V-Liptovskom Sv. Mikuláši, 6. júna 1915.

EfflflEUCKr POSOL ZPOD TATIER-

*j>3e?

y c n o d í k a ž d ú d r u h ú n e d e ľ u v L i p t o v s k o m S v . M i k u l á š i .

ROČNÍK V. D A J , B O Ž E , D O B R Y D E N ! 9. a 10.

U" PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ!

Príď, Duchu Svätý ! Jak v päťdesiaty deň v Jeruzaleme, tak vnikni v srdce, usaď sa na temä a rozdaj darov Svojich skvost a kvet ! Príď vetrom valným, cestu spásy kliesni a rozžeň mraky všiakych pochýb, tiesni a znovu zroď a obnov celý sve t ! Príď, Tešiteľu, v tichom vetra vaní, šepotom večných Božích smilovaní —

Príď, Duchu Svätý !

Príď, Duchu Svätý, Ty Duchu mieru ! Porozloš sa v duši, juž povedomie hriechu tlačí, k r u š í : zjav milosť Božiu v Kristu kajúcim a sladkým slovom srdce jejich spokoj, že vierou v Krista s Bohom majú pokoj . . . By však ten pokoj k spáse slúžil im: nech pokoj s Bohom v pokoj s bližným volá, nech stíchne svár a rozbroj, sebevôfa!

Príď, Duchu Svätý !

Príď, Duchu Svätý, Ty Duchu svätej, božestvennej lásky ! I vnikni v srdcia, roztop ľadov sväzky a rozníeť plápol lásky prevrelý ! Odvekej, Božej lásky na úslní nech vrúca láska k Bohu srdcia p l n í . . . A aby povďak nebol necelý: ó, zoškliv nám sebectva špatné ciele — daj v Bohu ľúbiť blížnych, ľudstvo celé!

Ratoliestky. Príď, Duchu Svätý ! M. Braxatoris.

EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 9. a 10.

Modlite sa! ilosť vám a pokoj od Boha Otca a Pána nášho Ježiša

Krista. Amen.

Luk. 11, 9. Proste, a budeť vám dáňo; hledejte, a nalezne'e; tlucte, a budeť vám otevíino.

Minulá — piata — nedeľa po Veľkej noci menuje sa nedeľou modlitby. Privoláva nám: rogate, to jest: proste, modlite sa A učí nás modliť sa pravé, požehnane. — Každá nedeľa v roku je dňom modlitby. A 5. nedeľa po Veľkej noci ponúka nás každý rok: modlite sa! Ale toho roku mala ona zvláštny vý znám. Jej napomenutie, ponúkanie znelo tým dôraznejšie, týra prenikavejšie, čím viac je nám toho roku potrebné modliť sa modliť sa opravdové, v duchu a v pravde.

Tohoročná „nedeľa modlitby" hovorila k nám asi nasle­dovne:

Modlite sa za svojich milých na bojišti; za bojujúcich otcov, za krvácajúcich manželov, za hrdinských synov, bratov, priateľov, aby ich všemohúca pravica Hospodinova chránila a zachránila.

Modlite sa za víťaztvo, aby sa nám nepriateľ neposmieval, hovoriac: kde že je váš Boh!?

Modlite sa za staručkého panovníka, aby nešťastný los krajiny neztrpčil mu posledné dni života.

Modlite sa za svoju milú otčinu, aby sa nestala korisťou nenásytných nepriateľov.

Modlite sa za cirkev svoju drahú, aby v zúfalom zápase národov nehynula a nezhynula.

Modlite sa za skorý a stály pokoj, aby ste — ako pred­tým — s bázní a třesením mohli konať spasenie svoje.

Áno, modlite sa! A či to pomôže? Či to prospeje? Prečítajte si, čo je

napísané v II. knihe Mojžišovej (17, 11.); „Dokudž Mojžiš vzhůru držel ruce své, vítězil Izrael." I dnes je tomu tak, ako bolo za dňov Mojžíšových. Kto v dnešnom boji národov oproti národom chce zvíťaziť, musí mať dvojaké vojsko. Jedno, ktoré na bojišti zápasí s mečom v ruke a hrdinskosťou svojou po­ráža nepriateľa; druhé, ktoré sa doma, v tichých komôrkach i v chráme Hospodinovom, modlí a pokornými prosbami svo­jimi preráža nebesá, prinášajúc pomoc s neba, požehnanie ód

Čís. 9. a 10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER

Hospodina zástupov. Lebo „kůn strojen býva ke dni boje, ale Ho­spodinovo jest vysvobození" — (Prislov. 21, 31.) a „nebývá král zachován skrze mnohý zástup, ani udatný rek vysvobozen skrze ve­likou moc svou. Oklamavatelný jest kůn k spomožení, aniž ve množství síly své vytrhuje" (Žalm 33, 16-17.) Ale „oči Hospodi­novy patří na ty, kteříž se Ho bojí, a na ty, kteříž očekávají milosrdenství Jeho, aby vyprostil od smrti duše jejich, a živil je v čas hladu" (Žalm 33, 18-19.)

A Hospodin chce, aby sme Ho prosili. Preto: modlite sa! Proste, a budeťvám dáno; hledejte, a naleznete; tlucte, a bude vám otevříno. Amen.

(5~ [Ô:

Stará veľkonočná história. (Z doby prenasledovania evanjelikov.)

"^j^eď sa Janko rozlúčil so susedmi a vrátil sa do izby, ešte raz sa hodil na drahé mrtvé telo starého otca, ešte raz ho zasypal horú­cimi bozkami, pomodlil sa a rozlúčil sa s ním — pre časnosť túto

na vždy. Vzal rýl a motyku, malú nočnú lampku a ponáhľal sa do zá­hrady. Tam, na obľúbenom mieste nebohého, pod starou, košatou lipou, kde zažili spolu nejednu blaženú chvíľu, pohrúžení do čítania drahého slova Božieho, začal kopaf hrob. Pracoval bez oddychu, len kedy-tedy zastal na okamih, sotrel si pot s čela a pozrel k hviezdnatému nebu, či noc už hodne pokročila. Temné svetlo malej lampy slabo osvětlovalo miesto, kde mal odpočívať zosnulý. Vôkol bolo ticho. Zamlknul už i hla­hol zvonov. Len ošklivý hlas kuvika prerušil chvíľkami hrobovú tichosť. Snáď aspoň on chcel zaspievať nad hrobom kacířovým . . .

Už začaly pomaly hasnúť i hviezdičky na nebi, keď Janko dokončil prácu. Vydýchol si z hlboká, akoby mu ťažký kameň bol spadol so srdca. Vytisknul z maštale taligu a vošiel do domu. Ešte raz sa zahľadel do bľadej tváre starého otca. Aký nadzemský pokoj sa rozložil po nej! Aká nebeská slasť žiarila s nej! „S Bohom starý otče!" zavzlykala opustená sirota. „S Bohom! Nech vám dá Hospodin tichého odpočinutia a slávu večnú! Vďaka, vďaka vám za všetko... !" Zabalil mŕtvolu do čistého bieleho plátna. S napnutím všetkých slabých síl vyniesol ju na taligu a mocne priviazal o ňu. Inak to nešlo. Sily jeho boly prislabé k tomu, aby ju bol mohol na rukách vyniesť až do záhrady.

m

;

Str. 132. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 9. a 10.

Keď prvý raz zaspieval kohút v susedovom dvore, bol starý otec ž pochovaný, zahrabaný. Hrob jeho srovnal vďačný vnuk so zemou, po­

sypal zvadlým lístím, aby nikdy nezvěděli fudia, kde si spočíva po dlhom, búrlivom živote. Nebola to zem posvätená, do ktorej boly vložené jeho telesné pozostatky. Ale Janko vedel, veď mu to starý otec neraz hovoril: „Nech se mi místo dostane kdekoli, země jest Páně!"

Keď Janko vykonal všetko, čo mu kázaly láska a vďačnosť synov­ská, vrátil sa rýchlo do domu. Spakoval v náhlosti to najpotrebnejšie a prv, akoby bolo vzišlo slniečko ranné, opustil svoju domovinu. Zastal len na vŕšku za dedinou. Obzrel sa a zašeptal: „S Bohom, chalúpka staro-otcovská! S Bohom, rodná vieska! S Bohom, priatelia! Opatruj vás všet­kých milostivý Hospodin!"

Celá dedina bola ešte pohrúžená v hlboký, nočný spánok. A Janko i mimovoľne zašeptal: „Spíte si, priatelia drahí? Len si odpočívajte!" A po­myslel i na svojich nepriateľov: „Spíte i vy, pohrúžení v hlboký spánok nevedomosti a zatemnenosti!? Bože, osvief ich svetlom pravdy Svojej, aby precitli zo sna ťažkého a poznali pravdu Tvoju!"

A kráčal rýchlym, strmým krokom do neistej, neznámej budúcnosti.

Šesť mesiacov dávno sa minulo. Ponad pusté ešte polia vial stu­dený, mrazivý vietor. Kde-tu bolo videť na poli hospodára priberať sa k jarnej poľnej práci. Silnejšie, než si to mysleli, verili gazdovia sľubu Jankovmu, že príde po nich, keď si nájde nový domov, novú otčinu, v ktorej by mohli svobodné vyznávať svoju evanjelickú vieru. Nejedon z nich sa vžil v myšlienku, že nastávajúce leto bude posledné, ktoré tráVia v starej vlasti. Posledný raz obrábajú otcovskú pôdu; posledný raz budú svážať a snášať úrody do stodôl... Ale minulo sa i leto, a Janko sa nevracal, ani len chýr nedoletel o ňom žiadny. Už všetci verili, že sa mu prihodilo nejaké nešťastie. Lebo žeby Jaqko mohol nezadržať slovo a nesplniť sľub, na to žiadny z nich ani nepomyslel.

Bol neobyčajne horúci septembrový deň. Gazdovia boli zväčša po poli, len ženy boly doma, zaneprázdnené všelijakými domácimi prácami.

Dolu hradskou v divokom behu uháňal neznámy, mladý muž. Ďa­leko za ním, na kraji hory, zjavil sa kúdol prachu, akoby sa vojsko hr­nulo do dediny. •

Neznámy behúň vběhnul hneď do prvého domu, volajúc: „Ratujte si Bibliu! Ide komissia! Hneď sú tu!"

A už aj letel ďalej, z domu do domu, až po posledný' domček na najnižšom konci dediny. Keď komissia prišla, už celá dedina vedela, že idú habať Biblie, to posledné, čo zášť nepriateľská ponechala ešte nenávi­deným kacírom, úbohým evanjelikom. Na šťastie, výstraha prišla v poslednej hodine síce, ale ešte predsa dosť zavčasu. Horlivé ženičky neztratily du­chaprítomnosť a stihly ešte dosť ukryť si tento najdrahší poklad na zemi.

Komissia šla rad-radom, z domu do domu. Ale Biblie nenašla nikde. V nejednom dome, menovite u tých najhorlivejších, prevrátili všetko na ruby, ale márne.

V prvom dome býval známy vdovec Tichý, ktorý 3 týždne musel ukrývať mŕtvolu ženinu, kým sa mu ju horko-ťažko podarilo pochovať potajme. — Starého Tichého nebolo doma; pracoval na poli. Najstaršia

EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 133. • dcéra, smelé rozhodné dievča, práve prala šaty, keď počula výstražné volanie: „Ratujte si Bibliu! Ide komissia!" Neváhala dlho, nerozmýšfala mnoho. Schytila s poličky Bibliu, zabalila ju do otcovej remenej zástery a vstrčila do dieže, pod mokré prádlo. Keď komisia prišla, našla ju pri koryte prať, ako by sa nič nebolo stalo.

„Sem s Bibliou!" volal náčelník komissie. „Hľadajte; uvidíte, že nenajdete žiadnu," odpovedalo dievča pokojne

a pralo ďalej. A skutočne nenašli žiadnu, lebo im ani nenapadlo hfadaf Bibliu na

dne dieže, pod namočeným prádlom . . . Zlobiac sa a hrešiac, šli o dom ďalej. Ale ani tam sa im nevodilo lepšie.

Gazdiná práve miesila chlieb, keď vtrhnul do domu cudzí človek s krikom: „Ratujte si Bibliu! Ide komisia!" Akoby ju bol podstrelil, vy­skočila od koryta a rukami, aké práve mala, zacestovenými, schytila Bibliu, zakrútenú do hrubého papieru, a prihodila ju cestom na koryte. Keď komisia vošla dnu, už zase spokojne miesila.

„Sem s Bibliou!" rozkazoval náčelník komissie. „Hľadajte u nás Bibliu, a môžete si ju vziať, ak nájdete," hovorila

chladne. Prekutali izbu, komoru, pivnicu; hľadali v záhrade, — len v ko­ryte pod cestom ju nehľadal žiadny. A komissia musela odtiahnuť s dl hým nosom.

Tak to šlo rad po rad. Kde si ju nestihli skryť, vytrhli z nej aspoň prvú — titulnú — kartu. A komissia, ktorá ju práve po tejto mala po­znať, nevykonala ani tam ničoho.

Zvesť, že v dedine habú Biblie, zaletela i na pole. Ale keď zostra-šení mužovia prišli domov, bolo už po nebezpečenstve. Po komissii ne­bolo už ani stopy. Ako prišla, tak odišla, vyprevádzaná výsmeškami žien a detí. — Len čo ženy vyprávaly mužom s istou hrdosťou, ako ktorá prešla cez rozum pánom od komissie . . .

Len keď sa nebezpečenstvo pominulo, spomneli si ľudia na nezná­meho cudzinca. Kto bol? Kam sa podel? Po dlhom hľadaní našli ho v zapomenutej záhrade starého Jakoša. Tam ležal pod starou, košatou lipou. Tvár mal bľadú, oči vpadnuté, ústa mu krvavily.

