VVZZIIAA AA SSTTRRAATTGGIIAA RROOZZVVOOJJAA SSLLOOVVEENNSSKKEEJJ SSPPOOLLOONNOOSSTTII

Ekonomick stav SAV (gestorsk pracovisko) Prognostick stav SAV

stav politickch vied SAV stav ttu a prva SAV

Nrodohospodrska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave Filozofick fakulta Univerzity Komenskho v Bratislave

DDllhhooddoobb vvzziiaa rroozzvvoojjaa sslloovveennsskkeejj ssppoolloonnoossttii (Podklad na oponentru druh verzia)

Bratislava jn 2008

GESTOR PROJEKTU prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV

GESTORI KAPITOL

prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV (1. kapitola) doc. Mgr. Jn BUNK, PhD., Filozofick fakulta UK v Bratislave (2. kapitola) PhDr. Miroslav PEKNK, CSc., stav politickch vied SAV (3. kapitola) Ing. Ivan OKLI, DrSc., Ekonomick stav SAV (4. kapitola) prof. Ing. Antonn KLAS, PhD., Ekonomick stav SAV Ing. tefan ZAJAC, CSc., Prognostick stav SAV (5. kapitola)

Ing. tefan ZAJAC, CSc., Prognostick stav SAV (6. kapitola) prof. Ing. Milan BUEK, DrSc., Nrodohospodrska fakulta EU v Bratislave (7. kapitola)

OPONENTI

prof. PhDr. Martin POTEK, CSc., MSc. vedci Centra pre socilne a ekonomick stratgie, Praha

Dr. h. c. Ing. Jozef UHRK, CSc. prezident Zdruenia automobilovho priemyslu SR

prof. PhDr. Jan KELLER, CSc. Ostravsk univerzita, Ostrava

KOLEKTV AUTOROV

1. KAPITOLA prof. Ing. Milan IKULA, DrSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava doc. Ing. Anatolij BRACJUN, CSc., Ekonomick univerzita v Bratislave Ing. tefan BURDA, ekonomick analytik, Bratislava Ing. Milo HOFREITER, Ekonomick univerzita v Bratislave doc. Ing. Eva HORVTOV, CSc., Ekonomick univerzita v Bratislave Ing. Marian NEMEC, CSc., Ekonomick univerzita v Bratislave doc. Ing. Pavol OCHOTNICK, CSc., Ekonomick univerzita v Bratislave doc. Ing. Peter STANK, CSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava

2. KAPITOLA doc. Mgr. Jn BUNK, PhD., Filozofick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave Mgr. Roman DAMBAZOVI, PhD., Filozofick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave RNDr. Anna HRABOVSK, PhD., Filozofick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave prof. PhDr. Ivan LALUHA, PhD., Nrodohospodrska fakulta, Ekonomick univerzita v Bratislave prof. PhDr. Frantiek NOVOSD, CSc., Filozofick stav SAV prof. PhDr. Jn SOPCI, PhD., Filozofick fakulta, Univerzita Komenskho v Bratislave

3. KAPITOLA JUDr. Eduard BARNY, DrSc., stav ttu a prva SAV Mgr. Josef BAXA, stav politickch vied SAV PhDr. Mojmr BENA, CSc., stav etnolgie SAV JUDr. udmila GAJDOKOV, CSc., stavn sd SR PhDr. Marin HRONSK, DrSc., stav politickch vied SAV PhDr. Eva JAOV, PhD., stav politickch vied SAV doc. PhDr. Peter JUZA, PhD., Ministerstvo zahraninch vec SR PhDr. Michal KAAVSK, CSc., Kancelria prezidenta SR prof. PhDr. Oskar KREJ, CSc., stav politickch vied SAV doc. PhDr. Svetozr KRNO, CSc., Katedra politolgie a eurpskych tdi, UKF Nitra prof. PhDr. Miroslav KUS, CSc., FiF UK Bratislava doc. PhDr. Jozef LYS, CSc., Pedagogick fakulta UK v Bratislave Mgr. Juraj MARUIAK, PhD., stav politickch vied SAV JUDr. Duan NIKODM, CSc., stav ttu a prva SAV prof. PhDr. Frantiek NOVOSD, CSc., Filozofick stav SAV PhDr. Miroslav PEKNK, CSc., stav politickch vied SAV PhDr. Zuzana POLKOV, CSc., stav politickch vied SAV JUDr. tefan EBESTA, stav ttu a prva SAV doc. PhDr. Frantiek KVRNDA, CSc., Fakulta medzinrodnch vzahov, EU v Bratislave MUDr. JUDr. Daniel MIHULA, PhD., stav politickch vied SAV prof. PhDr. Rastislav TTH, CSc., Katedra politolgie a sociolgie, TU AD Trenn JUDr. Jozef VOZR, CSc., stav ttu a prva SAV

4. KAPITOLA Ing. Dane BRZICA, PhD., Ekonomick stav SAV Ing. Herta GABRIELOV, CSc., Ekonomick stav SAV Ing. Milo HOFREITER, Ekonomick univerzita v Bratislave doc. Ing. Jan IA, DrSc., Ekonomick stav SAV Ing. Martin LBAJ, PhD., Ekonomick stav SAV Univ. Prof. Dipl.-Ing. Dr. Mikul LUPTIK, Vienna University of Economics and Business Administration, Viede doc. Ing. Valria MICHALOV, CSc., Obchodn fakulta EU v Bratislave Ing. Karol MORVAY, PhD., Ekonomick stav SAV doc. Ing. Pavol OCHOTNICK, CSc., Ekonomick univerzita v Bratislave Ing. Ivan OKLI, DrSc., Ekonomick stav SAV Ing. Daniela RUMPELOV, Ekonomick stav SAV prof. PhDr. Monika ESTKOV, DrSc., Vysok kola manamentu CITY Univerzity, Bratislava Ing. Jaroslav VOKOUN, Ekonomick stav SAV

5. KAPITOLA prof. Ing. Milan Dado, PhD., ilinsk univerzita v iline Ing. Igor CHOVAN, Zvz priemyselnch vskumno-vvojovch organizci, Bratislava prof. Ing. Antonn KLAS, PhD., Ekonomick stav SAV RNDr. Eva MAJKOV, DrSc., Fyziklny stav SAV, Bratislava doc. RNDr. Vladislav ROSA, PhD., expert, Bratislava doc. Ing. Peter STANK, CSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava prof. Jozef TIMKO, DrSc., stav molekulrnej biolgie SAV, Bratislava Ing. Menbere WORKIE TIRUNEH, PhD., Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. tefan ZAJAC, CSc., Prognostick stav SAV, Bratislava

6. KAPITOLA doc. Ing. Gejza BLAAS, CSc., VEPP, Bratislava Ing. Marian BOK, PhD., VEPP, Bratislava Ing. tefan BUDAY, PhD., VEPP, Bratislava PhDr. Stanislav BUCHTA, PhD., VEPP, Bratislava prof. Ing.Tatiana OREJOV, PhD., ilinsk univerzita v iline prof. Ing. Milan Dado, PhD., ilinsk univerzita v iline Matilda DROZDOV, ilinsk univerzita v iline prof. Ing. Jozef GNAP, PhD., ilinsk univerzita v iline, Ing. Mria GUBOV, CSc., VEPP, Bratislava Ing. Zuzana CHRASTINOV, VEPP, Bratislava RNDr. Zita IZAKOVIOV, PhD., stav krajinnej ekolgie SAV, Bratislava Ing. Vladimr KONEN, PhD., ilinsk univerzita v iline Jozef KONPKA, NLC, Zvolen prof. RNDr. Mria KOZOV, CSc., PF UK v Bratislave prof. RNDr. Milan LAPIN, CSc., KAFZM, FMFI UK v Bratislave Ing. Milo POLIAK, PhD., ilinsk univerzita v iline Ing. Ruena SPILOV, CSc., Prognostick stav SAV, Bratislava doc. Ing. Peter STANK, CSc., Ekonomick stav SAV, Bratislava Ing. Helena TIBENSK, CSc., VEPP, Bratislava Mgr. Eva UHRINAOV, VEPP, Bratislava Ing. Ruena VAJCKOV, VEPP, Bratislava

7. KAPITOLA Ing. Petr BERK, PhD., Ministerstvo vntra SR, sekcia verejnej sprvy prof. Ing. Milan BUEK, DrSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave Ing. Tom ERNNKO, Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave doc. Ing. Mria FZIKOV, CSc., Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre prof. Ing. Arch. Maro FINKA, PhD., Slovensk technick univerzita v Bratislave doc. Ing. Marta HAMALOV, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave Ing. arch. Jlius HANUS, CSc., Aurex, s.r.o. Ing. arch. Vojtech HRDINA, CSc., Aurex, s.r.o. doc. RNDr. Albeta IVANIKOV, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave Ing. Duan KOZOVSK, PhD. Ekonomick stav SAV doc. Ema MINOV, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave Mgr. Rudolf PSTOR, Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave Ing. Stanislava PIRMANOV, Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave Ing. tefan REHK, PhD., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave doc. RNDr. Vladimr SLVIK, CSc., Katedra humnnej geografie a demogeografie, Prrodovedeck fakulta UK Mgr. Miroslav IPIKAL, PhD., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave doc. Ing. Jozef TVRDO, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave doc. RNDr. Viera VLKOV, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave doc. Ing. Elena RSKA, CSc., Katedra verejnej sprvy a regionlneho rozvoja, NF EU v Bratislave

O B S A H

ZHRNUTIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . vod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1. GLOBLNE MEGATRENDY A SMEROVANIE CIVILIZANCH ZMIEN . . . . . . . . . . . . .

1.1. Generlny megatrend globlneho utvrania znalostnej ekonomiky a spolonosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1.2. Kvalita a udratenos ivota - existenn megatrend civilizcie . . . . . . . 1.3. Modernizcia spolonosti ako cesta ku kvalite a udratenosti ivota . . . . 1.4. Utvranie globlnej konkurencie a konkurencieschopnosti . . . . . . . . . . . . 1.5. Vyhliadky Eurpskej nie v globalizujcej sa svetovej ekonomike . . . . . . 1.6. Globalizcia a nroky na perspektvnu adaptciu malej krajiny s vysoko otvorenou ekonomikou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. SMEROVANIE SLOVENSKA K SDRNEJ A DOBRE SPRAVOVANEJ SPOLONOSTI . . . . . .

2.1. Sasn stav slovenskej spolonosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.2. Sdrn spolonos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.3. Modernizcia kvality ivota . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.4. Demografick vvoj, rodina a zdravie obyvatestva . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.5. Inklzia socilne vylench a marginalizovanch skupn Rmovia . . .

3. TENDENCIE VVOJA POLITICKHO A PRVNEHO SYSTMU . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3.1. Premeny svetovho politickho systmu a zahranin politika Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3.2. Politick a strancky systm Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3.3. Tendencie vvoja prvneho poriadku Slovenskej republiky . . . . . . . . . . .

4. DOBIEHANIE VYSPELCH KRAJN CIE HOSPODRSKEHO VVOJA SLOVENSKA

DO ROKU 2030 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.1. Preo je v centre pozornosti Vzie ekonomickho rozvoja Slovenska do-biehanie rovne vyspelch krajn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.2. Zmysel a spsob vypracovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.3. Kritri dobiehania a jeho varianty vo vkonnosti ekonomiky . . . . . . . . . 4.4. kla faktorov hospodrskeho rastu sa roziruje, kapitl je v nej stle dleit 4.5. Bud zahranin investcie aj v budcich rokoch kovm faktorom

hospodrskeho rastu SR? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.6. Mon prnos zahraninch investorov k formovaniu znalostnej ekonomiky 4.7. truktra, faktory a vvojov trendy finannho trhu . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.8. Hospodrsky rast me by v dlhodobom horizonte limitovan deficitom

pracovnkov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.9. Konvergencia v ekonomickej vkonnosti bude vraznejia ako konvergen-

cia miezd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.10. Znalostn ekonomika potrebuje flexibilitu aj na trhu prce . . . . . . . . . . .

I - XVIII

1

5

512162126

30

35

3638424550

53

535966

75

75757679

808487

89

9293

4.11. Na zvyovanie produktivity a vkonnosti s potrebn kvalitatvne truk-trne zmeny spojen s inovciami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.12. Siln spracovatesk priemysel spt s vkonnmi slubami zklad konkurencieschopnej truktry ekonomiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.13. Perspektvne oblasti podnikania v znalostnej ekonomike s od sasnej truktry hospodrstva vemi vzdialen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4.14. Inovcie ako katalyztor zmien v intitucionlnom rmci ekonomiky . . . 4.15. Hospodrskopolitick rmec bude dlhodobo urova lenstvo v eurozne 4.16. Po vstupe do eurozny vzrastie vznam fiklnej politiky . . . . . . . . . . . . 4.17. Zvery oscilujce okolo poznatku, e realizcia kvalitatvnych truktr-

nych zmien vytvra predpoklady na spen dobiehanie . . . . . . . . . . . . . 5. CESTY K ZNALOSTNEJ SPOLONOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

5.1. Bez inovci to nepjde . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5.2. Nroky na vzdelanie bud rs . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5.3. Rozvoj vedy a vskumu si vyiada zsadn zvenie podpory od spolonosti 5.4. Perspektvy informatizcie slovenskej spolonosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6. MULTIKRITERILNE SEKTORY UDRATENHO A BEZPENHO ROZVOJA . . . . . . .

