SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE VYBRANÉHO

PODNIKATEĽSKÉHO SUBJEKTU

Bakalárska práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku (6284700)

Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov

Školiteľ: Iveta Košovská Ing., PhD.

Nitra 2011 Kristína Bednárová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Kristína Bednárová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Analýza finančnej situácie vybraného podnikateľského subjektu“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 28. apríla 2011

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Ivete Košovskej, PhD. za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

Abstrakt

Finančná analýza je dôležitou súčasťou podnikateľskej činnosti. Finančná analýza

poskytuje syntetický obraz o finančnej výkonnosti podniku. Jej podstata spočíva

v hodnotení stavu a vývoja finančnej situácie podniku na základe rozboru účtovných

výkazov. Na základe výsledkov finančnej analýzy môže podnik predvídať svoju

budúcnosť. Umožňuje odhaliť silné a slabé stránky podniku, ktoré determinujú jeho

finančný stav. Obsah finančnej analýzy je poskytovaný v podobe písomného

dokumentu. Obsah analýzy odráža skutočnosť, pre koho je analýza vypracovaná.

Informácie potrebné pre vypracovanie analýzy o finančnom stave môže podnik získavať

z interných a externých zdrojov. Externé informácie tvoria prevažne informácie typu

oficiálnych správ Štatistického úradu SR, rezortné správy hodnotiace hospodársko –

ekonomickú situáciu podnikov, rôzne štúdie, záväzné rezortné smernice. Interné

informácie podniku sú rôzne výročné správy, vnútropodniková evidencia,

vnútropodnikové výkazníctvo. Ide predovšetkým o súvahu, výkaz ziskov a strát a výkaz

cash flow. V práci sú využité iba interné informácie analyzovaného podniku, konkrétne

súvaha a výkaz ziskov a strát. Pomocou získaných údajov je naplnený cieľ práce –

zhodnotenie finančnej situácie podniku. Tento cieľ tvorí praktickú časť práce. Tejto časti

predchádza teoretická časť. V závere je zhodnotené splnenie cieľa. Výsledky poukazujú,

že analyzovaná spoločnosť má určité nedostatky. Nedostatky môže spoločnosť odstrániť

správnymi rozhodnutiami a určitými zmenami v budúcnosti.

Kľúčové slová: analýza, interné a externé informácie, súvaha, výkaz ziskov a strát

Abstract

Financial analysis is an important part of the business. Financial analysis provides

a synthetic view of the financial performance of the enterprise.

Its essence lies in assessing the status and development of financial situation on the

basis of analysis of financial statements. Based on the results of financial

analysis firm can anticipate its future. It allows to discover strengths and weaknesses of

the firm, which determine its financial status. Contents of

financial analysis is provided in the form of written document. Content of the analysis

reflects the fact for whom the analysis is elaborated. The firm may obtain

information needed for the analysis of financial condition from internal and external

sources. External information is largely composed of information such as official

reports of the Statistical Office, departmental reports evaluating the economic - the

economic situation of enterprises, various studies, binding departmental directive.

Internal information of the firm are various annual reports, in-house evidence, in-house

reporting. This is particularly the balance sheet, income statement and statement

of cash flow. In this work are utilized only internal information of the analyzed

company, namely the balance sheet and income statement. By use of the obtained data

is filled the objective of the work - to assess the financial situation of the company. This

objective creates the practical part of the work. This part is preceded by the theoretical

part. In conclusion, the objective is evaluated. The results show that the analyzed

company has some shortcomings. The company may remove the weaknesses with help

of correct decisions and with some changes in the future.

Key words:  analysis, internal and external information, balance sheet, profit and loss

account

Obsah

ÚVOD............................................................................................................................. 9 - 10

1 PREDĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY........................11

1.1 Charakteristika podniku, podnikanie..................................................................11 - 12

1.2 Finančná situácia podniku, finančný manažment podniku ................................12 - 14

1.3 Finančná analýza podniku a zdroje informácií...................................................15 - 19

1.4 Účtovná závierka, ukazovatele finančnej analýzy ………………………….….19 - 21

2 CIEĽ PRÁCE................................................................................................................... 22

3 METODIKA PRÁCE A METODIKA SKÚMANIA....................................................23

3.1 Charakteristika subjektu AG STAVBET, s.r.o. …………………………………….23

3.2 Predmet činnosti spoločnosti ……………………………………………………….23

3.3 Štruktúra zamestnancov ……………………………………………..…………23 - 24

3.4 Sortiment spoločnosti ……………………………………………………………….24

3.5 Metodický postup práce ………………………………………………………..24 - 25

3.6 Využité metódy pri vypracovaní bakalárskej práce …………………………………25

3.7 Súvaha a výkaz ziskov a strát ………….……………………………………………25

3.7.1 Charakteristika súvahy ……………………………………………....……25 - 26

3.7.2 Charakteristika výkazu ziskov a strát …………………………………...…..…27

3.8 Charakteristika ukazovateľov finančnej analýzy ………………………………27 - 28

3.8.1 Ukazovatele likvidity ………………...……………………………….…28 - 29

3.8.2 Ukazovatele aktivity ………………………………………………………..…29

3.8.3 Ukazovatele rentability …………………………………………………..……30

3.8.4 Ukazovatele zadlženosti ……………………………………………...………..31

3.8.5 Zlaté bilančné pravidlo ……………………………………..…………………31

4 VÝSLEDKY PRÁCE …………………………………….………………………….…..

32

4.1 Majetková štruktúra spoločnosti.........................................................................32 - 33

4.2 Kapitálová štruktúra spoločnosti…………………………………………...….33 - 34

4.3 Finančné ukazovatele...................................................................................34 - 35

4.3.1 Analýza likvidity.......................................................................................35 - 36

4.3.2 Analýza aktivity....................................................................................37 - 38

4.3.3 Analýza rentability.............................................................................38 - 40

4.3.4 Analýza zadlženosti...............................................................................40 - 41

4.3.5 Zlaté bilančné pravidlo.......................................................................42 - 43

5 ZÁVER...................................................................................................................... 44 - 46

6 POUŽITÁ LITERATÚRA......................................................................................47 - 48

7 PRÍLOHY......................................................................................................................... 49

Zoznam skratiek

SR Slovenská republika

HDP hrubý domáci produkt

EÚ Európska únia

s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným

Sd sadzba dan

RCK rentabilita celkového kapitálu

NM neobežný majetok

DK dlhodobý kapitál

OM obežný majetok

KCK krátkodobý cudzí kapitál

DNM dlhodobý nehmotný majetok

DHM dlhodobý hmotný majetok

DFM dlhodobý finančný majetok

ČR časové rozlíšenie

CK celkový kapitál

VI vlastné imanie

ZI základné imanie

CZ cudzie zdroje

€ euro

RVK rentabilita vlastného kapitálu

8

Úvod

V SR niekoľko posledných rokov prebieha transformácia spoločnosti na trhové

hospodárstvo. Ekonomická transformácia je zložitý, dlhodobý proces, ktorý so sebou

priniesol dočasný pokles ekonomickej aktivity a tým spojené viaceré nepriaznivé

sociálne dôsledky. Ekonomická výkonnosť slovenských regiónov je do značnej miery

ovplyvňovaná skutočnosťou, že prevažná časť hospodárstva SR bola vybudovaná v

podmienkach socialistickej industrializácie. Pri jej tvorbe dominovali netrhové faktory.

Po vstupe do Európskej únie začala ekonomika Slovenska rásť rýchlejšie.

Ekonomický rozvoj bol jedným z najrýchlejších spomedzi všetkých členských krajín.

Od obdobia pred vstupom až po dnes je možné sledovať tendencie, ktoré majú priaznivý

vplyv na ekonomiku Slovenska. Týka sa to vládnych reforiem v sociálnych oblastiach,

prílevu zahraničných investorov na územie Slovenska a rastom HDP. Vstup do EÚ mal

však aj určité nevýhody najmä pre slabšie podnikateľské subjekty pretože sa zvýšil

konkurenčný tlak, čím je ohrozená ich existencia.

V súčasnej dobe však podnikateľské prostredie najviac ovplyvnila „hospodárska

kríza“. Najväčším problémom, ktorému musia v súčasnosti čeliť krajiny Európske únie,

je nezamestnanosť. Podniky majú problém získať cudzí kapitál, najmä od bánk,

zhoršujú sa tak odberateľsko-dodávateľské vzťahy, podniky majú tiež problém získať

informácie dôležité pre rozhodovanie manažmentu. Najčastejšie informácie, ktoré môžu

poukazovať na jeho ekonomický stav, podnik získava prostredníctvom finančnej

analýzy.

Finančná analýza predstavuje ohodnotenie minulosti, súčasnosti a

predpokladanej budúcnosti finančného hospodárenia firmy. Jej cieľom je spoznať

finančné zdravie firmy, identifikovať slabiny, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k

problémom a determinovať silné stránky, na ktorých by firma mohla stavať. Finančná

analýza odhaľuje skryté rezervy a podnecuje k hľadaniu nových možností pre

zvyšovanie podnikovej výkonnosti. Napomáha ku kontinuálnemu zlepšovaniu a

zefektívňovaniu činností, ktoré vyúsťuje do rastu hodnoty podniku. Prostredníctvom

návrhu opatrení pomáha k dosiahnutiu podnikových cieľov. Finančná analýza rovnako

dobre poslúži ako podklad pre strategické plánovanie rozvoja podniku.

9

Pre podnik sú dôležitejšie interné informácie ako externé. V súčasnosti sa externé

informácie často menia. Interné informácie manažment získava z vnútra podniku.

Internými zdrojmi pre získanie informácií sú výkaz súvaha a výkaz ziskov a strát –

výsledovka. Tieto informácie tvoria podstatu účtovnej závierky.

Na základe informácií získaných z výkazu súvahy, z výkazu ziskov a strát

vybraného podnikateľského subjektu, ktorým je AG STAVBET, s. r. o. Topoľčany, sme

v bakalárskej práci vypracovali analýzu a zhodnotili finančnú situáciu spoločnosti.

10

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

Analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna, zahŕňa poznávanie zložitých javov a

procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj

skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i

skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy

v podniku zahŕňa oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný

spôsob analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup,

vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov. Zložitosť

transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov

podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií.

Problematike finančnej analýzy sa venuje niekoľko autorov. Pohľady a názory

prezentované jednotlivými domácimi a zahraničnými autormi uvádzame v tejto

kapitole.

1.1 Charakteristika podniku, podnikanie

GOZORA, V. (2002) poznamenáva, že podnikanie je súčasťou prebiehajúcich

spoločenských procesov, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom cieľavedomej ľudskej

činnosti. Je hnacím motorom spoločenskej výroby a vyspelej ekonomiky každej krajiny.

Rozvoj podnikateľskej činnosti je eliminovaný súborom vecných, hodnotových a

ľudských zdrojov. Dokumentuje to celý rad predstihových, ale aj ekonomicky

zaostávajúcich podnikov, ktorých rozdielna vybavenosť hmotnými a finančnými

prostriedkami a rozdielna kvalifikačná úroveň pracovných kolektívov podmieňovala

ekonomickú diferenciáciu. Nositeľmi podnikateľskej činnosti sa stali mnohé

podnikateľské subjekty, ktoré viac či menej úspešne vstupujú na domáce trhy. Ich

úspešnosť je determinovaná objektívnymi a subjektívnymi činiteľmi.

Podľa BIELIKA, P., GURČÍKA, Ľ., GAJDOŠA, I. (2003) medzi

najaktuálnejšie problémy súčasných podnikov v súvislosti so stavom majetku a kapitálu

patri:

- majetkové vybavenie a jeho obnova

- účinnosť využívania fixného majetku

- miera reprodukcie fixného majetku

11

- efektívnosť využitia majetku

- kapitálové zdroje reprodukcie majetku

Ako uvádzajú GURČÍK, Ľ. a DVOŘÁK M. (2002), ak má podnikateľský

subjekt existovať, musí mať k dispozícii určitý balík informácií, ako aj systém jeho

spracovania. Veľmi dôležitým zdrojom pre každý fungujúci podnik je jeho vlastná

evidencia. Tieto informácie vytvárajú databázu a budú môcť byť kedykoľvek použité

pri riadení spoločnosti. Problém však predstavuje samotný objem a podrobnosť

informácií, ktoré je potrebné evidovať. Poskytovanie vnútorných informácií sa

zabezpečuje v rámci nákladového účtovníctva, kde sú informácie nevyhnutne

podrobnejšie. Pokiaľ hovoríme o finančnej analýze, ktorá podáva celkový úhrnný

finančný pohľad na podnik, formu požadovaných zosumarizovaných informácií

predurčujú tri hlavné výkazy, ktoré sú v skutočnosti iba radom informačných listov,

usporiadaných formalizovaným spôsobom. Sú to:

súvaha v plnom rozsahu,

výkaz ziskov a strát (výsledovka),

výkaz o toku finančných prostriedkov (cash flow).

