Základná škola Moskovská 2

Banská Bystrica Piate vydanie

Školský rok 2017/2018

Redakčná rada: David Mikula, IX.B; Lenka Troiaková, VII.B; Tereza Štefanovie, VII.B;

Katarína Rešovská, VII.B; Ela Studená, VII. B; Ivana Kulfasová VII.C;

Ema Kresťanková VII. C

žiaci 9. ročníka

vyučujúci prírodovedných predmetov

Próza a poézia prírody

Fantázia je úžasná ..... a keď sa pripletie do príbehov o prírode, zvieratkách

a o ich záchrane nie je nič krajšie.

Nesmierne dôležité je, že už aj naši žiaci si začínajú uvedomovať nevyhnutnosť

spolunažívania s prírodou, nevyhnutnosť ochrany prírody

a šetrenia prírodnými zdrojmi.

Začítajme sa teda do týchto krásnych príbehov .....

Môj (ne)normálny deň

Vytrhnuté z denníka

Myslím si, že najkrajšie dni sú v našej

slovenskej prírode. Niektorí cestujú za

dobrodružstvom do ďalekých krajín, aj keď stačí ísť

neďaleko, do jedného z našich lesov. Každý deň v ňom je iný. Svoje tajomstvá však ukáže

len tichému a všímavému pozorovateľovi. Jeden taký deň by som chcela opísať aj ja.

Istého krásneho jarného rána som sa vybrala na prechádzku. Oči som mala

dokorán otvorené, aby som zahliadla i ten najmenší pohyb. Sprvu som videla len drobný

hmyz, ako si zháňal potravu. Mravce usilovne zbierali, čo im prišlo pod ruku. Jedni vláčili

ihličie na stavbu mraveniska, iní obrovskú húsenicu, aby mali čo jesť. Včielky lietali

z kvetu na kvet a zbierali sladký nektár. Zrazu predo mnou prebehla myška. Možno

niesla zrnko pre svoje mláďatká. Keď som sa pozrela vyššie, uvidela som, ako

v korunách stromov štebotajú vtáčiky. Isto tým ohlasujú, že aj oni už majú hniezda

a v nich sú malé vtáčatká. Ako som ich tak pozorovala, ani som si nevšimla, kedy na lúku

prišli srnky. Teraz sa popásali na mladej trávičke. Sem, tam zdvihli hlavu, aby sa uistili,

že ich nič neprenasleduje. Zo státia na jednom mieste ma už poriadne boleli nohy.

Musela som sa pohnúť. Srnky si to všimli a utiekli naspäť do lesa. Išla som za nimi. Na

kameni sa vyhrievala malá hnedá jašterička. Keď ma zbadala, rýchlo sa skryla do trávy.

V lese panovalo prítmie. Pod stromom som zbadala líščí brloh. Nič som v ňom nevidela,

tak som sa vydala ďalej. Onedlho som narazila na potok. V bahne vedľa neho boli vydrie

stopy. „Zaujímalo by ma, čo teraz asi robí,“ pomyslela som si. Hneď som to však zistila.

Ladne sa kĺzala po malých vlnkách. Kde-tu chňapla po rybke, ktorá preplávala popred

ňu. S úžasom som ju pozorovala, kým nezmizla v diaľke. Zrazu som sa pozrela na

hodinky. Bol už obed. Rýchlo som sa ponáhľala domov.

Vedela som, že sa ešte niekedy vrátim. Však deň v prírode by som nevymenila za

žiadny iný. Niektorí si možno povedia: „Veď si videla len zvieratá, omnoho lepší deň by

bol napríklad na kúpalisku.“ Ale ja si to nemyslím. Lebo ten, ktorému príroda raz ukázala

svoje čaro, sa chce jej krásou pokochať znova a znova.

Lenka Troiaková, VII.B

Líščia skúška dospelosti

Mama vravieva, že si tým museli prejsť všetci. Vraj každá líška musela dokázať svoju plnoletosť týmto zvykom.

