8/8/2019 vcuc krat

1/26

Ji Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn asHLAVA I.

Pojem medzinrodnho prva.

Defincia medzinrodnho prvaMedzinrodn prvo je sbor prvnych noriem, ktor zaisuj mierovexistenciu a plynul vvoj medzinrodnho spoloenstva.Medzinrodn prvo (def. Vransk) shrn prvnych noriem, ktor upravujvzahy medzi ttmi v ase ich spoluprce, sperenia a nepriatestva.

Medzinrodn spoloenstvoMedzinrodnm spoloenstvom rozumieme predovetkm spoloenstvo ttov.O medzinrodnom spoloenstve mono hovori a po 30-ronej vojne a mierovomusporiadan po Vestflskom miery v roku 1648.

Charakteristick znaky medzinrodnho spoloenstva (zkladnodlinosti od vntrottneho spoloenstva):

a) spoloenstvo subjektov, ktor s geograficky determinovanb) medzinrodn spoloenstvo je poetne obmedzen

SuverenitaSuverenita je vrcholn a vlun moc na prslunom ttnom zema charakterizovan nezvislosou v medzinrodnch vzahoch.

Zsada zvrchovanej rovnosti Jedna zo zkladnch zsad medzinrodnho prca tkajcich sa priateskchvzahov a spoluprce medzi ttmi v slade s Chartou OSN. Poda tejto zsadyuvaj vetky tty zvrchovan rovnos. Maj rovnak prva a povinnosti a srovnoprvnymi lenmi medzinrodnho spoloenstva bez ohadu nahospodrsku, kultrnu i politick povahu. Dynamiku zsady zvrchovanejrovnosti vytvra jednota podriaujcej suverenity a tolerujcej vzjomnosti(reciprocita).

Zvltnosti medzinrodnho prva1. sradnos medzinrodnho prva2. medzinrodn prvo je rozvojovm prvom3. medzinrodn prvo je prvom iastone nepsanm4. Nevyvenos hmotnch a procesnoprvnych pravidiel

Ad 1) Sradnos medzinrodnho prva

Existencia medzinrodnho prva nepredpoklad nadriaden, centralizovanzkonodarn, vkonn i sdnu moc. tty s sasne vrobcami(normotvorcami) medzinrodnho prva i jeho adrestmi. ttom patr plnnormotvorn spsobilos. V postaven vrobcov medzinrodnho prva ttynepretrite potvrdzuj von povahu medzinrodnho prva v obochnormotvornch procesoch zmluvnom i obyajovom. V medzinrodnomspoloenstve vak mu nasta situcie, k ktorm dolo bez vle niektorchttov. V takchto prpadoch sa koordinan povaha medzinrodnho prvaprejavuje intittom uznania takch situcii alebo aktov ttu, ktor ttosituciu vyvolali. Maj zsadne deklaratrny charakter. V medzinrodnomprve existuje medzinrodnoprvny zvzok neuzna protiprvne situcie(zsada legitimity).

1

8/8/2019 vcuc krat

2/26

Z koordinanej povahy medzinrodnho prva sa odvja centralizovan vkondonucovacch prvomoc samotnmi ttmi subjektami medzinrodnhoprva.

Sdy svetovch politickch organizcii:1. STLY DVOR MEDZINRODNEJ SPRAVODLIVOSTI (orgn Spolonosti

nrodov, zanikol v r. 1946)2. MEDZINRODN SDNY DVOR (orgn OSN, existujci od r. 1945)

AD 2) Medzinrodn prvo je rozvojovm prvomMedzinrodn prvo je rozvojovm prvom, t.j. prvom, ktor akoby hadalosvoju vrcholn stabilizovan podobu, a to tak z materilnej ako aj z formlnejstrnky. Nedosahuje precznos a detailnos vyspelho vntrottneho prva.

Smery rozirovania medzinrodnho prva:a) nov subjekty v systme medzinrodnho prvab) nov oblasti medzinrodnho prva v novch prostrediach

c) prenikanie do vntrottneho prvad) kodifikcia medzinrodnho prva

AD 3) Medzinrodn prvo je prvom iastone nepsanmMedzinrodn prvo je doposia iastone nepsanm. Tomuto prvu v minulostivldla medzinrodn obyaj. Od zaiatku 19. storoia nadobda vznamzmluvnho prva.

AD 4) Nevyvenos hmotnch a procesnoprvnych prostriedkovMedzinrodn prvo zostva doposia predovetkm prvom hmotnm.Hmotnoprvne pravidl bez procesnoprvnych garanci s vak legesimperfectae.

Osobitosti medzinrodnho prva (odlinosti od vntrottneho)1. vo vzahu k subjektom Medzinrodn prvo m koordinan povahu,

vntrottne subordinan.2. v predmete Medzinrodn prvo sa sna riei vzahy globlneho

charakteru.3. prava vzahov Medzinrodn prvo na rozdiel od vntrottneho

neupravuje vzahy jednotlivec tt.4. pramene medzinrodnho prva Medzinrodn prvo je tvoren

nielen psanmi, ale aj nepsanmi pramemi ako je obyaj.

5. dontenie a sankcie Medzinrodn prvo nem prokuratru,decentralizovan vkon donucovacch prvomoci samotnmi ttmi.

6. zodpovednos7. tvorba noviel V medzinrodnom prve je tvorcom prvnych predpisov

suvernny tt, ale zrove je aj jeho adrestom.

Metdy vuky medzinrodnho prva:1) metdy spojen s etapou de lege lata2) metdy spojen s etapou de lege ferenda3) sociologick metdy4) historick metdy

5) kombinovan metdy

2

8/8/2019 vcuc krat

3/26

8/8/2019 vcuc krat

4/26

a autonmnymi initemi medzinrodnho spoloenstva (subjektamimedzinrodnho prva).

Tradin medzinrodn systmHlavn loha: konzervcia a ochrana zmeny reality dosiahnut silou.Hlavn znaky: 1. nzky stupe organizovanosti

2. najmocnejm regultorom je relna sila subjektov3. nedemokratick systm4. ivelnos jeho psobenia (neustla destabilizcia

a optovn stabilizcia)5. fluktucia konkrtnych subjektov medzinrodnho

prva6. nepretrit zmeny v jeho relnom psoben7. mlo autonmny8. partikularizmus9. zsada zvrchovanej rovnosti sa uplatuje selektvne

