Zbornik SVK 2006 - uniba.sk · 2014-01-02 · morfológie, fenotypu a genotypu nádorových buniek kostnej drene (KD) pacientov s akútnou myeloblastovou leukémiou (AML) v dvojročnom

JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA UNIVERZITA KOMENSKÉHO

MARTIN

XXVII. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

ZBORNÍK ABSTRAKTOV

Martin 20. apríl 2006

XXVII. Študentská vedecká konferencia

1

Obsah Sekcia morfologicko-biologicko-biochemická

Marianna Ševčíková: Komplexná diagnostika akútnej

myeloblastovej leukémie: morfologická, fenotypová a genotypová analýza. .......................................................... 4

Jarmila Kecerová: Štúdium chemorezistencie leukemických buniek na cytostatiká v podmienkach in vitro. ................... 5

Martin Lužbeták, Juraj Sokol: Vzťah medzi poškodením

chromozómov a polymorfizmom DNA reparačných génov u pracovníkov exponovaných cytostatikám. ....................... 6

Juraj Sokol, Martin Lužbeták: Sledovanie genetickej dispozície rizikových psoriázu spúšťajúcich faktorov. ....... 7

Lubomír Čimbora: Štúdium vplyvu neuroprotektívnych látok pri ischemicko-reperfúznom poškodení mozgu. ................ 8

Peter Jankovič: Využitie in vivo 1H jadrovej rezonančnej

spektroskopie pri diagnostike temporálnej epilepsie a schizofrénie. ....................................................................... 9

Sekcia fyziologicko-farmakologická

Juraj Halička, Miroslav Durila, Peter Lopeň: Variabilita frekvencie srdca (VFS) u obéznych detí a adolescentov. .. 10

Mária Kvaššayová, Eva Kompanová: Metodika zisťovania

citlivosti kašľového reflexu s použitím dvoch tusigénnych látok. .................................................................................. 11

Katarína Pásztóová, Henrieta Rusňáková, Janka Búliková:

Dexametazón a reaktivita dýchacích ciest pri syndróme aspirácie mekónia. ............................................................ 12

Alexandra Ujcová, Eva Dingová: L-arginín a hyperreaktivita dýchacích ciest. .............................................................. 13

Henrieta Rusňáková, Katarína Pásztóová: Ovplyvnenie in

vitro reaktivity hladkej svaloviny močového mechúra aminofylínom a oxybutynínom. .......................................... 14

Odborná prednáška

Ľuboš Matovčík: Zhotovenie webovej stránky pre občianske združenie Hospice v Martine. ........................................... 15


2

Sekcia nelekárskych odborov

Alica Ačjaková: Posudzovanie potreby vyprázdňovania stolice. ............................................................................... 16

Ľuboš Matovčík, Michaela Bušová: Ovládanie postupu a

techniky inhalačnej terapie u pacientov s ochoreniami dýchacích ciest. ................................................................. 17

Cecília Novodomcová: Štandardný ošetrovateľský plán v prevencii tromboembolickej choroby. ................................. 18

Mariana Volfová: Compliance pacienta s kardiovaskulárnym ochorením. ......................................................................... 19

Erika Belešová: Prediktory abúzu psychoaktívnych látok v adolescencii z pohľadu ošetrovateľstva. ............................ 20

Mária Balková: Etické aspekty starostlivosti o psychiatrického pacienta. ............................................................................ 21

Miroslava Kostecká: Stigmatizácia duševne chorého. ........... 22

Ivan Farský: Sociálne fungovanie ako aspekt kvality života seniorov. ............................................................................ 23

Martina Pochybová: Bazálna stimulácia v ošetrovateľskej starostlivosti. ...................................................................... 24

Stanislava Slanická: Spirituálne potreby u onkologických pacientov. .......................................................................... 25

Ľuboš Matovčík: Význam zisťovania kvality života u pacientov s malígnym melanómom. ................................... 26

Lívia Čarnoká: Nádej ako ošetrovateľský problém. ................ 27 Sekcia internistická

Peter Kružliak: Metabolický syndróm a hormóny tukového tkaniva. ............................................................................... 28

Erik Kiššimon, Július Pántik: CRP a kardiovaskulárne komplikácie u koronarografovaných pacientov s ICHS. ..... 29

Miroslav Durila, Peter Chudý: Použitie prípravku FEIBA pri závažnom krvácaní u pacientov so získanou hemofíliou. .. 30

Svetlana Gajdošíková: Vysokofrekvenčná ultrasonografia kože - neinvazívna vyšetrovacia metodika v dermatológii. 31

Anna Koniarová, Mária Kubíčková: Sledovanie zmien srdcovej variability u pacientov s úzkostnými poruchami. .. 32


3

Sekcia pediatrická

Miroslava Brndiarová, Regína Ditteová: Enuréza - aktuálny problém v pediatrii. ............................................................ 33

Lucia Štillová: Neinvazívne hodnotenie koncentrácie bilirubínu nedonosených novorodencov. ............................ 34

Jarmila Kecerová: Porovnanie variability srdcovej frekvencie a citlivosti kašľového reflexu u detí s diabetes mellitus. ..... 35

Dagmar Kovalová: Hyperkinetické symptómy v pedo-psychiatrii. .......................................................................... 36

Romana Richterová: Hodnotenie toku krvi a. pericallosa u

dojčiat a batoliat s hydrocefalom transkraniálnou dopplerovskou sonografiou. .............................................. 37

Ján Porubčan, Martin Voves: Analýza vybraných parametrov u pacientov s akútnou apendicitídou. ............. 38

Sekcia chirurgická

Miroslav Haško, Marek Smolár: Stratifikácia rizikových faktorov v miniinvazívnej chirurgii žlčníka. ......................... 39

Katarína Srnková, Jana Kapšová: Niektoré aspekty

diagnostiky a chirurgickej liečby malígnych chorôb štítnej žľazy. ................................................................................. 40

Katarína Belková: Opodstatnenosť hysteroskopie v klinickej praxi. .................................................................................. 41

Daša Klobušiaková, Katarína Belková: Tehotnosť a pôrody po 35 roku: maternálny a perinatálny výstup. .................... 42


4

KOMPLEXNÁ DIAGNOSTIKA AKÚTNEJ MYELOBLASTOVEJ LEUKÉMIE: MORFOLOGICKÁ, FENOTYPOVÁ,

GENOTYPOVÁ ANALÝZA

Marianna Ševčíková (6. ročník)

Pracovisko: Ústav patologickej anatómie JLF UK a MFN Školiteľ: prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc.

Úvod: Podľa klasifikácie SZO (2001) hematoonkologická diagnostika vyžaduje použitie komplexného multiparametrického prístupu. Cieľom práce bola korelácia parametrov morfológie, fenotypu a genotypu nádorových buniek kostnej drene (KD) pacientov s akútnou myeloblastovou leukémiou (AML) v dvojročnom materiáli v snahe overiť prínos komplexného prístupu. Metodika: V registri boli vyhľadané bioptické vyšetrenia KD pacientov AML z obdobia rokov 2004-2005, pri ktorých bol použitý multiparametrický prístup. Morfologické črty nádoru boli verifikované histologicky, fenotyp bol verifikovaný imunohistochemickou, alebo prietokovo-cytometrickou metódou. Genotyp nádorových buniek bol vyšetrovaný buď metódou PCR, alebo kombinovane cytogeneticky a molekulovo-biologicky s cieľom identifikovať špecifické génové zmeny. Výsledky: Celkove bolo možné rozdeliť 54 biopsií 42 pacientov na 1. podskupinu 20 biopsií KD, v ktorých bola biopticky stanovená predtým neverifikovaná AML a na 2. podskupinu 34 prípadov - kontrolných rebiopsií po chemoterapii alebo transplantácii kostnej drene. V 1. skupine morfológia verifikovala diagnózu AML, vrátane identifikácie dysplázií, feno- a genotypová analýza boli pomohli určiť podtyp AML a odlíšiť iné morfologicky podobné nádory. V 2. skupine vyšetrení fenotypová a genotypová analýza umožnili overiť úspešnosť terapie v zmysle potvrdenia aj tzv. minimálnej reziduálnej choroby, ktorá je morfologicky neidentifikovateľná. Diskusia: Použitý kombinovaný prístup v primodiagnostike ochorenia má nielen diagnostický, ale aj subtypizačný a diferenciálno-diagnostický význam, výsledky sú však súčasne dôležité pre ďalšie sledovanie choroby a potvrdenie či vylúčenie remisie, resp. relapsu ochorenia s priamym dopadom na voľbu adekvátnej terapie. Záver: Identifikácia špecifických feno- a genotypových znakov nádorových buniek AML predstavuje nevyhnutnú súčasť diagnostiky a sledovania ochorení v spektre akútnych leukémií a je prínosná pre každého vyšetreného pacienta. Počet slov: 248


5

ŠTÚDIUM CHEMOREZISTENCIE LEUKEMICKÝCH BUNIEK NA CYTOSTATIKÁ V PODMIENKACH IN VITRO

Jarmila Kecerová (4. ročník)

Pracovisko: Ústav lekárskej biochémie JLF UK Školitelia: prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc., doc. RNDr. Peter Račay, RNDr.

Tatiana Matáková., Mgr. Jozef Hatok

Skutočnosť, že nádorové bunky sa vyznačujú primárnou alebo indukovanou rezistenciou na cytostatiká, je závažným fenoménom, ktorý vedie k zlyhaniu chemoterapie malígnych ochorení v klinickej praxi. Za vznik chemorezistencie na bunkovej úrovni zodpovedá niekoľko detoxifikačných a transportných systémov, ktoré znižujú účinnosť liečby. Testovanie in vitro chemorezistencie/chemosenzitivity nádorových buniek voči cytostatickej liečbe je v súčasnosti vo svete neoddeliteľnou súčasťou tzv. „tailoring“ terapie, v rámci dynamicky sa rozvíjajúceho odboru prediktívnej onkológie. Cieľom našej práce bolo na základe prediktívneho in vitro testu určiť profil liekovej rezistencie, a tým pomôcť pri výbere najúčinnejšieho cytostatika. Z dôvodu dobrej korelácie medzi in vitro chemosenzitivitou a klinickou odpoveďou pacienta na liečbu in vivo, ako aj presnosť a rýchlosť metódy sme použili MTT test (3-(4,5-dimetyltiazol-2-yl)-2,5-difenyl tetrazoliový test), založený na priamom účinku cytostatika na prežívanie leukemických buniek in vitro. Prežívanie nádorových buniek bolo vyhodnotené pomocou počítačového programu, kde zo získaných kriviek dávkovej závislosti sa určila hodnota LD50 (koncentrácia cytostatík letálna pre 50% nádorových buniek) mediánu. Celkove bolo vyšetrených 37 vzoriek leukemických buniek z periférnej krvi alebo kostnej drene pacientov. Všetky vzorky boli podľa výťažnosti testované minimálne na tri cytostatiká v rôznych koncentráciách. Zistili sme, že rezistencia voči prednizolónu, etopozidu a vinkristínu je zvýšená u pacientov s relapsom ochorenia v porovnaní s iniciálnou hodnotou. Ďalej sa potvrdilo, že u pacientov s recidivujúcim ochorením sa populácia nádorových leukemických buniek vyznačuje vysokou heterogenitou v MTT teste. Na základe našich výsledkov, ako aj literárnych údajov možno konštatovať, že zohľadnenie výsledkov prediktívnych in vitro testov chemorezistencie by mohlo viesť k zlepšeniu dlhodobého prežívania pacienta. Počet slov: 249


6

VZŤAH MEDZI POŠKODENÍM CHROMOZÓMOV A POLYMORFIZMOM DNA REPARAČNÝCH GÉNOV U PRACOVNÍKOV EXPONOVANÝCH CYTOSTATIKÁM

Martin Lužbeták (2. ročník), Juraj Sokol (2. ročník)

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie JLF UK Školiteľ: RNDr. Ľudovít Mušák, PhD.

Cytostatiká predstavujú rozsiahlu skupinu látok, ktoré sa používajú pri chemoterapii zhubných nádorov u postihnutých pacientov. Zdravotnícki pracovníci na onkologických oddeleniach nemocníc sú v nemalej miere a dlhodobo exponovaní nízkym dávkam cytostatík.

Hodnotenie frekvencie chromozómových aberácií (CHA) v periférnych lymfocytoch krvi je citlivou cytogenetickou metódou na detekciu expozície mutagénom a karcinogénom.

V práci sme sa zamerali na hodnotenie výskytu CHA pracovníkov troch nemocníc Žilinského kraja - Martinskej fakultnej nemocnice (MFN), NsP Ružomberok (RK) a NsP Trstená (TS) a tiež hodnotenie polymorfizmu DNA reparačných génov Xeroderma pigmentosum komplementačná skupina D, G a C (XPD, XPG, XPC).

Celkom sme vyhodnotili 72 pracovníkov (MFN n=28, RK n=31 a TS n=13) a porovnali s kontrolou (K) zdravotníckych pracovníkov bez expozície cytostatikám (n=34).

Hodnotením všetkých exponovaných pracovníkov sme zistili 1,78% aberantných buniek (AB.B.) v porovnaní s kontrolou (1,32%). Najvyšší výskyt CHA sme pozorovali u pracovníkov RK (1,97%), TS (1,85%) a najnižší u pracovníkov MFN (1,54%).

