NANOSTRELY PROTI RAKOVINE

MAJSTROVSKÉ SÁLY SVETA

AKO ZASTAVIŤ DIGITÁLNU MAFIU

VISIONS

03 2009CENA: 1,96 € | 59 Sk

ISSN 1337-0014

ľ u d i a t e c h n o l ó g i e i n o v á c i e

WWW.VISIONS.SK

www.siemens.sk/it-solutions

Ako si udržať náskok pred inými fi rmami?

Ako dosahovať lepšie výsledky ako iné fi rmy?

Transformujeme IT na firemné hodnoty.

Optimalizácia obchodných procesov, znižovanie nákladov a viazanosti kapitálu – dlhoročnými skúsenosťami a dokonalým chápaním špecifických požiadaviek jednotlivých priemyselných odvetví je divízia Siemens IT Solutions and Services výnimočne kvalifikovaným partnerom, ktorý je schopný ponúknuť inovatívne riešenia s merateľným prínosom vo verejnom i privátnom sektore. Objavte vyššiu hodnotu vo vašej firme.

SIEMENS SITS i 220 280 MATO i dd 1 11 9 2009 13 32 59

E D I T O R I Á L / O B S A H

VISIONSČasopis o ľuďoch, technológiách a inováciách

Vydáva: Siemens s.r.o.Stromová 9, 837 96 BratislavaRočník 4 / číslo 3Vychádza štvrťročneJazyk vydávania: slovenský

Šéfredaktor: Ľubomír Jurina

Redakčná rada: Tomáš Kráľ,Martin Noskovič, Peter Briatka,externí spolupracovníci

Informácie o možnostiach inzercie a predplatnomzískate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo na e-mailovej adrese: visions.sk@siemens.com.

Grafická úprava a layout: Linwe, s.r.o.Tlač: DiPrint, s.r.o.

Evidenčné číslo MK SR: 3479 / 2005,ISSN 1337 – 0014Kopírovanie alebo rozširovaniemagazínu, prípadne jeho častí,výhradne s povolením vydavateľa.

Neoznačené texty a fotografie:Siemens, archív redakcieFotografia na titulnej strane: Gettyimages

03 2009VISIONSEditoriál . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Fotofascinácia . . . . . . . . . . . . . . 4

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Interview: Jean Mouro. . . . . . . . 10Ako držať fabriku na špici

Technológie . . . . . . . . . . . . . . . 14Megawatty z vetra

Téma čísla . . . . . . . . . . . . . . . . 18Ako zastaviť digitálnu mafiu

Strýko Dagobert by sa čudoval

Banky sa menia na elektronické pevnosti

Bezpečnosť sa krízy nebojí

Druhý dych portálu Sociálnej poisťovne

Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24Nanostrely proti rakovine

Technológie . . . . . . . . . . . . . . . 26Posledné bliknutie žiarovky

Ako vzniká . . . . . . . . . . . . . . . . 28Milióny fľašiek

Technológie . . . . . . . . . . . . . . . 32Nemocnica na brehu jazera

Architektúra . . . . . . . . . . . . . . . 34Svätyňa pre automobily

Strechy sveta

História . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Šifrovanie s dômyslom

Budúcnosť . . . . . . . . . . . . . . . . 40Šifry ukryté do fotónov

My visions: Vladimír Bužek . . . . 42Veda je hra s otvoreným koncom

Technológie . . . . . . . . . . . . . . . 45Sladké úspory

Auto moto . . . . . . . . . . . . . . . . 46Bezpečná trinástka

Štýl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48Mesto na vlnách

Šport . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50Vietor silnie

Art visions . . . . . . . . . . . . . . . . 52Majstrovské sály sveta

Digitálne hračky . . . . . . . . . . . . 54

Vážení čitatelia, milí priatelia,informačné technológie preberajú čoraz väčšiu zodpovednosť v boji s kriminalitou. Vezmime si napríklad

online obchodovanie. Nákupy cez internet rastú geometrickým radom, čo je na jednej strane dobre, ale na druhejje to aj hotová hostina pre podvodníkov. Hakeri vyžívajú škodlivé programy na prístup do pripojených počítačov,z ktorých kradnú a predávajú ďalším podvodníkom súkromné údaje, ako sú čísla účtov alebo PIN kódy. A tí potomľudí pripravia o peniaze. Surfovať na internete je dnes svojím spôsobom nebezpečnejšie ako prechádzka nočnýmiulicami. Kým v minulosti bývali útoky na informačné systémy zväčša prípadmi kybervandalizmu, tie súčasnésú dielom cieľavedomého „biznisu“, ktorý predstavuje globálne organizovanú skrytú ekonomiku. Obrana protizneužívaniu internetu je len jednou z mnohých oblastí, kde informačné technológie preberajú úlohu osobnýchstrážcov. Ďalšiu tvoria identifikačné doklady. V minulosti si falšovatelia museli poradiť len s fotografiou a kartou,pri čipových preukazoch to už majú podstatne ťažšie. Musia vedieť prelomiť aj biometrické ochranné prvky.Dobrou správou je, že moderné technológie dokážu na tieto hrozby účinne reagovať. Bez neustáleho zlepšo va niaich obrannej schopnosti a zdravej „paranoje“ IT manažérov môžu byť však bezbranné.

Peter Prónayvedúci divízie Siemens IT Solutions and Services

4 5 VISIONS 03 2009

F O T O F A S C I N Á C I A

Prvý zelený chopper

Americký Siemens sa spojil s renomovaným výrobcom motocyklov Orange County Choppers,ktorý ročne postaví na zákazku 150 motocyklov pre zákazníkov, celebrity i športové tímy. Výsled- kom je prvý elektrický motocykel Siemens Smart Chopper. Na prvý pohľad síce vyzerá akomimozemšťan, ale v skutočnosti slúži ako dôkaz, že zelené technológie majú budúcnosť aj vosvete drsných chlapov, vône benzínu a výfukových plynov. Motocykel postavili z recyklovanýchmateriálov a s výkonom 27 koní dosahuje maximálnu rýchlosť 160 kilometrov. Na jedno nabitieprejde takmer sto kilometrov. Siemens predstaví Smart Chopper na veľtrhoch i výstavách a v bu- dúcom roku ho vydraží. Výťažok venuje na príspevky v prospech životného prostredia.

Navigácia pre bezobslužné vysokozdvižné vozíky Nové zdokonalenie navigačného systému spoločnosti Siemens umožňuje,aby sa manipulačná technika vo výrobných halách a skladoch pohybovalasamostatne. Doterajšie systémy si vyžadujú vonkajšie navigačné pro-striedky, napríklad reflektory, magnety či induktívne vodiace káble. Novýnavigačný systém sa už montuje do vysokozdvižných vozidiel spoločnostiFendt Fördertechnik. Samostatný navigačný systém ANS je výsledkomspoločného vývoja divízií Siemens Industry a Corporate Technology.Na určenie pozície vysokozdvižného vozíka využíva podrobnú mapupriestorov, v ktorých sa vozík pohybuje. Pomocou otočného lasera sys-tém najprv zmeria vzdialenosť od objektov v okolí v troch čiastkovýchpries torových smeroch, na základe čoho vzápätí generuje mapu. Špeciál -ne algoritmy aplikujú vopred definované kritériá na výber orientačnýchbodov zo štruktúry strechy a stien. Systém dokáže určiť presnú pozíciuvozidla na niekoľko centimetrov. Použitie ANS si nevyžaduje žiadne štruk- turálne zmeny v závode alebo v sklade.

Fotodiódy citlivé na infračervené žiarenieVedci zo spoločnosti Siemens Corporate Technology a z univerzít v Linzia Karlsruhe vyvinuli fotodiódy, ktoré sú mimoriadne citlivé na infra čer ve néžiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako jeden mikrometer (μm). Vďaka tomuich možno využiť pri viacerých meracích procesoch – napríklad v systé mochnočného videnia, pri diag nostike nádorov či v plynových senzoroch. Aksa organické fotodiódy použijú s polovodičový mi kryštálmi, môže topriniesť výrazné úspory nákladov. Informoval o tom Nature Photonics.Na výrobu týchto diód výskumníci zo Siemens Organic Electronics v Er lan- gene používajú veľké množstvo bodových polovodičových kryštálov s prie- merom len niekoľko nanometrov. Merania ukázali, že nové organickéfotodiódy sú extrém ne účinné. Inými slovami, diódy menia dopadajúcesvetlo na elektrický prúd s vysokým stupňom účinnosti. Prostredníctvomobrazového senzora 256 x 256 pixelov vedci preukázali, že túto tech no ló giumožno použiť aj na aktívny maticový obvod (active-matrix circuit). Doká- zali tak, že riešenia založené na nanokryštálových polovo dičoch sú použiteľné aj v oblasti priemyselných technológií spracovania obrazu.

Jadrové lokomotívyPripravované jadrové rušne sa môžu stať dopravným prostriedkom budúcnosti. Preplánované medzikontinentálne železničnémagistrály, ktoré by spájali napríklad Európua Áziu so Severnou Amerikou cez Beringovprieliv či Európu s Áziou cez Gibraltár, sa uvažuje aj o použití zvlášť širokého rozchodu tri alebo 4,5 metra. Po ta-kýchto tratiach by jadrové lokomotívy s výko-nom 50- až 100-tisíc koní mohli rýchlosťou250 kilometrov za hodinu ťahať priestornénákladné či poschodové osobné vlaky. Pre-prav né možnosti nákladných vagónov s roz-chodom 4,5 metra by vzrástli približnetridsaťnásobne. Namiesto dnešných niekoľkodesiatok ton nákladu by sa do vozňa tohtovlaku zmestilo okolo 1 600 ton. To znamenácelý súčasný vlak do jediného vozňa. Informo- val o tom server VTM Science. (Snímka je ilustračná.)

6 7 VISIONS 03 2009

N O V I N K Y

Hliník ako v Star TrekuV sci-fi filme Star Trek IV hral dôležitú úlohu priehľadný hliník, z ktorého boli skonštruovanéniektoré časti kozmickej lode. Zdá sa, že súčasný výskum špeciálnych materiálov sa takisto uberátýmto smerom. Priehľadný hliník by mohol nájsť uplatnenie napríklad vo vojenskej technike, kdeby nahradil sklené okná omnoho tvrdšou kovovou či keramickou stenou. Vedci z Oxfordskejuniverzity nedávno dosiahli priehľadnosť hliníka tak trochu exotickým spôsobom – tenkú hliníkovúfóliu ožiarili najvýkonnejším pulzovým laserom na svete s názvom FLASH, ktorý sa nachádza v nemeckom Hamburgu. Vyrazili tak z elektrónového obalu všetkých atómov hliníka jeden elektrónbez toho, aby narušili mriežku kovu. Vznikol materiál zhruba na 40 femtosekúnd priesvitný prevysokoenergetické ultrafialové žiarenie. Potom sa silno zahrial. Sú však aj iné spôsoby, ako získaťtvrdé priehľadné materiály na základe hliníka – napríklad zlúčeniny hliníka, kyslíka a dusíka. Jehonevýhodou je vysoká cena, okolo 20-tisíc dolárov za štvorcový meter. Najbežnejším, čiastočne prie-hľadným materiálom na základe hliníka je kryštalický oxid hlinitý, ktorý však funguje len v infra-červenej oblasti. Informoval o tom Český rozhlas.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

Predvídavé baktérieEvolúcia u mikroorganizmov vypestovala pri-rodzeným výberom čosi na spôsob pavlovov-ských reflexov. Baktérie dokážu predvídaťbu dúce udalosti a reagovať na ne s predstihom.K tomuto záveru dospel profesor Yitzhak Pilpela jeho spolupracovníci z Weizmenovho inšti-tútu. Vedci skúmali baktérie Escherichia coliv prostrediach, ktoré sa menia predvídateľnýmspôsobom. Za normálnych podmienok tietobaktérie väčšinou môžu očakávať, že po tom,ako narazia na laktózu, sa im za potravu ponúk -ne aj maltóza. Reagujú na to tak, že spolu s ak- tiváciou génov pre syntézu enzýmu štie pia ce holaktózu začínajú aktivovať aj gén pre ďalšíenzým. Keď vedci pestovali baktérie Escherichiacoli niekoľko mesiacov v prostredí s laktózou,ale bez maltózy, tento mechanizmus sa zme-nil. Príslušné gény sa prestali aktivovať. Schop- nosť štiepiť maltózu však baktériám ostala,iba gény na potrebný enzým sa aktivovali, až keď zaregistrovali tento cukor. Otázkou je, ako sa tieto zmeny vlastne geneticky kódo-vali. Možno sa takto mohli niektoré baktérietransformovať aj bez premeny genetickej infor-mácie – iba tak, že reagovali na signály ostat-ných mikroorganizmov. Výsledky výskumuzverejnil ScienceDaily.

Počítačová tomografia identifikujednu pomocou farbyLekári Všeobecnej nemocnice v kanadskomVancouveri chcú v budúcnosti používať na diag- nostikovanie dny počítačovú tomografiu (CT),ktorá je bezbolestná a navyše spoľahlivejšia akosúčasná metóda punkcie kĺbov. Dvojzdrojovýpočítačový tomografický skener od spoločnostiSiemens umožňuje neinvazívne vyšetrenie, kto -ré rýchlo a presne lokalizuje ukladanie kyselinymočovej v kĺboch a na CT snímkach ju dokážeaj farebne odlíšiť. Kanadskí vedci použili privýskume dvojzdrojový CT skener Somatom Defi- nition. Momentálne je jediným CT zariadenímna svete, ktoré dokáže pomocou dvoch röntge- nových trubíc simultánne vyšetrovať s rozdiel-nymi energiami röntgenových lúčov. Dna patrík najčastejším zápalovým kĺbovým infekciám.Vyskytuje sa predovšetkým u mužov. Kryštálykyseliny močovej, ktoré sa ukladajú v kĺboch,spôsobujú ich bolestivé opuchy. Dna sa pritomťažko diagnostikuje, keďže existuje mnoho inýchchorôb s podobnými symptómami. Možno judokázať len prostredníctvom kryštálov kyselinymočovej v kĺboch. Diagnostika sa zvyčajne vy-konáva punkciou, čiže vpichnutím ihly do kĺbaa vytiahnutím kvapaliny.

CT skener Somatom Definition

8 9 VISIONS 03 2009

N O V I N K Y

Čip Krypto RFID nemožno odkopírovaťNa medzinárodnom veľtrhu a vedeckom fórepre automatickú identifikáciu Euro ID 2009 zís ka -la vďaka čipu Krypto RFID spoločnosť Siemensvíťazstvo v kategórii Inovatívna spoločnosť. V rám ci ochrany proti produktovému pirátstvumožno čip priamo integrovať do produktov ale boich balení. Pravosť položky sa určí za niekoľkodesatín sekundy prostredníctvom kryptografic-kého procesu, ktorý si nevyžaduje online pri-pojenie. Čip možno používať na zabezpečenietovarov všetkých druhov a v budúcnosti by malfalšovateľom veľmi výrazne sťažiť život. Systémvyužíva kryptovanie prostredníctvom verejnéhokľúča, pričom čip šifruje dopyt od čítacieho za-riadenia svojím vlastným súkromným kľúčom.Prijímacie zariadenie potom dokáže rýchlosťousvetla overiť správnosť odpovede na tento dopytprostredníctvom priradenia verejného kľúča.Čip možno používať aj na ukladanie iných infor- mácií vrátane označenia pôvodu výrobku alebosériového čísla. Je prakticky nemožné kopírovaťčip alebo prečítať šifrovací kľúč, ktorý obsahuje.Bezpečný autentifikačný proces na použitie v čipeRFID vytvorili odborníci Siemens CorporateTechnology.

Systém Galileo pre železnice otestuje SiemensV budúcnosti budú vlaky vybavené satelitným navigačným systémom, ktorý poskytne informácieo ich polohe. Umožní to európsky systém pre satelitnú navigáciu Galileo, ktorý sa bude odbudúceho roka overovať v testovacom a skúšobnom centre divízie Siemens Mobility vo Weg-bergu-Wildenrathe v Nemecku. Spoločnosť Siemens tak podporí projekt railGATE, ktorý realizujeuniverzita v Aachene s Nemeckým kozmickým centrom a ministerstvom hospodárstva a tech- nológií. Začiatok testov je naplánovaný na rok 2010, pričom systém Galileo by mal byť spustenýo tri roky neskôr. Pri automatizovanom riadení vlakov (ATC) sa satelitná navigácia zatiaľ neudo- mácnila. Súčasné globálne navigačné systémy, napríklad GPS, majú nielen málo spoľahlivépolohovacie funkcie, ale aj málo informácií o integrite či nedostatočné prevádzkové záruky.Cieľom systému Galileo, ktorý buduje Európska únia, je tieto nedostatky odstrániť. Siemenszriadil testovací areál na 35-hektárovom území vo svojom testovacom stredisku a aplikácienavigačného systému železničnej dopravy, ako je automatické zoraďovanie alebo sledovaniepolohy vlakov, bude možné testovať na skúšobnej trati dlhej 28 kilometrov.

Hasenie požiarov bez poškodenia vodouSiemens vyvinul metódu rýchleho hasenia po-žiarov v uzatvorených priestoroch bez toho, abysa trvalo poškodili vodou. Sinorix H2O Gas sys- tém je inštalovaný v pevných hasiacich systé-moch, kde sa kombináciou vody a plynu tvorívodná hmla. Tá je schopná efektívne ochladzo vaťzdroj ohňa a zároveň oheň zadusiť. Po dôklad- nom testovaní toto riešenie spoločnosti Siemensnainštalovali v Kráľovskej knižnice v Kodani.K požiaru vedie kombinácia tepla, kyslíka a hor- ľavých materiálov. Ak jedna z týchto zložiek chý -ba, oheň zhasne. Hasiace metódy tento faktvyužívajú napríklad vytlačením kyslíka inýmiplynmi, akým je oxid uhličitý. Voda alebo che- mický hasiaci materiál majú niektoré negatíva– napríklad vodné postrekovacie systémy môžuspôsobiť trvalé poškodenie cenných predmetov,ako sú vzácne knihy alebo elektronika. Plyn,naopak, zadusí oheň, ale predmety neochladí,takže sa môžu znova zapáliť, keď sa opäť objavíkyslík. Sinorix H2O Gas kombinuje výhody obochmetód. Využíva dusík, ktorý spolu s vodou vy- tvára opar neškodných vodným kvapiek. Plyno véhasenie požiar vlhkým vzduchom rýchlo ochla- dzuje a na predmetoch sa vytvára extrémne tenkýfilm vody, ktorý chráni proti opätovnému vzpla- nutiu, ale nespôsobuje trvalé poškodenie.

Siemens rozsvieti majstrovstvá sveta vo futbaleKoncern Siemens AG získal zákazky v celkovej hodnote okolo jednejmiliardy eur na infraštruktúrne projekty pri príprave futbalovýchmajstrovstiev sveta v roku 2010 v Južnej Afrike. Väčšina zákaziek, až80 percent kontraktov, sa týka rozvoja energetickej sústavy krajiny. „Našeriešenia budú aj dlho po skončení majstrovstiev sveta prinášať ľuďomzlepšenie kvality života, podporia budúci rozvoj ekonomiky a zvýšiaochranu životného prostredia,“ hovorí Siegfried Russwurm, člen Správnejrady Siemensu, ktorý má na starosti aktivity koncernu v Afrike. Spoloč nosťvybuduje nové elektrárne v Kapskom Meste a Mossel Bay. Budú slúžiťna riadenie energetických špičiek v národnej elektrizačnej sústave počasšampionátu a zabezpečovať hlavné dodávky elektrickej energie premiestne obyvateľstvo a firmy. Ďalšie riešenia sú zamerané na efektívnudistribúciu elektriny v Južnej Afrike. Okrem týchto kontraktov sa spoloč- nosť Siemens bude podieľať aj na príprave systémov riadenia verejnejhromadnej dopravy a na zlepšení zdravotníckych služieb. SpoločnosťOsram, ktorá je dcérskou firmou koncernu Siemens, vybaví svetelnýmisystémami osem z desiatich futbalových štadiónov majstrovstiev.

Sahara zasýti Európu čistou elektrinouPúštne oblasti na Zemi absorbujú za šesť hodín viac energie, ako ľudstvospotrebuje za celý rok. Keďže na Sahare svieti slnko zhruba 4,8 tisícahodín do roka, predstavuje to obrovské možnosti pre výrobu solárnejenergie. Ide zhruba o trojnásobok kapacít Nemecka. Solárne elektrárnes rozlohou 300 x 300 kilometrov by dokázali pokryť celosvetovú potrebuelektriny. Aj preto vznikla iniciatíva Desertec, na ktorej sa spolu s ďalšímipriemyselnými podnikmi zúčastňuje aj spoločnosť Siemens. Cieľom jevýroba ekologickej elektriny v solárnych tepelných elektrárňach na Saharea veterných farmách na severe čierneho kontinentu. Do roku 2050 bymala saturovať zhruba 15 až 20 percent dopytu Európy, Stredného východua severnej Afriky po solárnej a veternej energii. Siemens ponúka širokéspektrum environmentálnych technológií vrátane solárnych tepelnýchelektrární, fotovoltaických elektrární i veterných turbín. Súčasťou inicia- tívy je aj doprava elektriny spotrebiteľom v Európe na vzdialenosť dvetisíckilometrov. Aj keď ide o veľkú diaľku, pre vysokonapäťové technológieprenosu jednosmerného prúdu HVDC, ktoré Siemens inštaluje v Číne,to nepredstavuje problém. Autori iniciatívy už začínajú pracovať natechnickom a finančnom pláne.

Svetová špička v slovenských nemocniciachŠpecializované pracovisko na diagnostiku kardiovaskulárnych ochoreníotvorili vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Ko ši-ciach. Ako jediné na Slovensku poskytne svojim pacientom s kardiovas-kulárnymi ochoreniami angiografické vyšetrenie a diagnostiku srdca,žíl a tepien na novom systéme Siemens Artis zeego, mimoriadne flexi-bilnom uniplanárnom systéme s C-ramenom.Siemens dodal kľúčové medicínske zariadenia aj pre bratislavskú súkrom -nú nemocnicu Medissimo, ktorá sa zaraďuje k najmodernejším zdravot- níckym zariadeniam v strednej Európe. Súčasťou dodávky sú zariadenia,ktoré dnes predstavujú absolútnu medicínsku špičku. Celkove dodalSiemens pre Medissimo deväť riešení, z toho dva prístroje sa na Slovenskuobjavujú po prvý raz.

� O nemocnici Medissimo čítajte na stranách 32 a 33

Zrkadlové slnečné elektrárne

Elektrárne s fotočlánkami

Veterná energia

Voda

Biomasa

Geotermál -na energia

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

10 11 VISIONS 03 2009

I N T E R V I E W

Ako držať fabriku na špici

AUTOR: EDUARD ŽITŇANSKÝFOTO: EMANUEL BOSON

Generálny riaditeľ PSA Peugeot Citroën Slovakia v Trnave Jean Mouro uprednostňuje pred kanceláriou haly a stretnutia s ľuďmi. Bezprostredný kontakt šetrí čas a prerozhodnutia poskytuje neskreslenéinformácie. Dynamický Parížan sa už takmer dva roky stará o to, aby trnavský závodkoncernu malpovesť lídra v kvalite.

Všetci pre krízu plačú. Aj vy?Nepatríme k skupinám, ktoré zvyknú plakať prečokoľvek. Faktom je, že svetové hospodárstvo,a teda aj automobilový priemysel, prechádzateraz asi najväčšou krízou po druhej svetovejvojne. V Trnave sme čelili dvom obdobiam.Prvé sa začalo koncom minulého a začiatkomtohto roka, keď sme relatívne drasticky znižovalivýrobu. Trh prudko klesal a my sme museli zni-žovať zásoby. Začiatok roka bol po značený ajzastavením dodávok plynu, museli sme zastaviťvýrobu, čo nám, prirodzene, spôsobilo výpadokprodukcie. Vo februári sme vstúpili do novejperiódy, do nového obdobia. Prvým dôležitýmmomentom bolo rozhodnutie mnohých európ- skych vlád zaviesť takzvané šro tovné aleboeko logické bonusy na zvýšenie pre daja na ná -rod ných troch. Druhou dôležitou uda los ťou bolazmena zákazníckeho správania. Mnoho ľudísa rozhodlo pre vozidlá s nízkou spotrebou.Vyššie ekologické parametre začali byť prezákazníkov veľmi dôležité. V závodoch PSA,

ktoré sa orientujú na výrobu takýchto áut, medzinimi aj v Trnave, sa produkcia zvyšovala, lebopre vozidlá existoval reálny dopyt. Stalo sa topráve pod vplyvom spotrebiteľského správania.Profitovali sme aj zo spustenia výroby novéhomodelu Citroёn C3 Picasso, ktorý sa vyrába ibav Trnave. Je to celkom nový model v portfóliuznačky Citroёn. Dnes ideme na plnú kapacitu,predĺžili sme popoludňajšiu zmenu o jednuhodinu, takže denne vyrábame viac ako deväť stovozidiel. Aktuálne riešime problém dodávateľovprispôsobiť sa zvýšenému dopytu a vytvoriťdostatočné kapacity na výrobu dielcov, ktoréod nich potrebujeme. Nie je to celkom ľahké,ale nateraz sa nám darí uspokojovať dopyt ponašich vozidlách.