„Janko, to si ty?" volal starý Tichý. „Tedy predsa si nezabudnul na sľub!? Prišiel s i . . . ? ! "

„Prišiel, skočil mu do reči Blažej, aby tu zomrtl." Na známy hlas susedov zaiskrily oči Jankovi. Chcel vstať, ale sa

nevládal pohnúť. Chcel prehovoriť, ale jazyk jeho bol nehybný. Opatrne vzali ho na ruky susedia a zaniesli ho do blízkeho, susedného domu. I tam ležal ešte dlho bez slova, bez povedomia, akoby zápasiac so smrťou. Ale konečne predsa prišiel k sebe. A začal vyprávať susedom v krátkych, trhaných vetách, ako sa mu vodilo, kade chodil, čo zkúsil od smrti starého otcovej. „Chodil som z mesta do mesta, z krajiny do krajiny, vystavený nehodám času i zlobe sveta. Neraz som sa octnul v nebezpečenstve života, ale mocná pravica Všemohúceho ma zachránila za každým. Konečne som sa dostal do Lissy, k šľachetnému biskupov J. Amosovi Komenskému. Prijal ma veľmi vľúdne. Vyrozprával som mu' čo všetko musíme trpeť pre svoju evanjelickú vieru, i ako som v noci. potajomne musel zahriebsť starého otca a potom odísť, aby ma nestiho. krutý trest. So súcitom, so slzami v očiach počúval moje vypravovaniei

- - — ~ Ý „ m «"-» Pochválil ma, že som dobre urobil, keď som radšej opustil krajinu, ako otcovskú vieru. Lebo, — hovoril, — lepšie je žiť v cudzej krajine, ale svobodné môcť vyznávať vieru svoju, ako zostať doma, ale byť pozba­vený požehnania spasiteľnej viery evanjelickej. I hneď napísal prosbu na kráľa poľského, ktorý nám zabezpečil nielen svobodný príchod do zeme jeho, ale i úplnú svobodu náboženskú. S týmto vzácnym a radostným posolstvom ubieral som sa k vám, keď v hostinci, neďaleko dediny našej, sišiel som sa s tajnou komissiou. Nepoznali ma. Nevedeli, kto som a odkiaľ som. Preto hovorili bez obalu, otvorene a hlasne, že idú k vám a že majú rozkaz shabať všetky Biblie v obci. Vykradnul som sa z izby, ako nezbadali, a bežal som, ako mi dych stačil, aby som ich predišiel a mohol vám zachrániť drahý poklad čistého slova Božieho."

„Viete, — hovoril po chvíli, keď si málo oddýchnul, — čo som prisahal nebohému starému otcovi, že za slovo Božie vďačne i život po­ložím. Chcel som splniť prísahu. Mňa to možno život bude stáť, ale Biblie sú zachránené!"

Zamíknul. Dych mu nestačil. Nové kvapky krvi sa zjavily na jeho bľadých rtoch. Tak sa zdalo, že už dohára svieca jeho krátkeho života.

Temer celá obec bola sídená okolo jeho nemocného lôžka. A všetci jednomyslné prosili Pána Boha, aby ráčil zachrániť mladý život hrdinského mladíka. A Boh vyslyšal ich prosby. Keď svitlo nové ráno, prebudil sa Janko, posilnený nočným spánkom, čerstvejší. A přibývalo mu sily kaž­dou hodinou. Starý Tichý a jeho statná dcéra zaujali sa ho s láskou ozaj rodičovskou. Opatrovali ho vo dne, bdeli nad ním v noci, až sa im konečne podarilo zlomiť krutú nemoc. Janko sa zotavoval očividome. A sotva uplynul mesiac, už zdravý a čerstvý mohol opustiť nielen posteľ, ale i izbu.

Ale teraz už nemal pomeškania. Slovami oduševnenými a odušev­ňujúcimi nahováral občanov, aby neváhali dlho, ale aby sa pripravovali na cestu. „Prv, než zima zavíta, hovoril, musíme byť v novej vlasti " Práve v najlepší čas, akoby na pomoc Jankovi, prišiel list od biskupa Komenského, v ktorom ich tento ctihodný muž milými, láskavými slo­vami povolával do novej, svobodnej otčiny. List urobil na všetkých hl­boký dojem. Rozhodli sa. Počiatkom októbra, pod záštitou tmavej, búrli­vej noci, opustili otcovské príbytky, rodnú viesku a nastúpili cestu do novej domoviny.

Jankova radosť nemala konca-kraja, keď ich po dlhej, obtižnej ceste přivítaly prvé vršky nového domova. A keď kresťanský svet svätil novú pamiatku radostného z mrtvých vstania Spasiteľovho, svobodné, vo svo­jom vlastnom chráme mohli spievať nadšenú veľkonočnú hymnu :

Kristus Pán vstal z mrtvých po utrpení Svých: z čehož se radovati má každý a zpívati: Bůh buď pochválen! Dľa nem. pôvodiny.

tisL 9. a 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 135.

Luther a diabol. rtará povesť hovorí o Lutherovi, že keď ležal na nemocnom lôžku,

>wj) pristúpil diabol k nemu a hovoril mu: „Ty iste prídeš do pekla!" A vypočítal mu dlhý rad hriechov, ktorých sa dopustil skutkom.

— Luther sa opýtal: „A to je všetko?" „Nie!" odpovedal diabol a vy­rátal mu celý rad hriechov, spáchaných slovom. „A to je všetko?" pýtal sa Luther znova. „Ešte nie!" odpovedal zase diabol a začal mu rátať hriechy citové a myšlienkové. „A to je všetko?" pýtal sa i po tretí raz tento neohrožený muž viery. A diabol hovoril: „Áno, to je všetko. A myslím, že je toho dosť k tomu, aby si sa triasol pred večným zahy­nutím, ktoré ťa očakáva." Luther sa zodvihol a povedal tíško: „Pravdu máš; mnoho je hriechov mojich, ale „krev Krista Ježiše očišťuje nás ode všeho hříchu." Diabol odišiel — zahanbený.

Áno, milá dušo! I keď sú mnohé tvoje hriechy, môžu ti byť od­pustené, ak sa so srdcom kajúcim a veriacim obrátiš k Spasiteľovi hrieš nikov. Lebo:

„Jestli při nás mnoho zlého, u Boha vie milosti! Nemať konce ruka Jeho k uzdravení hříšnosti... Onť jest Pastýř ten výborný, u Něhož sluha pokorný dojde všech vin sproštění!"

Z modlitieb raneného vojaka. vi.

Modlitba nemocného vojaka.

[á jsem Hospodin, kterýž tě uzdravuji" (II. Mojž. 15, 26.), osvedčuješ ľudu Svojmu, Hospodine, Bože zástupov. A keď mňa, nehodného sluhu Tvojho, ťažká a nebezpečná nemoc odvolala zradu bojujúcich,

ku komu by som sa utiekal o pomoc, u koho by som hľadal uzdravenie, ak nie u Teba. Lekáru veriacich, ktorý nás uzdravuješ?! Ty môžeš i mne spomôcf; pravica Tvoja všemohúca môže ma. uzdraviť. Prosím Ťa tedy: prinavráť mi zdravie, čerstvosť a silu, ktorých ma nemoc krutá po­zbavila. A kým podľa múdrej rady Svojej vyslyšíš prosbu moju, popraj mi sily, trpezlivosti a tichosti, aby som prenášal kríž svoj bez reptania a bez zúfania. — Ale nado všetko uzdrav mi hriešnu a nemocnú dušu; obmy ju krvou milého Syna Svojho, aby bola čistá; uteš mi svedomie strápené útechou Ducha Svätého, aby bolo pokojné. A ak nemoc moja má byť k smrti, popraj mi i blahoslaveného skonania a prijmi ma z mi­losti k večnému, nebeskému odpočinku. V ruky Tvoje sväté porúčam telo i dušu svoju. A to vo viere v Tvoju nekonečnú, otcovskú milosť a lásku a v drahé zásluhy Spasiteľa milého, Pána Ježiša Krista. Amen.

tr. 136. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Cis. 9. a

VII. Pred cestou.

„Krokové človeka spravedlivého od Hospodina spravováni bývají, a cestu jeho libuje" (Žalm 37, 23.). Ku Tebe, Hospodine Otče nebeský, volám i ja pred nastávajúcou, nebezpečnou cestou: spravuj kroky moje a cestu moju si obFúb. Ty si držal stráž nado mnou prostred mnohého nebezpečenstva, ktoré mi hrozilo na bojišti od nepriatela i od všelijakých nákazlivých ne­mocí. A ačkoľvek si, nevyzpytateľnej rade Svojej dopustil na mňa (ťažkú) nemoc, [aby ma strela nepriateľská (íažko) ranila]: všemohúca pravica Tvoja udržala ma predsa až dosiaľ pri živote. Preto verím, Otče, že ma budeš laskavé ochraňovať i na nastávajúcej ceste a nedopustíš, aby útrapy cestovania poškodily môjmu liečeniu a ohrozily mi život. Neviem síce, kam ma cesta moja povedie, ale to viem, že si Ty všadeprítomný, a ruka Tvoja môže ma sprevádzať i vtedy, keď by som letel na krýdlach" zory rannej, aby som prebýval pri najďalšom mori. Táto viera dodáva mi od* váhy, smelosti a detinskej dúfanlivosti. V tejto viere vydám ša na cestu pokojný. — A Ty, Pane Ježíši Kriste, ktorý si sa pripojil voľakedy k uče-dlníkom emausským a si ich potešoval: pripoj sa i ku mne; buď mi sprievodcom, spoločníkom na ceste; Tebou vedený a Tebou chránený iste šťastne dôjdem cieľa. Viem, Otče, že som nie hodný toho, za čo Ťa prosím, ale daj mi to z milosti a pre zásluhy drahého Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Amen.

VIII. Po vykonanej ceste.

„Když půjdeš přes vody, s tebou budil; pakli přes řeky, nepřikvačí tě; půjdeš-li přes oheň, nespálíš se, aniž plamen chytí se tebe" (Izaiáš 43, 2.). Otče nebeský! Vo viere v toto zasľúbenie Tvoje vydal som sa na cestu a teraz vidím s radosťou a s plesaním, že si ho naplnil i pri mne. Cesta moja dokončená, som už u cieľa. A rany moje neutrpěly úrazu, nemoc sa mi nezhoršila. Nenachodím slov, Otče nebeský, ktorými by som sa Ti mohol dostatočne poďakovať za milosť a lásku mi preuká­zanú. Zaiste „menší jsem všech milosrdenství a vší pravdy, kterouž jsi učinil se služebníkem Svým" (I. Mojž. 32, 10.). Prijmi tedy aspoň nedo­konalú poklonu vďačného srdca a nedostatočnú chválu pokorných rtov. Do lásky a ochrany Tvojej sa porúčam i na ďalej. Zostaň so mnou, Otče, a nepozbav ma ani na tomto novom mieste liečenia Svojej pečlivej stráži, starostlivej opatery a všemohúcej pomoci. Daj, aby rana (nemoc) moja bola tu čím skôr zahojená (vyliečená), a ja zdravý a čerstvý aby som mohol oslavovať a zvelebovať sväté meno Tvoje. — Vyslyš moju po­kornú modlitbu pre Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa môjho laskavého. Amen.

IX. V ťažkých boľasfach.

„Lekám se všech bolestí svých, vida, že mne jich nezprostíš" (fób 9, 28,). Týmito slovami uboleného Jóba volám k Tebe, Hospodine, Otče nebeský. Hrozné bolesti trápia mi telo, úzkosti veliké obkľučujú dušu. Darmo si myslím večer: „Potěší mne lůze mé, poodejme naříkání mého

10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Str. 137.

postel má" (Jób 7, 13.). Darmo sa teším ráno, že mi snáď deň nový při­nese úľavy. Vo dne v noci hyniem od trápenia a nemôžem zdržať úst svojich, ale volám v súžení ducha, nariekam v horkosti duše svojej: vzhliadni na mňa, Otče milostivý; lebo ak sa Ty odvrátiš odo mňa, od­let! duša^moja. Nakloň tedy ucha Svojho, keď volám k Tebe; neodmlčuj sa, keď Ťa prosím úpenlivé. Len Ty mi môžeš ulavif, len pravica Tvoja mi môže priniesť uzdravenie: ó, nemeškaj .tedy dlho s pomocou a zá­chranou Svojou, aby som nezahynul. Ale nie, nechcem Ti predpisovať, Otče všemohúci. Ty vieš najlepšie, čo mi môže poslúžiť k dobrému. Nech sa deje vola Tvoja svätá. Verím, že nedáš zahynúť biednemu dieťaťu Svojmu. Dúfam v Teba a viem: nebudem zahanbený. A „byť se protáhlo do noci a opět až do rána, však vždy bude jen Tvé moci naděje má od­dána; tak vždy ve svém utrpení obrátim k Tobě své zření: Ty mi jistě spomůžeš." Amen.

X. Modlitba k smrti pracujúceho.

„Hospodine, Bože spasení mého, ve dne i v noci k Tobě volám. Vstupiž před obličej Tvůj modlitba má; nakloň ucha Svého k volání mému. Neboť jest naplněna trápeními duše má, a život můj až k hrobu se přiblížil. Počten jsem mezi ty, kteříž sstupují do jámy" (Žalm 85, 2—5.). Priblížila sa už smrti mojej hodina. Cítim: niet pre mňa viac lieku, niet viac záchrany, nemoc moja je (rany moje sú) k smrti. Otče dobrotivý! Ty si mi dal smelosti, Ty si ma posilňoval v boji proti nepriateľovi: po­silni ma i teraz. Utvrď vieru moju, roznieť mi v srdci plameň blahosla­venej nádeje, aby som s myslou pokojnou, só srdcom veselým mohol hľadeť do očí i tomuto poslednému nepriateľovi, smrti, vediac, že chladný, tmavý hrob je len bránou z údolia plaču do kráľovstva slávy, kde je ra­dosť bez žalosti, zdravie bez nemoce, život bez smrti. — Ukráť, prosím, bolesti smrtného zápasu a popraj mi tichého a blahoslaveného skonania. Milosti Tvojej porúčam zvláště dušu svoju: prijmi ju v ruky Svoje a prenes do kráľovstva nebeského. — Láske Tvojej oddávam svojich mi­lých domácich. Poteš, Utešiteľu nebeský, skormútených rodičov, aby v po­kore a v oddanosti prijali horký kalich, ktorý im podávaš. Posilni, Bože Sfutovníče, milú manželku, aby neklesla pod bremenom kríža, ktorým ju navštevuješ. A smiluj sa, Otče sirôt, i nad osiralými dietkami mojimi, aby nezahynuly. Uteš a utíš, chráň a opatruj ich všetkých! V dúfani a utí­šení sa nech je sila ich. Vyslyš moju poslednú modlitbu pre Ježiša Krista,

a Spasiteľa milostivého. Amen.