6.1. Bud i obania Slovenskej republiky v zdravom a bezpenom ivotnom prostred? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6.2. Bude ma Slovensko dostatok energie na svoj rozvoj? . . . . . . . . . . . . . . . 6.3. Udraten rozvoj ponohospodrstva a vidieka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6.4. Budcnos dopravnej a informano-komunikanej infratruktry v SR . . 6.5. Infratruktra starostlivosti o loveka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7. VZIA PRIESTOROVHO (REGIONLNEHO A ZEMNHO) ROZVOJA . . . . . . . . . . . . .

7.1. Vzia regionlneho rozvoja do roku 2030 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7.2. Zmeny v zemnej (sdelnej) truktre slovenskej spolonosti . . . . . . . . . . 7.3. Vzia zmien v regionlnej a loklnej verejnej sprve . . . . . . . . . . . . . . . . .

LITERATRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . PRLOHA Zbornk tdi k analze stavu a vvojovch trendov relevantnch pre vypracova-nie stratgie (na CD)

94

97

101103104108

111

115

117120126132135

136

136147151157166

186

186194201

208

Zoznam pouitch znaiek BANs Business Angels BCPB Burza cennch papierov v Bratislave BIS Bank of Information Settlements BRIC Brazlia, Rusko, India a na BS efekt Balassov-Samuelsonov efekt CD funkcia Cobbova-Douglasova produkn funkcia CPI Index spotrebiteskch cien (Consumer Price Index) SFR esk a Slovensk Federatvna Republika S esk statistick ad DPH da z pridanej hodnoty DSS Dchodkov sprvcovsk spolonos ECB Eurpska centrlna banka (European Central Bank) EFILWC European Foundation for Improvement Living and Working Condition EIS Eurpska inovan tabuka (European Innovation Scoreboard) EK Eurpska komisia EM eurpska menov nia EPO Eurpsky patentov rad (The European Patent Office) ESA 95 Sasn metodika zostavovania nrodnch tov v E ESCB Eurpsky systm centrlnych bnk E Eurpska nia E 5 Slovensk republika, esk republika, Posko, Maarsko, Slovinsko E 15 pvodnch 15 lenskch ttov Eurpskej nie (Belgicko, Dnsko, Fnsko, Franczsko, Holandsko, Ne-

mecko, Raksko, vdsko, Taliansko, V. Britnia, rsko, panielsko, Grcko, Portugalsko, Luxembursko) E 25 E 15 + Slovensk republika, esk republika, Posko, Maarsko, Slovinsko, Estnsko, Lotysko, Litva,

Malta, Cyprus G 8 Group of Eight (Spojen tty Americk, Vek Britnia, Franczsko, Taliansko, Kanada, Rusk Feder-

cia, Japonsko, Nemecko) HDI index udskho rozvoja (Human Development Index) HDP hrub domci produkt HND hrub nrodn dchodok IKT informan a komunikan technolgie kgoe kilogram ropnho ekvivalentu KIBS poznatkovo nron sluby podnikom MEGA Eurpske metropolitn oblasti rastu (Metropolitan European Growth Areas) MH SR Ministerstvo hospodrstva SR MHD mestsk hromadn doprava MI megaintitcie MMF Medzinrodn menov fond (International Monetary Fund) MSP mal a stredn podniky M SR Ministerstvo kolstva SR NATO Severoatlantick pakt (North Atlantic Treaty Organization) OECD Organizcia pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj (Organization for Economic Cooperation and Develop-

ment) OSN Organizcia spojench nrodov PKS parita kpnej sily PPP Public Private Partnership PSR Pakt stability a rastu PZI priame zahranin investcie REACH Registration, Evaluation, Authorisation and Restriction of Chemicals SAV Slovensk akadmia vied SB Svetov banka (World Bank) SPP Slovensk plynrensk priemysel SR Slovensk republika SR tatistick rad Slovenskej republiky THFK tvorba hrubho fixnho kapitlu TNK transnacionlne korporcie TTP trval trvne porasty UNCTAD Konferencia Organizcie spojench nrodov o obchode a rozvoji (United Nations Conference on Trade and

Development) UNDP United Nations Development Programme USA United States of Amerika (Spojen tty americk) VC vy zemn celok WTO Svetov obchodn organizcia (World Trade Organisation) ZES znalostn ekonomika a spolonos

ZZHHRRNNUUTTIIEE

GLOBLNE MEGATRENDY A SMEROVANIE CIVILIZANCH ZMIEN Na zaiatku tretieho tiscroia sa Slovensko ete nachdza na pde industrilnej civilizcie, no zrove je u vahovan do vru vekej postindustrilnej transformcie, ktor predstavuje hlboko roz-porn proces prechodu k vyej etape civilizcie. V rmci neho mono identifikova dve urujce lnie megatrendov, ktor bud v nasledujcich dekdach zsadne ovplyvova utvranie budcnosti udstva a determinova aj nroky na adaptciu slovenskej spolonosti. Prv predstavuje generlny megatrend globlneho utvrania znalostnej ekonomiky a spolonosti (ZES) a spektrum sprievodnch megatren-dov, ktor maj spontnny, znane iveln charakter. Pod ich rozpornm vplyvom a z toho plyncich ohrozen sa zaala ako reakcia na ne formova druh lnia existenn megatrend kvality a udr-atenosti ivota a viacer s nm svisiace podporn megatrendy. Generlny megatrend globlneho utvrania ZES uruje zkladn smerovanie vvoja civiliz-cie, no procesy s nm spojen vak prebiehaj krajne nerovnomerne a rozporne. Najzvanejie s dva rozpory. Prv sa vyhrotil medzi ekonomikou a ivotnm prostredm, resp. prrodou a druh medzi ras-tcou produkciou bohatstva a prehlbujcou sa nerovnomernosou jeho rozdeovania. Tieto rozpory sa koncentrovane prejavuj v megatrendoch globlneho vvoja populcie, revolcie vo vede, v techno-lgich a inovcich, ohrozen ivotnho prostredia a v novom modele ekonomiky. oraz zjavnejie a nebezpenejie ohrozenia generovan prvou lniou megatrendov zaali nachdza odozvu vo for-movan druhej lnie megatrendov, v ktorej je kovm existenn megatrend kvality a udratenosti ivota. Tto lnia nezastupitene vyaduje cieavedom a v potrebnej miere postupne globlne koor-dinovan a harmonizovan aktivitu celho udstva. Jeho relne presadzovanie vak mus sprevdza aj rozvjanie pecifickch podpornch megatrendov vytvrania adekvtnej formy globlneho vldnu-tia, obrody morlnych a duchovnch hodnt globlnej spolonosti a repektovania faktora asu. Pravdepodobn smerovanie globlneho vvoja bude zvisie od toho, do akej miery sa bude udstvo, na jednej strane, postupne ui a doke udratene riei dejinn vzvu pozitvne rozvja nebval potencil vytvra lep, pre loveka dstojnej svet, a na strane druhej, kontrolova a postupne elimi-nova existujci detrukn potencil ohrozujci samotn existenciu civilizcie. Ukazuje sa, e cestou ku kvalite a udratenosti ivota me by tak modernizcia spolonosti, ktor bude v sebe organicky spja technick, ekonomick, socilne a celkov spoloensk svislosti. vahy o vvojovej orientcii slovenskej spolonosti preto vyaduj vyven zlaovanie sme-rovania k udratenej ekonomickej vkonnosti so smerovanm ku kvalite a udratenosti ivota. Najnov-ie prstupy usilujce sa o komplexn pohad na kvalitu a udratenos ivota elovo rozliuj ekono-mick, socilnu, environmentlnu a bezpenostn dimenziu, skmaj ich vzjomn vzahy a synergick psobenie, v ktorom sa odzrkaduj rozdiely v rovni rozvoja, v konkrtnom obsahu a vhe uvedench

II

dimenzi, osobitosti jednotlivch krajn, ich reginov, rznych socilnych skupn a pod. Z hadiska Vzie rozvoja slovenskej spolonosti je zkladnou otzkou, ako by sa mal formova konkrtny obsah tchto dimenzi, resp. pilierov tak, aby ich celostn psobenie generovalo dlhodob udratenos, vkonnos a konkurencieschopnos ekonomiky v udsky dstojnch podmienkach. Analzy vvinovch metamorfz eurpskeho socilneho modelu ukzali, e na krzu, do ktorej sa dostal v polovici 90. rokov, najinnejie reagovala lnia jeho znalostne socilnej adaptcie vyvinut v Dnsku, vo Fnsku a vdsku. Tto modi-fikcia eurpskeho socilneho modelu predstihla vsledkami nielen jeho in eurpske modifikcie, ale aj neoliberlne znalostn model USA. Tm, e funkne skbila znalostn modernizciu ekonomiky s modernizciou silnho socilneho ttu, stala sa vkonnejou nielen v produktivite prce, ale aj v integrlnej produktivite faktorov. Vaka tomu dosahuje pikov globlnu konkurencieschopnos v symbize s vysokou kvalitou a udratenosou ivota. Vsledky doterajieho sperenia rznych mode-lov hospodrskej a socilnej vkonnosti a konkurencieschopnosti povaujeme pri vahch o vzii za mimoriadne inpiratvne a smerovanie v intencich znalostne socilneho modelu repektujce osobitosti konkrtnych podmienok rozvoja Slovenska za existenne dleit.

Teria a prax potvrdzuj, e v komplexe faktorov spolupsobiacich na kvalitu a udratenos ivo-ta zohrva primrnu lohu ivotaschopnos hospodrskeho a socilneho modelu a jeho dlhodob kompa-ratvna vkonnos, ktor je v rastcej miere testovan v globlnej konkurencii. Globalizciou sa vytvra nov typ konkurencie s dominantnou lohou transnacionlnych korporci, ktor vlastn komparatvne vhody celoplanetrne kombinuj s komparatvnymi vhodami rznych krajn a reginov. Konkurenn pozciu si popri flexibilizcii svojej truktry upevuj najm oraz vm vyuvanm faktorov znalostnej ekonomiky. Vrazne zvyuj podiel nehmotnch aktv, predovetkm talentovanch profesionlov a znalostnch pracovnkov. Vaka tomu znsobuj svoje prjmy a trhov kapitalizciu. Stvaj sa hlavn-mi priekopnkmi zvyovania konkurencieschopnosti zaloenej na faktoroch znalostnej ekonomiky. V d-sledku toho zsadne ovplyvuj tak sa medzi centrami svetovej ekonomiky, ako aj nroky na stratgiu konkurencieschopnosti ttov a reginov. Globlnu konkurenciu pociujeme viacrovovo jednak pria-mo, jednak v modifikovanej podobe prostrednctvom podmienok a faktorov, ktor na ns ako lensk tt psobia v rmci E. To me posilova i limitova innos naej adaptcie. V tomto zmysle bude v asovom horizonte Vzie a stratgie pozcia Slovenska ovplyvovan aj vvojom konkurencieschopnosti E v globlnej sai doterajch a formujcich sa novch centier svetovej ekonomiky.

Pozciu E popri niej intenzite investci do vskumu a vvoja oslabuje aj oneskoren a menej inn vyuvanie monost globalizcie. inn truktrna adaptcia E na vzvy globalizcie bude v najblich dekdach vyadova zsadn modernizciu ekonomickho a socilneho modelu jej fungova-nia. Jej jadrom by mal by dsledn ah na proinovane orientovan harmonizciu podnikateskho prostredia, zodpovedajcu nrokom ZES. To znamen nielen bez prieahov dokonova liberalizciu trhov, najm trhov prce a sluieb, uskutoova konzistentn reformy v oblasti trhu prce, socilnej politi-ky a dchodkovho zabezpeenia, nevyhnutnho minima zlaovania odvodovch a daovch systmov at., ale zrove do celho intrumentria hospodrskej politiky organicky zakomponova prvky inne stimulujce tvorbu, difziu a podnikatesk zhodnocovanie znalost v inovcich a hlbiu pecializciu v ako napodobitench aktivitch.

III

pecifick nronos uvaovanch zmien spova v tom, e pre nosn ideu E zjednotenie v rozmanitosti musia lensk tty v alej etape inovova nstroje a metdy optimalizcie vzahu medzi zjednotenm (unifikovanm) a rozmanitm (individulnym), ktor umonia pretransformova rozmanit socilno-ekonomick, kultrny a pod. potencil jednotlivch lenskch ttov do rovnovneho napre-dovania zjednotenej Eurpy v kvalitatvne novom globlnom prostred.

