Zhodnocovanie ostatných odpadov Prešov - Cemjata

7/23/2019 Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov - Cemjata

1/66

ZMERna zisovacie konanie

vypracovan v zmysle 29 ods. 2 zkona 24/2006 Z.z. v obsahu a truktre prlohy 9v zhode s podmienkou stanovenou v prlohe . 8, poloka 6 Zhodnocovanie ostatnchodpadov okrem zhodnocovania odpadov uvedenho v polokch 5 a 11, zariadenia napravu a spracovanie ostatnch odpadov zaraden do asti B zisovacie konanie s limitomod 5 000 t/rok.

Nzov : Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov - Cemjata

Navrhovate : EKOFIN Slovakia a.s. Hviezdoslavovo nmestie 14, 811 02 Bratislava.

Dotknut obec: Preov

Spracovate :Ing. Miroslav Lonk EMMEL a spol. apajevova 23, 08001 Preov

Preov, janur 2013


2/66

Zmer: Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov - Cemjata

2

Obsah:VOD.................................................................................................................................... 5

I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI..................................................................... 61. Nzov: EKOFIN Slovakia a.s. ......................................................................... 6

2. Identifikan slo: 35 684 691 ............................................................................. 63. Sdlo: Hviezdoslavovo nmestie 14............................................................... 64. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje oprvnenho zstupcuobstarvatea .............................................................................................................. 65. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje kontaktnej osoby, od ktorejmono dosta relevantn informcie o navrhovanej innosti a miesto na konzultcie. ................. 6

II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI........................................................ 61. Nzov:................................................................................................................. 6Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov - Cemjata........................................... 62. el:.................................................................................................................... 63. Uvate............................................................................................................... 74. Charakter navrhovanej innosti........................................................................... 75. Umiestnenie navrhovanej innosti (kraj, okres, obec, katastrlne zemie, parceln slo). .. 86. Prehadn situcia umiestnenia navrhovanej innosti .................................... 87. Termn zaatia a skonenia vstavby a prevdzky navrhovanej innosti........... 98. Strun opis technickho a technologickho rieenia......................................... 9

8.1 Opis technickho a technologickho rieenia prekldkovej stanice nult variant ............................... 108.2 Opis technickho a technologickho rieenia zariadenia na Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov Cemjata prv variant ......................................................... ............................................................ ... 118.3 Opis technolgie prevdzky a kapacity.................................................................................................. 12

9. Zdvodnenie potreby navrhovanej innosti v danej lokalite ....................... 1411. Dotknut obec................................................................................................. 15

13. Dotknut orgny.............................................................................................. 1514. Povoujci orgn. ............................................................................................ 1515. Rezortn orgn................................................................................................ 1516. Druh poadovanho povolenia navrhovanej innosti poda osobitnch................. 15predpisov. ............................................................................................................. 1517. Vyjadrenie o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti............ 15presahujcich ttne hranice. ............................................................................... 15

III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIADOTKNUTHO ZEMIA .....................................................................................................15

III. 1 Charakteristika prrodnho prostredia vrtane chrnench zem................ 16

III. 1.1 Geomorfologick charakteristika....................................................................................................... 16III. 1.2 Horninov prostredie......................................................................................................................... 16III.1.2.1 Geologick stavba .......................................................................................... 16III.1.2.2 Ininierskogeologick rajonizcia.................................................................. 16III. 1.2.3 Seizmicita zemia a geodynamick javy ...................................................... 17III. 1.2.4 Loisk nerastnch surovn........................................................................... 17III. 1.2.5 iarenie z prrodnch zdrojov a radnov riziko ..........................................17

III. 1.3 Klimatick pomery............................................................................................................................. 17III. 1.4 Pedologick pomery.......................................................................................................................... 17III.1.5 Hydrologick pomery ................................................ ........................................................... .............. 18

III.1.5.1 Povrchov vody.............................................................................................. 18III.1.5.2 Podzemn vody .............................................................................................. 18III.1.5.3 Termlne a minerlne pramene ...................................................................... 19

III. 1.6 Flra a fauna..................................................................................................................................... 19


3/66


3

III.1.7 Chrnen zemia prrody (Natura 2000, vtie zemia).................................................................... 20III.1.8 Chrnen vodohospodrske oblasti................................................................................................... 21

III.2 Krajina, krajinn obraz, zemn systm ekologickej stability, scenria.......... 21III.2.1 truktra krajiny................................................................................................................................. 21III.2.2 Krajinn obraz a scenria................................................................................................................... 21III.2.3 zemn systm ekologickej stability (alej len SES").................................................................... 21

III.3 Obyvatestvo, jeho aktivity, infratruktra, kultrno-historick hodnoty zemia ............ 21III.3.1 Poet a vekov truktra obyvatestva .............................................................................................. 21III.3.2 Sdla................................................................................................................................................... 22III.3.3 Ekonomick aktivity a zamestnanos, obianske vybavenie, rekrecia............................................. 23

III.3.3.1 Ekonomick aktivity a zamestnanos............................................................. 23III.3.3.2 Obianske vybavenie...................................................................................... 24III.3.3.3 Rekrecia a port ............................................................................................ 24

III.3.4 Technick infratruktra a doprava.................................................................................................... 24III.3.4.1. Zsobovanie elektrickou energiou ................................................................24III.3.4.2 Zsobovanie zemnm plynom ....................................................................... 25III.3.4.3 Zsobovanie vodou a kanalizcia................................................................... 25III.3.4.4 Doprava .......................................................................................................... 25

III.3.5 Kultrne a historick pamiatky ..................................................... ..................................................... 27III.4 Sasn stav kvality ivotnho prostredia, vrtane zdravia......................................... 27

III.4.1 Zneistenie ovzduia.......................................................................................................................... 27III.4.2 Zneistenie vd.................................................................................................................................. 28

III.4.2.1 Povrchov vody.............................................................................................. 28III.4.2.2 Podzemn vody .............................................................................................. 28

III.4.3 Kontamincia pd ..................................................... ............................................................ ............. 28III.4.4 Odpadov hospodrstvo.................................................................................................................... 29III.4.5 Zdravotn aspekty ............................................................................................................................. 29

IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH INNOSTI NA IVOTNPROSTREDIE A MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE ...............................30

1. daje o priamych vplyvoch. ............................................................................ 301.1 Poiadavky na vstupy ................................................... ........................................................... .............. 30

1.1.1 zemn poiadavky: ........................................................................................... 301.1.2 Spotreby vody ..................................................................................................... 311.1.3 Ostatn surovinov a energetick zdroje.......................................................... 321.1.4 Dopravn a in infratruktra.............................................................................. 341.1.5 Nroky na pracovn sily...................................................................................... 35

2. daje o vstupoch............................................................................................. 352.1 Zdroje zneistenia ovzduia................................................................................................................... 362.2 Zdroje zneistenia vd........................................................................................................................... 402.3 Odpadov vody...................................................................................................................................... 402.4 Odpady .................................................................................................................................................. 402.5 Zdroje hluku, ...................................................... ........................................................... ........................ 442.6 Zdroje vibrci ........................................................................................................................................ 462.7 Zdroje iarenia .................................................... ........................................................... ........................ 462.8 Zdroje tepla ........................................................ ........................................................... ........................ 462.9 Zdroje zpachu ................................................... ........................................................... ........................ 462.10 Vyvolan investcie ..................................................... ............................................................ ............. 473. daje o predpokladanch priamych a nepriamych vplyvoch na ivotn prostredie................................. 473.1. VPLYV NA HORNINOV PROSTREDIE A RELIF............................................................................. 473.2 VPLYVY NA POVRCHOV A PODZEMN VODY ............................................................................... 473.3 VPLYVY NA OVZDUIE A KLMU ........................................................................................................ 47

3.4. VPLYVY NA PDU............................................................................................................................... 483.5. VPLYVY NA FAUNU, FLRU A ICH BIOTOPY................................................................................... 48


4/66


4

3.6. VPLYVY NA KRAJINU.......................................................................................................................... 483.7. VPLYV NA OBYVATESTVO............................................................................................................... 484. Hodnotenie zdravotnch rizk................................................................................................................... 495. daje o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innosti na chrnen zemia ...................................... 50

6. Posdenie oakvanch vplyvov z hadiska ich vznamnosti a asovho priebehupsobenia................................................................................................................. 50

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRHOPTIMLNEHO VARIANTU................................................................................................52

1. Stanovenie sboru kritri a urenie ich dleitosti na vber optimlneho variantu .................. 522. Vber optimlneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzovan varianty...... 53

VI. MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA ..........................................................541. Zoznam obrzkovej asti zmeru................................................................................ 542. . Zoznam tabukovej asti zmeru ............................................................................... 541. Fotodokumentcia zmeru .................................................................................... 554. Zoznam prloh zmeru uloench za textovou asou zmeru: .......................................... 57

VII. DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU ...................................................................571. Zoznam textovej a grafickej dokumentcie, ktor sa vypracovala pre zmer a zoznam hlavnchpouitch materilov. ................................................ ........................................................... ........................ 572. Zoznam vyjadren a stanovsk vyiadanch k navrhovanej innosti pred vypracovanm sprvy. .......... 573. alie doplujce informcie o doterajom postupe prpravy navrhovanej innosti aposudzovan jej predpokladanch vplyvov na ivotn prostredie.............................. ................................ 57

VIII. MIESTO A DTUM VYPRACOVANIA ZMERU .........................................................58

IX. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV.........................................................................581. Spracovatelia ........................................................ ........................................................... ........................ 582. Potvrdenie sprvnosti dajov podpisom (peiatkou) spracovatea zmeru a podpisom (peiatkou)oprvnenho zstupcu navrhovatea........................................................................................................... 58

Prloha . 1: Prehadn situcia........................................................................................................... 59


5/66


5

vodNavrhovate EKOFIN Slovakia a.s. Bratislava predklad v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. oposudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znenneskorch predpisov (alej len zkon . 24/2006 Z.z.) zmer Zhodnocovanie ostatnchodpadov Preov Cemjata (alej len Zmer).Predkladan Zmer riei vybudovanie zariadenia, ktorho sasou bude technologick linkana zhodnotenie a triedenie nie nebezpench odpadov vhodnch pre recyklciua energetick zhodnotenie. Navrhovan spsob zhodnotenia spova vo vysuena v trieden v mechanickom oddelen nadsitnej frakcie s vyou vhrevnosou, ktor budevyuit na vrobu alternatvneho paliva, a podsitnej frakcie tvorenou vinou inertnmiodpadmi pod, ktor bude ukladan na skldke odpadov.innos svojm rozsahom spa podmienky pre zisovacie konanie:- prloha . 8, tab. . 9: Infratruktra, poloka . 6: Zhodnocovanie ostatnch odpadovokrem zhodnocovania odpadov uvedenho v polokch 5 a 11, zariadenia na pravu aspracovanie ostatnch odpadov (od 5 000 t/rok)

Zmer je spracovan v rozsahu v zmysle prlohy . 9 zkona . 24/2006 Z.z. Navrhovatelistom poiadal Obvodn rad ivotnho prostredia v Preove o upustenie od poiadavkyvariantnho rieenia. Obvodn rad ivotnho prostredia v Preove vo svojom liste .j.2013/605-1775 zo da 25.1.2013 upustil od poiadavky variantnho rieenia a pretonavrhovate predklad Zmer spracovan v jednom variante.


6/66


6

I. Zkladn daje o navrhovateovi

1. Nzov: EKOFIN Slovakia a.s.2. Identifikan slo: 35 684 691

3. Sdlo: Hviezdoslavovo nmestie 14811 02 Bratislava

4. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje oprvnenho zstupcuobstarvatea

predstavenstvo akciovej spolonosti:

Ing. Miroslav Remeta - predseda,Ing. Frantiek Mrava - len,Erik Karabino - len

5. Meno, priezvisko, adresa, telefnne slo a in kontaktn daje kontaktnej osoby, odktorej mono dosta relevantn informcie o navrhovanej innosti a miesto na konzultcie.

