Ústavná sťažnosť Denníka N pre neodpovedanie Vlády SR

JUDr. Peter Kubina

Partner / Advokt

Dentons Europe CS LLP

organizan zloka

advoktska kancelria

Business Garden tefnikova

tefnikova 15

811 05 Bratislava

T +421 2 2066 0111

F +421 2 2066 0999

E [email protected]

Salans FMC SNR Denton

dentons.com

Dentons is a global legal practice providing client services worldwide through its member firms and affiliates.

Dentons Europe CS LLP is a Limited Liability Partnership registered in England and Wales with Registration Number OC 340214. A list of the members of Dentons

Europe CS LLP is available at its Registered Office: One Fleet Place, London EC4P 4GD, United Kingdom. Please see dentons.com for Legal Notices.

Bratislava 1321171.2

PODAN OSOBNE

stavnmu sdu Slovenskej republiky

Hlavn 110

042 65 Koice

V Bratislave, 1. jna 2015

S a n o s poda l. 127 stavy Slovenskej republiky

Saovate: N Press, s.r.o., Jaroova 1, 831 03 Bratislava, IO: 46 887 491

(alej len "saovate")

zastpen: JUDr. Petrom Kubinom, advoktom, so sdlom tefnikova 15,

811 05 Bratislava, slo licencie SAK 4870, na zklade plnej moci

zo da 1. jna 2015

Odporca: Vlda Slovenskej republiky

(alej len "vlda")

Poruen zkladn prva: (a) prvo na slobodu prejavu, na informcie a na slobodn

vyjadrovanie a renie nzorov (l. 26 ods. 1 a 2 v spojen s l. 26

ods. 5, l. 12 ods. 2 a 4 stavy Slovenskej republiky, l. 10 ods. 1

Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd a l. 19

ods. 1 a 2 Medzinrodnho paktu o obianskych, politickch,

hospodrskych a kultrnych prvach)

(b) prvo podnika (l. 35 ods. 1 v spojen s l. 35 ods. 2 stavy

Slovenskej republiky)

Rozhodnutie, ktorm boli

poruen zkladn prva

saovatea:

Rozhodnutie Vldy Slovenskej republiky zo da 6. mja 2015 oznmen

v stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015

(prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru vldy Slovenskej

republiky), ktorm Vlda Slovenskej republiky rozhodla o

nekomunikovan so saovateom ako vydavateom Dennka N

Prlohy: Poda textu.

Podan dvojmo.

1. jna 2015

Strana 2


dentons.com


Ven stavn sd,

saovate tmto poda l. 127 stavy Slovenskej republiky (alej len "stava") a 49 a nasl. zkona

. 38/1993 Z.z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven

jeho sudcov v platnom znen (alej len "ZoUS") podva:

(a) sanos proti porueniu zkladnch prv saovatea na (i) slobodu prejavu, na informcie

a na slobodn vyjadrovanie a renie svojich nzorov poda l. 26 ods. 1 a 2 v spojen s l. 26

ods. 5, l. 12 ods. 2 a 4 stavy, l. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch

slobd (alej len "Dohovor") a l. 19 ods. 1 a 2 Medzinrodnho paktu o obianskych,

politickch, hospodrskych a kultrnych prvach (alej len "Pakt") a (ii) podnikanie poda l.

35 ods. 1 stavy rozhodnutm Vldy Slovenskej republiky zo da 6. mja 2015 oznmenm v

stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015 (prostrednctvom Tlaovho a

informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky) zaslanom e-mailom na vedomie

saovateovi aj ostatnm mdim, na zklade ktorho vlda rozhodla o tom, e nebude

poskytova informcie saovateovi ako vydavateovi periodickej tlae (alej len "Napadnut

rozhodnutie"); a

(b) nvrh na nariadenie doasnho opatrenia, ktorm stavn sd:

(i) odlo vykonatenos Napadnutho rozhodnutia a do prvoplatnosti rozhodnutia

stavnho sdu o tejto sanosti;

(ii) ulo radu vldy Slovenskej republiky a vetkm ministerstvm, aby sa a do

prvoplatnosti rozhodnutia stavnho sdu o tejto sanosti zdrali vykonvania

Napadnutho rozhodnutia.

Detailn odvodnenie tejto sanosti a nvrhu na nariadenie doasnho opatrenia uvdzame niie:

A AKTVNA LEGITIMCIA A ZASTPENIE SAOVATEA

1 Aktvna legitimcia saovatea na podanie tejto sanosti vyplva z 49 ZoUS, nakoko

saovate tvrd, e Napadnutm rozhodnutm boli poruen jeho zkladn prva a slobody.

2 Saovate je v konan o tejto sanosti zastpen advoktom, m je splnen podmienka

poda 20 ods. 2 ZoUS.

Dkaz: Pln moc zo da 1. jna 2015 (Prloha . 1A)

Dkaz: Vpis z obchodnho registra saovatea (Prloha . 1B)

B PRVOMOC STAVNHO SDU

3 Prvomoc stavnho sdu kona a rozhodn o tejto sanosti vyplva z l. 127 stavy.

Poda l. 124 stavy je stavn sd nezvislm sdnym orgnom ochrany stavnosti, priom

o ochrane zkladnch prv saovatea, ktorch poruenie Napadnutm rozhodnutm sa v

tejto sanosti namieta, nem prvomoc rozhodn in sd ani in orgn verejnej moci.

Prvomoc stavnho sdu kona a rozhodn o nvrhu na nariadenie doasnho opatrenia

vyplva z 52 ZoUS.

4 Prvny poriadok Slovenskej republiky neposkytuje saovateovi proti Napadnutmu

rozhodnutiu iaden opravn prostriedok, ktor by saovate mohol vyui na ochranu

svojich prv, ktorch ochrany sa domha touto sanosou, pred obrtenm sa na stavn

sd. Pouitenos opravnch prostriedkov proti neinnosti dostupnch poda prvneho

1. jna 2015

Strana 3


dentons.com


poriadku Slovenskej republiky inch ako sanos poda l. 127 stavy (napr. sanosti na

neinnos sdov alebo orgnov verejnej sprvy alebo aloby proti neinnosti orgnov verejnej

sprvy v rmci sprvneho sdnictva), je obmedzen, nakoko poda prslunch zkonov ich

mono poui iba voi sdom a orgnom verejnej sprvy, nie vak voi vlde ako

vrcholnmu orgnu vkonnej moci, ktor nie je sasou sstavy orgnov verejnej sprvy.

5 stavn sd u v minulosti na zklade sanosti poda l. 127 stavy posudzoval aj

poruenie zkladnch prv a slobd vldou (vi napr. nlez vo veci IV. S 478/2011 zo da

21. jna 2012, vec sa tkala sanosti podan fyzickou osobou proti uzneseniu vldy, ktorm

ju vlda odvolala z verejnej funkcie). Neexistuje preto iaden dvod, aby k prpadu

saovatea pristupoval stavn sd ohadom prpustnosti sdneho preskmania

Napadnutho rozhodnutia inak, ne postupoval vo vyie uvedenom prpade.

C VASNOS PODANIA SANOSTI

6 V tejto sanosti saovate namieta poruenie svojich zkladnch prv, ku ktormu dolo

vydanm Napadnutho rozhodnutia. Napadnut rozhodnutie malo by vydan da 6. mja

20151

a bolo oficilne oznmen da 11. mja 2015, kedy Napadnut rozhodnutie vlda

prvkrt verejne komunikovala (formou stanoviska vldy prostrednctvom Tlaovho a

informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky zaslanho elektronickou potou

mdim) a saovate sa tak o om po prvkrt dozvedel.

