zskrizves.estranky.sk · Web viewTvorba projektu a prezentačné zručnosti (TBZ) Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré je potrebné rozvíjať u žiakov - komunikovať,

Základná škola, Krížová Ves

Školský vzdelávací program

(inovovaný)

Názov vzdelávacieho programu Školský vzdelávací program

Stupeň vzdelania ISCED 1, ISCED 2

Dĺžka štúdia 9 rokov resp. 10 rokov Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenskýDruh školy štátnaDátum schválenia 28. 08. 2019Miesto vydania Základná škola Krížová Ves

Predkladateľ: Základná škola Krížová VesRiaditeľka školy: Mgr.Ľudovít SiskaTelefón: 052 4591258Mob: 0917 418 119E-mail: [email protected] webovej stránky školy:

OBSAH

A. Úvodné identifikačné údaje

B. Ciele a poslanie vzdelávania

C. Charakteristika a vlastné zameranie školy

D. Profil absolventa

E. Charakteristika programu

F. Učebný plán

G. Učebné osnovy, špecifické ciele predmetov

H. Materiálne zabezpečenie programu I. Personálne zabezpečenie programu

J. Zabezpečenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri štúdiu

K. Zabezpečenie vzdelávania žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

L. Systém kontroly a hodnotenia žiakov

M. Systém zabezpečenia kvality, autoevalvácie školy a výučby

A. Úvodné identifikačné údaje

Názov vzdelávacieho programu: Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program korešponduje so štátnym vzdelávacím programom ISCED 1 a ISCED 2. Vzdelávací program školy korešponduje súčasne s novým smerom vzdelávania, ktorý bol prijatý na základe správy Medzinárodnej komisie UNESCO pre vzdelávanie v 21. storočí s názvom „ Učenie je skryté bohatstvo." Vychádza zo štyroch pilierov vzdelávania:

• Učiť sa poznávať - osvojovať si nástroje pochopenia sveta a rozvinúť

zručnosti potrebné na učenie.

• Učiť sa konať - naučiť sa tvorivo zasahovať do svojho prostredia.

Nielen osvojiť si poznávacie procesy, ale ich aj využiť v praxi.

• Učiť sa žiť medzi ľuďmi - spoluprácou s ostatnými sa podieľať na

všetkých spoločných činnostiach

• Učiť sa byť - porozumieť vlastnej osobnosti a jej utváraniu v súlade

s morálnymi hodnotami

Kód a názov študijného odboru: Druh školy - 211 - Základná škola

Stupeň vzdelania: Absolvovaním iŠkVP v súlade s medzinárodnou normou pre klasifikáciu vzdelávania ISCED 1 a ISCED 2 absolvent základnej školy získa po 4. ročníku osvedčenie o absolvovaní primárneho vzdelania a po 9. ročníku osvedčenie a získaní nižšieho stredného vzdelania.

Dĺžka štúdia: 9 rokov resp. 10 rokov

Forma štúdia: denná

Vyučovací jazyk: slovenský

Druh školy: štátna

Dátum schválenia, miesto vydania: 28. 08. 2019, Základná škola Krížová Ves


schválený pedagogickou radou

Zriaďovateľ: Obec Krížová Ves

B. Ciele a poslanie vzdelávania

Vzdelávanie v našej škole je zamerané na ciele, nielen na obsah. Výchova a vzdelávanie sa orientuje na rozvoj kompetencií žiakov pre praktický život. Chceme dosiahnuť, aby absolventi našej školy, ktorí pochádzajú z MRK využili v budúcnosti to, čo sme ich naučili, aby do života vstúpili s kvalitným vybavením v oblasti vedomostí, zručností a postojov, aby ich vzdelania kladne ovplyvnilo a v spoločnosti sa dokázali sebavedomo pohybovať.

Vzdelávacie ciele vychádzajú z potreby kultivovať potenciál každého žiaka vo všetkých oblastiach jeho rozvoja, pomôcť k osvojeniu si funkčnej gramotnosti, ktorá umožní celoživotné vzdelávanie a súčasne viesť žiakov aj k vnímaniu potreby ochrany sveta a kultúry, v ktorej sa spoločnosť nachádza.

Základná škola poskytuje vzdelanie tak, aby pripravila svojich žiakov pre ďalšie vzdelávanie na stredných školách. Školský vzdelávací program obsahuje posilnené hodiny slovenského jazyka a literatúry z dôvodu získania kľúčových kompetencií v oblasti komunikačných schopností, ústnych a písomných spôsobilostí. Posilnené hodiny matematiky by mali zlepšiť matematickú gramotnosť.

Všeobecný cieľ vzdelávania:

Rozvoj kompetencií žiaka pre praktický život. Žiak má získať kvalitné vedomosti, zručnosti a postoje pre ďalšie vzdelávanie.

Čiastkové ciele:

• učiť žiakov učiť sa

• kultivovať potenciál každého žiaka vo všetkých oblastiach jeho rozvoja,

• rozvíjať a posilňovať kritické myslenie, toleranciu a flexibilnosť,

• rozvíjať schopnosť vytvoriť si denný program s časovým rozvrhom, posilňovať sebadisciplínu

• posilňovať a rozvíjať komunikačné zručnosti,

• osvojiť si funkčnú gramotnosť, ktorá umožní celoživotné vzdelávanie a súčasne povedie

žiakov aj k vnímaniu potreby ochrany sveta a kultúry, v ktorej sa spoločnosť nachádza.

C. Charakteristika a vlastné zameranie školy

• Základné údaje o škole:

Základná škola Krížová Ves je štátna základná škola s vyučovacím jazykom slovenským.

Škola sa nachádza vo veľmi peknom prírodnom prostredí.

Školu navštevuje v školskom roku 2019/2020 336 žiakov. Žiaci školy pochádzajú z zo sociálne znevýhodneného prostredia. Cieľom je v škole udržať optimálnu klímu sociálneho porozumenia a každodenne vytvárať harmonické prostredie, v ktorom sa deti radi zdržiavajú.

• Materiálne vybavenie školy:

Školský objekt tvoria dve budovy. V prvej budove sa nachádzajú ročníky 4. – 9. A v budove v osade ročníky 0. – 3. a 4 oddelenia ŠKD. V areáli škôl sú dve športové ihriská.

Školský poriadok pre žiakov i pracovný poriadok pre učiteľov eliminuje nežiadúce správanie, ktoré by mohlo viesť k neefektívnej práci, alebo k poškodeniu zdravia žiaka, alebo učiteľa.

• Charakteristika pedagogického zboru:

V škole pracuje 34 pedagogických zamestnancov. Z toho je 25 učiteľov, 4 vychovávateľky a 5 asistenti učiteľa na plný úväzok. V škole pracujú 1 odborný zamestnanec - školský špec. pedagóg.

• Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogického a odborného zamestnanca:

Prioritou v našej škole je úspešné zvládnutie školskej reformy. Prvým krokom k tomuto cieľu je pozitívne myslenie. Učitelia sa musia naučiť efektívnejšie vzdelávať i keď mnohí sa o to denne pokúšajú. V prvom rade ide v tomto zmysle o vytvorenie bezstresovej atmosféry, prostredia, v ktorom sa všetci dobre cítia. Vzdelávanie zamestnancov bude smerovať k získaniu takýchto zručností. Chceme dosiahnuť, aby žiak chodil do školy s chuťou, aby sa tešil na zaujímavé formy vyučovania, aby mohol kedykoľvek, no s úctou vyjadriť svoj vlastný názor. S ohľadom na profesijný rozvoj PZa OZ nebudú však len aktivity v rámci kontinuálneho vzdelávania, ale aj tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej činnosti, alebo odbornej činnosti. Dôležité v neposlednom rade je aj sebavzdelávanie.

V školskom roku 2019/2020 bude absolvovať adaptačné vzdelávanie 0 pedagogický zamestnanec.

Aktualizačné vzdelávanie bude vyhľadávanou formou vzdelávania vzhľadom na náplň tohto produktu, ktorým je prehlbovanie, rozvíjanie a rozširovanie vedomostí a zručností PZ a OZ a tiež a je prípravou na vykonanie atestácie.

Zaujímavé bude aj inovačné vzdelávanie, ktorého náplňou sú inovácie v pedagogike, psychológii aprobačných predmetoch.

Vedúci MZ a PK, TU, kariérový poradca, koordinátor informatizácie, koordinátor výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, koordinátor prevencie, sa zúčastnia

špecializačného vzdelávania, aby získali profesijné kompetencie potrebné na výkon špecializovaných činností.

Funkčné vzdelávanie na získanie profesijných kompetencií v tomto školskom roku bude absolvovať jeden vedúci zamestnanec.

Kvalifikačné vzdelávanie bude absolvovať jeden zamestnanec.

• Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy:

Systém kontroly spĺňa predpoklady efektívneho hodnotenia, pretože má podporu vedenia a je akceptovaný zamestnancami. Je v súlade s kultúrou školy. Podporuje ciele školy ako organizácie a zodpovedá jej stratégiám. Má jasné kritériá a je administratívne nenáročný. Je hodnotiaci, ale aj rozvíjajúci. Je nepretržitý, teda pravidelne monitorovaný. Je vyhodnocovaný.

Hodnotenie sa zameriava:

1. Na odborné vedomosti a zručnosti t. j. ako ovláda svoje predmety

2. Zamerane na žiaka t. j. ako pozná žiakov, analyzuje ich potreby a záujmy, ako motivuje, aké vyučovacie metódy používa

3. Zameranie na výsledky t. j. či má jasne stanovené ciele, ako chce so žiakmi dosiahnuť čo najlepšie výsledky a kompetencie, v čom chce škole pomôcť.

4. Strategické myslenie t. j. ako si uvedomuje širší kontext svojej práce v triede so záležitosťami školy, regiónu a celoslovenského vzdelávania, či prispieva novými nápadmi.

5. Vedenie ľudí: či buduje výkonné tímy nielen v triede, ale aj v škole so spolupracovníkmi, aktívne rozvíja schopnosť ľudí prostredníctvom náročných úloh, cieľov, spätnej väzby, vedie a motivuje aj menej výkonných ľudí.

6. Osobnostné kvality: či sa snaží rozvíjať v odborných a pedagogických záležitostiach, má dobré vzťahy s kolektívom, vie jasne a účinne komunikovať so žiakmi, je osobne bezúhonný.

Hodnotenie sa realizuje formou hospitácií a ročného hodnotiaceho pohovoru. Hodnotiaci rozhovor pozostáva z troch častí.

Hodnotenie pracovného výkonu - hodnotí sa podľa stupňa dohodnutých cieľov na nasledujúce obdobie. Jednotlivé ciele sú vyhodnocované na základe indikátorov a kvalitatívnych kritérií, ktoré sú stanové pre jednotlivé ciele. Ciele môžu mať odlišnú váhu.

Hodnotenie kompetencií - základom hodnotenia kompetencií je model, ktorý vychádza z kultúry a hodnôt školy a vyjadruje profil ideálneho pedagogického zamestnanca školy. Každý kariérový stupeň a kariérová pozícia má vytvorený svoj kompetenčný profil, ktorý vychádza zo štandardov a potrieb, špecifík školy. Hodnotiteľ na základe výsledkov pedag. pozorovania, dotazníkového zisťovania a iných metód, určí úroveň jednotlivých kompetencií hodnoteného. Podľa tejto škály hodnotiteľ vyjadruje svoj subjektívny pohľad na úroveň kompetencií.

Nevyhovujúce

Zásadný rozpor s niektorými prejavmi pozorovateľného správania, ktoré sú uvedené pri príslušnej kompetencii, prípadne absencia danej kompetencie aj keď bola možnosť ju prejaviť. Systematický rozvoj, ktorého cieľom je potlačenie slabých stránok.

Štandardné

S čiastočnými výhradami zodpovedá popisu prejavov pozorovateľného správania, ktoré sú uvedené príslušnej kompetencii. Rozvoj kľúčových oblastí, ktoré treba zlepšiť. Posilniť silné a potlačiť slabé stránky.

Veľmi dobré

Presne zodpovedá kompetenčnému profilu. Formulovať čiastočné oblasti na zlepšenie - posilnenie silných stránok.

Mimoriadne dobré

Kompetencie sú na vzorovej úrovni, nie je potrebné formulovať žiadnu oblasť zlepšenia

Dohoda o ďalšom rozvoji a vzdelávaní

V tejto časti sa hodnotiteľ a hodnotený dohodnú na profesijnom a odbornom rozvoji kompetencií (zlepšenie pracovného výkonu, príp. ďalší rozvoj prac. kariéry), na predpokladanom vývoji prac. kariéry zamestnanca (jeho postup do vyššieho kariérového stupňa, stane sa učiteľom špecialistom....)

Dlhodobé projekty:

Škola sa zapojila do projektu POP zameraný na celodenné vzdelávanie žiakov z marginalizovaných skupín, ktorý má za úlohu výrazne podporiť inkluzívne prostredie v MŠ a ZŠ. Pomocou projektu sme vytvorili 3 pracovné miesta. Zamestnali sme 2 asistentky a 1 odborného zamestnanca, ktorí si plnili úlohy vyplývajúce z projektu a potrieb školy.

Ďalej je to pilotný projekt, ktorého realizácia vyplýva z uznesenia vlády SR č. 45/2016, bod B. 19, začal v školskom roku 2016/17. Vytvorenie modelu procesu diagnostiky a rediagnostiky detí a žiakov zo SZP s následným poskytovaním pedagogickej, špeciálnopedagogickej a psychologickej podpory – pilotný projekt pre NRO Kežmarok. .Realizuje ho Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie na základe požiadaviek ministerstva školstva.

Projekt je prioritne zameraný na deti predškolského ročníka MŠ a žiakov 0. a 1. ročníka ZŠ vybratých škôl.

• Spôsoby spolupráce s komunitou:

Rada školy rieši fungovanie školy, je informovaná o aktivitách usporiadaných školou. Sleduje výchovno- vzdelávacie výsledky žiakov. Rada školy sa vyjadruje k ŠkVP, spôsobom vzdelávania integrovaných žiakov, aj k spôsobom riešenia problematiky sociálne znevýhodnených. Škola komunikuje s rodičovskou verejnosťou formou ZRPŠ, osobnými konzultáciami. Škola realizuje projekty a aktivity prevencie a eliminácie rizikového správania, delikvencie a kriminality, drogových závislostí, záškoláctva, bezpečného používania internetu, ako aj na podporu morálneho a právneho povedomia. Spolupracujeme s PPP s CVPP v Kežmarku, ŠPP vo Veľkej Lomnici. Pracovníci týchto inštitúcií podľa potreby školy vykonávajú psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, realizujú konzultačno-poradenské služby pre

žiakov. Robia diagnostiku aj rediagnostiku žiakov. Škola spolupracuje s obecným úradom a obcou ako zriaďovateľom školy.

• Profilácia školy:

Rešpektujeme intelektuálne a fyzické možnosti každého jednotlivca. Vytvárame viacero ciest vedúcich k jednému cieľu a tým je zvládnutie štátneho i školského vzdelávacieho programu všetkými žiakmi. Absolvent si má odniesť do ďalšieho života široké spektrum vedomostí, zručností, návykov a postojov, pochopiť význam spolupráce a výhody práce v tíme. Dosiahnuť, aby sa naši žiaci vedeli spisovne vyjadrovať a osvojili si pravopis materinského jazyka. Pozná základné slovíčka z jedného cudzieho jazyka, vie jednoduchými vetami odpovedať na položenú otázku, základnými frázami opíše rodinu, záujmy, je pripravený ďalej sa vzdelávať v danom cudzom jazyku. Žiaci ovládajú základné operácie s osobným počítačom a učia sa využívať informačné a komunikačné technológie. Naučiť žiakov pohybovať sa vo svete čísel a základných matematických operácií nevyhnutných pre život. Zoznámiť sa s výhodami odlišností medzi ľuďmi, vyhýbať sa prejavu šikanovania, rasizmu a xenofóbie. Rozumne a šetrne využívať neobnoviteľné prírodné zdroje, zoznámiť sa s možnosťami úspor vody, tepla, energie. Má poznať zásady zdravého životného štýlu vzhľadom k voľbe stravovacích návykov a priaznivého vplyvu športu na ľudské zdravie. Vytvoriť si základné pracovné návyky, zamerané na samostatnú prácu, tvorivú činnosť a kritické myslenie.

Pre dosiahnutie vyššie uvedených cieľov je pri profilácii školy dôraz kladený na:

Vzdelávaciu oblasť: Človek a svet práce - ktorá svojim obsahom i rozsahom zahrňuje všetky sledované oblasti a pôsobí ako integračný prvok.

Vzdelávaciu oblasť: Jazyk a komunikácia - ako základ pre dohovorenie sa písomnou alebo ústnou formou a to nielen v materinskom ale aj cudzom jazyku, pretože v dnešnej dobe platí: „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. "

Človek a príroda : Enviromentálna výchova – s cieľom vytvoriť pozitívny vzťah k prírode a okoliu celkom

Človek a spoločnosť: Regionálna výchova- poznať vlastný región, tradíciu a kultúru a orientovať sa v čase

Sekundárnou profiláciu školy je snaha vyhovieť všetkým žiakom podľa ich schopností a potrieb, a to deťom nadaným i vyžadujúcim špecifický prístup ( napr.: vzhľadom k poruchám učenia).

Vzdelávanie na našej škole smeruje k tomu,

• aby si žiak osvojil metódy učenia a bol motivovaný pre ďalšie vzdelávanie

• aby žiak získal základy tvorivého myslenia, vedel logicky uvažovať a riešiť problémy

• aby žiak zvládol základy komunikácie

• aby žiak vedel spolupracovať a rešpektovať prácu a úspechy vlastné i druhých

• aby si žiak utváral vlastné postoje a prejavoval sa ako slobodná osobnosť

• aby žiak prejavoval pozitívne city v správaní, konaní a prežívaní životných situácií, prejavoval citové vzťahy k ľuďom, svojmu prostrediu i k prírode

• aby bol žiak schopný žiť spoločne s ostatnými ľuďmi, bol tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom

Charakteristika organizačných foriem výučby a metodických postupov

Stratégia nášho vyučovania všetkých predmetov tkvie v

1. motivačných metódach, ktorých cieľom, je vzbudiť záujem žiakov o učebnú činnosť.

2. expozičné metódy - vysvetľovanie, rozhovorov, beseda

3. problémové metódy - znamená učenie sa riešením problémov

4. praktických aktivitách - samostatné činnosti na základe inštruktáže

Z organizačných foriem uplatňujeme vyučovaciu hodinu či už v triede, alebo areáli školy. Ďalej vychádzky do blízkeho okolia ako terénne pozorovania, exkurzie.

• Podmienky poskytovania hmotného zabezpečovania žiakov

Žiaci dostávajú učebnice schválené MŠ SR bezplatne, ostatné pomôcky /zošity, pracovné zošity, perá, pastelky../ hradia rodičia, okresný úrad.. Rodičia po dohovore s učiteľom hradia aj ďalšie pomôcky. Tieto však nie sú povinné. Žiaci v hmotnej núdzi sú zabezpečovaní pomôckami podľa osobitných predpisov sociálneho úradu.

• Školský poriadok a vnútorné predpisy školy

- sú samostatné dokumenty školy. Možno ich predložiť žiadateľovi na požiadanie.

• Pravidlá pri prijímaní žiakov

Pri zápise dieťaťa do prvého ročníka základnej školy musia byť splnené tieto podmienky:

Dovŕšenie šiesteho rok veku do 31. 08. v danom roku, v ktorom má začať plnenie povinnej školskej dochádzky. Dieťa dosiahlo školskú spôsobilosť / testy školskej zrelosti sa uskutočňujú pri zápise do 1. ročníka/. Ak žiak nedosiahne školskú spôsobilosť je po dohode s rodičom a na základe odporúčania poradne prijatý do 0. roč. Riaditeľ školy vydá rozhodnutie o prijatí, alebo neprijatí dieťaťa do školy najneskôr do 31. 05. , ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelanie začať.

• Podmienky postupu do vyššieho ročníka

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.

• Spôsob zabezpečenia prestupu žiaka z inej školy

- o prestup žiaka žiada zákonný zástupca riaditeľku školy

- riaditeľ školy vydá rozhodnutie o prijatí, alebo neprijatí žiaka

toto rozhodnutie je relevatným rozhodnutím o prestupe pre riaditeľa školy, z ktorej dieťa odchádza, aj ktorá ho prijala.

