VVzznniikk ZZáákkllaaddnnee MMOOKKIISS vv RRuužžoommbbeerrkkuu viac na str. 4 ►►►
VVyysskkúúššaall vvššeettkkyy ddrrooggyy..
NNaa PPrreeddnneejj hhoorree hhoo
vvoollaallii „„vvššeežžrraavveecc““.. PPoo
lliieeččeenníí ssaa vvššaakk vvžžddyy
vvrrááttiill ddoo ssvveettaa ddrroogg.. KKeeďď
ssaa ddoossttaall úúppllnnee nnaa ddnnoo,,
cchhcceell zzoommrriieeťť mmllaaddýý..
NNaarrkkoommaann,, kkttoorrýý pprreeššiieell
ppeekklloomm aa ddnneess ssvveeddččíí
oo rraajjii.. PPeetteerr LLiippttáákk..
viac na str. 16 ►►►
MMoožžnnoo ddôôvveerroovvaaťť
JJeežž iiššoovvýýmm
žž iivvoottooppiissoomm??
IINNTTEERRVVIIEEWW
SS TTEEOOLLÓÓGGOOMM
CCRRAAIIGGOOMM LL..
BBLLOOMMBBEERRGGOOMM
viac na str. 26 ►►►
SSPPRRAAVVOODDAAJJ
5
4
2
NOVEMBER 2007
FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR
1166.. MMeeddzziinnáárrooddnnáá
vvoojjeennsskkáá ppúúťť zz VVaarrššaavvyy
ddoo ČČeennssttoocchhoovveejj viac na str. 6 ►►►
PPrrvváá ooddppuussttoovváá
sslláávvnnoossťť vv nnaaššeejj
vvoojjeennsskkeejj ffaarrnnoossttii viac na str. 6-7 ►►►
VVýýzzvvaa pprree tteebbaa !!
viac na str. 24 ►►►
PPPrrríííhhhooovvvooorrr
2
„ČO NÁS ČAKÁ, ČO JE PRED NAMI ...?“
Milí vojaci, priatelia, farníci!
V uplynulých dňoch nám mnohí vyjadrili blahoţelanie k ďalšej významnej historickej udalosti, k vzniku Základne MOKIS v posádke Ruţomberok. Môţeme vypovedať veľa múdrych slov, počuť mnoho povzbudení, uistení a rád... To všetko jednodu-cho patrí ku kaţdej významnej udalosti a ľudia to radi robia, ale aj potrebujú. Mnohí z nás majú právo byť hrdý na to, čo sme doposiaľ dokázali urobiť, splniť, zvládnuť, s čím všetkým sme si vedeli poradiť ako vojaci vo vojenskom svete príkazov, predpisov a nariadení s imperatí-vnymi termínmi. Nemali sme pritom niekedy rozprávkový pocit, ţe sa všetko dá (dalo) urobiť či splniť, ba aj „nemoţné“?! Nuţ nech sme si uţili čokoľvek za uplynulé mesiace a roky, máme pred sebou čosi nové, čo nás čaká, čo je pred nami ..! Ak nám to pomôţe povedzme si s hlbokým výdychom : „to najhoršie je za nami“! Nakoniec je dobré ak sa pozitívne na-dýchneme pre nový začiatok, nie s myšlienkami na to, čo bolo, ale čo nás čaká, aby sme ţili a pracovali pre túto chvíľu, pre prítomnosť. Minulosť ostáva poučením. Teraz sa buduje budúcnosť.
Milí priatelia! Lenţe znova a opäť nie sú dôleţité aţ tak slová, ale naše skutky, náš osobitný prístup k ţivotu, sluţbe a práci. Nový útvar dáva kaţdému a zároveň mnohým, ktorí sa dostali na nové funkcie, moţno pod iných veliteľov alebo do nových podmienok práce, sluţby novú skutočnú moţnosť byť zodpovedným a statočným vojakom ako hovorí zákon alebo morálny kódex profesionálneho vojaka. A tak ostáva do budúcnosti veľký výkričník či otáznik pre tých, ktorí by chceli byť stále nespokojný, nešťastný, nezodpovedný, mysliaci len na seba, na svoje dobro a pôţitky, alebo ktorí sa chcú len viesť popri iných a takmer nič nerobiť...
nuţ, sme všelijaký vojaci, ale to uţ nie je vojak a uţ vôbec nie profesionálny. Pozrime sa dnes s per-spektívou do ďalších na-šich dní. To, čo nás čaká, čo je pred nami nie sú len materiálne veci, svetské záleţitosti, ale aj krásny
ţivot vo viere pre večné i pozemské blaho. Cirkev nám preto ponúka mnoţstvo dobrodení, darov a milosti, ktoré môţeme získať celkom „zadarmo“. Náš pohľad, nech sa deje čokoľvek v našom svete či osobnom ţivote, sa má upierať neustále k nebesiam, k Bohu, tam, kde je náš konečný cieľ. Sviatok všetkých svätých hovorí o skutočných ľudských príbehoch: o kráľoch, cisárov, veliteľov, vojakov, kňazov či jednoduchých ľudí, ktorí nádherným spôsobom spojili svoj ţivot, postavenie s vierou v Boha. Aj my to môţeme dokázať ako profesionálny vojaci v nasledujúcich dňoch, na svojom mieste vo svojej sluţbe. Nie, nejde o to byť hneď svätý, ale aspoň „dobrý“ a na správnej ceste. Pozývam Vás, na časté stretnutie s Kristom v obete svätej omše, nájdime si na to čas. Pozývam Vás, na prijatie sviatostí zmierenia, kde nájdete pokoj, čistotu duše a priateľstvo s Bohom i s ľuďmi. Pozývam Vás, k nádeji a optimizmu i novému začiatku, ktorý si môţeme jediné sami dať a v dobrej vôli urobiť svojim prístupom a prácou k úlohám, ktoré sú nám dané. Materiálne je tu niečo nové - Základňa MOKIS, ale bez nás sa nič nové neudeje a nestane... Prajem Vám i nám spoločne, aby to, „čo nás čaká, čo je pred nami“ bolo našou úspešnou prácou, sluţbou, naším šťastím a spokoj-nosťou z výsledkov a patričnej odmeny, aby sa nám to darilo spojme viditeľné svoj ţivot s vierou v Pána, ktorý nás miluje a môţe všetko.
Vojenský duchovný.
UUUdddaaalllooosssťťť
3
VZNIK ZÁKLADNE MOKIS V RUŢOMBERKU.
Pondelok 8. október 2007 sa stal pre vojenský útvar v Povaţských kasárňach
Ruţomberok dňom slávnostného aktu vzniku Základne mobilných komunikačných a
informačných systémov. Základňa MOKIS vznikla z počtov Spojovacieho práporu
Ruţomberok 1.októbra 2007 včlenením Spojovacej roty Spojovacieho Veliteľstva
a Spojovacieho práporu Vlkanová. Veliteľom Základne MOKIS bol vymenovaný pplk.
Ing. Štefan Pobijak.
Slávnostného ceremoniálu sa
zúčastnili významní hostia, medzi
ktorých patrili NGŠ OS SR generál
Ing. Ľubomír Bulík, CSc, veliteľ Síl
výcviku a podpory OS SR
generálmajor Ing. Ján Kačmár, veliteľ
pozemných síl generálmajor Ing.
Milan Maxim, veliteľ vzdušných síl
generálmajor Ing. Juraj Baránek,
veliteľ SpojVe plukovník Ing. Štefan
Slovák, zástupca veliteľa SpojVe
podplukovník Ing. Jiří Ballarin,
primátor mesta Ruţomberok Ing. Milan Slašťan, prednostka obvodného úradu
Ruţomberok Mgr. Anna Paráková, rektor AOS Liptovský Mikuláš prof. Ing. Ján Kurty,
PhD. a ďalší.
NGŠ generál Ing. Ľubomír
Bulík vo svojom príhovore
zdôraznil: „Vznik základne je
novým míľnikom v oblasti
komplexného zabezpečenia
spojovacích sluţieb v OS SR“.
Ďalej spomenul, ţe nás čaká
náročná úloha v oblasti
implementácie nových technológii
do novo vytvoreného
komunikačného a informačného
systému, čo bude vyţadovať tieţ
vysokú mieru profesionality.
K vojakom sa prihovorili taktieţ aj Ing. Milan Slašťan.
Po príhovoroch udelil náčelník GŠ OS SR generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc.
Pamätnú plaketu novému veliteľovi základne pplk. Ing. Štefanovi Pobijakovi.
Pripravila: por. Ing. Jana Berešíková, rtn. Mária Jacková
Foto: des. Dušan Bartoš
AAAkkkccciiieee
4
Letný detský tábor s katolíckymi duchovnými
VZ Smrekovica 2007
Z našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia sa zúčastnili letného detského tábora tri deti:
Doležiová Tatiana, Doleží Jakub a Doležiová Mária. Nástup bol 3. júla 2007 v krásnom
prostredí VZ Smrekovica. Celý pobyt trval do 17. júla, teda dva týţdne. Čakala nás
jednoduchá drevená chata, kde sa nás zmestilo 32 detí od 7. do 15.r. veku, 4 vedúci skupín
a dvaja vojenskí duchovní. Hurá, od tejto chvíle ako sme sa ubytovali mohol začal pre
detí „bezstarostný“ prázdninový pobyt v tábore.
Prvé okamihy boli milým
spoznávaním nových kamarátov a popri
tom kaţdé detské očko sa zvedavo
zahľadelo na tváre i postavy vedúcich
a duchovných. Prišla prvá noc na
nezvyčajnom mieste, ďaleko od domova,
vysoko nad „morom“ a uprostred
nádhernej i tajomnej prírody. Vraj tu na
potulky chodí aj medveď a iste aj iná lesná
zver. Nuţ aká bola prvá noc ...? Vzrušujúca
a dobrodruţná. Kaţdý ďalší deň začali
veriace deti stretnutím v modlitbe
s nebeským Otcom cez stretnutie s
eucharistickým Kristom, jeho Synom
v slávení svätej omše. Nuţ, bolo i na tomto
mieste vidieť, ţe i deti z „kresťanských
rodín“ sú rozdielne a aţ príliš. A to nie len
v charakterových vlastnostiach, v návy-
koch, správaní, disciplíne, v reči a pod., ale
aj v duchovných veciach. V tom ako
rozumejú tomu, čo je svätá omša, kto je
Boh, Jeţiš, alebo aj ako sa máme správať
pri modlitbe a bohosluţbe. Niektorí dávno
neboli na svätej omši, nemodlili sa, ale ţili
intenzívne pre iné veci: šport, zábava,
počítač, moţno škola ... Bol to veru smutný
pohľad do duše niektorých detí, ktoré mali
akoby všetko a pritom v skutočnosti nič -
boli vnútorne, duchovne poloprázdne!!! Sú
rôzne príčiny prečo je to tak: „vojenský“
rodičia nemajú na deti čas, alebo im ho
nevenujú, hoci im dajú materiálne všetko
a neraz majú naozaj viac ako iní, alebo sú
rodičia rozvedení ..., niektorí poţívajú vo
AAAkkkccciiieee
5
väčšej miere alkohol, ţijú pre svoju
vojenskú kariéru – svoju „hodnosť“ a na
iné „nemajú“ čas alebo moţno jedine
v sobotu či v nedeľu, sú takí, čo majú „iné
– svoje“ názory na Cirkev, na Boha, na
výchovu, na praktické kresťanstvo a pod.,
alebo ich dokonca tieto veci vôbec
nezaujímajú. Zdalo sa na prvý pohľad, ţe
s niektorými deťmi, hlavne dospievajúcimi
sa to nedá: majú svoj svet, svoj názor na
všetko, iné záujmy zvláštne zvyky
a spôsoby i hodnoty ..., veď to poznáte.
Lenţe počas dvoch týţdňov sa ukázala
jednoduchá pravda, ţe s „kaţdým“
dieťaťom sa to dá, čo ako sa na prvý
pohľad zdá „problematické“. To, čo
najviac detí potrebujú i tie v dospievajú-
com veku je čas a priestor ktorý im
venujeme a s nimi strávime. To, akú
hudbu, hru, zábavu, aktívnu činnosť im
ponúkneme alebo neponúkneme i cez svoj
ţivot. Čo mi sami robíme s nimi alebo pred
nimi!? Či i my sami ako rodičia máme čas
a srdce zapálené pre Boţie veci, pre
večnosť, Cirkev alebo modlitbu alebo
jednoducho nie!? V tomto kontexte
niektoré deti tak málo počujú z úst rodičov
„pochvalu“ za maličkosti alebo im zúfalo
chýba prejav lásky, pohladenie a neţnosť.
Potom sa stane to, ţe dieťa sa ani neteší na
návrat domov, ostalo by ešte v tábore hoc
ďalšie dva týţdne – je mu tak lepšie!!!