1.2 Finančná situácia podniku, finančný manažment podniku

Finančnú situáciu podniku, ktorá je predmetom finančnej analýzy, charakterizuje

VLACHYNSKÝ, K. (2002) ako súhrnné vyjadrenie úrovne všetkých podnikových

aktivít, ktorými sa podnik na trhu prezentuje. Do finančnej situácie podniku sa premieta

objem a kvalita jeho výroby, úroveň marketingovej a komerčnej činnosti, jeho inovačná

aktivita ako aj ďalšie podnikové činnosti. Analýza finančnej situácie je preto

východiskom analýzy ekonomických výsledkov podniku a výsledkov, ako je

efektívnosť, hospodárnosť, využitie výrobnej kapacity a pod. Finančná analýza tak

umožňuje odhaliť silné a slabé miesta podniku, je prostriedkom diagnostikovania jeho

„zdravia“ a podnikovému manažmentu poskytuje informácie zásadného významu.

VÍCEN, J. (2001) píše, že finančná situácia patrí ku kľúčovým charakteristikám

postavenia podniku na trhu. Mimoriadne významnú úlohu pri riadení podnikových

financií – pri zabezpečení ich primeraného množstva a dynamiky, zodpovedajúcej

štruktúry finančných zdrojov a ich použitia, ako aj pri riešení ďalších finančných otázok

12

– má finančná analýza. Pomocou finančnej analýzy môžeme odhaliť príčiny, ktoré stav

podnikových financií teda finančnú situáciu podniku determinovali. Finančná situácia

podniku – predmet finančnej analýzy – je pri tom súhrnným vyjadrením úrovne

všetkých podnikových aktivít, ktorými sa podnik na trhu prezentuje. Do finančnej

situácie podniku sa premieta objem a kvalita jeho výroby, úroveň marketingovej a

komerčnej činnosti, jeho inovačná aktivita, ako aj ďalšie podnikové činnosti. Analýza

finančnej situácie je preto východiskom analýzy ekonomických výsledkov podniku a

spravidla sa dovádza až do primárnych oblastí a výsledkov, ako je efektívnosť,

hospodárnosť, využitie výrobnej kapacity, hospodárenie so zásobami a pod. Finančná

analýza tak umožňuje odhaliť slabé a silné miesta podniku, je prostriedkom

diagnostikovania jeho „zdravia“ a podnikového manažmentu poskytuje informácie

zásadného významu. Okrem interných väzieb má finančná situácia aj veľmi závažné

externé súvislosti. Prostredníctvom finančnej situácie sa podnik svojím partnerom na

trhu „javí“, vnímajú ho. Obchodní partneri – banky, dodávatelia, investori, akcionári a

ďalšie subjekty podnik hodnotia z hľadiska jeho finančnej situácie a podľa nej určujú

podmienky obchodného styku, napr. podmienky na poskytovanie úverov, platobné

podmienky dodávok tovarov a pod.

Podľa GRŰNVALDA, R. (2000) finančné zdravie sa javí ako ohrozené ak je

zistený pomerový ukazovateľ mimo interval prijateľných hodnôt. Ak sa zistený

pomerový ukazovateľ nachádza v intervale prijateľných hodnôt, potom je finančné

zdravie tým lepšie, čím je zistená hodnota od krajnej prijateľnej hodnoty vzdialenejšia

v žiadúcom smere. Túto interpretáciu treba však skôr považovať za orientačnú, pretože

pri hodnotení finančného zdravia je potrebné tiež prihliadať špecifickým podmienkam

firmy:

a) aká je finančná sila (veľkosť) firmy,

b) či ide o cyklické odvetvie, ktoré je viac ohrozené hospodárskym cyklom ako

odvetvie necyklické,

c) či dodáva na zahraničné trhy, kde býva silnejšia konkurencia než na domácom

trhu,

d) či má na rozhodujúcom trhu postavenie monopolu, oligopolu alebo je naopak

skôr outsiderom,

e) aké sú v danom obore obvyklé platobné podmienky,

f) či je podnik súčasťou skupiny alebo nadnárodnej korporácie,

13

g) aké je tempo technického rozvoja vo vlastnom odbore podnikania tiež

v odboroch, ktoré dodávajú zariadenie a materiál.

VLACHYNSKÝ, K., KRAĽOVIČ J. (2002) uvádza, že finančný manažment sa

zapodieva finančnými aspektmi činnosti podniku. Môžeme ho charakterizovať ako

riadenie finančných procesov v podniku v podmienkach trhového hospodárstva. Je

neoddeliteľnou, ba možno povedať dominantnou súčasťou riadiaceho systému každého

podniku. Finančný manažment poňatý ako riadenie finančných procesov v podniku

zahrňuje štyri základné činnosti:

a) Finančné plánovanie, ktoré vychádzajúc z prognózy objemu predajov určuje

v svojej dlhodobej zložke potrebu kapitálu, a spôsoby jeho získania. Vo svojej

krátkodobej zložke sleduje zabezpečenie platobnej schopnosti podniku.

b) Finančné rozhodovanie nadväzuje na finančné plánovanie. Zahrňuje strategické a

operatívne rozhodnutia. Na základe poznania potrieb hľadá alternatívne riešenia,

hodnotí možné alternatívy a rozhoduje o realizácii alternatív, ktoré sú najvhodnejšie pre

dosahovanie podnikateľských cieľov.

c) Organizovanie finančných procesov je každodennou činnosťou zabezpečujúcou, aby

sa prijaté finančné rozhodnutia v podniku dôsledne uplatňovali. Ťažiskovou zložkou

tejto činnosti je organizovanie vnútropodnikovej komunikácie a motivovanie

pracovníkov.

d) Finančná analýza a kontrola, ktorá hodnotí stupeň dosahovania finančných cieľov a

je dôležitým podkladom pre zostavovanie finančných plánov na ďalšie obdobia.

Ako píše LÁTEČKOVÁ, A., KOŠOVSKÁ I. (2003) neodmysliteľnou súčasťou

manažérskej práce je nepretržitá analýza informácií získaných z externého prostredia.

Manažéri, ktorí nemajú včas potrebné údaje, konkurenčne strácajú v porovnaní s tými,

ktorí potrebné údaje majú.

14

1.3 Finančná analýza podniku a zdroje informácií

Podľa GURČÍKA, Ľ., BLCHÁČA J. (2002) finančná analýza je súčasťou

komplexného rozboru podnikateľského subjektu. Niektorí autori, ale aj prax ju považujú

za diagnostický prostriedok posudzovania „finančného zdroja produktu“. Pri jej

hodnotení sú používané viaceré ukazovatele. Ich počet je tak rozsiahly, že ich

začleňujeme do určitých účelovo agregovaných súborov (skupín). Progresívny prístup

finančného manažmentu nevyžaduje len analyzovať, no tiež aj predvídať situáciu

podniku.

ZALAI, K. a kol. (2004) považuje za účelné spracovať finančno-ekonomickú

analýzu v dvoch okruhoch. Prvý okruch, venovaný výsledkom zásadným, nazýva

analýzou súhrnných výsledkov. Druhý okruch, venovaný výsledkom čiastkovým,

nazýva analýzou parciálnych výsledkov. Obsahom prvého okruhu podnikovej analýzy

sú tie podnikové výsledky, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú postavenie

podniku, jeho význam a vážnosť. Patrí k nim nesporne finančná situácia podniku. Do

nej vyúsťuje rad dôležitých podnikových aktivít, a preto je logicky východiskom

analýzy súhrnných výsledkov podniku. Výnimočné postavenie finančnej situácie

zvýrazňuje skutočnosť, že je „viditeľnou časťou“ podnikovej ekonomiky. Ňou sa

podnik svojmu okoliu „javí“, prostredníctvom nej ho okolie vníma. Je to dané tým, že

finančná situácia sa spravidla transformuje do schopnosti, či naopak neschopnosti

hradiť záväzky podniku, a o tom sa každý trhový subjekt rýchlo dozvedá. Finančná

situácia je jav a stav veľmi komplexný, mnohovrstevný a pri analýze sa preto sústreďuje

pozornosť na hlavné formy jej prejavu. Sú nimi schopnosť hradiť záväzky – likvidita,

úroveň využitia viazaného majetku – aktivita, štruktúra finančných zdrojov –

zadlženosť, rentabilita ako komplexné, syntetické vyjadrenie výkonnosti podniku a u

niektorých právnych foriem tiež trhová hodnota podniku.

Finančná analýza je systémový postup, ktorý rozdeľuje BELICA, M. (2002) do

nasledovných troch základných fáz:

1. fáza – analýza finančnej nerovnováhy podniku

Zisťuje sa prostredníctvom sústavy syntetických ukazovateľov, ktoré umožňujú

indikovať základné poznatky vo finančnom hospodárení podniku. Táto fáza analýzy

predstavuje určenie „diagnózy“ stavu finančnej situácie firmy. Je to teda fáza určenia

diagnózy porúch.

15

2. fáza – rozbor prípadných porúch zistených vo finančnom hospodárení podniku

V rámci tejto fázy sa realizuje hlbší rozbor porúch zistených v prvej fáze analýzy.

Finančný analytik sa opiera o sústavu úzko cielených rozborových postupov, ktoré mu

umožnia zistiť skutočný stav a vývojové tendencie už nie globálneho, ale parciálneho

charakteru indikovaných porúch. Obdobne ako prvá tak, aj druhá fáza využíva

osvedčenú sústavu ukazovateľov umožňujúcich realizáciu takto cielenej analýzy. Je to

tak povediac fáza rozboru príčin zistených porúch.

3. fáza – je fázou určenia príčin zisteného stavu hospodárenia ako aj určenia

prípadného ďalšieho vývoja za predpokladu, že sa neprijmú adekvátne opatrenia

na eliminovanie negatívnych dopadov takéhoto vývoja.

SÚVOVÁ H., NOVÁK, J. (2002) tvrdí, že finančná analýza nepostihuje mnoho

stránok hospodárenia a je zameraná na minulosť podniku. Ďalším dôležitým faktorom

hodnotenia sú charakteristiky kvalitatívnej povahy. Finančné analýzy môžu byť

súčasťou komplexných raitingových systémov, ktoré berú do úvahy rôzne finančné a

nefinančné údaje o podnikateľských subjektoch. Odbornej verejnosti sú známe raitingy

uskutočnené renomovanými raitingovými agentúrami, napr. Moody´s alebo Standar and

Poor ´s. Tieto agentúry poskytujú predovšetkým raitingy krajín a významných

podnikateľských subjektov. Pre rozhodovanie bánk i subjektov hospodárskej politiky

má však veľký význam nielen znalosť situácie veľkých podnikov, ale predovšetkým

mladých a stredných podnikov, ktoré majú významný vplyv pre celkový hospodársky

rast jednotlivých regiónov.

Podľa GURČÍKA, Ľ. (2001) finančná analýza je súčasťou komplexného rozboru

podnikateľského subjektu. Nie je zvláštnosťou, skôr v praxi a často vyskytujúcim

javom, že je vyhotovovaná samostatne. Jej úlohou je poskytnúť základnú

charakteristiku efektívnosti finančného hospodárenia podniku. Niektorí autori, ale aj

prax ju považujú za diagnostický prostriedok posudzovania „finančného zdravia

podniku”. Na základe jednej informácie nevie lekár presne diagnostikovať chorobu

človeka. Podobne nie je možné na základe jedného ukazovateľa posúdiť, či finančná

situácia podniku je dobrá, respektíve zlá. Pri jej hodnotení sú používané viaceré

ukazovatele. Ich počet je tak rozsiahli, že ich začleňujeme do určitých účelovo

agregovaných súborov. Takéto súhrnné informácie sú požadované nielen vlastníkmi

16

podniku, či jeho manažmentom. Využívajú ich aj externé subjekty, ktoré majú

s analyzovaným podnikom obchodné vzťahy. Medzi takéto subjekty patria napríklad

banky, potencionálni investori, ale napríklad aj dodávatelia. Avšak progresívny prístup

finančného manažmentu nevyžaduje len analyzovať, no tiež predvídať finančnú situáciu

podniku. Z toho aspektu hovoríme o:

o finančnej analýze „ex post“ a o

o finančnej analýze „ex ante“.

Finančná analýza „ex post“ hodnotí súčasnú a predchádzajúcu (minulú) finančnú

situáciu. Podkladom pre ňu sú teda ukazovatele charakterizujúce už uskutočnené

hospodársko-ekonomické javy. Odhaľuje príčiny dosiahnutých výsledkov a jej závery

sú využívané v ďalšom finančno-ekonomickom riadení. Finančná analýza „ex ante“ je

nositeľom prognózovaných finančno-ekonomických výsledkov podniku v budúcnosti.