C.2 Zameranie školy

Naša škola sa vo svojej práci snaží vytvárať také školské prostredie, v ktorom sa deti cítia dobre a vďaka tomu ich baví aj učiť sa. Ceníme si myšlienku dôležitostí výchovy možno ešte o trochu viac ako vzdelávania. Ústrednou myšlienkou výchovy našich žiakov je snaha spojiť srdce a myseľ tak, aby jej výsledkom bola zvýšená citlivosť voči necitlivosti iných, aby sme výchovou naplnili obsah slov slušnosť, úcta, čestnosť, transparentnosť v každodennom živote. Nech to nie sú preferencie za ktoré by sa mali žiaci hanbiť, ale naopak, treba byť na tieto hodnoty v svojom správaní hrdí a ísť príkladom celej našej občianskej spoločnosti. Súčasne s výchovou k morálnym hodnotám ide ruka v ruke v našej škole aj výchova k hrdosti na našu vlasť. Tiež to nie je cieľ krátkodobý. Je to rokmi pestovaná láska ku rodnej krajine, ktorá je sprevádzaná podporovaním vlastnej kultúry. Vďaka tomu si deti dokážu uchovať tradície svojich predkov a tým i určité charakteristické črty, ktoré ich robia jedinečnými. Neopomíname ani cieľ, ktorým je zdravý životný štýl, pretože zdravé telo je potrebný nástroj k tomu, aby si deti mohli plniť svoje povinnosti, aby sa im dobre darilo a aby raz vyrástli na múdrych, zdravých, charakterných a súcitných ľudí. Školský vzdelávací program je orientovaný smerom k žiakovi. Cieľom je rešpektovať jeho osobné maximum, individuálne potreby a stimulovať ho k práci na hranici jeho osobných možností. Vychovávať ho k rešpektu k druhým, chápaniu rozmanitosti a pripravovať ho pre život v 21. storočí. Cieľom výchovy je rozvoj súboru vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnôt, dôležitých pre človeka, pre jeho zapojenie sa do spoločnosti a úspešné uplatnenie v živote. Sú to kompetencie komunikačné, kognitívne, učebné, sociálne, personálne, občianske. Prioritou výchovno-vzdelávacej činnosti a aktivít školy je rozvoj osobnosti zdravého, sebavedomého žiaka, ktorý dokáže:

• zmysluplne a efektívne používať získané poznatky a schopnosti,

• spolupracovať, hľadať, objavovať, plánovať a organizovať svoju prácu

• sám zhodnotiť výsledky svojej práce a prijať hodnotenie od ostatných

• účinne komunikovať so svojím okolím

• využívať moderné informačné technológie

• vyjadriť a zdôvodniť svoje názory

• rešpektovať názory ostatných

• byť vnímavý a citlivý k ľuďom a životnému prostrediu

• byť tolerantný k ľuďom, kultúram

• prijať zodpovednosť za seba, za iných,

• starať sa o svoje psychické, fyzické a emocionálne zdravie

• naštartovať sa do ďalšieho celoživotného sebavzdelávania

Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov školy:

- poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,

- umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého,

- podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,

- vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumievať si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie,

- podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.

Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná. Osvojovanie kľúčových spôsobilostí (kompetencie) je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína v preprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti (kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí, ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému.

Kľúčové spôsobilosti sú viacúčelové (multifunkčné), lebo slúžia na výkon pracovných a mimopracovných (občianskych, spotrebiteľských, domácnostných, rodinných, zdravotných a iných) aktivít v osobnom živote. Majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a v mimoškolskej činnosti.

V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno- komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.

Predpokladom dosiahnutia cieľov nižšieho sekundárneho vzdelávania je zaistenie kontinuity a plynulého prechodu z primárneho na nižšie sekundárne vzdelávanie.

Základom nižšieho sekundárneho vzdelávania je interdisciplinárny (medzipredmetový) prístup pri osvojovaní znalostí a spôsobilostí žiakov a rozvoj ich analytických a kritických schopností. Aktuálne znalosti žiakov a ich uplatňovanie v praxi sú východiskovým bodom pri získavaní nových znalostí a ďalšom rozvoji spôsobilostí žiakov.

Nevyhnutnou súčasťou cieľov nižšieho sekundárneho vzdelávania je vypestovať u žiakov zodpovednosť za vlastné učenie sa a poskytnúť im príležitosti objaviť a rozvinúť ich schopnosti v súlade s ich reálnymi možnosťami, aby získali podklad pre optimálne rozhodnutie o ďalšom - vyššom sekundárnom vzdelávaní.

Ciele nižšieho sekundárneho vzdelávania

Hlavným cieľom je, aby žiaci získali :

- primerane veku rozvinuté kľúčové spôsobilosti, zmysluplné základné vedomosti a znalosti a vypestovaný základ záujmu celoživotného učenie sa,

- jasné povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva,

- záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti.

Zámermi nižšieho sekundárneho vzdelávania sú tieto očakávania od žiaka:

- osvojiť si základ všeobecného vzdelania poskytovaného školou,

- mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy,

- osvojenie si a využívanie efektívnych stratégií učenia sa,

- osvojenie si základov komunikačných spôsobilostí a spolupráce,

- mať rešpekt k druhým a zodpovedný vzťah k sebe a svojmu zdraviu.

Silné stránky školy: Slabé stránky školy:

a) ľudský potenciál - kvalifikovanosť

pedagogického zboru - odborná spôsobilosť

pedagogického zboru - záujem o zvyšovanie kvalifikácie

ďalším vzdelávaním - zrelý kolektív ochotný k vzájomnej

pomoci - záujem o mimoškolskú činnosť

i reprezentáciu školy

a) ľudský potenciál- feminizácia pedaog. zboru, absencia

mužs. elemnetu (2 učitelia) - rozčarovanie z politických garnitúr

v zmysle napĺňania sľubov - vysoké požiadavky na administratívu - negatívne prejavy v správaní sa žiakov,

arogancia, nezáujem - pokles spoločenskej prestíže učiteľa

povolania, neochota k spolupráci časti rodičov

- u časti starších pedagógov menšia flexibilita pri práci smodernou technikou

b) materiálny potenciál - technické vybavenie pre

pedagogických zamestnancov (PC, tlačiarne,

- estetická úroveň výzdoby školy je na veľmi dobrej úrovni

- úroveň a rozsah poskytovaných služieb je dobre akceptovaný zamestnancami aj rodičmi,( ŠKD)

- uspokojivá ponuka mimoškolskej a záujmovej činnosti

b) materiálny potenciál - umiestnenie modulárnej školy v osade, malý pozemok bez zelene- ničenie ihriska pri škole v osade- nedostatočne priestory na odborne učebne

c) pedagogický proces - koordinované riadenie s predávaním si

skúseností v rámci MZ a PK - plánovitosť pedag. procesu na

všetkých úrovniach - vysoká úspešnosť absolventov

v prijímacích konaniach na ďalších stupňoch škôl

c) pedagogický proces - podpriemerná pripravenosť žiakov na vstup do ZŠ- malá ochota a záujem časti žiakov

vzdelávať sa- menšia sústredenosť, pozornosť,

schopnosť samostatnej práce u časti žiakov

- disciplinárne priestupky, záškoláctvo

d) ostatné faktory - spolupráca so zriaďovateľom,

školskou radou, - prevažujúca dobrá spoluprácou

s rodičmi žiakov, - činnosť školského špec.

pedagóga a kariérneho poradcu.

d) ostatné faktory - minimálny záujem časti rodičov

o dianie v škole a o výchovnovzdelávacie výsledky svojho dieťaťa

- neospravedlnené absencie žiakov - - sociálna skladba žiakov

(nezanedbateľné percento žiakov zo soc. slabších rodín)

- sociálno - patologické javy -

Príležitosti: Riziká: a) pre našu organizáciu, zamestnancov, žiakov a ich rodičov - ŠkVP - možnosť individuality pedagogického kolektívu vlastné nápady - možnosť uplatnenia kreativity učiteľov

a) pre našu organizáciu a jej zamestnancov - prestupy žiakov do iných škôl z dôvodu

prítomnosti žiakov z prostredia neprispôsobivých občanov

- odchod učiteľov do iného prostredia

b) pre školstvo a spoločnosť celkovo - posilniť spoločenskú prestíž učiteľov - materiálno - techn. vybavením sa

vyrovnať európskym štandardom - príležitosť vychovať sebavedomých

a samostatných ľudí, ktorí si ctia morálne hodnoty štátu

b) pre žiakov a ich rodičov - obavy z testovania prechodu na strednú školu - väčšie problémy menej nadaných žiakov a žiakov s poruchami

D. Profil absolventa

D.1 Celková charakteristika absolventa

Absolvent základnej školy má vedomosti a zručnosti primerané veku v súlade so ŠVP a ŠkVP. Je formovaný v duchu sociálnej a kultúrnej politiky štátu. Žiak je socializovaný v školskom prostredí. Dokáže samostatne jednať a v jednaní uplatňovať vedomosti, zručnosti a spôsoby správania, ktoré absolventovi umožňujú zastávať v spoločnosti kladné role.

D.2 Kľúčové kompetencie absolventa

- komunikačné / je pripravený dorozumievať sa v materinskom i cudzích jazykoch/

- matematicko-vedné /je pripravený k využívaniu matematiky, vedy a techniky v bežnom

živote/

- informačné / je pripravený k využívaniu IKT a k narábaniu s informáciami/

- učebné / je pripravený ďalej sa učiť/

- na riešenie problémov / je pripravený k riešeniu problémov bežného života/

- personálne a sociálne /je pripravený k sebautváraniu, sebariadeniu a k interpersonálnym

vzťahom/

- pracovné a podnikateľské /je pripravený a rozhodnutý pokračovať v štúdiu na strednej

škole, ktorú si vybral/

- občianske a kultúrne / je pripravený zapájať sa do občianskeho života, k podpore

kultúrnych hodnôt/

Každá kľúčová kompetencia a vzdelávacie stratégie školy sú podrobne rozpracované pri jednotlivých predmetoch ŠkVP. Naša škola tým dokazuje, že zaisťuje utváranie a rozvíjanie kľúčových kompetencií u všetkých žiakov a všetkými učiteľmi.

http://www.minedu.sk/vzdelavacie-standardy-pre-1-stupen-zs/


E. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

Základná škola poskytuje všeobecné vzdelanie. Absolvent ZŠ je pripravený pokračovať v štúdiu v školách vyššieho typu.

• Forma spôsob organizácie štúdia: denné štúdiu ISCED 1 a ISCED 2

• Dĺžka vzdelávania: 9 resp. 10 rokov

• Podmienky na prijatie: školopovinný vek a školská zrelosť

• Spôsob ukončenia vzdelávania: vysvedčenie o absolvovaní základnej školy

• Poskytnutý stupeň vzdelania: všeobecné ISCED 1 a ISCED 2

• Možnosti uplatnenia absolventa: škola pripravuje absolventov pre všetky školy

vyššieho typu

E. 1. Začlenenie prierezových tém

Prierezové témy sú integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu jednotlivých predmetov a sú zapracované v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke (DOV)

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti aj prostredníctvom školy.



Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.

Realizácia učebnej činnosti je zapracovaná do učebných osnov jednotlivých predmetov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Okrem toho sa uskutočňuje formou kurzov na detskom dopravnom ihrisku vedených zaškolenými odbornými pracovníkmi. Žiaci sa zúčastňujú súťaží s dopravnou tematikou.

Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke sú :

• pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými

právnymi predpismi,

• sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti

pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,

• uplatňovať si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci

(spolujazdec) a pod.,

• spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a

aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,

• schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,

• schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,

• pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej

premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,

• uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich

bezpečnosť cestnej premávky.

Realizácia učebnej činnosti je zapracovaná do učebných osnov jednotlivých predmetov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Okrem toho sa uskutočňuje formou kurzov na detskom dopravnom ihrisku vedených zaškolenými odbornými pracovníkmi, Žiaci sa zúčastňujú súťaží s dopravnou tematikou.

Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR)

Prierezová téma sa prelína celým vzdelávaním. Jej cieľom je prispieť ku komplexnému

osobnostnému rastu žiaka a rozvoju jeho životných zručností. Vytvára sa prostredie pre podporu individuality a zdravého sebavedomia žiaka na jednej strane a rozvoj zmyslu pre spoločnosť založenej na rovnosti a tolerancii na druhej strane. Cieľom jej uplatňovania je nasmerovať žiakov k:

porozumeniu sebe a iným

získavaniu pozitívneho postoja k sebe a druhým

zvládaniu vlastného správania

formovaniu dobrých medziľudských vzťahov v triede i mimo nej

rozvíjaniu základných zručností komunikácie a vzájomnej spolupráce získaniu základných sociálnych zručnosti pre riešenie rôznych situácií

akceptácii rôznych typov ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov

uplatňovaniu základných princípov zdravého životného štýlu a nerizikového správania v

každodennom živote

Téma je zapracovaná do učebných osnov najmä predmetov etická výchova, náboženská výchova a slovenský jazyk a literatúra. Zároveň je začlenená do plánov triednických hodín. Pre žiakov organizujeme školské akcie zamerané na zdravý životný štýl, besedy a prednášky s odborníkmi.

Environmentálna výchova (ENV)

Environmentálna výchova je vzhľadom na rozsiahlu problematiku začlenená do učebných osnov všetkých predmetov, avšak vo väčšom rozsahu prírodovedných.

Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom.

Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu,

• rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k

životnému prostrediu;

• rozvíjať spoluprácu v pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a

medzinárodnej úrovni;

• pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie,

vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a

výrobcu;

• vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a

komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská;

• využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní

informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce.

V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:

• vnímať život ako najvyššiu hodnotu;

• pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja

ľudskej spoločnosti;

• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;

• podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom

praktickej výučby;

• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu

estetických hodnôt prostredia;

• schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;

• prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému

prostrediu;

• rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.

Environmentálna výchova je vzhľadom na rozsiahlu problematiku začlenená do učebných osnov všetkých predmetov, avšak vo väčšom rozsahu prírodovedných.

Realizuje sa aj formou projektov, tvorivých dielní, besied, interaktívnych prednášok, celoškolských akcií zameraných na teoretickú a praktickú prípravu, environmentálnej výchovy.

- https://zskrizves.estranky.sk/clanky/zakladna-skola---info/environmentalna-vychova.html

- http://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-druhy-stupen-zs/prierezove-temy/environmentalna-vychova/

- http://www.statpedu.sk/sk/metodicky-portal/volitelne-predmety/environmentalna-vychova/

Mediálna výchova (MEV)

Jedným z významných socializačných faktorov ovplyvňujúcich hodnoty, postoje a správanie jedinca sú médiá.

Osvojenie schopnosti kompetentného zaobchádzania s médiami je cieľom mediálnej výchovy,

aby žiaci 1. stupňa:

• lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom

orientovali,

• dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne

formujúce ich osobnostný a profesionálny rast,

• dokázali si uvedomiť negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich

http://www.statpedu.sk/sk/metodicky-portal/volitelne-predmety/environmentalna-vychova/

http://www.statpedu.sk/sk/metodicky-portal/volitelne-predmety/environmentalna-vychova/

http://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-druhy-stupen-zs/prierezove-temy/environmentalna-vychova/

http://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-druhy-stupen-zs/prierezove-temy/environmentalna-vychova/

https://zskrizves.estranky.sk/clanky/zakladna-skola---info/environmentalna-vychova.html

zodpovedným prístupom eliminovať,

• vedeli tvoriť mediálne produkty.

Cieľom prierezovej tematiky na 2. stupni je rozvinúť:

• schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a

ich produktmi,

• spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená

viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta",

zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa

toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú),

• schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných

informácií,

• schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné,

pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.

Téma je začlenená najmä v predmetoch etická výchova, občianska náuka, slovenský jazyk a literatúra, výchova umením, informatická výchova a informatika. Realizovaná je aj formou zapojenia do projektov organizovaných inými inštitúciami.

Multikultúrna výchova (MUV)

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr.

Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.

Multikultúrnu výchovu sme v širšom rozsahu začlenili do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy sa rozvíjajú aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského jazyka a cudzích jazykov. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry,

históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.

So žiakmi pripravujeme kultúrne vystúpenia pri významných udalostiach školy.

Ochrana života a zdravia (OŽZ)

Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Cieľom je formovať vzťah žiakov k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí, poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky, osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia, formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách. Tému realizujeme prostredníctvom učebných predmetov Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) a samostatných organizačných foriem vyučovania - didaktických hier a účelového cvičenia.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra (RGN)

Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky.Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru a Generálnou konferenciou UNESCO bol schválený: Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva ako aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Uvedenú prierezovú tému sme začlenili do vyučovania všetkých predmetov. Uplatňujeme rôzne formy realizácie - projektové vyučovanie, projekty, interaktívne prednášky a exkurzie. Zapracovaná je najmä do učebných osnov predmetov výtvarná, hudobná, literárna a etická výchova, pracovné vyučovanie, ale aj dejepis, prírodoveda, vlastiveda a geografia.

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti (TBZ)

Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré je potrebné rozvíjať u žiakov - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti, pri prezentácii svojej školy.

Cieľom je rozvíjať u žiakov kompetencie:

- komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt.

Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu overiť ju a pod. Žiaci sa učia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií vo všetkých predmetoch, v mimoškolskej činnosti, v súťažiach a pri prezentácii našej školy.

E. 2. Finančná gramotnosť

Pri plánovaní aktivít zameraných na rozvoj finančnej gramotnosti sme vychádzali z dokumentov Národný štandard finančnej gramotnosti 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 začínajúc prvým ročníkom a Národný štandard finančnej gramotnosti verzia 1.2 s účinnosťou od 1. septembra 2017, začínajúc prvým ročníkom.

1.ročník - od šk. roku 2017/2018

Inovovaný Národný štandard finančnej gramotnosti verzia 1.2

Matematika: Prirodzené čísla 1 až 20, sčítanie a odčítanie:

3. Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov

Porozumenie a orientovanie sa v zabezpečovaní životných potrieb jednotlivca a rodiny Čiastková kompetencia 3: Uplatniť spotrebiteľské zručnosti pri zodpovednom rozhodovaní o nákupe

Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1: Porovnať ceny rovnakého alebo podobného výrobku a/alebo služby v dvoch rôznych obchodoch. Uplatniť zodpovedné rozhodovanie pri nákupe, primerane veku.

5. Sporenie a investovanie

Aplikácia rôznych investičných stratégií, ktoré sú v súlade s osobnými cieľmi

Čiastková kompetencia 1: Vysvetliť, ako sporenie prispieva k finančnej prosperite


Úroveň 1: Opísať, ako a prečo človek môže sporiť.

Etická výchova: Ľudská dôstojnosť:

Téma: Finančná zodpovednosť spotrebiteľov

Čiastková kompetencia 4: Posúdiť význam boja proti korupcii, podvodom, ochrany proti praniu špinavých peňazí


Úroveň 1: Navrhnúť spôsoby riešenia finančných situácií, v ktorých sa stretne s klamstvom, podvodom, nečestným správaním.

Pozitívne hodnotenie iných

Naša rodina:

Téma: Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov

Čiastková kompetencia 2: Prijímať finančné rozhodnutia so zvažovaním alternatív a ich

dôsledkov


Úroveň 1: Zoradiť osobné želania/potreby podľa ich dôležitosti.

1.ročník v šk. roku 2015/2016, 2016/2017 a 2.-9. ročník

III. Témy

1. Človek vo sfére peňazí

Celková kompetencia:

Posúdenie významu trvalých životných hodnôt, zváženie vplyvu peňazí na ich zachovávanie a na základe toho vybratie a stanovenie životných priorít a východísk zabezpečenia životných potrieb.

Čiastková kompetencia 1: Vyhodnotiť trvalé životné hodnoty a osvojiť si vzťah medzi životnými potrebami a financiami ako prostriedku ich zabezpečenia.


Úroveň 1:

Pomenovať základné ľudské potreby a základné ľudské hodnoty.

Opísať postavenie členov rodiny pri zabezpečovaní životných potrieb.

SJL - 2.,3. ročník, PDA - 4. ročník, VYV - 3. ročník, PVO - 2. ročník, NBV -1. ročník

Úroveň 2:

Vysvetliť vzťah medzi zachovávaním trvalých životných hodnôt a uspokojovaním životných potrieb.

Vysvetliť na konkrétnych príkladoch funkciu peňazí ako prostriedku na zabezpečenie životných potrieb

SJL - 5. 6.,7.,8. ročník, MAT - 5.,7.,8.,9. ročník, DEJ - 5., 6.,7.,8. ročník, GEG - 5. ročník,

NBV - 5.,6.,7.,8. ročník, THD - 6.,7.,8.,9. ročník, ETV - 5. ročník

Čiastková kompetencia 2: Pochopiť vzťah ľudská práca - peniaze a etickú súvislosť medzi

bohatstvom a chudobou


Úroveň 1:

Zhodnotiť svoje vlastné skúsenosti s prácami v domácnosti.