O modeli C3 Picasso počuť samé super-latívy. Čo je na tomto aute zaujímavé a nové?Citroën C3 Picasso prekvapuje práve tým, žespája nezvyčajné: veľký vnútorný priestor maléhovanu s kompaktnosťou mestského osobného

auta. Jeho novátorská architektúra ponúka vy ni-kajúci pomer medzi rozmermi a vnútornýmpriestorom, ktorý je skutočne rekordný. Jasnedokazuje svoj status a poskytuje maximálnepohodlie pre každého pasažiera. Delené zadnésedadlá sa môžu nezávisle posúvať, aby sa doauta pohodlne dostal všetok náklad a cestujúci.Pomocou sklápacieho mechanizmu na vrchuzadných sedadiel sa dajú jedným pohybomruky sklopiť do podlahy. Na pohon slúžia dvabenzínové motory 1,4 VTi (70 kW/95 k) a 1,6 VTi(88 kW/120 k) alebo prepĺňané naftové štvorval ce1,6 HDi s výkonmi 66 kW (90 k) a 80 kW (109 k).

PSA veľmi výrazne deklaruje príklon k ekológii. Prečo to robíte a koľko to stojí?Smerovanie k ekológii je v PSA dlhodobé, sna ži -li sme sa o vývoj a výrobu áut s nízkou spotreboua malými emisiami dávno predtým, ako to zača lobyť veľmi aktuálne. Ekológia pre nás teda nieje módna záležitosť. V roku 1997 padlo v našejcentrále rozhodnutie, že budeme vyvíjať die se-lový motor s nízkou spotrebou, a zároveň smesa rozhodli vyrábať časticové filtre. V tom časeto bola prevratná novinka. Začiatkom roka2000 sme boli priekopníkmi, spojili sme diese lo -vé motory s malou spotrebou s časticovýmifiltrami. Už štvrtý rok sme lídrom vo výrobe vozidiel s níz-kymi emisiami. Vlani sme napríklad vyprodu -kovali na celom svete okolo milióna vozidiel s emisiami pod 130 gramov oxidu uhličitéhona jeden kilometer. V tomto roku spĺňa tentoparameter približne každé tretie predané vo -zidlo. Už dnes spĺňame kritérium, ktoré chceEurópska komisia zaviesť v roku 2015. Terazmáme 14-percentný podiel na celom trhu a vla nisme predali viac ako 1,1 milióna vozidiel s emi-siami nižšími ako 140 gramov CO2 na kilometer.Do moder ných technológií sme investovali veľapeňazí. Nie sme finančná skupina, ale automo-bil ka, záleží nám na tom, aby sme boli na špicivývoja a preto budeme investovať aj v budúcnos -ti. Nie je to fráza, chceme ľuďom ponúkať autá,ktoré sú k životnému prostrediu priateľské a ne-ničia ho. Cítime sa byť súčasťou spoločnosti.Už v roku 2011 by mali prísť na trh prvé sério vovyrábané vozidlá poháňané hybridnou sústa vous elektro motorom a naftovým motorom HDi,pretože má o dvadsať percent nižšiu spotrebunež porovna teľný benzínový agregát. Bu de meprvou sku pi nou, ktorá urobila toto spojenie.Je to naša technológia, výsledok vlastnéhovýskumu a vývoja.

Kam smeruje ďalší výskum?Týka sa predovšetkým motorizácií vrátanetechniky hybridného pohonu. Skupina sa roz hodla všeobecne zavádzať stop-štart sys-tém. PSA Peugeot Citroën chce takisto širšie

12 13 VISIONS 03 2009

I N T E R V I E W

uplatniť svoje inovačné riešenia. Jedným z nichje filter pevných častíc, čo je technológia, v kto -rej má skupina vedúce postavenie. Motoryvozidiel skupiny sú kompatibilné s biopalivami,v ktorých je pri benzíne do desať a pri naftedo tridsať percent biozložky.

Ekologické začínajú byť autá, ale ako jeto s výrobou?Vplyv výroby na životné prostredie sa nedáúplne eliminovať, snažíme sa ho však minima -lizovať. Lakovňa je z pohľadu vplyvov na život néprostredie najdôležitejším výrobným procesom,je hlavným zdrojom emisií prchavých organic -kých látok do ovzdušia, odpadových vôd a ne -bezpečných odpadov. Aby sme tieto vplyvyobmedzili, používame v Trnave vodou rie di teľ -né farby. Súčasťou lakovne je tiež fyzikálno-che -mická čistiareň odpadových vôd, ktorá čistí voduz lakovacieho procesu a ťažké kovy sa tu vy zrá -žajú vo forme kalu. Ešte minulý rok sme každévozidlo pred cestou k svojmu budúcemu maji -teľovi ošetrili ochranným voskom, ktorý po tompredajcovia zmývali. Aby sme znížili spotrebuvody a ostatných energií, zrušili sme voskova ciukabínu a povrch vozidiel pri transporte chrá ni -me fóliou.

Podieľa sa aj trnavský závod na vývojinových technológií?Máme tri hlavné centrá vývoja, vo Fran cúzs kupre celú Európu, v Južnej Amerike a v Číne.

V Trnave vývoj nerobíme.

Skupina PSA na Slovensku spolupracujeso Slovenskou technickou univerzitou. Akýto má pre vás význam?Tréningy a vzdelávanie ľudí považujeme zastrategickú vec. Bolo to dôležité v roku 2003,keď sme začínali, a je to rovnako dôležité ajdnes. Do projektu, ktorý má názov Campuspovolaní, sme hneď na začiatku investovali tria pol milióna eur, bol to úvod do spolupráce s technickou univerzitou. Vytvorili sme štyrivzdelávacie centrá. Jedno je na pôde univerzity,ďalšie na bratislavskej strojníckej priemyslovkea dve sú na odborných školách v Trnave. Zároveňsme chceli, aby naša investícia slúžila širšiemuokruhu. Dnes sú centrá k dispozícii celémuslo venskému priemyslu a pracujú už na ko -merč nom princípe. Centrá sme odovzdali zria - ďo va teľom škôl, na ktorých pôsobia, a aj mysme sa stali ich klientmi.

Aké vedomosti a zručnosti chýbali slo -venským odborníkom v čase, keď skupina

PSA začala fungovať v Trnave?Vzdelávanie na Slovensku bolo a myslím si, žeaj teraz je postavené na teoretickom „backgroun -de“. Znalosti teórie majú slovenskí študentiporovnateľné s európskym štandardom. Naj -väčší nedostatok vidím v tom, že absolventislovenských škôl vedia len málo zo znalostípremietnuť do praktického použitia. Preto súpre nás mimoriadne dôležité tréningy za mest-nancov, technikov či manažérov. Ďalším problé-mom je, myslím si, že na univerzitách pôsobiaprofesori, ktorých vek je zvyčajne nad päťdesiatrokov. Je to veľmi nerovnovážny stav. Popri skú-se ných by mali na školách prednášať a skúmaťaj mla dí ľudia, ktorí dokážu viesť študentov k tomu, aby hľadali a nachádzali praktické vy -užitie vedomostí.

Musí sa správať manažér na vašejúrovni na Slovensku inak ako povedzmevo Francúzsku?V kultúrach krajín sú veľké rozdiely, ale v tomje šanca pre Európu. Rozdielnosť nás všetkýchnúti zlepšovať sa. Veľkou prednosťou sloven-

Jean Mouro študoval prírodné vedy a štúdium zavŕšil získaním titulu PhD. v odbore mechanika.Po príchode do skupiny PSA Peugeot Citroën pracoval na viacerých postoch, zaoberal sa okreminého koncepciou motorov a aerodynamickou syntézou. Istý čas pôsobil v spoločnosti Gefco,kde riadil prestavbu informačného systému. Do Trnavy prišiel z francúzskeho výrobnéhocentra v Aulnay, kde viedol lakovňu. Od 1. októbra 2007 je generálnym riaditeľom PSA PeugeotCitroën Slovakia v Trnave.

ských manažérov a technikov je schopnosťdodržiavať štandardy a pravidlá. Slovensképrostredie tlačí nás, teda Francúzov, do toho,aby sme sa vyjadrovali jasnejšie a boli viac jedno-znační. My južania sa na veci vieme pozeraťaj „v sivej zóne“, kým Slováci sú skôr o čierneja bielej. Chcú vedieť jasné postupy, jasné roz -delenie... Kombinácia južanskej kultúry, kdemy často a radi veci meníme, so slovenskou„náturou“, ktorá ma rada vo veciach jasno, jedobrá pre progres. Toto sú dôvody, pre ktorésme jednou z najlepších fabrík v skupine PSAv takých parametroch, ako sú kvalita výrobkov,dodržiavanie dohodnutých termínov dodávoka rozvoj ľudí.

Dá sa stručne zhrnúť stratégia PSA naSlovensku? Kde sa chcete vidieť o desaťrokov?Investovali sme v Trnave viac ako osemsto milió -nov eur. To nie je málo peňazí ani pre takú silnúskupinu, akou je dnes PSA. Je to dlhodobá inves- tícia, odhadovaná návratnosť je niekoľko desia tokrokov. Naša stratégia bola prísť sem, do regiónu,ktorý bude v najbližších desiatich až pätnástichrokoch najviac rastúcim. Je pre nás dôležitébyť tam, kde sa veci budú diať. Poten ciál oby-vateľstva nakupovať nové vozidlá je veľmivysoký.

Prečo sa vlastne koncern PSA PeugeotCitroën rozhodol pred niekoľkými rokmi

pre Trnavu?Na začiatku sme posudzovali trinásť lokalít voviacerých krajinách. Do úvahy sa brali mnohépara metre: technické, ekonomické, logistickéči geopolitické. Robili sa analýzy právneho systé- mu a administratívy danej krajiny, pracovnejsily z hľadiska veku, vzdelanostnej úrovne, čije v danej lokalite dostatočný počet vhodnýchzamestnancov. Z tohto výberu vyšla víťazneTrnava, pretože je to lokalita, ktorá má dobrúinfraštruktúru, je v blízkosti diaľnice, železnice,v neďalekej Bratislave je možnosť lodnej pre -pravy. Automobilka v Trnave je technologickynajmodernejším výrobným centrom skupiny.Vlani opustilo výrobne pásy fabriky, ktorá za -mestnáva stabilne tritisíc ľudí, takmer 190-tisícvozidiel.

Ako sa vám na Slovensku žije?Bývam s rodinou v Bratislave. Je to dobré mesto.Málokto na Západe tuší, aký dobrý môže byťživot na Slovensku. Manželka a tri deti sú spo-kojné, desaťročná dcéra, osem- a päťročný synchodia do francúzskej školy.

Čím je Slovensko iné ako Francúzsko?Rozdiely sú dosť veľké. Doteraz som žil stále v Paríži. Je to metropola, kde sú možnosti veľké,na jedom mieste nájdete veľa kultúry a všeli čo hoiného. Bratislava je iná skúsenosť. Je menšia,ale zároveň je v centre stredoeurópskej kultúry.Je odtiaľ blízko do Česka, Rakúska, Maďarska.

Je to dynamické a zároveň pokojné miesto preživot – teda aspoň v porovnaní s Parížom. Akvynechám Francúzsko, tak okolie Bratislavy jejedno z najkrajších miest v Európe.

A čo víno?Je mi to ľúto, ale preferujem francúzske.

Kedysi Citroën predával autá, z ktorýchsa stali ikony. Najprv „káčatko“, o ktoromsa hovorilo, že je také škaredé, až je krásne.Potom prišli legendárne DS. Neplánujetevzkriesiť niektoré svoje ikony?Na budúci rok chystáme novú sériu vozidiel v rade DS. „Bohyňa“ (déesse je po francúzskybohyňa) bola vo svojej dobe – teda v päťdesiatychrokoch – veľmi inovatívna, iste nie náhodou sastala ikonou. Legendárny Citroën DS má užpäťdesiatpäť rokov. Oficiálne sa predstavil v roku1955 na autosalóne v Paríži. Auto malo revoluč nývzhľad a rýchlo získalo masovú popularitu.Dovedna sa z „bohyne“ vyrobilo milión a polku sov. Predávala sa neuveriteľných dvadsaťrokov. Na ten čas to bolo veľmi pokrokovévozidlo – prinieslo hydropneumatický systémodpruženia, výškovo nastaviteľný podvozok,ktorý sa po vypnutí motora vrátil do pôvodnejpolohy, hydraulickú spojku či kotúčové brzdy.Citroën DS sa objavil aj vo filme Fantomas. Toisté – teda špičkovú techniku a technológie budúponúkať aj nové modely DS. Budú pekné a ur či teprekvapia.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

14 15 VISIONS 03 2009

T E C H N O L Ó G I E

Po tom, ako sa veľké veterné elektrárne presťahovali na vhodnémiesta pri morskom pobreží, získal priemyselveternej energetiky silnépostavenie na svetovomtrhu. V najbližších desia-tich rokoch sa stožiares obrovskými vrtuľamipresídlia aj na šíre more.

Megawatty z vetra

Prvý raz komplexne: Trafostanica medzi veternýmielektrárňami je priamo napojená na švédsku rozvodnúsieť a stáva sa vzorom pre novobudované obrovské veterné parky po celom svete.

AUTOR: JAN TŮMAFOTO: ARCHÍV AUTORA, SIEMENS

Impozantné vežové veterné elektrárne sostometrovými vrtuľami, pre ktoré energe ti cizúfalo hľadajú vhodné miesta, najnovšieaj na moriach, nadväzujú na tradíciu naj -

starších motorov civilizácie – veterné kolesá.Zrodili sa v islamských krajinách pred dvomatisíckami rokov. S krídlami vyplnenými doš tič ka -mi alebo plachtami natáčajúcimi sa oproti vetruprežili až do začiatku minulého storočia akopohon mlynov a v Holandsku aj čerpadiel vodyz bezodných polderov. Do dnešných čias prežili len viaclopatkové ve -terné kolesá, ktoré poháňajú čerpadlá fariemv najchudobnejších rozvojových krajinách. Prí-padne s pripojeným dynamom ukladajú elektri -nu do akumulátorov chát a usadlostí, kam zatiaľnedosiahla elektrická sieť.

Nevydarené začiatkyBudúcnosť po nebo siahajúcich gigantickýchoceľových veží s veternými rotormi, ktoré vy -rábajú elektrický prúd, predpovedal GustavEiffel ešte v čase, keď v Dánsku, Holandsku,Francúzsku a Nemecku fungovalo najmenejdvadsaťtisíc veterných mlynov. S vrtuľou pohá-ňajúcou dynamo s výkonom niekoľko kilowattov,natáčajúcou sa proti vetru vzdušným kormidlomumiestneným na vrchole stĺpu, prišiel v roku1890 dánsky inžinier Poul La Cour. Dnešnúpodobu dvoj- až trojlopatkových rotorov, otá -čajúcich sa na vysokých vežiach elektrickýmgenerátorom v gondole, dostali až začiatkomosemdesiatych rokov, keď listy odkopírovaliprísne aerodynamický tvar leteckých vrtúľ. Zá -ujem energetikov vzbudila až americká vežováelektráreň s výkonom 1,25 megawattu s ob rov -skou dvojlistovou vrtuľou na šesťdesiat metrovvysokej oceľovej veži, ktorú postavili vo Ver-monte. Kým vrtuľové elektrárne s výkonmi do sto kilo-wattov nerobili problémy a začali sa rozširovaťv podobe veterných fariem, pokusy s obrov ský mivežovými elektrárňami, sľubujúcimi pri sto met -rových rotoroch výkony až tri megawatty, nespĺ -ňali očakávania. Hriadele, ložiská i prevodovkynevydržali nerovnomerné preťažovanie a dlhotrvalo, kým sa podarilo objasniť, z čoho po chá -

dzajú vibrácie, často vedúce až z odtrhnutiumnohotonových listov.

Štartérom bola krízaVäčším jednotkám sa darilo len v miestach s naj -silnejšími a pravidelne vanúcimi vetrami – v hor-ských priesekoch Kalifornie a na veternompo breží Dánska a Nemecka. Až ropná kríza v osemdesiatych rokoch naliehavo podnietilazáujem o veterné elektrárne, zástupcov večnesa obnovujúcej „zelenej“ energie. V Európe sa najsilnejšie preháňa vietor na pobre-ží Dánska, Švédska, Veľkej Británie, Nemeckaa Islandu. Do vývoja sa nebývalým tempom za-pojili priemyselné koncerny, ktoré prišli s no vý mitechnológiami a riešili otázku optimálnehonapojenia vežových elektrární do pozemnejrozvodnej siete. Dominovala takzvaná „dánskakoncepcia“ s trojlistovými vrtuľami z vystuže -ných laminátov. Nízke otáčky stometrovýchvrtúľ, ktoré však dosahujú na obvode lopatiekrýchlosť vyše dvesto kilometrov za hodinu, saregulujú natáčaním listov a znižujú planetár ny -mi prevodovkami na otáčky asynchrónnychalternátorov (1 500 / 3 000 ot. / min). Zhrubatretina elektrární uprednostňuje priamy pohonsynchrónnych generátorov, ktoré aj za cenuvyššej hmotnosti a využitím silnoprúdovejelektroniky umožňujú optimálnu synchroni zá- ciu napojenia do rozvodnej siete bez ohľaduna režim elektrárne.Prudkému rozvoju výstavby na našom konti-nen te pomáhajú štáty zaručenými výkupnýmicenami elektriny z obnoviteľných zdrojov, kuktorým ich núti Kjótsky protokol. O trh sa v sú -časnosti delí desať svetových výrobcov, medziktorými dominuje dánsky Vestas, americkýGeneral Electric, nemecký Enercon, Repowera Siemens, pribúdajú však aj koncerny z Indiea Číny.

Protesty slabnúProti vežiam s otáčajúcimi sa vrtuľami akocudzo rodému prvku, ktorý hyzdí prírodnúscenériu, sa od začiatku ozývali krajinári. Miestni obyvatelia sa skôr obávajú ich svišti vé hozvuku a rušenia televízneho signálu. Hoci práve

využitie vetra dáva človeku najčistejšiu energiu,pridala sa k nim aj časť „zelených“. Vežovýmelektrárňam vyčítajú úhyn vtákov pri zrážke s vrtuľami a rušenie pri hniezdení. Proti stavbeveterných fariem pri mori a v mori zasa brojarybári s tým, že rušia rozmnožovanie rýb, ohro-zujú vodné živočíchy a predlžujú im cestu k rybo lovu. Vojenskí a dopravní experti i me-teo roló govia sa obávajú rušenia radarovýchsignálov a navigačných leteckých a lodnýchsystémov. Nečakane sa proti projektom v nie -ktorých regiónoch stavajú aj baníci s obavami,že im „vietor“ vezme prácu. Polemiky v mé diáchzneužívajú na svoje zámery politici a stále eštechýba seriózny výskum, ktorý by odstrániločividné domnienky. Zatiaľ sa však márnehľadá rozumný kompromis. Najväčší výrobcovia už vo fundovaných testochpreukázali, že vďaka novým technológiám sapri novej generácii trojmegawattových elektrár nívo veterných parkoch náklady vynaložené naich výrobu, transport a inštaláciu vrátia vo vy- robenej energii už za štyri mesiace. Pritomhluk v kilometrovom odstupe od sídel pri tom tovýkone neprekračuje štyridsať decibelov, čo jeporovnateľné s hlukom domácej práčky. Do ká -zali, že odraz na kompozitových listoch rušídigitálnu televíziu nemej ako končiace sa ana-lógové vysielanie a že niektoré druhy vtákovdokonca hniezdia na gondolách elektrárne. Napriek tomu sa lopatky veterných elektrárnímôžu netopierom a najprísnejšie chránenýmdravcom vyhnúť len v niektorých lokalitách,najmä na nevyužitých morských pobrežiach,v stepiach či púšťach. Tam najnovšie smeruječoraz viac projektov, hoci inštaláciu zaťažiainvestície nevyhnutné na budovanie diaľ ko výchelektrických prenosov.

Veterné parky s inteligenciouZatiaľ najväčšiu morskú „off-shore“ elektráreňna svete, postavenú divíziou Wind Power spo -ločnosti Siemens, nájdeme na piesočnej plytčineNysted na dánskom pobreží neďaleko Gedseru.Ako vojaci v ôsmich radoch po deviatich s od stu -pom pol kilometra sa na oceľových pylónochpevne zakotvených do dna v hĺbke okolo desať

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

16 17 VISIONS 03 2009

T E C H N O L Ó G I E

metrov týči k nebu 72 veterných turbín, každás výkonom 2,3 megawattu. Trojlisté turbíny s priemerom 82 metrov sa automaticky rozkrútia,hneď ako anemometre signalizujú, že rýchlosťvetra prekročila 10 km/h. Servomotory ich ne -ustále natáčajú v ústrety smeru vzdušnéhoprúdu. Z najnižších šiestich otáčok za minútusa môžu „vytočiť“ až na 18 ot./min, ktoré do -sa hujú pri najvyššej povolenej rýchlosti vetra90 km/h. Pri búrlivých náporoch vetra zasa hu jebezpečnostná automatika – listy sedemtonovýchvrtúľ nastavia na voľnobeh, aby kládli víchruminimálny odpor a rotor zastavia kotúčovýmibrzdami na hriadeli alternátora. To všetko sadiaľkovo kontroluje v centrále v Kodani. Všetky250-tonové veže musia podľa výpočtov odolať200-kilometrovému uragánu. Výkonom 165 MWdokáže tento park zásobovať podmorskýmikáblami mesto s 185-tisíc obyvateľmi. Päťdesiatštyri ešte väčších 3,6-megawatto výchturbín s rotorom s priemerom 107 metrov zač-ne koncom roka výkonom takmer 200 MW záso -bovať Lincolshire na východnom pobrežíAng lic ka. (Na porovnanie – podobný výkondosahuje jeden blok štandardnej slovenskejuhoľnej elektrárne.)

Oba parky sú vybavené inteligentným systé-mom, vďaka ktorému optimálne využívajúzmeny počasia. Na rotoroch a stožiaroch súsenzory, ktoré neustále sledujú smer i rýchlosťvetra a informujú riadiaci systém. Pri náhlomnápore vetra na rotory prvého radu sa ostatnérady veží nastavia do pozície, ktorá umožňuje

z masy vzduchu využiť čo najviac energie. Elektrický výkon rastie s priemerom kolies a sve- tový rekord drží zatiaľ experimentálna turbína5M hamburskej spoločnosti REpower, ktoráne ďaleko Brunsbuttelu s priemerom rotora126 metrov disponuje výkonom päť mega wat tov.Unikátny 130-tonový rotor na dutom hriadeli

Čísla o vetreVietor sa nad povrchom našej planéty ani na okamih nezastaví. Rovnomerné otáčanie Zemevyvoláva pravidelné prúdenie vzduchu nad morami i pevninou, nerovnomerné zahrievanievzduchu a komplikujúce meteorologické prvky do tohto pohybu vnášajú najrôznejšie extrémy.Z dopadajúcej slnečnej energie sa na kinetickú energiu vetra premenia síce len nepatrné dvepercentá, ale podľa odhadu expertov by sa z nich dalo prakticky využiť okolo 3 000 GW, čo bystačilo pokryť tretinu súčasnej spotreby sveta. Koncom minulého roka bolo na svete v prevádzke niekoľko miliónov malých, stredných i veľkýchveterných elektrární s celkovou kapacitou 120 GW. V ostatných rokoch sa však medziročnezvyšuje o viac ako jednu tretinu. Len dve percentá veterných elektrární stoja mimo súše. Z hľa- diska poradia inštalovaných výkonov vedú svetový rebríček USA (25 GW), nasledované Nemeckom(24 GW), Španielskom (17 GW), Čínou (13 GW) a Indiou (10 GW). Na Slovensku máme zatiaľtri veterné elektrárne. Jednu na Záhorí, druhú na Myjave a tretia je na Kysuciach. Dohromadyposkytujú výkon 5,1 megawattu a ročne sú schopné vyrobiť elektrinu pre tritisíc domácností.Je to žalostne málo a Slovensko je vo využívaní veternej energie v Európe dlhodobo na posled- ných priečkach.

Blízka budúcnosť: Veterné off-shore parky vyžadujú špeciálne servisné plavidlá, ktoré sú schopné v prípade poruchy okamžite zasiahnuť.

Najrozšírenejšia turbína: Konce listov kolesa s priemerom82 metrov turbíny Siemens SWT 2,3-82 krúžia pri plnomvýkone rýchlosťou 280 km/h.

V malých pobrežných hĺbkach: Stometrový trojlistýrotor sa pri montáži zostavuje na zapilotovanej plošine.

s priemerom 150 centimetrov vyžadoval, abyšvédsky koncern SKF vyvinul špeciálne obrovskévalivé ložiská.

Dobre „upečené“ vrtuleNajkritickejším prvkom veterných elektrárnísú listy turbín. Aby z prúdu vetra vyťažili čonajviac energie, majú po celej dĺžke špeciálnetvarovaný profil podobný krídlam lietadla.Vztlakové sily rastú s druhou mocninou rých -losti vetra a pripojeným generátorom vypro-dukovaná elektrická energie dokonca s jehotreťou mocninou. Vrtule obrovských elektrárnís dĺžkou až 60 metrov musia odolať nerov no -merným náporom vetra, trpia odstredivousilou a vibráciami. Na sériovú výrobu vrtúľ založil Siemens továreňso sedemsto zamestnancami v dánskom Aalbor -gu. Patentovaná revolučná technológia je zalo-žená na spekaní polovíc týchto dutých listovzhotovených sklolaminátovou technológiou.V obrovskej hale sa najprv na dokonale hladkýchdrevených „kopytách“ nanášaním ton sklenýchtextílií a epoxidovej živice vyrobí osobitne pred-ná a zadná strana. V sklopnej forme sa polo vi cespoja, do dutiny sa umiestnia nafukovacie neo-

prénové podušky a uzavretá vyhrievaná formasa natlakuje niekoľkými tonami epoxidovej ži -vice. Bezšvová vrtuľa sa „upečie“ za 48 hodín.Po vytiahnutí podušiek z dutiny, opracovanípríruby a nalakovaní „nabielo“ sa naloží našpeciálny transportér. Pri statických a dynamic -kých zaťažkávacích skúškach sa únava materiá lupri takto vyrobených listoch objavila až po dvochmiliónoch kmitov, čo znamená najmenej dvad- sať rokov spoľahlivej každodennej práce. Ďal šiutováreň s touto technológiou otvoril Siemensnedávno vo Fort Madisone v USA.