Už niekoľko mesiacov som sa na to tešila. Ani teraz, keď striehnem v kroví ma nadšenie neopustilo. Párkrát som tu už bola. Moji bratia ma niekedy zobrali so sebou a dovolili mi sledovať ich. Možno preto som sa nebála tých nezmyselných zvukov, ktoré ľudia vydávali. Mama hovorí, že to je ich spôsob reči. Predsa len, nie všetky tvory môžu byť také sofistikované ako líšky. Toto bola obzvlášť hlučná skupinka. Tí menší pobehovali okolo ostatných a skákali cez korene vytŕčajúce z cesty. Presne som vedela kam mieria. Išli k jazeru, tak ako všetci. Vyčkávala som v kríkoch a pozorovala som ich mláďatá ako po sebe kričia. Nikdy nepochopím, ako sa takto môžu dohovoriť. Pobehovala som za nimi z kríku do kríku a cítila som sa skvele. Tak dospelo. Ľudia sú ľudia, nikdy ich nenapadne hľadať hrozbu v kríkoch. Sú zvláštni. Akoby to, že sú vyšší, by ich mohlo ochrániť. Sledovala som ich celú cestu až k jazeru. Nikdy neodbočili z chodníčka ako hlúpe mravce. Ten ich mozoček sa nedokáže orientovať v priestore. Keď prišli ku vode, zložili si vrecia z chrbtov a začali si zobliekať kožu ako hady. Mama tvrdí, že to je ich ochranná vrstva ktorú nazývajú oblečenie. Vraj ich to chráni pred chladom, ale nikdy sa nesmie namočiť. Nepraktické. Keby mali jeden dobrý kožuch, nemuseli by robiť toto všetko. Pomaly vliezli do vody jeden po druhom. Vtedy prišla moja chvíľa. Zamerala som sa na ich veci, ktoré boli rozložené na kameňoch na brehu. Rýchlo som si zopakovala ako to urobili moji bratia. Rýchlo tam a rýchlo späť. Ľudia dokážu byť agresívni a nebezpeční. Vybehla som z kríkov a bežala ako ešte nikdy. Rýchlo som zahryzla do ich mäkkého oblečenia a bežala spať do kríku, aby som sa mohla schovať.

Ešte snáď nikdy som sa necítila taká hrdá na samú seba, ako keď som bežala s niečím, čo nazývajú ponožkou s červenými bodkami.

Daniela Oľhová, IX. A

Motýľ (úryvok básne)

Motýľ vzlietol k oblohe,

možnosti kam ísť má mnohé.

Kamarátov veľa má,

cesta býva k nim strmá.

Kamarátov vo vode by mal rád,

no mal by ich len jedenkrát.

Rak vo vode kráča

motýľ sa za ním otáča.

Elizabeth Kálusová, Lenka Lorincová, IX.A

Tretí príbeh

Slovensko dnes a o sto rokov

Spím a snívam, že sedím v lietadle

a pozorujem Slovensko z neba. Je január

2018 a práve začala poriadna zima. Taká

akú spomínali moji rodičia z detstva. Vidím

vysoké stromy obsypané snehom, biele

polia, rieky a jazerá v zajatí ľadu. Panoráma Vysokých Tatier, Nízke Tatry v mori

oblakov, majestátny Kriváň a Gerlach. Zosadnem a idem na výlet lanovkou. Beriem so

sebou lyže. Z kabíny vidím lyžiarov, na kraji svahu deti s bobmi a sánkami. V diaľke beží

psí záprah.

Stále snívam. Zima sa skončila, prišla jar. Sneh sa topí, vykúkajú spod neho

snežienky. V záhradách bzučia včely, stromy sú rozkvitnuté ako nevesty, vzduch vonia

peľom. Pozorujem zvieratá ako privádzajú na svet mláďatká. Ráno ma budí radostný

spev vtákov. Mám pocit, že hmyz je úplne všade. Všetko okolo je voňavé a svieže.

Zrazu sa ocitnem pod vodou. Vynorím sa a obleje ma horúčava, začalo sa leto.

Sadám na loďku, beriem pádlo a veziem sa po Váhu. Míňajú ma pltníci. Spolu sa

vyhýbame nebezpečným skaliskám, okolo nás sa mihajú príkre zalesnené svahy

a skalnaté steny. Pozriem hore a vidím hrad Strečno. S úžasom počúvam povesť Margita

a Besná.

Zavriem oči, krajinu ovládla jeseň a ja sa ocitám pri vyšívaných chalúpkach

Čičmian. Fascinujú ma tieto drevenice vyčačkané bielymi ornamentami, blízkosť lesov

hrajúca všetkými farbami. Stvorené na prechádzky na povrchu zeme, aj pod ňou.

Bystrianska jaskyňa - svet, ktorý vznikol vďaka kvapkám vody. Kvapľová výzdoba,

priepasť Peklo a netopiere na stenách, tichý svet.

Zrazu padám, buchot, dopadla som na zem. Kalendár na stene ukazuje rok 2118.

Zem postihli veľké klimatické zmeny. Slovensko má už len 2 ročné obdobia – obdobie

sucha a dažďa. Orkány, hurikány a superbúrky nie sú ničím výnimočným. Extrémne

vysoké teploty a povodne. Zaplavené jaskyne. Nové druhy rastlín a živočíchov. Palmy

a citrusy, papagáje a leguány.

Prebúdzam sa vystresovaná a spotená. Chcem zachovať 4 ročné obdobia a všetko

čo k ním patrí. Zem sa otepľuje a Slovensko tiež. Vraj môže za to človek. Teda aj ja.

Začnem menej svietiť a pozerať do počítača. Miniem tým menej elektriny. Ak každý

niečo urobí, snáď sa to ešte zastaví. Tereza Štefanovie, VII.B

Dreviny na Slovensku

V minulých ročníkoch sme sa v tejto časti venovali liečivým rastlinám, chráneným

rastlinám a chráneným živočíchom...