10. princp efektivity

Formovanie sasnho medzinrodnho systmuZklady novho medzinrodnho systmu sa vytvrali postupne po roku 1850.Vstupuj doho i mimoeurpske tty i kresansk tty. Potreba spoluprce sarealizuje omnoho astejie konanm mnohostrannch medzinrodnch kongresov(konferenci). tty sa nezvolvaj u iba z dvodu usporiadania politickch ialch dsledkov vojenskch konfliktov, ale aj v dobe mieru a k inm elom(napr. enevsk konferencie 1863 uznanie Medzinrodnho vboru ervenhokra) preberaj prvotvorn funkcie. Intenzitu mierovej spoluprce potvrdilo ajzakladanie medzinrodnch medzivldnych organizci. Do medzinrodnhosystmu vstupuje postupne medzinrodne intitucionalizovan a organizovanvox populi hlas udu. Tendencie k mieru sa materializovali v konan dvoch

mierovch konferenci v Haagu v rokoch 1899 a 1907. Eurpske tty si koncom19. storoia uvedomovali nkladnos vojny a rizk s jej vedenm. Preto sa snailizabrni vojnm. Pomerne innm prostriedkom sa ukzali medzinrodnarbitre. V alom obdob postupne vstupuje do medzinrodnho prva princpsebaurenia nrodov. Rozvoj zkladov sasnho medzinrodnho systmupodstatne urchlila I. svetov vojna. Zkaz pouitia sily tonou vojnoupredstavuje rozhodujcu udalos pri utvran medzinrodnho systmu.

Sasn medzinrodn systmHlavn znaky: 1. zsada zvrchovanej rovnosti sa uplatuje neselektvne

2. faktick nerovnos medzi subjektami

3. asymetrickos vzahov4. autonmnos5. solidarita6. formlna rovnos7. dispozitvna povaha8. obmedzenie princpu efektivity

pecifik medzinrodnho systmu 20. storoia:1. kontinuita a diskontinuita2. svetov vojny3. univerzalizmus a regionalizmus (partikularizmus)4. globalizcia

5. medzinrodn ochrana udskch prv (z hadiska univerzalizmuchrni jedinca ako univerzlnu udsk bytos ochrana ivota, zdravia,

4

8/8/2019 vcuc krat

5/26

slobody. Z hadiska partikularizmu chrni jedinca ako spoloenskbytos jazykov prva, nboensk sloboda)

Ji Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn asHLAVA III.

Vzahy medzinrodnho prva k navzujcim i prbuznmspoloenskm javom a normatvnym systmom.

Vzahy medzinrodnho prva:1. vzah k zahraninej a medzinrodnej politike2. vzah k nboenstvu

3. vzah k medzinrodnej morlke4. vzah k medzinrodnej zdvorilosti5. vzah k ideolgii6. vzah k prirodzenmu prvu

AD 1) vzah k zahraninej a medzinrodnej politike

Zahranin politika predstavuje relatvne uvedomel innos jednotlivchttov

v medzinrodnej oblasti.

Medzinrodn politika vsledok vzjomnho psobenia zahraninch

politickch jednan a postojov ttov v rmci medzinrodnho

spolo-enstva.

Nstroje medzinrodnej (zahraninej) politiky:a) DIPLOMACIAb) PROPAGANDAc) ZBROJENIEd) VOJNA (nie ton)e) MEDZINRODN PRVO

Taktick prostriedky zahraninej politiky:1. politika izolacionizmu2. politika alianci3. politika imperializmu4. politika hegemonizmu

AD 3) vzah k medzinrodnej morlke

Odlinosti morlky od medzinrodnho prva:a) el

b) spsob donucovania, ktor nie je organizovan a regulovanMorlny normatvny systm zakotvuje:

5

8/8/2019 vcuc krat

6/26

8/8/2019 vcuc krat

7/26

prva v prpade konfliktu medzi vntrottnym prvom uprednostujemedzinrodn prvo. Medzi normami rovnakej prvnej sily sa uplatuje princplex posterior derogat priori (novia norma ru normu skoriu).

Predpoklady pre primt medzinrodnho prva predpoklady prepodriadenie prva vntrottneho medzinrodnmu.

1. normy medzinrodnho prva sa stvaj automatickysasou vntornho prva

2. normy vntrottneho prva sa stvaj neplatnmi, ak sadostan do rozporu s medzinrodnm prvom

Vlunos a nadradenos medzinrodnho prvaMedzinrodn prvo sa chov ako uzavret prvny systm. Je preho typickvlunos a nadradenos. Systm medzinrodnho prva sa stavia vlune,neprihliada k prvnej existencii vntrottneho prva. Medzinrodn prvo trvna svojej nadradenosti (superiorita) voi akmkovek prvnym normm

vydanm jednotlivmi subjektami medzinrodnho prva.

Prpady koexistencie pravidiel medzinrodnho prva a vntrottnehoprva:

1. pravidl medzinrodnho i vntrottneho prva s v plnej zhode2. obidve prvny roviny si v uritom ohade odporuj alebo s vzjomne

nezluiten3. pravidl vntrottneho prva s nad rmec medzinrodnho prva tm,

e fyzickm alebo prvnickm osobm zabezpeuj lepie prvnepostavenie ako normy medzinrodnho prva.

Vntrottne prvo v svislosti s pomerom k prvu medzinrodnmu

upravuje:1. spsob recepcie medzinrodnho prva do prva vntrottneho2. spsob zvislosti na forme recipovanho medzinrodnho prva3. stupe prvnej sily noriem medzinrodnho prva4. upravi spsob rieenia konfliktov medzi normami medzinrodnho prva

a vntrottneho prva

Spsoby recepcie medzinrodnho prva:- kontinentlny systm: TRANSFORMCIA

ADAPTCIAINKORPORCIA

- angloamerick systm: ADOPCIATransformcia zachovanie doslovnho znenia medzinrodnej zmluvy a jejvyhlsenie v niektorej forme vntrottneho prva (napr. zkonom).

a) vhoda zruka, e vntrottne prvo bude obsahova vetkyzvzky z medzinrodnho prva

b) nevhoda paraleln vskyt totonch transformovanch noriemmedzinrodnho prva do prva vntrottneho

Adaptcia je iba obsahovo priblin proces prenosu medzinrodnoprvnychzvzkov a oprvnen do foriem vntrottneho prva.

a) vhoda vyluuje mon zdvojenia vntrottnych a adoptovanchmedzinrodnch prav

b) nevhoda riziko, e niektor medzinrodnoprvne zvzky budpri adopcii nepresne prenesen

7

8/8/2019 vcuc krat

8/26

Inkorporcia vloenie normy medzinrodnho prva do prva vntrottneho,bez toho aby tto norma strcala formu medzinrodnho prva.

Adopcia osvojenie pravidla medzinrodnho prva vntrottnym sudcomv jeho rozhodovacej innosti.