Rozlíšiť na príkladoch zo svojho okolia, čo znamená byť bohatý alebo chudobný.

ETV - 2.,3.,4. ročník, PVO, PDA - 2.,-4. ročník, VYV - 4.ročník, PVO - 2. ročník, PVC, NBV

1.,2.,3. ročník,

Úroveň 2:

Vysvetliť vzťah ľudská práca - peniaze.

Demonštrovať na príkladoch rôzne pohľady na bohatstvo a chudobu (z pohľadu ľudskej práce a peňazí).

SJL - 5.,6.,7.,8.,9., ročník, ANJ - 8.,6.ročník, MAT - 5.,6.,7.,8., ročník, DEJ - 5., 9. ročník, GEG - 5.,6.,7.,8. ročník, , NBV -5., 6.,7.,8. ročník ,THD 6.,7.,8.,9. ročník, ETV - 5. Ročník, INF - 5.,6.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 3: Osvojiť si, čo znamená žiť hospodárne.


Úroveň 1:

Uviesť príklady hospodárneho zaobchádzania s vecami, hospodárneho správania sa vo svojom okolí ( domácnosť, škola, obec).

PVO, PDA - 2.,3.,4. ročník, VLA - 3. ročník, PVC - 4. ročník, MAT - 2. ročník

Úroveň 2:

Prijímať finančné rozhodnutia na základe svojich reálnych možností.

SJL- 5.,8. ročník, , ANJ - 5.,6.,9.ročník, MAT - 5.,6., ročník, GEG - 9. ročník, THD - 5. 6.,7.,8.,9. Ročník, INF - 6.,7.,8.,9. ročník

2. Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí

Celková kompetencia

Používanie spoľahlivých informácií a rozhodovacích procesov v osobných financiách.

Čiastková kompetencia 1: Prevziať zodpovednosť za osobné finančné rozhodnutia.


Úroveň 1:

Uviesť príklady finančných rozhodnutí a ich možných dôsledkov.

SJL - 3.,4. ročník, PVO, PDA - 2.,3.,4. ročník

Úroveň 2:

Uviesť príklady, ako byť finančne zodpovedným mladým človekom.

SJL - 5.,6.,8.,9. ročník, MAT - 6.,7., ročník, OBN - 6. ročník

Čiastková kompetencia 2: Nájsť a vyhodnotiť informácie z rôznych zdrojov.

Očakávania, že žiak je schopný: 8

Úroveň 1:

Uviesť príklady, prečo sa oplatí jednotlivcovi byť dobre finančne informovaný. Opísať zdroje finančných informácií.

SJL - 2.,3.,4. ročník

Úroveň 2:

Uviesť silné a slabé stránky internetových a tlačových zdrojov informácií o produktoch.

Opísať základné typy bankových produktov

SJL - 7.,9. ročník, MAT - 8 ročník, GEG - 9. ročník, OBN - 6. Ročník, INF -

5.,6.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 3: Posúdiť význam boja proti korupcii, ochrany proti praniu špinavých

peňazí a ochrany finančných záujmov EÚ


Úroveň 1:

Navrhnúť spôsoby riešenia situácií, v ktorých sa stretli s klamstvom, podvodom, nečestným správaním VLA – 3. ročník. IFV – 3. ročník

Úroveň 2:

Vymedziť korupciu ako porušenie zákona (trestný čin).

Vysvetliť pojem pranie špinavých peňazí.

Uviesť príklady podvodov súvisiacich so zneužívaním verejných zdrojov. ETV – 8. ročník, INF – 5.,6.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 4: Prijímať finančné rozhodnutia zvažovaním alternatív a dôsledkov. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Zoradiť osobné želania/potreby podľa ich dôležitosti.

Stanoviť si merateľné krátkodobé finančné ciele. 9

IFV – 4. ročník

Úroveň 2:

Zoradiť osobné finančné ciele podľa ich priority.

Zhodnotiť dôsledky finančného rozhodnutia.

Stanoviť si kroky na dosiahnutie krátkodobých finančných cieľov SJL – 8.9. ročník, MAT – 7. ročník, GEG – 7., 8. ročník

Čiastková kompetencia 5: Určiť rôzne spôsoby komunikácie o finančných záležitostiach Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Uviesť jednoduché príklady, ako sa môžu osobné informácie dostať k nepovolaným osobám. Opísať možné dôsledky odhalenia vybraných osobných informácií.

IFV - 4. ročník

Úroveň 2:

Vysvetliť možnosti úniku dôležitých osobných informácií.

Zhodnotiť dôsledky zneužitia osobných informácií.

Vysvetliť, ako komunikácia o finančne významných záležitostiach môže pomôcť predchádzať konfliktom (finančná inštitúcia, klient).

SJL - 5.,6. ročník, ANJ – 5.,8.,9. ročník, BIO – 5.8.,9. Ročník, INF – 5.,6.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 6: Stručne zhrnúť hlavné princípy ochrany spotrebiteľov


Úroveň 1:

Uviesť príklady možností na vrátenie výrobkov v miestnych obchodoch.

Jednoducho opísať základné práva spotrebiteľov.

IFV – 2. ročník

Úroveň 2:

Vyhľadať informácie o právach spotrebiteľov vrátane nároku na reklamáciu.

Charakterizovať pojem finanční spotrebitelia. 10 Uviesť príklady klamlivých alebo zavádzajúcich obchodných praktík, ktoré zakazuje zákon o ochrane spotrebiteľov.

Uviesť príklady falšovaných tovarov (fejkov). MAT - 6.,7.,8.,9., ročník, VYV – 5.,6.,7. ročník, INF – 5.,6.,7.,8.,9. ročník

3. Zabezpečenie peňazí pre uspokojovanie životných potrieb – príjem a práca

Celková kompetencia Porozumenie a orientovanie sa v zabezpečovaní životných potrieb jednotlivca a rodiny. Vyhodnotenie vzťahu práce a osobného príjmu.

Čiastková kompetencia 1: Poznať a harmonizovať osobné, rodinné, spoločenské potreby. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Pomenovať osobné a rodinné potreby.

SJL – 2.,3.,4. ročník, ETV – 2.,3.,4. ročník, PVO, VLA – 2., 3. ročník, NBV -1., 2. ročník

Úroveň 2:

Vysvetliť vzájomné vzťahy medzi životnými potrebami jednotlivca a rodiny.

Vysvetliť, kedy sporiť a kedy si požičiavať (rozdiel medzi úsporami a pôžičkou).

SJL - 5.,6.,7.,8.,9., ročník, NBV– 5.6. ročník, THD – 7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 2: Zhodnotiť vzdelanostné a pracovné predpoklady z hľadiska uspokojovania životných potrieb a základné otázky úspešnosti vo finančnej oblasti. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Opísať vzťah povolanie – zamestnanie.

Vysvetliť príklady úspešnosti a neúspešnosti človeka v živote vo všeobecnosti. ETV - 4. ročník Úroveň 2:

Identifikovať internetové a tlačové zdroje informácií o pracovných miestach, kariére a podnikaní.

Porovnať osobné zručnosti a záujmy s rôznymi kariérnymi možnosťami.

Uviesť príklad úspešných jedincov v ekonomickej oblasti.

SJL – 5.,6.,7.,8.,9., ročník, ANJ - 6.,7.,8.,9. ročník, THD – 7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 3: Identifikovať zdroje osobných príjmov. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Opísať svoju predstavu, čo sú osobné príjmy človeka. MAT – 2. ročník NBV -4. ročník

Úroveň 2:

Vysvetliť pojem mzda (hrubá, čistá)

Uviesť príklady zdrojov príjmu iných než mzda (napr. dar, provízia a zisk, peňažný príjem domácnosti, štátna sociálna podpora).

SJL – 3. ročník, MAT – 6.,7., ročník

4. Plánovanie a hospodárenie s peniazmi

Celková kompetencia

Organizovanie osobných financií a používanie rozpočtu na riadenie hotovosti.

Čiastková kompetencia 1: Vypracovať osobný finančný plán.


Úroveň 1:

Roztriediť výdavky na domácnosť a príjmy v domácnosti.

MAT – 4. ročník

Úroveň 2:

Vypracovať denník osobných príjmov a výdavkov.

Rozlíšiť pravidelné a nepravidelné príjmy a výdavky

Opísať spôsob rozdelenia finančnej čiastky pripadajúcej na týždeň medzi jednotlivé finančné ciele - míňanie, sporenie a spoluúčasť.

Diskutovať o prvkoch osobného rozpočtu, (príjmy, výdavky a úspory).

Zostaviť rozpočet domácnosti

Poznať typy rozpočtov a ich odlišnosti (vyrovnaný, schodkový, prebytkový) na úrovni rodiny Vypočítať percentuálny podiel pripadajúci na hlavné kategórie výdavkov v rámci mesačného rodinného rozpočtu.

Charakterizovať hlavné prvky jednoduchého závetu.

SJL – 9. ročník, MAT – 5,6.,8.,9. ročník, BIO – 9. ročník, OBN – 7. ročník, INF - 6.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 2: Popísať spôsob používania rôznych metód platenia.


Úroveň 1:

Opísať, za čo všetko rodičia v domácnosti platia.

Vysvetliť používanie peňazí v bežných situáciách (hotovostná a bezhotovostná forma peňazí) ETV – 3.,4. ročník, PVO, PDA – 2., 4. ročník, MAT – 2. ročník

Úroveň 2:

Charakterizovať rôzne typy miestnych finančných inštitúcií.

Opísať moderné spôsoby platenia.

Rozlíšiť platobné karty podľa funkcie (debetné, kreditné), podľa technológie (s magnetickým prúžkom a čipom) a podľa spôsobu prevedenia (embosované, neembosované, virtuálne)

Nájsť informácie z internetu o rôznych virtuálny menách

Charakterizovať funkciu elektropeňažných inštitúcií. 13

Uviesť príklady použitia hotovostného a bezhotovostného platobného styku

Vyhľadať trendy bezhotovostných operácií.

SJL – 9. ročník, ANJ – 5., 6.,8. ročník, MAT – 5.,7. ročník, OBN – 7. ročník, INF - 6.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 3: Uplatniť spotrebiteľské zručnosti pri zodpovednom rozhodovaní o nákupe.


Úroveň 1:

Porovnať ceny rovnakého výrobku v dvoch rôznych obchodoch.

Uplatniť zodpovedné rozhodovanie, primerané osobnému veku, pri nákupe.

ETV – 4. ročník, MAT - 2. ročník

Úroveň 2:

Opísať tvorbu ceny ako súčasť nákladov, zisku, DPH.

Zhodnotiť vplyv ponuky a dopytu na tvorbu ceny a jej zmeny.

Uviesť príklady ako vonkajšie činitele (napr. marketing alebo reklamné techniky) môžu u rozličných jedincov ovplyvniť rozhodnutie, na čo minúť peniaze.

Opísať spôsob rozhodovania pri sporení a míňaní finančných prostriedkov.

Kriticky zhodnotiť informácie poskytované reklamou.

SJL – 5 ročník, MAT - 5.,6.,7.,8. ročník, FYZ – 8.,9. ročník, CHE – 8.9. ročník, THD – 7.,8. ročník, VYV – 6.,7. ročník

Čiastková kompetencia 4: Vysvetliť daňový a odvodový systém


Úroveň 2:

Vysvetliť rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty a daňou z príjmu.

Uviesť príklady, ako štát využíva príjmy z daní. Použiť internetovú kalkulačku na výpočet výšky čistej mzdy.

Čiastková kompetencia 5: Zvážiť príspevky na darcovstvo a filantropiu.


Úroveň 1:

Opísať na jednoduchých príkladoch význam vzájomnej pomoci a charitatívnych aktivít.

NBV -1., 2. ročník

Úroveň 2:

Analyzovať súvislosť filantropie s osobným rozpočtom.

Opísať možnosti účasti na charitatívnych aktivitách.

NBV– 5.7. ročník

5. Úver a dlh Celková kompetencia Udržanie výhodnosti, požičiavanie za priaznivých podmienok a zvládanie dlhu.

Čiastková kompetencia 1: Identifikovať náklady a prínosy jednotlivých typov úverov. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Vymedziť situácie, kedy si človek predmety nakupuje a kedy si ich požičiava.

Zdôvodniť voľbu nákupu alebo požičania si predmetu.

ETV – 4. ročník, NBV – 4. ročník - beseda

Úroveň 2:

Zhodnotiť výhody a nevýhody využívania úveru.

Aplikovať na príkladoch jednoduché úročenie.

Identifikovať platený a prijatý úrok.

Vysvetliť, prečo je používanie kreditnej karty určitou formou pôžičky.

Analyzovať možnosti získavania finančných prostriedkov cez bankové a nebankové subjekty a význam nákupov na úver. 15

SJL – 5.ročník, MAT – 5.,7.,8.,9. ročník

Čiastková kompetencia 2: Zhodnotiť spôsoby, ako sa vyhnúť problémom so zadlžením (predĺžením) alebo ako ich zvládnuť.


Úroveň 1:

Porozprávať o tom, čo môže nastať pri požičiavaní si cenných predmetov alebo peňazí.

Opísať, aké vlastnosti by mal mať človek, ktorý si požičiava obľúbenú osobnú vec.

Opísať postup, ako si môže človek opätovne získať dôveru požičiavajúceho, ak stratil alebo poškodil požičanú vec.

NBV -1. ročník

Úroveň 2:

Vysvetliť rozdiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi.

Uviesť príklady legálnych a nelegálnych postupov pri vymáhaní dlhov.

Zhodnotiť význam úverovej histórie a budovanie pozitívnej úverovej histórie

SJL - 6.ročník, MAT– 5. ročník

Čiastková kompetencia 3: Mať základné informácie o jednotlivých druhoch spotrebiteľských úverov.


Úroveň 1:

Vysvetliť, že peniaze sa dajú požičať vo finančných inštitúciách.

IFV – 4. ročník

Úroveň 2:

Uviesť príklady spotrebiteľských úverov a ich poskytovateľov 16 Identifikovať rôzne druhy úverov a ich zabezpečenie.

6. Sporenie a investovanie Celková kompetencia Aplikácia rôznych investičných stratégií, ktoré sú v súlade s osobnými cieľmi.

Čiastková kompetencia 1: Diskutovať o tom, ako sporenie prispieva k finančnej prosperite. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 1:

Opísať svoju predstavu o tom, ako človek môže sporiť.

PVO, PDA – 2., 3.,4. ročník,

Úroveň 2:

Uviesť príklady, ako sporenie môže zlepšiť finančnú prosperitu.

Opísať pozitívne a negatívne stránky sporenia na krátkodobé a strednodobé ciele.

Vysvetliť hodnotu a význam „núdzového fondu“.

Vysvetliť, prečo je sporenie základným predpokladom pre investovanie.

SJL – 5.8. ročník, MAT – 6. ročník, FYZ – 8., 9. ročník, CHE – 8.,9. ročník, OBN – 8. ročník

Čiastková kompetencia 2: Vysvetliť, akým spôsobom investovanie zhodnocuje majetok a pomáha pri plnení finančných cieľov.


Úroveň 1:

Uviesť svoju predstavu o tom, čo je možné považovať za investíciu. (zamerať sa aj na nemateriálnu stránku) 17

ETV , NBV – 4. ročník Úroveň 2: Vysvetliť, ako sa môže meniť hodnota investície. SJL – 9.ročník, ANJ - 8.ročník, MAT – 6. ročník, OBN – 8. ročník

Čiastková kompetencia 3: Zhodnotiť investičné alternatívy. Očakávania, že žiak je schopný: Úroveň 2:

Uviesť príklad investície, ktorá umožňuje rýchly a jednoduchý prístup k finančným prostriedkom.

Uviesť spôsoby využitia voľných finančných prostriedkov (sporenie, produkty so štátnym príspevkom, nehnuteľnosti)

Čiastková kompetencia 4: Vysvetliť spôsob regulácie a dohľadu nad finančnými trhmi. Očakávania, že žiak je schopný:

Úroveň 2:

Opísať úlohu Fondu ochrany vkladov.

Opísať rozdiel medzi pobočkou zahraničnej banky a dcérskou spoločnosťou. 18

7. Riadenie rizika a poistenie Celková kompetencia Používanie primeraných stratégií riadenia rizík.

Čiastková kompetencia 1: Vysvetliť pojem riziko a pojem poistenie


Úroveň 1:

Uviesť príklady rizík, ktorým môžu čeliť jednotlivci a domácnosti.

PVO, PDA – 2.,3.,4.ročník

Úroveň 2:

Popísať spôsoby, akými by sa dali znížiť rôzne druhy rizík alebo ako by sa im dalo úplne vyhnúť.

Diskutovať o vzťahu medzi rizikom a poistením. Uviesť základné druhy poistenia (životné a neživotné).

SJL – 5.,6.,9.ročník, ,ANJ - 7.,8.,9. Ročník,

Čiastková kompetencia 2: Charakterizovať verejné poistenie a vysvetliť rozdiel medzi verejným a súkromným (komerčným) poistením.


Úroveň 1:

Vysvetliť, prečo sa ľudia potrebujú poistiť.

Na jednoduchých príkladoch názorne ukázať, ako poistenie funguje.

ETV, NBV – 4. ročník

Úroveň 2:

Vysvetliť základný účel verejného poistenia.

Charakterizovať zdravotné poistenie, sociálne poistenie a v rámci neho predovšetkým nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

NBV– 5. ročník

Čiastková kompetencia 3: Charakterizovať komerčné poistenie.


Úroveň 2:

Vysvetliť podstatu a význam poistenia.

Rozoznať jednotlivé hlavné typy poistenia motorových vozidiel.

Uviesť príklady, na ktoré sa vzťahuje havarijné poistenie vozidla a povinné zmluvné poistenie vozidla.

Vysvetliť rozdiel medzi poistením bytu, resp. domu a poistením jeho zariadenia.

V učebných osnovách pre jednotlivé predmety sú uvedené témy vyučovacích hodín. Aktivity – spolupráca s odborníkmi – besedy, projekty, výstava prác

E.3. Čitateľská gramotnosť

Čitateľská gramotnosť sa považuje za existenčnú a základnú kompetenciu vzdelaného

človeka, bez ktorej nemožno dosiahnuť všetky ďalšie kompetencie. Nároky na čitateľskú

zručnosť sa stále zvyšujú a jednotlivci sa ocitajú pred nutnosťou pracovať s textovými

informáciami novými a komplikovanejšími spôsobmi. Ukazuje sa, že čoraz viac žiakov a

dospelých osôb má problém so základnými jazykovými zručnosťami, ako je napríklad

slovná zásoba a jazyková vybavenosť. Ide pritom o nevyhnutný základ pre vývoj vyšších

úrovní čitateľskej gramotnosti.

Zvyšovanie úrovne tejto kľúčovej kompetencie zasahuje všetky generácie, tak

predškolákov, žiakov, študentov, ako aj seniorov, ďalej všetky oblasti života (práca,

voľný čas, kultúra, ekonomika, zdravotníctvo atď.) a tiež všetky prostredia – školu,

rodinu, pracovné tímy.

CHARAKTERISTIKA ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

Čitateľská gramotnosť (ČG) je komplexný rozvoj čitateľských zručností potrebných na

efektívnu prácu s textom. Cieľom rozvíjania čitateľskej gramotnosti je taký žiak/čitateľ,

ktorý disponuje čitateľskými kompetenciami, ktoré mu umožňujú pracovať s rozličnými

druhmi textov používaných na rôzne účely, schopnosť identifikovať, selektovať,

zhodnotiť v texte obsiahnuté informácie vo vzťahu k riešeniu problémov. Čítanie teda

zahŕňa nielen zvládnutie techniky čítania, ale aj intelektuálne spracovanie informácií a

ich praktické uplatnenie a využitie v každodennom živote. V našich školách stále

pretrváva spájanie pojmov čítanie, čitateľská gramotnosť s vyučovacím predmetom

slovenský jazyk a literatúra, resp. s iným vyučovacím jazykom. Čitateľskú gramotnosť je

však možné rozvíjať v rámci všetkých predmetov kognitívneho zamerania.

CIELE ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

Základným cieľom je rozvoj čitateľských a komunikačných schopností, ktoré presahujú

aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu, teda viesť

žiakov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých

vyučovacích predmetoch využívať inovačné metódy a formy práce, porovnávať

informácie z rôznych zdrojov, využívať multimediálne programy, zaraďovať prácu s

internetom s prepojením na bežný život, pracovať s nesúvislými textami akými sú mapy,

grafy, tabuľky a vyvodzovať vzťahy medzi informáciami. Čitateľskú gramotnosť ako

kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjať na princípe medzipredmetových vzťahov.