Tento rok som si pre Vás pripravil dva články, v ktorých si preberieme základné druhy

drevín (stromov, krov) na našom území, jednak v ekosystémoch bez zásahu človeka

a v okolí ľudských obydlí.

Týmto Vás pozývam do sveta DENDROLÓGIE, teda časti botaniky, ktorá sa venuje

výhradne štúdiu a využitiu drevín.

Dreviny v lesoch

Lesy sú prirodzeným bydliskom množstva drevín. Kedysi lesy pokrývali takmer

85% nášho územia (dnes len 41%!), trávnaté plochy sa nachádzali len na stepných

oblastiach Východoslovenskej nížiny. Kvôli potrebám poľnohospodárstva a všeobecnej

výstavby bola v minulých dvoch storočiach takmer úplne odlesnená Podunajská nížina,

z pôvodných lužných lesov (lesy viazané na výskyt vody) zostali už len trosky...

V pahorkatinách ostalo lesov viac, stále je to však málo, vyskytujú sa tu prirodzene

dubiny, javoriny a hrabiny (výskyt dubov, javorov a hrabov). Vyššie v tzv. podhorskom

stupni rýchlo dubiny nahrádzajú bučiny (výskyt buka), tie sa začínajú prerývať so

smrečinami (výskyt smreku) až sa dostaneme do výškového stupňa 1000 m. n. m., kde

sú už prirodzené rovnorodé porasty smreku obyčajného.

Okrem týchto prirodzených spoločenstiev máme na Slovensku aj výskyt

borovicových lesov najmä vo forme kosodreviny (borovica horská) a na viatych

pieskoch na Záhorskej nížine, kde borovice prirodzene patria.

Keďže v okolí nášho mesta sú lesy prirodzeným ekosystémom, zameriame sa len

na dreviny, ktoré môžeme nájsť na vychádzke do nášho okolia. Ich početnosť v okolí

bude každým druhom klesať (t.j. čím nižšie umiestnenie tým menej jedincov toho druhu

môžeme registrovať v okolí).

Buk lesný (Fagus sylvatica)

Buk je reálne najčastejším stromom v našom okolí, nájdeme ho pri vychádzke na

Urpín, Suchý vrch, Panský diel alebo aj do Harmaneckej doliny. Buky sú krásne stromy

s hladkou sivastou kôrou, práve tá je zárukou identifikácie buka, listy majú často rôzne

vrúbkovanie alebo vlnkovanie žilnatiny. Známe sú aj jeho plody bukvice.

Smrek obyčajný (Picea abies)

Smrek obyčajný sa v našom okolí vyskytuje vo forme

malých lesných porastov alebo ako prirodzená prímes

bučín. Svojim množstvom však nepochybne tvorí druhú

najčastejšiu drevinu v našom okolí. Prirodzený ihličnan

našich lesov, sa dá ľahko odlíšiť od príbuznej jedle šiškami

rastúcimi nadol alebo odlišne usporiadanými ihlicami na

konáriku (rastú dookola, t. č. po celej ploche).

Borovica lesná - sosna (Pinus sylvestris)

Borovice na území Slovenska jednoznačne netvoria

vedúci druh, ba ani častý, v okolí Banskej Bystrice (a to

najmä smerom na Suchý vrch) tvorí tento druh takmer

rovnorodé porasty bez iných drevín. Viditeľné je to

napríklad pri prechádzke k hrobu neznámeho vojaka. Jej

výskyt v našom okolí je spôsobený tým, že splanieva

bývalé lúky a pasienky, ktoré sú už nevyužité. Tento druh

však o cca. 50 rokov úplne vytlačia prirodzené buky,

smreky a jedle. Pre identifikáciu je pre ňu typická

nezameniteľná oranžovo-červená odlupujúca sa kôra –

borka vo vrchných častiach dreviny.

Iné rovnako zastúpené druhy

V okolitých lesoch sa rovnako vyskytujú jedince druhov

- jedľa biela; Abies alba

- hrab obyčajný; Carpinus betulus

Dreviny v okolí ľudských obydlí

S budovaním mestských štvrtí a sídlisk bola na mieste otázka mestskej zelene,

začali sa vytvárať rôzne parčíky či lesíky. Stromy sa však sadili aj medzi samotnými

bytovkami. Za 50 rokov existencie niektorých panelových sídlisk vstúpil do života drevín

nebezpečný faktor – nedostatok miesta. Preto je v súčasnosti nepopulárnym fenoménom

hromadný úhyn drevín, ktorý spôsobuje ich vyschnutie z nedostatku vody alebo

vyschnutie z dôvodu hubového ochorenia, ktoré sa medzi oslabenými jedincami

dokonale šíri.

Tento príklad neobchádza ani sídliská Banskej Bystrice. Na druhej strane

môžeme zase práve na sídliskách nachádzať najrôznejšiu druhovú rozmanitosť.

Pozrieme sa na to opäť z regionálneho pohľadu – vymenujeme si najčastejšie sa

objavujúce dreviny na sídlisku Fončorda.