SELF-EXECUTING TREATIES (BEZPROSTREDNE POUITEN ZMLUVY)Intitt bezprostredne pouitench zmlv meme uplatni len pri tchpravidlch v zmluvch, ktor s:

1. dostatone presn a jasn2. s adresovan skutonm subjektom medzinrodnho prva3. s aplikovaten vntrottnym prvom

Stupe prvnej silyMon stupne prvnej sily noriem medzinrodnho prva v vntrottnom prve:

a) medzinrodn zmluva deroguje stavu (holandsk stava)

b) medzinrodn zmluva m silu stavnch zkonov (Raksko)c) medzinrodn zmluva m prednos pred zkonomd) medzinrodn zmluva m silu zkonae) medzinrodn zmluva nie je legislatvne rieen

Prejavy faktickho primtu vntrottneho prva v eskoslovensku1948 1989:

1. ostr doktrinlna kritika monistickch koncepci s primtommedzinrodnho prva

2. absencia stavnch noriem o pomere medzinrodnho a vntrottnehoprva a roztrietenos pravy spsobu recepcie medzinrodnch zvzkovdo eskoslovenskho prvneho systmu.

3. konzervatvne postoje ttnych orgnov i nuky pri prenose niektorchmedzinrodnch zmlv smerujcich do vntrottnej sfry a riadnejpublikcie v zbierke zkonov

4. eskoslovensk tt a na vnimky odmietal prenecha autoritatvny

vklad svojich medzinrodnch zvzkov nezvislm medzinrodnmorgnom

stavn zkon. 23 / 1991 Zb.Bol recepnou normou:

- stavnej povahy, ktor eskoslovensk prvo od vzniku SR nemalo- zaviedol inkorporciu medzinrodnch zmlv o udskch prvach do

eskoslovenskho prva- poskytol medzinrodnm zmluvm o udskch prvach nadzkonn

prvnu silu

8

8/8/2019 vcuc krat

9/26

Ji Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn asHLAVA VI.

Subjekty medzinrodnho prva

Defincia subjektuSubjektje kad jednotka, ktorej prvny poriadok priznva spsobilos k prvama povinnostiam a spravidla aj k prvnym konom.

Delenie subjektov medzinrodnho prva:a) suvernne ttyb) zvltne politick jednotky s dieou subjektivitou

- povstalci so statusom bojujcej strany- Vatiknsky tt- Zvrchovan rd maltzskych rytierov- Mest s medzinrodnm statusom- Medzinrodn vbor ervenho kra

c) medzinrodn organizcie medzivldnej povahyd) jednotlivec

respektvne

1. suvernne tty2. nrod3. povstalci (povstaleck strany)4. medzinrodn organizcie medzivldnej povahy5. jednotlivec

Podmienky spsobilosti subjektov medzinrodnho prva k prvama povinnostiam:1) prva a povinnosti s adresovan priamo subjektu medzinrodnho prva2) prva a povinnosti subjektom uklad medzinrodn, a nie vntrottne

prvo3) medzinrodn prvo upravuje spoloensk vzahy (t.j. vec vystupuje ako

objekt medzinrodnho prva)

Spsobilos k prvnym konom je spsobilos vystupova svojm menom domedzinrodnoprvnych pomerov a prijma zvzky voi inm subjektom.

Typick prejavy subjektivity:1. legan prvo (prvo prijma a vysiela diplomatickch zstupcov)

9

8/8/2019 vcuc krat

10/26

2. prvo vlajky3. prvo sebaobrany4. prvo uzatvra medzinrodn zmluvy5. prvo registrcie lietadiel6. prvo poskytova diplomatick ochranu7. prvo nies za svoje chovanie medzinrodn zodpovednos8. prvo predloi sporn vec rozhodovacm medzinrodnm

orgnom

Rozdelenie subjektov:

Subjekty prvSpravidla vystupuj sasne ako nositelia prv i

povinnostSubjekty povinnost

Prvotn (pvodn) subjekty ich subjektivita je dan vlastnou fyzickou

existenciou, nevytvra ich medzinrodn prvo i va inch subjektov (tty)Druhotn (odvoden) subjekty jednotky, ktor vznikli z vle ttov (napr.medzinrodn medzivldne organizcie)

Objektvna subjektivita subjektivita vyplvajca z obecnhomedzinrodnho prva. Psob erga omnes (napr. tty)Subjektvna subjektivita subjektivita vyplvajce z partikulrneho prva.Psob inter partes (napr. povstalci)

Subjekty s plnou subjektivitou napr. ttSubjekty so pecilnou (iastonou, dielou) subjektivitou napr.medzinrodn organizcie

Subjekty s marginlnou (okrajovou) subjektivitou napr.jednotlivec

Trval subjekty tt, medzivldna organizciaDoasn subjekty povstalci ako bojujca strana

Subjekty s absoltnou normotvornou spsobilosou ttySubjekty s dielou normotvornou spsobilosou medzivldne organizcie

TTYCharakteristika ttu

tty maj medzi subjektami kov postavenie. Materilne zaisuj plneniesvojich medzinrodnoprvnych zvzkov a prakticky presadzuj svoje nroky.Pojem tt m dve roviny. Ide o: historick, sociologick a politick java prvnu skutonos.

Kontitun prvky ttu:1. zemie2. obyvatestvo3. verejn moc4. spsobilos zemnej jednotky vstupova do medzinrodnch

pomerov

Ad 1. zemieCharakteristika

10

8/8/2019 vcuc krat

11/26

zemie poskytuje konkrtnemu udskmu spoloenstvu nevyhnutnpredpoklad stability, umouje prirodzen usadenie ud a dva priestor kuzriadeniu a udriavaniu intitci verejnch sluieb. tt neme existova anivznikn bez vlastnho zemia.Z hadiska terie prva ttne zemie vystupuje:

- ako subjekt prvnych vzahov- ako objekt prvnych vzahov- ako priestor

Z hadiska medzinrodnho prva plat vo vzahu k ttnemu zemiu:1. Medzinrodn prvo nestanovuje minimlnu vekos ttneho zemia2. Zmenenie ttneho zemia nevedie k spochybneniu medzinrodnejsubjektivity danho ttu3. Poda medzinrodnho prva postauje, aby tt disponoval uritmmedzinrodne nespornm zemnm priestoromAD 2) ObyvatestvoCharakteristika obyvatestvaObyvatestvo sa chpe ako celok jednotlivcov oboch pohlav, ktor spolu ij na

danom zem ako organizovan spoloenstvo. Maastrichtsk zmluva o Eurpskejnii zaviedla intitt eurpskeho obianstva.Podmienky pre pojem obyvatestvo:

a. usadenosb. prirodzenosc. trvalos

a. UsadenosUsadenos vyluuje z pojmu obyvatestvo koovn kmene.b. Prirodzenos

Je takou poiadavkou obyvatestva, ktor zaist jeho biologick reprodukciu.Obyvatestvo nie je skupina osb spojen a veden napr. profesionlnymizujmami.

c. TrvalosPrvnym intittom trvalosti je ttne obianstvo.Trval pobyt na zem ttubva, preto jednou z podmienok pre udelenie obianstva.Vzah medzinrodn prvo obyvatestvoMedzinrodn prvo nestanovuje minimlny poet obyvatestva ako podmienkuexistencie ttu. Medzinrodn prvo nepripa existenciu ttu bezobyvatestva.

