VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 326 / 158

Subjekt Pripomienka Typ

ANS k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti K § 1 ods. 2 a k Prílohe č. 1Žiadame odstrániť vnútorný rozpor medzi znením § 1 ods. 2 a Prílohou č. 1 a Čl. I bod 3 a 12 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj návrh nariadenia v tejto časti žiadame zosúladiť s uplatnenými zásadnými pripomienkami k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť), ku ktorému pretrváva rozpor. V prílohe č. 1 žiadame vypustiť odkaz/link na slov-lex a navrhujeme ponechať len znenie tabuľky z prílohy č. 2, pričom žiadame v tabuľke stĺpce „Skratka komplikácie“ a „Limit“, ktoré sa vypočítavajú metodikou podľa prílohy č. 3 posunúť v účinnosti na 1. januára 2025. Odôvodnenie: S návrhom ustanovení zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov: Z návrhu nariadenia vlády SR 1. nevyplýva ako sa budú indikátory kvality kvantifikovať, aké budú zdrojové dáta, ako sa budú hodnotiť, aké sú cieľové hodnoty 2. nevyplývajú podrobnosti k definovaným indikátorom kvality a ich váhovým kritériám, ako aj postupu ich vyhodnocovania, vzhľadom k tomu, že

Z

majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 3. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality.

ANS k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti K návrhu nariadenia vlády SR ako celku.Žiadame návrh nariadenia vlády SR stiahnuť s legislatívneho procesu. Návrh nariadenia vlády SR navrhujeme stiahnuť z legislatívneho procesu aj s poukazom na jeho nedostatočnosť úpravy po obsahovej stránke s významným negatívnym dopadom na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v konzekvenčnej rovine, rovine jeho postavenia v negociačnom procese so zdravotnými poisťovňami vzhľadom na t.č. v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“) indiferentne a právne vágne nadefinovaný systém kvality a klinického auditu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. na základe ktorého splnomocňovacieho ustanovenia sa navrhuje toto nariadenie vlády SR, absolútne nezohľadňuje súčasný stav zdravotníckych zariadení, nedostatku zdravotníckeho personálu a financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, naopak v prípade jeho prijatia by sa nároky na počet zdravotníckych pracovníkov, ako aj náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zvýšili. Odôvodnenie: Uvedené stanovisko obsahovo nadväzuje aj v súvislosti s t. č. v legislatívnom procese po rozporovom konaní s pretrvávajúcim rozporom pred rokovaním HSR SR, zaradeným návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť) a k tomu prináležiacemu vykonávaciemu predpisu návrhu Nariadenia

Z

vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti rovnako rozporovanému. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov: Z návrhu nariadenia vlády SR 1. nevyplýva ako sa budú indikátory kvality kvantifikovať, aké budú zdrojové dáta, ako sa budú hodnotiť, aké sú cieľové hodnoty 2. nevyplývajú podrobnosti k definovaným indikátorom kvality a ich váhovým kritériám, ako aj postupu ich vyhodnocovania, vzhľadom k tomu, že majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 3. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality.

ANS k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti K Prílohe č. 2 Parametre kvality a limity pre minimálny počet zdravotných výkonov, tabuľka č. 1, pôrodypôrody navrhujeme v ďalších sledovaných obdobiach znížiť na 500 alebo, vytvoriť dve samostatné kategórie: a)pôrody v nemocniciach v okresoch s časovou dostupnosťou do pôrodnice do 30 min. pri bežnej cestnej premávke, počty by ostali zachované na 320 pre prechodné obdobie a 640 pre ďalšie obdobia b)pôrody v nemocniciach v okresoch s časovou dostupnosťou do pôrodnice nad 30 min. pri bežnej cestnej premávke, počty by boli znížené na 250 pre prechodné obdobie a 400 pre ďalšie obdobia. Odôvodnenie: Pri pôrodoch nie je možné použiť pri hodnotení kvality len jedno kritérium a to je počet pôrodov. Pôrodnice je potrebné ponechať zazmluvnené zo strany ZP aj v odľahlejších lokalitách Slovenska a pri stratifikácii pôrodníc zobrať v úvahu aj vzdialenostné a časové hľadisko dostupnosti. Inak sa vrátime na niektorých častiach územia k rodeniu doma alebo k rodeniu v ambulanciách ZZS.

Z

ANS k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Z

Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti K Čl. IŽiadame predložiť znenie návrhu nariadenia vlády SR v jeho obsahovej celosti. Poukazujeme na absentujúce prílohy č. 3a, 7,9 a 10. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu.

ANS k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti K Čl. I bod 4.Poukazujeme na nesprávnosť vnútorného odkazu na prílohu č. 7 namiesto prílohy č. 8. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu.

Z

ANS k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 10 a 13Navrhujeme konsolidovať znenie návrhu predpisu vo vzťahu ku Kompetenčnému centru vyššieho typu a Onkologickému centru vyššieho typu vzhľadom k tomu, že uvedené delenie považujeme za nesystémové Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu vzhľadom k tomu, že uvedené delenie na Kompetenčné centrum vyššieho typu a Onkologické centrum vyššieho typu považujeme za nesystémové.

Z

ANS k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 23, písm. g) odbor ftizeológia je neexistujúci odbor, správny názov odboru je pneumológia a ftizeológia

O

ANS k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. f) a g), ods. 12 písm. b)Uvedené ustanovenia navrhujeme vypustiť k nepretržitosti zabezpečenia prevádzky nemocničnej lekárne a poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu mentálne zdravie v rozsahu psychiatria. V Čl. I v § 11 ods. 2 navrhujeme doplniť písmenom f), ktoré znie: „nemocničná lekáreň.“. v súvislosti V Čl. I v § 11 ods. 3 navrhujeme vypustiť písmeno d). Odôvodnenie: Sme toho názoru, že v uvedených typoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie je potrebné zabezpečiť nepretržitosť prevádzky nemocničnej lekárne a poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu mentálne zdravie v rozsahu psychiatria

Z

ANS k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 8Nemocnice poskytujúce následnú starostlivosť – medzi vymenovanými oddeleniami nie je uvedené oddelenie, resp. jednotka dlhodobej intenzívnej starostlivosti Odôvodnenie: Jednotka dlhodobej intenzívnej starostlivosti poskytuje dlhodobú starostlivosť pacientom so zlyhávajúcimi životnými funkciami, t.j. napr. pacientom na dlhodobej umelej pľúcnej ventilácii, hospitalizovaným primárne na OAIM

Z

ANS k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 8

Z

V Čl. I v § 11 ods. 8 navrhujeme predvetie uviesť v tomto znení: „(8) Nemocnica následnej starostlivosti je určená na poskytovanie následnej zdravotnej starostlivosti v jednom z nasledujúcich špecializačných odboroch:“. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu vzhľadom k tomu, že nie je jasné, či rozsah je potrebné poskytovať kumulatívne vo všetkých uvádzaných špecializačných odboroch alebo alternatívne.

ANS k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I. § 11 odsek 1definícia (hlavne presného vyšpecifikovania pojmu nepretržitá starostlivosť)

O

ANS K NZ, K Čl. I bod 3 a 6 a 12Návrh zákona v Čl. I bod 3 a 6 a 12 žiadame zosúladiť s uplatnenými zásadnými pripomienkami k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť) a k tomu prináležiacemu vykonávaciemu predpisu návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, ku ktorým pretrváva rozpor. Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie obsahovo nadväzuje aj v súvislosti s t.č. v legislatívnom procese po rozporovom konaní s pretrvávajúcim rozporom pred rokovaním HSR SR, zaradeným návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť) a k tomu prináležiacemu vykonávaciemu predpisu návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti rovnako rozporovanému. Indikátory kvality upravuje zákon č. 581/2004 Z.z., pričom tieto vypracúva MZ SR, pričom legislatíva stanovuje aj povinnosť zdravotných

Z

poisťovní hodnotenia indikátorov kvality zverejňovať a posielať MZ SR. Na zmenu koncepcie a „presun“ do zákona č. 578/2004 Z.z. nevidíme racionálny dôvod. Z návrhu zákona 1. nevyplývajú podrobnosti postupy a definované indikátory kvality a váhové kritéria a aj vzhľadom na znenie návrhu vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru podrobností klinického auditu vo vzťahu k indikátorom kvality t.j. nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti vydávaný v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona § 9 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré je vypracované nedostatočne a vôbec nenapĺňa požiadavky, ktoré predkladateľ návrhu zákona definoval v Čl. I bod I (§ 9 ods. 7). 2. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality, 3. že nie je oddelený kontrolný orgán od výkonného a regulačného (v oboch prípadoch MZ SR), a teda MZ SR alebo ním poverené osoby na výkon klinického auditu sa dostávajú do konfliktu záujmov; navrhujeme ustanoviť zákonom na výkon klinického auditu nezávislú tretiu osobu/orgán, 4. nevyplýva ako bude MZ SR hodnotiť a vyhodnocovať indikátory kvality, pričom majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 5. nevyplývajú podrobnosti o internom systéme hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru týchto podrobností ( Čl. I bod I § 9 ods. 12), 6. návrh zákona bod 12 pojednáva len o počtoch výkonov, avšak prostredníctvom vykonávacích predpisov sú stanovené ďalšie indikátory kvality.

ANS K NZ, K Čl. I bod 5V § 7 ods. 9 písm. b) na konci navrhujeme doplniť bodkočiarku a nasledovné vety: „ stanovenie minimálneho počtu zdravotných výkonov platí rovnako aj pre poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje vybrané zdravotné výkony. Ak poskytovateľ poskytuje vybrané zdravotné výkony formou ústavnej zdravotnej starostlivosti a zároveň formou jednodňovej zdravotnej starostlivosti, zdravotné výkony vykonané na oboch pracoviskách sa na účely vyhodnotenia plnenia minimálneho počtu zdravotných výkonov sčítavajú,“. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona vo vzťahu k poskytovateľovi jednodňovej zdravotnej starostlivosti a poskytovaniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

Z

ANS K NZ, K Čl. I bod 7Znenie novo dopĺňaného § 7 ods. 22 navrhujeme doplniť nasledovnými vetami: „ Stanovenie minimálneho počtu zdravotných výkonov platí rovnako aj pre poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje vybrané zdravotné výkony. Ak poskytovateľ poskytuje vybrané zdravotné výkony formou ústavnej zdravotnej starostlivosti a zároveň formou jednodňovej zdravotnej starostlivosti, zdravotné výkony vykonané na oboch pracoviskách sa na účely vyhodnotenia plnenia minimálneho počtu zdravotných výkonov sčítavajú.“. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona vo vzťahu k poskytovateľovi jednodňovej zdravotnej starostlivosti a poskytovaniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

Z

ANS K NZ, K Čl. I bod 9.V zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR navrhovaný zákon má obsahovať takú štruktúru, aby práva a právne povinnosti, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia, dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v

Z

súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými. Poukazujeme na absentujúci vykonávací právny predpis, ktorý nebol predložený v súbehu s návrhom zákona a ktorým sa určí spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu týchto úhrad za urgenty a ktorý žiadame predložiť. V novo naformulovanom znení odseku 13 prvá veta navrhujeme doplniť za slovo „starostlivosti 27aaa)“ slová „jej poistencov“. Odôvodnenie: Z tejto formulácie nie je jasné, či platba za urgent bude ponechaná podľa existujúcich pravidiel aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie platieb za urgent. Považujeme z uvedeného dôvodu legislatívnu úpravu v legislatívnom konaní za nedostatočnú a navrhujeme predložiť znenie vykonávajúceho všeobecne záväzného právneho predpisu súbežne s návrhom zákona v opačnom prípade navrhujeme implementáciu úhrad za urgenty priamo do zákona. Precizovanie formulácie, ktoré zodpovedá výpočtu podielu ZP na paušále.

AZZZ SR k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti K § 1 ods. 2 a k Prílohe č. 1Žiadame odstrániť vnútorný rozpor medzi znením § 1 ods. 2 a Prílohou č. 1 a Čl. I bod 3 a 12 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj návrh nariadenia v tejto časti žiadame zosúladiť s uplatnenými zásadnými pripomienkami k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť), ku ktorému pretrváva rozpor. V prílohe č. 1 žiadame vypustiť odkaz/link na slov-lex a navrhujeme ponechať len znenie tabuľky z prílohy č. 2, pričom žiadame v tabuľke stĺpce „Skratka komplikácie“ a „Limit“, ktoré sa vypočítavajú metodikou podľa prílohy č. 3 posunúť v účinnosti na 1.

Z

januára 2025. odôvodnenie: S návrhom ustanovení zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov: Z návrhu nariadenia vlády SR 1. nevyplýva ako sa budú indikátory kvality kvantifikovať, aké budú zdrojové dáta, ako sa budú hodnotiť, aké sú cieľové hodnoty 2. nevyplývajú podrobnosti k definovaným indikátorom kvality a ich váhovým kritériám, ako aj postupu ich vyhodnocovania, vzhľadom k tomu, že majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 3. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality.

AZZZ SR k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti K návrhu nariadenia vlády SR ako celku.Žiadame návrh nariadenia vlády SR stiahnuť s legislatívneho procesu. Návrh nariadenia vlády SR navrhujeme stiahnuť z legislatívneho procesu aj s poukazom na jeho nedostatočnosť úpravy po obsahovej stránke s významným negatívnym dopadom na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v konzekvenčnej rovine, rovine jeho postavenia v negociačnom procese so zdravotnými poisťovňami vzhľadom na t.č. v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“) indiferentne a právne vágne nadefinovaný systém kvality a klinického auditu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. na základe ktorého splnomocňovacieho ustanovenia sa navrhuje toto nariadenie vlády SR, absolútne nezohľadňuje súčasný stav zdravotníckych zariadení, nedostatku zdravotníckeho personálu a financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, naopak v prípade jeho prijatia by sa nároky na počet zdravotníckych pracovníkov, ako aj náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zvýšili. Odôvodnenie: Uvedené stanovisko obsahovo nadväzuje aj v súvislosti s t. č. v legislatívnom

Z

procese po rozporovom konaní s pretrvávajúcim rozporom pred rokovaním HSR SR, zaradeným návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť) a k tomu prináležiacemu vykonávaciemu predpisu návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti rovnako rozporovanému. S návrhom zásadne nesúhlasíme s nasledovných dôvodov: Z návrhu nariadenia vlády SR 1. nevyplýva ako sa budú indikátory kvality kvantifikovať, aké budú zdrojové dáta, ako sa budú hodnotiť, aké sú cieľové hodnoty 2. nevyplývajú podrobnosti k definovaným indikátorom kvality a ich váhovým kritériám, ako aj postupu ich vyhodnocovania, vzhľadom k tomu, že majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 3. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality.

AZZZ SR k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti K Prílohe č. 2 Parametre kvality a limity pre minimálny počet zdravotných výkonov, tabuľka č. 1, pôrodypôrody navrhujeme v ďalších sledovaných obdobiach znížiť na 500 alebo, vytvoriť dve samostatné kategórie: a)pôrody v nemocniciach v okresoch s časovou dostupnosťou do pôrodnice do 30 min. pri bežnej cestnej premávke, počty by ostali zachované na 320 pre prechodné obdobie a 640 pre ďalšie obdobia b)pôrody v nemocniciach v okresoch s časovou dostupnosťou do pôrodnice nad 30 min. pri bežnej cestnej premávke, počty by boli znížené na 250 pre prechodné obdobie a 400 pre ďalšie obdobia. odôvodnenie: Pri pôrodoch nie je možné použiť pri hodnotení kvality len jedno kritérium a to je počet pôrodov. Pôrodnice je potrebné ponechať zazmluvnené zo strany ZP aj v odľahlejších lokalitách Slovenska a pri stratifikácii pôrodníc zobrať v úvahu aj vzdialenostné a časové hľadisko dostupnosti. Inak sa

Z

vrátime na niektorých častiach územia k rodeniu doma alebo k rodeniu v ambulanciách ZZS.

AZZZ SR k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti K Čl. IŽiadame predložiť znenie návrhu nariadenia vlády SR v jeho obsahovej celosti. Poukazujeme na absentujúce prílohy č. 3a, 7,9 a 10. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu.

Z

AZZZ SR k návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti K Čl. I bod 4.Poukazujeme na nesprávnosť vnútorného odkazu na prílohu č. 7 namiesto prílohy č. 8. odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu.

Z

AZZZ SR k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 10 a 13Navrhujeme konsolidovať znenie návrhu predpisu vo vzťahu ku Kompetenčnému centru vyššieho typu a Onkologickému centru vyššieho typu vzhľadom k tomu, že uvedené delenie považujeme za nesystémové Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu vzhľadom k tomu, že uvedené delenie na Kompetenčné centrum vyššieho typu a Onkologické centrum vyššieho typu považujeme za nesystémové.

Z

AZZZ SR k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k

O

novému zneniu § 11 ods. 23, písm. g) odbor ftizeológia je neexistujúci odbor, správny názov odboru je pneumológia a ftizeológia

AZZZ SR k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. f) a g), ods. 12 písm. b)Uvedené ustanovenia navrhujeme vypustiť k nepretržitosti zabezpečenia prevádzky nemocničnej lekárne a poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu mentálne zdravie v rozsahu psychiatria. V Čl. I v § 11 ods. 2 navrhujeme doplniť písmenom f), ktoré znie: „nemocničná lekáreň.“. v súvislosti V Čl. I v § 11 ods. 3 navrhujeme vypustiť písmeno d). Odôvodnenie: Sme toho názoru, že v uvedených typoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie je potrebné zabezpečiť nepretržitosť prevádzky nemocničnej lekárne a poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu mentálne zdravie v rozsahu psychiatria

Z

AZZZ SR k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 8Nemocnice poskytujúce následnú starostlivosť – medzi vymenovanými oddeleniami nie je uvedené oddelenie, resp. jednotka dlhodobej intenzívnej starostlivosti Odôvodnenie: Jednotka dlhodobej intenzívnej starostlivosti poskytuje dlhodobú starostlivosť pacientom so zlyhávajúcimi životnými funkciami, t.j. napr. pacientom na dlhodobej umelej pľúcnej ventilácii, hospitalizovaným primárne na OAIM

Z

AZZZ SR k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva Z

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I k novému zneniu § 11 ods. 8V Čl. I v § 11 ods. 8 navrhujeme predvetie uviesť v tomto znení: „(8) Nemocnica následnej starostlivosti je určená na poskytovanie následnej zdravotnej starostlivosti v jednom z nasledujúcich špecializačných odboroch:“. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu predpisu vzhľadom k tomu, že nie je jasné, či rozsah je potrebné poskytovať kumulatívne vo všetkých uvádzaných špecializačných odboroch alebo alternatívne.

AZZZ SR k návrhu vyhlášky MZ SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K Čl. I. § 11 odsek 1definícia (hlavne presného vyšpecifikovania pojmu nepretržitá starostlivosť)

O

AZZZ SR K NZ, K Čl. I bod 3 a 6 a 12Návrh zákona v Čl. I bod 3 a 6 a 12 žiadame zosúladiť s uplatnenými zásadnými pripomienkami k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť) a k tomu prináležiacemu vykonávaciemu predpisu návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, ku ktorým pretrváva rozpor. Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie obsahovo nadväzuje aj v súvislosti s t.č. v legislatívnom procese po rozporovom konaní s pretrvávajúcim rozporom pred rokovaním HSR SR, zaradeným návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Čl. I bod 1. (návrh úpravy „§ 9 Systém kvality“ a „§ 9b Klinický audit“ navrhujeme vypustiť) a k tomu prináležiacemu vykonávaciemu predpisu návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým sa

Z

vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti rovnako rozporovanému. Indikátory kvality upravuje zákon č. 581/2004 Z.z., pričom tieto vypracúva MZ SR, pričom legislatíva stanovuje aj povinnosť zdravotných poisťovní hodnotenia indikátorov kvality zverejňovať a posielať MZ SR. Na zmenu koncepcie a „presun“ do zákona č. 578/2004 Z.z. nevidíme racionálny dôvod. Z návrhu zákona 1. nevyplývajú podrobnosti postupy a definované indikátory kvality a váhové kritéria a aj vzhľadom na znenie návrhu vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru podrobností klinického auditu vo vzťahu k indikátorom kvality t.j. nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti vydávaný v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona § 9 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré je vypracované nedostatočne a vôbec nenapĺňa požiadavky, ktoré predkladateľ návrhu zákona definoval v Čl. I bod I (§ 9 ods. 7). 2. nevyplýva ako budú indikátory uplatnené (selektívne?); je potrebné taxatívne vymedziť subjekty, ktorým MZ SR vypracováva indikátory kvality, 3. že nie je oddelený kontrolný orgán od výkonného a regulačného (v oboch prípadoch MZ SR), a teda MZ SR alebo ním poverené osoby na výkon klinického auditu sa dostávajú do konfliktu záujmov; navrhujeme ustanoviť zákonom na výkon klinického auditu nezávislú tretiu osobu/orgán, 4. nevyplýva ako bude MZ SR hodnotiť a vyhodnocovať indikátory kvality, pričom majú významný vplyv na uprednostňovanie poskytovateľov pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, 5. nevyplývajú podrobnosti o internom systéme hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálne požiadavky na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie charakteru týchto podrobností ( Čl. I bod I § 9 ods. 12), 6.

návrh zákona bod 12 pojednáva len o počtoch výkonov, avšak prostredníctvom vykonávacích predpisov sú stanovené ďalšie indikátory kvality.

AZZZ SR K NZ, K Čl. I bod 5V § 7 ods. 9 písm. b) na konci navrhujeme doplniť bodkočiarku a nasledovné vety: „ stanovenie minimálneho počtu zdravotných výkonov platí rovnako aj pre poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje vybrané zdravotné výkony. Ak poskytovateľ poskytuje vybrané zdravotné výkony formou ústavnej zdravotnej starostlivosti a zároveň formou jednodňovej zdravotnej starostlivosti, zdravotné výkony vykonané na oboch pracoviskách sa na účely vyhodnotenia plnenia minimálneho počtu zdravotných výkonov sčítavajú,“. Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona vo vzťahu k poskytovateľovi jednodňovej zdravotnej starostlivosti a poskytovaniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

Z

AZZZ SR K NZ, K Čl. I bod 7Znenie novo dopĺňaného § 7 ods. 22 navrhujeme doplniť nasledovnými vetami: „ Stanovenie minimálneho počtu zdravotných výkonov platí rovnako aj pre poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje vybrané zdravotné výkony. Ak poskytovateľ poskytuje vybrané zdravotné výkony formou ústavnej zdravotnej starostlivosti a zároveň formou jednodňovej zdravotnej starostlivosti, zdravotné výkony vykonané na oboch pracoviskách sa na účely vyhodnotenia plnenia minimálneho počtu zdravotných výkonov sčítavajú.“ Odôvodnenie: Cizelovanie znenia návrhu zákona vo vzťahu k poskytovateľovi jednodňovej zdravotnej starostlivosti a poskytovaniu jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

Z

AZZZ SR K NZ, K Čl. I bod 9.V zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR navrhovaný zákon má obsahovať takú

Z

štruktúru, aby práva a právne povinnosti, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia, dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými. Poukazujeme na absentujúci vykonávací právny predpis, ktorý nebol predložený v súbehu s návrhom zákona a ktorým sa určí spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu týchto úhrad za urgenty a ktorý žiadame predložiť. V novo naformulovanom znení odseku 13 prvá veta navrhujeme doplniť za slovo „starostlivosti 27aaa)“ slová „jej poistencov“. Odôvodnenie: Z tejto formulácie nie je jasné, či platba za urgent bude ponechaná podľa existujúcich pravidiel aj vzhľadom na absenciu znenia vykonávacieho právneho predpisu, ktorý je tak významného charakteru, že má dopad na definovanie platieb za urgent. Považujeme z uvedeného dôvodu legislatívnu úpravu v legislatívnom konaní za nedostatočnú a navrhujeme predložiť znenie vykonávajúceho všeobecne záväzného právneho predpisu súbežne s návrhom zákona v opačnom prípade navrhujeme implementáciu úhrad za urgenty priamo do zákona. Precizovanie formulácie, ktoré zodpovedá výpočtu podielu ZP na paušále.

BBSK K čl. I ods. 3 Návrhu Nariadenia vlády Slovenskej republiky z ...2019, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Podľa navrhovaného znenia „čas dojazdu vyjadrujúci miestnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia je uvedený v prílohe č. 3a“. Navrhujeme predmetnú prílohu doplniť k predkladanému návrhu nariadenia. Odôvodnenie: Uvedená príloha sa v návrhu nariadenia nenachádza.

Z

BBSK K Čl. I, Prílohy I Ambulancie špecializovanej ambulantnej starostlivosti Návrhu Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z ...2019, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

Z

84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadeníŽiadame doplniť písm. a) v bode 45 nasledovne: „Ambulancia telovýchovného lekárstva je určená na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo lekárom s profesijným titulom telovýchovný lekár. V ambulancii telovýchovného lekárstva možno popri poskytovaní špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore podľa prvej vety poskytovať aj špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a) v certifikovanej pracovnej činnosti letecké lekárstvo lekárom s profesijným titulom telovýchovný lekár s certifikátom v certifikovanej pracovnej činnosti letecké lekárstvo. „ Odôvodnenie: Podľa Výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 23. augusta 2011 č. 07575-OL-2011, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17.septembra 2010 č. 12422/2010-OL, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy, minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra v znení neskorších predpisov, certifikovaná pracovná činnosť v študijnom programe „letecké lekárstvo“ nadväzuje na získanie špecializácie v niektorom zo špecializačných odborov podľa osobitného predpisu, okrem špecializačných odborov, v rámci ktorých sa špecializačný odbor telovýchovné lekárstvo neuvádza. Absenciou tejto certifikovanej pracovnej činnosti vzniká povoľovacím orgánom problém s vydávaním povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení u lekárov, ktorí uvedený študijný program po získaní špecializácie telovýchovné lekárstvo absolvovali, ale do predmetnej vyhlášky nie je zakomponovaný.

BBSK Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky z ...2019, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti

O

Navrhujeme vypustiť návrh nariadenia vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti z predkladaných vykonávacích predpisov Odôvodnenie: Uvedené splnomocňovacie ustanovenie má byť vydané na základe iného právneho predpisu a ešte nenadobudlo platnosť.

BSK Čl. II, bod 11 - § 26 ods. 1Navrhujeme doplniť nové písm. i), ktoré znie: „i) príslušnému samosprávnemu kraju podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak samosprávny kraj nie je orgánom príslušným na rozhodnutie a poskytovateľ poskytuje zdravotnú starostlivosť na území tohto kraja.“ Odôvodnenie: Je nevyhnutné, aby samosprávne kraje mali vedomosť o vzniknutých a prevádzkovaných zdravotníckych zariadeniach na ich území. Už v súčasnosti ministerstvo zdravotníctva pravidelne zasiela na príslušné samosprávne kraje povolenia, ktoré vydalo ministerstvo (viď § 26 ods. 2 a 3). Ak vznikne nový povoľovací orgán (v tomto prípade pravdepodobne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby), je potrebné, aby aj samosprávy mali informáciu o tejto skutočnosti.

Z

BSK Čl. II, bod 3Navrhujeme precíznejšie naformulovať uvedené ustanovenie napríklad nahradením slov „pohotovostnej služby“ slovami „zdravotnej starostlivosti“. Odôvodnenie: Navrhované znenie definuje minimálnu sieť ústavnej zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na zabezpečenie ústavnej pohotovostnej služby. Pojem „ústavná pohotovostná služba“ je však legislatívne zadefinovaný v § 9a zákone č. 576/2004 Z.z. Pri takejto definícii by sa mohlo stať, že v minimálnej sieti nebudú môcť byť zaradené súčasné národné (onko, kardio, reuma, endokrin) a vysokošpecializované (pľúcne) ústavy, nakoľko tie nemajú urgentné príjmy 1.a 2. typu a domnievame sa, že ani ambulanciu ústavnej pohotovostnej služby.

Z

BSK Čl. II, bod 7 - § 13 ods. 4 písm. d)Takúto istú úpravu je potrebné doplniť aj do § 13 ods. 2 písm. c) Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

BSK Nariadenie vlády č. 640.2008 ako celokV návrhu absentujú kľúčové prílohy, bez ktorých nie je možné relevantne a najmä komplexne spripomienkovať navrhovaný koncept stratifikácie. Podrobnejšie informácie zazneli len v mediálnych vyjadreniach (napr. tlačová konferencia za prítomnosti premiéra zo dňa 15.4.2019), avšak navrhovaná legislatíva ich neobsahuje.

Z

BSK Nariadenie vlády, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiDomnievame sa, že v predvetí sú chybne uvedené slová „podľa § 9 ods. 7“ namiesto „§ 7 ods. 9“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

Z

BSK Nariadenie vlády, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiNavrhujeme zjednotenie názvu Nariadenia. V návrhu zákona, Čl. I, bod 5, Poznámka pod čiarou k odkazu 22a) sa uvádza názov Nariadenia ako „NV, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti“, avšak samotný návrh NV znie „NV, ktorým sa vydávajú kritéria kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 3 písm. c)Písmeno „a“ za zátvorkou navrhujeme nahradiť čiarkou. Odôvodnenie: Za slovami „klinická biochémia“ pokračuje vymenúvanie odborných zameraní SVLZ.

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 5 a 7, ods. 12 písm. a), ods. 14, Z

ods. 16 písm. a), ods. 18 písm. a), ods. 20 a 22Navrhujeme pred slovo „mikrobiológia“ vložiť slovo „klinická“. Odôvodnenie: Podľa platného znenia NV SR č. 296/2010 Z. z. sa lekársky špecializačný odbor nazýva „klinická mikrobiológia“.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 11Slovo „zdravotnú“ navrhujeme nahradiť slovom „zdravotná“. Odôvodnenie: gramatická oprava.

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 11 písm. c)Slovo „onkochirurgia“ navrhujeme nahradiť slovom „onkológia v chirurgii“. Odôvodnenie: Podľa platného znenia NV SR č. 296/2010 Z. z. sa lekársky špecializačný odbor nazýva „onkológia v chirurgii“.

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 23Navrhujeme vypustiť slovo „v jednom“. Odôvodnenie: Znenie je zmätočné. Už len dnešný Národný ústav endokrinologických a diabetologických chorôb v Ľubochni by túto definíciu nespĺňal, keďže poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť nie v jednom, ale práve v dvoch odboroch. Nevidíme takisto dôvod prečo by sa za špecializovanú nemocnicu malo považovať len zariadenie-nemocnica, ktoré sa špecializuje výlučne na jednu odbornosť. Prečo by nemohla existovať nemocnica, ktorá bude poskytovať modernú ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore urológia a gynekológia alebo ortopédia a chirurgia. Keďže navrhovanou právnou úpravou sa úplne vypustil pojem „všeobecná nemocnica“, tak by takéto zariadenia nemal vôbec právo vzniknúť (a podľa nás také dnes aj existujú). Ak nemocnica nebude chcieť byť zrovna nemocnicou lokálneho alebo regionálneho typu, lebo nebude mať a ani nebude chcieť mať požadované špecializácie, nevidíme dôvod brániť vzniku nemocníc s inou kombináciou špecializácii. Snáď by aj naďalej bolo účinné ponechať súčasnú definíciu špecializovanej nemocnice a zachovať aj pojem

Z

všeobecná nemocnica. Takýmto znením dochádza aj k obmedzeniu práva podnikať, nakoľko Vyhláška č, 84/2016 nie je zameraná len na definíciou druhov zdravotníckych zariadení, ktoré by mali byť uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 23 písm. d) Slová „detská a dospelá psychiatria“ navrhujeme upraviť na „psychiatria a detská psychiatria“. Odôvodnenie: podľa NV SR č. 296/2010 Z. z. existuje o. i. lekársky odbor „psychiatria“ a lekársky odbor „detská psychiatria“, odbor „dospelá psychiatria“ neexistuje.

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 23 písm. g) Slovo „ftizeológia“ navrhujeme nahradiť slovami „pneumológia a ftizeológia“. Odôvodnenie: podľa NV SR č. 296/2010 Z. z. sa špecializačný lekársky odbor nazýva „pneumológia a ftizeológia“.

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 23 písm. h) Slová „diabetológia (poruchy látkovej premeny a výživy)“ navrhujeme nahradiť slovami „diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy“. Odôvodnenie: podľa NV SR č. 296/2010 Z. z. sa špecializačný lekársky odbor nazýva „diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy“.

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 3 písm. c)Slovo „hematológia“ navrhujeme doplniť slovami „a transfuziológia“. Odôvodnenie: Podľa aktuálne platného znenia NV SR č. 296/2010 Z. z. sa lekársky špecializačný odbor nazýva „hematológia a transfuziológia“.

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 3 písm. c), ods. 5 a 7, ods. 12 písm. a), ods. 14, ods. 16 písm. a), ods. 18 písm. a), ods. 20 písm. b) a ods. 22

Z

Navrhujeme slovo „rádiodiagnostika“ nahradiť slovom „rádiológia“. Odôvodnenie: Podľa § 23 ods. 5 NV SR č. 157/2002 Z. z. bol lekársky špecializačný odbor „rádiodiagnostika“ od 28.3.2002 premenovaný na "rádiológia". Dôsledkom uvedenia neplatného tvaru odboru vo vyhl. č. 84/2016 Z. z. je riziko, že daný odbor orgán príslušný na vydanie povolenia neuvedie ako odborné zameranie dotknutého ústavného zdravotníckeho zariadenia v novom povolení na prevádzkovanie ústavného zariadenia, následne ho ÚDZS neokóduje kódom PZS a odbor sa v konečnom dôsledku za dotknutého poskytovateľa ZS úplne stratí z evidencie administratívnych registrov všetkých dotknutých subjektov (MZ SR, VÚC, ÚDZS a NCZI), ako aj z evidencie zdravotnej poisťovne a nebude teda vôbec možné monitorovať, či a v akom rozsahu a kvalite dotknutý PZS poskytovanie ZS v nemocnici príslušného druhu danú činnosť zabezpečuje.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 4 písm. c) a ods. 6 písm. c)Slovo „traumatológia“ navrhujeme nahradiť slovom „úrazová chirurgia“. Odôvodnenie: Podľa § 23 ods.15 NV SR č. 157/2002 Z. z. bol lekársky špecializačný odbor „traumatológia“ od 28.3.2002 premenovaný na "úrazová chirurgia". Platné znenie NV SR č. 296/2010 Z. z. teda uvádza dotknutý lekársky odbor ako "úrazová chirurgia".

Z

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 4 písm. c) a ods. 6 písm. c)Upozorňujeme, že pri lekárskej certifikovanej pracovnej činnosti „spondylochirurgia“ bola od 10.2.2018 NV SR č. 34/2018 Z. z. ukončená platnosť. V dnešnej dobe už nie je možné získať vzdelanie v tejto osobitej špecializácii (certifikáte). Nemáme informácie, koľko spondylochirurgov je na Slovensku, ale viac ich už nebude, čo môže spôsobiť problém nemocníc pri splnení takto nastavených podmienok

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 4 písm. c), ods. 13 písm. f), ods. O

17 písm. b), ods. 19 písm. c) a d), ods. 21 písm. c) a d) Upozorňujeme, že pri názvoch špecializácií, ktoré má zabezpečovať konkrétny typ nemocnice (s regionálnou dostupnosťou, národnou dostupnosťou, kompetenčné alebo vyššie kompetenčné centrá) sa nepoužívajú presné názvy špecializácií podľa NV 296/2010. Názov oddelenia nemusí vždy korenšpondovať s typom špecializácie (napr. oddelenie dlhodobo chorých, doliečovanie, popáleninové), avšak pri niektorých odbornostiach to vyvoláva otázky, napr. onkohematológia, keďže podľa platného znenia NV SR č. 296/2010 Z. z. ani podľa minulých znení odbor „onkohematológia“ neexistuje a nikdy neexistoval. V danej medicínskej oblasti oficiálne existuje len pediatrická verzia, a to „pediatrická hematológia a onkológia“. Podobne, napr. spondylochirurgia – odbor, v ktorom sa už dnes nedá získať vzdelanie a lekárov bude len ubúdať. Skôr sa myslí typ chorôb, ktoré sa na oddeleniach liečia. Navrhujeme, aby boli legislatívne upravené a tak unifikované, zjednotené aj názvy oddelení v ústavnej starostlivosti, aby sa v praxi nestávalo, tak ako to bolo v minulosti pri špecializovaných ambulanciách, že sa časom vytvoria rôzne názvy oddelení, aby povoľovacie orgány používali jednotné názvoslovie týchto špecializácii.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 6 písm. b)Navrhujeme zjednotiť gramatické tvary vymenovaných odborov, a to v prvom páde. Niektoré odbory sú uvedené v inom páde, než je koncipované znenie ostatných ustanovení.

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I návrhu § 11 ods. 6 písm. e)Navrhujeme slovo „perinatológie“ nahradiť slovom „materno-fetálnej medicíny“. Odôvodnenie: podľa § 23 ods.7 NV SR č. 157/2002 Z. z. bol lekársky odbor „perinatológia“ od 28.3.2002 premenovaný na "materno-fetálna medicína". Bolo by logické používať tento pojem aj v súvislosti s názvom lôžkového oddelenia.

Z

Navrhujeme, aby boli legislatívne upravené a tak unifikované, zjednotené aj názvy oddelení v ústavnej starostlivosti, aby sa v praxi nestávalo, tak ako to bolo v minulosti pri špecializovaných ambulanciách, že sa časom vytvoria rôzne názvy oddelení, aby povoľovacie orgány používali jednotné názvoslovie týchto špecializácii.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I, § 11 ods. 1V poslednej vete navrhujeme slová „prevádzkuje aj ambulantné zdravotnícke zariadenie“ nahradiť slovami „prevádzkujú aj ambulantné zdravotnícke zariadenia“. Odôvodnenie: Legislatívno – technická pripomienka. V zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti sa môže prevádzkovať aj jedno ambulantné zdravotnícke zariadenie, napr. poliklinika (ktorá zahŕňa všeobecné ambulancie, špecializované ambulancie a SVLZ), ale v prípade, ak nemocnici chýba napr. všeobecná ambulancia, tak v tomto prípade nespĺňa definíciu polikliniky.

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I, § 11 ods. 2 a všetky nasledujúce odsekyNavrhujeme v predvetí každého odseku pred slovo „zdravotná starostlivosť“ doplniť slovo „ústavná“. Napr. v § 11 ods. 2 by predvetie znelo nasledovne: „Nemocnica s lokálnou dostupnosťou je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu:“ Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačne zadefinovať, že uvedený rozsah sa týka lôžkových oddelení a nie ambulantnej starostlivosti. Súčasné znenie totiž nevylučuje, že zadefinovaný rozsah môže byť zabezpečený aj ambulantnou zdravotnou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že v definícii v § 11 ods. 1 sa v poslednej vete uvádza, že „v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti sa spravidla prevádzkuje aj ambulantné zdravotnícke zariadenie“ je potrebné nespochybniteľne zadefinovať, že rozsah v odseku 2 a nasledujúcich sa týka ústavnej a nie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podobne je to aj v súčasnosti platnom znení § 11, kde sa takisto

Z

zdôrazňuje, že napr. všeobecná nemocnica je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v rôznych špecializačných odboroch.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I, § 11 ods. 2 písm. c)Navrhujeme v § 11 celkovo dodržiavať pojmy už inými vyššími právnymi predpismi zadefinované a nevytvárať novotvary. Znenie písm. c), ktoré pôsobí zmätočne „chirurgia v rozsahu chirurgia“ navrhujeme nahradiť „chirurgické odbory v rozsahu chirurgia“. Podobne napr. ods. 4 písm. b) by mal znieť „internistické odbory v rozsahu vnútorné lekárstvo/geriatria, neurológia, ...“. Resp. len vymenovať špecializačné odbory. Odôvodnenie: Z dôvodu jednoznačnosti.

