9.ronk

Vzdelvacia oblas

Jazyk a komunikcia

Nzov predmetu

Slovensk jazyk aliteratra gramatika, sloh

Stupe vzdelania

ISCED 2

Ronk

deviaty

asov rozsah vuby

3 hodiny tdenne

Z toho

poet hodn VP

3 hodiny

poet volitench hodn

0 hodn

Dtum poslednej zmeny UO

1.september 2012

UO vypracoval

Mgr. Anna Malkov, Mgr. Miriam Tukov

Charakteristika predmetu

Slovensk jazyk na 2. stupni Z zaha jazykov, slohov a literrnu zloku. Jazykov a slohov zloka nie je vzjomne oddelen, je v kompetencii uitea urova a upravova si dotciu hodn poda podmienok v danej triede.

Jazykov as predmetu sa zaober problematikou jazyka ako nstroja myslenia a komunikcie medzi umi. Jazyk je vnman ako potencilny zdroj osobnho akultrneho obohatenia loveka. Dobr zvldnutie jazykovho uiva a najm komunikanch a kognitvnych kompetenci (spsobilost) je povaovan za vchodisko kvalitnejch vsledkov celho kolskho systmu a nslednej schopnosti iakov uplatni sa na trhu prce a v skromnom ivote.

Vo vyuovan jazyka je v popred analza a interpretcia textov/prejavov atvorba vlastnch textov/prejavov adekvtnych konkrtnej komunikanej situcii.

Analza a interpretcia jazykovch prejavov poskytne iakom priestor na sebauvedomenie. D ancu objavi a nsledne prejavi pozitvny vzah k sebe a inm, nadobudn primeran sebadveru, schopnos dokza hodnoti svoje prednosti i nedostatky, umon dokza vyjadrova svoje pocity a hodnoti svoj vlastn citov stav, dokza hodnoti svoje sprvanie a jeho dsledky.

Cieom je, aby si iaci uvedomovali jazykov a kultrnu pestros v rmci Eurpy a sveta, ale aj v rmci jednotlivch socilnych prostred. Cez pochopenie vznamu jazyka pre nrodn kultru by mali dospie k chpaniu odlinost, tolerancii a orientcii vmultikultrnom prostred.

Komunikan gramotnos sa m cieavedome budova a rozvja vo vetkch vyuovacch predmetoch s ohadom na ich pecifick potreby.

Jazykov a slohov as predmetu rozvja predovetkm interaktvne vyuvanie komunikanch nstrojov. Vea tm sli aj na rozvoj socilnej interakcie vrmci heterognnych skupn a formovania autonmneho sprvania.

V usporiadan predmetu s v popred komunikan spsobilosti a v zad s jazykov pojmy (predovetkm na Z), t. j. jednostrann tendencia obsiahnu kolsk podobu vednej disciplny. Faktograficky presten obsah je zredukovan v prospech aktivt iakov, ktor maj v o najvom rozsahu interpretano-hodnotiacim spsobom pracova s jazykovmi komuniktmi. Najv akcent sa kladie na vlastn tvorbu jazykovch prejavov, prcu s informciami, itatesk gramotnos, schopnos argumentova ap.

Realizan rovina vzdelvania sa priklonila ku kontruktivistickmu prstupu k ueniu. Znamen to, e rieenm loh iak sm prichdza na zklade usmerovanho zitkovho vyuovania na nov poznatky, ktor vyuujci systematizuje a zoveobecuje.

