Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

Môj názor na dvadsiate storočie

Anna Theodoulides3.D

2016/2017

Obsah

Úvod..................................................................................................................................3

1 Teoretická časť................................................................................................................41.1 Svetová vojna.......................................................................................................................4

1.1.1 Zámienky vzniku 1. svetovej vojny.......................................................................................41.1.2 Wilhelm II. a František Jozef.................................................................................................51.1.3 Reakcie obyvateľstva na vypuknutie vojny a propaganda....................................................61.1.4 Slovenské osobnosti.............................................................................................................71.1.5 Bilancia 1. Svetovej vojny.....................................................................................................8

1.2 Druhá svetová vojna.............................................................................................................81.2.1 Vzostup nacistov k moci.......................................................................................................91.2.2 Propaganda počas 2.svetovej vojny...................................................................................101.2.3 Adolf Hitler.........................................................................................................................121.2.4 Proces Jozefa Tisa..............................................................................................................131.2.5 Bilancia druhej svetovej vojny............................................................................................13

2 Praktická časť................................................................................................................132.1 Paralely 20. storočia a dneška.............................................................................................14

2.1.1 Voľby vtedy a dnes.............................................................................................................142.1.2 Propaganda vtedy a dnes...................................................................................................142.1.3 Využívanie vhodných zámienok na odôvodnenie dávneho záujmu...................................15

2.2 Ako sa poučiť a brániť opakovaniu minulosti......................................................................162.2.1 Informovanosť...................................................................................................................162.2.2 Voľby..................................................................................................................................16

Záver................................................................................................................................18

Resumé............................................................................................................................19

Summary..........................................................................................................................19

Bibliografické odkazy........................................................................................................20

2

ÚvodDvadsiate storočie je obdobie bohaté na historické udalosti. Mnohí ho nazývajú

najkrvavejším obdobím v dejinách, odvolávajúc sa na prvú a druhú svetovú vojnu a aj na studenú vojnu, ktoré sa v tomto storočí odohrali.

Na vytvorenie si názoru na tieto historické udalosti potrebujeme vidieť vojnu, ako aj situáciu pred ňou a po nej ako celok, nedajú sa súdiť jednotlivé boje samostatne a potom vytvárať názor na storočie ako také. Práve preto som sa vo svojej práci rozhodla zamerať na vojny dve, prvú a druhú svetovú, keďže sa nášho územia dotýkali viac a priamo.

Tiež som sa rozhodla tieto vojny spracovať rovnako, nech sú jasné rozdiely a aj paralely, no zároveň možno trošku nečakane. Vo svojej práci sa nebudem zameriavať na veci školskému dejepisu bežné, ako jednotlivé bitky, fronty, pribraté územia, keďže tieto údaje pokladám za veľmi ľahko vypátrateľné, či už v školských učebniciach, alebo na internete. Čo až tak ľahko vypátrať nejde a čomu sa budem venovať budú hlavne zámienky a propaganda pred a počas oboch vojen, vývoj mienky slovenského obyvateľstva, ako aj mienkotvorné osoby slovenského literárneho a publicistického prostredia.

Za rovnako dôležité a hodné skúmania pokladám aj prostredie, v ktorom vladári, ktorí vojnu zahájili, vyrastali, pracovali a aké osobnostné záujmy tento ich vývin a prostredie vyformovali. Nebudem teda klásť veľký dôraz na zmluvy, boje a techniku, ale na to čo stálo za nimi. Rovnako predpokladám, že po dopísaní teoretickej časti práce budú do očí bijúce paralely oboch vojen nielen z prostredia medzinárodných vzťahov, ale aj pozadia jednotlivých vladárov a bežného obyvateľstva, rovnako ako rozdiely a myšlienkové pokroky. Čo sa týka zdrojov, z ktorých som čerpala, rozhodla som sa nevyužívať internet, ale len náučnú literatúru a to slovenské, ale aj zahraničné zdroje. Myslím, že takýmto spôsobom budem schopná získať čo najobjektívnejší pohľad na toto obdobie, hlavne na propagandu, ktorú určite vnímajú ináč slovenskí historici, ako napríklad historici britskí, alebo americkí.

Pokiaľ ide o praktickú časť mojej práce, bude to nadviazanie na teoretickú časť, čo sa týka historického aspektu, čo však prinesiem ja do tejto práce budú paralely s dnešným svetom, ktoré som vyhľadala v publikáciách, alebo ktoré jednoducho vidím v bežnom živote všade okolo seba. Dúfam, že moja praktická časť bude slúžiť ako dôvod na diskusiu, alebo zamyslenie sa pre mojich mladších spolužiakov, možno to dokonca vyústi do uvedomenia si svojej hodnoty v spoločnosti a zmene prístupu pri témach volieb, alebo médií, ktoré považujem za veľmi aktuálne v dnešnej dobe.

3

1 Teoretická časť

1.1 Svetová vojna Na rozdiel od roku 1913, kedy sa európske mocnosti spoločne snažili, aby sa

balkánska vojna nerozšírila, atmosféra na jar roku 1914 prekypovala nepriateľstvom a začalo sa schyľovať ku konfliktu. Európa sa začala deliť na dve skupiny-spojenectvá: Trojspolok tvorený Rakúsko- Uhorskom, Nemeckom a Talianskom a Dohodou, tvorenou Francúzskom, Veľkou Britániou a Ruskom. Akýkoľvek incident teda hrozil veľkým výbuchom. Tým by sa dal považovať atentát na Rakúsko- Uhorského následníka trónu Františka-Ferdinanda d’Esté v Srbskom Sarajeve. A aj napriek tomu, že sa do vojny okamžite kvôli spojenectvám zapojila celá Európa, nik nečakal že vojna bude trvať 4 roky a vyžiada si milióny obetí, prinesie zánik Rakúsko- Uhorska, Nemeckého cisárstva i cárskeho Ruska a Osmanskej ríše, zrodí politickú ideu práva na sebaurčenie pre nové národné štáty, no žiaľ aj režimy a to fašistické a komunistické. Prvá svetová vojna priamo podnietila vznik aj Druhej svetovej vojny a tak sa z 20. storočia stalo najkrvavejšie obdobie doposiaľ.

1.1.1 Zámienky vzniku 1. svetovej vojny Sarajevský atentát bol teda jasnou zámienkou a spúšťačom vojny. Atentát na

Františka Ferdinanda dÉsté spáchaný členmi srbského nacionalistického hnutia Mladá Bosna, konkrétne ani nie dvadsaťročným Gavrilom Principom.

Často sú členovia hnutia Mladá Bosna v časti svetovej literatúry označovaní za teroristov, čomu sa ale Srbsko bráni. V súčasnosti sa totiž terorizmus spája s Al-Káidou, a je naozaj ťažké tieto dve, úplne inak zamerané skupiny porovnávať. Jedno však majú spoločné. Majú ideál, za ktorý sú ochotní položiť aj život. Preto je dôležité uvedomiť si, že idealizmus nie je nijako vznešený cit, ak je ideál zvrátený a nebezpečný1.