AD 3) Verejn mocVerejnou mocou sa rozumie sstava ttnych orgnov, ktor s schopn zaistina prslunom zem neruen koexistenciu danho ttu s inmi

medzinrodnho spoloenstvaZsada sebaurenia nrodovPoda tejto zsady maj vetky nrody prvo slobodne rozhodova bezvonkajieho zsahu o svojom politickom statuse a voli si cestu svojhohospodrskeho, spoloenskho a kultrneho rozvoja. Zsada sebaurenianrodov oddelila pojem obyvatestvo od pojmu nrod.

Vraz sebaurenia zahruje nasledovn sbor prv:1. prvo nroda na nezvislos

2. prvo nroda na odtrhnutie (secesia)3. prvo nroda na vlastn vldu

11

8/8/2019 vcuc krat

12/26

Nejasnosti pri vklade a aplikcii zsady sebaurenia:1) pojem nrod m v skutonosti niekoko vznamov2) medzinrodn prvo neupravuje spsobilos nrodov k prvnym konom3) von interpretcia v praxi povinnosti zisti skuton a slobodne vyjadren

vu nroda k sebaureniu4) urit neistoty ohadom prostriedkov, ktor medzinrodn prvo dva

k dispozcii pri vkone prva na sebaurenie

Zkladn rysy sukcesie:1. sukcesia sa prvotne zaklad na obyajovch normch2. intitt sukcesie m teritorilny zklad3. veobecn medzinrodn prvo nepozn tzv. univerzlnu sukcesiu4. intitt sukcesie sa rozpadva do viacerch pomerne samostatnch

noriem.

Kompetencia

Kompetenciami chpeme spsobilos k prvnym konom vymedzenmedzinrodnm prvom ratione loci et. Rozoznvame teritorilnukompetenciu, personlnu kompetenciu.Teritorilna kompetencia

Teritorilna kompetencia znamen, e tt je oprvnen podrobi svojej mocivetky osoby a veci, ktor sa nachdzaj na jeho zem vlunm spsobomPersonlna kompetenciaPersonlna kompetencia znamen, e tt udeuje obianstvo fyzickma prvnickm osobm.Tabula rasaZsada, poda ktorej na nstupncky tt neprechdzaj iadne zvzky aniprva jeho zemnho predchodcu. Nstupncky tt vstupuje do medzinrodnhoivota s istm stolom.

Zvltne politick jednotky s dielou subjektivitouHlavn znaky zvltnych politickch jednotiek s dielou subjektivitou:

1. obmedzen subjektivita2. subjektivita m odvoden charakter (vychdza z vle ttov)3. ich subjektivita psob inter partes4. subjektvna subjektivita (vychdza z partikulrneho prva)

SEM PATRIA:

a) povstalci so statusom bojujcej stranyb) Vatiknsky ttc) Zvrchovan rd maltzskych rytierovd) Mest s medzinrodnm statusom (v minulosti

Krakov, Terst, Jeruzalem, v sasnosti Mostar)e) Medzinrodn vbor ervenho kra

Medzinrodn organizcia medzivldnej povahyMedzinrodnou organizciou medzivldnej povahy rozumieme zdrueniettov, ktor na zklade prvne aktu medzinrodnou zmluvou, trvalevykonvaj urit lohy pre lensk tty a to vo vlastnom mene a vlastnmiorgnmi.

Znaky medzinrodnej organizcie:1. medzinrodnoprvna subjektivita

12

8/8/2019 vcuc krat

13/26

2. medzinrodn organizcie vytvraj tty (vznikaj z vlettov)

3. relatvna trvalos jej existencie4. zakladajcim aktom je obvykle mnohostrann medzinrodn zmluva5. odvoden subjektivita6. subjektvna subjektivita (vychdza z partikulrneho prva)7. subjekt so pecilnou (dielou) subjektivitou

Typick kompetencie medzinrodnch organizci:1. spsobilos uzatvra medzinrodn zmluvy2. spsobilos k vsadm a imunitm3. spsobilos predloi vo vlastnom mene majetkov nrok4. spsobilos vystupova ako strana pred medzinrodnou arbitrou5. zodpovednos za protiprvne konanie6. spsobilos k vntroorganizanej normotvorbe7. autonmia vo finannch zleitostiach

KOOPERAN organizcie vykazujce rysy nadttnosti OSN

MEDZINRODN ORGANIZCIE

INTEGRAN integran organizcie nemusia nutne vykazova vetkyznaky nadttnosti

Jednotlivec

- m marginlnu, odvoden medzinrodnoprvnu subjektivitu

Zkladn udsk prva- sem patr: prvo na ivot

prvo na sloboduprvo na dstojnosprvo na zdravie

S chrnen kogentnmi normami medzinrodnho prva. Vkon prva procesn zruky sa u jednotlivcov uskutouj prostrednctvom vntrottnehoprva.

Zloiny poda medzinrodnho prva- naprklad sem radme: zloiny proti mieru

zloiny proti udskostivojnov zloiny

zloin genocdyHmotnoprvna a procesnoprvna strnkaHmotnoprvny zklad subjektivity jednotlivca upravuje medzinrodn prvo.Procesnoprvny zklad upravuje vntrottne prvo.

Formy iniciatvy jednotlivcov:a. upozornenieb. petciac. stanos

Dsledky individulnej iniciatvy:1. zmierovacie konanie

2. arbitrne konanie medzi jednotlivcom a ttom3. rozhodnutie vo veci

13

8/8/2019 vcuc krat

14/26

Medzinrodn jednotky bez medzinrodnoprvnej subjektivitySem patria:

- Medzinrodn nevldne organizcie- Transnacionlne spolonosti- udstvo

Medzinrodn nevldne organizcieMedzinrodn nevldne organizcie s zdruenia FO a PO rznych ttnychprslunkov zriaden poda prva uritho ttu a plniace urit medzinrodnlohu neziskovej povahy.

Ji Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn asHLAVA VII.

Pramene medzinrodnho prva

lenenie prameov

1. materilne pramene sbor initeov, ktor zasahuj skr akonorma vstpi do spoloenskej reality ako sas platnhomedzinrodnho prva. Odpovedaj na otzku PREO?