U exponovaných pracovníkov sme pozorovali mierne zvýšený výskyt aberácií chromozómového typu (CSA) - 0,93% v porovnaní s aberáciami chromatidového typu (CTA) - 0,85%. U kontrol bol výskyt jednotlivých typov obrátený a vyrovnanejší (CSA - 0,65%; CTA - 0,68%).

Pri hodnotení polymorfizmov DNA reparačných génov sme pri XPD géne nezistili výraznejší rozdiel v počte CHA medzi jednotlivými skupinami jedincov, pričom sa mierne zvyšoval u jedincov s variantným typom alel. Pri XPG géne sme zistili vyšší výskyt CHA u jedincov divého typu alel. Pri XPC géne sme pozorovali štatisticky významne vyšší výskyt CHA (P<0,001) u heterozygotných jedincov a jedincov s divým typom alel (2,00%; 1,84%) v porovnaní s jedincami variantného typu alel (0,63%).

Pri expozícii cytostatikám sme zistili zvýšený alebo vysoký výskyt CHA u 27,78% všetkých hodnotených exponovaných pracovníkov v porovnaní s kontrolou 5,88%.

Zisťovanie jedincov so zvýšenou vnímavosťou voči genotoxickým látkam môže významne prispieť k preventívnej ochrane ich zdravia pred škodlivým účinkom týchto látok na ľudský organizmus. Počet slov: 305


7

SLEDOVANIE GENETICKEJ DISPOZÍCIE RIZIKOVÝCH PSORIÁZU SPÚŠŤACÍCH FAKTOROV

Juraj Sokol, Martin Lužbeták (2. ročník)

Pracovisko: Ústav lekárskej biológie JLF UK Školiteľ: doc. MUDr. Martin Peč, PhD., prof. MUDr. Juraj Péč, PhD.

Psoriáza je ochorenie s genetickou dispozíciou, ktoré je charakterizované ako multifaktoriálne polygénne ochorenie. Existujú veľké rasové a individuálne rozdiely v priebehu ochorenia, klinickej symptomatológie a prognózy. Pre aktiváciu ochorenia sú dôležité rizikové spúšťacie faktory, ktoré sa delia na exogénne (fyzikálne, chemické, zápalové dermatózy s postihnutím epidermy) a endogénne (infekcie – predovšetkým streptokokové , oro-faryngeálneho lymfoidného tkaniva, lieky – predovšetkým beta-blokátory, ACE inhybítory, reumatoidné antiflogistika, ukončenie systémovej liečby psoriázy, metabolické faktory – diabetes melitus, poruchy metabolizmu, vitamínov, lipidov, gravidita, diéta, alkohol a fajčenie a psychogénne faktory, najmä stres), ktoré tiež označujeme ako centrálne faktory. Tieto súvislosti budeme sledovať na základe genetických vyšetrení – zostavovania rodokmeňov a dotazníkovej štúdie, ktorá bude slúžiť na odhalenie práve týchto spomenutých rizikových spúšťacích mechanizmov. Súbor pacientov bude pozostávať optimálnom prípade z 1 000 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou formou psoriázy, u ktorých bude klasifikovaný rozsah ochorenia a tiež bude posudzovaná kvalita života týchto pacientov v ďalšej naväzujúcej štúdii. Počet slov: 149


8

ŠTÚDIUM VPLYVU NEUROPROTEKTÍVNYCH LÁTOK PRI ISCHEMICKO-REPERFÚZNOM POŠKODENÍ MOZGU

Ľubomír Čimbora (3. ročník)

Pracovisko: Ústav lekárskej biochémie JLF UK Školiteľ : Doc. RNDr. Anna Drgová, CSc., Prof. RNDr. Ján Lehotský, DrSc.

Úvod: Statíny- inhibítory hydroxymetylglutaryl-koenzýmA (HMG-CoA) reduktázy,hlavného regulačného enzýmu v syntéze cholesterolu de novo sa vyznačujú antiproliferatívnym a antiflogistickým účinkom.V poslednej dobe sa študuje ich ochranný efekt u niektorých typov ochorení CNS, zahrňujúcich ischemicko-reperfúzne poškodenie mozgu. Profylaktické podávanie statínov znižuje počet degenerovaných neurónov vyvolaných ischemickým inzultom najmä v oblasti CA1 hippocampu. Metodika: Experimentálne pokusy sme robili na dospelých potkanoch,ktorým sme podávali simvastatín v dávke 20mg/kg hmotnosti.Globálna ischémia bola vyvolaná 4-cievnym podväzom po dobu 15.min.a po následnej reperfúzii v trvaní 3,24 a 72 hod. sme zvieratám odoberali krv do heparinizovaných skúmaviek a tkanivo mozgu.V plazme sme stanovili hladinu celkového cholesterolu a bielkovín. Z produktov oxidačného poškodenia bielkovín sme stanovili volné tiolové skupiny (SH-skupiny) a z oxidačného poškodenia lipidov produkty peroxidácie lipidov s tiobarbitúrovou kyselinou (TBA-metodou ). Výsledky:Z jednotlivých analýz sme zistili signifikantný pokles SH-skupín po ischémii a následnej reperfúzii.Produkty peroxidácie lipidov reakciou s TBA ako malondialdehyd viazaný na bielkoviny (TBARS) narastali vplyvom oxidačneho stavu navodeného ischémiou a následnou reperfúziou. Podanie simvastatínu nemá signifikantný vplyv na sledované oxidačne zmeny v plazme, na rozdiel od tkaniva mozgu,kde táto látka znižuje tvorbu lipoperoxidačných a proteinooxidačných produktov. Pri určovaní rozsahu oxidačného poškodenie proteínov a lipidov je potrebné komplexne s doplnením aktivity antioxidačných enzýmov posúdiť možné protektívne efekty sledovaných farmák. Záver: Profylaktické podávanie statínov znižuje počet degenerujúcich neurónov vyvolaných ischemickým inzultom najmä v oblasti CA1 hippocampu. Počet slov: 219


9

VYUŽITIE IN VIVO 1H JADROVEJ REZONANČNEJ SPEKTROSKOPIE PRI DIAGNOSTIKE TEMPORÁLNEJ EPILEPSIE A SCHIZOFRÉNIE

Peter Jankovič (4. ročník)

Pracovisko: Ústav lekárskej biochémie JLF UK Školiteľ: prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc., MUDr. Jozef Dragašek, Mgr.

Michal Bittšanský

Na diagnostiku ochorení mozgu sa využívajú rôzne vyšetrovacie metódy. V ostatných rokoch sa veľmi progresívnou metódou stala 1H jadrová magnetická rezonančná spektroskopia (1H MRS). 1H MRS umožňuje neinvazívne sledovanie biochemických zmien v definovaných oblastiach mozgu pri rôznych patologických procesoch, ku ktorým dochádza pred morfologickými zmenami tkaniva. V našej práci sme sa zamerali na využitie in vivo 1H MRS pri lokalizácii epileptogénneho ložiska a koreláciu medzi hladinou NAA oproti referenčným metabolitom a klinickými prejavmi u psychiatrických pacientov. Všetky merania boli uskutočnené na klinickom skeneri Siemens Symphony, 1,5 T. Pri lokalizovaní objemu záujmu sa použili T2-vážené MR-obrazy. Pri prvej sledovanej diagnóze bolo vyšetrených spolu 58 pacientov s diagnózou temporálnej epilepsie a zdravých dobrovoľníkov. V nameraných spektrách sa signály kreatínu (Cre) a cholínu (Cho) považovali za referencie a dávali sa do pomeru so signálom N-acetylaspartátu (NAA). Relatívne znížená hodnota NAA svedčila o patologickom postihnutí tkaniva. Pri druhej sledovanej diagnóze, schizofrénii, bolo vyšetrených 12 pacientov s dominantnými pozitívnymi, 9 pacientov s dominantnými negatívnymi symptómami a 9 zdravých dobrovoľníkov. Bola zistená bilaterálna redukcia pomeru [NAA]/([Cho]+[Cre]) v porovnaní s kontrolnými subjektami, a to najviac v nedominantnej hemisfére. Hodnota tohto pomeru bola zistená u zdravých dobrovoľníkov v intervale 1,15±0,08 (priemer ± SD, hodnoty pre nedominantnú hemisféru), u pacientov dominantnými negatívnymi symptómami v rozsahu 0,80±0,05 a s dominantnými pozitívnymi symptómami 0,93±0,05. Výsledky našich vyšetrení pri lokalizácii epileptogénneho ložiska poslúžili popri iných metódach na indikáciu neurochirurgickej resekčnej liečby u niekoľkých pacientov. In vivo merania prefrontálnej oblasti mozgu u pacientov so schizofréniou môžu pomôcť pri objasnení patomechanizmu vzniku a rozvoja tohto ochorenia, a tak predikovať negatívne symptómy. Počet slov: 257


10

VARIABILITA FREKVENCIE SRDCA (VFS) U OBÉZNYCH DETÍ A ADOLESCENTOV

Juraj Halička (3. ročník), Miroslav Durila (6. ročník), Peter Lopeň (3. ročník)

Pracovisko: Ústav fyziológie JLF UK Školitelia: MUDr. Ingrid Tonhajzerová, PhD., MUDr. Michal Javorka, PhD.

Úvod: Predpokladá sa, že zmeny v autonómnom nervovom systéme (ANS) môžu byť dôležitým faktorom vo vývoji obezity v detstve a adolescencii. Cieľom štúdie bolo zistiť rozdiely v parametroch variability frekvencie srdca medzi skupinou obéznych a neobéznych detí a adolescentov. Metodika: Vyšetrených bolo dvadsaťosem jedincov – 17 obéznych a 11 zdravých neobéznych detí a adolescentov (vek: 12 - 18 rokov). R – R intervaly boli analyzované z EKG záznamu medzi 20.-30. minútou pokoja. Hodnotené parametre časovej a frekvenčnej analýzy VFS: R-R interval, pNN50, rMSSD, spektrálne výkony v oblasti nízkej (LF) a vysokej frekvencie (HF) a celkový spektrálny výkon (TP). Antropometrické merania: body mass index (BMI), pomer obvodu pása a bokov (WHR) a percento tuku bioimpedančnou metódou (OMRON BF 302, Japonsko) boli vykonané po ukončení vyšetrenia. Výsledky: Antropometrické merania: Obézne deti a adolescenti mali signifikantne vyšší BMI, WHR a percento tuku v porovnaní s kontrolnou skupinou. Analýza VFS: Obézni jedinci mali signifikantne kratší R – R interval v porovnaní s kontrolnou skupinou. Parametre časovej a spektrálnej analýzy – pNN50, rMSSD, logHF, logTP - boli významne nižšie u obéznych jedincov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Záver: V skupine obéznych detí a adolescentov sme zistili sme zvýšenú frekvenciu srdca (skrátený R-R interval) a znížené parametre analýzy variability frekvencie srdca - odrážajúce predovšetkým parasympatikovú aktivitu - v porovnaní s kontrolou. Na základe daných výsledkov môžeme teda predpokladať zmenenú parasympatikovú kontrolu frekvencie srdca už u obéznych detí a adolescentov. Počet slov: 229


11

METODIKA ZISŤOVANIA CITLIVOSTI KAŠĽOVÉHO REFLEXU S POUŽITÍM DVOCH TUSIGÉNNYCH LÁTOK

Eva Kompanová (5. ročník), Mária Kvaššayová (5. ročník)

Pracovisko: Ústav patologickej fyziológie JLF UK Školitelia: MUDr. Renata Péčová, PhD., MUDr. Nikoleta Javorková, Prof.

MUDr. Miloš Tatár, CSc.

Úvod: Na objektivizáciu citlivosti kašľa slúžia rôzne inhalačné metodiky. Základom je podanie tusigénnej látky vo forme aerosólu pomocou nebulizátora. Pri zisťovaní citlivosti kašľového reflexu (CKR) je dôležitý typ inhalačnej metodiky s podaním určitej tusigénnej látky a zaznamenanie objektívneho počtu zakašľaní. Cieľ: Porovnanie dvoch tusigénnych látok - kyseliny citrónovej (KC) a kapsaicínu (CAPS) pri vyšetrení CKR u zdravých probandov použitím rovnakého nebulizátora. Metodika: U 17 probandov (7 M, 10 Ž; priemerný vek 21 rokov) bez ochorenia dýchacieho systému v posledných 3 týždňoch, bez alergických, respiračných, kardiovaskulárnych a metabolických ochorení, s normálnymi hodnotami spirometrického vyšetrenia, bola vyšetrená CKR jednodychovou metodikou nebulizátorom ProvoJet (Ganshorn Medizin Elektronic, Germany) s použitím dvojnásobne sa zvyšujúcich koncentrácií CAPS (SIGMA) od 0,49 do 1000 µmol/l a KC (LACHEMA) v koncentráciách 1, 3, 10, 30, 100, 300, 1000 mmol/l. CKR bola zaznamenaná vo forme hodnôt C2 a C5 (objektivizované pomocou analýzy zvuku kašľa), ktoré sú definované ako najnižšie koncentrácie tusigénnej látky, ktoré spôsobia vznik 2 a 5 zakašľaní. Výsledky: Geometrický priemer a 95% interval spoľahlivosti pre KC C2 bol 454,5 (284,8-725,4) mmol/l, reagovalo 88.2% probandov; pre KC C5 1000 mmol/l (0), reagovalo 47,1% probandov; pre CAPS C2 23,5 (8,2-67,5) µmol/l, reagovalo 100% probandov; CAPS C5 263.7 (111.2 – 625.1) µmol/l, reagovalo 76,5% probandov. Diskusia a záver: Pri vyšetrení CKR jednodychovou metodikou u zdravých probandov je vhodnejšou tusigénnou látkou kapsaicín, pretože pri použití CAPS v 100% bola zistená C2 a v 76,5% C5; pri použití KC v 88,2% C2 a v 47,1% C5. Počet slov: 242


12

DEXAMETAZÓN A REAKTIVITA DÝCHACÍCH CIEST PRI SYNDRÓME ASPIRÁCIE MEKÓNIA

1Katarína Pásztóová (4. ročník), 1Henrieta Rusňáková (4. ročník), 2Janka Búliková (4. ročník)

Pracovisko: 1Ústav farmakológie JLF UK, 2Ústav fyziológie JLF UK Školitelia: 1MUDr. Juraj Mokrý, PhD., 2MUDr. Daniela Mokrá, PhD.

