ANTON BERNOLÁK
Obsah
Rodina a štúdium Práca Slovenské učené tovarišstvo Pamiatky
Rodina a štúdium
* 3. október 1762, Slanica † 15. január 1813, Nové Zámky Pochádzal zo zámožnej zemianskej
plátenicko-farbiarskej rodiny. Študoval v rokoch 1774-1778 na
Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni.
Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave.
Práca
Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791.
Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave.
Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy.
Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.
Slovenské učené tovarišstvo
Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia.
Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay.
Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom.
V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).
Pamiatky
Fara v Nových Zámkoch s bustou od sochára Jaroslava Gubrica a pamätná tabula odhalená 20.10.1991
Socha A. Bernoláka v Nových Zámkoch- kultúrna pamiatka 1963;-zobrazuje A.B. ako zrelého muža v knazskom rúchu a dlhom rozhalenom kabáte s vykrocenou lavou nohou, v pravej drží symbolické brko a v ľavej knihu , autor ak. sochár Jozef Pospíšil, na Hlavnom námestí umiestnená od 2005
Pamätná izba A. B. v Múzeu Jána Thaina v Nových Zámkoch a bronzovú bustu (1993, ak. Sochár Tibor Kavecký) - obsahuje život a dielo – rukopisy – závet (9.12.1809) zverejnený v den pohrebu 18.1.1813
Rímsko-katolícky farský kostol - miesto pôsobenia A. Bernoláka (1797-1813)
Park A. Bernoláka v Trnave
Kaplnka Najsvätejšej Trojice, miesto odpocinku A. B. s pamätnou tabulou a mramorovou doskou, barokovákultúrna pamiatka postavená r. 1722
Knižnica A. Bernoláka v Nových Zámkoch na počesť A. Bernoláka v roku 2000 prijala jeho meno
Park a verejná galéria na ostrove Slanica
A. Bernolák položil tehličku ako základ spisovnej slovenčiny jeho pokus sa nezrealizoval....
....ideály bez spojenia s ľudom a bez boja by zostali len snom ....
....ale sen sa stal skutočnosťou až oveľa neskôr...