7 Vzhadom na absenciu akchkovek opravnch prostriedkov pouitench proti Napadnutmu

rozhodnutiu s automatickm odkladnm inkom a akejkovek osobitnej prvnej pravy

ohadom jeho prvoplatnosti je vyie uveden de jeho oznmenia saovateovi potrebn

povaova zrove za de jeho prvoplatnosti voi saovateovi pre ely tejto sanosti.

Tmto dom zaala plyn dvojmesan lehota na podanie sanosti proti Napadnutmu

rozhodnutiu poda 53 ods. 3 ZoUS a tto sanos je preto podan v rmci tejto zkonnej

lehoty.

D PRVNA POVAHA NAPADNUTHO ROZHODNUTIA

8 Pojem "Napadnut rozhodnutie" pouvame v tejto sanosti iba ako skratku. stava v l. 127

ods. 2 a ZoUS v 49 pripaj podanie sanosti proti "rozhodnutiu, opatreniu alebo inmu

zsahu". Z uvedenho vyplva, e pre spsobilos aktu alebo konu orgnu verejnej moci by

predmetom konkrtnej kontroly stavnosti stavnm sdom na zklade sanosti fyzickej

alebo prvnickej osoby poda l. 127 stavy nie je dleit jeho formlna strnka a

oznaenie, ale vlune jeho materilna strnka a spsobilos porui zkladn prva

alebo slobody (princp prevahy obsahu nad formou, "substance over form"). stavn sd sa

vo svojej histrii zaoberal rozhodnutiami, opatreniami a zsahmi najrznejch foriem od

formlnych individulnych prvnych aktov a po faktick zsahy. Preto povaujeme za

samozrejm a nesporn, e forma Napadnutho rozhodnutia nebude pre al postup v

konan o tejto sanosti relevantn rovnako, ako tomu bolo vdy doteraz v praxi stavnho

sdu.2

1

V stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015, ktorou bolo verejne oznmen Napadnut

rozhodnutie (Prloha . 2A) sa uvdza, e Napadnut rozhodnutie bolo prijat "v stredu minul tde". Da

11. mja 2015 bol pondelok, priom streda predchdzajceho tda bol 6. mj 2015.2

Iba pre ilustrciu uvdzame, e poda judikatry Veobecnho sdu Eurpskej nie (predtm Sd prvej

intancie) sa za akt preskmaten sdom povauje naprklad aj nepublikovan stanovisko hovorcu Eurpskej

komisie (alej len "EK") v konkrtnej veci tkajcej sa kompetencie EK, oznmen iba mdim a tlaovm

agentram. Preskmaniu tohto stanoviska nebrnila ani jeho neadresnos a absencia psomnej formy.

1. jna 2015

Strana 4


dentons.com


9 Je zrejm, e Napadnut rozhodnutie nie je formlnym prvnym aktom vydanm na

zklade prvom upravenho procesnho postupu (napr. v sprvnom konan), dokonca nie je

ani psomne zaznamenan. Bolo vak oficilne verejne psomne komunikovan a na

iados saovateovi toho istho da aj osobitne psomne potvrden. Ako preukazujeme

niie, niet pochb o tom, e Napadnut rozhodnutie je voi saovateovi aj relne

uplatovan vetkmi subjektmi, ktor s viazan rozhodnutiami vldy tak, ako keby ilo o

formlne rozhodnutie vldy zaznamenan v zpise z jej rokovania.

10 Zo stanoviska vldy zo da 11. mja 2015 (vydanho prostrednctvom Tlaovho a

informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky), ktorm bolo Napadnut rozhodnutie

oznmen mdim a z nslednej odpovede vldy z toho istho da na iados saovatea

vyplva, e "Vlda SR sa rozhodla nekomunikova s Dennkom N. Dvodom je dlhodob

tendenn informovanie o prci kabinetu zo strany dennka, ktor vyvrcholilo odtartovanm

samolepkovej politickej antikampane... [...] Dohodli sa na tom vetci lenovia vldy po

skonen jej zasadnutia v stredu minul tde. [...] Vzhadom na prijat rozhodnutie

zstupcovia komunikanch odborov vldnych intitci vzjomne konzultovali al postup

po technickej aj prvnej strnke.", t.j. 6. mja 2015. Z toho je zrejm:

(a) ako Napadnut rozhodnutie vzniklo (konsenzom vetkch lenov vldy);

(b) o bolo jeho cieom a dvodom (nekomunikova so saovateom, ktor je

vydavateom Dennka N, ako sankcia za zverejnenie satirickch nlepiek s

karikatrami predsedu vldy); a

(c) e poda neho mienia postupova a uplatova ho voi saovateovi vetky subjekty,

ktor s viazan rozhodnutiami vldy.

Dkaz: Stanovisko Vldy Slovenskej republiky (vydan prostrednctvom Tlaovho a informanho

odboru radu vldy Slovenskej republiky) zo da 11. mja 2015 vo forme e-mailu, ktorm bol

saovateovi a ostatnm mdim oznmen obsah a dvody Napadnutho rozhodnutia

(Prloha . 2A)

Dkaz: Odpove Vldy Slovenskej republiky (prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru

radu vldy Slovenskej republiky) doruen saovateovi da 11. mja 2015, ktorou bol

saovateovi na iados e-mailom potvrden obsah a dvody Napadnutho rozhodnutia

(Prloha . 2B)

Dkaz: "Prvne stanovisko" Vldy Slovenskej republiky k Napadnutmu rozhodnutiu doruen

saovateovi e-mailom da 11. mja 2015 (Prloha . 2C)

11 Prijatm Napadnutho rozhodnutia dolo k tomu, e:

(a) saovateovi bola uloen sankcia, ktor prvne predpisy nepoznaj a nepripaj

uloi vydavateovi periodickej tlae v iadnom prpade (neposkytovanie informci

alebo "informan embargo");

Preskmaten bolo vlune z dvodu obsahu tohto vyhlsenia a jeho prvnych inkov (Rozsudok vo veci

Socit Anonyme Participation Ouvrire Compagnie Nationale Air France, T-3/93, ECLI:EU:T:1994:36, body 58

a 84). Na zklade takhoto postoja sdnych intitci Eurpskej nie je oprvnen poadova a legitmne

oakva aj od sdnych intitci lenskho ttu Eurpskej nie, aby pri posudzovan Napadnutho rozhodnutia

uprednostnili jeho obsah a prvne nsledky pre saovatea nad jeho formlnou strnkou (princp prevahy

obsahu nad formou, "substance over form").

1. jna 2015

Strana 5


dentons.com


(b) tto sankciu saovateovi uloil orgn verejnej moci, ktor vo vzahu k saovateovi

ani na uloenie iadnej sankcie nem iadnu kompetenciu (vlda).

12 Napadnut rozhodnutie teda nie je aktom aplikcie prva (pretoe prvo nedovouje vlde

prija takto rozhodnutie), ale povaujeme ho za akt svojvle. Napadnut rozhodnutie je

mon povaova za tzv. "paakt" (prvny akt prijat svojvone a bez akhokovek prvneho

podkladu). Je teda aktom nulitnm, ktor je vak napriek svojej nulite voi saovateovi

mocensky uplatovan. stavn sd eskej republiky v nleze I. S 513/98 zo da 28.

marca 2000 ohadom sdnej preskmatenosti nulitnch aktov ("paaktov") uviedol: "Vzhledem

k tomu, e nulitn akt se zpravidla pedstavuje na prvn pohled jako perfektn a jsou z nj

vyvozovny jeho autorem prvn dsledky mocensky prosazovan, je teba vychzet z toho,

e i takov akty je nezbytn rozhodnutm soudu odstranit." Nie je preto namieste odmietnu

stavn prieskum Napadnutho rozhodnutia ani z toho dvodu, e ide o nulitn "paakt".