Vvoj Slovenska ako malej krajiny s vysoko otvorenou ekonomikou, silne penetrovanou zahra-ninm kapitlom bude v asovom horizonte vzie ete vraznejie prebieha pod zsadnm urujcim psobenm globalizanch a integranch procesov. To vak neznamen, e by sme mali len pasvne prijma ich dsledky. Zmysel Vzie vidme prve v nartnut koridoru monho smerovania vvoja, v ktorom sa bude Slovensko usilova aktvne vyuva rozvojov ance a prleitosti globalizcie a integranej asti v E a prezieravo eli rizikm a ohrozeniam spojenm s tmito procesmi (napr. globlnym finannm krzam). V tomto kontexte chpeme Vziu ako vek, dlhodob a spolonos mobi-lizujci cie, vymedzen komplexom kvalitatvnych zmien, ktormi Slovensk republika bude participova na vekej postindustrilnej transformcii v prvej tretine 21. storoia. Ich zkladom bude civilizan posun Slovenska vo vytvran predpokladov prechodu k ZES, ktor umon rozvja a kultivova jeho konku-rencieschopnos, reprodukova podmienky udratenho rozvoja smerujceho k vyrovnaniu, resp. pod-statnmu pribleniu vkonnosti ekonomiky a postupne aj ivotnej rovne a kvality ivota obyvateov a reginov k rovni vyspelch krajn. Realizciu tchto cieov bude potrebn zvldnu v podmienkach, ke pod vplyvom globalizcie tt otvranm ekonomiky a liberalizciou zahraninho obchodu a po-hybu kapitlu sa na jednej strane vzdva hlavnch nstrojov, ktor mu umoovali ovplyvova orient-ciu a materilny obsah vonkajch ekonomickch vzahov, a na druhej strane sa stretovou adapt-ciou, zameranou na priahovanie kvalitnch zahraninch investorov, usiluje vytvra podmienky pre o najlepiu participciu na efektoch globlneho vyuvania komparatvnych vhod. Vchodiskov situciu sauje to, e Slovensk republika sa ocitla v rmci E medzi krajinami s najniou a alej sa zniujcou inovanou vkonnosou. Zotrvanie v tejto pozcii predstavuje mimo-riadne vne ohrozenie udratenosti rozvoja a relnej konvergencie. Z analzy megatrendov a nrokov na globlnu konkurencieschopnos malej krajiny vyplva, e kategorickm imperatvom smerovania Slovenska ku kvalite a udratenosti ivota je urchlen preruenie dlhodobho trendu zniovania a zanedbvania investci do vytvrania predpokladov znalostnej ekonomi-ky a spolonosti. Preto je nevyhnutn do centra nrodno-ttnych zujmov definova, ale hlavne bezod-kladne relne ako najvyiu strategick prioritu presadzova dsledn smerovanie k znalostne socilnemu modelu spolonosti. To vyaduje sbene s vraznm zvyovanm investci do sfry vzdelania, vskumu a vvoja a inovanho prostredia zrove kvalitatvne zdokonaova a zefektvova systmy ich fungova-nia. Pritom s ohadom na pecifik konkrtnych podmienok Slovenska, elne vyuva sksenosti krajn spene rozvjajcich znalostne-socilny model spolonosti. Rieenie tejto lohy bude urite vemi zloit a nron vzhadom na stupe a charakter globalizcie naej ekonomiky a tm podmienench urujcich zujmov, na stav politickej scny, vplyv zujmovch skupn, miery korupcie a klientelizmu a pod. Prekon-vanie s tm spojench akost a problmov je vak nanajv potrebn, aby sasn a budce genercie chceli a mohli na Slovensku dstojne i a aktvne sa podiea na jeho modernizcii.

IV

SMEROVANIE SLOVENSKA K SDRNEJ A DOBRE SPRAVOVANEJ SPOLONOSTI Zkladnm problmom sa stva vzah slovenskej spolonosti (v jej vntornej kultrnej, socilnej

a nboenskej diferencovanosti) k sebe samej. V slovenskej spolonosti je vedomie starosti o celok zretene slabie ako v susednch nrodnch spolonostiach. Mme k sebe ovea laxnej vzah, sme ovea tolerantnej k vlastnm nedostatkom.

Slovensk spolonos bude v Eurpskej nii prostrednctvom porovnvania s podmienkami v inch eurpskych ttoch vystaven tlaku na zvenie vznamu slovenskho ttneho obianstva. Tomuto tlaku bude musie eli zvovanm socilnej sdrnosti obanov tvoriacich spolonos Slovenskej republiky a zvyovanm kvality ich ivota. ivot na Slovensku sa v rastcej miere mus pribliova pod-mienkam v ttoch zpadnej Eurpy, a zrove sa v jeho charaktere musia rozvja osobitosti, ktor zabezpeia jeho jedinenos.

Socilnou kohziou sa rozumie vntorn sdrnos, vzba, zomknutos socilnych skupn a celej spolonosti, ktor vznik ako vsledok psobenia subjektov uznvajcich spolon ciele, hodno-ty a normy pri repektovan ich ekonomickch, nrodnch a etnickch odlinost. Socilna sdrnos je podmienkou stability politickho systmu, zdrojom ekonomickej vkonnosti i zkladom pocitu bezpe-nosti a spokojnosti obanov. Na vytvranie sdrnosti v spolonosti je potrebn, aby ju podporoval tt, najm systmom legislatvy, exekutvy a verejnej sprvy.

Sasn situciu v oblasti kvality ivota na Slovensku determinuje vysok rove prjmovej ne-rovnosti. Do roku 1989 bolo Slovensko jednou z prjmovo najegalitrnejch krajn v Eurpe, v s-asnosti sme spolonosou s vysokou mierou prjmovch nerovnost. Tto zmena vysvetuje existuj-cu diferenciciu v rovni a kvalite uspokojovania ivotnch potrieb i v subjektvnom hodnoten spokoj-nosti so ivotom. V kvalite ivota na mikrorovni sa vyprofilovali tri zkladn spsoby hospodrenia do-mcnost zchovn, sporn a luxusn.

Po obdob uspokojenia odkladanch spotrebnch apirci sporn model nahrad konzumn model hospodrenia. Ako ukazuj prklady vo vvoji vyspelch ttov Eurpy, prvky rozvojovho mode-lu hospodrenia domcnost (pre ktor je charakteristick vysok podiel vdavkov na vzdelanie, kultru a vonoasov aktivity) sa bud rozirova a potom, ke rove konzumnho modelu bude dostupn pre vinu obyvatestva. Kvalita ivota sa vtedy stane jednm z hnacch motorov spoloenskej moderni-zcie. Bude to znamena obrovsk kultrno-civilizan pokrok a radiklnu modernizciu ivota vyvolan prechodom od sporno-materialistickch k rozvojovo-postmaterialistickm ivotnm orientcim a aktivitm.

Zasahovanie ttu do oblasti kvality ivota je mimoriadne citlivou, ale aj nevyhnutnou innosou. To je dvod, preo odporame len nepriame zasahovanie formou odstraovania existujcich znev-hodnen a podporou rovnosti prleitost.

V prognzach vvoja obyvatestva sa oakva postupn prirodzen bytok obyvatestva v d-sledku nzkeho potu ivonarodench det a ete stle vysokej miery mrtnosti. Najzvanejm dsled-kom zniovania podielu detskej zloky obyvatestva a zvyovania stareckej zloky je trend intenzvneho demografickho starnutia slovenskej populcie. S opsanm vvojom zko svis ekonomick zaaenie obyvatestva (pomer produktvneho obyvatestva k neproduktvnemu), ktor sa do roku 2030 zvi

V

zhruba na dvojnsobok sasnho stavu. Starnutie populcie prina zsadn vzvy pre spolonos, lebo z neho vyplva rastca za pre zdravotncky, socilny a ekonomick systm.

Na opsan trendy demografickho vvoja tt bude musie reagova reformou dchodkovho zabezpeenia, zvenm veku odchodu do dchodku a reformou verejnho zdravotnctva. Popritom treba koncipova a realizova nrodn populan politiku, ktor bude reagova na nov demografick, ekonomick a spoloensk podmienky. Bude treba vytvra priazniv prostredie pre utvranie a exis-tenciu rodn s demi, t. j. pomha rodinm priamymi i nepriamymi prostriedkami pri starostlivosti o deti a ich vchovu. Sasou takto chpanej populanej politiky je aj masvna ttna politika podpory bvania.

Osobitnou lohou je starostlivos o starch ud. Aktvne starnutie rta so tyrmi hlavnmi sku-pinami aktivt seniorov: platenou prcou, prcou v domcnosti, starostlivosou o inch (najastejie ro-dinnch prslunkov) a vonoasovmi aktivitami. Ochrana starch ud v rmci socilnej politiky mus by zameran na dosiahnutie sebestanosti, socilnej participcie a integrcie do spolonosti. V-znamn miesto patr rozirovaniu monost celoivotnho vzdelvania pre starch a ovplyvovaniu spoloenskej klmy v prospech vytvrania medzigeneranej solidarity.

Ohrozenm socilnej sdrnosti je aj socilna exklzia (vylenie), ktor je dsledkom nerovn-ho prstupu jednotlivcov alebo celch skupn obyvatestva k piatim zkladnm zdrojom spolonosti: za-mestnaniu, bvaniu, socilnej ochrane, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Socilne vylenie je ne-chcen proces, pretoe okrem nerovnosti monost uplatova vetky obianske, politick a socilne prva vedie aj k socilnemu naptiu a z neho vyplvajcim rizikm.

Medzi najzranitenejie socilne skupiny, teda medzi marginalizovan skupiny najviac ohrozen chudobou a socilnym vylenm patr na Slovensku rmska populcia. Pri rieen socilneho vylenia Rmov je nevyhnutn zamera sa predovetkm na oblasti vzdelvania, trhu prce (zamestnanosti), socilnych sluieb, bvania, zdravia a zvyovania citlivosti verejnosti vo vzahu k Rmom. Zlepenie efektvnosti vzdelvania rmskych det vyaduje predovetkm: odstrnenie ekonomickch barir, ktor brnia deom zaa kolsk dochdzku, ako aj dosiahnutie vyej miery zakolenosti rmskych det. TENDENCIE VVOJA POLITICKHO A PRVNEHO SYSTMU Premeny svetovho politickho systmu a zahranin politika SR Sasn vhodn postavenie Slovenskej republiky vo svete prehlbujcej sa globalizcie je do uritej miery rozporupln. Ekonomicky, politicky, vojensky nie je dostatone siln a sama neme dan prostredie ovplyvni; svoje zujmy vak nemus obhajova osamotene, pretoe je teraz sasou najsil-nejch ekonomickch a vojenskopolitickch intitci Eurpskej nie a NATO. Nerovnomern vvoj vo svete vyzdvihuje do popredia rodiace sa nov mocnosti na, India, Rusko, Brazlia zskavajce ekonomick postavenie, ktor me v polovici 21. storoia zsadne zme-ni aj svetov politick truktru. Vvoj me s jednak poda scenra udrania sasnho stavu v podobe hegemnie USA, jednak poda scenra vytvorenia efektvnej multipolarity zaloenej na kon-domniu mocnost, ale aj poda scenra uvrhnutia sveta do chaosu. Pre Slovensko, ako men tt, sa ako najvhodnej ukazuje scenr vvoja, ktor bude smerova k rozvoju a dodriavaniu medzinrod-nho prva, teda aj k posilovaniu intitci urench na jeho presadzovanie, predovetkm OSN.

VI

Zkladom spenej zahraninej politiky Slovenskej republiky je v tejto situcii: a) politick elita, ktor doke definova ttny (nrodno-ttny) zujem, zjednoti okolo neho verejnos a presadi ho v prvom rade v regionlnych integranch zoskupeniach, teda v E a NATO; b) priazniv vvoj tchto integranch zoskupen.