Podľa KORÁBA, V., PETERKU, J., REŽŇÁKOVEJ, M. (2007) o analýzu

finančných výsledkov podniku sa zaujímajú i tzv. externí užívatelia, teda banky,

obchodní partneri (dodávatelia, odberatelia), konkurencia, zamestnanci, ale i potenciálni

investori. Vzhľadom k tomu, že nemajú prístup k interným informáciám podniku,

obmedzuje sa ich analýza na údaje, zistiteľné z účtovných výkazov ako sú rozvaha,

výkaz ziskov a strát, prílohy k účtovnej závierke, výkaz cash – flow a ďalšie zdroje

(napr. výročná správa, výrok audítora). V tomto prípade sa jedná o externú finančnú

analýzu, ktorú by predkladateľ podnikateľského plánu mal pripraviť v prípade žiadosti o

poskytnutie finančných zdrojov. Informácie pre internú finančnú analýzu podniku

vychádzajú z informačného systému podniku, t.j. z účtovných informácií, kalkulácií,

noriem, smerníc a pod., alebo z manažérskeho účtovníctva (alebo controllingu).

Manažérom na jednotlivých rozhodovacích úrovniach musí poskytnúť informácie tiež o

ziskovosti jednotlivých výrobkov, činností, zákazníkov, ale i nákladovosti financovaní

tak, aby boli schopní prijímať rozhodnutia týkajúce sa štruktúry produkcie,

financovania, ponúkať zľavy alebo skonta vybraným zákazníkom a pod.

Najjednoduchšiu metódu finančnej analýzy predstavuje grafická analýza, t.j.

znázornenie vývoja jednotlivých položiek v grafe, prípadne výpočet indexov

medziročných zmien (bázických alebo reťazových). Umožňuje zistiť trend vývoja

tržieb, majetku podniku, zisku a predvídať jeho budúci vývoj.

17

Z čisto sémantického hľadiska ako hovorí GURČÍK, Ľ. (2004) by sme finančnú

analýzu mohli definovať ako rozbor údajov, z ktorých prvotným a hlavným zdrojom je

finančné účtovníctvo. Dominujúcim zmyslom finančnej analýzy je dospieť k určitým

záverom o celkovej hospodárskej a finančnej situácii podniku a poskytnúť manažmentu

podniku podklady pre rozhodovanie. Túto činnosť by sme mohli rozdeliť do

nasledujúcich postupových oblasti výkonu analýzy.

Prvá oblasť analytickej činnosti pozostáva z rozboru vykazovaných účtovných

údajov získaných predovšetkým z výkazov finančného účtovníctva na dielčie

prvky (faktory), ktoré vplývajú na celkový výsledok podnikateľskej činnosti

podniku.

Druhá oblasť zahŕňa kombináciu jednotlivých faktorov podnikateľskej činnosti,

vzťahy medzi nimi a vzájomné súvislosti. To je predpoklad získania určitej

exaktnej základne pre prijímanie záverov analýzy.

Treťou oblasťou analytickej činnosti je interpretácia záverov, ktoré môžeme

chápať ako súhrnné hodnotenie finančnej situácie podnikateľského subjektu,

ktoré umožňujú prijímať opatrenia pri riadení hospodársko-ekonomickej

činnosti podniku.

Podľa KOŠČA, T., SZOVICSA, P., TÓTHA, M. (2004) každá analýza

vychádza z vymedzenia cieľa, na ktorý sa viažu príslušné podklady a pramene

informácií. Preto jeden z prvých krokov analýzy je zber informácií a ich spracovanie.

Zhromažďovanie informácií začína vymedzením požiadaviek na vstupné informácie, na

zdroje informácií a na spracovanie informácie. Požiadavky na vstupné informácie sú

v každom prípade svojrázne a vychádzajú zo zamerania analýzy. Napriek tejto

skutočnosti treba zvýrazniť všeobecné požiadavky na vstupné informácie a vstupný tok,

aby sa dosiahla kvalita informácií.

Podľa KORÁBA, V., PETERKU, J., REŽŇÁKOVEJ, M. (2007) zostavenie

finančného plánu, ktorý premieta podnikateľský zámer do peňažných tokov, je

zavŕšením tvorby podnikateľského plánu. Je spojovacím článkom medzi predstavami a

túžbami vlastníkov podniku, prípadne jeho manažmentu a realitou. Overuje reálnosť

podnikateľského zámeru, prípadne presvedčuje investora o jeho výnosnosti.

Vypracovanie finančného plánu vyžaduje schopnosť modelovať možné varianty

budúceho vývoja. Pre tieto účely je vhodné zostaviť model finančného plánu

18

v niektorom tabuľkovom procesore, napr. v exceli, a s jeho pomocou jednoducho a

rýchlo prepočíta akúkoľvek zmenu východiskových predpokladov do peňažných tokov.

Iným variantom pri tvorbe plánu je využiť znalosť externého poradcu alebo použiť

špeciálny softvér. V oboch prípadoch možno zostavenie finančného plánu nechať iba na

externú pomoc, pretože iba tvorcovia podnikateľského zámeru dokáže modelovať

možné varianty budúceho vývoja.

GURČÍK, Ľ., BLCHÁČ, J. (2002) sa domnievajú, že finančná dôveryhodnosť a

spoľahlivosť podniku závisí predovšetkým od aktuálneho stavu podnikových financií a

od jeho zmien ako následku finančného nariadenia (finančného správania). Aktuálne

finančné postavenie je východiskom pre ďalší možný vývoj. Finančné správanie sa

podniku (naznačené doterajším trendom finančných ukazovateľov) poukazuje, kam by

mohol byť jeho vývoj nasmerovaný. Finančná situácia podniku je závislá od jeho

finančnej sily a od finančného zdravia. Finančne silné podniky majú lepšiu šancu obstáť

v stále sa zvyšujúcej konkurencií a teda úspešne pokračovať v doterajšom rozvoji.

Finančne zdravý podnik nemá príznaky ohrozenia svojej existencie v budúcnosti,

pretože možno predpokladať, že v dohľadnej dobe sa neúnosne nezadlží a nestane sa

platobne neschopný.

1.4 Účtovná závierka, ukazovatele finančnej analýzy

Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii,

výnosnosti a zmenách vo finančnej situácii podniku, ktoré sú potrebné pre správne

rozhodovanie v účtovnej jednotke, tvrdí HACHEROVÁ, Ž., LÁTEČKOVÁ, A.,

ŠKORECOVÁ, E., DUŠENICOVÁ, A. (2004). Aby účtovná závierka splnila svoj

cieľ, jej informácie musia byť pre používateľa užitočné, významné, zrozumiteľné,

porovnateľné, úplné a spoľahlivé, tak aby podávali pravdivý a verný obraz o majetku,

záväzkoch, výsledku hospodárenia a finančnej situácii podniku.

Ako píše CENIGOVÁ, A. (2004) účtovná závierka musí poskytovať jej

užívateľom, najmä akcionárom, spoločníkom, členom družstiev, finančným orgánom,

orgánom štatistiky, bankám, burzám, veriteľom a ostatnej verejnosti presné a pravdivé

informácie o majetkovej, finančnej a dôchodkovej situácii účtovnej jednotky.

Prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement), ako uvádza ŠLOSÁROVÁ, A.,

(2003) informuje používateľa informácií z účtovnej závierky o príjmoch peňažných

19

prostriedkov a výdavkoch peňažných prostriedkov, ktoré sa uskutočnili v účtovnej

jednotke počas účtovného obdobia a ktoré spôsobili, že stav peňažných prostriedkov a

peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia sa zmenil v porovnaní so stavom

peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia.

Ukazovatele, ktoré obsahuje prehľad peňažných tokov, sú tokové ukazovatele a

informujú používateľa informácií o zmene vo finančnej situácii podniku, predovšetkým

o zmene jeho likvidity, ktorá nastala počas účtovného obdobia a o skutočnostiach, ktoré

túto zmenu spôsobili.

Pri analýze súvahy používa GURČÍK, Ľ. (2004) nasledujúce metodické prístupy:

a. skúmanie – hodnotenie absolútnej hodnoty súvahových položiek aktív a pasív

Tu sa zaujímame o peňažnú výšku jednotlivých majetkových a kapitálových

položiek. Pre používateľa analýzy sú zaujímavé absolútne hodnoty majetku a

vlastného imania a záväzkov celkom, účtovná hodnota dlhodobého majetku,

z toho dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ako aj dlhodobého

finančného majetku. Veľa napovie finančné vyjadrenie obežného majetku a ešte

viac hodnota jeho jednotlivých položiek, hlavne disponibilných peňazí. Pre

finančného manažéra je potrebné poznať aj absolútnu hodnotu vlastného

kapitálu, objem dlhodobých, či krátkodobých záväzkov.

b. hodnotenie štruktúry majetku a kapitálových zdrojov – vertikálna analýza

Jedná sa o podiel jednotlivých položiek majetku kapitálu (buď na ich celkovom

stave, alebo na stave určitej logicky ucelenej časti). Najčastejšie je používané

percentuálne vyjadrenie. Môžeme teda hovoriť o majetkovej štruktúre, resp. o

kapitálovej – finančnej štruktúre (ak sú analyzované záväzky a vlastné imanie).

c. analýza majetku a zdrojov jeho krytia – horizontálna analýza

Najčastejšie používanou metódou takejto analýzy je hodnotenie dodržiavania

tzv. „zlatého bilančného pravidla“. Zlaté bilančné pravidlo vyžaduje, aby

neobežný majetok bol krytý dlhodobými zdrojmi, ktoré sú tvorené vlastným

imaním a dlhodobým cudzím kapitálom. Sumárna účtovná hodnota neobežného

majetku podľa uvedeného pravidla by mala byť menšia, minimálne rovná

dlhodobým zdrojom.

20

d. časová analýza jednotlivých súvahových položiek

Analyzuje zmeny súvahových položiek v čase. Tieto položky môžu byť

vyjadrené v absolútnej, ale aj v percentuálnej hodnote (vrátanie indexov). Takto

vlastne charakterizujeme tempo rastu. Je potrebné dbať na to, aby hodnoty boli

porovnateľné.

Podľa HACHEROVEJ, Ž., HULÍKA, R., PRIBILOVIČOVEJ, I. (2003)

majetkovo-finančná stabilita predstavuje schopnosť podniku vytvárať a udržiavať

správny bilančný vzťah medzi majetkom a jeho zdrojmi financovania. Štruktúra zdrojov

a jej úroveň vývoja v poľnohospodárskych podnikoch je poznačená procesmi

vlastníckej, organizačnej a výrobnej reštrukturalizácie.

Ako uvádza RAJČÁNIOVÁ, M. (2002) ukazovatele rentability vyjadrujú

výnosnosť podnikového úsilia. Do ich úrovne a vývoja sa premietajú úroveň a vývoj

likvidity, aktivity, zadlženosti a ukazovatele rentability ich syntetizujú. Za syntetický

ukazovateľ rentability sa považuje rentabilita celkového kapitálu. Vyjadruje všeobecnú

efektívnosť využitia vloženého kapitálu bez ohľadu na zdroj pôvodu. Postavenie

podnikateľského subjektu je tým lepšie, čím je vyššia hodnota ukazovateľa rentability

celkového kapitálu. Mala by dosahovať aspoň mieru bezrizikového investovania, t.j.

výšku úrokovej sadzby termínovaného vkladu v komerčnej banke.

21

2 Cieľ práce

Moderné metódy riadenia podniku si vyžadujú, aby manažment podniku, ale aj

jeho obchodní či finanční partneri poznali jeho finančnú situáciu. Tento fakt svojim

spôsobom predznačuje samotné poslanie, či ciele analýzy finančnej situácie podniku.

Preto je finančná analýza súčasťou komplexného rozboru podnikateľského subjektu. Pri

hodnotení finančnej analýzy sa používa viacero ukazovateľov, pretože na základe

vypočítaného jedného ukazovateľa nevieme posúdiť, aká je finančná situácia podniku.

Zmyslom finančnej analýzy je dospieť k určitým záverom o celkovej

hospodárskej a finančnej situácii podniku.

Cieľom bakalárskej práce je zhodnotenie finančnej situácie vybraného

podnikateľského subjektu, ktorým je AG STAVBET, s. r. o. Topoľčany. Finančnú

situáciu sme posúdili na základe vypracovanej finančnej analýzy. Vývoj sme sledovali

za obdobie rokov 2008 - 2010. Pri vypracovaní finančnej analýzy sme využili

informácie, ktoré sme čerpali z účtovných výkazov tvoriacich účtovnú závierku

v podnikateľskom subjekte AG STAVBET, s. r. o.

Ako sme uviedli podkladové údaje pre vypracovanie finančnej analýzy sme

získali z podvojného účtovníctva, konkrétne z účtovnej závierky v rozsahu výkazov

súvaha, výkaz ziskov a strát. Doplňujúce zdroje informačnej základne tvoria výrobné

a ekonomické výsledky za analyzované roky.

Pre oblasť zhodnotenia finančnej štruktúry sme vychádzali z výpočtu pomerových

finančných ukazovateľov, a ich vzájomného porovnávania. Patrí sem výpočet

a zhodnotenie ukazovateľov likvidity, aktivity, rentability a zadlženosti.

Vypočítané hodnoty vybraných finančných ukazovateľov sme porovnali,

interpretovali a pokúsili sa navrhnúť opatrenia pre zlepšenie finančnej situácie

v podniku.