Úvod: Cieľom štúdie bolo zistiť, či aspirácia mekónia spôsobuje zvýšenie reaktivity hladkej svaloviny dýchacích ciest (HSDC) in vitro. Zároveň sme sledovali schopnosť dexametazónu modulovať reaktivitu HSDC po aspirácii mekónia. Metodika: Kyslíkom ventilovaným dospelým králikom sme intratracheálne aplikovali 4 ml/kg fyziologického roztoku (Sal, n=4) alebo roztoku ľudského mekónia (25 mg/ml). O 30 min neskôr sme králikom s mekóniom podali dexametazón v dávke 0,5 mg/kg intravenózne (Dexa, n=6) alebo sme ich ponechali bez liečby (Meco, n=5). Zvieratá sme ventilovali ďalších 5 hodín. Na hodnotenie reaktivity HSDC sme použili metódu orgánových kúpeľov. Tracheálne a pľúcne stripy sme po hodinovej adaptácii v Krebs-Henseleitovom roztoku

vystavili kumulatívnym dávkam histamínu a acetylcholínu (10-8 - 10-3 mol/l). Výsledky: In vitro reaktivita tracheálneho hladkého svalu na histamín bola významne vyššia v skupine Meco ako v skupine Sal. Táto reaktivita bola v skupine s dexametazónom významne nižšia ako v skupine bez liečby (p<0.05). Reaktivita pľúcneho tkaniva na histamín bola v skupine Meco mierne vyššia ako v skupine Sal (p>0,05). Dexametazón spôsobil pokles reaktivity v porovnaní so skupinami Sal aj Meco (p<0,05). Pri kumulatívnych dávkach acetylcholínu sme nepozorovali žiadny významný rozdiel v reaktivite medzi jednotlivými skupinami (p>0,05). Záver: Experimentálne navodený syndróm aspirácie mekónia je sprevádzaný významným zvýšením in vitro reaktivity HSDC. Intravenózne podaný dexametazón znížil takto zvýšenú reaktivitu dýchacích ciest na histamín, čo naznačuje jeho možné uplatnenie vo farmakologickej liečbe syndrómu aspirácie mekónia. Podporené grantom VEGA 1/2306/05 a Grantom UK 43/2004. Počet slov: 223


13

L-ARGINÍN A HYPERREAKTIVITA DÝCHACÍCH CIEST

Alexandra Ujcová (5. ročník), Eva Dingová (5. ročník)

Pracovisko: Ústav farmakológie JLF UK, Martin Školitelia: Mgr. Martina Antošová, Doc. RNDr. Anna Strapková, CSc.

Úvod: Mechanizmus vzniku bronchiálnej hyperreaktivity ako častého symptómu respiračných ochorení nie je doposiaľ presne známy. Jednou z teórií, ktorá objasňuje tento fenomén je zásah do homeostázy oxidu dusnatého (NO), ktorý sa významnou mierou podieľa na regulácii bronchomotorického tonusu. V našej práci sme sa zamerali na ovplyvnenie hladiny prekurzoru syntézy NO - L-arginínu v podmienkach bronchiálnej hyperreaktivity vyvolanej exogénnym iritantom. Metodika: Hyperreaktivitu dýchacích ciest morčiat sme vyvolali expozíciou exogénnemu iritantu – toluénu. Zvieratá sme pred expozíciou iritantu predliečili L-arginínom počas 3 dní (n=8) alebo 17 dní (n=8). Zmeny reaktivity trachey a pľúcneho tkaniva na kumulatívne dávky histamínu a acetylcholínu (10-8– 10-3 mol.l-1) sme potom sledovali v podmienkach in vitro. Okrem toho sme tkanivové preparáty inkubovali po expozícii iritantu (n=8) s L-arginínom v podmienkach in vitro a sledovali ich odpoveď na vybrané mediátory bronchokonstrikcie v rovnakých koncentráciách. Výsledky: Intraperitoneálne podanie prekurzoru syntézy NO L-arginínu počas 3 dní znižilo reaktivitu dýchacích ciest u zvierat s experimentálne vyvolanou hyperreaktivitou. Predliečba L-arginínom počas 17 dní neovplyvnila výraznejšie reaktivitu hladkého svalu dýchacích ciest. Zníženie reaktivity tak tracheálneho hladkého svalu ako aj hladkého svalu pľúcneho tkaniva na obidva mediátory bronchokonstrikcie sme pozorovali aj po podaní L-arginínu v podmienkach in vitro. Diskusia: Systém L-arginín/NO môže byť jedným z faktorov ovplyvňujúcich reaktivitu dýchacích ciest. Predpokladáme, že v nami použitom modeli bronchiálnej hyperreaktivity dochádza ku zníženiu hladiny L-arginínu, čo môže byť príčinou nepriaznivého ovplyvnenia inhibičnej neadrenergickej necholinergickej neurotransmisie a vzniku hyperreaktivity. Suplementácia prekurzoru L-arginínu môže tento stav upraviť. Záver: Z výsledkov vyplýva protektívne pôsobenie exogénneho L-arginínu na bronchiálnu hyperreaktivitu vyvolanú iritantom. Počet slov: 250


14

OVPLYVNENIE IN VITRO REAKTIVITY HLADKEJ SVALOVINY MOČOVÉHO MECHÚRA AMINOFYLÍNOM A OXYBUTYNÍNOM

Henrieta Rusňáková (4. ročník), Katarína Pásztóová (4. ročník)

Pracovisko: Ústav farmakológie JLF UK, *Urologická klinika JLF UK a MFN Školitelia: MUDr. Juraj Mokrý, PhD., *Doc. MUDr. Ján Švihra, PhD.

Úvod: V súčasnosti sa na liečbu dráždivého mechúra používajú najmä látky pôsobiace na úrovni muskarínových receptorov, membránových kanálov, adrenergných receptorov ako aj antidepresíva s centrálnym účinkom, látky so zmiešaným účinkom, inhibítory syntézy prostanoidov, inhibítory fosfodiesterázy a iné. Našim cieľom bolo zistiť, do akej miery je schopný relaxovať hladkú svalovinu močového mechúra (HSMM) človeka aminofylín – látka zo skupiny neselektívnych inhibítorov fosfodiesteráz – a porovnať jeho in vitro účinnosť s oxybutynínom. Metodika: Vzorky HSMM človeka (8 mužov s diagnózou benígna prostatická hyperplázia, vek 66-76 rokov) sme hodnotili in vitro metódou orgánových kúpeľov. Zo vzoriek sme nastrihali stripy – prúžky, ktoré sme nechali jednu hodinu adaptovať v Krebs-Henseleitovom roztoku. Po adaptácii sme spravili kontrolný záznam s kumulatívnymi dávkami acetylcholínu (10-8 až 10–3 mol/l). Po viacnásobnom prepláchnutí a následnom pridaní aminofylínu (subst. Sigma) v koncentráciách 10-4 a 10–3 mol/l, resp. oxybutynínu (subst. Sigma) v koncentráciách 10-6 a 10–4 mol/l, sme stripy opäť vystavili kumulatívnym dávkam acetylcholínu. Výsledky: Po inkubácii v roztoku s aminofylínom došlo k poklesu reaktivity HSMM človeka. Tento pokles bol štatisticky významný len pri vyšších koncentráciách (10-3 mol/l). Oxybutynín spôsobil významný pokles reaktivity HSMM už pri nižších koncentráciách (10-5 a 10-4 mol/l). Záver: Hoci aminofylín spôsobili významný pokles reaktivity HSMM človeka na acetylcholín až pri vyšších koncentráciách ako štandardne používaný oxybutynín zo skupiny anticholínergík, výsledky naznačujú účasť viacerých mechanizmov podieľajúcich sa na kontrakčných odpovediach detrusora a poukazujú na nové možnosti liečby dráždivého mechúra. Počet slov: 232


15

ZHOTOVENIE WEBOVEJ STRÁNKY PRE OBČIANSKE ZDRUŽENIE HOSPICE V MARTINE

Bc. Ľuboš Matovčík (4. ročník)

Pracovisko: (1) Ústav nelekárskych študijných programov JLF UK, (2) Klinika telovýchovného lekárstva JLF UK a MFN

Školitelia: (1) Doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD., mim. prof., (2) Prof. MUDr. Dušan Meško, PhD.

Úvod Študenti lekárskych a nelekárskych študijných programov by mali poznať činnosť zdravotnícky zameraných dobrovoľníckych združení. Záujem o aktivity jedného z nich vyústil do ponuky pomoci. Cieľ Cieľom práce bolo pripraviť www stránky HOSPICE o.z. v Martine, ktoré školí opatrovateľov dobrovoľníkov pre hospicovú starostlivosť, zapožičiava kompenzačné pomôcky dlhodobo chorým, podieľa sa na ambulantnej hospicovej starostlivosti, konzultačnej činnosti podľa profesionálneho zamerania jeho členov, publikuje a neustále presadzuje hospicovú filozofiu. Metodika Pri programovaní webovej stránky sme použili Hyper Text Markup Lanquage (HTML), Cascading Style Sheets, level 2. (CSS2). Tvorbu grafiky ako aj jej úpravu sme uskutočnili v programoch Corel 11 a Photoshop 7. Ankety a formulár k odosielaniu otázok sme na stránku implementovali od bezplatných poskytovateľov týchto služieb. (all4web, blueboard). Webovú stránku sme umiestnili na bezplatnú doménu www.hospice-martin.szm.sk Výsledky www.hospice-martin.szm.sk je pripravená webová stránka, na ktorej je okrem základných údajov možnosť otvárať v hlavnom menu odkazy na rozličné aktivity združenia, na stránky ďalších hospicových zariadení a združení v SR a v zahraničí, na stránku partnerov o.z. v Holandsku a komunikovať s občanmi. Diskusia a záver V 90-tych rokoch vznikla v Martine iniciatíva vybudovať prvý hospic na Slovensku. Presadenie tejto formy starostlivosti do zdravotníckej legislatívy trvalo tak dlho, že napokon pripravená budova s vybavením slúži ako sociálne zariadenie. Aj keď martinské združenie nemá lôžkovú časť, skúsenosti jeho členov z vlastnej klinickej a pedagogickej praxe umožňujú mnohé činnosti. Webová stránka poskytuje informácie o HOSPICE o. z. v Martine pacientom/ klientom, ich rodinným príslušníkom a všetkým, ktorí chcú poznať aj túto oblasť dobrovoľníckej činnosti. Kľúčové slová: hospice – webová stránka – programovanie Počet slov: 248


16

POSUDZOVANIE POTREBY VYPRÁZDŇOVANIA STOLICE

Alica Ačjaková (1. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ : Mgr. Petronela Osacká

Úvod: Potreba vyprázdňovania stolice patrí medzi základné biologické potreby, pomocou ktorej sa organizmus zbavuje odpadových látok v tele. V klinickej praxi sa často stretávame s poruchou vyprázdňovania stolice - zápchou. Cieľom našej práce je v 1. etape : porovnať túto potrebu v domácich podmienkach a počas hospitalizácií, zistiť faktory a prejavy, ktoré sú najčastejšou príčinou vzniku poruchy vyprázdňovania stolice u hospitalizovaných chorých. Metodika (súbor) : Na zber empirických údajov použili sme štrukturovaný anonymný neštandardizovaný dotazník, pozostávajúcich zo 16 polytomických položiek. 7 položiek bolo uzavretých, 8 polouzavretých a posledná bola kategorizačná položka. Bol realizovaný zámerný výber respondentov s celkovým počtom 40 v Bytči, 25 žien a 15 mužov. Priemerný vek bol 45 rokov. Výsledky : Nakoľko prieskum bol realizovaný v malej vzorke respodentov, výsledky uvádzame v celých číslach. Diskusia : Po analýze výsledkov sme zistili,že respodenti, ktorí mali ťažkosti s vyprázdňovaním stolice v domácom prostredí, zápcha v nemocnici sa vyskytla už v prvých dňoch hospitalizácie. Prieskum potvrdil,že nevhodná strava, nízky príjem tekutín a pravidelné užívanie preháňadiel je príčinou týchto problémov v domácom prostredí. . Prioritnou príčinou zápchy v nemocničnom prostredí bola zmena pohybu. Najčastejšími ťažkosťami pri vyprázdňovaní stolice boli pocit plnosti brucha a námaha pri vyprázdňovaní. Záver : Zápcha narúša pocit pohody a môže byť príčinou zhoršenia zdravotného stavu pacientov. Na základe zistení v 2.etape našej práce chceme navrhnúť posudzovaciu škálu, ktorú sestry budú môcť používať na určenie do akej miery je táto potreba narušená. Počet slov: 234


17

OVLÁDANIE POSTUPU A TECHNIKY INHALAČNEJ TERAPIE U PACIENTOV S OCHORENIAMI DÝCHACÍCH CIEST

Bc. Ľuboš Matovčík (4. ročník), Bc. Michaela Bušová (4. ročník)

Pracovisko: Klinika tuberkulózy a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN Školitelia: prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc., Eva Ferencová, dipl. s.