2. formlne pramene s vonkajie formy prva, v ktorch subjektyprvo poznvaj a identifikuj. Odpovedaj na otzku AKO?Rozumieme nimi formy prva. S garantom (zabezpeuj)poiadavku prvnej istoty. V medzinrodnom prve s vymenovanv lnku 38, odst. 1 tattu medzinrodnho sdneho dvora

psan pramene medzinrodn zmluvy

nepsan pramene medzinrodn obyaj, veobecn prvne zsady

pramene ivelnej normotvorby napr. prvna obyaj

pramene cieavedomej normotvorby napr. medzinrodn zmluvy

Delenie formlnych prameov

Zkladn formlne pramene medzinrodn zmluvy, medzinr.obyaje

Pomocn (podporn) pramene sdne rozhodnutia, nuka najviackvali-

fikovanch odbornkov

lnok 38, ods, 1 tattu medzinrodnho sdneho dvora:- formy prva formlne pramene medzinrodnho prva:

a) medzinrodn zmluvy, i veobecn alebo osobitn, urujce pravidlvslovne uznan ttmi v spore

14

8/8/2019 vcuc krat

15/26

b) medzinrodn obyaj ako dkaz veobecnej praxe prijmanej za prvoc) veobecn prvne zsady uznan civilizovanmi nrodmid) sdne rozhodnutia a nuka najviac kvalifikovanch odbornkovrznych nrodov ako pomcka pri urovan prvnych pravidielDelenie procesov

1. deklaratrny proces vidme ho v l. 38, ods.1, psm. b)

2. kontitutvne procesy prax ttov, ktor predchdza vznikuplatnch obyajovch noriem. Nazvame ho tie prvotvorn proces.

Zvltnosti medzinrodnho a vntrottneho prva z hadiskaprameov medzinrodnho prva:

a) medzinrodn prvo sa vyznauje menou mierou formalizmu akovyspel vntrottne prvne systmy

b) v medzinrodnom prva vzah nadradenosti a podradenosti medzijednotlivmi formami neexistuje

c) teria vntrottneho prva chpe formlne pramene uie ako prvomedzinrodn. Teria vntrottneho prva nepriznva povahupramea prvnym konom, ktor zakladaj, menia alebo ruiaindividulne prvne vzahy

Systm prameovSstava medzinrodnho prva vystupuje ako ucelen systm, pretoemedzinrodn prv vystupuje ako ucelen systm.

Jednotliv formy medzinrodnho prva sa poda konsenzualistov od sebaodliuj spsobom vyjadrenia shlasu:

1. v zmluve vslovn a jasne formulovan shlas

2. v obyaji neist shlasObyaj v konsenzualistickom systme vystupuje ako zvltny druh zmluvy tacitn dohoda. Veobecn prvne zsady i jednostrann akty s pecifickprvky zmluvnho konsenzu. V medzinrodnej zmluve je konsenzus vyjadrennajdokonalejie.

Systm prameov z hadiska formalizmuV zujme prvnej istoty v medzinrodnch vzahoch sa reciprocita usilujeo podriadenie individulnych ttnych vli poiadavkm prvneho formalizmu.Miera prvneho formalizmu zvis od zsady zvrchovanej rovnostia reciprocity (vzjomnosti). Formalizmus umocuje rigiditu pozitvnoprvnehomaterilu. m v formalizmus tm via prvna istota.

Delenie noriem poda stupa formalizmu:I. normy z nim stupom formalizmu (prevlda v nich zvrchovanos):

-jednostrann prvne akty ttov- tacitn dohody s to dohody, kde zhodn prejavy vle ttov nie ssptan iadnym formlnym poiadavkm a konsenzus sa zisuje zloito- medzinrodn obyaje, v ktorch na seba naraj jednostrann

prejavyzvrchovanosti aktvnych ttov (precedensy) a formlne poiadavky

diktovanmedzinrodnm prvom

II. normy s vym stupom formalizmom

- verblne dohody- zmluvy zjednan v zjednoduenej formeIII. normy s najvym formalizmom (najvyia prvna istota)

15

8/8/2019 vcuc krat

16/26

- zmluvy zjednan v plnej forme (ich proces vzniku sprevdzaratifikcia, autentifikcia...)

Medzinrodn zmluva1. Defincia poda obyajovho medzinrodnho prva

Medzinrodn zmluva je dohoda dvoch alebo viacerch subjektovmedzinrodnho prva, ktor m z vle tchto subjektov medzinrodnoprvneinky a riadi sa medzinrodnm prvom

2. Defincia poda Viedenskho dohovoruMedzinrodn zmluva je zmluva, ktor je uzavret medzi ttmi psomnouformou a riadi sa medzinrodnm prvom bez ohadu na to, i je spsanv jedinom dokumente, alebo v dvoch i viacerch svisiacich dokumentocha akokovek pomenovanDo pojmu zmluva zaraujeme: medzittne zmluvy, konkordt,Indetifikan znaky zmluvy:

1. medzinrodn dohoda m povahu dohody. Dvodom jej zvznosti jekonsenzus strn

2. zmluvu uzatvraj dva alebo viacej subjektov medzinrodnho prva.Z hadiska potu strn rozoznvame zmluvy dvojstrann a mnohostrann.

3. medzinrodn zmluva je dohodou medzi subjektami medzinrodnhoprva.

4. medzinrodn zmluva m medzinrodnoprvne inky.5. medzinrodn zmluva sa spravuje medzinrodnm prvom.

Medzinrodn obyajMedzinrodn obyaj je prvne zvzn pravidlo sprvania sa ttov v ichvzjomnch vzahoch, ktor vznikla dlhodobm zachovvanm v praxi ttova vytvorenm presvedenia ttov o jej nepostrdatenosti a prvnej zvznosti.

Staticky vystupuje medzinrodn obyaj ako forma prva. Medzinrodn obyajako dynamick jav predstavuje normotvorn proces.

Statick model medzinrodnej obyaje:Obyajov norma medzinrodnho prva = usus longaevus + opinio

iurisAlebo

Obyajov norma medzinrodnho prva = materilny prvok(tzv.kvalifikovan prax subjektov medzinrodnho prva) + subjektvny

(psychologick)prvok(presvedenie subjektov o prvnej zvznosti)

Precedens

Precedensy s predchdzajce rozhodnutie sdu, poda ktorho sa postupujev obdobnch prpadoch v nasledujcom obdob. S iny subjektovmedzinrodnho prva, ktor menia v tej i onej miere existujcu realitu.Vlastnosti obyaje (precedensu):

1. opakovatenos2. rovnorodos3. nepretritos4. rozrenos a reprezentatvnos5. dlhodobos

Kontanty koexistencie zmluvy a obyaje:1. zmluvn a obyajov pravidl s prvne rovnocenn2. monos konkurencie medzi zmluvnmi a obyajovmi normami

16

8/8/2019 vcuc krat

17/26

8/8/2019 vcuc krat

18/26

veobecn prvne zsady treba odliova od zsad medzinrodnhoprva

Autonmne (samostatn) jednostrann akty ttov:1. notifikcie (verejn formlne oznmenie uritej skutonosti, a to

v prpadoch, kde toto oznmenie podmieuje platnos inchnavzujcich aktov)2. uznanie (zbavuje tt, ktor ist skutonos uznal, monosti

neskorieho spochybnenia jej platnosti)3. protest (akt, ktorm sa protestujci tt brni tomu, aby urit

skutonos voi nemu bola neskorie vzahovan ako platn)4. zrieknutie sa (akt, ktorm sa tt vslovne vzdva uritho prva i

nroku, ktor nespsobilm k tomu, aby sa ho neskorie dovolval)5. prsub (akt, ktorm sa tt jednostranne zavzuje k uritmu

chovanie voi inm ttom, a to bez zruky obdobnho plnenia zostrany tchto inch ttov)