22

3 Metodika práce a metodika skúmania

3.1 Charakteristika subjektu AG STAVBET, s. r. o.

Spoločnosť vznikla v máji 2006. Podnik má dlhú tradíciu. Najprv bol podnik

súčasťou spoločnosti AGROSTAV – spoločný poľnohospodársky podnik. Neskôr bol

Agrostav, a. s., potom Agrostav I, a. s. V roku 2006 sa podnik rozdelil na Agrostav

Kovoplast, ktorý si ponechal zámočnícku výrobu a AG STAVBET, ktorá si ponechala

centrálnu betonárku, stredisko dopravy a mechanizácie. V súčasnosti bol zakúpený stroj

na výrobu betónových tvrárnic z  Francúzska a začala tak aj výroba tvaroviek.

Spoločnosť Agrostav začínala v roku 1993 so základným imaním vo výške 96,2

mil. Sk. V súčasnosti má spoločnosť základné imanie v hodnote 99 582 € a vlastné

imanie v hodnote 290 850 €.

Obchodné meno: AG STAVBET, s. r. o.

Sídlo: Topoľčany

Deň vzniku: 10.05.2006 

Právna forma: Spoločnosť s ručením obmedzeným

3.2 Predmet činnosti spoločnosti

Predmetom činnosti spoločnosti AG STAVBET, s.r.o. je hlavne stavebná výroba a

to výstavba priemyselných, bytových a občianskych stavieb, výroba betónu, doprava a

zemné práce, výroba tenkostenných betónových tvárnic na výstavbu nízkoenergetických

rodinných domov, bytových domov, ako aj priemyselných stavieb a ostatných činností

uvedených v obchodnom registri.

3.3 Štruktúra zamestnancov

V súčasnosti zamestnáva spoločnosť 55 zamestnancov a to na úsekoch:

stavebná výroba – murár, tesár, pomocní robotníci

remeselná výroba – elektromontéri, vodo-kúrenie, klampiari

doprava a mechanizácie – vodiči, obsluha stavebných strojov, žeriavov a bágrov

23

betonárka – obsluha betónky

výroba betónových tvárnic – obsluha technologickej linky

vedenie spoločnosti – konatelia, stavbyvedúci, majster stavebnej výroby, vedúci

betonárky, dopravy a stavebnej mechanizácie,

ekonomický úsek

Súčasný stav počtu zamestnancov plánovaný pre rok 2010 by mal zabezpečiť

plánovaný objem výroby. V prípade, ak by spoločnosť objem výroby mohla zvýšiť

zabezpečí buď prijatím nových zamestnancov alebo formou živnostníkov.

Spoločnosť má troch spoločníkov, prvý z nich je 50% vlastníkom, druhý je 33%

vlastníkom a tretí je 17% vlastníkom spoločnosti.

3.4 Sortiment spoločnosti

Sortiment spoločnosti:

- betónové debniace tvarovky typu: DTB20, DTB30, DTB40

- betónové murovacie tvárnice typu: MTB15, MTB20, MTB25, STB20

- pilierové betónové tvarovky typu: PTB20, PTB30, PTB40

Spoločnosť začala aj s výrobou betónových tenkostenných vibrolisovaných

tvárnic novej generácie. Ich výhodou je predovšetkým:

jednoduchosť a rýchlosť stavebných prác

ekonomická efektívnosť – najlacnejší stavebný materiál

najnižšia obstarávacia cena

jednoduchá a presná práca

najnižšie náklady na povrchovú úpravu a vysoká statická flexibilnosť

3.5 Metodický postup práce

Bakalársku prácu sme spracovali do 7 kapitol, pričom niektoré sú ďalej členené na

podkapitoly.

Teoretickú časť práce sme vypracovali v prehľade o súčasnom stave riešenej

problematiky doma a v zahraničí.

24

2. kapitola predstavuje spracovanie cieľa bakalárskej práce.

4. kapitola predstavuje výsledky práce a je rozdelená do jednotlivých podkapitol.

V prvej časti sme zhodnotili majetkovú a kapitálovú štruktúru spoločnosti za

analyzované obdobie. Na zhodnotenie finančnej situácie vybraného podnikateľského

subjektu sme vykonali finančnú analýzu, ktorú uvádzame v druhej časti. Finančné

ukazovatele sme vybrali podľa vlastného uváženia tak, aby čo najlepšie vystihli

finančnú situáciu podniku.

Poznatky získané výpočtom a uskutočnením finančnej analýzy sú spracované v 5.

kapitole.

6. kapitola obsahuje zoznam autorov, ktorých literatúru sme použili v bakalárskej

práci.

Kapitola 7 obsahuje prílohy, pomocou ktorých sme uskutočnili analýzu finančnej

štruktúry.

3.6 Využité metódy pri vypracovaní bakalárskej práce

V bakalárskej práci sme využili rôzne metódy na zistenie finančnej situácie

podniku. Medzi hlavné patrí analýza – analyzovali sme jednotlivé roky a následne sme

využili metódu komparácie a jednotlivé roky sme navzájom porovnávali. Využili sme aj

metódu pozorovania a priameho rozhovoru so zamestnancom spoločnosti. V závere sme

využili metódu syntézy – pokúsili sme sa zhrnúť, zjednotiť viaceré samostatné časti do

jedného celku.

3.7 Súvaha a výkaz ziskov a strát

3.7.1 Charakteristika súvahy

Súvaha je metodický prostriedok v účtovníctve, ktorý slúži k vykázaniu majetku a

zdrojov krytia majetku v presných jednotkách k určitému dňu (súvahový deň).

Súvaha sa skladá z 2 strán:

1. Aktíva – majetok (neobežný majetok, obežný majetok)

2. Pasíva – zdroje (záväzky, vlastné imanie)

25

V súvahe platí bilančná rovnica – spočíva v tom, že strana aktív = pasívam. Platí

preto, že pri vykazovaní majetku vychádza z bilančného princípu, ktorý spočíva v tom,

že každý majetok v účtovnej jednotke je vykázaný z 2 hľadísk:

1. z hľadiska konkrétnej formy majetku

2. z hľadiska zdrojov získania majetku

Formy súvahy:

1. horizontálna – spočíva v tom, že súvaha sa skladá z 2 strán – ľavej, nazývanej

strana aktíva a pravej, nazývanej strana pasíva. Vzhľadom na to, že jej základom

je bilančná rovnica nazývaná tiež ako účtovná forma súvahy.

2. vertikálna – najprv sa uvádza majetok a potom vlastné imanie, záväzky

v kombinácii použiteľnej pre rôzne praktické účely manažmentu. Často je

označovaná ako finančná forma súvahy.

Druhy súvah:

1. externá súvaha – je určená na zverejnenie pre potreby externých používateľov.

Poznáme riadnu, mimoriadnu a priebežnú súvahu.

A) Riadna súvaha – zostavuje sa vtedy, ak sú účtovné knihy uzatvorené

k poslednému dňu účtovného obdobia. V prípade, keď účtovným obdobím je

kalendárny rok, zostavuje sa k 31.12 bežného roka. V prípade, ak účtovným

obdobím je hospodársky rok, zostavuje sa ku ktorémukoľvek inému, avšak

poslednému dňu príslušného mesiaca, keď je skončené účtovné obdobie.

B) Mimoriadna súvaha – zostavuje sa vo výnimočných prípadoch a jej

zostavenie nie je pravidelné.

C) Priebežná súvaha – zostavuje sa podľa osobitných predpisov (zákon o

bankách, o burzách a obchodovaní s cennými papiermi) – nie je potrebné

uzatvoriť účtovné knihy.

2. interná súvaha – zostavuje sa predovšetkým pre potreby podniku a jej účelom je

zistiť stav majetku a záväzkov spravidla za kratšie obdobie.

26

3.7.2 Charakteristika výkazu ziskov a strát

Tento výkaz nazývame aj výsledovka. Informuje nás o výnosoch a nákladoch

podniku za určité časové obdobie. Ich rozdielom je hospodársky výsledok, ktorým môže

byť zisk (náklady sú menšie ako výnosy), alebo strata (náklady sú vyššie ako výnosy).

V podnikovej praxi výšku zisku ovplyvňujú výnosy a náklady, a preto medzi

dôležité úlohy patrí ich sledovanie v účtovníctve. Slúžia k tomu účty výsledkové. Účty

výsledkové sú také, ktoré slúžia k účtovaniu nákladov a výnosov v podnikateľskej

činnosti a následne k vyčísleniu výsledku hospodárenia. Vychádzajúc z tohto

vymedzenia ich delíme na účty:

1. Nákladov – nákladové

2. Výnosov – výnosové

Hospodársky výsledok, či už zisk alebo strata, predstavuje rozdiel medzi

hodnotou vytvoreného výstupu a hodnotou spotrebovaných vstupov v transformačnom

procese. Ekonomickým vyjadrením vstupov sú náklady spojené s ich obstaraním, resp.

využívaním a ekonomickým vyjadrením výstupov sú tržby alebo výnosy.

Výnosy – zvýšenie vlastného imania má za následok vznik alebo zvýšenie

výnosov. Výnosy môžu mať rôznu formu. Väčšinou vznikajú pri predaji výrobkov,

poskytovaní služieb a prác. Prejavujú sa v prírastku aktív alebo zníženie záväzkov.

Prírastok aktív nemusí byť vždy vyjadrený formou prírastku peňazí. Môže ísť aj o

zvýšenie pohľadávok.

Náklady – vznik výnosov je spojený so vznikom rôznych druhov nákladov. Vznik

nákladov vedie k úbytku aktív alebo k prírastku záväzkov. Ide napr. o spotrebu

materiálu, spotrebu energie, mzdy a pod. vznik nákladov alebo ich zvýšenie spôsobuje

zníženie vlastného imania.

3.8 Charakteristika ukazovateľov finančnej analýzy

Ukazovatele finančnej analýzy

Komplexný obraz o finančnej situácii podniku poskytujú tradičné a progresívne

ukazovatele finančnej analýzy. Medzi tradičné finančné ukazovatele patria:

27

ukazovatele likvidity,

ukazovatele aktivity,

ukazovatele rentability,

ukazovatele zadlženosti.

3.8.1 Ukazovatele likvidity

Pod likviditou rozumieme schopnosť podniku uhradiť včas svoje záväzky voči

všetkým dodávateľom (veriteľom).

Od likvidity rozlišujeme likvidnosť majetku. Pod týmto termínom rozumieme

schopnosť v čo najkratšom čase pretransformovať jednotlivé majetkové súčasti podniku

na peňažné jednotky bez straty alebo bez podstatnej zľavy z ich účtovnej hodnoty.

Na meranie likvidity sa používajú tieto pomerové a rozdielové ukazovatele:

Pohotová likvidita = finan č né úč ty

kr á tkodob é cudz í kapit á l

Ukazovateľ vypovedá, aký podiel krátkodobých dlhov môže podnik k určitému

dňu (v závislosti od toho, z ktorého dňa sú pre analýzu poskytované údaje) vyplatiť

v hotovosti. Za optimálny sa považuje pomer od 0,20 do 0,80.

Bežná likvidita = finan č né úč ty+kr á tkodob é poh ľ ad á vky

kr á tkodob ý cudz í kapit á l

Ukazovateľ vypovedá o tom, ako je firma schopná zaplatiť krátkodobé dlhy bez

predaja zásob. Zásoby môžu byť ovplyvnené ich likvidnosťou. Môže sa znížiť dopyt po

výrobkoch, taktiež skutočná trhová cena nakúpených zásob môže byť v čase hodnotenie

podniku už iná (nižšia). Preto je tento ukazovateľ pre posúdenie likvidity veľmi

dôležitý.

V zásade platí, že hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať od 1,00 do 1,50. Ak

je hodnota menšia ako 1,00 podnik musí rátať s tým, že na zaplatenie záväzkov bude

musieť likvidovať zásoby. Ak je hodnota vyššia ako 1,00 tak podnik po úhrade

krátkodobých záväzkov má ešte rezervu.

Celková likvidita = obe ž n ý majetok−dlhodobé poh ľ ad á vky

kr á tkodob ý cudz í kapit á l

28

Ukazovateľ udáva podiel krátkodobých dlhov na financovaní obežného majetku.

Čím je celková likvidita väčšia, tým je väčší podiel financovania krátkodobého majetku

dlhodobými zdrojmi, čo znižuje riziko platobnej neschopnosti pre prípad, že sa nepodarí

premeniť časť nepeňažného obežného majetku na peňažné prostriedky. Hodnota

ukazovateľa nemá byť menšia ako 1,50, optimum je 2,00 a za maximálnu hodnotu je

považovaný pomer 2,50.

3.8.2 Ukazovatele aktivity

Poukazujú na efektívnosť využívania aktív. Vyjadrujú buď dobu obratu aktív

alebo ich obrat. Efektívne hospodárenie je základom pre znižovanie nákladovosti a

vytvára podmienky pre dosahovanie zisku, ktorý je nevyhnutný pre dlhodobú existenciu

podniku.