Ing. Miroslava kovTel.: 0910/809 130

Ing. Miroslav Lonk - koordintor spracovateov zmeru:Ing. Miroslav Lonk EMMEL a spol.apajevova 23, 080 01 Preov,ICO 10735038

Kontakt: telefn 051/771 79 75, fax 051/771 79 75,mobil: 0905 71 79 75e-mail:[email protected],

oprvnen osobapoda zkona 24/2006 Z.z. (EIA) slo oprvnenia 73/96 OPVpoda zkona 245/2003 Z.z.(IPKZ) slo osvedenia 13/102/2004-6poda zkona 138/92 Z.z. (projekty): slo osvedenia -3306*A*2-2,

- 3306*A*5-6

Miesto konzultcie: Dha a.s. apajevova 29, 080 01 Preov

II. Zkladn daje o navrhovanej innosti

1. Nzov:Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov - Cemjata

2. el:elom navrhovanej innosti je zhodnocovanie a triedenie vybranch druhov ostatnchodpadov . Technologick vybavenie zabezpe dsledn separciu odpadu s vstupomzloiek odpadu na energetick vyuitie, recyklciu vyuitench zloiek odpadov a znenieobjemu odpadu ukladanho na skldku.


7/66


7

elom navrhovanej innosti je vybudova technologick linku, ktor bude sli prenakladanie s odpadmi za elom vytriedenia z nich zloky vhodn pre alie vyuitie.Vstavba zariadenia bude riei zhromaovanie odpadu, triedenie odpadu, drvenie,lisovanie, zhromaovanie druhotnch surovn pred ich alm vyuitm. Posudzovaninnos predstavuje vybudovanie novch zastreench a vonch plch v lokalite uzavretejskldky odpadov Cemjata, ktor nahradia v sasnosti prevdzkovan prekldkov stanicuodpadov mesta Preov.Nov prevdzka bude situovan veda sasnch plch prekldkovej stanice na rastlomterne mimo plch rekultivovanej skldky odpadov Cemjata.

3. Uvate toton s navrhovateom

EKOFIN Slovakia a.s.Hviezdoslavovo nmestie 14811 02 Bratislava

4. Charakter navrhovanej innosti

Charakter navrhovanej innosti sa oproti povolenej innosti de facto nemen.V zem sa alej sa bude naklada s ostatnmi odpadmi. Navrhovanou innosou sa de jurenahrdza sasn stav nakladania s ostatnmi odpadmi z regine mesta Preova naprekldkovej stanici na Cemjate. Sasn stav nakladania s dovezenm odpadom spovav jeho preloen z maloobjemovch dopravnch prostriedkov do vekokapacitnch nvesov.Navrhovanou innosou dochdza k zmene nakladania v tom, e z dovanch ostatnchodpadov sa v procese jeho zhodnotenia vyseparuj zloky odpadov vhodn pre alievyuitie.

V zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie,prloha 8 je navrhovan innos zaraden do kapitoly 9. Infratruktra, poloky 6Zhodnocovanie ostatnch odpadov okrem zhodnocovania odpadov uvedenho v polokch5 a 11, zariadenia na pravu a spracovanie ostatnch odpadov zaraden do asti B

zisovacie konanie s limitom od 5 000 t/rok.Z uvedenho vyplva, e navrhovate (investor) je povinn predloi zmer pre

zisovacieho konania na prslun orgn, ktorm je Obvodn rad ivotnho prostrediaPreov.

Poda zkon 223/2001 Z.z. zhodnocovanie odpadu je innos, ktorej hlavnmvsledkom je prospen vyuitie odpadu za elom nahradi in materily vo vrobnejinnosti alebo v irom hospodrstve alebo pripravenos odpadu na plnenie tejto funkcie.Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je uren na vkon innost zaradench v prlohe. 2 zkona ako:

R1 Vyuitie najm ako palivo alebo na zskavanie energie inm spsobom.R4 Recyklcia alebo sptn zskavanie kovov a kovovch zlenn.

Zariadenie je tvoren sborom strojov a zariaden drviov, triediov, dopravnch psova zsobnkov umiestnench v uzavretej hale. Cel zariadenia bude prevdzkovan podaprevdzkovho poriadku, v ktorom bud obsiahnut podmienky stanoven vrobcom prejednotliv technologick uzly. Vina zariaden si vyaduje kontrukn rieenie pevnespojen so stavbou. Do zariadenia na zhodnocovanie odpadov spadaj aj svisiacebetnov zsobnky odpadu, v ktorch sa odpad prefukuje vzduchom za elom zneniavlhkosti pri sasnej aerobnej biodegradcii obsiahnutch bioodpadov v zmesovomkomunlnom odpade. V uvedench zsobnkoch bude vykonvan innos pravy odpadu,ktorej vsledkom je vysuenie odpadu pri sasnom odstrnen zpanosti odpaduanaerbnou biodegradciou.

V technologickej linke bude spracovvan aj zvykov odpad po vytriedenpredseparovanho odpadu.

Na spevnench plochch bude vymedzen as, ktor bude sli pre uskladneniavyseparovanch odpadov.


8/66


8

5. Umiestnenie navrhovanej innosti (kraj, okres, obec, katastrlne zemie, parceln slo).

Navrhovan innos zhodnocovania ostatnch odpadov je situovan: v zemprevdzkovanej prekldkovej stanice odpadov mesta Preov a uzavretej skldky odpadovmesta Preov od 31.8.1996. Umiestnenie navrhovanej innosti je v Preovskom

samosprvnom kraji, okrese Preov, mimo zastavan zemie mesta, v katastrlnom zemPreov.

Plochy navrhovan pre vstavbu triediacej haly a prslunch skladovch plch s naparcelch parceln sla: 15710, 15711/102, 15711/2, 15711/3, 15711/4 - parcely registra "C"evidovan na mape urenho opertu bez zaloenho listu vlastnctvaparceln sla 6-1009/701, 6-1009/401, 6-432/1 parcely registra "E" evidovan na mapeurenho opertu) evidovan na katastrlnej mape s v sprve SPF Bratislava

Pozemok navrhovan pre vstavbu zariadenia pre zhodnocovanie a triedenie nienebezpench odpadov je sprve SPF Bratislava, ktor prenajal pozemky Mestu Preov na

dobu monitorovania uzavretej skldky odpadov Cemjata. Poda vtedy platnho NV 606/92Zb. 12, ods. 4 bod c - pri skldke odpadu sledova jej dopad na ivotn prostredie vrozsahu ako poas prevdzky skldky v intervaloch najmenej raz za 5 rokov, a to po dobu 50rokov od ukonenia znekodovania odpadov v zariaden. Monitorovanie poda citovanhoprvneho predpisu skon 31.8. 2046.

zemie je vybaven existujcou infratruktrou potrebnou pre dan technologickproces. Energetick rozvody bud musie prejs rekontrukciou z dvodu vychelektrickch prkonov pouitch zariaden. Predmetn zemie sa nachdza zpadne odmesta Preov. Prstupovou komunikciou k navrhovanmu zariadeniu bude existujcakomunikcia.

6. Prehadn situcia umiestnenia navrhovanej innosti

Obrzok 1 Mapa lokalizcie innosti v rmci Slovenskej republiky


9/66


9

Obrzok 2 - Situovanie zemia Zariadenia na Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov - Cemjatav mapovom podklade 1 : 10 000

7. Termn zaatia a skonenia vstavby a prevdzky navrhovanej innosti.

Zaatie vstavby: X. 2013Ukonenie vstavby: X. 2015Zaatie prevdzky: XI. 2015

Ukonenie prevdzky: nie je uren.

8. Strun opis technickho a technologickho rieenia.

V slade so iadosou navrhovatea prslun orgn v slade s 22 ods. 7 zkona24/2006 Z.z. svojm listom slo 2013/605-1775 zo da 25.1.2013 upustil od variantnhorieenia navrhovanej innosti.


10/66


10

8.1 Opis technickho a technologickho rieenia prekldkovej stanice nult variant

Nult variant zmeru deklaruje sasn, povolen stav v nadvznosti na prrodn,zemn a technick podmienky.

Prekldkov stanica reprezentuje zariadenie zabezpeujce zhromaovanie,asove obmedzen skladovanie vybranch druhov odpadu pred ich odvozom na

znekodnenie skldkovanm. Presun odpadov z prekldkovej stanice na skldku jerealizovan vo vekoobjemovch kontajneroch. Prekladisko odpadov predstavuje spevnenbetnov plochu, izolovan proti priesakom do podloia a z troch strn ohradenprefabriktovm systmom do vky 3,0 m. Odpad dovezen zvozovmi autami jevyklopovan na spevnen plochu, odkia je samohybnm hydraulickm nakladaomnaloen do vekoobjemovch kontajnerov o objeme min. 30 m3. Na dohutnenie savyuvaj 2 kusy valcovch drviov RP JUMBO pre drvenie a lisovanie ahkch,neskladnch odpadov v otvorench kontajneroch s dkou a 7m.

ROLLBACK RP 7700 je rotan drvi, ktor doke rozrui vekoobjemov odpad(dreven palety, plastov a kovov obaly...), na drobn ksky. Stlym pohybom valca aneustlym drvenm truktr materilu sa dosiahne neprekonaten vekho zhutnen, ktorumouje naplni kontajner trikrt, tyrikrt alebo aj pkrt vm mnostvom benhonkladu. Vsledok je vrazn zvenie prepravnej kapacity kontajnerovch spravs odpadom (kontajnery s hmotnostne viac vyaen).

Kontrukcia sa sklad z nosnka, ktor zrove sli k centrovaniu v kontajneri, s vntornourkou 2600 mm, vzpernho stoiaru, kyvnho ramena a zhutuvacieho valca. Vo valcizabudovan prevod je pohan elektromotorom. Doba drvenia (valcovania) sa d nastavina 1-30 mint alebo na nepretrit prevdzku.. Ovldanie je tlaidlami "chod vpred" a"sptn chod" pre run riadenie stroja.

Veda prekldkovej stanice je poda projektu stavby: Sancia skldky TKO Preov -Cemjata - doplnok II, projektant Dha s.r.o. z jna 1998 realizovan izolovan spevnenplocha. Plocha je realizovan z betnu B 12,5 hrbky 245 mm, stuenou na spodnom okrajiKARI sieou s okami 100 x 100mm a priemerom vstue 10 mm. Pod betnom je podsyp z

netriedenho trku hr. 20 mm, zemina 200 mm, geotextlia tatratex PP 500, pod ktorou jeflia HDPE hrbky 1 mm, zemina hrbky 150 mm.Prevan as zemia bolo v predchdzajcej dobe vyuvan ako regionlna skldkakomunlnych odpadov mesta Preov, ktor vak bola zriaden bez akchkovek tesniacichkontrukci.

Skldka TKO Cemjata bola uzavret a rekultivovan poda technickch podmienokNV SR 606/92 Zb. (projekt spolonosti Hydroing Ing. Jozef Sekerec , jn 1994)s nasledovnou skladbou:

- flia GUNDLINE VL hr.0.75 mm,- geotextlia Tatratex PP 500,- trkov odvodovacia vrstva hr. 100 mm- rekultivan vrstva zo zeminy hr.600 mm osiatou trvou

Po zpadnej strane (obvode) skldky je pozd oplotenia obvodov drn uren naodvdzanie nezneistench vd z povrchu rekultivovanej asti skldky. Pre zamedzenieodtoku kontaminovanch vd mimo zemie telesa (obvodu) skldky Cemjata je realizovanpodzemn tesniaca stena v dke 211 m v priemernej hbke 10 m.

Monitoring podzemnch vd skldky bol vybudovan v rmci uzavretia a rekultivcieskldky, ale vsledky monitoringu nie s znme.