Eurpska nia predstavuje so svojm originlnym spsobom rieenia medzittnych problmov a ekonomicko-politickho rozvoja neuzavret experiment. V podmienkach globalizcie je v zujme SR tak rozirovanie E, ako aj tak prehlbovanie integranho procesu, ktor bude posilova konkuren-cieschopnos Eurpy, a zrove bude repektova nrodn a ttne pecifik lenskch ttov. Poloha Slovenska v strede Eurpy si vyaduje, aby dochdzalo k o najmeniemu spolitizovaniu ekonomickch problmov, predovetkm energetiky. Konfrontcia s Ruskom, ktor sa me v priebehu dvoch dekd sta ekonomicky najsilnejm ttom Eurpy, predstavuje nielen oslabenie monost ekonomickho roz-voja, ale aj postavenia Slovenska ako tranzitnho ttu. To plat aj v prpade rozirovania NATO sme-rom na vchod a jeho mon premeny na globlnu intitciu tento proces nutne vyvol neiaduce pro-titlaky, naprklad od anghajskej organizcie spoluprce. Politick a strancky systm Slovenskej republiky Prehlbovanie integranho procesu v E a NATO by malo zvi stabilitu vntrottneho poli-tickho systmu. Presuny prvomoc do Bruselu vak znamenaj stratu kontroly nad niektormi roz-hodnutiami. To si vyaduje vrazn posilnenie aktivt zstupcov SR v oboch zmienench zoskupeniach, a to na vetkch ich rovniach. Podobne psobia aj migran vlny, vyvolan tak vou otvorenosou hranc v svislosti s vvojom v E a NATO, ako aj bytkom obyvatestva v Eurpe. V prpade, e sa nezlep ochota a pripravenos na spoluprcu medzi umi s odlinmi kultrnymi vzormi, tento proces me smerova k politickej, ekonomickej a socilnej destabilizcii Slovenskej republiky. Na udranie politickej stability Slovenskej republiky je okrem pozitvneho vvoja E a trvalo udratenho ekonomickho a environmentlneho rozvoja dleit aj boj proti korupcii a nrodnostn otzka. Presun nrodnostnej tematiky pred obiansku a socilnu do centra politickch sporov by zna-menal nielen destabilizciu domcej politickej scny, ale aj zhorenie medzinrodnho postavenia SR. Tto skutonos mus zohadova vvoj prva nrodnostnch menn na Slovensku, ako aj tlak slo-venskch zstupcov na iaduci vvoj eurpskeho prva v tejto oblasti. Zrove treba trva na tom, e cieom E je zvyovanie priepustnosti hranc, ale nie ich zmena. Politika udskch prv mus s ruka v ruke s rozvojom obianskej spolonosti. Poiadavky na zvenie efektvnosti ttnej sprvy a samosprvy bud vies k tlaku na ich re-organizciu. Menej vrazn bud poiadavky na zmenu volebnho systmu, volebnej metdy i geo-metrie. Vytvorenie dvojkomorovho parlamentu sa v ttoch porovnatench s vekosou Slovenska neosvedilo. Zmena volebnch metd pri zachovan jednho celoslovenskho volebnho kraja (obvodu) neprina vrazn zmeny vsledkov. Sasn volebn systm na Slovensku ale nikoho cielene nedis-kriminuje, poiadavky na jeho zmenu by museli vychdza z inch zujmov. Slabosou politickho usporiadania na Slovensku sa me ukza pomal premena politickej kultry nielen u elity, ale aj u verejnosti. Vemi negatvne me psobi a to nielen na domcej politickej

VII

scne, ale aj pri psoben Slovenska v zahrani oslabovanie historickho vedomia. Ukazuje sa, e vekm problmom je pomal rast rovne prce masovch mdi psobiacich v tejto oblasti. Oakvan posilovanie vznamu mdi v politike povedie k oslabovaniu niektorch tradinch nstrojov politickch strn. Tm me dochdza k aliemu poklesu participcie verejnosti na politickom rozhodovan o sptne utvra priestor pre demagogick formy populizmu. Tendencie vvoja prvneho poriadku Slovenskej republiky

V predloenej Vzii sa poukazuje na zloitos tvorby prvneho poriadku, do ktorho prenik viace-ro prvnych kultr v rmci lenstva SR v Eurpskej nii. Pred legislatvou stoj nron loha zabezpe-i prehadnos a zrozumitenos prvneho poriadku.

V stave SR, ktor bola vypracovan ete za existencie SFR, mono predpoklada alie pravy vyplvajce z lenstva SR v Eurpskej nii. V intitte referenda treba odstrni jeho obsahov problmy, uvi zaradenie generlnej klauzuly o samostatnej psobnosti zemnej samosprvy, zriade-nie Najvyieho sprvneho sdu SR a pod. Pri novelizcii treba repektova kompatibilitu stavnho systmu, ktor bola naruovan viacermi nepriamymi novelami, o negatvne vplva na prehadnos stavnho poriadku.

Pri alom vvoji verejnej sprvy je v popred vhodn deba kompetenci medzi ttnou sprvou a zemnou samosprvou. Je potrebn vyjasni, ktor kompetencie s v prevanom zujme zemnej samosprvy, a zrove, do akej miery je dulny systm verejnej sprvy schopn zabezpei jednotliv lohy. Pri prave organizanej truktry verejnej sprvy bude iaduce vyvarova sa unhlench rieen a zabezpei jej dlhodobejiu stabilizciu, neopomnajc oprvnen zujem obana na dostupnos ve-rejnej sprvy.

V prvej tretine 21. storoia treba zohadni evolciu vlastnckeho prva v rmci eurpskeho integ-ranho procesu, do ktorho vstupuj aj prvky anglo-americkho prvneho systmu, v ktorom pojem vlastnctva vychdza z odlinch teoretickch aj praktickch vchodsk, ako s v kontinentlnom eurp-skom prvnom systme vychdzajcom z rmskoprvnych zkladov chpania vlastnckeho prva.

Prvnu pravu bud vyadova zmeny v socilnom zabezpeen, najm v svislosti so zvyova-nm priemernho veku odchodu do dchodku a s vytvranm pracovnch prleitost pre rizikov a problmov skupiny (eny s malmi demi, star zamestnanci, dchodcovia, mlad udia, zdravotne postihnut osoby a migranti). DOBIEHANIE VYSPELCH KRAJN CIE HOSPODRSKEHO VVOJA SLOVENSKA DO ROKU 2030

Vaka shre priaznivch okolnost, akmi s najm vstup do E, vhodn geografick poloha SR, vcelku vyhovujci intitucionlny rmec a nzka cena prce v pomere k jej kvalite, m dnes Slo-vensko jedinen ancu pribli sa k rovni hospodrskeho rozvoja vyspelch krajn. Vzia si vma tri parametre dobiehania: vkonnos ekonomiky meran HDP/obyv., rove relnych miezd obyvate-stva a mieru zamestnanosti.

VIII

Vzia reflektuje, e v E 15 aj v alch vyspelch krajinch OECD bol po roku 1980, ba aj po roku 2000 hospodrsky rast udriavan prevane tradinmi faktormi, teda rozirovanm zamestnanosti a objemu kapitlu. Vysok kapitlov nronos budceho hospodrskeho rastu nemus psobi ako zsadn prekka vysokch temp rastu preto, lebo vinu investci v SR financuj zahranin firmy.

Vzhadom na cel komplex determinantov stratgie priamych zahraninch investci a na sku-tonos, e dnes s u zahranin investori ovea viac ponoren do ekonomiky SR ako pred 5-6 rokmi, aj vaka ich poznaniu, e pracovn sila na Slovensku je schopn zabezpei vysok kvalitu produkcie a zvldnu technologicky nron procesy, mono predpoklada, e pikov zahranin firmy zo Sloven-ska len tak neoddu, aj ke sa zvi rove miezd. Mono oakva, e v asovom horizonte Vzie sa ete zvi vznam u etablovanch zahraninch investorov a reinvestcie zisku bud kovou formou PZI.

Z hadiska prechodu k znalostnej spolonosti je vemi dleit loha, ktor zahranin investori zohrvaj v rozvoji udskho kapitlu. Zahranin investori venuj znan pozornos vzdelvacm aktivitm, ktor prispievaj k zveniu know-how slovenskch zamestnancov (a fakticky uskutouj celoivotn vzdelvanie), rozvoju informanch systmov v podnikoch a takm soft strnkam rozvoja podnikov, ako je zdokonalenie organizcie, tlu riadenia, motivcie a iniciatvy zamestnancov, tmov prca, mo-dern marketingov techniky, rozvjanie podnikateskch siet ap. Vetky tieto aspekty s vemi dleit pri prechode k znalostnej spolonosti, a aj ke ich zahranin investori orientuj predovetkm na do-siahnutie vlastnch podnikateskch cieov, tieto implicitn znalosti sa prelievaj do celej ekonomiky a spolonosti intenzvnejie ne znalosti stelesnen v technolgich.

Podnikatesk prostredie potrebuje komplexne rozvinut intitcie. Jeho bene vyuvan prvky nemu zabezpei proinovan klmu pribliujcu ns k rovni vyspelch krajn. Trhov systm efektvne koordinuje firmy v tradinch aktivitch a bude aj naalej rozhodujci. Pri vytvran znalostnej ekonomi-ky vak bude koordincia trhmi a hierarchiami dopan najm koordinciou zaloenou na sieach.

Analza monost dobiehania vkonnosti E 15 zistila jeho obmedzenia v ponuke pracovnch sl. Nedostatok pracovnej sily sa me v uvaovanom horizonte zvldnu len sbehom viacerch opat-ren. Propopulan a rodinn politika me prinies vznamnej efekt a v poslednch rokoch horizontu Vzie, resp. za nm. Migran politika sa ukazuje ako nevyhnutn. Rovnako ako posunutie veku odcho-du do dchodku (otvorenie tejto tmy vldu v budcnosti nevyhnutne ak).

Vyrovnvanie rovne vkonnosti SR a E 15 sa pozitvne prejav na zbliovan ich ivotnej -rovne. Zbliovanie ivotnej rovne vak bude pomalie ako zbliovanie vkonnosti. Zmierovanie uve-denej disparity bude svisie hlavne s nrastom vzcnosti pracovnej sily pri pretrvvajcom hospodr-skom raste a s posilnenm alch faktorov konkurencieschopnosti.

Budovanie znalostnej ekonomiky kladie nov poiadavky aj na intitucionlnu strnku trhu pr-ce. Je potrebn, aby sa udriaval cyklus relatvne ahkho uvoovania z pracovnho pomeru a prijma-nia do pracovnho pomeru. To predpoklad vasn a kvalitn prpravu vonch pracovnch sl na ich optovn zaradenie medzi pracujcich.

Finann trh v SR bude ma v budcich 20 rokoch podobu pomerne zko rozvinutho bankovo- -centrickho finannho trhu. Financovanie domcich investci bude pravdepodobne naalej prebieha

IX

na bze verovch zdrojov bnk, priom obstarvanie zdrojov investci cez domci kapitlov trh bude zrejme minimlne.

V strednodobom horizonte bude v slovenskej ekonomike dynamicky rs najm spracovatesk priemysel, a to v technologicky nronejch segmentoch. Bude treba riei v porovnan s E 15 dvoj-nsobne vy podiel energeticky aj surovinovo nronch odvetv spracovateskho priemyslu.

Zvldnutie vziev v oblasti technologickch zmien, v prprave kvalifikovanch pracovnkov, v energetickej a surovinovej nronosti produkcie a v retrukturalizcii prvkov konkurennej schopnosti je nevyhnutn, ak m spracovatesk priemysel aj naalej spene plni svoju lohu v exportom aha-nom hospodrskom raste, ktor je pre mal slovensk ekonomiku jedinou, aj budcou stratgiou. Iba tak bude mon sstavne zvova kol (na zklade zmocnenia sa stle vej asti externho do-pytu), ktor je potrebn na zvenie dchodkov domcnost, investci firiem a kvalitnejie zabezpeenie celospoloenskch (rozvojovch, ekologickch, socilnych a pod.) potrieb.

Na procese prechodu spracovateskho priemyslu do postindustrilneho tdia rozvoja sa bu-d m alej tm viac podiea sluby vstupujce do vetkch fz vroby a jej komercionalizcie. Oso-bitn vznam bud ma najm poznatkovo nron sluby pre podniky, ktor sa na Slovensku bud musie rozvja podstatne rchlejie a komplexnejie ako doteraz. Bez tchto sluieb nebud mc fir-my, najm domce bez zahraninho kapitlu, zvldnu inovan proces.

Po prijat Lisabonskej stratgie boli vytypovan perspektvne polia pre vysokoinovatvne podni-kanie. Aktivity Slovenska s na nich nevznamn. Z toho plynie, e vzdialenos medzi slovenskm hos-podrstvom a znalostnou ekonomikou je via, ne o tom vypoved zaostvanie SR vo vkonnosti (poda parity kpnej sily).

lenstvo v EM zi rozsah hospodrskopolitickch nstrojov. Pri vyuvan spolonej menovej politiky vzrastie vznam fiklnej politiky, t m vak svoje stabilizan psobenie obmedzen Paktom stability a rastu. Stabilizan psobenie fiklnej politiky je oslaben aj tm, e slovensk daov re-forma, ktor prispela k zveniu ekonomickho rastu, do znanej miery znefunknila psobenie automa-tickch stabiliztorov.

Sasn nzka a klesajca miera znovurozdeovania zdrojov cez verejn financie sa me do-sta do konfliktu s vdavkami verejnch rozpotov, a najm s nedostatonou rovou vdavkov na zna-lostn ekonomiku a in spoloensk potreby. Uveden konflikt bude mon riei bu zvenm zdrojov verejnch rozpotov, alebo znenm rozpotovch vdavkov uplatnenm princpu spoluasti, resp. presunom financovania prslunch sluieb na skromn subjekty. To nastouje potrebu prehodnoti vchodisk a princpy daovej politiky, ktor mus reagova na uveden problmy, uplatni daov sti-muly podporujce znalostn ekonomiku a inovcie a istm spsobom nahradi absenciu nrodnej me-novej politiky.