Takýmto ideálom bola aj srbská idea veľkého srbského národného štátu. Dalo by sa teda povedať že pri zrode 1. svetovej vojny stál nacionalizmus, aj napriek tomu že títo srbskí nacionalisti ani len netušili, čo svojím atentátom rozpútajú a aké bude mať následky.Tu sa ale vnára ďalšia otázka: Bol atentát v Sarajeve naozaj príčinou vzniku 1.svetovej vojny?Podľa väčšiny historikov je odpoveď nie. Hlavne preto, že napriek snahám Rakúsko- Uhorska sa nikdy nepodarilo dokázať spojitosť srbskej vlády s týmto atentátom.

Tiež stojí za zmienku povedať, že František Ferdinand v Rakúsko-Uhorskej monarchii nebol populárny ani medzi maďarským obyvateľstvom, ktorí dobre vedeli o jeho reformných plánoch, ktoré mali za cieľ narušiť ich supremáciu v Uhorsku. Rovnako nebol po vôli ani cisárovi Františkovi Jozefovi, ktorému bol synovcom a mali veľmi napätý vzťah, no nebolo v cisárovej právomoci menenie ústavy a tým zbavenie Františka Ferdinanda trónu. Atentát bol teda mnohým ľuďom a vrstvám po vôli, napriek tomu vyvolal vlnu emócii namierenú proti Srbsku ako drzému rivalovi, ktorý bol prekážkou ambícii monarchie na Balkáne, kde mala územné ambície. Trest Srbsku bol po vôli teda aj vo Viedni, aj v Budapešti. Ukázalo sa však, že toto strestanie bude znamenať európsku vojnu a to už bola iná otázka. Otázka prsta na spúšti.

1 Historická Revue 7/2014 Rok 1914: Začiatok 1. svetovej vojny

4

Prvá svetová vojna bola teda vojnou „národných štátov“ a územných ambícii. Problém nastáva až vtedy, keď sa ukáže, že niektoré teritóriá si nárokuje viac „národných štátov“.

V Európe sa situácia skomplikovala, keď na základe tejto ideológie vznikajú dva národné štáty a to Taliansko a Nemecko a oba tieto štáty si so svojim vznikom nárokovali nové teritóriá- v Európe aj mimo nej.

Sarajevský atentát bol len teda vhodnou zámienkou, keďže išlo o imperiálne ambície. Prvá svetová vojna teda vznikla pre imperiálne rozpory podporované nacionalizmom.A aj napriek tomu, že Rakúsko-Uhorsko po atentáte dalo Srbsku ultimátum, ktoré Srbi odmietli a Rakúsko-Uhorsko im 28. Júla 1914 vyhlásilo vojnu, je dôležité povedať že Nemecko ako spojenec Rakúsko-Uhorska veľmi výrazne zasahovalo do konečnej podoby ultimáta, až nakoniec Srbsko nemalo inú možnosť, ako odmietnuť. Prst na spúšti teda malo Rakúsko-Uhorsko, ten prst však z Berlína riadilo Nemecko.

A tak keď Rusko, ako srbský spojenec, reagoval na vyhlásenie vojny Srbsku zbrojením, Nemecko čakalo len na to. Za bežných okolností býva mobilizácia len príčinou na diplomatickú nótu, no v Berlíne bol zámer jasný. Dokonca vznikla obava, že sa Rusko môže stiahnuť. Čo sa spočiatku aj stalo, v Berlíne preto nečakali a 1. augusta vyhlásili rýchlo vojnu Rusku a 3. augusta Francúzsku.

Nemecko bolo na vojnu pripravené, atentát bol teda len akt, ktorý sa dal veľmi vhodne propagačne využiť ako obrana civilizácie pred barbarstvom.

1.1.2 Wilhelm II. a František JozefWilhelm II. bol nemecký panovník za ktorého druhá svetová vojna začala.

Nebezpečný smer nabrala nemecká politika hneď po jeho nástupe na trón. Wilhelm II. sa okamžite zbavil autoritárskeho kancelára Otta von Bismarck, ktorý sa pokúšal o dosiahnutie nemeckých cieľov postupne, menej invazívnou cestou a to cestou kombinovania diplomacie a lokálnych vojen, keďže sa bál veľkého vojnového konfliktu. Po jeho odstránení sa Wilhelm II. stal sám sebe kancelárom a odstránil svoju opozíciu- strpel len politikov, ktorí sa absolútne podriaďovali jeho vôli. Začali sa snovať rôzne plány rozsiahlych anexii území, koloniálne plány a sféry vplyvu, podľa ktorých sa Nemecko malo stať prvoradou svetovou veľmocou.

Tieto ďalekosiahle imperiálne plány sa v Nemecku veľmi otvorene propagovali. Nemecko sa uberalo zvlášť nebezpečnou cestou aj preto, že Wilhelm II. bol psychicky nevyrovnanou osobou a od narodenia trpel handicapom- čiastočne ochrnutou ľavou rukou, ktorý kompenzoval exaltovanosťou, nafúkanosťou a celkovo sa štylizoval do pozície tvorcu veľkého Nemecka.

V Nemeckej propagandistickej tlači sa otvorene písalo, že nemeckú supremáciu vo svete musí potvrdiť ďalšia víťazná vojna. Bolo teda len otázkou času, kedy takáto veľká vojna vypukne.

Od roku 1879 bolo nemeckým spojencom v Európe Rakúsko-Uhorsko. Habsburská monarchia žila už len z bývalej slávy, ktorá bola len pozlátkom aj sto rokov pred vypuknutím prvej svetovej vojny, v roku 1815, po slávnom Viedenskom kongrese.Monarchia nutne potrebovala medzinárodný úspech a tak panovník František Jozef sústredil všetok záujem na územia na Balkáne.

Nemecko teda videlo príležitosť po atentáte na Františka Ferdinanda, mohlo do vojny vstupovať ako verný spojenec napadnutého Rakúsko-Uhorska, ktoré malo konať, zatiaľ

5

čo Nemecko malo ostať zdanlivo v pozadí, odkiaľ aj usmerňovalo Rakúsko-Uhorsko jediným spôsobom, ako sa usmerňovať dalo- motiváciou získať územia na Balkáne.

1.1.3 Reakcie obyvateľstva na vypuknutie vojny a propaganda„Nech žije vojna! Dolu so Srbskom!“ To sú výkriky a heslá zo zhromaždení a zástupov

civilov vítajúcich vyhlásenie vojny na prelome júla a augusta 1914.2 Spomienky Slovákov napísané po ukončení vojny ale tvrdia iné. Zdôrazňujú, že

rozdúchavateľmi vojnovej hystérie bol maďarský a a nemecký šovinizmus, ktorý Slováci veľmi nezdieľali. Podľa spomienok, práve naopak, Slováci súcitili so svojím „slovanským bratom“- Srbskom, rovnako aj prejavovali sympatie voči „ochrancovi malých národov“- Rusku. Slováci preto neboli ochotní ísť proti nim do vojny čo potvrdzujú aj dezercie a vzbury koncom vojny. Na druhej strane ale máme tvrdenia o chrabrosti a oddanosti slovenských vojakov v radoch rakúsko-uhorskej armády, za čo boli aj veľakrát vyznamenaní, ako aj početné správy o ich bezproblémovom narukovaní.