11/66


11

8.2 Opis technickho a technologickho rieenia zariadenia na Zhodnocovanie ostatnch odpadov Preov Cemjata

prv variant

Urbanistick a dispozin rieenieZariadenie bude situovan na ostatnch plochch parcelch . 6-1009/701,

6-009/401, 6-432/1 registra "E" v k.. Preov na zpadne od mesta Preov, v mestskej astiCemjata. Dopravne je lokalita napojen jestvujcou miestnou elovou komunikciou,odboka 660 m dlh zo ttnej cesty II/546 Preov Margecany. Z vchodnej strany budeohranien jestvujcim rekultivovanou skldkou, severne a june je svisl bukov lesnporast.

Objekty stavby bud riei prstup vozidiel k skladovacm a suiacim boxom apriestorom uenm na triedenie odpadu ako aj plochy pre skladovanie. Arel bude pripojenna nov VN prpojku. Rozvody NN bud z novej typovej transformanej stanice. odvodnenieplch ako aj verejn osvetlenie arelu a prevdzkov sbor zariadenia na triedeniekomunlneho odpadu. Technologick zariadenie, ktor bude sli na triedenie komunlnehoodpadu bude osaden na betnovch zkladoch.

Objektov skladba:

SO 01 Hala triediacej linkySO 02 Zsobnky na suenie odpaduSO 03 Zsobnky vyseparovanho odpaduSO 04 Prevdzkov budovaSO 05 TrafostanicaSO 06 VN prpojkaSO 07 NN rozvodySO 08 umpaSO 09 Zsobnk daovej vody.SO 10 Spevnen plochy

SO 11 Kanalizan prpojkaSO 12 kanalizan prpojka splakovch vdSO 13 Vodovodn prpojkaSO 14 Rekontrukcia studne.

PS 01 - Technolgia haly- separan linkaPS 02 Technolgia suiacich boxovPS 03 Zsobnk vyseparovanho odpadu

SO 01 Hala triediacej linkyJedn sa o jednoduch jednoloov oceov halu, pdorysnch rozmerov cca 22 x 50 m,vky cca 11 m. Nosn kontrukciu tvoria oceov valcovan profily HEB, opltenie halypozinkovanm poplastovanm plechom, strecha nesen oc. priehradovmi vznkmi, zkladybud navrhnut ako betnov monolitick ptky. Vstup do haly cez sekn vrta,presvetlenie haly na stench oknami a presvetovacmi psmi.

SO 02 Zsobnky na suenie odpaduJedn sa o jednoduch montovan boxy z betnovch prefabriktov rozmerov cca. 8x30 m,vky 5 m, prestreen paropriepustnou fliou nesenou ahkou oceovou kontrukciou.kontrukciou. Odpad v boxoch bude prevetrvan (prevzduovan) vzduchotechnickmzariadenm (PS 02). Boxy bud napan a vyprzdovan kolesovmi nakladami.


12/66


12

SO 03 Zsobnky vyseparovanho odpadujedn sa o oceov zsobnky (sil), plnen zvrchu s nsypnkom pre nakladanie vozidiel.Pojazdn geberit pod silom 4,0 m. Sil bud nesen oceovmi stpmi zaloenmi na bet.ptkch.

SO 04 Prevdzkov budovaJe navrhnut ako jednoduch monolitick budova v ktorej bude umiestnen zzemie prepracovnkov separanej linky. Bud sa tu nachdza kancelria vedceho, atne prepersonl, socilne zariadenia (sprcha, WC), miestnos pre strnika a miestnos pre obsluhuvhy.

SO 05 TrafostanicaVzhadom na nevyhovujcu kapacitu exitujcej NN prpojky je navrhnut nov trafostanicao vkone 750 kW. Trafo bude rieen ako kioskov v betnovej krupine.

SO 06 VN prpojkaJe navrhnut nov VN prpojka. Presn trasovanie bude uren po vydan pripojovacch

podmienok do VSE, a.s.,SO 07 umpa.Bude sli na zchyt vody z oplachov podlh a technolgie v hale, zchyt vody zozsobnkov odpadu ako na odvedenie splakov zo prevdzkovej budovy . Stavebne sa jedno nepriepustn ndr z polypropylnu, obetnovan vodostavebnm betnom, prestropenelezobetnovou doskou. Presn objem ndre bude uren v alom stupni PD.

SO 08 Zsobnk daovej vody.Jedn sa o polypropylnov podzemn ndr sliacu na zchyt daovch vd zo strechyhaly. Voda bude sli na technologick ely oplachy podlh a technolgie v hale.

SO 09 Spevnen plochyPlochy pred halou a zsobnkmi na suenie odpadu bud zrealizovan ako betnov,dimenzovan pre pojazd nkladnch vozidiel privajcich a odvajcich odpad.

SO 10 Kanalizan prpojka.Sli na odvod vd z haly do umpy. Materil prpojky PVC, DN 200 mm.

SO 11 Kanalizan prpojka splakovch vd.Sli na odvod splakovch vd z prevdzkovej budovy do umpy. Materil prpojky PVC,DN 200 mm.

SO 12 Vodovodn prpojka.

Vzhadom na nov umiestnenie haly a prevdzkovej budovy bude zrealizovan novvodovodn prpojka od studne k prevdzkovej budove a k hale. Materil prpojky HDPE DN32 mm.

SO 13 Rekontrukcia studne.Vzhadom na vyiu potrebu vody bude sasn studa zrekontruovan, bude prevtando vej hbky a opatren novm erpadlom s meranm vypnacej a zapnacej hladiny.

8.3 Opis technolgie prevdzky a kapacity

Prevdzka zariadenia bude sli na dotriedenie dovanch nie nebezpenchodpadov, hlavne komunlnych odpadov. Dovezen nie nebezpen odpad je pri vstupe do

arelu odven a evidovan. Prevdzka bude zameran na vytriedenie hlavne energetickyzhodnotitenho odpadu. Dovan odpad so zvenou vlhkosou bude umiestnen nadobu 30 dn do zsobnkov na suenie odpadu. Poda vysledovanch dajov dovan


13/66


13

komunlny odpad obsahuje 20 25 % vody. Pre intenzvne suenie odpadu bude odpad vzsobnku prevzduovan ntenm prevzduovacm systmom (stlaenm vzduchom).Zsobnky bud prekryt paropriepustnou fliou, ktor umon odvod vlhkosti z odpadu doatmosfry. Po naplnen sa zsobnk uzavrie a po uplynut cca 15 doch je odpad prezabezpeenie homogenity vysuenia premiestnen do druhho zsobnka nakladaoms vekoobjemovou lyicou, kde bude odpad op uloen na dobu cca 15 dn. Za tto dobuv odpade prebehne aj proces humifikcie biologicky rozloitenej zloky obsiahnutejv odpade. Po preukzan dostatonej suchosti je zbavenej vlhkosti je odpad dopraven dotechnologickho zsobnka pred drviom odpadu. Z drvia odpadu je odpad dopravnkomdopraven na separtor kovov. Odtiato po vyseparovan kovovch zloiek je cez separtor -triedi frakci odpad presunut do vzdunho separtora na oddelenie ahkch odpadov.Nadsitn as odpadu, ktor zostala po prvom drven sa op prejde pre drvi, kde sa podrvna frkciu do 5 cm. Pred konenou expedciou splitench zloiek z odpadu je op v linkepouit separtor kovov. Po ukonen separcie je vyseparovan as vhodn k pouitiu akotuh alternatvne palivo (TAP). Vyseparovan kovov odpady s uloen v zsobnku nakonen expedciu spracovateom kovovch odpadov, resp. priamo do hut. Blokovschma je priloen v asti VI. tohto zmeru.

Odpady, s ktormi sa bude naklada v Zariaden (V zmysle Vyhlky MP SR . 284/2001Z.z., v znen neskorch prvnych predpisov)02 01 04 odpadov plasty (okrem obalov) O02 01 07 odpady z lesnho hospodrstva O03 01 01 odpadov kra a korok O

03 01 05piliny, hobliny, odrezky, odpadov rezivo alebo drevotrieskov/drevovlknitdosky, dyhy in ako uveden v 03 01 04 O

03 03 01 odpadov kra a drevo O03 03 07 mechanicky oddelen vmety z recyklcie papiera a lepenky O03 03 08 odpady z triedenia papiera a lepenky urench na recyklciu O04 01 01 odpadov glejovka a tiepenka O

04 01 08odpadov vyinen koa (holina, struliny, odrezky, brsny prach) obsahujcachrm O

04 02 09 odpad z kompozitnch materilov (impregnovan textil, elastomr, plastomr) O04 02 21 odpad z nespracovanch textilnch vlkien O04 02 22 odpad zo spracovanch textilnch vlkien O06 13 02 pouit aktvne uhlie (okrem 06 07 02) O07 02 13 odpadov plast O07 02 17 odpady obsahujce silikny in ako uveden v 07 02 16 O08 01 18 odpady z odstraovania farby alebo laku in ako uveden v 08 01 17 O08 02 01 odpadov nterov prky O08 03 18 odpadov toner do tlaiarne in ako uveden v 08 03 17 O

08 04 10 odpadov lepidl a tesniace materily in ako uveden v 08 04 09 O08 04 12 kaly z lepidiel a tesniacich materilov in ako uveden v 08 04 11 O09 01 07 fotografick film a papiere obsahujce striebro alebo zleniny striebra O09 01 08 fotografick film a papiere neobsahujce striebro alebo zleniny striebra O09 01 10 jednorazov kamery bez batri O12 01 05 hobliny a triesky z plastov O15 01 01 obaly z papiera a lepenky O15 01 02 obaly z plastov O15 01 03 obaly z dreva O15 01 05 kompozitn obaly O15 01 06 zmiean obaly O15 01 09 obaly z textilu O

15 02 03absorbenty, filtran materily, handry na istenie a ochrann odevy in akouveden v 15 02 02 O


14/66


14

16 01 03 opotrebovan pneumatiky O16 01 19 plasty O16 01 22 asti inak nepecifikovan O16 02 14 vyraden zariadenia in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 13 O16 02 16 asti odstrnen z vyradench zariaden, in ako uveden v 16 02 15 O

17 02 01 drevo O17 02 03 plasty O17 03 02 bitmenov zmesi in ako uveden v 17 03 01 O17 06 04 izolan materily in ako uveden v 17 06 01 a 17 06 03 O

19 02 03predbene zmiean odpad zloen len z odpadov neoznaench akonebezpen O

19 09 04 pouit aktvne uhlie O19 09 05 nasten alebo pouit iontomeniov ivice O19 10 04 letov frakcia a prach in ako uveden v 19 10 03 O19 10 06 in frakcie in ako uveden 19 10 03 O19 12 01 papier a lepenka O19 12 04 plasty a guma O

19 12 07 drevo in ako uveden v 19 12 06 O19 12 08 textlie O19 12 10 horav odpad (palivo z odpadov) O

19 12 12in odpady vrtane zmieanch materilov z mechanickho spracovania odpaduin ako uveden 19 12 11 O

20 01 01 papier a lepenka O20 01 10 atstvo O20 01 11 textlie O20 01 28 farby, tlaiarensk farby, lepidl a ivice in ako uveden v 20 01 27 O20 01 38 drevo in ako uveden v 20 01 37 O20 01 39 plasty O

20 03 01 zmesov komunlny odpad O20 03 02 odpad z trhovsk O20 03 07 objemn odpad O

Vrobn kapacita arelu Zhodnocovania ostatnch odpadov Preov Cemjata je 60000 ton.

9. Zdvodnenie potreby navrhovanej innosti v danej lokaliteMesto Preov dlhodobo vyuva dan lokalitu na nakladanie s odpadmi. Do

31.8.1996 tu bola prevdzkovan regionlna skldka komunlneho odpadu. Po jej uzavreta zrekultivovan je tu prevdzkovan prekldkov stanica odpadov, sstreuje sa tubiologicky rozloiten odpad z orezu mestskej stromovej zelene a stavebn odpad k jehobudcemu zhodnoteniu.

Prevdzka spojen s nakladanm s odpadmi je v lokalite dlhodobo v rutinnejprevdzke. Zhodnocovanie nie nebezpench odpadov je z innost prevdzkovanchv danej lokalite po technickej a ekologickej strnke na najvyej rovni. rove prevdzky jevysok nielen technologickm vybavenm (takmer vetka manipulcia s odpadmi jev uzavretch, zakrytch priestoroch bez monosti priameho kontaktu s vonkajmpriestorom). Vyseparovan odpady s bu komplexne recyklovan, resp. urenk energetickmu vyuitiu. Len obmedzen as odpadov sa znekodn skldkovanm.

Lokalita navrhovanej innosti je v zhode s urbanistickm a funknm vyuitm plchpoda PN Mesta Preova.

Technicky vybaven infratruktra skldky zniuje investin poiadavky, vhodndopravn koridory a vekokapacitn zvozov technika u hlavnch dovozcov odpadu zniuje

dopravn zaaenos prostredia. Dlhodob monitorovanie vplyvov skldky na zlokyivotnho prostredia dva jednoznan obraz o stave ivotnho prostredia a o vplyvochprevdzky skldky na jeho zloky.


15/66


15

10. Celkov nkladyNklady na vstavbu zariadenia predstavuj 3,22 mil. . Podrobn vyslenie nkladovbude dokladovan v dokumentcii spracovvanej na povolenie poda zkona . 50/76 Zb.v znen neskorch zmien a doplnkov.

11. Dotknut obec

Mesto Preov

12. Dotknut samosprvny kraj.rad Preovskho samosprvneho kraja

13. Dotknut orgny.Obvodn rad ivotnho prostredia v PreoveRegionlny rad verejnho zdravotnctva v Preove

Obvodn rad v Bardejove, odbor krzovho riadenia v PreoveOkresn riaditestvo hasiskho a zchrannho zboru v PreoveObvodn pozemkov rad v Preove

14. Povoujci orgn.Obvodn rad ivotnho prostredia v Preove

15. Rezortn orgn.Ministerstvo ivotnho prostredia SRNmestie udovta tra . 1812 35 Bratislava

16. Druh poadovanho povolenia navrhovanej innosti poda osobitnchpredpisov.

zemn rozhodnutie vydan stavebnm radom poda zkona c. 50/1976 Zb.Stavebn povolenie poda stavebnho zkona 50/76 Zb.Shlas orgnu ttnej sprvy odpadovho hospodrstva poda zkona 223/2001 Z.z. naprevdzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov

17. Vyjadrenie o predpokladanch vplyvoch navrhovanej innostipresahujcich ttne hranice.

Navrhovan innos nebude ma vplyv na ivotn prostredie presahujci ttne hranice anipoas vstavby, ani poas prevdzky.

III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVEIVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA

V rmci hodnotenia sasnho stavu ivotnho prostredia rozliujeme lokalitunavrhovanej innosti a dotknut zemie:Lokalita navrhovanej innosti lokalita separcie ostatnch odpadovDotknut zemie irie zemie v okol lokality separcie ostatnch odpadov pecifikovanv texte.


16/66


16

III. 1 Charakteristika prrodnho prostredia vrtane chrnench zem

III. 1.1 Geomorfologick charakteristika

Dotknut zemie z geomorfologickho hadiska je zaraden :- sstava : Alpsko Himaljska

- podsstava : Karpaty- provincia : Zpadn Karpaty- subprovincia : Vonkajie Zpadn Karpaty- oblas : Podhno-magursk- celok : arisk vrchovina- as : Sedlick brzda

Dotknut zemie z geomorfologickho hadiska tvoria pedimentovan podvrchovinystredne lenit.

Lokalita navrhovanej innosti a dotknut zemie (teleso skldky) sa nachdzaj nazem, ktor je vybudovan na severovchodnej hrane plochej tabule paleognneho veku,ohranienej na severe cestou I. triedy Preov - Svinia, na zpade riekou Svinkou, na juhu a

vchode ttnou cestou Rokycany - Preov. Skldka sa rozklad na hrebeni medzi ktami 262m.n.m. a 366 m.n.m. a kles vchodnm smerom do priahlej dolinky smerom na mestoPreov. Priemern sklonitos zemia je 2 a 6 .

III. 1.2 Horninov prostredie

III.1.2.1 Geologick stavba

Geologick stavbu lokality navrhovanej innosti a priahlho dotknutho zemia(lokalita skldky) tvor vntro - karpatsk paleogn, zastpen stredne a vrchne eocnnymsvrstvm lovcovej litofcie a subflyu. Petrograficky sa jedn o striedanie pieskovcovch alovitch svrstv rznej hrbky, priom ly s v prevahe. Kvartr je zastpen eluvilno-

deluvilnymi sedimentmi a suami v erznych ryhch (Hrabk et. al., 1994).Litogeneticky sa jedna o striedanie lovitch a piesitch sedimentov paleognunaruench intenzvnou vmoovou innosou povrchovch tokov. Jedn sa prevane olovit hliny, prachovit ly, ojedinele piesit hliny s lomkami lovca do 10%. Tieto lyvystupuj v troch rznych hrbkach. Najplytie uloen s v hrebeovej asti ( osadaZabjan ) a ku kte 362 m.n.m. severne od telesa skldky a vchodne a ku kte 303m.n.m. v sedielku nad osadou Vydumanec. Maximlna mocnos tejto vrstvy je 1,5 a 2 m.Sedimenty s rovnakm zloenm, ale vou hrbkou 2 a 5 m, vystupuj na ostatnej astizemia, okrem alvia potoka teceho vchodne od skldky, kde je ich hrbka viac ako 5 m.Podobne sedlo medzi ktami 324 a 316 m n.m. ( vojensk skladisko ) je tvoren 5 a 10 mhrubmi polohami lov.

Smerom do hbky nastupuj piesitejie polohy a stpa podiel aj vekos lomkov

lovcov. Prechod do skalnatho podloia je pozvon, priom svetlohned lovce s silnedrobiv. Polohy sivch a tmavomodrch lovcov s kompaktnejie a zdravie.

Pre konen rieenia osadenie pozemnch objektov je potrebn doplnenie dajov opodlo na lokalite navrhovanej innosti.

III.1.2.2 Ininierskogeologick rajonizcia

Lokalita navrhovanej innosti a dotknut zemie (teleso skldky) s zalenen doreginu Karpatskho flya, oblasti flyovch vrchovn - ariskej vrchoviny, rajnudeluvilnych sedimentov. Na lokalite s charakteristick tieto typy zemn: ornica, l so strednou plasticitou, trieda F6, symbol CI,

l piesit s lomkami lovca, trieda F4, symbol CS, l s vysokou plasticitou, trieda F8, symbol CH, lovec siv, trieda F5.


17/66


17

III. 1.2.3 Seizmicita zemia a geodynamick javy

Seizmotektonick mapa Slovenska (STN 73 0036 Seizmick zaaenia stavebnchkontrukci, 1997) vykazuje pre dotknut zemie oblas s vskytom zemetrasenia so 6stupnice MSK-64.

Poda dostupnch dajov nie s na lokalite navrhovanej innosti pozorovan a

evidovan zosuvy v rastlch ternoch. Poas obliadky telesa uzavretej skldky sna niektorch miestach nad ptou rekultivovanej skldky pozorovaten zatrhnutia navky.

III. 1.2.4 Loisk nerastnch surovn

V dotknutom zem (okres Preov) sa aia alebo vyskytuj loisk nerastnchsurovn (najm stavebn kame, tehliarske suroviny). Prehad losk nerastnch surovnv dotknutom zem:

- ortuov rudy v lokalite Dubnk, ervenica Dubnk okolie,- polymetalick rudy v lokalite Zlat Baa,- bentotit v lokalitch Fintice, Kapuany,- drah kamene v lokalite ervenica,

-kamenn so v lokalite Preov Son baa,

- keramick rudy v lokalite Gregorovce,- stavebn kame v lokalitch Fintice II, Okrun Borovnk, Sedlice, Zhradn a

Vyn ebastov Maglovec,- tehliarske suroviny v lokalitch Drienov a Moarmany

Na lokalite navrhovanej innosti ani v blzkom dotknutom zem sa neeviduj iadneloisk nerastnch surovn, ani sa tam nevykonva iadna aba.

III. 1.2.5 iarenie z prrodnch zdrojov a radnov riziko

Na zklade spracovanch odvodench mp radnovho rizika (URANPRESS, SpiskNov Ves, 1992) vyskytuj sa v okrese Preov zhruba v rovnakom pomere oblasti s nzkym

(najm stredn as okresu) a so strednm radnovm rizikom (prevane severovchodn ajuhozpadn as okresu - zemie pohor ierna hora a Slansk vrchy). V rmci okresuPreov sa zemia s vysokm radnovm rizikom nenachdzaj.

Lokalita navrhovanej innosti sa nachdza v zem so strednm radnovm rizikom.

III. 1.3 Klimatick pomeryZ klimatickho hadiska sa lokalita navrhovanej innosti zarauje do teplej oblasti,

podoblasti mierne vlhkej, okrsku teplho, mierne vlhkho s chladnou zimou. Priemern ronsmer a rchlos vetra je nasledovn : severozpadn smer vetra s priemernm vskytom 38%, rchlosou 4 m.s-1, juhozpadn smer vetra s priemernm vskytom 22%, rchlosou 4 m.s-1.

Bezvetrie je zastpen 13% vskytom. Priemern relatvny slnen svit priamo vPreove je 42%. Priemern teplota vzduchu je v januri -4 a -5 C a v jli 18 a 19 C.Priemern ron hrn zrok je 600 a 700 mm, priom priemer pre chladn polrok (oktber-marec) je do 200 mm a pre tepl polrok (aprl -september) do 500 mm. Podaklimatickogeografickho hadiska patr lokalita do typu s kotlinovou klmou, s vekouinverziou teplt a mierne teplho subtypu

III. 1.4 Pedologick pomery

Pdne pomery na dotknutom zem (teleso skldky) reprezentuj dva typy pd.Prvm s hnedozeme, miestami erodovan hnedozeme a druhm typom s hned pdynasten a hned pdy nenasten, sprievodn hned pdy oglejen , loklne pseudogleje

a gleje, na stredne akch zvetralinch rznych hornn (Melioris et al., 1988).


18/66


18

Pdy s bez obsahu CaCO3. Z pdnogeografickho hadiska je lokalita zaraden doreginu, kde je vidie vrazn uvoovanie oxidov eleza a hlinka, s iastonm posunomnerozruenho lu.

III.1.5 Hydrologick pomery

III.1.5.1 Povrchov vodyZ hydrogeograficho hadiska patr dotknut zemie k moriu ierneho mora do

iastkovho povodia Horndu (slo hydrologickho poradia 4-32), na rozvod povod riekTorysa a Svinka. Rienu kostru irieho dotknutho zemia (k. . Preov) tvor tok Torysa.

Vodn toky na dotknutom zem meme poda reimu odtoku zradi do vrchovinno ninnej oblasti s daovosnehovm reimom odtoku. Najvyie vodn stavy s zaiatkomjari v mesiacoch februr, marec a aprl, najniie vodn stavy s koncom leta a na zaiatkujesene v mesiaci september.

Priemern ron pecifick odtok v asovom obdob rokov 1931 1980 (Atlas krajinySlovenskej republiky, 2002) sa v irom hodnotenom zem zmeru pohyboval v intervale od5 do 10 l.s-1.km-2, minimlny pecifick odtok 364 denn v intervale od 0,5 do 1,0 l.s-1.km-2 a

maximlny pecifick odtok v intervale s pravdepodobnosou opakovania raz za 100 rokovod 1,0 do 1,4 m3.s-1.km-2.

Tab.: Charakteristick hydrologick daje rieky Torysa.Tok Miesto Plocha

povodia(km2)

Zrky(mm)

Straty(mm)

Odtok(mm)

Odtokovkoeficient

pecifickodtok(l.s-1.km-2)

Prietok(m3.s-1)

Torysa Preov 673,89 739 540 199 0,27 6,32 4,54

Prietoky prekroen priemerne poas ... dn v roku (m3.s-1)Tok Miesto30 90 180 270 330 355 364

Torysa Preov 10,3 2,79 1,64 0,77

Vek vody dosiahnut alebo prekroen raz za ... rokov (m3.s-1)Tok Miesto1 2 5 10 20 50 100

Torysa Preov 94 202 247 352 403

III.1.5.2 Podzemn vody

Lokalita navrhovanej innosti a dotknut zemie (teleso skldky) leia v oblastipaleognu so striedanm pieskovcov a lovcov, ktor s charakteristick puklinovoupriepustnosou. Hladina podzemnej vody je silne napt. Z hadiska chemizmuprevldajcich aninov a katinov sa jedn o typ Ca-HCO3 a celkov mineralizcia je

menia ako 0.3 g.l-1

. Z genetickho hadiska sa jedn o puklinov vody predkvartrnychnekarbontovch sedimentov.

Hlavnm faktorom podmieujcim priepustnos sedimentov je ich tektonickporuenos. Vytvra sa plytk obzor podzemnej vody, ktor je odvodovan bu priamo dodolnch nplavov, alebo prameov v zveroch doln. Vdatnos tchto prameov jepomerne nzka, obyajne len do 0.5 l.s-1. K vznamnejm akumulcim podzemnch vddochdza len na tektonickch lnich pri rozsiahlejom poruen hornn. Vdatnejiepramene vystupuj zvyajne na erznej bze, alebo na styku s podlonmi lovcami adosahuj vdatnos 1.0 - 2.0 l.s-1, ojedinele aj vyie.

Prevlda povrchov odtok vd a infiltrcia zrkovch vd je obmedzen. Hlb obehvd umouj len ahov zlomov poruchy , po ktorch asto vystupuj z hlbokho podloiaartzske minerlne vody.

Hladina podzemnej vody je pribline na rovnakej rovni v hbke 0.5 - 1.5 m, Pomernemal hbka podzemnej vody je zrejme zaprinen geologickm podlom, ktor je tvoren


19/66


19

polohou lovcov s koeficientom filtrcie 10-7 m.s-1, o sved o tom, e s to slabo, a vemislabo priepustn horniny.

III.1.5.3 Termlne a minerlne pramene

V dotknutom zem (k. . Preov) sa nachdza viacero minerlnych prameov.

Najvznamnejie je sstredenie tchto prameov v juhozpadnej asti tohto zemia(pramene Borkt a Mal Borkt) s vvermi slabo mineralizovanej vpenato horenatej vodys vdatnosou 11 l.s-1.

V lokalitch Cemjata a Kvan voda sa nachdzaj tri pramene, z ktorchnajvdatnej na Cemjate m vdatnos 9 l.s-1 s vverom vpenato horenato - uhliitejvody.

Na lokalite navrhovanej innosti nebol pozorovan vskyt minerlnych a termlnychprameov.

III. 1.6 Flra a fauna

FLRA

V zmysle regionalizcie na bze floristickho zloenia (Kolny, Barka) je hodnotenzemie zalenen do stredoeurpskej provincie. Poda fytograficko-vegetanho lenenia(Plesnk) sa dotknut zemie nachdza v dubovej zne, horskej podzne, flyovej oblastia v okrese arisk vrchovina.

Prirodzen potencilna vegetcia (alej len PPV")PPV na dotknutom zem tvor vhradne spoloenstvo C - Carici pilosae -

Carpinetum syn. Querco-Carpinetum medioeuropaeum - karpatsk dubovo-hrabov lesys reprezentatvnymi druhmi: Quercus petraea, Carpinus betulus, Tilia cordata, Acercampestre, Carex pilosa, Dentaria bulbifera a Tithymalus amygdaloides.

Relna vegetciaLokalita navrhovanej innosti:Navrhovan innos je situovan na lokalite, ktor je v rmci zemnho plnu mesta

Preov uren ako plocha technickej a komunlnej infratruktry. Druh pozemku ostatnplochy. Na lokalite sa priamo nenachdzaj dreviny a kroviny. Ruderlny porast tvorensvbom krvavm (Swida sanguinea) a borovicou lesnou (Pinus silvestris) sa nachdzav tesnej blzkosti.

Dotknut zemie:Na telese skldky maj po zrealizovanej rekultivcii dominantn zastpenie

synantropick spoloenstv s ruderlnou vegetciou,V blzkom okol lokality sa nachdza lesn komplex, ktor je sasou LHC Cemjata,

LC Cemjata, Ide o LU - lesy osobitnho urenia, ktor s sasou mestskch lesovs primrnou rekreanou funkciou. Jednotky priestorovho rozdelenia lesa (alej len JPRL)v priamej nadvznosti na lokalitu navrhovanej innosti a v jej blzkosti:JPRL 136a 1.et: vek 90, zastpenie: buk lesn (Fagus silvatica)96%, hrab obyajn 2%,agt biely (Robinia pseudoacacia) 2%,

2.et: vek 5 rokov, zastpenie: buk lesn (Fagus silvatica) 80%, javor horsk(Acer pseudoplatanus) 20%.JPRL 136b vek 65 rokov, zastpenie: buk lesn (Fagus silvatica) 70%, smrekovec opadav(Larix decidua) 10%, borovica lesn (Pinus silvestris) 10%, javor horsk (Acerpseudoplatanus) 5%.JPRL 37a vek 75 rokov, zastpenie: buk lesn (Fagus silvatica) 100%.JPRL 37b vek 40 rokov, zastpenie: buk lesn (Fagus silvatica) 65%, smrekovec opadav

(Larix decidua) 10%, borovica lesn (Pinus silvestris) 10%, dub zimn (Quercus petraea)10%, javor horsk (Acer pseudoplatanus) 5%.


20/66


20

JPRL 37c vek: 20 rokov, zastpenie: dub zimn (Quercus petraea) 40%, buk lesn (Fagussilvatica) 30%, hrab obyajn (Carpinus betulus) 5%, smrekovec opadav (Larix decidua)5%.JPRL 117 1.porastov skupina1. et: vek 110 rokov, zastpenie: hrab obyajn (Carpinus betulus) 30%, buk lesn (Fagussilvatica) 30%, borovica lesn (Pinus silvestris) 3%, dub letn (Quercus robur) 42%.

2.et: vek 5 rokov, zastpenie: borovica lesn (Pinus silvestris) 80%, hrabobyajn (Carpinus betulus) 20%.

2.porastov skupinavek: 5 rokov, zastpenie: buk lesn (Fagus silvatica) 60%, hrab obyajn (Carpinus betulus)20%, , dub letn (Quercus robur) 20%.

Z uvedenho vyplva, e jestvujce lesn spoloenstvo na dotknutom zem je nadobrej kvalitatvnej aj kvantitatvnej rovni a druhov zloenie viac menej zodpovedprirodzenej potencilnej vegetcii pre dan zemie.

Zdroj: LGIS

FAUNAFytocenologick pestros a biodiverzita lesnch biotopov vytvra dobr podmienky

pre existenciu zoocenz v irom dotknutom zem. Od bezstavovcov, cez obojivelnky aavifaunu a po cicavce. Zo zstupcov vzcnych druhov avifauny sa tu vyskytuje orol krikav(Aquila pomarina), sova dlhochvost (Strix uralensis), tetrov obyajn (Lyrurus tetrix), tesrierny (Dryocopus martius), ate bielochrbt (Dendrocopus martius), trasochvost biely(Motacilla alba) a alie. Cicavce s zastpen bohatm vskytom jelenej a diviaej zveri.

ivone spoloenstv na lokalite navrhovanej innosti neboli pozorovan. Nablzkom telese skldky netvoria ucelen biocenzu. Vzhadom na priestor bvalej skldkyodpadov registrujeme tu zstupcov synantropickch druhov viazanch na udsk obydlia aaktivity.

III.1.7 Chrnen zemia prrody (Natura 2000, vtie zemia)Navrhovan innos je situovan na zem s prvm stupom ochrany v zmysle

zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov (alej lenzkon o OPaK"). Nezasahuje do zemia s osobitnou zemnou ochranou v zmysle 17 a 27 zkona o OPaK. Taktie sa lokalita navrhovanej innosti ani dotknut zemienenachdza na zem, kde bolo vyhlsen, i plnovan na vyhlsenie Chrnen vtie

zemie. Lokalita navrhovanej innosti nie je sasou navrhovanch chrnench zemeurpskeho vznamu v sieti NATURA 2000.


21/66


21

III.1.8 Chrnen vodohospodrske oblasti

V dotknutom zem sa nenachdzaj vodohospodrsky chrnen zemia, rovnako satu nenachdzaj zdroje podzemnch vd vyuvanch pre hromadn zsobovanieobyvatestva pitnou vodou.

III.2 Krajina, krajinn obraz, zemn systm ekologickej stability, scenriaIII.2.1 truktra krajiny

Sasn krajinn truktra je na lokalite navrhovanej innosti tvoren vhradneostatnou plochou. V dotknutom zem ide o typick orinovo- lesno-lnu krajinu.

III.2.2 Krajinn obraz a scenria

Dotknut zemie sa vyznauje podvrchovinovm relifom so svislmi lesnmiporastami v zpadnej, junej, juhovchodnej a vchodnej asti a s orinovolno-lesnmispoloenstvami v severovchodnej a juhovchodnej asti (vi irie vzahy) vzhadom klokalite navrhovanej innosti. Zaujmav krajinrske prvky v irom dotknutom zem smasvy ariskej vrchoviny.

III.2.3 zemn systm ekologickej stability (alej len SES")

Nadregionlny SES spracovan na rovni Generelu nadregionlneho SES,schvlen uznesenm vldy . 312/1992, uklad dotknutm rezortom uplatova ho prikoncepnej, plnovacej a rozhodovacej innosti, ktor sa dotka priestorovejorganizcie, vyuvania zemia a prrodnch zdrojov. Vymedzuje ekologicky najhodnotnejiepriestory v rozsahu zemia SR v mierke 1:200 000 a 1:500000.

Regionlny SES rozpracovva a upresuje Generel NSES v administratvnychhraniciach kraja v mierke 1 : 50 000 a vymedzuje regionlne vznamn prrodn prvky anavrhuje ekostabilizan opatrenia v truktre krajiny. Poda zemnho plnu VC

Preovskho kraja, schvlenho Uznesenm vldy SR . 268 zo 7.4.1998 v znen neskorchdoplnkov (alej len VC) bol schvlen aj RSES Preovskho kraja.V zmysle uvedench platnch dokumentov, ktormi boli schvlen vyie hierarchie

SES sa na lokalite navrhovanej innosti nenachdzaj prvky NSES a RSES.V irom dotknutom zem sa nachdza regionlne biocentrum 10 Kvan voda

Cemjata tvoren lesnmi komplexami bukovch dbrav a dubovch bun.Z hadiska miestneho zemnho systmu ekologickej stability sa na dotknutom zem

nenachdza iaden prvok.

Obrzok 3 - Regionlne biocentrum 10 Kvan voda Cemjata tvorenlesnmi komplexami bukovch dbrav a dubovch bun.

Zdroj: PN VC Preov

III.3 Obyvatestvo, jeho aktivity, infratruktra, kultrno-historick hodnoty zemia

III.3.1 Poet a vekov truktra obyvatestva

Mesto Preov zaber 7,6 % z celkovej plochy zemia okresu Preov a je najvmsdlom v okrese. Hustota obyvatestva v katastrlnom zem mesta Preov je vrazne

vyia ako hustota obyvatestva v okrese Preov. Hustota obyvatestva predstavuje 1323obyvateov/km2 pritom poet trvalo ijcich 88 876 obyvateov v samotnom meste


22/66


22

k 31.12.2012 predstavoval 57,35 % z celkovho potu obyvateov okresu resp. 11,83 %z celkovho potu obyvateov Preovskho kraja.

Tabuka 1 Demografick charakteristiky k 31. 12. 2011

Ukazovate Hodnota

Poet obyvateov k 31.12. spolu 91638mui 44079

eny 47559

Predproduktvny vek (0-14) spolu 12770

Produktvny vek (15-54) eny 27751

Produktvny vek (15-59) mui 30974

Poproduktvny vek (55+, 60+M) spolu 20143

Poet sobov 525

Poet rozvodov 216

Poet ivonarodench spolu 964mui 487

eny 477

Poet zomretch spolu 668

mui 344

eny 324

Celkov prrastok (bytok) obyv. spolu -177

mui -135

eny -42

Zdroj: tatistick rad SR

Poda nrodnostnej truktry m v dotknutom zem najvie zastpenie slovensk,rmska, rusnska a ukrajinsk nrodnos.

Tabuka 2 zemno-sprvne lenenie rieenho zemiazemn jednotka Rozloha v km2 Poet obyvateov

k 31.12.2011Hustota

obyvatestva nakm2

Preov 70,432702 91638 1301Okres Preov 934 161 782 173,2Preovsk kraj 8 993 784 451 87,0

Slovenskrepublika

49 034 5 402 547 110

Zdroj: tatistick rad SR

III.3.2 SdlaV Preovskom kraji je 23 miest z toho v okrese Preov 2. S rznorod z hadiska

vekosti, vznamu a rozvojovho potencilu. Z hadiska potu obyvateov, koncentrcieekonomickch aktivt a sluieb ako aj spoloenskho vznamu dominantn postavenie mmesto Preov.


23/66


23

Tabuka 3 Charakteristika mestskho osdlenia v okrese Preov

Okres MestoPoet

obyvateov(stav k r. 2011)

Administratvnyvznam

Charakter centra osdlenia

Preov 91638sdlo kraja,okresu

1.skupina, 1.poskupina,medzinrodn vznam

Preov Vekari

4018 - 5.skupina, subregionlnyvznam

Na zklade rozboru ekonomickej, socilnej a demografickej situcie okres Preovpredstavuje z hadiska zemnho rozvoja perspektvne sa rozvjajce priestory s menoukoncentrciou obyvatestva, nim stupom urbanizcie, charakterizovan miernym rastompopulanej i ekonomickej zkladne, vyadujce si niektor ozdravn opatrenia. OkresPreov je zvhodnen situovanm samotnho okresnho a krajskho mesta Preov.

Mesto Preov

Mesto Preov je sdlom mestskch, okresnch a krajskch radov. Jeadministratvnym, hospodrskym, kultrnym a spoloenskm centrom ariskho reginu.Predstavuje centrum nadregionlneho vznamu s kompletnou zkladnou vyouvybavenosou a je sasou: multimodlnych koridorov, nadregionlnych sdelnch os

- zpadno-vchodnho Bratislava ilina Preov Koice- severo-junho Posk republika Star ubova Preov Koice Maarsk

republika, regionlnej sdelnej rozvojovej osi Preov Bardejov, nadregionlnej sdelnokomunikanej osi Preov Giraltovce Svidnk Posk

republika.

Mesto Preov predstavuje z hadiska zemnho rozvoja aiskov priestorekonomicky diverzifikovan, s pokroilm stupom vvoja a s vysokm stupom urbanizcie,ako aj koncentrcie pracovnch sl primeranej vzdelanostnej rovne. Priestor mpredpoklady pre zvyovanie stupa hospodrskeho rozvoja pri dodran kvality ivotnhoprostredia.

III.3.3 Ekonomick aktivity a zamestnanos, obianske vybavenie, rekrecia

III.3.3.1 Ekonomick aktivity a zamestnanos

Mesto Preov je centrom podnikania v rmci celho Preovskho samosprvneho

kraja. Svoje sdlo tu maj rzne firmy a psobia tu fyzick osoby, ktor podnikaj akoivnostnci. Odvetvov truktra podnikateskho prostredia v Preove je vraznediverzifikovan.

Najvznamnejm je strojrsky, elektrotechnick a odevn priemysel. Nachdza sa tuaj drevospracujci priemysel, ktor zastupuj dva vek podniky a u tradin polygrafickpriemysel. Rozsiahly je potravinrsky priemysel, ktor reprezentuje niekoko vchpodnikov. Priemyseln vroba je situovan do priemyselnch zn Juh a Sever. Obe snapojen na dopravn cestn systm a eleznin dopravu.

Dotknut zemie a jeho irie okolie je sasou obilninrsko krmovinrskejvrobnej oblasti s aiskom v pestovan obilovn, olejnn a krmovn na ornej pde.Nenachdza sa t lesn pdny fond.

Na vchod od lokality navrhovanej innosti je arel ponohospodrskeho drustva

Agrodrustvo Preov.


24/66


24

Pomerne vysok podiel obyvatestva v produktvnom veku na zem mesta Preov sabezprostredne odzrkaduje na dosiahnutej priemernej hodnote podielu ekonomicky aktvnychz trvalo bvajceho obyvatestva asi o 2 % nad rovou dosiahnutch priemerov za okresPreov i celokrajskho priemeru v Preovskom kraji, o sasne vytvra znan tlak natvorbu novch pracovnch prleitost a bezprostredne zvyuje konkurenciu na trhu prce.

III.3.3.2 Obianske vybavenieObianske vybavenie mesta Preov zodpoved postaveniu mesta v hierarchii

sdelnej truktry SR, v ktorej mesto pln funkciu sdla celottneho a medzinrodnhovznamu. Je tu sstreden vyia aj pecifick vybavenos.Mesto je sdlom generlneho konzultu Ukrajiny, s tu zastpen vznamn intitcie

ttneho vznamu. Sdlia tu viacer krajsk orgny a mesto je zrove sprvnymcentrom Preovskho samosprvneho kraja, ktor je najv na Slovensku.Odborn vzdelvanie je zastpen sieou strednch a vysokch kl. Na zem

mesta m sdlo arisk univerzita, Vysok kola medzinrodnho podnikania ISM Slovakia,sdli tu aj Fakulta vrobnch technolgii Technickej univerzity v Koiciach.

Stredn koly s zastpen gymnziami a odbornmi strednmi kolami.

Mesto je vybaven zkladnou aj vyou zdravotnckou vybavenosou. Sdli tufakultn nemocnica a niekoko alch nemocninch a zdravotnckych zariaden sopecilnymi zdravotnckymi slubami.

Kultra a osveta je zastpen divadelnmi scnami a to Divadlom JonaZborskho, Divadlom Alexandra Duchnovia, bbkovm divadlom ako aj menmidivadelnmi scnami. Vtvarn umenie a histria je prezentovan v galrii amzech Mesto m viac kn a kultrno-spoloenskch centier s kninicami.Obchod a komern sluby sa oproti minulosti rozrili a vznikol rad novch foriem

obchodnch prevdzok a komernch sluieb. Je tu bohato vybudovan sie bnk, poisovn,marketingovch organizci a servisnch sluieb pre komern sfru.

III.3.3.3 Rekrecia a portzemie okresu Preov zaberajce oblas dolnho aria m vhodn predpoklady pre

rozvoj cestovnho ruchu. aiskovmi oblasami s poznvanie kultrno-historickchpamiatok v sdlach doplnen o monosti letnej a zimnej rekrecie v Slnskych vrchoch.Najvznamnejm strediskom cestovnho ruchu je mesto Preov so svojou vhodnoupolohou na kriovatke dopravnch trs vchod - zpad a sever - juh. Stred mesta je mestskpamiatkov rezervcia (MPR) a samotn mesto vytvra vborn predpoklady pre poznvacturizmus aj koncentrciou kultrno-historickch pamiatok nielen v samotnej MPR, ale ajv bezprostrednom okol mesta. Nachdza sa tu rekrean priestor Sigord s vodnou ndroua rekrean priestor Lipovce indliar vhodn na koncotdov i dlhodob rekreciu.alie monosti letnej rekrecie poskytuje aj prrodn kpalisko Dela, atraktvnym je tielesopark v lokalite Borkt.

Na zem miesta s bohat podmienky portovho vyitia, o sa tka aktvnehoportovania ako aj nvtev portovch podujat. Nachdza sa tu futbalov tadin 1. FCTatran Preov, mestsk viacelov portov hala, Tatran Handball Arena, enskhdzanrska hala, Sedlo Arna domovsk tadin HK Lietajce kone Preov.

Pre aktvny port sli niekoko ihrsk rozmiestnench v rmci sdliskovej zstavbymesta, tenisov kurty, rzne fitnes centr.

III.3.4 Technick infratruktra a doprava

III.3.4.1. Zsobovanie elektrickou energiou

Dotknut zemie je zsobovan elektrickou energiou z 2 distribunch transformovn110/22kV, z ktorch jedna - TR Preov I je umiestnen na Sdlisku III a druh - TR Preov IIje umiestnen v lokalite vby.


25/66


25

Transforman stanica 110/22kV Preov I je vybaven 2 transformtormi po 50 MVA.Transforman stanica 110/22kV Preov II je vybaven 3 transformtormi 50 a 40 MVA.

Priamo na lokalite navrhovanej innosti sa nenachdzaj tranforman stanicaelelkrtickej energie. zemie je napojen cca 750 m dlhou prpojkou NN.

III.3.4.2 Zsobovanie zemnm plynom

Dotknut zemie je zsobovan plynom z vysokotlakovho plynovodu DN300/PN 40, ktor prichdza k mestu od Drienovskej Novej Vsi. Jeho trasa sa rozvetvuje vlokalite Nin ebastov. Severovchodn vetva DN 300 PN 40 vedie smerom na Bardejov,zpadn prepojovacia vetva DN 200 vedie k prepacej stanici idlovec PN 40/PN 25, kdedochdza k redukcii tlakov. Z nej pokrauje severozpadnm smerom vetva Preov Lipany, DN 300 PN 25.

Navrhovan innos nevyaduje zsobovanie plynom.

III.3.4.3 Zsobovanie vodou a kanalizcia

Dotknut zemie je zsobovan troma gravitanmi privdzami Preovskhoskupinovho vodovodu takto :

privdzacie potrubie DN 350 od pramea Vyn Slavkov po vodojem iben Horaprivdza vodu z pramea Vyn Slavkov a z dvoch kopanch studn z katastrlnehozemia Brezovica,

privdzacie potrubie DN 500, 600, 700 od vodrenskch zdrojov pri obciachBrezovica, Brezovika, Krivany, Sabinov, arisk Michaany a arisk Hrad,

privdzacie potrubie DN 800 z pravne vody Brezovica po vodojem iben Hora, kdesa napja na privdzacie potrubie DN 1000 po vodojem Sekov II.

Vzhadom na to, e vodrensk zdroje pre Preovsk skupinov vodovod s mimomesta Preov realizciou navrhovanej innosti tieto nebud dotknut.

Lokalita navrhovanej innosti nie je zsobovan pitnou vodou. Pre potrebu itkovejvody je v areli vtan studa.

Kanalizcia

Kanalizan komplex dotknutho zemia tvor jednotn stokov sstava zahajcaokrem dotknutho zemia aj zemie ubotc, Ninej ebastovej, Solivaru, Ruskej Novej Vsia Vynej ebastovej. Odpadov vody s isten v istiarni odpadovch vd v Kendiciach.

Lokalita navrhovanej innosti nie je odkanalizovan. Pre zachytvanie splakovchvd je umpa.

III.3.4.4 Doprava

Nadregionlne dopravn vzahy

Mesto Preov je vznamnm dopravnm uzlom, v ktorom sa stretvaj viacerdopravn trasy medzinrodnho vznamu:

- eurpsky koridor V.A, ktor je sasou nosnej siete TINA v seku ttna hranicaRakska republika SR-Bratislava-ilina-Preov-Koice-ttna hranica SR/Ukrajina,

- eurpska cesta E-50 v seku ttna hranica esk republika/SR-Drietoma-Trenn-ilina-Preov-Koice- ttna hranica SR/Ukrajina (Uhorod),

- eurpska cesta E-371 v seku Preov-Svidnk-Vyn Komrnik- ttna hranicaSR/Posk republika (Rzeszow),

- eurpska diakov eleznica v smere sever-juh: ttna hranica Posk republika/SR-Plave-Preov-Kysak-Koice-aa-ttna hranica SR/Maarsk republika,

- medzinrodn trasa kombinovanej dopravy C-E 30/1: Posk republika Plave-

Preov-Kysak-Koice-Maarsk republika.


26/66


26

Regionlny dopravn systmCez zemie okresu Preov v sasnosti prechdzaj a priamo v meste Preov sa

stretvaj dva vznamn cestn ahy cesty I/18 a I/73, ku ktorm sa pridruuje nie menejvznamn cesta I/68 v smere Posk republika-Star ubova-Preov-Koice.

Cesta I/68 m regionlny a nadregionlny vznam, najm z hadiska zabezpeenia

turisticko-rekreanej dopravy vo vzbe na cestn hranin priechody Mnek nad Popradoma Lys nad Dunajcom. Z hospodrskeho hadiska pln vznamn funkciu v rmci regionlnejdopravy v urbanizanej ose Lipany-Sabinov-Preov-Koice. Regionlnu sie dopa cestaII/546 Preov-Margecany, ktor vak m horsk charakter a je nevhodn pre tranzitnnkladn dopravu.

Okres Preov m dobr dopravn polohu na styku kotliny s pohoriami Karpt a ved nmdleit komunikan ahy. Preov s Koicami spja dianica D1. Centr dvochnajvznamnejch miest na vchode Slovenska s vzdialen 34 km. Z Preova do Bratislavyje 430 km.

Cestn doprava dotknutho zemia

Cestn dopravu dotknutho zemia tvor:I. mestsk okruh- hlavnou lohou je distribcia obslunej dopravy MPR vrtane prjazdov na parkovisk a

ochrana zemia MPR pred neiaducou prejazdnou dopravou.

II. mestsk okruh- zabezpeuje distribciu vntromestskej dopravy.

III. mestsk okruh- hlavnou lohou je realizcia tranzitnej dopravy medzi urbanistickmi obvodmi sdelnho

tvaru.

Vonkaj mestsk okruh- hlavnou funkciou vonkajieho dopravnho okruhu je prevedenie tranzitnej dopravy mimozastavanho zemia mesta tak, aby na jednej strane nezaaovala vntromestskkomunikcie a na druhej strane nebola ona samotn obmedzovan a spomaovanvntromestskou dopravou.

Mestsk hromadn doprava

Nosnm systmom mestskej hromadnej dopravy dotknutho zemia je trolejbusovdoprava, ktor zabezpeuje rozhodujce celodenn dopravn vkony nanajzaaenejch trasch a uspokojuje viu as nrokov obyvateov a

nvtevnkov mesta. Je to doprava obsluhujca vetky vek sdlisk, priemyselnzny a mestsk asti.Lokalita navrhovanej innosti je dostupn prostrednctvom mestskej hromadnej

dopravy.

eleznin dopravaDotknutm zemm prechdzaj dve eleznin trate: tra Muszyna PKP - Kysak a

tra Strske - Preov. eleznin stanica Preov je stanicou I. triedy. Je zriaovacoustanicou.


27/66


27

III.3.5 Kultrne a historick pamiatky

Prv psomn zbierka o meste Preov je z roku 1247. V roku 1299 dostalo mestskprivilgia. Od roku 1405 bol Preov slobodnm krovskm mestom. Centrum mesta Preovtvor mestsk pamiatkov rezervcia vyhlsen v roku 1950. Vznamnmi kultrnymia historickmi pamiatkami v dotknutom zem s:

Boskov dom (banka) Konkatedrla svtho Mikula Evanjelick kolgium Evanjelick kostol a.v. sv Trojice Frantiknsky kostol sv. Jozefa Grckokatolcka katedrla sv. Jna Krstitea Grckokatolcky biskupsk palc Pravoslvny katedrlny chrm sv. knieaa Alexandra Nevskho Preovsk kalvria - vznamn pamiatka z prvej polovice 18. storoia. Stavba zaala

r. 1721 a ukonen bola okolo 1752. Stavbu viedli jezuiti, ktor spravovali rmsko-katolcku farnos. Kalvria sa sklad zo 16. barokovch kaplniek a kostolkom k ctesv. Kra, ktor je postaven na najvyom bode.

Radnica idovsk synagga (jedna z najkrajch na Slovensku) Solivary nrodn kultrna pamiatka

III.4 Sasn stav kvality ivotnho prostredia, vrtane zdravia

III.4.1 Zneistenie ovzduiaEmisie zkladnch zneisujcich ltok

Emisie zkladnch zneisujcich ltok zaznamenvali od roku 1990 postupnpokles. Prinou uvedenho trendu je v prpade samotnho mesta Preov predovetkmpokles priemyselnej vrobya spotreby energie, nahrdzanie menej uachtilch palv (hneduhlie, vykurovac olej) zemnm plynom, povinn pouvanie trojcestnch katalytickchkonvertorov pre vetky nov aj importovan starie osobn motorov vozidl a pouvaniebezolovnatho benznu. Vznamne poklesla rove klasickho zneisovania ovzduia(spaovacie procesy, priemysel), naopak narastalo automobilov zneisovanie ovzduia a stm svisiace koncentrcie przemnho oznu. U vetkch zkladnch zneisujcich ltok svnimkou oxidov sry v okrese Preov bol v asovom obdob rokov 2005 - 2007zaznamenan veobecn trend poklesu v mnostvch emisi.

Tabuka 4 Mnostvo emisi (TZL) zo stacionrnych zdrojov v okrese Preov za roky2005-2007 a 2010vtonchOkres Preov TZL SO2 NOx CO2005 666 91 522 1 5622006 648 100 382 1 2512007 642 73 349 1 146

2010 463 60 292 893Zdroj: SHM Bratislava posledn dostupn roenka r. 2010

Z uvedenho vyplva, e mnostvo emisii zo stacionrnych zdrojov v okrese Preovma klesajcu tendenciu.

Loklne zneistenie ovzduiaNajvznamnej zneisovatelia ovzduia v okrese Preov poda mnostva emisi

(NEIS- vek a stredn zdroje) za rok 2010:


28/66


28

TZL Kronospan SK, s.r.o., PreovSO2 neuvedenNOx SPRAVBYT, a.s., PreovCO - Leier Baustoffe SK,s.r.o., Petrovany

SPRAVBYT, a.s., PreovKronospan SK, s.r.o., Preov

Zdroj: SHM Bratislava posledn dostupn roenka r. 2010

K vznamnm zdrojom zneistenia ovzduia sa rad automobilov dopravapredovetkm v hlavnch dopravnch koridoroch vstupujcich do miest a obc, ako ajtranzitn automobilov doprava veden cez obytn zny. Nrast intenzity cestnej dopravyspsobuje zvyovanie celoplonej zaaenosti cestnch komunikci a zvyuje mnostvoemisi z vfukovch plynov a sekundrnu pranos.

III.4.2 Zneistenie vd

III.4.2.1 Povrchov vody

Kvalita povrchovch vd sa v dotknutom zem a na lokalite navrhovanej innostiv rmci celoslovenskho monitoringu nesleduje.

Torysa je v hornej asti istm tokom. Pod mestom Preov sa na kvalite povrchovchvd negatvny prejavuje vplyv priemyselnch a splakovch odpadovch vd mesta Preova prtoku Sekov.

Hlavnmi zdrojmi zneistenia povrchovch vd v dotknutom zem s predovetkmexistujce verejn kanalizcie a istiarne odpadovch vd samotnom okresnom meste, ale ajv obciach situovanch nad mestom ako aj priemysel lokalizovan v meste Preov.K najvm vypaniam patr vypanie odpadovch vd z verejnej kanalizcie Preov az priemyselnej vroby z OV Pivovar ari, a.s.

III.4.2.2 Podzemn vody

Zneistenie podzemnch vd je dsledkom antropognnych aktivt, predovetkmpriemyselnej a ponohospodrskej innosti.

Vo veobecnosti sa v kvalite podzemnch vd v tejto oblasti objavuj zvenkoncentrciami zneisujcich ltok so stupom kontamincie Cd = 0,51 3,00, o memehodnoti ako nzku a stredn rove zneistenia (Geochemick atlas SR). Zneisteniepodzemnch vd pod skldkou nie je dokumentovan. Nie je k dispozcii pravidelnmonitoring.

III.4.3 Kontamincia pd

Z hadiska chemickej kontamincie sa v dotknutom zem nachdza uzavreta rekultivovan skldka odpadov, ktor bola prevdzkovan bez tesniacich kontrukciipodloia telesa skldky. Preto tto skldka predstavuj vrazn zdroj kontamincie pda nachdzaj sa tu kontaminovan pdy (resp. mierne kontaminovan pdy), kde geognnepodmienen obsah niektorch rizikovch prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitn hodnotyA.Poznmka:A - referenn hodnota znamen, e pda nie je kontaminovan, ak je koncentrciaprvku/ltky pod touto hodnotou. V prpade ak dosahuje, resp. prekrauje tto hodnotu,znamen to, e obsah tejto ltky je vy ako s fnov (pozaov) hodnoty pre dan oblas,prpadne vyie ako hodnoty medze citlivosti analytickho stanovenia.


29/66


29

III.4.4 Odpadov hospodrstvo

V dotknutom zem poda dajov RISO (Regionlny informan systm o odpadoch)v roku 2010 vzniklo 62 656,88 t odpadov (komunlny a nebezpen), z toho komunlnyodpad predstavuje 26 820,6 (42,81%) a nebezpen odpad 35 836,28 t (57,19%).

Koncepcia odpadovho hospodrstva a spsob nakladania s komunlnymi odpadmi

na zem mesta Preov s spracovan v Programe odpadovho hospodrstva pre mestoPreov. Odpadov hospodrstvo mesta Preov je zabezpeovan prostrednctvommiestnych podnikov komunlnych sluieb.

Tabuka 5 truktra odpadu produkovanho v meste Preovdruh odpadu % tonyorganick odpad 44,5 8010plasty 10,4 1872papier 8,2 1476sklo 8,3 1494textil 6,8 1224kovy 5,7 1026keramika 4,1 738Zdroj: POH mesta Preov

Tabuka 6 Percentulne zloenie komunlneho odpadu dopravovanho na prekldkov stanicu Preovzloka odpadu podiel %organick odpad 18,8plast 9,97papier 13,73sklo 6,83ostatn (textil....) 47,6kovy 3,07Zdroj: Vpoet vhrevnosti komunlneho odpadu, Technick univerzita Koice, 06/2012

Tabuka 7 Percentulny podiel zloiek komunlneho odpadu po odstrnen skla a kovovzloka odpadu podiel % Obsah H2organick odpad 20,87 2,89plasty 11,07 2,89papier 15,24 4,5ostatn (textil...) 52,82 5,4Zdroj: Vpoet vhrevnosti komunlneho odpadu, Technick univerzita Koice, 06/2012

III.4.5 Zdravotn aspekty

Zdravotn stav obyvatestva odra psobenie niekokch faktorov - ekonomick a

socilna situcia, vivov nvyky, ivotn tl, rove zdravotnckej starostlivosti, ako ajivotn prostredie. V podmienkach sasnch hospodrsky rozvinutch krajn sa na tvorbezdravia a jeho potencilu podieaj jednotliv faktory nasledovne:

- spsob ivota 40 50%

- ivotn a pracovn prostredie 20 30%

- genetick faktory 10 20%

- zdravotnctvo 10 20%

Medzi najvie problmy zdravotnho stavu obyvatestva patria srdcovo-cievne,ndorov, diabetick ochorenia, psychick, psychosomatick choroby, choroby dchacieho

strojenstva. Vetky tieto choroby maj stpajci trend.


30/66


30

V mrtnosti poda prin smrti, podobne ako v celej republike, tak aj v okrese Preovako aj v dotknutom zem dominuje mrtnos na ochorenia obehovej sstavy, predovetkmna aktny infarkt myokardu a na cievne ochorenia mozgu. Druhou najastejou prinoumrt obyvatestva v prpade obidvoch pohlav s ndorov ochorenia. Najastejmiprinami s ndory priedunice, prieduiek a pc, ako aj zhubn ndor aldka a hrubhoreva. Zaznamenvan je aj trval vzostup vskytu ndorovch ochoren v nich vekovchskupinch.

V poslednom obdob podobne ako v celej republike, je zaznamenan rapdnynrast alergi, najm alergickej rinitdy seznnej i celoronej, bronchilnej astmy, no ajdermorespiranho syndrmu a potravinovej alergie.

Tabuka 8 mrtnos poda prin v %

zemieChorobyobehovejsstavy

Ndorovochorenia

Chorobydchacejsstavy

Chorobytrviacejsstavy

Chorobynervovhosystmu

Infeknchoroby

MestoPreov

55,87 27,35 8,72 5,87 1,85 0,34

Zdroj: SR

Z hadiska chorobnosti obyvatestva zaujmaj srdcovocievne ochorenia vedcemiesto so stpajcim trendom. Zaznamenvan je aj trval vzostup vskytu ndorovchochoren a to aj v nich vekovch skupinch.

V poslednom obdob podobne je zaznamenan nrast alergi, najm alergickejrinitdy seznnej i celoronej, bronchilnej astmy, no aj dermorespiranho syndrmu apotravinovej alergie.

IV. Zkladn daje o predpokladanch vplyvoch innosti naivotn prostredie a monostiach opatren na ichzmiernenie

1. daje o priamych vplyvoch.

1.1 Poiadavky na vstupy

1.1.1 zemn poiadavky:

zemie navrhovanej innosti je situovan v lokalite uzavretej skldky odpadovCemjata. Rekultivovan plocha skldky poda projektu m rozlohu 22 976 m2.

Plocha arelu navrhovanej innosti 6995 m2

Zastavan plochy spolu: 6607 m

2

Spevnen plochy spolu: 3352 m2Plocha stavby zasahujce na uzavret . skldku

- spevnen plochy: 403 m2

- zakladan objekty: 1800

V areli ohranienom oplotenm skldky s plochy rastlho ternu, ktor bud vyuitpre rieenie navrhovanej innosti. Kee vak z podmienky materilovch tokov nie jemon cel innos umiestni na plochy rastlho ternu, je as plch situovan naplochch, ktor s v dokumentcii rekultivcie skldky vyznaen ako rekultivovan.

Projektov dokumentcia novej innosti je rieen autorizovanm stavebnm

ininierom, ktor v ase uzavretia a rekultivcie vykonval dozor na stavbe. Poda vyjadrenje v mieste zberu vemi mal vrstva odpadu (do 1 a 2 m), ktor bude mon odai.


31/66


31

Potom je mon vykona zakladanie vetkch stavebnch objektov regulrne v rastlomterne. Zakladanie stavebnch objektov bude rieen tak, aby bola op dsledne utesnenskldka prepojenm sasnch tesniacich kontrukcii skldky.

zemie starej skldky (v oploten) je v sprve SPF Bratislava. Tieto plochu sv njme Mesto Preov po dobu monitorovania skldky (do 31.8.2046 50 rokov od uzavretiaskldky poda NV SR 606/92 Zb.).

Plochy navrhovan pre vstavbu triediacej haly a prslunch skladovch plch s naparcelch parceln sla: 15710 - zastavan plochy a ndvoria

15711/102 - ostatn plochy,15711/2 - ostatn plochy,15711/3 - ostatn plochy,15711/4 - ostatn plochy,

- parcely registra "C" evidovan na mape urenho opertu bez zaloenho listu vlastnctva

parceln sla: 6-1009/701 - ostatn plochy,6-1009/401 - trval trvny porast ,6-432/1 - trval trvny porast

parcely registra "E" evidovan na mape urenho opertu) evidovan na katastrlnej mapes v sprve SPF Bratislava

Navrhovanou innosou nedjde k zberu ponohospodrskeho pdneho fondu.

1.1.2 Spotreby vody

Voda pouvan na prevdzkov ely zariadeniaPre pitn ely bude pre obsluhu dovan voda v obaloch. itkov voda pre

socilne ely bude erpan z rekontruovanej vtanej studne, ktor je umiestnen v areli.Odpadov vody zo socilnych zariaden bud zachytvan v umpe a odvan

k vyisteniu na OV Preov.Pre oistu priestorov haly a prpadne zsobnkov bude vyuvan akumulovan ist

zrkov voda. Takto zneisten vody bud zasten do spolonej ndre spolus kontaminovanmi zrkovmi vodami, ktor vznikn pred zsobnkmi na vysuenieodpadu. Odpadov vody z bezodtokovej ndre na kontaminovan vody bud odvank znekodneniu na OV. .

1. Mnostvo odpadovch vd

Vpoet mnostva vd je vypotan v zmysle lnku . 8, vyhlky 477/99-810 z29.2.2000

- pecifick potreba vody na pitie 5l/osobu za zmenu- pecifick potreba vody na umvanie , sprchovanie pre podniky so pinavmi prevdzkamia pranmi alebo horcimi a istmi prevdzkami 120l/osobu za zmenu

Priemern denn prietok vd Q24 :5 osoby . 5 l.osobu-1.smenu-1 = 25 l.de-1

5 osoby . 120 l.osobu

-1

.smenu

-1

= 600 l.de

-1

Spolu: Q24 = 625 l.de-1 = 0,022 l.s-1


32/66


32

Maximlne hodinov mnostvo vd:Qh,max = Q24 . kh,max = 0,022 l

-1 . 1,3 =0,028 l.s -1

Minimlne hodinov mnostvo vd:Qh,min = Q24 . kh,min = 0,028 l.s

-1 . 1,8 = 0,051 l.s-1

Priemern ron mnostvo vd:Qrok = Q24 . 365 dn =625 l.de

-1 . 265 dn = 165 625 l.rok-1 =165,625 m3rok-1

Maximlne ron mnostvo vd:Qrokmax = 206,700m

3/rok

2. Mnostvo daovch vd2.1. Mnostvo daovch vd zo striech (ist vody)

Hala 1 200 m2Administratvna budova 135 m2

Zsobnk na suenie odpadu 1 840 m

2

Spolu: 3 175 m2

Prietok daovch vd je vypotan pre poda nasledovnho vzahu a :Q=Y x Ss x qs,

kde Y je sinite odtokuSs je plocha povodia stoky v haQs je vdatnos smerodajnho daa uvaovanej periodicity n v l. s

-1 ha-1

Q = 0,9 x 0,3175 ha x 129 l.s-1ha-1Q = 36,86 l. s-1

Qrocmax = 200,25m3

2.2. Mnostvo daovch vd zo spevnench plch (kontaminovan vody)

Manipulan plocha pred halou 3 165 m2

Parkovisko 187 m2

Spolu: 3 352 m2

Q = 0,9 x 0,3352 ha x 129 l.s-1ha-1Q = 38,91 l. s-1

Qrocmax = 211,17m3

1.1.3 Ostatn surovinov a energetick zdroje

Na prevdzku zariadenia na zhodnocovanie ostatnch odpadov je potrebnelektrick energia pre chod technologickch zariaden, drviov, triediov, dchadiel,vhy, osvetlenia, vykurovania prevdzkovho objektu a pod. Motorov nafta na chodnakladaov, automobilov a drobnej mechanizcie (kosaky). Intalovan elektrick vkoncelkom v 0,65 MWel. Vlastn vroba energi sa v zariaden nevykonva


33/66


33

Tabuka 9 Vstupy energie a palv

Vstupy energie a palvRon spotreba/Mnostvo (jedn.)

Vhrevnos(GJ.jedn.-1)

Prepoet na GJ

Nafta pre dopravu 54,4 t 0,051 / kg 2,77Nkup el. energie 24,4 MWh - 482,3Spolu : 485,07

Prevdzka zariadenia je uren na zhodnocovanie urench druhov ostatnchodpadov. Prioritou prevdzky je z uvedench odpadov vyseparova odpady vhodn naenergetick vyuitie a odpady vyuiten ako druhotn suroviny.

Poda zkon 223/2001 Z.z. zhodnocovanie odpadu je innos, ktorej hlavnmvsledkom je prospen vyuitie odpadu za elom nahradi in materily vo vrobnejinnosti alebo v irom hospodrstve alebo pripravenos odpadu na plnenie tejto funkcie.Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je uren na vkon innost zaradench v prlohe. 2 zkona ako:

R1 Vyuitie najm ako palivo alebo na zskavanie energie inm spsobom.R4 Recyklcia alebo sptn zskavanie kovov a kovovch zlenn.

Tabuka 10 Odpady, s ktormi sa bude naklada a ktor bud vstupova do Zariadenia (kategorizciav zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z., v znen neskorch prvnych predpisov)

02 01 04 odpadov plasty (okrem obalov) O02 01 07 odpady z lesnho hospodrstva O03 01 01 odpadov kra a korok O

03 01 05piliny, hobliny, odrezky, odpadov rezivo alebo drevotrieskov/drevovlknitdosky, dyhy in ako uveden v 03 01 04 O

03 03 01 odpadov kra a drevo O03 03 07 mechanicky oddelen vmety z recyklcie papiera a lepenky O

03 03 08 odpady z triedenia papiera a lepenky urench na recyklciu O04 01 01 odpadov glejovka a tiepenka O

04 01 08odpadov vyinen koa (holina, struliny, odrezky, brsny prach) obsahujcachrm O

04 02 09 odpad z kompozitnch materilov (impregnovan textil, elastomr, plastomr) O04 02 21 odpad z nespracovanch textilnch vlkien O04 02 22 odpad zo spracovanch textilnch vlkien O06 13 02 pouit aktvne uhlie (okrem 06 07 02) O07 02 13 odpadov plast O07 02 17 odpady obsahujce silikny in ako uveden v 07 02 16 O08 01 18 odpady z odstraovania farby alebo laku in ako uveden v 08 01 17 O08 02 01 odpadov nterov prky O08 03 18 odpadov toner do tlaiarne in ako uveden v 08 03 17 O08 04 10 odpadov lepidl a tesniace materily in ako uveden v 08 04 09 O08 04 12 kaly z lepidiel a tesniacich materilov in ako uveden v 08 04 11 O09 01 07 fotografick film a papiere obsahujce striebro alebo zleniny striebra O09 01 08 fotografick film a papiere neobsahujce striebro alebo zleniny striebra O09 01 10 jednorazov kamery bez batri O12 01 05 hobliny a triesky z plastov O15 01 01 obaly z papiera a lepenky O15 01 02 obaly z plastov O15 01 03 obaly z dreva O15 01 05 kompozitn obaly O

15 01 06 zmiean obaly O15 01 09 obaly z textilu O


34/66


34

15 02 03absorbenty, filtran materily, handry na istenie a ochrann odevy in akouveden v 15 02 02 O

16 01 03 opotrebovan pneumatiky O16 01 19 plasty O16 01 22 asti inak nepecifikovan O16 02 14 vyraden zariadenia in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 13 O16 02 16 asti odstrnen z vyradench zariaden, in ako uveden v 16 02 15 O17 02 01 drevo O17 02 03 plasty O17 03 02 bitmenov zmesi in ako uveden v 17 03 01 O17 06 04 izolan materily in ako uveden v 17 06 01 a 17 06 03 O

19 02 03predbene zmiean odpad zloen len z odpadov neoznaench akonebezpen O

19 09 04 pouit aktvne uhlie O19 09 05 nasten alebo pouit iontomeniov ivice O19 10 04 letov frakcia a prach in ako uveden v 19 10 03 O19 10 06 in frakcie in ako uveden 19 10 03 O

19 12 01 papier a lepenka O19 12 04 plasty a guma O19 12 07 drevo in ako uveden v 19 12 06 O19 12 08 textlie O19 12 10 horav odpad (palivo z odpadov) O

19 12 12in odpady vrtane zmieanch materilov z mechanickho spracovania odpaduin ako uveden 19 12 11 O

20 01 01 papier a lepenka O20 01 10 atstvo O20 01 11 textlie O20 01 28 farby, tl

Documents

Zhodnocovanie ostatných odpadov Prešov - Cemjata