XI. Pri lôžku umierajúceho súdruha.

„Většího milování nad to žádný nemá, než aby duši svou položil za přátely své" (Ján 15, 13.). S hlbokým pohnutím srdca stojíme, ó Bože, >ri lôžku, na ktorom obeť tejto najväčšej lásky, milovaný súdruh a spolu-)ojovník náš, zápasí so smrťou. Vedeli sme síce, že nastávajúce hrozné boje budú vyžadovať mnohé obete a odchodiac do boja, boli sme pri­pravení na to, že nejedon z nás položí dušu za priateľov svojich, za otčinu svoju drahú, a predsa slzí nám oko, krváca nám srdce, keď hľa­díme na strašné útrapy, na ťažký smrtný zápas skonávajúceho druha a

EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Čís. 9. a 10.

spolubojovníka nášho. Preto primlúvame sa za neho u Teba, Otče náš nebeský, a prosíme Ťa pokorne: vzhliadni naňho milostivé a učiň koniec boľasťam jeho. Vysvoboď ho z trápenia, lebo dúfal v Teba. A smiluj sa i nad dušou jeho, lebo si si ju draho vykúpil. Obľúb si obef lásky, ktorú prináša a odmeň ju korunou slávy večnej. Učiň to pre krvavú obef Syna Svojho milého, Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista. Amen.

. XII. Po vyzdravení.

„Proste, a bude vám dáno; hledejte, a naleznete; tlucte, a bude vám otevříno. Nebo každý, kdož prosí, bére; a kdož hledá, nalézá; a tomu, kdož tluče, bude otevřino." (Mat. 7, 7—8.) I ja som klopal na dverách srdca Tvojho, Otče môj milý nebeský, a otvoril si mi; hľadal som pomoc u Teba, a poskytnuls' mi ju; prosil som Ťa o vysvobodenie, a vyliečil si ma. Ajhľa, zdravý a čerstvý kľakám na kolená pred trónom velebnosti Tvojej a volám: „Čo je človek, že sa rozpomínáš na neho, a syn člo­veka, že si ho tak vážiš?" Čím som si zaslúžil od Teba, že si vzhliadol milostivé na mňa a nedal si mi v ranách mojich (v nemoci mojej) za­hynúť? Viem, že som si toho ničím nezaslúžil. Ale láska Tvoja otcovská prikryla množstvo hriechov mojich, a pre zásluhy milého Syna Svojho odvrátil si odo mňa zaslúžený trest. Prijmi za to, Otče, od syna Svojho, ktorý Ťa miluje, hlbokú vďaku oddaného, veriaceho srdca. Veď iného Ti ani nemôžem daf.

Prichodím k Tebe, Otče, s prosbou novou. Ak ma postavíš zase do boja, v ktorom som raz už bol ranený (onemocněl), prosím Ťa po­korne, prikry ma brkami milosrdenstva Svojho; zastíň ma štítom lásky Svojej pred strelou nepriateľskou, aby ma netrafila; chráň ma všemo-húcou pravicou Svojou pred nákazou morovou, aby sa ma nedotkla. Len v skrýši milosti a lásky Tvojej budem bezpečný. — Padne ich po boku mojom tisíc, a desaťtisíc po pravici mojej, ale ku mne sa to nepriblíži. Lebo Ty môžeš vysvobodit z osidla Jovca, Ty môžeš zachrániť od naj-jedovatejšieho nakazenia morového (Žalm 91.). — A i v tom strašnom, zúfalom boji pomáhaj mi bojovať dobrý boj viery, aby som si nepoškvrnil a neobfažil svedomie a dušu svoju hriechami. Pomáhaj mi svedomité plniť svoje vojenské povinnosti, aby som sa dokázal verným i v tomto svojom povolaní. Ale nedaj mi byť ukrutným a krvežíznivým a zvláště nedaj mi zapomenúť na to, že je i život nepriateľov darom Tvojím. — A ak si usúdil v rade Svojej, aby som v tom novom boji dobojoval i boj života časného, daruj mi, Otče dobrý, z milosti korunu života večného. Do ochrany Tvojej sa oddávam s telom i s dušou, v živote i v smrti. Neopúšťaj ma pre Ježiša Krista, drahého Spasiteľa môjho. Amen.

Čís. 9. a 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 139.

Letí bocian, rezko letí ponad nízke zemské svety, letí celou silou krýdla do nového kamsi bydla . . .

Hfadí za ním strýko s t a r ý . Kási duma v jeho tvári, kási vlaha v oka riase . . . A koník jeho sa pasie . . .

Letí bocian, — stařík h r a d í . . . Z vtáka už len bod sa hadí pred zrakom mu pramaličký . . . „Letí, j ak tie moje dnícky!"

U ř sa bocian v diaľke tratí . . . „K nám sa on už sotva v r á t i . . . " končí dumu. Ešte hľadí — fajočkou si žiale sladí.

M. B—s.

Str. 140. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Čís. 9.

Náhoda a či riadenie Božie? Vaši pak i vlasové na hlavě

všickni sečteni jsou. Mat. 10, 30.

7\ňa 17. júla r. 1910 stalo sa hrozné železničné nešťastie pri M. v B. Tým istým vlakom cestovala aj istá pani, ktorá si v meste B. vy­menila lístok na druhú triedu a vysadla na vlak. Čo so dialo

s ňou ďalej, počujme z vlastných jej úst. „Sotvy som vysadla na vlak, rozprávala, a poskladala som si veci,

zdalo sa mi, že ma volá niekto. Čakala som chviľu, lebo som si nebola istá, či volanie platí skutočne mne. Ale volanie sa opätovalo. Vyzrela som oblokom a videla som, že na stupňoch posledného, treťotriedneho vozňa stojí mladý železničný úradník a kýva mi rukou. Nepoznala som ho. Ale na cestách svojich spoznám sa mnohými, ktorých tvár, ba ani len meno si nezapamätám, hoc ma oni poznajú. Myslela som si, bude to niekto z takýchto neznámych známych. Sobrala som si rýchlo veci a sosadla som. Príduc do spomínaného vozňa, našla som v ňom len jednu paniu. Pýtam sa, kto bol a kam odišiel ten mladý úradník, ktorý pred chvíľou stál na schodoch vozňových. Nevedela mi povedať. Nevidela ni­koho ani vo vozni, ani pred ním. Pochodila som susedné vozne, ale hľa­daného úradníka nikde nebolo, a nikto ho nevidel. Bolo mi to divné, a poneváč sa vlak práve rušal, zostala som v poslednom, treťoťriedovom vozni. Na volanie i na celý výjav som čoskoro zabudla. Kochala som sa pohľadom na rozkošný kraj, obdivujúc v mysli múdrosť a dobrotivosť Stvoriteľovu, ktorý všetko tak krásne a múdre zariadil i udržuje. Z du­mania môjho vyrušily ma odrazu strašné, zúfalé výkriky. Tri mesiace uplynuly od vtedy, ale i dnes ma obíde hrúza, keď si pomyslím na ne. Náš vozeň zastal, ako čo by ho boli odsekli. Mohli sme sostúpiť a videť zkazu, ktorá sa diala pred nami. Porúchané, dodrúzgané vozne topily sa v rieke. Z cestovateľov si len malá čiastka zachránila život. Dozvedela som sa, že náš vozeň len na sanici b . . . skej pripojili, keď už ostatné vozne boly preplnené. Pripojenie dialo sa v rýchlosti a nebolo celkom pravidelné. Tomu môžem ďakovať, že sa vozeň v poslednom, okamihu odopial a nesrútil sa za ostatnými do rieky."

To je, milý čitateľu, jednoduché rozpovedáme skutočnej udalosti. Že sa všetko tak stalo, o tom žiadny z nás nemá práva pochybovať, ak len nechce držať za lhářku, za zúmyselnú podvodkyňu paniu, ktorú sám ani nepozná, a ktorú si vysoko vážia a ctia všetci, ktorí ju poznali.

Ovšem, druhá otázka je, ako si udalosť túto vysvetliť? Otázku: kto bol, kde sa vzal a kam sa podel onen mladý železničný úradník, ktorého hlas pani počula a ktorého videla stáť na schodoch zachráneného vozňa a kývať jej, musíme nechať nezodpovedanú. Žiadny z nás neuhádne, či to bolo len púhe zdanie, klam očí a uši, a či anjel Pánov v podobe ľudskej ? Ale jedno je isté, a to nemôže popierať nikto, že nad životom onej panej bdela a strážila zvláštna, tajuplná, vyššia moc. Ľudia, ktorí nepoznajú Pána Boha a menovite tí, ktorí chcú všemožne popierať i to, že jest Boh, povedia: t o b o l a n á h o d a ! Veriaci kresťan povie: to b o l o r i a d e n i e Božie, zasiahnutie všemohúceho Hospodina do života ľudského, do behu udalostí zemských.

Cis. 9. a 10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Str. 141.

Medzi ktorých patríš ty, milý čitateľu? Ak i ty veríš v náhodu, daj si povedať a zapamätaj si na celý život, že: náhody niet ! ! Všetko, čo sa deje, deje sa s dopuštěním a dfa vôle toho všemohúceho Stvori­teľa a Riaditeľa sveta, o ktorom drahý Spasiteľ náš povedal: „Zdáliž nebývají prodávání dva vrabečkové za penízek? A však jeden z nich nepadá na zem bez Otce vašeho. Vaši pak i vlasové na hlavě všickni sečteni jsou. Protož nebojte se, dražší jste vy, nežli mnoho vrabců." (Mat. 10, 29—31.)

Nepečujte o život svůj, co byste jedli a co pili. (Mat. 6, 25!)

V mestečku N. žila veriaca vdova, ktorá biedne — šitím — živila seba i svoje tri sirôtky. Pred samými Vianocmi náhle onemocněla a hľadela i so svojimi sirotami veľkej biede v ústrety. Najstarší syn, asi 12 ročný chlapček, si pomyslel: za posledné peniaze nakúpim gipsových sošiek a rozpredám ich. Zarobené peniaze prinesiem matke. Bude maf radosť, chudina! — A tak aj urobil. Jeho nebohý otec kupčieval s takýmito soškami z gipsu, preto mu to tak napadlo. Studený, severný vietor pre-vieval ulicami, keď sa malý kupčík postavil s nakúpenými soškami na rohu najbližšej ulice. A hoc ho tenké šatočky veľmi slabo chránily pred studeným vetrom, čakal trpezlivé, kým prídu kupci a zaplatia mu dobre za nemnohý tovar. Snáď ho zohrievala radosť, ktorú cítil už vopred v svojom nevinnom srdiečku pri pomyslení na to, ako sa poteší matka netušenému zárobku... Ale čas utekal, a kupci neprichodili. Prešlo popri ňom veľa ľudí, ponúkal im tovar, ale žiadny z nich nepotreboval nič podobného.

Pomyslelo si chlapča: pôjdem na rýnok a tam rozložím svoje sošky. Tadiaľ chodí viac ľudí, tam ich iste predám. Ale deň klonil sa už k ve­čeru, a náš malý kupec nepredal ani jedon kúsok. Slzy sa mu tiskly do očí, keď pomyslel na úbohú matku a na svoje zničené nádeje... Zrazu pocítil silný úder. Ktosi z mimoidúcich búšil sa do neho, a gipsové sošky rozletěly sa po zemi. Plným prúdom vyhrkly mu slzy z očí nad črepami roztřepaných sošiek, nad ^črepami svojich posledných nádejí.,. Ako sa len ukáže matke na oči? Čo jej povie? Posledné peniaze vydal za sošky a teraz má z nich len črepy! Z čoho budú žiť? — Asi takéto otázky si predkladal v svojej detinskej mysli...

!

A vy, milí čitatelia, si iste tiež pomyslíte: a k á n e š ť a s t n á ná­h o d a ! Ale sa mýlite. Prorok Boží Amos hovorí: „Zdaž sa stane v meste co zlého, a Hospodin toho nepůsobí?" I táto — ako si myslíte, ne­šťastná náhoda — stala sa pôsobením Hospodinovým. A preto nebola to náhoda, tým menej nešťastná náhoda, ale práve naopak: to bolo m ú d r e r i a d e n i e B o ž i e ! — Na plač úbohého chlapca sběhlo sa mnoho ľudí. Jedni ho ľutovali, iní ho tešili, iní zase posmelovali, aby sa nebál a aby neplakal. Len že tým by nebolo bývalo spomožené chu­dobnej rodinke! Medzi divákmi bol aj istý remeselník, ktorý sa po dennej práci ponáhľal domov, aby v krúžku rodinnom mohol stráviť ra­dostný svätvečer. Mal milosrdné srdce, ktoré hneď pochopilo stav úbo­hého chlapca. A miesto slov chopil sa činu. „Ukáž čiapočku!" riekol plačúcemu chlapcovi, a hodil do nej malý peniaz. Potom sa obrátil k ostatným a povedal: „Nasledujte môj príklad; buďte milosrdní!" —

Str. 142. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER

A do čiapočky chlapcovej len sa tak sypaly menšie-väčšie peniaze... Kto opíše radosť chlapcovu, keď vysypal na postel matkinu bohatý výdelok?