Aká je teda skutočnosť?V posledných dvoch desaťročiach sa historický výskum presunul zo skúmania politických elít a zameral sa na vykreslenie vojny z pohľadu bežného občana.

Dnes teda v spojitosti s prvou svetovou vojnou hovoríme o mýte vojnového nadšenia. Nový prístup k historickým prameňom dokázal, že vojnové nadšenie prezentované v propagandisticky zameraných vojnových článkoch nebolo záležitosťou celého obyvateľstva, ale len niektorých skupín.

Zhromaždenia ľudí, často vyobrazované na dobových fotografiách v týchto propagandistických článkoch v skutočnosti vznikali úplne spontánne, hlavne vo veľkých mestách, kde sa obyvatelia dozvedali noviny z vojny práve takýmto spôsobom. Naopak, na vidieku boli tieto zhromaždenia organizované tamojšími úradmi a často prebiehali pod policajnou kontrolou, čo logicky vylučuje hocijaké prejavy nespokojnosti.

Ako teda mohol vzniknúť mýtus vojnového nadšenia? Dokumentujú ho rôzne vyhlásenia a fotografie. Odpoveďou je ale cielená propaganda. Jedná sa o psychologický vplyv mimoriadnej situácie na obyvateľstvo, o výnimočný stav, o stav výnimky. Rovnako nemohla chýbať prísna cenzúra vojnového režimu. Takže zatiaľ čo celoštátne denníky prinášali správy o manifestácii ľudí za vojnu vo Viedni a Budapešti ako dôkaz o „jednote vlasti“, malé denníky tieto informácie len preberali a sporadicky informovali o nejakých malých zhromaždeniach v regióne.

Ďalším poznávacím znakom jasnej propagandy a prostriedkom tvorenia mýtu vojnového nadšenia je zopár fotografii, ktoré sa stali ikonami a reprezentáciou ako dôkaz nálad celého obyvateľstva. Jedným z takýchto vyobrazení je napríklad dobová fotografia ľudí mávajúcich šatkami a vyhadzujúcich klobúky nad hlavy pri pochode vojakov.

Veľká časť dobových fotografii pritom zachytáva pokojné zhromaždenia ľudí pred vládnymi budovami, vojenskými veliteľstvami alebo redakciami novín čakajúcich na informácie o svojich blízkych. Tieto fotografie sa samozrejme ikonami doby nestali, aj keď ich bolo oveľa viac a tak určite zachytávali náladu obyvateľstva presnejšie.

2 Historická revue 7/2014 Rok 1914: začiatok 1.svetovej vojny

6

Obrázok č.1.- ženy odprevádzajú mužov na front zo železničnej stanice v Budapešti

Do propagandistických publikácii boli články a obrázky vyberané účelovo, pričom cenzúra nedovoľovala publikovať žiadne kritické ohlasy ani voči vojne, či režimu.

Po vypuknutí vojny bol zo strany Uhorska na Slovenskom území zavedený perzekučný systém. Vo väzení sedeli desiatky až stovky Slovákov, obvinených z rôznych protištátnych deliktov. Všetci známejší Slováci sa nachádzali na čiernych listinách a hrozilo im zadržanie, vypočúvanie, či väzenie.

Tvrdá cenzúra sa dotýkala aj slobodne píšucich časopisov a novín. Napríklad vydávanie Slovenského denníka bolo zastavené hneď v prvých dňoch od vypuknutia konfliktu z dôvodu, že jeho články nie sú kompatibilné so záujmami vedenia vojny. To znamená, že do konca vojny nebol na Slovensku jediný slobodne píšuci denník, okrem vládnej propagandy. Tieto opatrenia sa však dotýkalo aj bežného obyvateľstva, lebo nielen tlač, ale aj bežné poštové zásielky boli prísne kontrolované. Viacerí Slováci sa dostali do väzenia len za podozrivo štylizované vety v listoch.

Ak hovoríme o postojoch voči vojne, dôležité je sledovať vývoj nálad a situácie, ktoré sa menili počas vývinu vojny či už hneď na začiatku, pri prezentovaní príčin konfliktu, alebo v neskorších fázach. Ani najradikálnejšie kruhy totiž hneď od začiatku nehlásali nevyhnutnosť vojny a už vôbec nie v celoeurópskom rozsahu. Postoje verejnosti boli odlišné krátko po sarajevskom atentáte a po zakúsení reálnych dôsledkov vojny, ako mobilizácia občanov. To potvrdzuje množstvo dobových fotografii plačúcich žien odprevádzajúcich manželov a synov na vlakových staniciach.

Rovnako rok 1918 by sa dal nazvať nielen krízovým rokom pre monarchiu, ale aj rokom precitnutia obyvateľstva. Už koncom roka boli náklady na živobytie v Rakúsko-Uhorsku osemkrát vyššie ako pred vojnou. Na mnohých miestach pracovali namiesto mužov ženy a deti, na vidieku hromadne ľudia chudobneli pre infláciu a nedostatok tovaru. No aj zásobovanie vojakov malo čoraz väčšie trhliny a tie spolu s predlžujúcou sa vojnou viedli k narušeniu bojovej morálky.

1.1.4 Slovenské osobnosti Ako už bolo povedané, vojnový režim v Rakúsko-Uhorsku bol veľmi striktný

a priamočiary, no aj napriek tomu je v tomto období zopár osobností, ktorých názor na vojnu sa odlišoval od toho bežného.

Za zmienku určite stojí predseda uhorskej vlády István Tisza, ktorý ako jediný z vedúcich predstaviteľov monarchie nepodporoval vstup do vojny a to aj napriek

7

balkánskym snahám, ktoré boli živené veľmocenskými ilúziami. Na tento nesúhlas s vojnou mal hneď niekoľko dôvodov. Na jednej strane sa obával o osud dualistického riadenia Rakúsko-Uhorska po pripojení juhoslovanských území. Obával sa, že to posilní slovanstvo a to otrasie pozíciou Uhorska (a tým aj pozíciou Maďarov). Na strane druhej mal veľmi oprávnenú obavu, a to že vojna na Balkáne sa môže rozšíriť. Pre tieto dôvody teda István Tisza s vonnou nesúhlasil a to aj napriek tomu, že jeho názor zdieľalo len veľmi málo ľudí. Nakoniec však Tisza pod silným tlakom z Nemecka ustúpil a tiež sa stal podporovateľom vojny.