Elektrárne sa učia plávaťŠtúdie dokázali, že najlepšie veterné podmienkynájdu veterné elektrárne na voľnom mori. V hĺb-kach nad sto metrov však stavbári nevedia po -staviť bezpečné základy. Rozvoj plávajúcichropných ťažobných plošín zlákal vývojárov z výskumného centra spoločnosti Siemens a nór-sku ťažobnú spoločnosť StatoilHydro na jedi -nečný pokus. Mohol by začať novú éru eštevýkonnejšej veternej energetiky v podobeplávajúcich elektrární. Ich veža bude súčasťoudlhej tyčovej bóje, ktorá svojím vztlakom une siestrojovňu s rotorom. Betónová záťaž a ukot ve nie

systémom oceľových lán ku dnu do hĺbok až700 metrov zasa zabezpečia stabilitu aj pri ná-pore najväčších vĺn a veterných búrok. Experimentálny projekt Hywind za začal v lete12 kilometrov od nórskeho ostrova Karmoy.Stodvadsať metrov dlhý dutý plavák je zakot ve nýdo dna v hĺbke 220 metrov, nad hladinu vy čnie -vajúci 65-metrový stožiar z antikoróznych ma teriálov má hore namontovanú turbínu s vý konom 2,3 megawattu. Ak dopadnú ex-perimenty podľa predpokladov, Nórsko vtýchto miestach vybuduje „plávajúci park“ s dvesto vežami. Dobehne tým svoje onesko-renie za Dánskom a Nemeckom v počte veter -ných megawattov. Plávajúce veternéelek trárne vyžadujú úplne nové systémy diaľkovej kontroly, ako aj rýchle zásahovéopravárske plavidlá. O akej revoluč nej cestehovoríme, svedčí aj záujem amerických ex-pertov o Hywind – podľa ich prepočtov by sana vhodných miestach v pásme do 80 kilo-metrov pozdĺž východného a západného pobrežia USA dalo z vetra vyťažiť 900 giga -wattov, čo sa rovná súčasnej kapacite všet kýchamerických tepelných, jadrových a vod nýchelektrární.

Revízia strojovne: Vo švédskom veternom parku Lillgrund so 48 elektrárňami Siemens 2,3 MW sú strojovne vo výške 110 metrov nad hladinou.

Dobrodružná montáž: Špeciálna žeriavová loď montujejednu zo šesťdesiatich turbín Vestas V80 v britskomoff-shore parku North Hoyle.

Najväčší britský Burbo Bank: Dvadsiatimi piatimi najvý-konnejšími turbínami Siemens 3,6 MW zásobuje off-shorepark Burbo Bank mesto Liverpool „zelenou elektrinou".

18 19 VISIONS 03 2009

T É M A Č Í S L A

Ako zastaviťdigitálnu mafiu

AUTOR: SEBASTIAN WEBEL, KIRSTIN SCHLIEKAUOVÁ, NIKOLA WOHLLAIBOVÁ, VLADIMÍR DUDUC, ĽUBOMÍR JURINA

FOTO: PICTURES OF THE FUTURE

ObsahStrýko Dagobert by sa čudovalNapredujúca digitalizácia poskytuje organizovanému zločinu čoraz novšie príležitosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19

Banky sa menia na elektronické pevnostiZneužívanie bankových údajov stúpa ako prílivová vlna. Siemens ponúka riešenia, ktoré ju dokážu zastaviť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20

Bezpečnosť sa krízy nebojíGlobálny trh s bezpečnostnými službami by sa mal do roku 2015 zdvojnásobiť. . . .22

Druhý dych portálu Sociálnej poisťovne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23

Skutoční zločinci dnes nenosia pištole, ale notebooky. Ak chcel legendárny chicagský mafián Al Capone v dvadsiatych rokoch minulého storočia vylúpiť banku, musel sa unúvať ísť do pobočky. Súčasný organizovaný zločin od týchto praktík upustil, účty ľudí dokáže vybieliť aj z pohodlia obývačky. Moderné technológie totiž neslúžia len polícii. Dá sa proti tomu brániť?

Vydierač zásluhou médií získal slávupod prezývkou Dagobert, ktorú si dalpodľa lakomého káčera McDucka z kreslených rozprávok spoločnosti

Walt Disney. Meno používal ako kódový názov privyjednávaní s políciou a obchodnými domami.Arno Funke používal prekvapujúco veľký početzložitých mechanických zariadení vrátane diaľkovo ovládaných vozidiel s falošnou pod-lahou alebo miniatúrnych ponoriek, do ktorýchsi dával ukladať peniaze. Darilo sa mu tak vy-hýbať kontaktu s políciou. Pošťastilo sa jejzatknúť vydierača až v roku 1994. Počas šiestichrokov absolvoval dovedna tridsať pokusov o odo-vzda nie peňazí. Verejnosť netrpezlivo sledo va lapríbeh, ktorý poskytoval síce zábavný, ale skres-lený obraz o kriminalite. Tá je však všadeprítom -ná – a to už je vážna vec.Napredujúca digitalizácia poskytuje organi-zovanému zločinu čoraz novšie príležitosti.Prácu im navyše výrazne uľahčuje ľahko váž -nosť firiem aj verejnosti. „Mnoho ľudí pod-

ceňuje nebezpečenstvo hroziace z internetu.Sedíte síce doma v obývačke, ale je to úplnerovnaké, ako keby ste vonku pobehovali s otvo-renou peňaženkou plnou peňazí,“ vravíprezident Nemeckého federálneho úradu preinformačnú bezpečnosť Udo Helmbrecht. Stačí pritom niekoľko preventívnych opatrení,aby sa toto riziko znížilo. Začína sa to zdravounedôverou k podozrivým e-mailom a končípoužívaním bezpečnostných riešení. Patriamedzi ne napríklad externé biometrické sys-témy na prístup do počítača. Odborníci všakupozor ňujú, že v dlhodobom horizonte budeveľmi zložité nájsť spoľahlivý nástroj na bojproti elek tronickej kriminalite, keďže tech-nický pokrok prináša výhody i pre podsvetie.Vezmime si na príklad kvantový počítač s ohro-mujúcim vý poč tovým výkonom – ten môžerovnako dobre slúžiť na priemyselné apliká-cie, ale aj na pre lamovanie hesiel. Jedinoumožnosťou je byť vždy o krok vpred predzločincami.

Strýko Dagobert by sa čudovalJeden z najpozoruhodnejších prípadov sa začal v máji 1988 v Nemecku. Arno Funke v tomto období vydieral obchodné domy,že ak mu nedajú „výkupné“, vyhodí ich do povetria. Privádzal týmmajiteľov obchodov i políciu do stavu zúfalstva.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

Bez počítača: Vďaka skenerom a optickým senzoromnemusia verifikačné údaje na internetovú identifikáciuprechádzať počítačom.

20 21 VISIONS 03 2009

T É M A Č Í S L A

Priamy styk s bankou cez internet z do- mova je čoraz populárnejší. Pod ľaprieskumu Eurostatu z vlaňajšieho de-cembra na Slovensku využíva internet

banking 24 a v Česku 14 percent používateľovinternetu. Priemer za celú Európsku úniu je29 percent.

Vzostup účtov i podvodovSlovenské banky potvrdzujú, že počet použí-va teľov internet bankingu medziročne stúpao desiatky percent. Podľa internetového portáluFinWeb napríklad v Tatra banke počet platiebcez internet banking vzrástol zhruba o štvrtinu,pričom 80 percent všetkých platieb sa uskutoč -ňuje elektronicky.V zahraničí je internet banking ešte rozšírenejší.Ako uvádza magazín Pictures of the Future, lenv Nemecku evidujú vyše 35 miliónov onlineúčtov, ktoré generujú približne 1,7 miliardytransferov za rok. Druhou stranou mince je však vzostup inter-netovej trestnej činnosti. Podľa Nemeckéhofederálneho kriminálneho policajného úraduinternetové podvody spôsobili v roku 2007škody za 19 miliónov eur, pričom išlo o sumu,

ktorá bola o 50 percent vyššia než v predchá -dzajúcom roku. Takéto podvody poškodzujúaj reputáciu samotných bánk. Siemens už dlhšíčas ponúka riešenia, ktoré zásadným spôsobomzvyšujú bezpečnosť bankových operácií.„Mnohí ľudia preferujú pohodlie online ban ko -vého styku, ale obávajú sa o bezpečnosť svojichosobných údajov,“ tvrdí Olaf Badstübner z diví -zie Siemens IT Solutions and Services (SITS).„Naším cieľom je poskytovať technológie, kto rékombinujú prívetivé používateľské prostrediea vysoký štandard bezpečnosti. Kľúčová otázkasa však nakoniec vždy zužuje len na to, ako sabezpečne identifikovať prostredníctvom ano -nymných komunikačných kanálov, ako sú inter-net alebo telefónna linka.”

Miniatúrne skeneryRiešením je napríklad Internet ID Product. Ideo zariadenie veľkosti kreditnej karty, ktoré jevybavené skenerom odtlačkov prstov a šiestimioptickými senzormi. Nevyžaduje si inštaláciužiadneho doplnkového hardvéru ani softvéru,takže ho možno použiť na každom počítači, kto -rý je pripojený k internetu.Každý používateľ, ktorý chce urobiť bankový

prevod, sa musí najskôr sám identifikovať svojímodtlačkom prsta, ktorý sa automaticky porovnás referenčným odtlačkom uloženým v zariadení.Ak je autentifikácia pozitívna, banka pošle cezsvoju internetovú stránku blikajúci kód, ktorýsa zobrazí na monitore používateľa.Senzory identifikačnej karty tento kód zaregis-trujú a dekódujú. Počas celého procesu monitorzobrazuje šesť rýchlo blikajúcich políčok. Okremúdajov zadaných pomocou klávesnice blikajúcikód obsahuje aj autentifikačné číslo transakcievygenerované bankou (TAN). Karta prostred-níc tvom integrovaného kódovacieho kľúčadešifruje kód a zobrazí ho na miniatúrnommonitore, ktorý je súčasťou zariadenia. Po uží -vateľ si môže porovnať údaje, aby sa ubez pečil,že sú správne, a potom ukončiť trans akciu za -daním TAN.„S týmto zariadením nie je potrebné používaťseparátne heslá a zoznamy TAN,“ vysvetľujeO. Badstübner. Nielenže to zjednodušuje ban -kovú operáciu, ale celý proces je oveľa bez peč -nejší ako tradičné spôsoby autentifikáciezá kazníka. Siemens tieto zariadenia zatiaľponúka výhradne bankám, ale expert SITS sadomnieva, že sú vhodné aj pre menej ná roč né

Banky sa menia na elektronické pevnostiBanky sú pod paľbou kritiky, že neprijímajú účinné opatrenia pre bezpečnosť. Nečudo, zneužívaniebankových údajov stúpa ako prílivová vlna. V mnohých prípadoch to má katastrofálne následky nielenpre klientov, ale aj pre banky.

online aplikácie, či už ide o rezerváciu cestov -ných lístkov alebo sťahovanie hudby z internetu.Má 128 rozličných kľúčov, takže teoreticky sadá použiť na rovnaký počet transakcií a služieb.Internet ID Product využíva aj sám Siemens – pri elektronickom styku s obchodnými part- nermi. Prístup k interným údajom koncernutak majú len autorizované osoby. „Keďže saidentifikujú odtlačkom prsta, vždy máme istotu, že ide o príslušnú osobu. Do našichsystémov nemôže v žiadnom prípade vstúpiťniekto, kto by ukradol heslo,“ dodáva O. Bad-stübner.

Čítanie z rukyVývojový tím SITS sa pod vedením O. Badstüb ne-ra zameriava aj na ďalší segment bankovýchtransakcií cez bankomaty. Trestná činnosť v tej tooblasti prudko rastie. Kým v roku 2007 zazna-menali v Európskej únii päťtisíc podvodov sú -visiacich s bankomatmi, za prvých šesť mesiacovnasledujúceho roka už to bolo šesťtisíc prípa -dov, čo je nárast až o 143 percent.Tri zo štyroch podvodov patria pod pojemskim ming, čo je metóda, pri ktorej zlodejzískava prístup k údajom na bankovej karte

inštaláciou falošného otvoru na bankomate,ktorý je vyba vený skenerom a miniatúrnoukamerou. SITS vyvinul identifikačný systém, ktorý využívaskenovanie vlásočníc na rukách a dokáže takzabrá niť skimmingu. Infračervený skenerumiestnený v bankomate zaregistruje žilovúštruktúru zákazníkovej ruky. Tá je jedinečnápre kaž dé ho jednotlivca. Údaje sa presunú dojednotky na rozpoznávanie biometrických dáta porovnajú sa so vzorom, ktorý je uložený v informáciách o používateľovi. Okrem PINkódu tak má zá kaz ník ďalšiu ochranu.Siemens vyrába toto zariadenie v spolupráci s firmou Fujitsu, ktorá do neho dodáva infra -červený skener a senzor. Výhodou riešenia jebezdotyková prevádzka. Na rozdiel od identi-fikácie pomocou odtlačku prsta jednotka načítanie štruktúry žíl nevyžaduje fyzický kontaktzákazníka a skenera.

Šepkaj mi do uškaBadstübnerovo vývojové laboratórium vo Frank- furte nad Mohanom rozvíja i tretiu verifikačnúaplikáciu, ktorá využíva biometrickú techno -lógiu rozboru reči. Rozpoznávanie hovoria ceho

je ideálnym riešením pre telefonický banking.Ide o technológiu, ktorá zaregistruje indivi duál -ne charakteristiky zákazníkovho hlasu a použi jeich ako referenčné údaje na identifikáciu klien tapri všetkých nasledujúcich telefonických trans -akciách. Aby sa zabránilo podvodom s nahrávkami hlasuzákazníka, systém vygeneruje náhodnú čísel núpostupnosť, ktorú musí klient nahlas zopakovať.Hlas sa porovná s referenčnými nahrávkami,čo zaručuje bezpečnú identifikáciu. Siemensuž rokuje s nemeckými, španielskymi a turec -kými bankami o nasadení tejto technológie,ktorú možno pomerne jednoducho pridať doexistujúcich systémov. Podobne ako v predchádzajúcom prípade Sie -mens využíva toto riešenie aj pre vlastné potrebypri načítavaní alebo zmenách zamestnaneckýchhesiel. „Ak naši pracovníci zabudnú heslo, stačí,aby vytočili jedno číslo a ich totožnosť sa overína základe referenčného hlasu,“ vysvetľuje O. Badstübner. Potom si môžu svoje heslo rých -lo, ľahko a bezpečne zmeniť. Ako pripomínašéf laboratória, bezpečnosť, rýchlosť a jedno -duchosť sú tri základné znaky ich bezpečnost-ných riešení.

Biometrické democentrumV biometrickom centre v Grazi v Rakúsku má Siemens IT Solutions and Services unikátne de-monštračné centrum pre biometrické produkty a riešenia. Okrem podrobných informácií o bio-metrickom portfóliu spoločnosti poskytuje aj príležitosť na diskusiu o najnovších výsledkochvývoja so skúsenými odborníkmi. Aj keď biometrické riešenia získavajú čoraz viac priestoru,mnoho firiem si stále len ťažko hľadá cestu k takýmto technológiám v reálnom živote. SITS samôže oprieť o bohaté skúsenosti s biometrickými aplikáciami, ako sú systémy na kontrolu prí-stupu do budov a automobilov, dokumenty osobnej identity, IT bezpečnosť, personalizovanélístky či kontrolné procedúry na letiskách.

Bezkontaktné skenery: Skenovanie štruktúry vlásočníc na ruke zvyšuje bezpečnosť bankových operácií a komplikuje život podvodníkom.

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

Spolu s bezpečnostnými technológiamirastie aj biznis s biometrickými rieše-niami – systémami, ktoré identifikujúodtlačky prstov, spôsob reči alebo črty

tváre, ako aj systémami na kontrolu vstupu doobjektov. Rozmach zažívajú tiež monitorovacievideosystémy v uliciach a podchodoch. Ba čoviac, narastajúca digitalizácia a stúpajúce nárokyna ochranu firemných údajov zosilňujú dopytpo systémových riešeniach, ktoré vedia zabrániťkrádežiam identít. Bezpečnostné technológiesa nasadzujú pri autentifikačných a trans akč -ných procesoch v online a telefonickom ban kin-gu a zároveň poskytujú ochranu proti falšovaniu.

Bezpečnosť do roku 2030Analytici Hamburského inštitútu medziná rod- ných ekonomík a banky Berenberg pracujú nabezpečnostnej stratégii pre priemysel do roku2030. Podľa ich štúdie dosiahne celosvetový trhs bezpečnostnými službami v roku 2015 obratokolo 231 miliárd dolárov, čo je dvojnásobokúrovne roku 2005. Vysoké tempo rastu očakávaaj spoločnosť IDC. Predpovedá, že hoci temporastu počas globálnej hospodárskej krízy pokles-ne v tomto roku z vlaňajších 13,2 na 9,8 percen ta,už na budúci rok znovu prekročí hranicu 10 per- cent. Dôležité je, že napriek kríze stále rastie.Podľa analytika IDC Briana E. Burka bude dopytpo bezpečnostných produktoch aj naďalej silnej šíako pri iných IT technológiách. „Firmy a inšti tú- cie budú musieť plniť prísnejšie požiadavky nabezpečnosť, ktoré vyplývajú z nových európskycha medzinárodných noriem,“ tvrdí analytik. Do-datočné kritériá na ochranu údajov a prísnej šie

predpisy pre finančné výkazníctvo a účtov níc -tvo podľa neho spôsobia masívny rast nák-ladov firiem a organizácií na bezpečnostnésystémy.

Riziká stále rastúAnalytici spoločnosti pre prieskum trhu Celentpredpokladajú veľký nárast online a telefonic -kého bankingu v západnej Európe, a to až pri-bližne o 25 percent. V súčasnosti len šesť per centzákazníkov v tomto regióne využíva mobilnýbanking. Celent však upozorňuje, že vývoj mô -že viesť aj k zvýšeniu škôd a strát, ak poskyto-vatelia týchto služieb nebudú venovať do sta toč núpozornosť bezpečnosti. Napríklad v Nemeckumedzi rokmi 2006 a 2007 zaznamenala asociá-cia Bitkom až 25-percentný nárast nelegálnehopo užitia PIN kódov. Peňažné škody pritom do -siahli 19 miliónov eur.

Veľkým nebezpečenstvom pre online transakcieje phishing. Podvodníci pošlú nič netušiacejobeti e-mail so škodlivým kódom, ktorý sa sámnainštaluje do jej počítača, odkiaľ im nepozoro-vane zbiera a posiela heslá a čísla PIN kódov.Tento takzvaný malware útočníci dostanú dopočítača používateľa online bankovníctva cezfalošné internetové stránky, ktoré sa tvária akopravé. Donútia ho týmto spôsobom previesťpeniaze na ich účty. Na sklonku roka 2007 ini- ciatíva APWG zaznamenala viac ako 25-tisícphishingových útokov za mesiac.Americká organizácia Forrester predpokladá,že nové typy mobilných zariadení sa už čo sko rostanú štandardným prostriedkom pre bankovétransakcie. Viceprezident Jost Hoppermann jepresvedčený, že využívanie dvojitej autenti zá ciepoužívateľa, napríklad odtlačkom prsta a hesla,sa stane absolútnou nevyhnutnosťou.

22 23 VISIONS 03 2009

T É M A Č Í S L A

Druhý dych portálu Sociálnej poisťovneUž o niekoľko týždňov Sociálna poisťovňa spustí pre svojich zákazníkov služby, ktoré im umožniauskutočňovať niektoré operácie elektronicky cez webové rozhranie. Jednou z najdôležitejšíchčastí projektu je otázka bezpečného prístupu. Riešenie e-portálu a hybridnej komunikácie preSociálnu poisťovňu implementuje od októbra minulého roka Siemens. Ako tvrdí konzultantspoločnosti Peter Džavan, o zabezpečený prístup k týmto službám sa bude starať systém DirX.Spravuje interných používateľov a ich oprávnenia počas zamestnania v organizácii. Zároveňrieši aj spôsoby prístupu občanov a organizácií, aby mohli cez webový portál podávať formulárea žiadosti elektronickým spôsobom. Jednou z hlavných častí projektu je preto systém pre správuprístupov externých používateľov. „Služby sa im budú javiť ako jediný systém, do ktorého sa budúprihlasovať vždy pomocou rovnakej autentifikačnej metódy – používateľského mena a GRID karty.Po prihlásení tak budú môcť robiť všetky úkony, na ktoré budú mať oprávnenie,“ zdôrazňujeP. Džavan. Dnes sú tieto služby roztrieštené vo viacerých systémoch a aplikáciách, po novom nájduvšetko v homogénnom prostredí. DirX pritom bude zabezpečovať ich identifikáciu, autentizáciui autorizáciu.

Bezpečnosť sa krízy nebojíDopyt po bezpečnostných technológiách v posledných rokoch stúpa. Bezpečnostné normy sa sprísňujú na železničných staniciach, letiskách i v komerčných budovách.

Bankomat budúcnosti: Terminál kombinuje rôzne biometrické identifikačné metódy– vytvorí 3D obraz tváre, zmapuje sieť vlásočníc na dlani a prekontroluje odtlačky prstov. Trojnásobné zabezpečenie prakticky nie je možné prelomiť.

Odtlačok v lietadle: Pri odbavení na letisku vo Frankfurte sa odtlačok prstu pasažieraprevedie do dvojdimenzionálneho kódu, ktorý sa vytlačí na palubnú vstupenku. Tá otváracestujúcemu prístup k službám, na ktoré má nárok.

Ani ePasy druhej generácie sa od týchpôvodných „papierových“ na prvý po-hľad priveľmi nelíšia. Zaujmú len plas- tovou (polykarbonátovou) strán kou,

v ktorej je ukrytý RF čip a anténa. Na čipe sa v di -gitálnej podobe ukladajú osobné a biometrickéúdaje. Fotografia tváre v štandardnom formáteJPEG 2000, odtlačky prstov v špeciálnom formá -te vyvinutom americkou FBI. Na povrchu plas- tovej stránky sú ešte osobné údaje vypálenéšpeciálnou technológiou, takzvaným laserovýmgravírovaním. Ide o informácie o držiteľovi pa -su, fotografiu a elektronicky spracovaný podpis.Slúžia na bežnú vizuálnu kontrolu.

Bezpečnosť má priorituPrienik biometrie do osobných dokladov saurýchlil po teroristických útokoch na americ kémestá 11. septembra 2001 a USA nimi podmie-

nili bezvízový styk aj s krajinami Európskej únie.Keďže majú chrániť aj pred možným zneužitímteroristami a organizovaným zločinom, bez peč -nosť údajov uložených na čipe má absolútnuprioritu. Technológia Basic Access Control (BAC,základné riadenie prístupu) chráni identifi kač néúdaje a fotografiu držiteľa. Prístup umožní lenvtedy, ak sú inšpekčnému systému známe úda jezo strojovo čitateľnej oblasti dátovej strany do-kladu. Znamená to, že vám ich nikto „neukrad ne“na diaľku z vrecka alebo aktovky bez toho, abyich už poznal. „V novej verzii pasov s odtlačkami prstov sa po -užívajú inteligentné RF čipy. Ide vlastne o malýpočítač schopný robiť komplexné šifrovacie ope-rácie. Vysoký stupeň bezpečnosti a ochrany cit-livých údajov zaručuje technológia ExtendedAccess Control (EAC, rozšírené riadenie prístu- pu). Pracuje s modernými šifrovacími algorit-

ma mi a navyše kontroluje autenticitu dokladui čí tacieho zariadenia. Princíp nedôvery je nasta -vený z oboch strán – tak ako čítačka preverujecertifikát elektronickému dokladu, ani dokladnesprístupní citlivé údaje inšpekčnému systé mu,pokiaľ sa mu nepreukážu platným certifikátom,“vysvetľuje Stanislav Lencz zo spoločnosti Sie -mens.

Pomoc pre letiskáKonzultant Siemensu upozorňuje na ďalšie prí -nosy elektronických pasov: „Doteraz sa dô razkládol na vydávanie dokladov, ďalším krokomje ich využívanie, aby sa urýchlila a zefektív ni lakontrola, čo je vlastne pôvodným dôvodom preelektronické doklady a použitie biometrie v nich.“Niektoré letiská už používajú takzvaný eGates,kde sa biometrické údaje z dokladov automa tic -ky porovnávajú s aktuálne nasnímanými údaj midržiteľa pasu. Celý proces nemusí trvať dlhšieako niekoľko desiatok sekúnd. Pracovník kon-troly pritom obslúži viacero zariadení a v pod sta -te len dozerá na celý proces. Pre spoľahlivúkontrolu na letiskách tak netreba kabínky plnéuniformovaných úradníkov. Ak niekomu z ob- jektívnych dôvodov takáto automatizovanákon trola nezafunguje, nikto sa nepohoršuje a s po ro zumením ho vybavia štandardnýmspôsobom.

Prosím, priložte prstPred poldruha rokom sa začali na Slovensku vydávať pasy s biometrickým údajom – fotografiou tváre. A koncom júna pribudli aj odtlačky dvoch prstov.

ePas druhej generácie: So spoločnosťou Siemens sa stretnete hneď na začiatku výrobyvášho pasu. Dodala technológie pre snímanie tváre, odtlačkov prstov, podpisu i pre celýsystém na spracovanie údajov. Kým si svoj doklad prevezmete, technológie Siemenskomplexne preveria jeho funkčnosť a spoľahlivosť.