Hľa, zdánl ivým nešťast ím o d p o m o h o l H o s p o d i n biede v e l i k e j ! Aký mocný, verný a dobrotivý je Hospodin! Dobre povedal milý Spasiteľ: „Nepečujtež, říkajíce: Co budeme jísti, aneb co budeme píti, aneb čím se budeme odívati? Nebo toho všeho pohané hledají. Víť zajisté Otec váš nebeský, že toho všeho potřebujete." (Mat. 6, 31—32.)

(Zo „Svědectví" Viebahnových).

Na konci školského roku. 'Niekoľko slov našim žiakom a žiačkam.

me prostred jara. Vy, milé dietky, radi máte jaro, lebo dovolí vám pobehať si po vonku, pobaviť sa na teplom slniečku bez toho, že by ste sa musely ukrúcať do teplých šatočiek. Žijete si voľne, ako

tie vtáčatká z klietky vypustené. Terajšia jar priniesla vám skoré prázdniny, lebo veď sotvy sa skon­

čil mesiac máj, a už ste skoro všade po zkúškach. — Zanecháte školu, opustíte zvyklé v nej miesta v laviciach svojich, ktoré vás každodenne ochotne přijímaly, aby ste počúvaly poučné slová pánov učiteľov, a učily sa mnohému dobrému. Na konci školského roku prijmite niekoľko úprim­ných slov, dobrú radu od jednoho z vašich priateľov-učiteľov. Čo ste sa naučily, to si zapamätajte a dľa toho sa i spravujte!

Učily ste sa modliť, prosiť Pána Boha za všetko, čo potrebujete a chváliť Ho, ďakovať Mu za prijaté dobrodenia. Modlitby sú obete, pri­nášané Pánu Bohu, ako obetoval Ábel zo stáda svojho, ako Noe, keď vyšiel z korábu, ako Abrahám bol hotový obetovať i syna svojho Izáka, keď to Pán Boh žiadal od neho, a on chcel byť poslušným. Modlievajte sa tedy pilne a vrúcne i doma.. Modlievajte sa ráno za pomoc ku dennej práci; pred jedením za požehnanie Božie; po jedle chválte dobrotu Božiu, ktorá vás nasytila; večer proste za ochranu k času nočnému. Modlite sa, že by Otec nebeský ochraňoval oteckov, bratov vašich na vojne a pri­navrátil vám ich čo najskôr zdravých; aby pomáhal mamičkám v staro-sťach, ktoré teraz samé musejú prenášať.

Naučily ste sa poznávať Trojjediného Pána Boha, Jeho všemohúc-nosť, lásku, Jeho svätú vôľu. — Vystríhajte sa neposlušnosti, aby vás Pán Boh netrestal, ako Adama a Evu, ako zahanbil bratov Jozefových a mnohých iných. Buďte poslušné Pánu Bohu, ako Ježiško poslušný bol Otcovi nebeskému až do smrti krížovej.

A buďte poslušné i rodičom svojim, ako i Ježiško bol poslušný a poddaný svojim zemským pestúnom. Nezarmucujte ich svojou neposluš-nosťou. A menovite, ktoré máte doma len mamičky opustené, priviňte, túlte sa k nim s dvojnásobnou láskou, aby v opustenosti svojej aspoň na vás malý nejakú útechu; pomáhajte im, keď sa teraz i za oteckov J l d Vc

Čís. 9. a 10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Str. 14

musejú starať o vás a robiť pre vás; aby sa namáhaly vďačne, vidiac prítulnosť, oddanosť, lásku svojich detičiek a vašu — čo aj slabú, no, ochotnú pomoc.

A nie len v tomto, ale vôbec vo všetkom nasledujte príklad Ježiškov. Milujte Ho, veď ste Jeho, keď že si on vykúpil i vás od diabla.

Pamätajte, ako draho platil za vás. Veď zomrel na potupnom dreve kríža, krv Svoju vylial, aby ste Jeho boly. — Nuž, keď ste Jeho, neutekajte zo služby Jeho — preč k diablovi. Ten nemá pre vás inej odmeny, ako večnú, hroznú, trápnu smrť v pekle. A Ježiš vám sľubuje život večný, ráj pri Sebe. Verte v Neho a poslúchajte Ho. Počujte volanie Ducha Svätého, keď vás skrz sväté evanjelium k Sebe povoláva. Lebo, kto tak žije, ako evanjelium káže, ten ide za hlasom Ducha Svätého. A On naučí vás pravde.

Zapamätajte si tie krásne piesne zo Zpěvníka, spievajte ich často, a vždy najdete v nich nové potešenie, novú radosť, lebo vás prenikavo­sťou svojou usvedčia o láske Božej. A keď príde na vás staroba, sta­rosti, súženie, trápenie, ony vám budú posilou, podporou.

Počuly ste, ako prví kresťania trpeli pre vieru v Krista Pána. Koľké trápenie zažili evanjelici za svoje presvedčenie, že chceli žiť dľa oprav­dového* učenia Ježišovho a apoštolského. Buďte ich hodní; nasledujte poznaný príklad vernosti; ctite si ich pamiatku; milujte cirkev, vieru svoju evanjelickú.

Cvičily ste sa v č í t a n í. Čítavajte doma, i kým trvajú prázdniny. A ktoré ste zanechaly školu úplne, čítavajte a tak sa poučujte až do sta­roby. Máte ukázanú cestu, spôsob, ako sa môžte stať múdrymi. Čítaním zošľachtíte chovanie, zlepšíte zvyky, rozmnožíte známosti svoje. Rozumný človek prekoná mnohé ťažkosti s menšou námahou, než nerozumný, ktorý ako zo školy vyšiel, hneď knihy zahodil a nečítal viac nič. — Cvičily ste sa v r á t a n í , aby vás planý svet, zlí ludi nemohli oklamať, oškodiť alebo aby ste sa ani vy sami neoškodily. — Cvičte sa v p í s m e . Pí-savajte oteckom, bratom svojim na vojnu. Tým ich veľmi potešíte. Oni tam životy svoje vystavujú v nebezpečenstvo za vás, rodinku svoju, aby ste nemusely zažiť doma to, čo pretrpia ľudia tam, kde sú boje. A milo ich osvieži zvesť, chýr nejaký z kruhu ich rodinky.

A vôbec všetko, čo ste sa učily, zachovajte si v pamäti, rozmno­žujte známosti, vedomosti svoje čítaním; všímajte si všetko, čokoľvek samy zažijete, alebo čo sa okolo vás robí. Rozumný človek sa učí všade a zo všetkého! —? A nezabudnite ešte na jedno: n e z a b u d n i t e byť vďačnými! Buďte vďačné oproti rodičom a učiteľom svojim, aby videli rodičia, že vás neposielajú darmo do školy a učitelia vaši, že sa netrápia s vami bez výsledku. Buďte vďační oproti škole. Spomínajte si vďačne chvíle, ktoré ste v kruhu spolužiakov a spolužiačiek strávily. Ktoré sa v jaseni vrátite do školy, učte sa zas s novou chuťou, vôľou, buďte sku­točne pilnými, svedomitými žiakmi. Tak budete k radosti Pánu Bohu. — A keď vyrastiete v dospelých ľudí, obetujte vďačne na školu; tým len dlh svoj splatíte za to, že vychovala z vás ľudí; že vás vychovala súcich do sveta, podala vám prostriedky k tomu: ako žiť šťastne a spokojne, ako napredovať v živote. Buďte vďačné oproti cirkvi svojej, ktorá vám udr­žuje školu. A oproti nej vtedy budete vďačné, keď sa vo všetkom budete riadiť dľa toho, čomu ste sa naučily vo škole. Keď sa budete chrániť

Str. 144. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER

zlých, mrzkých rečí, nemierneho pitia, krádeže; a budete milé, úslužr pobožné, aby na každom slove, skutku vašom poznali fudia a mohli po­vedať: to sú evanjelické deti, tie chodily do ev. školy!

Mnohých žiakov nebude mať kto učiť v novom školskom roku, lebo veď ich pán učitel je v hroznej vojne, alebo ta pôjde. Nuž, takíto žiaci aspoň čítajte doma moc a moc.

Knihy nech sú vám na ten čas učiteľmi, priateľmi opravdovými. — Veľkí žiaci, ktorí robiť môžte, pomáhajte doma ochotne, usilovne rodičom, alebo matkám svojim, ba i cudzím, zanechaným rodinkám. Preto ste malý i zkúšky prv, pred zvyčajným časom. Pracujte usilovne, aby popri hroznej vojne a drahote, neprišiel na nás najstrašnejší trest: hlad, keď by ste nemalý čo jesť.

Z poslovenčených náb. piesní Leštinského. Pochváľme Boha...

Pochváľme Boha našeho, Boha v Trojici jedného, Otca večnej milosti, bo nás stvoril na Svoj obraz a naveky obsýpá nás darmi Svojej štedrosti. Svätý, Svätý, Svätý náš Boh, Pán zástupov na výsosti: sláva buď Jeho milosti!

Pochváľme i Syna Jeho, Ježiša, Pána našeho, bo s neba pre nás sstúpil:

moc diabla, hriechu i smrti, v ktorú sme boli vrhnutí, zkazil a nás vykúpil. Svätý atď.

Pochváľme Ducha Svätého, čo z Otca i Syna Jeho, nevýslovné pochodí, bo nám srdcia osvecuje, k spáse vedie a spravuje a tak nás znovu rodí. Svätý atď.

Poslovenčil Leštinský.

Najprv dobyte pevnosť! stého staršieho kazateľa spýtal sa raz jeden z jeho cirkevníkov, že

prečo přizvukuje v kázňach svojich neprestajne jednu a tú istú vec, totižto obnovenie srdca, a prečo nekáže radšej proti závisti a nená­

visti, proti vadám a svárom, proti pýche, lakomstvu, krádeži a tomu podobným hriechom. Kazateľ odpovedal: „Keď vojsko príde pred nepria­teľskú pevnosť, nedobýja najprv zahrady, letohrádky, ktoré sú okolo pev­nosti, ale útočí na samú pevnosť. Keď túto zaujme, letohrádky mu samy od seba padnú do rúk. — Pevnosť, na ktorú útočíme s mečom slova Božieho, je ľudské srdce. Keď toto vydobyjeme Pánovi, samy od seba prestanú všetky hriechy." Ze srdce zajisté pocházejí zlá myšlení, cizo­ložstva, smilstva, vraždy, krádeže, lakomství, nešlechetnosti, lest, nesty-dalost, oko zlé, rouhání, pýcha, bláznovstvá. Marek 6, 21—22.

Čís. 9. a 10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Str. 145.

Potěšujte, potěšujte lidu mého...!

P (Izaiáš 40, 1.)

Výpovede Písma svätého k času vojny. Hospodin jest udatný bojovník, Hospodin jméno Jeho. II. Mojž. 15, .,.

Nebojte se, ani se strachujte jich. Hospodin Bůh váš, kterýž jde

před vámi, Onť bojovati bude za vás. II. Mojž. 1, 29, 30. Buďte silní a zmužile se mějte, nebojte se, ani se lekajte tváři jejich,

nebo Hospodin Bůh tvůj, On jde s tebou, neopustiť a nezanechá tebe. V. Mojž. 31, 6.

Bojte se Hospodina a služte Jemu v pravdě celým srdcem svým; nebo vidíte, jak veliké věci učinil s vámi. Jestliže pak pšedse zle činiti budete, i vy i král váš zahynete. I. Sám. 12, 24. 25.

Tedy volal Aza k Hospodinu Bohu svému a řekl: Hospodine, neníf potřebí Tobě velikého množství, když Ty chceš pomoci mdlejším. Po-moziž nám, Hospodine Bože náš, neboť v Tebe doufáme, a ve jménu

ÍTvém jdeme proti množství tomuto. Hospodine, Ty jsi Bůh náš; nechť nemá moci proti Tobě bídný člověk. II. Krón. 14, 11.

Oči zajisté Hospodinovy špatněji všecku zemi, aby dokazoval síly

Ísvé při těch, kteříž jsou k Němu srdce upřímého. II. Krón. 16, 9.

Může Bůh i pomoci i poraziti. II. Krón. 25, 8. Hospodine, jakť jsou mnozí nepřátelé moji! Mnozí povstávají pro

mně, ale Ty, Hospodine, jsi štítem vůkol mne, slávou mou, a kterýž povyšuješ hlavy mé. Já jsem lehl a spal jsem, i zas procítil; nebo mne zdržoval Hospodin. Nebuduť se báti mnoha tisíců lidí, kteříž se vůkol kladou proti mne. Žalm 3.

Í Z vnitřnosti srdce miluji Tě, Hospodine, sílo má. Hospodin skála má a hrad můj, i vysvoboditel můj, Bůh silný můj, skála má, v Němž naději skládám, štít můj a roh spasení mého, mé útočiště. Žalm. 18, 2—3.

I Tito v vozich, jini v koních doufají, ale my jméno Hospodina Boha našeho sobě připomínáme. A protož oni sehnuti jsou, a padlí, ale my povstali jsme, a zmužile stojíme. Žalm 20, 8—9.

Hospodin světlo mé a spasení mé, kohož se budu báti? Hospodin síla života mého, kohož se budu strašiti? Protož byť i stony své proti mně rozbili, nebude se lekati ^srdce mé, byť se pozdvihla proti mně i válka, na toť se já spouštím. Žalm 27, 1. 3.

( Nebývá král zachován skrze mnohý zástup, ani udatný rek vysvo­bozen skrze velikou moc svou. Oklamavatelný jest kůň k spomožení, aniž ve množství síly své vytrhuje. Aj, oči Hospodinovy patří na ty, kteříž se Ho bojí, a na ty, kteříž očekávají milosrdenství Jeho. Žalm 33. 16—18.

Těš se v Hospodinu, a dá tobě žádosti srdce tvého. Uval na Hospodina cestu svou, a slož v Něm naději, Onť zajisté všecko spraví, a vyvedeť spravedlnost tvou jako světlo, a nevinu tvou jako poledne. Žalm 37, 4—6.

Nebo Ty jsi Bůh mé síly. Proč pro soužení od nepřítele v smutku mám ustavičně choditi? Proč jsi smutná, duše má, a proč se kormoutiš

Str. 146. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER

ve mně? Posečkej na Boha, neboť^ještě vyznávati Jej budu; Onf jest hojné spasení tváři mé a Bůh můj! Žalm 43, 2. 5.

Bůh jest naše útočiště i síla, ve všelikém ssoužení pomoc vždycky hotová. A protož nebudeme se báti, byf se pak i země podvrátila, a zpřevracely se hory do prostřed moře; byf i ječely, a kormoutily se vody jeho, a hory se rozrážely od duti jeho. Potok a pramenové jeho obveselují město Boží, nejsvětější z příbytků Nejvyššího. Bůh jest u prostřed něho, nepohnef se; přispěje! jemu Bůh na pomoc hned v jitře. Když hlučeli národové, a pohnula se království, vydal hlas Svůj, a rozplynula se země. Hospodin zástupův jest s námi, hradem vysokým jest nám Bůh Jákobův. Poďte, vizte skutky Hospodinovy, jakýchť jest pustin na­dělal na zemi. Přítrž činí bojům až do končin země, lučiště láme, kopí posekává, a vozy spaluje ohněm, mluvě: Upokojtež se, a vězte, žefjsem já Bůh, kterýž vyvýšen budu mezi národy, vyvýšen budu na zemi. Hospodin zástupů jest s námi, hradem vysokým jest nám Bůh Jákobův. Žalm 46.

V Bohu udatně sobě počínati budeme, a Onf pošlapá nepřátely naše. Žalm 60, 14.

I o o H o oil o o lpě o II o o"

Životné zlaté pravidlá pre každého rozumného človeka a zvláště pre hospodára.

* | l k sa chceme dopracovať šťastia a blahobytu: nenariekajme, ale ko-JgfX najme! Nariekame na zlé časy, ale na zbytočné veci vydáme

každý rok veľké summy. — Žaľujeme sa, že je m l i e k o d r a h é , a pijeme ešte drahšie víno, pivo, pálenku. — Žalostíme, z čoho platiť v y s o k é úroky, a deťom, menovite dcéram kupujeme drahé šperky. Hořekujeme: všetko je drahé, človek aby ani n e j e d o l , ale za to ženy, dcéry naše musia mať najmodernejšie šaty; a chudobní — ako opice — napodobňujú bohatých. Šomreme na zábavy, s l á v n o s t i , h o s t i n y : ale nikomu sa nechce zostať doma.

Prestaňme nariekať, žalovať sa! Sami sme vmní svojou chudobou! Nenariekajme, ale konajme! Učme sa od židov. Židia sú spořiví, chytrí a pri tom striezliví. Pracujú, aby si nadobudli majetku, a sú z nich páni; my robíme na opak: hráme pánov každý deň, a sme a zostávame žobráci. Učme sa sporiť! Chráňme sa pijatiky!

Zapamätajte si nasledovné zlaté pravdy: Sporenie — bohaté korenie. Ústa sú len malá dierka, — ale vefká sžierka. Nechvál do očí; nehaň za chrbtom. Dobrý hospodár viac predáva, než kupuje. Kto má mnoho žita, nech si myší nasadí; kto má mnoho peňazí,

nech sa súdi: príde o jedno i o druhé. Lepší vrabec v hrsti, než zajac v chrasti. Babka k babce, budú kapce. Čoho máš najviac, to šanuj najväčšmi. Viacej roznosí gazdiná v zástere, než gazda přiveze na voze.

EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 147.

Radšej nech fa smrť prikvačí, než slza úbohého tlačí. Súď sa, sťíď; ale dvere ku pokoju nezatváraj za sebou. Lepšie je stáť za svojím snopom, než za cudzou kopou. Kto zotrvá, i zlé pretrvá. Zrnkom po zrnku naplní kuriatko svoje volátko. Bohaté šatky a chudé statky — zapríčinia vždy na poli zmätky. Jedz do polosyta, pi do polopita! Vystieraj sa, nakoľko ti perina stačí. Viac osoží neraz dvoje očí, než dve ruky. Aké mrvisko, — také chlapisko. Radšej nekupuj žiadneho pozemku, ak by si si mal preto zanedbaf

vlastné pole. Poisti sa proti následkom nepredvídaných nehôd a nešťastia; poisti

si dobytok proti pádu, pole proti krupobitiu, dom proti ohňu a poisti si i vlastný život.

Nepožičiavaj si peniaze od úžernikov. Nepodpisuj ľahkomyseľne zmenky cudzie. Hľaď sa učif od každého a kedykoľvek. Heslom každého nech je: osvetou k blahobytu, blahobytom k svo­

bodě !

Ako v obci P. zahanbili baptistických mudrlantov.

m. Prvý večer v škole.

vitla nedeľa. Celý týždeň mnoho sa hovorilo po dedine o tom, že p. farár bude rozprávať o baptistoch. A kdekoľvek sa sišli evanjelici s baptistmi, ostro sa dohadovali o veciach náboženských, obe stránky

dokazovaly svoju pravdu. Že sa i p. farár zamieša do veci, spôsobilo isté rozčúlenie na obidvoch stranách, ale obzvláště u baptistov, z ktorých sa niekoľkí strojili tiež ísť v nedeľu večer do školy, ačkoľvek ich Straka od toho odhováral. Preto sa už vopred radili medzi sebou, čo povedia keď evanjelický farár povie to alebo to.

— „I my tam budeme!" — Vykrikovali evanjelikom pyšne a akoby s hrozbou.

Evanjelikov, ktorí ostali verní svojej cirkvi, mrzelo už od dávna, že niekoľkí od práce sa odťahujúci ľudia tak pohrdavě sa opovažujú hovoriť 0 evanjelickom náboženstve a vábia, nahovárajú evanjelikov k nevernosti, k odpadlíctvu. Veľmi sa tedy tešili, že ich p. farár poučí o veci, lebo, vedeli, že je človek rozumný a v Biblii veľmi zbehlý.

Str. 148. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Cís. 9. a 10.

Prišiel večer. Všade sa ponáhľali s večerou, aby na čas mohli byf v škole. Aj sa sišla skoro celá dedina. Medzi zástupom bolo vidieť i nie­koľkých baptistov, ktori prišli jedni zo zvedavosti, druhí, — ako sa vy­hrážali, — aby i oni povedali svoje. Posledný došiel do školy p. farár; okrem Biblie nemal sebou nič iného.

Pozdravil, privítal shromážděných; vyslovil svoju radosť nad týra, že sa sišli v takom peknom počte, a potom pokračoval: — „Ak som pred pár dňami dobre rozumel vašich poslov, chceli by ste počuť niečo o baptisme?"

— „Prosili by sme Vás uctivé — ozval sa jedon zo starších cirkev-níkov. — Radi by sme vedieť, čo je to za výmysel tá baptistická viera, kde sa vzala, odkiaľ prišla, lebo som už starý človek, ale predtým som nikdy neslýchal o nej.

— „Dobre tedy, drahí moji, — pokračoval farár — venujme tejto veci niekoľko večerov, keďže sa táto sekta započína vtierať i do našej obce a vyvoláva medzi nami rozbroj. Ačpráve je počet baptistov pricha-trný a ich nevzdelanosť a nevedomosť v náboženských veciach priveliká k tomu, žeby sa ich naša cirkev potrebovala báť, predsa dobre bude posvietiť si na nich a prísť na čisto s ich cieľami, aby sa niektorí zo slabších — lebo veď čistého zlata sa hrdza nechytí — nedali oklamaf a podviesť ich sládostným, úlisným rečiam a ich povrchnému svätuškárstvu. Ak niekto z vás bude mať nejakú poznámku, alebo by sa chcel niečo spýtať, nech sa len ozve, aby sme si základne pohovorili o veci a z každej strany posvietili na ňu. Započneme od počiatku, a rozpoviem vám najprv v krátkosti:

ako sekta baptistov povstala a ako sa vyvinovala.

— Dobre viete, milí bratia, že čo by sa ako pekne a dobre dialo všetko v ľudskej spoločnosti, vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú s poměrami nie spokojní, lebo, — ako príslovie hovorí, — všetkým ľuďom ani sám milý Pán Boh nevyhovie. Nuž, tak to bolo od počiatku i v cirkvi kre­sťanskej. Už listy (epištoly) apoštolov svedčia, že i vtedy boli ľudia, ktori vynachádzali chyby i na samých apoštoloch, lámali si hlavu vždy na niečom novom a chceli všetko poprevracať a poprekrúcať dľa vlastnej chuti a vôle. Táto nespokojnosť a svrblavosť ľudská utvorila rozličné ná­boženské sekty, medzi nimi aj sektu baptistickú.

Počiatok tejto sekty padá do času reformácie. Keď v 16. storoči Dr. Martin Luther, slávny náš reformátor, očistil cirkev od vynálezov a prídavkov ľudských a previedol ju nazpät ku čistote Evanjelia Kristovho tiež sa našli niektorí, ktorí neboli spokojní s jeho dielom, držiac sa za múdrejších, osočovali a znevažovali ho a hovorili: „Hohó, my to lepšie urobíme!" A v svojej namyslenej múdrosti a nekonečnej pýche sa aj prichytili k práci. Začali napádať všetek i cirkevný i spoločenský poriadok, Títo ľudia sa menovali anabaptisti, to jest znovukrstenci, a síce preto, že zavrhli i krstenie dietok a v dospelom veku znovu pokrstili všetkých, ktorí sa k ním pripojili. Roku 1521., keď Luther bol na Wartburgu, v Ne­mecku, v meste Zvickau, vystúpili dvaja súkenníci a jedon úradu pozba­vený kňaz: Tomáš Miinzer ako proroci, a rozhlasovali, že sa im Pán zjavil a že ich povolal a poveril, aby napravili cirkev. A vyzývali ľudí, aby povstali, aby vystúpili z cirkvi a pripojili sa k nim. Zvučnými slo-

Čís. 9. a 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 149.

vami, vábnými sfubami rozpálili ľud tak, že ako divý ničil, lámal, trieskai a prevracal všetko, čo mu stálo v ceste, či v cirkvi, či v spoločnosti. Povstalo vraždenie, pustošenie a krvavá vojna. Sám Luther sa zhrozil nad tým a vyzýval ľudí, aby sa bránili proti tejto bezuzdnej, vražedlnej sberbe. A to sa aj stalo. Búrka, ktorú vyvolali streštení anabaptisti, smietla ich samých. Pôvodcovia a vodcovia povstania vzbury zaplatili to životom a ich pozostalí prívrženci museli sa rozutekať do susedných krajín, me­novite do Švajčiarska a do Hollandska, kde potom zapríčinili podobné vzbury.

Ale rozosiate semeno nevyhynulo úplne, lež vzišlo znovu. Roku 1534. vystúpili v meste Múnster novi apoštolovia anabaptistickí: istý ka­zateľ, menom Rottmann; pekár Ján Matthiesen a krajčír Ján Bockelson. Posbierali roztratených prívržencov anabaptismu a na toľko sa rozmohli, že pochodili niektoré kraje Nemecka a všade pustošili a vraždili každého kto nechcel byť jednej mienky s nimi. Hlásali, že chcú priviesť kresťanov nazpät ku čistote a svätosti starodávnej cirkve a previesť to, aby každý človek bol rovný a svobodný. Ale tieto šľachetné zásady poprekrúcali. A po-neváč každý z nich dľa svojho vlastného domnenia učil a robil, čo skoro sa i medzi sebou rozpadli na viaceré stránky. Jedni žiadali celkom sa odrieknuť od sveta a jeho vecí; druhí naopak, až pri veľmi sa oddali pôžitkom sveta tohoto a učili, že telo nemá s čistotou duše nič spoloč­ného. Celkom ľubovoľne si vysvětlovali i kresťanskú svobodu a začali žiť v hriešnom mnohoženstve, áno až v zvieracom spoločnom ženstve, ho­voriac, že dľa Písma Svätého len biskup má byť „jedné manželky muž", ostatní veriaci nie. Tak sa stalo, že prorok Bockelson mal 17 žien a Rottermann 4. Takto dokazovali tú nimi omálanú čistotu apoštolského veku. Krém toho zavrhli kňažstvo, lebo že každý si je sám kňazom; zavrhli všetky náboženské obrady, lebo že sú to veci nepotrebné; Večeru Pánovu si prisluhovali sami, bez všetkej predchádzajúcej spovede a prí­pravy; všetkých, ktorí sa k nim pripojili, menovali „osvietenými dietkami Božími", ostatných kresťanov prezývali modlármi, nevieriacimi pohanr a kňazov „falošnými prorokmi".

Pustošenie a vraždenie, ktoré prevádzali, donútilo konečne ľudí k tomu, aby sa bránili oproti nim. Vystrojili proti nim válečnú výpravu, a tá ich skoro úplne zničila. Kde-tu sa našiel ešte niektorý z nich, ale márne sa namáhal získať iných.

Až v 17. storočí povstala v Anglicku znovu sekta, ktorá si osvojila temer všetky zásady, učenie vyplieneného anabaptismu: zavrhla krstenie dietok, úrad kňazský, spoločné chrámové služby Bože atď. dôkazom toho, že je nie nič iného, ako nový výhonok starého bludu. Ale že meno „anabaptisti" malo takú ošklivú minulosť, prívrženci novej sekty odhodili prvú polovicu mena: slovíčko „ana" (po slovensky: znovu) a pomenovali sa jednoducho „baptisti" = „pokrstení". Títo baptisti preniesli svoje učenie z Anglicka do Severnej Ameriky, a tam sa následkom svojej ošklivej a hriešnej duchovnej pýchy, v ktorej sa každý z nich za neo­mylného hlásateľa Božskej pravdy považuje a iného mienku neprijíma, ozpadli na nepočetné strany, sekty, ktoré sa i medzi sebou hašteřily a

hašteria sa až do dnes. Je to odstrašujúci dôkaz toho, kam zajde a akú nesvornosť spôsobí nespokojný ľudský duch vo svojej svévoli a bezuzdnosti, 'edni veria tak, druhí inak; jedni svätia nedeľu, druhí sobotu; jedni vy-

Str. 150. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER

znávajú kalvínske učenie o predsriadení, druhí ho zavrhujú; jedni veria Trojicu Svätú, druhí to vyhlasujú za nesmysel; jedni ešte i umývanie nôh držia za sviatosť, iným sú ani krst a Večera Pánova nie sviatosťami. Slo­vom koľko hláv, toľko vyznaní a učení. 1 na tejto pyšnej ľudskej múdrosti, ktorá je pred Hospodinom bláznovstvom, sa splnilo to, čo hovorí Písmo Sväté o pyšných staviteloch veže babylonskej, totižto: že „smetl Bůh jazyk jejich, aby jeden druhého jazyku nerozuměl" (I. Mojž. 11, 7.) V Amerike tieto baptistické sekty dostaly do krážov svojich a obsnovaly sieťou svojou i niektorých našich, vo viere slabých, a k tomu nespokojných a k takýmto bláznivosťam náchylných krajanov, a títo, keď sa navrátia z Ameriky, zvádzajú k svojmu bludu aj po našich cirkvách a obciach; behajú sem a tam, z obce do obce a ponúkajú nevedomému a ľahko ve-riacemu ľudu svoj. tovar. Oni hovoria, že „večné spasenie" a „pravé kresťanstvo", aby im ľudia, ktorí túžia po časnej i večnej blaženosti, tým ochotnejšie sadli na lep. Tak sa dostali títo baptisti i do našej, dosial spokojnej obce, aby i tu spôsobili rozbroj a nepokoj, ako voľakedy ich predkovia: anabaptisti za časov Lutherových.

Milosrdný Samaritán. 6 f ) o l o to, v dobe, keď sa v mestách najviac sťahujú ľudia. Pred jedným J ) domom v B. na ulici vyložené stálo chatrné náradie chudobnej

nádenníckej rodiny. Patričný nádenník bol dlhší čas nemocný a že nemal zárobku, nemohol zaplatiť bytné. A majiteľ domu nedal sa preho­voriť, aby rodinu i na ďalej nechal v dome. Museli sa vysťahovať na ulicu. Pri náradí stála žena a zúfalej hľadela pred seba. Ale pomoc ne­ukazovala sa so žiadnej strany. Z mimo idúcich si jej nikto nevšimnul. Každý šiel po svojej práci.

Konečne pristúpil k nej starší pán a dopytoval sa na meno mužovo a na meno domáceho pána, a na príčinu, prečo nemohli platiť bytné. — Žena hovorila úprimne a otvorene o nešťastí, aké ich stihlo. Počas tohoto rozhovoru prišiel aj nádenník, ktorý bol hľadať byt. Jedon pohľad na neho presvedčil pána, že tu ide o skutočnú biedu. „Našli ste si byt?" „Áno, pane", odpovedal tento a označil, kde ho našiel. Pán zaznačil si ulicu a číslo domu, priateľsky ich pozdravil a odišiel. Nezadlho za tým prišli dvaja nosičia, ktorí máličko náradia dopravili na určené miesto. — Ked nádenník s manželkou a s dvoma dietkami tam dorazili, nový domáci pán vyšiel im v ústrety, hovoriac: „Tu bol jeden neznámy pán, zaplatil bytné na jeden rok vopred a riekol, že sa bude starať o vás aj budúcne." O krátku chvíľu prišiel nosič s košom rôznych potravných článkov, druhý zase priviezol náklad dreva a uhlia, a konečne susedný obchodník od­kázal radostne prekvapenej rodine, že istý cudzí pán nechal pre nich u neho 10 mariek na zemiaky, zeleninu atď Na karotke, ktorú mu oddal jeden z nosičov, bolo napísané: „Moje jediné dieťa bolo nemocné na záškrt a Boh mi ho zachránil. Modlite sa, aby mu i na pozatým dával zdravia."

Milí čitateľu! Snáď si už aj ty pokladal niekoho zo svojich milých za ztrateného, — a Boh ti ho prinavrátil. Buď aj ty — milosrdným Sa­maritánom !

Cis. 9. a 10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Str. 151.

|ilí- čitatelia Posla sa iste tiež už dočítali o tom, že sa do terajšej svetovej vojny zamiešalo najnovšie i Taliansko. Náš bývalý spo­jenec obrátil sa proti nám s mečom . . . Prvý nápad nášho ľod-

stva smeroval proti Benátkam, starobylému to mestu talianskemu na mori Adriatickom. Z tejto príležitosti podávame milým čitateľom Posla vyobrazenie najkrajšej a najpamätnejšej čiastky Benátok: vežu Campa­nile, sosutú 14. júla 1902. a v úzadí nádherný chrám Sv. Marka a krá­ľovský palác. Veža táto bola jedna z najdávnejších. Stavba jej sa počala r. 888 a bola dokončená r. 1178. Keď sa roku 1902 srútila, Taliani po­važovali to za „národnú pohromu." Chrám Sv. Marka je podobne jedon z najnádhernejších chrámov sveta. Má sedem dutín a päť nádherných brán. — Čo ozaj zostane z týchto nádherných stavísk, kým sa vojna skončí ?!

Str. 152. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Čís. .9 a 10.

Zanedbávanie dietok. ÍE iadky tieto sú ťažkou obžalobou. Ideme v nich žalovať na rodičov,

ktorí si ľahkomyseľne zanedbávajú dietky. Jedni to robia z ľahko­myseľnej nedbanlivosti, alebo z hriešnej pohodlnosti. Nechce sa

im zaoberať sa s dietkami, oštariť sa s nimi. Ani sa neobzrú o ne. Ani tej najmenšej pozornosti jim nevenujú. Sveria ich alebo pestúnkam, alebo jich ponechajú celkom samé na seba. A dietky rastú ako drevo v hore, bez dozoru rodičovského, bez výchovy, bez kázne a bázně, a kazia sa v zlých spoločnosťach, v zlom kamarátstve. Nedávno sme počuli žalovať na mládež istej obce, a to na mládež staršiu a mladšiu rovnako, že po večeroch a menovite po nedeliach vysedáva v krčme a potom v noci huláka po dedine. Ako je to možné? Len tak, že sa rodičia nestarajú, ani sa len neobzrú o svojich dorastajúcich synov, nevedia, kade chodia a čo robia.

Rodičia, nezanedbávajte si dietky! Iní dopúšťajú sa tejto istej chyby z inej príčiny: nemajú času, ne­

stihnú zaoberať sa s dietkami, venovať im pozornosti, času. O týchto si chceme povedať jedno-druhé.

Známe sú nám slová Kristove: „Marto, Marto, pečlivá jsi, a staráš se o mnohé věci. Jednoho toliko je potřebí. Maria nejlepší stránku vyvo­lila, kterážto nebude odňata od ní." Tejto pečlivej Marte sú podobní mnohí rodičia a zvláště mnohé matky. Pracujú, sháňajú sa, lopotia až do únavy. — A to všetko len preto, aby nashromáždili dietkam čo možno najviac majetku, bohatstva zemského. Všetky ich snahy sú obrátené na márnu mammonu. Tým lopotným životom sú tak zaujatí, že pre iné nemajú času. Ak dietky chcú niečo, ak sa chcú pritúliť k otcovi, polaskať sa s matkou, ak sa jich na niečo spytujú: odbijú jich rodičia nevľúdnymi slovami: „Daj mi pokoj; nemám času!"

Ani nevystihnu, nezbadajú takí rodičia, že ich suché slová pôsobia v jemnej dušičke dieťaťa, ako mráz, ktorý spáli, zničí útle sväzky medzi dietkami a ich rodičmi. Mladosť takého dieťaťa je studená, ľadová, prchá bez krásnej rosy lásky rodičovskej a zvlášť materinskej. Všetky námahy dieťaťa: sblížiť sa s matkou, zostanú bez povšimnutia; matka sa viac ani neobzre o to, uteká z práce do práce, hoc ju hmotné, majetkové pomery ani nenúťa k tomu. Chce len mať viac a viac. — Stále má na mysli, ako by si tým i tým rozmnožila imanie a tým dietkam zabezpečila dobrú, spokojnú budúcnosť. Ani len nepomyslí na to, že zanedbáva dietky svoje; pre veci časné, liché, malicherné, pre trochu mamony za­nedbáva ich dušu!

Ráno, vstanúc, už sa bere do práce; k modlitbe rannej to nepríde, — nemá času. A dietky, nevidiac matku predchodiť dobrým príkladom, ochabujú v nábožnosti.

Ako často malý by si'také až príliš „pečlivé Marty" pripomenúť významné slová Písma: „Neskládejte sobě poklady na zemi, jež rez a mol kazí, a zloději vykopávají a kradou... ." A ďalej: „Nepečujtež tedy úzkostlivě, říkajíce: Co budeme jísti, co budeme píti, aneb čím se bude­me odívati? O to všecko pohané pečují. Víť zajisté Otec váš, že toho všeho potřebujete. Hledejte tedy nejprv království Božího a spravedln< jeho, a toto všecko bude vám přidáno."

ivedlnosti

Cis. 9. a 10. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER

Aspoň jedon príklad na to, k čomu vede takéto zanedbávanie aké môže mať zlé následky pre ich výchovu, pre ich vývin, pre celú ich budúcnosť.

Díetky sa povadia medzi sebou. Idú k matke alebo k otcovi so žalobou. Mladší, preto i slabší braček sa žaluje: „Jano ma ubil!" Ale darmo sa dovoláva rodičovského zakročenia. Ich to nevyvede z pokoja — taká maličkosť! Práca, práca — čo by si s tou počali, keď by ich dietky ustavične malý vyrušovať z nej. A nevstúpia medzi rozvadené dietky ako láskavý sudca: nepoučia dietky, ako je to mrzko, keď sa vadia, bijú; nehľadia sblížiť ich zase vzájomne. Ďalej pokračujú v práci, ani len nepozrú snáď v tú stranu, len odseknú nevrle: „Nedaj sa! I ty ho ubi!"

Nerozvažným slovom svojím čo povedia malej drobotinke? Že je dovolené: zlým platiť za zlé. A tak mier, odpustenie nevzklíči v útlych íých zanedbaných srdiečkach, ale miesto toho bujneje — zlomyseľnosť.

Ako výhodne pri šarvátkach tých detských dá sa jim predviesť a vyložiť krásna výpoveď: Čo sám nemáš rád, nerob inému! A poučiť ich o tom: že človek, menovite kým je dieťa, nikdy nemá sám splácať; trestať je vecou rodičov!

Rodičia nezanedbávajte si dietky! Začaly sa prázdniny školské, keď dietky budú odkázané ozaj

len na rodičov, na ich výchovu. Nezanedbávajte že ich, aby nespustly A práca celoročnej školskej výchovy a výučby aby nevyšla na zmar!

A čím je potom Kristus? V"\áhodou prišiel mi do ruky katolícky modlitebník. A v ňom, v tak-| / zvaných loretánských litániách má Maria nasledujúce názvy:

Najsvätejšia Panna Maria. — Matka Božia. Svätá panna panien. Svätá matka Kristova. Milostná matka Božia. Čistá a nepoškvrnená svätá matka. Předivná matko, yždy len dobre radiaca matka. Matka Stvorite­ľova. Matka Spasiteľova. Úctyplná svätá matka. Velikomocná svätá Panno. Milostiplná a silná Panna. Verná Panna. Zrkadlo pravdy. Stolica mú­drosti. Základ radosti. Nádoba ducha. Výborná nádoba pobožnosti. Ruža tajnostná. Veža Dávidova. Veža slonová. Dom zlatý. Skryňa svätých sľu­bov. Dvere nebeské. Hviezda rannia. Lekárka nemocných. Ochranka hrieš­nikov. Potešitefka smutných. Spomocnička kresťanstva. Dobrodinka Uhorska. Kráľovná anjelov a patriarchov a prorokov. Kráľovná apoštolov, mučedl-níkov a verných vyznavačov. Kráľovná panien. Kráľovná všetkých svätých. Kráľovná, bez hriechu počatá. Kráľovná svätého ruženca, — smiluj sa nad nami!

Čo povieš na to, ev. křesťane ? Či je tu nie oprávnená otázka: a čím je tam potom Kristus?! Či nemáš ďakovať Pánu Bohu, že ťa z tejto temnosi priviedol k svetlu Evanjelia, takže vieš, veríš a vyznávaš: že nieto pod slncom druhého mena, skrze ktoré môžeš byť spasený, jediné drahé meno Ježišovo, ktorý zomrel za hriechy naše a vstal z mrtvých pre ospravedlnenie naše. Buď tedy verným synom svojej čistej, bez bludu a vynálezkov ľudských, cirkve evanjelickej!!

EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Cis. 9. a 10.

Trojica Svätá. *eď sa kráľ Hiero pýtal voľakedy mudrca Simonidesa: čo je Boh,

vyžiadal si mudrc 8 dní na rozmýšľanie. Po ôsmych dňoch žiadal si dva kráf osem dní. A keď kráľ netrpezlivo doliehal naň, odpo­

vedal mu konečne: „Čím viac rozmýšľam nad otázkou tvojou, tým menej som v stave dať na ňu odpoveď." A to platí menovite o Trojici Svätej. Je to jedno z tajomství Božích, ktoré rozum ľudský nikdy nevystihne, nepochopí a neporozumie. — To môže človek len verif. Ale veriť to môže tým istejšie, čím'zjavnejšia je t r o j j a k á č i n n o s ť T r o j e d i n é h o Boha.