E IADOS O PREDNOSTN PREROKOVANIE SANOSTI

13 Saovate si dovouje poiada stavn sd, aby tto sanos a nvrh na nariadenie

doasnho opatrenia prerokoval a rozhodol o nich prednostne v slade s 26 ZoUS, nakoko

ide o naliehav vec.

14 Naliehavos veci spova v tom, e uplatovanie Napadnutho rozhodnutia voi saovateovi

m priamy a bezprostredn dopad na jeho podnikatesk innos a zkladn poslanie,

ktorm je vydvanie periodickej tlae Dennka N. Na to, aby saovate mohol riadne

vykonva svoju podnikatesk innos a vydva svoj dennk, potrebuje ma prstup k

informcim za rovnakch podmienok ako in vydavatelia periodickej tlae. Vemi vek as

tchto informci tvoria informcie o innosti a rozhodnutiach vldy a inch orgnov, ktor s

viazan rozhodnutiami vldy (rad vldy Slovenskej republiky a ministerstv).

15 Pokia by stav existujci ku du podania tejto sanosti pretrvval dlhodobo, saovateovi by

to spsobilo vznamn konkurenn nevhodu oproti inm vydavateom periodickej tlae,

ktorm vlda a jej sasti poskytuj informcie v "tandardnom reime" tak, ako to uklad

zkon . 167/2008 Z.z. o periodickej tlai v platnom znen (alej len "Tlaov zkon"). V

konenom dsledku by to saovatea mohlo vznamne ekonomicky pokodi.

16 alm dvodom naliehavosti veci je spoloensk dopad uplatovania Napadnutho

rozhodnutia. Ak je prvo na informcie protistavne upieran saovateovi, je tak

prostrednctvom saovatea upieran aj vetkm itateom Dennka N v jeho tlaenej aj

elektronickej podobe. Napadnut rozhodnutie teda nem dopad iba na saovatea, ale aj na

vek poet inch osb. Okrem toho vsledok konania o tejto sanosti bude ma vek

celospoloensk vznam pre al charakter slobody prejavu a tlae v Slovenskej republike

a pre formovanie vzahu verejnej moci a mdi do budcnosti. Spoloensk dopad

uplatovania Napadnutho rozhodnutia ete zvrazuje skutonos, e aktulne vstupujeme

do predvolebnho obdobia, kedy mono logicky oakva zven dopyt verejnosti po

informcich o innosti vldy a vkonnej moci vo veobecnosti. Vstupujeme teda do obdobia,

kedy sa (aj a najm) od vldy oakva "skladanie tov" za koniace sa volebn obdobie. V

tomto obdob bude verejn kontrola vkonnej moci prostrednctvom mdi a prezentcia jej

vsledkov verejnosti obzvl dleit. Dostatok, resp. nedostatok informci o innosti

vkonnej moci v predvolebnom obdob me preto ma priamy vplyv na rozhodovanie voliov

vo vobch a na budcnos demokracie vo veobecnosti.

17 Na as do rozhodnutia stavnho sdu o tejto sanosti je ochranu prvam saovatea

mon zabezpei doasnm opatrenm, o ktor iadame na inom mieste v tejto sanosti.

1. jna 2015

Strana 6


dentons.com


F STRUN ZHRNUTIE SKUTKOVHO STAVU

18 Da 6. mja 2015 bola v Dennku N vydvanom saovateom (ronk 1, slo 66) zverejnen

sria satirickch nlepiek s karikatrami autora "Shootyho", ktor vyjadrovali nzor ich autora

a vydavatea Dennka N na postoje a konanie predsedu vldy v svislosti so znmou kauzou

retrukturalizcie spolonosti VHOSTAV SK, a.s. (alej len "Nlepky"). Kpiu Nlepiek

prikladme k sanosti ako dkaz

Dkaz: Kpia satirickch nlepiek s karikatrami zverejnench ako prloha v Dennku N vydvanom

saovateom (ronk 1, slo 66) zo da 6. mja 2015 (Prloha . 3)

19 V stanovisku vldy zo da 11. mja 2015 (vydanom prostrednctvom Tlaovho a

informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky), ktorm bolo saovateovi aj

ostatnm mdim oznmen Napadnut rozhodnutie, sa uvdza: "Vlda SR sa rozhodla

nekomunikova s Dennkom N. Dohodli sa na tom lenovia vldy po skonen jej zasadnutia v

stredu minul tde. [6. mja 2015, pozn.] Dvodom je dlhodob tendenn informovanie o

prci kabinetu zo strany dennka, ktor vyvrcholilo odtartovanm samolepkovej politickej

antikampane pod nzvom Poburuje vs tento typ vldnutia? Dajte to najavo. Nalepte si

Shootyho. Touto aktivitou sa Dennk N bezprecedentne pridal k opozinm politickm

subjektom, a preto vlda SR nevid zmysel v alej komunikcii s nm. Vzhadom na prijat

rozhodnutie zstupcovia komunikanch odborov vldnych intitci vzjomne konzultovali

al postup po technickej a prvnej strnke. rad vldy SR, ako aj jednotliv ministerstv

bud pri informovan postupova poda platnej legislatvy."




(Prloha . 2A)

20 V odpovedi na otzku saovatea z toho istho da vlda (prostrednctvom Tlaovho a

informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky) ete upresujco uviedla, e ilo

o rozhodnutie prijat "dohodou vetkch lenov vldy".

Dkaz: Odpove Vldy Slovenskej republiky (prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru

radu vldy Slovenskej republiky) doruen saovateovi da 11. mja 2015, ktorou bol

saovateovi na iados potvrden obsah a dvody Napadnutho rozhodnutia (Prloha . 2B)

21 Da 12. mja 2015 vykonal saovate pokus formou zaslania iadost o poskytnutie

informci poda zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim v platnom

znen (alej len "ZoSPI") vetkm ministerstvm. elom tohto pokusu bolo preveri, ako

bud ministerstv pristupova k saovateovi. V rmci zkonnej lehoty saovate dostal

odpovede od Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva financi SR,

Ministerstva obrany SR, Ministerstva kultry SR, Ministerstva dopravy, vstavby a

regionlneho rozvoja SR, Ministerstva zahraninch vec a eurpskych zleitost SR,

Ministerstva zdravotnctva SR, Ministerstva vntra SR, Ministerstva spravodlivosti SR,

Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR a radu vldy SR priom vetky boli zhodn

v tom, e saovateovi bolo poskytnutie poadovanch informci odmietnut. Vber z nich

prikladme k tejto sanosti ako dkaz:

Dkaz: Odpove Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka zo da 22. mja 2015 (Prloha

. 4)

1. jna 2015

Strana 7


dentons.com


Dkaz: Odpove Ministerstvo financi SR zo da 22. mja 2015 (Prloha . 5)

Dkaz: Odpove Ministerstvo obrany SR zo da 22. mja 2015 (Prloha . 6)

Dkaz: Odpove Ministerstvo kultry SR zo da 21. mja 2015 (Prloha . 7)

Dkaz: Odpove Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR zo da 21. mja 2015

(Prloha . 8)

Dkaz: Odpove Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SR zo da 22. mja 2015

(Prloha . 9)

Dkaz: Odpove Ministerstvo zdravotnctva SR zo da 22. mja 2015 (Prloha . 10)

Dkaz: Odpove Ministerstvo vntra SR zo da 21. mja 2015 (Prloha . 11)

Dkaz: Odpove Ministerstvo spravodlivosti SR zo da 21. mja 2015 (Prloha . 12)

Dkaz: Odpove Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR zo da 22. mja 2015 (Prloha .

13)

Dkaz: Odpove rad vldy SR zo da 22. mja 2015 (Prloha . 14)

Dkaz: Odpove rad vldy SR zo da 22. mja 2015 (Prloha . 15)

22 Z tchto odpoved je zjavn, e ministerstv postupuj v zhode v slade s Napadnutm

rozhodnutm, ctia sa nm viazan a s pripraven ho voi saovateovi uplatova. Vlda a

ministerstv zjavne nie s ochotn saovateovi poskytova informcie o svojej innosti ani

poda ZoSPI. Vzhadom na to nie je eln domha sa prvnej ochrany voi jednotlivm

ministerstvm poda ZoSPI a piatej asti Obianskeho sdneho poriadku. Vsledkom by toti

bolo nanajv rozhodnutie ohadom konkrtnej poadovanej informcie a pri alej iadosti o

in informciu by ministerstvo svoj postup zopakovalo. Nehovoriac o tom, e km by sa tmto

spsobom saovate dostal k poadovanej informcii, stratila by tto na aktulnosti pre ely

vasnho informovania verejnosti, pretoe ostatn vydavatelia a agentry by u tto

informciu dvno mali a verejnosti sprstupnili. Ilo by teda o uplatovanie prva zjavne

nehospodrnym a neefektvnym spsobom. Nie je toti innm rieenm problmu, ak by

saovate s kadou jednou iadosou o akkovek informcie mal postupova poda ZoSPI a

absolvova vetky tdi procesu zskavania informci poda ZoSPI (iados,

odvolanie/rozklad, aloba proti rozhodnutiu povinnej osoby v sprvnom sdnictve), o me v

prpade kadej iadosti trva aj niekoko mesiacov (rokov). Ak by to tak bolo, zamestnanci a

redaktori saovatea by vo svojom pracovnom ase nerobili ni in, len psali

odvolania/rozklady a aloby za elom zskania informci, ktor v ase ich prpadnho

poskytnutia u bud tak i tak neaktulne. Preto je potrebn zrui Napadnut rozhodnutie,

ktorm sa ministerstv pri svojom postupe riadia. Len tak mono zabezpei vasn a inn

ochranu zkladnch prv a slobd saovatea, do ktorch bolo zasiahnut. Ak bude

Napadnut rozhodnutie zruen na zklade rozhodnutia stavnho sdu o tejto sanosti,

toto rozhodnutie bud musie akceptova vetky tte orgny, ktor poda neho predtm

postupovali.

23 Z vyie uvedenho teda vyplvaj nasledovn prvne vznamn skutonosti ohadom

Napadnutho rozhodnutia, ktor s relevantn pre posdenie tejto sanosti:

(a) vlda "sa rozhodla nekomunikova s Dennkom N", t.j. neposkytova saovateovi

informcie, na ktor m prvo spsobom, na ak m prvo;

1. jna 2015

Strana 8


dentons.com


(b) Napadnut rozhodnutie bolo prijat dohodou vetkch lenov vldy;

(c) dvodom prijatia Napadnutho rozhodnutia bolo postihn saovatea za zverejnenie

Nlepiek, t.j. za uplatovanie jeho zkladnch prv a slobd; a

(d) Napadnut rozhodnutie je voi saovateovi aj relne uplatovan.

G PRVO NA SLOBODU PREJAVU, NA INFORMCIE A NA SLOBODN VYJADROVANIE

A RENIE NZOROV

24 Poda l. 26 stavy: "(1) Sloboda prejavu a prvo na informcie s zaruen. (2) Kad m

prvo vyjadrova svoje nzory slovom, psmom, tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako

aj slobodne vyhadva, prijma a rozirova idey a informcie bez ohadu na hranice ttu.

[...] Podmienky ustanov zkon. [...] (5) Orgny verejnej moci maj povinnos primeranm

spsobom poskytova informcie o svojej innosti v ttnom jazyku. Podmienky a spsob

vykonania ustanov zkon." Rozsah tchto prv poda Dohovoru a Paktu je v zsade zhodn

s ich rozsahom poda citovanch ustanoven stavy.

25 Vzah medzi vldou a saovateom je vzahom medzi orgnom verejnej moci a vydavateom

periodickej tlae. Zkonom, ktor upravuje podrobnosti ohadom zaruenia prv na

informcie od orgnov verejnej moci pre vydavateov periodickej tlae je Tlaov zkon.

Poda jeho 3 "Orgny verejnej moci, nimi zriaden rozpotov organizcie a prspevkov

organizcie a prvnick osoby zriaden zkonom s povinn na zklade rovnosti

poskytova vydavateovi periodickej tlae a tlaovej agentre informcie o svojej

innosti na pravdiv, vasn a vestrann informovanie verejnosti...". Uveden

povinnos je len konkretizciou veobecnho princpu zkazu diskrimincie pri uplatovan

zkladnch prv a slobd poda l. 12 ods. 2 stavy (a obdobne tak s l. 14 Dohovoru a l.

26 Paktu).

26 Judikatra Eurpskeho sdu pre udsk prva (alej len "ESP") poskytuje prvu na slobodu

prejavu v tlai a s nm svisiacim prvam rozsiahlu ochranu pecilne vo vzahu k verejnm

funkcionrom a orgnom verejnej moci. Poda rozhodnutia ESP v prpade Castells vs.

panielsko zo da 23. aprla 1992 (. sanosti 11798/85) "Hranice prpustnej kritiky vldy s

irie ako hranice prpustnej kritiky skromnej osoby alebo osb verejne innch. V

demokratickej spolonosti mus innos vldy podlieha starostlivej kontrole zo strany

zkonodarnej a sdnej moci, ale aj zo strany tlae a verejnej mienky."

27 Podobne tak poda rozhodnut vo veciach Lingens vs, Raksko zo da 8. jla 1986 (.

sanosti 9815/82) a Oberschlick vs. Raksko zo da 23. mja 1991 (. sanosti 11662/85):

"Sloboda tlae vytvra pre verejnos jeden z najlepch prostriedkov na odhalenie a

formovanie nzoru na mylienky a postoje politickch ldrov. Vo veobecnosti, sloboda

politickej diskusie je samotnou podstatou koncepcie demokratickej spolonosti, ktor prevlda

v celom Dohovore. Hranice prijatenej kritiky s primerane irie, ke ide o politika ako ke

ide o skromn osobu. Na rozdiel od skromnej osoby sa politik nevyhnutne a vedome

vystavuje skmavmu pohadu na kad svoje slovo a in tak zo strany novinrov, ako aj

irokej verejnosti, a nsledne mus prejavi viu mieru tolerancie. lnok 10 ods. 2 chrni

poves inch, takpovediac vetkch jednotlivcov, a tto ochrana sa vzahuje aj na politikov,

dokonca aj vtedy, ke nekonaj ako skromn osoby, ale v ich prpade poiadavku na takto

ochranu treba zvi vo vzahu k zujmom na otvorenej diskusii o politickch otzkach".

28 Prvom na slobodu prejavu s chrnen vetky formy prejavovania nzorov. Poda

rozhodnutia ESP v prpade Markt Intern Verlag GmbH a Klaus Beermann vs, Nemecko zo

1. jna 2015

Strana 9


dentons.com


da 20. novembra 1989 (. sanosti 10572/83): "Ochrana zaruen lnkom 10 sa

neobmedzuje na niektor kategrie informci, mylienok alebo foriem prejavu." V rozhodnut

v prpade Perna vs. Taliansko zo da 6. mja 2003 (. sanosti 48898/99) zaiel ete alej,

ke uviedol, e "lnok 10 neposkytuje ochranu iba podstate prejavench mylienok a

informci, ale aj forme, v ktorej sa vyjadria navonok. Novinrska sloboda zaha aj prpadn

uchlenie sa k prehaniu alebo dokonca k provokcii."