Siemens na Slovensku spustil interný projekt,ktorého cieľom je získať certifikát pre systémmanažérstva informačnej bezpečnosti podľamedzinárodnej normy ISO/IEC 27001:2005.„Umožní nám to prezentovať sa navonok akoposkytovateľ riešení a služieb, ktorý je schop nýzabezpečiť bezpečnosť informácií, s kto rýmipracuje a prichádza do styku,“ hovorí konzultantspoločnosti Miloš Bednár. Okrem samotnéhoSiemensu je to dobrá sprá va i pre jeho klientov,ktorí tak môžu mať istotu, že všetky citlivé

informácie, s ktorými bude koncern pracovať,budú chránené na úrovni spĺňajúcej náročné po- žiadavky medzi národných štandardov. Siemenspredpokladá, že certifikácia sa uskutoční dokonca budúceho obchodného roka.Ako upozorňuje M. Bednár, Siemens už dnesspĺňa väčšinu bezpečnostných kritérií, ktorévyžadujú medzinárodné štandardy. Treba ichvšak ešte prepojiť na rôznych úrovniach dointegrovaného systému riadenia. „Veľa ľudíbezpečnosť zužuje len na parciálne oblasti,

ako je napríklad antivírusová och ra na aleboriadenie prístupov. To však nestačí. Bezpeč-nostný systém musí byť komplexný, aby nemalžiadne slabé miesto. Organizácia musí maťsvoju bezpečnostnú politiku, sys tém správya riadenia ľudských zdrojov, mecha niz musklasifikácie interných informá cií, nástro je nadokumentovanie procesov, plány ako po stu- povať v prípade bezpečnost ných inciden tov,plány kontinuity činností a množstvo ďalšíchprvkov,“ dodáva M. Bednár.

Siemens dbá aj na vlastnú bezpečnosť

Bez stresu: Takzvané eGates na letiskách urýchľujú bezpečnú kontrolu biometrickýchúdajov v elektronických pasoch. To je pôvodným dôvodom pre ich zavádzanie. Súčasnemajú chrániť pred možným zneužitím teroristami a organizovaným zločinom. Celý proces trvá niekoľko desiatok sekúnd.

24 25 VISIONS 03 2009

Z D R A V I E

Vitajte vo svete nanometrov – miliard -tín metra. Skúste si predstaviť, že bysa naša výška, napríklad 170 centi -metrov, scvrkla na jeden nanometer.

Našou hlavnou starosťou by bolo uhýbať saatómom svištiacimi okolo hlavy. Atóm vodíkaby mal priemer ako lopta na hádzanú. A kebysme neboli dosť rýchli, mohla by sa o nás roz-plesknúť molekula vody s parametrami sedacejlopty. Ako v galérii by sme mohli obdivovať fas -cinujúcu plastiku dvojitej skrutkovice DNA s prie-merom štyri metre, ale museli by sme sa k nejpredrať bunkovou membránou hrubou sedem- násť metrov. Stopäťdesiatmetrové monštrum naobzore je vírus HIV! A oblak nad našou hlavoudlhý 1,7 kilometra baktéria – jedna z najmenších.Jej príbuzné môžu byť aj desaťnásobne väčšie.

Pochod cez plochu odstrihnutého vlasu by bol136-kilometrovou túrou. Mravec je v tomtosvete dlhý ako juhoamerické Andy, meria 8 500 kilometrov.

Stavby z nanočastícNaučiť sa využívať miniatúrne častice bolo prevedcov dlho tvrdým orieškom. Stavebnými ka-meňmi nanomateriálov sú nanočastice veľkéjeden až sto nanometrov s definovanými vlast- nosťami (rozmer, tvar, atómová štruktúra, kryš-talickosť či chemické zloženie). Sú usporiadanév makroskopických multiklastrových materiá -loch. Ak sa častice spoja chemicko-fyzikálnoucestou, získame vyššie stavebné prvky – nano-drôtiky, nanotrubice, nanokompozity, filmy a vrstvy.

Častice chemických prvkov sa na nanoúrovnisprávajú inak. Často tu neplatí nič z makrosveta,ani fyzikálna istota, akou je bod topenia. Sprá- vanie nanočastíc ovplyvňujú atómové sily,vlast nosti chemických väzieb a predovšetkýmkvantové javy – pri veľmi malých časticiach sazačína prejavovať ich vlnový charakter. Práveveľkosťou pripravovanej nanoštruktúry všakmôžeme riadiť vzdialenosti kvantových hladínalebo ovplyvňovať rad makroskopicky pozo ro-vateľných a využiteľných vlastností nanoma-teriálov.

Nanosvet v medicíneV medicíne ponúka využitie nanotechnológií,nanočastíc, nanoštruktúr a nanomateriálov ne -uveriteľné možnosti. Spomeňme napríkladnanočastice oxidov kovov používané ako kon-trastná látka pre nukleárnu magnetickú rezo-nanciu. Alebo takzvaný lab-on-chip (diagnos tic kélaboratórium na jedinom čipe), keď analyzátorposkladaný z miliónov nanosenzorov budeschopný zobraziť v reálnom čase chemickézloženie telových tekutín. Ďalším prísľubom je cielená doprava liečiv v organizme, vývoj nových materiálov pre ume -lé náhrady kĺbov, chlopní či tkanív, výroba dez-infekčných roztokov a ochranných krémov

Nanostrely proti rakovineMožno nepotrvá dlho a slovo rakovina už nebude znamenať rozsudok smrti. Budeme ju považovať za dlhodobé, ale liečiteľné ochorenie. Vedci už poznajúspôsoby, ako využiť najnovšie technológie na ničenie zhubných nádorov.

AUTOR: JANA TLAPÁKOVÁFOTO: SIEMENS

Kedy sa zrodili nanotechnológieVizionárom nanotechnológií je nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman. Už v roku1959 v prednáške Tam dole je veľa miesta predpovedal, že bude možné cielene manipulovaťs atómami a zostavovať s pomocou nich zariadenia i celé systémy vyznačujúce sa neobyčajnýmivlastnosťami a funkciami. Ako býva pri geniálnych myšlienkach pravidlom, aj v tomto prípadeišlo o inšpiráciu prírodou. R. Feynman si uvedomil, že je postavená na určitých definovateľnýchalgoritmoch – a pritom je na úrovni bunkových a molekulárnych štruktúr až nekonečne roz-manitá. „Keď to dokáže príroda, prečo by sme to nezvládli aj my?“ položil R. Feynman vo svojejprednáške provokatívnu otázku. Trvalo však ďalších tridsať rokov, kým sa jeho myšlienky začalipresadzovať v praxi.

Schéma činnosti: Silný magnet zameraný na určité miesto si pritiahne nanotrubičkynesúce v sebe náklad liekov.

Magnetické pracovisko: Pomocou silného magnetu možno pritiahnuť nanočasticenesúce lieky cielene na presne určené miesto v tele.

Obkľúčený nádor: Nádor medzi dvoma časticami lieku, ktoré ho spoľahlivo zničia.

vytvárajúcich – podobne ako už dnes využíva nénanotextílie – prirodzenú bariéru proti pre-chodu baktérií a vírusov do organizmu.

Ničiť cielene a neškodiť indeLekári z Univerzitnej nemocnice v nemeckomErlangene a vedci zo spoločnosti Siemens uro- bili významný pokrok v ďalšej dôležitej oblasti– cielenej likvidácii zhubných nádorov. Testujúvyužitie magnetických nanočastíc, ktoré naseba naviažu chemoterapeutický liek a dopraviaho priamo do nádoru. Zvyšok tela je pred agre-sívnymi liekmi ochránený. Metóda je zatiaľ v štádiu laboratórneho testovania, výsledkyliečby na zvieracích pacientoch však vyzerajúveľmi sľubne.Novinkou výskumu je transport lieku priamodo nádoru pomocou miniatúrnych magnetic -kých stonanometrových častíc. Chemotera peu- tikum sa na nanočasticu – dopravcu – pevnenaviaže. Silným magnetom umiestneným blízkomiesta zhubného bujnenia sa častice navádzajúpriamo k nádoru. Tu sa liečebná látka uvoľnía pôsobí len tam, kde je to nutné. Zvyšok telazostane od toxických látok uchránený. Pokusy nazvieratách ukázali, že paralyzovať nádor mož nolen pätinou zvyčajnej dávky lieku, pre tože účin-né látky sa dodávajú oveľa presnejšie.

Vedcov z Erlangenu však čaká dlhá cesta. Po tr vánajmenej desať rokov, kým preukážu superio -ritu metódy naviazania nanočastíc s cytostati -kom. Ak to dokážu, otvoria sa nové liečebnémožnosti pre chorých s nádormi, ktoré sú neod- strániteľné pomocou súčasných lokálnych me-tód, či už pre veľkosť nádorov, ich uloženiealebo množstvo.

Magnet je základKľúčovou otázkou je aj použitie magnetu, ktorýnanočastice presne smeruje na miesto určenia.

Treba veľmi silný magnet s premenlivým po ľom.Donedávna nebolo takého zariadenie k dispo -zícii – hmotnosť elektromagnetov, ktoré bolischopné generovať pole s požadovaným vý ko -nom, presahovala 1,5 tony. Výskumníkomspoločnosti Siemens sa teraz podarilo zosta viťvýkonný 47-kilogramový otočný elektromag-net s ľahko prístupnými hranami pólov, ktorývytvára veľký spád poľa. Lekár tak môže s mag- netom ľahko manipulovať a hranu umiestnipresne nad nádor. Dokáže vďaka tomu liečiťaj najmenšie nádory.

Biotechnologické „trójske kone“Austrálski vedci zo Sydney sa v súboji s rakovinou sústredili na biotechnológie. Vyvinuli terapiu„trójskeho koňa“, pri ktorej minibunky získané z baktérií vniknú do rakovinotvorných buniek.Uvoľnia molekuly ribonukleovej kyseliny nazývané siRNA. Tie zastavia produkciu proteínov,ktoré posilňujú odolnosť rakovinovej bunky proti chemoterapii. „Odzbrojená“ bunka sapotom nedokáže brániť druhej vlne minibuniek s chemoterapeutickými liečivami. Pri testochna zvieratách sa podľa časopisu Nature Biotechology dosiahla stopercentná úspešnosť. Metóda neničí zdravé bunky a je aplikovateľná na široké spektrum vážnych typov rakovín.„Hráme s týmito lotrovskými bunkami ich vlastnú hru. Ony spúšťajú gén, ktorý produkujeproteíny, aby liečivám vzdorovali, a my ho zastavíme, čo nám umožní, aby liečivá vnikli dnu,“hovorí Jennifer MacDiarmidová zo spoločnosti EnGenelC Pty. RNA interferencia je jednou z najhorúcejších oblastí výskumu biotechnológií. Výskumníci intenzívne hľadajú spôsoby,ako využiť RNA tak, aby blokovala gény, ktoré produkujú škodlivé proteíny spojené s rakovinou,slepotou či AIDS.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

26 27 VISIONS 03 2009

T E C H N O L Ó G I E

Vyraďovanie sa začalo v septembri, pri-čom ako prvé prídu na rad naj používa -nejšie stowattové žiarovky. Postupnebudú odchádzať do histórie ďalšie

a ďal šie typy, takže o sedem rokov sa Európaniabudú môcť stretnúť so žiarovkami energetickejtriedy C a vyššími už len v múzeách. Nahradiaich svetelné zdroje, ktoré na svojich energetic -kých štítkoch budú musieť mať písmeno A ale -bo B. Ako pre Aktuálne.sk vysvetlil hovorca minis-terstva hospodárstva Dárius Bošjak, vyraďova nieznamená, že k termínom jednotlivých etáp saprestanú uvádzať na trh žiarovky s príslušnýmiparametrami. Zásoby v obchodoch bude možnéuž len dopredať. Vyraďovanie neefektívnychžiaroviek vrátane harmonogramu sa pritomtýka všetkých členských krajín EÚ.

Hlavné slovo majú úsporyCieľom nariadenia je zníženie energetickej spo-treby. Klasická žiarovka totiž využije len okolopäť percent elektrickej spotreby, zvyšok unikáv podobe tepla. Priemerná domácnosť tak vďakavýmene žiaroviek za žiarivky ročne ušetrí 25 až50 eur. „V mnohých domácnostiach je osvetlenie naj -väčším žrútom energie. Naše nariadenie rodi -nám prinesie nielen úspory na ich účtoch zaelektrinu, ale je to zároveň i ľahký spôsob, akochrániť ovzdušie,“ vysvetľuje podpredsedníčkavýboru Európskeho parlamentu pre životnéprostredie Satu Hassiová.Výmena tradičných žiaroviek za ekologickejšiežiarivky a LED svietidlá v domácnostiach, na

úradoch i v priemysle by mala do roku 2020pri niesť úsporu okolo 80 terawatthodín elektri -ny. Zodpovedá to ročnej spotrebe približne23 mi liónov európskych domácností. Okremtoho sa znížia emisie oxidu uhličitého o 32 mi -liónov ton ročne. Európska únia by tak mohlakaždý rok ušetriť 11 miliárd eur. „Hlavným trendom súčasnosti je energetickáefektívnosť. Zelené produkty v súčasnosti tvoria65 percent nášho biznisu, pričom predpokla dá -me, že v najbližších rokoch ich podiel vzrastie

Posledné bliknutie žiarovkyKeď Joseph Swan a Thomas Edison pred 130 rokmi nezávisle od seba vynašli žiarovku, asi ani jeden z nich netušil, že ich vynález pretrvá do dnešných čias. Pomaly však odzváňa aj tomuto výrobku, ktorý sa stal symbolom elektrického veku. Európska únia totiž rozhodla, že žiarovky postupne zmiznú z pultov predajní.

AUTOR: VLADIMÍR DUDUCFOTO: OSRAM

Evidentná úspora: Ak v byte svieti deväť úspornýchsvietidiel, spolu je to 90 wattov. Takže aj keby svietilivšetky, spotrebovali by menej elektriny ako dve tradičnéžiarovky s príkonom 40 a 60 wattov.

Klasická žiarovka: Prevratný vynález umelého osvetlenia z prelomu 19. a 20. storočia

už patrí histórii.

až na 80 percent,“ potvrdzuje vývoj v oblastisvetelných zdrojov výkonný riaditeľ spoločnostiOsram Martin Götzeler.

Čím ich však nahradiť?Domácnosti si budú môcť vybrať medzi halogé-novými žiarovkami, ktoré spotrebujú o 25 až50 percent menej energie, alebo kompaktnýmifluorescenčnými žiarivkami, ktorých spotrebaje až o 80 percent nižšia než pri tradičných žia -rovkách. Tieto svetelné zdroje sú už k dispozícii.Postupne sa hlásia o slovo aj LED diódy.Napríklad novozámocký Osram už zaradil dosvojho výrobného programu úsporné halo gé -nové žiarovky Halogen Energy Saver, ktoré majúrovnaký závit i tvar ako klasické žiarovky. S prí-konom 28 wattov dokážu spoľahlivo nahradiťštandardnú 40-wattovú žiarovku, navyše sú zhru-ba o 30 percent úspornejšie a majú dvojnásobnúživotnosť, ktorá dosahuje dvetisíc hodín.Ešte viac možno ušetriť s kompaktnými žia riv-kami, pri ktorých výrobcovia uvádzajú úsporuaž 80 percent. Ide už o dvadsať rokov starú myš-lienku, ktorej využitie dlho zápasilo s nedô ve roua detskými chorobami. Výrobcovia však medzi-časom dosiahli výrazný technologický pokroka začínajú ponúkať „teplé komfortné svetlo“,ktorému by sa tradičné žiarovky len ťažko moh livyrovnať. Kompaktné žiarivky pracujú po dob -ne ako veľké trubicové svietidlá v kancelá -riách. Obsahujú elektronický predradník a výbojku, ktorá produkuje v ortuťovej pareultrafialové žiarenie. To rozžiari práškový luminofor, ktorým je pokrytá vnútorná plo -cha trubice.Budúcnosť však jednoznačne patrí LED diódam,ktoré zaznamenávajú prudký rast, a to najmävďaka širokým možnostiam použitia, malýmrozmerom, energetickej efektívnosti, ako aj dlhejživotnosti. Podľa štúdie spoločností Osram a Sie -mens Corporate Technology sú najnovšie LEDdiódy ešte ekologickejšie ako kompaktné žia rivky. Efektívnosť LED technológií sa približuje kom- paktným žiarivkám, ale nedostižná je ich život- nosť. Pri spotrebe osem wattov dosahujúpre vádzkyschopnosť 25-tisíc hodín. S týmitoparametrami sa jedna LED dióda vyrovná 25tradičným 40-wattovým žiarovkám.

Inteligentné senzoryEurópska smernica sa nerodila ľahko. Objavi lisa obavy, že fluorescenčné žiarivky by moh libyť škodlivé pre ľudí trpiacich epilepsiou, migré-na mi či autizmom. Ekologické problémy môžezasa spôsobovať ortuť, ktorú obsahujú halo -gé nové lampy. Európska ko misia však zdô raz -ňuje, že vedecký výbor skúmal zdravotnéaspekty a neodhalil žiadne riziká.Predstavitelia niektorých podnikov upozor ňu jú,že zákaz žiaroviek je len prvým krokom k zlep -

šeniu efektívnosti. Výrazné úspory možnodosiahnuť až tým, že ľudia sa naučia vypínaťsvetlá, keď ich nebudú potrebovať. Nezáleží natom, aký je efektívny osvetľovací systém – akje svetlo zapnuté, hoci ho nepotrebujeme, ideo mrhanie.

Elektrinu by ušetrili senzory, ktoré zapnú svetlá,ak niekto vstúpi do miestnosti, a vypnú, keďodíde. Takéto inteligentné systémy môžu byťinštalované v rôznych priestoroch – v továrňachi kanceláriách. Pre obytné domy sú zatiaľ pri -veľ mi drahé.

Prvenstvo patrí Fidelovej KubeEurópska únia nie je prvá, ktorá sa rozhodla skoncovať so žiarovkami. Tento rok v októbri ichzakáže Nový Zéland a na budúci rok aj Austrália. Klasické žiarovky tam nahradia kompaktnéžiarivky. Austrálska vláda chce týmto spôsobom do piatich rokov znížiť emisie skleníkovýchplynov zhruba o štyri milióny ton ročne. „Vyzerá to ako malá vec, ale pôjde o obrovskú zmenu,“povedal austrálsky minister pre životné prostredie Malcolm Turnbull a dodal, že ak by zvyšoksveta nasledoval ich príklad, množstvo spotrebovanej energie by mohlo klesnúť o päťnásobokročnej spotreby Austrálie. Ani našim protinožcom však nepatrí prvenstvo. Ako prvý zavelilna výmenu žiaroviek Fidel Castro na Kube pred troma rokmi. Ostrov slobody za dva rokyušetril viac ako miliardu dolárov a zbavil sa výpadkov elektriny. Námestník ministra základnéhopriemyslu Juan Manuel Presa potvrdil, že Kuba ušetrila najviac v rokoch 2006 a 2007, keďvláda vymenila deväť miliónov obyčajných žiaroviek za energeticky nenáročné druhy a na-hradila 2,3 milióna starých chladničiek novými typmi. Príklad Kuby sa rozhodla nasledovaťaj Venezuela.

Harmonogram vyraďovania žiaroviekTermín Typy žiaroviek

september 2009 Zákaz žiaroviek energetickej triedy F a G. Žiarovky s príkonom 100 W

a vyšším budú musieť byť energetickej triedy C, všetky ostatné najmenej

energetickej triedy E.

september 2010 Žiarovky s príkonom 75 W a vyšším budú musieť byť energetickej triedy C.

september 2011 Žiarovky s príkonom 60 W a vyšším budú musieť byť energetickej triedy C.

september 2011 Všetky číre žiarovky budú musieť byť energetickej triedy C.

september 2013 Začnú platiť zvýšené požiadavky na príkon a kvalitu.

september 2016 Zákaz všetkých žiaroviek energetickej triedy C s výnimkou čírych

halogénových žiaroviek s päticou R7s a G9. Všetky ostatné číre žiarovky

budú musieť byť aspoň energetickej triedy B.

Kompaktné žiarivky Dulux: Postupne nahradia väčšinu svetelných zdrojov. V porovnaní s obyčajnými žiarovkami ušetria priemerne 80 percent energie.

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

28 29 VISIONS 03 2009

A K O V Z N I K Á

Milióny fľašiek

Spoločnosť Vetropack Moravia Glassin vestovala v ostatných desiatichrokoch do modernizácie výroby viacako dve mi liardy českých korún.

Prestavbou preš li dve sklárske vane vrátanenadväzujúcich vý rob ných liniek a do prevádz -

ky uviedli novú recyk lač nú linku, takžezávod v Ky jove získal špičkovú úroveň. Sklá reň v súčasnos ti zamestnáva štyri stoľudí. Každý deň vyrobia v závislosti od druhu päť stotisíc až dva milióny obalov. V závode vy uží vajú dva taviace agre gáty

s celkovým objemom výroby 700 ton za deň, každý teda vyrobí 350 ton vytavenejskloviny. Jedna taviaca vaňa je ur če ná navýrobu číreho skla a druhá produkuje zelený alebo hnedý sklený obalový materiál,poháre či fľa še.

Prvé fľaše vyrábali už Feničania pred takmer troma tisíckami rokov a používali ich pravdepodobne lenna parfumy. My dnes nakupujeme „v skle“ celý rad produktov. Nazrime do priestorov, kde obalovésklo vzniká – do závodu Vetropack Moravia Glass v Kyjove. Ročne predá takmer deväťsto miliónovobalov, pričom necelá polovica produkcie smeruje za hranice, najmä do Maďarska, Poľska a naSlovensko. Sortiment zahŕňa okrem nápojových fľašiek aj konzervárenské sklo, sklené poháre na detské výživy, kečupy, instantné kávy a na mnoho ďalších, najmä potravinárskych výrobkov.

AUTOR: JIŘÍ NEDALFOTO: AUTOR

Základné suroviny: O toto v závode Vetropack v Kyjove ide – z týchto základných surovín sa vytvára sklený obal.

Na začiatku novej cesty: Odpadové sklo z áut alebo vagónov sa vykladá do zásobníkovrecyklačnej linky, kde sa mechanicky čistí a drví. Je základom pre výrobu nových sklenýchobalov a musí obsahovať len čisté črepiny, zbavené napríklad kovov aj plastov. Spra-covanie starých črepín je ekonomické i ekologické, pretože použité sklo sa použije ešteraz s menšími nákladmi. Sklárske črepiny sú dôležitou ekologickou surovinou z dvochdôvodov. Obsahujú už všetky suroviny a na tavbu potom netreba toľko energie. Pridávasa priemerne 40 percent črepín – mohlo by ich byť aj viac, ale situáciu podmieňujemnož stvo sklených črepín, ktoré možno na trhu nakúpiť. Podiel opätovne použitýchčrepov je pri bielom skle zhruba 25 až 30 percent, pri hnedom od 40 do 50 percent a pri zelenom až 80 percent.

Ručné triedenie: Časti, ktoré by sa mohli dostať do taviacej pece a znehodnotiť vsádzku, treba zachytiť ručne. Ide o kamene, papiere či iné nečistoty, napríklad nemagnetické kovy, ktoré pred touto operáciu „nevytiahli“ z pásu silné magnety.

Zásoby piesku: Základom pre výrobu skla je kremičitýsklársky piesok. Vo Vetropacku ho majú k dispozícii stále dosť, aby nebola ohrozená nepretržitá výroba.

Miešanie: Všetky vsádzky sa pred príchodom do pecemusia poriadne nadrviť a premiešať.

Zakladače sklárskeho kmeňa: Pomocou zakla-dačov sa vsádzka dopraví do predpecí, takzvanýchgobé, kde sa začína tavenie skloviny. To sa skončípo vymiznutí posledných zvyškov pevných látok.

Doprava sklárskeho kmeňa:Vyčistené črepiny sa pomelú a tento črepinový piesok sa sypespoločne so sklárskym kmeňomna pásy dopravníka, ktorý ho dopraví hore do zásobníkov nadtaviacou pecou. Špeciálne pásovédopravníky sú zložené z dvochnekonečných pásov, v donej častiuzavre tých špeciálnou gumou.

Špeciálne pásové dopravníky:Pás sa roztvorí len na chvíľu,vsype sa do neho sklársky kmeňa potom sa opäť uzatvorí. Dôvo-dom použitia takejto technoló-gie je zníženie prašnosti počastransportu na minimum. Sklársky kmeň potom putuje k zásobníkom pri taviacej peci.

30 31 VISIONS 03 2009

A K O V Z N I K Á

Vsádzka: Tu sa dávkuje pripravený materiál do predpece.

Dozorňa: V riadiacom stredisku je celá výroba úplne pod kontrolou. Na riadenie sa používajú systémy Siemens a Honeywell.

Údaje pod kontrolou: Centrom dozorne sú dvaobrovské ukazovatele, ktoré zobrazujú čas, odber,výkon i množstvo sklárskych črepín použitých privýrobe várky. Vzhľadom na to, že celá výroba mádve paralelné vetvy na číre (biele) sklo a na fareb-né sklo, nájdete tu informácie o dianí v obochvetvách. Dôležité údaje zaznamenáva kamera napásku, okrem iného kvôli certifikátu kvality. Nastra nách pri centrálnom paneli vidno infračerve nézábery z oboch vaní, v ktorých sa pripravuje sklo.