Také sú smutné ale veríme, ţe vo
väčšine radostné ţivotné príbehy deti. Za
smutným i radostným, čo môţeme na
deťoch vidieť, pozorovať a sami prijímať
stoja na prvom mieste rodičia, ich ţivot,
čas, hodnoty, príklad, láska a zodpo-
vednosť ... a potom je to okolitý či vzdia-
lený svet, ktorý neraz mocne vplýva na to,
čo máme najvzácnejšie – naše deti. Náš
letný detský tábor sa od samého začiatku aţ
do konca niesol v znamení dobra, tak ako
sme si prijali za svoje základné ciele byť
dobrý, disciplinovaní, radostný, nápomoc-
ný, láskavý a náboţný. Po svätej omši bol
kaţdý deň zameraný na poznávanie zla
v symbolike 7 hlavných hriechov : Pýcha,
Lakomstvo, Smilstvo, Závisť, Obţerstvo,
Hnev a Lenivosť. Lenţe neostali sme len
pritom, čo je zle, temné, škaredé, ale
v skupinkách a pri spoločných stretnutiach
na našej klubovni sme naopak ešte viac
rozoberali a utvrdzovali sa v tom, čo je
opakom pomenovaného zla: pýcha –
pokora, lakomstvo – štedrosť, smilstvo –
čistota, závisť – dobroprajnosť, obţerstvo
– miernosť, hnev - zmierenie, lenivosť –
usilovnosť. Bolo len uţasne vidieť, čo
všetko deti zaujíma z duchovnej oblasti ako
skutočnej a jedinej hodnoty nášho ţivota,
čo nám ostáva pre večnosť, koľko majú
nezodpovedaných otázok, či doposiaľ
neistých odpovedí alebo aj vlastných
skúsenosti a predstáv. Diskutovali sme
o tom a učili sme sa spoločne : slobodne,
radostne, neformálne ... Pravdaţe popri
duchovnej myšlienke dňa bol dostatok času
na aktívne hry v chatke, na klubovni,
vonku a veľa sa športovalo od futbalu,
basketbalu aţ po tenis. Dievčatá i chlapci
sa učili tanečné kroky. A to nebolo všetko,
veď sme stihli ísť aj na nie jednu turistiku,
ba i na zájazd do mesta Zvolena či Banskej
Bystrice. Ach rodičia, priatelia toľko bolo
toho, čo sme v tábore za dva týţdne schuti
preţili v našej detskej radosti, veľa dobrého
sa naučili, veľa modlitbičiek predostreli
Pánu Bohu i za vás, veľa lásky zaţili a
priateľstiev si vytvorili a ani nevieme
všetko vyrozprávať a hlavne všetci sme sa
zdraví a spokojní vrátili domov. A mnohí
z nás povedali: „ na budúci rok prídeme
zas“ – „dúfame“.
Pripravil: vojenský duchovný.
AAAkkkccciiieee
6
16. Medzinárodná vojenská púť z Varšavy do Čenstochovej
Púť a putovanie patrí tradične ku
kresťanským pojmom a symbolike,
ktorá ma vţdy konkrétny hlboký
význam a to v kaţdej dobe. Nestojí
a nepadá na tom, aká je práve doba,
aký svet a kto v ňom vládne. Je to
o veľkosti ducha a viery veriaceho
človeka, o sile lásky k Bohu,
o konkrétnom pokání a obeti za svoj
či druhého ţivot a spásu. V ťaţkej
dobe totalitného komunizmu
kresťania nasadzovali svoje sily
a ţivot, aby sa doslova hrdinský
vydali na púť – na „posvätné
miesto“. Aj dnes v čase slobody sa
Boţí ľud schádza, putuje v dobrovoľnom pokání za seba, v túţbe za Boţou milosťou,
milosrdenstvom a poţehnaním. Je to odjakţiva nesmierne dôleţitým prejavom skutočnej
viery a lásky človeka a táto výzva ostáva aj pre nás dnešných ľudí. My vojaci nie sme
nijaká výnimka, naopak stávame sa veľkým vzorom a povzbudením pre iných, keď sa
stávame aj my pútnikmi. Všetka česť ak je to naše úprimné a pravdivé presvedčenie ţivota
a viery profesionálneho vojaka. Uţ po tretíkrát sa zúčastnil v dňoch 4. – 16. augusta 2007
vojenskej pešej púte z Varšavy do Čenstochovej slob. František Polťák a po prvý krát
slob. Daniel Šuvada. Ináč to bolo jubilejné 10. výročie vojenskej púte príslušníkov
ozbrojených síl SR. Obaja účastníci púte prejavili viac ako spokojnosť s jej priebehom
a s tým, čo mali moţnosť zaţiť a preţiť počas celých jedenástich dní putovania s inými
tisícami pútnikov, vojakov i civilistov. Miesto navštívenia bola Čenstochová. Pocta
a vďaka Panne Márii za jej orodovanie, pomoc a ochranu v minulosti ako aj dnes.
Pripravil: vojenský duchovný.
Odpustová slávnosť v našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia
Ako väčšinu veriacich ľudí v priebehu roka kaţdú nedeľu ovládajú naše mysle
a srdcia pocity sviatočnosti a osobitnej duševnej pohody. Popri toľkých slávnostiach
v roku máme priam od detstva vrytú do pamäti jednu nedeľu, ktorá sa nazýva odpustová
nedeľa. Je to deň, keď sa podľa liturgických predpisov slávi výročitý deň poţehnania
chrámu alebo zasvätenia niektorému svätcovi. Toto zasvätenie sa môţe samozrejme
vzťahovať aj na osobu Jeţiša Krista, na Pannu Máriu alebo aj anjelov. My máme svojho
patróna a vojenskú farnosť zasvätenú pomoci i ochrane sv. Pátra Pia. A prečo sv. Páter
Pio?
V meste Ruţomberok, kde máme našu vojenskú posádku je rozsiahla Ústredná
vojenská nemocnica a sv. Páter Pio bol ten kto trpel a nie hocijako, ale dobrovoľne a
AAAkkkccciiieee
7
z lásky k Bohu a pre spásu seba i ľudí. V nemocniciach i neraz na lôţkach v našich
domácnostiach je veľa utrpenia, bolesti, slz tak ako prichádzajú do ľudského ţivota
choroby a nečakané úrazy. Potom v tomto kontexte sv. Páter Pio svojim ţivotom
a orodovaním u Pána, nám môţe
nesmierne pomôcť v našom
biednom poloţení uţ len tým,
aby sme mali vţdy vnútornú silu
vyvierajúcu z viery, dôvery
a lásky k Bohu na prekonanie
toho, čo sa nám stalo kríţom.
Názov „odpust“ je
utvorený od slovesa odpustiť vo
význame nemať za zlé, prepáčiť.
Takţe táto slávnosť sa aj dnes
neodmysliteľne spája s pokáním,
teda vykonaním svätej spovede
a s ňou spojené odpustenie
hriechov.
Svoje významné čaro
v sebe má ak aj dnes počuť
z našich úst to radostné
a naše deti to preţívajú ešte
viac, keď povieme „Pôj-
deme na „odpust“ v našej
farnosti alebo do susednej
dediny.
Podstatou odpustu
i v našej vojenskej farnosti
bola slávnostná bohosluţ-
ba, naše modlitby v tento
deň vyvierali kdesi z hĺbky srdca a akosi vrúcnejšie ako inokedy a rovnako i náš spev.
Bola to bohosluţba, modlitba za celú farnosť, za vás a vašich drahých i tých, čo sú chorí
a nevládni. Na náš odpust v kaplnke sv. Pátra Pia prišli aj pútnici, cudzí ľudia z ďaleka, ale
nesmierne blízky spoločnou vierou a láskou, ktorí počuli o našej slávnosti a radi prišli.
A tak sa nás zišlo v nedeľu 23. septembra v kaplnke sv. Pátra Pia do 60 ľudí,
profesionálnych vojakov, zamestnancov, rodinných príslušníkov a hostí. Mnohí vnútorné
zmierení a očistený po svätej spovedi prijali Eucharistiu ako naplnenie vrcholnej túţby
veriacej duše.
Po skončení slávnosti kaţdý účastník a pútnik bol srdečne pozvaní na „hody“, tak trochu
sa potešiť, navzájom sa stretnúť i pohostiť pri sviatočnom stole. Čosi sa upieklo, čosi sa
pripravilo, ale to najdôleţitejšie bolo stretnutie ľudí dobrej vôle so svojim Bohom a medzi
sebou ako farníci jednej vojenskej farnosti. Ako deti hlavne na dedine sme sa veľmi tešili
na tento deň na to všetko, čo bolo na stole i na kolotoče, medovníky a sladkosti a na všetky
iné radosti, čo nám tento jeden deň v roku vţdy prinášal. Pripravil: vojenský duchovný, Foto: Tuţinská
PPPrrríííssspppeeevvvoookkk
8
PPPrrríííssspppeeevvvoookkk
9
SSSvvviiiaaatttoookkk
10
SVIATOK VŠETKÝCH SVÄTÝCH
Východné cirkvi uţ v 4. stor. slávili jednou slávnosťou všetkých mučeníkov.. Od
začiatku 8. stor. sa konala slávnosť Všetkých svätých najprv v Írsku, potom v Anglicku
a napokon v celej Európe. V Ríme prijali sviatok v 9.
stor.
Viete, ţe počas 8. dní (1. – 8. novembra) môţeme
získavať úplné odpustky v prospech zosnulých?
Odpustky sa môţu privlastniť iba dušiam v očistci
a to raz denne. Veriaci, ktorý v tomto čase náboţne
navštívi cintorín, pomodlí sa za zosnulých, modlitbu
Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môţe
získať úplné odpustky, ktoré sa môţu privlastniť iba
dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu
sa ţiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko
predtým alebo potom), sv. prijímanie a modlitba na
úmysel Svätého Otca (stačí Otčenáš, Zdravas
a Sláva). Vo všeobecnosti je potrebné vylúčiť
akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému.
ČO SÚ ODPUSTKY?
„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú uţ odpustené, čo
sa týka viny. Dostane ho náleţite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených
podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako sluţobníčka vykúpenia svojou mocou rozdáva
a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“ „ Odpustky sú čiastočné alebo úplné
podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.“ „Kaţdý
veriaci môţe odpustky ... získať pre seba, alebo ich aplikovať za zosnulých.“
» Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili je potrebné mať na zreteli, ţe hriech má
dvojaký následok. Ťaţký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí
neschopnými večného ţivota, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na
druhej strane kaţdý hriech , aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam,
ktoré potrebuje očistenie či uţ tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto
očistenie oslobodzuje od tzv. „časného trestu“ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú
chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty
vyplývajúcej zo samej povahy hriechu. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môţe
dôjsť aţ k úplnému očisteniu hriešnika, takţe uţ nezostane nijaký trest.
Meditácia
Svätí nepotrebujú naše pocty, ani z našej náboţnosti nič nemajú. A ţe uctievame ich
pamiatku, to je v kaţdom prípade v našom záujme, nie v ich... Ono spoločenstvo
prvorodených nás očakáva, a my nedbáme. Túţia po nás svätí, a my si to neváţime.
Čakajú na nás spravodliví, a my si to nevšímame.
SSSvvviiiaaatttoookkk
11
Prebuďme sa uţ, bratia! Vstaňme z mŕtvych s Kristom! Hľadajme, čo je hore, myslime na
to, čo je hore! Túţme po tých, ktorí túţia po nás... A máme túţiť nielen po spoločenstve
svätých, ale aj po ich šťastí. Keď túţime po ich prítomnosti, máme sa horlivým úsilím
uchádzať aj o ich slávu. A toto je druhá túţba, ktorú v nás vyvoláva spomienka na svätých,
aby sa aj nám zjavil Kristus, náš ţivot, ako im, a aby sme sa aj my zjavili s ním v sláve.
Lebo nateraz sa nám naša hlava predstavuje nie aká je, ale akou sa pre nás stala; nie
ovenčená slávou, ale zovretá tŕňmi našich hriechov. Nech sa úd pod tŕním korunovanou
hlavou hanbí ţiť v prepychu, lebo doteraz mu nebol nijaký purpur na slávu, ale na
posmech. A keď príde Kristus, keď sa uţ nebude zvestovať jeho smrť, aby sme vedeli, ţe
sme aj my zomreli a náš ţivot je ukrytý s ním. Hlava sa zjaví v sláve a s ňou zaţiaria
oslávené údy, keď totiţ pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným slávnej hlave,
ktorou je On. Po tejto sláve dychtime celou a spoľahlivou ctiţiadosťou. Nuţ teda, aby sme
v ňu mohli dúfať a robiť si vyhliadky na toľkú blaţenosť, veľmi potrebujeme aj príhovory
svätých, aby sme na ich orodovanie dostali to, čo nedosiahneme svojimi schopnosťami. (Z
rečí sv. opáta Bernarda)
SPOMIENKA NA VŠETKÝCH VERNÝCH ZOSNULÝCH
Spomienku na všetkých verných zosnulých na 2. novembra zaviedol v r. 998 Clunyjský
opát sv. Odilo. Táto spomienka sa vplyvom Clunyjských mníchov rýchlo rozšírila v 11.
stor. V Ríme sa začala sláviť aţ v 14. stor.
Meditácia
„Kristus práve preto zomrel a oţil,
aby bol Pánom aj nad mŕtvymi aj nad
ţivými.“ Lenţe „Boh nie je Bohom
mŕtvych, ale ţivých.“ Teda mŕtvi, nad
ktorými vládne ten, ktorý ţije, uţ nie
sú mŕtvi, ale ţiví. Tak nad nimi
vládne ţivot, aby ţili, a nemuseli sa
uţ báť smrti, ako ani „Kristus
vzkriesený z mŕtvych uţ viac
neumiera.“ vzkriesení a oslobodení od
porušenia uţ viac neuvidia smrť, ale
budú účastní na Kristovom
zmŕtvychvstaní, ako bol On účastný na ich smrti. On pre nič iné nezostúpil na zem, ktorú
zvierali večné závory, len aby „rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo ţeleza“, aby
náš ţivot vyviedol z porušenia k sebe a namiesto otroctva nám daroval slobodu. Uţ v krste
sme dostali záloh všetkých dobier, o ktorých sme hovorili. Uţ v ňom sme vystúpili do
výšav neba a zasadli k tomu, ktorý nás vzal so sebou hore, ako to na ktoromsi mieste
hovorí Pavol: „S ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi.“ (Z homílie sv.
Atanáza, Antiochijského patriarchu, +599).
SSSvvviiiaaatttoookkk
12
Prvého novembra sme si pripomenuli všetkých tých, ktorí nás predišli do večnosti
a Boh ich prijal do svojho kráľovstva, teda tých, ktorí sú s ním v nebi. Zmyslom ţivota
kaţdého človeka je raz po smrti doplniť zástup týchto svätých. Narodili sme sa preto, aby
sme boli svätí. Aj keď nás Boh moţno nepovolal k nezvyčajnej svätosti, ako mnohých
svätcov, ktorých poznáme a uctievame, ale kaţdý z nás je povolaný k svätosti podľa
svojich schopnosti. Na zemi sa nenarodil človek, ktorý by nemohol byť svätý. Narodilo sa
však veľa ľudí, ktorí odmietli byť svätí. Je
na mieste otázka ako dosiahnuť svätosť, ako
vyzerá svätý medzi nami?
Český kňaz a teológ Ladislav
Simajchl odpovedá takto: Svätí medzi nami
sú ľudia, ktorí nasledujú Krista v duchu
a prostredí dnešnej doby. Svätí medzi nami
nie sú nápadní extrémnym oblečením,
účesom, vyzýv avým chovaním, zboţnými
frázami a odriekaním citátov z biblie. Tak sa
chovajú skôr chorí ako svätí ľudia. Ak sú
svätí medzi nami nápadní, tak je to
vľúdnosťou k druhým, svedomitosťou
v práci. Sú nápadní tým, ţe sa dá na nich spoľahnúť. Nehovoria príliš s ľuďmi o Bohu.
Tým viac hovoria s Bohom o ľuďoch s ktorými ţijú. Svoju vieru ţijú z osobného
presvedčenia. Vedia prečo veria v Boha a vedia odpovedať na beţné námietky proti viere.
Dnešný svätý je pokojný človek, ktorý beţné denné mrzutostí rieši skôr ţartom
a s humorom ako s rozčuľovaním. Vie, ţe nad všetkými udalosťami sveta je Boh, ktorý vie
aj zlé obrátiť na dobro, tým, ktorí mu dôverujú. Svätý medzi nami nekritizujú ľudí okolo
seba a neodsudzuje ich, ale snaţí sa ich pochopiť a pomôcť im. Keď rozpráva, tak
o niečom, netára o ničom, len aby sa rozprávalo. Vie, ţe mnohovravnosť je známkou
nezrelosti. Nikdy nesľubuje niečo o čom vie, ţe by to nemohol splniť. Pred druhými sa
nevyťahuje, ale snaţí sa, čo najmenej hovoriť o sebe. Na druhých neţiarli. Nevšíma si to,
čo o ňom druhí rozprávajú za jeho chrbtom. Keď mu niekto vytkne chybu, premýšľa, ako
ju napraviť, ak je to pravda, alebo čo robiť, aby nespôsobil zlým dojmom, keď tú chybu
nemá. Nikdy sa neháda, aj keď vie, ţe má pravdu. Povie svoju mienku a to stačí. Nikomu
svoje názory nevnucuje. Na druhých pôsobí svojím príkladom. Denne sa snaţí vytvoriť zo
seba lepší typ človeka, lepšiu podobu kresťana. Posledným poznávacím znamením svätca
medzi nami je, ţe všetky tieto krásne zásady prijal a kaţdý deň sa snaţí nimi riadiť. Ešte sa
mu však nedarí ich zachovať na 100 %. Ešte sa stále potkýna, robí chyby. Ale z potknutia
si nič nerobí. Vie, ţe svätosť spočíva v neustálom vstávaní. Vie, ţe aj tí najväčší svätci sú
omilostení hriešnici – teda ľudia ako my.
Tieto poznávacie znamenia svätcov dnešnej doby otvárajú cestu k svätosti aj nám
všetkým. Ešte raz si zopakujeme radostnú zvesť slávnosti Všetkých svätých: Svätí nie sú
svätými preto, ţe nikdy neklesli, nezhrešili. Sú svätí preto, ţe po kaţdom páde vţdy
znova povstali k novému úsiliu. Pripravil: vojenský duchovný
Zdroj: Katechizmus kat. cirkvi,
Ilustračné foto: Internet
ÚÚÚvvvaaahhhaaa
13
Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci.
Mária Simma je rakúskou mystičkou. Uţ 50 rokov ju vďaka osobitnému Boţiemu
daru, ktorý je v dejinách Cirkvi známy, navštevujú duše v očistci. O čom jej tieto duše
hovoria? Upozorňujú, ţiadajú o modlitby a hovoria o svojich nevýslovných očistcových
utrpeniach, ktoré sú zmierňované radostným očakávaním a istotou, ţe sa skôr či neskôr
ocitnú v Boţom náručí. Sestra Emmanuela zapísala svedectvá, ktoré zozbierala z úst Márii
Simmy. Môţu človeku pomôcť zmeniť jeho postoje a zvyklosti a začať ţiť iným
spôsobom – podľa toho, čo chce Boh.
Ponúkame pár svedectiev:
Sestra Emmanuela: Čo presne očistec je?
Mária Simma: - „Je to geniálny vynález Boha. Predstavme
si, jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nich bytosť
neopísateľne krásna. Taká krásna, akú ste v ţivote nikdy na
zemi nevideli. Ste očarení touto bytosťou, vyţarujúcou
krásu o to viac, ţe táto bytosť vám naznačuje, ţe je do vás
bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť,
ţe by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tieţ, ţe má
veľkú túţbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky,
ktorý uţ vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli
do jej náručia. V tom momente si uvedomíte, ţe vám tečie
z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod.
Uvedomujete si, ţe sa v takomto stave nemôţete predstaviť, ţe sa najprv musíte ísť umyť,
osprchovať a aţ potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť. Avšak láska, ktorá sa
zrodila vo vašom srdci je tak silná, ţe tento odklad na neskôr spôsobený tým, ţe sa idete
osprchovať, je úplne neznesiteľný! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej
niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavenej lásky. Je to
popálenina z lásky. To je očistec! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby
„čakacia doba“ pred Boţím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné
utrpenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je
ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túţby, šialenej ţiadostivosti po Bohu, po tom Bohu,
ktorého uţ duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená.“
Sestra Emmanuela:
Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca?
Mária Simma: - „Sú to hriechy proti láske k blíţnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť
srdca, nepriateľstvo, ohováranie, ... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie
pošpinenia, ktoré vyţadujú dlhé očisťovanie.“
Sestra Emmanuela:
Môţete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príleţitosť ísť priamo do neba?
Mária Simma: - „Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretoţe láska k blíţnemu
ospravedlní mnoho hriechov. (Sv. Pavol)“ Pripravil: vojenský duchovný
(prevzaté z knihy: Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci), Ilustračné foto: Internet.
NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn
14
KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 5.časť)
Vieme, čo je to „stigma“?
Pojem stigma má grécky pôvod. Kedysi v Grécku ako
aj v starovekom Ríme sa týmto pojmom označoval znak
vypálený ţeravým ţelezom predovšetkým otrokom. V období
stredoveku si tento pojem osvojila Cirkev na označovanie rán,
ktoré dostali niektorí ľudia na ruky či nohy. My vieme
z Evanjelia ako sám Jeţiš aj po zmŕtvychvstaní nosil na
svojom tele viditeľných päť rán, ktoré mu spôsobili ľudia. Z uplynulých dejín Cirkvi
máme neomylné poznanie, ţe niektorí z tých, čo výnimočným spôsobom milovali Pána
dostali na svoje telo tieto bolestivé rany – „stigmy“, aké mal on pri svojom umučení.
Sv. František z Assisi ich dostal dva roky pred svojou smrťou v roku 1224.
Magdaléna Morice dostala dokonca stigmy ako osemročná. Sv. Katarína de Ricci ako
dvadsaťročná. Páter Pio mal stigmy nepretrţite 50 rokov.
„Stigmy“ sú skutočnými ranami, ktoré prinášajú človeku
nepredstaviteľné bolesti ako keby bol človek zbičovaný alebo
pribitý na kríţ. Stigmy zvyčajne a rôznym spôsobom krvácajú.
Veľmi zvláštnou vecou je, ţe sa nehoja a pritom nehnisajú. Oproti
tomu Páter Pio bol operovaný na pruh a táto ľudská rana sa krásne
zahojila. Je zjavné, ţe pre stigmy prírodný zákon o hojení alebo
rozklade rán jednoducho neplatí!
Moderná medicína sa uţ viac ako sto rokov pokúša
vysvetliť problematiku stigiem. Slovo stigma v lekárskej vede znamená nejakú škvrnu na
pokoţke. Ak chce byť lekárska veda úprimná, musí priznať, ţe je nad jej sily vysvetliť
príčinu a pôvod stigiem na ľudkom tele.
Čo hovorí Cirkev na tento nanajvýš zvláštny jav „stigmy“? Predovšetkým je
potrebné povedať, ţe samotná Cirkev pripúšťa existenciu stigiem a pokladá ich za
mimoriadne Boţie dary cez ktoré nás Boh akoby „hmatateľne“ chcel presvedčiť o svojej
láske, aby sme mu verili a milovali ho. Zároveň v tejto veci je Cirkev nadmieru kritická
a opatrná, ba dodnes sa o nich záväzne nevyjadrila a tak necháva priestor na slobodu
názorov, bádania a úsudkov o tom, čo sú stigmy. Azda môţeme konštatovať, ţe bádatelia
stigiem sa zhodujú v presvedčení, ţe stigmami obdarení ľudia ich dostávajú v extáze, to
znamená v akomsi zvláštnom a mimoriadne silnom uchvátení človeka k Bohu.
Páter Pio je vyvoleným a obdarovaným človekom, ktorého stigmy moţno povaţovať za
zázračnú vec. Mal ozajstné rany, ktoré sa nehojili a zároveň ani nehnisali, čo sa vymyká
biologickým zákonom. Z jeho ţivota je zaujímavá skutočnosť, ţe len čo dostal stigmy,
jeho dovtedy slabé zdravie sa i napriek krvácaniu mimoriadne upevnilo. Pritom hodiny
a hodiny by sme ho videli tráviť v úmornej práci v spovednici. Vnútorne bol nádherne
pokojný. Trpel a Boh ho napĺňal útechou a on ju ďalej denne rozdával stovkám ľudí
prichádzajúcich za ním. Je to moţné len preto, ţe Páter Pio vedel ţiť v Bohu a s ním. (pokračovanie na budúce) Pripravil: vojenský duchovný
PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee
15
Posolstvá o slobode, rozhodnutí a prijatí.
Pod moţno trochu záhadným názvom vám chcem predstaviť jedny z najdôleţitej-ších posolstiev, ktoré Boh sprostredkúva človeku skrze Ním inšpirované texty Svätého písma. V úvode musím zdôrazniť, ţe Boh nemôţe urobiť zopár vecí, aj keď je všemohúci a to preto, aby si neprotirečil v prisľúbeniach, ktoré uţ dal. Jeden z týchto sľubov bol daný uţ pri stvorení človeka a to ten, ţe dáva kaţdému jedincovi slobodu rozhodovať sa a aj konať podľa svojích rozhodnutí.
Logicky vzaté, keby Boh nestvoril slobodný svet, ale „bábkové divadlo“, nemohli by sme mu potom veriť, ţe je Láska – čo tvrdí aj Boţie slovo.
Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva
v Bohu a Boh ostáva v ňom.
(1Jn4,15b)
A láska by nebola láskou, keby bola nanútená, povinná a neexistovala by ţiadna iná moţnosť. Preto Boh človeku túto -inú- moţnosť dáva. Je ňou pravý opak lásky, dobra, pokoja, ţivota, mieru a všetkých ostatných pozitývnych hodnôt, ktoré boli prvotným Boţím zámerom pre stvorenie a sú to nenávisť, zloba, nepokoj, smrť, choroba, smútok a im blízke negatíva ţivota. Prvé biblické vyjadrenie tejto moţnosti pre slobodné rozhodnutie v Biblickej symbolike predstavuje „Strom poznania dobra a zla“ v rajskej záhrade a jeho ovocie.
A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom
všetkých druhov, na pohľad krásnym
a na jedenie chutným, i stromu ţivota
v strede raja a stromu poznania dobra
a zla.
A Pán, Boh, prikázal človekovi: "Zo
všetkých stromov raja môţeš jesť. Zo
stromu poznania dobra a zla však
nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho
jedol, istotne zomrieš.
(Gn2,9.16n)
Biblia opisuje prvý svet a prvých ľudí ako svet lásky a pokoja v Boţej prítomnosti. Prvým vyuţitím slobody
človeka pre neposlušnosť a vzopretie sa Bohu prišiel do ţivota prarodičov prvý hriech a sním smrť, choroba a všetky spomýnané zlé veci. Dnešný človek ich dedí ako dedičný hriech a s ním aj náchylnosť k zlému a trest za hriech, ktorým je smrť.
Preto ako skrze jedného človeka vstúpil
do tohoto sveta hriech a skrze hriechu
smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. (Rim 5,12)
Svet a ţivot kaţdého z nás nie je teda takým, akým ho chcel mať Boh, ale takým, akým ho spravil a robí svojími rozhodnutiami človek. Dobrotivý a milosrdný Boh však pripravil moţnosť - plán spásy, aby sme mohli svoje zlé rozhodnutia napraviť, mohli byť očistení od hriechu a tak sa uţ na tejto Zemi priblíţiť k Boţej láske a vo večnosti sa úplne vrátiť k svojmu Otcovi, kde uţ nebude ţiadne zlo. Touto moţnosťou je Jeţiš Kristus a jeho prijatie za svojho spasiteľa.
PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee
16
Lebo ak previnením jedného skrze
jedného zavládla smrť, tým skôr skrze
jedného, Jeţiša Krista, budú v ţivote
kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti
a darovanej spravodlivosti. Teda ako
previnenie jedného prinieslo odsúdenie
všetkým ľuďom, tak spravodlivosť
jedného priniesla všetkým ľuďom
ospravedlnenie a ţivot. Lebo ako sa
neposlušnosťou jedného človeka mnohí
stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou
jedného sa mnohí stanú spravodlivými. (Rim 5,17-19)
Slobodným prijatím Jeţiša Krista, alebo ináč povedané rozhodnutím sa pre vieru v neho, človek otvára bránu svojho srdca (srdcom je myslený duchovný stred človeka) a dovoľuje Bohu pôsobiť vo všetkých oblastiach svojho ţivota a to najmä v tých, ktoré hriech poškodil najviac. Prijatím Jeţiša človek nadobúda Boţie synovstvo a podiel na Boţom dedictve, ktorým sú pozitývne veci a v konečnom dôsledku večný ţivot.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa
Boţími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno (Jn1,12)
Prijatie Jeţiša Krista je rozumové rozhodnutie pre vieru v neho a nie je podmienené ţiadnými citovými prejavmi, aj keď nie sú vylúčené.
Pozorujem však mnohých, ktorí takéto rozhodnutie urobili pri rôznych príleţitostiach (krst, birmovka) a zdá sa mi, ako by to u nich „nefungovalo“. Niektorí ľudia totiţ nespravia rozhodnutie pre Jeţiša Krista slobodne, váţne a úprimne, ale robia ho moţno iba kôli potvrdeniu, aby mohli mať peknú svadbu v kostole, pod nátlakom rodičov v nezrelom veku, alebo z iných dôvodov. Akoby dvere svojho stdca otvorili iba formálne, alebo iba na chvíľu, prípadne vôbec. Keďţe Duch Svätý je veľmi citlivá a jemná osoba (aj preto sa simbolicky znázorňuje v podobe holubice),
násilne k týmto ľuďom neprichádza. V ich ţivote sa potom nič nezmení, alebo sa zmenia len na chvíľu a keď im dojdu sily a nadšenie, vrátia sa do starých koľají.
Tento ľud ma uctieva perami, ale ich
srdce je ďaleko odo mňa. (Mt 15,8)
Boh však znovu a znovu dáva ďalšiu moţnosť. Rozhodnúť sa pre Jeţiša Krista môţe kaţdý a kedykoľvek. Aj ty teraz v tejto chvíli.
A toho, kto prichádza ku mne,
neodoţeniem,... (Jn 6,37b)
Rozhodnutie však musí byť váţne a z úprimného srdca. Môţe byť vyslovené potichu, nahlas, alebo len v mysli, môţe byť formulované vlastnými slovami a môţe byť povedané Bohu aj viackrát v ţivote. Ako pomôcku ti ponúkam moţný spôsob takéhoto rozhodnutia vo forme modlitby:
„Pane Ježišu, prijímam ťa dnes za svojho osobného Spasiteľa a Pána. Odovzdávam sa ti celým svojím srdcom a dušou. Odovzdávam ti celý môj život, minulosť, súčastnosť aj budúcnosť. Prosím ťa daj sa mi spoznať a naplň mi srdce hlbším spôsobom. Ujmy sa môjho života a veď ma. Chcem ťa od teraz s tvojou pomocou nasledovať a kráčať po tvojích cestách. Daj mi svojho Ducha a pomôž mi uveriť v Božie slovo a v Božie prisľúbenia. Odpusť mi moje hriechy a daruj mi pokoj. Amen.“
Moţno sa hneď po úprimnom vyslovení tejto modlitby nič zvláštne nestane, môţeš si byť však istý, ţe Boh ju počul a akceptoval. Ver tomu, ţe ak si ty spravil k Bohu tento jeden krok, on ich urobí smerom k tebe oveľa viac.
Veď ja poznám zámer, ktorý mám
s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky
pokoja a nie súţenia: dám vám
budúcnosť a nádej. Keď budete volať
ku mne, keď prídete a budete sa ku mne
modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať
PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee
17
a nájdete ma; ak ma budete hľadať
celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť
- hovorí Pán - (Jer 29,11-14a)
Veľmi ťa miluje a uţ dlho čakal natúto chvíľu, aby mohol prísť a mať s tebou dôverný vzťah. V nasledujúcich dňoch pozoruj akým spôsobom k tebe príde, ako sa ti prihovorí, kde ťa pošle a aké „náhody“ sa udejú.
Ako ste teda prijali Krista Jeţiša, Pána,
v ňom ţite: v ňom zakorenení a na ňom
postavení, upevnení vo viere
(Kol 2,6-7a)
Človek ktorý sa stal nasledovníkom Jeţiša
Krista sa stáva zároveň príbytkom Ducha
Svätého, ktorí k nemu prichádza, vedie ho,
potešuje, dáva mu silu, obdarúva ho darmi
a pokladmi viery.
Zverený poklad chráň mocou Ducha
Svätého, ktorý v nás prebýva.
(Tim 1,14)
Aby mohol v človeku Duch Svätý dôstojne
prebývať, je potrebné odstrániť zo svojho
srdca a ţivota všetko ostatné, čo Ho uráţa.
Boţie slovo nazýva tieto veci hriechom,
alebo modlami. Očistenie od hriechov
môţeme prijať pri spovedi, ale aby sa tieto
veci v našom ţivote neopakovali znova
a znova, je potrebné vykonať ďalšie
dôleţité rozhodnutie a zrieknúť sa ich.
Ponúkam ti ďalší moţný spôsob modlitby,
ktorým sa môţeţ pred Bohom zrieknuť
týchto modiel:
„V mene Ježiša Krista sa zriekam všetkého,
čo nepochádza od Boha, všetkého čo ma
duchovne zväzovalo a bránilo mi získať
blízke spoločenstvo s Nebeským Otcom.
Konkrétne sa zriekam ........ (Napríklad:
strachu z budúcnosti, z tmy, samoty ...,
zriekam sa viery v horoskopy, všetkých
povier a z nich vyplývajúcich praktík, viery
v reinkarnáciu, ufológiu a iných falošných
učení a náboženstiev, atď).
Zanechávam ....... (Napríklad: sledovanie
porno filmov a časopisov a praktizovania
všetkých tajných nehanebností,
vyslovovanie vulgarizmov, nemiestnych
žartov a prázdnych rečí, zanechávam hry
hazardných hier atď).
Zriekam sa svojho starého spôsobu
života....... (Napríklad: ohovárania,
osočovania, závisti, lakomstva, pýchy,
dvojtvárnosti, neposlušnosti, opilstva atď).
Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti;
nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme
Boţie slovo, ale zjavujeme pravdu ...
(2Kor 4,2a)
Veď zjavila sa Boţia milosť na spásu
všetkým ľuďom a vychováva nás, aby
sme sa zriekli bezboţnosti a svetských
ţiadostí a ţili v tomto veku triezvo, spravodlivo a náboţne (Tit 2,12)
Pane Ježišu prosím pomôž mi zanechať
predošlý spôsob života a sprav zo mňa
nového človeka. Duchu Svätý naplň moje
srdce a pomôž mi začať nový život
v Kristovi Ježišovi.
Amen.“
Kto je teda v Kristovi, je novým
stvorením. Staré sa pominulo a nastalo
nové. (2Kor5,17)
Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš,
Zdroj: Biblia,
Ilustračné foto: Internet.
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
18
Príbeh bývalého narkomana Petra Liptáka.
Vyskúšal všetky drogy. Na Prednej hore ho
volali „všežravec“. Po liečení sa však vždy
vrátil do sveta drog. Keď sa dostal úplne na
dno, chcel zomrieť mladý. Narkoman, ktorý
prešiel peklom a dnes svedčí o raji. Peter
Lipták.
Mnoho ľudí si myslí, že narkoman je
človek, ktorý musel mať ťažké detstvo
a určite pochádza zo zlých sociálnych
pomerov.
Určite aj sociálne pomery hrajú svoju
úlohu v mnohých prípadoch. Keď dieťa
vidí rodičov od mala, ako pijú, určite to
naňho má vplyv. Alebo má málo lásky
v rodine a preto hľadá pochopenie
v nejakej partii. Určite sú náchylnejší.
V istom zmysle narkománia a alkoholiz-
mus je choroba, na ktorú majú niektorí
ľudia nábeh. No v podstate je to ako pri
chrípke, ktorá môţe postihnúť hocikoho.
Aj keď väčší nábeh má ten, kto behá po
vonku bez vetrovky.
Ty pochádzaš z akých pomerov?
Vyrastal som v usporiadanej rodine
tradičných katolíkov. Nechýbalo v nej
citové zázemie aj keď moţno bola potrebná
pevnejšia ruka. Otec je chlap na mieste.
Ale je to aj dobrák, ktorého som vedel vţdy
spracovať. No nikdy v ţivote som ho
nevidel opitého. Myslím, ţe som mal
z domu od malička dobrý vzor. Keď som
však vošiel do puberty, začala sa vo mne
rebélia.
Z ničoho nič?
V trinástich rokoch som začal počúvať
satanistickú hudbu. Mojím vzorom sa stali
hudobníci, ktorí ospevovali ‚slobodný
ţivot„, drogy, alkohol a voľný sex. Keď
som mal štrnásť, išli sme s kamošmi na
metalový koncert, opili sme sa…
V pätnástich rokoch som začal s alkoholom
miešať lieky. Utlmujúce lieky zosilňovali
účinok alkoholu. Išlo o to, aby som sa čím
skôr poriadne odpálil.
Odkiaľ si bral lieky?
Vplyvom hudby, ktorá oslavovala smrť
a samovraţdy, som mal v pätnástich
a šestnástich rokoch ťaţké depresie. Naši
sa o mňa báli, tak ma zobrali
k psychiatrovi, ktorý mi predpísal nejaké
lieky. Uskladnil som ich a celotýţdňovú
dávku som skombinoval s alkoholom na
diskotéke. V istom zmysle to šetrilo
peniaze. Onedlho na to prišla do cesty
marihuana a dával som si trojkombináciu.
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
19
Ako si prišiel k marihuane?
Bol som zvedavý. Fascinovalo ma to.
Vyslovene som sa zháňal za semiačkami
marihuany. Zohnal som ju a o chvíľu som
mohol fajčiť svoju vlastnú.
Nasadil si ju azda doma v kvetináčoch?
Pestoval som ju vo veľkom na chate
v skleníku.
Čo na to rodičia?
Zohnal som si knihy, ktoré obhajujú
marihuanu. Našich som presvedčil, ţe
‚tráva„ je lepšia na depresiu ako lieky.
Vravel som, ţe si z nej budem robiť čaj.
Marihuanu dnes propagujú niektorí politici
ako neškodnú…
Pravda je taká, ţe marihuana spôsobí to, ţe
človek sa začne izolovať od ľudí, ktorí
neberú drogy. Keď som bol stále pod jej
vplyvom, nevedel som nájsť spoločnú reč
s triezvymi ľuďmi. Prirovnal by som ten
pocit k sektárovi, ktorý sa cíti dobre len vo
svojej sekte. Keď to preţeniem, nejakého
opilca by tieţ nebavilo chodiť do
spoločenstva intelektuálov. Radšej sa
izoluje medzi svojich krčmových kamošov.
Aj ja som chodil iba do partie narkomanov,
kde uţ frčali aj iné tvrdé drogy. Preto
marihuana častokrát vedie k tomu, ţe
človek skúsi tvrdú drogu.
Rodičom si vravel, že marihuana ti
pomáhala na tvoju depresiu. Myslíš si to
i dnes?
Skôr by som ju nazval zosilňovačom. Je to
klasická diabolská taktika. Zo začiatku je
dobre, ale cesta postupne temnie. Najskôr
to bolo nejaké hahaha-hihihi, ale postupne
ťa to vedie k izolácii. Uzatvára ťa do seba
a pritom sa cítiš veľmi divne. Ale najhoršie
bolo, ţe aj keď mi marihuana neskôr
nerobila dobre, nevedel som bez nej ţiť.
Bol som psychicky závislý.
Takže si už nič iné nechcel?
V devätnástich rokoch som vyskúšal
heroín. Nikto ma do toho nenútil. Bol som
zvedavý, tak som ho skúsil fajčiť. Najskôr
som necítil nič a neskôr mi to buchlo
v hlave. Opieral som sa o stenu a mal som
pocit, ţe padám do diery. Keď som sa
prebral, zdalo sa mi, ţe som duch, chodím
asi desať centimetrov nad zemou a nič na
tejto zemi sa ma netýka. Keď ma na ulici
pozdravil kamarát, mal som ho totálne
v paţi. Našťastie v tej dobe viacej heroínu
v Košiciach nebolo. Psychicky som sa na
to chytil, ale kamarátovi nedošla ďalšia
zásielka z Bratislavy. Keby som ţil v tej
dobe v Bratislave, bol by som asi heroinista
ako delo.
Tak si sa vrátil k marihuane?
O rok na to som vyskúšal aj LSD. Celý
týţdeň bol šedý a ja som sa tešil na víkend,
kedy konečne odletím. Stal som sa na nej
neskutočne psychicky závislý. Šesť dní
som umieral a jeden deň som ţil. LSD bola
mojou drogou.
Ako sa prejavuje?
Je to strašne ťaţké popísať. LSD je
halucinogén. Keď som vošiel do
miestnosti, mal som pocit, ţe steny ţijú
a dýchajú. V inej miestnosti sa mi zas
zdalo, ţe všetky kvety rastú.
Najnebezpečnejšie na LSD je, ţe máš pocit
nesmrteľnosti. Keď som išiel po ceste, mal
som pocit, ţe zastavím rukou auto ako
superman. Niekedy máš pocit, ţe si
gumkáč, skočíš a odrazíš sa. Preto niektorí
ľudia spadnú z výšky a zabijú sa. Raz sme
boli na jednom ţúre a kamarátka mala
pocit, ţe balkón je zarovno s trávnikom.
Pritom to bolo na ôsmom poschodí.
Našťastie vedľa nej bol kamarát, ktorý ju
zadrţal.
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
20
Čo znamená psychická závislosť?
Keď si závislý na heroíne a liečiš sa, po
troch týţdňoch ti odznejú fyzické
problémy. Po mesiaci normálne spíš.
Problém je ale v psychike. Nevieš
a nechceš ţiť bez svojej drogy. Ţivot sa ti
zdá totálne šedý a hnusný. Je to akoby si
mal niečo, čo totálne miluješ a je to tvoja
jediná radosť na svete. Odrazu ti to vezmú
a tvoj ţivot stratil šťavu a farbu. Toto je
psychická závislosť, ktorá prakticky trvá
do smrti.
Nemôžeš mať z drogy aj zlý pocit?
Stáva sa to pri LSD. Z času na čas sa
môţeš dostať do tzv. ‚Horortripu„. Vtedy
môţeš mať zo všetkého zlý pocit. Pozrieš
na ľudí a znetvoria sa im tváre. Alebo
steny, ktoré pred tým ţili, ťa odrazu chcú
stlačiť. Osobne som raz mal pocit, ţe som
asi tisíc rokov mŕtvy. Prišiel som v noci
z diskotéky domov, sadol som si v izbe
a zapálil cigaretu. Pomaly som si začal
uvedomovať, ţe som mŕtvy. Zdalo sa mi,
ţe som stará, zabitá, osamotená kostra.
Doslova som počul, ako škrípem.
Rozmýšľal si aj o živote, ako normálni
mladí ľudia, ktorí si hľadajú životného
partnera a tešia sa na budúcu rodinu
a deti…
Seriózneho ţivota som sa desil. Niečo
dosiahnuť alebo niečo so sebou robiť, to
boli pre mňa proste čierne myšlienky. Keď
som takto začal rozmýšľať, mal som krízu.
Takéto myšlienky sú totiţ spojené
s pocitom zodpovednosti za budúcnosť. Ja
som vtedy rozmýšľal ináč.
Ako?
Myslel som, ţe najlepšie by bolo doţiť sa
tak tridsať rokov a potom umrieť. Chcel
som jednoducho zomrieť mladý. A tak som
ešte vyskúšal ďalšiu drogu tzv. ‚Perník„,
ktorý sme vozili z Čiech. Nakoniec som
kombinoval všetko. Aj rôzne nemenované
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
21
huby. Alebo odvary z makových hlavíc,
ktoré vyvolávajú pocit ako pri zaspávaní.
Ten pocit, keď je ti sladko, trvá niekoľko
mikrosekúnd. Po odvare z makových
hlavíc trvá aj celý deň. Ale potom si
rozliaty ako lečo. Päť hodín sme sedeli
a čumeli do popolníka. Nechce sa ti ani
natiahnuť po cigaretu na stole. Všetko je ti
totálne jedno.
Kde si na všetky tie drogy bral peniaze?
Celý môj zárobok išiel na drogy. Dobrým
zdrojom peňazí bola aj marihuana. Začal
som ju pestovať asi v osemnástich a za rok
som napestoval aj desať kíl. Väčšinou som
ju menil za iné drogy. Mal som takú
zásadu, ţe ‚Tráva sa nepredáva!„
Ďalším zdrojom bolo aj naše
zdravotníctvo. Keď som uţ
nemal čo brať, skočil som
na psychiatriu a lekár mi
predpísal sedatíva.
A čo v práci, nemal si problémy?
Pracoval som v istom podniku, ktorý bol
v tej dobe asi poslednou baštou socializmu.
Ráno som trafil do práce ako kôň. Vyspal
som sa na šatni, o deviatej som sa zobudil.
Pomotal som sa okolo nejakej práce
a o dvanástej bol koniec šichty. Niekedy
sme pili aj v robote. Keď som bol totálne
rozbitý, zobral som dovolenku. Všetko
voľno som bral na preliečenie.
Neexistovalo niečo také, ţe mám týţdeň
dovolenky a idem k moru. Dovolenka
slúţila na záchranu zamestnania.
Kedy nastal zlom?
Mal som 21 rokov. Bol som dva týţdne na
psychiatrickom liečení. Potom ma chytila
polícia s dvoma kilami marihuany. Vzápätí
nabehlo na chatu päť policajných áut
a skončila sa moja pestovateľská éra. Zrútil
sa mi svet, ktorý fungoval na tom, ţe si
vypestujem veci a môţem ţiť voľne.
Vyšetrovali ma na slobode a ja som sa
chcel upiť k smrti.
Prečo?
Chcel som všetkým dokázať, ţe alkohol je
horší ako marihuana. Zapíjal som ním
Perník. Trvalo to týţdeň, rozkopával som
autá na parkoviskách. Raz som išiel
z jednej technopárty, dal som ruky do
elektrického vedenia. Hodilo ma to k zemi,
prebral som sa a kamaráti ma odniesli
domov. Mal som pocit, ţe uţ ani smrť ma
nechce. Na ďalší deň som sám od seba šiel
na psychiatriu a vtedy som zaţil jeden silný
okamih v mojom ţivote. Išiel som po
chodníku a na zemi som zbadal špak.
Pozeral som naňho a závidel
som mu jeho identitu. On
aspoň vie, ţe je špak a ţe
je na zemi. Ale kto som
vlastne ja? Mal som
totálny pocit dna, závidel
som špinavému ohorku. Bola
to svetlá chvíľka precitnutia.
Pomohli ti na psychiatrii?
Odporučili mi trojmesačné liečenie na
Prednej hore. Bolo tam veľa narkomanov s
diagnózou F 11 – závislosť na opiátoch.
Alkoholici majú diagnózu F 10. Ja som bol
zvláštny prípad s diagnózou F 19 –
závislosť na viacerých psychotropných a
omamných látkach. Volali ma ‚všeţravec„.
Alkohol a marihuana bol môj denný chlieb,
k tomu som pridával nejaké lieky a cez
víkendy LSD alebo pervitín.
Bolo liečenie na niečo dobré?
Po troch mesiacoch liečby som bol ľudsky
rozhodnutý polepšiť sa. Mal som úprimný
úmysel zmeniť svoj ţivot. Ale všetko bola
len moja ľudská sila. Na Prednej hore som
mal nejaký reţim dňa a bol som izolovaný
od sveta drog. Ale v momente, keď som sa
vrátil do reálneho ţivota, kde je veľa
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
22
moţností, ako sa dostať k drogám, bol som
späť v pekle.
Z ľudského hľadiska asi nie je šanca, aby
sa narkoman vrátil do normálneho života?
Asi nie. Moţno niekto má tak silnú vôľu,
ţe sa vie zaprieť a zariadiť si ţivot nanovo.
Ale ja som nemal vôľu povedať nie. Je to
akási schizofrénia, keď veľmi chceš, ale
nevieš, ako sa to robí. A preto padneš ešte
hlbšie ako pred tým. Keď som sa vrátil
k alkoholu a drogám, chcel som drogovať
ešte viac.
Prečo ešte viac?
Potrebuješ zabiť aj výčitky svedomia, ţe si
troska. A tak som sa začal znova napchávať
s LSD a pervitínom, fajčil som hašiš a bral
ukľudňujúce lieky. Dali mi síce Antabus,
ktorý sa neznáša s alkoholom, ale na tieto
látky nereagoval. Vţdy som si sľuboval, ţe
nikdy si drogu nepichnem. Paradoxne sa to
stalo hneď po liečení. Bral som to tak, ţe
som zlyhal a ţe neviem ţiť bez drog.
Budem teda brať drogy a zomriem. Bral
som to ako moje prekliatie, s ktorým som
bol úplne zmierený. Keď som sa pozrel do
zrkadla, mal som chuť ho rozbiť a porezať
sa črepinou.
Musí to byť strašné, zmieriť sa so smrťou
v beznádeji, že neexistuje návrat
k normálnemu životu…
Našťastie v čase mojej beznádeje ku mne
prišiel môj kamarát narkoman, ktorého som
nevidel asi mesiac. Začal mi hovoriť
o Jeţišovi a pozval ma na nejaké
modlitbové stretnutie. Najviac ma však
zaujalo to, ţe bol veselý a pritom nebol
nafetovaný. A to bola nemoţná
kombinácia. Vzbudilo to vo mne
maximálnu zvedavosť. Videl som v tom
malú nádej. Nezapamätal som si to, čo mi
hovoril o Bohu, ale najväčším svedectvom
bola pre mňa jeho zmena. Keď som ho
kedysi stretol triezveho, mal strašne
„zatratenecký ksicht,“ akoby mu rodina
vymrela. A odrazu nebol nadrogovaný
a mal iskru v očiach. Povedal som si, ţe si
idem omrknúť, kde sa tak zmenil. A odišiel
som do Prešova na stretnutie Oheň.
Necítil si sa zle medzi toľkými triezvymi
ľuďmi?
Nie. Keď som vošiel do mestskej haly,
odrazu som cítil, ţe tu je Boh. Bez toho,
aby sa mi niekto niečo snaţil vsugerovať,
alebo ma ovplyvňovať. Počas chvál som
preţíval Boţiu prítomnosť tak silno, ţe
som úplne mäkol. V srdci som cítil, ţe
„Toto som hľadal!“
Neboli to účinky drog?
Ja som bol expert na halucinácie a vedel
som rozlíšiť, čo nie je halucinácia. Toto bol
pre mňa nový stav, ale vedel som, ţe to nie
je nejaký „flashback“. Tam som preţíval
Boţiu prítomnosť. Akoby som konečne
ochutnal drogu, ktorú som tak dlho hľadal.
Písmo najlepšie opisuje tieto stavy
a pravdy: „Po Bohu ţízni duša moja, po
Bohu ţivom!“ Keď to človek zaţije,
uvedomí si, ţe preto bol stvorený. Toto je
pravé nebo, tamto bol umelý raj. Narkoman
to kdesi intuitívne cíti a vystreľuje sa do
umelých rajov. Ale keď príde do Boţej
prítomnosti, uvedomí si, ţe toto je ten
pravý raj. Toto som si uvedomoval počas
modlitby príhovoru. Celou hĺbkou svojho
srdca a duše som vedel, ţe stojím pred
ţivým Bohom.
Čo si vtedy cítil?
Jeţiš je pravda a ja som vo svetle Jeho
pravdy videl, ţe som strašne bezmocný
ľudský červíček spútaný všetkým tým
svinstvom, v ktorom som ţil. A zároveň
som veľmi preţíval aj to, ţe Boh ma cez to
všetko miluje. Jeho láska cezo mňa prešla,
aţ som bol úplne spotený. Začal som sa
SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo
23
dokonca triasť. Chcel som byť síce frajer
a nejako to rozdýchať, ale Boţie
milosrdenstvo bolo tak silné, ţe som úplne
zmäkol a začal plakať. Vtedy som sa
odovzdal Jeţišovi. V duchu som mu
povedal: „Daj ma dokopy, chcem byť
Tvoj!“
Nešlo o davovú hypnózu?
Tá by vydrţala týţdeň, ale nie sedem
rokov.
Za jeden deň sa môže človek uzdraviť zo
závislosti od drog?
Viem len toľko, ţe to bol zlom v mojom
ţivote. Po modlitbe príhovoru som sa
vyspovedal. Uţ neviem čo som všetko
hovoril, ale chcel som zmeniť svoj ţivot
a bola tam dokonalá ľútosť. Akonáhle som
dostal rozhrešenie, bol som o sto kíl ľahší.
Mal som pocit, ţe som kozmonaut na
Mesiaci. Bol som oslobodený od všetkých
závislostí.
Od všetkých?
Dokonca aj od fajčenia. Keď som išiel
v ten večer domov, na zastávke bol jeden
fajčiar. Odrazu mi strašne vadil dym z jeho
cigarety. Pritom som dlhé roky fajčil.
Myslím, ţe sa naplnilo to, čo napísal
apoštol Pavol Korinťanom: „Kto je
v Kristovi, je nové stvorenie. Staré sa
pominulo a nastalo nové.“ Ja som bol
jednoducho odrazu nový človek.
A čo psychická závislosť? Vravel si, že tá
trvá do smrti…
Je tu jedna moţnosť, ktorú spomína sv.
Pavol v liste Rimanom. „Krstom sme teda
s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak,
ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych
Otcovou slávou, aj my ţili novým
ţivotom.“ Ja som tú vetu čítal aţ mesiac po
mojom obrátení a hovorím si: „Do kelu,
veď toto som zaţil na vlastnej koţi!“
Odrazu bolo všetko vynulované, akoby
som prvý raz otvoril oči. Stal som sa
novým človekom, ktorý vníma svet farebne
bez všetkého toho svinstva. Toto dáva iba
Jeţiš. Len s ním môţeš zomrieť a vstať
k novému ţivotu.
A čo ‘absťáky‘?
Od tej doby som nemal ani jeden. Teraz je
to ôsmy rok. Toto dokáţe jedine Boh. Keď
aj psychiatrička nakoniec videla, ţe som
v pohode, skrátili mi Antabus. (Smiech)
Ale to nie je moja cnosť. To je jednoducho
dar. Ja som vôbec nemusel bojovať svojou
vôľou. Od toho okamihu, keď som
odovzdal celý ţivot Jeţišovi, som
jednoducho nový človek.
Si dnes abstinujúci narkoman?
Nie, pretoţe abstinujúci človek premáha
sám seba, za mňa zvíťazil Jeţiš Kristus. Ja
nie som premáhajúci sa, On to premohol za
mňa. Dnes si kľudne môţem dať pivo bez
toho, aby som mal problém s psychikou.
Cítim sa ako slobodný človek, ktorý nebol
nikdy alkoholik ani narkoman ani fajčiar.
Zrazu je to preč. Pritom sa necítim iný ako
abstinujúci narkomani a lepší uţ
vonkoncom nie. Naďalej som nervózny
chlap, ale som oslobodený. Viem, ţe mi to
Boh nepripíše ako dobrý skutok, pretoţe je
to jeho dar. Práve ţe pre abstinujúcich
narkomanov je to čnosť, pretoţe pre nich je
to dennodenný boj. Snímam pred nimi
klobúk. Stačí, ţe si pripijú na svadbe
prípitok a môţu ísť späť na Prednú horu.
Obrat v tvojom živote bol naozaj radikálny.
Čo na to rodičia?
Keď som sa vrátil domov, bol som o 180
stupňov zmenený. Samozrejme nie
dokonalý, ale totálne iný. Nedalo sa to
utajiť. Rodičia sa aţ zľakli, či mi
nepreskočilo. Keď však videli, ţe zmena
trvá aj po týţdni a ţe nie som v ţiadnej
ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee
24
sekte, ale v spoločenstve katolíckej cirkvi,
mali radosť. Nasledujúcu nedeľu som sa
hlásil, ţe chcem ísť do kostola.
V ten deň som prvý raz pochopil, ako sa
ľudia môţu tešiť z takých maličkostí, ako
je západ slnka. Odrazu som mal pocit
šťastia z toho, ţe existujem, ţe na stromoch
sú lístky. Tieto pocity som nikdy pred tým
nemal. Mojím jediným pekným pocitom
bolo „odpiecť“ sa na nejakej droge.
A čo prostredie, v ktorom si žil?
Nepripomínalo ti bývalý život?
Keď som na druhý deň ráno vstal, prvý raz
som sa novými očami pozrel okolo seba,
kde to vlastne ţijem. Moja izba vyzerala
hrozne. Všade som mal samé knihy
a plagáty o marihuane, literatúru o New
Age a rôznych guruoch, vďaka ktorým som
sa pred tým snaţil pozitívne myslieť bez
drog. Vydrţalo to vţdy tri – štyri dni
a nakoniec som si pozitívne zapálil.
(Smiech) Všetka snaha nejako ovplyvniť
svoje vedomie trvala pár dní, pretoţe
všetko to bol jeden veľký gýč. Prechádzal
som sa po izbe a rozmýšľal som, čo by
z nej asi Jeţiš vyhodil. Postupne som začal
hádzať všetky veci, knihy a plagáty do
krbu. Čo nezhorelo, išlo do koša. Aj
marihuana, ktorá mi bola bohom a ktorej
som kedysi chodil pomaly spievať
a recitovať, bola odrazu ničím. Lámal som
ju a dával do koša.
Ako sa dnes cítiš?
Predstav si, ţe si na školskom výlete a si
zamilovaný do nejakého dievčaťa, ktoré
nesie ťaţký batoh. Si šťastný, keď jej s tou
ťarchou môţeš pomôcť. Je to niečo iné,
ako keď ti prikáţu zobrať na plecia ťaţký
ruksak niekde na vojne. Keď si zamilovaný
po uši, je radosť niečo zobrať a niesť,
pretoţe máš z toho super pocit. Toto vo
mne spôsobil Boh a jeho láska skrze Ducha
Svätého vliata do môjho srdca. Pravá láska
spôsobuje, ţe kráčanie s Bohom a ţivot
podľa jeho nariadení je pre mňa dnes
radosťou.
Ako si sa rozhodol žiť po tejto skúsenosti?
To, ţe nepijem, neberiem drogy, nefajčím,
je dar. Cítim silnú potrebu hovoriť o tom,
ţe Jeţišova smrť a zmŕtvychvstanie je
realita. To nie je niečo ďaleko od nás, čo si
občas pripomíname. Je to naozaj fakt.
Chodím o tom svedčiť všade, kde ma
pozvú, na púte, do škôl alebo
k birmovancom… Nikde sa netlačím, ale
stále ma niekam zavolajú. Kvôli tomu, aby
som vedel lepšie slúţiť, som začal študovať
aj teológiu na Spišskej Kapitule. Práve
končím posledný ročník.
Chceš evanjelizovať ako laik?
Áno. Chcel by som zaniesť toto svedectvo
aj medzi neveriacich ľudí. Aj preto som sa
vrátil k motorkám, ktoré som mal vţdy rád.
V čase, keď som bol rozfetovaný, som to
nechal. Túto záľubu mi dnes Jeţiš vrátil.
Chodím medzi motorkárov a netajím, ţe
som veriaci. Myslím, ţe to rešpektujú. Ale
nikdy nie som násilný. Skôr hovorím
vtedy, keď sa ma pýtajú. Akurát som
prestriekal motorku. Na nádrţi je teraz citát
z Jánovho evanjelia: „Kto verí vo mňa, aj
keď zomrie, bude ţiť!“ Moţno sa ma
niekto opýta, čo to znamená.
Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Zdroj: rozhovor pre časopis Zrno č.20/06, č.21/06, pripravil Matúš Polák
ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee
25
Naozaj musím ? ? ?
U ľudí s ktorými prichádzam do
styku veľmi často počujem slová
„Musím poklopať!“ a potom hneď klopú
na nejaký predmet. Naozaj musia?
A prečo? Tieto otázky mi vŕtali v hlave
uţ dlhšiu dobu.
Najlepší materiál je vraj drevo, ale
keď nie je po ruke, vôbec na tom
nezáleţí. Hlavne treba poklopať – podľa
moţností čím silnejšie a aspoň trikrát.
Najmä po vyslovení
nejakého priania, alebo
spomenutí niečoho
pozitívneho na adresu
rôznych oblastí v našom
ţivote a to hlavne tých
najcitlivejších ako je
zdravie, úspech, peniaze,
... Vraj radšej, „aby sme
nezariekli!“, čo v prekla-
de zrejme znamená, aby sa to
„nepokašľalo“.
Niekde som počul, ţe tento zvyk
pochádza z jedného primitívneho afric-
kého kmeňa, kde búchaním po stole,
vyháňali spod neho zlých duchov. Či to
pravda je, alebo nie, klopanie sa nám na
Slovensku udomácnilo a darí sa mu
rovnako dobre ako v Afrike.
Keď vidím klopať človeka
neveriaceho, rozmýšľam, prečo si myslí,
ţe je neveriaci, keď verí v niečo, na čo
treba dosť veľkú dávku poriadne slepej
viery.
Keď si poklopkáva človek o kto-
rom viem, ţe je kresťanom, je mi ľúto
Nebeského Otca, ţe má dietky, ktoré sa
častejšie opierajú o klopkanie na drevo
ako o jeho pomoc. Stáva sa to najmä
u menej informovaných kresťanov, ktorí
nevedia, ţe sa týmto úkonom previňujú
voči prvému Boţiemu prikázaniu.
Myslím si, ţe koreňom tohto zvyku
je poverčivosť, strach a ţiadna, alebo
veľmi slabá dôvera v Boha.
Sám som bol v minulosti okla-
maný takýmito „náhradnými bôţikmi“
ale Boţia milosť so mnou pracovala
a pomohla mi objaviť jednu veľkú
pravdu s ktorou sa chcem
podeliť aj s vami.
Aby sme ušetrili
svoje prsty, vojenský
materiál aj súkromný
majetok pred opotrebo-
vaním, Jeţiš nám radí
klopať radšej modlitbou
na dvere Boţej lásky
a dobroty. Uisťuje nás,
ţe kaţdému kto zaklope bude prianie
splnené. Jeţiš povedal:
Proste a dostanete! Hľadajte
a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo
každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá,
nájde, a kto klope, tomu otvoria. Keď
teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré
dary svojim deťom; o čo skôr dá váš
Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci
tým, čo ho prosia.
Neverili by ste, ale aj Jeţiš má
záľubu v klopaní, klope však nie na
drevo, ale na srdce človeka, ktoré je
mnohokrát oveľa tvrdšie.
Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto
počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu
vojdem a budem s ním večerať a on so
mnou.
Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Ilustračné foto: Internet.
VVVýýýzzzvvvaaa
26
Výzva pre teba !
Rád by som ťa milí vojak, zamestnanec v mene
redakcie pozval prejaviť svoj vlastný názor ba aţ
presvedčenie na stránky nášho časopisu „farský
Spravodaj“. Ešte vzácnejšie je, ak si nájdeš chvíľku
času i priestoru na dialóg v kruhu ľudí v našej
vojenskej farnosti. Radi prijmeme tvoje návrhy
a nápady. Veď vedieť sa spolu neformálne
rozprávať, spoznávať a hľadať pravdu, to má byť
cieľom komunikácie medzi nami a to slovom
i písmom. V kancelárii, pri pive, pri obede, všade
tam vieme vášnivo a aj presvedčivo hovoriť
o aktuálnych témach našej spoločnosti. Moţno sa to
týka nášho pracoviska, rodiny, otázky ţivota, staroby,
choroby a smrti a toľko iných je váţnych veci, ktoré nás
presahujú. Kde je odpoveď a pravda? Z čoho čerpáme naše
názory, našu istotu? Čo nás ovplyvňuje? To, ţe máme chuť a záujem diskutovať o týchto
veciach je správna cesta. Ak sa v rodine nerozpráva a nevedie dialóg v slobodnom prejave
kaţdého člena rodiny k rôznym veciam dôleţitým či menej dôleţitým, potom príde kríza,
napätie, nedôvera ... Aj naša spoločnosť potrebuje diskusiu k témam, ktoré sa týkajú nás
všetkých hoci jej rôznorodých členov v myslení a konaní a my dnes máme tu slobodu
povedať svoj názor.
Nuţ z úprimnosti srdca a s túţbou po pravom poznaní ti chceme v nasledujúcich
číslach časopisu postupne predostrieť najdôleţitejšie témy, ktoré sa týkajú ţivota: bioetika,
vražda a zmrzačenie, samovražda, dovolená sebaobrana, trest smrti, zdravie a choroba,
transplantačná medicína, smrť, začiatok života, potrat, umelé oplodnenie, koniec života,
eutanázia ...
To, čo ti chceme ponúknuť prostredníctvom nášho časopisu my, bude v kaţdom
prípade autentickým vyjadrením učenia Katolíckej Cirkvi, ktorá je vedená a inšpirovaná
jedine a výlučne Boţím Duchom a slovom. Ak sme veriaci potom je to pre nás základom
a prameňom, z ktorého máme viesť dialóg a diskusiu so svetom v ktorom ţijeme a sme.
Reagovať môţeš e-mailom, alebo SMS-kou na kontakty uvedené na poslednom liste
časopisu.
Vojenský duchovný
Diskusná téma tohto vydania je „Interrupcia a kampaň za právo na ľudský život“
V kaţdej spoločnosti a hlavne
v demokracii pri pluarite
názorov a slobody prejavu sa
neustále ako v kolobehu
opakujú scény, ţe skupiny ľudí,
občianske zdruţenia a spolky ...
presadzujú svoje videnie veci,
názory a zároveň sa snaţia
ovplyvniť iných alebo aspoň
dosiahnuť svoj cieľ. Jedna
VVVýýýzzzvvvaaa
27
z aktívnych a vizuálnych foriem, ktorá má
v sebe svoju silu a vplyv na človeka je
„kampaň“. Len nedávno beţala a moţno
ešte trvá kampaň za ochranu prírody
v Tatrách alebo na iných miestach. Ľudia
zo všetkých síl cez občianske zdruţenia
bojujú za ochranu. Stále bude aktuálne
kampaň proti fajčeniu, rakovine a naopak
na podporu zdravého štýlu ţivota. A tak sú
neustále v našej spoločnosti témy iste
všeobecne dôleţité a váţne, ktoré prináša
náš ţivot a ľudia o nich rozhodujú a to
nielen na vysokých miestach a
v parlamente, ale práve obyčajný hlas ľudu
sa neraz stáva zákonom, normou
a presvedčením aj pre iných.
Kaţdá kampaň za niečo či proti
niečomu je iná, svojská, špecifická a ešte
medzi nimi je jedná iná a to „kampaň za
právo na ľudský život“ o to viac, ţe je to
hlas ľudu a Cirkvi. Cirkev tvoria pokrstení
veriaci ľudia, laici, ktorí majú právo
a povinnosť samostatne a slobodne
„ohlasovať evanjelium ţivota“. A oni to
robia, v medziach zákona, slobody prejavu
a hlavne tak ako im káţe svedomie,
ktorého objektívnou normou je Boţie
slovo. Cirkev svojich veriacich ľudí do
svetského spôsobu ţivota vyzbrojila „len“
kresťanskými čnosťami, pravdami viery a
poznaním, sviatostnou milosťou
a svedomím. Ďalej je na nás veriacich, aby
sme osobne i spoločne, pokojne a s láskou
presadzovali v tomto svete to, čo je našou
vierou, pravdou, čo je Kristovo slovo, čo je
Boţie.
Len sa pozrite televízia, počítačové
bojové hry v detských izbách, farebné
časopisy a noviny sú plné krvi, brutálnosti
a sexu. Otázka znie jednoducho: „Prečo je
taký veľký rozruch okolo bilboardov
s roztrhanými detským telíčkom“? Veď ide
o zobrazenie najotrasnejšej činnosti ľudí
nášho veku. Vraţdenie najnevinnejších
bytostí – deti. Je len klamlivé nazývať
tento skutok „prerušením“ tehotenstva lebo
ním nie je, keďţe nemôţe ďalej
pokračovať – je koniec.
Môţeme sa pýtať hĺbky svojho
svedomia nech je akékoľvek, čo si zaslúţi
národ, ktorý dovolí zavraţdiť viac ako
milión nenarodených deti? Potom v tomto
kontexte vyznie absurdné naše
odsudzovanie zla, čo sa udialo alebo deje
vo svete, kde zomierajú rovnako nevinný
ľudia. Niektoré vraţdy odsudzujeme
a niektoré legalizujeme – prečo?
Čo s tým? Zdá sa, ţe nám na tom
málo záleţí. Veľa ľudí s ľahkosťou povie
„sú dôleţitejšie veci“ ... naozaj?! Je moţné
povedať, ţe aj Cirkev sa málo angaţuje
v tejto veci?! Nech je naša odpoveď
akákoľvek jedno ostáva isté „krv
nevinných detí volá a volá do neba“.
Nemáme média, iné prostriedky, cez ktoré
by sme mohli viac ovplyvniť plytkú
verejnú mienku? Môţeme očakávať, ţe
v našej spoločnosti sa rozbehnú rôzne
aktivity, napríklad verejné diskusie
o ţivote, o práve na ţivot, kde má začiatok
ten neuveriteľný príbeh kaţdého z nás,
nielen príbeh tých z nás, ktorým bolo
dopriate narodiť sa. V tomto kontexte ide
samozrejme aj o niečo viac ako len
o nenarodené deti, ruka v ruke je
nesmierne dôleţité i to akú podporu
venujeme opusteným deťom, týraným
ţenám alebo aj viacdetným rodinám.
Tí, čo vedú „kampaň za právo na ľudský
život“ pozdvihujú svoj hlas na obranu
ľudského ţivota od jeho úsvitu aţ po jeho
koniec vo všetkých okolnostiach
a podmienkach. Aby sme ţili vo svete,
v ktorom by vládol primát „byť“ nad
túţbou „mať“, kde by ľudia boli dôleţitejší
neţ veci ...
Vojenský duchovný
Ilustračné foto: Internet, Archív
VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa
28
ZÁZNAM OČITÝCH SVEDKOV
Možno dôverovať Ježišovým životopisom?
INTERVIEW S TEOLÓGOM CRAIGOM L. BLOMBERGOM Autor: Strobel Lee
Titul: Kauza Kristus
SVEDOK HISTÓRIE
„Povedzte mi”, začal som s nádychom
vyzývavosti v hlase, „je naozaj moţné
zostať inteligentným a kriticky mysliacim
človekom, a pritom stále veriť, ţe štyri
evanjeliá napísali ľudia, podľa ktorých boli
pomenované?”
Blomberg postavil šálku s kávou na okraj
stola a uprene sa na mňa zadíval.
„Odpoveď‟ znie áno”, povedal s
presvedčením.
Posadil sa hlbšie do kresla a pokračoval.
„Je dôleţité uznať, ţe prísne vzaté,
evanjeliá sú anonymné. No podľa
jednotného svedectva rannej cirkvi, Matúš,
tieţ známy ako Lévi, vyberač daní a jeden
z dvanástich učeníkov, bol autorom prvého
evanjelia v Novom zákone. Ján Marek,
Petrov spoločník, bol autorom evanjelia,
ktoré voláme Markovo. Lukáš, známy ako
Pavlov ‚milovaný lekár‟, napísal aj
Evanjelium podľa Lukáša aj Skutky
apoštolov.”
„Do akej miery sa všeobecne verilo, ţe oni
boli autormi?” opýtal som sa.
„Nevie sa ani o jedinom inom moţnom
autorovi týchto troch evanjelií”, odpovedal.
„Zjavne sa o tom nepochybovalo.”
Aj tak som chcel ísť hlbšie. „Prepáčte mi
môj skepticizmus”, povedal som, „ale
mohol mať niekto motiváciu klamať a
tvrdiť, ţe evanjeliá napísali títo ľudia, ak
by to v skutočnosti nebola pravda?”
Blomberg potriasol hlavou.
„Pravdepodobne nie. Pamätajte, ţe to boli
nepopulárne postavy”, povedal a tvárou sa
mu mihol úsmev. „Marek a Lukáš dokonca
ani nepatrili k dvanástim učeníkom. Matúš
áno, ale ako bývalý nenávidený vyberač
daní mal z nich hneď, po Judášovi
Iškariotskom, ktorý Jeţiša zradil, najhoršiu
povesť!
Dajme si to do kontrastu s tým, čo sa stalo,
keď boli omnoho neskôr napísané
pochybné apokryfné evanjeliá. Ľudia si za
svojich fiktívnych autorov vybrali mená
veľmi známych a príkladných postáv, ako
napríklad Filip, Peter, Mária či Jakub. Tieto
mená vzbudzovali väčší rešpekt ako mená
Matúša, Marka a Lukáša. Takţe podľa mňa
neexistoval nijaký dôvod pripísať autorstvo
týmto trom menej uznávaným ľuďom, ak
by to nebola pravda.”
To znelo logicky, ale jedného z pisateľov
evanjelií pokojne vynechal. „A čo Ján?”
opýtal som sa. „Výrazne vynikal; v
skutočnosti nebol iba jedným z dvanástich
učeníkov, ale patril ešte k uţšiemu kruhu
Jeţišových priateľov spolu s Jakubom a
Petrom.”
„Áno, on je jedinou výnimkou”, pripustil
Blomberg s prikývnutím. „A čo je
zaujímavé, jedine okolo Jánovho evanjelia
sa vyskytuje Zopár neistôt vo veci
autorstva.”
„O čo presne ide?”
„Meno autora sa nespochybňuje, je ním
VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa
29
určíte Ján”, odpovedal Blomberg. „No
diskutuje sa o tom, či je to Ján apoštol,
alebo iný Ján. Viete, svedectvo
kresťanského autora menom Papias
pribliţne z roku 125 odkazuje na Jána
apoštola a Jána presbytera a z kontextu nie
je jasné, či hovorí o jednej osobe z dvoch
perspektív, alebo o dvoch rozličných
ľuďoch. Ale okrem tejto výnimky sa
zvyšok raných svedectiev zhoduje v
názore, ţe evanjelium napísal Ján apoštol,
syn Zebedejov.”
„A vy”, povedal som v snahe dotlačiť ho
trochu ďalej, „ste presvedčený, ţe je to
tak?”
„Áno, verím, ţe podstatná väčšina
materiálu pochádza od apoštola”, odvetil.
„Ale ak čítate jeho evanjelium podrobne,
všimnete si niektoré náznaky, ţe záverečné
verše môţu byť dielom redaktora. Nemám
problém veriť, ţe niekto, kto bol v blízkom
kontakte s Jánom, posledné verše upravil a
asi aj dotiahol ich štylistickú podobnosť s
celým dokumentom.
No v kaţdom prípade”, zdôraznil, „je
evanjelium zjavne postavené na
materiáloch zaznamenaných očitým
svedkom práve tak, ako ostatné tri
evanjeliá.”
OVERENIE AUTORSTVA
Hoci som bol aţ doteraz s Blombergovými
komentármi veľmi spokojný, mienil som
pri tejto téme ostať trochu dlhšie. Otázka
identity autorov evanjelií je nesmierne
dôleţitá a ja som chcel konkrétne detaily -
mená, dátumy, miesta. Dopil som svoju
kávu a poloţil som šálku na stôl.
„Vráťme sa k Markovi, Matúšovi a
Lukášovi”, povedal som. „Existujú nejaké
konkrétne dôkazy o ich autorstve?”
Blomberg sa naklonil dopredu. „Ešte raz,
najstaršie a pravdepodobne
najvýznamnejšie svedectvo máme od
Papia, ktorý okolo roku
125 priamo potvrdil, ţe Marek starostlivo a
presne zaznamenal všetko, čo Peter videl.
Vyjadril sa, ţe Marek ‚neurobil ani jednu
chybu‟
a neprijal ‚ţiadne falošné tvrdenie‟. A
potvrdil, ţe aj Matúš zaznamenal Jeţišovo
vyučovanie.
Potom Ireneus, písal okolo roku 180,
potvrdil tradované autorstvo. Tu - “,
povedal a siahol po knihe. Roztvoril ju a
čítal Ireneove slová.
Matúš šíril evanjelium medzi Židmi v ich
vlastnom jazyku, kým Peter a Pavol kázali
evanjelium v Ríme a založili tam cirkev.
Po ich odchode sám Petrov učeník a
tlmočník Marek nám zanechal podstatnú
časť Petrovho kázania v poznámkach.
Lukáš, Pavlov spoločník, usporiadal do
knihy evanjelium kázané svojím učiteľom.
Potom Ján, učeník Pánov, ktorý tiež
spočíval na jeho hrudi, sám napísal
evanjelium, kým pobýval v Ázijskom
Efeze. Zdvihol som zrak od svojich poznámok.
VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa
30
„Dobre, teraz to zosumarizujme”, povedal
som. „Ak môţeme dôverovať tomu, ţe
evanjeliá napísali učeníci Matúš a Ján,
Marek, spoločník učeníka Petra a Lukáš,
spoločník Pavla, historik a akýsi novinár 1.
storočia, potom si môţeme byť istí, ţe ide o
priame alebo sprostredkované svedectvá.”
Kým som hovoril, Blomberg ma pozorne
počúval. Keď‟ som skončil, prikývol.
A sucho dodal. „Presne tak.”
NAJČERSTVEJŠIE SPRÁVY Z HISTÓRIE
Jedna vec je povedať, ţe evanjeliá sú
ukotvené v priamom alebo nepriamom
svedectve očitých svedkov; úplne iná vec je
však tvrdiť, ţe táto ich informácia sa
spoľahlivo zachovala, aţ kým ju po dlhých
rokoch konečne zapísali. Práve toto bol
podľa mojich vedomostí najproblematickejší
bod sporu, preto som chcel, aby sa k tomu
Blomberg čo najotvorenejšie vyjadril.
Znovu som prečítal z populárnej knihy A
History of God od Karen Armstrongovej:
O Ježišovi vieme veľmi málo. Prvým
úplným záznamom jeho života bolo
Evanjelium svätého Marka, ktoré bolo
napísané až okolo roku 70, približne
štyridsať rokov po jeho smrti. Dovtedy boli
historické fakty prekryté mýtickými
prvkami, vyjadrujúcimi požiadavky, ktoré
Ježiš kládol na svojich nasledovníkov.
Svätý Marek podáva skôr takto zaťažený,
než spoľahlivý, poctivý portrét Ježiša.
Pohodil som knihu späť do svojho
otvoreného kufríka, obrátil som sa k
Blombergovi a pokračoval som. „Niektorí
vedci tvrdia, ţe evanjeliá boli zapísané tak
dlho po samotných udalostiach, ţe sa okolo
nich nakopili legendy a takto prekrútené boli
nakoniec zapísané. Tak bol múdry učiteľ
Jeţiš celkom premenený na mytologického
Syna Boţieho. Je to Správna hypotéza, alebo
existuje nejaký dôkaz toho, ţe evanjeliá boli
zaznamenané skôr, ako by legendy stihli
úplne ovplyvniť to, čo sa s konečnou
platnosťou zapísalo?”
Blombergovi sa zúţili oči a jeho hlas nabral
pevný tón. „To sú dve samostatné veci a
je dôleţité k nim aj v tomto duchu
pristupovať”, povedal. „Myslím si, ţe
existujú dostatočné dôkazy, ţe evanjeliá
sa písomne zaznamenali v skorších
rokoch. No aj keby neexistovali,
Armstrongovej argument by bol aj tak
nesprávny.”
„Prečo?” spýtal som sa.
„Všeobecná odborná mienka, dokonca aj
vo veľmi liberálnych kruhoch, sa zhoduje
v takomto datovaní: Marek bol napísaný
okolo roku 70, Matúš a Lukáš okolo roku
80, Ján okolo roku 90. No zváţte toto:
vtedy ešte ţili priami svedkovia Jeţišovho
ţivota vrátane nepriateľov, ktorí by sa
ohradili, ak by sa o Jeţišovi začalo šíriť
falošné učenie.
Navyše, tento na pohľad neskorý vznik
evanjelií v skutočnosti nie je aţ taký
neskorý. Môţeme spraviť veľmi uţitočné
porovnanie.
Dva najskoršie ţivotopisy Alexandra
Veľkého boli napísané Ariánom a
Plutarchom viac ako štyristo rokov po
Alexandrovej smrti, v roku 323 pred
Kristom, no historici ich povaţujú za
celkovo dôveryhodné. Áno, okolo
Alexandra sa nakopil aj legendárny
materiál, ale ten sa objavil aţ v období po
vzniku týchto dvoch ţivotopisov.
Inými slovami, prvých päťsto rokov
ponechalo príbeh Alexandrovho ţivota v
podstate nedotknutý; legendy o ňom sa
začali vynárať v priebehu ďalších päťsto
VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa
31
rokov. Takţe, či boli evanjeliá zapísané
šesťdesiat alebo tridsať rokov po Jeţišovom
ţivote, je vlastne pri tomto porovnaní
zanedbateľný rozdiel. Je to takmer
bezpredmetné.”
Chápal som, čo Blomberg hovorí, no
zároveň som k tomu mal isté výhrady.
Intuitívne sa mi videlo jasné, ţe čím menšia
je medzera medzi udalosťou a písomným
záznamom, tým menej pravdepodobne sa
záznamy môţu stať obeťou legiend alebo
prekrútených spomienok.
„Pripusťme vaše argumenty, ale vráťme sa
ešte k datovaniu evanjelií”, povedal som.
„Naznačili ste, ţe veríte, ţe boli zapísané
skôr neţ v rokoch, ktoré ste pred chvíľou
spomínali.”
„Áno, skôr”, odpovedal. „Treba si
uvedomiť, ţe kniha Skutky apoštolov, ktorú
napísal Lukáš, je zjavne nedopísaná. Pavol,
ústredná postava spisu, je v domácom
väzení v Ríme. Tým kniha náhle končí. Čo
sa s Pavlom dialo potom? Zo Skutkov sa to
nedozvieme
pravdepodobne preto, ţe kniha bola
napísaná predtým, ako bol Pavol usmrtený.”
Blomberg bol viac a viac rozrušený. „To
znamená, ţe Skutky nemoţno datovať do
neskoršieho obdobia ako do roku 62 po
Kristu. Odtiaľto sa môţeme pohnúť ešte
hlbšie. Pretoţe Skutky sú druhou časťou
dvojdielnej knihy, vieme, ţe prvá časť -
Lukášovo evanjelium - musela byť
zapísaná skôr. A pretoţe Lukáš preberá
časti Markovho evanjelia, znamená to, ţe
Marek musel byť napísaný skôr.
Ak by sme pripustili u kaţdého z nich
povedzme len rok, skončíme pri tom, ţe
Marek nepísal neskôr ako okolo roku 60,
moţno koncom päťdesiatych rokov. Ak
Jeţiš zomrel v roku 30 alebo 33, potom
hovoríme o rozpätí maximálne tridsiatich
rokov, moţno o niečo viac.”
Pohodlne sa oprel v kresle s
víťazoslávnym výrazom v tvári.
„Historicky vzaté, zvlášť v porovnaní s
Alexandrom Veľkým je to ako horúca
reportáţ!”
Bolo to vskutku ohromujúce; obdobie
medzi udalosťami Jeţišovho ţivota a
zapísaním evanjelií to priviedlo na
hranicu, ktorá bola podľa historických
meradiel zanedbateľná. Tak či tak som
chcel v rozhovore pokračovať. Mojím
cieľom bolo dostať sa aţ k najranejším
informáciám o Jeţišovi.
CESTA K POČIATKU
Postavil som sa a prešiel som ku kniţnici.
„Skúsme sa pozrieť, či by sme mohli ísť ešte
ďalej”, povedal som a obrátil som sa k
Blombergovi. „Do ktorého obdobia môţeme
datovať najranejšie vyznania viery o
Jeţišovej smrti, vzkriesení a jeho
jedinečnom vzťahu s Bohom?”
„Je dôleţité pamätať na to, ţe knihy Nového
zákona nie sú usporiadané chronologicky”,
začal. „Evanjeliá boli spísané po takmer
všetkých Pavlových listoch. Pavol ich začal
písať pravdepodobne na sklonku
štyridsiatych rokov. Väčšina jeho
hlavných listov sa objavila počas
päťdesiatych rokov. Aby človek objavil
VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa
32
tie najranejšie informácie, musí venovať
pozornosť Pavlovým epištolám a potom sa
pýtať, či existujú náznaky, ţe ich autor
čerpal aj zo starších zdrojov.”
„A”, nástojil som, „čo objavíme?”
„Objavíme, ţe Pavol prebral niektoré kréda,
vyznania viery alebo hymny prvotnej
kresťanskej cirkvi. Tieto pochádzajú z
obdobia úsvitu cirkvi hneď‟ po
zmŕtvychvstaní Jeţiša.
Najslávnejšie vyznania obsahujú verše 6 aţ
11 z druhej kapitoly Listu Filipanom, kde sa
o Jeţišovi hovorí, ţe je ‚spôsobom bytia
rovný Bohu‟, a verše 15 aţ 20 z prvej
kapitoly Listu Kolosanom, kde sa Jeţiš
popisuje ako ‚obraz neviditeľného Boha‟,
ktorý stvoril všetky veci a skrze ktorého je
všetko zmierené s Bohom, pretoţe
‚zmierenie priniesla jeho krv preliata na
kríţi‟.
Tieto verše veľmi významne osvetľujú, ako
Jeţiša vnímali prví kresťania. No
pravdepodobne najdôleţitejšie vyznanie
historickej pravdivosti Jeţiša Krista je v
kapitole 15 Prvého listu Korinťanom, kde
Pavol pouţíva technický jazyk, aby
naznačil, ţe podáva ústnu tradíciu v
relatívne ustálenej forme.”
Blomberg nalistoval túto pasáţ vo svojej
Biblii a prečítal mi ju:
Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo
som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše
hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a
tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, a že
sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.
Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto
bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije,
niektorí však pomreli. Potom sa zjavil
Jakubovi a potom všetkým apoštolom.
„A tu je pointa”, povedal Blomberg. „Ak sa
ukriţovanie odohralo v roku 30, Pavlova
konverzia sa udiala okolo roku 32. Pavla
hneď odviedli do Damasku, kde sa stretol
s kresťanom menom Ananiáš a niektorými
ďalšími učeníkmi. Prvý raz sa stretol s
apoštolmi okolo roku 35 v Jeruzaleme. Tu
niekde Pavol získal toto krédo, ktoré bolo
sformulované a pouţívalo sa v ranej
cirkvi.
Takţe tu máte kľúčové fakty o Jeţišovej
smrti za naše hriechy, plus podrobný
zoznam tých, ktorým sa zjavil vo
vzkriesenej forme - všetko datované do
obdobia od dvoch do piatich rokov po
samotnej udalosti!
Nejde o mytológiu neskorších čias, ako
predpokladala Armstrongová. Pokojne a
hodnoverne môţeme vyhlásiť, ţe
sformulovanie kresťanskej viery vo
vzkriesenie, aj keď z toho obdobia
neexistuje písomná zmienka, moţno
datovať najneskôr do dvoch rokov od
samotnej udalosti vzkriesenia. Má to
obrovský význam”, povedal a jeho hlas
nabral na dôraze.
„Teraz uţ neporovnávame obdobie od
tridsať do šesťdesiat rokov s päťsto rokmi,
čo je všeobecne prijateľné pre iné
datovania, ale hovoríme o dvoch rokoch!”
Nemohol som poprieť závaţnosť tohto
dôkazu. Blombergovo vysvetlenie vzalo
vietor z plachiet obvineniu, ţe vzkriesenie
- kresťanmi uvádzané ako najvyššie
potvrdenie Jeţišovej boţskej autority -
bolo len mytologickou konštrukciou,
pretoţe legendy časom prevládli nad
zápismi očitých svedkov Kristovho ţivota.
Pre mňa ako skeptika to bol zvlášť zásah
do čierneho, keďţe sa tým vyvrátila moja
najväčšia námietka proti kresťanstvu.
Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš
Ilustračné foto: Internet.
PPPrrreeezzzeeennntttuuujjjeeemmmeee sssaaa --- ŠŠŠPPPOOORRRTTT
33
1.miesto: Spojpr RbK A
2.miesto: SpojVe NMnV
3.miesto: StrRaPKIS Trenčín
4.miesto: Partneri
5.miesto: StrRaPKIS Slovensko
6.miesto: Spojpr RbK B
1. ročník futbalového turnaja
o putovný pohár veliteľa StrRaPKIS
V dňoch 26.9.-28.9.2007 usporiadal veliteľ
StrRaPKIS futbalový turnaj o putovný pohár. Na
tomto prvom ročníku sa zúčastnilo šesť druţstiev,
ktoré boli losovaním rozdelené do dvoch skupín.
Skupina „A“ „A1“ Spojpr RbK B
„A2“ StrRaPKIS Trenčín
„A3“ SpojVe NMnV
Skupina „B“ „B1“ StrRaPKIS Slovensko
„B2“ Spojpr RbK A
„B3“ Partneri
Pod názvom „StrRaPKIS Slovensko“ sa prezentovalo druţstvo zloţené z re-
gionálnych centier Prešov, Zvolen a Bratislava. Muţstvo nazvané „Partneri“ vytvorili
pozvaní príslušníci dodávateľských firiem pre OS SR Nextira One (BA), Lynx (KE), S&T
(BA), Tempest (BA), Gitty (MT), Cisco Slovakia (BA).
Víťazom v skupine „A“ dosiahlo druţstvo A3 a v „B-čku“ si vybojovali prvenstvo
naši hráči z tímu B2 (Spojpr RbK A). Do boja o 3. a 4. miesto sa dostali druţstvá A2 a B3.
Naša A1 (Spojpr RbK B) sa so skóre 0:11 predrala iba o súboj o 5. a 6. miesto. Vo finále
v ktorom sa stretli druţstvá SpojVe NMnV a Spojpr RbK A o víťazstve rozhodol dvoma
gólmi a jednou nahrávkou rtn. Ivan Čimbora, ktorý bol nominovaný na tento zápas z B-
tímu Rbk. Celkové konečné poradie našich muţstiev svedčí o tom, ţe priemer sme mali
dobrý.
Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš;
Foto: Archív
VVVtttiiipppyyy &&& kkkooonnntttaaakkktttyyy
34
☺☺☺
- Tati, kde je Kamčatka?
- Spýtaj sa mamy, ona tu stále upratuje.
☺☺☺
Vieš, kto je patrón eštebákov?
No predsa Jozef z Arimatie. On bol učeníkom Jeţiša, ale tajným.
☺☺☺
Bavia sa dve duše v raji:
- Aká bola posledná veta, ktorú si na zemi počul?
- Bol to hlas mojej ţeny.
- A čo hovorila?
- Ak ma na chvíľu pustíš k volantu, budeš úplný anjel.
☺☺☺
Počítačový:
- Oci, čo znamená: Formátujem disk C:?
☺☺☺
Z pilotnej kabínky:
Veţa: Aby ste nerobili príliš veľký hluk, prosím otočte to o 45 stupňov vpravo.
Pilot: Aký hluk vo výške 35 000 stôp?
Veţa: Taký hluk, keď sa vaša 707-ka zrazí s pred vami letiacou 727-kou.
☺☺☺
Policajt sa chystá vytapetovať byt
a spomenie si, ţe nedávno aj jeho kolega
tapetoval. Ide za ním a pýta sa ho:
-Koľko kotúčov si kupoval?
- Desať.
- Po tapetovaní ide za kolegom a nadáva mu:
-Ty počúvaj – veď som spotreboval iba štyri kotúče!
- Aj ja.
☺☺☺
List z fľaše nájdenej v oceáne:
- Som na pustom ostrove. Noci sú krásne a dlhé, nie sú tu obchody, daňovníci, vláda, polícia, nie je tu smog. Puknite od závisti !
☺☺☺
-Pozri sa na toho chalana, aké ma krivé
nohy!
- No a čo, to je môj syn!
- Eee, ale mu pasujú beťárovi!
☺☺☺
Inštruktor kamikadze hovorí svojím ţiakom:
Dobre sa pozerajte, lebo vám to ukáţem len raz ...
www.christianitytoday.com
www.cz.christianpost.com
www.slovakchurch.com
www.radiovaticana.org
www.modlitba.sk
www.blog.sme.sk
www.kvp.rimkat.sk
www.redemptoristi.sk
www.ichtys.sk
www.dominik.sk
www.mkh.sk
www.sekty.sk
www.dimenzie.sk
www.krestania.sk
www.duchovnapremena.sk
www.biblickeuvahy.szm.sk
www.hrkarmel.com
www.gosamka.gospel.sk
http://www.martindom.sk
/radio
/index2.php
www.ordinariat.sk
www.christ-net.sk
www.tkkbs.sk
www.ku.sk
www.katnoviny.sk
www.tukan.sk
www.richardcanaky.sk
www.koncertypredeti.sk
www.europe4christ.com
www.cs.crossmap.com
www.lux.sk
www.mojamisia.sk
www.campfest.sk
www.martindom.sk
www.turbo316.cz
www.koinonia.sk
www.charita.sk
www.porta.sk
www.klubyquovadis.sk
www.krestan.sk
www.krestandnes.cz
www.grkat.po.sk
www.dommajak.sk
www.cssr.sk
www.ofm.sk
www.kumran.sk
www.fara.sk
www.farapd.sk
www.lumen.sk
www.trapisti.cz
www.benediktini.sk
www.minoriti.sk
www.santiebeati.it
www.tftu.sk
www.rcc.sk
www.kna.sk
www.maria.cz
IIInnnfffooo
35
Liturgický kalendár
NOVEMBER 2007 1 – VŠETKÝCH SVÄTÝCH, slávnosť a prikázaný sviatok
2 – Spomienka na všetkých verných zosnulých
3 – Sv. Martina Porres, rehoľníka, ľubovoľná spomienka
4 - Tridsiata prvá nedeľa v cezročnom období
5 – Sv. Imrich, ľubovoľná spomienka
9 – Výročie posviacky lateránskej baziliky, sviatok
10 – Sv. Leva Veľkého, pápeţa a učiteľa Cirkvi, spomienka
11 - Tridsiata druhá nedeľa v cezročnom období 12 – Sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, spomienka
15 – Sv. Alberta Veľkého, biskupa a učiteľa Cirkvi
16 – Sv. Margity Škótskej alebo sv. Gertrúdy, panny
17 – Sv. Alţbety Uhorskej, rehoľníčky, spomienka
18 - Tridsiata tretia nedeľa v cezročnom období 21 – Obetovanie Panny Márie, spomienka
22 – Sv. Cecílie, panny a mučenice, spomienka
23 – Sv. Klementa I. pápeţa a mučeníka alebo sv. Kolumbána, opáta, ľubovoľná spomienka
24 – Sv. Ondreja Dung-Laka, kňaza, a spoločníkov, mučeníkov, spomienka
25 – NEDEĽA KRISTA KRÁĽA
30 – Sv. Ondreja, apoštola, sviatok
Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac November 2007 Všeobecný: Aby všetci, ktorí sa venujú v oblasti medicíny a všetci, ktorí sa zúčastňujú
legislatívnych aktivít, mali hlboký rešpekt voči ľudskému ţivotu od jeho začiatku po jeho
prirodzený koniec.
Misijný: Aby sa na Korejskom polostrove vzmáhal duch zmierenia a pokoja.
Úmysel KBS: Aby sme nezabúdali na tých, ktorí nás predišli do večnosti, a pomáhali im
modlitbami a dobrými skutkami vyslobodiť sa z očistca.
Farský spravodaj Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 30 ks
Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, [email protected],
tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, [email protected], tel: 472439 alebo 0905/575738
Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.
Kontakt Oznam redakcie Rímskokatolícka cirkev
Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1115
Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok
Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.
Naďalej ponúkame moţnosť pravidelného odosielania
Farského Spravodaja v elektronickej podobe.