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I, § 11 ods. 3 písm. c), ods. 5, ods. 7, ods. 12 písm. a), ods. 14, ods. 16 písm. a), ods. 18 písm. a), ods. 20 písm. b), ods. 22Domnievame sa, že súčasťou nepretržitého zabezpečenia SVLZ v odbore rádiológia by mali byť okrem počítačovej tomografie (a niekde aj MR, atď.) aj základné vyšetrenia USG a RTG. Odôvodnenie: Domnievame sa, že zákonodarca opomenul základné vybavenie v odbore rádiológia, a to RTG a USG.

O

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. I, § 11 ods. 3, 5, 12, 14, 16, 18, 20, 22Nie je jednoznačné, čo znamená pojem „nepretržitá dostupnosť“. Pri lekároch navrhujeme nahradiť slovami „nepretržitá prítomnosť“ a pri nemocničnej lekárni a SVLZ nahradiť slovami „nepretržité zabezpečenie“. Slovo „dostupnosť“ už v celkovom kontexte predstavovaného konceptu stratifikácie neznamená dostupnosť „ihneď“. Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačne zadefinovať tento pojem, aby bolo jasné, či lekár neurológ, resp. gynekológ má byť nepretržite prítomný priamo v nemocnici počas 24 hodín, alebo sa pripúšťa aj mať takéhoto lekára v domácej pohotovosti na zavolanie na telefón. Na tlačovej konferencii 15.4.2019, kde bola prezentovaná stratifikácia za prítomnosti premiéra bolo takisto nejednoznačne povedané, že nemocnica „musí mať zabezpečeného neurológa“. Je nevyhnutná

Z

jednoznačná formulácia. Nakoľko abstrahuje aj dôvodová správa k Vyhláške č. 84/2016 nie je možné identifikovať úmysel zákonodarcu.

BSK Vyhláška č. 84.2016 Z.z., Čl. IINavrhuje sa účinnosť od 1.1.2020, avšak v mediálnych výstupoch sa hovorí o plnej účinnosti až od 1.1.2023. Absentuje teda prechodné ustanovenie o účinnosti, v mediálnych výstupoch používaný výraz „postupnej účinnosti“.

O

DÔVERA Čl. I bod 1 návrhu zákonaNesúhlasíme s cenovou reguláciou urgentnej zdravotnej starostlivosti. Navrhujeme úhradu za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti ponechať na dohodu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Dovoľujeme si namietať, že cenová regulácia nie je vhodným nástrojom v žiadnom segmente zdravotnej starostlivosti a navrhujeme tento návrh prehodnotiť a ponechať dohodu o cenách na zmluvu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa tak môže motivovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k poskytovaniu vyššej kvality zdravotnej starostlivosti, k efektívnosti a tým aj adresnejšej alokácii zdrojov pre kvalitných poskytovateľov. Uvedené atribúty sú jedným z hlavných cieľov samotného projektu stratifikácie nemocníc. Akákoľvek cenová regulácia vo všeobecnosti vedie k nižším investíciám v danom odvetví a k znižovaniu kvality poskytovaných služieb. Neželaným dôsledkom cenovej regulácie je odrádzanie potenciálnych investorov od vstupu do prostredia, čo bráni posilňovaniu konkurencie a tlaku na ceny. Výška paušálnej úhrady navyše bola určená nekoncepčne, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom bol vykonaný výpočet ceny a či mu predchádzala náležitá ekonomická analýza. Paušálna úhrada navyše nezohľadňuje rozdielnu nákladovosť kmeňa rôznych zdravotných poisťovní, podiel zdravotnej poisťovne na paušáloch za UP1 a UP2 by mal byť určený na základe

Z

podielu zdravotnej poisťovne na poistnom mesačnom a ročnom prerozdelení, nie na základe trhového podielu. Podľa údajov zdravotnej poisťovne náklady na urgentnú zdravotnú starostlivosť nedosahujú výšku paušálnej úhrady. Dovoľujeme si tiež uviesť, že zdravotné poisťovne vykonali v roku 2018 kontrolu, kedy podmienky urgentného príjmu 1. typu spĺňalo cca. len 12 poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Takýmto prístupom dochádza k ohrozeniu udržateľnosti financovania zdravotnej starostlivosti ako takej a takýto trend v cenovej regulácii je preto neakceptovateľný. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. I bod 10 návrhu zákona Navrhuje doplniť § 15 odsek 1 písmeno ah) v nasledovnom znení: ah) poskytovať ostatným zdravotným poisťovniam a ministerstvu zdravotníctva údaje o poskytnutých a vykázaných zdravotných výkonoch u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za účelom vyhodnotenia kritéria kvality, ktorým je najmä plnenie minimálneho počtu vybraných zdravotných výkonov; spôsob, formu, rozsah a lehoty na poskytnutie údajov upraví dohoda, ktorú medzi sebou uzavrú zdravotné poisťovne a zdravotné poisťovne s ministerstvom zdravotníctva.“ V súvislosti s touto úpravou navrhujeme doplniť § 86 zd v nasledovnom znení: „§ 86zd Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 Dohodu podľa § 15 odsek 1 písmeno ah) uzatvoria zdravotné poisťovne a ministerstvo zdravotníctva najneskôr do 29.02.2020.“ Odôvodnenie: Navrhujeme stanoviť povinnosť zdravotných poisťovní vymieňať si údaje potrebné pre vyhodnotenie kvalitatívnych kritérií poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré vychádzajú z vykázanej zdravotnej starostlivosti. Plnenie minimálneho počtu výkonov jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je totiž možné vyhodnotiť, iba ak zdravotné poisťovne disponujú informáciami aj od ostatných zdravotných poisťovní. Výmena a zverejňovanie údajov je tak nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie EBHR limitov v praxi. Tieto údaje sú zároveň potrebné aj pre

Z

ministerstvo za účelom kontroly plnenia kritérií kvality a ich zohľadnenia na ďalšie sledované obdobia. Rozsah údajov, spôsob výmeny údajov a lehoty na výmenu údajov tak, aby bolo možné realizovať zákonnú povinnosť zdravotných poisťovní navrhujeme ponechať na dohodu zdravotných poisťovní a ministerstva. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. I bod 12 návrhu zákonaNavrhujeme zmeniť slovné spojenie „je splnený“ na „sa považuje za splnený“. Odôvodnenie: Navrhujeme technickú úpravu ustanovenia, kedy nejde o faktické splnenie kritérií, ktoré sa v prechodnom období považujú za splnené, ak sa cieľ naplní na 50%.

O

DÔVERA K Čl. I bod 14 návrhu zákonaNavrhujeme zmeniť slová „sa v prechodnom období“ na „v prvom roku poskytovania zdravotnej starostlivosti“ alebo iné znenie obdobného významu. Odôvodnenie: Prechodné obdobie je definované pevným dátumom do 31.12.2020. Uvedené ustanovenie preto nerieši splnenie podmienok poskytovateľmi, ktorí začnú poskytovať zdravotnú starostlivosť až po tomto dátume.

O

DÔVERA K Čl. I bod 5 návrhu zákonaNavrhujeme ponechať ustanovenie § 7 ods. 9 písm. b) zákona v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Nie je v záujme zdravotnej poisťovne zazmluvniť výkony, pri ktorých poskytovateľ neplní potrebné kvalitatívne kritériá. Doplnenie povinnej náležitosti zmluvy, ktorým je vymenovanie zdravotných výkonov, pri ktorých poskytovateľ splnil ich minimálny počet, pri každom vyhodnotení, považujeme však za zbytočnú administratívnu záťaž, ktorá bude v praxi ťažko realizovateľná. Navrhujeme preto ponechať formu dohody ohľadom výkonov, pri ktorých poskytovateľ nesplnil minimálny počet na dohode medzi zdravotnou poisťovňou a

Z

poskytovateľom. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. I bod 6 návrhu zákonaNavrhujeme ponechať ustanovenie § 7 ods. 11 písm. b) zákona v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Plnenie materiálno-technického a personálneho zabezpečenia zo strany poskytovateľa je potrebné pre zabezpečenie riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Navrhujeme preto ponechať možnosť zdravotnej poisťovne vypovedať zmluvu aj v prípade, ak poskytovateľ neplní aj tieto kritériá, nielen indikátory kvality. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

DÔVERA K Čl. I bod 7 návrhu zákonaNavrhujeme doplniť ustanovenie § 7 ods. 22 zákona tak, aby z neho vyplývalo, že neuzatvorením zmluvy s nekvalitným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý nespĺňa minimálny počet výkonov, zdravotná poisťovňa neporuší svoju povinnosť uzatvárať zmluvy v rozsahu verejnej minimálnej siete. Takéto ustanovenie, ktoré jednoznačne stanoví kvalitu zdravotnej starostlivosti ako najvyššiu prioritu, je nevyhnutné na úspešné dosiahnutie cieľa projektu stratifikácie. Navrhujeme preto doplniť ustanovenie § 15 ods. 1 písm. a) zákona o nasledovný text: „Zdravotná poisťovňa nie je povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý nespĺňa kritérium kvality, ktorým je minimálny počet zdravotných výkonov 24aad) v špecializačnom odbore, v ktorom neplní minimálny počet zdravotných výkonov 24aad), a to ani v prípade, ak by v dôsledku neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s týmto poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nemala uzatvorené zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu minimálnej siete19) alebo verejnej siete poskytovateľov19a). Neuzatvorenie zmluvy s takýmto poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa nepovažuje za porušenie povinnosti podľa § 7 odsek 1 a § 7 ods. 21 zákona“. Odôvodnenie:

Z

Zámerom navrhovanej právnej úpravy malo byť najmä zlepšenie kvality a podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov, pri zachovaní potrebnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Zákonná povinnosť zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvu aj s takým poskytovateľom, ktorý poskytuje nekvalitnú zdravotnú starostlivosť by preto bola v rozpore s týmto zámerom. Vzhľadom k tomu, že povinnosť uzatvoriť zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete má byť viazaná na jednotlivé špecializácie, resp. skupiny špecializácií, je potrebné aj výnimku z tejto povinnosti viazať na špecializačný odbor, v ktorom poskytovateľ nespĺňa predpoklady pre poskytovanie kvalitnej, efektívnej a najmä bezpečnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. I bod 7 návrhu zákonaNavrhujeme doplniť ustanovenie § 8 ods. 16 zákona v nasledovnom znení: „§ 8 ods. 16) Zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ktorý nespĺňa kritériá kvality pre minimálny počet zdravotných výkonov, určenú výšku úhrady za vybrané zdravotné výkony, na ktoré sa kritériá kvality vzťahujú. Spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu maximálnej výšky úhrady za tieto vybrané zdravotné výkony určí vláda nariadením 24aad).“ Odôvodnenie: Pre dosiahnutie zlepšenia kvality a bezpečnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby poskytovatelia vykonávali iba také zdravotné výkony, pri ktorých spĺňajú ich minimálny počet. Všetky zdravotné poisťovne by preto mali byť povinné jednotne zohľadniť plnenie kritérií kvality poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vo výške úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť tak, aby z verejného zdravotného poistenia nebola hradená nekvalitná zdravotná starostlivosť. Výšku úhrady navrhujeme určiť na základe presne stanovených pravidiel, určených v nariadení vlády Slovenskej republiky a vždy na ďalšie sledované obdobie tak, aby bola výška

Z

úhrady pre poskytovateľa vopred známa. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. I bod 7 návrhu zákonaNavrhujeme zmeniť ustanovenie § 7 ods. 21 zákona nasledovne: „(21) Zdravotné poisťovne sú oprávnené stanoviť a uverejniť na svojom webovom sídle aj ďalšie kritériá kvality, ak nie sú v rozpore s kritériami kvality podľa odseku 7. Ak zdravotná poisťovňa stanoví kritérium kvality, stanoví a zverejní na svojom webovom sídle aj spôsob merania a vyhodnocovania kritéria kvality, ako i jeho vplyv na uzatváranie zmlúv podľa odseku 1. V záujme zlepšenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti môžu zdravotné poisťovňa stanoviť a zverejniť na svojom webovom sídle rovnaké kritériá kvality.“ Odôvodnenie: V záujme zlepšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta navrhujeme upraviť možnosť zdravotnej poisťovne určiť aj iné kritériá kvality, ktoré zverejní na svojom webovom sídle. Ak zdravotná poisťovňa určí takéto kritériá kvality, je zároveň povinná určiť a zverejniť aj spôsob ich vyhodnocovania a vplyv na zmluvu, ako i na výšku úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť tak, aby boli transparentné a pre poskytovateľa vopred známe. V záujme zlepšenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a dosiahnutia lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre pacienta navrhujeme upraviť možnosť zdravotných poisťovní určiť aj rovnaké kritériá kvality. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

DÔVERA K Čl. I bod 7 návrhu zákonaNesúhlasíme s doplnením ustanovenia § 7 ods. 21 zákona. Odôvodnenie: Ustanovenie v navrhovanom znení je v zásadnom rozpore s cieľom a koncepciou projektu stratifikácie. Ustanovenie stanovuje povinnosť zdravotnej poisťovne uzatvárať zmluvy so všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v

Z

ňom menovaní, bez ohľadu na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako i bez ohľadu na potrebu uzatvorenia takejto zmluvy z hľadiska zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete. Zároveň nevidíme legitímny dôvod, aby štát vstupoval do zmluvnej voľnosti medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami v tom zmysle, že bude štátom stanovené, s kým musí mať zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Takáto právna úprava negatívne zasahuje do hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona navyše neurčuje rovnakú povinnosť aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemusí byť preto v objektívnych možnostiach zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvy s týmito poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V prípade ponechania znenia ustanovenia v návrhu zákona preto navrhujeme, aby sa za splnenie povinnosti zo strany zdravotnej poisťovne považovalo predloženie návrhu na uzatvorenie zmluvy, bez ohľadu na to, či poskytovateľ uzatvorí zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Z ustanovenia navyše nie je zrejmé, čo sa myslí poskytovaním urgentnej zdravotnej starostlivosti na urgentnom príjme 1. typu v lokálnej nemocnici, a to najmenej v rozsahu lokálnej nemocnice, a teda s akým poskytovateľom má zdravotná poisťovňa povinnosť uzatvoriť zmluvu, čo považujeme za zásadný problém, vzhľadom na to, že ide o ustanovenie určujúce povinnosti zdravotných poisťovní. Význam predmetného ustanovenia nevyplýva ani z dôvodovej správy. Zároveň z dôvodovej správy vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo stanoviť povinnosť iba vo vzťahu k poskytovateľom v rámci verejnej minimálnej siete, čo však z navrhovaného znenia zákona nevyplýva. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. I bod IV návrhu zákonaNavrhujeme nasledovné znenie ustanovenia § 7 ods. 4 zákona: „(4) Zdravotná poisťovňa je povinná a) stanoviť a uverejňovať na svojom webovom sídle najmenej

Z

jedenkrát za deväť mesiacov kritériá na uzatváranie zmlúv podľa odseku 1 vzťahujúce sa na 1. personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, 2. kritériá kvality, ktoré slúžia na monitoring vybraných oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti (ďalej len „kritériá kvality“), b) vyhodnocovať a uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú výkony, pre ktoré je určený minimálny počet vybraných zdravotných výkonov potrebných pre bezpečné a kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ďalej len „minimálny počet zdravotných výkonov“) 24aad), spolu s informáciou o stave plnenia minimálneho počtu zdravotných výkonov, najmenej jedenkrát za kalendárny štvrťrok; zdravotná poisťovňa je v záujme zlepšenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti oprávnená spracúvať, uverejňovať a poskytovať tieto údaje poistencom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a tretím osobám aj iným vhodným spôsobom. c) pri uzatváraní zmlúv podľa odseku 1 zohľadniť plnenie kritérií podľa písm. a) a kritérií kvality zverejnených zdravotnou poisťovňou na jej webovom sídle poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zohľadňovať plnenie týchto kritérií kvality vo výške úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.“ Odôvodnenie: Z dôvodu zabezpečenia lepšej kvality zdravotnej starostlivosti pre poistencov, navrhujeme rozšíriť povinnosť zdravotnej poisťovne stanoviť a uverejňovať na webovom sídle kritériá na uzatváranie zmlúv, ktoré sa viažu nielen na indikátory kvality, ale aj na ostatné kritériá kvality, určené nariadením vlády. Týmito kritériami kvality je najmä určenie minimálneho počtu vybraných výkonov, ktoré je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti plniť. Zároveň navrhujeme určiť povinnosť zdravotných poisťovní vyhodnocovať a zverejňovať na svojom webovom sídle alebo inou vhodnou formou informáciu o tom, ako jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti priebežne napĺňajú parameter minimálneho počtu vybraných výkonov, ktoré sú určené ako kritérium kvality zdravotnej starostlivosti. Zdieľanie týchto údajov s ostatnými zdravotnými poisťovňami je nevyhnutné pre

vyhodnocovanie plnenia kritérií kvality. Zverejňovanie týchto údajov je preto nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa navrhovanej úpravy, ktorým je najmä poskytnúť pacientom aktuálne údaje o kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti u jednotlivých poskytovateľov, aby si tak poistenec mohol vybrať kvalitného a bezpečného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa preto navrhuje upraviť možnosť zverejňovať a sprístupňovať tieto informácie pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj iným spôsobom, zdieľať tieto údaje s odbornými spoločnosťami, zástupcami poskytovateľov, prípadne s tretími stranami za účelom zlepšenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zároveň navrhujeme upraviť všeobecnú povinnosť zdravotnej poisťovne zohľadniť plnenie kritérií kvality poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako i vo výške úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Bez vhodného nastavenia kritérií kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdieľania týchto informácií s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ako i pacientmi, podľa názoru zdravotnej poisťovne nedôjde k naplneniu cieľa projektu, ktorým je zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. II bod 1 návrhu zákonaNavrhujeme nasledovné znenie ustanovenia § 5 ods. 1 zákona: (1) Verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len „minimálna sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území Slovenskej republiky alebo jeho časti (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť. Odôvodnenie: Podľa názoru zdravotnej poisťovne navrhované znenie ustanovenia zákona nezodpovedá účelu určenia verejnej minimálnej siete, a zároveň obsahuje i také požiadavky na verejnú minimálnu sieť, ktoré nariadenie nezohľadňuje. Navrhujeme kritériá, na ktoré sa má prihliadnuť v

Z

písm. a) až d) vynechať nakoľko sú formulované vágne, navyše môžu vyvolávať neprimerané očakávania pacientov, poskytovateľov a ich zriaďovateľov. Nami navrhované znenie dostatočne zodpovedá účelu stanovenia minimálnej siete. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. II bod 1 návrhu zákonaNesúhlasíme s navrhovaným znením § 5 ods. 4 návrhu zákona. Zároveň požadujeme v tejto súvislosti doplniť ustanovenie § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov o nasledovný text: „Neuzatvorenie zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu minimálnej siete19) alebo verejnej siete poskytovateľov19a) sa nepovažuje za porušenie povinnosti podľa § 7 odsek 1 a § 7 ods. 21 zákona, ak zdravotná poisťovňa vyvinula primerané úsilie, ktoré je možné od nej spravodlivo požadovať, aby zmluvu s poskytovateľmi najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete 19) alebo verejnej siete poskytovateľov19a) uzatvorila.“ Odôvodnenie: Navrhované znenie zákona zásadne mení koncepciu určenia verejnej minimálnej siete, avšak vzhľadom na absenciu Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti, resp. jeho príloh, ktoré neboli predložené do pripomienkového konania, nie je vôbec zrejmý dopad na povinnosti zdravotnej poisťovne. Zároveň nie je zrejmý spôsob určenia verejnej minimálnej siete prostredníctvom miestnej dostupnosti a/alebo časového dojazdu. Zdravotnej poisťovni preto nie je zrejmé, ako bola stanovená miestna príslušnosť a/alebo časové dojazdy, či tieto zodpovedajú reálnemu rozmiestneniu jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a či takémuto určeniu predchádzala analýza možnej dostupnosti konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa sa tak nevie vyjadriť, či vôbec bude možné, pri vynaložení primeraného úsilia, zabezpečiť verejnú minimálnu sieť tak, ako ju navrhuje ministerstvo v prílohách nariadenia.

Z

Navyše, často nie je v objektívnych možnostiach zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete, keďže daný poskytovateľ buď v danej oblasti úplne absentuje alebo odmietne uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, prípadne podmieňuje uzatvorenie zmluvy zjavne neprimeranými podmienkami. Nemôže byť preto sankcionovateľnou povinnosťou zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, keďže na uzatvorenie zmluvy je potrebný súhlas oboch zmluvných strán. Návrh zákona navyše neurčuje rovnakú povinnosť aj poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V prípade ponechania znenia ustanovenia v návrhu zákona preto navrhujeme, aby sa za splnenie povinnosti zo strany zdravotnej poisťovne považovalo predloženie návrhu na uzatvorenie zmluvy, bez ohľadu na to, či poskytovateľ uzatvorí zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Zdravotná poisťovňa si zároveň dovoľuje upozorniť, že z objektívneho hľadiska nemusí byť vzhľadom na geomorfologické, demografické, dopravné či ekonomické podmienky technicky ani možné zabezpečiť dostupnosť všetkej zdravotnej starostlivosti v rámci jednotného časového limitu pre 100% obyvateľstva, preto je potrebné určiť aj primeranú odchýlku, v rámci ktorej verejná minimálna sieť nebude zabezpečená napríklad tak, že maximálna časová alebo miestna dostupnosť bude vždy určená najviac pre 90% obyvateľstva žijúceho v danej lokalite. Dostupné štúdie pritom ukazujú, že z hľadiska zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pri dostupnosti nad 90 %, zapríčiní aj veľmi malý nárast dostupnosti obrovský nárast nákladov. Zároveň je zdravotná poisťovňa názoru, že pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov je viac ako miesto evidovaného trvalého alebo prechodného pobytu, podstatné miesto skutočného pobytu, t. j. kontaktná adresa poistenca. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. II bod 1 návrhu zákonaŽiadame oboznámiť pripomienkujúce subjekty s návrhom znenia Nariadenia vlády

Z

Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vrátane jeho príloh. Odôvodnenie: Podľa ustanovenia § 7 ods. 1) písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov Slovenskej republiky návrh právneho predpisu predkladaný do pripomienkového konania okrem paragrafového znenia obsahuje najmä návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie. Návrh zákona bol predložený bez navrhovaného znenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, resp. toto nariadenie bolo predložené bez príloh, v ktorých je verejná minimálna sieť fakticky stanovená. Zdravotnej poisťovni tak nie je zrejmé, aké má byť skutočné určenie verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a aké povinnosti jej zákon vo vzťahu k verejnej minimálnej sieti určuje. Zdravotná poisťovňa sa tak nemôže relevantne vyjadriť k návrhu určenia verejnej minimálnej siete, ktoré je základným predpokladom realizácie projektu stratifikácie. Takýto postup považujeme pri tak zásadnej zmene za neprípustný. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. II bod 16 návrhu zákonaNesúhlasíme so znením § 81 ods. 1 písmeno f) návrhu zákona. Odôvodnenie: Podľa názoru zdravotnej poisťovne môžu navrhované znenia ustanovení zákona spôsobiť kompetenčné spory medzi ministerstvom zdravotníctva a samosprávnym krajom. Zdravotná poisťovňa nemá vedomosť o nastavení verejnej minimálnej siete, vzhľadom k tomu, že vykonávací predpis nebol predložený spolu s návrhom zákona. Má však za to, že verejná minimálna sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti by nemala byť určená konkrétnymi poskytovateľmi, zaradenými do verejnej minimálnej siete, ale minimálnou dostupnosťou poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti alebo skupine

O

odborností.

DÔVERA K Čl. II bod 17 návrhu zákonaNesúhlasíme so znením § 82 ods. 8 návrhu zákona. Odôvodnenie: Podľa názoru zdravotnej poisťovne môžu navrhované znenia ustanovení zákona spôsobiť kompetenčné spory medzi ministerstvom zdravotníctva a samosprávnym krajom. Zdravotná poisťovňa nemá vedomosť o nastavení verejnej minimálnej siete, vzhľadom k tomu, že vykonávací predpis nebol predložený spolu s návrhom zákona. Má však za to, že verejná minimálna sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti by nemala byť určená konkrétnymi poskytovateľmi, zaradenými do verejnej minimálnej siete, ale minimálnou dostupnosťou poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti alebo skupine odborností.

O

DÔVERA K Čl. II bod 19 návrhu zákonaNavrhujeme upraviť § 102ak ods. 2, písm. a) návrhu zákona nasledovne: „a) zmeny údajov v povolení na prevádzkovanie ústavného zdravotníckeho zariadenia zaradeného do koncovej siete poskytovateľov podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2019.“ Odôvodnenie: Navrhujeme úpravu ustanovenia zákona, vzhľadom k tomu, že právna úprava v zmysle navrhované znenia zákona už pojem „koncová sieť“ neobsahuje.

O

DÔVERA K Čl. II bod 19 návrhu zákonaNesúhlasíme so znením § 102ak ods. 3 návrhu zákona. Odôvodnenie: Vydávanie povolení na základe novej „typológie“ zákon nijak nezohľadňuje v ustanoveniach, týkajúcich sa vydávania povolenia. Určujúce znaky zdravotníckeho zariadenia nie sú podmienkou, ktorá sa skúma pri vydávaní povolenia, ich nenaplnenie preto nie je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o vydanie povolenia a zároveň, nenaplnenie určujúcich znakov nie je dôvodom pre zrušenie povolenia. Povolenie preto nemôže

Z

byť zdravotníckemu zariadeniu zrušené iba na základe prechodného ustanovenia. Takéto ustanovenie je z hľadiska ďalších ustanovení zákona v rozpore so samotným zákonom a nie je vykonateľné. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. II bod 3 návrhu zákonaNavrhujeme z celého návrhu novely zákona, ako aj z príslušných vykonávacích predpisov vypustiť navrhovanú „typológiu“ ústavnej zdravotnej starostlivosti. Navrhujeme ponechať ustanovenie § 7 ods. 4 v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Navrhovanú „typológiu“ ústavnej zdravotnej starostlivosti považujeme za nadbytočnú až kontraproduktívnu vo vzťahu k deklarovanému cieľu návrhu novely zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti, pričom máme za to, že takéto určenie môže v priamom rozpore s cieľom a konceptom stratifikácie eliminovať akúkoľvek súťaž medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a ich orientáciu na pacienta. Navrhovaná úprava navyše predstavuje zbytočnú administratívnu záťaž, na ktorú bude potrebné vynaložiť všetkými účastníkmi, nielen poskytovateľmi, len ďalšie ľudské a finančné zdroje, ktoré mohli radšej investovať do zvýšenia kvality a spokojnosti pacientov, pričom navrhovaná právna úprava podľa názoru zdravotnej poisťovne nerieši otázky, ktoré vzniknú z dôvodu zmeny „typológie“ v praxi, napr. podmienky pre vydanie povolenia, zmena kódov, zmlúv so zdravotnými poisťovňami, ezdravie, atď. Podľa názoru zdravotnej poisťovne je možné kvalitnú akútnu zdravotnú starostlivosť na lokálnej úrovni lepšie zabezpečiť prostredníctvom určenia dodatočných kvalitatívnych kritérií pre urgentný príjem 1. typu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

DÔVERA K Čl. II bod 5 návrhu zákonaNavrhujeme upraviť § 11 ods. 1 písmeno b), bod 1 návrhu zákona. Odôvodnenie: Podľa názoru zdravotnej poisťovne je navrhované znenie ustanovenia

Z

nezrozumiteľné a môže spôsobiť kompetenčné spory medzi ministerstvom zdravotníctva a samosprávnym krajom. Regionálna a národná nemocnica majú určené osobitné určujúce znaky, pričom nie je zrejmé, čo sa myslí regionálnou nemocnicou najviac v rozsahu určujúcich znakov národnej nemocnice. Takýto pojem navrhovaná legislatíva nepozná. Podľa názoru zdravotnej poisťovne zároveň nie je dôvod, aby si ministerstvo stanovilo kompetenciu vo vzťahu k povoľovaniu a kontrole určených nemocníc. Vzhľadom k tomu, že zväčša pôjde o nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva ide o evidentný konflikt záujmov, ktorý sa možné vo všeobecnosti odstrániť len tak, že kompetenciu k povoľovaniu a kontrole nemocníc ministerstva zdravotníctva by mali samosprávne kraje a naopak, kompetenciu k povoľovaniu a kontrole nemocníc samosprávnych krajov by malo ministerstvo zdravotníctva. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

DÔVERA K Čl. II bod 6 návrhu zákonaNesúhlasíme so znením § 11 ods. 2 písmeno g), bod 1 návrhu zákona. Odôvodnenie: Podľa názoru zdravotnej poisťovne je navrhované znenie ustanovenia nezrozumiteľné a môže spôsobiť kompetenčné spory medzi ministerstvom zdravotníctva a samosprávnym krajom. Lokálna a regionálna nemocnica majú určené osobitné určujúce znaky, pričom nie je zrejmé, čo sa myslí lokálnou nemocnicou najviac v rozsahu určujúcich znakov regionálnej nemocnice. Takýto pojem navrhovaná legislatíva nepozná.

O

Klub 500 K Nariadeniu vlády, ktroým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti; k Prílohe č. 2 Parametre kvality a limity pre minimálny počet zdravotných výkonov, tabuľka č. 1, pôrodyPôrody navrhujeme v ďalších sledovaných obdobiach znížiť na 500 alebo, vytvoriť dve samostatné kategórie: a) pôrody v nemocniciach v okresoch s časovou

Z

dostupnosťou do pôrodnice do 30 min. pri bežnej cestnej premávke, počty by ostali zachované na 320 pre prechodné obdobie a 640 pre ďalšie obdobia b) pôrody v nemocniciach v okresoch s časovou dostupnosťou do pôrodnice nad 30 min. pri bežnej cestnej premávke, počty by boli znížené na 250 pre prechodné obdobie a 400 pre ďalšie obdobia. Odôvodnenie: Pri pôrodoch nie je možné použiť pri hodnotení kvality len jedno kritérium a to je počet pôrodov. Pôrodnice je potrebné ponechať zazmluvnené zo strany ZP aj v odľahlejších lokalitách Slovenska a pri stratifikácii pôrodníc zobrať v úvahu aj vzdialenostné a časové hľadisko dostupnosti. Inak sa vrátime na niektorých častiach územia k rodeniu doma alebo k rodeniu v ambulanciách ZZS.

Klub 500 K návrhu vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška MZ SR č. 84.2016 Z. z.; Čl. I. § 11 odsek 2V § 11, odseku 2, navrhujeme doplniť o písm. f) „gynekológia a pôrodníctvo v rozsahu gynekológia a pôrodníctvo“ a písm. d) rozšíriť nasledovne „pediatria v rozsahu pediatria a neonatológia“ Odôvodnenie: Oddelenie gynekológie a pôrodníctva patrí v súčasnosti medzi základné pracoviská okresných/lokálnych nemocníc s urgentným príjmom 1. typu. V nemocniciach, ktoré patria do pevnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú ÚPS na urgentnom príjme 1. typu požadujeme zachovať aj toto oddelenie v rámci minimálneho rozsahu. Tiež poukazujeme na to, že ak by nemocnice s urgentným príjmom nemali gynekológie a pôrodnice, pacientky by mali vzhľadom na vzdialenostné a časové hľadisko absolútne nedostupnú potrebnú zdravotnú starostlivosť. Napr. z východnej časti okresu Brezno – Telgárt je do spádovej lokálnej nemocnice v Brezne skoro 50 km, do regionálnej nemocnice v Banskej Bystrici je to skoro 100 km. Cesta na sever do Popradu a na juh do Revúcej býva pre náročný horský terén v zime často neprejazdná, resp. prejazdná s časovými stratami. Predovšetkým pre pôrody a akútne krvácania z utera je nezaradenie

Z

gynekológie a pôrodníctva do minimálneho rozsahu nezodpovedné. Ak sa minimálny rozsah rozšíri o gynekológiu a pôrodníctvo, je nevyhnutné, aby sa pediatria rozšírila o neonatológiu. V § 11. ods. 3 by sa potom vypustilo písm. b) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

Klub 500 K návrhu vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška MZ SR č. 84.2016 Z. z.; k Čl. I. § 11 odsek 3V § 11, odseku 3, bod c) za textom klinická biochémia, hematológia navrhujeme doplniť slovami „klinická mikrobiológia“ Odôvodnenie: V ústavných zdravotníckych zariadeniach klinická mikrobiológia zabezpečuje rad nezastupiteľných úloh, ktoré podmieňujú kontrolu infekčných ochorení, infekčných komplikácií, nozokomiálnych nákaz, šírenia multerizistentných pôvodcov infekcií a tým významne prispievajú ku bezpečnosti hospitalizovaných pacientov. V ústavných zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť je nevyhnutná prítomnosť základného mikrobiologického laboratória, ktoré zabezpečuje spracovanie vzoriek biologického materiálu na mikrobiologickú analýzu v optimálnych časových limitoch definovaných v platnom štandardnom diagnostickom postupe č. 0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii uverejnenom vo Vestníku MZ SR, osobitné vydanie zo dňa 1.2.2019, ročník 67. V zmysle uvedeného štandardu v záujme maximálneho záchytu citlivých mikroorganizmov a včasného záchytu pôvodcov život ohrozujúcich a závažných infekcií je potrebné spracovať vzorky do 15-30 min. po odbere. Rýchle testy na stanovenie prítomnosti niektorých patogénov (vírus chrípky, pôvodcovia vírusových a bakteriálnych gastroenteritíd a pod.) v biologickom materiáli pacienta majú byť vykonané bezodkladne: sú nevyhnutné napr. pri diagnostike akútnych respiračných ochorení a gastroenteritíd, ktoré môžu ohrozovať život malých detí, starých ľudí, ľudí s chronickými chorobami a s imunodeficitom rôznej etiológie. Aj molekulárno-biologické metódy na rýchly

Z

dôkaz pôvodcov infekcií krvného prúdu a iných závažných infekcií tiež musia byť nepretržite dostupné pre pacientov všetkých ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť. Rýchla a dostupná mikrobiologická diagnostika poskytovaná lege artis dokázateľne prispieva k zníženiu odvrátiteľných úmrtí v prípade infekčných ochorení a pri infekčných komplikáciach rôznych chorôb a zdravotníckych výkonov. Bez oddelení klinickej mikrobiológie ako organickej súčasti nemocnice s lokálnou dostupnosťou nie je možné zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti lege artis podľa štandardu č.0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii vypracovanom v súlade s medzinárodnymi štandardami a nie je možné včasne a presne identifikovať infekcie spôsobené multirezistenými mikrobiálnymi kmeňmi, ktoré ohrozujú život pacientov v nemocničnom prostredí a predstavujú závažný epidemiologický problém aj v súčasnosti. Včasná a správna diagnostika pôvodcov infekcií je nevyhnutným predpokladom efektívnej kontroly nozokomiálnych nákaz, cielenej antimikrobiálnej liečby, čím klinická mikrobiológia významne prispieva k k racionálnej farmakoterapii a tým k zníženiu prostriedkov vynaložených na lieky, skrátením doby hospitalizácie, predčasných úmrtí a pod.

KOZSR všeobecne k návrhu zákona Konfederácia odborových zväzov SR neodmieta novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú predstavuje navrhovaná právna úprava. Cieľom navrhovanej novej právnej úpravy je primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta, ako aj kvalitu, efektivitu a dostupnosť poskytovanej odkladnej, ako aj neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Predložená právna úprava prináša, okrem opatrení všeobecného charakteru, najmä úpravu novej verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti s čím spája zavedenie ich novej typológie, ako aj ich postupnú reprofilizáciu v závislosti od legislatívne nastavených kritérií tzv. indikátorov kvality- t. j. tzv. stratifikáciu poskytovateľov.

O

V prípade, že sa navrhnutý koncept podarí úspešne uviesť do praxe, nebude to podľa nášho názoru bez výrazných dopadov na financovanie zdravotníctva, ako aj bez vplyvov na sociálnu sféru (najmä zmeny v štruktúre zamestnanosti v určitých regiónoch Slovenska). Z uvedeného dôvodu sa nestotožňujeme s názorom predkladateľa, že prijatie predloženého zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať sociálne vplyvy. V tomto smere odporúčame tak doložku ekonomických vplyvov, ako aj doložku sociálnych vplyvov dôsledne prepracovať, čím by sa podľa nášho názoru zreálnili viaceré očakávania, ktoré sú s uvedeným koncepčným materiálom spájané nielen odbornou verejnosťou.

MDaVSR Čl. III 4. V Čl. III úvodnej vete odporúčame za slová „374/2018 Z. z.“ vložiť slová „a zákona č. 83/2019 Z. z.“.

O

MDaVSR Čl. I bod 61. V Čl. I bode 6 odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 24aad vypustiť slová „ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti“.

O

MDaVSR Čl. I bod 72. V Čl. I bode 7 odporúčame slová „dopĺňajú odseky“ nahradiť slovami „dopĺňa odsekmi“.

O

MDaVSR Čl. II bod 33. V Čl. II bode 3 odporúčame slová „písmená a)“ nahradiť slovami „písmeno a)“.

O

MDaVSR návrhu nariadenia vlády 6. V návrhu nariadenia vlády v bode 1 odporúčame pred slová „§ 1“ vložiť predložku „V“.

O

MDaVSR návrhu nariadenia vlády 7. V návrhu nariadenia vlády v bode 2 odporúčame slová „až ods. 3“ nahradiť slovami „až 3“.

O

MDaVSR návrhu nariadenia vlády Slovenskej5. V návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti odporúčame v názve na konci pripojiť slová „v znení neskorších predpisov“.

O

MFSR K návrhom vykonávacích predpisov1. Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť legislatívno-technicky a vypustiť v prílohe č. 1 odkaz na návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je v legislatívnom procese. Indikátory kvality uvedené v návrhu sú predmetom rozporu, pretože nie sú napojené na iné systémové zmeny v zdravotníctve, ako napríklad programové rozpočtovanie; predmetný rozpor odstránený nie je. Zastávam názor, že uvedené indikátory kvality by mali tvoriť samostatnú prílohu zákona č. 581/2004 Z. z. a mali by byť prepojené na nové nástroje zdravotnej politiky, najmä na štandardné postupy pre výkon prevencie, štandardné diagnostické postupy a štandardné terapeutické postupy a programový rozpočet na verejné zdravotné poistenie. Keďže tieto nové nástroje sú práve vo vývoji, aj zoznam prepojených indikátorov by sa mal vyvíjať paralelne s ich uvádzaním do praxe s tým, že zoznam by mal zároveň zahŕňať indikátory napojené na udržateľnosť verejných financií v súlade s programovým rozpočtovaním.

