Slovenský orgán sociálno-demokiatickej strany Uhorska. Motto: V l í e f c r o i : s i l o u
= = = = = Vychodia každý štvrtok. = Adressa na dopisy, predplatky a \ šetky zásielky je:
Noviny", Pozsony, Korházutca 18. .Robotnícke
P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrť roka 1.25 kor.
Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednot l ivé t i s l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.
Ročník XI. V Prešporku 30. júla 1914. Číslo 31.
Slovenskému pracovnému ľudu! V dejinnom okamihu obracáme sa na náš slovenský
pracovný Fud.
Voina so Srbskom bola úradne proklamovaná a nastal válečný stav v našej monarchii. Pušky a kanóny majú teraz slovo. — Čiastka našich súdruhov a priateľov stojí už vo válečnej pohotovosti a druhá čiastka očakáva každý okamih, že bude povolaná ku zástavám. Nádej, že vojna od nás odvrátená bude so všetkými svojimi hrzaômi, vicí len na veľmi slabej niti.
V tomto okamihu pokladáme za našu povinnosť, aby sme v prvom rade poslali
SVOJ vrúcny pozdrav všetkým tým našim milým súdruhom a priateľom, ktorých povolali k vojsku, a želali im z celej našej duše, aby sa zdraví navrátili zas medzi nás a pomáhali nám ďalej budovať budovisko slovenskej sociálnej demokracie.
K tým súdruhom a priateľom našim ale, ktorí nebudú povolaní do vojny, obracáme sa s dôraznou žiadosťou, aby
zachovaBi v dobe voiny pozo-_ statky organizácii,
aby po návrate našich súdruhov z vojny s novou silou a odvahou mohli sme budovať ďalej na našich organizáciách, ktoré teraz treba udržať a zachovať cez válečnú dobu.
Válečný stav nám síce v mnohom prekáža, aby sme mohli udržovať riadny organizačný život. Ale naším organizáciám zahynúť dať nesmieme. Ale ani
našei tlači nemožno daťzahynúf.
Veď odkiaľ mnohé tisíce žien a priateľov našich súdruhov, ktorí narukovali do vojny, brali by potěchu a ukľud-nenie, keď nie z toho časopisu, ktorý vždycky stál verne pri nich a na ktorý vždycky sa obracaly vtedy, keď zle bolo. Výnimočné ustanovizne aj nám ukladajú určitú rezervu, ale všetkým našim súdruhom a priateľom, ktorí od nás už odišli a ešte odídu, prisľubujeme, že poctivé budeme pečovať o dobré zprávy z vojny a tieto v hraniciach zákona budeme pečlivé uverejňovať, aby nenastal v kruhu jich rodín a priateľov zmätok a jich rodiny neboly poplašnými zprávami ešte viacej znepokojované.
Súdruhov a priateľov, ktorí doma zostanú, upozorňujeme, že je s ohľadom na válečný stav tým viac zapotrebné, postaviť sa okolo Robotníckych Novín a pečovať o jich rozširovanie. V každej robotníckej rodine nech sú Robotnícke Noviny!
Ale nielen toto chceli sme našim súdruhom a priateľom hovoriť.
Výnimoíné zákony vstúpily v platnosť a nemožno sa im protiviť. Každý necn si riadi vedľa zákonov a proti prípadným prechmatom bráni sa pri príslušných nadriadených vrchnostiach. Nepúšťajte sa so žiadnym z úradných, najmä vojenských medzitok do zvady alebo do dišputy. Keď cítite, že sa Vám krivda stala, podajte ponosu ku vyššej vrchnosti. Pri každom ale kroku Vašom pamätajte, že Ste sociálni demokrati, že Ste prisahali vernosť rudému práporu slovenskej sociálnej demokracie a že Vašou povinnosťou je, aby Ste v dobe vojny chovali drahý poklad našej organizácie, aby v novom kvete vykvitla
slovenská sociálna demokracia v uhorskej krajine po tejto vojne so Srbskom.
Slovenský výkonný výbor sociálnodemokratickej strany Uhorska.
í>b/%0j
^-7^ Vojna proti Sr ' V utorok vyšly v Budapešti a vo Viedni
vládne časopisy, ktoré obsahovaly proklamáciu vojny. Kráľ ^vydaľ manifest k maródom, v ktorom im oznamuje, že pojednávanie so Srbskom neviedlo k želanému delu a Srbsko nechce dať garancie, ge jeho príslušníci prestanú podkopovaf pôdu našej' monarchie v krajinách Srbmi obydlených, B preto že boko treba siahnuť ku zbraniam.
Stojíme vowiojne. Po dlhýah áesoch mieru rakúsko-uhorské zbrane započnú" zas hovoriť do svetových dejín. Ťažké, zlé, hro
zné časy nás očakávajú. Ale aj vtieto prečkáme a potom po vojne s 'novou silou a usilovnosťou chceme sa pustiť do j>ráce za vybudovanie nového Rakúsko-Uhorska, stojaceho na ľudovom zákiade a na základoch spravodlivosti ku všetkým národom a spoločenským triedam.
Kráľovský manifest. Mojim národom!
Bolo mojím najvrúcnejším želarJím, aby sem roky, ktoré mi božou ntilosťou sú ešte
určené, venoval dielam mieru a moje národy zachoval pred ťažkými obeťami a ťarchami vojny. 1
Prezretedelnosť ale inakšie rozhodnula. Výčiny nenávisťou naplneného protivníka
ma nútia, aby som na záchranu česti mojej monarchie, na ochranu jej významu a ijej mocenského položenia, ku zaisteniu jej celistvosti, po dlhých rokoch mieru ^jahnul ku meču.
S rýchlo zabúdajúcim nevďakom kráľovstvo srbské, ktoré od prvých začiatkov svo-
Strang 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo
jej štátnej samostatnosti až do najnovejšej/ doby od mojich predkov a odo mňa boli podporovaní a fedrovaní, nastúpilo už pred rokami cestu otvoreného nepriateľstva proti Rakúsko-Uhorsku.
Keď som po tri desaťročia trvajúcej blahodárnej mierovej práci v Bosne a Hercegovine svoje panovnícke práva rozšíril na tieto krajiny, vyvolalo toto moje opatrenie v kráľovstve srbskom, ktorého práva žiadnym spôsobom neboly narušené, výbuchy bezuzdnej vášne a najkrajnejšej nenávisti. Moja vláda použila vtedy krásneho nadprá-va silnejšieho a v najväčšej ústupčivosti a miernosti žiadala od Srbska len zmenšenie vojska na mierový stav a žiadala ^sľub, že na budúce bude kráčať po ceste pokoja a priateľstva.
Tým istým duchom umiernenosti súc vedená, moja vláda, keď Srbsko pred dvomi rokmi zapletené bolo do vojny s ,tureckou ríšou, obmedzila sa len na chránenie najdôležitejších životných podmienok monarchie.
Tomuto pokračovaniu mohlo Srbsko v prvom rade ďakovať za docielenie válečného úspechu.
Nádej, že srbské kráľovstvo ocení trpezlivosť a lásku k mieru, mojej vlády a svoje "lovo zadrží, sa nesplnila. v.
Vždy vyššie planie nenávisť proti [mne a môjmu domu. Vždy otvorenejšie vystupuje snaha, nedělitelné časti Rakúsko-Uhorska násilne odtrhnúť.
Zločinné rejdy prekročujú hranice, aby na juhovýchode monarchie základy štátneho poriadku podkopaly, ľud, ktorému vo vlasteneckej láske venujem svoju plnú pečlivost', otriasly v jeho vernosti k panujúcemu domu a vlasti, svádzaly dospievajúci mládež a pobuřovaly ku zločinným činom šialenstva a velezrady. Rad vražedných útokov, plánovité prichystané a uskutočnené sprisahanie, ktorého hrozný zdar ma a jnoje národy do srdca trafil, je <ľaleko viditeľná krvavá stopa tých tajných výčinov, 'vktoré od Srbska boly uskutočnené a riadené. '
Tomuto neznesitelnému pokračovaniu musí byť postavená hranica, neprestajným provokáciám Srbska učinený konec, ak česť a vážnosť našej monarchie má zostať neporušené zachovaná a jej štátny, hospodársky a vojenský vývin pred stálymi otrasmi zabezpečený.
BESEDNICA.. Napísal P.
O k l a m a n ý . Dokončenie „Ja som tu celkom spokojná! Nechcela by"
som prečariť ani s krásnou komnatou. Mám túto izbicu o mnoho radšej, než všetky poklady sveta!" odpověděla Anička.
„Neverím ti, takto nežiješ, iba živoríš!" hovoril on.
„A kto je tomu na príčine? Či snáď ja? Či môj muž? Nie! Vy sám! I dnes ste mu stiahnuli dve koruny!" rozhorčene vravela.
„Chcem všetko napraviť! Budeš si žiť i s mužom v hojnosti, ak jednu moju žiadosť splníš!" hovoril a čakal, čo na to odpovie.
Anička neodpovedala. „Anička" — zvolal divo, „miluj ma! Som
bohatý! Budeš žiť ani kráľovná! Všetko čo si len zažiadaš, dostaneš odo mňa! Či chceš? Ver, tak vrúcne ťa milujem!" S tým prisadnú! si celkom ku nej a chcel ju objať. Rozčúlením triasol sa na celom tele. Oči plály ohnivé, ako by sa chystaly zapáliť celý domec.
Anička vyskočila, pozrela hněvivým okom na neho ä opovržlivým hlasom hovorila.
„Ponechajte si vaše peniaze! Som žena! Nesbližujte sa ku mne! Nie. ste hoden dýchať čistý vzduch tejto izbice! Prosila by jsom vás, aby ste sa vzdialil! Žijem biedne, ale poctivé. Nechcem vašich peňazí. Žijem pre toho, s ktorým ma osud sviazal. Opovrhujem vami".
Pokročila ku dverom. Kudrinský, nazdávajúc sa, že ide volať o pomoc, .priskočil ku dverom a chytil ju kolom pásu a rukou
Nadarmo podnikla vláda ešte ostatný po-! kus, aby tohto cielu dosiahnula pokojnými
prostriedkami, Srbsko vážnym napomenutím priviedla k obratu. ,
Srbsko odvrhnulo umiernené a spravodli-| vé požiadavky mojej vlády a odvrhnulo tým
povinnostiam dostať, ktorých vyplnenie v živote národov a štátov tvoria prirodzený i a nutný základ mieru.
Tak musím prikročiť k tomu, aby som s vojenskou mocou nevyhnutelné záruky stvoril, ktoré mojim štátom vnútorný kľud a trvalý pokoj zahraničný by zaisťovaly.
V tejto vážnej hodine som úplne povedomý velikého dosahu môjho rozhodnutia a mojej zodpovednosti pred Všemohúcim.
Zkúmal som a uvážil som všetko. \ S kľudným svedomím nastupujem cestu,
ktorú mi ukazuje povinnosť. Dôverujem v moje národy, ktoré vo všet
kých 'búrkach vždy v jednote a vernosti okolo môjho trónu sa spojovaly a iza česť, velikost' a moc vlasti vždy k najťažším obetiam boly ochotné.
Dôverujem v udatnú a obetivým oduševnením naplnenú vojenskú moc Rakúsko-Uhorska.
Dôverujem vo Všemohúceho, že mojim zbraniam dá víťazstvo.
Franc Jozef.
Ohlas vlády k národu. Uhorská vláda vydala k uhorskému oby
vateľstvu tento ohlas: „Srbsko na vážne uvážené, oprávnené po
žiadavky monarchie odpovedalo mobilizáciou. Stojíme na prahu válečných zápletiek. U-kážeme, že sa sklamali tí, ktorí sa vo svojej zaslepenej namyslenosti nazdali, že nás smelé môžu urážať. Ukážeme, že za naše ohrožované záujmy a za našu česť bez váhania postavíme do šíku vyzkušenu silu národa a našej slávnej armády.