Kedykoľvek vyjdeš do prírody Božej a obdivuješ v nej veliké a divné skutky Najvyššieho, — veď: to Boh — S t v o r i t e ľ tvoj hovorí k tebe!

A kedykoľvek otvoríš Písmo sväté a čítaš v ňom o hriechu a treste Božom; o Kristu, ktorý prišiel, aby priniesol ľuďom duchovné zdravie a nádej budúceho života; a aby im to mohol podať, trpel, umrel za nich a krvou Svojou obmyl ich od hriechov a smrťou Svojou zachránil ich pred večnou smrťou, — veď: to Boh — Vykupiteľ tvoj hovorí k tebe!

A kedykoľvek spytuješ, zkušuješ vlastné srdce, a cítiš, že viera tvoja v Boha je nie mrtvá, že v obcovaní tvojom duch víťazí na telom, veď: to pôsobí Boh Duch Svätý — tvoj P o s v ä t i t e ľ!

Svrchovaná moc, najvyššia láska a dokonalá svätosť: to trojaká čin-íosť Trojjediného!

S v r c h o v a n á m o c ! Kor sa pod mocnou pravicou Jeho! N a v y š š i a l á s k a ! Miluj Ho z celej duše, z celého srdca, zo všet­

kých síl! D o k o n a l á s v ä t o s ť ! Buď svätý a dokonalý, — lebo zaiste k tomu

si i povolaný!

Beda mu, v nešťastí kto býva sám! Nie šťastný, kto šťastie užíva sám! Ak hojnosť od Boha, braček môj, máš: že sa mi od bratov neodvraciaš! Šľachetný duch bôle prenáša sám, ale nevypásá rozkoše sám!

Srdce, ruky otvieraj, bratom slzy sotieraj, a sirote — uľav v psote!

Ale kto sa šťastím nalieva sám: ten nech si aj slzy prelieva sám!

f O. B.

Cis. 9. a 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 155.

TT Zprávy. TT' B o b r o v e č e k . Smutnú zprávu

sdělujeme z našej filiálnej cirkvi. Náš horlivý, neúnavný mladý ku­rátor, Ján Kmeť Janovie, po dlhej, vefmi trápnej chorobe, v mladom veku odobral sa z tejto časnosti do večnosti, zanechajúc v žiali nielen manželku milú s 5. dietkami, ale i všetkých nás, ktorí sme ho poznali. — Patril medzi vynika­júcich údov celého nášho sboru, a svojím dobrým srdcom, šľachetným smýšľaním, pravým kresťanským životom vyzískal si úctu a lásku každého. Ťažko, vefmi ťažko mu bolo zanechať opustenú domácnosť, bôľne sa lúčil so svojimi, ale pevná viera jeho osladzovala mu i tie naj­väčšie horkosti života. — Domácim svojim nezanechal hojnosť „pokladu, které řez a mol kazí", ale zanechal im svoje požehnanie, duchovný te­stament, ktorý sám — cítiac posla smrti — vlastnoručne ešte napísal. Vynímame z neho len hlavnejšie: „Mé milé dítky, slyšte slova úst mých a složte je do srdca vašeho. Když Bůh mou duši ode mne o-dejme, tedy pochovejte mne a v pocti­vosti mějte svou matku, pokud jest živá. Mějte po všecken čas života vašeho Pána Boha v srdci svém. Nikdy neprivolujte k hriechům, ani neopouštějte přikázání Boží, ani neodvracejte oči vaše od žádného chudého; tak ani Bůh svého obli­čeje od vás neodvrací. Pilne se varujte ode vši nečistoty a nešle­chetnosti. Nech nepanuje pýcha a vysokomyslnosf ani v slovich, ani v předsevzetích vašich. Na radu moudrých se dopytujte, a proste Boha, aby vaše cesty řidil. Ačkoli zde na zemi v chudobě živí sme, však dost máme, když se Boha bojíme. — Co chcete, aby vám jiní 'idé činili, to i vy čiňte jím. Toto

naučení, mé milé dítky, napište si do srdce vašeho, a pomníte na mne, když jíž více s vámi nebudem. Nebo já již k smrti pospíchám, a poručím vás i moju manželku v o-chranu a opatrování všemohoucímu a dobrotivému Pánu Bohu. Vážte si matku. Pomníte, že i ona mnoho podstúpila s vami, kým vás vycho­vala. Buďte pobožné,, modlíte se pilne, nebo nevíte, co jest pokušení, neb úzkosť smrti. Vystříhejte se od opilstva, odkud všecky hříchové pocházejí. V Boha důfejte, a tu žehnej všecky kroky v živote vašem." — Pohrab menovaného Jána Kmeťa bol 27-ho apríla pri hojnej účasti jak domácich, tak aj mnohých zo susedných obcí. — Dojemné to slová, ktoré zanechal svojim dietkam. Dal by Hospodin, že by sa aj spl­nily pri nich. Ten Utešitef nebeský nech poteší mladú manželku a dietky osirelé, nech prispeje pomocou k ďal­šiemu boju života jak im, tak aj ovdovelej staručkej matke.

Filia na svojom konvente zvečnila pamiatku svojho v Pánu zosnulého kurátora a na jeho miesto vyvolila Jána Figuru, ktorý hneď v konvente složil aj prísahu. — Bôh pomáhaj novému kurátorovi vo všetkých snahách, k dobru cirkve slúžiacich.

Zkúška dietok bola 7. mája popoludní, v prítomnosti pána de­kana, školského predsedu a mno­hých údov filie. — Pán dekan v svojej reči upozornil prítomných na to, aby si vážili poklad tak vzácny, jako je škola, aby boli horlivými, zaujatými za jej rozkvet. — Tiež upozornil i rodičov kato­líkov, aby na povinnosti oproti škole, kde ich dietky sú vyučované, nezabúdali a v svornosti nažívajúc, poplatky školské riadne platili, ne­dajúc sa zavádzať a mámiť nikým.

Str. 156. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER ís. 9. a 10.

T r n o v e c . Jarné práce s Božou pomocou sme skončili, ač tento rok išlo všetko pomalšie, ako ino­kedy. Veď chybujú nám mnohé pracovné sily. Teraz len prosíme Hospodina, aby nám požehnal i na úrodách a varoval ich od všelikej zkazy.

Smutné zprávy i u nás. Medzi deťmi v posledné časy vypuknul šarlach, a rozšíril sa nielen v Tr-novci, ale i v susedných Ráztokách. Na túto chorobu nákazlivú a veľmi nebezpečnú zomrelý už 4. dietky, ale dá Bôh, že sa pri opatere a prísnej čistote šírenie zamedzí. — Pre šarlach zavrela vrchnosť i školu, tak že zkúška, určená na 7. mája, vystala.

Ešte minulého mesiaca povolal Pán ku sebe nenadále Zuzannu Krmesky, vdovu po Jurajovi Puchy, matku p. učiteľa Puchého. V nej utratily nielen dietky milú, dobrú matku, ale i cirkev, spoločnosť naša horlivú, láskavú, pracovitú spolu-sestru. Pochovali sme ju dňa 14. apríla pri veľkej účasti obecenstva. — Tiež dňa 25. apríla odpre­vádzali sme do matky zeme telesné pozostatky mladého, 37 ročného Jána Lacu, manžela Anny Vozárik, ktorý po dlhej, ťažkej chorobe odobral sa od nás. Zanechal rodičov v starobe, manželku opustenú so 4. osiralými dietkami. — Bôh poteš zarmútených, a oslaď trpký kalich neresti Svojou neobsiahlou milosťou.

O bratoch našich na bojišti málo kedy prichodia zprávy. Ra­nených, chorých, zajatých máme už viac, o mnohých niet chýru od 5—6 mesiacov. — Z narukovaných zomrel v Pätikostoloch Ondrej Zá­horský, 20. ročný, na srdečnú vadu. Tam bol i pochovaný. — Milosrdný a dobrotivý Bôh nech chráni všetkých našich na bojišti, v nemocniciach i v zajatí, nadovšetko ale nech udelí nám tak tuženého pokoja.

*-T~ Dovalovo. Dňa 5. apríla, vo veľkonočný pondelok, mali smi náboženský večierok, na ktorý sa cirkevníci húfne shromáždili. Pravda, mnohých domácich by sme radi boli videli prítomných, ale ich ne­bolo. Akiste nevedia precítiť, o čo sa jedná. Preto ešte i dietkam sv< jim zakazujú navštíviť miesto, kde duch a trápne srdce najdú občerstvenia v tomto hroznom čase.

Večierok sme začali skrúšenou modlitbou; potom sme si zaspie­vali pieseň zo Zpěvníka č. 182. Mile nám predniesla dnešnému času príhodnú báseň: „Stará mať a vnuk" Marka Bartoš, žiačka V. triedy; Dojemná bola rečňovanka Emilii Papaj z III. triedy „Sídlo pokoja" Pán učiteľ predniesol báseň: „Padnul za národ". — Veľmi poučnú a za­ujímavú prednášku mal vel. p. farár Ján Bezek. Nejednej matke, — keď pomyslela na svojho syna, slzy sa ronily, -a veru s nimi sme si i my všetci poplakali.

Mohli sme vidieť a sa presvedčiť, že podrast náš je v dobrých rukách, a že Hospodin láskavý požehnáva prácu usilovnú. Marka Papaj (V. tr,' Marka Jankovček (IV. tr.), Milka Papaj (III. tr.) a Anna Petro (VI. tr.) smelé, mile a zreteľne zodpovedaly svojej úlohe v rozhovore — „Siroty' — že nám srdce prenikalo. Nasle dujúci spev dietok — „Nepomíje nás" — pekne sa vynímal. Šikovne, s dobrým prízvukom rečnil i Gusto Plšík (IV. tr.), syn nášho p. kura tora, ktorý bol v Przemysli. Ján Benadík (V. tr.), Pavel Papaj (V. tr,' Marka Jurčo (VI. tr.), predniesli nám rozhovor: „Napravený Kalif a Marka Veverica (V. tr.), Margita Choma (III. tr.), Marka Zimáni (III. tr.) a Anna Maduda (III. tr.): „Cudzieho sa netýkaj!"

Zakončiac milý večierok s ná­božným spevom a modlitbou,, rozišl sme sa s uspokojením vo viere, že

Cis. 9. a 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER Str. 157.

íospodin môže na nás dopustiť äžké navštívenie, ale nás neopustí.

Na večierku sa nasbieralo K. 1730; mimo toho dali ešte: Ján Plšik z Petra 30 hal., Zuzanna Almann 30 hal., p. Peter Gašparík 2 kor.; Hapčo Karasovie 40 hal., p. učiteľ Pavel Šintaj z Jakubovian 1 kor.; Pavel Šintaj 80 hal., Milo Šintaj 60 hal., vel. p. farár 1 kor., si. Marienka Gašparík 1 kor., Ján Tomko, výpomocný kurátor 40 hal., Andrej Petraško 30 hal., Ján Bendík vicerychtár 60 hal., hostinského ro­dinka 2 kor., p. učiteľ Viliam Kováč krém iných menšich výdavkov-2 kor. Spolu tedy 30 korún. Rozdelili sme sbierku nasledovne: Na základinu Jána Husa 20 kor., na nádejný miku­lášsky sirotinec 6 kor., na „Čer­vený kríž" v Hrádku 8 kor., na Posla 2 kor., do spolkovej kassy 34 hal.

Ďakujeme Pánu Bohu ešte i za to, že cez celý čas pôstny sme sa mohli v chráme Božom krásnymi modlitbami posilňovat I naše dietky pilne navštěvovaly chrám Boží, ačpráve zprvu to veľmi ťažko šlo. Našly sa všelijaké výhovorky, aby dietky do chrámu nechodily, ale Hospodin láskavý aj tu nám bol na pomoci. „Hledejte nejprv krá­lovství Božího a spravedlnosti Jeho, a jiné vše bude vám přidáno". Mat. 6. 33.

Náš Posol má zase nových predplatiteľov: Zuzannu Obula, Teréziu Cibula, Mariu Petro, Mar­tina Křižku, Martina Ribára, Michala Javorku, Jozefa Števčeka, Ondreja Kompiša, Michala Komu, Ondreja Petraška a Mateja Slabeja, ktorého pred krátkym časom Hospodin k sebe vzal. — Ozaj potešiteľné je to, že hoc by sa niektorí z malicherných príčin už-už boli odvrátili od nášho milého Posla, predsa sa rozširuje. Chodil k nám 40-tim cirkevnikom a teraz chodí už 50-tim. Nech

Hospodin láskavý i týmto novým predplatiteľom dá Svojho Ducha, aby mohli porozumět slovu Jeho, ktoré duše verných občerstvuje i ich spasiť môže.

Zaváznu P o r u b a . Od po­slednej zpávy v našom milom „Po­slovi" máme zase len smutné uda­losti. Dňa 7. apríla odprevadili sme do matky zeme starostlivého otca a muža Pavla Šiarnika, ktorý doko­nal po dvojročnej, ťažkej nemoci v 52. roku života. — Dňa 14. apr. pochovali sme zase váženú, dobrú priateľku, Annu Hlatký rod. Kováč, manželku Jána Hlatkého, vychvátenú neočakávanou, náhlou smrťou v 42. roku života. — Pán Boh nech po­teší skormútených a zosnulým nech dá tichého a sladkého odpočívania. Ale najsmutnejšia zvesť došla nám z bojišťa dňa 22. apríla. Hrdinskou smrťou padnul 22-ročný mládenec Michal Rufus. Patril medzi tých nie mnohých mladíkov, ktorí svojou ti­chosťou, nábožnosťou a vzdelano­sťou môžu slúžiť za príklad iným. O smrti jeho upovedomil nás ta-mejší vojenský kňaz, vel. p. Julius Jamnický. Nepadnul v boji a predsa od guľky nepriateľovej. Niesol obed svojim spolubojovníkom do bojov­nej čiary, a keď sa navracal odtiaľ, trafila ho smrteľne gufka nepriateľ­ská do brucha. Doniesli ho už mrt­vého. Pochoval ho výšmenpvaný vojenský kňaz. Leží pri troch našich a pri jednom ruskom vojakovi. Hrob jeho označený je krížom. Oplaká­vajú ho rodičia a bratia. Boh ich poteš. A jemu — padlému hrdinovi — nech je i v cudzej zemi sladké odpočinutie.

Na pamiatku svetovej vojny da­rovala Eva Bróska K. čiernu zástavu ku pohrabným počestnosfam. Sme jej povďační za ňu, lebo sme si ju už dávno žiadali.

Služby Božie predpoludňajšie

Str. 158. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Cís. 9. a i:

U

navštevujeme valne. Ach veď v tieto smutné časy kto iný môže nás po­tešiť, ak nie sám milostivý Otec náš nebeský. '— Jeho prosíme o útechu, o pomoc, o záchranu. Ale tým smutnejšie je, že nesporné služby Božie bývajú veľmi slabo navštevo­vané. Ej, nie je to tak, ako bývalo voľakedy, keď v nedeľu i po obede práve tak valné zástupy tiahly do chrámu Božieho, ako pred obedom. A menovite mládež naša, mládenci a panny vyvodili vždy v pilnom na­vštevovaní nesporných služieb Bo­žích. Mládež naša, nezanechávaj svoje staré, dobré zvyky a mravy. Keď prídete na obed z chrámu do­mov, neodkladajte Tranosciuse až do druhej nedele, ale pamätajte, že i po obede máte poslúžiť Pánu Bohu. Len tak vám bude pomáhať a že­hnať aj Hospodin 1

Dňa 14. mája mali sme zkúšku so školskými dietkami, ktorá nás uspokojila, potešila všetkých. Ďa­kujeme Pánu Bohu, že sme v na­šom mladom p. učitelovi dostali takého snaživého a starostlivého vodcu, ktorý sa stará nielen o dietky ale aj o nás všetkých. — A pote­šilo nás i to, čo i p. dekan vyzdvi­hol na zkúške, že dietky toho roku pilnejšie navštěvovaly školu, a me­nej meškaly, než po iné roky. — Pri tom všetkom boli i toho roku rodičia, ktorí dietky svoje neriadne posielaly do školy. Ba našiel sa i taký nerozumný a nesvedomitý otec, — menom Michal Jurčo, — ktorý povedal: „Na čo je mne škola? Ja si sám lepšie vyučím deti, ako desať učiteľov." A dieťa vôbec neposlal do školy. Sme zve­daví, čo odpovie večnému Sudcovi, keď sa ho spýta: ako plnil svoje najvážnejšie otcovské povinnosti?!

S i e l n i c a . Ťažký úder dopustil Hospodin a nášho všeobecne milo­vaného duchovného pastiera. Jeho najstarší syn, absolvent obchodnej

školy, umrel na týfus dňa 1. mája. Minulého roku v auguste narukoval ku vojsku. Ako kaprál bojoval na bojišti v Galícii. Na týfus nemoc­ného previezli ho do Debrecina, od­tiaľ do Solnohradu (Salzburgu), kde i dokonal v 22-roku života. Sám milostivý Hospodin nech poteší skor-mútených rodičov a menovite skôr-múteného otca tou najlepšou úte­chou, ktorou nás on tak často te-števa v našom žiali nad zvädnutými nádejami rodičovskými.

^Z^JSvätý O n d r e j . Dňa 9. mája bola u nás zkúška dietok. Ž 82 dietok, ktoré navštěvovaly školu, bolo na zkúške prítomných 69. — Náš p. učiteľ bol i tohoto roku taký ochotný, že sa zaujal i osiralej su­sednej fílie Konskej a vyučoval i jej dietky. Za to mu ďakujeme i na tomto mieste. Na bojišti máme z Ondreja 26 mužov. Z nich utra tili sme dosiaľ dvoch. Ján Holý, manžel a otec 2 dietok, padol v boji a Ján Rádi, asi 23 ročný kanonier umrel v Pešti, vo špitali. O' mno­hých nevieme od dávna ničoho. Koľko bude všetkých obetí, ukáže sa len po vojne. Ale i do tých čias prosíme Otca nebeského, aby chrá­nil drahé životy našich milých a pri­navrátil nám ich čím skôr zdravých a čerstvých.

Poi ' i ĺbka. Ako sme už minule oznámili, dňa 4. mali sme zkúšku so školskými dietkami. Zprávu túto doplňujeme tým, že náš p. inšpek­tor cirkevný obdaroval usilovné dietky dobrými, poučnými knihami. Za pozornosť vyslovujeme mu sr­dečnú vďaku. A podobne ďakujeme i vel. p. farárovi, ktorý s neúnav­nou pilnosťou a láskou vyučoval dietky naše, kým naši pp. učitelia na inom poli museli konať svoje povinnosti. Hospodin nech odmení oboch!

Čís. 9. a 10. EVANJELICKÝ POSOL ZPOD TATIER

" " R u ž o m b e r o k . Minulého — 1914. — roku bol v cirkvi našej nasledovný pohyb fudnatosti. Naro­dilo sa 48 dietok; nezákonné boly 4. — Zomrelo 28 duší. — Sobá­šených párov bolo 10, z nich 4 uzavřely miešané manželstvo. Kon-íirmandov sme mali 18. — Ku Ve­čeri Pánovej pristúpilo 1500 osôb. Celá cirkev naša počituje asi 900-1000 duší, ktoré sú roztratené asi v 27 po­litických obciach. A čo najväčšmi sožiera, kazí cirkev našu, sú krížne manželstvá, ktorých máme v celej cirkvi vyše 60.

Ťažké časy, v ktorých žijeme teraz, pociťuje menovite cirkev naša ktorá následkom vojny značne upa­dla na počte duši. Veľký počet cir-kevníkov tvořily u nás vrstvy ro­botnícke. A ako vojna vypukla, a hlava rodiny, čefadný otec, alebo udržovatelia rodín, vojopovinní sy­novia, museli do boja, celé rodiny opustily mesto a tak cirkev ružom­berskú a presfahovaly sa inde, k ro­dine alebo kde je výživa lacnejšia, než v Ružomberku. Daňovníkov u-budlo, — a ťarchy cirkevné zqstaly také isté, ako predtým, alebo sa práve zväčšily. Následok toho ne­mohol byť iný, ako deficit, nedosta­tok v cirkevnej kasse, ktorý bol veru značný, okolo 1500 kor. Pri­chodí nám zápasiť s veľkými ťaž­kosťami. Ale sa tešíme, že cirkev naša prešla už i ťažšie zkúšky a nezahynula; nezahyne ani teraz. Pán pomôže a s pokušením dá i vysvo­bození, abychom mohli znésti. Len ani my nesmieme malátnief a tratiť chuť, ale práve sobrať a napnúť všetky sily. Lebo i tu platí: „po­máhaj si, človeče, i Boh ti pomôže!"

Neblahé pomery škodily nám i v inom. S Božou pomocou pripravovali sme sa k stavbe chrámu. Pozemok sme si horko-ťažko vybojovali, i keď nie toľký, ako sme rátali a jaký by nám bol patril, ale predsa aspoň

Str. 159.

zadovažo-niečo. Už sme si chcely zadovažo vať pomaly stavebný materiál, aby sme 500 ročnú pamiatku reformácie mohli zasvätiť v novom chráme, ale vojna prekazila nám plány. Mu­síme, čakať so stavaním, kým na­stanú zase pokojné časy.

Na území cirkve našej máme vojenské špitále, v ktorých sa opa­truje na stá nemocných a ranených vojakov. Na koľko nám je možné staráme sa o ev. vojakov, aby ani v duchovnom ohľade nemali nedostat­ku v nižádném daru. — Cirkev naša kúpila a rozdala medzi nimi nábo­ženských a zábavno poučných kníh a časopisov asi za 50 kor. Z rane-. ných vojakov zomreli dosiaľ siedmi ev. vojaci. Pochovali sme ich po­čestné, oplakali srdečne. U Hospo­dina nech nájdu odmenu za obeť, ktorú priniesli v boji za vlasť a ná­rod ! — Bože, buď nám milostivý a pomáhaj nám!

•

S m r e c a n y . I s našimi školský­mi dietkami odbavili sme už zkú­šky v prvej polovici mája. Dňa 9. mája bola zkúška s dietkami smreč-skými a žiarskymi v chráme smre­čianskom; dňa 10. mája po obede malý zkúšku dietky na Vet. Po­rube a dňa 13. mája, na Vstú­penie, dietky jalovecké Všetky zkú­šky vypadly dobre, k radosti a uspokojeniu i pp. učiteľov i rodičov, ktorí boli v hojnom počte prítomní na zkúškach. Už toho roku mali sme ťažkosti so školami. Jalovecký p. učiteľ je na vojne; zastupovala ho sestra, si. Milka Šišková, a ná­boženstvo vyučoval miestny farár. Na Vet. Porube učil i tohoto roku otec jaloveckého p. učiteľa, Ján Šiška starší. Ale s väčšími obavami hľa­díme do budúcnosti. Žiarsky p. učiteľ j.e odobraný; no, dosiaľ sa nám ho podarilo vyreklamovať, len kto vie, či na dlho ešte. Smrečian­sky p. učiteľ má ísť zase k assen-

I Str. 160. .-'„:

EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Čís. 9. a 10.

tírke. Veru, nevieme, čo si počneme, ak nám všetky školy zostanú bez učiteľov, a vyše 200 dietok bez vý­učby a výchovy školskej.

V 4. nedefu po Veľkej noci mali sme tak zvanú „vdovskú" spQveď. 75 vdov a 17 vdovcov pristúpilo k hodu Pánovmu. Z tejto príležitosti obetovali: na vdovskú základinu 31 kor., na chrám 14 kor. 20 hal., iných obetí bolo 21 kor. 21 hal.

Od posledného dopisu Posla utra­tili sme viacej duší. Ozaj ako by smrť chcela závodif s tou na' bojišti, pod­ťala viac milých a vzácnych, me­novite detských životov. Dňa 3. marca sme pochovali 5 týždňovú dcérku Jána Juráša a Zuzanny Jančo na Žiare; 10. marca 38 ročného mládenca Jána Kačeru v Smrečanoch, 28. marca 77 ročného manžela Adama Stromku na V. Porube; 31. marca 8 ročného i 8 mesačného synka Mateja Moravčíka a Márie Tryzna v Smrečanoch; \4. apríla 47 ročnú manželku Evu Cerstvík r. Lepiš v Smrečanoch; 17. apríla zase 2 mesačného synka Mateja Moravčíka a Márie Tryzna zo Smre-čian; 25. apríla 49 ročnú manželku Zuzannu Mlynárčik r. Krajci z Vet.

Poruby; 2. mája poldruha ročného synka Ján Siricu a Evy Ťana zo Smrečian a poltrefa ročného synka Miša Šuchtára a Márie Zemko na Vet. Porube, ktorý sa utopil v ma­lej studničke; 8. mája ročného synka u Tášikov na Jalovci; 11. mája ročného synka Miša Hrnčiara a Márie Tryzna v Smrečanoch; J7 . mája 66 ročnú vdovu MáriyJ^ulman r. Kováč na Žiare a'konečne dňa 19. mája mesačnú dcérku Jána Širica a Márie Mlynarčík v Smrečanoch. — I z bojišťa došla nám zase smutná zpráva; hodný a dobrý syn matky-vdovy, 23 ročný mládenec Michal Jančo, umrel v Těšíne, ťažko ra­nený bo! od šrapnela. Hospodin nech poteší všetkých skormútených a zosnulým nech dá slávu večnú!

Poľné práce sme s pomocu Bo­žou skončili; všetko pole sme ob-siali. Len by teraz už milostivý Hospodin dal zúrodňujúceho dažďa, aby námahy naše neboly daromné, a výhľady do budúcnosti aby nás neděsily ešte väčšmi, než sme už i dosiaľ předěšení. Ale žije Otec náš na nebi! On vie, čo potrebujeme, V Neho dúfame a veríme pevne, že nebudeme zahanbení.

-nn

Odkazy. Poneváč sme číslo nemohli vydať k slávnosfam turíčnym, ako

sme boli sľúbili, vydávame ho zase dvojité, aby milí čitatelia neboli ukrátení. Kým vojna potrvá, budeme vydávať zväčša takéto dvojité čísla.

S viacerých strán a menovite od našich milých a drahých vojakov na bojišti i po špitáloch — bola vyslovená a viac kráf už opätovaná

prosba, aby sme uverejňovali v Poslovi čím viac dopisov, zpráv z je­dnotlivých cirkví, aby sa aspoň takto mohli dozvedeť o tom, čo sa robí, čo nového v ich rodných cirkvách. Prosíme tedy snažné pp. farárov a učiteľov i všetkých čitateľov a priateľov Posla, aby nám čím častejšie posielali čo jaké krátke zprávy z cirkví. Vojaci naši si toho iste zaslúžia, aby sme vyplnili ich žiadosť!!

Na podporu Posla: Z príjmu večierku školskej mládeže v Dovalove 2 koruny. .

Redaktor: Vladimír P. Čobrda, farár a dekan v Smrečanoch. — Hlavni spolupra­covníci : Ján Bezek, farár v Liptovskom Sv. Petre a Ján Jamnický, farár nemecko-ľupčiansky. — Vydáva spolok „Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. — Rukopisy posielajú sa redaktorovi, predplatky spolku „Tranoscius". :: Predplatná cena 2 kor. na rok, pri hromadných objednávkach 1 kor. 50 hal., do Ameriky 3 kor. (70 cent.)

Tlačil F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši.