20
2

Vaša P.Q.V.O.R.I · 2014-02-14 · soba parohy samec aj samica. Samičie parohy sú síce oveľa slabšie ako samčie, samica ich však zhadzuje neskôr. Ich tvar sa u jednotlivcov

  • Upload
    others

  • View
    2

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

2

Zima nie je za rohom. Zima je tu.

V plnej paráde ... Ako STÁLE sa tešíme z Vášho

neutíchajúceho apetítu po vzdelávaní formou zábavy a to

najdostupnejšie AKO SA DÁ. Formou PRVOSIENKY, ktorú tu

už máme dlho. KOMPLIKOVANÉ?

Nevadí! UVIDÍTE len zábavu a mráz

a zimu a vetrovky a . . . VIANOCE :)

Vaša P.Q.V.O.R.I.E.N.K.A :)

Zima je tu !!! Hurá!!! Skríknu deti, keď nám príroda nadelí prvý sneh. Viete prečo to tak je? Áno, presne

tak. So snehom a v snehu sa dá šantiť. Len dajte pozor, aby ste neprechladli. Preto radšej zostaňte

v teple a zostrojte si takéhoto krásneho snehuliaka.

Čo na to potrebujete?

NOŢNICE, LEPIDLO A FAREBNÝ KARTÓN

SNEH Sneh je forma zamrznutej vody, vyskytujúca sa vo forme šesťramenných hviezdičiek ľadu,

spojených do snehových vločiek. V horských oblastiach sa môţe väčšie mnoţstvo snehu vplyvom

zemskej gravitácie a ďalších faktorov uvoľniť. Uvoľnené mnoţstvo snehu sa nazýva lavína.

U nás je sneh tradičným symbolom vianočných sviatkov. Na snehu sa dajú realizovať mnohé druhy

športov - sú to najmä lyţovanie a sánkovanie. Sneh je vďačným prostriedkom zábavy - guľovanie,

stavba trojrozmerných objektov ako napr. sneţné obydlia, snehuliaci a pod.

Ak máme málo snehu, je to preto, ţe je málo snehových vločiek. Pomôţte

prírode a vystrihnite si sami zopár snehových vločiek. Veríme, ţe sa

necháte inšpirovať našim návrhom.

Potrebujete len papier, noţnice a šikovné ruky

*Zimný čas*

Tieto vianočné papierové gule do okna sú výnimočné tým, ţe sa

rady pohrávajú so svetlom a tieňom. Vtáčik, jedlička a snehuliak

z alumíniovej fólie sa schovávajú za voskovým transparentným

papierom.

Zima je najobľúbenejšie obdobie snehuliakov. To dokazuje všetko.

Potrebujeme: - materiál

- noţnice

- lepidlo

- chuť pracovať

Materiál: - Alumíniová fólia (môţe byť aj tvrdý papier)

- Voskový transparentný papier

- Štipec na záclony

- Retiazka alebo špagát na zavesenie

Čo všetko sme zaţili

Deň čo deň nás obklopujú povinnosti v škole i doma.

Denne však máme vyhradený čas aj na chvíľky oddychu,

zábavy so svojimi kamarátmi či blízkymi. S vlastnými

záţitkami sa s nami podelia aj naši spoluţiaci a to v

slohových prácach či kresbách.

Na Svätého Mikuláša,

neučí sa, neskúša sa...

Spočítaj, porovnaj a zapíš číslicou mikulášsku nádielku.

Čoho je veľa, najviac, málo, rovnako . . . ?

Šťastné a veselé

Vianoce

Nostalgická nálada

vianočných sviatkov

nám práve veselo

nakúka spoza okna.

Vianoční škriatkovia sú tento

rok veľmi vyťaţení a preto by

sme im mali trochu pomôcť

aspoň s výzdobou.

Trúfnete si?

Potrebujeme: Tvrdý farebný

papier, noţnice, lepidlo

a šnúru na zavesenie.

Nezabudnite na lepiacu pásku.

POZITÍVNY VZOR

Jednou z tém na hodine komunikácie a slohu bola téma

„Pozitívny vzor“. Prečítajte si, aké vzory si vybrali ţiaci

ôsmeho ročníka.

Vianočný príbeh

Rozrušená straka v lese čudnú správu

všetkým nesie. Takú správu rapoce,

vraj neprídu Vianoce.

Prekvapená veverička vyskočila spoza kríčka:

"Čo to táraš straka milá, veď som práve

vyriadila."

Hlavou krúti aj zajkuľa, lamentuje, oči gúľa:

"Čo tu robíš, aké kriky, veď ja pečiem

medovníky!"

Medveď kráča po lese túto správu neznesie:

"Brum , brum, brum , brum , čože to máš

za novinu, veď ja chystám medovinu."

Vyfintená pani líška vĺčkovi hneď šepce stíška:

"No čo, kmotre premilý, zbytočne sme lovili."

Zamračený vĺčik skríkne, až sa straka vskutku

mykne. „Odkiaľ to máš klebetnica, od hnevu

mi horia líca.“

,,Letím z mesta, dediny, odtiaľ mám tie noviny.

Vraj má každý iba zvadu a myslí len

na parádu. Preto krásny Vianoc čas už nechce

prísť medzi nás.“

Tak zvieratká hotové, rozbehli sa ku sove.

,,Múdra sova, pomôž nám, ako zas prísť k

Vianociam?“

,,Vianoce sú iba tam, kde je láska, dobrota.

Ak z tých dobrôt nachystáte, určite ich

privítate.“

,,Lásku, dobro nachystať, kde možno to dobro

vziať?“

Húta cháska zvieracia, pátra, všetko prevracia.

Tu priletí rovno z neba hviezdička, tá vie, čo

treba:

,,Hľadať všade? Chyba, chyba. Láska tá len v

srdci býva. Ak ju v sebe nájdete, Vianoce sú na

svete.“

Sob

Sob dosahuje výšku 90-120 cm, dĺžku tela asi 180 cm a hmotnosť 230 - 400kg. Na rozdiel od ostatných jeleňov nosia u soba parohy samec aj samica. Samičie parohy sú síce oveľa slabšie ako samčie, samica ich však zhadzuje neskôr. Ich tvar sa u jednotlivcov líši, väčšinou však sú oblúkovito zahnuté a rozvetvené, predné sú sploštené a zviera nimi môže odhrabávať sneh pri hľadaní potravy. Na nohách má sob široké paznechty, takže sa nezabárajú do snehu a bahna. Jeho stopy majú takmer kruhový tvar. Sfarbenie soba sa líši podľa ročného obdobia, zimná srsť je svetlo sivá až sivobiela, letná skôr sivohnedá až červenohnedá, obritník je biely a taktiež krk, s výraznou hrivou, máva svetlejšiu farbu ako zvyšok tela. Domáce soby bývajú často strakaté alebo aj čisto biele. Soby žijú vo veľkých stádach, iba v čase ruji, ktorá trvá od konca augusta do začiatku októbra, si samce vytvárajú teritória, na ktorých obháňajú lane. Ozývajú sa pritom chrapľavým až chrochtavým trúbením a bojujú spolu obdobne ako naše jelene. Mláďatá sa rodia zvyčajne v máji nasledujúceho roka. Takmer vo všetkých oblastiach svojho rozšírenia soby migrujú, niekedy až na vzdialenosti niekoľkých tisíc km. Cez leto sa zdržujú najradšej v tundre alebo vo vyšších horských polohách. Na zimu sa sťahujú k hranici severského lesa. S touto skutočnosťou treba počítať aj pri chove domestikovaných sobov. Soby sa pri migrácii pohybujú veľmi rýchlo a v behu môžu dosiahnuť rýchlosť až 51 km/h. Soby sa živia predovšetkým bylinami a lišajníkmi, ktoré si dokáže z pod snehu vyhrabať aj v zime, pomocou parohov a predných končatín. V niektorých prípadoch však žerie tiež lumíky alebo mláďatá morských vtákov a na morskom pobreží s obľubou líže soľ.

Čítanie na pokračovanie V PRVOSIENKE č. 1 školského roku 2012/2013 sme uverejnili prvú časť mrazivého príbehu.

Veríme, ţe Vás zaujal natoľko, ţe si ešte niečo pamätáte. Pretoţe teraz bude pokračovať.

SNEHOVÁ KRÁĽOVNÁ 2

....... Kým prišla k brehu, prešlo veľa hodín. Keď vystúpila na breh, ocitla sa v

krásnej záhrade. Patrila istej starej ţene, ktorá sa pri pohľade na Gerdu veľmi

potešila. Dievčatko jej porozprávalo svoj príbeh. Starenka jej začala česať vlasy a pri

kaţdom potiahnutí hrebeňom Gerda zabúdala na Kaya. Ţena totiţ vedela čarovať.

Vošla do záhrady a začarovala všetky ruţové kríky pod zem. Nechcela, aby čokoľvek

pripomínalo dievčatku minulosť. Zabudla však odstrániť ruţu, ktorú mala

namaľovanú na svojom klobúku a raz, keď sa na ňu Gerda zadívala, spomenula si na

všetko. Rozbehla sa do záhrady a začala plakať. Slzy jej padali na zem na mieste, kde

kedysi rástli ruţe, a kúzlo zapôsobilo. Neplač, Kay neumrel! – utešovali dievča

ruţové kvety. – Boli sme pod zemou, kde sú všetci mŕtvi a nevideli sme ho. Gerda

opustila čarovnú záhradu. Za bránkou uvidela, ţe uţ je jeseň. Kráčala a kráčala, aţ

prišla zima. Premrznuté dievčatko si sadlo do snehu oddýchnuť si. Popri nej preletela

veľká vrana. Krrá, krrá! Dobrrý, dobrrý – povedala, lebo trochu vedela ľudskú reč.

Gerda je porozprávala o sebe. Verru, verru, – zakrákala vrana. – Azda mám dobrrú

novinu. Azda som videla tvojho Kaya. Azda sa rraz stane krráľom. Neďaleko odtiaľto

je zámok krrásnej prrinceznej. Nedávno sa rrozhodla vydať, ale pod podmienkou, ţe

sa nájde mládenec, ktorrý by bol taký múdrry ako ona. A ona je veľmi múdrra.

Prrichádzali prrincovia a učenci, ale všetci pôsobili prri nej ako hlupáci. Napokon sa

našiel chudobný mládenec, ktorrý nestrratil rreč prri pohľade na nádherru paláca.

Rrozprával sa s prrinceznou ako rrovný s rrovným: o literratúrre aj hudbe, o

matematike aj planétach. To je iste Kay! Je veľmi múdry. Vrana zaviedla Gerdu aţ k

spálni kráľovského páru. To je Kay! – Zvolalo dievča, keď uvidelo tmavé princove

kučery. Ale keď sa mládenec obrátil, uvidela, ţe sa mýlila. Nebol to Kay. Princ s

princeznou boli veľmi milí. Pozorne si vypočuli Gerdino rozprávanie. Potom jej dali

teplé topánky, kabát, rukávnik a zlatý koč. Dievča sa vybralo na ďalšiu cestu. Pŕŕŕ!

Pŕŕŕ! – ozvali sa strašné výkriky, keď nádherný koč trielil cez les. Obstali ho zbojníci.

Ich vodkyňou bola tučná ţena, ktorá by bola Gerdu zabila, keby jej roztopašná dcéra

nebola zrazu zvolala. Nechaj ju! Je taká pekná! Bude mojou priateľkou a keď ma

bude nudiť, zabijem ju sama. Gerda sa bála malej zbojníčky, ktorá sa ustavične hrala

s ostrým noţom, ale porozprávala jej svoj príbeh. Počuli ju holuby, čo driemali pod

strechou zbojníckeho zámku a jeden z nich povedal. Vrkú, vrkú. Videl som Kaya.

Bol v saniach Snehovej kráľovnej. Zbojníčka, ktorá ešte nikdy nepočula takéto

vzrušujúce rozprávanie, sa rozhodla Gerde pomôcť. Dám ti svojho soba a trochu

zásob, – povedala – ale nedám… nedám ti rukávnik. Priveľmi sa mi páči. Za to

dostaneš rukavice mojej matky. A vychystala Gerdu na ďalšiu cestu. Sob uháňal ako

na krídlach. Zastal aţ pred Laponkinou chalúpkou. Gerde v nej bolo tak horúco, ţe si

hneď stiahla topánky, kabát a rukavice. Poznáš cestu do paláca Snehovej kráľovnej?

– spýtala sa soba. Zviera prikývlo. Zavezieš dievčatko na hranice panstva tej panej!

Ďalej si bude musieť poradiť sama. Gerda vyskočila na sobí chrbát a zamierila na

sever. Bola uţ ďaleko od Laponkinho domčeka, keď si uvedomila, ţe zabudla na

teplé topánky, kabát a rukavice. Sob ju nechal pri kríku obsypanom červenými

plodmi. Dievčatko vykročilo. Huu, huu, – hučali okolo nej veľké snehové vločky.

Dostávali prekvapujúci tvar, ale Gerda opakovala slová modlitby a odváţne kráčala

po ľadových chodbách. V najväčšej sieni, kde na krištáľovom tróne zvyčajne

sedávala Snehová kráľovná, keď bola práve doma, našla Kaya. Pokúšal sa z kúskov

ľadu zloţiť slovo VEČNOSŤ. Keby sa mu to podarilo, stal by sa pánom celého sveta.

Drahý Kay! – zvolala Gerda a hodila sa chlapcovi okolo krku. Ale on na ňu pozrel

prázdnym pohľadom. Tak zaplakala, aţ sa jej horúce slzy dostali do jeho srdca, a to

sa začalo roztápať. Gerda… – šepol Kay so slzami v očiach. Keď plakal, vyplavil sa

mu úlomok zrkadla z oka a kúsky ľadu začali od radosti tancovať. Samy sa uloţili do

slova VEČNOSŤ. Teraz Snehová kráľovná nemohla urobiť deťom nič zlé. Kay bol

mocnejší ako ona. Chlapec a dievčatko sa chytili za ruky a vyšli z bieleho paláca.

Vrátili sa domov, kde ich privítala starká – oveľa staršia ako vtedy, keď ju opustili.

Kay a Gerda pozreli na kvitnúce ruţe a pozreli si do očí. Aj oni boli starší, ale nikdy

nezabudli na svoje detstvo. {Hans Christian Andersen}

SANTA

Santa Claus známy tiež ako Svätý Mikuláš, Otec Vianoc alebo

jednoducho Santa. Je to legendárna osoba, ktorá v mnohých

západných krajinách dáva darčeky všetkým dobrým deťom.

Tradične na Štedrý večer 24. decembra alebo 6. decembra

(sviatok Svätého Mikuláša).

Legenda má zčasti základ

v legendárnom rozprávaní

vzťahujúcom sa k osobe Svätého

Mikuláša. Najrozšírenejší je

moderný výzor Santa Clausa ako

hrubšieho muža s fúzmi v červeno-

bielom oblečení.

FAJČENIE

Fajčenie je najvýznamnejšou a najčastejšou príčinou smrti,

ktorej moţno predísť. Fajčenie sa pokladá za zlozvyk mnohých ľudí, ktorý

môţe vyústiť aţ do chorobného stavu, pri ktorom sú následky ochorenia

veľmi zlé, pretoţe fajčenie ničí človeka ako po psychickej, tak aj fyzickej

stránke. Na následky fajčenia ročne umierajú 4 milióny ľudí. V priemere

kaţdých 10 sekúnd vyhasína na zemeguli jeden ľudský ţivot následkom

fajčenia. Vďaka svojej zhubnej záľube stráca priemerný fajčiar aţ 8 rokov

svojho ţivota v porovnaní s nefajčiarom a prichádza o 25 rokov

očakávanej dĺţky ţivota. Fajčenie môţeme rozdeliť do dvoch skupín: Aktívne fajčenie: je fajčenie, pri ktorom sa fajčí cigareta priamo. Pasívne fajčenie: je nepriame fajčenie - nepríjemný dychový vnem, zdržiavanie sa v

miestnostiach, kde sa fajčí.

Ako predchádzať fajčeniu?

Obmedzenie fajčenia vedie ku zvýšeniu počtu mnohých ochorení

rakoviny a srdcovo - cievnych ochorení. Kaţdý fajčiar by si mal uvedomiť

všetky riziká a škodlivosť fajčenia, ako aj prednosti odnaučiť sa fajčiť a

tým upevniť svoju vôľu.

Aby sa dosiahlo zníţenie počtu fajčiarov, treba zmeniť aj myslenie

nefajčiarov. Tí musia vyvinúť tlak na nefajčiarov, pretoţe práve oni

potrebujú pomoc. Na zahájenie kúry je treba zvoliť vhodný čas. Najlepšie

je začať pri normálnych podmienkach, t.j. v ţiadnom prípade nie v

stresových situáciách.

Ďalšia prevencia proti fajčeniu môţe spočívať v uskutočňovaní rôznych

besied, diskusií v školách alebo v nemocniciach, v rozdávaní rôznych

broţúrok, letákov, kníh o fajčení, premietaní rôznych videí alebo

diapozitívov zameraných proti fajčeniu.

Najlepšia prevencia, ktorá je aj najúčinnejšia je NEFAJČIŤ.

Chutné a voňavé vianočné . . .

SUDOKU

Vystrihni štvorčeky s obrázkami a vlep ich na chýbajúce miesta v sudoku tak, aby každý riadok, každý stĺpec a každý box obsahoval každý zo štvorice obrázkov.

S pomocou dospelých, alebo pre dospelých.

Pevne verím, že prostredníctvom tohto príspevku sa zvýši záujem i u tých, ktorým tento školský časopis nie je určený. Všetko čo potrebujeme okrem chuti pracovať je obsiahnuté v nasledujúcom rukopise .... V čom rukopise? Uhádnite :)

DOBRÚ CHUŤ – Vaša PRVOSIENKA P.S.: Mimochodom VESELÉ VIANOCE !

Vydala: ŠZŠ Inžinierska 24 v Košiciach Viedli: Mgr. Iveta Dzuričková a Mgr. Miroslav Blaško

Školský rok 2013/2014