Medzi ukazovatele aktivity patria:

Doba obratu zásob = zá sobytr ž by

∗365

Tento ukazovateľ vyjadruje, za koľko dní dôjde k jednej obrátke zásob (priemerná

doba od nákupu materiálu po predaj výrobkov). Krátka doba môže byť prejavom

efektívnosti, je však potrebné zohľadniť charakter činnosti podniku.

Doba inkasa pohľadávok = kr á tkodob é pohľ ad ávky

tr ž by∗365

Doba obratu krátkodobých pohľadávok vyjadruje, koľko dní trvá v priemere od

fakturácie po prijatie inkasa.

Doba splácania záväzkov = zá v ä zky

tr ž by∗365

Vypovedá o vlastnej platobnej disciplíne, teda meria priemernú dobu trvania

záväzku podniku (od jeho vzniku až po splatenie). Dôležité je tiež porovnanie doby

inkasa s dobou splácania záväzkov. Doba inkasa by mala byť približne rovnaká ako

doba splácania záväzkov alebo trochu kratšia. Ak by bola dlhšia, podniku by vznikali

problémy s platobnou schopnosťou.

29

3.8.3 Ukazovatele rentability

Rentabilita je pomer dosiahnutého efektu k prostriedkom vynaloženým na

dosiahnutie tohto efektu.

Ukazovatele rentability hodnotia všeobecnú efektívnosť využitia vloženého

kapitálu do podnikateľskej činnosti bez ohľadu na zdroj odkiaľ pochádza. V čitateli

pomerových ukazovateľov sa nachádza zisk, resp. hospodársky výsledok, ktorý môže

byť pred zdanením (hovoríme o hrubej rentabilite), alebo po zdanení (čistá rentabilita).

Rentabilita celkového kapitálu =

v ý sledok hospodá renia+ná kladov é ú roky∗(1−Sd )celkov ýkapit á l

RCK vyjadruje akou intenzitou sa reprodukuje vložený kapitál do podniku

(vlastný + cudzí) a je kritériom rozmiestnenia kapitálu. Každý podnikateľský subjekt sa

snaží o čo najvyššiu hodnotu ukazovateľa. Výška ukazovateľa by mala byť vyššia ako

úroková miera za požičaný kapitál.

Rentabilita vlastného kapitálu = v ý sledok hospodá renia

vlastn ý kapit á l

Rentabilita vlastného kapitálu by mala zaujímať predovšetkým vlastníkov.

Rentabilita tržieb = výsledok hospodárenia

tržby

Rentabilita tržieb charakterizuje trhovú úspešnosť podniku. Vyjadruje koľko zisku

vyprodukovala firma na jedno euro tržieb.

3.8.4 Ukazovatele zadlženosti

Ukazovatele zadlženosti vyjadrujú, aký objem cudzieho kapitálu sa podieľa na

krytí majetku podniku. Čím je väčší podiel vlastného kapitálu na celkovom, tým je

podnik stabilnejší. Tak ako u viacerých finančných ukazovateľoch aj v tomto prípade sa

nedá určiť optimálne zastúpenie cudzieho kapitálu na celkových zdrojoch. Závisí to na

faktoroch ovplyvňujúce takéto hodnotenie. Ak hovoríme o zadlženosti, máme tu na

mysli aj určitú závislosť podniku na jeho veriteľoch.

30

Celková zadlženosť = cudzie zdroje

celkový kapitál

Hodnota daného ukazovateľa by nemala prekročiť hodnotu 0,50.

Úverová zaťaženosť = bankov é ú vervy a finan č n é v ý pomoci

celkov ý kapit á l

Bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu, táto hodnota

by mala byť menšia ako 0,50

Miera zadlženosti = cudz í kapit á lvlastné imanie

Ukazovateľ vypovedá mieru zadlženosti vlastného kapitálu, teda koľko jednotiek

cudzieho kapitálu pripadá na 1 jednotku vlastného kapitálu. Vyššia hodnota ako 1 je

prijateľná len vo firmách s bezpečnými a stabilnými príjmami.

3.8.5 Zlaté bilančné pravidlo

Zlaté bilančné pravidlo skúma vzťah medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia.

Ukazovateľ vyžaduje, aby neobežný majetok bol krytý dlhodobými zdrojmi, ktoré sú

tvorené vlastným imaním a dlhodobým cudzím kapitálom.

Ak hodnota dlhodobých zdrojov prevyšuje hodnotu neobežného majetku,

hovoríme, že podnik je prekapitalizovaný. V takom prípade je hodnota obežného

majetku znížená o hodnotu dlhodobých pohľadávok vyššia, než hodnotové vyjadrenie

krátkodobého cudzieho kapitálu. Rozdiel medzi týmito dvoma veličinami nazývame

čistý pracovný kapitál.

NM < DK

OM > KCK OM – KCK = čistý pracovný kapitál

Ak stav neobežného majetku je vyšší ako objem dlhodobých zdrojov, hovoríme,

že podnik je podkapitalizovaný. V takom prípade je objem obežného majetku nižší ako

objem krátkodobého cudzieho kapitálu. Tento rozdiel nazývame nekrytý dlh.

NM > DK

OM < KCK OM – KCK = nekrytý dlh

31

4 Výsledky práce

4.1 Majetková štruktúra spoločnosti

Hodnota majetku spoločnosti z hľadiska dlhodobého majetku podľa skupín je

uvedená v tabuľke č. 1:

Štruktúra a vývoj majetku v rokoch 2008-2010 Tabuľka 1

UkazovateľHodnota ukazovateľa Štruktúra

2008 2009 2010 %2008 %2009 %2010Spolu majetok 1 075 017 1 013 962 1 097 000 100,00 100,00 100,00

Neobežný majetok 670 983 747 560 763 994 62,42 73,73 69,64

Dlhodobý nehmotný majetok 0 0 0 0 0 0

Dlhodobý hmotný majetok 670 983 747 560 763 994 62,42 73,73 69,64

Dlhodobý finančný majetok 0 0 0 0 0 0

Obežný majetok 398 622 258 515 326 234 37,08 25,50 29,74

Zásoby 62 629 96 322 115 479 5,83 9,50 10,5

Dlhodobé pohľadávky 20 454 0 0 1,90 0 0

Krátkodobé pohľadávky 273 940 159 000 209 828 25,48 15,68 19,13

Finančné účty 41 599 3193 927 3,87 0,31 0,08

Časové rozlíšenie 5 412 7 887 6 772 0,50 0,78 0,62

Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

V roku 2008 sa neobežný majetok podieľal na celkovom majetku 62,42 %, z toho

DNM 0 %, DHM 62,42 % a DFM 0 %. Obežný majetok sa podieľal na celkovom

majetku 73,73 %, z toho zásoby tvorili 5,83 % z celkového majetku, dlhodobé

pohľadávky sa podieľali na celkovom majetku 1,90 %, krátkodobé pohľadávky 25,48 %

a finančné účty 3,87 %. Časové rozlíšenie tvorilo 0,05 % z celkovej hodnoty majetku

v roku 2008.

V roku 2009 sa hodnota neobežného majetku zvýšila oproti roku 2008 o 11,31 %.

Podiel neobežného majetku na celkovom majetku zvýšil na 73,73 %, najmä v dôsledku

zvýšenia hodnoty DHM. Hodnota DNM z celkového majetku aj v roku 2009

predstavovala 0 %, DHM sa podieľal na celkovom majetku 73,73 % a DFM rovnako

32

ako DNM 0 % na celkovej hodnote majetku podniku. Hodnota obežného majetku

v roku 2009 oproti roku 2008 poklesla o 11,58 %. Podiel obežného majetku sa oproti

roku 2008 znížil na hodnotu 25,50 %, v dôsledku zníženia hodnoty krátkodobých

pohľadávok a najmä finančných účtov. Podiel zásob na celkovom majetku sa naopak

zvýšil na 9,50 %. Krátkodobé pohľadávky tvorili 15,68 % a finančné účty 0,31 %

z celkovej hodnoty majetku. Časové rozlíšenie tvorilo 0,78 % - oproti

predchádzajúcemu roku sa zvýšila hodnota ČR až o 0,28 % (výrazne sa totiž zvýšili

príjmy budúcich období krátkodobé).

V ďalšom roku sledovaného obdobia (2010) sa hodnota neobežného majetku

znížila a to o  4,09 %. Podiel neobežné majetku na celkovom majetku sa znížil na 69,64

%. DHM sa podieľal na celkovom majetku a to 69,64 %. DNM a DFM sa na celkovej

hodnote majetku podniku opäť ani v roku 2010 nepodieľali. Hodnota obežného majetku

sa zvýšila oproti roku 2009 o 4,24 % a podiel obežného majetku z celkovom majetku

predstavoval 29,74 %. Príčinou bolo najmä zvýšenie hodnoty zásob o 1 %

a krátkodobých pohľadávok o 3,45 %. Podiel zásob sa zvýšil na 10,5 %, dlhodobé

pohľadávky zostali rovnako ako v roku 2009 na nulovej hodnote, krátkodobé

pohľadávky tvorili 19,13 % z hodnoty majetku a finančné účty 0,08 %. Časové

rozlíšenie malo 0,62 %-ný podiel na celkovej hodnote majetku podniku.

4.2 Kapitálová štruktúra spoločnosti

Vlastné imanie a záväzky spolu resp. pasíva, zdroje krytia tvoria tri základné

položky:

- vlastný kapitál

- cudzí kapitál

- časové rozlíšenie na strane majetku

Stav, vývoj a štruktúra vlastného imania a záväzkov spolu Tabuľka 2

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Štruktúra2008 2009 2010 %2008 %2009 %2010

Spolu vlastné imania a záväzky 1 075 017 1 013 962 1 097 000 100,00 100,00 100,00

Vlastné imanie 278 129 265 760 290 850 25,87 26,21 26,51Základné imanie 99 582 99 582 99 582 9,26 9,82 9,08Cudzie zdroje 796 610 748 046 805 178 74,10 73,77 73,39Rezervy 39 235 30 621 23 832 3,65 3,02 2,17Dlhodobé záväzky 142 950 23 721 147 566 13,30 2,34 13,45Krátkodobé záväzky 379 764 411 177 307 631 35,33 40,55 28,04

33

Bankové úvery 234 661 282 527 326 149 21,83 27,86 29,73z toho dlhodobé 234 661 196 494 239 501 21,83 19,38 21,83 krátkodobé 0 86 033 86 648 0 8,48 7,89Krátkodobé finančné výpomoci 0 0 0 0 0 0

Časové rozlíšenie 278 156 972 0,03 0,02 0,09Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

V roku 2008 tvorilo vlastné imanie 25,87 % celkového kapitálu, z toho bol podiel

9,26 % základné imanie. Cudzie zdroje sa podieľali na celkovom kapitále 74,10 %.

Rezervy tvorili 3,65 %, dlhodobé záväzky 13,30 %, krátkodobé záväzky 35,33 % a

bankové úvery 21,83 % z celkovej hodnoty kapitálu podniku. Časové rozlíšenie tvorilo

0,03 % z hodnoty CK.

V roku 2009 sa hodnota VI zvýšila o 0,34 % a podiel na celkovom kapitále sa

zvýšil na 26,21 %. Hodnota ZI bola na rovnakej úrovni ako v roku 2008, ale podiel na

CK sa zvýšil na 9.82 %. Cudzí kapitál sa v roku 2009 znížil o 0,33 %, jeho podiel na

CK dosiahol úroveň 73,77 %. Poklesla hodnota rezerv a to o 0,63 % a teda sa znížil aj

ich podiel na celkovom kapitáli na úroveň 3,02 %. Dlhodobé záväzky mali v tomto

roku 2,34 %-ný a krátkodobé záväzky 40,55 %-ný podiel na CK. Hodnota bankových

úverov sa zvýšila oproti roku 2008 a to o 6,03  % a preto sa zvýšil aj podiel tejto

pasívnej položky na CK na hodnotu 27,86 %. Časové rozlíšenie sa na CK podieľalo

0,02 %.

V poslednom roku sledovaného obdobia (2010) sa zvýšila hodnota vlastného

kapitálu o 0,3 % a teda sa zvýšil aj podiel VK na CK a to na 26,51 %. Podiel ZI bol 9,08

%. Hodnota cudzích zdrojov oproti roku 2009 poklesla o 0,38 % a podiel CZ na CK sa

znížil na 73,39 %. Podiel rezerv sa znížil na 2,17 %, naopak podiel dlhodobých

záväzkov sa zvýšil na 13,45 % a podiel krátkodobých záväzkov na CK sa znížil na

28,04. Hodnota bankových úverov sa opätovne zvýšila, tento krát o  1,87 % a ich podiel

na CK sa zvýšil na 29,73 %. Podiel časového rozlíšenia na CK sa zvýšil oproti roku

2009 na hodnotu 0,09 %.