Žiak si uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie

a osobnostného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri

získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie

učenia sa, dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a

prakticky využívať, kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si

svoje ďalšie rozvojové možnosti. Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť

žiakov je potrebné rozvíjať vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne

koordinátora čitateľskej gramotnosti (viď nižšie) sú zahrnuté plánované aktivity na

rozvíjanie ČG.

Do vyučovacieho procesu sa častejšie zaraďujú prácu vo dvojiciach, v skupinách a

využíva sa diferenciácia úloh pre žiakov podľa ich schopností. Našim cieľom je vrátiť

žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:

• dokonale používal slovenský jazyk a jeden cudzí jazyk,

• vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť,

• bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity,

• názory vyjadroval adekvátne,

• vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,

• počúval a rešpektoval názory druhých,

• komunikoval v jednom cudzom jazyku,

• vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, pracoval s

informáciami.

Rozpracovaná v rámci jednotlivých predmetov.

-

https://zskrizves.estranky.sk/clanky/zakladna-skola---info/citatelska-

gramotnost.html

- https://www.minedu.sk/citatelska-gramotnost/

E.4. Prevencia obezity

Obezita či nadváha sú rizikovým faktorom množstva ochorení. Trpí ňou viac ako tretina

dospelej populácie, avšak už sa netýka len dospelej časti populácie, ale čoraz častejšie aj

detí a adolescentov. Vzniká v dôsledku nerovnováhy medzi príjmom a výdajom energie,

v dôsledku čoho sa v tele nadbytok energie ukladá vo forme tuku. Obezita skracuje dĺžku

života a významne znižuje jeho kvalitu. Najlepšou a najefektívnejšou liečbou obezity je

jej prevencia. Je nevyhnutné začať s prevenciou už u detí, u ktorých je dôležité dosiahnuť

zmenu spôsobu života a správne návyky súvisiace so zdravým životným štýlom.

Slovenská republika svojou účasťou a aktívnym vystupovaním deklarovala záväzok

posilniť aktivity zamerané na boj proti obezite v súlade s Európskou chartou boja proti

obezite a posunúť túto problematiku medzi prioritné body. Úrad verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky preto vypracoval Národný program prevencie obezity (NPPO)

zameraný k zníženiu nadhmotnosti a obezity v populácii a eliminuje výskyt nadhmotnosti

a obezity. Znížiť počet nových prípadov ochorení súvisiacich s nadhmotnosťou a

obezitou. Znížiť výskyt a vplyv ostatných modifikovateľných rizikových faktorov týchto

ochorení

V súlade s Európskym politickým rámcom Zdravie 2020 sa zas odporúča aktívne zapájať

deti a žiakov do aktivít a programov, ktoré podporujú výchovu ku zdraviu a zdravý

životný štýl a realizovať aktivity a programy na podporu telesného a duševného zdravia.

Školám a školským zariadeniam sa odporúča:

a) aktívne zapájať deti a žiakov do aktivít a programov, ktoré podporujú výchovu ku

zdraviu a zdravý životný štýl,

b) realizovať aktivity a programy na podporu telesného a duševného zdravia,

c) zvýšiť zapojenie detí a žiakov do pohybových aktivít, rozšíriť vyučovanie telesnej a

športovej výchovy v ŠkVP,

d) podľa možností školy vytvoriť podmienky na vyučovanie voliteľného predmetu

výchova k zdraviu,

e) venovať v školách zvýšenú pozornosť prevencii užívania alkoholu a tabaku,

f) informovať žiakov o škodlivých a vedľajších účinkoch nelegálnych a dopingových

látok.

-

https://zskrizves.estranky.sk/clanky/zakladna-skola---info/prevencia-

obezity.html

- http://www.uvzsr.sk/docs/info/podpora/NAPPO_2015-2025.pdf

ZŠ Krížová Ves ISCED1 a ISCED2 inovovaný od 1.9.2019

Vzdelávacia oblasť

Predmet/ročník(skratka)

1. 2. 3.

4.

Min.počet hodín

Počet hodín v ŠKVP

Spolu

Jazyk a komunikácia

slovenský jazyk a literatúra ( SJL)

9

+1

8

+2

7

+1

7

31

31

(31+4)

36

anglický jazyk(ANJ)

- - 3 3 6 6 6

Matematika a práca s informáciami

matematika (MAT)

4

+1

4

+1

4

+1

4

+1

16

16

(16+4)

20

informatika(INF)

1 1 2 2 2

Človek a príroda

prvouka (PVO) 1 2 3 3 3

prírodoveda(PDA)

1 2 3 3 3

Človek a spoločnosť

vlastiveda (VLA) 1 2 3 3 3

Človek a hodnoty

etická výchova / náboženská výchova (ETV/NVB)

1 1 1 1 4 4 4

Človek a svet práce

pracovné vyučovanie (PVC)

1 1 2 2 2

Umenie a kultúra

hudobná výchova (HUV)

1 1 1 1 4 4 4

výtvarná výchova (VYV)

2 2 1 1 6 6 6

Zdravie a pohyb

telesná a športová výchova (TŠV)

2 2 2 2 8 8 8

základ 20 20 23 25 88

voliteľné (disponibilné) hodiny

2 3 2 1 8

spolu 22 23 25 26 96 96

Vzdelávacia oblasť

Predmet/ročník(skratka)

5.

6. 7. 8.

9.

Min. počet hodín

Počet hodín v ŠKVP

Spolu

Jazyk a komunikácia

slovenský jazyk a literatúra (SJL)

5

+2

5

+3

4

+3

5

+1

5

+3

24 24

(24+13)

37

anglický jazyk(ANJ)

3 3 3 3 3 15 15 15

Ruský jazyk(RJ)

Matematika a práca s informáciami

matematika (MAT) 4

+1

4

+1

4

+1

4

+1

5

+1

21 21

(21+5)

26

informatika (INF) 1 1 1 1 4 4 4

Človek a príroda

fyzika ( FYZ) 2 1 2 1 6 6 6

chémia (CHE) 2 2 1 5 5 5

biológia(BIO) 2 1 2 1 1 7 7 7

Človek a spoločnosť

dejepis (DEJ) 1 1 1 1 2

+1

6 6

(6+1)

7

geografia (GEG) 2 1 1 1 1 6 6 6

občianska náuka (OBN) 1 1 1 1 4 4 4

Človek a svet práce

technika (THD) 1 1 1 1 1 5 5 5

Umenie a kultúra

hudobná výchova (HUV)

1 1 1 1 4 4 4

výtvarná výchova (VYV) 1 1 1 1 1 5 5 5

Zdravie a pohyb

telesná a športová výchova (TŠV)

2 2 2 2 2 10 10 10

Človek a hodnoty

etická výchova /náboženská výchova (ETV/NBV)

1 1 1 1 1 5 5 5

základ 24 25 26 27 25 127

Voliteľné (disponibilné) hodiny)

3 4 4 3 5 19

spolu 27 29 30 30 30 146 146

Poznámky k učebným plánom

Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č.320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 224/2011 Z. z. podľa podmienok školy.

Dotácia hodín vo 1.,2.,3.,5.,6., a7. ročníku v učebných plánoch je podľa inovovaného Štátneho vzdelávacieho programu.

Na skupiny sa delia vzhľadom na počet žiakov v triedach hodiny anglického jazyka, informatiky.

Pri prestupe žiaka z inej školy v prípade zistených odlišností zohľadňuje vyučujúci žiakovi kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.

Náboženská/etická výchova sa vyučuje v skupinách s najvyšším počtom žiakov 20. Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov rozličných ročníkov.

V predmete náboženská výchova sa spájajú žiaci viacerých tried podľa počtu žiakov tak, aby boli žiaci spojení v rámci jedného ročníka a alebo jedného stupňa vzdelávania.

Vyučovacia hodina v každom predmete má 45 minút.

Výtvarnú výchovu, pracovné vyučovanie možno na 1. stupni vyučovať v dvojhodinových celkoch každý druhý týždeň.

Pri uplatňovaní projektového a zážitkového vyučovania je možné využívať aj iné organizačné formy ako je vyučovacia hodina, resp. možno upraviť jej 45-minútový rozsah.

Maximálny počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov 1. a 2. ročníka nesmie byť vyšší ako 25, pre žiakov 3. a 4. ročníka nesmie byť vyšší ako 28.

Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci štatutára školy.

Maximálny počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov 5. a 6. ročníka nesmie byť vyšší ako 30, pre žiakov 7., 8. a 9. ročníka nesmie byť vyšší ako 34.

Disponibilné hodiny sme využili na posilnenie vyučovacích predmetov. Rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu.

Poznámky k jednotlivým predmetom sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých ročníkov.

G. Učebné osnovy

V prílohe.



H. Materiálne zabezpečenie programu

Škola svojim priestorovými a materiálno-technickými podmienkami nespĺňa kritériá pre úspešnú realizáciu ŠkVP v praxi. Škola disponuje špeciálnymi učebňami - PC učebňami.

Učebné pomôcky moderného typu: CD-prehrávače, televízory, dataprojektory, interaktívne tabule, PC, vizualizér. Vieme si predstaviť aj iné pomôcky pri vyučovaní, ktoré zakúpime na základe požiadaviek vyučujúcich v rámci finančných možností.

I. Personálne zabezpečenie programu

Kvalifikovanosť pedagogického zboru pre napĺňanie ŠkVP je zabezpečená podľa momentálnych podmienok školy. Učitelia sa stále vzdelávajú samoštúdiom, alebo v rámci plánu kontinuálneho vzdelávania.

J. Zabezpečenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri štúdiu

Žiaci boli poučení o všeobecných zásadách bezpečnosti a ochrany zdravia a toto poučenie je dokladované písomným záznamom. Škola má k problematike vypracované relevantné predpisy Školský poriadok, prevádzkový poriadok, organizačný poriadok, v ktorých sa pojednáva o



zabezpečovaní dozoru nad žiakmi, hygienických predpisoch, údržbe a pravidelných revíziách objektu, o dodržiavaní požiarnej ochrany a tiež máme rozpracovanú ochranu žiakov pred násilím, šikanovaním a ďalšími negatívnymi javmi.

K. Zabezpečenie vzdelávania žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

Základná škola vzdeláva v školskom roku 2019/2020 31 začlenených žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sú to žiaci so zdravotným znevýhodnením, u nás konkrétne máme: s vývinovými poruchami aktivity a pozornosti, s vývinovými poruchami učenia, s poruchami správania, s narušenou komunikačnou schopnosťou a s mentálnym postihnutím. Mnohé deti majú kombinované poruchy.

Učiteľ pozoruje žiaka na vyučovaní, úzko spolupracuje s rodičmi, rieši s nimi závery svojho pedagogického pozorovania, monitoruje zmeny v učení, v správaní, ak sa domnieva, že by bolo vhodné žiaka odborne podchytiť odporúča rodičom návštevu u školského špeciálneho pedagóga, a poradenského zariadenia.

Žiak sa stáva individuálne integrovaným, začleneným v bežnej triede na žiadosť zákonného zástupcu a po odporúčaní poradenského zariadenia (CPPPaP, SCŠPP...). Uvedené správy dôkladne preštuduje a zváži možnosť splnenia všetkých podmienok integrácie riaditeľka školy. Každý začlenený žiak má v spolupráci s rodičom vyplnený Návrh na prijatie a vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP), ktorý prihliada na potreby každého žiaka podľa druhu a stupňa jeho narušenia.

Uvedení žiaci vo výchovno-vzdelávacom procese postupujú vo výchovno-vzdelávacom procese podľa uvedených dokumentov:

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE A NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom 2016-14674/20269:8-10F0 s platnosťou od 1. 9. 2016

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S PORUCHOU AKTIVITY A POZORNOSTI PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE A NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 03.08.2017 pod číslom 2017/10211-2:10G0 s platnosťou od 1. septembra 2017.

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S PORUCHAMI SPRÁVANIA PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE, NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE, NIŽŠIE STREDNÉ ODBORNÉ VZDELÁVANIE, ÚPLNÉ STREDNÉ VŠEOBECNÉ VZDELÁVANIE, ÚPLNÉ STREDNÉ ODBORNÉ VZDELÁVANIE. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 03.08.2017 pod číslom 2017/10217-4:10G0 s platnosťou od 1. septembra 2017.

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S VÝVINOVÝMI PORUCHAMI UČENIA PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE A NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom 2016-14674/20281:15-10F0 s platnosťou od 1. 9. 2016.

http://www.statpedu.sk/files/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/vzdelavacie-programy/vzdelavacie-programy-ziakov-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/zakladne-vzdelavanie-prim

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S TELESNÝM POSTIHNUTÍM PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE A NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom 2016-14674/20277:13-10F0 s platnosťou od 1. 9. 2016.

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S NARUŠENOU KOMUNIKAČNOU SCHOPNOSŤOU PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE A NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom 2016-14674/20272:10-10F0 s platnosťou od 1. 9. 2016.

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S AUTIZMOM ALEBO ĎALŠÍMI PERVAZÍVNYMI VÝVINOVÝMI PORUCHAMI (BEZ MENTÁLNEHO POSTIHNUTIA) PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE A NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom 2016-14674/20261:5-10F0 s platnosťou od 1. 9. 2016.

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM PRE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom 2016-14674/20270:9-10F0 s platnosťou od 1. 9. 2016.

Slovenský jazyk a literatúra 1. ročníkDlhodobý cieľ:

Základným cieľom výučby slovenského jazyka a literatúry v prvom ročníku je osvojenie si kódu grafického zápisu reči, naučiť žiakov písať a čítať.Krátkodobé ciele:

Žiaci sa oboznamujú s grafickým zápisom reči a postupne si osvojujú schopnosť čítať a písať.

Dôraz sa kladie na schopnosť prepísať a odpísať texty. Žiaci rozlišujú vety podľa začiatku a ukončenia, vety čítajú so správnou intonáciou. V slohovej zložke dbáme na to, aby žiaci ústne komunikovali a primerane si rozvíjali

slovnú zásobu. Žiaci si osvojujú schopnosť čítať, neskôr čítať s porozumením. Pri čítaní literárnych

textov si postupne uvedomujú ich estetické hodnoty.

Matematika a práca s informáciami 1. ročníkDlhodobý cieľ:Cieľom učebného predmetu matematika v prvom ročníku je, aby si žiaci osvojili poznatky, ktoré v priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov.Krátkodobé ciele:




Žiak pozná obsahovú aj formálnu stránku prirodzených čísel v obore do 20 a vie ich využiť na popis a riešenie problémov z reálnej situácie.

Žiak vykonáva základné počtové výkony, vykonáva odhady, kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov,

Dokáže riešiť a tvoriť numerické a kontextové úlohy na základe reality, obrázkovej situácie a udaní číselných hodnôt veličín, pri ktorých správne aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch.

Rozozná, pomenuje, vymodeluje a popíše jednotlivé základné priestorové geometrické tvary, nachádza v realite ich reprezentáciu. Pozná, vie popísať, pomenovať základné rovinné

2. ročník

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA – Jazyková a slohová zložka

Dlhodobý cieľ:Rozvíjanie komunikačných schopností žiakov v ústnej aj písomnej podobe ako východisko ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom jazyku a v ostatných predmetoch, budovanie pozitívneho vzťahu k jazyku, prezentácia vlastných projektov.

Krátkodobé ciele: rozvíjať a upevniť písomný prejav – používať správne tvary veľkých, malých, písaných,

tlačených písmen, diakritických a interpunkčných znamienok získať poznatky o zvukovej rovine jazyka, vedieť rozlišovať hlásky, slabiky, slová a vety,

osvojiť si správnu intonáciu, dôraz, dbať na spisovnú výslovnosť zvládnuť základné normy pravopisu, písanie i, í, y, ý v mäkkých a tvrdých slabikách,

delenie slov na slabiky, začiatok a koniec vety, vedieť prepísať text rozvíjať a obohacovať slovnú zásobu, vedieť správne štylisticky a gramaticky vytvoriť

vetu, zapísať ju, poznať druhy viet – oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, zvolacie a želacie vety

v slohovej časti si osvojiť rôzne formy komunikácie v bežnom interaktívnom styku medzi ľuďmi, hovorenú aj nehovorenú podobu komunikácie - gestikuláciu, mimiku, pantomímu, vedieť sa pozdraviť, predstaviť, poprosiť, poďakovať, blahoželať, opísať predmet, situáciu, rozvíjať rozprávanie vlastného zážitku a prečítaného textu

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA - Čítanie a literárna výchovaDlhodobý cieľ:Zdokonaľovanie sa v technike čítania, zapamätať si určené literárne pojmy, vnímať estetickú stránku literárneho diela. Na primeranej úrovni uskutočňovať obsahovú analýzu textu, čítať s porozumením, identifikovať informácie uvedené priamo v texte.

Krátkodobé ciele: zdokonaľovať správne a plynulé čítanie viacslabičných a ťažko vysloviteľných slov, slov

s predložkami, čítanie s porozumením, orientáciu v prečítanom texte a prerozprávanie prečítaného textu,

rozširovať slovnú zásobu žiakov, trénovať správnu intonáciu viet, recitáciu básní, dramatizáciu a improvizáciu podľa literárnej predlohy,

zvládnuť jednoduchý rozbor literárnych textov, poznať pojmy a výrazy: verš, sloha, rým, postava literárneho diela, bábkové divadlo, bábka, film,

vedieť pracovať s ilustráciami ukážok z literatúry pre deti, práca s knihou a spoločnou mimočítankovou literatúrou,

vedieť rozlíšiť poéziu od prózy, poznať jednoduché obrazné prostriedky (prirovnania, slová s podobným a opačným významom).

2. ročník - SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA – Jazyková a slohová zložkaDlhodobý cieľ:Rozvíjanie komunikačných schopností žiakov v ústnej aj písomnej podobe ako východisko ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom jazyku a v ostatných predmetoch, budovanie pozitívneho vzťahu k jazyku, prezentácia vlastných projektov.Krátkodobé ciele:

rozvíjať a upevniť písomný prejav – používať správne tvary veľkých, malých, písaných, tlačených písmen, diakritických a interpunkčných znamienok

získať poznatky o zvukovej rovine jazyka, vedieť rozlišovať hlásky, slabiky, slová a vety, osvojiť si správnu intonáciu, dôraz, dbať na spisovnú výslovnosť

zvládnuť základné normy pravopisu, písanie i, í, y, ý v mäkkých a tvrdých slabikách, delenie slov na slabiky, začiatok a koniec vety, vedieť prepísať text

rozvíjať a obohacovať slovnú zásobu, vedieť správne štylisticky a gramaticky vytvoriť vetu, zapísať ju, poznať druhy viet – oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, zvolacie a želacie vety

v slohovej časti si osvojiť rôzne formy komunikácie v bežnom interaktívnom styku medzi ľuďmi, hovorenú aj nehovorenú podobu komunikácie - gestikuláciu, mimiku, pantomímu, vedieť sa pozdraviť, predstaviť, poprosiť, poďakovať, blahoželať, opísať predmet, situáciu, rozvíjať rozprávanie vlastného zážitku a prečítaného textu SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA - Čítanie a literárna výchova

Dlhodobý cieľ:Zdokonaľovanie sa v technike čítania, zapamätať si určené literárne pojmy, vnímať estetickú stránku literárneho diela. Na primeranej úrovni uskutočňovať obsahovú analýzu textu, čítať s porozumením, identifikovať informácie uvedené priamo v texte.Krátkodobé ciele:

zdokonaľovať správne a plynulé čítanie viacslabičných a ťažko vysloviteľných slov, slov s predložkami, čítanie s porozumením, orientáciu v prečítanom texte a prerozprávanie prečítaného textu,

rozširovať slovnú zásobu žiakov, trénovať správnu intonáciu viet, recitáciu básní, dramatizáciu a improvizáciu podľa literárnej predlohy,

zvládnuť jednoduchý rozbor literárnych textov, poznať pojmy a výrazy: verš, sloha, rým, postava literárneho diela, bábkové divadlo, bábka, film,

vedieť pracovať s ilustráciami ukážok z literatúry pre deti, práca s knihou a spoločnou mimočítankovou literatúrou,

vedieť rozlíšiť poéziu od prózy, poznať jednoduché obrazné prostriedky (prirovnania, slová s podobným a opačným významom).

2. ročník - MATEMATIKADlhodobý cieľ:Riešením úloh a problémov budovať poznatky žiakov o vzťahu medzi matematikou a realitou, rozvíjať logické a kritické myslenie. Vedieť používať prostriedky IT k vyhľadávaniu a spracovaniu informácií. Zvládnuť základné matematické operácie sčítanie a odčítanie v numerických a jednoduchých slovných úlohách.Krátkodobé ciele:

zvládnuť číselný obor 0 – 100 - orientácia na číselnej osi, zápis čísla, porovnávanie čísel, sčítanie a odčítanie bez prechodu aj s prechodom cez 10, automatizácia spojov sčítania a odčítania

budovať základy finančnej gramotnosti - riešenie jednoduchých slovných úloh, úloh v tabuľkách

uvedomiť si vzťah medzi sčítaním a odčítaním – skúška správnosti, obrátená úloha, tvorba postupnosti podľa daného pravidla, úlohy na kombinatoriku

riešiť úlohy, rozlišovať a triediť svet okolo seba podľa pravdivosti a nepravdivosti javov orientovať sa v priestore, poznávať geometrické tvary a základné telesá, poznať pravidlá

a získať zručnosti v rysovaní a meraní, osvojiť si poznatky v téme – bod, priamka, polpriamka, úsečka

3. ročník

SJL- Osvojiť si vybrané slová po obojakých spoluhláskach, poznať ohybné slovné druhy, pochopiť literárne pojmy, poznať detských spisovateľov.Utvrdzovať pravopisné návyky vo vybraných a odvodených slováchVedieť určiť a vyhľadať podstatné mená, prídavné mená, slovesá, zámená, číslovkyUsporiadať slová podľa abecedyOsvojiť si základné literárne pojmyPoznať slovenských spisovateľovVedieť čítať plynule a s porozumením

MAT- Násobilka a delilka do 100, Zápis čísel a porovnávanie do 10 000, rysovanie v štvorcovej sieti, rovinné útvaryNásobenie a delenie do 100, slovné úlohyZápis čísel a porovnávanie do 10 000,Jednoduché, zložené a nepriamo formulované slovné úlohyPremena jednotiek dĺžkyRysovanie v štvorcovej sieti

4. ročníkSJL- Osvojiť si vybrané slová po obojakých spoluhláskach, vedieť určiť slovné druhy, pochopiť literárne pojmy, poznať detských spisovateľov.

- Utvrdzovať pravopisné návyky vo vybraných a odvodených slovách- Určovať gramatické kategórie podstatných, prídavných mien, zámen, slovies- Skloňovať a časovať slovné druhy- Osvojiť si základné literárne pojmy, rozdiel medzi umeleckým a vecným textom- Vedieť čítať plynule a s porozumením

MAT- Numerácia v obore do 10 000, obvody rovinných útvarov- Písomné sčítanie a odčítanie v obore do 10 000- Násobenie a delenie 10, 100, 1000, malá a veľká násobilka- Jednoduché, zložené a nepriamo formulované slovné úlohy- Premena jednotiek dĺžky- Grafický súčet, rozdiel úsečiek, vzorce obvodov rovinných útvarov, stavby

Anglický jazyk - 1. ročníkDlhodobý cieľ:Vzbudenie záujmu o cudzí jazyk, rozvoj vnímania a porozumenia zvukovej podoby jazyka ako východiska pre rozvoj ostatných komunikačných činností.Krátkodobé ciele:

Reagovať na jednoduché pokyny Porozumieť jednoduchým otázkam a odpovedať na ne Hrať hry s funkčnou komunikáciou Zapamätať si a prednášať krátke riekanky, hádanky, básne, piesne

Predstaviť seba, svojho kamaráta, pozdraviť, pomenovať veciAnglický jazyk - 2. ročníkDlhodobý cieľ:Osvojenie si základných vedomostí a zručností v cudzom jazyku, zvládnutie slovných spojení, kladenie jednoduchých otázok.Krátkodobé ciele:

Poznávanie abecedy hrou Pamäťové zvládnutie krátkeho textu Vyjadrenie činnosti slovom a pohybom Rozvoj správnej výslovnosti Opakovanie počutých fráz

Anglický jazyk - 3. ročníkDlhodobý cieľ:Aktívne osvojovanie si cudzieho jazyka, rozvoj všetkých štyroch jazykových zručností, počúvanie s porozumením, rozprávanie, čítanie s porozumením, písanie a rozširovanie slovnej zásoby.Krátkodobé ciele:

Aktívne ovládanie písmen anglickej abecedy, spelovanie svojho mena, predmetov Počúvanie a čítanie s porozumením a práca s textom Osvojovanie si gramatických javov v pesničkách a básničkách Kladenie otázok a dohovorenie sa jednoduchým spôsobom Prepísanie slov a krátkych viet a porozumenie im

Anglický jazyk – 4. ročníkDlhodobý cieľ:Zvyšovanie úrovne všetkých štyroch jazykových zručností, aktívnejšie zvládnutie cudzieho jazyka v písomnej podobe, v projektoch, čítanie krátkych textov, rozširovanie slovnej zásobyKrátkodobé ciele:

Čítanie komixových príbehov, práca s textom, určovanie vety pravdivej a nepravdivej Poznávanie skladby anglickej vety, úprava slovosledu, prepis viet Opis obrázka jednoduchými krátkymi vetami, tvorba dialógov Základy fonetického prepisu slov Tvorenie projektov v časovej rezerve, pozeranie krátkych filmových ukážok

Dlhodobý cieľ pre 5. – 9. ročník Slovenský jazyk a Literatúra:

Žiak si osvojí normy a kompetencie spisovného jazyka, dokáže vyjadriť vlastné postoje a názory. Zvládne základné pravidlá medziľudskej komunikácie, zvýši sa jeho jazyková kultúra a nadobudne vzťah k slovesným umeleckým dielam.

Krátkodobé ciele:

5. ročník1. Žiak vie uplatniť v rečovom prejave suprasegmentálne javy. Vie určiť vety podľa obsahu.2. Žiak vie vysvetliť význam jednotlivých frazeologizmov, rozlišovať slová podľa spisovnosti a významu.3. Žiak dokáže v texte rozlíšiť a pomenovať jednotlivé slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, osobné zámená, základné a radové číslovky, slovesá), určiť ich gramatické kategórie a vzor.4. Žiak pozná písomné formy spoločenského styku, vie definovať a vytvoriť slohové žánre: správa, oznámenie,

plagát, reklama, sms, e mail, vie utvoriť primerane zložitý súvislý text – rozprávanie s prvkami opisu, jednoduchý opis, opis pracovného postupu, .5. Žiak vie rozlíšiť jednotlivé literárne druhy a žánre (pieseň, rozprávka, povesť, legenda, komiks), pozná ich znaky; vie vyhľadať a pomenovať umelecké prostriedky – prirovnanie, personifikáciu, epiteton. Číta s porozumením. 6. ročník1. Žiak dokáže rozlíšiť neutrálne a citovo zafarbené slová. Pozná spôsoby tvorenia slov odvodzovaním a skladaním. Vie vyhľadať odvodené slová, určiť v slove slovotvorný základ, predponu a príponu. Vie identifikovať v texte slová, ktoré vznikli skladaním a vytvoriť zložené slovo. 2. Žiak dokáže rozlíšiť v texte jednotlivé slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, zámená, slovesá, predložky, citoslovcia ), pozná ich rozdelenie, vie určiť gramatické kategórie a vzor. 3. Žiak dokáže nájsť v jednoduchej vete základné vetné členy – podmet a prísudok, označiť prisudzovací sklad. Vie rozlíšiť dvojčlennú vetu úplnú a neúplnú.4. Žiak dokáže utvoriť primerane zložitý súvislý text (dialóg, statický opis, charakteristika, dynamický opis, rozprávanie s využitím priamej reči); vie rozlíšiť verbálnu a neverbálnu komunikáciu, znaky.5. Žiak vie rozlíšiť jednotlivé literárne druhy a žánre (báseň, populárna pieseň, balada, bájka, báje, dobrodružná literatúra, poviedka ), pozná ich znaky; vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým v súvislosti s viazanou umeleckou rečou. Dokáže určiť rým – združený, striedavý a vyhľadať a pomenovať umelecké prostriedky. Číta s porozumením.

7. ročník1. Žiak dokáže identifikovať, vysvetliť a vysloviť slová v slovnej zásobe. Žiak pozná spôsoby tvorenia slov skladaním a skracovaním. Ovláda členenie slovnej zásoby podľa spisovnosti, pôvodu a dobového výskytu.2. Žiak dokáže rozlíšiť v texte jednotlivé slovné druhy (podstatné mená - pomnožné, prídavné mená, zámená, číslovky slovesá, príslovky, predložky, spojky), pozná ich rozdelenie, vie určiť gramatické kategórie a vzor.3. Žiak dokáže pomenovať vetné členy – základné i rozvíjacie/ predmet, príslovkové určenie / v jednoduchej vete, vie odlíšiť dvojčlennú vetu od jednočlennej. 4. Žiak dokáže vytvoriť primerane zložitý súvislý text (slávnostný príhovor, umelecký opis, dynamický opis, charakteristika); vie rozlíšiť rôzne druhy komunikácie, pripraviť projekt.5. Žiak vie rozlíšiť jednotlivé literárne druhy a žánre (anekdoty, báseň, pieseň, fantasy literatúra, detektívka, western, robinsonáda, rozhlasová hra, film), pozná ich znaky; vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým,

v súvislosti s viazanou umeleckou rečou. Dokáže určiť rým – obkročný, prerývaný a vyhľadať a pomenovať umelecké prostriedky. Číta s porozumením.8. ročník1. Žiak vie rozlíšiť jednotlivé spôsoby obohacovania slovnej zásoby, dokáže identifikovať nepriame pomenovania, frazeologizmy a združené pomenovania.2. Žiak vie identifikovať v texte všetky slovné druhy, pozná ich rozdelenie. Vie určiť gramatické kategórie a vzor ohybných slovných druhov. 3. Žiak pozná vetné členy, vie rozlíšiť hlavné a vedľajšie vetné členy/ podmet, prísudok, predmet, prísl. určenie, prívlastok, prístavok /. Žiak vie rozlíšiť jednočlennú vetu od dvojčlennej, pozná pojem súvetie a vie rozlíšiť jednoduchú vetu a súvetie. Primerane ovláda interpunkciu.4. Žiak dokáže napísať primerane zložitý súvislý text ( slávnostný prejav, úvahu). Vie rozlíšiť rôzne druhy komunikácie, pozná znaky asertívnej a efektívnej komunikácie. Dokáže vyplniť prihlášku a spracovať dlhší text s využitím najdôležitejších údajov (koncept, výťah).5. Žiak vie rozlíšiť jednotlivé literárne druhy a žánre (lyrická a epická báseň, dobrodružná literatúra, dievčenský román, vedecko-fantastická literatúra, denník, vedecko-populárna literatúra, literatúra faktu ), pozná ich znaky; vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým, v súvislosti s viazanou umeleckou rečou. Dokáže určiť rým – združený, striedavý a vyhľadať a pomenovať umelecké prostriedky. Číta s porozumením.

9. ročník1. Žiak dokáže rozlíšiť slová v slovnej zásobe podľa rôznych kritérií a správne ich používať, správne využívať prozodické vlastnosti reči. Dokáže vyhľadávať informácie pracovať so slovníkmi.2. Žiak vie identifikovať v texte všetky slovné druhy, pozná ich rozdelenie. Vie určiť gramatické kategórie a vzor ohybných slovných druhov. 3. Žiak pozná všetky vetné členy, vie rozlíšiť hlavné a vedľajšie vetné členy, jednoduchú vetu a súvetie. Správne používa interpunkciu v jednoduchej vete a v súvetí.4. Žiak dokáže napísať primerane zložitý súvislý text (výklad, životopis). Vie rozlíšiť rôzne druhy komunikácie, pozná znaky asertívnej a efektívnej komunikácie. Dokáže vyplniť prihlášku a spracovať dlhší text s využitím najdôležitejších údajov (koncept, výťah). Pozná jednotlivé jazykové štýly.5. Žiak vie rozlíšiť jednotlivé literárne druhy a žánre (znelka, epitaf, román vo veršoch a v próze, generačný román, tragédia, komédia, muzikál), pozná ich znaky. Žiak vie pri interpretácii vhodne používať literárny pojmový aparát. Číta s porozumením.

Matematika 5. – 9. ročník5. ročníkDlhodobý cieľ: Prirodzené číslaKrátkodobé ciele:

Prirodzené čísla do a nad milión Geometria a meranie (základné geometrické útvary) Súmernosť v rovine (osová a stredová) Počtové výkony s prirodzenými číslami Obvod štvorca, obdĺžnika, trojuholníka

6. ročníkDlhodobý cieľ: Desatinné čísla, počtové výkony s desatinnými číslamiKrátkodobé ciele:

Uhol a jeho veľkosť, operácie s uhlami Trojuholník (vlastnosti a konštrukcia) Obsahy a obvody štvorca, obdĺžnika, pravouhlého trojuholníka Premena jednotiek dĺžky, obsahu Kombinatorika

7. ročníkDlhodobý cieľ: Desatinné čísla, racionálne čísla a počtové výkony s nimiKrátkodobé ciele:

Pomer, priama a nepriama úmernosť Objem a povrch kvádra a kocky Percentá Premena jednotiek obsahu a objemu Trojuholník (vonkajšie a vnútorné uhly trojuholníka, výšky, ťažnice, stredné priečky)

8. ročníkDlhodobý cieľ: Celé čísla, počtové operácie s celými číslamiKrátkodobé ciele:

Počtové operácie výrazov + riešenie rovníc Konštrukčné úlohy rovinných útvarov + obvody a obsahy Kruh a kružnica Hranoly Pravdepodobnosť, štatistika

9. ročníkDlhodobý cieľ: Mocniny a odmocninyKrátkodobé ciele:

Pytagorova veta Objemy a povrchy telies Podobnosť trojuholníkov Grafické znázorňovanie závislostí Riešenie rovníc a nerovníc

Ciele IVVP - 5.ročník ANJ

Dlhodobý cieľZvýšiť celkovú úroveň doterajších vedomostí a zručností, vplývať na zlepšenie komunikačných schopností v rámci intelektových možností a schopností žiakov. Zamerať sa na čítanie a prácu textu s porozumením a rozšírenie slovnej zásoby a jej použitie vo vetách, ovládať základné komunikačné frázy.

Krátkodobé ciele:

1. Naučiť sa základné pozdravy a pokyny. Zvládnuť abecedu a počítať do 100.2. Vedieť slovnú zásobu členov rodiny a dni v týždni. Osvojiť si tvorenie vety so slovesom

byť.3. Osvojiť si slovnú zásobu školských predmetov a domácich zariadení, vytvoriť vetu so

slovesom mať.4. Osvojiť si slovnú zásobu denného režimu a voľnočasových aktivít. Naučiť sa hodiny

slovom aj písmom.5. Naučiť sa slovnú zásobu izieb domu a jeho vybavenie. Utvoriť vetu pomocou slovesa

can.6. Naučiť sa opísať človeka a jeho výzor a čo má oblečené.

Ciele IVVP - 6.ročník

Dlhodobý cieľUpevniť a rozvíjať komunikačné zručnosti žiaka v bežných životných situáciách.Krátkodobé ciele:

1. Osvojiť si slovnú zásobu jednotlivých dní a mesiacov roka, radové číslovky a práce v domácnosti.2. Vedieť opísať svoje obľúbené zvieratko, osvojiť si slovnú zásobu týkajúcu sa zvierat. 3. Vedieť porozprávať o svojich prázdninách a o svojich aktivitách v minulom čase, vedieť tvoriť otázky v minulom čase.4. Osvojiť si slovnú zásobu z oblasti jedla a vedieť opísať svoj obľúbený recept a objednať si jedlo v reštaurácií. 5. Osvojiť si slovnú zásobu týkajúcu sa počasia a vedieť porovnať jednotlivé osoby, zvieratá, mestá, predmety,.6. Vedieť reagovať na otázky týkajúce sa plánov, vedieť niečo navrhnúť a dohodnúť sa na nejakom termíne.

Ciele IVVP - 7. ročník

Dlhodobý cieľ: - rozvíjať komunikačné zručnosti, vzbudiť záujem o cudzí jazyk

Krátkodobé ciele:- vedieť pomenovať jednotlivé etapy života, rozumieť životopisu- vedieť reagovať na otázky o víkende a opísať udalosť, ktorá sa udiala v minulosti- vedieť rozprávať o plánoch do budúcnosti- vedieť sa opýtať na cestu a reagovať na podobné otázky- vedieť opísať svoje zážitky a skúsenosti- porozumieť školským pravidlám- vedieť pomenovať ľahké zdravotné problémy

Ciele IVVP – 8. roč.

Dlhodobý cieľUpevniť a rozvíjať komunikačné zručnosti žiaka v bežných životných situáciách.

Krátkodobé ciele:1. Vedieť reagovať na otázky o svojich plánoch a vlastnej budúcnosti

2. Osvojiť si slovnú zásobu týkajúcu sa oblečenia a vedieť ju náležite použiť pri nákupe v obchode

3. Vedieť pomenovať jednotlivé časti tela, opísať príznaky vlastných zdravotných ťažkostí a zvládnuť komunikáciu s lekárom v prípade núdze.

4. Poznať zásady zdravej výživy a vedieť dať radu týkajúcu sa zdravých stravovacích návykov

5. Osvojiť si slovnú zásobu týkajúcu sa jedla a vedieť si jedlo objednať v reštaurácii

Ciele IVVP – 9. roč.Dlhodobý cieľZvládnuť a upevniť základné komunikačné zručnosti.Krátkodobé ciele:1. Čítať s porozumením. Ako byť úspešný, o šikanovaní, populárnej hudbe, používaní a vývoji anglického jazyka, vzdelávaní v USA.2. Počúvať s porozumením. Čo robiť po ukončení školy, upozornenia a rady.3. Rozprávať o minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Vedieť reagovať na nečakané situácie pri cestovaní, na železničnej stanici, čo mám/nemám rád, práca popri štúdiu. 4. Napísať pracovný inzerát, reagovať na inzerát – napísať úradný email, vedieť tvoriť otázky, opísať hotel, najbežnejšie druhy športov.

Špecifiká organizácie a foriem vzdelávania

Pre výchovu a vzdelávanie žiakov platia všetky ustanovenia uvedené v Štátnom vzdelávacom programe, ktoré sú doplnené špecifikami uvedenými vo Vzdelávacom programe pre žiakov s vývinovými poruchami učenia pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5.5.2016 pod číslom 2016 – 14674/20281:15-10F0 s platnosťou od 1.9.2016 a vo Vzdelávacom programe pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5.5.2016 pod číslom 2016-14674/20272:10-10F0 s platnosťou od 1.9.2016a vo Vzdelávacom programe pre žiakov s poruchou aktivity a pozornosti pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 3.8.2017 pod číslom 2017/10211-2:10G0 s platnosťou od 1.9.2017 a vo Vzdelávacom programe pre žiakov chorých a zdravotne oslabených pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5.5.2016 pod číslom 2016-14674/20269:8-10F0 s platnosťou od 1.9.2016.

Vzdelávacom programe pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami (bez mentálneho postihnutia) pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5.5.2016 pod číslom 2016-14674/20261:5-10F0 s platnosťou od 1.9.2016.

Vzdelávacom programe pre žiakov s poruchami správania pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 3.8.2017 pod číslom 2017/10217-4:10G0 s platnosťou od 1.9.2017.

Pre výchovu a vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím platia všetky ustanovenia uvedené vo Vzdelávacom programe pre žiakov s mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5.5.2016 pod číslom 2016-14674/20270:9-10F0 s platnosťou od 1.9.2016.

Vzdelávacie štandardy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sú rovnaké ako pre žiakov bez zdravotného znevýhodnenia.

Súčasťou každého IVVP sú okrem základných údajov o žiakovi a jeho diagnóze, konkrétne odporúčania, v prípade potreby požiadavky na modifikáciu učebného plánu a osnov, špecifikované vzdelávacie postupy, metódy a formy práce ako aj postupy pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, spolupráca s rodičmi, potrebné kompenzačné pomôcky.

Modifikácia učebného plánu a obsahu vzdelávania:

Žiak začlenený v školskej integrácii sa vzdeláva podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy a podľa Individuálneho vzdelávacieho programu s prihliadnutím na narušenie.

ROZVÍJANIE ŠPECIFICKÝCH FUNKCIÍ (RŠF)

1 hodina týždenne = 33 vyučovacích hodín ročne

1. Charakteristiku predmetu, jeho význam v obsahu vzdelávania

Vyučovací predmet Rozvíjanie špecifických funkcií (ďalej RŠF) je prepracovanou a rozšírenou verziou špeciálneho predmetu Rozvoj psychomotorických zručností a percepcie, ktorý bol súčasťou nášho Školského vzdelávacieho programu v minulých rokoch. Bol prepracovaný na základe odporúčaní Vzdelávacieho programu pre žiakov so ŠVP ISCED 1 a ISCED 2 a je určený pre žiakov špeciálnych tried, špecializovaných tried/skupín a začlenených žiakov ZŠ so zdravotným znevýhodnením: s NKS, s vývinovými poruchami učenia, poruchami pozornosti, poruchami správania a žiakov chorých a zdravotne oslabených od 1. po 9. ročník ZŠ.

Rámcový obsah vzdelávania predmetu RŠF je prílohou vzdelávacích programov pre žiakov so ŠVP, ktorý je vykonaním § 6 ods. 1 a § 94 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.. Rešpektuje strategické ciele a zámery našej školy možnosťou profilovať sa ako základná škola, ktorá vychádza v ústrety potrebám žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Počet vyučovacích hodín v týždni je daný rámcovým učebným plánom (ďalej len UP) v príslušnom vzdelávacom programe pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením schváleným Ministerstvom školstva SR.

Predkladaný dokument RŠF je návodom na výsostne individuálne realizovanie postupu v procese intervencie do oblasti komunikačných schopností a špecifických funkcií u žiakov. Výskum i prax v oblasti neurofyziológie, psychológie, špeciálnej pedagogiky, logopédie prinášajú neustále nové poznatky. Špeciálny pedagóg je povinný aktualizovať svoje vedomosti z odbornej literatúry i vzdelávacích podujatí a zavádzať ich podľa vlastného uváženia do svojej práce. Podrobnejšie postupy je možné čerpať z odbornej literatúry a konzultáciami s inými odborníkmi.

Rámcové učebné osnovy sú široko koncipovanou otvorenou normou intervencie, ktorá kladie zodpovednosť na špeciálneho pedagóga pri výbere diagnostických a terapeutických metód a postupov. Zdravotné znevýhodnenie žiakov má individuálny charakter, individuálny rozsah klinického obrazu porúch a okrem špecifických ťažkostí vyskytujú aj:

- deficity v poznávacích schopnostiach,

- deficity v jazykových schopnostiach,

- deficity v exekutívnych funkciách: v pozornosti, plánovaní a monitorovaní vlastnej aktivity,

- percepčno-motorické deficity,

- deficity v jemnej motorike a koordinácii,

- ťažkosti s orientáciou v čase a priestore,

- hyperaktivita, impulzivita.

Ciele a obsah predmetu RŠF sú preto konkrétne závislé od výsledkov špeciálnopedagogickej diagnostiky každého jednotlivého žiaka. Z toho dôvodu môžu existovať pre tento predmet len rámcové učebné osnovy.

Špeciálny pedagóg na začiatku školského roku na základe :

- výsledkov špeciálnopedagogickej diagnostiky, prípadne rediagnostiky

- zvolených terapeutických metód a postupov

- a rámcových učebných osnov

- vypracuje individuálny plán špeciálnopedagogickej intervencie pre každé dieťa na určité obdobie. Časovo-tematické plány preto nie sú potrebné a ich dodržiavanie by bolo nereálne. Výskum i prax v oblasti neurofyziológie, psychológie a špeciálnej pedagogiky prinášajú neustále nové poznatky.

K vymedzenému obsahu budeme pristupovať ako k otvorenému systému, čo znamená, že učivo je možné dopĺňať či redukovať. Jednotlivé osnovné heslá plnia funkciu námetov na jednotlivé hodiny, čiže učiteľ si zvolí také, ktoré podľa jeho názoru sú potrebné pre žiakov z aspektu ich praktického významu pre reedukáciu. Takto štruktúrovaná osnova vytvára dostatok priestoru pre iniciatívu učiteľa z hľadiska obsahu i rozsahu.

Vyučujúci špeciálny pedagóg rozhoduje o spôsobe riadenia vyučovacieho procesu a usiluje sa o dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Prístupom k žiakom, voľbou aktivizujúcich organizačných foriem práce, stimulovaním myšlienkovej, motorickej a rečovej činnosti žiakov pomocou podnetne sformulovaných úloh, uplatňovaním individuálneho prístupu (napr. ukladaním úloh rôzneho stupňa náročnosti jednotlivcom alebo skupinám žiakov podľa ich úrovne) vyučujúci prispieva k tomu, aby žiaci

mali po kladne hodnotených výkonoch pocit spokojnosti a úspechu a tak sa podporila ich poznávacia aktivita v predmete.

Na zistenie toho, či sme dosiahli ciele, zvolíme také formy kontroly, ktoré umožňujú zistiť, na akej úrovni sú žiaci schopní riešiť konkrétne úlohy.

Vyučovacia hodina RŠF môže byť podľa podmienok školy individuálna - špeciálny pedagóg pracuje individuálne s 1 žiakom, v prípade potreby sa vytvoria malé skupiny žiakov s podobným plánom špeciálno-pedagogickej intervencie.

2. Rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúce z kľúčových spôsobilostí

Cieľom predmetu RŠF je podporiť rozvoj špecifických funkcií žiakov, sociálna a edukačná adaptácia a integrácia žiakov so zdravotným znevýhodnením do edukačného procesu bežnej základnej školy, odstrániť alebo aspoň zmierniť narušenie individuálnych schopností a eliminovať edukačné nedostatky, ktoré z nej vyplývajú.

Cieľom špeciálnopedagogickej reedukácie je odstrániť alebo aspoň zmierniť, eliminovať edukačné nedostatky, ktoré z poruchy a znevýhodnenia vyplývajú. Sekundárnym cieľom RŠF je prevencia vzniku porúch správania ako následku neúspechu v komunikácii a v osvojovaní si gramotnosti. V širšom meradle podporuje RŠF sociálnu a edukačnú adaptáciu a integráciu žiakov do spoločnosti. Čiastkové ciele a obsah predmetu RŠF vychádzajú z psychologickej, špeciálnopedagogickej a logopedickej diagnostiky.

Okrem vlastného biologického vývinu dieťaťa sa na dosiahnutí žiadúcej úrovne psychických funkcií, percepcie i motoriky podieľa aj vhodné výchovné pôsobenie, ktoré pomáha odstrániť nerovnomernosti a nedostatočnosť jednotlivých oblastí psycho-motoriky. Tam, kde nestačí bežnou formou rozvíjať jednotlivé funkcie detí - v niektorých prípadoch vývoj neprebieha celkom rovnomerne - je treba s dieťaťom pracovať zamerane.

Rozvíjanie komunikačnej schopnosti nepochybne úzko súvisí s vývinom vnímania, predstáv, motoriky, pamäti, pozornosti, myslenia a sociálnym prostredím dieťaťa. Preto terapeutické postupy a metódy musia mať širší záber a RŠF sa má orientovať na celý komplex dorozumievacieho procesu. Je veľmi dôležité, aby bol zosúladený postup logopéda v predmete individuálna logopedická intervencia a postup špeciálneho pedagóga v predmete RŠF.

Obsah špeciálnopedagogickej reedukácie musí byť v súlade s mentálnymi a komunikačnými schopnosťami dieťaťa, bez ohľadu na fyzický vek. Oblasti stimulácie sú uvedené v nasledujúcej časti aj s cieľmi pre jednotlivé oblasti. V procese reedukácie vychádza špeciálny pedagóg z dostupných odborných materiálov a najmä z pracovných listov, ktoré si aktuálne vytvára. Na

komplexný rozvoj komunikačných zručností v písaní a čítaní bude využívať aj dostupné učebnice Makovička I a II. Obsah stimulácie a pracovných listov bude vychádzať z učiva, ktoré žiaci práve preberajú v triede.

Reedukácia a náprava percepčných nedostatkov využíva najrôznejšie techniky a hry podporujúce telesnú aktivitu a reč, dva základné aspekty výchovy. Odvíja sa od motorických aktivít, ich prostredníctvom sa snaží odhaľovať a odstraňovať psychické problémy. Lepšie fyzické bytie je predpokladom lepšieho bytia psychického, uvedomenia seba samého, poznávania svojich možností i obmedzení s cieľom lepšie ovládnuť seba samého vo vzťahu k druhým, s cieľom lepšieho „života vo svete“. Zahŕňa poznávanie a vnímanie vlastného tela, vnímanie času a priestoru, zameriava sa na reedukáciu percepčno-motorických funkcií, vychádza z klasickej telesnej výchovy ( švédska Lingova gymnastika, francúzska telesná výchova Herberta a Coubertina ) a spája ju s metódami psychológie a psychoterapie. Je vhodné obohacovať ju prvkami muzikoterapie, arteterapie, pantomímy, dramatickej výchovy a bábkového divadla, rôznymi formami tanečnej výchovy, techniky relaxácie, kresby a podobne.

Oblastí, v ktorých je treba pripraviť rozvíjajúce a reedukačné cvičenia je mnoho. Nedajú sa síce celkom oddeliť, veľmi často sa prekrývajú (napr. schopnosť dlhotrvajúcej pozornosti nepochybne ovplyvní dieťa pri dokončení danej úlohy), napriek tomu ich môžeme zámerne cvičiť.

Preto sme pristúpili k zvolenému modelu vyučovacieho predmetu. Cieľom tohto nášho modelu hodín – cvičení je nielen odstrániť deficity a zaostávanie detí, ale aj prebudiť ich záujem o školskú prácu striedaním metodických postupov, obmieňaním a dopĺňaním nových metód práce, do výučby zapájať všetky zmysly, čiže multisenzorické vyučovanie, k čomu prispeje aj veľký rozsah špeciálnych pomôcok a drobných pomôcok zhotovených učiteľom, ktorými je vybavená špeciálna učebňa.

Frekvencia cvičení so žiakmi vyplýva z učebného plánu a rozvrhu hodín. V prípade závažnejšieho zdravotného znevýhodnenia je možné vykonávať špeciálnopedagogickú reedukáciu aj častejšie ako stanovuje učebný plán. Potom je určenie frekvencie cvičení v kompetencii riaditeľa školy. Dĺžka cvičení je závislá od veku a schopností žiaka, diagnózy a prípadne iných špecifík dominantného alebo iného postihnutia, či narušenia žiaka.

Vzhľadom na to, že cieľ a obsah predmetu je zameraný na výhradne individuálny reedukačný a liečebný význam predmetu podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia každého žiaka, nie je možné stanoviť ani záväzné a presné výkonové štandardy a ani postupovať podľa doterajších zaužívaných postupov v hodnotení a klasifikácii, takže nemôžu byť zaznamenané v nasledujúcich tabuľkách.

Samozrejmou súčasťou vyučovacieho procesu je individuálne slovné hodnotenie: využívanie pochvaly a povzbudenia za každý výkon a úspech dieťaťa, s prihliadnutím na vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti a zlepšenie voči sebe samému.

1. krok:

Vstupná špeciálnopedagogická diagnostika nových žiakov, prípadne rediagnostika na začiatku každého školského roka.

Odporúčané metodiky:

- Skríning čítania, dotazník pre učiteľov

- Skúška sluchovej anylýzy a syntézy (SAS- M)

- Diagnostika čítania Ráno a Nakupovací pes (Mikulajová, Váryová)

- Súbor testov na hodnotenie pravopisných schopností pre školu a klinickú prax (Caravolas, Mikulajová, M.; Vencelová, L., SAL, 2008)

- Čítacie testy (Matějček, G skúška) Zkouška čtení (Matějček Z.; Psychodiagnostika, 1992)

- Vyšetrenie matematických schopností (Novák J.; Psychodiagnostika, 1998)

- Orientačný test dynamickej praxie (Mika J.; 1982)

- Test kognitívnych operácii - TEKO

- Deficity čiastkových funkcií, diagnostika (Sindelar B.; Psychodiagnostika, 1998)

- Deficity čiastkových funkcií. (Sindelarová,B.: Psychodiagnostika, 2008)

- Test okamžitej akustickej verbálnej pamäti (Mottier)

- Test laterality (Matějček- Žlab)

- Test obkresľovania (Matějček – Strnadová)

- Obrázková slovníková skúška (Kondáš)

- Test vývinu zrakového vnímania (Frostigová)

- Iné

2. krok:

Stanovenie cieľov stimulácie podľa výsledkov diagnostiky

3. krok:

Odporúčaný obsah stimulácie

OBSAH

Oblasť stimulácie Ciele stimulácie Obsah stimulácie Metódy a formy práce

1

Oblasť rozvíjania iných schopností

1.1 Rozvíjať taktilné a kinestetické vnímanie

1.2 Rozvíjať sluchovú a zrakovú gnóziu

(vnímanie, diferenciácia, pamäť)

1.3 Rozvíjať priestorovú orientáciu

( orientácia v makropriestore, orientácia v mikropriestore) a orientáciu v čase

1.4 Rozvíjať motorické schopnosti

1.5 Rozvíjať koncentráciu pozornosti a pamäť

Rozvíjanie vnímania, poznávania,

diferenciačných schopností:

cvičenie verbálno-akustickej diferenciácie tvarov slabík a slov, verbálno-akustické členenie figúry a pozadia, intermodálne spojenie akusticko-optické,

zameranosť akustickej pozornosti;

cvičenie sluchovej pamäte, intermodálny výkon sluchovej pamäte;

cvičenie sluchovej analýzy a syntézy;

rozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík;

sluchová diferenciácia dĺžky samohlások;

vnímanie tepla, chladu, tlaku, tvrdosti, veľkosti, hmotnosti a iných vlastností predmetov;

poznávanie niektorých materiálov hmatom;

Rozvíjanie pamäti (akusticko-verbálna a zraková, pracovná pamäť)

Poznávacie procesy (zachovanie, priraďovanie, zoraďovanie, triedenie - kategorizácia):

cvičenie optickej diferenciácie tvarov a figúr, vnímanie figúry a pozadia;

zameranosť optickej pozornosti;

cvičenie optickej pamäte, intermodálny výkon pamäti, intermodálne spojenie opticko-akustické;

vnímanie priestorovej orientácie, chápanie priestorových vzťahov;

rozlišovanie inverzných obrazov;

Rozvíjanie priestorovej a časovej orientácie;

Nácvik pravo-ľavej orientácie (telesná schéma, rovinná a časová orientácia);

Serialita (nácvik sekvencií, postupnosti);

Intermodalita (audiovizuálny vzťah):

zvládnuť základy na utváranie logických a matematických zručností;

porovnávanie veľkostí, porovnávanie množstva (pojmy rovnako, viac, menej), porovnávanie priestorových a časových vzťahov. Orientácia v počte do 10.

pojmy: Blízko, ďaleko, vpredu, vzadu, hore, dole, Hneď pred, hneď za, Vpravo, vľavo, Prvý, posledný;

cvičenie „na“ a „v“ tele;

Rozvíjanie

- oromotoriky,

- vizuomotoriky,

- jemnej a hrubej motoriky,

- grafomotoriky,

- fonograforytmiky:

základné pohybové schopnosti (lezenie po štyroch, plazenie, reflexné pohyby, chôdza vpred, vzad- otvorené a zatvorené oči, chôdza po schodoch; stoj na špičkách, kríženie ĽR k PN a naopak; chôdza po čiare, poskoky, skoky, rytmické kroky; synchrónia – súčasné pohyby, synkinéza – spoločné pohyby; dynamická koordinácia DK – skákanie na jednej nohe, dynamická koordinácia - „labyrintový test“; skok do diaľky, preskoky cez prekážku; cvičenia s loptou: kotúľanie lopty, chytanie kotúľanej lopty, hádzanie a chytanie lopty, triafanie loptou do koša – koordinácia;

zdokonaliť správne držanie tela, koordináciu pohybov;

osvojiť si rôzne pohybové zručnosti. Rozvíjať základné pohybové návyky, schopnosti a zručnosti na odstránenie alebo zmiernenie pohybového handicapu.

Cvičiť pohybovú pamäť a orientáciu v priestore.

rozvíjať jemné prstové svalstvo ruky a pohybovú schopnosť ruky: zapínanie a rozopínanie gombíkov, zaväzovanie šnúrok, zapínanie zipsu, navliekanie korálok, gombíkov, namotávanie vlny, stavanie veže z kociek, zloženie papierovej harmoniky, detské hry typu mozaiky, modelovanie z plastelíny alebo drôtu, kreslenie prstom do piesku, obliekanie bábik, strihanie a lepenie, rôzne výtvarné techniky..

Rozvíjanie grafických zručností a rozvoj jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka:

uvoľňovanie ramien, ruky, držanie písacieho náčinia, prípravné cviky, plynulosť pohybov pri písaní a kreslení;

vizuomotorická koordinácia – optické členenie – geometrické tvary, intermodálne spojenie – opticko-akustické, pamäť pre opticky predkladaný rad obrázkov a tvarov, zameranosť optickej pozornosti,

obkresľovanie geometrických tvarov, kreslenie geometrických tvarov podľa predlohy, rôzne kreslené cestičky a labyrinty, kreslenie v grafickej sieti, kresba ľudskej postavy;

Kompletné lekcie Metódy dobrého štartu po ukončení nácviku predchádzajúcich troch častí grafomotoriky;

nácvik jednotlivých tvarov grafém, spojov písmen, ťažších tvarových skupín, dodržiavanie veľkosti písmen a medzier medzi nimi;

súbor cvičení a pracovných listov na rozvoj koncentrácie pozornosti ( metódy podľa Stanovej, Pokornej, Zelinkovej, Michalovej);

cvičenie metódou KUPOZ;

individuálna práca so žiakom;

skupinová práca so žiakmi;

rozhovor so žiakom;

písomné a grafické pracovné listy;

diagnostické testy;

2

Oblasť matematických schopností

2.1 Rozvíjať predčíselné predstavy

2.2 Rozvíjať číselné predstavy

2.3 Naučiť žiakov matematické operácie a vzťahy medzi nimi

2.4 Naučiť žiakov riešiť slovné úlohy

2.5 Naučiť žiakov geometriu

2.6 Pochopiť jednotky a prevody jednotiek

2.7 Naučiť sa algoritmy a zmeny algoritmu

2.8 Naučiť sa orientovať v rovine a v priestore

2.9 Naučiť sa orientovať v čase

2.10 Reedukácia dyskalkúlie

Zoskupovanie pod hlavné pojmy, vytváranie analógii, rozpoznávanie a použitie pravidla, rozpoznávanie súvislostí.

Triedenie, množstvo,veľkosť, zaradenie, usporiadanie, porovnávanie, postreh, logika;

Pochopenie predčíselných pojmov veľkosť,

tvar, dĺžka, počet.

Osvojiť si stálosť množstva.

Pojem číslo, zápis čísla, množstvo, rad čísel, číselná os, rozklad čísel, párne a nepárne čísla, porovnávanie, zmena množstva.

Osvojiť si okruh matematických a číselných pojmov.

Význam znamienok, názorné príklady, manipulácia s predmetmi, sčítanie a odčítanie, násobenie a delenie, tabuľky, orientácia v tabuľkách, zlomky; hry s kartami, kockami, paličkami, žetónmi, tabuľkami.

Chápanie matematických pojmov a ich „prevod“ do bežného života.

Slovné úlohy z bežného života.

Základné geometrické pojmy, tvary, vzťahy;

Hry a manipulácia s predmetmi a útvarmi v rovine a v priestore.

Rozvíjanie konštruktívneho a tvorivého myslenia.

Jednotky dĺžky, hmotnosti, objemu, plochy – názorne a prakticky.

Praktické úlohy z bežného života.

Hry a manipulácia s predmetmi a útvarmi v rovine a v priestore.

Praktické úlohy z bežného života.

Následnosti, postupnosti, sekvencie

(kalendár, hodiny, časové úseky a pod.).

tréningové metodiky Pokornej, Zelinkovej, Nováka,

počítačové programy;

3

Oblasť

komunikačných

zručností

3.1 Rozvíjať komunikačné zručností:

3.2 Nácvik techniky čítania;

3.3 Reedukácia dysortografie, dysgrafie;

cvičenie aktívnej a pasívnej slovnej zásoby;

schopnosť začať, viesť a udržiavať interpersonálnu komunikáciu, komunikačná pohotovosť a flexibilita;

cvičenie ovládania IKT, využitie IKT v školskej praxi, vo vyučovaní, v interpersonálnych a spoločenských vzťahoch;

čítanie s čítacím okienkom;

čítacie tabuľky;

metóda dublovaného čítania;

metóda Fernaldovej;

tréningové metodiky a pracovné listy Pokornej, Zelinkovej, Stanovej;

počítačové programy;

4

Oblasť

edukácie a výchovy

4.1 Rozvíjanie praktických edukačných zručností:

4.2. Rozvíjanie osobnosti:

Rozvíjanie školských zručností a celkových kompetencií, osobného štýlu učenia ( metódy – Zelina, Mertin, Fisher);

Úcta k sebe, postoje a spôsobilosti medziľudských vzťahov, pozitívne hodnotenie správania druhých;

rozvíjanie motivácie, sebakontroly, sebahodnotenia, roly a postavenie v triede;

Kreativita a iniciatíva, komunikácia, vyjadrenie vlastných citov, interpersonálna a sociálna empatia;

Asertivita, kompetitivita, riešenie agresivity, sebaovládanie, riešenie konfliktov, reálne a zobrazené prosociálne modely;

Prosociálne správanie. Pomoc. Darovanie. Delenie sa. Spolupráca. Priateľstvo. Zodpovednosť a starostlivosť o druhých. Solidarita. Nenásilie.

5. Spolupráca s rodičmi, konzultácie so zákonnými zástupcami.

Spolupráca s ostatnými pedagógmi v škole, prípadne s inými zainteresovanými osobami.

Učebné zdroje (odporúčaná literatúra):

1. ANTONIČOVÁ, V.: Rapoceme spolu. Pracovné listy na fixáciu a automatizáciu hlásky R. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2004. ISBN 80-85756-83-8

2. BATIKOVÁ,S.: Makovička 1. a 2. diel. Bratislava: PROXIMA PRESS, 2002

3. BEDNÁŘOVÁ J.: Zrakové vnímaní (Optická diferenciace II). Praha: Dys–Centrum 2005

4. CARAVOLAS, M. – MIKULAJOVÁ, M. – VENCELOVÁ, L.: Súbor testov na hodnotenie pravopisných schopností pre školskú a klinickú prax. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov, 2008. 98 s. ISBN 978-80-89113-61-3.

5. DELL,C.W.: Koktavost u dětí školního věku, Brno, Patdo 2004

6. FRASER,M.: Svépomocný program při koktavosti. Praha: Portál, 2000

7. FROSTIGOVÁ.: Program vývinu zrakového vnímania, 2001

8. HLINKOVÁ,V PRAVŇANSKÁ,P..: Kolotoč. Bratislava: PROXIMA PRESS, 2002

9. HLINKOVÁ,V., KOČANOVÁ,E..: Pramienok. Bratislava: PROXIMA PRESS, 2005

10. HORŇÁKOVÁ,K., KAPALKOVÁ,S., MIKULAJOVÁ,M.: Kniha o detskej reči. Bratislava: Slniečko, 2005 ISBN 80-969074-3-3

11. JURANOVÁ,M., VILINOVIČOVÁ: Logopédia pre sluchovo postihnutých + PL.; MŠ SR, 2007

12. KEREKRÉTIOVÁ, Z. a kol.: Základy logopédie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2009. ISBN978-80-223-2574-5

13. KIRBYOVÁ,A.: Nešikovné dítěi. Praha: Portál, 2000

14. KITTEL,A. Myofunkční terapie. Praha: Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-619-6

15. Kolektív autorov: Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti. Editorky: Labudová, Štihová. Bratislava: RAABE , 2008

16. LECHTA,V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta, 1995. ISBN 80 88824-18-4

17. LECHTA,V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta, 2002. ISBN 80 8063-092-5

18. LECHTA,V., MATUŠKA,O.: Rozvíjanie reči mentálne retardovaných detí raného a predškolského veku. Bratislava: Efeta, vydavateľstvo Invocentrum., 1995.

19. LECHTA,V.: Symptomatické poruchy reči u detí. Tretie doplnené vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2000. ISBN 80-223-1395-5

20. LECHTA,V. a kol.: Zajakavosť – integratívny prístup / Diagnostika Bratislava: Liečreh Gúth 2005, ISBN 80-88932-17-3 10.

21. LINC V.: Psaní jako hraní II.,Praha: C fi BLUG. ISBN 80-85635-26-7

22. LIPNICKÁ,M.: Rozvoj grafomotoriky a podpora psaní. Praha: Portál 2007. ISBN 978-80-7367-244-7

23. LOOSEOVÁ A.C., PIEKERTOVÁ N., DIENEROVÁ G.: Grafomotorika. Pracovní listy pro děti předškolního věku. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-541-5

24. LYNCH, Ch., KIDD, J.: Cvičení pro rozvoj řeči . Praha: Portál, 2002

25. MACKOVÁ,Z.: Hravé čítanie. Bratislava: Vydavateľstvo GENEZIS, 1991. ISBN 80-85220-39-3

26. MATĚJČEK,Z.: Dyslexie- specifické poruchy čtení. Jinočany: vydavatelství H&H, 1995. ISBN 80-85787-27

27. MATĚJČEK, Z.: Vývojové poruchy čtení. Praha: Státní pedagogické nakladatelství 1972. 238 s.

28. MATUŠKA,O., ANTUŠEKOVÁ, A.: Rozvíjanie reči sluchovo postihnutých detí raného a predškolského veku. SPN, Bratislava, 1992. ISBN 80-08-01202-1

29. MICHALOVÁ Z.: Shody a rozdíly. Havlíčkúv Brod: Tobiáš 1998. ISBN 8085808-60-9

30. MICHALOVÁ Z.: Pozornost (Cvičení na posilování koncentrace pozornosti) Havlíčkúv Brod: Tobiáš, 2004. ISBN 80-7311-026-1

31. MICHALOVÁ Z.: Rozvoj početních představ I.,II., (pracovní sešit) Havlíčkúv Brod:Tobiáš 2001. ISBN 80-7311-003-2

32. MICHALOVÁ Z.: Rozvoj početních představ III. (úvod do početních operací sčítání a odčítání) Havlíčkúv Brod:Tobiáš 2003. ISBN 80-7311-019-9

33. MICHALOVÁ, Z.: Specifické poruchy učení na druhém stupni ZŠ a na školách středních. Tobiáš, 2004. ISBN 80-7311-021-0

34. MIKULAJOVÁ,. – RAFAJDUSOVÁ, I.: Vývinová dysfázia. Špecificky narušený vývin reči. Bratislava: vydali autori. 1993

35. MIKULAJOVÁ, M. - DUJČÍKOVÁ, O.: Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina. Bratislava: Dialóg, spol. s r.o. 2001. 83 s. ISBN 80-968502-1-0.

36. MIKULAJOVÁ, M.: Možnosti ranej predikcie vývinových porúch písanej reči. In: Československá psychologie, LII, 2008, s. 60-71.

37. MIKULAJOVÁ, M. - VÁRYOVÁ, B.: Názov: Metódy hodnotenia vývinu čítania a písania. Skríning detí, ohrozených dyslexiou. Skúšky čítania. Dotazník na hodnotenie ranej gramotnosti pre učiteľov. Bratislava, Slovenská asociácia logopédov, 2008, v tlači.

38. MUNDEN,A., ARCELUS, J.: Poruchy pozornosti a hyperaktivita. Praha: Portál, 2002

39. PÍŠOVÁ,D. – ŠINSKÁ,M. – HOSPODÁROVÁ,D.: Bodka, čiarka, palička, poslúchaj ma ručička. Bratislava: PROXIMA PRESS, 1997, 2001. ISBN80-85454-37-8

40. POKORNÁ,V.: Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení. Praha: Portál, 1998

41. POKORNÁ,V.: Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. Praha: Portál, 2001

42. POKORNÁ V.:Rozvoj vnímání a poznávání 1,2 . Praha: Portál 2000

43. RAFAJDUSOVÁ,I.: Kreslím kolo guľaté 1. a 2. diel., Bratislava: IKA, 2001

44. SINDELAROVÁ,B.: Předcházíme poruchám učení. Praha: Portál, 2000

45. SINDELAROVÁ,B.: Deficity čiastkových funkcií. Bratislava- Brno: Psychodiagnostika, 2008. T-254

46. SEČANSKÁ R.: Vyslov, čítaj…. Bratislava: MEDIA TRADE, SPN, 2001. ISBN 80-08-02998-6

47. STANOVÁ,S., ŠNIRC,M.,:Cvičenia na rozvíjanie optickej diferenciácie,Trnava 2001.

48. STÍSKALOVÁ, K. – MIHALÍKOVÁ, L. – KRAJČÍKOVÁ, V.: Lackov zošit.Pracovný zošit zameraný na vyvodenie, fixáciu a automatizáciu hlásky L. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2004. ISBN 80-85756-82-X 18.

49. Strassmeier,W. : 260 cvičení pro deti raného veku Praha: Portál, 1996 ISBN 80-85282-87-9

50. SULOVÁ a kol.: Nauč má správne vyslovovať (Hlásky c,s,z,dz, č,š,ž,dž). Martin: Osveta, 1991

51. SVOBODA P.: Cvičení pro rozvoj čtení Praha:Portál 2008. ISBN 978-80-7367-396-3

52. SVOBODA P.: Zábavná cvičení pro rozvoj čtení Praha : Portál 2004. ISBN 80-7178-956-9

53. ŠKODOVÁ,E. – JEDLIČKA,I. a kol.: Klinická logopedie. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-546-6

54. TYMICHOVÁ H.: Nauč mě číst a psát. Praha: SPN,1985

55. VARGOVÁ,T.: Jak se hrášek učil (Pracovní list pro nácvik orientace) Olomouc: Rubico. ISBN 80-7346-000-9

56. WEAVER,M.: 300 her a cvičení pro úspěšný vstup do školy. Praha: Portál, 2001

57. ZÁPOTOČNÁ,O. – KOŽÍKOVÁ, Š.: Rébusová čítanka: Prpgram rozvíjania fonologických schopností. Bratislava: Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie, SAV, 1994. ISBN 80-900981-4-2

58. ZELINKOVÁ, O.: Poruchy učení. Praha:Portál, 2003. ISBN 80-7178-800-7

59. ZELINKOVÁ O.: Cizí jazyky a specifické poruchy učení, Havlíčkúv Brod:Tobiáš 2006. ISBN 80-7311-02209

60. ZELINKOVÁ,O., REZKOVÁ,V.: Koncentrace pozornosti /Soubor cvičení pro děti., Praha

61. ZELINKOVÁ,O.:Cvičenia pre dyslektikov I.,Bratislava: Mayet 2002. ISBN 80-89094-00-7

62. ZELINKOVÁ O.:Cvičenia pre dyslektikov II. Bratislava:Mayet 2002. ISBN 80-89094-01-5

63. ZELINKOVÁ O.:Cvičenia pre dyslektikov III. Bratislava:Mayet 2002. ISBN 80-89094-02-3

64. ZELINKOVÁ O.:Cvičenia pre dyslektikov IV, Bratislava:Mayet 2002. ISBN 80-89094-03-1

65. ZELINKOVÁ O.:Cvičenia pre dyslektikov V. Bratislava:Mayet 2002. ISBN 80-89094-04-X

66. EFETA – odborný časopis pre komplexnú rehabilitáciu ľudí s postihnutím

67. LOGOPAEDICA – zborník Slovenskej asociácie logopédov

68. Detská literatúra

69.

S. Batiková, K Chovanová: Makovička I, II;

B. Sindelarová: Předcházíme poruchám učení;

A. Antušeková: Preventívna logopedická starostlivosť;

V. Lechta: Logopedické repetitórium;

V. Lechta: Diagnostika NKS;

H. Sulová, Ľ. Paulendová, J. Vrabec: Nauč ma správne vyslovovať;

V. Charvátová – Kopicová: Šimonovy pracovní listy 6;

V. Charvátová – Kopicová: Šimonovy pracovní listy 7;

M. Mlčochová: Šimonovy pracovní listy 10;

R. Sečánska: Vyslov, čítaj...;

V. Hlinková, P. Pravňanská: Kolotoč,

V. Hlinková, E. Kočanová: Pramienok

J. Dvončová, V. Nádvorníková: Diagnostika a odstraňovanie dyslálie;

S. Mašura: Logopédia I.;

J. Sabol: Logopedické riekanky;

Silvia Stanová: Naučme sa spolu čítať I, II;

L. Šťerbová, O. Zelinková: Čítanie ma baví I, II;

J. Suchá: Cvičení paměti pro každý věk;

J.Zadinová: Hrajeme si s Filipem 1, 4, 5;

M. Bogdanowicz, J. Swierkoszová: Metoda dobrého startu;

D. Píšová, M. Šinská, D. Hospodárová: Bodka, čiarka, palička, poslúchaj ma ručička;

Z. Michalová: Pozornost. Cvičení na posilování koncentrace pozornosti;

A. C. Looseová: Pracovní listy Grafomotorika;

P. Kuncová: KUPOZ;

metodický materiál ŠPÚ, Metodicko-pedagogického centra Banská Bystrica a Prešov;

vlastný metodický materiál, individuálne pracovné listy;

Odporúčané didaktické pomôcky:

Svetelné bzučiaky

Vysielačky

Čitateľské tabuľky

Didaktické pomôcky (skladačky, dominá puzzle, pexesá na PĽ orientáciu, koncentráciu

pozornosti, pamäťového a zrakového vnímania, karty na rozvíjanie jazykových schopností,

serialita, protiklady, predložky, slovesá, príčina – následnosť, geometrické tvary, bludiská,

obrázkové dominá…)

Kobercové písmenká

Písmenkové bludiská

Rozvíjanie motoriky- motanice, navliekanie šnúrok, guľôčkové labyrinty

Jazyk a reč - obrázkový a metodický materiál na podporu prirodzeného vývinu reči

CD

Animovaný slovenský jazyk

Odvážny Viliam

Naslouchej a hrej si

Než začne matematika

Detský kútik 1 – 5

Maľovanie pre deti

FONO – program

SPV 2

Hodnotenie predmetu

Hodnotenie žiakov v predmete RŠF je veľmi špecifická záležitosť. Predmet má terapeutické a reedukačné zameranie (nie edukačný obsah), ktorého cieľom je odstrániť alebo zmierniť individuálne narušenia, čo nie je možné klasifikovať ani hodnotiť. Vzhľadom k tomu, že pre tento predmet existujú len rámcové učebné osnovy a nie je možné vymedziť presné výkonové štandardy, ich výkon nemožno ohodnotiť bodovaním, či percentami. Je možné hodnotiť iba snahu a spoluprácu žiaka, na čo využívame odtlačok pečiatky, motivačnú ústnu alebo písomnú pochvalu. Podľa aktuálnych metodických pokynov na hodnotenie žiakov ZŠ článok 3, ods. 13 sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza slovo absolvoval/neabsolvoval.

O práci žiakov vedieme nasledovné záznamy :

diagnostika, rediagnostika, diagnostický záznam žiaka;

komplexné hodnotenie žiaka, (kazuistika – v prípade potreby);

osobné portfólio žiaka;


KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTIPRE 1. AŽ 4. ROČNÍKPRE ŽIAKOV

SO SLUCHOVÝM POSTIHNUTÍM


CHARAKTERISTIKA PREDMETU

Obsahom vyučovania predmetu je systematické formovanie a rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. S prihliadnutím na špecifické ciele predmetu, na druh a stupeň sluchového postihnutia u žiakov, predmet komunikačné zručnosti neobsahuje obsahové a výkonové štandardy. Rozvíjanie komunikačných zručností kladie požiadavku navodzovať a sústavne rozvíjať medzi osobnostnú komunikáciu medzi žiakom so sluchovým postihnutím a učiteľom, medzi žiakmi navzájom v rôznych komunikačných formách ( hovorený jazyk, slovenský posunkový jazyk, posunkovaná slovenčina ) podľa predpokladov a schopností žiaka. Učiteľ podporuje u žiaka sebadôveru, vedie žiaka ku koncentrácii, kontrole impulzívneho správania a prosociálnemu správaniu. Obsahové zameranie, prostriedky a metódy práce sú podmienené zásadou individuálneho prístupu a individuálneho programovania. Na vyučovaní predmetu sa používajú také metódy práce, ktoré vyžadujú vysokú psychicko-komunikatívnu aktivitu každého žiaka a interakčno-komunikatívne vzťahy medzi žiakmi. Každá komunikačná situácia sa citlivo využíva na dialóg so žiakom ako základnej metódy práce, v hovorenom jazyku, slovenskom posunkovom jazyku podľa možností a predpokladov žiaka. Podľa možností a predpokladov žiaka sa komunikácia so žiakom rozvíja všetkými dostupnými komunikačnými formami: v slovenskom posunkovom jazyku, posunkovanou slovenčinou, prstovou abecedou, v hovorenom jazyku, písomnou formou, pomocnými artikulačnými znakmi, neverbálnou komunikáciou, pantomímou, dramatizáciou a inými prostriedkami. Komunikačné schopnosti sa rozvíjajú v spontánnych a navodených situáciách. V spontánnych a navodených situáciách sa opakujú gramatické javy osvojované v slovenskom jazyku a literatúre a iných predmetoch, najmä javy významné z hľadiska komunikatívnej využiteľnosti. Komunikačné zručnosti žiakov so sluchovým postihnutím sa rozvíjajú a) v hrách a v rôznych činnostiach žiakov, b) témami zameranými na bežné životné situácie. Obsah predmetu komunikačné zručnosti je rámcový a štruktúrovaný tak, aby sa systematicky rozvíjala receptívna, centrálna a expresívna zložka reči. V procese vyučovania predmetu komunikačné zručnosti si žiaci so sluchovým postihnutím upevňujú a rozširujú pasívnu a aktívnu slovnú zásobu, osvojujú nové pojmy v hovorenom alebo slovenskom posunkovom jazyku, prípadne v obidvoch jazykových systémoch. Spoznávajú význam piktogramov používaných v doprave, v zariadeniach a inštitúciách občianskej vybavenosti. Učia sa




porozumieť informáciám na plagátoch, mapách a náčrtkoch. Oboznamujú sa s kultúrou, jej rôznymi podobami, učia sa pochopiť a vyjadriť v primeraných komunikačných formách umelecké prejavy a zážitky. V prípade, že sa nepočujúci žiak v rámci predmetu komunikačné zručnosti učí slovenský posunkový jazyk ako jazykový systém, obsah vzdelávania daného predmetu sa primerane týmto požiadavkám upravia. Žiak si osvojuje zásobu slovenského posunkového jazyka a jeho gramatický systém. Vyučovanie predmetu komunikačné zručnosti nadväzuje na vyučovanie všetkých predmetov primárneho vzdelávania v základnej škole pre žiakov so sluchovým postihnutím. Svojou podstatou upevňuje najmä vedomosti a komunikačné zručnosti získané na vyučovaní slovenského jazyka, prvouky a matematiky.

Predmet komunikačné zručnosti umožňuje plniť aj ciele etickej výchovy -stimulovať a pozitívne ovplyvňovať morálny vývin žiakov so sluchovým postihnutím, podporovať pozitívne myslenie a vlastnosti, sebadôveru, sebauvedomenie, oboznámiť žiakov s prosociálnymi hodnotami a postojmi.

CIELE

Cieľom vyučovania špecifického vyučovacieho predmetu komunikačné zručnosti je optimalizovať prijímanie, spracovanie, produkovanie a odovzdávanie informácií u žiaka so sluchovým postihnutím podľa jeho predpokladov a schopností.

OBSAH

1. Rozvíjanie receptívnej zložky reči v hovorenom jazyku. Rozvíjanie zrakového vnímania -priraďovanie, vyberanie a radenie, porovnávanie, skladanie, výcvik priestorovej orientácie, odzeranie. Rozvíjanie sluchového vnímania -identifikácia rozlišovanie zvukového podnetu,- vnímanie vibrácií hmatom i sluchom, -vnímanie hudobných i nehudobných zvukov, -vnímanie a rozoznávanie sily zvuku (hudby),-vnímanie a rozoznávanie hlbokých a vysokých tónov, dlhých a krátkych tónov, -rozlíšenie počtu zvukov (málo -veľa),-vyjadrovanie napodobňovaním zvukovými nástrojmi, alebo predmetmi tempa, rytmu, sily zvuku, -rozvíjanie schopnosti reagovania pohybom na zvuk rytmických nástrojov, na rýchle a pomalé tempo hudby,- rytmizácia riekaniek s pohybovým vyjadrením, -počúvanie hudby (zrakom, hmatom, sluchom),-rozlišovanie slov podľa zvuku, -rozlišovanie hudobných a nehudobných zvukov. Rozvíjanie hmatového vnímania -poznávanie základných kvalít -hmotnosti, teploty, veľkosti predmetov, ich povrchu, polohy, smeru a umiestnenia.

2. Rozvíjanie receptívnej zložky reči v slovenskom posunkovom jazyku. Rozvíjanie zrakového vnímania -priraďovanie, vyberanie a radenie, porovnávanie, skladanie, výcvik priestorovej orientácie.

3. Rozvíjanie centrálnej zložky reči ( v hovorenom jazyku, v slovenskom posunkovom jazyku )Chápanie pojmov. Napĺňanie pojmov konkrétnym obsahom.

4. Rozvíjanie expresívnej zložky reči ( v hovorenom jazyku, v slovenskom posunkovom jazyku ) Pomenovanie predmetov, javov, dejov. Tvorenie otázok a odpovedí. Tvorenie viet. Podporovanie samostatného vyjadrovania. Rozprávanie podľa obrázku. Rozprávanie krátkeho príbehu. Dialóg na danú tému. Dialogická reč -spresňovanie, obohacovanie úrovne slovníka, spresňovanie gramatickej štruktúry, otázok, rozvíjanie chápania zmyslového obsahu dialógu a určených rečových situácií. Pantomíma -kombinácia s posunkami, kombinácia s

dramatizáciou, kombinácia s psycho drámou (monológ, výmena rolí, svedomie, zrkadlo), kombinácia s výtvarným prejavom, kombinácia s tancom.

5. Rozvíjanie slovnej zásoby( v hovorenom jazyku, v slovenskom posunkovom jazyku )Aktívna slovná zásoba Pomenovanie konkrétnych predmetov, predmetov na obrázkoch, javov, dejov. Vyhľadávanie protikladov. Vytváranie asociácií. Pasívna slovná zásoba. Oboznámenie s významom slova ( posunku), identifikácia slova ( posunku), identifikácia predmetov podľa opisu, synonymá. Potencionálna slovná zásoba. Uskladňovanie štrukturálno-sémantickej analýzy odvodených slov ( posunkov) . Prenášanie významu pri stretnutí s viacvýznamovým slovom ( posunkom).Odhad významu nového slova ( posunku ) na základe situácie alebo obsahu. Porovnávanie nového významu so starým (v podmienkach obsahu), podobnosť na základe vonkajších znakov, podobnosť podľa funkcie.

6. Orientácia a neverbálna komunikácia. Rozvíjanie schopnosti chápania významu piktogramov používaných v doprave, v zariadeniach a inštitúciách občianskej vybavenosti. Rozvíjanie schopnosti porozumenia informáciám na plagátoch, mapách a náčrtkoch.

7. Kultúra v živote človeka so sluchovým postihnutím. Interpretácia umeleckého zážitku v rôznych komunikačných formách (návšteva divadla -balet, pantomíma), výstavy.

KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTIPRE 5. AŽ . 9. ROČNÍK PRE ŽIAKOV

SO SLUCHOVÝM POSTIHNUTÍM


CHARAKTERISTIKA PREDMETU

Obsahom vyučovania predmetu je systematické formovanie a rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Vyučovanie predmetu rozširuje praktické znalosti jazyka, privádza žiakov k zvnútorňovaniu jazyka a k uspokojovaniu komunikačných potrieb pri priamom alebo sprostredkovanom styku. Formovanie a rozvíjanie komunikačných zručností sa upevňuje podporovaním sebadôvery žiaka so sluchovým postihnutím a získavaním pozitívnych skúseností pri komunikácii. S prihliadnutím na špecifické ciele predmetu, na druh a stupeň sluchového postihnutia u žiakov, predmet komunikačné zručnosti neobsahuje obsahové a výkonové štandardy. Komunikačné zručnosti žiakov so sluchovým postihnutím rozvíjame

a) v hrách a rôznych činnostiach žiakov

b) témami zameranými na bežné životné situácie

c) témami, ktoré sa vyučujú v rámci iných predmetov.

V spontánnych a navodených situáciách sa opakujú témy osvojované v základnej výuke, najmä javy významné z hľadiska i komunikatívnej využiteľnosti. Obsahové zameranie, prostriedky a metódy práce sú podmienené zásadou individuálneho prístupu a individuálneho programovania. Na vyučovaní predmetu sa používajú také metódy práce, ktoré vyžadujú vysokú psychicko-komunikatívnu aktivitu a interakčno-komunikatívne vzťahy. Komunikácia sa realizuje v najoptimálnejšom komunikačnom systéme. Obsah predmetu komunikačné zručnosti je rámcový a štruktúrovaný tak, aby sa systematicky rozvíjala receptívna, centrálna a expresívna zložka reči. V procese vyučovania predmetu komunikačné zručnosti si žiaci so sluchovým postihnutím upevňujú komunikačné zručnosti osvojené vo výchovno-vzdelávacom procese na

1. stupni základnej školy, upevňujú a rozširujú si pasívnu a aktívnu slovnú zásobu, osvojujú nové pojmy v hovorenom alebo slovenskom posunkovom jazyku, prípadne v obidvoch jazykových systémoch. Žiaci sa učia sluchom i vibračnými pocitmi rozlišovať zvuky, slová a vety v hovorenom jazyku. Slovnú zásobu v hovorenom jazyku si rozvíjajú aj prácou so slovníkom. Uvedomujú si prozodické faktory reči a oboznamujú sa s pravidlami vzájomnej komunikácie a bežných frazeologizmov rečovej etikety. Spoznávajú význam piktogramov a slovných označení a orientačných a informačných pokynov v hlavných svetových jazykoch. Oboznamujú sa s kultúrou, učia sa vyjadrovať svoje pocity z návštevy kultúrnych podujatí.

Predmet komunikačné zručnosti úzko súvisí s vyučovaním všetkých predmetov nižšieho sekundárneho vzdelávania. Optimálna komunikačná spôsobilosť a primerané komunikačné zručnosti sú predpokladom plnenia výchovno-vzdelávacích úloh predmetov nižšieho sekundárneho vzdelávania. Predmet komunikačné zručnosti zvyšuje jazykové kompetencie a tým sa podieľa na plnení cieľa výchovy -príprave človeka so sluchovým postihnutím na plnohodnotné prežitie vlastného života.

CIELE

Cieľom vyučovania špecifického vyučovacieho predmetu komunikačné zručnosti je optimalizovať prijímanie, spracovanie, produkovanie a odovzdávanie informácií u žiaka so sluchovým postihnutím.

OBSAH

1. Rozvíjanie receptívnej zložky reči v hovorenom jazyku. Rozlišovanie viacerých zvukov sluchom i vibračnými pocitmi. Rozlišovanie slov, viet

a) vnímaním rytmu reči

b) vnímaním rytmu reči a ostatných prozodických faktorov reči

c) fonetickým sluchom (u nedoslýchavých s ľahkou poruchou sluchu).Počúvanie hudby (zrakom, hmatom, sluchom).

Rozvíjanie globálneho (celkového) odzerania. Rozvíjanie vizuálneho, fonetického (čiastočného) odzerania. Rozvíjanie ideologického odzerania (odzeranie, pri ktorom si žiak so sluchovým postihnutím slovo v kontexte vety domyslí).

2. Rozvíjanie receptívnej zložky reči v slovenskom posunkovom jazyku. Rozvíjanie zrakového vnímania -priraďovanie, vyberanie a radenie, porovnávanie, skladanie, výcvik priestorovej orientácie.

3. Rozvíjanie centrálnej zložky reči ( v hovorenom jazyku, v slovenskom posunkovom jazyku ) Chápanie pojmov. Napĺňanie pojmov konkrétnym obsahom. Výber a použitie adekvátneho pojmu.

4. Rozvíjanie expresívnej zložky reči ( v hovorenom jazyku, v slovenskom posunkovom jazyku ). Rozvoj súvislej reči v rozličných formách hovoreného jazyka a posunkového jazyka (opísanie predmetov, udalostí). Konštruovanie viet a súvetí (priraďovaním slov k danému podnetovému slovu, zjednocovanie dvoch jednoduchých viet v jednu zložitú alebo jednoduchú s jedným rodom).Dialóg, úvaha o prečítanom, exkurzia, diskusia o filme, televíznej relácii, športe, spoločenskom a politickom dianí, stretnutí s počujúcimi rovesníkmi a i.

Chápanie zmyslového významu textu a účasť v dialógu. Rozvoj dialogickej reči cez oporné slová. Postavenie dialógu s oporou na ilustratívny materiál a opísanie vyobrazenej situácie Pantomíma. Kombinácia pantomímy s posunkami. Kombinácia pantomímy s dramatizáciou a psycho drámou. Kombinácia pantomímy s výtvarným prejavom. Kombinácia pantomímy s tancom.

5. Rozvíjanie slovnej zásoby ( v hovorenom jazyku, v slovenskom posunkovom jazyku )

Práca so slovníkom (slovníkové cvičenia zamerané na spresnenie lexikálneho významu slova viet).Osvojovanie a upevňovanie odborného slovníka. Osvojovanie a upevňovanie slov obecného charakteru, spresnenie a rozšírenie významu slov (poznanie jeho významu v kontexte).Tvorenie slov odvodzovaním a skladaním. Zjednocovanie slov v synonymický rad na základe jednoty významu. Objasňovanie rozdielov synoným. Asociácie (vybavovanie slov na dané podnetové slovo).

6. Prozodické faktory reči. Rozvíjanie syntaktickej funkcie rečovej prozódie (vytváranie primeranej modulácie hlasu pri oznamovacej, rozkazovacej, opytovacej vete).Rozvíjanie emočnej prozódie (vnášanie citov do rozprávania -vyjadrenie hnevu, radosti, strachu alebo smútku).Rozvíjanie umiestňovania prízvukov v rečovom prejave v súhlase s variovaným obsahom rečovej komunikácie.

7. Upevňovanie pravidiel vzájomnej komunikácie a bežných frazeologizmov rečovej etikety. Zodpovedajúce správanie sa, póza pri reči, zdvorilé formulácie od otázky k odpovedi, schopnosť viesť rozhovor.

8. Orientácia a nonverbálne dorozumievanie. Rozvíjanie schopnosti chápania významu piktogramov používaných v doprave, v zariadeniach a inštitúciách občianskej vybavenosti.. Rozvíjanie schopnosti chápania významu slovného označenia orientačných a informačných pokynov v hlavných svetových jazykoch (WC, vchod, východ, úschovňa atď.).Nácvik paličkového (čitateľného) rukopisu.. Rozvíjanie schopnosti porozumenia informáciám na plagátoch, mapách a náčrtkoch.

9. Kultúra v živote človeka so sluchovým postihnutím. Význam kultúrnych podujatí. Balet, pantomíma, výstavy obrazov. Interpretácia umeleckého zážitku komunikatívnymi prostriedkami. Kultúra nepočujúcich.


Špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka

Pri hodnotení učebných výsledkov sa učiteľ riadi Metodickými pokynmi MŠVVaŠ SR, č.22/2011 s platnosťou od 1. 5. 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ – príloha č.2 : Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v ZŠ.

Špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov mentálne postihnutého žiaka:




Pri hodnotení učebných výsledkov sa učiteľ riadi Metodickými pokynmi MŠVVaŠ SR, č.19/2015 s platnosťou od 1.9.2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím - primárne vzdelávanie.

Aby škola mohla vzdelávať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami musia byť splnené viaceré podmienky:

Špeciálna pedagogička Mgr. Dagmar Stoklasová

Činnosti: - priama práca so žiakmi formou reedukačnej, korekčnej, terapeutickej, intervenčnej,

stimulačnej, orientačno-diagnostickej činnosti,

- pravidelné intervencie žiakov nultých roč. a prvákov po ukončení prípravného šlabikárového obdobia zamerané na fonologické uvedomovanie, fonematickú diferenciáciu a techniku písania.

- orientačná diagnostika problémových žiakov v spolupráci s vyučujúcimi,

- vedenie dokumentácie začlenených (integrovaných) žiakov, hlavná činnosť v tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích programov a následné poučenie participujúcich pedagógov i asistentov,

- celoročná spolupráca s jednotlivými vyučujúcimi a pridelenými asistentami, spolupráca s metodickými orgánmi,

- spolupráca so zákonnými zástupcami žiakov formou konzultačných hodín,

spolupráca s poradenskými zariadeniami, zhromažďovanie a spracovávanie podkladov pre psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne logopedické a iné odborné vyšetrenia a následné spracovávanie výsledných správ poradní,

- práca so špeciálnymi metodickými materiálmi určenými pre korekciu narušených čiastkových funkcií a príprava špeciálnych pracovných listov, úprava učebných materiálov, poskytovanie špeciálnych a kompenzačných pomôcok a zabezpečenie ďalších pomôcok v novom školskom roku,

- priebežné celoročné štúdium potrebnej legislatívy, odbornej literatúry, programov a nových metodických materiálov,

- účasť na vzdelávaniach pre odborných zamestnancov.

Asistenti učiteľa

Náplň práce:

- bezprostredná spolupráca s učiteľom v triede a pedagogickými zamestnancami školy,

- spoluorganizovanie činnosti žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade s pokynmi učiteľa,

- uľahčovanie adaptácie žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia a špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy, pomáhanie pri prekonávaní bariér, ktoré plynú zo zdravotného postihnutia žiaka,

- vykonávanie pedagogického dozoru počas prestávok zameraného na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a sociálne znevýhodneného prostredia

- spolupráca so školským špeciálnym pedagógom,

- pomoc pri príprave učebných a kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

L. Systém kontroly a hodnotenia žiakov

Základné východiská pre hodnotenie a klasifikáciu

Jednou z podmienok efektívneho učenia sa je spätná väzba, ktorá poskytuje žiakovi informácie o správnosti postupu, priebehu, či výsledku. Pri poskytovaní spätnej väzby kladieme dôraz na vhodnú formuláciu /zameranie na problém, činnosť, nie hodnotenie osoby/, prednosť dávame pozitívnemu vyjadreniu.

Pri známkovaní staviame na povzbudení, ocenení a pozitívnej motivácii. Prajeme si, aby naši žiaci sa učili nie pod hrozbou zlých známok, ale s vedomím zmysluplnosti získaných vedomostí. Súčasťou hodnotenia je aj sebahodnotenie žiakov, ich snaha a schopnosť posúdiť nielen prácu, ale aj vynaložené úsilie, osobné možnosti a rezervy.

Hodnotenie prospechu a správania sa riadi týmito zásadami

Byť otvorený voči žiakom a rodičom, stanoviť a vysvetliť im jasné kritériá pre hodnotenie.

Umožniť žiakom zúčastňovať sa na hodnotiacom procese.

Hodnotiť individuálny pokrok bez porovnávania s ostatnými.

A/ Základné pravidlá pre klasifikáciu

Známka z vyučovacieho predmetu nezahŕňa hodnotenie správania sa žiaka.

Klasifikujeme len prebraté učivo. Žiaci majú možnosť a dostatok času k naučeniu sa, precvičeniu a zažitia učiva.

Učiteľ vyvážene hodnotí a premieta do klasifikácie a hodnotenia: vedomosti, zručnosti, postup, prácu s informáciami, úroveň komunikácie a tvorivosť žiaka.

Pri klasifikácii používa učiteľ päť klasifikačných stupňov.

Písomné práce žiakov sú zakladané do spoločného obalu.

Všetky písomné práce sú včas oznámené, aby žiaci mali dostatok času sa na ne pripraviť.

Významným prvkom procesu učenia sa je práca s chybou. Žiaci majú právo robiť chyby – uvedomenie si chyby je príležitosťou naučiť sa to lepšie.

Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov:

Zásady hodnotenia:

1. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať:

z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu ( Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 01. 05. 2011);

z učebných osnov a predpísaných písomných prác;

z obsahového a výkonového štandardu pre každý predmet.

2. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.

3. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývin učenia sa žiaka.

4. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

5. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilosti od hodnotenia správania.

6. Predmety, TSV, VYV, HUV, ETV, NBV, PVC, THD sa neklasifikujú, na vysvedčení a katalógových listoch bude uvedené absolvoval/neabsolvoval

M. Systém zabezpečenia kvality, autoevalvácie školy a výučby

M.1 Ciele autoevalvácie

Cieľom je získať informácie pre rozhodovanie o ďalšom vývoji školy. Spätnou väzbou, uskutočňovaním kontrol plnenia prijatých úloh sú určované kroky vedúce k stálemu zefektívňovaniu procesu výučby a tým skvalitneniu školského vzdelávacieho programu.

M.2 Oblasti autoevalvácie školy

Vnútorné riadenie školy

Strategické plánovanie školy


Zamestnanci školy

Spolupráca s partnermi

Priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky

Proces výučby

Klíma školy

Výsledky školy

Vonkajšie hodnotenie školy

Osobitne riaditeľstvo školy podrobí kontrole súlad realizovaného ŠkVP so ŠVP v zmysle rešpektovania jeho dôležitých aspektov. Taktiež riaditeľstvo školy pravidelne kontroluje spoluprácu školy s rodičmi. / či sa darí komunikovať so všetkými rodičmi žiakov, či sú názory rodičov brané do úvahy vo všetkých situáciách dotýkajúcich sa ich detí../

Pod častou kontrolou je aj proces výučby / či učiteľ zisťuje vzdelávacie potreby žiakov, či podľa týchto zistení je plánovaná výučba či učitelia zohľadňujú individuálne vzdelávacie potreby žiakov. Riaditeľstvo školy zaujíma, či vzdelávacie výsledky žiakov zodpovedajú vynaloženým prostriedkom a úsiliu – čiže či je výučba učiteľov efektívna, či učitelia používajú pestrú škálu metód a foriem, aby tak vyhoveli rozmanitým potrebám jednotlivých žiakov, či je výučba dostatočne stimulujúca, či je výučba založená na začiatočných vedomostiach žiakov a je prepojená so skúsenosťami, ktoré majú z reálneho života. Dôležité je aj to, či učitelia poskytujú dostatočný priestor žiakom pre samostatné objavovanie a tvorivú činnosť. Ako žiaci vyjadrujú vlastné názory? Rozvíja výučba kľúčové kompetencie?

Jedným z cieľov výchovy našich žiakov je aj dosiahnutie schopnosti sebahodnotenia. V tomto ohľade je pre nás dôležité, či učiteľ zodpovedajúcim spôsobom podporuje všetky vzťahové normy v hodnotení žiakov k stanoveným požiadavkám, k spolužiakom, k vlastnému pokroku. Sú nástroje hodnotenia rozmanité, aby umožnili vyniknúť žiakom s rôznymi schopnosťami? Sú kritéria hodnotenia žiakov jasné a zrozumiteľné? Poznajú žiaci dopredu tieto kritéria? Poskytuje hodnotenie žiakom informáciu, ako svoju prácu zlepšiť?

V oblasti „ klíma školy“ sa vedenie školy zameria na fakt, či je klíma priateľská a motivujúca k učeniu sa a práci. Nedochádza k zosmiešňovaniu a ponižovaniu žiakov? Správajú sa učitelia k žiakom ústretovo a s rešpektom? Je prostredie školy bezpečné? Majú žiaci dôveru k učiteľom a riaditeľstvu?

V oblasti práce učiteľov riaditeľstvo školy zaujíma, či učitelia vykonávajú sebahodnotenie svojej práce? Poskytujú učitelia žiakom primeranú pomoc? Majú učitelia premyslené ciele výučby, metódy, formy výučby, nástroje a kritériá hodnotenia žiakov?

Spolupracujú s rodičmi a ostatnými učiteľmi? Sú schopní identifikovať svoje vzdelávacie potreby a sústavne sa vzdelávať?

M.3 Indikátory kvality školy

Spokojnosť rodičov s prácou školy

Účasť rodičov na školských akciách

Dobré uplatnenie absolventov školy v ďalšom živote

Individuálna starostlivosť o jednotlivých žiakov

Spolupráca učiteľov v pedagogickom zbore

Kvalifikovanosť pedagogického zboru

M.4 Nástroje autoevalvácie

Riadený rozhovor

Štruktúrované modelov skupinové diskusie so zamestnancami

Rozhovory s rodičmi

Žiacke práce / testy /

Vzájomné hospitácie učiteľov

M.5 Časové rozvrhnutie autoevalvačných činností

September – kontrola súladu ŠVP so ŠkVP, agendy

Október – kontrola spolupráce školy s rodinou, hospitácie zamerané na výučbu

November- hospitácie, kontrola materiálno-techn. a finanč. podmienok

December – hospitácie

Január – hospitácie, polročné testovanie žiakov

Február – hospitácie, kontrola zameraná na zisťovanie klímy v škole

Marec – hospitácie, kontrola spolupráce s partnermi školy / ZRPŠ, sponzori/

Apríl – hospitácie

Máj – sebahodnotenie práce učiteľov a ich hodnotenie riaditeľstvom, hospitácie

Jún – koncoročné testovanie žiakov, zisťovanie názorov absolventov, ich hodnotenie školy a návrhy na zmeny

Júl – vyhodnotenie výsledkov umiestnenia žiakov na stredné školy, realizácia dlhodobých opatrení / učebné plány, úväzky/

August – spracovanie vyhodnocovacej správy o činnosti a dianí v škole

V priebehu školského roka /nepravidelne/:

- podľa aktuálnej situácie a okolností dotazníky pre učiteľov, žiakov a rodičov, prípadne získavanie informácií /spätnej väzby/ prostredníctvom aktivít pre celý zbor v priebehu porád a pracovných stretnutí.

Documents

zskrizves.estranky.sk · Web viewTvorba projektu a prezentačné zručnosti (TBZ) Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré je potrebné rozvíjať u žiakov - komunikovať,