Akty medzinrodnch organizci vyvolvajce prvne inky:a) ako zvzn normyb) ako zmluvn normotvorbac) ako sas obyajotvornho procesud) ako prvne nezvzn doporuenia

Sdne rozhodnutia a nzory nuky medzinrodnho prvaVroky sdnych a arbitrnych orgnov bvaj spravidla medzinrodne prvne

zvzn.Nzory medzinrodnho sdneho dvora maj vznamn inky: ak uzn Dvor urit pravidlo zachovan v praxi za obyajov vroky Dvora inpiruj orgny kodifikcie medzinrodnh prva rozhodnutia Dvora predstavuj vysoko profesionlnu a morlnu autoritu

pre ostatn medzinrodn tribunly.

Ekvita- je definovan v odstavci 2, l. 38, Medzinrodnho sdneho dvora:

Pokia s tm strany danho sporu shlasia, mu sa odchli odplatnho medzinrodnho prva a rozhodn ex aeque et bono t.j.pouitm obecnch pojmov ekvity (spravodlivos, slunos)

18

8/8/2019 vcuc krat

19/26

Ji Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn asHLAVA VIII.

Pravidl medzinrodnho prva

Veobecn charakteristika noriemKad norma v sebe spojuje obsah, ktorm je pravidlo sprvania sa (prvaa povinnosti) uloen subjektom a formou, pomocou ktorej sa stva normasubjektom poznaten ako prvne zvzn. Prvna forma normy podmieuje

zvznos pravidla sprvania sa, ktorho poruenia vyvol prvnuzodpovednos.

Znaky normy:1. normatvnos2. regulatvne funkcie3. normotvorn va subjektov4. zvznos

Delenie noriem:1. poda charakteristickch vlastnost prva a povinnost

Materilna pravidl - (primrne pravidl) upravuj bezprostredne

Procesn pravidl (sekundrne pravidl) reguluj postupy privzniku,

zmene, zniku medzinrodnoprvnych pravidiel

2. z hadiska zemnej psobnosti

Veobecn (univerzlne) pravidl- pravidl obecnho medzinrodnho prva zavzuj vetky tty- prameom mu by iba obyaj

- psob erga omnesPartikulrne (regionlne) medzinrodn pravidl- s zvzn pre t i on skupinu ttov, a pre ostatn tty

predstavuj pokyn, ktor sa ich prvne netka- zaisuj a chrnia pecifik jednotlivch oblast vo vntri

univerzlneho medzinrodnho spoloenstvaLoklne pravidl

3. poda stupa (intenzity) regulatvnych schopnost

Kogentn pravidl

Dispozitvne pravidl

Kogentn pravidl

19

8/8/2019 vcuc krat

20/26

Defincia (l. 53, Viedenskho dohovoru o zmluvnom prve)- imperatvna norma veobecnho medzinrodnho prva

prijat a uznan medzinrodnm spoloenstvom ttov ako celku zanormu, od ktorej nie je dovolen odchli sa, a ktor me bypozmenen iba novou normou veobecnho medzinrodnho prva

- kogentn pravidl nepripaj:a. zmluvn odchlku derogciub. jednostrann pozastavenie ich aplikcie

Znaky kogentnho pravidla:1. ide o imperatvnu normu2. mus by normou veobecnho medzinrodnho prva3. kogentn norma mus by prijat a uznan medzinrodnm

spoloenstvom ako celkom4. kogentn norma mus by prijat a uznan ako norma, od ktorej

sa ned odchli5. kogentn norma me by zmenen iba novou kogentnou

normou

Problmy pri utvran kogentnch pravidiel:- pri zisovan existencie (zisuj sa 2 opinio iuris)- proces utvrania kogentnch pravidiel je zdhavej a pomal ne

u dispozitvnych noriemPravidl medzinrodnho prva, ktor maj kogentn povahu:

1. zkaz pouitia sily, najm tonej vojny2. pravidl chrniace podstatn strnky fyzickej existencie

a dstojnosti loveka (zkaz otroctva, muenia...)3. zkaz brni nrodom v ich prva na sebaurenie i

ohrozova ich fyzick existenciu (napr. zkaz genocdy)4. zkaz privlastnenia medzinrodnch priestorov (najm

voln more, kozmick priestor)5. zkaz rozsiahleho zneistenia ivotnho prostredia udstvaDispozitvne pravidl

- s to zsady a normy veobecnho medzinrodnho prva, ktortty aplikuj potia, pokm sa nedohodli, e upravia svoj vzjomnpomer odline

4. poda rovne (kvality) normativity

TVRD PRVO HARD LAW- s to normy medzinrodnho prva vybaven obsahom i formou

poadovanej kvality, nevznikaj o ich prvnej povahe pochybnosti

MAKK PRVO SOFT LAW- normy, ktor vykazuj prvne nedokonal obsah i formu- tomuto prvo chba veobecn nvznos na intitt

medzinrodnoprvnej zodpovednosti5. poda mieri veobecnosti upravovanch prv a povinnost

zsady (princpy)konkrtne pravidl

Zsady (princpy)- def. vysoko veobecn pravidl chovania obsiahnut

v niektorom z prameov medzinrodnho prva a tedaprvne zvzn. Ostatn pravidl s vo vzahu k zsadmpravidlami konkrtnymi.

20

8/8/2019 vcuc krat

21/26

pecifick znaky zsad medzinrodnho prva:a. sem patria iba zsady vlastn vzahom medzi ttmi,

prpadne medzi ostatnmi subjektami medzinrodnhoprva

b. definuj sa so svojm obsahomZkladn zsady medzinrodnho prva1. zsada nepouitia sily2. zsady mierovho urovnania sporov3. zsada nezasahovania4. zsada spoluprce ttov5. zsada sebaurenia nrodov6. zsada zvrchovanej rovnosti7. zsada poctivho dodriavania zvzku

6. poda asovej psobnosti pravidiel medzinrodnho prva

pravidl asovo obmedzenpravidl asovo neobmedzen

Poznmka:Normy medzinrodnho prva nepsobia retroaktvne.

Zkladn intertemporlne pravidl:1. sporn prvnu skutonos treba vdy posudzova vo svetle prva, ktor

bolo platn v dobe, ke ku skutonosti dolo, nie v dobe, ke dolok sporu alebo v dobe, kedy m by spor vyrieen.

2. je potrebn rozliova medzi vznikom subjektvneho prva a trvanmtakho prva

Ji Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn asHLAVA IX.