4.3 Finančné ukazovatele

Posúdenie finančnej situácie podniku sa upresňuje pomocou sústavy finančných

ukazovateľov, ktoré musia byť usporiadané a konštruované tak, aby odrážali všetky

dôležité stránky finančnej situácie. K tomu sa používajú pomerové finančné

ukazovatele, ktoré sa prevažne vytvárajú pomocou dvoch absolútnych, logicky

34

súvisiacich ukazovateľov. V praktických aplikáciách sa používa mnoho ukazovateľov,

preto je dôležitý ich výber s najvyššou vypovedajúcou schopnosťou. Najčastejšie sa

uplatňujú tieto pomerové ukazovatele:

ukazovatele likvidity

ukazovatele aktivity

ukazovatele rentability

ukazovatele zadlženosti

4.3.1 Analýza likvidity

Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti podniku. Pod pojmom

likvidita rozumieme schopnosť podniku uhradiť včas svoje záväzky voči všetkým

dodávateľom (veriteľom).

Analýza likvidity Tabuľka 3

UkazovateľHodnota ukazovateľa Zmena Index

2008 2009 2010 10-09 10-08 10/09 10/08

Pohotová

likvidita0,100 0,006 0,002 -0,004 -0,107 0,375 0,022

Bežná likvidita 0,831 0,326 0,535 0,208 -0,296 1,639 0,643

Celková

likvidita0,996 0,510 0,827 0,308 -0,168 1,592 0,831

Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

Ukazovateľ pohotovej likvidity vypovedá, aký podiel krátkodobých dlhov môže

podnik k určitému dňu vyplatiť v hotovosti. Za optimálny sa považuje pomer od 0,20 do

0,80. Uvedený podnikateľský subjekt nedosahuje ukazovatele pohotovej likvidity za

priemernej úrovni. Hodnoty ukazovateľa zaznamenali v sledovanom období pokles. V

roku 2008 je hodnota ukazovateľa oproti rokom 2009 a 2010 výraznejšie vysoká.

Ukazovateľ bežná likvidita vypovedá o tom, ako je firma schopná zaplatiť

krátkodobé dlhy bez predaja zásob. Zásoby môžu byť ovplyvnené ich likvidnosťou.

V zásade platí, že hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať od 1,00 do 1,50. Ak je

hodnota vyššia ako 1,00, tak podnik po úhrade krátkodobých záväzkov má ešte

rezervu.

35

Z tabuľka č. 3 vidieť, že bežná likvidita sa v uvedenom podniku ani v jednom zo

sledovaných rokov nenachádzala v odporúčanom intervale. Vo všetkých sledovaných

rokoch je hodnota ukazovateľa menšia ako 1,00 to znamená, že podnik musí rátať

s tým, že na zaplatenie záväzkov bude musieť likvidovať zásoby. Ak by hodnota bola

vyššia ako 1,00, tak podnik po úhrade krátkodobých záväzkov má ešte rezervu.

Ukazovateľ celková likvidita udáva podiel krátkodobých dlhov na financovaní

obežného majetku. Čím je celková likvidita väčšia, tým je väčší podiel financovania

krátkodobého majetku dlhodobými zdrojmi, čo znižuje riziko platobnej neschopnosti

pre prípad, že sa nepodarí premeniť časť nepeňažného obežného majetku na peňažné

prostriedky. Hodnota ukazovateľa nemá byť menšia ako 1,50, optimum je 2,00 a za

maximálny je považovaný pomer 2,50.

Spoločnosť nedosiahla ani v jednom zo skúmaných rokov odporúčané hodnoty.

V roku 2008 bola úroveň celkovej likvidity v danej spoločnosti 0,996, čo predstavuje

hodnotu menšiu ako 2,50. To znamená, že podnik obežného majetku vlastní iba 0,996 -

krát viac ako krátkodobého cudzieho kapitálu. V roku 2009 bola hodnota ukazovateľa

najnižšia, čo je spôsobené rýchlejším rastom krátkodobých záväzkov oproti obežnému

majetku. V roku 2010 má hodnota ukazovateľa rastúcu tendenciu, čo bolo spôsobené

rastom obežného majetku.

Ukazovatele likvidity Graf 1

2008 2009 20100

0.1

0.2

0.3

0.4

0.5

0.6

0.7

0.8

0.9

1

Pohotová likviditaBežná likviditaCelková likvidita

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

36

4.3.2 Analýza aktivity

Ukazovatele aktivity vyjadrujú buď dobu obratu alebo ich obrat, poukazujú na

efektívnosť využívania majetku. Uvažujeme, že rok = 365 dní. Tržbami sa rozumejú

tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, tržby za predaj tovaru. Nákladmi sa

rozumejú náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru a vyrobenú spotrebu.

Analýza aktivity Tabuľka 4

Ukazovateľ Hodnoty ukazovateľa Zmena Index

2008 2009 2010 10-09 10-08 10/09 10/08

Doba obratu

zásob7,747 15,014 29,693 14,679 21,946 1,978 3,833

Doba inkasa

pohľadávok33,884 24,783 53,952 29,169 20,068 2,177 1,592

Doba splácania

záväzkov46,974 64,089 79,090 15,010 32,126 1,234 1,684

Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli pomerného

čísla obráti, kým ukazovateľ obrátkovosti nám povie, koľkokrát sa za analyzované

obdobie obráti.

Ukazovateľ doba obratu zásob je doba trvania jednej obrátky zásob. Doba obratu

zásob vo vzťahu k tržbám bola v roku 2008 8 dní, v roku 2009 15 dní a v roku 2010 30

dní. Každým rokom sa doba obratu zásob zvyšovala a to v dôsledku toho, že zásoby

postupne stúpali a hodnota tržieb za sledované obdobie klesala.

Doba inkasa pohľadávok vyjadruje priemernú dobu, po ktorú musí podnik

čakať na úhradu svojich pohľadávok od momentu realizácie, fakturácie po obdržanie

platby. Doba inkasa pohľadávok v sledovanom podniku bola v roku 2008 34 dní, v roku

2009 sa znížila na 25 dní a to z dôvodu, že hodnota krátkodobých pohľadávok poklesla

37

a v roku 2010 sa hodnota ukazovateľa doba inkasa pohľadávok opäť zvýšila na 54 dní,

z dôvodu rastu krátkodobých pohľadávok. To znamená, že daná spoločnosť čakala na

úhradu svojich pohľadávok v priemere 38 dní. Dôležité je, aby sa v budúcnosti hodnota

ukazovateľa nepredlžovala.

Ukazovateľ doba splácania záväzkov kvantifikuje interval úhrady záväzkov od

momentu ich vzniku. Hodnota daného ukazovateľ sa každý rok zvyšovala. V roku 2008

to bolo 47 dní, v roku 2009 64 dní a v roku 2010 79 dní. Tento vývoj malo za následok

každoročné znižovanie tržieb. Podnik by sa mal snažiť splácať svoje záväzky v skoršom

termíne, aby si zachoval dobré meno u svojich obchodných partnerov.

Ukazovatele aktivity Graf 2

2008 2009 20100

10

20

30

40

50

60

70

80

Doba obratu zásobDoba inkasa pohľadávokDoba splácania záväzkov

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

4.3.3 Analýza rentability

Pri konštrukcii ukazovateľov rentability vychádzame z výsledku hospodárenia za

účtovné obdobie, pričom môže ísť o výsledok hospodárenia pred zdanením alebo

výsledok hospodárenia po zdanení. Hovoríme o tzv. hrubej alebo čistej rentabilite. Vo

vzorcoch sme využili výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorý je uvedený vo

výkaze ziskov a strát v riadku 61.

Rentabilita tržieb

Do menovateľa sme načítavali všetky tržby z výkazu ziskov a strát, ide o súčet:

38

- tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb (výsledovka riadok 5),

- tržieb za predaj tovaru (výsledovka riadok 1),

- tržieb za predaj DM a materiálu (výsledovka riadok 19 ),

- tržieb za predaj cenných papierov a podielov (výsledovka riadok 27).

Analýza rentability Tabuľka 5

UkazovateľHodnota ukazovateľa Zmena Index

2008 2009 2010 10-09 10-08 10/09 10/08

Rentabilita

celkového kapitálu0,058 0,018 0,013 -0,005 -0,045 0,733 0,226

Rentabilita

vlastného kapitálu0,150 0,029 0,012 -0,017 -0,138 0,425 0,081

Rentabilita tržieb 0,014 0,003 0,003 -0,001 -0,012 0,781 0,177

Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

Ukazovateľ rentability celkového kapitálu vyjadruje s akou intenzitou sa

reprodukuje kapitál vložený do podniku (vlastný + cudzí) a je kritériom rozmiestnenia

kapitálu. Každý podnikateľský subjekt sa snaží o čo najvyššiu hodnotu. Výška

rentability celkového kapitálu by mala byť vyššia ako úroková miera za požičaný

kapitál. Optimálne hodnoty ukazovateľa by sa mali nachádzať nad hodnotou 1,01%.

V uvedenom podniku ukazovateľ nedosahuje hodnoty na požadovanej úrovni.

V jednotlivých rokoch došlo k postupnému poklesu ukazovateľa, čo bolo spôsobené

postupným znižovaním hodnoty výsledku hospodárenia. V roku 2008 pripadalo na 1 €

celkového vloženého kapitálu 0,058 zisku, v roku 2009 pripadalo na 1 € celkového

vloženého kapitálu 0,018 a v roku 2010 na 1 € celkového vloženého kapitálu pripadalo

0,013.

Ukazovateľ rentability vlastného kapitálu dostaneme podielom zisku a

vlastného kapitálu. Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje koľko € pripadá na 1 €

vlastného kapitálu. Odporúča sa, aby hodnota tohto ukazovateľa bola vyššia ako bežná

úroková miera, avšak zároveň by mala byť úmerná podstúpenému podnikateľskému

39

riziku. RVK dosiahla v roku 2008 hodnotu 0,150, t.j. v roku 2008 pripadalo na 1€

vlastného kapitálu 0,150 € zisku. V roku 2009 pripadlo na 1 € vlastného kapitálu

približne 0,029 € zisku a v roku 2010 pripadalo na 1 € vlastného kapitálu 0,012 zisku.

V  sledovanom období nedosiahol ukazovateľ v danom podniku požadované hodnoty a

zaznamenávame pokles hodnoty daného ukazovateľa, čo považujeme za nepriaznivý

vývoj.

Posledným hodnoteným ukazovateľom je rentabilita tržieb, ktorá charakterizuje

trhovú úspešnosť podniku. Vyjadruje koľko zisku vyprodukovala firma na jedno euro

tržieb. V sledovanom podniku bol trend daného ukazovateľa podobný

s predchádzajúcimi dvomi analyzovanými ukazovateľmi. Hodnoty mali v sledovanom

období klesajúce tempo, čo je dôsledkom nízkeho výsledku hospodárenia. V roku 2008

pripadlo na 1 € tržieb 0,014 € zisku, v roku 2009 pripadlo na 1 € tržieb 0,003 zisku a

v roku 2010 sa hodnota rovnala roku 2009, na 1 € tržieb pripadalo 0,003 zisku.

Ukazovatele rentability Graf 3

2008 2009 20100

0.02

0.04

0.06

0.08

0.1

0.12

0.14

0.16

Rentabilita celkového kapitáluRentabilita vlastného kapitáluRentabilita tržieb

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

4.3.4 Analýza zadlženosti

Ukazovatele zadlženosti nám vyjadrujú, aký objem cudzieho kapitálu sa podieľa

na krytí majetku podniku. Podnik je tým stabilnejší, čím viac vlastného kapitálu vlastní,

40

avšak vlastný kapitál je drahší ako cudzí. Pri nízkom podiele vlastného kapitálu je

podnik labilný.

Analýza zadlženosti Tabuľka 6

UkazovateľHodnota ukazovateľa Zmena Index

2008 2009 2010 10-09 10-08 10/09 10/08

Celková zadlženosť

0,741 0,738 0,734 -0,004 -0,007 0,995 0,991

Úverová zadlženosť

0,218 0,279 0,297 0,019 0,079 1,067 1,362

Miera zadlženosti

2,864 2,815 2,768 -0,046 -0,096 0,984 0,967

Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

Celková zadlženosť informuje o tom, v akom rozsahu je majetok krytý cudzími

zdrojmi. Odporúčaná hodnota ukazovateľa by nemala prekročiť 0,50, za krajnú hodnotu

sa považuje 0,70. Subjekt v celom sledovanom období prekročil odporúčanú hodnotu

ukazovateľa. Hodnota ukazovateľa mala mierne klesajúcu tendenciu.

Hodnota ukazovateľa úverová zadlženosť by mala byť menšia ako 0,5, keďže

bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu. V  podniku

dosahuje ukazovateľ mierne stúpajúcu tendenciu, avšak hodnoty dosahujú optimálny

vývoj. V celom sledovanom období mal podnik bežné aj dlhodobé úvery.

Na zistenie podielu cudzích zdrojov na vlastnom imaní nám slúži ukazovateľ

miera zadlženosti. Počas celého sledovaného obdobia dosahoval podnik vyššiu

hodnotu cudzieho kapitálu ako vlastného.

Ukazovatele zadlženosti Graf 4

41

2008 2009 20100

0.5

1

1.5

2

2.5

3

Celková zadĺženosťÚverová zadĺženosťMiera zadĺženosti

Zdroj: Vlastné spracovanie, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

4.3.5 Zlaté bilančné pravidlo

Pomocou ukazovateľa zlaté bilančné pravidlo zisťujeme vzťah medzi majetkom a

zdrojmi jeho krytia a zároveň zisťujeme, či je daný podnik prekapitalizovaný alebo

podkapitalizovaný.

Posúdenie financovania obežného majetku Tabuľka 7

UkazovateľHodnota ukazovateľa

2008 2009 2010

Obežný majetok - dlhodobé pohľadávky 378 168 258 515 326 234

Krátkodobý cudzí kapitál 379 764 497 210 394 279

Nekrytý dlh -1 596 -238 695 -68 045Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

V sledovanom období bola v podniku hodnota obežného majetku (znížená

o dlhodobé pohľadávky) nižšia ako objem krátkodobého cudzieho kapitálu. Tento

rozdiel nazývame nekrytý dlh v roku 2008 bola jeho hodnota – 1 596 €, v roku 2009 sa

hodnota zvýšila na – 238 695 € a v roku 2010 klesla na -68 045 €. Z toho vyplýva, že

podnik je vo všetkých sledovaných rokoch podkapitalizovaný. Krátkodobý cudzí

kapitál sme vypočítali ako súčet krátkodobých záväzkov, krátkodobých finančných

výpomocí a bežných (krátkodobých) úverov.

Posúdenie financovania neobežného majetku v € Tabuľka 8

42

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa2008 2009 2010

Neobežný majetok + dlhodobé pohľadávky 691 437 747 560 763 994Vlastné imanie 278 129 265 760 290 850 Dlhodobé záväzky 142 950 23 721 147 566 Dlhodobé úvery 234 661 196 494 239 501 Dlhodobý kapitál spolu 1 452 628 1 234 177 1 484 067ČPK 761 191 486 617 720 073

Zdroj: Vlastné výpočty, interné zdroje AG STAVBET, s. r. o. (Súvaha a výkaz ziskov a strát)

V každom roku daného obdobia bola hodnota neobežného majetku (zvýšeného

o dlhodobé pohľadávky) nižšia ako hodnota dlhodobého kapitálu. To znamená, že

podnik je prekapitalizovaný. V tomto prípade podniku vzniká čistý pracovný kapitál.

Jeho hodnota v roku 2008 bola 761 191 €, v roku 2009 sa v dôsledku zníženia

dlhodobých záväzkov hodnota klesla na 486 617 € a v roku 2010 hodnota čistého

pracovného kapitálu vzrástla na 720 073 €.

43

5 Záver

Finančná analýza hodnotí a rekapituluje výsledky podniku, kvantifikuje činitele,

ktoré ich determinovali a prolonguje dosiahnuté výsledky do návrhu opatrení, ktorých

realizácia má zabezpečiť dosiahnutie cieľov podniku. Finančná analýza patrí medzi

prednosti finančného hospodárenia podniku.

Pre podnikovú prax je charakteristická rôznorodá kapitálová štruktúra, pretože

podniky udržujú svoj kapitál v rôznych podobách. Dôležitou otázkou v kapitálovom

riadení podniku je štruktúra vlastného a cudzieho kapitálu, ako aj podiel krátkodobého a

dlhodobého kapitálu.

Efektívny spôsob analýzy predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup,

vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov.

Z uskutočneného zhodnotenia finančnej situácie podniku AG STAVBET, s. r. o.

vyplynuli tieto závery:

Z posúdenia majetkovej štruktúry spoločnosti vyplynulo, že v sledovanom období

mala hodnota majetku kolísavú tendenciu, čo bolo spôsobené obežným majetkom,

najmä krátkodobými pohľadávkami.

S kolísavou tendenciou hodnoty majetku súvisela aj hodnota zdrojov krytia

majetku, ktorá mala rovnako kolísavý priebeh, čo spôsobili prevažne cudzie zdroje,

hlavne dlhodobé a krátkodobé záväzky.

44

Pri zhodnotení finančnej situácie sme použili pomerové ukazovatele. Štruktúra

zdrojov krytia majetku sa vyznačuje prevahou cudzieho kapitálu nad vlastným imaním.

V sledovanom období mala hodnota vlastného imania kolísavú tendenciu. Záväzky

v analyzovanom podniku mali tak isto kolísavý priebeh. Na cudzom kapitáli sa najviac

podieľali krátkodobé záväzky.

Ukazovatele likvidity nedosiahli v podniku odporúčané hodnoty, z čoho vyplýva,

že podnik má určité problémy so splácaním krátkodobých záväzkov. Počas sledovaného

obdobia sa ukazovatele likvidity zhoršovali

Ukazovatele aktivity majú mierne stúpajúci trend. Uvedený podnik inkasoval

pohľadávky za kratšiu dobu ako splácal svoje záväzky.

Ukazovatele rentability dosiahli v roku 2008 najvyššie hodnoty, ktoré ovplyvnil

priaznivý výsledok hospodárenia. V roku 2009 a 2010 zaznameli hodnoty ukazovateľa

pokles, čo spôsobilo zníženie výsledku hospodárenia. Vo všeobecnosti platí, že čím má

podnik vyššiu rentabilitu, tým si môže dovoliť vyššiu zadlženosť.

Štruktúra finančných zdrojov sa prejavila v ukazovateľoch zadlženosti. Celková

zadlženosť podniku je značne vysoká, avšak jej mierne klesajúci trend hodnotíme

pozitívne. Podnik sa postupne snaží postupne svoju zadlženosť minimalizovať.

Analyzovaný podnik bol z hľadiska obežného majetku v celom sledovanom

období podkapitalizovaný, a to z dôvodu, že hodnota obežného majetku znížená o

dlhodobé pohľadávky bola menšia ako krátkodobý cudzí kapitál. Podniku tak vzniká

nekrytý dlh. Z hľadiska neobežného majetku bol podnik v sledovanom období

prekpapitalizovaný, to znamená, že hodnota neobežného majetku zvýšená o dlhodobé

pohľadávky bola menšia ako dlhodobý kapitál. Podniku tak vzniká čistý pracovný

kapitál.

Medzi silné stránky spoločnosti patrí:

ziskový podnik, kladný výsledok hospodárenia

zvýšenie vlastného imania

hodnoty doby inkasa pohľadávok, ktorá je kratšia ako doba splácania

záväzkov

diverzifikácia výroby, vysoká kvalita produktov a poskytovaných služieb

45

modernizácia, investície do dlhodobého hmotného majetku, vysoko

účinná mechanika

Medzi slabé stránky spoločnosti patrí:

nízka likvidita

vysoká celková zadlženosť podniku, vysoký podiel záväzkov na celkovom kapitáli

nedodržanie zlatého bilančného pravidla

Zo zistených výsledkov zhodnotenia finančnej štruktúry podniku AG STAVBET,

s. r. o. je pre podnik možné určiť nasledovné odporúčania pre budúci vývoj:

podnik by sa mal snažiť zvýšiť hodnotu výsledku hospodárenia, minimálne na

úroveň z roku 2008, a usilovať sa platiť nielen záväzky zo zisku ale aj bankové

úvery

podnik by sa mal usilovať zefektívniť výrobu a priblížiť sa objemu výroby

z roku 2008 a 2009, čím by sa znížili náklady, čo by malo pozitívny vplyv aj na

celkový výsledok hospodárenia. K rastu objemu výroby by mala pomôcť

rozostavaná viacúčelová hala a rozšírený sortiment spoločnosti. Ako aj

zakúpený stroj na výrobu betónových tvárnic, s čím súvisí aj začatie výroby

tvaroviek

ak by podnik v blízkej budúcnosti už neinvestoval napr. do dlhodobého

hmotného majetku, ktorého hodnota sa v sledovanom období neustále

zvyšovala, bolo by vhodné keby zvýšil splátky úverov

podnik by sa mal snažiť zvýšiť hodnotu krátkodobého finančného majetku,

najmä stav na bankových účtoch, ktorých hodnota v roku 2010 oproti roku 2008

výrazne klesla, a to napríklad zvýšením objemu zisku, ktorý by sa mohol

dosiahnuť zvýšením objemu výroby na hodnotu z roku 2008, a časť zisku by sa

vložila na bankové účty. Tým by sa zvýšila hodnota nielen pohotovej likvidity,

ale aj likvidity bežnej a celkovej.

46

6 Použitá literatúra

1. GOZORA, V.: Podnikový manažment. Nitra: SPU, 2002. ISBN: 80-8069-

008-X

2. BIELIK, P., GURČÍK Ľ., GAJDOŠ, I.: Faktory výkonnosti a dôchodkovosti

poľnohospodárskych podnikov v Slovenskej republike. Nitra: SPU, 2003.

220 s. ISBN: 80-8069-220-3

3. GURČÍK, Ľ., DVOŘÁK, M.: Príklady na cvičenia z podnikateľskej analýzy

a kontrolingu. Nitra: SPU, 2002. 22 s. ISBN 80-8069-061-8

4. VLACHYNSKÝ, K.: Podnikové financie. Bratislava: Elita, 2002. ISBN:

80-88727-48-0

5. VÍCEN, J.: Finančná analýza podniku. Praha: EKOPRESS, 2001. ISBN:

80-967862-1-0

6. GRŰNVALD, R.: Prijateľné hodnoty pomerových ukazovatelu finančního

zdraví, Účetníctvi č. 8, 2000

7. VLACHYNSKÝ, K., KRÁĽOVIČ, J.: Finančný manažment. Bratislava:

EKONÓMIA, 2002. 419 s. ISBN: 80-89047-17-3

8. LATEČKOVÁ, A., KOŠOVSKÁ, I.: Manažérske informačné systémy

v procese súčasnej globalizácie, In. Agrárni perspektívy XII., Nová

ekonomika a rozšírenie EU, díl II. Praha: ČZU, 2003. ISBN: 80-213-1056-1

9. GURČÍK, Ľ., BLCHÁČ, J.: Hodnotenie finančnej situácie vybraných

súborov poľnohospodárskych podnikov. roč. 5, 2002, č. 2

10. ZALAI, K. a kolektív.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava:

SPRINT, 2004. 305 s. ISBN: 80-88848-89-1

47

11. BELICA, M.: Podnikové financie. Nitra: SPU, 2002. ISBN: 80-8069-006-5

12. SÚVOVÁ H., NOVÁK, J.: Finanční analýza a metodická východiská

komplexního hodnocení zemedelských podniku. In: Zborník vedeckých

prác, zv. 4, II. Diel, 2002

13. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2001. 43 s.

ISBN 80-7137-958-1

14. KORÁB, V., PETERKA, J., REŽŇÁKOVÁ, M.: Podnikatelský plán. Brno:

Computer Press, a. s., 2007. 162s. ISBN 978-80-251-1605-0

15. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004. 52 s.

ISBN 80-8069-449-4

16. KOŠČO, T., SZOVICS, P., TÓTH, M.: Podnikové financie, banky, kurzy.

Nitra: SPU, 2004. ISBN: 80-8069-615-2

17. KORÁB, V., PETERKA, J., REŽŇÁKOVÁ, M.: Podnikatelský plán.

Brno:Computer Press, a. s., 2007. 127s. ISBN 978-80-251-1605-0

18. GURČÍK, Ľ., BLCHÁČ, J.: Hodnotenie finančnej situácie vybraných

súborov poľnohospodárskych podnikov. Roč. 5, 2002, č. 2

19. HACHEROVÁ, Ž., LÁTEČKOVÁ, A. ,ŠKORECOVÁ, E.,

DUŠECINOVÁ, A.: Účtovníctvo podnikateľských subjektov. NITRA: SPU,

2004. ISBN: 80-8069-318-8

20. CENIGOVÁ, A.: Individuálna účtovná závierka v sústave

podvojného účtovníctva. Bratislava: IBIPRINT, 2004. ISBN: 80-969247-9-6

21. ŠLOSÁROVÁ, A.: Účtovná závierka podnikateľov za rok 2003.

Účtovníctvo – Audítorstvo - Daňovníctvo. Ročník XI, 2003, s. 2-104

22. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004. 55 s.

ISBN: 80-8069-449-4

23. HACHEROVÁ, Ž., HULÍK, R., PRIBILOVIČOVÁ, I.: Stav a vývoj

finančnej štruktúry poľnohospodárskych družstiev. AGRICULTURAL

ECONOMICS č. 8/2003, s. 369-374

24. RAJČÁNIOVÁ, M., SUDZINA, F.: Analýza rentability

poľnohospodárskych podnikov, In: Zborník vedeckých prác

z medzinárodných vedeckých dní 2002, IV. Zväzok , 1. diel, Nitra, ISBN:

80-8069-030-8

48

7 Prílohy

1. Súvaha za rok 2008, 2009, 2010 – AG STAVBET, s. r. o.

2. Výkaz ziskov a strát za rok 2008, 2009, 2010 – AG STAVBET, s. r. o.

49

SÚVAHA – AG STAVBET, s. r. o. Príloha č. 1

  STRANA AKTÍVOzna-čenie Text č.r. Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010

  Spolu majetok r.002 + r.031 + r.061 001 1 075 017 1 013 962 1 097 000

A. Neobežný majetok r.003 + r.012 + r.022 002 670 983 747 560 763 994

A. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.004 až 011) 003      

A. I. 1. Zriaďovacie náklady (011) - /071, 091A/ 004    

2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 005    

3. Softvér (013) - /073, 091A/ 006    

4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 007    

5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 008    

6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 009    

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) - 093 010    

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok (051) - 095A 011    

A. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.013 až r.021) 012 670 983 747 560 763 994 A. II. 1. Pozemky (031) - 092A 013 148 329 1 48 329 148 708

2. Stavby (021) - /081, 092A/ 014

204 894 209 549 201 937

3.

Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (022) - /082,092A/ 015

316 930 280 441 230 392

4. Pestovateľské celky trvalých porastov (025) - /085, 092A/ 016

   

5. Základné stádo a ťažné zvieratá (026) - /086, 092A/ 017

   

6.

Ostatný dlhodobý hmotný majetok (029, 02X, 032) - /089, 08X, 092A/ 018

   

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok (042) - 094 019

830 109 241 182 957

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok (052) - 095A 020

   

9. Opravná položka k nadobudnutému majetku (+/- 097) +/- 098 021

   

A.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.023 až 030) 022    

A.III.1.Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke (061) - 096A 023    

2.

Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (062) - 096A 024

   

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely (063, 065) - 096A 025

   

4.

Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku (066A) - 096A 026    

50

5. Ostatný dlhodobý finančný majetok (067A, 096, 06XA) - 096A 027

   

6.

Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok (066A, 067A, 06XA) - 096A 028

   

7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok (043) - 096A 029

   

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok (053) - 095A 030

   

B. Obežný majetok r.032 + r.040 + r.047 + r.055 031 398 622 258 515 326 234

B.I. Zásoby súčet (r.033 až r.039) 032 62 629 96 322 115 479

B.I.1. Materiál (112, 119, 11X) - /191, 19X/ 033 33 403 24 325 17 008

2. Nedokončená výroba a polotovary (121, 122, 12X) - /192, 193, 19X/ 034   20 860 49 932

3.Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 12X - 192A 035    

4. Výrobky (123) - 194 036 29 226 51 137 48 539

5. Zvieratá (124) - 195 037    

6. Tovar (132, 13X, 139) - /196, 19X/ 038    

7. Poskytnuté preddavky na zásoby (314A) - 391A 039    

B.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.041 až 046) 040 20 454  B. II. 1.

Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 041 20 454  

2.

Pohľadávky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke (351A) - 391A 042

   

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 043

   

4.

Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 044

   

5.

Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 045

   

6. Odložená daňová pohľadávka (481A) 046

   

B.III. Krátkodobé pohľadávky súčet (r.048 až 054) 047 273 940 159 000 209 828

B.III.1.Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 048 260 908 142 225 193 245

2.

Pohľadávky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke (351A) - 391A 049

   

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 050

   

4.

Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA,398A) - 391A 051

   

5. Sociálne poistenie (336) - 391A 052

   

6. Daňové pohľadávky a dotácie (341, 342, 343, 345,346,347) - 391A 053

1 339 8 220 93

7.

Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 054

11 693 8 555 16 490

B.IV. Finančné účty súčet (r.056 až r.060) 055 41 599 3 193 927

B.IV.1. Peniaze (211, 213, 21X) 056 2 353 1 068 706

2. Účty v bankách (221A, 22X +/- 261) 057

39 246 2 125 221

3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 22XA 058

   

4. Krátkodobý finančný majetok (251, 253, 256, 257, 25X) - /291, 29X/ 059

   

5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok (259, 314A) - 291 060

   

C. Časové rozlíšenie ( r.062 až 065) 061 5 412 7 887 6 772

51

C. 1. Náklady budúcich období dlhodobé (381A, 382A) 062    

2. Náklady budúcich období krátkodobé (381A, 382A) 063 5 412 6 438 6 772

3. Príjmy budúcich období dlhodobé (385A) 064    4. Príjmy budúcich období krátkodobé (385A) 065 1 449

  STRANA PASÍV       Ozna-čenie Text č.r.  Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010

  Spolu vlastné imanie a záväzky r.067 + r.088 + r.119 066 1 075 017 1 013 962 1 097 000

A. Vlastné imanie r.068 + r.073 + r.080 + r.084 + r.087 067 278 129 265 760 290 850

A. I. Základné imanie súčet (r.069 až 072) 068 99 582 99 582 99 582

A. I. 1. Základné imanie (411 alebo +/- 491) 069 99 582 99 582 99 582

2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/ 252) 070    

3. Zmena základného imania +/- 419 071    

4. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (/-/353) 072    

A. II. Kapitálové fondy súčet (r.074 až 079) 073 51 154 51 154 51 154 A. II. 1. Emisné ážio (412) 074    

2. Ostatné kapitálové fondy (413) 075 51154 51 154 51 154

3.Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 076    

4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/- 414) 077    

5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/- 415) 078    

6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení (+/- 416) 079    

A.III. Fondy zo zisku súčet (r.081 až r.083) 080 5 158 7 246 7 247

A.III.1. Zákonný rezervný fond (421) 081 5 158 7 246 7 247

2. Nedeliteľný fond (422) 082    

3. Štatutárne fondy a ostatné fondy (423, 427, 42X) 083    

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.085 až 086 084 80 474 100 230 129 313

A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov (428) 085 81 416 100 230 129 313

2. Neuhradená strata minulých rokov (/-/ 429) 086 -942    

A.V.Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení /+-/ r.001 - (r.068 + r.073 + r.080 + r.084 + r.088 + r.119) 087

41761 7 548 3 554

B. Záväzky r.89 + r.94 + r.105 + r.115 + r.116 088 796 610 748 046 805 178

B.I. Rezervy súčet (r.090 až r.093) 089 39 235 30 621 23 832

52

B.I.1. Rezervy zákonné dlhodobé (451A) 090    

2. Rezervy zákonné krátkodobé (323A, 451A) 091 39 235 30 621 23 832

3. Ostatné dlhodobé rezervy (459A,45XA) 092    

4. Ostatné kátkodobé rezervy (323A, 32X, 459A, 45XA) 093      

B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.095 až r.104) 094 142 950 23 721 147 566

B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku (479A) 095 117 882    

2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky (476A) 096    

3.Dlhodobé záväzky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke (471A) 097    

4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku (471A) 098    

5. Dlhodobé prijaté preddavky (475A) 099    

6. Dlhodobé zmenky na úhradu (478A) 100    

7. Vydané dlhopisy (473A /-/ 255A) 101    

8. Záväzky zo sociálneho fondu (472) 102 1 580 4 783 5 628

9. Ostatné dlhodobé záväzky (474A, 479A, 47XA, 372A, 373A, 377A) 103 17 374 10 801 134 871

10. Odložený daňový záväzok (481A) 104 6 114 8 137 7 067

B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.106 až r.114) 105 379 764 411 177 307 631

B.III.1.Záväzky z obchodného styku (321, 322, 324, 325, 32X, 475A, 478A, 479A, 47XA) 106 126 404 238 764 245 825

2. Nevyfakturované dodávky (326, 476A) 107 821 1 671 1 090

3.Záväzky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke (361A, 471A) 108    

4.Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku (361A, 36XA, 471A, 47XA) 109    

5.Záväzky voči spoločníkom a združeniu (364, 365, 366, 367, 368, 398A, 478A, 479A) 110 166 605 92 522

6. Záväzky voči zamestnancom (331, 333, 33X, 479A) 111 43 291 32 460 25 870

7. Záväzky zo sociálneho poistenia (336, 479A) 112 19 957 19 066 12 983

8. Daňové záväzky a dotácie (341, 342, 343, 345, 346, 347, 34X) 113 13 399 15 737 12 403

9. Ostatné záväzky (372A, 373A, 377A, 379A, 474A, 479A, 47X) 114 9 287 10 957 9 460

B.IV. Krátkodobé finančné výpomoci (241, 249, 24X, 473A, /-/255A) 115    

B.V. Bankové úvery r.117 + r.118 116 234661 282 527 326 149

B.V.1. Bankové úvery dlhodobé (461A, 46XA) 117 234 661 196 494 239 501

2. Bežné bankové úvery (221A, 231, 232, 23X, 461A, 46XA) 118   86 033 86 648

C. Časové rozlíšenie súčet (r.120 až r.123) 119 278 156 972

C.1. Výdavky budúcich období dlhodobé (383A) 120    

2. Výdavky budúcich období krátkodobé (383A) 121 278 156 972

3. Výnosy budúcich období dlhodobé (384A) 122    

4. Výnosy budúcich období krátkodobé (384A) 123    

53

VÝKAZ ZISKOV A STRÁT – AG STAVBET, s. r. o. Príloha č. 2

Ozna-čenie  Text č. r.  Rok 2008 Rok 2009 Rok 2010

I. Tržby za predaj tovaru (604) 01 2 966

A. Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504, 505A) 02

+ Obchodná marža r.01 - r.02 03 2 966

II. Výroba r.05 + r.06 + r.07 04 2 995 749 2 511 846 1 542 276

II. 1. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 05 2 947 890 2 341 723 1 419 542

2. Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- účtovná skupina 61) 06 29 227 42 770 26 475

3. Aktivácia (účtovná skupina 62) 07 18 632 127 353 96 259

B. Výrobná spotreba r.09 + r.10 08 2 253 233 1 859 809 964 907

B. 1.Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503, 505A) 09 1 387 023 1 053 478 724 508

2. Služby (účtovná skupina 51) 10 866 210 806 331 240 399

+ Pridaná hodnota r. 03 + r.04 - r.08 11 745 482 652 037 577 369

C. Osobné náklady súčet (r.13 až r.16) 12 590 083 548 934 462 137

C. 1. Mzdové náklady (521, 522) 13 432 889 399 385 343 206

2. Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva (523) 14

3. Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 145 874 136 981 111 787

4. Sociálne náklady (527, 528) 16 11 320 12 568 7 144

D. Dane a poplatky (účtovná skupina 53) 17 17 105 15 711 17 009

E.Odpisy a opravné položky k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku (551, 553) 18 59 848 74 656 78 089

III. Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 11 411 27 361 21 254

F.Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 20

15 370 17 567

G. Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam (+/-547) 21 2

IV.Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648, 655, 657) 22

4 767 13 088 10 704

H.Ostatné náklady na hospodársku činnosť (543, 544, 545, 546, 548, 549, 555, 557) 23 22 531 14 046 15 758

V. Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-)(697) 24

54

I. Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-)(597) 25

*Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti r.11 - r.12 - r.17 - r.18 + r.19 - r.20 - r.21 + r.22 -r.23 + (-r.24) - (- r.25) 26

72 093 23 767 18 767

VI. Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 27

J. Predané cenné papiere a podiely (561) 28

VII. Výnosy z dlhodobého finančného majetku r.30 + r.31 + r.32 29

VII. 1.Výnosy z cenných papierov a podielov v dcérskej účtovnej jednotke a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 30

2.Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 31

3. Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 32

VIII. Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 33

K. Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 34

IX.Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (664, 667) 35

L.Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 36

M.Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku +/-565 37

X. Výnosové úroky (662) 38 7 209 966 2

N. Nákladové úroky (562) 3925 923 13 159 13 500

XI. Kurzové zisky (663) 40

O. Kurzové straty (563) 41 158

XII. Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 42 581

P. Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 43 1 958 1 704 2 786

XIII. Prevod finančných výnosov (-)(698) 44

R. Prevod finančných nákladov (-)(598) 45

*

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti r.27 - r.28 + r.29 + r.33 - r.34 + r.35 - r.36 - r.37 + r.38 - r.39 + r.40 - r.41 + r.42 - r.43 + (-r.44) - (-r.45) 46

-20 091 -14 055 -16 285

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením r.26 + r.46 47 52 002 9 712 2 483

S. Daň z príjmov z bežnej činnosti r.49 + r.50 48 10 241 2 023 -1 071

S. 1. - splatná (591, 595) 49 8 219

2. - odložená (+/- 592) 50 2 022 2 023 -1 071

** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení r.47 - r.48 51 41 761 7 689 3 554

XIV. Mimoriadne výnosy (účtová skupina 68) 52

T. Mimoriadne náklady (účtová skupina 58) 53 62

*Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti pred zdanením r.52 - r.53 54 -62

U. Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r.56 + r.57 55

U. 1. - splatná (593) 56

2. - odložená (+/- 594) 57

*Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti po zdanení r.54 - r.55 58 -62

***Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením (+/-)[r.47 + r.54] 59 52 002 9 650 2 483

V. Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 60

***Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení (+/-)[r.51 + r.58 - r.60] 61 41 761 7 627 3 554

55