Máme však aj mnoho výrazných Slovákov, ktorí sa k tomuto obdobiu verejne vyjadrovali. Jedným z nich je napríklad Svetozár Hurban Vajanský, ktorý bol hlavnou postavou jedného z prúdov slovenskej politiky a kultúrnej reprezentácie, vystihol Rakúsko-Uhorskú situáciu 29. januára 1914, v predvečer prvej svetovej vojny v Národných novinách: „Upadáme duchovne, umove, tvorive. Upadáme v iskrenosti našej rodolásky, v dielach našich rúk. Následky schválneho uhášania ducha začínajú sa javiť cele zrejme dve-tri mená rozvoniavajúce ako ľalie uprostred smrdnutého bahna nízkosti, ploskosti, triviálnosti, podlosti, zrady, morálnej a umovej zvrhlosti- nemôžu byť dostatočnou korektúrou všeobecného úpadku.“3

Z tohto príspevku jasne vidieť, že Vajanský bol proti vojne ako takej. Bol ale aj príslušníkom rusofilnej línie v slovenskom politickom myslení, čo bolo aj pôvodom mnohých nezhôd ohľadne charakteru a smerovania Slovenska, napríklad aj s Tomášom Garrigueom Masarykom ktorý mal prozápadnú orientáciu, ktorou sa mu darilo strhávať aj časť mladej slovenskej inteligencie, na rozdiel od Vajanského, vidiaceho spásu slovenského národa v zaostalom cárskom Rusku.

1.1.5 Bilancia 1. Svetovej vojnyBola to vojna, akú svet dovtedy nepoznal. O život v nej prišlo takmer 10 miliónov

ľudí, viac ako 20 miliónov bolo ranených s trvalými následkami. Ekonomika vojnuvedúcich krajín bola v troskách, na dovŕšenie všetkého ľudstvo kosili choroby, v závere vojny predovšetkým po celom svete rozšírená pandémia španielskej chrípky.4

1.2 Druhá svetová vojnaDôvodov začatia druhej svetovej vojny bolo viac.. Jedným z najdôležitejších boli tvrdé

devastujúce podmienky Versaillskej zmluvy voči Nemcom po prvej svetovej vojne a druhým ekonomická kríza, čo neskôr umožnilo Hitlerovi nástup k moci.

Vojnu vyprovokovali Nemci prezlečení za Poliakov, ktorí zaútočili na nemeckú rádiostanicu Gleiwitz dňa 1.9.1939 a tým zdôvodnili inváziu do Poľska

1.2.1 Vzostup nacistov k moci

3 Svetozár Hurban Vajanský- Národné noviny 29.1.1914 uverejnené v Historickej Revue 7/2014 Rok 1914: začiatok prvej svetovej vojny4 Historická revue- 6/2016 Vzostup zla

8

Medzivojnové roky v Európe viacerí historici označili len za prestávku v obrovskom besnení. Vzostup fašizmu a predovšetkým nacizmu v Európe by sa možno neudial bez veľkej hospodárskej krízy, ktorá vyvrcholila na začiatku 30. rokov. Medzivojnové obdobie sprevádzali heslá a požiadavky po vláde pevnej ruky, zmene systému, zlyhania štandardných strán, všetko sprevádzané protestnými hlasmi.

Za nešťastie obyčajného človeka už nenesie zodpovednosť on sám, svojím vzdelaním, zanedbaným hospodárstvom, politickými rozhodnutiami. Totalitné hnutia 20.storočia prichádzali s alternatívnymi „pravdami“, ktoré oficiálne médiá zamlčovali, a novým videním sveta, jasne odhaľujúcim „skutočného nepriateľa“.

Vzostup nacizmu a fašizmu v Európe sprevádza zlyhanie demokratických systémov, ktoré sa odmietli brániť a hľadať východisko z politickej krízy, i demokratických krajín odmietajúcich zasiahnuť proti jasným agresorom.„Jediná vec stačí pre triumf zla, aby dobrí ľudia nič nerobili.“5

Boj nacistov o moc v Nemecku prebiehal v rokoch 1918-1933. Zapríčinila to prevažne ich schopnosť meniť svoj program na základe spoločenskej mienky a prispôsobiť sa takmer čomukoľvek. Svoje skutočné zmýšľanie a ciele však nezmenili nikdy.

Britský historik Eric Hobsbawm vo svojej knihe Vek extrémov celkom výstižne charakterizuje Adolfa Hitlera a jeho vplyv na spoločnosť medzi dvoma vojnami : V nacizme sa stretávame s fenoménom, ktorý sa na prvý pohľad vymyká racionálnej analýze. Pod vedením Vodcu, hovoriaceho v apokalyptických tónoch o svetovej moci alebo zničeniu, a režimu, založenom na vskutku odpudivej ideológii rasovej nenávisti, naplánovala jedna z najkultúrnejších a ekonomicky najvyspelejších krajín v Európe vojnu a rozpútala svetový konflikt, ktorý zahubil okolo 50 miliónov ľudí, a spáchala zverstva, až vyvrcholila masovým vraždením miliónov židov, čoho povaha a merítko stojí úplne mimo našu predstavivosť6

Po uchopení moci v roku 1933 nacisti pristúpili na rasovú vojnu, ktorá bola v ich plánoch vždy. Západné mocnosti dlho podceňovali túto hrozbu, heslá, ktoré nacisti hlásali nedokázali brať vážne, no vývoj 30.rokov jasne ukázal, že sa mýlili.

K autokratickému režimu sa nacisti dostali spojením finančných zdrojov nemeckých priemyselníkov, činnosti polovojenskej organizácie SA, ktorá ulicami šírila násilie a strach a preferencie strachu nakoniec vyleteli do výšin po požiari v Ríšskom sneme, teda parlamente 27.2.1993. V rýchlom slede k tejto udalosti si potom nacisti presadili mnoho zákonov, počnúc ďalšími, zmanipulovanými parlamentnými voľbami, pokračujúc dvomi nariadeniami podpísanými prezidentom o zrušení občianskych práv a slobôd, až po Zmocňovací zákon, ktorým ríšsky kancelár získal výnimočné právomoci a vláda mohla prijímať zákony bez hlasovania snemu, ktoré priamočiaro viedli k ich vidine totalitného režimu.

Čo sa týka odstránenia všetkých, väčších či menších Hitlerových oponentov, nikomu netreba predstavovať pojem Noc dlhých nožov, kedy dňa 29.-30.6.1934 dal Hitler odstrániť jeden zo svojich oddielov, a to oddiel SA, vedený vojnovým veteránom Rohnom, keďže sa vymykal spod Hitlerovej kontroly, (Rohn mal inú predstavu o fungovaní oddielu), no Hitler potreboval v uliciach pokoj, a tak mu ostal poslušný oddiel SS. Poslednou Hitlerovou prekážkou už bol napoly nevládny, ale stále veľmi populárny prezident Paul von Hindenburg, ktorý zastavil útoky na Židov v Berlínskych uliciach, tak keď 2.8.1934 zomrel, Hitlerovi už nič nestálo v ceste a hneď po jeho smrti nacisti zlúčili funkciu prezidenta a kancelára, čo bolo len čerešničkou na torte v zavedení totality v Nemecku.

5 Anglický filozof Edmund Burke- Historická revue-6/2016 Vzostup zla6Eric Hobsbawn: Vek extrémů

9

1.2.2 Propaganda počas 2.svetovej vojny Jedným z prvých krokov Hitlerovej vlády, ešte pred Zmocňovacím zákonom, bolo

vytvorenie nového ministerstva. Ministerstva verejnej osvety a propagandy. Na jeho čele stál Hitlerov vymenovaný Joseph Goebbels. Jeho cieľom bolo vytvoriť tak veľké nepriateľstvo voči Židom, aby boli obyvateľstvom vnímaní ako nepriateľská skupina- chcel sfanatizovať obyvateľstvo. Zakrátko nacisti zrušili odbory, aj ostané politické strany, uväznili politických oponentov a začali zakladať koncentračné tábory.

Goebbels mal veľmi jasnú predstavu, čo sa propagandy týka a tak spojil všetky sociálne a hospodárske organizácie s tými straníckymi. Štát a strana mali byť jedno a to isté. Tento proces prebiehal v rokoch 1933-1937 a bol charakteristický systematickou elimináciou všetkých nenacistických inštitúcii v krajine. Prvými cieľmi boli verejné úrady a vzdelávací systém. Zvláštna pozornosť bola venovaná aj masovým médiám. Nacisti prevzali kompletnú kontrolu nad všetkým, čo sa písalo, alebo vysielalo. Začala vládnuť silná cenzúra a aby sa každému občanovi dostala propaganda pod kožu, v rámci šírenia propagandy sa podporoval aj predaj rádií, cez ktoré sa vysielala stranou kontrolovaná propaganda. Do roku 1939 malo rádio 70% nemeckých rodín- v tom čase najviac na svete.

Ďalším dôležitým krokom nacistov bolo zjednotenie cirkvi a strany, keďže až 90% Nemcov sa hlásilo k nejakej cirkvi. Tento počin sa v začiatkoch stretol s ostrou vlnou kritiky a neochoty, až pokým nacisti nezačali zatvárať všetkých, odpor kladúcich kňazov.7 Cieľom bolo vytvorenie Ríšskej cirkvi.

Čo sa týka propagandy v Slovenskej republike v rokoch 1939-1945, veľmi podrobne a jasne ju opisuje Eduard Nižňanský, slovenský historik zameriavajúci sa na túto tému, vo svojej knihe Obraz nepriateľa v propagande počas II. svetovej vojny. Hneď na úvod, je v propagande veľmi dôležité definovať kto je „nepriateľ“, v našom prípade nepriateľ štátu, ktorým sa stáva židovská populácia na Slovensku. Rovnako musí byť v rámci oslavnej propagandy definovaný „priateľ štátu“, v našom prípade Hitlerovo nacistické Nemecko, vykresľované ako darca slovenskej štátnosti.

Propaganda mení morálku majoritného obyvateľstva a mnohé, už spomínané média, ako napríklad rádio v Nemecku, alebo Ľudové noviny na Slovensku vydávané Úradom propagandy, sú sprevádzané ďalšími vnútropolitickými zmenami v štáte, ktoré do troch kategórií rozdelil Herbert C. Kelman. Kelman teda identifikuje tri procesy, ktoré oslabujú spoločenské sily, schopné regulovať násilie v spoločnosti a tým dosahujú jeho postupné akceptovanie. Sú to autorizácia, rutinizácia násilia a následne dehumanizácia obetí („nepriateľov štátu“). Tieto procesy boli implementované aj v Slovenskom štáte a vďaka nim sa propagande v podobe rozličných médií tak darilo.

Prvý krok, autorizácia, mala v Slovenskom štáte podobu prezidenta Jozefa Tisa, ktorý predstavuje spoločenskú autoritu, a ktorý akceptáciou násilia voči „nepriateľom“ oslobodzuje jednotlivých členov spoločnosti od individuálnej zodpovednosti, čo ústilo do upustenia od akýchkoľvek morálnych štandardov, dokonca v Tisovom prípade, ako katolíckeho kňaza, aj od upustenia od náboženskej morálky.

7 Katolícku cirkev sa nikdy nepodarilo plne ovládnuť, pristúpili na kompromis- zmluva s Vatikánom o nezasahovanie štátu do vecí cirkevných a naopak, nepohodlní kňazi boli aj tak odstraňovaní.

10

Takéto niečo sa docielilo nielen Tisovými početnými vyhláseniami, alebo článkami a ilustráciami v ním kontrolovaných ľudových novinách, ale hlavne zmenou v zákonoch a ústave, nad ktorými mal plnú kontrolu (aj napriek tomu že v roku 1940 nadiktovalo Nemecko zmeny v politike, nič nebolo proti Tisovmu presvedčeniu a plánom).

Čo sa týka kroku druhého, rutinizácie násilia, hromadného zbrojenia a miešanie oficiálnych obranných síl štátu s nacistickými organizáciami, použijem citát z knihy O tyranii, 20 ponaučení z 20. storočia: Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými a paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.8

Bežní obyvatelia v Slovenskom štáte si privykli na obraz, ktorý by sa nám zdal nenormálny a hrozný len preto, že ho každodenne videli pod svojimi oknami. Pokiaľ ide finálny krok procesu zbavovania obyvateľstva morálnych zásad a štandardov a tým robenia ich bezbrannými proti sile propagandy, určite sú všetkým známe pojmy ako židovský kódex, alebo arizácia.

Útoky proti majetku Židov, motivované antisemitizmom, sa na Slovensku objavovaliu pred rokom 1939, napríklad počas ľudových nepokojov po prvej svetovej vojne.Antisemitizmus bol pevnou súčasťou ideológie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany,pričom hospodárske otázky mali v genéze antisemitizmu významné miesto. Príčinné súvislosti boli podobné ako v iných stredoeurópskych krajinách. Židia mali v hospodárstve Slovenska dôležité postavenie. Komunita v počte asi 135 tisíc osôb, čo predstavovalopribližne 3,8 % počtu obyvateľstva roku 1936, mala značný vplyv v podnikovej sfére, obchode a v poľnohospodárstve. Naproti tomu národne slovenský kapitál dosiahol v podnikovej sfére do konca medzivojnového obdobia podiel iba 11,5 %.9

Uvedené skutočnosti, umocnené náboženskými koreňmi antisemitizmu, boli zdrojom protižidovských nálad majoritného slovenského obyvateľstva, najmä v kritických momentoch hospodársko-politického vývoja.