Smrekovec opadavý/smrekovec japonský (Larix decidua/larix

kaempferi)

Najmä v okolí našej školy môžeme obdivovať množstvo

smrekovcov, v tomto prípade „opadavých“. Mohutné a krásne

stromy, ktoré ako jediné ihličnany u nás na jeseň zhadzujú

ihlice. Ich zámena s iným druhom je vylúčená. Smrekovec

japonský, má na rozdiel od opadavého trocha menšie

a skrútenejšie ihlice, šišky sú guľatejšie.

Brest hrabolistý/brest väzový (Ulmus minor/Ulmus laevis)

Taktiež obrovské a mohutné jedince, rýchlo rastú

až do výšky 30 metrov, listy sú na dotyk drsné až

lepkavé. Jedince týchto druhov v súčasnosti napáda

parazitická huba zabraňujúca prúdeniu živín v kmeni,

zapríčiňuje úplné vyschnutie stromu už do jedného roka

od napadnutia.

Topoľ čierny (Populus nigra)

Topoľ čierny patrí k najvyšším stromom, ktoré

môžeme v našom meste rásť. Spravidla rastie pri potokoch

a riekach. Krásne jedince môžeme nájsť napríklad na

Mládežníckej ulici pri potoku Udurna.

Duoglaska tisolistá (Pseudotsuga menzesii)

Ihličnan pôvodný v Severnej Amerike, od našich

ihličnanov sa líši najmä mäkkými a nepichľavými ihlicami

(podobnými ihliciam tisu). Podobne ako bresty aj douglasky

postihuje hubové ochorenie, ktoré ich v priebehu niekoľkých

rokov úplne vysuší. Na Fončorde (Mládežnícka, Družby)

môžeme vidieť veľké množstvo takto napadnutých jedincov.

Uvedené druhy sa bežne môžu vyskytovať/vyskytujú v lesných porastoch ...

David Mikula, IX.B

Súťažné práce biologickej olympiády

Každý školský rok sa niektorí žiaci našej školy aktívne zúčastňujú biologickej

olympiády vo viacerých kategóriách. Uskutočňujú pozororovania priamo v prírode

aspoň jeden rok, zostavujú zbierky rastlín a živočíchov. Zbierky vytvorené súťažiacimi

majú prísne pravidlá. Musia napríklad obsahovať:

fotku živočícha, ktorú súťažiaci sám vytvoril

mapu oblasti

tabuľku so slovenským a latinským názvom, miestom a dátumom pozorovania

stručnú charakteristiku

Ponúkame Vám ukážku časti zbierky o lesných zvieratách, s ktorou

reprezantovala našu školu siedmačka Lenka Troiaková.

Diviak lesný

Latinský názov Sus scrofa Vývinové štádium dospelý jedinec Miesto nálezu Dobrá Niva Dátum zberu 7.2.2016

diviak lesný – Sus scrofa – Dobrá Niva

počet pozorovaných jedincov: 3 ks

doba výskytu: celoročný výskyt

potrava: všežravec – rôzne plody a hľuzy podľa ročného obdobia, semená, korienky,

drobné živočíchy, zdochliny a iné

pozorovanie: diviak sa kŕmil suchým chlebom vo zvernici pri Dobrej Nive

Rys ostrovid

Latinský názov Lynx lynx Vývinové štádium mláďa - samica Miesto nálezu Wild Park -záchranná stanica

Veľká Lomnica Dátum zberu 2.3.2017

rys ostrovid – Lynx lynx – Veľká Lomnica

počet pozorovaných jedincov: 1 ks

doba výskytu: celoročný výskyt

potrava: mäsožravec – malá alebo oslabená zver do veľkosti srnca

pozorovanie: rysia samica bola v záchrannej stanici Wild park – mala zranené zadné

končatiny

Sýkorka belasá

Latinský názov Parus caeruleus Vývinové štádium dospelý jedinec Miesto nálezu Gôtovany, okr.

Liptovský Mikuláš Dátum zberu 6.1.2016

sýkorka bielolíca – Parus major – Gôtovany

počet pozorovaných jedincov: cca 10 ks

doba výskytu: celoročný výskyt

čas hniezdenia: 2-krát ročne

potrava: v lete prevažne hmyz, v zime najmä olejnaté semená

pozorovanie: v záhrade na kŕmidle zobali semienka

Neexistuje nič, čo by viac odlišovalo vtáky od ľudí ako spôsob, akým dokážu žiť a pritom ponechať krajinu takou, aká bola

predtým. (Robert Lynd)

Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu,

kto v skalách vidí iba skaly. (Andrej Sládkovič)

Myška

Z borovice šiška,

zožrala ju myška.

V tom začula rev,

bol to veľký lev.

Unikla mu len tak-tak,

prichýlil ju ujo Rak.

U Raka však veľa vody,

nie pre myšku do pohody.

Dobrá rada tety žabky,

usušíš si svoje labky.

Vybehni tam briežkom,

za kamarátom ježkom.

Myška celá vyplašená,

inú možnosť ale nemá.