Úvod Chronické obštrukčné ochorenia dýchacích ciest akými sú CHOCHP a Astma bronchiale sa výrazne podieľajú na morbidite a mortalite. Prevalencia týchto ochorení sa v európskych krajinách pohybuje v rozmedzí 4 až 10 %, na Slovensku je to 5,5 %. Úspech liečby a následne aj kvalita života pacientov s chronickým ochorením závisí nielen od včasnej diagnostiky, či celkovej terapie, ale aj od správneho postupu a techniky aplikovanej inhalačnej liečby. Cieľ Cieľom práce bolo zistiť postup a techniku inhalácie pacientov liečených na Klinike tuberkulózy a respiračných chorôb v MFN v Martine. Metodika K získavaniu údajov sme použili štruktúrovaný rozhovor. Postup inhalácie sme zisťovali zámerným pozorovaním. Získané údaje sme následne vyhodnotili popisnou štatistikou. Výsledky Prieskumnú vzorku tvorilo 55 osôb - 32 mužov (58,2%) a 23 žien (41,8%), priemerný vek 63,4 rokov. Trvanie ochorenia: menej ako 1 rok (22%) od 1 do 5 rokov (38%) a nad 5 rokov (40%). Najčastejšie používaný inhalačný systém, dávkovací aerosol (DA) používalo 33 (60%), dávkovací aerosol s inhalačným nadstavcom 22 (40%), Cromolyn inhaler 6 (11%), diskus 5 (9,1%) a nebulizátor 7 (13%) pacientov. Ostatné inhalačné systémy neboli používané. Pacienti boli edukovaní v 84% sestrou, v 38% lekárom a 11,% pacientov sa naučilo techniku inhalácie samostatne. 95% pacientov uviedlo, že poučenie bolo dostačujúce. Najčastejšie chyby pri inhalácii (DA) boli: nepretrepanie inhalátora pred použitím, otvorené ústa pri nádychu a zlá koordinácia nádychu a stlačenia inhalátora. Diskusia Na základe zistených výsledkov je možné konštatovať, že správna edukácia postupu inhalácie môže výrazne znížiť morbiditu a mortalitu na chronické obštrukčné pľúcne ochorenia, znížiť náklady na liečbu a v konečnom dôsledku výrazne zvýšiť jej efektivitu. Záver Preukázali sme ovládanie postupu a techniky inhalácie vybraného súboru pacientov. Nakoľko sú CHOCHP a Astma bronchiale chronickými ochoreniami, je potrebné i naďalej venovať veľkú pozornosť edukácii pacientov a neustále zdokonaľovať správnu techniku inhalácie. Kľúčové slová chronické ochorenia dýchacích ciest – postupy inhalácie - edukácia Počet slov: 295


18

ŠTANDARDNÝ OŠETROVATEĽSKÝ PLÁN V PREVENCII TROMBOEMBOLICKEJ CHOROBY

Cecília Novodomcová (5. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: PhDr. Jana Nemcová

Úvod Tromboembolická choroba (TECH) zahŕňa dva chorobné procesy: trombózu a embóliu. V súčasnosti prvoradou úlohou v zdravotníckej praxi je tejto závažnej komplikácii predchádzať. Prevencia TECH je aj v kompetencii sestier. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti, sestry vykonávajú zodpovedné ošetrovateľské intervencie v prevencii TECH. Cieľom našej práce bolo zistiť, ktoré závislé, súčinné a nezávislé ošetrovateľské intervencie boli realizované u pacienta s vysokým a veľmi vysokým rizikom TECH. Súčasne sme sledovali, aký má vplyv štandardný ošetrovateľský plán – mapa starostlivosti na realizovaní nezávislých ošetrovateľských intervencií v prevencii TECH. Metodika a súbor Vzorku tvorilo 30 respondentov rozdelených do kontrolnej a experimentálnej skupiny v počte 15 pacientov zaradených do vysokého a veľmi vysokého rizika TECH podľa škály rizika TECH. Na zber údajov sme použili pozorovací protokol. Vychádzal z pozorovania a hodnotenia jednotlivých intervencií. Výsledky Pre štatistické spracovanie sme použili Studentov t-test (párový) pre dva nezávislé súbory pri hodnotení výsledkov realizovaných ošetrovateľských intervencií v prevencii TECH. Na vyhodnotenie kvantitatívnych premenných sme použili deskriptívnu štatistiku. Diskusia Pri porovnaní kontrolnej a experimentálnej vzorky sme zistili rozdiel v realizovaní nezávislých ošetrovateľských intervencií. V zvýšení skóre správnej realizácie nezávislých ošetrovateľských intervencií v prevencii TECH u pacienta s vysokým a veľmi vysokým rizikom TECH. Záver Štandardné plány ošetrovateľskej starostlivosti – mapy starostlivosti, podľa našich výsledkov, prinášajú pozitívne zmeny v úrovni ich plnenia. Samotné mapy starostlivosti však nestačia. Dôležitý je aktívny prístup sestier k ich používaniu. Význam ich používania je v rešpektovaní odporúčaní v prevencii TECH. Tým sa nemôže stať, aby sa niektorá ošetrovateľská intervencia nevykonala alebo vykonala nesprávne. Počet slov: 245


19

COMPLIANCE PACIENTA S KARDIOVASKULÁRNYM OCHORENÍM

Mariana Volfová

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľka: Mgr. Ivana Bóriková

Úvod: Kardiovaskulárne choroby (KVCH), najmä ICHS predstavujú takmer 50% globálnu záťaž všetkých ochorení, sú najčastejšou príčinou úmrtnosti v strednom a vyššom veku vo väčšine európskych štátov a USA. Na Slovensku predstavuje mortalita KVCH 55%. WHO zaviedla nové ukazovatele zdravia - HALE (roky zdravého života) DALYs (stratené roky života kvôli chorobe). Rizikové faktory KVCH majú kauzálny vzťah ku vzniku a prognóze choroby, pričom sú do značnej miery preventabilné. V odbornej literatúre sú popisované termíny compliance a noncompliance v súvislosti s dodržiavaním odporúčaní zdravotníkov. Cieľ: Zistiť, v ktorých oblastiach preventívno-terapeutických odporučení (po predpokladanej edukácii) pacienti vykazujú compliance resp. noncompliance. Metodika a súbor: Na empirický zber údajov sme použili štruktúrovaný modifikovaný dotazník Vita Longa, pričom cieľové položky boli zamerané na redukciu rizikových faktorov. Výpovede respondentov sme porovnali s objektívnymi údajmi zo zdravotnej dokumentácie (BMI, hodnoty TK, biochemické parametre). Počet respondentov 25, z toho ženy 15 a muži 10. Vekový priemer súboru 64 rokov. Výsledky: V súbore žien sme zistili noncompliance v oblastiach: telesná aktivita, kontrola príjmu tukov a soli a skríning cholesterolu. V súbore mužov sme zistili noncompliance vo všetkých sledovaných položkách. 100% compliance bola iba vo vzťahu k predpísanej farmakoterapii. Obsahovú analýzu odpovedí sme porovnali s identifikačnými údajmi súboru (pohlavie, vek, vzdelanie a i.). Záver: Analýzy WHO potvrdzujú, že modifikovateľné faktory vzniku KVCH patria medzi hlavné rizikové faktory. V celosvetovom meradle je potrebné venovať dostatočný priestor výskumu determinantom zdravia, ktoré sú variabilné. Významným faktorom zdravia patria aj iné multidimenzionálne javy ako napr. vzdelanie, nezamestnanosť a chudoba. Národné stratégie a multidisciplinárne poradenstvo, legislatíva a kontinuálny výskum sú základom pre dlhodobý monitoring rizikových faktorov a tvoria základ pre analýzu zmien pri zachovaní lokálnych, kultúrnych a spoločenských tradícii. Kľúčové slová: KVCH, determinanty zdravia, compliance, noncompliance Počet slov: 273


20

PREDIKTORY ABÚZU PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK V ADOLESCENCII Z POHĽADU OŠETROVATEĽSTVA

Erika Belešová (4. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: Doc. MUDr. Igor Ondrejka, PhD.

Úvod: Problematike prevencie abúzu a závislosti od psychoaktívnych látok v adolescencii sa u nás venuje len okrajová pozornosť. V tomto kontexte má významné miesto identifikácia prediktorov abúzu drog a ich komplexné riešenie. Cieľ: Cieľom bolo identifikovať prediktory abúzu psychoaktívnych látok v adolescencii a definovať miesto ošetrovateľstva v danej problematike. Metodika: V prieskume sme pracovali metódou retrospektívnej analýzy psychiatrických dokumentácii a chorobopisov za prítomnosti psychiatra. Pre získanie informácii sme vytvorili schému, v ktorej sme sa zamerali na oblasť sociálnej situácii rodiny, výskyt psychických porúch u I. a II. stupňového príbuzenstva a samotný výskyt psychických porúch u skúmanej vzorky v detstve. Prieskumnú vzorku tvorilo 87 adolescentov s priemerným vekom 16,4r., z toho 61 chlapcov a 26 dievčat, ktorí boli za posledných 5 rokov hospitalizovaní na PK, alebo boli liečení na pedopsychiatrickej ambulancii či ambulancii pre alkoholové a drogové závislosti, kde bol zaznamenaný kontakt so psychoaktívnou látkou. Výsledky: Zistili sme, že adolescenti s abúzom psychoaktívnych látok sú častejšie z neúplných (62,1%) a konfliktogénnych (61%) rodín. Zlá ekonomická situácia sa zistila u 24,1% rodín. U 34,5% rodičov bol zistený abúzus a závislosť od psychoaktívnych látok, s miernou prevahou alkoholu, častejšie u otcov. Abúzus liekov bol častejšie u matiek. 20,7% II. stupňových príbuzných malo diagnostikovaný abúzus psychoaktívnych látok. Iné psychické poruchy boli prítomné u rodičov v 48,3 %, s prevahou porúch osobnosti a neuróz. 66,7% súrodencov má psychické poruchy pri prevahe hyperkinetickej poruchy a poruchy správania. Adolescenti s abúzom psychoaktívnej látky mali v detstve najčastejšie diagnostikované poruchy správania (55,2%), hyperkinetickú poruchu (48,3%) a emočné poruchy (21,8%). Diskusia a záver: V skúmanom súbore boli v zmysle biologických a sociálnych prediktorov abúzu psychoaktívnych látok v adolescencii: milieupathia, vyšší podiel rodičov a súrodencov s psychickými poruchami, vrátane abúzu a závislosti od psychoaktívnych látok ako aj výskyt psychických porúch v detstve, ktoré predchádzali abúzu psychoaktívnych látok v adolescencii. Ošetrovateľstvo v primárnej starostlivosti môže prispieť k identifikácii abúzu psychoaktívnych látok u adolescentov vrátane ich prediktorov. Podľa zistených prediktorov abúzu drog je potrebné vypracovať a realizovať preventívne stratégie abúzu drog v rizikových skupinách. Kľúčové slová: ošetrovateľstvo, komorbidita, drogy, adolescent Počet slov: 332


21

ETICKÉ ASPEKTY STAROSTLIVOSTI O PSYCHIATRICKÉHO PACIENTA

Mária Balková (5. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: Mgr. Juraj Čáp

Úvod. V starostlivosti o psychiatrického pacienta je sestra konfrontovaná s množstvom problémov etického charakteru. Prieskum je zameraný na skúmanie problematiky etických aspektov psychiatrickej ošetrovateľskej praxe a na interpretáciu týchto problémov sestrami. Metodika (súbor). Na zber empirických údajov sme využili neštandardizovaný, nevalidizovaný, nami vytvorený dotazník zameraný na identifikáciu morálnych problémov v praxi, na meranie morálnej citlivosti, zistenie prítomnosti prežívania viny a faktory, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní sestier v tejto oblasti. Údaje sme vyhodnocovali na kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovni. Súbor tvorilo 25 respondentov – sestier poskytujúcich psychiatrickú ošetrovateľskú starostlivosť. Výsledky. V rámci prieskumu sme zistili, že sestry sú v psychiatrickej ošetrovateľskej praxi konfrontované so závažnými morálnymi problémami. Ako najčastejšie morálne problémy uvádzali problémy súvisiace s rodinou pacienta, problémy vyplývajúce z chorobných prejavov psychiatrického pacienta, problémy týkajúce sa prístupu k pacientovi a problémy súvisiace s personálnym a ekonomickým zabezpečením. Ich morálna citlivosť bola na priemernej úrovni. Zistili sme, že niektoré sestry prežívajú vinu v súvislosti s procedúrami ako sú elektrokonvulzívna terapia, aplikácia farmák s placebo efektom. Záver. Výsledky prieskumu poukazujú na fakt, že sestrám chýba snaha morálne problémy hlbšie analyzovať a adekvátne riešiť. Identifikovali sme tendenciu nevnímať ošetrovateľskú etiku ako integrálnu súčasť svojej profesie. Za faktor ovplyvňujúci ich rozhodovanie v tejto oblasti považujú splnenie ordinácie lekára a splnenie si povinnosti. Z výsledkov prieskumu vyplýva potreba posilňovať tendenciu vnímania ošetrovateľskej etiky ako integrálnej súčasti práce sestry. Rovnako dôležité je zvyšovanie morálnej citlivosti sestier a ich vlastná (osobná) zaangažovanosť, reflexia a korekcia prístupov k psychiatrickému pacientovi v konkrétnych, často morálne zložitých situáciách. Počet slov: 247


22

STIGMATIZÁCIA DUŠEVNE CHORÉHO

Miroslava Kostecká (3. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: Mgr. Martina Tomagová, PhD.

