|М11111111М1111!1111111111[|11111111!1||11|11|1]|11111111111111111|111111|1|1Ш111Ш1111ШШ11111||1ШШШ1Ш1Ш11ШШШШ1Ш1111|11111|111Ш1Ш1111111111Ш11|1ШШ11111111111М1111МШ1>1ШШ1Ш1111ШШШШтШ1

a s o

niverzita ROČNÍK XXXIV.

1987/1988

B R A T I S L A V A

SEPTEMBER 1987

Číslo 1

• ( I I M I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I M I I I I I I I I I I I I i n i l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l t l l l l l i l i l l i l l l l t l l l l i l l l l l l l l l f l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l t l ill! llllllllllllillllllllllltlllllllllltlllHIIIIIllütllltlllllltlllllHH

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O .

N O S I T E C K Y R A D U R B P U I I I K Y

STRATÉGIA URÝCHLENIA A ÚLOHY ROH NA V Y S O K Ý C H ŠKOLÁCH *" d i s k u s n é h o v y s t t í p e n i a p r e d s e d u UOR p r o f . Ing. J. Babčana, DrSc., n a XI. v š e o d b o r o v o m z j a z d e

s praxou má rôznu úroveň, s ú školy, n a j m ä technického zamerania, k d e toto prepojenie má d lhú tradíciu a bohatý obsah. Školy univerzitného smeru m a j ú na tomto ú s e k u iné mož­nosti, napr . v s m e r e spoločenského pSsobenia, a l e napr . l e k á r s k e faku l ty m a j ú prakt ické prepojenie s klinika­mi a fakul tnými nemocnicami t a k é tesné a t a k é dlhodobé, že s a to pri­jíma a k o samozře jmost a a k o p r e j a v spojenia v y s o k e j školy s praxou to podaktorí ani neponímajú.

Bezprostredné spo jenie vysokých škôl s praxou má d n e s v iacero podôb. Jednou z nich s ú napr . učebno-ve-decko-výrobné združenia. Na UK v Bratis lave ich máme 9, ďa l š ie s a pri­p r a v u j ú . Niektoré z nich, napr . s o ZVL Pov. Bystrica a ďalšími partner­mi z vysokých škôl a výskumných ús tavov prinies l i už veľmi konkrétne výs ledky . A k o urč i tú osobitosť s a po­kúšame vytvoriť takéto združenia a j v oblast i spoločenských vied, v zdru­žení zahrňujúcom Čs. televíziu, Čs. rozhlas, ČSTK a iné inštitúcie.

Prepojenie n a prax b u d e v š a k vy­žadovať od každého pracovníka vy­sokých škôl podstatne h lbš ie s ledovať spoločenské, v e d e c k é i v ý r o b n é dia­nie a pohotovejš ie r e a g o v a ť n a potre­by spoločnosti t ak v o výchove štu­dentov. v ich p r í p r a v e p r e prax . a k o i v ich samotne j v e d e c k o v ý s k u m n e j činnosti.

Stratégia urýchlenia sa v o svojom p r o g r a m e opiera o vedecko-technic-

(Pokračovanie na s t r a n e 7.)

Stratégia urýchlenia sociálno-eko nomického rozvoja, vytýčená XVII. z jazdom KSČ, zasahu je , lepšie pove­dané, zas iahne celú n a š u spoločnosť bez výnimky. Program sociálno-eko nomického rozvoja s a v plnom roz­s a h u týka a j vysokých škôl, a to mož­n í viac, než si to čas to i my, pra-

ivníci vysokých skôl uvedomujeme, i ég ia urýchlenia s a týka všet-

: y u » oblast í poslania vysokých š k . 1 pedagogicko-výchovnej, vedecko-

/ r l *umnej, teoret icke j i osvetovej . 3ktoré úlohy sociálno-ekonomic-

o rozvoja začal i v y s o k é školy už • iizovať. Podľa schválených zásad

p i e s t a v b y vysokoškol ského štúdia za­čala výučba v prvých ročníkoch a v mnohom s a menia programy a osno

y prednášok 1 v o vyšš ích ročníkoch, 'reba v šak povedať, že dotera j š ia bsahová pres tavba výučby na vyso­

kých školách nebola e š t e pripravo­v a n á v duchu t e r a j š í c h z á s a d sociál-no-ekonomického rozvoja, preto s a musíme už teraz pohotovo pripravo­vať n a inováciu celého r a d u myšlie­nok do učebného p r o g r a m u tak, a k o to napr . v y ž a d u j ú zásady prebudo­vania hospodárskeho mechanizmu.

Obsahová pres tavba vysokoškolské­ho štúdia p r e d s t a v u j e v o s v o j e j rea­lizácii komplex úloh. Je to predo-

í e t k ý m výchovné p3sobenie na štu-mtov a ich odborná pr íprava p r e vot, p r e tú konkrétnu real i tu, k to

j p r i p r a v u j e celá n a š a spoločnosť. Ako je známe, na mnohých úse-

;och nášho života s a real izácia prog-•amu sociálno-ekonomického rozvoja už začala. Preto n a š e výchovné pô-

obenie na š tudentov musí byť u ž "eraz odozvou zásad urýchlenia s o

iálno-ekonomickfiho rozvoja, cez ne nusíme z ískavať študentov p r e budú ";i život n a š e j spoločnosti . Naši štu-lenti už teraz by mali z v y s o k e j š k o iy odchádzať dobre pr ipravení na podmienky, k toré ich č a k a j ú na p r a ^oviskách. Mali by mať, a k o s a ho vorí, v k r v i urč i té návyky na v š e itrannú náročnosť na ich prácu. Pre

ás, učiteľov vysokých Škôl, to v š a k >amená — n e o d k l a d n e zvyšovať nfi

nosť v pedagogickom pôsobení, *nosť v štúdiu i v ostatných for-

výchovy. . sa v las tne dostávame d o urči

rozporov — e š t e ani sami s m e

s i s o všetkou dôslednosťou neosvo­jili zásady s t r a t é g i e urýchlenia so­ciálno-ekonomického rozvoja, a už by s m e mali, v las tne musíme, v tom­to duchu vychovávať. V tom s ú n a š e úlohy, úlohy pedagógov vysokých škôl osobitné, náročné a urgentné. Bez pokynov, bez inštrukci í sa musí­me okamžite prispôsobovať požiadav­kám s t r a t é g i e urýchlenia. Veď ne­možno očakávať, a b y učiteľ bol po novom náročný voči študentom, keď nebude náročný sám na seba, keď vše tku s v o j u výchovnú činnosť nepod-riadi záujmom spoločnosti, keď ko­lekt ívy katedier nebudú pristupovať k plneniu svo j ich povinností v du­chu s t r a t é g i e urýchlenia, keď sa v ich činnosti n e p r e j a v í r o z v o j vše­s t r a n n e j iniciatívy, ktorý nebude končiť len pr i ja t ím čas to formálnych záväzkov, a l e to bude iniciat íva za­m e r a n á n a e n e r g i c k é odstraňovanie nedostatkov, na odhaľovanie zaostá­v a j ú c i c h miest, c h ý b v r iadení, na odstraňovanie formalizmu v n a š e j práci, atď.

Isté je, ž e to vždy a u v š e t k ý c h pracovníkov vysokých škôl nepů jde rýchlo a hladko, a l e bo j o nové mys­lenie a konanie musíme n a vše tkých úsekoch o d b o r á r s k e j činnosti a teda a j v prác i začať a úspešne zvládnuť.

Stratégia urýchlenia nástojčivo vy­ž a d u j e č o n a j t e s n e j š i e spojenie vy­sokých škôl s praxou, s prakt ickou činnosťou, tak na úseku pedagogicko-výchovnom, a k o i vedeckovýskumnom. Doterajš ie prepojenie vysokých škôl

Ocenenie za rozvoj pracovnej iniciatívy Vláda ČSSR a Ostredná rada od­

borov udeli la kolektívom pracovní­kov Katedry a n o r g a n i c k e j a organic­k e j chémie Farmaceut icke j f a k u l t y UK a Katedry genet iky a molekulár­n e j biológie Prírodovedeckej f a k u l t y UK Diplomy za pr ík ladné v ý s l e d k y iniciatívy pracujúcich v roku 1986 a docentovi RNDr. Viliamovi Sitáro-vi, CSc. z Katedry geol ; g i e a paleon tológie Prírodovedeckej f a k u l t y UK udeli la čestný odznak ..Víťaz socia l i s t icke j súťaže".

Minister škol s tva SSR a Slovenský výbor odborového zväzu pracovníkov

škols tva a vedy udelil i Pochvalné uznanie za v y n i k a j ú c e v ý s l e d k y do­s iahnuté v rozvoji iniciatívy pracujú­cich v roku 1986 kolekt ivu pracovní­kov odborového úseku t . 2 Chemic­kého ústavu UK a s ú d r u ž k e Amálii Dobšinskej z Odboru ekonomiky Rek torátu UK čestný titul ..Vzorný pra covnik rezortu š k o l s t v a "

Rektor UK prof RNDr. Ladislav Melioris. DrSc.. odovzdal ocenenia vyznamenaným jednotlivcom a kolek tívom UK na zasadnutí kolégia dňa 18. m á j a 1987.

Profesor Risto Kovijanió Pri prí ležitosti 200. výročia narodenia V u k a Stefano

v ica Karadžióa a 60. výročia založenia lektorátu srbo­c h o r v á t s k e h o jazyka n a Fi lozof icke j f a k u l t e UK vyzná menal r e k t o r UK prof . RNDr. I ad i s lav Melioris, DrSc., Zlatou medailou UK p r o f e s o r a Rista Kovijaniča, prvého lek tora srbochorvátčiny. Zároveň mu dekan FF UK prof. PhDr. Rudolf Stepanovič, DrSc., udeli l medailu 7 a z i s l u -h y o Filozofickú f a k u l t u UK.

Risto KovijaniC s a narodil 31. decembra 1895 v Dur-devine pri Manastire Morači v Čiernej Hore. Gymnázium navš tevova l v Cetinje. Po vypuknut í b a l k á n s k e j vo jny s a a k o dobrovo r ník pr ihlás i l d o s r b s k e j a rmády. Za p r v e j s v e t o v e j vo jny — a k o s r b s k ý z a j a t e c — bol inter­novaný v o Veľkom Mederi (dnešné Galovo), kde prežil dva k r u t é roky . V r. 1923 skončil v Belehrade s lovanskú a g e r m á n s k u f i lo lógiu ní* Filologickej f a k u l t e . Po vy s o k o š k o l s k ý c h š túdiách pracoval a k o gymnaziálny pro­f e s o r a od š k . r . 1927/28 p3sobil celých 12 rokov na Fi lozof ickej f a k u l t e UK a k o lektor s r b o c h o r v á t s k e h o ja z y k a a l i teratúry. Uprostred semestra, v aprí l i 1939, sa Risto Kovijanič, v e i k ý p r i a t e ! Slovákov a Cechov, vracia s ťažkým srdcom z rozbite j Československej republ iky späť do Juhoslávie.

Prof. Risto Kovijanič — a k o prvý lektor srbochor­v á t s k e h o jazyka a l i teratúry u n á s — vychoval p rvú ge­neráciu juhoslavistov, prekladateľov a kul túrnych histo­rikov. Vo v e d e c k e j oblast i s a zameral n a j m ä na v ý s k u m štúdia ř rbov a Čiernohorcov na s lovenských školách v 18. a 19. storočí. V ý s l e d k y svo j ich bádaní uvere jňova l na Slovensku i v Juhoslávii. Od r . 1937 bol zahranič­ným členom Učenej spoločnosti Š a f á r i k o v e j v Erati-s lave .

V r . 1932 prof. Kovijanič vyda l knihu o Slovensku „Slovačka", v k t o r e j popri svo j ich š túdiách z de j ín slo-vensko-juhoslovanských kul túrnych vzťahov priblížil ju­hos lovanske j vere jnost i s lovenské dej iny, l i teratúru, prí­rodné krásy, folklór, a l e a j v t e d a j š i u tur i s t iku a eko­nomiku. V r . 1936 v knihe „ V e ' k o m e d e r s k é údolie

Prorektorka UK doc. PhDr. Eugénia fíajziková, C Sc., oclu vzdala Zlatú medailu UK prvému tajomníkovi Veľvysla nectixi SFQ] súdruhovi Vojínovi Oeokoljtčovt, ktorí/ ju prevzal v mene proj. Kovijaniča.

s m r t i " opísal útrapy obetí tohto Internačného tábora vojnových za jatcov.

Výs ledky s v o j e j bádate s k e j práce zhrnul v troch knihách: „Srbskí žiaci v Brat is lave a Modre v 18 s to ročí" (1973), „Štúdie z dej ín juhoslovanskí) s lovenských vzťahov" (1976) a ,;Srbskí romantici na S lovensku" (1979). V týchto knihách píše o významných Srboch, ktorí š tudoval i v 18. a 19. storočí na s lovenských <ki> lách. Zameriava s a na vp lyv P. J. Ša fár ika , J. Kollára a Ľudovíta Štúra na s r b s k ý c h študentov Prof Klstovl Kovljaničovi patrí zistenie, ž e na s lovenských • k n l í r h š tudovalo v 18. a 19. storočí v y š e 2ПОП srbských žiakov a študentov. Mnohí z nich sa po n á v r a t e d o vlast i stal i významnými osobnosťami kultúrneho, vedeckého I poli­t ického života.

Diela profesora Klsta Kovijaniča sú spoľahlivou /. i kladňou, na k t o r e j môžu naši s rbochorvát l s t l dotváral súvis lý a ucelený obraz Juhoslovanskí) s lovenských kul túrnych vzťahov v minulosti 1 prítomnosti

Ooc. PhDr. Kmit Horák. CSc.. vedúci Katedry s lav i s t iky a Indoeuropelstlky FF UK

NIET NIC PRAKTICKEJŠIE AKO DOBRÄ TEÖRIA Hlavným cieľom štúdia mater iá lov XVII. z jazdu KSČ

v s t raníckom vzdelávaní na UK bolo h lboké pochopenie a tvor ivé osvo jenie s i s t r a t é g i e urýchlenia sociálno-ekonomického rozvo ja organicky s p o j e n é s praxou Celo­š k o l s k e j organizácie KSS UK a jednotl ivých ZO KSS tak, a b y štúdium bolo návodom na konanie.

Niektoré počiatočné názory, postoje účastníkov stra­níckeho vzdelávania nasvedčoval i tomu, ž e urýchlenie chápal i len a k o národohospodársku záležitosť. Už na prvom seminári bolo zvýraznené a postupne všeobecne p r i j a t é chápanie s t r a t é g i e urýchlenia a k o základne, komplexnej k a t e g ' r i e vedeckého komunizmu, marxizmu leninizmu, v y ž a d u j ú c e j s i s v o j e a d e k v á t n e celostné pre­mietnutie v o v š e t k ý c h oblastiach, k toré boli témami s traníckeho vzdelávania: v oblast i prehlbovania vedú­c e j úlohy KSČ, v oblast i hospodárskeho a sociálneho rozvoja, prehlbovania soc ia l i s t icke j demokracie a for­movania v šes t ranne rozvinute j osobnosti, v oblast i me­dzinárodného komunist ického hnutia, medzinárodných vzťahov. Po januárovom zasadaní ÚV KSSZ, po 4. a na j­m ä po 5. plenárnom zasadaní ÚV KSČ sa proces štúdia materiálov XVII. z jazdu a využi t ie dokumentov z jazdu KSSZ vo vedomí, postojoch účastníkov s t raníckeho vzdelávania s formoval do percepcie pojmov — urýchle­nie, prestavba, demokratizácia a k o všeobecných záko­nitostí v ý v o j a socializmu. Obdobne niektoré pr ípady po­ukazovania na potrebu zmien zhora, čakanie na ňu, po preštudovaní Zásad p r e s t a v b y hospodárskeho mecha­nizmu ČSSR, 5. pléna s a t rans formoval i do poznania ísť v ús t re ty dynamike tohto nášho vývo ja , pres tavbou od seba, od práce svoj ich pracovísk, ZO KSS. Výrazne s a

tento f a k t pre jav i l pri analýze pedagogicke j , vedecko v ý s k u m n e j a ideologickej práce na č lenských s c h ' d z a c h v júni 1987. Pochopiteľne tento v ý v o j vedomia, postojov, aktivít, ktorý p o u k a z u j e i na výs ledky s t raníckeho vzdelávania a jeho účinnosť, treba chápať v o vývoj i , v prekonávaní protirečení, z jednodušených názorov.

Štúdium v útvaroch s t raníckeho vzdelávania s a spá ja lo s polit icko-organizátorskou činnosťou s t raníckych organizáci í . Výbory urči l i k témam apl ikačné tématické okruhy. V š a d e sa hľadali, v y c h á d z a j ú c zo z jazdových materiá lov a k o teoreticko-metodologických východísk, možnosti prekonania problémov, formuloval i sa kon š t rukt ívne východiská.

V -druhom polroku sa rozšíri l počet tých výborov, k toré vyhodnocovali mesačne s t ranícke vzdelávanie, žla dal i r iešenie pripomienok a námetov z neho, obdobne a k o námetov a pripomienok z č lenských schôdzí. V útva­r e na vedeckovýskumných ústavoch UK dialogickou nie tôdou r ieš i l i modelovú s i tuáciu vychádza júcu z podmie­nok v las tného pracoviska a záver, návrh predložili na č l e n s k e j schôdzi a bol zapracovaný do uznesenia. Výbor ZO KSS I,F č. 2 prerokovával námety a pripomienky s o zodpovednými funkcionármi.

Momenty osvetárs tva, školomestva v s traníckom vz.de lávaní, a k o i protipólu konverzácie o ner leš l te 'nost l každodenných ťažkostí, možno prekonať analýzou ľak tov, oživenou teoretickou potenciou a spojením s poli t lcko-organizátorskou prácou s traníckych organizácii . Stranícke vzdelávanie sa tým skutočne môže stať, s láva s a a musí byť komunikačným procesom vyúsťujúcim do zmien praxe. Jozef Reňa

2

K jubi leu Farmaceutickej fakulty UK D e k a n FaF UK p r o f . RNDr. PhMr. Milan Mandák, DrSc.

Rok 1987 j e p r e f a r m a c e u t i c k é š túdium v Českoslo­v e n s k u významný tým, ž e n a ň pr ipadá 35. v ý r o č i e Jeho samosta tnos t i , keď p r e d t ý m a k o n e ú p l n é e x i s t o v a l o pri iných š t u d i j n ý c h odboroch — p r i š túdiu medic íny a l e b o pr í rodných vied. Nie je to d l h é obdobie, a l e p r e fa r­maceut ické v y s o k é s k o l s t v o znamená s k u t o č n e v e ' a , pre tože z a tento č a s p r e š l o z á s a d n ý m i kvant i ta t ívnymi i kva l i ta t ívnymi zmenami. Uplynulých 35 r o k o v pred­s t a v u j e n e u s t á l y r o z v o j tohto š túdia, dôleži tú e t a p u tvor ivých z á p a s o v , n á r o č n e j o r g a n i z a č n e j činností, usi­l o v n e j š t u d i j n e j , p e d a g o g i c k e j a v e d e c k e j práce, pričom urč i tým z a v ŕ š e n í m d o t e r a j š i e h o budovania a snaženia je nový moderný o b s a h š túdia, k t o r ý s a v s ú č a s n o s t í napĺňa v s ú l a d e s o z á v e r m i a l íniou XVII. z j a z d u KSC. Cesta k m o d e r n é m u š túd iu bola zložitá, pos tupne s a p r e p r a c o v á v a l j e h o o b s a h , r o z v í j a l i s a a novo f o r m o v a l i j ednot l ivé v e d n é odbory a v y u č o v a c i e predmety, i vzni­ka l i n o v é v s ú l a d e s p o t r e b a m i a n a r a s t a n í m úloh.

Nositeľom t rad íc ie osamosta tnenia f a r m a c e u t i c k é h o š túdia j e t iež Farmaceut ická f a k u l t a Univerzity Komen­s k é h o v Brat i s lave, j e to jub i leum j e j za loženia . A p r e t o tento medzník s i z a s l ú ž i n a š u pozornosť. Je prí ležitos­ťou p r e b i lancovanie n a š e j d o t e r a j š e j p r á c e i p r e vy­tyčovanie (falš ích úloh a c i e ' o v . Robíme t a k na r znych f ó r a c h i v i a c e r ý m i s p í s o b m i . Pokiaľ ide o d o s i a h n u t é v ý s l e d k y , nie s ú m a l é a n i n e v ý z n a m n é a dosť d l h ý by bol ich výpočet . Napr. f a k u l t a v y c h o v a l a za 35 r o k o v 5384 abso lventov, z toho 200 cudzích š t á t n y c h pr í s luš­níkov. No, a j kecf j e c e l k o v á n a š a bi lancia pozit ívna, neznamená to, ž e v š e t k o s a n á m d a r i l o k ú p l n e j spo­k o j n o s t i a lebo, ž e n e m á m e v n a š e j p rác i i n e d o s t a t k y . V tomto p r í s p e v k u n á m v š a k n e j d e o v ý k a z činnost i , s k ô r s a c h c e m e zamys l ieť v kontexte n a š e j s ú č a s n e j f u n k c i e a úloh, a k o c h á p e m e n a š u pol i t ickú l iniu.

XVII. z j a z d KSC vytýč i l úlohu h i s t o r i c k é h o význa­m u — s t r a t é g i u u r ý c h l e n i a s o c i á l n e h o a e k o n o m i c k é h o r o z v o j a n a š e j spoločnost i , k torá záv i s í p r e d o v š e t k ý m od vedecko-technického r o z v o j a a k torému s a p r i p i s u j e s k u t o č n e revolučný význam. Ide o v š e s t r a n n e j š i e a rých­l e j š i e z a v á d z a n i e j e h o v ý s l e d k o v d o s p o l o č e n s k e j praxe, o p r e b u d o v a n i e h o s p o d á r s k e h o mechanizmu, zdokona­lenie r iad iac ich procesov, o r o z v o j tvor ivost i , angažo­v a n o s t i a iniciat ívy p r a c u j ú c i c h . A v š a k n a j d ô l e ž i t e j š í m f a k t o r o m u r ý c h l e n i a s o c i á l n e h o a ekonomického roz­v o j a j e ľ u d s k ý činiteľ.

S t r a t é g i a u r ý c h l e n i a ce lým s v o j í m o b s a h o m a požia­d a v k a m i s a d o t ý k a j ednoznačne a j ob las t i š k o l s t v a , vý­c h o v y a v z d e l á v a n i a . Jeho úroveň, ú s p e c h y a v ý s l e d k y v t e j t o oblas t i s t r a t é g i u p r i a m o podmieňujú . A t ieto princípy, v z ť a h u j ú c e s a n a v y s o k é ško ly , p lne plat ia a j p r e činnosť n a š e j f a k u l t y , ich r e a l i z o v a n i e znamená k v a l i t a t í v n e n o v ú e t a p u p r i p lnení j e j f u n k c i e social is­t i c k e j v y s o k e j š k o l y v s ú l a d e s o s p o l o č e n s k ý m i potre­bami v ČSSR. Naším p r o g r a m o m je, s t r u č n e povedané, rozvinúť v š e t k u p r á c u n a ď a l š i e z v ý š e n i e ú r o v n e vše­s t r a n n e j p r í p r a v y v y s o k o š k o l s k y v z d e l a n ý c h odborní­k o v — f a r m a c e u t o v . Zá k l a d n ý m kr i té r iom musí byť vy­s o k á účinnosť výchovno-vzdelávacieho a v e d e c k o v ý s k u m ­ného procesu, a l e t iež n e u s t á l e z v y š o v a n i e k v a l i f i k a č ­n e j š t r u k t ú r y f a k u l t y a zabezpečenie z o d p o v e d a j ú c i c h kádrov, d o b r é r i a d e n i e f a k u l t y a k a t e d i e r pr i e f e k t í v ­nom v y u ž í v a n í k á d r o v ý c h a mater iá lnych zdro jov . Toto s i m u s i a uvedomovať vše tc i učitel ia i os ta tn í pracov­níci f a k u l t y , a l e t iež j e j š tudent i v s ú v i s l o s t i s dôsled­ným uskutočňovaním z á v e r o v XVII. z j a z d u KSČ v pod­m i e n k a c h naš ich p r a c o v í s k , v ž ivote a č innost i c e l e j f a k u l t y .

Predpokladom úspešnos t i k v a l i t n é h o p lnenia z jazdo­v ý c h úloh j e nevyhnutnosť učiť s a p r a c o v a ť s vedec­k ý m prís tupom. To znamená p r e k o n á v a ť z a s t a r a n é for­my a metódy, s t e r e o t y p , konzervat iv izmus, vedieť ana­lyzovať p r á c u f a k u l t y , učiteľov i os ta tných a r e á l n e hodnotiť ich v ý s l e d k y , bo jovať prot i f o r m a l i z m u a by­rokrac i i , meniť m y s l e n i e , psychológiu, organizác iu, š tý l a metódy p r á c e .

Našou veľmi vážnou úlohou j e zabezpečovať s t á l e lep Sie v ý c h o v u f a r m a c e u t o v a p r i p r a v o v a ť Ich tak, a b y s v o jou úrovňou a prof i lom p l n e zodpovedal i s p o l o č e n s k ý m p o ž i a d a v k á m z h ľ a d i s k a vedecko-technického rozvo ja ,

k e d y s a v y ž a d u j e n ie len v y s o k á odbornosť a profes ionál­na zdatnosť, a l e tiež Ideologická vyspelosť, uvedomelos í , obetavosť, discipl ína, tvor ivý p r í s t u p a zmyse l p r e nové. V š e t k o toto k l a d i e z v ý š e n é p o ž i a d a v k y v oblas t i vyučo­v a c i e h o procesu, o d b o r n e j a s v e t o n á z o r o v e j v ý c h o v y v o v š e t k ý c h predmetoch i v celom k o m p l e x e komunls t lc k e j výchovy, j e n á r o č n e j š i a na p r á c u uči teľov 1 ostat­n ý c h pracovníkov f a k u l t y , a l e t iež na š túd ium štu­dentov.

Realizácia o b s a h o v e j a š t r u k t u r á l n e j p r e s t a v b y š túd ia f a r m á c i e musí v y j a d r o v a ť n o v é kr i té r iá , k t o r é k l a d i e na v y s o k é š k o l y r o z v o j v e d y a techniky a k t o r é v y ž a d u j ú , a b y v ý u č b a p r e d s t a v o v a l a novú vyšš iu kva l i tu . Za­b e z p e č u j e to, a b y s a c e l ý n á š s y s t é m š túdia zdokona loval a čo n a j v i a c zodpovedal spo ločenským potrebám P r e s t a v b a s a u p l a t ň u j e p r e d o v š e t k ý m pros t redníctvom n o v e j p e d a g o g i c k e j d o k u m e n t á c i e p r e v - e t k y tri odbo­r y — nov ý c h p r o f i l o v naš ich absolventov, nových učeb­n ý c h plánov a osnov a z o d p o v e d a j ú c e j š t u d i j n e j lite­r a t ú r y . S ú č a s n e j e p r e s t a v b a otvoreným sys témom v ná­plni predmetov pri plnom r e š p e k t o v a n í v ý v o j o v ý c h ten­denci í v jednot l ivých odboroch, v o v e d e a praxi .

Na júč inne j š ia j e v ý c h o v a a v z d e l á v a n i e v tedy, k e d š tudent nie j e len o b j e k t o m výchovno-vzde lžvace j čin­nost i u č l t e ' a , a l e kecf j e s ú č a s n e a k t í v n y m s u b j e k t o m s v o j h o v l a s t n é h o ratsu, iniciat ívnym nositeľom s e b a v ý ­chovy a s e b a v z d e l á v a n i a . Preto š tudentov t reba s ú s t a v ­n e v iesť a mobil izovať k a k t í v n e m u pr í s tupu k vedec­k ý m poznatkom, k z í s k a v a n i u vedomostí , podnecovať v nich vnútornú potrebu čo n a j ú s p e š n e j š i e š tudovať, posi lňovať pr incíp s a m o s t a t n é h o š túdia . K t a k ý m t o mo­bi l izu júcim podmienkam má patr iť ce lý s y s t é m o r g a n i ­zác ie a f o r i e m š túdia, j e h o obsah, s ú b o r n á r o k o v a po­ž iadav iek , poňat ie s k ú š o k a metód p r i e b e ž n e j kontro ly š túdia, s ú s t a v a mater iá lnych a morá lnych podnetov k u k v a l i t n ý m v ý s l e d k o m š túdia .

V y t v á r a n i e opt imálnych podmienok p r e to, a b y n a š a f a k u l t a d á v a l a čo n a j v i a c h lbokých, t r v a l ý c h a dlho­d o b é užitočných vedomostí , a b y š tudent i a k t í v n e j š i e a in ic ia t ívne j š ie v y u ž í v a l i pr í lež i tosť poznávať, to j e jeden zo z á k l a d n ý c h cieľov v s ú v i s l o s t i s p r e s t a v b o u f a r m a ceut ického š túdia . Postupne s a n e m to dar í , u k a z u j ú s a n i e k t o r é pozit ívne tendencie — n a p r . z l e p š u j e s a prie­m e r n ý p r o s p e c h n a s k ú š k a c h , v š k . r o k u 1986/87 m á m e 40,1 % š tudentov z a p o j e n ý c h d o š t u d e n t s k e j v e d e c k e j a o d b o r n e j činnosti , 7,7 % j e z a r a d e n ý c h v s y s t é m e na­d a n ý c h a ta lentovaných š tudentov .

Nemalé a veľmi n á r o č n é ú l o h y m á m e n a f a k u l t e v o v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i v o f a r m a c e u t i c k ý c h a d a l ­š ích v e d á c h v z h r a d o m n a j e j z n a č n ú a d leži tú v ý s k u m ­n ú k a p a c i t u v t e j t o oblas t i . A s ú v i s í to t iež bezpro­s t r e d n e s f u n k c i o u a pos laním f a k u l t y p r i v ý c h o v e f a r ­maceutov. Vo v e d e c k o v ý s k u m n e j prác i n á m ide o dô­s l e d n é p lnenie n a š i c h plánov 8. päťročnice, pr ičom j e n e v y h n u t n é koncentrovať s i l y a p r o s t r i e d k y n a na jdô­l e ž i t e j š i e ú lohy a v ý s l e d k y v ý s k u m u o p e r a t í v n e j š i e vy­užívať na s k v a l i t n e n i e p r í p r a v y k á d r o v , a l e t iež na účin­n e j š i u pomoc s p o l o č e n s k e j prax i .

Na ú s e k u v e d y a v ý s k u m u s m e v y t v o r i l i podmienky p r e ď a l š í r o z v o j a z e f e k t í v n e n i e činností , upla tni l i s m e

(Pokračovanie na s t r a n e 5.)

Ocenenie prof. MUDr. J. Kukurov i Dfla 23. j ú n a 1987 L e k á r s k a f a k u l t a a V e J e c k á r a d a

Univerz i ty Martina Luthera Hal le-Wittenberg u d e l i l a č e s t n ý d o k t o r á t prof . MUDr. Jozefovi K u k u r o v i . p r ü f e sorovi hygieny Lek á r s k e j f a k u l t y Univerz i ty K o m e n s k e h o v Bratis lave.

V y s o k é ocenenie bolo u d e l e n é p r o f e s o r o v i Kukurovi za v e d e c k ú p r á c u v oblas t i h y g i e n y ž ivotného pros t ro dla, h y g i e n y det i a doras tu , hyg ieny l iečebných arí.i dení, a k o a j za p e d a g o g i c k ú činnosť, za v e l k > -Asluhy o s p o l u p r á c u medzi l e k á r s k y m i fakul i . imi o b >. ' univer­zít, k t o r á s a odzrkad l i l a v spo ločných p u b ü k f l c U c h , v o vý s l e d k o c h v ý s k u m u 1 pr i v z d e l á v a n í k d r u ,

K v y s o k é m u oceneniu prof . Kukurovi úpr imne V a l . že láme.

3

T r i b ú n a n á z o r o v

K NÄVRHU ZÁKONA O ŠTÁTNOM PODNIKU

Prestavba hospodárskeho m e c h a n i z m u a n o v é ekonomické m y s l e n i e N á v r h z á k o n a o š t á t n o m p o d n i k u j e n a ce loš tá tnu

d i s k u s i u p r e d l o ž e n ý a k o j e d e n z dôleži tých dokumentov h o s p o d á r s k e h o mechanizmu. A k o uči te l ia M-L p o l i t i c k e j ekonómie s a z a m ý š ľ a m e n a d novými p o z n a t k a m i eko­n o m i c k é h o m y s l e n i a , k t o r é bol i v y u ž i t é v n á v r h u zá­kona, a l e p r e d o v š e t k ý m n a d tými, k t o r é zákon o pod­n i k u s í c e u ž o b s a h u j e , a l e n i e s ú e š t e teore t icky dor iešené . Na oddelení p o l i t i c k e j ekonómie ÜML UK s a d i s k u t u j e o p rob lémoch, k t o r é i s t e z a u j m ú a j ostat­n ý c h uči teľov a š t u d e n t o v UK:

1. Súlad v ý r o b n ý c h s í l a v ý r o b n ý c h vzťahov v socia­l i s t i c k e j spoločnost i . Tento všeobecný ekonomický zá­k o n spoločensko-ekonomického r o z v o j a bol v pos lednom období pol i t ickou ekonómiou z á s a d n e p r e p r a c o v a n ý a z á k o n o p o d n i k u s a z a k l a d á n a h lbšom poňat í s ú l a d u V s a V v , a n i e a k o doteraz, kecf s a tento s ú l a d poní­m a l z j e d n o d u š e n e tak , ž e soc. v ý r o b n é vzťahy bol i znárodnením a z a v ŕ š e n í m kolekt iv izác ie r a z a n a v ž d y v y t v o r e n é a soc. v ý r o b n é s i l y s a m ô ž u v týchto ne­m e n n ý c h v ý r o b n ý c h vzťahoch neobmedzene rozv í jať . Nové poňat ie s a z a k l a d á n a novom poznatku, že nie­l e n Vs, a l e a j V v s ú v nepretrž i tom v ý v o j i , a ž e po­h y b v ý r o b n ý c h vzťahov b y mal byť h y b n o u s i lou roz­v o j a v ý r o b n ý c h s í l . V n á v r h u z á k o n a ide p r e d o v š e t k ý m o to, a b y s a účinne využ íva l p o h y b soc. v ý r o b n ý c h vzťahov n a u r ý c h l e n ý r o z v o j v ý r o b n ý c h s í l v podni­k o v e j s f é r e .

Ekonomická teória m á u ž z n a č n e p r e p r a c o v a n ú prob­l e m a t i k u ekonomických prot i rečení za socia l izmu a ce lá p r e s t a v b a hosp. mechaeizmu, v r á t a n e n á v r h u zá­k o n a o podniku, s a z a k l a d á v d u c h u Leninovho od­k a z u n a n e a n t a g o n i s t i c k ý c h prot i rečeniach v socia­l i s t i c k e j v ý r o b e a s ú l a d V s a V v s a poníma a k o i c h prot i reč ivá jednota v pohybe .

V e k o n o m i c k e j v e d e s a v s ú v i s l o s t i s tým d i s k u t u j e p r e d o v š e t k ý m o tom, k d e hľadať k o n k r é t n e f o r m y pre­k o n á v a n i a n ie len ex i s tu júc ich, a l e a j n o v o v z n i k a j ú c i c h prot i rečení v soc. ekonomike a n a j m ä spôsoby, a k o v s y s t é m e r iadenia z á m e r n e v y t v á r a ť n o v é protireče­n i a medzi V s a V v tak, aby rozvinuté v ý r o b n é vzťahy, čo n a j v i a c popohnal i v ý r o b n é s i ly v každom podniku.

V o v ý u č b e po l i t icke j ekonómie ide o to, naučiť štu­dentov s p r á v n e chápať d i a l e k t i k u týchto ekonomických prot i rečení z a social izmu, a b y n e v i d e l i v n i c h len n u t n é zlo, k t o r é d o soc. e k o n o m i k y nepat r í .

2. Podstata ekonomického v la s tn íc tva . Ekonomická v e d a v p o s l e d n ý c h r o k o c h h l b š i e p r e p r a c o v a l a a j túto z á k l a d n ú pol i t icko-ekonomickú k a t e g ó r i u . Bolo preko­n a n é c h á p a n i e ce lospo ločenského v l a s t n í c t v a v ý r o b n ý c h p r o s t r i e d k o v v tom zmysle , že l e n š t á t j e s u b j e k t o m soc ia l i s t ického s p o l o č e n s k é h o v l a s t n í c t v a a socia l i s-s t i c k é p o d n i k y nie.

V n o v o m poňatí, n a k t o r o m s a z a k l a d á n á v r h zákona o podniku, a j s o c . p o d n i k y s a s t á v a j ú p lnokrvnými s u b j e k t m i soc. v l a s t n í c t v a a pr i tom j e d n o t n é celospo­l o č e n s k é v l a s t n í c t v o v ý r o b n ý c h p r o s t r i e d k o v s a neru­ší, a n i tým n e o s l a b u j e f u n k c i u n a j v ý z n a m n e j š i e h o eko­n o m i c k é h o s u b j e k t u , t. j . soc ia l i s t ického š t á t u .

V n á v r h u z á k o n a o p o d n i k u s a p o n o v o m c h á p e a j vzťah ľudí a p r a c o v n ý c h k o l e k t í v o v k v ý r o b n ý m pro­s t r i e d k o m a p r e k o n á v a d o t e r a j š i u f a k t i c k ú oddelenosť Iudí od v ý r o b n ý c h p r o s t r i e d k o v . Hlavné je, a b y k a ž d ý p r a c o v n ý k o l e k t í v m a l r o v n a k o s i l n ý vzťah k spolo­č e n s k é m u v las tníctvu, t . z., a b y k a ž d ý p r a c o v n í k bol s k u t o č n ý m h o s p o d á r o m n a s v o j o m p r a c o v i s k u , p r e t o ž e k a ž d ý ( d o b r ý i z l ý ) h o s p o d á r s k y v ý s l e d o k b u d e m a ť bezpros t redný d o p a d n a jeho m a t e r i á l n e p o s t a v e n i e a dôchodok. To b y m a l o s lúž iť a k o n á s t r o j zosúlacfo-v a n i a z á u j m o v jednot l ivca, k o l e k t í v o v a spoločnost i .

Jednou z p r v o r a d ý c h povinnost í n á s , uči teľov PE, j e z h ľ a d i s k a hosp. p r e s t a v b y naučiť š t u d e n t o v no­v é m u c h á p a n i u soc ia l i s t ického v l a s t n í c t v a v ý r o b n ý c h p r o s t r i e d k o v z h ľ a d i s k a s k u t o č n é h o h o s p o d á r a , spo­l u v l a s t n í k a a naučiť i c h v i e s t p r a c o v n é k o l e k t í v y p r i p lnení h o s p o d á r s k y c h a ost . spol . ú loh.

3. Vzťah medzi š tá tom a podnikom. Tento dôležitý v ý r o b n ý vzťah, k t o r ý v y p l ý v a z ú č a s t i tak š tá tu, a k o

a j š t á t n e h o podniku n a rea l izác i í soc ia l i s t ického v last­níctva, j e v n á v r h u zákona poňatý tak t iež po novom, v duchu l e n i n s k é h o c h á p a n i a d e m o k r a t i c k é h o cent ra l izmu v r i a d e n í s o c i a l i s t i c k e j ekonomiky. N á v r h zo­h ľ a d ň u j e pr i tom u ž v y š š i e u v e d e n ú ex i s tenciu viace­r ý c h e k . s u b j e k t o v , teda š t á t u 1 soc. š t á t n y c h podnikov, pr ičom a l e n e j d e o novú v e r z i u tzv. podnikového vlast­n íc tva z k r í z o v ý c h r o k o v , pre tože z v ý š e n i e právomoci a zodpovednost i podnikov a k o ekonomických s u b j e k t o v n e n a r u š í ce l i s tvosť a j ednotu ce lospoločenského v last­níctva v ý r o b n ý c h pros t r iedkov, naopak, a k o to n á v r h zákona o podniku z v ý r a z ň u j e , p lnenie h l a v n e j úlohy podniku, t. j . r o z v í j a n i e e k . potenciálu n a š e j v l a s t i

a u s p o k o j o v a n i e ra s túc ich hmotných a duchovných po­t r i e b ľudí s i v y ž a d u j e t r v a l o preh lbovať a u p e v ň o v a ť ce lospo ločenské v l a s t n í c t v o v ý r o b n ý c h p r o s t r i e d k o v . To teda znamená, ž e s a po novom c h á p e a) ekonomická f u n k c i a soc ia l i s t ického š tátu, k t o r ý túto f u n k c i u b u d e plniť t a k p r o s t r e d n í c t v o m e k . cent ra š t á t u ( c e n t r á l n e o r g á n y ) , a k o a j prost redníctvom soc ia l i s t ických štát­nych podnikov.

Nastolenie n o v é h o vzťahu m e d z i š tátom a podnikmi o r i e n t u j e nás , učiteľov PE na UK v o v ý u č b e na pocho penie n o v é h o poňat ia v i a c e r ý c h ekonomických s u b j e k ­tov a k o d i a l e k t i c k e j e k o n o m i c k e j „ s ú h r y " š t á t u a Stál nych podnikov p r i plnení t roch z á k l a d n ý c h f u n k c i í e k . s u b j e k t o v : 1. v l a s t n í c k e j , 2. v ý r o b n e | a 3. r iadiace) f u n k cie. V o v ý u č b e m u s í m e zároveň h lbš ie o b j a s ň o v a ť pod s t a t u d e m o k r a t i c k é h o centra l izmu v tom zmysle , ž e v p r e s t a v b e n e j d e o j e d n o s t r a n n é z v ý š e n i e samosta tnos t i p o d n i k u na ú k o r o s l a b e n i a e k o n o m i c k e j ú lohy š tá tu, a l e naopak o d i a l e k t i c k ú jednotu oboch pólov demo­k r a t i c k é h o centra l izmu, pre tože s t r a t é g i a u r ý c h l e n i e p o t r e b u j e t a k d o b r é f u n g o v a n i e e k o n o m i c k é h o c e n t r a š tá tu, a k o a j p o d n i k o v e j s f é r y .

4. H o s p o d á r s k y mechanizmu* a k o n á i t r o | prekonáva­n i a e k o n o m i c k ý c h prot irečení . Kkonomlckou zákonl tosťou rozv inutého socia l izmu | e t r v a l á Intenzif ikácia s p o l o č e n s k e j v ý r o b y . Bez n e j by s a r o z v o j v ý r o b n ý c h síl z a s t a v i l , n a r a z i l by n a b a r i é r y l imitovaných zdro jov . Do r i e š e n i a ú l o h y i n t e n z i f i k á c i e s a tým z a p á j a hospo­d á r s k y mechanizmus, k t o r ý u n á s v s ú č a s t n o s t i do­s t á v a podobu p r e s t a v b y n a m e c h a n i z m u s intenzívneho typu.

Hospodársky mechanizmus, a k o mechanizmus spolo­č e n s k ý c h vzťahov v o v ý r o b n e j s f é r e , pôsobí predo­v š e t k ý m a k o m e c h a n i z m u s p o h y b u v ý r o b n ý c h vzťahov. H o s p o d á r s k y m e c h a n i z m u s z á r o v e ň z a s a h u j e a j za rá­m e c v ý r o b n ý c h vzťahov, d o ob las t i s p o l o č e n s k e j nad­s t a v b y , t. j . p r á v a a po l i t iky a v r á m c i d i a l e k t i c k e j s p ä t n e j v ä z b y j e s á m o v p l y v ň o v a n ý p r v k a m i spoločen­s k e j n a d s t a v b y , p r e d o v š e t k ý m upla tňovaním v e d ú c e j ú lohy KSC v h o s p o d á r s k o m rozvoj i .

Hospodársky m e c h a n i z m u s bol d o t e r a z p r e v a ž n e for­m o v a n ý n a podmienky extenzívneho e k o n o m i c k é h o r a s t u . Zároveň bol n a j v i a c poznačený nedoceňovaním e k o n o m i c k ý c h metód a p r e d o v š e t k ý m n e s p r á v n y m po­ňatím c h a r a k t e r u s o c i a l i s t i c k e j p lánovitost i .

Z h ľ a d i s k a c e l k o v e j p r e s t a v b y h o s p o d á r s k e h o mecha­nizmu n á m p r i b ú d a v o v ý u č b e p o l i t i c k e j e k o n ó m i e cfalšia v á ž n a ú l o h a : v i a c pr ih l iadať k tomu, ž e pláno­v i t ý c h a r a k t e r s o c i a l i s t i c k e j e k o n o m i k y Je v dia lek­t i c k e j jednote s j e j tovarovým c h a r a k t e r o m . Hospodársky mechanizmus nemôže ex i s tovať m i m o činnost i ľudí, vy­j a d r u j e totiž p r o c e s y vzťahov medzi ľudml prostredníc­t v o m p o h y b u tovarov, a k o s a to v n á v r h u zákona o podniku hovorí, ž e s o c i a l i s t i c k é š t á t n e podniky s ú v ý r o b c a m i tovaru .

5. Nespoliehať s a na automat izmus h o s p o d á r s k e h o mechanizmu. Kľúčové miesto v c h a r a k t e r i s t i k e nového p o s t a v e n i a podniku z a u j í m a človek, k t o r ý podľa V. I. Lenina Je h l a v n o u v ý r o b n o u ( a k o a j v l a s t n i c k o u a r iad iacou) s i lou. St ra tég iu urýchlenia soc iá lno eko­nomického r o z v o j a p r e t o nemožno rea l izovať Iba c e z h o s p o d á r s k y mechanizmus, p r e t o ž e tento p r o c e s Je ce­lospoločenský a n i e iba ekonomický . Hospodársky me­c h a n i z m u s o b s a h u j e teda s y s t é m p r v k o v , k t o r é m a j ú

4

akt iv izovať ľ u d s k ý f a k t o r , a v š a k e f e k t í v n e môže pôsobiť tento m e c h a n i z m u s len za p r e d p o k l a d u d ô s l e d n e j ideo­l o g i c k e j a pol i t icko\výchovnej p r á c e a n a j m ä n a zá­k l a d e u v e d o m e l é h o s p r á v a n i a s a ľudí v o v ý r o b e .

V o vzťahu k h o s p o d á r s k e m u m e c h a n i z m u ľ u d s k ý čini­teľ v y s t u p u j e v d v o c h po lohách: j e d n a k a k o p r a c u ­júc i — h l a v n í r e a l i z á t o r i s t r a t é g i e urýchlenia , k t o r ý c h ekonomické s p r á v a n i e s a f o r m u j e a o v p l y v ň u j e hospo­d á r s k y mechanizmus, j e d n a k a k o pracovníc i r i a d i a c e j š t r u k t ú r y , k t o r ý m h o s p o d á r s k y mechanizmus v rozho­dovacích a r i a d i a c i c h p r o c e s o c h s l ú ž i a k o n á s t r o j r ia­denia i c h p r a c o v n é h o ko lekt ívu .

N á v r h z á k o n a o p o d n i k u s a t e d a n e z a k l a d á n a žiad­nom automat izme f u n g o v a n i a h o s p o d á r s k e h o mechaniz­mu, bez a k t í v n e j t v o r i v e j ú č a s t i ľudí, h o s p o d á r s k y c h a s p o l o č e n s k ý c h s u b j e k t o v , v r á t a n e v e d ú c e j ú lohy s t r a n y

a c ieľavedomého pôsobenia s o c i a l i s t i c k é h o š t á t u a spo­l o č e n s k ý c h organizáci í , naopak, ich a k t i v i t u a krea­tívnosť pr iamo v y v o l á v a .

Dôležitou úlohou v o v ý u č b e p o l i t i c k e j ekonómie j e p r e t o vysvet l i ť š tudentom, že p o ukončení š túd ia s a d o s t a n ú n a s v o j i c h p r a c o v i s k á c h d o j e d n e j z d v o c h vyš­š i e u v e d e n ý c h záv i s los t í v o vzťahu k h o s p o d á r s k e m u mechanizmu.

Záverom t reba dodať, že s p o m í n a n é p r o b l é m y tvor ia s í c e h l a v n ú časť d i s k u s i e o n á v r h u z á k o n a o podniku a h o s p o d á r s k e j p r e s t a v b e , a l e n e v y č e r p a j ú c e l ú š í r k u z l o ž i t e j a n á r o č n e j p rob lemat iky , k u k t o r e j s a v bu­dúcnost i e š t e v r á t i m e .

Prof. Ing. (án Kúkef, DrSc., PhDr. Zoltán A d o r j á n

S Ú Ť A Ž o najlepšieho zlepšovateľa a vynálezcu roka na UK

S cieľom r o z v í j a ť t vor ivú iniciat ívu p r a c u j ú c i c h v ob­las t i v y n á l e z c o v s t v a a z l e p š o v a t e ľ s t v a v y h l a s u j e r e k t o r UK v s p o l u p r á c i s UOR: — súťaž o n a j ú s p e š n e j š i e h o z l e p š o v a t e ľ a r o k a — s ú ť a ž o n a j ú s p e š n e j š i e h o v y n á l e z c u r o k a .

Organizačné z a b e z p e č e n i e súťaží

Súťaž o n a j ú s p e š n e j š i e h o z lepšovateľa a vynálezcu r o k a o r g a n i z u j e a r i ad i p r o r e k t o r p r e vedeckovýskum­n ú činnosť. Hodnotiteľskú komis iu tvor ia č lenovia S t á l e j o d b o r n e j komis ie VZN, zás tupca UOR, f Z M a ČSVTS.

Návrhy n a z a r a d e n i e d o s ú ť a ž e p r e d k l a d á hodnoti-t e ľ s k e j komisi i t a j o m n í k SOK VZN v t e r m í n e d o 15. 2. n a s l e d u j ú c e h o r o k a za u p l y n u l ý k a l e n d á r n y r o k .

Zák ladné k r i t é r i á hodnotenia :

1. Súťaž o n a j ú s p e š n e j š i e h o z lepšovateľa r o k a a ) Počet p r i h l á š o k z lepšovacích n á v r h o v podaných

na UK v súťažnom r o k u — za j ednu podanú pri­h l á š k u ZN 1 bod

b ) Počet p r i h l á š o k z lepšovac ích n á v r h o v s k l a d n ý m rozhodnutím v súťažnom r o k u , k t o r é s a t ý k a j ú predmetu činnost i UK — za jednu p r i h l á š k u ZN s k l a d n ý m rozhodnut ím 3 body

c ) Spoločenský p r o s p e c h po p r v o m r o k u v y u ž í v a n i a ZN dos iahnutý využ ívaním ZN na UK v súťažnom r o k u — za k a ž d ý c h c e l ý c h 2000 Kčs spoločen­s k é h o p r o s p e c h u 2 body

d ) Predmet p r i h l á š k y ZN z d o k o n a ľ u j e p e d a g o g i c k ý p r o c e s — za j e d n u p r i h l á š k u ZN 3 body

e ) Predmet p r i h l á š k y ZN z l e p š u j e p r a c o v n é pod­mienky, z v y š u j e bezpečnosť p r á c e a l e b o z l e p š u j e ž ivotné p r o s t r e d i e p r i počte ohrozených osôb d o 5 — z a j e d n u p r i h l á š k u ZN 3 body — p r i počte ohrozených o s ô b 6 — 2 5 5 bodov — p r i počte o h r o z e n ý c h osôb n a d 25 10 bodov

2. Súťaž o n a j ú s p e š n e j š i e h o v y n á l e z c u r o k a a ) Počet p r i h l á š o k vyná lezov a p r i e m y s e l n ý c h vzo­

rov, k t o r é a u t o r utvor i l v pracovnom pomere n a UK a l e b o za j e j h m o t n e j podpory, podaných n a OVO v súťažnom r o k u — za j ednu PV a l e b o PVz 2 body

b) Počet a u t o r s k ý c h o s v e d č e n í n a v y n á l e z y a l e b o o s v e d č e n í n a p r i e m y s e l n é v z o r y u d e l e n ý c h v sú­ťažnom r o k u , a to bez ohľadu n a deň podania PV a l e b o PVz — za j e d n o u d e l e n é o s v e d č e n i e

6 bodov c ) Počet v y n á l e z o v a l e b o pr iemyse lných vzorov, p r i

k torých s a z a č a l o v y u ž í v a n i e v súťažnom r o k u — z a j eden v y u ž í v a n ý v y n á l e z a l e b o p r i e m y s e l n ý vzor 8 bodov

d ) Spoločenský prospech potvrdený v y u ž í v a j ú c o u or­ganizác iou za 1. r o k v y u ž í v a n i a c h r á n e n é h o vy­nálezu a l e b o p r i e m y s e l n é h o v z o r u dos iahnutý v sú­ťažnom r o k u — za k a ž d ý c h ce lých 5000 Kčs spo­l o č e n s k é h o p r o s p e c h u 5 bodov

V š e o b e c n é podmienky hodnotenia

a ) Hodnotí s a a u t o r a s p o l u a u t o r vynálezu, z lepšova­c ieho n á v r h u a l e b o p r i e m y s e l n é h o vzoru, k t o r ý j e v pracovnom p o m e r e na UK.

b ) Podmienkou p r e z í s k a n i e bodov za dos iahnutý spo­ločenský prospech po 1. r o k u využ ívania z lepšova­cieho n á v r h u , v y n á l e z u a l e b o p r i e m y s e l n é h o v z o r u je, že n a ZN bol v y d a n ý z l e p š o v a t e T s k ý p r e u k a z , n a v y n á l e z bolo u d e l e n é a u t o r s k é o s v e d č e n i e a na prie­m y s e l n ý vzor osvedčenie, bez o h ľ a d u n a to, k e d y bola p r i h l á š k a ZN podaná n a UK a l e b o PV a PVz n a OVO.

Ocenenie súťaží

N a j ú s p e š n e j š i e m u z l e p š o v a t e ' o v i s a udel í d ip lom a peňažná odmena: 1. m i e s t o Kčs 500,— 2. mies to Kčs 400,— 3. mies to Kčs 300,—

N a j ú s p e š n e j š i e m u vynálezcovi s a ude l í diplom a pe­ňažná odmena: 1. mies to Kčs 1000,— 2. mies to Kčs 800,— 3. m i e s t o Kčs 600,—

Vyhodnotenie súťaží s a v y h l á s i v e r e j n e r.a v ý r o č n e j k o n f e r e n c i i UOR.

K j u b i l e u Farmaceutickej fakulty UK

(Dokončenie zo s t r a n y 3.) v i a c e r é i n t e g r a č n é a i n t e n z i f i k a č n é p r v k y , posi lni l i pre-v a l e n c i u š t á t n y c h p lánov v ý s k u m u z d r a v o t n í c k e h o cha­r a k t e r u i d o p a d u p r e pot reby p r a x e . V p l á n e v ý s k u m u v t e j t o päťročnici m á m e 23 úloh. z toho 18 v š tá tnom p l á n e z á k l a d n é h o v ý s k u m u , 3 v š t á t n o m p l é n e technic­k é h o r o z v o j a a 2 v rezor tnom p l á n e MZ SSR, pr ičom p r i e m e r n á ročná k a p a c i t a n a j e d n u ú lohu s a bl íž i k 10 000 hodinám. Na f a k u l t e s a k o o r d i n u j e h l a v n á úlo­h a š t á t n e h o p l á n u z á k l a d n é h o v ý s k u m u a j h l a v n á úloha r e z o r t n é h o p lánu. Zapoj i l i s m e s a a k t í v n e d o p r á c e v 3 učebno-výskumno-výrobných združeniach, m á m e dosť o b j e m n ú v e d ľ a j š i u h o s p o d á r s k u Činnosť, spolupra­c u j e m e s inými v y s o k ý m i ško lami , s p r a c o v i s k a m i ČSAV. SAV, VHJ Spofa , iných rezor tov, a l e t iež s o zahrani­čím, n a j m ä s družobnými univerz i tami v soc ia l i s t ických k r a j i n á c h . V y t v o r i l i s m e t a k inš t i tuc ioná lne a j organi­z a č n é p r e d p o k l a d y , k t o r é t r e b a n a p l ň a ť k v a l i t n o u a hú­ževnatou prácou, v ý s l e d k a m i a rea l izačnými v ý s t u p m i

Farmaceut ická f a k u l t a má pred s e b o u v e ľ k é a ná­r o č n é cie le . Ich d o s a h o v a n i e b u d e v y ž a d o v a ť od k a ž d é h o j e j p r í s l u š n í k a v y s o k ú zodpovednosť, tvor ivý prí­s t u p a dôs lednosť k u k a ž d o d e n n e j p rác i Sme v š a k pre­svedčení , že j e to v s i l á c h i možnost iach 294 č lenného k o l e k t í v u — 124 učiteľov, z toho 8 p r o f e s o r o v a 31 do­centov, 170 neuči teľov r ô z n y c h kategór i i , z toho 31 dal­š ích pracovníkov s v y s o k o š k o l s k ý m vzdelaním oriento­v a n ý c h p r e d o v š e t k ý m na v ý s k u m , pr ičom j e 8 doktorov a 8 1 k a n d i d á t o v v ied. Chceme č e s t n e a n a p a t r i č n e j úrovni plniť s v o j u f u n k c i u f a r m a c e u t i c k é h o vysoko­š k o l s k é h o uči l i šťa v s ú l a d e s pot rebami n a š e j soc ia i l s t i c k e j spoločnost i .

5

Z činnosti spoločenských organizácii UNIVERZITNÁ KONFERENCIA ZCSSP

Dňa 14. m á j a 1987 s a k o n a l a v k o n g r e s o v e j s á l e ŠI) Družba c e l o š k o l s k í k o n f e r e n c i a ZCSSP n a Univerzite Komenského, na k t o r e j s a zúčas tn i lo 153 d e l e g á t o v Rokovanie k o n f e r e n c i e v iedol p o d p r e d s e d a CŠV ZČSSP na iUK doc. PhDr. Gerhard Baláž, CSc. Priví ta l na n e j p o d p r e d s e d u Obvodného v ý b o r u ZCSSP B r a t i s l a v a I prof . Ing. V. Veselého, DrSc., p r v é h o p r o r e k t o r a UK prof . MUDr. G. Čatára. DrSc., č lena k o r e š p o n d e n t a SAV, p r e d s e d u CŠV KSS na UK doc. PhDr. M. Skladaného, CSc. Osobitne pr iv í ta l z á s t u p c u s o v i e t s k y c h uči­teľov pôsobiacich na n a š e j univerz i te prof . A. F. Polisa. DrSc. z OMI, UK

S p r á v u o činnost i za obdobie od m a r c a 1985 d o m á j a 1987 a o sme­roch činnost i o r g a n i z á c i e ZČSSP na UK d o X. z j a z d u z v ä z u predniesol p r e d s e d a CSV ZCSSP prof . JUDr. Mi­l a n Štefanovič, CSc. Kri t icky zhod­notil p r á c u CŠV, a k o a j odbočiek na jednot l ivých f a k u l t á c h a z l o ž k á c h UK v poli t tcko-výchovnej, kuitúrno-vý-c h o v n e j a v e d e c k e j práci , v p rác i s mládežou, a k o a j n a ú s e k u vedec­k ý c h k o n t a k t o v s o ZSSR, n a j m ä s o s o v i e t s k y m i družobnými školami . Na j e d n e j s t r a n e poukázal na k l a d n é p r í k l a d y z p r á c e n i e k t o r ý c h odbočiek z v ä z u n a UK, n a d r u h e j s t r a n e na nedosta tky, p r e t r v á v a j ú c e v činnost i j ednot l ivých odbočiek, n a j m ä pokiaľ ide o p r o p a g á c i u a u p l a t ň o v a n i e vý­

s l e d k o v s o v i e t s k e j vedy, s o v i e t s k y c h s k ú s e n o s t í z í s k a n ý c h p o č a s pobytov v ZSSR na n a š i c h univerz i tných pra coviskách, a k o a j na s l a b é mies ta v p r á c i s o š tudentmi .

V d i s k u s i i v y s t ú p i l o 9 d e l e g á t o v a hostí, k tor í poukáza l i na n i e k t o r é k l a d n é s t r á n k y v Činnosti jednotli­v ý c h odbočiek; v k r i t i c k e j č a s t i s v o j ich v y s t ú p e n í s a z a m e r a l i n a j m ä n a p r á c u s mládežou n a f a k u l t á c h , na metódy hodnotenia p r á c e odbočiek v š t a t i s t i c k ý c h h láseniach, n a s p ó s o by z í s k a v a n i a a a k t l v i z á c i e nových členov, n a j m ä z r u d o v š tudentov, na p r o b l e m a t i k u p r o p a g á c i e ŠVOČ s te­mat ikou bl ízkou p r á c i ZČSSP /i na n i e k t o r é o r g a n i z a č n é otázky.

V z á v e r e zvolil i 20 d e l e g á t o v na obvodnú k o n f e r e n c i u ZČSSP.

Novuzvolený v ý b o r b u d e pracova l v z ložení : prof . JlJDr. Milan S t e f a n o vič, CSc. (PF) — p r e d s e d a , PhDr. Da­r ina Čuchranová, CSc. (ÚML) p r v á podpredsedníčka, doc. PhDr. Gerhard Haláž, CSc. (FlF) a doc. MUDr. Anna Volná, CSc. (LF) podpredsedovia , Gabriela Dlenerová |RUK) ta jomníčka, RNDr. V á c l a v Koubek, CSc. (MFF) — hospodár, RNDr. Vladimír Fajnor, CSc. | P r F ) , doc. RNDr. Dagmar Kalavská, CSc. (PrF), Eugen Kmeť (posl . PF), RNDr. Katar ína Krá 'ová, CSc. (Chem. ú s t a v PrF), PhDr. l .uclena Matulová (Kat. j azykov) , V i e r a Mikulková (S j n a FaF), MUDr. j a r m i l a Motajová, CSc. (FI'VS), doc. MUDr. Zora Lazarová, CSc. (FaF) a PhDr. Beata Zátková (PeF) — č i e novia. Nová rev ízna komisiu b u d e pracovať v zložení: Emília Krlvošl ková (Kat. jaz.) p redsedníčka, RNDr. Eva Pažln Hricková, CSc. (FaF), RNDr Viera Mate |ková, CSc. (FaF), PhDr. Pavol Pánlk, CSc. | 0 M L | a PhDr. Zeknlra Sýkorová, CSc. (FlF) Doc. G. Baláž, CSc.

O d i š l i z n a š i c h r a d o v

V r o k u 1924 z a č a l p r a c o v a ť a k o a s i s t e n t v Ústave p a t o l o g i c k e j anatómie a o rok n e s k ô r u prof . MUDr. S. Kost l ivého n a c h i r u r g i c k e j k l in ike . V r o k u 1929 bol z v l a s t n ý c h ú s p o r n a š t u d i j n o m pobyte v USA. Roku 1946 dos ta l n a pol r o k a Rockefe l l e rovu nadác iu . V r o k u 1931 dos iahol hodnosť docenta z a v e d e c k ú pub l ikác iu zo s e p t i c k e j c h i r u r g i e , čo j e v c h i r u r g i c k e j d i sc ip l íne mimoriadnou vzácnosťou. Roku 1941 s a s t a l prednostom c h i r u r g i c k e j k l i n i k y a r i a d n y m univerz i tným profeso­rom c h i r u r g i e . Jedno f u n k č n é obdobie bol d e k a n o m l e k á r s k e j f a k u l t y UK v Brat i s lave . Desiatky rokov zastá­v a l f u n k c i u h l a v n é h o c h i r u r g a p r e S l o v e n s k o a bol čle­nom poradného z b o r u h l a v n é h o c h i r u r g a pr i Minister­s t v e zdravotníc tva v Prahe. Bol č lenom mnohých za­hraničných c h i r u r g i c k ý c h spoločnost í .

V d u c h u v ý c h o v y prof . Kost l ivého s a venoval h l a v n e v š e o b e c n e j c h i r u r g i í a z v l a s t n e j iniciat ívy s užším za­m e r a n í m na endokr inológ iu . V y p r a c o v a l s a n a vyniká j ú c e h o m a j s t r a o p e r a t í v n e j techniky .

Prof. Cársky bol nositeľom Radu práce, medai ly J. E. P u r k y n ě a ďa l š ích významných ocenení a vyznamenaní .

Prof. MUDr. Rudolf Moravec, DrSc.

Dňa 19. júna 1987 n a v i d y opust i l n a š e r a d y doc. PhDr 1 a d l s l a v Mikulka. CSi., vedúci Katedry j a z y k o v UK.

Docent Mikuška v š e t o k s v o | Inte lektuálny potenciál d a l d o s l u ž i e b v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a m l a d e j s o c i a l i s t i c k e j ínte i lgen cie. A k o v y s o k o š k o l s k ý učiteľ r u s k é h o j a z y k a chápa l zložitosť k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y v dia­l e k t i c k e j j ednote v š e t k ý c h j e j z ložiek, d í s l e d n e s a r iadi l zá­s a d o u ú z k e h o s p o ' e n i a teore­t i c k ý c h poznatkov s ich uplat­nením v prax i budúcich ma­

tematikov, f y z i k o v , chemikov, b iológov a iných p r í r o d o v e d n e o r i e n t o v a n ý c h odborníkov. Tr idsaťš tyr i rokov p r á c e z a v y s o k o š k o l s k o u k a t e d r o u bolo poznačených neus tá lym hľadaním nových metodických postupov, vná š a n í m d o t v o r b y v y s o k o š k o l s k ý c h s k r i p t p r v k o v moder ných j a z y k o v ý c h učebníc v mnohom z í s k a n ý c h v l a s t n ý m v ý s k u m o m a overených v prax i . A k o zodpovedný r ieš i teľ č i a s t k o v e j ú lohy š t á t n e h o plánu v ý s k u m u „Те") ria a prax tvorby jazykových učebníc p r e š tudentov n e f i l o l ó g o v " má značný podiel n a modernizáci i vý chovno-vzdelávacieho p r o c e s u a zároveň na s k v a l i t n e n í v ý u č b y r u s k é h o j a z y k a a d a l š í c h s v e t o v ý c h jazykov na n a š e j univerz i te .

Doc. Mikuška bol autorom v y š e 10 v e d e c k ý c h štúdi í , okolo 20 č l á n k o v v odborných časopisoch a zborníkoch, v i a c e r ý c h recenzi í , r e f e r á t o v p r e d n e s e n ý c h na domá­cich 1 z a h r a n i č n ý c h l ingv i s t ických poduja t iach, 18 tltu lov v y s o k o š k o l s k ý c h s k r i p t , s l o v n í k o v a terminologie k ý c h p r á c z ob las t i p r í rodných vied.

Rozsiahla bola a j pol i t ická a s p o l o č e n s k á a n g a ž o v a nosť doc. L. Mikušku v ZČSSP a v Asociácii r u s l s t o v S lovenska . A k o komunis ta v š e t k y úlohy plnil na v y s o k e j p o l i t i c k e j a o d b o r n e j úrovni .

Doc. L. Mikuška by s a 29. n o v e m b r a t. r . dožil 5<) rokov v e k u . Odišiel v plnom r o z k v e t e s v o j i c h tvor ivých s í l , u p r o s t r e d r o z p r a c o v a n ý c h plánov a p r e d s a v z a t í pra­covať v prospech n a š e j univerz i ty a s o c i a l i s t i c k e j spo­ločnosti .

Doc. PhDr. Š te fan Kliáä, CSc.,

V hlbokom s m ú t k u s m e s a tohto r o k u rozlúči l i s popred-

t

n ý m č e s k o s l o v e n s k ý m chirur­gom, emer i tným prednostom I. c h i r u r g i c k e j k l in iky a vedú­cim k a t e d r y c h i r u r g i e I. n a I F UK, prof . MUDr l o n š t a n t í n o m Č e r r k y m f r o r . Č ŕ r s k y učil a

lek-, rov, v e d e c k ý c h pracovní-

úctou spomínať a č e r p a ť z je­h o t v o r i v e j p r ^ c e a ž ivotných

Prof. MUDr. Konštantín Cár­s k y s a narodi l 4. a p r í l a 1899

v r o d i n e maloroľn íka v obci Gbely, o k r e s Senica. V ro­k u 1917 odiš ie l š t u d o v a ť medicínu n a L e k á r s k u f a k u l t u Kar love j univerz i ty d o Prahy. Roku 1921 p r e š i e l na Le­k á r s k u f a k u l t u d o Era t i s lavy . Bol p r v ý zo Slovákov, k t o r ý c e l é univerz i tné š t ú d i u m p o z r o d e n í Českosloven­s k a z a č a l i ukonči l n a č e s k o s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h ško­lách.

6

Stratégia urýchlenia a úlol (Dokončenie

k ý pokrok. V y s o k é š k o l y s vysoko­k v a l i f i k o v a n ý m p e d a g o g i c k ý m zborom i v e d e c k ý m i p r a c o v n í k m i p r e d s t a v u j ú dôležitý v e d e c k o v ý s k u m n ý potenciál n a š e ] v la s t i . O využi t í tohto potenciá­lu s a veľmi rozs iah lo d i s k u t o v a l o na s t r á n k a c h č a s o p i s u Nové s lovo, v e ' a s a hovor i lo n a p r e v á d z k o v ý c h pora­dách o r g a n i z o v a n ý c h v j a n u á r i t. r . n a v š e t k ý c h odborových ú s e k o c h vy­s o k ý c h šk31 na S lovensku. V z m y s l e l i s tu m i n i s t r a š k o l s t v a a p r e d s e d u SVOZ pracovníkov š k o l s t v a a v e d y bola pozornosť týchto p o r á d zame­r a n á n a j m ä n a o t á z k y príčin, prečo s a v ý s l e d k y v e d e c k o v ý s k u m n e j čin­nost i v y s o k ý c h š k ô l s l a b š i e presa­d z u j ú v praxi , ďa le j , čo v š e t k o brán i in tenz ívne j š iemu r o z v o j u v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i n a v y s o k ý c h ško­l á c h i námetom n a z l e p š e n i e r iade­nia v e d y a v ý s k u m u n a v y s o k ý c h š k o l á c h .

V ý s l e d k y p r e v á d z k o v ý c h porád pri­nies l i oproti d i s k u s i i v Novom s l o v e ď a l š i e n o v é pohľady a námety n a z e f e k t í v n e n i e v e d e c k o v ý s k u m n e j čin nost i n a v y s o k ý c h ško lách, a l e n a j ­m ä k r i t i c k y a o tvorene poukáza l i n a n e d o s t a t k y , k t o r é n a š a spoločnosť b u d e musieť r iešiť . Išlo n a j m ä o ob­las t i v y b a v e n i a v y s o k ý c h š k ô l tech­nikou vôbec, a b y t a k ý bohatý men­tá lny zdro j , a k ý p r e d s t a v u j ú pedago­g i c k í a v e d e c k í pracovníci v y s o k ý c h škôl , bol v n a š e j spoločnost i p l n e vy­užitý. Pr í s lušné námety a n á v r h y

iy ROH na vysokých školách zo s t r a n y 1.)

opat rení s m e našim n a d r i a d e n ý m od­b o r á r s k y m i š t á t n y m orgánom pred­ložili.

Jednou z n a j c e n n e j š í c h dev íz roz­v o j a s o c i a l i s t i c k e j spoločnost i j e ini­c ia t íva a a k t i v i t a p r a c u j ú c i c h . Je j fo­r iem a p r e j a v o v j e i s te veľa, počína­júc n a p r . z á v ä z k o v ý m hnutím, pre­v á d z k o v ý m i poradami, kolekt ívnymi zmluvami, a l e i pr ipomienkami a inou účasťou p r a c u j ú c i c h n a r iade­ní. Mnohé z týchto f o r i e m s a na vy­s o k ý c h š k o l á c h dos iať v p a t r i č n e j f o r m e nerozvinul i a l e b o pos tupne u p a d a l i pod v p l y v o m negat ívnych ja­v o v minulých df.b.

Pri s n a h á c h o r o z v o j in ic iat ívy pra­c u j ú c i c h s a n a p r . veľmi č a s t o s t retá­v a m e s urč i tou apat iou, dokonca s k e p s o u n i e k t o r ý c h p r a c u j ú c i c h s po­známkami, ž e mnoho pr ipomienok z minulosti , a d r e s o v a n ý c h v y š š í m orgá­nom — o d b o r á r s k y m , š t á t n y m í s t ra­n íckym — o s t a l o bez odozvy.

Mnohé problémy z oblas t i MTZ, vy­b a v e n i a v y s o k ý c h š k ô l pr í s t ro jmi , n a p r . v minulom r o k u n e s p l n e n é zá­v ä z n é p r í s ľ u b y v y b a v e n i a väčš ím počtom mikropočítačov, ď a l e j na uni­v e r z i t e z d ĺ h a v é dokončovanie nových pavi lónov P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK a o p r a v a z a s t a r a l ý c h a nevyhovu jú­cich pr ie s torov l e k á r s k e j f a k u l t y , v e ľ a prob lémov v ob las t i s o c i á l n e h o r o z v o j a — b y t y p r e mladých pracov­n í k o v a v porovnaní s inými rezort­mi m á l o a t r a k t í v n e hmotné zabezpe­

čenie p r a c o v n í k o v v y s o k ý c h š k ô l — to v š e t k o n á s s t a v i a pred úlohu veľ­mi c i t l ivo z í s k a v a ť n a š i c h p r a c u j ú ­cich p r e uvedomené p lnenie p r o g r a ­mu sociá lno-ekonomického r o z v o j a n a š e j v la s t i .

Nás, č lenov ROH, a k o na jdô lež i te j ­š e j s p o l o č e n s k e j o r g a n i z á c i e p r a c u j ú ­cich, č a k á veľmi náročná ideovo-v ý c h o v n á práca , k t o r ú s m e začal i , v l a s t n e muse l i začať, f m e s i vedomí, že to nemôže byť ideovo-výchovná práca z a h r ň u j ú c a len t r a d i č n é škole­nia, a l e každodenná práca komunis­tov i odborárov, p r á c a z a m e r a n á na rea l izác iu z á v ä z k o v z k o l e k t í v n y c h zmlúv, z d lhodobých p r o g r a m o v Ini­ciat ívy, osobný p r í k l a d vedúcich pra­covníkov v š e t k ý c h s t u p ň o v — od š tát­nych o r g á n o v a ž p o v š e t k ý c h odbo­r á r s k y c h f u n k c i o n á r o v .

Známky pozit ívneho o b r a t u v zmys­l e r e a l i z á c i e s t r a t é g i e u r ý c h l e n i a so­ciálno-ekonomického r o z v o j a s a u ž z a č í n a j ú p r e j a v o v a ť . Na Univerzite Komenského to bolo n a p r . p r i j a t i e a sp lnenie 5 k o n k r é t n y c h z á v ä z k o v k P r a ž s k e j výzve, ú p l n e n e d á v n o to boli, a k o som u ž uviedol, v ý s l e d k y p r e v á d z k o v ý c h porád o ze fekt ivňová­ni v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i n a vy­s o k ý c h š k o l á c h . P r a c u j ú c i n i e k t o r ý c h pracov í sk , n a p r . Matematicko-fyzikál-n e j f a k u l t y , ď a l e j P e d a g o g i c k e j fa­kulty, pr iš l i s t a k ý m počtom konkrét­n y c h a r e a l i z o v a t e ' n ý c h o p a t r e n í na tomto ú s e k u , ž e len t á t o s k u t o č n o s ť v z b u d z u j e v n á s n e o b y č a j n ý optimiz­m u s a presvedčenie , ž e to b u d e prá­c a úspešná a c e l e j spoločnost i pro­s p e š n á . »«

N A Š I J U B I L A N T I Una 19. a u g u s t a 1987 os láv i l v ý z n a m n á ž ivotné Ju­

bi leum, pä ídes ia t iny , k v e s t o r Univerzity Komenského JUDr. Michal Ligocký.

Jubilant v y r a s t a l v s k r o m n ý c h pomeroch r o b o t n í c k e j rodiny. Maturoval n a S t r e d n e j š k o l e p r e p r a c u j ú c i c h v B r a t i s l a v e a v y s o k o š k o l s k é š túd iá a b s o l v o v a l n a Práv­n i c k e j f a k u l t e Univerzity Komenského. Pôsobil n a via­c e r ý c h p r a c o v i s k á c h . Z nich s p o m e ň m e Minis ters tvo v n ú t r a SSR a Podnik v ý p o č t o v e j t echniky . Do r o k u 1980 bol t a j o m n í k o m P r á v n i c k e j f a k u l t y UK a n e s k ô r a ž d o s v o j h o v y m e n o v a n i a za k v e s t o r a UK v y k o n á v a l f u n k c i u v e d ú c e h o Odboru k á d r o v e j a p e r s o n á l n e j p r á c e RUK. Na v š e t k ý c h pos toch bol p r e j u b i l a n t a pr íznačný zodpovedný p r í s t u p k p lneniu p r a c o v n ý c h povinnost í , us i lovnosť a s ú s t a v n á s n a h a o z l e p š o v a n i e r i a d i a c e j č innost i .

S ú d r u h Ligocký j e d lhoročným členom KSC. V e ľ m i in ic ia t ívne a o b e t a v o v y k o n á v a l mnohé s t r a n í c k e a s p o l o č e n s k é f u n k c i e n a univerz i te i v o v y š š í c h orgá­noch. V s ú č a s n o s t i j e lektorom Obvodného v ý b o r u KSS I., a k t i v i s t o m MV KSS, č lenom VZO KSS RUK, čle­nom k o m i s i e s t a r o s t l i v o s t i o p r a c u j ú c i c h SVOZ pracov­n í k o v š k o l s t v a a v e d y . A k t í v n e p r e s a d z u j e pol i t iku s t r a n y a j e s p o l o č e n s k y činný v d a l š í c h f u n k c i á c h .

Jubilant z a s v o j u d lhoročnú r iadiacu, o r g a n i z á t o r s k ú , pol i t ickovýchovnú p r á c u d o s t a l v i a c e r o uznaní. Pri pr í lež i tost i ž ivotného jub i lea m u r e k t o r udel i l s t r ie­b o r n ú m e d a i l u UK.

Dna 4. jú la 1987 s a dožil BO r o k o v p lukovník PhDr. Metod Prcúch, vedúci V o j e n s k e j k a t e d r y UK.

Plukovník PhDr. Metod Prcúch p o č a s s v o j h o tridsať­osemročného pôsobenia v ČSĽA v y k o n á v a l v i a c e r é vel i­t e ľ s k é a p e d a g o g i c k é f u n k c i e . Na v y s o k ý c h š k o l á c h v B r a t i s l a v e p r a c u j e od r o k u 1957, z toho 12 r o k o v n a V o j e n s k e j k a t e d r e SVŠT a od r o k u 19S9 zača l bu­dovať V o j e n s k ú k a t e d r u na VSE. Od r o k u 1980 j e ve­

dúcim V o j e n s k e j k a t e d r y Univerzity Komenského. Má v e ľ k ú z á s l u h u na tom. ž e v o j e n s k á k a t e d r a pat r í medzi n a j l e p š i e v o j e n s k é k a t e d r y v SSR.

Popri ú s p e š n e j r i a d i a c e j a p e d a g o g i c k e j č innost i bol p lukovník PhDr. Metod Prcúch a k t í v n y i v s t r a n í c k e j prác i . Je d lhoročným členom Komunis t icke j s t r a n y , pre­š i e l mnohými f u n k c i a m i , a k o č len v ý b o r u ZO KSS n a V o j e n s k e j k a t e d r e SVŠT a VSS. A j t e r a z s a a k t í v n e zú­č a s t ň u j e n a p o l i t i c k e j p r á c i a k o a k t i v i s t a ÜV KSS p r e b r a n n ú v ý c h o v u a v ď a l š í c h f u n k c i á c h .

Za a k t í v n u a p r í k l a d n ú p e d a g o g i c k ú i pol i t ickú čin­nosť boli mu ude lené medai ly a š t á t n e v y z n a m e n a n i a : „Za s l u ž b u v l a s t i " , „Za z á s l u h y o o b r a n u v l a s t i " . ..Za zás luhy o v ý s t a v b u " . Rad č e r v e n e j hv iezdy a ď a l š i e .

V s e p t e m b r i 1987 s a dožil v ý z n a m n é h o životného ju bi lea 60 r o k o v doc. MUDr. Koloman Sobota. CSc.. ve­dúci Katedry i n f e k č n ý c h chorôb LF UK v Brat i s lave .

Jubilant j e n a š e j v e d e c k e j v e r e j n o s t i a n á š m u zdra­votníctvu známy a k o j eden z p o p r e d n ý c h i n f e k t o l A g o v a j eden zo z a k l a d a t e ľ o v k l i n i c k e j paraz i to lóg ie na Slo­v e n s k u .

Doc. MUDr. K. Sobota. CSc., pôsobí a k o učiteľ n a * e k á r s k e j f a k u l t e UK 25 r o k o v . V y c h o v a l s t o v k y š t u d e n tov, d e s i a t k y i n f e k t o l ó g o v a k l in ických p a r a z i t o P g o v . Je v y n i k a j ú c i odborník, zanietený p e d a g ' g . us i lovný ve­d e c k ý pracovník, č lovek s k r o m n e j p o v a h y a vzácnych morá lnych kva l í t . Jeho v e d e c k ý p r o f i l d o k u m e n t u j e v v š e 50 pôvodných v e d e c k ý c h publ ikác i i a š túdi í , k t o r é p u b Ukoval v p o p r e d n ý c h odborných časopi soch. Je autorom v y s o k o š k o l s k ý c h skr ip t , autorom v y š e 100 v e d e c k ý c h prednášok, k t o r é prednieso l na v e d e c k ý c h f ó r a c h doma i v zahranič í .

Pre doc. Sobotu j e p r í z n a č n ý nielen v z á c n v p r í s t u p k š tudentom, a l e na m ä j e h o ľ u d s k ý p r í s t u p k pacien­tom. S v o j e s k ú s e n o s t i , n a j m ä z k l i n i c k e j paraz i to lógie u p l a t ň u j e a j pr i v ý c h o v s l e k á r o v v rámci postgraduál­n e h o š túdia, a k o d lhoročný p r e d n á š a t e ľ na 1LF. Jeho bohatá v e d e c k á , v ý c h o v n o v z d e l á v a c i a a l iečebnopreven t ivna činnosť bola ocenená v iacerými vyznamenaniami

Srdečne b l a h o ž e l á m e v š e t k ý m uči teľom a pracovníkom Univerzity Komen­

ského, k t o r í s a v mes iac i a u g u s t a s e p t e m b e r dožil i vý­znamných ž ivotných jubi le í : ф Rektorát UK a ce louniverz i tné ú s t a v y — Júlia Grní-

ková, Zuzana C s e f a l v a y o v á , F.ozália Zábojníkové, Ete-l a Tôthová, Jčn Grigely, doc. FhDr. Ernes t Marko, CEc., PhDr. Pavol Pavlík, Anton Cifra, Helena Cífer-s k á , ' Anna Horváthová, JUDr. Michal Ligocký, Zoltán Olgyay, Eva Pas t rnáková, Rozália Cigánková, Ján l a u r o , Terézia Kuzselová, Otto Neubauer, Mária Múč­ková, Alb ína P r e d a j n o v á ,

ф Fakulta te lesnej vý c h o v y a š p o r t u UK — H e l e n a Ko-p e r n i c k á , Mikuláš Keri.

ф Farmaceutická f a k u l t a UK — RNDr. A lena Bure lová, CSc., PhMr. Kamila Pekárková, O f g a Pónyová, RNDr. Oľga Greksáková, CSc., RNDr. Kamila Hároníková, CSc.,

ф Filozofická f a k u l t a UK — PhDr . E r i k a Hablňáková, C c., p r o f . PhDr. A lexander Csanda, Dive., prof. PhDr. Elemír Terray, CSc., PhDr. I n g e b o r g Stahlová, doc. PhDr. Abel Kráľ, DrSc., doc. PhDr. Eva Červenková, С.-е., Ing. Jaromír Jankula, PhDr. Ľudovít Garaj , doc. PhDr. Michal Cabala, CSc., Oľga Vaculová,

ф l e k á r s k a f a k u l t a UK Brat i s lava — p r o f . MUDr. T ibo r B a r t a DrSc., doc . MUDr. O ľ g a Blašková, CSc., V i e r a Gregorová, Ing. Jozef Bella, CSc., doc. MUDr. Kolo­m a n Sobo ta , C:- c.,

ф Lekárska f a k u l t a UK Martin Brigita Polačekovň, MUDr. Milan Moravčík,

ф Právnická f a k u l t a UK — d o c . JUDr. O l g a P laňková, CSc.,

ф Pr í rodovedecká f a k u l t a UK Mária Jakubčlková, RNDr. Marta Ondrišová, doc. RNDr. Milan Kmlniak, CSc., prof . RNDr. Š t e f a n Torna, DrSc.,

0 Matematicko-fyzikálna f a k u l t a UK RNDr Božena Pisoňová, prof . RNDr. Vladimír Peterka, CSc.

11 50

5,—

4,—

13,— 10,—

7,50

4,—

17,50

Publikácie vydané Univerzitou Komenského

za I. polrok 1987 SKRIPTA

Lekárska fakulta Ä g h o v á Ľ. a kol. : P r a k t i c k é cv ičenia z hy­g i e n y Handzo P. a kol . : Základy te lovýchovného l e k á r s t v a . Prakt ikum Remišová M., Kokavec M.: Právna v ý c h o v a p r e m e d i k o v Beniak M. a koL: V y b r a n é k a p i t o l y z o so­c iá lneho l e k á r s t v a Gvozdjak J. a kol . : Interná medic ína III. Švec J.: Onkologická propedeut ika Buchvald J.: Prakt ikum z dermatoveneroló-g i e p r e s t á ž u j ú c i c h

Farmaceutická fakulta V l č k o v á J. a kol.: Organizác ia a r i a d e n i e f a r m á c i e . Seminárne úlohy I. Heinrich ].: Hodnotenie m e r a n í p r i formu­lác i i l i ekov

Právnická fakulta B a j c u r a A. a kol . : Občianske p r o c e s n é p r á v o Moravčík, Kolažíková: Hospodárske právo. Špecia l izácia — inves t ičná v ý s t a v b a (PGŠJ n e p r e d a j n é Moravčík, Mamojka : Hospodáske právo . Špecia l izácia — inves t ič n á v ý s t a v b a (PGŠJ n e p r e d a j n é Moravčík, Kubíček: Hospodárske právo. Špecia l izác ia — v e d e c k o - t e c h n i c k ý r o z v o j (PGŠJ n e p r e d a j n é

Filozofická fakulta H r a d i s k á E.: Psychológ ia v PMIP II. P a š i a k o v á J.: Dej iny m a d a r s k e j l i t e ra túry 1905—1945 Bor í sek J.: Kultúrna pol i t ika a publ ic i s t ika Konečná V.: Redaktor p r e d m i k r o f ó n o m a k a m e r o u Račko P., Bábelová I.: V š e o b e c n á teór ia t e l e v í z n e j ž u r n a l i s t i k y Úvod d o problema­t i k y Sloboda M.: Úvod d o marx i s t icko- len inske j soc io lóg ie

Prírodovedecká fakulta Matis D., V i lček F.: Fy logenéza a s y s t é m živočíchov 1. a 2. časť P l ško E.: V y b r a n é metódy a n a l y t i c k e j geo­chémie Lis ický M.: Ochrana p r í r o d y (Ovod d o eko-sozológ ie) Kozák J. a kol. : Metódy v chemickom vý­s k u m e p r e b iochemikov Matys M.: Cvičenia z m e c h a n i k y hornín a z a k l a d a n i e s t a v i e b

Matematicko-fyzikálna fakulta Noga M.: Teória r e l a t i v i t y Plesník J.: Matematické p r o g r a m o v a n i e p o z á k l a d o c h l ineárneho p r o g r a m o v a n i a Obetková V. a kol. : Teoret ická mechanika I

5,—

12,— 6,50

3 ,—

4,—

6,—

17,50

6,50

10,50

12 —

9,—

1 0 , —

H r a d í l e k L.. Stehl ík E.: Matematika p r o g e o l o g y И. Chorvátová Z.: Molekulová s p e k t r o s k o p i a Hlanik Т.: Základy m o l e k u l á r n e j b i o f y z i k y

Fakulta telesnej výchovy a Sportu Formánková A. a kol.: Teória t e l e s n e j kul túry . Mater iá ly na s e m i n á r e Jursík D. a kol. : Teória a d i d a k t i k a pla vania . P lavecké š p o r t y a úž i tkové plá­v a n i e Hermann G. a kol . : Teória a d i d a k t i k a š p o r t o v e j špec ia l i zác ie — b a s k e t b a l Kovalčíková j . a kol. : Biológia dieťaťa a d o r a s t u

Pedagogická fakulta Drobný 1., Drobná M.: Biológia d l e f a t a p r e š p e c i á l n y c h p e d a g ó g o v 1. B a j o I.: Pedagogická prax na špec iá lnych š k o l á c h a v ý c h o v n ý c h zar iadeniach Zátková В.: Surdopédla II. V a š e k 5.: Organizác ia a s p r a v a š k ô l a za r iadení p r e mládež v y ž a d u j ú c u osobitnú s t a r o s t l i v o s t Lechtá V.: Logopédia II. Požár L.: Patopsycholôgla p<»stlhnut< h o dieťaťa I. . Požár L., Stobodová L.: Patopsychologia post ihnutého dieťaťa II.

Katedra jazykov Sto jkov ičová H.: S lovenčina p r e zahranič­n ý c h š tudentov LF UK

Ostav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných čtudentov

V u Khac Hai: V ie tnamsko-s lovenská kon v e r z á c i a V u Khac Hai: S lovensko-vietnamský s lov­n í k

16,50 1 1

10,50

5,50

4,—

10,50

9,50

9.50

5,— 8.50

10 50 в,—

9,50

9 —

7,50

2,—

6,—

Ю,— 11,—

ZBORNÍKY Folia Facul ta t i s Medicae UC, ТОМ XXIV 1986. fasc. 2 Folia Medica Martiniana XII—XIII 1985—86 Acta F a c u l t a t i s P h a r m a c e u t i c a e XXXIX 1984 Ac ta F a c u l t a t i s P h a r m a c e u t i c a e XL 1985 E t h n o l o g i a S lav ica XVI 1984 Phys io lógia p lantárum XXII 1985 Chimia XXXIV/1985 Acta Mathematica XLVIII —XLIX 1985 Matematická súťaž v y s o k o š k o l á k o v 1П86 (zborník ŠVOČ) P a e d a g o g i c a s p e c i a l i s XII 1983 Historica XXXIV/1983 Acta Facul tat i s educat lonis p h y s l c a e XXV 1984 Philologia IV 1984 Formatio e t protect io Naturae XI 1985 Genetica XVII/1985 Botanica XXXIII/1985

NAŠA UNIVERZITA, spravoda) U n i v e r z i t y Komenského v Brat is lave nosi tefky Radu republ iky • VydAva: Rektorat UK a r S v KSS UK 9 Adresa: Š a f á r i k o v o Dám. ( e, 81 l e v a • 598 40, k l a p k a 325 # Predsedn íčka rodakčnei rady. Ikk ľ h n r Eugénia Bajz lková, CSc., prorektorka UK • V i d i n a redak to rka Ing. Adr iana Surov iakovň 0 círafickA úprava: Darina Fftlde8ová # Tlač: Stredné odbornú uči l ište polygraf ické. Račianska 90. Brat is lava • Uzávierka 10. každého mesiace

8