Nastávajú nám také časy, v ktorých (je potreba na obetavú lásku ku vlasti celého uhorského národa a na mužské ctnosti zdedené od našich predkov. Postavení sme na vážky historie. Teraz musíme ukázať, že každý občan tejto vlasti hotový je poslednú kvapku svojej krvi obetovať na oltár vlasti 'a že láska ku vlasti, vernosť, vytrvanlivosť, odhodlanosť národa víťazoslávne vyjde z o-
stisol jej ústa a odvliekol ju odo dvier. Posadil ju na stolec a pritisnul ku sebe.
Anička pokusila sa mu vytrhnúť, nepodarilo sa jej to. Už myslela, že podľahne, keď dakto zaklepal na dvere.
Kudrinský vyskočil, pozrel prosebným zrakom na Aničku, ktorá znajúc prísnosť svojho muža a obávajúc sa horších vecí, ukázala mu miesto úkrytu pod posteľou.
Anička otvorila. Srnka hneď pri dveroch objal ženu a bozkával ju. Voda sa len s ne,ho Hala, tak bol zmočeny. Príduc dnu fdo izby, rozosmial sa a zkríkol:
„Už je po biede! To som si nemyslel, že moje poslanie tak dobre dopadne! To je pe-ňa-zí-ííí!!! Len sa pozri, Anička! Len ich porátaj! Ani porátať to neviem!" a vyhodil na stôl bankovky.
Anička pozerala hneď na peniaze, hned na muža a začala ich rátať. Keď už prišla na poslednú, držala ju v ruke a vravela:
„Päťsto korún! Kde si ich vzal?" Prv než by bol v stave odpovedať, zazrel
v Aničkinej ruke kus bieleho papieru. Vychytil jej ho a čítali, čo bolo na ňom napísané. Obsahoval následovné:
„Ty ničomník, darebák! Ty vydierač! Je $o síce prvý raz, ale nech je to naposledy! Dávaj si pozor, ak sa to ešte raz bude opakovať! Zdraví ťa Biela Ruka."
Srnka bol ohromený. Anička pozerala na j neho, či sa nezblaznel. J „Predsa mi povedz, ako si ku týmto pe-
ňazom prišiel? Snáď si ich len n e u . . . " vravela ona.
„Nie!" odpovedal on. „Stalo sa to nasledovne: čakám na mieste, kam som bol po-
hnivej zkúšky kritických udalostí. Každý, musí obstáť na svojom mieste.
Vláda urobí všetko na ochranu poriadku a pokoja krajiny a na ochranu života a majetku vlasti verných občanov. Slovami dôvery a uspokojenia obracia sa ku každému bez rozdielu národnosti a vierovyznania. — Podporu poskytuje každému a pomoc očakáva od každého. Pomoc aj lod spoluobčanov nemaďarského jazyka.
•Stát za každých okolností bude mať toľko ;
sily, že rozmliaždi tých, ktorí poslúchajúc na slová hriešnych buričov prehrešili by sa proti povinnosfam štátno-občianskej vernosti. V zárodku udusí každé narušenie poriadku. Ale veľmi smutné by bolo, keby vláda musela takto zakročiť. Smutné, lebo by to zbiľagovalo, na pranier postavilo tých, ktorí by sa vo vernosti naproti vlasti po-klátili, v koreni by napadlo naproti ním cítené požehnanie prinášajúce city lásky a dôvery a na dlhý čas bv zničilo osud a* budúcnosť tej národnosti, ktorá by v dňoch krízy s pravej cesty sostúpila.
Slovami dôvery, lásky, ale aj vážneho napomenutia obraciame sa ku každému občia-novi vlasti. Predovšetkým ku tým, ktorých postavenie alebo osobný vplyv postavil za prirodzených vodcov svojich spoluobčanov.
Udrela hodina skutkov. Skutky obetavej vlasteneckej vernosti môžu položiť základy jednej krajšej, lepšej, blaženejšei budúcnosti."
Srbská odpoveď. Ministerský predseda P a š i č odovzdal náš
mu veľvyslancovi Qieselovi odpoveď srbskej vlády, v ktorej táto vyslovuje ochotu vykonať isté požiadavky monarchie. Ale vopred sa osvedčuje, že nemôže byť zodpovedná za to, čo privátne osoby robia. Vláda sa vraj nepokúšala o to, narušiť integritu našej monarchie a nemala ani vedomosti o tom, čo sa pripravovalo v Sarajeve. Ani za spôsob písania časopisov nemôže byť vláda zodpovedná, ale za to je ochotná potrestať všetkých srbských občanov, ktorí sa súčastnili pri vražde sarajevskej taktiež je ochotná rozpustiť spolok „Národná Obrana" a uverejniť v úradnom časopise, že odsudzuje každú agitáciu, ktorá by azda bola naměřená proti celistvosti monarchie. Ďalej vyslovuje srbská vláda svoju ľútosť nad tým,
slaný, čo ale nesmiem vyzradiť, pribehne ku mne v plášti zahalený človek, dá mi v papieri zamotané tieto peniaze a ako strela Uteká ďalej. Neviem ani, kto to bol. Na ceste odtrhnul som biely papier a videl som tieto peniaze. Zarazil som sa nad toľkými bankovkami. A ako si videla, nebol som v stave ich ani porátať! Naše sú, Anička moja! Už máme z čoho zaplatiť byt! Ale nesmieš nikde ani slovom sa zmieniť o tejto udalosti!"
Anička stála s udivenými očami pozerajúc na neho.
Keď videl, že ešte nechápe „vyzradil" jej celé jeho poslanie, dodajúc, ž'e ešte i od pána dostane odmenu.
„A teraz, Anička, tak si ťa vyobliekam, že sa ti ani pánska dáma nevyrovná!"
„To je šťastie; len obávam sa, že to bude mať ešte zlé následky!" hovorila Anička.
„Neboj sa nič! My budeme pekne čušať, a ak by sa dačo vyskytlo, viem, kam sa obrátiť o pomoc!"
Kudrinský pod postelou naslúchal tejto reči. Netušil, že to taký koniec vezme. „O päťsto korún budem menej dediť. Ten ma •dostal! No ale nech si má! Pro odmenu však nech nechodí! Kým on bude, í ja budem mlčať", hundral sám pri seba.
Keď Srnka vyšiel von, použil tej príležitosti a yykradnul sa z domu.
Na druhý deň, keď mu Srnka podal zprávu o výsledku jeho posolstva, zamračil sa a naložil mu, aby o tom mlčal, čo mu tento ochotne prisľúbil.
Či s;a o tejto udalosti veľkostatkár svojmu bratrancovi zmienil, nevedno. Ale myslím, že nie.
Číslo 31.
že srbskí oficieri a úradníci udajne na veľ-kosrbskej propagande spolu účastní boli, sľubuje nový zákon tlačový na zamedzenie pro-tirakúskej agitácie časopiseckej, reformu v školskej výchove atď. To ate bolo rakúsko-uhorskej vláde nedostatočné.
V sobotu pred 6. hodinou prišiel srbský ministerský predseda Pašič — ktorého povolali z volebnej agitácie do Belehradu — do budovy rakúsko-uhorského konzulátu, a-by tam odovzdal srbskú odpoveď. Rakúsko-uhorský veľvyslanca odpoveď prijal, ale ju neuznal za dostatočnú. Po 6. hod. opustil veľvyslanca Belehrad a odcestoval do Ze-múna. Diplomatické styky medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom týmto boly zpřetrhané. Zpráva o tomto kroku vyvolala v celom svete senzáciu. V Budapešti a vo Viedni u-sporiadali demonštrácie proti Srbsku. Srbský a ruský konzulát musely byť policajne chránené.
Nový ruský veľvyslanca v Belehrade. Na mieste náhle zomrelého ruského veľ
vyslanca Hartwiga vymenovaný bol za ruského veľvyslanca v Belehrade knieža Tru-beckij.
Návrh anglickej vlády. Minister zahraničných diel v Anglicku Grey
obrátil sa s dotazom na nemeckú, francúzsku a taliansku vládu, či by nesúhlasily s návrhom na riešenie srbského konfliktu pri konjerencii veľvyslancov v Londýne.
Rakúsko-Uhorsko anglický návrh neprijalo.
Spolok Nemecka i?o Švédskom. Nemecko získalo za svojho spojenca Švéd
sko, ktoré bude v prípade vojny bojovať s trojspolkom proti trojdohode.
Výnimočný stav. Od nedele je v Rakúsku a Uhorsku vá
lečný stav a výnimočné ustanovizne ystú-pily v platnosť, najmä aj zákon o vojenských výkonoch, dľa ktorého v dobe mobilizácie aj civilne osoby môžu byť povolané k vojenskej službe. Tlačová, shroma-žďovacia a spolčovacia svoboda je suspendovaná. Tlač o pohyboch vojska a udalostiach v armáde nesmie písať. Shromaždenia nesmejú sa vydržiavať, alebo len za zvláštnych okolností. Nad spolkami je zprisnený dozor.
Príčiny rozporu so Srbskom. Je známo, že už od mnoha rokov máme
neprestajne rozpory so Srbskom. Ale všetko na svete, tak aj tento rozpor má materialistický základ. Srbi boli našimi najhorlivejšími dodávateľmi dobytka, kým vstúpil nový colný tarif do platnosti. Ód tých čias ale, čo zásluhou našich agrárnikov čiastočne alebo aj často úplne uzavreté boly naše hranice dovozu srbského dobytka a Srbsko nemalo príležitosti a možnosti na inej strane svoje . produkty odpredať, rastne nepriateľstvo proti našej monarchii v Srbsku. Od tých čias máme neprestajne nepriateľské rozpory so srbským štátom. Bolo to za annexie a aj za balkánskej vojny, kedy naša vojenská správa dala obsadiť južné hranice našej monarchie, čo tieto rozpory stály nás mnoho finančných obetí a nespočetné biedy pri-niesly všetkému obyvateľstvu. Atentát spáchaný na Franca Ferdinanda, v fSarajeve, uzavretie konkordátu s pápežom, a vzbudenie nádejí na prístup k mori v Srbsku neporiadkami v Albánsku malý za následok, že vedúce kruhy našej monarchie zaumie-nily si ostrým spôsobom vystúpiť proti Srbsku, aby rozpory so Srbskom kľudným spôsobom alebo so zbraňou v ruke boly rozriešené.
Rakúsko - uhorská monarchia predostrela Srbsku toto ultimátum:
Srbský vyslanec dňa 31. marca 1909 z nariadenia svojej vlády vyhlásil následovné pred cisárskou a kráľovskou vládou:
„Srbsko uznáva, že v Bosne a Hercegovine stvorený hotový fakt netknul sa jeho práv, následkom čoho prispôsobní
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
sa jakémukoľvek uzavretiu veľmocí, ktoré sa vynese v súvise s XXV. článkom berlínskej smiuvy. Srbsko poslúchnuc radu veľmocí zaväzuje sa, že sa vzdá protestujúceho a odporujúceho stanoviska, ktoré bolo zaujalo proti annexii od minulého októbra a zaväzuje sa zmeniť aj smer svojej terajšej politiky voči Rakúsko-Uher-sku a v budúcnosti žiť s ním v priateľskom susedskom pomere". Oproti tomu história posledných rokov,
menovite však boľastné udalosti zo dňa 28. júna svedčia, že je v Srbsku taký rozvratný pohyb, ktorý chce odtrhnúť isté čiastky z územia rakúsko uhorskej monarchie. Tento pred očami srbskej vlády vzniklý pohyby javí sa za hraniciami kráľovstva ,v teroristických skutkoch, v celom rade útokov a kráľovrážd.
Srbská kráľovská vláda miesto toho, žeby bola splnila svoje, v deklarácii zo dňa 31. marca r. 1909, obsažené zaviazanosti, neurobila ničoho na potlačenie tohoto pohybu. Nečinne trpela zločinnú činnosť rozličných sdružení a spolkov, bezuzdnú reč tlače, verejné vychvaľovanie útočníkov i účasť vojenských dôstojníkov a úradníkov v oných rozvratných skutkoch, trpela nezdravú propagandu rozhostivšiu sa vo verejnej výučbe a trpela všetky prejavy, ktoré mohly sviesť srbské obyvateľstvo ku nenávisti proti monarchii a k opovrženiu jej ustanovizní.
Táto hriešna shovievavosť srbskej kráľovskej vlády neprestala ani vtedy, keď udalosti zo dňa 28. júna celému svetu ukázaly jej desné následky.
Zo soznaní zločinných páchateľov útoku zo dňa 28. júna vysvitá, že sarajevská vražda bola osnovaná v Belehrade, že vrahovia zbrane a bomby, ktorými boli vystrojení, dostali od srbských dôstojníkov a úradníkov, prináležajucich sväzku „Národnej obrany" a konečne, že dopravu zločincov a ich zbraní do Bosny osnovaly a previedly vedúce orgány srbskej pohraničnej služby.
Tieto výsledky vyšetrovania znemožňujú tis. a kráľ. vláde, aby i naďalej zotrvávala na tom stanovisku vyčkávajúcej trpezlivosti, ktoré za roky zaujímala voči rejdom v Belehrade sústredneným a odtiaľ na územia monarchie prenášaným. Opačne: výsledky tieto nakladajú cis. a kráľ. vláde povinnosť, ?by urobila konec prechmatom, ktoré stále ohrozujú pokoj monarchie.
Aby sa tento cieľ dosiahnul, '.nútená je cis. a kráľ. v jáda žiadfetť od srbskej vlády úradné ubezpečenie, že odsudzuje propagandu namerenú proti Rakúsko-Uhorsku, to jest súhrn všetkých tých snáh, ktorých konečným cieľom je odtrhnúť územia, ktoré patria monarchii, a že sa zaväzuje túto zločinnú a teroristickú propagandu všetkými prostriedky potlačiť.
Týmto cieľom, fcby tejto svojej zaviazanosti dala i islavnostnú formu, má dať srbská vláda uverejniť na prvej strane úradného časopisu zo dňa 26. júla toto osvedčenie:
Srbská kráľovská vláda odsudzuje propagandu, namerenú proti Rakúsku-Uhor-sku, t. j . súhrn tých snáh, ktorých konečným cieľom je odtrhnúť jednotlivé územia, prináležujúce rakúsko-uhorskej monarchii, a úprimne ľutuje hrozné následky týchto zločinných rejdov.
Srbská kráľovská vláda ľutuje, že 'sa uvedenej propagandy zúčastnili srbskí oficieri a úradníci a tým pokazili dobrý susedský pomer, ktorý pestovať slávnostne sa zaviazala kráľovská vláda vo svojej deklarácii zo dňa 31. marca r. 1909.
Kráľovská vláda zazlieva a odmieta od seba každú myšlienku alebo pokus zamiešať sa do osudov obyvatelstva ktorejkoľvek čiastky Rakúska-Uhorska, a považuje si za povianosť vážne napomenúť dôstojníkov, úradníkov a celé obyvateľstvo kráľovstva, že v budúcnosti s tou najväčšou prísnosťou zakročí proti všetkým osobám, ktoré by sa dopustily podobných prechmatov a skutkov, ktoré predísť, poťažne potrestať bude sa snaž-iť s celým
Strana 3.
svojim úsilím. Toto osvedčenie súčasne dáva sa na
vedomie aj kráľovskej armáde rozkazom kráľa a uverejňuje sa aj v úradnom vojenskom časopise. Mimo to srbská kráľovská vláda sa za
viaže, že 1. prekazí každú publikáciu, ktorá pod
necuje k nenávisti, ku opovrženiu monarchie a je naměřená proti teritoriálnej \integrite tejžej ŕ«}
2. hneď rozpustí spolok „Národnú Obranu", zhabe jej všetky propagačné prostriedky a podobne zakročí proti každému takému spolku alebo sdruženiu, ktoré prevádza propagandu proti Rakúsko-Uhorsku; kráľovská vláda sa postará, aby rozpustené spolky pod iným menom a v inej forme nemohly pokračovat vo svojej činnosti; t
3. bez meškania odstráni zo srbskej verejnej výučby a síce tak z učiteľského sboru jako aj z učebných prostriedkov všetko, čo slúži alebo čo by slúžiť mohlo propagande proti Rakúsko-Uhorsku;
4. odstráni z vojska a zo štátnych úradov všetkých dôstojníkov, poťažne úradníkov, ktorí majú účasť v propagande proti rakúsko-uhorskej monarchii; cisárska a kráľovská vláda ponecháva si mená a skutky týchto oznámiť kráľovskej vláde;
5. privolí, aby v Srbsku spoluúčinkovať mohly na potlačení rozvratného a proti integrite monarchie naměřeného pohybu medzí tka cisárskej a kráľovskej vlády;
6. zavede súdobné vyšetrovanie proti tým spoluvinníkom útoku zo dňa 28. júna, ktorí sa nachádzajú na srbskom území; stopovania zúčastnia sa aj orgány, vyslané cisárskou a kráľovskou vládou;
7. dá hneď zlapať majora Voju Tankošiča a istého Milana Ciganoviča, udajného srbského štátneho zamestnanca, ktorí sú kompromitovaní sarajevským vyšetrovaním;
8. účinnými opatreniami prekazí, aby srbské vrchnosti napomáhaly prepašovanie zbraní a v|ýbušných teltes cez [hranice; ďalej že zo služby prepustí a prísne potresce me-džítka pohraničnej služby pri Šabaci a Ložnici, lebo obľahčily páchateľom sarajevského {zločinu prestúpiť hranice a tým im boly nápomocné;
9. dá cís. a kráľ. vláde vysvetlenie o neospravedlniteľných osvedčeniach jednotlivých tak v Srbsku, jako i za hraniciami Srbska úradujúcich vysokých srbských funkcionárov, ktorí po sarajevskom útoku zo dňa 28. júna napriek svojmu úradnému postaveniu neostýchali sa nepriateľsky vysloviť o rakúsko-uhorskej monarchii;
10. bez meškania uvedomí cisársku a kráľovskú vládu, čo vykonala na prevedenie výšudaných poriadkov.
Cisárska a kráľovská vláda čaká odpoveď vlády najneskôr dňa 25. júla do 6. hodiny večer.
Ku tejto nóte pripojené bolo memorandum, obsahujúce výsledky sarajevského vyšetrovania, spomínané v 7. a 8. bode nóty. Dľa tohoto memoranda:
Sarajevským súdom proti Gavrilovi Prin-tipovi a jeho druhom zavedené vyšetrovanie pre vraždu spáchanú 28. júna v Sarajeve, zistilo, že
1. sprisahanie naměřené na zavraždenie následníka trónu Františka Ferdinanda osnované bolo v Belehrade skrz Gavrila Principa, Nedeljku Cabrinoviča, Milana Ciganoviča a Trifka Grabesa za spolučinnosti majora Voju Tankošiča.
2. Šesť bomb ía, browningy, ktoré pri ú-toku upotrebovali i s nábitkami, dali Principoví, Cabrinovičovi a Grabesovi v Belehrade udajný Milan Ciganovič a major Tan-košič.
3. Bomby su ručné granáty zo srbského vojenského skladu v Kragujevci.
4. Ciganovič vyučil Principa, Cabrinoviča a Grabesa jako majú upotrebiť bomby a učil Principa a Grabesa strieľať z brownin-ga v hôrke pri topčiderskej strelnici.
5. Ciganovič dopomohol útočníkom, aby mohli bomby a zbraň dopraviť cez hrani-
Strana 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Č. 31.
cu a aby sa i sami mohli dostať do Bosny. „ Pri tonito nápomocní boli i pohraniční ka
pitáni v Šabaci a v Ložnici, colný úradník Radivoj Grobič ä, viac súkromných osôb.
Ruská intervencia. V Rusku požiadavky rakúsko-uhorskej mo
narchie, ktoré predostrela vláda Srbsku, aj vo vládnucich kruhoch překvapily. Aj umiernené časopisy, s prudkosťou písaly proti rakúsko-uhorskej monarchii, že chce Srbsko pokoriť a donútiť ho, aby prosilo na kolenách. Vláda, poznajúc túto verejnú 'ruskú mienku, obrátila sa na rakúsko-uhorskú vlá-Sdu s prosbou, aby nežiadalo od Srbska odpoveď už v sobotu. Ale naša vláda túto žiadosť Ruska odvrhnula.
Mobilizácia. Keď přišly zprávy o odcestovaní srbského
veľvyslanca baróna Giessla z Belehradu, o-dovzdané boly v rakúsko-uhorskej ríši byf dliacim srbským veľvyslancom ich passy, aby odcestovali do Srbska, a nariadená bola čiastočná mobilizácia armády. Každý ku mobilizovaným vojenským čatám náležajúci je povinný behom 24 hodín sa dostanoviť. V Srbsku mobilizovali už v sobotu ^elú armádu. Podobne mobilizuje aj Čierna Hora. Čiastočne mobilizujú Rusko a Rumunsko.
U nás povolaní boli dosiaľ do zbrane všetci rezervisti a náhradní rezervisti týchto plukov vojska:
spoločné pešie pluky č. 6., 23., 32., 38., 44., 68., 69. «] 86.
Tu poznamenávame, že 6. pluk leží z čiastky v Budapešti, z čiastky v Belici, doplňuje sa z doplň, okresu novo-sadského;
23. pluk leží v Budapešti a v Zombore a doplňuje sa z okresu zomborského;
32. pluk leží v Budapešti a v Terste, doplňuje sa z Budapešti;
38. pluk leží v Budapešti a v Belici, doplňuje sa z okresu kečkemétskeho;
44. pluk leží v Budapešti a Kapošvári a doplňuje sa z okresu kapošvárskeho;
68. pluk leží v Zemúni a v Solnoku, doplňuje sa zo Solnoku;
69. leží v Pätikostoloch, v Castelunovo a v Stolnom Belehrade, doplňuje sa zo Stolného Belehradu; v
86. pluk leží v Subotici, vo Višegrade a v Budapešti, doplňuje sa z (okresu subo-tického. \
Mimo týchto plukov mobilizovaní sú rezervisti a ersatzrezervisti 24. poľného jágerského batailona, ďalej 7., 8., ,10. a 13. spoločného husárskeho regimentu, 10., 11. a 12. poľného haubicového pluku a 4. vrchového delostreleckého pluku.
Taktiež musia narukovať rezervisti a náhradní rezervisti 4. jazdeckej (reitende) delostreleckej divízie, 4. ťažkej haubicovej divízie, 7. pevnostného delostreleckého batailona, 4. saperského bat., 4. pionírskeho bat., 4. ivozatajskej divízie,,'16. a\17. zdravotníckeho oddelenia a pridelení ku budapeštianskemu delostreleckému skladu a ku budapeštianskej proviantúre.
Podobne mobilizované sú aj domobranské (honvédske) pešie pluky č. 6., 17., 19., 29. a 30., ďalej honvédske husárske ,pluky č. 1., 4. a 8. a konečne 1. honv. poľný delový pluk.
Snahy európskej diplomacie. Európska diplomacia, najmä anglická, vy-
nasnažuje sa, aby rozpor medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom bol smiernou cestou, bez vojny, vybavený, alebo keby sa nepodarilo ftoto, aby aspoň vojna omezená zostala len na Rakúsko-Uhorsko a Srbsko. Je ale malá nádej, že tieto >snahy európskej diplomacie stretnú sa s úspechom, bo Ru
sko neopustí Srbsko a bude ho vo vojne podporovať a Rakúsko-Uhorsko sotvy ustúpi. V Srbsku rátajú s určitosťou, že Rumunsko bude Bulharsko držať v šachu v prípade vojny Rakúsko-Uhorska so Srbskom a Rusko zabráni svojou mobilizáciou na hraniciach, aby nemohla naša monarchia rozvinúť celé svoje vojenské sily proti Srbsku.
Redukovaná premávka. S ohľadom na transporty vojska reduko
valy uhorské štátne železnice svoju premávku, neprijímajú nákladov a vydaly novy pre-mávkový plán, ktorý vstúpil v utorok v noci v platnosť. Každý cestujúci nech si zadováži legitimáciu, ktorej síce pri niektorých vlakoch nebude treba, ale pri väčšine áno.
Prvá šarvátka. Srbi strieľali pri Temešskom Kubíne s
lodí na naše vojsko, ktoré tiež strieľalo. Šarvátka táto nemá prirodzene žiadneho vojenského významu.
Kráľ chce isť do hlavného stanu. Časopisy oznamujú, že v nedeľu po o-
bede vyslovil kráľ želanie, aby mohol z Ischlu odcestovať a odísť do hlavného stanu. Jeho okolie ale ho prehovorilo, y.aby tam s ohľadom na svoj vek a svoje zdravie nechodil. Kráľ zostane tedy pravdepodobne v Ischlu.
Demonštrácie za vojnu. Ulice tväčších mest, najmä v Budapešti
a Viedni, ovládané sú demonštrantmi za vojnu. Aj v Prešporku v pondelok demonštrovalo sa za vojnu.
Vojvodu Pútnika lapili a zas prepustili. Náčelník srbského generálneho štábu Pút
nik liečil sa v rakúskych kúpeľoch Glei-chenbergu, keď dostal zprávu o válečnom nebezpečenstve medzi Srbskom a Rakúsko-Uhorskom. Generál vydal sa okamihne aj so svojou dcérou na cestu i do Srbska. V Štýrskom Hradci dlho ho pri .colnej prehliadke držali, že zameškal vlak. Len neskoršie mohol cez Budapešť cestovať. V Kelenfeldi v Budíne polícia obkolesila voz, v ktorom sedel Pútnik so svojou dcérou, a Pútnika zatkla. Generála Pútnika odviedli na sborové veliteľstvo, odkiač ho ale neskoršie prepustili, vraj na intervenciu, náčelníka nášho generálneho štábu Conrada z Hôtzendorfu.
Vojenská sila Srbska. V jaseň r. 1913 stav v pokoji obnášal:
2394 dôstojníkov, 2334 poddôstojníkov, 2480 desiatnikov, 31.121 obecných vojakov, 11.124 koni, 304 kanónov a 96 strojových pušiek. Počas mobilizácie celej armády r. 1912 pred balkánskou vojnou malo Srbsko všetkého vojska 324.639 mužov. Počet tento zostane asi na rovnakej výške, bo ztráty v balkánskej vojne vynahradené boly vojakmi z územia Nového Srbska, vo vojne nadobudnutého. Rakúsko-Uhorsko má dľa novej svojej vojenskej organizácie na 2 miliony vojska v prípade vojny.
Mimoriadne opatrenia. Pre mnohé stolice, najmä na juhu našej
krajiny, vymenovaní boli vládni komisári. — Vojnou povinným osobám nebudú sa vydávať žiadne pasy. Kto chce cestovať do Čiernej Hory, alebo k nám z Čiernej Hory, musí mať pas. Hranica medzi našou ríšou a Srbskom môže sa len tam prekročiť, kde vrchnosti to dovolia. Poštovských holubov možno držať len s úradným dovolením. Poštovská premávka postavená je pod policajný dozor. Dopisy a báliky môžu byť ú-
radne otvorené. Listové tajomstvo nejestvuje. Pre súkromné osoby je upotrebenie telefónov a telegrafov omezené. Ministerstvo vnútra môže zapovedať časopisy, ktorých zprávy by ohrožovaly vedenie vojny.
Rakúsko-uhorskí príslušníci opúšťajú Belehrad.
Keď veľvyslanca Giessl so svojím sprie-.vodom opustil Belehrad a čiasť personálu veľvyslanectva postavila.sa pod nemeckú o-chranu, prichystali 'sa rakúsko-uhorskí príslušníci k odchodu z Belehradu. Srbské vrchnosti im nerobily žiadnych ťažkostí. Veliké starosti má prirodzene zemúňska vrchnosť, ktorá nevie, kam týchto uprchlíkov umiestniť.
Pozor na ústa! S ohľadom na mimoriadne opatrenie a
suspendovanie občianskych práv je najlepšie, keď o vojne a vojenských operáciách sa nehovorí, bo sa tým vyhneme mnohým nepríjemnostiam. Našim súdruhom kladieme dôrazne na srdce: Nech sa stane čokoľvek, pozor na ústa!
Zákon o vojenských úkonoch. Na základe tohoto zákona je každý muž,
ktorý je práce schopný a nedosiahnul ešte 50. roku, povinovatý konať osobné služby v prípade vojny.
Od vykonávania delej trvajúcich prác o-svobodení sú pomimo obvod svojho bydliska samostatní roľníci, fabrikanti a priemyselníci, potom takí, ktorých rodinné pomery zvláštnych ohľadov zasluhujú a jich neprítomnosť ohrožovala by existenciu členov jich rodín.
Osoby, povolané k vojenským úkonom, podliehajú vojenskej trestnej pravomoci a vojenskej disciplíne.
PAmnestie. Príslušníci vojska, ktorí dezertovali po vy
hlásení mobilizačnej vyhlášky, alebo sú vo vyšetrovaní, že sa nedostanovili, keď boli povolaní, dostanú amnestiu, keď sa ku vojenskej službe dostanovia. Len šárže budú pozbavené hvezdičiek.
Zemúňsky most vyhodili Srbi do vzduchu. V utorok v noci vyhodili Srbi zemúňsky
most do vzduchu. Naši vojaci na nich strieľali a mnohých poranili. Naši vojaci lapili aj poniektoré srbské lode.
Naše vojsko obsadi lo Belehrad. Zo Zemúňa oznamujú, že naše vojsko
v stredu predpoludním obsadilo Belehrad, ktorý bolo srbské vojsko opustilo, a prevzalo správu mesta.
Lapili dve s rbské lode. Rakúsko-uhorským pionierom sa podarilo
lapiť dve srbské lode s muníciou. Z p r á v a o velikej s rážke.
Do Viedne prišla nezaručená zpráva, že jedon oddiel srbského vojska vpadnul ido Bosny, kde ich na 2000 mužov zajali.
lodenyajnodnílář Rypánske i dámske doporučujeve prospěch tfetredrrfrl8tic€5tolské vzorky zasílá franko.
továrna na sukna
V HUMPOLCI
Prddraňajkami polsklenice
horkej vody Přivede zkažený žalúdok i, 2—3
hod. do pořádku. ScfímiedthaupovBj lei užívanie je pravé požehnanie pre chorých so žalúdkom a tých, K d o s t a n i u v mieste a n a okol i v k a ž d e j i e k á r m a k a ž d o m i e p i o m ktorí trpia na poruchy zažívania. o b c h o d e > M a l á l á h e v 4 0 h. V e l k á l á h e v ť*Q h
€ . 31. „ROBOTNÍCKE NOVINY' Strana 5
Rozhľady V utorok konal uhorský parlament svoje
ostatné formálne zasadnutie. V posledných zasadnutiach parlamentu odohraly sa veľmi pozoruhodné scény. Válečné nebezpečenstvo sblížilo opozíciu a vládnu stranu. Vo štvrtok vyhodiť dali ešte niekoľko opozičných poslancov z parlamentu, ale na >druhý deň už všetko sa topilo vo válečnom oduševnení a vedenie opozície prevzal gróf Julius An-drássy. Nepriateľstvo proti Srbom spojilo v sneme opozíciu a vládnu stranu v jedon tábor. Parlamentárna garda tomuto spojenectvu nebola na prekážke.
Augustové slávnosti v Turč. Sv. Martine boly odvolané na neurčitý čas s ohľadom na válečné udalosti. Aj sjazd mládeže, ktorý taal byť dňa 1. augusta v Lipt.Sv. Mikuláši, bol odročený.
Za slovenské školy. Mestská reprezentácia v Ružomberku uzavrela doposlať vláde žiadosť, aby vo všetkých školách Horného Uhorska sa vyučovala slovenčina a pri pe-štianskej univerzite sriadená bola katedra pre slovenskú reč a literatúru.
Nad Horvatskom vyhlásené bolo štatárium. Vychádzanie orgánu našich horvatských súdruhov úradne bolo zastavené.
Volebné poznámHp Válečné nebezpečenstvo nenie dôvodom
pre našich súdruhov a priateľov, aby nežiadali pred komisiami voličov popisujúcimi svoje volebné právo. Dokiaľ činnosť týchto komisií trvá, dotiaľ treba rozhodne svoje právo reklamovať. Najmä tí, >ktorí sú povolaní do zbrane, nech žiadajú pred svojím odchodom, aby boli prijatí do popisu voličov. Každý, kto túto povinnosť opominie, ťažko sa převinuje na záujme svojej triedy. Najlepšie ovšem by bolo, keby vláda sama zo svojej vlastnej moci odložila tento popis voličov, až válečné nebezpečenstvo prejde a obyvateľstvo sa ukéudní.
*
Zamestnávatelia a vrchnosti sú povinno-vaté predostreť soznam svojich 30ročných robotníkov komisiám voličov popisujúcim. Mnoho zamestnávateľov v predpísanom čase tento soznam nepredostrelo, áno aj vrchnosti tejto svojej povinnosti nedostály. Čo ale je najčudnejšie, je to, že aj ministerstvá neskoro tieto soznamy odoslaly. S ohľadom na tieto skutočnosti, bude dobre, ,keď každý robotník ešte aj sám o svoje volebné právo bude sa starať.
Zahraničné zprávy. Rakúsko. Sokolský spolok vo Splite roz
pustili a poniektorých popredných politikov zatkli pre reči, ktoré predniesli pri schôdze srbských a horvatských Sokolov. — Očakáva sa, že medzinárodný sjazd s ohľadom na válečné nebezpečenstvo bude odročený na neskoršiu dobu. — Z Lublaně prišiel chýr, že tam z politických príčin ^zatkli bývalého mešťanostu dr. Hribara.
Anglicko. V dolnej snemovni podal Lloyd George, minister pokladu, osvedčenie pri pojednávaní finančnej predlohy v tom smysle, že on- bol ^'ždycky toho názoru, že čisté politickou kritikou a apelom na .humanitu nedajú sa zastaviť zbrojenia. To dľa jeho mienky len tak sá môže £íaf, keď veliké finančné záujmy sveta počnú byť pôsobivými. Počínajú už pochopovat', aké nebezpečenstvo pre kapitál, vlastníctvo, priemysel a dobrobyt sveta je stále ozbrojovanie. Knieža z Wellingtonu vyhlásil v r. 1842 výda\$ok 15 miliónov na vojsko a loďstvo za predpoklad pre vojnu. Európa dáva ro-í i te 350 miliónov pre výrobu vražedných
zbraní. Museli by sme naozaj pochybovať o zdravom rozumu národov, keby sme si mysleli, že tento stav nie ozbrojeného mieru, ale zbrojenia, ktoré je rovnaké s vojnou, by malo ďalej trvať.
Rusko. Revolučný ráz ruských stávok vyniknul v poslednom čase takým spôsobom, že vláda vyhlásila nad Petrohradom a Moskvou štatárium. Je prirodzené, že tým stávkam učinila náhly konec. Pri stávkach, ktoré boly vo väčšine priemyslových miest, prišlo ku revolučným prejavom, ktoré boly od vojska a policie násilne potlačené so zbraňou v ruke.
VseodboFOiB. Stavebníci
Slovenská skupina murárov v Budapešti prestiahovala sa do novej miestnosti i-VII, okr., Huszár-u. 10, roh Szegényház-téru. Príspevky sa vyberajú a novi xlenovia sa zapisujú každú sobotu od 8—10 >hod. večer a v nedeľu od Q—12 hod. predpoludním. — Slovenská skupina murárov v Budapešti vydržiavala v nedeľu, dňa 19. júla polročnú členskú schôdzu. Schôdzu vedol podpredseda súdr. Štefan Spilý. Po prečítaní a odobrení zápisnice z valného shromaždenia podal zprávu jednatel súdr. Zimák. V úvode zmiňuje sa o nepriaznivých hospodárskych pomeroch, ktoréžto páni zamestnávatelia vy-užitkovali ku snižovaniu platov na taký nízky stupeň, že to, čo sa menovať mzdou za prácu, právom sa almužnou nazvať môže. Robotníci, murári, cítia najviac bezohľadné vykorisťovanie kapitalistov a s týmto nutnosť vzpruženia organizácie. Jednatel poznamenáva ťažkosti s organizovaním murárov, ktoré v tom ležia, že väčšina murárov rekrutuje sa zo zklerikalizovaného venkova, kto-rýžto ľud ťažko jest prístupný novým názorom. Až ale pocíti na vlastnom chrbáte nespravodlivosť spoločenskú, že za tak zvanú plácu za poctivú prácu nemôže vyžiť, až sa mu dokáže čísliciami, keď bola murárska organizácia silná, že majstri platili 40—05 krajciarov za hodinu, ale ak neskoršie organizácia soslábla, že aj platy slábly, tak že dnes platí sa 30, ba aj 20 krajciarov na hodinu, ačkoľvek životné články a byty značne sa zdražily, Tu necháva sa získavať pre organizáciu. Členovia slovenskej skupiny pričiňovali sa získavať nových členov a presvedčovať svojich spolupracovníkov na stavbách. Nedbali prenasledovania so strany podnikateľov, najmä tých sdružených, v tak zvanom psom sväzu. Jednatel uvádza prípady, kde jednotlivým dôverníkom za trest nevydali „bárcu" a že bez „bárce" neni práce, museli preto z Uhorska utiecť. Práca našich dôverníkov bola ale korunovaná výsledkom pekným. Behom troch mesiacov pristúpilo 218 nových členov a prestúpilo z iných skupín 12 členov, celkom 230. Členské práva uitratilo 35 členov, zostáva dnes riadnych členov 257. Príspevkov bolo zapra-vených 2129. Zo vzdelávacej činnosti predvádza jednatel prednášky členov delegácie, súdr. A. Nemce a Vaňka, ktoré vydržiavané boly na 1., 17. a 27. mája. Zvláštnej vzpo-mienky zasluhuje prednáška súdr. Nemca 17. mája vo Sväzovom dome, kde bola účasť pres 400 osob a mnohí museli odísť pre nedostatok miesta. Zo správy skupiny za-ďakoval Jozef Žila čo knihovník, Martin Ško-rupa čo kontrolor nezastával svoju povinnosť. Pavel Čermák čo člen výboru prestal byť členom skupiny. Schôdzí vydržiaval výbor 6 riadnych, 1 mimoriadnu a 3 členské j schôdze. Na valnom shromáždění sväzovom v Prešporku zastúpená bola skupina súdruhom Št. Spilým. Dopisov došlo 19, .zaslaných bolo 8. Jednatel povzbudzuje členov k horlivejšej agitačnej práci a ku vytrvalosti. Zpráva pokladničná: príjmy 1122.70 K. přenáška z r. 1913 36.56, celkom K 1159.26. Výdavky: Sväzu sa odviedlo K 687.30, vý
davky skupiny 302.08, celkom K 989.38. Na hotovosti zostáva 169 kor. 88 hal. Zpráva knihovníka: Vypožičalo sa 204 kníh, vrátilo sa 156, v obehu zostalo 48. Na pokutách sa vybralo 4 kor. 50 hal. Súdruh Zdráhal daroval pre knižnicu päť sväzkov. Na imaní inventárnom od valného shromaždenia sa nič nezmenilo. Kontrolor súdr. Jozef Kello oznamuje, že knihy skupiny prezrel a všetko v poriadku našiel. Zprávu zábavného krúžku podáva súdr. Fašjank. V polroku usporiadaná bola 11. apríla zábava společné s českým spolkom „Osveta". Z čistého výnosu zábavy dostalo sa Osvete 61 K 40 íhal. a skupine 91 K 15 hal. Ďalej usporiadaly sa dva výlety do voľnej prírody do Zugli-get-u, jedon společné s českým spolkom O-sveta^s lov. voľnou organizáciou a stolovou spoločnosťou Kriváň. Zábavný krúžok projektuje zábavu s divadelným predstavením na 5.s eptembra vo Sväzovom dome. Po vyriadení zpráv činnovníkov oznamuje tajomník, že spolková miestnosť pre skupinu nevyhovuje, že nutné jest buďto pripojiť sa ku centrálke, alebo si nájsť novú miestnosť. Jelikož je všeobecná obava, že pripojením sa ku centrálke ztratí slovenská skupina svoju samostatnosť a tým tiež robotnícka slovenská tlač zdatnú oporu, rozhoduje sa schôdza pre novú miestnosť a to v VII. okr. Huszár-u. 10. Súdruh Št. Spilý stručne referoval o valnom shromáždění stavebných robotníkov Uhorska, ktoré sa vydržiavalo v Prešporku. Po referáte schôdza bola zakončená.
Naučný obzor. Potreby človeka vo spoloč
nosti. Z prtdaášky pref. Jonáka.
Potreby ľudské sú základom rodiny a spoločnosti a prameoňm všetkého užitočného na svete. Treba ich tedy upokojiť. Keď chceme žiť, musíme každý deň jesť. Človek príde 'na svet nahý, musí mať tedy šatstvo a obydlie. Aby si tieto veci zaopatril, musí každý pracovať i felesjne i duševne. Neuspokojená potreba je súžením a trápením; jej uspokojenie pôžitkom, tedy tu vyplýva zo zlého dobré.
Toto sa ti ale milý priateľu akiste nepozdá, poneváč často vidíš a zkušuješ, že mnohí ľudia veémi lahko prídu k pôžitkom. Takí sú menovite boháči.
Potreby sú rozličné dľa času a miesta. V teplých krajinách majú ľudia iné potreby, ako v studených; vzdelanejšia ľudia majú o veľa viac potrieb, ako nevzdelaní. A potreby (menia saj i s časom.
Keby si milý priateľu bol žil pred sto rokmi a bol by si sa podíval do slovenskej roľníckej domácnosti, bol by si vedel, že celá rodina bývala v jednej izbe; teraz má rodina dve, tri. Vtedy nosili v zime, v lete jedno rúcho, len v zimnýck mesiacoch prehodili si širicu, alebo kožuch. Teraz obliekajú sa ľudia děa počasia a čiastok roka. Predtým svietili si ľudia na kozúbkoch fakličkami, pozdejšie lojovými sviečočkami; teraz má každý rozumný hospodár jasno svieťacu lampu, v mestách elektrické svetlo.
Z toho vidíš, milý priateľu, že je čudstvu pokrok súdený. Každý si chce svoje položenie polepšiť a jestli niekto niečo užitočného k svojmu užitku vymyslel a uskutočnil, to si osvojuje za ním každý. Tak sú potom i naše žiadosti prostriedkom k polepšeniu
!
nášho položenia. Zdokonalenie domáceho zariadenia, náradia, čistota izieb účinkuje na zdokonalenie mravov. Teraz, keď sú izby príjemne zariadené, sedí každý rozumný človek doma, s rodinou a cíti sa doma dobre, kdežto predtým vysedávali ľudia v krčmách a kazili si tam; i zdravie i majetok.
Ale niektorí ľudia myslia, že osveta a vzdelanosť robia chudobného človeka ešte
Strana 6
chudobnejším, lebo budia v ňom žiadosti a potreby, ktoré nemôže ukojit'. Tomu je však nie tak; rozumný človek žiada len .toľko ^ to, čo mu je nevyhnutne potrebné a jeho stavu primerané. Tak na príklad menej majetný nežiada si bývať v paláci a jagať brilliantmi, ale chce mať zdravý, primeraný byt, zdravý, sytný pokrm a sľušné rúcho. V čas drahoty uskrovňuje sa vo všetkom. Keď mu nestačí na viac jedál, uspokojí sa s jedným a sníži svoje potreby vo všetkom.
Teraz sa už i položenie chudobného človeka značne polepšilo, lebo vzrastom ľudských potrieb zväčšily sa i jeho zárobky a dôchodky.
Tedy bytie ľudskej spoločnosti zakladá sa na službách, ktoré si ľudia vzájomne konajú. Aby človek svojim potrebám vyhovel, potrebuje k tomu prácu iných ľudí.
Ovšemže, oprávnená je tu otázka: či som si sám zarobil, mam sa za to iným poďakovať ?~
Nuž čo potrebuješ, kupuješ za svoj zárobok; kto ti víšak šije šaty, kto ti pečie chlieb, kto ti zaopatřuje mäso? Keď ti tieto veci iní ľudia nezaopatria, kováč ti ich na nákove neokuje. My si tedy vymieňame vlastne len prácu za pracú. Tedy potreby spo-(juj.ú ľudí a národy; keď chceme žiť, musíme upotrebiť a použiť prácu a výrobky mnohých ľudí. Tak na príklad: káva, cukor a korenie sú nám v našich studenějších krajoch veľmi potrebnými a prospešnými; ale j tieto, il ieky v našich nemociach potrebné rastú len v horúcich krajinách, odkiaľ nám ich privážajú. Sme tedy múdremu riadeniu Božiemu nekonečnou vďakou zaviazaní, že nás spojilo sväzkami vzájomnosti. Keby nebolo potrebné, aby si jeden národ od druhého zaopatřoval, národy by sa nepoznaly a ostaly by si cudzími. Aké by to bolo nešťastie v čas drahoty, keby nám;
obilie z ďalekých krajín, ba i zpoza mora nepřivázali. Neznali by sme ani my, že tam zvyšuje mnoho, ani tam, že my obilie potrebujeme. Naša vynalézavost' vyvinula sa potrebami; podobne i obchodné spojenie, vynálezy vo vede a v priemysle. I stroje ma-|jú tu svoj pôvod; a veru tie sú dobrodením lebo osvobodzujú nás od namáhavej práce a upotrebujú k nej sily prírodné.
Ty myslíš a tvrdíš, že sú poľné práce i teraz také ťažké, ako boly predtým.
Mýliš sa; teraz majú ľudia už tofko hospodárskych strojov, že sa nimi práca značne zmenšila. Ale predstav si len časy, keď ľudia ani len pluhov nemali, aká mohla byť vtedy poľná práca ťažká. Teraz už i zbožie a lúky kosíme strojmi.
Konečne i to zkušujeme každodenne, že práca je základom vzájomného obcovania ľudí. -
Každú vec, ktorú kupujeme, urobili iní ľudia. Keď niečo predávame, čakáme na tých, ktorým je t á vec potrebná. Čím viac vecí ľudia potrebujú, tým skôr a tým lepšie predáme našu prácu.
Ale predstav si človeka osamelého na ostrove, kde je všetko jeho. Či sa mu nevodí o mnoho horšie, ako V spoločnosti? Človek môže vyvinovat' svoje schopnosti len v obcovaní s tvormi sebe rovnými, tedy v spoločnosti. Táto je tedy súhrn osôb v širšom kruhu spolužijúcich, rovnými potrebami a záujmami vzájomne spojených, zamieňajúcich si výrobky prác svojich. Takéto spoločnosti sú všade; všade majú tie isté základy; jedni obrábajú zeme, druhí sú remeselníkmi; jedni predávajú a druhí kupujú; iní odvážajú tovar z miest, kde ho vyrábajú, na miesta, kde ho potrebujú a kde ho nevyrábajú. A tak nachodíme všade zákony, ktoré ľuďom výsledok ich práce zabezpečujú.
Habáni v Uhorsku. O habánoch v Uhorsku, »ajmä na Slo
vensku píše vo „Voľnej Myšlienke" Emil Edgar.
Může býti napsána nejdříve a nejlehčeji
„ROBOTNÍCKE NOVINY"
kapitola, která sleduje náboženské zbytky ha-bánské v 18. století. Je to úloha nebohatě členěná, nekomplikovaná, nezastřená složitostí dějovou. Není v ní sporných problémů, které by přiváděly do rozpaků, není v ní nejistých hranic historického poznání jako v jiných periodách a užších thematech ha-bánské historie. Všechno dění lze zde sledovati, bezpečně a přesně jako přehled nějaké známé historie, sestavené s odbornickým pořádkem. K zřeteiné výraznosti bývalé skutečnosti nutno jen představiti si a připomenouti různé mezistayy, souvislost s tehdejšími životními a místními okolnostmi a celý ten rozebraný dobový dramatický obraz vzpoury, ožehavých konfliktů, příhod, strastí a nálad.
Při pokatoličení habánů nejde pouze o poměr jedné víry k druhé. Pokatoličení u-uherských hábánů je proto brzké a revolta proto přidušená, protože od počátku kříží f e t u a tlačí k rozhodnutí také celá tefídejší životní situace uherských habánů.
Pokatoličení habánů udalo se v době celkového úpadku habánství. Nemělo co činiti s nepoddajným, spořádaným a bohatým stádem, jak je známo ze 17. století. Bratrská kázeň uvolnila se mezi nimi již tehdy; nyní však jde o mnohem více: po stu letech je habánství obrazem schudlého života a rozrušených podmínek životních. Neplatí v něm již ani základní praviclo habánské věrouky: bratrství, společenství majetku. Stalo se tak tlakem ^ vnějších okolností, vedle vnitřních nesváru, nekázně a egoismu. Musily je zrušiti především pro nesnáze doby válečné. Nejcitelněji dolehlo na ně vojeské vyděrač-ství; kdejaká soldateská zemí táhnoucí vyžadovalo si a vymohla si dary a výkupné.. . Proto od roku 1686 nebo od roku 1687 nemohou již jako celek vyhověti smlouvám vrchnostenským. Každý z nich, resp. každá rodina hospodaří od té doby na svou pěst a platí jen za Isebe. Za všelikých proměn hospodářského života opouštějí roku 1688 pro chudobu habánský dvůr v Soblahově. Roku 1757 scvrkla se již habánská obec ve Sv. Jánu na 6 rodin.
Ve chvíli, kdy bylo těžko odtrhnouti se od půdy, kdy vše ovládá starost o denní chléb, za střídání příhod, útrap a slabostí úpadkové doby — roku 1733 přichází vládní mandát se zákazem habánského křtu a s příkazem, že musí děti své dáti křtíti katolickým farářem — a Habáni se poddávají. To je jen počátkem věcí horších a těžších okolností, kterým později ponenáhlu ustupují.
Roku 1740 dochází již v jesuitském klášteře v Skalici ku prvému přestupu dvou habánů ku katolictví.
Sv. Jánská habánská obec, sestávající r. 1757 již jen ze šesti rodin, zůstala ovšem! bez kazatele. Také v Trenčíně byli bez kazatele a někteří posílali své Iděti již do katolické školy; ostatní učili je doma, v ro dinách.
Vidíme, že leckteří se záhy zjinačifi. Poznáme dále, ŽS množí hájili svoB víru, nebot na dlouho skrývali své přesvědčení, a že hrstka habánů nejnáboženštější sklonnosti zůstala své náboženské tradici zachována. A to útěkem do jiného prostředí. Byla-li v Uhrách jich prostá a důsledná svéráznost lámaná, mohli si zachovati všechno to,, co pokládali za dobro, pravdu, a živnou vláhu svého života jen tam, kde se o vše to nestarali, kde by v nich viděli a hledali pouze tiché, pokojné a zdatné řemeslníky a hospodáře. Tak tomu bylo v Rusku, kde právě v dobu tu osídlena kolonie novokřtěnců. Na konec také z uherských habánů udrželi víru svých předků po dnešní dny pouze tito u-Jjrchlíci a jejich děti.
Uherští habáni pěstovati s novokřtěnci, u-sazenými na Rusi, písemné styky. Skoro každý dopis, to byla zpověď touhy dostati se mezi ně na Rus. Roku 1784 unikl tam také prvý zástup uherských habánů, muži, ženy i děti. Co předcházelo, dovídáme se z církevních akt:
Za rozruchu, způsobeného mezi protestanty
3-Č
vydáním tolerančního patentu, vyzývá velko-lévárský džbánkář Josef Hôrndl, zvaný také Harich, „moskevské novokřtěnce" (jak píše misionář P. Heinrich), aby vyslali do Uher své zástupce, kteří by se habánů ujali. Brzy na to, roku 1782, sděluje P. Heinrich nadřízeným úřadům, že se objevili u habánů,. převedených již do církve katolické, novokřtěnci Qlanzer a Muller z Moskvy. Píše: „Obcházeli v kroji novokřtěnců ještě neodstraněném a byli opatřeni pasem moskevského vyslanectví, v kterém stálo, že jsou poddanými knížete Romanova z Vyšenky na Bílé Rusi a přicházejí do římské říše, aby navštívili své přátele".
Samozřejmo, že Glanzer a Muller konali s uherskými habány tajné schůzky. V Sobo-tišti, kde se zdrželi dva dny, konala se schůzka na sklepu habánské obce. Podobně ve Velkých Lěvarech. Do Lévar byli uvedeni J. Pulmanem a přístřeší nalezli u Eliáše Waltra. Vypuzeni (die, qua expulsi sunt,, píše P. Heirich), odtáhli a vzali s sebou staré habánské pořádky, které přijali od J. Wirtha a staré kalichy, které obdrželi od J. Pulmana.
Výsledkem této cesty a společných úrad byla především žádost k císaři o svolení, aby, nemají-li svobody náboženské, mohli se vystěhovati, a sice do Moskvy. Žádost byla zamítnuta. Odpovědí na to byly útěky.
Devátého srpna r. 1783 sděluje Velkolé-varský kaplan nadřízeným úřadům, že před dvěma týdny uprchli opět tři mladí lidé a to Ondřej Wolmann, Zachariáš Titel a J. Mendlík. 14. srpna téhož roku píše P. Heinrich biskupovi, že uprchl Jakub Walter se ženou, Ondřej Stolí, Lorenc Roth a mnozí jiní. Z tohoto hloučku byli 4. září na cestě chyceni Ondřej Pulmann (svobodný) a Í81etý František Wetzl, leč prvému se podařilo zase utéci.
Osmého června r. 1784 zpravuje P. M.. Schorer nadřízený církevní úřad o dalším útěku habánů. To odešlo 3. a 4. června za bílého dne ze Sobotiště a Velkýdh Lévar opět 27 osob a jiní, počtem nejméně 20. hlav, dodává Velkolévarský kaplan, budou, je asi následovati.
Malý součet nalézáme v úřední zprávě nitranské stolice, podané 7. července 1784 místodržitelství. Zde se praví, že ze Sobotiště uprchlo do Ruska' as 67 pokřtěných, baptistů (novokřtěnců) a že toto tajné vystěhovalectví počalo již před rokem. Na ce,-stě chytli v Krnově 12 Sobotišťanů; nejdříve je dopravili postrkem do stoličného vězení, v Nitře a 9. října vyslýcháni v Senici. Byli mezi nimi tři džbánkáři: Josef Muller, Jakub Muller a Josef Tongler, kožešník Ondřej Muller a lazebník Ondřej Schmidt.
Bratři, ku kterým se utekli, idostali se na Rus také cestami podivnými. Byli t o novokřtěnci z Korutan, kteří byli roku 1755 y počtu 270 duší násilím dopraveni do Sedmihradska a v této zemi roztroušeni. Do Sedmihradska byla již roku 1621 přesazena část uherských habánů; odvedl je tam tehdy násilím Betlehem Gábor jako kolonisty lá osídlil je ve Vinczu (Alvincz) a jiných místech sedmihradských. Tyto roztroušené kolonie vzrůstaly a také se brzy dorozuměly. Když nastalo pronásledování katolické in-kvisice, byl východiskem ze všech nesnází zase jen namáhavý tajný útěk. 3. října 1767 pprchl v noci menší houf (67 duší) přes hranice a usadili se nejdříve u Tseregirtu v Rumunsku. Z Rumunska vypudila je po půl-třetím roce rusko-turecká válka. Na radu generála Semetina, ku kterému se utekli a ochranu před Turky, odtáhli 10. dubna 1770 do Ukrajiny k maršálkovi hraběti Romanovi, který je osadil na svém panství Vy-šence.
V Rusku nastaly pronásledovaným a u-štvaným baptistům zase staré krásné habánské časy. V této ohromné, i agrárně zaostalé zemi hledali Němce pro vše, co se zvalo hospodářským pořádkem a zdokonalením, a habáni byli „výbornými Němci" (částečně poslovenčenými), t. j . rozenými kolonisty.
C. 31. „ROBOTNÍCKE NOVINY' Str. 7.
P o stránce náboženské zde nikdy nezakou-šeli. V tomto smyslu bylo v poměru Rusů k nim hodně lhostejnosti.
Z Ruska je vypudil po stu letech zákon o všeobecné branné povinnosti, zavedený r. 1874, který je stavěl před zoufalou otázku: tmď se vystěhovati, nebo zapříti základní •článek své věrouky, člunek o meči, který habánům zakazuje sloužiti ve vojště. Rozhodli se pro Ameriku. Dnes žijí tam nesešlí, neponížení před sebou samými, v Jižní Dakotě ve 14 bratrských dvorech po 10 iáž 30 rodinách. A podnes žijí tam komunisticky, zachovávajíce nedílnost společenství a majetku, kterou si nábožensky předepsali.
Dopisy* GreigtOfl P a . Uvediem našim bratom niečo
•zo života našich Slovákov tu v Amerike žijúcich, iíejedneho nášho Slováka ženie .túžba sem do Ameriky, ale sa mu ani nesnieva, aký osud ho tu môže očakávať. Iste každý mysli na lepšiu budúcnosť. Ho, ho, bratku, dobre ti sluší tam za morom, ani tu nemáš ustlané na ružiach, tu kriči z kaídeho kúta bieda a nedostatok, lebo kapitalista má dosť otrokov, lebo Slovák sa sám predá za najmizernejšiu cenu. Poliak je ten samotný, čo už Talian nechce, to podujme Slovák a Poliak. Tí dvaja hodia sa tvarou na zem, ďa-kujúc ich práce dajcovi, že im hodil jarmo na >kŕk a ty, čitatelů, snáď myslíš, že som hrubián, keď píšem oproti svojmu spolubratovi také slova. Ale to sa dá vysvetliť. Kto videl dedinský íud na velkopánskych tisícjutrových poliach robiť, ako usilovBO robí grófom a barónom, biskupom a farárom a on sotvy zaplatí zo svojho výrobku daň od nízkej chalupy, kde spolu býva s tela-tom alebo ovcami a uspokojí sa na tom, čo v pondelok navarí, lojom osmradí a žije to na tretý deň. Tak nenabudne osvety a lásky k blížnemu, ba práve sa zdivočí. Tu mu kňazi vtĺkajú do hlavy peklo a súd, jak nebude tak tancovat ako mu čierni muzikanti hrajú. Mnohý Slovák v nedeľu sa oblečie, pospiecha do kostola, knižku nese pod pazudrov toľkú, jako gruntovnú knihu a tam strnutý nad rečou pána farára sa trasie a dá pri vchode do kostolných 'dvier mýto 10 K. Keby sa poza bol výberčího potiahne za ka-fcát. Ofery sú štedrejšie ako u nás. Keby dal málo, musel by si hlavu dianiami pokryť a hľadať, kde murári dieru nechali. Takých prípadov máme tu dosť, len že meštácke časopisy to nedajú na svetlo. Na pr. som čítal v „R. L.", ako kňaz kázal jeho poľským ovečkám : „Vy psia, kŕr, vy myslíte, že vám ja tu budem, keď nedávate na kostol; už mám päť tisíc dolárov." Počúvam, že kňaz je kompanistom v železole-járni, a potom taký kňaz povídá: Poď do kostola ; keď nemáš dolára, nechoď do kostola. — Takýto posmech robia tí, čo hlásajú ľudu náboženstvo a lásku k blížnemu. Poznať to na nich, lebo sa im nemôžu bruchá zmestiť zo reverendy a hlavy ich sú plné starostí ako tekníca. — Ty pracuješ denne 12 alebo 14 hodín a dáš ťažko vymozolovaný dolár bruchovcovi a keď ťa kom-panista vyženie, si bez centa, choď do kostola, nuž veru uevojdeš tam, čo zahyneš. Povieš potom : Ej, veď som dal toľké centy na všeliaké ciele. Tu ti svitne v hlave : Nie im neveriť, nič im nedávať. Darmo sa vypína americká Slovač, že hľa to je náš majetok. Vo vašom majetku budú sa pelešiť mrtvé ruky, tie sa nebudú nikdy deliť s nashrňanou korisťou, ale ukážu vám päty. Na miesto tej veľkej knihy, aby si vzal do ruky „R. L." a častejšie pozrel do nich, videl ¾y každý tie zaujímavé udalosti, ako to kulhá pod tým čiernym rúchom pánov flanďákov tu v Amerike. Naši slovenskí kňazi po našich dedinách sa mušie schovať, ba mnohí sa musia hanbiť nie nad skutkami svojich oltárnych bratov, ale nad závisťou, že oni nič uezašporovali za tak dlhé letá, ba čo viac, niekedy kaplán príde •o to, čo si doniesol, batôžek, ako sa taký prípad stal aj v bytčianskom okrese. Nemožno tvrdiť, že príde náš slovenský národ v Ame-
•rike domov naplneoý demokratickým duchom, ale príde práve opitý duchom klerikalizmu. Nenávidět blížneho, pomsta, to sa dá videť tu u mnohých. — Pracuje do úpadku, nie ale on má
choseň z práce, ale kapitalista. Robotník proti svojmu spolurobotníkovi a upomína ho: Rob tak, ako ja, ak nemôžeš, choď do diabla, ja za teba nebudem robiť. Ale on si nepomyslí, že pred chvíľou to Talián nechal a že on zajtra s tým mrskne, lebo jeho bos vyrobil na ňom 5 alebo 6 dolárov a on len dolár 50 h. Potom sa tlče v hlavu : Ja sprostý, z toho nič nemám, robím a mám málo do kostu. —i Keď platí pätnásť alebo sestnásf dolárov na mesiac, je často viac hladný ako sýty. často sestrička so sopiatými rukami, čistými ako vosk, na dobročinné ciele vyberá. Tiež tam aspoň pol doiára dá. V nedeľu je aj ofera, tam sa dá do koverta, aby nebol posledný. — Aj meno tam musí byť napísané, aby si získal vážnosti na zajačom chvoste, tak to tu ide v tej Amerike. Kňazi zakrývajú svetlo pokroku tu ešte viac než na našom Slovensku.
P. Š. Malacky. Naše mestečko sa modernizuje.
Robia teraz prez mestečko asfaltovú cestu. Prácu odovzdali budapeštianskej firme. Majú sa aj chodníky robiť. Poniektorí páni sú za to, aby aj túto prácu robila peštianská firma, druhí ale zas žiadajú, aby sa táto práca zadala domácej firme, ktorý v Malackách daňuje a plaťí obecné dávky. Nezamestnanosť je veliká, mnoho ľudu je bez práče, neškodilo by preto veru, keby smerodajné kruhy na domácich robotníkov s prácou pamätaly. To by bolo správne a spravodlivé.
Kopčany. P r í r o d n ý z á z r a k . Pavel, gazda mal svoj domčok, kúšťok polia, ženu a nezbedných 5 potomkov. Malé imanie sedliackym spôsobom živilo všetkých. Aby si hrdlo o-vlažil, gazda — kedy-tedy zablúdil k židovi, — domčok stál pevne na pôde. Behom poldroha roka vzrástla žízeň (snáď) gazdy Pavla. Šenkár Šalamon nebol by ani za svet bránil, aby táto žízeň odpadla, radšej nech mizne nápoj ! Od božieho rána do pozdného večera Pálo gazda častejšie navštívil Šalamona, veselý pohár vína, veselá spoločnosť, veselý život; je teda čuda, že celá dedina sa divila, ako sa strýko Pavel zabáva. Šalamon bol dobrým človekom, keď boly potrebné, dal peniaze, dal aj vtedy, keď neboly potrebné a za trúnok? nedajbože, aby vzal peniaze; miesto toho bielou kriedou na čiernu ta-bulu maloval husto číslice. Čím hlasitější bola nálada strýka Pavla, tým bělejší stávala sa čierna tabuľa. Toto už v samo-sebe je prirodzený zázrak. A keď strýko Pavel v tak mnohej noci na mol zpitý domov sa tackál, drobušké, biele číslice daly sa do veselého tancu, v ktorom očividomne rástly, vlastne plodily sa. Domčeku
5 zázrak nebies — nožičky domčoka narástly ani bocanie hnáty, a cvalom niesly domčok — j j a m ? — K Šalamúnovej krčme ! Božie smilo-vanie, neopúšťaj nás ! Pavel gazda í ťažko onemocněl, prišiel k nemu „doktor"; obklopel ho, najmä jeho tvrdú hlavu, a to mu povedal, že „mnoho dobrého škodí." — „Tak teda!" odvetil strýčko Pálo — „tejto nemoci je jedinou pomocou, hybaj a sa hybaj, a to je: Amerika. Ale ako môžem sa pohnúť s tými základmi chalupy? Však ich predsa na chrbáte neodnesiem"! A tu zase hovoril Šalamon, ktorý ho bol tiež navštívil: „Nestrachuj sa, nermút sa! Doposiaľ sme boli priateľmi — a myslím, že dobrými -i na teraz ťa neopustím. Dobre vieš, že čo som urobil, pre teba som urobil; a to tiež vieš, že musíš doplácať na moju dobrotu. Obligator som už i tak nechal intabulovať na tvoj domčok. Mám dobré srdce, a odoberem i základy, prevezmem celú chalupu, nebudeš mať aspoň starosti, čo s ňou počat. A moje požehnanie bude-ťa sprevádzať a Boh nech ti navráti tvoje zdravie tam v Amerike!" Tvár strýka Pavla zosínala, oči zo-8mútnely a zase kriks-kraks". Tvrdé sedliacke prsty stísly pero medzi seba, pritísly ho k papieru a ono vrzalo a vrzalo. A v tomto okamihu domčok jedným skokom ecítnul sa na dvore Ša-lomúnovom a uvelebil sa v jeho prostriedku. Strýko Pavel hodil naň ešte jedón smutný pohľad a smutne kráčal vymeniť si cestovný pas. Z domku vystúpia Pavlova žena s päti drobnými dietmi. Šalamúnova tvár zpřísněla a len toľko povedal: „Chalupa je moja, musíte sa odtiaľto pratať, kedy bude moja vola". A tak sa domčok presťahoval úplne do jeho majetku a zázrak bol dokonaný. Či prinavráti sa strýkovi Pavlovi tam v Amerike zdravie a rozum? Str. Frd.
Chýrnik Na prešporských uliciach je teraz hluč-
no. Všetko hovorí len o vojne a vždy na večer sú sprievody s vojenskou hudbou a fakľami, ktorými má prísf k výrazu oduševnenie za vojnu. A na tvárach všetkých čítame hroznú otázku: Čo len bude ? Akú odpoveď dá na túto otázku budúcnosť pracovnému ľudu v Uhorsku ?
Na letnej zábave, ktorú usporiadali org. kožorobotníci dňa 19. júla 1914 v Lipt. Sv. Mikuláši, nadplatili nasledujúci páni a súdruhovia: pp. F. Krausz 2 K, J. Freinda 40 hal., J. Děvečka 40., M. Liška 1 K. Slečna N. N. 60 h., súdr. M. Huťan 1 K, J. Garaj 40 h., M. Šobor 30 h., M. Fraňo 30 hal., O. Sihocký 40 h. a J. Vodar í K. - Darcom vyslovuje srdečnú vďaku
Výbor zábavy. S ohľadom na válečná udalosti žiada
me všetkých našich odberateľov, aby si časopis predplatili okamihne. bo budeme v dobe vojnyposielaťlen tým časopis, ktorí majú riadne časopis zaplatený. Našich čitateľov ktorí predpiatitefmi sú neni, upozorňujeme, aby časopis si predplatili, bo tak majú ist, garanciu, že časopis za včasu s najnovšímú zprávami dostanú. Aj odberatelia, ktorí idúi do vojny, nemali by zabudnúť náš časopis objednať pre svoje rodiny, aby tieto boly poctivé o válečných udalostiach informované a neboly odkázané na časopisy meštiacke a jich často len na senzáciu vypočítané zprávy. —
Vo Vrútkach zhorela stolárska dielňa Fr. Bellayho.
Ako prišli Lukáč a Tisza do anglických novín? Belgičan Robert Quillet zažaloval e-rár a štátneho sekretára Alexandra Jeszen-szkého na 30.000 korún, ktoré si žiada za to, že vyprostredkoval, aby anglické časopisy „The Graphic" a „Illustrated London News" uveřejnily podobizne Lukácsa a Ti-fezu a články, ktoré ich vychvaľujú. Quilleta poveril Jeszenszky, aby uverejnenie vymô-Jiol a sľúbil mu zaokryť všetky trovy i poriadny honorár. Qviltet svoje vykonal, ale ani gróf Tisza, ani Jeszenszky o pláci nechcú ničoho vedeť. Najlepšie je pri tom, že Quilleta peštianská policia bola vykázala z Uhorska na 10 rokov, lebo zistila o ňom, že je dobrodruh a hazardér — hráč, ktorý z toho žil, že hral v karty a na rulete. Tu ale Quillet poznal sa s famóznym šéfom tlačovej kancelárie Hermanom Barátom, ktorý ho zaviedol k Jeszenszkému i k Tiszovi a predstavil ho jako vplyvnéjho zahraničného žurnalistu a keď Quillet podobral sa, že fotografie a články o Lukácsovi a o Tiszovi dá uverejniť v anglických novinádh a to aj vykonal, Jeszenszky zaraz vykonal, že výrok policie, ktorým ho jako nebezpečného cudzinca vykázala, minister vnútra Sándor zrušil, lebo vraj Quillet je vážny a majetný) muž.
V Kolároviciach zomrel dňa 18. júla Fr. Marčík, ktorý pilne chodil vždy do kostola. Farár ho ale nechcel pochovať, bo nežil so sosobášenou ženou. — Pekná to veru vôňa kresťanského raja.
V bankách majú teraz plno roboty. Ľudia chodia si vyberať svoje vklady, najmä najchudobnejší vkladatelia. Vláda upozorňuje vkladateľov, že v prípade vojny o svoje vklady nemusia mať obáv, bo tieto sú zaistené majetkom banky a jej účastinárov.
Súdruhovia z XVI. a X Víl. okresu viedenského chceli usporiadať výlet do Prešporka, dňa 9. augusta, ale paroplavebná spoločnosť im odrieknula vzhľadom k válečným udalostiam loď.
V paboliskej stolici vydali za prvú polovicu roku 3278 pasov do Ameriky, s ktorými 6000 ludí opustilo svoja uhorskú vlasť.
V Gorici vypukol oheň v dielni na patróny a ohňostroje. O hasení nemohlo byť pre explózie ani reči. Majiteľ dielne, jeho žena a jedon robotník zahynuli.
Beštialita. V jednej budapeštianskej krčmičke spieval si slovenský robotník Ján
Strana 8. „ R O B O T N Í C K E NOVINY" Čislo
Čech slovenské piesničky. Slovenský spev nepáči! sa ale maďarskému robotníkovi Gob- { gášovi, ktorý si stal do zvady s Cechom a J hožom pri nej Čechovi preklial krk.
Rakúsko-uhorská banka povýšila ú- i rok s 4 na 5 procentov.
Prostriedok proti nákaze šarlachovej. Aj sám v sebe velmi nebezpečný šarlach je okrem toho choroba veími chytľavá a v tom väzí jeho dalšie nebezpečie, že pri premeškanej opatrnosti, keď sa totiž choré dieía zaraz neosihosti, choroba môže sa rozšíriť úžasným spôsobom. Lekári vedia, že sídlo nákazy je gágor a choré dieťa kašláním a kýchaním strieka takrečeno nákazu okolo seba. Dr. Robert Milne, anglický lekár, z tohoto predpokladu vychádzajúc, choré dieťa z vonku i z dnuká natiera olejom a dozerá na to, aby menovite ústa boly vždy mastné a dla jeho udania týmto jednoduchým spôsobom utratí šarlach celú svoju chytľavosť, lebo pre ten olejový povlek nemôže sa nákaza roztrúsiť. Lekári teraz týmto, ináče u starých Škótov už známym prostriedkom, ktorý je celkom neškodný, robia všade pokusy a ak sa on dokáže, tak šarlachovej epidemie nebude viac. Šarlach sa síce bude vyskytovať aj na ďalej, lebo proti jemu samému lieku ešte niet, ale zato prestane tá úžasná úmrtnosť detí, aká nastala všade, kde sa on raz poriadne zahniezdil.
Strašlivý víchor v Budapešti. Cyklon, ktorý vo štvrtok popoludní v Budapešti a na veľmi mnohých stranách krajiny v ľudských životoch a v súkromnom i verejnom majetku narobil nesmierne škody, vzkrsol nad Severným morom a strašná depressia v šírke pár sto metrov ťahala sa od Severného mora až po Balkán. Vražedlna povíchrica v Budapešti vyžiadala v obeť 7 ľudských životov a vyše 50 ľudí bolo ťažšie-ľahšie ranené. Zúriaca pohroma aj na vidieku dala pocítiť svoju silu a na Prímorí rúcala domy a stoleté stromy i s koreňmi vyvracala zo zeme. Škodu, ktorú cyklon zapríčinil, odhadujú na 25 millionov korún.
Sociálna demokracia a náboženstvo. Nákladom Robotníckych Novin vyšla jako odpoveď na pamflet Pátera Salesia proti sociálnej demokracii, vydaný svätovojtešským spolkom, brožúra pod titulom: „Sociálna demokracia a náboženstvo", v ktorej našiel štátny fiškus búrenie proti kňazskej triede. Pre túto brožúru obžalovaný bol súdr. Jozef j F a š j a n k z Budapešti, ako pôvodca a v utorok bol mu doručený obšírny obžalobný spis, proti ktorému podané budú námietky.
Pražská policia zapovedala vydávať po dobu vojny časopisy „Zář" a „Tělocvičný Ruch".
Vo Viedni nabily ženy sedliakov a prie-kupeov, ktorí pýtali za potravné články na trhu nehanebné ceny. Za kilogram zemiakov pýtali až 40 halierov. Za kilogram múky žiadajú 60 halierov v niektorých viedenských obchodoch. Viedenský mešťanosta ustálil preto úradne najvyšší ceny potravných článkov.
Madame Caillauxová, ktorá zavraždila redaktora „Figara" Calmetta v Paříži, bola osvobodená.
Úzkostlivé chráni každá matka svojho miláčka pred letným vedrom, ktoré vyžaduje každoročne toľko detských obetí, poneváč sa obyčajne nedostáva pravej a spoľahlivej potravy. Dajte však malému decku Nestlé'ovu detskú múčku, ktorá sa tak skvele osvedčila v tisícoch prípadoch od pokolenia do pokolenia, tak ušetríte si nielen starosť, ale aj budete videť jako dieťa vaše prospieva. Zkúšku na požádanie hneď pošle zdarma firma Henri Nestle, Viedeň, L, Biberstrasse 145 P.
Mýdlo Palacky je najlepší český výrobok. Práca Iahká, účinok prekva
pujúci ! Prádlo biele ako sňah. JAN VILÍMEK, tov. mýdla v
Lipníku Morava.
Ku jasennému hnojeniu j j pravá Thomasova múčka • • Pjvodné
hý,2-
Z Ú u V i
známka
Pravá len vtedy, keď naplnené
vrecko má pôvodnú
plombu.
dom vrecku je udaný procen
tový
Wilhem
s prav JU ochrannou známkou
Kalmár.
je najlepšie a najlacnejšie fosforeč
né hnojivo
Obsah 3
tovaru. Pred na> podobe-
ninami sa dôrazne varuje.
Upozorňujeme
najmä na terajšie
veľmi lacné ceny.
Mavný záetupca berlínskych ThomsBOVvch závodov Buda-
Andrá66y-u4. 4 9 .
Zvláštna, yeľmi vybodni no--^ Ä pre fajčiarov MARDUS.
Přibylové zák. chránené cigaietové a cigárové nespáliteľné rúrky. Táto novinka prináša výhody jednak tým, že fajčiar plní rúrky dohánom fajkovým, robí však pojem, že fajčí skutočnú cigaru. Kdo plní rúrku dnhánom cigaretovým, fajčí čistý dohán bez papieru. Rúrka Mardus je z veľmi jemného kovu, tedy nespáliteľná. Polepená je tak, že robí úplný dojem skutočnej cigary, Na hrubosti dohánu nezáleží, ale je podmienkou, že d o h á n m u s í byť ú p l n e s u c h ý , s k ô r a k o c h c e m e n í m r ú r k u n a p l n i ť . Keď sušíme dohán, pozorujeme, že v teple najprv zvlhne a len potr.m schne, preto fajčiar, ak chce ľah-o a príjemne fajčiť, musí len takto usušený dohán do rúrky plniť. — Cena kusu od 40-80 hal.. Hlavný sklad pre Uhorsko má : A d a l b e r t B o u č e k
v R u ž o m b e r k u ( R ó z s a h e g y . )
E^raSSMffiffiffiffiSl
eliall Pre volebnú agitáciu prepotrebná
žúra: bro-
Sto ^ t l má volebne právo? od súdr. dr. Zoltána Rónaiho vyšla v slovenskom preklade Karola Koreňa.
Každý Slovák1, ktorý svoje volebné právo chce obsiahnuť, musí si túto brožúru prečíta*, aby vedel, aké dokumenty si musí zadovážiť.
Vyzývame všetky naše organizácie, aby si tieto brožúry okamihne objednaly a medzi íu|d«m rozpredaly, aby sa poučil o svojom práve.
Brožúrka predáva sa p o 6 h. Objednávky vybavuje: Administrácia Robotníckych Novín v Prešporku, Kórház u. 18 a Kníhkupectvo „Népszava" v Bu
dapešti VIII., Erzsébet kSrut. 35.
Mký odpredaj čaju Podivne lacný ! Už len za uiekoľko týždňov! Najjemnejšie špeciality čaju ien po K 4 — za kilo fi\
r:a dobierku dodáva!
vývoz čaju, Tisza-bogdány 172.
SI o venkí robotníci Napomáhajte vývin
v a š e j h o s p o d á r , o r g a n i z á c i e stálym odberom j
r* ry r* r-* r i r-* f* r i " r i : r v , r i , r i rv.r.-v r-»
Z b y t k y ! ! 1 balík 40—50 m zbytkom, čo najlepšie sdružených z dámskych módných látok na šaty a blúzy zo zefírov na košile, zkanafasov na povlaky a zástery z plátna a barchetu a j . zašila len za I960 K s dobierku vyplatené alebo polovičný balík za 9-80 K nefrankovaný, sve
toznáma firma
Alois Stodola, tkalcovna a závod zasílatelský v Ná
c h o d ě Čechy. Ku zasílke bude priložený cenný predmet úplne zadarmo. Odvolávajte sa na Rob. Nov.
! LÉÍIÄ" poitelné perie I 1 kg šedého, dobrého, driapaneho 2 kor., lepšieho 2 K 40 h, výtečné, polobiele 2 kor. 80 halierov, biele 4 kor., biele paperové 5 kor. 10 h, 1 kg veľmi jemného, snehobieleho,
dríapaného 6 K 40 h, 8 K, 1 kg šedého páperia 6 K, 7 K, biele, jemné 10 K, najjemnejšie z pŕs 12 K. Pri kúpe 5 k g f r a n k o .
H o t o v é n a p l n e n é p o e t e l o z hustého, svetlého, červeného, bieleho alebe žltého nankineu: 1 perina 180 cm dlhá, 120 cm šir-oká, s 2 hlavnicami, každá 80 cm dlhá, 60 cm široká, naplnená novým, šedým, veľmi trvácnym, páperovým posteľným perím 16 K, polopáperím 20 K, páperím 24 K. Jednotlivé periny 10 K, 12 K, 14 K, 16 K, hlavnice 3 K, 350 K, 4 K. Periny 200 cm dlhé, 140 cm široké 13 K, 14 K 70 h, 17 K 80 h, 21 K, hlavnice 90 cm dlhé, 70 cm široké 4 K 50 h, 5 K 20 h, 5 K 70 h, spodné periny zo silného páskového grádlu 180 cm dlhé 116 cm široké 12 K 80 h, 14 K 80 h. Rozposiela sa dobierkou od 12 K vyššie franko. Výmena a vrátenie je dovolené, za nehodiace peniaze nazad. Obšírny cenník zdarma a franko.
8 . BENISCH v D e s e n i c i c h 6. 118 (Čechy).
Majiteľ a zodpovedný redaktor: A n d r e j K u b á i . — Kníbtíačiareň B- R a p e k v H o l i č i .