Analza sasnej situcie slovenskho hospodrstva i monost jeho budceho vvoja vedie k zisteniu, e konkurenn schopnos slovenskho hospodrstva spova na dvoch pilieroch. Prvm s nzke mzdov nklady. Druhm pilierom je vysok kvalita produkcie zahraninch firiem psobiacich na Slovensku vo vinovej asti jeho ekonomiky. Prklad slovenskho hospodrstva ukazuje, e takto kombincia faktorov konkurennej schopnosti m vo vhodnom intitucionlnom rmci vysok rastov

X

potencil. Monosti jeho budceho vyuitia zvisia od toho, i a v akom rozsahu bud ma zahranin investori na Slovensku k dispozcii pracovn sily za cenu, ktor zabezpe dostaujcu rentabilitu ich podnikania, ako aj od toho ako bude hospodrska politika repektova strategick ciele podnikania za-hraninch firiem.

Je nepopieraten, e hospodrsky rast zaloen vo vekej miere na zahraninch investcich obsahuje znan rizik. Vyvi (nie vak odstrni) ich mono len fungovanm dostatone silnho do-mceho kapitlu. Z tohto hadiska sa podpora domcich podnikov jav ako jedna z hlavnch loh hospodr-skej politiky.

Poznatky zskan v asti Vzie o nrodohospodrskom vvoji, ale aj v astiach Vzie skmajcich otzky socilneho rozvoja, znalostnej ekonomiky a udratenho rozvoja ved k zveru, poda ktorho pri vasnom (u v rokoch 2009 2015 vykonvanom) vytvran podmienok na prechod k znalostnej ekonomike sa hospodrstvo Slovenska dostane do prdu kvalitatvnych zmien. Ich obsahom bude naj-m: posilovanie funkcie kvality a inovci v konkurennej schopnosti; nrast podielu udskho kapitlu v celkovej akumulcii kapitlu; zvyovanie podielu vysokch a vych strednch technolgi, resp. so-fistikovanch sluieb v produknch, investinch a exportnch truktrach; vzrast vyuvania moder-nch technolgi (IKT, nano-, bio-) vo vetkch sektoroch (odvetviach); presun od inovci technolgie na bze zskania hotovch technolgi najprv k ich vyuvaniu spojenmu s ich vylepovanm, a napokon k ich vvoju na bze vlastnho inovanho potencilu, resp. od imitcie cudzch vzorov k vlastnm rieeniam; technologick rozvoj, vedci k spornmu vyuvaniu zdrojov a etrnejiemu za-obchdzaniu so ivotnm prostredm; prienik novch technolgi do uspokojovania potrieb v mimo-pracovnom vonom ase obyvatestva. Uveden kvalitatvne zmeny bud sasti vytvra predpoklady na prechod k postindustrilnej etape rozvoja, a sasti, najm pokia bude ich obsahom uplatovanie sofistikovanch sluieb, bud u zaiatkom prechodu ekonomiky do postindustrilneho tdia.

Realizcia uvedench kvalitatvnych zmien si vyaduje udriavanie pre ne vhodnho hospodr-skopolitickho a intitucionlneho rmca. Jeho lohou bude zabezpei efektvne fungujce prun trhy, dlhodob makroekonomick stabilitu, dobr podmienky na podnikanie a jeho vtiahnutie do inovanch aktivt, a napokon spoluprcu vetkch aktrov psobiacich v hospodrstve vrtane funknej verejnej sprvy a vkonnho verejnho sektora.

Pri splnen uvedench poiadaviek mono oakva, e do roku 2030 sa HDP/obyv. (v PKS) zvi na 80 90 % a HND/obyv. na pribline 85 % rovne, ktor v rovnakom ase dosiahne E 15. To predpoklad, e priemern ron temp rastu HDP sa v celom asovom horizonte Vzie bud nach-dza medzi 3,3 3,8 %. CESTY K ZNALOSTNEJ EKONOMIKE

Slovensk ekonomika bude v nasledujcom obdob vystaven rastcim konkurennm tlakom

zo strany krajn s lacnejou pracovnou silou a nimi vrobnmi nkladmi. Prpadn odchod doterajej vlny investorov zakladajcich konkurenn vhody na lacnej pracovnej sile bude treba kompenzova konkurennmi vhodami zaloenmi na progresvnejch faktoroch vroby. Slovensk ekonomika sa

XI

dostva do fzy, ke bude musie prejs na nov trajektriu rozvoja, smerujcu k ekonomike zaloenej na znalostiach. Hybnou silou takhoto vvoja bude rastca rove vzdelania obyvatestva, vkonn vskumno-vvojov zklada a inovan potencil podnikovej sfry stimulovan priaznivm proinova-nm podnikateskm prostredm. V ukazovateoch inovanho potencilu a zdrojov konkurennch vhod sa Slovensko nach-dza na poslednch miestach v rmci krajn E. Bez podstatnej zmeny prostredia stimulujceho domce inovan aktivity, bez mechanizmov ich podpory a dlhodobch ttnych strategickch projektov rozvoja hospodrstva za spolonej asti podnikovej sfry, univerzt, Slovenskej akadmie vied a alch ve-deckovskumnch organizci na jednotlivch projektoch nebude mon oakva podstatn obrat a zlepenie vo vkonnosti a konkurennej schopnosti ekonomiky Slovenska v rmci E.

Treba rta aj so skutonosou, e s vvojom znalostnej ekonomiky bud narasta aj neistota a rizik. Nerovnomern vvoj v rznych oblastiach spolonosti zvi spoloensk naptie, ovplyvn vzahy medzi umi, spsob ivota a zneist uznvan hodnoty. Vzrastie medzera medzi rchlosou zmien spsobench technologickm rozvojom a rchlosou zmien v usporiadan spolonosti a udskej reakcie na u. Formovanie konkrtnych ciest k znalostnej ekonomike bude ovplyvovan aj postupuj-cou globalizciou a zotrvanosou vvoja industrilnej spolonosti. Preto prekonvanie zaostvania Slovenska vo vvoji faktorov znalostnej ekonomiky (vzdelanie, vskum, inovcie, informatizcia at.) predstavuje jeden zo zkladnch rozvojovch cieov. Uritm prspevkom v tomto smere bude realizcia schvlench operanch programov pre vzdelvanie, vskum, inovcie a informatizciu. Spolonos smerujca k znalostnej ekonomike bude trvale vzdelvajcou sa spolonosou, kde kad jednotlivec bude nten dotvra svoju kvalifikciu po cel ivot v slade s meniacimi sa potre-bami spolonosti. Zrchlen technologick vvoj bude skracova ivotnos existujcich profesi, povedie k zastarvaniu nadobudnutch vedomost a zrunost a zvi dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile tak v rmci domcom, ako aj medzinrodnom. Tmto zmenm sa bude musie prispsobi aj kolsk vchova, aby u iakov pestovala motivciu na celoivotn vzdelvanie. Zven nroky na spsob vzdelvania a jeho kvalitu nebude mon dosiahnu bez zvyovania kvality uiteskho personlu, jeho materilneho zabezpeenia, spoloenskho postavenia, ako aj konkurennho prostredia vytvranho psobenm skromnch kl domcich aj zahraninch. Vzdelvanie nebude lacnou zleitosou. Ak vak Slovensko chce dobehn vyspel krajiny E, tak to hlavne znamen dobehn ich v kvalite vzdelvania. V ekonomike zaloenej na znalostiach vzrastie vznam tvorivej innosti reprezentovanej najm vskumom a vvojom. Kvalitu a vkonnos domceho vskumu zniuje vak nedostaton personlne vybavenie, trvalo klesajce vdavky na vskum a vvoj a zastaran infratruktra. Osobitn problm predstavuje narastajci vekov priemer pracovnkov vskumu sprevdzan malm zujmom mladej ge-nercie o vskum. Zlepi tento stav nebude mon bez dostatonho hmotnho zabezpeenia a lepch karirnych monost talentovanch tudentov a vedeckch pracovnkov. Vynakladanie verej-nch prostriedkov na vskum predpoklad aj uiu spoluprcu verejne financovanch vskumnch inti-tci s podnikateskou sfrou a zvenie mobility vskumnch pracovnkov, vysokokolskch pedag-gov a pracovnkov podnikateskej sfry. Podvyivenos vskumu podnikateskej sfry a nzka domca

XII

inovatvna vkonnos zniuj ich as na produkcii nadnrodnch spolonost a zniuj aj atraktvnos domceho prostredia pre prchod investorov vyhadvajcich oblasti s vym vskumnm a inovanm potencilom. Dlhodobm problmom tvorby slovenskho vskumnho priestoru je nevyjasnenos vzahov k-ovch koordintorov realizcie vednej, technickej a inovanej politiky. ttna podpora vskumu a vvoja by sa mala usilova o vyven pomer rznych typov financovania od intitucionlne podporovanch nosnch vskumnch zmerov organizci, cez elovo financovan granty pre jednotlivcov, mal firmy a po cielen projekty vskumu a vvoja, napajce vyhlsen schvlen programy. Dleitou podmienkou vskumu je vytvranie priaznivej klmy dosahovanej zdokonaovanm metd manamentu na vetkch jeho rovniach.

Neoddeliten sas rozvoja znalostnej ekonomiky predstavuje proces informatizcie. Umo-uje obanom prstup k informanm zdrojom potrebnm pre ich obiansky, odborn a kultrny rozvoj a efektvnu as aj na sprve vec verejnch. Informatizcia prispeje aj k zveniu innosti ttnej sprvy a samosprvy a k zjednodueniu administratvnoprvnych zleitost a vytvor tak priazniv pod-nikatesk prostredie pre podnikov sfru. Multikriterilne sektory udratenho a bezpenho rozvoja Zdrav a bezpen ivotn prostredie, energetika, ponohospodrstvo a vidiek, dopravn a in-formano-komunikan infratruktra, a napokon aj infratruktra starostlivosti o loveka zahrnujca dchodkov zabezpeenie a zdravotnctvo, to vetko s systmy, v ktorch sa v rznom porad a po-mere prelnaj ekonomick, socilne, environmentlne a bezpenostn aspekty. Uveden sektory sa vyznauj nielen prelnanm a uplatovanm viacerch funknch kritri, ale i vznamnmi pozitvnymi aj negatvnymi externalitami svojich vsledkov. Ich fungovanie a rozvoj preto mus spova na aktivitch a spoluprci skromnho i verejnho sektora (vetkch rovn dom-cich vld i orgnov E). Potreba vldnej asti na zabezpeovan innosti odvetv vznamnch pre udr-aten rozvoj spsobuje, e zveren as tejto asti Vzie sa zaober postavenm verejnho sektora.

Perspektvy vvoja ivotnho prostredia

Zneisovanie zloiek ivotnho prostredia SR by sa v budcnosti nemalo zvyova za predpo-kladu, e sa podar zmeni vrobn truktru smerom k oslabeniu energeticky, surovinovo a environ-mentlne zaaujcich odvetv. To bude vyadova spolon silie smerujce k zmene spotrebnch a vrobnch zvyklost, k zvyovaniu efektvnosti spotreby zdrojov, k vyiemu podielu innost zaloe-nch na vyuvan vedomost a sluieb. Bude potrebn zabrni zvovaniu negatvnych dsledkov aobnej innosti, vysokoodpadovch technolgi na zemn stabilitu, stabilitu vodnch reimov, na pdu, na zdravie obyvateov. Nutn bude ekonomick stimulcia k recyklcii, mloodpadovm technolgim, rozvoju technolgi recyklcie a likvidcie odpadu. Hospodrenie s odpadmi bude vekou ancou pre podnikatesk sfru. Dleit bude zabrni dovozu nebezpench odpadov. Finanne n-ron (najm na verejn zdroje) bude znekodovanie starch environmentlnych za.

XIII

Dsledky postupujcej zmeny klmy sa prejavia v raste priemernej teploty vzduchu do roku 2030 asi o 0,6 1,3 C, vraznejie bud regionlne zmeny ronho reimu hrnov a vskytu zrok. Mono oakva zmenu hladn podzemnch vd a vdatnosti prameov. Voda sa stane strategickou surovinou. Dunaj bude predstavova vznamn zdroj vody pre cel Slovensko. Bude potrebn lepie vyui geotermlne vody. Dleit bud opatrenia vodohospodrskej politiky na zvyovanie efektivity vyuvania vodnch zdrojov a znenie ich zneisovania, ako aj zabezpeenie ich vestrannej ochrany. V spojitosti s privatizciou podielov obc vo vodrenskch podnikoch, a tm i stratou kontroly nad nimi, me by ohrozen bezpenos zsobovania ich obyvatestva pitnou vodou.

Biodiverzita bude pod zvyujcim sa tlakom zneisovania ivotnho prostredia. Ak si chce Slovensko zachova sasn bohatstvo ivonych a rastlinnch druhov, je nevyhnutn zabezpeenie integrity, sdrnosti a prepojitenosti siete Natura 2000, tvorba innch a funknch ekologickch siet, ochrana a obnova biodiverzity a ekosystmovch sluieb. Rieenie stretu ekonomickch a environmen-tlnych zujmov bude okrem inho zvyova tlak na verejn vdavky.