Na druhom stupni Z sa pokrauje v komunikanom a zitkovom vyuovan so zameranm na zskavanie komplexnch kompetenci:

tanie

Psanie

Vzdelvanie v danej vzdelvacej oblasti smeruje k utvraniu a rozvjaniu kovch kompetenci tm, e vedie k:

podpore sebadvery kadho iaka,

osvojeniu si vedomost a nadobudnutch kompetenci, ktor im umonia vzdelva sa po cel ich ivot a zauja aktvne miesto v socio-kultrnom prostred,

prprave vetkch iakov tak, aby sa stali zodpovednmi obanmi, schopnmi podiea sa na rozvoji demokratickej spolonosti, pluralizme a kultrnej otvorenosti,

zarueniu rovnakch anc socilnej emancipcie pre vetkch iakov,

pochopeniu vzdelvania v prslunom jazyku, v ktorom sa odra historick akultrny vvoj nroda a zrove ako vznamn zjednocujci inite nrodnho spoloenstva a ako dleit prostriedok celoivotnho vzdelvania,

vnmaniu a postupnmu osvojovaniu si jazyka ako bohatho mnohotvrneho prostriedku, k zskavaniu a odovzdvaniu informci, k vyjadrovaniu vlastnch postojov a nzorov,

zvldnutiu zkladnch pravidiel medziudskej komunikcie danho kultrneho prostredia a nadobudnutiu pozitvneho vzahu k jazyku v rmci interkultrnej komunikcie,

nadobudnutiu vzahov k slovesnm umeleckm dielam, k vlastnm itateskm zitkom, k rozvjaniu svojho pozitvneho vzahu k literatre a k alm druhom umenia vychdzajcich z umeleckch textov a rozvjaniu svojich emocionlnych aestetickch cten a vnman,

pestovaniu vedomia jazykovej prslunosti k istmu etniku, pocitu jazykovej prbuznosti a spolupatrinosti s inmi etnikami prostrednctvom ovldania normy spisovnho jazyka,

vies iakov k zvyovaniu jazykovej kultry, ich verblnych stnych ipsomnch jazykovch prejavov.

Vchodiskovou stratgiou vyuovania slovenskho jazyka aliteratry viestom ronku je plynul nadvzovanie na stratgiu vyuovania vpiatom ronku: draz na schopnos komunikcie sohadom na tmu, adresta, jazykov prostriedky acie, tanie sporozumenm arozvoj itateskej gramotnosti, tvoriv psanie aprvky projektovho vyuovania. Viestom ronku sa stanoven priorita tanie sporozumenm roziruje odramatizciu textu na zklade vedomost osuprasegmentlnych javoch.

Ciele vyuovacieho predmetu

Cieom vzdelvania v oblasti slovenskho jazyka a literatry je dosiahnu tak rove reovch zrunost, aby iaci kad komunikatvnu situciu zvldli z hadiska tlu, s prslunou gramatickou a pravopisnou normou v stnom i psomnom prejave.

Obsah vzdelvania slovensk jazyk

Slovensk jazyk3 hodiny - VP

M

P H

Tematick celok

Tma

Obsahov tandard

Metdy aformy

Pojmy

Vkonov tandard

iak m :

Hodnotenie

Prierezov tmy

IX.

1

vodn hodina

Pln na kolsk rok, rozhovor

BOZP

2

Sloh

lenenie jazykovch tlov

Rozhovor, diskusia

Aplikcia, analza, zoveobecnenie

Vedie rozli jednotliv jazykov tly

OSR, ENV, DV, Rozvja hodnotiace myslenie

lenenie jazykovch tlov

Aplikcia zskanch vedomost, produkcia

Vedie vypsa tlaivo

7

Opakovanie uiva z 8. ronka

Zvukov strnka jazyka apravopis

Aplikcia, analza, zoveobecnenie, vklad

Vedie poznatky zpredchdzajcich ronkov

Nuka o slove

Aplikcia zskanch vedomost, produkcia

Tvaroslovie

Aplikcia, analza, zoveobecnenie, vklad

Skladba

Aplikcia zskanch vedomost, produkcia

Sloh

Aplikcia, analza, zoveobecnenie

Vstupn previerka

Preverenie vedomost zpredchdzajcich ronkov

Preverenie vedomost zpredchdzajcich ronkov

psomne

Analza vstupnej psomky

Analza vstupnej psomky

11

Slovn zsoba

Slov poda vecnho vznamu

Slovn zsoba, vecn vznam slov, slovnky

Upevni si uivo oslovnej zsobe zpredchdzajcich ronkov. iak vie:

-Vymenova plnovznamov/neplnovznamov slovn druhy, vysvetli jedno- aviacvznamov slov, rozumie pojmu slovn zsoba, vie pracova srznymi slovnkmi, ktor zachytvaj slovn zsobu

-Rozli synonym, homonym, antonym

-Rozumie nielen neologizmom, ale aj slovm zpredchdzajcich historickch obdob

-Sprvne pouva citovo zafarben slov

-Rozli domce slov aslov cudzieho pvodu, internacionalizmy, zdomcnen icudzie slov vie sprvne napsa

-Pouva vo vhodnch situcich vyui spisovn inespisovn slov

-Rozli slang, nreie aspisovn slovo

-Vie sprvny pravopis zdruench pomenovan

-Vie vysvetli najznmejie anajpouvanejie frazeologizmy

X.

Vzahy medzi slovami

Synonym, homonym

Slov poda dobovho vskytu

Vvin slovnej zsoby: historizmy, archaizmy, zastaran slov, neologizmy

stne

Slov poda citovho zafarbenia

Neutrlne aexpresvne slov

OSR sebauvedomenie, sebahodnotenie

Slov poda pvodu

Domce slov aslov cudzieho pvodu

stne

Slov poda spisovnosti

Spisovn anespisovn slov (slang, nreie)

P - ikana

Obohacovanie slovnej zsoby

Odvodzovanie, skladanie, skracovanie

stne

BOZ - zodpovednos

Obohacovanie slovnej zsoby

Zdruen pomenovanie, frazeologick jednotka

Opakovanie

Zhrnutie uiva oslovnej zsobe

psomne

Diktt . 1

Opakovanie 5.- 8. ronka

Preveri vedomosti apravopis uiva 5. 8. ronka.

psomne

Analza aoprava dikttu

Analza aoprava dikttu

Analza aoprava dikttu

XI.

1

Sloh

Rencky tl

Rencky tl, rtorika, prvet

iak vie vysvetli vber vhodnho slohovho postupu pre vyjadrenie ciea komunikcie. Vie sprvne poui prvet

stne

OSR sebaprezentcia, sebahodnotenie

6

Zvukov strnka jazyka

Zvukov vlastnosti rei

Prozodick vlastnosti rei

iak vie sprvne vyuva prozodick vlastnosti rei, vie vysvetli avkomunikanom prejave odhali : przvuk, draz, prestvku, meldiu, Vie vysvetli dleitos tempa rei asily hlasu

Zvukov strnka jazyka a pravopis

Pravidlo orytmickom krten, spodobovanie, hlsky

iak vie pravopisne sprvne napsa text, pozn pravidlo orytmickom krten, vie vysvetli, ako vplva na krtenie slabk. Vie vysvetli podstatu spodobovania, sprvne napsa slov, vktorch ku spodobovaniu dochdza

Psomne

Spoluhlsky

Tvrd, mkk, obojak

iak vie vymenova tvrd, mkk aobojak spoluhlsky, pozn vybran slov, pravopis po tvrdch, mkkch aobojakch spoluhlskach

ENV ivotn prostredie ajeho ochrana

Vslovnos apravopis slov cudzieho pvodu

Slov cudzieho pvodu

iak vie, e vslovch cudzieho pvodu sa zachovva pvodn vslovnos apvodn pravopis, tento poznatok vie vyui v praxi

stne

Interpunkn znamienka

Pomlka, spojovnk

iak pozn interpunkn znamienka, vie ich vtexte njs aidentifikova, vie ich sprvne poui

Opakovanie

Zhrnutie vedomost ozvukovej strnke jazyka

Zhrnutie vedomost ozvukovej strnke jazyka

stne

6