Propaganda môže byť samozrejme aj oslavná a v tej sa počas Slovenského štátu tiež nezaháľalo. Keďže sme sa odtrhnutím od Československa stali nemeckým satelitom, nemal Slovenský štát inú možnosť, ako vysvetliť túto zmenu obyvateľstvu zasa pomocou propagandy. Dnes už vieme, že Slovenský štát vznikol ako dôsledok nemeckej nacistickej politiky v Európe, naše ľudové noviny však hlásali niečo iné, a to, že „Vďaka Bohu a vďaka veľkému vodcovi nemeckého národa, Adolfovi Hitlerovi, dostali sme vedenie osudov svojich do svojich vlastných rúk.“10

Samozrejme, nič v našich rukách nebolo, to by sa priamo vylučovalo s naším satelitným postavením voči nacistickému Nemecku.

8 Timothy Snyder- O tyranii, 20 ponaučení z 20. storočia 9 Lipták, 196010 Eduard Nižňanský a kol.- Obraz nepriateľa v propagande počas II. svetovej vojny

11

Obrázok č. 2- vojak Slovenského štátu a vojak nacistického Nemecka

1.2.3 Adolf Hitler Hitlerov život je naozaj rozsiahly a kvetnatý. Plný mnohých plánov, vízií úspechov

a neúspechov, ja som sa však rozhodla zamerať na udalosti z jeho osobného života, ktoré ho mohli formovať v začiatkoch, nevedome a veľmi výrazne. Je to extrakt „pikošiek“, ktoré možno mnohí nevedeli.

Čo sa Adolfa Hitlera týka, dnes je už známe že bol štvrtinovým Židom, čo, prirodzene, nikdy nepriznal. Vyrastal v striktnej rakúskej rodine, kde sa jeho otec neštítil fyzického násilia. Čo sa jeho ranného detstva týka, mnoho zdrojov informuje že bol problémový, so sklonom k násiliu, iné to však označujú za konšpirácie a nepravdy.

Jedno však vieme isto. Bol umelecky zameraný, maľoval, čítal knihy a bol si istý že sa dostane na umeleckú vysokú školu, čo sa mu ale opakovane nepodarilo. Tieto a mnohé ďalšie okolnosti ho nakoniec priviedli k životu bezdomovca prespávajúceho v ubytovni na okraji Viedne. Toto obdobie Hitlerovho života sa považuje za jeho prvú naozajstnú konfrontáciu so židovskou kultúrou v rámci spolunažívania so Židmi a formovaním prvotných názorov na toto etnikum.

Neskôr sa Hitler stával politicky aktívnejším, bol sústavne na sebe pracujúcim perfekcionistom, až kým nedostal Nemeckú národnú ľudovú stranu (DNVP) na výslnie. Inšpiráciu našiel v talianskom fašistovi Mussolinim, no aj napriek tomuto príkladu sa mu puč nepodaril a Hitler bol uvrhnutý do väzenia, kde vznikla jeho kniha Mein kampf (Môj boj).

Hitlerov vzostup sa pripisuje nielen jeho strategickému využívaniu situácií (požiar Ríšskeho snemu a starnúci prezident) ale aj ignoráciou západných mocností.

12

1.2.4 Proces Jozefa TisaProces s prezidentom Slovenského štátu bol najväčším súdnym procesom. Po 171

dňoch pojednávania pred Národným súdom v Bratislave ho odsúdili, rozsudok mal 233 strán. Dňa 18.4.1947 bol Jozef Tiso popravený obesením.

Retribučné súdnictvo v obnovenom Československu sa inšpirovalo Norimberským tribunálom pre nacistických zločincov. Tisa súdili spoločne s Alexandrom Machom, strojcom protižidovských opatrní, a tiež s ministrom zahraničia, Ferdinandom Ďurčanským, no na smrť bol odsúdený len Jozef Tiso, čo mnohých prekvapilo.

Ďurčanského súdili v jeho neprítomnosti, lebo emigroval, no prekvapení na súde bolo aj tak dosť, hlavne keď Tiso odmietol uznať čo i len najmenší podiel viny, zatiaľ čo Mach na súde ľutoval všetko. Macha odsúdili na 30 rokov väzenia.

1.2.5 Bilancia druhej svetovej vojnyDruhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách

ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

2 Praktická časťHistória sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske

demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosť sa môže rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie.11

Či sa história skutočne neopakuje, to je na uvážení každého z nás. Myslím, že už po prečítaní teoretickej časti mojej práce nachádzame do očí bijúce paralely, čo sa zámienok začatia jednotlivých vojen týka, cez propagandu, až po veľkých politických činiteľov ovplyvnených traumami a životnými neúspechmi ústiacimi do potreby uzurpovať si moc.

11 Timothy Synder- O tyranii

13

2.1 Paralely 20. storočia a dneška

2.1.1 Voľby vtedy a dnes Často sa prikláňame k voľbe menšieho zla, teda ak vôbec voliť ideme. Alebo ešte

„lepší“ je najnovší trend, a to voliť z recesie, čo povedalo pred 4 rokmi mnoho ľudí, ktorí volili Kotlebu do banskobystrickej župy. Niekedy máme problém uvedomiť si, akú má náš volebný hlas váhu a dôsledky.

Niektorí Nemci, ktorí v roku 1932 volili nacistickú stranu si možno aj uvedomovali, aké to bude mať dôsledky, možno si dokonca uvedomovali aj to, že ich hlas znamená, že tie voľby budú na nejaký čas predstavovať posledné zmysluplné slobodné voľby.

Niektorí Česi a Slováci, ktorí v roku 1946 volili komunistickú stranu si zrejme uvedomovali, že volia koniec demokracie, no väčšina sa nazdávala, že potom ešte bude ďalšia príležitosť.

Určite ani Rusov v roku 1990 nenapadlo, že to budú posledné a spravodlivé voľby v histórií ich krajiny.

Akékoľvek voľby môžu byť posledné za život dotyčného voliča. Nacisti sa udržali pri moci až kým do roku 1945 neprehrali vojnu. Československí komunisti vládli, až dokým v roku 1989 ich systém nepadol , no ruská oligarchia, ktorá vznikla po voľbách v roku 1990 je stále činná a forsíruje zahraničnú politiku zameranú na zničenie demokracie kdekoľvek na svete.

2.1.2 Propaganda vtedy a dnes

Počas prvej svetovej vojny neboli masovo komunikačné prostriedky. Ľudia čakali pred úradmi a vládnymi budovami, aby sa dozvedeli niečo nové a tak uverili všetkému, čo sa im povedalo. Nemohli zapnúť internet, správy, zavolať známym, mnohí nemali ani len noviny, s najnovšími informáciami.

V druhej svetovej vojne mali ľudia veľmi jednoduchý prístup k publikáciám, režim, napríklad v Slovenskom štáte, im ich sám podsúval, napríklad Ľudové noviny, alebo k masovo komunikačným prostriedkom, napríklad rádiá v Nemecku, ktoré boli tiež v záujme režimu.

Vládla ale omnoho prísnejšia cenzúra ako v prvej svetovej vojne, no tým, že ľudia mali prístup k informáciám kedykoľvek si zmysleli, vytvárala sa ilúzia informovanosti. „Vymývanie mozgov“ bolo v tejto dobe použité v omnoho väčšej miere ako kedykoľvek predtým.