Úvod Stigma spojená s duševným ochorením vytvára podmienky pre odsudzovanie, diskrimináciu postihnutého. Negatívne ovplyvňuje jeho návrat do pôvodného sociálneho, pracovného prostredia, vedie k posiľňovaniu príznakov duševnej poruchy. Metodika Použili sme kvalitatívnu metódu – kazuistiku. Opisne zaznamenávame časový interval 5 mesiacov psychiatrickej starostlivosti o duševne chorého so schizofréniou. Údaje o pacientovi boli získané pološtruktúrovaným rozhovorom, pozorovaním, analýzou dokumentácie. Na spracovanie dát sme použili kvalitatívnu analýzu dát. Výsledky Pacient vníma určité negatívne narážky, poznámky z prostredia, ktoré ho odsudzujú. Komunitné služby by nevyužíval, nepozná ich význam. Identifikujeme faktory sociálneho prostredia pacienta, ktoré sa podieľajú na procese jeho stigmatizácie. Pacient je konfrontovaný so stigmatizáciu v domácom prostredí. Rodinní príslušníci si od neho vytvárajú odstup, prejavujú až ľahostajnosť voči nemu. Poukazujeme na ošetrovateľské postupy zamerané na destigmatizáciu chorého, napr. nácvik a upevňovanie sociálnych zručností. Mapujeme dostupnosť a fungovanie komunitných služieb zameraných na starostlivosť o duševne chorých. Záver Postoje pacienta ku stigmatizácii, destigmatizácii sú ovplyvnené duševnou poruchou, jej hodnotením, vývojovou úrovňou, ďalšími psychosociálnymi faktormi. Postojovými stereotypmi si vytvára spôsob obrany, voči stigmatizačnému vplyvu okolia. Rodina by mala byť pre chorého istým zázemím, túto funkciu stráca. Destimatizačné úsilie sestier je konfrontované s organizačnými opatreniami zdravotníckeho zariadenia, neprepojenosťou nemocničných a komunitných služieb, ich deficitom. Pričom komunitné služby majú významný podiel na reintegrácii chorého, ktorá podporuje jeho destigmatizáciu. V závere poukazujeme na ošetrovateľské postupy zamerané na destigmatizáciu v rámci systematickej, interdisciplimárnej psychiatrickej starostlivosti. Počet slov: 224


23

SOCIÁLNE FUNGOVANIE AKO ASPEKT KVALITY ŽIVOTA SENIOROV

Ivan Farský (4. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: Doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD.

Úvod. Postihnutie fungovania u seniorov je komplexný, negatívny fenomén, ktorý znižuje ich kvalitu života, zvyšuje závislosť seniora na okolí, zhoršuje sociálne väzby. Stupeň postihnutia je okrem objektívneho somatického a psychického stavu ovplyvnený aj viacerými subjektívnymi činiteľmi. Cieľ. Práca je zameraná na posúdenie postihnutia fungovania seniorov a identifikáciu niektorých determinantov postihnutia fungovania v špecifickej komunite seniorov žijúcich v zariadení dlhodobej starostlivosti. Metodika a súbor. Do súboru bolo zaradených 60 seniorov (30žien, 30mužov), ktorí bývali v domove dôchodcov (30) a penzióne pre dôchodcov(30). Postihnutie sa hodnotilo WHO škálou postihnutia. Barthelov index sme použili na posúdenie stupňa závislosti v aktivitách denného života. Kvalita života bola posudzovaná PCASEE škálou. Pohoda sa zisťovala WHO dotazníkom pohody. Zmysel života sa posudzoval LOGO–testom. Negatívne hodnotenie zdravia, spokojnosť s bytovými podmienkami a celková spokojnosť s pobytom v zariadení sa posudzovali na zostavených stupniciach. Na štatistické spracovanie výsledkov sa použili neparametrický Mann-Whitneyov test a neparametrické Spearmanove korelácie. Výsledky. Medzi klientmi domova dôchodcov a klientmi penziónu pre dôchodcov sa zistili rozdiely v postihnutí v starostlivosti o vlastnú osobu, v pracovnom výkone, vo fungovaní v širšom sociálnom kontexte ako aj v miere závislosti v aktivitách denného života v prospech klientov penziónu pre dôchodcov. Muži boli viac postihnutí vo fungovaní v rodine a vedení domácnosti. Jednotlivé oblasti fungovania korelovali medzi sebou navzájom. Postihnutie fungovania vo všetkých oblastiach korelovalo s pohodou, somatickými problémami, celkovou kvalitou života a zmyslom života seniorov. Diskusia a záver. Koncepčný rámec sociálneho fungovania v séniu je zložený z komponentov, medzi ktorými existujú korelačné väzby. Identifikácia spoločných determinantov postihnutia fungovania je jedným z kľúčových prvkov v manažmente kvality života. Efektívne ovplyvnenie týchto determinantov redukuje deficity postihnutia fungovania, pričom pri ovplyvňovaní determinantov a komponentov sa uplatňuje recipročná väzba. Kľúčové slová. Sociálne fungovanie, kvalita života, postihnutie, senior, starostlivosť Počet slov: 278


24

BAZÁLNA STIMULÁCIA V OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI

Martina Pochybová (5. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: Mgr. Edita Hlinková

Úvod Bazálna stimulácia predstavuje pedagogicko-terapeutický proces, ktorý redukuje závislosť pacienta na ošetrovateľskej starostlivosti a vedie k lokomócii a vnímaniu. Autormi Bazálnej stimulácie sú Andreas Fröhlich a Christel Bienstein. Touto koncepciou je možné riešiť aj uvedomenie si svojich potrieb u pacienta s diagnózou stav po náhlej cievnej mozgovej príhode – hemoragickej v podmienkach intenzívnej starostlivosti. Metodika a súbor: Do súboru bol zaradený jeden respondent vo veku 71 rokov, ktorý bol hospitalizovaný na JIS Neurologickej kliniky s diagnózou stav po náhlej cievnej mozgovej príhode – hemoragickej s pravostrannou hemiparézou. Na spracovanie údajov sme použili metodiku kazuistiky a neštruktúrovaného rozhovoru s manželkou pacienta. Položky manuálu biografickej anamnézy sme použili na zistenie zvykov pacienta a jeho obľúbených aktivít. Barthelov test sme použili na posúdenie stupňa závislosti v sebaopatere. Kvalitatívnu analýzu výsledkov sme zrealizovali zhodnotením a usporiadaním údajov do tematických kategórií. Výsledky: Bazálna stimulácia mala prínos na zdravie pacienta v oblasti somatickej stimulácie – iniciálneho dotyku a celkového kúpeľa a auditívnej stimulácii. Pacient po štyroch dňoch s GCS 10 bodov aktívne pohyboval hlavou a ľavou hornou končatinou nakreslil obraz svojho tela a mal tendenciu umyť si tvár. Počas auditívnej stimulácie pôsobil pokojnejšie. Diskusia a záver:

U nášho pacienta sa nám potvrdilo, že účinkom celkového bazálne stimulujúceho kúpeľa pri hemiparéze je podporený pocit telesnej integrácie a rozšíreného vnímania obrazu tela. Skutočnosť, že došlo k zlepšeniu stavu vedomia pacienta a jeho celkového psychického a sociálneho stavu, svedčí o výraznom vplyve Bazálnej stimulácie. Zistené vzťahové súvislosti medzi prvkami Bazálnej stimulácie a celkovým stavom pacienta prispievajú k potvrdeniu multidimenzionálnej terapeutickej koncepcie – Bazálna stimulácia. Kľúčové slová: bazálna stimulácia – intenzívna starostlivosť Počet slov: 251


25

SPIRITUÁLNE POTREBY U ONKOLOGICKÝCH PACIENTOV

Stanislava Slanická (5. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD.

Úvod: Malígne ochorenie je popri somatických a psychických ťažkostiach aj situáciou existenciálnej núdze. U chorého dochádza k zmenám v línii života a jeho osobnosti, kedy vo veľkej miere prevažujú úzkosť, strach a neistota, ktoré môžu vyústiť až do pocitov beznádeje a spirituálnej tiesne. Ak nastane čas, že pacient stráca všetky nádeje, stáva sa psychicky mŕtvym skôr, ako fyzicky a stráca záujem bojovať. Sebaprojekcia človeka do budúcnosti sa javí ako nevyhnutná podmienka ľudského života - jeho zmysluplnosti a kvality. Významnú úlohu preto v živote onkologických pacientov zohráva nádej, ktorú zaraďujeme medzi spirituálne potreby. Metodika: Cieľom našej práce bolo zistiť, aká je miera nádeje u onkologických pacientov na oddelení paliatívnej starostlivosti - lôžkovej a ambulantnej časti v Trstenej. Na meranie nádeje sme použili nástroj NHS (Nowotny Hope Scale). Každej subškále tak zodpovedá podľa vyššie uvedeného čísla počet položiek. Autorka použila na hodnotenie jednotlivých položiek škálu súhlasu. Sumarizáciou všetkých uvedených bodov položiek jednotlivých subškál (skóre štyroch položiek I-3, Z-2, Z-4, Z-5 boli obrátené pred spracovaním pre negatívnu formuláciu) sme tak získali skóre každej subškály NHS osobitne, ako aj celkové skóre všetkých subškál (D, I, M, V, Z, A) NHS, ktorým možno určiť mieru nádeje u jednotlivých onkologických pacientov. Výsledky: Na základe analýzy získaných údajov sme zistili, že miera nádeje u zvolených respondentov je priemerná až vysoká (až 90% respondentov sa nachádza v týchto dvoch kategóriách). V prípade respondentov s nízkou mierou nádeje (10% respondentov) sme navrhli ošetrovateľské intervencie. Diskusia: Vyhodnotenie miery nádeje je dôležité z toho dôvodu, že pacienti s nádejou sa môžu lepšie adaptovať v krízovej situácii, v akej sa nachádzajú, pretože nádej im pomáha nachádzať zmysel života, má vplyv na obnovu, podporu zdravia a zlepšenie kvality života. Záver: Nádej veľmi úzko súvisí s ostatnými spirituálnymi potrebami (potreba vzťahu k absolútnu, sebaúcty a vedomia vlastnej dôstojnosti, slobody, poznania, dobra a krásna, lásky a priateľstva) preto by sme v starostlivosti o onkologického pacienta nemali zabúdať ani na ich uspokojenie. Počet slov: 316


26

VÝZNAM ZISŤOVANIA KVALITY ŽIVOTA U PACIENTOV S MALÍGNYM MELANÓMOM

Bc. Ľuboš MATOVČÍK (4. ročník)

Pracovisko: Dermatovenerologická klinika JLF UK a MFN Školiteľ: MUDr. Eva Minariková, PhD.

Úvod Novotvary kože a podkožia patria medzi najčastejšie nádory. Incidencia najvýznamnejšieho z nich – maligného melanómu (MM) v posledných rokoch ustavične narastá a jeho výskyt sa za každé päťročné obdobie zvyšuje o 10 – 15%. MM sa vyskytuje u 1% obyvateľov európskej komunity a podieľa sa 1,8 % na zhubných nádoroch vôbec. Jedným z ukazovateľov účinnosti liečby je kvalita života (QL). Možno predpokladať, že QL pacientov (P) s MM závisí od včasnej diagnostiky, adekvátnej terapie a v neposlednej rade aj od úrovne ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ Cieľom našej práce bolo zistiť QL pacientov s MM liečených na Dermatovenerologickej klinike MFN v Martine. Metodika K získaniu empirických dát sme použili štandardizovaný dotazník WHO QL. Na vyhodnotenie sme použili popisnú a analytickú štatistiku. Výsledky Prieskumnú vzorku tvorilo 42 osôb (18 mužov a 24 žien). Priemerný vek pacientov bol 51,1. QL života bola analyzovaná T-testom. Diskusia QL života (P) bola ovplyvnená typom nádoru, jeho lokalizáciou, štádiom v ktorom sa MM nachádzal, hladinou invázie podľa Clarka a hrúbkou nádoru podľa Breslowa. Záver MM je vážne ochorenie so zlou prognózou, preto sú obavy z jeho vzniku opodstatnené. K hlavným rizikovým faktorom vzniku MM patrí expozícia slnka, fenotyp pacienta, výskyt MM v rodine alebo osobnej anamnéze. Veľkú úlohu i napriek liečebným medicínskym pokrokom zohráva prevencia, preto je významné informovať širokú verejnosť o príčinách jeho vzniku, včasnej diagnostike a liečbe. Kľúčové slová malígny melanóm – kvalita života Počet slov: 220


27

NÁDEJ AKO OŠETROVATEĽSKÝ PROBLÉM

Lívia Čarnoká (4. ročník)

Pracovisko: Ústav ošetrovateľstva JLF UK Školiteľ: doc. Mgr. Katarína Žiaková, PhD.

Úvod: Ošetrovateľstvo je samostatná humanitná vedná disciplína so stále sa vyvíjajúcou vedeckovýskumnou bázou. Vznikajúcim problémom je nejednotnosť terminológie v oblasti vymedzenia jednotlivých diagnóz a ich štrukturálnych komponentov. Vybrali sme jednu z ošetrovateľských diagnóz – beznádej. Cieľom práce bolo identifikovať definujúce diagnostické znaky beznádeje, a najvýznamnejšie intervencie a výsledky. Metodika: Súbor tvorilo 46 respondentov, z toho 22 vysokoškolských pedagógov ošetrovateľstva) a 24 sestier – expertov . Na zber údajov sme použili nami vytvorený posudzovací hárok, ktorý sa skladal z troch častí A, B, C. Pri jeho tvorbe sme vychádzali z taxonómie NANA, NIC, NOC a použili sem Nowotnej škálu nádeje. Formulár bol vypracovaný so zámerom identifikovať najvýznamnejšie diagnostické znaky (A), intervencie (B) a výsledky (C), ktoré sa viažu na diagnózu beznádej. Jednotlivé položky hodnotili na škále od 5 – 1 (najväčšia významnosť – žiadna významnosť), NP – neviem posúdiť významnosť. Pri spracovaní údajov sme použili opisnú štatistiku. Pre každú položku boli vypočítané základné štatistické charakteristiky, a to aritmetický priemer, smerodajná odchýlka a vážené skóre. Výsledky: Za významné znaky diagnózy, intervencie a výsledky považujeme tie, ktoré dosiahli hodnotu váženého skóre od 1 do 0,70, tejto krajnej váhe zodpovedá hodnota aritmetického priemeru 3,8. Uvádzame prvé tri najvýznamnejšie diagnostické znaky: presvedčenie, že sa nie je na koho obrátiť, presvedčenie, že sa nie je s kým poradiť, nedôvera vo výsledok. Ako tri najvýznamnejšie intervencie boli identifikované: povzbudzovať vzťahy s blízkymi ľuďmi, ktoré môžu prispieť k terapii, zabezpečiť súkromie pacienta/rodiny, pomáhať pacientovi nachádzať životné princípy a hodnoty. Tri najvýznamnejšie ciele: vyjadrenie dôvodov žiť/vyjadrenie zmyslu života, vyjadrenie vôle žiť, nájdenie vnútorného pokoja. Záver: Výskum a testovanie diagnóz, intervencií a cieľov v praxi prehlbujú hodnovernosť ošetrovateľskej terminológie a sú dlhodobou záležitosťou. Výsledky ku ktorým sme dospeli validizáciou diagnostických znakov, intervencií a výsledkov je možné využiť v pedagogickom proces, vo výskume ako aj klinickej praxi. Počet slov: 291


28

METABOLICKÝ SYNDRÓM A HORMÓNY TUKOVÉHO TKANIVA

Peter Kružliak (5. ročník)

Pracovisko: I. interná klinika JLF UK Školitelia: MUDr. Miloš Mráz, prof. MUDr. Peter Galajda, CSc.

Úvod: Metabolický syndróm (MS) výrazne zvyšuje riziko vzniku ochorení kardiovaskulárneho systému či diabetes mellitus (DM) 2. typu. Dôležitú úlohu v jeho etiopatogenéze hrajú adipokíny. Cieľom tejto práce bolo posúdiť vplyv vybraných faktorov MS na hladiny adipokínov leptínu a adiponektínu a hormónu grelínu. Súbor a metodika: Vyšetrili sme 154 pacientov, z toho 87 mužov. U každého pacienta bola stanovená prítomnosť jednotlivých komponentov MS na základe modifikovaných ATP III (Adult Treatment Panel III) kritérií. Štatisticky sa analyzovala závislosť sledovaných hormónov od vybraných komponentov MS. Výsledky: V skúmanom súbore boli vyššie hladiny adiponektínu asociované s neprítomnosťou DM a nižším Body Mass Indexom (BMI), i keď tieto rozdiely nedosahovali štatistickú signifikantnosť. U mužov jeho hodnoty klesali skôr so vzrastom BMI, zatiaľ čo u žien záviseli hlavne od diabetu. Leptín dosahoval vyššie hodnoty hlavne u mužských probantov s DM. Koncentrácie grelínu vykazovali so zvyšujúcim sa BMI obzvlášť u nediabetikov rastúcu tendenciu. Diskusia: Adiponektín je adipokín zvyšujúci citlivosť na inzulín, ktorého hladiny klesajú v prítomnosti obezity a inzulínovej rezistencie. Jeho výraznejšia závislosť od BMI u našich mužov mohla byť podmienená rozdielnou distribúciou tuku u oboch pohlaví (abdominálny vs. gluteofemorálny tuk). Hladiny anorexigénneho adipokínu leptínu bývajú u obéznych jedincov v dôsledku leptínovej rezistencie zvýšené, čo sa potvrdilo najmä v skupine skúmaných mužov. Vyššie koncentrácie orexigénneho hormónu grelínu u našich probantov s vyšším BMI by mohli byť sčasti zodpovedné za zvýšený príjem potravy u obéznejších jedincov. Záver: Hladiny skúmaných hormónov v našom súbore boli ovplyvnené ústrednými komponentmi MS, čo môže hrať významnú úlohu v etiopatogenéze uvedeného syndrómu. Počet slov: 249


29

CRP A KARDIOVASKULÁRNE KOMPLIKÁCIE U KORONAROGRAFOVANÝCH PACIENTOV S ICHS

Erik Kiššimon, Július Pántik (3. ročník)

Pracovisko: I.interná klinika JLF UK Školiteľ: MUDr. Monika Jačmeníková

Úvod:V posledných rokoch pribúdajú dôkazy o tom, že sa na rozvoji aterosklerózy môžu podieľať aj iné ako konvenčné rizikové faktory aterosklerózy. Medzi tieto nové rizikové faktory patria parametre subklinickej zápalovej reakcie, z ktorých najvýhodnejší sa ukazuje byť C-reaktívny proteín (CRP). Metodika: Náš súbor tvorilo 180 pacientov prijatých na oddelenie invazívnej kardiológie na plánované koronarografické vyšetrenie. U pacientov sme pred zákrokom stanovili hodnotu hs-CRP, sledovali sme výskyt infarktu myokardu (IM), nestabilnej anginy pectoris (NAP), srdcového zlyhania (SZ), cievnej mozgovej príhody (CMP), resp. transitórnej ischémie (TIA) a výskyt stabilnej anginy pectoris (SAP) v anamnéze, liečbu Anopyrínom a statínmi. Výsledky: Zistili sme významne vyššie hodnoty hs-CRP u pacientov po prekonanej CMP resp. TIA (7,58 mg/l vs. 3,85 mg/l, p= 0,02), rozdiely u pacientov po infarkte myokardu boli na hranici štatistickej významnosti (4,83 mg/l vs 3,56mg/l, p=0,06). V ostatných podskupinách neboli rozdiely štatisticky významné. Diskusia: Literárne údaje uvádzajú, že vyššie hodnoty high-sensitivity CRP (hs-CRP) predpovedajú vznik ischemickej choroby srdca u navonok zdravých jedincov, sú rizikovým faktorom najmä akútnych koronárnych syndrómov, môžu slúžiť ako prognostický ukazovateľ u pacientov po akútnom infarkte myokardu, po revaskularizačných zákrokoch a spájajú sa s vyšším rizikom náhlej smrti, opakovanej koronárnej príhody, srdcového zlyhania a kardiogénneho šoku. Potvrdili sme vyššie hodnoty CRP v rizikových podkupinách pacientov. Výsledky mohli byť ovplyvnené medikamentóznou liečbou. Počet slov: 211


30

POUŽITIE PRÍPRAVKU FEIBA PRI ZÁVAŽNOM KRVÁCANÍ U PACIENTOV SO ZÍSKANOU HEMOFÍLIOU

Miroslav Durila (6. ročník), Peter Chudý (6. ročník)

Pracovisko: Klinika hematológie a transfuziológie JLF UK a MFN Školitelia: Prof. MUDr. Peter Kubisz, DrSc., MUDr. Ján Staško, PhD.

Úvod: Získaná hemofília A je vzácnym krvácavým ochorením, zapríčineným prítomnosťou špecifických autoprotilátok proti faktoru VIII (FVIII), schopných inhibovať jeho koagulačnú funkciu. Tvorba inhibítora je asi v 50 % prípadov idiopatická. Ochorenie postihuje predovšetkým starších ľudí. Popis prípadu: Kazuistika opisuje prípad 72-ročnej ženy so získanou hemofíliou A, potvrdenou hemokoagulačnými vyšetreniami, s klinickou manifestáciou zahŕňajúcou opakované spontánne vznikajúce kožné a spontánne vzniknuté intramuskulárne krvácanie do pravého m. gastrocnemii, vyžadujúce urgentný chirurgický zákrok s odloženým definitívnym ošetrením kvôli intenzívnemu krvácaniu. Liečba našej pacientky bola zameraná na dva hlavné ciele - zastavenie krvácania a elimináciu získaného inhibítora FVIII. Eliminácia inhibítora bola zabezpečená imunosupresívnou liečbou. Kontrola krvácania bola zabezpečená substitučnou liečbou - podávaním koncentrátov protrombínového komplexu FEIBA, doplnenou aplikáciou hemostyptík. Konzervatívna liečba viedla v priebehu 3 týždňov k eradikácii inhibítora faktora VIII a umožnila definitívne chirurgické ošetrenie intramuskulárneho hematómu bez komplikácií. Záver: Osobitným problémom terapie získanej, ako aj vrodenej hemofílie A, je problematika invazívnych a operačných zákrokov. Úspešná liečba našej pacientky so získanou hemofíliou A potvrdzuje výsledky štúdií z posledných rokov poukazujúcich na skutočnosť, že v súčasnosti je odmietavý prístup k operáciám hemofilických pacientov s inhibítorom neopodstatnený. Počet slov: 182


31

VYSOKOFREKVENČNÁ ULTRASONOGRAFIA KOŽE – NEINVAZÍVNA VYŠETROVACIA METODIKA V DERMATOLÓGII

Svetlana Gajdošíková (5. ročník)

Pracovisko: Dermatovenerologická klinika JLF UK Školiteľ: Prof. MUDr. Juraj Péč, CSc.

Vysokofrekvenčná ultrasonografia kože s využitím 20 – 100 MHz sondy ultrasonografu Derma Scan, výrobok firmy Cortex Technology, patrí medzi špičkové moderné neinvazívne diagnostické metodiky, využiteľné pri diagnostike niektorých kožných ochorení ako sú napr. zhubné a nezhubné nádory kože a autoimunitné ochorenia v dermatológii. Uvedená diagnostická metodika sa využíva aj pri posudzovaní kože v procese jej starnutia. Ultrasonografiou kože dokážeme bližšie špecifikovať rozsah základného ochorenia, posúdiť jeho progresiu a rozsah invázie procesu. Ultrasonografia takisto slúži na viac-menej presnú objektivizáciu terapeutického efektu lokálne aj systémovo podávaných liekov v dermatológii. Cieľom našej štúdie bolo posúdiť rozsah morfologických zmien epidermy a dermy, ako aj mieru invázie u pacientov s malígnym melanómom bazocelulárnym karcinómom a sklerodermiou v korelácii ultrasonografického obrazu s histologickým nálezom týchto dermatóz. Okrem toho sme v obraze ultrasonografie kože sledovali regresiu kožných lézií u pacientov so stredne ťažkou a ťažkou formou psoriasis vulgaris pod vplyvom systémovej liečby, čím sme v podstate objektivizovali jej terapeutický efekt. Počet slov: 152


32

SLEDOVANIE ZMIEN SRDCOVEJ VARIABILITY U PACIENTOV S ÚZKOSTNÝMI PORUCHAMI

Anna Koniarová, Mária Kubičková (5. ročník)

Pracovisko: Psychiatrická klinika JLF UK a MFN 1, Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN 2