Pramene medzinrodnho prva

Intitt medzinrodnoprvnej zodpovednosti Tvor ho sbor noriem, ktor upravuj prvne nsledky medzinrodneprotiprvneho konania.

Zkladn znaky (rysy) tradinho pojatia medzinrodnej zodpovednosti:b. medzinrodn zodpovednos sa orientovala na zodpovednos

za kody spsoben cudzincom a nie na in oblastizodpovednosti ttovc. medzinrodn zodpovednos zahrovala nerozluitene ako

primrne pravidl (povinnosti ttov, tkajcich sa sozachdzanm s cudzincami), tak aj pravidl sekundrne(zodpovednos za poruenie primrnych pravidiel)

d. zodpovednos ttu sa vyerpvala povinnosou reparova t.j.odini kodu

e. tradin koncepcia medzinrodnej zodpovednosti mala civilno-prvny pvod

Zmeny v medzinrodnom spoloenstve po 2. svetovej vojne:1. vznam diplomatickej ochrany v medzinrodnej praxi poklesol

21

8/8/2019 vcuc krat

22/26

2. definitvne rozrenie pojmu koda tak, e obsiahla vetku jmu, hmotni nehmotn

3. poruenie kogentnho pravidla vyvolva pre poruovateov omnohovie nsledky nsledky ako rozpor s dispozitvnym pravidlom

4. vstup medzinrodnch organizci do medzinrodnch vzahov akosubjektov

5. do medzinrodnch vzahov prenik nov typ zodpovednosti tzv.objektvna zodpovednos

Podstata nvrhu o zodpovednosti ttov hlavn idea:tt zodpoved za svoje medzinrodn protiprvne chovanie. Nleitosamitakho chovania s objektvny prvok (poruenie medzinrodnho zvzku)a subjektvny prvok.

Formy poruenia medzinrodnoprvneho zvzku:a) protiprvne jednanieb) protiprvne chovanie

c) poruenie obligations of conductd) poruenie obligations of result

Orgn definciaOrgn zahruje vetky osoby, ktor skutone vykonvaj ttnu moc, i u nazklade vntrottneho prva.

Tento pojem zahruje: orgny inn v oblasti medzinrodnch stykovOrgny legislatvne (zkonodarn a stavodarn)Orgny sdneVkonn orgnyzemn orgny (obecn, regionlne, spolkov at.)Funkn orgny (napr. polcia, colnci)

ttu sa zsadne nepripotava chovanie skromnch osb.tt nesie spoluas:

a) patientia ke tt vedel, e jednotlivec zamapokodi in tt a nezabrnil tomu

b) receptus ke tt odmietol jednotlivca vyda ipotresta za jeho vykonan in

Okolnosti vyluujce protiprvnos:1. privolenie postihnutho ttu2. legitmna obrana (vkon sebeobrany)3. protiopatrenia (sankcie)

4. vyia moc (vis maior) a nhodnos5. tiese6. stav krajnej ndze

kodaPojem kody v sasnom medzinrodnom prve zahrnuje materilnu ajnematerilnu kodu. Sasn medzinrodn prvo nepovauje vznik a existenciukody za nutn nleitos medzinrodnej zodpovednosti. Reparan povinnostipodliehaj kody priame, t.j. tak, ktorm prisudzuje medzinrodn protiprvnechovanie vzah prinnej svislosti. Nepriame kody nepodliehaj reparanejpovinnosti.ReparciaReparova povinnos odini kodu spsoben medzinrodne protiprvnymkonanm

22

8/8/2019 vcuc krat

23/26

Zkladn formy reparcie: RESTITCIAKOMPENZCIASATISFAKCIA

RestitciaRestitcia znamen vrtenie do pvodnho stavu.

KompenzciaKompenzciou rozumieme odkodnenia vplatou odpovedajcej peanejiastky, prpadne poskytnutm tovarov i sluieb. Pri kompenzcii sa vyplcaskuton koda (dammum emergens) aj ul zisk (lucrum cessans).

SatisfakciaSatisfakciou - (zadosuinenie) rozumieme sbor postupov pri odstraovannehmotnch kd.Spsoby satisfakcie:

a) vyjadrenie tosti alebo ospravedlnenie zodpovednm ttomb) symbolickm aktom (napr. vzdanm pocty vlajke pokodenho

ttu)c) potrestanm konkrtnych pchateovd) ubezpeenm zo strany zodpovednho ttu, e v budcnosti

k podobnmu chovaniu nedjdee) prehlsenm protiprvnosti spornho chovania medzinrodnm

sudcom alebo arbitrom

Druhy medzinrodnho protiprvneho chovania1. medzinrodn zloin je chovanie, ktorm tt poru medzinrodn

zvzok tak zsadnej povahy pre ochranu zkladnch zujmovmedzinrodnho spoloenstva, e toto chovanie poklad spoloenstvo akocelok za zloin.

2. medzinrodn delikt je kad protiprvny in, ktor nie jemedzinrodnm zloinom

Prvne nsledky medzinrodnho zloinu:- aktvna legitimita vetkch ttov v zodpovednostnom vzahu- kogentn zodpovednostn povinnos- kumulatvne plnenie vetkm postihnutm ttom zo strany

poruitea- medzinrodn trestn zodpovednos ttov- jednotnos zodpovednosti pre vetky medzinrodn zloiny nie je

vrazom medzinrodnho prva

Zodpovednos za kodliv nsledky innost nezakzanchmedzinrodnm prvomVeobecneMedzinrodn spoloenstvo zdiea presvedenie, e zvrchovan tty mukona okovek, o medzinrodn prvo nezakazuje. Reim prsnej zodpovednosti

je upraven pecilnymi mnohostrannmi dohovormi.OBJEKTVNA ZODPOVEDNOSObjektvna zodpovednos je zmluvn povinnos nahradi spsoben materilnukodu, akonhle nastan v zmluve uren skutonosti, aj napriek tomu, enemuselo djs k porueniu medzinrodnho prva. Ide tu o prpady, ke kodavznik v svislosti s prevdzkovanm innosti o zvenej nebezpenosti.Oblasti objektvnej zodpovednosti v medzinrodnom prve:

1. mierov vyuvanie jadrovej energie2. zneisovanie mora ropou a inmi kodlivm ltkami

23

8/8/2019 vcuc krat

24/26

3. prevdzkovanie nadzemnch dopravnch prostriedkov, najmkozmickch objektov

Dvody brniace sformovaniu obyajovch pravidiel pre zodpovednos ttov zakodliv nsledky innost nezakzanch medzinrodnm prvom:

a) poetnos a rozsah kd (tzv. prahu a stropu kody, t.j. minimlnehoa maximlneho rozsahu kody)

b) nerozvinut potreba solidarityc) prvna koncepcia a pojem ivotnho prostrediad) kto nesie primrnu zodpovednos za kodliv nsledky nezakzanch

innostie) ak typy innost by mal podlieha reimu zodpovednosti za kodliv

nsledky nezakzanch innostJi Malenovsk Medzinrodn prvo verejn obecn as

HLAVA X.Dontenie v medzinrodnom prve.