Budcnos energetiky

Pre budcnos energetiky sa stvaj kovmi nasledovn problmov okruhy: energetick bezpenos, alternatvne zdroje, sporn programy, ekologizcia, extern dlhy a cenov politika. Za-chovanie energetickej bezpenosti SR bude vo vekej miere zvisie od diverzifikcie energetickch zdrojov, vytvrania strategickch rezerv, ale aj od prepojitenosti, kvality a nezranitenosti distribunch siet a prenosovch systmov, o bude vyadova vysok investin nklady, na ktorch sa bude mu-sie podiea aj tt (ak si bude chcie zachova vplyv v energosektore). Predpoklad sa, e vzhadom na vyraovanie dnes ete funknch energetickch zdrojov (doitie) a dobu vstavby novch zdrojov, do roku 2015 bude ma SR deficitn energetick bilanciu, v neskorom obdob (v zvislosti od realizo-vanch investci) vyrovnan. Mono oakva aj regionalizciu vroby elektrickej energie, tlak na rov-nomernos odberu, bezpenos dodvky a viaczdrojov vrobu (kombincia foslnych a alternatvnych zdrojov). irie vyuvanie spornch programov zameranch na znenie spotreby, ako aj zven vy-uvanie alternatvnych zdrojov, ktor maj okrem pozitvnych inkov aj cel rad negatv, si vyiadaj podporu stimulanch nstrojov zo strany ttu. Ak sa zachov sasn vrobn truktra s vysokm podielom energeticky a environmentlne nronch odvetv, sasn extern dlhy sa bud zvyova a stan sa zaou pre budce genercie. Principilne nov zdroje (studen fzia, termojadrov alebo vodkov energetika) vvoj vznamne neovplyvnia. Ovplyvn ho vak globlne otepovanie.

Udraten rozvoj ponohospodrstva a vidieka

Vidiek Slovenska si zachov svoju osobitos. Jeho formovateom bude ponohospodrstvo a les-nctvo, vyuvajce prrodn zdroje na vrobu potravn a priemyselnch surovn. Funkcia tvorby a udr-iavania krajiny a prrodnho prostredia bude v budcnosti dvodom podpory ponohospodrstva z ve-rejnch zdrojov. V charaktere vidieckeho priestoru djde k regionlnej diferencicii. Zujmom SR je za-chovanie ponohospodrskeho vyuvania pdy vo vetkch reginoch Slovenska, spolu s lesnmi eko-systmami. Rozhodujca as ponohospodrskej produkcie zostane koncentrovan na juhu a zpade SR.

XIV

Vyuitie ponohospodrskej pdy bude ovplyvnen aj klimatickou zmenou, ktor me vies k posunu hranice pestovania teplomilnch rastln viac na sever, a v junch oblastiach zvi potrebu zavlaovania. Negatvne externality ustpia v dsledku aplikcie noriem E. Bude pokraova rozvoj organickho po-nohospodrstva. Zachov sa dulna truktra. Pridan hodnota, ktor sa tvor v potravinovej vertikle, bude stle viac alokovan do nadvzujcich lnkov reazca, do spracovania a obchodu. Slovensko sa bude musie vraznejie orientova na vrobky s vyou pridanou hodnotou, s chrnenm geografickm oznaenm, znakov vrobky, vrobky vysokej kvality. Od vyuitia ponohospodrskych surovn na vrobu energie mono oakva rast cien ponohospodrskych vrobkov. Zujmom Slovenska je zachovanie lesov ako nenahraditenho stabiliztora krajiny; predpoklad sa alie zvyovanie lesnatosti zemia. Lesy tie bud ohrozen dsledkami zmeny klmy me djs k dezertifikcii krajiny a nerovnomern rozloenie zrok a rozrenie kodcov me vies k hromadnmu hynutiu lesnch ekosystmov.

Budcnos dopravnej a informano-komunikanej infratruktry

Poiadavkou na budcu dopravu je zabezpeenie poskytovania kvalitnch dopravnch sluieb pri vynaloen primeranch nkladov a s o najmenou zaou pre ivotn prostredie. K tomu prispeje rozvoj inteligentnch dopravnch systmov (modernizcia technickch prostriedkov a technolgi dopra-vy, integrovan systmy osobnej a nkladnej dopravy a multimodlne dopravn systmy). Pozornos bude treba venova hromadnej doprave osb a preprave tovarov, rozvoju dopravnej infratruktry (vr-tane infratruktry pre stacionrnu dopravu v mestch), s podporou IKT na riadenie dopravy, ako aj sys-tmom na podporu prepravy najm v krzovch situcich. Negatvne vplyvy narastajcej rozsahu ces-tnej dopravy mu by kompenzovan pozitvnymi vplyvmi zvyovania jednak technickej a technologic-kej rovne prevdzkovanho parku vozidiel s energeticky a ekologicky priaznivejmi parametrami, jed-nak technickch a prevdzkovch parametrov dopravnej siete. eleznin doprava vzhadom na ni stupe zaaovania ivotnho prostredia a odbremeovania ciest v svislosti s problmom kongesci v cestnej doprave m op perspektvu rozvoja.

Potrebn rozvoj informano-komunikanej infratruktry si vyaduje: zameranie investci na najnovie a najprogresvnejie rieenia i orientovanie na vznamn e-sluby a vytvranie novho hod-notovho reazca pri ich poskytovan; na zmenu paradigmy myslenia pri vyuvan e-sluieb; zven vyuvanie IKT, vybavenie uvateov potrebnmi zrunosami; implementovanie jednoduchho regu-lanho prostredia podporujceho rozvoj informano-komunikanej infratruktry; zabezpeenie efek-tvnej ochrany duevnho vlastnctva; rozvoj eurpskych inovanch IKT produktov, sluieb a vroby inovanou politikou spoluprce vskumu, vroby a sluieb, s vraznm akcentom na vytvranie inova-nho prostredia, zabezpeenie interoperability produktov, siet a systmov v konvergovanom digitlnom prostred; podporu kreativity a produktivity prce zaloenej na znalostiach a vysokch zrunostiach. In-formano-komunikan infratruktra by sa mala realizova systmovo tak v rovine socilno-ekono-mickej, ako aj technologickej.

Zsadnou otzkou v svislosti s potravinovou, energetickou, environmentlnou, dopravnou, a informanou bezpenosou Slovenska bude to, ak by mala by optimlna miera ingerencie ttu pri jej zachovvan.

XV

Infratruktra starostlivosti o loveka Dchodkov systm a jeho transformcia Kad reforma v systme dchodkovho zabezpeenia je zaloen na zsadnom rieen tzv. medzigeneranho dlhu, ktor vyplva z toho, e sasn genercia dchodcov spolu s umi, ktor oddu do dchodku v najblich 10 15 rokoch, nebude schopn naetri si dostatok vntornch zdrojov na to, aby prechodn obdobie nbehu na nov systm vyfinancovala z vlastnch zdrojov. Treba poveda, e tento dlh je omnoho zvanej ako celkov dsledky tzv. demografickej krzy. Z tohto hadiska rie-enie penzijnho systmu, potvrdili to napokon aj tdie Svetovej banky, me by len zmiernen ta-kmi opatreniami, ako je zavedenie druhho kapitalizanho piliera i vytvorenie priestoru pre trojpilie-rov penzijn systm, prpadne zvenie veku odchodu do dchodku. Rozvinutie 2. kapitalizanho piliera a 3. doplnkovho penzijnho piliera znamen vytvorenie priestoru nielen pre verejn sektor a verejn zdroje, ale aj pre rozsiahly blok skromnch investinch skupn. Na druhej strane, vdsky model aplikujci systm tzv. osobnch virtulnych tov ukazuje, e aj v prpade ponechania vetkch zdrojov vo verejnom sektore spravovanom ttnymi fondmi mono takisto dosahova zaujmav kapitalizan vnosy. V socilnom systme zsadnou otzkou sa stva pomer medzi solidaritou a zsluhovosou. To sa tka tak oblasti vyplcania socilnych dvok, kde naprklad sasnch 71 socilnych dvok vytvra vemi zloit a problematick systm, ktor vyaduje znan finann prostriedky na vlastn prevdzku, ako aj kontrolu erpania dvok zo systmu a jeho samotn zabezpeenie. Naprklad v penzijnom sys-tme sa tento rozpor medzi solidaritou a zsluhovosou stle zostruje prve vo vzbe na dsledky de-mografickej krzy. Starostlivos o zdravie obanov V oblasti zdravotnctva sa zsadnm problmom stva rozpor medzi trvale rastcimi vdavkami nkladmi zdravotnckeho systmu a celkovm rozsahom platenia do systmu. Treba poveda, e vn-torn dlhy, ktor v rmci systmu vznikli, boli mnohokrt odrazom toho, e tt neplatil za svojich pois-tencov tak sumu, ak platili podnikatelia. Dlh roky, v podstate po cel 90. roky, a do zaiatku novho milnia, tt platil 30 %, 40 % alebo 60 % zo sumy, ktor bola relne stanoven vymeriavacm zkla-dom za vybran kategrie obanov, za ktor tt uskutouje platby. tt tm v podstate uetril rone 11 15 mld Sk na vdavkoch, avak systm bol trvale v prehlbujcom sa deficite. Dlh roky, a najm od roku 1990 sa nielen na Slovensku, ale aj v inch krajinch zdravotnctvo stle bor s problmami stanovenia tzv. modelovch diagnz a s otzkou, i stanovi ceny jednotlivch lieebnch konov, alebo ceny jednotlivch diagnz. Zdravotnctvo verejnho sektora je oblasou, ktor je najviac spt s tzv. systmom dostupnos-ti. Doterajie rozmiestnenie nemocnc 1. a 2. typu a rozmiestnenie zdravotnckych zariaden loklneho vznamu vytvorilo v spolonosti ilziu vysokej teritorilnej dostupnosti zdravotnckych zariaden. Otzka kvality poskytovanch vkonov sa nerieila. Primrnou bola otzka dostupnosti do 10 15 mint. Uka-zuje sa vak, e prve kvalita poskytovanch lieebnch vkonov, diagnostickch metd, programov

XVI

prevencie je kov na ustrenie relneho vvoja nkladov v zdravotnctve. Znamen to teda, e by bolo iaduce dosiahnu maximlnu mieru efektvnosti poskytovania zdravotnckych konov zrove s optimlnou mierou priestorovej dostupnosti. Budce trendy v postaven, fungovan a efektvnosti verejnho sektora Globalizcia kladie pred nrodn vldy oraz naliehavejie zsadn otzku i vzvu akm spsobom obst v globalizanom procese konkurencie, ale zrove udra vitlne funkcie ttu voi vlastnm obanom v globalizujcom sa svete. V sasnosti vak, osobitne v novch lenskch ttoch E, narast riziko, e v snahe o tzv. zefektvnenie verejnho sektora padne za obe plnenie zsadnch vitlnych funkci ttu voi obanom. Na zklade analzy problmov v sektoroch udratenho a bezpenho rozvoja a asti verej-nho sektora na ich fungovan sa dochdza k zveru, e kovou otzkou verejnho sektora nie je je-ho redukcia, ale jeho zefektvnenie, to znamen, ako pri zskanch prostriedkoch dosiahnu podstatne vyiu kvalitu poskytovanch sluieb v rmci jeho jednotlivch blokov. Odstrnenie korupcie a politic-kch vplyvov vo verejnom sektore je zkladnm a nutnm predpokladom jeho zefektvnenia. Verejn sektor v udskej histrii vdy bol stabilizujcim fenomnom v rmci oscilci hospodr-skych a politickch cyklov. Z tohto hadiska verejn sektor je kov predpoklad toho, aby sa naozaj rozvinula znalostn spolonos, aby sa vyuili vetky potencilne zdroje spolonosti a aby sa humani-zovala ekonomika v tom kontexte a zmysle, ako sa o tom uvauje v celej Vzii.

VZIA PRIESTOROVHO (REGIONLNEHO A ZEMNHO) ROZVOJA Kvalita ivota obyvateov SR sa bude formova v konkrtnom priestorovom prostred Sloven-

ska. V om treba vytvra podmienky na presadzovanie sl stretovch voi poznatkom a inovcim a na rieenie neopodstatnench regionlnych dispart. Ukazuje sa aj potreba previaza vziu na zmeny vo verejnej sprve na regionlnej a loklnej rovni, jej efektvne, transparentn a nekorupn fungova-nie. K aiskovm otzkam patria:

Zmierovanie regionlnych dispart riei tematicky a geograficky koncentrovanou podporou, socilnu sdrnos a rieenie regionlnych dispart zamera na zabezpeenie zamestnanosti a inklziu marginalizovanch skupn.

Zmierovanie zpado-vchodnch dispart a postupn konvergencia reginov strednho a v-chodnho Slovenska bude zaloen na vytvoren silnch ekonomickch centier reginov (Bansk Bys-trica Zvolen, Luenec, Poprad Spisk Nov Ves, Preov Koice, Michalovce), ktor bud ah-om pre cel regin. Ekonomick kohzia sa posiln vybudovanm vekej dopravnej infratruktry (dia-nice, rchlostn komunikcie a eleznice) a dobrou vntroregionlnou dopravnou dostupnosou medzi centrami reginov a ich perifriou. V socilnej kohzii mu vznikn regionlne socilno-ekonomick naptia, spsoben regionlnym rozloenm marginalizovanch skupn, ako s socilne slabie vrstvy, starnce obyvatestvo (Myjava a Nov Mesto nad Vhom, okresy Nov Zmky a Levice a izolovan okresy, ako Turianske Teplice, Poltr, Medzilaborce a Sobrance), alebo neprispsobivch komunt

XVII

(ako napr. rmska menina na vchode Slovenska). Vznamnm socilnym cieom bude zvenie kvality ivota, rozvoj vzdelania a udranie zamestnanosti, ktor okrem funkcie zabezpeenia prjmov plnia aj cie rozvoja osobnosti. Dleitm aktrom, ktor zabezpeuje verejn podporu v tchto oblastiach, bude loklna a regionlna vlda. Bude sa hada vyven prstup medzi princpom solidarity a princpom konkurencieschopnosti, presunie sa vznam od vyrovnvania dispart medzi reginmi smerom k redu-kovaniu vntroregionlnych rozdielov.

Podporu regionlneho rozvoja zaloi na princpe zvyovania regionlnej konkurencieschop-nosti, to znamen posilni schopnosti reginov prispsobova svoju socilno-ekonomick truktru, fle-xibilne reagova na meniace sa podmienky, tieto zmeny predvda a usmerova ich.

Podpora klastrovch iniciatv (najm v automobilovom a elektrotechnickom priemysle) by mala by zameran na spoluprcu firiem, vskumnch a vzdelvacch intitci, podpornch intitci (rozvo-jovch agentr, poradenskch a inovanch centier a pod). Regionlna a loklna vlda bude vznam-nou inicianou a koordinanou jednotkou, ktor me aktvne vstupova do podpory vytvrania siet, budovania inovanej infratruktry a strategickho usmerovania rozvoja. Podpora inovci a pecia-lizovanho vskumu sa posiln budovanm vedecko-technickch parkov a inovanej infratruktry (tech-nologick centr, inkubtory, centr kompetencie a pod.), koncentrovanej najm v blzkosti terajch vskumnch kapact (najm Bratislava, Trenn, ilina, Koice). Podpora vidieckych a perifrnych re-ginov strednho a vchodnho Slovenska sa zameria na rozvoj potencilnych klastrov (aj v tradinch odvetviach), na prilkanie inovatvnych firiem, vekch investorov, a to zriaovanm poboiek vskumnch centier a budovanm vzahov s firmami a poznatkovmi intitciami aj v inch reginoch, ktor mu prinies nov inovatvne impulzy. Nevyhnutnou podmienkou spenosti realizcie regionlnej podpory a dosiahnutia elatenho efektu bude transparentn podpora (zaloen na priehadnosti rozhodovania a kontrole postupov), strategick plnovanie a hodnotenie dsledkov intervenci.

V slade s eurpskymi tendenciami sa bude rozvja polycentrick systm osdlenia podpo-rou koncentrcie a pecializcie sdiel.

zemie sdiel rmcuje ivotn aktivity obyvatestva a tm determinuje kvalitu ich ivota. Pod-mienky formovan zemnm (sdelnm) rozvojom maj vplyv na kvalitu ivotnho prostredia ako pred-pokladu zdravia obyvatestva, na dostupnos bvania, dostupnos vzdelania, sluieb a prce, socilnu rovnos, bezpenos, ako i na nklady obyvateov, ijcich v sdlach.

Tento proces prinesie alie posilovanie centier osdlenia a zvyovanie ich konkurencieschop-nosti, bude dochdza ku koncentrcii ekonomickch aktivt a aktivt sdlenia do najatraktvnejch po-lh, posilovanie metropolitnch reginov a vybranch centier (vzhadom na demografick vvoj zva na kor inch sdiel a reginov). Tieto trendy bud ma vplyv aj na vznik cezhraninch sdelnch sys-tmov (metropolitnch reginov MEGAs) a aglomerci. Slovensko svojou dimenziou a hustotou eko-nomickch aktivt m ancu na rozvoj jednho centra v kategrii MEGAs, a to za predpokladu integrcie osdlenia v priestore Bratislava Viede a vyuitia jeho vplyvu na cel zemie SR. Proces priestorovej koncentrcie sa na regionlnej rovni prejav rozrenm spdovch zem dennej dochdzky za prcou a rozrenm trhu pracovnch sl a bytov, ale zrove prinesie nebezpeenstvo padku slabch zem-nch subjektov, na o bude musie cieavedome reagova politika zemnho rozvoja intervennmi

XVIII

zsahmi. Tieto zsahy by sa mali orientova na ovplyvovanie procesov pecializcie na sdelnej rovni t. j. podporu prirodzenho vvoja jednotlivch sdiel tak, aby sa zhodnotil ich vntorn potencil. Ide o vplyv na formovanie uritej deby prce medzi sdlami, o posiln ich medziregionlne a vntroregio-nlne vzby a vyvol potrebu ich vzjomnej koopercie a integrcie. Vzhadom na predpokladan rast mobility obyvateov, vznamnm faktorom zemnho rozvoja sa stane dostupnos, v dsledku oho mono oakva zven poiadavky na rozvoj dopravnej infratruktry.

Informatizcia, ekologizcia a humanizcia bud psobi na zmeny v sdelnom rozvoji a na zmeny funkci miest a vidieckeho priestoru.

Ako odraz zavdzania informano-komunikanch technolgi bude dochdza k zmene nro-kov na kvalitu ivota obyvateov sdiel, ako i na kvantitu a kvalitu vntornch priestorov sdiel v dsledku trukturlnej transformcie ekonomickch, ale aj neekonomickch aktivt (uvonenie objektov priemyslu, ale aj administratvy vrtane sprvy). Uvonenie socilnych vzieb v pracovnom procese bude ma vplyv na rast vznamu vntrosdelnho priestoru ako priestoru socilnej komunikcie v rmci mimopra-covnch a vonoasovch aktivt. Zmenou hodnotovch preferenci obyvatestva a zmenenmi ekono-mickmi i environmentlnymi podmienkami bude rs atraktivita centier miest. Vo vidieckych sdlach djde k zmene ich charakteru, k zneniu vznamu ponohospodrskej produkcie ako ekonomickej z-kladne vidieka a posilneniu jeho krajinotvornch a ekologickch funkci.

Vziu priestorovho rozvoja Slovenska je mon dosiahnu len s modernou, flexibilnou a v-konnou regionlnou a loklnou verejnou sprvou.

Zvenie efektvnosti fungovania celho systmu verejnej sprvy SR pri vyuvan manar-skych prstupov v jej innosti a pri hodnoten jej kvality a efektvnosti je predpokladom dosiahnutia prie-hadnosti, dostupnosti a vkonnosti verejnej sprvy. Dan vchodisko predstavuje rieenie nevhodnej atomizovanej truktry radov miestnej ttnej sprvy, pln vyuvanie informanch a komunikanch technolgi, zavedenie kvalitatvnych a kvantitatvnych tandardov verejnch sluieb, eliminciu priesto-ru na korupn sprvanie, presadenie jednotnho systmu riadenia a vzdelvania udskch zdrojov s cieom zmeny vzahu oban radnk na zkaznk manar. Zvyovanie efektvnosti verejnej spr-vy zrove predpoklad njs optimlnu vekos miestnej jednotky. To je mon dosiahnu konsolid-ciou truktry osdlenia Slovenska koncentrciou miestnych samosprv (municipalizciou) pri repek-tovan identity pvodnch obc. Potreba konsolidcie je evokovan slabou konkurencieschopnosou a reproduknou schopnosou vidieckeho prostredia, nzkou kvalitou poskytovanch verejnch sluieb v malch obciach a ich limitovanou schopnosou podporova svoj rozvoj.

VOD

V oktbri 2006 vlda Slovenskej republiky schvlila projekt vypracovania Vzie

a stratgie rozvoja slovenskej spolonosti. Jeho vznam je predovetkm v tom, e artikulo-

val zsadn vzvu k vypracvaniu vedeckej vpovede o monom budcom smerovan Slo-

venska v ase, ke sa vo vyspelch ttoch u dlhodobejie venuje systematick pozornos

skmaniu budcnosti a ke naa spolonos v historickom kontexte prechdza vekou dejin-

nou kriovatkou.

K metodologickm vchodiskm V poslednch desaroiach bolo na Slovensku sporadicky vypracovanch viacero vzi

a prognz. Celkovo vak bolo skmanie budcnosti, znane zanedbvan, niekedy i bagateli-

zovan a odmietan. Hbka a skracujci sa interval zmien v jednotlivch sfrach i aspektoch

fungovania dnenej spolonosti zvyuj tlak na skracovanie adaptanho asu. V dsledku

tejto tyranie asu sa oraz nstojivejou stva potreba systematickho predvdania zneiste-

nej budcnosti.

Za zkladn metodologick prstup k pochopeniu a skmaniu vvojovej trajektrie zo

sasnosti do budcnosti povaujeme zladen uplatovanie konceptu vvojovej podmiene-

nosti (path dependency) a konceptu formovania vvoja (path shaping). Prv umouje uk-

za, ako minulos podmieuje prebiehajce organizan, technologick, ekonomick a so-

cilne zmeny v spolonosti. Druh zase hovor, e v rmci pecifickch limitov mu socil-

ne sily cielene projektova zmeny a spoluutvra budce smerovanie vvoja. Flexibiln uplat-

ovanie oboch princpov predpoklad systematick analzy minulosti a kontinulne skmanie

budcnosti ako dynamicky sa prelnajcich vvojovch procesov. To umouje adekvtnejie

rozhodova o adaptcii na prd zmien a tak aktvne spolupsobi na formovanie urujcich

trendov, mobilizova a usmerova udsk energiu k iaducej budcnosti.

V rmci celkovej tendencie zrchovania zmien existuj znan rozdiely v rchlosti

zmien a v uritosti, resp. neuritosti podmienok a faktorov v jednotlivch sfrach i aspektoch

fungovania spolonosti, o je nevyhnutn iastone prekonva istou mierou intucie, obrazo-

tvornosti i fantzie. Preto aj kvalitn vzia i prognza, ktor v uritom okamiku reflektuje

dan stupe poznania, neme postihn komplexnos reazenia budcich zmien a dsledkov

toho, ako bude na ne udstvo, tty, intitcie a po jednotlivcov reagova. Z tchto dvodov

maj vzie a prognzy znane neurit pravdepodobnostn charakter a mu sa aj mli.

2

Napriek tomu, i prve preto m systematick skmanie budcnosti z viacerch dvodov o-

raz v vznam. Tm, e sa zaoberme budcnosou, relnejie pristupujeme aj k sasnos-

ti, lebo ns to nti uvaova o budcich dsledkoch naich dnench rozhodnut. Ume sa

pritom ovea zodpovednejie a obozretnejie robi vahy o budcnosti, a zrove si uvedo-

mujeme nezastupiten potrebu neustle ich spresova. Dleit je aj skutonos, e syste-

matick prca na vzich, prognzach a stratgich prirodzene napomha zdokonaovanie

metd, ktormi sa zmocujeme budcnosti a ktor umouj adekvtnejiu identifikciu ur-

ujcich trendov a vber innejch adaptanch opatren.

V nartnutom kontexte vziu chpeme ako predstavu o budcnosti, ktor formuluje

vek dlhodob spolonos mobilizujci komplex cieov, vymedzujcich koridor iaduceho

smerovania vvoja spolonosti. Rozpracvanie vzie na jednej strane vyaduje vychdza

z mnohoaspektovosti vvoja spolonosti, no na druhej strane mus skoncentrova analytick

pozornos na vyselektovanie najpodstatnejch, budcnos urujcich trendov. Zrove je

potrebn v tomto rmci z hadiska cieov iaduceho smerovania vvoja identifikova zklad-

n prleitosti a faktory napomhajce ich dosahovanie, ako aj ohrozenia a problmy, ktor

mu vznamne komplikova, prpadne brni ich realizcii. V podmienkach zloitej trukt-

rovanosti sasnho sveta mus rozpracvanie vzie malej krajiny repektova viacrovo-

vos vvoja spolonosti. Tu je kovou lohou skmanie toho, ako sa urujce civilizan

trendy a z nich odvodzovan ciele vzie modifikuj a prejavuj na globlnej rovni, na rovni

integranho zoskupenia, ktorho sme lenom, na rovni ttu a po rove reginov a loka-

lt. V svislosti s tm sa na kadej rovni prirodzene modifikuje aj konkrtna podoba tak pr-

leitost a faktorov, ako aj ohrozen a problmov, z ktorch je zase nevyhnutn odvodzova

zodpovedajcu nronos na obsah, kombinciu a asovanie adaptanch procesov, synergic-

ky psobiacich v slade s ciemi vzie.

Dleit zver, vyplvajci z rozmanitch prstupov k vzim, ktor sa uplatnili u ns

i v zahrani, spova v tom, e ak m by prca na vzich zmyslupln, mus sa sta systema-

ticky rozvjanou aktivitou. V tomto zmysle by sme nechceli, aby sa predloen vzia stala

alm zo sporadickch pokusov, ale aby sa ou natartoval zaiatok tvorivho procesu stle

dokonalejieho skmania a aktvnejieho spoluutvrania budcnosti Slovenska. To predpo-

klad zdokonaovanie metd skmania a skvalitovanie poznania, v ktorom sa organicky

premosuje minul, sasn a budci vvoj. Jeho kovou sasou mus by rozvjanie

rznych foriem primeranej aktvnej participcie vetkch truktr spolonost v dialgu o jej

budcom smerovan. Tm sa vytvra prirodzen zklad formovania konsenzulnych predstv

o vzii dlhodobho rozvoja, nevyhnutnch na jej relne napanie.