Školitelia: 1MUDr. Jozef Dragašek, 2 MUDr. Peter Ďurdík

Úvod: Variabilitu srdca (HRV) podmieňuje autonómna regulácia sympatikom (S) a parasympatikom (PS). Tvoria ju 3 frekvenčné pásma: vysokofrekvenčné, nízkofrekvenčné a veľmi nízkofrekvenčné. Pri úzkostných poruchách vzrastá aktivita S, klesá vágový tonus. Cieľ: Zistiť mieru ovplyvnenia variability srdca pri úzkostných poruchách v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi Metóda: V experimentálnej skupine (pacienti Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN s diagnózou úzkostnej poruchy) a kontrolnej (študenti JLF UK) skupine bolo zrealizované meranie krátkodobej HRV (trvanie vyšetrenia 15 minút). Zisťovali sa ďalšie faktory ovplyvňujúce HRV (DM, fibrilácia predsiení, zmeny autonómneho nervového systému a iné). Z parametrov časovej analýzy sa sledovali rMSSD, pNN 50% a z frekvenčných parametrov Total Power, HF a LF/HF. Okrem toho sa zisťovala neurolabilita dotazníkom N5 a úzkosť dotazníkom na meranie úzkosti a úzkostnosti STAX-1, X-2. Výsledky: Priemerné hodnoty v experimentálnej skupine boli: rMSSD = 26,875 ms, pNN 50% = 87,5%, TP = 719, HF = 96,1, LF/HF = 3,05. V kontrolnej skupine sa zistili nasledovné priemerné hodnoty: rMSSD = 85,06 ms, pNN 50% = 32,47%, TP = 3019,9, HF = 1088,6, LF/HF = 0,994. Záver: V experimentálnej skupine došlo ku signifikantnému poklesu markerov PS, markery S neboli jednotne zmenené. U mužov je vágový tonus vyšší. Výsledky naznačujú, že úzkosť má vplyv na pokles HRV a tento je v úzkom vzťahu s výskytom srdcových porúch. Zmeny HRV pri úzkosti sú signifikantné, avšak zmeny HRV spôsobujú aj ďalšie faktory ovplyvňujúce autonómny nervový systém, preto je otázna špecificita zmien HRV pre výskyt úzkosti. Počet slov: 240


33

ENURÉZA – AKTUÁLNY PROBLÉM V PEDIATRII

Miroslava Brndiarová, Regína Ditteová (5. ročník)

Pracovisko: Klinika detí a dorastu MFN a JLF UK Školiteľ: MUDr. Zuzana Havlíčeková, MUDr. Janka Pavlíková

Úvod: Enuresis nocturna je mimovoľné pomočovanie sa počas nočného spánku u dieťaťa staršieho ako 5 rokov, ktoré nie je spojené so žiadnou primárnou psychologickou a anatomickou poruchou, funkčnou anomáliou obličiek a močových ciest. Cieľ: Vyhodnotenie vybraných anamnestických a klinických údajov pacientov sledovaných v detskej nefrologickej ambulancii KDaD pre enurézu v rokoch 2000-2005. Metodika: V retrospektívnej štúdii bol sledovaný typ enurézy, rodinná anamnéza, vek, pohlavie, výskyt infekcií močových ciest a liečba u 46 pacientov vo veku 5-16 rokov. Výsledky: Z klinického súboru 46 pacientov bolo 30 (65%) pacientov s primárnou a 16 (35%) so sekundárnou enurézou. Najväčšiu skupinu tvorili 12 (26%) pacienti vo veku 5 rokov. 16 (35 %) pacientov bolo ženského a 30 (65%) mužského pohlavia. Výskyt infekcií močových ciest sme zaznamenali u 2 (4%) pacientov. 13 (28%) pacientov malo pozitívnu rodinnú anamnézu. Okrem liečby režimovými opatreniami (100% pacientov), bola u 27 (59%) pacientov použitá medikamentózna liečba. Záver: Enuréza je multifaktoriálne podmienené ochorenie. Poznanie etiopatogenetických činiteľov, včasná diagnostika s následnou liečbou zlepšuje kvalitu života detských pacientov s enurézou. Počet slov: 168


34

NEINVAZÍVNE HODNOTENIE KONCENTRÁCIE BILIRUBÍNU NEDONOSENÝCH NOVORODENCOV

Lucia Štillová (6. ročník)

Pracovisko: Neonatologická klinika JLF UK a MFN Školitelia: MUDr. Katarína Maťašová, prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc.

Úvod: Štandardnou metódou na hodnotenie hyperbilirubinémie je stanovenie koncentrácie sérového bilirubínu (BiS). Vyšetrenie je invazívne, bolestivé, finančne náročné. V prevencii vzniku jadrového ikteru by bola výhodná neinvazívna, rýchla skríningová metóda na identifikáciu novorodencov vyžadujúcich liečbu. Cieľom prospektívnej štúdie bolo posúdiť spoľahlivosť transkutánneho merania koncentrácie bilirubínu (BiT) u nedonosených novorodencov. Metodika: Súbor tvorilo 100 nedonosených novorodencov. Autori transkutánne merali koncentrácie bilirubínu prístrojom Air Shields Minolta JM-103. Stanovené boli priemerné hodnoty rozdielov (µmol/l) a ich intervaly spoľahlivosti (CI95%) medzi BiS a BiT nameranými na čele (∆C), sterne (∆S), bruchu (∆B) v celom súbore aj v podsúboroch definovaných gestačným vekom („a“:do 31.týždňa tehotnosti, „b“:32.-34.t.t., „c“:35.-37.t.t.). Korelačný koeficient (r) určil tesnosť závislosti medzi hodnotami BiS a BiT. Výsledky: V rámci celého súboru (∆C=-16,278+/-6,579) ako aj v skupine „b“ a „c“ boli hodnoty namerané na čele podhodnotené. Hodnoty namerané na sterne (∆S=4,5+/-7,6) a bruchu (∆B=10,4+/9,0) boli v celom súbore aj v skupine „a“ skôr nadhodnotené. V skupine „b“ a „c“ boli najmenšie rozdiely zistené pri meraní na sterne a bruchu, v skupine „a“ na čele. Hodnoty BiS a BiT vykazovali stredne tesnú koreláciu (r>0,7). Veľmi tesnú koreláciu (r>0,9) vykazovali hodnoty BiS a BiT v skupinách „a“ a „c“ pri meraní na sterne. Diskusia: Na základe uvedených výsledkov autori odporúčajú neinvazívne hodnotenie koncentrácií bilirubínu u novorodencov narodených v 32.t.t. a neskôr na trupe, a u detí narodených pred 32.t.t. na čele a sterne. Záver: Transkutánne namerané koncentrácie bilirubínu dobre korelujú so sérovými. Ide o vhodnú skríningovú metódu. V určitých situáciách môže nahradiť invazívne vyšetrenie. Počet slov: 248


35

POROVNANIE VARIABILITY SRDCOVEJ FREKVENCIE A CITLIVOSTI KAŠĽOVÉHO REFLEXU

U DETÍ S DIABETES MELLITUS

Jarmila Kecerová (4. ročník)

Pracovisko: 1Klinika detí a dorastu JLF UK a MFN, 2Ústav patologickej fyziológie JLF UK

Školitelia: 1MUDr. Viera Červenková, 2MUDr. Silvia Varechová, 1MUDr. Peter Ďurdík

Úvod. Diabetická autonómna neuropatia (DAN) je častou chronickou komplikáciou pacientov s diabetes mellitus (DM). Dlho prebieha asymptomaticky. Prejavuje sa poškodením dlhých nemyelinizovaných nervových vlákien, najmä nervu vagu. Na posúdenie DAN u pacientov s DM sa používajú spektrálna analýza a Ewingove kardiovaskulárne testy variability srdcovej frekvencie (VSF) (Javorka, 2001). Kašľový reflex je tiež sprostredkovaný nervom vagom. Preto vyšetrenie citlivosti kašľového reflexu (CKR) by mohlo tiež informovať o DAN u DM. Cieľom práce je porovnanie vyšetrenia VSF a CKR u detí s diabetes mellitus. Metodika. Detskí pacienti s DM typ 1 vo veku 15-19 rokov boli vyšetrení za štandardných podmienok systémom VariaPuls TF3 (Sima Media Olomouc). VSF bola hodnotená spektrálnou analýzou a batériou Ewingových kardiovaskulárnych testov. CKR bola vyšetrená inhaláciou postupne sa zvyšujúcej koncentrácie aerosolu kapsaicínu. Výsledky boli porovnané s fyziologickými hodnotami pre daný vek a pohlavie. Výsledky. Vyšetrených bolo 23 pacientov (11 chlapcov, 12 dievčat), priemerný vek 16,5±1,2 roka, trvanie DM 2-18 rokov (priemer 7,7 roka). 56,5% pacientov malo hodnoty spektrálnej analýzy a testu hlbokého dýchania pod 10percentil. V skupine diabetikov s VSF pod 10percentil bola koncentrácia kapsaicínu potrebná pre 2 zakašľania 8-krát vyššia v porovnaní so skupinou diabetikov s normálnou VSF (C2=40 vs. C2=344) a takmer 1,5-krát vyššia koncentrácia kapsaicínu pre 5 zakašľaní (C5=1400 vs. C5=2000). Bola zistená štatisticky významná korelácia medzi hodnotami srdcovej variability (Total Power) a citlivosťou kašľového reflexu (C5) u pacientov s diabetes mellitus (Spearmanov korelačný koeficient r=0,694, p= 0,0281). Záver. CKR je štatisticky významne znížená u diabetikov so zníženou VSF a teda predpokladanou subklinickou DAN. Počet slov: 249


36

HYPERKINETICKÉ SYMPTÓMY V PEDOPSYCHIATRII

Dagmar Kovalová (5. ročník)

Pracovisko: Psychiatrická klinika JLF UK a MFN Školiteľ: doc. MUDr. Igor Ondrejka, PhD.

Úvod: Nepozornosť, impulzivita a hyperaktivita sú špecifické symptómy hyperkinetickej poruchy (F 90 podľa ICD-10), ktorá je najčastejšou psychickou poruchou v detstve, znižujúcou kvalitu života dieťaťa aj rodiny. V platných klasifikačných systémoch (ICD-10, DSM-IV) aj v odbornej literatúre je len okrajová zmienka o možnosti výskytu sekundárneho hyperkinetického syndrómu pri iných psychických poruchách. Metodika: Retrospektívne sme zisťovali z chorobopisov pacientov hospitalizovaných na Psychiatrickej klinike JLF UK a MFN v Martine za obdobie 5 rokov výskyt hyperkinetickej symptomatiky. Zamerali sme sa na primárnu hyperkinetickú poruchu vrátane komorbidity a sekundárny hyperkinetický syndróm pri inej základnej psychickej poruche. Výsledky: Hyperkinetická symptomatika bola zistená v 262 prípadoch, z toho primárna hyperkinetická porucha tvorila 68,7 % a sekundárny hyperkinetický syndróm 31,3 %. Komorbidita hyperkinetickej poruchy bola zistená u 90,6 % pacientov, z toho 37,8 % pacientov malo viac ako jednu komorbídnu diagnózu. 77,8 % pacientov s hyperkinetickou poruchou bolo hospitalizovaných pre komorbiditu. Heterogénne spektrum komorbidnych diagnóz obsahovalo najčastejšie poruchy správania (38,6 %), emočné poruchy (22 %), špecifické poruchy vývinu školských schopností (6,1 %). Sekundárny hyperkinetický syndróm sa vyskytoval najmä pri schizofrénii (15,9 %), autistických poruchách (12,2 %) a pri adaptačných poruchách (12,2 %). Diskusia a záver: Deti sú hospitalizované najmä pre komorbídnu psychickú poruchu, nie pre základnú hyperkinetickú poruchu. Skorá diagnostika a liečba má význam pre prognózu hyperkinetickej poruchy a je významným preventívnym faktorom pred rozvojom iných psychických porúch. Častá komorbidita môže maskovať základnú hyperkinetickú poruchu a sekundárna hyperkinetická symptomatika môže prekrývať prítomnosť primárnej aj endogénnej psychickej poruchy. Počet slov: 241


37

HODNOTENIE TOKU KRVI A. PERICALLOSA U DOJČIAT A BATOLIAT S HYDROCEFALOM TRANSKRANIÁLNOU

DOPPLEROVSKOU SONOGRAFIOU

Romana Richterová (4. ročník)

Pracovisko: Neurochirurgická klinika JLF UK a MFN Školiteľ: MUDr. Branislav Kolarovszki

Úvod: Cieľom štúdie bolo hodnotenie vybraných parametrov dopplerovskej krivky a. pericallosa u dojčiat a batoliat s hydrocefalom. Metóda: Sledovaný súbor dojčiat a batoliat s hydrocefalom bol rozdelený do dvoch skupín. Skupina 1 bola tvorená deťmi indikovanými na drenážny výkon, skupinu 2 tvorili deti bez nutnosti drenážnej operácie alebo so zavedeným funkčným drenážnym systémom. V oboch skupinách bolo 5 chlapcov a 1 dievča. Priemerný postnatálny vek v skupine 1 bol 215 dní a v skupine 2 246 dní. Rozšírenie komorového systému mozgu bolo stanovené transkraniálnou sonografiou. Transkraniálnou dopplerovskou sonografiou sa sledovali nasledovné parametre toku krvi cez a. pericallosa pred genu corporis callosi: maximálna rýchlosť toku krvi v systole (Vsyst), rýchlosť toku krvi na konci diastoly (Vend) a index rezistencie (Pourcelotov index, RI = (Vsyst-Vend)/Vsyst). Parametre dopplerovskej krivky boli merané bez tlaku (bazálne parametre) a počas tlaku sondy na prednú fontanelu (kompresívny test). Výsledky: Skupina 1: bazálne parametre Vsyst 68,9 ± 13,52 cm/s, Vend 18,26 ± 10,39 cm/s, RI 0,76 ± 0,12; parametre počas kompresívneho testu Vsyst 66,92 ± 19,75 cm/s, Vend 10,88 ± 11,18 cm/s, RI 0,86 ± 0,14. Skupina 2: bazálne parametre Vsyst 59,95 ± 19,38 cm/s, Vend 20,65 ± 8 cm/s, RI 0,65 ± 0,04; parametre počas kompresívneho testu Vsyst 57,14 ± 18,91 cm/s, Vend 17,7 ± 8,3 cm/s, RI 0,68 ± 0,05. Záver: Výsledky poukazujú na zvýšenie RI mozgových ciev u dojčiat a batoliat s hydrocefalom pred drenážnym výkonom, pričom v prípadoch detského hydrocefalu bez nutnosti drenáže alebo s funkčným drenážnym systémom sú hodnoty RI v medziach normy. Počet slov: 250


38

ANALÝZA VYBRANÝCH PARAMETROV U PACIENTOV S AKÚTNOU APPENDICITÍDOU

Ján Porubčan (5. ročník), Martin Voves (5. ročník)

Pracovisko: Klinika detskej chirurgie JLF UK a MFN Školiteľ: Doc. MUDr. Dalibor Murgaš, PhD.

Úvod: Akútna appendicitída predstavuje najčastejšie akútne chirurgické ochorenie v detskom veku. Jej včasné rozpoznanie je základom úspešnej liečby a prevencie závažných komplikácií. Diagnostika je postavená na hodnotení anamnézy, klinických a laboratórnych nálezov. Cieľ: Cieľom práce bolo vyhodnotiť senzitivitu vybraných klinických a laboratórnych indikátorov akútnej appendicitídy. Metodika: Retrospektívna štúdia súboru 221 pacientov operovaných pre akútnu appendicitídu. Pacienti boli pohľa histologického nálezu rozdelení do 2 skupín. A skupinu tvorili pacienti s katarálnou appendicitídou (KA) a B skupinu pacienti s pokročilou appendicitídou (PA). Vyhodnocované boli prítomnosť vracania, telesná teplota, pulzová frekvencia a počet leukocytov. Výsledky: Katarálna appendicitída bola zistená u 36 (16%) pacientov (A skupina) a pokročilá appendicitída u 185 (84%) pacientov (B skupina). Porovnaním A a B skupiny sme zistili vracanie u 36% vs 61% pacientov, telesnú teplotu nad 37o C u 41,7% vs 70,9% pacientov, tachykardiu nad 90 pulzov/min u 61,1% vs 71,4% pacientov, leukocytózu nad 10,5 x 103 /ml u 52,8% vs 91,8%pacientov. Pre akútnu appendicitídu bola charakteristická prítomnosť minimálne troch pozitívnych parametrov. Diskusia: Ani jeden zo sledovaných parametrov sám o sebe nevykázal dostatočnú senzitivitu a špecificitu. Ani pozitivita všetkých sledovaných parametrov nie je zárukou, že sa jedná o akútnu appendicitídu. Záver: Keďže senzitivita aj špecificita štandardne vyšetrovaných parametrov pri podozrení na akútnu appendicitídu je veľmi nízka, diagnostika sa musí opierať hlavne o správnu interpretáciu celkového a lokálneho nálezu. Počet slov: 219


39

STRATIFIKÁCIA RIZIKOVÝCH FAKTOROV V MINIINVAZÍVNEJ CHIRURGII ŽLČNÍKA

Miroslav Haško (5. ročník), Marek Smolár (5. ročník)

Pracovisko: I. Chirurgická klinika JLF UK a MFN Školiteľ: Doc. MUDr. Dušan Mištuna, PhD., mimoriadny profesor

Úvod: Laparoskopická cholecystektómia (LCHE) je v súčasnosti štandardnou terapeutickou metódou. Možnosť odhadu náročnosti LCHE na základe stanovenia predopoeračných rizikových parametrov je predmetom záujmu klinického výskumu. Metodika: V retrospektívnej štúdii sme v súbore 222 pacientov s indikovanou cholecystektómiou za obdobie január – november 2005 sledovali výskyt vybraných rizikových parametrov. U získaných údajov sme zisťovali štatistickú významnosť a koreláciu ich výskytu s typom operácie. Výsledky: Na základe rozdielneho výskytu jednotlivých znakov pri operáciách urobených laparoskopicky, resp. laparotomicky sme určili rizikové parametre vhodné na predoperačné stanovenie typu operácie. Diskusia a záver: Správnou indikáciou operačnej metódy môžeme predísť prípadným konverziám, ktoré sú nežiaduce ako pre pacienta, tak i pre zdravotnícke zariadenie. Napriek popularite miniinvazívnej chirurgie žlčníka musíme myslieť v prvom rade na benefit pacienta a nesnažiť sa za každú cenu urobiť LCHE. Počet slov: 127


40

NIEKTORÉ ASPEKTY DIAGNOSTIKY A CHIRURGICKEJ LIEČBY MALÍGNYCH CHOROB ŠTÍTNEJ ŽĽAZY

Katarína Srnková (5. ročník), Jana Kapšová (5. ročník)

Pracovisko: Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku JLF UK a MFN Školiteľ: MUDr. Vladimír Čalkovský, PhD.

Úvod: Choroby štítnej žľazy (ŠŽ) sú veľmi rôznorodé, relatívne časté a problematické. Sú závažným problémom zdravotníctva. Otorinolaryngológ- chirurg sa dostáva do kontaktu so ŠŽ. Preto sa na niektorých otorinolaryngologických pracoviskách vytvorili podmienky a realizuje sa chirurgická liečba chorôb ŠŽ. Cieľ: V retrospektívnej štúdii sme sa zamerali na niektoré možnosti diagnostiky, chirurgickej liečby a možné komplikácie operácií ŠŽ. Metodika: Analyzovali sme zdravotnú dokumentáciu pacientov s malígnym ochorením ŠŽ, chirurgicky liečených na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v Martine v rokoch 1995- 2005.Hodnotili sme rodinnú anamnézu (RA), efektivitu jednotlivých diagnostických metód, typ nádoru, sledovali rozsah chirurgického výkonu na ŠŽ, vyhodnotili komplikácie v zmysle poškodenia návratných nervov a pooperačného hypoparatyroidizmu. Výsledky: Najvyššiu diagnostickú citlivosť má punkčná aspiračná biopsia, ktorú vykonáva endokrinológ, na základe exaktného posúdenia ultrasonografického nálezu. Optimálnym chirurgickým výkonom pri karcinómoch ŠŽ je tyroidektómia, ktorá je v skúsených rukách bezpečným výkonom z pohľadu možných komplikácií. Diskusia a záver: Karcinómy ŠŽ sú pri včasnej diagnostike a kombinovanej liečbe jedným z najefektívnejšie liečených zhubných ochorení vôbec. Úzka spolupráca skúseného endokrinológa, anesteziológa, patológa a otolaryngológa sú predpokladom dosiahnutia vynikajúcich výsledkov liečby. Počet slov: 178


41

OPODSTATNENOSŤ HYSTEROSKOPIE V KLINICKEJ PRAXI

Katarína Belková (5. ročník)

Pracovisko: Gynekologicko-pôrodnícka klinika JLF UK a MFN Školiteľ: MUDr. Pavol Žúbor, PhD., MUDr. Silvester Galo

Úvod: Hysteroskopia predstavuje štandardnú metódu v diagnostike a liečbe ochorení endometria, kde selekciu pacientok podmieňuje ultrazvukový nález. Predstavuje miniinvazívny prístup riešenia problému pacientky pri maximálnej diagnostickej validite na základe histologického vyšetrenia získaného biologického materiálu. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť opodstatnenosť, validitu a signifikantnosť hysteroskopického vyšetrenia v korelácii s ultrazvukovým a histopatologickým nálezom. Metodika: Retrospektívna analýza hysteroskopických výkonov za obdobie 12 mesiacov. Výsledky: Za uvedené obdobie bolo vykonaných 301 hysteroskopických výkonov. Najčastejšou indikáciou výkonu boli poruchy menštruačného cyklu, hlavne postmenopauzálne krvácanie (35.88%). Ďalšiu skupinu tvorili polyp endometria (30.9%), hyperplazia endometria (28.24%), polyp cervikálneho kanála (2.32%), corpus alienum v dutine maternice (1.66%) a reprodukčné poruchy v súvislosti s VVCH uteru (1%). Multifaktoriálnou analýzou hysteroskopických, ultrazvukových a histologických nálezov sme zistili 69.41% senzitivitu USG vyšetrenia v skupine žien s hyperpláziou endometria a 81.72% s polypom endometria, kde sme zaznamenali i najvyšší korelačný koeficient (r) = 0.41, p< 0.01. V 66.45% bol hysteroskopický výkon zastúpený len biopsiou a/alebo kyretážou. V 27.9% bol vykonaný kauzálny operačný výkon formou ablácie patologickej štruktúry bipolárnou resekčnou slučkou. V sledovanom súbore sme diagnostikovali 9 prípadov okultného endometriálneho karcinómu. Komplikácie operačného výkonu sme zaznamenali v 0.66% (perforatio uteri). Pooperačný priebeh bol u všetkých pacientok bez komplikácií. Záver: Hysteroskopia je bezpečná diagnostická a operačná metóda s vysokou senzitivitou. Najvyššiu koreláciu hysteroskopického a sonografického nálezu sme zaznamenali pri indikácii polyp endometria. Opodstatnenosť USG nálezu hyperplázie endometria k hysteroskopickému vyšetreniu by mala byť prehodnotená kontrolným sonografickým vyšetrením pri funkčnom zohľadnení stavu endometria, eventuálne vykonaním menej invazívnej formy hysteroskopie v ambulantnej sfére. Počet slov: 247


42

CHILDBEARING BEYOND AGE 35: MATERNAL AND PERINATAL PREGNANCY OUTCOME

Daša Klobušiaková, Katarína Belková (5. ročník)

Department of Obstetrics and Gynecology, JLJ UK a MFN Tutor: Pavol Žúbor, M.D., Ph.D.

Objective: To describe the maternal and perinatal outcome of pregnancies in women aged 35 years or more at the time of delivery and to compare them with pregnancies in women aged between 20 and 30 years (n=230). Methods: A retrospective review of hospital deliveries was performed in period from 1st January 2004 and 31st August 2005.We compared the maternal and perinatal outcome of pregnancies in women aged of 35 years or more (study group,n=201) with women aged between 20 and 30 years (control group,n=230).The both groups were stratified according to selected parameters.Associations between maternal age, selected parameters and pregnancy outcome were assessed with the chí square two-tailed test.Univariate logistic regression model was used to evaluate a power of association and for calculation odds ratios (OR). Results: A 2293 women delivered during the study period.Of these women were at age 35 or older 201 (8.77%).Of this group 43% were nulliparous.The study group was more likely to develop gestational diabetes,preeclampsia,hypertensia, and placental abruption. Older women had a significantly higher rates of antepartal complications (OR=1.6;CI95%=1.12-3.26), cesarean section (OR=2.1;CI95%=1.31-5.49), fetal malpresentation (OR=1.4;CI95%=0.83-3.02), preterm delivery (OR=1.3;CI95%=0.91-1.95), preterm rupture of membranes (OR=1.7;CI95%=0.87-2.36), and preeclampsia (OR=2.3;CI95%=1.29-5.84).There was a nonsignificant slight elevation in risk of having a low-birth weight or small for gestational age newborn and low 1-minute Apgar score among older women. Conclusion: Although maternal morbidity and pregnancy complications were increased in the older women, the overall neonatal outcome was not affected.These data will allow us better to counsel patients about their pregnancy expectations and possible outcome. Počet slov: 250


43

XXVII. Študentská vedecká konferencia Jesseniovej

lekárskej fakulty UK v Martine

Konferencia sa koná s podporou NADÁCIE Dr. Jozefa Lettricha

Termín: 20. apríla 2006, začiatok o 8.00 hod. Miesto konania: prednáškové miestnosti pri ŠD, Novomeského 7

Každá prednáška trvá 10 minút, diskusia 5 minút.

prof. MUDr. Kamil Javorka, DrSc. prof. MUDr. Ján Danko, CSc. prodekan JLF UK pre doktorandské štúdium, dekan JLF UK ŠVOČ a postgraduálne špecializačné štúdium

MUDr. Juraj Mokrý, PhD. predseda organizačného výboru ŠVK

Ďalší členovia Organizačného výboru XXVII. Študentskej vedeckej

konferencie JLF UK v Martine:

Mgr. Ivana Bóriková MUDr. Jozef Dragašek

MUDr. Peter Ďurdík Marián Ďuroška Tomáš Korbeľa

Jana Kurhajcová Luboš Matovčík

MUDr. Daniela Mokrá, PhD. Henrieta Rusňáková MUDr. Miroslav Šulaj

Documents

Zbornik SVK 2006 - uniba.sk · 2014-01-02 · morfológie, fenotypu a genotypu nádorových buniek kostnej drene (KD) pacientov s akútnou myeloblastovou leukémiou (AML) v dvojročnom