Z

Zároveň je potrebné k návrhu pripojiť prílohu č. 4 Selekčné kritériá v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti uvedenú v texte návrhu (§ 1 ods. 4) a prílohu č. 5 Požiadavky na zdravotnú starostlivosť poskytovanú špecializovanou nemocnicou v rámci komplexnej zdravotnej starostlivosti v danom špecializačnom odbore, ktorá je uvedená iba v osobitnej časti odôvodnenia a v texte návrhu absentuje.

MFSR K návrhom vykonávacích predpisov2. V návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti absentujú prílohy uvedené v texte návrhu a je potrebné ich priložiť; konkrétne a) prílohu upravujúcu minimálnu sieť s určením konkrétnych nemocníc, b) prílohu č. 3a (časy dojazdu), c) prílohu č. 7 (normatív poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti na urgentných príjmoch 1. typu a 2. typu), d) prílohu č. 9 (normatív poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rokoch 2020 až 2029), e) prílohu č. 10 (normatív poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti na urgentných príjmoch 1. typu a 2. typu v rokoch 2020 až 2024).

Z

MFSR Všeobecne1. V doložke vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“) je označený žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, s čím sa nemožno stotožniť, pretože ide o zavedenie novej koncepcie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Cieľom tejto koncepcie je koncentrácia špecializovanej zdravotnej starostlivosti a niektorých typov zdravotných výkonov do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú potrebné zručnosti. Z tohto opatrenia možno očakávať úsporu výdavkov na všeobecnom zdravotnom poistení z dôvodu skrátenia doby hospitalizácie pacientov, keďže zákroky budú poskytnuté odbornejšie a komplikácie po poskytnutí zdravotnej

Z

starostlivosti možno očakávať u menej pacientov ako doteraz. Ďalším cieľom je navýšiť počet lôžok pre následnú ústavnú zdravotnú starostlivosť tak, aby dlhodobo chorí alebo starší pacienti mohli byť po zvládnutí akútneho stavu liečení na oddeleniach dlhodobo chorých. Pri tomto opatrení žiadam uviesť, či nedochádza k dodatočnému vplyvu na rozpočet verejnej správy. Cieľom návrhu je tiež zabezpečiť dostupnosť urgentnej zdravotnej starostlivosti do roku 2025 na celom území Slovenskej republiky tak, aby sa najmenej 90 % občanov dostalo v priebehu 30 minút do zodpovedajúceho ústavného zdravotníckeho zariadenia. Pri tomto opatrení taktiež žiadam uviesť predpokladaný vplyv na rozpočet verejnej správy. Navrhované opatrenia vychádzajú z predpokladu, že budú potrebné investície na dobudovanie pracovísk a že zmeny zároveň môžu priniesť úspory. Prípadný nulový vplyv na rozpočet verejnej správy predpokladá, že sa v procese reštrukturalizácie siete všetky zdroje iba realokujú z úspor do investícií. Aj v tomto prípade je však nevyhnutné popísať, ako realokácia prebehne, a to a) kam je potrebné investovať a v akej výške; v návrhu sú špecifikované požiadavky napríklad pre odbornosti poskytované v lokálnej nemocnici, regionálnej nemocnici a národnej nemocnici, každá nemocnica musí mať urgentný príjem, minimálna sieť s konkrétnymi poskytovateľmi je už definovaná a má sa nachádzať v prílohe (ktorá v návrhu absentuje), pričom sa ďalej majú zakladať kompetenčné centrá a špecializované nemocnice a nemocnice následnej starostlivosti, pričom 1. ak budú potrebné investície do založenia/rozšírenia zariadení, oddelení, materiálno-technického vybavenia a najmä personálneho zabezpečenia, žiadam kvantifikovať počty a náklady, 2. v rámci optimalizácie siete môže dôjsť k zrušeniu zariadení/oddelení, čo môže zmeniť lokálnu dostupnosť pre pacientov, ak budú musieť cestovať do iného mesta, 3. je potrebné pripojiť analýzu potreby posilnenia záchrannej služby a najmä dopravnej služby, aj s kvantifikáciou, b) kde a ako sa uvoľnia zdroje a v akej výške 1. s nárastom kvality sa má znížiť miera rehospitalizácie a reoperovanosti, čo by znížilo aj náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť, preto žiadam kvantifikovať

túto úsporu, 2. podľa pôvodnej analýzy k stratifikácii nemocníc Ministerstva zdravotníctva SR možno zdroje (lôžka/priestory/personál/financie) uvoľniť najmä zlepšením efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, pričom tú možno dosiahnuť 2a. včasným presunom pacienta do ambulantnej/komunitnej/domácej starostlivosti, 2b. presunom pacientov s neakútnymi stavmi z akútnych lôžok na neakútne/dlhodobé lôžka, 2c. presunom časti zákrokov na jednodňovú chirurgiu, 2d. systémom úhrad, ktoré nemotivujú predlžovať pobyt v nemocnici. 2e. lepším manažmentom pacienta (vypracovanie plánu prepustenia už pri nástupe, lepšia diagnostika a liečba, digitalizácia údajov pacienta), c) kto bude realokáciu riadiť; je potrebné uviesť riadiaci subjekt realokácie zdrojov a príslušné pravidlá prerozdeľovania, d) ako bude realokácia prebiehať v čase; je potrebné uviesť proces reštrukturalizácie siete z pohľadu načasovania tokov zdrojov, t. j. či sa budú zdroje zároveň uvoľňovať (rušením/zefektívňovaním) a šetriť (nové oddelenia, centrá) alebo sa v prvých rokoch predpokladajú najmä investície. V nadväznosti na uvedené je potrebné pripojiť analýzu opatrení zlepšovania efektivity spolu s kvantifikáciou vplyvov na rozpočet verejnej správy. Presuny pacientov do iného typu zdravotnej starostlivosti zároveň predpokladajú pripravenosť tejto zdravotnej starostlivosti, ktorá si môže vyžiadať ďalšie investície, je preto potrebné pripojiť analýzu potreby posilnenia inej zdravotnej starostlivosti aj s kvantifikáciou - napríklad pri presune z akútnych lôžok na následné lôžka je potrebné popísať mechanizmus, ktorý uvoľní priestory a lôžka zo súčasných akútnych oddelení s príslušnými počtami (uviesť súčasné lôžka, potrebné lôžka a uvoľnené lôžka), kvantifikovať úsporu na akútnych oddeleniach a kvantifikovať potrebné kapitálové výdavky, ak sú potrebné nové priestory a lôžka pre následnú starostlivosť. Vzhľadom na uvedené žiadam upraviť doložku vplyvov a podľa § 33 ods.1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doplniť kvantifikáciu jednotlivých vplyvov, aj s podrobným komentárom,

vyplývajúcich z návrhu, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov. Ak kvantifikácia vplyvov nie je možná, žiadam uviesť dôvod v bode 10. Poznámky v doložky vplyvov.

MFSR Všeobecne2. Žiadam odôvodniť povinnosť zdravotných poisťovní zazmluvniť oddelenia/zariadenia, aj keď nespĺňajú indikátory kvality, a to: a) urgentný príjem 1. typu a urgentný príjem 2. typu (hradené paušálmi), b) onkocentrum, c) kardiocentrum vyššieho typu, d) detské kompetenčné centrum. Odôvodnenie žiadam uviesť za každé oddelenie/zariadenie samostatne.

Z

MFSR Všeobecne3. Podľa návrhu môže zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý je súčasťou minimálnej siete, neuzavrieť zmluvu na výkony, pri ktorých poskytovateľ nedodržal limit na minimálny počet výkonov. Uvedené môže spôsobiť nedodržanie minimálnej siete pre výkony. Žiadam uviesť postup, ak v dôsledku odzmluvnenia takýchto výkonov, nebude dodržaná minimálna sieť.

Z

MFSR Všeobecne4. V rámci zlepšenia efektívnosti siete nemocníc sa podľa pôvodnej analýzy má uvoľniť mnoho lôžok (cca 5 000) a priestorov. Je potrebné do materiálu zahrnúť popis tohto procesu a následného využitia lôžok. Podľa pôvodnej analýzy by sa mali pretransformovať najmä na oddelenia/zariadenia dlhodobej starostlivosti (prípadne ambulancie alebo na iné účely vo verejnom záujme). Zároveň je potrebné popísať mechanizmus, ktorý uvoľní priestory a lôžka pre dlhodobú starostlivosť s príslušnými počtami (uviesť súčasné lôžka a uvoľnené lôžka) a uviesť, či s uvoľnením lôžok pre dlhodobú starostlivosť nastane aj presun personálu, alebo bude potrebné personál v dlhodobej starostlivosti navyšovať. Tento zámer súvisí s

Z

potrebnou reformou dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Je preto potrebné reformu dlhodobej starostlivosti vypracovať a predložiť až po schválení reformy stratifikácie nemocníc v Národnej rade SR, v súlade s jej konečnou podobou a v nevyhnutnej spolupráci rezortov zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády z roku 2018.

MFSR Všeobecne5. Materiál je potrebné doplniť o vplyvy na podnikateľské prostredie, konkrétne na a) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; upozorňujem, že stanovenie minimálnej siete nemocníc, požiadaviek na poskytované odbornosti podľa typu nemocníc a požiadaviek na kvalitu zdravotnej starostlivosti môže viesť k 1. rozviazaniu zmluvy s existujúcimi súkromnými nemocnicami, 2. zmene typu nemocnice a tým aj rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, b) zdravotné poisťovne; upozorňujem, že návrh predpokladá nové pravidlá v zazmluvňovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne eventuálne stratia súčasné kompetencie v zazmluvňovaní/odzmluvňovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Z

MFSR Všeobecne6. V materiáli je potrebné popísať sociálne vplyvy návrhu, a to a) zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a tým kvality života obyvateľov SR, b) pre časť obyvateľov sa môže predĺžiť presun do nemocnice, c) viac kapacít v následnej starostlivosti môže znížiť potrebu opatrovania blízkymi osobami, d) opatrenia v rámci efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti môžu preniesť starostlivosť o pacienta bližšie do komunity.

Z

MFSR VšeobecneNávrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad v čl. I bode 3 slová „pripája čiarka a“ nahradiť

O

slovami „bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa“, úvodnú vetu bodu 7 uviesť takto: „§ 7 sa dopĺňa odsekmi 21 a 22, ktoré znejú:“ v súlade s bodom 31 prílohy LPV, v bode 10 slovo „slová“ nahradiť slovom „slovo“, v bode 12 § 86zc ods. 2 slová „až po 3“ nahradiť slovami „po troch“ v súlade s bodom 6 prílohy LPV, v čl. II úvodnej vete vypustiť slová „zákona č. 345/2018 Z. z.,“, v bode 1 § 5 ods. 1 úvodnej vete vypustiť slovo „aj“ ako nadbytočné, v § 5 ods. 3 vypustiť slová „písm. a) až d)“ ako nadbytočné, v bode 3 úvodnej vete slová „písmena a)“ nahradiť slovami „písmeno a)“].

MOSR K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 21V § 7 ods. 21 žiadame doplniť nové písmeno e), ktoré znie: „e) poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme 2. typu v nemocnici osobitného určenia a to najmenej v rozsahu nemocnice osobitného určenia.“. Súčasne žiadame primerane upraviť aj návrh vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky za zásadnú. Odôvodnenie Odôvodnenie je uvedené pri zásadnej pripomienke k Čl. II bodu 3 - § 7 ods. 4 písm. a).

Z

MOSR K Čl. I bodu 9 - § 8 ods. 14V § 8 ods. 14 žiadame vypustiť slová „Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo“. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky za zásadnú. Odôvodnenie Právna úprava uvedená v § 8 ods. 14 je diskriminačná. Podľa predmetného ustanovenia má zdravotná poisťovňa uhrádzať príspevkovej organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - fakultná nemocnica (ďalej len „ÚVN“) paušálnu úhradu za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a úhradu za poskytnutú urgentnú zdravotnú starostlivosť iba v rámci urgentného

Z

príjmu 1. typu, hoci je zaradená medzi poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytujúcich pohotovostnú službu na urgentnom príjme 2. typu. ÚVN musí spĺňať rovnaké požiadavky na poskytovanie pohotovostnej služby na urgentnom príjme 2. typu, ako ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní pohotovostnej služby na urgentnom príjme 2. typu a bude mať aj porovnateľné náklady súvisiace s jej poskytovaním, preto žiadame dodržanie všetkých náležitostí prislúchajúcich urgentnému príjmu 2. typu vo vzťahu k príspevkovej organizácii ÚVN, vrátane financovania.

MOSR K Čl. II bodu 3 - § 7 ods. 4 písm. a)V § 7 ods. 4 písm. a) žiadame doplniť nový bod 8., ktorý znie: „8. osobitného určenia“. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky za zásadnú. Odôvodnenie Vzhľadom na špecifické činnosti, postavenie a účel založenia ÚVN, táto nemocnica nespadá ani do jedného typu nemocníc špecifikovaných v bodoch 1 až 7 v navrhovanej stratifikácii. Na jednej strane je ÚVN fakultnou nemocnicou s celoslovenskou pôsobnosťou - na celom území Slovenskej republiky má ÚVN rozmiestnené svoje pracoviská: tri polikliniky (Sliač, Trenčín a Bratislava) a 18 ambulancií všeobecného lekára pre dospelých. Na druhej strane ÚVN plní úlohy osobitného určenia v nasledovných oblastiach: a) klinika hematológie a transfuziológie ÚVN je jediným dodávateľom krvi a krvných derivátov pre potreby OS SR pre nasaditeľné vojenské nemocnice a zdravotnícke jednotky OS SR v operáciách. Okrem toho je kľúčovým dodávateľom krvi a krvných derivátov pri mimoriadnych udalostiach, v čase výnimočného stavu, núdzového stavu, vojny a vojnového stavu. Naviac má v tejto oblasti za úlohu podporovať v rámci podpory hostiteľskej krajiny - tzv. Host Nation Support (ďalej len „HNS“) aj aliančné jednotky, b) ÚVN je určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zaradená do systému hospodárskej mobilizácie rozhodnutím Ministerstva obrany SR. Zároveň je jedným

Z

zo zdravotníckych zariadení na území SR, ktoré v podstatnej miere prispieva do lôžkového fondu pri vzniku mimoriadnych udalostí, v čase výnimočného stavu, núdzového stavu, vojny a vojnového stavu, a to opäť nielen pre potreby OS SR ale aj pre aliančné jednotky v rámci HNS podpory, c) ÚVN slúži ako zariadenie pregraduálnej a postgraduálnej prípravy zdravotníckych pracovníkov. Podstatným spôsobom prispieva k odbornej pripravenosti príslušníkov vojenského zdravotníctva OS SR pred ich nasadením na plnenie úloh mimo územia SR, d) podľa ustanovenia § 123 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je profesionálnym vojakom poskytovaná tzv. špecifická zdravotná starostlivosť. Túto ÚVN v súčasnosti poskytuje ako jediná na území SR, a to aj z dôvodu, že je úzko naviazaná na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti vojakov na výkon štátnej služby. ÚVN zabezpečuje observačný pobyt pre profesionálnych vojakov po skončení ich vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v epidemiologicky rizikových oblastiach, alebo zahraničnej cesty v epidemiologicky rizikovej oblasti a prispieva tak k prevencii zavlečenia resp. šírenia nebezpečných nákaz, e) pre potrebu posudzovania zdravotnej spôsobilosti leteckého personálu prevádzkuje ÚVN Letecko lekárske centrum na poliklinike ÚVN na Sliači, ktoré je jediné svojho druhu na území SR. Vďaka posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti leteckého personálu vzdušných síl OS SR tak ÚVN prispieva aj k udržateľnosti plnenia operačných úloh v integrovanom systéme protivzdušnej obrany NATINAMDS (NATO Integrated Air and Missile Defence System) a národnom pohotovostnom systéme (PoSy).

MOSR K Čl. II bodu 5 - § 11 ods. 1 písm. b)V § 11 ods. 1 písm. b) žiadame doplniť nový bod 6., ktorý znie: „6. osobitného určenia“. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky za zásadnú. Odôvodnenie Odôvodnenie je uvedené pri zásadnej pripomienke k Čl. II

Z

bodu 3 - § 7 ods. 4 písm. a).

MPSVRSR K čl. II bodom 5 a 6Odporúčame v čl. II bode 5 v navrhovanom § 11 ods. 1 písm. b) doplniť šiesty bod, ktorý znie: „6. následnej starostlivosti,“. Zároveň odporúčame v čl. II znenie bodu 6 nahradiť týmto znením: „6. V § 11 ods. 2 písmeno g) znie: „g) lokálnej nemocnice najviac v rozsahu určujúcich znakov regionálnej nemocnice,“.“. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že sa následná starostlivosť bude poskytovať aj osobe s poruchou základných životných funkcií, dieťaťu s opakujúcim sa alebo pretrvávajúcim asociálnym a agresívnym správaním v dôsledku psychickej choroby odporúčame presun vydávania povolenia na prevádzkovanie nemocnice následnej starostlivosti do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Dôvodom je zabezpečenie dostupnosti takejto „špecializovanej“ následnej starostlivosti v rámci Slovenskej republiky osobitne v situáciách, kedy bude dochádzať k opakovaniu predlžovania následnej starostlivosti.

O

MPSVRSR K doložke vybraných vplyvovUpozorňujeme predkladateľa na bod 9.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, podľa ktorého sa na záverečné posúdenie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladajú Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky materiály, ktoré majú identifikovaný niektorý z vybraných vplyvov, a ktorých vybrané vplyvy sa významne zmenili podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania alebo podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania bola zmenená aspoň jedna z analýz vplyvov.

O

MPSVRSR K doložke vybraných vplyvovV bode 4 dotknuté subjekty je potrebné v nadväznosti na našu pripomienku k

O

sociálnym vplyvom predloženého návrhu zákona doplniť aj ďalšiu dotknutú skupinu - pacientov, keďže ciele navrhovanej právnej úpravy sú na nich primárne zamerané.

MPSVRSR K hodnoteniu sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákonaCieľom navrhovanej právnej úpravy podľa predkladateľa je primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti; navrhovaná právna úprava tak predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa podľa návrhu presúva do verejnej minimálnej siete poskytovateľov, pričom na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa verejná minimálna sieť neurčuje na konkrétne špecializačné odbory, ale na skupinu odborností, čo podľa predkladateľa umožňuje lepší manažment lôžkového fondu a personálnych kapacít na strane poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zmyslom navrhovanej právnej úpravy podľa predkladateľa zároveň je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy, najmä invazívnych/operačných zdravotných výkonov koncentrovali do nemocníc, kde na jej poskytnutie majú potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pacient, ktorý potrebuje výkon, by mal byť okrem iného informovaný o tom, kde majú s daným výkonom dostatočnú skúsenosť a ktorú nemocnicu si vybrať na základe toho, ako plní určené indikátory kvality. Zavádza sa preto povinnosť zdravotných poisťovní zverejňovať tieto údaje na svojom webovom sídle tak, aby boli pre pacienta kedykoľvek dostupné aktuálne údaje o kvalite jednotlivých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa nebude mať zákonnú povinnosť uzatvoriť zmluvu aj s takým poskytovateľom, ktorý poskytuje nekvalitnú zdravotnú starostlivosť podľa predloženého návrhu. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami považujeme za

O

potrebné, aby predkladateľ prehodnotil sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona. Identifikáciou sociálneho vplyvu v bode 9 doložky vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Sociálny vplyv je potrebné zhodnotiť v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám) tak, že je potrebné uviesť opis hodnotených návrhov opatrení, špecifikáciu dotknutých skupín a kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie ich vplyvov očakávaných v cieľovom stave a počas navrhovaného prechodného obdobia. V opačnom prípade (ak predkladateľ aj po prehodnotení sociálnych vplyvov ponechá ich zhodnotenie ako žiadne sociálne vplyvy) skutočnosť, že v súvislosti s predloženým návrhom zákona nedôjde podľa predkladateľa k žiadnej zmene v rámci prístupu pacientov k zdravotnej starostlivosti (bod 4.2 analýzy sociálnych vplyvov), či už v krátkodobom horizonte, strednodobom horizonte alebo dlhodobom horizonte, je potrebné deklarovať v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov. Zároveň je potrebné v tomto bode deklarovať aj skutočnosť, že predloženým návrhom zákona nedôjde k zhoršeniu súčasného stavu v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, čím by vznikol negatívny sociálny vplyv hodnotený v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov.

MPSVRSR K osobitnej časti dôvodovej správy k čl. II bodom 7 až 18Odporúčame v poslednej vete prvého odseku číslovku „31“ nahradiť číslovkou „30“. Odôvodnenie: Zosúladenie s počtom dní mesiaca september.

O

MPSVRSR K predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správyV súvislosti s identifikáciou sociálneho vplyvu v doložke vybraných vplyvov je potrebné upraviť príslušný text v predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správy.

O

MŠVVaŠSR čl. I bodu 6Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 24aad vypustiť čiarku a slová "ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti", vzhľadom na to, že citácia právneho predpisu je už uvedená v poznámke pod čiarou k odkazu 22a.

O

MŠVVaŠSR čl. I bodu 7Odporúčame v úvodnej vete slová "dopĺňajú odseky" nahradiť slovami "dopĺňa odsekmi". Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠSR čl. II bodu 13Odporúčame vypustiť slovo "v". Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠSR čl. II bodu 3Odporúčame slovo "písmená" nahradiť slovom "písmeno".

O

MŠVVaŠSR čl. II bodu 4Odporúčame v § 7 ods. 9 slová „vo vysokoškolských študijných odboroch v príslušných zdravotníckych povolaniach okrem zdravotníckeho povolania lekár a zubný lekár“ nahradiť slovami "v študijných odboroch, v ktorých získanie vysokoškolského vzdelania, vedie k získaniu kvalifikácie na výkon zdravotníckeho povolania“, vzhľadom na to, že z pohľadu vysokoškolského vzdelávania nie sú študijné odbory podradené zdravotníckym povolaniam. Súčasne upozorňujeme, že v súčasnosti je fakultná nemocnica aj v Žiline, pričom nám nie je známe, že by niektorá relevantná fakulta, mala sídlo v Žiline, tak aby táto nemocnica spĺňala naďalej podmienky pre fakultnú nemocnicu. Vo všeobecnosti odporúčame zvážiť, či sídlo nemocnice, vysokej školy/fakulty musí byť zhodné na zabezpečenie praktickej výučby študentov. Z hľadiska možností vysokých škôl sa prax neobmedzuje len na miesto sídla vysokej školy/fakulty, čím môže nastať situácia,

O

že časť nemocníc, kde bude prax, bude označená ako fakultná, iná časť nemocníc nebude.

MŠVVaŠSR čl. II úvodnej veteOdporúčame vypustiť slová "zákona č. 345/2018 Z.z.", vzhľadom na to, že týmto zákonom nebol zákon č. 578/2004 Z. z. novelizovaný.

O

MVSR k čl. I bod 122. V čl. I bode 12 v § 86zc ods. 1 a 2 navrhujeme za slovom „výkonov“, a to vo všetkých troch prípadoch, doplniť čiarku. Podľa nášho názoru nie je potrebné zavádzať legislatívnu skratku „prechodné obdobie“, pretože slová, pre ktoré sa zavádza, je možné vo všetkých prípadoch ich použitia nahradiť slovami „do 31. decembra 2020“. V odseku 2 navrhujeme slová „po 3 mesiacoch od uplynutia prechodného obdobia“ nahradiť slovami „po 31. marci 2021“. V odseku 3 použité slová „v predchádzajúcich piatich rokoch“ navrhujeme nahradiť konkrétnym časovým obdobím.

O

MVSR k čl. I bod 71. V čl. I úvodnú vetu bodu 7 navrhujeme uviesť v tomto znení: „§ 7 sa dopĺňa odsekmi 21 a 22, ktoré znejú:“.

O

MVSR k čl. II bod 13. V čl. II bode 1 v § 5 ods. 3 považujeme toto ustanovenie za nadbytočné vo vzťahu k zneniu ustanovenia § 5 ods. 1. Obe ustanovenia majú rovnakú výpovednú hodnotu.

O

MVSR k čl. II bod 145. V čl. II bode 14 § 79 ods. 1 písm. zs) a v bode 16 § 81 ods. 1 písm. f) navrhujeme vypustiť slovo „verejnej“ zo slovného spojenia „verejnej minimálnej siete“,

O

nakoľko v bode 1 je zavedená legislatívna skratka „minimálna sieť“.

MVSR k čl. II bod 34. V čl. II bode 3 v § 7 ods. 4 písm. a) sa zaviedlo nové členenie nemocníc aj na nemocnice podľa teritoriálnej pôsobnosti (lokálna, regionálna a národná). Návrh vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorou sa mení vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 84/2016 Z. z. používa na označenie týchto nemocníc pojmy „nemocnica s lokálnou dostupnosťou“, „nemocnica s regionálnou dostupnosťou“ a „nemocnica s národnou dostupnosťou“. Navrhujme obe návrhy predpisov pojmovo zjednotiť. Navrhujeme tiež, aby pojmy lokálna nemocnica, resp. nemocnica s lokálnou dostupnosťou, regionálna nemocnica, resp. nemocnica s regionálnou dostupnosťou a národná nemocnica, resp. nemocnica s národnou dostupnosťou boli naviazané svojimi definíciami na definíciu miestnej dostupnosti, aby bolo zrejmé akým spôsobom súvisí lokálna, regionálna a národná dostupnosť s miestnou dostupnosťou, t. j. čo znamená lokálna, regionálna a národná dostupnosť vo vzťahu k miestnej dostupnosti.

O

MVSR k návrhu nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 640.2008 Z. z. 6. V predkladanom návrhu nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 640/2008 Z. z. chýbajú v § 10b ods. 2 uvádzané prílohy č. 9 a 10. Navrhujeme ich doplniť.

O

MZVEZ SR K čl. I bod 7V § 7 ods. 21 písm. a) až c) odporúčame za slovo „nemocnici“ vložiť čiarku. Gramatická pripomienka.

O

MZVEZ SR K čl. II bod 1V § 5 ods. 3 odporúčame za slovo „služby“ vložiť slovo „na“. Gramatická

O

pripomienka.

MZVEZ SR K čl. II bod 3V § 7 ods. 4 slovo „písmená“ nahradiť slovom „písmeno“. Legislatívno-technická pripomienka.

O

OAPSVLÚVSR K návrhu nariadenia vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti:Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov má návrh právneho predpisu predkladaného do pripomienkového konania okrem vlastného znenia obsahovať tiež návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie. K predkladanému návrhu zákona bol do pripomienkového konania predložený tiež návrh vykonávacieho predpisu (nariadenie vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti), ktorý má byť vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia iného právneho predpisu (§ 9 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z.). Navyše predmetné splnomocňovacie ustanovenie ešte nenadobudlo platnosť. Vzhľadom na uvedené odporúčame z predkladaných vykonávacích predpisov priložených k návrhu zákona vypustiť návrh nariadenia vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

O

OAPSVLÚVSR K návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 640.2008 Z. z.: Podľa čl. II bodu 1. návrhu zákona (navrhovaný § 5 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z.), sa má nariadením vlády ustanoviť „minimálna sieť, čas dojazdu a určenie príslušného územia“. Toto opatrenie sa má vykonať novelou nariadenia vlády č. 640/2008 Z. z. Upozorňujeme predkladateľa, že podľa § 2 ods. 4 návrhu nariadenia je čas dojazdu uvedený v prílohe č. 3a, avšak príloha č. 3a sa v nariadení ani v predloženom návrhu nariadenia nenachádza. Zároveň sa v návrhu nariadenia nenachádza ani určenie príslušného územia. Vzhľadom na uvedené žiadame do

O

návrhu nariadenia doplniť prílohu č. 3a a určenie príslušného územia.

OAPSVLÚVSR K návrhu vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 84.2016 Z. z.:Článkom II bodom 3. návrhu zákona sa mení § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z., ktorý ustanovuje nové rozdelenie nemocníc na lokálne, regionálne, národné a kompetenčné centrá, pričom definície týchto nových druhov nemocníc sú uvedené v návrhu vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška č. 84/2016 Z. z. Predmetný návrh vyhlášky však používa pojmy ako „nemocnica s lokálnou dostupnosťou“, „nemocnica s regionálnou dostupnosťou“, „nemocnica s národnou dostupnosťou“. Vzhľadom na § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, ktorý kladie dôraz na terminologickú jednotnosť pojmov používaných v právnych predpisoch, predkladateľovi odporúčame zjednotiť pojmy používané v návrhu vyhlášky s pojmami zavedenými v čl. II bode 3 návrhu zákona.

O

PMÚSR 1. k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581.2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)a) k čl. I., bodu 1. a 9. (k § 6 ods. 1 písm. u) a § 8 ods. 13)) Predmetnými ustanoveniami návrhu zákona sa zavádza paušálna úhrada zdravotnými poisťovňami poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme 1. typu alebo na urgentnom príjme 2. typu, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nakoľko dôvodová správa k návrhu zákona neuvádza, prečo je dôvodné zavedenie cenovej regulácie, nie je možné zistiť, či existujú objektívne dôvody pre jej zavedenie a čo je cieľom, ktorý sa predkladateľ snaží reguláciou zabezpečiť a či neexistujú iné alternatívy naplnenia tohto cieľa. Požadujeme preto zavedenie paušálnej úhrady vypustiť.

Z

PMÚSR 1. ku všetkým návrhom predkladaným v rámci daného legislatívneho procesuPredkladaný materiál predstavuje zásadnú zmenu v poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti. Napriek uvedenému materiál neobsahuje informáciu o tom, aký systém poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti predkladateľ navrhuje. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné poskytnúť vyčerpávajúce pripomienky a návrhy zo strany úradu s cieľom vytvoriť vhodné súťažné podmienky pri poskytovaní predmetných služieb v prospech spotrebiteľov – pacientov tam, kde je to účelné. Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné osobitnú dôvodovú správu vo vyššie uvedenom rozsahu doplniť.

O

PMÚSR 2. k návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (ďalej len „návrh vyhlášky“)Návrh vyhlášky ustanovuje pre niektoré nemocnice povinnosť zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocničnej lekárni (napríklad nemocnici s lokálnou dostupnosťou, onkologické centrum, kardiologické centrum), avšak pre nemocnicu s regionálnou dostupnosťou, nemocnicu s národnou dostupnosťou, onkologické centrum vyššieho typu, kardiologicko-angiologické centrum a detské kompetenčné centrum predmetný materiál uvádza, že uvedení poskytovatelia sú určení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti – nemocničná lekáreň. Nie je zrejmé, z akého dôvodu predkladateľ používa rôzne slová: „nemocnica je určená“ a „nemocnica musí zabezpečiť“. Je však možné sa domnievať, že v prípade tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých je uvedené, že sú určení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti – nemocničná lekáreň, že títo si poskytovanie služby nemocničnej lekárne nebudú môcť zabezpečiť prostredníctvom iného poskytovateľa predmetnej služby, t.j. túto službu budú musieť poskytovať. V tomto prípade je potom možné identifikovať, že návrh vyhlášky vytvára nerovnaké

Z

podmienky pre jednotlivé typy nemocníc v tom, že niektoré nemocnice budú povinné poskytovať službu nemocničnej lekárne a iné typy nemocníc budú môcť službu nemocničnej lekárne zabezpečiť zmluvne od iného subjektu. Uvedené je preto možné považovať za diskrimináciu tých zdravotníckych zariadení, ktoré budú musieť poskytovať službu nemocničnej lekárne (1. nemocnica s regionálnou dostupnosťou, 2. nemocnica s národnou dostupnosťou, 3. onkologické centrum vyššieho typu, 4. kardiologicko-angiologické centrum a 5. detské kompetenčné centrum), voči zdravotníckym zariadenia, ktorým bude umožnené, že službu nemocničnej lekárne budú si môcť zabezpečiť prostredníctvom iného poskytovateľa predmetnej služby. Požadujeme preto návrh upraviť tak, aby si službu nemocničnej lekárne mohli všetky dotknuté zdravotnícke zariadenia zabezpečiť prostredníctvom iného poskytovateľa predmetnej služby.

PMÚSR 2. k návrhu zákona, k bodu 9. (k § 8 ods. 13 a 14) V zmysle návrhu daného ustanovenia výšku úhrady za poskytnutú urgentnú zdravotnú starostlivosť v rámci urgentného príjmu 1. typu alebo urgentného príjmu 2. typu, spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu týchto úhrad ustanoví Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Návrh tohto všeobecne záväzného právneho predpisu nie je k dispozícii – požadujeme ho preto doplniť.

O

PMÚSR 3. k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti Návrh Prílohy č. 4 (Selekčné kritériá v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti) nie je k dispozícii – požadujeme doplnenie predmetnej prílohy.

O

PMÚSR 4. k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

O

Návrh Prílohy č. 3a (má obsahovať čas dojazdu pre jednotlivé špecializačné odbory vyjadrujúci miestnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia), 7 (má obsahovať normatív poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme 1. typu a urgentnom príjme 2. typu), 9 (má obsahovať normatív poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2029) a 10 (má obsahovať normatív poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti na urgentnom príjme 1. typu a urgentnom príjme 2. typu v období od 1. januára 2020 do 30. septembra 2024) nie sú k dispozícii – požadujeme prílohu doplniť v uvedenom rozsahu.

PMÚSR b) k návrhu zákona, k čl. bodu 9. (k § 8 ods. 14)V zmysle § 8 ods. 14 návrhu zákona sa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú urgentnú zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme 2. typu, a ktorí sú v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zdravotná poisťovňa uhrádza paušálnu úhradu za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti v rámci urgentného príjmu 1. typu. Nakoľko dôvodová správa k návrhu zákona neuvádza dôvody inej formy úhrady za predmetnú službu poskytnutú týmito poskytovateľmi urgentnej zdravotnej starostlivosti na urgentnom príjme 2. typu voči ostatným poskytovateľom predmetnej zdravotnej starostlivosti regulácie, požadujeme predmetné ustanovenie vypustiť. Z návrhu nie je zrejmé, či predkladateľ zvažoval iné alternatívy.

Z

SKIZP N. Je potrebnédoriešiť financovanie odberových centier definovaných v novom „§ 8a z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Z

SKIZP O. V doterajšom § 7 ods. 11 písm. c): Žiadame na konci vety pokračovať bodkočiarkou a vetou, ktorá znie: „zdravotná

Z

poisťovňa nesmie uprednostniť uzatvorenie zmluvy poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu, ak je táto na úkor zníženia možností zabezpečenia kvality“. Odôvodnenie: V zdravotníctve nesmie byť nižšia cena kritériom na uzatvorenie zmluvy resp. uprednostnenie iného poskytovateľa, pretože na základe skúseností z praxe do predstavuje znižovanie kvality a priame ohrozovanie pacientov a niekedy aj zdravotníckeho personálu.

SKIZP P. V § 6 ods. 1 písm. g)sa na konci čiarka mení na bodkočiarku a pripájajú sa slová: „pri uzatváraní zmlúv spolupracuje s príslušnými stavovskými organizáciami podľa osobitného predpisu14aa) a príslušnými regiónmi.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 14aa znie: “ 14aa) § 5 až § 6b zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .“. Odôvodnenie: Zdravotná poisťovňa musí zohľadniť potreby príslušných regiónov ako aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých zastupujú komory.