Výrobný automat: Automat sa skladá zo šiestich, ôsmicha desiatich sekcií. Z rozvádzača sa kvapky vedú sústavousklzov cez nálevku do predných foriem. Tu pomocou tlakovéhovzduchu alebo lisovaním vznikne predtvar budúcej fľaše, kdesa tiež vytvorí ústie výrobku. Potom obracač fľašu preklopído konečnej formy. Za asistencie tlakového vzdu chu s dvomaatmosférami a proti nemu pôsobiaceho vákua na druhejstrane sa vyfúkne presný tvar výrobku.

Odjazd: Vyhotovené fľaše prenesie odoberač na stôl chladiacejodstávky, kde sa výrobky dochladia a premiestni na dopravník,ktorý ich cez pokovovacie zariadenie (tu sa na povrch fliašnanesie ochranná vrstva monobutyltintrichloridu) dopravík posúvaču a potom na priečny dopravník. Z neho sa po tomfľaše zasunú zasúvačom v radoch do chladiacej pece.

Strihanie skloviny: Práve odstrihnuté dva kusyskloviny padajú dolu k roz vádzaču kvapiek,ktorý je riadený počítačom a slúži na pravidel -né zásobovanie automatu na výrobu sklenýchobalov.

Dávkovač skloviny: Slúži na tvorbu kvapieka pravidelne zásobuje výrobný automat.

Náhľad do vane: Technik horúcej prevádzky Marian Orviský ukazuje, akovyzerá vaňa, v ktorej sa taví sklo. Na pravej strane nákresu vidno výpust z vanedo pracovnej časti, kde sa sklovina upravuje na teplotu vhodnú na vtekaniedo feederov. Feederovými kanálmi sa sklovina dopravuje k dávkovačomkvapiek jednotlivých liniek výrobných automatov.

Taviaca pec: V peci je teplota okolo 1 500 stup-ňov Celzia. Na snímke je vidno prívod plynu k horákom, ktorými sa tavenina zohrieva.

Vstup do chladiacej pece: Úlohou chladiacej pásovej pece je postupne ochladiť výrobkypodľa určenej chladiacej krivky a odstrániť tak vnútorné napätie, ktoré by vzniklo neria- deným ochladzovaním výrobku. Mohlo by spôsobiť až roztrhnutie fľaše.

Paletizačné zariadenie: Hotovo. Na tomto mieste sa linkakončí. Tentoraz sú to poháre na detskú výživu, ktoré sahromadia na konci linky, kde čakajú na uloženie do paliet.

Paletovanie: O uloženie pohárov do paliet sa postará auto mat.Jednotlivé vrstvy sa prekladajú lepenkovými alebo plastovýmipreložkami. Je až zarážajúce, ako vysoko je automatizo vanávýroba sklených obalov, hoci ľudský faktor tu hrá stále dôležitú úlohu.

Konečný transport: Po výjazde palety na nakladaciu rampusa umiestni do obrovského logistického areálu, kde je pripra-vená na expedíciu.

Sklad: Obrovský kamión vyzerá v sklade ako maláhračka. Celým závodom prejde denne od polmilióna do dvoch miliónov sklených obalov.

Balenie: Zo zásobníka baliacej fólie sa odoberie potrebný kus,ktorý sa najprv hore zvarí. Potom sa obrovskými ventilátorminafúkne tak, aby ho bolo možné nasadiť na celú paletu skla-dajúcu sa z niekoľkých poschodí. Pomaly sa nasadí a pomocouhorákov sa potom fólia zmrští presne okolo celého balenia.

Na ceste k baleniu: Automat sa postará o prevoz paliet k zabaleniu pred nasledujúcoudistribúciou výrobku k zákazníkom.

Postrekovacie zaradenie:Na horúce fľaše nanášapo výjazde z chla diacejpece polyetyléno vú lát ku,ktorá zvyšuje odolnosťproti oderu a zabraňujepoškodeniu povrchu vý-robku na dopravnýchces tách a kontrolnýchlinkách.

Kontrola: Pomocou zberných pá sovsa výrobky radia na lamelové doprav- níky, pri ktorých sú nainšta lované kon- trolné prístroje a zaria denia. Výroboksa testuje na bočný tlak, trhlinkyvšetkého druhu, nerovnosť ústia, kalibráciu prieme ru a otvorov, prí-padne na ovalitu. Pomocou kamiersa následne kontroluje výskyt ka-mien kov a nečistôt v sklovine. Preveruje sa aj sila stien výrobku.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

Nemocnica Medissimo, ktorú otvorilikoncom júna v bratislavskej Petržal kena brehu jazera Veľký Draždiak, samôže pochváliť mnohými špičko vý mi

riešeniami. Ozajstnou pýchou je rádiodiagnostické centrum.Je vybavené najmodernejšími prístrojmi a v ta -kom rozsahu, aký nenájdete nikde v strednejEurópe. Pacientom sú k dispozícií najmoder -nejšie CT – počítačový tomograf, magnetickárezonancia, digitálna skiaskopicko-skiagrafickásklopná stena, ultrasonografia brušnej dutiny,orgánov malej panvy, ultrasonografia krku a prs-níkov i digitálna mamografia. Zariadenia soznačkou Siemens vďaka plnej digitalizácii roz-poznajú a vyhľadajú aj najmenšie, ťažko iden-

tifikovateľné ložiská. „S najmodernejším vybavením dokážemepos kyt núť tú najlepšiu zdravotnú starostli -vosť. Prá ca lekára sa tak stáva nielen humán-nym pos laním, ale aj zábavou,“ hovorí uzná vanýchirurg a člen vedenia nemocnice MedissimoChristian Bartko.

Riešenia pre pacientaAj dve operačné sály v Medissime sú vyba ve nénajmodernejšou technikou takzvaných „pa vú -kov“ – všet ko, čo chirurg potrebuje pri operácii,mu visí zo stropu. Priestor pod nohami má voľ -ný, čo podstatne zvyšuje hygienu. Jedinečnýje aj spôsob, akým tu prúdi vzduch – lami nár ne,bez turbulencií. Pri štandardnej klimatizácii

sa vháňa do miestnosti a správa sa, „ako sa muchce“. Vzdušné turbulencie tak môžu vyvolaťvírenie prachu z podlahy. Pri laminárnom prú- dení sa niečo podobné nestane. Steny aj stropsú vyro bené z hygienických plastových kaziet.Na rozdiel od klasických stien v operačných sá-lach sa dajú výborne dezinfikovať. Izby pacientov s výhľadom na jazero poskytujúmaximálne súkromie. Každé lôžko na jedno- a dvojposteľových izbách je vybavené vlastnouobrazovku s televíziou, internetom, telefónom,videohrami, zdravotným portálom a elektronic -kou zdravotnou kartou.

Špičková rádiodiagnostika „Pre Medissimo sme dodali najmodernejšiezdravotnícke zariadenia, komunikačnú infra -štruktúru a elektronický archivačný systém.Aj naším pričinením disponuje jedným z naj-modernejších rádiodiagnostických centier v strednej Európe,“ pripomína Vladimír Šolík,riaditeľ divízie Healthcare Imaging and IT spo-ločnosti Siemens. Srdcom rádiodiagnostického centra je najmo -dernejší CT prístroj Somatom Definition AS.Pacienta s početnými zraneniami dokáže zo -skenovať za desať sekúnd od hlavy po päty. Jeplne digitálny, vďaka čomu dokáže vyhotoviťsnímku s maximálnou presnosťou. Zobrazínález 3D – lekár ho uvidí trojrozmerne, presnetak, akoby ho pod lupou sledoval vnútri tela.Vďaka 3D snímke tak presne vie, kde sa lo žis konachádza a ako je ohraničené. Výnimočnou črtou je nový skenovací režim,ktorý dovoľuje urobiť celistvý záznam orgánu.Napríklad pri mŕtvici bolo doteraz možné zobra -ziť len poškodenú časť mozgu, Somatom Defi ni-

32 33 VISIONS 03 2009

T E C H N O L Ó G I E

Nemocnica na brehu jazeraSúkromná nemocnica Medissimo v Bratislave je jedným z najmodernejších zdravotníckym zariadení v strednej Európe.Zásluhu na tom majú technológie spoločnosti Siemens. Celkove dodala deväť riešení, dve z nich sa na Slovensku uplatnili po prvý raz.

AUTOR: ĽUBOMÍR ŠTANCELFOTO: PETER HUDEC, MEDISSIMO

Revolúcia v diagnostike: Medissimo je prvou súkromnounemocnicou postavenou „na zelenej lúke“. SpoločnosťSlovintegra na jej výstavbu a nákup najmodernejšejtechniky investovala 30 miliónov eur. Mammomat Inspiration: Pri skríningu prsníkov

farebné osvetlenie znižuje stres pacientky.

tion zhotoví snímku celého mozgu, čo posúvamožnosti liečby dopredu. Okrem toho umožňujeabsolvovať virtuálnu kolonoskopiu. V porovna- ní s klasickou je toto vyšetrenie pohodlné a ča sovo nenáročné. Pomocou špeciálnehopro gra mu dokáže tiež vyhľadať aj najmenšienádory na pľúcach.Somatom Definition minimalizuje dávky žia -renia, ktoré sú v porovnaní s inými CT vyšetre-niami o 25 percent nižšie. Dokáže vypočítať, s akým množstvom röntgenového žiareniamôže pacient prísť pri svojej výške a hmot-nos ti do styku. Viac do neho nevpustí.

Pohodlie pre ženyŠpičkové zariadenie na skríning prsníkov Mam-momat Inspiration nájdete zatiaľ na Slovenskulen v Medissime. Znižuje dávky žiarenia, v nie-ktorých prípadoch až o polovicu. Vďaka špe ciál- nym softvérom dokáže vyhľadať aj maličkéložiská, ktoré si žena sama nedokáže nahmatať.Priamo počas vyšetrenia môže lekár odobraťvzorku tkaniva na histologické vyšetrenie. Mammomat Inspiration je ako prvý na svetevybavený funkciou MoodLight, čiže sklenýmLED panelom. Rádiológ môže panel osvietiťobľúbenými farbami pacientky a vytvoriť takpútavú farebnú šou. Harmonický tvar a osvet le- nie pôsobia upokojujúco na psychiku pacient ky.„Na vyšetrenie prichádzajú zväčša so strachoma v strese,” hovorí primárka rádiodiagnostickéhooddelenia Vlasta Kaja novi čo vá. Mammomat Inspiration, ktorý Siemens vyvinulspoločne s dizajnérskou spoločnosťou Design -affairs, získal v tomto roku ocenenia iF ProductDesign Award a RedDot Design Award: ProductDesign.

Bez papierov a filmov Top riešením na Slovensku je systém správy a archivácie obrazových záznamov PACS. Tech-nologicky nadčasové riešenie Siemensu zvy šu jedostupnosť a efektivitu práce s diagnostickýmiúdajmi. Archivačný systém je založený na troj-úrovňovej existencii údajov. Online databázauchováva dáta pre rutinnú diagnostiku, ar -chív na databáza obsahuje historické údaje o pred chádzajúcich vyšetreniach a takzvanálegisla tív na databáza najmenej dvadsať rokovzálohuje všetky dáta potrebné na právne účely. Mnohé pracovné postupy sa vďaka systémudajú automatizovať, takže zásadným spôso bomzefektívňujú vyšetrovanie pacienta. „Lekári bu-dú môcť pacientov vyšetriť rýchlejšie, keďže bu-dú mať možnosť okamžite pristupovať kuvšet kým, aj k archivovaným údajom. Budú môcťporov návať predchádzajúce výsledky v reálnom

čase. Nový systém tak výrazne zlepšuje podmien -ky diagnos tiky,“ približuje systém V. Šolík. Na záver našej návštevy v Medissime primárkaV. Krajnovičová konštatovala, že od Siemensu silekári vybrali prístroje na najvyššej technolo -gickej úrovni. „Umožňujú nám nové pohľadydo vnútra ľudského tela. Vďaka nim je našadiagnostika rýchlejšia, presnejšia a bezpečnej -šia. Vidíme zmeny na zdraví pacienta skôr akodoteraz, a preto dokážeme zvoliť správne lie čeb -né postupy,“ hovorí V. Krajnovičová. Medissimopritom nemá len riešenia divízie Healthcare Ima-ging and IT. Na výstavbe nemocnice sa podieľaliaj ďalšie divízie spoločnosti Siemens – SiemensIT Solution and Services dodala kompletnú dá-tovú sieť a VoIP telefóniu a divízia Siemens Buil-ding Technologies kamerový a bez peč nost nýsystém, ako aj systém protipožiarnej ochranya kontroly prístupu.

Zdravotnícke riešenia od Siemensu pre MedissimoSomatom Definition AS – najmodernejší 64-sliceový CT prístroj.Magnetom Avanto – magnetická rezonancia s výstupom 1,5 tesly a revolučnou technológiou Tim.Acuson S2000 – akustická technológia pre gynekológiu a pôrodníctvo, ako aj na interné lekárskezobrazovanie. Mammomat Inspiration – mamografický systém na skríning prsníkov.Sonoline G20 – zobrazovací systém optimalizovaný pre široké spektrum klinických aplikácií. C-rameno Siremobil Compact L – mobilný skiaskopický prístroj je najlepším riešením vosvojej triede.Arcadis Varic – jedinečná softvérová platforma s rozhraním syngo pre obsluhu systému,dodatočné spracovanie obrazu a pripojenie do siete.Axiom Luminos dRF – prvý systém dva v jednom, ktorý poskytuje mimoriadne kvalitnéfluoroskopické zobrazovanie aj rádiografické úlohy.PACS – systém správy a archivácie obrazových záznamov.

Ako v hoteli: Izby sú jedno- a dvojlôžkové. Každá posteľ má vlastnú obrazovku s televíziou, internetom, telefónom, zdravotným portálom a elektronickou zdravotnou kartou.

Acuson S2000: Všetko je na dosah ruky. Či sedíte,alebo stojíte, okúsite komfort jednoduchej obsluhy.

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

34 35 VISIONS 03 2009

A R C H I T E K T Ú R A

Budovu ústredia BMW navrhol v roku1970 rakúsky architekt Karl Schwan zer,zhodou okolností profesor Wolfa D. Pri - xa. V susedstve vežiaka symbolizujú ce -

ho „štvorvalec“ vytvoril jeho žiak ďalší symbol,pripomínajúci impozantnú krajinu s oblakmi.Presne podľa kréda, ktoré si s Helmutom Swi -czinským formulovali pri založení firmy. „Pre-ložili sme geo metriu neustále sa meniacichoblakov do archi tektúry,“ spomína W. Prix. Od -borný svet pozná oboch architektov ako expo-nentov dekonštruktivizmu a hnutia zná mehoako „rakúsky fenomén“, ktoré v sedem desiatychrokoch minulého storočia vyhlásilo vojnu „hlú -posti tuhých škatúľ“.

Svet emócií a technikyZadanie pre BMW Welt znelo: architektúra vy tvo - rí jednotu s okolím a návštevníkom spro stred- ku je technologické inovácie. Mala sa tak staťspolutvorcom firemného imidžu a súčasnedielom, ktoré umožní ukázať svet BMW. Tensa prezentuje vo všetkých rozmeroch: v spojenítradície a inovácie, emócie a presnos ti, dyna mi -ky a estetiky, exkluzivity i otvorenosti. Miestosa používa na predaj automobilov, organi zu júsa tu kultúrne podujatia i kongresy, všetko napozadí neopakovateľného zážitku so značkou

BMW. Centrum otvorili v októbri 2007 a do kon -ca roka si ho prezrelo pol milióna návštev ní kov.BMW ich ročne očakáva osemstotisíc.Kritici môžu namietnuť, že ide o luxusnú vzor-kovňu, zábavný park pre automobilových feti šis- tov či chrám konzumu. Ale budova BMW Weltznamená viac ako len firemnú propagáciu,ukazuje, kam kráča architektúra 21. storočia.

Celok z dvoch prvkovProfesor W. D. Prix tvrdí, že „architektúra musíobsahovať nielen otvorené priestory, ale ajotvo renú myseľ“. To sa v BMW Welt vrchovatona pl ni lo. Budova dlhá 180 metrov,130 metrovširoká a siahajúca do výšky siedmich po scho dínadchne už na prvý pohľad. Má dva hlavnéprvky: veľkolepú presklenú halu a akési sú-sošie, ktoré tvorí strecha s originálnym dvoji týmkužeľom.Hala pôsobí trochu tajomne, pretože je organi zo-vaná do mierneho oblúka, takže ná vštev ní kovisa objavuje postupne. Ale keď sa v prie storezorientuje, ocitne sa ako na obrovskom trho-vis ku. Obchody sú umiestnené na oboch stra -

nách, kým zakrivené a špirálové chodníky do -konale križujú priestor a návštevník z nichpohodlne sleduje všetko dianie. Štruktúra haly vytvára verejné galérie, konfe -renčné apartmány a detské centrá. Stredobodomvšetkého je priestor, kde sa uskutočňuje Pre-miéra, teda slávnostné odovzdanie auta novémumajiteľovi. Vysnívané BMW si odvezie z oto č né hopodstav ca, kde sa mu predstaví v záplave svetla.Dvojitý kužeľ je majstrovské dielo zo skla a oce-le. Silou lievika sťahuje do seba obrovskú strešnúkonštrukciu s plochou 16,5 tisíca štvorcovýchmetrov. Dvoj kužeľ s výškou 28 metrov a maxi -málnym prie merom 45 metrov slúži ako klenbana výstavy a kultúrne akcie a pojme až 450 hostí.

Špičková konštrukcia Budova BMW Welt prešpikovaná „zelenými“ a dô -vtipnými riešeniami ohromí aj milovníkov tech- nológií. Na streche, ktorá sa plochou vyrovná

Svätyňa pre automobilyNový architektonický symbol Mníchova – BMW Welt – vyrástol na dôležitom miestemedzi slávnym „štvorvalcom“ ústredia BMW a Olympijským parkom. Pre autorov Wolfa D. Prixa a Helmuta Swiczinského to bolo ako splnenie sna, veď svoje vízie naplnili v susedstve dvoch architektonických ikon 20. storočia.

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINAFOTO: BMW

Architektúra 21. storočia: BMW Welt susedí s budovoucentrály a múzeom mníchovskej automobilky.

Námestiu sv. Marka v Benátkach, je nainštalo-vaný systém z 3 660 solárnymi článkami s mi -nimálnym energetic kým výkonom 824 kW. Aj fasáda dvojkužeľa má prívlastok „eko“. Tvo-ria ju trojramenné štruktúry z rôznych oce ľo výchprofilov vyplnených dômyselnými vrstvamiskla. Povrch nerozptyľuje teplo a slnečnú ener-giu využíva na udržanie prijateľnej teploty.Pred intenzívnymi slnečnými lúčmi zasa

chrá nia tabule z nehrdzavejúcej ocele. Vďakatýmto riešeniam sa znížila energetická ná roč -nosť celej budovy o tretinu.

Nemecké ikonyBMW Welt je súčasťou impozantnej série diel,ktoré v ostatných rokoch financovali nemeckéautomobilky. BMW hneď v susedstve BMWWelt zmodernizovalo svoje múzeum a v Lip-

sku po stavilo supermodernú továreň podľanávrhu londýnskeho ateliéru Zaha Hadid. V Stuttgarte vyrástlo Mercedes-Benz múzeumz dielne ho landského UNStudia (Visions 03/2007).Od začiatku roka mu v rovnakej metropolekonkuruje novučičké Porsche múzeum, ktorénavrhla vie denská firma De lugan Meissl. Tovšetko stojí za návštevu, nielen kvôli dokona -lým automobilom.

Dominantný dvojkužeľ: Majstrovské dielo zo skla a ocele. Slúži ako klenba na výstavy a kultúrne akcie a pojme až 450 hostí.

Pod bavorskou oblohou: Strecha pripomína oblak vznášajúci sa nad budovou, kým ho nestrhne sklené tornádo dvojkužeľa, symbolizujúce dynamiku BMW.

Veľkolepá hala: Galériám, apartmánom a fóram dominuje priestor určený na slávnostné odovzdávanie nových áut.

A R C H I T E K T Ú R A

Dôvodov, prečo ľudia stavajú čoraz vyš -šie budovy, je hneď niekoľko. Na za-čiatku bol nedostatok miesta. Budovysa mali stať ozajstným mestom v mes -

te, čo platilo najmä v Japonsku. Poskytovalibyty a kancelárie, prízemie obsadili obchody.Keďže pri výškových budovách treba myslieť ajna ich ukotvenie, rátalo sa s využitím ich zákla -dov, ktoré siahajú niekoľko desiatok až stoviekmetrov pod zem. Denné svetlo sem viedli ob rov-ské svetlovody – šetrí sa tým energia a navyševďaka prirodzenému svetlu sa aj „v pivnici“dalo rozpoznať, kedy je deň a noc.

Byť na čeleNáklady spojené s megabudovami dosahujúastronomické výšky. A tak sa objavili ďalšiedôvody na ich výstavbu. Ide o prestíž a potrebuukázať, že „na to máme“. Mrakodrapy sa pretoodrazu objavili na miestach, kde by sme ichnečakali. Napríklad v Dubaji, dnes takmertrojmiliónovom meste, kde ešte v roku 1975žilo iba dvestotisíc obyvateľov. Majú dokázaťvyspelosť stavebných technológií, rozvinutosťtrhu a prilákať veľké spoločnosti, aby prestížnouadresou demonštrovali svoju silu. To vysvetľuje,prečo deväť z desiatich najvyšších budov svetasídli v Číne, Malajzii, Spojených arabskýchemirátoch a v Taiwane. Jedinou výnimkoumedzi novopostavenými budovami je „starček“Sears Tower v Chicagu v USA (z roku 1974). Ďalším dôvodom stavby vysokých budov jezrejme aj spôsob myslenia realizačných tímova investorov. V časoch najväčšieho ekonomic -kého rozmachu v druhej polovici minuléhostoročia chcela Amerika ukázať svetu, že takétobudovy dokáže „naša technológia a ľudiapostaviť kdekoľvek, kde si zmyslíme“. Ázijskétigre a ropné mocnosti prevzali iniciatívu, abyukázali, že „teraz sme na rade my“. Výškové budovy sa spravidla stavajú v časochekonomického rastu, keď sú ceny nehnuteľ -nosti pomerne vysoké. Recesia zväčša ichosud komplikuje a núti investorov projektyodložiť. Táto situácia sa opakovala aj v roku 2008.Budovu Burdž Dubaj, ktorá bude s osemsto

osemnástimi metrami najvyššou na svete, malipôvodne dokončiť v septembri, ale skutočnýdátum je stále nejasný. Aj parížsky mrakodrapSignal navrhnutý ateliérom Jeana Nouvelapre štvrť La Défense (VISIONS 04/2008 nawww.visions.sk) sa postaví neskôr, podobneako ďalšie výškové budovy, ktoré naplánovalaparížska radnica. Ešte horšie dopadla moskov skáRussia od britského architekta Normana Fostera.Mala byť od roku 2012 najvyššou budo vou v Eu rópe, ale pre nedostatok peňazí a ťažkostipri zís kavaní úveru projekt v júni definitívnezrušili.

Pre prípad havárieHlavnou technickou otázkou, ktorá sa rieši v su-perbudovách, je bezpečnosť a rýchle opusteniebudovy z vyšších poschodí. Bežať po schodochz niekoľko stometrovej výšky, keď sú výťahyza blokované, nie je najlepšie riešenie. Naj rých-lej šie by to bolo vzduchom. V prípade núdze by mohli pomôcť dlhé rukávyzo špeciálnych nehorľavých textílií, do ktorýchčlovek skočí a svoju rýchlosť reguluje rozťaho va -ním paží – zvyšuje sa tým trenie a zníži rých losťletu. V niektorých projektoch sa uvažovalo ajo čomsi, čo nájdete na každej lodi. O zách ran nýchčlnoch v podobe klzákov pre desiatky až stovkyľudí, ktoré by s nimi bezpečne doleteli k zemi. Bezpečnostné hľadisko je veľmi dôležité – pretobudovy musia byť inteligentné. Samozrejmos ťouje niekoľkonásobné istenie elektrických okru hov,dostatočne výkonné čerpadlá, ktoré nielendodávajú vodu, ale v prípade požiarudokážu spustiť na poschodí, kde vznikol,dostatočne účinné „kropenie“. Iná možnosťani nie je, budova si s požiarom musí po-radiť sama.

Mestá v mesteDubajský vežiak Burdž Dubaj bude mať sto -šesťdesiatdva podlaží. Predstavte si spotrebuenergie tejto budovy. A tak sa na výškových bu- dovách objavili veterné elektrárne, ktoré sastarajú o výrobu prúdu pre celý kolos. Nájdete tu aj mohutné akumulátory i elektrické

Strechy sveta

Najvyššia na svete: Budova Burdž Dubaj (Dubajská veža) má 162 poschodí a 818 metrov do výšky.

36 37 VISIONS 03 2009

Ľudstvo stále vymýšľa, ako sa odraziť od zeme a dostať čo najvyššie. A tak sa oblakov dotýkajú aj budovy, niektoré sa pri svojej výške môžu dokonca stratiť v nízkej oblačnosti.

AUTOR: JIŘÍ NEDALFOTO: ARCHÍV AUTORA, JOI ITO, JENS PETERSEN

agregáty, ktoré počas niekoľkých hodín dokážubudovu zásobovať v prípade odstávky energiealebo pri bezvetrí. A predstavte si čerpadlá,ktoré ženú vodu až do najvyšších poschodí.Alebo systémy zatemňovania proti slnku. Mo-hutné kyvadlá, umiestnené v telách budov,ktoré ich „vyvažujú“ pri silnom, nárazovomvetre. Budovy sa už dávno nestavajú ako mo -

nolitický blok, ale sú čiastočne pohyblivé, abymohli meniť ťažisko v prípade zemetrasenia. Do obytných podlaží alebo sídiel firiem sados tanete len na kartu či po identifikácii po-mocou biometrických údajov – napríklad de-tekciou dlane alebo očného pozadia.Návštevy, ktoré sa chcú rozhliadnuť po okolí,zase môžu vyjsť len na „strechu“ budovy. Pred-

stavte si, koľko ľudí aj techniky a na akých mies- tach treba mať, aby ustrážili neštandardnýchnávštevníkov a dokázali hneď zasiahnuť. Nejde len o to, ako zabezpečiť miliardové inves-tície, akými sú výškové budovy. Veď dvojčatáWTO v New Yorku boli vlastne aj symbolomAmeriky. A to isté platí aj o nových megabudo -vách.

Päť rokov na vrchole: Trvalo len päť rokov, kým výš -kovú budovu Taipei 101 predstihol o 309 metrov a 61poschodí projekt Burdž Dubaj. Taipei 101 odolá vetruaž do 216 km/h. Na 88. poschodí je umiestené zaria-denie tlmiace výkyvy budovy, takzvaný Tuned MassDamper. Jeho základom je 660 ton ťažká guľa z pozlá-tenej ušľachtilej ocele, najväčší stabilizátor na svete.

Dvojčatá: Petronas Towers 1 a 2 sú so 452 metrami v súčasnosti na piatom mieste v hitparáde výškových budov.

Najvyššia v Číne: Shanghai World Financial Center(vpravo) sa vypína do výšky 492 metrov. Spoločnosťjej robí Ťin Mao Tower s výškou 421 metrov.

Najvyššie budovy svetaPoradie Názov Mesto Krajina Výška Počet poschodí Rok dokončenia

1. Burdž Dubaj Dubaj Spojené arabské emiráty 818 m 162 20092. Taipei 101 Tchaj-pej Taiwan 509 m 101 20043. Shanghai World Financial Center Šanghaj Čína 492 m 101 20084. International Commerce Centre Hongkong Čína 484 m 118 20095. Petronas Towers 1 a 2 Kuala Lumpur Malajzia 452 m 88 19986. Zifeng Tower Nanking Čína 450 m 69 20087. Sears Tower Chicago USA 442 m 108 19748. Guangzhou International Finance Center Kanton Čína 438 m 103 20099. Ťin Mao Tower Šanghaj Čína 421 m 88 1998

10. 2 International Finance Centre Hongkong Čína 415 m 88 2003

Porovnanie: Dve najvyššiebudovy sveta pekne vedľa seba. Burdž Dubaj a Taipei 101. Štíhlosť v návrhu bostonskej firmy verzus návrh podľa tradičnej čínskej kultúry, pripomínajúcej bambus ako symbol dlhovekosti.

Taipei 101 zvnútra: Interiér honosnej veže inšpirovanejpagodami vyzerá ako „klasický“ butik.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

38 39 VISIONS 03 2009

H I S T Ó R I A

Robert Langdon, rešpektovaný new -yorský univerzitný profesor a symbo -lóg, navštívil na prednáškovom turnéParíž, keď mu v hotelovej izbe zazvonil

telefón. Oznámili mu, že v múzeu v Louvri za-vraždili správcu Jacqua Sauniéra a polícia chceprofesora na mieste činu. Dôvod je jasný – vedľatela zavraždeného leží záhadná šifra. Postu pomčasu sa R. Langdon na vlastnú päsť pustil dopátrania a do tandemu pribral talentovanúodborníčku na šifry a kódy z parížskeho de šif-rovacieho oddelenia Sophie Neveuovú. Začí-najú odhaľovať podivné skutočnosti.Zavraždený je prepojený s elitnou spoloč nos ťou,tajným rádom zvaným Priorstvo Sionu, členmiktorého boli aj Isaac Newton alebo Victor Hugo.A takisto Leonardo da Vinci. Príbeh o vražednom tajomstve, zakódovanomdo najznámejšieho Leonardovho obrazu, kto ré -ho zverejnenie by znamenalo prepísať ľudskédejiny, a preto má zostať skryté naveky, sa stalnámetom knižného bestselleru Dana BrownaDa Vinciho kód. Rovnako nemenej slávny rov no -menný film bez ohľadu na historickú pravdivosťsugestívne obrátil záujem verejnosti k mystikea tajomstvám kódovaných správ.

Tajné správyDejiny šifrovania úzko súvisia s potrebouodo vzdať informáciu takým spôsobom, aby

jej porozumel len oprávnený príjemca. Už v siedmom storočí pred naším letopočtompoužívali starí Gréci v Sparte pri vojenskýchvýpravách prvú známu mechanickú pomôckuna šifrovanie – skytalé. Išlo o šifrovaciu palicus presnými rozmermi. Navinul sa na ňu koženýprúžok, na ktorý sa napísala správa. Potom pásposlali po kuriérovi príjemcovi. Oznámeniebolo možné prečítať len po obtočení okolo jehopalice. Písmená boli totiž napísané cez závityšpirálovitého pásu, takže pri rozvinutí (a bezpoužitia druhej palice) bolo vidno len ich drobnézlomky. Bez druhého nástroja nebolo možnésprávu rozlúštiť. Rímsky cisár Julius Caesar používal jedno du chúšifru, kde každé písmeno tajnej správy bolovždy pravidelne posunuté o tri ďalšie písmenáabecedy. O jej vyzradenie sa zaslúžil známyrímsky politik, rečník a spisovateľ Marcus Tul-li us Cicero, keď prešiel do tábora Caesarovýchprotivníkov. Caesarov nasledovník, cisár Augustus, ktorývládol od roku 27 pred naším letopočtom,zmenil posun na jeden znak. Každé písmenonahradil teda písmenom bezprostredne zaním idúcim v abecednom poradí.

Na kráľovskom dvoreNeskoršia európska kryptografia sa rozvíjala naj -mä s rozmachom diplomacie. Koncom 15. sto -

Napriek akokoľvek veľkému dôvtipu, ktorý do šifrovacích metódpočas storočí vložili ich tvorcovia, boli kryptografické kľúčeneraz prelomené alebo vyzradené iným spôsobom.

Najznámejší šifrovací stroj: Enigma vo verzii pre nemeckú armádu.

Historické stretnutie: Muži a ženy, ktorí podľa expertov svojimi výkonmi skrátili druhú svetovú vojnu najmenej o dva roky, sa zišli koncom marca na bývalom pôsobisku, na zámku Bletchley Park neďaleko Cambridgea.

Šifrovanie s dômyslomAUTOR: MILAN BAUMANFOTO: ARCHÍV AUTORA, ČTK/AP

Kolíska rozšifrovania Enigmy: V Bletchley Parku v decembri 1940 v prísne utajenom programe pomocou niekoľkých veľkých simulátorov Enigmy rozkódovali jej šifrovací systém.

ročia bola už natoľko rozšírená, že sa v mnohýchkrajinách vyplatilo zamestnávať šifrovacíchúradníkov na plný úväzok. Veľmi vážení boliaj ľudia z opačnej strany barikády – kryptoana- lytici, ktorí sa často regrutovali z radov význam-ných matematikov a aktívne pôsobili pri lúštenízašifrovaných textov.Kryptológia sa tak postupne profilovala akoneoddeliteľná súčasť vojenskej a politickejdiplomacie. Na prelome 16. a 17. storočia maluž v podstate každý dôležitejší európsky trónšifrovaciu kanceláriu. V Paríži ju napríklad za- ložil prvý minister francúzskeho kráľa Ľudo -víta XIII. – kardinál Richelieu.Ďalší rozvoj kryptografie stimuloval rozvojtechniky a objav elektrického telegrafu v prvejpolovici 19. storočia. V prvej tretine minuléhostoročia sa zrodil rad dômyselných mechanic -kých zariadení, ktorých typickými predstavi teľ -mi boli rotorové šifrovací stroje so vzájomnekoordinovaným pohybom niekoľkých rotorov.Tie umožnili nástup kvalitných šifrovacíchsystémov, ktoré sa používali ešte zhruba dopäťdesiatych rokov – do nastupujúcej érypočítačov.

Slávna EnigmaAko symbol modernej éry šifrovania sa častouvádza nemecká Enigma, prenosný šifrovacístroj s rotormi, ktorý slúžil počas druhej sve-tovej vojny. Na svoj čas to bolo veľmi pokro či -lé šifrovacie zariadenie. Pôvodne používanú šifru prekvapujúco užza čiatkom tridsiatych rokov prelomili poľskíkryptoanalytici. Po obsadení Poľska Nemec komnadviazali na ich prácu britskí kryptoanalytici,ktorí potom úspešne čítali tajné depeše nepria -teľa. Rovnako ako ostatné šifrovacie stroje založené

na rotoroch bola Enigma kombináciou elektric-kého a mechanického systému. Skladala sa z troch vzájomne prepojených častí. Prvou jeklávesnica na zadávanie otvoreného textu, dru -hou šifrovacia jednotka na prevod každéhopísmena otvoreného textu na zodpovedajúcepísmeno šifrového textu a treťou je signálnadoska vybavená lampičkami, ktoré umožňovalizobraziť znak šifrového textu. Kľúčovou časťou stroja je scrambler, hrubýgumový kotúč pretkaný drôtmi. Vedenie pri -chádzajúce z klávesnice vstupuje do neho našiestich miestach, vnútri sa rôzne otáča ajprehýba a na šiestich miestach zasa vystupujevon. Vnútorné zapojenie scramblera určuje,ako sa zašifrujú znaky otvorenej abecedy. Rozlúštenie Enigmy sa dlho považovalo za ne -predstaviteľné, pretože nestačilo iba ukoristiťsamotný stroj. Bez znalosti východiskovéhonastavenia nebolo možné zachytenú správudešifrovať. Kto nepoznal kľúč, musel vyskúšaťvšetkých 17 576 východiskových nastavení.Navyše vždy o polnoci nemeckí operátori Enig -my rafinovane prešli na nový denný kľúč. Pretosa každých dvadsaťštyri hodín pre britskýchkryptoanalytikov opakovala rovnako úmornárutina.Pôvodne malo prísne utajované centrum brit-ských kryptoanalytickýchaktivít v Bletchley Parkuneďaleko Cambridgeadvesto zamestnan cov.O päť rokov však tunajšízámok a vybudo vanéprovizórne stavby hos-tili už sedemtisíc mužova žien. Po vojne zostalivýsledky Bletchley Parkudôkladne stráženým tajom-

stvom. Po úspešnom lúštení správ počasvojny chcela Veľká Británia pokračovať vovýzvedných akti vitách a nebola ochotnávyzradiť svoje schopnosti. Získala tisíce uko-ristených prístrojov Enigma, ktoré rozmiest-nila vo svojich bývalých kolóniách, kde verili,že šifra je taká bezpečná, ako sa zdala aj Nem-com. Briti neurobili nič pre to, aby ich vy vied liz omylu a v nasledujúcich rokoch bež nedešifrovali ich tajnú korešpondenciu.

Palica skytalé: Prapôvodca šifrovacích nástrojov z čias antického Grécka.

Základ Enigmy: Tri a v niektorých verziách aj viacero rotorov na spoločnom hriadeli.

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

40 41 VISIONS 03 2009

B U D Ú C N O S Ť

Veľkou nádejou pre bezpečnosť pre -no su utajovaných informácií sa uka -zuje metóda založená na kvantovejkryptografii. Základom bezpečného

prenosu dát tu nie je matematická zložitosť,ale špecifické vlastnosti fyzikálnych systémov.Funguje na základe fotónov, nositeľov svetla.Bezpečnosť vzhľadom na zvláštne parametrekvantovej fyziky garantujú fyzikálne zákony.Podľa základného princípu kvantovej mecha -niky sa totiž meraná hodnota mení samýmmeraním. Keďže každé meranie fotónu za ne -cháva jasné stopy, možno každé odpočúvanieokamžite zaregistrovať. Pomocou tejto metódy sa neprenáša priamospráva, ale pomocný kryptografický kľúč. Aksa odpočúvanie odhalí, kľúč sa nepoužije a žiad-na informácia neunikne. Kvantová krypto -

grafia tak síce odpočúvaniu nezabráni, aledo káže ho odhaliť. Ak sa preukáže, že k žiad-nemu odpočúvaniu nedošlo, odosielateľ sprá vupomocou kľúča zašifruje a príjemca ju na zá -klade rovnakého kľúča prečíta.

Dohľad tajných služiebV polovici roka 1999 vlády Austrálie, VeľkejBritánie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Švéd-ska a USA oficiálne priznali, že už niekoľkomesiacov využívajú rozsiahlu elektronickúsledovaciu sieť známu pod názvom Echelon.Určená je na zachytávanie a spracovanie sa te -litnej, mikrovlnnej, mobilnej či optickej komu- nikácie kdekoľvek na svete vrátane internetu. V rámci Echalonu vzniklo postupne na svetemnožstvo pozorovacích staníc. Získané zázna mysa potom následne spracúvajú na výkonnomsuperpočítači s vyspelým softvérom pre hlasovúanalýzu a optické rozpoznávanie znakov (OCR).Rozoznané slová a frázy sa bezprostredne po -

rovnávajú s uloženým slovníkom. Ak sa zhodu -jú s vybranými frázami, program označí ichzdroj pre ďalšie sledovanie a údaje pošle prísluš-ným tajným službám. Jednotlivé časti Echelonu môžu fungovať aj ne -závisle v jednotlivých pozorovacích staniciachči agentúrach, ktoré sa na projekte podieľajú.Nečudo, že Echelon mnohí podozrievajú aj z kon troverzných aktivít, napríklad z priemy-selnej špionáže. V oficiálnej správe o tomtoprojekte pre Európsky parlament sa popisujecelkove dvadsaťosem zistených káuz tohtodruhu. Podobné aktivity však v utajenom režime reali zujú aj mnohé ďalšie štáty a inštitúcie,preto je nevyhnutnosť bezpečnosti prenosucitlivých informácií enormne významná a dôležitá.

Európsky projekt a slovenský primátVýskumným prácam na bezpečnom prenosezašifrovaných informácií v štandardných svetlo-vodných sieťach pomocou kvantovej krypto gra-

Šifry ukryté do fotónovNástupom počítačov prišla nová revolučná éra šifrovacích technológií. Aj napriek tomu „nalomenie“ sietí s utajovanými informáciami sa v ostatnom čase stáva vážnym problémom, s ktorým sa pasujú experti na celom svete. Ich cieľom je neprelomiteľný kód.

AUTOR: MILAN BAUMANFOTO: ARCHÍV AUTORA

Vedecký kongres: Svetová premiéra siete kvantovej kryptografie vo Viedni v októbri minulého roka.

Prvý úspešný prenos: Mapka siete prenosu kryptografického kľúča v rámci projektu SECOQC z lokalít vo Viedni do mesta St. Pölten.

VIEDEŇ

Breitenfurter Straße

Erdbergstraße

Siemensstraße

Gudrunstraße

ST. PÖLTEN

fie sa už dlhodobo venuje aj niekoľko tímovspoločnosti Siemens. V mnohých oblastiach súpriekopníkmi. Výskum sa uskutočňuje v rámcimedzinárodného projektu Európskej únie – SECOQC (Development of a global networkfor secure communication based on quantumcryptography). Cieľom je vypracovanie rôznychmetód kvantovej kryptografie a overenie ichmožností v praktickej prevádzke.Vo svetovej premiére tento unikátny spôsobprenosu informácií v komerčnej svetlovodnejsieti predstavili vlani v októbri na vedeckomkongrese vo Viedni. Cieľom prvej siete kvanto-vej kryptografie bolo dokázať, že zariadeniemá naozaj schopnosť rozpoznať akýkoľvek po -kus o neoprávnený prístup a okamžite prenosukončiť. Na projekte SECOQC sa zúčastňujú štyri desiat kypracovísk z dvanástich európskych krajín a zozámoria. Európska únia ho podporila sumouokolo 11,4 milióna eur. „Bol to veľký a úspešnýprojekt,“ hovorí profesor Vladimír Bužek z Cen trapre výskum kvantovej informácie SAV. Malý primát v prenose správ pomocou kvanto vejkryptografie však majú aj slovenskí fyzici. V roku2005, na sté výročie takzvaného Einsteinovho

roka, sa vo svete organizovali rôzne happeningy,ktoré mali zviditeľniť fyziku. Jedným z nichbola Einsteinova reťaz svetla – v noci z 18. na19. apríla sa okolo celej Zeme vytvorila súvis láreťaz svetla, akási štafeta, ktorá symbolizovala,ako si ľudia svetlom odovzdávajú informáciu.„Zavolal mi vtedy profesor Anton Zeilinger z In-štitútu pre experimentálnu fyziku Viedenskejuniverzity, s ktorým spolupracujeme. Na hra -niciach medzi Rakúskom s Slovenskom sme pri -pravili futuristický – citujem Zeilingerove slová– experiment. Vytvorili sme prvú kvantovú kryp-tografickú linku, kde sme preniesli previaza néfotóny. Bola to historicky prvá medzi národnáspráva poslaná medzi dvoma krajina mi pomo-cou kvantovej kryptografie. Pôvodne sme chceli,aby si správu poslali prezidenti na šich krajín,ale to akosi nevyšlo,“ spomína V. Bužek.

Viedenská premiéraAle vráťme sa do Viedne. Sieť pre bezpečnúkomunikáciu mala šesť uzlov prepojených ôsmi-mi linkami dlhými od 6 do 82 kilometrov. Se demliniek sa viedlo optickými vláknami, jedna vzdu-chom. Pre jednotlivé linky sa použilo šesťrôznych technológií na kvantovú distribúciu

kľúča. Moderátor prezentácie sa cez video kon-ferenciu postupne spojil s odborníkmi v jed-notlivých uzloch, ktorí popísali ich fungovanie.Videoprenos smerujúci z Viedne až do rakús -keho mesta St. Pölten bol zašifrovaný pomocoukľúča prenášaného v rámci siete. Zariadenie každého uzlového bodu experimen- tálnej siete bolo umiestnené v priestoroch firmySiemens, ktorá sa na nej významne podieľala.Tvorí ho citlivý detektor fotónov prichádzajúcichoptickým káblom a z neveľkého boxu s elektro-nikou. Experiment vzbudil vo svete mimoriadny zá u-jem. V budúcnosti sa ráta s uplatnením najmäv komerčnom sektore – v bankách či vo veľ kýchpodnikoch. Môže však slúžiť aj na ochranu cit-livých informácií napríklad vo vojenstve.Európska komisia podporila projekt na bezpečnýprenos dát okrem iného aj preto, lebo má zá u- jem chrániť európske know-how pred prie -myselnou špionážou. Využitie tejto metódyšifrovania údajov má priniesť prakticky ne pre -lomiteľný kód, ktorý by nemal byť ohrozenýani vyspelými odpočúvacími systémami, ktorékdekoľvek vo svete automaticky kontrolujúelektronickú komunikáciu.

Prenos fotónmi: Počítačový model, ktorý ponúka predstavu prenosu informácií pomocou kvantovej kryptografie.

Čip pre kvantovú kryptografiu: Spoločné dielo spoločnosti Siemens, rakúskehoústavu Austrian Research Centers a Technickej univerzity v Grazi. Čip vytvára novénáhodné kódy z čiastočiek svetla tak dlho, kým ich príjemca nedostane neporušené.Až potom nasleduje vlastná zakódovaná správa.

42 43 VISIONS 03 2009

M Y V I S I O N S

Na pôde Učenej spoločnosti SAV ste hovo-rili o histórii, pritom témou vašej prednáškybol súčasný stav slovenskej vedy. Prečo? Pretože tie príklady sú poučné a inšpiratívne.Už portugalský kráľ Ján II. cielene podporovalrôzne vedy – predovšetkým matematiku, geo -metriu a kartografiu. Vďaka tomu Portugalskovýrazne posilnilo svoje postavenie, stačí sipripomenúť Tordesillaskú zmluvu o „delenísveta“ z roku 1494, ktorá uzavrela spory o no -voobjavené územia v Južnej Amerike medziŠpanielskom a Portugalskom. Zaujímavá je ajhistória vzniku Royal Society v Británii, ktorúzaložili vzdelaní muži okolo Roberta Boyla,Chris tophera Wrena a Johna Wilkinsa. Do tohtoobdobia patrí aj Isaac Newton, de facto prvýučenec, ktorého označili za génia. V jeho prí -behu je veľmi zaujímavý moment, keď sa stal

lucasovským profesorom na Cambridgeskejuniverzite. Jeho učiteľ Isaac Barrow pochopil,že najlepším matematikom toho času v Anglic kuuž nie je on, ale I. Newton. Preto sa vzdal profe- sor ského stolca v jeho prospech. Hádam ani ne-treba zdôrazňovať ponaučenie z tohto príbehu.

Nie sú to príklady z priveľmi hlbokejhistó rie? Veď vtedy svet ešte nič netušilani len o prie myselnej revolúcii. Ale isto nie je náhoda, že priemyselná revolúciasa začala práve v Anglicku. Sú to príbehy o tom,ako konali výnimoční ľudia s výnimočnýmivíziami vo výnimočných dobách. Ale ak chcete,vezmime si príklad z technologicky najvys pe lej-šej krajiny – z USA. Na konci druhej svetovejvojny, konkrétne 17. november 1944, sa ame ric -ký prezident Franklin D. Roosevelt obrátil na

vedca Vannevara Busha s prosbou o radu. Užtento fakt je v našom kontexte veľmi zaujíma vý.Prezident chcel odpoveď na otázku, ako využiťvedecký potenciál USA, ktorý sa naakumulovalpočas vojny v prospech krajiny v mierovýchpodmienkach. Výsledkom bola Bushova správaScience: The Endless Frontier, ktorá doterazslúži ako základ vednej politiky v USA. Je ibana škodu, že tí, ktorí rozhodujú o vednej poli-tike na Slovensku, ju nemajú dobre preštudo-vanú. Inak by vedeli, že „najjednoduchším a naj efektívnejším spôsobom, ako môže vládaposilniť aplikovaný výskum, je podporovať zá -kladný výskum“ alebo „základný výskum určujetempo technologického vývoja“, prípadne „ve-decký vývoj je dôsledkom slobodného bádaniaslobodných umov“. Medzi najdôležitejšie ci tá-ty by som zaradil „vedecký vývoj je kľúčom k ná -

Veda je hras otvoreným koncomVraví, že sme mladý národ, ktorý zatiaľ nemal možnosť dokázať vo svetovom kontexte niečo veľké.Svojím spôsobom sme ešte nedospelí, nemáme vo vede, literatúre, kultúre, vo všeobecnosti skúse- nosti, ako majú iné krajiny. Ešte sme sa nepresadili. Je to však výzva. Možno práve veda je arénou,kde máme šancu. Znamená pre neho veľa, a preto je príkry na tých, čo sa len vezú. Pred vyše mesiacomkritizoval na pôde Učenej spoločnosti SAV sivý priemer, ktorý zavládol v slovenskej vede. Vyvolalveľký rozruch. Profesor teoretickej fyziky Vladimír Bužek zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINAFOTO: EMANUEL BOSON

rodnej bezpečnosti, lepšej ochrane zdravia,väčšej zamestnanosti, vyššej životnej úrovnia celkovému kultúrnemu rozvoju krajiny“. Podľamôjho názoru sú toto univerzálne princípy. Z toh to pohľadu som sa snažil pomenovať kľú-čové problémy súčasného stavu slovenskej vedy.Za najvážnejšie považujem absenciu kvalifi ko-vanej vednej politiky, jasných priorít a ne kom-promisného dôrazu na kvalitu výskumu.

Zmenilo sa niečo od vášho vystúpenia?Samozrejme, že sa nezmenilo nič. Zmena prí -stupu k vede je behom na dlhé trate. Dostalsom mnoho e-mailov, pozitívnych, ale aj kritic-kých. To považujem za správne, vo vyhrotenej -šej diskusii sa cizelujú argumenty. A diskusiaje naozaj potrebná. Jedným z mojich kritickýchpostrehov bolo aj konštatovanie o priveľkej ser -vilnosti vedcov voči politikom. Chápem, že po-litici majú zdroje a rozdeľujú ich podľa svojichpredstáv. Tie však nie sú vždy dostatočne kva li fi -kované. Raz je heslom dňa realizácia vedeckýchvýsledkov, inokedy vidina aplikácií. Bez toho,aby niekto presne definoval, čo má na myslipod aplikáciou. Vedci pri vidine finančnýchzdrojov veľmi ľahko akceptujú rôzne „módne“trendy. Je pochopiteľné, že politici chcú „apli -kovaný“ výskum, pretože v takomto výskumevidia nástroj na priamu pomoc priemyslu. Tak-to zúžene to však nefunguje. Podľa môjho názoruSlovensko je v situácii, keď musí podporovaťzákladný výskum, ale len vynikajúci, a pritomvytvárať priestor, aby boli jeho výsledky v prí-pade potreby k dispozícii priemyslu. Tu nemáminú možnosť, ako sa opäť vrátiť k správe V. Busha.

Zvyknete vravieť, že neexistuje ani takrozdiel medzi základným a aplikovanýmvýskumom ako v kvalitnom a nekvalitnomvýskume. Asi toto bude náš hlavný problém. Presne tak. Celú situáciu som sa pokúsil zhr núťdo konštatovania, že najväčšími nepriateľmivedy na Slovensku sú slovenskí vedci. Pri púš ťam,že je to zjednodušujúce a dosť nelichotivé kon -štatovanie, o ktorom sa dá diskutovať. Ale vedcisami majú svoj diel masla na hlave. Iba vedci,presnejšie iba vynikajúci vedci, za kto rý mi súvýznamné výsledky, môžu vniesť poriadok do hodnôt, formulovať, čo je a čo nie je kvalitnáveda. A tu vidím aj priestor pre Učenú spo loč -nosť SAV a Slovenskú akademickú spo loč nosť.Mali by sformulovať akési meta pra vidlá, prin cí -py, ktoré by uľahčili posudzovať, čo je dobrývedecký výsledok. Musíme si priznať, že scien- tometrické kritériá, ktoré sa vo svete považujúza objektívne a štandardne sa použí va jú, sú naSlovensku nastavené priveľmi mäkko alebo prirôznych hodnoteniach sa veľmi tvo ri vo ob chá -dzajú. Tu máme naozaj čo doháňať. Ale somoptimista a chápem to ako veľkú výzvu.

Možno je to aj problém financií. Peniaze nie sú kľúčový problém. Tým je spôsobnášho myslenia, absencia kritickej sebareflexie.Vedecká komunita musí sama vedieť, čo doká-žeme poskytnúť spoločnosti za to, že nás platíz daní občanov. Veď robiť vedu je privilé gium.Sedíte v laboratóriu či pracovni a, prehnanepovedané, hráte sa. Veda je naozaj jedno veľkédobrodružstvo ako stvorené pre hravých, zveda-vých, tvorivých. Je to hlboké naplnenie životaa treba byť za to spoločnosti vďačný. Preto somniekedy ostrý na tých, čo sa len vezú v sivompriemere. Pritom na Slovensku nemusíme vy -mýšľať nové mechanizmy, existujú štandardnémetódy, ako zefektívniť vedecký výskum, pro-duktivitu vedcov. Samozrejme, na zmenu trebamať odvahu. Ale ak ju našli Íri či Austrálčania,prečo nie my?

Za jednu z možností považujete aj nákupšpičkových vedcov v zahraničí, tak ako užkupujeme športovcov. Viem si to predstaviť. Či by prišli, je otázka po -nuky – a pritom nemám na mysli iba peniaze.Predstavte si, že takúto veľkú hviezdu posa dí mena niektorú našu fakultu alebo do akadémie.

Začali by sa kopiť problémy, od fungovaniaservisov, schopností našich technikov až pododávateľov či subdodávateľov. Ani si neuvedo- mujeme, ako sme ďaleko od vyspelých vedec -kých pracovísk.

Čo teda robiť?Aktívne vyhľadávať mladých slovenských ved cov,ktorí už majú skúsenosti zo sveta. Doma si pri -pravíme diplomanta, ktorý odíde ďalej študovaťdo zahraničia. A na Slovensko ho stiahneme v momente, keď ešte nie je etablovaný, ale máostrohy, skúsenosti, potenciál, rád by realizovalsvoje projekty. Takýmto spôsobom sa brániaodlevu mozgov krajiny EÚ. Brazília, India aleboČína takto programovo budujú svoj vedeckýpo tenciál.

Systém vyhľadávania talentov neexistuje.Možno aj preto, že na to nie je pripravenádomáca vedecká komunita.Nie je jednoduché akceptovať fakt, že prídu ajľudia oveľa lepší ako my. A každý musí byťpri pravený, že raz bude treba uvoľniť sto -ličku. Ale to je jediný spôsob, ako sa pohnúťďalej.

Vladimír Bužek: „Predstavte si, že máte veľa núl a jednu jednotku. Môžete ich zoradiť akýmkoľvek spôsobom. Ak dátejednotku na koniec, výsledné číslo bude jeden. Ale dajte ju dopredu a odrazu máte milión. O tom to je: kam dosadiťjednotku. Tento triviálny príklad vystihuje problém našej vedy.“

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

Vladimír Bužek (1957) vyštudoval Fyzikálnu fakultu Moskovskej štátnej univerzity. V polovicideväťdesiatych rokov sa stal najmladším slovenským profesorom. Pracuje vo Fyzikálnomústave SAV, kde vybudoval a vedie Centrum pre výskum kvantovej informácie. Je profesoromna Masarykovej univerzite v Brne a čestným profesorom Národnej univerzity v Írsku. Akopostdoc a neskôr hosťujúci profesor pôsobil vo Veľkej Británii a v ďalších krajinách sveta. Spoluso svojou výskumnou skupinou zo SAV je členom veľkých európskych projektov. Niektoré z nichpriamo koordinoval. Ako člen medzinárodného vedeckého konzorcia QGATES sa dostal do finálesúťaže o Descartovu cenu, čo je najvyššie ohodnotenie za vedu v Európskej únii. Je členomprestížnych vedeckých spoločností a nositeľom viacerých medzinárodných cien za vedeckúprácu. Okrem iných získal v roku 2002 ako prvý slovenský vedec írsku Waltonovu cenu a v roku2004 nemeckú Humboldtovu cenu. V roku 2005 vedecký kolektív pod vedením pána Bužeka získalhlavné ocenenie za výskumnú prácu v súťaži Werner von Siemens Excellence Award. V roku 2007mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhyv oblasti vedy a výskumu a šírenie dobrého mena Slovenska.

44 45 VISIONS 03 2009

M Y V I S I O N S

Úspešný návrat zo zahraničia, to je aj vášpríbeh.Či úspešný, to ukáže čas. Vyštudoval som fyzikuv Moskve. Po ôsmich rokoch v Rusku som savrátil domov, kde nasledovalo moje trojročnéintelektuálne blúdenie. Nevedel som, čo robiť,akej téme sa venovať. Mal som veľkú krízu v hľa-daní svojej cesty. Pomohla mi náhoda a dostalsom sa na vedecký pobyt do Veľkej Británie doskupiny profesora Petra Knighta. Tam som sazačiatkom deväťdesiatych rokov zameral nakvantovú optiku a kvantovú teóriu informácie.Mal som šťastie – vtedy táto teória len začalavznikať. Po návrate na Slovensko som vo Fyzi -kálnom ústave SAV založil Centrum pre výskumkvantovej informácie. Je nás desať – všetciokrem mňa sú študenti a mladí vedeckí pracov-níci do tridsať rokov. Spolupracujeme s pra-coviskami v Japonsku, Austrálii, Kórei, Číne,Čile, Brazílii, Mexiku, Kanade, USA, Singapurea v krajinách Európy.

Čím vás nadchla kvantová fyzika?Považujem ju za najväčší intelektuálny počinľudstva. Kvantová teória popisuje svet, s kto -rým človek nemá žiadnu existenčnú skúse nosť.Kla sický, makroskopický svet vnímame cezbinárne opozície ako vpravo – vľavo, hore – dole, teplo – zima. Jedno vylučuje druhé,niečo je buď vpravo, alebo vľavo. V kvanto -vom svete môžu fyzikálne objekty existovať v superpozíciách vzájomne sa vylučujúcichstavov. Je to noto ric ky známy príklad Schrö -dingerovej mačky, ktorá môže byť súčasneživá aj mŕtva. Pre našu skú senosť je to abso -lútne nemysliteľné, náš klasický jazyk tonevie ani popísať. Ale existujú aj iné jazyky,napríklad jazyk matematiky, ktorý celkombez problémov tieto veci formuluje, do kazuječi vyvracia.

A vy si viete predstaviť, že fotón je sú čas -ne vpravo aj vľavo?Hovorím áno, ale nie je to celkom pravda. Skôrsom si na to zvykol. Tak ako stredoveký teológnemal problém s konceptom anjelov stojacichna špičke ihly. Existencia častice, ktorá je sú čas-ne vlnou a časticou, alebo čohosi, čo je súčasneživé a mŕtve, vo mne nevyvoláva intelektuálnuparalýzu. Koexistujem s tým a tuším, čo je zatým. Vedel by som to odborne vyargumentovať,prečo sa veci prejavujú takýmto spôsobom. Kvantová fyzika ale nie je bizarnou intelektuál- nou hračkou. Popisuje základné vlastnosti a správanie mikroskopických objektov, naprí -klad atómov alebo fotónov. Vytvára rámec prepopis fyziky tuhých látok alebo je základompochopenia chémie. Zasahuje od laserov ponanotechnológie. Kvantová fyzika je zdrojomkvantových technológií, ktoré budú hrať roz -hodujúcu úlohu v 21. storočí. Odhaduje sa, žeuž dnes kvantové technológie viac alebo menejpriamo generujú dve tretiny hrubého domácehoproduktu USA.

Ako sa niektoré teórie stanú súčasťounašej kultúry? Veď popisujú veci, ktoré siobyčajní ľudia ani nevedia predstaviť. Nielenkvantová teória, ale napríklad aj teóriavesmíru s veľkým treskom? Je to tak lenpreto, že sa k nim priklonila väčšina teo-retikov? Preto je táto teória pravdivá?Vo vede nedokazujete definitívnu pravdu. Vedanie je o verifikácii, ale o falzifikácii, teda jedno-ducho o dokazovaní neplatnosti tvrdení. Teó riaveľkého tresku bude platiť dovtedy, kým ne prí deniekto s dôkazom, že to tak nemohlo byť. Kvan- tovú mechaniku dnes považujeme za správnu,pretože vysvetľuje veľa vecí a javov, aj keď cíti me,že ešte nie je uzatvorenou teóriou. A skôr aleboneskôr sa objaví niekto, kto dokáže experimen-

tom alebo logickým teoretickým argumentom,že nemôže byť univerzálne správna. Budememusieť hľadať inú teóriu, ktorá sa s tým argu-mentom vyrovná a súčasne vysvetlí všetkyfenomény, ktoré bola schopná vysvetliť aj pred- chádzajúca teória. A k tomuto ešte bude po sky-tovať predpovede, ktoré sa budú konfrontovaťs experimentom. Potom znova ktosi povie:„Fajn, ale...“ Takto, zjednodušene povedané,sa vyvíja veda a podľa mňa je to najlepšia metó -da, ako reflektovať vonkajší svet. Ve deckýspô sob myslenia je mladý, má iba 350 rokov.V kontexte desiatok tisícov rokov kultúrnejhistórie ľudstva je to zlomok. Sami môžemebyť prekvapení, aký má potenciál a kam sadostaneme. Veda je hra s otvoreným koncom.

Myslíte si, že sa splní aj sen o takzvanejteórii všetkého, o fyzikálnom zjednotenímakro- a mikrosveta?Albert Einstein a ďalší veľkí fyzici túžili vytvoriťteóriu „všetkého“. Je otázne, či je to vôbec mož -né. Bolo by asi úžasné, keby sa našli fundamenty,ktoré by zjednotili náš vedecký obraz sveta dojedného celku. Teória všetkého je obrovská výzva.

Tešíte sa na jej naplnenie? Asi by som bol sklamaný, keby prišiel niektoa ukázal teóriu, ktorá všetko vysvetľuje. Pri šielby som o prácu a hádam aj, obrazne pove da né,o zmysel života. Pravdepodobne by ma ne ba vi lo,keby bolo všetko pochopené, uzavreté, vy svet -lené. Predpokladám však, že takýto stav ne-nastane. Mňa najviac fascinujú univerzálneprincípy, ktoré existujú za rôznymi fenoménmiv prírode. Napríklad za každou symetriou stojazákony zachovania. Možno tieto hlbšie prin cí pysú dôležitejšie ako konkrétna špecifická teó ria.Teória sa môže vyvíjať, meniť, ale princípy súuniverzálne platné.

T E C H N O L Ó G I E

Sladké úspory

Znásobené úspory: Cukrová trstina sa v brazílskych liehovaroch mení na etanol. Aby bol tento proces efektívnejší,na výrobu energie sa používajú aj zvyšky cukrovej trstiny. Technológie dodáva spoločnosť Siemens.

Cukrová trstina: Tropická rastlina s bohatým obsahomcukru je v Brazílii je po káve a pomarančoch najdôleži-tejšou plodinou.

AUTOR: ANDREAS KLEINSCHMIDTFOTO: SIEMENS

Väčšina obyvateľov juhobrazílskeho SaoPaula si už prestala všímať smog, ktorýneustále visí nad mestom. Zdá sa, žeopar nečistôt patrí k tejto metropole

rovnako ako samba k Brazílii. Paulo Costa, kto rýpracuje v meste Jundiai na sever od Sao Paulaako manažér pre predaj priemyselných par nýchturbín značky Siemens, sa však s týmto stavomzmieriť nechce.

Etanol zo slnkaP. Costa už niekoľko rokov používa takzvanéflex-fuel vozidlo poháňané zmesou alkoholua benzínu. Tento automobil vypúšťa do ovzdušiamenej znečisťujúcich látok ako vozidlá so štan-dardným ben zínovým pohonom.„Keby milióny áut, ktoré sa každý deň pomalyplazia po mestských diaľniciach, spaľovali ibabenzín, kvalita ovzdušia v Sao Paule by bola ove -ľa horšia,“ hovorí P. Costa. Niektoré flex-fuelvozidlá dokážu jazdiť aj na čistý etanol, ktorýje lacnejší ako benzín. Etanol sa v Brazílii vyrábaz cukrovej trstiny a má vyrovnanú „ekologickúbilanciu“ – znamená to, že množstvo oxiduuhličitého uvoľneného do atmosféry pri spa ľo-

vaní etanolu sa prakticky rovná množstvuoxidu uhličitého absorbovaného cukrovoutrstinou pri fotosyntéze.„Etanol má polovičný podiel zo všetkých palívspotrebovaných v Brazílii,“ hovorí P. Costa. Tentopodiel sa bude ďalej zvyšovať. Palivo je atraktív -ne aj preto, lebo energia uložená v etanolepochádza zo slnka. Napriek tomu sa niekedyzabúda, že výroba etanolu vyžaduje ďalšiu ener -giu. Ale aj tú možno získať z cukrovej trs tiny.Efektívnejšie procesy dokážu znížiť množstvopotrebnej energie a práve tu po má ha techno ló-gia Siemens.

Prvoradá je cenaBrazília zaviedla program výroby etanolu v ro-ku 1975. „Liehovary, ktoré z cukrovej trstinyvyrábali alkohol, zo začiatku vláknité zvyškycukrovej trstiny nevyužívali a pálili ich kdesi zatovárňou,“ spomína P. Costa. Tento materiál zva-ný bagasa však obsahuje veľké množstvo ener -gie. Bagasu dnes využívajú elektrárne s vý ko nomod 25 do 70 MW spaľujúce biomasu. Absolút nyenergetický zisk pri spracovaní cukrovej trsti nytak za posledných desať rokov stúpol takmer

desaťnásobne. Brazílske podniky presne vedia, aké parametremusia mať turbíny používané v elektrárňachna biomasu. „Vo všeobecnosti je pre našich zá -kazníkov prvoradá cena,“ vysvetľuje P. Costa.„Zanemená to, že rovnováha medzi výškouúvodnej investície a ziskami dosahovanýmipočas životnosti zariadenia je tu oproti inýmtrhom mierne posunutá.“Spoločnosti Siemens na tieto požiadavky rea go-vala úpravou jedného z najúspešnejších európ- skych modelov turbín podľa potrieb brazíl ske hotrhu. Vznikla nová verzia parnej turbínySST300. „Tím technikov spoločnosti Siemensv Nemecku a v Brazílii strávil úpravami turbínyniekoľko mesiacov. Plne vyhovuje špecifickýmpožiadavkám brazílskych zákazníkov a možnoju vyrábať z materiálov a v podmienkach dostup- ných v Brazílii,“ vysvetľuje P. Costa. V kvalitea bezpečnosti sa, samozrejme, nerobili žiadnekom promisy. Upravená turbína pritom stojí o tretinu menej ako pôvodný model, čím sa sta la cenovo dostupnou aj pre cukrovary v Brazílii a ďalších krajinách Latinskej Ame -riky.

V Brazílii poháňa približne štyridsať percent áut alkohol vyrobený z cukrovej trstiny. Do piatichrokov by sa tento podiel mal zvýšiť na šesťdesiat percent, čo krajine pomôže znížiť závislosť od ropy a zlepšiť životné prostredie. Spoločnosť Siemens pre tento projekt dodáva technológie na úsporu energie pri premene cukru na palivo.

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

46 47 VISIONS 03 2009

A U T O M O T O

Tak ako v roku 1974, keď sa na ženev -skom autosalóne objavil prvý prototypESV (Experimental Safety Vehicle), je ajdnes nositeľom noviniek najvyšší mode-

lo vý rad S, priamo hybridná verzia S 400 Hybrid.

Ochrancom je vzduchAsi najväčším šokom sú nafukovacie kovovévýstuže Pre-Safe Structure umiestnené vo dve- rách. V porovnaní s klasickými oceľovými vý -stužami sú o pol kilogramu ľahšie, ale podtlakom dvadsiatich atmosfér sa ich kovováštruktúra nafúkne a dokáže odolať tlaku sto

kilogramov. Rovnako fascinujúci je Braking Bag (brzdiacivankúš) namontovaný pod prednou podlahou,ktorý sa nafúkne v situácii, keď už nie je mož nézabrániť zrážke. Celá predná časť vozidla sanadvihne o osem centimetrov a zároveň sa tre -ním zníži rýchlosť o dvadsať metrov za sekundu. K samotnej zrážke tak dôjde pri nižšej rýchlostia sily pôsobiace na karosériu sú smerované v optimálnom uhle k deformačným zónam. Okrem nových adaptívnych čelných airbagov,ktoré sa v závislosti od sily nárazu nafúknu v rozsahu 90 až 150 litrov, pribudol v kabíne aj

stredový airbag medzi vodičom a spolujazdcom.Ten zabráni ich vzájomnému stretu pri bočnomnáraze. Súvisí s tým aj systém Pre-Safe Pulse,ktorý nafúknutím vonkajších bočníc sedadlaodsunie telo vodiča či cestujúceho päť centi -metrov smerom do kabíny. Podľa Mercedesusa tým zníži sila bočného nárazu až o jednutretinu. Nové sú aj bezpečnostné pásy s integrova ný miairbagmi. Dvojvrstvový Belt Bag sa po nárazenafúkne na objem zhruba štyri litre, čím takmerdvojnásobne zväčší svoju šírku, čo výrazneznižuje tlak na hrudník a riziko poranenia.

Myslíte si, že po deformačných zónach, stabilizačných systémoch, airbagoch či množstve asistenčnejelektroniky vo vozidlách už niet čo v oblasti bezpečnosti vymyslieť? Ste na omyle. Mercedes-Benzdemonštruje na koncepte ESF hneď trinásť inovačných bezpečnostných technológií, ktoré by samali v budúcnosti objaviť v sériovej výrobe.

AUTOR: TOMÁŠ ADREJČÁKFOTO: MERCEDES-BENZ

Belt Bagy sú pritom vhodné aj pre zadnú časťvozidla, kde sa nedajú inštalovať bežné čelnénafukovacie airbagy.

Svetelná revolúciaÚplnou revolúciou v svetelnej technike súnové unikátne predné svetlomety zložené ažzo sto LED diód. Ovláda ich samočinne riadia cajednotka, a to na základe okamžitého vyhodno-covania záberov prednej infračervenej kamery.Keďže sa LED diódy dajú individuálne zapínaťa vypínať, môžu vytvárať ľubovoľnú svetelnúkonfiguráciu. Stodiódové svetlomety sa tak bezzásahu vodiča či prepínania režimov prispôso-bujú okamžitej jazdnej situácii. Po nasnímaníkontúr protiidúceho vozidla vypínajú tú časťsvojho svetelného spektra, ktorá by mohla jehovodiča oslniť. Pritom môžu byť stále zapnutév režime diaľkového svetla a poskytovať taklepší výhľad a do väčšej vzdialenosti.

Výhodou stodiódových svetiel spojených s in-fračervenou kamerou je aj schopnosť identifi -kovať na vozovke chodcov alebo lesnú zver a sú strediť na ne svetelný lúč – podobne akopri bodovom reflektore. Vodič tak rýchlejšiezaregistruje prípadné nebezpečenstvo a máviac času na rozhodovanie a následnú reak-ciu.

Onedlho v sériiK ďalším systémom pridáva štúdia ESF takzva ný„car-to-car communication“, teda aktívny prenosvarovných informácií medzi vozidlami, kameruna sledovanie detí na zadných sedadlách čišpeciálne reflexné fólie na karosérii, ktoré zlep-šujú viditeľnosť vozidla v premávke. Koncept S400 Hybrid ESF predstavil Merce -des-Benz na bezpečnostnej konferencii v Stutt-garte. Viacero z nových myšlienok sa onedlhoobjaví v sériovej výrobe.

Pasívnu bezpečnosť objavil Béla BarényiŠtúdia Mercedes-Benz ESF neprichádza na svet náhodne. Ubehlo presne 50 rokov, čo stuttgartskáautomobilka predstavila revolučný model W 111, prvý automobil na svete s prvkami pasívnejbezpečnosti, najmä deformačnými zónami. Dnes sú úplnou samozrejmosťou konštrukcievšetkých áut, ale v časoch, keď nebol na svete ešte ani trojbodový bezpečnostný pás, to boločosi nevídané. Systém ochrany posádky pomocou častí karosérie, ktoré sú schopné pohltiť časť nárazovejenergie, si dal Mercedes patentovať už v roku 1951. Autorom geniálnej myšlienky bol inžiniermaďarského pôvodu Béla Barényi. V Stuttgarte pracoval od roku 1939. O vizionárstve B. Barényiho svedčí projekt bezpečného automobilu Terracruiser, ktorývznikol ešte v štyridsiatych rokoch. Experimentálny sedan rozdelil do troch častí s odlišnoutuhosťou. Kým predná a zadná zóna mali byť schopné deformácie, stredná časť určená posádketvorila akúsi pevnú klietku prežitia. B. Barényi zašiel pri návrhu až tak ďaleko, že priestor preposádku uložil do konštrukcie auta v akejsi pružnej kolíske. Je to neuveriteľné, ale v tomtoaute boli dokonca bočné výstuhy dverí a deformovateľný stĺpik riadenia.Všetky Barényiho myšlienky napokon Mercedes využil pri vývoji modelu W111, ktorý debutovalv roku 1959. Mal deformačné zóny i bezpečnostný stĺpik riadenia, ale zmeny sa udiali aj v inte-riéri. Palubná doska a srdce volantu boli čalúnené mäkkým materiálom, v kabíne by ste nenašliostré prvky. Prvý raz sa tu tiež objavili poistky dverí v podobe kolíčkov, ktoré zabraňovali ichotvoreniu počas havárie. Bolo to veľmi dôležité opatrenie, pretože posádka v tom čase ešte nebolafixovaná bezpečnostnými pásmi. Trojbodové pásy začal Mercedes montovať sériovo až v roku1961. Vtedy už bolo jasné, že z pasívnej bezpečnosti sa stáva významné kritérium pre úspechpredaja.

Systém Breaking Bag s brzdiacim vankúšom pod vozidlom.

Aktívne svetlá zložené zo sto LED diód.

Mercedes-Benz W111: Prvý automobil s modernýmiprvkami pasívnej bezpečnosti z roku 1959.

Béla Barényi: Na jeho meno je registrovaných viac ako 2 500 patentov.

Svetlo sústredí lúč na prekážku.

Belt Bag dvojnásobne zväčší svoju šírku.

Pre-Safe Structure nafúkne kovové výstuže vo dverách.

Nové bezpečnostné technológie

Mesto na vlnáchNa veľkých zaoceánskych lodiach každoročne dovolenkujú desaťtisíce turistov. Sú to plávajúcemestá bohato vybavené komfortom a luxusom. V strojovniach a na mostíkoch však vládne energetickáefektívnosť, bezpečnosť a spoľahlivosť.

48 49 VISIONS 03 2009

Š T Ý L

AUTOR: MARKUS HONSIGFOTO: AIDA CRUISES, SIEMENS

Zaoceánska loď AIDAluna sa na prvúplavbu vydala v máji tohto roka. Vyše250 metrov dlhá a 32 metrov širokánajmladšia loď z rodiny Aida Cruises

ponúka na trinástich palubách a v tisíc kaju -tách pohodlie pre dvetisíc pasažierov. Určite sanebudú nudiť: reštaurácie a bary majú plochuštyritisíc štvorcových metrov, ďalších 6 400 štvor- cových metrov meria slnečná paluba a 2 300 well- ness zóny.

Flexibilný pohonTechniku, ktorá poháňa, riadi a kontroluje nie- len túto loď, ale aj ďalšie dve plavidlá z flotily

Aida Cruises, dodáva spoločnosť Siemens. Dvaobrovské elektromotory s výkonom 12,5 mega-wattu (17-tisíc koní) poskytujú tichý pohon bezvibrácií a štyri naftové generátory dodávajúpotrebnú elektrickú energiu – nielen pre moto ry,ale aj pre elektrickú sieť na palube. Výhody konfigurácie elektromotorov a nafto -vých generátorov vysvetľuje projektový mana -žér spoločnosti Siemens Gerhard Gwinner: „Narozdiel od kontajnerovej lode, ktorá musí cieľdosiahnuť čo možno najrýchlejšie a konštant nourýchlosťou, pre zaoceánsku loď je veľmi dôle ži téflexibilné využitie hnacej energie.“ Výletná loďpláva rôznymi spôsobmi, napríklad v noci bráz di

oceán pomaly od jednej destinácie k druhej. Naftové generátory sú v podstate tepelnou elek- trárňou na palube a poskytujú presne dávkova -ný výkon. V porovnaní so štandardným naftovýmpohonom možno takto výrazne znížiť spo tre bupaliva, emisie škodlivín, náklady na údrž bu a hluk na palube.

Dvojnásobná istotaTechnológiu pohonu naprojektovali nielen s ohľadom na efektívnosť, ale predovšetkýmpre maximálnu bezpečnosť. Strojovňa je srdcomlode, ktoré sa nikdy nesmie zastaviť. Na lodisú preto dve strojovne. Všetky systémy – pohon,

zásobovanie energiou, automatizačná technika– sú nainštalované dvojmo a nezávisle od seba.Dokonca sa nachádzajú v rôznych miestnostiach.Hoci je výpadok celého jedného hnacieho systé -mu nepravdepodobný, pre každý prípad je k dis-pozícii záloha v druhom systéme. Loď by plávalanormálne ďalej, cestujúci by si to vôbec nevšimli.To je podmienka pre lode triedy RP3, ktorúAidy spĺňajú ako prvé lode typu Cruiser Liner.

Naplánované problémyPri akýchkoľvek problémoch sa posádka môžespoľahnúť na integrovaný systém riadenia bez -pečnosti spoločnosti Siemens. Program Pre-plan ned Action obsahuje vopred vypracovanénávrhy na zvládnutie výnimočných situácií pre

všetky možné scenáre. Funkcie stačí len akti -vovať. Robí sa to zásadne manuálne – kapitánalebo príslušný zodpovedný dôstojník musiamať vždy posledné slovo. Siemens vybavil loď AIDAluna moderným auto -matizačným systémom, ktorý integruje všetkyfunkcie kontroly, alarmu a riadenia. Zhromaž -ďu je a spracúva trinásťtisíc signálov, väčšinaz nich je určených pre riadenie technickýchzariadení, zvyšok pre kúrenie, ventiláciu a kli-matizáciu. „Celú automatizáciu lode sme spojili do jedné hointegrovaného systému, ku ktorému je možnýprístup z dvadsiatich piatich obslužných sta níc.To je úplná novinka,“ vysvetľuje G. Gwinner.Jednotné ovládanie uľahčuje aj prácu posád ke,

čo v konečnom dôsledku prispieva k vyššej bez-pečnosti na palube. Gerd Pennemann z lodenícMeyer Werft, kde lode Aida postavili, pridávaďalší aspekt: „Pre nás je dôležité, že všetko po-chádza od jedného dodávateľa.“

Loď netreba rezať Špeciálnou požiadavkou na vybavenie lodítypu AIDAluna je vysoká kvalita všetkých kom- ponentov. „Máte iba jeden pokus. Potom už loďpláva kdesi v Severnom mori a nemôžete ju lentak dostať späť,“ hovorí G. Pennemann. Navyše,ak by ste chceli vymeniť niektorý z výkonnýchelektromotorov, museli by ste loď rozrezať. Prirátajte si k tomu veľký tlak termínov, keď želístky sú už v predaji, hoci loď ešte stojí v lode-nici. „Stavba zaoceánskej lode vyžaduje doko na -lú logistiku. Všetky komponenty sa do výrobydodávajú systémom just in time,“ potvrdzujeG. Pennemann. Spoločnosť Siemens mala odzadania zákazky do dodávky prvej lode čas lenniečo vyše dvoch rokov. Je to doslova práca namieru vo veľkom meradle.

O zábavu je postarané: Na hostí čaká takmer deväťtisícštvorcových metrov slnečnej paluby a wellness zóny.

Budúcnosť so supravodičmi: Na plne elektrických lodiachsa bude energiu vyrábať pomocou supravodičov (HTS)– supervodivých keramických drôtov, schopných viesťoveľa vyšší prúd ako meď. Generátory budú menšie, s vyš- ším stupňom účinnosti a pri polovičných stratách energie.

Golf na mori: Náruživí golfisti si aj počas plavby v Karibiku môžu cibriť svoj postoj a švih.

Extrémne tichý pohonOsobitne náročné požiadavky musel spĺňať pohon špeciálnej lode pre seizmický výskum spo- ločnosti China Oilfield Service. Loď vlečie dvanásť káblov dlhých osem kilometrov, takzvanýchstreamerov, pomocou ktorých sa seizmicky meria dno mora pri hľadaní ropy. Dieselelektrickýpohon od spoločnosti Siemens musí byť extrémne tichý a musí sa veľmi presne ovládať, abynerušil meranie.

Svetlo na temnom moriPrepychové osvetlenie patrí k zaoceánskej lodi ako hviezdy k pokojnej noci na mori. O mimo- riadnu atmosféru sa stará až päťdesiattisíc zdrojov svetla. To, samozrejme, vyžaduje množstvoenergie. Spoločnosť Osram vyvinula pre lodenice Meyer Werft, kde stavajú veľké zaoceánskelode typu Aida a Celebrity Solstice, nové svetelné koncepcie. Poskytujú značnú úsporu energiea tým znižujú spotrebu paliva a emisie CO2. LED moduly s celkovou dĺžkou 6,4 kilometra nahrádzajú doteraz používané neónové žiarivky. Spotrebujú nielen relatívne málo elektrickejenergie, ale vyžarujú aj menej tepla do priestoru a nezaťažujú klimatizáciu. Nové vysoko efek- tívne žiarivky s merným výkonom 104 lm/W dodávajú až o 30 percent viac svetla ako porovna-teľné systémy osvetlenia. A halogénové lampy v tvare žiaroviek, ktoré rozžarujú prepychovélustre, usporia približne 30 percent elektrickej energie.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

Pod krídlami drakovPredstavte si pocit voľnosti, keď sa vietor oprie do draka a unáša vás rýchlosťou šesťdesiatkilometrov za hodinu po vodnej hladine alebo zasneženej pláni. Freeridová jazda nazývaná kiting sa aj v našich končinách začala udomácňovať okolo roku 2000 a odvtedy nachádza čorazviac priaznivcov. Je univerzálna – v lete si pripnete k nohám wakeboard alebo surf a môžetevyraziť na blízku vodnú plochu, napríklad rakúske Neziderské jazero alebo Balaton, kde vásprivítajú početnými kitingovými školami. Ak ste to nestihli počas leta, drak vás povozí aj nasnouborde alebo lyžiach. Výber svahov na snowkiting je naozaj široký, populárny je napríkladprvý a najväčší rakúsky snowkitingový park v Thalgau.Základom nového športu je kite – veľký drak s riadiacim rahnom, na ktorom sú uchytenériadiace šnúry. Rahno sa zachytí hákom na vystuženú trapézu pripnutú okolo pása – ruky sú takv bezpečí a voľné na riadenie draka. Používajú sa dve skupiny drakov – komorové a jednovrstvo vé.Prvé sú šité ako krídlo pre paragliding, obsahujú vrecká – komory, ktoré sa rôznymi spôsobmiplnia vzduchom. Postupy a počet šnúr na ovládanie sa u jednotlivých výrobcov líšia. Komorovédraky sa zvyčajne používajú na snehu, kde sa vyžaduje rýchlejšie ovládanie. V skupine jedno- vrstvových drakov sa nafukuje konštrukcia, ktorá drak vystuží a drží jeho tvar. Ovládajú sapomocou štyroch alebo piatich šnúr. Draky sa vyrábajú s rozpätím od troch do dvadsaťpäťmetrov a za špičkový set nezaplatíte viac ako tisíc eur.Na začiatok je dobré absolvovať kurz kitingu s inštruktorom, pretože ako pri každom športe ajtu platí, že zlých návykov sa neskôr ťažko zbavíte. Skúsení lyžiari či snoubordisti majú výhodu,ale v každom prípade treba mať chuť experimentovať a zabávať sa. Odmenou je úžasný pocitrýchlosti a slobody. Presvedčíte sa o tom aj na webových stránkach kiting.sk, kiteboarding.czči kiteforum.cz.

Doska svetového rekordéra z Fran cúz-ska má s doskami, na ktorých si ti síc -ky surfistov užívajú vietor a vlny najazerách a moriach, len málo spo loč -

ného. Jeho Speed Needle váži približne 3,5 kilo- gramu – zhruba polovicu hmotnosti štan dard nejdosky a je len 25 centimetrov široká. Po vode sakĺže výlučne pri silnom vetre. Francúz re kord -nou jazdou v marci minulého roka pri lákalpo zornosť k športu, ktorý po vzostupe v osem -desiatych rokoch zažil pokles záujmu.

Uhlík a kevlar na vodeZáujem o surfovanie oživili v ostatných ro kochnové materiály. Vďaka modernej konštrukciisťažňa i plachty a ľahkým doskám, ktoré súširšie a majú veľký výtlak, sa možno naučiťsurfovať oveľa ľahšie ako pred tridsiatimi rok mi,

keď tento šport začínal. Surfová doska bolavtedy len prúdnicovo tvarované plávajúcetele so z kusa peny, potiahnuté vrstvou plastua vá žiace približne dvadsať kilogramov. Dneš -né moderné dosky sú rafinované sendvičovékon štrukcie s hmotnosťou do sedem kilo-gramov. Na vystuženie sa používajú ľahké a tvrdé mate riály, najmä uhlíkové a kevlarovévlákna. Nie kto ré surfy sa vyrábajú z extrém -ne ľahkých, ale veľmi drahých voštinovýchdosiek. Aj materiál sťažňa a plachty prešiel vývojom.Plachty sú z monofilmu, čo je vlastne priehľadnéPVC vystužené uhlíkovými alebo kevlarovýmivláknami a latkami, ktoré zvyšujú stabilitu pro-filu. Veľkosť plachty určenej pre deti je približ ne1,5 štvorcového metra, dospelí surfujú podľasvojich schopností s plachtami do 12,5 štvorco -

vého metra. Sťažeň sa vyrába z plastu vystu -ženého sklenými vláknami a aj tu sa používauhlík a kevlar. To isté platí pre rahná.

Záujem rýchlo rastieDidi Raditsch má surfingové školy v Rakúskua na horúcom juhu Európy. Aj on zaznamenalrastúci záujem verejnosti, v uplynulých štyrochrokoch sa počet jeho žiakov zvyšoval o desaťpercent. V Rakúsku sa každú sezónu naučí sur- fovať štyritisíc fanúšikov tohto športu, z tohopolovica na Neziderskom jazere, v Nemeckudokonca štyridsaťtisíc. Podľa odborníkov má renesancia surfovaniasvoje dôvody. Dosky, s ktorými sa ťažko jazdiloa ktoré boli vhodné skôr na akrobatické kúskyna vode, uberali začiatočníkom radosť zo sur-fo vania. Pádlovanie alebo posúvanie surfov

Antoine Albeau je najrýchlejší muž na windsurfingovej doske. Na vodnom kanáli French Trench v Camargue uháňal obdivuhod nou rýchlosťou 90,75 kilometra za hodinu. Pätnásť metrov širokýkanál vybudovali špeciálne na prekonanie svetového rekordu.

AUTOR: GÜNTHER SCHWEITZERFOTO: DEFODI, GILLES MARTIN-RAGETVietor silnie

50 51 VISIONS 03 2009

Š P O R T

nebolo veľkou zábavou a často sa bavili len di-váci na pláži. Dnes je situácia iná. „Windsur fings no vými produktmi, ktoré prešli z prie mysluna vodu, sa dnes naučíte ľahšie ako kedykoľvekpredtým,“ tvrdí D. Raditsch.

Šport pre všetkýchNa širokých objemným doskách udržia rovno -váhu aj menej športovo zdatní surfisti. Prie mer-ne pohybovo nadanému človeku stačia dva dni,aby pri miernom vetre elegantne kĺzal po vlnách.Aj náklady na windsurfing sú v medziach nor-my. Za 1 500 eur si zadovážite dosku, sťažeň,rahno, dve súpravy plachiet a neoprénovýoblek. Vlani sa v Nemecku predalo takmer

desaťtisíc surfových dosiek. Väčšina sa vyrábav Thajs ku. Jedným z mála výrobcov v Eu-rópe je spoloč nosť Bic, ktorá je známanajmä zapa ľovačmi a guľôč kovýmiperami. Vo fran cúzs kom Bretónskuvyrába aj dosky, ktoré „zna mena-jú vodný svet“. Možno nie jenáhoda, že Francúzskookrem jedi ného európ -skeho výrobcu dosiekmá aj svetovéhorýchlostného re - kordéra.

Svetový rekord: Antoine Albeau uháňal rýchlosťou 90,75 km/h. Jeho doska Speed Needle má hmotnosť 3,5 kilogramu, je 25 centimetrov široká a po hladine sa kĺže výhradne pri silnom vetre.

Vypočítajte si svoju uhlíkovú stopu na www.siemens.sk/green-portfolio

52 53 VISIONS 03 2009

A R T V I S I O N S

Majstrovské sály svetaHudobné siene ako majstrovské dielo? Prečo nie. Vo svete ich nájdeteveľmi veľa. Líšia sa vekom, architektúrou – a takisto kvalitou, akú do-kážu poskytnúť svojim návštevníkom pri počúvaní hudby a koncertov.

Antické divadlá a amfiteátre dodnesohro mujú veľkosťou i kvalitnou akus- tikou. Vyrovnajú sa im len kultúrnestánky, ktoré sa v európskych metro -

polách začali stavať v druhej polovici 19. sto -ročia. Dnes by sme ich nazvali viacúčelovýmibudovami, pretože sa budovali na rozličné kul -túrne podujatia, od koncertov po premietaniefilmov. Viedeň sa pýši svetoznámym Musikvereinom,

kde hrajú Viedenskí filharmonici, a sieňouKonzerthaus, ktorú slávnostne otvorili v roku1913 skladbou Richarda Straussa. Aj Praha másvoje klasické perly – najznámejšia koncertnásieň je Rudolfínum z roku 1885. O rok neskôrsa tu uskutočnil prvý koncert Českej filharmónie,ktorú dirigoval Antonín Dvořák. Do tejto kate -górie patrí aj bratislavská Reduta, dnešné sídloslovenských filharmonikov, kde je akustickynajkvalitnejšia sieň na Slovensku. Odborníci

oceňujú aj Moyzesovu sieň na Vajanského ná -breží v Bratislave.„Kvalitu zhodnotíte len pocitom, často ani ne -viete, čo ju robí vynikajúcou,“ hovorí JozefTkáčik, bývalý generálny riaditeľ Slovenskejfilharmónie, dnes jej technický riaditeľ. Akusticitvrdia, že je to otázka dozvuku – keď je dozvukslabý, sieň pôsobí hlucho a sucho. Ale nesmiebyť ani dlhý, čo sa často stáva v kostoloch a ba -zilikách. Spätné vracanie zvuku totiž prebíja

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINA, JIŘÍ NEDALFOTO: EMANUEL BOSON, ARCHÍV ČESKEJFILHARMÓNIE, ROYAL ALBERT HALL, MUSIKVEREIN

Dvořákova sieň v pražskom Rudolfíne. Royal Albert Hall v Londýne.

hudbu a dirigenti musia zjemňovať, spomaľovaťtempá. Ak je zvuk dutý a hluchý, treba ho do -sycovať mikrofónmi ako napríklad v bra tislav -skom Istropolise, bývalom Dome odborov. „V novostavbách bývajú často problémy. Archi -tekti a akustici nespolupracujú dostatočne.Dielo síce dostane architektonické ocenenia,ale celkom neplní svoj účel. To sa nestalo lenv Istropolise, ale napríklad aj v piešťanskomDome umenia zo sedemdesiatych rokov. Potommusíme robiť rôzne opatrenia, inštalovať od -razové dosky, špeciálne oneskorovače zvuku, alenie vždy sa to podarí vyladiť,“ spomína J. Tkáčik.Potvrdzuje to aj situácia Opery a Baletu v novo -stavbe SND. Technické riešenia i materiály zo sta -li kdesi v 80. rokoch minulého storočia a prineskoršej snahe o urýchlené dokončenie tohtokultúrneho stánku nepatrila akustika medzipriority. A tak nepočuť dobre orchester, alebonaopak, na niektorých miestach prehlušuje

sólistov. „Zlepšenie akustiky je jednoznačnouprioritou pre budúce roky,“ hovorí vedúci tech-nickej prevádzky Libor Slovák. Zostáva len veriť, že na modernizáciu nebudenovostavba SND čakať sto rokov, ako dnes užlegendárna Royal Albert Hall of Arts and Scien -ces v Londýne. Koncertnú halu venovali man že-lovi kráľovnej Viktórie, princovi Albertovi. Hala oválneho tvaru s rozmermi 90 x 80 metrovpojme osem tisíc návštevníkov. Pri špičkovýchkoncertoch však Londýnčania vpustia do hľa dis ka len štyritisíc a pri exkluzívnych pred-staveniach päťtisíc divákov. Je tu umiestnenýnajväčší organ vo Veľkej Británii a geniálnynávrh inšpirovaný antickými amfiteátrami,štruktúra sály i jej vybavenie garantujúšpič kovú kvali tu prednesu hudby, od ora -tórií až po moder né skladby. Ale nebolo totak vždy.Royal Albert Hall slávnostne otvorili v roku

1871 a už pri úvodnom príhovore princa Eduarda sa prejavili problémy s akustikou.Poradili si s nimi až v roku 1969 montážouveľkých sklolaminátových rozptylových diskov(označovaných ako špongie alebo lietajúce mis-ky) pod strechou sály, aby odstránili typickúozvenu. Vravievalo sa, že hala je jediné miesto,kde si môže byť skladateľ istý, že svoje dielobude počuť dva razy. Elektroakustické vyba -ve nie inovovali začiatkom tohto roka a náj -dete tu podporné reproduktorové sústavyšpičkovej firmy Mayer Sound. Sústavy pod-porujú subwoofery, ktoré sa používajú v prí-padoch, ak treba zvýrazniť určitý druhhudby. Zvuk v Royal Albert Hall vás ohromí, a to nielen pri skladbách hraných na jednomz najlepšie nainštalovaných organov na svete.To neopakovateľné mrazenie budete cítiť ajpri koncertoch špičkových rockových skupín.

Bratislavskú Redutu čaká veľká rekonštrukcia.

Royal Albert Hall: Zvuk hudby vás ohromí. Neopako-vateľné mrazenie budete cítiť pri symfonických skladbáchi počas rockových koncertov.

Zlatá sála viedenského Musikvereinu.

Diódy na zápästíRiadiť sa overenými princípmi môže byť niekedy nuda. Ak to aplikujeme na náramkové hodinky,zistíme, že existuje veľa iných spôsobov, ako sa dá zistiť, koľko je hodín. Celkom netradične tento„problém“ riešia hodiny Kisai Sensai. Odpočítavanie na klasickom ciferníku je zdĺhavé a nepresné,digitálky s LCD tiež už vyšli z módy. Budúcnosť patrí svietiacim diódam. A pýtate sa, ako zistíte,kedy vám príde autobus? Princíp je jednoduchý. Dovedna dvanásť červených diód rozsvietenímsignalizuje celé hodiny, stačí ich jednoducho zrátať. Zelené svetielka reprezentujú skupiny piatich

minút a žlté jednotlivé minúty. Takže keď vám hodiny ukážu napríklad päť červených, sedem zelenýcha dve žlté diódy, je presne päť hodín a 37 minút. Kamarátom však môžete pokojne tvrdiť, že preto,

aby ste zistili presný čas, museli vám do mozgu implantovať špeciálny mikročip.

Prístroj plný energieAk vlastníte mobil, fotoaparát, kameru alebo notebook, musíte mať navyše k dispozícii štyri druhy káblov,ktoré aj napriek úsiliu výrobcov zaberajú veľa priestoru. Spoločnosť Powermat preto prichádza s revolučnýmriešením, pri ktorom netreba vlastniť ku každému zariadeniu originálnu nabíjačku. Ide o revolučný systém

nabíjania – spotrebič stačí položiť na špeciálnupodložku a nabíja sa na krátku vzdialenosť po-

mocou cievok v zdrojovom a cieľovom zariadení.Nedôjde pritom k priamemu prepojeniu elektrických

obvodov. V praxi to funguje tak, že na základňupripojenú do zásuvky položíte mobil či iný kúsok

osobnej elektroniky a ten sa dobije. Prístroj všakmusí mať integrovanú cievku alebo špeciálny obal.

V zálohe sú aj dobíjacie konektory s univerzálnymadaptérom, takže žiadna z vašich elektronických

hračiek neostane „bez šťavy“.

Pen sa vraciaCharakterizovať tento fotoaparát, aj keď to na prvý pohľad nevyzerá, je v podstate jednoduché.Olympus Pen nie je totiž ani zrkadlovka, ani kompaktný fotoaparát – ide o ľahký a veľmi skladný fotoaparát s Micro 4/3 systémom. Na rozdiel od zrkadloviek muteda chýba zrkadlo, čo umožnilo zmenšiť vzdialenosť medzi zadným členomobjektívu a senzorom. Od kompaktov sa zasa odlišuje oveľa väčším senzoroma tým aj vyššou kvalitou obrazu. Olympus dizajnom tohto fotoaparátu nad-viazal na úspešný model z roku 1959, keď sa medzi fotografmi, unavenýminosením ťažkých prístrojov, stal hitom Pen. Nový Pen E-P1 funguje na prin -cípe Life view, kde na monitore môžete pozorovať skutočný obraz cez objektív.Pre tých, ktorí si trúfajú na hľadáčik, je k dispozícii špeciálny nasadzovací.

54 55 VISIONS 03 2009

D I G I T Á L N E H R A Č K Y

AUTOR: JOZEF JAKUBÍKFOTO: ARCHÍV VÝROBCOV

Široký obrazNa to, aby ste sa pri pozeraní obľúbeného filmu cítili ako v kine, už nemusíte odísť z domu.Stačí vám na to novinka od Philipsu, LCD televízor Cinema. V čom je tento televízor výnimočný?V prvom rade celkom netradičným rozlíšením. Pomer strán je totiž 21:9. Rovnaké používajú filmári a v rovnakom pomere sa premietajú ajfilmy v kine. Obrazovka má formát 56 palcov a panel je vybavený podsvietením Ambilight.Nechýba ani HDMI konektor, možnosť pripojeniacez Wi-Fi, kontrastný pomer 80 000:1 alebo k dokonalosti sa blížiace HD rozlíšenie 2 560 na1 080 obrazových bodov. A aby bol pocit z poze-rania filmov ešte lepší, disponuje Philips Cinematechnológiou čistého nerozmazaného dvesto-hertzového obrazu či technológiou, ktorá filmynakrútené pre televízor v starom pomere 16:9prevedie do pomeru 21:9.

Súkromná elektráreňAk radi cestujete mimo civilizácie, určite poznáte problém vybitých batérií bez možnosti ichdobitia. Našťastie slnko svieti takmer všade a jeho energia sa dá výborne zúročiť práve v takýchtosituáciách. Jediné, čo k tomu potrebujete, je tento kompaktný solárny panel. Aby získal dostatokenergie na nabitie vašej elektroniky, stačí ho vystaviť priamemu slnečnému žiareniu. Produkt

sa skladá zo solárnej nabíjačky a power banky, ktorú je možné nabíjať buď solárnou energiou,alebo zo sieťovej zásuvky. V prvom prípade šesť hodín na slnku nabije jednotku do jednej

tretiny, čo zodpovedá energii pre jeden mobilný telefón. Pri elektrine zo zásuvky stačína plné nabitie tri a pol hodiny, z USB konektora počítača treba na plné nabitie šesť

hodín. Vďaka outdorovému spracovaniu a dokonca aj odolnosti proti vode môžetesolárne panely pripevniť na batoh, položiť do piesku na pláži či nechať za oknomvášho auta.

Strážca z budúcnostiNa prvý pohľad vyzerá toto trojkolesové vozidlo ako hračka z bu-dúcnosti, ale Rovio vytvorili pre súčasnosť. Robot má zabudo-vanú kameru a riadenie cez bezdrôtovú sieť Wi-Fi. Ľahko sapohybuje vo všetkých smeroch a možno ho ovládať diaľkovo.Jeho primárnym cieľom je monitorovanie prostredia, ktoré byste len neradi nechali bez dozoru. Zobrazovanie a interakciasú možné cez streaming video a audio zo zabudovanej kamery.Zariadenie môžete ovládať z ľubovoľného miesta na svete, stačí,ak je v dosahu akékoľvek web zariadenie. Rovio má integrovanýTrueTrack navigačný systém. V zlých svetelných podmienkachmôžete využiť LED osvetlenie a obavy, že Rovio sa vybije, takistonie sú na mieste, pretože robot dostanete s dokovacou stanicou, kam ho môžete kedykoľvek poslať na znovunabitie.

Pravidelné inovačné aktuality priamo na váš e-mail. Registrácia na www.visions.sk/aktuality

Projekt je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu EHP, Nórskehofinančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

:irentraP :rentrap ýnvalH:rentrap ynláreneG

Organizátor:

LACKO BAROŠhudobný a spevácky talent

Vek: 8 rokovRočný rozpočet: 820 €

EMANUEL ČONKAštudijný talent

Vek: 16 rokovRočný rozpočet: 770 €

EMÍLIA LAZAROVÁhudobný talent

Vek: 16 rokovRočný rozpočet: 1355 €

TOMÁŠ RADIČšportový talent

Vek: 14 rokovRočný rozpočet: 870 €

JANKA ZACHAROVÁtanečný talent

Vek: 15 rokovRočný rozpočet: 620 €

ZUZANA ŠIMČÍKOVÁtanečný talent

Vek: 15 rokovRočný rozpočet: 620 €

DIVADELNÍCIKamila Mitrašová, 9 rokovMária Peštová, 11 rokovJaroslav Mačo, 13 rokovJanka Mačová, 15 rokovMiro Balog, 13 rokovAndrej Čikala, 14 rokovVeronika Ďuďová, 14 rokov

Ročný rozpočet: 2620 €

KAPELAPeter Ovšák, 13 rokovDavid Tancoš, 14 rokov Igor Ovšák, 14 rokovDušan Dávid, 12 rokovMarek Kroka, 12 rokov

Ročný rozpočet: 2120 €

Chcete dať životnú šancu nadanému rómskemu dieťaťu? Spoločnosť Siemens je dlhoročným partnerom programu Divé maky, ktorý v roku 2005 založilo občianske združenie PRO DONUM. Jeho cieľom je podporovať vzdelávanie a rozvoj nadaných rómskych detí zo sociálne slabších rodín z celého Slovenska.

Deti vyberá odborná komisia cez talentové skúšky a do programu sú zaradené na začiatku každého školského roka. V roku 2009/2010 je v programe Divé maky zaradených celkovo 75 detí, z toho

Chcete mať svoj divý mak? Podrobnejšie informácie o systéme darcovstva vám radi poskytneme na adrese , resp. na čísle