Ako je teda možné že dnes, keď máme množstvo denníkov, týždenníkov a mesačníkov, televíznych kanálov so správami a rádiových staníc, máme priateľov v zahraničí s ktorými sa môžeme porozprávať a ktorí nám môžu poskytnúť vonkajší, možno objektívnejší názor na to čo sa deje u nás doma, že sa stále uspokojíme s informáciou z jedného zdroja, ktorú si napriek našim možnostiam neoveríme, že sa spoliehame na naše facebookové nástenky, ktoré často zavádzajú a vytrhávajú informácie z kontextu a najviac zo všetkého, že máme menší záujem o naše domáce a politické dianie, ako mali ľudia v minulosti, ktorým sa o takej múdrosti, aká je nám na podnose naservírovaná ani nesnívalo? Nevytvára každý jeden z nás svoju vlastnú propagandu ktorá ho ohlupuje

14

ignorovaním tlače a nezávislých médií a len „lajkovaním“ informácií, s ktorými sa stotožňujem, stránok, hlásajúcich jedno a to isté, bez možnosti iného uhla pohľadu?

Podľa znalcov totalitných praktík, ako je Viktor Klemperer, pravda hynie v štyroch formách, ktorými sme boli svedkami v minulosti, a zdá sa, v niektorých kruhoch sa dajú vidieť aj dnes.

Prvou formou je otvorený odpor voči realite, ktorý má podobu prezentácie klamstiev, výmyslov a poloprávd, akoby to boli fakty. Dobrým príkladom z dnešnej doby je napríklad prezident Trump, ktorého výroky počas jednej kampane v roku 2016 boli monitorované a overované a odhalilo sa, že až 78% tvrdení, o ktorých on hovoril ako o faktoch, bolo falošných.

Druhá forma predstavuje šamanské zariekanie fráz, ktoré sme, doplnené o výstižné obrázky, mohli vidieť aj v období Slovenského štátu. Napríklad Hitler-darca slovenskej štátnosti, alebo Žid-zlodej. V dnešnej dobe to môžeme, minimálne na území Slovenska vidieť v slovnom spojení imigrant-terorista.Touto praktikou sa určitým osobám, alebo skupinám obyvateľstva podúvajú určité vlastnosti, ktoré sú často vykonštruované a jednoznačne v záujme prezentujúceho.

Treťou formou je tvorenie zázrakov , alebo otvorené prijímanie nezlúčiteľných protikladov. Mohli sme to vidieť v Slovenskom štáte, kde sa prezentovala naša nezávislosť, kým sa podpisovala zmluva s Nacistickým nemeckom o spečatení nášho osudu ako satelitu a môžeme to vidieť aj dnes na skutočne mnohých príkladoch, ako napríklad na podmienení vystúpenia z EÚ a tým zlepšenia našej infraštruktúry, alebo na príklade zastavenia importu a exportu a tým zlepšenia nášho hospodárstva. Zo zahraničia to jasne vidno na vyhláseniach prezidenta Trumpa o znížení daní, odstránenia národného dlhu, zvýšenia výdavkov na sociálnu starostlivosť a národnú obranu. Tieto sľuby sú vo vzájomnom protiklade.

Poslednou, štvrtou formou je pokrivená viera. Ak sa pravda stane zbožstenou, prorockou a nie faktuálnou , dôkazy nie sú dôležité. To môžeme dnes veľmi jednoducho vidieť v neoverovaní si „právd“ ,ktoré sa nám podávajú a slepej viere v jednu, nepodloženú a neoverenú tézu. Aj dnes je chyba ľudí, že si vytyčujú jedného vodcu, ktorému buď absolútne veria, alebo nie. Určite sú každému známe výrazy, ako „nevolím SaS, kvôli Sulíkovi“, alebo „nevolím Obyčajných ľudí, kvôli Matovičovi“, alebo naopak, často z úst dôchodcov, „Fico nám chce zvýšiť dôchodky, Fico dal vlaky zadarmo...“ doplňte si sami. Je to veľmi zvláštne, zaujímavé, no zároveň nebezpečné, akú majú stále ľudia potrebu prikláňať sa k jednému človeku.

2.1.3 Využívanie vhodných zámienok na odôvodnenie dávneho záujmu

Tiež si treba dávať pozor na tzv. „výnimočný stav“, akým bol napríklad atentát na Františka Ferdinanda d´Esté, použitý ako zámienka prvej svetovej vojny.

Alebo nafingovaný útok na nemecký vysielač pred začatím druhej svetovej vojny, alebo požiar Ríšskeho snemu, po ktorom preferencie nacistov vyleteli priam do nebies.

Keď odchádzajúci Boris Jeľcin vymenoval v roku 1999 Putina za predsedu vlády, šlo o neznámeho človeka s minimálnou podporou verejnosti. Už v nasledujúcom mesiaci došlo k sérií bombových útokov v ruských mestách, ktoré očividne zorganizovala ruská štátna polícia. V jednom prípade dokonca predseda ruského parlamentu o útoku informoval skôr, ako sa stal. Putin však okamžite vyhlásil vojnu proti ruskému moslimskému obyvateľstvu v Čečensku, čo vzburcovalo Ruský národ a Putinove preferencie vyleteli do neba.

15

V roku 2002 po útoku na moskovské divadlo Putin využil príležitosť, aby obsadil súkromnú televíziu, v roku 2004 po útoku na školu Putin odstránil možnosť voľby oblastných guvernérov. Putinov vzostup k moci a jeho odstránenia dvoch dôležitých inštitúcií so zámerom upevnenia moci sú teda výsledkom manažovania skutočného, vymysleného a pochybného terorizmu tak, ako sme to v minulosti už videli.

2.2 Ako sa poučiť a brániť opakovaniu minulosti

2.2.1 Informovanosť Znie to veľmi jednoducho, je to často skloňované v dnešných médiách a podľa mňa

to logicky vyplýva z paralel prvej a druhej svetovej vojny a dneška. Je to informovanosť. Schopnosť človeka spraviť si vlastný názor, lebo taký človek odolá zaužívaným frázam a propagande skôr. Priestor vidím hlavne pri mladých ľuďoch, mojich spolužiakoch a rovesníkoch. Miesto niekoľkohodinového brázdenia facebooku je lepšie si niečo prečítať. Niečo aktuálne, alebo historické, literatúru faktu. Tu, podľa mňa, viac poslúži investigatívna žurnalistika ako beletria. Treba si tiež uvedomiť rozdiel v slovníku a názoroch, v štylizovaní viet v takejto žurnalistike a článkom na internete, nie je to to isté. Internet, ako masovo komunikačný prostriedok je náchylnejší na obsahovanie článkov a obrázkov, ktorých účelom je čitateľa poškodiť, vnútiť mu nejakú, často viac nepravdivú, ako pravdivú ideu.

Problém ale môže tkvieť v tom, že pokiaľ je mnoho článkov na internete zadarmo, za kvalitnú žurnalistiku si treba platiť. Nie je však aj to poznávacím znakom kvality?

