Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

EQ Emocionálna inteligencia

Denisa Eliášová 3.D

2013

Obsah

Úvod.................................................................................................................................

1 INTELIGENCIA

1.1 Čo je emocionálna inteligencia?.................................................................................4

1.2 Od IQ k EQ?..............................................................................................................5

2 SVET EMÓCIÍ

2.1 Päť schopností EQ.....................................................................................................6

2.1.1 Poznanie vlastných emócií- sebauvedomenie...................................................6

2.1.2 Kontrola vlastných emócií- sebaovládanie.......................................................7

2.1.3 Poznanie emócií druhých- empatia...................................................................7

2.1.4 Sebamotivácia...................................................................................................8

2.1.5 Zvládanie sociálnych vzťahov..........................................................................8

2.2 Rozvíjanie EQ............................................................................................................9

2.3 Šťastie: najdokonalejší z pocitov?.............................................................................9

PRÍLOHA.....................................................................................................................11

Zoznam bibliografických odkazov................................................................................

Záver................................................................................................................................

Úvod

„Cogito ergo sum“- Myslím, teda som. Známe tvrdenie Descartovej filozofie, podľa

ktorej má úspech ten, kto život zvládne prostriedkami rozumom pochopiteľnými. City

sa pritom považovali skôr za rušivé faktory.

I keď sa vysoký inteligenčný kvocient dlho považoval za najdôležitejší predpoklad

vydareného pracovného i súkromného života, nebola táto myšlienka nikdy viac než len

mýtom. Ako ukazuje moderná vedecká sociológia, nedajú sa všetky veľké poznatky- či

už ide o Newtona, Heisenberga či Plancka- chápať ako rýdzi výsledok veľkých

myšlienok. Bez motivujúcich a predvídavých pocitov by sa zrejme nikdy neuskutočnili.

Oddelenie emócií od intelektu má na Západe hlboké korene, dá sa sledovať až do

antiky. V skutočnosti sa však nemôže ani historicky, ani individuálne vyvíjať žiadne

myslenie, ktoré by nebolo nesené a utvárané energiou citov.

Dnes zrejme doba dozrela a konečne nastáva čas už dlho potrebnej novej orientácie.

Novšie poznatky v psychológii ukazujú, že životný úspech závisí asi len z jednej pätiny

na tradičných základoch analytickej, rozumovej inteligencii. Kto sa nechce orientovať

v stále zložitejšej prítomnosti a budúcnosti iba svojím rozumom a akademickou

inteligenciou, ale aj svojím vnútrom, a teda emocionálnou inteligenciou, ten má stále

viac výhod, či už pri práci, v zamestnaní alebo v osobných vzťahoch. A preto som sa

rozhodla, že vám aspoň čiastočne- keďže je to téma veľmi rozsiahla- priblížim a opíšem

pojem emocionálna inteligencia.

1 Inteligencia

Inteligencia má značný význam nielen v teórii psychológie, ale aj v našom

každodennom živote, a preto sa teší dlhodobému záujmu odborníkov i laikov. Stala sa

symbolom úspechu a kvality. V modernej dobe je úspech podmienený vyšším

vzdelaním, ktoré predpokladá určitú inteligenciu.

Ako už vieme, bežný IQ najčastejšie predpovedá akademický výkon vyjadrený

školskými známkami. Ale ak sa za kritérium životných úspechov pokladajú iné

ukazovatele než školské známky, potom sa schopnosti tvoriace emocionálnu

inteligenciu s IQ väčšinou rozchádzajú. Inteligenčný kvocient, logika a slovná obratnosť

už neurčujú náš osud, ale stále podstatnejšie pôsobí na náš život emocionálna

inteligencia EQ (Emotional Quality).

1.1 Čo je emocionálna inteligencia?Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie

ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi

zručnosťami a schopnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa aj také kvality ako

schopnosť dokázať sám seba motivovať, nestrácať nádej a nevzdávať sa napriek

prekážkam, ovládať svoje pohnútky a odložiť ich uspokojenie na neskôr, ovládať svoju

náladu a zabrániť úzkosti, resp. nervozite, ovplyvňovať kvalitu svojho myslenia

a schopnosť vcítiť sa do situácie druhého človeka.

Zjednodušene povedané, emocionálna inteligencia je umenie dobre vychádzať so sebou

samým i s ostatnými.