29 Citovan judikatra ESP je dlhodobo ustlen. ESP aj stavn sd sa na tto aj in

obdobn judikatru dlhodobo odvolvaj vo svojej rozhodovacej innosti ohadom slobody

prejavu a tlae.

30 Pod ochranou slobody prejavu a na slobodn vyjadrovanie a renie nzorov je teda nielen

obsah prejavu a nzoru, ale aj forma jeho vyjadrenia a renia. Tto formu m v prpade

periodickej tlae prvo uri jej vydavate (t.j. v tomto prpade saovate) a vlda do tohto

procesu neme nijako zasahova.

31 Zverejnenm Nlepiek saovate ako vydavate periodickej tlae teda uplatoval svoje

prvo na slobodu prejavu garantovan v lnku 26 ods. 1 stavy a prvo na slobodn

vyjadrovanie a renie svojich nzorov poda l. 26 ods. 2 stavy. V zmysle citovanej

judikatry ESP aj tto forma prejavu a renia nzorov zo strany vydavatea periodickej tlae

pova ochranu poda l. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru, a tm aj poda l. 26 ods. 2 stavy a l. 19

ods. 1 a 2 Paktu.

32 Za toto uplatovanie zkladnch prv a slobd vak vlda saovatea sankcionovala prijatm

Napadnutho rozhodnutia. Vlda sa k tomu aj priamo priznva, ke v stanovisku vldy zo

da 11. mja 2015 (vydanom prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru radu vldy

Slovenskej republiky), ktorm bolo saovateovi a ostatnm mdim oznmen Napadnut

rozhodnutie uvdza: "[...] Dvodom [prijatia Napadnutho rozhodnutia] je dlhodob

tendenn informovanie o prci kabinetu zo strany dennka, ktor vyvrcholilo odtartovanm

samolepkovej politickej antikampane pod nzvom Poburuje vs tento typ vldnutia? Dajte to

najavo. Nalepte si Shootyho." [...]" Uveden povaujeme za nesporn dkaz toho, e

Napadnut rozhodnutie bolo reakciou vldy na zverejnenie Nlepiek.




(Prloha . 2A)

33 stava v l. 26 ods. 4 vslovne uvdza podmienky, ktor musia by splnen na to, aby prva

na slobodu prejavu, informcie a slobodn vyjadrovanie a renie nzorov mohli by

obmedzen. Ich obmedzenie je prpustn "zkonom, ak ide o opatrenia v demokratickej

spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho

poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti." iadna z tchto podmienok v prpade

saovatea a Nlepiek splnen nebola a vlda sa ani nepoksila ich splnenie nejako

preukza.

34 Poda lnku 12 ods. 4 stavy: "Nikomu neme by spsoben ujma na prvach pre to, e

uplatuje svoje zkladn prva a slobody." Tento princp je zkladnm pilierom systmu

ochrany zkladnch prv a slobd, pretoe garantuje vetkm nositeom zkladnch prv a

slobd monos ich slobodne uplatova bez toho, aby sa museli obva odvetnch sankci

zo strany ttnej moci. Napadnut rozhodnutie je s tmto ustanovenm stavy v priamom

rozpore, pretoe ttna moc si dovolila sankcionova prvnick osobu za uplatovanie jej

zkladnch prv a slobd.

1. jna 2015

Strana 10


dentons.com


35 Tla v demokratickej spolonosti pln lohu "strneho psa demokracie a verejnho zujmu".

Pri plnen tejto lohy pova najiriu mon ochranu a me vyuva aj prostriedky politickej

satiry. i sa niekomu urit forma renia informcie a nzoru pi alebo nie, je vecou

individulneho vkusu a preferencie. Tlaov zkon poskytuje kadmu, kto sa cti by

dotknut informciami zverejnenmi o om vydavateom periodickej tlae nstroje, ktormi sa

me brni. Tmito nstrojmi s prvo na opravu, prvo na odpove, prvo na dodaton

oznmenie alebo aloba na ochranu osobnosti.

36 Orgny verejnej moci s okrem toho pri svojej innosti a rozhodovan viazan zsadou

legality a zkazu svojvle, ktor vyplva z l. 2 ods. 2 stavy. Fyzick a prvnick osoby

maj prvo na to, aby orgny verejnej moci voi nim postupovali len tak, ako im to dovouje

stava a zkony a v ich medziach. Vlde zo iadneho prvneho predpisu nevyplva ani

teoretick monos prija a uplatova voi vydavateovi periodickej tlae rozhodnutie s takm

obsahom, ako je Napadnut rozhodnutie, ktor poruuje zsadu legality a zkazu

svojvle. pecilne vo vzahu k ukladaniu sankci (a to nie iba v oblasti trestnho prva, ale

kdekovek, kde k uloeniu sankcie dochdza rozhodnutm orgnu verejnej moci) plat stavn

princp "nulla poena sine lege" (iaden trest bez zkona), ktor je zrove jednm z princpov

prvneho ttu (l. 1 ods. 1 stavy), a poda ktorho nie je prpustn uloi tak sankciu,

ktor zkon nepozn. Napadnut rozhodnutie je tak v rozpore aj s tmto stavnm princpom.

37 Ani prpadn poruenie zkona alebo novinrskej etiky vydavateom periodickej tlae

neoprvuje vldu na uvalenie "informanho embarga" na konkrtneho vydavatea

periodickej tlae. Aj ak m vlda pocit, e saovate vo vzahu k nej poruil nejak prvny

predpis alebo pravidlo novinrskej etiky, vlda m na svoju obranu k dispozcii len tie

prostriedky, ktor jej poskytuj prvne predpisy. Uplatnenie sankcie vo forme "informanho

embarga" medzi tmito prostriedkami nie je. Vlda pritom do dnenho da neuplatnila voi

saovateovi iaden zo zkonnch prostriedkov na svoju obranu. Ak by tak urobila, bolo

by mon sa nm zkonnm spsobom zaobera a vysporiada sa s nm. Namiesto toho

vlda uplatnila "hrub silu" a svojvu a prijala Napadnut rozhodnutie, proti ktormu sa

saovate nem ako brni inak ne podanm tejto sanosti.

38 Okrem zsady legality a zkazu svojvle poruila vlda prijatm Napadnutho rozhodnutia aj

zsadu nediskrimincie pri uplatovan zkladnch prv a slobd poda l. 12. ods. 2 stavy

konkretizovan v 3 Tlaovho zkona. Vlda ako orgn verejnej moci m povinnos

pristupova pri poskytovan informci ku vetkm vydavateom tlae rovnako (porov. "na

zklade rovnosti"). o znamen v konkrtnom prpade naplnenie podmienky rovnosti, zvis

od okolnost konkrtneho prpadu a spsobu poskytovania informci. "V prpade, e povinn

osoba mieni poskytn vydavateom periodickej tlae a tlaovm agentram v rmci tlaovej

konferencie, nie je prpustn, aby na nej nemohli niektor vydavatelia alebo niektor tlaov

agentry kls otzky. Pri poskytovan informci na zklade vslovnej iadosti by bolo

neprpustn, ak by iadosti jednho vydavatea alebo tlaovej agentry povinn osoba

vyhovela a iadosti inho o poskytnutie rovnakej informcie nevyhovela. V rozpore so

zsadou rovnosti by bolo aj to, keby iadosti jednho vydavatea alebo tlaovej agentry

povinn osoba vyhovela podstatne skr ako iadosti inho."3

39 Je potrebn si uvedomi, e informcie, na ktor sa vzahuje povinnos orgnov verejnej

moci poda 3 Tlaovho zkona, s predmetom verejnho zujmu a s "majetkom"

verejnosti. Ako tak ich treba odliova od skromnch informci predstaviteov verejnej

moci, ktor povaj ochranu skromia. Km so svojimi skromnmi informciami mu

3

VOZR, J., VALKO, E., LAPANSK, L.: Tlaov zkon. Komentr. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, s.

61.

1. jna 2015

Strana 11


dentons.com


predstavitelia verejnej moci naklada poda ubovle ako ich "vlastnci", s informciami

verejnho charakteru musia naklada v slade so zkonom ako ich "sprvcovia" v prospech

verejnosti. Preto upieranm prva na informcie vydavateovi periodickej tlae ho vlda

nepriamo upiera aj vetkm jeho itateom.

40 Ustanovenie 3 Tlaovho zkona je lex specialis vo vzahu k ZoSPI a vydavatelia

periodickej tlae maj na zklade 3 Tlaovho zkona prvo na poskytnutie informci (v

tom istom rozsahu ako poda ZoSPI) mimo formlneho reimu ZoSPI a teda spravidla

rchlejm a menej formlnym spsobom. Je to tak preto, lebo vydavatelia periodickej tlae

vzhadom na svoju pecifick innos a poslanie potrebuj tieto informcie zska a pracova

s nimi rchlejie a vas za elom vasnho informovania verejnosti. Tto interpretcia

vyplva z l. 26 ods. 5 stavy, ktor uklad orgnom verejnej moci povinnos poskytova

informcie "primeranm spsobom", a vydavateom periodickej tlae tm priznva zkladn

prvo by takmto spsobom informovan. To, ak spsob poskytovania informci je

v konkrtnom prpade "primeran" pre ely l. 26 ods. 5 stavy, zvis predovetkm od

elu, na ak maj by informcie orgnom verejnej moci poskytnut. V prpade vydavateov

periodickej tlae je tento el uveden v 3 Tlaovho zkona, a je nm "pravdiv, vasn

a vestrann informovanie verejnosti". Pri vydavateovi dennka vasnos informovania

verejnosti predpoklad poskytovanie informci na dennej bze a v podstate v relnom ase,

namiesto vyuvania maximlnych prpustnch leht poda ZoSPI. Okrem toho, ak saovate

je odkzan na postup poda ZoSPI zatia o inm vydavateom tlae s informcie

poskytnut rchlejie a vas spsobom poda 3 Tlaovho zkona, je saovate oproti

inm vydavateom tlae pri uplatovan svojho prva na informcie diskriminovan v rozpore

s l. 12 ods. 2 stavy a 3 Tlaovho zkona (a obdobne tak s l. 14 Dohovoru a l. 26

Paktu).

41 Z vyie uvedenho vyplva, e vlda prijatm Napadnutho rozhodnutia poruila:

(a) zkladn prvo saovatea na slobodu prejavu a na slobodn vyjadrovanie a renie

svojich nzorov poda l. 26 ods. 1 a 2, l. 10 ods. 1 Dohovoru a l. 19 ods. 1 a 2

Paktu tm, e prijatm Napadnutho rozhodnutia v rozpore s l. 12 ods. 4 stavy

spsobila saovateovi ujmu na jeho prve na informcie za to, e saovate

uplatoval uveden zkladn prva a slobody a v rozpore s l. 12 ods. 2 stavy a

3 Tlaovho zkona (a obdobne tak s l. 14 Dohovoru a l. 26 Paktu) pre

uplatovanie uvedench zkladnch prv saovatea znevhoduje

saovatea v prstupe k jeho zkladnmu prvu na informcie v porovnan s

inmi vydavatemi periodickej tlae; a

(b) zkladn prvo saovatea na informcie poda l. 26 ods. 1 v spojen s l. 26 ods. 5

stavy a poda 3 Tlaovho zkona tm, e saovatea v rozpore s l. 12 ods. 2 v

stavy a 3 Tlaovho zkona znevhoduje v prstupe k jeho zkladnmu

prvu na informcie v porovnan s inmi vydavatemi periodickej tlae

a neposkytuje saovateovi informcie spsobom spajcim stavn

podmienku primeranosti.

H PRVO PODNIKA

42 Poda l. 35 ods. 1 stavy: "Kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na,

ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innos."

43 Obsah zkladnho prva podnika poda l. 35 ods. 1 stavy je potrebn vyklada v kontexte

l. 55 stavy, poda ktorho: "(1) Hospodrstvo Slovenskej republiky sa zaklad na

1. jna 2015

Strana 12


dentons.com


princpoch socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. (2) Slovensk republika

chrni a podporuje hospodrsku sa. Podrobnosti ustanov zkon." Tmto zkonom je

zkon 136/2001 Z.z. o ochrane hospodrskej sae v platnom znen (alej len "ZOHS").

44 Z osobnho a vecnho rozsahu ZOHS ( 2) vyplva, e ZOHS sa vzahuje na innosti a

konania podnikateov (saiteov) a praktiky, ktormi mu tto negatvne ovplyvova

hospodrsku sa. ZOHS vak neposkytuje iadnu ochranu podnikateovi proti konaniu

ttu, ktorm tt ovplyvuje schopnos podnikatea zastova sa hospodrskej sae a

vytvra mu konkurenn nevhody oproti inm saiteom. Preto saovate v tejto veci

nem in monos ne sa dovolva ochrany svojho prva na podnikanie priamo na zklade

l. 35 ods. 1 stavy.

45 Prvo podnika sa v trhovej ekonomike zsadne ned realizova mimo hospodrskej

sae, v ktorej si podnikatelia (astnci relevantnho trhu) navzjom konkuruj a uchdzaj

sa o priaze svojich klientov. Vnimkou s prirodzen monopoly a regulovan innosti, kde

tt me svojou regulanou politikou stavne a zkonne konformnm spsobom

ovplyvova prvo podnika a hospodrsku sa. Saovate vak nem postavenie

prirodzenho monopolu a vydvanie periodickej tlae nie je regulovanou innosou, take

saovate realizuje svoje podnikanie na vonom trhu a v konkurennom prostred

neobmedzenom regulciou. Orgny verejnej moci teda nemaj oprvnenie podnikatesk

innos saovatea nijakm spsobom obmedzova regulciou.

46 Poda nlezu stavnho sdu vo veci PL. S 13/09 zo da 18. mja 2010 nemono

"legitimizova tak legislatvne opatrenie, alebo in obmedzujci zsah, ktor spech uritej

skupiny podnikateov, resp. osb uskutoujcich in zrobkov innos v zkonom

vytvorenom konkurennom (trhovom) prostred bez stavne akceptovatenho dvodu (ciea)

neodvodnene sauje alebo dokonca priamo vyluuje v prospech spechu inej skupiny

podnikateov alebo skupiny alch subjektov uskutoujcich in zrobkov innos". Ak

takto zsah nemono legitimizova v prpade, ke neodvodnene sauje spech skupiny

podnikateov v konkurennom podnikan, o to menej ho mono legitimizova v prpade, ak

neodvodnene sauje spech jednotlivcovi.

47 Poda nlezu stavnho sdu vo veci I. S 95/03 zo da 7. jla 2006: "Zsah do prva

podnika sa stva poruenm zkladnho prva poda l. 35 ods. 1 stavy postupom orgnu

verejnej moci (regulanho radu), ktor nedodr zkonom stanoven pravidl urenia

podmienok regulcie." Z uvedenho vyplva, e ak orgn verejnej moci zasiahne do prva

podnika takm spsobom, ktor prvne predpisy nedovouj, poruuje tm zkladn prvo

dotknutej osoby podnika poda l. 35 ods. 1 stavy.

48 Predmetom podnikania saovatea je vydvanie periodickej tlae. Jeho sasou je teda

zber, spracvanie a vyhodnocovanie informci a ich sprostredkovanie verejnosti (itateom).

Prstup k informcim je tak zkladnm predpokladom toho, aby saovate mohol vykonva

svoju podnikatesk innos. Informcie o innosti vldy a ministerstiev pritom tvoria vek

as z celkovho mnostva informci, ktor saovate pre svoje podnikanie potrebuje.

49 Saovate vydva dennk. Preto potrebuje dostva aktulne informcie na dennej bze a

neme sa spolieha zskavanie informci poda ZoSPI, kde s informcie poskytovan

spravidla s niekokodennm odstupom a niekedy a na zklade odvolania/rozkladu proti

prvostupovmu rozhodnutiu o neposkytnut poadovanej informcie (k tomu pozri aj

argumentciu v bode 40 tejto sanosti). V situcii, ke vydavatelia vetkch ostatnch

dennkov v Slovenskej republike dostvaj od vldy aktulne informcie na dennej bze a

jedin saovate ich takmto spsobom nedostva napriek tomu, e ich potrebuje a doaduje

1. jna 2015

Strana 13


dentons.com


sa ich, saovate sa dostva do konkurennej nevhody v porovnan s jeho konkurentmi na

relevantnom trhu dennkov v Slovenskej republike, ktormi s vetci vydavatelia tchto

dennkov. O to viac to plat v situcii, ke saovateovi vlda odmieta poskytova informcie

za rovnakch podmienok ako inm vydavateom napriek tomu, 3 Tlaovho zkona ju

priamo zavzuje poskytova informcie vetkm vydavateom "na zklade rovnosti", t.j. za

rovnakch podmienok pre vetkch.

50 Tto konkurenn nevhoda saovatea vznamne znevhoduje oproti inm vydavateom.

Ak by pretrvala po dlhie asov obdobie, me nepochybne vies k odlevu itateov Dennka

N ku konkurencii z dvodu, e tento dennk nebude vzhadom na uplatovanie Napadnutho

rozhodnutia vldou a jej intitciami schopn prina denne aktulne informcie zatia o in

dennky toho schopn bud.

51 Dlhodob uplatovanie Napadnutho rozhodnutia me teda negatvne ovplyvni

hospodrsky vsledok saovatea. Je pravdou, e prvo na podnikanie poda 35 ods. 1

stavy nezaha prvo na dosiahnutie uritho elanho hospodrskeho vsledku, pokia

bola podnikateovi zabezpeen as na hospodrskej sai na trhu za rovnakch

podmienok, ak maj jeho konkurenti, a on sa napriek tomu na tomto trhu nepresadil. Ak

vak tt protistavnm a protizkonnm rozhodnutm, opatrenm alebo inm zsahom

znevhodn jednho saitea oproti inm, deformuje relevantn trh a sa na om, a tm

negatvne ovplyvuje aj hospodrsky vsledok dotknutho saitea, m neprpustne

zasahuje do jeho prva podnika poda 35 ods. 1 stavy. V prpade saovatea bol presne

takto stav vyvolan prijatm Napadnutho rozhodnutia. Pokia by tento stav bol dsledkom

oprvnenej a zkonne uloenej sankcie, bolo by to samozrejme v poriadku a nepredstavovalo

by to poruenie prva saovatea na podnikanie.

52 Napadnut rozhodnutie teda svojimi inkami priamo a bezprostredne znevhoduje

saovatea oproti inm vydavateom periodickej tlae. Kee na vydanie Napadnutho

rozhodnutia nebola vlda oprvnen iadnym prvnym predpisom, tento zsah do prva

podnika je v zmysle citovanho nlezu stavnho sdu vo veci I. S 95/03 poruenm

zkladnho prva saovatea podnika poda . 35 ods. 1 stavy. Napadnut rozhodnutie

napa aj vetky znaky poruenia prva podnika definovan v citovanom nleze stavnho

sdu vo veci PL. S 13/09, pretoe bez prvneho dvodu (t.j. neodvodnene) sauje spech

jednho podnikatea (saovatea) v prospech skupiny vetkch ostatnch podnikateov na

prslunom relevantnom trhu.

I ODVODNENIE NVRHU NA NARIADENIE DOASNHO OPATRENIA

53 Poda 52 ods. 2 ZoUS: "stavn sd me na nvrh saovatea rozhodn o doasnom

opatren a odloi vykonatenos napadnutho prvoplatnho rozhodnutia, opatrenia alebo

inho zsahu, ak to nie je v rozpore s dleitm verejnm zujmom a ak by vkon

napadnutho rozhodnutia, opatrenia alebo inho zsahu neznamenal4

pre saovatea viu

ujmu, ne ak me vznikn inm osobm pri odloen vykonatenosti; najm ulo orgnu,

ktor poda saovatea poruil zkladn prva alebo slobody saovatea, aby sa doasne

zdral vykonvania prvoplatnho rozhodnutia, opatrenia alebo inho zsahu a tretm

osobm ulo, aby sa doasne zdrali oprvnenia im priznanho prvoplatnm rozhodnutm,

opatrenm alebo inm zsahom."

4

V 52 ods. 2 ZoUS je v slove "neznamenal" zjavn chyba v psan. Je celkom zjavn, e na to, aby

ustanovenie dvalo poadovan zmysel, mal zkonodarca na tomto mieste na mysli slovo "znamenal".

1. jna 2015

Strana 14


dentons.com


54 Dovoujeme si poiada stavn sd, aby na as do prvoplatnosti rozhodnutia stavnho

sdu o tejto sanosti rozhodol o odloen vykonatenosti Napadnutho rozhodnutia (a

tm predbene pozastavil uplatovanie Napadnutho rozhodnutia voi saovateovi). Pokia

ide o podmienky prpustnosti nariadenia poadovanho doasnho opatrenia poda 52 ods.

2 ZoUS, dovoujeme si uvies nasledovn:

(a) Poadovan odklad vykonatenosti Napadnutho rozhodnutia nie je a neme by v

rozpore so iadnym dleitm verejnm zujmom. Odklad vykonatenosti

Napadnutho rozhodnutia prve naopak napome naplneniu dleitho

verejnho zujmu, ktorm je ochrana slobody prejavu a tlae a prva na slobodn

vyjadrovanie a renie nzorov. Okrem toho zabrni tomu, aby saovate bol do

meritrneho rozhodnutia v tejto veci kontinulne znevhodovan oproti inm

vydavateom.

(b) Aj ke verme, e to tak nebude, nememe vyli, e konanie o tejto sanosti

bude trva dlh as. Keby aj stavn sd vyhovel naej iadosti o prednostn

prerokovanie a rozhodnutie tejto veci, rozhodnutie vo veci samej nebude zrejme

otzkou dn ale niekokch mesiacov. Uplatovanie Napadnutho rozhodnutia voi

saovateovi poas obdobia niekokch mesiacov me vznamne pokodi

saovatea ako podnikatea (k dvodom bliie pozri as H tejto sanosti) a

takto koda bude nezvratn a nenapraviten.