Z

SKIZP Pripomienky k článku I., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581.2004 Z. z. (v súvislosti s problematikou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a indikátorov kvality)Pripomienky body M-Z M/ Je potrebné doriešiť financovanie laboratórií pôsobiacich pri ambulantnej pohotovostnej službe, resp. financovanie laboratórií všeobecne: V § 6 ods. 1 sa za písm. aa) dopĺňa písm. ab), ktoré znie: ab) uhrádza držiteľovi povolenia na poskytovanie prevádzkovanie medicínskeho laboratória,

Z

ktorému vyšší územný celok nariadil poskytovanie pohotovostnej služby v mieste, kde je určený pevný bod ambulantnej pohotovostnej služby,16p) paušálnu úhradu za poskytovanie služieb medicínskeho laboratória,16p)“. Detto je analogická úprava potrebná úprava v § 18 ods. 16.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z.E/ K  bodu 3., ktorým sa mení § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v časti týkajúcej sa sústavy zdravotníckych zariadení. Nesúhlasíme s navrhovaným názvoslovím triedenia nemocníc, ktoré navyše miestami pôsobí aj pejoratívne (lokálna). Navrhujeme vrátiť sa k pôvodnému triedeniu sústavy nemocníc, ktorá je na Slovensku všeobecne akceptované a zaužívané – nemocnica I. II. a III. typu napr. v nasledovnom znení:„V § 7 ods. 4 písmeno a) znie: „a) nemocnica všeobecná 1a. nemocnica I. typu 1b. nemocnica II. typu(regionálna) 1c. nemocnica III. typu (národná) špecializovaná kompetenčné centrum 3a. kompetenčné centrum regionálneho typu 3a. kompetenčné centrum vyššieho typu (národné)“ a súčasne sa v § 7 ods. 4 za písm. g) pripája nové písmeno h), ktoré znie: „h) zariadenie následnej a dlhodobej starostlivosti zdravotnej starostlivosti“. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s terminológiou „nemocnica následnej starostlivosti“, nejde o nemocnicu. Takýto druh zdravotníckeho zariadenia navyše neexistuje nikde v Európe. Namiesto toho navrhujeme uviesť pojem „zariadenie následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti“, pričom zatiaľ nedefinovaný pojem následná zdravotná starostlivosť by mal byť doplnený do nového článku IV. do tohto návrhu zákona nasledovne: „Článok IV Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ....., zákona č....., zákona č..... atď. sa mení a dopĺňa takto: Za § 10 sa vkladá nový § 10a, ktorý znie: „§ 10a Spôsoby poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti (1) Ambulantná a ústavná zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako primárna, sekundárna a následná

Z

zdravotná starostlivosť. Primárna, sekundárna a následná zdravotná starostlivosť v ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti môže byť poskytovaná ako krátkodobá alebo ako dlhodobá, vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ako aj v komunite. (2) Primárna zdravotná starostlivosť je prvá úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje len ambulantnou formou ako kombinácia všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje vstup osoby do systému pri všetkých jej nových potrebách a problémoch týkajúcich sa jej zdravotného stavu s výnimkou veľmi nezvyčajných alebo zriedkavých stavov vrátane urgentnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Primárna zdravotná starostlivosť zabezpečuje starostlivosť pre všetky stavy osoby kontinuálne v priebehu celého jej života; je orientovaná na zdravotné potreby a problémy osoby a je komplexná vzhľadom na potreby, ktoré sú v populácii bežné; poskytuje sa v interdisciplinárnom tíme odborníkov, v ktorom okrem všeobecných lekárov, zubných lekárov, gynekológov a pôrodníkov,  príslušných sestier a pôrodných asistentiek aktívne pôsobia aj asistenti výživy alebo nutriční terapeuti, verejní zdravotníci, laboratórni diagnostici, psychológovia, liečební pedagógovia, logopédi, fyzioterapeuti, farmaceuti a ďalší. Interdisciplinárny tím odborníkov primárnej zdravotnej starostlivosti je v oblasti manažmentu osoby v procese poskytovania starostlivosti odborne vedený a koordinovaný príslušným ošetrujúcim všeobecným lekárom, ktorý zároveň koordinuje alebo integruje inde a inými odborníkmi osobe, rodine alebo komunite poskytovanú zdravotnú, sociálnu alebo inú starostlivosť. Príslušný ošetrujúci všeobecný lekár koordinuje a integruje aj tvorbu a udržiavanie partnerstiev s osobami alebo inštitúciami v rámci komunity a príslušného územia na podporu zlepšovania zdravotného stavu jednotlivcov aj populácie. Príslušný všeobecný lekár môže manažment integrácie zveriť aj inému zdravotníckemu pracovníkovi z multiprofesionálného integrovaného tímu. (3) Sekundárna zdravotná starostlivosť je druhá úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá presahuje

rámec primárnej zdravotnej starostlivosti a poskytuje sa spravidla na základe odporúčania lekára primárnej zdravotnej starostlivosti ambulantnou alebo ústavnou formou, prípadne v ich kombinácii. Sekundárna zdravotná starostlivosť má spravidla jednorazový alebo krátkodobý charakter, s výnimkou prípadov kontinuálnej špecializovanej sekundárnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu dispenzarizácie pacienta u ošetrujúceho lekára s príslušnou špecializáciou podľa osobitného predpisu. (4) Následná zdravotná starostlivosť je tretia úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá presahuje rámec primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti; poskytuje sa ambulantnou alebo ústavnou formou v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zmierňovania prejavov a dôsledkov zhoršovania zdravotného stavu osoby u nej alebo jej príbuzných a blízkych; má spravidla dlhodobý charakter (dlhodobá starostlivosť) a je zameraná hlavne na ošetrovateľskú, psychologickú a rehabilitačnú starostlivosť; poskytuje sa na základe odporúčania lekára primárnej alebo sekundárnej zdravotnej starostlivosti. (5) Súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti je aj domáca všeobecná a špecializovaná lekárska a nelekárska zdravotná starostlivosť (vrátane ošetrovateľskej), ktorá zahŕňa aj koordináciu a integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti so sociálnou starostlivosťou pod vedením príslušného ošetrujúceho lekára. Ošetrujúci lekár môže poveriť sestru s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa a najmenej 5 rokmi príslušnej odbornej zdravotníckej praxe z interdisciplinárneho tímu odborníkov koordináciou, integráciou a manažmentom poskytovanej zdravotnej a súvisiacej sociálnej starostlivosti u konkrétneho pacienta pre dosiahnutie čo najlepších zdravotných výsledkov (sestra prípadová manažérka) a to najmä u pacienta, u ktorého je vzhľadom na aktuálny zdravotný stav predpoklad nákladnej alebo náročnej dlhodobej liečby.“ Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Dodefinovanie následnej zdravotnej starostlivosti v kontexte definícií primárnej a následnej zdravotnej starostlivosti a v nadväznosti na zavedenie nového druhu zdravotníckeho

zariadenia v zákone o poskytovateľoch (č.578/2004 Z.z.) s názvom „zariadenie následnej zdravotnej starostlivosti“. Následne primerane upraviť aj názvoslovie v navrhovanom bode 4. – výučbové zdravotnícke zariadenia. Ako aj v bodoch 5. a 6. ustanovenia § 11 – o vydávaní povolení – je potrebné zosúladenie s navrhovanou terminológiou.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z.F/ K  bodu 7., ktorým sa mení § 13 ods. 4 písm. d) uviesť slová v správnom gramatickom tvare „skupinu odborností“

O

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z.G/ K bodu 19., ktorým sa upravuje § 92 ods. 4. V navrhovanom ustanovení § 92 žiadame navrhujeme na konci pripojiť vetu „Ministerstvo zdravotníctva je odvolacím orgánom vo všetkých veciach týkajúcich sa ďalšieho alebo sústavného vzdelávania alebo registrácie zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s výkonom povolania, prípadne obdobné, kde ako prvostupňový orgán koná stavovská organizácia v zdravotníctve.“ Odôvodnenie: Doplnenie chýbajúcej právnej úpravy o odvolacom orgáne pri rozhodnutiach vydávaných stavovskými organizáciami. Uvedené neupravuje žiadny zákon, čo spôsobuje zbytočné prieťahy obracaním sa na súdy (cca 5-10 podaní ročne), ktoré navyše vecnej problematike rezortu zdravotníctva v oblasti ďalšieho a sústavného vzdelávania nerozumejú (absencia zdravotníckych správnych súdov).

Z

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z.J/ V § 11 ods. 2 písm. a) sa za slovo „ambulancia“ vkladajú slová „vrátane poradne zdravia“ a v § 11 sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „(4) Poradňu zdravia možno prevádzkovať aj v už povolenej ambulancii, a to v čase mimo schválených ordinačných hodín ambulancie.“. Odôvodnenie: Podpora rozvoja služieb ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Pri poradni zdravia ide prakticky taktiež

Z

o ambulanciu, ale zameranú na podporu a rozvoj zdravia. Povolenie na prevádzkovanie poradne zdravia bude, podobne ako povolenie na prevádzkovanie ambulancií, vydávať príslušný samosprávny kraj. Pri poradni zdravia ide prakticky taktiež o ambulanciu, ale zameranú na podporu a rozvoj zdravia, preto sa umožňuje, aby fyzická alebo právnická osoba, ktorá už má povolenie na prevádzkovanie ambulancie mohla v tých istých priestoroch ambulancie mimo samosprávnym krajom schválených ordinačných hodín ambulancie prevádzkovať aj poradňu zdravia. V nadväznosti na navrhovanú úpravu § 11 je potrebné novelizovať aj zákon č. 355/2004 Z. z. napríklad v novom článku V. nasledovne: „Čl. V Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 170/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z.,  zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z.,  zákona č. 470/2011 Z. z., zákona č. 306/2012 Z. z., zákona č. 74/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 355/2016 Z. z. v znení zákona č. ..... /2017 Z. z..... sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 5 ods. 4 sa vkladá nové písm. am), ktoré znie „am) priamo alebo prostredníctvom regionálnych úradov verejného zdravotníctva odborne a metodicky usmerňuje výkon ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia v neštátnych poradniach zdravia vrátane regulácie zberu a spracovania dát o zdraví a faktoroch súvisiacich so zdravím verejnosti. Neštátne poradne zdravia prevádzkujú zdravotnícki pracovníci na základe povolenia na prevádzkovanie poradne zdravia vydaného podľa osobitného predpisu12e),.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 12e) znie: „12e) § 4 písm. a) až c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .... /2019 Z. z.“ Odôvodnenie: Do pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky s možnosťou delegovať činnosť týkajúcu sa príslušného regiónu na regionálne úrady verejného zdravotníctva sa zveruje nová kompetencia úradov, konkrétne kompetencia odborného a metodického usmerňovania výkonu podpory a rozvoja verejného zdravia vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi v budúcich poradniach zdravia na základe povolenia na prevádzkovanie poradne zdravia. Takéto odborné a metodické usmerňovanie je dôležité napríklad pri nastavovaní prvých štandardných postupov pre podporu a rozvoj verejného zdravia v súkromných poradniach zdravia a podobne. Nakoľko v súvislosti s poskytovaním podpory a rozvoja zdravia občanom v poradniach zdravia a v úradoch verejného zdravotníctva ako regulujúcich orgánoch sa prirodzene vyskytujú dáta týkajúce sa zdravia obyvateľstva a o faktoroch súvisiacich so zdravím obyvateľstva, ktoré ale nespadajú do segmentu dát o zdravotnej starostlivosti zbieraných zdravotnými poisťovňami alebo poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zveruje sa regulácia zberu a spracovania týchto dát taktiež do pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s možnosťou delegovania regulačnej funkcie na regionálne úrady verejného zdravotníctva v prípade potreby. 2. V § 14 ods. 1 prvá veta sa za slovo „prevádzkujú“ vkladá slovo „štátne“ a na konci prvej vety sa pripája druhá veta, ktorá znie: „Neštátne poradenské centrá ochrany a podpory zdravia prevádzkujú zdravotnícki pracovníci na základe povolenia na prevádzkovanie poradne zdravia vydaného podľa osobitného predpisu.20b)“ Poznámka pod čiarou k odkazu 20b) znie: „20b) § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .... /2019 Z. z.“ 3. Za § 8 sa vkladá nový § 8a, ktorý znie: „§ 8a Odberové centrá (1) Odberové centrum je na účely tohto zákona špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na riešenie úloh verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia osôb, ktoré sa nachádzajú v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu.13e) (2) Odberové centrum integruje správnu prípravu pacienta, správny odber biologických vzoriek a ich správne a bezpečné odoslanie do spracovateľských centier, ktorými sú medicínske laboratóriá podľa osobitného predpisu13f) v závislosti od a) diagnózy pacienta a indikovaných parametrov definovaných lekárom v písomnej alebo elektronickej žiadanke na vyšetrenia a b) informácií zo zdravotnej dokumentácie pacienta o doterajších laboratórnych vyšetreniach a výsledkoch z nedávneho, ale aj staršieho obdobia vyhotovených v písomnej alebo elektronickej podobe s možnosťou korekcie duplicitne alebo nezdôvodnene žiadaných vyšetrení. (3) Rozlišujeme líniové odberové centrá, koordinačné regionálne odberové centrá a národné regulačné odberové centrum. (4) Líniové odberové centrá majú primárnu odberovú regulačnú funkciu, konkrétne najmä vykonávajú prípravu pacienta na odber biologického materiálu podľa vopred stanovených pravidiel, ktoré vydáva národné regulačné odberové centrum v spolupráci so Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov13g), vykonávajú odber biologickej vzorky podľa jej charakteru (krv, moč, stolica výtery telových dutín a iné) podľa vopred stanovených pravidiel, zabezpečujú alebo vykonávajú bezpečný prevoz odobratých biologických vzoriek podľa vopred stanovených pravidiel do príslušného medicínskeho laboratória, vedú dokumentáciu pacienta (žiadanky na odber, záznamy o príprave pacienta na odber, anamnestické dotazníky, atď.) v elektronickej aj papierovej forme. (5) Koordinačné odberové centrá plnia v logicky funkčných územiach okrem úloh líniového odberového centra uvedených v odseku 4 aj regionálne koordinačnú funkciu, konkrétne najmä korigujú, čo predstavuje aj oprávnenie laboratórneho diagnostika z koordinačného centra s príslušnou odbornou spôsobilosťou po komunikácii s príslušným ošetrujúcim lekárom vyčiarknuť požadovaný zdravotný výkon, ak bola požadovaná analýza biologického materiálu s určením takých parametrov, ktoré sa za určitých časovo vymedzených podmienok nemenia, nadbytočne indikované žiadanky alebo časti žiadaniek na vykonanie laboratórnych výsledkov (napríklad duplicitne

indikované viacerými ošetrujúcimi lekármi pacienta – z VAS aj ŠAS), alebo ak sa dá predpokladať, že sa pri transporte materiálu porušili také pravidlá, ktoré by spochybnili štandardnosť dopraveného biologického materiálu, korigujú, čo predstavuje aj oprávnenie laboratórneho diagnostika z koordinačného centra s príslušnou odbornou spôsobilosťou po komunikácii s príslušným ošetrujúcim lekárom vyčiarknuť požadovaný zdravotný výkon, ak ide o neodôvodnené indikácie na laboratórnu diagnostiku ako napríklad ak internista pri ischemickej chorobe srdca požaduje vyšetrovať imunologický profil pacienta, povinne komunikujú tieto rozhodnutia týkajúce sa úpravy žiadaniek alebo zrušenia žiadaniek na vykonanie laboratórnych výsledkov s príslušnými lekármi, sestrami prípadne ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi z líniových odberových centier a zaznamenávajú rozhodnutie do príslušnej zdravotnej dokumentácie, nariaďujú kontrolnú alebo opakovanú laboratórnu diagnostiku v prípade podozrenia z nesprávneho laboratórneho výsledku spôsobeného chybou samotného laboratória počas analytického procesu v konkrétnom medicínskom laboratóriu, analyzujú agregované údaje o stave poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotnom stave obyvateľstva na príslušnom území spadajúcom do pôsobnosti koordinačného centra vo vzťahu k odberu biologických vzoriek a laboratórnym činnostiam, výskum v danej populácii, spracovávajú, podľa pravidiel vydaných národným regulačným odberovým centrom biologický materiál, ktorý sa transportuje do vzdialenejších špecializovaných laboratórií. (6) Národné regulačné odberové centrum je jedno pre celé územie Slovenskej republiky a primárne plní národne regulačnú funkciu vo vzťahu k regionálnym koordinačným centrám a to najmä na základe podkladov od odberových a koordinačných centier tvorí a aktualizuje národné štandardy pre správnu činnosť odberových centier a správnu laboratórnu prax v medicínskych laboratóriách a súvisiace vzdelávanie, stanovuje a aktualizuje národné štandardy referenčných hodnôt a ukazovateľov kvality, údaje o dosahovaných hraničných hodnotách v rámci referenčných hodnôt v súboroch analyzovaných pacientov,

analyzuje agregované údaje o stave poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotnom stave obyvateľstva na území SR vo vzťahu k odberu biologických vzoriek a laboratórnym činnostiam, realizuje výskum v populácii SR v tejto oblasti a medzinárodné porovnania, tvorí a poskytuje projektové, implementačné, legislatívne a iné odporúčania na zlepšenie zdravotnej situácie populácie SR vo vzťahu k problematike odberov, odberových centier a laboratórnych činností nielen pre ambulantnú ale aj ústavnú zdravotnú starostlivosť a ochranu a podporu zdravia, pripravuje podklady podkladov pre systémy riadenia kvality laboratórnych analýz, kvality procesov laboratórneho vyšetrenia v medicínskych laboratóriách v spolupráci s komorami a odbornými spoločnosťami tak, aby bola zaistená maximálna miera ochrany a bezpečnosti zdravia pacienta pri nakladaní s biologickými vzorkami v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. (7) Ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o požiadavkách na činnosť líniových odberových centier, koordinačných odberových centier a národného regulačného odberového centra, najmä požiadavky na optimálne personálne a materiálno-technické vybavenie, požiadavky na správnu laboratórnu prax, požiadavky na on-line chránené informačné prepojenie medzi líniovými odberovými centrami, koordinačnými odberovými centrami a národným regulačným odberovým centrom a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti alebo lekármi vypĺňajúcimi elektronickú žiadanku na vykonanie analýzy. (8) Líniové odberové centrá, koordinačné odberové centrá ani národné regulačné odberové centrum nesmú byť organizačnou štruktúrou medicínskeho laboratória ani organizačnou štruktúrou riadenou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho medicínske laboratórium. Za porušenie tejto povinností hrozí prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia pokuta vo výške 100 tis. €. Poznámky pod čiarou k odkazom 13e), 13f) znejú: „13e) zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. 13f) §

7 ods. 3 písm. j) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..... /2007 Z. z..“ Odôvodnenie: Vytvorenie kvalifikovaného a funkčného systému ochrany a bezpečnosti pacienta v oblasti vyšetrovania biologických vzoriek. Ochrana pred indukovanou zdravotnou starostlivosťou a podobne.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. B/ K bodu 1., ktorým sa mení § 5 zákona č. 578/2004 Z. z.. V odseku 2 žiadame na konci vety pokračovať slovami „ani na medicínske laboratóriá, zariadenia zobrazovacích metód, zariadenia fyzioterapie a zariadenia klinickej fyziky.“ Odôvodnenie: Medicínske laboratóriá, zariadenia zobrazovacích metód, zariadenia fyzioterapie a zariadenia klinickej fyziky pracujú v rovnakom režime ako lekárne – t. j. objektívne nemôžu odmietnuť vykonať lekárom indikovaný zdravotný výkon. Preto by sa ani na nich nemala vzťahovať minimálna sieť. V súvislosti s touto pripomienkou je súčasne potrebné upraviť aj § 7 ods. 3 cit. zákona ako aj § 11 ods. 2 písm. f): V § 7 ods. 3 cit. zákona sa má vypustiť písmeno f) a za písm. g) sa namiesto toho vložiť nové písmená j) až m), ktoré znejú: „j) medicínske laboratórium, k) zariadenie zobrazovacích metód, l) zariadenie fyzioterapie, m) zariadenie klinickej fyziky.“ Obdobne v V § 11 odsek 2 sa má vypustiť písm. f) a za doterajšie písmeno k) sa majú vložiť písm. l) až o), ktoré znejú: „l) medicínske laboratórium, m) zariadenie zobrazovacích metód, n) zariadenie fyzioterapie, o) zariadenie klinickej fyziky.“ Odôvodnenie: Ako sme uviedli v pripomienkach vyhotovených k zákonu o poskytovateľoch dňa 3. januára 2014 opakovane v pripomienkach z 20. júla 2015 a 20. augusta 2015 ako aj v roku 2018, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (ďalej len „SVLZ“) sú už prekonaným pojmom a pomenovanie skôr vyjadruje označenie organizačného útvaru nemocnice alebo zahŕňa súbor rôznych druhov zdravotníckych zariadení, ktoré v súčasnosti môžu

Z

byť prevádzkované aj ako samostatné a súkromné. Názov SVLZ preto dnes už nevyhovuje a nevystihuje ani ich procesné zameranie. V tomto pojme aj v nadväzujúcej podzákonnej norme o určujúcich znakoch zdravotníckych zariadení je navyše slabo vyjadrená existencia medicínskych laboratórií ako samostatných zdravotníckych zariadení, ktoré v systéme zdravotníctva na Slovensku už existujú desiatky rokov. Za účasti hlavných odborníkov a zástupcov komôr bolo v minulosti realizované na MZ SR stretnutie (asi 4 x), kde sa tento problém otvoril a zástupcovia laboratórnych odborov aj zobrazovacích odborov sa dohodli na názve „medicínske laboratóriá“ a bolo zo strany MZ SR prisľúbené zámer legislatívnej úpravy medicínskych laboratórií zrealizovať. Dokonca aj zástupcovia zobrazovacích metód v rokoch 2014 a 2015 prejavili záujem o spoločný názov medicínske laboratórium aj pre zariadenia zobrazovacích metód. Išlo by preto nie o analytické laboratória biologického a biochemického charakteru, ale o fyzikálne laboratória, ktoré nepoužívajú len metódy, ale aj realizujú a vyhodnocujú diagnostiku pacienta pomocou fyzikálnych metód. Postavenie a úlohy, ktoré zabezpečujú medicínske laboratóriá sú paralelou lekárenskej starostlivosti (žiadanka o vyhotovenie laboratórnej analýzy = recept na vydanie lieku) – vyšetrenia indikujú skoro všetky lekárske odbornosti a za indikácie zodpovedá indikujúci lekár. Na stretnutiach na MZ SR bolo tiež konštatované, že pracoviská rádioterapie - klinickej fyziky, fyzioterapie ako liečebné zložky do spoločného súhrnného názvu SVLZ určite nepatria, keďže de facto nie sú spoločné; sú to špecializované pracoviská, kde sa na indikácii vyšetrení nemôžu podieľať všetky medicínske odbory, ale iba niektoré. Špecializované ambulancie, resp. oddelenia nemocníc indikujú liečebné postupy. Funkčná diagnostika je typická pre ústavné zariadenie a ide skôr o organizačný útvar, ako o medicínsku špecializáciu napriek tomu, že vo vzdelávacom systéme takáto špecializácia existuje. Centrálna sterilizácia je rovnako organizačný útvar nemocnice a nejde o vyšetrovaciu a liečebnú zložku. K medicínskym laboratóriám by sme mali pripočítať aj hygienickú ambulantnú

zložku ústavných zdravotníckych zariadení ako nový typ medicínskeho laboratória, ktorý je potrebné v nižších právnych predpisoch dôsledne zadefinovať. Explicitné vyjadrenie medicínskych laboratórií v zákone ako aj následná úprava ostatných zdravotníckych zariadení dosiaľ zahrnutých v pojme SVLZ ako to Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov v tejto pripomienke navrhuje by sprehľadnila reálnu sústavu zdravotníckych zariadení a uľahčila komorám a samosprávnym krajom vydávanie licencií a povolení. Zároveň by sa používaná terminológia zosúladila s medzinárodnými štandardmi, čím by sa zabezpečila medzinárodná porovnateľnosť údajov.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. C/ K bodu 1., ktorým sa mení § 5 zákona č. 578/2004 Z. z.. V odseku 5 za slovami „Minimálnu sieť“ žiadame doplniť slová „a kritériá tvorby minimálnej siete“. Odôvodnenie: Nariadenie vlády by malo ustanovovať nielen konkrétne číslo – normatív, ale aj podmienky, pri ktorých možno uvedený normatív v rámci minimálnej siete objektívne zvýšiť alebo znížiť. Napríklad, ak minimálny normatív všeobecných lekárov pre deti a dorast v okrese Kežmarok bude predstavovať 1 na 2,500 detí. Obyvateľov, tak v prípade, že v priebehu 5 rokov sa v danom okrese zvýši pôrodnosť o 100 %, minimálny normatív sa zvyšuje o ďalšie jedno lekárske miesto a ak pôjde o zle dostupné územia, tak o ďalšie jedno lekárske miesto – všetko v rámci minimálnej siete.

Z

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. D/ K bodu 2., ktorým sa vypúšťa § 5a zákona č. 578/2004 Z. z.. Ustanovenie žiadame nahradiť novým znením § 5a o verejnej optimálnej sieti poskytovateľov v nasledovnom znení: „§ 5a Verejná optimálna sieť poskytovateľov (1) Verejná optimálna sieť poskytovateľov (ďalej len „optimálna sieť“) je usporiadanie najlepšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území

Z

Slovenskej republiky alebo jeho časti (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná optimálna zdravotná starostlivosť z prostriedkov verejného zdravotného poistenia s prihliadnutím aj na miestnu dostupnosť a a) počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam príslušného územia, b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, c) migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti10) na príslušnom území, d) bezpečnosť štátu. (2) Optimálnu sieť a kritériá na tvorbu optimálnej siete na príslušné územia ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Doterajší právny stav, kedy je vyše 20 rokov definovaný a zdravotnými poisťovňami napĺňaný iba minimálny normatív, napriek informáciám z jednotlivých regiónov, že je minimálny normatív nepostačuje a vzhľadom na dopyt je potrebné upraviť rozmiestnenie alebo nakontrahovať ďalšieho poskytovateľa nepostačuje. Žiadame, aby MZ SR okrem nariadenia vlády o minimálnej sieti (minimálne normatívy), definovalo aj sieť optimálnu (optimálne normatívy).

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. H/ V nadväznosti na stratifikáciu nemocníc navrhujeme upraviť aj súvisiace ustanovenia o zdravotníckych zariadeniach ambulantnej zdravotnej starostlivosti na zabezpečenie jej rozvoja a zapracovanie definícií do vykonávacích predpisov (predpis o určujúcich znakoch) nasledovne: „V § 7 ods. 3 sa za písm. i) pripája nové písmeno j), ktoré znie: „j) centrum integrovanej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti“. Súčasne je uvedené doplniť aj do ustanovenia § 11 ods. 2 ako nové písm. l), t.j. povoľovanie centier špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti obdobne ako väčšiny ostatných zdravotníckych zariadení v kompetencii samosprávnych krajov. Odôvodnenie: Centrum špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti nie je ani ambulanciou ani poliklinikou, ale súborom ambulancií špecializovanej zdravotnej starostlivosti rôznych

Z

zdravotníckych profesionálov (lekári, sestry, psychológovia, liečební pedagógovia, logopédi, fyzioterapeuti, výživoví poradcovia atď.) v skladbe v závislosti od konkrétneho odborného zamerania. Ako príklad možno uviesť centrum MEMORY, o. z., ktoré je zamerané na osoby v riziku, alebo už v určitom štádiu Alzheimeroveho ochorenia alebo demencie. Činnosti v centre vykonávajú prevažne sestry, psychológovia a liečební pedagógovia, aj keď súčasťou centra je aj lekár, avšak postačuje jeden so špecializáciou v odbore psychiatria a vzhľadom na odborné zameranie centra nie sú potrebné iné lekárske špecializácie. Integrácia je reprezentovaná kontinuálnym spoločným riadením spolupráce jednotlivých pracovísk centra v prospech pacienta priamo z centra. Ďalšími takýmito špecializovanými centrami integrovanej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti by mali byť centrá mentálneho zdravia, centrá včasnej zdravotnej starostlivosti, špecializované centrá podpory zdravia pre onkologických pacientov a ich rodiny (obdobne pri iných skupinách diagnóz ako sú kardiovaskulárne, metabolické atď.), ambulantné centrá rýchlej diagnostiky, multidisciplinárne pediatrické konzultačné a hodnotiace ambulantné centrá, špecializované konzultačné a hodnotiace multidisciplinárne ambulantné centrá na podporu matiek s deťmi, multidisciplinárne geriatrické konzultačné a hodnotiace ambulantné centrá, ďalej pre rodiny a príbuzných s deťmi s chronickýmochorením (diabetes, cystická fibróza, celiakia, hemofília, skleróza multiplex a podobne);pre rodiny a príbuzných s deťmi s postihnutím (telesné, zrakové, sluchové, mentálne,kombinované) alebo pre rodiny s deťmi nachádzajúcimi sa v ohrození zdraviavyplývajúceho z nepriaznivej životnej situácie a okolností (deti psychiatrických chorýchrodičov, deti látkovo alebo nelátkovo závislých rodičov, deti osamelých matiek, detis elektívnymmutizmom, deti nezamestnaných rodičov, deti chudobných rodičova podobne)- z uvedených by malo byť vždy minimálne 1 z každého druhu v každom kraji. Takáto sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti už dlhodobo

absentuje, čo sa odráža v zníženej kvalite života osôb a rodín.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. I/ Pre ďalší rozvoj ambulantnej zdravotnej starostlivosti – integrácia činnosti - sa v § 7 sa za odsekom 12 pripájajú nové odseky 13 a 14, ktoré znejú: „(13) Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti uvedené v odseku 3 môžu byť prevádzkované aj ako združenie praxí, ak jednotliví poskytovatelia uzavreli dohodu o  spolupráci podľa osobitného predpisuObchodný zákonník, v ktorej si okrem integrácie pracovných činností na báze vzájomnej spolupráce uskutočňovanej pod vedením určeného zdravotníckeho pracovníka v záujme pacienta upravili aj zdieľanie spoločných priestorov a vybavenia, prípadne ďalšej inej spoločne zdieľanej infraštruktúry. (14) Zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti uvedené v odseku 3 smie používať označenie klinika len vtedy, ak okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti súčasne poskytuje aj sústavné vzdelávanie zdravotníckym pracovníkom alebo študentom vysokých škôl pripravujúcich sa na výkon zdravotníckych povolaní a vykonáva vedecko-výskumnú činnosť v oblasti zdravotníctva.“ V § 82 ods. 9 sa za slová „v § 79 ods. 1 písm. ah)“ vkladajú slová „a v § 7 ods. 14“. Odôvodnenie: Doplnenie sankcie na nedodržanie povinnosti upravenej v § 7 ods. 14. Odôvodnenie: K ods. 13 – Podľa doterajšej praxe sú doterajší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prevádzkujúci zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti samostatnými jednotlivými poskytovateľmi vykonávajúcimi činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Na sprístupnenie konceptu integrácie činností v ambulantnej zdravotnej starostlivosti na báze zdieľania spoločných priestorov, materiálno-technického a personálneho vybavenia a ďalšej inej spoločnej infraštruktúry a v rámci dobrovoľne spoločne riadenej spolupráce pod vedením zdravotníckeho pracovníka identifikovaného v rámci tímu spolupracujúcich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ďalších zapojených odborníkov na základe „iniciatívy

Z

zdola“, kde je zároveň v Integrovanom regionálnom operačnom programe schválenom Európskou komisiou 18. decembra 2014 určené, že pri centrách integrovanej zdravotnej starostlivosti nepôjde o nový typ poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je potrebné upresniť iniciálny právny vzťah, na základe ktorého takéto centrum môže vzniknúť a bude ďalej možno neskôr v iných právnych formách ďalej existovať. K ods. 14 – Nadväzne na doterajšie skúsenosti v zdravotníckej praxi, kedy pre absenciu úpravy pojmu klinika v právnych predpisoch dochádzalo k jeho zneužívaniu na získanie výhodnejších platieb od zdravotných poisťovní bez príslušnej kvalifikačnej bázy a diapazónu činností zodpovedajúcemu všeobecne akceptovanej definícii pojmu sa navrhuje všeobecnú definíciu zapracovať priamo do zákona a jeho nedodržiavanie podmieniť sankciou (in úprava ďalej v § 82).

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. K/ Doplnenie chýbajúcich povolaní do zákona o poskytovateľoch v súvislosti s potrebou optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: V § 27 ods. 2 sa v prvej vete za slovami „laboratórny diagnostik“ pripája slovo „hygienik“ a na konci prvej vety sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Povolanie laboratórneho diagnostika môže v zdravotníckom zariadení alebo v orgáne verejného zdravotníctva vykonávať aj farmaceut a veterinárny lekár, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Pôsobnosť podľa tohto zákona (registrácia, licencie, sústavné vzdelávanie) voči zdravotníckym pracovníkom vykonávajúcim tieto povolania vykonáva Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov." "Povolanie hygienika môže v zdravotníckom zariadení alebo v orgáne verejného zdravotníctva vykonávať lekár s príslušnou špecializáciou, verejný zdravotník, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa laboratórny diagnostik s príslušnou špecializáciou, farmaceut s príslušnou špecializáciou a veterinárny lekár s príslušnou špecializáciou. Pôsobnosť podľa tohto zákona (registrácia, licencie,

Z

sústavné vzdelávanie) voči zdravotníckym pracovníkom vykonávajúcim toto povolania vykonáva Slovenská lekárska komora ak ide o povolanie lekár a ak ide o povolanie verejný zdravotník, laboratórny diagnostik, farmaceut, veterinárny lekár pôsobnosť podľa tohto zákona (registrácie, licencie, sústavne vzdelávanie, atď.) vykonáva Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov." Odôvodnenie: Zakomponovanie chýbajúceho povolania hygienik a priznanie už raz priznaných práv. Farmaceuti a veterinárni lekári mali na území Slovenskej republiky pred jej vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 možnosť zamestnať sa a pracovať aj v medicínskych laboratóriách, laboratóriách na úradoch verejného zdravotníctva ako aj v pozíciách hygienikov na úradoch verejného zdravotníctva i v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Mali možnosť sa ďalej vzdelávať v špecializačnom štúdiu na v špecializačných odboroch orientovaných na analýzy biologického materiálu, ako aj absolvovať v oblasti laboratórnej diagnostiky iné druhy ďalšieho vzdelávania a tiež absolvovať ďalšie špecializácie v oblasti hygieny a epidemiológie. Táto možnosť sa po roku 2004 (pristúpenie SR k EÚ) pravdepodobne opomenutím pri riešení iných transpozičných problémov stratila, napriek tomu, že je naďalej potrebná. Farmaceuti a veterinárni lekári naďalej v laboratóriách pracujú, v mnohých pozíciách najmä na úradoch verejného zdravotníctva je ich pôsobenie nevyhnutné (toxikológia, atď) a je potrebné a vhodné, aby sa im umožnilo sa aj ďalej v uvedených činnostiach vzdelávať. Vzhľadom na obmedzené personálne kapacity v zdravotníctve vo všetkých segmentoch by bolo potrebné pre činnosť medicínskych laboratórií i laboratórií na úradoch verejného zdravotníctva osloviť a získať aj ďalších, čo je potrebné aj príslušne legislatívne podporiť. Rovnako je nevyhnutné legislatívne zakotviť nové zdravotnícke povolanie hygienik, ktoré v systéme zdravotníctva existuje ale legislatívne nie je patrične ukotvené. Činnosť hygienika je z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia nevyhnutná a pozície, ktoré toto povolanie aj dnes v systéme zastáva je z hľadiska verejného zdravia nedocenené. Je potrebne pre toto

povolanie vytvoriť právny rámec a umožniť aj ďalšie vzdelávanie v systéme zdravotníctva. Zároveň je nevyhnutné zosúladenie s článkom 25 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES podľa ktorého, citujeme "smernica nemá mať za následok obmedzenie činností dostupných pre farmaceutov a pokiaľ ide o lekárske biologické analýzy." V nadväznosti na uvedenú úpravu je súčasne potrebné legislatívno - technicky upraviť aj: V § 47f v odsekoch 1 a 2 mení tak, že za slová „laboratórnych diagnostikov“ sa vkladajú slová „a verejných zdravotníkov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa“. Odôvodnenie: Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov historicky už od vzniku osobitným zákonom v roku 1992 zastupovala v zdravotníctve vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, ktorí získali II. a vyšší stupeň vysokoškolského vzdelania na univerzitách na iných ako medicínskych fakultách. Táto predchádzajúca skúsenosť napriek zmene právnych predpisov v roku 2004 pravdepodobne naďalej oslovuje vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov v rezorte zdravotníctva, najmä tých, ktorí sú organizovaní v iných komorách, že sa na Slovenskú komoru iných zdravotníckych pracovníkov obracajú s ich záujmom byť Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov zastupovaní. Tento návrh SKIZP je výsledkom predchádzajúcich rokovaní s verejnými zdravotníkmi pracujúcimi na úradoch verejného zdravotníctva na Slovensku v uplynulých štyroch rokoch. V § 49 sa pripája nový odsek 4, ktorý znie: (4) Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov plní úlohy podľa odsekov 1 až 3 aj vo vzťahu k farmaceutom a veterinárnym lekárom, ktorí v zdravotníckych zariadeniach alebo orgánoch verejného zdravotníctva vykonávajú činnosti laboratórnych diagnostikov a hygienikov. Farmaceutovi a veterinárnemu lekárovi vykonávajúcemu činnosti laboratórneho diagnostika a hygienika sa umožní ďalšie vzdelávanie a sústavné vzdelávanie podľa tohto zákona ako laboratórnemu diagnostikovi a hygienikovi, ak je registrovaný v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov a ak ide o lekára pri povolaní hygienik je registrovaný

v Slovenskej lekárskej komore a o umožnenie vzdelávania komoru požiada. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov sa vyjadruje k odbornej praxi takýchto farmaceutov a veterinárnych lekárov na účely absolvovania ďalšieho a sústavného vzdelávania podľa tohto zákona, najmä z pohľadu, či ich prax zodpovedá rovnakým požiadavkám, ako sú kladené na sprístupnenie daného vzdelávania pre laboratórnych diagnostikov a hygienikov“ Odôvodnenie: Zabezpečenie rovnakých práv a povinností reprezentantov toho istého povolania. Umožnenie výkonu zdravotníckeho povolania laboratórneho diagnostika a hygienikom aj farmaceutom a veterinárnym lekárom (európska smernica umožňuje problematiku takto riešiť) s tým, že sa navrhuje výkon týchto povolaní v rámci povolania laboratórny diagnostik a hygienik regulovať v  komore - Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov a ak ide o lekára pre povolanie hygienik regulovať v Slovenskej lekárskej komore - ako aj umožniť im ďalšie vzdelávanie v rezorte zdravotníctva.  V § 68 ods. 1 písm. a) sa za slová psychológ vkladajú slová „a verejný zdravotník“. Odôvodnenie: Vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe – t. j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení by sa malo umožniť aj verejným zdravotníkom, ktorých náplňou práce je okrem iného aj prevencia a skupinové poradenstvo a hromadné poradenstvo na školách t. j. výkon odborných pracovných činností na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. V § 68 ods. 1 písm. c) a v § 68 ods. 6 sa vypúšťajú slová „zdravotnícky laborant“. Odôvodnenie: Doterajšia prax poukazuje na to, že vzdelanie zdravotníckych laborantov získané na vysokých školách Slovenskej republiky nie je ani zďaleka (obsah, forma, prax) ani po doplnení špecializácie na organizáciu a riadenie zdravotníctva postačujúce na výkon zodpovednej činnosti odborného zástupcu medicínskeho laboratória. Funkciu odborného zástupcu by mali v medicínskych laboratóriách vykonávať len lekári alebo laboratórni diagnostici, ktorí majú potrebné kvalitatívne parametre dané príslušným vzdelaním z lekárskej alebo prírodovedeckej fakulty vysokej školy a technickej univerzity. Zmena sa

vyžaduje pre skvalitnenie činnosti medicínskych laboratórií a ochranu pacienta pred „kvázi indikovanou“ zdravotnou starostlivosťou predpísanou lekárom na základe nevhodne interpretovaných laboratórnych výsledkov slabo kvalifikovaným zdravotníckym laborantom. Prevádzkovatelia medicínskych laboratórií, ktorí zamestnávajú zdravotníckych laborantov na pozíciách odborných zástupcov by mali týchto nahradiť kvalifikovanými lekármi alebo laboratórnymi diagnostikmi čo najskôr. V § 68 ods. 6 sa vypúšťajú slová „verejný zdravotník“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava ako návrh vzhľadom na prechod verejných zdravotníkov s vysokoškolským vzdelaním zo Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov do Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. V § 68 ods. 9 sa za slová „laboratórny diagnostik“ vkladajú slová „verejný zdravotník“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava vzhľadom na prechod verejných zdravotníkov s vysokoškolským vzdelaním zo Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov do Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. L/ Za § 102aj vkladá nový § 102ak, ktorý znie: „§ 102ak Prechodné ustanovenia účinné od (návrh) 1. januára 2020 (1) Farmaceut a veterinárny lekár vykonávajúci v zdravotníctve činnosti laboratórneho diagnostika alebo obdobné činnosti a verejný zdravotník s vysokoškolským vzdelaním požiada o registráciu v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov najneskôr do 30. septembra 2019. (2) Verejný zdravotník s vysokoškolským vzdelaním, ktorý je registrovaný v Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov podľa doterajších predpisov sa považuje za registrovaného v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov podľa tohto zákona od 1. januára 2020; údaje a doklady potrebné na registráciu v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov postúpi príslušná Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov Slovenskej

Z

komore iných zdravotníckych pracovníkov najneskôr do 31. septembra 2019. (3) Povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek upresní podľa nového znenia § 7 a § 11 tohto zákona orgán príslušný na vydanie povolenia v spolupráci s príslušnou stavovskou organizáciou. Orgán príslušný na vydanie povolenia upresnenie vydá písomným oznámením, ktoré sa pripojí k vydanému povoleniu. Oznámenie sa pripojí k vydanému povoleniu až po tom, čo príslušná stavovská organizácia vydá oznámenie o zmene licencie k príslušnej licencii. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov sa považuje za príslušnú stavovskú organizáciu k identifikovaniu činností medicínskych laboratórií, zariadení zobrazovacích metód a zariadení klinickej fyziky. Slovenská komora fyzioterapeutov sa považuje za príslušnú stavovskú organizáciu k identifikovaniu zariadení fyzioterapie. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov a Slovenská komora fyzioterapeutov vydajú oznámenia o zmene licencií podľa tohto ustanovenia najneskôr do 31. decembra 2019.“ Odôvodnenie: Nadväzne na predchádzajúce pripomienky sa upravuje termín, do ktorého sa majú farmaceuti a veterinárni lekári vykonávajúci v rezorte zdravotníctva činnosti laboratórneho diagnostika registrovať v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov. V nadväznosti na úpravu v § 7 a § 11, kde sa ruší obsolentný pojem spoločné liečebné a vyšetrovacie zložky a nahrádza sa novými adekvátnymi pojmami sa upravujú prechodné ustanovenia umožňujúce druhovú identifikáciu konkrétnych samostatných zdravotníckych zariadení.

SKIZP Pripomienky k článku II., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578.2004 Z. z. (v súvislosti s problematikou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti)A/ K bodu 1., ktorým sa mení § 5 zákona č. 578/2004 Z. z. V odseku 1 navrhujeme slová „sústavná a odborná zdravotná starostlivosť“ nahradiť slovami „sústavná a odborná minimálna zdravotná starostlivosť“. Pripomienka je obyčajná. Odôvodnenie: Legislatívno-technické upresnenie vzhľadom na nasledujúce

Z

pripomienky o potrebe ustanovenia optimálnej siete verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. AA/ žiadame ešte pred vydaním Nariadenia vlády SR zvýšenie minimálnej siete v odbore klinická logopédia. Odôvodnenie: Podľa štatistických údajov má Slovensko v porovnaní s ostatnými vyspelými Európskymi krajinami priepastne zlú situáciu v počte logopédov, ktorý pripadá na obyvateľstvo. Čísla hovoria, že na Slovensku máme dnes 1 logopéda na cca 34 000 obyvateľov, čo je najmenej z celej Európy. Slovensko má z celej Európy najnižší počet týchto špecialistov. V súčasnosti sa pohybuje toto číslo približne okolo 180 logopédov na 5 200 000 obyvateľov, za predpokladu, že počítame aj s klinickými logopédmi, pracujúcimi v nemocničných zariadeniach. Za najdôležitejší ukazovateľ potreby zvýšenia minimálnej siete považujeme stanovenie presnej kapacitnej priepustnostipri rešpektovaní medicínskych postupov legeartis, ktorá je v klinickej logopédii viazaná na frekvenciu 1,3 pac/hod. Ďalším ukazovateľom je odhadovaný počet návštev, vychádzajúcich z reálnych údajov z databázy UŽIS, pričom odhadovaný počet návštev na základe početnosti cieľových skupín (sklon k prevalencii, natalita, mortalita, morbidita) nie je známy, ale posledné výskumy v niektorých  EÚ ale už aj na Slovensku dokazujú ročný nárast pacientov v ambulanciách klinickej logopédie a v ústavných zariadeniach s poruchami kom. schopnosti a s poruchami prehĺtania( náplň činnosti klinického logopéda), pri rozmanitosti cieľových skupín všetkých vekových kategórií a diagnóz ,počínajúc rannými vývojovými obdobiami seniormi končiac. Klinická logopédia v súčasnosti participuje na dg. a th. 144 diagnóz používanej 10. revízii MKCH . Minimalizácia siete -  na 20 tisíc obyvateľov jeden klinický logopéd a optimalizácia siete – na 15 tisíc obyvateľov - tieto čísla vznikli na základe kritických pripomienok a koncenzu zástupcov PHARE, ktorí pred niekoľkými rokmi realizovali svoj pracovný pobyt na Ministerstve zdravotníctva SR a mapovali aj danú problematiku s kompetentnými pracovníkmi MZ SR a hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre

klinickú logopédiu.

SKIZP R. V § 7 odsek 1sa na konci prvej vety pripájajú slová „pri uzatváraní zmlúv spolupracuje so stavovskými organizáciami podľa osobitného predpisu14aa)a regiónmi“ a pripája sa druhá veta, ktorá znie: „Ak verejná sieť zodpovedá minimálnej sieti, ale nezodpovedá kritériám na tvorbu optimálnej siete, zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvy v rozsahu optimálnej siete a taktiež postupuje podľa osobitného predpisu14aa) Odôvodnenie: Zabezpečenie optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v spolupráci s relevantnými partnermi.

Z

SKIZP S. V § 7 odsek 4 znie: „Zdravotná poisťovňa je povinná stanoviť a uverejňovať na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojej internetovej stránke najmenej jedenkrát za deväť mesiacov indikátory kvality (ďalej len „indikátory“), ktoré slúžia na monitoring vybratých oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax, podľa ktorej sú aktuálne platné indikátory kvality prakticky nepoužiteľné na uzatváranie zmlúv zdravotných poisťovní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Nemeria sa nimi ani etika ani kvalita konkrétnym zdravotníckym pracovníkom, alebo poskytovateľom poskytovanej zdravotnej starostlivosti zdravotnej starostlivosti, podľa ktorých by sa bolo možné relevantne rozhodnúť, ide skôr o makroštrukturálne indikátory naznačujúce potrebu dofinancovania systému zdravotnej starostlivosti ako celku a môžu skôr slúžiť na plánovanie budúcich výdavkov zdravotných poisťovní v súvislosti s budúcou očakávanou spotrebou. Preto sa navrhuje vypustiť ich zo systému zdravotnej starostlivosti ako nástroj na uzatváranie zmlúv a ponechať ich len ako analytickú činnosť zdravotných poisťovní, ktorú oznamujú verejnosti na svojej internetovej stránke.

Z

SKIZP T. V § 7 odsek 6 písmeno a) sa za slová „odbornými spoločnosťami“ vkladajú slová „a príslušnými stavovskými organizáciami podľa osobitného predpisu22a) a regiónmi“. Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie: „ 22a) § 43 až § 47h zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .“ Odôvodnenie: Napriek tomu, že existujúce indikátory kvality nie sú použiteľné na uzatváranie zmlúv s konkrétnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pretože nemerajú kvalitu konkrétneho poskytovateľa, ale ide skôr hodnotenie vybraných ukazovateľov zdravotníckeho systému ako celku, komora považuje za dôležitú svoju participáciu a participáciu ostatných stavovských organizácií existujúcich na základe zákona o poskytovateľoch na ich tvorbe, aj keď neskôr budú slúžiť na iný účel ako na uzatváranie zmlúv (napríklad lepšie plánovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a podobne).

Z

SKIZP U. V § 7 odsek 7písmeno a) sa slová „ktorý bude indikátorom hodnotený“ nahrádzajú slovami „ktorí budú indikátorom hodnotení“. Odôvodnenie: Zjasnenie, odstránenie existujúceho aplikačného zmätku a z toho vyplývajúcich nedorozumení. Existujúce indikátory kvality v skutočnosti nemerajú kvalitu konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale skupiny poskytovateľov spadajúcich pod daný druh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Z

SKIZP V. V § 7 odsek 9sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až

Z

c). Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava vzhľadom na predchádzajúce pripomienky.

SKIZP W. V § 7 ods. 11sa vypúšťa písmeno d). Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava vzhľadom na predchádzajúce pripomienky.

Z

SKIZP X.bod 6. sa označuje ako bod 5. V § 15 odsek 1 písmeno c) sa vypúšťa bod 5. Doterajší Odôvodenie: Legislatívno-technická úprava nadväzne na pripomienky uvedené v predchádzajúcich bodoch.

Z

SKIZP Y. V § 15 odsek 1 písmeno a)sa na konci pripájajú slová „v prípade, že verejná sieť nespĺňa kritériá optimálnej siete aj v rozsahu optimálnej siete podľa osobitného predpisu14aa)“. Odôvodenie: Legislatívno-technická úprava nadväzne na pripomienky uvedené v predchádzajúcich bodoch.

Z

SKIZP Z. V § 7 ods. 4 písm. a) bod 1.žiadame pokračovať vo vete bodkočiarkou a slovami „personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa oprávnená hodnotiť iba v spolupráci s príslušnými stavovskými organizáciami podľa osobitného predpisu22a); komora na účel hodnotenia ustanoví konkrétnych hodnotiteľov spôsobilých personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti adekvátne odborne posúdiť.“ Odôvodnenie: Zdravotné poisťovne nedisponujú odborníkmi na adekvátne posudzovanie personálneho a materiálno-technického vybavenia zdravotníckych zariadení. Takýmito odbornými kapacitami disponujú iba komory.

Z

SLeK Čl. I Návrhu Z

§ 8 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie: „(16) Zdravotná poisťovňa uhrádza držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti paušálnu úhradu za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej službyxx) podľa podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov a úhradu poskytnutej lekárenskej starostlivosti. Výšku paušálnej úhrady za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej službyxx), spôsob a pravidlá jej výpočtu ustanoví vláda nariadením.“ xx) § 25a Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odôvodnenie: Dňa 15.06.2018 nadobudla účinnosť novela Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 25a definujúca lekárenskú pohotovostnú službu. Žiadny právny predpis odmeňovanie výkonu lekárenských pohotovostných služieb neupravuje a to ani na rozdiel od vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave ambulantnej pohotovostnej služby či zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Financovanie výkonu lekárenskej pohotovostnej služby nie je zabezpečované ani z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia ani z výberu poplatkov od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výkon lekárenskej pohotovostnej služby je jedinou pohotovostnou službou v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorej výkon nie je zabezpečovaný ani z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia ani z výberu poplatkov od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na existenciu zdrojov verejného zdravotného poistenia, rovnako ako bolo uplatnené v legislatívnych procesoch LP/2017/275, PI/2018/142, LP/2018/546, LP/2018/593, LP/2018/908, PI/2019/10, LP/2019/49, PI/2019/70, opätovne navrhujeme legislatívne zaviesť úhrady pre držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia tak, aby sa rovnako ako v prípade ambulantnej pohotovostnej služby, zabezpečilo primerané finančné krytie ekonomicky oprávnených nákladov

poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby, aby držitelia mohli poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni. Poukazujeme na skutočnosť, že dňa 9. 8. 2018, Ministerstvo zdravotníctva SR písomne v zápisnici z rozporového konania bez výhrad a v Slovenskou lekárnickou komorou navrhovanom znení akceptovalo zásadnú pripomienku komory, obsahom ktorej je povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti paušálnu úhradu za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby tak, ako je vyššie opakovane navrhované. Na základe verejného prísľubu Ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky, doc. MUDr. Andrey Kalavskej, PhD., prezentovaného v rámci plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky konaného dňa 24. 9. 2018, Slovenská lekárnická komora Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR predložila v mesiaci január 2019 analýzu vplyvov, podľa ktorej by celkové zaťaženie rozpočtu verejnej správy poskytovaním paušálnej úhrady za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby predstavovalo sumu maximálne 2 696 242,50 EUR. Aj napriek skutočnosti existencie päťnásobnej novelizácie Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v období od novej legislatívnej definície lekárenskej pohotovostnej služby, financovanie lekárenskej pohotovostnej služby nie je zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky riešené.

SLeK Čl. I NávrhuV § 6 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa písmenom ab), ktoré znie: „ab) uhrádza držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti paušálnu úhradu za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej službyxx)“ Odôvodnenie: Dňa 15.06.2018 nadobudla účinnosť

Z

novela Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 25a definujúca lekárenskú pohotovostnú službu. Žiadny právny predpis odmeňovanie výkonu lekárenských pohotovostných služieb neupravuje a to ani na rozdiel od vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave ambulantnej pohotovostnej služby či zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Financovanie výkonu lekárenskej pohotovostnej služby nie je zabezpečované ani z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia ani z výberu poplatkov od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výkon lekárenskej pohotovostnej služby je jedinou pohotovostnou službou v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorej výkon nie je zabezpečovaný ani z prostriedkov z verejného zdravotného poistenia ani z výberu poplatkov od poistencov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na existenciu zdrojov verejného zdravotného poistenia, rovnako ako bolo uplatnené v legislatívnych procesoch LP/2017/275, PI/2018/142, LP/2018/546, LP/2018/593, LP/2018/908, PI/2019/10, LP/2019/49, PI/2019/70, opätovne navrhujeme legislatívne zaviesť úhrady pre držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia tak, aby sa rovnako ako v prípade ambulantnej pohotovostnej služby, zabezpečilo primerané finančné krytie ekonomicky oprávnených nákladov poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby, aby držitelia mohli poskytovať lekárenskú pohotovostnú službu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni. Poukazujeme na skutočnosť, že dňa 9. 8. 2018, Ministerstvo zdravotníctva SR písomne v zápisnici z rozporového konania bez výhrad a v Slovenskou lekárnickou komorou navrhovanom znení akceptovalo zásadnú pripomienku komory, obsahom ktorej je povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti paušálnu úhradu za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby tak, ako je vyššie opakovane navrhované. Na základe verejného prísľubu Ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky, doc. MUDr. Andrey Kalavskej, PhD., prezentovaného v

rámci plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky konaného dňa 24. 9. 2018, Slovenská lekárnická komora Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR predložila v mesiaci január 2019 analýzu vplyvov, podľa ktorej by celkové zaťaženie rozpočtu verejnej správy poskytovaním paušálnej úhrady za poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby predstavovalo sumu maximálne 2 696 242,50 EUR. Aj napriek skutočnosti existencie päťnásobnej novelizácie Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v období od novej legislatívnej definície lekárenskej pohotovostnej služby, financovanie lekárenskej pohotovostnej služby nie je zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky riešené.

SLeK Čl. II NávrhuV § 45 Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa ods. 4 v znení: „Slovenská lekárnická komora spolupracuje so samosprávnym krajom pri organizovaní a nariaďovaní lekárenskej pohotovostnej služby podľa osobitného predpisu.x) x) Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ Odôvodnenie: Navrhuje sa oprávnenie Slovenskej lekárnickej komory spolupracovať so samosprávnym krajom pri organizovaní a nariaďovaní lekárenskej pohotovostnej služby.

Z

SLeK Čl. II NávrhuV § 80aa Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa ods. 4 v znení: „Mzda farmaceuta [§ 27 ods. 1 písm. c)] za hodinu vykonávania

Z

zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu v pohotovostnej lekárni xx) je najmenej 1,25 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva mzda.“ xx) § 25a ods. 1 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Odôvodnenie: Upravuje sa mzda farmaceutov, ktorí poskytujú lekárenskú pohotovostnú službu, a to z dôvodu, aby ich mzda za tento výkon bola príslušne ohodnotená a garantovaná.

SLeK Čl. III NávrhuDoterajšie znenie § 25a Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nahrádza nasledovným znením: „§ 25a Lekárenská pohotovostná služba (1) Lekárenská pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť lekárenskej starostlivosti v čase nariadenom samosprávnym krajom. (2) Lekárenskú pohotovostnú službu je samosprávny kraj oprávnený nariadiť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne, alebo v nemocničnej lekární s oddelením výdaja liekov verejnosti, s miestom výkonu činnosti v spádovom území podľa osobitného predpisu30ac) takého pevného bodu, pre ktorý bolo vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby30ad) a to v pracovných dňoch v čase od 16.00 do 22.00 hodiny a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7.00 do 22.00 hodiny (ďalej len „pohotovostná lekáreň“). (3) Pohotovostná lekáreň je povinná zabezpečiť poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby nariadenej samosprávnym krajom. (4) Samosprávny kraj zverejňuje rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby na svojom webovom sídle najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis zabezpečenia

Z

poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby vyhotovuje. Ak má samosprávny kraj e-mailovú adresu poskytovateľa lekárenskej starostlivosti rozpísaného v rozpise zabezpečenia lekárenskej pohotovostnej služby, zašle rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby aj na túto e-mailovú adresu, a to najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby vyhotovuje. Rozpis lekárenskej pohotovostnej služby samosprávny kraj vyhotovuje najmenej na obdobie kalendárneho mesiaca. (5) Rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby podľa odseku 4 obsahuje a) dátum a čas poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby b) názov a adresu lekárne poskytujúcej lekárenskú pohotovostnú službu, (6) Rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom poskytujúcim lekárenskú starostlivosť na území samosprávneho kraja dňom nasledujúcim po zverejnení na webovom sídle samosprávneho kraja. (7) Pohotovostnej lekárni patrí za výkon lekárenskej pohotovostnej služby úhrada podľa osobitného predpisu xxx).“ xxx) § 8 ods. 16 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Odôvodnenie: Navrhuje sa zavedenie novej legálnej definície lekárenskej pohotovostnej služby a mechanizmus jej nariaďovania.

SLeK Čl. III NávrhuDoterajšie znenie §135 ods. 1 písm. d) Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nahrádza nasledovným znením „d) v spolupráci so Slovenskou lekárnickou komorou organizuje a nariaďuje poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne, v nemocničnej lekární s oddelením výdaja liekov verejnosti,“ Odôvodnenie: Vytvára sa právny základ spolupráce samosprávneho kraja a Slovenskej lekárnickej komory

Z

pri organizovaní lekárenskej pohotovostnej služby podľa osobitného predpisu a zároveň vzhľadom na doterajšie znenie § 135 ods. 1 písm. d) zákona a z neho vyplývajúcu absenciu oprávnenia samosprávneho kraja organizovať a nariaďovať poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby v pobočke verejnej lekárne a v nemocničnej lekární s oddelením výdaja liekov verejnosti sa navrhuje rozšírenie právomoci samosprávneho kraja organizovať a nariaďovať poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby aj v prípade týchto lekární.

SLeK Čl. III NávrhuV § 20 ods. 8 Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vypúšťajú slová: „a pohotovostnú lekárenskú službu.“ Odôvodnenie: Vytvára sa právny základ možnosti nariadenia výkonu lekárenskej pohotovostnej služby aj pobočke verejnej lekárne.

Z

SLeK Čl. III NávrhuV §135 ods. 1 písm. c) Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa za slovo „lekárne“ vkladajú slová „pobočky verejnej lekárne, nemocničnej lekárne s oddelením výdaja liekov verejnosti“ Odôvodnenie: Vzhľadom na doterajšie znenie § 135 ods. 1 písm. c) zákona a z neho vyplývajúcu absenciu oprávnenia samosprávneho kraja schvaľovať prevádzkový čas pobočky verejnej lekárne a nemocničnej lekárne s oddelením výdaja liekov verejnosti sa navrhuje rozšírenie právomoci samosprávneho kraja schvaľovať aj prevádzkový čas pobočky verejnej lekárne a nemocničnej lekárne s oddelením výdaja liekov verejnosti.

Z

SLeK nad rámec NávrhuV § 10 Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

Z

znení neskorších predpisov sa za slovo „starostlivosť“ vkladajú slová „a lekárenskú pohotovostnú službu“. Doterajšie znenie odkazu 9), ktorý znie „9) Zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov“ sa nahrádza slovami „9) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ Odôvodnenie: Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov všeobecným spôsobom upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom v § 7 ods. 1 definuje formy zdravotnej starostlivosti ako ambulantnú, ústavnú, lekárenskú a ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnej pomoci. Súčasne pre ambulantnú, ústavnú zdravotnú starostlivosť a ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnej pomoci určuje zákonné podmienky ich poskytovania, pričom v § 10 pre lekárenskú starostlivosť odkazuje na Zákon o liekoch. V kontexte zavedenia definície pohotovostných služieb (ambulantná, zubnolekárska a ústavná) je potrebné definovať aj pojem lekárenskej pohotovostnej služby, ktorého právna úprava v súčasnosti absentuje. Zmena odkazu 9) vychádza z aktuálne platného znenia Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

SLeK nad rámec NávrhuV § 38 ods. 3 písm. d) Zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa slová „štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu“ nahrádzajú slovami „vytvorenie dispenzačného záznamuxxx) a spracovanie dispenzačného záznamuxxxx)“

Z

Poznámka pod čiarou k odkazu xxx) znie: xxx)§ 121 ods. 3 písm. d) Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poznámka pod čiarou k odkazu xxxx) znie: xxxx) § 8 ods. 16 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odôvodnenie: Vytvorenie dispenzačného záznamu spojené s jeho viacnásobným spracúvaním pri zohľadnení viacerých zákonných oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, nepredstavuje len štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu/poukazu, ale je aj nástrojom následnej kontroly, evidencie a spracovania pre účely plnenia ďalších oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a preto sa definuje nové označenie služby. Vytvorenie dispenzačného záznamu je predpokladom nároku poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na úhradu zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú jediným segmentom v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorých príjmy nielen že nie sú každoročne valorizované, ale naopak, vzhľadom k úpravám cien liekov a naviazaniu odmeny poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na cenu lieku majú klesajúci charakter. Za posledných desať rokov, napriek rastúcemu trhu, hodnota hrubého obchodného rozpätia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nerástla. Zároveň v súvislosti so zavedením nových povinností – hlavne v oblasti elektronického zdravotníctva a FMD – rástli náklady poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na implementáciu potrebných technológií. Je potrebné pripomenúť, že poskytovatelia ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti boli – na rozdiel od poskytovateľov lekárenskej starostlivosti – finančne motivovaní k zapojeniu sa do e-zdravia, pričom významné množstvo týchto poskytovateľov dodnes ignoruje povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti boli pri zavádzaní e-zdravia najaktívnejšími poskytovateľmi. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby boli za túto svoju iniciatívu sankcionovaní ďalším znížením finančných príjmov.

Paušálne poplatky sú súčasťou zdravotníckych systémov vo viacerých krajinách EU. Preto navrhujeme stanovenie maximálnej a minimálnej výšky úhrady vytvorenia dispenzačného záznamu a spracovania dispenzačného záznamu s tým, že zároveň je potrebné zohľadniť vyvolané náklady poskytovateľov spojené s implementáciou zákonných požiadaviek existujúcej e-preskripcie. Zároveň sa navrhuje oslobodenie poistenca od úhrady za spracovanie údajov uvedených na lekárskom predpise pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby, čím dôjde k zníženiu ekonomickej záťaže poistencov v spojení s výdajom liekov vydaných v spojení s poskytovaním pohotovostnej služby.

SLeK nad rámec NávrhuV § 38 ods. 3 Zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa vypúšťa písm. e). Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f). Odôvodnenie: Vytvorenie dispenzačného záznamu spojené s jeho viacnásobným spracúvaním pri zohľadnení viacerých zákonných oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, nepredstavuje len štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu/poukazu, ale je aj nástrojom následnej kontroly, evidencie a spracovania pre účely plnenia ďalších oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a preto sa definuje nové označenie služby. Vytvorenie dispenzačného záznamu je predpokladom nároku poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na úhradu zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú jediným segmentom v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorých príjmy nielen že nie sú každoročne valorizované, ale naopak, vzhľadom k úpravám cien liekov a naviazaniu odmeny poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na cenu lieku majú

Z

klesajúci charakter. Za posledných desať rokov, napriek rastúcemu trhu, hodnota hrubého obchodného rozpätia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nerástla. Zároveň v súvislosti so zavedením nových povinností – hlavne v oblasti elektronického zdravotníctva a FMD – rástli náklady poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na implementáciu potrebných technológií. Je potrebné pripomenúť, že poskytovatelia ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti boli – na rozdiel od poskytovateľov lekárenskej starostlivosti – finančne motivovaní k zapojeniu sa do e-zdravia, pričom významné množstvo týchto poskytovateľov dodnes ignoruje povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti boli pri zavádzaní e-zdravia najaktívnejšími poskytovateľmi. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby boli za túto svoju iniciatívu sankcionovaní ďalším znížením finančných príjmov. Paušálne poplatky sú súčasťou zdravotníckych systémov vo viacerých krajinách EU. Preto navrhujeme stanovenie maximálnej a minimálnej výšky úhrady vytvorenia dispenzačného záznamu a spracovania dispenzačného záznamu s tým, že zároveň je potrebné zohľadniť vyvolané náklady poskytovateľov spojené s implementáciou zákonných požiadaviek existujúcej e-preskripcie. Zároveň sa navrhuje oslobodenie poistenca od úhrady za spracovanie údajov uvedených na lekárskom predpise pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby, čím dôjde k zníženiu ekonomickej záťaže poistencov v spojení s výdajom liekov vydaných v spojení s poskytovaním pohotovostnej služby.

SLeK nad rámec NávrhuV § 38 ods. 6 Zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa slová „a f)“ nahrádzajú slovami „a e)“. Odôvodnenie: Vytvorenie dispenzačného

Z

záznamu spojené s jeho viacnásobným spracúvaním pri zohľadnení viacerých zákonných oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, nepredstavuje len štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu/poukazu, ale je aj nástrojom následnej kontroly, evidencie a spracovania pre účely plnenia ďalších oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a preto sa definuje nové označenie služby. Vytvorenie dispenzačného záznamu je predpokladom nároku poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na úhradu zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú jediným segmentom v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorých príjmy nielen že nie sú každoročne valorizované, ale naopak, vzhľadom k úpravám cien liekov a naviazaniu odmeny poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na cenu lieku majú klesajúci charakter. Za posledných desať rokov, napriek rastúcemu trhu, hodnota hrubého obchodného rozpätia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nerástla. Zároveň v súvislosti so zavedením nových povinností – hlavne v oblasti elektronického zdravotníctva a FMD – rástli náklady poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na implementáciu potrebných technológií. Je potrebné pripomenúť, že poskytovatelia ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti boli – na rozdiel od poskytovateľov lekárenskej starostlivosti – finančne motivovaní k zapojeniu sa do e-zdravia, pričom významné množstvo týchto poskytovateľov dodnes ignoruje povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti boli pri zavádzaní e-zdravia najaktívnejšími poskytovateľmi. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby boli za túto svoju iniciatívu sankcionovaní ďalším znížením finančných príjmov. Paušálne poplatky sú súčasťou zdravotníckych systémov vo viacerých krajinách EU. Preto navrhujeme stanovenie maximálnej a minimálnej výšky úhrady vytvorenia dispenzačného záznamu a spracovania dispenzačného záznamu s tým, že zároveň je potrebné zohľadniť vyvolané náklady poskytovateľov spojené s implementáciou zákonných požiadaviek existujúcej e-preskripcie. Zároveň sa

navrhuje oslobodenie poistenca od úhrady za spracovanie údajov uvedených na lekárskom predpise pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby, čím dôjde k zníženiu ekonomickej záťaže poistencov v spojení s výdajom liekov vydaných v spojení s poskytovaním pohotovostnej služby.

SLeK nad rámec NávrhuV § 38 ods. 8 písm. d) Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa dopĺňa bod 4. v znení: „4. poistenec pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby.“ Odôvodnenie: Vytvorenie dispenzačného záznamu spojené s jeho viacnásobným spracúvaním pri zohľadnení viacerých zákonných oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, nepredstavuje len štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu/poukazu, ale je aj nástrojom následnej kontroly, evidencie a spracovania pre účely plnenia ďalších oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a preto sa definuje nové označenie služby. Vytvorenie dispenzačného záznamu je predpokladom nároku poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na úhradu zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú jediným segmentom v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorých príjmy nielen že nie sú každoročne valorizované, ale naopak, vzhľadom k úpravám cien liekov a naviazaniu odmeny poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na cenu lieku majú klesajúci charakter. Za posledných desať rokov, napriek rastúcemu trhu, hodnota hrubého obchodného rozpätia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nerástla. Zároveň v súvislosti so zavedením nových povinností – hlavne v oblasti elektronického zdravotníctva a

Z

FMD – rástli náklady poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na implementáciu potrebných technológií. Je potrebné pripomenúť, že poskytovatelia ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti boli – na rozdiel od poskytovateľov lekárenskej starostlivosti – finančne motivovaní k zapojeniu sa do e-zdravia, pričom významné množstvo týchto poskytovateľov dodnes ignoruje povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti boli pri zavádzaní e-zdravia najaktívnejšími poskytovateľmi. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby boli za túto svoju iniciatívu sankcionovaní ďalším znížením finančných príjmov. Paušálne poplatky sú súčasťou zdravotníckych systémov vo viacerých krajinách EU. Preto navrhujeme stanovenie maximálnej a minimálnej výšky úhrady vytvorenia dispenzačného záznamu a spracovania dispenzačného záznamu s tým, že zároveň je potrebné zohľadniť vyvolané náklady poskytovateľov spojené s implementáciou zákonných požiadaviek existujúcej e-preskripcie. Zároveň sa navrhuje oslobodenie poistenca od úhrady za spracovanie údajov uvedených na lekárskom predpise pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby, čím dôjde k zníženiu ekonomickej záťaže poistencov v spojení s výdajom liekov vydaných v spojení s poskytovaním pohotovostnej služby.

SLeK nad rámec NávrhuV § 38a Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa doterajšie znenie ods. 7 nahrádza nasledovným znením: „(7) Pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti pri výdaji liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín je výška úhrady poistenca za služby uvedené v § 38 ods. 3 písm. d) najviac 0,64 % zo sumy životného minimaxxxx) za predchádzajúci kalendárny rok, minimálne však 0,50 eur, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady podľa § 38 ods.

Z

8 písm. d). Výšku poplatku ustanoví ministerstvo zdravotníctva cenovým opatrením vždy k 1. januáru kalendárneho roka.“ Poznámka pod čiarou k odkazu xxxxx) znie: xxxxx) (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odôvodnenie: Vytvorenie dispenzačného záznamu spojené s jeho viacnásobným spracúvaním pri zohľadnení viacerých zákonných oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, nepredstavuje len štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu/poukazu, ale je aj nástrojom následnej kontroly, evidencie a spracovania pre účely plnenia ďalších oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a preto sa definuje nové označenie služby. Vytvorenie dispenzačného záznamu je predpokladom nároku poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na úhradu zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú jediným segmentom v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorých príjmy nielen že nie sú každoročne valorizované, ale naopak, vzhľadom k úpravám cien liekov a naviazaniu odmeny poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na cenu lieku majú klesajúci charakter. Za posledných desať rokov, napriek rastúcemu trhu, hodnota hrubého obchodného rozpätia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nerástla. Zároveň v súvislosti so zavedením nových povinností – hlavne v oblasti elektronického zdravotníctva a FMD – rástli náklady poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na implementáciu potrebných technológií. Je potrebné pripomenúť, že poskytovatelia ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti boli – na rozdiel od poskytovateľov lekárenskej starostlivosti – finančne motivovaní k zapojeniu sa do e-zdravia, pričom významné množstvo týchto poskytovateľov dodnes ignoruje povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti boli pri zavádzaní e-zdravia najaktívnejšími poskytovateľmi. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby boli za túto svoju iniciatívu sankcionovaní ďalším znížením finančných príjmov. Paušálne poplatky sú súčasťou zdravotníckych systémov vo viacerých krajinách

EU. Preto navrhujeme stanovenie maximálnej a minimálnej výšky úhrady vytvorenia dispenzačného záznamu a spracovania dispenzačného záznamu s tým, že zároveň je potrebné zohľadniť vyvolané náklady poskytovateľov spojené s implementáciou zákonných požiadaviek existujúcej e-preskripcie. Zároveň sa navrhuje oslobodenie poistenca od úhrady za spracovanie údajov uvedených na lekárskom predpise pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby, čím dôjde k zníženiu ekonomickej záťaže poistencov v spojení s výdajom liekov vydaných v spojení s poskytovaním pohotovostnej služby.

SLeK nad rámec NávrhuV § 38a Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa vypúšťa doterajšie znenie ods. 8 a ods. 9. až ods. 11 sa označujú ako ods. 8. až ods. 10. Odôvodnenie: Vytvorenie dispenzačného záznamu spojené s jeho viacnásobným spracúvaním pri zohľadnení viacerých zákonných oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, nepredstavuje len štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu/poukazu, ale je aj nástrojom následnej kontroly, evidencie a spracovania pre účely plnenia ďalších oznamovacích povinností držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a preto sa definuje nové označenie služby. Vytvorenie dispenzačného záznamu je predpokladom nároku poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na úhradu zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú jediným segmentom v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorých príjmy nielen že nie sú každoročne valorizované, ale naopak, vzhľadom k úpravám cien liekov a naviazaniu odmeny poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na cenu lieku majú klesajúci charakter. Za posledných desať rokov, napriek rastúcemu trhu, hodnota

Z

hrubého obchodného rozpätia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti nerástla. Zároveň v súvislosti so zavedením nových povinností – hlavne v oblasti elektronického zdravotníctva a FMD – rástli náklady poskytovateľov lekárenskej starostlivosti na implementáciu potrebných technológií. Je potrebné pripomenúť, že poskytovatelia ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti boli – na rozdiel od poskytovateľov lekárenskej starostlivosti – finančne motivovaní k zapojeniu sa do e-zdravia, pričom významné množstvo týchto poskytovateľov dodnes ignoruje povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti boli pri zavádzaní e-zdravia najaktívnejšími poskytovateľmi. Považujeme za absolútne neprijateľné, aby boli za túto svoju iniciatívu sankcionovaní ďalším znížením finančných príjmov. Paušálne poplatky sú súčasťou zdravotníckych systémov vo viacerých krajinách EU. Preto navrhujeme stanovenie maximálnej a minimálnej výšky úhrady vytvorenia dispenzačného záznamu a spracovania dispenzačného záznamu s tým, že zároveň je potrebné zohľadniť vyvolané náklady poskytovateľov spojené s implementáciou zákonných požiadaviek existujúcej e-preskripcie. Zároveň sa navrhuje oslobodenie poistenca od úhrady za spracovanie údajov uvedených na lekárskom predpise pri výdaji lieku predpísaného v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, zubnolekárskej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby, čím dôjde k zníženiu ekonomickej záťaže poistencov v spojení s výdajom liekov vydaných v spojení s poskytovaním pohotovostnej služby.

SLK celému návrhu zákonaSlovenská lekárska komora (ďalej len „Komora“) snahu Ministerstva zdravotníctva SR vytvoriť model stratifikácie nemocníc, premietnutý do návrhu legislatívnych zmien víta a oceňuje. Nie je potrebné širšie komentovať snahu širokej odbornej verejnosti i samotnej Komory prijať v čo najkratšom čase opatrenia k zefektívneniu činnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti s hlavným dôrazom na

Z

zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Stratifikácia je však na druhej strane takým zásadným zásahom do činnosti nemocníc vo všetkých aspektoch ich fungovania, že je potrebné sa vyvarovať snahy o reformátorstvo za každú cenu, prijať unáhlené riešenia nedostatočné nielen po stránke právnej, ale predovšetkým po stránke realizácie v praxi v reálnych podmienkach slovenského zdravotníctva. Komora je toho názoru, že návrh predložený na pripomienkové konanie je potrebné stiahnuť z pripomienkového konania a dopracovať tak, aby zohľadňoval, pripomienky odbornej verejnosti. Odôvodnenie: Z predloženého materiálu je zrejmé, že Ministerstvo zdravotníctva pri príprave stratifikácie nemocníc si zobralo za základ zdravotný systém zo zahraničia. Sme však toho názoru, že MZ SR nezohľadnilo všetky významné aspekty, ktoré budú mať zásadný vplyv na realizáciu stratifikácie v praxi. Návrh vychádza zo základného členenia nemocníc na lokálne, regionálne, národné, kompetenčné centrá, kompetenčné centrá vyššieho typu, nemocnice následnej starostlivosti a špecializované nemocnice. Je vhodné pripomenúť, že v minulosti sa nemocnice delili podľa významu na nemocnice I., II., a III. typu, špecializované nemocnice a profesné nemocnice /vojenská, železničná, policajná atď/. Zákonom bol stanovený rozsah zdravotnej starostlivosti v nich poskytovaný. Nemocnice I. typu poskytovali základnú lôžkovú starostlivosť v základných odboroch, nemocnice II. typu poskytovali rozšírenú zdravotnú starostlivosť /väčšinou kopírovali usporiadanie podľa okresov/ a nemocnice III. typu boli koncové nemocnice, ktoré sa nachádzali v krajských mestách, ale vzhľadom na zabezpečenie lepšej dostupnosti aj vo väčších mestách /napr. Nitra, Prešov, Martin atď/. Označenie nemocnice I., II., III. typu boli nielen pre odbornú ale predovšetkým pre laickú verejnosť zrozumiteľnejšie. Slovensko v poslednom období „trpí“ používaním pojmov ako národný ústav, teraz už aj národná nemocnica, ktorý však u pacientov vyvoláva často úplne mylné predstavy o poslaní príslušnej nemocnice. Z návrhu zákona je možné vyvodiť vplyv rôznych záujmových skupín, na navrhovaný systém

stratifikácie. Týka sa to predovšetkým ustanovení o kompetenčných a vyšších kompetenčných centrách, ktoré by nemali mať právo byť samostatné, ale mali by byť vytvárané v rámci väčších nemocníc /kompetenčné centrum v nemocnici II. typu /regionálnej/ a vyššie kompetenčné centrum v nemocnici III. typu / národnej/. Opäť ide o prevzatie modelu iných krajín, napr. Rakúsko, Česká republika, Nemecko. „Izolované“ kompetenčné centrá s neprítomnosťou základných medicínskych odborov, ale aj značnej časti SVALZ-ov neposkytujú „bezpečnú“ zdravotnú starostlivosť, pretože sú v prípade vzniku komplikácií odkázané na výpomoc od veľkých nemocníc. Absencia lôžkového gynekologického zariadenia /aspoň pôrodnice/ vo výbave lokálnej nemocnice je súčasťou plánu na výraznú redukciu tohto typu zariadení na Slovensku; svedčí o tom aj požadovaný minimálny počet zdravotných výkonov, ktorý je zbytočne nadsadený. Zle sú nastavené aj parametre kvality a limity pre minimálny počet zdravotných výkonov – nerozlišuje sa pracovisko, ktoré poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť /s pochopiteľne vyšším počtom komplikácií a reoperácií/ a pracovisko, ktoré poskytuje väčšinou len elektívnu zdravotnú starostlivosť /väčšinou kompetenčné centrá/. Prax je taká, že ak sa vyskytne komplikácia u pacienta operovaného v kompetenčnom centre, ten je hospitalizovaný v spádovej nemocnici. Podľa návrhu by lokálne a regionálne nemocnice poskytovali hlavne urgentnú starostlivosť. Takýto koncept je potrebné odmietnuť, pretože ten kto ovláda napr. urgentnú chirurgiu, ovláda aj elektívnu chirurgiu; naopak to neplatí – urgentná chirurgia je najťažšia, pracuje sa v nej za pochodu s nepripraveným pacientom s rôznymi komorbiditami, ktoré môžu výrazným spôsobom ovplyvniť výsledok operácie. Je nezmyselné a ekonomicky neefektívne v akejkoľvek nemocnici požadovať nepretržitú službu na mamografii a simulátore počítačovej tomografie /onkologické centrum vyššieho typu/. Rovnako je nejasný termín onkochirurgia – čo to je, aký má rozsah, je onkochirurgia len elektívna, alebo aj urgentná? Napríklad v NOU Bratislava sa vykonávajú len onkochirurgické operácie z oblasti všeobecná chirurgia a gynekológia. Ak je to

„Národný onkologický ústav“ mal by asi operovať aj malignity v hrudníkovej chirurgii, urológii, ortopédii, ORL, oftalmológii, plastickej chirugii , cievnej chirurgii, stomatochirurgii atď., ktoré sa operujú vo všeobecných nemocniciach. V záujme zvyšovania kvality zdravotnej starostlivosti a zvyšovania bezpečnosti pacienta je potrebné súhlasiť s názorom, že zdravotnú starostlivosť každého druhu by mali vykonávať pracoviska dostatočne odborne a ale aj prakticky pripravené zvládnuť výkony ktoré svojou náročnosťou zodpovedajú očakávaniu a potrebám pacienta v súlade so svojim zameraním. Je však potrebné poukázať na to, že je rozdiel vykonať takúto centralizáciu výkonov na pracoviskách, ktoré sú vo vlastníctve alebo riadiacej pôsobnosti jedného subjektu, ako v celom systéme pri rôznorodých vlastníckych a riadiacich vzťahoch. Zrušenie inštitútu koncových nemocníc a zaradenie ústavných poskytovateľ do minimálnej verejnej siete, praktický znamená, že popri síce formálnom dohodovaní o podmienkach zmlúv a cenách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, bude poisťovňa rozhodovať aj o existencii niektorých činností nemocníc. Navrhovaná úprava, že poisťovňa môže neuzavrieť zmluvu pri nedosiahnutí stanoveného počtu výkonov, jej dáva možnosť rozhodovať o existencii pracovísk poskytovateľa. Postavenie zdravotných poisťovní sa tým v systéme posilňuje na úkor poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Návrh v tomto znení je tak zjavne zvýhodňuje finančnú skupinu, ktorá ovláda zdravotnú poisťovňu aj zdravotnícke zariadenia. Návrh legislatívnych zmien síce na jednej strane dáva možnosť neuzatvoriť zmluvu zdravotnou poisťovňou s poskytovateľom, ktorý nesplnil stanovený počet výkonov, na druhej strane je ale potrebné poukázať na to, že navrhované legislatívne zmeny neupravujú ako zdravotná poisťovňa tento výpadok zdravotnej starostlivosti nahradí. Predovšetkým z pohľadu povinnosti iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prijať zvýšenie výkonov. Zákon síce upravuje povinnosť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti ktorý poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme 1. typu alebo na urgentnom príjme 2. typu, uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, takáto

povinnosť však nie je daná iným typom nemocníc. Nemožno pritom opomenúť trvalý legislatívny nedostatok právnej úpravy povinnosti uzatvoriť zmluvu, keď zákony ukladajú či už poskytovateľom, alebo zdravotným poisťovniam povinnosť uzatvoriť zmluvu, ale neupravujú podstatné náležitosti takejto zmluvy. V prípade, že sa strany na uzatvorení zmluvy nedohodnú, nie je reálny predpoklad dosiahnuť súdne určenie obsahu takejto zmluvy. Prostriedkom nátlaku na poskytovateľov a zdravotné poisťovne síce ostane hrozba zrušenia zmluvy, čo však pri potrebe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti občanom je viac menej teoretická možnosť a v praxi je predpoklad, že nebude aplikovaná. Je preto viac ako dôvodné sa domnievať, že legislatívne bude zdravotnej poisťovni daná možnosť neuzatvoriť s poskytovateľom zmluvu na výkony, ktoré nedosiahli stanovený počet, avšak pri povinnosti poisťovne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť svojim pacientom, tieto zákonné ustanovenia nebude aplikovať. Ako sme už uviedli v úvode, na aplikáciu návrhu v praxi bude mať zásadný význam aj financovanie zdravotnej starostlivosti, resp. ceny jednotlivých výkonov. Prirodzeným ekonomickým záujmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bude záujem zbaviť sa ekonomicky neefektívnych výkonov. V porovnaní napr. s Dánskom, kde výška platby za výkon zaručuje poskytovateľ záujem realizovať akýkoľvek výkon, na Slovensku je situácia zásadne rozdielna. Je dlhodobým problémom nevyváženosť výšky odmeny za jednotlivé výkony ale aj celková nedofinancovanosť systému. Je základnou chybou domnievať sa, že navrhované zmeny prinesú do zdravotníctva dostatok finančných problémov, vychádzajú z toľko krát prezentovanou mylnou fikciou, že v slovenskom zdravotníctve je dostatok finančných prostriedkov, iba sa s nimi zle hospodári. Ak teda vychádzame z porovnania Slovenska s Dánskom, stačí porovnať výšku prostriedkov vynakladaných na jedného pacienta. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať inému ešte závažnejšiemu aspektu realizácie návrhu zákona a to personálnym a materiálno technickým podmienkam poskytovateľov prevziať časť činností. Súčasný, ale aj v časovom horizonte predpokladaného uvedenia

legislatívnych návrhov do praxe, akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov nedáva reálny predpoklad prevzatia výkonov iným poskytovateľom, zvlášť v prípade ak sa bude jednať o výkony finančne nezaujímavé. V neposlednom rade, je potrebné tiež poukázať na zákonné práva pacientov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na právo pacienta na výber poskytovateľa, právo pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poskytovateľom v rozsahu povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Legislatívne neriešenia týchto otázok v súvislosti s návrhom stratifikácie bude mať za následok, že v niektorých ústavných zariadeniach bude časť výkonov poskytovaná za priamu úhradu pacienta, čím sa zvýši priama finančná zaťaženosť pacienta aj v prípadoch kedy mal zákonné právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Slovenská lekárska komora s ohľadom na vyššie uvedené navrhuje na základe zásadných pripomienok legislatívny proces zastaviť a návrh legislatívnych zmien dopracovať.