V dnešnom svete už racionálne, logické a analytické myslenie či technické znalosti

nestačia. Úspešný je ten, ktorý okrem nich zvláda aj tzv. mäkké zručnosti („soft skills“),

ako napr. viesť tím, motivovať v ňom seba i ostatných, zachovať si v krízových

situáciách chladnú hlavu, vedieť prijať kritiku a mnohé ďalšie. Práve tieto mäkké

zručnosti tvoria našu emocionálnu inteligenciu EQ.

1.2 Od IQ k EQ?

Hoci sa dlhú dobu v dôsledku zdôrazňovania racionálneho a logického myslenia

nedbalo na hodnotu citov v našom živote, teraz sa ukazuje stále zreteľnejšie, že zložité

problémy a úlohy postmoderného sveta sa nedajú v celej šírke zvládať bez emocionálnej

inteligencie.

V roku 1995 americký odborník v oblasti citov Daniel Goleman (obr. č. 1) upozornil, že

náš prístup k inteligencii je obmedzený, pretože neberieme do úvahy schopnosti, ktoré

sú rozhodujúce pre šťastie a úspech jednotlivca a harmóniu spoločnosti. Emocionálna

inteligencia sa týka kompetencií, ktoré sú nezávislé na IQ, ale podstatne ovplyvňujú

úspech na pracovisku, sociálne a intímne vzťahy.

Jedným zo základných rozdielov medzi IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako

merateľnú veličinu. Goleman zdôrazňuje, že niečo ako EQ test je prakticky nemožné,

pretože tak zložité javy ako je empatia, láskavosť či úcta k ľuďom sa nejakou skúškou

alebo testom jednoducho nedajú posúdiť. Dnes už však existujú určité postupy, ktoré

môžu zachytiť čiastočné aspekty emocionálnej inteligencie aspoň kvalitatívne.

D. Goleman hovorí v súvislosti s IQ a EQ metaforicky o dvoch mozgoch. Každý z nich

predstavuje iný druh myslenia, iný druh inteligencie – jeden predstavuje racionálnu,

druhý emocionálnu inteligenciu. Sídlom emócií v mozgu je tzv. amygdala, ktorá riadi

emocionálne reakcie. Hipokampus zase hodnotí obsah informácií. Hipokampus a

amygdala sú dve odlišné miesta v mozgu (obr. č. 2). Všetko závisí od ich spojenia a

spolupráce, ale práve emócie tomu všetkému šéfujú. Ak teda hovoríme o zvyšovaní EQ,

hovoríme o zlepšovaní toku informácií medzi logickým a emocionálnym myslením.

K dosiahnutiu čo najlepšieho výsledku v živote je teda ideálne využívať oba typy

inteligencie. Nezávisle na všetkých populárno- vedeckých módnych prúdoch by sa

mohlo spojenie „ IQ + EQ“- inteligencia rozumu a srdca- stať sľubným vzorcom šťastia

a úspechu. Lebo pre fungovanie osobnosti potrebujeme nielen rozumové schopnosti

(rozhodovanie na základe logiky), ale aj také schopnosti, ktoré spadajú pod

emocionálnu inteligenciu (bleskové a nepresné rozhodnutie, ktoré v danej chvíli

považujeme za správne).

2 Svet emócií

Žiadny psychický jav nie je asi tak živelne spojený s naším prežívaním ako

emocionálnosť. Napríklad v Meyersovom náučnom slovníku je definovaná ako „hnutie

mysle“ a „duševné pohnutie“. Tieto charakteristiky vychádzajú zo slovného základu

latinského slova emotum, ktoré znamená pohnutý, rozrušený.

2.1 Päť schopností EQ

Podľa D. Golemana sa emocionálny kvocient jedinca skladá zo siedmych kvalít alebo

schopností: uvedomenie si seba, sebamotivácia, vytrvalosť, kontrola impulzov,

regulácia nálad, empatia, nádej alebo optimizmus.

Aby podporil svoj pojem emocionálnej inteligencie, syntetizoval výskumy psychológov

pracujúcich v rôznych oblastiach praxe. Základný model emocionálnej inteligencie ako

prví navrhli P. Salovey (obr. č. 3) a J. D. Mayer (obr. č. 4) v roku 1993. Zdôraznili päť

širších typov schopností, ktoré sú pre emocionálnu inteligenciu centrálne a ktoré sú

vzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvňujú:

1) poznanie vlastných emócií

2) kontrola vlastných emócií

3) poznanie emócií druhých

4) sebamotivácia

5) zvládanie sociálnych vzťahov

2.1.1 Poznanie vlastných emócií- sebauvedomenie

Poznanie vlastných citov je základným kameňom emocionálnej inteligencie

a pochopenia vlastnej osobnosti. Je to schopnosť presne sa orientovať vo svojom vnútri,

poznať svoje možnosti, schopnosti a hlavne pocity. Kto totiž nepozná ani nechápe svoje

vlastné city, ten je nimi (napr. pri zlosti či strachu) vydaný na milosť a nemilosť.