(c) Naproti tomu, odkladom vykonatenosti a uplatovania Napadnutho rozhodnutia

neme vznikn iadna ujma vlde, iadnej inej osobe, ani verejnmu zujmu. Ak sa

Napadnut rozhodnutie nebude do meritrneho rozhodnutia stavnho sdu o tejto

sanosti voi saovateovi uplatova, nepokod to nikoho a ni.

(d) Je teda plne nepochybn, e ujma, ktor hroz saovateovi uplatovanm

Napadnutho rozhodnutia voi nemu je priama, bezprostredn, a omnoho via

ne ujma, ktor by mohla hypoteticky vznikn akejkovek inej osobe.

55 Napadnut rozhodnutie je rozhodnutm vldy, ale voi saovateovi ho uplatuje aj rad

vldy Slovenskej republiky a ministerstv. Preto je v nadvznosti na odklad vykonatenosti

Napadnutho rozhodnutia potrebn poda 52 ods. 2 ZoUS uloi vlde (ako astnkovi

konania o tejto sanosti) a radu vldy a vetkm ministerstvm (ako "tretm osobm" v

zmysle 52 ods. 2 ZoUS inak nezastnenm na konan)5, aby sa doasne zdrali

vykonvania Napadnutho rozhodnutia a oprvnen, ktor im z neho vyplvaj, voi

saovateovi.

56 Vzhadom na vyie uveden skutonosti s poda nho nzoru splnen vetky dvody a

podmienky na to, aby stavn sd nariadil doasn opatrenie v rozsahu uvedenom niie.

J NVRH ROZHODNUT

57 Na zklade vyie uvedench dvodov si saovate dovouje navrhn stavnmu sdu, aby

v o najskorom monom termne:

5

Prvomoc stavnho sdu uloi doasnm opatrenm povinnos aj tretm osobm, ktor nie s astnkmi ani

vedajmi astnkmi konania, vyplva priamo z dikcie 52 ods. 2 ZoUS. Aj pri absencii tejto pecilnej prvnej

pravy (lex specialis) by vak takto prvomoc bolo mon dovodi subsidirnou aplikciou 76 ods. 2

Obianskeho sdneho poriadku na zklade 31a ZoUS.

1. jna 2015

Strana 15


dentons.com


(a) tto sanos poda 25 ods. 1 ZoUS predbene prerokoval a prijal na alie

konanie poda 25 ods. 3 ZoUS;

(b) nvrhu na nariadenie doasnho opatrenia vyhovel a vydal nasledovn

U Z N E S E N I E:

I. stavn sd Slovenskej republiky odklad vykonatenos rozhodnutia

Vldy Slovenskej republiky zo da 6. mja 2015 oznmenho v

stanovisku Vldy Slovenskej republiky (prostrednctvom Tlaovho a

informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky) zo da 11.

mja 2015, ktorm Vlda Slovenskej republiky rozhodla o

nekomunikovan so saovateom ako vydavateom Dennka N (alej

len "napadnut rozhodnutie") a do prvoplatnosti rozhodnutia

stavnho sdu Slovenskej republiky o sanosti saovatea proti

napadnutmu rozhodnutiu zo da 1. jna 2015 vedenej pod sp. zn.

[spisov znaka] (alej len "sanos").

II. stavn sd Slovenskej republiky uklad (a) Vlde Slovenskej

republiky, (b) radu vldy Slovenskej republiky, (c) Ministerstvu

hospodrstva Slovenskej republiky, (d) Ministerstvu financi Slovenskej

republiky, (e) Ministerstvu dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja

Slovenskej republiky, (f) Ministerstvu pdohospodrstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky, (g) Ministerstvu vntra Slovenskej

republiky, (h) Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, (i) Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky, (j) Ministerstvu zahraninch vec a

eurpskych zleitost Slovenskej republiky, (k) Ministerstvu prce,

socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky, (l) Ministerstvu ivotnho

prostredia Slovenskej republiky, (m) Ministerstvu kolstva, vedy,

vskumu a portu Slovenskej republiky, (n) Ministerstvu kultry

Slovenskej republiky a (o) Ministerstvu zdravotnctva Slovenskej

republiky zdra sa vykonvania napadnutho rozhodnutia a oprvnen

im priznanch napadnutm rozhodnutm, a to do prvoplatnosti

rozhodnutia stavnho sdu Slovenskej republiky o sanosti.

(c) vo veci samej tejto sanosti vyhovel a vydal nasledovn:

N L E Z:

I. Zkladn prva saovatea na (a) slobodu prejavu, na informcie a na

slobodn vyjadrovanie a renie svojich nzorov poda l. 26 ods. 1 a 2

v spojen s l. 26 ods. 5, l. 12 ods. 2 a 4 stavy, l. 10 ods. 1 Dohovoru

o ochrane udskch prv a zkladnch slobd a l. 19 ods. 1 a 2

Medzinrodnho paktu o obianskych, politickch, hospodrskych a

kultrnych prvach a (b) podnikanie poda l. 35 ods. 1 v spojen s l. 35

ods. 2 stavy rozhodnutm Vldy Slovenskej republiky zo da 6. mja

2015 oznmenm v stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11.

mja 2015 (prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru radu

vldy Slovenskej republiky), ktorm Vlda Slovenskej republiky

1. jna 2015

Strana 16


dentons.com


rozhodla o nekomunikovan so saovateom ako vydavateom Dennka

N poruen boli.

II. Rozhodnutie Vldy Slovenskej republiky zo da 6. mja 2015 oznmen

v stanovisku Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015

(prostrednctvom Tlaovho a informanho odboru radu vldy

Slovenskej republiky), ktorm Vlda Slovenskej republiky rozhodla o

nekomunikovan so saovateom ako vydavateom Dennka N zruuje.

III. stavn sd zakazuje6

Vlde Slovenskej republiky pokraova v

poruovan zkladnch prv saovatea (a) slobodu prejavu, na

informcie a na slobodn vyjadrovanie a renie svojich nzorov poda

l. 26 ods. 1 a 2 v spojen s l. 26 ods. 5, l. 12 ods. 2 a 4 stavy, l. 10

ods. 1 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd a l. 19

ods. 1 a 2 Medzinrodnho paktu o obianskych, politickch,

hospodrskych a kultrnych prvach a (b) podnikanie poda l. 35 ods.

1 v spojen s l. 35 ods. 2 stavy vykonvanm rozhodnutia Vldy

Slovenskej republiky zo da 6. mja 2015 oznmenho v stanovisku

Vldy Slovenskej republiky zo da 11. mja 2015 (prostrednctvom

Tlaovho a informanho odboru radu vldy Slovenskej republiky),

ktorm Vlda Slovenskej republiky rozhodla o nekomunikovan so

saovateom ako vydavateom Dennka N.

IV. stavn sd Slovenskej republiky uklad Vlde Slovenskej republiky

povinnos uhradi saovateovi trovy konania pred stavnm sdom

do dvoch mesiacov od prvoplatnosti tohto nlezu.

S ctou,

[vlastnorun podpis]

N Press, s.r.o.

Luk Fila

Konate

zastpen na zklade plnej moci:

[vlastnorun podpis]

JUDr. Peter Kubina

Advokt

6

Vzhadom na prvnu povahu Napadnutho rozhodnutia (bliie pozri as D tejto sanosti) a jeho "neformlny

charakter" v tomto bode petitu navrhujeme stavnmu sdu, aby v prpade vyhovenia sanosti a zruenia

Napadnutho rozhodnutia uplatnil aj fakultatvnu prvomoc poda 56 ods. c) ZoUS "zakza pokraovanie v

poruovan zkladnho prva alebo slobody".

Documents

Ústavná sťažnosť Denníka N pre neodpovedanie Vlády SR