3

pecifik prpravy a postupu prc na vzii

Doterajie pokusy o vypracovanie vzie pre Slovensko viedli k zisteniu, e iadna in-

titcia s jej vskumnm tmom nie je dnes na Slovensku schopn samostatne ju vypracova

v kvalitnej ucelenej podobe. Preto sme u pri vypracovan projektu Vzie a stratgie rozvoja

slovenskej spolonosti vychdzali z toho, e prvou, a ako sa neskr ukzalo, zaleka nie bez-

problmovou lohou je vytvori funkn interdisciplinrny tm vskumnkov z pracovsk

SAV, univerzt a stavov aplikovanho vskumu, obohaten o spoluprcu s predstavitemi

hospodrskej, politickej, kultrnej a alch oblast spoloenskej praxe.

Prce na vzii ns utvrdili v poznan, e je potrebn vychdza zo zahraninch skse-

nost a z poznatkov z prc tohto druhu a poui sa z nich, no v iadnom prpade ich nemono

jednoducho koprova a mechanicky aplikova. Vzia rozvoja slovenskej spolonosti mus

dsledne vychdza z jej konkrtneho stavu a historickch pecifk a z toho odvodzova jej

vlastn iaduce adaptan zmeny budceho smerovania v sradniciach globalizujceho sa

sveta.

V rmci 2. etapy prc na Vzii a stratgii rozvoja slovenskej spolonosti sa v slade so

stanovenm harmonogramom kolektv rieiteov zameral nielen na vypracovanie Dlhodobej

vzie rozvoja slovenskej spolonosti, ale aj na Analzu stavu a vvojovch trendov relevan-

tnch pre vypracovanie stratgie. tdie, ktor v rmci tchto prc vznikli, charakterizuj

sasn stav slovenskej spolonosti, iaduce zmeny jej vvojovch trendov v strednodobom

horizonte a naznauj prstupy potrebn na ich realizciu pri repektovan zisten relevan-

tnch pre dlhodob rozvoj slovenskej spolonosti. Obsahuj hlbie zdvodnenie a podrobnej-

iu argumentciu zverov obsiahnutch v prezentovanej vzii. Na spracovan uvedench t-

di sa zastnilo 126 expertov nielen z pracovsk, ktor sa priamo zastuj na rieen pro-

jektu, ale aj z mnohch alch pracovsk na Slovensku, a dokonca aj zo zahraniia. tdie

sme pre ich vek objem (vye dve tisc strn) sprstupnili pre odborn verejnos na CD (bu-

de tvori prlohu Dlhodobej vzie slovenskej spolonosti) a na ukku aj v tlaenej verzii

v siedmich astiach. Ich vsledky sa viacnsobne diskutovali tak na jednotlivch rovniach

autorskho kolektvu, ako aj na seminroch a konzultcich s poprednmi predstavitemi v-

skumu SAV a univerzt, priemyselnch vskumnch a vvojovch organizci, automobilo-

vho a elektrotechnickho priemyslu, vekch zahraninch firiem, inovatvnych malch

a strednch podnikov, bnk, KOZ SR a s celm radom alch reprezentantov spoloenskho

ivota. Na tomto zklade sa postupne syntetizovali do predloenej podoby.

4

Vznam a uplatnenie vzie m viac aspektov. Poskytuje bzick orientciu o smerova-

n Slovenska, konkrtne rozhodovanie v rmci nej je vak u vsostnou kompetenciou vld.

Me by vhodnm zkladom irokej komunikcie a diskusie v rmci relevantnch truktr

naej spolonosti s cieom postupne vytvra konsenzulnu predstavu o zkladnom smerova-

n budceho vvoja Slovenska.

Predstavuje zsadn vchodisk pre rozvinutie prc na druhom hlavnom vstupe

stratgii rozvoja Slovenska do roku 2015. Jej aiskom bude rozpracovanie strategickch rea-

lizanch ahov, ktor je nevyhnutn postupnmi krokmi a vhodnmi prostriedkami a cesta-

mi uskutoova u v priebehu strednodobho horizontu, aby sa vytvrali relne predpoklady

smerovania k cieom vzie.

A nakoniec, nie vak z hadiska dleitosti, me, resp. mala by by vchodiskovm

krokom k systematickmu rozpracvaniu a spresovaniu vzie ako jednho z nevyhnutnch

predpokladov eliminovania, resp. aspo zmierovania toho, o A. Toffler vstine nazval

okom z budcnosti.

5

1. GLOBLNE MEGATRENDY A SMEROVANIE CIVILIZANCH ZMIEN Cieom vstupnej kapitoly Vzie je identifikova megatrendy globalizujceho sa pros-

tredia, ktor u dnes zsadne vplva na vvoj slovenskej spolonosti a ktor my sami nem-

eme meni. Nastavuje nm benchmarkingov zrkadlo spenosti naej adaptcie v kompa-

rcii s inmi krajinami a podmieuje charakter a smerovanie nrokov na rozvjanie a kultiv-

ciu naej konkurencieschopnosti.

Na zaiatku tretieho tiscroia sa Slovensko ete nachdza na pde industrilnej civili-

zcie, no zrove je u vahovan do vru vekej postindustrilnej transformcie,1 ktor pred-

stavuje hlboko rozporupln proces prechodu k vyej etape civilizcie. Na zklade kompara-

tvneho zoveobecnenia vskumov globlnych megatrendov,2 pozorovanch od polovice 20.

storoia, mono pre najbliie dve dekdy identifikova dve urujce lnie megatrendov. Prv

predstavuje generlny megatrend globlneho utvrania znalostnej ekonomiky a spolonosti

(ZES) a spektrum sprievodnch megatrendov, ktor maj spontnny, znane iveln charak-

ter. Pod ich rozpornm vplyvom a z toho plyncich ohrozen sa zaala ako reakcia na ne for-

mova druh lnia existenn megatrend kvality a udratenosti ivota a viacer s nm svi-

siace podporn megatrendy. Pre potreby Vzie megatrendy chpeme a vymedzujeme ako

komplexn dlhodob faktory, ktor bud v nasledujcich dekdach s najvou pravdepodob-

nosou zsadne ovplyvova utvranie budcnosti udstva.

1.1. Generlny megatrend globlneho utvrania znalostnej ekonomiky a spolonosti

Postupn prechod od industrilneho modelu rozvoja ekonomiky a spolonosti

k modelu ZES znamen, e v modernej civilizanej zkladni sa prekrauje vntorn uzlov

iara rastu, za ktorou sa zanaj prevraca jeho zkladn vzby a proporcie predovetkm 1 Vek postindustrilna transformcia predstavuje sbor principilnych zmien a procesov signalizujcich prechod k novej etape vvoja udskej civilizcie. Odzrkadlili sa v ucelenejch i iastkovejch koncepcich postindustrilnej, informanej, uiacej sa spolonosti, terich neskorho kapitalizmu, postfordizmu, tretej vlny, novej kondra-tievovskej vlny, sieovej, digitlnej, elektronickej i virtulnej ekonomiky, tzv. novej ekonomiky, globalizcie at. 2 Z najvznamnejch treba spomen Harvard program Technika a spolonos (1964), prce R. Richtu (1966), D. Bella (1974), D. Lyona (1988), F. Webstera (1995), B. A. Lundvalla a B. Johnsona (1994), tdie Rmskeho klubu D. H. Meadowsa, D. L. Meadowsovej a J. Randersa (1972), M. Masarovia a E. Pestela (1975), A. Kinga a B. Schnei-dera (1991), G. Weizskera a L. Lovinsa (1996) a prce A. Tofflera (1992), A. Tofflera a H. Tofflerovej (1996), J. Naisbita a P. Aburdenovej (2000) J. Stiglitza (2003; 2006), J. C. Gleena a T. J. Gordona (2007) a alie tdie Mil-lenium projektov, M. Potka a kol. (2005; 2007; 2008), F. Gla, P. Gondu, M. Kollra, G. Mesenikova a M. Timo-rackho (eds.) (2003). Dleitm zdrojom boli zvery megapodujat venovanch ivotnmu prostrediu a udraten-mu rozvoju v tokholme (1972), Rio de Janiero (1992), Kjto (1997), Buenos Aires (1998), Johanesburgu (2002) a Pari (2007). Z hadiska E SAV treba uvies sbor prognostickch prc, zhrnutch v roku 1987 do Shrnnej vahy o vedecko-technickom, ekonomickom a socilnom rozvoji SSR do roku 2010.

6

v postaven loveka, kvalitatvne novom vzname hospodrenia s udskmi schopnosami

a v revolucionizujcom vplyve vedy, vskumu a inovci. Znalostn ekonomika a spolonos

a jej ekonomick, socilne, ekologick a etick parametre bud urujcimi faktormi vkon-

nosti a konkurencieschopnosti krajn. Chpanie tejto vzvy a zvldnutie, alebo nezvldnutie

innej adaptcie bude ma neporovnatene vie diferencian inky, ako to bolo v rmci

industrilneho modelu rozvoja.

Integrlnou sasou a rmcom prechodu k ZES je proces globalizcie vetkch str-

nok udskej spolonosti, ktor je primrne generovan ekonomickm pohybom. Politick,

socilne, technologick, ekologick, kultrne, etick a alie aspekty vak aktvne spolup-

sobia, no v ich pozad je spravidla tie vemi dleit ekonomick motivcia. Celoplanetrne

procesy utvrania ZES a globalizcie sa organicky prelnaj, prebiehaj vak krajne nerov-

nomerne a rozporne. Najzvanejie s dva rozpory. Prv sa vyhrotil medzi ekonomikou

a ivotnm prostredm, resp. prrodou. Na jednej strane v zverench fzach industrilnej

etapy, ke sa innos strojov a technolgie mnohonsobne zvila v erpan a spotrebe pr-

rodnch zdrojov, no v prstupe k nim pretrvvaj predstavy a stereotypy z obdobia prvej

priemyselnej revolcie. Vtedy sa ete bohatstvo Zeme zdalo nevyerpaten a nikto si nekl-

dol otzku, ako s nm racionlne hospodri. Zrove na druhej strane, narastajca intenzita

technologickej a inovanej revolcie, signalizujcej prechod k postindustrilnej spolonosti

zaala vytvra technick predpoklady na mnohonsobne efektvnejie vyuvanie surovino-

vch a energetickch zdrojov. Pokraujce ignorovanie, priamych i nepriamych ekologickch

nkladov, egoistick zujmy najvyspelejch ttov, ziskovo motivovan odpor energetickch

a priemyselnch koncernov, individulna a intitucionalizovan ahostajnos a nedostatok

politickej vle vak nielene znemoovali zasadn zmenu, ale naopak ete zvrazovali d-

sledky koristnckeho prstupu k prrodnm zdrojom a stupovali oraz nenosnejiu devast-

ciu ivotnho prostredia. Tak namiesto presadzovania celoplanetrne efektvnejch prstupov

k vyuvaniu prrodnch zdrojov a ochrany ivotnho prostredia nebezpene narastaj zjavn

i skryt formy boja a konfliktov o ovldnutie surovinovch a energetickch zdrojov, vody,

obvatenho zemia, dna ocenov a mor at.

Druh z najvnejch rozporov, ktor globalizcia celoplanetrne vyostruje a obna-

uje, je rozpor medzi rastcou produkciou bohatstva a prehlbujcou sa nerovnomernosou

jeho rozdeovania. Ete vyhrotenej a antihumnej aspekt tohto rozporu spova v tom, e

nejde len o prost zvovanie rozdielov v bohatstve, ale e ide o prehlbujcu sa priepas

medzi zvovanm bohatstva, ktorho vecn obsah tvor oraz v podiel produktov vy-

rbanch a spotrebvanch pod vplyvom umelo vyvolvanch potrieb, nanucovanch

7

vadeprtomnou reklamou, oraz nkladnejm zbrojenm a pod., teda medzi zvovanm

bohatstva, ktor je vlastne stle viac mrhanm a plytvanm zdrojmi na jednej strane a ne-

nosnm podielom tej asti udstva, ktor tvoria dlhodobo nezamestnan, socilni vydeden-

ci, obrovsk skupiny obyvateov v mnohch rozvojovch krajinch, ktor s vystaven ne-

vslovnej, udsky nedstojnej biede, nielen v podobe hladu a nedostatku vody, ale aj cho-

rb, negramotnosti at.3

Globalizcia, ktor poda J. Stiglitza (2003) nie je ani dobr, ani zl, v jej doteraj-

ej podobe v dsledku uvedench rozporov vyhrocuje rozdelenie sveta na jadro, perifriu

a marginalizovan oblasti. Pozcie jednotlivch krajn, resp. zoskupen sa men