Rozvinuté vnímanie seba samého umožňuje predovšetkým porozumenie pozadia

citových vzorcov reakcií, čo je neodmysliteľným predpokladom sebakontroly. Kto

dokáže počúvať tento „vnútorný hlas“, ten má na svojej strane pri všetkých dôležitých

životných rozhodnutiach vynikajúceho radcu. Či už si vyberáme štúdium, zamestnanie

alebo človeka, ktorému dôverujeme alebo ktorého milujeme, potrebujeme intuitívny

citový dôvtip, získaný v priebehu života pomocou citového sebavnímania, pretože

rozum je v týchto oblastiach slepý. Ľudia, ktorí si uvedomujú a poznajú vlastné emócie,

sú  nezávislí, duševne zdraví a zastávajú skôr pozitívny  postoj k životu.

2.1.2 Kontrola vlastných emócií- sebaovládanie

Poznať sám seba a predovšetkým vlastný citový  život vytvára základ pre

sebaovládanie. Kto ovláda svoje city, ten je podľa nových záverov psychologického

výskumu zvláštnym spôsobom inteligentný: múdre ovládanie citov je totiž pre životný

úspech, zdravie a spokojnosť omnoho dôležitejšie ako rozumová inteligencia.

Zachádzanie s citmi, naše sebaovládanie, je však „práca na celý deň“, pretože množstvo

vecí, ktoré robíme vo svojom voľnom čase riadia našu náladu: „Všetko, od čítania

románov, sledovania televízie až po ostatné činnosti a priateľov, pre ktorých sa

rozhodneme, sa dá chápať ako snaha zlepšiť si náladu,“ hovorí odborník na emócie D.

Goleman.

Každý z nás by sa mal naučiť zaobchádzať s vlastnými  citmi, aby sa dokázal ubrániť

pred pocitom strachu a  aby sa rýchlo zregeneroval po negatívnych pocitoch. Len ten,

kto sa naučí všímať a vnímať emocionálne signály a akceptovať ich, dokáže  zvládať

svoje emócie a okamžité impulzy. Pohotovejšie zvládanie našich citových výbuchov je

jednou zo známok našej emočnej vyspelosti. Každý výsledok, ktorý vo svojom živote

zažívame - nech už je úspešný, alebo neúspešný, je výsledkom našej reakcie na udalosť.

Ak sa nám nepáčia výsledky, ktoré v živote dosahujeme, mali by sme jednoducho

zmeniť naše reakcie na udalosti vo svojom živote, tak aby sme dosahovali výsledky,

ktoré chceme. Sebaovládanie nie je nič iné, ako naše reakcie, ktoré si každý deň vo

svojom živote vyberáme.

2.1.3 Poznanie emócií druhých- empatia

Empatia je schopnosť pochopiť druhého ako seba samého, vcítiť sa do jeho kože, vidieť

jeho očami, počúvať bez predsudkov, vedieť sa vcítiť do jeho postavenia, vedieť

odhadnúť jeho potreby, nesúdiť ho. Schopnosť vcítiť sa do emócií druhého človeka si

však vyžaduje najprv akceptovanie a nepotláčanie vlastných citov. Naozajstná empatia

predpokladá, že rozumieme samému sebe a vyznáme sa vo svojich vlastných pocitoch.

Pretože ten, kto má strach z vlastných citov, nedokáže zachytiť a pochopiť ani

emocionálne signály iných ľudí. Kľúčom k pochopeniu citov druhého človeka je aj

schopnosť rozumieť neverbálnym  prejavom: výrazu tváre, gestám, tónu hlasu a

podobne. Súcitenie alebo schopnosť vcítiť sa do emócií druhého človeka tvorí základ

tzv. „znalcov ľudí“.

2.1.4 Sebamotivácia

Každý z nás by mal byť usilovný a vytrvalý, mal by vedieť zotrvať pri jednej úlohe.

Nikdy by sme nemali zúfať a strácať odvahu, ak sa nám niečo nepodarí.

Len vysoké IQ z nás neurobí výborných študentov alebo nositeľov Nobelovej ceny.