Vybehla von

a začal sa zhon.

Dáša Miklošová, IX.A

Vyučko v teréne máme radi ...

Tradične-netradične aj tento školský rok žiaci zamenili vyučovanie v laviciach na

„vyučko v teréne“. Niekedy prišli samotní odborníci aj k nám a žiaci s nimi strávili

zaujímavé chvíle. Zažili sme:

* Čističku odpadových vôd v Rakytovciach

* Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici

* Berggericht– Mineralogické múzeum

* Vydrovo, Čierny Balog

* Besedy o spoločenstve lesa, význame vody, včelárstve.

Projekty ako súčasť vyučovania

"Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž mu rád, ba i celému svetu. Už dávno sa

hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti vznešených ľudí."

(Ján Amos Komenský)

Komenský mal pravdu – pomáhať je naozaj vznešené. Žiaci tento rok dokončili

projekt, ktorí začali minulý školský rok a samozrejme aktívne sa zapojili do nových.

Tajný život mesta

Na tomto projekte aktívne pracovali terajší

siedmaci už minulý školský rok. V rámci projektu

siedmačky vymysleli interaktívnu hru pre všetky

vekové kategórie:

Partizánsku hľadačku

Ahojte veľkí aj malí, všetci čo ste sa nazbierali.

Mám pre Vás novinu, skvelú pre celú rodinu.

Budem Váš sprievodca MAJOR PARTIZÁN, akože na hlave helmu mám.

Zavediem Vás k pokladu, dám Vám malú návnadu.

Keď som s kamarátmi putoval, pred fašistami som utekal.

Zabudol som tajničku, k pokladu stratil cestičku.

Prezradím Vám viacej vtedy, keď vylúštite nápovedy.

Obtiažnosť hľadačky (questu): orientácia a terén ľahké, v určitých pasážach mierne

do kopca a zase z kopca, väčšinou okolo cesty

Dĺžka hľadačky: asi 2 hodiny (cca 4,2 km)

Kedy je vhodné hľadačku prejsť: hľadačka je dostupná celoročne, v lete vhodná

prikrývka hlavy (klobúk, šiltovka...)

Doporučené vybavenie na cestu: ceruzka, papier, desiata, pitie, drobné na autobus (ak

sa rozhodnete v jednom úseku že nechcete ísť pešo, prípadne na cestu späť)

Začiatok hľadačky: Radvanských kaštieľ

Koniec hľadačky: Pamätník obetí 2. svetovej vojny, Kremnička

Upozornenie: Hľadačka je vhodná pre rodiny s deťmi, na jednom úseku sú schody,

preto nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú pohybové obmedzenia, vhodná pre cyklistov,

ktorí sú ochotní bicykel vyniesť :)

Vysvetlivky: plantnet – voľne dostupná aplikácia na spoznávanie rastlín

básnikova ceta = Sládkovičova ulica

Úlohy: príloha časopisu

EKO ALARM

Do našej školy zavítal nový projekt, ktorý bude pokračovať aj v budúcom školskom roku. Nesie sa pod heslom:

„Odpadu sa budeme snažiť predchádzať a vyprodukovaný správne vytriedime!“

Riadi sa ním akčný tím zložený z osemnástich žiakov našej školy. Žiaci najskôr absolvovali množstvo aktivít spojených s triedením odpadu a recykláciou pod vedením lektorky z CEEV Živica a následne sa oni sami stali učiteľmi. Vyskúšali si, aké je to viesť vyučovaciu hodinu, rozplánovať si aktivity, udržať si pozornosť žiakov a hravou formou ich naučiť niečo nové o systéme zberu triedeného odpadu.

Vrchnáčiky z PET fliaš

Odkrútiť z fľaše pred vyhodením vrchnák, odložiť ho do misky alebo vedierka,

a potom zaniesť na zberné miesto. To naozaj nič nestojí. Ale znásobené to znamená veľa.

Pre mnohých zlepšené zdravie. Pre niektorých dokonca záchranu života.

Možno ste nevedeli, že vrchnáky z PET fliaš sú vyrábané z kvalitného tvrdého

plastu, takže ide o drahšiu surovinu z akej je vyrobená bežná plastová fľaša. Preto je

dobré ich recyklovať a to nielen z ekonomického, ale aj ekologického hľadiska.

Zbierajú sa vrchnáky z minerálnych vôd, sladených nápojov, tetrapakov a olejov,

nezbierajú sa vrchnáky zo šampónov a čistiacich prostriedkov.

Jeden vrchnáčik váži asi 2,5 g, jeden kilogram

stojí cca 22 centov a za 1 tonu vrchnákov sa získa

okolo 220 až 300 eur.

Zberným miestom je aj naša škola. Od začiatku

školského roka sa nám podarilo vyzbierať 4 plné

vrecia vrchnáčikov. Pomohli sme malej Ninke

z Mičinej, ktorá je po mozgovej obrne pripútaná na

lôžko a potrebuje finančné prostriedky na liečenie.

Prírodovedné súťaže a aktivity

Znovu sme boli úspešní v prírodovedných súťažiach a olympiádach vďaka našim

šikovným a usilovným žiakom, ktorí sa aj tento školský rok nevzdali a pustili sa do boja

s vedomosťami z biológie, fyziky, chémie či techniky. Niektorí z nich postúpili do vyšších

kôl v rámci banskobystrického kraja i do celoslovenského kola. Oceňujeme ich veľkú

snahu pracovať na sebe a odvahu súťažiť. Poďakovanie patrí aj pani učiteľkám, ktoré

pripravovali žiakov na jednotlivé súťaže a olympiády.

Všetkým úspešným súťažiacim blahoželáme.

Biologická olympiáda

Kategória C: David Mikula – 1. miesto okresné kolo, 3. miesto krajské kolo

Daniela Buková – 2. miesto okresné kolo, úspešný riešiteľ

krajského kola

Kategória D: Lenka Troiaková – 1. miesto okresné kolo

Noemi Jabrocká – 7. miesto okresné kolo

Kategória E: David Mikula – 1. miesto okresné kolo, 4. miesto krajské kolo

Lenka Troiaková – 2. miesto okresné kolo, 9. miesto krajské kolo

Daniela Buková – 5. miesto okresné kolo

Daniela Buková a Jozef Ambroz získali výborné umiestnenie (10. a 12. miesto) na

celoslovenskom kole súťaže Liečivé rastliny, ktorú vyhlasuje Ministerstvo školstva a

organizuje ju environmentálna poradňa Studnička.

David Mikula sa na celoslovenskom kole v súťaži Liečivé rastliny umiestnil na

krásnom 5. mieste. Celoslovenské kolo sa konalo od 8. júna do 10. júna v Krupine –

rekreačné stredisko Tepličky.

Chemická olympiáda

Kategória D: David Mikula – 1. miesto okresné kolo, 1. miesto krajské kolo Elizabeth Kálusová – 5. miesto okresné kolo

Technická olympiáda

Kategória B: Samuel Siman – 3. miesto okresné kolo

Všetkovedko Lukáš Kapusta – 15. miesto v rámci SR

Andrea Jasovská –28. miesto v rámci SR

Voda Kvapka, celý svet je náš,

tak kúsok zo seba nám dáš?

Voda v našom tele prebýva,

všetko zlé z nás vymýva.

Bola si tu prvá, jediná.

Vďaka tvojmu bozku Zem ožila.

Na veľa vecí sme ťa zotročili,

a ešte sme ťa aj znečistili.

Svoje zlé činy sme ešte neodčinili.

Tak už tebou neplytvajme,

a nad sebou sa zamýšľajme,

aby aj potomkom z teba zvýšilo.

A deň im to zlepšilo,

krásu sveta nosilo.

Tajomný prameň nášho života,

bez teba by bola zem sirota.

Tereza Kováčová, VI.B

Pre múdre hlavičky

Tajnička Látka, zložená zo zlúčených atómov dvoch alebo viacerých prvkov sa nazýva ...

1. Látka, zložená z viacerých zložiek rôzneho druhu.

2. Dej, pri ktorom nastáva premena plynnej látky na tuhú.

3. Kondenzácia je dej, pri ktorom sa mení plynná látka na ..........

4. Malé časti tvoriace látku.

5. Chemická reakcia, kde látky prudko reagujú so vzdušným kyslíkom a uvoľňuje sa

svetlo a teplo.

6. Zmes, ktorej zložky sa nedajú rozlíšiť pod mikroskopom.

7. Dej, pri ktorom navzájom reagujú prvky a zlúčeniny.

8. Látky vstupujúce do reakcie.

9. Základná stavebná častica chemických látok.

Hádanky

Na ulici stojí dom. Kým má listy svieže,

Deti píšu, kreslia v ňom. na vetvách mu sedia ježe.

Ako zrnká makovice, Keď spadne jež na líčko,

vysypú sa do ulice. znesie hnedé vajíčko.

Čo je to? Čo je to?

Zázračný most, utešený, Stále siaha po jedle,

na sedmoro zafarbený, ale sám sa nikdy nenaje.

možno na ňom nechať oči, Čo je to?

nemožno naň nohou vkročiť.

Čo je to?

Test s tajničkou

1. Základné živiny pre rastliny sú:

e) organické látky

f) anorganické látky

g) chlorofyl

h) cukry, tuky, bielkoviny

2. V procese dýchania sa energia:

m) premieňa

n) spotrebúva

o) uvoľňuje

p) dodáva

3. pavúky dýchajú:

p) pľúcami

r) pľúcnymi mechúrikmi

s) povrchom tela

t) pľúcnymi vačkami

4. Duté kosti majú

n) obojživelníky

o) vtáky

p) cicavce

r) plazy

5. Jadro bunky tvoria:

z) cukry, tuky, bielkoviny

s) bielkoviny a nukleové kyseliny

t) bielkoviny a zložené cukry

u) bielkoviny a jednoduché cukry

6. Bunky sa rozmnožujú:

w) štiepením

x) oddeľovaním

y) delením

z) pučaním

7. Čo je to chromozóm?

n) tyčinkovitý útvar v jadre bunky

o) úsek nukleovej kyseliny

p) dlhý reťazec DNA, ktorý vyzerá ako

vlákno

r) špirálovitá dvojzávitnica

8. Zámerné kríženie jedincov je:

s) vývoj

t) šľachtenie

u) vývin

v) genetika

9. Medzi národné parky zaraďujeme:

b) Biele Karpaty

c) Štiavnické vrchy

d) Vihorlat

e) Slovenský Kras

10. Koľko národných parkov je na

Slovensku?

w) 10

x) 7

y) 8

z) 9

11. Geotermálna energia patrí medzi:

a) obnoviteľné zdroje energie

b) neobnoviteľné zdroje energie

c) alternatívne zdroje energie

d) fosílne zdroje energie

Do tajničky napíš písmeno správnej odpovede.

Milé pani učiteľky a milí spolužiaci,

počas letných prázdnin relaxujte, cestujte, venujte sa sladkému nič

nerobeniu a načerpajte veľa síl a energie.

Redakcia Ochranárika Vám želá krásne prázdniny a nezabudnite

chrániť prírodu!

Správne odpovede: Tajnička - zlúčenina; Hádanky - škola, gaštan, dúha, dúha; Test - fotosyntéza.

Príloha: Partizánska hľadačka

1. Drevená lavička

Na potulkách mestom s týmto naším questom

zbadal som ja lavičku, čo bola mimo chodníčku.

Vlastne tri tam boli (už som z toho utekania chorý).

Na jednej z nich , vskutku krása,

hudba z dreva ozýva sa.

Nástroje na nej zobrazené,

všetky ich spoznávam po mene.

Zapamätať si ich musím a tajničku vyplniť skúsim.

Nájdi klávesový nástroj a prvé a druhé písmeno jeho názvu použi v tajničke: __ __ __ __ __

__

1 2

Hneď vedľa lavičiek kaštieľ láka,

potok tam tečie, cesta ma čaká.

Okolo potoka vyjdem z lesa,

ku ceste preveľkej, nebudem plesať.

Ako sa na druhú stranu mám dostať?

Musím nájsť priechod, nemôžem tu zostať.

Vpravo je zebra, bielo-čierne zviera a na druhej strane snáď potok vyviera.

2. Kamenné schody

Za potokom našiel som skryté schody, dúfam, že hore vyjdem bez nehody.

Jednu nohu kladiem pred druhú a počítam svoje kroky,

Myslel som si, že mi táto cesta bude trvať roky.

(Počet schodov si pamätať musím a tajničku zase doplniť skúsim.) __ __ __

3 4

Unavený a ustatý hore som sa dostal,

keď tu zrazu si ma k sebe kamarát spánok pozval.

Ráno ma kostolné zvony zobudili, moje nohy rýchlo vyskočili.

A tak som išiel ďalej, ktovie čo ma čaká,

Hľa už ma ďalšie dobrodružstvo láka.

Vpravo kopec, vľavo mesto, čarokrásne je to miesto.

V diaľke vidím stromy, zdá sa že ich poznám,

Ak si nespomeniem, plantnet* ponúkne mi zoznam.

3. Lipy

Obzerám sa dookola, čo priťahuje moje oči?

Vietor sa v korunách obrovských líp točí.

Lipy, ktoré tajomstvo pradávne strážia,

Slovania si nadovšetko vážia.

Pod ich konármi čierny hrob sa ukrýva,

v ňom slovenský básnik Sládkovič odpočíva.

S jeho manželkou bielou ako stena,

do prekrásnych šiat je zahalená.

Na pomníku nápis pozorne hľadaj,

do tajničky ďalšie písmenká hádaj.

Doplň celé meno z náhrobku: Andrej __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ Sládkovič

5 6

Tak sa poberám pomaly do diaľky,

Keď vyhladnem dám si kus horalky.

K pokladu ma vedie básnikova cesta,

musím sa už zase pohnúť z miesta.

Ako si tak vykračujem, zrazu čudný zvuk začujem.

Zrýchlený dych, beh a výkrik „Streľ!“ – hrozne som sa bál!

Veľmi skoro som však zistil, že ide len o futbal.

Obišiel som ihrisko, za obchod sa dostal,

keď zjavil sa tu obor, stáť som pred ním ostal.

4. Socha kráľa

Predo mnou zrazu stojí kráľ, čo kedysi veľkú moc mal.

Rýchlo sa mu pokloním, no jeho vojsko nevidím.

Ako sa mu do tváre dívam,

zisťujem, že telo sochy skrýva.

Poďte sa aj Vy pozrieť bližšie

aby Vám nápis v tajničke vyšiel.

Veľký nos a malé uši, koruna mu veľmi sluší.

Kameň je to? A či drevo? Oklamať sa nenechaj,

pozorne si pozri sochu, ďalej zase utekaj.