2.2.2 Voľby Ako je možné, že toľko ľudí na Slovensku nemá záujem zúčastniť sa volieb? A ešte

menej z nich preštudovať si aspoň hrubú kostru volebného programu kandidujúcich strán? Všeobecný cynizmus pretavujúci do viet, ako „aj tak sa nič nezmení“ , spolu

s nezáujmom nám dáva pocit trendovosti, hoci sa pritom stávame ľahostajnými, manipulovateľnými a zraniteľnými.

16

Obrázok č. 3- účasť občanov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky za posledných 7 rokov

Musíme si uvedomiť, že hlas každého jedného z nás stojí za uplatnenie, lebo verte tomu, že extrémisti sa svoj hlas uplatniť nebáli nikdy.

17

Záver V tejto práci som sa venovala téme prvej a druhej svetovej vojny, ktoré formovali

dvadsiate storočie. Zamerala som sa na obe vojny osobitne, najskôr som ich opísala ako celok, potom som sa venovala na vybrané aspekty oboch vojen a to, osobnosti, propaganda, ktorej som venovala veľa priestoru, keďže to je nielen téma mne blízka, ale myslím, že je relevantná aj v dnešnej dobe. Napriek tomu, že som si túto tému vybrala, alebo som o nej už nejaké informácie mala, dozvedela som sa veľa nového a dúfam, že to pre mojich divákov bude tak zaujímavé, ako pre mňa. Tému som nespracovala len ako zdroj informácií, ale dúfam, že aj ako zdroj mnohých nových “pikošiek” a hlavne, ako tému na diskusiu, ďalšie rozoberanie a hlbšie zamyslenie sa.

Našla som mnohé paralely a podobnosti dvadsiateho storočia s naším, dvadsiatym prvým a tak si myslím, že citát, “História sa neopakuje” pravdivý nie je, lebo som našla mnoho aspektov dnešného sveta, ktoré boli nielen podobné, ale priam rovnaké ako aspekty oboch vojen, nehovoriac o tom, že prvá a druhá svetová vojna sa vo svojich zámienkach a propaganda náramne podobali. Žijeme však vo svete informovanosti a tak si myslím, že to treba využívať na poznanie minulosti ako prostriedok pochopenia dneška.

Pri spracovávaní tejto témy som ostala verná svojej primárnej ambícií, a to necitovať internet a nepoužívať ho ako zdroj. Ak som internet aj použila, tak len ako dovysvetlenie niečoho, čomu som v publikáciách nerozumela, nie ako zdroj citácií. Stále stojím za názorom, že najhodnotnejšie, najpravdivejšie a najobjektívnejšie informácie človek nájde na papieri, nie na monitore.

Celkovo som sa počas tvorby práce stretla len s jedným závažnejším problémom, a to vo chvíli, keď som sa rozhodla použiť internet ako zdroj obrazového materiálu-plagáty, dobové noviny, alebo fotky, ktoré som mala veľkú ťažkosť nájsť, preto som znova siahla po publikáciách, konkrétne Historická revue a kniha prof. Eduarda Nižňanského Obraz nepriateľa, odkiaľ som obrázky oskenovala a vložila do svojej práce.

Ako klady tejto práce považujem jednak tému, ktorá veľa ľudí zaujíma, ako aj formu, ktorú som zvolila a to, možno pre niekoho,, nekonvenčnejší výber konkrétnych aspektov na ktoré som sa zamerala a spracovanie ich do hĺbky.

Kladom tejto práce je určite aj praktická časť, možno troche priamočiara, “bez servítky”, ale podľa môjho názoru výstižná. V tejto časti práce ma naozaj bavilo hľadanie paralel, či už v publikáciách, alebo v mojom vlastnom zamyslení. Samozrejme, nie je tam len môj názor, väčšina predložených téz a návrhov je naozaj podložená faktami, žiadna udalosť nebula vymyslená, len nad významom a trošku hlbším bádaním sa treba zamyslieť.

18

ResuméMoja práca sa zaoberá dvadsiatym storočím, konkrétne prvou a druhou svetovou

vojnou. Prácu som rozdelila na dve časti, teoretickú časť, v ktorej sa zaoberám prvou a druhou svetovou vojnou, hlavne vodcami a propagandu, ktorá formovala mienku obyvateľov Slovenska. Propagande som sa venovala najviac, keďže si myslím, že je to niečo, z čoho sa dá čerpať aj dnes, z čoho sa ľudia môžu poučiť. V závere teoretickej časti sa nám ukazujú paralely a rozdielnosti oboch vojen. V praktickej časti som tieto paralely pomenovala a venovala sa tomu prečo vznikli, aký mali dopad a porovnávala som ich s dianím v dnešnom svete. Rozhodla som sa teda pre iný prístup, aký je možno bežný - dotazník, ale myslím že čitateľovi prinesie zaujímavé spojitosti, ktoré sa bez hlbšieho pohľadu do tejto témy nájsť nedajú.

Summary

My work depicts 20. century, in particular, I focused on the first and second world war. I divided my work into two parts, the theoretical one, in which I focus on the first and Second World War, especially on the leaders and propaganda, which formed the opinion of the population, I was interested in the Slovak one, which I depicted more precisely. The reason I focused on the propaganda so much constitutes my belief that propaganda is a topic valid in today´s world as well and that people of this era can learn a lesson of the opinion changing ways of the past. By the end of the theoretical part many parallels and differenced between these two wars emerge. I, therefore, named these parallels in my practical part and compared them to the events of today. One could say I decided to follow a different path, compared to what many of my peers did in the practical parts of their works-a questionnaire, but my reasoning is that my way of processing this information delivers more information to the reader, who would not get it without an extensive research into the topic.

19

Bibliografické odkazyKNIHY:

1. E. NIŽŇANSKÝ a kol.- Obraz nepriateľa: Banská Bystrica 2016: Múzeum Slovenského národného povstania: ISBN 978-80-89514-41-0

2. W. SNYDER- O tyranii- dvadsať ponaučení z 20. Storočia, z originálu: On tyranny: Twenty Lessons from the Twentieth Century: Premedia, Bratislava 2017: ISBN 978-80-8159-465-6

3. Eric Hobsbawn: Vek extrémů- Krátke dejiny 20. století 1914-1991: Argo, Praha 2010: ISBN 9788025703021

ČASOPISY:1. Historická revue- 7/2014- rok 1914: Začiatok prvej svetovej vojny2. Historická revue- 6/2016- Vzostup zla3. Týždeň- 16/2017 17. apríla 2017 Tiso. kňaz, prezident, zločinec, martýr

OBRÁZKYObrázok č.1: Historická revue 7/14Obrázok č.2: Nižňanský a kol.- Obraz nepriateľaObrázok č.3: https://www.aktuality.sk/clanok/319438/vysledky-volieb-2016-grafy-ucast-bola-najvyssia-za-poslednych-12-rokov/

20