Dontenie

Dontenie v prve zahruje leglne mechanizmy ntlaku na subjekty prvnehosystmu s cieom zaisti, aby repektovali jeho normy.

Postupy k zneniu vplyvu faktick mocensk faktorov pri uplatovandontenia:

1. medzinrodn prvo obohacovali v stle vej miere normy upresujcepodmienky a okolnosti uplatovania dontenia

2. postupn formovanie donucovacch postupov

Rozdiel medzi dontenm a zodpovednosouIntitt donucovania upravuje pouitie ntlaku priameho, intitt zodpovednostim charakterizuje pouitie ntlaku nepriameho.

Klasifikcia donucovacch opatren

Opatrenia bez pouitia sily upozornenie, ntlak, pozastavenie prv,vsad, hlasovacieho prva

Dontenie s pouitm ozbrojenej silyOpatrenia s pouitm sily jednanie v sebeobrane

Dontenie s pouitm inej formy sily

Individulne dontenie

Kolektvne dontenieOpatrenia diplomatick napr. preruenie diplomatickch stykovOpatrenia ekonomick napr. zastavenie dodvokOpatrenia komunikan napr. preruenie dopravnch stykov

ProtiopatrenieProtiopatrenie je sbor opatren, ktor me podnikn postihnut tt voi ttu,ktor sa dopustil medzinrodne protiprvneho chovania.SankcieSankcia je sbor opatren, ktor nie s skromnou zleitosou pokodenhottu a prostriedkom ochrany jeho zujmov, ale uplatuje ich medzinrodn

spoloenstvo v mene ochrany spolonch zkladnch hodnt.

24

8/8/2019 vcuc krat

25/26

Hlavn znaky dontenia1. ide o opatrenie, ktor reaguje na prechdzajce medzinrodn protiprvne

chovanie2. formy dontenia sa vyznauj veobecnm elom donti in subjekt

ntlakom k repektovaniu noriem medzinrodnho prva, konkrtnezmery dontenia sa v rmci tohto elu lia prpad od prpadu

3. dontenie sa uskutouje v rozlinch formch4. pri splnen dontenie predstavuje vkon prva aktvne legitimovanch

subjektov. Ich prvu zodpoved povinnos donucovanho ttu takhoopatrenia strpie.

RetorziaRetorzia je miernejia forma protiopatrenia. Retorzia je forma opatreniasmerujca proti ttu, ktor poruil svoj medzinrodn zvzok, ktor ho mdonti, aby zanechal protiprvne konanie. Retorzia neprekrauje hranicemedzinrodnho prva. Retorzia m povahu vkonu prva a donucovan tt mpreto povinnos ju strpie.

Formy retorzie:1. jednostrann preruenia negocici o zmluve2. odvolanie chystanej nvtevy donucovanho ttu na vysokej rovni3. odvolanie vevyslanca z donucovanho ttu za elom konzultcie4. odoprenie prisbenej podpory5. odmietnutie udelenia vz6. jednostrann preruenie diplomatickch stykov7. odmietnutie asti na prestnej udalosti, ktor organizuje donucovan tt8. prehlsenie diplomatickch zstupcov donucovanho ttu za personae

non gratae

RepreslieRepreslie predstavuj prsnejiu formu protiopatrenia. Represlie s formyopatrenia smerujce proti ttu, ktor poruil svoj medzinrodn zvzok, ktorho mj donti, aby zanechal protiprvne konanie. Represlie prekraujhranice medzinrodnho prva.

Klasick pravidl represlie1. represlia mus by preveden v dobrej viere2. m im predchdza mrna vzva k ukoneniu protiprvneho chovania

3. primeran rozsah represli vo vzahu k protiprvnemu chovaniu4. vkon represli mus by ukonen ihne potom, ke boli dosiahnut ichzmery

5. tty s povinn vyvarova sa ozbrojench represli6. tty sa nesm uchli k opatreniam, ktor by boli v rozpore

s kogentnmi normami medzinrodnho prva7. represlie nesm by uplatnen, ak existuje in forma npravy

nsledkov protiprvneho konania

Ekonomick represlie

Embargo iaston alebo pln zkaz vvozu do donucovanho ttu

Bojkot iaston alebo pln zkaz dovozu z donucovanho ttu

25

8/8/2019 vcuc krat

26/26

Sebeobrana (legitmna sebeobrana)Prvo na sebeobranu je prirodzen prvo kadho ttu poui ozbrojen sily naindividulnu alebo kolektvnu sebeorbanu proti ozbrojenmu toku (l. 51 ChartyOSN). Toto prvo m doasn a subsidirnu povahu. Je inn iba do chvle, nestredn moc sama zjedn npravu.Podmienky pre uskutonenie sebeoobrany:

1. sebeobranu je mon vies len proti aktulnemu, prebiehajcemuozbrojenmu toku a sme ju vies len priama obe takhoto toku

2. sebeobranu je treba previes okamite po ozbrojenom toku3. opatrenia v sebeobrane s prvom, nie povinnosou napadnutho ttu4. primeranos akci v sebeobrane5. opatrenia v sebeobrane musia ma defenzvny charakter

pecifick znaky kolektvnej sebeobrany:1. priama obe agresie mus verejne deklarova skutonos, e bola

napadnut2. tto priamo obe mus in tty poiada o vojensk pomoc

Vnimky zo zkazu pouitia sila a hrozby silou:1. prvo sebeobrany2. kolektvna sebeobrana3. ozbrojen sankcie Rady bezpenosti

Postup Rady bezpenosti pri mechanizme kolektvnej bezpenosti (l. 39 42 Charty OSN):

1. Rada bezpenosti ur, i dolo k ohrozeniu mieru, porueniu mieru alebotonmu inu

2. me doporui danm ttom predben opatrenia, aby sa predilozhoreniu situcie

3. Doporu alebo rozhodne, akch opatrenie bez pouitia ozbrojenej sily mby pouit a me vyzva lenov OSN, aby takto opatrenia previedli

4. ak sa tieto opatrenia uku nedostaton, me Rada bezpenostipodnikn leteck, nmorn alebo pozemn akcie ak ich povauje za nutnk udraniu alebo obnoveniu medzinrodnho mieru a bezpenosti

Mierov opercie OSNMierov opercie OSN nemaj donucovaciu povahu. Ich cieom je udramedzinrodn mier. Mierov opercie maj konsenzulny charakter. Suskutoovan na zklade doporuenia Rady bezpenosti.Funkcie mierovch misi:

a. pozorovatesk funkciab. nraznkov funkciuc. garant humanitrnej pomocid. policajn funkciu