Skutočný výkon si vyžaduje výdrž, radosť z učenia, sebaistotu a schopnosť  nedbať na

porážky. Musíme sa neustále snažiť na sebe pracovať.

A najmä, základom je mať cieľ. Sebamotivácia predstavuje práve vnútorné

zainteresovanie sa práci pre dosiahnutie tohto cieľa. Je ideálne, ak vieme pretaviť slovo

musím (vonkajšia motivácia, to, čo po nás chce okolie, nadriadení, rodičia, autorita) do

slova chcem (vnútorná motivácia, sebamotivácia), pretože ak niečo skutočne chceme

a nielen musíme, máme imanentný záujem na cieli a prácu konáme s väčšou ľahkosťou

a za menšieho energetického výdaja. Musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť, lebo naše

ciele majú mimoriadny význam pre našu motiváciu. A správna motivácia je naším

najväčším pomocníkom na ceste k cieľu.

2.1.5 Zvládanie sociálnych vzťahov

Sociálna kompetencia je dôležitým aspektom emocionálnej inteligencie. Tým

rozumieme schopnosť dorozumievať sa s ostatnými, nadväzovať a udržiavať s nimi

vzťahy. Schopnosť komunikácie a sociálnej kompetencie v poslednej dobe získali na

význame najmä vo svete práce a zamestnania. Sociálna kompetencia sa stáva stále

dôležitejšia, a to ako schopnosť rozumieť ľuďom a správne sa k nim správať.

Predstavuje obratnosť v spoločenskom styku, schopnosť prejaviť svoje názory

a požiadavky, nadchnúť ostatných pre nejaký cieľ, hľadať zlatú strednú cestu medzi

svojimi potrebami a požiadavkami iných. Schopnosť vychádzať s druhými závisí aj od

schopnosti budovať a pestovať vzťahy, rozpoznať a riešiť konflikty. Ak chceme

vytvárať zdravé osobné či pracovné vzťahy, mali by sme ich vybudovať na

najpevnejšom základe, a to na dôvere.

Kto vie zachádzať s citmi druhých, ten sa rýchlo a inteligentne orientuje i v spoločnosti,

a tiež môže motivovať aj druhých.

2.2 Rozvíjanie EQ Dlhodobé vývojové a sociálno- psychologické štúdie dokazujú, že životný úspech, či už

v súkromí, alebo v zamestnaní, závisí asi len z 20% na rozumovej, logickej inteligencii

IQ. Značný zostatok (až 80%!) musí zvládnuť tak dlho podceňovaná spoločenská alebo

citová inteligencia EQ. A preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili zdokonaľovať

svoju emocionálnu inteligenciu. Je tvárna, schopná vývinu a premeny. Nie je vrodená,

nadobúda sa výchovou, tréningom a učíme sa ju používať počas celého nášho života,

kedy úroveň EQ prirodzene stúpa. Kedykoľvek máme šancu sa v nej začať

zdokonaľovať a stať sa jej majstrami. Tí, ktorí ju dokázali naplno rozvinúť, sú

úspešnejší, spokojnejší a vyrovnanejší.

Zvyšovaním svojej emocionálnej inteligencie získame väčšiu sebadôveru, pocit šťastia

a odvahu vybrať si vo svojom živote smer, po ktorom túžime. Jej rozvíjaním si

jednoducho zlepšujeme kvalitu svojho vlastného života.

Cieľom je, aby sme svoju emocionálnu inteligenciu využívali čo najlepšie. Vytvoríme si

tak príjemnejšie miesto pre náš život.

2.3 Šťastie: najdokonalejší z pocitov?Šťastie sa v ľudskom živote považuje za najdrahocennejší majetok. Usilovať sa o šťastie

je výslovne zakotvené ako ľudské právo. Ako ale človek nájde svoje životné šťastie- na

rozdiel od prechodných pocitov šťastia- to je už iná otázka. Napriek všetkým

sugestívnym zvodom a zmäteniam citov, spôsobenými reklamou a konzumne

zameraným duchom doby, sociálno- psychologické výskumy jasne ukazujú, že šťastie

sa nedá kúpiť. Že samotné peniaze skutočne nikoho neučinia šťastným, dokladá

americký hospodársky časopis Forbes. Podľa neho sa bohatí nepovažujú za nijak

šťastnejších ako priemerní občania. Hmotné výhody síce môžu krátkodobo vyvolať

pocity šťastia- výhra v lotérii rovnako ako kúpa pekných šiat ako náplasť na žiaľ- avšak

podstatne neprispievajú k naozajstnej spokojnosti, k šťastiu ako k základnému

životnému pocitu. Americkí psychológovia sa snažili nájsť odpoveď na otázku, či vôbec

existujú ľudia, ktorí sú skutočne šťastní a spokojní so svojím životom, a ak áno, čím sa

líšia od ostatných. Prebrali všetky podklady, ktoré boli k dispozícii a došli k tomuto

záveru: trvalo šťastní sú tí, ktorí sa pozerajú na svet optimisticky, sú vyrovnaní

a sebavedomí a  dokážu otvorene a priateľsky jednať s ostatnými ľuďmi.

Šťastní ľudia sa vyznačujú štyrmi rysmi:

majú o sebe veľmi dobrú mienku, kladný prístup k vlastnej osobe

veria, že majú život vo vlastných rukách

sú optimisti

sú extrovertní a majú sociálnu orientáciu

Väčšina ľudí sa však zameriava skôr na hromadenie peňazí, ako na budovanie zdravých

medziľudských vzťahov. Ale práve budovanie medziľudských vzťahov má oveľa väčší

vplyv na naše šťastie ako peniaze. Pravé šťastie je ako svedomie, neoklameme ho.

Nemôžeme si ho ani vynútiť, a nikto na svete nám ho nemôže darovať. Môže plynúť len

a jedine z nás, z našej duše; jediný kľúč k nemu máme schovaný v sebe. Vážme si sami

seba, majme dobré vzťahy s ostatnými, nezabudnime sa usmievať, pretože o našom

šťastí rozhodujeme predovšetkým my sami.

Príloha

Obr. č. 1- Daniel Goleman, uznávaný psychológ a špecialista v oblasti EQ

Obr. č. 2- Amygdala a hipokampus

Obr. č. 3- Peter Salovey, profesor psychológie na Yale University

Obr. č. 4- John D. Mayer, profesor psychológie na University of New Hampshire

Zoznam bibliografických odkazov

Ruisel Imrich 2000, Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, s. r. o., Praha 2000.

ISBN 80- 7178- 425- 7.

Hubert Andreas 1996, Emocionální inteligence (z nemeckého originálu Emotionale

Intelligenz preložila Ivana Krausová, 2005). Praha: ZEMS, s. r. o., Praha 2005. ISBN

80- 903305- 6- 8.

http://www.psychometriclab.com/admins/files/Salbot%20a%20kol.pdf

http://prezi.com/l4z_g-qfg-_z/emocionalna-inteligencia/

http://www.cpppap.sk/data/Emocion%C3%A1lna%20inteligencia.pdf

http://www.infovek.sk/predmety/etika/eq/eqM.php

http://www.oskole.sk/?id_cat=2020&clanok=16386

http://www.dfs-metoda.eu/sk/emocna-inteligencia/

http://e-psycholog.eu/pdf/baumgartner-etal.pdf

http://www.enjoyemotions.sk/eq-iq-emocionalna-emocna-inteligencia/

Záver

Svet citov je pre naše bytie dôležitejší, než si doteraz uvedomuje ešte veľa ľudí. Práve

postmoderná doba vo svojej zložitosti objavila význam emocionálnej inteligencie a silu

citov. Zdá sa, že sa už nepovažuje za rušivú a neprofesionálnu, ale naopak za veľmi

potrebnú pre úspešný a šťastný život. Význam citov zdôrazňuje napríklad aj antropológ

Robert Solomon: „Tvrdím, že sú to city- a iba na povrchu náš rozum- ktoré dávajú

životu zmysel a opodstatňujú bytie.“

Vzhľadom k výsledkom moderného skúmania emócií bude budúcnosť čoskoro určená

heslom „Cítim, teda som!“ Majme odvahu používať svoje city a snažme sa pripočítať

srdce k rozumovej inteligencii, lebo iba to je kľúč k pohode tela i duše. Berme na

vedomie, že potreba duševnej pohody je práve tak prirodzená ako naša potreba potravy

či istoty. S týmto vedomím sa preto musí každý, kto chce byť emocionálne inteligentný,

naučiť umeniu láskyplného a priateľského spolužitia s ostatnými. Lebo v našom

najhlbšom vnútri duše sme bytosti emocionálne závislé na ostatných, a to aj vo chvíľach

našej najväčšej osamelosti.

Dúfam, že vás moja práca zaujala, motivovala a dúfam, že ste získali nový pohľad na

svoje city, emócie, ktoré v žiadnom prípade nesmieme podceňovať. Sú predsa

nástrojom k nášmu úspechu a k nášmu šťastiu.