SLS bodu 23Z návrhu Vyhlášky vyplýva, že Kardiologicko-angiologické kompetenčné centrum, uvedené v návrhu pod bodmi 19 a 20, by malo poskytovať zdravotnú starostlivosť samostatne a nie ako súčasť nemocnice. V prípade, že by toto centrum malo poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci nemocnice, mala by to byť špecializovaná nemocnica. V tom prípade žiadame upraviť bod 23: „Špecializovaná nemocnica je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v jednom z nasledujúcich špecializačných odboroch: a) gerontopsychiatria, b) medicína drogových závislostí, c) neuropsychiatria, d) detská a dospelá psychiatria e) ortopedická protetika, f) algeziológia, g) ftizeológia, h) diabetológia (poruchy látkovej premeny a výživy), i) hepatológia, j) nefrológia, k) endokrinológia, l) reumatológia, m) popáleninová starostlivosť, n) gynekológia a pôrodníctvo, o) nukleárna medicína, p) ortopédia, Návrh upraveného textu bodu 23:

O

„Špecializovaná nemocnica je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v jednom z nasledujúcich špecializačných odboroch: q) gerontopsychiatria, r) medicína drogových závislostí, s) neuropsychiatria, t) detská a dospelá psychiatria u) ortopedická protetika, v) algeziológia, w) ftizeológia, x) diabetológia (poruchy látkovej premeny a výživy), y) hepatológia, z) nefrológia, aa) endokrinológia, bb) reumatológia, cc) popáleninová starostlivosť, dd) gynekológia a pôrodníctvo, ee) nukleárna medicína, ff) ortopédia, gg) kardiológia hh) angiológia“ Slovenská asociácia srdcových arytmií

SLS čl. I, § 11, odsek 11Text pripomienky: V § 11, odseku 11 za bod d) navrhujeme doplniť text „e) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (počítačová tomografia a magnetická rezonancia), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia, patologická anatómia.“ Odôvodnenie: viď odôvodnenie k zásadnej pripomienke č.1 a č.2. SSKM

Z

SLS čl. I. , § 11 (vyhl. ....84.2016 Z.z.1. K Čl. I. § 11 odsek 3 Text pripomienky: V § 11, odseku 3, bod c) za textom klinická biochémia, hematológia navrhujeme doplniť slovami „klinická mikrobiológia“ Odôvodnenie : V ústavných zdravotníckych zariadeniach klinická mikrobiológia zabezpečuje rad nezastupiteľných úloh, ktoré podmieňujú kontrolu infekčných ochorení, infekčných komplikácií neinfekčných chorôb, nozokomiálnych nákaz, šírenia multirezistentných pôvodcov infekcií a kauzálnu liečbu, čím významne prispievajú ku bezpečnosti hospitalizovaných pacientov. V ústavných zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť je nevyhnutná dostupnosť základného mikrobiologického laboratória, ktoré zabezpečuje spracovanie vzoriek biologického materiálu na mikrobiologickú analýzu v optimálnych časových limitoch definovaných v platnom štandardnom

Z

diagnostickom postupe č. 0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii uverejnenom vo Vestníku MZ SR, osobitné vydanie zo dňa 1.2.2019, ročník 67. V zmysle uvedeného štandardu v záujme maximálneho záchytu citlivých mikroorganizmov a včasného záchytu pôvodcov život ohrozujúcich a závažných infekcií je potrebné a často nevyhnutné spracovať vzorky do 15-30 min. po odbere. Rýchle testy na stanovenie prítomnosti niektorých patogénov (vírus chrípky, pôvodcovia vírusových a bakteriálnych gastroenteritíd a pod.) v biologickom materiáli pacienta majú byť vykonané bezodkladne: sú nevyhnutné napr. pri diagnostike akútnych respiračných ochorení a gastroenteritíd, ktoré môžu ohrozovať život malých detí, starých ľudí, ľudí s chronickými chorobami a s imunodeficitom rôznej etiológie. Aj molekulárno-biologické metódy na rýchly dôkaz pôvodcov infekcií krvného prúdu a iných závažných infekcií musia byť nepretržite dostupné pre pacientov všetkých ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť vrátane nemocníc s lokálnou dostupnosťou. Rýchla a dostupná mikrobiologická diagnostika poskytovaná lege artis je jedinou metódou, ktorá dokázateľne prispieva k zníženiu odvrátiteľných úmrtí v prípade infekčných ochorení a pri infekčných komplikáciach rôznych chorôb a zdravotníckych výkonov. Bez oddelení klinickej mikrobiológie ako organickej súčasti nemocnice s lokálnou dostupnosťou nie je možné zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti lege artis ako je to stanovené v štandarde č. 0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii, ktorý bol vypracovaný v súlade s medzinárodnými štandardami a nie je možné včasne a presne identifikovať infekcie spôsobené multirezistenými mikrobiálnymi kmeňmi, ktoré ohrozujú život pacientov v nemocničnom prostredí a predstavujú závažný epidemiologický problém aj v súčasnosti. Včasná a správna diagnostika pôvodcov infekcií je nevyhnutným predpokladom efektívnej kontroly nozokomiálnych nákaz, cielenej antimikrobiálnej liečby, čím klinická mikrobiológia významne prispieva k k racionálnej farmakoterapii a tým k zníženiu prostriedkov vynaložených na lieky,

skrátením doby hospitalizácie, predčasných úmrtí a pod.. Klinická mikrobiológia je strategický medicínsky odbor, jej dostupnosť je nevyhnutná pre bezpečnosť štátu v prípade vojen, v krízových situáciách, pri pandémiách a epidémiách. Bez funkčnej siete laboratórií klinickej mikrobiológie lokálne viazaných na nemocničné zariadenia bude zlyhávať na Slovensku úloha štátu pri poskytovaní základnej zdravotnej starostlivosti a pri výskyte mimoriadnych udalostí. Navrhovaný text vyhlášky MZ SR nerešpektuje a je v rozpore už prijatým a platným štandardom č. 0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii. SSKM

SLS čl. I. , § 11, odsek 16V § 11, navrhujeme vypustiť bod a) odseku 16 Odôvodnenie: bod a) odseku 16 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 15 § 11 ako nový bod f) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I. , § 11, odsek 7Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť celý odsek 7 Odôvodnenie: relevantnú časť textu odseku 7 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 6 § 11 ako nový bod h) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I., § 11, odsek 12Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť bod a) odseku 12 Odôvodnenie: bod a) odseku 12 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 11 § 11 . ako nový bod e) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I., § 11, odsek 12Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiťbod a) odseku 12 Odôvodnenie: bod a) odseku 12 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 11 § 11 . ako nový bod e) –

O

viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

SLS čl. I., § 11, odsek 13Text pripomienky: V § 11, odseku 13 za bod h) navrhujeme doplniť text „i) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (počítačová tomografia, simulátor počítačovej tomografie, mamograf a magnetická rezonancia), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia, patologická anatómia.“ Odôvodnenie viď. odôvodnenie z zásadnej pripomienke č. 1 a č. 2

Z

SLS čl. I., § 11, odsek 14Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť celý odsek 14 Odôvodnenie: relevantnú časť textu odseku 14 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 13 § 11 ako nový bod i) – viď zásadná pripomienka č. 2. SSKM

O

SLS čl. I., § 11, odsek 15Text pripomienky: V § 11, odseku 15 za bod e) navrhujeme doplniť text „f) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (echokardiograf, počítačová tomografia, magnetická rezonancia, angiograf), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia.“ Odôvodnenie: viď odôvodnenie k zásadnej pripomienke č.1 a č.2. SSKM

Z

SLS čl. I., § 11, odsek 18Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť bod a) odseku 18 Odôvodnenie: bod a) odseku 18 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 17 § 11 ako nový bod d) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I., § 11, odsek 19Text pripomienky: V § 11, odseku 19 za bod j) navrhujeme doplniť text „k)

Z

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (echokardiografia, počítačová tomografia, magnetická rezonancia, angiograf), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia.“ Odôvodnenie: viď odôvodnenie k zásadnej pripomienke č.1 a č.2. SSKM

SLS čl. I., § 11, odsek 20Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť bod b) odseku 20 Odôvodnenie: bod b) odseku 20 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 19 § 11 ako nový bod k) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I., § 11, odsek 21Text pripomienky: V § 11, odseku 21 za bod e) navrhujeme doplniť text „f) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (počítačová tomografia a magnetická rezonancia), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia.“ Odôvodnenie: viď odôvodnenie k zásadnej pripomienke č.1 a č.2. SSKM

Z

SLS čl. I., § 11, odsek 22Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť celý odsek 22 Odôvodnenie: relevantnú časť textu odseku 22 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 21 § 11 ako nový bod f) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I., § 11, odsek 4Text pripomienky: V § 11, odseku 4 za bod g) navrhujeme doplniť nový bod h) s textom: „h) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (počítačová tomografia a magnetická rezonancia), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia“. Odôvodnenie: Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVALZ) v rozsahu uvedenom v navrhovanom bode h) sú nevyhnutným predpokladom správneho manažmentu pacienta, a preto musia

Z

byť organickou súčasťou nemocnice s regionálnou dostupnosťou. Poskytovanie týchto diagnostických výkonov výlučne externým poskytovateľom, ako to vplýva z pôvodného návrhu, môže ohrozovať kvalitu aj kontinuitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Navyše SVALZ-ové odbory ako hematológia a transfuziológia a klinická mikrobiológia predstavujú strategicky významné odbory v prípadoch hromadných udalostí, v krízových situáciách alebo pri výskyte epidémií. Vzhľadom na prítomnosť špecializovaných oddelení v nemocniciach s regionálnou dostupnosťou, mikrobiologické laboratórium musí mať aj adekvátne vybavenie (viď špecializované mikrobiologické laboratórium - štandardný diagnostický postup č. 0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii), ktoré poskytuje nielen nemocnici s regionálnou dostupnosťou, ale aj širšiemu regiónu špecializované laboratórne služby, ktoré v základných mikrobiologických laboratóriách sa bežne neposkytujú a ktorých materiálno technické a personálne vybavenie externý poskytovateľ mikrobiologickej diagnostiky nemusí vedieť garantovať kontinuálne a tak môže byť ohrozená bezpečnosť pacienta. Na uvedenej úrovní len oddelenie klinickej mikrobiológie, ktoré je aj organickou súčasťou nemocnice s regionálnou dostupnosťou, prostredníctvom vlastného lekára klinického mikrobiológa môže poskytovať zdravotnú starostlivosť pre nemocnicu a v špecifických prípadoch pre väčšie územné celky až celé Slovensko (referenčné centrá pre špeciálne nákazy). Navrhovaný text vyhlášky MZ SR nie je v súlade už prijatým a platným štandardom č. 0024 Štandardný postup pre laboratórnu diagnostiku v klinickej mikrobiológii. Ostatné dôvody ako v pripomienke č. 1. k Čl. I. § 11 odsek 3. SSKM

SLS čl. I., § 11, odsek 6Text pripomienky: V § 11, odseku 6 za bod g) navrhujeme doplniť text „h) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (počítačová tomografia a magnetická rezonancia), klinická biochémia, klinická mikrobiológia,

Z

hematológia a transfúziológia.“ Odôvodnenie: viď odôvodnenie k zásadnej pripomienke č.1 a č. 2. SSKM

SLS čl. I., §11, odsek 17Text pripomienky: V § 11, odseku 17 za bod c) navrhujeme doplniť text „d) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (echokardiograf, počítačová tomografia, angiografia), klinická biochémia, klinická mikrobiológia, hematológia a transfúziológia.“ Odôvodnenie: viď odôvodnenie k zásadnej pripomienke č.1 a č.2. SSKM

Z

SLS čl. I., §11, odsek 5Text pripomienky: V § 11, navrhujeme vypustiť celý odsek 5 Odôvodnenie: relevantnú časť textu odseku 5 § 11 sme navrhli zaradiť do odseku 4 § 11 ako nový bod h) – viď zásadná pripomienka č. 2 SSKM

O

SLS čl. I., bod 7, odsek 22Text pripomienky: Za textom „Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesplnil minimálny počet zdravotných výkonov ustanovený osobitným predpisom,22a)“ navrhujeme doplniť text, ktorý znie"„a/alebo neposkytuje zdravotnú starostlivosť v súlade so schválenými Štandardnými diagnostickými, terapeutickými a preventívnymi postupmi MZ SR“. Odôvodnenie: Ústavné zdravotnícke zariadenia by mali spĺňať nielen indikátory kvality definované minimálnym počtom výkonov, ale aj odborné kritériá definované Štandardnými diagnostickými, terapeutickými a preventívnymi postupmi (ŠDTP) vypracovanými špičkovými odborníkmi SR na základe medzinárodne uznávaných postupov. Dodržiavanie ŠDTP má byť jedným z podmienok zazmluvnenia výkonov zdravotníckych zariadení. Slov. spoločnosť klinickej mikrobiológie

Z

SLS čl. I., bodu 3 Z

Za textom „ak títo poskytovatelia spĺňajú indikátory kvality (ďalej len „indikátory“)“ navrhujeme doplniť text, ktorý znie „ a ich odborná činnosť je v súlade so schválenými Štandardnými diagnostickými, terapeutickými a preventívnymi postupmi MZ SR”. Odôvodnenie: Ústavné zdravotnícke zariadenia by mali spĺňať nielen indikátory kvality definované minimálnym počtom výkonov, ale aj odborné kritériá definované Štandardnými diagnostickými, terapeutickými a preventívnymi postupmi (ŠDTP) vypracovanými špičkovými odborníkmi SR na základe medzinárodne uznávaných postupov. Dodržiavanie ŠDTP poskytovateľmi je vo výsostnom záujme pacientov, zdravotných poisťovní, ale aj poskytovateľov. Pri ich dôslednom dodržiavaní sú aj chránení uvedenou právnou normou. V súčasnosti časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nedodržiava schválené a platné ŠDTP, nakoľko neexistuje účinná kontrola a nástroj, ktorý by ich donútil, aby ich dodržiavali. Z uvedených dôvodov je nutné, aby táto ich elementárna povinnosť bola jednou z podmienok uhrádzania výkonov zdravotnými poisťovňami. Slov. spoločnosť klinickej mikrobiológie

SLS Čl. II. Pripomienka: Navrhujeme zvýšenie minimálnej siete v odbore klinická logopédia . Zdôvodnenie: Podľa štatistických údajov má Slovensko v porovnaní s ostatnými vyspelými Európskymi krajinami priepastne zlú situáciu v počte logopédov, ktorý pripadá na obyvateľstvo. Čísla hovoria, že na Slovensku máme dnes 1 logopéda na cca 34 000 obyvateľov, čo je najmenej z celej Európy. Slovensko má z celej Európy najnižší počet týchto špecialistov. V súčasnosti sa pohybuje toto číslo približne okolo 150 logopédov na 5200 000 obyvateľov, za predpokladu, že počítame aj s klinickými logopédmi, pracujúcimi v nemocničných zariadeniach.Za najdôležitejší ukazovateľ potreby zvýšenia minimálnej siete považujeme stanovenie presnej kapacitnej priepustnostipri rešpektovaní medicínskych postupov legeartis, ktorá je v klinickej logopédii viazaná na frekvenciu 1,3 pac/hod.Ďalším ukazovateľom je

Z

odhadovaný počet návštev, vychádzajúcich z reálnych údajov z databázy UŽIS, pričom odhadovaný počet návštev na základe početnosti cieľových skupín ( sklon k prevalencii, natalita, mortalita, morbidita) nie je známy ,ale posledné výskumy v niektorých EÚ ale už aj na Slovensku dokazujú ročný nárast pacientov v ambulanciách klinickej logopédie a v ústavných zariadeniach s poruchami kom. schopnosti a s poruchami prehĺtania( náplň činnosti klinického logopéda), pri rozmanitosti cieľových skupín všetkých vekových kategórií a diagnóz ,počínajúc rannými vývojovými obdobiami seniormi končiac. Klinická logopédia v súčasnosti participuje na dg. a th. 144 diagnóz používanej 10. revízii MKCH . Minimalizácia siete - na 20 tisíc obyvateľov jeden klinický logopéd a optimalizácia siete – na 15tisíc obyvateľov -tieto čísla vznikli na základe kritických pripomienok a konsenzu zástupcov PHARE, ktorí pred niekoľkými rokmi realizovali svoj pracovný pobyt na Ministerstve zdravotníctva SR a mapovali aj danú problematiku s kompetentnými pracovníkmi MZ SR a hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú logopédiu. Spolok Záhoria, org. zl. SLS

SLS čl. II., § 5, odsek 1Text pripomienky: Za textom „Verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len „minimálna sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území Slovenskej republiky alebo jeho časti (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť z prostriedkov verejného zdravotného poistenia s prihliadnutím aj na miestnu dostupnosť“ navrhujeme doplniť: „a na časové limity pre správne vykonávanie jednotlivých zdravotníckych výkonov definovaných v Štandardných diagnostických, terapeutických a preventívnych postupoch MZ SR“. Odôvodnenie: Dostupnosť zdravotníckeho zariadenia, t.j. čas dojazdu pacienta je dôležitý z hľadiska dostupnosti akútnej zdravotnej starostlivosti. Dôležitým faktorom je aj dostupnosť a poskytovanie

Z

zdravotníckych výkonov spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVALZ) v časových limitoch, ktoré sú definované v Štandardných diagnostických, terapeutických a preventívnych postupoch MZ SR. Stanovené časové limity pre výkony SVALZ je potrebné dodržať v záujme poskytovania zdravotnej starostlivosti lege artis. Už v súčasnosti v dôsledku neuváženej centralizácie laboratórnych výkonov mimonemocničnými, neštátnymi poskytovateľmi laboratórnej diagnostiky, časové limity pre laboratórne analýzy nie sú dodržiavané a výsledky analýz môžu byť skreslené - falošne negatívne alebo falošne pozitívne. Má to mimoriadny negatívny efekt pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa odzrkadľuje aj pri medzinárodnom porovnaní slovenského zdravotníctva. Slov. spol. klinickej mikrobiológie

SLS čl. II., § 5, odsek 4Text pripomienky: Za textom „Miestnou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti sa rozumie primeraná vzdialenosť miesta poskytovania zdravotnej starostlivosti vzhľadom k miestu trvalého pobytu alebo k miestu prechodného pobytu poistenca“navrhujeme doplniť text, ktorý znie „tak aby zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá správne v súlade so schválenými Štandardnými diagnostickými, terapeutickými a preventívnymi postupmi MZ SR.“ Odôvodnenie: Dostupnosť zdravotníckeho zariadenia, t.j. čas dojazdu pacienta je dôležitý z hľadiska dostupnosti akútnej zdravotnej starostlivosti. Dôležitým faktorom je aj dostupnosť a poskytovanie zdravotníckych výkonov spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVALZ) v časových limitoch, ktoré sú definované v Štandardných diagnostických, terapeutických a preventívnych postupoch MZ SR. Stanovené časové limity pre výkony SVALZ je potrebné dodržať v záujme poskytovania zdravotnej starostlivosti lege artis. Už v súčasnosti v dôsledku neuváženej centralizácie laboratórnych výkonov mimonemocničnými, neštátnymi poskytovateľmi laboratórnej diagnostiky, časové limity pre laboratórne analýzy nie

Z

sú dodržiavané a výsledky analýz môžu byť skreslené - falošne negatívne alebo falošne pozitívne. Má to mimoriadny negatívny efekt pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa odzrkadľuje aj pri medzinárodnom porovnaní slovenského zdravotníctva

SLS Článku II. Pripomienka: Navrhujeme zvýšenie minimálnej siete v odbore klinická logopédia . Zdôvodnenie: Podľa štatistických údajov má Slovensko v porovnaní s ostatnými vyspelými Európskymi krajinami priepastne zlú situáciu v počte logopédov, ktorý pripadá na obyvateľstvo. Čísla hovoria, že na Slovensku máme dnes 1 logopéda na cca 34 000 obyvateľov, čo je najmenej z celej Európy. Slovensko má z celej Európy najnižší počet týchto špecialistov. V súčasnosti sa pohybuje toto číslo približne okolo 150 logopédov na 5200 000 obyvateľov, za predpokladu, že počítame aj s klinickými logopédmi, pracujúcimi v nemocničných zariadeniach.Za najdôležitejší ukazovateľ potreby zvýšenia minimálnej siete považujeme stanovenie presnej kapacitnej priepustnostipri rešpektovaní medicínskych postupov legeartis, ktorá je v klinickej logopédii viazaná na frekvenciu 1,3 pac/hod.Ďalším ukazovateľom je odhadovaný počet návštev, vychádzajúcich z reálnych údajov z databázy UŽIS, pričom odhadovaný počet návštev na základe početnosti cieľových skupín ( sklon k prevalencii, natalita, mortalita, morbidita) nie je známy ,ale posledné výskumy v niektorých EÚ ale už aj na Slovensku dokazujú ročný nárast pacientov v ambulanciách klinickej logopédie a v ústavných zariadeniach s poruchami kom. schopnosti a s poruchami prehĺtania( náplň činnosti klinického logopéda), pri rozmanitosti cieľových skupín všetkých vekových kategórií a diagnóz ,počínajúc rannými vývojovými obdobiami seniormi končiac. Klinická logopédia v súčasnosti participuje na dg. a th. 144 diagnóz používanej 10. revízii MKCH . Minimalizácia siete - na 20 tisíc obyvateľov jeden klinický logopéd a optimalizácia siete – na 15tisíc obyvateľov -tieto čísla vznikli na základe kritických pripomienok a

Z

konsenzu zástupcov PHARE, ktorí pred niekoľkými rokmi realizovali svoj pracovný pobyt na Ministerstve zdravotníctva SR a mapovali aj danú problematiku s kompetentnými pracovníkmi MZ SR a hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú logopédiu. Spolok lekárov Záhoria SLS

SLS prílohe tab. č. 1Názov zdravotného výkonu Skratka komplikácie Limit Minimálny počet zdravotných výkonov Prechodné obdobie Ďalšie sledované obdobia Skup.1) Pôrody Indiv 0.17% 320 640 5T4 Artroskopické operačné výkony na kĺboch Rehosp 1.52% 45 90 5Q4 Incízie, excízie, extirpácie maternice vr. exenterácie malej panvy Reop 1.07% 75 150 5T5 Endoprotetické kĺbne alebo kostné náhrady Reop 0.54% 70 140 5N6 Operačné výkony na žlčníku/žlčových cestách Reop 1.19% 70 140 5N8 Uzávery abdominálnych hernií Reop 0.37% 65 130 5T0 Všeobecné kostné operačné výkony Reop 0.88% 35 70 5T1 Otvorené repozície zlomenín a luxácií Reop 1.25% 40 80 5N3 Iné operačné výkony na tenkom, hrubom čreve a appendixe Reop 0.95% 15 30 5G6 Operačné výkony v oblasti nazofarynxu a orofarynxu Reop 0.32% 80 160 5K7 Výkony pri arytmiách a iné výkony na srdci a perikarde Reop 0.55% 55 110 5O2 Operačné výkony na močovode Reop 4.89% 13 25 5N2 Incízie, excízie, resekcie a anastomózy na tenkom a hrubom čreve Reop 1.33% 20 40 5O3 Operačné výkony na močovom mechúri Reop 1.59% 70 140 5V2 Operačná regenerácia a rekonštrukcia kože a podkožia Reop 2.25% 10 20 5L8 Operačné výkony na varikóznych vénach Rehosp 1.55% 25 50 5U1 Excízie a resekcie prsníka Reop 1.30% 20 40 5O1 Operačné výkony na obličke a obličkovej panvičke Reop 3.54% 10 20 5Q0 Operačné výkony na vaječníku Reop 0.48% 35 70 5N4 Operačné výkony na anuse a konečníku Reop 1.16% 30 60 5Q5 Iné operačné výkony na maternici a operačné výkony parametrií Reop 1.90% 12 23 5T8 Operačné výkony na svaloch, šľachách, fasciách a burzách Reop 1.14% 15 30 5N1 Operačné výkony na žalúdku Reop 1.13% 20 40 5N9 Ďalšie operačné výkony v brušnej oblasti Reop

Z

1.18% 15 30 8R3 Perkutánne transluminálne angioplastiky a iné katetrizácie Znovuposk 0.5% 25 50 8T2 Intervenčné algeziologické metódy Znovuposk 0.1pp 12 23 8R1 Eliminačné metódy Znovuposk 0.9% 7 13 8R5 Perkutánne embolizácie Rehosp 14.5% 5 10 Tab. Č. 1: návrh na zmenený text Názov zdravotného výkonu Skratka komplikácie Limit Minimálny počet zdravotných výkonov Prechodné obdobie Ďalšie sledované obdobia Skup.1) Pôrody Indiv 0.17% 320 640 5T4 Artroskopické operačné výkony na kĺboch Rehosp 1.52% 45 90 5Q4 Incízie, excízie, extirpácie maternice vr. exenterácie malej panvy Reop 1.07% 75 150 5T5 Endoprotetické kĺbne alebo kostné náhrady Reop 0.54% 70 140 5N6 Operačné výkony na žlčníku/žlčových cestách Reop 1.19% 70 140 5N8 Uzávery abdominálnych hernií Reop 0.37% 65 130 5T0 Všeobecné kostné operačné výkony Reop 0.88% 35 70 5T1 Otvorené repozície zlomenín a luxácií Reop 1.25% 40 80 5N3 Iné operačné výkony na tenkom, hrubom čreve a appendixe Reop 0.95% 15 30 5G6 Operačné výkony v oblasti nazofarynxu a orofarynxu Reop 0.32% 80 160 5K7 Operačné výkony na srdci, ascendnentnej aorte a perikarde Reop 0.55% 400 500 Perkutánne intervenčné výkony pri arytmiách Rehosp. 200 300 Perkutánne intervenčné výkony na koronárnom riečisku a chlopniach Rehosp. 300 400 5O2 Operačné výkony na močovode Reop 4.89% 13 25 5N2 Incízie, excízie, resekcie a anastomózy na tenkom a hrubom čreve Reop 1.33% 20 40 5O3 Operačné výkony na močovom mechúri Reop 1.59% 70 140 5V2 Operačná regenerácia a rekonštrukcia kože a podkožia Reop 2.25% 10 20 5L8 Operačné výkony na varikóznych vénach Rehosp 1.55% 25 50 5U1 Excízie a resekcie prsníka Reop 1.30% 20 40 5O1 Operačné výkony na obličke a obličkovej panvičke Reop 3.54% 10 20 5Q0 Operačné výkony na vaječníku Reop 0.48% 35 70 5N4 Operačné výkony na anuse a konečníku Reop 1.16% 30 60 5Q5 Iné operačné výkony na maternici a operačné výkony parametrií Reop 1.90% 12 23 5T8 Operačné výkony na svaloch, šľachách, fasciách a burzách Reop 1.14% 15 30 5N1 Operačné výkony na žalúdku Reop 1.13% 20 40 5N9 Ďalšie operačné výkony v brušnej oblasti Reop

1.18% 15 30 8R3 Perkutánne transluminálne angioplastiky a iné katetrizácie Znovuposk 0.5% 25 50 8T2 Intervenčné algeziologické metódy Znovuposk 0.1pp 12 23 8R1 Eliminačné metódy Znovuposk 0.9% 7 13 8R5 Perkutánne embolizácie Rehosp 14.5% 5 10 Slovenská spoločnosť srdcových arytmií

ÚDZS 18. K § 20b ods. 1 písm. j) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť znenie písm. j) nasledovne: „j) zabezpečuje ochranu bezpečnosti údajov prijatých od užívateľov klasifikačného systému podľa písmena a).“ Odôvodnenie: Centrum pre klasifikačný systém spracováva prijaté údaje od užívateľov klasifikačného systému, ale tieto nezasiela späť užívateľom klasifikačného systému, ani ich neposkytuje tretej strane. Preto je formulácia súčasného znenia písm. j) nesprávna. Centrum pre klasifikačný systém zabezpečuje ochranu bezpečnosti tých údajov, ktoré zbiera od užívateľov klasifikačného systému.

O

ÚDZS K § 13 ods. 5 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nové písm. e), ktoré znie nasledovne: „e) doklad preukazujúci splnenie podmienky uvedenej v ustanovení § 12 ods. 9 tohto zákona.“ Odôvodnenie: Ak zákon vyžaduje ako podmienku, aby bol odborný zástupca v pracovnom alebo obdobnom pomere, mal by žiadateľ túto skutočnosť povoľovaciemu orgánu aj preukázať a naopak povoľovací orgán by mal mať možnosť vynucovať predloženie tohto dokladu. Pri podávaní žiadosti nie je táto povinnosť explicitne vyjadrená, čím sa môže dôjsť k situácií, že žiadateľ nebude mať odborného zástupcu v pracovnom alebo obdobnom pomere a povoľovací orgán túto skutočnosť nebude môcť overiť.

O

ÚDZS K § 14 ods. 10 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novely - zásadnáNavrhujeme na konci ustanovenia pripojiť vetu, ktorá znie nasledovne: „Účastník výberového konania sa k podkladom na konanie o vydanie povolenia na

Z

prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a spôsobu ich zistenia nevyjadruje a nemá možnosť navrhnúť ich doplnenie.“ Odôvodnenie: Vyjadrenie účastníka výberového konania k podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a spôsobu ich zistenia nie je účelné a nemôže mať vplyv na vydanie rozhodnutia, keďže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je viazaný pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby výsledkom výberového konania a vychádza z dokumentácie, ktorú mu zašle výberová komisia. S poukazom na uvedené účastník výberového konania nemá možnosť doplniť ďalšie podklady rozhodnutia. Správa o výsledku výberového konania obsahuje zákonom predpísané náležitosti a to len vyhodnotenie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a vytvorené poradie účastníkov výberového konania, z dôvodu toho nie je potrebné ju zasielať pred vydaním rozhodnutia účastníkovi výberového konania na vyjadrenie. To isté platí aj pre ostatnú dokumentáciu z výberového konania (napr. zápisnicu zo zasadnutia výberovej komisie, bodové hárky členov výberovej komisie a pod.), ktorá je podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

ÚDZS K § 14 ods. 11 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novely - zásadnáNavrhujeme na konci ustanovenia pripojiť vetu, ktorá znie nasledovne: Odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby obsahuje len bodové hodnotenie účastníka výberového konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, o ktoré sa účastník výberového konania uchádzal a celkové poradie účastníkov výberového konania.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava obsahu odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

Z

keďže výberová komisia hodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, len prideľovaním bodov za splnenie jednotlivých kritérií hodnotenia žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Podobne je upravené odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby v § 14a ods. 15 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

ÚDZS K § 14 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novely - zásadnáNavrhujeme vložiť nový odsek 14, ktorý znie nasledovne: „(14) Po skončení výberového konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby úrad poskytne kópiu správy podľa odseku 10 len účastníkovi výberového konania na základe jeho písomnej žiadosti. Ostatné písomnosti týkajúce sa výberového konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa účastníkovi výberového konania ani tretím osobám nesprístupňujú.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava sprístupňovania dokumentácie z výberového konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby len účastníkom výberového konania, a to len v rozsahu správy o výsledku výberového konania. Ostatná dokumentácia sa účastníkovi konania ani tretím osobám nesprístupňuje z dôvodu ochrany verejného záujmu na objektívnom výbere poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby.

Z

ÚDZS K § 15 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nové písm. ah) v nasledovnom znení: „ah) predkladať preukazné, správne, pravdivé a úplne údaje pri plnení všetkých svojich oznamovacích a predkladacích povinností.“ Odôvodnenie: V súčasnosti je táto

O

povinnosť zdravotnej poisťovne definovaná len pre účely ročného a mesačného zúčtovania.

ÚDZS K § 15 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nové písm. ai) v nasledovnom znení: „ai) predložiť úradu na vyžiadanie informácie súvisiace s jej činnosťou“. Odôvodnenie: V prípade, ak úrad pri výkone svojej činnosti žiada zdravotnú poisťovňu o poskytnutie doplňujúcich informácií k povinne oznamovaným údajom, prípadne informácií potrebných k riešeniu podania, u ktorého nie je dôvod na začatie dohľadu (podanie vybavované priamou odpoveďou), v niektorých prípadoch dochádza k tomu, že zdravotné poisťovne tieto údaje odmietnu poskytnúť, ak nie je vo veci vykonávaný dohľad. Z uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť zdravotným poisťovniam povinnosť na žiadosť úradu poskytnúť informácie, ktoré súvisia s činnosťou zdravotnej poisťovne aj mimo vykonávania dohľadu.

O

ÚDZS K § 15 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v § 15 doplniť nové ustanovenie s podmienkami použitia zisku zdravotnou poisťovňou. Odôvodnenie: Právna úprava stanovenia spôsobu a podmienok použitia zisku, ktorý dosiahli zdravotné poisťovne, absentuje.

O

ÚDZS K § 18 ods. 1 písm. t) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v písm. t) vypustiť slovo „prehliadajúcich“. Odôvodnenie: Úrad uskutočňuje vzdelávanie nielen prehliadajúcich lekárov o prípadových štúdiách úradu týkajúcich sa úmrtí v rámci podujatia „Memorandum“ organizovaného v spolupráci so Slovenskou lekárskou komorou.

O

ÚDZS K § 20 ods. 1 písm. k) 1. bod zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť znenie 1. bodu nasledovne: „1. z miesta úmrtia na pitvu na príslušné patologicko-anatomické pracovisko a pracovisko súdneho lekárstva a späť

O

z patologicko-anatomického pracoviska a pracoviska súdneho lekárstva do miesta úmrtia alebo do miesta pochovania, ak toto miesto nie je vzdialenejšie ako miesto úmrtia alebo do chladiaceho zariadenia pohrebnej služby, ak pohrebná služba bude zabezpečovať pohreb a toto miesto nie je vzdialenejšie ako miesto úmrtia; úrad uhrádza náklady na prepravu mŕtveho tela do výšky ceny, ktorú úrad uhrádza pohrebnej službe, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o preprave mŕtvych tiel na základe verejného obstarávania, inak do výšky najnižšej ceny na trhu zistenej prieskumom trhu, oslovením minimálne troch poskytovateľov pohrebných služieb“. Odôvodnenie: Podľa súčasného znenia bodu 1. je úrad povinný uhrádzať prepravu mŕtveho tela na pitvu a z pitvy na základe prieskumu trhu. V praxi úrad vykonáva verejné obstarávanie na služby prepravy mŕtvych tiel a na základe verejného obstarávania má úrad uzavreté zmluvy s pohrebnými službami na jednotlivé regióny územia SR. Úrad by mal vykonať prieskum trhu len v prípade, ak nemá v danom regióne uzavretú zmluvu s pohrebnou službou na základe verejného obstarávania. V praxi sa stávajú aj prípady, kedy úrad v danom regióne má uzavretú zmluvu na prepravu mŕtvych tiel na základe verejného obstarávania, ale prepravu mŕtveho tela na pitvu vykoná iná pohrebná služba, ktorú kontaktoval prehliadajúci lekár alebo príbuzný zomrelej osoby. V takom prípade by úrad uhradil tejto pohrebnej službe náklady na prepravu do výšky ceny, ktorú má úrad vysúťaženú pre daný región. Zároveň úrad navrhuje doplniť do bodu 1. úhradu nákladov na prepravu mŕtveho tela z pitvy do chladiaceho zariadenia pohrebnej služby, ak nie je vzdialenejšie ako miesto úmrtia, rovnako ako v prípade prepravy mŕtveho tela z pitvy do miesta pochovania.

ÚDZS K § 20 ods. 2 nové písm. r) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nové písm. r) v nasledovnom znení: „r) metodické usmernenia úradu o podrobnostiach prideľovania číselných kódov, ukončenia platnosti číselných kódov, pozastavenia platnosti číselných kódov a ukončenia pozastavenia

O

platnosti číselných kódov.“ Doterajšie písmeno r) sa označí ako písmeno s). Odôvodnenie: Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnej pomoci. V registroch podľa § 20 ods. 1 písm. e) 4., 5. a 10. bodu zákona č. 581/2004 Z. z. úrad eviduje údaje o prideľovaní kódov, pozastavení platnosti kódov, ukončení pozastavenia platnosti kódov a ukončení platnosti kódov. Súčasná právna úprava neobsahuje podrobnosti o podmienkach prideľovania kódov, dôvodoch pozastavenia a ukončenia platnosti kódov. Úrad preto navrhuje, aby podrobnosti v rámci tejto kompetencie úradu boli vymedzené v metodickom usmernení úradu.

ÚDZS K § 20b ods. 3 písm. c) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme v písm. c) posunúť termín na vydávanie základných sadzieb pre nasledujúci kalendárny rok do 30. novembra“. Odôvodnenie: Navrhujeme vydávať základné sadzby v termíne do 30. novembra, keďže základné sadzby musia zohľadňovať rozpočet, predpokladaný nárast miezd a pod., teda v čase vydania základných sadzieb musí byť jasná výška verejných disponibilných zdrojov a dopady nákladov.

O

ÚDZS K § 20b ods. 3 písm. d) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme písm. d) upraviť nasledovne: „d) pravidlá kódovania chorôb a pravidlá kódovania zdravotných výkonov pre nasledujúci kalendárny rok do 15. decembra.“ Súčasne navrhujeme vypustiť ustanovenie § 79 ods. 12 zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého Pravidlá kódovania chorôb a pravidlá kódovania zdravotných výkonov ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Doterajšie odseky 13 a 14 sa prečíslujú. Súčasne navrhujeme zrušiť výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. decembra 2015 č. 09467/2015, ktorým sa ustanovujú pravidlá kódovania

O

chorôb a pravidlá kódovania zdravotných výkonov. Odôvodnenie: Úrad požaduje, aby v jeho kompetencii bolo vydávanie pravidiel kódovania chorôb a zdravotných výkonov vzhľadom na spracúvanie údajov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Centrom pre klasifikačný systém, a to v termíne do 15. decembra. Na doplnení tohto ustanovenia sa na Riadiacom výbore DRG dohodli všetky zdravotné poisťovne a úrad.

ÚDZS K § 20b ods. 4 písm. a) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme upraviť znenie písm. a) nasledovne: „a) hospitalizačný prípad a pravidlá pre výpočet prípadových paušálov v systéme úhrad podľa klasifikačného systému, Odôvodnenie: Formálna pripomienka. Navrhujeme dokumenty hospitalizačný prípad a pravidlá pre výpočet prípadových paušálov a pravidlá pre zlučovanie hospitalizačných prípadov uviesť ako samostatné dokumenty, keďže Centrum pre klasifikačný systém ich vydáva samostatne.

O

ÚDZS K § 20b ods. 4 písm. c) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme vypustiť písm. c) a písm. d) označiť ako písm. c). Odôvodnenie: Navrhujeme, aby metodiku výpočtu základných sadzieb vydávalo Ministerstvo zdravotníctva SR ako cenotvorný orgán a nie úrad. Úrad bude vydávať len základné sadzby v zmysle § 20b ods. 3 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z.

O

ÚDZS K § 20b ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme za písm. d) doplniť nové písm. e), ktoré znie nasledovne: „e) pravidlá pre zlučovanie hospitalizačných prípadov v systéme úhrad podľa klasifikačného systému.“ Odôvodnenie: Formálna pripomienka. Navrhujeme dokumenty hospitalizačný prípad a pravidlá pre výpočet prípadových paušálov a pravidlá pre zlučovanie hospitalizačných prípadov uviesť ako samostatné dokumenty, keďže Centrum pre klasifikačný systém ich vydáva samostatne.

O

ÚDZS K § 20ca ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme upraviť znenie ods. 1 nasledovne: „(1) Osvedčovanie zhody vykonáva centrum pre klasifikačný systém na základe žiadosti výrobcu počítačového programu (ďalej len "žiadateľ o osvedčenie zhody"). Centrum pre klasifikačný systém je povinné zverejniť výzvu na podávanie žiadostí na svojom webovom sídle.“ Odôvodnenie: Proces osvedčovania zhody závisí od toho, ako Centrum pre klasifikačný systém nastaví systém, v dokumente Podrobnosti k procesu osvedčovania zhody. Testovanie počítačového programu vyžaduje náročnú prípravu, preto nemôže byť stanovený termín, termín 31. októbra nie je reálny.

O

ÚDZS K § 20ca ods. 6 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme upraviť znenie ods. 6 nasledovne: „(6) Výstup z testovania vo výstupných parametroch musí byť v 100-percentnej zhode s výstupom groupera úradu, inak sa žiadosť zamietne.“ Odôvodnenie: Úrad vyvíja svoj vlastný grouper, ktorý je referenčným grouperom. Navrhujeme upraviť vyžadovanú mieru zhody osvedčovaného počítačového programu na 100 %, keďže podľa názoru úradu grouper žiadateľa vyžaduje maximálnu mieru správnosti pre správne zaraďovanie prípadov v rámci systému DRG.

O

ÚDZS K § 30 ods. 2 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v ods. 2 navýšiť príspevok pre úrad. Odôvodnenie: Úrad predkladá požiadavku na zvýšenie príspevku na svoju činnosť vzhľadom na pribúdanie jeho kompetencií so značným finančným dosahom na rozpočet úradu. Úradu pribudli náklady s financovaním prehliadok mŕtvych tiel v teréne, ktoré zabezpečujú organizátori prehliadok mŕtvych ako súkromné subjekty zamerané na dosahovanie zisku. Ďalej úrad zabezpečuje elektronickú výmenu dát v súvislosti s úlohou styčného orgánu s prístupovým bodom (tzv. EESSI), pri ktorej bude uhrádzať podiel na nákladoch Sociálnej poisťovne na správe a prevádzke prístupového bodu

O

za seba aj všetky zdravotné poisťovne. Tiež bude plniť úlohu Národnej brány v systéme EESSI. Navyše navrhovaná nová kompetencia úradu vydávať povolenia na výber ambulancií záchrannej zdravotnej služby so sebou prinesie tiež navýšenie výdavkov úradu. Príspevok bol upravený naposledy v roku 2008, kedy bol znížený zo sumy 0,5 % na súčasnú úroveň, s poukazom na vyššie uvedené úrad navrhuje navýšenie príspevku.

ÚDZS K § 31 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely - zásadnáNavrhujeme doplniť nové písm. h), ktoré znie nasledovne: h) vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu. 41aac)“ Odôvodnenie: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súčasnosti vyberá poplatok za vydávanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo výške 497,50 eur. S prechodom kompetencie vydávania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa navrhuje, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyberal úhradu za vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v rovnakej výške.

Z

ÚDZS K § 43 ods. 11 - zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v ods. 11 doplniť na konci novú vetu nasledovne: „Právne úkony vykonávané v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.62a) Poznámka pod čiarou 62a) znie: 62a) § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.“ Odôvodnenie: Navrhujeme vylúčiť aplikáciu zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe

O

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) pri úkonoch vykonávaných v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa nášho názoru výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nie je možné realizovať elektronickou formou, keďže komunikácia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a úradom má prílohy, ktoré nemôžu byť doručované v elektronickej podobe, ako napr. konzultantské posudky, znalecké posudky, zdravotná dokumentácia (alebo jej časti) a pod. Pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa vychádza zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je realizovaná predovšetkým v písomnej forme a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ju v tejto forme aj poskytujú úradu na účely dohľadu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti komunikujú s úradom pri výkone dohľadu písomne napr. aj pri predkladaní písomných znaleckých posudkov na svoju obhajobu.

ÚDZS K § 43 ods. 5 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme na konci ods. 5 doplniť vetu ktorá znie: „Pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa nevykonáva znalecké dokazovanie.“. Odôvodnenie: V praxi sa množia prípady, kedy sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti domáhajú, aby úrad v rámci výkonu dohľadu vykonal znalecké dokazovanie. Na účely odborného posúdenia správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je v zákone č. 581/2004 Z.z. zriadený inštitút tzv. prizvanej osoby a požiadavka stanovená v § 43 ods. 7, aby najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že úrad nevykonal v rámci dohľadu znalecké dokazovanie, je niekedy dôvodom, prečo súd zruší rozhodnutie úradu o sankcii z

O

dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa názoru úradu v procese výkonu dohľadu nie je znalecké dokazovanie potrebné na posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pretože táto je dostatočne posúdená na vysokej odbornej úrovni kvalifikovanými prizvanými osobami, tzv. konzultantmi úradu. Znalecké dokazovanie by navyše predĺžilo čas dohľadu a zvýšilo náklady úradu na vykonanie dohľadu. Znalecké dokazovanie môže úrad vykonať v správnom konaní podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktoré nadväzuje na vykonaný dohľad a nie je dôvodné vykonávať znalecké dokazovanie pri dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

ÚDZS K § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť znenie písm. d) nasledovne: „d) vyhotoviť zápisnicu z vyhodnotenia písomných námietok k protokolu v deň, ktorý bol určený na ich vyhodnotenie s dohliadaným subjektom.“ Odôvodnenie: Prerokovaním (vyhodnotením) námietok sa dohľad končí a dohliadaný subjekt nemôže zásadne ovplyvniť priebeh prerokovania (vyhodnotenia) (skupina vykonávajúca dohľad mu fakticky „iba“ oznámi, či jeho námietky akceptuje alebo nie, o čom sa spíše zápisnica).

O

ÚDZS K § 46 ods. 1 písm. d) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme z ods. 1 vypustiť znenie písm. d) a doplniť ho do ods. 2 ako písm. c). Slovo „prerokovania“ navrhujeme nahradiť spojením „vyhodnotenia písomných námietok k protokolu“. Doterajšie písmeno e) sa v ods.1 označuje ako písmeno d). Odôvodnenie: Navrhované znenie nie je v súlade s reálnym stavom, s obsahom protokolu sa dohliadaný subjekt nikdy neoboznamuje na osobnom stretnutí, protokol sa dohliadanému subjektu zasiela poštou. V praxi vznikajú vďaka tejto nelogickej formulácii nedorozumenia, niektoré dohliadané subjekty sa domáhajú

O

práva na oboznámenie sa s protokolom, pričom v praxi je protokol dohliadanému subjektu zaslaný a ten v prípade, že to považuje za potrebné podá písomné námietky.

ÚDZS K § 47 ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v ods. 4 nahradiť slovo „prerokovania“ slovom „vyhodnotenia“. Odôvodnenie: Prerokovaním (vyhodnotením) námietok sa dohľad končí a dohliadaný subjekt nemôže zásadne ovplyvniť priebeh prerokovania (vyhodnotenia) (skupina vykonávajúca dohľad mu fakticky „iba“ oznámi, či jeho námietky akceptuje alebo nie, o čom sa spíše zápisnica). Prípadný nesúhlas dohliadaného subjektu so závermi úradu nemá vplyv na ukončenie dohľadu. Termín „prerokovanie“ dohliadané subjekty nezriedka pochopia ako podrobnú diskusiu o nimi poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorou sa ešte môže zvrátiť priebeh dohľadu v ich prospech, čo nie je možné.

O

ÚDZS K § 47b ods. 1 zákon č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v ods. 1 doplniť, že prehliadka mŕtveho tela je zdravotný výkon. Odôvodnenie: Navrhujeme prehliadku mŕtveho tela zaradiť do Zoznamu zdravotných výkonov s kombinovanou úhradou. Tento zdravotný výkon by bol uhrádzaný sčasti úradom a sčasti príslušnou zdravotnou poisťovňou zomrelého. Dôvodom sú vysoké náklady úradu na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel organizátorom. Doterajšia prax ukázala, že súčasný systém prehliadok mŕtvych tiel je mnohonásobne finančne náročnejší ako keby prehliadky mŕtvych tiel vykonávali lekári poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nakoľko ide o činnosť vo verejnom záujme, ktorá je uhrádzaná z verejných zdrojov, nemala by byť zverená súkromným spoločnostiam (organizátorom), ktorých účelom je dosahovanie zisku.

O

ÚDZS K § 48 nový ods. 15 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nový ods. 15 nasledovne: „(15) Na vyžiadanie poskytne úrad

O

diagnostický súhrn pitevného protokolu a) orgánom uvedeným v § 76 ods. 3 písm. b) až j), b) blízkym osobám zomrelého 57) c) poslednému poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre dospelých mŕtveho alebo poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast zomrelého alebo poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti zomrelého, d) poisťovni na účely kontrolnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje poistné plnenie, ak poisťovňa predloží úradu súhlas blízkej osoby zomrelého 57) podľa platných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov. Odôvodnenie: Keďže úradu sa množia požiadavky rôznych subjektov na poskytnutie pitevného protokolu, navrhujeme do zákona doplniť subjekty, ktorým úrad môže poskytnúť diagnostický súhrn pitevného protokolu na vyžiadanie. Ide predovšetkým o blízke osoby pitvaných osôb. Z dôvodu citlivosti údajov, fotodokumentácie z pitvy, výsledkov laboratórnych vyšetrení a pod. obsiahnutých v pitevnom protokole, navrhujeme poskytovať len diagnostický súhrn pitevného protokolu (1. stranu pitevného protokolu, ktorú úrad v súčasnosti poskytuje). V tomto zmysle je potrebné upraviť aj vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 771/2004 Z. z. o forme a náležitostiach pitevného protokolu, o zozname pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy, a o požiadavkách na materiálno-technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy, v ktorej bude vymedzené čo je diagnostickým súhrnom pitevného protokolu.

ÚDZS K § 48 ods. 8 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme v ods. 8 doplniť poslednú vetu nasledovne: „V prípade vykonania pitvy nariadenej podľa osobitného predpisu 65) sa o vykonaní pitvy vyhotoví pitevný protokol, ktorý sa zasiela úradu.“ Odôvodnenie: V súčasnosti v prípade tzv. súdnej pitvy, ktorú nariadia orgány činné v trestnom konaní, súdny znalec nevyhotovuje pitevný protokol, ale len súdnoznalecký posudok. Súdny znalec nad rámec svojej zákonnej povinnosti vyhotovuje tzv. čiastkový pitevný protokol, ktorý

O

nemá náležitosti stanovené právnym predpisom. Ak úrad potrebuje na účely výkonu dohľadu získať informácie zo súdnej pitvy, v praxi požaduje orgány činné v trestnom konaní o zbavenie mlčanlivosti súdneho znalca a poskytnutie tohto čiastkového pitevného protokolu. Stávajú sa však prípady, kedy orgány činné v trestnom konaní žiadosť úradu zamietnu. Podľa názoru úradu aj zo súdnej pitvy by mal byť vyhotovený pitevný protokol, ktorý slúži pre účely evidencie, štatistiky a na účely dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. V prípade súdnej pitvy informáciu o pitve nedostáva NCZI ani poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa § 48 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z.

ÚDZS K § 50 ods. 3 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme upraviť znenie ods. 3 nasledovne: „(3) Ak úrad pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistí iné nedostatky v činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré vyplývajú z porušenia povinností ustanovených osobitnými predpismi70) podľa závažnosti zistených nedostatkov môže a) pri porušení ustanovenia § 79 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z., uložiť pokutu( § 64 ods. 3), b) podať na príslušnom orgáne71) návrh na 1. uloženie pokuty, 2. dočasné pozastavenie alebo zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, 3. dočasné pozastavenie alebo zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo licencie na výkon zdravotníckeho povolania, a ak ide o právnickú osobu, licencie na výkon činnosti odborného zástupcu, 4. začatie disciplinárneho konania.“ Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť sankčnú právomoc úradu v prípade porušenia ustanovenia zákona 578/2004 Z. z. § 79 ods. 7, možnosť uloženia pokuty poskytovateľovi.

O

ÚDZS K § 50 ods. 5 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme doplniť nový odsek 5 obdobný odseku 3 v prípade, keď úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach

O

sociálnej pomoci zistí, „iné nedostatky v činnosti poskytovateľa ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci“, najmä nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Odôvodnenie: V zákone nie je vyriešená situácia, keď úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti zistí iné nedostatky v činnosti zariadenia sociálnej pomoci. Navrhujeme doplniť, komu bude úrad takéto zistenie postupovať.

ÚDZS K § 51 ods. 3 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nový ods. 3 v znení: „(3) Zdravotná poisťovňa je povinná predkladať úradu informácie o plnení ozdravného plánu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.“ Odôvodnenie: Absentuje zákonná povinnosť zdravotnej poisťovne predkladať úradu informácie o plnení ozdravného plánu.

O

ÚDZS K § 53 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme do ods. 1 vetu v znení: „Podmienky pre výber núteného správcu určí úrad.“ Odôvodnenie: V súčasnosti absentuje právna úprava, ktorou by boli definované podmienky a lehoty pre jednotlivé úkony úradu pri nariadení nútenej správy zdravotnej poisťovne. Navrhujeme doplniť oprávnenie úradu určovať podmienky pre výber núteného správcu.

O

ÚDZS K § 54 ods. 2 písm. e) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme slovo „vyrovnacie“ nahradiť slovom „reštrukturalizačné“. Odôvodnenie: Inštitút vyrovnacieho konania bol zákonom č. 7/2005 Z. z. nahradený inštitútom reštrukturalizačného konania, navrhujeme preto znenie týchto ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. aktualizovať na súčasný právny stav.

O

ÚDZS K § 6 ods. 11 písm. f) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť tvorbu technických rezerv buď priamo v zákone alebo naplniť

O

zákonné splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu ustanovujúceho spôsob tvorby a výšku tvorby technických rezerv zdravotnej poisťovne. Odôvodnenie: Právna úprava na spôsob tvorby a výšku tvorby technických rezerv absentuje.

ÚDZS K § 6 ods. 11 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť tvorbu opravných položiek buď priamo v zákone alebo naplniť zákonné splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu ustanovujúceho spôsob tvorby opravných položiek zdravotnej poisťovne. Odôvodnenie: Právna úprava na spôsob tvorby opravných položiek absentuje.

O

ÚDZS K § 6 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nový ods. 19 v znení: „(19) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva ustanoví povinné náležitosti ozdravného plánu, ako aj povinnosť predkladania informácií o jeho plnení úradu.“ Odôvodnenie: Navrhujeme vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zadefinovať základné povinné náležitosti ozdravného plánu a povinnosť predkladať úradu informácie o jeho plnení v zákonom stanovenej forme a periodicite. Nakoľko právna úprava základných náležitosti ozdravného plánu, ako aj povinnosti predkladania informácií o jeho plnení absentuje.

O

ÚDZS K § 6, § 18 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť rozhodovanie o osobitných úhradách liekov podľa osobitných predpisov, s možnosťou preskúmania takéhoto rozhodnutia úradom a v tej súvislosti následne doplniť právomoc úradu. Odôvodnenie: Schválenie osobitnej úhrady liekov podľa osobitných predpisov patrí do výlučnej kompetencie zdravotnej poisťovne, pričom jedinou podmienkou je „vhodnosť liečby pre poistenca“ bez ďalšej špecifikácie, ktoré nie je subsumované pod správne konanie, v dôsledku

O

čoho v súčasnosti neexistuje možnosť preskúmania tohto autoritatívneho stanoviska zdravotnej poisťovne inou nezávislou inštitúciou.

ÚDZS K § 64 ods. 3 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť znenie ods. 3 nasledovne: „(3) Údaje z registra v rozsahu podľa § 63 ods. 2 písm. a), c) a e) a § 64 ods. 1 písm. b) až h) je komora povinná poskytovať národnému centru na účely vedenia Národného registra zdravotníckych pracovníkov 41a ) a na základe výzvy úradu pre dohľad na účely prideľovania číselných kódov, 55k) v elektronickej podobe v súlade s príslušnými štandardmi zdravotníckej informatiky 23aaa)“. Odôvodnenie: Údaje z predmetného registra úrad potrebuje za účelom overenia si údajov uvedených žiadateľom v žiadosti o pridelenie kódu.

O

ÚDZS K § 64 ods. 8 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme predĺžiť prekluzívnu lehotu na uloženie sankcie úradom nasledovne: „(6) Pokuty podľa odsekov 1 až 4 možno uložiť do troch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti.“ Odôvodnenie: Navrhujeme predĺžiť subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie pokuty, nakoľko plynutie, resp. uplynutie prekluzívnej lehoty môže znemožniť úradu sankcionovať konanie, ktorým subjekt dlhodobo alebo opakovane porušoval právne predpisy. Dôvodom je riešenie stále zložitejších prípadov, s viacerými dohliadanými subjektmi v rámci dohľadov, čo predlžuje lehotu výkonu dohľadu a znižuje možnosť na uloženie sankcie zo strany úradu.

O

ÚDZS K § 64 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nový ods. 3, ktorý znie nasledovne: „(3) Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 3 písm. a) pokutu až do výšky 662 eur.“ Ostatné odseky sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť sankčnú právomoc úradu voči poskytovateľovi

O

zdravotnej starostlivosti v prípade porušenia ustanovenia § 79 ods. 7 zákona 578/2004 Z. z. vo výške 662 eur.

ÚDZS K § 64 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme zadefinovať výšku pokuty, resp. jej spôsob určenia pri opakovanom porušení povinnosti zdravotnej poisťovne (analógia k pokutám ukladaným platiteľom poistného podľa § 26 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z.). Odôvodnenie: Právna úprava stanovenia výšky pokuty pri opakovanom porušení povinnosti zdravotnej poisťovne absentuje. Navrhujme analogickú úpravu možnosti uloženia sankcie, ako je to v prípade sankcií ukladaných platiteľom poistného a poistencom podľa § 26 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z.

O

ÚDZS K § 7 ods. 9 písm. c) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme upraviť znenie písm. c) nasledovne: „c) výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená cenovým predpisom alebo katalógom prípadových paušálov vydávaným Centrom pre klasifikačný systém podľa § 20 ods. 3 písm. b), okrem položiek a DRG skupín, ktoré nemajú stanovenú cenu, ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradeného v pevnej sieti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradených v systéme úhrad podľa klasifikačného systému (§ 8c).“ Odôvodnenie: Pre správne fungovanie DRG systému je nevyhnutné zmeniť koncepciu úhrady ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, ktorá je v súčasnosti ponechaná na dohode zdravotnej poisťovne s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Je potrebné vytvoriť pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti povinne zaradených do systému úhrad podľa DRG. Navrhujeme, aby pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradených v systéme úhrad podľa DRG vydávalo Ministerstvo zdravotníctva SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrada podľa

O

klasifikačného systému sa musí spravovať dokumentmi vydávanými Centrom pre klasifikačný systém, pričom Centrum pre klasifikačný systém v Katalógu prípadových paušálov určí maximálnu výšku úhrady podľa DRG systému.

ÚDZS K § 7 ods. 9 písm. e) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme vypustiť znenie písm. e) Odôvodnenie: Pre správne fungovanie DRG systému je nevyhnutné zmeniť koncepciu úhrady ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, ktorá je v súčasnosti ponechaná na dohode zdravotnej poisťovne s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Je potrebné vytvoriť pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti povinne zaradených do systému úhrad podľa DRG. Navrhujeme, aby pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradených v systéme úhrad podľa DRG vydávalo Ministerstvo zdravotníctva SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrada podľa klasifikačného systému sa musí spravovať dokumentmi vydávanými Centrom pre klasifikačný systém, pričom Centrum pre klasifikačný systém v Katalógu prípadových paušálov určí maximálnu výšku úhrady podľa DRG systému.

O

ÚDZS K § 7 ods. 9 písm. f) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme vypustiť nasledovnú časť znenia v písm. f): „ak sa zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti na úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému (§ 8c)“. Odôvodnenie: Pre správne fungovanie DRG systému je nevyhnutné zmeniť koncepciu úhrady ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, ktorá je v súčasnosti ponechaná na dohode zdravotnej poisťovne s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Je potrebné vytvoriť pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti povinne zaradených do systému úhrad podľa DRG. Navrhujeme, aby pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej

O

starostlivosti zaradených v systéme úhrad podľa DRG vydávalo Ministerstvo zdravotníctva SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrada podľa klasifikačného systému sa musí spravovať dokumentmi vydávanými Centrom pre klasifikačný systém, pričom Centrum pre klasifikačný systém v Katalógu prípadových paušálov určí maximálnu výšku úhrady podľa DRG systému.

ÚDZS K § 7 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť možnosť uzatvoriť zmluvu aj so zahraničným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a určiť podmienky pre uzatvorenie takejto zmluvy. Odôvodnenie: Doplnením tohto ustanovenia sa zamedzí obchádzaniu príslušných ustanovení zákona upravujúcich liečbu v cudzine zo strany zdravotných poisťovní, ktoré v súčasnosti majú uzatvorené zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zahraničnými zdravotníckymi zariadeniami.

O

ÚDZS K § 7, § 18 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť právomoc úradu ako regulátora zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: Doplnením tejto kompetencie úradu sa značne zjednoduší riešenie zmluvných konfliktov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí sa v súčasnosti môžu domáhať svojej ochrany len prostredníctvom príslušného súdu.

O

ÚDZS K § 76 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme slovné spojenie „vyrovnací správca“ nahradiť slovným spojením „správca reštrukturalizácie“. Odôvodnenie: Inštitút vyrovnacieho konania bol zákonom č. 7/2005 Z. z. nahradený inštitútom reštrukturalizačného konania, navrhujeme preto znenie týchto ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. aktualizovať na súčasný právny stav.

O

ÚDZS K § 76 ods. 3 písm. h) zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme slovné spojenia „vyrovnacieho správcu“ a „vyrovnacieho konania“ nahradiť slovným spojením „správcu reštrukturalizácie“ a „reštrukturalizačného konania“. Odôvodnenie: Inštitút vyrovnacieho konania bol zákonom č. 7/2005 Z. z. nahradený inštitútom reštrukturalizačného konania, navrhujeme preto znenie týchto ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. aktualizovať na súčasný právny stav.

O

ÚDZS K § 78 ods. 4 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme doplniť nový ods. 4 v nasledovnom znení: „(4) Právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon odborného zástupcu, právoplatné rozhodnutie o dočasnom pozastavení licencie na výkon odborného zástupcu a právoplatné rozhodnutie o zrušení licencie na výkon odborného zástupcu doručuje orgán príslušný na rozhodnutie v prvom stupni (§ 76 ods. 1) úradu pre dohľad.“ Odôvodnenie: Úrad potrebuje právoplatné rozhodnutia o licenciách na výkon odborného zástupcu za účelom overenia si, údajov uvedených žiadateľom v žiadosti o pridelenie kódu. Doteraz nám komora poskytovala právoplatné rozhodnutia o licenciách v zmysle § 78 zákona č. 578/2004 Z.z., absentuje poskytovanie licencie na výkon odborného zástupcu.

O

ÚDZS K § 78a ods. 4 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme upraviť znenie ods. 4 nasledovne: „(4) Komora poskytuje v elektronickej podobe v súlade s príslušnými štandardmi zdravotníckej informatiky 23aaa) údaje z registra licencií v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) až d) a f) až n) a § 70 ods. 2 písm. c) a e) národnému centru a úradu pre dohľad.“ Odôvodnenie: Údaje z registra licencií úrad potrebuje za účelom overenia si, údajov uvedených žiadateľom v žiadosti o pridelenie kódu.

O

ÚDZS K § 79 ods. 1 písm. ze) zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme písm. ze) upraviť nasledovne: „ze) mať v pracovnoprávnom vzťahu

O

alebo zmluvnom vzťahu odborne spôsobilú osobu pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín,“. Odôvodnenie: Navrhujeme umožniť poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti mať odborne spôsobilú osobu nielen v pracovnoprávnom vzťahu, ale aj na základe zmluvného vzťahu z dôvodu, aby sa nemocnice nedostali do problémov, pokiaľ nebudú vedieť získať do pracovnoprávneho vzťahu inú odborne spôsobilú osobu, ak ich odborne spôsobilá osoba ukončí pracovnoprávny vzťah. V rámci zmluvnej voľnosti je flexibilnejšie, ak odborne spôsobilú osobu môžu nemocnice zazmluvniť napr. v občianskoprávnom vzťahu, tak ako je to napr. pri externých spoločnostiach poskytujúcich služby súvisiace s verejným obstarávaním.

ÚDZS K § 79 ods. 1 zákona č. 578.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme za písm. zb) vložiť nové písm. zc), ktoré znie nasledovne: „zc) ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradeného v systéme úhrad podľa klasifikačného systému 1. vykazovať v rámci odborností zaradených v systéme úhrad podľa klasifikačného systému poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa pravidiel kódovania, 2. priraďovať náklady k hospitalizačným prípadom podľa Kalkulačnej metodiky zverejňovanej centrom pre klasifikačný systém DRG (§ 20b ods. 4 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.), 3. zlučovať hospitalizačné prípady podľa usmernení centra pre klasifikačný systém DRG (§ 20b ods. 4 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z.).“ Ostatné písmená sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Pre správne fungovanie DRG systému navrhujeme doplniť povinnosti poskytovateľa dodržiavať pravidlá DRG systému uvedené v dokumentoch vydávaných Centrom pre klasifikačný systém podľa § 20b ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.

O

ÚDZS K § 8c ods. 2 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme upraviť znenie ods. 2 nasledovne: „(2) Zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, zaradenému v systéme úhrad

O

podľa klasifikačného systému, poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s dokumentmi vydávanými Centrom pre klasifikačný systém (§ 20b ods. 3). Odôvodnenie: Pre správne fungovanie DRG systému je nevyhnutné zmeniť koncepciu úhrady ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, ktorá je v súčasnosti ponechaná na dohode zdravotnej poisťovne s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Je potrebné vytvoriť pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti povinne zaradených do systému úhrad podľa DRG.

ÚDZS K § 8c zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novely Navrhujeme doplniť nový ods. 3, ktorý znie nasledovne: „(3) Zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradených v systéme úhrad podľa klasifikačného systému vydáva ministerstvo zdravotníctva“. Pôvodné ods. 3 až 5 sa primerane prečíslujú Odôvodnenie: Navrhujeme, aby pevnú sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradených v systéme úhrad podľa DRG vydávalo Ministerstvo zdravotníctva SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrada podľa klasifikačného systému sa musí spravovať dokumentmi vydávanými Centrom pre klasifikačný systém, pričom Centrum pre klasifikačný systém v Katalógu prípadových paušálov určí maximálnu výšku úhrady podľa DRG systému.

O

ÚDZS K § 92 ods. 1 zákona č. 578.2004 Z. z. - nad rámec novely - zásadná Navrhujeme na konci pripojiť vetu, ktorá znie nasledovne: „Právne úkony vykonávané v rámci konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.72b) Poznámka pod čiarou 72b) znie: 72b) § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení

Z

neskorších predpisov.“ Nasledujúci bod sa primerane prečísluje. Odôvodnenie: Navrhuje sa vylúčiť aplikáciu zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov pri úkonoch vykonávaných v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. V rámci výberového konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, nie je možné, všetky úkony realizovať elektronickou formou, keďže pravdepodobne nie všetci účastníci výberového konania, budú mať aktivovanú elektronickú schránku. Žiadosť o vydanie povolenia môže podať nie len právnická osoba, ale aj fyzická osoba.

ÚDZS K 50 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 581.2004 Z. z. – nad rámec novelyNavrhujeme z ods. 2 a 4 vypustiť slová „a ich následkov“. Odôvodnenie: Zisťovanie „následku“ je podľa súčasného zákonného znenia povinným kritériom, ktoré úrad musí pri ukladaní pokuty zohľadňovať. V praxi však následky nesprávneho poskytnutia zdravotnej, resp. ošetrovateľskej starostlivosti nie sú predmetom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch sú následky nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zrejmé, v mnohých prípadoch však tieto následky určiť nemožno, aj keď je nepochybné, že k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti došlo. Podľa názoru úradu nie je nutné, aby následky boli samostatným kritériom pri rozhodovaní o pokute, keďže následky sú súčasťou kritéria „závažnosti“ nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Ak sú následky známe a sú negatívne, zvyšuje sa závažnosť pochybenia, čo má vplyv na výšku pokuty. V praxi sa stávajú prípady, kedy súd zruší rozhodnutie úradu o pokute z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s následkami nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj keď bolo dohľadom nepochybne zistené, že k nesprávnemu poskytnutiu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo, čo nespochybnil ani súd. Podľa názoru úradu je

O

kritérium závažnosti zistených nedostatkov postačujúce pre odôvodnenie konkrétnej výšky pokuty.

ÚDZS K nariadeniu vlády Slovenskej republiky z ... 2019, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti - nad rámec novelyNavrhujeme v rámci bezpečnosti pacienta doplniť do nariadenia vlády aj tieto ustanovenia: BEZPEČNOSŤ PACIENTA • PÁDY A PORANENIA Pokrytie: Riadne ukončené hospitalizácie pacientov vo veku od 0-15, vo veku 15 až 65 rokov a 65 a viac rokov. Čitateľ: Riadne ukončené hospitalizácie z prípadov definovaných v menovateli pri hospitalizácii pri akejkoľvek diagnóze. Menovateľ: Všetky riadne ukončené hospitalizácie, ktoré spĺňajú pravidlá pre zaradenie a vylúčenie. BEZPEČNOSŤ PACIENTA • VZNIK PRELEŽANÍN/DEKUBITOV U HOSPITALIOVANÝCH PACIENTOV Pokrytie: Hospitalizovaní pacienti vo veku 15 rokov až 65 rokov a 65 a viac rokov. Čitateľ: Počet pacientov z prípadov uvedených v menovateli, ktorí riadne ukončili hospitalizáciu v prípadoch definovaných v menovateli pri hospitalizácii pri akejkoľvek diagnóze pri hospitalizáciách na oddeleniach interných odborov, oddeleniach dlhodobo chorých a geriatrických, onkologických a psychiatrických. Menovateľ: Počet všetkých pacientov, ktorí riadne ukončili hospitalizáciu po poskytnutí zdravotnej starostlivosti na oddeleniach interných odborov, oddeleniach dlhodobo chorých a geriatrických, onkologických a psychiatrických, ktoré spĺňajú pravidlá pre zaradenie a vylúčenie. BEZPEČNOSŤ PACIENTA • VZNIK NOZOKOMIÁLNYCH INFEKCIÍ Pokrytie: Pacienti vo veku 0 – 15 rokov a 15 rokov a viac po chirurgickom alebo inom lekárskom výkone. Čitateľ: Počet pacientov z prípadov uvedených v menovateli, ktorí riadne ukončili hospitalizáciu v prípadoch definovaných v menovateli pri hospitalizácii a v poli akejkoľvek diagnózy na oddeleniach chirurgických, interných, gynekologických a OAIM. Menovateľ: Počet všetkých pacientov, ktorý riadne ukončili hospitalizáciu po

O

chirurgickom alebo lekárskom výkone na oddeleniach chirurgických a interných odborov, gynekologických a OAIM, ktoré spĺňajú pravidlá pre zaradenie a vylúčenie. POZNÁMKA: V rozsahu vyššie uvádzaných čitateľov a menovateľov ide o návrh, ktorý bude potrebné možno korigovať po konzultácií s NCZI (nevieme či existujú zdroje od spravodajských jednotiek, alebo bude nutné vytvárať nové zdroje informácií).

ÚDZS K prílohe vyhlášky č. 765.2004 Z. z. – nad rámec novely - zásadnáNavrhujeme v prílohe vyhlášky č. 765/2004 Z. z. doplniť: „Položka 8 – Vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby .......................497,50 eur.“ Odôvodnenie: Aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mohol vyberať poplatok za vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby je potrebné zmeniť vyhlášku č. 765/2004 Z. z., ktorú vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Z

ÚDZS Odkazy na osobitnú právnu úpravu v zákone č. 581.2004 Z. z. Navrhujeme aktualizovať odkazy na osobitnú právnu úpravu, nakoľko niektoré z týchto odkazov nie sú aktuálne, čo má potenciál spôsobiť v praxi aplikačné problémy. Napr. odkaz č. 28a) odkazuje na zákon č. 540/2007 Z. z., ktorý bol zrušený zákonom č. 423/2015 Z. z. Odkaz č. 96) trestný čin neoznámenia trestného činu a neprekazenia trestného činu bol v § 167 a § 168 upravený ešte v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb., uvedené treba aktualizovať na súčasné znenie zákona č. 300/2005 Z. z.

O

Union ZP Čl. I bod 12 - § 86zc ods. 2 Slovo „až“ navrhujeme nahradiť slovom „najskôr“. Gramaticky a významovo správnejšia formulácia

Z

Union ZP Čl. I bod 6 - § 7 ods. 11 písm. b)Navrhujeme ponechať pôvodné znenie. Materiálno technické a personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení je rovnako dôležitá súčasť kvalitného poskytovania zdravotnej starostlivosti ako aj iné, všeobecne záväzným právnym predpisom stanovené indikátory kvality. Ustanovenie o možnosti výpovede má byť motivujúcim nástrojom pre poskytovateľov, aby si plnili povinnosti aj v tejto oblasti. Nevidíme relevantný dôvod na navrhovanú úpravu § 7 ods. 11 písm. b), najmä aj vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax, keďže ustanovenie v znení teraz účinnom nebolo nikdy zneužité.

Z

Union ZP Čl. I bod 7 - § 7 ods. 21 Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou, podľa ktorej sa na vymenované typy zdravotníckych zariadení nevzťahujú žiadne indikátory kvality. Uvedené je v rozpore so zámerom celého projektu stratifikácie zlepšovať a skvalitňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Takisto ako na iných PZS, aj na poskytovateľov urgentnej ZS alebo tých, ktorí prevádzkujú kompetenčné centrum vyššieho typu, by sa mali vzťahovať aspoň niektoré indikátory určené v nariadení vlády. Navyše ustanovenie narúša aj princíp relatívnej zmluvnej voľnosti medzi PZS a ZP.