Čoho kráľ je to? __ __ __ __ __ __ __ __

7

5. Zastávka autobusu (ZVT)

Cestou ba aj necestou, po chodníku a či tráve,

popri detskom ihrisku a obchode som prešiel práve.

Kráčam, kráčam, kráčam už ma rozboleli nohy,

zastávka sa vynorila, čakajú tu mnohí.

V diaľke už vrčí trolejbus,

rozhodnúť sa teraz skús.

Pešo a či autobusom ďalej sa vydám,

keď pôjdem pešo, do kroku pridám.

Rovná dlhá cesta, vinie sa cez pol mesta

zaberie mi trochu času pešo zvládnuť túto trasu.

(Dá sa to zvládnuť aj pre rodiny,

trvá to asi pol hodiny.)

Nakoniec som sa rozhodol,

na trolejbus som nasadol.

Veziem sa veziem pomaly,

aby moje nohy oddychovali.

Odkaz na stránku imhd bb

6. Močiar a skalka

Veziem sa len do vozovne, no ďalej ísť pešo musím.

Nápoveda by mi ušla, tajničku zas doplniť skúsim.

Pred budovou skalka stojí,

v zime však zmizne v snehovom závoji.

Pri malej skalke tabuľa má nápis

opíš si písmenká, vedľa si ich napíš.

__ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __

__ __ __ __ __ __

8 9 10

Oproti, cez cestu , močiar sa ukrýva,

veľa zvieratiek v ňom určite býva.

Len v lete ho slnko vysuší,

vráti sa, keď znova naprší.

Hneď vedľa močiara je spojená škola,

niečo asi počujem, to poklad ma volá.

Dedinka malebná predo mnou sa črtá.

Čože v nej nájdem? - hlavou mi vŕta.

7. Potok – Kremnička

V Kremničke za potokom ste na rázcestí,

prevediem Vás cez obe cesty.

Ak popri moste pôjdete vpravo,

(po červenom však nechoďte, je tam bahno)

na rohu cesty na streche kohút je,

kedysi kikiríkal, dnes smer ukazuje.

Po ulici, čo názov stromu s bielou kôrou skrýva,

Choďte až na koniec, možno Vám niekto zakýva.

Ak vľavo sa vydáte,

krčmu a obchod určite zbadáte.

Cez dedinku rovno prejdete,

na pizzu sa staviť môžete.

Na najbližšej odbočke choďte hneď doprava,

brezová ulica už Vás očakáva.

Rovno k cintorínu hore pôjdete,

k pokladu zablúdiť nemôžete.

7.1 Nedokončený oblúk

Zrazu vidím trčať „kamenné drôty“ zo zeme.

Čo tentoraz hľadať budeme?

Pri tomto nedokončenom oblúku doľava odbočím,

dole kopčekom rýchlo vykročím.

V žiadnom prípade popod oblúk neprejdem,

lebo neviem, či tam niečo zlé nenájdem.

Kopec je strmý, dávaj veľký pozor,

mal by si mať so sebou nejaký dozor.

Z akého materiálu je nedokončený oblúk?

__ __ __ __ __

11

8. Pamätník

Ako som tak išiel, k pamätníku som prišiel.

Na pamätníku sa týčia tri kríže,

tuším začínajú ma bolieť kríže.

Niet divu, veď z tej dlhej cesty

do brucha sa mi aj medveď zmestí.

Najprv však vzdám úctu tým,

čo ležia tu pod podzemím.

Nacisti veľkú krivdu spáchali,

príliš veľa životov zobrali.

Brečtan obrastá si plot a stráži tento veľký hrob.

Tajnička Vám prezradí, kde hľadať poklad treba,

pošlite mi potom svoj odkaz do neba.

Partizáni už vymreli, vyhrali však!

Už ste v cieli.

Tretie slovo v treťom riadku nápisu na pamätníku :

__ __ __ __ __ __

12 13 14

Teraz ticho, kľud a mier užívajte troška,

konečne sa môžete zahryznúť do rožka.

Pozrite od pamätníka,

briez aleja Vás už víta.

A na konci tejto cesty

poučenie pre svet dnešný.

Vojna, utrpenie ba aj zlosť

zla už narobila viac než dosť.

Životy si berie stále,

čo tam po zlatom metále.

Skús žiť v láske, spokojnosti a ku sebe vítaj hostí.

Každý z nás chce život v mieri, ešte raz, VITAJTE V CIELI.

Tajnička:

Hľadajte

krokov vpravo od

Hľadačku vytvorili: Lenka Troiaková, Terezka Štefanovie, Ivana Kulfasová, Emma Kresťanková

a Mgr. Ivana Masárová v spolupráci s neziskovou organizáciou Živica. 2018

Kontakt v prípade pripomienok: partizanskahladacka@gmail.com , alebo link:

https://www.facebook.com/H%C4%BEada%C4%8Dka-Quest-2104112626544676/

5 13 12 2 14 1 8 10 12 11

3 4 5 6 7 9 14