal nikto. - Podám jej keks, lebo na vozíčku je nižšie ako ostatní ľudia. - Podala by som jej ich, lebo ma za takéto veci chvália. 3.MS: - Poviem im, aby prestali, lebo je to posunková reč a nie je to smiešne. - Nechám ich tak, aj keď mi je ich ľúto. Bojím sa , že by sme sa začali hádať. - Poviem im, aby prestali, lebo je to jediný spôsob ako sa tí ľudia dohovoria. - Vysvetlím im, že je to posunková reč a prečo sa tak rozprávajú. - Opýtam sa ich, či vedia aké je to nepočuť. Musí to byť hrozné. Je to nielen

neslušné, ale aj smutné. - Poviem im, že nemajú dôvod sa smiať, lebo sú hluchí a potrebujú trocha viac

starostlivosti. 4.MS: - Dala by som hračky deťom, lebo sú chudobné a nemajú dobrý život a ja sa rada

podelím. - Nič, lebo neverím, že dávajú peniaze tam, kde hovoria. - Dám im hračky, s ktorými sa nehrám a ešte aj niečo teplé, napríklad deky, lebo by

som nechcela byť v ich koži. - Ja by som im povedala, aby neposielali, lebo nemajú čo jesť, tak načo sú im hračky

a knihy. - Poviem to mamke a ona vyberie nejaké hračky, s ktorými sa už nehrám. Knihy asi

nie, lebo po slovensky tam nevedia čítať a chcem im pomôcť. - Ja by som dal polovicu, aby mi to nebolo ľúto. 5.MS: - Je chudobný, ale to nič neznamená, lebo je taký istý človek ako my. - Opýtala by som sa rodičov, čo mám spraviť, lebo by sa hnevali, keby som mu dala

bratove veci. - Ja by som povedala spolužiakom, že všetci sme v jednej triede, tak by sme sa

všetci mali spolu kamarátiť. Nemajú dôvod odstrkovať nikoho. - Nič. Ja by som ho ignoroval, lebo mám svojich dobrých kamarátov. - Skamarátim sa s ním, ukážem mu celú školu, lebo noví žiaci to majú v škole ťažké. - Veď on za nič nemôže a ostatní to asi nevedia. 6.MS: - Sadla by som si, lebo musím rešpektovať učiteľa a nič nepoviem. - Sadnem si, veď ľudia sa nesúdia podľa farby pleti.

26

- V pohode si sadnem, nemám s tým žiaden problém, lebo chcem byť s každým dobrá kamarátka.

- Ja by som si sadol, ale trochu bokom, lebo by som sa bál. - Sadnem si a budeme sa kamarátiť, lebo aj Rómka môže byť dobrá, len ju musíš

spoznať. - Budem tam sedieť, lebo Rómovia nie sú zlí ľudia, ale neučia sa a sú špinaví. 7.MS: - Budem jej ukazovať veci zblízka. - Ja poslúchnem pani učiteľku, lebo ona má tiež právo na to, aby sa učila, hrala

a robila všetko, čo len chce. - Pomáhala by som jej a keby bola chudobná, tak by sme sa jej zložili na nové

okuliare, lebo sme dobrá trieda. - Najprv sa pozriem, ako jej pomáhajú a potom by som asi pomohol, lebo nemám

vo zvyku pomáhať. 8.MS: - Nech ukáže, že aj židia sú správni ľudia. - Nech im povie, že sa od nich nijako nelíši a nech je pyšná, že je židovka, lebo majú

pekné synagógy. - Odpíšem jej, nech je svojej viere verná a nech si ich nevšíma. - Treba im vysvetliť, že je taká istá ako oni. - Je to jedno, či je židovka, či kresťan. Je normálny človek ako my. - Nech nájde iných židov, aby jej rozumeli. - Neviem jej poradiť, ale opýtala by som sa rodičov. 9.MS: - Poviem mu, aby neplakal, povieme to učiteľke a ona to vyrieši. - Poviem rodičom, tí to povedia riaditeľovi a on už urobí poriadok, lebo je to

nedôstojné. - Poviem to pani učiteľke, lebo on porušuje ľudské práva a to sa nesmie. - Povedala by som to učiteľke, lebo je to šikanovanie. - Budem ho chrániť, lebo to nemám rád, keď niekoho bijú. - Prídem k tomu chlapcovi, čo ubližuje a pobijeme sa, lebo ja sa viem dobre biť. Z mnohých odpovedí je jasné, že mnohé predsudky si žiaci prinášajú ako bremeno z rodín, kde sa rodičia mohli stretnúť aj s negatívnym správaním v niektorých komunitách a pred deťmi o danej komunite negatívne rozmýšľajú. Potešilo ma vyjadrenie viacerých žiakov, že by sa s daným problémom obrátili na učiteľku, čo znamená, že nemajú strach a dôverujú pedagógom. Necitovala som všetky odpovede, no z nich bolo zrejmé, že dievčatá sú ochotnejšie pomáhať, hoci nie vždy zo správnych dôvodov. Taktiež chlapci častejšie reagovali agresívnejšie ako dievčatá, ba našli sa aj takí, ktorí by nespravili nič. Na základe popísanej skúsenosti s implementáciou ľudských práv do primárneho vzdelávania, by som odporúčala pedagógom:

- Venovať sa výchove k ľudským právam primeranou formou v každom ročníku základnej školy. Od prvého ročníka vysvetľovať žiakom (najmä na triednických hodinách) základné ľudské práva.

- Viesť žiakov k tolerantnému správaniu sa k iným ľuďom. V nižších ročníkoch viesť žiakov k tolerancii najmä v rámci triedy, pri každej príležitosti žiakom pripomínať najmä spoločné črty žiakov z rôznych rodín, s rôznymi podmienkami života a podobne.

27

- Učiť žiakov konštruktívne riešiť vzniknuté konflikty. Pri riešení vzniknutých konfliktov vždy vypočuť obe strany, medzi ktorými vznikol konflikt. Dať žiakom možnosť vyjadriť svoj názor a spoločne hľadať možnosti riešenia.

- Umožniť žiakom osvojiť si poznatky a zručnosti prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Navštevovať so žiakmi špeciálne školy a zariadenia, aby mali možnosť vidieť ako žijú ľudia s postihnutím. Pozývať si členov Únie slabozrakých a nevidiacich do školy, aby si mohli žiaci vyskúšať bežné činnosti bez použitia zraku. V prípade, že to nie je možné, na triednických hodinách hrať so žiakmi hry v rolách.

- Pri implementácii ľudských práv do edukácie využívať rôzne metódy a formy práce. Využívať možnosť pozývania odborníkov na besedy. Organizovať výlety a exkurzie s možnou implementáciou ľudských práv. Zapájať žiakov do rôznych súťaží, kde žiaci budú mať možnosť preukázať svoje vedomosti a schopnosti v rámci ľudských práv.

- Hľadať čo najviac možností na pripomínanie si základných ľudských práv. Využívať možnosti čo najčastejšej implementácie ľudských práv najmä pomocou prierezových tém vo všetkých predmetoch.

28

ZÁVER

Jednou z možností ako posilniť ľudské práva a ich dodržiavanie je cielená práca so žiakmi na túto tému implementáciou konkrétnych tém i aktivít, ktoré môžu byť zaradené do veľkého množstva vyučovacích predmetov. Vytvárať vhodnú školskú klímu tak, aby sa žiaci naučili konštruktívne riešiť konflikty, rešpektovali právo na rasovú, národnostnú, náboženskú a kultúrnu odlišnosť, správali sa zodpovedne voči sebe a ostatným, akceptovali žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v učení a inými odlišnosťami, boli tolerantní pri komunikácii. V našej triede sme celoročným budovaním povedomia o ľudských právach prehĺbili schopnosť žiakov posúdiť dodržiavanie práv vo svojom okolí. Klíma v triede sa výrazne zlepšila, najmä vzťah k žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Žiaci dokázali implementovať dodržiavania ľudských práv aj do vysnívaného mesta budúcnosti.

29

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV

1. ALEXOVIČOVÁ, T., ČTVRTNÍČKOVÁ, D. 2008. Otvorme dvere ľudským právam. Rokus, Prešov. 2008. ISBN: 978-80-8045-525-5

2. BAGALOVÁ, Ľ., GOGOLOVÁ, D. 2007. Ľudské práva a zručnosti potrebné na ich uplatnenie. Štátny pedagogický ústav, Bratislava. 2007 ISBN: 978-80-89225-26-2

3. ĎURAJKOVÁ, D., VARGOVÁ, D. 2007. Multikultúrna výchova, áno, alebo nie? Metodicko-pedagogické centrum, Bratislava.2007. ISBN: 978-80-7164-434-7

4. HOFFMANOVÁ, V. 2005. Predchádzajme intolerancii výchovou k dodržiavaniu ľudských práv. Metodicko-pedagogické centrum, Prešov. 2005. ISBN: 80-8045-372-1

5. Hovorme o právach a zodpovednosti. Metodicko-pedagogické centrum, Banská Bystrica. 2006. ISBN: 80-8041-504-8

6. KANCÍR, J., MADZIKOVÁ, A. 2003. Didaktika Vlastivedy. Universum, Prešov. 2003. ISBN: 80-89046- 13-4

7. KOVÁČIK, J. 2006. Krátky sprievodca plnenia Dohovoru o právach dieťaťa. Metodicko-pedagogické centrum, Bratislava. 2006. ISBN: 80-7164-421-8

8. MATULA, Š., SUROVÁ-ČULÍKOVÁ, A. 2006. Cesta k tolerancii. Metodicko-pedagogické centrum, Bratislava. 2006. ISBN: 80-8052-277-4

9. OBDRŽÁLEK, Z., HORVÁTHOVÁ, K., a kol. 2004. Organizácia a manažment školstva – terminologický a výkladový slovník. SPN–Mladé letá, Bratislava. 2004. ISBN: 80-10-00022-1

10. PETLÁK, E. 1997. Všeobecná didaktika. IRIS, Bratislava. 1997. ISBN: 80-89018-64-5 11. TUREK, I. 2010. Didaktika. Iura Edition, Bratislava. 2010. ISBN: 978-80-8078-322-8 12. VARGOVÁ, D. 2006. Ľudské práva a utečenci. Metodicko-pedagogické centrum,

Bratislava. 2006. ISBN: 80-8052-270-7

Internetové zdroje

13. Dohovor o ľudských právach [online]. unicef.sk, [cit.17.5.2012]. Dostupné na www: http://www.unicef.sk/sk/prava-deti/dohovor-text

14. Hauser, J. 2008. ISCED 1 [online]. statpedu.sk, [cit.20.9.2011]. Dostupné na www: http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/1stzs/isced1/isced1_spu_uprava.pdf

15. Národný plán výchovy k ľudským právam [online]. minedu.sk, [cit.17.5.2012]. Dostupné na www: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=436

16. Video zo súťaže Ukrajina má talent [online]. youtube.com, [cit.1.10.2011]. Dostupné na: http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&v=vay-u0OjoRI&NR=1

17. Prezentácia o vojne so zvukom [online]. zborovna.sk, [cit.20.9.2011]. Dostupné na: http://www.zborovna.sk/kniznica.php?action=show_version&id=57879&hit=5606

30

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 Prezentácia o ľudských právach

Príloha 2 Prezentácia o druhej svetovej vojne

Príloha 3 Fotografie z exkurzie na Dukle

Príloha 4 Fotografie z exkurzie vo Svidníku

Príloha 5 Fotografie z besedy s členom Klubu výsadkárov

Príloha 6 Video zo súťaže Ukrajina má talent

Príloha 7 Fotografie z triednickej hodiny – pomôcka s právami na papieri

Príloha 8 Fotografie z triednickej hodiny - zachmúrené a usmiate tváre

Príloha 9 Pamätník na Dukle – výrobok z papiera

Príloha 10 Ekopolis – naše európske mesto budúcnosti

31

PRÍLOHA 1 Prezentácia o ľudských právach

O – organizáciaS – spojenýchN - národov

Prijíma dokumenty na ochranu práv detí celého sveta.

UNICEF - Detský fond OSN

Právo na zdravý duševný a telesný vývin.

Právo na meno a štátnu príslušnosť.

Preškrtni fotku, na ktorej je porušené niektoré z práv detí:

Právo na prednostnú ochranu a život.

Právo na bezplatné vzdelanie, hru a zotavenie.

Právo na ochranu pred diskrimináciou, za znášanlivosť, mier

a bratstvo.

32

PRÍLOHA 2 Prezentácia o druhej svetovej vojne

33

PRÍLOHA 3 Fotografie z exkurzie na Dukle

34

PRÍLOHA 4 Fotografie z exkurzie vo Svidníku

35

PRÍLOHA 5 Fotografie z besedy s členom Klubu výsadkárov

36

PRÍLOHA 6 Video zo súťaže Ukrajina má talent

37

PRÍLOHA 7 Fotografie z triednickej hodiny – pomôcka s právami na papieri

38

PRÍLOHA 8 Fotografie z triednickej hodiny - zachmúrené a usmiate tváre

39

PRÍLOHA 9 Pamätník na Dukle – výrobok z papiera

40

PRÍLOHA 10 Ekopolis – naše európske mesto budúcnosti