Z

Union ZP Čl. I bod 9 - § 8 ods. 13 a 14V znení oboch odsekov navrhujeme vypustiť „podľa podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov“. Navrhujeme vypustiť z dôvodu duplicity – ako je uvedené v poslednej vete: „spôsob výpočtu a pravidlá výpočtu týchto úhrad ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom“. Špecifikácia spôsobu by mala byť predmetom spomínaného všeobecne záväzného predpisu.

Z

Union ZP Čl. II bod 1 - § 5 ods. 1 O

Navrhujeme vypustiť „efektívne dostupná“. Duplicitne a v tomto prípade aj vágne vyjadrená dostupnosť. Miestna dostupnosť je uvedená na konci.

Union ZP Čl. II bod 1 - § 5 ods. 3Navrhujeme vypustiť. Ustanovenie hovorí o minimálnej sieti ústavnej ZS, čo však vzhľadom na úpravu v §5 ods. 1 je nadbytočné a zbytočne mätúce ustanovenie. § 5 ods. 1 dostatočne všeobecne definuje, čo je VMS tak pre ústavnú ZS ako aj ambulantnú ZS a odkazuje na vyhlášku, ktorá pre jednotlivé typy zdravotníckych zariadení stanovuje minimálny počet lôžok. Navyše, nikde inde sa v právnych predpisoch nepoužíva pojem „minimálna sieť ústavnej zdravotnej starostlivosti“, preto nerozumieme zámeru navrhovaného znenia § 5 ods. 3.

Z

Union ZP Čl. II bod 5 § 11 ods. 1 písm. b) bod 3 a 4Navrhujeme jedno z kompetenčných centier vypustiť; cieľom stratifikácie bolo nastaviť jednoduchý trojvrstvový model stratifikácie.

Z

Union ZP Čl. II bod. 3 - § 7 ods. 4 písm. a) bod 4 a 5 Navrhujeme jedno z kompetenčných centier vypustiť; cieľom stratifikácie bolo nastaviť jednoduchý trojvrstvový model stratifikácie.

Z

Union ZP K nariadeniu vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – bod 4 - § 6 Navrhujeme slovo „ktorý“ nahradiť slovom „ktorí“ Gramatická nesprávnosť – legislatívno-technická pripomienka

O

Union ZP K nariadeniu vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality - § 1 ods. 2Posledná veta odseku je v rozpore s predchádzajúcou. V prvej vete je stanovené, že počet výkonov platí pre najnižšiu zložku, na ktorej sa poskytujú vybrané zdravotné

Z

výkony. V ďalšej vete je stanovené, že sa sčítavajú. Navrhujeme odstrániť/ vysvetliť tento rozpor

Union ZP K nariadeniu vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality - § 2Navrhujeme zosúladiť znenie s navrhovaným prechodným ustanovením v zákona č. 581/2004 Z. z. v § 86zc.

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 23Navrhujeme nasledovnú úpravu: (23) Špecializovaná nemocnica je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v jednom špecializačnom odbore, najmä (nie však výlučne): a) gerontopsychiatria, b) medicína drogových závislostí, c) neuropsychiatria, d) detská psychiatria e) ortopedická protetika, f) diabetológia (poruchy látkovej premeny a výživy), g) endokrinológia, h) reumatológia. Ide o flexibilnejšiu formuláciu, ktorá nevyžaduje toľko vymenovaných odborností

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 26Navrhujeme vypustiť. Považujeme za nadbytočné ustanovenie. Definícia je už vyjadrená v odseku o špecializovanej nemocnici. Ostatné špecifiká sú uvedené v koncepcii odboru. Nie je preto túto špecializovanú nemocnicu potrebné nijak špeciálne zviditeľňovať.

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 3 písm. c) Navrhujeme upraviť znenie v zátvorke nasledovne: „(vrátane počítačovej

O

tomografie a magnetickej rezonancie)“. Legislatívno-technická pripomienka. Rádiológia má bežne RTG, USG

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 5Navrhujeme upraviť znenie v zátvorke nasledovne: „(vrátane počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie)“. Legislatívno-technická pripomienka. Rádiológia má bežne RTG, USG

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 6 písm. b) Navrhujeme vypustiť „pediatria“. Pediatria je uvedená v písm. d) tohto odseku.

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 6 písm. f)Navrhujeme vypustiť „perinatológia“ . Perinatológiu navrhujeme presunúť k pediatrii (ods. 6 písm. d)).

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 7Navrhujeme upraviť znenie v zátvorke: „(vrátane počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie)“. Legislatívno-technická pripomienka. Rádiológia má bežne RTG, USG

O

Union ZP Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení vyhláška Z

Ministerstva zdravotníctva SR č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení - § 11 ods. 9 a 10Navrhujeme ponechať len jednu úroveň; účelom stratifikácie bolo vytvoriť 3 úrovne nemocníc; následne navrhujeme upraviť aj odseky 11 až 20, 24 a 25

ÚVSRPoisťovne majú povinnosť zazmluvniť nasledujúce oddelenia/zariadenie, aj keď nespĺňajú indikátory kvality • urgenty 1 a 2 (hradené paušálmi) • onkocentrum • kardiocentrum vyššieho typu • detské kompetenčné centrum Požadujeme uviesť dôvody, prečo vymenované oddelenia musia byť zazmluvnené bez povinnosti dodržania požadovanej kvality zdravotnej starostlivosti (ZS), za každé oddelenie/zariadenie samostatne.

O

ÚVSRV rámci zlepšenia efektívnosti siete nemocníc sa podľa pôvodnej analýzy má uvoľniť mnoho lôžok (cca 5 000) a priestorov. Navrhujeme zahrnúť popis tohto procesu a následného využitia lôžok. Podľa pôvodnej analýzy by sa mali pretransformovať najmä na oddelenia/zariadenia dlhodobej starostlivosti (prípadne ambulancie alebo na iné účely vo verejnom záujme). Navrhujeme popísať mechanizmus, ktorý uvoľní priestory a lôžka pre dlhodobú starostlivosť s príslušnými počtami (uviesť súčasné a uvoľnené lôžka). Zároveň navrhujeme uviesť, či s uvoľnením lôžok pre dlhodobú starostlivosť nastane aj presun personálu, alebo bude potrebné personál v dlhodobej starostlivosti navyšovať. Tento zámer súvisí s potrebnou reformou dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Navrhujeme reformu dlhodobej starostlivosti vypracovať a predložiť až po schválení reformy stratifikácie nemocníc v NR SR, v súlade s jej konečnou podobou a v nevyhnutnej spolupráci sektorov zdravotníctva a sociálnych vecí v súlade s Legislatívnym plánom vlády ešte z roku 2018. V súlade s pripomienkami v

O

MPK k leg. procesu LP/2019/154.

ÚVSR k § 8 ods. 13 a ods. 14Odporúčame jasne formulovať urgentné príjmy, akého typu majú zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR. Postavenie týchto zariadení nie je spomenuté ani v predkladanom návrhu VYHLÁŠKY MZ SR ktorou sa mení vyhláška MZ SR č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Odporúčame tiež uviesť spôsob, ktorým budú poskytovatelia donútení vytvárať nemocnice následnej starostlivosti (keď im je daná možnosť vytvárať lukratívnejšie-špecializované nemocnice - napr. algesiologickú).

O

ÚVSR K doložke vplyvovNavrhujeme popísať sociálne vplyvy novely, napr. • Zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a tým kvality života obyvateľov SR • Pre časť obyvateľov sa môže predĺžiť presun do nemocnice • Viac kapacít v následnej starostlivosti môže znížiť potrebu opatrovania blízkymi osobami • Opatrenia v rámci efektívnosti poskytovania môžu preniesť starostlivosť o pacienta bližšie do komunity

O

ÚVSR K doložke vplyvovNavrhujeme uviesť vplyvy na podnikateľské prostredie, konkrétne na: Poskytovateľov ZS • Stanovenie minimálna siete nemocníc, požiadaviek na poskytované odbornosti podľa typu nemocníc a požiadaviek na kvalitu ZS môže o viesť k rozviazaniu zmluvy s existujúcimi súkromnými nemocnicami o zmene typu nemocnice a tým aj rozsahu poskytovanej ZS Zdravotné poisťovne • Novela ukladá nové pravidlá v zazmluvňovaní PZS, zdravotné poisťovne eventuálne stratia súčasné kompetencie v zazmluvňovaní/odzmluvňovaní PZS

O

ÚVSR K doložke vplyvovPožadujeme opísať dopad na rozpočet verejnej správy. Počítame s tým, že reforma stratifikácie nemocníc bude mať na rozpočet verejnej správy vo výsledku nulový dopad. Napriek tomu požadujeme doplniť pozitívne a negatívne dopady na rozpočet v Doložke vplyvov. Tieto vychádzajú z predpokladu, že budú potrebné investície na dobudovanie pracovísk a že zmeny zároveň môžu priniesť úspory. Nulový dopad predpokladá, že sa v procese reštrukturalizácie siete všetky zdroje iba realokujú z úspor do investícií. Aj v tomto prípade je však nevyhnutné popísať, ako realokácia prebehne, konkrétne 1. Kam je potrebné investovať a koľko? 2. Kde a ako sa uvoľnia zdroje a koľko? 3. Kto bude realokáciu riadiť? 4. Ako bude realokácia prebiehať v čase? 1. Kam je potrebné investovať a koľko V návrhu sú špecifikované požiadavky napríklad pre odbornosti poskytované v lokálnej, regionálnej a národnej nemocnici, každá nemocnica musí mať urgent. Minimálna sieť s konkrétnymi poskytovateľmi je už definovaná a má sa nachádzať v prílohe (ktorá z nejasných dôvodov nebola zahrnutá do MPK). Ďalej sa majú zakladať kompetenčné centrá a špecializované nemocnice a nemocnice následnej starostlivosti. • Budú potrebné investície do založenia/rozšírenia zariadení, oddelení, materiálno-technického a najmä personálneho zabezpečenia? Ak áno, navrhujeme kvantifikovať počty a náklady. • V rámci optimalizácie siete môže dôjsť k zrušeniu zariadení/ oddelení, čo môže zmeniť lokálnu dostupnosť pre pacientov, ak budú musieť cestovať do iného mesta. • Je potrebné pripojiť analýzu potreby posilnenia záchrannej služby a najmä dopravnej služby, aj s kvantifikáciou. 2. Kde a ako sa uvoľnia zdroje a koľko? • S nárastom kvality sa má znížiť miera rehospitalizácie a reoperovanosti, čo by znížilo aj náklady na UZS. Navrhujeme kvantifikovať túto úsporu. • Podľa pôvodnej analýzy k stratifikácii nemocníc MZ možno zdroje (lôžka/priestory/personál/financie) uvoľniť najmä zlepšením efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Tú možno dosiahnuť viacerými spôsobmi o Včasným presunom pacienta do

O

ambulantnej/komunitnej/domácej starostlivosti. o Presunom pacientov s neakútnymi stavmi z akútnych lôžok na neakútne/dlhodobé lôžka. o Presunom časti zákrokov na jednodňovú chirurgiu. o Systémom úhrad, ktoré nemotivujú predlžovať pobyt v nemocnici. o Lepším manažmentom pacienta (vypracovať plán prepustenia už pri nástupe, lepšia diagnostika, liečba a digitalizácia údajov pacienta). Navrhujeme pripojiť analýzu opatrení zlepšovania efektivity spolu s kvantifikáciou dopadov na rozpočet. Presuny pacientov do iného typu ZS zároveň predpokladajú pripravenosť tejto ZS, ktorá môže vyžiadať ďalšie investície. Je potrebné pripojiť analýzu potreby posilnenia inej ZS, aj s kvantifikáciou. Napr. pre presune z akútnych na následné lôžka navrhujeme popísať mechanizmus, ktorý uvoľní priestory a lôžka zo súčasných akútnych oddelení s príslušnými počtami (uviesť súčasné, potrebné a uvoľnené lôžka). Kvantifikovať úsporu na akútnych oddeleniach, a kvantifikovať potrebné kapitálové výdavky, ak sú potrebné nové priestory a lôžka pre následnú starostlivosť. 3. Kto bude realokáciu zdrojov riadiť • Navrhujeme uviesť riadiaci subjekt realokácie zdrojov a príslušné pravidlá prerozdeľovania. 4. Ako bude realokácia prebiehať v čase? • Navrhujeme uviesť proces reštrukturalizácie siete z pohľadu načasovania tokov zdrojov. Napr. budú sa zdroje zároveň uvoľňovať (rušením/zefektívňovaním) a šetriť (nové oddelenia, centrá) alebo sa v prvých rokoch predpokladajú najmä investície?

ÚVSR k nariadeniu vlády, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostik Prílohe č. 1: veľké množstvo indikátorov kvality rôznych kategórií a podkategórií, niektoré štatisticky overiteľné, niektoré veľmi subjektívne, mnohé sa opakujúce, niektoré ťažko overiteľné a hodnotiteľné, iné prekrývajúce sa a niektoré (napr. chirurgia) veľmi široko koncipované - nedávajúce objektívne informácie o odbornosti a kvalite.

O

ÚVSR k nariadeniu vlády, ktorým sa vydávajú kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivostik Prílohe č. 2: Parametre kvality a limity pre minimálny počet zdravotných výkonov (totožný materiál je aj zvlášť uvádzaný ako Nariadenie vlády SR z ..... 2019, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti): za chirurgické výkony - sú zvolené skupiny zdravotných výkonov, vyhodnotením ktorých limity a komplikácie neposkytnú informácie o skutočnej kvalite a kompetencii pracoviska!

O

ÚVSR K návrhu nariadenia vlády o indikátoroch kvalityNariadenie vlády o indikátoroch kvality v prílohe 1 namiesto zoznamu indikátorov uvádza odkaz na návrh v legislatívnom procese LP/2019/154. Takéto prepojenie odkazu na iný legislatívny návrh, ktorý je momentálne pozastavený v MPK nepovažujeme za legislatívne správny. Indikátory uvedené v tomto návrhu sú však momentálne predmetom rozporu, pretože nie sú napojené na iné systémové zmeny v zdravotníctve, ako napr. programové rozpočtovanie. Vyriešenie rozporu k dátumu tohto legislatívneho procesu neprebehlo. Z tohto dôvodu by indikátory kvality mali tvoriť samostatnú prílohu v tomto legislatívnom procese LP 287/2019. Rovnako ako v LP 154/2019 však požadujeme, aby indikátory kvality boli prepojené na nové nástroje zdravotnej politiky, najmä na štandardné postupy pre výkon prevencie, štandardné diagnostické a štandardné terapeutické postupy a programový rozpočet na verejné zdravotné poistenie. Keďže tieto nové nástroje sú práve vo vývoji, aj zoznam prepojených indikátorov by sa mal vyvíjať paralelne s ich uvádzaním do praxe. Zoznam by mal zároveň zahŕňať indikátory napojené na udržateľnosť verejných financií v súlade s programovým rozpočtovaním.

Z

ÚVSR predkladacej správeV predkladacej správe je uvedené, že sa zavádza povinnosť zdravotných poisťovní

O

zverejňovať na svojom webovom sídle plnenie určených indikátorov kvality jednotlivými poskytovateľmi. Nie je jasné, kto a ako bude údaje zbierať, vyhodnocovať a overovať ich pravdivosť, kto bude rozhodovať o prípadných námietkach a výhradách poskytovateľov.

ÚVSR Prílohám V materiáloch sa spomínajú prílohy, mnohé z nich však nie sú súčasťou MPK. Požadujeme zahrnúť všetky prílohy, najmä • príloha - Minimálna sieť s konkrétnymi nemocnicami • príloha 3a - časy dojazdu pre špecializácie • príloha 4 - Postup odzmluvňovania pri neplnení podmienky minimálneho počtu výkonov • príloha 5 - požiadavky na špecializovanú nemocnicu • príloha 7 - normatív na urgenty do 2020 • príloha 9 - normatív na PZS UZS 2020-2029 • príloha 10 - normatív na urgenty po 2020-2024

Z

ÚVSR všeobecne k materiáluIndikátory kvality sú vypracované insuficientne, okrem iného treba: - presnejšie a detailnejšie definovanie indikátorov, nie je napríklad racionálne do jednej skupiny zaradiť výkony pri „fissura ani“ aj operácie pri pokročilom karcinóme konečníka, - chýbajú výkony z niektorých odborov, napríklad neurochirurgické operácie, - odlišovať reoperácie podľa ich indikácie. Reoperácia je často negatívnym ukazovateľom, môže však svedčiť aj o akceptácii medzinárodných štandardov a o kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Takými sú napríklad tzv. second look operácie pri rezíduách tých nádorov mozgu, ktorých tkanivo sa ani pri pohľade cez operačný mikroskop nedá odlíšiť od tkaniva mozgu. Tu je potrebné zdôrazniť, že potreba takýchto výkonov dá znížiť zabezpečením prístrojového vybavenie pre predoperačné zobrazovacie vyšetrenia (MRI, 3D navigovaná sonografia).

O

ÚVSR všeobecne k materiáluMateriál obsahuje terminologické nejasnosti: napr. „špecializovaná nemocnica pre

O

hepatológiu“, či pre iné oblasti medicíny. Takáto špecifikácia je vhodná pre jednotlivé pracoviská (kliniky, oddelenia), nie pre celé nemocnice. Úplne nová terminológia názvov na všetkých úrovniach bude znamenať desaťtisíce nových pečiatok, hlavičkových papierov, tabúľ a pod.). Pritom v materiáloch chýbajú údaje o počtoch a rozmiestnení dôležitých centier, napríklad trauma centier (sú len urgenty 2 a traumatológie) a cerebrovaskulárne centrá.

ÚVSR všeobecne k materiáluNiektoré typy pracovísk, ktoré sú uvedené len v národných nemocniciach, budú potrebné aj v časti regionálnych nemocníc, aby bola dostupná akútna zdravotná starostlivosť. Jedná sa napríklad o neurochirurgické pracoviská.

O

ÚVSR všeobecne k materiáluReforma musí odstrániť deformácie z minulosti. Lukratívne činnosti: SVALZy, prevádzku lekárni a pod. treba vrátiť do portfólia nemocníc. Takéto opatrenia budú účinné pri odvrátení zadlžovania nemocníc.

O

ÚVSR všeobecne k materiáluStratifikácia nemocníc musí obsahovať aj údaje o počtoch lôžok pre jednotlivé odbory vo vzťahu ku počtu obyvateľov a iným demografickým ukazovateľom. Musí sa opierať aj o porovnanie so súčasným stavom a trendami v zahraničí, najmä s materiálmi medzinárodných odborných organizácií (napr. UEMS, federácií alebo asociácií svetových a európskych spoločností, atď.). Za týmto účelom treba využiť súčinnosť hlavných odborníkov MZ SR a odborných spoločností.

O

Verejnosť § 23 ods. 1 písm. g) bod 3 zákona č. 362.2011 Z.z. V súčasnosti podľa §120 ods. 5 zákona č. 362/2011 Z. z. "platnosť lekárskeho poukazu na zhotovenie zdravotníckej pomôcky na mieru je 3 mesiace." Ďalej podľa §23 ods. 1 písm. g) tamtiež "poskytovateľ je povinný zabezpečiť výdaj

O

individuálnej ortopedickoprotetickej zdravotníckej pomôcky do 90 dní." Zákon okrem týchto ustanovení neurčuje a ani z nich jednoznačne nevyplýva, či poskytovateľ je povinný vydať individuálnu ortopedickoprotetickú zdravotnícku pomôcku do 90 dní odo dňa prijatia lekárskeho poukazu vo výdajni alebo do 90 dní, ale v rámci 3 mesiacov počas doby platnosti lekárskeho poukazu. Ako prezident SKOrT mám za to, že vzhľadom na technologickú a tým aj časovú náročnosť zhotovenia niektorých ortopedickoprotetických zdravotníckych pomôcok ide o vydanie pomôcky do 90 dní odo dňa prijatia lekárskeho poukazu vo výdajni. To znamená, ak pacient predloží výdajni lekársky poukaz na individuálne zhotovenie pomôcky v posledný deň trojmesačnej doby platnosti poukazu, výdajňa má na zhotovenie a je povinná pomôcku pacientovi vydať do 90 dní od tohto dňa, a to bez ohľadu na skutočnosť, že lekársky poukaz už v čase výdaja pomôcky nebude platný. V praxi však zdravotné poisťovne v rôznych prípadoch vykladajú toto ustanovenie tak, že individuálna ortopedickoprotetická zdravotnícka pomôcka musí byť zhotovená a vydaná v dobe platnosti lekárskeho poukazu, t. j. do 3 mesiacov od dátumu jeho predpisu. Viacerým poskytovateľom na základe takéhoto výkladu zákona neuhradili riadne zhotovené protézy dolných končatín pre ich poistencov, čím poskytovateľom spôsobili signifikantnú škodu. Vykladanie ustanovení zákona týmto spôsobom zdravotnými poisťovňami považujem za absurdné, nakoľko znamená, že pacient sa do výdajne ortopedickoprotetických zdravotníckych pomôcok môže dostaviť aj v posledný deň trojmesačného obdobia platnosti poukazu, a to kedykoľvek počas otváracích hodín, teda aj tesne pred ich skončením a poskytovateľ - výdajňa mu má individuálnu zdravotnícku pomôcku zhotoviť v ten istý deň či dokonca za pol dňa. S výnimkou jednoduchých pomôcok na mieru, ako sú napríklad niektoré bandážne pomôcky alebo niektoré termoplastové ortézy, je takáto požiadavka z technologického hľadiska absurdná. Nie je možné v priebehu poldňa ani jedného dňa zhotoviť poistencovi napríklad protézu, zložitú ortézu alebo ortopedickú obuv na mieru. Z kapacitných dôvodov nemusí byť možné vyhotoviť v

daný deň ani iné pomôcky. Poskytovateľ však nemôže bezdôvodne odmietnuť poskytnúť zdravotnú starostlivosť, keď má pacient k dispozícii platný lekársky poukaz. Keďže však poskytovateľ nemôže v takomto prípade stihnúť zhotovenie pomôcky v tak krátkom čase a vydá ju po uplynutí doby platnosti lekárskeho poukazu, zdravotná poisťovňa cenu vydanej pomôcky neuhradí, čím dôjde k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň tým zo strany zdravotnej poisťovne dochádza k obmedzovaniu zdravotnej starostlivosti ťažko telesne postihnutým pacientom s amputáciami končatín, keďže takýto výklad znemožňuje poskytovateľom zhotoviť individuálnu pomôcku vzhľadom na riziko vzniku škody. Navrhujem preto, s cieľom zabezpečiť jednoznačný výklad v súlade s technologickými možnosťami výroby individuálnych pomôcok legislatívne upraviť tento sporný bod v § 23 ods. 1 písm. g bod 3 zákona č. 362/2011 Z.z. jednoznačne, a to nasledovne: "Poskytovateľ je povinný zabezpečiť výdaj individuálnej ortopedickoprotetickej zdravotníckej pomôcky do 90 dní odo dňa prijatia lekárskeho poukazu vo výdajni."

Verejnosť všeobecne k návrhu zákonaprosíme o zmenu z názvu zdravotníckeho pracovníka - dentálna hygienička na dentálny hygienik

O

Verejnosť všeobecne k návrhu zákonaŽiadame o zriadenie samostatnej Slovenskej komory dentálnych hygienikov. Našu požiadavku odôvodňujeme nasledovne: zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) boli dentálne hygieničky zaradené do Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov (ďalej len „komora“), tak ako ďalších dvanásť zdravotníckych povolaní a vzhľadom na túto skutočnosť je z praktického a vecného hľadiska veľmi

O

náročné riešiť podrobne problémy odboru dentálna hygiena, riešenie akýchkoľvek problémov vrátane úpravy právnych predpisov v odbore dentálna hygiena na úrovni Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky či spolupráca s inými relevantnými subjektmi bolo bez zastúpenia a aktivít citovanej komory, v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z.“ a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zaväzujú dentálne hygieničky plniť podmienky sústavného vzdelávania, pričom plnenie povinností sústavného vzdelávania je zaradením dentálnych hygieničiek do tejto komory veľmi problematické; aj na základe vyššie uvedených skutočností sa vedenie Asociácie dentálnych hygieničiek na Slovensku rozhodlo na Sneme asociácie realizovaného 20. októbra 2018 v Bešeňovej urobiť prieskum v podobe hlasovania, aký je záujem členov o vznik vlastnej stavovskej organizácie, kde členovia jednoznačne vyjadrili záujem a súhlas za vznik takejto organizácie, na základe tohto hlasovania, výkonný výbor asociácie dal prehlásenie na podporu vzniku samostatnej stavovskej organizácie, k vzniku samostatne Slovenskej komory dentálnych hygieničiek sa pripája a vyjadruje podporu jej vzniku aj Slovenská dentálno-hygienická spoločnosť, ktorá je organizačnou zložkou Slovenskej lekárskej spoločnosti. Asociácia je občianske združenie, ktoré združuje dentálne hygieničky od jej vzniku, t. j. od roku 1993, ktorá organizuje v spolupráci so SKMTP minimálne dva krát ročne odborné podujatia vecne a cielene zamerané pre vzdelávanie dentálnych hygieničiek, zubných lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v príslušných odboroch, na ktoré pravidelne pozýva aj ministrov či ministerky zdravotníctva. Spolupracuje a participuje na odborných podujatiach organizovaných Slovenskou komorou zubných lekárov a Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, jej sekciou sestier pracujúcich v ambulanciách zubného lekárstva. Asociácia spolupracuje a aktívne sa zúčastňuje na stretnutiach Európskej federácie dentálnych hygienikov a tiež Medzinárodnej federácie dentálnych hygienikov. Pravidelne

organizuje osvetové akcie zamerané na prevenciu chorôb v dutine ústnej nielen pre laickú, ale i odbornú verejnosť. Výbor asociácie si uvedomuje dôležitosť vzniku samostatnej stavovskej organizácie, nielen pre pokračovanie v doterajších aktivitách, ale aj pre ďalší rozvoj odboru dentálnej hygieny, kontroly vykonávania tohto zdravotníckeho povolania a v neposlednom rade, rozvíjaniu preventívneho pôsobenia na laickú verejnosť edukačnou a publikačnou činnosťou. Sme si vedomí záťaže v personálnej a finančnej oblasti pri fungovaní samostatnej stavovskej organizácie, ale výsledky práce a hospodárenia doterajšieho vedenia bez podpory štátu a komory sú dostatočne presvedčivé.

Verejnosť Zákon č. 578.2004 Z.z., paragraf 68, ods. 1, písmená b.) a c.) Navrhujeme do Zákona 578/2004 Z.z., paragraf 68, ods. 1, písmená b.) a c.) doplniť povolanie zubného technika, aby sa na výkon zdravotníckeho povolania zubného technika ako na výkon činnosti odborného zástupcu vyžadovala licencia. Máme za to že je to nevyhnutné pre skvalitnenie výkonu povolania zubného technika, pre transparentnosť a možnosť efektívnejšej kontroly procesu vydávania živnostenského oprávnenia, v ktorom by licencia mala byť nevyhnutnou požiadavkou

O

VšZP K Čl. I bod 5:Navrhujeme v § 7 ods. 9 písm. b) za slovo „obsahovať“ doplniť slovo „skupiny zdravotných výkonov“. Odôvodnenie: Navrhované znenie môže naznačovať, že je potrebné v zmluve uvádzať jednotlivé výkony, tak ako sú uvedené v zozname DRG zdravotných výkonov (napr. 5t400.0, 5t400.1 atď.). V zmluve sa budú uvádzať len skupiny výkonov na úrovni 3M, t.j. napr. 5t4.

O

VšZP K Čl. I bod 6:Navrhujeme, aby nariadenie uvedené v poznámke pod čiarou k odkazu 24aad) zohľadňovalo a bolo v súlade s aktuálnym stavom zoznamu zdravotných výkonov

O

DRG uvedeným v definičnej príručke. Odôvodnenie: Indikátory kvality v Nariadení vlády, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, vychádzajú zo zoznamu zdravotných výkonov DRG z roku 2017, ktorý sa každoročne upravuje a aktualizuje (napr. pôvodná skupina výkonov 5L8* zo zoznamu 2017 je uvedená v zozname 2018 pod kódom 5L19*) Toto Nariadenie vlády bude preto potrebné každoročne aktualizovať po vydaní nového zoznamu zdravotných výkonov DRG, pokiaľ došlo k zmene.

VšZP K Čl. I bod 9:Navrhujeme v § 8 v odseku 13 a v odseku 14 v poslednej vete za slová “týchto úhrad” doplniť slová “podľa podielu poistencov na celkovom počte poistencov “. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby v súvislosti s výpočtom výšky paušálnej úhrady, spôsobom výpočtu a pravidlami výpočtu vo všeobecne záväznom právnom predpise ministerstva zdravotníctva bolo zachované pravidlo výpočtu paušálnej úhrady podľa podielu poistencov na celkovom počte poistencov.

O

VšZP K Čl. II bod 1:Navrhujeme v § 5 ods. 3 za slová „ústavnej pohotovostnej služby“ doplniť odkaz xy). „Poznámka pod čiarou k odkazu XY) znie: § 7 ods. 21 zákona č. 581/2004 Z. z.“ Odôvodnenie: Navrhované znenie § 5 ods. 3 nepriamo rozširuje minimálnu sieť ústavnej zdravotnej starostlivosti a nie je v súlade s navrhovaným § 7 ods. 21 zákona č. 581/2004 Z. z. Preto navrhujeme formou odkazu ustanoviť, že rozsah minimálne siete ústavnej zdravotnej starostlivosti je definovaný a vyplýva z navrhovaného § 7 ods. 21 zákona č. 581/2004. Z. z.

O

VšZP K Čl. II bod 1:Navrhujeme v § 5 ods. 3 za slová „ústavnej pohotovostnej služby“ doplniť predložku „na“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

VšZP K Čl. II bod 16:Navrhujeme v § 81 ods. 1 doplniť aj nové písmeno ch), ktoré znie: „ch) úrad 60e), ak ide o plnenie povinností a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia podľa § 79 ods. 1 písm. d).“. „Poznámka pod čiarou k odkazu 60e) pod čiarou znie: § 50 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.“ Odôvodnenie: Doplniť kompetenciu úradu, ako nezávislého orgánu, kontrolovať dodržiavanie povinnosti prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie a v prípade zistených nedostatkov podať podnet podľa § 50 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.

O

VšZP K Čl. II bod 17:Navrhujeme nahrádzajúce slová „minimálnej siete (§5)“ nahradiť slovami „verejnej minimálnej siete (§5)“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

VšZP K Čl. II bod 19:Navrhujeme v § 102ak ods. 2 písmená a), b), c), d) vypustiť slová „koncovej“ a nahradiť ich slovami „verejnej minimálnej“. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že pojem koncová sieť poskytovateľov je touto novelou zrušený a nahradený pojmom verejná minimálna sieť, navrhujeme tieto pojmy v prechodnom období po nadobudnutí účinnosti tejto novely adekvátne upraviť.

O

VšZP K Čl. II bod 3:Navrhujeme v § 7 ods. 4 písm. a) bod 6. za slovo „následnej“ doplniť slovo „zdravotnej“. Odôvodnenie: Z navrhovaného znenia nevyplýva, že ide o následnú zdravotnú starostlivosť.

O

VšZP K Čl. II nad rámec novely:Navrhujeme v § 41 ods. 5 slovo „absovovaní“ zmeniť na slovo „absolvovaní“.

O

Odôvodnenie: Gramatická oprava.

VšZP K Čl. II nad rámec novely:Navrhujeme v § 7 v odseku 5 zmeniť poznámku pod čiarou k odkazu 12), ktorá má znieť: „12) zákon č. 362/2011 Z. z.“ alebo odkaz 12) vypustiť, nakoľko sa javí totožný s odkazom 9a). Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. V poznámke pod čiarkou k odkazu 12) sa uvádza neplatný zákon č. 140/1998 Z. z.

O

VšZP K Čl.II bod 4:Navrhujeme v § 7 ods. 9 vypustiť slová „alebo národnej nemocnice“. Odôvodnenie: Máme za to, že § 7 ods. 8 sa vzťahuje na národnú nemocnicu a § 7 ods. 9 sa vzťahuje regionálnu nemocnicu.

O

VšZP Vykonávací predpis - Nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640.2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.K Čl. I bod 4: Navrhujeme v § 6 nahradiť slovo „ktorý“ slovom „ktorí“. Odôvodnenie: Gramatická oprava.

O

VšZP Vykonávací predpis - Nariadenie, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiK § 1 ods. 4: Navrhujeme druhýkrát nachádzajúci sa § 1 ods. 3 prečíslovať na § 1 ods. 4. Ďalej navrhujeme slovné spojenie „prehodnocuje sa každé tri roky“ nahradiť slovami „prehodnocuje sa každý rok“ Doterajší § 1 ods. 4 sa označuje ako § 1 ods. 5. Odôvodnenie: V texte predkladanej novely sú súčasne dvakrát vyskytujúce sa § 1 ods. 3. Naša pripomienka smeruje k druhému odseku 3 (nesprávne číslovanie) resp. k odseku 4 (správne číslovanie). Navrhujeme predmetné obdobie skrátiť z troch rokov na jeden rok, nakoľko obdobie troch rokov je príliš dlhé pri ústavných zdravotníckych zariadeniach predovšetkým vo vzťahu k financovaniu zdravotnej

O

starostlivosti.

VšZP Vykonávací predpis - Nariadenie, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiK Prílohe č. 1 k nariadeniu vlády - navrhujeme prílohu č. 1 upraviť tak, aby obsahovala náležitosti stanovené v § 1 ods. 2 nariadenia. Odôvodnenie: Návrh zoznamu indikátorov kvality, ktorý je uvedený v návrhu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/154 neobsahuje náležitosti stanovené v § 1 ods. 2 nariadenia.

O

VšZP Vykonávací predpis - Nariadenie, ktorým sa vydávajú indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivostiK Prílohe č. 2 k nariadeniu vlády - navrhujeme prílohu č. 2 upraviť tak, aby zohľadňovala a bola v súlade s aktuálnym stavom zoznamu zdravotných výkonov DRG uvedeným v definičnej príručke. Odôvodnenie: Indikátory kvality v nariadení vychádzajú zo zoznamu zdravotných výkonov DRG z roku 2017, ktorý sa každoročne upravuje a aktualizuje (napr. pôvodná skupina výkonov 5L8* zo zoznamu 2017 je uvedená v zozname 2018 pod kódom 5L19*). Preto bude potrebné toto nariadenie vlády každoročne aktualizovať po vydaní nového zoznamu zdravotných výkonov DRG, pokiaľ došlo k zmene.

O

VšZP Vykonávací predpis – Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.K Čl. I: Navrhujeme v § 11 ods. 3 písm. c) vypustiť slová „(počítačová tomografia)“ ďalej navrhujeme v § 11 ods. 5 a v § 11 ods. 7 vypustiť slová „(počítačová tomografia a magnetická rezonancia)“. Odôvodnenie: Zachovanie podmienky zabezpečenia nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti v rozsahu

Z

počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie pre dané typy nemocníc by zapríčinilo zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť pre zdravotné poisťovne.

VšZP Vykonávací predpis – Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84.2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.K Čl.: Navrhujeme v § 11 ods. 23 písm. g) za slovo „fitzelógia“ doplniť slovo „a pneumológia”. Odôvodnenie: V špecializovanej nemocnici chýba špecializačný odbor pneumológia (napríklad NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy).

O

ŽSK Čl. II, v § 7 ods. 4a) nemocnica 1. lokálna, 2. regionálna, 3. národná, 4. kompetenčné centrum, 5. následnej starostlivosti, 6. špecializovaná, Pripomienka: Môže byť prienik medzi uvedenými typmi nemocníc napríklad lokálnej/špecializovanej, lokálnej/následnej. V prípade, že áno, je nejasné, kto bude vydávať povolenia na prevádzkovanie.

Z

ŽSK Čl. II, v § 7 ods. 9 zákona 578.2004 Z. z. Navrhujeme do znenia doplniť možnosť detašovaného pracoviská, znenie bodu bude nasledovné: (9) Ak držiteľ povolenia na prevádzkovanie regionálnej nemocnice alebo národnej nemocnice zaradenej do minimálnej siete uzatvoril zmluvu o praktickej výučbe podľa osobitného predpisu12b) s vysokou školou, ktorej sídlo alebo sídlo fakulty, alebo detašované pracovisko sa nachádza v tom istom meste ako sídlo nemocnice, nemocnica sa označuje ako fakultná nemocnica.

O

ŽSK k vyhláške MZ SR číslo 84.2016 Z. z., Čl. I, § 11, ods. 2Navrhujeme doplniť k „nemocnice s lokálnou dostupnosťou ... „ písm. f) – gynekológia a pôrodníctvo. Uvedené zdôvodňujeme vysokým počtom pôrodov v našich zdravotníckych zariadeniach. Vzdialenosť do regionálnej nemocnice je

Z

neprimerane vysoká. Resp. pri plnení kritérií vyplývajúcich z indikátorov kvality budú môcť byť zazmluvnené aj oddelenia, ktoré výkonovo spĺňajú indikátory kvality.

ŽSK k vyhláške MZ SR číslo 84.2016 Z. z., Čl. I, § 11, ods. 3 písm. c)V nemocnici s lokálnou dostupnosťou sa musí zabezpečiť nepretržitá dostupnosť zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu: c) spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v odboroch rádiodiagnostika (počítačová tomografia) a klinická biochémia, hematológia a Pripomienka – z uvedeného nie je jednoznačné ako formou má byť zabezpečený rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, či môže byť aj externý dodávateľ výkonov na základe zmluvy o dielo.

Z

ŽSK vyhláške MZ SR číslo 84.2016 Z. z., Čl. I, § 11 ods. 2, Čl. I, § 11 ods. 8 Čl. I, § 11 ods. 2 Nemocnica s lokálnou dostupnosťou Čl. I, § 11 ods. 8 Nemocnica následnej starostlivosti Z vyhlášky nie je jasné, či je možné prepojenie uvedených typov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Navrhujeme vyhlášku spresniť.

Z

ŽSK vyhláške MZ SR číslo 84.2016 Z. z., Čl. I, § 11, ods. 3, písm. a)Doplňujúca otázka k bodu a) – lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore neurológia – z uvedené návrhu nie je jednoznačne definované ako formou má byť zabezpečený výkon lekára neurológa (na dohodu, trvalý pracovný pomer) zároveň nie je jednoznačne definovaný výkon činnosti (napríklad konzília) pre jestvujúce oddelenia uvedené v rámci bodu 2 § 11.

Z

ŽSK vyhláške MZ SR číslo 84.2016 Z. z., Čl. I, § 11, ods. 3, písm. b)Pri akceptácií vyššie uvedenej pripomienky, navrhujeme vypustiť bod b) Zdôvodnenie: v bode 2, § 11 je zahrnutá gynekológia a pôrodníctvo.

Z

ÚJDSR Odoslané bez pripomienok

ÚVO Odoslané bez pripomienok

NBS Odoslané bez pripomienok

MKSR Odoslané bez pripomienok

ÚNMSSR Odoslané bez pripomienok

MSSR - Sekcia legislatívy Odoslané bez pripomienok

MPRVSR Odoslané bez pripomienok

MHSR Odoslané bez pripomienok

MŽPSR Odoslané bez pripomienok

GPSR Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná